Sborník příspěvků XVII. mezinárodní kolokvium o regionálních vědách Hustopeče 18.–20. 6. 2014 143 DOI: 10.5817/CZ.MUNI.P210-6840-2014-16 KONKURENCIESCHOPNOSŤ REGIÓNOV A PRIAME ZAHRANIČNÉ INVESTÍCIE REGIONAL COMPETITIVENESS AND FOREIGN DIRECT INVESTMENT ING. BARBORA GONTKOVIČOVÁ, PHD. ING. RASTISLAV RUČINSKÝ, PHD. Katedra obchodného podnikania Podnikovohospodárska fakulta so sídlom v Košiciach Ekonomická univerzita v Bratislave Department of Business Entrepreneurship Faculty of Business Economics with seat in Košice University of Economics in Bratislava * Tajovského 13, 041 30 Košice, Slovak Republic E-mail: barbora.gontkovicova@euke.sk, rastislav.rucinsky@euke.sk Anotace Príspevok sa venuje stále aktuálnej téme vzťahu konkurencieschopnosti regiónov a priamych zahraničných investícií. Nakoľko priame zahraničné investície dlhodobo patria k významným nástrojom ekonomického rozvoja v regiónoch, na úrovni NUTS 3 analyzujeme ich vzťah k základným ukazovateľom konkurencieschopnosti. Cieľom príspevku je posúdiť pôsobenie priamych zahraničných investícií na konkurencieschopnosť regiónov. Pre dosiahnutie cieľa sme použili vedecko-poznávacie metódy, konkrétne analýzu problematiky, syntézu informácií, priestorovú a časovú komparáciu. Identifikovali sme pozitívny vzťah medzi PZI a regionálnym HDP. Čo sa týka nezamestnanosti a priemernej mzdy je dôležité chápať ich vzťah k PZI v širších súvislostiach a nie je možné jednoznačne konštatovať, že vyššia úroveň PZI znamená vyššie mzdy a nižšiu nezamestnanosť. Kľúčové slová priame zahraničné investície, konkurencieschopnosť, región, trh práce Annotation The paper deals with an influence of foreign direct investments (FDI) on regional competitiveness. Foreign direct investments present the important tools for economic development in the regions in the long term. On the example of Slovakia, at NUTS 3 we analyze their relationship to fundamental indicators of competitiveness. The aim of this paper is to assess the effect of FDI on the competitiveness of regions. To achieve the objective we use the scientific methods, specifically analysis of issues, synthesis of information, spatial and temporal comparisons. We have identified a positive relationship between FDI and regional GDP. Regarding unemployment and average wage, it is important to understand their relationship to FDI in context and is not possible clearly state that a higher level of FDI means higher wages and lower unemployment. Key words foreign direct investment, competitiveness, region, labour market JEL classification: J31, O12 Úvod V posledných rokoch sa venuje intenzívna pozornosť regionálnemu rozvoju a regionálnym rozdielom najmä v súvislosti s vnímaním EÚ ako združenia regiónov. Do popredia sa začali dostávať otázky možnosti regionálneho rozvoja, rastu regiónov a ekonomík, porovnávania samotných ekonomík Sborník příspěvků XVII. mezinárodní kolokvium o regionálních vědách Hustopeče 18.–20. 6. 