Sborník příspěvků XVII. mezinárodní kolokvium o regionálních vědách Hustopeče 18.–20. 6. 2014 477 DOI: 10.5817/CZ.MUNI.P210-6840-2014-61 BONITA OBCE AKO DETERMINANT ROZVOJA MUNICIPAL CREDITWORTHINESS AS A DETERMINANT OF DEVELOPMENT PROF. ING. ELENA ŽÁRSKA, CSC. ING. VERONIKA FERČÍKOVÁ Katedra verejnej správy a regionálneho rozvoja Národohospodárska fakulta Ekonomická univerzita v Bratislave Dep. of Public Administration and Reg. Developmnet Faculty of National Economy University of Economicsin Bratislava * Dolnozemská cesta 1, 852 35 Bratislava, Slovak Republic E-mail: elena.zarska@euba.sk, veronika.fercikova@gmail.com Anotácia Bonita obce všeobecne zahŕňa hlavne dobrú kvalitu, vysokú hodnotu alebo povesť. Predstavuje zhodnotenie a kumulované vyjadrenie kvalitatívnych a kvantitatívnych parametrov obce a môžeme ju hodnotiť na úrovni celoštátnej, veľkostnej a územnej. Je tvorená (podmienená) tromi aspektmi – hospodárením obce podľa rozpočtu, majetkom obce, rozvojovými podmienkami obce. Pri jej stanovení je možné využiť viacero metód – najčastejšie ide o finančnú a majetkovú analýzu. Hodnotenie sa interpretuje na určitej škále – bonita zlá, nízka, problematická, dobrá, vysoká. Bonita má výraznú relevanciu k rozvojovým možnostiam a udržateľnosti rozvoja, k efektívnosti a stabilite fungovania obce a tiež je východiskom pre komparáciu obcí benchmarkingovým prístupom. Príspevok na základe metodického postupu uplatnenému aj v Českej republike upraveného o výber relevantných ukazovateľov k cieľu skúmania a rozvinutého o ďalšie ukazovatele analyzuje a hodnotí bonitu 32 vybraných obcí SR. Cieľom skúmania je overenie dvoch závislosti: medzi veľkosťou obce a hodnotou bonity; prosperitou územia a hodnotou bonity. Na základe ukazovateľov tvoriacich bonitu je možné hodnotiť aj kapacity obce pre miestny rozvoj. Kľúčové slová bonita obce, segmenty bonity, miestny rozvoj Annotation Creditworthiness of municipality generally consists mainly of good quality, high value or reputation. It is an assessment and cumulative expression of qualitative and quantitative parameters of the municipality and it can be assessed at the national, territorial and size level. It is created (determined) by three aspects - management of the municipality under budget, municipal property and developing conditions of the municipality. During its determination, it is possible to use multiple methods - most often it concerns the financial and equity analysis. The rating is interpreted at a certain scale – bad, low, problematic, good, high. Creditworthiness has a strong relevance to development opportunities and sustainable development , the efficiency and stable operation of the municipality and also provides the basis for comparing municipal benchmarking approach. The paper based on the methodology applied also in the Czech Republic, amended by the selection of relevant indicators for objective examination and developed by other indicators analyzes evaluates the creditworthiness of the 32 selected