Sborník příspěvků XVII. mezinárodní kolokvium o regionálních vědách Hustopeče 18.–20. 6. 2014 574 DOI: 10.5817/CZ.MUNI.P210-6840-2014-74 ZÁHRADNÁ A KRAJINNÁ ARCHITEKTÚRA – ŠPECIFICKÉ ODVETVIE KREATÍVNEJ EKONOMIKY GARDEN AND LANDSCAPE ARCHITECTURE - SPECIFIC SECTOR OF CREATIVE ECONOMY DOC. ING. JANA JARÁBKOVÁ, PH.D. ING. KATARÍNA MELICHOVÁ ING. ĽUBICA MAJSTRÍKOVÁ Katedra regionalistiky a rozvoja vidieka Fakulta európskych štúdií a regionálneho rozvoja Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre Department of Regional and Rural Development Fac. of European Studies and Regional Development Slovak University of Agriculture in Nitra * Trieda A. Hlinku 2, 949 76 Nitra, Slovak republic E-mail: jana.jarabkova@uniag.sk, xmelichova@is.uniag.sk, xmajstrikova@is.uniag.sk, Anotácia Cieľom príspevku je poukázať na špecifiká odvetvia záhradnej a krajinnej architektúry ako jedného z kreatívnych odvetví. Odvetvie je charakterizované na základe veľkosti a typu firiem, zamerania ich činnosti, štruktúry, lokalizácie a faktorov, ktoré ju ovplyvnili, spolupráce v odvetví a vzájomných väzieb a pozitívnych efektov plynúcich z rozvoja uvedeného odvetvia v Nitrianskom kraji. V príspevku sú prezentované výsledky kvalitatívneho prieskumu aplikovaného vo firmách záhradnej a krajinnej architektúry a výsledky detailného interview vo vybraných podnikateľských subjektoch.Realizovaný výskum potvrdil, že odvetvie záhradnej a krajinnej architektúry patrí k typickým predstaviteľom kreatívnych odvetví. Kľúčové slová kreatívne odvetvia, záhradná a krajinná architektúra, špecifické znaky Annotation The aim of this article is to highlight the specifics of Garden and Landscape Architecture´s sector as one of the creative industries. Sector is characterized by the size and type of companies, orientation their activities, the structure, location and factors that affected the location, cooperation in the sector and their relationship and positive effects resulting from the development of that sector in the Nitra region. This article presents the results of qualitative research applied in firms of Garden and Landscape Architecture and the results of detailed interviews made in selected business entities. The research confirmed that Garden and Landscape Architecture is a typical representative of creative industries. Key words creative industries, garden and landscape architecture, specific characteristics JEL classification: R11 Úvod Kreatívne odvetvia definovala DCMS (1998) ako odvetvia, ktoré majú svoj pôvod v individuálnej tvorivosti, zručnostiach a talente, a ktoré majú potenciál pre generovanie bohatstva a pracovných Sborník příspěvků XVII. mezinárodní kolokvium o regionálních vědách Hustopeče 18.–20. 6. 2014 575 miest prostredníctvom vytvárania a využívania duševného vlastníctva. Ich vymedzenie a ďalšia klasifikácia sa stala predmetom mnohých výskumov najmä z dôvodu deklarovaných ekonomických prínosov (rast zamestnanosti a zvyšujúci sa podiel na HDP). Podľa vyjadrení niektorých politikov prispievajú kreatívne odvetvia k väčšej konkurencieschopnosti a sociálnej kohézii miest a regiónov. Ako uvádza Melichová (2014) kreatívne odvetvia sa od ostatných líšia viacerými znakmi. Významným atribútom je napríklad využívanie kreativity ako významného vstupného faktora (DCMS, 1998; Howkins, 2001), prepojenosť s problematikou ochrany duševného vlastníctva (Howkins, 2001; WIPO, 2003), charakteristická štruktúra a povaha podnikov (prevažujú malé a stredné podniky), vysoká miera turbulencie a volality, v zmysle vzniku a zániku podnikov alebo vysoká miera dopytovej neistoty vyvolaná tým, že podnik produkujúci kreatívny, resp. kultúrny obsah nevie vopred určiť reakciu spotrebiteľa na produkt, čo vyúsťuje do vysokého podnikateľského rizika. Vnímanie a klasifikácia