Sborník příspěvků XVII. mezinárodní kolokvium o regionálních vědách Hustopeče 18.–20. 6. 2014 270 DOI: 10.5817/CZ.MUNI.P210-6840-2014-33 SELFMANAGEMENT V KREATÍVNOM PRIEMYSLE SELF MANAGEMENT IN THE CREATIVE INDUSTRIES ING. JANKA BERESECKÁ, PHD. Katedra regionalistiky a rozvoja vidieka Fakulta európskych štúdií a regionálneho rozvoja Slovenská poľnohsopodárska univerzita v Nitre Department of Regional and Rural Development Fac. of European Studies and Regional Development Slovak University of Agriculture in Nitra * Tr. A. Hlinku 2, 949 76 Nitra, Slovak Republic E-mail: janka.beresecka@uniag.sk Anotácia Súčasné obdobie rozvoja ľudskej spoločnosti prechádza obdobím rozsiahlej hospodárskej a spoločenskej transformácie – od ekonomiky priemyselnej k ekonomike kreatívnej. Táto zmena je založená na využití ľudskej inteligencie, znalostiach, kreativite. Využitie kreatívneho potenciálu individuálnej kreativity ale aj kreativity v tímoch, vedie k progresívnemu vývoju konkurencieschopnosti organizácie a jej ekonomickému úspechu. Cieľom článku bolo analyzovať mieru využitia kreativity v kreatívnom priemysle záhradnej architektúry, v podnikoch s rozdielnym rozsahom činnosti lokalizovaných v Nitrianskom kraji. Kľúčové slová kreativita, selfmanagement, konkurencieschopnosť Annotation The current period of development of human society through a period of extensive economic and social transformation - from an industrial economy to a creative economy. This change is based on the use of human intelligence, knowledge, creativity. Utilizing creative potential individual creativity but also creativity in teams, leading to a progressive development of the competitiveness of the organization and its economic success. The aim of paper was to analyze the rate of utilization of creativity in the creative industries landscape design, in enterprises with different scope of activity localized in the Nitra region. Key words creativity, self management, competitiveness JEL classification: R11 Úvod Na kreativitu odborníci hľadia ako na výhradne ľudskú charakteristiku, pričom kreatívne myslenie je chápané ako bašta ľudskej dôstojnosti (Franková, 2011) ako prvok duševného zdravia (Cropley,1999 In. Franková, 2011) a spokojného žitia (Henry, 2008, In. Franková, 2011). Často sa spája s flexibilitou, otvorenosťou, odvahou a ďalšími osobnostnými vlastnosťami, ktoré považujeme za predpoklady a súčasne výsledky zdravej a vnútorne naplnenej osoby (Cropley,1999; Henry, 2008, In. Franková, 2011). Vysoko kreatívny ľudia majú výraznú potrebu riadiť seba samého, t. j. selfmanagement ( Barron a Harrington, 1981, In. Frnková, 2011). Východiskom účinného selfmanagementu je hlboké sebapoznaie. Vzájomné prepojenie sebapoznania a sebariadenia vyústi do kvalitných výsledkov, čo sa však bez kreativity nezaobíde. Sborník příspěvků XVII. mezinárodní kolokvium o regionálních vědách Hustopeče 18.–20. 6. 