XXII. MEZINÁRODNÍ KOLOKVIUM O REGIONÁLNÍCH
VĚDÁCH. SBORNÍK PŘÍSPĚVKŮ
22nd
INTERNATIONAL COLLOQUIUM ON REGIONAL
SCIENCES.CONFERENCE PROCEEDINGS
Place: Velké Bílovice (Czech Republic)
June 12-16, 2019
Publisher: Masarykova univerzita (Masaryk University Press), Brno
Edited by:
Viktorie KLÍMOVÁ
Vladimír ŽÍTEK
(Masarykova univerzita / Masaryk University, Czech Republic)
Vzor citace / Citation example:
AUTOR, A. Název článku. In Klímová, V., Žítek, V. (eds.) XXII. mezinárodní kolokvium o regionálních
vědách. Sborník příspěvků. Brno: Masarykova univerzita, 2019. s. 1–5. ISBN 978-80-210-9268-6.
DOI.
AUTHOR, A. Title of paper. In Klímová, V., Žítek, V. (eds.) 22nd
International Colloquium on Regional
Sciences. Conference Proceedings. Brno: Masaryk University Press, 2019. pp. 1–5. ISBN 978-80-
210-9268-6. DOI.
Publikace neprošla jazykovou úpravou. / Publication is not a subject of language check.
Za správnost obsahu a originalitu výzkumu zodpovídají autoři. / Authors are fully responsible for the content and
originality of the articles.
© 2019 Masarykova univerzita
ISBN 978-80-210-9268-6 (online : pdf)
 
 
 
XXII. mezinárodní kolokvium o regionálních vědách Sborník příspěvků Velké Bílovice 12.–14. 6. 2019
 
690
DOI: 10.5817/CZ.MUNI.P210-9268-2019-87
VÝVOJ MNOŽSTVA KOMUNÁLNEHO ODPADU NA
SLOVENSKU A V NITRIANSKOM KRAJI V ROKOCH
2002-2017
Development of municipal waste in the Slovak Republic and the
Nitra Region from 2002 - 2017
MELÁNIA FESZTEROVÁ 1
JANA NÉMETHOVÁ 2
Anotácia
Príčinami hromadenia odpadov je ekonomický rozvoj, veľakrát neúčinné technológie likvidácie odpadu
a nepostačujúca legislatíva týkajúca sa problematiky odpadov. V súvislosti s hromadením sa odpadov
a zvyšovania jeho nebezpečných vlastností, je nutné eliminovať jeho dopad na životné prostredie. Cieľom
príspevku je analyzovať vývoj množstva komunálneho odpadu na úrovni Slovenska a Nitrianskeho kraja v rokoch
2002-2017 a ich vzájomná komparácia. Orientujeme sa na zmeny v množstve komunálneho odpadu predovšetkým
v Nitrianskom kraji a sledujeme jeho postavenie v rámci krajov Slovenska. S pribúdajúcim počtom obyvateľov ako
aj s ich zvyšujúcimi sa nárokmi na životnú úroveň rastie množstvo a zloženie komunálneho odpadu. Komunálny
odpad na 1 obyvateľa v sledovaných rokoch na Slovensku vzrástol o 38,7 % a v Nitrianskom kraji o 58,2 %. Na
Slovensku dochádza k postupnému nárastu množstva zhodnoteného komunálneho odpadu. Množstvo
recyklovaného komunálneho odpadu v SR vzrástlo o 18,05 % a v Nitrianskom kraji o 21,84 %. V zhodnotení
komunálnych odpadov je Nitriansky kraj pod priemernou hodnotou Slovenska (20,69 %, hodnota v SR - 31,82 %).
Pri porovnaní priemernej hodnoty recyklovaného odpadu, Nitriansky kraj dosahuje rovnakú hodnotu ako
Slovensko, zhruba 17 %.
Kľúčové slová
komunálny odpad, Slovensko, Nitriansky kraj
Annotation
The causes of waste accumulation are economic development, often inefficient waste disposal technologies and
inadequate waste management legislation. Due to the continuous accumulation of waste and the increase in its
risk, it is necessary to eliminate its´ impact on the environment. The aim of this paper is to analyze the state of
municipal waste in Slovakia and in particular, in the Nitra region from 2002-2017 and to compare. We focus on
municipal waste changes used in the Nitra region and in other regions in Slovakia. The rise of living standards
and the rise in the number´s of inhabitants has led to an increase in the production and composition of municipal
waste. Municipal waste per inhabitant in the chosen years in Slovakia increased about 38.7% and in the Nitra
region about 58.2%. The amount of recovered municipal waste is gradually increasing in Slovakia. The amount
of recycled municipal waste in the SR increased by 18.05% and in the Nitra region by 21.84%. In the recovery of
municipal waste, the Nitra region is below the average level in Slovakia (20.69%, amount in SR -31.82%). When
comparing the average amount of recycled waste, the Nitra region reaches the same amount as Slovakia (17%).
