Sborník příspěvků XVII. mezinárodní kolokvium o regionálních vědách Hustopeče 18.–20. 6. 2014
194
DOI: 10.5817/CZ.MUNI.P210-6840-2014-23
ANALÝZA VYBRANÝCH UKAZOVATEĽOV ROZVOJA
INOVATÍVNEHO PROSTREDIA V SR A ČR
THE ANALYSIS OF THE CHOSEN INDICATORS OF THE
INNOVATIOVE ENVIRONMENT DEVELOPMENT IN THE SLOVAK
REPUBLIC AND IN THE CZECH REPUBLIC
ING. MARIANA DUBRAVSKÁ, PHD.
ING. ELENA ŠIRÁ, PHD.
Katedra ekonómie a ekonomiky
Fakulta manažmentu
Prešovská univerzita v Prešove
Department of Economic Sciences and Economy
Faculty of Management
University of Prešov in Prešov
* Konštatntínova St. 16, 080 01 Prešov, Slovak republic
E-mail: mariana.dubravska@unipo.sk, elena.sira@unipo.sk
Anotácia
Cieľom príspevku je posúdiť vybrané ukazovatele rozvoja inovatívneho prostredia v SR a ČR.
Pomocou použitých vedecko-poznávacích metód, t.j. analýzy problematiky, syntézy získaných
informácií, komparácie a dedukcie sú v príspevku hodnotené vybrané ukazovatele rozvoja
inovatívneho prostredia v oboch krajinách definované metrikou OECD. Na základe zistení môžeme
konštatovať, že Slovenská republika dosahuje veľmi slabé výsledky vo všetkých skúmaných
indikátoroch. Situácia regionálnej inovačnej štruktúry v ČR vykazuje lepšie výsledky, no aj napriek
tomu ponúkajú priestor na zlepšenie vo všetkých hodnotených oblastiach.
Kľúčové slová
inovatívne prostredie, ukazovateľe, rozvoj, Slovenská republika, Česká republika
Annotation
The aim of the proposed Paper is to review chosen indicators of the development of the innovative
environment in the Slovak and Czech republic. By using scientific-cognitive methods, i.e. issue
analysis, gained data synthesis, comparison a deduction chosen indicators of the development of the
innovative environment of both counties according to OECD metrics were reviewed. Based on the
results, we can state that Slovak republic has gained very poor results in all searched indicators.
Situation of the regional innovative structure in Czech republic has shown better results, even though
there is a place for improvement in the all rated areas.
Key words
innovative environment, indicators, development, Slovak republic, Czech republic
JEL classification: I22, O31, R58
Úvod
V súčasnosti do popredia ostro vystúpil problém pomalého ekonomického rastu zaostalých regiónov
Slovenska. Preto je potrebné poohliadnutie sa za novými myšlienkami a riešenia hľadať v nových
prístupoch a prepracovanejších koncepciách regionálnej politiky (Kotulič, Adamišin 2012).
V regionálnej dimenzii je preto veľmi dôležité zamerať sa na regionálnu podporu vytvárania,
zavádzania a rozptylu inovácií v regióne, čím sa zvyšuje jeho konkurencieschopnosť. Plánovanie takej
Sborník příspěvků XVII. mezinárodní kolokvium o regionálních vědách Hustopeče 18.–20. 6. 2014
195
podpory je deklarované v regionálnych inovačných stratégiách, ktoré predstavujú koordinovanie
rozvoja v oblasti znalostnej ekonomiky (Babjaková – Jiříček 2013).
1. Cieľ a metódy
Cieľom príspevku je posúdiť vybrané ukazovatele inovatívneho prostredia v SR a ČR. V
príspevku sú použité vedecko-poznávacie metódy, t.j. analýza problematiky, syntéza získaných
informácií a dedukcia.
