XXI. MEZINÁRODNÍ KOLOKVIUM O REGIONÁLNÍCH VĚDÁCH. SBORNÍK
PŘÍSPĚVKŮ.
21ST
INTERNATIONAL COLLOQUIUM ON REGIONAL SCIENCES.
CONFERENCE PROCEEDINGS.
Place: Kurdějov (Czech Republic)
June 13-15, 2018
Publisher: Masarykova univerzita, Brno
Edited by:
Viktorie KLÍMOVÁ
Vladimír ŽÍTEK
(Masarykova univerzita / Masaryk University, Czech Republic)
Vzor citace / Citation example:
AUTOR, A. Název článku. In Klímová, V., Žítek, V. (eds.) XXI. mezinárodní kolokvium
o regionálních vědách. Sborník příspěvků. Brno: Masarykova univerzita, 2018. s. 1–5.
ISBN 978-80-210-8969-3.
AUTHOR, A. Title of paper. In Klímová, V., Žítek, V. (eds.) 21st
International Colloquium
on Regional Sciences. Conference Proceedings. Brno: Masarykova univerzita, 2018. pp. 1–
5. ISBN 978-80-210-8969-3.
Publikace neprošla jazykovou úpravou. / Publication is not a subject of language check.
Za správnost obsahu a originalitu výzkumu zodpovídají autoři. / Authors are fully responsible for the
content and originality of the articles.
© 2018 Masarykova univerzita
ISBN 978-80-210-8969-3
ISBN 978-80-210-8970-9 (online : pdf)
Sborník příspěvků XXI. mezinárodní kolokvium o regionálních vědách Kurdějov 13.–15. 6. 2018
685
DOI: 10.5817/CZ.MUNI.P210-8970-2018-90
ZMENY VO VYUŽÍVANÍ PÔDNEHO FONDU
NITRIANSKEHO KRAJA V ROKOCH 2004 A 2016
Changes in utilization of Nitra region's soil fund in 2004 and 2016
JANA NÉMETHOVÁ1
MELÁNIA FESZTEROVÁ2
1
Katedra geografie a regionálneho rozvoja
2
Katedra chémie
Fakulta prírodných vied
Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre
1
Depart. of Geography and Regional 2Development
2
Department of Chemistry
Faculty of Natural Sciences
Constantine the Philosopher University in Nitra
 Trieda Andreja Hlinku 1, 949 74 Nitra, Slovak Republic
E-mail: jnemethova@ukf.sk, mfeszterova@ukf.sk
Anotácia
Zaberanie ornej pôdy, teda jej úbytok je problémom nielen na Slovensku. Každoročne poľnohospodársky pôdny
fond prichádza o ornú pôdu v dôsledku zástavby, urbanizácie, rozvoja dopravy a cestovného ruchu a budovania
infraštruktúry. Podobná situácia je aj na území Nitrianskeho kraja, kde tiež dochádza k nárastu
nepoľnohospodárskeho pôdneho fondu. Cieľom príspevku je poukázať na faktory, ktoré ovplyvňujú úbytok
poľnohospodárskej pôdy v Nitrianskom kraji, ktorý patrí medzi oblasti Slovenska s najúrodnejšou pôdou.
Detailnejšie sa venujeme zmenám vo využívaní poľnohospodárskeho pôdneho fondu v období rokov 2004 a 2016
na úrovni obcí Nitrianskeho kraja. Prostredníctvom zmien, ku ktorým dochádza môžeme konštatovať, že sa zvýšila
výmera zastavanej plochy, na úkor poklesu ornej pôdy, čoho príčinou bol proces urbanizácie v intravilánoch
miest, ale aj v súčasnosti prebiehajúca suburbanizácia, výstavba výrobných komplexov, nákupných centier,
logistických prevádzok a priemyselných parkov. Uvedené zmeny sú ovplyvnené prírodnými (terénnymi) faktormi,
demografickými charakteristikami a sídelnou štruktúrou, polohou miest a obcí. Na druhej strane ich ovplyvňuje
kvalita pôdy a pôdne typy ako aj možnosti rozvoja poľnohospodárstva a dopyt po poľnohospodárskych
produktoch. Príspevok hodnotí nakoľko sa zmenili výmery jednotlivých kategórií poľnohospodárskej pôdy a ich
využívanie za obdobie rokov 2004 a 2016 na území Nitrianskeho kraja.
Kľúčové slová
poľnohospodárstvo, pôdny fond, poľnohospodárska a orná pôda, Nitriansky kraj, pôdny typ
Annotation
Concerning arable land, its decline is a problem not only in our country. Every year, there is a decrease in the
amount of agricultural land due to development, urbanization, transport and tourism development and the
building of infrastructure. The same situation can also be observed in the territory of Nitra region, where the
amount of non-agricultural land is also growing. The aim of this article is to point out the factors that affect the
decline of agricultural land in Nitra region, which is one of the areas with the most fertile soil. In more details,
we are focused on agricultural land changes used in 2004 and in 2016 at the municipalities level in the Nitra
region. Through changes that have occurred we can say that the size of built-up areas has increased, to the
detriment of arable land, which has declined. This is due to a process of urbanization in urban areas, as well as
the current suburbanization, the construction of production complexes, shopping centres, logistics centers, and
industrial parks. These changes are influenced by natural (terrain) factors, demographic characteristics and
settlement structures, and the location of communes. In addition, soil quality and soil types as well as opportunities
for agricultural development and demand for agricultural products have influence too. The main purpose of this
paper is to examine the changes in the amount of individual categories of agricultural land for the period 2004
and 2016 in the given territory and how it is used.
