Dějiny
Řecka I.
prednáška 10
Náboženstvo
- Gréci nemali slovo pre náboženstvo, až Rimania (lat. religio od re-ligare, opäť spojiť), bohovia boli
všadeprítomní a všemocní, súčasť života (Hérodotos), a ani teológiu
bohovia: - sledovať aktivity ľudí
- pomáhať pri naplňovaní ich túžob
- chrániť v prípade nešťastia a choroby
smrteľníci: - správne uctievať bohov, kult a slávnosti
- obete v chrámoch (podľa pohlavia)
- konzultovanie veštiarní pri každej významnej udalosti
- grécka roztrieštenosť na rôzne poleis → rovnaká roztrieštenosť aj kultov, rôzne variácie na dvanásť
olympských bohov plus rôzne iné kulty (dokonca metoikovia a otroci mali aj svoje vlastné)
-----> klasický Panteón
1. Zeus – vládca Bohov a boh nebies/hromu
2. Héra – bohyňa manželstva/rodinného krbu
3. Ares – boh vojny
4. Poseidón – boh mora/zemetrasenia
5. Demeter – bohyňa obilia a plodnosti
6. Afrodité – bohyňa lásky/sexu
7. Artemis – bohyňa lovu/divej zveri
8. Dionýsios – boh vína/šialenstva
9. Apollón – boh práva a spravodlivosti/hudby a literatúry/veštenia
10. Hestia – bohyňa zeme
11. Hermés – boh cestovateľov a obchodníkov/vyslanec olympských bohov
12. Hefaistos – boh remesla/kováčov/ohňa
- chýba tam však množstvo ďalších bohov známych už od neskorej doby
bronzovej, resp. z Homéra a neskorších mýtov (napríklad: Metis, Eleitheia,
Aténa, Hélios, Hádes, Iris, Leto, Heraklés a Hébé, všetky Múzy, uctievali sa aj
staršie generácie bohov, ako napríklad Kronos a Rheia, atď.)
- dôsledok rozličných tradícií, ktoré sa formovali medzi ca. 1200 a 600 BC v
rôznych častiach Grécka
- mýty o pôvode bohov (theogoniai), avšak neboli produkované kňažskou
vrstvou, ale skôr umelcami, básnikmi, atď.
- najznámejší je od Hésioda
- prvá zmienky o počte 12 sú v príbehoch o Hermovi (ca. 500 BC), ktorý v
Olympii na brehu rieky Alfeios ustanovil oltáre pre 12 bohov (6, čiže jeden pre
dvoch)
- potom u básnika Pindara o Heraklovi, ktorý v Olympii obetoval dvanástim
bohom pri zakladaní olympijských hier, detailnejšie u Herodota z Herakleie, ca.
400 BC (znovu 6 oltárov po dve božstvá: Zeus Olympios/Poseion,
Héra/Athéna, Hermés/Apollón, Grácie/Dionýsos, Artemis/Alfeios,
Kronos/Rheia)
- oltár 12 bohom v Aténach existoval vraj už od 522/521 BC
- navyše v každej gréckej obci, alebo oblasti, kde ešte Gréci neboli
urbanizovaní (žili ako ethné), malo každé božstvo rôznu podobu, ktorá sa
potom prejavovala rozličnými prívlastkami
Zeus Olympios
Zeus Meilichios
- takisto nie je zrejmé prečo je všade u Grékov Zeus uznávaný ako hlavný boh,
ale Héra je uctievaná len v určitých oblastiach, podobne ako Apollón, alebo
prečo niekedy majú tí to bohovia prekvapujúce kompetencie (v strednom
Grécku, Lokroi, Afrodité bola bohyňou smrti na jednom lokálnom kultovom
mieste, alebo Afrodité Ourania)
- takisto nie vždy a stále bol rezidenciou všetkých bohov Olymp (, ktorých je navyše v
gréckom svete viacej a nie iba jeden), ale niekedy majú prívlastky ako ouraniótés
(nebeskí), poprípade aigléeis (z výšin), potom sú bohovia chtónickí (chthonioi) sídliaci na
zemi alebo pod ňou, v priamom kontakte so svetom smrteľníkov
- etymológia ich mien je tiež veľmi zložitá
Zeus/Dios/*Tiwaz/Dyāuh/Jupiter/Jove – indoeurópsky boh hromu
Dionýsos (Dios synos, Diov syn?)
Semelé (Dionýsova matka) – rus. zemlja
Demeter (Dámater) matka Da?
Héra – feminínum of héros, Potnia therón doby bronzovej? (tento titul sa ale prisudzuje aj
Artemis a Aténe)
Afrodité – pôvodne fenická bohyňa Astarté (kráľovná nebies / Afrodité Ourania)
Athéna (Atháná) ?
- všetko naznačuje pôvodod gréckych božstiev z rôznych zdrojov (indoeurópsky/pôvodné
obyvateľstvo Grécka/blízky Východ, hlavne Feničania, atď.)
