XXII. MEZINÁRODNÍ KOLOKVIUM O REGIONÁLNÍCH VĚDÁCH. SBORNÍK PŘÍSPĚVKŮ 22nd INTERNATIONAL COLLOQUIUM ON REGIONAL SCIENCES.CONFERENCE PROCEEDINGS Place: Velké Bílovice (Czech Republic) June 12-16, 2019 Publisher: Masarykova univerzita (Masaryk University Press), Brno Edited by: Viktorie KLÍMOVÁ Vladimír ŽÍTEK (Masarykova univerzita / Masaryk University, Czech Republic) Vzor citace / Citation example: AUTOR, A. Název článku. In Klímová, V., Žítek, V. (eds.) XXII. mezinárodní kolokvium o regionálních vědách. Sborník příspěvků. Brno: Masarykova univerzita, 2019. s. 1–5. ISBN 978-80-210-9268-6. DOI. AUTHOR, A. Title of paper. In Klímová, V., Žítek, V. (eds.) 22nd International Colloquium on Regional Sciences. Conference Proceedings. Brno: Masaryk University Press, 2019. pp. 1–5. ISBN 978-80- 210-9268-6. DOI. Publikace neprošla jazykovou úpravou. / Publication is not a subject of language check. Za správnost obsahu a originalitu výzkumu zodpovídají autoři. / Authors are fully responsible for the content and originality of the articles. © 2019 Masarykova univerzita ISBN 978-80-210-9268-6 (online : pdf)       XXII. mezinárodní kolokvium o regionálních vědách Sborník příspěvků Velké Bílovice 12.–14. 6. 2019   110 DOI: 10.5817/CZ.MUNI.P210-9268-2019-13 PODPORA PODNIKANIA FORMOU PRÍSPEVKU NA SAMOSTATNÚ ZÁROBKOVÚ ČINNOSŤ Support of entrepreneurship in the form of self-employment contribution MARCELA KORENKOVÁ Ústav ekonomiky a manažmentu Fakulta prírodných vied Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre Institute of Economics and Management Faculty of Natural Sciences Constantine the Philosopher University in Nitra  Tr. Andreja Hlinku 1, 949 74 Nitra, Slovak Republic E-mail: mkorenkova@ukf.sk Anotácia Základom úspešného podnikania je mať dostatok finančných prostriedkov na zabezpečenie rozbehu podnikania, na bežný chod podniku ako aj následný rozvoj. A práve nedostatok finančných prostriedkov býva častou prekážkou vstupu do podnikania. Jedným zo spôsobov získania finančných prostriedkov pri rozbehu podnikania je aj príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť poskytovaný Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny SR, ktorý je poskytovaný z prostriedkov Európskej únie a zdrojov štátneho rozpočtu Slovenskej republiky. Cieľom článku je zanalyzovať využívanie uvedeného zdroja získania finančných prostriedkov v jednotlivých krajoch Slovenska. Pri spracovaní boli využité dáta poskytnuté Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny SR a tiež zo Štatistického úradu SR. Na základe výsledkov je možné uviesť, že v skúmaných rokoch bolo najviac príspevkov poskytnutých a teda aj najviac pracovných miest vytvorených v Prešovskom, Žilinskom a Košickom kraji a najmenej ich bolo vytvorených v Bratislavskom kraji. Najvyššia úspešnosť schválenia žiadostí však bola v Košickom, Nitrianskom a Bratislavskom kraji. Kľúčové slová príspevok na podnikanie, podpora podnikania, zvýšenie zamestnanosti, samostatne zárobková činnosť Annotation Sufficient funds to start the business, funds for regular operation and further development are the basis for the successful business. Insufficient funds are often the obstacle of starting business. Self-employment contribution is one of the ways of