Nasledujúce indikátory sa používajú vo všeobecnosti pre hodnotenie inovačného prostredia
v krajinách OECD na národnej úrovni a slúžia ako kontrolný nástroj využívania verejných
i súkromných zdrojov v oblasti inovácií:
§ výdavky na ľudské zdroje (celkové verejné výdavky na vzdelávanie) ako percentuálny podiel
HDP; celkové výdavky na výskum a vývoj – ako percentuálny podiel HDP;
§ absolventi odboru veda a technika – celkovo - absolventi tretieho stupňa v odbore veda a technika
na 1000 obyvateľov vo veku 20-29 rokov;
§ absolventi odboru veda a technika – absolventky - absolventky tretieho stupňa v odbore veda a
technika na 1000 obyvateľov vo veku 20-29 rokov;
§ absolventi odboru veda a technika – absolventi – absolventi tretieho stupňa v odbore veda a
technika na 1000 obyvateľov vo veku 20-29 rokov;
§ patenty EPO – počet žiadosti o patent na Patentový úrad EÚ na milión obyvateľov;
§ investície rizikového kapitálu – v začiatočnej fáze – vzhľadom k percentuálnemu podielu HDP,
rozbor investičnými štádiami;
§ investície rizikového kapitálu – expanzia a premiestňovanie – vzhľadom k percentuálnemu
podielu HDP, rozbor investičnými štádiami;
§ výdavky na informačné technológie ako percentuálny podiel HDP;
§ stupeň dosiahnuté vzdelanie mladých – celkovo – percentuálny podiel populácie od 20 do 24
rokov, ktorý má ukončený prinajmenšom druhý stupeň vzdelania – stredná škola;
§ export vysokej technológie – export vysokej technológie ako podiel na celkovom exporte (MH SR
2008).
Pre potreby predkladaného článku bolo hodnotených 6 z uvedených indikátorov.
2. Výsledky
Výdavky na vzdelávanie
Nasledujúca tabulka 1 obsahuje podiel verejných výdavkov na vzdelávanie ako % z HDP. Verejné
výdavky na vzdelávanie v SR oscilujú okolo 4 % HDP.
Tab. 1: Výdavky na vzdelávanie v SR (% z HDP)
2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011
Vzdelávanie 3,9 4,0 3,7 3,9 3,5 4,3 4,5 4,0
Zdroj: MŠVVaŠ SR 2013
V porovnaní s priemerom „úspešných“ krajín dávame relatívne najmenuj verejných prostriedkov
práve na vzdelávanie. Vzdelávanie je treťou relatívne najviac podfinancovanou oblanou verejných
výdavkov (viď obrázok…). Dokonca na vzdelávanie vynakládáme z verejných zdrojov menší podiel
aj s priemerom krajín V3 (MŠVVaŠ SR 2013).
Všetky krajiny OECD vynakladajú na vzdelávanie pomerne značnú časť verejných zdrojov (viď obr.
1). OECD krajiny vynakladajú v priemere 6,1 % kolektívneho HDP na vzdelávanie v predprimárnom,
primárnom, sekundárnom a terciárnom vzdelávaní. Česká republika patrí medzi krajiny s nižšou
hodnotou podielu HDP – 4,5 %. (Ústav pro informace ve vzdělávaní 2011)
Sborník příspěvků XVII. mezinárodní kolokvium o regionálních vědách Hustopeče 18.–20. 6. 2014
196
Obr. 1: Výdavky na vzdelávanie ako % HDP v rokoch 2000 a 2008
Zdroj: http://www.msmt.cz/file/23382_1_1/download/
Výsledky skúmaní naznačujú dynamické prepojenia medzi indikátormi vzdelávania a ekonomickými
faktormi vo vybraných regiónech sveta. Vysokoškolské vzdelávanie je silným motorom dlhodobého
rastu v Európe a v strednej Ázii (Akhmat et al. 2014).
Výdavky na výskum a vývoj
Z hľadiska výdavkov na výskum a vývoj (ďalej aj VaV) je Slovensko charakteristické dlhodobým
podfinancovaním. Jednou z príčin bola aj privatizácia veľkých podnikov a následné odlúčenie VaV
pracovísk od praxe. Podiel výdavkov na výskum a vývoj v Slovenskej republike dosahoval v rokoch
2002-2009 hodnotu oscilujúcu okolo 0,5 % HDP (tab.2). V roku 2010 nastal nárast výdavkov na
výskum a vývoj a dosiahli hodnotu 0,63 % HDP. Nárast pokračoval aj v roku 2011 (0,68 %) HDP.