2014 271 Rozvíjaním a podporovaním individuálnej kreativity, kreativity zamestnancov podnikov, je kľúčovým prvkom vedúcim k progresívnemu vývoju konkurencieschopnosti organizácie (Franková, 2011). Florida (2004) prezentuje kreativitu ako teóriu 3T, avšak taktiež priznáva kreatívnym jedincom mimoriadne dôležitú úlohu. Zároveň však poukazuje na tom, že kreativita je nielen tímový, ale aj široký spoločenský proces, ktorý je stimulovaný spoločenským pohybom, tvorbou a využitím networkingu v reálnych komunitách a na reálnych miestach. Amabile (2008) rozšírila tento pohľad a skúma vplyv rôznych sociálnych a environmentálnych vplyvov na kreativitu. Potvrdila, že nositeľom kreativity je skutočne jedinec. Tvrdí, že individuálna kreativita môže byť podporovaná, alebo naopak blokovaná, taktiež tvrdí, že pri skupinovom riešení problémov, môžu ľudia produkovať menej nápadov, ako pri riešení individuálnom, pritom zdôrazňuje vplyv sociálneho a organizačného prostredia na individuálnu kreativitu. Rhodes (1961, In. Franková, 2011)) za zaoberal členením kreativity, ktorú zatriedil do štyroch častí a to kreatívny človek, kreatívny proces, kreatívny produkt a kreatívne prostredie. Ďalším dôležitým prvkom je pochopenie zákazníkovho využitia produktu. MacMillan a McGrath (1997, In. Franková, 2011) naznačujú, že konkurenčná výhoda môže byť dosiahnutá iba vtedy, keď je definovaný spotrebný reťazec. Cieľ a metódy Od 50-tich rokov minulého storočia až po súčasnosť, odborná verejnosť vykryštalizovala rôzne prístupy skúmania kreativity. Bádatelia odlišného zamerania nedospeli k spoločnému záveru v tom, či kreativita sa nachádza v osobe, produkte, podniku alebo procese. Zhodli sa však na tom, že určujúcimi znakmi kreativity sú originalita, a určitá forma prospechu. Cieľom článku bolo analyzovať mieru využitia kreativity v kreatívnom priemysle záhradnej architektúry, v podnikoch s rozdielnym rozsahom činnosti lokalizovaných v Nitrianskom kraji. V práci boli použité primárne zdroje získané na základe realizovaného štruktúrovaného interview s vybranými aktérmi pôsobiacimi v kreatívnom priemysle v záhradnej architektúre v Nitrianskom kraji. Sekundárne zdroje boli získané odborných publikácii od domácich a zahraničných autorov, internetové zdroje zamerané na špecializované aktivity ku kreatívnemu priemyslu,vládne materiály ku kultúrnej a kreatívnej ekonomike, odborné štúdie o kreativite, legislatíva SR a EÚ. Na Slovensku vychádzame zo štrukturovaných NACE kódov pre kreatívny priemysel, ktoré vychádzajú z rámca ustanoveného v roku 2000 pre štatistiky v oblasti kultúry (osem oblastí – umelecké a kultúrne dedičstvo, archívy, knižnice, knihy a vydavateľská činnosť, výtvarné umenie, architektúra, divadelné umenie a audiovizuálne médiá). Štatistický úrad Slovenskej republiky prvýkrát predstavil štruktúru štatistických údajov pre kreatívny priemysel na konferencii Sloboda tvorivosti. Tvorba databázy tvorivosti je proces, ktorý má svoje bariéry. Z titulu neaktuálnej databázy Registra organizácii SR sme pri výbere vzorky použili tzv. „snowball sampling“ („chain sampling“, „referral sampling“). Pri respondovaní kľúčových aktérov v Nitrianskom kraji sme aktualizovali databázu a počet respondentov, pokiaľ sme nezískali dostatočný počet respondentov pre získanie objektívneho prehľadu o situácii v odvetví záhradnej architektúry. Pri tejto vzorke respondentov sme použili metódou dotazníkového prieskumu- štruktúrované interview. Cieľom dotazníkového prieskumu bolo získanie podkladov pre analýzu súčasnej situácie v podpore kreatívnej ekonomiky na rôznych úrovniach a popis situácie z pohľadu aktérov tejto ekonomiky. Cieľová skupina boli 20 predstavitelia záhradnej tvorby. Štruktúra dotazníkového prieskumu pozostávala z 28 otázok rozdelených do štyroch celkov: Základné údaje o respondentovi: s popisom histórie a súčasnou pozíciou podnikateľa, s uvedením právnej formy podnikania, počtom zamestnancov a ich kvalifikáciou, s charakteristikou ponúkaných produktov, služieb, špecifikáciou odberateľov, spôsobom ochrany duševného vlastníctva, atď. Sborník příspěvků XVII. mezinárodní kolokvium o regionálních vědách Hustopeče 18.