XXII. MEZINÁRODNÍ KOLOKVIUM O REGIONÁLNÍCH
VĚDÁCH. SBORNÍK PŘÍSPĚVKŮ
22nd
INTERNATIONAL COLLOQUIUM ON REGIONAL
SCIENCES.CONFERENCE PROCEEDINGS
Place: Velké Bílovice (Czech Republic)
June 12-16, 2019
Publisher: Masarykova univerzita (Masaryk University Press), Brno
Edited by:
Viktorie KLÍMOVÁ
Vladimír ŽÍTEK
(Masarykova univerzita / Masaryk University, Czech Republic)
Vzor citace / Citation example:
AUTOR, A. Název článku. In Klímová, V., Žítek, V. (eds.) XXII. mezinárodní kolokvium o regionálních
vědách. Sborník příspěvků. Brno: Masarykova univerzita, 2019. s. 1–5. ISBN 978-80-210-9268-6.
DOI.
AUTHOR, A. Title of paper. In Klímová, V., Žítek, V. (eds.) 22nd
International Colloquium on Regional
Sciences. Conference Proceedings. Brno: Masaryk University Press, 2019. pp. 1–5. ISBN 978-80-
210-9268-6. DOI.
Publikace neprošla jazykovou úpravou. / Publication is not a subject of language check.
Za správnost obsahu a originalitu výzkumu zodpovídají autoři. / Authors are fully responsible for the content and
originality of the articles.
© 2019 Masarykova univerzita
ISBN 978-80-210-9268-6 (online : pdf)
 
 
 
XXII. mezinárodní kolokvium o regionálních vědách Sborník příspěvků Velké Bílovice 12.–14. 6. 2019
 
314
DOI: 10.5817/CZ.MUNI.P210-9268-2019-39
AKO ČASTO A AKO DLHO NAKUPUJÚ SPOTREBITELIA
V NÁKUPNÝCH CENTRÁCH V BRATISLAVE?
PRÍSTUP KONCENTRICKÝCH ZÓN
How often and how long do consumers shop in shopping malls in
Bratislava? Concentric zones approach
FRANTIŠEK KRIŽAN 1
PETRA HENCELOVÁ 1
KRISTÍNA BILKOVÁ 2
1
Katedra reg. geografie, ochrany a plán. krajiny
Prírodovedecká fakulta
Univerzita Komenského v Bratislave
1
Depart. of Reg. Geogr., Landscape Prot. and Plan.
Faculty of Science
Comenius University in Bratislava
 Ilkovičova 6, 842 15 Bratislava, Slovak Republic
E-mail: frantisek.krizan@uniba.sk, hencelova10@uniba.sk
2
Geografický ústav
Slovenská akadémia vied
2
The Institute of Geography
Slovak Academy of Sciences
 Štefánikova 49, 814 73 Bratislava, Slovak Republic
E-mail: kristina.bilkova@savba.sk
Anotace
Nakupovanie sa stalo súčasťou nášho každodenného života, nie však každodenných aktivít v priestore. Výber
lokality na realizáciu nákupov je v priestore premenlivý v kontexte preferujúcich nákupných formátov. Obdobne
sa okrem lokality nákupu mení aj frekvencia a čas nákupu. Príspevok je zameraný na analýzu nákupného správania
spotrebiteľov v meste Bratislava v zmysle hľadania odpovedí na výskumné otázky: Súvisí frekvencia nákupov a
čas nakupovania so vzdialenosťou od miesta bydliska spotrebiteľov? Ako často spotrebitelia nakupujú
v maloobchode? Koľko času spotrebitelia strávia nakupovaním? Analýza prebiehala v prostredí geografických
informačných systémov (GIS) aplikáciou prístupu vyčlenenia koncentrických zón. Časové aspekty nákupného
správania spotrebiteľov sa istou mierou prejavujú aj v priestore, avšak nemožno diskutovať o zreteľnej závislosti
od vzdialenosti nákupného centra.
Klíčová slova
nákpné správanie, nákupné centrá, časovo-priestorový, koncentrické zóny, Bratislava
Annotation
Shopping has become a part of our daily life but not a part of daily activities in space. Preference and choice of a
shopping centre for realisation of shopping is variable in space within the context of preferred shopping types.
Similarly, not only location of shopping but also time, frequency and duration vary. This paper is focused on the
analysis of shopping behaviour of consumers in the urban area of Bratislava (Slovakia). The following research
questions were stated: 'Do frequency and time of shopping relate to the distance of a shopping centre from the
consumers' place of residence?', 'How often do consumers do their shopping in retails?' and 'How much time do
consumers spend shopping?'. The analysis was conducted in the environment of geographical information systems
(GIS) by applying an approach of defining concentric zones. To some extent, temporal aspects of consumer
shopping behaviour are also shown in space. However, it is impossible to talk about clear dependance on the
distance of the shopping centre.
