Sborník příspěvků XVII. mezinárodní kolokvium o regionálních vědách Hustopeče 18.–20. 6. 2014 85 DOI: 10.5817/CZ.MUNI.P210-6840-2014-9 REGIÓN VÝCHODNÉHO SLOVENSKA SOCIOEKONOMICKÉ POSTAVENIE V SLOVENSKEJ REPUBLIKE A REGIONÁLNY ROZVOJ REGION OF EASTERN SLOVAKIA - SOCIOECONOMIC STATUS IN THE SLOVAK REPUBLIC AND REGIONAL DEVELOPMENT MGR. MARTIN ANGELOVIČ, PHD. ING. VLADIMÍR BENČ Katedra geografie a aplikovanej geoinformatiky Fakulta humanitných a prírodných vied Prešovská univerzita v Prešove Depart. of Geography and Applied Geoinformatics Faculty of Humanities and Natural Sciences University of Presov * Ul. 17. Novembra 1, 081 16 Prešov, Slovak Republic E-mail: angelovič.martin@gmail.com, benc@sfpa.sk, Anotácia V príspevku bližšie osvetľujeme postavenie východného Slovenska v socioekonomickej štruktúre štátu. Skúmame jednotlivé socioekonomické ukazovatele a ukazovatele regionálneho rozvoja a opierame sa o práce publikované autormi v oblasti výskumu regionálnych disparít. Vybranými ukazovateľmi sú ukazovatele trhu práce, ukazovatele príjmov vo forme priemernej nominálnej mesačnej mzdy, regionálny hrubý domáci produkt a zahraničné investície. Tieto ukazovatele považujeme za kľúčové pre analýzu socioekonomického postavenia regiónu v rámci Slovenska. Našim cieľom je zistenie reálneho postavenia a tendencií vývoja regiónu východného Slovenska a jeho dvoch celkov, Prešovského a Košického samosprávneho kraja, v socioekonomickej štruktúre krajiny. Časovo sa naša analýza bude prevažne opierať o údaje z rokov 2001 až 2013. Pri analýze obyvateľstva sme z dôvodu rozsahu príspevku boli nútení uviesť iba odkazy na relevantné zdroje venujúce sa danej problematike. V závere ponúkame súhrn zistených faktov a návrhy možnosti podpory regionálneho rozvoja skúmaného regiónu. Kľúčové slová východné Slovensko, regionálne rozdiely, demografia, trh práce Annotation The status of Eastern Slovakia in the socio-economic structure of the country is explained in more detail in the article. We explore the various socio-economic and regional development indicators as well as article is based on work published by the authors within their research on regional disparities. Selected indicators are indicators of labor market, indicators of income in the form of average monthly wage, regional gross domestic product and foreign investment. These indicators are considered crucial for the analysis of socio-economic status of the region in Slovakia. Our aim is to analyze real status and development trends of the Eastern Slovakia region and its two administrative units: Prešov and Košice region in the socio-economic structure of the country. Analysis is based on data from 2001 to 2013. In a conclusion, we offer a summary of the facts and we provide recommendations for support of the regional development of the region. Key words eastern Slovakia, regional disparities, demographics, labor market JEL classification: R12 Sborník příspěvků XVII. mezinárodní kolokvium o regionálních vědách Hustopeče 18.–20. 6. 2014 86 Úvod Aj napriek svojej malej rozlohe je Slovensko krajina so značnými regionálnymi rozdielmi. Východné Slovensko (región NUTS II), ktoré je administratívne rozdelené medzi Prešovský a Košický samosprávny kraj (regióny NUTS III), patrí medzi zaostalejšie regióny Slovenska. Príčin tohto stavu je viacero a je možné ich hľadať na nadnárodnej, národnej aj regionálnej úrovni. V celej Európskej únii vidíme západo-východný gradient rastu chudoby regiónov, ktorý sa v menšej mierke prejavuje aj na Slovensku. Za tento stav sú čiastočne zodpovedné historické okolnosti, ale tiež rozhodnutia vládnych orgánov, resp. realizovaná hospodárska politika štátu. Súčasne, globalizačné tendencie, internacionalizácia, zvyšovanie konkurencieschopnosti iných regiónov, zvyšujú nároky na konkurencieschopnosť miestnych podnikov a celého regiónu. Základným rysom dnešnej Európy je polarita medzi dynamickým rozvojom metropolitných oblastí a pomalým rastom území v okrajových oblastiach, vrátane východného Slovenska. A k hospodárskemu zaostávaniu regiónu prispieva skutočnosť, že je rozdelený prírodnými bariérami (Tatry, Pieniny, Poloniny) a na východe vonkajšou hranicou EÚ s Ukrajinou, ktorá sťažuje pohyb osôb, tovaru, služieb a kapitálu. V poslednom období tiež na regionálny rozvoj a postavenie skúmaného regiónu v socioekonomickej štruktúre krajiny vplývali dva významné faktory: vstup Slovenska do Európskej únie (EU) v roku 2004 a hospodárska kríza, ktorej nepriaznivé dôsledky sledujeme od jej prvých prejavov v roku 2008 až do dnešných dní. 1. Metodika výskumu Pri analýze regiónu východného Slovenska je potrebné si uvedomovať jeho vnútorné rozdiely. Sú tu miesta s výrazným rastovým potenciálom, prevažne mestá