–20. 6. 2014 272 Lokalizácia a spolupráca: horizontálna pozícia skúmaných podnikov a ich lokalizácia v rámci Nitrianskeho kraja. Politika a bariéry: so zisťovaním bariér rozvoja kreatívnej tvorby, zisťovaním formy a aktérov pomoci Osobné motívy : so zameraním na zistenie významu a dôležitosti faktorov kvality života v danom meste/obci, kde kreatívnu tvorbu realizujú. Z tejto skupiny uplatnením užšej stratifikovanej vzorky sme vybrali dvoch aktérov, ktorí majú rozličný rozsah činnosti v rámci kreatívneho priemyslu s identickým zameraním. Kritériom výberu boli organizácie, ktoré sú kapitálovo silnejšie, pôsobia na trhu aspoň 7 rokov, získali verejné uznanie, prezentujú svoje názory a výsledky práce v médiách, sú akceptované odbornou verejnosťou, využívajú niektorú z foriem ochrany duševného vlastníctva a sú organizované v odborných združeniach. S vybranými aktérmi bol rozšírený kvalitatívny výskum s uplatnením konverzačnej analýzy. Výsledky Výsledky výskumu potvrdili, že podniky záhradnej architektúry sú priestorovo centralizované v okresoch Nitra, Komárno, Nové Zámky, Levice. Obrázok l graficky znázorňuje výber a počet respondovaných podnikov kreatívneho odvetvia – záhradná architektúra. Obr. 1: Lokalizácia podnikov kreatívneho priemyslu záhradná architektúra a konkretizácia výberu a počtu respondovaných podnikov v Nitrianskom kraji Zdroj primárny výskum, vlastné spracovanie Pri svojej činnosti kreatívne podniky využívajú Floridov index kreativity pozostávajúci z 3 T rozšírený o atribúty odborníčky na kreativitu Amabile. Z výsledkov primárneho výskumu sme ich konkretizovali, viď. tabuľka 1 na základe poznania a výsledkov primárneho výskumu. Tab. 1: Konkretizácia Indexu kreativity - 3 T zisťovaná v respondovaných podnikoch 3T kreativity podľa Floridu (2002) 3T kreativity v kreatívnom priemysle – v záhradnej architektúre talent tvorivosť technológia práca, kapitál, najnovšie poznatky tolerancia akceptácia požiadaviek klienta a až potom zhotovenie diela Zdroj: vlastné spracovanie Tieto dielčie výsledky boli doplnené o zisťovanie, odkiaľ čerpajú námety pre kreatívnu tvorbu, bez analzyovania nositeľov kreativity v podniku. Závery tohoto zisťovania sú uvedené v tabuľke 2. Sborník příspěvků XVII. mezinárodní kolokvium o regionálních vědách Hustopeče 18.–20. 6. 2014 273 Tab. 2: Komparácia sektorov kreatívni tvorcovia a kreatívny priemysel Sektor Kreatívni tvorcovia Kreatívny priemysel Záhradná architektúra Otázka: Odkiaľ čerpáte námety? príroda, prírodné deje kultúrno-historické zázemie sociálne priaznivá klíma záujem o prezentáciu ich tvorby v mieste tvorby miesto tvorby nesúvisí s bydliskom, rodiskom výnimočne príroda, okolie kultúrno-historické zázemie sociálne priaznivá klíma priaznivá ekonomická situácia obyvateľstva a firiem väzba na domáce prostredie odborné akcie, web, odborná literatúra Otázka: Máte záujem o podnikanie? Je kreatívna tvorby jediným