Sborník příspěvků XVII. mezinárodní kolokvium o regionálních vědách Hustopeče 18.–20. 6. 2014
254
DOI: 10.5817/CZ.MUNI.P210-6840-2014-31
VZDELÁVANIE V KREATÍVNYCH ODVETVIACH
V NITRIANSKOM KRAJI
EDUCATION IN CREATIVE INDUSTRIES IN THE NITRA REGION
DOC. ING. MÁRIA FÁZIKOVÁ, CSC.
ING. MARCELA CHRENEKOVÁ, PHD.
ING. KATARÍNA MELICHOVÁ
ING. BARBORA BABJAKOVÁ, PHD.
Katedra regionalistiky a rozvoja vidieka
Fakulta európskych štúdií a regionálneho rozvoja
Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre
Department of Regional and Rural Development
Fac. of European Studies and Regional Development
Slovak University of Agriculture in Nitra
* Tr. A. Hlinku 2, 949 76 Nitra, Slovak Republic
E-mail: maria.fazikova@uniag.sk, marcela.chrenekova@uniag.sk
cattarinam@gmail.com, lotabare@gmail.com
Anotácia
Kreativita je jednou z charakteristík ľudského kapitálu a zároveň kľúčovým aspektom konceptu
kreatívnej ekonomiky. Cieľom príspevku je vyjadriť a zdôvodniť význam vzdelávania v kreatívnych
odvetviach. Skúmaným územím je územie Nitrianskeho samosprávneho kraja. Hodnotili sme
postavenie kreatívnych odvetví v ekonomike skúmaného regiónu a úroveň a vývoj formálneho a
neformálneho vzdelávania so zameraním na rozvoj kreatívnych zručností využiteľných v kreatívnych
odvetviach. Respondenti, predstavitelia vzdelávacích subjektov a firiem pôsobiacich v odvetví
“Hudba, vizuálne a scénické umenie”, sa vyjadrili k významu a úrovni vzdelávania v relevantných
odboroch a postaveniu vzdelávacích inštitúcií v hodnototvornom reťazci odvetvia. Nitriansky kraj je v
celkovej podnikateľskej aktivite a podnikateľskej aktivite kretívnych odvetví pod priemerom krajiny. V
tomto regióne môžeme v posledných rokoch pozorovať nárast absolventov umeleckých a umeleckoremeselných
odvetví, naopak výrazne upadajú študijné odbory, ktoré vzdelávajú v oblasti výroby
produktov kreatívnych odvetví (odevníctvo a textil, spracovanie dreva a výroba hudobných nástrojov).
V rámci definovaného hodnototvorného reťazca odvetvia je evidentný silný sociálny kapitál medzi
jeho segmentmi a jednotlivými subjektmi. Veľmi výrazná je interakcia medzi tvorcami kreatívneho
obsahu a vzdelávacími inštitúciami. Sociálny kapitál je aj jedným z faktorov jeho relatívne vysokého
štádia vývoja. Okrem toho je kardinálnym faktorom vývoja a úspešnosti analyzovaného odvetvia
v Nitrianskom kraji jeho dlhodobá tradícia a „vychovaný“ klient.
Kľúčové slová
vzdelávanie, kreatívne odvetvia, hodnototvorný reťazec, Nitriansky samosprávny kraj
Annotation
Creativity is one of the characteristics of human capital and a key aspect of the concept of creative
economy. The objective of this paper is to express and justify the importance of education in the
creative industries. The territory of Nitra Region was studied. We evaluated the status of creative
industries in the economy of the region and examined the level and the development of formal and
non-formal education with a focus on developing creative skills for creative industries.
Respondents, representatives of educational institutions and companies operating in the industry of
Music, visual and performing arts, commented on the importance and level of education in the
relevant fields and the role of educational institutions in the industry value chain.
Sborník příspěvků XVII. mezinárodní kolokvium o regionálních vědách Hustopeče 18.–20. 6. 2014
255
Level of Nitra region in overall business activity and the activity of creative sector is below the
average rate. In this region we can observe an increase in recent years, graduates of art and art-craft
industry , while significantly decline courses that train in the production of products of creative
industries ( textiles and clothing industry, wood processing and the production of musical
instruments). There is evident strong social capital between segments and actors of the defined
industry value chain. Very significant is the interaction between producers of creative content and
educational institutions. Social capital is also one of the factors of its relatively high stage of
development. In addition, the cardinal factor in the development and success of the sectors analyzed
in the Nitra region is long tradition and a "mannered" client.