Sborník příspěvků XXI. mezinárodní kolokvium o regionálních vědách Kurdějov 13.–15. 6. 2018
686
Key words
agriculture, soil fund, agricultural and arable land, Nitra region, soil type
JEL classification: Q01
1. Úvod
Pôda sa chápe ako „samostatný prírodný útvar, ktorý vzniká v najvrchnejšej časti zemskej kôry, v zóne interakcie
litosféry, atmosféry, hydrosféry a biosféry, s ktorými je v sústavnej látkovej a energetickej premene a môže byť
výrazne ovplyvňovaná prvkami antroposféry (noosféry), (Morfogenetický klasifikačný systém pôd Slovenska,
2014). Je základnou zložkou životného prostredia (Szombathová, Sobocká, 2006). Predstavuje zložitý systém
biotických a abiotických zložiek (Orolínová, 2009). Určuje rast organizmov, vyšších rastlín i živočíchov a rozklad
ich produktov, má teda produkčnú funkciu a ostatné verejnoprospešné funkcie (Morfogenetický klasifikačný
systém pôd Slovenska, 2014). Pôda je tvorená z minerálnej a organickej zložky (Zaujec et al., 2009). Neustále je
zaznamenávané znižovanie výmery poľnohospodárskej pôdy, čo priamo súvisí aj s nárastom populácie (Šimanský,
2011). Aj podľa publikovaných údajov Výskumného ústavu pôdnej úrodnosti na Slovensku v posledných rokoch
bol zaznamenaný priemerný úbytok pôdy z poľnohospodárskeho pôdneho fondu približne 1000 ha ročne, čo
predstavuje cca 3 ha denne.
Z hľadiska veľkosti práve Nitriansky kraj sa v rámci krajov Slovenska vyznačuje 28,7 % podielom z celkovej
výmery pôdneho fondu Slovenska. Kraj dosahuje najvyšší podiel poľnohospodárskej pôdy (73,2 %) pri porovnaní
s inými krajmi Slovenska. Druhý najvyšší podiel poľnohospodárskej pôdy sa týka Trnavského kraja (69,5 %). Oba
kraje (Nitriansky aj Trnavský) ležia v Podunajskej nížine, ktorá sa vyznačuje vhodnými prírodnými podmienkami
pre poľnohospodársku výrobu. Kraje s priaznivými podmienkami pre poľnohospodárstvo majú nízky, priemerne
15 % podiel lesnej pôdy. Nitriansky kraj sa vyznačuje aj najvyššou absolútnou výmerou poľnohospodárskej pôdy
(464 516 ha) a ornej pôdy (405 341 ha) v rámci krajov Slovenska. Kraj má aj najvyšší stupeň zornenia (viac ako
80 %). Dosahuje najvyššiu výmeru poľnohospodárskej pôdy na 1 obyvateľa (0,68 ha) a tiež aj najvyššiu výmeru
ornej pôdy (0,60 ha/1 obyv.) v porovnaní s inými krajmi. Uvedené hodnoty sú nadpriemernou hodnotou v rámci
Slovenska - výmera poľnohospodárskej pôdy je 0,44 ha/1 obyvateľa a ornej pôdy je 0,26 ha/1 obyvateľa.
V súčasnosti v Nitrianskom kraji dochádza k poklesu ornej pôdy a to nielen jej premenou na trvalé trávne porasty
(zatrávňovanie, extenzívne využívané pôdy), ale aj zaberaním poľnohospodárskej pôdy na stavebné účely. Do
roku 2005 významne klesal podiel výmery pôdneho fondu vo všetkých kategóriách s výnimkou ostatných plôch.
Uvedené zmeny vo využívaní poľnohospodárskej pôdy spôsobili nárast, t.j. prebytok (nevyužitej)
poľnohospodárskej pôdy, ktorá by mohla byť potenciálne využitá napr. na pestovanie energetických plodín.
