■  Lodovico Viadana
(cca 1560- 1627)
(1602)
Taliansky skladateľ a fráter Lodovico Grossi da Viadana sa narodil v Parme asi roku 1560. V rokoch 1594-í597 pôsobil ako maestro di cappella v katedrále v Mantove. V nasledujúcich rokoch pôsobil v Padovc a v Ríme; od roku 1602 bol maestro di cappella v Cremone, neskôr v katedrále v Concordii pri Benátkach (1608-1609) a v katedrále vo Fane (1610-1612). Vo svojich zrelých rokoch pôsobil v rôznych rádových funkciách na rôznych miestach Talianska. Umrel 2. 5. 1627,
Ťažisko diela Lodovica Viadanu spočíva v sakrálnej tvorbe, V rokoch 1588-1619 uverejnil 23 tlačí venovaných liturgickým kompozíciám. Po prvých publikáciách pre viachlasný spev a cappella priniesli jeho Concerti Eccleaiastici pre 4 hlasy a basso continuo, op 12 pričlenenie obligátneho organového partu do hudobnej Štruktúry; Viadana v úvode publikácie opísal aj spôsob organového sprievodu vokálnej zložky. Práve touto zbierkou, ktorú dopĺňa druhá (op. 17, 1607) a tretia kniha (op. 24, 1609), preniesol výdobytky nového štýlu na pôdu cirkevnej kompozície. Monodický štýl, organový bas, ako aj stile concertante sa v jeho publikáciách stali súčasťou liturgickej hudby raného baroka a našli si aj mnoho pokračovateľov; jeho Salmi per cantare. e conceriare a 4 cori, op. 27 (1612), využívajúce caro favorita s piatimi sólovými hlasmi, 3 zbory a 4 pre hlasy a nástroje (sláčikové nástroje, kornety, fagoty a trombóny zdvojujúce vokálne hlasy, 3 organy s chitarrone realizujúce harmonický fundament), nepochybné ovplyvnili koncepciu Schútzových Dávidových žalmov, V oblasti svetskej kompozície Viadana zanechal dve knihy canzonett (1590, 1594); dvojzborové Sinfonie musicali, op. 18 sú jeho jedinou tlačou venovanou inštrumentálnej hudbe.
*    * *
Cento Concerti Ecclesiastici, a Una, a Due, a Tre, & a Quattro voci. Con il Basso continuo per sonar nel Organo Nova inventione commoda per ogni sorte de Cantore, & per gli Organisti di Lodovico Viadana Opera
Duodecima. Benátky 1602.1
Lodovico Viadana laskavým čitateľom (A benigní Lettori Lodovico Viadana)1
1, Tento druh concerti sa musí spievať3 vznesene [gentilmenté), rozvážne (con disere-lioné) a pôvabne (leggiadria), používajúc accenti premyslene (accenticon ragione4) a met-rizované passaggi (passaggi con misurá) na správnom mieste (a'.suoi lochi); predovšetkým však nepridávať nič, čo by nebolo už vytlačené5, ako to robia niektorí speváci, ktorí — pretože sú prírodou obdarováni určitou pohyblivosťou hrdla (favoriti daila nátura dun poco di gargante) — nikdy nespievajú skladby (Cantí) tak, ako sú napísané, neuvedomujúc si, že v dnešnej dobe sú veľmi málo uznávaní, ale — naopak — velmi nízko oceňovaní; a to najmä v Ríme, kde rozkvitá pTavdivá škola dobrého spievania (la vera professio ne del cantar bene).
2, Organista má hrať organový part jednoducho (ľOrganista sia in obligo di sonar semplicemente la Partitura6), a najmä Ťavou rukou; ak chce vyskúšať nejaký pohyb (movi-mento) pravou rukou — ako ozdobovanie kadencií {fiorire le Cadenzé) či nejaké primerane passaggio {qualche Passaggio á proposito) —, musí hrať takým spôsobom, že spevák
463
či speváci nebudu prílišným pohybom (dal íroppo movimento) prikrytí alebo zmätení (co-perti, ô confusi).
3. Bude celkom dobré, ak organista najprv očami posúdi concerto, ktoré sa má spievať, pretože pochopenie povahy hudby (la nátura di quella Musica) vždy zlepší sprevádzanie (accompagnamenti).
