Sborník příspěvků XVI. mezinárodní kolokvium o regionálních vědách Valtice 19.–21. 6. 2013 60 DOI: 10.5817/CZ.MUNI.P210‐6257‐2013‐6  STANOVENIE VZŤAHU MEDZI VYBRANÝMI UKAZOVATEĽMI EKONOMICKEJ VÝKONNOSTI A FINANČNEJ KAPACITY REGIÓNOV NUTS III V SLOVENSKEJ REPUBLIKE DETERMINATION OF THE RELATIONSHIP BETWEEN SELECTED INDICATORS OF ECONOMIC PERFORMANCE AND FINANCIAL CAPACITY NUTS III REGIONS IN THE SLOVAK REPUBLIC ING. STANISLAV KOLOŠTA, PHD. ING. PAULA BOLCÁROVÁ ING. FILIP FLAŠKA, PHD. Katedra verejnej ekonomiky a regionálneho rozvoja Ekonomická fakulta Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici Dep. of Public Economy and Regional Development Faculty of Economics Matej Bel University Banska Bystrica  Tajovského 10, 975 90 Banská Bystrica, Slovak Republic E-mail: stanislav.kolosta@umb.sk, paula.bolcarova@umb.sk, filip.flaska@umb.sk Anotácia Cieľom článku bolo stanoviť vzťah medzi vybranými ukazovateľmi ekonomickej výkonnosti a finančnou kapacitou regionálnych samospráv úrovne NUTS III v SR. Medzi vybranými ukazovateľmi existuje stredne silná priama lineárna závislosť. Výsledky čiastkovej analýzy poukázali na potrebu v budúcnosti prešetriť, ktoré faktory vyplývajúce z aktivít regionálnych samospráv najviac ovplyvňujú zložku nedaňových vlastných príjmov vo vzťahu k ekonomickej výkonnosti regiónov NUTS III. Kľúčové slová ekonomická výkonnosť, miera sebestačnosti, miera samofinancovania. Annotation Aim of this article was to determine the relationship between selected indicators of economic performance and financial capacity of regions at NUTS III level in Slovakia. Between selected indicators there exists moderate direct linear relationship. The results of partial analyze indicated the need of future investigation which factors arising from activities of regional government most affect their own non-tax revenue component in relation to the economic performance of regions. Key words economic performance, self-sufficiency rate, self-financing rate. JEL classification: H71, H72, R11 Úvod Ekonomická výkonnosť regiónov je determinovaná rôznymi faktormi v závislosti od ekonomického prostredia a hospodársko-politickej situácie v danej krajine. Jedným z významných faktorov nielen v rámci EÚ je hospodárska kríza. Tá sa vzhľadom na otvorenosť a prepojenosť národných ekonomík odzrkadľuje nielen v poklese ekonomickej výkonnosti regiónov ale aj v nižšej miere vlastných Sborník příspěvků XVI. mezinárodní kolokvium o regionálních vědách Valtice 19.–21. 6. 2013 61 príjmov regionálnych samospráv na celkových príjmoch či výšky krytia bežných výdavkov a rozvojových aktivít vlastnými príjmami. Ekonomická výkonnosť regiónov sa najčastejšie meria prostredníctvom ukazovateľov ako sú regionálny HDP na obyvateľa, podiel HDP regiónu na HDP krajiny, hrubá pridaná hodnota, produktivita práce, % ekonomicky aktívneho obyvateľstva, podiel ziskových podnikov na celkovom počte podnikov, priame zahraničné investície v regióne a ďalšie. Finančná kapacita regiónov je“ meraná ukazovateľmi miery samofinancovania, sebestačnosti, zadlžovania, daňovej, majetkovej a reprodukčnej sily.