XXII. MEZINÁRODNÍ KOLOKVIUM O REGIONÁLNÍCH VĚDÁCH. SBORNÍK PŘÍSPĚVKŮ 22nd INTERNATIONAL COLLOQUIUM ON REGIONAL SCIENCES.CONFERENCE PROCEEDINGS Place: Velké Bílovice (Czech Republic) June 12-16, 2019 Publisher: Masarykova univerzita (Masaryk University Press), Brno Edited by: Viktorie KLÍMOVÁ Vladimír ŽÍTEK (Masarykova univerzita / Masaryk University, Czech Republic) Vzor citace / Citation example: AUTOR, A. Název článku. In Klímová, V., Žítek, V. (eds.) XXII. mezinárodní kolokvium o regionálních vědách. Sborník příspěvků. Brno: Masarykova univerzita, 2019. s. 1–5. ISBN 978-80-210-9268-6. DOI. AUTHOR, A. Title of paper. In Klímová, V., Žítek, V. (eds.) 22nd International Colloquium on Regional Sciences. Conference Proceedings. Brno: Masaryk University Press, 2019. pp. 1–5. ISBN 978-80- 210-9268-6. DOI. Publikace neprošla jazykovou úpravou. / Publication is not a subject of language check. Za správnost obsahu a originalitu výzkumu zodpovídají autoři. / Authors are fully responsible for the content and originality of the articles. © 2019 Masarykova univerzita ISBN 978-80-210-9268-6 (online : pdf)       XXII. mezinárodní kolokvium o regionálních vědách Sborník příspěvků Velké Bílovice 12.–14. 6. 2019   403 DOI: 10.5817/CZ.MUNI.P210-9268-2019-50 MODERNÉ TECHNOLÓGIE V BOJI PROTI KRIMINALITE: MESTSKÉ KAMEROVÉ SYSTÉMY V ČESKEJ REPUBLIKE Modern technologies in the fight against crime: Public camera systems in the Czech Republic MARTIN KOVANIČ Ústav sociálních studií Fakulta regionálního rozvoje a mezinárodních studií Mendelova Univerzita v Brně Department of Social Studies Faculty of Reg. Develop. and International Studies Mendel University in Brno  Tř. Generála Píky 7, 613 00 Brno, Czech Republic E-mail: martin.kovanic@mendelu.cz Anotácia Moderné technológie vo forme mestských kamerových systémov sa stali integrálnou súčasťou českých miest. Sú využívané za cieľom znižovania kriminality a sú neustále rozširované aj vďaka podpore vládnych grantov. To sa deje napriek tomu, že empirické testovanie takýchto systémov ukazuje len limitovaný prínos v boji proti kriminalite. Cieľom tohto príspevku je zmapovať využívanie moderných technológií na boj proti kriminalite v najväčších mestách Českej republiky. Ich používanie zasadzuje do legislatívneho rámca a venuje sa aj dôvodom a procesom ich zavádzania. Výskum bol uskutočnený pomocou informačných žiadostí zaslaných vybraným mestským políciám a následnej deskriptívnej analýze počtov kamier a ukazovateľov efektívnosti ich fungovania. Hlavným zistením príspevku je, že české mestá využívajú desiatky až stovky verejných kamier v rámci mestských kamerových systémov (MKDS- Mestský dohľadový kamerový systém) napriek tomu, že vo viacerých prípadoch neevidujú ani základné štatistiky, na základe ktorých by sa dala skúmať ich efektívnosť. Kľúčové slová kamerový dohľad, mestský kamerový systém, boj proti kriminalite Annotation Modern technologies in the form of public camera systems have become an integral part of Czech cities. They are being used to reduce crime and are constantly expanding with the help of government funding. This happens despite the fact that empirical testing of such systems shows only limited benefits in the fight against crime. The aim of this paper is to map the use of modern technologies to combat crime in the largest cities in the Czech Republic. The paper first presents legislative framework of their use and also clarifies justifications and processes of their implementation. The research was carried out by means of information requests sent to selected municipal police and subsequent descriptive analysis of the number of cameras and indicators of their effectiveness. The main finding of the paper is that Czech cities use tens to hundreds of public cameras within public camera systems, despite the fact that in many cases, they do not even