ako Košice, Poprad, Prešov či Humenné a potom územia takmer vyľudnené bez akejkoľvek vyššej infraštruktúry a možnosťami uplatnenia nielen pre mladých ľudí. Tieto regióny môžeme nájsť prevažne v prihraničných oblastiach (bližšie napr. Angelovič 2010). Pri socioekonomických analýzach je však veľmi obtiažné získať relevantné údaje o nižších hierarchických úrovniach, napr. pri okresoch sa štatisticky nevykazuje viacero ekonomických charakteristík. Na základe týchto skutočností sa v našej analýze budeme snažiť poukázať na postavenie celého regiónu Východného Slovenska v rámci Slovenska a jeho porovnanie s inými oblasťami (Stredné a Západné Slovensko a Bratislavský kraj, regióny NUTS II). V analýzach kde nebudú dostupné údaje za regióny NUTS II, uvádzame údaje za Prešovský a Košický kraj a ich porovnanie k ostatným krajom, teda regiónom NUTS III. V tabuľkách budeme graficky vyčleňovať hierarchické úrovne porovnávania (NUTS II a NUTS III). Úroveň celoštátna NUTS I bude v každej tabuľke. Našim cieľom je zistenie súčasného postavenia regiónu Východného Slovenska a jeho dvoch celkov, Prešovského a Košického samosprávneho kraja, v socioekonomickej štruktúre krajiny. Tiež chceme analyzovať trendy, teda či sa socioekonomicky tento región vzmáha, alebo upadá. K naplneniu tohto cieľa použijeme jednoduché štatistické analýzy výpočtu aritmetického priemeru vybraných ukazovateľov za dané časové obdobie, ktoré budeme porovnávať nielen z priemerom krajiny, ale aj medzi jednotlivými regiónmi. Táto jednoduchá metóda nám poskytuje síce jednoduchý ale ucelený obraz o súčasnom postavení regiónu, ale aj o trendoch vývoja. Tiež chceme v závere ponúknuť náš pohľad na možnosti regionálneho rozvoja regiónu. 2. Základná charakteristika územia Región východného Slovenska zaberá územie o rozlohe 15 729 km2 (32% rozlohy Slovenska) na ktorom k 31.12. 2012 žilo 1 611 407 obyvateľov. Administratívne je región rozdelený na Košický a Prešovský samosprávny kraj. Tie sa ďalej delia na 24 okresov v ktorých je spolu 40 sídel so štatútom mesta. Stupeň urbanizácie sa pohybuje okolo 51% (2013). Región prešiel počas svojej histórie zložitým vývojom. Pozostáva z historických regiónov Spiša, Šariša, Zemplína a Hontu. Sborník příspěvků XVII. mezinárodní kolokvium o regionálních vědách Hustopeče 18.–20. 6. 2014 87 V našom príspevku sa kvôli obmedzenému rozsahu, bližšie nevenujeme analýze obyvateľstva regiónu. Pre hlbšie poznanie tento problematiky odporúčame napr. Bucher 2009, 2011a, 2011b; Klamár 2011, Rosič a kol. 2011; Rosič, Kaňuk 2009. 3. Nezamestnanosť Dôležitým ukazovateľom trhu práce je miera evidovanej nezamestnanosti. Jej „zdravá“ hodnota sa pohybuje na úrovni okolo 4 až 6%, ktorá zodpovedá normálnym pohybom pracovnej sily. Nezamestnanosť klesala od roku 2001 na celom Slovensku. V roku 2009 zaznamenávame jej nárast ako dôsledok hospodárskej krízy. Údaje za rok 2010 naznačujú oživenie trhu práce, no iba na jeden rok. V rokoch 2011 a 2012 už môžeme sledovať opätovný prepad vo všetkých sledovaných regiónoch. V roku 2013 je zaznamenávaný mierny pokles nezamestnanosti predovšetkým v krajoch s najvyššou mierou nezamestnanosti. Jednoduchý aritmetický priemer miery evidovanej nezamestnanosti je najvyšší práve v oblasti východného Slovenska. Z krajov majú najvyššiu priemernú mieru nezamestnanosti Banskobystrický, Košický a Prešovský. Tab. 1: Miera evidovanej nezamestnanosti v % (NUTS I, II, III) Územie / rok 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 ø za obdobie Slovenská republika 18,6 17,5 15,6 13,1 11,4 9,4 8,0 8,4 12,7 12,5 13,6 14,4 13,5 13,0 Bratislavský kraj 5,8 5,2 4,0 3,4 2,6 2,3 2,0 2,3 4,4 4,6 5,4 5,7 6,2 4,1 Západné Slovensko 17,5 15,6 13,6 10,8 8,6 6,6 5,4 5,7 10,2 9,9 10,8 11,6 10,9 10,6 Trnavský kraj 15,5 13,0 11,1 8,8 7,2 5,2 4,3 4,3 8,4 8,2 8,9 9,4 9,2 8,7 Trenčiansky kraj 12,7 10,9 9,9 8,1 6,8 5,2 4,5 5,0 10,1 9,5 10,0 10,9 10,7 8,8 Nitriansky kraj 23,1 21,5 19,1 14,8 11,4 9,1 7,1 7,4 11,7 11,8 13,3 14,1 12,5 13,6 Stredné Slovensko 19,9 19,1 17,9 15,3 13,8 11,6 9,8 10,2 14,9 14,8 15,8 16,7 15,4 15,0 Žilinský kraj 16,4 14,7 13,2 11,1 9,3 7,0 5,6 6,2 10,9 10,9 11,9 12,8 12,5 11,0 Banskobystrický kraj 23,6 23,8 22,8 19,5 18,3 16,1 14,1 14,3 19,2 18,9 19,8 20,8 18,3 19,2 Východné Slovensko 24,7 23,6 20,8 18,2 16,6 14,4 12,5 13,2 17,8 17,3 18,9 20,1 18,3 18,2 Prešovský kraj 24,0 23,0 19,6 17,5 15,8 13,7 12,1 12,9 18,3 17,8 19,0 20,7 19,4 18,0 Košický kraj 25,6 24,3 22,2 18,9 17,5 15,2 13,0 13,5 17,3 16,8 18,8 19,6 17,2 18,4 Zdroj: http://px-web.statistics.sk/PXWebSlovak/ Najvyššie hodnoty miery evidovanej nezamestnanosti dlhodobo dosahuje Banskobystrický kraj. Po ňom nasledujú kraje východného Slovenska: Prešovský a Košický. U oboch krajov zaznamenávame pokles