Hodnota financovania výskumu a vývoja v SR patrí k najnižším v EÚ (merané percentami z HDP)
(Veda a technika, 2013).
Tab. 2: Výdavky na výskum a vývoj v SR
Ukazovateľ 2008 2009 2010 2011 2012*
Výdavky na VaV spolu (v tis. €) 316 459 302 994 416 369 468 439 585 225
v tom kapitálové výdavky 29 261 31 137 63 073 94 799 109 337
bežné výdavky 287 198 271 857 353 296 373 641 475 889
Podiel výdavkov na VaV z HDP (%) 0,47 0,48 0,63 0,68 0,82
Zdroj:https://www.vedatechnika.sk/SK/VedaATechnikaVSR/Rada%20vldy/Rokovanie%20vlady%20SR%2024.%
209.%202013/Stav_VaV_uspesnost/vlastny_material_12.pdf
Možno konštatovať, že v porovnaní s ostatnými štátmi EÚ sú výdavky Slovenska na výskum a vývoj
jedny z najnižších. Nižší relativný objem výdavkov na výskum a vývoj vynakladalo v roku 2011
z členských krajín EÚ už len Bulharsko (0,57 %), Cyprus (0,48 % ) a Rumunsko (0,5 %). V Rámci
EÚ výrazne vyšší percentuálny podiel výdavkov na výskum a vývoj z HDP ako je priemer vynaložilo:
Fínsko (3,78 %), Švédsko (3,37 %), Dánsko (3,09 %), Nemecko (2,84 %) a Rakúsko (2,75 %) (Veda a
technika, 2013).
Medzi najdôležitejšie faktory prispievajúce ku vývoju znalostnej ekonomiky sú práve výdaje na
výskum a vývoj, počet univerzít, vedecké indexované časopisy a výskumné publikácie, ktoré sa
následne môžu chváliť patentmi, vývoz vysokej technológie a nakoniec HDP (Meo – Usmani, 2014).
Výdavky na vedu a výskum v EÚ 27 v roku 2011 ako podiel z HDP znázorňuje obrázok 2.
Sborník příspěvků XVII. mezinárodní kolokvium o regionálních vědách Hustopeče 18.–20. 6. 2014
197
Obr. 2: Výdavky na vedu a výskum v EÚ 27
Zdroj: http://www.czso.cz/csu/2013edicniplan.nsf/c/2D00319FF4/$File/1804130324_25.pdf
Patenty EPO
Množstvo patentov je skôr indikátorom aplikovaného výskumu ako teoretického. Výsledky ukazujú,
že Slovensko je na tom biedne.
Tab. 3: Počty predkladaných projektov vo vybraných krajinách, roky 2010 a 2011 sú odhad
Čas/Krajina 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011
EU 27 55265,04 56904,82 57930,92 57716,45 56021,1 55673,57 54921,12* 53989,34*
Česko 112,21 108,59 153,21 185,11 207,89 175,74 183,25* 182,63*
Slovensko 20,61 31,3 40,56 37,55 35,87 28,86 27* 23,48*
Švajčiarsko 3068,41 3201,44 3308,71 3244,84 3082,4 3051,94 2999,68* 2917,96*
Zdroj: http://appsso.eurostat.ec.europa.eu/nui/show.do?dataset=pat_ep_ntot&lang=en
Pre porovnanie, Slovensko malo v roku 2009 5,32 patentu na milión obyvateľov, čo je porovnateľne
nižšie číslo ako v susednej ČR 16,73 patentu na milión obyvateľov a takmer neporovnateľné
s technologickým vodcom Európy – Švajčiarskom – 392 patentov na milión obyvateľov. Výrazný
rozdiel v počte prekladaných patentov Slovenskou a českou republikou naznačuje graf 1.
Graf 1: Počet predložených projektov na milión obyvateľov v SR a ČR
Zdroj: vlastné spracovanie podľa údajov ŠÚ SR (2014) a ČSÚ (2014), *odhad
0
5
10
15
20
ČR
SR
Sborník příspěvků XVII. mezinárodní kolokvium o regionálních vědách Hustopeče 18.–20. 6. 2014
198
Investície rizikového kapitálu v začiatočnej fáze
Porovnanie dlhodobého využívania rizikového kapitálu v jednotlivých fázach vývoja podniku v
priebehu rokov 1999 - 2008 ilustrujú dva grafy (Obr. 3 a Obr. 4), na ktorých je zachytený
percentuálny podiel rizikového kapitálu na HDP vo vybraných štyroch krajinách – v Českej republike,
v Maďarsku, v Poľsku a v Slovenskej republike.
