Sborník příspěvků XVII. mezinárodní kolokvium o regionálních vědách Hustopeče 18.–20. 6. 2014 95 DOI: 10.5817/CZ.MUNI.P210-6840-2014-10 REGIONÁLNE DISPARITY NA SLOVENSKU VO SVETLE SOCIOEKONOMICKÝCH UKAZOVATEĽOV REGIONAL DISPARITIES OF SLOVAKIA BASED ON SOCIOECONOMIC INDICATORS RNDR. SLAVOMÍR BUCHER, PHD. Katedra geografie a aplikovanej geoinformatiky Fakulta humanitných a prírodných vied Prešovská univerzita v Prešove Depar.t of Geography and Applied Geoinformatics Faculty of Humanities and Natural Sciences University of Presov * Studentská Ul. 17. Novembra 1, 081 16 Prešov, Slovak Republic E-mail: slavobucher@yahoo.com Anotácia V príspevku sa venujeme hodnotením vývoja vybraných socioekonomických ukazovateľov na území Slovenska v období rokov 2007 – 2013. Medzi socioekonomické indikátory regionálnych nerovností, ktoré sa snažíme v našom článku analyzovať patria – miera evidovanej nezamestnanosti, miera evidovanej nezamestnanosti žien, priemerná mesačná mzda, počet uchádzačov o zamestnanie na 1000 ekonomicky aktívnych obyvateľov a počet dlhodobo evidovaných uchádzačov o zamestnanie na 1000 ekonomicky aktívnych obyvateľov. Na vyjadrenie vývoja socioekonomických disparít sme použili jednoduché miery variability – ako je variačný koeficient. Kľúčové slová socioekonomické ukazovatele, miera nezamestnanosti, NUTS III, regionálne disparity, variačný koeficient Annotation The aim of this paper is to define of selected socio-economic indicators in Slovakia during the period 2007 – 2013. Contribution focuses on changes of socio-economic indicators like unemployment rate, unemployment rate of women population, average gross nominal wage, number of disposable job applicants (graduates) per 1.000 economically active population and number of long-term unemployment applicants per 1.000 economically active population. To express of the development of socio-economic disparities, we used a simple measure of variability – such as coefficient of variation. Key words socio-economic indicators, unemployment rate, NUTS III, regional disparities, the coefficient of variation JEL classification: R120, R110 Úvod K významným problémom súčasnej Európy patrí nezamestnanosť, ktorá je spojená s nerovnomerným rozložením produkčných síl a hospodárskou krízou. S rastom nezamestnanosti dochádza aj k sociálnemu vylúčeniu, chudobe a degradácii kvality života jedinca, prípadne skupiny osôb (Angelovič, 2012). Rast nezamestnanosti závisí od fázy ekonomického cyklu, ale zároveň je ovplyvnený nedostatočnou ponukou a dopytom medzi školským systémom a trhom práce, demografickými, sociálnymi, psychologickými činiteľmi. Na Slovensku sa od nástupu krízy nedarí efektívne zmierňovať dopady nezamestnanosti nakoľko sú nedostatočne využívané nástroje aktívnej politiky štátu, čo má za Sborník příspěvků XVII. mezinárodní kolokvium o regionálních vědách Hustopeče 18.–20. 6. 