kreatívnych odvetví v príspevku nadväzuje na riešenie výskumnej úlohy KRENAR. Výstupy výskumu poukázali na nevyhnutnosť spresnenia klasifikácie kreatívnych odvetví v podmienkach Slovenska a k typickým predstaviteľom kreatívnych odvetví boli zaradené: architektúra, digitálne médiá a zábava, hudba, vizuálne a scénické umenie, marketingová komunikácia, módny dizajn, rádio a televízia, vydavateľstvo v oblasti softvéru, video, film a fotografia, vydavateľstvo, remeslá a umelecké vzdelávanie (Balogh, 2014).Osobitým kreatívnym odvetvím, ktoré reprezentujetvorivé činnosti založené na princípoch umeleckých disciplín patrí záhradná a krajinná architektúra. Krajinný architekt je podľa Dobruckej (2014) tvorcom myšlienky, ktorá „dáva hmote zmysel“, vnáša do hmoty duchovný rozmer (umenie, filozofiu) a umožňuje pozorovateľom zažiť dielo, prežiť moment hlbokých pocitov a vnemov. Záhradná architektúra dokáže významne ovplyvniť tvorbu krajiny a tak nepriamo vplývať na potenciál využitia nielen pôdy v zastavaných častiach územia. Tiež úpravou a tvorbou nových plôch v území môže významne ovplyvniť jej využitie tak ako v pôdohospodárstve, tak aj v iných odvetviach významných pre Slovensko (napríklad cestovný ruch). Záhradná architektúra na rozdiel od umeleckej tvorby sochárov, maliarov, umeleckých remeselníkov vstupuje do života obyvateľov cez diela, ktoré sú vystavené pozornosti spoločnosti a slúžia väčšiemu počtu obyvateľov ako individuálne diela vystavované v galérii alebo na výstave (Petrášová a Beresecká, 2013). Cieľ a metódy Cieľom príspevku je zhodnotiť špecifiká jedného z odvetví kreatívnej ekonomiky – záhradnej a krajinnej architektúry na vybranej vzorke firiem v Nitrianskom kraji a jeho prínosy pre analyzované územie. Osobitosti odvetvia sme identifikovali vzhľadom na typ podniku, dôvody pre jeho založenie, lokalizáciu, ekonomickú činnosť, ktorú realizujú, využívanie ochrany duševného vlastníctva, zdroj inšpirácie pre tvorbu, dodávateľsko-odberateľské vzťahy, miesto podnikania, vzájomné väzby na vzdelávacie inštitúcie a profesijné zväzy, osobné motívy pre podnikanie na súčasnom mieste a problémy spojené s podnikaním v tomto odvetví. Údaje o počte podnikateľských subjektov a ich štruktúre sme získali z Registra ekonomických subjektov SR (ŠÚSR) a na základe spoločnej metodiky (výskumná úloha APVV Kreatívna ekonomika - národohospodárske a regionálne podmienky a stimuly) sme uskutočnili interview v 20 firmách NSK, ktoré sa zameriavajú na podnikanie v záhradnej a krajinnej architektúre. Interview sa realizovalo osobne vo vybraných obiach Nitrianskeho samosprávneho kraja, s využitím štruktúrovaného dotazníka, rozdeleného na štyri hlavné časti, ktorých cieľom bolo identifikovať charakteristické znaky firiem, faktory ovplyvňujúce lokalizáciu a spoluprácu firiem, osobné motívy, ktoré viedli k rozhodnutiu podnikať v danom odvetví a na danom mieste, bariéry v podnikaní a reálne možnosti podpory podnikania v odvetví záhradnej a krajinnej architektúry. Respondovanie prebiehalo v období október – december 2013. Pre účely spracovania prípadovej štúdie o vybraných firmách sme absolvovali ďalšie doplňujúce interview v troch firmách. Sborník příspěvků XVII. mezinárodní kolokvium o regionálních vědách Hustopeče 18.–20. 6. 2014 576 Výsledky Vybraná vzorka firiem v odvetví záhradnej a krajinnej architektúry pozostávala z 20 podnikateľských subjektov lokalizovaných v Nitrianskom kraji. Najstaršia respondovaná firma bola založená v roku 1995 a najmladšia v roku 2012. Z hľadiska právnej formy podnikania medzi firmami prevažovali fyzické osoby (70 %), ktoré podnikajú na základe živnostenského oprávnenia. 