2. Metódy a cieľ
Transformačné zmeny po roku 1989 mali veľký dosah na poľnohospodársku výrobu a spôsobili tiež mnohé zmeny
vo využívaní pôdneho fondu Slovenska. Po roku 1989 sa začína objavovať tzv. pustnutie kultúrnej
poľnohospodárskej krajiny, čo sa prejavuje samovoľným zarastaním lúk a pasienkov nelesnou stromovou
a krovinovou vegetáciou. Tieto zárastové procesy prebiehajú najmä ako dôsledok stagnácie poľnohospodárstva,
najmä živočíšnej výroby (Zaušková, Midriak, Krajčovič, 2012). Podľa Zauškovej (2010) pustnutie
poľnohospodárskej krajiny sa vyskytuje najmä na tzv. ostatnom poľnohospodárskom fonde, čiže na plochách,
ktoré nie sú registrované v LPIS (Register poľnohospodárskych produkčných blokov), ale patria do
poľnohospodárskeho pôdneho fondu. Ďalej sa vyskytuje v tzv. poľnohospodársky znevýhodnených oblastiach
(LFA). Na celkovom znižovaní výmer jednotlivých kategórií najmä poľnohospodárskej pôdy má výrazný podiel
aj vstup Slovenska do Európskej únie a uplatňovanie spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP). Podľa
Némethovej, Dubcovej a Kramárekovej (2014) pod vplyvom SPP EÚ došlo v nových členských štátoch EÚ, teda
aj na Slovensku k viacerým štrukturálnym zmenám, ktoré sa týkali poklesu výmery pôdy a jej využívania.
V Českej republike sa zaoberali dlhodobými zmenami využitia pôd napr. Kabrda, Bičík a Šefrna (2006). Zmeny
využívania poľnohospodárskej pôdy v rokoch 2008-2013 v Brne sledoval Wachuda (2016). Najväčší pokles
výmery poľnohospodárskej pôdy v zázemí mesta spôsobovali najmä výstavba solárnych elektrárni a urbanizácia.
Vstupné údaje týkajúce sa rozlohy a štruktúry pôdneho fondu na Slovensku k 31.12.2016 boli nadobudnuté
z údajov Štatistického úradu Slovenskej republiky (2017). Dopadmi transformačných procesov na využívanie
pôdy v okrese Dunajská Streda a vo vybraných okresoch Slovenska sa venovali Blažík et al. (2011a, b). Podľa
Švedu a Vigašovej (2010) nárast zastavaných plôch je sprevádzaný aj zmenou v poľnohospodárskom využití
krajiny. Využívaním poľnohospodárskej a nepoľnohospodárskej pôdy v Nitrianskom kraji sa zaoberala
Sborník příspěvků XXI. mezinárodní kolokvium o regionálních vědách Kurdějov 13.–15. 6. 2018
687
Némethová (2009). Némethová (2011) popísala potenciál a perspektívy využívania poľnohospodárskej pôdy na
Slovensku.
Vývoj poľnohospodárskej pôdy v obciach Nitrianskeho kraja v rokoch 2004 a 2016 bol sledovaný pomocou
indexu rastu/úbytku, ktorý vyjadruje percentuálny nárast, resp. úbytok pôdy. Pri jeho aplikácii sme vychádzali
z príspevku Blažíka et al. (2011b).
Matematické vyjadrenie indexu rastu/úbytku je nasledovné:
( ) = × 100 − 100 %
kde ZR k (a–b) - zmena rozlohy danej kategórie využitia zeme (index rastu/úbytku),
ria - rozloha druhu pozemku na začiatku obdobia,
rib - rozloha druhu pozemku na konci obdobia,
cia - celková rozloha sledovanej územnej jednotky na začiatku,
cib - celková rozloha sledovanej územnej jednotky na konci obdobia.
Cieľom príspevku je upozorniť na faktory, ktoré ovplyvňujú úbytok poľnohospodárskej pôdy v Nitrianskom kraji.
Hlavným zámerom je analyzovať vývoj zmien pôdneho fondu v Nitrianskom kraji po vstupe Slovenska do EU
v období rokov 2004 a 2016. Detailnejšie sa venujeme zmenám vo využívaní poľnohospodárskeho pôdneho fondu
na úrovni obcí Nitrianskeho kraja.
3. Výsledky
3.1 Pôdne typy poľnohospodárskej pôdy Nitrianskeho kraja
Kvalita pôd na území Nitrianskeho kraja je značne rozdielna. Z hľadiska pôdnych typov sú v Nitrianskom kraji
najviac rozšírené černozeme (31,78 %) a čiernice (16,68 %), ktoré patria k najkvalitnejším a najúrodnejším pôdam
Slovenska. Černozeme sa nachádzajú v pahorkatinných (do 300 m n. m.) teplých a suchých oblastiach (Tobiašová,
2017). Sú to pôdy, kde v prípade ich intenzívneho obhospodarovania limitujúcim faktorom je sucho (Bielek,
2004a). Čiernice sú pôdy, ktoré sa vyskytujú prevažne v nivách vodných tokov, menej na pahorkatinách, na
miestach ovplyvnených vyššou hladinou podzemnej vody (Tobiašová, 2017). Čiernice sa využívajú ako orná pôda
a pre zeleninárstvo (Bielek, 2004b; Bielek, Šurina, 2000). Množstvo a kvalita organických látok čiernic sa bude
postupne vyrovnávať černozemiam, ak budú tieto pôdy intenzívne poľnohospodársky využívané (Tobiašová,
2017; Hudec, Feszterová, Noga, 2016). Na hnedozeme v Nitrianskom kraji pripadá 22,26 %. Tieto pôdy sú vhodné
pre pestovanie najnáročnejších poľnohospodárskych plodín. Hnedozeme vznikajú vo vyšších častiach pahorkatín
(150-450 m n. m.) (Tobiašová et al., 2009). Lesy sa postupne vyrúbali, takže v súčasnosti je takmer celá oblasť
výskytu hnedozemných pôd v kraji využívaná ako poľnohospodárska pôda (Bielek, 2004c), ktorá sa intenzívne
obrába. Hnedozeme sú po černozemiach a čierniciach najúrodnejšími pôdami Slovenska, umožňujúcimi značnú
pružnosť osevného postupu (Bielek, 2004c).