2014 96 následok prehĺbenie regionálnych rozdielov socioekonomického rozvoja regiónov. Rozdielna úroveň nezamestnanosti v jednotlivých regiónoch Slovenska má diferencovaný dosah na kvalitu života, s ktorou sú spojené psychologické riziká dlhodobej nezamestnanosti, sociálna izolácia a pokles životnej úrovne obyvateľstva. V práci hodnotíme skupinu vybraných socioekonomických ukazovateľov, medzi ktoré zaraďujeme aj nezamestnanosť. Socioekonomické ukazovatele a najmä ich kvantitatívne vyjadrenia prostredníctvom štatistiky sledovaných hodnôt približujú sociálnu situáciu obyvateľstva sledovaných priestorových jednotiek (obec, okres, kraj a pod.) a naznačujú trendy jej vývoja (Michaeli, Matlovič, Ištok a kol., 2010). Problematika socioekonomickej vyspelosti regiónov je úzko spätá s nastavením a hodnotením nástrojov regionálnej politiky. Spôsob, akým je táto tematika ponímaná determinuje proces regionálnej analýzy a teda aj jej výsledky, ktoré sú kľúčové pre regionálnu politiku (Horká, 2013). K problematike regionálnej konkurencieschopnosti, regionálnym disparitám prispeli autori ako Wokoun (2010), Huggins (2003), Skokan (2004), Turok (2003) a Angelovič (2009). 1. Cieľ a metodika práce Cieľom tohto článku je zhodnotiť a identifikovať príčiny nezamestnanosti v samosprávnych krajoch na Slovensku podľa vybraných faktorov, ktoré sa na jej tvorbe podieľajú. Vplyvom pôsobenia krízy sa regionálne rozdiely v nezamestnanosti ešte viac prehĺbili. Úroveň nezamestnanosti je výrazne podmienená ekonomickými, demografickými a sociálnymi činiteľmi. Snahou tejto analýzy bližšie špecifikovať vybrané ukazovatele, ktoré svojou povahou pôsobia na kvalitu života a životnú úroveň obyvateľov v jednotlivých regiónoch. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam sme si zvolili pre našu analýzu nasledovný súbor ukazovateľov, ktoré výraznou mierou ovplyvňujú ekonomické a sociálne podmienky a konkurencieschopnosť slovenských regiónov: § Miera nezamestnanosti – reprezentuje základný ekonomický indikátor, ktorý názorne zobrazuje aktuálnu ekonomickú situáciu v regióne z dôvodu intenzity s akou reaguje na zmeny v ekonomike § Miera nezamestnanosti žien – reprezentuje gender kategóriu, ženy sú všeobecne vnímané na trhu práce ako rizikový faktor pri hľadaní zamestnania (tehotenstvo, výchova detí) v porovnaní s mužmi. Predpokladáme, že aj vplyvom krízy sa rozdiely medzi pohlaviami v miere nezamestnanosti budú líšiť v neprospech nežného pohlavia § Priemerná mesačná mzda – primárny ukazovateľ sociálnej úrovne regiónu reflektujúci disponibilné zdroje pre uspokojovanie základných životných potrieb a zaobstaranie spotrebiteľských štandardov § Počet uchádzačov (absolventov) o zamestnanie na 1000 ekonomicky aktívnych obyvateľov – významný ukazovateľ pojednávajúci o prepojenosti školstva na trh práce. Vplyvom krízy sa výrazne prehlbuje z dôvodu pretrvávajúcej vysokej diferencovanosti požiadavkami trhu a ponukou zručností a schopností absolventov škôl § Počet dlhodobo evidovaných uchádzačov o zamestnanie na 1000 ekonomicky aktívnych obyvateľov – Jedná sa o uchádzačov, ktorí sú v evidencii ÚPSVaR SR viac ako 12 mesiacov. Dlhodobo nezamestnané osoby strácajú návyky, nemôžu sa adaptovať na nové technológie a podmienky trhu práce. Dlhodobá nezamestnanosť prispieva k sociálnemu vylúčeniu a zvýšenej kriminalite Cieľom práce je taktiež poukázať na priestorovú polarizáciu krajov komparáciou vybraných ukazovateľov, zberom sekundárnych informácií v jednotlivých regiónoch na Slovensku. Jednotlivé údaje sme spracovali za časový horizont 2007- 2013 z databáz Slovenského štatistického úradu (RegData). Sborník příspěvků XVII. mezinárodní kolokvium o regionálních vědách Hustopeče 18.