4. Nech sa organista vynasnaží, aby kadencie robil vždy na správnych miestach (a i lo-chi hro), to znamená — že ak sa spieva concerto pre sólový bas (Concerto in voce sola di Basso), tak má hrať basovú kadenciu (far la cadenza di Basso); ak je pre tenor (Tenore), tak tenorovú kadenciu, to isté sa vzťahuje aj na alt (Alto) či soprán (Canto), pretože vždy bude zlý efekt (cattivo effetto), ak soprán bude robiť svoju kadenciu a organ ju bude hrať v tenore, resp. ak bude niekto spievať tenorovú kadenciu a organ ju bude hrať v sopráne.7
5. Ked sa concerto začína na spôsob fúgy (incominci ä modo difuga), organista tiež začína jednohlasom (con un Tasto solo) a pri [dalších] nástupoch sprevádza [ostatné] hlasy podía vlastnej ľubovôle (come le piacera)?
6. Pre tieto concerti nie je urobená nijaká intavolatura9, a to nie pre vyhýbanie sa námahe, ale pre zľahcenie hry organistovi, pretože nie každý vie hrať z intavolatúry z listu (alľimproviso la Intavolatura) a väčšina je pri hre z partitury pohotovejšia; dúfam, že organisti si sami urobia svoju intavolatúru, čo je, pravdu povediac, oveľa lepšie.
7. Ked sa na organe hrá v plnej harmónii (quando si fara i ripieni delí 'Organo]Q), hrá sa rukami i nohami (con mani, e piědi), no bez pridania dalších registrov (senza aggiunta d 'altri registri), pretože povaha týchto jemných a delikátnych concerti (la nátura di questi deholi & delicati Concerti) neznesie velký hluk plného organa (organo aperto); okrem toho v týchto malých concerti {piccioli Concerti) je čosi pedantskc (del Pedantesco),
8. Všetky akcidentályK, q, 1? sú umiestnené veľmi starostlivo a rozvážny organista (U prúdenie Organista) ich starostlivo zohľadni.11
9. Organový part sa nikdy nemusí vyhýbať dvom kvintám či oktávam, ale party, ktoré sú spievané hlasmi, áno (ehe non sarä mai in obligo la Partitura guardarsi da due quinte, né dadue ottaue, ma si bene leparti, ehe si cantano con le voči)}2
10. Keby niekto chcel spievať tento druh hudby bez organa či bez klávesového nástroja (senza Organo, ô Manacordo), výsledok nebude dobrý (non fara buon effetto), naopak, pretože bude príliš počuť disonancie (dissonanze).
11. Falzetisti (Falsettí) prinesú do týchto concerti lepší účinok (miglior effetto) ako prirodzené soprány (Soprani naturali), pretože chlapci spievajú zväčša nedbalo (traseura-tamente) a málo pôvabne (con poca gratia), ako aj preto, lebo rátajú so vzdialenosťou, ktorá poskytuje viac pôvabu (piu vaghezza). Avšak tu niet pochýb, že dobrý prirodzený soprán (un buon Soprano naturale) je na nezaplatenie; je ich však málo.
12. Keď chceme spievať concerto pre štyri bežné hlasy (Concerto ä vočiparin), organista nesmie hrať privysoko (nell' acuto), a naopak, ked chceme spievať concerto pre vysoké hlasy (alľ alta)^ organista nesmie hrať príliš hlboko (nel graue); ak nejde o kadencie v oktáve, pretože to prináša čaro (vaghezza).1*
[VG]
POZNÁMKY
1 Celý cyklus pozostáva z troch benátskych publikácií: Cento concerti ecelesiastici, op. 12 (1602), Concerti ecelesiastici, libro secondo, op. 17 (1607),// terzo libro de' concerti ecelesiastici, op. 24 (1609); dielo ako celok vydal Nicolaus Stein vo Frankfurte pod názvom Opera omnia concentu-um I, 2. 3, 4 vocum cum Basso continua et generáli Organo adplicato; novaque inventione pro omni genere et sorte Cantorum et Organistarum accomodata Auctore excellentiss: Musico Dn. Lodovico Viadana Halo, huius novae artis Musices inventáre primo (1613), pričom pridal aj latinský a nemecký preklad Viadanovho úvodu z op. 12.
464
'  Nasledujúce Viadanove pravidlá tvoria záver úvodného slova.
3 Pravidlá č. 1 a 11 sa týkajú výlučne spevákov.
4 Accenťt — pozri M. Praetorius. s. 505 a 506.
5 Viadanove požiadavky spievaťpassaggi con misura, & a' suoi lochi a zároveň nepridávať nič, čo by už nebolo vytlačené, znamená, že aplikácia passaggi patrila k tradičným postupom diminuo-vania, ktoré UŽ nespôsobovali nežiadúce efekty, K passaggi pozri tiež M. Praetorius, s. 505 a 509.