Vašim zdrojom financií? kreatívna tvorba je ich jediným zdrojom financií nemajú záujem o marketing a ekonomiku ich kreatívnych aktivít, aj keď sa musia s tým zaoberať nemajú záujem o podnikanie kreatívna tvorba nie je ich jediným zdrojom financií majú záujem o podnikanie vykonávajú činnosti súvisiace s marketingom a propagáciou svojej činnosti Zdroj: vlastné spracovanie Vzhľadom na diamentrálnu rozdielnosť názorov a postojov na zdroje námetov, sme zrealizovali hĺbkovú analýzu dvoch podnikov, ktorých výber bol cielený a indikátory výberu sú obsiahnuté v metodike toho príspevku. Údaje v tabuľke 3 poskytujú všeobecnú charakteristiku podnikov s opisom vybraných ukazovateľov. Sborník příspěvků XVII. mezinárodní kolokvium o regionálních vědách Hustopeče 18.–20. 6. 2014 274 Tab. 3: Komparácia podnikov zabezpečujúcich záhradnú architektúru Základné údaje Podnik A spoločnosť s ručením obmedzením Podnik B spoločnosť s ručením obmedzením Cieľ firmy „Pomôcť širokej verejnosti pri estetickej úprave svojho okolia (záhrady rodinného domu, firmy, mestá obce) pomocou prvkov drobnej architektúry (rastliny, trávniky, závlaha, jazierko, chodníky, altánky) formou kompletnej realizácie, alebo formou predaja a poradenských služieb.“ „Snaha o uplatnenie jej tvorivej činnosti v oblasti, ktorú vyštudovala a snaha o zmenu sveta k lepšiemu“. Ponuka služieb 1.Záhradná architektúra: · návrhy a realizácie záhrad 2.Záhradnícke služby : · záhradné úpravy · údržba záhrad a záhradnícke práce · okrasná škôlka · realizácia záhrad svojpomocne · výzdoba a aranžovanie · záhradné centrum Bella Gardena 1. Poradenstvo, konzultácie, vypracovanie štúdií, projektov rôzneho druhu, šírky, obsahu – všetko zamerané na krajinu, architektúru, urbanizmus a poľnohospodárstvo Počet zamestnancov*1 , ich vzdelanie, klasifikácia, osobnostné vlastnosti 12, stredoškolské vzdelanie, v prevažnej miere ženy, bližšie nešpecifikuje 3, vysokoškolské, v prevažnej miere ženy „tvrdohlavosť, presvedčenie, že poskytujú dobré, kvalitné, užitočné, ale najmä atypické projekty, pri ktorých plne môže uplatniť svoje kreatívne vnímanie a ktoré ocení široká verejnosť aj v budúcnosti“ Členstvo v profesných združeniach Slovenská komora architektov Spoločnosť pre záhradnú a krajinnú tvorbu na Slovensku Slovenská komora architektov Spoločnosť pre záhradnú a krajinnú tvorbu na Slovensku Ochrana duševného vlastníctva ochrannú známku "Land design" ochrannú známku "Land design" Ocenenia nemá Cena za architektúru (CEZAAR 2013) Cena ZUUPS (Cena za urbanizmus 2013) 2x účasť na medzinárodnej súťaži ECTP v Bruseli 2x nominácia na vyššie uvedené Vysvetlivky: *1 stály zamestnanci v pracovnom pomere Zdroj: vlastné spracovanie Sborník příspěvků XVII. mezinárodní kolokvium o regionálních vědách Hustopeče 18.–20. 6. 2014 275 1. Organizačná kultúra a 3 T v podniku A Podnik disponuje nasledovným technickým vybavením: počítače, rotavátor, kosačky, bežné náradie. Okrem technického vybavenia podnik vzhľadom na veľkosť, počet zamestnancov, rozsah predmetu činnosti bezprostredne využíva aj nehnuteľný majetok. Tlak zo strany odberateľov na inováciu vybavenia podnik pociťuje nepriamo. Odberateľa nezaujíma, s čím vykonávajú dohodnutú prácu ale ako a hlavne za akú cenu. Je praxou overené, že čím je lepšie strojové vybavenie , tým je cena pre odberateľa