acquiring funds for establishing the business. It is provided by Central Office of Labour, Social Affairs and Family from the funds of European Union and National budget. To analyse the use of this source of funding in the regions of Slovakia, is the goal of the article. We used the data provided by the Central Office of Labour, Social Affairs and Family and The Statistical Office of the Slovak Republic. Based on the results, we can say the highest number of contributions during the focused period was provided in Prešov, Žilina and Košice regions. That also means the highest number of created jobs. The smallest number of contributions was provided and the smallest number of jobs created in Bratislava region. The highest success rate of the approval of applications was in the Košice, Nitra and Bratislava regions. Key words self-employment contribution, support of entrepreneurship, increasing of employment rate, self-employment JEL classification: M54, D25, L26 1. Úvod Podnikateľské prostredie na Slovensku je súčasťou spoločného trhu Európskej únie, ktorej členom sa Slovensko stalo v roku 2004. Aj keď je spoločný trh miestom s voľným pohybom osôb, tovaru, služieb i kapitálu, a teda aj voľným miestom slobodného podnikania, každá krajina má svoje špecifiká vo vzťahu k úrovni vyspelosti a kvalite podnikateľského prostredia vrátane jeho podpory zo strany štátu. Úroveň kvality podnikateľského prostredia vypovedá o vyspelosti ekonomiky krajiny, pričom základom podnikania a podnikateľského sektora tak v EÚ ako aj na Slovensku sú malé a stredné podniky (Fiľa, Maroš, Hudáková, 2017). Podpora malých a stredných podnikov XXII. mezinárodní kolokvium o regionálních vědách Sborník příspěvků Velké Bílovice 12.–14. 6. 2019   111 sa už takmer desaťročia považuje za prioritu na úrovni celej EÚ. V mnohých európskych krajinách pôsobia agentúry na podporu podnikania, je spracovaný akčný plán pre podnikanie a mnoho ďalších iniciatív zameraných na podporu malého a stredného podnikania (Hudáková, Pawera, Vojtech, Vrbinčík, 2016). Na podporu zlepšenia podmienok pre malé a stredné podniky sa vláda SR orientuje okrem zlepšovania legislatívnych a administratívnych podmienok, poskytovaných služieb aj na vytváranie stimulov pre podporu podnikania a súčasne aj zvýšenia zamestnanosti napríklad aj jednoduchším prístupom k financovaniu (Úrad vlády SR, 2019). Vyžaduje si to systémový prístup, ktorý okrem nástrojov aktívnej politiky trhu práce bude využívať aj nástroje hospodárskej, fiškálnej, daňovej, vzdelávacej politiky ako aj opatrenia iných politík (Husáková, Ošková, 2011). Cieľom je, aby sa znižovali regionálne disparity, zvyšovala konkurencieschopnosť regiónov a tým aj kvalita života (Úrad vlády SR, 2019). Začínajúce firmy majú málokedy dostatok vlastných finančných prostriedkov na rozbeh svojho podnikania, a preto väčšinou potrebujú pomoc od druhých. Najčastejšie, ak nemajú dostatok vlastných finančných prostriedkov, je možné o takúto pomoc požiadať rodinu a priateľov. Ak takáto finančná pomoc nestačí, musí podnikateľ využiť aj externé zdroje financovania, ktorými môžu napríklad byť Slovenská záručná a rozvojová banka, Slovak business agency, rôzne granty alebo súťaže pre podnikateľov, dotácie, crowdfunding, investori