XXI. MEZINÁRODNÍ KOLOKVIUM O REGIONÁLNÍCH VĚDÁCH. SBORNÍK
PŘÍSPĚVKŮ.
21ST
INTERNATIONAL COLLOQUIUM ON REGIONAL SCIENCES.
CONFERENCE PROCEEDINGS
Place: Kurdějov (Czech Republic)
June 13-15, 2018
Publisher: Masarykova univerzita, Brno
Edited by:
Viktorie KLÍMOVÁ
Vladimír ŽÍTEK
(Masarykova univerzita / Masaryk University, Czech Republic)
Vzor citace / Citation example:
AUTOR, A. Název článku. In Klímová, V., Žítek, V. (eds.) XXI. mezinárodní kolokvium
o regionálních vědách. Sborník příspěvků. Brno: Masarykova univerzita, 2018. s. 1–5.
ISBN 978-80-210-8969-3.
AUTHOR, A. Title of paper. In Klímová, V., Žítek, V. (eds.) 21st
International Colloquium
on Regional Sciences. Conference Proceedings. Brno: Masarykova univerzita, 2018. pp. 1–
5. ISBN 978-80-210-8969-3.
Publikace neprošla jazykovou úpravou. / Publication is not a subject of language check.
Za správnost obsahu a originalitu výzkumu zodpovídají autoři. / Authors are fully responsible for the
content and originality of the articles.
© 2018 Masarykova univerzita
ISBN 978-80-210-8969-3
ISBN 978-80-210-8970-9 (online : pdf)
Sborník příspěvků XXI. mezinárodní kolokvium o regionálních vědách Kurdějov 13.–15. 6. 2018
162
DOI: 10.5817/CZ.MUNI.P210-8970-2018-20
PODNIKANIE ABSOLVENTOV VYSOKÝCH ŠKÔL: ŠTÚDIA
TROCH VYSOKÝCH ŠKÔL V SR
University graduates as entrepreneurs: study of three universities in
Slovakia
ŠTEFAN REHÁK1
KATARÍNA MELICHOVÁ2
1
Katedra verejnej správy a regionálneho rozvoja
Národohospodárska fakulta
Ekonomická univerzita v Bratislave
1
Depart. of Public Adminis. and Regional Develop.
Faculty of National Economy
University of Economics in Bratislava
 Dolnozemská cesta 1, 852 35 Bratislava, Slovak Republic
E-mail: stefan.rehak@euba.sk
2
Katedra verejnej správy
Fakulta európskych štúdií a regionálneho rozvoja
Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre
2
Department of Public Administration
Faculty of European Studies and Regional Develop.
Slovak University of Agriculture in Nitra
 Trieda Andreja Hlinku 2, 949 76 Nitra, Slovak Republic
E-mail: katarina.melichova@uniag.sk
Anotácia
Dynamika vývoja podnikateľskej aktivity ako kľúčovej zložky ekonomického rastu a rozvoja je častým predmetom
skúmania. V poslednom období sa do popredia tak v teoretických ako aj empirických prácach dostáva skúmanie
prieniku tohto javu s ďalšími faktormi rozvoja ako je ľudský kapitál a inštitucionálne prostredie. V tomto kontexte
sa pozornosť venuje aj vplyvu univerzít na dynamiku podnikateľskej aktivity a to predovšetkým prostredníctvom
produkcie kvalitného ľudského kapitálu. Príspevok sa prostredníctvom analýzy rozhodovania absolventov troch
univerzít v Slovenskej republike snaží objasniť, ktoré faktory podmieňujú ich rozhodovanie o začatí podnikať.
Použitá bola pritom logistická regresia na dátach získaných prostredníctvom dotazníkového respondovania
absolventov troch vybraných vysokých škôl. Výsledky indikujú, že pravdepodobnosť podnikateľskej aktivity je
determinovaná predovšetkým individuálnymi (osobnými) faktormi ako je pohlavie a v menšej miere aj rodinný
stav a situačnými faktormi, predovšetkým rodinnou tradíciou v podnikaní. Naopak, faktory súvisiace s priebehom
štúdia na vysokej škole sa preukázali byť prevažne nevýznamné.
Kľúčové slová
vysoké školy, podnikanie, absolventi, výber povolania
Annotation
The dynamics of entrepreneurial activity as a key component of economic growth and development is a frequent
subject of research. Lately, both in theoretical and empirical works, an intersection of this phenomenon with other
factors of development, such as human capital and the institutional environment is being explored. In this context,
the attention is also paid to the impact of universities on the dynamism of entrepreneurial activity mainly through
the generation of quality human capital. Through the analysis of decision-making of graduates of three Slovak
universities, this paper tries to clarify which factors determine the occupational choice of university graduates in
favour of starting a business. Logistic regression was used in the data obtained through questionnaire
administered to graduates from three selected universities. The results indicate that the probability of starting a
business is primarily determined by individual (personal) factors such as gender and in lesser extend marital
status, as well as situational factors, especially family tradition of entrepreneurial activity. On the contrary,
factors related to their study at the university proved to be largely irrelevant.
Key words
higher education, entrepreneurship, graduates, occupational choice
JEL classification: I23, M13, J24, R0
Sborník příspěvků XXI. mezinárodní kolokvium o regionálních vědách Kurdějov 13.–15. 6. 2018
163
1. Úvod
Podnikateľská aktivita a ľudský kapitál (Schumpeter, 1934; Romer, 1990; Barro, 1991; Benhabib a Spiegel, 1994)
sú už dlhšie označované za významné zdroje ekonomického rastu a rozvoja. Pritom dynamika podnikateľskej
aktivity je jedným z kľúčových rozvojových faktorov. Bula (2012) označuje ešte Richarda Cantillona (1680-1734)
ako prvého ekonóma, ktorý označil podnikateľa za kľúčový ekonomický faktor, a ktorý ho vnímal za
zodpovedného za všetky transakcie v kolobehu ekonomiky. Dôležitosť dynamiky podnikateľskej aktivity je
vyzdvihovaná najmä v tranzitívnych ekonomikách: Jacksona et al. (1999) porovnaním Poľska a Michiganu
preukázali, že úspešná transformácia závisí vo väčšej miere od vzniku nových firiem a nie od reštrukturalizácie
existujúcich.
