Sborník příspěvků XVII. mezinárodní kolokvium o regionálních vědách Hustopeče 18.–20. 6. 2014 835 DOI: 10.5817/CZ.MUNI.P210-6840-2014-108 CYKLOTURISTIKA V REGIONÁLNOM ROZVOJI CESTOVNÉHO RUCHU NITRIANSKEHO SAMOSPRÁVNEHO KRAJA BICYCLE TOURING IN REGIONAL DEVELOPMENT OF THE NITRA SELF-GOVERNING REGION RNDR. HILDA KRAMÁREKOVÁ, PHD. DOC. RNDR. ALENA DUBCOVÁ, CSC. RNDR. JANA NÉMETHOVÁ, PHD. RNDR. GABRIELA REPASKÁ, PHD. Katedra geografie a regionálneho rozvoja Fakulta prírodných vied Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre Depart. of Regional Economics and Administration Faculty of Economics and Administration Constantine the Philosopher University in Nitra * Tr. Andreja Hlinku 1, 949 74 Nitra, Slovak Republic E-mail: hkramarekova@ukf.sk, adubcova@ukf.sk, jnemethova@ukf.sk, grepaska@ukf.sk Anotácia Cykloturistika je v súčasnosti stále častejším spôsobom využívania voľného času. Predstavuje jeden z významných prvkov regionálneho rozvoja a preto okrem samotnej aplikačnej praxe priťahuje aj pozornosť vedeckej komunity. Nitriansky samosprávny kraj svojimi prírodnými, kultúrno-historickými i realizačnými predpokladmi poskytuje pre rozvoj cykloturistiky dostatok príležitostí. Napriek tomu však disponuje najmenším počtom kilometrov cyklotrás zo všetkých krajov Slovenska. Príspevok analyzuje problematiku cykloturistiky v literatúre, potenciál a súčasnosť cykloturistiky v Nitrianskom samosprávnom kraji a prezentuje participáciu pracoviska na jej rozvoji. Klíčová slova cykloturistika, regionálny rozvoj, cestovný ruch, Nitriansky samosprávny kraj Annotation In present, bicycle touring is still more common way of how to use leisure time. It is one of the important elements of regional development and therefore, except application practice itself, it also attracts the attention of the scientific community. The Nitra Self-governing region with its natural, cultural-historical, and implementation preconditions provides sufficient opportunities for the development of bicycle routing. Nevertheless, it has the lowest number of kilometres of cycle routes from all regions of Slovakia. The paper analyses the issue of bicycle touring in literature, potential, and current state of bicycle touring in the Nitra Self-governing region and presents participation of the department on its development. Key words bicycle touring, regional development, tourism, Nitra Self-governing Region JEL classification: O18, R19 Sborník příspěvků XVII. mezinárodní kolokvium o regionálních vědách Hustopeče 18.–20. 6. 2014 836 Úvod Zhoršujúce sa životné prostredie v oblastiach s vysokou koncentráciou obyvateľstva a jeho hospodárskych aktivít, životný štýl posledných decénií poznačený stresom z pracovnej činnosti na strane jednej a rastom blahobytu širokých vrstiev obyvateľstva na strane druhej, spôsobili expanziu cestovného ruchu. Spoločnosť v súčasnej dobe kladie stále väčšie nároky na oddych, regeneráciu síl a s tým spojenú rekreáciu a cestovný ruch. Popri primárnej funkcii (obnova fyzických a psychických síl človeka) plní cestovný ruch aj ďalšie funkcie, napr. ekonomickú (zdroj finančných prostriedkov) alebo saturačnú (sektor zamestnávajúci voľné pracovné sily v odvetviach služieb). Cestovný ruch je aj významným faktorom pri odstraňovaní, resp. kompenzácii hospodárskych disparít medzi urbánnymi a rurálnymi regiónmi, prípadne regiónmi hospodársky nedostatočne rozvinutými. 