Key words
education, creative industries, value chain, Nitra Self-governing Region
JEL classification: O18, R11, R12
Úvod
Ľudský kapitál je jedným zo základných faktorov ekonomického rastu. Ľudský kapitál je často
zamieňaný s úrovňou vzdelania, pretože vzdelanie je v užšom ponímaní považované za faktor
ľudského kapitálu (Dobeš, 2001). V širšom ponímaní však vplýva na ľudský kapitál výchova, kultúra
a celoživotné vzdelávanie. Definovať ho môžeme ako vedomosti, zručnosti, schopnosti a ďalšie
charakteristiky jedinca, ktoré sú relevantné pre ekonomickú aktivitu (OECD, 1998). Becker (1993)
rozlišuje ľudský kapitál všeobecný (univerzálne schopnosti, zručnosti a schopnosti pre každú oblasť
ľudskej činnosti) a špecifický (vedomosti, zručnosti a schopnosti špecifické pre určitý odbor alebo
aktivitu). Ľudský kapitál predstavuje kľúčový faktor ekonomického rastu najmä v endogénnych
teóriách rastu, ktoré sú založené na podpore rozvoja vnútorných faktorov (Buček, Rehák, Tvrdoň,
2010), čím rastie konkurencieschopnosť daného regiónu. Konkurencieschopnosť regiónu spočíva
v schopnosti vytvárať vysokú pridanú hodnotu vďaka inováciám. Inovácie sú výsledkom kreativity.
Kreativita, ako kľúčový aspekt konceptu kreatívnej ekonomiky, je jednou z charakteristík ľudského
kapitálu.
Pre analýzu ľudských zdrojov a ich vplyvu na kreatívne odvetvia treba hodnotiť úroveň a vývoj
vzdelávania, a to formálneho (stredné a vysoké školy) a neformálneho (základné umelecké školy) so
zameraním na rozvoj kreatívnych zručností využiteľných v kreatívnych odvetviach na úrovni krajiny a
regiónu.
Cieľ a metodika
Cieľom príspevku je vyjadriť a zdôvodniť význam vzdelávania v kreatívnych odvetviach
v Nitrianskom kraji. Tento cieľ sme, okrem iného dosiahli vyjadrením postavenia vzdelávacích
inštitúcií v hodnototvornom reťazci odvetvia “Hudba, vizuálne a scénické umenie” a zostavením
hodnototvorného reťazca jednej zo vzdelávacích inštitúcií pôsobiacich v tomto odvetví.
Na základe analýzy štúdií, správ a odborných publikácií (DCMS, 1998; KEA, 2006; UNCTAD,
2010; WIPO, 2003; UNESCO, 2006) bola stanovená klasifikácia, ktorá definuje odvetvia podľa SK
NACE rev. 2 na štvrtú úroveň. Táto klasifikácia zahŕňa kategórie umení (scénické umenie a podporné
činnosti s ním súvisiace, umeleckú tvorbu, hudobnú tvorbu a prevádzku kultúrnych zariadení), ďalej
odvetvia zamerané na služby podnikateľom (kam zaraďujeme architektonické činnosti, činnosti
reklamných agentúr, špecializované dizajnérske činnosti a predaj vysielacieho času), odvetvia
súvisiace s oblasťou médií a zábavy (výroba, distribúcia a premietanie filmov a iné podporné činnosti,
rozhlasové a televízne vysielanie, vydavateľstvá, nakladateľstvo v oblasti softvéru a počítačových
hier).
Údaje o firmách používané pri analýze pochádzajú z Registra organizácií Slovenskej republiky
(INFOSTAT) k septembru 2013, údaje o zamestnanosti zo Štatistického úradu Slovenskej republiky.
Sborník příspěvků XVII. mezinárodní kolokvium o regionálních vědách Hustopeče 18.–20. 6. 2014
256
Vymedzenie oblastí vzdelávania bolo uskutočnené vo väzbe na definované kreatívne odvetvia.
V oblasti formálneho vzdelávania sa zameriavame na stredné školy a vývoj počtu absolventov
odborov zameraných na kreatívne odvetvia, a to v nasledovných kategóriách: 31 – textil a odevníctvo,
32 – spracovanie kože, 33 – spracovanie dreva a výroba hudobných nástrojov, 34 – polygrafia
a médiá, 72 – publicistika, knihovníctvo, vedecké informácie, 82 – umelecká tvorba a 85 – umeleckoremeselná
tvorba. Hodnotili sme nasledovné odbory štúdia na vysokých školách: 33 – spracovanie
dreva a výroba hudobných nástrojov, 35 – architektúra, 72 – publicistika, knihovníctvo a vedecké
informácie, 81 – vedy o umení, 82 – umenie a umeleckoremeselná tvorba, vybraté pedagogické
odbory a muzeológia.