Univerzity ako aktéri regionálneho rozvoja sa však dostali do pozornosti až nedávno. Spočiatku sa výskum
zameral na ich krátkodobé dopady (Florax, 1992; Garrido-Yserte a Gallo-Rivera, 2010), pričom tento bol
extenzívne skúmaný už aj v slovenských podmienkach (Rehák et al. 2015, Gašperová, et al., 2017; Hudec et al.,
s.a.). Za dôležitý dlhodobý vplyv je považovaný vplyv na transformáciu ekonomiky prostredníctvom ich vplyvu
na podnikateľskú aktivitu, tvorbu ľudského kapitálu a inovácie v regióne (Charles, 2003; Cramphorn a
Woodlhouse 1999; Alexy a Káčer, 2015). Univerzity v podstate môžeme chápať ako priestor pre vzájomnú
interakciu týchto dvoch determinantov rastu. Okrem kanálov ako sú produkcia inovácií generujúca geograficky
koncentrované znalostné externality (Acs et al., 2002; Kirchhoff et al., 2007), ktoré spôsobujú pozitívne efekty
prelievania na lokálnej a regionálnej úrovni a priame sieťovanie so subjektami súkromného sektora (Etzkowitz et
al., 2000), práve produkciou kvalitného vzdelaného ľudského kapitálu môžu univerzity prispieť k rastu
podnikateľskej aktivity.
2. Teoretické a empirické východiská
Chápanie úlohy univerzít v ekonomicko-spoločenskom kontexte sa v posledných rokoch zmenilo. Proces, ktorý
nazýva Etzkowitz (2001) druhou akademickou revolúciou, vyzdvihol význam univerzít z pohľadu akademického
podnikania vo forme akademických spin-offov a start-upov. Tie sú zakladané buď samotnými univerzitami alebo
jednotlivými pracovníkmi univerzít. Akademickým podnikaním sa zaoberá pomerne rozsiahla teoretická literatúra
ako aj empirické štúdie (Jain et al., 2009; Rothaermel et al., 2007; Di Gregorio a Shane, 2003; Pazos et al., 2012).
Sumarizovaním viacerých empirických štúdií zaoberajúcich sa touto problematikou Åstebro and Bazzazian (2011)
však upozorňujú, že počet nových podnikov založených študentmi a absolventmi univerzít je výrazne vyšší ako
počet firiem založených zamestnancami univerzít. Autori toto tvrdenie ilustrujú odhadom uvedeného pomeru na
príklade MIT v USA, ktorý sa pohybuje v rozpätí 12 ku 1 až 48 ku 1. V mnohých prípadoch je poddimenzovanosť
empirického skúmania absolventských start-upov predurčená potrebou primárneho získavania mikroúdajov o
absolventoch univerzít a ich ekonomickej aktivite. Viacerí autori (Veugelers a Del Rey, 2014; Baltzopoulos a
Broström, 2013) zdôrazňujú potrebu skúmania aj tohto mechanizmu vplyvu univerzít na dynamiku podnikateľskej
aktivity a všeobecne na regionálny rozvoj. Podľa Audretscha a Linka (2017) totiž podnikanie absolventov
vysokých škôl môžeme chápať za jeden z najdôležitejších kanálov šírenia poznatkov z akademickej sféry v
lokálnej ekonomike.
Potreba skúmania rozhodovania absolventov o podnikaní vychádza nielen z výsledkov uvedených empirických
štúdií, ale aj z posunu vysvetľovania intenzity podnikateľskej aktivity so zameraním na podniky ako rozhodovacie
jednotky smerom ku jednotlivcom ako primárnym objektom záujmu. Túto novú dimenziu výskumu v oblasti
podnikania popisuje teória podnikania založená na priesakoch znalostí (Acs et al., 2009; Audretsch a Keilbach,
2007). Podľa autorov by sme sa na znalostnú produkčnú funkciu mali pozerať obrátene, na samotné znalosti ako
externé, ale „zabudované“ v jednotlivcoch, pričom nové podnikateľské aktivity sú iniciované endogénne týmito
jednotlivcami s cieľom komercializovať svoje vedomosti.
Rozhodnutie jednotlivca podnikať je determinované veľkým počtom faktorov, ktoré boli skúmané v rámci
empirických štúdií v rôznorodých podmienkach. Tieto naznačujú, že pomerne veľký podiel podnikateľov sa o
svojej ekonomickej aktivite rozhoduje, kým sú relatívne mladí (Martinez et al., 2007; Delmar a Davidsson, 2000).
Obe uvedené empirické štúdie zistili, že významnými determinantmi rozhodnutia podnikať je okrem veku aj
pohlavie, pričom Martinez et al. (2007) na vzorke absolventov univerzít viacerých európskych krajín zistili, že
zastúpenie mužov a žien na podnikateľoch vo vzorke predstavovalo až 66% ku 34% v prospech mužov. Ďalšie
individuálne charakteristiky ako rodinný stav boli tiež viackrát skúmané v kontexte ich vplyvu na rozhodnutie
podnikať, avšak so zmiešanými výsledkami. Napríklad Van Praag a Van Ophem (1995) v podmienkach USA
zistili, že jednotlivci žijúci v partnerskom zväzku majú menšiu pravdepodobnosť začať podnikať ako slobodní, na
druhej strane však Delmar a Davidsson (2000) v podmienkach Švédska nezistili štatisticky významný vplyv
rodinného stavu na rozhodnutie podnikať.