Key words
shopping behaviour, shopping centres, spatiotemporal, concentric zones, Bratislava
JEL classification: C88, D12, P46, R50
XXII. mezinárodní kolokvium o regionálních vědách Sborník příspěvků Velké Bílovice 12.–14. 6. 2019
 
315
1. Úvod
Výhodou skúmania konceptov ľudského správania v priestore a čase je fakt, že ako priestor, tak i čas sú
merateľnými veličinami, ktoré môžu byť skúmané i na mikroúrovni (tj. v rovine jednotlivcov), čo umožňuje
aplikáciu celej škály vedeckých metód. Spomínaný fakt takisto umožňuje potrebné vedecké zovšeobecnenie a
tvorbu všeobecnejšie platných záverov, ktoré možno vztiahnuť k určitým typom geografického prostredia alebo
k určitým populačným segmentom či sociálnym skupinám (Frantál et al., 2012, p. 834). Čas sa stal v dnešnom
globalizovanom svete dôležitou a vzácnou súčasťou každodenných aktivít ľudí. Súčasný životný štýl obyvateľov
nás premieňa na konzumnú spoločnosť (Baudrillard, 2016), v ktorej čas zohráva stále dôležitejšiu úlohu
a obyvatelia sa stávajú spotrebiteľmi, ktorí pociťujú čoraz intenzívnejšie nedostatok času. Čas začal byť
považovaný za významnú komoditu v každodennom životnom cykle spotrebiteľov a v marketingovom
rozhodovaní. Nakupovanie so sebou prináša výdavky vo forme financií a času. Na rozdiel od financií, čas nie je
nafúknuteľný a z tohto dôvodu je pre každého bez ohľadu na financie totožný pre každého spotrebiteľa.
Spotrebitelia však vnímajú čas rozdielne a tak k nemu pristupujú aj pri nakupovaní. Jednou z možností ako stráviť
menej času pri nakupovaní je nakupovanie v nákupných centrách. Nákupné centrá na jednej strane čas šetria
v zmysle širokej ponuky tovaru prístupného v množstve predajní sústredených pod jednou strechou a úsporou pri
dochádzke za nákupmi, avšak na druhej strane nákupné centrá ponúkajú doplnkové služby, čím spotrebiteľovi
umožňujú stráviť viac času práve v týchto nákupných formátoch. V tejto súvislosti si možno položiť niekoľko
výskumných otázok: Koľko času trávi spotrebiteľ v meste nakupovaním? Ako často nakupuje? Líši sa nákupné
správanie v priestore? Aj na tieto otázky nákupného správania spotrebiteľov je zameraný tento príspevok.
Nákupné správanie spotrebiteľov možno skúmať z rôznych perspektív. Okrem marketingových prístupov (Lantos,
2015, Solomon et al., 2014), psychologických prístupov (Maraz et al., 2015, Tai, Fung, 1997), sociologických
prístupov (Sommer et al., 1992, Todorova, 2014), sa do riešenia problému zapájú aj priestorové (geografické)
prístupy (Scott, He, 2012, Spilková, 2018). Rôzne disciplíny riešia tému správania spotrebiteľov z rôznych
aspektov (časový, priestorový, sociálny, etický a pod.) a následne využívajú odlišné metódy alebo súbory metód
aplikáciou rôznorodých nástrojov. Čas a priestor zohrávajú esenciálnu úlohu pri výskume maloobchodu a spotreby
a sú príznačné pre geografický prístup (cf. Axenov et al., 2018, Mulíček, Osman, 2018).
Spotrebiteľské správanie je ťažké zjednodušiť a zhrnúť do všeobecného modelu. Je neustále ovplyvňovaný
vplyvom špecifických zmien v maloobchodnom sektore a v maloobchodných sieťach (cf. Kunc, Križan, 2018).
Golledge a Stimson (1997) alebo Spilková (2012) opisujú formovanie procesu nákupného správania v
ekonomikách transformácie ako prechod medzi fázami organizácie spoločnosti a ekonomiky, tj. prechod od
socializmu cez prechodnú fázu hospodárstva na trh. Nákupné správanie nie je len opakujúcou sa nemennou
činnosťou, ale prechádza procesom formovania. Spotrebiteľ prechádza procesom priestorového hľadania predtým,
ako zozbiera potrebné informácie o obchodných príležitostiach, aby mohol následne vylúčiť tie, ktoré sú pre neho
nevýhodné, neatraktívne. Výber miesta nákupu je ovplyvnený mnohými faktormi (Teller, 2008). Nakupovanie je
základným aspektom spotrebiteľského správania a je ovplyvnené komplexnými a rôznorodými psychologickými
procesmi (Dholakia et al., 2010). Fundamentálnu úlohu pri výbere miesta nákupu zohráva vzdialenosť
(dostupnosť) miesta nákupu (Dennis et al., 2002). V tejto súvislosti riešenie problému z priestorového
(geografického) hľadiska možno považovať za opodstatnené.
