XXI. MEZINÁRODNÍ KOLOKVIUM O REGIONÁLNÍCH VĚDÁCH. SBORNÍK
PŘÍSPĚVKŮ.
21ST
INTERNATIONAL COLLOQUIUM ON REGIONAL SCIENCES.
CONFERENCE PROCEEDINGS.
Place: Kurdějov (Czech Republic)
June 13-15, 2018
Publisher: Masarykova univerzita, Brno
Edited by:
Viktorie KLÍMOVÁ
Vladimír ŽÍTEK
(Masarykova univerzita / Masaryk University, Czech Republic)
Vzor citace / Citation example:
AUTOR, A. Název článku. In Klímová, V., Žítek, V. (eds.) XXI. mezinárodní kolokvium
o regionálních vědách. Sborník příspěvků. Brno: Masarykova univerzita, 2018. s. 1–5.
ISBN 978-80-210-8969-3.
AUTHOR, A. Title of paper. In Klímová, V., Žítek, V. (eds.) 21st
International Colloquium
on Regional Sciences. Conference Proceedings. Brno: Masarykova univerzita, 2018. pp. 1–
5. ISBN 978-80-210-8969-3.
Publikace neprošla jazykovou úpravou. / Publication is not a subject of language check.
Za správnost obsahu a originalitu výzkumu zodpovídají autoři. / Authors are fully responsible for the
content and originality of the articles.
© 2018 Masarykova univerzita
ISBN 978-80-210-8969-3
ISBN 978-80-210-8970-9 (online : pdf)
Sborník příspěvků XXI. mezinárodní kolokvium o regionálních vědách Kurdějov 13.–15. 6. 2018
245
DOI: 10.5817/CZ.MUNI.P210-8970-2018-32
VÝZNAM RIADENIA, MONITOROVANIAA HODNOTENIA
NÁRODNÝCH PROJEKTOV V RÁMCI OPERAČNÉHO
PROGRAMU INFORMATIZÁCIA SPOLOČNOSTI
The importance of management, monitoring and evaluation of national
projects within the Operational Program Informatization Society
MICHAL CIFRANIČ
MAROŠ VALACH
Katedra verejnej správy
Fakulta európskych štúdií a regionálneho rozvoja
Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre
Department of Public Administration
Faculty of European Studies and Regional Develop.
Slovak University of Agriculture in Nitra
 Tr. A. Hlinku 2, 949 76 Nitra, Slovak Republic
E-mail: michal.cifranic@uniag.sk, maros.valach@uniag.sk
Anotácia
Jedným z cieľov príspevku je identifikovať a analyzovať Operačný program Informatizácia spoločnosti (OPIS),
ktorý bol zameraný na vytvorenie inkluzívnej informačnej spoločnosti. Obsahom je aj charakteristika národného
projektu s analýzou celkových finančných zdrojov programu a deskripciou jeho jednotlivých osí a priorít.
V príspevku bol popísaný význam jeho riadenia, monitoringu a hodnotenia s ohľadom na základný koncept
národného projektu. Pri získavaní empirických údajov boli použité metódy priameho zberu údajov pomocou
analytických, selektívnych a syntetických postupov. Dôležitou súčasťou pre pochopenie cieľov a významu
operačného programu je zhodnotenie stavu implementácie štrukturálnych fondov pre OPIS v programovom
období 2007 – 2013. Na základe výsledkov výskumu možno konštatovať, že správne riadenie národného projektu
je dôležitým hlavne z pohľadu dosiahnutia stanovených cieľov v určenom čase, kvalite a podporenými zdrojmi.
S riadením úzko súvisí priebežné sledovanie a vyhodnocovanie jednotlivých opatrení a finančná a vecná kontrola
celkovej efektívnosti využitia vynakladaných prostriedkov počas celej doby trvania projektu.
Kľúčové slová
hodnotenie, monitorovanie, Národný projekt, Operačný program Informatizácia spoločnosti
Annotation
One of the objectives of the paper is to identify and analyse the Operational Program Informatization of Society
(OPIS), which was aimed at creating an inclusive information society. The content is also a characteristic of the
national project with analysing of total financial resources of Program and describing its individual axes and
priorities. The paper described the importance of its management, monitoring and evaluation with respect to the
basic concept of the national project. Empirical data were collected using the methods of direct data collection
using analytical, selective and synthetic techniques. An important part of understanding the goals and importance
of the Operational Program is the evaluation of the status of implementation of the Structural Funds for OPIS in
the programming period 2007 - 2013. Based on the results of the research it can be concluded that the proper
management of the national project is important mainly from the point of view of achieving the set goals in the
specified time, quality and by supported resources. With control closely relates the ongoing monitoring and
evaluation of individual measures and financial and material control over the overall efficiency of the use of the
funds spent throughout the project duration.
Key words
evaluation, monitoring, National project, Operational Program Informatization Society
JEL classification: E60, M15, O30, R10, R50
Sborník příspěvků XXI. mezinárodní kolokvium o regionálních vědách Kurdějov 13.–15. 6. 2018
246
1. Úvod
Dôležitým z pohľadu EÚ sa stáva vzdelávanie a práve so vzdelávaním súvisí aj významná podpora sústredená do
informatizácie spoločnosti a IKT. Vzdelanie je podľa Gutiérrez, Baquero (2016) nevyhnutným predpokladom
zvyšovania produktivity vo všetkých odvetviach hospodárstva. Na zlepšenie efektívnosti financovania
vzdelávania by bolo riešením vytvorenie jednotnej koncepcie a ňu nadväzujúcej legislatívy, tvrdí Balážová,
Papcúnová (2015). Vedomostná spoločnosť a informačná spoločnosť vytvárajú jeden spoločný faktor podporujúci
udržateľný hospodársky rast a zvyšovanie konkurencieschopnosti Slovenskej republiky. Finančná pomoc je
zameraná na zavádzanie informačno-komunikačných technológií a zefektívňovanie procesov a prispieva vyššej
efektívnosti a účinnosti implementácie všetkých prvkov vedomostnej spoločnosti. Ako uvádzajú Melichová,
Chreneková, Fáziková (2015), stav ekonomických ale aj sociálnych disparít často krát závisí aj od vidieckosti
územia. S tým môže súvisieť aj úroveň vzdelanosti populácie.