výhodnejšia. Podnik v súčasnej dobe kladie mimoriadny dôraz na údržbu technologických zariadení, od ktorej sa odvíja jej dĺžka využitia. Z dôvodu využívania technológii, ktorými podnik disponuje a používa ich nie je potrebné brať ohľad na výber zamestnancov. Predstavitelia podniku uvádzajú, že „v súčasnej dobe zamestnanec je vo vlastnom záujme vysoko flexibilný, avšak len ten, ktorý má naozaj záujem pracovať“ . V podniku pracuje v prevažnej miere viac žien, ktoré sú vekovo 30-40 ročné, pochádzajúce zo Slovenska. Vzdelanostne sú to v prevažnej miere stredoškoláčky, v malej miere vysokoškolsky vzdelaní ľudia. Toto zloženie je charakteristické pre stálych zamestnancov, ktorí počas zimného obdobia mávajú znížený úväzok, alebo čerpajú náhradné voľno. 2. Zdroje a prostredie v podniku A Pri zisťovaní kto a v akej miere je nositeľom kreatívnych nápadov vo vybraných podnikoch uvádzame výstupy zo štruktrurovaného interviu: Zdrojom kreatívnych nápadov, myšlienok a ich realizátormi sú ľudia v podniku, ktorí sa venujú záhradníckemu centru(...). „Kreativita a nápaditosť zamestnancov je akceptovaná len do miery, pokiaľ nie je naviazaná na výrazný finančný náklad a ktorá je nasmerovaná na udržanie, získanie nových zákazníkov, šírenie dobré mena,(...)“. Pri bežnej komunikácii a prejavu vzťahu podriadení, nadriadení, majitelia podniku zastávajú názor „priateľstva, vzájomného porozumenia, avšak pri vyhrotených situáciách, ktoré nastávajú len sporadicky vedia zdôrazniť ich pracovnú pozíciu“. Zamestnanci v tomto podniku „majú možnosť zasahovať do tvorby produktu“, v tom ponímaní, že“ predostrú návrh“, ktorý je „následne prejednaný v kolektíve a potom prichádza k rozhodnutiu a možnej relizácii“. Svojvoľne nemôžu zasahovať ani rozhodovať o takýchto záležitostiach. Majitelia podniku zastávajú názor,“ že technologické postupy sú dané, tie ktoré sú úspešné, väčšina je na papieri.“ 3. Organizačná kultúra a 3 T v podniku B Podnik pri svojej činnosti využíva nasledovné technológie, ktoré označuje za prioritné: päť počítačov, s najnovšími stanicami s 80 GB HD, SW, automobily do terénu, laptopy, ktoré vnímajú ako pracovné nástroje. Z titulu technologickej vybavenosti firmy nepociťujú tlak zo strany odberateľov, myslia si, že nikoho nezaujíma na čom pracujú, ako to robia, domnievajú sa, že je najdôležitejšia cena produktov a služieb. V súčasnom období aktualizácia programov nebola zrealizovaná z finančných dôvodov, sú využívané predovšetkým počítačová grafika a GISy. V personálnej politike neuplatňujú nároky na zamestnancov z titulu technických znalostí. Požadujú od zamestnancov iné hodnoty. Personálna politika v podniku nie je orientovaná na diferenciáciu podľa veku, národnosti, či pohlavia. Pri komunikácii so zamestnancami podnik uplatňuje „zásadu partnerstva“, medzi základné riadiace schopností manažéra považuje „prirodzenú autoritu a rešpekt, či už svojimi znalosťami, zručnosťami, alebo vystupovaním“. Sborník příspěvků XVII. mezinárodní kolokvium o regionálních vědách Hustopeče 18.–20. 6. 2014 276 4. Zdroje a prostredie v podniku B „Každý zamestnanec musí mať pocit dôležitosti, každý je osobnosť, každý vie niečo iné“. Pri svojej činnosti a správnom výbere zamestnancov, ktorých členenie uvádza obrázok 2, dochádza k situácii, že každý zamestnanec môže mať dobrý nápad a môže zasahovať do tvorby produktu. Domnievajú sa, že „podporou dobrých nápadov rastie sebavedomie navrhovateľa a prispieva ku kvalite produktu. Zlé nápady treba vydiskutovať, zdôvodniť, prečo sú zlé“. „Bez zdôvodnenia rastie v kolektíve napätie(…).