Pakt_stability_a_rastu.html Pakt stability a rastu Pakt stability a rastu je dohoda medzi členmi Eurozóny o koordinácii ich rozpočtových politík tak, aby prípadnými vysokými schodkami štátnych rozpočtov alebo vysokými verejnými dlhmi neohrozovali stabilitu eura a nezvyšovali infláciu v Eurozóne. Táto dohoda sa čiastočne vzťahuje aj na krajiny EÚ, ktoré neprijali euro. Súčasné zásady: * schodok verejných financií nesmie prekročiť 3 % HDP * verejný dlh musí byť menší ako 60 % HDP alebo sa musí znižovať v • d • e Euro Euro a súvisiace články Euro Zoskupenia štátov Eurozóna • Európsky menový systém • Európska menová únia • Európska únia Európska centrálna banka • Európska menová Ekonomika jednotka • ERM II • Pakt stability a rastu • Petroeuro • Prijatie eura • Meny naviazané na euro • Predchodcovia eura Platidlo Eurobankovky • Euromince • Eurocent • Symbol eura • Jazykové verzie eura 0,01 € • 0,02 € • 0,05 € • 0,10 € • Euromince 0,20 € • 0,50 € • 1 € • 2 € • pamätné Nominálne hodnoty 2 € euromince Eurobankovky 5 € • 10 € • 20 € • 50 € • 100 € • 200 € • 500 € Pakt_Ribbentrop-Molotov_a9ec.html Pakt Ribbentrop-Molotov Molotov, Joachim von Ribbentrop a Stalin pri podpisovaní zmluvy. Moskva, 23. august 1939 Pakt Ribbentrop-Molotov alebo Pakt o neútočení alebo Pakt Stalin-Hitler bola zmluva medzi Hitlerovým Nemeckom a Sovietskym zväzom, ktorý bol vedený Stalinom, Hitlerovi sa vďaka tejto zmluve podarilo získať dôležitého spojenca, tým pádom bola pre neho vojna otvorená. Pakt vznikol z iniciatívy Nemecka. Zmluva bola podpísaná v Moskve 23. augusta 1939. Pomenovanie paktu vzniklo z priezvisk dvoch vyjednávačov: Hitlerovho ministra zahraničných vecí Joachima von Ribbentrop a Vjačeslava Molotova, ktorý bol ministrom zahraničia v stalinskom ZSSR. V zmluve sa obe strany zaviazali, že nepoužijú vojenskú silu proti druhej strane a nespoja sa s jej nepriateľmi. Fakticky si rozdelili sféry vplyvu v Poľsku, ktoré potom 1. septembra 1939 bolo napadnuté Nemeckom zo západu, kým Sovietsky zväz obsadil východné poľské územie. Východ a západ Poľska delili rieky Visla - Narev - San. Táto línia sa volala demarkačná čiara. Išlo o 4. delenie Poľska v histórii. Pobaltské štáty - Lotyšsko, Estónsko a Fínsko sa podľa dohody dostali do sféry vplyvu ZSSR. Litva mala mať zvláštne postavenie, kde mala byť oblasť mesta Vilnius miestom záujmu oboch krajín. Tento pakt ukončil politiku appeasementu (ústupkov) zo strany Francúzska a Veľkej Británie. Hitler bral pakt ako nezáväzný, pričom pre Stalina tento pakt znamenal istotu. V septembri 1939 bola zmluva doplnená tajným dodatkom o priateľstve a vzájomnej spolupráci. ZSSR v priebehu leta 1940 vojensky obsadil Lotyšsko, Estónsko aj Litvu, to aj napriek tomu, že Litva mala mať osobitné postavenie a nepatrila celá do sovietskej sféry vplyvu. Fínsko nebolo obsadené ale 30. novembra 1939 napadnuté v tzv. zimnej vojne. Zmluva o vzájomnom priateľstve oboch diktatúr bola v podstate dodržiavaná až do 22. júna 1941, kedy nacistické Nemecko napadlo Sovietsky zväz (operácia Barbarossa). Paket_(informatika).html Paket (informatika) Paket alebo zriedkavo paketa (angl. packet - balíček) je blok prenášaných dát v počítačovej sieti ako alternatíva k prenosu „bit po bite“. Slúži ako efektívny a spoľahlivý prenos dlhých súborov. Paket je ucelený blok dát, ktorý sa v sieti s programovaním paketov prenáša a spracováva ako celok. Je už nedeliteľný na menšie časti. Paket má svoju štruktúru, obsahuje hlavičku, adresy odosielateľa a prijímateľa a kontrolnú sumu (CRC) pomocou ktorej zisťujeme jeho integritu. Dáta v Internete sa prenášajú paketmi. Pri prezeraní web stránky sú dáta prenášané vo viacerých paketoch, ktoré môžu prichádzať v rôznom poradí a môžu mať rozličné cesty. Datagram Všeobecne termínom paket označujeme akúkoľvek správu formátovanú ako paket, datagram je typ paketu tzv. „nespoľahlivého prenosu dát“. Rozdiel medzi „spoľahlivým“ a „nespoľahlivým“ prenosom je overovanie doručenia. V prvom prípade dostane odosielateľ správy oznam o doručení / nedoručení paketu, v druhom spätná väzba nejestvuje. Toto označujeme tiež ako nespojovaná služba. Napríklad IP (internetový protokol) poskytuje nespoľahlivú službu prenosu. TCP používa IP k spoľahlivému prenosu dát. UDP používa IP k nespoľahlivému prenosu dát. Oba tieto protokoly používajú pakety, ale UDP pakety sú nazývané datagramami. Štruktúra IP paketu IP pakety sa skladajú z hlavičky a vlastných dát. Hlavička paketu IP obsahuje: 1. 4 bity označujú verziu, špecifikujú verziu IP 2. 4 bity označujú dĺžku hlavičky vynásobenú 4 3. 8 bitov označujú typ služby (Type of Service) 4. 16 bitov označujú dĺžku paketu v bytoch 5. 16 bitov označujú identifikačný tag pomáhajúci k rekonštrukcii paketu z fragmentov 6. 3 bity které obsahujú nuly; príznak označujúci či je možné paket fragmentovať (DF: Don't Fragment, MF: More Fragments) 7. 13 bitov označujúcich offset fragmentu 8. 8 bitov obsahujúcich hodnotu TTL (Time To Live), označujúcu, cez koľko routerov môže paket prejsť, kým bude zničený 9. 8 bitov označujúcich protokol (ICMP, UDP, TCP, ...) 10. 16 bitov obsahujúcich kontrolný súčet CRC 11. 32 bitov obsahujúcich zdrojovú IP adresu 12. 32 bitov obsahujúcich cieľovú IP adresu Zdroje * wikipedia.cz * Neil Mathew, Richard Stones – Linux - Začínáme programovat Pakobylka_rožkatá.html Pakobylka rožkatá Pakobylka rožkatá (Medauroidea extradentata) - samička Pakobylka rožkatá (lat. Medauroidea extradentata, alebo Baculum extradentatum) je hmyz z radu pakobyliek. Vzhľad Samička dorastá 9 - 11 cm, samček 7 cm. Samička má na prostrednom páre nôh malé laloky a dva trne medzi očami. Rozšírenie Krovinaté oblasti Vietnamu. Rozmnožovanie Vajíčka pakobyliek rodu Medauroidea sú neobyčajne rozmanitých tvarov, často sú ploché alebo valcovité. Vajíčka M. extradentata sú však guľaté o veľkosti asi 3 mm. Po 2 - 6 mesiacoch sa liahnu 1 cm dlhé nymfy. Tento druh sa môže rozmnožovať aj partenogeneticky. Zdroj * Eugene Bruins - Encyklopedie teraristiky ISBN 80-7234-069-7 Iné projekty * Commons * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Pakobylky.html Pakobylky Pakobylky Ctenomorpha chronus z radu pakobylky Živočíchy Doména Eukaryoty Ríša (regnum) Živočíchy Animalia Vývojový stupeň Epitelovce Eumetazoa Skupina Dvojstranovce Bilateralia Vývojová vetva Prvoústovce Gastroneuralia (Protostomia) Skupina Špirálovce Spiralia Línia Zvliekavce Ecdysozoa Nadkmeň (superphylum) Panarthropoda Kmeň (phylum) Článkonožce Arthropoda Oddelenie Hryzadlovce Mandibulata Podkmeň (subphylum) Šesťnôžky Hexapoda Trieda (classis) Hmyz Insecta (Ectognatha) Infratrieda (infraclassis) Pterygota Divisio Neoptera Rad (ordo) Pakobylky Phasmatodea Vedecký názov Phasmatodea Jacobson & Bianchi, 1902 Synonymá: Phasm(at)ida, Aeroplanoptera, Phasm(at)optera, Spectra, Cheleutoptera, Ambulatoria Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku Clonopsis gallica Leptynia hispanica Opus proprius Pakobylky (lat. Phasmatodea, Phasm(at)ida, Aeroplanoptera, Phasm(at)optera, Spectra, Cheleutoptera, Ambulatoria) je rad hmyzu. Názov je odvodený od latinského slova "phasma", ktoré znamená "duch" alebo "prízrak". Ide takmer vždy o nočné živočíchy, ktoré sú cez deň nehybné a spoliehajú na svoje ochranné maskovanie. Veľa ľudí pozná len jeden druh, Carausius morosus - pakobylku indickú. Po celom svete bolo opísaných asi 2 600 druhov a odhaduje sa, že celkom existuje asi 4 000 druhov. Vzhľad Pakobylky často vyzerajú ako prútik alebo vetvička, alebo majú robustnú stavbu tela napodobujúcu vzhľad kôry alebo listu. Toto maskovanie je často ešte doplnené neobvyklým spôsobom pohybu, takže to vyzerá, ako by hmyz povieval vo vetre. Dva spodne časti hrude sú u pakobyliek neobvykle dlhé. Každý pár nôh sa pohybuje spoločne. Zadoček sa skladá z desiatich článkov, pričom prvý z nich obvykle zrastá s posledným hrudným článkom. Väčšina druhov má krídla; u niektorých sú plne vyvinuté ako u samčekov, tak aj u samičiek. U iných majú plne vyvinuté krídla len samčeky, zatiaľ čo u samičiek sú zakrpatené. Existujú tiež bezkrídle druhy. Rozšírenie Pakobylky obývajú všetky tropické a subtropické oblasti našej planéty, pričom najviac druhov žije v juhovýchodnej Ázii a v Južnej Amerike. V Afrike žijú pakobylky podobné steblám rákosia, ktoré sa živia hlavne travinami. Európske druhy sa vyskytujú hlavne na juhu kontinentu. Potrava Pakobylky sa živia čerstvými listami. Niektoré druhy sú špecializované na jeden určitý druh rastliny, iné však majú väčší výber. Systematika rad pakobylky (v širšom zmysle): * rod †Durnoraria * rod †Chresmodella * rod †Baissophasma * rod †Coniphasma * čeľaď †Prochresmodidae * čeľaď †Xiphopteridae * čeľaď †Cretophasmatidae * rad pakobylky (v užšom zmysle) * podrad Agathemerodea * čeľaď Agathemeridae – jediná podčeľaď Agathemrinae * podrad Timematodea * čeľaď Timematidae – jediná podčeľaď Timematine * podrad Euphasmatodea (Euphasmida, Verophasmatodea) * infrarad Anareolatae * čeľaď Diapheromeridae * čeľaď pakobylkovité (Phasmatidae) * infrared Areolatae * nadčeľaď Aschiphasmatoidea * čeľaď Aschiphasmatidae * čeľaď Damasippoididae * čeľaď Prisopodidae * nadčeľaď Bacilloidea * čeľaď Anisacanthidae * čeľaď Bacillidae * čeľaď Heteropterygidae * nadčeľaď Phyllioidea * čeľaď listovkovité (Phyliidae) – jediná podčeľaď Phyliinae * nadčeľaď Pseudophasmatoidea * čeľaď Heteronemiidae (Bacunculidae) – jediná podčeľaď Heteronemiinae * čeľaď Pseudophasmatidae Iné projekty * Commons * Wikidruhy * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému * Spolupracuj na Wikispecies Wikidruhy ponúka informácie na tému Externé odkazy * www.helsinki.fi * phasmida.orthoptera.org * www.insecta.bio.pu.ru * www.tolweb.org/Phasmida (starší systém) * www.phasmatodea.org (starší systém) * lemondedesphasmes.free.fr (starší systém) *  (starší systém) * www.strasilky.cz (starší systém) Pakostov.html Pakostov Pakostov Erb | Vlajka | Mapa Pakostov Základné údaje Kraj: |Prešovský Okres: |Humenné Región: | Poloha: |00° 00' 00" s. š. |00° 00' 00" v. d. Nadmorská výška: |m n.m. Rozloha: |km² Počet obyvateľov: |495 (31.12.2004) Hustota obyvateľstva: |obyvateľ(ov)/km^2 Nacionále Štatistická územná |528951 jednotka: | EČV: |HE PSČ: |094 07 (pošta Nižná |Sitnica) Telefónna predvoľba: | Oficiálne adresy Adresa obecného úradu: | E-mail: | Telefón: | Fax: | Politika Starosta: |Jozef Fedorko Zdroje údajov Mestská a obecná štatistika SR (SŠÚ), http://obce.info Pakostov je obec na Slovensku v okrese Humenné. Pakostov v čase 2. svetovej vojny vznikol zlúčením dvoch obcí: Petroviec - 1 pís. zmienka je z roku 1408. Pakostova - 1 pís. zmienka je z roku 1453. Do 50-tych rokov 20 st. obyvatelia pracovali väčšinou v poľnohospodárstve a v lesoch, neskôr aj v priem. podnikoch okolitých miest. Mierne pásmo s vnútrozemskou klímou.Zrážky sa po celý rok pohybujú okolo 7 mm.Vetry majú prúdenie západné až severné .Najvačšia zima bola v roku 1929 , keď vymrzlo zasiate obilie a nasledoval veľký nedostatok potravín. Pestovala sa na pozemkoch Pakostova raž,jačmeň,ovos ,pšenica,zemiaky,fazuľa,repa,konope,ľan,bob,pohanka-tatarka ,záhradná zelenina.Z lesov prevládajú bukové,hrabové lesy,brezové porasty,dub,lieska,jelša,osika,smrek,borovica a hrab.V lesoch sa vyskytujú skoro všetky druhy našej zveri :jeleň , srna,diviak,vlk,líška,zajac,kuna,jež,rys,jazvec.Z vtákov sova obyčajná ,jastrab,bažanty,jarabice,vrana obyčajná ,ďatle , krkavec čierny,hrdlička,drozd,kuvik, a pod.Z plazov užovka,vretenica obyčajná a druhy jašteríc.V močiaroch sa vyskytuje ropucha zelená a rosnička zelená.Z kvetiny je tu pľúcnik lekársky,veternica hájna,prvosienka jarná,kostihoj srdcovitý,zubačka žľaznatá,harmanček ,šafran,materina dúška,sedmokrásky,snežienky a iné .Vodstvo :Osou doliny je rieka Oľka. Školstvo : reformy Márie Terézie v oblasti školstva bola zavedená školská dochádzka od 6. do 12 . roku.Deti sa mali v šloke naučiť čítať , písať a počítať.Písalo sa na tabuľku grifíkom.tabuľka mala rozmery 15x20 cm ,drevený rámček okolo a zotierala sa handričkou. deti do školy nosievali aj polienko - dve dreva,aby bolo v zime čím kúriť.Prvý záznam o existencii školy v Pakostove máme z roku 1857.Po roku 1918 sa na škole v Pakostove začalo vyučovať po slovensky .Cirkevná škola bola zmenená na štátnu. Tento geografický článok o mieste na Slovensku je zatiaľ Vlajka Slovenska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Ľudový odev sa udržal veľmi dlho .ženský odev pozostával z dlhej košele z domáceho plátna , siahajúcej po kolená .Na košeľu sa obliekala sukňa tiež z domáceho plátna.Ďalšia sukňa bola už z kúpeného plátna.Vpredu sa nosila zástera - fartuch.Neskor sa rozdelila a dve súčasti odevu -na spodničku - podolok a na hornú časť , ktorá sa volala oplečko . Inú spodnú bielizeň ženy ani dievčatá nepoznali.Na oplečko si obliekali lajbliky a blúzky .Vlasy si ženy česali dozadu a splietali so vrkoča.Vydaté ženy nosili na hlave šatku a mičodu.Bol to kus tvrdšieho papiera pripevneného vo vlasoch a upevneného šatkou. Základnou súčasťou odevu mužov bola košeľa , ktorú šili z ľanového plátny.Rukávy boli z jednej šírky plátna , a to od pleca až po zápastie .Golier bol úzky a zviazoval sa šnúrkou.V nezmenenenej forme sa dlho uchovali nohavice ,spodky - gače . Veľký požiar v Pakostove zaznamenali 9 . mája 1935.Druhý požiar vznikol 11.mája 1936.Vinník oboch veľkých požiarov sa nikdy nenašiel. Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality. Pozri aj stránky Ako upravovať stránku a Návody a štýl alebo diskusiu k článku. Mestá, obce a vojenské obvody okresu Humenné 31.12.2003 (1+61) Adidovce | Baškovce | Brekov | Brestov | Černina | Dedačov | Gruzovce Hankovce | Hažín nad Cirochou | Humenné | Hrabovec nad Laborcom | Hrubov Hudcovce | Chlmec | Jabloň | Jankovce | Jasenov | Kamenica nad Cirochou Kamienka | Karná | Kochanovce | Košarovce | Koškovce | Lackovce Lieskovec | Ľubiša | Lukačovce | Maškovce | Modra nad Cirochou | Myslina Nechválova Polianka | Nižná Jablonka | Nižná Sitnica | Nižné Ladičkovce Ohradzany | Pakostov | Papín | Porúbka | Prituľany | Ptičie | Rohožník Rokytov pri Humennom | Rovné | Ruská Kajňa | Ruská Poruba | Slovenská Volová | Slovenské Krivé | Sopkovce | Topoľovka | Turcovce | Udavské Valaškovce (vojenský obvod) | Veľopolie | Víťazovce | Vyšná Jablonka Vyšná Sitnica | Vyšné Ladičkovce | Vyšný Hrušov | Závada | Závadka Zbudské Dlhé | Zubné Pakobylka_indická.html Pakobylka indická Pakobylka indická (Carausius morosus) Pakobylka indická (lat. Carausius morosus) je hmyz z radu pakobyliek. Vzhľad Samička dorastá 7 - 8 cm, má hnedú alebo zelenú farbu a pripomína vetvičku. U dospelých samičiek má vnútorná strana predného páru nôh červenú farbu. Z vajíčok, ktoré sú počas prvého mesiaca uchovávané pri teplote 28 - 30 °C, sa liahne rada gynandromorfných jedincov. Dorastajú dĺžky 5,5 cm, majú hnedú alebo zelenú farbu. Nielen predné nohy, ale aj hruď je červeno sfarbená. V Indii sa pravé samčeky liahnu len v kolóniách pohlavne sa rozmnožujúcich pakobyliek indických. Samičky a gynandromorfný "samci" nemajú krídla. V prípade ohrozenia sa druh stáva mŕtvym. Rozšírenie India. Vajíčka pakobylky indickej Rozmnožovanie V zajatí sa tento druh množí partenogeneticky. Hnedé, 1 mm veľké vajíčka obsahujú látku, ktorá priťahuje mravcov; liahnu sa po 3 - 8 mesiacoch. Zdroj * Eugene Bruins - Encyklopedie teraristiky ISBN 80-7234-069-7 Pakost_smradľavý.html Pakost smradľavý Pakost smradľavý (Geranium robertianum) Pakost smradľavý (lat. Geranium robertianum) je rastlina z čeľade pakostovité (Geraniaceae). Pakost smradľavý je jednoročná alebo dvojročná bylina s rozkonárenou, chlpatou stonkou a striedavými, trojpočetnými delenými listami. Bázy listových stopiek sú zhrubnuté. Červenofialové kvety rastú zvyčajne po dvoch na dlhých stopkách a po odkvitnutí sa premieňajú na rozpadáva plody so zobákovitými výrastkami. Celá rastlina je husto chlpatá, červeno zafarbená a rozmiagané listy nepríjemne zapáchajú. Je rozšírená na celom svete a rastie v krovinách, pri potokoch a v lese. Zdroj * J. Volák, J. Stodola, F. Severa - Veľká kniha liečivých rastlín Iné projekty * Commons * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Pakt_troch_veľmocí.html Pakt troch veľmocí Pakt troch veľmocí alebo Pakt troch (staršie Pakt troch mocností) bol pakt uzavretý 27. septembra 1940 medzi Nemeckom, Talianskom a Japonskom. Týmto paktom sa doformoval tzv. fašistický útočný pakt (pozri aj Os Berlín-Rím-Tokio, oceľový pakt, Pakt proti Kominterne). Neskôr k paktu pristúpilo Maďarsko, Rumunsko, Slovensko, Bulharsko, Chorvátsko, Fínsko, Mandžusko a Thajsko. Protokol o pristúpení Slovenskej republiky k Paktu troch mocností (24.11.1940) Vlády Japonska, Nemecka a Talianska z jednej strany, a Vláda Slovenska zo strany druhej, konštatujú skrze svojich podpísaných plnomocníkov toto: Článok 1 Slovensko pristupuje k Paktu troch mocností, podpísanému medzi Japonskom, Nemeckom a Talianskom 27. septembra 1940 v Berlíne. Článok 2 Ak by spoločné technické komisie, spomínané v článku 4 Paktu troch mocností, preberali otázky, dotýkajúce sa záujmov Slovenska, na porady komisií budú pozvaní aj zástupcovia Slovenska. Článok 3 Text Paktu troch mocností je pripojený ako príloha k tomuto Protokolu. Protokol tento je spísaný v slovenskom, japonskom, nemeckom a talianskom jazyku, pri čom každý text pokladá sa za prvopis. Protokol nadobúda platnosť dňom podpísania. Na dôkaz čoho podpísaní, ktorí sú svojimi vládami náležité splnomocnení, podpísali tento Protokol a opatrili ho svojimi pečaťami. Vyhotovené v štyroch prvopisoch, v Berlíne, dňa 24. novembra 1940 - v XIX. roku fašistickej éry, ktorýto deň zodpovedá 24. dňu 11. mesiaca 15. roku éry Syówa. L.S. SABUROKURUSU, v.r. L.S. JOACHIM von RIBBENTROP, v. r. L.S. GINOBUTI, v.r. L.S. VOJTECH TUKA, v. r. Pöndorf.html Pöndorf Spolková krajina Horné Rakúsko Okres Vöcklabruck Rozloha  ? km² Počet obyvateľov 2293 PSČ Kód oblasti Pöndorf je obec v Rakúsku v spolkovej krajine Horné Rakúsko v okrese Vöcklabruck. Žije tu 2293 obyvateľov (1.1.2007). Tento geografický článok o mieste v Rakúsku je zatiaľ Vlajka Rakúska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Obce okresu Vöcklabruck Poloha okresu v Hornom Rakúsku Ampflwang im Hausruckwald | Attersee | Attnang-Puchheim | Atzbach | Aurach am Hongar | Berg im Attergau | Desselbrunn | Fornach | Frankenburg  Frankenmarkt | Gampern | Innerschwand | Lenzing | Manning | Mondsee  Neukirchen an der Vöckla | Niederthalheim | Nußdorf am Attersee  Oberhofen am Irrsee | Oberndorf bei Schwanenstadt | Oberwang | Ottnang am Hausruck | Pfaffing | Pilsbach | Pitzenberg | Pöndorf | Puchkirchen  Pühret | Redleiten | Redlham | Regau | Rüstorf | Rutzenham | Schlatt  Schörfling am Attersee | Schwanenstadt | Seewalchen am Attersee | Sankt Georgen im Attergau | Sankt Lorenz | Steinbach am Attersee | Straß im Attergau | Tiefgraben | Timelkam | Ungenach | Unterach am Attersee  Vöcklabruck | Vöcklamarkt | Weißenkirchen im Attergau | Weyregg am Attersee | Wolfsegg am Hausruck | Zell am Moos | Zell am Pettenfirst Pöggstall.html Pöggstall Spolková krajina Dolné Rakúsko Okres Melk Rozloha  ? km² Počet obyvateľov 2501 PSČ Kód oblasti Pöggstall je obec v Rakúsku v spolkovej krajine Dolné Rakúsko v okrese Melk. Žije tu 2501 obyvateľov (1.1.2007). Tento geografický článok o mieste v Rakúsku je zatiaľ Vlajka Rakúska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Obce okresu Melk Artstetten-Pöbring | Bergland | Bischofstetten | Blindenmarkt  Dorfstetten | Dunkelsteinerwald | Emmersdorf an der Donau | Erlauf  Golling an der Erlauf | Hofamt Priel | Hürm | Kilb | Kirnberg an der Mank | Klein-Pöchlarn | Krummnußbaum | Leiben | Loosdorf | Mank | Marbach an der Donau | Maria Taferl | Melk | Münichreith-Laimbach | Neumarkt an der Ybbs | Nöchling | Persenbeug-Gottsdorf | Petzenkirchen | Pöchlarn  Pöggstall | Raxendorf | Ruprechtshofen | Schollach | Sankt Leonhard am Forst | Sankt Martin-Karlsbach | Sankt Oswald | Schönbühel-Aggsbach  Texingtal | Weiten | Ybbs an der Donau | Yspertal | Zelking-Matzleinsdorf Pördefölde.html Pördefölde Župa Zalianska župa Obvod Lenti Rozloha 19 km² Počet obyvateľov 69 PSČ Kód oblasti Pördefölde je obec v Maďarsku v Zalianskej župe v obvode Lenti. Má rozlohu 1912 ha a žije tu 69 obyvateľov (2007). Tento geografický článok o mieste v Maďarsku je zatiaľ Vlajka Maďarska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Pörböly.html Pörböly Župa Tolnianska župa Obvod Szekszárd Rozloha 11 km² Počet obyvateľov 572 PSČ Kód oblasti Pörböly je obec v Maďarsku v Tolnianskej župe v obvode Szekszárd. Má rozlohu 1111 ha a žije tu 572 obyvateľov (2007). Tento geografický článok o mieste v Maďarsku je zatiaľ Vlajka Maďarska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Pörtschach_am_Wörther_See_979e.html Pörtschach am Wörther See Spolková krajina Korutánsko Okres Klagenfurt-vidiek Rozloha  ? km² Počet obyvateľov 2678 PSČ Kód oblasti Pörtschach am Wörther See je obec v Rakúsku v spolkovej krajine Korutánsko v okrese Klagenfurt-vidiek. Žije tu 2678 obyvateľov (1.1.2007). Tento geografický článok o mieste v Rakúsku je zatiaľ Vlajka Rakúska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Obce okresu Klagenfurt-vidiek Poloha okresu v Korutánsku Ebenthal | Feistritz im Rosental | Ferlach | Grafenstein | Keutschach am See | Köttmannsdorf | Krumpendorf | Ludmannsdorf | Magdalensberg | Maria Rain | Maria Saal | Maria Wörth | Moosburg | Poggersdorf | Pörtschach am Wörthersee | Sankt Margareten im Rosental | Schiefling am See  Techelsberg | Zell Pöchlarn.html Pöchlarn Spolková krajina Dolné Rakúsko Okres Melk Rozloha  ? km² Počet obyvateľov 3884 PSČ Kód oblasti Pöchlarn je obec v Rakúsku v spolkovej krajine Dolné Rakúsko v okrese Melk. Žije tu 3884 obyvateľov (1.1.2007). Tento geografický článok o mieste v Rakúsku je zatiaľ Vlajka Rakúska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Obce okresu Melk Artstetten-Pöbring | Bergland | Bischofstetten | Blindenmarkt  Dorfstetten | Dunkelsteinerwald | Emmersdorf an der Donau | Erlauf  Golling an der Erlauf | Hofamt Priel | Hürm | Kilb | Kirnberg an der Mank | Klein-Pöchlarn | Krummnußbaum | Leiben | Loosdorf | Mank | Marbach an der Donau | Maria Taferl | Melk | Münichreith-Laimbach | Neumarkt an der Ybbs | Nöchling | Persenbeug-Gottsdorf | Petzenkirchen | Pöchlarn  Pöggstall | Raxendorf | Ruprechtshofen | Schollach | Sankt Leonhard am Forst | Sankt Martin-Karlsbach | Sankt Oswald | Schönbühel-Aggsbach  Texingtal | Weiten | Ybbs an der Donau | Yspertal | Zelking-Matzleinsdorf Pöllauberg.html Pöllauberg Spolková krajina Štajersko Okres Hartberg Rozloha  ? km² Počet obyvateľov 2216 PSČ Kód oblasti Pöllauberg je obec v Rakúsku v spolkovej krajine Štajersko v okrese Hartberg. Žije tu 2216 obyvateľov (1.1.2007). Tento geografický článok o mieste v Rakúsku je zatiaľ Vlajka Rakúska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Obce okresu Hartberg Poloha okresu v Štajersku Bad Waltersdorf | Blaindorf | Buch-Geiseldorf | Dechantskirchen  Dienersdorf | Ebersdorf | Eichberg | Friedberg | Grafendorf bei Hartberg  Greinbach | Großhart | Hartberg | Hartberg Umgebung | Hartl | Hofkirchen bei Hartberg | Kaibing | Kaindorf | Lafnitz | Limbach bei Neudau  Mönichwald | Neudau | Pinggau | Pöllau | Pöllauberg | Puchegg  Rabenwald | Riegersberg | Rohr bei Hartberg | Rohrbach an der Lafnitz  Saifen-Boden | Sankt Jakob im Walde | Sankt Johann bei Herberstein | Sankt Johann in der Haide | Sankt Lorenzen am Wechsel | Sankt Magdalena am Lemberg | Schachen bei Vorau | Schäffern | Schlag bei Thalberg | Schönegg bei Pöllau | Sebersdorf | Siegersdorf bei Herberstein | Sonnhofen  Stambach | Stubenberg | Tiefenbach bei Kaindorf | Vorau | Vornholz  Waldbach | Wenigzell | Wörth an der Lafnitz  Pölfing-Brunn_7f4b.html Pölfing-Brunn Spolková krajina Štajersko Okres Deutschlandsberg Rozloha  ? km² Počet obyvateľov 1616 PSČ Kód oblasti Pölfing-Brunn je obec v Rakúsku v spolkovej krajine Štajersko v okrese Deutschlandsberg. Žije tu 1616 obyvateľov (1.1.2007). Tento geografický článok o mieste v Rakúsku je zatiaľ Vlajka Rakúska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Obce okresu Deutschlandsberg Poloha okresu v Štajersku Aibl | Deutschlandsberg | Eibiswald | Frauental an der Laßnitz | Freiland bei Deutschlandsberg | Bad Gams | Garanas | Georgsberg | Greisdorf  Gressenberg | Groß Sankt Florian | Großradl | Gundersdorf | Hollenegg  Kloster | Lannach | Limberg bei Wies | Marhof | Osterwitz | Pitschgau  Pölfing-Brunn | Preding | Rassach | Sankt Josef | Sankt Martin im Sulmtal | Sankt Oswald ob Eibiswald | Sankt Peter im Sulmtal | Sankt Stefan ob Stainz | Schwanberg | Soboth | Stainz | Stainztal | Stallhof  Sulmeck-Greith | Trahütten | Unterbergla | Wernersdorf | Wettmannstätten  Wielfresen | Wies Pölöske.html Pölöske Župa Zalianska župa Obvod Zalaegerszeg Rozloha 45 km² Počet obyvateľov 908 PSČ Kód oblasti Pölöske je obec v Maďarsku v Zalianskej župe v obvode Zalaegerszeg. Má rozlohu 4523 ha a žije tu 908 obyvateľov (2007). Tento geografický článok o mieste v Maďarsku je zatiaľ Vlajka Maďarska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Pölöskefő.html Pölöskefő Župa Zalianska župa Obvod Nagykanizsa Rozloha 12 km² Počet obyvateľov 400 PSČ Kód oblasti Pölöskefő je obec v Maďarsku v Zalianskej župe v obvode Nagykanizsa. Má rozlohu 1232 ha a žije tu 400 obyvateľov (2007). Tento geografický článok o mieste v Maďarsku je zatiaľ Vlajka Maďarska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Pöls.html Pöls Spolková krajina Štajersko Okres Judenburg Rozloha  ? km² Počet obyvateľov 2674 PSČ Kód oblasti Pöls je obec v Rakúsku v spolkovej krajine Štajersko v okrese Judenburg. Žije tu 2674 obyvateľov (1.1.2007). Tento geografický článok o mieste v Rakúsku je zatiaľ Vlajka Rakúska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Obce okresu Judenburg Poloha okresu v Štajersku Amering | Bretstein | Eppenstein | Fohnsdorf | Hohentauern | Judenburg  Maria Buch-Feistritz | Obdach | Oberkurzheim | Oberweg | Oberzeiring  Pöls | Pusterwald | Reifling | Reisstraße | Sankt Anna am Lavantegg  Sankt Georgen ob Judenburg | Sankt Johann am Tauern | Sankt Oswald-Möderbrugg | Sankt Peter ob Judenburg | Sankt Wolfgang-Kienberg  Unzmarkt-Frauenburg | Weißkirchen in Steiermark | Zeltweg Pölla.html Pölla Spolková krajina Dolné Rakúsko Okres Zwettl Rozloha  ? km² Počet obyvateľov 1008 PSČ Kód oblasti Pölla je obec v Rakúsku v spolkovej krajine Dolné Rakúsko v okrese Zwettl. Žije tu 1008 obyvateľov (1.1.2007). Tento geografický článok o mieste v Rakúsku je zatiaľ Vlajka Rakúska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Obce okresu Zwettl Allentsteig | Altmelon | Arbesbach | Bärnkopf | Echsenbach | Göpfritz an der Wild | Grafenschlag | Groß-Gerungs | Großgöttfritz | Gutenbrunn  Kirchschlag | Kottes-Purk | Langschlag | Martinsberg | Ottenschlag  Pölla | Rappottenstein | Sallingberg | Schönbach | Schwarzenau  Schweiggers | Traunstein | Waldhausen | Zwettl Pöllau.html Pöllau Spolková krajina Štajersko Okres Hartberg Rozloha  ? km² Počet obyvateľov 2106 PSČ Kód oblasti Pöllau je obec v Rakúsku v spolkovej krajine Štajersko v okrese Hartberg. Žije tu 2106 obyvateľov (1.1.2007). Tento geografický článok o mieste v Rakúsku je zatiaľ Vlajka Rakúska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Obce okresu Hartberg Poloha okresu v Štajersku Bad Waltersdorf | Blaindorf | Buch-Geiseldorf | Dechantskirchen  Dienersdorf | Ebersdorf | Eichberg | Friedberg | Grafendorf bei Hartberg  Greinbach | Großhart | Hartberg | Hartberg Umgebung | Hartl | Hofkirchen bei Hartberg | Kaibing | Kaindorf | Lafnitz | Limbach bei Neudau  Mönichwald | Neudau | Pinggau | Pöllau | Pöllauberg | Puchegg  Rabenwald | Riegersberg | Rohr bei Hartberg | Rohrbach an der Lafnitz  Saifen-Boden | Sankt Jakob im Walde | Sankt Johann bei Herberstein | Sankt Johann in der Haide | Sankt Lorenzen am Wechsel | Sankt Magdalena am Lemberg | Schachen bei Vorau | Schäffern | Schlag bei Thalberg | Schönegg bei Pöllau | Sebersdorf | Siegersdorf bei Herberstein | Sonnhofen  Stambach | Stubenberg | Tiefenbach bei Kaindorf | Vorau | Vornholz  Waldbach | Wenigzell | Wörth an der Lafnitz  Pöttsching.html Pöttsching Spolková krajina Burgenland Okres Mattersburg Rozloha  ? km² Počet obyvateľov 2804 PSČ Kód oblasti Pöttsching je obec v Rakúsku v spolkovej krajine Burgenland v okrese Mattersburg. Žije tu 2804 obyvateľov (1.1.2007). Tento geografický článok o mieste v Rakúsku je zatiaľ Vlajka Rakúska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Obce okresu Mattersburg Okres Mattersburg Antau | Bad Sauerbrunn | Baumgarten | Draßburg | Forchtenstein | Hirm  Krensdorf | Loipersbach | Marz | Mattersburg | (Walbersdorf) | Neudörfl  Pöttelsdorf | Pöttsching | Rohrbach bei Mattersburg | Schattendorf  Sieggraben | Sigleß | Wiesen | Zemendorf-Stöttera Pötréte.html Pötréte Župa Zalianska župa Obvod Nagykanizsa Rozloha 14 km² Počet obyvateľov 286 PSČ Kód oblasti Pötréte je obec v Maďarsku v Zalianskej župe v obvode Nagykanizsa. Má rozlohu 1412 ha a žije tu 286 obyvateľov (2007). Tento geografický článok o mieste v Maďarsku je zatiaľ Vlajka Maďarska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Pöttelsdorf.html Pöttelsdorf Spolková krajina Burgenland Okres Mattersburg Rozloha  ? km² Počet obyvateľov 667 PSČ Kód oblasti Pöttelsdorf je obec v Rakúsku v spolkovej krajine Burgenland v okrese Mattersburg. Žije tu 667 obyvateľov (1.1.2007). Tento geografický článok o mieste v Rakúsku je zatiaľ Vlajka Rakúska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Obce okresu Mattersburg Okres Mattersburg Antau | Bad Sauerbrunn | Baumgarten | Draßburg | Forchtenstein | Hirm  Krensdorf | Loipersbach | Marz | Mattersburg | (Walbersdorf) | Neudörfl  Pöttelsdorf | Pöttsching | Rohrbach bei Mattersburg | Schattendorf  Sieggraben | Sigleß | Wiesen | Zemendorf-Stöttera Pötting.html Pötting Spolková krajina Horné Rakúsko Okres Grieskirchen Rozloha  ? km² Počet obyvateľov 538 PSČ Kód oblasti Pötting je obec v Rakúsku v spolkovej krajine Horné Rakúsko v okrese Grieskirchen. Žije tu 538 obyvateľov (1.1.2007). Tento geografický článok o mieste v Rakúsku je zatiaľ Vlajka Rakúska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Obce okresu Grieskirchen Poloha okresu v Hornom Rakúsku Aistersheim | Bad Schallerbach | Bruck-Waasen | Eschenau im Hausruckkreis | Gallspach | Gaspoltshofen | Geboltskirchen  Grieskirchen | Haag am Hausruck | Heiligenberg | Hofkirchen an der Trattnach | Kallham | Kematen am Innbach | Meggenhofen | Michaelnbach  Natternbach | Neukirchen am Walde | Neumarkt im Hausruckkreis  Peuerbach | Pollham | Pötting | Pram | Rottenbach | Schlüßlberg | Sankt Agatha | Sankt Georgen bei Grieskirchen | Sankt Thomas | Steegen  Taufkirchen an der Trattnach | Tollet | Waizenkirchen | Wallern an der Trattnach | Weibern | Wendling Pes_domáci.html Pes domáci Pes Drsnosrstý foxteriér Živočíchy Doména Eukaryoty Ríša (regnum) Živočíchy Animalia Vývojový stupeň Epitelovce Eumetazoa Skupina Dvojstranovce Bilateralia Vývojová vetva Druhoústovce Dueterostomia Kmeň (phylum) Chordáty Chordata Podkmeň (subphylum) Stavovce Vertebrata Nadtrieda (superclassis) Čeľustnatce Gnathostomata Stupeň Štvornožce Tetrapoda Trieda (classis) Cicavce Mammalia Podtrieda (subclassis) Živorodé (Živorodce) Theria Nadrad (superordo) Placentovce Eutheria Rad (ordo) Mäsožravce Carnivora Podrad (subordo) Suchozemské Fissipedia Nadčeľaď (superfamilia) Cynofeloidea Čeľaď (familia) Psovité Canidae Rod (genus) Canis Druh (species) vlk dravý Canis lupus Poddruh/Plemeno (subspecies) pes domáci Canis lupus familiaris Vedecký názov Canis lupus familiaris Ragni a Randi, 1986 Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku Pes domáci je domestikovaný poddruh vlka dravého. Pôvod a domestikácia psa Bližšie informácie v hlavnom článku: História psa Vlk dravý Šakal zlatý Na základe početných archeologických nálezov z rôznych kútov sveta je pes považovaný nielen za prvé domestikované zviera, ale aj za prvé zviera, ktoré človek cielene choval. Z kostrových nálezov niekoľkých druhov psov sa odvodzovali a dodnes odvodzujú dnešné plemená. Za najstaršie praplemeno bol označený takzvaný pes močiarny či rašelinný (lat. Canis familiaris palustris Rütimeyer), od ktorého sa dodnes odvodzujú početné plemená špicov, pinčov a teriérov. Skupina severských, vlkom podobných psov a pastierske psy sú odvodzované od psa, ktorého kostra bola objavená vo vykopávkach pri Ladožskom jazere, a ktorý dostal meno Canis familiaris Inostranzewi. Skupina dogovitých psov sa odvodzuje ešte aj dnes od predka nazvaného Canis familiaris decumanus. Z doby pred 4000 až 5000 rokmi pred Kr. pochádza pes bronzový (lat. Canis familiaris matris optimae), z ktorého majú pochádzať ovčiarske psy. Najmladším psom má byť Canis familiaris intermedius, z ktorého sa zvyknú odvodzovať dnešné duriče a pudle. Podľa teórie Gregoryho Aclanda, veterinára z Cornellskej univerzity v Itake v USA nie človek domestikoval psa, ale naopak, pes sám urobil prvý krok a začal spolužitie s človekom, pretože sa kŕmil jeho odpadkami. Na oplátku strážil „svojich“ ľudí pred nepriateľmi a pomáhal pri love. Pes v dejinách Bližšie informácie v hlavnom článku: Pes v dejinách Pes patrí nielen k najstarším, ale aj k najvšestrannejším domácim zvieratám. Zo všetkých domácich zvierat existuje v najväčšej plemennej variabilite. Odhaduje sa, že človek vyšľachtil dodnes viac ako 400 rôznych plemien. Túto variabilitu možno pripísať skutočnosti, že človek využíva psa pri rôznych úlohách: pes chráni stádo, prenasleduje a durí zver, prináša korisť, ťahá ťažké bremená, hľadá a zachraňuje ľudí, či stráži ich majetok. Podľa prostredia v ktorom žije a pracuje dané plemeno musí pes vykazovať určité žiaduce fyziologické i povahové vlastnosti. Lovec v ázijskej stepi potrebuje psa rýchleho a loviaceho zrakom, zatiaľ čo lovec v hustých lesoch strednej Európy využije skôr psa vytrvalého, s vynikajúcim čuchom a schopným vyduriť zver. Vďaka selekcii teda človek vyšľachtil plemená, ktoré vyhovovali určitému účelu. Anatómia psa Bližšie informácie v hlavnom článku: Anatómia psa Lebka psa Nos psa Telo psa sa skladá z niekoľkých sústav orgánov, z ktorých každá vykonáva určité funkcie. Osou kostry psa je chrbtica, na ktorej stranách sa nachádzajú rebrá a končatiny a ku ktorej je pripojená lebka. K lebke je pripojená sánka, ktorá v závislosti od plemena umožňuje silný záhryz. Na sánke a v čeľusti sú uložené zuby. Na kostre sú upevnené jednotlivé svaly psa. Tie umožňujú jeho pohyb, dýchanie. Svalovú sústavu pokrýva koža. Tá sa skladá z dvoch vrstiev - endodermy (vnútorná vrstva) a epidermy (vonkajšia vrstva). Epiderma nie je u psa taká hrubá ako u človeka, pretože neplní ochrannú funkciu v takom rozsahu, ako je to u ľudí. Ochrannú funkciu preberá srsť. V závislosti od plemena psa, majú niektoré psy srsť zloženú z dvoch druhov: podsady a krycej srsti. Korienky chlpov krycej srsti sú spojené s malým svalom, ktorý podľa potreby chlp vzprieči - pes sa tak vizuálne zväčší a srsť psa vďaka tomu plní okrem ochrannej funkcie aj funkciu komunikačnú. Pes má po celom tele umiestnené apokrinné potné žľazy, ktoré produkujú výlučky podobné ľudskému potu. Tento pot však nemá ako u ľudí termoregulačnú funkciu, ale zabezpečujú psovi jedinečný pach, vďaka ktorému sa odlišuje od svojich spoludruhov. Termoregulácia u psa prebieha pomocou potných žliaz umiestnených na chodidlách psa a tiež pomocou srsti, ktorá má termoizolačné vlastnosti a zabraňuje prehriatiu organizmu. Najpozoruhodnejším psím zmyslom je zrejme čuch. Vďaka nemu sa pes orientuje v priestore, loví zver a zisťuje o okolitom svete dôležité informácie. Strata čuchu znamená pre psa asi toľko, čo strata zraku pre človeka. Pes, ktorý nemá možnosť vnímať čuchové podnety v dostatočnej miere, žije chudobným duševným životom. Najdôležitejším čuchovým orgánom psa je mozog. V ňom pes identifikuje pachy prijaté nosom. Ďalším dobre vyvinutým zmyslom u psov je sluch. Psí sluch je citlivejší ako sluch človeka. Okrem toho je ucho psa ovládané sedemnástimi svalmi, ktoré mu umožňujú hýbať ušami do rôznych smerov, vďaka čomu je pes schopný lepšie lokalizovať zdroj zvuku. Pohlavný život psa Bližšie informácie v hlavnom článku: Pohlavný život psa Šteňa labradora Pohlavný život psa vedie k zachovaniu jeho druhu tým, že mu umožňuje plodenie potomstva. Malé a stredné plemená dosahujú sexuálnu, nie však fyzickú dospelosť vo veku 7 až 8 mesiacov, u veľkých plemien o niečo neskôr. V tomto období sa väčšinou ukazujú prvé sexuálne prejavy psa a u súk dochádza k prvému "háraniu" (háranie = obdobie ruje vyznačujúce sa u suky krvácaním). Fyziologické ukazovatele Fyziologické ukazovatele Názov | Hodnoty Telesná teplota | 39 stupňov Pulz | malé plemená: 90-130 úderov/min., veľké plemená: | 60-100 úderov/min. Dychová frekvencia | malé plemená: 18-30 nádychov/min., veľké plemená: | 10-26 nádychov/min. Telesná hmotnosť | 1-100 kg v závislosti na plemene a pohlaví Pohlavný cyklus | diestrický Dĺžka ruje | 3-4 týždne Dospievanie | v 8-12 mesiaci života Dĺžka brezivosti | 58-67 dní Početnosť vrhu | 1-8 šteniat Počet zubov | mliečny chrup 28, trvalý chrup 42 Vnútorná telesná teplota psa je 39 – 39,5 stupňov Celzia a meria sa v konečníku lekárskym alebo veterinárnym teplomerom. Dychová frekvencia zdravého neunaveného psa v kľude pri bežnej izbovej teplote sa pohybuje od 18-30 nádychov za minútu u malých a stredných plemien, u veľkých plemien je to 10-26 nádychov za minútu. Počet srdcových tepov je za rovnakých podmienok ako pri dychu je u malých a stredných plemien 90-130 úderov za minútu, u veľkých plemien 60-100 úderov za minútu. Vek psa Prepočtová tabuľka psích rokov na roky ľudské Pes | Človek | Pes | Človek | ----------+----------+----------+----------| 1 rok | 15 rokov | 8 rokov | 51 rokov | 2 roky | 21 rokov | 9 rokov | 55 rokov | 3 roky | 27 rokov | 10 rokov | 59 rokov | 4 roky | 32 rokov | 11 rokov | 65 rokov | 5 rokov | 37 rokov | 12 rokov | 69 rokov | 6 rokov | 42 rokov | 13 rokov | 75 rokov | 7 rokov | 47 rokov | 14 rokov | 83 rokov | Exteriér psa Bližšie informácie v hlavnom článku: Exteriér psa Čierny ruský teriér vo výstavnom postoji Exteriér psa je súbor vonkajších, fyziologických vlastností psa. Medzinárodná kynologická federácia (FCI) vydala pre jednotlivé plemená tzv. štandardy, ktoré obsahujú popis jednotlivých častí tela psa, čiže jeho exteriéru. Podľa štandardu rozhodca na výstave posudzuje, do akej miery sa daný jedinec približuje štandardu predstavujúcemu ideálneho psa daného plemena. Pri popise psa rozhodca zvyčajne postupuje tak, že zhodnotí najprv celkový vzhľad jedinca a potom venuje pozornosť jednotlivým častiam a detailom. Chov psov Plemená psov Postupným vývojom a neskôr aj cieleným chovom vzniklo nespočetné množstvo plemien psov. Postupne vznikali rôzne združenia a spolky rôznych plemien a dnes existuje niekoľko strešných organizácií združujúcich tieto spolky. Najväčšou medzinárodnou strešnou organizáciou je Fédération Cynologique Internationale (FCI), ktorá okrem iného dozerá na tvorbu a aktualizáciu štandardov jednotlivých plemien. Systematika * Skupina 1: Ovčiarske a pastierske psy (bez švajčiarskych salašných psov) * Skupina 2: Pinče, bradáče, molosoidné a švajčiarske salašné psy * Skupina 3: Teriéry * Skupina 4: Jazvečíky * Skupina 5: Špice a pôvodné plemená * Skupina 6: Duriče, farbiare a príbuzné plemená * Skupina 7: Stavače * Skupina 8: Retrivre, sliediče a vodné psy * Skupina 9: Spoločenské a sprievodné psy * Skupina 10: Chrty * Skupina 0: Predbežne prijaté plemená Pozri aj * Kynológia * Etológia * Zoznam psích plemien * FCI * SKJ * SPZ * Obrázky na commons podľa plemien Iné projekty * Wikicitáty * Commons * Wikidruhy * Wikislovník * Spolupracuj na Wikiquote Wikicitáty ponúka citáty od alebo o pes * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému pes * Spolupracuj na Wikispecies Wikidruhy ponúka informácie na tému Pes domáci * Spolupracuj na Wikislovníku Wikislovník ponúka heslo slovníka pes Zdroje * Cunliffeová, J.: Encyklopédia PSY. Slovart, Bratislava, 2004, ISBN 80-7145-821-X * Hanzal, V.; Vochozka, V.: Lovečtí psi. Výchova a výcvik. Dona. České Budějovice, 2003, ISBN 80-7322-036-9 * Tichá, V.; Tichý, J.: Atlas plemen loveckých psů. Jiří Flégl - VEGA. Praha, 2003, ISBN 80-903186-0-6 Portal Psí portál Pestroň_vlkovcový.html Pestroň vlkovcový Pestroň vlkovcový Živočíchy Doména Eukaryoty Ríša (regnum) Živočíchy Animalia Vývojový stupeň epitelovce Eumetazoa Skupina dvojstranovce Bilateralia Vývojová vetva prvoústovce Gastroneuralia (Protostomia) Skupina špirálovce Spiralia Línia zvliekavce Ecdysozoa Nadkmeň (superphylum) Panarthropoda Kmeň (phylum) článkonožce Arthropoda Oddelenie hryzadlovce Mandibulata Podkmeň (subphylum) šesťnôžky Hexapoda Trieda (classis) hmyz Insecta (Ectognatha) Podtrieda (subclassis) Dicondylia Infratrieda (infraclassis) Pterygota Divisio Neoptera Subdivisio holometabolný hmyz Endopterygota (Holometabola) Rad (ordo) motýle Lepidoptera Podrad (subordo) uzdokrídle Frenata Infrarad (infraordo) Ditrysia Nadčeľaď (superfamilia) kyjotykadlové (denné) motýle Rhopalocera Čeľaď (familia) vidlochvostovité Papilionidae Rod (genus) pestroň Zerynthia Druh (species) P. vlkovcový Z. polyxena Vedecký názov Zerynthia polyxena Denis et Schiffermüller, 1775 Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku Pestroň vlkovcový (Zerynthia polyxena Denis et Schiffermüller, 1775) je druh denného motýľa z čeľade vidlochvostovitých (Papilionidae). Opis druhu Druh opísal Ignaz Schiffermüller v svojej práci: Ankündung eines systematischen Werkes von den Schmetterlingen der Wienergegend v roku 1775 na strane 162. Za ďalšieho autora tejto práca sa pokladá i Johann Denis, ale jeho účasť na tejto práci je podľa niektorých autorov sporná. Vzhľad Patrí k stredne veľkým denným motýľom. Rozpätie krídel je od 4,6 cm až do 5,5 cm. Hlava je malá, okrúhleho tvaru, zvyčajne čierno sfarbená, tykadlá sú krátke, dosahujú obyčajne menej ako 1/2 predného okraja predného krídla. Hruď je čierna, žlto–hnedo ochlpená, s úzkym červeným krčným lemom. Druh má tri páry plnohodnotných nôh, ktoré slúžia na chôdzu. Krídla sú pestrofarebné, základná farba krídel je žltá, až okrovožltá s početnými tmavými kresbami. Na vonkajšom okraji všetkých štyroch krídel je typická vlnovitá kresba. Na leme zadných krídel je v jeho priebehu ešte rad červených a modrých škvrniek. Samičky sú zvyčajne podobne sfarbené, ale sú o niečo väčšie a tmavšie vyfarbené. Bruško (abdomen) je tiež čierno sfarbené, hnedo–žlto ochlpené. Na bočnej strane bruška sú červené škvrny, ktoré vytvárajú kresbu rôzneho tvaru. Žilnatina krídel je u tohoto druhu čierno sfarbená. Areál rozšírenia druhu Oblasť výskytu pestroňa vlkovcového zahrnuje pásovite oblasť Európy od južného Francúzska a severného Talianska cez Sicíliu, Maďarsko, Česko, južné Slovensko, Slovinsko, Chorvátsko, Srbsko, Rumunsko, Bulharsko, Grécko až do juhozápadnej časti Ruskej federácie. Na tomto, relatívne veľkom areáli rozšírenia bolo opísaných viacero – cca 22 poddruhov. Na našom území sa vyskytuje pôvodná – nominálna rasa. Otázka niektorých z týchto poddruhov je veľmi sporná, až hypotetická. Charakter lokalít výskytu Obľubuje riedke, teplé, prevažne listnaté lesy, skalnaté stepné oblasti, lúčne ekosystémy, polia, okraje viníc a záhrad, lesostepné biotopy, železničné násypy, okraje jazier a riek, bohato zakvitnuté teplé údolia riek, výslnné krovinaté stráne ako i extenzívne obhospodarované pozemky. Niekedy ho nájdeme i na atypických lokalitách – v okolí rumovísk a smetísk, ale tiež v sadoch a parkoch, pokiaľ rastie v blízkosti týchto biotopov jeho živná rastlina vlkovec európsky (Aristolochia clematitis). Výskyt je ostrovčekovitého charakteru, v nadmorských výškach od hladiny mora až do 1 400–1 500 m n. m. Bionómia druhu Imágo Druh má iba jednu generáciu do roka. V našich zemepisných podmienkach sa vyskytuje od konca apríla až do konca mája. Ojedinelé imága môžeme nájsť ešte začiatkom júna. V južnej Európe sa vyskytuje od konca marca do začiatku júna, s maximom výskytu v priebehu prvej a druhej tretiny mája. Imága žijú asi 2–3 týždne. Samčekovia poletujú za teplých dní už dosť skoro ráno a vyhľadávajú samičky, ktoré by boli vhodné na spárenie. Samičky lietajú skôr v neskorších hodinách a poobede. K páreniu dochádza v predobedňajších hodinách. Samička kladie vajíčka po oplodnení jednotlivo, alebo v malých skupinkách na spodnú stranu listov živnej rastliny, ktorou je v našich podmienkach hlavne vlkovec európsky. Živnými rastlinami bývajú i iné druhy vlkovcov, napr. A. pallida, A. rotunda a A. maurorum. Vajíčka Vajíčka sú okrúhleho tvaru, najskôr po znesení sú biele, neskôr žltavé, pred vyliahnutím húseníc sú s odtieňom do čierna. Povrch vajíčok je hladký, lesklý. Asi za 8–9 dní od nakladenia vajíčka sa liahne malá húsenička. Húsenica Húsenica sa počas svojho vývoja štyrikrát zvlieka a dorastá veľkosti asi 30–35 mm. Dospelá húsenica má po bokoch má 6 radov červenohnedých, až oranžovo–ružových, na konci čierno sfarbených výrastkov. S húsenicami sa stretávame asi od konca mája do konca júla, s maximom výskytu v priebehu júna. Húsenica sa koncom jari, resp. začiatkom leta zakukľuje. Kukla Kukla je fixovaná najčastejšie vo vodorovnej polohe za kremaster a cez pošvy krídel je zvyčajne ešte prepásaná vláknom. Je štíhla, dlhá asi 23–26 mm, béžovej farby, laterálne po bokoch má rad prieduchov, kde je čierne sfarbenie. Pri druhu prezimuje kukla a motýľ sa liahne nasledujúci rok skoro na jar. Ekológia druhu Pestroňa vlkovcového pokladáme za významný teplomilný, stepný, severomediteránny (pontomediteránny) prvok našej fauny. Príčiny možného ohrozenia Hlavnou príčinou prípadného ohrozenia tohto druhu je zánik vhodných biotopov. Význam má i zabránenie aplikácie umelých hnojív a pesticídov na miestach výskytu. Nebezpečné je zarastanie biotopov výsadbou lesa, turistika, vplyv exhalátov a insekticídov používaných v poľnohospodárstve, vypásanie stepných biotopov dobytkom, kosenie stepných oblastí a v neposlednom rade i odchyt imág zberateľmi vo veľkých množstvách. Ochrana Pestroň je zriedkavejší druh našich denných motýle. Od roku 1965 je na území Československa chráneným druhom. Dnes k bezprostredne ohrozeným nepatrí, ale pokladá sa za zraniteľný druh. Na území Poľska sa už nevyskytyje. Vo väčšine štátov je hodnotený ako druh zraniteľný. V Rakúsku je tiež ohrozený vyhynutím. V Ruskej federácii je zaradený do Červenej knihy chránených a ohrozených živočíchov – do II. kategórie. Ochrana tohto druhu spočíva v ochrane vhodných biotopov a v celkovej ochrane životného postredia ako takého. Význam však má aj individuálna ochrana jedincov, vzhľadom na jeho areál rozšírenia a zvyčajne slabšiu početnosť. Literatúra * Hrubý, K.: Prodromus lepidopter Slovenska. SAV, Bratislava, 1964, s. 867–868. * Moucha, J.: Sbíráme motýly. Delfín, Praha, 1972, s. 73. * Ponec, J.: Motýle. Obzor, Bratislava, 1982, s. 352. * Škapec, V.: Červená kniha ohrozených a vzácnych druhov rostlín a živočichov ČSFR 3. Príroda, Bratislava, 1992, 107–108. Iné projekty * Commons * Wikidruhy * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému * Spolupracuj na Wikispecies Wikidruhy ponúka informácie na tému Pestroň vlkovcový Pestroň.html Pestroň Pestroň je oficiálne slovenské rodové meno latinského rodu Zerynthia; neformálne medzi entomológmi aj meno latinských rodov zo skupiny Zerynhiini (v staršom alebo v novšom ponímaní) a v širšom zmysle aj všetkých rodov z podčeľade jasone okrem rodu jasoň. Peseta.html Peseta Peseta môže byť: * španielska peseta * andorrská peseta Symbol rozcestia Toto je rozlišovacia stránka — navigačná pomôcka obsahujúca zoznam iných článkov, ktoré by mohli mať rovnaký názov. Ak vás na túto stránku odkázal článok, prosíme Vás, aby ste sa k článku vrátili a opravili v ňom odkaz tak, aby odkazoval priamo na konkrétnu stránku z hore uvedeného zoznamu, ktorú autor článku myslel. Peshkopi.html Peshkopi Stará časť mesta Peshkopi alebo Peshkopia (po macedónsky: Пешкопеја) je mesto ležiace na severovýchode Albánska, asi 20 km od macedonských hraníc v nadmorskej výške 651 m. n. m. Má zhruba 14 100 obyvateľov. Blízko mesta boli objavené minerálne rudy chróm, síra a mramor. V najbližšom okolí sú v Peshkopiand situované minerálne vody ktoré majú dôležité liečivé hodnoty. Sídli tu miestny futbalový klub KS Korabi Peshkopi. v • d • e Mestá v Albánsku Apollonia · Bajram Curri · Ballsh · Berat · Bilisht · Bulqizë · Burrel · Butrint · Cërrik · Çorovodë · Delvinë · Drač · Elbasan · Ersekë · Fier · Fushë-Krujë · Gjirokastër · Gramsh · Has · Himarë · Kamzë · Kavajë · Këlcyrë · Klos · Konispol · Koplik · Korçë · Krujë · Krumë · Kuçovë · Kukës · Laç · Lezhë · Libohova · Librazhd · Lushnjë · Vlajka Albánska Maliq · Mamurras · Mavrovë · Memaliaj · Patos · Peqin · Peshkopi · Përmet · Pogradec · Poliçan · Pukë · Rrëshen · Rrogozhinë · Roskovec · Sarandë · Selenicë · Shëngjin · Shijak · Shkodër · Tepelenë · Tirana · Tropojë · Valbonë · Vlorë Pesticídy.html Pesticídy Pesticídy - týmto pojmom označujeme viacero chemických látok, ktoré sú určené na likvidáciu rastlín, hmyzu i iných živočíchov. Za pesticídy sa pokladajú všetky organické insekticídy, herbicídy, fungicídy, nematocídy, organické algicídy a príbuzné produky, ako napr. regulátory rastu. Pesimizmus.html Pesimizmus Pesimizmus je vzťah k prebiehajúcim udalostiam, ktorý sa zakladá na názoroch, že smerujú k horšiemu, na neviere vo víťazstvo dobra nad zlom, spravodlivosti nad nespravodlivosťou. Opak: optimizmus Iné projekty * Wikicitáty * Spolupracuj na Wikiquote Wikicitáty ponúka citáty od alebo o Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Pesvice.html Pesvice Pesvice Základné informácie Postavenie: |obec NUTS 5 (obec): |CZ0422 546062 Kraj (NUTS 3): |Ústecký (CZ042) Okres (NUTS 4): |Chomutov (CZ0422) Obec s rozšírenou pôsobnosťou:| Poverená obec: | Historická krajina: |Čechy Katastrálna výmera: | ? km² Počet obyvateľov: |96 Zemepisná šírka: | Zemepisná dĺžka: | Nadmorská výška: | ? m PSČ: | Základné sídelné | jednotky: | Miestnych častí: | Katastrálne územie: | Adresa | obecného úradu: | Starosta / starostka: | Pesvice je obec v Česku v okrese Chomutov v Ústeckom kraji. 1. januára 2006 tu žilo 96 obyvateľov, z toho 49 mužov a 47 žien, pričom priemerný vek v obci je 42,7 rokov (muži 40,1 rokov, ženy 45,4 rokov). Tento geografický článok o mieste v Česku je zatiaľ príliš Vlajka Česka krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Pozri aj * Zoznam obcí v Česku Mestá a obce okresu Chomutov Bílence • Blatno • Boleboř • Březno • Černovice • Domašín • Droužkovice • Hora Svatého Šebestiána • Hrušovany • Chbany • Chomutov • Jirkov • Kadaň • Kalek • Klášterec nad Ohří • Kovářská • Kryštofovy Hamry • Křimov • Libědice • Loučná pod Klínovcem • Málkov • Mašťov • Měděnec • Místo • Nezabylice • Okounov • Otvice • Perštejn • Pesvice • Pětipsy • Račetice • Radonice • Rokle • Spořice • Strupčice • Údlice • Vejprty • Veliká Ves • Vilémov • Vrskmaň • Všehrdy • Všestudy • Výsluní • Vysoká Pec Pesach.html Pesach Stôl pripravený na slávenie sederu. Pesach (hebr. פסח) alebo pascha, v Biblii Sviatok nekvasených chlebov (hebr. חג המצות - Chag ha-macot), nesprávne (židovská) Veľká noc je židovský pútnický sviatok slávený na jar, pripomienka exodu Židov z egyptského otroctva pod vedením Mojžiša. Keď faraón ani po deviatich ranách nechcel Židov prepustiť, pobil Hospodinov anjel všetkých egyptských prvorodených (ľudí aj zvieratá). Židia si však na Boží rozkaz natreli veraje svojich dverí krvou obetovaného baránka a tak ostali ušetrení (Ex 12, 3-11). Sviatok sa začína 15. dňa židovského mesiaca nisan a trvá sedem (v Izraeli), resp. osem (v diaspóre) dní. Počas trvania sviatku židia nesmú konzumovať nič kvasené. Podľa niektorých religionistov vznikol Pesach pravdepodobne historizáciou dvoch archaických jarných sviatkov, pastierskeho (obeta prvorodeného baránka) a roľníckeho (sviatok nekvasených chlebov). Najdôležitejším rituálom sviatku Pesach je tzv. pesachový seder, ritualizovaná rodinná večera, pri ktorej hlava rodiny deťom predčíta príbeh exodu z bohato ilustrovanej knižky, pesachovej hagady. Pesach v najbližších rokoch Poznámka: Sviatok sa začína prvý deň pred západom slnka. Končí sa posledný deň po západe slnka. * 5767: 2. – 10. apríl 2007 * 5768: 19. – 28. apríl 2008 * 5769: 8. – 16. apríl 2009 Pescennius_Niger_a94b.html Pescennius Niger Gaius Pescennius Niger Justus (*asi okolo roku 140 – †194) bol rímsky uzurpátor cisárskeho trónu v rokoch 193 až 194. Meno „Niger“ (čierny), bolo kontrastným pomenovaním oproti jednému z jeho rivalov Clodiovi Albinovi (albinus znamenalo biely). Keď v roku 192 zomrel cisár Commodus ako bezdetný predstaviteľ dynastie Antininovcov, začal sa po dlhšej dobe opäť otvorený boj o cisársky trón. V nasledujúcom roku bol rímsky veliteľ východných légií, Pescennius Niger, vyhlásený svojimi oddielmi za nového imperátora ríše. Niger dovtedy pôsobil ako guvernér provincie Sýria. Pod jeho vplyv sa čoskoro dostali aj provincie Egypt a Ázia. Samotné vyhlásenie za cisára bolo však iba prázdne gesto, pretože senát v Ríme ho za platného cisára nikdy neuznal a počas svojej vlády Niger nikdy do Ríma nezavítal(z pochopiteľných dôvodov). Namiesto neho sa stal cisárom Septimius Severus, ktorý nástupom na trón založil novú dynastiu - dynastiu Severovcov(193 - 235). Septimius Severus sa so svojim početným vojskom v roku 194 vypravil na východ a Nigera po sérii vojenských stretov porazil v rozhodujúcej bitke pri meste Issos(neďaleko mesta Antiochia). Niger pravdepodobne zahynul pri úteku do Parthie. Iné projekty * Commons * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Pes_v_dejinách.html Pes v dejinách Pes v Starovekom Egypte Soška psa z Egypta v Louvre Grécky boh podsvätia - Cerberus Nápis v Pompejach upozorňujúci na prítomnosť psa. Pes patrí nielen k najstarším, ale aj k najvšestrajnejším domácim zvieratám. Zo všetkých domácich zvierat existuje v najvätšej plemennej variabilite. Odhaduje sa, že človek vyšľachtil dodnes viac ako 400 rôznych plemien. Túto variabilitu možno pripísať skutočnosti, že človek využíva psa pri rôznych úlohách: pes chráni stádo, prenasleduje a durí zver, prináša korisť, ťahá ťažké bremená, hľadá a zachraňuje ľudí, či stráži ich majetok. Podľa prostredia v ktorom žije a pracuje dané plemeno musí pes vykazovať určité žiaduce fyziologické i povahové vlastnosti. Lovec v ázijskej stepi potrebuje psa rýchleho a loviaceho zrakom, zatiaľ čo lovec v hustých lesoch strednej Európy využije skôr psa vytrvalého, s vynikajúcim čuchom a schopným vyduriť zver. Vďaka selekcii teda človek vyšľachtil plemená, ktoré vyhovovali určitému účelu. Starovek Pes bol v rôznych kultúrach ponímaný rôzne: niekde bol uctievaný, inde zatracovaný. Bol dôležitým zvieracím symbolom v afrických kultúrach bol označovaný za nosiča ohňa, v antike ho zasa považovali za šťastné znamenie. V niektorých kultúrach ho považovali za strážcu neba. Vďaka svojej príslovečnej vernosti sa stal početným motívom európskeho maliarstva, v Japonsku sa zasa stal symbolom manželskej vernosti. Staroveký Egypt Egypťania podobne ako Inkovia, Iránci či Indovia uctievali psa ako strážcu podsvetia a sprievodcu do kráľovstva smrti. Pre psa to znamenalo veľké ocenenie, pretože Egypťania povyšovali kult smrti nad všetko ostatné. Ich boh Anubis mal ľudské telo a psiu hlavu. Egypťania si psov ctili natoľko, že keď pes zomrel, zabalzamovali ho a uložili jeho pozostatky na zvláštne pohrebisko. Najstarším zobrazeným psom je pes, ktorého môžeme označiť za predchodcu dnešných chrtov. Popri ňom nachádzame často zobrazenia stavačov, ktoré Egypťania používali pri love zajacov a gaziel. Do Egypta prenikli z Mezopotámie aj molosoidné psy, ktoré nachádzame na zobrazeniach bojových scén. Nie je však isté, či Egypťania sami používali týchto psov v boji. V egyptských domácnostiach sa rozšíril aj chov spoločenských psov podobných dnešným jazvečíkom. Najrozšírenejím chovaným plemenom Starovekom Egypte však bol zrejme predchodca dnešného basenjiho, ktorý našiel široké využitie – používali ho ako pri love, tak aj ako spoločníka. Často však fungovali aj ako požierači zbytkov a výkalov. Mezopotámia Akadská bohyňa Gula bola patrónkou psov v Mezopotámii. Ľudia jej z vďačnosti nosili psov vymodelovaných z hliny. Na ranosumerských pečatiach sú často zobrazené psy s veľkou hlavou, podobné dnešným mastifom, ktoré sa v Mezopotámii objavili o niečo neskôr ako chrty. Tieto psy slúžili na lov levov a divých svíň, či ako bojové psy. Na neskorších akadských pečatiach sú tieto psy najčastejšie zobrazované ako pastierske psy. Približne 1000 rokov pr. Kr. došlo v Mezopotámii k primiešaniu krvi tibetských dogovitých psov do miestnych molosoidných plemien. Tieto psy sa vyznačovali nízkym prahom agresivity a používali ich ako vojnové psy. Kroniky dokladajú cielený chov molosoidných psov na psích farmách. Staroveké Grécko Gréci si psov tiež cenili. Chovali v svätyniach boha Asklepia posvätné jedince, ktoré pomáhali uzdravovať chorých. Lovec Oriona mal dvoch psov – Procyona a Síria. Sírius dal dokonca svoje meno najjasnejšej hviezde na oblohe. Grécky boh podsvätia Cerberus mal 3 psie hlavy. Aj Ikarios vlastnil psa menom Maira, ktorý doviedol jeho dcéru k jeho mŕtvemu telu. Dvojhlavý Orthus strážil stádo dobytka Geryona a zároveň bol otcom Chimérinej dcéry Sphinx. Gréci chovali predovšetkým veľké psy na boj a malé psy pre potešenie. Vyskytovali sa tiež lovecké psy privezené z Egypta a Ázie, Gréci ich však cielene nechovali. Chov psov v dnešnom ponímaní zaviedli až v Rimania. Na šírich pláňach používali Gréci k stráženiu stád oviec pred vlkmi predchodcov dnešných pastierskych psov. Z týchto psov sa neskôr vyvinuli plemená ako komondor, kuvasz a kangal. Staroveký Rím Rímsku Dianu, podobne ako boha obchodu Merkúra, sprevádzajú lovecké psy. Rimania boli zrejme prví, čo sa zaoberali systematickým chovom psa - plemenitbou. Vlastniť psa bolo rovnako módne ako vlastiť otroka. Medzi obľúbené plemená patrili najmä väčšie psy, ktoré slúžili ako strážcovia dvora a majetku, o čom svedčia aj varovné nápisy, ktoré archeológovia objavili v Pompejách. Dnešné tabuľky „Pozor pes“ majú teda históriu siahajúcu až do týchto čias. Staroveký Rím bol nielen mestom zápasov gladiátorov, ale aj mestom psích zápasov, ktoré patrili k obľúbeným kratochvíľam jeho obyvateľov. Chov psov v Ríme sa preto špecializoval najmä na plemená vhodné pre psie zápasy. Svoje zastúpenie však našli aj lovecké a spoločenské plemená. Pôvod dnes známych plemien v rímskych plemenách však doposiaľ nebol preukázaný. Súvisiace články * Pes domáci * História psa Peqin_(okres).html Peqin (okres) Poloha okresu Peqin v Albánsku Peqin (alb.: Rrethi i Peqinit) je okres v Albánsku v kraji Elbasan. Počet obyvateľov je 33 000 (2004 odhad), a rozloha je 191 km². Nachádza sa v strede krajiny, jeho hlavné mesto je Peqin. Tento článok o mieste v Albánsku je zatiaľ príliš krátky Albánsko výhonok (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Peqin_(mesto).html Peqin (mesto) Poloha mesta Peqin na mape Albánska. Peqin alebo Peqini je mesto s asi 7 500 obyvateľmi (odhad 2006) v strednej časti Albánska. Peqin je hlavné mesto okresu Peqin. Mesto leží na severnom brehu rieky Shkumbin medzi mestami Drač