record the basic statistics on which their effectiveness could be examined. Key words camera surveillance, public camera system, fight against crime JEL classification: R50 1. Úvod Nástup informačnej spoločnosti a rozvoj moderných technológii v dvadsiatom storočí priniesol výrazné zmeny v možnostiach prevencie a odhaľovania kriminality. V kontinentálnej Európe začal masívnejší nárast využívania týchto technológií – predovšetkým vo forme kamerových systémov - vo verejných (ulice, parky), ako aj semiverejných (nákupné strediská, školy) priestranstvách, ako reakcia na teroristické útoky v Madride a Londýne v rokoch 2004 a 2005 (Norris, 2012a: 27). Tomuto vývoju sa nevyhla ani Česká Republika, kedy v roku 2007 bol počet verejných priemyselných kamier v Prahe na úrovni 400 kusov a české ministerstvo vnútra, ako aj jednotlivé samosprávy, do týchto systémov investovali nemalé prostriedky (EDRI, 2008). XXII. mezinárodní kolokvium o regionálních vědách Sborník příspěvků Velké Bílovice 12.–14. 6. 2019   404 Využívanie kamerových systémov so sebou prináša aj určité riziká – najmä v súvislosti s narušením práva na súkromie, personálnej integrity a verejnej anonymity jednotlivcov, ktorí sú nimi snímaní a nahrávaní (Goold, 2002). Pri prevádzke takýchto systémov by mala byť dodržaná zásada proporcionality. To znamená, že súhrn benefitov, v tomto prípade efektívnosť boja proti kriminalite, by mal prevyšovať súhrn rizík spojených so zásahom do vyššie spomínaného práva na súkromie. Napriek tomu je využívanie kamerových systémov rozšírené a v dvadsiatom prvom storočí sa stalo až banálnym, spoločensky neviditeľným, všedným a všeobecne akceptovaným (Goold, Loader a Thumala, 2013: 985-986). Táto akceptácia je ešte výraznejšia v post-komunistickom priestore, v rámci ktorého je využívanie kamier za účelom bezpečnosti považované za manifestáciu pokroku a modernizácie (Björklund, 2013) a ako hodnotovo neutrálne technologické riešenie konkrétnych bezpečnostných problémov (Svenonius, Björklund a Waszkiewicz, 2014). Politický, ani spoločenský odpor proti ich využívaniu a rozširovaniu takmer neexistuje. Cieľom tohto príspevku je zmapovať rozsah využívania kamerových systémov v českých samosprávach, ako aj poskytnúť základné informácie o ich regulácii, spôsobe rozširovania a uvažovaní o ich efektívnosti. V prvej časti príspevku predstavím kamerové systémy v kontexte diskusie o politikách dohľadu (angl. surveillance) a ich efektívnosti v boji proti kriminalite. V druhej časti zmapujem počty kamier v rámci mestských kamerových systémov MKDS (tzv. mestský kamerový dohľadový systém) vo vybraných českých mestách, ako aj ďalšie štatistiky ich efektívnosti. 2. Kamerové systémy a sledovanie Priemyselné kamery, alebo aj CCTV (closed-circuit television – uzatvorený televízny okruh), sú socio-technickým systémom a ich dopady je potrebné chápať v širšom kontexte organizačného prostredia, v rámci ktorého fungujú a ktorý ich funkciu ovplyvňuje (Norris, 2012a: 24). Ich funkcia teda nezávisí len od technických špecifikácií daného systému, ale aj od ľudského faktora – čiže kedy a akým spôsobom sú monitorované operátorom, na čo sa operátor zameriava a ako vyhodnocuje zachytené udalosti. Kamerové systémy sú nástrojom masového (alebo nového) dohľadu. Masový charakter nového dohľadu ako aj vyššia početnosť sledovaných subjektov je prejavom presunu cieľov dohľadu smerom k prevencii rizika. Zaobchádzanie s rizikami a neistotami je dôležitou charakteristikou dnešných ‘rizikových spoločností‘ (Beck, 1992) a je výsledkom modernizačných procesov. V súvislosti s jednotlivými procesmi sociálnej intervencie, vrátane dohľadu, táto zmena posunula pozornosť od "konkrétneho človeka" k "spektru abstraktných faktorov, ktoré sa všeobecne považujú za rizikové." (Castel, 1991: 281) Cieľom dohľadu je teda predvídať nebezpečenstvo a vypočítať individuálne