XXII. MEZINÁRODNÍ KOLOKVIUM O REGIONÁLNÍCH
VĚDÁCH. SBORNÍK PŘÍSPĚVKŮ
22nd
INTERNATIONAL COLLOQUIUM ON REGIONAL
SCIENCES.CONFERENCE PROCEEDINGS
Place: Velké Bílovice (Czech Republic)
June 12-16, 2019
Publisher: Masarykova univerzita (Masaryk University Press), Brno
Edited by:
Viktorie KLÍMOVÁ
Vladimír ŽÍTEK
(Masarykova univerzita / Masaryk University, Czech Republic)
Vzor citace / Citation example:
AUTOR, A. Název článku. In Klímová, V., Žítek, V. (eds.) XXII. mezinárodní kolokvium o regionálních
vědách. Sborník příspěvků. Brno: Masarykova univerzita, 2019. s. 1–5. ISBN 978-80-210-9268-6.
DOI.
AUTHOR, A. Title of paper. In Klímová, V., Žítek, V. (eds.) 22nd
International Colloquium on Regional
Sciences. Conference Proceedings. Brno: Masaryk University Press, 2019. pp. 1–5. ISBN 978-80-
210-9268-6. DOI.
Publikace neprošla jazykovou úpravou. / Publication is not a subject of language check.
Za správnost obsahu a originalitu výzkumu zodpovídají autoři. / Authors are fully responsible for the content and
originality of the articles.
© 2019 Masarykova univerzita
ISBN 978-80-210-9268-6 (online : pdf)
 
 
 
XXII. mezinárodní kolokvium o regionálních vědách Sborník příspěvků Velké Bílovice 12.–14. 6. 2019
 
194
DOI: 10.5817/CZ.MUNI.P210-9268-2019-24
ČO OVPLYVŇUJE PODNIKATEĽSKÉ ZÁMERY
MATURANTOV POCHÁDZAJÚCICH Z MESTA A Z VIDIEKA?
What influences entrepreneurial intentions of high-school
graduates from city and countryside?
STANISLAV KOLOŠTA
GABRIELA NEDELOVÁ
FILIP FLAŠKA
JANA HRONCOVÁ VICIANOVÁ
Katedra verejnej ekonomiky a regionálneho rozvoja
Ekonomická fakulta
Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici
Depart. of Public Economy and Regional Development
Faculty of Economics
Matej Bel University in Banská Bystrica
 Tajovského 10, 975 90 Banská Bystrica, Slovak Republic
E-mail: stanislav.kolosta@umb.sk, gabriela.nedelova@umb.sk, filip.flaska@umb.sk, jana.vicianova@umb.sk
Anotace
Cieľom článku je vysvetliť spoločné a rozdielne črty v podnikateľskom vzdelávaní, individuálnych a kontextuálnych
faktorov ako premenných vysvetľujúcich podnikateľské zámery (PZ) mládeže, ktorá pochádza z dvoch rôznych
prostredí - mesta a dediny. Údaje boli zbierané v dvoch kolách dobrovoľných anonymných elektronických
prieskumov medzi maturantmi na stredných školách. Použili sme metódu hlavných komponentov a regresnú
analýzu. Z výsledkov vyplýva, že mladí Slováci z prevažne vidieckych regiónov majú pomerne vysokú úroveň PZ,
zdá sa však, že im chýbajú dostatočné podnikateľské znalosti, ktoré im pomôžu lepšie čeliť náročným podmienkam
v reálnej ekonomike; to naznačuje oblasti, ktoré by bolo vhodné zlepšiť v rámci vzdelávacieho procesu na
stredných školách. Líderstvo, autonómia a proaktívna osobnosť ako kariérne kotvy s podporou rodiny a priateľov
sú hlavnými faktormi, ktoré vysvetľujú PZ medzi mládežou vyrastajúcou v slovenských mestách a dedinách.