municipalities in Slovakia . The aim of the study is to verify the two dependencies: the size of the village and the value of creditworthiness; prosperity of area and value of assessments. Based on the indicators constituting the creditworthiness can also evaluate the capacity of municipalities for local development. Key words municipality creditworthiness, segments of creditworthiness, local development Sborník příspěvků XVII. mezinárodní kolokvium o regionálních vědách Hustopeče 18.–20. 6. 2014 478 JEL classification: H72, R58 Úvod Pre miestne rozvojové procesy sa významným aktérom stala obec ako samosprávna územná jednotka disponujúca vlastným majetkom, finančnými zdrojmi, ľudským potenciálom a legislatívne vymedzenými kompetenciami. Túto pozíciu jej dali decentralizačné a demokratizačné procesy, ktorých výsledkom je posilnenie samosprávnosti riadenia, čo však predstavuje aj rastúcu zodpovednosť a právomoci spravovania zvereného územia. Zvládnutie danej úlohy je podmienené poznaním základných determinantov, určujúcich schopnosť a možnosť plne zabezpečovať celý rozsah výkonu pri požadovanej kvalite a efektívnosti. Jedným z takýchto determinantov je aj bonita obce. Prečo ju možno vymedziť ako determinant miestneho rozvoja? Bonita hodnotí stav obce na základe kvalitatívnych a kvantitatívnych parametrov, ktoré vyjadrujú a merajú finančnú kondíciu obce (finančná bonita), kvalitu manažmentu aktív (majetková bonita) a hodnotia predpoklady rozvoja vo väzbe na vybavenosť obce a na aktivizáciu miestnych potenciálov (rozvojová bonita). Všetky tieto faktory podmieňujú zachovanie rozvoja a dosahovanie (zvyšovanie) konkurencieschopnosti obce. Cieľ a metódy Cieľom skúmania je na základe zvoleného metodického postupu vypočítať bonitu obcí a zhodnotiť dosiahnuté výsledky vo vzťahu k územnej a veľkostnej úrovne bonity. Pre skúmanie sú stanovené dve hypotézy: 1) existuje priama závislosť medzi hodnotou bonity a veľkosťou obce a 2) existuje priama závislosť medzi hodnotou bonity a prosperitou územia. Pre dosiahnutie stanoveného cieľa a overenie hypotéz sú použité viaceré vedecké metódy skúmania. Na základe štúdia zahraničných a domácich zdrojov metódou historicko-logickou a abstrakcie bol špecifikovaný metodický postup s výberom relevantných ukazovateľov pre výpočet jednotlivých segmentov bonity obce a voľbou bodovacej metódy pre hodnotenie jednotlivých ukazovateľov. Metódy analýzy a komparácie umožnili vyhodnotiť obe stanovené závislosti cieľa skúmania. Objektom skúmania je 32 obcí SR, pričom z každého vyššieho územného celku sú 4 obce (8 VÚC) a obce reprezentujú jednu zo 4 veľkostných skupín: do 1000, do 5 000, do 20 000 a nad 20 000 obyvateľov. Súčasne skupina 4 obcí je z jedného okresu VÚC. Výsledky Charakteristika bonity obce a spôsob jej merania Bonita obce je menej rozpracovaná kategóriou. Je jedným z najmladším nástrojov, ktorý ešte neprenikol do bežnej činnosti a „slovníka“ obce. Niekedy je stotožňovaná s ratingom obce, ktorý je známejší, používanejší nástroj – hodnotiaci