Zkoumáme zákonitosti a ohraničenosti informačního světa
Rozhovor s Jozefem Gruskou, profesorem na Fakultě informatiky MU
Původně jste matematik, léta jste
pracoval v teoretické informatice,
nyní se zabýváte zejména kvantovým
zpracováním informace, tedy oblastí,
kterou bychom mohli považovat za
fyzikální. Je v tom přirozený vývoj?
V istom zmysle áno. Málokto pochy-
buje, že hlavným vedeckým cieľom
fyziky je skúmať zákonitosti a ohrani-
čenia fyzikálneho sveta. Ja vidím ako
hlavný vedecký cieľ informatiky ako
vedy skúmať zákonitosti a ohraniče-
nia informačného sveta. Aký je vzťah
týchto dvoch svetov a ktorý je základ-
nejší, to ukáže budúcnosť. Keď som
bol v roku 1989 vymenovaný za zakla-
dajúceho predsedu komitétu pre teo-
retickú informatiku pri hlavnej med-
zinárodnej organizácii v informatike,
IFIP, ktorý sa skladal z 50 špičkových
svetových odborníkov tej doby, po-
kúšal som sa vypracovať ,,road map"
pre jej činnosť a jedným z bodov, čo
som navrhoval, bolo skúmanie vzťa-
hov medzi fyzikou a informatikou.
Bolo to ešte predčasné. Plné uvedo-
menie si významu využitia zákonitosti
kvantového sveta pre spracovanie in-
formácie a komunikáciu prišlo až v ro-
koch 1994-6. Po vydaní knihy ,,Foun-
dations of computing" som sa celkom
prirodzene pustil do písania celosveto-
vo prvej monografie ,,Quantum com-
puting". Jej webovské ,,updating" má
už vyše 250 strán a japonský preklad
knihy vyšiel v roku 2003. Teraz sa po-
kúšam nájsť čas na dokončenie ďalšej
knihy.
Je teoretická informatika důležitá
pro fyziku?
Teoretická informatika prináša nové
spôsoby poznania aj fyzikálneho sveta.
Na ilustráciu rád kladiem otázku, pre-
čo jeden z najväčších vedcov 20-teho
storočia, John von Neumann, jeden
z otcov modernej kvantovej mechani-
ky ako aj moderných počítačov, nepri-
šiel s myšlienkou kvantových počíta-
čov. Moje presvedčenie je, že nemohol
s tou ideou prísť, lebo v tom čase veda
nepoznala žiadne spôsoby, ako by
mohla vidieť, že mať kvantové počí-
tače by sa oplatilo. Boli
to až výsledky motivova-
né metódami teoretickej
informatiky, presnejšie
teórie výpočtovej zloži-
tosti, ktoré jasne ukázali,
že použitím kvantových
počítačov by sa niektoré
dôležité výpočtové úlo-
hy dali riešiť podstatne rýchlejšie ako
na klasických počítačoch. V súčasnej
dobe majú pojmy, výsledky a metódy
ako aj paradigmy teoretickej informati-
ky svoje veľmi pevné miesto v oblasti
štúdia kvantového spracovania infor-
mácie a kvantovej komunikácie.
Zapojil jste se i do organizování
konferencí v oblasti kvantového
zpracování informací, zejména
v Asii.
V roku 2001 som navrhol, a aj v ro-
koch 2002 a 2003 viedol, prípravu
konferencie EQIS v Japonsku, z ktorej
sa vyvinula jedna z najvýznamnejších
konferencií v tejto oblasti vo svete. Od
roku 2003 som predsedom Steering
committee tejto konferencie.
V roku 2004 a v roku 2005 EQIS bol
a bude v Japonsku. Zameranie konfe-
rencie sa teraz rozširuje na celú Áziu.
Práve pripravujeme konferenciu na
rok 2006 v Beijingu a urobil som zá-
kladné kroky, aby konferencia mohla
byť v roku 2008 v Indii. Minulý rok
som pomáhal organizovať workshop
v Korei, tohto roku v Indii.
Proč právě v Asii?
V roku 1989 som bol členom 10-člen-
ného programového výboru mimo-
riadne úspešného Svetového počí-
tačového kongresu v San Francisku.
