Sborník příspěvků XVII. mezinárodní kolokvium o regionálních vědách Hustopeče 18.–20. 6. 2014 106 DOI: 10.5817/CZ.MUNI.P210-6840-2014-11 EKONOMICKÁ VÝKONNOSŤ VS. POPULÁCIA V JADRE A HUSTOTA ZAMESTNANOSTI V METROPOLITNÝCH OBLASTIACH KRAJÍN OECD ECONOMIC PERFORMANCE VS. THE CORE POPULATION AND THE EMPLOYMENT DENSITY IN METROPOLITAN AREAS OF THE OECD COUNTRIES ING. STANISLAV KOLOŠTA, PHD. ING. PAULA BOLCÁROVÁ ING. FILIP FLAŠKA, PHD. Katedra verejnej ekonomiky a regionálneho rozvoja Ekonomická fakulta Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici Depart. of Public Economy and Reg. Development Faculty of Economics Matej Bel University Banska Bystrica * Tajovského 10, 975 90 Banská Bystrica, Slovak Republic E-mail: stanislav.kolosta@umb.sk, paula.bolcarova@umb.sk, filip.flaska@umb.sk, Anotácia Cieľom článku bolo overiť predpoklad, či ekonomický rast v metropolitných oblastiach krajín OECD bol negatívne ovplyvňovaný tempom rastu populácie v jadre na celkovom počte populácie a pozitívne ovplyvňovaný tempom rastu hustoty zamestnanosti. Výsledky naznačujú, že medzi metropolitnými oblasťami OECD sú rozdielnosti, ktoré môžu prameniť z ich národnostných špecifík spôsobujúcich rozdiely v raste medzi krajinami OECD, kde najviac vyčnievajú Švajčiarsko, Kórea a Japonsko, čo potvrdili aj výsledky populačných a priestorovo-zamestnanostných vzťahov pre metropolitné oblasti OECD. Metropolitné oblasti v rámci ekonomík krajín OECD zohrávajú významnú úlohu a preto si myslíme, že túto oblasť bude vhodné sledovať aj v budúcnosti a rozšíriť ju o ďalšie premenné, čo je v súčasnosti problém kvôli malému množstvu ukazovateľov sledovaných za metropolitné oblasti. Kľúčové slová ekonomická výkonnosť, populácia v jadre, hustota zamestnanosti, metropolitná oblasť OECD Annotation The aim of this paper was to verify the assumption that economic growth in metropolitan areas in OECD countries has been negatively affected by the rate of population growth in the MAs core of the total number of MAs population and positively influenced by the growth rate of employment density. The results indicate that among OECD metropolitan areas are differences that might stem from their national specifics causing differences in growth among OECD countries, where the most protruding are Switzerland, Korea and Japan, what was confirmed by the results of population and spatialrelations employment terms to economic growth for OECD metropolitan areas. Metropolitan areas within the economies of OECD countries play an important role and therefore we think that this area will be appropriate to watch in the future and to extend it to other variables, which is currently a problem because of the small number of indicators monitored for metropolitan areas. Key words economic performance, core population, employment density, metropolitan area of the OECD JEL classification: R11, R12 Sborník příspěvků XVII. mezinárodní kolokvium o regionálních vědách Hustopeče 18.–20. 6. 