Key words
municipal waste, Slovakia, Nitra region
JEL classification: Q53
1
Katedra chémie
2
Katedra geografie a regionálneho rozvoja
Fakulta prírodných vied
Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre
1
Department of Chemistry
2
Depart. of Geography and Regional Development
Faculty of Natural Sciences
Constantine the Philosopher University in Nitra
 Tr. Andreja Hlinku 1, 949 74 Nitra, Slovak Republic
E-mail: mfeszterova@ukf.sk, jnemethova@ukf.sk
XXII. mezinárodní kolokvium o regionálních vědách Sborník příspěvků Velké Bílovice 12.–14. 6. 2019
 
691
1. Úvod
Produkcia odpadov je neustály cyklus ľudskej spoločnosti (Pucherová, 2017). Problém s odpadmi existuje všade
tam, kde človek vykonáva akúkoľvek činnosť (Czyżyk et al., 2012). Odpady sú negatívnym dôsledkom čerpania
prírodných zdrojov (Nováček, Huba, Mederly, 1998). Neustály rast množstva odpadov a s tým spojené problémy
odpadového hospodárstva sú problémom nielen Slovenska. Z hľadiska odpadov je najväčším problémom
každoročne sa zvyšujúce množstvo odpadov a možnosti ich triedenia, uskladňovania, ale predovšetkým úsilie o ich
premenu s cieľom ďalšieho využitia (Gašparíková et al., 2016; Góralczyk et al., 2009; Piecuch et al., 2003). Každá
činnosť obchodná, výrobná alebo služby generuje odpady (Báreková, Sklenár, Tátošová, 2010). S aktivitami
a činnosťami ľudskej spoločnosti je spojená aj produkcia množstva odpadov, ktoré môžu mať negatívny dopad na
životné prostredie, prípadne môžu predstavovať aj trvalé nebezpečenstvo (Gu et al., 2014; Michaeli, Boltižiar,
2010; Pucherová, Mišovičová, Petlušová, 2018). Preto sa odpady delia na nebezpečné a ostatné odpady (Vyhláška
MŽP SR č. 365/2015 Z. z., 2015). Ako uvádzajú mnohí autori, je dôležité rozlišovať čo odpadom je a čo nie je
(Czekała, 2009; Fajkis, Barbusiński, 2006; Milewski et al., 2001). V slovenskej legislatíve sa pod pojmom „odpad
rozumie hnuteľná vec, alebo látku, ktorej sa jej držiteľ zbavuje, chce sa jej zbaviť, alebo je v súlade s týmto
zákonom, alebo osobitnými predpismi povinný sa jej zbaviť”(zákon NR SR č. 79/2015 Z. z., 2015). Odpadové
hospodárstvo v zmysle zákona predstavuje súbor činností zameraných na predchádzanie a obmedzovanie vzniku
odpadov a znižovanie ich nebezpečnosti pre životné prostredie a na nakladanie s odpadmi. Legislatívne opatrenia
zamerané na odpad a odpadové hospodárstvo sú problematikou, na ktorú sa v súčasnosti kladie veľký dôraz.
Nevyhnutným sa stáva predovšetkým aplikácia zákona do praxe (predchádzanie a znižovanie množstva odpadov,
triedenie odpadov, recyklácia a energetické využitie atď.) (Sobczyk, 2016; Yang, Xu, Chai, 2018).
2. Materiál, metódy a cieľ
Vstup Slovenskej republiky (SR) do Európske únie (EÚ) ovplyvnilo prispôsobenie sa legislatíve a predpisom EÚ
a odpadového hospodárstva. SR sa zaviazala v oblasti odpadového hospodárstva k aktivitám smerujúcim na
obmedzenie množstva odpadu uloženého na skládkach komunálneho odpadu a na zníženiu podielu biologicky
rozložiteľného odpadu v nich. Tiež sa zaviazala na zvýšenie využitia a recyklácie iných frakcií odpadu. Z tohto
dôvodu došlo k zmenám v existujúcich právnych predpisoch týkajúcich sa odpadov a odpadového hospodárstva.
Odrazilo sa to v prijatých právnych predpisoch. Zákon SNR č. 238/1991 Zb. o odpadoch bol nahradený novým
európskym zákonom o odpadoch, ktorým sa SR priblížila k úrovni právnej regulácie odpadového hospodárstva
v EÚ (Klinda, Lieskovská et al., 2001). Zákon NR SR č. 223/2001 Z. z o odpadoch a o zmene a doplnení
niektorých zákonov mal za cieľ podporiť zhodnocovanie odpadov na úkor ich zneškodňovania. Vstup SR do EÚ
si vyžiadal, aby legislatívne predpisy v oblasti odpadového hospodárstva boli jednotné (Čermák et al., 2008).
Základným zákonom pre oblasť odpadového hospodárstva v EÚ je Rámcová smernica o odpadoch 2008/98/ES
(75/442/ES). Podľa tejto smernice majú byť odpady zbierané oddelene na základe technických, environmentálnych
a ekonomických možností. Technická realizovateľnosť, environmentálny prístup a ekonomické hľadisko sa musí
premietať do všetkých činností v odpadovom hospodárstve. Uvedená smernica o odpadoch odporúča, aby členské
krajiny do roku 2020 zabezpečili recyklovanie minimálne polovice komunálneho odpadu a aspoň 70 % stavebného
odpadu. Zákon NR SR č. 79/2015 Z. z. o odpadoch v znení neskorších predpisov nadobudol účinnosť 1. januára
2016. Ďalšou smernicou zaoberajúcou sa s odpadom je Smernica Rady 91/689/EEC o nebezpečných odpadoch.
Uvedená smernica podporuje environmentálne a bezpečné nakladanie s nebezpečným odpadom. Podľa Čermáka
(2007), Czyżyka et al. (2012), Končalovej a Dubcovej (2015), Pucherovej (2017), Sobczyk (2016) došlo
v členských štátoch EÚ, teda aj na Slovensku k viacerým zmenám, ktoré sa týkali nakladania s odpadom
a odpadového hospodárstva. EÚ vyžaduje, aby členské štáty rozvíjali svoju politiku odpadovej prevencie tak, aby
sa v prvom rade dotýkala jednotlivcov a výrobcov zodpovedných za tvorbu odpadov. Cieľom EÚ je vytvoriť
legislatívne nástroje na znižovanie množstva odpadu a dokonalejšie využitie odpadu zvýšením podielu recyklácie.
Separovanie odpadu a následne jeho opätovné využitie významne chráni nielen prírodné zdroje, ale aj životné
prostredie. Separovaný odpad sa recykláciou stáva surovinou, ktorá môže znova vstúpiť do výrobného procesu
a tak znížiť spotrebu energie. Recyklácia je každá činnosť zhodnocovania odpadu, ktorou sa odpad opätovne
spracuje na výrobky, materiály alebo látky určené na pôvodný účel alebo iné účely (Zákon NR SR č. 79/2015 Z.
z., 2015). Predchádzať vzniku odpadu EÚ chce napr. dôrazom na eko-design výrobkov a na predĺženie ich
životnosti. Snahou je aj vplývať na zmenu správania obyvateľstva a tak znižovať množstvo vznikajúcich odpadov.
