Sborník příspěvků XVII. mezinárodní kolokvium o regionálních vědách Hustopeče 18.–20. 6. 2014 362 DOI: 10.5817/CZ.MUNI.P210-6840-2014-45 VYUŽÍVANIE FLEXIBILNÝCH FORIEM PRÁCE NA SLOVENSKU PODĽA ÚDAJOV Z VÝBEROVÉHO ZISŤOVANIA PRACOVNÝCH SÍL THE USE OF FLEXIBLE FORMS OF WORK IN SLOVAKIA ACCORDING TO THE LABOUR FORCE SURVEY ING. ERIKA ĽAPINOVÁ, PHD. Inštitút ekonomických vied Ekonomická fakulta Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici Institute of Economic Sciences Faculty of Economics Matej Bel University Banska Bystrica * Cesta na amfiteater 1, 974 01 Banská Bystrica, Slovak Republic E-mail:erika.lapinova@umb.sk Anotácia V príspevku budeme analyzovať mieru využívania flexibilných foriem práce na Slovensku (práca na kratší pracovný čas, dočasná, príležitostná, sezónna práca, práca na zmeny, práca večer, v noci, cez víkend, práca nadčas, agentúrne zamestnávanie, práca na kratší pracovný čas), pričom budeme sledovať využívanie jednotlivými skupinami pracovníkov. Využívať budeme údaje z Výberového zisťovania pracovných síl, realizovaného Štatistickým úradom Slovenskej republiky. Následne sa pokúsime analyzovať príčiny rozdielov vo využívaní flexibilných foriem medzi jednotlivými skupinami. Kľúčové slová flexibilné formy práce, flexibilné formy organizácie pracovného času, pozitívna a negatívna flexibilita práce Annotation In this paper we analyze the rate of use of flexible forms of work in Slovakia (part-time work, temporary work, casual work, seasonal work, sift work, evening work, night work, Saturday work, Sunday work, working at home, overtime hours, part-time employment, temporary agency employment). We observe the use of flexible forms by different groups of workers. We will use data from the Labour Force Survey, conducted by the Statistical Office of the Slovak Republic. Subsequently, we will try to analyze the reasons for the differences in the use of flexible forms between different groups. Key words flexible forms of employment, flexibility of working time, positive and negative flexibility of work JEL classification: J22 Úvod Flexibilitou trhu práce rozumieme makroekonomický pojem prispôsobenia sa trhu práce fluktuáciám a zmenám v ekonomike a v spoločnosti. Hovorí o prispôsobení sa trhu práce ekonomickému vývoju a jeho zmenám. Flexibilita však podľa Nekolovej (2009, s. 8) nie je schopná riešiť dlhodobé štrukturálne problémy zamestnávateľov. V prípade štrukturálnych problémov musia spôsobiť aj štátom garantované ochranné (legislatívna ochrana pracovných miest a príjmu) a aktivizačné (aktívna politika zamestnanosti, systém celoživotného vzdelávania) opatrenia. Flexibilita podľa Kucharčíkovej, Tulejovej a Tokarčíkovej (s. 8) má iba sprostredkované účinky na pokles nezamestnanosti. Podľa autoriek tieto flexibilné modely organizácie pracovného času zvyšujú intenzitu práce, prinášajú však Sborník příspěvků XVII. mezinárodní kolokvium o regionálních vědách Hustopeče 18.–20. 6. 2014 363 nižší efekt vo vzťahu k poklesu nezamestnanosti. Bývajú spojené s reorganizáciou a racionalizáciou práce a technologickými zmenami, čo má v konečnom dôsledku sprostredkovaný vplyv na zamestnanosť. Flexibilita pracovnej sily súvisí s vyššie popísanou flexibilitou trhu práce. Existuje medzi nimi vzájomný vzťah. Viaže sa na stranu ponuky práce, na pracovnú silu, a teda súvisí s časovou, priestorovou či funkčnou adaptabilitou pracovníka, ktorá sa vyžaduje zo strany dopytu po práci (vynútená, negatívna) alebo je zo strany pracovníkov želaná (pozitívna). Flexibilita/adaptabilita pracovnej sily zvyšuje šance pracovníka na trhu práce. Flexibilita práce sa týka strany dopytu po práci, t. j. podmienok zamestnávania/najímania pracovnej sily (pracovnoprávna a obdobná legislatíva upravujúca prijímanie a prepúšťanie pracovníkov) a podmienok výkonu práce (závislých od charakteru práce - rozsah