XXII. MEZINÁRODNÍ KOLOKVIUM O REGIONÁLNÍCH
VĚDÁCH. SBORNÍK PŘÍSPĚVKŮ
22nd
INTERNATIONAL COLLOQUIUM ON REGIONAL
SCIENCES.CONFERENCE PROCEEDINGS
Place: Velké Bílovice (Czech Republic)
June 12-16, 2019
Publisher: Masarykova univerzita (Masaryk University Press), Brno
Edited by:
Viktorie KLÍMOVÁ
Vladimír ŽÍTEK
(Masarykova univerzita / Masaryk University, Czech Republic)
Vzor citace / Citation example:
AUTOR, A. Název článku. In Klímová, V., Žítek, V. (eds.) XXII. mezinárodní kolokvium o regionálních
vědách. Sborník příspěvků. Brno: Masarykova univerzita, 2019. s. 1–5. ISBN 978-80-210-9268-6.
DOI.
AUTHOR, A. Title of paper. In Klímová, V., Žítek, V. (eds.) 22nd
International Colloquium on Regional
Sciences. Conference Proceedings. Brno: Masaryk University Press, 2019. pp. 1–5. ISBN 978-80-
210-9268-6. DOI.
Publikace neprošla jazykovou úpravou. / Publication is not a subject of language check.
Za správnost obsahu a originalitu výzkumu zodpovídají autoři. / Authors are fully responsible for the content and
originality of the articles.
© 2019 Masarykova univerzita
ISBN 978-80-210-9268-6 (online : pdf)
 
 
 
XXII. mezinárodní kolokvium o regionálních vědách Sborník příspěvků Velké Bílovice 12.–14. 6. 2019
 
169
DOI: 10.5817/CZ.MUNI.P210-9268-2019-21
AKADEMICKÝ VÝSKUM V KRAJOCH SLOVENSKA
V ROKOCH 2005-2017 – VYBRANÉ TYPY VEDECKÝCH
PUBLIKÁCIÍ
Academic research in regions of Slovakia in years 2005-2017 –
selected types of scientific publications
MICHAL HLADKÝ
Katedra reg. geografie, ochrany a plánovania krajiny
Prírodovedecká fakulta
Univerzita Komenského v Bratislave
Dep. of reg. geography, planning and environment
Faculty of Natural Sciences
Comenius University in Bratislava
 Ilkovičova 6, 842 15 Bratislava, Slovak Republic
E-mail: michal.hladky@uniba.sk
Anotácia
Významným výstupom v rámci inovačného procesu na Slovensku sú vedecké publikácie, prinášajúce nové
informácie, poznatky, vedecké postupy a pod., ktoré môžu v aplikačnej rovine pozitívne vplývať na regionálny
rozvoj. Tieto publikácie sú produkované spravidla organizáciami akademického výskumu, kam môžeme zahrnúť
predovšetkým univerzity a iné verejné vedecko-výskumné inštitúcie (Slovenská akadémia vied). Cieľom príspevku
je s využitím trojročných kĺzavých priemerov podať priestorovú analýzu početnosti vybraných najvýznamnejších
kategórií vedeckých publikácií (publikácie v karentovaných časopisoch, citácie v karentovaných časopisoch,
vedecké monografie) vo vzťahu k akademickým pracovníkom výskumu a vývoja (na univerzitách a vo verejných
vedecko-výskumných inštitúciách) v krajoch Slovenska v rokoch 2005-2017. V prípade karentovaných časopisov
dominovali v danom období Bratislavský a Košický kraj, pri vedeckých monografiách pozorujeme dlhodobo
vedúce pozície najmä Prešovského a Trnavského kraja. Kraje Trenčiansky a Žilinský sa umiestňovali na
posledných miestach v rámci regiónov Slovenska, vzhľadom na silnú industriálnu bázu a v prípade Trenčianskeho
kraja historicky krátku tradíciu univerzitného výskumu.
Kľúčové slová
vedecké publikácie, akademický výskum, kraje Slovenska
Annotation
Scientific publications are important output of innovation process, bringing new information, knowledge, scientific
practices etc. that can have a positive impact on regional development. These publications are usually produced
by academic research organizations, where mostly universities or other public research institutions can be
included (e.g. Slovak Academy of Sciences). The aim of the paper is to use the three-year moving averages to give
a spatial analysis of the most important categories of scientific publications (current contents publications, current
contents citations, scientific monographs) in relation to research and development employees (at universities and
public research institutions) in regions of Slovakia in years 2005-2017. In the case of the current contents
publications and citations, the Bratislava and Košice regions dominated in the studied period; in the case of
scientific monographs we observe leadership positions of the Prešov and Trnava regions. The regions of Trenčín
and Žilina were ranked in the last places within the regions of Slovakia, due to the strong industrial base and the
relatively weak tradition of university research in case of the Trenčín region.
Key words
scientific publications, academic research, regions of Slovakia
JEL classification: O32
1. Úvod
V 90. rokoch 20. storočia sa začína pertraktovať pojem znalostná ekonomika, kde sa kladie dôraz na znalosti ako
strategickú surovinu a proces učenia ako rozhodujúce faktory z hľadiska trvale udržateľnej
konkurencieschopnosti. Od tohto prístupu sa odráža teória učiacich sa regiónov (learning regions). Malmberg
XXII. mezinárodní kolokvium o regionálních vědách Sborník příspěvků Velké Bílovice 12.–14. 6. 2019
 
