XXI. MEZINÁRODNÍ KOLOKVIUM O REGIONÁLNÍCH VĚDÁCH. SBORNÍK PŘÍSPĚVKŮ. 21ST INTERNATIONAL COLLOQUIUM ON REGIONAL SCIENCES. CONFERENCE PROCEEDINGS Place: Kurdějov (Czech Republic) June 13-15, 2018 Publisher: Masarykova univerzita, Brno Edited by: Viktorie KLÍMOVÁ Vladimír ŽÍTEK (Masarykova univerzita / Masaryk University, Czech Republic) Vzor citace / Citation example: AUTOR, A. Název článku. In Klímová, V., Žítek, V. (eds.) XXI. mezinárodní kolokvium o regionálních vědách. Sborník příspěvků. Brno: Masarykova univerzita, 2018. s. 1–5. ISBN 978-80-210-8969-3. AUTHOR, A. Title of paper. In Klímová, V., Žítek, V. (eds.) 21st International Colloquium on Regional Sciences. Conference Proceedings. Brno: Masarykova univerzita, 2018. pp. 1– 5. ISBN 978-80-210-8969-3. Publikace neprošla jazykovou úpravou. / Publication is not a subject of language check. Za správnost obsahu a originalitu výzkumu zodpovídají autoři. / Authors are fully responsible for the content and originality of the articles. © 2018 Masarykova univerzita ISBN 978-80-210-8969-3 ISBN 978-80-210-8970-9 (online : pdf) Sborník příspěvků XXI. mezinárodní kolokvium o regionálních vědách Kurdějov 13.–15. 6. 2018 71 DOI: 10.5817/CZ.MUNI.P210-8970-2018-8 SOCIÁLNY KAPITÁLAKO DETERMINANT ĽUDSKÉHO ROZVOJA NA ÚROVNI OBCÍ SLOVENSKEJ REPUBLIKY Social capital as a determinant of human capital at the level of municipalities of Slovak Republic LUKÁŠ VARECHA MÁRIA FÁZIKOVÁ Katedra regionalistiky a rozvoja vidieka Fakulta európskych štúdií a regionálneho rozvoja Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre Department of Regional and Rural Development Faculty of European Studies and Regional Develop. Slovak University of Agriculture in Nitra  Trieda Andreja Hlinku 2, 949 01 Nitra, Slovak Republic E-mail: xvarecha@is.uniag.sk, maria.fazikova@is.uniag.sk Anotácia Viaceré empirické štúdie na makroúrovni poukazujú na pozitívny vplyv sociálneho kapitálu na ekonomický rozvoj, pričom sa spomína jeho schopnosť prostredníctvom noriem, sietí a dôvery zabezpečiť efektívnu spoluprácu medzi členmi komunity, získať externé zdroje a nahradiť tak iné, menej dostupné formy kapitálu. Príspevok sa zaoberá štrukturálnym sociálnym kapitálom na úrovni obcí Slovenskej republiky v súvislosti s ľudským rozvojom. Konkrétne je cieľom preskúmať vplyv rôznych druhov sociálnych organizácií na úroveň ľudského rozvoja, vyjadreného prostredníctvom modifikovaného indexu ľudského rozvoja. Na tento účel využívame regresnú analýzu a využívame prierezové dáta za rok 2015. Výsledkom regresnej analýzy je zistenie, že občianske združenia majú štatisticky významný a pozitívny vzťah s úrovňou indexu ľudského rozvoja a to ako pre občianske združenia, pri ktorých predpokladáme ich pozitívny vplyv pre komunitu ako športové kluby či cirkevné organizácie tak aj občianske združenia, pri ktorých sme predpokladali, že ich vplyv bude negatívny, teda odborové organizácie alebo profesijné združenia. Kľúčové slova sociálny kapitál, občianske združenie, ľudský rozvoj Annotation Several empirical sudies at the macro level point to the positive effects of social capital on economic development, noting its ability, by norms, networks and trust to ensure effective cooperation among community members, to obtain external resources and to replace other, less accesible forms of capital. The paper deals with the structural social capital at the municipality level of Slovac republic in the context of human development. Specifically, its aim is to examine the