schopnosť uhrádzať svoje záväzky v krátkodobom a dlhodobom horizonte, je určitou „značkou“ solventnosti a dôveryhodnosti obce. Jeho význam treba vidieť v prvom rade v podobe (marketingového) nástroja zameraného na potenciálnych investorov a na udržanie si existujúcich podnikateľov, no má svoju hodnotu aj ako informačný nástroj pre potenciálnych obyvateľov. Nezanedbateľná je jeho úlohu politického nástroja predstaviteľov miest a obcí v predvolebnom období pri znovu uchádzaní sa o volené posty. Bonita obce je obsahovo širšie koncipovaná, umožňuje hodnotiť komplexne situáciu obce na základe troch jej súčasti – finančnej bonity, majetkovej a rozvojovej bonity. Jednou z komplexnejších štúdií o bonite je práca autorov Halásek a kol. (2002). Táto štúdia v podmienkach ČR bola základom rozsiahlejšieho výskumu autorov Halásek a kol. (2005). Obe štúdie motivovali výskum prezentovaný v príspevku. Na súbore vybraných 32 obcí sa realizoval výpočet bonity obce. Hodnota celkovej bonity je súčtom hodnôt finančnej, majetkovej a rozvojovej bonity. Každý segment bonity umožňuje na báze použitých ukazovateľov vypovedať o slabých miestach, rezervách, ale aj silných stránkach, ktoré treba obcou udržať. Ukazovatele sú zvolené tak, aby už svojou konštrukciou hodnotili efektívnosť narábania s finančnými prostriedkami finančnou silou a kapacitou obce (Žárska a kol., 2007; Peková, 2011) a Sborník příspěvků XVII. mezinárodní kolokvium o regionálních vědách Hustopeče 18.–20. 6. 2014 479 využívanie a zhodnocovanie majetku (Papúncová a Balážová, 2006). Vybrané ukazovatele a ich výpočet je v tabuľke 1. Tab. 1: Ukazovatele finančnej a majetkovej bonity Ukazovateľ pre finančnú bonitu Výpočet Daňová sila daňové príjmy/obyvateľ* Finančná sila (daňové príjmy + bežné granty a transfery)/obyvateľ Miera sebestačnosti (príjmov) 1 vlastné príjmy/celkové príjmy Miera sebestačnosti (príjmov) 2 (vlastné príjmy+bežné granty a transfery)/celkové príjmy Miera samofinancovania vlastné príjmy/bežné výdavky Dlhová kapacita bežné príjmy/(bežné výdavky + splácanie úverov) Ukazovateľ pre majetkovú bonitu Výpočet hrubá majetková sila obce Celková hodnota majetku/obyvateľ čistá majetková sila obce (celková hodnota majetku -záväzky**)/obyvateľ hrubý príjmový efekt majetku vlastné príjmy/ celková hodnota majetku čistý príjmový efekt majetku príjmy z majetku***/ celková hodnota majetku reprodukčná schopnosť obce kapitálové príjmy/ celková hodnota majetku reprodukčná sila obce kapitálové výdavky/ celková hodnota majetku *Počet obyvateľov k 1.1. príslušného roka **záväzky = (krátkodobé + dlhodobé +bankové úvery a výpomoci) INEKO (Datacentrum MFSR) *** príjmy z majetku = príjmy z podnikania + príjmy z vlastníctva majetku (prenájmy) Zdroje pre výpočty: MF SR (INEKO), záverečné účty, rozpočty, výročné správy 32 miest a obcí SR Výpočet finančnej a majetkovej bonity sa realizoval na týchto 12 ukazovateľov, ktoré boli vypočítané pre roky 2010,2011 a 2012, z nich sa urobil aritmetický priemer a každý ukazovateľ obce bol