–20. 6. 2014 97 2. Hodnotenie jednotlivých indikátorov z pohľadu priestorovej analýzy dát Vďaka rôznorodosti prírodných podmienok a následne diferencovanému vývoju hustoty zaľudnenia došlo k nerovnomernému rozloženiu výrobných kapacít v jednotlivých regiónoch, čo malo za následok rozdielny vývoj socioekonomických aktivít v geografickom priestore Slovenska. Významný vplyv na konkurencieschopnosť územia mala aj exponovanosť jednotlivých regiónov v okrajových horských a podhorských oblastiach, ktorá počas masívnej industrializácie v 60. a 70. rokoch 20. storočia znemožňovala výraznejšiu urbanizáciu priestoru. Faktor južnej hranice ako potenciálnej konfliktnej zóny zohrával v časoch prvej Československej republiky dominantnú úlohu v procese plánovania urbanizácie a industrializácie územia. Počas relatívne krátkeho obdobia stability v národnej ekonomike, ktoré nastalo po tzv. kríze v 90. rokoch 20. storočia a prechode z plánovaného na trhové hospodárstvo sa Slovensko v r. 2008 opäť ocitlo pred novou výzvou v podobe globálnej hospodárskej krízy (Obr. 1). Vývoj miery nezamestnanosti v sledovanom období 2007 – 2013 v jednotlivých krajoch bol problémový. Charakteristickou črtou je priestorová diferenciácia miery nezamestnanosti na krajskej a okresnej úrovni, ktorá sa počas krízy výraznejšie prehĺbila. Vo všetkých krajoch na Slovensku počet nezamestnaných medziročne stúpol. V roku 2013 najviac uchádzačov o zamestnanie a zároveň najvyššie hodnoty miery nezamestnanosti evidujeme v Prešovskom (19,4 %), Banskobystrickom (18,3 %) a Košickom kraji (17,2 %). Na druhej strane najnižšie hodnoty zaznamenali Bratislavský (6,2 %) a Trnavský (9,2 %) kraj (ŠU SR, 2014). Obr. 1: Miera evidovanej nezamestnanosti za jednotlivé kraje v rokoch 2007 - 2013 Zdroj: ŠÚ SR, 2014 Diverzitu miery nezamestnanosti v sledovanom období reflektuje aj variačný koeficient, ktorý na úrovni krajov klesol v roku 2007 z 58,5 % na 39,6 % v roku 2012. Pokles hodnôt variačného koeficientu symbolizuje zníženie medzi krajských rozdielov miery nezamestnanosti, na druhej strane jeho hodnoty výrazne vzrástli v porovnaní s predkrízovou situáciou (Graf 1). Sborník příspěvků XVII. mezinárodní kolokvium o regionálních vědách Hustopeče 18.–20. 6. 2014 98 Graf 1: Miera evidovanej nezamestnanosti za roky 2007 a 2013 (%) Zdroj: ŠU SR, 2014 Pri komparácii mier nezamestnanosti sme v jednotlivých mapách použili rovnaké intervalové rozpätie pre roky 2007 a 2012, pričom sme vychádzali z údajov v r. 2012. Jednotlivé okresy boli následné rozdelené do piatich kategórií (Obr. 2): A. Vyspelé regióny (podpriemerná miera nezamestnanosti): A1: Bratislava I, Bratislava II, Bratislava III, Bratislava IV, Bratislava V, Senec, Pezinok, Galanta, Trnava, Púchov, Piešťany, Myjava, Skalica, Malacky, Nové Mesto nad Váhom, Hlohovec. Spolu 16 okresov (2012), v roku 2007 patrilo do tejto kategórie, ktorá