30 % respondentov tvorili obchodné spoločnosti, v rámci ktorých bola zastúpená len jedna forma, a to spoločnosť s ručením obmedzeným. Počas respondovania sme sa stretli aj s prípadmi duplicitnej právnej formy (podnikateľ podniká ako fyzická a zároveň ako právnická osoba) z dôvodu naplnenia legislatívnych podmienok pre podnikanie (výška obratu, platba DPH) a čerpania výhod vyplývajúcich z právnej formy podnikania. Pre 3/4 podnikateľov je práca vo firme jediným zamestnaním a hlavným zdrojom príjmov. Typickým znakom respondovaných firiem je ich rodinný charakter. Rodinný podnik vedú manželia ako spoločníci, alebo jeden z manželov a jednotlivé manažérske kompetencie majú vzájomne oddelené. Zamestnancami podniku sú často ďalší rodinní príslušníci alebo pracovníci z blízkeho okolia, o ktorých majú majitelia firmy dobré referencie. Majitelia firiem pozitívne hodnotia na svojich zamestnancoch najmä ich flexibilitu, ochotu učiť sa a získavať skúsenosti a u firiem, ktoré pôsobia na trhu dlhšiu dobu aj vernosť a skúsenosť anagažovaných pracovníkov. V nedostatkoch zamestancov rezonovala často chýbajúca kvalifikácia zamestnancov, pričom majitelia firiem paradoxne neuvádzali vyšší stupeň vzdelania, ale neodpovedajúcu dosiahnutú kvalifikáciu zamestancov potrebám praxe, najmä na úrovni stredoškolského vzdelania. Zaujímavé je tiež, že prax poukazuje na potrebu získavania univerzálnejších vedomostí a zručností, nie na úzko špecializované odbory. V mnohých prípadoch by privítali organizovanie vzdelávacích kurzov, školení zamestnancov alebo odborných praxí . Prehľad predností a nedostatkov zamestnancov, ktoré uviedli firmy podnikajúce v záhradnej a krajinnej architektúre uvádza tabuľka 1. Tab. 1:Prednosti a nedostatky zamestnancov firiem záhradnej a krajinnej architektúry Prednosti zamestancov firiem Nedostatky zamestnancov firiem § Jednoduchá „ovladateľnosť“ § zodpovednosť, vernosť, skúsenosť súčasných zamestnancov § flexibilita v rámci pracovnej doby, § rýchla adaptácia na vybrané činnosti vzhľadom na vek, § vzdelanie v odbore – kvalifikovaní. § Nezodpovedný prístup k práci § Chýbajúca sebareflexia § neodpovedajúca kvalifikácia zamestnancov, § vysoká potreba variabilných kvalifikačných predpokladov pre výkon prác (univerzálnosť) záhradnícke, murárske,inštalatérske práce, a pod. § príliš úzka špecializácia zamestnancov, § manuálne náročná práca, § nedostatok tvorivosti u zamestnancov v realizácii, § chýbajúca sebakontrola v rámci výkonu, § chýbajúce skúsenosti, § "niekedy príliš veľa informácií škodí", § vzájomná komunikácia pri práci znižuje výkon, § vedomosti získané štúdiom na strednej škole nie sú adaptované na potreby praxe, pričom vysokoškolské vzdelanie na výkon daných činností nie je potrebné, § chýba vzdelávanie pre pre pomocné práce v odbore. Zdroj: Vlastné zisťovanie, 2013. Prevažne uvádzaným dôvodom pre založenie firmy je dosiahnutie vzdelania (stredoškolského alebo vysokoškolského) v odbore záhradná a krajinná architektúra a získanie praktických skúseností majiteľov firiem. Vzhľadom na osobné záujmy a snahu podnikateľov, overiť si získané vedomosti a zručnosti v praxi, boli viaceré firmy založené už počas štúdia. Ojedinele boli dôvodmi pre založenie firmy aj strata alebo zmena pracovného miesta. Sborník příspěvků XVII. mezinárodní kolokvium o regionálních vědách Hustopeče 18.–20. 6. 2014 577 Sídlom firiem sú najmä mestá Nitra, Zlaté Moravce, Nové Zámky, Topoľčany a Vráble ale časť firiem je lokalizovaná aj vo vidieckych obciach Topoľčianky, Žitavce, Svätoplukovo, Tekovské Nemce a Nevidzany. K lokalizácii podniku v mestách a na vidieku viedli podnikateľské subjekty zhodne najmä rodinné dôvody, osobné väzby a kontakty, ktoré podnikateľom pomohli v začiatkoch podnikania (znalosť lokálneho trhu, referencie pri získavaní zákaziek) a vhodné podmienky pre podnikanie (sociálna a technická infraštruktúra). Osobitným dôvodom pre lokalizáciu firiem na vidieku sú najmä vlastníctvo nehnuteľnosti (rodinný dom, záhrada, pôda), v niektorých prípadoch lokalizácia skladových priestorov(Milotová - Chreneková, 2012). Ekonomická činnosť firiem sa zameriava predovšetkým na služby v odbore záhradníctvo konkrétne návrhy okrasných záhrad, údržba a realizácia záhrad, predaj produktov pre záhrady, realizácia drobných stavebných prác. Služby sú určené majiteľom rodinných domov, objektov individuálnej rekreácie a firmám. Okrem uvedených aktivít uvádzajú niektoré firmy aj ďalšie činnosti: projekcia v oblasti sadových úprav, realizcia úprav verejnej a súkromnej zelene, pasport a inventarizácia zelene, návrhy úprav verejných priestranstiev, údržba verejných priestranstiev a miestnych komunikácií, veľkoobchodný a maloobchodný predaj záhradnej techniky a tovaru rastlinného pôvodu, predaj a montáž závlahových systémov, poradenské služby, služby súvisiace s výzdobou exteriérov a interiérov. Činnosti spojené so záhradnou a krajinnou architektúrou sú tvorivé činnosti založené na princípoch umeleckých disciplín, najmä na princípe priestorovej kompozície. Vzhľadom k tomu je nevyhnutné myšlienku a dielo chrániť. V praxi si mnohí majitelia firiem neuvedomujú potrebu ochrany duševného vlastníctva, o čom svedčí aj fakt, že len jedna z firiem používa ako značku originality registrovanú ochrannú známku. Za ochranu duševného vlastníctva možno považovať v záhradnej a krajinnej architektúre aj autorizáciu diela krajinným architektom, ktorý je registrovaný v Zozname autorizovaných krajinných architektov vedeným Slovenskou komorou architektov. K 30.11.2013 bolo v v uvedenom Zozname registrovaných na Slovensku celkom 46 autorizovaných krajinných architektov, z toho 7 (15,22 %) v Nitrianskom kraji a medzi respondovanými firmami 3 (6,52 %). Registráciou získava krajinný architekt v zmysle § 4a benefity v podobe oprávnenia vykonávať niektoré činnosti ako napr. predprojektová činnosť, spracúvať krajinoekologické plány, časti územných plánov, vykonávať komplexnú projektovú dokumentáciu, odborný autorský dozor alebo vyhotovovať odborné posudky. Slabší záujem o registráciu v Zozname autorizovaných krajinných architektov súvisí najmä s náročnými kritériami na absolvovanie autorizačnej skúšky (preukázanie min. 3 ročnej odbornej praxe, predloženie portfólia prác , ktorých je uchádzač autorom alebo spoluautorom, absolvovanie písomného testu a verejnej rozpravy) a výškou príspevkov, ktoré je povinný autorizovaný architekt odvádzať Slovenskej komore architektov za kalendárny rok (základný príspevok vo výške 60 EUR a ďalší príspevok vo výške 1 % základu dane z príjmov fyzických osôb) za práve uplynulé zdaňovacie obdobie). Tab. 2: Prehľad o počte autorizovaných krajinných architektoch v SR Kraj Počet autorizovaných krajinných architektov Podiel autorizovaných krajinných architektov NR kraj 7 15,22% BA kraj 19 41,30% PE kraj 5 10,87% KE kraj 3 6,52% TT kraj 6 13,04% TN kraj 2 4,35% ZA kraj 3 6,52% BB kraj 1 2,17% Spolu 46 100,00% Zdroj: Slovenská komora architektov, 2013. Námety pre svoju tvorivú činnosť čerpajú záhradní a krajinní architekti prekvapujúco najmä zo sekundárnych zdrojov – webové stránky, knižné publikácie, odborné časopisy, výstavy, práce Sborník příspěvků XVII. mezinárodní kolokvium o regionálních vědách Hustopeče 18.–20. 6. 2014 578 študentov a firemní partneri. Len malá časť respondentov uviedla, že čerpá námety priamo z prírody, inšpiruje sa samotným miestom pre tvorbu alebo na základe diel iných autorov, ktoré mali možnosť vidieť počas odborných exkurzií, ktoré organizuje Spoločnosť pre záhradnú a krajinnú tvorbu. Členmi uvedeného profesijného zväzu je 1/5 respondentov a výhodou členstva je podľa ich vyjadrenia „okrem inšpirácie pre tvorbu, najmä diskusné fórum na odbornej úrovni, získanie aktuálnych informácií z odboru, o medzinárodných trendoch a organizovanie inšpiratívnych odborných exkurzií.