2014 107 Úvod Ekonomická výkonnosť metropolitných oblastí krajín OECD je determinovaná rôznymi faktormi v závislosti od ekonomického prostredia a hospodársko-politickej situácie a stability v danej krajine, kde sa metropolitné oblasti nachádzajú. Za metropolitnú oblasť považujeme funkčné mestské územie s počtom obyvateľov viac ako 500 000 (OECD, 2013, s. 13). Rôznorodosť a rozdielna vyspelosť ekonomík krajín OECD má mnoho častokrát jedinečných príčin. V dôsledku globalizácie svetovej ekonomiky možno predpokladať existenciu spoločných ekonomických tendencií v krajinách OECD. Tie sa môžu prejavovať práve v metropolitných oblastiach, ktoré sú ekonomicky najvyspelejšie, priťahujú kvalitný ľudský potenciál a populáciu celkovo a sú často zdrojom impulzov, ktoré sa premietnu do fungovania väčších ekonomických celkov. Metropolitné oblasti OECD v rokoch 2000- 2010 prispeli viac ako polovicou v prieme k celkovému ekonomickému rastu OECD (OECD, 2013, s. 34). 33% celkového ekonomického rastu metropol OECD vyprodukovalo 9 metropolitných oblastí (3.5% z metropolitných oblastí), 67% celkového ekonomického rastu metropol OECD vyprodukovalo 264 metropolitných oblastí (96.5% z metropolitných oblastí). Soul, New York, Tokyo a Londýn prispeli najviac k ekonomickému rastu OECD ako to ilustruje obr. 1. Obr. 1: Príspevok metropolitných oblastí k celkovému ekonomickému rastu OECD 2000-2010 Zdroj: vlastné spracovanie z údajov www.stats.oecd.org Metropolitné oblasti môžeme rozdeliť do dvoch hlavných zón – jadrová a periférna. V niektorých metropolách Mexika a USA podľa prepočítania populácie v jadre na celkovej populácii existuje len jadrová oblasť. Jadrová oblasť priťahuje populáciu a ľudský kapitál. Pokiaľ v budúcnosti nedôjde k modifikovaniu politík krajín OECD predpokladá sa výraznejší pokles podielu pracujúcich (vo veku 15-64) na populácii kvôli nepriaznivému demografickému vývoju (OECD, 2012, s. 16). Táto tendencia sa môže týkať aj metropolitných oblastí. Populačný rast v jadre sa teda nemusí vo všeobecnosti prejaviť na ekonomickej výkonnosti danej metropolitnej oblasti. Z toho dôvodu skôr predpokladáme negatívny efekt tempa rastu populácie v jadre na celkovej populácii na ekonomickú výkonnosť metropolitných oblastí. Priemerný celkový populačný prírastok a priemerný populačný prírastok populácie v jadrových oblastiach sa vyvýjali takmer identicky ako to ilustuje obr. 2 (korelácia na 94,07%) pričom najvyššie hodnoty oboch ukazovateľov boli v priemere za obdobie rokov 2000-2012 v jadre ako aj v celej metropolitnej oblasti v mexických a amerických metropolách ako Bueníto Juáres, Austin, Tijuana, Las Vegas, Mcallen. Populačný úbytok v oboch ukazovateľoch bol najvyšší v metropolách ako Takamatsu, Kurashiki, Bochum, Cleveland, New Orleans, Busan. Sborník příspěvků XVII. mezinárodní kolokvium o regionálních vědách Hustopeče 18.–20. 6. 2014 108 Obr. 2: Priemerný celkový populačný prírastok a priemerný populačný prírastok populácie v jadre metropolitných oblastí OECD2000-2012 Zdroj: vlastné spracovanie z údajov www.stats.oecd.org Zapĺňaním priestoru populáciou v metropolitných oblastiach pri jej súčasnej ekonomickej prosperite môžeme predpokladať rast počtu zamestnaných, teda aj rast hustoty zamestnanosti v metropolitnej oblasti, ktorej rast by sa mal pozitívne prejaviť aj v ekonomickej výkonnosti kvôli napr. informačnej hustote, hustote formálnych a neformálnych vzťahov, ekonomickej špecializácii, vysokej produktivite práce a jej efektívnosti (OECD, 2010, s. 34, 46) vzhľadom