6 Pojem partitě (spartire) označoval pôvodne delenie osnovy zvislými, nepravidelne rozmiestnenými („taktovými") Čiarami. Po prvýkrát sa vyskytuje v zbierke Cipriana di Rorc Tutti Madrigali di Cipriano da Rore a 4 voči spartiti et accommodati per sonar ďogni sorte ďinstrumento per-fetto & per qualunque studiosa di euntrapunti. Prvé party organových basov boli na rozdiel od vokálnych hlasov „taktované" a označovali sa pojmom Partitura (Spartitura), resp. Partitio (Sectio) gravium partiám. V publikáciách Croceho (1594, 1596) a Banchieriho (1595) má spartidura či partidura dve osnovy (dva vokálne basy dvoch zborov umiestnené nad sebou, resp. bas + can-tus); v zbierke A. Mortara pre tri zbory (1599) sú v organovom parte uvedené tri basy nad sebou. V Quintianiho zbierkach motet a omší partitura označuje plnú partitúru aj basový hlas. Pojem spartitura vo význame partitúra použil A. Agazzari (1607), pričom vo význame organový part ho začali nahrádzať pojmy Basso continuo, Basso generále, Basso per ľorgano a ich latinské ekvivalenty.
7 4. pravidlo hovorí o zdvojovaní smerného tónu vokálneho hlasu v kadenciách organovým sprievodom. Ak 12. pravidlo pripúšťa zdvojovanic sopránového citlivého tónu v štvorhlasnej vokálnej textúre organom v spodnej oktáve, 4. pravidlo hovorí o concerte pre sólový hlas a nepovoľuje oktávovanie smerného tónu. Nemecký preklad uvádza 4. pravidlo nasledujúco: „Soli der OrganLst auffmercken, dass er die Cadentias in seinem Ort mache, Als zum Exempel: ist der Concentor oder Sänger ein Bass, so soli er die Cadentias im Bass au/der Orgel auslassen. Ist er ein Tenorist, im Tenor, &c.il
R 5. pravidlo opisuje vlastne spôsob sprievodu basso seguente. Neskoršia prax využívala v basovom hlase označenie T.S. resp. tasto sólo, ktorého platnosť sa končila nástupom čísel,
9 Talianska organová intavolatura (intavolatura d'Organa) nevyužívala tabulatúrový záznam vôbec, ale normálnu dvojosnovovú notáciu, kde horná osnova, určená pravej ruke, používala 5-6 čiar, kým spodná osnova pre ľavú ruku mala 6-8 čiar.
10 Táto neveľmi jasná formulácia je vo frankfurtskom vydaní preložená „cum pleno omnium tona-rum coneursu pulsantum erit Organum", resp. „Wann man die Orgel vôlliglich mit allen Tonis zugleichen schlagen miisste". Jasnejšiu formuláciu prináša Practoriova parafráza Viadanovho pravidla: „Wenn in einem Gesang / oder solchem Concert. da etliche Stimmen zuvor allein in die Orgel gesungen haben / bissweilen alle Stimme zugleich einfallen / welches fvon/ den ítalianern Ripieni Concerti genennet wird/&c."
11 Viadana používa # , |> v basovom hlase na označenie tercie či decimy v prípade jej akcidcntálnc-ho zvýšenia či zníženia, a to naľavo od basového tónu na mieste požadovaného tónu. V niektorých prípadoch sa # týka aj zvýšenia sexty, \> označuje však doŠkálnu sextu (veľkú či malú) — môže tu ísť o tlačiarenskú chybu — zámenu \ so 6.
12 Podobnú výnimku z pravidla zákazu paralelných kvínt a oktáv obsahuje aj úvod ku Gavalieri ho Rappresentatione...(1600) — pozri s. 462.
13 Označenie Concerto á voči pari použil Viadana len pri concerti pre Cantus, Altus, Tenor, Bassus,
14 Viadanuva publikácia z roku 1602 si svoju priekopnícku povesť získala najmä vďaka autorskému úvodnému slovu. Vôbec však nebola prvou publikáciou s vydaným pridaným organovým partom, ktorého funkciou bolo sprevádzať vokálny viachlas. H. M. Brown vo svojej antológii instrumenta! Music printed before 1600 uvádza nasledujúce publikácie obsahujúce osobitý part „bassa continua": Placido Falconi (1575), Gtovanni Pierro Flaccomio (1591), Giovanni Crocc (1594), GuglielmoArnone (1595), Adriano Banchieri (1595), Giovanni Croce (1596), OrfeoVccchi (1596), Giovanni Bassano (1598), Antonio Mortaro (1598), Lucretio Quintiani (1598), Augusti-nus Soderinus (1598), Joseph Gallus (1598), Orfeo Vccchi (3 zbierky 1598), Guglielmo Arnone (1599), Giovanni Bassano (1599), Serafino Cantone (1599), Antonio Mortaro (1599), Lucretio Quintiani (1599), Motetti e Salmi a otto voči (kolekcia, 1599).
465