1. Teoreticko-metodické východiská problematiky V súčasnosti jazda na bicykli zažíva renesanciu ako rekreačná, záujmová a športová činnosť. Narastá využívanie cykloturistiky v rámci voľného času a rekreácie. Rozvoj infraštruktúry pre podporu rekreačných aktivít a rekreačné jazdy na bicykloch turistiku stimulujú a zároveň prispievajú k hospodárskemu oživeniu najmä vidieckych obcí (Ritchie, Hall, 1999). V súčasnej literatúre základné pojmy cykloturistiky nie sú jednotne definované. Jednotlivé definície používajú často rozporuplné parametre pri charakteristike cykloturistov i cykloturistických aktivít (Lamont, 2009). V niektorých definíciách cykloturistiky alebo cykloturistov dochádza k vylúčeniu alebo k prehliadnutiu radu činností súvisiacimi s cestovným ruchom (napr. turistami môžu byť aj cestujúci na súťažné cyklistické preteky alebo aj osoby súťažiace na cyklistických pretekoch atď.), niektorí autori, ako napr. Bull (2006) naopak charakterizujú akcie súťažných cyklistov ako potenciálne významný segment trhu cykloturistiky. Z tohto pohľadu je tiež potrebné uviesť hranice rozpätia činností, ktoré môžu byť zahrnuté do cykloturistiky v rámci segmentácie tohto trhu (Lamont, 2009). Jednou zo základných marketingových techník, ktorá sa v praxi používa na efektívne zacielenie (zameranie) na určité homogénne skupiny obyvateľstva, ktoré majú relatívne podobné potreby, je segmentácia trhu (Borovský, Smolková, Niňajová, 2008). Cykloturistika patrí k špeciálnym formám turizmu, ktoré ponúkajú pobyty tematicky a aktívne zamerané. Sú spojené s tematickým programom a s jedinečným zážitkom z prírody, históprie či kultúry cieľovej destinácie, sprostredkovaným aktívnou formou hlavne v letnom období. Cykloturistika vyžaduje vybudované a označované cyklotrasy podľa stupňa náročnosti a potrebnú infraštruktúru cestovného ruchu na trase (reštaurácie, ubytovacie zariadenia atď.). Má charakter cestnej cykloturistiky alebo horskej turistiky podľa umiestnenia cyklotrás a charakteru terénu (Borovský, Smolková, Niňajová, 2008). Narastajúci význam cykloturistiky pre regionálny rozvoj územia sa prejavuje aj tým, že túto problematiku nachádzame v rôznej miere aj legislatívnych a koncepčných dokumentoch Ministerstva dopravy, výstavby regionálneho rozvoja, v gescii ktorého je aj celý segment cestovného ruchu. Ide tak najmä o dokumenty ako napr. Národná stratégia rozvoja cyklistickej dopravy a cykloturistiky v Slovenskej republike, Podpora pešej turistiky a cykloturistiky, Stratégia rozvoja cestovného ruchu Slovenskej republiky do roku 2020, Národný strategický referenčný rámec 2007 – 2013, Program rozvoja vidieka Slovenskej republiky 2007 – 2013, Nová stratégia rozvoja cestovného ruchu Slovenskej republiky do roku 2013, Zákon č. 91/2010 Z.z. o podpore cestovného ruchu. Informácie o cyklotrasách nachádzame aj v dokumentoch regionálneho rozvoja, v územnoplánovacích dokumentoch ako aj v dokumentoch cestovného ruchu Nitrianskeho samosprávneho kraja (napr. Dubcová, Krogmann, Kramáreková, 2011). Možnosti využitia územia Nitrianskeho kraja z hľadiska cestovného ruchu sú detailne spracované v monografii Krogmanna (2005), súvisiaca problematika na príklade okresu Topoľčany bola spracovaná aj v práci Bereseckej (2013). Potenciál a súčasný stav cykloturistiky v Nitrianskom samosprávnom kraji bol spracovaný v rozsiahlom dokumente „Štúdia rozmiestnenia cyklotrás v Nitrianskom samosprávnom kraji“ (Dubcová, Kramáreková, eds., 2012). Sborník příspěvků XVII. mezinárodní kolokvium o regionálních vědách Hustopeče 18.