V Nitrianskom kraji je zamestnanosť v kultúrnych a kreatívnych odvetviach priemerná alebo
podpriemerná okrem scénického umenia, kde je nadpriemerná (Blahovec-Hudec, 2012). Koncentrácia
firiem v odvetví “Hudba, vizuálne a scénické umenie” je v Nitrianskom kraji (po Bratislavskom a
Košickom kraji) tretia najvyššia (Balog a kol., 2014). Na základe týchto zistení bola v Nitrianskom
kraji uskutočnená prípadová štúdia odvetvia “Hudba, vizuálne a scénické umenie”. Jedným z
významných výsledkov tejto prípadovej štúdie bolo zistenie významného postavenia vzdelávacích
inštitúcií a umeleckého vzdelávania. Preto v príspevklu analyzujeme postavenie vzdelávacích
inštitúcií a význam vzdelávania pre rozvoj odvetvia. Práca je doplnená názormi predstaviteľov firiem
a vzdelávacích subjektov na význam, úroveň a bariéry vo vzdelávaní v odvetví “Hudba, vizuálne a
scénické umenie”. Respondentmi bolo 21 firiem a 6 vzdelávacích subjektov pôsobiacich v
Nitrianskom kraji. Respondovali sme dve súkromné konzervatóriá v Nitre a Topoľčanoch, tri katedry
Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre a jednu Základnú umeleckú školu v Nitre.
Charakteristika kreatívnych odvetví v Nitrianskom kraji
Kreatívne odvetvia sa od ostaných odvetví líšia viacerými atribútmi. V prvom rade ide o rozdielnosť
vstupov v porovnaní s inými odvetviami a o previazanosť na problematiku ochrany duševného
vlastníctva (Howkins, 2001; WIPO, 2006).
Tab. 1: Kreatívne odvetvia v krajoch SR (september 2013)
Kraj A B C D
Bratislavský 10 054 42,30% 6,20% 1,969
Trnavský 2 034 8,60% 2,70% 0,86
Trenčiansky 1 731 7,30% 2,30% 0,747
Nitriansky 1 920 8,10% 2,20% 0,698
Žilinský 1 950 8,20% 1,90% 0,615
Banskobystrický 1 781 7,50% 2,20% 0,703
Prešovský 2 100 8,80% 2,20% 0,695
Košický 2 219 9,30% 2,80% 0,879
Celkový súčet 23 789 100,00% 3,10% A
– celkový počet kreatívnych firiem
B – podiel kreatívnych firiem v krajoch
C – podiel kreatívnych firiem na celkovom zastúpení firiem v kraji
D – lokalizačný koeficient kreatívnych firiem
Zdroj: vlastné spracovanie na základe Registra organizácií SR (k septembru 2013)
Hodnotili sme postavenie kreatívnych odvetví v ekonomike Nitrianskeho kraja. Najskôr sme sa
venovali analýze kreatívnych odvetví v krajoch Slovenska. Zaujímala nás relatívna dôležitosť
kreatívnych odvetví v Nitrianskom kraji.
Podiel firiem patriacich do kreatívnych odvetví je 3,1% v rámci všetkých firiem na Slovensku.
Necelých 7% prestavujú firmy zaoberajúce sa umením, zatiaľ čo službami pre podnikateľov sa
zaoberá 54,2% firiem a médiami a zábavou 38,8% firiem. Fyzické osoby tvoria 56,8% , z
Sborník příspěvků XVII. mezinárodní kolokvium o regionálních vědách Hustopeče 18.–20. 6. 2014
257
právnických osôb je najčastejšie zastúpená forma spoločnosti s ručením obmedzeným s 39,2%
podielom na celkovom počte firiem. Mikropodniky tvoria 85,11%, k malým podnikom sa radí 1,67%
a k stredným a veľkým 0,24%.
Nitriansky kraj je v celkovej podnikateľskej aktivite ale aj podnikateľskej aktivite kretívnych odvetví
pod priemerom SR (tab.1). Tento výsledok potvrdzuje aj vyjadrenie prostredníctvom lokalizačného
koeficientu (Babjaková-Chreneková, 2013).
Systém vzdelávania v kreatívnych odvetviach v Nitrianskom kraji
Systém vzdelávania pre kreatívne odvetvia zahŕňa formálne vzdelávacie inštitúcie reprezentované
stredným školstvom, poskytujúcim odborné vzdelávanie orientované na budúce povolanie
a neformálne vzdelávacie inštitúcie reprezentované základnými umeleckými školami.
Formálne vzdelávania
V Nitrianskom kraji v rámci formálneho vzdelávacieho systému poskytuje vzdelávanie v 31 odboroch
5 stredných odborných škôl a 2 konzervatóriá. Z nich je 5 súkromných, 1 cirkevná a 1 štátna škola.
Prevaha súkromných škôl poukazuje na určitú medzeru v systéme verejného vzdelávania na stredných
školách. Dve zo škôl sa venujú klasickému umeniu – hudba, tanec, scénické umenie, spev, ostatné sa
venujú výtvarnému stvárneniu, grafike a umeleckým remeslám. Vznik týchto odborov bol reakciou na
nárast počtu firiem so zameraním na služby podnikateľom. Tieto školy pokrývajú všetky oblasti
umenia. Uplatnenie na trhu práce je analyzované nižšie.