Vstupné údaje týkajúce sa množstva komunálneho odpadu podľa podskupín katalógu odpadov a nakladania s ním
na úrovni SR a jeho krajov sme získali zo Štatistického úradu SR (2017, 2018). Vývoj množstva komunálneho
odpadu v SR a v Nitrianskom kraji v rokoch 2002 a 2017 bol sledovaný pomocou indexu rastu/poklesu (Ir/p), ktorý
vyjadruje percentuálny rast, resp. pokles množstva odpadov. Pri jeho aplikácii sme vychádzali z matematického
vyjadrenia indexu rastu/poklesu, ktorý bol nasledovný:
𝐼 / x 100 100 %
XXII. mezinárodní kolokvium o regionálních vědách Sborník příspěvků Velké Bílovice 12.–14. 6. 2019
 
692
kde Ir/p je index rastu/poklesu, KO1 - prezentuje množstvo komunálneho odpadu na konci sledovaného obdobia
a KO0 - prezentuje množstvo komunálneho odpadu na začiatku sledovaného obdobia.
V práci boli použité štandardné metódy spracovania založené na komparatívnej analýze vývoja štatistických
údajov, grafickom a tabuľkovom vyjadrení problematiky. Pri analyzovaní skúmanej problematiky sme využili
nasledovné ukazovatele: množstvo komunálneho odpadu vyprodukovaného na 1 obyvateľa v SR, Nitrianskom
kraji a v EÚ, ďalej sme použili relatívne ukazovatele o nakladaní s komunálnym odpadom - podiel zhodnoteného,
recyklovaného odpadu a zneškodneného odpadu v kg na 1 obyvateľa. Vnútornú štruktúru odpadov podľa kategórií
v SR a v jednotlivých krajoch SR v sledovaných rokoch 2002 a 2017 sme hodnotili podľa podielu každej kategórie
na komunálnom odpade spolu. Postavenie krajov v rámci komunálnych odpadov SR sme analyzovali na základe
podielu všetkých krajov na komunálnych odpadoch spolu v SR.
Cieľom príspevku je analýza vývoja množstva komunálneho odpadu na úrovni Slovenska a Nitrianskeho kraja
v rokoch 2002-2017 a ich vzájomná komparácia. Detailnejšie sa venujeme zmenám v množstve komunálneho
odpadu predovšetkým v Nitrianskom kraji a sledujeme jeho postavenie v rámci ostatných krajov Slovenska.
Produkcia komunálnych odpadov je priamo závislá od sociálno-ekonomických ukazovateľov, predovšetkým od
výšky hrubého domáceho produktu, priemernej mzdy zamestnanca, rastu počtu obyvateľov, jeho kúpyschopnosti
a celkovej životnej úrovne obyvateľstva. Ako uvádzajú Czyżyk et al. (2012), Yang, Xu, Chai (2018) množstvo
a zloženie komunálnych odpadov závisí aj od faktorov, ako napr. veľkosť a typ sídelnej jednotky (mesto, obec),
funkcie sídelnej jednotky (napr. priemyselná, poľnohospodárska), druhu bytových domov (jednorodinné,
viacrodinné), stupňa vybavenia bytových jednotiek, od technickej infraštruktúry, životnej úrovne obyvateľstva
a pod. Z roka na rok pribúdajúce množstvo komunálnych odpadov a s tým spojené problémy odpadového
hospodárstva ovplyvňujú stav prostredia a kvalitu zdravia populácie. Zámerom je poukázať na dôležitosť
starostlivosti o životné prostredie a prírodu a predchádzať tak environmentálnym problémom pri rastúcom
množstve komunálnych odpadov.
3. Výsledky
3.1 Situácia s komunálnym odpadom v Slovenskej republike
Rastúce množstvo komunálnych odpadov (KO) predstavuje sociálny a environmentálny problém (Dai et al., 2015;
Kawai, Tasaki, 2016; Nemerow, 2009; Thanh, Matsui, 2011; Vergara, Tchobanoglous, 2012). V porovnaní s EÚ
produkuje Slovensko menej komunálnych odpadov na jedného obyvateľa. Za sledované obdobie 2002-2017
priemerná hodnota predstavuje 322 kg odpadu na 1 obyv./rok (priemer EÚ je 492 kg odpadu na 1 obyv./rok).
V porovnaní s krajinami EÚ-28 patrí SR medzi krajiny s najnižšou ročnou produkciou komunálnych odpadov na
obyvateľa. Končalová a Dubcová (2015) uvádzajú, že v ukazovateľoch, ako napr. vyseparované množstvo odpadu
alebo miera zhodnocovania odpadov Slovensko zaostáva za EÚ. V množstve všetkých vyseparovaných odpadov
za rok na 1 obyvateľa SR dosahuje zhruba polovičnú hodnotu EÚ (24 kg na 1 obyv./rok), v EÚ sa vyseparuje
46 kg odpadu na 1 obyv./rok. Miera zhodnocovania odpadov v EÚ predstavuje hodnotu 38,54 % a na Slovensku
15,67 %.
KO spolu tvoria: separovane zbierané zložky KO, odpady zo záhrad a parkov, KO iné, drobné stavebné odpady.
Za obdobie rokov 2002-2017 sa v KO spolu vyprodukovalo 27 846 794 ton odpadov (priemerná hodnota za rok
je 1 740 424,65 ton). Podľa množstva komunálnych odpadov v SR za sledované obdobie rokov 2002-2017
môžeme konštatovať, že najväčšie množstvo zo všetkých kategórií KO spolu dosahujú KO iné. Najviac sa ich
vyprodukovalo v rokoch 2008 (1 451 054 ton) a 2010 (1 461 809 ton) (Graf 1).