–20. 6. 2014 837 Cieľom príspevku je prezentovať potenciál a súčasnosť cykloturistiky v Nitrianskom samosprávnom kraji (ďalej NSK) a výstupy spoločného projektu Úradu Nitrianskeho samosprávneho kraja a Katedry geografie a regionálneho rozvoja FPV UKF v Nitre pri rozvoji cykloturistiky. 2. Predpoklady Nitrianskeho samosprávneho kraja pre rozvoj cykloturistiky Nitriansky samosprávny kraj (ďalej NSK) je svojou rozlohou (6 344 km2 ) piaty najväčší kraj na Slovensku. Počtom obyvateľov 688 400 (stav k 31. 12. 2012) je tretím najľudnatejším krajom Slovenska pri hustote 108,5 obyvateľov na km2 (slovenský priemer je 110,3 obyvateľov/km2 ). V území sa nachádza 354 obcí, z toho je 15 miest, v ktorých žije 45,93 % obyvateľov. Podľa Regionalizácie cestovného ruchu v Slovenskej republike (Weiss a kol., 2005) je územie NSK rozdelené do piatich turistických regiónov - Podunajský, Dolnopovažský, Nitriansky a Hornonitriansky sú ohodnotené ako regióny s nadregionálnym významom a Ipeľský región s lokálnym významom. Väčšiu časť územia NSK zaberá Nitriansky región. Z hľadiska prírodných predpokladov pre rozvoj cykloturistiky v NSK má zásadný význam poloha na kontaktnej línii dvoch rozdielnych krajinných typov - Panónskej panvy a Karpát, ktoré výrazným spôsobom ovplyvňujú aktivity cestovného ruchu, vrátane cykloturistiky, sú základom rôznorodej ponuky cyklotrás z hľadiska ich obtiažnosti. Dominantnú časť územia zaberá Podunajská nížina, ktorá umožňuje rozvoj nenáročnej resp. stredne náročnej cykloturistiky, vhodnej najmä pre rodiny s deťmi. Náročnejšie cyklotrasy (resp. ich úseky) sú v severnej, východnej resp. juhovýchodnej časti územia NSK, kde do územia klinovite zasahujú výbežky pohorí Považský Inovec, Tribeč, Pohronský Inovec, Štiavnické vrchy, Krupinská planina a Burda. Väčšina územia NSK patrí do teplej klimatickej oblasti, ktorá je pre rozvoj cykloturistiky najvhodnejšia. Osou územia je rieka Nitra, tečúca severojužným smerom. Špecifický význam má rieka Dunaj, ktorej štatút medzinárodnej rieky sa môže stať atraktívnym i pre vodákov z rôznych štátov Európy, ktorí sa môžu potenciálne stať užívateľmi cyklotrás územia NSK, resp. cyklotrás v krajinársky atraktívnych pásoch pozdĺž riek Dunaj, Váh, Nitra, Hron a Ipeľ. K najvýznamnejším faktorom rozvoja cestovného ruchu patria termálne pramene (napr. v Podhájskej, v Santovke, v Kalinčiakove, časť Levíc, s kúpaliskom Margita-Ilona, Komárne, Štúrove, Tvrdošovciach, Nových Zámkoch, v Patinciach či v Poľnom Kesove), ktoré môžu byť miestom regenerácie cyklistov aj s pravdepodobnou väčšou dĺžkou priemerného pobytu v porovnaní s inými zastávkami na cyklotrasách. Väčšina termálnych prameňov má celoštátnu, resp. aj medzinárodnú atraktivitu (Podhájska, Štúrovo, Komárno, Nové Zámky). Okrem zvyškov prirodzenej vegetácie sa na území NSK vyskytujú aj rôzne introdukované druhy. Najväčšia koncentrácia cudzokrajných drevín je v Arboréte Mlyňany s celoštátnym významom pre cestovný ruch, ale i v ďalších parkoch vytvorených pri kaštieľoch a kúriách. Na území kraja je intenzívne rozvíjané vinohradníctvo. Z pohľadu cykloturistiky má táto aktivita hlavne estetickú hodnotu, v kombinácii