Priaznivé pôdno-klimatické podmienky umožňujú Nitrianskemu kraju v obilninách a olejninách dosahovať vyššie
hektárové úrody v porovnaní s hodnotami za SR. Ich výskyt je podmienený rovinným až pahorkatinným reliéfom
do 300 m n. m. Z hľadiska stupňa kvality pôdy, v kraji sa vyskytuje najviac pôd zaradených do 2. stupňa (31,04
%). V 1. stupni kvality sa nachádza 8,99 % pôd (Výskumný ústav pôdoznalectva a ochrany pôdy, 2015).
Z hľadiska typologicko-produkčnej kategorizácie v rámci poľnohospodárskeho pôdneho fondu Nitrianskeho kraja
najväčší podiel v Podunajskej rovine dosahujú najprodukčnejšie orné pôdy (35,6 %), vysokoprodukčných je 32,3
%. V rámci Podunajskej pahorkatiny je najviac vysokoprodukčných pôd (48,6 %), druhé najrozšírenejšie sú
produkčné pôdy 19,2 %. Na najprodukčnejšie pôdy pripadá iba 5,4 % (Výskumný ústav pôdoznalectva a ochrany
pôdy, 2015). Podľa Zelenského (2002) Nitriansky kraj z hľadiska využívania poľnohospodárskej pôdy je zaradený
k typu poľnohospodárskej krajiny s prevahou oráčin, k podtypu krajiny s veľkou intenzitou poľnohospodárskej
výroby.
3.2 Zmeny v štruktúre pôdneho fondu po roku 2004
Po vstupe Slovenska do Európskej únie sú zmeny vo výmere pôdneho fondu Nitrianskeho kraja menej výrazné
ako v transformačnom období (v 90. rokoch 20. storočia). V súčasnosti naďalej pokračuje trend úbytku
Sborník příspěvků XXI. mezinárodní kolokvium o regionálních vědách Kurdějov 13.–15. 6. 2018
688
poľnohospodárskej pôdy a nárast výmery nepoľnohospodárskej pôdy. Zmeny využívania pôdneho fondu v
Nitrianskom kraji sme sledovali pomocou ukazovateľa indexu zmeny. V Nitrianskom kraji ako aj v podmienkach
celého Slovenska po jeho vstupe do EÚ v roku 2004 sa prejavujú zmeny vo využívaní pôdneho fondu. V rámci
nepoľnohospodárskej pôdy pri porovnaní rokov 2004 a 2016 najvyšší prírastok dosiahla ostatná plocha (19,95 %).
Mierne narastá aj výmera zastavanej (3,06 %), lesnej (0,85 %) a vodnej plochy (0,59 %). V štruktúre
poľnohospodárskej pôdy tradične klesá orná pôda (-0,44 %) a trvalé kultúry (-4,61 %). Najvýraznejší úbytok
v tomto prípade zaznamenávajú trvalé trávne porasty (-6,69 %) pravdepodobne na úkor ostatnej plochy (Tab. 1).
Tab. 1: Prírastky a úbytky pôdneho fondu v Nitrianskom kraji v rokoch 2004 a 2016
Druh pozemku
Výmera v ha
Index zmeny
v %
Nárast/úbytok
v %
2004 2016 2016/2004*100
Nepoľnohospodárska pôda 164 700 169 858 103,13 3,13
Zastavaná plocha 37 364 38 509 103,06 3,06
Lesná plocha 96 131 96 950 100,85 0,85
Vodná plocha 15 657 15 750 100,59 0,59
Ostatná plocha 15 547 18 649 119,95 19,95
Poľnohospodárska pôda 469 640 464 516 98,91 -1,09
Orná pôda 407 126 405 341 99,56 -0,44
Trvalé trávne porasty 31 012 28 937 93,31 -6,69
Trvalé kultúry 31 699 30 237 95,39 -4,61
Pôdny fond spolu 634 340 634 374 100,01 0,01
Zdroj: Štatistický úrad SR, 2017, Štatistická ročenka o pôdnom fonde v SR podľa údajov katastra nehnuteľností k 1. januáru
2017, 2016, vlastné spracovanie
Na celkovom znižovaní výmer jednotlivých kategórií poľnohospodárskej pôdy má podiel nielen vstup Slovenska
do EÚ, ale aj uplatňovanie Spoločnej poľnohospodárskej politiky, a to najmä prostredníctvom multifunkčného
poľnohospodárstva, ktoré predpokladá možnosť pokračovania v poľnohospodárskom využívaní krajiny bez
povinnosti vyrábať (Zaušková, Midriak, Krajčovič, 2012). Za pozitívny fakt treba považovať absolútnu výmeru
lesných plôch, ktorá sa zo všetkých druhov pozemkov najviac približuje k celkovej výmere poľnohospodárskej
pôdy. Zalesňovanie pôdy môže však znižovať biodiverzitu (najmä zalesnením lúk). V sledovanom kraji sa
v najbližších rokoch predpokladá mierne zvyšovanie výmery lesnej pôdy, trvalých trávnych porastov a tiež
zastavanej plochy.
