Sborník příspěvků XVII. mezinárodní kolokvium o regionálních vědách Hustopeče 18.–20. 6. 2014 134 DOI: 10.5817/CZ.MUNI.P210-6840-2014-15 KREATÍVNE KLASTRE VO VIDIECKYCH OBLASTIACH – PRÍPADOVÁ ŠTÚDIA ZO SLOVENSKEJ REPUBLIKY CREATIVE CLUSTERS IN RURAL AREAS – A CASE STUDY FROM SLOVAKIA ING. KATARÍNA MELICHOVÁ DOC. ING. MÁRIA FÁZIKOVÁ, CSC. Katedra regionalistiky a rozvoja vidieka Fakulta európskych štúdií a regionálního rozvoja Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre Department of Regional and Rural Development Fac. of European Studies and Regional Development Slovak University of Agriculture in Nitra * Trieda Andreja Hlinku 2, 949 76 Nitra, Slovak Republic E-mail: xmelichova@is.uniag.sk, maria.fazikova@uniag.sk Anotácia Teoretický koncept kreatívnych odvetví ako aj výskum v oblasti tejto problematiky bol od začiatku zameraný primárne na urbanizované prostredie. Tendencia kreatívnych firiem koncentrovať sa v mestách bola podložená aj dlhým radom výskumných prác. Avšak v posledných rokoch sa objavujú kontroverzné myšlienky, že aj vidiecke oblasti disponujú špecifickými lokalizačnými faktormi, ktoré vytvárajú podmienky pre rozvoj kreatívnych klastrov. Článok skúma, či takéto kreatívne klastre existujú aj na Slovensku a analyzuje ich dynamiku. Pri identifikácii potenciálnych kreatívnych klastrov vo vidieckych oblastiach bola použitá štandardná metóda analýzy priestorovej koncentrácie ekonomických činností (lokalizačný kvocient). Na príklade takto identifikovaného kreatívneho klastra, v rámci prípadovej štúdie zameranej na hĺbkovú analýzu jeho vnútornej dynamiky, boli použité metódy sieťovej analýzy. Výsledky výskumu preukázali, že existujú vidiecke oblasti, v ktorých sa koncentrujú špecifické kreatívne odvetvia. Ekonomickú základňu kreatívneho klastra analyzovaného v prípadovej štúdii tvoria odvetvie hudby, vizuálneho a scénického umenia a odvetvie remesiel, zatiaľ čo odvetvia vydavateľstva, videa, filmu a fotografie a marketingovej komunikácie predstavujú podporné odvetvia vo vzťahu k jadrovým kreatívnym odvetviam v kreatívnom klastri. Spoločne s ďalšími relevantnými inštitúciami, ktorými sa ukázali byť predovšetkým miestne samosprávy, neziskové organizácie a združenia a vzdelávacie inštitúcie, tvoria tesne prepojenú sieť. Väzby medzi nimi, ako nosiče intra a inter-sektorových „spill-over“ procesov facilitujú budovanie sociálneho kapitálu a spoločenského konsenzu relevantných rozvojových aktérov v regióne. Kľúčové slová kreatívne odvetvia, klastre, lokalizačná analýza, sieťová analýza Annotation Theoretical concept of creative industries as well as research in this field has been focused primarily on the urban environment. The tendency of creative firms to concentrate in cities has been verified in numerous studies. However in recent years, controversial ideas have been emerging that rural areas also possess specific localisation factors, which create conditions for the development of creative clusters. Article examines whether there are such creative clusters in Slovakia and analyses their dynamic. A standard method of identifying spatial clusters of economic activities (location quotient) was used to identify potential creative clusters in rural areas, where methods of social network analysis were applied in a case study to analyse inner dynamic of the identified cluster. As we found, there are rural areas in which specific creative industries concentrate. The economic base of creative cluster being analysed in the aforementioned case study is comprised of music, visual and performing art industry and crafts industry, while publishing, video, film and photography and advertising Sborník příspěvků XVII. mezinárodní kolokvium o regionálních vědách Hustopeče 18.–20. 6. 