Klíčová slova
podnikateľské zámery, faktory, mládež, podnikanie
Annotation
The aim of this study is to explain common and different traits in entrepreneurial education, individual and
contextual factors as variables explaining entrepreneurial intentions (EI) of youth growing in two different
environments – city and village. We are also investigating, if young people are willing to start their carrier in
place of their birth. Data were collected in two rounds of voluntary anonymous electronic surveys among students
finishing their high-school studies. We have applied principal component and regression analysis. Results show
that young Slovaks from predominately rural regions have quite high EI, but it seems that they lack sufficient
entrepreneurial knowledge to help them to be able to face the challenging conditions in the real economy; therefore
higher quality of education processes focused on entrepreneurship at Slovak high schools is needed. Leadership,
autonomy and proactive personality as career anchors and perceived support from family and friends are major
factors explaining EI among youth growing up in Slovak cities and villages.
Key words
Entrepreneurial intentions, factors, youth, entrepreneurship
JEL classification: R1, J2, M2
XXII. mezinárodní kolokvium o regionálních vědách Sborník příspěvků Velké Bílovice 12.–14. 6. 2019
 
195
1. Úvod
Vlády a miestne komunity na celom svete uznali, že kľúčom k budovaniu prosperity a stimuláciou regionálneho
rastu je podpora podnikania medzi ľuďmi, najmä mládežou (Sharma, Madan, 2014). Vysoký stupeň podnikania je
potrebný na vytvorenie nových a alternatívnych pracovných miest a na zabránenie nadmernej migrácii
obyvateľstva z menej rozvinutých regiónov. Podpora podnikania je tiež dôležitou súčasťou vnútroštátnych politík,
ktoré sa zaoberajú regionálnym rozvojom a vzdelávaním v oblasti podnikania. Iniciatívy EÚ "Mládež v pohybe"
a "Program pre nové zručnosti a nové pracovné miesta" sú zamerané na rozvíjanie potenciálu mladých ľudí a tiež
kladú mladých ľudí do centra tohto rámcového programu EÚ. Údaje z Informačného centra Slovenskej republiky
o vede a technike ukázali, že v roku 2016 55% študentov stredných škôl na Slovensku neabsolvovalo
vysokoškolské štúdium. Títo študenti nemajú príležitosť zapojiť sa do programov vysokoškolského
podnikateľského vzdelávania. To bol dôvod prešetrovania vzťahu medzi podnikateľskými zámermi (PZ) a účasťou
na podnikateľských kurzoch a odbornej príprave študentov stredných škôl v maturitnom ročníku štúdia. Okrem
toho, našim zámerom bolo získať hlbší pohľad do hnacích síl ovplyvňujúcich PZ medzi slovenskou mládežou.
2. Cieľ a metodika
Táto štúdia má za cieľ vysvetliť spoločné a rozdielne črty v podnikateľskom vzdelávaní mladých ľudí, spolu s
individuálnymi a kontextuálnymi faktormi ako premennými vysvetľujúcimi PZ mládeže, ktorá vyrastá v dvoch
rôznych prostrediach - mesto a dedina. Tiež skúmame, či sú mladí ľudia ochotní začať podnikať v mieste svojho
narodenia. Môžeme nájsť niektoré štúdie zamerané na prešetrovanie faktorov vplývajúcich na PZ ľudí žijúcich vo
vidieckych oblastiach (napr. Bao, Peng, 2016, Elert, N. a kol., 2015, Altinay a kol., 2012), ale zriedka natrafíme
na štúdie zamerané na PZ mládeže z prevažne vidieckych oblastí v poslednom roku stredoškolského štúdia (napr.
Nesse a kol., 2015); je to obdobie, kedy mladí ľudia premýšľajú a rozhodujú sa o svojich budúcich perspektívach,
kedy PZ môžu byť rozhodujúce pre začatie vlastného podnikania alebo kedy faktory ovplyvňujúce PZ môžu
ovplyvniť ich ďalšie štúdium. Zistenia, ktoré vysvetľujú podnikateľské vzdelávanie vo vzťahu k PZ, by mohli
slúžiť ako jeden z vhodných podkladov na možné budúce zmeny pri zlepšovaní rôznych foriem podnikateľského
vzdelávania mladých ľudí na Slovensku.