Obr. 10: Vývoj počtu absolventov odborov
zameraných na kreatívne odvetvia v NSK
Obr. 11: Vývoj miery nezamestnanosti
absolventov študijných odborov SOŠ
Zdroj: spracované podľa Hericha (2011)
Vývoj počtu absolventov v umelecky orientovaných odboroch je znázornený na obrázku 1.
Najvýraznejší úbytok v počte absolventov v rokoch 2003 – 2012 možno pozorovať v oblasti výroby
dreva a výroby hudobných nástrojov a v odbore textil a odevníctvo, teda vzdelávanie v oblasti výroby
produktov ako výstupu kreatívnej činnosti (v prípade odevníctva a textilu) alebo produktu ako nástroja
pre realizáciu kreativity (v hudbe a remeslách). Podobný trend sledujeme v celej krajine, čo je
dôsledkom jednak nezáujmu žiakov o výrobné odbory a na druhej strane úbytku na strane ponuky
práce v týchto odvetviach, ktoré upadajú a sú nahrádzané dovozom (Anonym, 2006). Mierne upadá aj
umeleckoremeselná tvorba. Naopak v sledovanom období najvýraznejšie rástol počet absolventov
v odboroch umeleckej tvorby, ktorý však v porovnaní so SR rástol pomalšie (index 2012/2007 pre SR
je 1,48 a pre Nitriansky kraj 1,29).
Sborník příspěvků XVII. mezinárodní kolokvium o regionálních vědách Hustopeče 18.–20. 6. 2014
258
Podiel absolventov kreatívnych odborov v priemere za roky 2003 – 2011 je približne 6,1% všetkých
absolventov v Nitrianskom kraji. Od roku 2003 možno pozorovať znižovanie tohto podielu, ktoré je
spôsobené najmä úbytkom absolventov v študijných odboroch zameraných na výrobu konečných
výrobkov. V Nitrianskom kraji je pozitívny vývoj v počte absolventov v umeleckých odboroch
umelecká tvorba a umelecko-remeselná tvorba (v roku 2012 dosiahol 3% z celkového počtu
absolventov).
Na prudkom poklese počtu absolventov kreatívne zameraných študijných odborov sa podpísal
predovšetkým úbytok pracovných príležitostí doprevádzaný rastom nezamestnanosti absolventov.
(Herich 2011, 2012a, 2012b). Z vývoja nezamestnanosti absolventov podľa študijných odborov (obr.
2) možno pozorovať výrazný nárast nezamestnanosti v priemyselných odvetviach textil a odevníctvo
a spracovanie dreva, výroba hudobných nástrojov.
Časť absolventov kreatívnych učebných odborov a stredných škôl pokračuje v štúdiu na vysokých
školách. 1
Študijné odbory zamerané na odbory súvisiace s kreatívnymi odvetviami poskytuje v rámci
Nitrianskeho kraja Univerzita Konštantína filozofa v Nitre, kde v školskom roku 2013/2014 študuje
2623 študentov v odboroch, ktoré sa týkajú kreatívnych odvetví, čo tvorí skoro 20% všetkých
študentov. Tu treba však zdôrazniť, že 14% tvoria študenti vybraných pedagogických odborov, ostatné
odbory sú zamerané na filozofické smery súvisiace s umením a kultúrou, žurnalistikou
a masmediálnymi štúdiami.
Neformálne umelecké vzdelávanie
Základné umelecké školy poskytujú priestor pre rozvoj hudobných, výtvarných, dramatických
a pohybových zručností a možno ich považovať za prvý kontakt jednotlivcov, ktorí neskôr pokračujú
Obr. 3: Vývoj počtu ZUŠ na 1 mil. obyv. v krajoch SR Obr.4: Vývoj počtu žiakov ZUŠ v
Nitrianskom kraji
Zdroj: vlastné spracovanie na základe údajov z UIPS
vo vzdelávaní v oblasti kreatívnych činností, s umeleckým vzdelávaním. Okrem toho predstavujú
vzdelávacie inštitúcie, ktorých primárnou úlohou je rozvíjať kreativitu a kreatívne myslenie.
Pri porovnaní počtu škôl na 1 mil. obyvateľov v krajoch SR možno pozorovať zvyšovanie ich počtu,
okrem Trnavského, Prešovského a Nitrianskeho kraja. Dlhodobo najnižšie hodnoty dosahuje práve
Nitriansky kraj.
1
Na Slovensku k 31. 10. 2013 študovalo 36,2% študentov v odboroch, ktoré sa týkajú kreatívnych odvetví
(zoznam odborov je uvedený v časti Cieľ a metodika). V roku 2013 úspešne absolvovalo štúdium týchto
odborov približne 8,5% zo všetkých absolventov.