a podobne (Korenková, 2018). Na základe prieskumu, ktorý bol realizovaný u 153 startupov pôsobiacich na Slovensku 64,1 % podnikateľov uviedlo, že na štart podnikania využili vlastné zdroje, 11,1 % startupov použili zdroje od rodiny a priateľov, 7,8 % formou crowdfundingu, 5,3 % od investorov a s malým percentom (3,9 %) z fondov, bánk a iných zdrojov (Hudáková, 2018). Záujemca o podnikanie sa môže dostať za určitých podmienok k finančnej pomoci aj prostredníctvom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny SR a práve tomuto zdroju získania finančnej pomoci je venovaný predkladaný článok. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny SR (ÚPSVaR) v dnešnej dobe poskytuje niekoľko príspevkov zameraných na zvýšenie zamestnanosti. Jedným z nich je aj „Príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť“, ktorý je poskytovaný z prostriedkov Európskej únie a zdrojov štátneho rozpočtu Slovenskej republiky. Jeho cieľom je zvýšiť zamestnanosť tzv. samozamestnaním, t.j. vstupom do podnikania. Tým sa na jednej strane podporí podnikanie, zvýši zamestnanosť ale aj tvorba nových pracovných miest v tých oblastiach, ktoré sú v jednotlivých regiónoch žiadané. Daný príspevok ÚPSVaR môže poskytnúť len pri splnení určitých podmienok (Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny SR, 2019):  môže sa poskytnúť len tej samostatnej zárobkovo činnej osobe, ktorá plánuje prevádzkovať živnosť v zmysle zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov, alebo bude vykonávať poľnohospodársku výrobu vrátane hospodárenia v lesoch podľa § 12a až 12e zákona č. 105/1990 Zb. o súkromnom podnikaní občanov v znení neskorších predpisov,  nutnou podmienkou je evidencia na ÚPSVaR SR minimálne 3 mesiace,  príspevok môže získať aj uchádzač, ktorý bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej 12 mesiacov ak v období 6 mesiacov pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie pozastavil alebo skončil prevádzkovanie samostatnej zárobkovej činnosti,  samostatne zárobkovú činnosť musí vykonávať nepretržite najmenej 3 roky,  musí o príspevok požiadať písomne ten úrad, v ktorého územnom obvode bude prevádzkovať samostatne zárobkovú činnosť, teda v ktorom vytvorí pracovné miesto. Výška príspevku nie je jednotná, ale závisí od celkovej ceny práce, typu regiónu oprávneného na poskytovanie štátnej pomoci a od priemernej miery evidovanej nezamestnanosti v okrese, v ktorom bude uchádzač o zamestnanie prevádzkovať samostatne zárobkovú činnosť. Príspevok sa poskytuje na dva krát. Do 30 kalendárnych dní odo dňa uzatvorenia dohody o poskytnutie príspevku úrad poskytne najviac 60 % výšky schváleného príspevku a zvyšnú časť, t.j. maximálne 40 % výšky schváleného príspevku, až po uplynutí 12 mesiacov a predložení prvej správy o prevádzkovaní samostatnej zárobkovej činnosti a čerpaní poskytnutého príspevku. Výška maximálneho možného príspevku v jednotlivých rokoch a krajoch je uvedená v nasledovnej tabuľke (Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny SR, 2019). XXII. mezinárodní kolokvium o regionálních vědách Sborník příspěvků Velké Bílovice 12.–14. 6. 