riziko na základe škál špecifických atribútov. Prispôsobenie sa dohľadu na postmoderný svet si vyžiadalo radikálnu zmenu. Charakteristické črty nového sledovania najlepšie opísal Gary Marx: „Nový dohľad v porovnaní s tým tradičným rozširuje zmysly a má nízku viditeľnosť (angl. visibility) alebo je neviditeľný. Je pravdepodobné, že je nedobrovoľný. Zhromažďovanie údajov je často integrované do rutinnej činnosti. Je pravdepodobné, že zahŕňa nejakú manipuláciu ako priamy nátlak. Zhromažďovanie údajov je pravdepodobne automatizované, za pomoci prístrojov, a nie bez účasti ľudí (prípadne oboje). Je pomerne lacný v prepočte na jednotku zozbieraných údajov. Zhromažďovanie údajov je často sprostredkované na diaľku než priamo na mieste a údaje sa často nachádzajú u tretích strán. Údaje sú k dispozícii v reálnom čase, zhromažďovanie údajov môže byť kontinuálne a ponúkať informácie o minulosti, prítomnosti a budúcnosti“ (Marx, 2002: 15). Takže hlavnými charakteristikami sú jeho masovosť, relatívna neviditeľnosť a všade prítomnosť. Marx píše o ‘mäkkom dohľade' (angl. soft surveillance). Nový dohľad je schopný zhromažďovať oveľa viac údajov v oveľa väčšom rozsahu (v porovnaní so starým), ale nie je založený na priamom nátlaku, a preto je vo svojej podstate mäkký. Nový dohľad je úzko spojený s technologickou revolúciou a neustále sa rozvíjajúcimi možnosťami nových technológií, ktoré "získavajú informácie hlbšie, širšie a jemnejšie než tradičné metódy, prekonávajúc prirodzené (vzdialenosť, tma, čas a mikroskopické rozmery) a vykonštruované (steny, obálky) hranice, ktoré historicky chránili osobné informácie" (ibid: 9). Zo svojej povahy je masový dohlaď invazívny, zasahuje do súkromia jednotlivcov, keďže nediskriminuje a zameriava sa na všetkých, vrátane tých, ktorí nie sú podozriví zo spáchania žiadneho kriminálneho deliktu. Z toho dôvodu prispieva k erózii prezumpcie neviny (Galetta, 2013), a to najmä v prípadoch, keď je neregulovaný a disproporčný. XXII. mezinárodní kolokvium o regionálních vědách Sborník příspěvků Velké Bílovice 12.–14. 6. 2019   405 3. Efektívnosť kamerových systémov v boji proti kriminalite Na to, aby fungovanie kamerových systémov spĺňalo zásadu proporcionality, by malo byť efektívne a napĺňať svoje deklarované ciele. Pod efektívnosťou rozumiem merateľnú hodnotu napĺňania stanovených cieľov daného systému. V prípade kamerových systémov je to práve boj proti kriminalite – jej prevencia ale aj riešenie už vykonaných trestných činov a priestupkov. Vo všeobecnosti sa dá konštatovať, že kamerové systémy sa v posledných rokoch rozširujú napriek tomu, že v dosahovaní svojich cieľov zlyhávajú (Norris, 2012a; 2012b). Veľké množstvo štúdií zo západných krajín, primárne zo Spojeného Kráľovstva (Ditton a Short, 1999; Gill a Spriggs, 2005), Spojených Štátov Amerických (Cameron, et al., 2008) alebo Austrálie (Wells, Allard a Wilson, 2006), poukazujú na to, že kamerové systémy nemajú signifikantný efekt na znižovanie kriminality. K rovnakému negatívnemu výsledku dospelo aj zhodnotenie efektívnosti kamerového systému poľskej Varšavy (Waszkiewicz, 2013), ktoré je jediné z post-komunistického priestoru. Jedinou výnimkou, ktorú identifikovali niektoré štúdie (Welsh a Farrington, 2007; Gill a Spriggs, 2005), je pozitívny efekt CCTV na znižovanie majetkovej kriminality na parkoviskách. Rozvoj kamerových systémov teda súvisí viac s ich symbolickým potenciálom, ako skutočnými efektami. Ich úlohou je najme demonštrovať verejnosti že vláda (prípadne samospráva) niečo s kriminalitou robí (Norris, 2012a: 40). Neefektívnosť fungovania kamerových systémov má niekoľko dôvodov. Prvý súvisí s tzv. problémom racionálneho kriminálnika. Na jednej strane predpokladá, že potenciálny kriminálnik si je vedomý prítomnosti kamier a že ho pred spáchaním trestného činu alebo priestupku odradia (Norris, 2012b, 256). Druhým