Sborník příspěvků XXI. mezinárodní kolokvium o regionálních vědách Kurdějov 13.–15. 6. 2018
164
Okrem individuálnych na rozhodnutie podnikať vplývajú aj situačné parametre, napríklad empirická štúdia
Aldricha et al., (1987) poukazuje na význam sietí a to nielen v prípade zakladania podniku, ale aj ako významný
faktor jeho ďalšieho rastu a úspechu. V tomto kontexte sa v prvom rade vyzdvihuje dôležitosť rodinného zázemia,
pričom skúmané boli najmä vplyvy faktorov ako je podnikanie rodičov (Urbano et al., 2017), ich vzdelanie a
finančné prostriedky, ktorými disponujú (Dahl a Sorenson, 2012). Práve tieto parametre podľa citovaných štúdií
štatisticky pozitívne vplývajú na pravdepodobnosť podnikania, prostredníctvom zvýšenia prístupu k
počiatočnému kapitálu (čo je častou bariérou začatia podnikania), k zdrojom kapitálu pre následný rozvoj
podnikania, ale znižujú aj informačnú asymetriu a vytvárajú motivačné prostredie a „vzor“ pre potenciálnych
podnikateľov. Na druhej strane však existujú aj empirické štúdie, ktorých výsledky vzťah medzi rodinným
zázemím vo vzťahu k podnikaniu a prístupom ku kapitálu jednotlivca rozhodujúceho sa podnikať nenašli (Aldrich
et al., 1998). V prípade absolventov vysokých škôl na ich tendenciu podnikať majú vplyv aj faktory týkajúce sa
priebehu ich štúdia. Daghbashyan a Hårsman (2014) zistili rozdiely v podnikaní a rozdiely vo faktoroch, ktoré
toto rozhodnutie ovplyvňujú medzi absolventami jednotlivých študijných odborov, Martinez et al. (2007) zase
mierne rozdiely v študijných výsledkoch. Veľká časť empirických štúdií sa však zaoberá aj dopadom
charakteristík univerzít, ako sú existencia podnikateľských inkubátorov, predmetov a kurzov zameraných na
začínajúcich podnikateľov, kontakt s praxou a ďalšie (Jansen et al., 2015; Urbano et al., 2017). Pri skúmaní
faktorov rozhodujúcich pri rozhodovaní o založení podniku však treba brať do úvahy aj časovú dimenziu, nakoľko
mnoho absolventov môže odložiť začatie podnikania za účelom nadobudnutia skúseností prostredníctvom
zamestnaneckého pomeru, prípadne nadobudnutia počiatočného kapitálu (Alsos a Kolvereid, 1998).
Cieľom príspevku je na príklade analýzy rozhodovania absolventov troch slovenských univerzít určiť, ktoré
z faktorov, buď ponúkané teóriou alebo overené empirickými štúdiami v kontexte iných krajín, ovplyvňujú
rozhodovanie absolventov podnikať.
3. Údaje a metodika výskumu
Údaje pre tento výskum sme získali z dotazníkového prieskumu absolventov troch slovenských vysokých škôl –
Ekonomickej univerzity v Bratislave, Žilinskej univerzity v Žiline a Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v
Nitre. Jednotlivé vysoké školy sa líšia tak zameraním ako aj lokalizáciou, preto ich porovnaním môžeme nepriamo
sledovať či sú rozdiely v podnikaní absolventov ovplyvnené aj rozdielmi medzi školami a regiónmi v ktorých
pôsobia.
Zber dotazníkov bol prostredníctvom on-line prieskumu realizovaného v rokoch 2016 a 2017. Sledovali sme dve
kohorty absolventov, prvá kohorta predstavovala absolventov z posledného školského roku a druhá absolventov,
ktorí ukončili štúdium na VŠ pred piatimi rokmi. Keďže bol prieskum otvorený, dotazník vyplnili aj absolventi
iných ročníkov. Pre účely tohto článku pracujeme len s absolventmi druhého stupňa štúdia. Naša vzorka
predstavuje spolu 3559 vyplnených dotazníkov, z toho 300 respondentov v čase konania prieskumu podnikalo, čo
je asi 8,4 percenta.
Prieskum bol zameraný na získanie informácií o súčasnej ekonomickej aktivite absolventov vysokých škôl.
Absolventov sme analyzovali prostredníctvom série otázok o štúdiu na vysokej škole a ekonomickej aktivite
respondentov. V tomto článku využívame údaje o štúdiu na vysokej škole, individuálne charakteristiky
respondenta a jeho rodinné zázemie a údaje o ekonomickej aktivite s podrobnejšími otázkami zameranými na
charakteristiky podnikateľských aktivít respondentov (veľkosť firmy, príjmy z podnikania, odvetvie, partneri
v podnikaní).
Analýzu faktorov, ktoré ovplyvňujú podnikateľské aktivity respondentov sme uskutočnili na základe logistickej
regresie. Postavili sme 4 modely, pričom v Modeli 1 skúmame všetkých respondentov spolu a v Modeloch 2 až 4
jednotlivé vysoké školy. Závislou premennou je binárna premenná, či absolvent podniká alebo jeho súčasná
ekonomická aktivita je iná (zamestnanie, materská dovolenka, nezamestnaný a pod.). Jednotlivé premenné použité
v modeloch uvedené a ich charakteristiky popísané v tabuľke č. 1.
Na základe bydliska absolventa v čase nástupu na vysokú školu rozdelili absolventov na rezidentných
a nerezidentných. Na odlíšenie rezidentných a nerezidentných absolventov používame tzv. aproximované funkčné
regióny, ktoré navrhli Halás et al. (2014). Tie predstavujú agregované okresy do 47 kvázi funkčných regiónov,
tak aby bola maximalizovaná miera podobnosti s funkčnými regiónmi, teda regionálnymi trhmi práce. V prípade
EU v Bratislave to bolo 5 okresov mesta Bratislava a okresy Senec, Pezinok a Malacky. Funkčný región SPU
v Nitre je okres Nitra a funkčný región ŽU v Žiline sú okresy Bytča, Kysucké Nové Mesto a Žilina.
Sborník příspěvků XXI. mezinárodní kolokvium o regionálních vědách Kurdějov 13.–15. 6. 2018
165
Tab.1: Popisná štatistika údajov v logistickej regresii
Premenná Popis a kódovanie N Minimum Maximum Priemer
Študijný odbor
Ktorý študijný odbor ste absolvovali?
Technické a prírodovedné (0)
Spoločenskovedné a humanitné (1)
3559 0 1 0,63
Forma štúdia
V akej forme ste ukončili štúdium?
Denná forma (0) Externá forma (1)
3559 0 1 0,16
Doba ukončenia
Kedy ste ukončili štúdium?
Viac ako 2 roky od ukončenia štúdia (0) Do
2 rokov od ukončenia (1)
3559 0 1 0,49
Študijné výsledky
Aké boli vaše študijné výsledky v
porovnaní s ostatnými spolužiakmi?
Priemerný a podpriemerný študent (0)
Významne lepší študent (1)
3559 0 1 0,12
Ekonomická aktivita
Aká je vaša súčasná ekonomická aktivita?
Iné (0) Podnikateľ (1)
3559 0 1 0,08
Pohlavie
Vaše pohlavie?
