■ Michael Praetorius
(1571/1572, resp. 1569- 1621)
(1618)
Nemecký skladatel, organista, kapelník a teoretik Michael Praetorius sa narodil (podľa rôznych údajov) 15. 2, 1571 (resp. 1572 alebo 1569) v Creuzburgu an der Werra. Rodina sa roku 1573 presťahovala do Torgau, kde ho Michael Voigt začal vyučovať hudbu na miestnej latinskej škole. Roku 1582 sa zapísal na univerzitu vo Frankfurte nad Odrou a roku 1587 sa stal organistom v tamojšom Kostole sv. Márie. Praetorius sa usadil vo Wolfenbiittel asi v rokoch 1592-1593, roku 1595 sa stal organistom v službách tamojšieho vojvodu Heinricha Julia a neskôr (1604) získal uňho aj miesto kapelníka. Spolu s ním podnikol v tejto dobe aj viacero ciest po Európe a viackrát bol prizvaný na konsekráciu nových organov. Náhla smrť Heinricha Julia roku 1613 zmenila jeho život. V rýchlom slede vystriedal viaceré pracovné príležitosti. Odišiel do Dráždan, neskôr do Magdeburgu, Halle, Kasselu; zomrel 15. 2. 1621 vo Wolfenbütteli, pravdepodobne na celkovú prepracovanosť.
Praetorius zanechal po sebe monumentálne dielo. Jeho ťažisko tvorí sakrálna tvorba v nemeckom a latinskom jazyku. Sám sa cítil povolaný na vytvorenie hudobnej zložky nemeckej protestantskej liturgie. Hoci centrum jeho snáh spočívalo na úplnom zaranžovaní nemeckej hymnológie, prijal aj výdobytky talianskych modernistov a vytvoril prvé nemecké ekvivalenty bohatého zvuku benátskej polychóric, osvojil si princípy stile concertato a do pôvodne vokálnej hudby zaviedol basso continuo i bohatý inštrumentár. Deväť zväzkov Musae Sioniae( 1605, 1607, 1607, 1607,1607, 1607, 1609, 1610, 1610) prináša jeho víziu nemeckej cirkevnej hudby, MisSodia Siotiia (161 \),Hymnodia Sionia (161 1) a Eulogndia Sionia (1611) sú zbierkami latinských kompozícií, Poiyhymnia Ca-duceautrix (1619) sústreďuje nemecké ekvivalenty vyspelého benátskeho umenia poly chorie.
V poslednom desaťročí svojho života Praetorius pracoval aj na svojom hudobnoencyklopedíc-kom teoretickom diele Syntagma musicum. Jeho I. zväzok (Syntagmatis musici íomus primus, Wittenberg, Wolfenbüttel 1614-1615) skúma principy liturgickej kompozície; II. zväzok (Syntagmatis musici tomus secundus, Wblfcnbüttel 1618) je encyklopédiou dobového inštrumentára, má podtitul De organagraphia a obsahuje aj ilustrovanú časť Theatrum instrumentářům; III. zväzok {Syntagmatis musicis totnus tertius, Wolfenbüttel 1618) je zasa encyklopédiou hudobných druhov a hudobných praktík a prináša aj základné informácie o súčasnej talianskej hudobnej praxi. IV zväzok, v ktorého dokončení mu zabránila smrť, mal obsahovať náuku o kompozícii, ktorej súčasťou malo byť aj široko koncipované učenie o extemporizácii, ktoré stručne uviedol už v záverečnej kapitole III. zväzku.
4c    * *
Syntagmatis musici Michaelis Praetorii C. tomus tertius.
Woltľenbuttel 1618.
Instructiopro Symphoniacis{
Ako treba chlapcov, majúcich v porovnaní s inými osobitú chuť spievať a pociťujúcich lásku k spevu, informovať a učiť súčasným talianskym spôsobom (Wie die Knaben so vor andern sonderbare Lust und Liebe zum singen tragen yff jetzige Italianische Manier zu informiren vnd zu vnterrichten seyn.)