Národný strategický referenčný rámec (NSRR) uvádza, že programové obdobie 2007 – 2013 bolo historicky prvé,
v ktorom Slovensko malo možnosť využívať fondy EÚ počas celej doby jeho trvania. Ten vo svojej práci spomína
Rajčáková, E. (2008) ktorá zároveň uvádza, že v programovom období 2007 – 2013 slúžia na financovanie
operačných programov tri fondy a to Európsky fond rozvoja (ERDF), Európsky sociálny fond (ESF), Kohézny
fond (KF). Platí, že každý finančný nástroj je zameraný na jeden operačný program. ASFEU (2013) ponúka
informácie hovoriace o tom, že hlavné priority programového obdobia 2007-2013 sa nesú v znamení Lisabonskej
stratégie. Práve tá si stanovila za hlavný cieľ urobiť z EÚ do roku 2010 najdynamickejšiu a
najkonkonkurencieschopnejšiu poznatkovo orientovanú ekonomiku.
Ako konštatuje Dzurjanin (2005), na počiatku rozvoja pojmu informatika a informatizácia udávalo smer Japonsko,
a to už od začiatku druhej polovice dvadsiateho storočia. Kokles, Romanová (2009) považujú za rozhodujúce
hľadisko vzájomného pôsobenia všetkých otvorených (aj ekonomických) systémov s okolím to, že získavajú
z okolitého prostredia informácie. Kalaš a kol. (2013) hovorí, že informatizácia je proces, ktorým sa štát,
ekonomika a celá spoločnosť stáva založenou na informáciách. V nadväznosti na tento trend sa zvyšuje sa aj miera
využívania informačných technológií v prospech efektívnejšieho spravovania štátu ako aj vzdelávania.
Informačná spoločnosť je súčasťou obnovenej Lisabonskej stratégie a pre Slovenskú republiku z nej vyplynula
povinnosť implementácie do vlastného národného rozvojového programu. Podpora informatizácie a informačnej
spoločnosti sa tak premietla do horizontálnej priority informačná spoločnosť. Jej hlavným cieľom je podpora
vyššej efektívnosti, transparentnosti a kvality implementácie priorít národného strategického a referenčného
rámca (NSRR) v dôsledku zavádzania a využívania prostriedkov informačno-komunikačných technológií.
Smeureanu, Isaila (2011) dodávajú, že táto spoločnosť je založená na riadení poznatkov, tvorbe nových
technologických vedomostí a ich šírení prostredníctvom účinných elektronických prostriedkov. Za počiatok
modernej informačnej politiky možno považovať Delorsovu bielu knihu z roku 1993, ktorá pojednáva o raste
a konkurencieschopnosti. Do konca storočia plánovala investovať približne 67 miliárd EUR na informatizáciu
spoločnosti. Ďalší rozvoj v stratégii informatizácie spoločnosti je riešená v tzv. Bangermannovej správe (1994),
ktorej obsahom boli mnohé aspekty informačnej spoločnosti preberané a inovované vo viacerých dokumentoch.
Politika informatizácie spoločnosti v SR (2004) ako programový dokument uvádza, že zmeny vyvolané
narastajúcim významom informácií a informačno-komunikačných technológií nemajú len technologický
charakter a neovplyvňujú len ekonomiku. Kvalitatívna zmena charakteru spoločnosti z industriálnej na
informačnú, je dôsledkom zrýchľujúceho sa vplyvu informačno-komunikačných technológií na rozvoj spoločnosti
a elektronickej verejnej správy. Cieľom únie podľa Lisabonskej stratégie bolo dobehnúť USA a Japonsko, za
ktorými EÚ v konkurencieschopnosti zaostávala. Finančné prostriedky členských štátov mali pôvodne smerovať
najmä do oblasti vedy a výskumu. V roku 2005 Európska únia Lisabonskú stratégiu upravila a podstatným
spôsobom zúžila. Jedným z hlavných rozhodnutí bolo zameriavať podporu len do ekonomického rastu a
zamestnanosti podľa možností každej členskej krajiny. Táto korekcia bola neskôr nazvaná ako "Revízia
Lisabonskej stratégie". Rodrigues (2009)
Smalec (2014) konštatuje, že spolupráca medzi samosprávou a súkromným sektorom pri riadení národného
projektu môže ovplyvniť vytváranie a presun informácií potrebných na vývoj v regióne. Bumbalová, Hanáčková,
Gubáňová (2017) dodávajú, že verejný sektor je zase súčasť každej zmiešanej ekonomiky vo svete. A preto
spoluúčasť aktérov zo súkromného a verejného sektora na projektoch prináša významné úžitky a je vhodnou
platformou pre budovanie dlhodobejších strategických partnerstiev tvrdí Melichová, Chreneková (2016).