V roku 1992 som inicioval a pomáhal
založiť sériu konferencií LATIN v Juž-
nej Amerike a od tej doby sa LATIN
pravidelne koná. Bol som členom pro-
gramových a organizačných výborov
asi 50 konferencií, a to je už istá ,,ex-
pertise". A Ázia ma fascinuje svojou
veľkosťou, životným štýlom, prírodou,
architektúrou, umením, stravou... Ok-
rem toho, na začiatku tu bola, ako veľ-
mi často v našom živote, náhoda.
Nedávno jste se vrátil z cest po USA,
Japonsku a Indii...
V USA, v Cambridge v MIT som bol
na konferencii QIP`05 (Quantum In-
formation Processing), mimocho-
dom asi v najmodernejšej a najkon-
troverznejšej budove akademického
prostredia vôbec, v ,,Spata centrum"
architekta Franka Garyho, v ktorej ­
ako zvonku tak aj z dnuka ­ je skoro
všetko netradičné. Vidieť túto budo-
vu a byť v nej, je dosť šokujúce. V Ja-
ponsku som bol v Kyote, v projekte
zameranom na kvantové spracovanie
informácie. V Indii som bol v Institu-
te of Physics v Bhubannesware (meste
chrámov), na konferencii v Kharagpu-
re a na niekoľko ďalších miestach.
Třeba právě věda v Indii je pro
nás ještě stále poměrně exotická
záležitost. Co na vás v tamních
výzkumných pracovištích nejvíce
zapůsobilo?
Navštívil som sedem špičkových výs-
kumných pracovísk, vlastne výskum-
ných univerzít, a mal som celkovo
deväť prednášok. Ohromným prekva-
pením pre mňa bola veľkosť ich kam-
pusov. Indian Institue of Technology
v Kharagpure ma asi 1600 árov. Keďže
niektoré zo špičkových pracovísk bu-
dovali ďaleko od centra alebo priamo
na ,,zelenej lúke", obsahujú aj byty pre
takmer všetkých zamestnancov a štu-
dentov a aj základné a stredné školy.
Ďalším prekvapením bol počet záu-
jemcov o štúdium. Sedem pracovísk
Indian Institute of Technology do-
stane ročne okolo 200 000 prihlášok,
skoro všetko takých uchádzačov, ktorí
prešli už intenzívnymi ,,prípravkami
na prijímačky", z čoho vyberajú asi
okolo 4000. Navštívil som aj pracovis-
ká, ktoré prijímajú, ako doktorandov,
jedného na dvesto uchádzačov...
Co na vás v Indii nejvíce zapůsobilo?
Miestami veľká bieda, aspoň tak sa to
zdá. A celý rad protikladov. Povaľuj-
úce sa posvätné kravy sú tiež zážit-
kom ­ doplácajú na to hlavne voly,
na ktorých sú potom poľnohospo-
dárske práce. V Dhauli, pri Bhubane-
sware, na mňa veľmi zapôsobil anglic-
ký preklad výnosu ich slávneho kráľa
Ashoku z roku 260 BC, ktorý ako prvý
zjednotil skoro celú Indiu a po vyhra-
tej bitke, v ktorej mal ohromné straty,
dospel k mimoriadne pekným a pro-
gresívnym názorom na to, ako sa treba
chovať. Napríklad nezabíjať živé tvo-
ry, ani zver, pokiaľ to nie je nevyhnut-
né. Keď som však svoj obdiv k nemu
tlmočil Indom, jeden poznamenal, že
je to síce pravda, ale podľa kroník cej-
lónskych mníchov, prv než sa dostal
Ashoka k moci, zabil alebo dal zabiť
svojich 98 bratov.
Byl jste nedávno i v dalších východ-
ních zemích ­ v Koreji, Japonsku,
Číně, Rusku...
V Korei som bol tentoraz len na work-
shope, v Japonsku už po dvanásty
krát; v posledných piatich rokov to
bol môj tretí domov. Najväčší zážitok
som však mal v Matematickom
ústave Steklova v Moskve, kedysi iste
najlepšieho matematického pracovis-
ka na svete. Priemerný vek ich pra-
covníkov za posledných pätnásť ro-
kov vzrástol aspoň o desať rokov, ak
nie o šestnásť. Ale videl som tam ten-
toraz, prekvapujúco, aj veľa pekných
mladých dievčat ­ prenajímajú pries-
tory softvérovým firmám. Ale to hlav-
ne a potešujúce len príde. Jeden z ich
v súčasnej dobe veľmi aktívnych pra-
covníkov, akademik Nikolskij, sa toh-
to roku dožíva 100 rokov.