XXII. mezinárodní kolokvium o regionálních vědách Sborník příspěvků Velké Bílovice 12.–14. 6. 2019
 
693
Graf 1: Vývoj množstva komunálnych odpadov v SR podľa katalógu odpadov v rokoch 2002-2017 (v tonách)
Zdroj: Štatistická ročenka regiónov Slovenska (2017, 2018), vlastné spracovanie
Množstvo KO iné za obdobie rokov 2002-2017 má kolísavý priebeh vývoja. Strieda sa obdobie nárastu s obdobím
poklesu. Rastúci trend je prirodzeným dôsledkom rastu ekonomického rozvoja štátu, ale nie je v súlade so
smerovaním celkovej koncepcie v odpadovom hospodárstve, ktorá je zameraná na znižovanie vzniku odpadov.
Nárast množstva KO súvisí aj s rastom počtu obyvateľov, so zvyšovaním priemernej mzdy zamestnancov, ktorá
od roku 2002 do roku 2017 vzrástla o viac ako 100 %, tým sa zvýšila aj kúpyschopnosť obyvateľstva a jeho
celková životná úroveň. Znižovanie tejto kategórie odpadov nastupuje od roku 2015. K najmenším množstvám
odpadu, ktoré boli vyprodukované za uvedené obdobie rokov 2002-2017 patrí kategória drobné stavebné odpady.
V tejto kategórii sa vyprodukovalo 1 412 086 ton odpadu (priemerná hodnota v uvedenej kategórii je 88 255,38
ton/rok).
3.2 Komparácia v produkcii komunálneho odpadu na úrovni Nitrianskeho kraja a Slovenska
Ako uvádzajú autori Kristina a Mettle (2016) predchádzanie vzniku odpadov, je dôležité pre odpadové
hospodárstvo. V roku 2002 bolo v SR vyprodukovaných 1 524 400 ton KO spolu. V roku 2017 v porovnaní
s rokom 2002 došlo k nárastu množstva KO spolu o 40,18 % t.j., nárast odpadu na 2 136 952 ton (Tab. 1). Tento
stav nekorešponduje s celosvetovým trendom v znižovaní množstva odpadu (Končalová, Dubcová, 2015). Vývoj
komunálneho odpadu spolu v Nitrianskom kraji kopíruje vývoj v produkcii odpadov na Slovensku. V roku 2017
v porovnaní s rokom 2002 došlo k nárastu odpadu o 51,31 %.
Tab. 1: Vývoj komunálnych odpadov na Slovensku a v Nitrianskom kraji v rokoch 2002 a 2017 (v tonách)
Druh odpadu
Slovenská republika Nitriansky kraj
2002 2017
Index
rastu (%)
Rast/pokles
(%)
2002 2017
Index
rastu (%)
Rast/pokles
(%)
Komunálne odpady spolu 1 524 404 2 136 952 140,18 40,18 208 016 314 739 151,31 51,31
Separovane zbierané zložky KO 46 138 466 994 1012,17 912,17 5 654 62 851 1 111,62 1 011,62
Separovane zbierané zložky KO
z toho: NO 1 196 9 056 - 757,19 1 019 250 407,6 307,6
Odpady zo záhrad a parkov 79 651 174 168 218,66 118,66 41 259 12 389 335,21 235,21
Komunálny odpad iné 1 323 325 1 416 626 107,05 7,05 183 335 202 399 110,4 10,4
Komunálne odpady iné z toho
zmesný odpad 1 058 770 1 176 580 111,13 11,13 143 467 168 016 117,11 17,11
Drobné stavebné odpady 75 291 79 163 105,14 5,14 6 638 7 960 119,92 19,92
Zdroj: Štatistická ročenka regiónov Slovenska, 2017, 2018, vlastné spracovanie
Poznámky: KO - komunálne odpady, NO - nebezpečné odpady
Na základe výsledkov v tabuľke 2 môžeme vysloviť závery, že za posledných 5 rokov (2013-2017) v SR dochádza
k postupnému nárastu množstva zhodnoteného komunálneho odpadu. Od roku 2013 do roku 2017 došlo
k zvýšeniu o 10,76 % (v Nitrianskom kraji nárast o 17,41 %).
0
200 000
400 000
600 000
800 000
1 000 000
1 200 000
1 400 000
1 600 000
2002
2003
2004
2005
2006
2007
2008
2009
2010
2011
2012
2013
2014
2015
2016
2017
Množstvo(tony)
Roky
Separovane
zbierané
zložky KO
Odpady zo
záhrad a
parkov
Komunálny
odpad iné
Drobné
stavebné
odpady
XXII. mezinárodní kolokvium o regionálních vědách Sborník příspěvků Velké Bílovice 12.–14. 6. 2019
 
694
Tab. 2: Vývoj relatívnych ukazovateľov o nakladaní s komunálnymi odpadmi v rokoch 2013-2017
Komunálny
odpad
2013 2014 2015 2016 2017
SR NK SR NK SR NK SR NK SR NK
zhodnotený (%) 27,78 15,06 29,23 14,15 30,37 18,55 33,2 23,23 38,54 32,47
recyklovaný (%) 11,27 10,63 10,68 8,51 14,66 13,92 22,74 23,18 29,32 32,47
zneškodnený
(kg/obyv.) 68,9 82,79 66,12 83,91 69,04 81,18 66,03 76,73 61,43 67,48
Zdroj: Štatistická ročenka regiónov Slovenska, 2017, 2018, vlastné spracovanie
Poznámka: NK - Nitriansky kraj, SR - Slovenská republika
Množstvo recyklovaného KO v SR vzrástlo o 18,05 % (v Nitrianskom kraji o 21,84 %). Priemerná hodnota v SR
zhodnoteného KO za obdobie rokov 2013-2017 je 31,82 % a recyklovaného KO 17,74 %. V zhodnotení KO je
Nitriansky kraj pod priemernou hodnotou SR (20,69 %). Pri porovnaní priemernej hodnoty recyklovaného odpadu
Nitriansky kraj dosahuje zhruba rovnakú hodnotu ako SR (17,73 %). Zvyšovanie podielu zhodnoteného
a recyklovaného odpadu na Slovensku je v súlade s trendmi v EÚ. Efektívnym zhodnotením odpadu, zvýšením
podielu recyklácie sa predchádza škodlivým vplyvom na životné prostredie spôsobeným skládkovaním
a spaľovaním. Klasifikácia odpadov zlepšuje zhodnocovanie a využívanie skládok a znižuje množstvo odpadu, čo
ovplyvňuje vlastnosti skládkovaného odpadu (Yang, Xu, Chai, 2018). Pri porovnaní množstva zneškodneného
odpadu na 1 obyv. (v kg) došlo v SR k poklesu hodnoty ukazovateľa zo 68,90 kg/1 obyv. (rok 2013) na
61,43 kg/1 obyv. (rok 2017). Nitriansky kraj dosahuje vyššie hodnoty v zneškodnenom množstve KO na
1 obyvateľa (rok 2013 - 82,79 kg/1 obyv. a rok 2017 - 67,48 kg na /1 obyv.). Spôsob nakladania s odpadmi
podlieha taktiež vývoju a tejto problematike sa v SR venuje veľká pozornosť. Hľadajú sa nové metódy
a technológie na zhodnocovanie odpadov, s cieľom vyrovnať sa so stále zvyšujúcim sa množstvom vytvorených
odpadov a jeho nepriaznivého dopadu na životné prostredie.