je vymedzená mierou nezamestnanosti menšou ako 9,1 % celkovo 49 okresov. A2: Trenčín, Ilava, Košice IV, Martin, Banská Bystrica, Žilina, Košice III, Nitra, Košice II, Košice I, Šaľa, Zvolen, Senica, Bánovce nad Bebravou, Poprad, Považská Bystrica. Spolu 16 okresov (2012), v roku 2007 prináležalo tejto kategórií 9 okresov. Miera nezamestnanosti sa v tejto kategórii pohybuje v rozmedzí 9,1 % až 12,7 %. B. Prechodné regióny, ktoré môžu byť úspešné (priemerné hodnoty miery nezamestnanosti): Topoľčany, Dunajská Streda, Prievidza, Zlaté Moravce, Ružomberok, Čadca, Liptovský Mikuláš, Tvrdošín, Partizánske, Turčianske Teplice, Nové Zámky, Kysucké Nové Mesto, Žiar nad Hronom, Dolný Kubín, Levice. Celkovo patrí do tejto kategórie 15 okresov, v roku 2007 ich bolo 10. Miera nezamestnanosti je v intervale 12,7 % až 15,8 %. C. Depresné regióny (podpriemerné hodnoty miery nezamestnanosti): C1: Bytča, Stará Ľubovňa, Námestovo, Banská Štiavnica, Humenné, Prešov, Spišská Nová Ves, Komárno, Brezno, Detva, Michalovce, Snina, Krupina, Stropkov, Žarnovica, Levoča. Spolu 16 okresov, v roku 2007 ich bolo 9. Miera nezamestnanosti osciluje od 15,8 % do 21,7 %. C2: Medzilaborce, Bardejov, Svidník, Vranov nad Topľou, Gelnica, Košice-okolie, Lučenec, Veľký Krtíš, Sobrance, Trebišov, Poltár, Sabinov, Rožňava, Kežmarok, Revúca a Rimavská Sobota. V tejto kategórii je spolu 16 okresov s najvyššou mierou nezamestnanosti, ktorá je v rozmedzí od 21,7 % do 35,6 %. V roku 2007 sa v tejto kategórii umiestnili dva okresy (Rimavská Sobota a Revúca). Sborník příspěvků XVII. mezinárodní kolokvium o regionálních vědách Hustopeče 18.–20. 6. 2014 99 Obr. 2: Miera evidovanej nezamestnanosti v okresoch Slovenska 2007 a 2012 Zdroj: ŠU SR, 2014 Autori ako Korec (2003), Hampl (2001) vo svojich prácach upriamujú pozornosť na tzv. fenomén západno-východného gradientu, ktorý v značenej miere determinuje makropolohu krajín V4. Regióny lokalizované v blízkosti hraníc s Rakúskom a Nemeckom, čo je prípad aj Bratislavského kraja (spoločná hranica s Rakúskom) majú lepšie podmienky pre svoj socioekonomický vývoj. Najmä počas transformačného obdobia sa tieto regióny dokázali plynulejšie adaptovať na nové trendy a inovácie vo výrobno-odvetvovej štruktúre svojho hospodárstva, čo im umožnilo prílev priamych zahraničných investícií. Sborník příspěvků XVII. mezinárodní kolokvium o regionálních vědách Hustopeče 18.–20. 6. 2014 100 Nemenej dôležitý vplyv na vývoj nezamestnanosti a socioekonomického progresu regiónov mala aj regionalizácia Slovenska podľa Lukniša (1985) na Západoslovenský centralizačný región (ZCR) a Východoslovenský centralizačný región (VCR). Tieto územia predstavujú aj v súčasnosti jadrové regióny, z ktorých sa inovácie šíria do susedných regiónov. Práve regióny s najnižšou mierou nezamestnanosti sú lokalizované v západoslovenskom centralizačnom regiónu. Okresy v tomto regióne vďaka diverzifikovanej hospodárskej štruktúre využili svoje komparatívne výhody, ktoré prispeli k tvorbe nových pracovných príležitostí a rozvoju podnikateľského prostredia. Geografická blízkosť Viedne a Brna napomohla regiónu prilákať zahraničných investorov. Ekonomické