a Elbasan. Cez Peqin viedla rímska cesta Via Egnatia. Niekoľko kilometrov východne od Peqin je antické nálezisko s početnými vykopávkami. Prvá písomná zmienka o Peqin pochádza z roku 1431. Z osmanských čias sa tu ešte zachovala mešita a je tu aj veža s hodinami z 19. storočia ako aj turecká pevnosť. Sídli tu miestny futbalový klub Shkumbini Peqin ktorý hrá v prvej lige. v • d • e Mestá v Albánsku Apollonia · Bajram Curri · Ballsh · Berat · Bilisht · Bulqizë · Burrel · Butrint · Cërrik · Çorovodë · Delvinë · Drač · Elbasan · Ersekë · Fier · Fushë-Krujë · Gjirokastër · Gramsh · Has · Himarë · Kamzë · Kavajë · Këlcyrë · Klos · Konispol · Koplik · Korçë · Krujë · Krumë · Kuçovë · Kukës · Laç · Lezhë · Libohova · Librazhd · Lushnjë · Vlajka Albánska Maliq · Mamurras · Mavrovë · Memaliaj · Patos · Peqin · Peshkopi · Përmet · Pogradec · Poliçan · Pukë · Rrëshen · Rrogozhinë · Roskovec · Sarandë · Selenicë · Shëngjin · Shijak · Shkodër · Tepelenë · Tirana · Tropojë · Valbonë · Vlorë Peqin.html Peqin Peqin môže byť: * okres v Albánsku, pozri Peqin (okres) * mesto v Albánsku pozri Peqin (mesto) Symbol rozcestia Toto je rozlišovacia stránka — navigačná pomôcka obsahujúca zoznam iných článkov, ktoré by mohli mať rovnaký názov. Ak vás na túto stránku odkázal článok, prosíme Vás, aby ste sa k článku vrátili a opravili v ňom odkaz tak, aby odkazoval priamo na konkrétnu stránku z hore uvedeného zoznamu, ktorú autor článku myslel. Pezinský_zámok.html Pezinský zámok Poloha Na juhovýchodnom úpätí pohoria Malé Karpaty, v meste Pezinok (152 m n.m.). Stručný popis Renesančný zámok na okraji mesta v parku, pôvodne stredoveké sídlo s opevnením pomocou vodných zdrojov - vodný hrad. História Už pred rokom 1271 v Pezinku postavili hrad, na ktorý rovnako ako na ostatné hrady okolia útočili vojská Přemysla Otakara II. Bol vybudovaný ako vodný hrad. Obklopovali ho dve priekopy naplnené vodou z Cajlanského potoka. Nad nimi boli dva padacie mosty. Na násype medzi priekopami boli hospodárske budovy. Majetky rodiny grófov zo Svätého Jura a Pezinka (ktorá sa časom rozdelila na dve vetvy) jej príslušníci neraz delili. Takúto akciu uskutočnili na v Pezinku r.1401. Delenie nebolo jednoduché - spory trvali až do r.1429. Gróf Juraj a jeho brat Mikuláš, ktorí patrili medzi najbohatšie a najvplyvnejšie šľachtické rody v Uhorsku, si vtedy delili hrad i mestečko Pezinok. Pri tomto delení opísali jednotlivé rozdelené časti a aj hrad. Keď sa hrad dostal r.1575 do zálohu Ivanovi Krušičovi, začali sa na ňom opravné práce, v ktorých hneď nato pokračoval nový majiteľ Štefan Illésházy. Hrad dostal novú, renesančnú, podobu, rozšírili sa a upravili obytné a hospodárske budovy. V 17.st. hrad pustol a opraviť ho dal r.1718 Ján Pálffy. Areál hradu zachytáva plán Pezinka z r.1785. V 19.st. dali urobiť dve úpravy Pálffyovci - r.1844, a najmä po r.1875, keď časť hradu úplne prestavali na romantickú stavbu. Až po týchto úpravách hradu na pánske sídlo sa potlačil fortofikačný /obranný/ ráz hradu. V tomto čase upravili aj záhradu okolo zámku na anglický park s vzácnymi stromami. V roku 1875 oheň zničil severnú hospodársku časť zámku. Koncom 19. storočia bola upravená južná časť /kde je dnes zámocká vináreň/ v romantickom duchu a neorenesančnom štýle. Táto podoba sa zachovala dodnes. Veľké úpravy zažil zámok v rokoch 1940-43, kedy nový majiteľ - Slovenské vinohradnícke družstvo - zadaptovalo pivnice a pristavilo na mieste vyhorenej časti v nevhodnom slohu administratívnu budovu. V objekte je zachovalá veľká historická sála, ktorú zdobia maľby pezinských maliarov Bártovcov. Zámok si napriek mnohým prestavbám zachoval stredovekú podobu vodného hradu, teraz už na Slovensku ojedinelú. Súčasný stav V súčasnosti je v priestoroch zámku reprezentačná vináreň a reštaurácia. Prezrieť si možno i pivnice so starou sudovinou a novodobú podobu Pálfyovskej prestavby ako aj okolie - park s vodnými plochami. Exteriér Najstaršie jadro dnešného hradu pochádza až zo začiatku 14.st. a tvoril ho typ vodného hradu. Areál hradu obklopoval dvojitý múr. Vonkajší múr (parkan) mal bránu, nad ktorou bola veža. Vnútornú časť kruhovitého pôdorysu vypĺňala veža a obytné budovy. Uzatváral ju obranný múr a do jeho brány sa vstupovalo cez most ponad priekopu. Neskoršie prestavby túto podobu hradu úplne zotreli. Pezinský_amatérsky_filmový_festival.html Pezinský amatérsky filmový festival Pezinský amatérsky filmový festival (PAFF) je medzinárodný festival amatérskej filmovej tvorby ktorý sa koná v Pezinku zvyčajne v polovici novembra. Prezentované sú filmy hrané a animované. Filmy (najmä zahraničné) sú z niekedy prezentované bez účasti ich tvorcov a bývajú posielané poštou. Počet prezentovaných filmov sa pohybuje okolo 20. História Festival bol vytvorený roku 2003 a konal sa Pezinskom Dome Kultúry. Zakladatelmi boli členovia Filmového spoločenstva Tichý Dom. Pezinok.html Pezinok Pezinok Erb | Vlajka | Mapa Pezinok Základné údaje Kraj: |Bratislavský kraj Okres: |Pezinok Región: |Malokarpatský Poloha: |48° 16' s. š. 17° 16' v. d. Nadmorská výška: |152 m n.m. Rozloha: |72,755 km² Počet obyvateľov:|22 185 (31.12.2006) Hustota |304,9 obyvateľ(ov)/km^2 obyvateľstva: | Nacionále ŠÚJ: |508179 EČV: |PK PSČ: |902 01 Telefónna |0 33 predvoľba: | Oficiálne adresy |Mestský úrad Pezinok Adresa: |Radničné námestie 7 |90214 Pezinok Web: |www.pezinok.sk E-mail: |primator@msupezinok.sk Telefón: |69 01 101 Fax: |64 12 303 Politika Primátor: |Oliver Solga (nezávislý) Zdroje údajov Mestská a obecná štatistika SR (SŠÚ), http://obce.info Jeden z kostolov v Pezinku Pezinok je okresné mesto na juhozápade Slovenska v Bratislavskom kraji. Geografia Leží asi 15 kilometrov severovýchodne od Bratislavy. Trochu ďalej severovýchodne od neho leží Trnava. Najbližšie susedné obce sú: * Modra - SV * Limbach - Z - je z Pezinka dobre viditeľný lebo leží na svahu Malých Karpát * Vinosady - Medzi Modrou a Pezinkom * Viničné - J * Šenkvice - V Za pekného počasia je z pezinského amfiteátra vidieť bratislavský nový most, bratislavskú budovu VÚB aj NBS. Cez Pezinok tečie potok Saulak, miestnymi odnepamäti nazývaný Cajloch, podľa ktorého je pomenovaná aj ulica-Saulaková Mestské časti * Grinava * Pezinok (mesto) * Cajla * Sídlisko Sever * Sídlisko Juh * Sídlisko Muškát * Sídlisko Starý dvor Pozoruhodnosti Víno V Pezinku sa produkuje dobré víno. Je to najmä priaznivou klímou a tiež aj dlhou tradíciou v spracovávaní. Značné percento obyvateľov rodinných domov má miesto zadnej záhradky aj malý 1 až 5-riadkový vinohradík. Súčasná výstavba Za posledných 10 rokov sa v Pezinku veľa postavilo a zrekonštruovalo. Je tu niekoľko supermarketov, napríklad Hypernova, Billa, a jeden hypermarket (Tesco), reštaurácie a pizzérie, zopár hostincov - z ktorých najznámejší je tzv. Bermudský trojuholník: Lipár, Benda, Koníček - a niekoľko diskoték. Nezabúdajme na Dom kultúry a Pezinský zámok. Vznikajú nové obytné zóny zamerané na individuálnu aj hromadnú bytovú výstavbu. Najznámejšia je Pinelova nemocnica na Cajle. Liečia sa tu duševne chorí, preto sú Pezinčania niekedy, najmä v Bratislave, predmetom rôznych žartovných poznámok. Pezinčania zase hovoria „ísť na Cajlu“, keď niekomu „preskočilo“. Scéna Pezinok je kultúrna metropola (nielen) regiónu. Silnú tradíciu tu má divadlo - PRD Pezinské Rozprávkové Divadlo. Vždy tu bolo niekoľko kapiel. Najlepšie sú Krtinec, Karpatskí pastieri. Každý rok sa tu koná divadelný festival Cibulák. Od roku 2003 pribudol aj festival amatérskych filmov PAFF. Aj keď basketbal patrí skôr do športu, v Pezinku znamená viac, je to tu i napriek rozpadu mužstva BK Slovakofarma súčasť životného štýlu. Tiež možno povedať, že Pezinok má snáď najviac skateboardistov na obyvateľa na Slovensku. Toto je ale skutočne len povrchný náhľad na bohatosť a pestrosť miestnej scény. Snáď aj blízkosť obce Šenkvice s jej známou motokrosovou dráhou sa dlhodobo podpísala pod neustály nárast záujmu o moto- aj cyklokros, pričom v oba sú v Pezinku silno zastúpené, s rastúcou tendenciou. Pamiatky Pre mesto je charakteristické historické centrum s typickými meštianskymi domami, ulicami v pravidelnom sieťovom pôdoryse a zvyškami pôvodných hradieb. K najvýznamnejším kultúrnohistorickým pamiatkam patrí zámok z 13. storočia, 4 historicky aj architektonicky cenné kostoly a renesančná radnica. * Kostol Panny Márie Nanebovzatej z roku 1280 * Kostol Premenenia Pána z roku 1659 * Kostol Najsvätejšej Trojice z roku 1730 * Kaplnka Povýšenia svätého Kríža z 18. storočia * Kostol sv. Žigmunda (v Grinave) zo 14. storočia Kultúrne podujatia * Pezinské vinobranie * Pezinský permoník * Cibulák * PAFF * Atlantída Šport V Pezinku sú klubovo vedené nasledujúce športy: * Orientačný beh - TJ Sokol Pezinok * Basketbal - mužský - Skanska Pezinok * Volejbal - ženský - VTC Pezinok * Softbal - ženský/mužský - MaSK Pezinok * Futbal - mužský - PSC Pezinok * Judo - 1.JCP Viacero rokov bola v Pezinku amatérska Pezinská Minifutbalová Liga. Používala futbalové pravidlá FIFA s menšími obmenami: * Asfalt miesto trávnika * Hracia plocha a bránky mali parametre hádzanej Liga sa v roku 2004 z dôvodu neposkytnutia ihriska hádzanárskym klubom rozpadla. Príležitostne sa ešte konájú In-Line Hokej zápasy, nevykazujú však ligové parametre. Médiá * Pezinská Televízia * Pezinčan (časopis) História Územie, na ktorom sa dnes rozkladá mesto Pezinok, sa v písomných materiáloch prvýkrát spomína v listine z roku 1208 ako „terra Bozin“. V nasledujúcich storočiach sa mesto postupne zmenilo z banskej osady na vinohradnícke mestečko po druhej vlne nemeckej kolonizácie na začiatku 16. stor. Snaha mešťanov a obyvateľov Pezinka o získanie práv slobodného kráľovského mesta vyvrcholila 14. júna 1647, keď kráľ Ferdinand III. udelil Pezinku tieto privilégiá. V 17. - 18. storočí zažíval Pezinok svoj najväčší rozkvet a patril medzi najbohatšie mestá Uhorska. Jeho sláva a bohatstvo bolo založené na produkcii kvalitných vín. V 19. storočí začalo postupné spriemyselňovanie mesta; bola tu založená prvá továreň na výrobu kyseliny sírovej v Uhorsku, továreň na výrobu ihiel a takisto veľká tehelňa. Dočasnú konjunktúru v 19. stor. spôsobilo predovšetkým obnovenie ťažby zlata v chotári Pezinka a zavedenie železnice, čím sa Pezinok stal najdôležitejším mestom Malokarpatskej vinohradníckej oblasti. Prvá polovica 20. stor. predstavovala úpadok mesta. V tomto čase nebolo v Pezinku väčšieho priemyselného podniku, čo zároveň s poklesom vinohradníckej produkcie spôsobilo masívne vysťahovalectvo do Ameriky. Postupné zlepšenie sa začalo až po skončení 2. svetovej vojny. Jednou z príčin úapdku bol aj fakt, že administratívnym centrom regiónu (okresu) sa nelogicky stalo susedné mestečko Modra. Dnes je Pezinok moderným mestom s vybudovaným priemyslom (najmä strojárska, tehliarska a stavebná výroba), kvalitnou vinohradníckou a vinárskou produkciou, rozvinutým obchodom a zaujímavými historickými pamiatkami. 11. júna 2005 bol v Pezinku údajne upečený najväčší krčah na svete. Vysoký bol 110 cm. V meste sa narodili * Juraj Bindzár - slovenský divadelný, televízny a filmový režisér a scenárista. * Štefan Sandtner, SDB - básnik katolíckej moderny, katolícky kňaz. * Dušan Slobodník,CSc - slovenský spisovateľ, literárny vedec, prekladateľ a politik. * Eugen Suchoň - slovenský hudobný skladateľ. * Ján Štohl - slovenský astronóm. Live kamery * Webkamera 1, Sahara * Webkamera 2, Radničné námestie Externé odkazy * oficiálna stránka mesta * stránka pre pezinčanov * Pezinok zo satelitu Mestá a obce okresu Pezinok (3+14) 31.12.2003 Báhoň | Budmerice | Častá | Doľany | Dubová | Jablonec | Limbach | Modra Pezinok | Píla | Slovenský Grob | Svätý Jur | Šenkvice | Štefanová Viničné | Vinosady | Vištuk Pennewang.html Pennewang Spolková krajina Horné Rakúsko Okres Wels-vidiek Rozloha  ? km² Počet obyvateľov 860 PSČ Kód oblasti Pennewang je obec v Rakúsku v spolkovej krajine Horné Rakúsko v okrese Wels-vidiek. Žije tu 860 obyvateľov (1.1.2007). Tento geografický článok o mieste v Rakúsku je zatiaľ Vlajka Rakúska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Obce okres Wels-vidiek Poloha okresu v Hornom Rakúsku Aichkirchen | Bachmanning | Bad Wimsbach-Neydharting | Buchkirchen  Eberstalzell | Edt bei Lambach | Fischlham | Gunskirchen | Holzhausen  Krenglbach | Lambach | Marchtrenk | Neukirchen bei Lambach | Offenhausen  Pennewang | Pichl bei Wels | Sattledt | Schleißheim | Sipbachzell  Stadl-Paura | Steinerkirchen an der Traun | Steinhaus | Thalheim bei Wels | Weißkirchen an der Traun Pentagram.html Pentagram Symbol rozcestia O iných významoch výrazu Pentagram pozri Pentagram (rozlišovacia stránka). pentagram Pentagram (gréc. pentágrammos: s piatimi líniami) je päťcípa hviezda, ktorá vznikne nakreslením uhlopriečok v pravidelnom päťuholníku. Pozri aj * päťuholník * Hexagram Iné projekty * Commons * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Externé odkazy * http://mathworld.wolfram.com/Pentagram.html Pentium_Pro_4069.html Pentium Pro Intel Pentium Pro Pentium Pro je mikroprocesor šiestej generáce x86 architektúry vyrábaný firmou Intel založený na architektúre CISC, nástupca mikroprocesora Intel Pentium. Predstavený bol 1. novembra 1995. Pôvodne mal úplne nahradiť jestvujúci procesor Pentium, ale neskôr bol jeho cieľový segment zúžený na serverové a iné high-end použitie. Pentium Pro mohol byť osadený aj do dvoj a štvor procesorových systémov. Zasadzoval sa do veľkých obdĺžnikových pätíc Socket 8. Pentium Pro bol plne optimalizovaný pre 32-bitové aplikácie, v nich bol o 25-35% rýchlejší ako Pentium na rovnakej frekvencii. V 16-bitových aplikáciách bol rýchlejší priemerne o 20%. Procesory Pentium Pro boli taktované na frekvenciách od 150 do 200 MHz. Zoznam mikroprocesorov Intel 4004 | 4040 | 8008 | 8080 | 8085 | 8086 | 8088 | iAPX 432 | 80186 | 80188 80286 | 80386 | 80486 | i860 | i960 | Pentium | Pentium Pro | Pentium MMX | Pentium II | Celeron | Pentium III | XScale | Pentium 4 | Pentium M Pentium D | Pentium Extreme Edition | Xeon | Core | Dual-Core | Core 2 Itanium | Itanium 2 Pentapolitana.html Pentapolitana Pentapolitana (alebo zriedkavo Pentapolis) bol mestský zväz, združenie piatich najvýznamnejších miest na východnom Slovensku (Košice, Levoča, Bardejov, Prešov a Sabinov). V popredí tohto spojenectva stáli prevažne obchodno-ekonomické záujmy členských miest. Prvá spoločná porada týchto miest sa konala v roku 1412. O zväze možno hovoriť asi od roku 1440-1445. Pentapolitana zohrávala významnú úlohu najmä v tranzitnom obchode, keďže v príslušnom regióne sa križovali staré tranzitné cesty v smere juh – sever a západ – východ. Vedúce postavenie v tomto združení mali Košice, kde sa najčastejšie konali pravidelné porady zástupcov miest. Služby Pentapolitany a jej výborné zahraničné kontakty využíval aj panovník, kráľovské úrady a veľmoži. Politický i hospodársky význam Pentapolitany vzrástol po bitke pri Moháči (r. 1526). V roku 1549 prijali tieto mestá v rámci šírenia reformácie spoločné vierovyznanie, tzv. Confessio Pentapolitana, v ktorom sa prihlásili k evanjelickému augsburskému vyznaniu. Text konfesie pripravil bardejovský humanistický mysliteľ Leonard Stöckel. Mestské zväzy aj Pentapolitana zanikli začiatkom druhej polovice 19. storočia v období bachovho absolutizmu. Pozri aj * mestský zväz Pentium_D_f9d6.html Pentium D Pentium D je označenie dvoch sérií dvojjadrových 64-bitových x86 procesorov s mikroarchitektúrou NetBurst. Každý procesor obsahuje dve jadrá v jednom module. Prvý takýto procesor s kódovým označením Smithfield, bol uvedený 25. mája 2005. O 9 mesiacov neskôr bol uvedený procesor s kódovým označením Presler. Zoznam mikroprocesorov Intel 4004 | 4040 | 8008 | 8080 | 8085 | 8086 | 8088 | iAPX 432 | 80186 | 80188 80286 | 80386 | 80486 | i860 | i960 | Pentium | Pentium Pro | Pentium MMX | Pentium II | Celeron | Pentium III | XScale | Pentium 4 | Pentium M Pentium D | Pentium Extreme Edition | Xeon | Core | Dual-Core | Core 2 Itanium | Itanium 2 Pentax.html Pentax Fotoaparát Pentax Asahiflex Pentax je dlhoročný japonský výrobca fototechniky. Náplňou výroby sú fotografické prístroje, dnes už takmer výhradne digitálne, objektívy a príslušenstvo k prístrojom. Pokrýva všetky typy prístrojov, či už sú to digitálne kompaktné fotoaparáty (typickým zástupcom je rada Optio), digitálne zrkadlovky (*ist, najnovšia rada K10/K100/K110) či stredoformátové prístroje 645, 67, 6x7. Penelopa.html Penelopa Penelopa môže byť: * v starogréckej mytológii Odyseova verná manželka, pozri Penelopa (mytológia) * slovenský film, pozri Penelopa (film) * asteroid 201 Penelope Symbol rozcestia Toto je rozlišovacia stránka — navigačná pomôcka obsahujúca zoznam iných článkov, ktoré by mohli mať rovnaký názov. Ak vás na túto stránku odkázal článok, prosíme Vás, aby ste sa k článku vrátili a opravili v ňom odkaz tak, aby odkazoval priamo na konkrétnu stránku z hore uvedeného zoznamu, ktorú autor článku myslel. Pennsylvania.html Pennsylvania Pennsylvania môže byť * Pensylvánia po anglicky * sídlo v Anglicku: * Pennsylvania (South Gloucestershire) * Pennsylvania (Exeter) * názov viacerých lodí Námorníctva USA, pozri USS Pennsylvania * trieda pancierových krížnikov, pozri Pennsylvania (trieda pancierových krížnikov) * trieda bitevných lodí, pozri Pennsylvania (trieda bitevných lodí) * prezývka jedinej lokomotívy typu 6-4-4-6 * album z roku 1998 (Pere Ubu), pozri Pennsylvania (album) Pozri aj * Pennsylvania Railroad, USA 1846–1968 Symbol rozcestia Toto je rozlišovacia stránka — navigačná pomôcka obsahujúca zoznam iných článkov, ktoré by mohli mať rovnaký názov. Ak vás na túto stránku odkázal článok, prosíme Vás, aby ste sa k článku vrátili a opravili v ňom odkaz tak, aby odkazoval priamo na konkrétnu stránku z hore uvedeného zoznamu, ktorú autor článku myslel. Pentium_4.html Pentium 4 Pentium 4 (Northwood) Pentium 4 je mikroprocesor siedmej generácie, predstavený firmou Intel v novembri 2000, nástupca mikroprocesora Intel Pentium III. Je to jeho prvý kompletný redesign CPU (nazvaný NetBurst) od doby procesoru Pentium Pro uvoľneného v roku 1995. Oproti Pentiu II, Pentiu III a Celeronom je jeho architektúra len málo podobná designu Pentia Pro/P6. Mikroarchitektúra NetBurst obsahuje veľmi hlbokú inštrukčnú pipeline, aby bola schopná dosiahnuť veľmi vysoké frekvencie. Predstavila aj novú inštrukčnú sadu SSE2. Neskoršie modely Pentia 4 obsahovali ďalšie vylepšenia, ako napríklad Hyper-Threading - vlastnosť, ktorá umožňovala procesoru tváriť sa ako dva logické procesory. Pôvodné Pentium 4 (kódové označenie Willamette) bežalo na 1.4 a 1.5 GHz na platforme Socket 423 a neskôr na frekvenciách od 1.5GHz do 2GHz na Socket 478. Zbernica Front Side Bus bežala na frekvencii 100 MHz, vďaka technológii Quadruple data rate však efektívne dosahovala rýchlosť 400 MHz. Vznikla aj low-endová verzia Celeron (nazývaná aj Celeron 4) a high-endová verzia Xeon určená pre viacprocesorové systémy. Procesory Pentium 4 boli nahradené 27. júla 2006 procesormi Intel Core 2 (s jadrom Conroe). Zoznam mikroprocesorov Intel 4004 | 4040 | 8008 | 8080 | 8085 | 8086 | 8088 | iAPX 432 | 80186 | 80188 80286 | 80386 | 80486 | i860 | i960 | Pentium | Pentium Pro | Pentium MMX | Pentium II | Celeron | Pentium III | XScale | Pentium 4 | Pentium M Pentium D | Pentium Extreme Edition | Xeon | Core | Dual-Core | Core 2 Itanium | Itanium 2 Pennsylvania_(trieda_bojových_lodí).html Pennsylvania (trieda bojových lodí) Trieda Pennsylvania Obrázok Pennsylvania (trieda bojových lodí) USS Arizona (BB-39) Základná charakteristika Štát | USAVlajka USA Druh | bojová loď Dĺžka | 185,3 m Šírka | 32,4 m Ponor | 10,2 m Štandardný výtlak | 32 600 ton Bojový výtlak | 37 654 ton Posádka | 1 731 Pancierovanie a výzbroj Pancierovanie stred | 365 mm Pancierovanie prova a korma | <127? mm Pancierovanie paluba | 126 + 38 mm Hlavná výzbroj | 12 x 356 mm (4 x 3) Protilietadlová výzbroj | 8 x 127 Lietadlá | 2? (2 katapulty) x Pohon a pohyb | 6 x kotol Bureau Express, turbíny Pohon | Westinghouse | 34 500ks (25 725kW) Palivo | až 6 100 t Maximálna rýchlosť | 21 uzlov Maximálny dosah | 13 600 námorných míľ (15 u.) Poznámka | údaje USS Arizona z roku 1941 Trieda Pennsylvania bola trieda bojových lodí Spojených štátov amerických. Vo vyhrotenej situácii v roku 1913, keď sa dala každú chvíľu očakávať vojna na európskom kontinente, sa novovzniknutá veľmoc Japonsko rozhodlo vyzbrojiť svoje námorníctvo novými bojovými loďami odpovedajúcimi najnovším štandardom (dokončovaná trieda Fuso a začínajúca trieda Ise). Ako reakcia na toto zbrojenie vznikla myšlienka, postaviť triedu Nevada a triedu Pennsylvania. Konštrukčne vychádzala práve z triedy Nevada. Nadviazala na štandardné bojové lode medzivojnového obdobia, a to od triedy Nevada, cez Pennsylvaniu, New Mexico, Tennessee až po triedu Colorado. ^ Boli postavené dve jednotky: * USS Pennsylvania * USS Arizona V súlade so zaužívanými postupmi boli jednotky triedy pomenované po štátoch USA, Pensylvánia a Arizona. Trieda mala jednotky s výtlakom 31 400 ton. Hlavná výzbroj pozostávala z ráže 356 mm, a to v troch vežiach, každá s troma hlavňami. Sekundárna výzbroj pozostávala z 22 diel kalibru 127 mm, umiestnených v kazematách po bokoch lodí. Vtedy štandardne používané kazematy, sa neskôr ukázali ako krok späť, pretože výzbroj v nich bola použiteľná len na kľudnom mori. Toto pomocné delostrelectvo bolo demontované ešte na počiatku dvadsiatich rokov 20. storočia. V rokoch 1929-1931 podstúpili obe jednotky triedy Pennsylvania rekonštrukciu, aj keď to bolo náročné, no kvôli Washingtonskej konferencii, ktorá obmedzovala stavbu nových jednotiek nevyhnutné, vzhľadom na zachovanie konkurencieschopnosti a bojovej pripravenosti. Referencie 1. ↑ en:Pennsylvania class battleship Pozri aj * Zoznam tried bojových lodí Iné projekty * Commons * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Externé odkazy * Stránka o bojovej lodi Pennsylvania. Penológia.html Penológia Penológia je náuka o treste, interdisciplinárne odvetvie, ktoré sa zaoberá problémami výkonu trestu. Penelopa_(film).html Penelopa (film) Penelopa Názov Penelopa Žáner Psychologická dráma Krajina Česko-Slovensko Rok 1977 Dĺžka 86 minút Pôvodný jazyk slovenský Rozpočet Zárobok Spoločnosť Réžia Štefan Uher Scenár Alfonz Bednár Produkcia Slovenská filmová tvorba Bratislava Hudba Svetozár Stračina Kamera Stanislav Szomolányi Obsadenie Božidara Turzonovová ako reštaurátorka Eva Kamenická Michal Dočolomanský ako Viktor Kuzma Eva Kristínová ako Malovcová Gustáv Valach ako Kuzma Ilja Prachař ako Mišo Bajzík Michal Nesvadba ako Fero Jana Nagyová ako Verona Jiřína Jelenská ako Zora Igor Hrabinský ako Miro Jana Čeligová ako Mima Jaroslav Vrzala ako Nemlaha Elena Volková ako Kuzmová Dušan Blaškovič ako Vertel Anton Šulík ako Lovčan Leopold Haverl ako Stanko Milan Kiš ako Grecík Štefan Mišovic ako Blažej Ján Géc ako hostinský František Desset ako Berco Bajzík Emília Haľamová ako Amerikánova žena Vladimír Macko ako príslušník VB Penelopa (angl. Penelope) je slovenský film natočený podľa románového cyklu Alfonza Bednára Za hrsť drobných. Psychologická dráma osamelej ženy, ktorá dvadsať rokov čaká na návrat svojho muža a syna z Ameriky. * Architekt: Anton Krajčovič * Návrhy kostýmov: Milan Čorba * Strih: Maximilián Remeň * Vedúci výroby: Ján Svikruha * Exteriéry: Modrová, Višňové, Čachtice, Radošina, Ardanovce, Oponice, Marianka, Bratislava - Lamač * Premiéra: 20. január 1978 Externé odkazy Pentrit.html Pentrit Výbušnina Pentrit Chemický |pentaerytrittetranitrát názov | |1,3-Dinitrato-2,2-bis(nitratomethyl)propan Sumárny |C(CHONO) vzorec | Štruktúrny vzorec Teplota |141,3 °C čistý topenia | |140-141 °C technický Teplota |rozklad v tavenine varu | |1,77 gcm^-3 kryštalická Hustota | |1,75 gcm^-3 lisovaný |7420 ms^-1 pri 1,5 gcm^-3 Detonačná |7910 ms^-1 pri 1,62 gcm^-3 rýchlosť |8350 ms^-1 pri 1,73 gcm^-3 | |8500 ms^-1 lisovaný v oceľovej trubke Detonačný |MPa tlak | Výbuchová |4230 °C teplota | Výbuchové |6 401 kJkg^-1 teplo | |iný údaj 5795 kJkg^-1 Objem |768 dm^3kg^-1 plynov | |iný údaj 790 dm^3kg^-1 Pracovná |500 cm^3 utesnenie pieskom schopnosť v| olovenom |560 cm^3 utesnenie vodou valci |170% TNT Pracovná | schopnosť | v |146% TNT balistickom| mažiari | Brizancia | (podľa |mm Hessa) | Kasta) | Citlivosť |25 cm, 2 kg (podľa Kasta) na náraz | Teplota |205-225 °C vzbuchu | |nitropenta |Np |PENT Iný názov |PENTA, penta |ten |niperyth |pentryt Pentrit je výkonná a citlivá trhavina, predovšetkým na vojenské a špeciálne použitie. Pentrit, presným chemickým označením pentaerythrittetranitrát je silnou výbušninou, bežne označovanou skratkou PENT,PETN,PENTA alebo TEN. Základné fyzikálne a chemické vlastnosti Chemicky je pentrit štvormocný nitroester alkoholu pentaerythritolu o sumárnom zložení C(CHONO). Je to biela kryštalická látka s kryštalickou hustotou 1,77g/cm3 a teplotou topenia 141,4°C. Pri tejto teplote sa začína samovoľne rozkladať, takže sa nedá odlievať. Spracováva sa flegmatizovaný lisovaním. Vo vode je pentrit prakticky nerozpustný (0,01g v 100g vody pri 50°C) a zle sa rozpúšťa v bežných nepolárnych rozpúšťadlách ako benzín alebo tetrachlormetán. Z obvyklých organických rozpúšťadiel je najlepšie rozpustný v acetóne (15 g v 100g acetónu pri 20°C, 55g v 100g acetónu pri 60°C) dobre sa rozpúšťa aj v dimetylformamide (40g v 100g roztoku pri 40°C, 70g v 100g roztoku pri 100°C). Chemicky je značne stály, nehydrolyzuje ani dlhodobejším pôsobením vody alebo slabých alkalických vodných roztokov. Použitie Ako výbušnina patrí pentrit k najcitlivejším výbušninám a v niektorých ohľadoch má takmer vlastnosti traskavín. Je veľmi citlivý na mechanický impulz, v čistom stave sa citlivosťou blíži nitroglycerínu. Je citlivý na trenia a veľmi citlivý na iniciáciu detonáciou (detonuje od 0,01g azidu a od rozbušky č.8 detonuje pri obsahu 40% vody). V suchom stave sa ľahko elektrizuje. Súčasne je ale veľmi brizantný a dlhodobo chemicky stabilný. Čistý (alebo len slabo flegmatizovaný) pentrit sa používa ako sekundárna náplň v rozbuškách a na výrobu niektorý druhov bleskovíc. Flegmatizovaný voskom (5-10%) sa používa na výrobu počinových náloží a detonátorov v munícii. Flegmatizovaný voskom (10-20%) alebo plastickými hmotami (trhaviny typu PBX) sa používa aj ako trhavá náplň streliva pre malokalibrové kanóny (obvykle len do kalibru 30mm). Pre plnenie munície väčších kalibrov sa nehodí. Používa sa na výrobu zmesných trhavín (pentolity). Významné použitie našiel aj pri výrobe plastických trhavín, obsahujú ho napríklad niektoré druhy známej plastickej trhaviny Semtex. Používa sa aj ako prímes do niektorých typov strelných prachov a tuhých raketových pohonných hmôt. Výroba Pentaerythrit sa pripravuje z acetaldehydu pôsobením formaldehydu za prítomnosti vápenného mlieka (alebo aj NaOH). Po skončení reakcie sa pridáva kyselina sírová a siran vápenatý sa odfiltruje. Produkt sa zahustí vo vakuu a rekryštalizuje z vodného roztoku. Základom výroby je priama esterifikácia alkoholu pentaerythritolu kyselinou dusičnou podľa rovnice: C(CHOH) + 4HNO → C(CHONO) + 4HO Použiva sa vysoko koncentrovaná kyselina dusičná o koncentrácii okolo 98%. Reakcia sa robí postupným dávkovaním alkoholu do kyseliny dusičnej za neustáleho intenzívneho chladenia tak, aby teplota reakčnej zmesi neprekročila 25 °C. Po ukončení reakcie sa zmes vyleje do studenej vody, kde sa pentrit vyzráža vo forme malých bielych kryštálikov, odfiltruje sa, premýva vodou a za tepla roztokom uhličitanu sodného až do zásaditej reakcie. Po odfiltrovaní z práčky sa vlhký surový pentrit rozpustí v zahriatom acetóne s malým prídavkom uhličitanu sodného. Roztok sa filtruje a v niekoľkých krokoch postupne riedi vodou a zahrieva až na 100°C, pričom sa vylučuje čistý pentrit. Pary acetónu sa odsávajú a recyklujú. Po rekryštalizácii sa pentrit flegmatizuje montánnym voskom - do flegmatizátoru sa dáva postupne voda zahriata na 85°C, pentrit, farbivo a vosk. Obsah sa mieša cca 10 minút, potom sa ochladí na 70°C a filtruje. Po odfiltrovaní sa premýva studenou vodou a suší v teplovzdušnej sušiarni pri 70°C. Pritom sa niekoľko krát preosieva. Neflegmatizovaný pentrit pre výrobu zmesných výbušnín sa ponecháva s obsahom vody cca 10% a tak sa i spracováva. PEN_d3fa.html PEN PEN alebo Medzinárodný PEN alebo PEN klub je medzinárodná organizácia spisovateľov, založená roku 1921 v Londýne. Akronym PEN tvoria začiatočné písmená anglických slov "Poets, Playwrights, Essayists and Novelists", zároveň pen je po anglicky pero. Externé odkazy * International PEN - oficiálna stránka organizácie * Stránka slovenského PEN klubu Penroseov_trojuholník.html Penroseov trojuholník Penrosenov trojuholník Penroseov trojuholník alebo tribar je asi najznámejší obrázok grafického paradoxu. Ukazuje tri trámy, ktoré sú vzájomne spojené v pravých uhloch a napriek tomu tvoria trojuholník. Tým samozrejme porušujú niekoľko zákonov euklidovskej geometrie. Medzi inými aj zákon, ktorý hovorí, že súčet uhlov v každom trojuholníku je 180°. Pozorovateľ tohto telesa len ťažko znovu a znovu interpretuje daný tvar a pred očami sa míhajú rôzne interpretácie jednotlivých častí - dĺžky a umiestnenia v priestore. Objaviteľ Tribar sa po prvýkrát objavil v roku 1934 v diele švédskeho umelca Reutersvärda. Jeho dielo ale ostalo prakticky až do 80. rokov 20. storočia neznáme. Druhy krát sa objavil tribar v roku 1954. Vtedy sa ním zaoberal matematik Roger Penrose, ktorý teleso objavil na výstave obrazov holandského grafika M. C. Eschera. Inšpirovaný Escherovými obrazmi sa pokúsil sám zostrojiť ďalšie paradoxné obrazy. Spoločne so svojím otcom Lionelom Penrosom, ktorý zkonštruoval nekonečné schodisko, publikoval