Muž (0) Žena (1)
3559 0 1 0,58
Rodinný stav
Aký je váš rodinný stav?
Slobodný (0) V partnerskom zväzku,
bývajúci v spoločnej domácnosti (1)
3559 0 1 0,43
Vzdelanie rodičov
Má niektorý z Vašich rodičov VŠ
vzdelanie?
Nie (0) Áno (1)
3559 0 1 0,38
Podnikanie rodičov
Podniká niektorý z vašich rodičov?
Nie (0) Áno (1)
3559 0 1 0,25
Rezident
Študovali ste v mieste bydliska?
Nie (0) Áno (1)
3559 0 1 0,27
EU v Bratislave
Ktorú vysokú školu ste absolvovali?
Iné (0) Ekonomická univerzita v Bratislave
(1)
3559 0 1 0,42
ŽU v Žiline
Ktorú vysokú školu ste absolvovali?
Iné (0) Žilinská univerzita v Žiline (1)
3559 0 1 0,23
SPU v Nitre
Ktorú vysokú školu ste absolvovali?
Iné (0) Slovenská poľnohospodárska
univerzita v Nitre (1)
3559 0 1 0,35
Zdroj: vlastné spracovanie
4. Výsledky výskumu
Celkove je podiel podnikajúcich absolventov nami sledovaných vysokých škôl 8,4 percenta. V prípade EU
v Bratislave to je 8,1 percent, ŽU v Žiline 6,9 percent a SPU v Nitre 9,9 percent. Nie je prekvapujúce, že firmy
absolventov sú veľmi malé. Viac ako polovica z nich nemá zamestnancov, a 36 percent má menej ako 10
zamestnancov. Jedno percento z nich predstavujú veľké firmy. Rozdiely medzi jednotlivými vysokými školami
vo veľkosti firiem sú len minimálne. Aj z pohľadu príjmov z podnikania sú firmy absolventov veľmi malé. Spolu
52 percent firiem má ročné príjmy do 20 tisíc eur, čo predstavuje príjem porovnateľný s príjmom lepšie
zarábajúcich zamestnancov. Z pohľadu príjmov firiem však vidíme významnejšie rozdiely medzi absolventmi
rôznych vysokých škôl. Firmy absolventov SPU v Nitre majú podstatne nižšie príjmy a firmy absolventov EU
v Bratislave naopak významne vyššie príjmy v porovnaní s priemerom. Tento výsledok však nemusí nevyhnutne
znamenať rozdiel v kvalite absolventov jednotlivých škôl ale predpokladáme, že je výsledkom skôr odvetvového
zamerania firiem a veľkosti a bonity trhu, na ktorom firmy absolventov pôsobia.
Z pohľadu odvetvového zamerania firiem absolventov najviac z nich podniká v odvetví Odborné, vedecké a
technické činnosti nasleduje odvetvie Informácie a komunikácia a na treťom mieste sú Finančné a poisťovacie
činnosti. Je zreteľná súvislosť medzi zameraním absolvovanej vysokej školy a odvetvím, v ktorom pôsobia firmy
absolventov. Absolventi EU v Bratislave podnikajú významne viac v odvetví Odborné, vedecké a technické
činnosti, najmä v oblasti účtovníctva a podnikateľského poradenstva. Absolventi SPU v Nitre zase vo vyššej miere
v odvetví Poľnohospodárstvo, lesníctvo a rybolov. Absolventi ŽU v Žiline významne viac podnikajú v odvetví
Doprava a skladovanie a Stavebníctvo.
Sborník příspěvků XXI. mezinárodní kolokvium o regionálních vědách Kurdějov 13.–15. 6. 2018
166
Tab.2: Charakteristiky firiem absolventov
Počet zamestnancov EU v Bratislave ŽU v Žiline SPU v Nitre Spolu
Bez zamestnancov 52% 52% 50% 51%
Veľmi malá (menej ako 10 zamestnancov) 36% 38% 36% 36%
Malá (10 až 49 zamestnancov) 8% 8% 8% 8%
Stredná (50 až 249 zamestnancov) 3% 2% 5% 4%
Veľká (viac ako 250 zamestnancov) 1% 0% 1% 1%
Ročné príjmy z podnikania EU v Bratislave ŽU v Žiline SPU v Nitre Spolu
Do 20 tisíc Eur 44% 51% 61% 52%
20 až 49 tisíc Eur 34% 28% 28% 30%
50 až 99 tisíc Eur 15% 13% 6% 11%
Viac ako 100 tisíc Eur 8% 8% 5% 7%
Zdroj: vlastné spracovanie
4.1 Výsledky regresných modelov
Na zodpovedanie otázky, ktoré faktory vplývajú na rozhodnutie absolventa podnikať, sme uskutočnili 4 logistické
regresné modely. Vo všetkých modeloch je závislá premenná binárna a má hodnotu 1 ak absolvent podniká
a hodnotu 0 ak jeho ekonomická aktivita je iná (zamestnanec, nezamestnaný, materská dovolenka a pod. V prvom
modeli skúmame absolventov všetkých vysokých škôl spolu, druhý až štvrtý model sú samostatné modely
absolventov jednotlivých vysokých škôl. Výsledky modelov uvádzame v nasledujúcej tabuľke.
Tab.3: Výsledky regresných modelov
Model 1
Spolu
Model 2
EU v
Bratislave
Model 3
ŽU v Žiline
Model 4
SPU v Nitre
Odds ratio Odds ratio Odds ratio Odds ratio
Študijný odbor (spoločenskovedné a humanitné = 1) 1.137 1.745 1.009
Forma štúdia (externé = 1) 2.069*** 2.124** 1.200 2.253***
Doba ukončenia (do 2 rokov = 1) 0.807 0.947 0.713 0.715
Študijné výsledky (významne lepší = 1) 0.874 0.872 0.708 0.973
Pohlavie (žena = 1) 0.467*** 0.495*** 0.496* 0.423***
Rodinný stav (v partnerskom zväzku = 1) 1.270* 1.113 1.495 1.413*
Vzdelanie rodičov (s VŠ = 1) 1.065 0.892 0.953 1.367
Podnikanie rodičov (podniká = 1) 2.218*** 2.181*** 2.311** 2.246***
Rezident 0.987 1.058 0.798 1.009
EU v Bratislave REF
ŽU v Žiline 0.894
SPU v Nitre 1.301
Konštanta 0.076*** 0.091*** 0.074*** 0.094***
N 3559 1502 817 1240
-2 Log likelihood 1941.409 803.448 389.242 739.285
Cox & Snell R Square 0.03 0.03 0.02 0.05
Nagelkerke R Square 0,07 0.06 0,06 0,10
Zdroj: vlastné spracovanie
Poznámka: * p < 0.1 ** p< 0.05 *** p< 0.001. V Modeli 2 je premenná Študijný odbor vynechaná, pretože všetci absolventi
študovali v skupine Spoločenské a humanitné vedy.
