4. 9. 1906 Kláštor pod Znievom – 20. 11. 1984 Bratislava Bio §1925maturita na reálnom gymnáziu v Prešove1925 – 1928Konzervatórium v Prahe (organ – Bedřich Wiedermann, kompozícia – Otakar Šín, inštrumentácia – Jaroslav Křička, hudobné formy – Karel Boleslav Jirák, dirigovanie – Otakar Ostrčil §1928 – 1930Majstrovská škola pražského konzervatória (kompozícia – Vítězslav Novák) §1928 – 1948pedagóg teoretických predmetov a kompozície na Hudobnej a dramatickej akadémii v Bratislave (1941 premenovanej na Štátne konzervatórium) §1937 – 1948šéf hudobného odboru v Čs. rozhlase v Bratislave §1948 – 1951predseda slovenskej sekcie Československého zväzu skladateľov §1949 – 1978profesor kompozície na VŠMU (1965 – 1971 rektor)1949 – §1953riaditeľ Slovenského hudobného fondu §1953umelecký riaditeľ SĽUKu §1965 – 1971rektor VŠMU1969 – 1970predseda Zväzu slovenských skladateľov Tvorivý vývoj §1928 – 1930 § - Novák, jazz, impresionizmus. 1.Symfónia D dur 1928 – 29 § - vplyvy Európskeho hudobného diania §Farby na palete op. 5 (1928, text L. Novomestský) -Inšpirácia Parížskou šestkou (jazz). Stravinský §West pocket suita op.7 pre husle a klavír, Ouvertúra op.10 (absolventská skladba u Nováka). Klavírne Divertimento op. 11. Jazzová sonáta op. 14, symfonická kantáta Demontáž op. 12 (prepracovaná na Baladickú kantátu) § Tridsiate roky §1930 – 1939 (modálna diatonika, zrelá symfonická tvorba, individuálny štýlový rast z hľadiska formovo – obsahovej kombinatoriky a tektonickej prepracovanosti -Fox etuda pre klavír (1931); Jazzová sonáta pre 2 klavíry op. 14/2 (1932); II. Symfónia op. 16 (1933) programová predohra Jánošíkovi chlapci op. 21 (1934); Nikola šuhaj, predohra pre orch. (1935); suita Dolu Váhom op. 26 (1935). §Upravuje i ľudové piesne: Na horách spievajú op. 15 (1933); Hore dedinou op. 31 (1937) a Spievajú, hrajú, tancujú op. 33 (1938) § Vojnové roky §Skladatelia nedokážu aktívne reagovať na dianie, rekonštrukcia staršej tvorby -Prerába 2. Symfóniu (1941, 2. časť, povodne vokálna bola prekomponovaná a z 3 piesní vznikol cyklus Cesta. -Z Kvinteta pre fúkacie nástroje B dur vypracováva 3. Symfóniu B dur – „Malú“ op. 18 (1942). §Na záver vojnového obdobia sa v roku 1945 vracia ku suite Dolu Váhom a dáva jej novú podobu. § § - ODMLČANIE - 1945 - 1948 §Mierne chaotické obdobie, v hudobnej tvorbe sa však podstatne charakter nemení. Generácia SHM zachováva svoju štýlovú úroveň a oporu vývoja slovenskej hudby !!! ? § - detský zborový cyklus Či organy hrajú (1947), monotematická 4. Symfónia op. 38 (1947). Od 1948 §Obdobie obrody v slovenskej hudobnej tvorbe, doraz na človeka jako osobu plnú citov a mravu – takú hudbu majú komponovať; silný vplyv politických mocí, hudba s poplatným myslením §Opora v slovenskej ľudovej piesni § - 5. symfónia „Pionierska“ (1951) §Pre SĽUK – Tance z Pohronia (1951), Tance z Gemera (1955) §Prisposobenie sa dobe; masové piesne i politicky motivované orchestrálne diela: kantáta Chceme mier (1951), predohra Februárová (1952), udržiavanie profesionálnej úrovne svojho štýlu. Od 1948 II. §Založenie Zvazu slovenských skladateľov (október 1955) /organizačný a ideovo vývojový medzník §Udržiava si symfonické pole, zároveň obrat ku komorným dielam §7. symfónia (1955) – podnetom smrť dcéry (1. a 2. časť má folklórny charakter, 3. časť tvorí subjektívne Largo) § - Baladická kantáta pre tenor, miešaný zbor a orchester (1960, prerobená skladba Demontáž); Koncert pre husle a orchester (1958, prehĺbenie tonálneho – modálneho myslenia) 60. roky §Komorná tvorba: Sonatína giacosa (1962); piesňový cyklus V jeseni (1961). §Inštruktívne skladby 70. roky §Dovŕšenie tvorby – retrospektívne črty, pripomínanie vlastných začiatkov §Po dlhšom čase tvorba orchestrálnych diel: komorne ladená Partita k pocte Majstra Pavla (1972); suita Vatry na horách (1975) §9. - 12. symfónia (1971, 1978, 1979, 1982) – nadviazal na predchádzajúcu tvorbu, v 9. je vazba na folklór oslabená §Klasicizujúca disciplína, zmysel pre kontrasty, variačná prepracovanosť nápadov (podobne v 3. a 4. sláčikovom kvartete) Literatúra §BURLAS, Ladislav: Slovenská hudobná moderna. Obzor, Bratislava 1983 §BURLAS, Ladislav: Alexander Moyzes. Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry, Bratislava 1956 §ČERBOVÁ, Zuzana: Alexander Moyzes: Sonáta e-mol, op. 2 pre klavír. Problematika pramennej základne. Hudební věda roč. 54, 2017, č. 1, s. 71–88 §MEDŇANSKÁ, Irena: Detská zborová tvorba slovenských skladateľov. Slovenská hudba roč. 38, 2012, č. 2, s. 190–210 §HRUŠOVSKÝ, Ivan: Estetické predstavy Alexandra Moyzesa a ich význam v 30. rokoch. Zrod a vývoj slovenskej hudobnej moderny (zborník z konferencie BHS 1983), Mestský dom kultúry a osvety, Bratislava 1985, s. 42–45 §BURLAS, Ladislav: Estetika medzivojnovej hudobnej moderny. Hudobná kultúra Bratislavy medzi dvoma vojnami (1918–1939) (zborník z konferencie BHS 1977), Mestský dom kultúry a osvety, Bratislava 1980, s. 17–21 § §