NÁVRH Program cezhraničnej spolupráce Interreg Slovensko - Česko 2021 – 2027 3. 12. 2021 2 CCI Názov Program cezhraničnej spolupráce Interreg Slovensko Česko 2021 – 2027 Verzia Prvý rok 2021 Posledný rok 2027 Oprávnenie od Oprávnenie do Číslo rozhodnutia Komisie Dátum rozhodnutia Komisie Číslo rozhodnutia pozmeňujúceho program Dátum nadobudnutia účinnosti rozhodnutia pozmeňujúceho program Regióny NUTS, na ktoré sa program vzťahuje SK021 Trnavský kraj SK022 Trenčiansky kraj SK031 Žilinský kraj CZ064 Juhomoravský kraj CZ072 Zlínsky kraj CZ080 Moravskosliezsky kraj Zložky 3 Obsah 1. STRATÉGIA SPOLOČNÉHO PROGRAMU: HLAVNÉ ROZVOJOVÉ VÝZVY A POLITICKÉ REAKCIE....................5 1.1 PROGRAMOVÁ OBLASŤ (NEVYŽADUJE SA PRE PROGRAMY INTERREG C).................................................................. 5 1.2 STRATÉGIA SPOLOČNÉHO PROGRAMU: ZHRNUTIE HLAVNÝCH SPOLOČNÝCH VÝZIEV, PRIČOM SA ZOHĽADNIA HOSPODÁRSKE, SOCIÁLNE A ÚZEMNÉ ROZDIELY A NEROVNOSTI, SPOLOČNÉ INVESTIČNÉ POTREBY A KOMPLEMENTÁRNOSŤ A SYNERGICKÉ ÚČINKY S ĎALŠÍMI PROGRAMAMI A NÁSTROJMI FINANCOVANIA, POZNATKY ZÍSKANÉ Z PREDOŠLÝCH SKÚSENOSTÍ A MAKROREGIONÁLNE STRATÉGIE A STRATÉGIE PRE MORSKÉ OBLASTI, AK SA NA PROGRAMOVÚ OBLASŤ ÚPLNE ALEBO ČIASTOČNE VZŤAHUJE JEDNA ALEBO VIACERÉ STRATÉGIE. ................................................................................................................................................. 5 1.3 ZDÔVODNENIE VÝBERU CIEĽOV POLITIKY A ŠPECIFICKÝCH CIEĽOV INTERREGU, ZODPOVEDAJÚCICH PRIORÍT, ŠPECIFICKÝCH CIEĽOV A FORIEM PODPORY, KTORÝMI SA V RELEVANTNÝCH PRÍPADOCH RIEŠIA CHÝBAJÚCE SPOJENIA V CEZHRANIČNEJ INFRAŠTRUKTÚRE................................................................................................................................................... 12 2. PRIORITY................................................................................................................................................ 16 1.1 ŽIVOTNÉ PROSTREDIE........................................................................................................................................ 16 (iv) Podpora adaptácie na zmenu klímy a prevencie rizika katastrof, ako aj odolnosti, a to s prihliadnutím na ekosystémové prístupy ............................................................................................................................ 16 (vii) Posilnenie ochrany a zachovanie prírody, biodiverzity a zelenej infraštruktúry, a to aj v mestských oblastiach, a zníženie všetkých foriem znečistenia....................................................................................... 21 2.1 VZDELÁVANIE.................................................................................................................................................. 25 (ii) Zlepšenie rovnakého prístupu k inkluzívnym a kvalitným službám v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy a celoživotného vzdelávania rozvíjaním dostupnej infraštruktúry vrátane posilňovania odolnosti pre dištančné a online vzdelávanie a odbornú prípravu............................................................................... 25 2.2 KULTÚRA A CESTOVNÝ RUCH .............................................................................................................................. 28 (vi) Posilnenie úlohy kultúry a udržateľného cestovného ruchu v oblasti hospodárskeho rozvoja, sociálneho začlenenia a sociálnej inovácie..................................................................................................................... 28 3.1 INŠTITUCIONÁLNA SPOLUPRÁCA .......................................................................................................................... 32 (ii) Zvyšovanie efektivity verejnej správy podporou právnej a administratívnej spolupráce a spolupráce medzi občanmi, aktérmi občianskej spoločnosti a inštitúciami, najmä s ohľadom na riešenie právnych a iných prekážok v pohraničných regiónoch.................................................................................................... 32 3.2 MIESTNE INICIATÍVY.......................................................................................................................................... 35 (iii) Budovanie vzájomnej dôvery, najmä propagáciou akcií typu “ľudia ľuďom” ........................................ 35 3. FINANČNÝ PLÁN..................................................................................................................................... 38 3.1 FINANČNÉ ROZPOČTOVÉ PROSTRIEDKY PODĽA ROKU ........................................................................................ 38 3.2 CELKOVÉ FINANČNÉ ROZPOČTOVÉ PROSTRIEDKY PODĽA FONDU A NÁRODNÉHO SPOLUFINANCOVANIA........................ 39 4. AKCIE USKUTOČNENÉ NA ZAPOJENIE PRÍSLUŠNÝCH PROGRAMOVÝCH PARTNEROV DO PRÍPRAVY PROGRAMU INTERREG A ÚLOHA TÝCHTO PARTNEROV PRI VYKONÁVANÍ, MONITOROVANÍ A HODNOTENÍ. 40 5. PRÍSTUP K INFORMOVANIU O PROGRAME INTERREG A JEHO ZVIDITEĽŇOVANIU (CIELE, CIEĽOVÉ SKUPINY, KOMUNIKAČNÉ KANÁLY VRÁTANE PRÍPADNÉHO DOSAHU V SOCIÁLNYCH MÉDIÁCH, PLÁNOVANÝ ROZPOČET A PRÍSLUŠNÉ UKAZOVATELE PRE MONITOROVANIE A HODNOTENIE) .......................................... 42 6. ÚDAJE O PODPORE MALÝCH PROJEKTOV VRÁTANE MALÝCH PROJEKTOV V RÁMCI FONDOV MALÝCH PROJEKTOV .................................................................................................................................................... 45 7. VYKONÁVACIE USTANOVENIA ............................................................................................................... 46 7.1 ORGÁNY ZODPOVEDNÉ ZA PROGRAMY .......................................................................................................... 46 7.2 POSTUP NA ZRIADENIE SPOLOČNÉHO SEKRETARIÁTU ........................................................................................ 46 4 7.3 ROZDELENIE ZODPOVEDNOSTÍ MEDZI ZÚČASTNENÉ ČLENSKÉ ŠTÁTY A PRÍPADNE TRETIE ALEBO PARTNERSKÉ KRAJINY A ZKÚ V PRÍPADE FINANČNÝCH NÁPRAV POŽADOVANÝCH RIADIACIM ORGÁNOM ALEBO KOMISIOU.................................................. 47 8. POUŽITIE JEDNOTKOVÝCH NÁKLADOV, JEDNORAZOVÝCH PLATIEB, PAUŠÁLNYCH SADZIEB A FINANCOVANIA, KTORÉ NIE JE SPOJENÉ S NÁKLADMI ................................................................................ 48 MAPA PROGRAMOVEJ OBLASTI..................................................................................................................... 49 DODATOK 1.................................................................................................................................................... 50 DODATOK 2.................................................................................................................................................... 54 DODATOK 3.................................................................................................................................................... 57 5 1. Stratégia spoločného programu: hlavné rozvojové výzvy a politické reakcie 1.1 Programová oblasť (nevyžaduje sa pre programy Interreg C) Odkaz: článok 17 ods. 3 písm. a), článok 17 ods. 9 písm. a) Programovým územím, na ktoré má mať realizácia projektov dopad, sú regióny NUTS III – na území Slovenskej republiky Trnavský samosprávny kraj, Trenčiansky samosprávny kraj a Žilinský samosprávny kraj, v Českej republike Juhomoravský kraj, Zlínsky kraj a Moravskosliezsky kraj. 1.2 Stratégia spoločného programu: Zhrnutie hlavných spoločných výziev, pričom sa zohľadnia hospodárske, sociálne a územné rozdiely a nerovnosti, spoločné investičné potreby a komplementárnosť a synergické účinky s ďalšími programami a nástrojmi financovania, poznatky získané z predošlých skúseností a makroregionálne stratégie a stratégie pre morské oblasti, ak sa na programovú oblasť úplne alebo čiastočne vzťahuje jedna alebo viaceré stratégie. Odkaz: článok 17 ods. 3 písm. b), článok 17 ods. 9 písm. b) Charakteristika programového územia s dôrazom na hospodárske, sociálne a územné rozdiely a nerovnosti Charakteristika územia Medzi prihraničnými regiónmi Slovenskej a Českej republiky existuje pomerne výrazná prirodzená hranica tvorená pohoriami a riekou Moravou, ktorá prispieva k tvorbe vonkajšej periférie v oboch štátoch. Tento jav negatívne ovplyvňuje hospodársky aj sociálny rozvoj územia, a tým aj kvalitu života významnej časti z 1,841 mil. obyvateľov na slovenskej strane a 2,975 mil. obyvateľov na českej strane podporovaného územia. V oblasti demografie sa v strednodobom a najmä dlhodobom horizonte zvýraznia dve negatívne tendencie, ktoré je možné pozorovať už v súčasnosti. Prvým problémom je odliv obyvateľov z častí územia, ktoré sú viac vzdialené od rozvojových osí, čím spôsobujú vznik periférií. Druhým a rovnako vážnym problémom podporovaného územia je výrazné starnutie obyvateľstva. Podľa prognóz budú v podporovanom území v horizonte desiatok rokov násobne väčšie počty seniorov ako detí. Tam, kde sa obe tieto riziká potenciálne prepájajú, je potrebné reagovať príslušnými opatreniami. Cieľom je v tomto prípade podpora udržania lokálnych ekonomických aktivít tak, aby nevznikal tlak na migráciu najmä mladej generácie. Ekonomická štruktúra Silnými stránkami prihraničných regiónov je tradícia priemyselnej výroby, vysoký stupeň diverzifikácie priemyselnej a poľnohospodárskej výroby a rozvinuté služby. Z hľadiska tvorby regionálneho HDP na obyvateľa bol v roku 2018 najvýkonnejší Juhomoravský kraj, ktorý mierne zaostával za priemerom ČR. Na slovenskej strane to bol Trnavský kraj, ktorého vyprodukovaný HDP mierne prevyšoval celoslovenský priemer. V rokoch 2014 – 2018 však bolo vidieť veľký rozdiel v dynamike rastu regionálneho HDP medzi českou a slovenskou stranou regiónu. Zatiaľ čo sa HDP na obyvateľa v Moravskosliezskom, Juhomoravskom a Zlínskom kraji zvýšil o 12 – 17 %, v Trenčianskom, Žilinskom a Trnavskom kraji to bolo iba o 3 – 5 %. Na celom sledovanom území došlo v rokoch 2010 – 2019 k výraznému nárastu priemernej hrubej mesačnej mzdy, a to o 52 % na Slovensku a o 40 % v ČR. Vzhľadom na všeobecne 6 priaznivé ekonomické podmienky, vhodnú dispozíciu výrobných odvetví, zvyšujúci prítok investícií, a tiež silný rozvojový potenciál regiónu, existujú predpoklady na ďalší stabilný nárast ekonomickej aktivity v celom regióne. Trh práce Z hľadiska podielu ekonomicky aktívneho obyvateľstva, podielov na zamestnanosti jednotlivých sektorov ekonomiky a z hľadiska miery nezamestnanosti neexistujú zásadné rozdiely v riešenom území. Trh práce v prihraničných regiónoch je previazaný len v malej miere; jeho silnou stránkou však je nízka miera nezamestnanosti. Z hľadiska nezamestnanosti majú všetky kraje na slovenskej strane podporovaného územia nižšiu mieru evidovanej nezamestnanosti ako celoslovenský priemer, hoci z hľadiska okresov je táto situácia rôznorodá (napríklad 5,25 % v okrese Bytča oproti 1,93 % v okrese Trenčín). V súvislosti s ukazovateľom podielu nezamestnaných osôb na českej strane zo sledovaných krajov dosahuje celorepublikovú úroveň iba Zlínsky kraj, v ostatných dvoch krajoch je podiel nezamestnaných mierne nad priemerom ČR. Podobne ako v SR, situácia v prihraničných okresoch je rôzna (napríklad v okrese Hodonín dosiahol hodnotu 4,70 % oproti priemeru v ČR 2,87 %). Oblasťou, v ktorej sa prejavujú zreteľné rozdiely medzi krajinami, je cezhraničná mobilita pracovnej sily. Kým v roku 2019 bolo v ČR zamestnaných 29 100 slovenských občanov, v SR bolo v tom istom roku zamestnaných iba 5 979 občanov ČR. Pravdepodobným dôvodom je dlhodobo lepšia situácia na trhu práce v ČR v porovnaní so SR. Uvedené hodnoty však majú v oboch krajinách v posledných rokoch klesajúci trend, čo je spôsobené predovšetkým zlepšovaním situácie na trhu práce. Cezhraničné zamestnávanie nepredstavuje významnú príležitosť na ďalšie znižovanie nezamestnanosti v SR či v ČR. Z tohto pohľadu je preto potenciálny vplyv Programu cezhraničnej spolupráce Interreg Slovensko – Česko 2021 – 2027 na štruktúru ekonomiky zanedbateľný, kým reálnejšie možnosti môžu predstavovať aktivity zamerané na rozvoj zamestnanosti prostredníctvom podpory čiastkových ekonomických či podnikateľských príležitostí. Je však potrebné brať do úvahy aj pandemickú situáciu, keďže opatrenia proti šíreniu COVID-19 a s tým súvisiace obavy obyvateľstva môžu znamenať prekážku pre cezhraničné zamestnávanie aj v nasledujúcom období. Na druhej strane však boli v súvislosti s protipandemickými opatreniami prijaté úpravy pracovno-právnej legislatívy, ktoré pravdepodobne zostanú v platnosti aj v budúcnosti a majú potenciál zmeniť formy zamestnávania v oboch krajinách. To by perspektívne mohlo prispieť k ďalšiemu znižovaniu nezamestnanosti aj v prihraničných regiónoch. Vzdelávanie V programovom území je pomerne priaznivá vzdelanostná úroveň a dostatočná sieť základných a stredných škôl. Problémy vyskytujúce sa v regionálnom školstve v sledovanom území sú do veľkej miery podobné a vo všeobecnosti kopírujú celonárodnú situáciu v oboch republikách. Ide predovšetkým o pretrvávajúci nesúlad medzi požiadavkami trhu práce a vzdelávacím systémom, čo má za následok nedostatočné uplatnenie absolventov na trhu práce podľa ich odbornosti. Na oboch stranách hranice sú žiadané stredné a vysokoškolské odborné technické profesie pre rozvíjajúci sa automobilový priemysel a IT sektor, ktoré však vzdelávací