2014 135 constitute supporting industries in relation to the core creative industries in the creative cluster. Together they form a highly cohesive cluster along with other relevant institutions, which proved to be mainly local governments, non-profit organizations and associations and institutions of education. These ties, as the conduit of intra and inter-sector spill-over processes facilitate building of social capital and public consensus of relevant development actors in the region. Key words creative industries, clusters, localisation analysis, network analysis JEL classification: L82, D85, R12 Úvod Teoretický koncept kreatívnych odvetví ako aj výskum v oblasti tejto problematiky bol od začiatku zameraný primárne na urbanizované prostredie. Väčšina autorov (Florida, 2003; Andersson,1985; Scott, 1997) sa zhodla na tom, že rovnako kreatívne odvetvia a jednotlivci patriaci do kreatívnej triedy majú tendenciu koncentrovať sa v mestách v kontraste s vidieckym prostredím, čo bolo potvrdené aj kvantitatívnym výskumom (Lorenzen, V. Andersen, 2007), tvrdiac že práve mestské prostredie disponuje jedinečným súborom lokalizačných faktorov, ktoré priťahujú kreatívnych jednotlivcov a kreatívne odvetvia. Týmito lokalizačnými faktormi sú aglomeračné efekty, prítomnosť kultúrneho a historického dedičstva a špecializovaná pracovná sila (Lazzarettová, 2009).V uvedených teoretických a výskumných prácach zdôrazňujeme diskriminačný postoj ku vidieckym regiónom, v poslednom období sa však objavujú aj štúdie tvrdiace, že aj v oblastiach vidieckeho charakteru špecifické lokalizačné faktory vytvárajú podmienky pre vývoj kreatívnych klastrov. Munoz (2010) za najdôležitejšie označuje systém vzdelávania, sociálne siete a hustotu interakcií, komunitnú angažovanosť a prepojenosť, čo rozoznávame ako sociálny kapitál, ktorý Florida (2007) nielen, že nepovažuje za faktor, ktorý podmieňuje koncentráciu kreatívnej triedy v priestore, ale dokonca túto koncentráciu brzdí. Markussenová (2006) tvrdí, že pre umelecky zameraných členov kreatívnej triedy je práve konektivita v zmysle sietí členov pôsobiacich a tvoriacich v rovnakých alebo príbuzných oblastiach a dostupnosť priestorov pre stretávanie prioritnejšia v porovnaní s veľkosťou odbytového trhu pre ich výrobky (spätná väzba od kolegov a transfer ideí a poznatkov, ktoré frekventované interakcie a tesnejšie sociálne väzby v menších mestách a vidieckych oblastiach umožňujú). Klasickú Porterovu (2000) definíciu klastra Evans (in Chovanec, Rehák, 2012), z pohľadu kreatívnych odvetví považuje za veľmi úzku a tvrdí, že kreatívny klaster zahŕňa aj „neziskové organizácie, kultúrne inštitúcie, dejiská umeleckých podujatí a individuálnych umelcov...“ a že sú kreatívne klastre „...miestami pre život, rovnako ako prácu a miestami kde sú kultúrne produkty spotrebovávané a produkované“. V súlade s postojom Simona Evansa, Klamer (2011) rozšíril chápanie priestoru, v ktorom pôsobia kreatívne subjekty pri vytváraní kreatívneho obsahu, z pohľadu subjektov súkromného sektora – podniky a podporných (verejných) inštitúcií, o sociálny priestor, ktorý vyjadruje kultúrne hodnoty, kultúrne dedičstvo, identitu a ďalšie. Uvedené definície kreatívnych klastrov ovplyvnili aj konceptualizáciu metodiky príspevku predovšetkým v zmysle definovania jednotlivých typov vzťahov ako aj subjektov, ktoré boli zahrnuté do výskumu. Cieľ a metódy Cieľom príspevku je identifikovať potenciálne kreatívne klastre vo vidieckych regiónoch a opísať ich vnútornú dynamiku a väzby na vonkajšie prostredie. V príspevku používame klasifikáciu navrhnutú v rámci výskumného projektu APVV 0101-10 Kreatívna ekonomika – národohospodárske a regionálne podmienky a stimuly, ktorú sme rozšírili o odvetvie remesiel a umeleckého vzdelávania. Pri identifikácii potenciálnych kreatívnych klastrov sme vychádzali z hodnôt lokalizačného kvocientu kreatívnych odvetví, pri výpočte ktorého sme použili proxy premennú – početnosť subjektov patriacich do relevantných odvetví. Vzhľadom na použitý indikátor koncentrácie a skutočnosti, že priestor chápeme ako diskrétnu veličinu v záujme vyriešenia problému MAUP (Modifiable area unit Sborník příspěvků XVII. mezinárodní kolokvium o regionálních vědách Hustopeče 18.