2014 144 navzájom. Rozhodovanie o konkurencieschopnosti sa už netýka len podnikov, ale aj území, regiónov resp. národov. V príspevku sa snažíme poukázať na dôležitosť aplikovania konkurencieschopnosti regiónov s dôrazom na vplyv priamych zahraničných investícií (PZI) na konkurencieschopnosť regiónov. Vstup veľkých zahraničných firiem má značný význam pre regionálny rozvoj. Nakoľko tieto investície často vyvolávajú ďalšie investície v hostiteľskej krajine, a takisto multiplikačné efekty, ktoré vyvolávajú PZI, majú výrazný vplyv na rozvoj regiónov ich alokácie. V príspevku sú použité vedecko-poznávacie metódy, t.j. analýza problematiky, syntéza získaných informácií, časová a priestorová komparácia. Faktory konkurencieschopnosti regiónov V súčasnosti sa dá tvrdiť, že nielen podniky vstupujú do konkurenčného boja a snažia sa získať čo najlepšiu pozíciu na trhu a maximalizovať zisky, ale konkurencia sa týka aj území, regiónov a národov. Aj napriek tomu, že tieto subjekty môžu vykazovať konkurencieschopnosť, ako vlastnosť súvisiacu s porovnávaním ich výsledkov a predpokladov rozvoja, nie je možné úplne stotožniť konkurenciu medzi podnikmi a medzi regiónmi resp. medzi národmi (Ručinská, 2008). V ekonomickej teórii existujú rôzne názory na možnosti vyjadrenia konkurencieschopnosti regiónov a území a mnoho prístupov o samotnej podstate a existencii konkurencieschopnosti území, regiónov a národov. Pri vymedzení faktorov, ktoré determinujú konkurencieschopnosť regiónu, vychádzame z viacerých prístupov. Podľa Portera (2003) sú zdrojom konkurencieschopnosti národov tri typy konkurenčných výhod, ktoré členia ekonomiky na: § ekonomiky orientované na náklady alebo na výrobné faktory, § ekonomiky orientované na investície, § ekonomiky orientované na inovácie. Porterove konkurenčné výhody viažuce sa na národné ekonomiky je možné preniesť aj na územie alebo región a považovať ich za možnosti rozvoja regiónu. Regionálnu konkurencieschopnosť možno chápať ako výsledok spoločného úsilia o čo najproduktívnejšie využívanie vnútorných zdrojov rozvoja v interakcii s využívaním vonkajších zdrojov a rozvojových príležitostí, cieleného na trvalo udržateľné zvyšovanie produkčného potenciálu regiónov (Viturka, 2007). Fínski vedci Huovari a kol. (2001) definovali regionálnu konkurencieschopnosť ako schopnosť regiónu podporiť a pritiahnuť ekonomické aktivity do regiónu, aby sa zvýšila životná úroveň obyvateľov. Huovari teda chápe schopnosť konkurovať iným regiónom cez schopnosť byť ekonomicky aktívny. Problematika vzniku regionálnych nerovností a ich význam je jednou z kľúčových otázok, ktoré rezonujú v našej spoločnosti. Z hľadiska ekonomických ukazovateľov (prejavujú sa napr. rozdielnou výškou HDP na 1 obyvateľa v PKS, mierou zamestnanosti, mierou nezamestnanosti, produktivitou práce, atď.) sú tieto rozdiely veľmi výrazné a úzko súvisia aj so vzdelanostnou úrovňou obyvateľstva. Príčin nerovnomerného vývoja v regiónoch je viacero, avšak platí, že rozdiely sú prirodzené (Slaninová, Bobenič, Seňová, 2008). Konkurencieschopnosť regiónu je definovateľná jednak indikátormi, ktoré určujú schopnosť regiónu konkurovať iným regiónom a taktiež výsledkami, ktoré regionálna konkurencieschopnosť priniesla resp. vytvorila. Na základe toho rozlišujeme medzi prácami, ktoré sa zaoberajú samotnými indikátormi regiónu a štúdiami, ktoré analyzujú výsledky regiónu (Ručinská, 2008). V skutočnosti je veľmi obtiažne určiť, ktorý z faktorov do akej miery ovplyvňuje regionálnu konkurencieschopnosť