Vývoj a zázemie PZ obsiahlo zosumarizovali Fayolle a Liñán (2014) pričom za východisko býva považovaná
teória plánovaného správania (Ajzen, 1991; Krueger et al., 1993). Podnikanie je potrebné chápať ako proces a
výskumníci našli dve hlavné skupiny faktorov, ktoré majú vplyv na naštartovanie tohto procesu: kontextuálne a
individuálne faktory (Mazzarol a kol., 1999). V tomto článku sa pozrieme na dve hlavné skupiny kontextuálnych
faktorov: kultúrny a sociálny kapitál. Z individuálnych faktorov sa zameriame na pohlavie, kariérne kotvy,
proaktívnu osobnosť, geografický pôvod – mesto, vidiek a podnikateľské vzdelávanie a tréning. Podrobnejšiu
charakteristiku jednotlivých premenných uvádza štúdia Kološta, Flaška (2018).
Obr.1: Teoretický model štúdie
Zdroj: vlastné spracovanie
Teoretický model tejto štúdie je znázornený na obrázku 1. Integrovaný kultúrny kapitál možno považovať za
výsledok individuálneho socializačného procesu (dlhodobo rozvíjané vedomosti či postoje). Zaraďujeme sem aj
vplyv rodičov ako vzorov, čo zvyčajne má vplyv aj na PZ ich potomkov. Sociálny kapitál (Field, 2003) je úzko
prepojený na sociálne siete a siete kontaktov (známi, priatelia). Kariérne kotvy sú definované Scheinom (1990)
ako kombinácia vnímaných kompetencií, motívov a hodnôt, ktorých sa človek nevzdá. Je to tiež zrkadlo vnímania
samých seba. Na základe predošlých štúdií (Timmons a Spinelli, 2003; Schein 1975) budeme považovať za
kariérne kotvy v preferenciách mládeže: líderstvo, autonómiu, tvorivosť, bezpečnosť, a vedecko-technickú
špecializáciu. Proaktívnu osobnosť definovali Bateman a Crant (1993) ako koncept relatívne stabilných tendencií
Kontextuálne faktory
Kultúrny kapitál (rodičia a známi ako podnikatelia), sociálny
kapitál (priatelia a iní ľudia ako podnikatelia, podpora od rodiny
a priateľov)
Individuálne faktory
Pohlavie, kariérne kotvy (líderstvo, autonómia, bezpečnosť,
kreativita, záujem o techniku a univerzitné štúdium), proaktívna
osobnosť (podľa Nesse a kol.), ochota začať podnikať v mieste
narodenia, podnikateľské vzdelávanie a tréning
Podnikateľské zámery
maturantov
XXII. mezinárodní kolokvium o regionálních vědách Sborník příspěvků Velké Bílovice 12.–14. 6. 2019
 
196
pri meniacom sa prostredí. Proaktívni ľudia nevinia okolnosti či podmienky, rozhodujú sa na základe hodnôt.
Tento ukazovateľ bude tvoriť poslednú skupinu premenných, skúmaných vo vzťahu k PZ mládeže. Premenné sme
konštruovali na základe odpovedí dotazníkového prieskumu rovnakým spôsobom ako Nesse a kol. (2015).