“ (Žárska, 2009, s. 1). Hodnoty ukazovateľov finančnej kapacity reprezentujú územnú samosprávu z hľadiska finančného krytia rozvojových aktivít, či jej stability, dôveryhodnosti resp. solventnosti pre jej obyvateľov a investorov. V podstate sa jedná o maximum príjmov, ktoré je územná samospráva schopná získať v rámci štandardných podmienok z vlastných zdrojov. Vystupuje tiež ako meradlo schopnosti územnej samosprávy financovať miestne verejné statky z vlastných zdrojov a do veľkej miery závisí od fiškálnej kapacity. Územné samosprávy môžu získať významné príjmy aj z nedaňových zdrojov (majetok, ekonomické aktivity, finančné investície). 1. Cieľ a metódy Cieľom príspevku je stanoviť vzťah medzi vybranými ukazovateľmi ekonomickej výkonnosti a finančnou kapacitou regiónov úrovne NUTS III v SR. Dôvodom bol aj fakt, že táto oblasť nie je vo veľkom rozsahu spracovaná v odbornej literatúre. Predpokladáme, že zmeny v ekonomickej výkonnosti vplývajú na zmeny v ukazovateľoch finančnej kapacity územných samospráv nakoľko vlastné príjmy samospráv sú tvorené aj z nedaňových zdrojov, ktoré územné samosprávy môžu získať z ich ekonomických a ekonomiku podporujúcich aktivít čo vplýva aj na ekonomiku územných samospráv a ich ekonomický rast a rozvoj. V práci sme alternatívne pracovali s niekoľkými ukazovateľmi ekonomickej výkonnosti, a to ukazovateľom HDP na obyvateľa, hrubou pridanou hodnotou na obyvateľa a produktivitou práce z tržieb za vlastné výkony a tovar v jednotlivých regiónoch NUTS III. Z ukazovateľov finančnej kapacity sme zvolili mieru finančnej sebestačnosti (vyjadruje podiel vlastných príjmov na celkových príjmoch) a mieru samofinancovania (vyjadrenú podielom vlastných príjmov na bežných výdavkoch regionálnej samosprávy). Vlastné príjmy regionálnych samospráv sme očistili od dane z príjmov fyzických osôb (podielovej dane), pretože súčasťou vzorca pre výpočet podielov na dani z príjmov fyzických osôb regionálnej samosprávy sú mechanizmy fiškálneho vyrovnávania. Z daného dôvodu by mohlo dôjsť k značnému skresleniu výsledkov skúmania vzťahu medzi vybranými ukazovateľmi ekonomickej výkonnosti a finančnej kapacity regiónov. Časové obdobie, za ktoré sme údaje analyzovali, je od roku 2008, kedy sa začali prejavovať účinky hospodárskej krízy, do roku 2010, nakoľko údaje za ukazovatele ekonomickej výkonnosti regiónov NUTS III boli prístupné len do tohto roku. Panelové údaje sme transformovali na prierezové, pričom pre elimináciu trendu inkorporovaného v premenných, a teda dosiahnutie časovej invariantnosti údajov, sme zvolili prepočet hodnôt ukazovateľov za jednotlivé regióny k ich priemernej hodnote za Slovenskú republiku v danom roku. Následne sme zisťovali či existuje závislosť vybraných ukazovateľov finančnej kapacity od vybraných ukazovateľov ekonomickej výkonnosti regiónov NUTS III. Tesnosť závislosti sme prešetrili pomocou korelačnej analýzy, pričom sme predpokladali priamu lineárnu závislosť. Významnosť korelačných koeficientov sme preverili jednostranným t-testom podľa vzťahu: Sborník příspěvků XVI. mezinárodní kolokvium o regionálních vědách Valtice 19.–21. 6. 2013 62 √ 2 1 kde je párový korelačný koeficient a n je počet pozorovaní. Nulová hypotéza predpokladá nulovú lineárnu koreláciu. Ak výsledkom testovania bude zamietnutie nulovej hypotézy, potvrdí sa signifikantnosť relácie medzi ekonomickou výkonnosťou a finančnou kapacitou regiónu. Kvantifikáciu vplyvu prevedieme prostredníctvom odhadu jednoduchého lineárneho regresného modelu: 1, 2, … , kde je hodnota vybraného ukazovateľa finančnej kapacity v i-tom regióne, a sú parametre regresnej rovnice, je hodnota vybraného ukazovateľa ekonomickej výkonnosti v i-tom regióne, je náhodná zložka modelu a je počet regiónov. 