Cieľom príspevku je zhodnotenie nákupných preferencií spotrebiteľov v kontexte vzdialenosti ich bydliska od
nákupných centier na území mesta Bratislava. Príspevok je zameraný na analýzu empirických dát z terénneho
výskumu. Úlohou autorov príspevku je analýza nákupného správania spotrebiteľov v Bratislave a ich percepcií v
priestorových súvislostiach. Pozornosť autorov je sústredená na hľadanie odpovedí na nasledujúce výskumné
otázky: O: Súvisí frekvencia nákupov a čas nakupovania so vzdialenosťou od miesta bydliska spotrebiteľov? Pri
riešení tejto otázky sme hľadali odpovede na podotázky Oa: Ako často spotrebitelia nakupujú v maloobchode?
Ob: Koľko času spotrebitelia strávia nakupovaním?
XXII. mezinárodní kolokvium o regionálních vědách Sborník příspěvků Velké Bílovice 12.–14. 6. 2019
 
316
2. Metódy a dáta
Aplikované metódy možno rozdeliť do dvoch skupín. Prvú skupinu zastupujú metódy zberu dát, druhú skupinu
metódy analýzy dát. K najčastejšie používaným a najrozšírenejším metódam kvalitatívne zameraného výskumu v
oblasti nákupného správania patrí dotazníkový výskum a interview (Flowerdew, Martin, 2005). Základom analýzy
je databáza nákupného správania spotrebiteľov v Bratislave (Grossmanová et al., 2015) realizovaného v mesiacoch
február-máj v roku 2011. Dotazník sa na základe definovaného cieľa marketingového prieskumu skladal zo štyroch
okruhov otázok zameraných na: (i) základné (demografické a socioekonomické) dáta o spotrebiteľovi, (ii) miesto
bydliska spotrebiteľa, (iii) realizáciu nákupov, (iv) výber predajne, resp. nákupného centra ako miesta
najčastejšieho nákupu (Križan et al., 2015). Respondenti boli dotazovaní v nákupných centrách a ich okolí na
území mesta Bratislava. Respondenti v dotazníku uvádzali aj miesto bydliska. Na základe tohto ukazovateľa bol
zrealizovaný kvótny výber respondentov (Bryman, 2012), ktorý korešpondoval s demografickou štruktúrou
obyvateľov vo všetkých mestských častiach. Viazanými kvótnymi znakmi boli pohlavie, vek, vzdelanie a miesto
trvalého bydliska. Celkovo ide o databázu percepcií a preferencií od 11 389 spotrebiteľov. Základné údaje o
respondentoch poskytuje tab. 1.
Tab. 1: Vybraté charakteristiky respondentov zúčastnených na dotazníkovom prieskume
Pohlavie
Podiel
[%]
Priemerný
vek
Vzdelanie respondentov [%]
Bez
Vzdelania
ZŠ
SŠ
bez maturity
SŠ
s maturitou
VŠ
Muži 42,3 37,5 0,25 1,25 11,37 44,30 42,82
Ženy 57,7 36,3 0,15 1,22 10,17 49,55 38,91
Spolu 100,0 36,8 0,19 1,23 10,68 47,33 40,57
Zdroj: vlastné spracovanie (N = 11 389)
Použitý dotazník pozostával z viacerých otázok zameraných na nákupné správanie spotrebiteľov. Pre potreby tejto
štúdie boli otázky rozdelené do dvoch skupín. Skupina behaviorálnych otázok poskytuje informácie o nákupnom
správaní respondentov. Skupina subjektívnych otázok poskytuje informácie o preferenciách respondentov (Brown
et al., 2013). V príspevku sú hodnotené problémy zamerané na frekvenciu nákupu (Ako často nakupujete v
maloobchode?), čas strávený nakupovaním (Odhadnite, koľko času strávite týždenne nakupovaním?) v časových
a priestorových súvislostiach.