na rozlohovo menší ekonomický priestor metropolitných oblastí v porovnaní s regionálnou, národnou či nadnárodnou úrovňou. Ekonomická výkonnosť sa najčastejšie meria prostredníctvom ukazovateľov ako sú HDP na obyvateľa (HDP pc), tempo ekonomického rastu, hrubá pridaná hodnota, produktivita práce, % ekonomicky aktívneho obyvateľstva, podiel ziskových podnikov na celkovom počte podnikov, priame zahraničné investície v regióne a ďalšie. Štatistiky OECD na metropolitnej úrovni vykazujú len hlavný ukazovateľ HDP pc resp. HDP. HDP na obyvateľa v roku 2010 malo najvyššie hodnoty v metropolitných oblastiach USA, západnej Európy a Kanady. Najnižšie hodnoty vykazovali metropolitné oblasti Mexika, Čile, Španielska. Vo všeobecnosti najrýchlejší ekonomický rast zaznamenali v roku 2010 metropoly USA, Japonska, Mexika, Nemecka, Kanady. Záporný ekonomický rast vykazuje 19 metropolitných oblastí z rôznych krajín, pričom najhoršie boli na tom grécke Atény a Thesalonica. Obr. 3: Vzťah HDP na obyvateľa a ekonomického rastu v roku 2010 Zdroj: vlastné spracovanie z údajov www.stats.oecd.org Sborník příspěvků XVII. mezinárodní kolokvium o regionálních vědách Hustopeče 18.–20. 6. 2014 109 Podľa priemerných hodnôt HDP pc a ekonomického rastu v roku 2010 sme obr. 3 rozdelili na 4 skupiny červeným krížom. Napravo od červenej vertikálnej osi bol nadpriemerný ekonomický rast u 41% metropolitných oblastí krajín OECD a nad horizontálnou červenou osou bolo 52% metropolitných oblastí s nadpriemerným HDP pc. Vysoké hodnoty oboch ukazovateľov súčasne vykazovali v roku 2010 metropolitné oblasti ako Ulsan, New Orleans a Baton Rouge (elipsa pravý horný roh obr. 3); nízke hodnoty oboch ukazovateľov súčasne boli v roku 2010 v metropolitných oblastiach Thessalonica, Concepción, Valpalasíro, Mexicalli, Tujuana, Juaréz (elipsa ľavý spodný roh obr. 3). Obr. 4: Histogramy HDP na obyvateľa a ekonomický rast v roku 2010 Zdroj: vlastné spracovanie z údajov www.stats.oecd.org Histogramy rozdelenia HDP pc a ekonomického rastu za rok 2010 na obr. 4 udávajú zastúpenie skupín jednotlivých metropolitných oblastí podľa výšky skúmaných ekonomických ukazovateľov. Najviac metropolitných oblastí malo v roku 2010 HDP pc v intervale 34 100 – 37 730 USD (tj. cca 18 % všetkých metropolitných oblastí) a najpočetnejší interval v metropolitných oblastiach podľa výšky ekonomického rastu bol v rozmedzí 1,79% – 3,1% (tj. cca 28% všetkých metropolitných oblastí); oba intervaly boli nadpriemerné. 1. Cieľ a metódy Údaje o ekonomickej výkonnosti, populácii a zamestnanosti sme čerpali z databázy 275 metropolitných oblastí OECD (OECD Regions and cities – Mertopolitan areas). Viac ako 10 metropolitných oblastí majú krajiny ako USA, Japonsko, Kórea, Mexiko, Nemecko, Francúzsko a Veľká Británia bez ohľadu na ich rozlohu. Údaje o populácii v jadre na celkovej populácii a o hustote zamestnanosti boli prepočítané z kompletných dát za skúmané obdobie rokov 2000-2010 (nakoľko údaje o HDP pc boli k dispozícii len do roku 2010). HDP pc bolo pre všetky metropolitné oblasti OECD k dispozícii za rok 2010. Priemerné hodnoty ekonomického rastu boli počítané z dostupných údajov, ktoré pred rokom 2010 neboli za všetky metropolitné oblasti OECD kompletne vykazované. Cieľom