Čo píše Vladimír Helfert o Riccardovi Broschim vo vzťahu k Jaroměřicím Informácie o Riccardovi Broschim som hľadala v jeho dvoch knižných publikáciách A ) Hudební barok na českých zámcích a B ) Hudba na Jaroměřickém zámku . A str. 153, 161, 210, 224, 225, 229, 327. B str. 149, 151, 157, 160, 164, 166, 167 – 170, 177, 181, 205, 207, 208, 243, 356. Hudební barok na českých zámcích : Mnoho informácií o živote a tvorbe RB sa nedozvieme. Vladimír Helfert sa o tom zmieňuje veľmi málo, viac sa venuje Broschiho opere Merope, o ktorej budeme počuť neskôr. Riccardo Broschi rodák z Neapola, ktorého tvorba náležala neapolskej škole. ( neapolská škola : základom prejavu – bel canto, bohatá melodika, koloratúrne árie. V posledných rokoch 17. st. bola kritizovaná že spája komické a tragické prvky. Zakladateľ neapolskej opery- Allesandro Scarlatti, ďalší Leonardo Leo, Leonardo Vinci, Nicola Porpora..... ) Od roku 1737 pôsobil RB ( zároveň s Leomm Logroscinim, Meiem, Fagem ) v kráľovskej opere v Neapoli, kde po smrti Leonarda Lea ( 1744) požiadal o prázdne miesto po Leovi. O to miesto sa tiež uchádzal Nicola Porpora. Ako skladateľ RB náleží už teda spomínanej neapolskej škole, aj keď mal možnosť spoznať i mimoneapolské smery a to na cestách po EU, ktoré absolvoval so svojím bratom Carlom Broschim, veľmi známym spevákom kastrátomm ktorý vystupoval pod menom Farinelli. Uvedením jeho opery Merope v Jaroměřicích sa dosiahlo i väčšsieho významu, lebo nikde v okolí Jaroměříc sa s týmto dielom nestretávame a dokonca i vo Viedni je meno RB v cisárskej opere neznáme. Podľa Helferta Broschiho opera Merope prináša do hudobného života Jaroměříc a jeho okolia akurát tak obohatenie, pretože po umeleckej stránke prevedenie neznamenalo veľa . Tiež ju prirovnáva k typu úpadkovej neapolskej opery, kvôli jej povrchnosti v technike a neprepracovanosti v hudobnej dramatike. Píše, že šablonovité recitatívy a povrchné árie vyplňujú toto dielo hudobne i umelecky bezcenné. Opera Merope sa do Jaroměříc dostala prostredníctvom hraběte Michaela Jana Althana ( bol vlastníkom mnohých talianských opier). Získal ju hneď po prevedení v Turíne 1731 a 7. listopadu 1736 ju posiela po Hoffmannovi do Jaroměříc a podotýka, že ju doposiaľ nepočul a preto prosí hraběte aby operu nikomu nepožičiaval. Pri tejto opere sú zaznamenaní autori. A to Apostolo Zeno a Riccardo Broschi. Aj keď Hoffmann 21. srpna 1737 v liste pre hrabě Jana Adama z Questenberka píše, že na titulný list Merope dal vytlačiť Poesia del Sig. Aplo Zeno e Musica del Sig. Carlo Broschi. Hoffmann toto meno uvádza buď nevedome, alebo úmyselne kvôli tomu, že CB bolo vtedy veľmi známe a preslávené a dobre sa vynímalo na titulnom liste. Helfert ďalej píše, že hrabě z Q. dlho nemohol obdržať tlačený text a preto sa obracia na hrabě Althana, ale ten nemohol libreto nájsť. O text zase začne žiadať v červenci 1737 a to Metastasia, ale zbytočne. A keďže už bol najvyšší čas text preložiť do nemčiny a vytlačiť, hrabě z Q. sa rozhodol požiadať F. Míču, aby text z partitury vypísal a podľa neho zariadail preklad a tlač. Okrem Míču sa na preklade zúčastnili Ghelen, hrabě z Q. a Hoffmann a samozrejme, že do diela zasahovali rôznymi úpravami. Napríklad hrabě Q. chcel aby sa do opery pridalo dueto a skrátili recitatívy. Text k duetu písal pravdepodobne hrabě sám. Úpravy Ghelena sa však hrabětu Q. nepáčili a rozhodol sa aby všetko ostalo v pôvodnom zmení. Opera Merope zaznela v Jaroměřicích 2 krát. Hudba na Jaroměřickom zámku: V tejto publikácií sa Helfert o RB zmieňuje v súvislosti s Františkom Míčom a jeho tvorbou, resp. Aký vplyv mala talianská hudba na jeho tvorbu a naopak. Poukazuje to na konkrétnych príkladoch a porovnáva jednotlivé takty oboch opier ( Broschiho Merope a Míčova O původě Jaroměříc) a tak zisťuje, že niektoré motívy alebo melodické závery sa zhodujú. Je známe, že Merope bola prevedená omnoho neskôr než opera O původe Jaroměříc a okrem toho sa nedá predpokladať, žeby Broschi poznal Míčovo dielo. Helfert dospel k záverum že Míča bol odchovaný talianskou hudbou a dokázal písať v tomto duchu až tak, že niektoré jeho melódie sa objavujú v slovnom zmení v Taliansku o niečo neskôr.