Druhú skupinu aplikovaných metód zastupujú metódy analýzy v rámci geografických informačných systémov
(GIS), ktoré možno považovať za vhodný nástroj marketingového výskumu (cf. Cliquet, 2013). Prvá časť analýzy
bola zameraná na geokódovanie zákazníkov a predajní v meste v prostredí GIS (ArcGIS 10.1). Následne sme
individuálne posudzovali percepcie a preferencie spotrebiteľov pre všetky nákupné centrá v Bratislave využitím
viacerých nástrojov GIS. V druhej časti analýzy sme sa zamerali na vymedzenie koncentrických zón s polomerom
500 metrov (Križan et al., 2018). Premietnutie databázy nákupného správania spotrebiteľov z Bratislavy do
koncentrických zón (11 zón so šírkou 500 m) predstavuje spôsob ako zachytiť priestorovú diferenciáciu zmien
nákupného správania, resp. zmien v priestorovej štruktúre mesta (cf. Šveda, 2011). Môžeme predpokladať, že
prejavy nákupného správania sa menia s narastajúcou vzdialenosťou od nákupného centra. Interval 500 m pri
konštrukcii zón sa ukázal ako najvhodnejšie rozpätie, ktoré nerozkladá územie na množstvo úzkych, resp. širokých
zón a zároveň zohľadňuje charakter analyzovaného javu na intraurbánnej úrovni. Pri aplikovaní väčších intervalov
(1000 m) dochádza k skresleniu výsledkov vzhľadom na charakter zástavby v meste. Predposledný interval 5000
m pokrýva väčšinu kompaktne zastaveného územia mesta. Nad 5000 m od najbližšieho nákupného centra sa
nachádzajú polohovo marginálne časti mesta, v ktorých žije iba zlomok spotrebiteľov (výskumná vzorka
predstavuje 4,2 % spotrebiteľov). Preto zvyšná časť územia mesta nebola podrobnejšie členená, ale bola
analyzovaná ako jedna koncentrická zóna (viac ako 5 000 m).
3. Frekvencia a čas nákupu spotrebiteľov v nákupných centrách v Bratislave?
V Bratislave sa v roku 2011 nachádzalo 12 nákupných centier (Križan et al., 2015). Ide o rôzne nákupné centrá,
klasifikované podľa genézy ako greenfield i brownfield alebo podľa polohy ako nákupné centrá v historickom
centre, vnútornom meste i na periférii mesta. V bratislavských nákupných centrách najčastejšie spotrebitelia
nakupujú viackrát za týždeň (tab. 2). Takmer štvrtina spotrebiteľov nakupuje raz za týždeň. Tretiu najpočetnejšiu
skupinu predstavujú spotrebitelia, ktorí nakupujú denne (cf. Kim, Park, 1997). Nepravidelne nakupuje menej ako
desatina spotrebiteľov, čo poukazuje na skutočnosť plánovaných nákupov.
XXII. mezinárodní kolokvium o regionálních vědách Sborník příspěvků Velké Bílovice 12.–14. 6. 2019
 
317
Tab. 2: Frekvencia nákupov podľa podielu spotrebiteľov v Bratislave v roku 2011
Frekvencia nákupu
Denne
Viackrát
za týždeň
Raz
za týždeň
Dvakrát
za mesiac
Raz
za mesiac
Nepravidelne
Podiel spotrebiteľov (%) 17,6 44,3 24,8 4,2 2,4 6,6
Zdroj: vlastné spracovanie (N = 11 389)
Na druhej strane si možno položiť otázku, či sa prejavuje frekvencia nákupov spotrebiteľov v priestore v kontexte
so vzdialenosťou od najbližšieho nákupného centra (tab. 3, obr. 1). Vo všetkých koncentrických zónach dominuje
frekvencia nákupu viackrát za týždeň, pričom maximálnu hodnotu dosahuje v prípade najvzdialenejších lokalít od
nákupného centra (viac ako 50 % nákupov). Denné nákupy sú však pre vzdialené lokality najmenej
frekventovaným nákupom zo všetkých zón (11,7 %). Vo všeobecnosti však nemožno pozorovať závislosť
frekvencie nákupov v priestorovom kontexte v závislosti od vzdialenosti nákupného centra. Istou pomyslenou
hranicou je zóna 4 km od najbližšieho nákupného centra, kedy dochádza ku kontinuálnemu poklesu denných
nákupov.
Tab. 3: Frekvencia nákupu podľa podielu spotrebiteľov v koncentrických zónach od najbližšieho nákupného
centra v Bratislave v roku 2011
A/B
Denne
Viackrát
za týždeň
Raz
za týždeň
Dvakrát
za mesiac
Raz
za mesiac
Nepravidelne
do 500 21,0 37,7 26,6 5,5 2,8 6,5
1000 16,6 40,5 25,6 4,8 2,7 9,7
1500 17,4 43,9 25,2 4,7 2,3 6,5
2000 18,2 47,0 23,9 3,6 1,7 5,6
2500 16,3 44,3 24,9 4,0 3,8 6,7
3000 17,8 42,6 25,9 5,1 2,2 6,3
3500 19,6 45,8 22,6 3,0 1,9 7,0
4000 21,3 46,3 24,2 2,3 0,9 5,0
4500 17,0 40,0 25,1 7,2 4,3 6,4
5000 14,8 40,7 29,6 5,6 0,1 9,2
5000 a viac 11,7 50,6 25,8 3,3 2,7 5,8
Zdroj: vlastné spracovanie (N = 11 389)
Vysvetlivky: A – Vzdialenosť od najbližšieho nákupného centra (m), B – frekvencia nakupovania (%)
XXII. mezinárodní kolokvium o regionálních vědách Sborník příspěvků Velké Bílovice 12.–14. 6. 2019
 
318
Obr. 1: Frekvencia nákupov spotrebiteľov v závislosti od vzdialenosti nákupných centier v Bratislave v roku
2011
Zdroj: vlastné spracovanie (N = 11 389)
Spotrebitelia môžu minimalizovať svoje náklady v nákupnom centre nákupom na jednom mieste, nákupmi na
viacerých miestach a viacúčelovými nákupmi (Kim, 2002), čo je charakteristické práve pre nákupné centrá.