Kraje Slovenska vykazujú značné rozdiely v produkcii komunálnych odpadov na 1 obyvateľa, čo vyjadruje
závislosť produkcie KO od ekonomickej vyspelosti kraja. Najviac KO na 1 obyvateľa sa vyprodukuje v krajoch
na západnom Slovensku - v Nitrianskom, Bratislavskom a Trnavskom. V Nitrianskom kraji sa za obdobie rokov
2002-2017 vyprodukovalo v priemere 360,28 kg odpadu na 1 obyvateľa. Ostatné kraje majú nižšiu produkciu
odpadov - Prešovský a Košicky kraj majú pod 300 kg/1 obyv., Banskobystrický vyprodukuje v priemere okolo
300 kg/1 obyv. (Štatistická ročenka regiónov Slovenska, 2017). Graf 2 vyjadruje vývoj množstva KO spolu v SR
(v kg/1 obyv.) v porovnaní s Nitrianskym krajom, s naznačenými stĺpcami rastu a poklesu.
Graf 2: Vývoj komunálneho odpadu v Nitrianskom kraji a v SR v rokoch 2002-2017 (kg/obyv.)
Zdroj: Štatistická ročenka regiónov Slovenska, 2017, 2018;, Štatistický úrad SR, 2017; vlastné spracovanie
V sledovaných rokoch 2002-2017 je množstvo KO spolu pripadajúceho na 1 obyvateľa (v kg) v Nitrianskom kraji
vyššie ako v SR. Najviac KO spolu pripadalo v Nitrianskom kraji na 1 obyvateľa v rokoch 2017
(462,30 kg/1 obyv.), 2016 (426, 20 kg/1 obyv.) a 2015 (406,10 kg/1 obyv.). Rovnaká situácia je aj v množstve KO
v rámci SR na 1 obyvateľa, t.j. najvyššie množstvo KO spolu bolo v rokoch 2017 (393,20 kg/1 obyv.), 2016
(359,40 kg/1 obyv.) a 2015 (348,30 kg/1 obyv.). Najmenej KO na 1 obyv. pripadalo v SR v roku 2004
(274,2 g/1 obyv.) a v Nitrianskom kraji v roku 2002 (292 kg/1 obyv.). Na základe grafického spracovania má
lineárna rovnica rastu odpadu (v kg) na 1 obyvateľa v SR nasledovný tvar: 𝑦 5,7889𝑥 272,78. Každým
rokom rastie množstvo odpadu v SR na 1 obyvateľa o 5,789 kg. V Nitrianskom kraji má lineárna rovnica rastu
odpadu (v kg) na 1 obyvateľa tvar: 𝑦 9,7934𝑥 277,03. V porovnaní so SR v Nitrianskom kraji produkcia
odpadu rastie skoro dvojnásobne každým rokom (9,7934 kg/1 obyv.). Produkcia KO na jedného obyvateľa
0.0
50.0
100.0
150.0
200.0
250.0
300.0
350.0
400.0
450.0
500.0
2002
2003
2004
2005
2006
2007
2008
2009
2010
2011
2012
2013
2014
2015
2016
2017
Množstvo(kg)
Roky
SR kg
odpadu na 1
obyv.
Nitriansky
kraj kg
odpadu na 1
obyv.
XXII. mezinárodní kolokvium o regionálních vědách Sborník příspěvků Velké Bílovice 12.–14. 6. 2019
 
695
Slovenska je pod priemernou hodnotou v rámci krajín EÚ. Na Slovensku však pretrváva nevyhovujúci stav
v oblasti nakladania s KO, ako aj triedenie jeho zložiek a recyklácie (Lieskovská, 2016). Najvyšší nárast nastal
v kategórii odpadu - separovane zbierané zložky KO (Graf 3). Na Slovensku počas rokov 2002 a 2017 táto
kategória narástla o 18,82 % a v Nitrianskom kraji o 17,25 %. Je to pozitívny ukazovateľ v separovane zbieraných
zložkách KO.
Graf 3: Vnútorná štruktúra odpadov podľa kategórií v SR a v Nitrianskom kraji v rokoch 2002 a 2017 (v %)
Zdroj: Štatistická ročenka regiónov Slovenska, 2017, 2018, vlastné spracovanie
Poznámky: SR - Slovenská republika, NK - Nitriansky kraj, 2002 - vnútorný prstenec grafu, 201 7- vonkajší prstenec grafu
Pozitívnym ukazovateľom je aj zníženie množstva KO iné v SR (- 20,52 %) aj v sledovanom kraji (- 23,83 %).