–20. 6. 2014 136 problem - Arlinghause et al. (1996)), ktorý vyplýva z agregovania štatistických dát na jednotlivých úrovniach sídelných jednotiek, pri regionalizácii územia vychádzame z metodiky podľa Slavíka (2005), ktorá územie SR rozdeľuje do 160 mikroregiónov (nodálne regióny sa vyznačujú koherentnejšou štruktúrou, keďže boli zostavené na základe vzájomných prepojení a vzťahov medzi sídelnými jednotkami). Mikroregióny sme následne klasifikovali do štyroch skupín podľa stupňa urbanizácie (Obr. 1), na základe troch parametrov: hustoty osídlenia, percenta mestského obyvateľstva a veľkosti centrálneho sídla (Fáziková, Stehlíková, 2006) aplikáciou nehierarchickej metódy zhlukovej analýzy (k-means algoritmu). Obr. 1: Klasifikácia mikroregiónov SR podľa stupňa vidieckosti (2012) Zdroj: vlastné spracovanie na základe údajov ŠÚ SR (2013) Predmetom prípadovej štúdie bol mikroregión výrazne vidieckeho charakteru, ktorý sa vyznačoval najvyššou hodnotou LQ kreatívnych odvetví. Výskumná vzorka predstavovala 42 subjektov zo zadefinovaných skupín (tvorcovia kreatívneho obsahu – 29, profesijné združenia a organizácie – 1, vzdelávacie inštitúcie – 2, inštitúcie verejnej správy – 10). Pri identifikácii potenciálnych respondentov sme vychádzali z databázy Registra organizácií Slovenskej republiky, v rámci ktorej sme identifikovali kľúčové subjekty v danej oblasti, ktoré sme následne oslovili. Interview s takto vybranými respondentmi prebiehalo individuálne s každým respondentom a osobne. Počas realizácie interview boli zistené podstatné diskrepancie údajov z RO SR a reálnou situáciou. Následne sme preto implementovali tzv. „snowball sampling“, t.j. respondovaní kľúčoví aktéri v mikroregióne sprostredkovali stretnutia s ďalšími relevantnými subjektmi, až kým nebol dosiahnutý kritický počet respondentov. Definovaných bolo 7 typov vzťahov medzi respondentmi uvedených v analytickej časti príspevku. Pri kvantifikácii väzieb v rámci kreatívneho klastra sme implementovali analytický aparát teórie grafov. Množina subjektov, ktoré boli zahrnuté do výskumu a ich vzájomných relácií tvorí multidigraf, pričom respondované subjekty sú vrcholmi tohto grafu a identifikované väzby medzi subjektmi sú hranami grafu (Abas, - Híc, 2005). Na teórii grafov bola založená aj sieťová analýza, ktorá predstavuje analýzu matice vzťahov (v teórii grafov adjacentná matica), ktorá bola kvantitatívne vyhodnotená za pomoci softvéru UCINET 6 a vizualizovaná pomocou softvéru NetDraw. Okrem uvedených boli použité aj nástroje softvéru ArcView. Sborník příspěvků XVII. mezinárodní kolokvium o regionálních vědách Hustopeče 18.–20. 6. 2014 137 Výsledky Vzhľadom na to, že potenciálne kreatívne klastre vo výrazne vidieckych mikroregiónoch sú lokalizované najmä v mikroregiónoch tohto typu situovaných v bezprostrednej blízkosti Bratislavskej aglomerácie (Babjaková, Chreneková, 2013), v záujme abstrahovať od vplyvov generovaných mestom Bratislava (kde predpokladáme prevažné pôsobenie aglomeračných a difúznych efektov), boli mikroregióny územne prislúchajúce Bratislavskému kraju zo základného súboru vyradené. Obr. 2: Lokalizačný kvocient kreatívnych subjektov v mikroregiónoch SR po vyradení mikroregiónov prislúchajúcich Bratislavskému kraju (2013) Zdroj: vlastné spracovanie na základe údajov RO SR (2013) Aj po abstrahovaní od vplyvu hlavného mesta krajiny, relatívne vyššie hodnoty LQ kreatívnych odvetví vykazujú tie výrazne vidiecke mikroregióny, ktoré sú situované v blízkosti urbanizovaných mikroregiónov. (Minimálne) nadproporčné zastúpenie kreatívnych subjektov zo súboru výrazne vidieckych mikroregiónov bolo identifikované v troch mikroregiónoch: Slovenská Ľupča (LQ=1,13), Pliešovce (LQ=1,07) a Rozhanovce (LQ=1,01), zvýraznených na obrázku č.2. Obr. 3: Odvetvová štruktúra kreatívnej ekonomiky v jednotlivých typoch mikroregiónov SR a troch