článku je overiť predpoklad, že ekonomický rast (eg) v metropolitných oblastiach krajín OECD je negatívne ovplyvňovaný tempom rastu populácie v jadre na celkovom počte populácie (Icore/pop) a pozitívne ovplyvňovaný tempom rastu hustoty zamestnanosti na km2 (Iempdens) za rok 2010 a tiež v priemere za obdobie rokov 2000-2010. Tesnosť závislosti sme prešetrili pomocou korelačnej analýzy, pričom sme predpokladali priamu lineárnu závislosť medzi ekonomickým rastom a tempom hustoty zamestnanosti a nepriamu lineárnu závislosť medzi ekonomickým rastom a tempom rastu populácie v jadre na celkovom počte populácie. Významnosť korelačných koeficientov sme testovali na hladine významnosti 0,05. Nulová hypotéza predpokladá nulovú lineárnu koreláciu. Kvantifikáciu vplyvu prevedieme prostredníctvom odhadu jednoduchého lineárneho regresného modelu: Sborník příspěvků XVII. mezinárodní kolokvium o regionálních vědách Hustopeče 18.–20. 6. 2014 110 egi=α–β1(Icore/pop)1i+β2(Iempdens)2i+εi n=1,2,3,... kde egi je hodnota ekonomického rastu v i-tom regióne, α a β1 a β2 sú parametre regresnej rovnice, (Icore/pop)1i a (Iempdens)2i je hodnota vybraných ukazovateľov populácie a zamestnanosti v i-tom regióne, εi je náhodná zložka modelu a n je počet regiónov. 2. Výsledky Najprv sme sa zamerali na rok 2010, tj. na obdobie po odznení prvých dôsledkov hospodárskej krízy. Obr. 5: Vzťah ekonomického rastu a tempa rastu populácie v jadre na celkovej populácii a hustoty zamestnanosti v roku 2010 Zdroj: vlastné spracovanie z údajov www.stats.oecd.org Tab. 1: Výsledky regresie Regression Statistics Coefficients P-value Multiple R 0,351042 Intercept -1,53561 0,000368 R Square 0,123231 Icore/pop2010 1,280301 0,002205 Adjusted R Square 0,116784 Iempdens2010 0,287294 1,49E-08 Zdroj: vlastné spracovanie Tab. 2: Výsledky korelácie EG2010 Icore/pop2010 Iempdens2010 EG2010 1 Icore/pop2010 0,115431 1 Iempdens2010 0,304043 -0,18725 1 Zdroj: vlastné spracovanie Na základe korelačnej matice pre rok 2010 (tab. 2) možno tvrdiť, že tempo rastu populácie v jadre na celkovej populácii len slabo koreluje s ekonomickým rastom a len mierne slabá korelácia sa preukázala v prípade tempa hustoty zamestnanosti. Oba regresné parametre sú štatisticky významné, ale variabilitu ekonomického rastu vysvetľujú len na 12,3%, čo znamená, že výsledky nemôžeme zovšeobecniť pre všetky metropolitné oblasti OECD. Najnižšie hodnoty skúmaných ukazovateľov v porovnaní s priemernými majú grécke metropolitné oblasti ako Atény, Thessalonica (obr. 5 na grafoch elipsa v spodnej ľavej časti), najvyššie hodnoty v porovnaní s priemernými sú v metropolitných oblastiach Centro, Acapulco de Juaréz, Tuloca, Pachuca de Soto, Léon; mexické metropolitné oblasti vo všeobecnosti vykazovali najvyššie hodnoty tempa rastu hustoty zamestnanosti. Výsledky teda poukazujú len na pozitívny vplyv hustoty zamestnanosti na tempo ekonomického rastu metropolitných oblastí OECD v roku 2010. Sborník příspěvků XVII. mezinárodní kolokvium o regionálních vědách Hustopeče 18.–20. 6. 