25.9.1908 – 5.8.1993 ž1917 – 1923 gymnázium žod 1920 Hudobná škola v Bratislave (klavír – Frico Kafenda) ž1927 – 1931 Hudobná a dramatická akadémia v Bratislave (kompozícia a klavír – Frico Kafenda, dirigovanie – Josef Vincourek) ž1931 – 1933 Majstrovská škola pražského konzervatória (kompozícia – Vítězslav Novák) ž1933 pedagóg teoretických predmetov na Hudobnej a dramatickej akadémii v Bratislave (1941 poštátnená a premenovaná na Štátne konzervatórium v Bratislave) ž1941 – 1948 pedagóg kompozície na Štátnom konzervatóriu v Bratislave ž1948 – 1960 profesor a vedúci Katedry hudobnej výchovy na Vysokej škole pedagogickej v Bratislave ž1963 – 1974 prednášal hudobnú vedu a výchovu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave ž30. roky -Výbojnejší štýl, Schoenberg (Sláčikové kvarteto op.2, 1931) -Snaha o cyklický monotematizmus, farebnosť akordov vyššej terciovej stavby, lydická kvarta (Malá suita s passacagliou op.3. 1931; Nox et solitudo op.4, 1932) -Upevňovanie modálnej diatoniky (Serenáda pre dychové kvinteto. Resp. Sláč. Orchester op.5, 1933; Burleska pre husle a orchester op.7, 1933;) ž -Vrcholné obdobie začína cyklom mužských zborov O horách op.8, 1933 -Zjednocovanie dvoch tendencií : dokonalosť formy a vlastná reč (Baladická suita pre orch. Op. 9, 1934 – 36; veľký úspech) Kantáta Žalm zeme Podkarpatskej (1937) cena Umeleckej besedy. Klavírny výťah Universal Edition Wien. -Sonatína pre husle a klavír (1937) znela na 17.ISCM festivale Krakow 1937 -Tvorba Krútňavy (1941 – prvá verzia) -1945 – 1948: obdobie mlčania charakter hudobnej tvorby neprechádzal výraznejšou zmenou (Fantázia a burleska) -Po r. 1948 Krútňava (1949) pod tlakmi musel prepracovať, hudobnej zložky sa však nedotknul. Úspech, do roku 1979 na 20 zahraničných scénach. -Terchovské spevy (1952) -Metamorfózy (1953) – autobiografická symfonická suita vo forme variácií -Po vzniku ZSR má tvorba repetitívny charakter -Inštruktívne skladby: Obrázky zo Slovenska (1956) -Opera Svatopluk (1950 – 1959) ž -Hľadanie možností zjednotenia dodekafónie s modalitou -12 tónová chromatická stupnica využitá polymodálnym sposobom Zborový cyklus O človeku (1962) Šesť skladieb pre sláčiky (1963) Ad Astra (1961) Poeme macabre pre husle a klavír (1963) Kontemplácie pre recitátora a klavír (1964) -Syntetický dvanásťzvuk – súznenie 12 tónov (kompozičný princíp) doviedla ho tam práca na Akordike – od trojzvuku po dvanásťzvuk -„prieskum možností“ Rapsodická suita pre klavír a orchester (1965); didakticky demonštroval na cykle Kaleidoskop (1966 -1969) -VRCHOLNÉ DIELO: Symfonická fantázia na BACH pre organ, sláčiky a bicie 1971 -Retrospektívny charakter (Toccata 1973: navazujúca na Kaleidoskop) a Elégia (1978) pripomínajúca obdobie pred Krútňavou. -Pohľad do neznáma (1977) a Tri piesne pre bas a orch.: piesňové cykly. -Čírosť foĺklórnych inšpirácií: Concertino pre klarinet a orchester (1975) žModálna diatonika: modálne štrukturovaný 