Celkove bol Model 1 štatisticky významný, čiže model s navrhovanými premennými bol schopný rozlíšiť medzi
respondentmi, ktorí označili, že po vysokej škole podnikajú a ostatnými respondentmi. Model 1 správne
klasifikoval 91,6 percent prípadov. Celkove vysvetľuje 3 (Cox & Snell) až 7 (Nagelkerke) percent variability
Sborník příspěvků XXI. mezinárodní kolokvium o regionálních vědách Kurdějov 13.–15. 6. 2018
167
závislej premennej. Tri z dvanástich premenných, forma štúdia, pohlavie a podnikanie rodičov sú štatisticky
významné. Absolventi externej formy štúdia majú dvojnásobne vyššiu šancu podnikať ako absolventi denného
štúdia. Ženy podnikajú vo významne menšej miere – o 53,3 percent menej ako muži. Tretím štatisticky
významným faktorom je podnikanie rodičov. Ak aspoň jeden z rodičov absolventa podniká tak je šanca
podnikania 2,2 násobne vyššia v porovnaní s absolventami bez podnikateľských skúseností v rodine. Analýza
ukázala, že faktory absolvovaný študijný odbor, doba od ukončenia, študijné výsledky, rodinný stav a ani
vzdelanie rodičov neboli štatisticky významné. Takisto sa ukázalo, že absolvovanie vysokej školy v mieste
bydliska nie je významným faktorom a ani rozdiely medzi školami nie sú štatisticky významné.
Modely 2 až 4, ktoré sú samostatné modely pre jednotlivé vysoké školy, vykazujú veľmi podobné výsledky a aj
kvalita modelov je podobná. Rozdiely oproti Modelu 1 sú nasledovné. V Modeli 3, v ktorom analyzujeme
výsledky absolventov ŽU v Žiline, nie je premenná forma štúdia štatisticky významná ani na úrovni p < 0.1.
Premenné pohlavie a podnikanie rodičov majú mierne nižšiu štatistickú významnosť v porovnaní s Modelom 1.
Veľkosť pomeru šancí je však veľmi podobná. V Modeli 4 absolventov SPU v Nitre je premenná rodinný stav
štatisticky významná na hladine p < 0.1. Absolventi, ktorí žijú v spoločnej domácnosti s partnerom podnikajú 1,4
krát častejšie ako slobodní absolventi.
4.2 Zhodnotenie výsledkov
Náš prieskum ukázal, že podnikateľská aktivita respondentov z troch slovenských vysokých škôl je determinovaná
najmä rodinnými a osobnými faktormi, faktory súvisiace so štúdiom na vysokej škole boli prevažne nevýznamné.
Podnikanie absolventov vysokých škôl je do veľkej miery ovplyvnené rodinnými tradíciami.
Význam sociálnych väzieb sme sledovali aj v samostatnej otázke, v ktorej sme sa pýtali na najčastejších partnerov
v podnikaní. Význam rodinných väzieb sa preukázal aj v tomto prípade, keďže najčastejšími partnermi
v podnikaní absolventov vysokých škôl sú najmä rodinní príslušníci, ktorých označilo 29 percent respondentov.
Na druhom mieste to boli priatelia z miesta bydliska a možnosť iné, kde respondenti zvyčajne uvádzali bývalých
kolegov z práce. Respondenti z EU v Bratislave vo vyššej miere označili priateľov z miesta VŠ a respondenti ŽU
v Žiline naopak vo vyššej miere priateľov z miesta bydliska a spolužiakov z VŠ. Výsledky tiež ukazujú, že
sociálne kontakty získané počas štúdia vysokej školy sú menej dôležité ako sociálne kontakty, ktoré majú
respondenti nezávisle na vysokej škole (rodina, priatelia z miesta bydliska).
Tab.4: Partneri v podnikaní
EU v Bratislave ŽU v Žiline SPU v Nitre Spolu
Priatelia z miesta VŠ 26% 13% 15% 19%
Spolužiaci z VŠ 13% 21% 11% 14%
Priatelia z miesta bydliska 26% 33% 22% 26%
Rodina 30% 25% 30% 29%
Iné 23% 21% 25% 24%
Zdroj: vlastné spracovanie
Pozn.: Súčet presahuje 100 % kvôli možnosti označiť viaceré odpovede.
Faktory súvisiace so štúdiom na vysokej škole sa nepreukázali ako dôležité. Z našich sledovaných premenných
študijný odbor, forma štúdia, doba od ukončenia školy a študijné výsledky len externá forma štúdia zvyšovala
pravdepodobnosť podnikania. Bohužiaľ dotazníkový prieskum nesledoval, či respondenti nepracovali už pred
začiatkom štúdia, je preto zložité interpretovať tento výsledok. Ostatné faktory sa nepreukázali byť dôležité, preto
z našich čiastkových výsledkov zatiaľ vyplýva, že vplyv vysokých škôl na podnikanie absolventov nie je
preukázateľný. V dotazníkovom prieskume sme v prípade podnikajúcich absolventov tiež sledovali význam
získaných znalostí a zručností pre ich podnikanie. Výsledky ukázali, že 30 percent respondentov hodnotia získané
znalosti a zručnosti ako významné respektíve veľmi významné. Porovnanie vysokých škôl tiež ukázalo, že
absolventi SPU v Nitre hodnotili význam znalostí a zručností mierne horšie a naopak absolventi ŽU v Žiline ich
hodnotili mierne lepšie.