Sborník příspěvků XXI. mezinárodní kolokvium o regionálních vědách Kurdějov 13.–15. 6. 2018
247
2. Cieľ a metodika
Operačný program Informatizácia spoločnosti (OPIS) bol zameraný na vytvorenie inkluzívnej informačnej
spoločnosti. Všetky aktivity a projekty uskutočnené prostredníctvom OPIS boli nástrojom pre rozvoj vysoko
výkonnej vedomostnej ekonomiky. Hlavným cieľom príspevku bola analýza operačného programu Informatizácia
spoločnosti ako aj význam riadenia, monitorovania a hodnotenia národných projektov prostredníctvom tohto
programu. Pre spracovanie analýzy boli použité primárne aj sekundárne údaje. Pre pochopenie základných údajov
bolo potrebné na začiatku príspevku vykonať deskripciu regionálnej politiky Európskej únie a stratégie rozvoja
informačnej spoločnosti ako aj popis riadenia a monitorovania projektov financovaných z prostriedkov EÚ spolu
s charakteristikou operačného programu informatizácia spoločnosti.
Na základe zberu a vyhodnotenia informácií bola uskutočnená syntéza údajov z literárnych zdrojov
prostredníctvom odbornej literatúry zameranej na Európsku úniu, jej históriu, regionálnu politiku a podporu
členských štátov z rozpočtov Európskej únie a použitie informácií z národných záväzných nariadení, politík
a operačného programu. Zároveň bol dôležitý zber a vyhodnotenie údajov a podkladov k národnému projektu, kde
bola potrebná následná analýza získaných údajov a deskriptívne a vizuálne spracovanie analyzovaných údajov.
Dôležitou časťou príspevku je deskripciu OPISu, s jeho cieľmi, prioritami a stratégiou, kde sú v podrobnejšom
členení detailne charakterizované jednotlivé nástroje použité na dosiahnutie globálneho cieľa operačného
programu. Následne boli rozobrané štandardné náležitosti v oblasti riadenia, monitorovania a hodnotenia
projektov. Všetky tri oblasti boli zacielené na národné projekty OPIS.
3. Výsledky
Operačný program Informatizácia spoločnosti (ďalej OPIS) je referenčným dokumentom, na základe ktorého je
poskytovaná podpora zo štrukturálnych fondov EÚ na projekty informatizácie spoločnosti v období rokov 2007 –
2013. Dotácie boli v uvedenom období smerované najmä do oblastí ako širokopásmový internet, eGovernment
alebo digitalizácia a sprístupňovanie obsahu pamäťových a fondových inštitúcií. OPIS je zameraný na vytvorenie
inkluzívnej informačnej spoločnosti. Táto aktivita slúži ako prostriedok pre rozvoj vysoko výkonnej vedomostnej
ekonomiky, čo je zároveň aj jeho globálnym cieľom. Čiastkové ciele OPIS-u vychádzajú z vízie dlhodobého
hospodárskeho a sociálneho rozvoja Slovenska. V dokumente Národný strategický referenčný rámec je táto
formulovaná ako „Celková Konvergencia ekonomiky SR priemeru EÚ-15 cestou trvalo udržateľného rozvoja“.
Súčasný stav informatizácie spoločnosti na Slovensku zároveň určil stratégiu OPIS. Ďalšími podkladmi boli
schválené strategické dokumenty EÚ15 a Slovenskej republiky v oblasti informatizácie. V období 2007 – 2013
mala svojimi intervenciami napĺňať víziu SR prostredníctvom udržateľnej konvergencie SR k EÚ-15 v časti
informačná spoločnosť. Občania SR získajú vďaka takto nastavenej stratégii a cieľom vybudovanie modernej
a efektívnej elektronizovanej verejnej správy, vytvorenie kvalitného digitálneho obsahu a umožnenie prístupu
k širokopásmovému internetu každému občanovi. Nezabúda sa pritom ani na občanov starších, hendikepovaných
alebo sociálne znevýhodnených.
Tab. 1: Finančný plán OPIS - ročné záväzky podľa fondu
Štrukturálne fondy Kohézny fond Celkom
2007 141 243 286 0 141 243 286
2008 137 441 319 0 137 441 319
2009 132 265 485 0 132 265 485
2010 117 021 210 0 117 021 210
2011 131 390 682 0 131 390 682
2012 16 921 560 0 16 921 560
2013 167 311 863 0 167 311 863
Spolu 843 595 405 0 843 595 405
Zdroj: Operačný program Informatizácia spoločnosti verzia 5.1, vlastné spracovanie 2016
Stratégia OPIS je tvorená štyrmi prioritnými osami a šiestimi opatreniami. Pri implementácii stratégie
predovšetkým v Prioritnej osi 1 a 2 je zdôraznená úloha národných projektov. Ich hlavnou úlohou je plniť účel
kľúčových integračných nástrojov. Podporujú sa z nich najmä celonárodné riešenia s charakterom prierezového
riešenia pre všetky zložky verejnej správy. Základným očakávaním od národných projektov je to, že budú
predstavovať najúčinnejšie a zároveň najefektívnejšie plnenie stanovených cieľov stratégie. Práve tieto skupiny
Sborník příspěvků XXI. mezinárodní kolokvium o regionálních vědách Kurdějov 13.–15. 6. 2018
248
intervencií sú využívané prostredníctvom cieľa Konvergencia, prípadne na celom území SR. Slovenská republika
mala v programovacom období 2007 - 2013 dostať celkovú podporu zo štrukturálnych fondov vo výške 6,812
miliárd eur a z Kohézneho fondu 3,424 miliardy eur, spolu 10,236 miliárd eur (OPIS 4.0 - 2012). Na základe
stanovenej povinnej miery spolufinancovania SR mali byť tieto finančné prostriedky doplnené o národné verejné
zdroje a súkromné zdroje. Finančné alokácie sú uvedené v stálych cenách roku 2004 v Tabuľke č.1.