práce, miesto výkonu práce, rozloženie práce v čase, pravidelnosť práce atď.). V súvislosti s formami pracovnej flexibility hovoríme o neštandardných, atypických, neistých („prekérnych“) formách práce. Okrem povinnej legislatívnej úpravy v tejto oblasti existujú otvorené ďalšie možnosti vyjednávania, dohodovania o podmienkach zvyšovania/optimalizovania flexibility (o flexibilizácii) práce medzi oboma stranami na trhu práce. S flexibilitou práce sa často spája istota/stabilita či kvalita práce, pracovných a platových podmienok, niekedy ako protikladná, inokedy ako súbežná/sprievodná charakteristika k flexibilite práce. V teoretickej časti príspevku približujeme rôzne uhly pohľadu na flexibilitu a jej význam. V analytickej časti uvádzame fakty o flexibilných formách práce a pracovného času na Slovensku. 1. Flexibilita v ekonomickej teórii, jej typy a význam Problematika flexibilizácie sa začala diskutovať v 80-tych rokoch 20. storočia v západoeurópskych krajinách (Atkinson 1987, Pollert 1988, pozri Wallace, 2002, s. 11) a rozvíjala sa v súvislostiach s otázkami postindustriálneho vývoja ekonomiky. V Spojených štátoch amerických a vo Veľkej Británii sa spájala debata o flexibilizácii s neoliberálnou dereguláciou trhu práce. O flexibilných formách sa hovorilo ako o marginálnych či “prekérnych”. Kotýnková (2014) hovorí o začiatkoch flexibility v spojení s neistotou na trhu práce a s konceptom duálneho trhu práce, ktorého prijatie pochádza zo 70. rokov dvadsiateho storočia. Koncept duálneho trhu práce vyvinutý americkými ekonómami (Piore a Doeringer, 1971) rozlišuje primárny trh práce, vyznačujúci sa vysokou ochranou pracovného miesta, možnosťou ďalšieho kariérneho rozvoja a dobrými pracovnými podmienkami, vysokými mzdami, mimoplatovým ohodnotením, prestížou, možnosťami vzdelávania a väčšou perspektívou na trhu práce v prípade straty zamestnania. Ide o pracovné miesta vytvorené v súvislosti s aplikáciou stále náročnejších technológií, ktorá je spojená s tlakom na maximálne využitie vysoko špecializovaných a kvalifikovaných pracovných síl. Sekundárny trh práce je charakteristický neistými pracovnými miestami, horšími pracovnými podmienkami, nižšou pracovnoprávnou ochranou zamestnancov, nižším mzdovým ohodnotením, malou možnosťou osobného rozvoja, opakovanou a dlhšie trvajúcou nezamestnanosťou. Na tomto trhu sa pohybujú znevýhodnené skupiny pracujúcich. Wallace (2002, s. 9, 10) rozlišuje flexibilitu pracovných podmienok (dočasné zamestnávanie, práca na dobu určitú, reťazenie pracovných zmlúv, samozamestnávanie, nepravidelná práca (banka pracovného času či sezónna práca), projektové zamestnávanie či konzutlačná a expertná činnosť). Druhým typom flexibility, ktorú rozlišuje, je flexibilita časová, a táto má nasledovné formy: práca pohotovostná, alebo na zavolanie, ročné konto pracovného času, kontrakt s nulovým počtom hodín (negarantuje rozsah práce), flexibilný pracovný čas (upravujúci flexibilne hodiny začiatku a konca pracovného času), individualizované pracovné zmluvy (individuálne upravujúce rozsah aj rozloženie pracovného času), práca na zmeny (vrátane rotácie práce, variabilných zmien, deleného pracovného miesta), nadčasová práca, práca cez víkend, v noci (nesociálnom pracovnom čase), skrátený pracovný čas, čiastočný pracovný úväzok (s pevne i variabilne určenými hodinami), termínovaný pracovný čas (term Sborník příspěvků XVII. mezinárodní kolokvium o regionálních vědách Hustopeče 18.–20. 6. 