s gastronómiou môže byť plnohodnotne využitá najmä v koncových bodoch cyklotrás. Preto môžu byť pre potreby cykloturistov využiteľné aj vínne cesty, napr. Požitavská, Nitrianska kráľovská a Hontianska. Vplyv fauny má pre cykloturistiku len sekundárny význam. Napriek tomu sú z tohto aspektu najvýznamnejšou zastávkou Topoľčianky - známe chovom koní a zubra hrivnatého vo zvernici. Obora s rozlohou 140,16 ha je súčasťou obcí Hosťovce a Lovce a patrí k najväčším atraktivitám kraja. V NSK sa nachádza aj množstvo pozoruhodností, ktoré sú predmetom štátnej ochrany prírody, ktoré tiež môžu generovať aj záujem cykloturistov. Na rozdiel od prírodných predpokladov sú kultúrno-historické predpoklady typické svojím bodovým rozšírením. Tým, že geneticky súvisia s činnosťou človeka, ich výskyt je viazaný hlavne na intravilány miest a obcí. Do tejto skupiny na území NSK zaraďujeme predovšetkým bohatstvo kultúrno-historických pamiatok, múzeá, pamätné izby, ľudové domy, organizované podujatia. Z materiálno-technických predpokladov významnú úlohu zohrávajú komunikačné predpoklady. Ich úlohou je zabezpečenie minimálnych časových strát, potrebných na prekonanie vzdialenosti medzi pólmi selektívnych a lokalizačných predpokladov (Mariot, 1983). Podľa Benthiena (1997) môžu vstúpiť na trh s cestovným ruchom len dopravne dostupné oblasti s rekreačným potenciálom. Jedine Sborník příspěvků XVII. mezinárodní kolokvium o regionálních vědách Hustopeče 18.–20. 6. 2014 838 takto vybavené územia môžu plniť požiadavky cestovného ruchu a rekreácie (Krogmann, 2005). V súčasnosti účastníci cestovného ruchu využívajú na presun do stredísk cestovného ruchu predovšetkým cestnú dopravu. Rovnako aj pre cyklistov je osobný automobil najčastejším dopravným prostriedkom, ktorým prekonávajú tranzit z miesta trvalého bydliska do východiskového bodu ich cykloturistiky. Na rozdiel od cestnej dopravy je väčšina územia bez priameho prepojenia na hlavný železničný ťah SR a na medzinárodnú železničnú sieť. Požiadavkám medzinárodnej dopravy a taktiež zahraničnému cestovnému ruchu v záujmovom území slúžia štyri hraničné prechody rôznych kategórií: Šahy – Parassapuszta, Salka – Letkés, Štúrovo – Esztergom, Komárno – Komárom. K významným predpokladom rozvoja cykloturistiky patria ubytovacie, stravovacie zariadenia, rekreačné, oddychové, športové a zábavné zariadenia. Svojou podstatou vyjadrujú schopnosť prijať a uspokojiť účastníkov cestovného ruchu v danej oblasti. Ubytovacie zariadenia sú základným predpokladom zotrvania účastníka cestovného ruchu v navštívenom území dobu dlhšiu ako je 12 hodín. Ich lokalizácia je základom pre budovanie cieľových bodov jednotlivých etáp v prípade diaľkových cyklotrás, resp. sú základňou pre realizovanie hviezdicových cyklotrás. V roku 2012 bolo v NSK 322 ubytovacích zariadení z toho 58 hotelov, 86 penziónov, 7 kempingov a ďalších 171 predstavovalo ostatné ubytovacie zariadenia. NSK disponoval s ubytovacou kapacitou vo výške 18 009 lôžok (8,94 % SR). Ich lokalizácia je prevažne viazaná na mestá a strediská s termálnymi kúpaliskami, ubytovacie zariadenia s nižšou lôžkovou kapacitou sú viazané najmä na vidiecky priestor. Pre segment cykloturistov sú atraktívne aj ubytovacie zariadenia jednoduchšie vybavené, ale cenovo prijateľnejšie, napr. turistické ubytovne, chatové osady, ubytovanie v súkromí (Krogmann, 2005, Dubcová, Kramáreková, eds., 2012). 