2014 111 Ďalej sme zisťovali, aký bol vzťah medzi ekonomickým rastom (eg) k tempu rastu podielu populácie v jadre na celkovej populácii (AVGiCore/pop) a tempu rastu hustoty zamestnanosti (AVGiempdens) metropolitnej oblasti v priemere za obdobie rokov 2000-2010. Obr. 6: Vzťah ekonomického rastu a tempa rastu populácie v jadre na celkovej populácii a hustoty zamestnanosti v priemere za roky 2000-2010 Zdroj: vlastné spracovanie z údajov www.stats.oecd.org Tab. 3: Výsledky regresie Regression Statistics Coefficients P-value Multiple R 0,435816 Intercept 0,023486 0,908649 R Square 0,189935 AVGiCore/pop -0,49329 0,012276 Adjusted R Square 0,183979 AVGiempdens 0,482464 4,2E-13 Zdroj: vlastné spracovanie Tab. 4: Výsledky korelácie AVG eg AVGiCor/tp AVGiempdens AVG eg 1 AVGiCor/tp -0,13022 1 AVGiempdens 0,413532 0,017725 1 Zdroj: vlastné spracovanie V priemere za obdobie rokov 2000-2010 možno takmer 19% zmien v priemernom ekonomickom raste vysvetliť zmenou v priemernom tempe rastu podielu populácie v jadre na celkovej populácii a v priemernom tempe hustoty zamestnania. Na základe korelačnej tabuľky (tab. 4) možno tvrdiť, že medzi priemerným ekonomickým rastom a priemerným tempom rastu hustoty zamestnanosti je stredne silná priama lineárna korelácia a len slabá nepriama lineárna korelácia je medzi priemerným ekonomickým rastom a priemerným tempom rastu podielu populácie v jadre na celkovej populácii. Teda ako sme predpokladali, priemerné tempo rastu HDP rástlo s priemerným tempom rastu hustoty zamestnania a bolo znížené o priemerné tempo rastu počtu obyvateľstva v jadre, čo ilustruje obr. 6. Najvyššie priemerné hodnoty skúmaných ukazovateľov boli súčasne v Centro, Soul, Mérida, Gwangju ako aj v ďalších mexických a kórejských metropolitných oblastiach. Najnižšie hodnoty skúmaných ukazovateľov boli súčasne v metropolitných oblastiach ako Takamatsu, Kurushiki a Thessalonica. Záver Predpoklad, že ekonomický rast v metropolitných oblastiach krajín OECD je negatívne ovplyvňovaný tempom rastu populácie v jadre na celkovom počte populácie a pozitívne ovplyvňovaný tempom rastu hustoty zamestnanosti na km2 sa nám potvrdil za významný avšak skúmané ukazovatele vysvetľujú y = -0.4669x + 0.4841 R² = 0.017 -0.04 -0.02 0 0.02 0.04 0.06 0.08 0.1 0.12 0.97 0.98 0.99 1.00 1.01 1.02 Priemernýekonomickýrast 2000-2010 Priemerné tempo rastu - populácia v jadre na celkovej populácii 2000-2010 y = 0.4796x - 0.4662 R² = 0.171 -0.04 -0.02 0 0.02 0.04 0.06 0.08 0.1 0.12 0.9 0.95 1 1.05 1.1 Priemernýekonomickýrast 2000-2010 Priemerné tempo rastu hustoty zamestnanosti 2000-2010 Sborník příspěvků XVII. mezinárodní kolokvium o regionálních vědách Hustopeče 18.–20. 6. 2014 112 len 19% variability priemerného ekonomického rastu. Z toho dôvodu si myslíme, že v skúmaných oblastiach sú medzi metropolitnými oblasťami OECD rozdielnosti, ktoré môžu prameniť buď z ich národnostných špecifík spôsobujúcich rozdiely v raste medzi krajinami (OECD, 2012, s. 11) alebo špecializácie (Bolcárová, Kološta, Kožiak, 2013, s. 2) tej ktorej metropolitnej oblasti alebo regiónu (Kožiak, et.al., 2008, s. 3). V oboch prípadoch spomedzi krajín OECD najviac vyčnievajú Švajčiarsko, Kórea a Japonsko, čo potvrdili aj výsledky populačných a priestorovo-zamestnanostných vzťahov (z anglického employment density) pre metropolitné oblasti OECD. Najvyššie hodnoty skúmaných ukazovateľov majú kórejské metropolitné oblasti Ulsan, Gwangju, Soul a mexické Centro; najnižšie