systém nedokáže dostatočne saturovať. Jednou z príčin súčasného stavu je aj dlhodobo klesajúci počet žiakov na stredných odborných školách. Významné rozdiely medzi slovenskou a českou časťou programového územia je však možné nájsť v oblasti vysokého školstva – a to nielen z hľadiska kapacity (na VŠ na českej strane študuje takmer trojnásobne viac študentov ako na slovenskej strane oprávneného územia), ale aj z hľadiska kvality (umiestnenie brnianskych VŠ vo svetových rebríčkoch). Z toho vyplýva aj vyššia atraktivita VŠ na českej strane územia pre slovenských študentov než opačne. Pandémia COVID-19 v rokoch 2020 a 2021 priniesla pre vzdelávacie systémy v oboch krajinách nové výzvy, 7 predovšetkým v súvislosti s núteným prechodom na online a dištančné vzdelávanie. Zároveň zvýraznila aj nenahraditeľný význam výchovnej a socializačnej funkcie škôl a s tým spojené nároky na osobnostné a technické kompetencie pedagógov. Veda, výskum a inovácie V podporovanom území existujú vysoké školy s rozmanitými študijnými odbormi, na ktoré nadväzuje teoretický aj aplikovaný výskum. Vďaka rozmanitej a rozvinutej priemyselnej výrobe (napr. automobilový, elektrotechnický, chemický, potravinársky priemysel) je dopyt najmä po aplikovanom výskume. Dôležitým faktorom vo výskumnom a vývojovom systéme sú ľudské zdroje. Hoci podiel zamestnaných v oblasti výskumu a vývoja zaznamenáva trvalý stúpajúci trend, celkový objem odborných kapacít, najmä na Slovensku, sa v súčasnosti javí ako nepostačujúci. Na slovenskej strane riešeného územia existuje značné podfinancovanie výskumných aktivít. Naopak ČR sa v oblasti objemu finančných prostriedkov poskytovaných na výskum a vývoj v pomere k HDP postupne približuje k priemeru EÚ a podiel súkromného sektora reprezentuje približne dve tretiny celkových zdrojov. Turizmus Sektor cestovného ruchu je nezanedbateľnou súčasťou ekonomických aktivít podporovaného územia. Nielenže prispieva k ekonomickej prosperite, ale vytvára aj výrazný počet pracovných príležitostí. Takmer polovicu zahraničných návštevníkov českej časti programového územia tvoria občania susedných štátov (Slovensko, Poľsko a Rakúsko), pričom najviac je ich práve zo Slovenska. Podobná je situácia na slovenskej strane, kde približne polovicu zahraničných návštevníkov tvoria občania ČR, Poľska, Rakúska a Maďarska, a i tu dominujú občania ČR. Z hľadiska domáceho cestovného ruchu sú najnavštevovanejšie kraje Juhomoravský na českej strane a Žilinský na slovenskej strane. I z hľadiska zahraničných návštevníkov tieto kraje dominujú, ak neberieme do úvahy hlavné mestá. Potenciál pre rozvoj regionálnej turistiky, a to ako v zúženom kontexte hraničného územia (Euroregióny Pomoraví, Bílé Karpaty a Beskydy), ale rovnako aj v širšom kontexte celého programového územia, je možné považovať za vysoký. Vo všetkých prihraničných regiónoch (krajoch) sa vyťaženosť ubytovacích kapacít v roku 2019 oproti roku 2014 mierne zvýšila. Z aktuálnej dostupnosti ubytovacích kapacít je zrejmé, že je vhodné sústrediť sa na celoročné zatraktívňovanie turistických destinácií. V celom programovom území nie je v dostatočnej miere využitý potenciál jednodňových aktivít a s tým súvisiacich služieb. Medzi slabé stránky patrí predovšetkým prístup k existujúcim zaujímavostiam (turistické trasy, cyklotrasy) a ich propagácia. Nedostatočne rozvinuté je tiež budovanie spoločných lokálnych značiek postavených na kultúrnom a prírodnom dedičstve a úzkej spolupráci destinačných manažmentov na oboch stranách hranice. Rozvoj cestovného ruchu môže mať negatívny vplyv na kvalitu životného prostredia (nárast návštevníkov a s tým súvisiace emisie, odpad a podobne). V súvislosti s investíciami do rozvoja turistickej infraštruktúry je preto potrebné myslieť aj na súbežné investície do ochrany životného prostredia v prihraničných oblastiach. Pre programové územie tiež bude mimoriadne dôležité, ako rýchlo sa sektor cestovného ruchu, ktorý bol v rokoch 2020 a 2021 významne zasiahnutý pandémiou COVID-19, dokáže vrátiť do predkrízového režimu. Prírodné a kultúrne dedičstvo Silnou stránkou celého územia je rozmanitosť a unikátnosť historických a prírodných pamiatok, bohatosť a rôznorodosť miestnej kultúry, zvykov a tradícií, živý regionálny folklór a tradičné remeslá. V riešenom území je množstvo príležitostí pre kultúrne a športové vyžitie a návštevy prírodných a historických pamiatok. 8 Na slovenskej strane vyčnieva z hľadiska prírodných a kultúrnych atraktivít Žilinský kraj, kde sa nachádzajú štyri národné parky a tri lokality zapísané do Zoznamu kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Žilinský kraj zároveň disponuje aj najväčšou ponukou divadiel, múzeí a galérií. Na českej strane územia sa prírodné a kultúrne dedičstvo najviac koncentruje v Juhomoravskom kraji, hoci rozdiely v porovnaní so Zlínskym a Moravskosliezskym krajom nie sú až také výrazné ako na slovenskej strane územia. Nachádza sa tu však národný park Podyjí a turistami vyhľadávaný Moravský kras, ako aj najväčšia ponuka kultúrnych pamiatok. Zároveň je Brno ako najväčšie mesto v sledovanom území prirodzeným centrom kultúry. Životné prostredie Vďaka viacerým chráneným územiam a existencii niekoľkých národných parkov na podporovaných územiach je kvalita životného prostredia v pohraničnom podhorskom a horskom pásme relatívne vysoká. V podporovanom území je aj relatívne vysoké zastúpenie druhovo bohatších lesných porastov, ktoré sú odolnejšie proti pôsobeniu negatívnych vplyvov. Medzi silné stránky patrí aj existujúca prísna legislatíva na ochranu životného prostredia a rastúca podpora alternatívnych zdrojov energie. Fungujúci systém sledovania povodňovej aktivity vodných tokov a systém varovania sa tiež podieľa na ochrane životného prostredia. Veľký podiel zalesnenia v severnej časti územia na západ, východ a juhovýchod od Ostravskej aglomerácie a v celej slovenskej časti podporeného územia pomáha tlmiť vplyvy zlej kvality ovzdušia a riziko vysychania malých vodných tokov. Slabou stránkou programového územia je značne narušená kvalita životného prostredia v urbanizačnom pásme Považia a Hornej Nitry, a s tým súvisiaci stav znečisťovania významnej časti hydrologickej siete. Zlá kvalita ovzdušia je na severnej a strednej Morave, ktorá sa len pomaly zlepšuje. Nízka kvalita ovzdušia sa dotýka aj veľkej časti chránených území. Časté a prudké zmeny krátkodobého úhrnu zrážok v dôsledku klimatickým zmien majú obvykle vážne hospodárske dôsledky. S vysokým rizikom vysychania malých vodných tokov, najmä na južnej Morave, súvisí pokles hladiny spodných vôd. Do budúcnosti je možné očakávať narastajúci vplyv klimatických zmien, ktoré sa prejavia na národnej aj na lokálnej úrovni. Prívalové zrážky si budú dlhodobo vyžadovať viac preventívnych protipovodňových opatrení s cieľom obmedziť ich hospodárske dopady. Ochrana ovzdušia zostane významnou prioritou a programové obmedzovanie exhalácií bude naďalej pokračovať. Boj so suchom bude taktiež prioritou na všetkých úrovniach. Pôjde najmä o zadržiavanie vody v krajine, čo sa priaznivo prejaví na rozvoji na vodu odkázaných ekosystémov, ale aj vo väčšej ochrane a úžitkovosti poľnohospodárskej pôdy. Doprava Súčasný stav dopravnej infraštruktúry podporovaného územia na oboch stranách je iba čiastočne vyhovujúci, pretože cestná infraštruktúra nie je celkom dobudovaná, čo má negatívny vplyv na intenzitu dopravy najmä na prejazdných úsekoch miest a obcí. Existujúca infraštruktúra vykazuje pri súčasných intenzitách premávky aj značné bezpečnostné riziká. Rovnako aj železničná infraštruktúra na oboch stranách hranice vykazuje systémové nedostatky, ktoré môžu byť kompenzované len veľkými investíciami. Integrované dopravné systémy sú v ČR viac rozvinuté ako v SR, avšak ich cezhraničný presah je zatiaľ skôr výnimkou. Ťažisko financovania rozvoja dopravnej infraštruktúry a zabezpečenie jej kvality však spočíva v národných zdrojoch a iných operačných programoch EŠIF. Cezhraničné väzby, inštitucionálna spolupráca, spolupráca miestnych komunít Pre regióny na slovensko-českom pohraničí je samozrejmosťou ich úzka spolupráca, rodinné a pracovné väzby ešte z čias spoločnej republiky a zachovanie nadštandardného hraničného režimu po rozdelení spoločného štátu. Pilierom existujúcej cezhraničnej spolupráce sú predovšetkým dobré vzťahy na úrovni krajských samospráv. Bilaterálna a multilaterálna 9 spolupráca funguje aj na úrovni mnohých obcí, štátnych inštitúcií, škôl a združení. Vyššiu formu cezhraničnej spolupráce, založenú na občianskych iniciatívach a kompetenciách samospráv, predstavujú euroregióny. Táto forma spolupráce predstavuje efektívnu cestu trvalo udržateľného rozvoja prihraničných regiónov, keďže euroregióny sú stále štruktúry so svojou vlastnou identitou a administratívou, technickými a finančnými zdrojmi. Zatiaľ pomerne málo využívaný formát je európske zoskupenie územnej spolupráce. Na miestnej úrovni sú obľúbené aj iniciatívy formátu „ľudia ľuďom“, ktoré flexibilne podporujú individuálne aj skupinové aktivity s dôrazom na cezhraničné výmeny, stretnutia a spoluprácu. Napriek nadštandardným vzťahom a kultúrnej a legislatívnej blízkosti oboch krajín je množstvo tematických oblastí, kde existuje priestor na identifikáciu a odstraňovanie administratívnych bariér a hľadanie spoločných riešení s cieľom zvýšiť kvalitu života obyvateľov v prihraničných regiónoch. Spoločné potreby programového územia Socioekonomická analýza programového územia poukázala na široké spektrum potrieb územia, ktoré môžu byť riešené prostredníctvom cezhraničnej spolupráce. Nižšie uvedené oblasti boli identifikované ako kľúčové, na ktoré sa Program cezhraničnej spolupráce Interreg Slovensko - Česko na obdobie 2021 – 2027 zameria. Životné prostredie • manažment katastrof • prispôsobenie ekosystémov na klimatické zmeny • zachovanie a obnova biodiverzity • znižovanie znečistenia Vzdelávanie • výmena vedomostí, skúseností, odborných poznatkov a dobrej praxe medzi vzdelávacími inštitúciami na všetkých stupňoch vzdelávania od predprimárneho až po vysoké školstvo Kultúra a cestovný ruch • zachovanie a obnova kultúrneho a prírodného dedičstva • produkty cestovného ruchu a ich propagácia Inštitucionálna spolupráca • spolupráca verejnej správy a spolupracujúcich subjektov na oboch stranách prihraničného územia Miestne iniciatívy – Fond malých projektov • vytváranie nových a upevňovanie existujúcich partnerstiev, sietí a cezhraničných štruktúr vrátane činností zameraných na voľnočasové a záujmové aktivity Komplementárnosť a synergické účinky s ďalšími programami a nástrojmi financovania V súlade s nariadením Európskeho parlamentu a rady o Európskom fonde regionálneho rozvoja a Kohéznom fonde sa priority programu cezhraničnej spolupráce Interreg Slovensko Česko 2021 – 2027 sústreďujú na ciele politiky 2 (ekologickejšia, nízkouhlíková a odolná Európa prechádzajúca na hospodárstvo s nulovými čistými emisiami oxidu uhličitého vďaka presadzovaniu čistej a spravodlivej energetickej transformácie, zelených a modrých investícií, obehového hospodárstva, zmiernenia a adaptácie na zmenu klímy, prevencie a riadenia rizika 10 a udržateľnej mestskej mobility) a 4 (sociálnejšia a inkluzívnejšia Európa vďaka vykonávaniu Európskeho piliera sociálnych práv), a tiež na špecifický cieľ Interreg ISO 1 – lepšie riadenie v oblasti spolupráce. Hlavné rozvojové potreby územia sú na oboch stranách hranice primárne riešené prostredníctvom intervencií na národnej a regionálnej úrovni. Cezhraničná spolupráca medzi Slovenskou a Českou republikou je vzhľadom na obmedzený objem zdrojov doplnkovým mechanizmom zameraným na časť identifikovaných potrieb, ktoré je možné efektívne riešiť prostredníctvom cielenej podpory cezhraničnej spolupráce. Komplementarita a synergické efekty budú v programovom území vznikať najmä s nasledovnými programami a nástrojmi financovania: • Národné operačné programy cieľa Investovanie do zamestnanosti a rastu sú spolufinancované z EFRR, KF a ESF+. V SR pôjde o jeden operačný program Slovensko, v rámci ktorého sú plánované intervencie v oblastiach (i) podpora adaptácie na zmenu klímy, prevencie rizík a odolnosti voči katastrofám, (ii) zlepšenie ochrany prírody, krajiny, biodiverzity a ekosystémových služieb, (iii) kvalitné inkluzívne vzdelanie, (iv) budovanie administratívnych a analyticko-strategických kapacít miestnych a regionálnych orgánov, (v) zlepšovanie manažmentu, služieb a infraštruktúry podporujúcich kultúrne dedičstvo, komunitný rozvoj a udržateľný cestovný ruch. Súčasťou OP Slovensko je aj Fond spravodlivej transformácie, ktorý bude podporovať sociálne, zamestnanecké, hospodárske a environmentálne aspekty prechodu k cieľu Únie v oblasti klímy a klimaticky neutrálneho hospodárstva do roku 2050 na základe Parížskej dohody. Bude zameraný aj na región Hornej Nitry, ktorá je súčasťou programového územia. V ČR budú vznikať komplementarity a synergie s viacerými operačnými programami. Environmentálne témy pokrýva OP Životní prostředí a oblasť vzdelávania, najmä neinvestičné aktivity spolufinancované z ESF+, sú zahrnuté v OP Jan Amos Komenský. Integrovaný regionální operační program je okrem iného zameraný aj na národné intervencie v oblasti zlepšenia verejnej správy, ochranu prírody a biodiverzity, adaptácie na zmenu klímy, prevencie rizík a odolnosti voči katastrofám, vzdelávaciu infraštruktúru a podporu kultúry a cestovného ruchu. Moravskosliezsky kraj ako jeden z takzvaných uhoľných regiónov bude oprávneným územím v rámci OP Spravedlivá transformace. • Národné plány obnovy spolufinancované z Nástroja Európskej únie na obnovu majú za cieľ podporiť obnovu po pandémii COVID-19. Na Slovensku patrí medzi priority Plánu obnovy adaptácia regiónov na klimatickú zmenu s dôrazom na ochranu prírody a rozvoj biodiverzity, rozvoj vzdelávania na všetkých úrovniach a digitalizácia verejnej správy. Na podobných pilieroch je postavený aj Plán obnovy ČR: digitálna transformácia, ochrana prírody a adaptácia na zmenu klímy, podpora biodiverzity a boj so suchom, inovácie vo vzdelávaní a adaptácia školských programov. • Programy cezhraničnej spolupráce, v rámci ktorých sú Trnavský a Juhomoravský kraj oprávnenými územiami pre spoluprácu s Rakúskom, Žilinský a Moravskosliezsky kraj pre spoluprácu s Poľskom a Trnavský kraj s Maďarskom. • Programy nadnárodnej a medziregionálnej spolupráce (Interreg Central Europe, Interreg Europe, Interreg Danube, Interact a ESPON. Poznatky získané z predošlých skúseností Program cezhraničnej spolupráce SR – ČR je v programovom území kontinuálne implementovaný viac ako 20 rokov; obdobie 2021 – 2027 je už jeho štvrtým povstupovým programovým obdobím. Nastavenie intervencií programu prešlo od roku 2004 postupným vývojom, pričom si zachovalo vysokú mieru konzistentnosti, čo signalizuje ich vysokú relevantnosť voči potrebám územia a komplementárnosť s inými dostupnými zdrojmi financovania. 