0
50
100
150
200
250
300
2003
2004
2005
2006
2007
2008
2009
2010
2011
BSK
TTSK
TSK
NSK
ZSK
BBSK
PSK
KSK
SR 0
1000
2000
3000
4000
5000
6000
2003
2004
2005
2006
2007
2008
2009
2010
2011
2012
Komárno
Levice
Nitra
Nové
Zámky
Šaľa
Topoľčany
Zlaté
Moravce
Sborník příspěvků XVII. mezinárodní kolokvium o regionálních vědách Hustopeče 18.–20. 6. 2014
259
V roku 2013 navštevovali žiaci najčastejšie hudobnú (43,2%), výtvarnú (29,7%) a tanečnú (22,5%)
výchovu, najmenej žiakov navštevovalo literárno-dramatické krúžky (4,4%) a audio a multimédiá
(0,2%), pričom tento podiel je vo všetkých krajoch podobný.
V Nitrianskom kraji vývoj ZUŠ ovplyvňovalo okrem iného vlastníctvo, kde v rokoch 2005 – 2010
pôsobilo v Topoľčianskom okrese približne 10 pobočiek cirkevných ZUŠ. Celkovo však okrem
Nitrianskeho okresu klesá počet ZUŠ, ktorých počet je i tak v porovnaní so Slovenskom veľmi nízky.
Vývoj počtu žiakov v ZUŠ poukazuje na rast, pričom najvýraznejší je v Nitrianskom okrese (obr. 4).
Ponuka ZUŠ však nereflektuje požiadavky dopytu, čo môže byť spôsobené aj zmenami vo
financovaní týchto inštitúcií.
Význam a kvalita lokalizačných faktorov vzdelávacích inštitúcií
Z hľadiska zamestnaneckej a organizačnej štruktúry súkromné školy zamestnávajú väčší počet
pedagógov, pričom väčšina pracuje na čiastočný pracovný úväzok, zatiaľ čo na všetkých
respondovaných katedrách verejných vysokých škôl sú všetci zamestnanci zamestnávaní na plný
pracovný úväzok. Vzdelávacie inštitúcie zamerané na vzdelávanie v umeleckých odboroch
zaznamenávajú nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily najmä v kontexte špecifických zručností
(neoperný spev, gitara, bicie), čo spomenuté inštitúcie riešia angažovaním externých pedagógov, ktorí
dochádzajú väčšinou z Bratislavy.
Obr. 5: Význam a kvalita lokalizačných faktorov vzdelávacích inštitúcií
Zdroj: vlastné spracovanie
Jediným nevýznamným lokalizačným faktorom pre vzdelávacie inštitúcie relevantného zamerania sú
existencia subjektov rovnakého alebo príbuzného zamerania. Väčšina z respondovaných subjektov
ťaží práve z tzv. „scarcity value“ a svojho špecifického zamerania v rámci siete vzdelávacích
inštitúcií, prípadne v rámci regiónu. Naopak za najvýznamnejšie respondenti označili veľkosť a
dynamiku lokálneho trhu a dostupnosť kvalifikovanej pracovnej sily. V meste Nitra a okolí
respondentom najviac vyhovuje koncentrácia kreatívnych profesionálov a infraštruktúra na
prezentovanie výstupov.
Postavenie vzdelávacích inštitúcií v hodnototvornom reťazci odvetvia
Respondenti pochádzajúci zo vzdelávacích subjektov a firiem pôsobiacich v odvetví “Hudba, vizuálne
a scénické umenie” sa vyjadrili k úrovni kvalifikácie svojich zamestnancov a úrovni vzdelávania
v relevantných odboroch a postaveniu vzdelávacích inštitúcií v hodnototvornom reťazci odvetvia.
Sborník příspěvků XVII. mezinárodní kolokvium o regionálních vědách Hustopeče 18.–20. 6. 2014
260
Respondenti hodnotia rozdielne ponukovú a dopytovú stránku vzdelávania. Ponuka a dopyt v tomto
prípade nie sú v zhode. Respondenti na jednej strane úroveň kvalifikácie ich zamestnancov hodnotili
pozitívne, pričom negatívne hodnotili skôr objem a úroveň pracovných príležitostí pre kvalifikovanú
pracovnú silu v príslušných odboroch. Časť respondentov pociťuje nedostatok talentovaných
pracovníkov. Za dôvod tejto nepriaznivej situácie v regióne považujú najmä odchod kvalifikovanej
pracovnej sily do atraktívnejších prostredí z hľadiska profesionálneho uplatnenia.