Obdobne možno uvažovať aj pri analýze času nákupu. Najväčší podiel spotrebiteľov v Bratislave nakupuje
v nákupných centrách do 30 min za týždeň. Na druhej strane takmer štvrtina spotrebiteľov nakupuje viac ako 150
min za týždeň. Vo všeobecnosti však viac ako polovica spotrebiteľov nakupuje do 60 min za týždeň (tab. 4).
Tab. 4: Čas nákupu za týždeň podľa podielu spotrebiteľov v Bratislave v roku 2011
Čas strávený nakupovaním
za týždeň (min)
do 30 31-60 61-90 91-120 121-150 viac ako 150
Podiel spotrebiteľov (%) 28,4 23,5 4,8 17,1 1,5 24,8
Zdroj: vlastné spracovanie (N = 11 389)
Analýza času nákupu z priestorového hľadiska poukazuje na niekoľko zaujímavých zistení (tab. 5, obr. 2). V
najbližších koncentrických zónach od nákupného centra strávia spotrebitelia najviac času nakupovaním. Naopak,
v najvzdialenejších lokalitách od nákupných centier je čas nákupov za týždeň najkratší. Súvislosti možno hľadať
s frekvenciou nákupov, kedy v najbližších koncentrických zónach nakupujú spotrebitelia častejšie (tab. 3) ako v
prípade vzdialenejších zón. Aj v tomto ukazovateli sa prejavila istá pomyslená hranica zóny 4 km od najbližšieho
nákupného centra, kedy dochádza ku kontinuálnemu poklesu času nakupovania a do popredia sa dostávajú kratšie
nákupy do 30 min za týždeň.
XXII. mezinárodní kolokvium o regionálních vědách Sborník příspěvků Velké Bílovice 12.–14. 6. 2019
 
319
Tab. 5: Čas nákupu za týždeň podľa podielu spotrebiteľov v koncentrických zónach od najbližšieho
nákupného centra v Bratislave v roku 2011
A (m) /B (min) do 30 31-60 61-90 91-120 121-150 viac ako 150
do 500 25,3 14,6 4,2 20,4 1,2 34,3
1000 30,3 25,1 3,9 15,1 1,0 24,6
1500 30,1 24,3 5,0 15,8 1,3 23,4
2000 28,4 23,2 4,8 17,9 1,3 24,4
2500 30,0 24,3 4,7 16,2 1,8 22,9
3000 20,1 21,9 6,0 22,6 2,8 26,5
3500 25,0 23,2 5,6 16,2 2,4 27,5
4000 21,1 24,5 4,1 20,0 1,6 28,6
4500 23,8 20,9 4,7 22,1 2,1 26,4
5000 33,3 20,4 7,4 16,7 0,0 22,2
5000 a viac 39,8 26,9 3,3 11,9 0,2 17,9
Zdroj: vlastné spracovanie (N = 11 389)
Vysvetlivky: A – Vzdialenosť od najbližšieho nákupného centra (m), B – čas nakupovania za týždeň (%)
Obr. 2: Čas strávený nákupmi za týždeň v závislosti od vzdialenosti nákupných centier v Bratislave v roku
2011
Zdroj: vlastné spracovanie (N = 11 389)
4. Záver
Príspevok je zameraný na analýzu správania spotrebiteľov z priestorového hľadiska aplikáciou nástrojov v rámci
geografických informačných systémov vyčlenením koncentrických zón. Priestorová analýza koncentrických zón
má v ekonomickom i geografickom výskume dlhú tradíciu v lokalizačných teóriách (Thünen, Weber, Christaller,
Lösch), v maloobchode vyúsťujúca do delimitácie nákupných zón (Birkin et al., 1996). Aplikovaný prístup riešenia
možno považovať za relevantný aj v marketingovom výskume (cf. Kita, 2013). Všeobecne, výsledky použitých
metód poukázali na fakt, že názory a správanie spotrebiteľov sú ovplyvnené aj lokalitou ich bydliska, frekvenciou
XXII. mezinárodní kolokvium o regionálních vědách Sborník příspěvků Velké Bílovice 12.–14. 6. 2019
 
320
a trvaním ich nakupovania, v menšom rozsahu aj vekom a príjmom respondenta. Použitím GIS možno jednoducho
identifikovať segment spotrebiteľov v priestore a určiť zóny, v ktorých dostupnosť k nákupným centrám je
najpriaznivejšia. Čiastočne sa potvrdilo, že čím bližšie k nákupnému centru je bydlisko spotrebiteľa, tým viac času
strávi nakupovaním. Možno podotknúť, že významnejšie vplýva vzdialenosť nákupného centra na frekvenciu
nákupov v rurálnom prostredí (cf. Kunc et al., 2012b).