11 Relevantnosť intervenčnej logiky v programovom období 2014 – 2020 potvrdilo aj nezávislé priebežné hodnotenie programu vykonané v rokoch 2019 a 2020. Podľa jeho zistení je rozvoj a ochrana kultúrneho a prírodného dedičstva jednoznačne najdôležitejšou témou. O spoluprácu v danej oblasti prejavuje záujem stále vysoký počet subjektov, z čoho vyplýva vysoká absorpčná kapacita. Ochrana životného prostredia, ako aj podpora inštitucionálnej spolupráce a aktivity „ľudia ľuďom“ sú stabilnými témami programu s primeraným záujmom zo strany žiadateľov. V programovom období 2014 – 2020 sa najpomalšie čerpali alokované zdroje v prioritnej osi 1, a to ako v oblasti vzdelávania, tak aj v oblasti využívania výsledkov aplikovaného výskumu. Pravdepodobnými dôvodmi sú rozdielna pripravenosť krajov na tému inovácií a nedostatočné povedomie oprávnených žiadateľov v oblasti vzdelávania o možných výhodách cezhraničných projektov. Témy inovácií a vzdelávania boli navyše masívne podporované aj z národných programov EŠIF, čo mohlo znížiť záujem potenciálnych žiadateľov. Na základe poznatkov z programového obdobia 2014 – 2020 je filozofia nového programu ešte výraznejšie postavená na intervenciách, ktoré vo svojej podstate predstavujú nadstavbu veľkých národných operačných programov, pričom vytvárajú pridanú hodnotu v podobe cezhraničnej spolupráce českých a slovenských subjektov. Z hľadiska tematického zamerania došlo v rámci programu k viacerým významným zmenám oproti predchádzajúcemu programovému obdobiu. Zatiaľ čo v oblasti životného prostredia pribudli nové aktivity ako napr. ochrana pred povodňami, program už neobsahuje intervencie na podporu využívania výsledkov aplikovaného výskumu. V oblasti vzdelávania je kladený dôraz na inovatívne prístupy a nové témy, ktoré môžu byť okrem obsahu a didaktiky viac zamerané aj na sociálne a výchovné prvky. V oblasti kultúry a cestovného ruchu je zámerom programu viac podporovať intervencie, ktoré pre turistov zatraktívnia aj menej známe lokality, a tým prispejú k udržateľnému rozvoju celého územia. Všetky tematické okruhy sa tiež musia vysporiadať s technologickými a spoločenskými rizikami a dopadmi, ktoré priniesla pandémia COVID-19. Z hľadiska implementácie programu programového obdobia 2014 – 2020 sa najvýraznejšie prejavila skutočnosť, že bol program Interreg V-A SK-CZ zahrnutý do Systému riadenia EŠIF. Program sa prispôsoboval postupom implementácie vytvorených pre národné programy, čo malo na jeho realizáciu prevažne negatívny vplyv, nakoľko sa zamýšľaná „primeraná“ aplikácia Systému riadenia EŠIF postupne zmenila na požiadavku plnohodnotného súladu s väčšinou jeho ustanovení. Špecifiká cezhraničnej spolupráce boli zohľadňované formou výnimiek, ktoré značne spomaľovali jeho implementáciu.. Z pohľadu administratívnej záťaže žiadateľov a prijímateľov sa ako najproblematickejšie javili procesy zazmluvňovania, realizácie a kontroly verejného obstarávania a zmenového konania. V rokoch 2020 a 2021 museli byť mnohé projekty pozastavené z dôvodu pandémie COVID-19, ktorá obmedzila možnosť cestovať a znemožnila konanie aktivít s fyzickou účasťou partnerov a cieľových skupín. Na základe týchto skúseností sú programy cezhraničnej spolupráce 2021 – 2027 vyňaté zo slovenského systému riadenia EŠIF, čo umožní nastavenie relevantných riadiacich procesov zohľadňujúce potreby programov cezhraničnej spolupráce. Výdavky môžu vznikať aj mimo oprávneného územia, pričom dopady realizácie aktivít projektov musia byť v oprávnenej programovej oblasti, t.j. v šiestich prihraničných krajoch. To umožňuje zapojenie aj ďalších subjektov z iných regiónov. Makroregionálne stratégie Celé programové územie je súčasťou Stratégie EÚ pre dunajský región (Dunajská stratégia), ktorá si kladie za cieľ zintenzívniť spoluprácu 14 zapojených krajín pri plnení spoločných priorít v danom území. Hoci je pre dosahovanie cieľov Dunajskej stratégie vytvorený samostatný program nadnárodnej spolupráce Interreg Danube, program cezhraničnej 12 spolupráce SR-ČR môže do určitej miery prispievať k plneniu jej cieľov na oprávnenom území Slovenskej a Českej republiky. 1.3 Zdôvodnenie výberu cieľov politiky a špecifických cieľov Interregu, zodpovedajúcich priorít, špecifických cieľov a foriem podpory, ktorými sa v relevantných prípadoch riešia chýbajúce spojenia v cezhraničnej infraštruktúre Odkaz: článok 17 ods. 3 písm. c) Tabuľka 1 Vybraný cieľ politiky alebo vybraný špecifický cieľ Interregu Vybraný špecifický cieľ Priorita Odôvodnenie výberu PO 2: Prechod z ekologickejšieho, nízkouhlíkového hospodárstva na hospodárstvo s nulovou bilanciou uhlíka a odolnú Európu vďaka presadzovaniu čistej a spravodlivej energetickej transformácie, zelených a modrých investícií, obehového hospodárstva, zmierňovania zmeny klímy a adaptácie na ňu, predchádzania rizikám a ich riadenia a udržateľnej mestskej mobility (iv) podpora adaptácie na zmenu klímy a prevencie rizika katastrof, ako aj odolnosti, a to s prihliadnutím na ekosystémové prístupy Životné prostredie Hoci sú klimatické zmeny vnímané ako globálny problém, je žiadúce podporovať aktivity zamerané na predchádzanie ich vzniku a elimináciu ich negatívnych dopadov aj na lokálnej úrovni. V podporovanom území sa klimatické zmeny prejavujú predovšetkým v postupnom zvyšovaní priemerných ročných teplôt a v poklese priemerného množstva zrážok. Čoraz častejšie je možné pozorovať výskyt extrémnych meteorologických javov, ako sú napríklad tzv. bleskové povodne alebo naopak obdobia sucha či vlny horúčav. Klimatické zmeny majú negatívny dopad na životné prostredie a následne aj na hospodárstvo v regióne a v celej krajine. Medzi prírodné katastrofy spôsobené klimatickými zmenami, ktoré boli identifikované ako primárne riziká v podporovanom území, patrí predovšetkým vysychanie vodných tokov, a s tým súvisiaci pokles hladiny spodných vôd, hrozba povodní a vodnej erózie, ale aj požiarov následkom dlhých období sucha. Tento špecifický cieľ preto bude podporovať adaptáciu na zmenu klímy a manažment katastrof na rôznych úrovniach. Na expertnej úrovni pôjde najmä o cezhraničnú spoluprácu pri zbere a analýze dát a výmenu skúseností. V nadväznosti na aktuálne údaje a potreby budú rôzne inštitúcie verejnej správy a zložky záchranných systémov podporované pri posilňovaní vzájomnej spolupráce a tvorbe a realizácii spoločných stratégií a opatrení. Intervencie budú smerované aj na širokú verejnosť s cieľom zvýšiť informovanosť 13 o klimatických zmenách a možných adaptačných opatreniach v každodennom živote. Súčasťou budú aj osvetové aktivity zamerané na zmenu vnímania a postojov verejnosti k životnému prostrediu. Predmetom podpory budú nekomerčné aktivity realizované vo verejnom záujme. PO 2: Prechod z ekologickejšieho, nízkouhlíkového hospodárstva na hospodárstvo s nulovou bilanciou uhlíka a odolnú Európu vďaka presadzovaniu čistej a spravodlivej energetickej transformácie, zelených a modrých investícií, obehového hospodárstva, zmierňovania zmeny klímy a adaptácie na ňu, predchádzania rizikám a ich riadenia a udržateľnej mestskej mobility (vii) posilnenie ochrany a zachovanie prírody, biodiverzity a zelenej infraštruktúry, a to aj v mestských oblastiach, a zníženie všetkých foriem znečistenia Životné prostredie Medzi silné stránky podporovaného územia patrí vysoký podiel chránených území a tiež relatívne vysoký výskyt druhovo bohatých lesných porastov. Na druhej strane sa územie vyznačuje narušenou kvalitou životného prostredia, ktorá sa prejavuje najmä v nízkej kvalite ovzdušia a vody. Príčiny súčasného stavu je možné hľadať v intenzite priemyselnej činnosti, dopravy a poľnohospodárstva, a to predovšetkým v urbanizačnom pásme podporovaného územia. Dlhodobým záujmom obyvateľov regiónu, ale aj širokej verejnosti oboch štátov, je ochrana biodiverzity v týchto územiach a zlepšenie súčasného stavu životného prostredia. Keďže ide o oblasť, ktorú je možné zlepšiť aj prostredníctvom cezhraničnej spolupráce, tento špecifický cieľ bude podporovať spoločné aktivity zamerané na monitorovanie aktuálneho stavu biodiverzity a hľadanie vhodných riešení pre zlepšenie stavu druhov a biotopov. Intervencie podporia aj výmenu skúseností a realizáciu spoločných opatrení na zníženie znečistenia. V neposlednom rade bude tento špecifický cieľ zahŕňať aj spoločné informačné a osvetové aktivity pre verejnosť. Predmetom podpory budú nekomerčné aktivity realizované vo verejnom záujme. PO 4: Sociálnejšia a inkluzívnejšia Európa vykonávajúca Európsky pilier sociálnych práv (ii) zlepšenie rovnakého prístupu k inkluzívnym a kvalitným službám v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy a celoživotného vzdelávania rozvíjaním dostupnej infraštruktúry vrátane posilňovania odolnosti pre dištančné a online vzdelávanie Vzdelávanie Vzdelávacie systémy na oboch stranách hranice podporovaného územia čelia do veľkej miery podobným výzvam v oblasti obsahu aj foriem vzdelávania. K tradične nedostatočnej previazanosti vzdelávania s trhom práce a nízkemu záujmu o odborné vzdelávanie pribudli v súvislosti s pandémiou COVID-19 aj nové problémy spojené s dištančným vzdelávaním a sprievodnými sociálnopatologickými javmi. Zámerom tohto špecifického cieľa preto bude spoločne hľadať a testovať inovatívne riešenia na všetkých stupňoch vzdelávania (od predprimárneho až po vysoké školstvo), ktoré budú využívané na oboch stranách hranice. Pôjde 14 a odbornú prípravu predovšetkým o cezhraničnú výmenu poznatkov a skúseností medzi vzdelávacími inštitúciami, tvorbu spoločných obsahov, rozvoj digitálnych a didaktických zručností, cezhraničnú mobilitu žiakov, študentov aj učiteľov, ako aj spoluprácu so zamestnávateľmi a prevenciu sociálno-patologických javov u mladých ľudí. Väčšina týchto aktivít patrí medzi priority Deklarácie Osnabrück 2020. Predmetom podpory budú nekomerčné aktivity realizované vo verejnom záujme. PO 4: Sociálnejšia a inkluzívnejšia Európa vykonávajúca Európsky pilier sociálnych práv (vi) posilnenie úlohy kultúry a udržateľného cestovného ruchu v oblasti hospodárskeho rozvoja, sociálneho začlenenia a sociálnej inovácie Kultúra a cestovný ruch Mimoriadny kultúrno-historický potenciál podporovaného územia je príležitosťou na ďalší rozvoj cestovného ruchu. Predstavuje jednu z kľúčových oblastí spolupráce medzi prihraničnými regiónmi SR a ČR, a z tohto dôvodu bol dlhodobo podporovaný aj v rámci programu Interreg. Do roku 2019 takmer polovicu zahraničných návštevníkov českej časti programového územia tvorili občania susedných štátov, pričom najviac ich bolo zo Slovenska. Podobná situácia bola aj na slovenskej strane, kde približne polovicu zahraničných návštevníkov tvorili občania ČR, Poľska, Rakúska a Maďarska, a i tu dominovali hostia z ČR. Pandémia COVID-19 v rokoch 2020 a 2021 výrazným spôsobom zasiahla celý sektor cestovného ruchu. Program cezhraničnej spolupráce sa preto zameria na podporu tohto sektora, aby sa postupne vrátil k rozvoju spred začatia pandémie a návštevnosť regiónu mohla narastať. Intervencie v programovom období 2021 – 2027 budú zamerané najmä na prehĺbenie cezhraničnej spolupráce medzi jednotlivými turistickými destináciami v oblasti manažmentu a propagácie, s cieľom zvyšovať komplexnosť turistickej ponuky v regióne. Za týmto účelom bude možné podporiť aj zlepšenie technického stavu hmotného kultúrneho dedičstva, dovybavenie expozícií s cezhraničným významom a budovanie, resp. modernizáciu turistickej infraštruktúry. Predmetom podpory budú nekomerčné aktivity realizované vo verejnom záujme. ISO 1: Lepšia správa spolupráce ii) zvyšovanie efektivity verejnej správy podporou právnej a administratívnej spolupráce a spolupráce medzi Inštitucionál na spolupráca Cezhraničná inštitucionálna spolupráca medzi ČR a SR vychádza predovšetkým z historických väzieb vytvorených počas spoločného štátu a zo spoločného členstva v EÚ. Vďaka pomerne vysokej miere kompatibility systémov verejnej správy a príslušnej legislatívy na oboch stranách 15 občanmi, aktérmi občianskej spoločnosti a inštitúciami, najmä s ohľadom na riešenie právnych a iných prekážok v pohraničných regiónoch hranice sú mnohé subjekty zapojené do rôznych foriem spolupráce a veľa z nich má dlhoročných partnerov na opačnej strane hranice. Program cezhraničnej spolupráce ich bude naďalej podporovať, pričom sa zameria na identifikáciu a znižovanie administratívnych a legislatívnych prekážok v rôznych oblastiach života. Intervencie budú smerované najmä do vytvárania a ďalšieho rozvoja partnerstiev verejnej správy a spolupracujúcich subjektov. Predmetom podpory budú nekomerčné aktivity realizované vo verejnom záujme. ISO 1: Lepšia správa spolupráce iii) budovanie vzájomnej dôvery, najmä propagáciou akcií typu “ľudia ľuďom” Miestne iniciatívy – Fond malých projektov Pretrvávajúce sociálne väzby a kultúrna príbuznosť Čechov a Slovákov sú jednoznačne prínosom pre spoločné riešenie problémov v pohraničí. Popri inštitucionálnej spolupráci je však potrebný aj ďalší rozvoj na komunitnej úrovni, ktorá najviac prispieva k sociálnej a občianskej súdržnosti prihraničného regiónu. Za týmto účelom bude časť podpory smerovaná aj do spolupráce formou „ľudia ľuďom“, a to najmä prostredníctvom voľnočasových aktivít zameraných na posilnenie a podporu dobrých susedských vzťahov obyvateľstva. Tieto aktivity pomáhajú odstraňovať vzájomné predsudky a môžu tiež poskytovať priestor pre inovatívne nápady, ktoré môžu byť neskôr rozšírené formou väčších projektov. Predmetom podpory budú nekomerčné aktivity realizované vo verejnom záujme. 