Údaje boli zhromaždené v dvoch kolách dobrovoľných anonymných elektronických prieskumov medzi študentmi,
ktorí dokončili štúdium na stredných školách - celkovo sme zozbierali odpovede od 537 respondentov (študenti,
ktorí dokončili štúdium na strednej škole v máji 2016 - 251 odpovedí a študenti končiaci v máji 2017 - 286
odpovedí). Google dotazníky boli distribuované medzi poslednými ročníkmi stredných škôl prostredníctvom emailu
v škole alebo poskytnutím internetovej stránky školy s odkazom na dotazník. Študenti mohli vyplniť
dotazníky počas hodín informatiky alebo doma. Nasledujúce postupy boli aplikované na celú vzorku (Spolu);
Potom sme rozdelili respondentov do dvoch vzoriek: tých, ktorí vyrastajú v mestách (Mesto) a tých, ktorí vyrastajú
v dedinách (Dedina). Počas konštrukcie premenných a otázok v dotazníkovom prieskume sme zachovali rovnaký
postup ako v nórskej študii autorov Nesse a kol. (2015).
Závislú premennú Podnikateľské zámery (PZ) sme skonštruovali z 5 položiek rovnako ako Nesse et al. (2015) stupnica
od 1 "silne súhlasím" s 5 "nesúhlasím". Vykonali sme analýzu hlavných komponentov PCA, aby sme
skontrolovali, či by bolo vhodné popísať súbor piatich korelovaných premenných z hľadiska jednej alebo
viacerých latentných premenných (faktorov). Okrem toho sme odhadli Cronbachovu alfa, ktorá je ukazovateľom
vnútornej konzistencie (spoľahlivosti) latentnej premennej; Test ukázal, že je vhodné agregovať päť zložiek na
jednu premennú PZ. Cronbachova alfa pre celý súbor bola 0,764 (mestská rezidencia 0,731, vidiecka rezidencia
0,794) pričom položky majú zaťaženie od 54,7% do 81,6% toho istého faktora. PZ môžeme považovať za indikátor
včasnej fázy zámeru založiť podnik, z dôvodu absencie informácií o tom, či respondenti zmenili svoje zámery
začať s podnikaním aj na kroky vedúce k začatiu podnikania. PZ je spoľahlivým prediktorom podnikateľského
správania, pretože je ťažké merať samotné podnikateľské správanie (Wu, 2010).
Mnoho štúdií skúmalo množstvo faktorov ovplyvňujúcich úmysly jednotlivcov začať podnikať s využitím hlavne
regresných metód (napr., Krueger et al., 2000, Shirokova, Osiyevskyy, Bogatyreva 2016; Esfandiar a kol., 2017;
Bacq, Alt, 2018). Metódu OLS sme použili v regresnom modeli, čo nám poskytlo hlbší pohľad na hnacie sily
vplývajúce na PZ medzi slovenskou mládežou v troch vidieckych regiónoch – Banskobystrickom, Prešovskom a
Žilinskom. Skúmali sme faktory, ktoré ovplyvňovali PZ mládeže v troch variantoch: v celej vzorke (Spolu), vo
vzorke respondentov vyrastajúcich v mestách (Mesto) a tých, ktorí vyrastali v dedinách (Dedina).
3. Výsledky a diskusia
Celkové zloženie respondentov podľa pohlavia bolo 76,2% dievčat a 23,8% chlapcov. Z celkového počtu odpovedí
PZ študentov bolo pozitívnych 55,4% (súčet piatich položiek tvoriacich závislú premennú PZ sa pohyboval
v rozmedzí od 5 do 10 = vysoký stupeň; súčet hodnôt 1 a 2 ako je uvedené v tabuľke 1). Vyššie PZ mali študenti
z mesta (59,62%) v porovnaní so študentmi z dediny (51,92%).
V tabuľke 1 sú zahrnuté percentuálne podiely kladných odpovedí nezávislých premenných zložených
z kontextuálnych a individuálnych faktorov. Medzi variantmi neexistujú žiadne veľké rozdiely. Za najdôležitejšie
medzi slovenskou mládežou možno považovať autonómiu a bezpečnosť, ktoré patria k individuálnym faktorom.