impact of different types of social organizations on the level of human development, expressed through a modified human development index. For this purpose, we unilize regression analysis and we use cross-sectional data from 2015. The results of regression analysis show that voluntary asociations have a statstically significant and positive relationship with the level of the human development index. This is true for both types of associations – oroganizations, for which the positive impact on community was assumed, such as sport clubs or church organizations and also voluntary associations that we assumed their impact would be negative such as trade unions or political parties. Key words social capital, voluntary association, human development JEL classification: O15, O43 Sborník příspěvků XXI. mezinárodní kolokvium o regionálních vědách Kurdějov 13.–15. 6. 2018 72 1. Úvod Populárnym konceptom zahŕňajúcim vzťahy a kontakty sociálnych skupín a sietí, dôveru k ostatným členom či už skupiny, celej komunite alebo celej spoločnosti a jej inštitúciám je sociálny kapitál (Coleman, 1988; Fukuyama, 1995). Koncept sociálneho kapitálu je vnímaný aj ako nástroj na vysvetlenie rozdielov v ekonomickom rozvoji regiónov (Działek, 2014).Viaceré empirické štúdie v minulosti poukázali na to, že vysoká zásoba sociálneho kapitálu má významný vplyv na rozvoj územia. Javí sa ako zdroj, ktorý je k dispozícií aj pre komunity, ktoré majú obmedzený prístup k iným zdrojom – ako napr. k ľudskému fyzickému alebo finančnému kapitálu (Woolcock, 2002). Ekonomický rozvoj by sa mal v konečnom dôsledku prejaviť v ľudskom rozvoji a zabezpečení vyššej kvality života dotknutej komunity. Ľudský rozvoj nepredstavuje len zvýšenie príjmov ale aj uspokojenie potrieb ako je zdravotná starostlivosť alebo vzdelanie. Tieto sú zabezpečené verejným sektorom no sú do neho zapojené aj sociálne a politické inštitúcie (Flora et al., 1992; Christoforou, 2010). Dôvera a normy správania sa by mali vyvážiť neefektívnosť trhu a štátu znížením transakčných nákladov. Sociálny kapitál, konkrétne členstvo v sociálnych organizáciách má podporiť rozvoj aktivitami dopĺňajúcimi trhové a verejné inštitúcie (Christoforou, 2010). O popularizáciu konceptu sociálneho kapitálu sa postaral najmä Putnam (1993, 2000), ktorý zdôrazňoval dôležitosť občianskej angažovanosti vo forme spolkov, združení, športových klubov a podobne. Rozdiely v regionálnom rozvoji vysvetľuje prostredníctvom rozdielov v zásobe sociálneho kapitálu, ktorý reprezentuje občiansku spoločnosť, výkonnosť inštitúcií a miestnych samospráv. Dobrovoľná spolupráca je teda podľa neho jednoduchšia v komunite, v ktorej sú vytvorené recipročné vzťahy a siete občianskej angažovanosti. Efektívne využitie sociálneho kapitálu je potom dôležitou úlohou danej komunity. Práve lokálna úroveň je z pohľadu sociálneho kapitálu významná. Tu prevládajú zdieľané normy a spoločné hodnoty komunity a tak isto tu dochádza k najväčšiemu počtu interakcií medzi ekonomickými aktérmi. Bohatá sieť vzťahov medzi záujmovými skupinami a miestnymi verejnými inštitúciami potom pozitívne vplýva na budovanie infraštruktúry a zabezpečenie služieb, investícií a lepšieho spravovania. Hrá teda významnú úlohu v miestnom rozvoji (Jēkabsone a Sloka, 2016). Je však nutné rozlišovať formy sociálneho kapitálu. Zväzujúci sociálny kapitál predstavuje dôveru medzi jednotlivcami v úzkych, homogénnych skupinách. Premosťujúci sociálny kapitál spája rôzne skupiny ľudí, ktoré sú ale podobné vzhľadom sa