3. Súčasný stav cykloturistiky v Nitrianskom samosprávnom kraji S pojmom cykloturistická trasa sa spája veľké množstvo reálnych i možných cyklotrás bez ich vzájomného rozlíšenia a bližšej špecifikácie. Všeobecne možno povedať, že cykloturistická trasa môže byť všade tam, kde sa dá jazdiť na bicykli, ak s touto aktivitou súhlasia majitelia pozemkov a zariadení, po ktorých trasa vedie. Pohyb cyklistov na sieti štátnych ciest upravuje dopravný zákon, vo všeobecnosti možno jazdiť po pravej strane cesty na všetkých cestách II. a III. triedy. Samozrejme, treba zohľadniť hlavne otázku bezpečnosti a vyhnúť sa cestám s vysokou frekvenciou premávky, cestám s úzkym šírkovým usporiadaním cesty (Hlatký, 2012). Cykloturistickú trasu Slovenský cykloklub (http://www.cykloklub.sk) definoval ako trasu, ktorá je určená pre pohyb na bicykli za účelom cykloturistiky, trávenia voľného času, poznávania krajiny, prírody a pamiatok. Trasa väčšinou vedie po existujúcej sieti komunikácií a zariadení so súhlasom ich vlastníkov. Trasa je značená systémom cykloturistického značenia podľa STN 01 8028 „Cykloturistické značenie“. Pri budovaní siete cykloturistických trás ide hlavne o značenie siete cykloturistických trás po už existujúcich komunikáciách a zariadeniach. Cykloturistické trasy sú dobudovávané drobnou cykloinfraštruktúrou, medzi ktorú patria malé a veľké odpočívadlá, malé rozhľadne, mostíky a lávky, panely s mapami a zaujímavosťami. Hoci územie NSK poskytuje vhodné podmienky pre rozvoj cykloturistiky či už cestnej alebo horskej, NSK v dĺžke cyklotrás zaberá posledné - 8. miesto (tab. 1). Väčšina z nich však v teréne vyznačená nie je. Cyklotrasy sú vedené po cestných komunikáciách II. a III. triedy s nižšou frekvenciou dopravy a spevnenými či nespevnenými účelovými komunikáciami vedúcimi pozdĺž vodných tokov, lesnými a poľnými cestami. Najväčšou brzdou budovania nových cyklotrás sú, okrem nedostatku finančných prostriedkov, nevysporiadané pozemky, cez ktoré by mali viesť. Tab. 1: Dĺžka cyklotrás na Slovensku podľa typu využívania Podľa typu využívania BASK NRSK TTSK TNSK ZASK BBSK POSK KSK Celkom Cyklotrasy pre cestné bicykle 500,4 131,0 588,0 654,5 1 138,0 581,8 649,0 328,8 4 571,5 Cyklotrasy pre horské bicykle 248,3 255,5 216,0 523,2 746,4 1 558,1 700,5 810,4 5 058,4 Zdroj: Štupáková, 2010; Slovenský cykloklub Sborník příspěvků XVII. mezinárodní kolokvium o regionálních vědách Hustopeče 18.–20. 6. 2014 839 V roku 2011 vznikol spoločný projekt Úradu NSK a Katedry geografie a regionálneho rozvoja FPV UKF v Nitre s názvom „Štúdia rozmiestnenia cyklotrás v Nitrianskom samosprávnom kraji“ s dobou riešenia projektu 15. 9. 2011 – 30. 6. 2012 (Dubcová, Kramáreková, eds., 2012). Cieľom I. etapy bolo identifikovať aktuálny legislatívny, programový a inštitucionálny rámec cyklistickej dopravy na Slovensku so zameraním na NSK, charakterizovať NSK vo vzťahu k cyklistickej doprave, identifikovať predpoklady NSK pre cyklistiku, charakterizovať súčasný stav cyklotrás v NSK a spracovať problémovú analýzu. Prieskumom sa zistilo, že na území NSK sa v procese vývoja vytvorila sieť cyklotrás rôzneho charakteru v 4 kategóriách. Medzi evidované cyklotrasy Slovenským cykloklubom (vyznačené STN 01 8028) patria magistrály, ktoré tvoria jadro cykloturistických trás. Na ne sa pripájajú regionálne alebo lokálne