Viac ako 70% respondentov považuje kreativitu za dôležitú, ale zdá sa, že táto premenná nemá vplyv na PZ
mládeže (výsledky v tabuľke 1 v časti OLS). Sociálny kapitál vo forme podpory rodiny a priateľov sa zdá byť
veľmi dôležitý pre slovenskú mládež, ktorá pochádza zo skúmaných 3 vidieckych regiónov. Pozitívne reakcie na
proaktívnu osobnosť a líderstvo nedosiahli vysoké skóre, ale ako vyplýva z výsledkov regresie v tabuľke 1, obe
tieto premenné majú významný vplyv na PZ mládeže.
V tabuľke 1 (časť OLS) sú uvedené výsledky všetkých troch regresných modelov, kde sme skúmali význam
faktorov ovplyvňujúcich PZ slovenskej mládeže. Všetky modely boli štatisticky významné (p <0,001). Regresný
model pre maturantov z dediny mal celkovú vysvetľujúcu silu 55,3%; z miest 42,8%; všetci respondenti 43,8%.
Môžeme nájsť rozdiely vo výsledkoch pre študentov žijúcich na dedine a tých, ktorí žijú v mestách.
Z kontextuálnych faktorov sa zdá, že len podpora rodiny a priateľov je spoločným faktorom, ktorý pozitívne
ovplyvňuje PZ maturantov žijúcich v meste aj dedine. Na PZ študentov z dedín majú výrazne pozitívny vplyv
premenné kultúrneho a sociálneho kapitálu v podobe samostatne zárobkovo činných rodičov a priateľov, ktorí
vlastnia podnik; toto však neplatí pre študentov žijúcich v mestách.
XXII. mezinárodní kolokvium o regionálních vědách Sborník příspěvků Velké Bílovice 12.–14. 6. 2019
 
197
Tab. 1: Nezávislé premenné - % pozitívnych odpovedí (hodnota 1 a 2) a Výsledky regresných modelov OLS –
závislá premenná PZ
% pozitívnych odpovedí OLS
Spolu Mesto Dedina Spolu Mesto Dedina
- - - Est. ßa
Est. ßa
Est. ßa
Konštanta - - - -1.734*** -1.562*** -2.097***
- - - Est. ßb
Est. ßb
Est. ßb
Rodičia podnikatelia 40.8% 41.2% 40.3% 0.043 0.004 0.148**
Iní príbuzný ako podnikatelia 53.0% 50.4% 55.9% -0.002 -0.034 0.045
Priatelia podnikatelia 47.6% 44.5% 51.0% 0.114** -0.047 0.24***
Iní ľudia podnikatelia 87.9% 85.8% 90.1% 0.09* 0.182** -0.073
Podpora od rodiny a priateľov 74.7% 78.3% 70.8% 0.255*** 0.258*** 0.237***
Pohlavie (dievčatá) 76.2% 75.2% 77.4% -0.067 -0.019 -0.12
Líderstvo 46.7% 51.3% 41.7% 0.195*** 0.344*** 0.137*
Autonómia 91.8% 93.0% 90.5% 0.107** 0.14* 0.031
Kreativita 78.0% 79.9% 75.9% 0.082 0.039 0.12
Bezpečnosť 97.2% 96.9% 97.5% -0.044 -0.095 0.053
Záujem o techniku 21.7% 20.4% 23.2% 0.023 -0.026 0.039
Záujem o univerzitné štúdium 66.5% 66.2% 66.8% -0.09* -0.148** -0.012
Proaktívna osobnosť 30.8% 31.2% 30.4% 0.06*** 0.185** 0.258***
Ochota začať podnikať v mieste narodenia 32.0% 32.7% 31.3% -0.013 -0.06 0.084
Podnikateľské vzdelávanie 16.9% 18.6% 15.0% 0.048 0.085 0.057
Podnikateľský tréning 45.0% 43.3% 46.9% 0.074 0.044 0.122*
Študenti z dediny 46.20% - - - - -
R2
- - - 0.438 0.428 0.553
Valid N - - - 537 289 248
ANOVA F - - - 12.357*** 6.499*** 8.972***
a
Unstandardized b
Standardized; * p<0.1; ** p<0.05; *** p<0.01
Zdroj: vlastné spracovanie
Z individuálnych faktorov, ktoré ovplyvňujú PZ výrazne pozitívne, môžeme spomenúť líderstvo (silnejšie pre
študentov z miest) a proaktívnu osobnosť (silnejšia pre študentov z dedín). Pokiaľ ide o túžbu po autonómii, zdá