Riadiacim orgánom pre OPIS je Úrad vlády SR. Funkciu sprostredkovateľského orgánu pod riadiacim orgánom
plnia Ministerstvo financií SR pre prioritnú os 1 a prioritnú os 3 a Ministerstvo kultúry SR pre prioritnú os 2.
Všetky projekty zamerané na informatizáciu v rámci operačných programov NSRR mimo OPIS sú realizované
koordinovane prostredníctvom riadiaceho orgánu a sprostredkovateľských orgánov pod riadiacim orgánom pre
OPIS. Koordinácia je riadená tak, aby všetky podporované riešenia tvorili jeden celok a boli v súlade s platným
právnym rámcom v oblasti informatizácie spoločnosti. Do implementácie projektov informatizácie realizovaných
mimo OPIS v rámci horizontálnej priority NSRR s názvom Informačná spoločnosť sú zapájané v rámci iných
operačných programov príslušné riadiace a sprostredkovateľské orgány, ako ministerstvá SR a vyššie územné
celky.
Ako je uvedené na stránke Ministerstva financií (2013), OPIS je rozdelený do štyroch prioritných osí
a horizontálnych priorít.
Prioritné osi:
 Prioritná os 1: Elektronizácia verejnej správy a rozvoj elektronických služieb – Jej cieľom efektívne
poskytovať služby verejnej správy občanom. Zahŕňa budovanie a prepájanie informačných systémov verejnej
správy. Na túto prioritnú os sú po realokácii vyčlenené prostriedky vo výške 847 781 186 eur (zo
štrukturálnych fondov vrátane spolufinancovania zo štátneho rozpočtu, spolu so zdrojom pro-rata).
 Prioritná os 2: Rozvoj pamäťových a fondových inštitúcií a obnova ich národnej infraštruktúry – Cieľom
druhej osi je skvalitniť systémy získavania, spracovania, ochrany a využitia poznatkov a digitálneho obsahu,
modernizovať a dobudovať infraštruktúru pamäťových a fondových inštitúcií na národnej úrovni. Na druhú
prioritnú os sú po realokácii vyčlenené prostriedky vo výške 194 584 994 EUR.
 Prioritná os 3: Zvýšenie prístupnosti k širokopásmového internetu – Z dôvodu realokácie finančných
prostriedkov OPIS v rámci operačných programov NSRR uznesením Vlády SR, budú projekty rozvoja
infraštruktúry širokopásmového pripojenia realizované v nasledovnom programovom období 2014 – 2020. V
rámci OPIS bude uskutočnená nevyhnutná príprava na realizáciu takýchto projektov. Kontrahovanie v rámci
tejto prioritnej osi je na úrovni 13 173 380,21 EUR.
 Prioritná os 4: Technická pomoc – Štvrtá prioritná os tvorí právne, finančné a technické zázemie orgánov
zapojených do implementácie ŠF s cieľom zabezpečiť vysokú efektívnosť a účinnosť intervencií OPIS.
Horizontálne priority
 Horizontálna priorita informačná spoločnosť (HP IS) – Hlavným cieľom HP IS je podpora vyššej
efektívnosti, transparentnosti a kvality implementácie priorít NSRR v dôsledku zavádzania a využívania
prostriedkov IKT.
 Horizontálna priorita marginalizované rómske komunity (HP MRK) – Hlavným cieľom HP MRK je
zvýšenie zamestnanosti a vzdelanostnej úrovne príslušníkov MRK a zlepšenie ich životných podmienok.
 Horizontálna priorita rovnosť príležitostí (HP RP) – Predstavuje strategický cieľ, pri dosahovaní ktorého
sa zameriava na vytváranie takých podmienok, ktoré by viedli k posilňovaniu rovnakého prístupu všetkých
do určitého sociálneho prostredia
 Horizontálna priorita trvalo udržateľný rozvoj (HP TUR) – Hlavným cieľom HP TUR je zabezpečiť, aby
výsledný efekt všetkých intervencií financovaných v rámci NSRR synergicky podporoval trvalo udržateľný
rozvoj vo všetkých jeho zložkách.
3.1 Národný projekt
Pre lepšie pochopenie riešenej problematiky je dôležité upresniť, čo je chápané pod pojmom národný projekt.
Národným projektom je taký projekt, ktorý síce nemusí byť veľký projektom v zmysle príslušných článkov
Nariadenia Rady ES č. 1083/2006, jeho výsledky sú však využívané na celom území cieľa Konvergencia, prípadne
na celom území Slovenskej republiky. Môže ísť tiež o pilotný projekt. Riadiaci orgán môže v zmysle riadenia
štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu na roky 2007 – 2013 rozhodnúť o implementácii časti alebo celého
opatrenia, resp. prioritnej osi formou tzv. národných projektov.
Riadiaci orgán zostavuje a aktualizuje zoznam národných projektov na základe koncepcií a stratégií na regionálnej
alebo národnej úrovni. Zároveň zohľadňuje priority v daných oblastiach, a tiež spôsobilosť žiadateľa. Pri
národných projektoch platí, že ich realizuje vopred určený subjekt vzhľadom na jeho jedinečné postavenie
Sborník příspěvků XXI. mezinárodní kolokvium o regionálních vědách Kurdějov 13.–15. 6. 2018
249
a funkcie. Zoznam národných projektov predkladá riadiaci orgán Monitorovaciemu výboru pre vedomostnú
ekonomiku prostredníctvom výročnej správy na vedomie. Národné projekty sú realizované vo všetkých troch
prioritných osiach (pri spracovaní údajov nebol žiadny projekt realizovaný pod hlavičkou prioritnej osi 4).