reprezentovaný týmto priemerom. Pre stanovenie bonity bolo potrebné prideliť bodové hodnotenie na základe tabuľky 2. Metodika je závislá od toho, či sa počíta bonita na územnej alebo veľkostnej úrovni (viď nižšie). Tab. 2: Bodové hodnotenie odchýliek od strednej úrovne -5 menej než 50% priemeru územia -4 50% - 59% priemeru územia -3 60% - 69% priemeru územia -2 70% - 79% priemeru územia -1 80% - 89% priemeru územia 90% - 99% priemeru územia 0 priemer území 100% - 109% priemeru územia 1 110% - 119% priemeru územia 2 120% - 129% priemeru územia 3 130% - 139% priemeru územia 4 140% - 149% priemeru územia 5 viac než 150% priemeru územia Zdroj: Halásek , Birner, Legátová 2005, s. 21 Pre hodnotenie rozvojovej bonity boli vybrané ukazovatele, s ktorými narábala českých autorovštúdia z roku 2005 s úpravami a doplnením o ďalšie, ktoré sú relevantné pre hodnotenie podmienok rozvoja. Inšpiráciou mohla byť aj štúdia „Creditworthiness-Handbook-for-Municipalities“, tá však kládla dôraz na ukazovatele vonkajšej bonity vrátane demografického vývoja. Vybraných 10 ukazovateľov (tabuľka 3) zodpovedá v podmienkach SR vlastným kompetenciám obcí (vnútorná bonita) a druhá skupina ukazovateľov (vonkajšia bonita) preneseným kompetenciám, resp. hodnotí vybavenosť, ktorú obce môžu len čiastočne ovplyvňovať (spolu so štátnou správou), resp. vytvárať podmienky a iniciovať s ďalšími aktérmi v území. Sborník příspěvků XVII. mezinárodní kolokvium o regionálních vědách Hustopeče 18.–20. 6. 2014 480 Tab. 3: Ukazovatele rozvojovej bonity Ukazovateľ Zložky ukazovateľa Bodová hodnota Vnútorná rozvojová bonita Územný plán Existuje vôbec? 1 b. Je aktuálny? (nemá viac ako 5r alebo nie je potrebné ho meniť) 2 b. Strategické dokumenty koľko? 1 ak PHSR max 5 ak aj iné b. Spolupráca s inými subjektmi na rozvoji Existuje spolupráca s obcami (reálne dokumenty)? 1 b. za projekt, max. 5 b. Existuje spolupráca s podnikateľmi (reálne projekty, aktivity)?-klástre (vínne cesty, kúpeľný klaster, priemyselný park, podnikateľský inkubátor, MASky, 1 b. za projekt, max. 5 b. Žiadosti o projekty Úspešné žiadosti o dotácie (počas 3 rokov) 1 b. za projekt, max 5 b. Významná značka (branding) Napr. Osrblie – biatlon 1 b. max 3 body (podľa významnosti) Vonkajšia rozvojová bonita Vybavenosť technickou infraštruktúrou Vodovod 1 b. Kanalizácia napojená na ČOV 3 b. Plynofikácia 2 b. Vybavenosť sociálnou infraštruktúrou Materská škola 1 b. Základná škola (1. stupeň) 1 b. Základná škola (2. stupeň) 2 b. Zdravotné zariadenie ambulantné 1b. max 5b. zdravotné zariadenie pobytové - ročné 1b. max 5b. zdravotné zariadenie pobytové - týždenne 1b. max 5b. Zdravotné zariadenie terénne 1b. max 5b. Kultúrna vybavenosť kultúrny dom, kino, divadlo 1 b. za každé zariadenie max 3b. Významné podniky Podniky s viac ako 10 zamestnancami 1 bod za podnik, max. 5 b. Dopravná poloha vzdialenosť od krajského mesta (v min.) do 15 minút + 3 body do 30 minút + 2 body do 45 minút + 1 bod do 60 minút 0 bodov do 90minút – 3 body do 120 minút – 5 bodov