170
(1996) popisuje učiace sa regióny prostredníctvom ekonomickej konfigurácie (prítomnosť viacerých podobne
zameraných firiem), technologickej infraštruktúry (resp. existencie výskumných inštitúcií) a kultúry a inštitúcií
regiónu k zabezpečeniu maximalizácie schopnosti učiť sa a inovovať.
Teória učiacich sa regiónov je založená na vytváraní sietí rôznych subjektov v regióne, šírení inovácií a učení.
Práve schopnosť učiť sa a akumulácia znalostí a tvorba podmienok pre vytváranie nových znalostí a inovácií je
základom konkurenčnej výhody a regionálneho rozvoja (Blažek, 2012). K rozvoju tejto teórie prispel najmä
Lundvall (Lundvall, Johnson, 1994). Definuje učiacu sa ekonomiku ako „ekonomiku, kde úspech jednotlivcov,
firiem a regiónov odráža ich schopnosti učiť sa (a nezabudnúť staré praktiky); kde dochádza k rýchlym zmenám a
staré praktiky sa rýchlo stávajú zastaralými a vyžadujú sa nové zručnosti; kde učenie sa zahŕňa zručnosti a
vytvorenie kompetencií, nielen zvýšený prístup k informáciám; kde učenie prebieha vo všetkých častiach
spoločnosti, nielen v high-tech sektore; a kde čistá tvorba pracovných miest je v sektoroch náročných na znalosti
a vedomosti...“ (Lundvall, Johnson, 1994, p. 26).
Pri skúmaní úloh univerzít v regionálnom rozvoji sa ako výrazné príklady javia regióny, ktoré sa vyznačujú
vysokou hustotou podnikov s vysoko rozvinutou technológiou a inovatívnymi aktivitami. Mnohí autori (Thanki,
1999, Hamm, Wenke, 2002, Kitagawa, 2004, 2011, Benneworth, 2006, Popescu, 2011 a i.) zdôrazňujú v rámci
regiónu potrebu kooperácie univerzitných a vedecko-výskumných inštitúcií s podnikateľským sektorom, čo môže
umožniť vznik vysoko technologických odvetví v zázemí univerzity. Úspešným príkladom je podľa viacerých
autorov (Čorejová, Rostášová, 2016, Harrison, Turok, 2017, Vodenko, et al., 2018) úloha Cambridgskej univerzity
vo Veľkej Británii; Stanfordská univerzita s jej vplyvom na vysokú konkurencieschopnosť regiónu južne od San
Francisca (Silicon Valley v údolí Santa Clara, kde vzniklo veľké množstvo podnikov na mikroelektroniku
a software); či univerzitné jadro regiónu Route 128 v Massachusetts, tvorené Harvardskou univerzitou a
Massachusettským technologickým inštitútom (MIT), ktoré výrazne prispievajú k rozvoju informačnokomunikačných
technológií. Vznik inovatívnych regiónov môže byť buď spontánny, kedy takéto regióny vznikli
v okolí univerzít (regióny Route 128 a Silicon Valley), alebo plánovaný a podporovaný štátom (región Cambridge
vo Veľkej Británii, Sophia Antipolis s univerzitou Nice Sophia Antipolis vo Francúzsku).
1.2 Cieľ a metódy
V regionálnej štruktúre Slovenka môžeme v dlhodobom časovom horizonte pozorovať výrazné disparity v stupni
sociálno-ekonomického rozvoja (Švecová, Rajčáková, 2014), vrátane oblasti vedy a výskumu (Rajčáková,
Švecová, 2015). Cieľom príspevku je na základe trojročných kĺzavých priemerov analyzovať priestorovú
diferenciáciu a dynamiku vybraných ukazovateľov z oblasti najvýznamnejších kategórií vedeckých publikácií
(publikácie v karentovaných časopisoch, citácie v karentovaných časopisoch, vedecké monografie) v krajoch vo
vzťahu k akademickým pracovníkom univerzít a verejných vedecko-výskumných inštitúcií v rokoch 2005-2017.
Absolútne údaje o najvýznamnejších vedeckých publikáciách ako aj o pracovníkoch akademického výskumu
podľa krajov Slovenska (regióny NUTS III) za roky 2005-2017 boli získané z databáz Štatistického úradu SR
(2018) (ďalej „ŠÚ SR“) a Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR (2018) (ďalej „MŠVVaŠ SR“).
Následne v ďalšom kroku boli v jednotlivých krajoch vypočítané podiely jednotlivých kategórií vedeckých
publikácií na 1 pracovníka akademického výskumu a tieto boli vztiahnuté k referenčnej hodnote za celé Slovensko
a vynásobené 100 (t.j. celoslovenský priemer = 100 percent). Pre elimináciu krátkodobých fluktuácií a vyššiu
objektivitu výskumu boli využité trojročné kĺzavé priemery a výsledná hodnota bola priradená prostrednému roku
z daného trojročného intervalu, čiže z pôvodného časového intervalu rokov 2005-2017 „vypadli“ krajné roky
a jednotlivé ukazovatele boli sledované v období medzi rokmi 2006-2016 (napr. hodnota za rok 2006 bola
stanovená ako trojročný priemer za roky 2005-2007). Výsledky boli následne analyzované a graficky spracované
vo forme tabuliek, grafov a máp.
2. Priestorová diferenciácia vybraných kategórií vedeckých publikácií na Slovensku
Napriek faktu, že v absolútnom počte publikácií v karentovaných časopisoch jednoznačne počas celého
sledovaného obdobia rokov 2006-2016 dominoval Bratislavský kraj (Obr. 2). Napríklad v roku 2016 evidoval s 2
474 publikáciami viac ako dvojnásobnú hodnotu oproti 2. kraju v poradí (Košický s 1 164 publikáciami), tak pri
relatívnych počtoch na 1 pracovníka akademického výskumu zaznamenal 1. miesto v danom časovom intervale
len raz (Obr. 1), a to v roku 2007 s hodnotou 131,7 %, teda o takmer tretinu vyššou ako bol celoslovenský priemer,
v ostatných rokoch sa na 1. pozícii umiestnili kraje Košický (roky 2008, 2009, 2012, 2013, 2014, 2015, 2016)
a Nitriansky (roky 2006, 2010, 2011). Maximálna úroveň koncentrácie tohto ukazovateľa vzhľadom na celé
územie Slovenska bola dosiahnutá v roku 2006 v Nitrianskom kraji (hodnota 236,1 %) (Tab. 1). Najmenej
publikácií v karentovaných časopisoch v prepočte na 1 vedecko-výskumného pracovníka vykazoval do roku 2011
Trenčiansky kraj, následne v ďalšom období Žilinský kraj, pričom minimálna hodnota z celého obdobia bola
XXII. mezinárodní kolokvium o regionálních vědách Sborník příspěvků Velké Bílovice 12.–14. 6. 2019
 