sa, že má pozitívny významný vplyv na PZ študentov, ktorí žijú v mestách, avšak neplatí to pre tých študentov,
ktorí žijú v dedinách. PZ slovenskej vidieckej mládeže budú významne závisieť od kariérnych kotiev zameraných
na samostatnú zárobkovú činnosť, ako sú líderstvo, proaktívna osobnosť a autonómia. Líderstvo spolu s túžbou
byť samostatný prostredníctvom podnikania, môžu zmeniť pozíciu na trhu práce z podriadeného pracovníka v
rámci hierarchických štruktúr na „seba-riadiaceho“, čo zdá sa, je významný faktor podnecujúci slovenskú mládež
k zámerom naštartovania vlastného podnikania. Zanedbateľná súvislosť medzi kreativitou a PZ mládeže je
pravdepodobne spôsobená „nevyhnutnosťou poháňanými“ PZ, kde finančné motívy pre samostatnú zárobkovú
činnosť dominujú individuálnym záujmom a preferenciám - zdá sa, že toto je najpodstatnejší rozdiel medzi našimi
výsledkami a rovnakým typom štúdie uskutočnenej v Nórsku (Nese et al., 2015), kde nórski študenti uviedli ako
podstatný faktor výberu zamestnania to, čo ich napĺňa a nie výšku platového ohodnotenia. Zdá sa, že akademické
záujmy majú negatívny vplyv na PZ študentov, najmä tých, ktorí žijú v mestách, kde je viac príležitostí nájsť si
prácu vyžadujúcu vysokoškolské vzdelanie a teda ich to môže menej stimulovať k zámerom začať samostatne
podnikať. Podľa Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny do roku 2021 bude priemyselné odvetvie na Slovensku
potrebovať viac ako 350 000 nových zamestnancov (UPSVAR, 2016). Na trhu práce je však potrebná technicky
kvalifikovaná pracovná sila a zatiaľ čo slovenská ekonomika je zameraná na priemyselné odvetvia, mladí ľudia
nepovažujú technické záujmy za dôležité vo vzťahu k ich PZ a možným budúcim obchodným príležitostiam v
týchto odvetviach – táto oblasť si už teraz vyžaduje zvýšenú pozornosť.
Podnikateľské vzdelávanie v súčasnej podobe nemá vplyv na PZ mládeže. Podnikateľský tréning má pozitívny
vplyv na PZ - významné len pre študentov žijúcich v dedinách na 10% hladine významnosti. Dôvodom môže byť
to, že v poľnohospodárskych oblastiach existuje priestor na vytváranie nových podnikov v tomto sektore. Napriek
tomu naše výsledky ukázali, že vnímanie podnikateľského vzdelávania slovenskými maturantmi je v súčasnej
podobe nepostačujúce pre skutočné podnikanie. Mladí Slováci majú pomerne vysokú úroveň PZ, ale zdá sa, že
nemajú dostatočné podnikateľské znalosti, ktoré im pomôžu lepšie čeliť náročným podmienkam v reálnej
ekonomike. Tento výsledok by preto mal podporiť hlbšie preskúmanie vnútorného obsahu a štruktúry
podnikateľského vzdelávania a odbornej prípravy mládeže v stredoškolskom vzdelávaní, a to aspoň vo vidieckych
oblastiach s vysokou mierou nezamestnanosti medzi mladými ľuďmi. Zlepšenia by sa dali dosiahnuť viacerými
XXII. mezinárodní kolokvium o regionálních vědách Sborník příspěvků Velké Bílovice 12.–14. 6. 2019
 
198
iniciatívami škôl a učiteľov napr. v rámci praktického programu „JA firma“ (mladé podnikateľské talenty), kde
niektoré študentské firmy dosiahli medzinárodné uznanie.