Spotrebitelia z Bratislavy uprednostňujú vo svojom nakupovaní plánovitosť, ktorá sa prejavuje v pravidelnosti, z
čoho môže vyplývať ich racionalita v nákupnom správaní. Prevažná časť spotrebiteľov v Bratislave nakupuje do
60 min za týždeň s výraznejším priestorovým rozložením tohto ukazovateľa (cf. Kunc et al., 2012b, Mitríková,
2017, Trembošová et al., 2016). So stúpajúcou vzdialenosťou od nákupného centra klesá priemerný čas strávený
nakupovaním za týždeň (cf. McDonald, 1995).
Prístup riešenia nákupného správania spotrebiteľov v prostredí GIS vyčlením koncentrických zón predstavuje
hlavný prínos príspevku. Aplikáciu GIS v marketingu (Cliquet, 2013) možno považovať za vhodný nástroj riešenia
súčasných problémov nielen výskumníkov, ale aj ako vhodný nástroj plánovacej praxe. Výsledky analýzy
nákupného správania spotrebiteľov sú priamo využiteľné v marketingu. Časové aspekty nákupného správania
spotrebiteľov nie sú silne závislé od vzdialenosti od nákupného centra. Na čas strávený nakupovaním zrejme
vplývajú iné faktory ako vzdialenosť od nákupného centra (cf. Kunc et al., 2016). Podľa Baker (1994), existuje
podstatná korelácia medzi atraktívnosťou centra v priestore a frekvenciou výletov v čase. Hodnotenie nákupného
správania spotrebiteľov je dôležitým nástrojom v marketingovom plánovaní napríklad o rozhodovaní pri vzniku
(alebo zániku) novej maloobchodnej predajne, nákupného centra (cf. ). Znalosť geografického rozmeru
spotrebiteľského správania umožňuje sledovať preferencie, správanie a zvyky spotrebiteľov s ohľadom na
vzdialenosť rôznych implantovaných bodov na našom území podľa geografických zón (Kita, Grossmanová, 2014).
Uvedený prístup riešenia problému je koncepčnej povahy. Výskumné otázky, ktoré sme rozvinuli sú prístupné
empirickému výskumu prostredníctvom celého radu tradičných metód. Vo výskume možno identifikovať limity
nášho prístupu rozširujúce výskum nákupného správania spotrebiteľov, ktoré ponúkajú možnosti a smery pre
akademikov. Limitujúce faktory takéhoto výskumu možno rozdeliť do dvoch skupín. Prvou z nich je skutočnosť,
že výsledky analýzy pochádzajú z jedného mesta, preto ich nemožno generalizovať. Druhou skupinou limitujúcich
faktorov je skutočnosť, že pri analýze sa vychádzalo z predpokladu, že spotrebitelia budú nakupovať v najbližšom
nákupnom centre (cf. Kunc et al., 2012b). Realita však môže byť odlišná, keďže mnohí spotrebitelia nakupujú
počas cesty do/z práce a pod., resp. spotrebitelia nakupujú v iných maloobchodných prevádzkach v meste, aj keď
preferencia nákupných centier ako najčastejšieho miesta nákupu v Bratislave bola dokumentovaná (Križan et al.,
2015). Budúci výskum analýzy nákupného správania spotrebiteľov by mohol byť zameraný na detailné mapovanie
nákupného správania spotrebiteľov využitím metód geomarketingu (Križan, Bilková, 2019).
Literatura
[1] AXENOV, K., KRUPICKAITĖ, D., MORACHEVSKAYA, K., ZINOVYEV, A., (2018). Retail sprawl in
post-Soviet urban residential communities: Case studies of Saint-Petersburg and Vilnius. Moravian
Geographical Reports, vol. 26, no. 3, pp. 210-219. ISSN 1210-8812. DOI 10.2478/mgr-2018-0017.
[2] BAKER, M. J., (2014). Marketing strategy and management. London: Palgrave. ISBN 978-1-137-02582-1.
[3] BAUDRILLARD, J., (2016). The consumer society: Myths and structures. London: Sage. ISBN 978-1-4739-
8237-6.
[4] BROWN, T., SUTER, T. A., CHURCHILL, G. A., (2013). Basic Marketing Research. Stamford: Cengage
Learning. ISBN 978-1-133-18854-4.
[5] BRYMAN, A., (2012). Social research methods. New York: Oxford university press. ISBN 978-0-19-
958805-3.