2019   112 Tab. 1: Výška maximálneho príspevku na samostatnú zárobkovú činnosť Región Maximálna výška príspevku v € v jednotlivých rokoch 2015 2016 2017 2018 2019 Bratislavský kraj 2832,40 2903,37 2994,62 3126,47 3325,90 Kraje s priemernou mierou evidovanej nezamestnanosti menšej ako je celoslovenský priemer 3398,88 3484,05 3593,55 3751,77 3991,08 Kraje s priemernou mierou evidovanej nezamestnanosti väčšej ako je celoslovenský priemer 4531,84 4645,40 4791,40 5002,36 5321,44 Zdroj: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny SR (2019) Na základe údajov uvedených v tabuľke 1 vidno, že každoročne maximálna výška príspevku na samostatnú zárobkovú činnosť vo všetkých krajoch stúpa. Tiež na vytváraní nových pracovných miest sa veľkou mierou podieľa aj vytváranie centier zdieľaných služieb, o ktorých bližšie ale pojednáva Urbaníková vo svojom článku (Urbaníková, 2017). 1.1 Cieľ a metódy Jedným zo spôsobov ako môžu začínajúci podnikatelia (viď vyššie vyšpecifikovaní) pri štarte svojich podnikateľských aktivít uhradiť aspoň časť nákladov spojených s prevádzkovaním svojho podnikania, je požiadať o „Príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť“. Ten žiadateľovi po splnení určitých podmienok môže poskytnúť Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky. Cieľom článku je na základe využitia kvantitatívnych metód zanalyzovať za jednotlivé kraje Slovenska záujem o tento príspevok a tiež aj koľko príspevkov bolo aj reálne poskytnutých, t. j. koľko pracovných miest bolo vytvorených celkovo za skúmané obdobie aj v jednotlivých rokoch zvlášť za využitia daného príspevku. Našim cieľom bolo aj zistiť nielen koľko, ale aj aké percento žiadosti bolo v jednotlivých rokoch a krajoch schválených, t.j. v ktorých krajoch bola najväčšia úspešnosť schválenia žiadosti žiadateľov. Pri spracovaní boli využité dostupné dáta na Podnikajte.sk a tiež z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny SR aj zo Štatistického úradu SR. 2. Výsledky Podnikateľské subjekty sú základnými prvkami hospodárskeho mechanizmu a nositeľmi ekonomického technického a sociálneho rozvoja spoločnosti. Sú určujúcimi činiteľmi rozvoja regionálnej a miestnej ekonomiky, udržateľného rozvoja národnej ekonomiky a rastu zamestnanosti. Vstup podnikateľských subjektov do trhového ekonomického prostredia však naráža na celý rad prekážok a obmedzení (Hudáková, 2011). Z hľadiska podpory vytvárania pracovných miest a tým zvýšenia zamestnanosti príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť napomáha vstupu samostatne zárobkovo činným osobám na trh práce. V nasledovnej tabuľke 2 uvádzame za jednotlivé roky celkový počet žiadateľov o príspevok na SZČ, počet poskytnutých príspevkov na samostatnú zárobkovú činnosť, t.j. schválených žiadosti a teda počet vytvorených pracovných miest aj s celkovou čerpanou sumou finančných prostriedkov. Tab. 2: Poskytnuté príspevky na samostatnú zárobkovú činnosť (SZČ) Zdroj: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny SR (2019) Na základe údajov uvedených v tabuľke 2 z celkového počtu prijatých žiadostí bolo v roku 2015 schválených 88 % žiadostí, v roku 2016 77 % žiadostí a v roku 2017 84,32 % žiadostí, čo hodnotíme pozitívne. Len za sledované 3 roky tento príspevok pomohol rozbehnúť viac ako 7000 (konkrétne 7274) pracovných miest na samostatnú zárobkovú činnosť a vo forme dotácie bolo za dané roky spolu vyplatených 27 551 725 €. Rok Počet žiadateľov Počet poskytnutých príspevkov (vytvorených pracovných miest) Čerpanie finančných prostriedkov 2015 3018 2656 9 759 184 € 47,10 % žien 52,90 % mužov 2016 2553 1951 8 249 299 € 46,95 % žien 53,05 % mužov 2017 3163 2667 9 543 242 € 48,09 % žien 51,91 % mužov XXII. mezinárodní kolokvium o regionálních vědách Sborník příspěvků Velké Bílovice 12.