Ako uvádzajú Kristína a Mette (2016), výsledky poukazujú na zvyšujúci sa záujem o predchádzanie vzniku
odpadu. Dosiahnuté výsledky sú dôkazom snahy obyvateľov o ochranu životného prostredia a aj šetrenia
prírodných zdrojov. V súčasnosti sa stále viac kladie väčší dôraz na racionálnejšie spôsoby zberu, triedenia
odpadov, ich spracovávanie a využívanie. Napriek stúpajúcemu trendu množstva separovaných zložiek KO
triedený zber KO je hodnotený ako nedostatočný a je potrebné účinnosť zberu a následnej separácie zvýšiť
(Lieskovská, 2016). Stále chýbajú znalosti o predchádzaní vzniku odpadu, najmä pokiaľ ide o metódy
monitorovania a podporu znižovania odpadu v domácnostiach (Kristina, Mette, 2016). Napriek medziročnému
poklesu množstva vzniknutých odpadov pretrváva v SR negatívny vysoký podiel skládkovania odpadov. Metóda
skládkovania je najobľúbenejšia technológia spracovania odpadu, avšak zaberá veľkú rozlohu a nie je účinná pri
znižovaní odpadu (Yang, Xu, Chai, 2018). V roku 2014 bolo prevádzkovaných 122 skládok, počet spaľovní
a zariadení na spoluspaľovanie odpadov bolo 19 (z toho 2 na KO) (Lieskovská, 2016). Viac ako 80 % z celkového
množstva odpadov by sa dalo ešte využiť. Pod využitím sa myslí opätovné využitie alebo recyklácia, ktorá môže
byť materiálová alebo energetická.
3.3 Postavenie Nitrianskeho kraja v rámci ostatných krajov SR v množstve komunálnych odpadoch
Z hľadiska veľkosti vyprodukovaných KO spolu v roku 2002 sa Nitriansky kraj v rámci krajov Slovenska
nachádza na 3. mieste (208 016 ton) (Graf 4). Na 1. mieste v množstve vyprodukovaných komunálnych odpadov
spolu je Bratislavský kraj (241 462 ton) a na 2. mieste je Žilinský kraj (208 846 ton). Najmenej bolo v roku 2002
vyprodukovaných komunálnych odpadov spolu v Košickom kraji (163 686 ton). V roku 2017 je situácia
v produkcii KO spolu podobná s tým, že Nitriansky kraj v uvedenom roku vyprodukoval väčšie množstvo KO
a posunul sa na 2. miesto (314 739 ton) po Bratislavskom kraji (324 714 ton).
3.03
5.23
86.81
4.94
21.85
8.15
66.29
3.70
Separovane zbierané zložky KO
Odpady zo záhrad a parkov
Komunálny odpad iné
Drobné stavebné odpady
SR
2.72
5.96
88.14
3.19
19.97
13.19
64.31
2.53
Separovane zbierané zložky KO
Odpady zo záhrad a parkov
Komunálny odpad iné
Drobné stavebné odpady
NK
XXII. mezinárodní kolokvium o regionálních vědách Sborník příspěvků Velké Bílovice 12.–14. 6. 2019
 
696
Graf 4: Podiel krajov SR na komunálnych odpadoch spolu v rokoch 2002 a 2017 (v %)
Zdroj: Štatistická ročenka regiónov Slovenska (2017, 2018), vlastné spracovanie
Poznámky: 2002 - vnútorný prstenec grafu, 2017 - vonkajší prstenec grafu
Množstvo KO súvisí s pracovnými príležitosťami, ktoré poskytujú obidva kraje (Bratislavský aj
Nitriansky). V roku 2017 sa takmer vo všetkých krajoch zvyšuje ich podiel na množstve KO spolu v SR
v porovnaní s rokom 2002, okrem krajov Bratislavského, Banskobystrického a Prešovského. V týchto krajoch
dochádza v roku 2017 k miernemu zníženiu podielu odpadov na celkovom množstve KO spolu v SR. Vnútorná
štruktúra odpadov podľa kategórií v krajoch SR je znázornená v Grafe 5. Pri porovnaní štruktúry odpadov v rokoch
2002 a 2017 môžeme konštatovať, že v obidvoch rokoch prevládajú odpady kategórie KO iné. V roku 2002
najvyšší podiel v tejto kategórii dosiahli kraje Košický (92,32 %), Banskobystrický (90,01 %), Bratislavský
(89,64 %) a Nitriansky (88,64 %). Najmenší podiel dosiahol kraj Trnavský (74,01 %). Do roku 2017 sa podiel
tejto kategórie znížil a pohyboval sa v rozpätí hodnôt od 62,38 % (Banskobystrický kraj) do 70,01 % (Bratislavský
kraj). V roku 2017 v porovnaní s rokom 2002 došlo k najväčšiemu zníženiu KO iné v krajoch Košickom
(- 8,27 %), Banskobystrickom (-27,63 %), Nitrianskom (-23,83 %) a Žilinskom (-22,96 %). Je pozitívne zistenie,
vo vzťahu k životnému prostrediu, že vo všetkých krajoch Slovenska sa v roku 2017 zvýšila kategória odpadov
separovane zbierané zložky KO. V roku 2002 sa pohybovali hodnoty podielu tejto kategórie od 2,02 % (Prešovský
kraj) do 4,73 % (Trenčiansky kraj). V roku 2017 najmenší podiel dosiahol kraj Bratislavský (16,17 %) a najväčší
kraj Žilinský (27,93 %). V roku 2017 viac ako 25 % zvýšenie podielu v tejto kategórii dosiahli iba dva kraje
Košický a Banskobystrický. V sledovanom Nitrianskom kraji sa podiel tejto kategórie odpadov zvýšil o 17,25 %.