v roku 1958 článok o tribare v britskom časopise Journal of Psychology. Tribar v umení Obrazy, založené na rovnakom princípe ako tribar, sa objavovali v umení od dôb objavenia perspektívneho zobrazenia. Jedným z príkladov je taliansky umelec Giovanni Battista Piranesi, ktorý vytváral obrázky nemožnej architektúry. V 20. storočí experimentoval od roku 1934 už spomínaný Reutersvärd. Jeho dielo až do 80. rokov ostalo širšej verejnosti neznáme. V 80. rokoch vydala švédska pošta tri poštovné známky s jeho nemožnými objektmi, ktoré využívajú rovnaký princíp ako tribar. Escher vo svojich dielach často vychádzal z tribaru. Inšpirovaný Penrosovým návrhom schodiska vytvoril obraz „Ascending Descending“, neskôr pridal obraz Vodopád, na ktorom divák pozoruje vodopád, ktorý sám seba zásobuje vodou. Takisto ten je založený na rovnakom princípe ako tribar. Ako je nemožný objekt ako tribar možný? Penrose dal na túto otázku veľmi jednoduchú odpoveď: Každý jednotlivý diel obrazu je možné brať ako zobrazenie objektu, ktorý môže existovať v reálnom svete. Nemožný objekt na obrázku vzniká ako dôsledok nesprávneho spojenia jednotlivých dielov. Vzniká tak klamný dojem existencie nemožného. Nemožné objekty tak spĺňajú dve podmienky: * skladajú sa z jednotlivých dielov, ktoré sú bezpochyby správne a ich existencia je možná * jednotlivé diely sú spojené takým spôsobom, ktorý je možný iba na dvojrozmernej ploche obrazu, nie však v reálnom trojrozmernom svete. Vnímanie týchto objektov je vysvetľované tým, že videnie nie je žiadny pasívny proces, ale že ide o aktívne vnímanie videného, že celkový vnem je niečo iného ako jednoduché zloženie jednotlivých častí obrazu a že v niektorých prípadoch toto vnímanie nemusí odhaliť nesprávnosť interpretácie aj napriek tomu, že výsledok vyzerá nevierohodne. Pozri aj * optický klam Externé odkazy * http://www.mcescher.com/ Oficiálna stránka M. C. Eschera (po anglicky) Penica_slávikovitá.html Penica slávikovitá Penica slávikovitá (Sylvia borin) Penica slávikovitá (lat. Sylvia borin) je druh z čeľade penicovité. Poznávacie znaky O niečo menšia ako slávik (dĺžka tela je asi 140 mm, krídla 77 mm, chvosta 55 mm). Sfarbenie má veľmi jednoduché, vrchná časť je jednofarebne sivohnedá, brušná zasa sivobiela. Ekológia a biotop Sťahovavá. Prilieta v druhej polovici apríla až začiatkom mája, odlieta v septembri. Obýva suché listnaté lesy bohaté na podrast, predovšetkým v nížinách a v pahorkatinách. Hniezdi v kriačinách nízko nad zemou. Začiatok hniezdenia je v máji. Samička znáša 4-5 na belavom podklade tmavohnedo, sivo a fialkasto škvrnitých vajec veľkosti 20x14 mm. Inkubačný čas 13-14 dní, výchova mladých v hniezde 11-14 dní. Požiera hmyz, iné článkonožce a plody rastlín. Výskyt a stav na Slovensku Nehojná, iba na niektorých vhodných miestach hojnejšia. Rozšírená je po celom území Slovenska od nížin až do výšky 1 200 m (zriedkavo i 1 300 m). Ochrana Významný, hoci častejšie sa vyskytujúci druh peníc. Pre celkovú užitočnosť si zaslúži všestrannú ochranu. Iné projekty * Commons * Wikidruhy * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému * Spolupracuj na Wikispecies Wikidruhy ponúka informácie na tému Penica slávikovitá Peng-ťia_Jü_6365.html Peng-ťia Jü Vlajka Taiwanu Peng-ťia Jü Volcano schema Typ: |stratovulkán Posledná erupcia: |??? Výška: |129 m n.m. Zemepisná dĺžka: |122°04'00'' E Zemepisná šírka: |25°38'00'' N Poloha: |Východočínske more Pohorie: |--- Peng-ťia Jü (pchinjin: Pengjia Yu; v inom (anglickom?) prepise Pengchiahsu - Peng-ťia-(?)su) je ďalší zo skupiny piatich ostrovčekov vulkanického pôvodu, nachádzajúcich sa vo Východočínskom mori, ktoré sú pod správou Taiwanu. Ostrov predstavuje 129 m vysoký vrchol stratovulkánu, aktívneho v pleistocéne. V súčasnosti sú jediným prejavom vulkanickej aktivity činné fumaroly. Externé odkazy * www.volcano.si.edu - Pengchiašu na Global Volcanism Program (po anglicky) Pensylvánia.html Pensylvánia Commonwealth of Pennsylvania Prezývka štátu: The Keystone State {{{Poloha}}} Ostatné štáty USA Hlavné mesto Harrisburg Najväčšie mesto Philadelphia Guvernér Ed Rendell Rozloha 33. miesto - Celková 119 283 km² - Súš 116 074 km² - Voda 3 208 km² - % vody 2,7 % Počet obyvateľov 6. miesto - Sčítanie 2000 12 281 054 Hustota obyvateľov 10. miesto - Sčítanie 2000 105,80 /km² Vstup do Únie 2. v poradí - Poradie 12. december 1787 - Dátum Časová zóna Východná: UTC-5/-4 Zemepisná šírka 74°43' západnej dĺžky až 80°31' z. d. Zemepisná dĺžka 39°43' severnej šírky až 42° s. š. Šírka 255 km Dĺžka 455 km Nadmorská výška - Najvyššia 979 m n.m. - Stredná 335 m n.m. - Najnižšia 0 m n.m. ISO 3166-2 US-PA Pensylvánia (staršie po slovensky Pennsylvánia; po anglicky Pennsylvania) je štát USA. Hlavné mesto je Harrisburg. Najväčšie mesto je Philadelphia. Iné projekty * Commons * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Tento geografický článok o mieste v USA je zatiaľ príliš Vlajka USA krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Allegheny Mountains | Allegheny National Forest | Allegheny Plateau Atlantic Coastal Plain | Coal Region | Cumberland Valley | Delaware Valley Dutch Country | Endless Mountains | Happy Valley | Laurel Highlands Lehigh Valley | Northeast | Northern Tier | Northwest Region Pennsylvania Highlands | Piedmont | The Poconos | Susquehanna Valley Western Pennsylvania | Wyoming Valley Metropolitné oblasti Allentown–Bethlehem–Easton | Altoona | Erie | Harrisburg–Carlisle–Lebanon Johnstown | Lancaster | Philadelphia | Pittsburgh | Reading Scranton-Wilkes‑Barre | State College | Williamsport | York-Hanover Regions Okresy Adams County | Allegheny County | Armstrong County | Beaver County Bedford County | Berks County | Blair County | Bradford County | Bucks County | Butler County | Cambria County | Cameron County | Carbon County Centre County | Chester County | Clarion County | Clearfield County Clinton County | Columbia County | Crawford County | Cumberland County Dauphin County | Delaware County | Elk County | Erie County | Fayette County | Forest County | Franklin County | Fulton County | Greene County Huntingdon County | Indiana County | Jefferson County | Juniata County Lackawanna County | Lancaster County | Lawrence County | Lebanon County Lehigh County | Luzerne County | Lycoming County | McKean County | Mercer County | Mifflin County | Monroe County | Montgomery County | Montour County | Northampton County | Northumberland County | Perry County Philadelphia County | Pike County | Potter County | Schuylkill County Snyder County | Somerset County | Sullivan County | Susquehanna County Tioga County | Union County | Venango County | Warren County | Washington County | Wayne County | Westmoreland County | Wyoming County | York County v • d • e Politické rozdelenie Spojených štátov amerických a nimi ovládaných území Alabama · Aljaška · Arizona · Arkansas · Colorado · Connecticut · Delaware · Florida · Georgia · Havaj · Idaho · Illinois · Indiana · Iowa · Južná Dakota · Južná Karolína · Kalifornia · Kansas · Kentucky · Louisiana · Maine · Maryland · Massachusetts · Štáty Michigan · Minnesota · Mississippi · Missouri · Montana · Nebraska · Nevada · New Hampshire · New Jersey · New York · Nové Mexiko · Ohio · Oklahoma · Oregon · Pensylvánia · Rhode Island · Severná Dakota · Severná Karolína · Tennessee · Texas · Utah · Vermont · Virgínia · Washington · Wisconsin · Wyoming · Západná Virgínia Federálny dištrikt Washington, D.C. (Federálny dištrikt Kolumbia) začlenené Palmyra Americká Samoa · Americké Panenské ostrovy · Bajo Nuevo (sporné) · Baker · (Ostrovné) územia Guam · Howland · Jarvis · Johnston · USA nezačlenené Kingmanreef · Midway · Navassa (sporné) · Portoriko (zároveň postavenie Spoločenstva) · Serranilla (sporné) · Severné Mariány (zároveň postavenie Spoločenstva) · Wake (sporné) Indiánske rezervácie rôzne Pridružené štáty USA Mikronézske federatívne štáty · Marshallove ostrovy · Palau Peniaze_iných.html Peniaze iných Názov Other People's Money Žáner komédia, dráma, romantický Krajina USA Rok 1991 Dĺžka 103 minút Pôvodný jazyk anglický Rozpočet Zárobok viac ako 25 miliónov $ Spoločnosť Warner Bros. Réžia Norman Jewison Scenár Alvin Sargent Produkcia Norman Jewison Hudba David Newman Kamera {{{Kamera}}} Obsadenie Danny DeVito ako Lawrence Garfield Gregory Peck ako Andrew Jorgenson Penelope Ann Miller ako Kate Sullivan Piper Laurie ako Bea Sullivan Dean Jones ako Bill Coles R.D. Call ako Arthur Mo Gaffney ako Harriet Bette Henritze ako Emma Peniaze iných je americký film z roku 1991 režiséra Normana Jewisona v hlavných úlohách s Danny DeVitom a Gregory Peckom. Externé odkazy * Other People's Money v Internetovej databáze filmov * Peniaze iných v Česko-Slovenskej filmovej databáze Pensylvánska_nemčina.html Pensylvánska nemčina Pensylvánska nemčina alebo nesprávne pensylvánska holandčina je variant nemčiny (jedno zo stredonemeckých nárečí), ktorý používa v Severnej Amerike asi 200 000 ľudí. Je to jazyk potomkov po nemecky hovoriacich imigrantov, ktorí prišli do Pensylvánie začiatkom 18. storočia. Hovorí sa ním v štátoch Pensylvánia, Ohio, Indiana a Ontário. V súčasnosti tvoria väčšinu hovoriacich Amiši a Mennoniti. Nesprávne označenie pensylvánska holandčina pochádza z anglického Pennsylvania Dutch, kde slovo Dutch pôvodne do 16. storočia označovalo všetky západogermánske jazyky v Európe (dnes označuje len holandčinu). Anglické „Dutch“ je príbuzné s nemeckým „Deutsch“, holandským „Duits“ a pensylvánskonemeckým „Deitsch“, čo všetko znamená „nemecký“. Pentagon_(Bratislava)_fd3c.html Pentagon (Bratislava) Pentagon Pentagon je zaužívané pomenovanie obytného domu v Bratislave v mestskej časti Vrakuňa. Pomenovanie dostal pravdepodobne podľa svojho tvaru, ktorý pripomína budovu Ministerstva obrany USA. V minulosti sa objekt stal neslávne známym ako útočisko kriminálnikov a drogových priekupníkov. Pentagón.html Pentagón Pentagón môže byť: * v geometrii: päťuholník * v geodézii: pomôcka na vytyčovanie pravých uhlov, ktorej jadro tvorí dvojitý päťboký hranolček, pozri pentagón (geodézia) * budova ministerstva obrany USA, pozri Pentagón (USA) * Ministerstvo obrany USA vôbec, pozri Ministerstvo obrany (USA) Pozri aj * Pentagon Symbol rozcestia Toto je rozlišovacia stránka — navigačná pomôcka obsahujúca zoznam iných článkov, ktoré by mohli mať rovnaký názov. Ak vás na túto stránku odkázal článok, prosíme Vás, aby ste sa k článku vrátili a opravili v ňom odkaz tak, aby odkazoval priamo na konkrétnu stránku z hore uvedeného zoznamu, ktorú autor článku myslel. Pentaceratops.html Pentaceratops Pentaceratops Model pentaceratopsa. Živočíchy Doména Eukaryoty Ríša (regnum) Živočíchy Animalia Vývojový stupeň Epitelovce Eumetazoa Skupina Dvojstranovce Bilateralia Vývojová vetva Druhoústovce Dueterostomia Kmeň (phylum) Chordáty Chordata Podkmeň (subphylum) Stavovce Vertebrata Nadtrieda (superclassis) Čeľustnatce Gnathostomata Stupeň Štvornožce Tetrapoda Trieda (classis) Plazy Reptilia Podtrieda (subclassis) Diapsida Infratrieda (infraclassis) Archosauria Divisio Avemetararsalia Subdivisio Ornithodira Nadrad (superordo) Dinosaury Dinosauria Rad (ordo) Ornithischia Podrad (subordo) Marginocephalia Infrarad (infraordo) Ceratopsia Čeľaď (familia) Ceratopsidae Podčeľaď (subfamilia) Ceratopsinae Rod (genus) Pentaceratops Vedecký názov Pentaceratops sternbergi Osborn, 1923 Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku Pentaceratops bol veľký bylinožravý dinosaurus. Známy je z dobrých pozostatkov zahrňujúcich aj lebku. Žil pred 72 miliónmi rokov na území dnešného západu USA. Opis S dĺžkou 7-8 metrov a váhou 5,5 tony predstavoval Pentaceratops pomerne veľkého rohatého dinosaura. Podobne ako iné ceratopsy, bol to štvornohý živočích s krátkym chvostom (proporcionálne kratším než napríklad Chasmosaurus) a silným kosteným zobákom. V rámci čeľade rohatých dinosaurov Ceratopsidae patril do podčeľade Ceratopsinae, čo je badateľné na typických znakov tejto skupiny, ktoré nachádzame u pentaceratopsa: dva dlhé nadočnicové rohy, kratší nosový roh a kostený golier dĺžkou presahujúci ostatok lebky. Veľký kostený golier odľahčovali dva veľké a ďalšie dva menšie otvory, za života prekryté kožou. Kostený golier rodu Pentaceratops dosahoval takých rozmerov, že veľkosťou hlavy tento dinosaurus konkuroval torosaurovi. Nedávno objavený jedinec pentaceratopsa drží s lebkou dlhšou než 3 metre veľkostný rekord medzi suchozemskými zvieratami. Kým lebka spolu s kosteným golierom dosahovali značných rozmerov, bol trup, síce masívne stavaný, no krátky. Spôsob života Pentaceratops spásal prízemnú vegetáciu a nízke vetvy stromov. Ako dokazujú zranenia na hlavách rohatých dinosaurov, rohy neslúžili len na obranu pred dravcami, ale predovšetkým počas vzájomných zápolení v rámci druhu (pravdepodobne počas obdobia párenia, keď samce zápolili o samice a hierarchiu v stáde). Kostený golier, podobne ako rohy, neslúžil primárne na obranu. Samce, ak mali kožu pokrývajúcu kostený golier pestro sfarbenú, sa mohli predvádzať pred samicami. Sklonená hlava s pestro sfarbeným golierom však mohla slúžiť aj na odradenie prípadných dravcov, menovite veľkých daspletosaurov. Pôvod mena Pentaceratops znamená v preklade „päťrohá tvár“. Objavitelia tohto dinosaura totiž chybne pokladali vytŕčajúce lícne kosti za ďalšie dva rohy okrem všeobecné uznávaných troch rohov iných zástupcov Cerapsinae. Je však možné, že s vrstvou rohoviny lícne kosti za života zvieraťa naozaj pripomínali rohy. Použitá literatúra * Lehman, T. M. 1998. A gigantic skull and skeleton of the horned dinosaur Pentaceratops sternbergi from new mexico. Journal of Paleontology 72(5): 894-906. Pozri aj * Chasmosaurus Pentium_III_cb74.html Pentium III Pentium III na základnej doske Pentium III je mikroprocesor založený na architektúre P6, predstavený firmou Intel 26. februára 1999, nástupca mikroprocesora Intel Pentium II. Pôvodné verzie boli veľmi podobné Pentiu II, najväčšou zmenou bolo pridanie SSE inštrukcií a zavedenie kontroverzných sériových čísel, ktoré boli zabudované do procesora počas výrobného procesu. Rovnako ako pri Pentiu II existovala aj low-endová verzia Celeron a high-endová verzia Xeon, určená predovšetkým pre servery. Pentium III bolo nakoniec nahradené Pentiom 4. Vylepšený design Pentia III obsahujú aj procesory Pentium M. Zoznam mikroprocesorov Intel 4004 | 4040 | 8008 | 8080 | 8085 | 8086 | 8088 | iAPX 432 | 80186 | 80188 80286 | 80386 | 80486 | i860 | i960 | Pentium | Pentium Pro | Pentium MMX | Pentium II | Celeron | Pentium III | XScale | Pentium 4 | Pentium M Pentium D | Pentium Extreme Edition | Xeon | Core | Dual-Core | Core 2 Itanium | Itanium 2 Penelopa_(mytológia).html Penelopa (mytológia) Penelopa (po grécky Πηνελόπεια) bola v starogréckej mytológii spartská princezná, Odyseova žena a matka Telemacha. Považuje sa za vzor vzornej manželky. Počas neprítomnosti manžela Odysea sa jej úspešne darilo odmietnuť rôznych uchádzačov tak, že sa tvárila, že najprv musí utkať pre svojho svokra posmrtné súkno. V noci však vždy znova rozotká všetko, čo cez deň utkala. Po troch rokoch ju však prezradí slúžka a uchádzači ju pri jej nočnej činnosti prekvapia (Odysea II 93-110; XIX 134-156). Odysea sa končí návratom Odysea domov (Penelopa naňho musela čakať 20 rokov) a potrestaním uchádzačov. To, ako Odyseus a Penelopa po takej dlhej dobe spolu vychádzali, bolo predmetom úvah už v staroveku. Penyige.html Penyige Župa Sabolčsko-satmársko-berežská župa Obvod Fehérgyarmati Rozloha 18 km² Počet obyvateľov 743 PSČ Kód oblasti Penyige je obec v Maďarsku v Sabolčsko-satmársko-berežskej župe v obvode Fehérgyarmati. Má rozlohu 1889 ha a žije tu 743 obyvateľov (2007). Tento geografický článok o mieste v Maďarsku je zatiaľ Vlajka Maďarska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Penica_čiernohlavá.html Penica čiernohlavá Penica čiernohlavá (Sylvia atricapilla) - samec Penica čiernohlavá (Sylvia atricapilla) - samica Penica čiernohlavá (lat. Sylvia atricapilla) je druh z čeľade penicovité. Poznávacie znaky O niečo menšia ako slávik (dĺžka tela je asi 140 mm, krídla 75 mm, chvosta 63 mm). Jednoducho ale výrazne a charakteristický sfarbená. Ľahko poznateľná podľa ostro ohraničenej čiernej (samček) alebo červenohnedej (samička) čiapočky na hlave. Vrchná časť je sivohnedá, spodná popolavosivá (samček) alebo hnedosivá (samička). Ekológia a biotop Sťahovavý. Prilieta v apríli, odlieta v septembri až začiatkom októbra. Obýva lesy všetkých druhov s hustým porastom. Hniezdi dva razy do roka v kriačinách nízko nad zemou. Začiatok prvého hniezdenia je v máji, druhého koncom júna. Znáša 4-5 na belavom až červenkastohnedom podklade tmavohnedo škvrnitých vajec veľkosti 19x14 mm. Inkubačný čas 13-14 dní, výchova mladých v hniezde 11-14 dní. Živý sa hmyzom a inými článkonožcami, menej plodmi a semenami rastlín. Výskyt a stav na Slovensku Najhojnejšia z našich peníc, rozšírená v lesoch po celom území Slovenska od nížin až po hornú hranicu lesa (1 600 m). Ochrana Užitočná, v prevažnej miere hmyzožravá. Zaslúži si všestrannú ochranu. Iné projekty * Commons * Wikidruhy * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému * Spolupracuj na Wikispecies Wikidruhy ponúka informácie na tému Penica čiernohlavá Pentekostálne_hnutie.html Pentekostálne hnutie Pentekostálne hnutie alebo pentekostalizmus môže byť: * letničné hnutie * Hnutie obnovy v Duchu Svätom Symbol rozcestia Toto je rozlišovacia stránka — navigačná pomôcka obsahujúca zoznam iných článkov, ktoré by mohli mať rovnaký názov. Ak vás na túto stránku odkázal článok, prosíme Vás, aby ste sa k článku vrátili a opravili v ňom odkaz tak, aby odkazoval priamo na konkrétnu stránku z hore uvedeného zoznamu, ktorú autor článku myslel. Pentatlon.html Pentatlon Pentatlon alebo päťboj môže byť: * v staroveku: pozri pentatlon (antický) * dnes: skrátene moderný päťboj Symbol rozcestia Toto je rozlišovacia stránka — navigačná pomôcka obsahujúca zoznam iných článkov, ktoré by mohli mať rovnaký názov. Ak vás na túto stránku odkázal článok, prosíme Vás, aby ste sa k článku vrátili a opravili v ňom odkaz tak, aby odkazoval priamo na konkrétnu stránku z hore uvedeného zoznamu, ktorú autor článku myslel. Penélope_Cruz_0478.html Penélope Cruz Penélope Cruz Sánchez (* 28. apríl 1974, Madrid) je španielska herečka. Filmografia * The Loop (2006) * Volver (2006) * Bandidas (2005) Maria * Chromophobia (2005) Gloria * Sahara (2005) * Noel (2004) * Don't Move (2004) * Head in the Clouds (2004) * Gothika (2003) * Fanfan la tulipe (2003) * Vanilla Sky (2001) * Captain Corelli's Mandolin (2001) * Blow (2001) * Woman On Top (2000) * All The Pretty Horses (1999) * Open Your Eyes (Abre los ojos) (1997) * La Belle Epoque (1992) Luz Iné projekty * Commons * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Penc.html Penc Župa Peštianska župa Obvod Vác Rozloha 21 km² Počet obyvateľov 1473 PSČ Kód oblasti Penc je obec v Maďarsku v Peštianskej župe v obvode Vác. Má rozlohu 2134 ha a žije tu 1473 obyvateľov (2007). Tento geografický článok o mieste v Maďarsku je zatiaľ Vlajka Maďarska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Penica_jarabá.html Penica jarabá Penica jarabá (Sylvia nisoria) Penica jarabá (lat. Sylvia nisoria) je druh z čeľade penicovité. Poznávacie znaky Vták veľkosti slávika (dĺžka tela je asi 150 mm, krídla 85 mm, chvosta 70 mm). Z našich peníc najväčšia, ľahko rozpoznateľná od ostatných priečne škvrnitou spodnou časťou tela (na belavom podklade má hnedosivé priečne pásiky). Vrchná časť je bledosivá. Ekológia a biotop Sťahovavá. Prilieta koncom apríla až začiatkom mája, odlieta v auguste. Obýva otvorenú slnečnú krajinu s krovinami alebo riedke lesy s podrastom, okraje ciest a potokov s kriačinami atď. Hniezdi v kriakoch nízko nad zemou. Začiatok hniezdenia je v máji. Znáša 5 vajec na zelenkastom podklade s hnedastými škvrnkami veľkosti 21x14 mm. Inkubačný čas 14 dní, výchova mladých v hniezde 14-16 dní. Živí sa hmyzom a inými článkonožcami, zriedkavo i plodmi rastlín. Výskyt a stav na Slovensku Obýva zriedkavo, málokde hojne zväčša južné kraje Slovenska. Ani údoliami riek nevystupuje vysoko do hôr, najvyššie do 500-600 m. Ochrana Zriedkavý druh, občas protiprávne chytaný na účely chovu. Pre svoju zriedkavosť ho treba chrániť po celé obdobie jeho výskytu u nás. Iné projekty * Commons * Wikidruhy * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému * Spolupracuj na Wikispecies Wikidruhy ponúka informácie na tému Penica jarabá Pentium_II_de8e.html Pentium II Pentium II – pohľad spredu Pentium II je mikroprocesor firmy Intel založený na architektúre CISC x86, nástupca mikroprocesora Intel Pentium MMX. Predstavený bol 7. mája 1997. Je založený na modifikovanej verzii jadra P6, ktoré bolo použité v procesoroch Pentium Pro, ale s vylepšeným výkonom v 16-bitových aplikáciách a s prídavkom v podobe MMX SIMD inštrukcií, ktoré boli predstavené už skôr v Pentiu MMX. Pôvodné Pentium II - Klamath bežalo na 233 a 266 MHz so 66 MHz zbernicou, bolo vyrobené pomocou 0.35 µm výrobného procesu a produkovalo (na svoju dobu) obrovské množstvo tepla. Neskoršie verzie sa vyrábali až do frekvencie 450 MHz a pracovali na zberniciach 66 až 100 MHz. Výroba bola ukončená začiatkom roku 1999. Zoznam mikroprocesorov Intel 4004 | 4040 | 8008 | 8080 | 8085 | 8086 | 8088 | iAPX 432 | 80186 | 80188 80286 | 80386 | 80486 | i860 | i960 | Pentium | Pentium Pro | Pentium MMX | Pentium II | Celeron | Pentium III | XScale | Pentium 4 | Pentium M Pentium D | Pentium Extreme Edition | Xeon | Core | Dual-Core | Core 2 Itanium | Itanium 2 Pentium_Dual-Core_cd3e.html Pentium Dual-Core Intel Pentium Dual-Core 2160 v základnej doske Pentium Dual-Core je typ low-end x86 mikroprocesorov od spoločnosti Intel. Sú založené na 32-bitovej Yonah alebo 64-bitovej Allendale architektúre procesorov (veľmi rozdielne mikroarchitektúry). Sú určené pre stolné a prenosné počítače. Podľa magazínu Tom's Hardware sa dajú tieto procesory veľmi dobre pretaktovať (bežne napríklad čipy Dual-Core 2160 s nominálnou frekvenciou 1,8 GHz bežia bez väčších problémov na 2,4 alebo dokonca 3,0 GHz), čím dosahujú výkony najvýkonnejších a najdrahších procesorov vo svojej triede za zlomok ich ceny. Zoznam procesorov CPU sSpec Clock PCG FSB Násobič L2 L2 Pätica Proces Stepping CPU TDP Therm. VID Voltáž x 4 Cache clock ID Špec E2200 SLA8X 2.20 06 800 11 1 MB 2.2 LGA775 65 nm M0 06FDh 65W 73.3°C 1.162V-1.312V GHz MHz GHz E2180 SLA8Y 2.00 06 800 10 1 MB 2 GHz LGA775 65 nm M0 06FDh 65W 73.2°C 0.85V – 1.5V GHz MHz E2160 SLA3H 1.80 06 800 9 1 MB 1.8 LGA775 65 nm L2 06F2h 65W 61.4°C 0.85V – 1.5V E2160 SLA8Z 1.80 06 800 9 1 MB 1.8 LGA775 65 nm M0 06FDh 65W 73.2°C 0.85V – 1.5V E2140 SLA3J 1.60 06 800 8 1 MB 1.6 LGA775 65 nm L2 06F2h 65W 61.4°C 0.85V – 1.5V E2140 SLA93 1.60 06 800 8 1 MB 1.6 LGA775 65 nm M0 06FDh 65W 73.2°C 0.85V – 1.5V Pozri aj * Intel Core 2 * Budúce Intel Core procesory Zoznam mikroprocesorov Intel 4004 | 4040 | 8008 | 8080 | 8085 | 8086 | 8088 | iAPX 432 | 80186 | 80188 80286 | 80386 | 80486 | i860 | i960 | Pentium | Pentium Pro | Pentium MMX | Pentium II | Celeron | Pentium III | XScale | Pentium 4 | Pentium M Pentium D | Pentium Extreme Edition | Xeon | Core | Dual-Core | Core 2 Itanium | Itanium 2 Penzing_(Viedeň)_3b8d.html Penzing (Viedeň) Poloha Penzing je štrnásty viedenský obvod. Má rozlohu 33,96 km² a žije tu 83 201 obyvateľov (1.1.2007). Tento geografický článok je zatiaľ príliš krátky (tzv. Mapa sveta "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Penzión.html Penzión Penzión je (podľa vyhl. 419/2001 Z.z.) jednoduché ubytovacie zariadenie hotelového typu minimálne s 5 izbami a maximálne so 4 stálymi lôžkami na izbe. Návštevníkom zabezpečuje podávanie raňajok, prípadne aj celodennú stravu a základné služby. Penalizmus.html Penalizmus Penalizmus (asi z výrazu penál = zastarane peračník) bolo v minulosti označenie jednak pre ako obyčaj praktizovanú šikanu študentov prvého ročníka na vysokej škole a jednak pre príslušný prvý "skúšobný" rok štúdia vôbec. Príslušní študenti museli strpieť nadávky, posmechy, terorizovanie a museli starším študentom všestranne slúžiť. Príslušný rok sa začal rituálom absolúcie a skončil sa tzv. depozíciou. Výraz penalizmus sa vzťahuje najmä na takéto praktiky bežné v Európe v 17. a 18. storočí (prenesene aj neskôr), hoci už v 17. storočí v Nemecku boli tieto praktiky zakázané zákonom, pretože nadubudli prehnanú intenzitu. Podľa niektorých autorov podobné praktiky existovali už v Byzantskej ríši v 2. storočí po Kr., podľa iných pochádzajú z 8. storočia z inštitútu annum novitiatus (skúšobný rok) v kláštoroch. Pozri aj * šikanovanie Pentatlon_(antický).html Pentatlon (antický) Pentatlon (po grécky pentathlón) alebo päťboj (iné názvy: antický päťboj, klasický päťboj) bola v starovekom Grécku športová disciplína skladajúca sa z 5 športov vyučovaných v gréckom gymnáziu zápasenie, beh na 180-190 m, skok do diaľky, hod diskom, hod oštepom. Bol to jeden zo základných športov antických Olympijských hier. Podľa Aristotela: "Kto má rýchle či vytrvalé nohy, je bežec. Kto má silu, čo zovrie súpera, je zápasník a kto vie zasiahnuť súpera mocným úderom, je boxer; kto dokáže oboje spojiť, je pankratista. Kto je však vo všetkom majster, súťaží v päťboji." Pentatlon bol na antických olympijských hrách jednou z najväčšmi cenených disciplín. Právom, kládol najvyššie nároky na všestrannosť pretekára a najviac prispieval k harmonickému rozvoju tela podľa požiadaviek kalokagathie. Navyše mal osobitnú divácku príťažlivosť: sledovalo ho s obľubou športovo najvyspelejšie publikum a ako súťaž na pokračovanie stŕhaval svojou dramatickosťou a častými zvratmi i široké masy. Pozostával z troch "ľahkých" disciplín, t.j. z behu, skoku do diaľky a hodu oštepom, a z dvoch "ťažkých" či "silových", za ktoré sa považovali hod diskom a zápasenie. V akom poradí sa v jednotlivých jeho zložkách súťažilo, nijaký antický autor nezaznamenal; bezpečne vieme len toľko, že poslednou z nich bolo zápasenie. Peniaze.html Peniaze Peniaze sú tovar, ktorý slúži ako všeobecne akceptovaný výmenný prostriedok a platidlo. Sú univerzálnym tovarom, ktorého špecifickou vlastnosťou je možnosť ľahkej výmeny za iný tovar alebo služby (sú teda široko akceptované oboma stranami: predávajúcou a kupujúcou stranou). Peniaze vznikli spolu s rozšírením obchodu a s diferenciáciou ľudských činností. Sú používané ako všeobecne uznávaný štandard na určenie hodnoty iných tovarov a služieb. Hodnota iných tovarov sa určuje v násobku peňazí. Vznik a funkcia peňazí Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality. Pozri aj stránky Ako upravovať stránku a Návody a štýl alebo diskusiu k článku. Za základnú funkciu peňazí sa považuje umožnenie, uľahčenie výmeny tovarov (predmetov, služieb) medzi jednotlivcami či skupinami ľudí. K tomu prišlo už v predhistorickej dobe, keď určité predmety majúce v príslušnej spoločnosti širší význam a uznávanú hodnotu (plátno, dobytok, mušle, neskôr kovy, najmä drahé) sa vsunuli do predtým priamej výmeny predmetov za predmety iného druhu. Hodnota vymieňaných predmetov sa začala udávať v zodpovedajúcom množstve peňažnej jednotky (napríklad počet uncí zlata vyjadroval hodnotu tovaru). Peniaze tak nadobudli ďalšiu funkciu stanovovania hodnoty iných predmetov. Spočiatku sa množstvo kovov vo funkcii peňazí pri výmene určovalo vážením a následným delením. V krajinách Malej Ázie sa prikročilo v 1. tisícročí pred Kristom k trvalému rozdeleniu peňažného kovu razením kovových mincí s označením, ktoré malo zaručiť rovnaké množstvo kovu v minciach rovnakého druhu, teda aj ich rovnakú hodnotu. Tým odpadla potreba váženia a delenia množstva kovov pri každom konkrétnom výmennom akte. Razenie kovových peňazí sa stalo výlučným právom vládcu krajiny. Bolo neraz i zneužívané tým, že množstvo alebo podiel drahých kovov v minciach sa znižoval bez toho, aby sa ich stanovená hodnota primeranie znížila. Tento postup predstavoval v tých časoch jednu z hlavných príčin znižovania hodnoty peňazí, čo sa moderne nazýva devalvovaním ich hodnoty. Ku svojráznej výraznej devalvácii hodnoty peňazí v Európe prišlo v 16. storočí. Dovážali sa ohromné množstvá zlata z obsadených krajín Ameriky, najmä Španielmi. Na získanie ich nebolo potrebné vynakladať zvyčajné množstvo práce, keďže boli vo veľkej miere ulúpené domorodému obyvateľstvu. Peniaze v ich kovovej forme pri výmene za predmety musel kupujúci predávajúcemu fyzicky odovzdávať a ten ich prevziať. To vyžadovalo ich hmotný prenos na miesto výmeny a neposkytovalo dostatočnú ochranu pred stratou, krádežou či lúpežou. V rozvíjajúcich sa talianskych mestách v období renesancie (14. a 15. storočie) sa vytvoril spôsob prevodu peňazí do iných miest prostredníctvom finančných alebo bankových podnikateľov. Títo zabezpečovali, že u nich uložené peniaze vyplatí vkladateľovi alebo ním poverenej osobe s nimi obchodne spojený finančný podnikateľ v inom meste. Išlo o počiatok rozvoja bankových služieb, ktoré sú v súčasnosti široko rozvinuté čo do foriem a zároveň využívajú informačné a komunikačné technológie (ďalej len IKT). V 16. storočí sa v Európe začali tlačiť papierové peniaze (bankovky) s vyznačením hodnoty odvodenej od hodnoty určitého množstva drahého kovu. Výlučný vydavateľ (emitent) týchto peňazí - panovník, štát – zaručoval, že hodnota vydaných papierových peňazí bude zodpovedať na nich vyznačenej výške. Papierové peniaze však uľahčili ich znehodnotenie samotným vydavateľom, keď boli dávané do obehu vo väčšom rozsahu, ako vyžadovala potreba ich obehu a rozsah ich krytia drahými kovmi alebo inými reálnymi hodnotami. Pristupovalo sa k tomu najmä