impulzy sa z tohto regiónu šírili aj na Považie, ktoré predstavuje ekonomicky, sídelne a komunikačne najcennejšie územie severozápadného Slovenska. Tento priestor tzv. Západoslovenský centralizačný región (ZSR) tvorí spojnicu medzi jadrovými územiami Košíc a Bratislavy. Kritické miery nezamestnanosti vykazujú dva regióny – severovýchod Slovenska a juh stredného Slovenska. Tieto územia majú vysoký podiel vidieckeho obyvateľstva pričom centrálne mesto okresu sa stáva hlavným zdrojom pracovných príležitostí a periférne oblasti vykazujú čoraz väčšie marginality spojené s nepriaznivým demografickým vývojom a štruktúrou obyvateľstva (vysoký podiel rómskeho obyvateľstva, nízky stupeň dosiahnutého vzdelania), nedostatočná infraštruktúra, ktorá bráni dochádzke do zamestnania. Uplatnenie ľudí na trhu práce je podmienené rôznymi charakteristikami, ako napr. pohlavie, vek, vzdelanie, príslušnosť k etnickej skupine. Nasledujúci ukazovateľ definuje mieru nezamestnanosti žien v jednotlivých krajoch SR za obdobie 2007 – 2013. Ženy sú všeobecne vnímané na trhu práce ako skupina vystavená riziku opakovanej nezamestnanosti, pričom ekonomické a sociálne rozdiely medzi samosprávnymi krajmi tento negatívny fenomén ešte viac prehlbujú. Bratislavský kraj dlhodobo vykazuje najnižšiu mieru nezamestnanosti žien (Graf 2), čo je významne ovplyvnené najmä jeho ekonomickou výkonnosťou výrazne presahujúcou priemer Slovenska. Priemerná miera nezamestnanosti žien za obdobie 207 – 2013 bola na Slovensku 12,7 %. Najnižšie priemerné hodnoty miery nezamestnanosti žien dosahoval Bratislavský (4,5 %) a Trnavský kraj (8,5 %), najvyššie hodnoty kopírujú kraje, kde je aj najvyššia celková miera nezamestnanosti – Banskobystrický (18,9 %), Prešovský (18,3 %) a Košický kraj (17,4 %). V sledovanom období medziročne miera evidovanej nezamestnanosti vzrástla vo všetkých krajoch. Mierny pokles evidovanej miery nezamestnanosti žien pozorujeme pri porovnaní rokov 2012 a 2013 vo všetkých krajoch okrem Bratislavského kraja (Trnavský kraj z 10,48 % na 10,36 %, Trenčiansky kraj z 11,98 % na 11,96 %, Nitriansky kraj zo 16,09 % na 14,65 %, Žilinský kraj zo 14,34 % na 13,62 %, Banskobystrický kraj z 21,2 % na 18,68 %, Prešovský kraj z 21,08 % na 20,31 % a Košický kraj z 20,28 % na 18,66 %). Hodnoty miery nezamestnanosti žien v jednotlivých krajoch kopírujú ich exponovanosť v rámci Slovenska, klasifikáciu typov ekonomických činností ako aj dôsledky ekonomickej recesie. Vyššia nezamestnanosť žien spočíva v ich uplatnení na trhu práce, keďže počas kariéry a najmä v jej začiatkoch musia prerušiť pracovný pomer z dôvodu materských povinností. Rodinné povinnosti veľakrát znemožňujú ženám investovať čas a peniaze do budovania svojej kariéry, čo sa odzrkadľuje nižším príjmom a obmedzeným pracovným postupom. Ženy vo väčšej miere pristúpia na čiastkový pracovný úväzok, z dôvodu nižšieho dosiahnutého vzdelania alebo rodinných povinností. Vyššej miere nezamestnanosti žien bráni aj nepriaznivá štruktúra ponuky práce na našom pracovnom trhu, keďže je dopyt po robotníckych a remeselníckych pozíciách, na druhej strane klesá ponuka administratívnych pozícií, kde je zamestnaných najviac žien. Sborník příspěvků XVII. mezinárodní kolokvium o regionálních vědách Hustopeče 18.