momentom je fakt, že ak si je kriminálnik vedomý ich prítomnosti, tak zločin uskutoční na inom mieste, ktoré nie je monitorované. To je problém tzv. premiestnenia zločinu (angl. displacement of crime) (Johnson, Guerette a Bowers, 2012). Ďalším dôvodom je nemožnosť zachytenia všetkého kriminálneho konania na kameru. Tam je prekážkou jednak technický stav kamier, kvalita preneseného záznamu ale napr. aj možnosť kameru otočiť a priblížiť. Druhou prekážkou je zachytenie incidentu osobou operátora, jeho výber cieľov (Norris a Armstrong, 1999) ale aj finančné možnosti na neustále monitorovanie systému operátormi. Modernizačná rétorika v kombinácii s bojom proti terorizmu aj v ČR priniesla, že MKDS sú politikmi a záujmovými skupinami vnímané takmer len v pozitívnom svetle a vyhodnocovanie ich efektívnosti nie je uskutočňované ani žiadané. 4. Mestské kamerové systémy v samosprávach ČR Mestské kamerové systémy, tzv. MKDS, fungujú aj v českých samosprávach. V tejto časti príspevku najprv predstavím, akým spôsobom je ich fungovanie regulovane zákonom. Následne sa dotknem ich zavádzania a rozširovania, predstavím ich počty a načrtnem, akým spôsobom sa dá uvažovať o ich efektívnosti. Empirická časť príspevku je založená primárne na údajoch, ktoré poslali samotné mestské polície (prípadne magistráty) ako odpoveď na informačné žiadosti podľa zákona 106/1999 Sb., o slobodnom prístupe k informáciám. Infožiadosti boli rozoslané autorom dňa 5.2.2019 a boli adresované mestským políciám v stovke najväčších českých miest s najväčším počtom obyvateľov. Táto vzorka bola vybraná na základe predpokladu, že väčšie mestá budú mať viac skúseností s fungovaním kamerových systémov. Do 14.3.2019 zaslalo odpovede 71 adresátov, s tým, že žiadosti vyhovelo aspoň v čiastočnej miere 65 z nich. Ostatné mestské polície na žiadosť nereagovali, prípadne im žiadosť nebola úspešne doručená. Z vybranej vzorky miest mestská polícia neexistuje v meste Pelhřimov. 4.1. Regulácia Mestské kamerové systémy a ich používanie a správa sú regulované v zákone č. 101/2000 Sb., o ochrane osobných údajov. Ten v paragrafe 5 jasne určuje, že na dosiahnutie zákonnosti musí byť jasne stanovený účel zberu osobných údajov a taktiež tieto údaje by mali byť zhromažďované len v nevyhnutnom množstve na napĺňanie daného konkrétneho cieľa. Zákon špecificky neoperuje s pojmami ako kamera alebo kamerové systémy (prípadne MKDS). Určité usmernenie k fungovaniu MKDS v roku 2009 vydalo Ministerstvo vnútra ČR, ktoré okrem iného konštatuje, že proporcionalita týchto systémov je kľúčová, keďže: „Nevýhodou kamerového systému je, že jeho použitím dochádza k neselektívnemu výberu osôb, t. j. ku sledovaniu veľkej skupiny osôb, z ktorých len veľmi malé percento naozaj nejakú trestnú činnosť proti právam správcu pácha. Záznam z kamerového sledovania potom môže byť použitý i proti "poctivým" ľudom, ktorí neporušujú právo, ale sú vďaka kamerám ľahko identifikovateľní. Prípadné zneužitie by na tieto osoby malo výrazný osobnostný dopad, hoci – a to je nutné opäť zdôrazniť – nejde o osoby, ktoré by sa nejak previnili.“ (Ministerstvo vnútra, 2009) XXII. mezinárodní kolokvium o regionálních vědách Sborník příspěvků Velké Bílovice 12.–14. 6. 2019   406 Od mája 2018 v rámci krajín EÚ vstúpilo do platnosti Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov (tzv. GDPR), ktoré predstavilo nový legislatívny rámec ochrany osobných údajov v rámci celej EÚ. Transpozícia nariadenia do českého právneho prostredia sa uskutoční pomocou zákona o spracovaní osobných údajov, ktorý upresní zavedenie tohto nariadenia. Tento zákon je v súčasnosti (marec 2019) schválený Poslaneckou snemovňou parlamentu1 ČR a zatiaľ zostáva v legislatívnom procese. Z praktického hľadiska majú na starosti MKDS jednotlivé mestské polície, fungovanie ktorých upravuje zákon č. 553/91 Sb., o obecnej polícii. Systém je centralizovaný v budovách MP a operovaný jej zamestnancami. 