potenciálnych vidieckych kreatívnych klastroch – zastúpenie subjektov (2013) Zdroj: vlastné spracovanie na základe údajov RO SR (2013) Skupina mikroregiónov s najvyšším stupňom vidieckosti v porovnaní s ostanými sa vyznačuje relatívne vyšším zastúpením odvetví remeselných a hudby, vizuálneho a scénického umenia. Z troch identifikovaných potenciálnych vidieckych kreatívnych klastrov má najdiverzifikovanejšiu odvetvovú štruktúru mikroregión Slovenská Ľupča, ktorý sa v porovnaní s priemerom výrazne vidieckych regiónov vyznačuje relatívne vyšším zastúpením odvetví vydavateľstva, hudby, vizuálneho Sborník příspěvků XVII. mezinárodní kolokvium o regionálních vědách Hustopeče 18.–20. 6. 2014 138 a scénického umenia, remesiel a umeleckého vzdelávania. Centrum mikroregiónu Slovenská Ľupča bolo servisným remeselným mestom nielen pre okolité sídla, ale v tomto kontexte malo aj nadnárodný význam. Vzhľadom na odvetvovú štruktúru a počet subjektov konštatujeme, že najvhodnejším priestorom pre skúmanie kreatívnych klastrov vo vidieckych oblastiach je práve tento mikroregión, keďže v ostatných identifikovaných mikroregiónoch neexistuje kritický počet týchto subjektov pre vznik klastra. Integrácia kreatívnych odvetví v mikroregionálnej štruktúre Kvantifikáciou väzieb prítomných medzi jednotlivými skupinami respondovaných kreatívnych subjektov a ďalších relevantných aktérov pôsobiacich v mikroregióne sme potvrdili viacero teoretických predpokladov. Posudzovali sme indikátory, ktoré ilustrujú hustotu väzieb medzi respondovanými subjektmi (vyjadruje podiel existujúcich hrán grafu na všetkých možných hranách za daného počtu vrcholov), stupeň členov (vyjadruje počet hrán, s ktorými daný vrchol inciduje) a tendenciu vytvárať v rámci siete lokálne sub-štruktúry (vyjadrenú koeficientom klastrovania). Tab. 1: Kvantitatívne charakteristiky sociálneho kapitálu a formálnych väzieb v kreatívnych odvetviach v mikroregióne Slovenská Ľupča Typ vzťahu Hustota relácií Počet hrán Priemerný stupeň vrcholov Koeficient klastrovania grafu Neformálne vzťahy 0,071 542 6,159 0,375 Spolupráca na spoločných projektoch 0,029 222 2,523 0,262 Poskytovanie finančnej pomoci a sponzorstva 0,001 9 0,102 0,000 Tok informácií a poradenstva 0,020 151 1,716 0,290 Členstvo v rovnakých organizáciách 0,008 64 0,727 0,555 Zamestnanecké vzťahy 0,001 6 0,068 0,000 Dodávateľské vzťahy 0,004 30 0,341 0,000 Odberateľské vzťahy 0,010 74 0,841 0,027 Zdroj: vlastné spracovanie na základe výsledkov primárneho výskumu Medzi subjektmi kreatívnych odvetví a ďalšími aktérmi lokalizovanými v mikroregióne Slovenská Ľupča ako najvýznamnejšie boli identifikované neformálne vzťahy, spolupráca na projektoch a výmena informácií a know-how, pričom respondenti uvádzajú najčastejšie práve neformálne vzťahy. Tendenciu vytvárať zhluky majú prirodzene v rámci zoskupovania do organizácií a združení (Obr. 8). Združujú sa predovšetkým verejné subjekty – obce (miestne akčné skupiny). Sborník příspěvků XVII. mezinárodní kolokvium o regionálních vědách Hustopeče 18.–20. 6. 2014 139 Obr. 4: Interakcie subjektov kreatívnych odvetví a relevantných subjektov v mikroregióne Slovenská Ľupča Zdroj: vlastné spracovanie na základe výsledkov primárneho výskumu Z hľadiska hustoty a frekvencie interakcií (Obr. 4) najvýznamnejšie postavenie majú reprezentanti verejného sektora, subjekty umeleckých odvetví, niektoré subjekty remesiel a nezanedbateľné postavenie majú aj základné umelecké školy (veľkosť zobrazenia člena v sieti je odvodená od počtu väzieb na ostaných členov). Z hľadiska vytvárania zhlukov identifikujeme tendenciu užšej spolupráce v rámci odvetví (diferencované farbou člena) a to práve odvetví, ktoré sú v mikroregióne najzastúpenejšie, ale aj z priestorového hľadiska (diferencované tvarom člena), čo znamená, že užšie spolupracujú subjekty lokalizované v rovnakých obciach. Subjekty, ktoré sa nachádzajú na periférii siete spravidla patria do odvetví videa, filmu a