–20. 6. 2014 101 Graf 2: Miera evidovanej nezamestnanosti žien za roky 2007 a 2013 (%) Zdroj: ŠU SR, 2014 Diferencovanosť priemernej mesačnej mzdy v samosprávnych krajoch Slovenska má priamy dopad na zamestnanosť. Priemerná mesačná mzda v roku 2012 dosahovala v jednotlivých krajoch úroveň 613 – 1029 EUR, pričom na Slovensku bola 805 EUR. Najnižšiu mzdu dosahuje Prešovský (613 EUR) samosprávny kraj (Obr. 3, Graf 3). Príčinou nízkej mzdy je nedostatok pracovných príležitostí, vysoká miera nezamestnanosti a nízka miera informovanosti o možnostiach samozamestnania. V regiónoch s nízkou mzdou sú ľudia odkázaný dochádzať za prácou, prípadne prijať pracovný úväzok s minimálnou mzdou. Väčšina regiónov s podpriemernou mesačnou mzdou má vysoké zastúpenie vidieckeho obyvateľstva, pričom štát tieto územia nepodporuje, ostávajú bez rozvojových možností, ktoré by aspoň čiastočne pomohli riešiť ekonomickú situáciu týchto marginálnych území. Obr. 3: Priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva SR v rokoch 2007 – 2012, kraje Zdroj: ŠÚ SR, 2014 Sborník příspěvků XVII. mezinárodní kolokvium o regionálních vědách Hustopeče 18.–20. 6. 2014 102 Graf 3: Priemerná nominálna mzda v krajoch SR v rokoch 2007 a 2012 Zdroj: ŠU SR, 2014 Vzdelanie predstavuje komparatívnu výhody na trhu práce, avšak v súčasnej krízovej ekonomika nie je postačujúci diplom, ale konkrétna špecializácie, ktorou absolventi dokážu presvedčiť zamestnávateľa o svojich kvalitách a nadobudnutých schopnostiach. Vzdelanostná štruktúra uchádzačov o zamestnanie odráža nielen koncentráciu vzdelávacích zariadení nadregionálneho a celoštátneho významu, ale aj hlavné znaky demografickej štruktúry regiónu, jeho ekonomické postavenie, prosperitu a regionálne osobitosti sociálneho vývoja (Švecová, Rajčáková, 2010). Graf 4: Počet uchádzačov o zamestnanie v skupine absolventov na 1000 EAO za roky 2007 a 2013 (‰) Zdroj: ŠU SR, 2014 Vývoj počtu uchádzačov o zamestnanie (absolventov) v jednotlivých krajoch od začiatku krízy postupne narastal. Najvyšší počet absolventov bez práce na 1000 ekonomicky aktívnych obyvateľov pripadal v roku 2013 na Prešovský kraj (15). Počas celého sledovaného obdobia bol najnižší počet uchádzačov z radov absolventov na 1000 EAO v Bratislavskom kraji. V roku 2007 pripadalo na 1000 ekonomicky aktívnych obyvateľov 1,7 absolventa bez práce, tento trend sa v roku 2013 zvýšil na 4,8 (Graf 4). Ak by sme chceli poukázať na príčiny tohto stavu museli by sme pristúpiť ku komplexnému hodnoteniu vzniknutej situácie. Slovenská ekonomika v súčasnom krízovom období nedokáže absorbovať každoročný nárast absolventov vysokých a stredných škôl. Viacerí z nich majú Sborník příspěvků XVII. mezinárodní kolokvium o regionálních vědách Hustopeče 18.–20. 6. 