4.2 Zavádzanie MKDS Mestské kamerové systémy (MKDS) sa stali bežnou súčasťou českých miest. Jedným z dôležitých momentov, ktoré umožnili zavedenie a rozvoj MKDS, je finančná podpora Ministerstva vnútra ČR cez schému tzv. Program prevencie kriminality na miestnej úrovni (Program PK), ktorý funguje od roku 1996. Táto grantová schéma je v súlade s vládou schválenou stratégiou prevencie kriminality. V súčasnosti je v platnosti Stratégia prevencie kriminality v Českej republike na roky 2016 až 2020. V rokoch 1996 až 2014 bolo podľa informácií Ministerstva vnútra ČR cez Programy PK podporených celkovo 789 čiastkových projektov na MKDS pre celkovo 203 miest a obcí. Celkový objem finančných prostriedkov použitých na MKDS bol takmer 562 miliónov Kč (Ministerstvo vnútra, 2015). Za roky 2016 a 2017 neexistuje spracovaná štatistika, aká časť objemu pridelených finančných prostriedkov išla na MKDS a aká na iné projekty.2 Rozhodnutie o konkrétnom umiestnení tzv. kamerových bodov a osadení jednotlivých priemyselných kamier sa prijíma na úrovni samotného mesta. Na základe informácií z infožiadostí sa dá konštatovať, že toto rozhodnutie je prijímané mestskou políciou v súčinnosti s Políciou Českej Republiky (PČR). V rámci rozhodovacieho procesu sa vychádza zo štatistík kriminality, prípadne je do neho zapojená aj verejnosť cez nejaký dotazník. Finálne rozhodnutie je často prerokované miestnou bezpečnostnou komisiou a následne o ňom rozhoduje vedenie mesta. Rozhodovací proces však nie je štandardizovaný a v rôznych mestách fungujú jeho viaceré alternatívy. Vo viacerých mestách existujú tzv. koncepcie rozvoja MKDS, alebo koncepcie mestskej polície, v ktorých sa nachádzajú aj časti o MKDS. Tieto dokumenty obsahujú ucelenejšiu víziu rozvoja MKDS v určitom dlhšom časovom období. 4.3 Prehlaď počtov kamier Počty kamier v jednotlivých mestách ČR sa výrazne líšia. Nie vždy platí, že veľkosť mesta determinuje aj celkový počet kamier, ktoré sú v správe mestskej polície alebo miestnej samosprávy. Najviac kamier je umiestnených v Prahe, až 1100 kusov.3 Na druhom mieste sa umiestnila Ostrava (748 kusov). Ostatné regionálne metropoly majú pomerne nižší počet verejných kamier - napr. Brno – 254, Plzeň – 173, Hradec Králové – 52 alebo České Budějovice – 3.. Detailný prehlaď počtov kamier v ostatných mestách je v Tabuľke 1. Tabuľka 1: Počty kamier a ich efektívnosť v mestách ČR mesto počet kamier zásahy MP celkovo zásahy MP kamera poskytnutie záznamu PČR Brno 254 N N 200 za mesiac** Ostrava 748 45800 1 083 278, priamy prístup PČR (5013) Plzeň 173 59753 3 857 priamy prístup PČR Liberec 50 N N 288 Olomouc 35 N N 481 České Budějovice 39 35911* N priamy prístup PČR Ústí nad Labem 163 N 324 283 Hradec Králové 52 N N 103                                                              1 Celé znenie navrhovaného zákona je možné nájsť na: http://www.psp.cz/sqw/text/tiskt.sqw?O=8&CT=138&CT1=0 2 Prehlaď podporených projektov za rok 2018 sa da nájsť na: https://www.mvcr.cz/clanek/vysledky-programu-prevence- kriminality-na-mistni-urovni-na-rok-2018.aspx 3 Informácie sú z portálu http://www.praha.eu/jnp/cz/o_meste/magistrat/odbory/oddeleni_krizoveho_managementu/mestsky_kamerovy_system.html XXII. mezinárodní kolokvium o regionálních vědách Sborník příspěvků Velké Bílovice 12.–14. 6. 