fotografie, marketingovej komunikácie a vydavateľstva. Tieto odvetvia, preto môžeme z hľadiska fungovania kreatívneho klastra v mikroregióne považovať za podporné odvetvia vzhľadom ku kľúčovým. Podobná dynamika vzťahov platí aj v rámci spolupráce na spoločných projektoch (Obr. 7), ktorú uskutočňujú prevažne jednotlivé obce, pričom však pri analýze zhlukovania bolo zistené, že spoločné projekty sú realizované aj umelcami a remeselníkmi, za účasti subjektov podporných odvetví. V rámci toku informácií a poradenstva (Obr. 9) sme tiež identifikovali niekoľko zhlukov. Transfer poznatkov a know-how je najvýraznejší vo verejnom sektore a z hľadiska kreatívnych odvetví medzi remeselníkmi, zatiaľ čo umelci si informácie vymieňajú navzájom aj s architektmi a remeselníkmi. Hustota finančných tokov medzi respondentmi je relatívne nízka a v tomto kontexte dominuje podpora občianskych združení a vzdelávacích inštitúcií zo strany miestnej samosprávy. Analýza zamestnaneckých vzťahov nasvedčuje významné postavenie inštitúcií umeleckého vzdelávania v územných klastroch kreatívnych odvetví. Pôsobenie kreatívnych subjektov v umeleckých školách je pre nich výhodou z najmä z hľadiska zabezpečenia doplnkového príjmu, čo má v nadväznosti na charakter nestálosti príjmu z predaja umeleckej tvorby veľký význam. Okrem toho im vzdelávacie inštitúcie poskytujú vhodnú platformou pre nadväzovanie spolupráce. V tomto prípade ide o symbiotický vzťah, nakoľko aj kreatívni pracovníci pôsobiaci vo vzdelávacích inštitúciách majú dopad na fungovanie týchto organizácií a to prostredníctvom poskytnutia praktických skúseností pre žiakov a ich integrácie do profesionálnej sféry. Z hľadiska dodávateľsko-odberateľských vzťahov (Obr. 5) sme kvantitatívne preukázali, že významným odberateľom produktov odvetvia hudby, vizuálneho a scénického umenia je aj miestna samospráva, ktorá je tiež významným odberateľom výstupov architektonických činností. Špecifickou Sborník příspěvků XVII. mezinárodní kolokvium o regionálních vědách Hustopeče 18.–20. 6. 2014 140 formou podpory zo strany obcí je nákup výrobkov a iných výstupov kreatívnych subjektov, ktoré obce používajú ako propagačný materiál (napr. pri návštevách mimo regiónu, v zahraničí). Architekti lokalizovaní v mikroregióne veľmi frekventovane spolupracujú s verejným sektorom, či už pri tvorbe územných plánov a súvisiacich strategických dokumentov, tak aj pri vypracovaní štúdií investičných projektov realizovaných obcami. V tomto aspekte produkty odvetví ako sú marketingová komunikácia, video, film a fotografia a vydavateľstvo sú vstupmi bázických kreatívnych odvetví a to primárne na odbytovej strane – reklama, podpora predaja a pod. V kreatívnom klastri absentujú odbytové kanály (galérie, kluby a pod.). Vzhľadom na skutočnosť, že odbytový trh kľúčových kreatívnych odvetví siaha za hranice mikroregiónu je opodstatnenosť existencie uvedených druhov odbytových kanálov v mikroregióne diskutabilná. V rámci siete väzieb kreatívnych subjektov a ďalších relevantných rozvojových aktérov v mikroregióne evidujeme silný sociálny kapitál medzi jednotlivými segmentmi ako aj jednotlivými subjektmi (najvyššia hustota väzieb práve v rámci neformálnych vzťahov) a inštitucionálne zázemie, ktoré patria aj medzi dôvody relatívne vysokého štádia vývoja analyzovaného kreatívneho klastra, čo je najlepšie ilustrované slovami jednej starostky, ktorá tvrdí, že lokalizácia a úspešnosť týchto odvetví „...závisí ja od schopných aktérov, ktorí sa v regióne zídu, ktorí dokážu pritiahnuť aj financie zvonka, spolupracovať s podnikateľskými subjektmi“, s čím sa zhoduje aj časť respondentov, slovami jedného z nich: „významná je existencia komunity a organizačne agilných ľudí a možnosti spolupráce s obcou“. Obr. 5: Dodávateľsko-odberateľské vzťahy v rámci kreatívneho klastra v mikroregióne Slovenská Ľupča Obr. 6 Neformálne vzťahy v rámci kreatívneho klastra v mikroregióne Slovenská Ľupča hudobné,vydavateľstvo,s.r.o. architekt,SP