–14. 6. 2019   113 Vo všetkých 3 skúmaných rokoch bol príspevok poskytnutý približne v rovnakom pomere mužom a ženám. Z hľadiska vekových charakteristík vo všetkých rokoch medzi príjemcami príspevku prevažovali príjemcovia vo veku 30 - 49 rokov (v roku 2015 – 53 %, v roku 2016 – 64 % a v roku 2017 – 57,20 %). Z hľadiska vzdelania najviac príjemcov bolo s úplným stredným odborným vzdelaním vo všetkých skúmaných rokoch (v roku 2015 – 59 %, v roku 2016 – 40,18 % a v roku 2017 – 40,43 %). Z hľadiska štruktúry vytvorených pracovných miest príjemcov príspevku na samostatnú zárobkovú činnosť podľa SK NACE Rev 2, najviac pracovných miest bolo v daných rokoch vytvorených v oblasti stavebníctva, vedeckých, odborných a technických činností a tiež v oblasti veľkoobchodu a maloobchodu. Našim cieľom bolo zistiť, či existujú podstatné rozdiely v počte žiadateľov o príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť v jednotlivých krajoch Slovenska, lebo ako bolo vyššie uvedené súvisí to aj s mierou nezamestnanosti daných okresov v danom kraji a tiež aj s výškou maximálneho možného príspevku. Vývoj miery nezamestnanosti v jednotlivých krajoch a aj poradie krajov podľa miery nezamestnanosti za dané roky je uvedený v tabuľke 3. Tab. 3: Poradie krajov podľa miery nezamestnanosti 2015 2016 2017 Prešovský kraj 15,50 % Prešovský kraj 13,91 % Košický kraj 9,94 % Banskobystrický kraj 14,94 % Banskobystrický kraj 12,80 % Prešovský kraj 9,68 % Košický kraj 14,39 % Košický kraj 12,76 % Banskobystrický kraj 8,67 % Nitriansky kraj 9,71 % Nitriansky kraj 6,96 % Žilinský kraj 4,70 % Žilinský kraj 8,86 % Žilinský kraj 6,92 % Nitriansky kraj 4,05 % Trenčiansky kraj 7,71 % Trenčiansky kraj 5,85 % Trenčiansky kraj 3,53 % Trnavský kraj 6,71 % Bratislavský kraj 4,51 % Bratislavský kraj 3,05 % Bratislavský kraj 5,34 % Trnavský kraj 4,41 % Trnavský kraj 2,60 % Zdroj: Štatistický úrad SR (2019) Na základe vyššie uvedeného vidno, že vo všetkých 3 rokoch patrili Prešovský, Banskobystrický a Košický kraj ku krajom s najvyššou mierou nezamestnanosti. Ako už bolo vyššie uvedené, zaujímal nás počet žiadateľov o príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť (SZČ) v jednotlivých krajoch, ktoré uvádzame na obrázku 1. Obr. 1: Počet žiadateľov o príspevok na SZČ   Zdroj: vlastné spracovanie podľa Seneši, N. (2018) Na základe údajov uvedených na obrázku 1 je možné povedať, že najväčší záujem o daný príspevok mali záujemcovia (uchádzači o zamestnanie) z krajov, v ktorých bola najvyššia miera nezamestnanosti. Vo všetkých 220 342 316 437 433 384 520 366 213 285 207 282 357 337 471 401 187 393 297 400 557 369 582 378 0 100 200 300 400 500 600 700 2015 2016 2017 XXII. mezinárodní kolokvium o regionálních vědách Sborník příspěvků Velké Bílovice 12.–14. 6. 