Francesco Rognoni Taeggio
(?—pred 1626)
(1620)
sco Rognoni Taeggio pochádzal pravdepodobne z Milána. Jeho otec Riccardo Rognoni ael, teoretik a hráč pôsobiaci v Miláne v službách guvernéra (1592) a autor významného i o spisu> venovaného inštrumentálnym a vokálnym diminútiám — Passaggi per potersi nel diminuire terminatamente con ognisorte di instromenti, et anco diversipassaggiper voce kumana (Benátky 1592) —, v ktorom uplatnil svoje skúsenosti hráča na dycho-. sláčikových nástrojoch. Francescov brat, Giovanni D omen i co Rognoni Taeggio, bol sklada-, organistom i kapelníkom a autorom inštrumentálnych canzon a vokálnych madrigalov. Sa-řrancesco bol virtuóznym hráčom na husliach, viole i flaute a v mladom veku sa dostal do > polského krála Sigismunda IIL Neskôr žil v Miláne, kde bol členom Akadémie Marca Ma-j. Od roku 1610 bol hudobným riaditeľom u princa z Masserana, v rokoch 1613-1624 lajstrom entá lny súbor milánskeho guvernéra a od roku 1620 bol maestro dicappella u sv. Am-
r.Z Aela Francesca Rognoniho sa zachovala inštrumentálna zbierka Canzoni f rancese per sonar sone de instromenti, a 4, 5, 8 (Miláno 1608), 2 zbierky liturgických kompozícii (1610, 11 kniha madrigalov (1613). Podobne ako jeho otec aj Francesco napísal teoretickú prácu ve-meniu dimínúcií. Jeho Selva de varii passaggi secondo i'uso moderno per cantare, & suo-ogni sorte di Stromenti (Miláno 1620} pozostáva z dvoch častí. V prvej demonštruje vo-dimínúcií, v druhej inštrumentálne, rozlišujúc dychové a sláčikové diminúcie; uvádza :-y z prvých príkladov sláčikovej artikulácie {Hreggiare — oblúk spájajúci viacero tónov), traktát stoji na konci radu talianskych teoretických prác venovaných umeniu di minúcu, lii diela S. Ganassiho (1535,1542-1543) a D. Ortiza (1553), a predstavuje posledný syn-i pofcíad na toto extemporizačne umenie.
>j  i Lt varii passaggi secondo ľuso moderno, per cantare, & suonarc con ogni sorte de Stromenti. Miláno 1620.1
láskavému čitateľovi ití aíli Benígni Lettort)
fbnar delia voce (vedenie hlasu) má byť pôvabné (con gratia): to sa dosiahne tým, toč sa postupne zosilňuje (rinforzando la voce su la pri ma nota á poco, á poco) sa urobí tremolo na čiernej note (e poi facendo il tremolo sopra la negra). 1 Jkxxnto má byť radšej neskôr ako skôr (piú tosto tardo, ehe altrimente); skutočne používa len pri klesáni (discendendo), hoci dnes ho mnohí používajú aj pri _ _ - '%;V.'vi. lebo často poteší sluch (gusto all 'vdlto): no dobrí speváci (buoni Can-& používajú len zriedkavo, pretože inak sa stáva nudným (tedioso). Trtmolo sa používa častejšie, no s pôvabom (con gratia), treba byť opatrný a nepou-- ako to robia niektorí — neustále (senza termine) ako kozľatá; tremolo má trvať hodnotu zodpovedajúcu hodnote bodky tej-ktorej noty. ľ-- r_r." sa — podľa môjho názoru — zapisuje takým spôsobom, ako to už zapisuje schopných ľudí, podobne ako trillo; každý, kto sa chce naučiť toto trillo či grup-
515
po, má začať a znovu nasadiť (ribatter) každý tón hrdlom na samohlásku a (con la gola sopra la vocale a) až po poslednú brevis či semibrevis; toto trillo či gruppo sa zväčša robi na predposledný tón zvolenej kadencie alebo na záver {sopra la penultima nota di qualsi voglia Cadenza, ô finálí).