Podľa účelu v roku 2016 v Nitrianskom kraji sú zaznamenané nasledovné úbytky poľnohospodárskej pôdy do
lesných pozemkov, nepoľnohospodárskych a nelesných pozemkov: celkové úbytky predstavovali 719 ha, z toho
najviac až 587 ha tvorili úbytky poľnohospodárskej pôdy na výstavbu (priemyselnú – 470 ha, občiansku a bytovú
– 68 ha). Ostatné úbytky a úbytky spojené s ťažbou sú minimálne. Celkové úbytky ornej pôdy do
poľnohospodárskej pôdy, do lesných pozemkov, nepoľnohospodárskych a nelesných pozemkov v kraji
predstavovali 581 ha, z toho najviac činili úbytky na výstavbu 471 ha a z toho na priemyselnú 424 ha (Štatistická
ročenka o pôdnom fonde v SR podľa údajov katastra nehnuteľností k 1. januáru 2017, 2016). Zaberanie ornej
pôdy, teda jej úbytok je celoeurópskym problémom. Každoročne poľnohospodársky pôdny fond prichádza o ornú
pôdu v dôsledku zástavby, urbanizácie, rozvoja dopravy a cestovného ruchu, budovania infraštruktúry a pod.
Podobná situácia je aj v Nitrianskom kraji, kde tiež dochádza k miernemu nárastu nepoľnohospodárskeho pôdneho
fondu. Zvýšila sa výmera zastavanej plochy na úkor poklesu ornej pôdy, čoho príčinou bol proces urbanizácie
v intravilánoch miest, ale aj v súčasnosti prebiehajúca suburbanizácia, výstavba rodinných a bytových domov,
výstavba výrobných a obchodno-skladovacích komplexov, nákupných a nákupno-zábavných centier, logistických
prevádzok, priemyselných parkov a iné. Z hľadiska rozvoja bývania a občianskej vybavenosti v Nitrianskom kraji
sa znižovala výmera poľnohospodárskej pôdy najmä v intravilánoch väčších miest ako sú napr. Nitra, Levice,
Štúrovo, Komárno, Nové Zámky a Topoľčany. V kraji sa nachádza 9 priemyselných parkov o rozlohe zhruba 700
ha a v roku 2016 sa začala výstavba nového priemyselného parku pre automobilku Jaguár Land Rover, ktorý sa
stane najväčším priemyselným parkom v kraji a jeho výmera bude približne 734,2 ha.
Pokles výmery trvalých trávnych porastov súvisí s poklesom stavov takmer všetkých druhov hospodárskych
zvierat po vstupe Slovenska do EÚ. Uvedený pokles hospodárskych zvierat priniesol ďalšie znižovanie živočíšnej
a rastlinnej výroby, a s tým súvisiace postupné zarastanie lúk a pasienkov, ako aj zarastanie opustených plôch po
Sborník příspěvků XXI. mezinárodní kolokvium o regionálních vědách Kurdějov 13.–15. 6. 2018
689
poľnohospodárskej výrobe. Pokles trvalých kultúr je príčinou úpadku ovocinárstva, dochádza k likvidácii
ovocných sadov, chmeľníc a ich využitiu na iné účely. Po vstupe Slovenska do Európskej únie začína prevládať
trend nárastu ostatnej plochy, pre ktorú bol v predvstupovom období typický úbytok. To vedie k vzniku tzv.
,,bielych plôch“ a postupnému pustnutiu poľnohospodárskej krajiny.
V roku 2016 boli v Nitrianskom kraji zaznamenané aj mierne prírastky poľnohospodárskej pôdy – 34 ha
(z nepoľnohospodárskych a nelesných pozemkov), ako aj prírastky ornej pôdy – 179 ha (148 ha
z poľnohospodárskej pôdy; 31 ha z lesných pozemkov, z nepoľnohospodárskych a nelesných pozemkov)
(Štatistická ročenka o pôdnom fonde v SR podľa údajov katastra nehnuteľností k 1. januáru 2017, 2016).