nezamestnanosti v roku 2010, ale opätovné zvýšenie v nasledujúcich dvoch rokoch až na úroveň z rokov 2002 a 2003. Východné Slovensko ako celok malo v roku 2013 viac ako 18% nezamestnanosť a zaznamenáva najvyššie hodnoty nezamestnanosti s pomedzi regiónov NUTS II počas celého sledovaného obdobia. Pri nezamestnanosti je jasne viditeľná priepasť medzi západným a juhovýchodným Slovenskom, keďže k problémom Prešovského a Košického kraja je ešte potrebné prirátať Banskobystrický kraj. Tri kraje juhovýchodného Slovenska majú v priemere o viac ako 7% vyššiu mieru nezamestnanosti ako kraje západu a v priemere o 5% vyššiu mieru nezamestnanosti ako priemer Slovenska. Problémom nezamestnanosti na Slovensku nie je len jej vysoká miera ale aj dĺžka trvania nezamestnanosti osôb, teda dlhodobá nezamestnanosť. Za dlhodobo nezamestnanú sa považuje osoba, ktorá v priebehu 12 mesiacov nebola v platenom zamestnaní alebo samozamestnaní, je pripravená nastúpiť do zamestnania a podniká kroky na získanie zamestnania. Na základe zistení Inštitútu Zamestnanosti (Dlhodobá nezamestnanosť) bola v roku 2009 najvyššia miera dlhodobej nezamestnanosti, z pomedzi 32 skúmaných krajín Európy práve na Slovensku, kde dosahovala mieru 6,49 %. Pri porovnaní regiónov NUTS I za tento rok, bolo Slovensko na 9 mieste. Postavenie východného Slovenska v tomto ukazovateli je najhoršie spomedzi regiónov Slovenska a tiež dosahuje nelichotivé výsledky aj medzi regiónmi v rámci EU. Sborník příspěvků XVII. mezinárodní kolokvium o regionálních vědách Hustopeče 18.–20. 6. 2014 88 Dôsledky dlhodobej nezamestnanosti sa odzrkadľujú v nižšej možnosti zamestnania týchto osôb, zvyšovaním nákladov na udržanie ich príjmu a financií vynakladaných na rekvalifikáciu. Dlhodobá nezamestnanosť je často dôvodom sociálneho vylúčenia osôb a vedie k mnohým nepriaznivým skutočnostiam. 4. Zamestnanosť Zamestnanosť je dôležitým ukazovateľom nie len trhu práce, ale aj dôležitým indikátorom celkového bohatstva krajiny. Čím viac ľudí v produktívnom veku pracuje tým spoločnosť viac vytvorí. Aj preto je pre ekonómov miera zamestnanosti často dôležitejším ukazovateľom než miera nezamestnanosti. V roku 2012 bola celková miera zamestnanosti na Slovensku 56,8%. V porovnaní regiónov NUTS II za rok 2012 je na tom najlepšie Bratislavský kraj, kde miera zamestnanosti dosahuje 66,3%. Bratislavský kraj presahuje priemer Slovenska takmer o 10% a spolu s regiónom západného Slovenska (57,5% zamestnanosť), sú jedinými regiónmi, ktoré dosahujú nadpriemerné hodnoty tohto ukazovateľa na Slovensku. Stredné a východné Slovensko dosahujú rovnakú mieru zamestnanosti, (55,3% resp. 55,1%) čím zaostávajú nie len za priemerom EU, ktorý bol v tomto roku na úrovni 68,5% (Eurostat), ale aj za priemerom Slovenska. Pri zamestnanosti je na Slovensku z dôvodov jej nízkej úrovne dôležitý jej rast, ktorý naznačuje zvyšovanie socioekonomickej úrovne regiónov. Vývoj rastu zamestnanosti hodnotíme za obdobie rokov 2001 až 2013 na základe indexu zamestnanosti, ktorý udáva nárast alebo pokles oproti minulému roku. Jediným krajom, ktorého priemerný rast indexu nedosiahol ani 100 %, teda zaznamenal pokles, bol Banskobystrický kraj. Najpomalšie rástla zamestnanosť v Trenčianskom, Prešovskom a Košickom kraji. Priemer indexu zamestnanosti týchto krajov za uvedené obdobie nepresiahol hodnotu 100,35 čo znamená že zamestnanosť rástla veľmi pomaly. Tiež nárast zamestnanosti v Nitrianskom kraji je veľmi nízky. Tab. 2: Index rastu zamestnanosti (rovnaké obdobie predchádzajúceho roka =100) Územie / rok 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 ø za obdobie Slovenská republika 101,5 100,1 100,8 100,3 102,2 102,2 102,5 102,6 95,5 98,9 101,9 99,9 99,3 100,6 Bratislavský kraj 101,5 101,4 101,7 99,7 102,0 103,6 103,3 103,2 98,8 99,0 100,8 101,9 97,0 101,1 Trnavský kraj 102,4 101,5 101,2 103,2 105,0 105,1 103,1 102,5 95,4 99,7 100,7 101,6 101,1 101,7 Trenčiansky kraj 101,5 100,9 100,8 100,3 101,6 101,3 101,4 102,1 94,0 97,7 104,9 96,1 97,6 100,0 Nitriansky kraj 100,7 98,3 101,7 102,4 102,1 102,9 101,9 105,7 92,7 98,8 100,2 100,8 97,8 100,5 Žilinský kraj 100,7 100,4 100,4 100,3 102,8 102,2 102,8 105,8 94,3 96,1 103,9 102,6 102,8 101,2 Banskobystrický kraj 102,4 100,1 99,1 97,6 100,2 98,3 103,1 98,2 95,1 101,8 100,1 95,0 101,8 99,4 Prešovský kraj 99,9 100,0 100,0 99,8 102,3 100,2 101,8 99,4 95,8 99,4 103,4 102,0 99,3 100,3 Košický kraj 103,1 97,8 100,9 99,5 102,0 103,3 102,0 102,6 95,5 98,8 102,1 97,6 99,2 100,3 Zdroj: http://px-web.statistics.sk/PXWebSlovak/ Vysoká nezamestnanosť spojená s vysokou mierou dlhodobej nezamestnanosti, nízka zamestnanosť a jej pomalý rast sa opäť koncentrujú prevažne na východnom Slovensku, z čoho vyplýva, že najhoršia situácia na trhu práce je práve v tomto regióne. 