“ Z hľadiska dodávateľsko-odberateľských vzťahov firmy z oblasti záhradnej a krajinnej architektúry spolupracujú s relatívne homogénnou skupinou dodávateľských firiem, ktoré im poskytujú materiál a zabezpečujú nevyhnutné činnosti súvisiace s projekčnými a realizačnými prácami. V rámci projekčnej činnosti spolupracujú firmy najmä s ďalšími projekčnými firmami , autorizovanými architektmi a geodetickými firmami. Pri realizácii projektov s firmami z oblasti stavebníctva, firmami zabezpečujúcimi ťažbu kameňa, dopravnými firmami, firmami zabezpečujúcimi zemné práce, drobnými remeselníkmi, umelcami, firmami zaoberajúcimi sa výsadbou, pestovaním a predajom rastlín, obchodnými firmami so sortimentom záhradnej techniky a veľkoobchodnými skladmi. Tretina firiem pôsobí prevažne na lokálnom trhu a spolupracuje s dodávateľmi a odberateľmi z blízkych obcí a miest. Pôsobnosť ostatných firiem presahuje hranice Nitrianskeho kraja a podnikateľské subjekty spolupracujú v rámci dodávateľsko-odberateľských vzťahov s firmami , domácnosťami a obcami často v Bratislavskom kraji a v Trnavskom kraji. Výnimočne spolupráca firiem presahuje hranice SR (Rakúsko a Maďarsko v rámci odberateľských vzťahov) a Česká republika, Holandsko, Belgicko a Poľsko najmä v rámci dodávateľských vzťahov (nákup záhradnej techniky a rastlinných polotovarov). Konečnými zákazníkmi – odberateľmi služieb firiem záhradnej a krajinnej architektúry sú obce, firmy a domácnosti. Ich štruktúra je rôznorodá a nie je možné ju užšie vymedziť. V rámci distribúcie produktu sa využívajú najmä priame odbytové cesty. V niektorých prípadoch využívajú firmy aj nepriame odbytové cesty, a to Internet – vlastné webové stránky firiem, objednávkový systém služieb a produktov alebo virtuálne predajne záhradníckeho sortimentu. Ojedinele sa zúčastňujú firmy regionálnych a národných výstav a veľtrhov, ktoré podporujú predovšetkým predaj tovarov, nie služieb. Takmer všetky podnikateľské subjekty uviedli, že obec alebo mesto, v ktorom podnikajú im vyhovuje, pritom za najvýznamnejšie faktory pre svoju činnosť označili zhodne dostupnosť dodávateľských firiem, veľkosť a dynamiku lokálneho trhu a blízkosť ďalších trhov. Tvorbu kreatívneho obsahu (produktu) firiem zaoberajúcich sa záhradnou a krajinnou architektúrou ovplyvňujú aj vzdelávacie inštitúcie a profesijné a odvetvové zväzy. V Nitrianskom kraji pôsobí Fakulta záhradníctva a krajinného inžinierstva Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre, ktorá pripravuje odborníkov v študijnom odbore záhradná a krajinná architektúra a dve stredné odborné školy so zameraním na študijný odbor záhradníctvo (Kravany nad Dunajom, Topoľčany). Získané vysokoškolské a stredoškolské vzdelanie v odbore má priamy vplyv na tvorbu v záhradnej a krajinnej architektúre. Po ukončení štúdia je dôležité byť informovaný o trendoch v danej oblasti, mať možnosť komunikovať s odborníkmi a firmami podobného zamerania, inšpirovať sa a konfrontovať svoje myšlienky a nápady s praxou. Dôležitú úlohu v tomto procese zohrávajú profesijné a odvetvové zväzy. Za významnú považujú respondované firmy najmä Spoločnosť pre záhradnú a krajinnú tvorbu, ktorá má 119 členov, z nich je 23 (19,3 %) lokalizovaných NSK. Profesijné zväzy tak zohrávajú vyznámnú úlohu v celoživotnom vzdelávaní svojich členov. Osobitné postavenie v tvorbe kreatívneho produktu v záhradnej a krajinnej architektúre má Slovenská komora architektov, ktorá odborne garantuje aktivity krajinných architektov. Zároveň vytvára priestor pre ich vzájomnú spoluprácu a tiež prispieva k postupnému posilňovaniu kvality služieb v odbore. Sborník příspěvků XVII. mezinárodní kolokvium o regionálních vědách Hustopeče 18.–20. 6. 