Graf 5: Vnútorná štruktúra odpadov podľa kategórií v krajoch SR v rokoch 2002 a 2017
Zdroj: Štatistická ročenka regiónov Slovenska (2017, 2018), vlastné spracovanie
15.84
13.17
9.92
13.65
13.70
11.89
11.09
10.74
15.20
12.72
10.17
13.83
16.02
11.69
10.05
10.86
Bratislavský
Trnavský
Trenčiansky
Nitriansky
Žilinský
Banskobystrický
Prešovský
Košický
0
10
20
30
40
50
60
70
80
90
100
Bratislavský
Trnavský
Trenčiansky
Nitriansky
Žilinský
Banskobystrický
Prešovský
Košický
Štruktúraodpadovvr.2002(v%)
Kraje
0
10
20
30
40
50
60
70
80
90
100
Bratislavský
Trnavský
Trenčiansky
Nitriansky
Žilinský
Banskobystrický
Prešovský
Košický
Štruktúraodpadovvr.2017(v%)
Kraje
XXII. mezinárodní kolokvium o regionálních vědách Sborník příspěvků Velké Bílovice 12.–14. 6. 2019
 
697
4. Záver
Z hľadiska odpadov sú najväčším problémom možnosti triedenia, skládkovania, ale predovšetkým úsilie
o premenu odpadov s cieľom ich ďalšieho využitia. Je potrebné, aby práve KO boli triedené a separovane zbierané
jednotlivé ich zložky. Nedostatok surovinových zdrojov je možné kompenzovať recykláciou mnohých druhov
odpadov. Nitriansky kraj má v tejto oblasti rezervy. Množstvo recyklovaného komunálneho odpadu v SR vzrástlo
o 18,0 % a v sledovanom kraji o 21,84 %. Pri porovnaní priemernej hodnoty recyklovaného odpadu Nitriansky
kraj dosahuje zhruba rovnakú hodnotu ako SR (17 %). V SR dochádza k postupnému nárastu množstva
zhodnoteného KO. V zhodnotení KO je Nitriansky kraj pod priemernou hodnotou SR (20,69 %, hodnota v SR -
31,82 %). Uvedený kraj dosahuje vyššie hodnoty v zneškodnenom množstve KO na 1 obyvateľa ako sú hodnoty
v SR. Situácia však stále nie je uspokojivá, pretože recyklácia nemá dominantné postavenie v rámci nakladania
s odpadmi a ešte stále sa pomerne veľa odpadu zneškodňuje spaľovaním. Kraje Slovenska vykazujú značné
rozdiely v produkcii KO na 1 obyvateľa, čo vyjadruje závislosť produkcie komunálnych odpadov od ekonomickej
vyspelosti kraja. Najviac KO na 1 obyvateľa sa vyprodukuje v krajoch na západnom Slovensku. Komunálny odpad
na 1 obyvateľa v sledovaných rokoch na Slovensku vzrástol o 38,7 % na 393,2 kg/1 obyv., v roku 2017. Zvýšila
sa aj produkcia komunálneho odpadu v Nitrianskom kraji o 58,2 % na 462,3 kg/1 obyv. Pozitívne zistenie, vo
vzťahu k životnému prostrediu je, že vo všetkých krajoch Slovenska sa zvýšila kategória odpadov separovane
zbierané zložky komunálnych odpadov. Na Slovensku v sledovanom období rokov 2002 a 2017 táto kategória
vzrástla o 18,82 % a v Nitrianskom kraji o 17,25 %. Za obdobie rokov 2002-2017 sa v SR vyprodukovalo
27 846 794 ton KO iné. Množstvo KO iné v sledovanom období rokov má kolísavý priebeh vývoja a v posledných
rokoch dochádza k miernemu poklesu tejto kategórie odpadov. Do budúcnosti sa predpokladá postupné
zvyšovanie množstva recyklovaného odpadu na úkor skládkovania a spaľovania. Táto snaha je celosvetovým
trendov v nakladaní s odpadmi. Je dôležité sa zamerať na činnosti a také nakladanie s odpadmi, ktorými sa bude
predchádzať a obmedzovať vznik odpadov a eliminovať ich negatívny dopad na životné prostredie.
Literatúra
[1] BÁREKOVÁ, A., SKLENÁR, Š., TÁTOŠOVÁ, L., (2010). Metodika nakladania s tuhým komunálnym
odpadom v podmienkach vidieckej zástavby. Nitra: SPU, 124 s.
[2] CZEKAŁA, J., (2009). Osady ściekowe - nawóz czy odpad? Wodociągi – Kanalizacja, no. 1, pp. 30-33.
[3] CZYŻYK, F. et al., (2012). System i zasady gospodarowania odpadami komunalnymi w gminie, w świetle
nowych regulacji prawnych. Wrocław: Wyd.. ITP, 49 s. [online]. [cit. 2019-02-24]. Dostupné na:
http://www.itep.edu.pl/nauka/konferencje/ko20121003/System%20i%20zasady%20gospodarowania%20od
padami.pdf
[4] ČERMÁK, O., (2007). Odpadové hospodárstvo : Spôsoby zberu a odstraňovania odpadov. 1.vyd. Bratislava:
STU, 104 s. ISBN 978-80-227-2662-7.
[5] ČERMÁK, O. et al., (2008). Životné prostredie. Bratislava: Slovenská technická univerzita, s. 234-251. ISBN
978-80-227-2958-1.
[6] DAI, Y. C. et al., (2015). Why doorstepping can increase household waste recycling. Resour. Conserv. Recycl,
vol. 102, pp. 9–19.
[7] FAJKIS, S., BARBUSIŃSKI, K., (2006). Sopstok – małowartościowy odpad czy cenny surowiec? Chemik ,
vol. 59, no. 7-8, pp. 394-394.
[8] GAŠPARÍKOVÁ, B. et al., (2016). Zákon o odpadoch. Komentár. a Katalóg odpadov. Bratislava:
EUROKÓDEX, s.r.o., 512 s. ISBN 978-80-8155-063-8.
[9] GÓRALCZYK, S. et al., (2009). Przywęglowa skała płona - odpad czy surowiec? Prace Naukowe Instytutu
Górnictwa Politechniki Wrocławskiej. Studia i Materiały, vol. 125, no. 35, pp. 95-103. ISSN 0370-0798.