a to najmä z toho dôvodu, že mnohé faktory sú tak indikátormi ako aj výsledkami a zároveň sa všetky navzájom v mnohom prelínajú alebo ovplyvňujú. Obdobne je tomu aj pri priamych zahraničných investíciách, ktoré môžu stáť v pozícii indikátora aj výsledku. Priame zahraničné investície K PZI je možné pristupovať z rôznych hľadísk. Pre podniky predstavujú jednu z foriem vstupu na zahraničný trh. Sú zložkou medzinárodného podnikania, pre ekonomiku ako celok sú faktorom, ktorý Sborník příspěvků XVII. mezinárodní kolokvium o regionálních vědách Hustopeče 18.–20. 6. 2014 145 môže prispieť k ekonomickému rastu, k tvorbe nových pracovných miest. Podľa definície MMF (Manuál platobnej bilancie, 5. ed., paragraf 359) priama zahraničná investícia predstavuje kategóriu medzinárodných investícií, ktorá vyjadruje zámer subjektu, ktorý je rezidentom jednej ekonomiky (priamy investor), získať trvalý podiel v podniku so sídlom v inej ekonomike (podnik priamej investície). Trvalý podiel vyjadruje existenciu dlhodobého vzťahu medzi priamym investorom a podnikom priamej investície a významný stupeň vplyvu na riadenie podniku. Pri určovaní existencie vzťahu priamej investície sa v súlade s medzinárodnými štandardami používa – kritérium 10% podielu na základnom kapitáli alebo hlasovacích právach podniku. PZI sú významným akcelerátorom ekonomického rastu a regionálneho rozvoja. Na druhej strane samé o sebe sú nositeľom vzniku regionálnych rozdielností. Avšak vhodnou regionálnou politikou a cieleným alokovaním zahraničných investícií do zaostalejších regiónov, čo vyžaduje pripravenosť a absorpčnú schopnosť konkrétnej ekonomiky na umiestnenie v regióne, je možné výrazným spôsobom eliminovať tento negatívny efekt (Slaninová, Bobenič, Seňová, 2008). PZI zahrňujú v sebe celú radu pozitív. Niektoré z nich majú viac menej iba regionálny charakter, ako napr. zvyšovanie zamestnanosti, niektoré majú význam pre krajinu ako celok, ako napr. podpora hospodárskeho rastu (Kadeřábková, 2003).Vstup zahraničného kapitálu do ekonomiky hostiteľskej krajiny má z makroekonomického hľadiska význam v oblasti vytvárania pracovných miest, zvýšenia kapitálovej zásoby a zvýšenia exportnej výkonnosti krajiny. Zahraničný investor prispieva k tvorbe národného dôchodku. Všeobecne považujeme za samozrejmosť, že investujúce firmy využívajú lepšie technológie ako firmy v hostiteľskej krajine. Preto dochádza k zvyšovaniu kvality tovarov a služieb, ktoré môžu byť produkované za nižšie ceny alebo vo väčšom objeme, čo v konečnom dôsledku vedie k zvyšovaniu blahobytu spotrebiteľom (Lipsey, Sjöholm, 2004). Analýza a výsledky Alokácia priamych zahraničných investícií na Slovensku je veľmi nerovnomerná. Všeobecne majú PZI tendenciu koncentrovať sa vo vyspelejších regiónoch, a tak je tomu aj v slovenskej ekonomike. Obr.1 zobrazuje vývoj stavu PZI na Slovensku a v jednotlivých krajoch v období rokov 2003-2012. Obr. 1: Stav PZI v jednotlivých krajoch ( v mil. EUR) Zdroj: NBS Rast ekonomiky Slovenska v sledovanom období bol sprevádzaný k nárastom PZI. Množstvo významných európskych a nadnárodných spoločností využilo výhodné podmienky na Slovensku a možnosti, ktoré krajina ponúka pre vytvorenie platformy pre obchod v strednej