Sborník příspěvků XXI. mezinárodní kolokvium o regionálních vědách Kurdějov 13.–15. 6. 2018
168
Tab.5 : Význam získaných znalostí a zručností pre podnikanie
EU v Bratislave ŽU v Žiline SPU v Nitre Spolu
Veľmi významné 4% 10% 5% 6%
Významné 27% 20% 22% 24%
Neutrálne 31% 44% 35% 35%
Nevýznamné 30% 23% 20% 25%
Úplne bezvýznamné 7% 3% 18% 11%
Zdroj: vlastné spracovanie
Záver a diskusia
Výsledky prezentované v článku jednoznačne indikujú, že rozhodovanie o podnikaní v prípade absolventov troch
slovenských vysokých škôl je ovplyvnené predovšetkým ich individuálnymi charakteristikami a sociálnym
zázemím a veľmi málo súvisí s priebehom samotného štúdia. Zistenia Martineza et al. (2007) a Daghbashyana a
Hårsmana (2014) o relatívne vysokom rozdiele v rozhodovaní o podnikaní absolventov medzi mužmi a ženami
v prospech mužov sme preukázali ako platné aj v podmienkach Slovenskej republiky na príklade týchto troch
univerzít. Čo sa týka ďalších faktorov, ktorých význam pre rozhodovanie absolventov o podnikaní bol týmito
autormi zistený, ani študijný odbor ani študijné výsledky nepredstavovali v prípade slovenských univerzít
významný faktor ovplyvňujúci intenzitu podnikania ich absolventov. Tieto výsledky, spolu s faktom, že neexistujú
významné rozdiely medzi jednotlivými univerzitami nasvedčujú, že faktory kvality univerzitného prostredia vo
vzťahu k podpore podnikania absolventov popísané Jansenom et al. (2015) neprispievajú v podmienkach
Slovenska k zvýšeniu intenzity podnikateľskej aktivity. Nemusí to však znamenať bezvýznamnosť týchto
nástrojov ako takých, ale ich relatívnu neefektívnosť v podmienkach slovenských univerzít.
Rodinné zázemie absolventa, predovšetkým podnikateľská tradícia v rodine výrazne pozitívne ovplyvňujú
pravdepodobnosť, že aj absolvent sa stane podnikateľom, čo je v súlade s výsledkami empirických štúdií
uskutočnených Dahlom a Sorensonom (2012) a Urbanom et al. (2017). Autori pozitívny vzťah medzi
rozhodovaním absolventov podnikať a podnikateľskou tradíciou v ich rodine vysvetľujú ako faktor lepšieho
prístupu k počiatočnému kapitálu a k zdrojom kapitálu pre ďalší rozvoj podnikania, bohatších skúseností
a prístupu k informáciám. Vzhľadom k tomu, že sme zistili, že najčastejšími partnermi absolventov troch
skúmaných slovenských univerzít sú práve rodinní príslušníci, môže to byť aj odrazom tendencie pokračovania
v rodinnom podnikaní, čo je v priamom rozpore so zisteniami Aldricha et al. (1998), ktorí skúmaním
samozamestnávateľov v Britskej Kolumbii v Kanade zistili, že neexistuje vzťah medzi rodinným zázemím vo
vzťahu k podnikaniu a prístupom ku kapitálu jednotlivca rozhodujúceho sa podnikať. V tomto smere by
k lepšiemu objasneniu pozadia interakcie podnikania absolventov a ich rodičov (ale aj objasnenie motivačných
faktorov pri rozhodovaní podnikať ako takých) mohlo napomôcť rozšírenie skúmanej problematiky aj o migračné
správanie podnikajúcich absolventov. Baltzopoulos a Broström (2013) totiž na príklade absolventov Švédskych
univerzít zistili, že aj keď približne dve tretiny absolventov založili svoj podnik v regióne, v ktorom sa narodili,
až cca 85% absolventov, ktorí aj študovali v regióne, v ktorom sa narodili tam založilo svoj podnik. Aj keď sa
v našom prípade nepotvrdilo, že rezidentní absolventi majú štatisticky vyššiu tendenciu podnikať, skúmanie
rozhodovania o podnikaní a migračné rozhodovanie podnikajúcich má zmysel sledovať. Jedným z dôvodov je aj
analógia v teoretických východiskách vysvetľujúcich migráciu a podnikanie. Podobne ako teória podnikania
založená na priesakoch vedomostí (Acs et al., 2009; Audretsch a Keilbach, 2007), ktorá rozhodnutie podnikať
pripisuje snahe jednotlivcov zužitkovať a komercializovať svoje vedomosti, tak aj model migrácie založený na
koncepte ľudského kapitálu považuje migráciu za individuálnu investíciu, prostredníctvom ktorej sa migranti
snažia o získanie väčšej návratnosti „svojho kapitálu“ (Sjaastad, 1962). Paralelu medzi týmito dvomi javmi vidíme
aj v ďalších teoretických koncepciách. Tak ako Schumpeter (1934) vidí podnikanie ako hnaciu silu inovácie
a zmeny ekonomickej reality, King (2012) považuje migráciu za dôležitú práve preto, že „...vytvára a pretvára
spoločnosť, čím sa stáva rôznorodejšou a zložitejšou...“. Okrem toho, skúmať prienik týchto dvoch javov umožní
aj rozšírenie skúmaných faktorov o regionálne charakteristiky, čo môže byť významným prínosom k ich lepšiemu
objasneniu, nakoľko Krueger et al. (2000) zistili, že len individuálne a situačné faktory nevysvetľujú sklon
podnikať v dostatočnej miere.
Literatúra
[1] ACS, Z. J., ANSELIN, L., VARGA, A., (2002). Patents and innovation counts as measures of regional
production of new knowledge. Research Policy, vol. 31, no. 7, pp. 1069-1085. ISSN 0048-7333. DOI:
10.1016/S0048-7333(01)00184-6.
Sborník příspěvků XXI. mezinárodní kolokvium o regionálních vědách Kurdějov 13.–15. 6. 2018
169
[2] ACS, Z. J., BRAUNERHJELM, P., AUDRETSCH, D.B.,CARLSSON, B., (2009). The knowledge spillover
theory of entrepreneurship. Small Business Economics, vol. 32, no. 1, pp. 15–30. ISSN 1573-0913. DOI:
10.1007/s11187-008-9157-3.
[3] ALDRICH, H., RENZULI, L., LANGTON, N., (1998). Passing on Privilege: resources provided by selfemployed
parents to their self-employed children. Research in social stratification and mobility [online], vol.