4. Záver
Líderstvo, autonómia a proaktívna osobnosť ako kariérne kotvy a vnímaná podpora rodiny a priateľov sú hlavnými
faktormi, ktoré vplývajú na PZ maturantov v Banskobystrickom, Žilinskom a Prešovskom kraji. Z dôvodu vyššej
nezamestnanosti a nižších miezd v porovnaní s príjmami zo samostatnej zárobkovej činnosti sa zdá, že PZ
maturantov budú preto vo veľkej miere závisieť od kariérnych kotiev zameraných na samostatnú zárobkovú
činnosť a v menšej miere od účasti študentov na súčasných podnikateľských vzdelávacích a školiacich
programoch.
Na mnohých slovenských stredných školách je povinná účasť na podnikateľských školiacich
programoch/tréningoch. Mnoho slovenských trénerov a učiteľov v týchto programoch sa narodilo a vyrastalo
počas komunistického režimu, ktorý bol charakterizovaný nízkou podnikateľskou aktivitou, čo môže ovplyvniť
ich mentorské schopnosti. Naše výsledky pre tvorcov politiky vzdelávania naznačujú, že budovanie vodcovských
ambícií spolu s budovaním túžby po autonómii, tvorivosti a technických záujmoch by malo byť posilnené v rámci
vzdelávacieho procesu. Techniky v rámci podnikateľského vzdelávania môžu zahŕňať tvorivé zručnosti v oblasti
obchodného myslenia, tímovej práce, ako riadiť start-up, návštevy prosperujúcich podnikateľských projektov,
praktické podnikateľské riešenie problémov, stretnutia s úspešnými podnikateľmi a širšie aktívne vzdelávanie
(Esfandiar a kol., 2017).
Tvorcovia politiky vzdelávania môžu využiť a implementovať naše zistenia v rámci úsilia o zvýšenie
podnikateľskej aktivity ako nástroja na zníženie nezamestnanosti mládeže a následného odchodu mladých ľudí z
vidieckych regiónov. Znalosti o PZ implementované vo vzdelávacom procese sa veľmi pravdepodobne premietnu
do vyššej kvality ľudského kapitálu ako kľúčového faktora rastu a konkurencieschopnosti národného
hospodárstva. Bolo by tiež užitočné získať viac štúdií o rôznych prístupoch k vzdelávaniu v oblasti podnikania a
ich vplyve na PZ a podnikateľskú činnosť mládeže s osobitným zameraním na mestské a vidiecke oblasti. Budúci
výskum môže spojiť naše zistenia s konkrétnymi metódami v rámci podnikateľského vzdelávania. Vyšetrovanie
faktorov vedúcich k podnikateľskej činnosti mládeže Slovenska by mohlo pomôcť zlepšiť podnikateľské
vzdelávanie a odbornú prípravu mladých ľudí.
Literatúra
[1] AJZEN, I., (1991). The theory of planned behavior. Organizational Behavior and Human Decision Processes,
vol. 50, no. 2, pp. 179–211. ISSN 0749-5978. DOI 10.1016/0749-5978(91)90020-T.
[2] ALTINAY, L. a kol., (2012). The influence of family tradition and psychological traits on entrepreneurial
intention. International Journal of Hospitality Management, vol. 31, pp. 489–499. ISSN 0278-4319. DOI
10.1016/j.ijhm.2011.07.007.
[3] BACQ, S., ALT, E., (2018). Feeling capable and valued: A prosocial perspective on the link between empathy
and social entrepreneurial intentions. Journal of Business Venturing, vol. 33, no. 3, pp. 333-350 DOI
10.1016/j.jbusvent.2018.01.004.