v obdobiach ekonomických kríz, vojen a iných udalostí a zámerov, vyžadujúcich väčšie objemy peňazí. Preto občas dochádzalo k finančnému úpadku (bankrotu) celých štátov, ktoré neboli v stave plniť svoje záväzky, ako to bolo napríklad vo Francúzsku v 18. storočí pred revolúciou a v Nemecku po 1. svetovej vojne. Spravidla sa pritom zrušila platnosť všetkých vydaných bankoviek a zaviedol sa ich nový druh. Zameniteľnosť papierových peňazí za zlato sa postupne obmedzovala a v celosvetovej ekonomickej kríze v 30. rokoch 20. storočia zanikla a neobnovila sa ani po 2. svetovej vojne pri novom usporiadaní menových vzťahov. Peniaze nielen sprostredkúvajú výmenu predmetov a platenie služieb, ale zároveň umožňujú poskytovať úvery. Úvery si môžu poskytovať medzi sebou fyzické osoby, podnikateľskými inštitúciami pre poskytovanie úverov sú však banky. Tie prijímajú vklady voľných peňazí (úspory) právnických a fyzických osôb a poskytujú za ne úroky. Zároveň požičiavajú peniaze iným osobám za vyššie úroky. Z rozdielu úrokov pri vkladoch a úveroch a z poplatkov za rôzne služby bánk sa uhrádzajú ich náklady a vytvárajú sa bankové zisky. Poskytnutie pôžičiek bankami sa viaže na dôveryhodnosť dlžníkov splácať vypožičané peniaze podľa dohodnutých podmienok a/alebo na záruky iných osôb alebo viazanie iných hodnôt (napríklad zriadenie záložného práva na nehnuteľnostiach, uloženie cenných papierov v banke a podobne). Bankovníctvo (spolu s poisťovníctvom) sú v dnešnej dobe činnosti s obrovským ziskom. Funkcie bánk sú však ďaleko širšie, ako je prijímanie vkladov a poskytovanie úverov. Pre svojich klientov vedú bežné účty, na ktorých sa sústreďujú vklady a z ktorých sa uhrádzajú rôzne záväzky klientov podľa ich pokynov (dispozícií). Údaje o stave a pohyboch na účtoch a o realizovaní pokynov klientov bankami čím ďalej viacej prechádza z papierových foriem na využívanie IKT. Pre obyvateľov je výhodným využívať rôzne druhy bankomatových kariet (tzv. plastové peniaze, to je ďalší stupeň vývoja po kovových a papierových peniazoch) na výber peňazí z účtov, prípadne i využitím dohodnutého úveru. Banky aktívne pôsobia v celej peňažnej sústave a peňažnom hospodárstve, kde povedľa samotných peňazí majú významnú funkciu cenné papiere, najmä akcie, dlhopisy a ich deriváty. Rozvedenie tejto problematiky však presahuje tému samotných peňazí. Hodnota peňazí nie je stála, ale sa mení v priebehu času. Zmeny závisia predovšetkým od národohospodárskych (makroekonomických) faktorov, ako je stav, vývoj a efektivita hospodárstva, vyrovnanosť dovozu a vývozu resp. zahraničnej platobnej bilancie, vyrovnanosť štátneho a verejného rozpočtu. Prevažne dochádza k postupnému znižovaniu hodnoty peňazí (inflácia), napríklad súčasná hodnota slovenskej koruny predstavuje približne len 1/10 hodnoty československej koruny v roku 1990. K opačnému trendu zhodnocovania meny (deflácia) dochádza zriedkavo. Každý štát zásadne disponuje menovou zvrchovanosťou, čo značí, že vydáva vlastné peniaze - má vlastnú menu (koruny, franky, marky, libry, líry, pesety, zloty, kuny, toliare, forinty, doláre, drachmy, juany, jeny, atď.). Vydávať (emitovať) peniaze v krajine je spravidla oprávnená len jedna emisná (predtým nazývaná „ceduľová“) banka. Hodnota mien v medzinárodnom porovnaní vyplýva z vývoja menových kurzov, ktoré vznikajú pri kúpe a predaji národných mien za cudzie meny. Silná domáca mena zlacňuje dovážané a v cudzine nakupované výrobky a služby, avšak sťažuje vývoz tovarov a služieb, ktoré sú pre zahraničných odberateľov drahšími. Prehľad Vývoj peňazí: * barterový obchod * drahé kovy (zlato, striebro) * papierové peniaze Funkcie peňazí: * prostriedok výmeny * platidlo * zúčtovacia jednotka * uchovávateľ hodnoty Druhy peňazí: * hotovostné (bankovky a mince) * bezhotovostné (všetky ostatné, napríklad šeky, kreditné karty) Na sledovanie peňažnej masy v ekonomike sa používajú súhrnné ukazovatele - peňažné agregáty. Peňažné agregáty na základe ich likvidity delíme na: * M1 - bankovky, mince, šeky a neterminované vklady (najlikvidnejšie) * M2 - zahŕňa M1 a termínované vklady * M3 - zahŕňa M2 a termínované vklady s vyšším objemom a dlhšou výpovednou lehotou * L - zahŕňa M3 a niektoré cenné papiere Euro Programom Európskej únie a záväzkom jej členských krajín je vytvoriť požadované podmienky a prijať spoločnú menu „euro“. Jednotná mena v rámci veľkého ekonomického priestoru posilňuje jej stabilitu, avšak menovú zvrchovanosť prenáša z národných štátov na centrálne orgány ekonomického zoskupenia, čo neumožňuje využívať vlastné národné menové opatrenia. V súčasnosti sa euro z 27 členských štátov uplatňuje v 13. Vláda Slovenska má v programe zaviesť euro v roku 2009. Iné projekty * Wikicitáty * Commons * Spolupracuj na Wikiquote Wikicitáty ponúka citáty od alebo o Peniaze * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Penicilín.html Penicilín Vzorec penicilínu. Penicilín je prvé antibiotikum využívané v medicíne. V pliesni Penicilium notatum ho objavil Alexander Fleming. V továrni v Roztokách u Prahy bol penicilín pod vtedajším označením BF Mykoin 510 prvýkrát pripravený v roku 1944. Externé odkazy * História penicilínu Tento medicínsky článok je zatiaľ príliš krátky (tzv. Červený kríž "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Penetračný_test.html Penetračný test Penetračný test (niekedy nazývaný ako ethical hacking) je test, ktorý odhalí formou pokusu o neoprávnený prienik do systémov slabiny a mieru zraniteľnosti organizácie. Externý penetračný test preverí ochranu pred pokusom o prienik z Internetu. Interný penetračný test odkryje slabiny umožňujúce odcudzenie či poškodenie citlivých firemných dát pracovníkom spoločnosti. Pentely.html Pentely Pentely alebo pniktidy sú chemické prvky 15. skupiny periodickej tabuľky prvkov. Patrí sem dusík (N), fosfor (P), arzén (As), antimón (Sb), bizmut (Bi) a ununpentium (Uup). Elektrónová konfigurácia ich valenčnej vrstvy je ns^2 np^3. Vďaka tomu preferujú tvorbu zlúčením v oxidačnom stave I až V. Najdôležitejší prvok je dusík, ktorý tvorí hlavný zložku atmosféry Zeme. Mnemotechnická pomôcka v češtine Naše Paní Asistentka Sbalila Bivoje. Pozri aj * Dusík * Fosfor * Arzén * Antimón * Bizmut * Ununpentium Pentium_MMX_083f.html Pentium MMX Pentium MMX je mikroprocesor založený na architektúre CISC, nástupca mikroprocesoru Intel Pentium. Zaviedol novú sadu inštrukcií s názvom MMX, ktorá bola určená na zvýšenie výkonu v multimediálnych aplikáciách. Štandardne pracuje s frekvenciami 166, 200 a 233 MHz. Zoznam mikroprocesorov Intel 4004 | 4040 | 8008 | 8080 | 8085 | 8086 | 8088 | iAPX 432 | 80186 | 80188 80286 | 80386 | 80486 | i860 | i960 | Pentium | Pentium Pro | Pentium MMX | Pentium II | Celeron | Pentium III | XScale | Pentium 4 | Pentium M Pentium D | Pentium Extreme Edition | Xeon | Core | Dual-Core | Core 2 Itanium | Itanium 2 Pendolino.html Pendolino ETR 310 v žst. Ljubljana Britské Pendolino (ETR 390) ETR 450 ETR 480 ETR 480 Alfa Pendular ETR-490 Alaris ETR 490/AVE S-104 Avant České Pendolino (ETR 680) Pendolino (v preklade kyvadielko) je obchodné označenie elektrických (a malého množstva dieselových) jednotiek s aktívnym naklápaním vozňovej skrine. Vďaka tomuto naklápaniu môžu prechádzať oblúky s ohľadom na celkový stav trate až o 30 percent vyššou rýchlosťou ako obyčajné vlaky. Maximálna rýchlosť týchto vlakov býva nižšia, než u vysokorýchlostných jednotiek, okolo 250 km/h. Je to dané predovšetkým ich účelom, zvýšenie cestovnej rýchlosti na existujúcich tratiach. Vznik a vývoj koncepcie Pendolino V 70. rokoch vyvinuli v spoločnosti Fiat Ferroviaria v Savigliane (Taliansko) koncepciu vlaku, ktorý sa naklápa v zákrutách, čo umožňuje ich prejazd vysokými rýchlosťami. Projekt sa rozšíril aj do ďalších krajín Európy a po niekoľkých úpravách pre severské prostredie s nízkymi teplotami aj do Fínska. Prevádzka v Savigliane bola v r. 2000 odkúpená spoločnosťou Alstom, čím došlo k zmene názvu na Alstom Ferroviaria. Naklápacie podvozky zo Savigliana boli použité i v nemeckých vlakových súpravách ICT (ICE-T) a ICT-D(ICE-TD). Výskyt Pendolino jazdí v týchto krajinách: typ krajiny poznámka 310 Slovinsko do 200 km/h Taliansko 390 Spojené kráľovstvo do 225 km/h Pendolinos Britannico ETR 450 Taliansko do 250 km/h ETR 460 Taliansko do 250 km/h Francúzsko ETR 470 Švajčiarsko do 230 km/h Cisalpino Taliansko ETR 480 Taliansko do 250 km/h ETR 480 Portugalsko do 220 km/h Alfa Pendular ETR 490 Alaris Španielsko do 230 km/h ETR 490/AVE S-104 Španielsko do 250 km/h Avant bez naklápania Taliansko do 300 km/h ETR 500 (v blízkej dobe bez naklápania aj Francúzsko) predpokladané ETR 600 Taliansko nasadenie do prevádzky: 9.XII. 2007 do 300 km/h ETR 610 Švajčiarsko predpokladané Cisalpino Taliansko nasadenie do prevádzky: Česká republika 680 Slovensko do 230 km/h Rakúsko Sm3-S 220 Fínsko do 220 km/h ??? Chorvátsko Perspektívne sa uvažuje o rozšírení do Poľska a ďalších krajín východnej Európy. Technológia bola použitá i v súpravách vyrábaných mimo Talianska: typ krajiny poznámka ICT-D/ICE-VT/ICE-TD Nemecko do 230 km/h ICT/ICE-T Nemecko do 230 km/h 610 Nemecko Technické parametre * Počet vozňov: 3–9 * Maximálna rýchlosť: do 250 km/h * Výkon motorov: 500 kW * Počet trakčných motorov: 4–12 asynchrónnych Základnú zostavu tvoria tri vozne, z toho dva hnacie. Trojvozňové Pendolina prevádzkujú Slovenske železnice (Slovinsko). Talianske dráhy (Trenitalia) používajú deväťvozňové jednotky. Pokiaľ počet vozňov v jednotke nezodpovedá násobku troch, ide o vložené vozne bez pohonu a agregátov potrebných na funkciu celej jednotky. Pozri aj * Elektrická jednotka 680 Českých dráh Externé odkazy * ETR 600/610 (EN) * Alstom Transport - stránka výrobcu radu vlakov Pendolino a TGV (FR, EN) Penta.html Penta Penta môže byť: * prvá časť zložených slov s významom päť- alebo päťnásobný * slovensko-česká investičná spoločnosť, pozri Penta Investments Symbol rozcestia Toto je rozlišovacia stránka — navigačná pomôcka obsahujúca zoznam iných článkov, ktoré by mohli mať rovnaký názov. Ak vás na túto stránku odkázal článok, prosíme Vás, aby ste sa k článku vrátili a opravili v ňom odkaz tak, aby odkazoval priamo na konkrétnu stránku z hore uvedeného zoznamu, ktorú autor článku myslel. Pendan.html Pendan Vlajka Indonézie Pendan Volcano schema Typ: | Posledná erupcia: |??? Výška: |??? Zemepisná dĺžka: |102°01'00'' E Zemepisná šírka: |2°49'00'' S Poloha: |Sumatra, Indonézia Pohorie: |--- Pendan je málo známy neaktívny vulkán, nachádzajúci sa v centrálnej časti Sumatry, asi 10 km západne od vulkanického komplexu Belirang-Beriti. Bližšie údaje o stavbe, ako aj o erupciách sopky nie sú známe. Externé odkazy * www.volcano.si.edu - Pendan na Global Volcanism Program (po anglicky) Pentagón_(USA)_ade3.html Pentagón (USA) Pentagon Pentagón (po anglicky The Pentagon) je päťuholníková stavba slúžiaca ako sídlo Ministerstva obrany Spojených štátov amerických. Leží za hranicami hlavného mesta Washingtonu v meste Arlington na území štátu Virginia. 11. septembra 2001 bol napadnutý teroristami, ktorí na neho naviedli lietadlo typu Boeing 757 plný ľudí. Je považovaný za symbol amerického vojenstva, takže sa slovo často používa nie v pôvodnom význame, ale ako označení pre ministerstvo (Penatgon rozhodol…, Pentagon vyhlásil…). Je to jedna z najväčších stavieb sveta. Otvorený bol v roku 1941. Penészlek.html Penészlek Župa Sabolčsko-satmársko-berežská župa Obvod Nyírbátori Rozloha 36 km² Počet obyvateľov 1015 PSČ Kód oblasti Penészlek je obec v Maďarsku v Sabolčsko-satmársko-berežskej župe v obvode Nyírbátori. Má rozlohu 3692 ha a žije tu 1015 obyvateľov (2007). Tento geografický článok o mieste v Maďarsku je zatiaľ Vlajka Maďarska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Pentagon.html Pentagon Pentagon môže byť: * v niektorých jazykoch pentagón * sovietsky počítač, pozri Pentagon (počítač) * iný názov pre motor Tritec, pozri Tritec (motor) * historické centrum Bruselu, pozri Pentagon (Brusel) * šachový stroj, pozri Pentagon (šach) * obytná budova v bratislavskej mestskej časti Vrakuňa, pozri Pentagon (Bratislava) Symbol rozcestia Toto je rozlišovacia stránka — navigačná pomôcka obsahujúca zoznam iných článkov, ktoré by mohli mať rovnaký názov. Ak vás na túto stránku odkázal článok, prosíme Vás, aby ste sa k článku vrátili a opravili v ňom odkaz tak, aby odkazoval priamo na konkrétnu stránku z hore uvedeného zoznamu, ktorú autor článku myslel. Pentium.html Pentium Intel Pentium Pentium je mikroprocesor od spoločnosti Intel, ktorý bol uvedený na trh v roku 1993. Je to superskalárny procesor, t.j. za jeden hodinový cyklus dokáže vykonať viac operácií, čím sa výrazne zvýšil výkon mikroprocesora. Intel Pentium zaviedol ďalšiu novinku s názvom pipeline, ktorá urýchľuje vykonávanie inštrukcií. Obsahoval tiež veľmi výkonnú jednotku FPU. Vo svojej dobe to bol revolučný mikroprocesor, ktorého klony začali vyrábať aj konkurenčné spoločnosti, ako AMD alebo Cyrix. Procesory Pentium boli taktované na frekvenciách od 60 do 150 MHz, potom ich vystriedali procesory Pentium Pro a Pentium MMX. Zoznam mikroprocesorov Intel 4004 | 4040 | 8008 | 8080 | 8085 | 8086 | 8088 | iAPX 432 | 80186 | 80188 80286 | 80386 | 80486 | i860 | i960 | Pentium | Pentium Pro | Pentium MMX | Pentium II | Celeron | Pentium III | XScale | Pentium 4 | Pentium M Pentium D | Pentium Extreme Edition | Xeon | Core | Dual-Core | Core 2 Itanium | Itanium 2 Pentium_M_00ee.html Pentium M Intel Pentium M Pentium M je mikroprocesor architektúry x86 predstavený firmou Intel v marci 2003. Procesor bol pôvodne určený len na použitie v laptopoch (M ako mobilný). Pred uvoľnením bolo jeho kódové meno „Banias“. Pentium M predstavuje radikálnu zmenu prístupu od Intelu, pretože tento procesor nie je variantou desktopového Pentia 4, ale modifikáciou procesoru Pentium III Tualatin (ktorý bol založený na jadre Pentia Pro). Je optimalizovaný na nižší odber elektrickej energie a nižšie produkované teplo ako desktopové procesory a tým umožňuje dlhší chod na batérie v notebookoch. Pentium M beží na nižších frekvenciách ako Pentium 4, ale ich výkon je porovnateľný (vďaka lepšej architektúre Pentia M). Napríklad Pentium M 1,6 GHz má podobný výkon ako Pentium 4 na 2,4 GHz. Procesory Pentium M boli taktované na frekvenciách od 900 MHz do 2,26 GHz. Zoznam mikroprocesorov Intel 4004 | 4040 | 8008 | 8080 | 8085 | 8086 | 8088 | iAPX 432 | 80186 | 80188 80286 | 80386 | 80486 | i860 | i960 | Pentium | Pentium Pro | Pentium MMX | Pentium II | Celeron | Pentium III | XScale | Pentium 4 | Pentium M Pentium D | Pentium Extreme Edition | Xeon | Core | Dual-Core | Core 2 Itanium | Itanium 2 Externé odkazy * Pentium M na stránkach Intelu Penovec.html Penovec Penovec môže byť: * odroda travertínu, ktorá vzniká vyzrážaním z krasových vôd na povrchu, pozri penovec (travertín) * rod húb, pozri penovec (rod) Symbol rozcestia Toto je rozlišovacia stránka — navigačná pomôcka obsahujúca zoznam iných článkov, ktoré by mohli mať rovnaký názov. Ak vás na túto stránku odkázal článok, prosíme Vás, aby ste sa k článku vrátili a opravili v ňom odkaz tak, aby odkazoval priamo na konkrétnu stránku z hore uvedeného zoznamu, ktorú autor článku myslel. Penzianska_oblasť.html Penzianska oblasť Poloha oblasti Penzianska oblasť je oblasť a federálny subjekt Ruskej federácie. Nachádza sa v Povolžskom federálnom okruhu. Má rozlohu 43 200 km² a žije tu 1,45 milióna obyvateľov (podľa sčítania z roku 2002). Hlavným mestom oblasti je Penza. Iné projekty * Commons * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Tento geografický článok je zatiaľ príliš krátky (tzv. Mapa sveta "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. v • d • e Subjekty Ruskej federácie Adygejsko · Altajsko · Baškirsko · Buriatsko · Čečensko · Čuvašsko · Dagestan · Chakasko · Ingušsko · Jakutsko · Republiky Kabardsko-Balkarsko · Kalmycko · Karačajsko-Čerkesko · Karelsko · Komi · Marijsko · Mordviansko · Severné Osetsko · Tatársko · Tuviansko · Udmurtsko Altajský · Chabarovský · Kamčatský · Kraje Krasnodarský · Krasnojarský · Permský · Prímorský · Stavropoľský · Zabajkalský Amurská · Archangeľská · Astrachánska · Belgorodská · Brianska · Čeľabinská · Irkutská · Ivanovská · Jaroslavlianska · Kaliningradská · Kalužská · Kemerovská · Kirovská · Kostromská · Kurganská · Kurská Ruská zástava · Leningradská · Lipecká · Magadanská · Moskovská · Murmanská · Nižnonovgorodská · Oblasti Novgorodská · Novosibirská · Omská · Orenburská · Oriolská · Penzianska · Pskovská · Riazanská · Rostovská · Sachalinská · Samarská · Saratovská · Smolenská · Sverdlovská · Tambovská · Tomská · Tulská · Tverská · Ťumenská · Ulianovská · Vladimírska · Volgogradská · Vologdská · Voronežská Federálne mestá Moskva · Petrohrad Autonómne oblasti Židovská Autonómne okruhy Čukotka · Chantyjsko-Mansijsko · Jamalsko · Nenecko Peniarka_nížinná.html Peniarka nížinná Peniarka nížinná Živočíchy Doména Eukaryoty Ríša (regnum) Živočíchy Animalia Vývojový stupeň Epitelovce Eumetazoa Skupina Dvojstranovce Bilateralia Vývojová vetva Prvoústovce Gastroneuralia (Protostomia) Skupina Špirálovce Spiralia Línia Zvliekavce Ecdysozoa Nadkmeň (superphylum) Panarthropoda Kmeň (phylum) Článkonožce Arthropoda Oddelenie Hryzadlovce Mandibulata Podkmeň (subphylum) Šesťnôžky Hexapoda Trieda (classis) Hmyz Insecta (Ectognatha) Podtrieda (subclassis) Dicondylia Infratrieda (infraclassis) Pterygota Divisio Neoptera Subdivisio Hymenopteroidný hmyz Paraneoptera Rad (ordo) Cikády Auchenorrhyncha Infrarad (infraordo) Cikádky Cicadellomorpha Nadčeľaď (superfamilia) Peniarky Cercopoidea Čeľaď (familia) Peniarkovité Cercopidae Rod (genus) Peniarka Cercopis Druh (species) P. nížinná C. sanguinolenta Vedecký názov Cercopis sanguinolenta Scopoli, 1763 Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku Peniarka nížinná (Cercopis sanguinolenta) patrí do čeľade peniarkovité a medzi cikády. Iné projekty * Commons * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Pentateuch.html Pentateuch Pentateuch (gr. päťzvitková kniha) alebo Päť kníh Mojžišových alebo u židov Tóra je názov pre päť kníh Mojžišových v Starom zákone, ktoré tvoria jeho úplne prvú časť. Názov Tóra (hebr. Príkaz, Zákon, Zozbierané) sa používa od babylonského exilu Židov, pretože knihy obsahujú zjavenie Božej vôle na vrchu Sinaj (2. k. Mojžišova 19 - 4. k. Mojžišova 10, 10). Preklad do gréčtiny pochádza z 3. stor. pred Kr. (tzv. Septuaginta). Samaritáni si v 4. stor. pred Kr. po oddelení od Izraelitov pentateuch ponechali ako jedinú svätú knihu. Jednotlivé knihy * Genesis = 1. kniha Mojžišova: obsahuje stvorenie sveta (1. k. Mojžišova 1-11), príbehy židovských praotcov (1. kniha Mojžišova 15-50) * Exodus = 2. kniha Mojžišova: obsahuje pobyt Izraelitov v Egypte a odchod z Egypta (2. k. Mojžišova 1-15), putovanie púšťov a udalosti na Sinaji (2. k. Mojžišova 15 - 4. k. Mojžišova 10) * Levitikus = 3. kniha Mojžišova: obsah pozri vyššie + podáva obradné a obetné predpisy * Numeri = 4. kniha Mojžišova: obsah pozri vyššie + sčítanie Izraelitov, liturgické predpisy, príchod k hraniciam prisľúbenej zeme (posledné od 4. k. Mojžišovej 10) * Deuteronómium = 5. kniha Mojžišova: opakuje Božie príkazy formou Mojžišovej predsmrtnej reči + Mojžišovu smrť Obsah je opísaný aj v hesle Starý zákon. Autor / Pramene pentateuchu Podľa samotného Starého zákona sa spomína Mojžiš ako autor len pre niektoré časti. Až Filón Alexandrijský a Jozef Flavius spomínajú Mojžiša ako autora celého pentateuchu, čo potom prevzal aj Nový zákon (napr. Lukáš 24, 44) a napr. aj židovská tradícia. Už v staroveku bolo Mojžišovo autorstvo sporné, takisto v stredoveku (najmä u židovského učenca menom Abraham Ben Meir Ibn Esra), až napokon v čase osvietenstva došlo k popretiu Mojžišovho autorstva (Hennig Bernhard Witter, Jean Astruc, J. G. Eichhorn). Pozorovania jazyka, názvov Boha (Jahve, Elohim), opakovaní a protirečení a odlišných náboženských názorov v texte umožnujú identifikovať viaceré písané pramene. Od konca 19. stor. sa presadilo nasledovné (dodnes veľmi sporné) členenie prameňov podľa J. Wellhausena: * Jahvista (Jahvistická tradícia): asi 10. stor. pred Kr. na dvore kráľa Šalamúna * Elohista (Elohistická tradícia): asi v 9. stor. pred Kr. v severnej ríši * Deuteronómium (Deuteronomistická tradícia) * Kňazský spis (Kňazská tradícia) Podrobnosti pozri pod Starý zákon. Po rôznych redakciách, si posledný „redaktor“ vzal za základ Kňazský spis a pridal k nemu Deuteronómium a medzičasom zlúčené pramene Jahvista a Elohista (Jehovista). Neskoršie ešte pribudli niektoré časti opisujúce Božie prepisy. Pegasus.html Pegasus Pegasus môže byť: * latinský (a anglický, nemecký a pod.) názov okrídleného koňa gréckej mytológie, pozri Pegasos (kôň) * v astronómii asteroid, pozri Pegasus (asteroid) * vo vojenstve: * rad amerických družíc, pozri Pegasus (družica) * americký raketový systém; pozri Pegasus (raketový systém) * v leteckej technike názov pre dva britské letecké motory: * pozri Pegasus (Rolls-Royce) * pozri Pegasus (Bristol) * v informatike poštový klient Pegasus Mail * v ekonomike: * letecká spoločnosť Pegasus Airlines * vydavateľstvo Pegasus Press Pozri aj: Pegasos a Pegas Symbol rozcestia Toto je rozlišovacia stránka — navigačná pomôcka obsahujúca zoznam iných článkov, ktoré by mohli mať rovnaký názov. Ak vás na túto stránku odkázal článok, prosíme Vás, aby ste sa k článku vrátili a opravili v ňom odkaz tak, aby odkazoval priamo na konkrétnu stránku z hore uvedeného zoznamu, ktorú autor článku myslel. Pegmatit.html Pegmatit Pegmatit Obrázok Pegmatit Pegmatit z karpatského tatrika, Chopok, Nízke Tatry Zaradenie |vyvreté horniny |kremeň, plagioklas, Hlavné minerály|ortoklas, biotit, |muskovit Akcesórie |zirkón, beryl, korund, |andaluzit Textúra |zrnitá, miestami |písmenková Farba/farby | Hustota | Pegmatity sú veľmi hrubozrnné svetlé horniny rozličnej, najčastejšie žulovej magmy. Vznikajú kryštalizáciou magmy obohatenej o plyny, ktoré spôsobujú vývoj hrubokryštalickej textúry s kryštálmi veľkými desiatky centimetrov. Zloženie Pegmatity tvoria žily s obsahom veľkých kryštálov živca, kremeňa, sľúd a vzácnych drahokamov napríklad akvamarínu, smaragdu, zafíru, atď. majú často zonálnu stavbu, pričom smerom dovnútra sa zvýrazňuje hrubozrnný charakter a často narastá pestrosť minerálneho zloženia. Vznik Pegmatity môžu vznikať viacerými spôsobmi. Najčastejší spôsob vzniku súvisí s tuhnutím veľkých magmatických telies, pri ktorom dochádza k oddeleniu taveniny bohatšej na prchavé zložky. Ich prítomnosť naviac zvyšuje mobilitu taveniny a umožňuje jej prenikať do do trhlín, kde tvorí výplň v podobe žíl.^ Niekedy môžu vznikať v dôsledku metasomatickej premeny. Využitie Najčastejšie sa využívajú ako surovina na výrobu keramiky a skla (živce a kremeň). No v prípade vhodného zloženia môžu slúžiť ako zdroj uránu, tória, nióbu, tantalu (v tantalite a kolumbite), lítia (v lítnej sľude), berýlia(v beryle), zirkónu, lantanoidov (v monazite, apatite, ortite), volfrámu a molybdénu (vo volframite a molybdenite), či iných vzácnych kovov. Niekedy sa z nich ťažia drahokamy ako turmalín, beryl, topas či korund. Pegmatity môžu byť aj ložiskami andaluzitu, grafitu a iných. Výskyt Na Slovensku sa vyskytujú pegmatitové žily často v kryštaliniku jadrových pohorí a gemerskom pásme, jedná sa však o jednoduché pegmatity ktoré nie sú priemyselne významné. Typické sú z Malých Karpát, Ďumbierskych a Vysokých Tatier, Žiaru a Slovenského rudohoria. V Českej republike sa vyskytujú na Domažlicku v okolí obcí Otov, Meclov, Poběžovice, ale aj v okolí miest Písek a Velkého Meziříčí. Zo svetových lokalít sú významné Minas Gerias v Brazílii, ložisko Tanco v Kanade. V Iľmenských a Višňových horách na južnom Urale, v Karélii, Nórsku a Švédsku. Referencie 1. ↑ Klein, C., 2006, Mineralógia. Oikos-Lumon, Bratislava, 658 s. Iné projekty * Commons * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Tento článok o neraste alebo hornine je zatiaľ príliš krátky (tzv. Topás "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Pegas.html Pegas Pegas označuje: * v gréckej mytológii okrídleného koňa; pozri Pegasos (kôň) * alegorický atribút básnikov * v astronómii: súhvezdie, pozri Súhvezdie Pegas * Paegas bol názov jedného českého mobilného operátora Pozri aj: Pegasos a Pegasus Symbol rozcestia Toto je rozlišovacia stránka — navigačná pomôcka obsahujúca zoznam iných článkov, ktoré by mohli mať rovnaký názov. Ak vás na túto stránku odkázal článok, prosíme Vás, aby ste sa k článku vrátili a opravili v ňom odkaz tak, aby odkazoval priamo na konkrétnu stránku z hore uvedeného zoznamu, ktorú autor článku myslel. Pegasos.html Pegasos Pegasos označuje: * v gréckej mytológii okrídleného koňa; pozri Pegasos (kôň) * v informatike názov počítača, pozri Pegasos (počítač) Pozri aj: Pegas a Pegasus Symbol rozcestia Toto je rozlišovacia stránka — navigačná pomôcka obsahujúca zoznam iných článkov, ktoré by mohli mať rovnaký názov. Ak vás na túto stránku odkázal článok, prosíme Vás, aby ste sa k článku vrátili a opravili v ňom odkaz tak, aby odkazoval priamo na konkrétnu stránku z hore uvedeného zoznamu, ktorú autor článku myslel. Pegasos_(kôň).html Pegasos (kôň) Bellerofontes a Pegas Pegasos alebo Pegas alebo Pegasus (z pôvodného πηγή pégé prameň) je v starogréckej mytológii okrídlený kôň, syn boha morí Poseidóna a Medúzy. Rozprávania o jeho pôvode sa líšia. Podľa jedného z nich vyskočil Pegasos z tela svojej matky Medúzy potom, čo jej Perseus usekol hlavu. Iná verzia hovorí, že vyskočil zo zeme, na ktorú dopadla Medúzina krv. Pegasos pomohol Bellerofontovi v jeho boji s chimérami a Amazonkami. Existuje veľa príbehov, v ktorých sa spolu nachádzajú Pegasos a Bellerofontes. Podľa mytologického príbehu bol Pegasos premenený na jedno zo súhvezdí, ale perá jeho krídel dopadli na zem blízko Tarsu a dali tak názov tomuto mestu. V umení bývá zobrazovaný ako atribút básnikov. Iné projekty * Commons * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Peggau.html Peggau Spolková krajina Štajersko Okres Graz-okolie Rozloha  ? km² Počet obyvateľov 2170 PSČ Kód oblasti Peggau je obec v Rakúsku v spolkovej krajine Štajersko v okrese Graz-okolie. Žije tu 2170 obyvateľov (1.1.2007). Tento geografický článok o mieste v Rakúsku je zatiaľ Vlajka Rakúska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Obce okresu Graz-okolie Poloha okresu v Štajersku Attendorf | Brodingberg | Deutschfeistritz | Dobl | Edelsgrub | Eggersdorf bei Graz | Eisbach | Feldkirchen bei Graz | Fernitz | Frohnleiten  Gössendorf | Grambach | Gratkorn | Gratwein | Großstübing | Gschnaidt  Hart bei Graz | Hart-Purgstall | Haselsdorf-Tobelbad | Hausmannstätten  Hitzendorf | Höf-Präbach | Judendorf-Straßengel | Kainbach bei Graz  Kalsdorf bei Graz | Krumegg | Kumberg | Langegg bei Graz | Laßnitzhöhe  Lieboch | Mellach | Nestelbach bei Graz | Peggau | Pirka | Raaba  Röthelstein | Rohrbach-Steinberg | St. Bartholomä | Sankt Marein bei Graz | Sankt Oswald bei Plankenwarth | Sankt Radegund bei Graz | Schrems bei Frohnleiten | Seiersberg | Semriach | Stattegg | Stiwoll | Thal  Tulwitz | Tyrnau | Übelbach | Unterpremstätten | Vasoldsberg | Weinitzen  Werndorf | Wundschuh | Zettling | Zwaring-Pöls Pegagogické_vedomie_pedagóga.html Pegagogické vedomie pedagóga Tomuto článku chýbajú odkazy na zdroje uvedených informácií. Pomôž Wikipédii a pridaj do článku referencie Pegagogické vedomie pedagóga je vyššia syntéza utváraná konfrontáciou pedagogickej teórie so skúsenosťami, ktoré pedagóg postupne nadobúda a s hodnotami, ktoré akceptuje. Schopnosť vychovávať syntézu je tiež do veľkej miery závislá aj od talentu. Peggy_Annette_Whitsonová_7852.html Peggy Annette Whitsonová astronautka NASA Št. príslušnosť USA Stav aktívna Dátum narodenia 9. február 1960 Mount Ayr, Iowa Iné zamestnanie biochemická výskumníčka Čas vo vesmíre v súčasnosti vo vesmíre Kozmonaut od 1996 Misie STS-111, Expedícia 5, STS-113, Sojuz TMA-11, Expedícia 16 Znaky misií Pozri aj Kozmonautický portál Peggy Annette Whitsonová (nar. 9. február 1960) je americká biochemická výskumníčka a astronautka NASA.^ Svoju prvú kozmickú misiu uskutočnila v roku 2002, keď na palube Medzinárodnej vesmírnej stanice pôsobila ako členka piatej základnej posádky. Jej druhá misia odštartovala 10. októbra 2007. Na ISS pôsobila ako veliteľka 16. základnej posádky, čím sa stala prvou ženou, ktorá kedy velila ISS.^^ Referencie 1. ↑ NASA. "Peggy A. Whitson (Ph.D.)". Biographical Data. National Aeronautics and Space Administration. cit. 17. september, 2007. 2. ↑ Tariq Malik (2007). Space Station Astronauts Prepare for Crew Swap (po anglicky). Space.com. cit. 9. október, 2007. 