3.3 Prírastky a úbytky poľnohospodárskej pôdy na úrovní obcí v rokoch 2004 a 2016
Zmeny vo využívaní poľnohospodárskeho pôdneho fondu v Nitrianskom kraji v rokoch 2004 a 2016 sme
detailnejšie sledovali na úrovni obcí. Na vyjadrenie zmien sme použili index rastu a úbytku. Podľa neho väčšina
obcí Nitrianskeho kraja sa vyznačuje miernym úbytkom poľnohospodárskej pôdy (od 0 do -1 %) najmä v južnej
a západnej časti kraja. Úbytok zaznamenalo 151 obcí, čo predstavuje 43,1 %. Mierny úbytok poľnohospodárskej
pôdy zaznamenali aj mestá ako Kolárovo, Šahy, Želiezovce a Vráble (Obr. 1).Väčší percentuálny pokles (od
-1 % do -2 %) sa týkal 20 obcí (5,7 %) v periférnych obciach okresov, kde patria aj mestá Šaľa a Hurbanovo.
Úbytok poľnohospodárskej pôdy (od - 2 % a viac) bol typický najmä pre obce okresu Nitra a Zlaté Moravce,
a týkal sa 59 obcí (16,9 %).
Obr. 1: Nárast a úbytok poľnohospodárskej pôdy v obciach Nitrianskeho kraja v rokoch 2004 a 2016
Zdroj: Štatistický úrad SR, 2017, vlastné spracovanie
Sborník příspěvků XXI. mezinárodní kolokvium o regionálních vědách Kurdějov 13.–15. 6. 2018
690
Výrazný bol aj úbytok poľnohospodárskej pôdy v okresných mestách Nitra (-5,5 %), Levice (-2,9 %), Zlaté
Moravce (-3,1 %), ale aj v mestách okresu Nové Zámky - Štúrovo (-2,1 %) a Šurany (-3,2 %).
Celkový úbytok poľnohospodárskej pôdy v rámci Nitrianskeho kraja sa týkal až 230 obcí (65,7 %). Miernym
nárastom poľnohospodárskej pôdy od 0 do 1 % sa vyznačovalo iba 57 obcí (16,3 %) hlavne v severnej a západnej
časti okresu Levice. Vyšší percentuálny nárast od 1 % a viac bol zistený len v ôsmich obciach kraja (2,3 %),
vrátane mesta Tlmače. Celkový nárast poľnohospodárskej pôdy v Nitrianskom kraji sa týkal iba 65 obcí (18,6 %).
Obcí, ktoré v sledovanom období počas rokov 2004 a 2016 ostali bez zmeny výmery poľnohospodárskej pôdy
bolo 55, čo predstavuje 15,7 % zo všetkých obcí kraja.
3.4 Prírastky a úbytky trvalých trávnych porastov na úrovní obcí v rokoch 2004 a 2016
Podľa indexu nárastu a poklesu sme zistili, že práve trvalé trávne porasty mali v sledovanom období 2004 a 2016
vyšší úbytok ako ostatné druhy pozemkov poľnohospodárskeho pôdneho fondu. Najnižší pokles trvalých trávnych
porastov (od 0 do -5 %) sa týkal 53 obcí (15,1 %) prevažne vo východnej časti kraja (Obr. 2). Výraznejší úbytok
(od -5 do -10 %) bol zaznamenaný v okrajových obciach okresov kraja (20 obcí, čo predstavuje 5,8 %). Najvyšší
pokles (od -10 a viac %) zaznamenalo až 60 obcí (17,1 %) vrátane miest Topoľčany, Želiezovce, Nové Zámky,
Šurany a Hurbanovo. Celkový pokles trvalých trávnych porastov v Nitrianskom kraji sa týkal 133 obcí (38,0 %).
Obr. 2: Nárast a úbytok trvalých trávnych porastov v obciach Nitrianskeho kraja v rokoch 2004 a 2016
Zdroj: Štatistický úrad SR, 2017, vlastné spracovanie
Sborník příspěvků XXI. mezinárodní kolokvium o regionálních vědách Kurdějov 13.–15. 6. 2018
691
Nárast trvalých trávnych porastov zaznamenalo 82 obcí (23,5 %), pričom vyšším nárastom ako 5 % sa
vyznačovalo 31 obcí (8,9 %). Bez zmeny výmery trvalých trávnych porastov zostalo 103 obcí (29,4 %)
Nitrianskeho kraja a v 32 obciach (9,1 %) sa trvalé trávne porasty vôbec nenachádzajú.