cyklotrasy. Územím kraja prechádza 7 cyklomagistrál v dĺžke 275 km, ktoré však nie sú adekvátne označené (Martin, ed., 2005): Dunajská cyklistická cesta (120 km), Vážska cyklomagistrála (70 km), Ipeľská cyklocesta (0 km), Pohronská cyklomagistrála (0 km), Hontianska cyklomagistrála (0 km), Ponitrianska cyklomagistrála (15 km) a Štiavnická cyklomagistrála (70 km). Cyklotrasy priamo osadené v teréne rôznymi subjektmi (napr. Klubom slovenských turistov) nachádzame v troch regiónoch: 1. na území Horného Požitavia (okres Zlaté Moravce), 2. na území Dolného Požitavia (Nitra, Nové Zámky), 3. na území mikroregiónu SOTDUM (okres Topoľčany). Trasy pre cyklovýlety tvoria najpočetnejšiu skupinu. Informácie o nich poskytujú najmä rôzne web stránky, publikácie a propagačné materiály rôzneho charakteru. Sú prezentované ako odporúčané výlety, ktoré však v teréne nie sú označené. Ďalšie navrhované cyklotrasy sa vyskytujú v rôznych územno-plánovacích a strategických dokumentoch regionálneho rozvoja (napr. program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce, v stratégia rozvoja cestovného ruchu, v rôznych projektoch mikroregiónov a obcí Nitrianskeho kraja). Špecifický význam má cyklistická doprava v mestách. V NSK je 15 miest, v ktorých je jej rozsah diferencovaný. V krajskom meste Nitra je 12 km cyklotrás, ďalších 28 je projekčne pripravených. Cyklotrasy sú situované v mestskom parku na Sihoti, na Zobore, Klokočine a pri rieke Nitra. Od roku 2011 premáva v meste cyklobus. Aj v meste Levice sú cyklotrasy označené. Požiadavkám cykloturistov na doplnenie cyklistického výstroja a jeho oprave slúžia cykloobchody a cykloservisy nielen vo všetkých mestách, ale aj v niektorých vidieckych obciach (napr. Mojmírovce, Dvory nad Žitavou, Nána, Obid). Takto zameranú sieť by bolo potrebné rozšíriť aj do Podhájskej a Patiniec - stredísk s termálnymi kúpaliskami, ktoré sú vhodné ako cieľové etapové miesta, ale aj do Želiezoviec či Zlatnej na Ostrove. Dôležité sú však aj komplexné služby, vrátane ubytovania, stravovania a servisu. Na rozdiel od viacerých európskych krajín sa na Slovensku ešte len pomaly rozbieha certifikačný systém podpory cykloturizmu (www.vitajtecyklisti.sk). Cieľom certifikácie „Vitajte cyklisti!“ je vytvoriť sieť turistických zariadení a služieb, ktoré sú prispôsobené potrebám cyklistov a tým podporiť cyklistickú dopravu a cykloturizmus na Slovensku. NSK disponuje len siedmimi certifikovanými zariadeniami len v 2 okresoch kraja - Komárno a Levice, ktoré spĺňajú povinné i niektoré z doplnkových kritérií. Lokalizované sú v blízkosti cyklomagistrál. Ide o nasledovné zariadenia: Dom starého mlynára v Kravanoch nad Dunajom (okres Komárno), Hotel Leonor v Kolárove (okres Komárno), Rekreačné zariadenie Margita-Ilona v Leviciach (okres Levice), Kemping Vodník v obci Jur nad Hronom (okres Levice), Motorest Stop v Kozárovciach (okres Levice), Park Hotel v Hokovciach (okres Levice), Penzión Lipa v Tlmačoch (okres Levice). Táto certifikácia zároveň predstavuje aj zaujímavý marketingový nástroj, ktorý rôznymi spôsobmi propaguje certifikované zariadenia medzi cyklistami a cykloturistami doma aj v zahraničí a priťahuje turistov do regiónov. Napriek tomu, že NSK kraj je bohatý na množstvo zaujímavých turistických cieľov (hrady, zámky, múzeá, jaskyne, atď.) i ďalšie služby (napr. turistické informačné kancelárie), certifikovaných