- ďalším typickým rysom je antropomorfnosť gréckych božstiev, v porovnaní s
inými starovekými národmi, ktoré uctievali de facto tie isté prírodné sily a
princípy, ale iba Gréci cítili potrebu im udeliť striktne ľudskú podobu a dať im
neskôr aj ľudské motivácie a vlastnosti
- rozvoj gréckeho sochárstva
- grécke božstvá (počnúc Diom) neboli stvoriteľmi sveta, ale v ňom vládli, lebo
ho dobyli na predošlých generáciách bohov (možno vzdialený odkaz na
príchod indoeurópskych Grékov) a boli potomkovia neba/chaosu a zeme tak
isto ako ľudia, prejavovalo sa to aj v tom, že keď vstupovali na Zem, tak iba v
prevlekoch a nie vo svojej primárnej podobe
- takže kosmos/svet existoval mimo ich rámec a oni boli viazaní jeho
pravidlami, nestáli nad nimi a nemohli ich zmeniť (aj najmocnejší Zeus
podliehal osudu – Moira)
- to umožnilo vznik filozofie a ostatných vied, pretože ak bol svet nemenný a
imúnny voči zásahom bohov, tak bolo možné ho poznávať a skúmať
(porovnanie s islamom, alebo judaizmom, kde Boh stvoril svet a môže ho
stvoriť znova a úplne iný, takže sa neoplatí ho skúmať, stačí jedna zjavená
kniha a absolútna viera v jedinú zjavenú pravdu)
- kult a slávnosti organizovali jednotlivé poleis samotné, úradníci a občania volení ako
kňazi, z tohto dôvodu nešlo o náboženské sviatky charakterizované vypätou zbožnosťou,
ale skôr oslavy, resp. zábavy, kde občania oslávili božstvo a oddýchli si a zabavili sa
existencia rôznych náboženských spolkov, každý mestský štát mal svoje
ochraniteľské božstvo (Héra – Samos, Athéna – Atény, Apollón – Délos)
na počesť rôzne slávnosti: Panathénaje, Dionýzie, slávnosti boha Dia,
Thesmoforia (Demeter)
***
Apaturia – (pôv. amapatoria, omopatoria), sviatok o spoločnom príbuzenstve, spoločný
všetkým Iónom (okrem Efezu a Kolofónu), v Aténach overovanie pôvodu detí aténskych
občanov a ich zapisovanie do zoznamov (v tretí posledný deň, poriadané okolo prelomu
októbra a novembra)
Oschoforia – festival v Aténach na počesť boha Dionýsa (na jeseň), hlavne rôzne spevy
na počesť boha, spojený s vínom, ale aj iniciačné obrady (mladých mužov, preteky v
behu efébov), dvaja mladí muži oblečení do ženských šiat niesli vinič so strapcami
hrozna, a viedli sprievod z aténskej svätyne boha Dionýsa do chrámu Atény Skiras vo
Falire (večer sa tam udial spomínaný závod), v sprievode bol zbor spievajúci oslavné
piesne a za ním ženy nesúce obetiny, mýtický pôvod od hrdinu Thésea po úspešnom
zavŕšení jeho krétskej výpravy (7 efébov a 7 dievčat, ale 2 z nich boli tiež efébovia
oblečení za dievčatá), vďaka Dionýsovi a Ariadné
Panathénaje - príklad prelínania politiky a kultu (organizované v auguste), poriadaný na počesť
Athény, účasť zástupcov všetkých Aténčanov, mužov, žien a detí, povolená účasť aj
metoikom a cudzincom, ale iba ako divákom
- ženy plietli peplos pre sochu Athény, potom veľká obeť, hostina
- každé štyri roky ako Veľké Panathénaje od roku 566 BC, ešte k tomu športové hry a
hudobný festival
(súťaže v hraní na kitharu, aulos a v prednese básní)
aj závody veslíc (Athéna vraj pomáhala pri stavbe lode Argo)
hlavná cena olivový olej z posvätného hája 12 olív
→ mal aj politickú dimenziu, Aténčania požadovali od svojich spojencov dary
pre Athénu
Dionýzie - festival na počesť boha Dionýza, prednes tragédií (pôv. iba zbor a jeden herec, postupne
dvaja, traja herci a menej spevu zboru) a od 487 BC aj komédií
- boli dva druhy, vidiecke d. (dyonisia ta kat´ agrous) v decembri
mestské d. (dyonisia ta en Astei) na prelome marca a apríla,
známe aj ako Veľké Dionýzie, zavedené v 6. stor. BC
- sprievod s obetinami (chlieb, voda, víno, atď) a falusmi
Karneia - spartský festival na počesť boha Apollóna Karnea, v auguste, pôv. agrárny sviatok
neskôr zmilitarizovaný, hlavne jeho druhá časť (život v stane, úkony na povel poľnice)
tance, závody a hudobné súťaže so spevom
→ ale postupne prenikali aj iné grécke negrécke kulty, trácka bohyňa Bendis, egyptská Izis
neattický boh Pan, alebo
úplne nový kult Zeus Osloboditeľ (Dios Eleutherios), na počesť víťazstva pri Platajách