171
v roku 2009 v Trenčianskom kraji (11,2 %). Najvyššiu stabilitu výsledku vzhľadom na celé Slovensko si udržiaval
Bratislavský kraj, ktorý v každom roku zaznamenal hodnotu vyššiu ako celoslovenský priemer. Košický kraj
vykazoval nadpriemernú úroveň v každom roku okrem roku 2006 a Nitriansky kraj v období do roku 2012
(vrátane).
Tab. 1: Vybrané kategórie vedeckých publikácií na 1 pracovníka výskumu a vývoja podľa krajov Slovenska
v rokoch 2006, 2009, 2013, 2016 (percentá; priemer Slovenska: 100 %)
Kraj
2006 2009 2013 2016
PKČ CKČ VM PKČ CKČ VM PKČ CKČ VM PKČ CKČ VM
BA 120,1 148,4 97,7 116,9 148,2 97,7 127,8 150,8 86,4 116,3 133,7 84,4
TT 66,0 106,1 132,9 52,7 48,6 120,8 52,4 59,6 143,9 57,7 37,3 169,6
TN 22,3 27,9 76,1 11,2 4,1 15,8 59,7 27,6 99,9 56,1 46,2 145,1
NR 236,1 99,5 105,3 135,9 80,8 124,9 62,6 68,3 150,5 68,7 81,8 155,5
ZA 29,9 34,0 83,4 29,3 36,7 84,1 28,4 18,0 62,7 44,7 46,7 71,9
BB 40,5 20,2 190,4 28,9 48,1 165,1 56,1 34,4 111,3 69,8 54,1 121,0
PO 54,2 32,2 130,0 63,4 59,9 177,2 60,2 34,9 199,3 72,0 35,7 177,4
KE 64,0 81,9 64,4 173,8 104,5 81,0 168,3 130,0 87,2 151,4 119,3 70,2
Vysvetlivky: PKČ – publikácie v karentovaných časopisoch, CKČ – citácie v karentovaných časopisoch, VM –
vedecké monografie
Skratky krajov: BA – Bratislavský, TT – Trnavský, TN – Trenčiansky, NR – Nitriansky, ZA – Žilinský, BB –
Banskobystrický, PO – Prešovský, KE - Košický
Zdroj: ŠÚ SR (2018), MŠVVaŠ SR (2018), vlastné spracovanie.
Podľa citácií v karentovaných časopisoch, v absolútnych aj relatívnych ukazovateľoch počas sledovaného obdobia
jednoznačne zaznamenal každoročne vedúcu pozíciu Bratislavský kraj (Obr. 3-4) (napr. v roku 2016 v absolútnych
údajoch vykazoval s 43 130 citáciami viac ako trojnásobný počet citácií ako na 2. mieste umiestnený Košický kraj
s 13 921 citáciami), ktorý dosahoval v relatívnych údajch približne takmer 1,5-násobok priemeru Slovenska
(rozpätie hodnôt od 133,7 % v roku 2016 po 150,8 % v roku 2013) (Tab. 1). Na 2. mieste sa väčšinu rokov
umiestňoval v počte citácií na 1 pracovníka výskumu Košický kraj, s výnimkou rokov 2006 a 2007, kedy túto
pozíciu obsadil kraj Trnavský. Zároveň môžeme konštatovať, že kraje umiestnené na 2. mieste dosiahli v každom
roku nadpriemernú hodnotu v porovnaní s celým Slovenskom. Na poslednom mieste sa väčšinu rokov umiestnil
kraj Trenčiansky (roky 2007, 2008, 2009, 2010, 2011, 2012), v troch rokoch (2013, 2014, 2015) kraj Žilinský,
a v ostatných rokoch kraje Banskobystrický (2006) a Prešovský (2016). Minimálnu hodnotu ukazovateľa
pozorujeme v roku 2009 v Trenčianskom kraji (4,1 %).
V prípade vedeckých monografií dominoval v absolútnych číslach v sledovanom období Bratislavský kraj (Obr.
6) (napr. v roku 2016 s hodnotou 494 viac ako trojnásobný počet monografií v porovnaní s 2. krajom v poradí
(Nitriansky so 194 monografiami), Košický kraj sa umiestnil vtedy až na 3. mieste so 149 monografiami). Pri
relatívnom ukazovateli prepočítanom na počet pracovníkov akademického výskumu bol vývoj na prvých
priečkach v rámci krajov Slovenska pomerne turbulentný (Obr. 5). Do roku 2008 1. miesto obsadzoval kraj
Banskobystrický, od roku 2009 kraj Prešovský. Maximálna hodnota ukazovateľa v sledovanom období bola
dosiahnutá v roku 2013 v Prešovskom kraji (199,3 %) (Tab. 1). Čo sa týka poradia na poslednej pozícii, môžeme
pozorovať podobný trend ako v prípade publikácií v karentovaných časopisoch. Do roku 2011 sa na poslednej
priečke umiestňoval Trenčiansky kraj, od roku 2012 (vrátane) Žilinský kraj, akurát s tým rozdielom, že v rokoch
2006 a 2016 dosiahol túto pozíciu kraj Košický (minimálna hodnota dosiahnutá v roku 2009 v Trenčianskom kraji:
15,8 %). Až štyri kraje (Trnavský, Nitriansky, Banskobystrický, Prešovský) zaznamenali v každom roku
nadpriemernú úroveň ukazovateľa v porovnaní s celoslovenským priemerom a navzájom sa prestriedali
v sledovanom období na popredných pozíciách (1.-2. miesto). Zároveň nadpriemernú hodnotu oproti celému
Slovensku dosiahol v rokoch 2007 a 2008 aj kraj Bratislavský, a v rokoch 2012, 2014, 2015, 2016 kraj
Trenčiansky, ktorý sa v prvej fáze umiestňoval na posledných pozíciách (7.-8.), ako sme spomínali v texte vyššie.
XXII. mezinárodní kolokvium o regionálních vědách Sborník příspěvků Velké Bílovice 12.–14. 6. 2019
 