Bonus za železnicu (funkčnú trať) 1b. Zdroje pre výpočty: územné plány, PHSR, webové stránky miest a obcí, www.mapy.sk, www.vsportal.sk Zdroj: spracované podľa Halásek – Birner – Legátová 2005, s. 33 + doplnené autorkami Hodnotenie bonity na územnej úrovni a overenie prvej hypotézy Porovnávanie a hodnotenie bonity obce v územnom celku (okrese) je možné realizovať po výpočte priemernej hodnoty bonity okresu. Táto sa vypočíta pre jednotlivé súčasti (finančnú, majetkovú a rozvojovú) na základe hodnôt ukazovateľov obcí. Pre každý ukazovateľ (22 ukazovateľov) sa vypočíta priemerná hodnota (vypočítaním priemeru za 4 obce reprezentujúce okres) a s touto hodnotou je porovnávaná hodnota ukazovateľa obce s pridelením bodov na základe tabuľky 3. Získané body sa sčítajú pre jednotlivé bonity. Súčet finančnej, majetkovej a rozvojovej bonity tvorí celkovú hodnotu bonity obce. Pri výpočte je možné niektoré ukazovatele, resp. niektorú z bonít bonifikovať vyššou váhu alebo aj váhu znížiť. V uvádzanom prístupe je znížená váha rozvojovej bonity na 0,6, aby 10 ukazovateľov rozvojovej bonity bolo vo váhe so 6 ukazovateľmi finančnej a aj majetkovej bonity. Z hodnôt celkovej bonity sa urobí poradie. Sborník příspěvků XVII. mezinárodní kolokvium o regionálních vědách Hustopeče 18.–20. 6. 2014 481 Tab. 4: Územná bonita obcíkraj okres veľkostná skupina* obec/mesto Finančná bonita Majetková bonita Rozvojová bonita** Celková bonita Poradie Bratislavsk Pezinok do 1 000 Dubová 4 10 -13,2 0,8 3 do 5 000 Slovenský Grob -4 -14 -4,8 -22,8 4 do 20 000 Modra 3 -5 8,4 6,4 2 nad 20 000 Pezinok 0 -2 10,8 8,8 1 Trnavský Senica do 1 000 Plavecký Peter 8 4 -16,2 -4,2 2 do 5 000 Jablonica -3 -13 -6 -22 4 do 20 000 Šaštín-Stráže -1 6 -9,6 -4,6 3 nad 20 000 Senica -1 5 14,4 18,4 1 Žilinský Liptovský Mikuláš do 1 000 Beňadiková -6 -14 -15 -35 4 do 5 000 Važec 0 7 -16,8 -9,8 3 do 20 000 Dolný Kubín 2 0 8,4 10,4 2 nad 20 000 Liptov. Mikuláš 3 3 20,4 26,4 1 Nitriansky NovéZámky do 1 000 Podhájska 7 16 -10,2 12,8 1 do 5 000 Palárikovo -13 -4 3,6 -13,4 4 do 20 000 Štúrovo 6 -10 5,4 1,4 3 nad 20 000 Nové Zámky 2 -6 10,8 6,8 2 Trenčiansky Prievidza do 1 000 Kocurany -5 21 -13,8 2,2 2 do 5 000 Bojnice -1 -5 3,6 -2,4 3 do 20 000 Handlová -2 -6 10,8 2,8 1 nad 20 000 Prievidza 2 -17 3,6 -11,4 4 Banskobyst Brezno do 1 000 Horná Lehota 10 -9 -10,8 -9,8 3 do 5 000 Heľpa -7 3 0 -4 2 do 20 000 Čierny Balog 0 -9 -9,6 -18,6 4 nad 20 000 Brezno -2 -1 11,4 8,4 1 Prešovský Poprad do 1 000 Gerlachov -5 -14 -5,4 -24,4 4 do 5 000 Vysoké Tatry 8 -3 6,6 11,6 1 do 20 000 Svit -5 5 -1,2 -1,2 3 nad 20 000 Poprad 5 -5 8,4 8,4 2 Košický Trebišov do 1 000 Veľké Ozorovce 0 -2 -16,2 -18,2 3 do 5 000 Čierna nad Tisou 0 -15 -7,8 -22,8 4 do 20 000 Sečovce 2 7 8,4 17,4 2 nad 20 000 Trebišov 2 10 21,6 33,6 1 *veľkostné skupiny sú vytvorené na základe počtu obyvateľov **rozvojová bonita je počítaná na základe 10 ukazovateľov a jej váha bolo znížená koeficientom 0,6 na úroveň váhy finančnej a majetkovej, ktoré sú počítané na základe 6 