2014 364 time working). Každá z vyššie zmenených foriem flexibility má dočasný alebo trvalý charakter. Tretím typom flexibility je flexibilita pracovného miesta – práca v teréne, práca na diaľku, teleworking, práca občasná z domu, práca z domu (domácka práca), práca na rôznych miestach, práca bez fixného pracovného miesta (Wallace, 2002, s. 10). Flexibilitu však podľa ďalších odborných názorov je vhodnejšie posudzovať podľa iných kritérií – podľa toho, či ide o štruktúrovanú alebo o neštruktúrovanú formu flexibilného zamestnávania, pričom prvá znamená väčšiu pravidelnosť, lepšiu predvídateľnosť pre zamestnanca. Ďalším hľadiskom, podľa ktorého možno rozlišovať flexibilitu je kvantitatívna a kvalitatívna, resp. externá a interná flexibilita, pričom prvá súvisí s najímaním a prepúšťaným ďalších pracovníkov a druhá súvisí s vnútornou organizáciou firmy/organizácie. Z hľadiska obojstrannej prospešnosti, resp. prospešnosti flexibility pre zamestnancov, a teda z hľadiska kontroly nad rozsahom a časovým rozvrhnutím práce samotnými zamestnancami, možno rozlišovať pozitívnu a negatívnu flexibilitu. Wallace (2002, s. 10) ďalej uvádza aj národné odlišnosti vo vnímaní flexibility. Kým napríklad v Holandsku sa flexibilita a stabilita/bezpečnosť/istota spája v modeli flexikurity. Význam flexibility pracovného času (o ktorej môžu zamestnanci obligatórne vyjednávať) a pracovných podmienok v kontexte všeobecnej garantovanej sociálnej istoty sú v tejto krajine odlišné od iných krajín, v ktorých flexibilita predstavuje eróziu istoty. V Švédsku je flexibilita zmieňovaná v súvislosti s podporou participácie oboch pohlaví na pracovnom živote a na starostlivosti o deti. Vo Veľkej Británii sa flexibilita spája s dereguláciou trhu práce. Rod, vek, etnicita, fáza životného cyklu, stratifikácia trhu práce, formálna vs. neformálna sféra ekonomiky, povinnosti starostlivosti o deti, regionálne aspekty (odlišné kultúrne, rodinné tradície, vzorce správania, sociálne systémy, ekonomický vývoj) – toto sú podľa Wallace (2002, s. 20-22) prierezové faktory, ktoré rôznou mierou v rôznych súvislostiach zohrávajú rolu v diskusiách o flexibilite práce (osobitne o pozitívnej) a v snahe o hodnotové súdy o tejto problematike. V týchto súvislostiach a podľa týchto kritérií je potrebné flexibilitu práce vnímať a posudzovať, pretože motivácia k využívaniu flexibility práce a výhody či riziká z nej plynúce, sú na strane dopytu i na strane ponuky práce veľmi rôznorodé naprieč týchto kritérií. 2. Flexibilita foriem a organizácie práce na Slovensku podľa výsledkov Výberového zisťovania pracovných síl Štatistického úradu Slovenskej republiky Podľa výsledkov Výberového zisťovania pracovných síl Štatistického úradu Slovenskej republiky1 pracovalo v treťom kvartáli 2013 na Slovensku na kratší pracovný čas 4,5% pracujúcich (pričom 4,07% z celkového počtu 2 334,4 tis. pracujúcich na kratší pracovný čas tvorili zamestnanci). 39% z celkového počtu pracujúcich na kratší pracovní čas tvorili podzamestnaní, čo sú nedobrovoľne zamestnaní na kratší pracovní čas, a zároveň pripravení zamestnať sa na viac hodín, ako v súčasnosti. V tabuľke 1 prinášame aj štruktúru pracujúcich na kratší pracovný čas podľa pohlavia, pričom v oboch vyššie uvedených ukazovateľoch dosahovali ženy vyšší podiel (absolútny i relatívny). Na porovnanie podľa Výběrového šetření pracovních sil v Českej republike bolo v priemere za rok 2012 pracujúcich na kratší pracovný čas 6 % (282,5 tis. osôb). 1 Výberové zisťovanie pracovných síl je priebežným monitorovaním pracovných síl na základe priameho zisťovania vo vybraných domácnostiach. Základ na zisťovanie tvorí stratifikovaný výber bytov, ktorý rovnomerne pokrýva celé územie Slovenskej republiky. Do vzorky je štvrťročne zaradených 10 250 bytov, čo predstavuje 0,6 % z celkového počtu trvalo obývaných bytov v SR. Predmetom zisťovania sú všetky osoby vo veku od 15 rokov žijúce v domácnostiach vybraných bytov bez ohľadu na to, či majú v byte trvalý, prechodný alebo nehlásený pobyt, okrem inštitucionálneho obyvateľstva. Každá vybraná domácnosť zostáva vo vzorke päť za sebou nasledujúcich štvrťrokov. Všetky zistené údaje sa prepočítavajú na aktuálne údaje o obyvateľstve SR prevzaté zo štatistického zisťovania o pohybe obyvateľstva. Sborník příspěvků XVII. mezinárodní kolokvium o regionálních vědách Hustopeče 18.