2019   114 troch rokoch bol záujem o daný príspevok najväčší v Prešovskom kraji a najmenší v Bratislavskom kraji s výnimkou v roku 2016, kedy najmenší záujem o príspevok prejavili záujemcovia z kraja Trnavského. Práve tieto kraje aj patrili a aj dnes patria ku krajom s najmenšou mierou nezamestnanosti. Tiež nás zaujímalo aj do akej miery dané žiadosti v jednotlivých krajoch boli schválené, t.j. príspevky boli poskytnuté. Výsledky sú uvedené na obrázku 2. Obr. 2: Počet poskytnutých príspevkov na SZČO   Zdroj: vlastné spracovanie podľa Seneši, N. (2018) V rámci krajov bolo v roku 2015 najviac pracovných miest na SZČ vytvorených, teda bolo schválených žiadostí o daný príspevok a príspevok bol aj poskytnutý v Prešovskom, Trenčianskom, Banskobystrickom a Košickom kraji a najmenej v Bratislavskom kraji. V roku 2016 bolo najviac pracovných miest na SZČ vytvorených v Prešovskom, Košickom, Žilinskom a Banskobystrickom kraji a v roku 2017 najviac pracovných miest na SZČ bolo vytvorených v Prešovskom, Žilinskom, Košickom a Nitrianskom kraji. Vo všetkých troch skúmaných rokoch Prešovský, Banskobystrický a Košický kraj patrili medzi kraje s najvyššou mierou nezamestnanosti, čo potvrdzuje aj tabuľka 3. Z celkového hľadiska najviac pracovných miest za dané roky bolo vytvorených v Prešovskom, Žilinskom a Košickom kraji a najmenej ich bolo vytvorených v Bratislavskom kraji, čo dokazuje aj obrázok 3. Obr. 3: Celkový počet vytvorených pracovných miest za 3 skúmané roky   Zdroj: vlastné spracovanie 192 300 273 410 340 338 458 343 163 222 141 206 291 252 363 313 167 361 188 258 496 322 503 371 0 100 200 300 400 500 600 2015 2016 2017 Bratislavský kraj;  522 Nitriansky kraj;  883 Trnavský kraj;  602 Trenčiansky kraj;  874 Žilinský kraj; 1127 Banskobystrický  kraj; 912 Prešovský kraj;  1324 Košický kraj ;  1027 XXII. mezinárodní kolokvium o regionálních vědách Sborník příspěvků Velké Bílovice 12.–14. 6. 2019   115 Nás však zaujímalo, nielen koľko, ale aj aké percento žiadosti bolo v jednotlivých rokoch a krajoch schválených. Na základe údajov uvedených v tabuľke 4 môžeme povedať, že najviac boli úspešní žiadatelia z Košického, Nitrianskeho a Bratislavského kraja kde bolo najviac schválených žiadosti za dané tri roky. Za hlavné dôvody neschválenia žiadosti regionálne úrady uvádzajú najmä nekvalitne spracované podnikateľské zámery, ktoré sú podmienkou pre získanie príspevku, nepripravenosť žiadateľov na budúce podnikanie, a to hlavne v oblasti legislatívy, neschopnosť presvedčivo obhájiť pred komisiou zámer a stratégiu budúceho podnikania a pozitívne očakávané výsledky prevádzkovania SZČ. Ďalšími dôvodmi bolo, že žiadatelia nevyhoveli kritériám posúdenia komisie z hľadiska efektívnosti, reálnosti a účelnosti podnikateľského zámeru, žiadatelia o príspevok nezrealizovali prieskum trhu vo vzťahu k plánovanej činnosti, majú nepostačujúci prehľad o pracovných príležitostiach a očakávanej klientele, trh v regióne je presýtený zvolenou živnosťou, je predpokladaná nízka udržateľnosť novovytvoreného pracovného miesta, riziko neefektívneho a neúčelového vynaloženia finančných prostriedkov a pod. (Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny SR, 2019). Tab. 4: Percentuálny podiel schválených žiadosti o príspevok na SZČ Kraj Rok Spolu za skúmané obdobie troch rokov2015 2016 2017 Bratislavský kraj 