[4] BAO, H., PENG, Y., (2016). Effect of land expropriation on land-lost farmers’ entrepreneurial action: A case
study of Zhejiang Province. Habitat International, vol. 53, pp. 342-349. ISSN 0197-3975. DOI
10.1016/j.habitatint.2015.12.008.
[5] ELERT, N., a kol., (2015). The impact of entrepreneurship education in high school on long-term
entrepreneurial performance. Journal of Economic Behavior & Organization, vol. 111, pp. 209–223. ISSN
0167-2681. DOI 10.1016/j.jebo.2014.12.020.
[6] ESFANDIAR, K,. a kol., (2017). Understanding entrepreneurial intentions: A developed integrated structural
model approach. Journal of Business Research, vol. 94, pp. 172-182. ISSN 0148-2963. DOI
10.1016/j.jbusres.2017.10.045.
[7] FAYOLLE, A., LIÑÁN, F., (2014). The future of research on entrepreneurial intentions. Journal of Business
Research, vol. 67, pp. 663–666. ISSN 0148-2963. DOI 10.1016/j.jbusres.2013.11.024.
[8] KRUEGER, N. F., a kol., (2000). Competing models of entrepreneurial intentions. Journal of Business
Venturing, vol. 15, pp. 411–432. ISSN 0883-9026. DOI 10.1016/S0883-9026(98)00033-0.
[9] KOLOŠTA, S., FLAŠKA, F., (2018). Čo ovplyvňuje podnikateľské zámery maturantov vo vidieckych
regiónoch? In XXI. mezinárodní kolokvium o regionálních vědách. Sborník příspěvků. Brno: Masarykova
univerzita, pp. 171-175. ISBN 978-80-210-8969-3. DOI 10.5817/CZ.MUNI.P210-8970-2018-21.
[10]MAZZAROL T., a kol., (1999), “Factors influencing small business start-ups. A comparison with previous
research”, International Journal of Entrepreneurial Behaviour & Research, vol. 5, no. 2, pp. 48-63. ISSN
1355-2554. DOI 10.1108/13552559910274499.
XXII. mezinárodní kolokvium o regionálních vědách Sborník příspěvků Velké Bílovice 12.–14. 6. 2019
 
199
[11]NESSE, J.G., a kol., (2015). Entrepreneurial Intentions among Youth in Rural Areas: Regional Differences
and Changes over Time. Proceedings of the 12th International Conference on Enterprise Systems, Accounting
and Logistics (12th ICESAL), pp. 86-107.
[12]SHARMA, L., MADAN, P., (2014). Effect of individual factors on youth entrepreneurship – a study of
Uttarakhand state, India. Journal of Global Entrepreneurship Research, vol. 2, no. 3, pp. 1-17. DOI
10.1186/2251-7316-2-3.
[13]SHIROKOVA, G., a kol., (2016). Exploring the intention-behavior link in student entrepreneurship:
Moderating effects of individual and environmental characteristics. European Management Journal, vol. 34,
no. 4, pp. 386-399. ISSN 0263-2373. DOI 10.1016/j.emj.2015.12.007.
[14]UPSVAR. (2016). Medium-term forecast of the needs of the labor market to 2021. [online]. [cit. 12.1.2019].
Dostupné z: http://www.upsvar.sk/buxus/docs/statistic/NP_prognozy/Strednodoba_prognoza_potrieb_trhu_
prace_do_roku_2021.pdf.
[15]WU, J., (2010). The impact of corporate supplier diversity programs on corporate purchasers’ intention to
purchase from women-owned enterprises: An empirical test. Business & Society, vol. 49, no. 2, pp. 359–380.
DOI 10.1177/0007650309360759.
Příspěvek byl zpracován v rámci grantu VEGA 1/0651/17 Koncipovanie inovatívneho synergického modelu
spoločensky zodpovedného podnikania ako perspektíva uplatňovania zodpovedného podnikania v malých a
stredných podnikoch.