–20. 6. 2014 365 Tab. 1: Pracujúci podľa dĺžky pracovného času ( 3. kvartál 2013) Pracujúci celkom muži ženy v tis. osôb v % pracujúcich v tis. osôb v % v tis. osôb v % 2 334,4 100% 1 297,8 100% 1 036,6 100% Pracujúci na plný pracovný čas 2 228,8 95,48% 1 255,9 96,77% 972,9 93,85% Z toho zamestnanci 1 883,3 80,68% 1 005,0 77,44% 878,3 84,73% Pracujúci na kratší pracovný čas 105,6 4,52% 42,0 3,24% 63,7 6,15% Z toho zamestnanci 95,0 4,07% 36,4 2,80% 58,6 5,65% Z toho podzamestnaní 41,1 1,76% 18,7 1,44% 22,3 2,15% Z toho zamestnanci 38,9 1,67% 17,9 1,38% 21,0 2,03% Vysvetlivky: Podzamestnaní sú osoby, ktoré v sledovanom týždni pracujú na kratší pracovný čas, chceli by však odpracovať viac hodín ako v súčasnosti a sú schopné nastúpiť do nového zamestnania do dvoch týždňov. Zdroj: vlastné spracovanie podľa výsledkov Výberového zisťovania pracovných síl, 3. kvartál 2013. Štatistický úrad Slovenskej republiky V tabuľke 2 sú uvedené dôvody práce na kratší pracovný čas, pričom uvádzame absolútne počty pracujúcich na kratší pracovný čas v členení podľa dôvodov (pričom ide o vynútené aj o dobrovoľné dôvody), a tiež relatívne podiely, a ďalej rozdelenie pracujúcich na kratší pracovný čas podľa pohlavia. 30% zamestnaných na kratší pracovný čas uvádza ako dôvod nemožnosť nájsť si prácu na plný pracovný čas. Absolútne vyšší počet žien uvádza nutnosť voliť tento pracovný čas kvôli nemožnosti nájsť si prácu na plný pracovný čas (19 tis., oproti tomu mužov je 12,8 tisíc). Ďalších 31% uvádza ako dôvod iniciatívu zamestnávateľa (z dôvodu nedostatku práce). Pätina pracujúcich na kratší pracovný čas označuje tento typ za vyhovujúci (v štruktúre podľa pohlavia 19% mužov a takmer 22% žien). Tab. 2: Pracujúci na kratší pracovný čas podľa dôvodu (3. kvartál 2013) Dôvody kratšieho pracovného času celkom muži ženy v tis. osôb v % v tis. osôb v % v tis. osôb v % nemožnosť nájsť si vhodnú prácu na plný pracovný čas 32,1 30,40% 12,8 30,48% 19,2 30,14% z iniciatívy zamestnávateľa (nedostatok práce) 32,3 30,59% 15,2 36,19% 17,1 26,84% zo zdravotných dôvodov 10,9 10,32% a3,8 9,05% 7,1 11,15% starajú sa o deti alebo iné odkázané osoby a2,6 2,46% - 0,00% a2,6 4,08% majú iné osobné alebo rodinné dôvody a2,5 2,37% a0,6 1,43% a1,9 2,98% navštevujú školu alebo odborné kurzy a1,9 1,80% a1,1 2,62% a0,8 1,26% majú ešte inú prácu (ďalšie zamestnanie) a0,8 0,76% a0,2 0,48% a0,6 0,94% práca na kratší čas im vyhovuje 22,1 20,93% 8 19,05% 14 21,98% iné dôvody a0,6 0,57% a0,2 0,48% a0,4 0,63% Vysvetlivky: údaje označené symbolom „a“ sa vyznačujú nižšou spoľahlivosťou, ich relatívna štandardná chyba je väčšia ako 20 % (v prípade relatívnych ukazovateľov je relatívna štandardná chyba čitateľa alebo menovateľa väčšia ako 20 %). Zdroj: vlastné spracovanie podľa výsledkov Výberového zisťovania pracovných síl, 3. kvartál 2013. Štatistický úrad Slovenskej republiky Pracujúci na kratší pracovný čas sa líšia aj podľa veku. Túto kategorizáciu uvádzame v tabuľke 3. Viac ako polovica pracujúcich na kratší pracovný čas je vo veku 25 – 49 rokov. Neexistujú výrazné rozdiely v jednotlivých vekových kategóriách pracujúcich v tomto režime podľa pohlavia. Sborník příspěvků XVII. mezinárodní kolokvium o regionálních vědách Hustopeče 18.–20. 6. 