2014 103 nedostatočnú a často nevhodnú prax, čo bráni pri osvojovaní pracovných návykov. Na druhej strane je potrebné hľadať príčiny aktuálneho stavu aj na strane stredných a vysokých škôl, keďže ponuka ich programov sa často vymyká reálnym potrebám a požiadavkám zamestnávateľov a trhu práce. Prejavuje sa to najmä v ekonomicky depresívnych regiónoch Prešovského, Banskobystrického a Košického kraja. Posledným ukazovateľom sme chceli priblížiť aktuálny trend vývoja dlhodobej nezamestnanosti v jednotlivých samosprávnych krajoch na Slovensku. Na tento účel sme si zvolili ukazovateľ počtu dlhodobo evidovaných uchádzačov o zamestnanie prepočítaný na 1000 ekonomicky aktívnych obyvateľov (Obr. 4, Graf 5). Tento podiel je rozdielny vzhľadom na ekonomickú výkonnosť a vyspelosť jednotlivých krajov. V roku 2013 nadobúdal tento ukazovateľ najnižšie hodnoty v Bratislavskom (21,7 ‰) a Trnavskom kraji (38,9 ‰) na opačnom konci sú depresné kraje – Prešovský (131,1 ‰), Banskobystrický (123,9 ‰) a Košický (117,7 ‰). Obr. 4: Počet dlhodobo nezamestnaných osôb na 1000 EAO v rokoch 2007 – 2013, kraje (‰) Zdroj: ŠÚ SR, 2014 Sborník příspěvků XVII. mezinárodní kolokvium o regionálních vědách Hustopeče 18.–20. 6. 2014 104 Graf 5: Počet dlhodobo evidovaných uchádzačov o zamestnanie na 1000 EAO za roky 2007 a 2013 (‰) Zdroj: ŠÚ SR, 2014 Na potvrdenie predznačených tendencií sme využili aparát najjednoduchšej bodovej metódy merania socioekonomického rozvoja regiónov (tab. 1), kde posledný riadok znamená celkové poradie jednotlivých krajov na základe priemerných hodnôt jednotlivých ukazovateľov. Modrá farba symbolizuje kraje, ktoré dosiahli najlepšie hodnoty v rámci socioekonomickej analýzy indikátorov, sivá predstavuje kraje s priemernými hodnotami a červená reprezentuje kraje, ktoré dosiahli podpriemerné hodnoty analyzovaných socioekonomických indikátorov. Tab. 1: Výsledky hodnotenia metódou merania regionálneho rozvoja Názov kraja 1 2 3 4 5 Body Poradie Bratislavský kraj 4,4 4,5 969 3,8 11,7 5 I. Trnavský kraj 7,5 8,5 696 7,6 28,4 10 II. Trenčiansky kraj 8,7 9,3 653 9,1 34,3 16 III. Nitriansky kraj 11,1 12,8 624 9,1 54,3 25 V. Žilinský kraj 10,1 11,3 663 11,1 43,5 22 IV. Banskobystrický kraj 17,9 18,9 621 10,6 111,0 36 VII. Prešovský kraj 17,1 18,3 572 13,6 103,1 37 VIII. Košický kraj 16,6 17,4 693 11,6 102,9 28 VI. Legenda: 1 – Miera evidovanej nezamestnanosti (priemer 2007 – 2013), 2 – Miera evidovanej nezamestnanosti žien (priemer 2007 – 2013), 3 – Priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva SR, bez podnikateľských príjmov (priemer 2007 – 2012), 4 – Počet uchádzačov o zamestnanie z radov absolventov na 1000 ekonomicky aktívnych obyvateľov (priemer 2007 – 2013), 5 – Počet dlhodobo evidovaných uchádzačov o zamestnanie na 1000 ekonomicky aktívnych obyvateľov (priemer 2007 – 2013). Zdroj: vlastný výskum Záver Dôležitým a v rámci krajín EÚ veľmi sledovaným indikátorom rozvoja regiónov je miera nezamestnanosti. Spolu s mierou nezamestnanosti úzko súvisí aj priemerná mesačná mzda ako najpreukázanejší indikátor regionálnych disparít. Počas sledovaného obdobia môžeme konštatovať, že najvyššia nezamestnanosť bola v regiónoch s najnižšou priemernou mzdou a to sú Banskobystrický a Prešovský samosprávny kraj. Na druhej strane je všeobecne známe, že k silným stránkam regionálneho rozvoja Slovenska nepochybne patrí kvalifikovaná a naďalej relatívne lacná pracovná sila. Komparatívna výhoda v podobe nízkej mzdy sa prejavila v spojení s realizáciou priamych zahraničných investícií, čo súviselo s existujúcou ponukou možností pre rozvoj podnikateľských aktivít v regiónoch ako napr. Trnavskom (PCA Slovakia, s r. o.) a Žilinskom (Kia Motors Slovakia, s r.o.) kraji. Napriek týmto a mnohým iným investíciám Slovensko neúspešne bojuje Sborník příspěvků XVII. mezinárodní kolokvium o regionálních vědách Hustopeče 18.