Dějiny Řecka I. prednáška 09 Chronológia 401 BC povstanie Kýra mladšieho proti Artaxerxovi II. podporované Spartou (Xenofón) 400-387 BC Sparta vo vojne proti Perzii v Malej Ázii, Ágesilaos II. (396-395 BC osobne) 395 BC začiatok Korintskej vojny, Sparta a spojenci vs. Atény, Théby, Korint a spojenci Lysandrova smrť 394 BC bitky pri Nemei a Koronei, Sparťania porážajú všetkých protivníkov bitka pri ostrove Knidos, Konón na čele perzskej flotily poráža spartské loďstvo 393 BC dokončenie obnovy Dlhých múrov (Konón) 390/389 BC Atény sa spájajú s ostrovom Thasos a inými poleis na pobreží Malej Ázie 387 BC aténska flotila porazená Peržanmi a Spartou v Hellesponte 386 BC Kráľovský (Antalkidov) mier medzi Spartou a Perziou zničenie Mantineie Sparťanmi 382 BC ovládnutie akropole Théb (Kadmeia) Sparťanmi 379/378 BC Thébania obnovili kontrolu nad vlastným mestom 378 BC obnovenie Aténskeho námorného spolku 375 BC podpísaný nový Kráľovský mier 371 BC bitka pri Leuktre, koniec hegemónie Sparty 370/369 BC Thébania vpadli na Peloponéz, oslobodenie Messénie, založenie Arkadského spolku (Megalopolis 368 BC), rozpad Peloponézskeho spolku (365 BC) 362 BC druhá bitka pri Mantinei, Sparťania porazení, ale aj koniec nadvlády Théb 359 BC Filip II. sa stáva kráľom Makedónie 357-355 BC rozpad Aténskeho námorného spolku, keď spojenci bojujú proti Aténam 352 BC bitka na Krokusovom poli, Filip II. archón Thessálie 346 BC Filokratov mier 338 BC bitka pri Chaironei, založenie Korintského spolku Filipom II. (337 BC) 336 BC Filip II. zavraždený; kráľom sa stáva jeho syn Alexander Rivalita medzi Grékmi - Peloponézska vojna neodstránila napätie medzi gréckymi poleis → zničenie aténskej ríše a hegemónia Sparty polovičatý pokus o prevzatie Aténskej ríše, hlavne Lysandros (harmostai), negované eformi ALE Dokáže si Sparta udržať nadvládu? Obnovia Atény svoje predošlé postavenie? Stanú sa aj Théby ďalšou gréckou mocnosťou? 399 BC na spartský trón nastúpil Ágesilaos II. podporovaný Lysandrom, vojna proti Perzii hraničný konflikt medzi Lokridou a Fókis o pastviny → dominový efekt, zasahujú Théby v prospech Lokridčanov, Fókovia ž. Spartu o pomoc, neskôr Atény na stranu Théb, Korint, Argos, na ich stranu sa tiež postavili Peržania, spočiatku Sparta silná na zemi, ale porážky na mori Korintská vojna 395-386 BC - skončila intervenciou Perzie, ktorá prestala podporovať Atény, Peržania zakročili v prospech Sparťanov, keď blokovali Hellespont, porazili Aténčanov a tak si vynútili mier garantovaný kráľom Artaxerxom II. (404-359 BC) Antalkidov mier – 386 BC Korintská vojna 395 – 386 BC 395 BC Haliartos 394 BC Nemea Koronea Knidos 391 BC Lechaion → Théby oslabené, ale Atény si polepšili, lebo loďstvo už nebolo obmedzené iba na 12 triér, silná pechota (peltastai, Ifikrates) Korint sa zase stal časťou Peloponézskeho spolku, Peržania získali grécke poleis v Malej Ázii → Sparťania si posilnili pozície na Peloponéze zničením Mantineie pod zámienkou, že pomáhala iba neochotne počas Korintskej vojny, zbúrali hradby a rozdelili ju na pôvodných 5 dedín, z kt. vznikla Nové kolo roku 382 BC, keď Sparťania sami narušili podmienky Kráľovského mieru - obsadenie Théb → Aténčania reagovali snahou získať spojencov na všetkých stranách, najmä ostrov Chios a Trákia 379 BC Thébania znovu získali svoje mesto, aliancia s Aténami k Aténam sa pripájajú aj ďalšie grécke obce, buď zo strachu pred Spartou, alebo Peržanmi → obnova Aténskeho námorného spolku (378/377 BC) „Stará ríša bez starého zneužívania“ → obnova Boiótskeho spolku na čele s Thébami (boiotarchai/archon/damos), ale Sparťania majú posádky v Boiótii takže pomalý proces, v rámci neho zničené Plataje (373 BC), Atény sa postupne odvracajú od spojenectva s Thébami a chcú mier 375 BC pokus o obnovenie platnosti Kráľovského mieru, ale zlyhal, lebo Sparťania odmietli uznať právo Thébanov hovoriť za celú Boiótiu, tak ako Sparta hovorila za celú Lakóniu, potom