2014 579 Tab. 3: Vzdelávacie inštitúcie so zameraním na záhradníctvo, záhradnú a krajinnú architektúru v Nitrianskom kraji Názov inštitúcie Študijný odbor Obec/mesto FZKI SPU v Nitre Odbory: Záhradníctvo, Krajinné inžinierstvo, Záhradná a krajinná architektúra, Krajinné plánovanie a tvorba krajiny Nitra Stredná odborná škola 3- ročné učebné odbory: Viazač - aranžér kvetín, Pracovník pre záhradnú tvorbu a zeleň, Vinohradník, 2-ročné nadstavbové štúdium: Záhradníctvo Kravany nad Dunajom Stredná odborná škola 4-ročný študijný odbor Agropodnikanie zameranie Záhradnícka výroba 3-ročný učebný odbor Záhradník Topoľčany Zdroj: Vlastné spracovanie, 2014. Obr. 1: Vekové zloženie podnikateľov v odvetví záhradná a krajinná architektura Zdroj: Vlastné spracovanie, 2014 Obr. 2: Podnikatelia v záhradnej a krajinnej architektúre podľa dosiahnutého vzdelania Zdroj: Vlastné spracovanie, 2014 Vzdelanostná štruktúra respondentov potvrdila, že Slovenská poľnohospodárska univerzita zohráva významnú úlohu pri príprave odborníkov, ktorí sa uplatňujú v praxi v odbore záhradná architektúra. Z respondovaných firiem až 76 % majiteľov podniku ukončilo vysokoškolské štúdium 2. stupňa na SPUv Nitre. Z nich na Fakulte záhradníctva a krajinného inžinierstva 41 %. V odbore záhradná architektúra ukončilo vysokoškolské štúdium ďalších 12 % podnikateľov na Záhradníckej fakulte MU Brno. Možno konštatovať, že majitelia firiem v odvetví záhradnej a krajinnej architektúry sú prevažne kvalifikovaní odborníci s vysokoškoským vzdelaním v odbore. Z hľadiska vekovej štruktúry prevažujú podnikatelia v produktívnom veku, medzi respondentmi bola najviac zastúpená skupina vo veku 31 – 40 rokov (39 %).Vo vzorke respondentov boli rovankou mierou zastúpení muži s ženy. do 30 rokov 5% 31 - 40 rokov 39% 41 - 50 rokov 28% 51 - 60 rokov 22% nad 60 rokov 6% Gymnáziu m 6% FZKI SPU 41% Zahradníc ka fakulta MU Brno 12% Ostatné fakulty SPU 35% VŠE Ostrava 6% Sborník příspěvků XVII. mezinárodní kolokvium o regionálních vědách Hustopeče 18.–20. 6. 2014 580 Väčšina respondentov (83 %) pochádza z Nitrianskeho kraja. Z toho 39% respondentov uvádza, že sa narodila v Nitre, 11 % v Zlatých Moravciach a ďaľší v mestách Vráble, Topoľčany, Topoľčianky, Šurany, Levice, Nová Baňa a obci Topoľčianky. Miesto narodenia je v mnohých prípadoch (75 %) zároveň miestom podnikateľskej aktivity respondentov. Dôvodom prečo sa podnikatelia rozhodli žiť v danom meste resp. obci je najmä rodinné zázemie, ktoré je dôležité najmä pre mladé rodiny s deťmi. Blízka rodina pomáha podnikateľom vytvárať dostatočný časový priestor pre podnikanie. Osobné väzby na miesto narodenia uľahčujú začiatok podnikania (mnohé firmy v záhradnej architektúre začínali so spracovaním projektov a ich realizáciou pre príbuzných a známych), umožňujú rýchlejšie sa presadiť na lokálnom trhu, ktorý dôverne poznajú. Vybraní respondenti uviedli, že ich rozhodovanie o mieste, kde sa usadia a začnú podnikať, ovplyvnilo aj vlastníctvo nehnuteľnosti v obci alebo príležitosť zamestnať sa. Za významné atribúty mesta alebo obce pre svoj osobný život považujú opýtaní najmä znalosť prostredia a osobné kontakty. V závislosti od lokalizácie bydliska a miesta podnikania (mesto alebo vidiecka obec) uvádzajú aj atribúty ako „pohoda vidieckeho prostredia“, „nezdevastované prostredie“ , inšpiratívne okolie, príroda, dobrá komunikačná dostupnosť obce a blízkosť miest s občianskou infraštruktúrou. V mestách sa javia ako dôležité pre osobný život respondentov predovšetkým občianska vybavenosť a možnosti kultúrneho vyžitia. Kvalitu obce a mesta ako miesta pre osobný život hodnotili respondenti podobne, skôr spokojnejší sú respondenti žijúci vo vidieckych obciach, ktorí hodnotili kvalitu života v obci mierne vyššie ako v mestách (v bodovom rozpätí 6-8, priemerne až nadpriemerne ). V mestách sa hodnotenie pohybovalo v rozpätí