16, pp. 291-317 [cit. 6.3.2018]. ISSN 0276-5624. Dostupné z:
http://citeseerx.ist.psu.edu/viewdoc/download?doi=10.1.1.336.434&rep=rep1&type=pdf.
[4] ALDRICH, H., ROSEN, B., WOODWARD, W., (1987). The impact of social networks on business
foundings and profit: A longitudinal study. In Churchill, N. C. et al.: Frontiers of Entrepreneurship Research.
Wellesely, Massachusetts: Babson College, pp. 154-168. ISBN 978 0 91089 708 2.
[5] ALEXY, M., KÁČER, M., (2015). Vplyv univerzít na rozvoj podnikania a na ekonomický rast. Nová
ekonomika. Bratislava : Národohospodárska fakulta EU, vol. 8, no. 3, s. 19-30. ISSN 1336-1732.
[6] ALSOS, A. G., KOLVEREID, L., (1998). The business gestation process of novice, serial, and parallel
business founders. Entrepreneurship Theory and Practice, vol. 22, no. 4, pp. 101-114. ISSN 1540-6520. DOI:
10.1177/104225879802200405.
[7] ARMINGTON, C., ACS, Z. J., (2002). The determinants of regional variation in new firm formation.
Regional Studies, vol. 36, no. 1, pp. 33-45. ISSN 1360-0591. DOI: 10.1080/00343400120099843.
[8] ASTEBRO, T., BAZZAZIAN, N., (2011). Universities, entrepreneurship, and local economic development.
In Fritsch et al. (eds.). Handbook of Research on Entrepreneurship and Regional Development: National and
Regional Perspectives. Cheltenham: Edward Elgar Publishing, pp. 252-254. ISBN 978 1 84844 264 1.
[9] AUDRETSCH, D. B., FRITSCH, M., (1994). The geography of firm birth in Germany. Regional Studies, vol.
28, no. 4, pp. 359-365. ISSN 1360-0591. DOI: 10.1080/00343409412331348326.
[10]AUDRETSCH, D. B., KEILBACH, M. (2007). The theory of knowledge spillover entrepreneurship. Journal
of Management Studies, vol. 44, no. 7, pp. 1242-1254. DOI: 10.1111/j.1467-6486.2007.00722.x.
[11]AUDRETSCH, B. D., LINK, N. A., (2017). Universities and the Entrepreneurial Ecosystem. Northampton,
Massachusetts: Edward Elgar Publishing. ISBN 978 1 78643 278 0.
[12]BALTZOPOULOS, A., BROSTRÖM, A., (2013). Attractors of entrepreneurial activity: universities regions
and alumni entrepreneurs. Regional Studies, vol. 47, no. 6, pp. 934-949. ISSN 1360-0591. DOI:
10.1080/00343404.2011.602335.
[13]BARRO, R. J., (1991). Economic Growth in a Cross-Section of Countries. The Quarterly Journal of
Economics, vol. 106, no. 2, pp. 407-443. ISSN 0033-5533. DOI: 10.2307/2937943.
[14]BENHABIB, J., SPIEGEL, M. M., (1994). The role of human capital in economic development evidence
from aggregate cross-country data. Journal of Monetary Economics, vol.. 34, no. 2, pp. 143-173. ISSN 0304-
3932. DOI: 10.1016/0304-3932(94)90047-7.
[15]BULA, H. O., (2012). Evolution and theories of entrepreneurship: A critical review on the Kenyan
perspective. International Journal of Business and Commerce [online], vol. 1, no. 11, pp. 81-96 [cit.
6.3.2018]. ISSN 2225-2436. Dostupné z: http://ir-
library.ku.ac.ke/bitstream/handle/123456789/9389/Bula%2c%20H.%20O..pdf?sequence=1&isAllowed=y
[16]CRAMPHORN, J., WOOLHOUSE, J., (1999). The role of education in economic development. Industry and
Higher Education, vol. 13, no. 3, pp. 169-175. ISSN 20436858. DOI: 10.5367/000000099101294492.
[17]DAGHBASHYAN, Z., HÅRSMAN, B., (2014). University choice and entrepreneurship. Small Business
Economics, vol. 42, no. 4, pp. 729-746. ISSN 1573-0913. DOI: 10.1007/s11187-013-9501-0.
[18]DAHL, S. M., SORENSON, O., (2012). Home sweet home: Entrepreneurs´ location choices and the
performance of their ventures. Management Science, vol. 58, no. 6, pp. 1059-1071. ISSN 1526-5501. DOI:
10.1287/mnsc.1110.1476.
[19]DELMAR, F., DAVIDSSON, P., (2000). Where do they come from? Prevalence and characteristics of
nascent entrepreneurs. Entrepreneurship & regional development, vol. 12, no. 1, pp. 1-23. ISSN 1464-5114.
DOI: 10.1080/089856200283063.
[20]DI GREGORIO, D., SHANE, S., (2003). Why do some universities generate more start-ups than others?.
Research policy, vol. 32, no. 2, pp. 209-227. ISSN 0048-7333. DOI: 10.1016/S0048-7333(02)00097-5.
[21]ETZKOWITZ, H., (2001). The second academic revolution and the rise of entrepreneurial science. IEEE
Technology and Society Magazine, vol. 20, no. 2, pp. 18-29. ISSN 0278-0097. DOI: 10.1109/44.948843.
[22]ETZKOWITZ, H., WEBSTER, A., GEBHARDT, C., TERRA, B. R. C. (2000). The future of the university
and the university of the future: evolution of ivory tower to entrepreneurial paradigm. Research Policy, vol.
29, no. 2, pp. 313-330. ISSN 0048-7333. DOI: 10.1016/S0048-7333(99)00069-4.
[23]FLORAX, R., (1992). The University: a regional booster? Economic impacts of academic knowledge
infrastructure. Aldershot, Hants: Avebury. ISBN 1856283429.
[24]GARRIDO-YSERTE, R., GALLO-RIVERA, M.T., (2010). The impact of the university upon local economy:
three methods to estimate demand-side effects. The Annals of Regional Science, vol. 44, no. 39, pp. 39-67.
ISSN 1432-0592. DOI: 10.1007/s00168-008-0243-x.