3.2 Riadenie projektov
Pod pojmom Projekt sa podľa Metodického manuálu k OPIS rozumie súhrn aktivít a činností, na ktoré sa vzťahuje
poskytnutie pomoci, ktoré popisuje žiadateľ v žiadosti o nenávratný finančný príspevok (ŽoNFP) a ktoré následne
realizuje v súlade so zmluvou o poskytnutí NFP a partnerskou zmluvou. Predmetom záujmu pre vytvorenie
príspevku bol národný projekt. Od štandardného projektu sa odlišuje najmä tým, že ho realizuje vopred určený
subjekt vzhľadom na jeho jedinečné postavenie a funkcie (napr. osoba podľa osobitného predpisu alebo osoba
určená štatutárnym orgánom).
Národný projekt je viazaný na stratégiu určenú v rámci príslušného operačného programu a je realizovaný najmä
s dôrazom na odstraňovanie regionálnych disparít, pričom rešpektuje územné a odvetvové aspekty rozvoja daného
územia. Jedinečnosť projektu je daná tým, že sa neopakuje v čase, je časovo ohraničený, je jednoznačne
definovaný a má obmedzené finančné, technické aj ľudské zdroje.
Obr. 1: Manažment projektového cyklu
Zdroj: Metodický manuál OPIS, vlastné spracovanie 2016
Ako je zobrazené na Obrázku č. 1, projektový cyklus je realizovaný v 6 etapách v nasledujúcej postupnosti.
 Programovanie – Vymedzuje všeobecné pravidlá a princípy. Výsledkom sú strategické dokumenty,
 koncepcie a rozvojové plány.
 Identifikácia – Počiatočná formulácia cieľov, výsledkov a aktivít projektu, hodnotenie potrieb, kto bude z
projektu profitovať a aké sú jeho potreby a hodnotenie kapacít. Výsledkom sú analýzy a štúdie vhodnosti
projektu.
 Formulácia – Konkretizovanie podrobností projektu na základe štúdie, overenie súladu so sektorovými
politikami, vypracovanie projektovej žiadosti. Výsledkom je rozhodnutie o schválení, resp. neschválení
projektu.
 Financovanie – Príprava detailného finančného návrhu. Výsledkom je podpísanie zmluvy o financovaní so
žiadateľom a realizátorom projektu.
 Implementácia – Samotná realizácia a financovanie projektu, priebežné monitorovanie a vyhodnocovanie.
Výsledkom je zrealizovanie projektu a vyplatenie finančných prostriedkov.
 Hodnotenie – Analýza výsledkov a dopadov projektu, plnenie cieľov a strategických plánov. Výsledkom sú
odporúčania pre riadenie iných projektov a odporúčania pre audit a kontrolu.
Ďalším rozdelením, ktoré môžeme v rámci riadenia projektu v podmienkach ŠF sledovať, sú tieto tri fázy:
 Predimplementačná fáza – Príprava projektu, žiadosť o nenávratný finančný príspevok, schvaľovací proces
a následné uzatvorenie Zmluvy o poskytnutí NFP.
 Implementačná fáza – Zahŕňa samotnú implementáciu podľa podmienok stanovených Zmluvou
o poskytnutí NFP uzatvorenou za účelom realizácie projektu, ktorej poskytnutie pomoci je viazané na
podmienky stanovené zákonom č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovaniej z fondou Európskeho
spoločenstva (riadenie, realizácia, financovanie, monitorovanie, hodnotenie a publicita).
 Postimplementačná fáza – Fáza, ktorá nasleduje bezprostredne po ukončení fyzickej realizácie projektu.
Zahŕňa povinnosti týkajúce sa finančného ukončenia, vyrovnania, vypracovanie záverečnej monitorovacej
správy, archivovanie, udržateľnosť projektu a monitorovanie počas piatich rokov po skončení projektu. Ide o
Programovanie
Identifikácia
FormuláciaFinancovanie
Implementácia
Hodnotenie
Sborník příspěvků XXI. mezinárodní kolokvium o regionálních vědách Kurdějov 13.–15. 6. 2018
250
zásadu priebežného sledovania a vyhodnocovania vykonávaných opatrení a realizácie konkrétnych projektov
a kontroly celkovej efektívnosti využitia vynakladaných prostriedkov vo všetkých fázach procesu z hľadiska
vecného a finančného.
Riadeniu projektu je v metodickom manuály operačného programu informatizácia spoločnosti venovaná
samostatná kapitola, v ktorej je okrem iného možné nájsť aj odporúčanú schému organizačnej štruktúry pre
riadenie národných projektov. Táto schéma nie je záväzná a platí, že v každom jednotlivom prípade má riadenie
projektu odzrkadľovať špecifiká, ktoré si príslušný národný projekt vyžaduje.
3.3 Monitorovanie projektov
Monitorovanie a hodnotenie realizácie projektu je neoddeliteľnou súčasťou projektového manažmentu. Hoci
zodpovednosť za projektové monitorovanie má zodpovedný manažér, pri monitorovaní je potrebná aktívna účasť
všetkých členov tímu. Princíp monitorovania a hodnotenia platí pre všetky projekty podporované a realizované
z prostriedkov EÚ. Samotné monitorovanie a kontrola je činnosť, prostredníctvom ktorej sa zisťuje a overuje
aktuálny postup projektu v porovnaní s projektovým plánom. Vyhodnocované je časové hľadisko, náklady, kvalita
aj riziká projektu. Pri porovnávaní reálneho stavu oproti plánovanému sa využívajú kvantifikované hodnoty
merateľných ukazovateľov. Monitorovanie projektu začína od momentu zahájenia prípravnej fázy a pokračuje až
po fázu postimplementačnú. Hlavné kontrolné aktivity sa pritom vykonávajú počas hlavnej, teda implementačnej
fázy. Spôsob monitorovania je daný špecifikáciou konkrétneho projektu, najmä s ohľadom na riadiace
mechanizmy, spôsoby komunikácie a reportovanie čiastočných prác.
