Dějiny Řecka I.
prednáška 06
Chronológia
478/7 BC založenie délskeho (aténskeho) námorného spolku
476 - 461 BC Kimónovo obdobie v Aténach
471 BC ostrakizovaný Themistoklés
ca. 470 BC Naxos odpadol od délskeho spolku, aténska výprava proti nemu
467 BC smrť Pausaniasa
ca. 465 BC Thasos vystúpil z délskeho spolku kvôli sporu o trácke pobrežie, porazený
Aténami
464 BC Spartu zasiahlo zemetrasenie, povstanie heilótov - 3. messénska vojna
462 BC Kimónova výprava do Messénie na pomoc Sparte, Efialtove reformy
roztržka so Spartou
461 BC Kimón ostrakizovaný, Efialtés zavraždený
461 - 451 BC otvorené nepriateľstvo medzi Aténami a Spartou (zámienka spor medzi
Megarou a Korintom)
454 BC straty Aténčanov a ich spojencov počas útoku na Egypt, prenesenie pokladne
z Délu do Atén → aténska arché
451 BC prímerie Atén so Spartou na päť rokov, Periklov zákon o občianstve
449 BC Kalliov mier s Perzskou ríšou, Peržania uznali nezávislosť maloázijských
poleis
447 BC vznik boiótskeho spolku na čele s Orchoménom, neskôr Thébami, začiatok
výstavby Akropole v Aténach
446/5 BC Aténčania uzatvárajú so Sparťanmi mier na 30 rokov
443 BC Thúkydidés ostrakizovaný
441 - 439 BC vzbura Samu proti členstvu v délskom spolku
435 - 433 BC spor Korkýry s Korintom, Atény zasahujú v prospech Korkýry
432 BC Megarské pséfisma, obliehanie Poteidaie Aténčanmi
sefcikova@phil.muni.cz
Atény – obnova mesta, a hlavne hradieb ako primárna úloha
tzv. Themistoklove hradby, spojenci na čele so Spartou (ešte Aigína)
vyjadrovali istý nesúhlas, v ich ponímaní Atény s novým loďstvom už narušili
rovnováhu medzi gréckymi poleis
Délsky námorný spolok / symmachia (478 - 404 BC)
cieľ: odstrániť perzskú hrozbu, potrestať Grékov, čo sa pridali na stranu Perzie (Théby, Tessália),
vyhnať Peržanov z Egejského mora a zabezpečiť nezávislosť maloázijských Grékov
→ dobrovoľné spojenectvo proti Perzii, vedením poverení 477 BC
Aténčania (Aristidés), nie Sparťania (Pausanias)
- jednotlivé poleis mali ročne prispievať na chod spolku poplatkom
foros
- alebo dodať vojnové lode na službu v námorných silách
pokladňa spolku na ostrove Délos, v dobe vzniku okolo 140 - 150 členov, všetci
politicki autonómni
hellénotamiai - odpovední aténskemu snemu (ekklésiá), desať úradníkov z radov Aténčanov
477, 475 BC - úspešné výpravy proti perzským oporným bodom v Egeide (Éion v ústí Strymónu a
Skýros)
- zakladanie kleroúchií (Éion)
469/8 BC - námorná bitka bitka pri ústí rieky Eurymedón v Malej Ázii (Pamfýlia), masívna korisť
postupný rast moci Atén, odpor niektorých členov
→ 470 BC odpadnutie ostrova Naxos
donútení vojenski zotrvať v spolku, prišli o svoje lode
povinnosť naďalej platiť foros
→ 465 BC detto Thasos, ale dôvody odlišné, spor o trácke
pobrežie a zlato v Pangajskom pohorí
460-454 BC neúspešná výprava proti Egyptu na podporenie protiperzského povstania,
prenesenie pokladne do Atén (Periklés), strata 90 vojnových lodí
449 BC uzavretie mieru s Perzskou ríšou (Kalliov mier), snaha zvolať zjazd členov do Atén, aby sa mu
dal nový zmysel (do konečného obnovenia chrámov zničených Peržanmi), neúspech
- Atény pokračovali v expanzii na tráckom pobreží, ovládali úsek od Chalkidiki po trácky Chersonéz
- spolok rozdelený na 5 oblastí: Trákia, Helléspont, Iónia, Kária, ostrovy
próxenos - aténsky občan zastupujúci záujmy Atén v spojeneckej polis, (euergétés)
archón - dozorca nad viacerými próxenoi sídliaci vo významnejšej spojeneckej polis
epískopos - (dohliadateľ), úradník so súdnou právomocou v oblasti, kde bol proti aténskej hegemónii
odpor
froúrarchos - veliteľ aténskej vojenskej posádky (frourá) v odporujúcej polis
451/0 BC - zákon o aténskom občianstve (Periklés), synovia narodený z manželstva Aténčana a ženy
z inej gréckej obce sa neuzávali za aténskych občanov
→ elitné postavenie
- finačné zisky Atén v tomto období:
- ťažba striebra v Laurijských baniach (Attika)
- vyberanie ciel (Peiraieus, Bospor a inde)
- poplatky členov spolku do pokladne
→ náročný stavebný program, nie iba obnova, ale rozsiahla prestavba a zväčšenie Akropole (Feidiás,
Iktínos, Kallikratés), dlhé hradby (Kimón)
- ale aj Eleusína (Demeter), Soúnion (Poseidón), Rhamnoús (Nemesis)
Atény vs. Sparta
- spočiatku platilo spojenectvo z roku 481 BC
- Sparta sa stiahla na Peloponéz a vyhovovala im angažovanosť Aténčanov a délskeho
spolku
lebo → tradičná politika neangažovanosti mimo Peloponézu (gerousiá, eforoi)