2019   407 mesto počet kamier zásahy MP celkovo zásahy MP kamera poskytnutie záznamu PČR Pardubice 140 N N 569 Havířov 28 8375 303 94 Kladno 47 N N 33 Opava 18 11531 149 priamy prístup PČR Frýdek-Místek 84 N 471 219 Karviná 177 N N 60 za rok** Jihlava 34 N N 167 Teplice 24 N 391 286 Děčín 56 N N NE Karlovy Vary 31 4100 1041 priamy prístup PČR Mladá Boleslav 50 N 29 190 Prostějov 30 N 4546 priamy prístup PČR Přerov 21 N N prístup PČR Třebíč 40 2917 344 161 Třinec 18 N N 12 Znojmo 26 N 294 300 Příbram 26 N N priamy prístup PČR Cheb 19 N 543 63 Trutnov 29 11373 228 86 Písek 21 N N 55 Kroměříž 20 N N 189 Šumperk 11 5920 24 29 Vsetín 15 2985 130 14 Uherské Hradiště 35 N N 168 Hodonín 14 N 69 37 Český Těšín 19 3278 179 95 Litvínov 42 N 338 89 Nový Jičín 82 N N 66 Sokolov 167 N N 15 za január Havlíčkův Brod 20 N N NE Valašské Meziříčí 49 N 198 86 Jindřichův Hradec 29 N 975 priamy prístup PČR Vyškov 13 3454 510 93 Žďár nad Sázavou 22* 2709* 95* priamy prístup PČR* Blansko 16 N N 38 Kutná Hora 22 N N 87 Náchod 26 N N 22 Jirkov 43 N N 81 Mělník 13 N 3061 92 Žatec 13 N N NE Brandýs nad Labem 14 N N 37 Louny 15 N N NE Kadaň 24 N N priamy prístup PČR XXII. mezinárodní kolokvium o regionálních vědách Sborník příspěvků Velké Bílovice 12.–14. 6. 2019   408 mesto počet kamier zásahy MP celkovo zásahy MP kamera poskytnutie záznamu PČR Otrokovice 11 N N 62 Bílina 32 N N 175* Svitavy 71 N 28 45 Ostrov 19 N N 2-3 za mesiac** Benešov 13 N N 72 Bruntál 16 N N priamy prístup PČR Jičín 82 N 58 66 Rožnov pod Radhoštěm 20 N N 1 za týždeň** Neratovice 12 N N NE Rakovník 54 N N 48 Dvůr Králové nad Labem 34 N N 36 Slaný 17 N N 55 Česká Třebová 71 2473 73 17 Říčany 43 N N 106 N-štatistika nebola zaslaná alebo sa neeviduje *údaje za rok 2017 **dohad, štatistika sa neeviduje Zdroj: autor, dáta: informačné žiadosti 4.4 Efektívnosť MKDS Ako som už spomínal vyššie, kľúčovým momentom pre fungovanie mestských kamerových systémov je ich efektívnosť, teda nakoľko napĺňajú svoje poslanie boja proti kriminalite. V prostredí ČR neexistuje žiadna komplexná štúdia, ktorá by ich efektívnosť, prípadne preventívne účinky, skúmala. Podobné schémy vyhodnocovania efektívnosti explicitne nerobia ani jednotlivé lokálne samosprávy, alebo mestské polície. Určitý obraz o tom, ako sú kamery využívanie, dokážu napriek tomu poskytnúť dve štatistiky – počet zásahov MP iniciovaných kamerovým systémom a počet záznamov, ktoré boli poskytnuté polícii ČR za účelom ďalšieho riešenia. Počet zásahov iniciovaných z kamerového systému nie je postačujúca štatistika, ale naznačuje, akým spôsobom kamery pomáhajú pri iniciovaní výjazdov. Vo všeobecnosti sa da konštatovať, že viaceré mestské polície túto štatistiku vôbec neevidujú, prípadne je pomer takýchto výjazdov na ich celkovom počte relatívne nízky. Určitú výnimku tvorí mesto Mělník, v ktorom v roku 2018 pri celkovom počte 13 kamier iniciovali až 3061 zásahov. Relatívne vysoký pomer zásahov iniciovaných pomocou MKDS (1041) z celkového počtu 4100 zásahov majú Karlove Vary. Štatistiky ostatných miest, ktoré údaj poskytli, sú v Tabuľke 1. Druhým ukazovateľom je celkový počet záznamov, ktorý bol poskytnutý PČR. Tie slúžia na riešenie kriminality a opäť nie je definitívnym dôkazom efektívnosti MKDS. Zo štatistiky nie je jasné, ako trestné stíhanie dopadlo, a akú úlohu v procese zohral práve poskytnutý záznam. Na druhej strane, táto štatistika naznačuje, v koľkých prípadoch mohol byť záznam z kamery nápomocný. Záznamy sú poskytované rôznym oddeleniam PČR – či už obvodnému oddeleniu, dopravnému oddeleniu alebo kriminálnej polícii, za účelom riešenia rozličných trestných činov alebo priestupkov. Poskytnutý záznam môže byť z viacerých kamier a mať rôznu dĺžku, v rozpätí až niekoľkých hodín. Vo všeobecnosti sa dá konštatovať, že v priemere jedna MP poskytla PČR v roku 2018 niekoľko desiatok záznamov. V prípade väčších miest je to až niekoľko stoviek. Zaujímavým poznatkom je fakt, že v relatívne veľkom počte samospráv má PČR priamy prístup k záznamom z MKDS a preto si ich nemusí od MP žiadať. V prípade priameho prístupu neboli štatistiky využitých záznamov poskytnuté. Najdetailnejšiu odpoveď poskytla MP Ostrava, ktorá z vlastnej iniciatívy PČR poskytla 278 záznamov a PČR si sama zo systému stiahla až 5013 záznamov. Detailnejšie štatistiky sú opäť v Tabuľke 1. Vyhodnocovanie efektívnosti MKDS je na základe dostupných dát problematické. Ako jeden z najväčších problémov sa javí fakt, že veľká časť mestských polícií neeviduje štatistiky ohľadom využitia MKDS na XXII. mezinárodní kolokvium o regionálních vědách Sborník příspěvků Velké Bílovice 12.