[10]GU, B. et al., (2014). Household hazardous waste quantification, characterization and management in China's
cities: a case study of Suzhou. Waste Manag., vol. 34, no.11, pp. 2414-2423.
[11]KAWAI, K., TASAKI, T., (2016). Revisiting estimates of municipal solid waste generation per capita and
their reliability. J. Mater. Cycles Waste Manage, vol. 18, pp. 1-13.
[12]KLINDA, J., LIESKOVSKÁ, Z. et al., (2001). Správa o stave životného prostredia Slovenskej republiky
v roku 2000. Bratislava: MŽP SR, Banská Bystrica: SAŽP, 2001 s. 156-162, ISBN 80-88833-29-9.
[13]KONČALOVÁ, A., DUBCOVÁ, A., (2015). Aktuálne trendy odpadového hospodárstva Slovenskej
republiky v príkladových štúdiách. Nitra: UKF, Edícia prírodovedec č. 617, 160 s. ISBN 978-80- 558-0912-
0.
[14]KRISTINA, O. Z., METTE, A. M., (2016). Understanding the role of waste prevention in local waste
management: A literature review. Waste Management and Research, vol. 34, no. 10, pp. 980-994.
[15]LIESKOVSKÁ, Z. (ed.), (2016). Životné prostredie Slovenskej republiky v kocke. Bratislava: Ministerstvo
životného prostredia SR. Slovenská agentura životného prostredia (SAŽP). 63 s. ISBN 978-80-89503-50-6.
[16]MILEWSKI, J. et al., (2001). Wywar z gorzelni rolniczej - wartosciowy produkt uboczny czy
odpad? Przemysł Fermentacyjny i Owocowo-Warzywny, vol. 45, no. 7, pp. 23-25. ISSN 0137-2645.
XXII. mezinárodní kolokvium o regionálních vědách Sborník příspěvků Velké Bílovice 12.–14. 6. 2019
 
698
[17]MICHAELI, E., BOLTIŽIAR, M., (2010). Vybrané lokality environmentálnych záťaží v zaťažených
oblastiach Slovenska. Geografické štúdie, vol. 14, no. 1, pp. 18-48. ISSN 1337-9445.
[18]NEMEROW, N. L., (2009). Environmental Engineering: Environmental Health and Safety for Municipal
Infrastructure, Land Use and Planning, and Industry. Wiley, Hoboken, N.J.
[19]NOVÁČEK, P., HUBA, M., MEDERLY, P., (1998). Ohrožená planéta na prahu 21. století. Olomouc:
Vydavatelství Univerzity Palackého, 1998, 2017 s. ISBN 80-7067-859-3.
[20]PIECUCH, T. et al., (2003). Analiza pracy spalarni odpadów Szpitala Wojewódzkiego w Koszalinie - spaliny,
ścieki, wtórny odpad. Rocznik Ochrona Środowiska, Tom 5, pp. 163-189. ISSN 1506-218X.
[21]PUCHEROVÁ, Z., (2017). Manažment odpadového hospodárstva. Nitra: UKF, 2017. 223 s.
[22]PUCHEROVÁ, Z., MIŠOVIČOVÁ, R., PETLUŠOVÁ, V., (2018). Nelegálne skládky odpadov : sprievodca
mapovaním. 1. vyd. Nitra: UKF, Prírodovedec, č. 672, 91 s. ISBN 978-80-558-1317-2.
[23]SOBCZYK, W., (2016). Aspekty społeczne i środowiskowe gospodarki odpadami. Kraków: Wydawnictwa
AGH, 217 p. ISBN 978-83-7464-874-5.
[24]ŠTATISTICKÁ ROČENKA REGIÓNOV SLOVENSKA, (2017): Regional Statistical Yearbook of Slovakia
(2017). Bratislava: Štatistický úrad Slovenskej republiky, 2018, CD-ROM [437 s.].
[25]ŠTATISTICKÁ ROČENKA REGIÓNOV SLOVENSKA, (2018): Regional Statistical Yearbook of Slovakia
(2018). Bratislava: Štatistický úrad Slovenskej republiky, 2019, CD-ROM [438 s.].
[26]ŠTATISTICKÝ ÚRAD SR, (2017). DATAcube. Životné prostredie [online]. [cit. 2019-03-01].Dostupné z:
http://datacube.statistics.sk/#!/view/sk/VBD_SK_WIN/zp3001rr/Množstvo%20komunálneho%20odpadu%2
0podľa%20podskupín%20odpadu%20.
[27]THANH, N. P., MATSUI, Y., (2011). Compost potential from solid waste: toward sustainable agriculture and
mitigation of global warming in Mekong Delta, Vietnam. In Environmental Change and Agricultural
Sustainability in the Mekong Delta. Springer Science Business Media, B.V.
[28]YANG , R., XU, Z., CHAI, J., (2018). A Review of Characteristics of Landfilled Municipal Solid Waste in
Several Countries: Physical Composition, Unit Weight, and Permeability Coefficient. Pol. J. Environ. Stud.,
vol. 27, no. 6, pp. 2425-2435. DOI 10.15244/pjoes/81089.
[29]VERGARA, S.E., TCHOBANOGLOUS, G., (2012). Municipal solid waste and the environment: a global
perspective. Annu. Rev. Environ. Resour, vol. 37, pp. 277-309.
[30]VYHLÁŠKA MŽP SR č. 365/2015 Z. z., ktorou sa ustanovuje Katalóg odpadov.
[31]ZÁKON NR SR č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
[32]ZÁKON NR SR č. 223/2001 Z. z o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
[33]ZÁKON SNR č. 238/1991 Zb. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Príspevok vznikol v rámci riešenia projektu KEGA č. 044UKF-4/2017 s názvom „Modernizácia výučby
a interdisciplinárneho prístupu v rámci kategórie odpad a odpadové hospodárstvo“.