87,27 % 76,52 % 89,3 % 84,19 % Nitriansky kraj 87,71 % 77,89 % 91,85 % 86,57 % Trnavský kraj 86,39 % 68,11 % 63,29 % 73,41 % Trenčiansky kraj 93,82 % 73,04 % 64,5 % 78,11 % Žilinský kraj 78,52 % 81,51 % 89,04 % 83,67 % Banskobystrický kraj 88,02 % 74,77 % 87,26 % 83,67 % Prešovský kraj 88,07 % 77,07 % 86,42 % 84,17 % Košický kraj 93,71 % 78,05 % 98,14 % 89,69 % Zdroj: vlastné spracovanie 3. Záver Malé a stredné podniky sa v súčasnosti považujú za hlavný prvok revitalizujúcej sa ekonomiky. Sú na trhu najpružnejšie, sú zdrojom inovácií a technologického pokroku a veľkou mierou sa podieľajú na tvorbe pracovných miest. Z uvedeného dôvodu je potrebné, aby neustále dochádzalo k podpore malého a stredného podnikania na Slovensku. Okrem legislatívnych faktorov je to možné docieliť aj väčšou informovanosťou ľudí o právach a povinnostiach podnikateľských subjektov a tiež neustálym zlepšovaním podmienok pri získavaní finančných prostriedkov z cudzích zdrojov. Jedným z nástrojov získania finančných prostriedkov z cudzích zdrojov je aj príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť poskytovaný Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Najväčší záujem o daný príspevok bol za skúmané roky zo strany žiadateľov Prešovského kraja a najmenší záujem prejavili žiadatelia z Bratislavského kraja. Za celé skúmané obdobie troch rokov pomohol príspevok rozbehnúť viac ako 7000 pracovných miest čo hodnotíme pozitívne. Najviac pracovných miest za dané tri roky bolo vytvorených v Prešovskom, Žilinskom a Košickom kraji a najmenej ich bolo vytvorených v Bratislavskom kraji. Celkový obnos finančných prostriedkov, ktorý bol vyplatený vo forme dotácie na daný príspevok bol 27 551 725 €. Tento príspevok je všeobecne hodnotený ako nástroj, ktorý do značnej miery prispieva k zníženiu miery nezamestnanosti v jednotlivých regiónoch. Takto vytvorené pracovné miesta s viazanosťou po dobu 3 rokov zabezpečujú, že uchádzači o zamestnanie budú minimálne 3 roky mimo evidencie úradu a úrady potvrdzujú skúsenosť, že tieto zostávajú v prevažnej miere zachované aj po uplynutí dohodnutej doby trvania. Všeobecne je možné povedať, že efektívnosť tohto nástroja sa prejavuje v znížení počtu evidovaných nezamestnaných, v podporení činností a profesii, ktoré sú žiadané na trhu práce v jednotlivých regiónoch, v podporení finančným príspevkom tých žiadateľov, ktorí majú potenciál vytvoriť stabilné pracovné miesta v regióne a udržať ich nielen po dobu 3 rokov (Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny SR, 2019). Literatúra FIĽA, M., MAROŠ, M., HUDÁKOVÁ, J., (2017). Rozvoj malého a stredného podnikania na Slovensku v kontexte aktuálnych postojov obyvateľstva k začatiu podnikania a očakávanej podpore. In Fórum manažéra, vol. 13, no. 2, pp 15-22. ISSN 1336-7773. HUDÁKOVÁ, J., (2018). Startups support in Slovak republic. In XXI. mezinárodní kolokvium o regionálních vědách. Sborník příspěvků. Brno: Masarykova univerzita, pp. 148-154. ISBN 978-80-210-8969-3. DOI 10.5817/CZ.MUNI.P210-8970-2018-18. XXII. mezinárodní kolokvium o regionálních vědách Sborník příspěvků Velké Bílovice 12.–14. 6. 