–14. 6. 2019   409 iniciovanie zásahov, prípadne ani počty záznamov poskytnutých PČR na ďalšie riešenie. V takom prípade nedokážu ani interne vyhodnocovať efektívnosť fungovania ich MKDS. 5. Záver Mestské kamerové systémy sa v posledných rokoch aj vďaka podpore grantových schém Ministerstva Vnútra ČR stali integrálnou súčasťou verejných priestorov v mestách Českej republiky. Trend rozširovania týchto systémov pokračuje napriek tomu, že empirické štúdie, ktoré skúmali ich efektívnosť v prevencii kriminality, neprinášajú jasné pozitívne výsledky. Ako najefektívnejšie identifikovali ich využitie na parkoviskách na riešenie majetkovej kriminality. V rámci českých miest majú MKDS desiatky kamier vo verejných priestoroch s výnimkou niektorých miest, v ktorých sú ich stovky. Najviac monitorované je mesto Praha, kde sa nachádza až 1100 verejných kamier. Na základe existencie strategických dokumentov, ako napr. stratégia prevencie kriminality, dá sa očakávať ďalšie rozširovanie týchto systémov. Rozširovanie má aj podporu občanov4 , čo je v súlade so zisteniami vyššej podpory pre zavádzanie technologických systémov dohľadu v post-komunistickom priestore. Napriek tomu samotné Ministerstvo vnútra vo svojom materiáli konštatuje, že využívanie mestských kamerových systémov by malo podliehať prísnemu režimu, keďže zasahuje do práva na súkromie všetkých obyvateľov a primárne ľudí, ktorí zákony nijakým spôsobom neporušujú. Ochrana súkromia má svoj zmysel aj vo verejnom priestore a monitorovanie pomocou kamier má aj svoje etické implikácie. Zachovanie dôstojnosti a autonómie je spojené s možnosťou rozhodovania o sebe, svojich dátach a ochranou pred nechceným skúmaním a hodnotením (Silva-Tarouca Larsen, 2011: 185). Predpokladom zákonnosti takéhoto zásahu je teda jasné stanovanie merateľného cieľa dohľadu a potom nasledovného vyhodnocovania jeho dosahovania. Proporcionalita monitorovania je kľúčovým momentom pre demokratickosť prevádzky daného systému dohľadu, vrátane mestských kamerových systémov. Literatúra [1] BECK, U. (1992). Riziková společnost. Na cestě k jiné moderně. Praha: Slon. ISBN 978-8-074-19047-6. [2] BJÖRKLUND, F. (2013). Modernisation, Balancing Interests, and Citizens’ Rights: Public Video Surveillance in Poland, Germany, and Sweden. In Björklund, F., Svenonius, O. (eds). Video Surveillance and Social Control in a Comparative Perspective. London: Routledge, pp. 19-68. ISBN 978-0-203-08290-4. [3] CAMERON, A., KOLODINSKI, E., MAY, H., WILLIAMS, N. (2008). Measuring the Effects of Video [4] Surveillance on Crime in Los Angeles. Sacramento, CA: California Research Bureau. [5] CASTEL, R. (1991). From Dangerousness to Risk. In Burchell, G., Gordon, C., Miller, P. (eds). The Foucault Effect: Studies in Governmentality. Chicago: The University of Chicago Press, pp. 281-298. ISBN: 0-226- 08045-5. [6] DITTON, J., SHORT, E. (1999). Yes, It Works, No, It Doesn’t: Comparing the Effects of Open CCTV in Two Adjacent Scottish Town Centres. In Painter, K., Tilley, N. (eds). Crime Prevention Studies 10. New York: Criminal Justice Press, pp. 201–224. ISBN 1-881798-22-4. [7] EDRI (2008). Key privacy concerns in Czech Republic 2007. European Digital Rights. [online]. [2019-14- 03]. Dostupné z: https://edri.org/edrigramnumber6-2privacy-czech-2007/ . [8] GALETTA, A. (2013). The changing nature of the presumption of innocence in today's surveillance societies: rewrite human rights or regulate the use of surveillance technologies? European Journal of Law and Technology, vol. 4, no. 2 [online], ISSN 2042-115X. [cit. 2019-14-03] Dostupné z: http://ejlt.org/article/view/221/377. [9] GILL, M., SPRIGGS, A. (2005). Assessing the Impact of CCTV. London: Home Office Research, Development and Statistics Directorate. ISBN 1-84473-581-8. [10]GOOLD, B. J., (2002). Privacy rights and public spaces: CCTV and the problem of the “unobservable observer.” Criminal Justice Ethics, vol. 21, no. 1, pp. 21-27. DOI 10.1080/0731129X.2002.9992113. [11]GOOLD, B. J., LOADER, I., THUMALA, A. (2013). The Banality of Security: The Curious Case of Surveillance Cameras. The British Journal of Criminology, vol. 53, no. 6, pp. 977–996. DOI 10.1093/bjc/azt044. [12]JOHNSON, S. D., BOWERS, K. J., GUERRETTE, R. (2012). Crime Displacement and Diffusion of Benefits: A Review of Situational Crime Prevention Measures. In Welsh, B., Farrington, D. (eds.). The Oxford Handbook of Crime Prevention. Oxford: Oxford University Press, pp. 337-353. ISBN: 9780195398823.                                                              4 Takúto podporu ukazuje napr. výskum z Brna, kde obyvatelia identifikovali využívanie kamerového systém ako jedno z hlavných opatrení v boji proti kriminalite (pozri Smolík, 2018: 771). XXII. mezinárodní kolokvium o regionálních vědách Sborník příspěvků Velké Bílovice 12.–14. 6. 2019   410 [13]MARX, G., T. (2002). What's New About the "New Surveillance"? Classifying for Change and Continuity. Surveillance & Society, vol. 1, no. 1, pp. 9-29. DOI 10.24908/ss.v1i1.3391. [14]MINISTERSTVO VNITRA. (2009). Kamerové sledování veřejných prostranství a institucí. [online]. [2019- 14-03]. Dostupné z: https://www.mvcr.cz/clanek/kamerove-sledovani-verejnych-prostranstvi-a- instituci.aspx. [15]MINISTERSTVO VNITRA. (2005). Doporučení pro výběrová řízení na dodavatele kamerového systému a další standardy MKDS. [online]. [2019-14-03]. Dostupné z: https://www.mvcr.cz/soubor/doporuceni-k-vz- na-mkds-duben-2015-ppt.aspx. [16]NORRIS, C. (2012a). There’s No Success Like Failure and Failure’s No Success at All. Some critical reflections on understanding the global growth of CCTV surveillance. In Doyle, A., Lippert, R., Lyon, D. (eds). Eyes Everywhere: The global growth of camera surveillance. London: Routledge, pp. 23-45. ISBN 978–0–203–14162–5. [17]NORRIS, C. (2012b). The success of failure. Accounting for the global growth of CCTV. In Ball, K., Haggerty, K., Lyon, D. (eds.). Routledge Handbook of Surveillance Studies. London: Routledge, pp. 251-258. ISBN 978-0-203-81494-9. [18]NORRIS, C., ARMSTRONG, G. (1999). CCTV and the Social Structuring of Surveillance. In Painter, K., Tilley, N. (eds). Crime Prevention Studies 10. New York: Criminal Justice Press, pp. 157–178. ISBN: 1- 881798-22-4 [19]SILVA-TAROUCA LARSEN, B. (2011). Setting the Watch: Privacy and the Ethics of CCTV Surveillance. Oxford: Hart Publishing. ISBN: 978-1-84946-084-2 [20]SMOLÍK, J., (2018). Pocit bezpečí a obavy z kriminality v Brně. In XXI. mezinárodní kolokvium o regionálních vědách. Sborník příspěvků. Brno: Masarykova univerzita, pp. 767–773. ISBN 978-80-210-8969- 3. [21]SVENONIUS, O., BJÖRKLUND, F., WASKIEWICZ, P. (2014). Surveillance, lustration and the open society. Poland and Eastern Europe. In Boersma, K., Van Brakel, R., Fonio, C., Wagenaar, P. (eds.). Histories of State Surveillance in Europe and Beyond. London: Routledge, pp. 95-117. ISBN: 978-0-203-36613-4 [22]WASKIEWICZ, P. (2013). How Effective is the Public Video Surveillance System in Warsaw? In Björklund, F., Svenonius, O. (eds). Video Surveillance and Social Control in a Comparative Perspective. London: Routledge, pp. 153-170. ISBN 978-0-203-08290-4. [23]WELLS, H., ALLARD, T., WILSON, P. (2006). Crime and CCTV in Australia: Understanding the Relationship. Gold Coast, Queensland: Bond University. [24]WELSH, B., FARRINGTON, D. (2007). Closed Circuit Television Surveillance and Crime Prevention: A Systematic Review. Stockholm: Swedish Council for Crime Prevention.