Záver
Pôda je prírodný útvar, ktorý sa vyvíja niekoľko tisíc rokov, preto každý zásah človeka do tohto vývoja musí byť
zodpovedný. V súčasnosti sa s pôdou zaobchádza veľmi necitlivo, výsledkom čoho je neustály úbytok najmä tej
najkvalitnejšej poľnohospodárskej pôdy. Preto je potrebné tento úbytok pôdy, resp. jej nedostatok kompenzovať
cez neustále zlepšovanie jej produkčných vlastností. Nitriansky kraj sa vyznačuje nielen priaznivými pôdnoklimatickými
podmienkami pre poľnohospodársku výrobu, ale v porovnaní s ostatnými krajmi Slovenska má
najvyšší podiel poľnohospodárskej a aj ornej pôdy. Nielen transformačné zmeny po roku 1989, ale aj vstup
Slovenska do EÚ priniesli zmeny vo využívaní pôdneho fondu v jednotlivých krajoch Slovenska. V súčasnosti
v Nitrianskom kraji dochádza k úbytku poľnohospodárskej pôdy a k nárastu nepoľnohospodárskej pôdy, hlavne
ostatnej plochy. V štruktúre poľnohospodárskej pôdy najväčšie poklesy výmery nastali pri trvalých trávnych
porastoch a trvalých kultúrach. Pokles výmery trvalých trávnych porastov súvisí s poklesom stavov takmer
všetkých druhov hospodárskych zvierat po vstupe Slovenska do EÚ, ktorý priniesol ďalšie znižovanie živočíšnej
a rastlinnej výroby. Úbytky ornej pôdy boli minimálne. Najväčšie úbytky poľnohospodárskej pôdy a tiež ornej
pôdy nastali z dôvodu priemyselnej výstavby. Pri sledovaní vývoja výmery poľnohospodárskej pôdy na úrovní
obcí Nitrianskeho kraja v období rokov 2004 a 2016 sme zistili v 230 obciach úbytok poľnohospodárskej pôdy,
nárast nastal v 65 obciach a 55 obcí zostalo bez zmeny výmery poľnohospodárskej pôdy. V rámci
poľnohospodárskej pôdy najväčší pokles (-6,69 %) zaznamenali trvalé trávne porasty. Pri sledovaní zmien výmery
trvalých trávnych porastov na úrovní obcí poklesom sa vyznačovalo 133 obcí (38,0 %) a v 32 obciach
Nitrianskeho kraja sa trvalé trávne porasty nevyskytujú.
Literatúra
[1] BIELEK, P., (2004a). Pôdy Slovenska Černozem (ČM) [online]. [cit. 2018-02-18]. VÚPOP Bratislava.
Dostupné z: http://old.agroporadenstvo.sk/rv/poda/cernozem.htm.
[2] BIELEK, P., (2004b). Pôdy Slovenska Čiernica (ČA) [online]. [cit. 2018-02-18]. VÚPOP Bratislava.
Dostupné z: http://old.agroporadenstvo.sk/rv/poda/ciernica.htm.
[3] BIELEK, P., (2004c). Pôdy Slovenska Hnedozem (HM). [online]. [cit. 2018-02-18]. VÚPOP Bratislava.
Dostupné z: http://old.agroporadenstvo.sk/rv/poda/hnedozem.htm?start.
[4] BIELEK, P., ŠURINA, B., (2000). Malý atlas pôd Slovenska. Bratislava: VÚPOP Bratislava. ISBN 80-
85361-59-0.
[5] BLAŽÍK, T., FALŤAN, V., TARASOVIČOVÁ, Z., SAKSA, M., (2011a). Zmeny využívania pôdy okresu
Dunajská Streda a vybrané dopady transformačných procesov. Acta Geographica Universitatis Comenianae,
vol. 55, no. 1, pp. 23-38. ISSN 1338-6034.
[6] BLAŽÍK, T., FALŤAN, V., TARASOVIČOVÁ, Z., SAKSA, M., (2011b). Zmeny využitia zeme vybraných
okresov rôznych poľnohospodárskych oblastí v kontexte prebiehajúcich transformačných procesov.
Geografický časopis, vol. 63, no. 4, pp. 301-323. ISSN 1335-1257.
[7] HUDEC, M., FESZTEROVÁ, M., NOGA, H., (2016). Statistics methods for evaluating the content of humus
in soil, based on environmental and ecological relationships. APLIMAT 2016 : Proceedings from International
Scientific Conference from Applied Mathemathics, Bratislava, 2. - 4. 2. 2016. Bratislava: STU. ISBN 978-
80-227-4531-4.
[8] KABRDA, J., BIČÍK, I., ŠEFRNA, L., (2006). Půdy a dlouhodobé změny využití ploch Česka. Geografický
časopis, vol. 58, no. 4, pp. 63-87. ISSN 1335-1257.
[9] MIDRIAK, R., ZAUŠKOVÁ, Ľ., (2011). Pustnutie pôdy a pustnutie krajiny Slovenska. Geographia
Cassoviensis, vol. V, no. 1, pp. 79-83. ISSN 1337-6748.
[10]MORFOGENETICKÝ KLASIFIKAČNÝ SYSTÉM PÔD SLOVENSKA, (2014). Bazálna referenčná
taxonómia. 2. upravené vydanie. Bratislava: NPPC – VÚPOP Bratislava. ISBN 978-80-8163-005-7.
[11]NÉMETHOVÁ, J., (2009). Agropotravinárske štruktúry okresu Nitra. Nitra: Univerzita Konštantína Filozofa.