3. ↑ Tariq Malik (2007). Astronauts Ponder State of Space Exploration (po anglicky). Fox News. cit. 9. október, 2007. Externé odkazy * (po anglicky) Expedícia 16 na stránkach NASA Pepsi_Center_8176.html Pepsi Center Pepsi Center je športová aréna v Denveri v Colorade.Je to domáci štadión hokejového klubu NHL Colorado Avalanche, basketbalového klubu NBA Denver Nuggets, lacrossového klubu Colorado Mammoth a futbalového klubu Colorado Crush. V čase, keď túto arénu nevyužívajú športové kluby je to dejiskom hudobných koncertov a iných vystúpení. Externé odkazy * Pepsi Center Tento článok je zatiaľ tzv. "výhonok". Text môžeš doplniť alebo zmeniť, keď hore klikneš na záložku "upraviť". Peptický_vred.html Peptický vred Benígny žalúdočný vred Peptický vred je vred niektorej časti tráviacej rúry kde je zvyčajne kyslé prostredie. Bežne sa používa všeobecnejší termín vredová choroba. Väčšina vredov je spojená s infekciou Helicobacter pylori, špirálovite stočenou baktériou, ktorá prežíva v kyslom prostredí žalúdka. Vredy môžu byť tiež spôsobené liekmi ako Acylpirín a iné nesteroidné antiflogistiká. V protiklade so všeobecnou predstavou viac vredov vzniká v dvanástniku (prvý úsek tenkého čreva, hneď za žalúdkom), ako v samotnom žalúdku. Asi 4% žalúdočných vredov sú spôsobené maligným tumorom, preto je nutných viacero biopsií kým sa táto diagnóza potvrdí alebo vyvráti. Dvanástnikové vredy sú spravidla benígne. Klasifikácia Peptický vred sa môže vyskytnúť na viacerých miestach: * Žalúdok (žalúdočný (gastrický) vred) * Dvanástnik (dvanástnikový (duodenálny) vred) * Pažerák (vred pažeráka) * Okolie Meckelovho divertikulu Prejavy a indikátory Prejavy peptického vredu môžu byť: * Bolesť brucha, zvyčajne v nadbruší (oblasť "brucha" tesne pod hrudným košom), so závažnosťou závislou od jedla (dvanástnikové vredy zvyčajne utíši jedlo, kým u žalúdočných sa s jedlom bolesť zhoršuje) * Nadúvanie a pocit plnosti * Nárazové zvyšenie slinenia s cieľom zriediť kyselinu v pažeráku * Nevoľnosť, niekedy vracanie * Strata chuti do jedla a chudnutie * Hemateméza (vracanie krvi) * Meléna ("smolovitá", hnilo páchnuca stolica spôsobená oxidovaným železom z hemoglobínu, ktorý sa tam dostal krvácaním vredu do tráviacej rúry. * V zriedkavých prípadoch môže vred viesť k žalúdočnej alebo dvanástnikovej perforácii, čo sa prejaví extrémnou bolesťou a vyžaduje okamžitý chirurgický zákrok. Minulosť s pálením záhy, gastroezofageálnym refluxom a užívaním niektorých druhov liekov môžu vyvolať podozrenie na peptický vred. Lieky spájané s peptickým vredom sú okrem iných nesteroidné antiflogistiká inhibujúce cyklooxygenázu a väčšina glukokortikoidov (napr. dexametazón a prednizolón) U pacientov nad 45 rokov s viac ako dvoma týždňami uvedených prejavov je šanca na peptický vred dosť vysoká na to, aby bola dôvodom pre gastroskopiu. Načasovanie prejavov vo vzťahu k jedeniu sa môže líšiť pri žalúdočnom a dvanástnikovom vrede: Žalúdočný vred vyvoláva bolesť v nadbruší počas jedla, keď je vylučovaná žalúdočná šťava alebo po jedle, keď sa do žalúdka dostane zásaditý reflux z dvanástnika. Prejavy dvanástnikových vredov sa prejavia zvyčajne pred jedlom, keď sa kyselina (ktorej vylučovanie je stimulované hladom) dostane do dvanástnika. Toto však nie je spoľahlivý indikátor v klinickej praxi. Vredy a stres Napriek zisteniu, že bakteriálna infekcia je príčinou vredov v 75% prípadov, pretrváva názor, že stres môže byť príčinou vredov. Grémium expertov zvolané Academy of Behavioural Medicine (Academy of Behavioral Medicine) prišlo k názoru, že vredy nie sú len infekčné ochorenie, a psychologické faktory pri ňom hrajú nezanedbateľnú úlohu. * Objav, že Helicobacter pylori je príčinou peptického vredu primäl mnohých k záveru, že psychologické faktory nie sú dôležité...Sú solídne dôkazy pre skutočnosť, že psychologický stres vyvoláva veľa vredov a zhoršuje reakciu na liečbu, ale na druhej strane helikobakter nie je adekvátnym monokauzálnym vysvetlením, pretože u väčšiny infikovaných ľudí sa nevyvinie vred. Psychologický stres pravdepodobne najčastejšie pôsobí ako kofaktor s Helicobacterom pylori. Môže pôsobiť stimulovaním sekrécie žalúdočnej kyseliny alebo podporovaním správania, ktoré ohrozuje zdravie. Objasnenie etiológie peptického vredu bude dôležitým príspevkom k vytvoreniu biopsychologického modelu choroby. Patofyziológia Fajčenie, krvná skupina, korenenie a iné faktory boli podozrivé príčiny vredov až do neskorého dvadsiateho storčia. V skutočnosti majú len malý vplyv pre rozvoj peptického vredu. ^ Významný kauzálny faktor (60% žalúdočných a 90% dvanástnikových vredov) je chronický zápal spôsobený infekciou Helicobacter pylori, ktorý má špirálovitý tvar, ale nieje spirochéta, ale bacil, ktorý kolonizuje (t.j. usádza sa tam po vstupe do organizmu) sliznicu v okolí vrátnika. Imunitný systém nieje schopný odstrániť infekciu aj napriek tomu, že vyvinie protilátky. Baktéria preto môže vyvolať chronickú aktívnu gastritídu (gastritídu typu B), čo spôsobí poruchu v regulácii tvorby gastrínu v zasiahnutej časti žalúdka a jeho produkcia sa tu zvýši. Gastrín stimuluje vylučovanie žalúdočnej kyseliny parietálnymi bunkami. Žalúdočná kyselina potom porušuje sliznicu a spôsobí vred. Ďalšou významnou príčinou je užívanie nesteroidných antiflogistík (pozri hore). Žalúdočná sliznica sa chráni pred žalúdočnou kyselinou vrstvou hlienu, ktorého produkcia je podporovaná určitými prostaglandínmi. Nesteroidné antiflogistiká blokujú funkciu cyklooxygenázy 1 (cox-1), ktorá je vitálna pre produkciu týchto prostaglandínov. Novšie inhibítory cyklooxigenázy (celecoxib, rofecoxib) inhybujú iba cox-2, ktorá nieje natoľko kritická pre žalúdočnú sliznicu a znižujú riziko ulcerácie žalúdka v súvislosti s nest. antiflogistikami zhruba o polovicu. Glukokortikoidy spôsobujú atrofiu všetkých epiteliálnych tkanív. Ich rola pri vzniku vredov je pomerne malá. Stres v psychologickom význame nebol preukázaný ako faktor ovplyvňujúci vznik peptických vredov ^ Popáleniny a poranenie hlavy, však môžu viesť k "stresovým vredom" a vyskytujú sa aj u pacientov s umelým dýchaním. Fajčenie spôsobuje aterosklerózu a kŕče ciev, čím spôsobuje nedokrvenie a podporuje vznik vredov ischémiou. Rodinná anamnéza je bežne prítomná pri dvanástnikových vredoch, najmä ak má pacient krvnú skupinu 0. Dedičnosť sa nezdá byť dôležitým faktorom pre žalúdočné vredy. Gastrinómy (Zollinger-Ellisonov syndróm), sú zriedkavé gastrín produkujúce tumory, ktoré spôsobujú početné a ťažko sa hojace vredy. Diagnóza Ezofagogastroduodenoskopia (EGD), forma endoskopie, tiež známa ako gastroskopia je bežným vyšetrením u pacientov s podozrením peptického vredu. Priamou vizuálnou identifikáciou môže byť zistené umiestnenie a závažnosť vredu. Navyše ak nieje prítomný vred, EGD často poskytne alternatívnu diagnózu. Diagnóza Helicobacter pylori môže byť urobená: * Biopsiou počas EGD * Testovaním dychu (nevyžaduje EGD) * Kultúrou zo vzorky získanej biopsiou pri EGD * Priamou detekciou aktivity ureázy vo vzorke z biopsie * Meranie hladín protilátok v krvi (nevyžaduje EGD). Zatiaľ je kontroverzné či je pozitívny nález v krvi bez EGD dostatočný na odvôvodnenie eradikačnej terapie. Netreba zabúdať na iné príčiny vredov, najmä malignita (rakovina žalúdka). Toto je dôležité najmä u vredov veľkého zakrivenia žalúdka, väčšina je tiež dôsledkom chronickej infekcie Helicobacter pylori. Keď je perforovaný (prederavený) vred, dostane sa vzduch z vnútra gastrointestinálneho traktu (ktorý vždy obsahuje trochu vzduchu) do brušnej dutiny (ktorá zvyčajne neobsahuje žiaden vzduch). Toto vedie k "voľnému plynu" vnútri brušnej (peritoneálnej) dutiny. Keď pacient stojí vzpriamene, ako napríklad pri rengéne hrudníka, vyplávajú bubliny plynu do polohy pod bránicou. Preto plyn v peritoneálnej dutine viditeľný pri rengéne hrudníka alebo pri rengéne brucha zboku pri ležaní je znamenie perforácie peptického vredu. Makroskopický vzhľad Žalúdočný vred ja najčastejšie umiestnený na malom zakrivení žalúdka. Je to kruhové až oválné porušenie ("diera") s priemerom 2 až 4 cm s hladkým stredom a kolmými stenami. Tieto steny niesu vydvihnuté alebo nepravidelné, ako pri rakovine žalúdka vredového typu. Okolitá sliznica môže vytvárať radiálne (do stredu smerujúce) vrásky ako dôsledok jazvenia steny žalúdka. Mikroskopický vzhľad Žalúdočný peptický vred vzniká erodovaním muscularis mucosae a muscularis propria, pôsobením kyseliny a pepsínu. Okraje vredu sú kolmé a chronicky zapálené. Počas aktívnej fázy vykazuje stred 4 zóny: zápal s exudáciou, fibrinoidná nekróza, granulačné tkanivo a fibrózne tkanivo. Fibrózny stred vredu môže obsahovať cievy so zhrubnutými stenami alebo trombózou. 1 Terapia Mladší pacienti s príznakmi podobnými vredu sú liečení antacidami alebo H2 antagonistami skôr ako sú vyšetrení EGD. Zlúčeniny bizmutu môžu znížiť alebo dokonca odstrániť mikroorganizmy. Pacientom, ktorí berú nesteroidné antiflogistiká môžu byť predpísané analógy prostaglandínov (misoprostol) na prevenciu peptických vredov. Keď je prítomná infekcia H. pylori, najefektívnejšou terapiou je kombinácia dvoch antibiotík (napr. Erytromycín, Ampicilín, Amoxicilín, Tetracyklíny, Metronidazol) a jeden inhibítor protónovej pumpy (IPP). Účinná kombinácia je napríklad Amoxicilín, Metrnidazol a Pantoprazol (IPP). Ak nieje prítomný H. pylori, bežne sú dlhodobo podávané vyššie dávky IPP. Liečba H. pylori väčšinou vedie k odstráneniu infekcie, zlepšeniu prejavov a nakoniec k zahojeniu vredov. Infekcia sa môže vrátiť a ďalšia eradikácia môže byť nutná, podľa potreby s inými antibiotikami. Rozšírením využívania IPP v devädesiatych rokoch spravila chirurgické zákroky (ako selektívnu vagotómiu) pre nekomplikované vredy obsolentnými. Perforovaný (prederavený) vred vyžaduje chirurgickú pohotovosť, je nutná chirurgická oprava perforácie. Väčšina krvácajúcich vredov nutne vyžaduje endoskopiu na zastavenie krvácania kauterizáciou alebo injekciou. Epidemiológia V západných krajinách výskyt ľudí s infekciou Helicobacter pylori zhruba sleduje vek (t.j. 20% u 20-ročných, 30% u 30 ročných, 80% u 80-ročných atď.). V krajinách tretieho sveta je výskyt vyšší. Prenáša sa potravou, kontaktom medzi ľuďmi, používaním spoločného príboru a i. Menšia časť prípadov infekcie Helicobacter pylori vedie neskôr k rakovine a väčšina pocíti rôzne nepríjemné príznaky ako bolesť brucha alebo gastritídu (zápal žalúdka). Referencie 1. ↑ Skoro 100 rokov si vedci a lekári myslli, že vredy sú spôsobené stresom, koreneným jedlom a alkoholom. Terapia zahŕňala oddych v posteli a nedráždivú dietu. Neskôr výskumníci pridali k zoznamu príčin žalúdočnú kyselinu a začali liečiť vredy antacidami. National Digestive Diseases Information Clearinghouse(en) 2. ↑ Väčšina peptických vredov je spôsobená baktériou H. pylori. Z ostatných prípadov sú mnohé spôsobené nesteroidnými antiflogistikami. Žiadne niesu spôsobené korenistou potravou alebo stresom. (en) Externé odkazy * Primar.sk (virtuálne medicentrum): Vredové ochorenia * Gastroenterolog.com: Vredová choroba (peptický vred), stránka súkromnej ambulancie MUDr. Jozefa Klucha * Zdravotníctvo.sk: Gastroduodenálny (Žalúdkovo – dvanástnikový) vred * Endoatlas.sk (Atlas gastrointestinálnej endoskopie): Peptické vredy * Medinfo.sk (rýchle informácie pre medikov a doktorov): Diagnostické metódy v gastroeneterológii * Chronická bolesť: Vredy dvanástnika * Zdravcentra (Pacient.cz - Informace pro pacienty): Vřed žaludku a dvanáctníku (cs) * Universum (server alternativní medicíny a zdravého životního štýlu): Jak si uhnat žaludeční vřed (cs) Pepsi_Cola_1af9.html Pepsi Cola Pepsi Cola (alebo skrátene Pepsi) je druh sladkého sýteného nealkoholického nápoja, ktorý je rozšírený po celom svete a je najväčším konkurentom nápoja Coca-Cola. Vyrába ho spoločnosť PepsiCo. Značka Pepsi vznikla v roku 1903, ale prvý nápoj bol pripravený už v roku 1898 lekárnikom Calebom Bradhamem. V dnešnej dobe existuje niekoľko druhov výrobkov Pepsi (Pepsi Light, Pepsi MAX, Pepsi Gold, Pepsi Vanilla a iné.). Iné projekty * Commons * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Tento článok je zatiaľ tzv. "výhonok". Text môžeš doplniť alebo zmeniť, keď hore klikneš na záložku "upraviť". Pepita_Haezrahiová_4c4b.html Pepita Haezrahiová Pepita Haezrahiová (* 1921 – † 1963) bola izraelská filozofka, ktorá videla vo filozofii úsilie po nedosiahnuteľnom, takže filozofia sa jej javí principiálne tragickou. Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Peptid.html Peptid Peptid je organická chemická zlúčenina, ktorá vzniká zlúčením viacerých aminokyselín. Tie jednotlivé, v definovanom poradí (sekvencii) viazané aminokyseliny, sú pritom spojené do jedného nerozvetveného reťazca. Aminokyseliny v peptide sú navzájom pospájané amid-ovou väzbou. Kvôli veľkému významu peptidov v biochémii a organickej chémii je táto forma viazania nazývaná aj peptidová väzba. Ako peptidy označujeme relatívne krátke reťazce aminokyselín s 50 (vo všeobecnosti maximálne 100) aminokyselinami. Peptidy sa od bielkovín líšia iba ich veľkosťou. Delenie medzi peptidmi a bielkovinami nie je jednoznačné a je určené dohodou. Hranica je približne pri 100 aminokyselinách. V prírode vznikajúce peptidy sú tvorené prevažne prostredníctvom proteínovej biosyntézy. Informácia o sekvencii, ciže poradí aminokyselín, je kódované v DNA. Peptidy spĺňajú veľké množstvo funkcií. Ich funkčná charakteristika je pritom ale v prevažných prípadoch pochopená len zčasti. Sú známe príklady, v ktorých peptidy účinkujú ako hormóny, dalšie vykazujú naopak pri zápaloch tlmiace alebo podporujúce účinky a dalej sú známe aj antibiotické a antivirálne peptidy. Niektoré v potrave často sa vyskytujúce proteíny ako glutény, kazeíny alebo aj vo vajíčkach alebo špenáte nachádzajúce sa bielkoviny, môžu byť zažívacím procesom premenené na takzvané opioidé peptidy. Takéto peptidy na telo účinkujú podobným spôsobom ako morfín. Osoby, ktoré nie sú schopné opioidné peptidy ďalej zažívaním premeniť, môžu vyvynúť príznaky fyzickej alebo duševnej choroby. Pojem peptid bol vytvorený Emilom Fischerom (1906). Peptid bol zložený z peptónu, proteínovo odbúraných produktov pepsínu a koncovky z polysacharid vďaka analógii k ich výstavbe z monomérov. Štruktúra Pri kondenzácii aminokyselín reaguje karboxylová skupina jednej aminokyseliny formálne počas úniku vody s aminoskupinou druhej aminokyseliny na kyselinoamidové skupenstvo -CO-NH- (peptidová väzba). Voľnú aminoskupinu na jednom konci peptidu nazývame N-Termín a na druhom konci sa táto skupina nazýva C-Termín. Peptidová väzba nieje voľne otáčateľná, pretože existujú 2 rezonančné štruktúry. Toto zohráva dôležitú úlohu v štruktúre proteínov. Rozdelenie Všeobecne sa počet aminokyselín, z ktorých jedna peptidová molekula pozostáva nazýva aj dĺžka reťazca. Na základe dĺžky reťazca rozdeľujeme Dipeptidy - pozostávajúce z 2 molekúl aminokyselín Tripeptidy - pozostávajúce z 3 molekúl aminokyselín Oligopeptidy - pozostávajúce z do 10 molekúl aminokyselín Polypeptidy - pozostávajúce z viac než 10 molekúl aminokyselín Makropeptidy - pozostávajúce z viac než 100 molekúl aminokyselín pričom toto zoradenie presnejšie rozďeluje len oligo- a polypeptidy. Ohraničenie medzi oligo- a polypeptidmi po jednej stránke a medzi polypeptidmy a proteínmi po druhej stránke nie je prísne, ale skôr sa pritom jedná o približné kontrolné veličiny, podľa ktorých sa môžme orientovať. Zdroj Tento článok je sčasti alebo úplne založený na preklade článku Peptid zverejneného na nemeckej Wikipédii. Peřimov.html Peřimov Peřimov Základné informácie Postavenie: |obec NUTS 5 (obec): |CZ0514 577391 Kraj (NUTS 3): |Liberecký (CZ051) Okres (NUTS 4): |Semily (CZ0514) Obec s rozšírenou pôsobnosťou:| Poverená obec: | Historická krajina: |Čechy Katastrálna výmera: | ? km² Počet obyvateľov: |206 Zemepisná šírka: | Zemepisná dĺžka: | Nadmorská výška: | ? m PSČ: | Základné sídelné | jednotky: | Miestnych častí: | Katastrálne územie: | Adresa | obecného úradu: | Starosta / starostka: | Peřimov je obec v Česku v okrese Semily v Libereckom kraji. 1. januára 2006 tu žilo 206 obyvateľov, z toho 105 mužov a 101 žien, pričom priemerný vek v obci je 41,2 rokov (muži 39,9 rokov, ženy 42,5 rokov). Tento geografický článok o mieste v Česku je zatiaľ príliš Vlajka Česka krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Pozri aj * Zoznam obcí v Česku Mestá a obce okresu Semily Bělá • Benecko • Benešov u Semil • Bozkov • Bradlecká Lhota • Bukovina u Čisté • Bystrá nad Jizerou • Čistá u Horek • Háje nad Jizerou • Harrachov • Holenice • Horka u Staré Paky • Horní Branná • Hrubá Skála • Chuchelna • Jablonec nad Jizerou • Jesenný • Jestřabí v Krkonoších • Jilemnice • Kacanovy • Karlovice • Klokočí • Košťálov • Kruh • Ktová • Levínská Olešnice • Libštát • Lomnice nad Popelkou • Loučky • Martinice v Krkonoších • Mírová pod Kozákovem • Modřišice • Mříčná • Nová Ves nad Popelkou • Ohrazenice • Olešnice • Paseky nad Jizerou • Peřimov • Poniklá • Přepeře • Příkrý • Radostná pod Kozákovem • Rakousy • Rokytnice nad Jizerou • Roprachtice • Rovensko pod Troskami • Roztoky u Jilemnice • Roztoky u Semil • Semily • Slaná • Stružinec • Studenec • Svojek • Syřenov • Tatobity • Troskovice • Turnov • Veselá • Víchová nad Jizerou • Vítkovice • Všeň • Vyskeř • Vysoké nad Jizerou • Záhoří • Žernov Perugia.html Perugia Ulica v Perugii O rovnomennej provincii pozri Perugia (provincia). Perugia je hlavné mesto regiónu Umbria v centrálnom Taliansku a hlavné mesto rovnomennej provincie. Je to dôležité centrum umenia v Taliansku. V meste sa nachádza od roku 1308 Università degli Studi di Perugia. Prvá zmienka o meste pochádza z 4.storočia pred. Kr. z vojny medzi Rimanmi a národom Etruskov. Tento geografický článok je zatiaľ príliš krátky (tzv. Mapa sveta "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Perbál.html Perbál Župa Peštianska župa Obvod Pilisvörösvár Rozloha 25 km² Počet obyvateľov 2233 PSČ Kód oblasti Perbál je obec v Maďarsku v Peštianskej župe v obvode Pilisvörösvár. Má rozlohu 2565 ha a žije tu 2233 obyvateľov (2007). Tento geografický článok o mieste v Maďarsku je zatiaľ Vlajka Maďarska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Perec.html Perec Ďalšie významy názvu Perec nájdete na rozlišovacej stránke Perec (rozlišovacia stránka). Perec je kanál napájany z Hrona, ktorý v minulosti slúžil ako zdroj energie pre početné mlyny. Teraz sa využíva pre pohon 2 malých elektrárni. Jedna je v Leviciach a druhá v Mýtnych Ludanoch. Tento geografický článok je zatiaľ príliš krátky (tzv. Mapa sveta "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Performancia_(akčné_umenie).html Performancia (akčné umenie) Performancia je druh akčného umenia, kde umelec zapája do vystúpenia pred publikom svoje telo. V performancii sa môžu vyskytovať prvky iných umeleckých druhov a žánrov - napríklad divadla, poézie, videoartu a pod. Pre nejednoznačnosť bol koncom 60. rokov - začiatkom 70 rokov tento pojem umelcami odmietaný, práve pre jeho konotácie najmä k divadlu a pod. Vo svete sú známymi performermi Chris Burden, Valie Export, Marina Abramovič a Ulay, Gina Pane, Vito Acconci. Na Slovensku sa zaoberajú performanciou napr. Vladimír Kordoš, Peter Meluzin, Juraj Bartusz, József Juhász. Pertoltice_(okres_Kutná_Hora)_520b.html Pertoltice (okres Kutná Hora) Pertoltice Základné informácie Postavenie: |obec NUTS 5 (obec): |CZ0205 534307 Kraj (NUTS 3): |Stredočeský (CZ020) Okres (NUTS 4): |Kutná Hora (CZ0205) Obec s rozšírenou pôsobnosťou:| Poverená obec: | Historická krajina: |Čechy Katastrálna výmera: | ? km² Počet obyvateľov: |169 Zemepisná šírka: | Zemepisná dĺžka: | Nadmorská výška: | ? m PSČ: | Základné sídelné | jednotky: | Miestnych častí: | Katastrálne územie: | Adresa | obecného úradu: | Starosta / starostka: | Pertoltice je obec v Česku v okrese Kutná Hora v Stredočeskom kraji. 1. januára 2006 tu žilo 169 obyvateľov, z toho 89 mužov a 80 žien, pričom priemerný vek v obci je 47,8 rokov (muži 47,4 rokov, ženy 48,3 rokov). Tento geografický článok o mieste v Česku je zatiaľ príliš Vlajka Česka krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Pozri aj * Zoznam obcí v Česku Mestá a obce okresu Kutná Hora Adamov • Bernardov • Bílé Podolí • Bludov • Bohdaneč • Brambory • Bratčice • Církvice • Čáslav • Čejkovice • Černíny • Červené Janovice • Čestín • Dobrovítov • Dolní Pohleď • Drobovice • Hlízov • Horka I • Horka II • Horky • Horušice • Hostovlice • Hraběšín • Chabeřice • Chlístovice • Chotusice • Kácov • Kluky • Kobylnice • Košice • Krchleby • Křesetice • Kutná Hora • Ledečko • Malešov • Miskovice • Močovice • Nepoměřice • Nové Dvory • Okřesaneč • Onomyšl • Opatovice I • Paběnice • Pertoltice • Petrovice I • Petrovice II • Podveky • Potěhy • Rašovice • Rataje nad Sázavou • Rohozec • Řendějov • Samopše • Semtěš • Schořov • Slavošov • Soběšín • Souňov • Staňkovice • Starkoč • Sudějov • Suchdol • Svatý Mikuláš • Šebestěnice • Štipoklasy • Třebešice • Třebětín • Třebonín • Tupadly • Uhlířské Janovice • Úmonín • Úžice • Vavřinec • Vidice • Vinaře • Vlačice • Vlastějovice • Vlkaneč • Vodranty • Vrdy • Záboří nad Labem • Zbizuby • Zbraslavice • Zbýšov • Zruč nad Sázavou • Žáky • Žehušice • Žleby Personálna_únia_(štáty).html Personálna únia (štáty) Personálna únia je spojenie dvoch alebo viacerých štátov osobou jednej hlavy štátu (panovník, prezident a pod.). Perbakti-Gagak_bcce.html Perbakti-Gagak Vlajka Indonézie Perbakti-Gagak Volcano schema Typ: |stratovulkány Posledná erupcia: |1939 Výška: |1 699 m n.m. Zemepisná dĺžka: |106°42'00'' E Zemepisná šírka: |6°45'00'' S Poloha: |Jáva, Indonézia Pohorie: |--- Perbakti-Gagak je vulkanický komplex pozostávajúci so skupiny niekoľkých silne erodovaných stratovulkánov, nachádzajúci sa na indonézskom ostrove Jáva, asi 80 km južne od hlavného mesta Jakarta. Najvyšší člen komplexu je Gunung Perbakti (1 699 m). Komplex je momentálne neaktívny, posledná erupcie boli zaznamenané v prvej tretine 20. storočia. V súčasnosti sú jediným prejavom aktivity fumaroly, bahenné sopky a termálne pramene na juhovýchodnom svahu Gunung Perbakti. Zoznam vulkanických foriem komplexu Perbakti-Gagak * stratovulkány * Gunung Endut - 1 474 m * Gunung Gagak * Gunung Perbakti - 1 699 m Externé odkazy * www.volcano.si.edu - stratovulkanický komplex Perbakti-Gagak na Global Volcanism Program (po anglicky) Perfekcia.html Perfekcia Perfekcia môže byť: * dokonalosť * zdokonalenie Symbol rozcestia Toto je rozlišovacia stránka — navigačná pomôcka obsahujúca zoznam iných článkov, ktoré by mohli mať rovnaký názov. Ak vás na túto stránku odkázal článok, prosíme Vás, aby ste sa k článku vrátili a opravili v ňom odkaz tak, aby odkazoval priamo na konkrétnu stránku z hore uvedeného zoznamu, ktorú autor článku myslel. Perg.html Perg Spolková krajina Horné Rakúsko Okres Perg Rozloha  ? km² Počet obyvateľov 7511 PSČ Kód oblasti Perg je obec v Rakúsku v spolkovej krajine Horné Rakúsko v okrese Perg. Žije tu 7511 obyvateľov (1.1.2007). Tento geografický článok o mieste v Rakúsku je zatiaľ Vlajka Rakúska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Obce okresu Perg {{{OBRÁZOK}}} Allerheiligen im Mühlkreis | Arbing | Bad Kreuzen | Baumgartenberg  Dimbach | Grein | Katsdorf | Klam | Langenstein | Luftenberg an der Donau | Mauthausen | Mitterkirchen im Machland | Münzbach | Naarn im Machlande | Pabneukirchen | Perg | Rechberg | Ried in der Riedmark  Saxen | Schwertberg | Sankt Georgen am Walde | Sankt Georgen an der Gusen | Sankt Nikola an der Donau | Sankt Thomas am Blasenstein  Waldhausen im Strudengau | Windhaag bei Perg Peripatetizmus.html Peripatetizmus Peripatetici (z gr. PERIPATEIN = chodiť okolo) = peripatetická škola žiaci a prívrženci Aristotela nazvaní takto podľa toho, že sa prechádzali popri stĺporadiach či stromoradiach (peripatos) Aristotelovho gymnasionu Lykeion. Medzi peripatetikmi sa pestoval záujem o prírodné vedy. Peripatetická škola jestvovala okolo 1000 rokov (do r. 529 n. l.) a bola najväčším strediskom antickej vedy. Najznámejší peripatetici: Teofrastos, Eudemos z Rodu, Aristoxenos, Dikaiarchos, Straton, Andronikos z Rodu, Alexander z Afrodízie. Externé odkazy FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Perálec.html Perálec Perálec Základné informácie Postavenie: |obec NUTS 5 (obec): |CZ0531 572004 Kraj (NUTS 3): |Pardubický (CZ053) Okres (NUTS 4): |Chrudim (CZ0531) Obec s rozšírenou pôsobnosťou:| Poverená obec: | Historická krajina: |Čechy Katastrálna výmera: | ? km² Počet obyvateľov: |240 Zemepisná šírka: | Zemepisná dĺžka: | Nadmorská výška: | ? m PSČ: | Základné sídelné | jednotky: | Miestnych častí: | Katastrálne územie: | Adresa | obecného úradu: | Starosta / starostka: | Perálec je obec v Česku v okrese Chrudim v Pardubickom kraji. 1. januára 2006 tu žilo 240 obyvateľov, z toho 120 mužov a 120 žien, pričom priemerný vek v obci je 38,9 rokov (muži 37,7 rokov, ženy 40,1 rokov). Tento geografický článok o mieste v Česku je zatiaľ príliš Vlajka Česka krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Pozri aj * Zoznam obcí v Česku Mestá a obce okresu Chrudim Běstvina • Biskupice • Bítovany • Bojanov • Bor u Skutče • Bořice • Bousov • Bylany • Ctětín • Čankovice • České Lhotice • Dědová • Dolní Bezděkov • Dřenice • Dvakačovice • Hamry • Heřmanův Městec • Hlinsko • Hluboká • Hodonín • Holetín • Honbice • Horka • Horní Bradlo • Hošťalovice • Hrochův Týnec • Hroubovice • Chrast • Chroustovice • Chrudim • Jeníkov • Jenišovice • Kameničky • Kladno • Klešice • Kněžice • Kočí • Kostelec u Heřmanova Městce • Krásné • Krouna • Křižanovice • Lány • Leštinka • Libkov • Liboměřice • Licibořice • Lipovec • Lozice • Lukavice • Luže • Míčov-Sušice • Miřetice • Mladoňovice • Morašice • Mrákotín • Nabočany • Načešice • Nasavrky • Orel • Ostrov • Otradov • Perálec • Podhořany u Ronova • Pokřikov • Prachovice • Proseč • Prosetín • Předhradí • Přestavlky • Rabštejnská Lhota • Raná • Ronov nad Doubravou • Rosice • Rozhovice • Řestoky • Seč • Skuteč • Slatiňany • Smrček • Sobětuchy • Stolany • Střemošice • Studnice • Svídnice • Svratouch • Tisovec • Trhová Kamenice • Trojovice • Třemošnice • Třibřichy • Tuněchody • Úherčice • Úhřetice • Vápenný Podol • Včelákov • Vejvanovice • Vítanov • Vojtěchov • Vortová • Vrbatův Kostelec • Všeradov • Vysočina • Vyžice • Zaječice • Zájezdec • Zderaz • Žlebské Chvalovice • Žumberk Personálny_výber_pracovníkov.html Personálny výber pracovníkov Výber pracovníkov personálny výber pracovníkov personálny je veľmi významný krok podnikateľskej činnosti spočívajúci v postupe výberu pracovníkov na konkrétne pracovné miesta. Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Tento článok z Filitu potrebuje upraviť, pridať interwiki a kategórie. Po jeho úprave prosím odstráňte šablónu {{filit na úpravu}}. Permanentnosť.html Permanentnosť Permanentnosť alebo permanencia je stálosť, trvalosť, nemennosť, nepretržitosť. Permanencia môže byť: * stála, ustavičná činnosť alebo služba alebo prítomnosť; pohotovosť * v geológii: nezameniteľnosť oceánskych a pevninských celkov, pozri permanentnosť (geológia) Pozri aj * semipermanentnosť * volatilnosť * permanentný zápis * permanentné tetovanie * permanentná fixka Symbol rozcestia Toto je rozlišovacia stránka — navigačná pomôcka obsahujúca zoznam iných článkov, ktoré by mohli mať rovnaký názov. Ak vás na túto stránku odkázal článok, prosíme Vás, aby ste sa k článku vrátili a opravili v ňom odkaz tak, aby odkazoval priamo na konkrétnu stránku z hore uvedeného zoznamu, ktorú autor článku myslel. Pertoltice_pod_Ralskem_5a60.html Pertoltice pod Ralskem Pertoltice pod Ralskem Základné informácie Postavenie: |obec NUTS 5 (obec): |CZ0511 514276 Kraj (NUTS 3): |Liberecký (CZ051) Okres (NUTS 4): |Česká Lípa (CZ0511) Obec s rozšírenou pôsobnosťou:| Poverená obec: | Historická krajina: |Čechy Katastrálna výmera: | ? km² Počet obyvateľov: |338 Zemepisná šírka: | Zemepisná dĺžka: | Nadmorská výška: | ? m PSČ: | Základné sídelné | jednotky: | Miestnych častí: | Katastrálne územie: | Adresa | obecného úradu: | Starosta / starostka: | Pertoltice pod Ralskem je obec v Česku v okrese Česká Lípa v Libereckom kraji. 1. januára 2006 tu žilo 338 obyvateľov, z toho 185 mužov a 153 žien, pričom priemerný vek v obci je 37,9 rokov (muži 36,5 rokov, ženy 39,6 rokov). Tento geografický článok o mieste v Česku je zatiaľ príliš Vlajka Česka krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Pozri aj * Zoznam obcí v Česku Mestá a obce okresu Česká Lípa Bezděz • Blatce • Blíževedly • Bohatice • Brniště • Cvikov • Česká Lípa • Doksy • Dubá • Dubnice • Hamr na Jezeře • Holany • Horní Libchava • Horní Police • Chlum • Chotovice • Jestřebí • Kamenický Šenov • Kozly • Kravaře • Krompach • Kunratice u Cvikova • Kvítkov • Luka • Mařenice • Mimoň • Noviny pod Ralskem • Nový Bor • Nový Oldřichov • Okna • Okrouhlá • Pertoltice pod Ralskem • Polevsko • Provodín • Prysk • Radvanec • Ralsko • Skalice u České Lípy • Skalka u Doks • Sloup v Čechách • Slunečná • Sosnová • Stráž pod Ralskem • Stružnice • Stvolínky • Svojkov • Svor • Tachov • Tuhaň • Velenice • Velký Valtinov • Volfartice • Vrchovany • Zahrádky • Zákupy • Žandov • Ždírec Personálna_únia.html Personálna únia Personálna únia môže byť: * spojenie štátov spoločnou osobou panovníka, pozri personálna únia (štáty) * zastávanie/vykonávanie viacerých úradov, funkcií, činností tou istou osobou (napríklad personálna previazanosť podnikov) Symbol rozcestia Toto je rozlišovacia stránka — navigačná pomôcka obsahujúca zoznam iných článkov, ktoré by mohli mať rovnaký názov. Ak vás na túto stránku odkázal článok, prosíme Vás, aby ste sa k článku vrátili a opravili v ňom odkaz tak, aby odkazoval priamo na konkrétnu stránku z hore uvedeného zoznamu, ktorú autor článku myslel. Perotinus.html Perotinus Alleluia nativitas Perotinus alebo Perotinus Magnus alebo aj Magister Perotinus či Pérotin bol francúzsky skladateľ, najvýznamnejší predstaviteľ tzv. Notredamskej školy a spolu s magistrom Léoninom autor zbierky Magnus liber organi. Pôsobil v Paríži okolo roku 1200 (dátumy narodenia a úmrtia sú neznáme) ako kapelník katedrály Notre Dame. Je známy vďaka spisom hudobných teoretikov Jana z Garlandie a autora, ktorý písal pod menom Anonym IV, ktorí žili v polovici 13. storočia. Dielo Perotinus revidoval, skrátil a modernizoval staršiu Léoninovu verziu Magnus liber organi. Prepísal mnoho skladieb do nových foriem, požíval pokročilejšiu rytmiku. Pridaním nových rytmických foriem predznamenal ďalší vývoj hudby. Nesúhlasil navyše s prílišnou rozťahanosťou pasáží bez zmien, čím zdôraznil potrebu priebežného vnútorného vývoja hudobnej skladby, čo je spolu so zdokonalením skladobnej techniky diskantu rozšírením o tretí a štvrtý hlas zásadným prínosom tohto skladateľa. Zdá sa, že Perotinova tvorba bola veľmi rozsiahla, vytvoril do sto skladieb. Pozri aj * Stredoveká hudba Externé odkazy * http://www.hoasm.org/IIC/Perotin.html Perná.html Perná Perná Základné informácie Postavenie: |obec NUTS 5 (obec): |CZ0624 584789 Kraj (NUTS 3): |Juhomoravský (CZ062) Okres (NUTS 4): |Břeclav (CZ0624) Obec s rozšírenou pôsobnosťou:| Poverená obec: | Historická krajina: |Morava Katastrálna výmera: | ? km² Počet obyvateľov: |769 Zemepisná šírka: | Zemepisná dĺžka: | Nadmorská výška: | ? m PSČ: | Základné sídelné | jednotky: | Miestnych častí: | Katastrálne územie: | Adresa | obecného úradu: | Starosta / starostka: | Perná je obec v Česku v okrese Břeclav v Juhomoravskom kraji. 