Regionálne disparity v kontexte
regionálnej politiky SR
RNDr. Eva Rajčáková, CSc.
RNDr. Angelika Švecová
Univerzita Komenského v Bratislave
Prírodovedecká fakulta
Katedra regionálnej geografie, ochrany a plánovania krajiny
Mlynská dolina, 842 15 Bratislava
rajcakova@fns.uniba.sk
asvecova@fns.uniba.sk
Cieľ štúdie
Poukázanie na možnosti kohéznej politiky
EÚ v programovom období 2007-2013
s dôrazom na súčasný stav a znaky
regionálnej štruktúry SR
Ciele, strategické zámery, priority,
programové a finančné zabezpečenie
kohéznej politiky EÚ v podmienkach SR
Regionálne disparity
„rozdielnosti, nerovnosti znakov, javov či procesov, ktorých
identifikácia a porovnanie má racionálny zmysel (poznávací,
ekonomický, sociologický, psychologický a i.)“ (Kutscherauer,
2007)
„rozdiely medzi ekonomickým výkonom a blahobytom
jednotlivých krajín, alebo regiónov“ (Viturka 2008)
„schopnosť prispôsobiť sa ekonomickej a sociálnej
transformácii“ alebo ako “dôsledok diferencovaného stavu
faktorov, ktoré rôznou mierou podmieňujú rozvoj regiónu
(Korec, 2005)
„rozdiely v stupni sociálno-ekonomického rozvoja regiónov,
ktorých identifikácia má význam (ekonomický, sociálny a
i.)“ (Rajčáková, 2009)
Tab.1: Regionálne disparity podľa vybraných ukazovateľov na úrovni regiónov NUTS 3
Región
NUTS 3
HDP
(mil. Eur
b.c.)
HDP na
obyv.
(Euro, s.c.)
HDP na obyv. v
PKS
(EÚ27=100%)
Hrubá
pridaná
hodnot
a (%
SR)
Produkti-
vita
práce
(s.c.tis.Eur)
Miera
nezamest-
nanosti
(%)
Priame
zahran.
investície
(% SR)
Bratislavský 14469 18698 148,7 26,3 28,0 4,4 73,5
Trnavský 6888 9696 77,2 12,5 24,4 8,7 2,9
Trenčiansky 5728 7443 59,4 10,4 18,0 10,4 4,2
Nitriansky 6188 6813 54,4 11,2 19,0 12,6 1,8
Žilinský 5744 6450 51,4 10,4 17,2 11,4 13,6
Banskobystrický 4952 5879 46,9 9,0 16,9 19,7 1,5
Prešovský 4462 4359 36,7 8,1 14,0 18,3 0,7
Košický 6651 6722 53,5 12,1 19,5 16,9 1,8
Zdroj: ŠÚ SR 2010, UPSVAR 2010, Národná stratégia regionálneho rozvoja SR. Príloha 1, Hospodársky vývoj v regiónoch SR, 2010.
Typológia okresov podľa sociálno-ekonomickej úrovne
Rok 1980 Rok 1989
Rok 2001 Rok 2006
Hlavné znaky regionálnej štruktúry Slovenska
1. Prehlbovanie regionálnych rozdielov ako dôsledok
kvantitatívnych a kvalitatívnych zmien v rámci
transformácie ekonomického a sociálneho prostredia
Zhoršenie demografickej situácie (starnutie obyvateľstva,
diferencovaná vzdelanostná štruktúra a ekonomická aktivita
obyvateľstva)
Priestorovo diferencovaná koncentrácia zahraničných investícií
a kapitálu ako faktorov rozvoja regiónu
Prehlbujúca sa diferenciácia miery nezamestnanosti a
nerovnovážneho stavu na regionálnych trhov práce
Diferencovaná intenzita absorpčnej kapacity podnikateľského
prostredia
2. Dynamický rozvoj konkurencieschopných regiónov, ich
pólov rozvoja a zázemia (región Bratislavský, Trnavský,
Stredné Považie, Banskobystricko-zvolenský, Košickoprešovský),
t. j. vedúcich článkov regionálnej štruktúry
SR
3. Zachovanie až zvýraznenie deliacej línie juhozápadnéhoseverovýchodného
smeru - „rozdelenie“ územia SR na
regióny s rôznou atraktivitou, s diferencovanou
rozvojovou dynamikou, výkonnosťou a
konkurencieschopnosťou
4. Zvýraznenie ekonomickej a sociálnej polarizácie
5. Trvalý proces formovania marginálnych regiónov, so
všetkými znakmi zaostávania v ekonomickej a sociálnej