ukazovateľov. Zdroj: vlastné spracovanie Na základe dosiahnutých výsledkov a poradí obcí (Tabuľka 4) je možné konštatovať, že hypotéza 1 „existuje priama závislosť medzi hodnotou bonity a veľkosťou obce“ sa potvrdila len čiastočne. V piatich okresoch má najvyššiu bonitu najväčšie (okresné) mesto, no v troch okresoch tomu tak nie je. V okrese Nové Zámky reprezentujúceho Nitriansky kraj dosiahla najvyššiu hodnotu obec Podhájska (známa termálnou vodou), ktorá má z obcí okresu najvyššiu finančnú aj majetkovú bonitu a je treba konštatovať, že kúpalisko aj s viacerými obslužnými a ubytovacími zariadeniami je v obecnom vlastníctve, čiže je tu dobré zhodnocovanie a manažment majetku. V okrese Prievidza Trenčianskeho kraja má najvyššiu hodnotu mesto Handlová a okresné mesto Prievidza je až na 4. mieste, na ktoré ho stiahla majetková bonita. Hypotéze nezodpovedá ani situácia v okrese Poprad za Prešovský kraj, kde veľkosťou až tretie mesto Vysoké Tatry má najvyššiu bonitu, čo dosiahlo vyššou finančnou bonitou ako okresné mesto Poprad. Výsledky dokumentujú ešte jednu skutočnosť, že Sborník příspěvků XVII. mezinárodní kolokvium o regionálních vědách Hustopeče 18.–20. 6. 2014 482 v dvoch okresov – Liptovský Mikuláš a Poprad má najmenšia obec (do 1 000 obyvateľov) najhoršiu hodnotu bonity (Beňadiková a Gerlachov), pričom všetky hodnoty ich bonít sú záporné. Hodnotenie bonity na veľkostnej úrovni a overenie druhej hypotézy Porovnávanie a hodnotenie bonity obcí v rovnakej veľkostnej skupine tzv. veľkostná bonita predstavuje korektnejší prístup, pretože obce rovnakej veľkostnej skupiny zdieľajú viacero podobných znakov – mechanizmy financovania obcí (podielové dane, dotácie) majú väčšinou zabudované veľkostné kritériá, resp. kritérium je počet obyvateľov, tiež daňové systémy sú kodifikované od počtu obyvateľov (sadza dane z nehnuteľností), ako aj hodnota (cena, nájom) nehnuteľností sa odvíja od veľkosti obce, podobným znakom je veľakrát infraštruktúrna poddimenzovanosť malých obcí, veľkosť rozpočtu determinujúca možnosť prijímania úverov, grantov a pod. Výpočet základu pre stanovenie bonity obce podľa veľkostných skupín je analogický s predchádzajúcim postupom, no v tomto prípade základ pre výpočty jednotlivých bonít sú spriemerované hodnoty 22 ukazovateľov obcí jednej veľkostnej skupiny (8 obcí), kde pre každý ukazovateľ sa vypočíta priemerná hodnota a tá je postupne podľa jednotlivých ukazovateľov porovnávaná odchýlkou od strednej úrovne a podľa percentuálnej veľkosti tejto odchýlky sa pridelí príslušný počet bodov (tabuľka 3). Na základe hodnôt finančnej, majetkovej a rozvojovej bonity sa vypočíta celková bonita a priradí poradie (viď tabuľka 5). Bonita vo veľkostných skupinách umožňuje obciam/mestám sa identifikovať v rámci svojej skupiny, nielen zhodnotiť svoju pozíciu, ale vidieť aj ktorá súčasť bonity „spôsobila“ získané poradie a kde treba upriamiť pozornosť v ďalšej činnosti. Prezentované výsledky ukazujú, že najvyššie bonity vo svojej veľkostnej skupine dosiahli – Podhájska, Vysoké