hierarchický status v spoločnosti. Sú preň charakteristické slabé väzby. Slabé väzby a sociálna dôvera na danom území uľahčujú prístup k iným formám kapitálu (Działek, 2014). Hierarchický sociálny kapitál predstavuje sieť vzťahov, kedy dochádza k interakcií jednotlivcov na rôznych hierarchických úrovniach a umožňuje získať informácie, zdroje a moc (Svendsen a Svendsen, 2010). Nie je však optimálne aby boli vzťahy medzi aktérmi založené len na báze vzájomnej dôvery. Ako tvrdí Fukuyama (1995), existuje komplementárny vzťah medzi sociálnym kapitálom a formálnymi inštitúciami – je potrebné formálne inštitúcie vytvoriť – bez nich totiž komunita s vysokou zásobou dôvery a spoločenským duchom naráža na bariéry zabraňujúce ich ďalšiemu rozvoju. Naopak v prípade, že formálne inštitúcie sú vybudované, sú v podstate zbytočné ak ich do nich zapojení jednotlivci využívajú na dosiahnutie osobných cieľov. Christoforou (2010) spája úlohu sociálneho kapitálu so sociálnymi organizáciami tretieho sektora ekonomiky. Tieto aktivity závisia od foriem sociálnej integrácie priamo založených na normách a recipročných sieťach. Táto reciprocita zahŕňa pohyb zdrojov medzi ekonomickými subjektmi, pričom nejde ani o redistribúciu zdrojov štátu ani o trhovú výmenu. Efektivita reciprocity a organizácií tretieho sektora závisí od synergických vzťahov s inštitúciami verejnej správy (Evers a Laville, 2004). Na druhej strane môže byť samospráva aj prekážkou budovania a využívania sociálneho kapitálu, a to najmä v prípadoch, keď neuznáva potrebu participácie občanov na plánovaní a rozhodovaní o obecných záležitostiach a ostatní aktéri rozvoja pre ňu nepredstavujú rovnocenných partnerov (Kubišová, 2016). Avšak nie všetky typy sociálnych prepojení sú pre širšiu spoločnosť prospešné. Cieľom niektorých skupín môže byť len ich vlastný prospech napr. prostredníctvom lobingu (Olson, 1996). Knack a Keefer (1997) na základe toho rozdeľujú sociálne organizácia na Olsonovské a Putnamovské, pričom prvé menované zahŕňajú odbory, politické strany a profesijné združenia, ktorých cieľom má byť ovplyvniť distribúciu zdrojov v spoločnosti v ich prospech. V prípade druhých menovaných ide o cirkevné organizácie, kultúrne spolky a podobne, ktoré sú vnímané ako prospešné pre širšiu spoločnosť. Binek et al. (2007) tiež poukazujú na dôležitosť rozlíšiť spolky na základe ich efektov na spoločnosť. Hovorí o združeniach, ktoré sa primárne zaoberajú potrebami svojich členov a združenia zamerané na aktivity prospešné pre širšiu spoločnosť, kedy členovia týchto združení poskytujú pomoc pre členov komunity a sú priamo zapojení do komunitného rozvoja. Sborník příspěvků XXI. mezinárodní kolokvium o regionálních vědách Kurdějov 13.–15. 6. 2018 73 2. Cieľ a použité metódy Cieľom príspevku je preskúmať vzťah zložky sociálneho kapitálu predstavujúcej činnosť občianskych združení a ľudským rozvojom na úrovni obcí Slovenskej republiky. Ako sme naznačili v predchádzajúcej kapitole, budú nás zaujímať aj také organizácie, ktoré majú mať podľa Knack a Keefer (1997) negatívny vplyv na ekonomický rozvoj. Na preskúmanie závislosti zostavíme regresný model, ktorý bude pozostávať z prierezových dát za rok 2015. Použité údaje sme získali zo štatistického úradu SR, Sčítania obyvateľov, domov a bytov 2011 a Registra organizácií SR. Ako závislú premennú použijeme modifikovaný index ľudského rozvoja podobne ako ho zostrojila Humlerová (2013). Tento indikátor zahŕňa tri dimenzie – úroveň vzdelanosti, pravdepodobnú dĺžku života a ekonomické