16 2. Priority Odkaz: článok 17 ods. 3 písm. d) a e) 2.1. Názov priority (opakuje sa pri každej priorite) Odkaz: článok 17 ods. 3 písm. d) 1.1 Životné prostredie 2.1.1. Špecifický cieľ (opakuje sa pre každý vybraný špecifický cieľ) Odkaz: článok 17 ods. 3 písm. e) (iv) Podpora adaptácie na zmenu klímy a prevencie rizika katastrof, ako aj odolnosti, a to s prihliadnutím na ekosystémové prístupy 2.1.2. Súvisiace typy akcií a ich očakávaný príspevok k uvedeným špecifickým cieľom a v relevantnom prípade k makroregionálnym stratégiám a stratégiám pre morské oblasti Odkaz: článok 17 ods. 3 písm. e) bod i), článok 17 ods. 9 písm. c) bod ii) Klimatické zmeny majú významný vplyv na životné prostredie a následne aj na hospodárstvo a kvalitu života. Napriek tomu, že sú vnímané ako globálny problém, je žiadúce podporovať aktivity zamerané na znižovanie ich dopadov aj na lokálnej úrovni. V rámci programu cezhraničnej spolupráce budú podporené spoločné aktivity, ktoré súvisia s prevenciou a odstraňovaním následkov prírodných katastrof a s podporou ekosystémov v ich prispôsobení sa klimatickým zmenám. V rámci tejto priority budú financované investičné aj neinvestičné aktivity. Typy akcií: Zber a výmena dát, informácií a skúseností: Zameranie podpory sa orientuje na zber a výmenu dát a informácií potrebných na predchádzanie negatívnych dopadov klimatických zmien, na zmapovanie aktuálnej situácie v tejto oblasti a transfer know-how v súvislosti s manažmentom katastrof zapríčinených klimatickými zmenami. Tento typ akcie zahŕňa napríklad: zber a vyhodnotenie klimatických dát a očakávaných dopadov zmeny klímy, tvorbu analýz, modelov a prognóz vývoja zmeny klímy v budúcnosti a výmenu skúseností v tejto oblasti (manažment katastrof – povodne, požiare, vodná erózia atď.). Realizácia spoločných stratégií a akčných plánov: Podporená bude tvorba spoločných stratégií a akčných plánov na zlepšenie životného prostredia, jeho prispôsobenie klimatickým zmenám a na predchádzanie negatívnych dopadov týchto zmien – predovšetkým však s dôrazom na realizáciu pilotných akcií. Tento typ akcie zahŕňa napríklad: realizáciu spoločných opatrení na predchádzanie vysychania vodných zdrojov a vodných ekosystémov, realizáciu spoločných stratégií a akčných plánov na prevenciu a odstraňovanie dôsledkov prírodných rizík (povodní, vodnej erózie, požiarov, inváznych druhov rastlín a živočíchov), tvorbu spoločných systémov integrovaného rizikového manažmentu. Zvyšovanie povedomia o zmierňovaní a prispôsobovaní sa zmene klímy: 17 Podpora sa zameriava na zvýšenie informovanosti u rôznych skupín obyvateľstva a praktických a konkrétnych krokoch, ktoré môžu prispieť k zníženiu negatívnych dopadov klimatických zmien. Tento typ akcie zahŕňa napríklad: zvyšovanie informovanosti o príčinách a dopadoch zmeny klímy s dôrazom na praktické využitie v každodennom živote, disemináciu príkladov dobrej praxe. Očakávané výsledky (príspevok k plneniu špecifického cieľa): Realizáciou spoločných aktivít budú posilnené väzby medzi príslušnými inštitúciami a odborníkmi na oboch stranách hranice, vďaka čomu budú môcť byť prijímané vhodné opatrenia a realizované pilotné projekty s cezhraničným presahom. Z dlhodobého hľadiska program prispeje k zníženiu negatívnych dopadov klimatických zmien v regióne a zvýši sa jeho odolnosť voči rizikám a nepriaznivým prírodným javom. Verejnosť bude viac informovaná o súčasnom stave klímy a dopadoch jej zmien a o konkrétnych a praktických možnostiach ich zmiernenia. Pre program INTERACT a ESPON: Odkaz: článok 17 ods. 9 písm. c) bod i) Definícia jediného prijímateľa alebo obmedzeného zoznamu prijímateľov a postupu udeľovania Irelevantné 2.1.3 Ukazovatele Odkaz: článok 17 ods. 3 písm. e) bod ii), článok 17 ods. 9 písm. c) bod iii) Tabuľka 2 Ukazovatele výstupov Priorita Špecifický cieľ ID [5] Ukazovateľ Merná jednotka [255] Čiastkový cieľ (2024) [200] Konečná cieľová hodnota (2029) [200] PO 2 iv RCO 81 Účasti na spoločných cezhraničných akciách Počet účastníkov 22 216 PO 2 iv RCO 83 Spoločne vypracované stratégie a akčné plány Počet stratégií/ akčných plánov 0 11 PO 2 iv RCO 84 Spoločne vypracované pilotné akcie vykonávané v rámci projektov Počet pilotných akcií 0 11 PO 2 iv RCO 87 Organizácie zapojené do cezhraničnej spolupráce Počet organizácií 4 37 PO 2 iv RCO 116 Spoločne vypracované riešenia Počet riešení 0 6 18 Tabuľka 3 Ukazovatele výsledkov Priorita Špecific ký cieľ ID Ukazovateľ Merná jednotka Východisková hodnota Referenčný rok Konečná cieľová hodnota (2029) Zdroj údajov Poznámky PO 2 iv RCR 79 Spoločné stratégie a akčné plány prijaté organizáciami Počet stratégií/ akčných plánov 0 2021 10 Monitorovací systém PO 2 iv RCR 84 Organizácie zapojené do cezhraničnej spolupráce po dokončení projektu Počet organizácií 0 2021 30 Monitorovací systém PO 2 iv RCR 85 Účasti na spoločných cezhraničných akciách po dokončení projektu Počet účastníkov 0 2021 43 Monitorovací systém PO 2 iv RCR 104 Riešenia prijaté alebo rozšírené organizáciami Počet riešení 0 2021 3 Monitorovací systém 2.1.4. Hlavné cieľové skupiny Odkaz: článok 17 ods. 3 písm. e) bod iii), článok 17 ods. 9 písm. c) bod iv) Hlavnými cieľovými skupinami sú subjekty, ktoré budú pozitívne ovplyvnené výsledkami realizovaných aktivít:  obyvatelia prihraničného regiónu,  návštevníci prihraničného regiónu. Cieľové skupiny môžu zahŕňať aj jednotlivé zložky verejného sektora, mimovládne neziskové organizácie a tiež organizácie zamerané na ochranu životného prostredia, vodné hospodárstvo, poľnohospodárstvo, lesníctvo a manažment katastrof. 2.1.5. Označenie konkrétneho cieľového územia vrátane plánovaného využívania integrovaných územných investícií (IÚI), miestneho rozvoja vedeného komunitou alebo ďalších územných nástrojov Odkaz: článok 17 ods. 3 písm. e) bod iv) Irelevantné 2.1.6. Plánované využitie finančných nástrojov Odkaz: článok 17 ods. 3 písm. e) bod v) Irelevantné 2.1.7. Orientačné rozdelenie zdrojov na programy EÚ podľa typu intervencie Odkaz: článok 17 ods. 3 písm. e) bod vi), článok 17 ods. 9 písm. c) bod v) 19 Tabuľka 4 Dimenzia 1 – oblasť intervencie Číslo priority Fond Špecifický cieľ Kód Suma (v EUR) PO 2 ERDF iv 058 Opatrenia v oblasti adaptácie na zmenu klímy a predchádzanie rizikám súvisiacim s klímou a ich riadenie: povodne a zosuvy pôdy (vrátane zvyšovania povedomia, civilnej ochrany a systémov na zvládanie katastrof, infraštruktúry a ekosystémových prístupov) 059 Opatrenia v oblasti adaptácie na zmenu klímy a predchádzanie rizikám súvisiacim s klímou a ich riadenie: požiare (vrátane zvyšovania povedomia, civilnej ochrany a systémov na zvládanie katastrof, infraštruktúry a ekosystémových prístupov) 060 Opatrenia v oblasti adaptácie na zmenu klímy a predchádzanie rizikám súvisiacim s klímou a ich riadenie: iné, napríklad búrky a suchá (vrátane zvyšovania povedomia, civilnej ochrany a systémov na zvládanie katastrof, infraštruktúry a ekosystémových prístupov) 064 Vodné hospodárstvo a ochrana vodných zdrojov (vrátane manažmentu povodia, osobitných opatrení na prispôsobenie sa zmene klímy, opätovné použitie, znižovania únikov) 10 366 418 Tabuľka 5 Dimenzia 2 – forma financovania Číslo priority Fond Špecifický cieľ Kód Suma (v EUR) PO 2 ERDF iv 01 Grant 10 366 418 Tabuľka 6 Dimenzia 3 – mechanizmus územnej realizácie a územné zameranie Číslo priority Fond Špecifický cieľ Kód Suma (v EUR) PO 2 ERDF iv 33 Žiadne územné zameranie 10 366 418 20 21 2.2.1. Špecifický cieľ (opakuje sa pre každý vybraný špecifický cieľ) Odkaz: článok 17 ods. 3 písm. e) (vii) Posilnenie ochrany a zachovanie prírody, biodiverzity a zelenej infraštruktúry, a to aj v mestských oblastiach, a zníženie všetkých foriem znečistenia 2.2.2. Súvisiace typy akcií a ich očakávaný príspevok k uvedeným špecifickým cieľom a v relevantnom prípade k makroregionálnym stratégiám a stratégiám pre morské oblasti Odkaz: článok 17 ods. 3 písm. e) bod i), článok 17 ods. 9 písm. c) bod ii) Vysoký podiel chránených území a významné zastúpenie druhovo bohatých lesných porastov vyžadujú cielené intervencie do ochrany biodiverzity na oboch stranách cezhraničného regiónu. V rámci tejto priority budú podporované spoločné aktivity zamerané na udržiavanie integrity biotopov, poskytovanie životného priestoru, ale aj priestoru pre migráciu živočíchov formou podpory budovania tzv. zelenej infraštruktúry a tiež formou opatrení na znižovanie znečistenia životného prostredia. Typy akcií: Zber a výmena dát, informácií a skúseností: Podpora sa zameriava na zber a výmenu dát a informácií potrebných na zmapovanie aktuálnej situácie v tejto oblasti a transfer know-how v súvislosti so zachovaním a obnovou biodiverzity v podporovanom území. Tento typ akcie zahŕňa napríklad: monitorovanie stavu a vývoja druhov a biotopov, tvorbu štúdií, analýz súvisiacich s ochranou biodiverzity (napr. výskyt inváznych druhov rastlín a živočíchov, stav rôznych foriem znečistenia) a spoločné hľadanie riešení, výmenu skúseností a dobrej praxe v oblasti využívania zelenej infraštruktúry a znižovaní znečistenia. Realizácia spoločných stratégií a akčných plánov: Podpora sa orientuje na tvorbu spoločných stratégií a akčných plánov na zachovanie a obnovu biodiverzity a znižovanie znečistenia – predovšetkým však s dôrazom na realizáciu pilotných akcií. Tento typ akcie zahŕňa napríklad: realizáciu spoločných opatrení smerujúcich k zlepšeniu stavu druhov a biotopov, realizáciu spoločných stratégií a akčných plánov podporujúcich budovanie a využívanie zelenej infraštruktúry. Osvetové aktivity o potrebe zachovania biodiverzity: Podporené bude zvyšovanie informovanosti rôznych skupín obyvateľstva o prínosoch budovania zelenej infraštruktúry a praktických a konkrétnych krokoch, ktoré môžu prispieť k zachovaniu biodiverzity a zníženiu znečistenia v podporovanom území. Tento typ akcie zahŕňa napríklad: zvyšovanie informovanosti o význame ochrany prírody a biodiverzity, disemináciu príkladov dobrej praxe. Očakávané výsledky (príspevok k plneniu špecifického cieľa): Realizácia spoločných aktivít prispeje k posilneniu existujúcich a vytvoreniu nových partnerstiev a sietí, ktoré prostredníctvom výmeny skúseností, spoločných akčných plánov a stratégií budú hľadať riešenia na udržanie biotopov a ochranu územia s vysokým stupňom biodiverzity. Spoločné projekty prispejú k zlepšenej kvalite životného prostredia v danom regióne, z ktorej budú profitovať obyvatelia aj návštevníci podporovaného územia. Výsledkom tejto priority bude aj lepšia informovanosť o stave životného prostredia a zvýšené povedomie obyvateľov o praktických spôsoboch ochrany prírody. 22 Pre program INTERACT a ESPON: Odkaz: článok 17 ods. 9 písm. c) bod i) Definícia jediného prijímateľa alebo obmedzeného zoznamu prijímateľov a postupu udeľovania Irelevantné 2.2.3. Ukazovatele Odkaz: článok 17 ods. 3 písm. e) bod ii), článok 17 ods. 9 písm. c) bod iii) Tabuľka 2 Ukazovatele výstupov Priorita Špecifický cieľ ID [5] Ukazovateľ Merná jednotka [255] Čiastkový cieľ (2024) [200] Konečná cieľová hodnota (2029) [200] PO 2 vii RCO 81 Účasti na spoločných cezhraničných akciách Počet účastníkov 20 199 PO 2 vii RCO 83 Spoločne vypracované stratégie a akčné plány Počet stratégií/ akčných plánov 0 10 PO 2 vii RCO 84 Spoločne vypracované pilotné akcie vykonávané v rámci projektov Počet pilotných akcií 0 10 PO 2 vii RCO 87 Organizácie zapojené do cezhraničnej spolupráce Počet organizácií 3 34 PO 2 vii RCO 116 Spoločne vypracované riešenia Počet riešení 0 6 Tabuľka 3 Ukazovatele výsledkov Priorita Špecific ký cieľ ID Ukazovateľ Merná jednotka Východisková hodnota Referenčný rok Konečná cieľová hodnota (2029) Zdroj údajov Poznám ky PO 2 vii RCR 79 Spoločné stratégie a akčné plány prijaté organizáciami Počet stratégií/ akčných plánov 0 2021 9 Monitorovací systém PO 2 vii RCR 84 Organizácie zapojené do cezhraničnej spolupráce po dokončení projektu Počet organizácií 0 2021 27 Monitorovací systém PO 2 vii RCR 85 Účasti na spoločných cezhraničných akciách po dokončení projektu Počet účastníkov 0 2021 40 Monitorovací systém PO 2 vii RCR 104 Riešenia prijaté alebo rozšírené organizáciami Počet riešení 0 2021 3 Monitorovací systém 23 2.2.4. Hlavné cieľové skupiny Odkaz: článok 17 ods. 3 písm. e) bod iii), článok 17 ods. 9 písm. c) bod iv) Hlavnými cieľovými skupinami sú subjekty, ktoré budú pozitívne ovplyvnené výsledkami realizovaných aktivít:  obyvatelia prihraničného regiónu,  návštevníci prihraničného regiónu. Cieľové skupiny môžu zahŕňať aj jednotlivé zložky verejného sektora, mimovládne neziskové organizácie a tiež organizácie zamerané na ochranu životného prostredia, biodiverzity a zelenej infraštruktúry. 