bodov 5-8. Za dôležité pre svoj osobný život a záujmovú činnosť považujú respondenti možnosť komunikovať s ľuďmi s podobnými hodnotami a záujmami, estetickú hodnotu obce/mesta, inšpiratívnoť okolitej prírody a parkov pre tvorbu. V mestách oceňujú najmä občiansku vybavenosť a možnosti kultúrneho života. Pre 2/3 respondentov je dôležitá aj tolerantnosť prostredia k ich tvorbe. Z uvedených faktorov najväčší význam prikladajú okolitému prostrediu (príroda a parky), estetickej hodnote obce/mesta a občianskej vybavenosti obce. Problémy súvisiace s podnikaním v odbore záhradná a krajinná architektúra a očakávania z pohľadu respondovaných firiem Za najvýznamnejšie bariéry v podnikaní v odbore záhradnej a krajinnej architektúry označili maijtelia firiem v skupine ekonomických faktorov najmä hospodársku krízu, ktorá zapríčinila pokles dopytu po službách, tlak na znižovanie cien za služby a uprednostňovanie nízkej ceny pred kvalitou produktu. Vo všeobecnosti za problematické tiež považujú: limitovaný trh, konkurenčný tlak, slabú podporu malých podnikateľov zo strany štátu,nedostatočné stimuly pre mladé firmy, vysoké daňové a odvodové zaťaženie malých podnikateľov a vo vybraných firmách aj realtívne vysokú investičnú náročnosť na vybavenie firmy záhradnou technikou.V tejto súvislosti firmy očakávajú posilnenie podpory podnikania malých firiem, spravodlivejšiu politiku podpory podnikania pre samostatne zárobkovo činné osoby, zníženie daňového a odvodového zaťaženia a výraznejšie stimuly predovšetkým pre „mladé firmy“. Z legislatívneho hľadiska vnímajú podnikatelia negatívne predovšetkým nejednoznačné právne normy(napr.príkazná zmluva problematicky aplikovateľná v praxi) a frekvenciu zmien v legislatíve. Absentuje aj systém celoživotného vzdelávania a poradenstvo v odbore. Riešením by mohlo byť: rozšírenie ponuky doplnkového vzdelávania (kurzy), celoživotné vzdelávanie v odbore, a vybudovanie systému odborného poradenstva na regionálnej úrovni. Sborník příspěvků XVII. mezinárodní kolokvium o regionálních vědách Hustopeče 18.–20. 6. 2014 581 Obr. 3: Riziká spojené s podnikaním v odvetví záhradnej a krajinnej architektúry Zdroj: Vlastné spracovanie, 2014. Podnikanie v záhradnej a krajinnej architektúre komplikujú aj špecifické podmienky pre realizáciu aktivít, ktorým sa realizačné činnosti vo firmách nevyhnutne prispôsobujú, a to zmeny klimatických podmienok a sezónnosť. Nakoľko sa realizácia prevažnej väčšiny diel v záhradnej a krajinnej architektúry uskutočňuje v exteriéri, závisí priamo od uvedených faktorov. Časť podnikateľov považuje za ohrozenie svojej čnnosti „nedostatočnú ochranu duševného vlastníctva – vytvoreného diela (projektu)“ zo strany štátu, nakoľko dielo podľa vyhotoveného návrhu „realizuje iný podnikateľský subjekt“.Uvedené vnímanie je špecificképre firmy podnikajúce v záhradnej a krajinnej architektúre (na rozdiel napr. od stavebnej architektúry) vzhľadom na úzku prepojenosť návrhovej a realizačnej činnosti v tomto odvetví. Firmy, ktoré sa zaoberajú najmä údržbou zelene pociťujú klesajúcizáujem samospráv o odbornú starostlivosť a údržbu verejnej zelene, čo spájajú s hospodárskou recesiou a obmedzovaním výdavkov obcí na uvedené aktivity v rámci ich rozpočtov. Podnikatelia v tejto súvislosti očakávajú od obcí zvýšenú angažovanosť v iniciatíve LEADER, ktorá v minulosti obciam vytvorila priestor pre financovanie revitalizácie verejných priestranstiev a umožnila firmám v záhradnej a krajinnej architektúre uchádzať sa o verejné zdroje. Potenciálnu pomoc zo strany samosprávy vidia firmy aj v konkrétnych podporných aktivitách ako napr. „priame zakázky miestnej samosprávy na služby firiem záhradnej a krajinnej architektúry“ alebo „možnosť výhodnej likvidácie bioodpadu zo strany obce“. Záver Realizovaný výskum potvrdil, že