12tónový materiál (12tónový totál); zvýšenie významu motorického rytmu (pravidelná pulzácia) žDokladné štúdium ľudovej piesne . Melodické, rytmické a modálne zvláštnosti a európske hudobné modality žCharakteristické využívanie dvojíc tritónov (spojenie 4 dvojíc) – tak vypĺňa osemtónový diatonický rad diatonickej stupnice (napr. C-fis+b-e;h-f+g-cis) – používa od cyklu O horách op. 8 až po Krútňavu 1949 žTento rad je totožný s druhým radom zo sústavy módov s obmedzenou transponovateľnosťou O. Messiaena žV rámci SHM priniesol polaritu baladickosti, kontemplatívnosti voči expresivite a dramatickosti so záverečným pozitívnym riešením žŠTILICHOVÁ-SUCHOŇOVÁ, Danica: Eugen Suchoň – Denník z notovej osnovy Perfekt, Bratislava 2012 žZAVARSKÝ, Ernest: Eugen Suchoň Hudobné centrum, Bratislava 2008 žŠTILICHOVÁ-SUCHOŇOVÁ, Danica: Život plný hudby: Hudobný skladateľ Eugen Suchoň (1908 – 1993) v spomienkach Mladé letá, Bratislava 2005 žŠTILICHOVÁ, Danica: Krútňava vo svete / Krútňava in der Welt Slovenské národné múzeum, Bratislava 1993 žJEGOROVA, Valentina: Eugen Suchoň Sovietskij kompozytor, Moskva 1987 žSUCHOŇOVÁ, Danica: Podmanený svet Mladé letá, Bratislava 1981 žKRESÁNEK, Jozef – VAJDA, Igor: Národný umelec Eugen Suchoň pus, Bratislava 1978 žKRESÁNEK, Jozef: Národný umelec Eugen Suchoň Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry, Bratislava 1961 žZAVARSKÝ, Ernest: Eugen Suchoň – profil skladateľa Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry, Bratislava 1955 ž žSUCHOŇ, Eugen – FILIP, Miroslav: Náuka o harmónii I., II. Univerzita Komenského v Bratislave, Bratislava 1992 žOkamihy a vyznania Život roč. 40, 1990, č. 34–41 (8 pokračovaní) žAkordika od trojzvuku po dvanásťzvuk Opus, Bratislava 1979 žKompozičné ideály Frica Kafendu Hudobný život 1977 žMoje spomienky na Ivana Ballu Hudobný život 1977 žMoje posledné stretnutie s D. Šostakovičom Nové slovo 1975 žOtvorený list nár. umelca Eugena Suchoňa nár. umelcovi Ladislavovi Novomeskému – Vďaka za veľkorysosť 1974 Smena 1974 (30.12.) žPríspevok k profilu Frica Kafendu, skladateľa a teoretika Pamätnica bratislavského konzervatória 1919 – 1969, Bratislava 1969, s. 35–43 žKedy a kde vznikla opera Krútňava? lovenské kúpele 1966, č. 7 (21.6.1966) žZa Zdenkou Bokesovou Kultúrny život 1962, č. 14, s. 9 žSUCHOŇ, Eugen – FILIP, Miroslav: Stručná náuka o hudbe Štátne hudobné vydavateľstvo, Bratislava 1962, 1964 žZa Václavom Talichom Slovenská hudba roč. 5, 1961, č. 4, s. 151 žTradícia a novátorstvo v hudbe Slovenská hudba roč. 4, 1960, č. 1–2, s. 42–46 žSUCHOŇ, Eugen – FILIP, Miroslav: Náuka o harmónii I., II. Slovenské pedagogické nakladateľstvo, Bratislava 1959 žTeória kontrapunktu Slovenské pedagogické nakladateľstvo, Bratislava 1957 žSUCHOŇ, Eugen – FILIP, Miroslav: Všeobecná náuka o hudbe Slovenské pedagogické nakladateľstvo, Bratislava 1955 žFrico Kafenda – učiteľ kompozície 1953Hudební rozhledy 1953, č. 15, s. 696 ž ž