a východnej Európe, ako aj v krajinách EU.V Bratislavskom kraji je sústredený najväčší objem PZI. Veľkou výhodou je výhodné geografické umiestnenie. Ďalším z dôvodov sú PZI spojené s privatizáciou, nakoľko mnoho podnikov, ktoré prešli do vlastníctva zahraničných investorov, sídli v Bratislave. Štatisticky sú zaznamenané ako investície Bratislavského kraja, aj keď tieto spoločnosti môžu vykonávať svoju činnosť na celom území Slovenskej republiky (napr. banky, poisťovne alebo SPP). Aj v súčasnosti sa - 5,000 10,000 15,000 20,000 25,000 30,000 35,000 40,000 45,000 Bratislavský Trnavský Trenčiansky Nitriansky Žilinský kraj Banskobystrický Prešovský Košický Sborník příspěvků XVII. mezinárodní kolokvium o regionálních vědách Hustopeče 18.–20. 6. 2014 146 rozdiely v celkovom objeme PZI prichádzajúcich na západné Slovensko vrátane Bratislavy a investícií prichádzajúcich na východné Slovensko sa stále viac prehlbujú v prospech západného Slovenska. Ekonomickú výkonnosť regiónov Slovenskej republiky analyzujeme prostredníctvom regionálneho HDP a prostredníctvom podielu HDP na obyvateľa v parite kúpnej sily (Obr. 2 a Obr. 3). Obr. 2: Vývoj regionálneho hrubého domáceho produktu na obyvateľa v b.c. (parita kúpnej sily) v Slovenskej republike v rokoch 2003-2011 Zdroj: RegDat V období rokov 2003-2008 pozorujeme rastúci charakter regionálneho HDP vo všetkých krajoch Slovenskej republiky. Ako uvádza Ručinská (2007), v rokoch 2006 a 2007 dosahovala ekonomika Slovenskej republiky rekordný rast HDP a zároveň aj významný pokles nezamestnanosti v Slovenskej republike. Dopad krízy sa prejavil v roku 2009, kedy došlo medziročne k poklesu HDP a zasiahol ekonomiku v silnej miere, keďže prepad bol silnejší ako oživenie v ďalšom roku, a to pomerne veľkým rozdielom. Recesia sa prejavila najmä v menších a stredne veľkých výrobných podnikoch (Spišáková, Pétrová, 2011). Najvýraznejší pokles v absolútnom vyjadrení pozorujeme pri Trnavskom kraji. V roku 2010 však už došlo k miernemu nárastu úrovne regionálneho HDP vo všetkých krajoch. Obr. 3: Podiel HDP na obyvateľa v parite kúpnej sily v regióne NUTS 3 k priemeru EÚ27 v roku 2011 Zdroj: RegDat, Eurostat V roku 2011 bol najvýkonnejším regiónom Slovenska na základe HDP per capita v parite kúpnej sily Bratislavský kraj, ktorý dosiahol viac ako 180% priemeru EÚ28. Ostatné regióny Slovenska pomerne zaostávajú. V danom roku dosiahol viac ako 75% priemeru EÚ28 iba Trnavský kraj (84%). Regiónmi s výkonnosťou väčšou ako 50% sú Nitriansky (67%), Trenčiansky (66%), Žilinský (65%), Košický (58%) a Banskobystrický kraj (53%). Najviac zaostáva Prešovský kraj, ktorý dosiahol iba 44% priemeru EÚ28. Tieto výsledky dokazujú značné regionálne disparity v slovenskej ekonomike. - 5,000 10,000 15,000 20,000 25,000 30,000 35,000 40,000 45,000 50,000 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 Bratislavský Trnavský Trenčiansky Nitriansky Žilinský kraj Banskobystrický Prešovský Košický 0% 50% 100% 150% 200% 186% 84% 66% 67% 65% 53% 44% 58% Sborník příspěvků XVII. mezinárodní kolokvium o regionálních vědách Hustopeče 18.–20. 6. 