Na jeho základe možno kontinuálny proces monitorovania rozdeliť na tri fázy:
 overovanie stavu projektu a jednotlivých úloh;
 hodnotenie, či sú predpoklady definované v projektovej dokumentácii napĺňané;
 v prípade, ak je zistený nežiadúci stav, je potrebné tento stav odstrániť.
Efektívna kontrola je založená na stanovení projektových indikátorov. Tieto sú definované pri predložení ŽoNFP
a sú nimi určené hodnoty, prostredníctvom ktorých bude možné projekt monitorovať a vyhodnocovať mieru
dosahovanie cieľa projektu. Pri príprave projektového plánu je vhodné definovať priebeh plnenia projektových
indikátorov na báze etáp v súčinnosti s plánom vykonávania monitorovania a vypracovávania monitorovacích
správ pre riadiaci orgán. Monitorovacie správy pripravuje a odosiela projektový manažér. Po schválení návrhu
programovou kanceláriou je následne monitorovacia správa vypracovaná elektronicky prostredníctvom portálu
ITMS.
3.4 Hodnotenie projektov
Hodnotenie projektov predstavuje posúdenie a hodnotenie napĺňania stanovených cieľov. Posudzuje sa tiež
efektívnosť a účinnosť použitia nástrojov na základe stanovených indikátorov. Hodnotenia je možné rozdeliť
podľa viacerých faktorov. Z hľadiska času vykonania hodnotenia sú známe tri druhy hodnotení:
 predbežné hodnotenie (ex ante);
 priebežné hodnotenie (on going);
 následné hodnotenie (ex post).
Z pohľadu úrovne hodnotenia sa delí na strategické a operatívne. V rámci vyhodnotenia operačného programu
v rokoch 2008 – 2012 je možné konštatovať, že práve OPIS patril k jednému z najhoršie čerpajúcich prostriedky
z nenávratných finančných príspevkov. V roku 2008 dokonca nebol zrealizovaný ani jeden vládny audit
operačného programu, nakoľko v uvedenom roku bol operačný program v prípravnej fáze a neboli naň vynaložené
žiadne výdavky v Európskej komisie. Podľa dostupných výročných správ za obdobie 2008 – 2012 je možné urobiť
prehľad viacerých nedostatkov zistených pri vládnych auditoch.
Medzi najzávažnejšie pochybenia a nedostatky patria nasledujúce zistenia:
 nesprávne účtovanie;
 nedostatočný výkon kontroly verejného obstarávania (VO) časti projektu;
 nedostatočne obsadené pracovné pozície na kontrolu VO;
 pochybenia pri žiadostiach o nenávratný finančný príspevok;
 chýbajúce zverejnenie informácií o schválených žiadostiach o nenávratný finančný príspevok.
Hodnotením stavu implementácie projektov financovaných zo štrukturálnych fondov je možné získať prehľad
o celkovom rozpočte schválených a neschválených žiadostí, ale tiež sume vynaloženej na schválené a vykázané
výdavky. Prehľad podľa jednotlivých prioritných osí a opatrení je uvedený v Tabuľke č. 2 a vychádza
Sborník příspěvků XXI. mezinárodní kolokvium o regionálních vědách Kurdějov 13.–15. 6. 2018
251
z hodnotenia celkového stavu implementácie projektov. V spracovaní bolo zameranie na operačný program
Informatizácia spoločnosti. Z tabuľky je zrejmé, že napriek tomu, že v prioritnej osi 1 bol najvyšší pomer
podaných vs úspešných projektov, ich naviazanoť finančných zdrojov nebola najefektívnejšia oproti podaným vs
schváleným projektom v prioritnej osi 3.
Tab 2: Stav implementácie ŠF pre OPIS v Programovom období 2007 – 2013 v eurách, stav k 31.01.2015
Priorita
Opatrenie
Rozpočet 2007-
2013
(EÚ+ŠR+VVZ)
Predložené/
schválené
projekty
(počet)
Schválené
projekty
(rozpočet)
Realizované/
vykázané
výdavky
Certifikované/
schválené
výdavky
Prioritaos1
1.1 Elektronizácia
verejnej správy a rozvoj
elektronických služieb
na centrálnej úrovni
602 055 721,00 63/61 1 160 293 277,67 637 510 579,17 643 716 589,25
1.2 Elektronizácia
verejnej správy
a elektronických služieb
na miestnej
a regionálnej úrovni
168 260 055,00 48/41 174 519 417,91 78 380 555,93 84 028 901,62
Prioritaos2
2.1 Zlepšenie systémov
získavania, spracovania
a ochrany obsahu zo
zdrojov pamäťových
a fondových inštitúcií
172 402 304,00 40/21 199 128 315,92 158 272 589,11 164 697 992,63
Prioritaos3
3.1 Rozvoj a podpora
trvalo udržateľného
využívania
infraštruktúry
širokopásmového
prístupu
13 177 826,00 1/1 13 173 380,21 3 579 344,57 3 579 344,57
Prioritaos4
4.1 Technická pomoc
pre RO OPIS
14 874 298,00 38/38 18 123 297,45 11 415 040,64 12 330 104,25
4.2. Technická pomoc
pre SORO OPIS
21 694 981,00 32/29 27 519 119,42 18 344 464,96 21 344 469,60
Spolu 992 465 185,00 222/191 1 592 756 808,59 907 502 574,39 929 697 401,92
Zdroj: NSRR, vlastné spracovanie, 2016
Na Obrázku č. 2 týkajúceho sa prehľadu schválených a zamietnutých žiadostí je zobrazené množstvo finančných
prostriedkov, ktoré boli vykázané a tiež koľko z nich bolo schválených a koľko zamietnutých, pričom najväčšia
finančná úspešnost medzi podanými a schválenými projektami sa týkala práve elektronizácie verejnej správy.