172
Obr. 1: Počet karentovaných publikácií na 1 zamestnanca výskumu a vývoja podľa krajov Slovenska v rokoch
2006 – 2016 (percentá; priemer Slovenska: 100 %)
 
Zdroj: ŠÚ SR (2018), MŠVVaŠ SR (2018), vlastné spracovanie.
Obr. 2: Počet karentovaných publikácií na 1 zamestnanca výskumu a vývoja podľa krajov Slovenska v roku
2016 (priemer Slovenska: 100 %)
 
Zdroj: ŠÚ SR (2018), MŠVVaŠ SR (2018), vlastné spracovanie.
 
XXII. mezinárodní kolokvium o regionálních vědách Sborník příspěvků Velké Bílovice 12.–14. 6. 2019
 
173
Obr. 3: Počet karentovaných citácií na 1 zamestnanca výskumu a vývoja podľa krajov Slovenska v rokoch
2006 – 2016 (percentá; priemer Slovenska: 100 %)
 
Zdroj: ŠÚ SR (2018), MŠVVaŠ SR (2018), vlastné spracovanie.
Obr. 4: Počet karentovaných citácií na 1 zamestnanca výskumu a vývoja podľa krajov Slovenska v roku 2016
(priemer Slovenska: 100 %)
 
Zdroj: ŠÚ SR (2018), MŠVVaŠ SR (2018), vlastné spracovanie.
XXII. mezinárodní kolokvium o regionálních vědách Sborník příspěvků Velké Bílovice 12.–14. 6. 2019
 
174
Obr. 5: Počet vedeckých monografií na 1 zamestnanca výskumu a vývoja podľa krajov Slovenska v rokoch
2006 – 2016 (percentá; priemer Slovenska: 100 %)
Zdroj: ŠÚ SR (2018), MŠVVaŠ SR (2018), vlastné spracovanie.
Obr. 6: Počet vedeckých monografií na 1 zamestnanca výskumu a vývoja podľa krajov Slovenska v roku 2016
(priemer Slovenska: 100 %)
 