2014 366 Tab. 3: Pracujúci na kratší pracovný čas podľa veku (3. kvartál 2013) Vekové skupiny celkom muži ženy v tis. osôb v % v tis. osôb v % v tis. osôb v % 15 - 24-roční 12,6 11,93% 5,7 13,57% 7 10,99% 25 - 49- roční 56 53,03% 22,4 53,33% 33,7 52,90% 50 a viacroční 37 35,04% 13,9 33,10% 23,1 36,26% Zdroj: vlastné spracovanie podľa výsledkov Výberového zisťovania pracovných síl, 3. kvartál 2013. Štatistický úrad Slovenskej republiky Rovnomernejšia je štruktúra pracujúcich na kratší pracovný čas podľa vzdelania (pozri tab. 4), keď výrazne nižší podiel 8% predstavujú vysokoškolsky vzdelaní. Ostatní pracujúci v tomto režime sú v členení podľa vzdelania (tak v kategórii základné, učňovské a stredné bez maturity i s maturitou) zastúpení rovnakým podielom. Tab. 4: Pracujúci na kratší pracovný čas podľa vzdelania (3. kvartál 2013) Vzdelanie celkom muži ženy v tis. osôb v % v tis. osôb v % v tis. osôb v % základné 27,8 26,33% 12,5 29,76% 15,3 24,02% učňovské a stredné bez maturity 35 33,14% 15,6 37,14% 19,4 30,46% učňovské a stredné s maturitou 34,2 32,39% 11 26,19% 23,3 36,58% vysokoškolské 8,6 8,14% a2,9 6,90% 5,7 4,55% Vysvetlivky: údaje označené symbolom „a“ sa vyznačujú nižšou spoľahlivosťou, ich relatívna štandardná chyba je väčšia ako 20 % (v prípade relatívnych ukazovateľov je relatívna štandardná chyba čitateľa alebo menovateľa väčšia ako 20 %). Zdroj: vlastné spracovanie podľa výsledkov Výberového zisťovania pracovných síl, 3. kvartál 2013. Štatistický úrad Slovenskej republiky Najväčšie percento pracujúcich na kratší pracovný čas pracuje v sektore služieb, pričom mierne vyšší podiel v sektore trhových služieb (bližšie pozri tab. 5). Tab. 5: Pracujúci na kratší pracovný čas podľa sektora ekonomickej aktivity (3. kvartál 2013) Sektor ekonomickej aktivity celkom muži ženy v tis. osôb v % v tis. osôb v % v tis. osôb v % APôdohospodárstvo a2 1,89% a1,6 3,81% a0,4 0,63% B-E Priemysel 9,7 9,19% a3,1 7,38% 6,6 0,63% B-F Priemysel, stavebníctvo 13,2 12,50% 5,6 13,33% 7,6 11,93% G-N Trhové služby 46,5 44,03% 17,7 42,14% 28,8 45,21% O-U Netrhové služby 43,9 41,57% 17,1 40,71% 26,8 42,07% G-U Služby 90,4 85,61% 34,8 82,86% 55,6 87,28% Vysvetlivky: údaje označené symbolom „a“ sa vyznačujú nižšou spoľahlivosťou, ich relatívna štandardná chyba je väčšia ako 20 % (v prípade relatívnych ukazovateľov je relatívna štandardná chyba čitateľa alebo menovateľa väčšia ako 20 %). Zdroj: vlastné spracovanie podľa výsledkov Výberového zisťovania pracovných síl, 3. kvartál 2013. Štatistický úrad Slovenskej republiky Štruktúru pracujúcich na kratší pracovný čas podľa kategórií zamestnania uvádzame v tabuľke 6. Pracujúci na kratší pracovný čas sú v nadpolovičnej väčšine pomocní a nekvalifikovaní pracovníci. Druhou najpočetnejšie zastúpenou skupinou zamestnaní s pracovníkmi na kratší pracovný čas sú prevádzkoví pracovníci v službách a obchode. Najmenej početné skupiny zamestnaných pracujúcich v tomto režime sú zákonodarcovia, vedúci a riadiaci pracovníci a kvalifikovaní robotníci v poľnohospodárstve, lesníctve a v príbuzných odboroch. Sborník příspěvků XVII. mezinárodní kolokvium o regionálních vědách Hustopeče 18.–20. 6. 2014 367 Tab. 6: Pracujúci na kratší pracovný čas podľa zamestnania ( 3. kvartál 2013) Zamestnanie celkom muži ženy v tis. osôb v % v tis. osôb v % v tis. osôb v % 1 Zákonodarcovia, vedúci a riadiaci pracovníci a1,5 1,42% a1,3 3,10% a0,3 0,47% 2 Vedeckí a odborní duševní pracovníci 6,4 6,06% a2,6 6,19% a3,8 5,97% 3 Technickí, zdravotnícki, pedagogickí pracovníci a príbuzné odbory 8,5 8,05% a3,5 8,33% 5 7,85% 4 Nižší administratívni pracovníci (úradníci) 5,6 5,30% a1,1 2,62% 4,5 7,06% 5 Prevádzkoví pracovníci v službách a obchode 18,4 17,42% a3,8 9,05% 14,6 22,92% 6 Kvalifikovaní robotníci v poľnohospodárstve, lesníctve a príbuzných odboroch a0,5 0,47% a0,5 1,19% - 7 Remeselníci a kvalifikovaní robotníci v príbuzných odboroch 5,2 4,92% a3,1 7,38% a2,1 3,30% 8 Obsluha strojov a zariadení a2,6 2,46% a1,7 4,05% a0,9 1,41% 9 Pomocní a nekvalifikovaní pracovníci 57 53,98% 24,3 57,86% 32,7 51,33% 0 Príslušníci ozbrojených síl - - Vysvetlivky: údaje označené symbolom „a“ sa vyznačujú nižšou spoľahlivosťou, ich relatívna štandardná chyba je väčšia ako 20 % (v prípade relatívnych ukazovateľov je relatívna štandardná chyba čitateľa alebo menovateľa väčšia ako 20 %). Zdroj: vlastné spracovanie podľa výsledkov