“ Otvorenosť je veľmi dôležitý faktor fungovania podniku. Tým, každý získa svoj priestor na „sebarealizáciu podľa svojich schopností“. Obr. 1: Rozlíšenie profesii zamestnancov v podniku B vizionár riešiteľ projektu manažér konzultant technik poradca Zdroj: primárny výskum, vlastné grafické spracovanie 5. Hodnotvorný reťazec podnikov Pri tvorbe kreatívnych diel sú odberatelia služieb hnacími silami nepriamo. Vzhľadom na dostupné média, otvorenosť trhu a cestovania sú ľudia náročnejší a kreatívnejšie vo svojich potrebách. Odberatelia služieb na základe poznania žiadajú atypické služby. Ich diela si vyžadujú spoluprácu s inými profesiami, napr. stavebníci, umelci, ktorí (výroba keramiky, umelecké kováčstvo), osoby zaoberajúce sa závlahovým systémom. Údaje v nasledovnej tabuľke poukazujú na rozdielnosť vnímania primárnych a podporných aktivít v sledovaných podnikoch. Tab. 4: Komparácia hodnotvorného reťazca podnikov s ich rozdielnym rozsahom činnosti Aktivity Druh činnosti Firma A Firma B Primárna aktivita Krajinná architektúra Projektovanie záhrad Sadovnícke úpravy, množenie a pestovanie materiálu Krajinná architektúra Marketing, nákup vstupov x x x x Prevádzka podniku x Distribúcia projektov x x Predaj - marketing x x x Servis x x Podporná aktivita Infraštruktúra x Ľudské zdroje x x x x Technologický rozvoj x x Dodávateľsko-odberateľské vzťahy x x x x Zdroj: primárny výskum, vlastné spracovanie Záver Z výsledkov výskumu a komparovania vyplýva, že tvorcami kreatívnych nápadov v kreatívnom priemysle záhradná architektúra v podnikoch sú jednotlivci, ktorí sa zaoberajú v prevažnej miere projekčnou činnosťou. Využitie kreatívnej činnosti v prevažnej miere závisí od rozsahu primárnych a Interní zamestnanci Externí zamestnanci Sborník příspěvků XVII. mezinárodní kolokvium o regionálních vědách Hustopeče 18.–20. 6. 2014 277 sekundárnych činnosti. Projekčná činnosť, ktorá je typickou a očakávanou činnosťou v záhradnej architektúre je vo väčšom podniku ponechaná na majiteľov. Personál zabezpečuje obslužné činnosti, bez ktorých sa finalizácia kreatívneho produktu nezaobíde. Miera využita kreativity u týchto zamestnancov je nízka, čo úzko súvisí aj s prístupom k zamestnancom. Kreativitu podnecuje demokratický, t.j. participatívny štýl vedenia podniku, nakoľko za kľúčový faktor pri vedení kreatívnych osobností je dôležitá efektívne komunikovaná vízia vodcu. Literatura [1] A Critique of definitions the cultural and creative industries in Public policy., (2014). [online]. [cit. 2014- 4-20]. Dostupné z: . [2] AMABILE,T.M., (2008). How to Kill Creativity. In Creative Management and Development. Los Angeles: Sage. ISBN 978-1-4129-2247-0. [3] Europe in the Creative Age., (2004) Carnegie Mellon [online]. [cit. 2014-4-20]. Dostupné z:< http://www.creativeclass.com/rfcgdb/articles/Europe_in_the_Creative_Age_2004.pdf.> [4] FRANKOVÁ, E., (2011). Kreativita a inovace v organizaci. Praha: Grada Publishing. ISBN 978-80-247- 3317-3. Příspěvek byl zpracován v rámci grantu poskytnutého Agentúrou na podporu výskumu a vývoja na základe zmluvy č. APVV-0101-10.