Zdroj: ŠÚ SR (2018), MŠVVaŠ SR (2018), vlastné spracovanie.
3. Záver
Vedúca pozícia Bratislavského a Košického kraja, s Bratislavou a Košicami ako dlhodobo hlavnými pólmi rozvoja
Slovenska s vysokou koncentráciou univerzitných a výskumných inštitúcií (Rajčáková, Švecová, 2018), sa
v oblasti akademického výskumu pri vybraných relatívnych ukazovateľoch vedy a výskumu v prepočte na 1
pracovníka výskumu v sledovanom období 2005-2017 potvrdila v prípade publikácií a citácií v karentovaných
časopisoch. Pri vedeckých monografiách bola situácia zložitejšia a napriek dôležitým pozíciám týchto krajov
v rámci regiónov Slovenska pri absolútnych údajoch, v prípade relatívneho ukazovateľa sa na popredných
priečkach (1., 2. miesto) v danom období umiestňovali najmä Prešovský a Trnavský kraj, do roku 2010
Banskobystrický kraj a od roku 2011, okrem roku 2016, aj Nitriansky kraj. Kraje Trenčiansky a Žilinský sa pri
všetkých vyššie uvedených kategóriách vedeckých publikácií umiestňovali dlhodobo na posledných pozíciách,
XXII. mezinárodní kolokvium o regionálních vědách Sborník příspěvků Velké Bílovice 12.–14. 6. 2019
 