Výberového zisťovania pracovných síl, 3. kvartál 2013. Štatistický úrad Slovenskej republiky Štatistický úrad zisťuje údaje o zamestnaných podľa nižšie uvedených foriem organizácie pracovného času (pozri tab. 7). Ide prevažne o negatívnu flexibilitu organizácie pracovného času (práca na zmeny, práca v nesociálnom pracovnom čase, práca nadčas). V tabuľke uvádzame absolútne počty pracujúcich aj relatívne podiely (na celkovom počte pracujúcich). Na zmeny, večer alebo v soboty pracuje viac ako štvrtina pracujúcich, aj nedeľu pracuje pätina pracujúcich a 15% pracuje aj v noci. Štatistický úrad sleduje aj údaje o pracujúcich z domu (3,46%). Prácu nadčas uvádza necelé percento pracujúcich. V tabuľke 8 uvádzame údaje o pracujúcich v dočasnej, príležitostnej a sezónnej práci v absolútnych počtoch a v podieloch na celkovom počte zamestnancov. Ide o 7% z celkového počtu zamestnancov (rovnaký údaj – 7% z celkového počtu zamestnaných v národnom hospodárstve, t. j. 351 tis. osôb uvádza aj Štatistický úrad Českej republiky), pričom iba necelým 13%-tám táto práca vyhovuje, v prípade 85% ide o negatívnu flexibilitu. V prípade dôvodov práce dočasnej a príležitostnej existujú výraznejšie rozdiely medzi pohlaviami. Pre 90% mužov pracujúcich v tomto režime je nežiaduca (na rozdiel od 80% žien), naopak vyhovuje 8% mužom a 17,5% žien. Vo viac ako 90% pracujúcich v tomto režime ide o dĺžku trvania pracovného vzťahu maximálne do jedného roka. Presnú štruktúru dočasne, sezónne či príležitostne pracujúcich podľa veku, pohlavia, vzdelania, zamestnania, sektora hospodárstva či podľa dĺžky trvania tohto pracovného vzťahu uvádzame v tabuľke nižšie. Štruktúra dočasne, príležitostne a sezónne zamestnaných podľa týchto kritérií sa približuje štruktúre pracujúcich na kratší pracovný čas. Tab. 7: Pracujúci podľa atypických foriem práce, so zmenenou pracovnou schopnosťou a evidovaní na úrade práce (3. kvartál 2013) celkom muži ženy v tis. osôb v % v tis. osôb v % v tis. osôb v % 2334,4 1297,8 1036,6 Práca na zmeny áno 627,3 26,87% 350,2 26,98% 277,1 26,73% nie 1351,1 57,88% 691,2 53,26% 659,8 63,65% nezistené 356,1 15,25% 256,4 19,76% 99,7 9,62% Večerná práca pravidelne 593,5 25,42% 351,5 27,08% 241,9 23,34% občas 371,3 15,91% 258,5 19,92% 112,8 10,88% nikdy 1347,2 57,71% 682,4 52,58% 664,8 64,13% nezistené 22,4 0,96% 5,4 0,42% 17,1 1,65% Sborník příspěvků XVII. mezinárodní kolokvium o regionálních vědách Hustopeče 18.–20. 6. 2014 368 celkom muži ženy v tis. osôb v % v tis. osôb v % v tis. osôb v % 2334,4 1297,8 1036,6 Nočná práca pravidelne 364,8 15,63% 235,2 18,12% 129,6 12,50% občas 159,2 6,82% 103,9 8,01% 55,3 5,33% nikdy 1788 76,59% 953,3 73,46% 834,6 80,51% nezistené 22,4 0,96% 5,4 0,42% 17,1 1,65% Práca v sobotu pravidelne 578,5 24,78% 330,9 25,50% 247,6 23,89% občas 688,3 29,49% 471,3 36,32% 217 20,93% nikdy 1045,1 44,77% 490,2 37,77% 554,9 53,53% nezistené 22,4 0,96% 5,4 0,42% 17,1 1,65% Práca v nedeľu pravidelne 447,8 19,18% 258,9 19,95% 188,9 18,22% občas 366,7 15,71% 239,1 18,42% 127,6 12,31% nikdy 1497,4 64,14% 794,4 61,21% 703,1 67,83% nezistené 22,4 0,96% 5,4 0,42% 17,1 1,65% Práca vykonávaná doma pravidelne 80,8 3,46% 39,9 3,07% 41 3,96% občas 116,9 5,01% 64,3 4,95% 52,6 5,07% nikdy 2114,2 90,57% 1188,3 91,56% 926 89,33% nezistené 22,4 0,96% 5,4 0,42% 17,1 1,65% Práca v referenčnom týždni pracovali 2080,1 89,11% 1193,4 91,96% 886,7 85,54% nepracovali 254,3 10,89% 104,5 8,05% 149,8 14,45% Práca nadčas v referenčnom týždni 1 - 4 hodiny a3,5 0,15% a2,8 0,22% a0,7 0,07% 5 - 9 hodín 12,7 0,54% 9 0,69% a3,7 0,36% 10 - 14 hodín 12,7 0,54% 11,2 0,86% a1,5 0,14% 15 - 19 hodín a1,4 0,06% a1,2 0,09% a0,2 0,02% 20 a viac hodín a3,9 0,17% a2,8 0,22% a1,1 0,11% Pracujúci so zdravotným postihnutím 42,4 1,82% 22,5 1,73% 19,9 1,92% Pracujúci evidovaní na úrade práce ako uchádzači o zamestnanie 59,6 2,55% 30,7 2,37% 