odvetvie záhradnej a krajinnej architektúry patrí k typickým predstaviteľom kreatívnych odvetví. V súlade s atribútmi charakteristickými pre kreatívne odvetvia (DCMS, 1998; Howkins, 2001) sú činnosti záhradnej a krajinnej architektúry tvorivé činnosti založené na pricípoch umeleckej tvorby. I keď je výstupy tvorivej činnosti sú vo všeobecnosti autorsky chránené, firmy v odbore záhradnej a krajinnej architektúry ochrane duševného vlastníctva neprikladajú väčšiu dôležitosť. Z hľadiska štruktúry firiem reprezentujú odvetvie prevažne malé podniky (s počtom stálych zamestnancov do 3), rodinného typu, ktorých aktivita je priamo závislá na angažovaných jednotlivcoch. Majitelia firiem zaoberajúcich sa záhradnou a krajinnou architektúrou sú vzdelaní v príslušnom odbore ale od svojich zamestnancov vyžadujú skôr univerzálne zručnosti, čo súvisí s veľkosťou firmy a charakterom pracovných činností, ktoré vykonávajú. Tvorivá činnosť sa vo firme koncentruje do návrhov projektov a s realizáciou diela podiel tvorivosti klesá.Ekonomická činnosť respondovaných firiem sa zameriava najmä na návrhy okrasných záhrad, údržbu a realizáciu záhrad, predaj produktov pre záhrady a realizáciu drobných stavebných prác.Z hľadiska dodávateľskoodberateľských vzťahov firmy z oblasti záhradnej a krajinnej architektúry spolupracujú s relatívne homogénnou skupinou dodávateľských firiem, ktoré im poskytujú materiál a zabezpečujú nevyhnutné činnosti súvisiace s projekčnými a realizačnými prácami. Často ide o lokálne firmy. Odberateľmi ich Riziká legislatívne ostatné špecifické ekonomické Sborník příspěvků XVII. mezinárodní kolokvium o regionálních vědách Hustopeče 18.–20. 6. 2014 582 služieb sú obce, firmy a domácnosti. Lokalizáciu firiem v priestore ovplyvnili najmä rodinné dôvody, osobné väzby a kontakty, ktoré podnikateľom pomohli v začiatkoch podnikania (znalosť lokálneho trhu, referencie pri získavaní zákaziek) a vhodné podmienky pre podnikanie (sociálna a technická infraštruktúra). Mierne rozdiely v lokalizačných faktoroch sa prejavili medzi mestom a vidieckou obcou. Bariéry v podnikaní vnímajú predovšetkým v ekonomickej a legislatívnej oblasti ale aj v zmenách klimatických podmienok, sezónnosti odvetvia ako aj v ďalších externých faktoroch, ktoré ovplyvňujú podnikanie v záhradnej a krajinnej architektúre. Literatúra [1] BALOGH, M. a kol., (2014). Možnosti rozvoja kreatívneho priemyslu na Slovensku. Slovenská inovačná a energetická agentúra: Bratislava. ISBN 978-80-88823-57-5. [2] Department for Culture, Media, and Sport (DCMS)., (1998). Creative Industries Mapping Document. London: Department for Culture, Media, and Sport. [3] DOBRUCKÁ, A., (2014). Autorizovaní krajinní architekti sa predstavujú.[online]. [cit. 2014-2-15]. Dostupné z: . [4] HOWKINS, J., (2001). The Creative Economy: How People Make Money From Ideas. Penguin Global, ISBN: 978-014028794. 270 p. [5] MELICHOVÁ, K., (2014). Priestorová dimenzia kreatívnej ekonomiky a jej aspekty vo vidieckych a periférnych regiónoch. Nitra: Slovenská poľnohospodárska univerzita. [6] MILOTOVÁ, B., CHRENEKOVÁ M., (2012). Kreativita na vidieku. In National and regionaleconomics IX. Košice: Technical University, pp. 309-317. ISBN 978-80-553-1215-6. [7] PETRÁŠOVÁ, V., BERESECKÁ, J., (2013). Záhradná architektúra - príležitosť zvýšenia zamestnanosti na vidieku. In Význam ľudského potenciálu v regionálnom rozvoji. Podhájska: Východoeurópska agentúra pre rozvoj n.o., pp. 63-74. ISBN 978-80-89608-13-3. [8] World Intellectual Property Organisation (WIPO)., (2003). Guide on Surveying the Economic Copyrightbased Industries. Geneva: WIPO. Tento príspevok vznikol v rámci riešenia výskumnej úlohy na tému Kreatívna ekonomika národohospodárske a regionálne podmienky a stimuly s podporou Agentúry pre vedu a výskum SR -APVV-0101-10.