architekt,SZČO výroba,úžitkovej,a,ozdobnej,keramiky,SZČO projektovanie,a,realizácia,stavieb,s.r.o. reklamná,a,propagačná,činnosť,,fotografické,služby,,s.r.o. sochár,,rezbár,SP reštaurátor,SZČO aranžérske,práce,SZČO Folklórna,skupina,Priechoďan,n.o. grafika,,reklama,s.r.o. keramikár,SZČO architekt,SZČO vydavateľská,činnosť ,s.r.o. keramikárka,SZČO keramikárka,SZČO maľovanie,na,hodváb,,vzdelávanie,FO výrobca,zvoncov,FO rezbár,FO reklama,,vydavateľstvo,,grafika,SZČO keramikárka,SZČO hudobné,vydavateľstvo,s.r.o. Medzibrodské,kočovné,divadlo,OZ ozvučovanie,a,osvetľovanie,SZČO keramikár,FO maliar,,sochár,SP RTV,-,video,,film,,fotografia,SZČO propagačná,činnosť,,grafika,,ozvučovanie,SZČO Baláže Brusno Hiadeľ Ľubietová Lučatín Medzibrod Moštenica Nemce Podkonice Pohronský,Bukovec Priechod Selce Slovenská,Ľupča Ochotnícke,divadlo,Priechod,OZ keramikár,SZČO architektonické,činnosti,s.r.o. kameraman,,fotograf,SZČO hra,na,klávesoch,FO sochár,,reštaurátor,SZČO polygrafické,práce,,tlač,,reklama,SZČO paličkárka,FO ZUŠ,RO ZUŠ,RO hudobné,vydavateľstvo,s.r.o. architekt,SP architekt,SZČO výroba,úžitkovej,a,ozdobnej,keramiky,SZČO Cech,gajdošov,OZ keramika,FO keramika,FO projektovanie,a,realizácia,stavieb,s.r.o. tkanie,pokrovcov,FO reklamná,a,propagačná,činnosť,,fotografické,služby,,s.r.o. rezbár,FO historické,dýky,FO sochár,,rezbár,SP reštaurátor,SZČO aranžérske,práce,SZČO fotograf,FO Folklórna,skupina,Priechoďan,n.o. výroba,črpákov,FO grafika,,reklama,s.r.o. keramikár,SZČO výroba,hlinených,figúrok,SZČO výšivkárka,FO reklama,,dizajn,,maliarstvo,SZČO keramikár,FO architekt,SZČO vydavateľstvo,,ozvučovanie,SZČO vydavateľská,činnosť ,s.r.o. rezbár,FO reklama,a,vydavateľstvo,SZČO keramikárka,SZČO keramikárka,SZČO maľovanie,na,hodváb,,vzdelávanie,FO šperkárka,,keramikárka,FOkeramikárka,s.r.o. marketingové,služby,SZČO výrobca,zvoncov,FO výroba,zvoncov,,fujarí,FO polygrafická,výroba,FO rezbár,FO reklama,,vydavateľstvo,,grafika,SZČO výrobca,gájd,,fujár,SZČO umelecké,vzdelávanie,FO keramikárka,SZČO sochár,FO keramikárka,SZČO reklama,a,propagácia,SZČO fotograf,SZČO zvuková,,obrazová,postprodukcia,,ozvučovanie,SZČO hudobné,vydavateľstvo,s.r.o. Medzibrodské,kočovné,divadlo,OZ ozvučovanie,a,osvetľovanie,SZČO výroba,bižutérie,a,suvenírov,SZČO polygrafická,výroba,,reklamná,a,propagačná,činnosť,SZČO keramikár,FO maliar,,sochár,SP hudobá,produkcia,,ozvučovanie,SZČO propagačná,činnosť,,grafika,,ozvučovanie,SZČO marketing,a,ozvučovanie,SZČO Baláže Brusno Hiadeľ Ľubietová Lučatín Medzibrod Moštenica Nemce Podkonice Pohronský,Bukovec Priechod Selce Slovenská,Ľupča Ochotnícke,divadlo,Priechod,OZ paličkárka,FO paličkárka,,umelecké,vzdelávanie,FO keramikár,SZČO fotograf,SZČO architektonické,činnosti,s.r.o. kameraman,,fotograf,SZČO ladenie,a,oprava,klavírov,SZČO hra,na,klávesoch,FO Spolok,Pokoničan,OZ výroba,drevených,rámikov,a,drevovýroba,SZČO sochár,,reštaurátor,SZČO polygrafické,práce,,tlač,,reklama,SZČO paličkárka,FO ZUŠ,RO ZUŠ,RO Sborník příspěvků XVII. mezinárodní kolokvium o regionálních vědách Hustopeče 18.–20. 6. 2014 141 Obr. 7: Spolupráca na projektoch v rámci kreatívneho klastra v mikroregióne Slovenská Ľupča Obr. 8: Členstvo v spoločných organizáciách v rámci kreatívneho klastra v mikroregióne Slovenská Ľupča Obr. 9: Tok informácií a poradenstva v rámci kreatívneho klastra v mikroregióne Slovenská Ľupča Zdroj: vlastné spracovanie na základe výsledkov primárneho výskumu Záver Kvantitatívne boli dokázané teoretické predpoklady o lokalizačných tendenciách kreatívnych odvetví, ktoré sa koncentrujú primárne v urbanizovanom prostredí, čím zúročujú aglomeračné výhody, ktoré toto prostredie poskytuje. V podmienkach Slovenska je jasne definovaný kreatívny klaster v Bratislavskej aglomerácii a jej okolí (hlavné mesto krajiny má výrazné difúzne pôsobenie na svoje okolie). V kontexte vidieckych a periférnych regiónov Slovenska a kreatívnej ekonomiky sú výsledky počiatočných analýz pesimistické. V týchto