2014 147 Pre určenie vzťahu PZI a regionálneho HDP využijeme krížové korelácie. Pearsonov korelačný koeficient meria silu štatistickej závislosti medzi dvoma číselnými premennými. Tab. 1: Hodnoty Pearsonovho korelačného koeficientu pre vzťah PZI a regionálneho HDP Kraj Bratislavský Trnavský Trenčiansky Nitriansky Žilinský Banskobystrický Prešovský Košický PKK 0,970 0,634 0,945 0,952 0,990 0,934 0,888 0,944 Zdroj: vlastné spracovanie Hodnoty krížových korelácií potvrdzujú silný vzťah medzi PZI a regionálnym HDP. Najvyššiu hodnotu dosahuje koeficient v prípade Žilinského, Bratislavského a Nitrianskeho kraja nad 0,950. Na základe uvedených možno konštatovať priamu pozitívnu závislosť medzi hodnotami PZI a úrovňou regionálneho HDP. Ďalšou oblasťou súvisiacou s konkurencieschopnosťou regiónov je ich sociálny rozvoj. Trh práce predstavuje dôležitý kanál umožňujúci transfer pozitívnych efektov PZI od sektoru zahraničných podnikov do súkromného domáceho sektoru. Zástancovia aktívnej podpory zahraničných investorov argumentujú, že PZI vytvárajú nové pracovné miesta v problémových regiónoch a prispievajú ku znižovaniu nezamestnanosti na lokálnej úrovni (Dugasová, 2011). K potvrdeniu, resp. vyvráteniu pôsobenia PZI na nezamestnanosť možno využiť analýzu dát PZI a charakteristík trhu práce v jednotlivých krajoch, resp. okresoch (Zamrazilová, 2007). Na kvantifikáciu sociálnych disparít použijeme ukazovatele sociálneho rozvoja, konkrétne mieru evidovanej nezamestnanosti a priemernú mesačnú mzdu. Efekty PZI na zamestnanosť, resp. nezamestnanosť hostiteľskej krajiny však treba chápať v širších súvislostiach, pretože prílev PZI do daného regiónu nemusí automaticky znamenať aj zvýšenie zamestnanosti v zmysle zvýšenia počtu pracovných miest, ale figuruje tu aj faktor zvyšovania produktivity práce, lepšia organizácia. Vtedy sa zamestnanosť vytvára v daných podnikoch modernizáciou, rozšírením výroby a zvýšením kvality výrobkov, ktorá zabezpečuje plynulosť odbytu a ekonomickú efektívnosť (Kučera, 2010). Tab. 2: Miera evidovanej nezamestnanosti v Slovenskej republike na úrovni NUTS 3 v rokoch 2003-2013 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 Bratislavský kraj 4,0 3,4 2,6 2,3 2,0 2,3 4,4 4,6 5,4 5,7 6,2 Trnavský kraj 11,1 8,8 7,2 5,2 4,3 4,3 8,4 8,2 8,9 9,4 9,2 Trenčiansky kraj 9,9 8,1 6,8 5,2 4,5 5,0 10,1 9,5 10,0 10,9 10,7 Nitriansky kraj 19,1 14,8 11,4 9,1 7,1 7,4 11,7 11,8 13,3 14,1 12,5 Žilinský kraj 13,2 11,1 9,3 7,0 5,6 6,2 10,9 10,9 11,9 12,8 12,5 Banskobystrický kraj 22,8 19,5 18,3 16,1 14,1 14,3 19,2 18,9 19,8 20,8 18,3 Prešovský kraj 19,6 17,5 15,8 13,7 12,1 12,9 18,3 17,8 19,0 20,7 19,4 Košický kraj 22,2 18,9 17,5 15,2 13,0 13,5 17,3 16,8 18,8 19,6 17,2 Slovenská republika 15,6 13,1 11,4 9,4 8,0 8,4 12,7 12,5 13,6 14,4 13,5 Zdroj: RegDat Vysoká miera nezamestnanosti, ktorá sa radí k najvyšším v Európskej únii, bola a je na Slovensku jedným z najviditeľnejších dopadov hospodárskej krízy. Kým sa v roku 2008 nachádzala pod hranicou 9%, v roku 2009 už stúpla nad 12 percent. Okrem prepúšťania v súkromnej sfére sa pod stúpajúci počet ľudí bez práce podpísalo aj zníženie počtu úradníkov kvôli úsporným opatreniam vlády. V roku 2013 sa pohybovala nezamestnanosť na úrovni 13,5%. Obdobne ako u predchádzajúcich ukazovateľov aj pri miere nezamestnanosti sa prejavuje dominancia Bratislavského kraja. V celom sledovanom období 2003-2013 sa rozdiel medzi najnižšou a najvyššou mierou nezamestnanosti pohybuje nad úrovňou 12%. Sborník příspěvků XVII. mezinárodní kolokvium o regionálních vědách Hustopeče 18.