175
najmä vďaka silnej industriálnej báze na území Stredného Považia (čo spôsobovalo menšie zastúpenie
akademického výskumu v týchto krajoch a silnejšiu pozíciu komerčného aplikačne orientovaného výskumu
a vývoja) a slabšou tradíciou univerzitného výskumu, najmä v prípade Trenčianskeho kraja, keďže Trenčín je
spomedzi krajských miest na Slovensku najmladším univerzitným centrom (Rehák, 2005). Potenciál univerzitného
resp. akademického výskumu v jednotlivých krajoch Slovenska vytvára bázu pre fungovanie znalostných sietí,
klastrových iniciatív a pod. spolu s podnikateľským sektorom, kde sa zistené poznatky môžu preniesť do
aplikačnej roviny a pozitívne vplývať na regionálny rozvoj, aj keď zatiaľ podľa Reháka et al. (2015) je kooperácia
uuniverzít (ako hlavných organizácií, v ktorých sa realizuje akademický výskum) s regionálnymi aktérmi na
nedostatočnej úrovni. Pozitívny posun v tejto oblasti môžu priniesť v budúcnosti napríklad špecializované centrá
excelentnosti a pod.
Literatúra
[1] BENNEWORTH, P., (2006). The role of university spin-off firms in strengthening regional innovation
systems in weaker places. [online]. [cit. 2019-03-15]. Dostupné z:
https://s3.amazonaws.com/academia.edu.documents/22055582/paul_benneworth.pdf?AWSAccessKeyId=A
KIAIWOWYYGZ2Y53UL3A&Expires=1553128298&Signature=V5XoRhfnhgwfRn3GqNc45yqysF8%3D
&response-content-disposition=inline%3B%20filename%3DThe_role_of_university_spin-off_firms_in.pdf
[2] BLAŽEK, J., (2012). Regionální inovační systémy a globální produkční sítě: dvojí optika na zdroje
konkurenceschopnosti v současném světě? Geografie, vol. 117, no. 2, pp. 209-233. ISSN 1212-0014.
[3] ČOREJOVÁ, T., ROSTÁŠOVÁ, M., (2016). University – industry partnership in the context of regional and
local development. In Proceedings of the International Conference on Information Technology Based Higher
Education and Training. Istanbul: IEEE, p. 1-6. ISBN 978-1-5090-0778-3. DOI
10.1109/ITHET.2016.7760698.
[4] HAMM, R., WENKE, M., (2002). Die Bedeutung von Fachhochschulen für die regionale
Wirtschaftsentwicklung. Eine Darstellung am Beispiel der Fachhoschule Niederrhein. Raumforschung und
Raumordnung, vol. 60, no. 1, pp. 28-36. ISSN 0034-0111. DOI 10.1007/BF03185691.
[5] HARRISON, J., TUROK, I., (2017). Universities, knowledge and regional development. Regional Studies,
vol. 51, no. 7, pp. 977-981. ISSN 0034-3404. DOI 10.1080/00343404.2017.1328189.
[6] KITAGAWA, F., (2011). City-regions, Innovations and Universities : the Evolution and Transition of the UK
Urban Governance Institutions. International Journal of Knowledge-Based Development, vol. 2, no. 2, pp.
185-201. ISSN 2040-4468. DOI 10.1504/IJKBD.2011.041247.
[7] LUNDVALL, B.A., JOHNSON, B., (1994). The learning economy. Journal of Industry Studies, vol. 1, no. 2,