hodnoty majú japonské Kurushiki a grécka Thessalonica. Napr. v prípade priemerného ekonomického rastu išlo o 6 násobný rozdiel, čo naznačuje veľké disparity medzi metropolitnými oblasťami jednotlivých ekonomických celkov, v tomto prípade ázijských. Nakoľko význam metropolitných oblastí narastá – a v budúcnosti tomu s najväčšou pravdepodobnosťou kvôli celosvetovým urbanizačným tendenciám nebude inak (Kamal-Chaoui, Leman, Zhang, 2009, s. 5) – myslíme si, že túto oblasť bude vhodné sledovať aj v budúcnosti a rozšíriť ju o ďalšie premenné napr. aj v súvislosti s benchmarkingom (Meričková, Nemec, Šumpíková, 2010; Mikušová Meričková, Nemec, 2013) či inteligentným, udržateľným a inkluzívnym rastom (Borseková, Petríková, Vaňová, 2013). Ďalšie prešetrenie bude závislé od údajovej základne, ktorú eviduje OECD. Tá je v súčasnej podobe zastúpená len malým množstvom ukazovateľov (Furceri, Mourougane, 2010, s. 27) o metropolitných oblastiach s nepravidelnou a nekompletnou aktualizáciou, čo možno považovať za všeobecný jav v mnohých indikátoroch vykazovaných OECD. Literatúra [1] BOLCÁROVÁ, P., KOLOŠTA, S., KOŽIAK, R., (2013). Structural convergence of regions of the SR in relation to innovation strategy and policy of the SR. In 16th International Colloquium on Regional Sciences. Conference Proceedings. Brno: Masarykova univerzita. pp. 182-186. ISBN 978-80-210-6257-3. DOI 10.5817/CZ.MUNI.P210-6257-2013-22. [2] BORSEKOVÁ, K., PETRÍKOVÁ, K., VAŇOVÁ, A., (2013). The role of creative economy in Slovak Republic. AI & SOCIETY, pp. 1-11, ISSN 0951-5666. [3] FURCERI, D., MOUROUGANE, A., (2010). Structural indicators: Critical review. OECD Journal: Economic Studies, vol. 2010, iss. 1, pp. 201-234. ISSN 1995-2856. [4] KAMAL-CHAOUI, L., LEMAN, E., ZHANG, R., (2009). Urban Trends and Policy in China. In OECD Regional Development Working Papers 2009/1. ISSN 2073-7009. p. 70. DOI 10.1787/225205036417. [5] KOŽIAK, R., ŠOFRANCOVÁ, K., URAMOVÁ, M., ŠVANTNEROVÁ, Ľ., MAKANOVÁ, M., ELEXOVÁ, G., (2008). Quantification of regional disparities in Slovakia from aspect of GDP per capita. Arad, In: Studia Universitatis „Vasile Goldis“, Seria Stiinte Economice, Anul 18/2008 Partea I, pp. 1-13, ISSN 158-2339. [6] MERIČKOVÁ, B., NEMEC, J., ŠUMPÍKOVÁ., (2010). Is the Estonian municipal benchmarking really better? The impacts of research methodology on research results. Public Management Review, vol. 13, iss. 4, pp. 539-550. ISSN 1471-9037. [7] MIKUŠOVÁ MERIČKOVÁ, B., NEMEC, J., (2013). Contract Management and its Impact on Contracting Public Services: Slovak Republic. Ekonomický časopis, vol. 61, iss. 7, pp. 690 – 700. ISSN 0013-3035. [8] OECD, (2010). Trends in Urbanisation and Urban Policies in OECD Countries: What Lessons for China?. ISBN 9789264092259. p. 219. [9] OECD, (2012). Looking to 2060: Long-Term Global Growth Prospects. OECD Economic Policy Papers. ISSN 2226-583X. p. 31. [10] OECD, (2013). OECD Regions at a Glance 2013. OECD Publishing. ISBN 978-92-64-12172-0. p. 198. DOI 10.1787/reg_glance-2013-en. [11] Štatistické databázy OECD: Dostupné z: Příspěvek byl zpracován v rámci grantu VEGA 1/0680/14 „Kreatívne odvetvia ako zdroj kľúčových nehmotných aktív verejného sektora v kontexte inovácií a inteligentného rastu“.