–20. 6. 2014 148 Tab. 3: PZI a nezamestnanosť v Slovenskej republike na úrovni NUTS 3 v roku 2012 Kraj PZI (v tis. EUR) PZI na obyv. (v tis. EUR) Poradie Miera nezamestnanosti (%) Poradie Bratislavský 29 589 943 92,79 1 5,72 1 Trnavský 2 415 088 9,21 2 9,43 2 Trenčiansky 1 886 736 7,08 5 10,89 3 Nitriansky 1 612 450 5,37 6 14,08 5 Žilinský 2 522 840 8,77 4 12,79 4 Banskobystrický 1 126 316 4,04 7 20,81 8 Prešovský 490 961 1,57 8 20,66 7 Košický 2 659 671 8,83 3 19,58 6 Zdroj: RegDat, vlastné spracovanie Keď sa pozrieme na PZI a mieru nezamestnanosti v jednotlivých krajoch, nie je možné identifikovať priamu súvislosť. Priamu pozitívnu súvislosť môžeme vidieť len v prípade Bratislavského, Trnavského a Žilinského kraja. Najväčšiu zásobu PZI na pracovníka vykazuje Bratislavský kraj, kde je evidovaná aj najnižšia nezamestnanosť na Slovensku. Naopak najväčší nesúlad môžeme pozorovať v prípade Košického kraja, ktorý je v poradí tretí, čo sa týka stavu PZI, ale miera nezamestnanosti patrí k najvyšším hodnotám spomedzi všetkých krajov. Tab. 4: Priemerná nominálna mzda (v EUR) v Slovenskej republike na úrovni NUTS 3 v rokoch 2003-2013 Mzda 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 Bratislavský 627 698 770 825 877 944 970 991 1001 1029 1049 Trnavský 444 487 534 584 636 676 689 705 735 736 745 Trenčiansky 423 462 502 544 583 630 635 657 687 724 750 Nitriansky 403 440 473 511 551 606 625 636 662 661 680 Žilinský kraj 418 462 504 546 589 646 657 686 707 726 732 Banskobystrický 406 442 483 520 560 600 605 635 652 675 706 Prešovský 378 416 438 468 498 546 573 594 608 613 636 Košický 469 512 557 595 627 672 684 716 726 735 758 Slovenská republika 477 525 573 623 669 723 744 769 786 805 824 Zdroj: RegDat Podobne ako u predchádzajúcich ukazovateľov aj vývoj priemernej nominálnej mzdy potvrdzuje dominanciu Bratislavského kraja. V celom sledovanom období je vykazovaná najnižšia úroveň mzdy v Prešovskom kraji. Pričom práve Prešovský kraj dlhodobo vykazuje najnižšiu úroveň PZI. Tento vzťah potvrdzuje aj hodnota korelačného koeficientu v Tab. 5. Hodnoty krížových korelácií teda potvrdzujú silný vzťah medzi PZI a úrovňou priemernej nominálnej mzdy. Tab. 5: Hodnoty Pearsonovho korelačného koeficientu pre vzťah PZI a priemernej nominálnej mzdy v roku 2012 Kraj Bratislavský Trnavský Trenčiansky Nitriansky Žilinský Banskobystrický Prešovský Košický PKK 0,980 0,549 0,979 0,986 0,982 0,963 0,949 0,886 Zdroj: vlastné spracovanie Sborník příspěvků XVII. mezinárodní kolokvium o regionálních vědách Hustopeče 18.–20. 6. 