5. Priemerná nominálna mesačná mzda Príjmy sú dôležitým faktorom pôsobiacim na kvalitu života obyvateľov. Tiež je možné na základe ich nerovnomerného prerozdeľovania určiť ekonomicky poddimenzované regióny. Sborník příspěvků XVII. mezinárodní kolokvium o regionálních vědách Hustopeče 18.–20. 6. 2014 89 Tab. 3: Priemerná mesačná nominálna mzda v eurách Územie / rok 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 ø za obdobie Slovenská republika 410 448 477 525 573 623 669 723 744 769 786 805 824 644,3 Bratislavský kraj 540 585 627 698 770 825 877 944 970 991 1001 1029 1049 838,9 Trnavský kraj 379 414 444 487 534 584 636 676 689 705 735 736 745 597,2 Trenčiansky kraj 371 404 423 462 502 544 583 630 635 657 687 724 750 567,1 Nitriansky kraj 346 379 403 440 473 511 551 606 625 636 662 661 680 536,4 Žilinský kraj 363 400 418 462 504 546 589 646 657 686 707 726 732 572,0 Banskobystrický kraj 354 386 406 442 483 520 560 600 605 635 652 675 706 540,3 Prešovský kraj 328 359 378 416 438 468 498 546 573 594 608 613 636 496,5 Košický kraj 391 433 469 512 557 595 627 672 684 716 726 735 758 605,8 Zdroj: http://px-web.statistics.sk/PXWebSlovak/index.htm Najnižšia priemerná mesačná nominálna mzda je dlhodobo v Prešovskom kraji. Ako v jedinom kraji dosahuje hodnotu vyššiu ako 600 eur iba v posledných troch rokoch a ako v jedinom kraji je za sledované obdobie priemer nižší ako 500 eur. Oproti Bratislavskému kraju je takmer o polovicu nižšia a v roku 2013 dosahuje iba 77% celoslovenského priemeru. Vývoj v druhom administratívnom celku, tvoriacom východné Slovensko, teda v Košickom kraji, je pozitívnejší. Priemerná mesačná mzda je v tomto regióne vyššia kvôli silnému zastúpeniu hutníckeho priemyslu v regióne, v podobe USS Košice a dobrému postaveniu mesta Košice ako centra obchodu, služieb a cestovného ruchu. V Košiciach navyše sídlia viaceré spoločnosti zamerané na informačné technológie a odvetvia s vyššou priemernou mzdou. Vývoj rastu miezd dobre ilustruje index rastu. Je to ukazovateľ, ktorý udáva nárast mzdy oproti minulému roku. Jeho priemer za obdobie rokov 2001 až 2013 je najvyšší v Trenčianskom kraji a najnižší v Košickom kraji. Prešovský kraj má druhú najnižšiu mieru rastu aj s inými krajmi. V tomto ukazovateli sa opäť ukazuje zhoršujúca sa situácia v Košickom kraji. Najhoršie z porovnania administratívnych celkov vychádzajú opäť regióny východného Slovenska. Prešovský kraj, v ktorom najnižšia priemerná mzda rastie veľmi pomaly a Košický kraj v ktorom je zaznamenaný najnižší rast priemernej mzdy čo potvrdzuje jeho zhoršujúce sa postavenie medzi regiónmi Slovenska. Východné Slovensko aj v ukazovateľoch rastu zaostáva za ostatnými regiónmi a jeho pozícia v socioekonomickej štruktúre krajiny sa zhoršuje. 6. Priame zahraničné investície Priama zahraničná investícia predstavuje medzinárodnú investíciu, teda zámer subjektu jednej ekonomiky (priamy investor), získať trvalý podiel v podniku so sídlom v inej ekonomike. Zjednodušene povedané, ide o peniaze, ktoré preinvestuje zahraničný podnikateľ na Slovensku. Rozdelenie priamych zahraničných investícií (PZI) je na Slovensku krajne nerovnomerné. Počas deviatich rokov (2003 – 2011) bolo 64,87% všetkých PZI smerujúcich na Slovensko alokovaných do Bratislavského kraja a ďalších viac ako 18% na územie západného Slovenska. Iba 8,88% z celkového podielu PZI prišlo na východné Slovensko a na stredné Slovensko prišlo 8,33% PZI. Na úrovni krajov obstál najhoršie Prešovský, kde za deväť rokov bolo sústredených iba 1,07% PZI smerujúcich na Slovensko. Banskobystrický kraj dokázal pritiahnuť dvojnásobné množstvo PZI na úrovni 2,37% všetkých PZI smerujúcich na Slovensko počas deviatich rokov. Rozdelenie PZI podľa krajov a oblastí na Slovensku ilustruje tabuľka č. 4. Tieto výrazné rozdiely sú spôsobené viacerými faktormi. Prešovský kraj, aj napriek najnižšej priemernej mzde, nedokázal prilákať žiadnu väčšiu zahraničnú investíciu. Dôležitú úlohu pri alokácii PZI zohrávajú aj vládne stimuly, ktoré dokážu presvedčiť investorov aby začali podnikať aj v nevyhovujúcich podmienkach. Ako príklad môžeme uviesť KIA Motors, ktorej boli poskytnuté výrazné finančné stimuly a prísľub dobudovania diaľnice, či posledné rokovania vlády SR v centrále U.S. Steel a zníženie cien elektriny pre závod v Košiciach. Sborník příspěvků XVII. mezinárodní kolokvium o regionálních vědách Hustopeče 18.–20. 6. 