znova 371 BC → bitka pri Leuktre 371 BC Théby vs. Sparta (Epameinondás vs. Kleombrotos I.) 11 000 hoplitov 1 000 jazdcov 7 000 hoplitov 1 500 jazdcov Dôsledky: → Sparta stratila svoje postavenie veľmoci aj vojenskú silu (v bitke strata 400 občanov) 370/369 BC sa za thébskej pomoci oslobodila Messénia → Théby neboli schopné Spartu nahradiť, lebo nemali základňu na Peloponéze ani ich Boiótsky spolok nebol taký trvácny ako Peloponézsky spolok a navyše ich vojsko tvorili roľníci, čo vylučovalo vojenské výpravy mimo vytvorenie Arkadského spolku, hlavné mesto Megalopolis (368 BC) rozpad Peloponézskeho spolku (365 BC) snaha o nadvládu až do 362 BC, ale porážka v bitke pri Kynoskefalai od tyrana Alexandra z Ferai 364 BC (padol Pelopidas) a pri Mantinei 362 BC (padol Epameinondas), proti Thébam a Arkad. spolku Sparťania a Aténčania → podľa podmienok Antalkidovho mieru mali vojensky zasiahnuť Peržania, ale fakticky nemohli, lebo 377-373 BC prípravy na vojnu s Egyptom, a vzbury rôznych satrapov, ich záujem sa obmedzil na mestá v Malej Ázii a tie mali isté 362 BC koiné eiréné pod záštitou Perzie (neuznala ho iba Sparta kvôli Messénii) CHAOS každý štát sa snažil o lokálne výhody pre seba na úkor susedov, keďže Sparta nebola veľmocou, a ani Théby, Perzia nezasahovala, nedôvera rozložila aj druhý aténsky námorný spolok (medzi rokmi 357-355 BC, kedy vypukla vojna medzi Aténami a jej bývalými spojencami) POLITICKÉ VÁKUUM Vzostup Makedónie - prvým historicky známym kráľom Amyntas I. - po ňom Alexander I. Filhellén (ca. 495-452 BC), v období grécko-perzských vojen - ďalej Perdikkas II. (ca. 450-413 BC) v období peloponézskej vojny, podporoval raz Spartu inokedy Atény - po ňom jeho nemanželský syn Archelaos (413-399 BC), premiestnil hlavné mesto Makedónie z Aigai do Pelly, po jeho smrti dynastické zmätky Amyntas III. (ca. 393-369 BC) - upevnil vládu nad Macedóniou, hlavne vďaka diplomacii, zomrel prirodzenou smrťou - syn Perdikkas III. ale najskôr regent Ptolemaios z Alóru, do nástupníctva sa zamiešali Thébania dobyl Amfipolis padol v boji proti Illýrom Filippos II. (359-336 BC) - v mladosti bol rukojemníkom v Thébach (368-365 BC), odtiaľ sa inšpiroval thébskou falangou → reorganizácia vojska sarissa dĺžka ca. 5m hetairoi - využil oslabenie Atén, obsadil znova Amfipolis (357 BC) a Pydnu (356 BC), Poteidaiu a Methónu (354 BC), založil mesto Philippoi, v tomto s ním spolupracoval Chalkidský spolok - 356 BC začiatok 3. svätej vojny proti Fókom, ktorí vládli Delfy, Thessálčania zavolali Filipa najskôr 2x porazený, ale 352 BC vyhral bitku na Krokusovom poli a popravil 3000 Fókov utopením v mori ako chrámových lupičov - archón Thessálie, prvý pokus preniknúť na juh od Termopýl ale nevyšiel 352 BC protiútok Atén na Chalkidikách a Hellesponte, ovládnutie mesta Séstos (loďstvo, veliteľ Charés) Filip napadol Olynthos a chalkidský spolok (349 BC), zničil aj iné obce, medzi nimi aj Stageiru - Olynthos bol aténsky spojenec, pod dojmom jeho dobytia Aténčania pokračovali vo vojne až do 346 BC (Filokratov mier) a Démosthnés zložil prvú reč proti Filipovi - namiesto Fókov sa stala Makedónia členom Delfskej amfiktyónie, Filip predsedal pýthijským hrám 343 BC mier s Perzskou ríšou, rozširovanie kontroly nad Trákiou (založenie Philipoupole) postupné stupňovanie napätia medzi gréckymi poleis na čele s Aténami, plus obce na Hellesponte 340 BC otvorený konflikt, keď Makedónčania zajali aténske lode s obilím, obliehali Byzantion - protiakcia aténskeho loďstva, ktoré malo prevahu 339 BC Filip vytiahol do stredného Grécka, Aténčania posilnili loďstvo 338 BC 2. augusta bitka pri Chairónei Makedónci vs. Aténčania, Boióťania, Eubojčania, Fókovia, Megarčania Akarnánčania, Korinťania a Achájovia ca. 30 000 peších 2 000 jazdcov (Alexandros III.) - padlo 1000 aténskych občanov a 2000 zajatých → snaha o dohodu s Filipom, mierne podmienky Korintský spolok (337 BC) stratégos autokratór tés Hellados