oblasti a formovanie tzv. regiónov chudoby
6. Nedostatočná účinnosť nástrojov regionálnej politiky na
všetkých úrovniach
7. Pomerne nízka a diferencovaná absorpčná kapacita
regiónov
Hlavné disparity a faktory rozvoja
rozvoj ľudského potenciálu a efektívne využitie
pracovných síl
technológie a procesy zabezpečujúce lepšie využitie a
rozvoj produkčného potenciálu a zvyšovania inovačnej
kapacity regiónov
infraštruktúra, zabezpečujúca zlepšenie dostupnosti
regiónov, kvality životného prostredia a verejných
služieb
faktory
rozvoja
nízka konkurencieschopnosť materiálovej výroby a
služieb
nedostatočná kvalita ľudských zdrojov
nedostatočná kvalita a dostupnosť verejnej
infraštruktúry
disparity
Vízia a stratégia rozvoja regiónov
Dlhodobá vízia rozvoja regiónov predstavuje SR ako „krajinu
s vysokou kvalitou života občanov na celom území a vo
všetkých regiónoch “ (Národná stratégia regionálneho rozvoja, 2010)
Rozvojová stratégia je zameraná na:
využívanie vnútorného potenciálu regiónov (endogénny
rozvoj)
využívanie možností a nástrojov kohéznej politiky EÚ
v programovom období 2007-2013 (exogénny rozvoj,
„doplnková politika“)
Strategický cieľ: výrazne zvýšiť konkurencieschopnosť
a výkonnosť ekonomiky regiónov Slovenska a zabezpečiť
rast zamestnanosti pri rešpektovaní princípov trvalej
udržateľnosti
Východiská kohéznej politiky 2007-2013 v SR
Znaky regionálnej štruktúry SR
Stav ekonomiky a sociálneho prostredia
Skúsenosti z implementácie programového
obdobia 2004-2006
nízka miera koordinácie a koncentrácie relevantných
politík
potreba dosiahnutia celkovej (66% HDP v PKS EÚ 27 do
roku 2013) a štrukturálnej (dosiahnutie kvalitatívnych
zmien v produkčných štruktúrach, odstránenie inovačnej
a technologickej medzery) konvergencie
Oblasti rozvoja
1. Vedomostná ekonomika - je zameraná na rozvoj zdrojov
trvalo udržateľného ekonomického rastu a zvyšovanie
konkurencieschopnosti priemyslu a služieb
2. Ľudské zdroje - cieľom je zvýšenie zamestnanosti, rast
kvality pracovnej sily pre potreby vedomostnej
spoločnosti ako aj zvýšenie sociálnej inklúzie rizikových
skupín
3. Infraštruktúra a regionálna dostupnosť - cieľom je
zvýšenie infraštruktúrnej vybavenosti regiónov a
efektívnosti s ňou súvisiacich verejných služieb
Ciele kohéznej politiky 2007-2013 v SR
Cieľ Konvergencia - štrukturálna konvergencia najmenej rozvinutých
regiónov zlepšovaním podmienok pre rast zamestnanosti, investíciami
do hmotného a ľudského kapitálu, podporou inovácií a rozvojom
vedomostnej spoločnosti, prispôsobením sa hospodárskym
a sociálnym zmenám a ochranou životného prostredia (EFRR regióny
NUTS 2 Západné, Stredné a Východné Slovensko; KF – SR,
cca 82% prostriedkov, 9 OP)
Cieľ Regionálna konkurencieschopnosť a zamestnanosť posilnenie
konkurencieschopnosti, zamestnanosti a príťažlivosti
regiónov, na podporu inovácií a vedomostnej ekonomiky,
podnikateľského prostredia, na rozvoj trhov práce, podporu
adaptability pracovníkov a sociálnej inklúzie (ESF, EFRR - región
NUTS 2 Bratislavský kraj, cca 16 % prostriedkov, 4 OP)
Cieľ Európska územná spolupráca (cezhraničná, národná,
nadnárodná spolupráca; EFRR - všetky regióny NUTS 3, cca 2%
prostriedkov, Programy cezhraničnej spolupráce)
Ďakujeme za pozornosť