2014 90 Tab. 4: Priame zahraničné investície na Slovensku v tis. eur (NUTS I, II a III) Územie / rok 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 v % za obdobie Slovenská republika 17 238 894 20 692 595 25 086 674 29 284 029 32 411 722 36 226 446 36 469 023 37 665 095 39 641 910 100 Bratislavský kraj 11 786 073 13 524 247 14 496 771 18 386 927 19 979 993 23 879 091 24 169 988 25 182 386 26 806 640 64,87 Západné Slovensko 2 529 198 3 432 636 6 261 843 5 612 167 6 165 268 6 278 615 6 641 527 6 466 537 6 203 024 18,05 Trnavský kraj 1 201 140 1 861 529 4 445 115 3 218 428 3 302 558 3 251 024 3 439 328 3 109 697 2 769 659 9,68 Trenčiansky kraj 784 101 956 128 1 141 431 1 217 314 1 562 993 1 628 474 1 734 913 1 803 931 1 847 027 4,61 Nitriansky kraj 543 956 614 979 675 296 1 176 424 1 299 716 1 399 116 1 467 286 1 552 909 1 586 338 3,75 Stredné Slovensko 1 286 078 1 442 806 1 804 461 2 241 673 3 065 373 3 071 942 3 202 199 3 356 840 3 433 365 8,33 Žilinský kraj 819 122 939 189 1 292 007 1 645 263 2 221 821 2 195 419 2 078 715 2 283 702 2 635 227 5,86 Banskobystrický kraj 466 956 503 616 512 453 596 409 843 552 876 523 891 499 816 171 997 493 2,37 Východné Slovensko 1 637 544 2 292 904 2 523 598 3 043 261 3 201 086 2 996 797 2 687 294 2 916 299 2 999 525 8,88 Prešovský kraj 253 438 296 839 298 949 282 361 249 094 363 904 425 039 415 900 369 024 1,07 Košický kraj 1 384 106 1 996 064 2 224 649 2 760 899 2 951 992 2 632 892 2 262 255 2 500 399 2 630 501 7,76 Pozn. údaje za rok 2011 sú predbežné Zdroj: http://www.nbs.sk/sk/statisticke-udaje/statistika-platobnej-bilancie/priame-zahranicne-investicie 7. Hrubý domáci produkt Regionálny hrubý domáci produkt (HDP) na obyvateľa je podielom dvoch ukazovateľov – regionálneho hrubého domáceho produktu (v ktorom sa uplatňuje kritérium zostavovania podľa miesta pracoviska) a priemerného počtu obyvateľstva trvalo bývajúceho v danom regióne. Vo väčšine regiónov nespôsobuje väčšie problémy porovnávanie týchto dvoch ukazovateľov, založených na rozdielnych princípoch. V prípade regiónov s vysokou dochádzkou za prácou z okolitých regiónov, ktorými sú najmä regióny hlavných miest je tento ukazovateľ nadhodnotený. Ukazovateľ regionálny HDP na obyvateľa charakterizuje hospodársku prosperitu, resp. zaostalosť regiónu z hľadiska jeho výrobného potenciálu. Vhodný je na hodnotenie vyspelosti ekonomiky a intenzity rozvoja regiónu (statistics.sk). Tvorba HDP na obyvateľa v parite kúpnej sily (PKS) je výrazne diferencovaná. Ako pri iných ukazovateľoch aj tu je zreteľný prepad v roku 2009 ako dôsledok hospodárskej krízy (viď Tab. č. 5). Tab. 5: Hrubý domáci produkt na osobu v PKS (NUTS I, II a III) Územie / rok 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 Slovenská republika 10368,5 11082,9 11499,8 12348,9 13547,7 14971,4 16825,1 18090,7 17064,2 17864,8 Bratislavský kraj 22860,6 25049,2 25861,3 27900,9 32959,0 34900,6 39774,7 41702,6 41691,8 43063,3 Západné Slovensko 9629,7 10122,8 10766,8 11709,8 12783,1 14821,7 16360,6 17295,8 16002,5 16734,2 Trnavský kraj 10595,0 11084,5 11994,2 13027,9 14645,1 18235,5 20206,7 20743,0 18861,3 20078,2 Trenčiansky kraj 9744,6 10130,2 10580,8 11436,4 11960,1 13994,4 15518,8 16394,4 15142,7 15823,3 Nitriansky kraj 8786,4 9372,0 9971,8 10914,9 12026,0 12848,2 14050,5 15334,7 14462,9 14841,1 Stredné Slovensko 8651,7 9309,6 9528,4 10081 ,3 10454,9 11613,0 13325,3 14732,0 13660,3 14564,5 Žilinský kraj 8576,5 9056,5 9196,9 9997,3 11154,2 12135,6 14115,8 15765,7 14764,0 15826,1 Banskobystrický kraj 8730,4 9574,9 9877,0 10169,7 9716,4 11059,6 12486,0 13632,0 12483,2 13215,4 Východné Slovensko 7942,0 8406,6 8567,7 9106,6 9668,6 10367,4 11500,5 12718,7 11577,4 12069,6 Prešovský kraj 6327,1 6862,4 6973,1 7390,7 7969,0 8192,4 9248,3 10619,4 9864,9 10103,7 Košický kraj 9607,8 10001,7 10215,3 10879,8 11426,2 12618,2 13832,6 14894,8 13353,2 14109,3 Zdroj: http://px-web.statistics.sk/PXWebSlovak/ Najvyššie hodnoty dosahuje Bratislavský kraj, ktorý v roku 2010 dosahuje 241% priemeru Slovenska v tomto roku. Prevyšuje druhý najvyšší Trnavský kraj viac ako dvojnásobne a posledný Prešovský kraj viac ako štvornásobne. Regionálne rozdiely sú veľmi výrazné. Iba dva kraje prevyšujú celoslovenský priemer – Bratislavský a Trnavský. Najhoršie postavenie má Prešovský kraj, kde hodnota HDP prevyšuje 10 000 eur iba dva krát počas sledovaného obdobia. V roku 2010 dosahuje hodnota HDP v Prešovskom kraji 56,5% Slovenského HDP a Košický kraj dosahuje 78,9%. Sborník příspěvků XVII. mezinárodní kolokvium o regionálních vědách Hustopeče 18.–20. 6. 