–20. 6. 2014 105 s nezamestnanosťou absolventov a dlhodobou nezamestnanosťou. Možností riešenia daných problémov je viacero, avšak bez súčinnosti aktívnych opatrení regionálnej politiky na centrálnej a regionálnej úrovni (prispôsobenie študijných odborov aktuálnej ponuke zamestnávateľov) nemôžeme očakávať zlepšenie danej situácie. Literatúra [1] ANGELOVIČ, M., (2009). Regionálne disparity v Srbsku na úrovni okruhov. In Význam ľudského potenciálu v regionálnom rozvoji. Podhájska: Východoeurópska agentúra pre rozvoj. pp. 16-23. ISBN 978- 80-970277-0-4. [2] ANGELOVIČ, M., (2012). Vybrané teoreticko-metodologické aspekty výskumu kvality života s prihliadnutím na prihraničné regióny. In Folia Geographica 20, vol. 54, iss. 20, pp. 80-96. ISSN 1336- 6157. [3] HAMPL, M., (2001). Geografie transformace v České republike: celkové zhodnocení. In Regionální vývoj: specifiká české transformace, evropská integrace a obecná teorie. pp. 27-41. [4] HORKÁ, L., (2013). Factors of socioeconomic development of regions: an alternative approach to an assessment of regions. In 16th International Colloquium on Regional Sciences. Conference Proceedings. Brno: Masarykova univerzita. pp. 51-59. ISBN 978-80-210-6257-3. DOI 10.5817/CZ.MUNI.P210-6257- 2013-5. [5] HUGGINS, R., (2003). Creating a UK Competitiveness index: Regional and local benchmarking. Regional Studies, vol. 37, iss. 1, p. 89-96. ISSN 1360-0591. DOI 10.1080/0034340022000033420. [6] KOREC, P., (2003). Population development, urbanization and regional disparities of Slovakia. Acta Uniersitatis Carolinae: Geographica, vol. 38, iss. 1, pp. 167-180. [7] LUKNIŠ, M., (1985). Regionálne členenie Slovenskej socialistickej republiky z hľadiska jej racionálneho rozvoja. Geografický časopis, vol. 37, iss. 2-3, pp. 137-163. [8] MICHAELI, E., MATLOVČ, R., IŠTOK, R., et. al., (2010). Regionálny rozvoj pre geografov. Prešov: Prešovská univerzita v Prešove. ISBN 978-80-555-0065-2. p. 717. [9] Regionálna štatistika, Trh práce, Evidovaná nezamestnanosť. ŠÚ SR, 2014 Regdat, 2007-2013, Dostupné z: [10] SKOKAN, K., (2004). Konkurenceschopnost, inovace a klastry v regionálním rozvoji. Ostrava: Repronis. ISBN 80-7329-059-6. p. 160. [11] ŠVECOVÁ, A., RAJČÁKOVÁ, E., (2010). Regonal disparities of unemployment in Slovakia. In 13th International Colloquium on Regional Sciences. Conference Proceedings. Brno: Masarykova univerzita. pp. 118-125. ISBN 978-80-210-5210-9. [12] TUROK, I., (2004). Cities, Regions and Competitiveness. Regional Studies, vol. 38, iss. 9, pp. 1069-1083. ISSN 1360-0591. DOI 10.1080/0034340042000292647. [13] WOKOUN, R., (2010). Teoretické a metodologické přístupy k výzkumu regionální konkurenceschopnosti. Regionální studia, 2/2010 pp. 2-7.