2019   116 HUDÁKOVÁ, M., PAWERA, R., VOJTECH, F., VRBINČIK, M., (2016). Small and medium-sized enterprises in the context of the Slovak and European integration. In 3rd International Multidisciplinary Scientific Conference on Social Sciences and arts SGEM 2016. Sofia, Bulgaria: Stef92 Technology, pp. 597- 604. ISBN 978-619-7105-76-6. HUDÁKOVÁ, M., (2011). Staffing of small and medium-sized enterprises – regional aspect. In 9rd International Conference „Economic Policy in the European Union Member Countries“. Dolní Moravice: VŠB – Technical University of Ostrava and Silesian university in Opava, pp. 140-146. ISBN 978-80-248- 2458-1. HUSÁKOVÁ, M., OŠKOVÁ, S., (2011). Long-Term unemployment in Slovakia and its structural features. In 9rd International Conference „Economic Policy in the European Union Member Countries“. Dolní Moravice: VŠB – Technical University of Ostrava and Silesian university in Opava, pp. 147-153. ISBN 978- 80-248-2458-1. KORENKOVÁ, M., (2018). Podnikateľské minimum. Nitra: Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre. ISBN 978-80-558-1298-4. SENEŠI, N., (2018). Príspevok (dotácia) na podnikanie pre SZČO v roku 2018. [online]. [cit. 2019-03-13]. Dostupné z: https://www.podnikajte.sk/financie-na-podnikanie/prispevok-dotacia-podnikanie-szco-2018. ŠTATISTICKÝ ÚRAD SR, (2019). [online]. [cit. 2019-03-13]. Dostupné z: http://statdat.statistics.sk/cognosext/cgibin/cognos.cgi?b_action=cognosViewer&ui.action=run&ui.object=st oreID(%22i24507BF5039C40238CBE3C03481C3B1A%22)&ui.name=Miera%20evidovanej%20nezamest nanosti%20%5Bpr3108rr%5D&run.outputFormat=&run.prompt=true&cv.header=false&ui.backURL=%2F cognosext%2Fcps4%2Fportlets%2Fcommon%2Fclose.html&run.outputLocale=sk. ÚRAD PRÁCE, SOCIÁLNYCH VECÍ A RODINY SR, (2019). Aktívne opatrenia trhu práce 2015 – štatistiky. [online]. [cit. 2019-03-13]. Dostupné z: https://www.upsvr.gov.sk/statistiky/aktivne-opatrenia-tp- statistiky/kopia-aktivne-opatrenia-trhu-prace-2014.html?page_id=618270. ÚRAD PRÁCE, SOCIÁLNYCH VECÍ A RODINY SR, (2019). Aktívne opatrenia trhu práce 2016 – štatistiky. [online]. [cit. 2019-03-13]. Dostupné z: https://www.upsvr.gov.sk/statistiky/aktivne-opatrenia-tp- statistiky/aktivne-opatrenia-trhu-prace-2016.html?page_id=714224. ÚRAD PRÁCE, SOCIÁLNYCH VECÍ A RODINY SR, (2019). Aktívne opatrenia trhu práce 2017 – štatistiky. [online]. [cit. 2019-03-13]. Dostupné z: https://www.upsvr.gov.sk/statistiky/aktivne-opatrenia-tp- statistiky/aktivne-opatrenia-trhu-prace-2017.html?page_id=802298. ÚRAD PRÁCE, SOCIÁLNYCH VECÍ A RODINY SR, (2019). Príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť - § 49. [online]. [cit. 2019-03-13]. Dostupné z: https://www.upsvr.gov.sk/sluzby-zamestnanosti/nastroje- aktivnych-opatreni-trhu-prace/prispevky-pre-obcana/prispevok-na-samostatnu-zarobkovu-cinnost- 49.html?page_id=13191. ÚRAD VLÁDY SR, (2019). Rozvoj regiónov Slovenska [online]. [cit. 2019-03-13]. Dostupné z: https://www.vlada.gov.sk//rozvoj-regionov-slovenska/. ÚRAD VLÁDY SR, (2019). Programové vyhlásenie vlády SR [online]. [cit. 2019-03-13]. Dostupné z: https://www.vlada.gov.sk/data/files/7179.pdf. URBANÍKOVÁ, M., (2017). Centers of shared services and their impact on the regions. In XX. mezinárodní kolokvium o regionálních vědách. Sborník příspěvků. Brno: Masarykova univerzita, pp. 133-138. ISBN 978- 80-210-8587-9. DOI 10.5817/CZ.MUNI.P210-8587-2017-16.