2.2.5. Označenie konkrétneho cieľového územia vrátane plánovaného využívania integrovaných územných investícií (IÚI), miestneho rozvoja vedeného komunitou alebo ďalších územných nástrojov Odkaz: článok 17 ods. 3 písm. e) bod iv) Irelevantné 2.2.6. Plánované využitie finančných nástrojov Odkaz: článok 17 ods. 3 písm. e) bod v) Irelevantné 2.2.7. Orientačné rozdelenie zdrojov na programy EÚ podľa typu intervencie Odkaz: článok 17 ods. 3 písm. e) bod vi), článok 17 ods. 9 písm. c) bod v) Tabuľka 4 Dimenzia 1 – oblasť intervencie Číslo priority Fond Špecifický cieľ Kód Suma (v EUR) PO 2 ERDF vii 079 Ochrana prírody a biodiverzity, prírodné dedičstvo a zdroje, zelená a modrá infraštruktúra 9 569 002 Tabuľka 5 Dimenzia 2 – forma financovania Číslo priority Fond Špecifický cieľ Kód Suma (v EUR) PO 2 ERDF vii 01 Grant 9 569 002 24 Tabuľka 6 Dimenzia 3 –mechanizmus územnej realizácie a územné zameranie Číslo priority Fond Špecifický cieľ Kód Suma (v EUR) PO 2 ERDF vii 33 Žiadne územné zameranie 9 569 002 25 2.3 Názov priority (opakuje sa pri každej priorite) Odkaz: článok 17 ods. 3 písm. d) 2.1 Vzdelávanie 2.3.1. Špecifický cieľ (opakuje sa pre každý vybraný špecifický cieľ) Odkaz: článok 17 ods. 3 písm. e) (ii) Zlepšenie rovnakého prístupu k inkluzívnym a kvalitným službám v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy a celoživotného vzdelávania rozvíjaním dostupnej infraštruktúry vrátane posilňovania odolnosti pre dištančné a online vzdelávanie a odbornú prípravu 2.3.2. Súvisiace typy akcií a ich očakávaný príspevok k uvedeným špecifickým cieľom a v relevantnom prípade k makroregionálnym stratégiám a stratégiám pre morské oblasti Odkaz: článok 17 ods. 3 písm. e) bod i), článok 17 ods. 9 písm. c) bod ii) Prihraničné regióny česko-slovenského pohraničia sú charakteristické pomerne dobre rozvinutou infraštruktúrou škôl na všetkých stupňoch ISCED. Napriek uspokojivej kvalite základného školstva a dostatočnej profilizácii stredného a vysokého školstva existuje potenciál pre zlepšenie v oblasti všetkých stupňov vzdelávania formou cezhraničnej spolupráce. V rámci tejto priority budú financované neinvestičné aktivity. V odôvodnených prípadoch je možné obstarať aj nevyhnutné vybavenie na realizáciu aktivít, avšak nesmie predstavovať významnú časť rozpočtu projektu. Typ akcie: Výmena vedomostí, skúseností, odborných poznatkov a dobrej praxe medzi vzdelávacími inštitúciami na všetkých stupňoch vzdelávania od predprimárneho až po vysoké školstvo: S cieľom skvalitnenia obsahu vzdelávania bude podporovaná spolupráca zameraná nielen na rozvoj mäkkých zručností, ale i odborných tematík. Spolupráca bude zameraná na hľadanie spoločných tém a záujmov vzdelávacieho procesu v cezhraničnom kontexte; predpokladom zrealizovaných výstupov je preto ich využívanie na oboch stranách hranice. S cieľom skvalitnenia foriem vzdelávania bude podporované zavádzanie a posilňovanie inovatívnych spôsobov vzdelávania a nových didaktických prístupov, vrátane špecifických foriem vzdelávania ako napríklad práca s talentmi, so žiakmi/ študentmi so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami či praktické vyučovanie. Tento typ akcie zahŕňa napríklad: vytváranie spoločných vzdelávacích materiálov a obsahov, podpora rozvoja digitálnych zručností vrátane bezpečnosti na internete a prevencie sociálnopatologických javov (kybernetická šikana, diskriminácia atď.), aktivity zamerané na zvýšenie využívania inovatívnych a nových foriem a postupov vrátane online a dištančného vzdelávania (napr. odborné stáže, spoločné vzdelávacie aktivity), aktivity podporujúce mobilitu žiakov a študentov (medzi vzdelávacími inštitúciami) a mobilitu učiteľov, aktivity podporujúce spoluprácu so zamestnávateľmi s cieľom zvýšiť kvalitu a adresnosť duálneho a profesijne orientovaného vzdelávania. Očakávané výsledky (príspevok k plneniu špecifického cieľa): Cezhraničná spolupráca a výmena skúseností, poznatkov a dobrej praxe prispeje k skvalitneniu vzdelávania (jeho obsahu i foriem) a k zvýšenej prepojenosti vzdelávania na špecifické potreby prihraničného regiónu. 26 Pre program INTERACT a ESPON: Odkaz: článok 17 ods. 9 písm. c) bod i) Definícia jediného prijímateľa alebo obmedzeného zoznamu prijímateľov a postupu udeľovania Irelevantné 2.3.3. Ukazovatele Odkaz: článok 17 ods. 3 písm. e) bod ii), článok 17 ods. 9 písm. c) bod iii) Tabuľka 2 Ukazovatele výstupov Priorita Špecifický cieľ ID [5] Ukazovateľ Merná jednotka [255] Čiastkový cieľ (2024) [200] Konečná cieľová hodnota (2029) [200] PO 4 ii RCO 85 Účasti v spoločných systémoch odbornej prípravy Počet účastníkov 416 4 163 PO 4 ii RCO 87 Organizácie zapojené do cezhraničnej spolupráce Počet organizácií 7 68 Tabuľka 3 Ukazovatele výsledkov Priorita Špecific ký cieľ ID Ukazovateľ Merná jednotka Východisková hodnota Referenčný rok Konečná cieľová hodnota (2029) Zdroj údajov Poznámky PO 4 ii RCR 81 Dotvorenia spoločných systémov odbornej prípravy Počet účastníkov 0 2021 3 330 Monitorovací systém PO 4 ii RCR 84 Organizácie zapojené do cezhraničnej spolupráce po dokončení projektu Počet organizácií 0 2021 54 Monitorovací systém 2.3.4. Hlavné cieľové skupiny Odkaz: článok 17 ods. 3 písm. e) bod iii), článok 17 ods. 9 písm. c) bod iv) Hlavnými cieľovými skupinami sú subjekty, ktoré budú pozitívne ovplyvnené výsledkami realizovaných aktivít:  obyvatelia prihraničného regiónu,  návštevníci prihraničného regiónu. Cieľové skupiny môžu zahŕňať aj jednotlivé zložky verejného sektora, mimovládne neziskové organizácie a tiež vzdelávacie inštitúcie/ školy či mikro, malé, stredné a veľké podniky. 27 2.3.5. Označenie konkrétneho cieľového územia vrátane plánovaného využívania integrovaných územných investícií (IÚI), miestneho rozvoja vedeného komunitou alebo ďalších územných nástrojov Odkaz: článok 17 ods. 3 písm. e) bod iv) Irelevantné 2.3.6. Plánované využitie finančných nástrojov Odkaz: článok 17 ods. 3 písm. e) bod v) Irelevantné 2.3.7. Orientačné rozdelenie zdrojov na programy EÚ podľa typu intervencie Odkaz: článok 17 ods. 3 písm. e) bod vi), článok 17 ods. 9 písm. c) bod v) Tabuľka 4 Dimenzia 1 – oblasť intervencie Číslo priority Fond Špecifický cieľ Kód Suma (v EUR) PO 4 ERDF ii 145 Podpora rozvoja digitálnych zručností 148 Podpora vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve (okrem infraštruktúry) 149 Podpora primárneho a sekundárneho vzdelávania (okrem infraštruktúry) 150 Podpora terciárneho vzdelávania (okrem infraštruktúry) 7 176 751 Tabuľka 5 Dimenzia 2 – forma financovania Číslo priority Fond Špecifický cieľ Kód Suma (v EUR) PO 4 ERDF ii 01 Grant 7 176 751 Tabuľka 6 Dimenzia 3 –mechanizmus územnej realizácie a územné zameranie Číslo priority Fond Špecifický cieľ Kód Suma (v EUR) PO 4 ERDF ii 33 Žiadne územné zameranie 7 176 751 28 2.4. Názov priority (opakuje sa pri každej priorite) Odkaz: článok 17 ods. 3 písm. d) 2.2 Kultúra a cestovný ruch 2.4.1. Špecifický cieľ (opakuje sa pre každý vybraný špecifický cieľ) Odkaz: článok 17 ods. 3 písm. e) (vi) Posilnenie úlohy kultúry a udržateľného cestovného ruchu v oblasti hospodárskeho rozvoja, sociálneho začlenenia a sociálnej inovácie 2.4.2. Súvisiace typy akcií a ich očakávaný príspevok k uvedeným špecifickým cieľom a v relevantnom prípade k makroregionálnym stratégiám a stratégiám pre morské oblasti Odkaz: článok 17 ods. 3 písm. e) bod i), článok 17 ods. 9 písm. c) bod ii) Hospodárske a sociálne dôsledky vyplývajúce z cestovných obmedzení z dôvodu pandémie COVID-19 v rokoch 2020 a 2021 významne zasiahli aj sektor cestovného ruchu a znížili cezhraničnú turistickú mobilitu takmer na nulu. Program cezhraničnej spolupráce preto nadväzuje na podporu tohto sektora v predchádzajúcich programových obdobiach a osobitne sa zameriava na využitie potenciálu kultúry a cestovného ruchu pri posilňovaní hospodárskeho rozvoja, sociálneho začlenenia a sociálnej inovácie ako na jeden z nástrojov zmierňovania dopadov pandémie a zvyšovania odolnosti regiónu. V rámci tejto priority budú financované investičné aj neinvestičné aktivity. Jej súčasťou bude aj Fond malých projektov zameraný na menšie investície do infraštruktúry. Typy akcií: Zachovanie a obnova kultúrneho a prírodného dedičstva: V rámci tohto typu akcie bude kladený dôraz na prepájanie existujúcich pamiatok a služieb na oboch stranách podporovaného územia a investičné aktivity na zachovanie, či obnovu hmotného a nehmotného kultúrneho dedičstva, ktoré má cezhraničný význam. Bude preto možné podporiť aktivity na zlepšenie technického stavu hmotného kultúrneho dedičstva a dovybavenie expozícií kultúrnych, technických a prírodných pamiatok s cezhraničným významom. V rámci tohto typu akcie budú podporené aj aktivity zamerané na zachovanie, modernizáciu a budovanie turistickej infraštruktúry, ktorá umožní prepájanie atraktivít v území (cyklistická, pešia, vodná, bežecká infraštruktúra, odpočívadlá, rozhľadne, informačné a navigačné systémy, riešenia pre uloženie a parkovanie bicyklov či nabíjanie elektrobicyklov, elektrokolobežiek, elektromotocyklov). Tento typ akcie zahŕňa napríklad: aktivity zamerané na zachovanie a zlepšenie technického stavu hmotného kultúrneho dedičstva a prírodných pamiatok, aktivity na vybudovanie zázemia pre zachovanie a rozvoj nehmotného kultúrneho dedičstva vrátane jeho digitalizácie, aktivity zamerané na vytvorenie komplexnej turistickej ponuky v prihraničí (napr. prepojenie určitého typu pamiatok formou náučných chodníkov, tematických ciest), aktivity zamerané na zachovanie, modernizáciu a budovanie turistickej infraštruktúry. Spolupráca a výmena skúseností pri vytváraní a propagácii komplexných produktov cestovného ruchu: Dôležitou súčasťou podpory budú neinvestičné aktivity s cieľom zvyšovania povedomia a informovanosti verejnosti o dostupných produktoch a službách cestovného ruchu. Podpora bude smerovať aj na zatraktívnenie produktov cestovného ruchu a destinácií a posilnenie destinačného manažmentu s cieľom podporiť spoločné stratégie a aktivity zahrňujúce spoločné činnosti v oblasti marketingu a propagácie, výmenu informácií a know-how 29 v oblasti systémov kvality, zvyšovanie atraktívnosti produktov a služieb pre návštevníkov, či vytváranie spoločných produktov a destinácií pod jednotným označením. Tento typ akcie zahŕňa napríklad: aktivity posilňujúce informovanosť o možnostiach využívania kultúrneho a prírodného dedičstva v prihraničí vrátane inovatívnych a digitálnych prístupov, realizáciu spoločných aktivít a stratégií zahrňujúcich integráciu destinácií, spoluprácu v oblasti vzdelávania pracovníkov cestovného ruchu, výmenu know-how a podobne. Očakávané výsledky (príspevok k plneniu špecifického cieľa): Výsledkom podporených aktivít bude zvýšená ponuka turistických atraktivít a zvýšený počet a kvalita služieb v cestovnom ruchu v cezhraničnom regióne. Celý sektor sa postupne vráti ku kontinuálnemu rozvoju spred začatia pandémie COVID-19. Turistické destinácie budú lepšie riadené a propagované, a to aj prostredníctvom posilnených cezhraničných väzieb, spoločných produktov a inovatívnych riešení. Následkom týchto faktorov bude opäť postupne narastať návštevnosť regiónu, čo sa prejaví aj v podobe ekonomických a sociálnych výhod pre obyvateľov územia. Pre program INTERACT a ESPON: Odkaz: článok 17 ods. 9 písm. c) bod i) Definícia jediného prijímateľa alebo obmedzeného zoznamu prijímateľov a postupu udeľovania Irelevantné 2.4.3. Ukazovatele Odkaz: článok 17 ods. 3 písm. e) bod ii), článok 17 ods. 9 písm. c) bod iii) Tabuľka 2 Ukazovatele výstupov Priorita Špecifický cieľ ID [5] Ukazovateľ Merná jednotka [255] Čiastkový cieľ (2024) [200] Konečná cieľová hodnota (2029) [200] PO 4 vi RCO 77 Počet podporovaných kultúrnych a turistických lokalít Počet lokalít 0 85 PO 4 vi Celková dĺžka novovybudovaných alebo zmodernizovaných cyklistických ciest a turistických chodníkov km 0 41 PO 4 vi RCO 87 Organizácie zapojené do cezhraničnej spolupráce Počet organizácií 12 122 30 Tabuľka 3 Ukazovatele výsledkov Priorita Špecific ký cieľ ID Ukazovateľ Merná jednotka Východisková hodnota Referenčný rok Konečná cieľová hodnota (2029) Zdroj údajov Poznámky PO 4 vi RCR 77 Návštevníci podporovaných kultúrnych a turistických lokalít Počet návštevníkov 1 054 044 2019 1 391 332 Monitorovací systém PO 4 vi RCR 84 Organizácie zapojené do cezhraničnej spolupráce po dokončení projektu Počet organizácií 0 2021 98 Monitorovací systém 2.4.4. Hlavné cieľové skupiny Odkaz: článok 17 ods. 3 písm. e) bod iii), článok 17 ods. 9 písm. c) bod iv) Hlavnými cieľovými skupinami sú subjekty, ktoré budú pozitívne ovplyvnené výsledkami realizovaných aktivít:  obyvatelia prihraničného regiónu,  návštevníci prihraničného regiónu. Cieľové skupiny môžu zahŕňať aj jednotlivé zložky verejného sektora, mimovládne neziskové organizácie a tiež inštitúcie pôsobiace v kultúre a cestovnom ruchu. 