Pre stabilitu a rozvoj odvetvia “Hudba, vizuálne a scénické umenie” majú vzdelávacie inštitúcie
veľký význam nie iba na vstupe do hodnotového reťazca (ako dodávatelia kvalitného ľudského
kapitálu), ale aj na výstupe, ako významných zdroj príjmov (hlavných aj doplnkových) pre tvorcov
kreatívneho obsahu. Vysoký podiel respondentov tvoriacich kreatívny obsah zároveň pôsobí aj vo
vzdelávacích inštitúciách (ZUŠ, konzervatóriá, Univerzita Konštantína filozofa). Pôsobenie v týchto
inštitúciách je pre nich výhodou najmä z hľadiska zabezpečenia doplnkového príjmu, čo má
v nadväznosti na charakter nestálosti príjmu z predaja umeleckej tvorby veľký význam. Okrem toho
im vzdelávacie inštitúcie poskytujú priestory napr. pre zriadenie ateliéru, prezentáciu výstupov
a v neposlednom rade sú vhodnou platformou pre nadväzovanie spolupráce medzi kreatívnymi
pracovníkmi, ktorí sa na pôde vzdelávacích inštitúcií stretajú (Melichová, 2012).V tomto prípade ide
o symbiotický vzťah, nakoľko aj kreatívni pracovníci pôsobiaci vo vzdelávacích inštitúciách majú
výrazný vplyv na fungovanie týchto organizácií a to prostredníctvom poskytnutia praktických
skúseností študentom a kolegom a integrácie študentov do profesionálnej sféry. Príkladom je
množstvo prípadov kedy učitelia – výkonní herci, režiséri, dramaturgovia - angažujú študentov
v umeleckej praxi. Kanály distribúcie kreatívneho obsahu (napr. galérie, divadlá, vydavateľstvá,
centrá voľného času a ďalšie – v Nitre najvýznamnejšie Divadlo Andreja Bagara, Staré divadlo Karola
Spišiaka, Nitrianska galéria, Nitrianske múzeum) pre tvorcov kreatívneho obsahu zabezpečujú odbyt
produktov, prezentáciu výstupov a podobne ako v prípade vzdelávacích inštitúcií poskytujú priestor
pre spoluprácu kreatívnych pracovníkov, ktorá má spravidla formu ad hoc projektov. Pre subjekty
zabezpečujúce distribúciu kreatívneho obsahu spolupráca s tvorcami tohto obsahu má evidentné
ekonomické prínosy, ako aj prínos vo forme tvorby dobrého mena a zatraktívnenia vo vzťahu
k zákazníkovi – návštevník galérie, divák. Prostredníctvom distribučných kanálov sa spravidla
realizuje aj spätná väzba zo strany konečných spotrebiteľov kreatívneho obsahu smerom k jeho
tvorcom.
Do hodnototvorného reťazca vstupujú subjekty tvoriace kreatívny obsah, distribučné kanály, ktorými
sa tento kreatívny obsah dostáva ku konečným spotrebiteľom, vzdelávacie inštitúcie, inštitúcie
verejnej správy, dodávatelia a samotní spotrebitelia. Medzi nimi boli identifikované komplexné väzby
a interakcie, ktoré spravidla pôsobia v oboch smeroch.
Analýzou súboru respondovaných subjektov sme potvrdili poznatok o cyklickom charaktere
hodnototvorného reťazvca v tomto odvetví (UNESCO, 2009). V niektorých prípadoch obtiažné
diferencovať subjekty, ktoré sú zamerané výlučne na tvorbu kreatívneho obsahu a subjekty, ktoré
pôsobia v ďalších štádiách hodnototvorného reťazca. Pre viacero respondentov, ktorých zaraďujeme
do tejto skupiny je charakteristické, že sú súčasne poskytovateľmi výstupov, ale aj konzumentmi
vstupov. Napríklad majiteľ galérie aj sám umelecky tvorí; respondent, ktorý sa venuje vydavateľskej
činnosti v oblasti prípravy a zverejňovania zvukových nahrávok je spevákom, resp. členom hudobnej
kapely. Takmer všetci herci pôsobiaci v Nitrianskom kraji sú zamestnancami Divadla Andreja Bagara,
Starého divadla Karola Spišáka alebo Jókaiho divadla. Množstvo výkonných umelcov pôsobí vo
vzdelávacom procese a naopak. Tým sa vytvára previazanosť na prax. Okrem pedagógov aj samotní
študenti, resp. žiaci sa často podieľajú na akciách uskutočnených či už vzdelávacou inštitúciou, alebo
v spolupráci s inými inštitúciami, organizáciami a firmami. Obojstrannú spoluprácu rozvíjajú aj
respondované vzdelávacie inštitúcie navzájom, nakoľko absolventi Katedry výtvarnej tvorby
a výchovy a Katedry hudby často nachádzajú uplatnenie práve na umeleckých školách nižšieho stupňa
vzdelávania. Spolupráca v tomto smere je významným zdrojom inšpirácie pre inovačné aktivity
v tvorbe obsahu a pre proces vzdelávania formou konfrontácie s potrebami praxe a uplatnením
absolventov.