28,9 2,79% Vysvetlivky: údaje označené symbolom „a“ sa vyznačujú nižšou spoľahlivosťou, ich relatívna štandardná chyba je väčšia ako 20 % (v prípade relatívnych ukazovateľov je relatívna štandardná chyba čitateľa alebo menovateľa väčšia ako 20 %). Zdroj: vlastné spracovanie podľa výsledkov Výberového zisťovania pracovných síl, 3. kvartál 2013. Štatistický úrad Slovenskej republiky Tab. 8: Zamestnanci v práci dočasnej, príležitostnej, sezónnej (3. kvartál 2013) Zamestnanci celkom celkom muži ženy v tis. osôb v % zamestnan. v tis. osôb v % v tis. osôb v % 1978,3 1041,4 936,9 z toho v práci dočasnej, príležitostnej, sezónnej 141,7 7,16% 73 7,01% 68,6 7,32% Dôvody odborná prax a2,6 1,83% a1 1,37% a1,6 2,33% nemožnosť nájsť si stálu prácu 121 85,39% 66 90,41% 55 80,17% tento typ práce im vyhovuje 18,1 12,77% 6,1 8,36% 12 17,49% Vekové skupiny 0,00% 0,00% 0,00% 15 - 24-roční 31,6 22,30% 16 21,92% 15,6 22,74% 25 - 49- roční 76,9 54,27% 42,1 57,67% 34,8 50,73% 50 a viacroční 33,2 23,43% 15 20,55% 18,2 26,53% Vzdelanie základné 29,7 20,96% 15,1 20,68% 14,5 21,14% učňovské a stredné bez maturity 51,2 36,13% 30,7 42,05% 20,5 29,88% učňovské a stredné s maturitou 46,6 32,89% 21 28,77% 25,7 37,46% vysokoškolské 14,2 10,02% 6,2 8,49% 8 11,66% Sborník příspěvků XVII. mezinárodní kolokvium o regionálních vědách Hustopeče 18.–20. 6. 2014 369 Zamestnanci celkom celkom muži ženy v tis. osôb v % zamestnan. v tis. osôb v % v tis. osôb v % 1978,3 1041,4 936,9 Celková dĺžka trvania do mesiaca (vrátane) 8,1 5,72% a3,7 5,07% a4,4 6,41% viac ako mesiac až 3 mesiace 19 13,41% 10,5 14,38% 8,5 12,39% viac ako 3 mesiace až 6 mesiacov 63,6 44,88% 34,2 46,85% 29,3 42,71% viac ako 6 mesiacov až rok 38,6 27,24% 18,5 25,34% 20,1 29,30% viac ako rok až 1,5 roka a4,3 3,03% a2,5 3,42% a1,8 2,62% viac ako 1,5 roka až 2 roky a3,5 2,47% a0,9 1,23% a2,6 3,79% viac ako 2 roky 4,6 3,25% a2,7 3,70% a1,9 2,77% Sektor ekonomickej aktivity A Pôdohospodárstvo 6,9 4,87% 4,8 6,58% a2,1 3,06% B-E Priemysel 36,3 25,62% 22 30,14% 14,4 20,99% B-F Priemysel, stavebníctvo 44,9 31,69% 30,4 41,64% 14,5 21,14% G-N Trhové služby 51,4 36,27% 20,4 27,95% 30,9 45,04% O-U Netrhové služby 38,5 27,17% 17,4 23,84% 21,1 30,76% G-U Služby 89,9 63,44% 37,8 51,78% 52 75,80% Zamestnanie 1 Zákonodarcovia, vedúci a riadiaci pracovníci a1,1 0,78% a0,9 1,23% a0,2 0,29% 2 Vedeckí a odborní duševní pracovníci a3,6 2,54% a1,3 1,78% a2,3 3,35% 3 Technickí, zdravotnícki, pedagogickí pracovníci a príbuzné odbory 6,7 4,73% a3,2 4,38% a3,5 5,10% 4 Nižší administratívni pracovníci (úradníci) 8,6 6,07% a3,2 4,38% 5,5 8,02% 5 Prevádzkoví pracovníci v službách a obchode 24,8 17,50% 6,5 8,90% 18,3 26,68% 6 Kvalifikovaní robotníci v poľnohospodárstve, lesníctve a príbuzných odboroch a2,5 1,76% a1,4 1,92% a1,1 1,60% 7 Remeselníci a kvalifikovaní robotníci v príbuzných odboroch 13,2 9,32% 10,5 14,38% a2,7 3,94% 8 Obsluha strojov a zariadení 17,8 12,56% 11,7 16,03% 6,2 9,04% 9 Pomocní a nekvalifikovaní pracovníci 63,3 44,67% 34,4 47,12% 28,9 42,13% 0 Príslušníci ozbrojených síl - - Vysvetlivky: údaje označené symbolom „a“ sa vyznačujú nižšou spoľahlivosťou, ich relatívna štandardná chyba je väčšia ako 20 % (v prípade relatívnych ukazovateľov je relatívna štandardná chyba čitateľa alebo menovateľa väčšia ako 20 %). Zdroj: vlastné spracovanie podľa výsledkov Výberového zisťovania pracovných síl, 3. kvartál 2013. Štatistický úrad Slovenskej republiky Záver V krajinách strednej Európy, ako je Slovensko, je flexibilita chápaná prevažne v negatívnom zmysle (ako flexibilita požadovaná, vynucovaná zamestnávateľom či ako flexibilita, ktorá je výsledkom neštandardného vývoja v ekonomike a na trhu práce, ktoré nie sú schopné generovať dostatok štandardných pracovných miest), a je identifikovaná najmä na sekundárnom trhu práce a u menej kvalifikovaných pracovných síl. Spája sa tiež