2014 91 Aritmetický priemer hodnôt Prešovského kraja nedosahuje hodnotu 9 000 euro ako u jediného kraja. Druhý najslabší je Banskobystrický kraj. Východné Slovensko je medzi oblasťami tradične najslabšie. Zaujímavý je vývoj Košického kraja, ktorý mal v roku 2001 tretiu najvyššiu hodnotu HDP na obyvateľa. V priebehu desiatich rokov sa však prepadol na šieste miesto! Najpomalšie rástol HDP v Banskobystrickom (o 38%) a Košickom kraji (o 41%). Prešovský kraj v roku 2010 dosiahol 147% hodnoty roku 2001 a je tretí najpomalší v raste HDP. Najrýchlejšie rástol HDP v Bratislavskom kraji (o 88%) a Trnavskom kraji (o 81%). Pri prepočítaní HDP v PKS na percentuálny podiel jednotlivých krajov sú rozdiely ešte zreteľnejšie (Tab. č. 6). Bratislavský kraj počas celého obdobia prekračuje priemer Slovenska o viac ako 120%. Navyše počas celého sledovaného obdobia, až na rok 2008, zaznamenáva rast. Presne opačný je vývoj v Prešovskom kraji a Košickom kraji. Prešovský kraj, ktorý ešte v roku 2001 dosahoval 61% priemeru Slovenska, dosahuje v roku 2010 už iba 56% Slovenského priemeru a prepadol sa o 6%. Košický kraj zaznamenal najhlbší prepad, keď v roku 2001 dosahoval takmer 93% ale v roku 2010 už iba 79% priemeru Slovenska. Tab. 6: Podiel HDP na osobu v PKS v regiónoch Slovenska (NUTS I, II a III) Územie / rok 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 Slovenská republika 100 100 100 100 100 100 100 100 100 100 Bratislavský kraj 220,45 225,97 224,91 225,86 243,35 233,17 236,87 230,52 244,32 252,36 Západné Slovensko 92,89 91,35 93,62 94,82 94,35 l99,01 97,73 95,61 93,78 98,07 Trnavský kraj 102,19 100,03 104,29 105,51 108,1 121,81 121,09 114,66 110,53 112,39 Trenčiansky kraj 94,01 91,42 92,01 92,61 88,28 93,56 92,59 90,62 88,74 88,57 Nitriansky kraj 84,76 84,57 86,7 88,37 88,75 85,77 83,72 84,77 84,76 83,07 Stredné Slovensko 83,43 83,99 82,85 81,62 77,16 77,53 78,79 81,43 80,05 81,53 Žilinský kraj 82,69 81,69 79,95 80,92 82,33 80,97 83,76 87,15 86,52 88,59 Banskobystrický kraj 84,21 86,41 85,89 82,36 71,71 73,89 73,52 75,35 73,15 73,97 Východné Slovensko 76,6 75,86 74,51 73,76 71,36 69,23 67,97 70,31 67,85 67,56 Prešovský kraj 61,01 61,91 60,63 59,84 58,8 54,7 54,58 58,70 57,81 56,56 Košický kraj 92,69 90,27 88,86 88,14 84,35 84,27 81,83 82,33 78,25 78,98 Zdroj: http://px-web.statistics.sk/PXWebSlovak/ Východné Slovensko ako oblasť NUTS II tiež zaznamenáva prepad v podiele HDP o 9% počas desiatich rokov. Príčin tohto prepadu je viacero. Prvá je rýchle napredovanie západného Slovenska, predovšetkým Bratislavy a druhá je zaostávanie a stagnácia vývoja na východe krajiny. Záver Pri analýze postavenia východného Slovenska, Prešovského a Košického kraja vo svetle vybraných ukazovateľov je zrejmé, že východné Slovensko je socioekonomickou perifériou Slovenska. Plne sa prejavuje západo-východný gradient chudoby a zhoršujúce sa podmienky, vyplývajúce z okrajovej polohy územia, nie len voči Slovenským ale aj medzinárodným centrám. Východné Slovensko sa od roku 1989 stáva perifériou nie len Slovenska, ale postupne celej EU. „Klincom do rakvy“ bol vstup krajiny do Schengenského priestoru, čo dodalo tomuto metaforickému konštatovaniu reálnejšie kontúry. Regionálne rozdiely medzi krajmi sa prehlbujú a vytvárajú silné ekonomické jadro na západnom Slovensku a socioekonomickú perifériu juhovýchodného Slovenska. Nepotvrdzuje sa nepísané pravidlo, že ekonomicky najslabšie regióny vykazujú najvyššiu mieru rastu. Na Slovensku je to presne naopak. Postavenie východného Slovenska ako regiónu NUTS II je podľa našej analýzy nepriaznivé. Pri evidovanej nezamestnanosti má východné Slovensko najvyššiu mieru počas celého sledovaného obdobia. Dlhodobá nezamestnanosť vykazuje iba o málo lepšie hodnoty ako stredné Slovensko. Miera zamestnanosti je rovnaká na východnom aj strednom Slovensku a zaostáva za priemerom Slovenska aj Sborník příspěvků XVII. mezinárodní kolokvium o regionálních vědách Hustopeče 18.–20. 6. 2014 92 EÚ. Produktivita práce rastie najpomalšie, je hlboko pod priemerom Slovenska a dosahuje iba zlomok hodnoty Bratislavského kraja. Na východné Slovensko smerovalo iba 8,88% PZI alokovaných na území Slovenska v rokoch 2003 až 2011. HDP na osobu v PKS nedosahuje na východnom Slovensku ani 68% Slovenského priemeru. Jediným ukazovateľom, v ktorom je pozícia východného Slovenska obstojná je prirodzený prírastok. Túto pozíciu však zatieňuje najvyššie migračné saldo. Z hľadiska postavenia dvoch samosprávnych celkov nachádzajúcich sa na východnom Slovensku, teda regiónov NUTS III – Prešovského a Košického kraja, je na tom lepšie Košický kraj. Prešovský kraj mal vo väčšine prípadov najhoršie postavenie medzi všetkými krajmi, iba v niektorých ukazovateľoch ho „predbehol“ Banskobystrický kraj. Pri priamych zahraničných investíciách, priemernej mesačnej mzde a HDP na obyvateľa v PKS je jeho zaostávanie za ostatnými krajmi najvýraznejšie. Problematická nie je len jeho pozícia najzaostalejšieho kraja, ale aj zhoršovanie tejto pozície a zväčšujúci prepad oproti ostatným krajom. Ešte znepokojujúcejší je prepad Košického kraja, ktorý vykazuje lepšie hodnoty vo všetkých ukazovateľoch ako Prešovský kraj, ale znepokojujúce je zhoršovanie jeho pozície. Na