Sborník příspěvků XVII. mezinárodní kolokvium o regionálních vědách Hustopeče 18.–20. 6. 2014
261
Inštitúcie verejnej správy sú integrované do hodnototvorného reťazca vo väčšej miere ako v prípade
iných odvetví národného hospodárstva. Pramení to z faktu, že produkty kultúry a teda sčasti aj
produkty tu skúmaných odvetví sú považované za „semi-verejné“ statky. Inštitúcie verejnej správy
ovplyvňujú hodnotový reťazec odvetvia primárne prostredníctvom tvorby legislatívy, podpornými
aktivitami (napr. finančná podpora, poskytnutie priestorov za zvýhodnený nájom, resp. bez nájmu),
pričom však aj subjekty na strane tvorby kreatívneho obsahu a vzdelávacích inštitúcií vstupujú do
týchto procesov a to napríklad pri tvorbe odvetvových politík (profesionáli z odvetvia sú členmi
príslušných komisií zriaďovaných inštitúciami verejnej správy), alebo pri kooperácii na spoločných
projektoch. Inštitúcie verejnej správy významne ovplyvňujú aj fungovanie vzdelávacích inštitúcií, a to
tiež tvorbou legislatívnych opatrení, ako aj prostredníctvom schvaľovania študijných plánov, čím
priamo ovplyvňujú aj obsahovú stránku ich činnosti, ako aj významným podielom na financovaní ich
chodu.
Ako príklad uvádzame hodnototvorný reťazec jedného z aktérov odvetvia a tosúkromnej základnej
umeleckej školy “Tralaškola” v Nitre, ktorý svojím obsahom a štruktúrou reprezentuje väčšinu
vzdelávacích inštitúcií (obr.6).
Obr. 6: Hodnototvorný reťazec súkromnej ZUŠ Tralaškola Nitra
Zdroj: vlastné spracovanie
V rámci takto definovaného hodnototvorného reťazca evidujeme silné sociálne vzťahy medzi jeho
segmentmi a jednotlivými subjektmi. Sociálny kapitál je aj jedným z faktorov relatívne vysokého
vývojového štádia odvetvia “Hudba, vizuálne a scénické umenie” v Nitrianskom kraji.
Záver
Z analýzy ľudského kapitálu vyplynulo, že v Nitrianskom kraji môžeme v posledných rokoch
pozorovať nárast absolventov umeleckých a umelecko-remeselných odborov, naopak výrazne upadajú
študijné odbory, ktoré vzdelávali v oblasti výroby produktov kreatívnych odvetví (odevníctvo a textil,
spracovanie dreva a výroba hudobných nástrojov). Zaujímavé je, že dopyt po umeleckom vzdelaní
napĺňajú v prevažnej miere súkromné stredné umelecké školy. Na druhej strane však z hodnotenia
zamestnanosti absolventov umeleckých odborov je vidieť dlhodobo rastúcu nezamestnanosť. Vysoká
neistota je pre túto skupinu ľudí charakteristická.
Sborník příspěvků XVII. mezinárodní kolokvium o regionálních vědách Hustopeče 18.–20. 6. 2014
262
Nitriansky kraj je dlhodobo pod priemerom SR v počte základných umeleckých škôl na 1 mil.
obyvateľov. Na rastúci dopyt po umeleckom vzdelávaní zareagoval súkromný sector a to vznikom
súkromných konzervatóruií a základných umeleckých škôl. Na druhej strane však môžno konštatovať
pomerne nízky záujem o ne neformálne umelecké vzdelávanie detí aj dospelých. Príčinu vidiíme v
relatívne nízkej miere urbanizovanosti Nitrianskeho kraja, ale aj v zmene legislatívy a pravidel
financovania ZUŠ na Slovensku. Všeobecne možno konštatovať, že vstupné podmienky (počet a
kvalita stredoškolských a vysokoškolských vzdelávacích inštitúcií, tradícia, dopyt) pre rozvoj
kreatívnych odvetví sú v Nitrianskom kraji priaznivé. Stav kretívnych odvetví však tieto podmienky
nereflektuje.
Pri skúmaní najzávažnejších problémov a bariér, s ktorými sa respondované inštitúcie pri svojej
činnosti stretajú sme okrem, tých, ktoré sa prejavujú v takmer každej oblasti, a s ktorými sa stretajú aj
iné subjekty, ako napríklad vysoký stupeň byrokracie, preregulovanie väčšiny aktivít zo strany štátnej
správy (čo so sebou prináša in časové a finančné náklady) sme identifikovali aj špecifické nedostatky
systému vzdelávania v umeleckých oboroch. Najčastejšie boli uvádzané nepochopenie obtiažnosti
štúdia umeleckých odborov, čo má v konečnom dôsledku za následok aj podfinancovanie týchto
vzdelávacích inštitúcií z pohľadu respondentov. Konkrétne neadekvátny spôsob prideľovania váh
výstupom pedagógov, kedy publikačná činnosť vedecko-výskumných pracovníkov v iných oblastiach
je niekoľkonásobne vyššie hodnotená ako výstupy z umeleckej činnosti.