2. Výsledky Slovenská ekonomika začala pociťovať dopad hospodárskej krízy najmä v poslednom štvrť roku 2008 hoci na ekonomických ukazovateľoch sa to prejavilo naplno v samosprávnych krajoch v roku 2009. Toto obdobie poznačené krízou sme skúmali ohľadom závislosti spomenutých vybraných ukazovateľov ekonomickej výkonnosti a finančnej kapacity samosprávnych krajov. Upravenú podobu ukazovateľov uvádzame v tabuľke 1. Vysvetlivky k skratkám uvádzame pod tabuľkou 1. Tab. 1 Údajová základňa za obdobie rokov 2008-2010 hdp PP HPH seb sam 0,8477 0,7006 0,1108 1,3446 1,4339 0,9062 0,5331 0,1006 1,6188 1,9023 1,1466 1,2259 0,1186 0,7471 0,6257 0,8715 0,9544 0,1122 0,6874 0,6052 0,7535 0,5687 0,0911 1,0348 0,9871 0,8233 0,9262 0,1180 0,6092 0,5164 0,5870 0,4866 0,0872 0,4214 0,3628 2,3052 2,5019 0,2614 1,5367 1,5665 0,8476 0,7965 0,1104 1,2448 1,3182 0,8874 0,4941 0,0982 1,3835 1,5992 1,1053 1,4082 0,1144 0,8405 0,7075 0,8652 0,9316 0,1113 0,7897 0,6983 0,7315 0,5151 0,0882 0,9178 0,8827 0,7825 0,8756 0,1122 0,6411 0,5787 0,5781 0,5031 0,0859 0,5485 0,5108 2,4432 2,0884 0,2794 1,6341 1,7046 0,8307 0,7109 0,1079 1,1255 1,1044 0,8857 0,5404 0,0977 1,5001 1,9146 1,1239 1,3305 0,1164 0,8219 0,7180 0,8859 1,1011 0,1139 1,0640 1,0070 0,7397 0,4642 0,0889 0,9626 0,8925 0,7898 0,9617 0,1133 0,7874 0,7248 0,5656 0,4822 0,0842 0,4518 0,4424 Sborník příspěvků XVI. mezinárodní kolokvium o regionálních vědách Valtice 19.–21. 6. 2013 63 2,4105 2,2078 0,2778 1,2866 1,1962 Zdroj: vlastné spracovanie z údajov ŠÚ SR a záverečných účtov samosprávnych krajov 2008-2010 Vysvetlivky: hdp - podiel HDP na obyvateľa na priemernej hodnote HDP na obyvateľa v SR PP - podiel produktivity práce z tržieb za vlastné výkony a tovar NUTS III na jej priemernej hodnote NUTS III v SR HPH - podiel hrubej pridanej hodnoty NUTS III na jej priemernej hodnote NUTS III v SR seb - podiel očistenej miery sebestačnosti na jej priemernej hodnote za NUTS III v SR sam - podiel očistenej miery samofinancovania na jej priemernej hodnote za NUTS III v SR Skúmanie relácií medzi ukazovateľmi sme zahájili vypočítaním koeficientov korelácie. Korelačná matica, zobrazená v tabuľke 2, naznačuje stredne silnú priamu lineárnu závislosť medzi ukazovateľmi ekonomickej výkonnosti a ukazovateľmi finančnej kapacity, pričom najslabšiu a štatisticky nevýznamnú koreláciu s ukazovateľmi finančnej kapacity možno pozorovať v prípade upraveného ukazovateľa produktivity práce, ktorý sme z tohto dôvodu z následnej analýzy vypustili. Tab. 2 Korelácia – vybrané ukazovatele ekonomického vývoja regiónov a finančnej kapacity hdp PP HPH seb sam hdp 1 PP 0,932148 1 HPH 0,983703 0,924113 1 seb 0,561428 *** 0,349891 ** 0,503564 *** 1 sam 0,441075 ** 0,207398 0,383631 ** 0,978338 1 ***významné na 1%-nej hladine významnosti, **významné na 5%-nej hladine významnosti Zdroj: vlastné spracovanie Ďalej sme sa pomocou prevedenej regresnej analýzy pokúsili odhaliť mieru a signifikantnosť vplyvu ekonomickej výkonnosti na finančnú kapacitu regionálnej samosprávy NUTS III v SR. Výsledky sú zobrazené v tabuľke 3. Tab. 3 Výsledky regresie 1. Vzťah medzi upraveným HDP regiónu a očistenou mierou finančnej sebestačnosti NUTS III Coefficients t Stat P-value Regression Statistics Significance F Intercept 0,6047 4,3225 0,0003 Multiple R 0,5614 