Vývoj využívania rizikového kapitálu v zárodočnej (seed) a štartovacej (start-up) fáze existencie
podniku bol v priebehu celého sledovaného obdobia takmer rovnaký vo všetkých štyroch krajinách.
Najvyšší percentuálny podiel na HDP bol pozorovaný v roku 2000 alebo 2001 a od tohto obdobia
hodnota ukazovateľa vo všetkých krajinách výrazne poklesla.
Obr. 3: Podiel rizikového kapitálu slúžiaceho na financovanie zárodočnej a štartovacej fázy
podniku na HDP krajiny (HDP v bežných cenách)
Zdroj: Spišiaková 2011
Rizikový kapitál sa tiež využíva na podporu podnikových aktivít v neskorších fázach jeho vývoja, a to
vo fáze rozširovania (development) a prefinancovania dlhu (replacement). Podiel rizikového kapitálu
na HDP sa v ostatných krajinách vyvíjal rôzne a zaznamenalo sa niekoľko výkyvov. Napr. v roku
2000 hodnota ukazovateľa Českej republiky výrazne vzrástla na 0,172% HDP a predstihla dokonca aj
Poľsko. V roku 2004 sa Maďarsku podarilo predbehnúť Poľsko. Na poslednom mieste vo využívaní
rizikového kapitálu vo fáze rozvoja podniku alebo prefinancovania dlhu bola v priebehu celého
sledovaného obdobia Slovenská republika, v ktorej podniky od roku 2006 rizikový kapitál vôbec
nevyužívajú (Spišiaková 2011).
Obr. 4: Podiel rizikového kapitálu slúžiaceho na financovanie fázy rozvoja a fázy prefinancovania
dlhu podniku na HDP krajiny (HDP v bežných cenách)
Zdroj: Spišiaková 2011
0
0,005
0,01
0,015
0,02
0,025
0,03
1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008
%HDP
Česká republika Maďarsko Poľsko Slovenská republika
0
0,02
0,04
0,06
0,08
0,1
0,12
0,14
0,16
0,18
0,2
1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008
%HDP
Česká republika Maďarsko Poľsko Slovenská republika
Sborník příspěvků XVII. mezinárodní kolokvium o regionálních vědách Hustopeče 18.–20. 6. 2014
199
Vývoz vysokej technológie
Z porovnania odvetvovej štruktúry vývozu vyplýva, že Slovensko zaostáva vo vývoze high-tech
výrobkov a služieb. V roku 2012 mali v Českej republike komodity tejto skupiny dvojnásobne vyší
podiel na celkovom vývoze (8% v SR oproti 16 % v ČR). Najväčšiu časť (72 %) slovenského hightech
exportu tvorili elektronické a telekomunikačné zariadenia. Takmer polovicu českého high-tech
vývozu tvorili v roku 2012 výrobky a služby patriace do skupiny počítačov, nasledované skupinou
elektronických a telekomunikačných zariadení s podielom 35 %.
Obr. 5: Štruktúra a podiel high-tech exportu SR a ČR v roku 2012 (v % celkového exportu)
Zdroj: http://www.nbs.sk/_img/Documents/_PUBLIK_NBS_FSR/Biatec/Rok2013/09-2013/02_biatec 13-
09_peter-lalinsky.pdf
Záver
Súčasný stav v regionálnej inovačnej štruktúre možno na základe zistení považovať za nevyhovujúci.
Slovenská republika dosahuje veľmi slabé výsledky vo všetkých skúmaných indikátoroch. Situácia
regionálnej inovačnej štruktúry v ČR vykazuje lepšie výsledky, no aj napriek tomu ponúkajú priestor
na zlepšenie vo všetkých hodnotených oblastiach. V súčasnosti možno inovácie považovať za jeden z
hlavných nástrojov rozvoja znalostnej ekonomiky, zabezpečovania vysokého hospodárskeho rastu
a tým dosiahnutia úrovne najvyspelejších ekonomík EÚ. Napĺňanie cieľov a priorít Inovačnej stratégie
SR do roku 2013 s dôslednou kontrolou prispieva ku vytvoreniu predpokladov pre pozitívny rozvoj
inovačných procesov.