vojenské operácie vyžadovali silné námorníctvo a to Sparta nemala
snaha nevystavovať veliteľov dlhému pobytu mimo Peloponéz (Pausaniás)
- odstránený 476 BC
straty počas gr-per. vojen síce iba asi 500 hoplítov, ale citeľné
vojna proti tradičnému nepriateľovi mestu Argos, ďalej Mantinea, Tegea, a
achájske poleis na severozápade Peloponézu
- Aténčania boli vďační Sparte, existovala silná „prospartská lobby“ vrátane stratéga
Kimóna
- zmena, ca. 464 - 462 BC
- v Sparte zemetrasenie (boží trest za tainarské previnenie a vraždu Pausania v chráme
Atény Chalkioikos v Sparte), ca. 20 000 obetí (Diodóros Sicílsky)
- okamžite povstali heilóti plus jedna obec perioikov v Sparte a jedna v Messénii, ale
Sparťania sa ubránili, posledný odpor M. v roku 462 na hore Ithome, kde sa
opevnili
- pomoc z Aigíny, Mantinei, Platají (a Atén)
- Kimón vs. Efialtes, otázka zaslania vojenskej pomoci Sparťanom, Kimón vyhral a odtiahol
do Sparty, ale Sparťania ho poslali preč, lebo sa báli, že sa spojí s heilótmi
(4000 hoplítov)
→ urážka Atén, Aténčania uzavretie spojenectva s Argom a Thessálčanmi, pridala sa
Megara, ktorá opustila spojenectvo so Spartou kvôli sporom s Korintom
459 BC - pohraničný spor Korintu a Megary, Atény zasiahli v prospech Megary, Megara prestúpila do
D. spolku → 459 - 446 BC prvá peloponézska vojna, (Boiótia, Tanagra 458 BC) prerušená
prímerím 451 - 448 BC
status quo ante bellum
ALE rozdelenie gréckych poleis na dva nepriateľské bloky
Aténčania podporujú demokratické režimy (napr. Samos), Sparťania usilujú o zachovanie daného
stavu (resp. oligarchia)
od 443 BC Periklés až do svojej smrti (429 BC) pravidelne volený za stratéga
435 - 433 BC spor Korkýry (Korfu) s Korintom, Atény zasahujú v prospech Korkýry
432 BC Megarské pséfisma, obliehanie Poteidaie Aténčanmi
Aténska demokracia
Kleisthénove reformy (od ca. 508 BC) →
→ správne reformy, 10 územných fýl, z kt. každá pozostávala z troch častí
(trittia), prímorskej, vnútrozemskej a mestskej
- najnižšie správne jednotky boli démy (démos), mali svoje rady, pokladne a
zástupcu – démarchos
→ na základe nových fýl nová boulé (rada) 500, po 50 z každej fýly, zástupcovia fýl v tejto
rade – prytaneis, sa striedali aby za rok všetci viedli obec (vládli desatinu roka),
táto rada vládla namiesto archontov a areopágu
- aj archonti volení z nových desiatich fýl, preto doplnený desiaty člen ich zboru - pisár
thesmothétov
→ archón polemarchos stratil svoju vojenskú funkciu, namiesto neho sa volilo desať
veliteľov (stratégoi)
→ ľudový snem (ekklésiá), ľudový porotný súd (heliaiá)
→ ostrakizmus
ALE areopág mal stále veľkú autoritu, kde boli bývalí archonti, kt. sa volili z občanov dvoch vrchných
majetkových tried (Solón), plus rozsiahle súdne a politické právomoci
- zároveň rástol politický potenciál najchudobnejších (thétai), ktorí tvorili jadro veslárov na lodiach
→ tlak na väčšiu demokratizáciu
462/1 BC presadil Efialtés za Kimónovej neprítomnosti zmeny v aténskej ústave →
Efialtove reformy
- namierené proti areopágu
- väčšina súdnych a politických funkcií bola prenesená na radu 500, snem a ľudové súdy
(ostalo iba právo súdiť vraždu a náboženské prestupky), sudca vek nad 30 rokov
- úrad 10 archontov otvorený aj tretej majetkovej triede (zeugítai) a archonti
sa vyberali losom (demokratizačné opatrenie, už od 487/6 BC)
→ bohatšie vrstvy stratili o úrad archonta a následne areopág záujem,
lebo už nerozhodoval majetok a schopnosti
- jediný ústupok 10 stratégov, kt. sa volili (to umožnilo dlhú Periklovu „vládu“) na dobu jedného roka
čoraz viac povinností, nielen velenie vojsku a námorníctvu, ale aj otázky
zahraničnej a vnútornej politiky
navyše mohli byť volení opakovane po neobmedzenú dobu
- bohatí občania a metoikovia dostávali povinnosť financovať verejné služby (leitoúrgiai)
→ chorégiá - vedenie zboru (plus všetky náklady s tým spojené)
→ gymnasiarchiá - starosť o gymnáziá, príprava a podpora závodníkov
→ hestiásis - pohostenie členov svojej fýly počas veľkých slávností (napr. Panathénaje)
→ triérarchiá – starosť o vystrojenie a vyzbrojenie jednej vojnovej lode a najatie a platenie
posádky (aj syntriérarchiá od 5. stor BC)
ekklésiá – snem všetkých dospelých mužských občanov mesta Atén, na hlasovanie ich muselo prísť
aspoň 6000 (leukómata, stélai)
boulé - 500 (po 50 z každej fýly), určovala rokovací program snemu (programma) a návrhy uznesení
(proboúleuma)
- plus jednania s cudzími gréckymi poleis