začiatku sledovaného obdobia bolo postavenie Košického kraja vo väčšine sledovaných ukazovateľov výrazne lepšie ako na jeho konci. Z našej krátkej analýzy vybraných socioekonomických ukazovateľov vidieť postavenie východného Slovenska ako najzaostalejšej oblasti krajiny, ktorej postavenie sa navyše zhoršuje. Bratislavský kraj, spolu s Trnavským a Trenčianskym krajom, tvoria jadro ekonomiky krajiny, Nitriansky a Žilinský kraj sú prechodom k najzaostalejším krajom východu a juhu Slovenska - Banskobystrickému, Košickému a Prešovskému kraju. Medziregionálne rozdiely sa navyše v rámci Slovenska sa zväčšujú a to jednak v dôsledku rýchleho rastu metropolitného regiónu Bratislavy a tiež negatívnym socioekonomickým trendom hlavne Prešovského a Banskobystrického kraja. Príčin zaostávania východného Slovenska je viacero. Prvá vychádza z územia, jeho polohy a charakteru, ktoré dlhodobo formovali rozvoj územia. Východné Slovensko bolo do socialistickej industrializácie prevažne poľnohospodárskou krajinou bez väčších priemyselných podnikov. V čase socialistickej industrializácie sa rozdiely zotreli, ale vytriezvenie prišlo pri nástupe trhovej ekonomiky. Prezamestnanosť, strata trhov a neefektívne riadenie priniesli nezamestnanosť a neefektivitu práce čo vrhlo východné Slovensko do pozície periférie národnej ekonomiky. Orientácia na veľké podniky v časoch socializmu, ktoré mali zabezpečiť zamestnanosť celých okresov, sa ukázala ako krajne nevýhodná. Navyše východné Slovensko vykazuje nízku hustotu veľkých miest a rozdrobenú sídelnú štruktúru v podobe veľkého počtu malých obcí. Nezanedbateľným faktorom rozvoja je depresnosť priľahlých regiónov susediacich krajín. S regiónom východného Slovenska susedia najmenej rozvinuté regióny Maďarska, Poľska a Ukrajiny (pozri napr. Angelovič, Klamár, Benč, 2011; Yehorovova, 2011), ktoré svojou ekonomickou silou, potenciálom i spoluprácou nedokážu stimulovať vo väčšej miere ekonomický rozvoj. Spolu s veľkým zastúpením rómskeho etnika a existenciou výraznej bariéry v podobe Schengenskej hranice, exentrickou, nevýhodnou polohou a nedostatkom veľkej dopravnej infraštruktúry je východné Slovensko v značnej konkurenčnej nevýhode, ktorá naďalej prehlbuje jeho zaostávanie. Možnosti naštartovania ekonomického rastu vidíme v návrhoch týchto riešení: § zefektívnenie regionálnej politiky a alokácia finančných prostriedkov do najmenej rozvinutých regiónov § poskytovanie výrazných finančných stimulov pre investorov prichádzajúcich do najzaostalejších regiónov § dobudovanie veľkej dopravnej infraštruktúry (diaľničnej siete) a napojenie na celoeurópsku diaľničnú sieť cez D1 a cez R4 (Miškolc) § zlepšenie podnikateľského prostredia v na celom území so špeciálnou formou pomoci pri podnikaní v najzaostalejších regiónech § koordinácia rozvojových plánov na úrovni NUTS III a vytvorenie spoločného rozvojového plánu pre NUTS II Východné Slovensko § vytvorenie podnikateľských inkubátorov vo väčších mestách regiónu Sborník příspěvků XVII. mezinárodní kolokvium o regionálních vědách Hustopeče 18.–20. 6. 2014 93 § zlepšenie čerpania finančných prostriedkov EÚ prostredníctvom cielenej pomoci starostom pri realizácií projektov § zlepšiť spoluprácu obcí v už existujúcich združeniach poskytnutím školiacich programov zameraných na podporu efektívneho riadenia združenia Najvýznamnejšou potrebou pohraničného regiónu je však potreba podnietiť štrukturálnu zmenu regionálnej ekonomiky smerom k rastu založenému na zvyšovaní inovačnej a konkurenčnej schopnosti regiónu a v ňom pôsobiacich subjektov s cieľom podporovať udržateľný rast príjmov, zamestnanosti a kvality života obyvateľov. Jednou z priorít by mala byť v spolupráci s národnými vládami podpora dynamického podnikateľského prostredia priaznivého pre inovácie a mobilizácia prostriedkov pre vytváranie priaznivej investičnej a inovačnej klímy prostredníctvom regionálnych špecifických zdrojov (vedomosti, zručnosti, kompetencie, ....). Je potrebné prehlbovať integráciu a ukotvenie kľúčových priemyselných odvetví, ktoré zvyšujú regionálnu a miestnu pridanú hodnotu. Príkladom môže byť sektorové i multisektorové sieťovanie jednak miestnych dodávateľských reťazcov a jednak sieťovanie výskumu – producentov – užívateľov prostredníctvom koordinácie a interakcie medzi zúčastnenými subjektmi. Dôležitá je tiež medzinárodná spolupráca s transferom know-how, zapájanie sa regionálnych subjektov do medzinárodných inovačných aktivít, čo by malo podporiť vznik iniciatív vedúcich ku globálnej konkurencieschopnosti a zároveň k regionálnej relevantnosti. Na regionálnej úrovni je nutné nielen k tomu budovať infraštruktúru, ale vytvárať rôzne nástroje. Je potrebné ďalej budovať a zlepšovať regionálny systém pre podporu podnikania