podmienky. Vo svojej pôvodnej podobe sa používa na meranie ľudského rozvoja na úrovni jednotlivých štátov (UNDP, 2016). Keďže nie všetky dáta na úrovni obcí sú dostupné v takej podobe ako sú potrebné na jeho výpočet, nahradili sme ich alternatívnymi ukazovateľmi, dostupnými na danej úrovni. Ako indikátor vzdelanosti sme použili vážený index vzdelanosti (1) za rok 2011 (Education Index). Tento indikátor je založený na počte rokov štúdia a v najväčšej miere sa približuje k úrovni vzdelanosti v pôvodnom indexe ľudského rozvoja. áž ý = ∑ č č éℎ ľ (1) Kde wi = (počet ukon. rokov stupňa vzdelania i) / 9 pre i = 1, 2, … 12. Pravdepodobnú dĺžku života sme nahradili hrubou mierou úmrtnosti (Life Expectancy Index) a dimenziu ekonomických podmienok predstavuje nezamestnanosť (Income Index). Keďže na úrovni obcí nie sú k dispozícií údaje o ekonomicky aktívnom obyvateľstve, vyjadrili sme ju ako disponibilný počet uchádzačov o zamestnanie k počtu produktívnej zložky obyvateľstva. Keďže ukazovatele zastupujúce jednotlivé dimenzie ľudského rozvoja sú vyjadrené v rôznych jednotkách, je pre výpočet indexu ľudského rozvoja nutné ich štandardizovať. Štandardizácia je vykonaná prostredníctvom metódy max – min (2), ktorá zaručí hodnoty v intervale (0,1). = − min( ) max( ) − min( ) (2) Kde xi = (x1,...,xn) a zi predstavuje štandardizované hodnoty. Keďže na rozdiel od zvyšných dvoch čiastkových indikátorov rastúci index vzdelanosti predstavuje pozitívny jav, bola použitá obrátená hodnota tohto indikátoru, teda jeho štandardizovaná hodnota odpočítaná od jednotky. Následne samotný index (3) vypočítame ako aritmetický priemer štandardizovaných hodnôt jednotlivých indikátorov. Vzhľadom na podľa nás ťažkopádnu interpretáciu výsledný index opäť odčítame od jednotky a tak ako v prípade pôvodného indexu ľudského rozvoja platí, že zvyšujúca hodnota tohto indikátora značí vyššiu úroveň ľudského rozvoja. ()* = 1 − , Life Expectancy Index + (1 − Education Index) + Income Index 3 ; (3) Kde HDIi predstavuje index ľudského rozvoja obce i. Aktivity občianskych združení je možné merať ich počtom, celkovým počtom ich členov na obyvateľa alebo frekvenciou ich stretávania (Rupasingha et al., 2002). Hustotu občianskych združení v našom prípade prestavuje ich celkový počet na 1000 obyvateľov stredného stavu v roku 2015. Organizácie sme teda rozdelili na dve skupiny – prvú skupinu predstavujú občianske združenia s efektmi aké im pripisuje Putnam, konkrétne záujmové združenia, nadácie, neziskové organizácie, cirkevné organizácie, spolky, kluby a ich organizačné jednotky. Očakávame, že existuje pozitívny vzťah medzi počtom občianskych združení Putnamovského typu a hodnotou indexu ľudského rozvoja. Druhú skupinu predstavujú tzv. rent-seeking organizácie politické strany, odborové organizácie, záujmové združenia právnických osôb a ich organizačné zložky. V tomto prípade predpokladáme negatívny vzťah medzi počtom občianskych združení Olsonovského typu a hodnotou indexu ľudského rozvoja. Pokiaľ chceme odhaliť vzťah medzi sociálnym kapitálom a ľudským rozvojom, je potrebné odfiltrovať možný vplyv ďalších jeho determinantov. Preto sme do modelu zahrnuli aj sériu kontrolných premenných, ktoré budú zahrnuté do všetkých modelov. Popisná štatistika pre všetky premenné je uvedená v tabuľke 1. Sborník příspěvků XXI. mezinárodní kolokvium o regionálních vědách Kurdějov 13.–15. 6. 2018 74 Po pridaní série kontrolných premenných má regresný model nasledujúcu podobu: ()* = <= + < log((@ABCBD ) + < EE +