5. Nástup pod udaným tónom (// principiar sotto alla note) má byť bud na tercii alebo na kvarte (jc nevyhnutné to posúdiť), pretože nie vždy je dobré začať na tercii či podobne na kvarte, lebo to spôsobí disonanciu (dissonartza); treba to ponechať na ucho súdneho speváka (alľorecchia de!ghtdicioso Cantore); jediným účelom tohto spôsobu nastupuje spôvabniť tento nastupujúci tón {dar gratia alla voce nelprincipiar delle note).
6. Esclamationi sa robia pri klesaní {nel discendere) s postupným tlmením prvého tónu (scemando äpoco äpoco la prima voce), po čom tremolino dodá ducha a živosť (spirito, e viuacitá) nasledujúcemu tónu.
7. Pri prechode z jedného tónu na další {passar da vna nota alľaltra) je nevyhnutné dobre niesť hlas {portar bene voce), s pôvabom (con gratia), dobre zadržiavať noty s bodkou a každej dodať jej tremolo s duchom a živosťou (con spirito, e viuacitá); treba sa vystríhať dvoch kvínt a dvoch oktáv, ktoré by mohli vzniknúť, a teda trochu dlhšie zotrvať na penultime; takejto zrážke (incontro) sa treba vyhnúť. Ešte raz poviem, že je vždy nevyhnutné zotrvať na penultime pri každom passaggio, a predovšetkým pri trillo a gruppo, aby posledný tón nenastúpil zrazu (subito) a tak drsne (in quella asprezza), že by spôsobil odpor poslucháčov (disgusto alli ascoltanii).
8. Dobrý spevák (// buono Cantore) je ten, čo sa vynasnaží predvádzať svojepassaggi na samohlásky (sopra le vocali), a nie ten, čo robí diminúcie (passaggiando) na také slabiky, ako sú gnu, gu, bi, vi, si, tur, bar, bor a ďalšie podobné; tým sa treba vyhýbať, pretože nemožno počuť nič horšie (peggio).
9. Sú aj takí speváci, čo niekedy „gorgeskujú" (gorgheggiare) na spôsob Maurov (alla mores) tak, žc diminúcie metrizujú osobitým spôsobom (battendo U passaggio a vn certo modo), ktorý je nepríjemný pre všetkých (da tutti dispiaceuole), spievajúc aaa, takže to vyzerá, akoby sa smiali (ehe ridano), možno ich prirovnať k Etiópčanom a Maurom, Čo sú opísaní v Ceste z Benátok do Jeruzalema (íl Viaggio di Venetia in Gierusalemme). Hovorí sa tu, že títo ľudia spievajú počas bohoslužieb takým spôsobom, že vzniká dojem, že sa smejú a ešte aj ukazujú, kolko zubov majú v ústach; a zjavne od týchto [Etiópčanov či Maurov] sa učia, že gorga vychádza z hrude, a nie z hrdla (dalpetto, e non dalla gola).
10. Ak sa stane, že nájdete stupňovito stúpajúce či klesajúce passaggi (ascendere, & discendere de grado i passaggi), ktoré sa nekončia na svojej finále (loco destinato), je to kvôli skráteniu diela (abbreuiar ľOpera), pretože inak by bolo príliš rozľahlé (molto rilte-uo)+ Pri štúdiu podobných passaggi treba zohľadniť (celý) ich ambitus (dispositione) a ešte viac (ambitus použitého) nástroja (e piú, secondo gľinstromenti).
Pravdivé princípy správneho a dobrého spievania, kde sa ukazuje spôsob, ako viesť hlas, ako začať tón s pôvabom, tremoli* gruppi, trillo, ako aj niekolko esclamationi, ktoré sú užitočné najmä pre tých, Čo túžia spievať s pôvabom a spôsobne. (/ veríprincipijper cantar polito, e bene. DOVE SI CONTIENEIL MODO Dl PORTAR LA VOCE* del dar la gratia nel principiar delle note, de tremoli, de gruppi, del trillo, con aleune esclamationi non poco vtile á chi desidera cantar con gratia, e maniera.)
Ascendendo Descendendo
Modo di portar la voce.
516
Accenti
Del Tremolo m duoi modL
DelGruppo. Semplica.