Tatry, Svit a Poprad. Obec Podhájska a mesto Vysoké Tatry mali najvyššiu bonitu aj v rámci svojho územia okresu, čo svedčí o tom, že dobre manažujú svoje finančné prostriedky a majetok a zhodnocujú svoj rozvojový potenciál. V súvislosti s druhou hypotézou „ existuje priama závislosť medzi hodnotou bonity a prosperitou územia“, ak by sme prosperitu územia (vyššieho územného celku) odvíjali od hodnôt HDP na obyvateľa, miery nezamestnanosti, hustoty podnikateľskej aktivity, miery sociálnej odkázanosti apod. a dali do vzťahu k poradiu obcí/miest na základe celkovej bonity v tabuľke 5, tak je možné konštatovať, že sa hypotéza nepotvrdila (najnižší súčet poradí majú obce Prešovského kraja, potom nasledujú Trenčianskeho kraja a Nitrianskeho, pričom obce Bratislavského a Banskobystrického kraja majú rovnaký súčet poradí na štvrtom až piatom mieste a na poslednom mieste sú obce Košického kraja. V hodnotení sociálno –ekonomickej úrovne je pritom Bratislavský kraj na prvom mieste a na druhom konci poradia sú okrem Košického kraja aj kraj Prešovský a Banskobystrický. Konštatovanie sa opiera o údaje základných charakteristík regiónov Štatistického úradu SR. Sborník příspěvků XVII. mezinárodní kolokvium o regionálních vědách Hustopeče 18.–20. 6. 2014 483 Tab. 5: Veľkostná bonita obcí Veľkostná skupina* Obec/mesto Finančná bonita Majetková bonita Rozvojová bonita** Celková bonita Poradie do 1000 Dubová 1 1 4 6 4 Plavecký Peter 1 4 1 6 4 Beňadiková -9 -17 -7 -33 7 Podhájska 1 8 9 18 1 Kocurany -5 19 -5 9 2 Horná Lehota 8 -13 13 8 3 Gerlachov -1 -13 -4 -18 5 Veľké Ozorovce -3 -3 -16 -22 6 do 5 000 Slovenský Grob 0 -16 1 -15 4 Jablonica 0 -12 -6 -18 6 Važec 2 -4 -20 -22 7 Palárikovo -10 -11 4 -17 5 Bojnice -1 2 9 10 2 Heľpa -6 0 9 3 3 Vysoké Tatry 14 4 10 28 1 Čiena nad Tisou 2 -13 -14 -25 8 do 20 000 Modra 4 -2 -1 1 3 Šaštín-Stráže -1 7 -19 -13 6 Dolný Kubín 1 -8 5 -2 4 Štúrovo 2 -9 8 1 3 Handlová 1 0 13 14 2 Čierny Balog -1 -7 -10 -18 7 Svit 1 18 4 23 1 Sečovce -1 3 -8 -6 5 nad 20 000 Pezinok -1 -6 -5 -12 5 Senica -2 13 4 15 2 Liptov. Mikuláš 2 -1 4 5 3 Nové Zámky -2 -7 -3 -12 5 Prievidza 1 -16 -1 -16 6 Brezno -3 6 2 5 3 Poprad 9 8 4 21 1 Trebišov -2 6 -1 3 4 *veľkostné skupiny sú vytvorené na základe počtu obyvateľov **rozvojová bonita je počítaná na základe 10 ukazovateľov a jej váha bolo znížená koeficientom 0,6 na úroveň váhy finančnej a majetkovej, ktoré sú počítané na základe 6 ukazovateľov. Zdroj: vlastné spracovanie Výsledky prezentované v tabuľkách 4 a 5 umožňujú formulovať niekoľko čiastkových záverov: § najlepšie hodnoty bonity dosahovali obce podľa ukazovateľov finančnej bonity, § najhoršie výsledky mali obce do 1 000 obyvateľov v rozvojovej bonite, čo vyplýva jednak z ich infraštruktúrnej poddimenzovanosti a zlou dopravnou polohou (vonkajšia bonita), čo však možno aj v podmienkach malých obcí (čiastočne) kompenzovať zlepšením hodnôt vnútornej rozvojovej bonity, § veľkosť obce nemusí byť determinant veľkosti bonity – závislosť sa potvrdila len u kategórie