regiónoch však z hľadiska kreatívnych odvetví významné postavenie majú hudba, vizuálne a scénické umenie a remeslá, ktorých lokalizácia a koncentrácia je podmienená predovšetkým špecifickými lokalizačnými faktormi – existenciou kultúrneho dedičstva, hmotnej a nehmotnej kultúry a génia loci daného prostredia; evidujeme tzv. „path dependency“ t.j. závislosť súčasnej štruktúry ekonomickej základne na vývojovej trajektórii analyzovaného mikroregiónu. Na základe výsledkov prípadovej štúdie predpokladáme, že kreatívne klastre vo vidieckom prostredí sú založené na vzťahoch skôr neformálneho charakteru, v rámci ktorých sa uskutočňuje aj intenzívny transfer poznatkov a „know-how“, nielen medzi kreatívnymi subjektmi navzájom, ale aj medzi nimi a ostatnými významnými rozvojovými aktérmi v priestore, z ktorých významné postavenie má miestna samospráva a vzdelávacie inštitúcie. Tieto poskytujú pre kreatívnych jednotlivcov nielen zdroj doplnkového príjmu, ale aj vhodnú platformu pre spoluprácu hudobné,vydavateľstvo,s.r.o. architekt,SP architekt,SZČO výroba,úžitkovej,a,ozdobnej,keramiky,SZČO Cech,gajdošov,OZ keramika,FO keramika,FO projektovanie,a,realizácia,stavieb,s.r.o. reklamná,a,propagačná,činnosť,,fotografické,služby,,s.r.o. rezbár,FO sochár,,rezbár,SP reštaurátor,SZČO Folklórna,skupina,Priechoďan,n.o. výroba,črpákov,FO grafika,,reklama,s.r.o. keramikár,SZČO výšivkárka,FO reklama,,dizajn,,maliarstvo,SZČO keramikár,FO architekt,SZČO vydavateľská,činnosť ,s.r.o. rezbár,FO keramikárka,SZČO keramikárka,SZČO maľovanie,na,hodváb,,vzdelávanie,FO šperkárka,,keramikárka,FO keramikárka,s.r.o. marketingové,služby,SZČO výrobca,zvoncov,FO výroba,zvoncov,,fujarí,FO rezbár,FO reklama,,vydavateľstvo,,grafika,SZČO výrobca,gájd,,fujár,SZČO umelecké,vzdelávanie,FO sochár,FO keramikárka,SZČO fotograf,SZČO hudobné,vydavateľstvo,s.r.o. Medzibrodské,kočovné,divadlo,OZ ozvučovanie,a,osvetľovanie,SZČO keramikár,FO maliar,,sochár,SP Baláže Brusno Hiadeľ Ľubietová Lučatín Medzibrod Moštenica Nemce Podkonice Pohronský,Bukovec Priechod Selce Slovenská,Ľupča Ochotnícke,divadlo,Priechod,OZ paličkárka,FO keramikár,SZČO architektonické,činnosti,s.r.o. kameraman,,fotograf,SZČO ladenie,a,oprava,klavírov,SZČO hra,na,klávesoch,FO Spolok,Pokoničan,OZ sochár,,reštaurátor,SZČO paličkárka,FO ZUŠ,RO ZUŠ,RO architekt,SP Cech,gajdošov,OZ keramika,FO keramikár,SZČO architekt,SZČO keramikárka,SZČO šperkárka,,keramikárka,FO keramikárka,s.r.o. výrobca,zvoncov,FO výrobca,gájd,,fujár,SZČO Baláže Brusno Hiadeľ Ľubietová Lučatín Medzibrod Moštenica Nemce Podkonice Pohronský,Bukovec Priechod Selce Slovenská,Ľupča Spolok,Pokoničan,OZ hudobné,vydavateľstvo,s.r.o. architekt,SP Cech,gajdošov,OZ keramika,FO keramika,FO projektovanie,a,realizácia,stavieb,s.r.o. tkanie,pokrovcov,FO rezbár,FO historické,dýky,FO sochár,,rezbár,SP Folklórna,skupina,Priechoďan,n.o. výroba,črpákov,FO grafika,,reklama,s.r.o. keramikár, SZČO výšivkárka,FO keramikár, FO architekt,SZČO rezbár,FO keramikárka,SZČO keramikárka,SZČO maľovanie,na,hodváb,,vzdelávanie, FO šperkárka,,keramikárka,FO keramikárka,s.r.o. marketingové,služby, SZČO výrobca,zvoncov,FO výroba,zvoncov,,fujarí,FO rezbár,FO reklama, ,vydavateľstvo,,grafika,SZČO výrobca,gájd,,fujár,SZČO keramikárka,SZČO fotograf,SZČO hudobné,vydavateľstvo,s.r.o. Medzibrodské,kočovné,divadlo,OZ ozvučovanie,a,osvetľovanie,SZČO keramikár,FO maliar,,sochár,SP Baláže Brusno Hiadeľ Ľubietová Lučatín Medzibrod Moštenica Nemce Podkonice Pohronský,Bukovec Priechod Selce Slovenská,Ľupča paličkárka,FO paličkárka,,umelecké,vzdelávanie,FO keramikár,SZČO architektonické,činnosti,s.r. o. ladenie,a, oprava,klavírov, SZČO sochár,,reštaurátor,SZČO paličkárka,FO ZUŠ,RO ZUŠ,RO Sborník příspěvků XVII. mezinárodní kolokvium o regionálních vědách Hustopeče 18.–20. 6. 