[6] CLIQUET, G. (Ed.), (2013). Geomarketing: Methods and strategies in spatial marketing. New York: John
Wiley & Sons. ISBN 978-1-905209-07-1.
[7] DENNIS, Ch., MURPHY, J., MARSLAND, D., COCKETT, T., PATEL, T., (2002). Measuring image:
shopping centre case studies. The International Review of Retail, Distribution and Consumer Research, vol.
12, no. 4, pp. 355-373. ISSN 0959-3969. DOI 10.1080/09593960210151153.
[8] DHOLAKIA, U. M., KAHN, B. E., REEVES, R., RINDFLEISCH, A., STEWART, D., TAYLOR, E., (2010).
Consumer behavior in a multichannel, multimedia retailing environment. Journal of Interactive Marketing,
vol. 24, no. 2, pp. 86-95. ISSN 1094-9968. DOI 10.1016/j.intmar.2010.02.005.
[9] FLOWERDEW, R., MARTIN, D., (2005). Methods in Human Geography. London: Pearson Education
Limited. ISBN 978-0-582-47321-8.
[10]GOLLEDGE, R. G. J., STIMSON, R. J., (1997). Spatial Behavior: A Geographic Perspective. New York:
Guilford Press. ISBN 1-57230-049-3.
XXII. mezinárodní kolokvium o regionálních vědách Sborník příspěvků Velké Bílovice 12.–14. 6. 2019
 
321
[11]GOLLEDGE, R., TIMMERMANS, H., (1990). Applications of Behavioural Research on Spatial Problems:
Preference and Choice. Progress in Human Geography, vol. 14, no. 1, pp. 311-14. ISSN 0309-1325. DOI
10.1177/030913259001400104.
[12]GROSSMANOVÁ, M., KITA, P., ŽAMBOCHOVÁ, M., (2015). Segmentation of Consumers in the Context
of their Space Behaviour: Case Study of Bratislava. Prague Economic Papers, vol. 24, no. 5, pp. 189-202.
ISSN 1210-0455. DOI 10.18267/j.pep.554.
[13]GUIMARÃES, P. P. C., (2018). The resilience of shopping centres: An analysis of retail resilience strategies
in Lisbon, Portugal. Moravian Geographical Reports, vol. 26, no. 3, pp. 160-172. ISSN 1210-8812. DOI
10.2478/mgr-2018-0013.
[14]KIM, B. D., PARK, K., (1997). Studying patterns of consumer's grocery shopping trip. Journal of Retailing,
vol. 73, no. 4, pp. 501-517. ISSN 0022-4359. DOI 10.1016/S0022-4359(97)90032-4.
[15]KIM, Y. K., (2002). Consumer value: an application to mall and Internet shopping. International Journal of
Retail & Distribution Management, vol. 30, no. 12, pp. 595-602. DOI 10.1108/09590550210453075.
[16]KITA, J., (2013). Geomarketing – teoretické a praktické aspekty novej vízie marketingového prístupu.
Bratislava: Ekonóm. ISBN 978-80-225-3706-3.
[17]KITA, P., GROSSMANOVÁ, M., (2014). Reflection of Bratislava Retail Network in Selected Aspects of
Consumer Behaviour. Business: Theory and Practice, vol. 15, no. 3, pp. 279-284. DOI 10.3846/btp.2014.28.
[18]KRIŽAN, F., BILKOVÁ, K., KITA, P., KUNC, J., BARLÍK, P., (2015). Nákupné centrá v Bratislave a
atribúty ovplyvňujúce preferencie spotrebiteľov. Geografický časopis, vol. 67, no. 4, pp. 341-357. ISSN 0016-
7193.
[19]KRIŽAN, F., BILKOVÁ, K., KUNC, J., MADAJOVÁ, M. S., ZEMAN, M., KITA, P., BARLÍK, P., (2018).
From school benches straight to retirement? Similarities and differences in the shopping behaviour of
teenagers and seniors in Bratislava, Slovakia. Moravian Geographical Reports, vol. 26, no. 3, pp. 199-209.
ISSN 1210-8812. DOI 10.2478/mgr-2018-0016.
[20]KUNC, J, KRIŽAN, F., BILKOVÁ, K., BARLÍK, P., MARYÁŠ, J., (2016). Differences in attractiveness of
shopping centers? Experience from the Czech and Slovak Republic. Moravian Geographical Reports, vol. 24,
no. 1, pp. 27-41. ISSN 1210-8812. DOI 10.1515/mgr-2016-0003.
[21]KUNC, J., KRIŽAN, F., (2018). Changing European retail landscapes: New trends and challenges. Moravian
Geographical Reports, vol. 26, no. 3, pp. 150-159. ISSN 1210-8812. DOI 10.2478/mgr-2018-0012.