0,0043 hdp 0,3839 3,1822 0,0043 R Square 0,3152 2. Vzťah medzi upraveným HDP regiónu a očistenou mierou samofinancovania NUTS III Coefficients t Stat P-value Regression Statistics Significance F Intercept 0,6039 3,1214 0,0050 Multiple R 0,4411 0,0310 hdp 0,3846 2,3052 0,0310 R Square 0,1945 3. Vzťah medzi hrubou pridanou hodnotou a očistenou mierou finančnej sebestačnosti v NUTS III Coefficients t Stat P-value Regression Statistics Significance F Intercept 0,5976 3,6931 0,0013 Multiple R 0,5036 0,0121 HPH 3,2196 2,7338 0,0121 R Square 0,2536 4. Vzťah medzi hrubou pridanou hodnotou a očistenou mierou finančnej sebestačnosti v NUTS III Coefficients t Stat P-value Regression Statistics Significance F Intercept 0,6090 2,7611 0,0114 Multiple R 0,3836 0,0642 HPH 3,1281 1,9485 0,0642 R Square 0,1472 Zdroj: vlastné spracovanie Sborník příspěvků XVI. mezinárodní kolokvium o regionálních vědách Valtice 19.–21. 6. 2013 64 V modeloch 1 až 3 môžeme na 5%-nej hladine významnosti potvrdiť signifikantnosť ako parametrov, tak aj modelu ako celku. Na 10%-nej hladine významnosti však zamietame hypotézu o nevýznamnosti aj v modeli 4. Pomocou ukazovateľa HDP na obyvateľa v regióne sa nám podarilo vysvetliť 31,5% variability očistenej miery finančnej sebestačnosti, pričom jednopercentne nižší HDP na obyvateľa v NUTS III oproti priemeru SR znamená stratu miery finančnej sebestačnosti v konkrétnom regióne NUTS III približne o 0,38 percentuálnych bodov. Obdobne možno interpretovať aj ostatné modely, pričom signifikantnosť parametrov len potvrdzuje fakt, že výber ukazovateľov nepodmieňuje existenciu vplyvu medzi ekonomickou výkonnosťou a finančnou kapacitou územných samospráv. Záver Na základe použitých metód môžeme dedukovať, že väčšia ekonomická výkonnosť regiónov NUTS III v Slovenskej republike meraná vybranými ukazovateľmi je reflektovaná aj v rastúcej miere finančnej sebestačnosti a samofinancovania samosprávnych krajov v SR očistených od dani z príjmov fyzických osôb. To poukazuje na to, že v samosprávnych krajoch SR - ktoré sú ekonomicky výkonnejšie a je v nich lepší potenciál a podmienky na podnikanie – majú ich predstavitelia lepšie predpoklady zvyšovať nedaňové príjmy z vlastnej podnikateľskej a inej činnosti (napr. prenájom) aj vďaka vyššiemu zahusťovaniu ich územia ekonomickými aktivitami. Na overenie tohto predpokladu si myslíme, že by bolo v budúcnosti vhodné zistiť, ktoré faktory vyplývajúce z aktivít samosprávnych krajov najviac ovplyvňujú zložku vlastných príjmov vo vzťahu k HDP na obyvateľa regiónu a k hrubej pridanej hodnote. Napríklad, ako sa odrážajú kvalita podnikateľského prostredia (ako súhrnný ukazovateľ), podnikateľské a podporné aktivity samosprávnych krajov, či kvalita manažmentu územných samospráv na zabezpečovaní krytia bežných výdavkov prostredníctvom vlastných príjmov očistených od dani z príjmov fyzických osôb. Literatúra [1] Štatistický úrad Slovenskej republiky. Dostupné z: . [2] Záverečné účty samosprávnych krajov v SR v rokoch 2008-2010. [3] ŽÁRSKA, E. Financná kapacita obce ako determinant rozvoja. In XIV. ročník konference Teoretické a praktické aspekty veřejných financí, Vysoká škola ekonomická v Praze, 3.-4. dubna 2009, s. 9. ISBN 978-80-245-1513-7. Dostupné z: . Příspěvek byl zpracován v rámci grantu VEGA 1/0822/11 „Redistribúcia finančných zdrojov v decentralizovanom fiškálnom systéme Slovenska“.