Strávil jste okolo patnácti let na
zahraničních pracovištích, jak tedy
vidíte v celosvětovém srovnání pod-
poru vědy v České republice? A jak
Fakultu informatiky MU a celou
Masarykovu univerzitu?
Čo sa týka celkového množstva pe-
ňazí, ktoré do vedy idú, myslím že
môžeme byť veľmi spokojní. Oveľa
horšie, a nielen v Česku, je to z roz-
deľovaním a využívaním týchto peňa-
zí. Česká veda, a nielen česká, sa de-
saťročia vyvíjala a štrukturovala hlavne
potrebami studenej vojny. V tých tren-
doch sa s malými odchýlkami pokra-
čuje. Bez výraznej reštrukturalizácie
českej vedy, teda prostriedkov, ktoré
do jednotlivých oblastí idú, je celko-
vý spoločenský prínos českej vedy pre
českú spoločnosť veľmi diskutabilný.
V informatike to napríklad veľmi cí-
tiť. Reštrukturalizácia je však ťažká,
lebo predstavitelia tých oblastí, kde
by sa malo uberať, sú pevne zakopaní
vo vedúcich pozíciách vo vede. To by
musela prísť silná a osvietenecká vlá-
da, aby sa mohli urobiť tie kroky, ktoré
treba urobiť.
Fakulta informatiky je veľmi mo-
derne vybudovaná. Všetci zahranič-
ní návštevníci žasnú (čo neznamená,
žeby nebolo čo vylepšovať). Učitelia
sú však príliš preťažení. Informačný
systém Masarykovej univerzity nemá
vo svete obdobu. Je to základ, na kto-
rom sa dá veľa dosiahnuť. Povedalo sa
však A, treba ešte povedať B, aby pou-
žívanie tohto systému bolo prínosom
aj pre učiteľov a príliš ich
to nezaťažovalo. Trebárs
na pracoviskách nový typ
vysokokvalitných odbor-
níkov, sekretárov a nový
typ sekretárok. Masaryko-
va univerzita si kladie vy-
soké ciele, ale mohla by
si, podľa mňa, klásť ešte
podstatne vyššie ciele. Česko potre-
buje prvotriednu výskumnú univer-
zitu a neverím, žeby taký kolos ako
Karlova univerzita, ktorá ako celok už
sotva existuje, existujú vlastne len jej
fakulty, sa na to dala prerobiť. Pocho-
piteľne k tomu treba peniaze, ale na
tom nie je MU tak zle. Hlavní
sú však ľudia. V tejto oblasti je
ešte čo zlepšovat a bez importu
je to vylúčené. Bez toho sa ne-
zaobídu ani univerzity z prvej
desiatky na svete. Špičkové uni-
verzity sú špičkovými tým, že
kladú vysoké nároky na tých,
čo na nich učia. To sa potom
prejaví aj na peniazoch, ktoré
získavajú, na kvalite doktorské-
ho štúdia.
Co by asi nejvíce potřebovali
naši doktorandi?
Každý by mal ísť na 3-4 mesač-
ný pobyt do Japonska, aby po-
chopil, čo to dnes znamená veľa
pracovať v doktorskom štúdiu.
Mnohí naši doktorandi majú
pocit, že veľa pracujú, ale to ich
,,veľa" pôsobí často úsmevne až
komicky z reality popredných
japonských výskumných uni-
verzít.
Kam se chystáte v budouc-
nosti?
Chystám sa obmedziť cestova-
nie na rozumné minimum, ale
budúcnosť ukáže, ako to dopad-
ne. V máji je v Shanghaji tzv. Shangai
Forum, kde ma pozvali. Koncom au-
gusta v Tokyu konferencia EQIS`05,
pár zaujímavých akcií je medzi tým a
potom...
Zdá se, že jste hodně často mimo
dům a domov.