Skúmaním údajov z prehľadu NSRR bolo zistené, že početnosť predložených projektov, rovnako ako aj ich
úspešnosť, je rozdielna pre rôzne prioritné osi. Pre Prioritnú os 1 bolo celkovo predložených 111 projektov, z čoho
9 v celkovom objeme 79 137 770,21 EUR bolo zamietnutých. Tento počet predstavuje 8,11%. V rámci Prioritnej
osi 2 bolo predložených spolu 40 projektov, až 19 z nich bolo zamietnutých. Toto číslo je najvyššie zo všetkých
prioritných osí. Predstavuje 47,5% a zamietnutá suma je vo výške 30 223 566,62 EUR. Pre Prioritnú os 3 bol
podaný len jeden projekt, ktorý bol aj schválený. Prioritná os 4 zaznamenala 70 predložených projektov, z ktorých
len 2 boli zamietnuté, t. z. 2,86%. Objem zamietnutých prostriedkov vo finančnom vyjadrení predstavuje
7 643 924,87 EUR. Z uvedených údajov sa dajú hodnotiť ako najúspešnejšie projekty z Prioritnej osi 4 a následne
1. Vzhľadom na to, že počet zamietnutých projektov 0 je len v Prioritnej osi 3, kde bol celkovo predložený len
jeden projekt, do porovnania práve pre nedostatočný počet projektov započítaný nebol. Najmenej úspešné sú
projekty predkladané v rámci Prioritnej osi 2 – Rozvoj pamäťových a fondových inštitúcií a obnova ich národnej
infraštruktúry.
Sborník příspěvků XXI. mezinárodní kolokvium o regionálních vědách Kurdějov 13.–15. 6. 2018
252
Obr. 2: Prehľad schválených a zamietnutých žiadostí pre OPIS v rokoch 2007 – 2013 podľa výšky dotácií
v tis.EUR, stav k 31.01.2015
Zdroj: NSRR, vlastné spracovanie, 2016
Obr. 3: Počet predložených vs. zamietnutých projektov
Zdroj: NSRR, vlastné spracovanie, 2016
Na Obrázku 3 je uvedený počet predložených a zamietnutých projektov. Vonkajší kruh predstavuje počet
predložených projektov. Aj napriek zamietnutiu viacerých projektov, predovšetkým z dôvodu administratívnych
a procesných nedostatkov, bol celkový počet financovaných projektov v pomerovom ukazovateli dostatočný,
Horším číslom sa ale zdá byť celková využiteľnosť zdrojov z operačného programu, ktorá nedosiahla najvyšší
efekt.
Záver
Detailnejšia analýza informácií týkajúcich sa vývoja spoločnosti poukázala na dôležitosť rozvoja informačnokomunikačných
technológií ako nástroja na podporu vzdelanostnej ekonomiky. Práve tá európska má byť
najkonkurencieschopnejšou a má podporiť rast celej EÚ. Rozvoj informačných technológií bol vyhodnotený ako
dôležitý faktor pre hospodársky rast a tvorbu bohatstva. Moderné ekonomiky tak postupne prechádzajú od
industriálneho spôsobu tvorby bohatstva k nehmatateľnému a v súčasnej dobe uprednostňujú vytváranie bohatstva
založenom na vedomostiach a informáciách.
V tomto kontexte si realizácia priority informačná spoločnosť vyžaduje integrovaný prístup k realizácii projektov
v oblasti informatizácie v operačných programoch mimo OPIS založený na úzkej spolupráci riadiacich a
sprostredkovateľských orgánov týchto programov s riadiacim orgánom a sprostredkovateľským orgánom OPIS.
Je potrebné zdôrazniť, že všetky schválené projekty v rámci OPIS podporujú naplnenie cieľov informatizácie
spoločnosti. Zároveň štúdiou vyšlo, že oblasť budovania informačnej spoločnosti bude v NSRR podporovaná
dvoma spôsobmi; v rámci OPIS ale aj prostredníctvom projektov informatizácie v ostatných operačných
Prioritná os 4Prioritná os 3Prioritná os 2Prioritná os 1
764,39
0
3 022,36
7 913,78 4 564,24
1 317,34
19 912,83
133 481,27
Zamietnuté projekty (rozpočet) Schválené projekty (rozpočet)
9
19
0 2
111
40
1
70
PO 1 - Elektronizácia VS a rozvoj
elektronických služieb
PO 2 - Rozvoj pamäťových a fondových
inštitúcií a obnova ich národnej
infraštruktúry
PO 3 - Zvýšenie prístupnosti k
širokopásmovému internetu
PO 4 - Technická pomoc
Sborník příspěvků XXI. mezinárodní kolokvium o regionálních vědách Kurdějov 13.–15. 6. 2018
253
programoch. Skúmaním projektového riadenia bolo zistené, že správne riadenie projektu je dôležitým z pohľadu
dosiahnutia stanovených cieľov v určenom čase, kvalite a s vymedzenými zdrojmi. S riadením tiež úzko súvisí
priebežné sledovanie a vyhodnocovanie vykonávaných opatrení, kontrola celkovej efektívnosti využitia
vynakladaných prostriedkov počas celej doby trvania projektu, a to po stránke vecnej aj finančnej. Z hodnotenia
projektov nám vyšli viaceré nedostatky, ktoré je potrebné zohľadniť pri ďalšom hodnotení v nasledujúcom
horizonte programového obdobia 2020. Dôležitosť správneho projektového riadenia sa javí ako náročná hlavne
z pohľadu času, zdrojov a viacerých procesných obmedzení, ale jej význam pri celkovom procese riadenia,
monitorovania a hodnotenia projektov do budúcnosti je veľmi potrebný.