2.4.5. Označenie konkrétneho cieľového územia vrátane plánovaného využívania integrovaných územných investícií (IÚI), miestneho rozvoja vedeného komunitou alebo ďalších územných nástrojov Odkaz: článok 17 ods. 3 písm. e) bod iv) Irelevantné 2.4.6. Plánované využitie finančných nástrojov Odkaz: článok 17 ods. 4 písm. e) bod v) Irelevantné 2.4.7. Orientačné rozdelenie zdrojov na programy EÚ podľa typu intervencie Odkaz: článok 17 ods. 3 písm. e) bod vi), článok 17 ods. 9 písm. c) bod v) Tabuľka 4 Dimenzia 1 – oblasť intervencie Číslo priority Fond Špecifický cieľ Kód Suma (v EUR) PO 4 ERDF vi 165 Ochrana, rozvoj a podpora aktív verejného cestovného ruchu a služieb cestovného ruchu 166 Ochrana, rozvoj a podpora kultúrneho dedičstva a kultúrnych 43 060 507 31 služieb 167 Ochrana, rozvoj a podpora prírodného dedičstva a ekoturizmu, iných než týkajúcich sa lokalít Natura 2000 Tabuľka 5 Dimenzia 2 – forma financovania Číslo priority Fond Špecifický cieľ Kód Suma (v EUR) PO 4 ERDF vi 01 Grant 43 060 507 Tabuľka 6 Dimenzia 3 –mechanizmus územnej realizácie a územné zameranie Číslo priority Fond Špecifický cieľ Kód Suma (v EUR) PO 4 ERDF vi 33 Žiadne územné zameranie 43 060 507 32 2.5. Názov priority (opakuje sa pri každej priorite) Odkaz: článok 17 ods. 3 písm. d) 3.1 Inštitucionálna spolupráca 2.5.1. Špecifický cieľ (opakuje sa pre každý vybraný špecifický cieľ) Odkaz: článok 17 ods. 3 písm. e) (ii) Zvyšovanie efektivity verejnej správy podporou právnej a administratívnej spolupráce a spolupráce medzi občanmi, aktérmi občianskej spoločnosti a inštitúciami, najmä s ohľadom na riešenie právnych a iných prekážok v pohraničných regiónoch 2.5.2. Súvisiace typy akcií a ich očakávaný príspevok k uvedeným špecifickým cieľom a v relevantnom prípade k makroregionálnym stratégiám a stratégiám pre morské oblasti Odkaz: článok 17 ods. 3 písm. e) bod i), článok 17 ods. 9 písm. c) bod ii) Napriek pomerne vysokej miere kompatibility systémov verejnej správy a príslušnej legislatívy medzi Českou a Slovenskou republikou existuje výrazný priestor na posilnenie a prehĺbenie ich inštitucionálnej spolupráce a zvýšenie efektívnosti verejnej správy a ďalších spolupracujúcich subjektov, a to najmä v prihraničných regiónoch, ktoré sú najviac zasiahnuté deliacou funkciou štátnych hraníc. V rámci tejto priority budú financované neinvestičné aktivity. V odôvodnených prípadoch je možné obstarať aj nevyhnutné vybavenie na realizáciu aktivít, avšak nesmie predstavovať významnú časť rozpočtu projektu. Typ akcie: Spolupráca verejnej správy a spolupracujúcich subjektov na oboch stranách prihraničného územia: Tento typ akcie zahŕňa napríklad: aktivity podporujúce vytváranie a upevňovanie partnerstiev, sietí a podporných cezhraničných štruktúr, aktivity podporujúce výmenu skúseností a dobrej praxe inštitúcií verejnej správy a spolupracujúcich subjektov v rôznych oblastiach, aktivity zamerané na identifikáciu a znižovanie administratívnych bariér cezhraničnej spolupráce (napr. v oblasti zamestnávania osôb z druhého štátu, uznávania vzdelania a kvalifikácií, poskytovania sociálnych služieb a zdravotnej starostlivosti). Očakávané výsledky (príspevok k plneniu špecifického cieľa): Výsledkom podporených aktivít bude posilnenie existujúcich a vytvorenie nových partnerstiev, ktoré budú spoločne hľadať riešenia právnych a iných prekážok v prihraničných regiónoch. Výmenou skúseností a príkladmi dobrej praxe sa vytvoria efektívnejšie mechanizmy verejnej správy, a tým budú v územiach s funkčnými cezhraničnými väzbami znížené administratívne prekážky a obmedzená deliaca funkcia štátnej hranice. Pre program INTERACT a ESPON: Odkaz: článok 17 ods. 9 písm. c) bod i) Definícia jediného prijímateľa alebo obmedzeného zoznamu prijímateľov a postupu udeľovania Irelevantné 33 2.5.3. Ukazovatele Odkaz: článok 17 ods. 3 písm. e) bod ii), článok 17 ods. 9 písm. c) bod iii) Tabuľka 2 Ukazovatele výstupov Priorita Špecifický cieľ ID [5] Ukazovateľ Merná jednotka [255] Čiastkový cieľ (2024) [200] Konečná cieľová hodnota (2029) [200] ISO 1 ii RCO 87 Organizácie zapojené do cezhraničnej spolupráce Počet organizácií 4 41 ISO 1 ii RCO 117 Riešenia identifikovaných cezhraničných právnych alebo administratívnych prekážok Počet riešení 0 1 Tabuľka 3 Ukazovatele výsledkov Priorita Špecific ký cieľ ID Ukazovateľ Merná jednotka Východisková hodnota Referenčný rok Konečná cieľová hodnota (2029) Zdroj údajov Poznámky ISO 1 ii RCR 84 Organizácie zapojené do cezhraničnej spolupráce po dokončení projektu Počet organizácií 0 2021 33 Monitorovací systém ISO 1 ii RCR 104 Riešenia prijaté alebo rozšírené organizáciami Počet riešení 0 2021 1 Monitorovací systém 2.5.4. Hlavné cieľové skupiny Odkaz: článok 17 ods. 3 písm. e) bod iii), článok 17 ods. 9 písm. c) bod iv) Hlavnými cieľovými skupinami sú subjekty, ktoré budú pozitívne ovplyvnené výsledkami realizovaných aktivít:  obyvatelia prihraničného regiónu,  návštevníci prihraničného regiónu. Cieľové skupiny môžu zahŕňať aj jednotlivé zložky verejného sektora a mimovládne neziskové organizácie. 2.5.5. Označenie konkrétneho cieľového územia vrátane plánovaného využívania integrovaných územných investícií (IÚI), miestneho rozvoja vedeného komunitou alebo ďalších územných nástrojov Odkaz: článok 17 ods. 3 písm. e) bod iv) Irelevantné 2.5.6. Plánované využitie finančných nástrojov Odkaz: článok 17 ods. 3 písm. e) bod v) Irelevantné 34 2.5.7. Orientačné rozdelenie zdrojov na programy EÚ podľa typu intervencie Odkaz: článok 17 ods. 3 písm. e) bod vi), článok 17 ods. 9 písm. c) bod v) Tabuľka 4 Dimenzia 1 – oblasť intervencie Číslo priority Fond Špecifický cieľ Kód Suma (v EUR) ISO 1 ERDF ii 171 Posilňovanie spolupráce s partnermi v rámci členského štátu aj mimo neho 173 Podpora inštitucionálnej kapacity orgánov verejnej moci a zainteresovaných strán s cieľom realizovať projekty a iniciatívy územnej spolupráce v cezhraničnom, nadnárodnom, námornom a medziregionálnom kontexte 4 784 501 Tabuľka 5 Dimenzia 2 – forma financovania Číslo priority Fond Špecifický cieľ Kód Suma (v EUR) ISO 1 ERDF ii 01 Grant 4 784 501 Tabuľka 6 Dimenzia 3 –mechanizmus územnej realizácie a územné zameranie Číslo priority Fond Špecifický cieľ Kód Suma (v EUR) ISO 1 ERDF ii 33 Žiadne územné zameranie 4 784 501 35 2.6. Názov priority (opakuje sa pri každej priorite) Odkaz: článok 17 ods. 3 písm. d) 3.2 Miestne iniciatívy 2.6.1. Špecifický cieľ (opakuje sa pre každý vybraný špecifický cieľ) Odkaz: článok 17 ods. 3 písm. e) (iii) Budovanie vzájomnej dôvery, najmä propagáciou akcií typu “ľudia ľuďom” 2.6.2. Súvisiace typy akcií a ich očakávaný príspevok k uvedeným špecifickým cieľom a v relevantnom prípade k makroregionálnym stratégiám a stratégiám pre morské oblasti Odkaz: článok 17 ods. 3 písm. e) bod i), článok 17 ods. 9 písm. c) bod ii) Miestne iniciatívy cezhraničnej spolupráce sú zamerané predovšetkým na vzájomné spoznávanie sa obyvateľov prihraničných regiónov a budovanie dôvery medzi nimi. Aktivity sa budú realizovať prostredníctvom nástroja people-to-people v rámci Fondu malých projektov. Ich cieľom je vytvárať podmienky na vzájomné stretávanie sa a spoločné trávenie času obyvateľov všetkých vekových kategórií, predovšetkým prostredníctvom voľnočasových a vzdelávacích aktivít. Sú spravidla dostupné pre široký okruh cieľových skupín na menšom geografickom území, pričom dokážu flexibilne podporovať individuálne aj skupinové iniciatívy s dôrazom na cezhraničné výmeny a spoluprácu. Prínosom týchto projektov pre konkrétnych ľudí žijúcich v prihraničných regiónoch je nadobudnutie povedomia o kultúre a zručnostiach susediacich regiónov, znižovanie jazykovej bariéry, získavanie užitočných informácií a kontaktov, ako aj športové vyžitie a zábava. V rámci tejto priority budú financované neinvestičné aktivity. V odôvodnených prípadoch je možné obstarať aj nevyhnutné vybavenie na realizáciu aktivít, avšak nesmie predstavovať významnú časť rozpočtu projektu. Typ akcie: Vytváranie nových a upevňovanie existujúcich partnerstiev, sietí a cezhraničných štruktúr vrátane činností zameraných na voľnočasové a záujmové aktivity: Tento typ akcie zahŕňa napríklad: aktivity podporujúce sociálne, športové a kultúrne kontakty v cezhraničnom území, spoločné aktivity v rôznych oblastiach (napr. história, kultúra, umenie, príroda, technológie, zdravie, životný štýl), aktivity podporujúce zapájanie obyvateľov do správy vecí verejných. Očakávané výsledky (príspevok k plneniu špecifického cieľa): Výsledkom podporených aktivít budú užšie osobné a pracovné vzťahy medzi obyvateľmi prihraničných regiónov. Intervencie tým prispejú k budovaniu vzájomnej dôvery a tolerancie na oboch stranách hranice. Intenzívne kultúrne a spoločenské kontakty sú tiež významným predpokladom ďalšieho rozvoja ekonomiky a postupného zvyšovania kvality života v programovom území. Pre program INTERACT a ESPON: Odkaz: článok 17 ods. 9 písm. c) bod i) Definícia jediného prijímateľa alebo obmedzeného zoznamu prijímateľov a postupu udeľovania Irelevantné 2.6.3. Ukazovatele Odkaz: článok 17 ods. 3 písm. e) bod ii), článok 17 ods. 9 písm. c) bod iii) 36 Tabuľka 2 Ukazovatele výstupov Priorita Špecifický cieľ ID [5] Ukazovateľ Merná jednotka [255] Čiastkový cieľ (2024) [200] Konečná cieľová hodnota (2029) [200] ISO 1 iii RCO 81 Účasti na spoločných cezhraničných akciách Počet účastníkov 0 3 419 ISO 1 iii RCO 87 Organizácie zapojené do cezhraničnej spolupráce Počet organizácií 0 128 ISO 1 iii RCO 115 Spoločne organizované cezhraničné verejné podujatia Počet podujatí 0 42 Tabuľka 3 Ukazovatele výsledkov Priorita Špecific ký cieľ ID Ukazovateľ Merná jednotka Východisková hodnota Referenčný rok Konečná cieľová hodnota (2029) Zdroj údajov Poznámky ISO 1 iii RCR 84 Organizácie zapojené do cezhraničnej spolupráce po dokončení projektu Počet organizácií 0 2021 51 Monitorovací systém ISO 1 iii RCR 85 Účasti na spoločných cezhraničných akciách po dokončení projektu Počet účastníkov 0 2021 342 Monitorovací systém 2.6.4. Hlavné cieľové skupiny Odkaz: článok 17 ods. 3 písm. e) bod iii), článok 17 ods. 9 písm. c) bod iv) Hlavnými cieľovými skupinami sú subjekty, ktoré budú pozitívne ovplyvnené výsledkami realizovaných aktivít:  obyvatelia prihraničného regiónu,  návštevníci prihraničného regiónu. Cieľové skupiny môžu zahŕňať aj jednotlivé zložky verejného sektora a mimovládne neziskové organizácie. 2.6.5. Označenie konkrétneho cieľového územia vrátane plánovaného využívania integrovaných územných investícií (IÚI), miestneho rozvoja vedeného komunitou alebo ďalších územných nástrojov Odkaz: článok 17 ods. 3 písm. e) bod iv) Irelevantné 2.6.6. Plánované využitie finančných nástrojov Odkaz: článok 17 ods. 3 písm. e) bod v) Irelevantné 37 2.6.7. Orientačné rozdelenie zdrojov na programy EÚ podľa typu intervencie Odkaz: článok 17 ods. 3 písm. e) bod vi), článok 17 ods. 9 písm. c) bod v) Tabuľka 4 Dimenzia 1 – oblasť intervencie Číslo priority Fond Špecifický cieľ Kód Suma (v EUR) ISO 1 ERDF iii 171 Posilňovanie spolupráce s partnermi v rámci členského štátu aj mimo neho 4 784 501 Tabuľka 5 Dimenzia 2 – forma financovania Číslo priority Fond Špecifický cieľ Kód Suma (v EUR) ISO 1 ERDF iii 01 Grant 4 784 501 Tabuľka 6 Dimenzia 3 –mechanizmus územnej realizácie a územné zameranie Číslo priority Fond Špecifický cieľ Kód Suma (v EUR) ISO 1 ERDF iii 33 Žiadne územné zameranie 4 784 501 38 3. Finančný plán Odkaz: článok 17 ods. 3 písm. f) 3.1 Finančné rozpočtové prostriedky podľa roku Odkaz: článok 17 ods. 3 písm. g) bod i), článok 17 ods. 4 písm. a) až d) Tabuľka 7 Fond 2021 2022 2023 2024 2025 2026 2027 Spolu EFRR (cieľ územná spolupráca) 11 477 044 11 706 585 11 940 717 12 179 531 12 423 121 12 671 584 12 925 016 85 323 597 IPA III CBC NDICI-CBC IPA III NDICI PZKÚ Fondy Interreg Spolu 11 477 044 11 706 585 11 940 717 12 179 531 12 423 121 12 671 584 12 925 016 85 323 597 39 3.2 Celkové finančné rozpočtové prostriedky podľa fondu a národného spolufinancovania Odkaz: článok 17 ods. 3 písm. f) bod ii), článok 17 ods. 4 písm. a) až d) Tabuľka 8 Číslo cieľa politiky Priorita Fond (podľa potreby) Základ pre výpočet podpory EÚ (celkové oprávnené náklady alebo verejný príspevok) Príspevok EÚ (a)=(a1)+(a2) Orientačné rozdelenie príspevku EÚ Národný príspevok (b) = (c) + (d) Orientačné rozdelenie národného príspevku Spolu (e) = (a) + (b) Miera spoluf inanco vania (f) = (a)/(e) Príspe vky tretích krajín (pre inform áciu) bez technickej pomoci podľa článku 27 ods. 1 a1) pre technickú pomoc podľa článku 27 ods. 1 a) Národný verejný príspevok c) Národný súkromný príspevok d) 2 1.1 Životné prostredi e EFRR Celkové oprávnené náklady 21 330 899 19 935 420 1 395 479 5 332 725 4 692 798 639 927 26 663 624 80% 0 4 2.1 Vzdeláv anie EFRR Celkové oprávnené náklady 7 679 124 7 176 751 502 373 1 919 781 1 689 407 230 374 9 598 905 80% 0 4 2.2 Kultúra a cestovný ruch EFRR Celkové oprávnené náklady 46 074 742 43 060 507 3 014 235 11 518 686 10 136 443 1 382 242 57 593 428 80% 0 ISO1 3.1 Inštitucio nálna spoluprá ca EFRR Celkové oprávnené