Rovnako ako je úlohou rečníka (Oratoris Ampi) nielen ozdobovať svoju reč (Oration) krásnymi, pôvabnými, živými slovami a skvelými figúrami (mit schönen anmutigen leb-
504
hqftigen Worten vnnd herrlichen Figuris zu zieren), ale aj správne vyslovovať a pohnúť city {recht zu pronunciiren, vnd die affecíus zu moviren) tým, že raz zvýši hlas a inokedy ho zníži, raz hovorí jemným a nežným hlasom, inokedy celým a plným, tak jc úlohou hudobníka nielen spievať, ale spievať umelecky a pôvabne {künstlich vnd anmutig singen), aby bolo srdce poslucháča dojaté a jeho city pohnute a aby spev dosiahol cieľ, na ktorý bol vytvorený a zameraný. Spevák totiž musí byť nielen od prírody obdarovaný nádherným hlasom, ale aj dobrým rozumom a dokonalou znalosťou hudby {vollkommener Wissenschaft der Mušie) a musí byť skúsený. Musí vedieť klásť accentus spôsobne a uvážene {die Accentus fein artlich vnd cum ludicio zufuhren) a vhodne, v správnom čase a s mierou umiestniť a aplikovať modulos alebo koloratúry, čo Taliani nazývajú passaggi {die modulos oder Coloraturen (so von den Italis Passaggi genennet werden)) a nie na ľubovolnom mieste skladby, aby popri pôvabe hlasov (Liebligkeit der Stimmen) zaujalo a bolo počuteľné aj umenie {die Kunst). Vôbec nemožno chváliť tých, ktori sú Bohom a prírodou obdarení mimoriadne pôvabným trasúcim, vznášajúcim sa či chvejúcim sa hlasom (mit einer sonderbahren lieblichen zitterten vnd schwebenden oder bebenden Stimm) aj oblým hrdlom a hrtanom na diminuovanie {zum diminuiren), ale nerešpektujú zákony hudby (Mu-sicorum leges) a svojím prílišným kolorovaním {colorirn) v speve neprestajne prekračujú predpísané hranice {vorgeschriebene limites), Tým ho natoľko pokazia a zatemnia {verderben vnd verdunekeln), žc už nevedno, čo spievajú. Takto nemožno postrehnúť a už vôbec nie rozumieť textu ani tónom, ktoré skladateľ napísal a ktoré spevu dávajú tú najlepšiu ozdobu a pôvab (die beste Zier vnd gratiam).
A tento spôsob (na ktorý si zvlá.šť navykli aj niektorí inštrumentalisti) nepoteší a nepobaví poslucháčov, najmä znalcov umenia, ktorí budú skôr mrzutí a ospalí. Aby sa týmito deformáciami diminuovania neubrala spevu jeho prirodzená síla a pôvab {naturalis vis vndgmtia), ktoré mu dodal majster, ale aby bolo skutočne zrozumiteľné každé slovo a myšlienka (Jedes Wort vnd Sententia), je nevyhnutné, aby všetci kantoři a speváci už od mladosti usilovne cvičili hlas a artikulovanú výslovnosť (in voce & pronunciatione articula-ta) a aby s ňou boli oboznámení.
Ako a akým spôsobom sa to stane a ako si možno zvyknúť na dnešný nový taliansky spôsob dobrého umenia spievania (Newen Italienischen Manier zur guten Art im singen), vyjadriť accentus a cit (die Accentus vnnd affectus exprimirri), najprimeranejšie a najpohodlnejšie používať trillen, gruppen a iné coloraturen — to všetko má nasledovať onedlho s Božou pomocou v osobitnej malej úvahe (k čomu mi obzvlášť poslúžil Giulio Romano, inak zvaný Giulio Caccini de Roma, svojimi Le nuove Musiche1 a Gio: Battista Bovicel-
K pôvabnému, správnemu a peknému spôsobu spievania (Zu einer lieblichen rechten vnnd schönen Art zu singen) patria — ako aj ku všetkým ostatným umeniam — tri veci, totiž príroda, umenie či veda a cvičenie (Natura, Ars seu Doctrina & Exercitatio).