pp. 23-42. ISSN 1320-6095. DOI 10.1080/13662719400000002.
[8] MALMBERG, A., (1996). Industrial geography: agglomaration and local milieu. Progress in Human
Geography, vol. 20, no. 3, pp. 392-403. ISSN 0309-1325. DOI 10.1177/030913259602000307.
[9] MINISTERSTVO ŠKOLSTVA, VEDY, VÝSKUMU A ŠPORTU SR, (2018). Dokumenty štatistických
ukazovateľov: roky 2005-2017. [online]. [cit. 2019-03-15]. Dostupné z:
https://www.vedatechnika.sk/SK/VedaATechnikaVSR/Stranky/StatistickeUkazovatele.aspx.
[10]POPESCU, A., (2011). The University as a Regional Development Catalyst : Frameworks to Access the
Contribution of Higher Education to Regional Development. [online]. [cit. 2019-03-15]. Dostupné z:
https://www.researchgate.net/publication/228268034_The_University_as_a_Regional_Development_Cataly
st_Frameworks_to_Assess_the_Contribution_of_Higher_Education_to_Regional_Development.
[11]RAJČÁKOVÁ, E., ŠVECOVÁ, A., (2015). Regionálne disparity na Slovensku v kontexte kohéznej politiky
EÚ 2007-2013. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave. ISBN 978-80-223-3792-2.
[12]RAJČÁKOVÁ, E., ŠVECOVÁ, A., (2018). Ľudské zdroje – regionálne disparity v kontexte politiky
súdržnosti EÚ 2007-2013 na Slovensku. Geografický časopis, vol. 70, no. 1, pp. 79-96. ISSN 0016-7193. DOI
10.31577/geogrcas.2018.70.1.05.
[13]REHÁK, Š., (2005). Univerzita ako katalyzátor poznatkov v regiónoch. In New Members – New Challenges
for the European Development Regional Policy. Conference Proceedings. Košice: Technická univerzita, pp.
285-290. ISBN (?).
[14]REHÁK, Š., DŽUPKA, P., SEKELSKÝ, L., ŠEBOVÁ, M., (2015). Lokálne ekonomické vplyvy univerzít.
Bratislava: Vydavateľstvo Ekonóm. ISBN 978-80-225-4007-0.
[15]ŠTATISTICKÝ ÚRAD SR, (2018). Databáza DATAcube, [online]. [cit. 2019-03-15]. Dostupné z:
http://datacube.statistics.sk/TM1WebSK/TM1WebLogin.aspx.
[16]ŠVECOVÁ, A., RAJČÁKOVÁ, E., (2014). Regionálne disparity v sociálno-ekonomickej úrovni regiónov
Slovenska v rokoch 2001 – 2013. In Lauko, V. (ed.). Regionálne dimenzie Slovenska. Bratislava: Univerzita
Komenského v Bratislave, pp. 257-294. ISBN 978-80-223-3725-0.
[17]THANKI, R., (1999). How do we know the value of higher education to regional development? Regional
Studies, vol. 33, no. 1, pp. 84-89. ISSN 0034-3404.
XXII. mezinárodní kolokvium o regionálních vědách Sborník příspěvků Velké Bílovice 12.–14. 6. 2019
 
176
[18]VODENKO, K.V., PONOMARYOV, P.A., VERGUN, T.V., ZRITNEVA, E.I., VOLKOVA, L.A., (2018).
University as center of regional social-economic and scientific-innovative development. Modern Journal of
Language Teaching Methods, vol. 8, no. 3, pp. 89-99. ISSN 2251-6204.
Príspevok bol spracovaný v rámci grantu VEGA č. 1/0540/16 Sociálne, ekonomické a environmentálne
determinanty rozvoja a transformácie regiónov: regionálnogeografický prístup.