zariadení je málo. V II. etape spoločného projektu (Dubcová, Kramáreková, eds., 2012) bolo navrhnutých 10 regionálnych cykloturistických štúdií v rôznych prírodných oblastiach (rovina, pahorkatina, pohorie) prednostne na cestách III. triedy, resp. po účelových komunikáciách v mierke väčšej ako 1 : 100 000. Každá zo štúdií priniesla informácie v nasledovnej obsahovej štruktúre: 1. Vymedzenie územia, 2. Možnosti rozvoja cykloturistiky v území (stručná charakteristika územia z aspektu prírodných a Sborník příspěvků XVII. mezinárodní kolokvium o regionálních vědách Hustopeče 18.–20. 6. 2014 840 kultúrno-historických daností, atraktivita z pohľadu cestovného ruchu, cykloinfraštruktúra, rušivé prvky rozvoja cykloturistiky), 3. Hierarchia navrhovaných cykloturistických trás v území (zoznam navrhovaných trás a ich nadväznosť na trasu európskeho významu EUROVELO 6 – Dunajskú cyklistickú cestu prostredníctvom národných cyklomagistrál), 4. Charakteristika navrhovaných cykloturistických trás územím (schematický náčrt, dĺžka, stúpanie, povrch – spevnený, nespevnený, výškový profil, náročnosť trasy, kolízne body, infraštruktúra na trase a v zázemí trasy, skládky odpadu a pod., fotografie zaujímavostí, charakteru úsekov a ich prepojení atď.). Vytipovaných bolo takmer 920 km cykloturistických trás (so spevneným povrchom 723 km a snespevneným povrchom 197 km). Niektoré z týchto navrhovaných cyklotrás sú už v štádiu realizácie, napr. cyklistický chodník Nitra – Vráble, cyklotrasy mikroregiónom Termál v okolí Podhájskej alebo cyklotrasy v oblasti pôsobenia VITIS, o.z. so sídlom vo Veľkom Záluží v okrese Nitra a pod. Na realizáciu cyklistickej infraštruktúry môžu byť obciam, resp. mikroregionálnym združeniam pridelené dotácie z rôznych zdrojov, napr. na vypracovanie projektovej dokumentácie cyklotrás, ich značenie, fyzické vybudovanie cyklotrasy či cyklistickej infraštruktúry a pod. V období rokov 1998 - 2010 boli cez Program obnovy dediny do cyklotrás a súvisiacich projektov investované finančné prostriedky v celkovej výške cca 83 000 eur. V roku 2013 bolo zastupiteľstvom NSK na rozvoj cyklotrás schválených 40 000 Eur. Záver Cestovný ruch sa v súčasnosti stáva jedným z alternatívnych impulzov hospodárskeho rozvoja. Významný je fakt, že jeho realizácia nevyžaduje v porovnaní s inými aktivitami veľké vstupné investície a je založená na existujúcich lokalizačných a realizačných predpokladoch, ktoré existujú v každom území. Ich kvalita a kvantita je, pochopiteľne, v každom regióne rozdielna. Územie NSK, až na výnimky, svojimi predpokladmi patrí k územiam Slovenska s marginálnym turistickým významom. Napriek tomu kraj disponuje atraktormi schopnými motivovať potenciálneho návštevníka k príchodu do tohto územia. Najmä rurálny priestor má reálnu možnosť napĺňať súčasný trend v cestovnom ruchu, ktorým je preferovanie turisticky neznámych, nepredimenzovaných oblastí. Podmienkou je však dobudovanie potrebnej turistickej infraštruktúry. Práve toto sa však stáva výhodou pre oblasť čoraz intenzívnejšie sa rozvíjajúcej cykloturistiky ako alternatívnej mobility. Literatúra [1] BENTHIEN, B., (1997). Geografie der Erholung und des Tourismus. Gotha: Justus Perthes Verlag. p. 193. [2] BERESECKÁ, J., (2013). Natural and cultural-historical potential - a catalyst for tourism development. In 16th International Colloquium on Regional