L NATURA
Predovšetkým spevák musí mať hlas od prírody. V súvislosti s ním si treba povšimnúť tri danosti a tri nedostatky (drey Requisita vnd drey vitia).
Danosti sú tieto: spevák predovšetkým musí mať krásny, pôvabný, trasúci a chvejúci sa hlas (eine schöne liebliche zittern- vnd hebende Stimm), avšak nie taký, na aký sú podaktorí navyknutí v školách, ale so zvláštnou umiernenosťou (mit besonderer moderation) a hladké oblé hrdlo na diminuovanie (einen glatten runden Hals zu diminuiren). Ďalej musí vedieť zadržať dlhý plynulý dych bez častého nadychovania (ohn viel respiriren). Po tretie, musí si zvoliť hlas ako cantum, altum alebo tenor &c, ktorý môže udržať v plnom jasnom znení bez falzetu (mit vollem vvnd hellem laut ohne Falsetten) (to je polovičný a silený hlas).
Pritom treba mať na pamäti intonatio a exelamatio.
505
INTONATIO
Intonatio znamená spôsob, ako začat spievať. Sú na to rôzne názory. Niektorí chcú začínať udaným tónom (in dem rechíen Thon), iní sekundou pod udaným tónom, pričom však treba v každom prípade hlasom stúpať a zvyšovať ho. Niektorí hovorí a o tercii, další o kvarte. Iní, že treba začať pôvabným a tlmeným hlasom (mit anmůtiger vndgedempffter Stimme). Tieto rôzne spôsoby sa zväčša nazývajú accentus.
EXCĹAMATIO
Exclamatio je správny prostriedok na pohnutie citov (das rechte Mittel die affectiv zu moviren), čo sa musí stať pozdvihováním hlasu (mit erhebung der Stimm). Možno ho uplatniť pří klesaní a používať pri všetkých minimách a semiminimách s bodkou (kan in aílett Minimis vnd Semiminimis mit dem Punct Descendendo angebracht vnnd gebraucht werden). A citom pohne obzvlášť další, trochu rýchlo postupujúci, väčšmi citový tón, totiž semibrevis, na ktorom sa uplatní viac pozdvihovanie a zmenšovanie hlasu bez exclamatio (in erhebung vnd Verringerung der Stimnŕ ohn Exclamation) a ktorý má aj väčší pôvab (bessere gratiam). Obšírnejšie a pomocou príkladov to objasním v zamýšľanom traktáte.
Nedostatkami hlasu sú; čerpanie dychu pričastým nady chovaní m (mit vielen respiren)\ spievanie cez nos a s hlasom zadržaným v hrdle; spievanie so zaťatými zubami. To všetko nie je vôbec chvályhodné, ale deformuje to harmóniu a robí ju nepôvábnou (sondern die Harmony deformiret vnd anmutig [t] machet).
Toľko o prírode. Nasleduje doctrina.
2. DOCTRINA
D a lej musí spevák správne ovládať pôvabné a primerané tvorenie d i minúci í (ako sa obvykle nazývajú koloratúry). (Fürs ander muß ein Sänger rechte Wissenschaft haben die Diminutiones (so sonsten in gemein Coloraturen genennet werden) lieblich vndÁpposité zuformiren.)
Pri diminúcu {Diminuüo) sa väčší tón rozvedie a Tozdelí {resolviret vnd gebrochen wird) na mnohé dalšie rýchle a menšie tóny. Sú na to rôzne postupy a spôsoby unterschiedliche Arten vnd Modi). Niektoré z nich prebiehajú postupne (gradatim) za sebou^ napríklad accentus, tremulo, gruppi a t i rata.
Áccentus znamená, že tóny sa nasledujúcim spôsobom tvoria v hrdle. {Accentus ist; Wen die Noten folgender Gestalt im Halse gezogen werden)
Nota initialis & finalis
in Unisono.
PerSecundam ascendsndo.