2014 149 Záver V príspevku sme pri analýze faktorov konkurencieschopnosti dospeli k názoru, že nie je možné jednoznačne určiť, ktoré faktory vedia ovplyvniť regionálne výsledky a konkurencieschopnosť, preto je dôležité venovať sa čo najväčšiemu spektru faktorov, ktoré je možné ovplyvňovať a merať podľa potrieb regiónu. Na základe analýzy je zrejmé, že konkurencieschopnosť regiónu je ovplyvniteľná veličina. Z množstva faktorov regionálnej konkurencieschopnosti sme sa vzhľadom na rozsah príspevku zamerali na priame zahraničné investície. Prostredníctvom analýzy, komparácie a korelácií sme identifikovali pozitívny vzťah medzi PZI a regionálnym HDP. Čo sa týka nezamestnanosti a priemernej mzdy je dôležité chápať ich vzťah k PZI v širších súvislostiach a nie je možné jednoznačne konštatovať, že vyššia úroveň PZI znamená vyššie mzdy a nižšiu nezamestnanosť, nakoľko sme sa pri analýze stretli aj s opačnou situáciou konkrétne v prípade Košického kraja. Vzniká tu teda priestor pre ďalší výskum smerujúci, jednak k identifikácii smeru kauzality medzi konkurencieschopnosťou regiónov a priamymi zahraničnými investíciami a analýze na úrovni LAU 1. Literatúra [1] DUGASOVÁ, B., (2011). Priame zahraničné investície a regionálny trh práce. In Regionálny trh práce v podmienkach hospodárskej recesie: recenzovaný zborník vedeckých prác. Výstup z úlohy VEGA č.1/0630/10. Košice: TU, EkF. pp. 44-54. ISBN 978-80-553-0836-4. [2] Eurostat. GDP per capita, (2014) [online]. [cit. 2014-4-08]. Dostupné z: . [3] HUOVARI, J. et al., (2001). Constructing an index for regional competitiveness. Helsinki: Pellervo Economic Research Institute. ISBN 952-5299-38-4. [4] KADEŘÁBKOVÁ, A., (2003). Základy makroekonomické analýzy, růst, konkurenceschopnost, rovnováha. Praha: Linde nakladatelství s.r.o. ISBN 80-86131-36-X. [5] KUČERA, M. et. al., (2010). Analýza nástrojov štátu pri podpore zahraničných investícií a návrh ich optimalizácie. Bratislava: Ekonomický ústav SAV. ISSN 1337‐0812. [6] LIPSEY, R. E., SJÖHOLM, F., (2004). The Impact of Inward FDI on Host Countries: Why Such Different Answers? [online]. [cit. 2014-4-08]. Dostupné z: . [7] MARTIN, R., (2005). Thinking about Regional Competitiveness: Some Critical Issues, Report for the East Midlands Regional Development Agency. [8] Národná banka Slovenska., (2014). Priame zahraničné investície [online]. [cit. 2014-4-07]. Dostupné z: . [9] PORTER, M. E., (2003). Building the microeconomic foundations of prosperity: findings from the microeconomic competitiveness index. In Global competitiveness report 2002-2003. World Economic Forum. [10] RegDat., (2014). Databáza regionálnej štatistiky. [online]. [cit. 2014-4-07]. Dostupné z: . [11] RUČINSKÁ, S., (2007). Ausgebremst oder durchgestartet? Die slowakische Wirtschaft unter der Regierung Fico. Osteuropa 10/2007. pp. 67-83. ISSN 0030-6428. [12] RUČINSKÁ, S., (2008). Konkurencieschopnosť regiónov s dôrazom na inovácie. Transfer inovácií, vol. 2008, iss. 12, pp. 181-185. ISSN 1337-7094. [13] SPIŠÁKOVÁ, E., PÉTROVÁ, R., (2011). Vplyv hospodárskej krízy na vybrané makroekonomické ukazovatele v krajinách V4. Transfer inovácií., vol. 2011, iss. 21, pp. 240-248. ISSN 1337-7094. [14] SLANINOVÁ, P., BOBENIČ, V., SEŇOVÁ, A., (2014). Vplyv zahraničných investícií na zvyšovanie konkurencieschopnosti regiónov [online]. [cit. 2008-4-09]. Dostupné z: . [15] VITURKA, M., (2007). Konkurenceschopnost regionů a možnosti jejího hodnocení. Politická ekonomie. vol., 2007, iss. 5, pp. 637-658. ISSN 0032-3233. [16] ZAMRAZILOVÁ, E., (2007). Přímé zahraniční investice v české ekonomice: rizika duality a role trhu práce. Politická ekonomie, vol. 2007, iss. 5, pp. 579–602. ISSN 0032-3233.