obcí nad 20 000 obyvateľov, ktorú reprezentovali okresné mestá – tie sú už dlhé obdobie spádovými mestami, administratívnymi centrami s koncentráciou ekonomických aktivít a dobrou dopravnou dostupnosťou – pozície ostatných obcí sa môžu odvíjať od schopnosti a kvality využívania (zhodnocovania) svojich potenciálov, čím „malé“ nemusí byť nízke alebo zlé, § dve vybrané obce – Podhájska a Vysoké Tatry dosiahli najvyššiu bonitu tak v území ako aj vo svojej veľkostnej skupine, čo pre ostatné obce môže predstavovať určitý benchmark pre porovnávanie, § nepreukázala sa ani závislosť hodnôt bonity obce od prosperity územia kraja (sociálnoekonomickej úrovne), čo je dané ukazovateľmi, z ktorých sa bonita počíta. Vybraný súbor 22 Sborník příspěvků XVII. mezinárodní kolokvium o regionálních vědách Hustopeče 18.–20. 6. 2014 484 ukazovateľov „nie je citlivý“ na ekonomické a sociálne charakteristiky územia (produkčnosť, nezamestnanosť, sociálna odkázanosť, ...),ale hodnotí kvalitu a efektívnosť fungovania obce. Záver Prezentovaný výskum je realizovaný na súbore 32 obcí SR, ktoré nepredstavujú reprezentatívnu vzorku, čo podmieňuje aj relevantnosť niektorých záverov. Predstavuje však dobré východisko pre ďalšie analýzy, resp. aj formulovania odporúčaní pre hodnotenie kvality a efektívnosti fungovania obcí. Dosiahnutá bonita obcí môže slúžiť pre predstaviteľov vybraných obcí ako hodnotiaci nástroj, z ktorého je možné odvodiť slabé miesta v narábaní s finančnými prostriedkami, využívaní majetku ako aj elimináciou nedostatočných vnútorných a vonkajších predpokladov zvyšovať svoju konkurencieschopnosť a zachovávať udržateľný rozvoj. Porovnávanie svojich hodnôt bonity, resp. ukazovateľov, ktoré ju tvoria, s inými obcami umožňuje implementovať „najlepšiu prax“ v prospech svojich občanov. Z tohto pohľadu je bonita obce hodnotiacim nástrojom aj pre občana, pretože mu umožňuje vidieť pozíciu svojej obce ako výsledok kvality práce ním volených zástupcov. Literatúra [1] HALÁSEK, D., PILNÝ, J., TOMÁNEK, P., (2002). Určovaní bonity obcí. Ostrava: Vysoká škola bánska – Technická univerzita. ISBN 80-248-0159-0 [2] HALÁSEK, D., BINER, J., LEGÁTOVÁ, J., (2005). Případová studie – Ekonomický potenciál obcí. Přerov –Brno: Ministerstvo pro místní rozvoj ČR – WB 29-04. [3] Handbook for municipalities., (2009). [online]. Dostupné z: . [4] Network od Associations of Local Authorities of South-East Europe. Guidelines on Local Government Borrowing and Recent Developments in South East Europe. [online]. Dostupné z: . [5] PAPCÚNOVÁ, V. , BALÁŽOVÁ, E., (2006). Majetok obcí. Nitra: Slovenská akadémia. poľnohospodárskych vied. ISBN 80- 89162-19-3 [6] PEKOVÁ, J., (2011). Finance územní samosprávy. Praha: Wolters Kluwer. ISBN 978-80-7357-614-1. [7] ŽÁRSKA, E. A KOL., (2007). Komunálna ekonomika a politika. Bratislava : Vydavateľstvo Ekonóm. ISBN 978-80-225-2293-9. Príspevok bol spracovaný v rámci grantu VEGA č.1/1319/12 Optimálna samosprávna jednotka – kompetentný aktér a efektívny správca veci verejných.