Je to relatívne. Asi pred 25 rokmi som
sondoval, koľko sú preč z domu kole-
govia zo zahraničia v priemere za rok,
a vyšlo mi, že okolo troch týždňov.
Dnes je to už u mnohých až desaťná-
sobok, ak nie viac. V dôsledku telefó-
nu a emailu má však dnes ,,byť preč"
celkom inú dimenziu. Dá sa však po-
vedať, že cestujem veľmi veľa, ale, a to
je už druhá stránka mince, na kilomet-
re už len zlomok toho, čo cestuje dcé-
ra, ktorá býva vo Washingtone a jej
manžel v Berkeley.
O čem plánujete hovořit na Šanghaj-
ském fóru?
Shanghajské fórum sa organizuje kaž-
dé dva roky a jeho cieľom je načrtnúť
cesty pre Áziu. Tohtoročné fórum má
tému ,,Economic globalization. Choi-
ces for Asia" s orientáciou na ,,Energy,
Information technology and Finan-
cies". Pozývajú tristo ,,distinguished
guests: scholars, government officials,
representatives of multinational cor-
porations and influential internatio-
nal organizations". V roku 2003 malo
fórum 3000 účastníkov. Plánujem ho-
voriť o troch oblastiach, ktoré považu-
jem za kľúčové pre budúci vývoj vedy,
techniky a spoločnosti: GRIDy (roz-
sáhlé sítě vysokovýkonných počíta-
čů s vemi výkonnými komunikacemi
­ pozn.red.), bezpečnosť a kvantové
spracovanie informácie.
Na závěr něco na odlehčení. Ve
vašich knihách rád používáte motta.
Jaké byste rád věnoval studentům
Masarykovy univerzity?
Študentom by som venoval odkaz,
ktorý im zanechal J. Clark, zakladateľ
univerzity v Sappore: ,,Boys be ambiti-
ous". Dnes už to síce nie je ,,politicky
správne formulované", ale opravu si
každý ľahko urobí sám. Doktorandom
by som rád venoval úryvok z knihy
,,Through the looking glass" od Lewisa
Carrolla:
,,There's no use in trying," she said:
,,one can't believe impossible things."
,,I daresay you haven't had much practi-
ce," said the Queen. ,,When I was your
age, I always did it for half-an-hour a
day. Why sometimes I've believed as
many as six impossible things before
breakfast."
rozmlouval Josef Prokeš
Prof. RNDr. Jozef Gruska, DrSc. (1933) pedagogicky, vědecky
a organizačně působí na Fakultě informatiky MU, kde je mimo jiné
vedoucím nového výzkumného záměru Vysoce paralelní a distribu-
ované výpočetní systémy. Je rovněž členem Vědecké rady MU, zakla-
datelem a předsedou Steering Committee konference Asia Quantum
Information Science a členem edičních rad čtyř mezinárodních
časopisů. V posledních dvanácti měsících přednesl více než dvacet
přednášek na konferencích, workshopech, kolokviích a seminářích
v zahraničí (Japonsko, Čína, Indie, Korea, Itálie, Německo, Rakous-
ko, Polsko, Rusko). Za výsledky své práce obdržel cenu ,,Computer
pioneer" od IEEE v USA, Bolzanovu medaili ČAV, Medaili prvního
stupně Ministerstva školství ČR a řadu dalších ocenění včetně Zlaté
medaile MU. V roce 1999 vydal v Británii vůbec první monografii
v oblasti kvantových počítačových systémů, 430 stránkovou ,,Quan-
tum computing". Koníčkem profesora Grusky jsou lidové betlémy:
jeho sbírka čítá kolem tří stovek exemplářů z více než šedesáti zemí
a je pravděpodobně největší soukromou sbírkou toho druhu u nás.
Masarykova univerzita si kladie
vysoké ciele, ale mohla by si
klásť ešte podstatne vyššie.
Foto:TomášStaudek
5ČÍSLO 4 / ROČNÍK 2005 /
OSOBNOST UNIVERZITY
Profesor Gruska s manželkou ve speciálním ,,sedmde-
sátnickém kostýmu", který dostal při oslavách svých
sedmdesátin na konferenci v Tokiu.