[22]KUNC, J., SZCZYRBA, Z., FRANTÁL, B., TONEV, P., (2012b). Nákupní spád, nákupní chování a nákupní
centra: příklad brněnské aglomerace (příspěvek ke studiu denních urbánních systémů). Czech Sociological
Review, vol. 48, no. 5, pp. 879-910. ISSN 0038-0288.
[23]KUNC, J., TONEV, P., SZCZYRBA, Z., FRANTÁL, B., (2012a). Shopping centres and selected aspects of
shopping behaviour (Brno, the Czech republic). Geographia Technica, vol. 7, no. 2, pp. 39-51. ISSN 1842-
5135.
[24]LANTOS, G. P., (2015). Consumer behavior in action: Real-life applications for marketing managers. New
York: Routledge. ISBN 978-0-7656-2090-3.
[25]MARAZ, A., EISINGER, A., HENDE, B., URBÁN, R., PAKSI, B., KUN, B., KÖKÖNYEI, G., GRIFFITHS,
M. D., DEMETROVICS, Z., (2015). Measuring compulsive buying behaviour: Psychometric validity of three
different scales and prevalence in the general population and in shopping centres. Psychiatry research, vol.
225, no. 3, pp. 326-334. DOI 10.1016/j.psychres.2014.11.080.
[26]MCDONALD, W. J., (1995). Time use in shopping: the role of personal characteristics. Journal of Retailing,
vol. 70, no. 4, pp. 345-365. ISSN 0022-4359. DOI 10.1016/0022-4359(94)90004-3.
[27]MITRÍKOVÁ, J., (2017). Geografia maloobchodu (vybrané kapitoly). Prešov: Bookman. ISBN 978-80-8165-
218-9.
[28]MULÍČEK, O., OSMAN, R., (2018). Rhythm of urban retail landscapes: Shopping hours and the urban
chronotopes. Moravian Geographical Reports, vol. 26, no. 1, pp. 2-13. ISSN 1210-8812. DOI 10.2478/mgr-
2018-0001.
[29]SCOTT, D. M., HE, S. Y., (2012). Modeling constrained destination choice for shopping: a GIS-based, timegeographic
approach. Journal of Transport Geography, vol. 23, pp. 60-71. DOI
10.1016/j.jtrangeo.2012.03.021.
[30]SOLOMON, M. R., DAHL, D. W., WHITE, K., ZAICHKOWSKY, J. L., POLEGATO, R., (2014). Consumer
behavior: buying, having, and being. Toronto: Pearson. ISBN 978-01-321-6111-4.
[31]SOMMER, R., WYNES, M., BRINKLEY, G., (1992). Social facilitation effects in shopping behavior.
Environment and Behavior, vol. 24, no. 3, pp. 285-297. DOI 10.1177/0013916592243001.
[32]SPILKOVÁ, J., (2012). The Birth of the Czech Mall Enthusiast: The Transition of Shopping Habbits from
Utilitarian to Leisure Shopping. Geografie, vol. 117, no. 1, pp. 21-32.
[33]SPILKOVÁ, J., (2018). “Tell me where you shop, and I will tell you who you are”: Czech shopper profiles
according to traditional, large-scale and alternative retail options. Moravian Geographical Reports, vol. 26,
no. 3, pp. 186-198. ISSN 1210-8812. DOI 10.2478/mgr-2018-0015.
XXII. mezinárodní kolokvium o regionálních vědách Sborník příspěvků Velké Bílovice 12.–14. 6. 2019
 
322
[34]ŠVEDA, M., (2011). Suburbanizácia v zázemí Bratislavy z hľadiska analýzy zmien krajinnej pokrývky.
Geografický časopis, vol. 63, no. 2, pp. 155-173.
[35]TAI, S. H., FUNG, A. M., (1997). Application of an environmental psychology model to in-store buying
behaviour. The International Review of Retail, Distribution and Consumer Research, vol. 7, no. 4, pp. 311-
337. ISSN 0959-3969. DOI 10.1080/095939697342914.
[36]TELLER, C., (2008). Shopping streets versus shopping malls–determinants of agglomeration format
attractiveness from the consumers' point of view. The International Review of Retail, Distribution and
Consumer Research, vol. 18, no. 4, pp. 381-403. ISSN 0959-3969. DOI 10.1080/09593960802299452.
[37]TODOROVA, Z., (2014). Consumption as a Social Process. Journal of Economic Issues, vol. 48, no. 3, pp.
663-678. DOI 10.2753/JEI0021-3624480304.
[38]TREMBOŠOVÁ, M., DUBCOVÁ, A., CIVÁŇ, M., (2016). Geografické aspekty maloobchodnej siete mesta
Trnava a nákupné správanie jej obyvateľstva. Nitra: Univerzita Konštantína Filozofa. ISBN 978-80-558-
1103-1.
Tento príspevok bol podporovaný Agentúrou na podporu výskumu a vývoja na základe Zmluvy č. APPV-16-
0232 a grantom VEGA č. 2/0113/19.