[Accentus]
Descendědo. i
506
ŕ7\
Per Tertia tj ascědendo. ,
Descendendo.
t»—o
*-Ö-
* O-
Per Quartam ascědendo.
-o-
Descendendo.
US
PerQuintam asc endende
=0
ÖS
£5
/Os
/O
Descendendo.ra&
o
JE*=
Coetera in alteroTractatu.
Tremulo nieje ničím iným ako chvenim hlasu na jednom tóne (ist nichts anders alß ein Zittern der Stimme vber einer Noten); organisti to nazývajú mordanten či moderanten.
Tremulo
Tremulus ascendens.
Descendens
Toto tremulo nieje také dobré ako ascendens.
Tremoletti
A toto je určené skôr pre organy a nástroje s brkami (Orgeln vnd Instrumenta penna-ta) ako pre ľudský hlas.
Gruppo: vel groppi sa používajú v kadenciách a zvyčajných záveroch (werden in den Cadentiis vnd Clausulis formalihus gebrauchi) a musia byť hrané ostrejšie ako tremoli.
Groppi
507
ľiratca sú dlhé rýchle behy (lange geschwinde Läuffliri), ktoré sa robia po stupňoch (gradatim) a behajú hore a dolu po klávesnici (Clavier). Čím rýchlejšie a ostrejšie sa tieto behy vykonávajú — ale tak, aby bol každý tón čisto počuteľný a vnímateľný — tým to bude lepšie a pôvabnejšie (besser vnd anmutiger).
Tiratae
Diminutiones, ktoré neprebiehajú po stupňoch (gradatim), sú trillo a passaggi.
TŕiMojfi dvojaké. Jedno je v unisone bud na linajke, alebo v medzere, keď sa vela rýchlych tónov opakuje za sebou (wann viel geschwinde Noten nacheinander repetiret werden).
TrilJo
mm
11 ^eSSH^v-g jggjll
r J.; J-; -J j-JJ-J-J^4^Ěkl-j-j-j-j-j-j
Druhé řrtf/o je zamerané na rôzne spôsoby. A pretože nieje možné naučiť sa správne tvoriť trillo podľa predpisu, stane sa ta tak, že viva Prceceptoris voce & ope sa predspieva a ukáže, aby sa to jeden naučil odpozorovaním od druhého, ako sa učí jeden vták od druhého. Preto som tiež dosiaľ — okrem spomínaného Giulia Cacciniho — u žiadneho talianskeho autora nevidel opísaný tento druh trillen, ale nad tónmi, ktoré majú byť tvarované Trillom, je iba označenie t: alebo tr: alebo tri:. Predsa som však považoval za potrebné mimochodom tu položiť niekoľko druhov, aby dosial ešte nevyučená mlaď(tyrones) aspoň trochu videla a vedela, čo približne nazývame trillo.
2.
4.
1Z3
ir.
Accent.
Trill.
6.
1
m
ve
B—o
8.
9.
IZjf,—a.-+__	10. - » - ---H-»—		ľ-f—I-°--	"f-P-1»" Pm m . - o-
	- -- i - F-	=FFF=fc—		
508
Passaggi sú rýchle behy (geschwinde Läuffe), ktoré sa píšu a vykonávajú po stupňoch {gradatim) i skokmi {Saltatim) cez všetky intervaly, písané a vykonávané stúpajúc i klc-sajúc {ascendendo alfi descendendo) nad platnými tónmi.
Sú dvojaké; niektoré sú jednoduché (einfeläge) — sú to tie, ktoré sa vytvárajú pomocou míním a pomocou semiminím alebo pomocou minim a scmimmím súčasne. Niektoré sú delené (zerbwchene) — to sú tie, ktoré sa tvoria z fusis alebo semifusis alebo z fusis a .semifusis súčasne.
(Taiiani SemiMinimae nazývajú Chromata; Fusce nazývajú SemiChromata; SemifuscE nazývajú Bischmmata)
Začínajúci žiaci tohto umenia majú však začínať jednoduchými a prostými passaggi a potom pomaly a usilovne cvičiť delené, pretkávané s fusis, až kým nedospěj ú k passaggi so semifusis a budú ich vedieť hrať.