Literatura
[1] AKHMAT, G., ZAMAN, K., SHUKUI, T.; et al., (2014). Educational reforms and internationalization of
universities: evidence from major regions of the world. Scientometrics, vol. 98, iss. 3, pp. 2185-2205.
[2] BABJAKOVÁ, B., JIŘÍČEK, P., (2013). Regional innovation strategies and its financing. In 16th
International Colloquium on Regional Sciences. Conference Proceedings. Brno: Masarykova univerzita.
pp. 187-197. ISBN 978-80-210-6257-3. DOI 10.5817/CZ.MUNI.P210-6257-2013-23.
[3] České školství v mezinárodním srovnání, (2014). [online]. [cit. 2014-3-28]. Dostupné z:
http://www.msmt.cz/file/23382_1_1/download/.
[4] KOTULIČ, R., ADAMIŠIN, P., (2012). Economic effects of the foreign direct investments management on
the development of Slovak regions. In 15th International Colloquium on Regional Sciences. Conference
Proceedings. Brno: Masarykova univerzita. pp. 288-297. ISBN 978-80-210-5875-0.
Sborník příspěvků XVII. mezinárodní kolokvium o regionálních vědách Hustopeče 18.–20. 6. 2014
200
[5] MEO, S. A., USMANI, A. M., (2014). Impact of R&D expenditures on research publications, patents and
high-tech exports among european countries. European Review for Medical and Pharmacological
Sciences, vol. 18, iss. 1, pp. 1-9.
[6] MH SR, (2008). Upravené nové znenie návrhu Inovačnej stratégie SR na roky 2007až 2013[online]. [cit.
2014-3-28]. Dostupné z: http://www.siea.sk/oldweb/inovacie/subory/inovacna_strategia.pdf .
[7] MŠVVaŠ SR., (2014). Správa o stave školstva na Slovensku na verejnú diskusiu [online]. 2014 [cit. 2014-
3-28]. Dostupné z: http://www.minedu.sk/data/att/4761.pdf.
[8] Patent applications to the EPO by priority year at the national level, (2014). [online]. [cit. 2014-3-28].
Dostupné z: http://appsso.eurostat.ec.europa.eu/nui/show.do?dataset=pat_ep_ntot&lang=en.
[9] PETER, R., LALINSKÝ, T., (2014). Slovensko versus Česko: 20 rokov po rozvode. [online]. [cit. 2014-3-
28]. Dostupné z: http://www.nbs.sk/_img/Documents/_PUBLIK_NBS_FSR/Biatec /Rok2013/09-
2013/02_biatec13-09_peter-lalinsky.pdf.
[10] SPIŠIAKOVÁ, E., (2011). Využívanie investícií rizikového kapitálu a obchodných anjelov v krajinách V4.
Finančné trhy vol. VIII, iss. 1. ISSN 1336-5711.
[11] Správa o stave výskumu a vývoja v SR za rok 2012 s vyhodnotením úspešnosti a efektívnosti grantových
schém na podporu výskumu a vývoja financovaných z verejných zdrojov [online]. [cit. 2014-3-28].
Dostupné z: https://www.vedatechnika.sk/SK/ VedaATechnikaVSR/Rada%20vldy/
Rokovanie%20vlady%20SR%2024.%209.%202013/Stav_VaV_uspesnost/vlastny_material_12.pdf.
[12] Výdaje na vědu a výzkum v EU27 a ČR, (2014). [online]. [cit. 2014-3-28]. Dostupné z:
http://www.czso.cz/csu/2013edicniplan.nsf/c/2D00319FF4/$File/1804130324_25.pdf.
[13] Výdavky na výskum a vývoj, (2014). [online]. [cit. 2014-3-28]. Dostupné z:
http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=17334.
Príspevok bol spracovaný v rámci grantu KEGA 032PU-4/2013.