Sciences. Brno: Masarykova univerzita. pp. 603 - 609. ISBN 978-80-210-6257-3. DOI 10.5817/CZ.MUNI.P210-6257-2013-76. [3] BOROVSKÝ, J., SMOLKOVÁ, E., NIŇAJOVÁ, I., (2008). Cestovný ruch - trendy a perspektívy. Bratislava: EKONÓMIA. ISBN 978-80-8078-215-3. p. 280. [4] BULL, C., (2006). Racing cyclists as sport tourists: The experiences and behaviours of a case study group of cyclists in East Kent, England. Journal of Sport and Tourism, vol. 11, iss. 3/4, pp. 259-274. DOI 10.1080/14775080701400927. [5] DUBCOVÁ, A., KRAMÁREKOVÁ, H. eds., (2012). Štúdia rozmiestnenia cyklotrás v Nitrianskom samosprávnom kraji. [online]. Dostupné z: . [6] DUBCOVÁ, A., KROGMANN, A., KRAMÁREKOVÁ, H., (2011). Aktualizácia stratégie rozvoja cestovného ruchu Nitrianskeho samosprávneho kraja na roky 2007 - 2013 a Aktualizácia akčného plánu pre jednotlivé strategické ciele na roky 2011 - 2013. Nitra: Nitriansky samosprávny kraj. p. 78. Dostupné z: < http://www.unsk.sk/files/oblasti/CR/aktualizacia_strategie_cr.pdf>. [7] DUBCOVÁ, A., KROGMANN, A., (2009). Mariánske pútnické miesta v Nitrianskom kraji. In Turystyka religijna na obszarach górskich = Religious tourism in mountainous regions : International conference in Bukowina Tatrzańska. Nowy Targ: Podhalańska Państwowa Wyźsza Szkola Zawodowa. pp. 109-120. [8] HLADKÝ, J. Tvorba cykloturistických trás na Slovensku. [online]. Dostupné z: . 2012. [9] KROGMANN, A., (2005). Aktuálne možnosti využitia územia Nitrianskeho kraja z hľadiska cestovného ruchu. Nitra: Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre. p. 218. Sborník příspěvků XVII. mezinárodní kolokvium o regionálních vědách Hustopeče 18.–20. 6. 2014 841 [10] LAMONT, M. J., (2009). Wheels of change: a model of whole tourism systems for independent bicycle tourism. In Proceedings of Re-creating tourism: New Zealand Tourism and Hospitality Research Conference, Hanmer Springs, New Zealand, 3-5 December. Christchurch, New Zealand : Lincoln University. [11] MARIOT, P., (1983). Geografia cestovného ruchu. Bratislava: Veda. p. 252. [12] MARTIN, P. ed., (2005). Koncepcia rozvoja cyklistickej infraštruktúry na Západnom Slovensku. Bratislava: BicyBA. [online]. Dostupné z: . [13] Národná stratégia rozvoja cyklistickej dopravy a cykloturistiky v Slovenskej republike. [online]. Dostupné z: . [14] Národný strategický referenčný rámec 2007 – 2013. [online]. Dostupné z: . [15] Nová stratégia rozvoja cestovného ruchu Slovenskej republiky do roku 2013. [online]. Dostupné z: . [16] Podpora pešej turistiky a cykloturistiky. [online]. Dostupné z: . [17] Program rozvoja vidieka Slovenskej republiky 2007 – 2013. [online]. Dostupné z: . [18] RITCHIE B. W., HALL, C. M., (1999). Bicycle tourism and regional development: A New Zealand case study. Anatolia: An international journal of tourism and hospitality research, vol. 10, iss. 2, pp. 89-112. [19] Slovenský cykloklub. [online]. Dostupné z: . [20] Stratégia rozvoja cestovného ruchu do roku 2020. [online]. Dostupné z: . [21] ŠTUPÁKOVÁ, V. Lexikón cyklotrás Prešovského kraja. EDA Slovakia s.r.o., pre Know-How n.o. [22] Vitajte cyklistiti – certifikácia turistických služieb. [online]. Dostupné z: . [23] WEISS, P. a kol., (2005). Regionalizácia cestovného ruchu v Slovenskej republike. Bratislava: Ústav turizmu, s.r.o.; Aurex, s.r.o. p. 114. [24] Zákon č. 91/2010 Z.z. o podpore cestovného ruchu.