Sborník příspěvků XXI. mezinárodní kolokvium o regionálních vědách Kurdějov 13.–15. 6. 2018
170
[25]GAŠPEROVÁ, L., MOŽUCHOVÁ, L., ROSTÁŠOVÁ, M., (2017). Economic impact and multiplier effect
of university of economic development of the Host region. ICERI2017 Proceedings 10th International
Conference of Education, Research and Innovation. Seville: IATED Academy. ISSN 2340-1095. DOI:
10.21125/iceri.2017.2297.
[26]HALÁS, M., KLAPKA, P., BLEHA, B., BEDNÁŘ, M., (2014). Funkčné region na Slovensku podľa denných
tokov do zamestnania. GEOGRAFICKÝ ČASOPIS / GEOGRAPHICAL JOURNAL. Bratislava: Geografický
ústav SAV, vol. 66, no. 2, pp. 89-114. ISSN 0016-7193.
[27]HALL, J. C., SOBEL, R. S., (2008). Institutions, Entrepreneurship, and Regional Differences in Economic
Growth. Southern Journal of Entrepreneurship [online], vol. 1, no. 1, pp. 69-96 [cit. 6.3.2018]. ISSN 1935-
8709. Dostupné z: https://pdfs.semanticscholar.org/36eb/2ba53a9bbfed876ff8d66cb65daf67afaaf4.pdf.
[28]HUDEC, O., ŠEBOVÁ, M., DŽUPKA, P., (2017). Ekonomický vplyv Technickej univerzity v Košiciach na
mesto Košice. Working paper. [cit. 6.3.2018]. Dostupné na:
http://krvam.ekf.tuke.sk/krvam/images/Dokumenty_-_katedra/Studie/EI_TUKE.pdf.
[29]CHARLES, D., (2003). Universities and territorial development: Reshaping the regional role of UK
universities. Local Economy [online], vol. 18, no. 1, pp. 7-20 [cit.]. ISSN 1470-9325. Dostupné z:
http://citeseerx.ist.psu.edu/viewdoc/download?doi=10.1.1.821.3812&rep=rep1&type=pdf.
[30]JACKSON, J. E., KLICH, J., POZNANSKA, K., (1999). Firm creation and economic transitions. Journal of
Business Venturing, vol. 14, no. 5-6, pp. 427-450. ISSN 0883-9026. DOI: 10.1016/S0883-9026(98)00029-9.
[31]JAIN, S., GEORGE, G., MALTARICH, M., (2009). Academics or entrepreneurs? Investigating role identity
modification of university scientists involved in commercialization activity. Research policy, vol. 38, no. 6,
pp. 922-935. ISSN 0048-7333. DOI: 10.1016/j.respol.2009.02.007.
[32]KING, R., (2012). Theories and typologies of migration: An overview and a primer. Malmo: Malmö Institute
for Studies of Migration, Diversity and Welfare (MIM), Malmö University. 48 s. [cit. 6.3.2018]. ISSN 1650-
5743. Dostupné na: https://www.mah.se/upload/Forskningscentrum/MIM/WB/WB%203.12.pdf.
[33]KIRCHHOFF, B. A., NEWBERT, L. S., HASAN, I., ARMINGTON, C., (2007). The influence of university
R&D expenditures on new business formations and employment growth. Entrepreneurship theory and
practice, vol. 31, no. 4, pp. 543-559. ISSN 1540-6520. DOI: 10.1111/j.1540-6520.2007.00187.x.
[34]KRUEGER JR, N. F., REILLY, M. D., CARSRUD, A. L., (2000). Competing models of entrepreneurial
intentions. Journal of business venturing, vol. 15, no. 5-6, pp. 411-432. ISSN 0883-9026. DOI:
10.1016/S0883-9026(98)00033-0.
[35]MARTINEZ, D., MORA, J. G., VILA, L. E., (2007). Entrepreneurs, the self-employed and employees among
young European higher education graduates. European Journal of Education, vol. 42, no. 1, pp. 99-117.
ISSN 1465-3435. DOI: 10.1111/j.1465-3435.2007.00285.x.
[36]PAZOS, R. D., LÓPEZ, F. S., GONZÁLEZ, O. L., SANDIÁS, R. A., (2012). A resource-based view of
university spin-off activity: New evidence from the Spanish case. Revista Europea de Dirección y Economía
de la Empresa, vol. 21, no. 3, pp. 255-265. ISSN 1019-6838. DOI: 10.1016/j.redee.2012.05.006.
[37]PRAAG, C. V., OPHEM, H. V., (1995). Determinants of willingness and opportunity to start as an
entrepreneur. Kyklos International Review of Social Sciences, vol. 48, no. 4, pp. 513-540. ISSN 1467-6435.
DOI: 10.1111/j.1467-6435.1995.tb01282.x.
[38]ROMER, P. M., (1990). Human capital and growth: Theory and evidence. Carnegie-Rochester Conference
Series on Public Policy, vol. 32, pp. 251-286. ISSN 0167-2231. DOI: 10.1016/0167-2231(90)90028-J.
[39]ROTHAERMEL, T. F., AGUNG, D. S., JIANG, L., (2007). University entrepreneurship: a taxonomy of the
literature. Industrial and corporate change, vol. 16, no. 4, pp. 691-791. ISSN 0960-6491. DOI:
10.1093/icc/dtm023.
[40]SCHUMPETER, A. J., (1934). The theory of economic development: An inquiry into profits, capital, credit,
interest, and the business cycle. New Brunswick, London: Transaction Publishers. ISBN 0-87855-698-2.
[41]SJAASTAD, L.A., (1962). The Costs and Returns of Human Migration. Journal of Political Economy, vol.
70, s. 5, pp. 80-93. ISSN 00223808. DOI: 10.1086/258726.
[42]URBANO, D., APARICIO, S., GUERRERO, M., NOGUERA, M., TORRENT-SELLENS. J., (2016).
Institutional determinants of student employer entrepreneurs at Catalan universities. Technological
Forecasting and Social Change, vol. 123, pp. 271-282. ISSN 0040-1625. DOI:
10.1016/j.techfore.2016.06.021.
[43]VEUGELERS, R., DEL REY, E., (2014). The Contribution of Universities to Innovation, Regional Growth
and Employment. EENEE Analytical Report 18. [online]. [cit.]. Dostupné z:
http://www.eenee.de/dms/EENEE/Analytical_Reports/EENEE_AR18.pdf.
Príspevok bol spracovaný v rámci projektu UNIREG (Univerzity a ekonomický rozvoj regiónov) no. APVV-14-
0512.