náklady 5 119 416 4 784 501 334 915 1 279 854 1 126 271 153 582 6 399 270 80% 0 ISO1 3.2 Miestne iniciatívy EFRR Celkové oprávnené náklady 5 119 416 4 784 501 334 915 1 279 854 1 126 271 153 582 6 399 270 80% 0 Spolu Všetky fondy Celkové oprávnené náklady 85 323 597 79 741 679 5 581 918 21 330 899 18 771 191 2 559 708 106 654 496 80% 0 EFRR Celkové oprávnené náklady 85 323 597 79 741 679 5 581 918 21 330 899 18 771 191 2 559 708 106 654 496 80% 0 Spolu Všetky fondy Celkové oprávnené náklady 85 323 597 79 741 679 5 581 918 21 330 899 18 771 191 2 559 708 106 654 496 80% 0 40 4. Akcie uskutočnené na zapojenie príslušných programových partnerov do prípravy programu Interreg a úloha týchto partnerov pri vykonávaní, monitorovaní a hodnotení Textové pole [10 000/5 907/6 866] Prípravu Programu cezhraničnej spolupráce Interreg Slovensko - Česko na obdobie 2021 – 2027 (ďalej len „Program“) iniciovali zástupcovia Riadiaceho orgánu a Národného orgánu na Monitorovacom výbore Programu cezhraničnej spolupráce Interreg V-A SK-CZ. Následne bola v septembri 2019 zriadená Pracovná skupina Task Force (ďalej len „pracovná skupina“), ktorá je poradným, konzultačným a iniciatívnym orgánom vytvoreným v zmysle princípu partnerstva pre zabezpečenie prípravy Programu s cieľom rozhodovania o príprave relevantných dokumentov súvisiacich s procesom programovania obdobia 2021-2027 a s cieľom stanovenia jeho priorít a smerovania. Pracovnou skupinou je koordinovaný celý programový proces. Členmi pracovnej skupiny sú zástupcovia jednotlivých krajov a združení, ako aj zástupcovia relevantných ministerstiev na oboch stranách hranice. Zúčastnené subjekty za Slovenskú republiku: Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky v pozícii Riadiaceho orgánu, Trnavský samosprávny kraj, Trenčiansky samosprávny kraj, Žilinský samosprávny kraj, Združenie miest a obcí Slovenska. V procese tvorby programového dokumentu sa zúčastnil aj Bratislavský samosprávny kraj v pozícii pozorovateľa. Do programového procesu bol zapojený aj Spoločný technický sekretariát programu spolupráce Interreg V-A SK-CZ. Zúčastnené subjekty za Českú republiku: Ministerstvo pro místní rozvoj České republiky v pozícii Národného orgánu, Jihomoravský kraj, Zlínský kraj, Moravskoslezský kraj a Región Bílé Karpaty. Na príprave programového dokumentu sa podieľalo konzorcium zložené z troch firiem: ERUDIO, s.r.o., RegioPartner s.r.o., RADELA, s.r.o. Konzorcium poskytovalo cenné vstupy do procesu prípravy programového dokumentu a plnilo dôležitú úlohu pri tvorbe kapitoly 1, 2 a 3 programového dokumentu. Dôležitým aspektom pri tvorbe programového dokumentu boli pravidelné stretnutia pracovnej skupiny, ktorých sa zúčastňovali vyššie menovaní členovia a zástupcovia zo Slovenskej republiky a Českej republiky. Hlavnou úlohou pracovnej skupiny je v zmysle princípu partnerstva zabezpečenie efektívnej prípravy Programu s cieľom pripraviť relevantné dokumenty súvisiace s procesom programovania a stanovením jeho priorít a smerovania. Úlohou pracovnej skupiny bolo aj prejednanie a schválenie základných výstupov programovacieho procesu (socio-ekonomická analýza programovej oblasti, pracovné dokumenty týkajúce sa stratégie a obsahu návrhu Programu, finančný plán, SEA, SCO a pod.). Zástupca z Európskej komisie sa zúčastňoval zasadnutí pracovnej skupiny a v prípade neprítomnosti bol pravidelne informovaný o pokrokoch v programovaní. Informácie o zasadnutiach pracovnej skupiny spolu s obsahom zasadnutia sú pravidelne zverejňované na webovej stránke programu cezhraničnej spolupráce Interreg V-A SK-CZ, ktorá je prístupná pre širokú verejnosť. Príprava Programu začala v septembri 2019. Hlavným poslaním prípravy Programu na nasledujúce programové obdobie 2021-2027 bolo identifikovať také oblasti, ktoré budú vybrané ako prioritné v ďalšom programovom období. Prvým krokom bolo vypracovanie socio-ekonomickej analýzy zo strany konzorcia. Prvá fáza spracovania socio-ekonomickej analýzy predstavovala východiskový bod na vypracovanie programového dokumentu popisujúceho geografický a socioekonomický vývoj a špecifiká programovej oblasti. Spracovatelia analýzy absolvovali stretnutia s predstaviteľmi prihraničných krajov. Oslovení 41 boli aj predstavitelia miestnych akčných skupín v prihraničnom území, ktorý mali možnosť vyjadriť svoje názory na potreby a priority daných regiónov. Na základe výsledkov socioekonomickej analýzy spracovatelia navrhli a vypracovali Stratégiu programu (Kapitola 1), Priority (Kapitola 2) a Finančný plán (Kapitola 3). Kapitola 1 je zameraná na spoločnú stratégiu Programu, najmä na hlavné rozvojové výzvy a politické reakcie. V Kapitole 2 sú v súlade s nariadeniami EK vymedzené konkrétne politické ciele a to:  PO2: Prechod z ekologickejšieho, nízkouhlíkového hospodárstva na hospodárstvo s nulovou bilanciou uhlíka a odolnú Európu vďaka presadzovaniu čistej a spravodlivej energetickej transformácie, zelených a modrých investícií, obehového hospodárstva, zmierňovania zmeny klímy a adaptácie na ňu, predchádzania rizikám a ich riadenia a udržateľnej mestskej mobility;  PO4: Sociálnejšia a inkluzívnejšia Európa vykonávajúca Európsky pilier sociálnych práv;  ISO1: Lepšia správa spolupráce. Konzorcium vypracovalo dotazník pre stakeholderov, ktorý bol zameraný na optimalizáciu obsahu navrhovaných priorít, aby aj verejnosť mala možnosť vyjadriť sa k potrebám prihraničných regiónov. Dotazník obsahoval otázky pokrývajúce oblasť životného prostredia, vzdelávania, kultúry a cestovného ruchu, inštitucionálnej spolupráce a miestnych iniciatív. Potencionálni žiadatelia mali možnosť vyjadriť sa prostredníctvom otvorených otázok k plánovaným projektovým zámerom, resp. mali možnosť navrhnúť aké zlepšenia by privítali v novom programovom období. Dotazník bol zverejnený na stránke programu Interreg V-A SK-CZ a zároveň bol distribuovaný prostredníctvom newslettra. Prieskumu sa zúčastnilo celkovo 163 respondentov predovšetkým z územnej samosprávy a jej organizačných zložiek (56,44%), pričom podľa väčšiny odpovedí vybrané politické ciele zodpovedajú potrebám česko-slovenského pohraničia. Respondenti v dotazníku prejavili najväčší záujem o realizáciu aktivít v rámci špecifického cieľa „Posilnenie úlohy kultúry a cestovného ruchu v oblasti hospodárskeho rozvoja, sociálneho začlenenia a sociálnej inovácie“. 77% respondentov uviedlo, že príklady aktivít určené v rámci daného špecifického cieľa pokrývajú plánované aktivity potencionálnych žiadateľov. V závere respondenti uviedli, čo by uvítali v novom programovom období 2021-2027. Najčastejšie odpovede súviseli so zjednodušením procesu administratívnych úkonov pri predkladaní ŽoNFP a pri implementácii projektov, ako aj jednoduchšie vykazovanie výdavkov. Partneri a ich úlohy v implementácii, monitoringu a vyhodnocovaní Programu. V nadväznosti na príslušné nariadenia Európskej komisie budú partneri z oboch krajín zapojení do prípravy a implementácie Programu. Účasť partnerov bude zaručená prostredníctvom Monitorovacieho výboru (MV), ktorého členmi budú zástupcovia českých a slovenských partnerov, pričom členovia MV budú mať hlasovacie právo vo všetkých záležitostiach týkajúcich sa Programu. Úlohy MV vyplývajú priamo z požiadaviek európskej legislatívy. Ich široký rozsah a hlasovacie právo pri rozhodovaní MV zaisťuje partnerom, v ňom zastúpených významný podiel na procese implementácie, monitorovania a hodnotenia Programu. Partneri hlasujú o. i. o postupoch platných v Programe, zúčastňujú sa na výbere projektov, sledujú a hodnotia pokrok v implementácii Programu. 42 5. Prístup k informovaniu o programe Interreg a jeho zviditeľňovaniu (ciele, cieľové skupiny, komunikačné kanály vrátane prípadného dosahu v sociálnych médiách, plánovaný rozpočet a príslušné ukazovatele pre monitorovanie a hodnotenie) Textové pole [4 500 / 3 952 / 4 478] Podpora realizácie cieľov Programu na obdobie 2021 - 2027 bude zabezpečená prostredníctvom realizácie informačných a propagačných aktivít týkajúcich sa pozitívnych zmien v slovensko-českom pohraničí. Hlavný cieľ: Hlavným komunikačným cieľom je prostredníctvom efektívneho využívania vhodného spektra komunikačných nástrojov zvýšiť povedomie verejnosti o podpore EÚ, zabezpečiť transparentnosť pomoci pre všetky cieľové skupiny a prispieť k hospodárskej a sociálnej súdržnosti v oblasti cezhraničnej spolupráce. Jedným z hlavných cieľov je taktiež znižovanie administratívnej záťaže pre prijímateľov. Špecifické ciele: • vytváranie jasných, jednoduchých a zrozumiteľných príručiek a dokumentov; • informovanie o možnosti zjednodušeného vykazovania výdavkov; • informovanie potenciálnych prijímateľov o možnostiach spolufinancovania cezhraničných projektov; • podpora prijímateľov počas realizácie projektov v každej fáze implementácie; • propagácia Programu a posilnenie povedomia verejnosti o pozitívnom vplyve projektov na programovú oblasť. Cieľové skupiny Vybrané cieľové skupiny sa zameriavajú najmä na oprávnenú programovú oblasť slovensko- českého pohraničia. Cieľové skupiny sú: • obyvatelia a návštevníci programovej oblasti; • prijímatelia; • subjekty zahrnuté do implementácie Programu; • potenciálni žiadatelia o NFP; • organizácie, združenia a subjekty, ktoré sa zaoberajú podporovanými oblasťami Programu a EŠIF; • široká verejnosť. Komunikačné kanály Program využije viacero komunikačných kanálov, prostredníctvom ktorých má za cieľ osloviť čo najväčší počet ľudí relevantnej skupiny. Hlavnými komunikačnými kanálmi sú: 43 • internetová stránka Programu a inštitúcií zapojených do realizácie Programu - bude zahŕňať najmä zoznamy žiadostí o NFP, zoznamy schválených projektov, aktuálne výzvy a informácie o možnostiach podpory projektov a pod.; • sociálne siete a médiá - rýchla komunikácia so širokou verejnosťou prostredníctvom sociálnych sietí; • informačno-propagačné podujatia - letáky, plagáty, konferencie, workshopy, propagačné videá a i.; • publikácie a iné propagačné materiály- podporné dokumenty, metodiky, manuály a pod. Pri komunikácii o Programe zohrávajú dôležitú úlohu práve sociálne médiá, ktoré umožňujú: • zvyšovať povedomie väčšieho počtu ľudí o aktivitách Programu; • iniciujú a rozvíjajú interakcie s používateľmi; • majú vplyv na rozšírenie dosahu informácií. Komunikácia s potencionálnymi žiadateľmi a prijímateľmi bude podporovaná aj prostredníctvom organizovania školení. Spoločný sekretariát Programu bude k dispozícií na osobné a on-line konzultácie so všetkými zúčastnenými a zainteresovanými stranami. Informačno-propagačné aktivity sa budú realizovať v súlade s komunikačnou stratégiou Programu. Plánovaný rozpočet Odhadovaný rozpočet na realizáciu informačno-propagačných aktivít naplánovaných v komunikačnej stratégii bude približne vo výške 0,25 % - 0,5 % rozpočtu technickej pomoci. Sumy určené na jednotlivé komunikačné aktivity budú uvedené v ročných plánoch informačno-propagačných aktivít. Na základe skúseností z implementácie v predchádzajúcom programovom období bude významná časť zdrojov určená na komunikáciu s verejnosťou. Po schválení Programu bude pripravená internetová stránka, ktorá bude hlavným komunikačným kanálom Programu. Ukazovatele pre monitorovanie a hodnotenie Miera naplnenia predpokladaných špecifických cieľov a účinnosť informačno-propagačných aktivít budú posúdené v rámci hodnotenia Programu. Ukazovatele výsledku budú merať naplnenie špecifických komunikačných cieľov Programu. Nižšie je uvedená tabuľka s očakávanými výsledkami a ukazovateľmi, ktoré budú podrobne opísané v komunikačnej stratégii Programu. 44 Očakávané výsledky Ukazovateľ výstupu Záujem potenciálnych žiadateľov o realizáciu cezhraničných projektov  počet účastníkov školení pre potenciálnych prijímateľov,  počet konzultácií poskytnutých potenciálnym prijímateľom,  počet používateľov, ktorí získali zo stránky Programu informácie o výzve,  počet používateľov, ktorí si prečítali posty týkajúce sa výzvy. Zvýšenie efektivity propagácie Programu prostredníctvom prijímateľov  počet podujatí zameraných na propagáciu Programu organizovaných prijímateľmi,  počet účastníkov podujatí organizovaných prijímateľmi. Zvýšenie povedomia verejnosti o prínosoch vyplývajúcich z implementácie Programu  počet používateľov, ktorí si prečítali posty týkajúce sa Programu a projektov,  počet návštev na internetovej stránke Programu;  počet účastníkov informačno-propagačných podujatí,  počet tlačových správ. 