2014 142 kreatívnych subjektov v regióne. Verejné subjekty sú v rámci kreatívnych klastrov vo vidieckom prostredí výrazne integrované a významne ovplyvňujú úroveň organizovanosti a spolupráce medzi kreatívnymi subjektmi a kreatívnymi odvetviami. Koncentrácia kreatívnych subjektov vo vidieckom prostredí vyúsťuje v budovanie sociálneho kapitálu a spoločenského konsenzu miestnych a regionálnych aktérov rozvoja (tzv. kreatívneho milieu), čo je fundamentálnym predpokladom efektívneho využívania existujúcich endogénnych a exogénnych rozvojových zdrojov. Efekty priesakov sa teda prejavujú nielen v rámci kreatívnych odvetví ako takých, ale aj v rámci širšej ekonomiky, dokonca celej komunity, generujúc významné pozitívne externality a verejný úžitok. Literatúra [1] ABAS, M., HÍC, P., (2005). Diskrétna matematika. Vysokoškolské skriptá, STU Bratislava. DOI 10.1007/BF01887900. [2] ANDERSSON, A. E., (1985). Creativity and regional development. Papers of the regional science association., iss. 56, pp. 5-20. [3] APVV 0101-10. Kreatívna ekonomika – národohospodárske a regionálne podmienky a stimuly (KRENAR) [4] ARLINGHAUS, L., SANDRA et al., (1996). Practical handbook of spatial statistics. New York: CRC Press. ISBN: 0-8493-0132-7. p. 307. [5] BABJAKOVÁ, B., CHRENEKOVÁ, M., (2013). Creative industries in Nitra region. In Regional economics in new perspectives. Winter seminar of regional science. Bratislava: Vydavateľstvo Ekonóm. ISBN 978-80-225-3607-3. [6] FÁZIKOVÁ, M., STEHLÍKOVÁ, B., (2006). Nové prístupy ku klasifikácii vidieckych regiónov = New approaches to the classification of rural regions. Ekonomika poľnohospodárstva, vol. 6, iss. 2, pp. 23-29. ISSN 1335-6186. [7] FLORIDA, R., (2003). Cities and the Creative Class, In City & Community, vol. 2, iss. 1, pp. 3–19. DOI 10.1111/1540-6040.00034. [8] FLORIDA, R., MELLANDER, Ch., STOLARICK, K., (2007). Inside the Black Box of Regional Development: Human Capital, the Creative Class and Tolerance. CESIS Electronic Working Paper, č. 88. [online]. [cit. 2014-3-11] Dostupné na: ‹http://www.infra.kth.se/cesis/documents/WP88.pdf›. [9] KLAMER, A., (2011). Cultural entrepreneurship. In The Review of Austrian Economics, vol. 24, iss. 2, pp. 141-156. DOI 10.1007/s11138-011-0144-6. [10] LAZZERETTI, L., BOIX, R., CAPONE, F., (2009). Why do Creative Industries Cluster? An analysis of the determinants of clustering of creative industries. IERMB Working Paper in Economics, no. 09.02. [11] LORENZEN, M., ANDERSEN, V. K., (2007). The Geography of the European Creative Class: A RankSize Analysis, DRUID Working Paper, no. 07-17. ISBN 978- 87-7873-246-0. [12] MARKUSSEN, A., (2006). Urban development and the politics of a creative class: evidence from the study of artists. In Environment and Planning A., vol. 38, iss. 10, pp. 1921-1940. [13] MUNOZ, P., O’TOOLE, M., (2011). ‘Beyond Talent, Diversity and Technology: Transforming Small Cities into Creative Places’. Newcastle University Business School, working paper. [online]. [cit. 2014-3- 11] Dostupné z: ‹http://sustainableinnova.wordpress.com/2010/04/28/beyond-talent-diversity-and- technology/›. [14] PORTER, M. E., (2000). Location, competition, and economic development: Local clusters in a global economy. In Economic development quarterly: Sage Publications, vol. 14, iss. 1, pp. 15-34. [15] REHÁK, Š., CHOVANEC, M., (2012). Exploring creative clusters using micro-geographic data. ERSA conference papers: European Regional Science Association [online]. [cit. 2014-2-18] Dostupné z: ‹http://ideas.repec.org/p/wiw/wiwrsa/ersa12p562.html›. [16] SCOTT, A. J., (1997). The Cultural Economy of Cities. In International Journal of Urban and Regional Research, vol. 21, iss. 2, pp. 323-339. [17] SLAVÍK, V., KOŽUCH, M., BAČÍK, V., RAGAČOVÁ, M., (2005). Analýza mikroregiónov Slovenskej republiky. Projekt riešený pre splnomocnenca vlády SR pre decentralizáciu verejnej správy, [online]. [cit. 2014-2-11]. Dostupné z: ‹http://www.komunal.eu/subory/Mikroregiony_Slovenska.pdf›. Príspevok bol vypracovaný v rámci grantu APVV 0101-10 Kreatívna ekonomika – národohospodárske a regionálne podmienky a stimuly