Doppio.
DelTremolo alle Note diSemibreue,
□e! Trillo Sopra la Minima,
Del Trillo Sopra la Semibreue Prim, Modo.
Sec.Modo.
Esdamationi,
Del principia; sottoianota.
v    Quia T
affeilimsa
1
metioafíeltuosa,
a - nima mea
Poznámky pre spevákov {Auertimenti ä Cantanti)
Pretože pôvab spevu (la vaghezza del canto) spočíva predovšetkým v dobrom a jasnom artikulovaní spievaných slov (bene, & distintamente la parola ehe si canta), chcel by som na tomto mieste pripomenúť roztúženým spevákom, aby nasledovali najlepších a najskúsenejších (gli elletti, & periti). Artikulovaný hlas (la voce articolata) totiž nieje nie iné ako nástroj, vyjadrujúci obsah duše prostredníctvom slov (/ 'instrumento d 'esplicare il con-cetto delľanima ehe la parola). Mali by väčšmi zohľadňovať nástroj, ktorým sa určitá vec robí, ako aj predsa [len] samotnú vec, ktorá sa robí. Navrhujeme teda čím viac uprednostniť hlas, ktorým sa spievajú slová {la voce, con ehe si canta la parola), ako aj tie slová, ktoré sa spievajú (/ 'istessa parola, ehe si canta), vyhnúť sa zavádzaniu passaggi pri slovách, ktoré vyjadrujú bolesť, utrpenie, smútok, muky (doglia, ajfanni, pene, tormentí) a podobné veci, pretože namiesto passaggi sa zvyknú robiť gratie, acceníi, & esclamationi, raz tlmiť hlas, raz ho zosilňovať {scemando hor la voce, hor acerescendola), so sladkými a jemnými pohybmi {con mouimenti dolci, e soaui) a zasa [spievať] so smutným a bolestným hlasom {con voce mesta, & doglia), v súlade s významom reči (conforme il senso delí 'oraíione).
Nieje chvályhodné^ že dnes mnohí speváci, ktorí majú len malé prirodzené dispozície (vn puoco di dispositione naturalé), urážajú, robiac nekonečné passaggi, ktoré nezodpovedajú nijakým pravidlám {passaggi senza termine, & regola), nerobia nič iné ako gorges-
517
kovanie na každú slabiku (gorgheggiare sopra tutte le sillabé), čím ničia všetku harmóniu {guisa in ruina del tutto ľarmonia), z čoho je jasne, že sa nenaučili dobré pravidlá od dobrých učitelov (huone regole da buoni maestri). Spomínané chyby (errore) nájdeme aj u hráčov (saonatori); chyby a nedostatky týchto spevákov a hráčov, prekračujúcich samotné umenie, spôsobuje ich domnienka, že prekonali svojich učitelov, ďalší ich [učiteľov] popierajú vyhlasujúc, žc sa učili od cudzincov (forastieri), alebo domnievajúc sa, že ich vlastný talent (ingegno) je taký velký (eleuato), že sa to naučili od seba samých (znak nevďačnosti), pritom nepostrehnú, aké prázdne sú ich myšlienky, pretože zo svojej malej skúsenosti {puoca pratticä) — čo je vec, čo sa nadobúda len dlhou praxou (longo vso) — nepoznajú ani základy, ani pravidlá (ne fondamenti, ne regole) a ich neschopnosť nadobudnúť poznanie učiteľov (sapere de 'suo maestro) ich vedie k popieraniu (negare) všetkého. Podľa mňa by bolo lepšie, keby títo obrátili svoju pozornosť k hocijakému inému umeniu, nie k tomuto ušľachtilému a vznešenému (nobile, e sublime).
Ten, kto v tomto prvom lese (prima seluä) nenájde plody (frutti) zodpovedajúce v každom ohľade jeho túžbam, nech prejde k druhému, ktorý vo väčšej šírke a pestrosti ešte väčšmi oplýva chutnejšimi a vkusnějšími plodmi.