Literatura
[1] ASFEU: Štrukturálne fondy 2007-2013, (2016). [online], [cit. 2018-01-25] Dostupné na:
http://www.asfeu.sk/agentura/strukturalne-fondy/strukturalne-fondy-2007-2013/.
[2] BALÁŽOVÁ, E., PAPCUNOVÁ, V., (2015). Problémy financovania kompetencií v oblasti regionálneho
školstva v podmienkach miestnej samosprávy SR. In XVIII. mezinárodní kolokvium o regionálních vědách.
Sborník příspěvků. Brno: Masarykova univerzita, pp. 375-382. ISBN 978-80-210-7861-1. DOI:
10.5817/CZ.MUNI.P210-7861-2015-50.
[3] BUMBALOVÁ, M., HANÁČKOVÁ, D,. GUBÁŇOVÁ, M., (2017). Reflection of municipal
entrepreneurship in the selected approaches to public administration. In XX. mezinárodní kolokvium o
regionálních vědách. Sborník příspěvků. Brno: Masarykova univerzita, pp. 890-897. ISBN 978-80-210-8586-
2. DOI: 10.5817/CZ.MUNI.P210-8587-2017-117.
[4] DZURJANIN, P., (2005). Informačná spoločnosť = všeliek?, [online], [cit. 2018-02-20] Dostupné na:
http://edi.fmph.uniba.sk/~winczer/SocialneAspekty/DzurjaninInformacnaSpolocnost.htm.
[5] GUTIÉRREZ, J., BAQUERO, E. J., (2017). New cross-proposal entrepreneurship and innovation in
educational programs in third level (tertiary) education. Contaduría y Administración, vol. 62, no. 1, pp. 239-
261. ISSN 0186-1042. DOI: 10.1016/j.cya.2016.10.005.
[6] KALAŠ, I. a kol., (2013). Premeny školy v digitálnom veku. Prešov: Polygraf print, spol. s r. o., 2013. s. 26
ISBN 978-80-10-02409-4.
[7] KOKLES, M., ROMANOVÁ, A., (2009). Informatika. Bratislava: Sprint dva, 2009. s. 11 ISBN 978-80-
89393-01-5.
[8] MELICHOVÁ, K., CHRENEKOVÁ, M., (2016). Transfer výsledkov výskumu a vývoja do praxe – prípadová
štúdia. In XIX. mezinárodní kolokvium o regionálních vědách. Sborník příspěvků. Brno: Masarykova
univerzita, pp. 341–348. ISBN 978-80-210-8272-4. DOI: 10.5817/CZ.MUNI.P210-8273-2016-43.
[9] MELICHOVÁ, K., CHRENEKOVÁ, M., FÁZIKOVÁ, M. (2015). Dynamika socioekonomických disparít v
okresoch Trnavského kraja. In XVIII. mezinárodní kolokvium o regionálních vědách. Sborník příspěvků.
Brno: Masarykova univerzita, pp. 64–71. ISBN 978-80-210-7861-1. DOI: 10.5817/CZ.MUNI.P210-7861-
2015-7.
[10]MINISTERSTVO FINANCIÍ SLOVENSKEJ REPUBLIKY, (2013). Výzva: Elektronizácia služieb miest„
eMestá. [online]. [cit. 2018-03-07]. Dostupné z: http://www.informatizacia.sk/co-je-opis-/1865s.
[11]POLITIKA INFORMATIZÁCIE SPOLOČNOSTI, (2004). [online], [cit. 2018-02-24] Dostupné na internete:
http://informatizacia.sk/starsie-/11147s#Politika informatizácie spoločnosti v SR.
[12]PROGRAMOVÝ MANUÁL OPIS, (2016). [online], [cit. 2018-03-02] Dostupné na:
http://www.opis.gov.sk/programovy-manual-opis/.
[13]RAJČÁKOVÁ, E., (2008). Regionálny rozvoj a regionálna politika s dôrazom na Slovensko. In Životné
prostredie, roč. 42, 2008, c. 1, s. 5-10.
[14]RODRIGUES, M. J., (2009). Europe, Globalization And The Lisbon Agenda. Université Libre de Bruxelles
and Special Advisor to the European Commission, 2009. 424 s. ISBN 978 1 84844 196 5. DOI:
10.4337/9781848446083.00007.
[15]SMALEC, A., (2014). Rola komunikacji w zarządzaniu satysfakcją klienta-obywatela [The Role of
Communication in Managing the Satisfaction of a Citizen-Customer]. Prace Naukowe Uniwersytetu
Ekonomicznego we Wrocławiu, no. 355, pp. 119-128. ISSN 1899-3192.
[16]SMEUREANU, I., ISAILA, N., (2011). Information technology, support for innovation in education sciences.
Procedia - Social and Behavioral Sciences, vol. 15, no. 1, pp. 751-755. ISSN 1877-0428. DOI:
10.1016/j.sbspro.2011.03.177.
[17]VLÁDA SR, (2007). Národný strategicky referenčný rámec 2007 – 2013, [online]. [cit. 2018-02-20].
Dostupné z: http://www.nsrr.sk/narodny-strategicky-referencny-ramec-2007-2013/.
Príspevok bol podporený grantom KEGA č. 024SPU-4/2017 s názvom „Tvorba moderných učebníc v
slovenskom a anglickom jazyku pre nové študijné programy“.