45 6. Údaje o podpore malých projektov vrátane malých projektov v rámci fondov malých projektov Textové pole [7 000/ 1 050/1 203) Časť alokácie Programu bude určená na realizáciu projektov malého rozsahu v rámci FMP (v zmysle čl. 25 Interreg). Cieľom FMP v slovensko-českom pohraničí je posilnenie cezhraničnej sociálnej súdržnosti podporou lokálnej spolupráce a prehlbovanie dlhodobej spolupráce medzi subjektmi na oboch stranách hranice. FMP bude realizovaný v rámci dvoch priorít: 3.2 Miestne iniciatívy, špecifický cieľ (iii) Budovanie vzájomnej dôvery, najmä propagáciou akcií typu “ľudia ľuďom” a 2.2 Kultúra a cestovný ruch, špecifický cieľ (vi) Posilnenie úlohy kultúry a udržateľného cestovného ruchu v oblasti hospodárskeho rozvoja, sociálneho začlenenia a sociálnej inovácie. Aktivity budú zamerané na podporu sociálnych, športových a kultúrnych kontaktov v cezhraničnom území a budú sa realizovať predovšetkým prostredníctvom nástroja people-to-people. Malé projekty umožnia zapojiť do cezhraničnej spolupráce široké spektrum miestnych komunít z oblasti pohraničia a podporovať iniciatívy občianskej spoločnosti. V oblasti cestovného ruchu bude možné v rámci malých projektov realizovať malú infraštruktúru, prepojenú s „mäkkými“ aktivitami. Správcom resp. správcami FMP budú subjekty so značnou znalosťou programovej oblasti, so skúsenosťami s riadením a administráciou cezhraničných projektov a dostatočnými kapacitami pre administráciu FMP. 46 7. Vykonávacie ustanovenia 7.1 Orgány zodpovedné za programy Tabuľka 10 Orgány zodpovedné za programy Názov inštitúcie [255] Kontakt [200] E-mail [200] Riadiaci orgán Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR Vnútroštátny orgán (pre prípadné programy so zúčastnenými tretími alebo partnerskými krajinami). Orgán auditu Ministerstvo financií SR Zástupcovia skupiny audítorov Orgán, ktorému má Komisia poukazovať platby 7.2 Postup na zriadenie spoločného sekretariátu Odkaz: článok 17 ods. 6 písm. b) Textové pole [3 500/ 1 461/1 664] Na základe vzájomnej dohody medzi Riadiacim orgánom a Národným orgánom bude pre programové obdobie 2021 – 2027 zriadený Spoločný sekretariát so sídlom v Bratislave (ďalej len „spoločný sekretariát“). Spoločný sekretariát bude vytvorený v rámci Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR. Hlavné úlohy spoločného sekretariátu o.i. budú: • zabezpečenie podpory Riadiacemu orgánu a monitorovaciemu výboru pri výkone ich funkcií; • poskytovanie potenciálnym prijímateľom informácií o možnostiach financovania v rámci Programu a pomáha prijímateľom pri vykonávaní operácií; • prijímanie žiadostí o nenávratný finančný príspevok (projektové žiadosti); • zabezpečovanie odborného hodnotenia žiadostí o nenávratný finančný príspevok (projektových žiadostí) v spolupráci s regionálnymi koordinátormi; • informovanie žiadateľov o výsledkoch procesu hodnotenia a výberu operácií (projektových žiadostí); • príprava zmlúv o poskytnutí nenávratného finančného príspevku z Európskeho fondu regionálneho rozvoja s vedúcim partnerom; • príprava zmlúv o poskytnutí spolufinancovania zo štátneho rozpočtu SR t.j. zmluvy medzi Riadiacim orgánom a hlavným cezhraničným partnerom; • spolupráca s Riadiacim orgánom pri zabezpečovaní úloh súvisiacich so zriadením a fungovaním systému pre zaznamenávanie a uchovávanie údajov v elektronickej podobe o každej operácii. Na základe vyššie spomenutých úloh bude určený počet zamestnancov a ich potrebná kvalifikácia. Mzdové náklady pracovníkov spoločného sekretariátu a náklady spojené s výkonom úloh spoločného sekretariátu budú hradené z prostriedkov technickej pomoci Programu Interreg Slovensko-Česko. 47 7.3 Rozdelenie zodpovedností medzi zúčastnené členské štáty a prípadne tretie alebo partnerské krajiny a ZKÚ v prípade finančných náprav požadovaných riadiacim orgánom alebo Komisiou Odkaz: článok 17 ods. 6 písm. c) Textové pole [10 500/1 653/1 903] V zmysle čl. 52 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady EÚ 2021/1059 z 24. júna 2021, Riadiaci orgán zabezpečí, aby sa každá suma vyplatená v dôsledku nezrovnalosti vymohla od hlavného alebo jediného partnera. Partneri vrátia hlavnému partnerovi všetky neoprávnene vyplatené sumy. V prípade, že sa hlavnému partnerovi nepodarí zaistiť vrátenie neoprávnene vyplatených čiastok od ostatných projektových partnerov alebo sa Riadiacemu orgánu nepodarí získať neoprávnene vyplatené čiastky späť od hlavného partnera alebo jediného partnera, zodpovednosť za vrátenie prostriedkov prechádza na členský štát. Finančnú zodpovednosť nesie ten štát, v ktorom má príslušný partner, ktorému bola čiastka neoprávnene vyplatená, sídlo resp. v ktorom je jediný príjemca projektu registrovaný. V prípade finančných opráv, ktoré sa uplatňujú na celý Program alebo na jeho časť, nesú členské štáty zapojené do Programu zodpovednosť za vyššie uvedené opravy v pomere, ktorý zodpovedá miere zavinenia nezrovnalosti Ak nie je možné určiť mieru zavinenia členského štátu (napr. finančná oprava je dôsledkom nesprávne nastavených spoločných postupov alebo pravidiel), je finančná zodpovednosť každého z členských štátov zapojených do Programu stanovená pomerne. Rozhodujúci je podiel výdavkov príjemcu z každého členského štátu na celkových výdavkoch, ku ktorým sa finančná oprava vzťahuje. Podrobné informácie o rozdelení zodpovednosti medzi zúčastnenými členskými štátmi v prípade finančných opráv uložených Riadiacim orgánom, orgánom auditu alebo Komisiou budú rozpracované v Memorande o porozumení k Programu cezhraničnej spolupráce Interreg Slovensko - Česko na obdobie 2021 – 2027 medzi zúčastnenými partnermi a následne v relevantnej programovej dokumentácii ako aj v zmluve o poskytnutí nenávratného finančného príspevku z Európskeho fondu regionálneho rozvoja uzatvorenej medzi Riadiacim orgánom a vedúcim partnerom. 48 8. Použitie jednotkových nákladov, jednorazových platieb, paušálnych sadzieb a financovania, ktoré nie je spojené s nákladmi Odkaz: články 88 a 89 nariadenia (EÚ) 2021/...+ Tabuľka 11: Použitie jednotkových nákladov, jednorazových platieb, paušálnych sadzieb a financovania, ktoré nie je spojené s nákladmi Zamýšľané využitie článkov 88 a 89 ÁNO NIE V rámci programu sa bude od jeho prijatia využívať refundácia príspevku Únie na základe jednotkových nákladov, jednorazových platieb a paušálnych sadzieb v rámci priority podľa článku 88 nariadenia o spoločných ustanoveniach (ak áno, vyplňte dodatok 1) V rámci programu sa bude od jeho prijatia využívať refundácia príspevku Únie na základe financovania, ktoré nie je spojené s nákladmi podľa článku 89 nariadenia o spoločných ustanoveniach (ak áno, vyplňte dodatok 2) + Ú. v.: vložte, prosím, do textu číslo nariadenia nachádzajúceho sa v dokumente … [2018/0196(COD)]. 49 Mapa programovej oblasti Zdrojová šablóna: Karte: NordNordWest, Lizenz: Creative Commons by-sa-3.0 de, CC BY-SA 3.0 de, https://commons.wikimedia.org/w/index.php?curid=77137516 50 Dodatok 1 Príspevok Únie na základe jednotkových nákladov, jednorazových platieb a paušálnych sadzieb Vzor na predkladanie údajov na posúdenie Komisii (článok 94 nariadenia (EÚ) 2021/1060 (ďalej len „nariadenie o spoločných ustanoveniach)) Dátum predloženia návrhu Tento dodatok sa nevyžaduje, ak je použité zjednodušené vykazovanie nákladov na úrovni EÚ, zavedené delegovaným aktom podľa článku 94 ods. 4 nariadenia o spoločných ustanoveniach. 51 A. Zhrnutie hlavných prvkov Priorita Fond Špecifický cieľ Odhadovaný podiel celkových pridelených finančných prostriedkov v rámci priority, na ktorú sa uplatňuje zjednodušené vykazovanie nákladov, v % ) Typ/typy operácie, na ktorú sa vzťahuje Ukazovateľ, na základe ktorého dochádza k refundácii Merná jednotka ukazovateľa, na základe ktorého dochádza k refundácii Typ zjednodušeného vykazovania nákladov (štandardná stupnica jednotkových nákladov, jednorazové platby alebo paušálne sadzby Suma (v EUR) alebo percentuálny podiel (v prípade paušálnych sadzieb) pri zjednodušenom vykazovaní nákladov Kód (1) Opis Kód (2) Opis (1) Odkazuje na kód pre dimenziu oblasti intervencie v tabuľke 1 prílohy I k nariadeniu o spoločných ustanoveniach. (2) Odkazuje na kód spoločného ukazovateľa, ak sa použije. 52 B. Údaje podľa typu operácie (vyplniť pre každý typ operácie) Bola riadiacemu orgánu pri stanovovaní zjednodušených nákladov uvedených nižšie poskytnutá podpora externej spoločnosti? Ak áno, uveďte, o akú externú spoločnosť ide: 1.1. Opis typu operácie vrátane harmonogramu vykonávania (1 ) 1.2. Špecifický cieľ 1.3. Ukazovateľ, na základe ktorého dochádza k refundácii (2 ) 1.4. Merná jednotka ukazovateľa, na základe ktorého dochádza k refundácii 1.5. Štandardná stupnica jednotkových nákladov, jednorazová platba alebo paušálna sadzba 1.6. Suma za mernú jednotku alebo percentuálny podiel (v prípade paušálnych sadzieb) pri zjednodušenom vykazovaní nákladov 1.7. Kategórie nákladov, na ktoré sa vzťahujú jednotkové náklady, jednorazová platba alebo paušálna sadzba 1.8. Pokrývajú tieto kategórie nákladov všetky oprávnené výdavky na operáciu? (ÁNO/NIE) 1.9. Metóda úpravy/úprav (3 ) 1.10. Overovanie plnenia poskytnutých jednotiek – opíšte, aký dokument alebo dokumenty/systém sa použijú na overovanie plnenia poskytnutých jednotiek, – opíšte, čo sa bude kontrolovať počas overovaní riadiacim orgánom a kým, – opíšte, aké opatrenia sa zavedú na zber a uchovávanie relevantných údajov/dokumentov 1.11. Možné nevhodné stimuly, zmierňujúce opatrenia (4 ) a odhadovaná úroveň rizika (vysoká/stredná/nízka) 1.12. Očakávaná celková suma na refundáciu (vnútroštátna a EÚ) na tomto základe Komisiou (1) Predpokladaný dátum začatia výberu operácií a predpokladaný konečný dátum ich dokončenia (v zmysle článku 63 ods. 5 nariadenia o spoločných ustanoveniach). (2) V prípade operácií zahŕňajúcich viacero možností zjednodušeného vykazovania nákladov, ktoré sa vzťahujú na rôzne kategórie nákladov, rôzne projekty alebo nadväzujúce fázy operácie, je potrebné vyplniť polia 1.3 až 1.11 pre každý ukazovateľ, na základe ktorého dochádza k refundácii. (3) Ak sa použije, uveďte periodicitu a stanovenie času úpravy a jasný odkaz na konkrétny ukazovateľ (prípadne vrátane odkazu na webové sídlo, na ktorom je ukazovateľ zverejnený). (4) Existujú možné nepriaznivé dopady na kvalitu podporovaných operácií, a ak áno, aké opatrenia (ako je napríklad zabezpečenie kvality) sa prijmú na zamedzenie vzniku tohto rizika? Áno/Nie – Názov externej spoločnosti 53 C: Výpočet štandardnej stupnice jednotkových nákladov, jednorazových platieb alebo paušálnych sadzieb 1. Zdroj údajov použitých pri výpočte štandardnej stupnice jednotkových nákladov, jednorazových platieb alebo paušálnych sadzieb (kto vygeneroval, zozbieral a zaznamenal údaje; kde sú údaje uchovávané; koncové dátumy; validácia atď.): 2. Uveďte, prečo sú navrhovaná metóda a výpočet na základe článku 88 ods. 2 nariadenia o spoločných ustanoveniach relevantné pre daný typ operácie: 3. Uveďte, ako sa uskutočnili výpočty, najmä vrátane všetkých predpokladov týkajúcich sa kvality alebo kvantity. V relevantných prípadoch by sa mali použiť štatistické dôkazy a referenčné hodnoty, a ak je to požadované, mali by byť poskytnuté vo formáte, ktorý Komisia dokáže použiť: 4. Vysvetlite, ako ste zabezpečili, aby do výpočtu štandardnej stupnice jednotkových nákladov, jednorazovej platby alebo paušálnej sadzby boli zahrnuté iba oprávnené výdavky: 5. Hodnotenie orgánu auditu alebo orgánov auditu týkajúce sa metodiky výpočtu, súm a opatrení na zabezpečenie overovania, kvality, zberu a uchovávania údajov: 54 Dodatok 2 Príspevok Únie na základe financovania, ktoré nie je spojené s nákladmi Vzor na predkladanie údajov na posúdenie Komisii (článok 95 nariadenia (EÚ) 2021/1060 (ďalej len „nariadenie o spoločných ustanoveniach)) Dátum predloženia návrhu Tento dodatok sa nevyžaduje, ak sú použité sumy financovania na úrovni EÚ, ktoré nie je spojené s nákladmi, zavedeného delegovaným aktom podľa článku 95 ods. 4 nariadenia o spoločných ustanoveniach. 55 A. Zhrnutie hlavných prvkov Priorita Fond Špecifický cieľ Suma, na ktorú sa vzťahuje financovanie, ktoré nie je spojené s nákladmi Typ/typy operácie, na ktorú sa vzťahuje Podmienky, ktoré sa majú splniť /výsledky, ktoré sa majú dosiahnuť, na základe ktorých Komisia vykoná refundáciu Ukazovateľ Merná jednotka pre podmienky, ktoré sa majú splniť /výsledky, ktoré sa majú dosiahnuť, na základe ktorých Komisia vykoná refundáciu Plánovaný typ refundácie a metóda použitá na refundáciu prijímateľa alebo prijímateľov Kód (1) Opis Kód (2) Opis (1) Odkazuje na kód pre dimenziu oblasti intervencie v tabuľke 1 prílohy I k nariadeniu o spoločných ustanoveniach a prílohe IV k nariadeniu o Európskom námornom, rybolovnom a akvakultúrnom fonde. (2) Odkazuje na kód spoločného ukazovateľa, ak sa použije. 56 B. Údaje podľa typu operácie (vyplniť pre každý typ operácie) 1.1. Opis typu operácie 1.2. Špecifický cieľ 1.3. Podmienky, ktoré sa majú splniť, alebo výsledky, ktoré sa majú dosiahnuť 1.4. Lehota na splnenie podmienok alebo dosiahnutie výsledkov 1.5. Merná jednotka pre podmienky, ktoré sa majú splniť / výsledky, ktoré sa majú dosiahnuť, na základe ktorých Komisia vykoná refundáciu 1.6. Priebežné ciele (ak sú relevantné), po ktorých splnení Komisia vykoná refundáciu, a harmonogram refundácie Priebežné ciele Plánovaný dátum Sumy (v EUR) 1.7. Celková suma (vrátane financovania z prostriedkov Únie a vnútroštátneho financovania) 1.8. Metóda úpravy/úprav 1.9. Overovanie dosiahnutia výsledku alebo splnenia podmienky (ak je to relevantné, aj priebežných cieľov) — opíšte, aký dokument alebo dokumenty / systém sa použijú na overovanie dosiahnutia výsledku alebo splnenia podmienky (ak je to relevantné, aj každého z priebežných cieľov) —opíšte, ako budú vykonané overovania zo strany riadiaceho orgánu (vrátane kontrol na mieste) a kým — opíšte, aké opatrenia sa zavedú na zber a uchovávanie relevantných údajov/dokumentov 1.10. Použitie grantov formou financovania, ktoré nie je spojené s nákladmi / Má grant poskytovaný zo strany členského štátu prijímateľom formu financovania, ktoré nie je spojené s nákladmi? [ÁNO/NIE] 1.11. Opatrenia na zabezpečenie audítorského záznamu Uveďte orgán alebo orgány zodpovedné za tieto opatrenia. 57 Dodatok 3 Zoznam plánovaných operácií strategického významu s harmonogramom – článok 17 ods. 3 Textové pole [2 000]