so šedou ekonomikou či s nelegálnou prácou. Je vnímaná negatívne, ako výsledok nedostatku štandardných foriem práce (na plný pracovný čas a na dobu neurčitú), ako výsledok nefunkčného sociálneho systému (Wallace, 2002, s. 11). Samozamestnávanie alebo dočasná práca sú východiskom z núdze. Naším zámerom v tomto príspevku, i v projekte, s ktorého podporou vznikol, bolo upriamiť pozornosť na rôzne uhly pohľadu na flexibilitu, na rôzne významy, ktoré sa s ňou spájajú, tak na makroekonomickej úrovni (otázky ekonomického vývoja, otázky zamestnanosti, chudoby, sociálneho vylúčenia), na mikroekonomickej úrovni (trh práce, strana dopytu po práci a ponuky práce), v rovine jednotlivcov a ich rodín (ekonomických i mimoekonomických aspektov správania a rozhodovania), i v rovine mimoekonomickej (kvalita práce, kvalita pracovného a mimopracovného života, hodnotové orientácie spoločnosti) a pod. Poznaním problematiky flexibility práce v celej jej hĺbke a komplexnosti, šírením poznatkov o nej, scitlivovaním odbornej i širokej verejnosti v otázkach flexibility práce – najmä Sborník příspěvků XVII. mezinárodní kolokvium o regionálních vědách Hustopeče 18.–20. 6. 2014 370 v zmysle pozitívnej, obojstranne výhodnej a prospešnej flexibility, je prvotným predpokladom úspešného naštartovania procesu pozitívnej flexibilizácie práce i pozitívnej flexibilizácie na trhu práce. Literatúra [1] AGUIRREGABIRIA, V., ALONSO-BORREGO, C., (2014). Labor contracts and flexibility: Evidence from labor market reform in Spain. Economic Inquiry, vol 52, iss. 2, pp. 930-957. ISSN 1465-7295. DOI 10.1111/ecin.12077. [2] BERG, P., KOSSEK, E. E., MISRA, K. et al., (2014). Work-life flexibility policies: Do Unions affecs employees access and use? ILR Review, vol. 67, iss. 1, pp. 111-137. ISSN 0199-7939. [3] FERREIRO, J., SERRANO, F., (2013). Labor Flexibility, Inequality and Financial Crisis. Journal of economic issues, vol 47, iss. 2, pp. 567-574. ISSN 0021-3624. DOI 10.2753/JEI0021-3624470231. [4] HANZELOVÁ, E., KOSTOLNÁ, Z., REICHOVÁ, D., (2005). Atypické formy zamestnanosti na Slovensku: minulosť a súčasnosť. Rodina a práca, vol. 2005, iss. 3, pp. 1-31. ISSN 1336-7153. [5] KOTÝNKOVÁ, M., (2014). Harmonizace profesního a rodinného života v kontextu soudobých trhů práce. In Determinanty využívania flexibilizácie práce v SR z pohľadu rodiny a ich implementácia do sociálneho systému. Zborník vedeckých štúdií. Banská Bystrica : Ekonomická fakulta a Inštitút ekonomických vied EF UMB. ISBN 978-80-557-0696-2. [6] KUCHARČÍKOVÁ, A., TULEJOVÁ, L., TOKARČÍKOVÁ, E. Flexibilita – cesta k znižovaniu nezamestnanosti. [online]. [cit. 2014-4-21]. Dostupné na: [7] NEKOLOVÁ, M., (2009). Numerická flexibilita na českém trhu práce. In Fórum Sociální politiky, vol. 3, iss. 1. ISSN 1802-5854 [8] PUTNAM, L., MYERS, K., GAILLIARD, B., (2014). Examining the tensions in workplace flexibility and exploring options for new directions. Human relations, vol. 67, iss. 4, pp. 413 – 440. ISSN 1741-282X. DOI 10.1177/0018726713495704. [9] DUDOVÁ, R. et al., (2007). Souvislosti proměn pracovního trhu a soukromného, partnerského a rodinného života, Praha : Sociologický ústav Akademie věd České republiky. ISBN 978-80-7330-119-4. [10] Výsledky výberového zisťovania pracovných síl za 3. štvrťrok 2013, (2014). [online]. [cit. 2014-4-21]. Bratislava : Štatistický úrad Slovenskej republiky. Dostupné na: [11] WALLACE, C., (2002). Households, work and flexibility. Critical Review of Literature. [online]. [cit. 2014-4-17]. Vienna : Institute for Advanced Studies. Dostupné na: Príspevok bol spracovaný v rámci grantu podporeného Vedeckou grantovou agentúrou Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR v rámci riešenia projektu VEGA č. 1/0991/12 s názvom Determinanty využívania flexibilizácie práce v SR z pohľadu rodiny a ich implementácia do sociálneho systému.