a inovácií. Podľa nášho názoru bude, okrem vyššie uvedených aktivít, veľmi dôležité sústrediť sa na rozvoj území s najvyšším potenciálom rastu – miest s počtom obyvateľov nad 50 tisíc. Pre tieto mestá by mohol vzniknúť osobitný rámec podpory na národnej úrovni. Jeho cieľom by mala byť podpora podnikania, prilákanie zahraničných investorov, propagácia regiónov a efektívnej spolupráce s obcami blízko daného mesta. Literatúra [1] ANGELOVIČ, M., (2010). Charakteristika priemyslu v slovenských okresoch slovensko-ukrajinského pohraničia. In Sborník příspěvků z XXII. sjezdu České geografické společnosti pořádaného Ostravskou univerzitou v Ostravě 31. srpna - 3. září 2010 „Geografie pro život ve 21. Století“. Ostrava: Ostravská univerzita v Ostravě, pp. 500-504. [online]. [cit. 2014-2-20]. Dostupné z: [2] ANGELOVIČ, M., KLAMÁR, R., BENČ, V., (2011). Socio-ekonomické postavenie Východného Slovenska v Slovenskej republike a jeho regionálny rozvoj. In Vladimír Benč, Svitlana Mytryayeva (eds.) Slovensko a Ukrajina: Rozvoj prihraničných území (Regionálny rozvoj a cezhraničná spolupráca). Prešov/Užhorod: Výskumné centrum Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku, n.o. ISBN 978-80- 89356-19-5. [3] BUCHER, S., (2009). Ľudský potenciál ako faktor rozvoja regiónu NUTS II - Východné Slovensko. In Zborník príspevkov z medzinárodnej konferencie „Význam ľudského potenciálu v regionálnom rozvoji“ [CD/ROM]. Podhájska: Východoeurópska agentúra pre rozvoj. pp. 36-44. ISBN 978-80-970277-0-4. [4] BUCHER, S., (2011a). Hodnotenie atribútov sídelnej štruktúry regiónu NUTS II – východné Slovensko. Geografická Revue, vol. 7, iss. 1, pp. 88 – 111. [5] BUCHER, S., (2011b). Populačná dynamika Košického a Prešovského samosprávneho kraja v kontexte regionálneho rozvoja. Geografické informácie, vol. 15 iss. 1, pp. 31 – 44. [6] Dlhodobá nezamestnanosť. [online]. [cit. 2014-2-28]. Dostupné z: . [7] Employment rate in the EU27 fell to 64.6% in 2009. [online]. [cit. 2014-1-15]. Dostupné z: [8] Eurostat. [online]. [cit. 2014-3-15]. Dostupné z: . [9] HANZELOVÁ, E., (2007). Dlhodobá nezamestnanosť v kontexte zmien sociálneho systému a trhu práce. [online]. [cit. 2014-3-20]. Dostupné z: . [10] MATLOVIČ R., KLAMÁR R., MATLOVIČOVÁ K., (2008). Vývoj regionálnych disparít začiatkom 21. storočia na Slovensku vo svetle vybraných indikátorov. Regionální studia, 2/2008. ISSN 1803-1471. Sborník příspěvků XVII. mezinárodní kolokvium o regionálních vědách Hustopeče 18.–20. 6. 2014 94 [11] KLAMÁR, R., (2011). Vývoj regionálnych disparít na Slovensku s osobitným zreteľom na regióny východného Slovenska. In Prírodné vedy. Folia geographica 18. Prešov: Prešovská univerzita, Fakulta humanitných a prírodných vied. pp. 8 – 88. ISSN 1336-6157. [12] MATLOVIČ R., MATLOVIČOVÁ K., (2005). Vývoj regionálnych disparít na Slovensku a problémy regionálneho rozvoja Prešovského kraja. [online]. [cit. 2014-3-26]. Dostupné z: . [13] Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR. Informačný systém výstavby a regionálneho rozvoja (ISVRR). Bratislava, [online]. [cit. 2014-3-25]. Dostupné z: http://www.ueos.sk/mvrr.sr/isvov. [14] ROSIČ, M. a kol., (2011). Regional socioeconomic indicators and ethnicity as predictors of regional infant mortality rate in Slovakia. International Journal of Public Health, vol. 56, iss. 55, pp. 523-531. ISSN 1661- 8556. DOI 10.1007/s00038-010-0199-3. [15] ROSIČ, M., KAŇUK, J., (2009). Vplyv vybraných socio-ekonomických faktorov na mieru nezamestnanosti na úrovni malých území. Geografický časopis, vol. 61, iss. 4, pp. 315-335. ISSN 0016- 7193. [16] Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu (SARIO). Prílev a odlev PZI. Bratislava, [online]. [cit. 2014-2-15]. Dostupné z: . [17] Štatistický úrad SR. [online]. [cit. 2014-2-11]. Dostupné z:< http://www.statistics.sk >. [18] Štatistický úrad SR. Regionálna databáza. [online]. [cit. 2013-3-22]. Dostupné z: . [19] Zamestnanosť – odkiaľ prídu nové pracovné miesta? [online]. [cit. 2013-8-20]. Dostupné z: . [20] YEHOROVA, O., (2011). Sociálno-ekonomická situácia a regionálny rozvoj Zakarpatskej oblasti na celoštátnej úrovni. In Vladimír Benč, Svitlana Mytryayeva (eds.): Slovensko a Ukrajina: Rozvoj prihraničných území (regionálny rozvoj a cezhraničná spolupráca). Prešov/Užhorod: Výskumné centrum Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku, n.o. ISBN 978-80-89356-19-5. Príspevok je súčasťou riešenia grantového projektu KEGA č. 024PU-4/2012 „Geokonfliktológia – koncepcia výučby nového predmetu a vypracovanie vysokoškolskej učebnice“ (vedúci projektu: prof. RNDr. Robert Ištok, PhD.). Príspevok vznikol ako súčasť podkladovej štúdie pre Stratégiu rozvoja slovensko-ukrajinskej cezhraničnej spolupráce do roku 2020.