3. EXERC1TÁTIO
Aby sme však ešte lepšie ovládli to, čoho sme sa doteraz stručne dotkli, treba ukázať rôzne spôsoby dirnmuovania na rozmanitých a početných príkladoch; modus diminutio-num je vyznačený nad tónom a z toho vidno, ako treba tento alebo iný druh tónov, tieto alebo iné intervaly diminuovať a kolorovať (ditninuiren vnd coloriren). Keďže však toto je príliš obšírne a nemožno to zahrnúť do tohto zväzku, prosím láskavého hudobníka a kantora, aby počkal, pokým čoskoro a s Božou pomocou neuzrie svetlo sveta osobitný rozsiahly traktát in Prceceptis a Exemplis. Týmto prepúšťam a usmerňujem dobrosrdečného a po novom spôsobe spievania túžiaceho hudobníka. Intereä valeat t& vivat, meq; fovere & amare pergat henevolus ac sincerus Musicus; cui ego pro viribus fideliteľ in-servire studeo & aveo, dum vivo:
Michael Praetorius Cr.
[AR]
POZNÁMKY
' Uvádzaný text tvorí záverečnú 19, kapitolu III. zv. Syntagma musicum, ktorá je stručným uvedením nemeckého čitatcTa do praxe talianskych ozdôb a diminúcií. Praetorius zamýšľal problém spracovať obšírnejšie v rámci IV zväzku, čo mu v í ak znemožnila smrť. (PRAETORIUS, M.: Syntagma musicum. Band Hl Termini musici. Wolfenbutlel 1619. Faksimile, GURLITT, W, cd., Bärenreiter. Kassei 3/197&, Documenta Musicologíca I/XY, s. 229-240.)
Adolf Bey schlag v práci Die Ornamentík der A/i«iJt(Leipzig 1908, s, 30) uvádza Praetoriov text aj s doplnkami, ktoré k nemu pridal Johann Andreas Herbst v spise Musica Poetka Sive Com-
509
pendium Melopoeticam (1643) a Johann Criigcr v spise Aíusiccepractica; prcecepta ftreWa(1660) ■— v našom preklade sme tieto doplnky — ako mätúce a málo obsažné —- nezohladnili. Úvodné slovo A i lettori z tlače Giulia Cacciniho Le nuove musiche (1602) tvorí skutočný základ Praetoriových úvah (por. s, 466).
Praetorius má na mysli traktát Giovanniho Battistu Bovícelliho Regole, passaggi di musica, madrigal! e motettipasseggiati (Benátky 1594; faksimile, BRIDGMAN, N., ed., Kassel-Basel 1957. Documenta musicologica 1/12), ktorý uvádza pravidlá pre adíciu diminúcií, všeobecné poznámky o diminuovaní zohľadňujúcom text (Avertímenti per H Passaggi, quanto alle parole, s. 7-9), delenie passaggi (Avertímenti inturno alle note, s. 10-16), tabuľky diminúcií (Diversi modi di diminuire, s. 17-36) a exemplárne diminúcie sopránových hlasov talianskych madrigalov a latinských motet. Bovícelliho pravidlá pritom takmer doslova opakuje aj Caccini v spomínanom úvode k Le nuove musiche.
Pri opisovaní exclarnatio Praetorius uvádza dvojicu pojmov „erhebung vnd Verringerung der Stimm", ktorá je nemeckým prekladom Cacciniho pojmov erescere e scemare. Hoci vydavateľ Cacciniho diela H. W. Hitchcock spomínané pojmy prekladá ako crescendo a decrescendo, prikláňame sa k významovej verzii, ktorú im pripísal Z. M. Szweykowski a W. Šmietana — teda „zosilňovanie a tlmenie hlasu" (pozri s. 479, pozn. 23). V tomto význame teda treba chápať aj „pozdvíhovanie a'zmenšovanie hlasu", ktoré je prekladom Praetoriovho označenia „erhebung vnd Verringerung der Stimm ".
510