ISBN 978-80-8094-533-6.
[12]NÉMETHOVÁ, J., (2011). Potenciál a perspektívy poľnohospodárskej pôdy Slovenska. Geografické štúdie,
no. 2, pp. 20-31. ISSN 1337-9445.
[13]NÉMETHOVÁ, J., DUBCOVÁ, A., KRAMÁREKOVÁ, H., (2014). The Impacts of the EuropeanUnion´s
common agricultural policy on agriculture in Slovakia. Moravian Geographical Reports, vol. 22, no. 4, pp.
51-64. DOI: 10.1515/mgr-2014-0023.
[14]OROLÍNOVÁ, M., (2009). Chémia a životné prostredie. Trnava: Pedagogická fakulta. ISBN 978-80-8082-
298-9.
Sborník příspěvků XXI. mezinárodní kolokvium o regionálních vědách Kurdějov 13.–15. 6. 2018
692
[15]SZOMBATHOVÁ, N., SOBOCKÁ, J., (2006). Antropizácia pôdy. 1.vydanie. Nitra: SPU. ISBN 80-8069-
710-8.
[16]ŠIMANSKÝ, V., (2011). Fyzikálne vlastnosti černozemí Podunajskej nížiny. [online] ], [cit.: 2018-02-18].
VÚPOP Bratislava Dostupné z : http://old.agroporadenstvo.sk/poda/cernozem_pn.htm?start.
[17]ŠTATISTICKÁ ROČENKA O PÔDNOM FONDE V SR PODĽA ÚDAJOV KATASTRA
NEHNUTEĽNOSTÍ K 1. JANUÁRU 2017, (2016). [online]. [cit. 2018-03-01]. Dostupné z:
http://www.skgeodesy.sk/files/slovensky/ugkk/kataster-nehnutelnosti/sumarne-udaje-katastra-podnom-
fonde/statisticka-rocenka-2016.pdf.
[18]ŠTATISTICKÝ ÚRAD SR, (2017). DATAcube. Poľnohospodárstvo, lesníctvo a rybárstvo – Využitie pôdy.
[online]. [cit. 2018-03-01]. Dostupné z: http://datacube.statistics.sk/#!/view/sk/VBD_SLOVSTAT/pl2004rs/
[19]ŠVEDA, M., VIGAŠOVÁ, D., (2010). Zmeny vo využívaní zeme v zázemí veľkých slovenských miest.
Geografie, vol. 115, no. 4, pp. 413-439. ISSN 1335-9258.
[20]TOBIÁŠOVÁ, E., (2017). Organický podiel pôdy. Percento pre život. Nitra: SPU. ISBN 978-80-552-1735-
2.
[21]TOBIÁŠOVÁ, E., ZAUJEC, A., PORHAJAŠOVÁ, J., POLLÁKOVÁ, N., (2009). Biológia pôdy. 2.
nezmenené vydanie. Nitra: SPU. ISBN 987-80-552-0178-8.
[22]VÝSKUMNÝ ÚSTAV PÔDOZNALECTVA A OCHRANY PÔDY, 2015. [online], [cit. 2017-02-18].
Dostupné z: http://www.vupop.sk/Vyu%C5%BEitie%20p%C3%B4dy%20%5Bpl2004rs%5D.
[23]WACHUDA, J., (2016). Agricultural land use changes according LPIS in Brno Metropolitan Area. Human
Geographies - Journal of Studies & Research in Human Geography, vol. 10, no. 2, pp. 129-146. DOI:
10.5719/hgeo.2016102.3.
[24]ZAUJEC, A., CHLPÍK, J., NÁDAŠSKÝ, J., POLLÁKOVÁ, N., TOBIAŠOVÁ, E., (2009). Pedológia a
základy geológie. 1. vydanie. Nitra: SPU. ISBN 978-80-552-0207-5.
[25]ZAUŠKOVÁ, Ľ., (2010). Pustnutie poľnohospodárskej krajiny Slovenska a jeho formy. Folia Oecologica,
Prírodné vedy: Acta Universitatis Prešoviensis, vol. 51, no. 3, pp. 99-106. ISSN 1338-080X.
[26]ZAUŠKOVÁ, Ľ., MIDRIAK, R., KRAJČOVIČ, V., (2012). Dopad transformačného obdobia a obdobia po
vstupe Slovenska do EÚ na zmeny využívania poľnohospodárskej krajiny. Ekonomika poľnohospodárstva,
vol. XII, no. 4, pp. 98-106. ISSN 1338-6336.
[27]ZELENSKÝ, K., (2002). Typy poľnohospodárskej krajiny. Mapa 1 : 750 000. Atlas krajiny Slovenskej
republiky. Bratislava: Ministerstvo životného prostredia, Banská Bystrica: Agentúra životného prostredia.
Príspevok vznikol v rámci riešenia projektu KEGA č. 044UKF-4/2017 s názvom „Modernizácia výučby
a interdisciplinárneho prístupu v rámci kategórie odpad a odpadové hospodárstvo“.