Na záver možno konštatovať, že výchova ku kreativite a umelecká výchova je v slovenskom
výchovno – vzdelávacom systéme podhodnotená. Slovensko sa radí medzi krajiny, ktoré v systéme
vzdelávania nevytvárajú významný priestor pre inovovanie a zavádzanie takých foriem ktoré
podnecujú komplexný rozvíjaná tvorivosť jednotlivca (EACEA, 2009). Vo všeobecnosti možno
uzavrieť, že kultúre a umeniu v príprave žiakov na nižších stupňoch štúdia sa ako z finančného
hľadiska, tak aj z hľadiska hodinovej výmery, ktorá je študijných plánoch určená pre príslušné
predmety nevenuje dostatočný priestor ani finančné zabezpečenie, čo následne spôsobuje nielen
nedostatočnú prípravu uchádzačov o štúdium na respondovaných vzdelávacích inštitúciách ale aj
nedostatočný dopyt po kultúrnych statkoch (prostredníctvom formovania spotrebiteľských
preferencií). Okrem spomenutého je kardinálnym faktorom vývoja a úspešnosti analyzovaného
odvetvia v Nitrianskom kraji jeho dlhodobá tradícia a „vychovaný“ klient.
Literatúra
[1] BABJAKOVÁ, B., CHRENEKOVÁ, M., (2013). Creative industries in Nitra region. In Regional
economics in new perspectives. Winter seminar of regional science. Bratislava: Ekonóm. ISBN 978-80-
225-3607-3.
[2] BALOG, M. a kol., (2014). Možnosti rozvoja kreatívneho priemyslu na Slovensku. Bratislava: Slovenská
inovačná a energetická agentura. ISBN 978-80-88823-56-8.
[3] BECKER, G. S., (1993). Human capital. Chicago: The University of Chicago Press.
[4] BLAHOVEC, R., HUDEC, O., (2012). Employment Analysis in the Creative Industries in Slovakia:
Spatial and Temporal Evolution in the Years 2001-2010, Region Direct 2/2012, pp. 58-89.
[5] BUČEK, M., REHÁK, Š., TVRDOŇ, J., (2010). Regionálna ekonomika a politika. Bratislava: Iura
Edition. ISBN 978-80-8078-362-4.
[6] DCMS, (1998). Creative Industries Mapping Document.
[7] DOBEŠ, M., (2001). Ľudský kapitál a výkonnosť ekonomiky. [online]. [cit. 23.1.2013]. Dostupné z:
http://www.saske.sk/stredisko/ludsky_kapital.pdf.
[8] EACEA, (2009). Umelecké a kultúrne vzdelávanie v školách v Európe.
[9] HOWKINS, J., (2001). The Creative Economy: How People Make Money From Ideas. Penguin Global,
2001. ISBN: 978-014028794. pp. 270.
[10] Infoweby.sk, (2006). Textilný a odevný priemysel na Slovensku [online] Dostupné z:
http://www.infoweby.sk/slovensko/ekonomika-a-hospodarstvo/453-textilny-a-odevny-priemysel.
[11] KEA, (2006). The Economy of Culture in Europe. European Commission [Online]. [Cit. 2012-01-30]
Directorate General for Education and Culture. Dostupné z: http://ec.europa.eu/culture/documents/chapter-
2_en.pdf
Sborník příspěvků XVII. mezinárodní kolokvium o regionálních vědách Hustopeče 18.–20. 6. 2014
263
[12] MELICHOVÁ, K., (2012). Vplyv implementácie prístupu LEADER na rozvoj sociálneho kapitálu vo
vidieckych oblastiach. In Sociálne, ekonomické, environmentálne a právne aspekty v rozvoji
regiónov. Nitra. 2012. ISBN 978-80-552-0799-5.
[13] OECD, (1998). Human capital investment: An international comparison 1998.
[14] UNCTAD, (2010). Creative Economy Report.
[15] UNESCO, (2006). Understanding Creative Industries: Cultural Statistics for Public Policy-making.
[16] UNESCO, (2009). Framework for Cultural statistics (FCS). Dostupné z: http://www.uis.unesco.org
[17] WIPO, (2003). Guide on Surveying the Economic Contribution of the Copyright-Based Industries.
Tento príspevok bol spracovaný v rámci projektu KRENAR podporeného Agentúrou na podporu
výskumu a vývoja (zmluva č. APVV-0101-1.0)