Buďte zdraví! [VG]
O viole bastarde2 (Delia Viola Bastarda)
Viola bastarda, ktorá je kráľovnou na hranie pasáží medzi ostatnými nástrojmi (Regina delli altri instromenti, per paseggiare), je nástrojom, ktorý nie je ani tenorovou ani basovou violou (ne tenore, ne basso de Viola), ale je veľkolepým nástrojom medzi jedným a druhým. Volá sa bastarda, pretože raz ide do výšky, inokedy do hĺbky (hora vä ne U 'acuto, hora nel graue), raz do najvyšších polôh (hora nel sopra acuto), raz hrá jeden hlas, potom druhý (hora fa una parte, hora vn ' altra), raz hrá nové kontrapunkty, inokedy imitujúce passaggi (hora con nuoui contraponti, hora con pasaggi d'imitationi), ale treba upozorniť, že imitácie (le imitationi) by nemali mať viac ako šesť či sedem odpovedí (risposte), pretože by to bolo únavné a nevkusné (tedioso, e di disgusto). To isté platí aj pre všetky druhy nástrojov, pretože školy významných hráčov (lescole de volenú suonatori) to nepovoľujú (non lopermettono), zakazujú v pasážach robiť dve oktávy a dve kvinty s niektorým z iných hlasov [prohibiscono ancora neipasaggi, far due oítaue, e due quinte, con aleuna de l 'altre parti), pretože takouto následnosťou nevzniká nič iné, iba násilnosť (se non s 'e piii ehe sfotzato, per seguitar qualche imitationi). Dnes vidno, že je veľa [hráčov], ktori nerobia nič iné ako tieto pasáže, Či už sú dobré alebo zlé (paseggiare, ô sia buono, ô sia catiuó), pričom neustále pasaggi otravujú toho, kto pozná remeslo (rompendo la testa a chi sá del mestiero), ničia všetok spev a myslia si, že robia dobre. Bolo by pre nich lepšie, keby išli hrať do polí (alla frascata) ako na koncerty (nei concerti), pretože nevedia, že je lepšie pôvabne držať jediný tón sladkým a jemným ťahom sláčika ako robiť veľa pasáží navyše (tener vna nota con gratia, ouer vn' arcata dolce, e soaue; ehe far tanti pasaggi fuori del suo douero). Tento spôsob pasážovania alla bastarda platí pre organy, lutny, harfy a podobné nástroje. (Questo modo di paseggiare alla Bastarda, serue per Or-gani. Liuti,Arpe, & simili.)
[ZJ]
518
POZNÁMKY
1 Úplný text titulného listu publikácie znie nasledujúco; SELVA DE VARII PASSAGGI SECON-DO ĽVSO MODERNO, per cantare, & suonare con ogni sorte de Stromenti, DIVIS A IN DVE PARTI.
NELLA PRIMA DE QVALI SI DIMOSTRA IL MODO DI CANTAR POLITO, é con gratia; & la maniera di portar la voce accentata, con tremoli, groppi, tri Iii, eselamationi, & passeggiare di grado in grado, salti di terza, quarta, quinta, sesta, ottaua, & cadenze finali per tutte le partim con diuersi altri cssempi, e motetti passeggiati: Cosa ancora vtile a Suonatori per imitarc la voce human a.
Nclla seconda poi si tratta de passaggi diflicili per gľ instromenti, del dar ľarcata, o lireggiare, portar delia lingua, diminuire di grado in grado, cadenze finali, essempi con canti diminuiti, con la maniera di suonare alla bastarda. NVOVAM ENTE DATTA IN LUC E
DI FRANCESCO ROGNONITAEGIO, CAPO MVSICO D' IN STROMENTI nella Regia Ducal Corte, & Maestro di Capeila in Santo Ambrosio Maggiore di Milano. Alla Sacra Maestä dcl Rě di Polonia. IN MILANO. Apprcsso Filippo Lomazzo. M.DC.XX. -  V tejto kapitole druhého dielu práce Rognoni opisuje pod názvom viola bastarda spôsob dimi-nučnej praxe, ktorý po prvýkrát opísal Diego Ortiz v spise Tratado de glosas (1553), v kapitole La tercera manera de taňer el Violou con el Cymbalo q es sobre. Cosas compuestas (pozri s. 393-394).
519