1. januára 2006 tu žilo 769 obyvateľov, z toho 380 mužov a 389 žien, pričom priemerný vek v obci je 37,5 rokov (muži 35,7 rokov, ženy 39,2 rokov). Tento geografický článok o mieste v Česku je zatiaľ príliš Vlajka Česka krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Pozri aj * Zoznam obcí v Česku Mestá a obce okresu Břeclav Bavory | Boleradice | Borkovany | Bořetice | Brod nad Dyjí | Brumovice  Břeclav | Březí | Bulhary | Cvrčovice | Diváky | Dobré Pole  Dolní Dunajovice | Dolní Věstonice | Drnholec | Hlohovec  Horní Bojanovice | Horní Věstonice | Hrušky | Hustopeče | Jevišovka  Kašnice | Klentnice | Klobouky u Brna | Kobylí | Kostice | Krumvíř  Křepice | Kurdějov | Lanžhot | Lednice | Mikulov | Milovice  Moravská Nová Ves | Moravský Žižkov | Morkůvky | Němčičky | Nikolčice  Novosedly | Nový Přerov | Pasohlávky | Pavlov | Perná | Podivín | Popice  Pouzdřany | Přibice | Přítluky | Rakvice | Sedlec | Starovice  Starovičky | Strachotín | Šakvice | Šitbořice | Tvrdonice | Týnec  Uherčice | Valtice | Velké Bílovice | Velké Hostěrádky | Velké Němčice  Velké Pavlovice | Vlasatice | Vranovice | Vrbice | Zaječí Perinbaba.html Perinbaba Názov Perinbaba Žáner rozprávka Krajina Česko-Slovensko, NSR Rok 1985 Dĺžka 90 minút Pôvodný jazyk slovenský Rozpočet Zárobok Spoločnosť Réžia Juraj Jakubisko Scenár Ľubomír Feldek, Juraj Jakubisko Produkcia Slovenská filmová tvorba Bratislava Omnia Film München Hudba Petr Hapka Kamera Jozef Šimončič Obsadenie Giulietta Masina ako Perinbaba Tobias Hoesl ako Jakub Petra Vančíková ako Alžbetka Soňa Valentová ako macocha Pavol Mikulík ako richtár Milada Ondrašíková ako Dora Valerie Kaplanová ako stará Zubatá Eva Horká ako mladá Zubatá Vlastimil Drbal ako šesťročný Jakub Eman Hasoň ako dvanásťročný Jakub Magdaléna Danková ako šesťročná Alžbetka Sylvia Popovská ako dvanásťročná Alžbetka Zora Ulla Kesslerová ako matka Karel Effa ako principál Ľudovít Reiter ako hajduk Petr Hapka ako muzikant Emil Horváth st. ako farár IMDb CSFD Perinbaba (po nem. Frau Holle, po angl. The Feather Fairy) je slovenská filmová rozprávka natočená na motívy rozprávky bratov Grimmovcov Pani Zima. Rozprávka o starenke, ktorá sa starala o sneh, a o láske nebojácneho Jakuba a Alžbetky * Architekt: Viliam Gruska * Návrhy kostýmov: Šárka Hejnová * Strih: Patrik Pašš * Vedúci výroby: Peter Drobka * Exteriéry: Martin - skanzen, Rožnov pod Radhoštěm, Orava, Lomnický štít, Súľov * Premiéra: 1. október 1985 Externé odkazy Perín-Chym_8bcf.html Perín-Chym Perín-Chym Erb | Vlajka | Mapa Základné údaje Kraj: |Košický Okres: |Košice-okolie Región: |Abov (Košice a okolie) Poloha: |00° 00' 00" s. š. |00° 00' 00" v. d. Nadmorská výška: |230 m n.m. Rozloha: |41,5 km² Počet obyvateľov: |1498 (31.12.2004) Hustota obyvateľstva: |36 obyvateľ(ov)/km^2 Nacionále Štatistická územná |521876 jednotka: | EČV: |KS PSČ: |04474 Telefónna predvoľba: |055 Oficiálne adresy Adresa obecného úradu: |Perín-Chym 180 E-mail: | Telefón: | Fax: | Politika Starosta: | Zdroje údajov Mestská a obecná štatistika SR (SŠÚ), http://obce.info Perín-Chym je obec na Slovensku v okrese Košice-okolie. Referencie Tento geografický článok o mieste na Slovensku je zatiaľ Vlajka Slovenska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Mestá a obce okresu Košice-okolie (2+112) 31.12.2003 Bačkovík | Baška | Belža | Beniakovce | Bidovce | Blažice | Bočiar Bohdanovce | Boliarov | Budimír | Bukovec | Bunetice | Buzica | Cestice Čakanovce | Čaňa | Čečejovce | Čižatice | Debraď | Drienovec | Družstevná pri Hornáde | Ďurďošík | Ďurkov | Dvorníky-Včeláre | Geča | Gyňov | Hačava Háj | Haniska | Herľany | Hodkovce | Hosťovce | Hrašovík | Hýľov Chorváty | Chrastné | Janík | Jasov | Kalša | Kecerovce | Kecerovský Lipovec | Kechnec | Kokšov-Bakša | Komárovce | Kostoľany nad Hornádom Košická Belá | Košická Polianka | Košické Oľšany | Košický Klečenov Kráľovce | Kysak | Malá Ida | Malá Lodina | Medzev | Milhosť | Mokrance Moldava nad Bodvou | Mudrovce | Nižná Hutka | Nižná Kamenica | Nižná Myšľa Nižný Čaj | Nižný Klátov | Nižný Lánec | Nová Polhora | Nováčany | Nový Salaš | Obišovce | Olšovany | Opátka | Opiná | Paňovce | Peder Perín-Chym | Ploské | Poproč | Rákoš | Rankovce | Rešica | Rozhanovce Rudník | Ruskov | Sady nad Torysou | Seňa | Skároš | Slančík | Slanec Slanská Huta | Slanské Nové Mesto | Sokoľ | Sokoľany | Svinica | Šemša Štós | Trebejov | Trsťany | Trstené pri Hornáde | Turňa nad Bodvou Turnianska Nová Ves | Vajkovce | Valaliky | Veľká Ida | Veľká Lodina Vtáčkovce | Vyšná Hutka | Vyšná Kamenica | Vyšná Myšľa | Vyšný Čaj | Vyšný Klátov | Vyšný Medzev | Zádiel | Zlatá Idka | Žarnov | Ždaňa Peripatetici.html Peripatetici Peripatetici (z gr. PERIPATEIN = chodiť okolo) alebo peripatetická škola boli žiaci a prívrženci Aristotela nazvaní takto podľa toho, že sa prechádzali popri stĺporadiach či stromoradiach (peripatos) Aristotelovho filozofického učilišťa Lykeion. Medzi peripatetikmi sa pestoval záujem o prírodné vedy. Najznámejší peripatetici: Teofrastos, Eudemos z Rodu, Aristoxenos, Dikaiarchos, Straton, Andronikos z Rodu, Alexander z Afrodízie, Kritolaos z Fasélidy. Externé odkazy FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Permutácia_(algebra).html Permutácia (algebra) Permutácia množiny A je každá bijekcia z množiny A do množiny A. Vlastnosti * Množina všetkých permutácií pevne zvolenej množiny je uzavretá vzhľadom na kompozície zobrazení. Čiže, ak \pi_{1},\pi_{2}\colon A\to A sú permutácie množiny A, potom aj kompozície \pi_{1}\!\circ\pi_{2} a \pi_{2}\circ\pi_{1} sú permutáciami množiny A. Z toho vyplýva, že množina všetkých permutácii pevne zvolenej množiny A spolu s operáciou skladania zobrazení tvorí grupu. * Počet rôznych permutácií konečnej n-prvkovej množiny je n! (čiže n faktoriál). Cykly permutácie Pre pevne zvolenú množinu A a pre jej pevne zvolenú permutáciu \pi\colon A\to A sa definuje na množine A relácia \sim_{\!\pi\,} podmienkou, že x\sim_{\!\pi\,}y vtedy a len vtedy ak existuje prirodzené číslo n také, že (\underbrace{\pi\circ\pi\circ\ldots\circ\pi}_{n})(x)=\pi^{n}(x)=y. Relácia \sim_{\!\pi\,} je ekvivalencia. Ak je množina A konečná, triedy ekvivalencie relácie \sim_{\!\pi\,} sa nazývajú cykly permutácie π. Pozri aj * Grupa * Dismutácia Peru.html Peru Symbol rozcestia O iných významoch výrazu Peru pozri Peru (rozlišovacia stránka). Peruánska republika Vlajka Peru Znak Peru Vlajka Znak Národné motto: Štátna hymna: Somos libres, seámoslo siempre Miestny názov • dlhý República del Peru • krátky Peru Hlavné mesto Lima °′ .š. °′ .d. Najväčšie mesto Lima Úradné jazyky španielčina, kečuánčina, ajmarčina Štátne zriadenie konštitučná republika hlava štátu prezident Alan García Pérez predseda vlády Jorge del Castillo Vznik 28. júla 1821 vyhlásená nezávislosť od Španielska Susedia Ekvádor, Kolumbia, Brazília, Bolívia, Čile Rozloha • celková 1 285 220 km² (20.) • voda (%) 5220 km² (0,4 %) Počet obyvateľov • odhad (2005) 27 968 000 (41.) • sčítanie (2005) 27 968 000 • hustota (2005) 22 /km² (183.) Mena nový sol () Časové pásmo (UTC-5) • Letný čas (UTC) Medzinárodný kód PER Medzinárodná poznávacia značka PER Internetová doména .pe Smerové telefónne číslo +51 Gramotnosť: 93% Peru, dlhý tvar Peruánska republika, je štát na západnom pobreží Južnej Amerike. Hraničí s Ekvádorom a Kolumbiou na severe, Brazíliou na východe, Bolíviou na juhovýchode a s Čile na juhu. Hlavné mesto je Lima najrozľahlejším štátom andskej oblasti. Peru je kolískou Inskej ríše a neskôr sa stalo sídlom španielskeho vicekráľa, ktorý spravoval celú španielsku Južnú Ameriku. Je domovom množstva domorodých etnických skupín. Administratívne členenie Bližšie informácie v hlavnom článku: Administratívne členenie Peru Územie Peru je od 18. novembra 2002 rozdelené na 25 regiónov (regiones). Tieto regióny sa ďalej delia na provincie, ktoré sa skladajú z okresov. Celkovo je krajina rozdelená na 195 provincií a 1833 okresov. ^. Provincia Lima nie je súčasťou iného administratívneho celku. Geografia Bližšie informácie v hlavnom článku: Geografia Peru Svojou rozlohou 1 285 220 km^2 je Peru 20. najväčšou krajinou sveta (po Mongolsku). Rozlohou je porovnateľné s Čadom, a približne dvakrát také veľké ako štát USA Texas. Obyvateľstvo viac než 27 miliónov ľudí hovorí španielsky, kečuánsky, ajmarsky a inými domorodými jazykmi. Východné Peru pozostáva prevažne z vlhkých tropických džunglí Amazónskeho dažďového pralesa, najväčšieho na svete. Na juhu pozdĺž hranice s Bolíviou leží jazero Titicaca — najvyššie položené splavné jazero na svete. Náhorná plošina Altiplano je suché údolie rozprestierajúce sa na úpätí Ánd v juhovýchodnom Peru. Pozdĺž hranice s Čile sa rozprestiera najsuchšia púšť na svete Atacama. Pobrežie Pacifiku je domovom veľkého množstva druhov rýb. Púšť Sechura leží v severozápadnom Peru pozdĺž pobrežia. Hlavnými riekami Peru sú Ucayali, Marañón, Amazon (ktorá je vytvorená sútokom Marañón a Ucayali), Putumayo, Pastaza, Napo, Jurua, a Purus. Zemepisné oblasti Keď prišli Španieli, politické dôvody ich prinútili rozdeliť Peru na tri hlavné oblasti: * pobrežnú, ohraničovanú Pacifikom * vysočinu, ležiacu na Andskej náhornej plošine * džungľu, ležiacu v Amazonskej panve Tieto názvy sú v Peru stále zaužívané. Ale Javier Pulgar Vidal zemepisec, ktorý študoval biológiu a zemepis Peru dlhší čas, navrhol vytvorenie ôsmich prírodných oblastí. V roku 1941 na treťom Valnom zhromaždení Pan-American Institute of Geography and History schválili jeho návrh. Týchto osem oblastí je : * Chala, alebo pobrežie ( subtropická púšť v strednej a južnej časti pobrežia a premenlivá tropická savana na severe pobrežia) * Yunga ( pozostávajúca zo subtropických úrodných údolí ) * Kečua * Suni ( alebo "Jalca" ) * Puna * Janca * Rupa-Rupa ("Vysokohorská džungľa") * Omagua ("Nížinná džungľa") Mestá Mapa Peru Významnejšie mestá: * Lima * Arequipa * Trujillo * Chiclayo * Huancayo * Piura * Chimbote * Iquitos * Cusco * Tacna * Ica * Pucallpa * Juliaca * Ayacucho * Cajamarca * Chincha Alta * Huánuco * Huaraz * Sullana * Puno * Talara * Tarapoto * Paita * Tumbes Referencie 1. ↑ Sistema Nacional de Estadística Iné projekty * Commons * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému v • d • e Krajiny Južnej Ameriky Krajiny a teritóriá nenachádzajúce sa v Amerike sú vyznačené kurzívou Nezávislé štáty Argentína · Bolívia · Brazília · Čile · Ekvádor · Guyana · Kolumbia · Panama · Paraguaj · Peru · Surinam · Trinidad a Tobago · Uruguaj · Venezuela Závislé územia Aruba (Holandsko) · Falklandské ostrovy (UK) · Francúzska Guyana (Francúzsko) · Holandské Antily (Holandsko) · Južná Georgia a Južné Sandwichove ostrovy (UK) Členovia Svetovej obchodnej organizácie (WTO) Albánsko · Angola · Antigua a Barbuda · Argentína · Arménsko · Austrália · Bahrajn · Bangladéš · Barbados · Belize · Benin · Bolívia · Botswana · Brazília · Brunej · Burkina Faso · Barma · Burundi · Kambodža · Kamerun · Kanada · Stredoafrická republika · Čad · Čile · Čína · Kolumbia · Kongo · Zair · Kostarika · Pobrežie Slonoviny · Chorvátsko · Kuba · Džibutsko · Dominika · Dominikánska republika · Ekvádor · Egypt · Salvádor · Európska únia · Macedónsko · Fidži · Gabon · Gambia · Gruzínsko · Ghana · Grenada · Guatemala · Guinea · Guinea-Bissau · Guyana · Haiti · Honduras · Hong Kong · Island · India · Indonézia · Izrael · Jamajka · Japonsko · Jordánsko · Keňa · Južná Kórea · Kuvajt · Kirgizsko · Lesotho · Lichtenštajnsko · Macao · Madagaskar · Malawi · Malajzia · Maldivy · Mali · Mauritánia · Maurícius · Mexiko · Moldavsko · Mongolsko · Maroko · Mozambik · Namíbia · Nepál · Nový Zéland · Nikaragua · Niger · Nigéria · Nórsko · Omán · Pakistan · Panama · Papua-Nová Guinea · Paraguaj · Peru · Filipíny · Katar · Rwanda · Svätý Krištof a Nevis · Svätá Lucia · Svätý Vincent a Grenadíny · Saudská Arábia · Senegal · Sierra Leone · Singapur · Šalamúnove ostrovy · Juhoafrická republika · Srí Lanka · Surinam · Svazijsko · Švajčiarsko · Taiwan · Tanzánia · Thajsko · Togo · Tonga · Trinidad a Tobago · Tunisko · Turecko · Uganda · Ukrajina · Spojené arabské emiráty · Spojené štáty · Uruguaj · Venezuela · Vietnam · Zambia · Zimbabwe Všetkých 27 štátov Európskej únie je členom WTO: Rakúsko · Belgicko · Bulharsko · Cyprus · Česko · Dánsko · Estónsko · Fínsko · Francúzsko · Nemecko · Grécko · Maďarsko · Írsko · Taliansko · Lotyšsko · Litva · Luxembursko · Malta · Holandsko a Holandské Antily · Poľsko · Portugalsko · Rumunsko · Slovensko · Slovinsko · Španielsko · Švédsko · Spojené kráľovstvo Perihélium.html Perihélium Perihélium (príslnie) je bod na dráhe kozmického telesa okolo Slnka, v ktorom je teleso najbližšie k Slnku. Bod, v ktorom sa teleso na svojej dráhe najviac vzdiali od Slnka, je afélium. Perihélium a afélium tvoria apsidy dráhy. Vzdialenosť telesa od Slnka v perihéliu sa rovná a(1-e), pričom a je veľká polos a e excentricita dráhy. Vzdialenosť telesa od Slnka v aféliu je a(1+e). Vzdialenosť Zeme od Slnka v perihéliu je 147.10^6 km, v aféliu 152.10^6 km. Časový okamih, keď teleso prechádza na svojej dráhe perihéliom, sa nazýva čas prechodu perihéliom. Je jedným z elementov dráhy. Zem prechádza perihéliom začiatkom januára. Vplyvom porúch vyvolaných ostatnými planétami nastáva stáčanie perihélia planét. Encyklopédia astronómie Tento článok alebo jeho časť obsahuje heslo z Encyklopédie astronómie s láskavým dovolením autorov a podporou SZAA. Pernarec.html Pernarec Pernarec Základné informácie Postavenie: |obec NUTS 5 (obec): |CZ0325 559334 Kraj (NUTS 3): |Plzenský (CZ032) Okres (NUTS 4): |Plzeň-sever (CZ0325) Obec s rozšírenou pôsobnosťou:| Poverená obec: | Historická krajina: |Čechy Katastrálna výmera: | ? km² Počet obyvateľov: |753 Zemepisná šírka: | Zemepisná dĺžka: | Nadmorská výška: | ? m PSČ: | Základné sídelné | jednotky: | Miestnych častí: | Katastrálne územie: | Adresa | obecného úradu: | Starosta / starostka: | Pernarec je obec v Česku v okrese Plzeň-sever v Plzenskom kraji. 1. januára 2006 tu žilo 753 obyvateľov, z toho 365 mužov a 388 žien, pričom priemerný vek v obci je 36,0 rokov (muži 35,4 rokov, ženy 36,5 rokov). Tento geografický článok o mieste v Česku je zatiaľ príliš Vlajka Česka krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Pozri aj * Zoznam obcí v Česku Mestá a obce okresu Plzeň-sever Bdeněves • Bezvěrov • Bílov • Blatnice • Blažim • Bohy • Brodeslavy • Bučí • Čeminy • Černíkovice • Čerňovice • Česká Bříza • Dobříč • Dolany • Dolní Bělá • Dolní Hradiště • Dražeň • Druztová • Heřmanova Huť • Hlince • Hněvnice • Holovousy • Horní Bělá • Horní Bříza • Hromnice • Hvozd • Chotíkov • Chříč • Jarov • Kaceřov • Kaznějov • Kbelany • Kočín • Kopidlo • Koryta • Kozojedy • Kozolupy • Kožlany • Kralovice • Krašovice • Krsy • Křelovice • Kunějovice • Ledce • Líně • Líšťany • Líté • Lochousice • Loza • Manětín • Město Touškov • Mladotice • Mrtník • Myslinka • Nadryby • Nečtiny • Nekmíř • Nevřeň • Nýřany • Obora • Ostrov u Bezdružic • Pastuchovice • Pernarec • Pláně • Plasy • Plešnice • Pňovany • Potvorov • Přehýšov • Příšov • Rochlov • Rybnice • Sedlec • Slatina • Studená • Štichovice • Tatiná • Tis u Blatna • Tlučná • Trnová • Třemošná • Úherce • Újezd nade Mží • Úlice • Úněšov • Úterý • Vejprnice • Velečín • Vochov • Všehrdy • Všeruby • Výrov • Vysoká Libyně • Zahrádka • Zbůch • Zruč-Senec • Žihle • Žilov Perena.html Perena Perena je trvalka - bylina plodiaca v niekoľkých za sebou idúcich vegetačných obdobiach. Nadzemné časti na jeseň odumierajú, v zime pretrvávajú korene, podzemky, hľuzy. Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Perzia.html Perzia Perzia bol do roku 1934 názov dnešného Iránu; historicky pojem označuje „územie Peržanov“ rôzneho rozsahu, konkrétne: * zhruba Persis (najmä pred vznikom staroperzskej ríše a v medziobdobí medzi staroperzskou a novoperzskou ríšou) * Perzskú ríšu (starú aj novú) * Rôzne široko chápaný región zhruba medzi Kaspickým morom a Arabským morom, Mezopotámiou a Indiou, ktorý bol súčasťou rôznych štátov po zániku novoperzskej ríše * štát, ktorý vznikol roku 1499/1502 po Kr., a ktorý je priamym predchodcom dnešného Iránu (premenovanie v roku 1935), pozri Dejiny Iránu Symbol rozcestia Toto je rozlišovacia stránka — navigačná pomôcka obsahujúca zoznam iných článkov, ktoré by mohli mať rovnaký názov. Ak vás na túto stránku odkázal článok, prosíme Vás, aby ste sa k článku vrátili a opravili v ňom odkaz tak, aby odkazoval priamo na konkrétnu stránku z hore uvedeného zoznamu, ktorú autor článku myslel. Percipient.html Percipient Percipient (lat.) je prijímateľ; vnímateľ. Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Perfektibilizmus.html Perfektibilizmus Perfektibilizmus (lat.) je filozofický názor, že ľudstvo je schopné neustále sa zdokonaľovať a že sa stále zdokonaľuje. Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Tento článok s filozofickou problematikou je zatiaľ príliš Stavba Zeme krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Perióda.html Perióda Perióda (z lat. periodus=členitá veta < gr. períodos=chodenie okolo, obeh, návrat) môže označovať: * všeobecne a v dejinách: obdobie (spravidla charakterizované určitým vývinom, určitými udalosťami) * všeobecne: časový úsek, po ktorom sa nejaký jav opakuje, spravidla pravidelne * vo fyzike: doba kmitu, pozri perióda (fyzika) * v medicíne: skôr hovorové synonymum pre menštruácia * v chémii: vodorovný rad prvkov v periodickej sústave prvkov, pozri perióda (periodická tabuľka) * v jazykovede: vhodne členené súvetie, zvyčajne zložené z dvoch súmerných častí (predvetie - všeobecná myšlienka, závetie - vysvetlenie), synonymum: vetná perióda, pozri perióda (jazykoveda) * v astronómii: časový interval medzi pravidelne sa opakujúcim javom * v astronómii a statike: synonymum pre perióda obehu, obežná doba * v matematike: * číslica alebo skupina číslic, ktorá sa nekonečne veľa krát opakuje za desatinnou čiarkou (napr. 1,282828…), pozri perióda (matematika) * dĺžka intervalu, po ktorom sa znova opakuje (periodická) funkcia, pozri periodická funkcia * v geológii: časové obdobie, niekedy aj synonymné označenie pre formáciu, pozri perióda (geológia) * v metrike: jednotka pozostávajúca z dvoch alebo viacerých kolónov, pozri Perióda (metrika) * v hudbe: uzavretá základná hudobná forma, ktorá je rozdelená na dve spolu korešpondujúce časti, pozri perióda (hudba) Symbol rozcestia Toto je rozlišovacia stránka — navigačná pomôcka obsahujúca zoznam iných článkov, ktoré by mohli mať rovnaký názov. Ak vás na túto stránku odkázal článok, prosíme Vás, aby ste sa k článku vrátili a opravili v ňom odkaz tak, aby odkazoval priamo na konkrétnu stránku z hore uvedeného zoznamu, ktorú autor článku myslel. Persona_non_grata.html Persona non grata Persona non grata je latinský výraz znamenajúci "nežiadúca/nechcená osoba". V medzinárodnom práve sa tak označuje osoba, ktorá je (z dôvodov na jej strane) neprijateľná pre súd alebo štát, kde má byť akreditovaná ako (veľ)vyslanec. Podľa Viedenského dohovoru o diplomatických stykoch z roku 1961 má každá krajina právo kedykoľvek a bez udania dôvodu prideliť postavenie persona non grata ktorémukoľvek diplomatovi. Perenye.html Perenye Župa Vašská župa Obvod Szombathely Rozloha 16 km² Počet obyvateľov 691 PSČ Kód oblasti Perenye je obec v Maďarsku vo Vašskej župe v obvode Szombathely. Má rozlohu 1622 ha a žije tu 691 obyvateľov (2007). Tento geografický článok o mieste v Maďarsku je zatiaľ Vlajka Maďarska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Perejil.html Perejil Perejil (po španielsky Isla Perejil, po anglicky Parsley Island, po arabsky Leila („noc“)) je malý skalnatý španielsky ostrov v Stredozemnom mori, vzdialený len 200 metrov od pobrežia Maroka a 5 km od Ceuty. Perejil považuje Španielsko za svoj ostrov, no Maroko ho od Španielska požaduje napriek tomu, že nie je spomenutý v Zmluve o marockej nezávislosti. Dejiny V roku 1415 obsadili ostrov Portugalci. V rokoch 1580-1640 bolo Portugalsko zjednotené so Španielskom. Od roku 1668 je ostrov pod kontrolou Španielska, no Maroko ho stále požaduje. Od 11. júla 2002 bol ostrov okupovaný marockými jednotkami, ale bez krviprelievania boli čoskoro nahradené španielskymi námornými jednotkami. 20. júla 2002 Španielsko súhlasilo so stiahnutím svojich jednotiek, ak Maroko nebude naďalej ostrov využívať. Ostrov Perejil je neobývaný, no marockí pastieri ho využívajú na pasenie svojich kôz. Marocká vláda však vyhlasuje, že ostrov využívajú teroristi a pašeráci, ale v skutočnosti ho používajú len marockí pašeráci ľudí. Marocká vláda ostrov využíva len ako prostriedok na diplomatický tlak na Španielsko. Pôvod názvu ostrova Názov ostrova Perejil (po španielsky petržlen) nie je odvodený od názvu rastliny, ale od mena majiteľa či dobyvateľa ostrova „Perez Gil“. Názov Leila podľa obyvateľov oblasti pôvodne vznikol zo zrýchlenej výslovnosti španielskeho „la isla“ ako „laila“. Pozri aj * Ceuta * Melilla Ostrov Perejil Mercatorove zobrazenie: Online tvorba máp (public domain) v • d • e Administratívne členenie Španielska Andalúzia - Aragónsko - Astúria - Baleáry - Baskicko - Extremadura - Galícia - Autonómne Kanárske ostrovy - Kantábria spoločenstvá - Kastília-La Mancha - Kastília-León - Katalánsko - Prvá úroveň Madrid - Murcia - Navarra - La Rioja - Valencia Miesta suverenity a Ceuta - Melilla autonómne mestá Ostatné miesta Chafarinas - Peñón de Vélez Vlajka suverenity de la Gomera - Peñón de Španielska Alhucemas - Perejil Álava - Albacete - Alicante - Almería - Astúria - Ávila - Badajoz - Baleáry - Barcelona - Burgos - Cáceres - Cádiz - Kantábria - Castellón - Druhá úroveň - Ceuta - Ciudad Real - Córdoba - La Coruña - provincie Cuenca - Gerona - Granada - Guadalajara - Guipúzcoa - Huelva - Huesca - Jaén - León - Lérida - Lugo - Madrid - Málaga - Melilla - Murcia - Navarra - Orense - Las Palmas - Palencia Perštejn.html Perštejn Perštejn Základné informácie Postavenie: |obec NUTS 5 (obec): |CZ0422 563285 Kraj (NUTS 3): |Ústecký (CZ042) Okres (NUTS 4): |Chomutov (CZ0422) Obec s rozšírenou pôsobnosťou:| Poverená obec: | Historická krajina: |Čechy Katastrálna výmera: | ? km² Počet obyvateľov: |1051 Zemepisná šírka: | Zemepisná dĺžka: | Nadmorská výška: | ? m PSČ: | Základné sídelné | jednotky: | Miestnych častí: | Katastrálne územie: | Adresa | obecného úradu: | Starosta / starostka: | Perštejn je obec v Česku v okrese Chomutov v Ústeckom kraji. 1. januára 2006 tu žilo 1051 obyvateľov, z toho 544 mužov a 507 žien, pričom priemerný vek v obci je 39,9 rokov (muži 38,7 rokov, ženy 41,2 rokov). Tento geografický článok o mieste v Česku je zatiaľ príliš Vlajka Česka krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Pozri aj * Zoznam obcí v Česku Mestá a obce okresu Chomutov Bílence • Blatno • Boleboř • Březno • Černovice • Domašín • Droužkovice • Hora Svatého Šebestiána • Hrušovany • Chbany • Chomutov • Jirkov • Kadaň • Kalek • Klášterec nad Ohří • Kovářská • Kryštofovy Hamry • Křimov • Libědice • Loučná pod Klínovcem • Málkov • Mašťov • Měděnec • Místo • Nezabylice • Okounov • Otvice • Perštejn • Pesvice • Pětipsy • Račetice • Radonice • Rokle • Spořice • Strupčice • Údlice • Vejprty • Veliká Ves • Vilémov • Vrskmaň • Všehrdy • Všestudy • Výsluní • Vysoká Pec Perchtoldsdorf.html Perchtoldsdorf Spolková krajina Dolné Rakúsko Okres Mödling Rozloha  ? km² Počet obyvateľov 14489 PSČ Kód oblasti Perchtoldsdorf je obec v Rakúsku v spolkovej krajine Dolné Rakúsko v okrese Mödling. Žije tu 14489 obyvateľov (1.1.2007). Tento geografický článok o mieste v Rakúsku je zatiaľ Vlajka Rakúska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Obce okresu Mödling Achau | Biedermannsdorf | Breitenfurt bei Wien | Brunn am Gebirge  Gaaden | Gießhübl | Gumpoldskirchen | Guntramsdorf | Hennersdorf  Hinterbrühl | Kaltenleutgeben | Laab im Walde | Laxenburg | Maria Enzersdorf | Mödling | Münchendorf | Perchtoldsdorf | Vösendorf | Wiener Neudorf | Wienerwald Peristaltika.html Peristaltika Peristaltika (gr. peristaltikos = obopínajúci) je pozdĺžny vlnovitý pohyb stien dutých orgánov, ktorý slúži k posunovaniu ich obsahu. Je vytváraná hladkými svalmi a zabezpečuje ju autonómny nervový systém. Peristaltika sa uplatňuje pri tráviacej sústave (pažerák, žalúdok, črevo), močovodoch, vajíčkovodoch a v iných dutých orgánoch. Pernitál.html Pernitál Bernhardsthal Spolková krajina Dolné Rakúsko Okres Mistelbach Rozloha  ? km² Počet obyvateľov 1634 PSČ Kód oblasti Pernitál (nem. Bernhardsthal) je obec v Rakúsku v spolkovej krajine Dolné Rakúsko v okrese Mistelbach. Žije tu 1634 obyvateľov (1.1.2007). Tento geografický článok o mieste v Rakúsku je zatiaľ Vlajka Rakúska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Obce okresu Mistelbach Altlichtenwarth | Asparn an der Zaya | Bernhardsthal | Bockfließ  Drasenhofen | Falkenstein | Fallbach | Gaubitsch | Gaweinstal  Gnadendorf | Groß-Engersdorf | Großebersdorf | Großharras | Großkrut  Hausbrunn | Herrnbaumgarten | Hochleithen | Kreuttal | Kreuzstetten | Laa an der Thaya | Ladendorf | Mistelbach | Neudorf bei Staatz | Niederleis  Ottenthal | Pillichsdorf | Poysdorf | Rabensburg | Schrattenberg  Staatz | Stronsdorf | Ulrichskirchen-Schleinbach | Unterstinkenbrunn  Wildendürnbach | Wilfersdorf | Wolkersdorf im Weinviertel Pertinencia.html Pertinencia Pertinencia je zhoda informácie alebo dokumentu s informačnou potrebou používateľa. Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Perceptrón.html Perceptrón perceptrón je elektronické zariadenie na automatické poznávanie pozorovaných objektov, na modelovanie čuchových, sluchových, hmatových a iných procesov spojených so zhromažďovaním a hodnotením informácií. Perceptrón bol navrhnutý Rosenblattom a je určený na dichotomickú klasifikáciu, tj. rozdelenie do dvoch tried, pri ktorých sa predpokladá, že triedy sú lineárne separovateľné v príkladovom priestore.zdroj Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Tento článok z Filitu potrebuje upraviť, pridať interwiki a kategórie. Po jeho úprave prosím odstráňte šablónu {{filit na úpravu}}. Perfectae_Caritatis_a64f.html Perfectae Caritatis Perfectæ Caritatis, dekrét o primeranej obnove rehoľného života, je jeden z najkratších dokumentov vydaných Druhým vatikánskym koncilom. Prijatý bol v pomere 2 321 k 4 hlasovaním biskupov a vyhlásený pápežom Pavlom VI. 28. októbra 1965. Percepcionalizmus.html Percepcionalizmus Percepcionalizmus (lat.) je filozofické učenie, podľa ktorého poznanie a myslenie sa zakladá iba na vnímaní (percepcii). Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Periodizácia.html Periodizácia Periodizácia je delenie, rozdelenie (obyčajne dejín) na periódy, obdobia. Jednotlivé periódy dejín sú oddelené významnými historickými udalosťami, napr. stredovek a novovek objavom Ameriky. Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Per_extensum_(tlač).html Per extensum (tlač) Per extensum (lat.) alebo perex je v typografii textová časť sadzby (resp. spôsob sadzby) výnimočne sádzaná na celú šírku stránky medzi sadzbou členenou do viac stĺpcov. Týka s najmä nadpisov a úvodov článkov v novinách. Perseus_(mytológia).html Perseus (mytológia) Témy v gréckej mytológii Bohovia * prabohovia a Titani * Zeus a olympskí bohovia * Pan a nymfy * Apolón a Dionýzos * bohovia morí a podsvetia Achileus zabíja Hrdinovia pred očami * Herakles a jeho Chárona dvanásť úloh trójskeho väzňa * Achilles a Dionýz a Satyr trójska vojna Herakles a jeho * Jáson a dieťa Telefos argonauti Prometeus * Perseus a Olympijskí Gorgony bohovia * Oidipus a Téby * Teseus a Minotaurus * Triptolemos a eleusínske mystériá Ďalšie * satyrovia a kentauri * Náboženstvo starovekého Grécka Perseus (vyslovuje sa a niekedy aj píše Perzeus) je jeden z najznámejších hrdinov starogréckej mytológie. Bol synom Dia, ktorý v podobe zlatého dažďa vstúpil do veže, v ktorej Akrisios, kráľ Argu, ukrýval svoju dcéru Danaé zo strachu pred naplnením proroctva. Perseus zabil medúzu Gorgonu. Každý, kto sa pozrel na jej hlavu, skamenel. Ďalej Perseus oslobodil princeznú Andromedu. Za svoje činy sa Perseus dostal na oblohu, a tak Perseus je aj súhvezdie. Povesť Argejskému kráľovi Akrisiovi predpovedala veštba, že ho zabije jeho vlastný vnuk. Akrisios sa naľakal, dal vybudovať podzemnú komnatu (podľa inej verzie kovovú vežu) a dal do nej zavrieť svoju dcéru. Zeus sa však premenil na zlatý dážď a zniesol sa k Danae cez štrbinu v streche. Tak oslávil Zeus svoju svadbu s kráľovskou dcérou argejskou. Keď sa Diovi a Danae narodil syn Perseus, dal svoju dcéru aj s vnukom do truhlice a hodiť do mora. Truhlica doplávala k brehu, prúd ju zaniesol k osrovu Serif. Tam ju vylovil Dikty a Persea vychoval. Serifským kráľom bol Diktysov brat Polydektés. Keď Perseus vyrástol do mužného veku, zvolal kráľ svojich priateľov, medzi nimi aj Persea, a vyzval ich, aby mu priniesli svadobné dary, že sa chce oženiť s Hippodameiou, dcérou Oinomaovou. Perseus pyšne vyhlásil, že veľmi rád prinesie kráľovi všetko, aj keby to mala byť hlava Gorgóny. Polydektés ho vzal za slovo. Perseus sa vydal na cestu. Jeho sprievodcami boli Hermes a Aténa. Tak sa Perseus dostal k Forkýsovým dcéram. Všetky tri mali dokopy len jedno oko a jeden zub, a tie si navzájom požičiavali. Perseus im zobral oko aj zub a povedal, že ich vráti až vtedy, keď mu povedia cestu k nymfám. Od nýmf dostal okrídlené črievice, nevyčerpateľnú kapsu a čiapku neviditeľnosti. Perseus sa vydal teda za Gorgonamy, nasadil si čiapku neviditelnosti a Gorgona ktorej sa dala odseknut hlava zabil.Zabil ju pomocou stitu cez ktory sa pozeral na Gorgony, prtoze nepriamy pohlad na Gorgony cloveku neuskodi.Zobral si hlavu jednej z Gorgon dal si ju do kapsy a isiel domov.No v tom... Iné projekty * Commons * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Perzeus. Tento dejepisný článok je zatiaľ príliš krátky (tzv. výhonok). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Pernek.html Pernek Pernek Pernek Erb | Vlajka | Mapa Základné údaje Kraj: |Bratislavský Okres: |Malacky Región: |Záhorie Poloha: |00° 00' 00" s. š. |00° 00' 00" v. d. Nadmorská výška: |278 m n.m. Rozloha: |27,66 km² Počet obyvateľov: |793 (31.12.2004) Hustota obyvateľstva: |29 obyvateľ(ov)/km^2 Prvá písomná zmienka: |1394 Nacionále Štatistická územná |508161 jednotka: | EČV: |MA PSČ: |900 53 Telefónna predvoľba: |0 34 Oficiálne adresy |Ocú Pernek Adresa obecného úradu: |Pernek 48 |900 53 Web: |www.pernek.sk/ E-mail: |obecpernek@stonline.sk Telefón: |034/778 42 46 Fax: |034/778 41 23 Politika Starosta: |František Bokes Zdroje údajov Mestská a obecná štatistika SR (SŠÚ), http://obce.info Pernek je obec na Slovensku v okrese Malacky. V obci je rímskokatolícky kostol Svätého Ducha z roku 1672. Tento geografický článok o mieste na Slovensku je zatiaľ Vlajka Slovenska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Mestá, obce a vojenské obvody okresu Malacky 31.12.2003 (2+24) Borinka | Gajary | Jablonové | Jakubov | Kostolište | Kuchyňa | Láb Lozorno | Malé Leváre | Marianka | Malacky | Pernek | Plavecké Podhradie Plavecký Mikuláš | Plavecký Štvrtok | Rohožník | Sološnica | Studienka Stupava | Suchohrad | Veľké Leváre | Vysoká pri Morave | Záhorie (vojenský obvod) | Záhorská Ves | Závod | Zohor Perestrojka.html Perestrojka Perestrojka zvuk vypočuť(Перестро́йка) je pôvodom ruské slovo označujúce ekonomické reformy z júna 1987 v Sovietskom zväze. V preklade znamená prestavba, čo malo znázorňovať prestavbu sovietskeho hospodárstva. Perestrojka sa skončila odchodom Michaila Gorbačova a vystriedal ju korporatívny kapitalizmus. Základy perestrojky schválilo v apríli 1985 Plénum CK KPSS. Teóriu, politiku, program činnosti boli rozvinuté a upresnené na XXVII. a XXVIII. zjazde KPSS. Politiku perestroky, ktorú začala realizovať časť vedenia Komnistickej strany ZSSR na čele s Michailom Gorbačovom, viedla k veľkým zmenám v celom ZSSR. Podstatná súčasť perestrojky bola glasnosť - otvorené informovanie o stave a perspektívach sovietskej spoločnosti, ktoré viedlo k prekonaniu mnohých zaužívaných ideologických stereotypov a dogiem. Priniesla tiež pomalý koniec politického monopolu Komunistickej strany, pripravila pôdu pre vytvorenie politickej a názorovej plurality a viedla k ukončeniu studenej vojny. Počas perestrojky však vznikli mnohé nové ekonomické a národnostné problémy. V dôsledku boja viacerých názorových prúdov, ktoré mienili riešiť vznikajúcu krízu, rôznymi spôsobmi sa rozhodla časť konzervatívneho vednia komunistickej strany riešiť problém odstránením Gorbačova z vedenia strany. Pri pokuse o uchopenie moci však 18. augusta 1991, neboli úspešní. Gorbačov však rýchlo strácal politickú moc a nebol už ďalej schopný zabrániť rozpadu ZSSR koncom roku 1991. Tento dejepisný článok je zatiaľ príliš krátky (tzv. výhonok). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. v • d • e Studená vojna Ďalšie dôležité osoby Politickí lídri: * Európa * Winston Churchill Hlavné udalosti Clement (1945–1961) Attlee Všeobecná Hlavní účastníci Margaret chronológia: Thatcherová Hlavné udalosti *  Organizácia * * Chronológia (1962–1991) Severoatlantickej Charles de udalostí zmluvy Gaulle studenej 60. roky * Varšavská zmluva *  Josip vojny (pokračovanie): Broz Tito Politickí lídri: * 40. roky: * Kubánska kríza Konrad * Berlínsky múr *  Spojené Adenauer * Jaltská * Johnsonova štáty *  Willy konferencia doktrína Brandt * Postupimská * Pražská jar * Franklin D. * konferencia * Nixonova doktrína Roosevelt Helmut Kohl * Iránska kríza * SALT I Špecifické články * Harry S. * * Guzenkova * Détente Truman Walter aféra * Železná opona * Dwight D. Ulbricht * Čínska 70. roky: * Východný blok Eisenhower *  Erich občianska * Hnutie * John F. Honecker vojna * SALT II nezúčastnených Kennedy *  Todor * Trumanova * Nixonova návšteva krajín * Lyndon Baines Živkov doktrína Číny v roku 1972 * Containment Johnson *  Imre * Grécka * Angolská občianska * Rollback * Richard Nixon Nagy občianska vojna * Preteky v * Gerald Ford * vojna * Ogadenská vojna zbrojení * Jimmy Carter Nicolae * Marshallov * Sovietsko-afganská * Preteky v * Ronald Reagan Ceauşescu plán vojna jadrovom * George H. W. * * Berlínska zbrojení Bush Alexander blokáda 80. roky: * Preteky v * Henry Dubček dobývaní Kissinger *  Pápež 50. roky: * Carterova doktrína vesmíru * Jeane Ján Pavol * Solidarita * Red Scare Kirkpatrick II. * Kórejská * Reaganova doktrína * Ríša zla * Zbigniew * vojna * Glasnosť * Mccarthizmus Brzezinski Francisco * Povstanie v * Černobyľská * Brickerov Franco NDR v roku havária doplnok Ústavy *  Sovietsky *  Lech 1953 * Protesty na USA zväz Wałęsa * Maďarská námestí * Operácia revolúcia v Tchie-an-men v Condor * Josif * Ázia: roku 1956 roku 1989 * Sovietska Vissarionovič * Suezská kríza * Perestrojka špionáž v USA Stalin *  Mao * Vietnamská * Revolúcie v roku * Ostpolitik * Georgij Ce-tung vojna 1989 * CIA Malenkov *  Čou * Kríza so * Berlínsky múr * KGB * Nikita En-lai Sputnikom * Nežná revolúcia * Stasi Sergejevič * * Eisenhowerova * Rumunská revolúcia Chruščov Čankajšek doktrína v roku 1989 * Leonid Iľjič * Brežnev Ir-sen Kim 60. roky: 90. roky: * Jurij *  Ho Či Andropov Min * Rozkol medzi * Rozpad ZSSR * Konstantin *  Tôn Čínou a Černenko Đức Thắng Sovietskym Súčasné konflikty: * Michail *  Pol zväzom Gorbačov Pot * Aféra U-2 * Arabsko-izraelský * Viačeslav * * Guatemalská konflikt Michajlovič Džáváharlál občianska * Nikaragua Molotov Néhrú vojna * Eduard * Kennedyho Ševarnadze * Latinská doktrína Amerika: * Invázia v Zátoke svíň *  Fidel Castro *  Che Guevara Salvador Allende Augusto Pinochet Daniel Ortega Per_extensum.html Per extensum Per extensum (lat.) môže byť: * zoširoka, podrobne * v typografii: pozri per extensum (tlač) Symbol rozcestia Toto je rozlišovacia stránka — navigačná pomôcka obsahujúca zoznam iných článkov, ktoré by mohli mať rovnaký názov. Ak vás na túto stránku odkázal článok, prosíme Vás, aby ste sa k článku vrátili a opravili v ňom odkaz tak, aby odkazoval priamo na konkrétnu stránku z hore uvedeného zoznamu, ktorú autor článku myslel. Peru_(rozlišovacia_stránka).html Peru (rozlišovacia stránka) Peru môže byť: * štát v Južnej Amerike, po španielsky Perú alebo El Perú, pozri Peru * sídlo v USA: * Peru (Illinois) * Peru (Indiana) * Peru (Kansas) * Peru (Maine) * Peru (Massachusetts) * Peru (Nebraska) * Peru (New York) * Peru (Pensylvánia) * Peru (Vermont) * Peru (Západná Virgínia) * Peru (Wisconsin) Pozri aj * El Perú Symbol rozcestia Toto je rozlišovacia stránka — navigačná pomôcka obsahujúca zoznam iných článkov, ktoré by mohli mať rovnaký názov. Ak vás na túto stránku odkázal článok, prosíme Vás, aby ste sa k článku vrátili a opravili v ňom odkaz tak, aby odkazoval priamo na konkrétnu stránku z hore uvedeného zoznamu, ktorú autor článku myslel. Permanentná_pamäť.html Permanentná pamäť Permanentná pamäť môže byť: * (po anglicky ROM) slovenský názov pre ROM, pozri Permanentná pamäť (ROM) * (po anglicky permanent memory) energeticky nezávislá pamäť, pozri NVRAM * (po anglicky permanent memory) len klasická ROM a PROM (na rozdiel od EPROM, EEPROM a flash pamäte), pozri pod ROM Symbol rozcestia Toto je rozlišovacia stránka — navigačná pomôcka obsahujúca zoznam iných článkov, ktoré by mohli mať rovnaký názov. Ak vás na túto stránku odkázal článok, prosíme Vás, aby ste sa k článku vrátili a opravili v ňom odkaz tak, aby odkazoval priamo na konkrétnu stránku z hore uvedeného zoznamu, ktorú autor článku myslel. Personal_Digital_Assistant_e095.html Personal Digital Assistant Rôzne typy vreckových počítačov Acer N10, klasický predstaviteľ radu Pocket PC PalmOne Zire 31, predstaviteľ radu Palm Personal Digital Assistant (skr. PDA), na Slovensku často nazývaný vreckový počítač, je to prístroj, ktorý zväčša nemá klávesnicu a ovláda sa pomocou dotykového displeja a pera nazývaného (stylus). Operačné systémy v PDA podporujú formáty ako bežné PC napr. MS Word a MS Excel documenty. Pre PDA sa používa viacero operačných systémov. Medzi najpoužívanejšie patrí PalmOS (takéto PDA sa nazývajú Palmy) a Windows Mobile (PDA sa označujú ako Pocket PC). Vzhľadom na odlišné operačné systémy nie sú aplikácie pre tieto platformy vzájomne kompatibilné. Ako pamäťové média sa používa Pamäťová karta. PDA sa tiež používajú ako GPS (satelitná navigácia). PDA sú často vybavené aj bezdrôtovou komunikáciou napr. Bluetooth, IrDA a WiFi, na prenos dát a na pripojenie do Internetu. Ďalšou často integrovanou súčasťou je aj GSM telefón. Pozri aj * Notebook * SVD Iné projekty * Commons * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Perkáta.html Perkáta Perkáta - väčšia, spádová obec v strednom Maďarsku v Stoličnobelehradskej župe (maďarsky Fejér), ktorá leží na západ od Budapešti. V roku 2006 tu žilo 4 159 obyvateľov. Obec leží neďaleko mesta Székesfehérváru, ktorý je najväčším i hlavným strediskom župy. Tento článok je zatiaľ tzv. "výhonok". Text môžeš doplniť alebo zmeniť, keď hore klikneš na záložku "upraviť". Perwang_am_Grabensee_06cf.html Perwang am Grabensee Spolková krajina Horné Rakúsko Okres Braunau am Inn Rozloha  ? km² Počet obyvateľov 748 PSČ Kód oblasti Perwang am Grabensee je obec v Rakúsku v spolkovej krajine Horné Rakúsko v okrese Braunau am Inn. Žije tu 748 obyvateľov (1.1.2007). Tento geografický článok o mieste v Rakúsku je zatiaľ Vlajka Rakúska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Obce okresu Braunau am Inn Poloha okresu v Hornom Rakúsku Altheim | Aspach | Auerbach | Braunau am Inn | Burgkirchen | Eggelsberg  Feldkirchen | Franking | Geretsberg | Gilgenberg | Haigermoos  Handenberg | Helpfau-Uttendorf | Hochburg-Ach | Höhnhart | Jeging  Kirchberg | Lengau | Lochen | Maria Schmolln | Mattighofen  Mauerkirchen | Mining | Moosbach | Moosdorf | Munderfing | Neukirchen  Ostermiething | Palting | Perwang | Pfaffstätt | Pischelsdorf | Polling  Roßbach | St. Georgen | St. Johann | St. Pantaleon | St. Peter | St. Radegund | St. Veit | Schalchen | Schwand | Tarsdorf | Treubach  Überackern | Weng Percento.html Percento Tento článok spĺňa podľa redaktorov slovenskej wiki kritériá na perfektný článok. % Percento je stotina z celku. Je to spôsob ako vyjadriť časť celku (čiže zlomok) pomocou celého čísla. Zápis napr. „45 %“ (45 percent) je v skutočnosti iba skratka pre zlomok 45/100, tzn. desatinné číslo 0,45. Názov pochádza z per cento, znamenajúceho (pripadajúci) na sto. Príklady použitia * 40% alkohol – V každom litri tejto tekutiny je 0,4 litra alkoholu (a zvyšok, čiže 60%, tvoria iné látky – tzv. objemové percento) * 15% zvýšenie ceny – Po tomto zvýšení stojí daná vec 1,15-násobok pôvodnej ceny; ak bola predtým cena 100 Sk, po zvýšení bude stáť 115 Sk. * 15% zľava – Po zľave stojí vec 0,85-násobok (= 1 − 0,15) pôvodnej ceny; ak pred zľavou stála 100 Sk, po zľave stojí 85 Sk. * 125 % priemeru – Daný parameter má hodnotu rovnú 1,25-násobku priemernej hodnoty; ak je priemer 200, má tento parameter hodnotu 250. * 10 % ľudí… – Na každých 100 ľudí pripadá 10 ľudí, ktorí… * 100% istota – Úplná istota, ak je pokusov sto, tak všetkých sto pokusov dopadne podľa daného očakávania (pozri aj pravdepodobnosť). * 50 % – 50/100 = 1/2 = polovica * 200 % – 200/100 = dvojnásobok Označenie Per cento, cca 1425 Symbol v 17. storočí Znak „%“ je štylizovaný symbol dvoch núl, v pôvodnej podobe (asi roku 1425) bol využitý podobný symbol (iba s vodorovnou čiarkou namiesto šikmej) pre skrátenie zápisu P cento; písmeno P neskôr vypadlo a používal sa samostatný symbol s vodorovnou čiarkou (asi roku 1650). V slovenčine sa použitie znaku percenta riadi rovnakými pravidlami ako napr. symbol stupňa, takže napr. 10% (bez medzery medzi číslom a symbolom) znamená desaťpercentný (tzn. prídavné meno), 10 % (s medzerou) znamená desať percent (podstatné meno). Hmotnostné vs. objemové percento Pri meraní koncentrácie liehu sa používajú dva druhy percentuálneho vyjadrenia: * hmotnostné percento určené pomerom hmotnosti 100-percentného etylalkoholu, ktorý sa nachádza vo výrobku, k celkovej hmotnosti tohto výrobku násobeným číslom 100 * objemové percento určené pomerom objemu 100-percentného etylalkoholu, ktorý sa nachádza vo výrobku pri teplote 20 °C, k celkovému objemu tohto výrobku násobeným číslom 100 Niekedy sa na spresnenie používajú anglické skratky vyjadrujúce, či ide o hmotnostné alebo objemové percento kvapaliny: * v/v (volume/volume - objem podielu/objem celku) objemové percento * w/w (weight/weight - hmotnosť podielu/hmotnosť celku) hmotnostné percento Pri uvádzaní koncentrácie roztokov v chémii sa používa tiež * w/v (weight/volume - hmotnosť podielu/objem celku) Nedorozumenia Mnohým ľuďom robí použitie percent problémy, či už z ich nepochopenia, alebo z dôvodu nedostatkov v základoch aritmetiky. Medzi najčastejšie chyby patria: Zmeny hodnôt v percentách, percentuálne body Ak sa má vyjadriť zmena nejakej hodnoty uvedenej v percentách, je potrebné zreteľne rozlíšiť, či túto zmenu vyjadrujeme v percentách vzťahujúcich sa na pôvodnú základnú hodnotu alebo v percentách vzťahujúcich sa na percentuálnu hodnotu. Napr. ak v situácií, keď úroková sadzba je 20 %, niekto povie, že „úroková sadzba sa zvýši o desať percent“, môže to znamenať dve odlišné veci: 1. Úroková sadzba sa zvýši na 22 % – čiže pôvodných dvadsať plus desať percent z dvadsiatich. 2. Úroková sadzba sa zvýši na 30 % – čiže pôvodných dvadsať plus hodnota desať, o ktorú sa má zvýšiť hodnota 20. Tieto významy sú evidentne celkom iné a je potrebné ich dôsledne rozlišovať. Matematicky a jazykovo správny je však len prvý význam; ak sa má vyjadriť druhý význam, používa sa správne termín zvýšenie o ... percentuálnych bodov, čiže „úroky sa zvýšia o desať percentuálnych bodov“ (nie percent). Bohužiaľ sa však tento termín takmer nikdy nepoužíva v situáciách, v ktorých by sa mal (a chybne sa pri takýchto vetách predpokladá druhý význam), čo vedie k niektorým mätúcim (či skôr chybným) vyjadreniam. Medzi ekonomickými teoretikmi sa niekedy hovorí, že rozlišovanie percent a percentuálnych bodov je prvým faktom, ktorý každý ekonóm musí ovládať. Základná hodnota Pri počítaní s percentami je potrebné vždy mať na pamäti, o percentá z akého základu ide (podobne ako pri práci so zlomkami je potrebné vedieť ako čitateľa tak aj menovateľa týchto zlomkov). Na prvý pohľad by sa napr. mohlo zdať, že ak sa cena najprv zvýši o 10 % , a potom o 10 % klesne, bude výsledkom opäť pôvodná cena. Tak tomu však nie je. Druhých desať percent sa totiž počíta z navýšenej hodnoty, takže výsledkom bude cena o niečo nižšia ako pôvodná (konkrétne v tomto prípade 99 % pôvodnej ceny). Presnejšie povedané, ak sa najprv pôvodná cena c zvýši o x percent a potom sa o x percent zníži, bude výsledná cena rovná c × (1 + x / 100) × (1 − x / 100) = c × (1 − x² / 10000) ≠ c Podobne, ak sa cena zníži o 80 %, nič nebráni tomu, aby sa znížila o ďalších 80 % (a napriek tomu nebude záporná). A naopak, akékoľvek zvýšenie nezabráni tomu, aby po 100% znížení nespadla na nulu. Pozri aj * Promile * ppm Iné projekty * Wikicitáty * Spolupracuj na Wikiquote Wikicitáty ponúka citáty od alebo o Percento Externé odkazy * Vývoj symbolu percenta (anglicky) Permutácia_(kombinatorika).html Permutácia (kombinatorika) Permutácia alebo poradie základného súboru n prvkov je skupina všetkých n prvkov, pri ktorej záleží na poradí prvkov v nej (pričom toto poradie môže byť ľubovoľné). Ako permutácia alebo premiestnenie sa označuje aj proces vytvorenia takejto skupiny. Rozlišujeme premutácie s opakovaním a bez opakovania. Permutácie bez opakovania Ak sa prvky vo výbere nemôžu opakovať, tak počet permutácií je P(n) = n!, kde n! označuje faktoriál. Ak sa nehovorí inak, sú permutácie myslené bez opakovania. Príklad Máme skupinu troch rôznych prvkov a,b,c. Permutácie týchto prvkov predstavujú skupiny abc, acb, bac, bca, cab, cba. Ich počet je teda P(3) = 3! = 6 Permutácie s opakovaním Ak se prvky vo výbere môžu opakovať, tak počet permutácií s opakovaním je určený ako P_{n_1,n_2,...,n_k}(n) = \frac{n!}{{n_1!}\cdot{n_2!}\cdot...\cdot{n_k!}}, pričom medzi vybranými prvkami je k skupín, ktoré majú postupne n,n,...,n[k] rovnakých prvkov. Musí pritom platiť - n = \sum_{i=1}^{k} n_i Máme skupinu troch prvkov a,a,b. Skupina je teda zložená z dvoch skupín (teda k = 2), pričom prvá skupina má dva prvky a, tzn. n = 2, a druhá skupina obsahuje jeden prvok b, tzn. n = 1. Permutáciami s opakovaním získame skupiny aab, aba, baa. Počet týchto skupín je tedy rovný P_{2,1}(3) = \frac{3!}{{2!}\cdot{1!}} = 3 Pozri aj * Variácia (kombinatorika) * Kombinácia Permitivita.html Permitivita Permitivita alebo permitivita prostredia alebo absolútna permitivita, staršie dielektrická konštanta, je fyzikálna veličina, ktorá opisuje: * izolačné vlastnosti dielektrika v prípade statického poľa * vzťah medzi vektormi elektrického poľa a elektrickej indukcie v prípade striedavého poľa alebo elektromagnetického vlnenia Najčastejšie sa udáva ako súčin permitivity vákua a relatívnej permitivity. Permitivita prostredia nahrádza permitivitu vákua vo všetkých elektrostatických rovniciach, ak je priestor namiesto vákua vyplnený dielektrikom. Značka: ε Výpočet: ε = ε . ε[r] Niekedy sa ako permitivita označuje relatívna permitivita. Perlit.html Perlit Perlit môže byť: * stavebný, izolačný jemne granulovaný materiál pozri perlit (stavebníctvo) * v metalurgii a strojárstve, mechanická zmes feritu a cementitu perlit (metalurgia) Symbol rozcestia Toto je rozlišovacia stránka — navigačná pomôcka obsahujúca zoznam iných článkov, ktoré by mohli mať rovnaký názov. Ak vás na túto stránku odkázal článok, prosíme Vás, aby ste sa k článku vrátili a opravili v ňom odkaz tak, aby odkazoval priamo na konkrétnu stránku z hore uvedeného zoznamu, ktorú autor článku myslel. Permský_kraj.html Permský kraj Poloha kraja Permský kraj (po rusky: Пе́рмский край) je kraj Ruska, ktorý vznikol 1. decembra 2005 na základe referenda z roku 2004, zlúčením Permskej oblasti a Permska (Komijsko-permského autonómneho okruhu). Hlavné mesto je Perm. Iné projekty * Commons * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Tento geografický článok je zatiaľ príliš krátky (tzv. Mapa sveta "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. v • d • e Subjekty Ruskej federácie Adygejsko · Altajsko · Baškirsko · Buriatsko · Čečensko · Čuvašsko · Dagestan · Chakasko · Ingušsko · Jakutsko · Republiky Kabardsko-Balkarsko · Kalmycko · Karačajsko-Čerkesko · Karelsko · Komi · Marijsko · Mordviansko · Severné Osetsko · Tatársko · Tuviansko · Udmurtsko Altajský · Chabarovský · Kamčatský · Kraje Krasnodarský · Krasnojarský · Permský · Prímorský · Stavropoľský · Zabajkalský Amurská · Archangeľská · Astrachánska · Belgorodská · Brianska · Čeľabinská · Irkutská · Ivanovská · Jaroslavlianska · Kaliningradská · Kalužská · Kemerovská · Kirovská · Kostromská · Kurganská · Kurská Ruská zástava · Leningradská · Lipecká · Magadanská · Moskovská · Murmanská · Nižnonovgorodská · Oblasti Novgorodská · Novosibirská · Omská · Orenburská · Oriolská · Penzianska · Pskovská · Riazanská · Rostovská · Sachalinská · Samarská · Saratovská · Smolenská · Sverdlovská · Tambovská · Tomská · Tulská · Tverská · Ťumenská · Ulianovská · Vladimírska · Volgogradská · Vologdská · Voronežská Federálne mestá Moskva · Petrohrad Autonómne oblasti Židovská Autonómne okruhy Čukotka · Chantyjsko-Mansijsko · Jamalsko · Nenecko Pertlstein.html Pertlstein Spolková krajina Štajersko Okres Feldbach Rozloha  ? km² Počet obyvateľov 833 PSČ Kód oblasti Pertlstein je obec v Rakúsku v spolkovej krajine Štajersko v okrese Feldbach. Žije tu 833 obyvateľov (1.1.2007). Tento geografický článok o mieste v Rakúsku je zatiaľ Vlajka Rakúska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Obce okresu Feldbach Poloha okresu v Štajersku Auersbach | Aug-Radisch | Bad Gleichenberg | Bairisch Kölldorf  Baumgarten bei Gnas | Breitenfeld an der Rittschein | Edelsbach bei Feldbach | Edelstauden | Eichkögl | Fehring | Feldbach | Fladnitz im Raabtal | Frannach | Frutten-Gießelsdorf | Glojach | Gnas  Gniebing-Weißenbach | Gossendorf | Grabersdorf | Hatzendorf  Hohenbrugg-Weinberg | Jagerberg | Johnsdorf-Brunn | Kapfenstein  Kirchbach in Steiermark | Kirchberg an der Raab | Kohlberg | Kornberg bei Riegersburg | Krusdorf | Leitersdorf im Raabtal | Lödersdorf | Maierdorf  Merkendorf | Mitterlabill | Mühldorf bei Feldbach | Oberdorf am Hochegg  Oberstorcha | Paldau | Perlsdorf | Pertlstein | Petersdorf II | Pirching am Traubenberg | Poppendorf | Raabau | Raning | Riegersburg | Sankt Anna am Aigen | Sankt Stefan im Rosental | Schwarzau im Schwarzautal | Stainz bei Straden | Studenzen | Trautmannsdorf in Oststeiermark  Unterauersbach | Unterlamm | Zerlach Peruc.html Peruc Peruc Základné informácie Postavenie: |mestečko NUTS 5 (obec): |CZ0424 566551 Kraj (NUTS 3): |Ústecký (CZ042) Okres (NUTS 4): |Louny (CZ0424) Obec s rozšírenou pôsobnosťou:| Poverená obec: | Historická krajina: |Čechy Katastrálna výmera: | ? km² Počet obyvateľov: |2115 Zemepisná šírka: | Zemepisná dĺžka: | Nadmorská výška: | ? m PSČ: | Základné sídelné | jednotky: | Miestnych častí: | Katastrálne územie: | Adresa | obecného úradu: | Starosta / starostka: | Peruc je mestečko v Česku v okrese Louny v Ústeckom kraji. 1. januára 2006 tu žilo 2115 obyvateľov, z toho 1071 mužov a 1044 žien, pričom priemerný vek v obci je 41,8 rokov (muži 40,2 rokov, ženy 43,4 rokov). Tento geografický článok o mieste v Česku je zatiaľ príliš Vlajka Česka krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Pozri aj * Zoznam obcí v Česku Mestá a obce okresu Louny Bitozeves • Blatno • Blažim • Blšany u Loun • Blšany • Brodec • Břvany • Cítoliby • Čeradice • Černčice • Deštnice • Dobroměřice • Domoušice • Holedeč • Hříškov • Hřivice • Chlumčany • Chožov • Chraberce • Jimlín • Koštice • Kozly • Krásný Dvůr • Kryry • Lenešice • Libčeves • Liběšice • Libočany • Libořice • Lipno • Lišany • Líšťany • Louny • Lubenec • Měcholupy • Nepomyšl • Nová Ves • Nové Sedlo • Obora • Očihov • Opočno • Panenský Týnec • Peruc • Petrohrad • Pnětluky • Počedělice • Podbořanský Rohozec • Podbořany • Postoloprty • Raná • Ročov • Slavětín • Smolnice • Staňkovice • Toužetín • Tuchořice • Úherce • Velemyšleves • Veltěže • Vinařice • Vrbno nad Lesy • Vroutek • Vršovice • Výškov • Zálužice • Zbrašín • Žatec • Želkovice • Žerotín • Žiželice Peresznye.html Peresznye Župa Vašská župa Obvod Kőszeg Rozloha 10 km² Počet obyvateľov 676 PSČ Kód oblasti Peresznye je obec v Maďarsku vo Vašskej župe v obvode Kőszeg. Má rozlohu 1073 ha a žije tu 676 obyvateľov (2007). Tento geografický článok o mieste v Maďarsku je zatiaľ Vlajka Maďarska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Periodický_zákon.html Periodický zákon Dmitrij Ivanovič Mendelejev Periodický zákon, opakovanie vlastností prvkov po istých periódach vyvodil 6. marca 1869 Dimitrij Ivanovič Mendelejev. Zákon v dnešnej úprave znie: Vlastnosti chemických prvkov a ich zlúčenín sú v periodickej závislosti od protónového čísla ich atómov. Rozumieme pod tým to, že fyzikálne a chemické vlastnosti prvkov závisia od štruktúry ich atómov a zákonite sa menia so zmenou ich protónového čísla. Niektoré typické vlastnosti prvkov sa po určitom počte prvkov v rade za sebou (po istých periódach) opakujú. Chemická periodicita a periodická tabuľka Periodický zákon má svoju fyzikálnu podstatu v periodicky pravidelných zmenách elektrónovej konfigurácie so stúpajúcim protónovým číslom. Týka sa to predovšetkým elektrónov vo valenčnej vrstve. Chemická periodicita je hlavným pojmom pri štúdiu anorganickej chémie a periodickej tabuľke sa nevyrovná žiadne iné zovšeobecnenie. Keď sledujeme postupnú výstavbu elektónových obalov atómov jednotlivých prvkov, zoradených v smere ich rastúcich atómových čísel (prirodzený rad kovov), zistíme, že jestvujú skupiny prvkov, pri ktorých vonkajšie elektónové vrstvy atómov majú analogickú štruktúru. Súčasne pozorujeme, že prvky týchto skupín sa vyznačujú nápadne podobnými chemickými vlastnosťami. Najvýhodnejšia pre náš účel je tzv. dlhá forma s oddelenými skupinami lantanoidov a aktinoidov. Elektrónová štruktúra atómov V roku 1896, to je asi 25 rokov po pôvodnej práci D.I. Mendelejeva o chemickej periodicite, objavil J. J. Thompson všadeprítomný elektrón. Zistilo sa, že existuje súvis práve medzi e- a mocenstvom, či chemickou väzbou. Dnešné pohľady na elektrónovú štruktúru atómov sú založené na veľkom množstve experimentálnych výsledkov a na teoretických modeloch. Stručne sa dá povedať, že sa atóm skladá z centrálneho, ťažkého, kladne nabitého jadra, obklopeného riedkym obalom záporných elektrónov. Jadro je zložené z neutrónov (10n) a protónov (11p) približne rovnakej hmotnosti, tesne spojených silovým poľom mezónov. Konfigurácia elektrónov v atóme je popísaná štyrmi kvantovými číslami. Hlavné kvantové číslo n určuje celkovú energetickú hladinu. Orbitálne (vedľajšie) kvantové číslo l definuje tvar elektrónového oblaku a orbitálny uhlový moment. Tretie kvantové číslo sa nazýva magnetické kvantové číslo m a určuje smer uhlového momentu vo vnútri atómu pri pôsobení vonkajšieho magnetického poľa. Štvrté kvantové číslo ms sa nazýva spinovým magnetickým kvantovým číslom. Pretože chemické vlastnosti prvkov odvodzujeme z ich elektrónovej konfigurácie, a to hlavne z konfigurácie najslabšie viazaných elektrónov, môžeme chemickú periodicitu a tvar periodickej tabuľky ľahko interpretovať pomocou elektrónovej štruktúry. Periodické vlastnosti Pri výklade periodického zákona používame tieto pojmy: * a) primárna periodicita * b) sekundárna periodicita * c) diagonálna podobnosť * d) lantanoidová alebo aktinoidová kontrakcia * e) inertný elektrónový pár * f) relativistické efekty Primárna periodicita popisuje fyzikálne a chemické vlastnosti vzhľadom na elektrónovú konfiguráciu. Sekundárna periodicita je analógiou niektorých vlastností neprechodných prvkov. Diagonálna podobnosť je analógiou vlastností pri prvkoch susedných skupín umiestnených diagonálne. Lantanoidová kontrakcia vyjadruje postupné zmenšovanie atómových ionových polomerov lantanoidov s rastúcim protónovým číslom. Príčinou je vstup elektrónov do orbitálov (n-2)f. Inertný pár vyjadruje osobitnú stabilitu elektrónovej konfigurácie 6s2 a jeho neochota zapájať sa do chemickej väzby. Relativistické efekty vyjadrujú dodatočnú stabilizáciu orbitálov ns a np ktorá prvý raz kulminuje pri Pt, Au, Hg a potom pre curoidy. Periodicita vlastností prvkov sa týka najmä ionizačnej energie, elektrónovej afinity, elektronegativity, atómového polomeru, kovalentného polomeru, iónového polomeru, hydratačnej entalpie, molového objemu, hustoty, stlačiteľnosti, molovej tepelnej kapacity, teploty topenia a varu, atomizačnej entalpie a štandardného elektródového potenciálu. Elektrónová afinita závisí od elektrónovej konfigurácie atómu a podľa jej zmeny pri zvyšovaní protónového čísla prejavuje zreteľnú periodicitu. V rámci periód vykazujú elektrónové afinity so vzrastajúcim nábojom jadra stúpajúcu tendenciu. Najnižšie teploty topenia a varu vykazujú prvky na začiatkoch a koncoch periód. Hodnoty atomizačných entalpií (DaH0) sú meradlom príťažlivých síl zúčastnených na udržaní prvku v takom stave, v akom sa nachádza za štandardných podmienok. Keďže vzácne plyny sú v štandardnom stave 1-atómové, energia potrebná na atomizáciu je nulová. Modernejšia podoba Meyerovej krivky atómových objemov je uvedená na obrázku. Na vrcholoch krivky sa nachádzajú alkalické kovy a prvky blízko stredu každej periódy sa objavujú v sedle krivky. Priebeh môžeme interpretovať elektrónovou teóriou. Alkalické kovy majú na každý atóm len jeden elektrón, ktorý sa zúčastňuje väzby s najbližšími ôsmimi atómami, zatiaľ čo prvky z okolia stredu každej periódy majú pre väzbu k dispozícii maximálny počet elektrónov. Prvky iných skupín sa objavujú v každej perióde na odpovedajúcich miestach krivky. Bližším rozborom zistíme, že pre podrobnejší výklad krivky je nutné uvažovať všetky vplyvy, vrátane údajov o pevných látkach viazaných rôznymi typmi väzieb. Anomálnu polohu môžeme sledovať u He, Eu a Yb. Omnoho dôležitejší význam má diagram prvých ionizačných energií prvkov, tj. energie IM potrebnej k odtrhnutiu najslabšie viazaného elektrónu od neutrálneho atómu v plynnej fáze. Veľký rozdiel medzi ionizačnými energiami He a Li je daný vzrastom hlavného kvantového čísla n z 1 na 2. Je nutné tiež poznamenať, že chemická inertnosť ľahších vzácnych plynov koreluje s ich vysokými hodnotami ionizačných energií, zatiaľ čo extrémnu reaktivitu alkalických kovov ľahko vysvetlíme ich nízkymi hodnotami ionizačných energií. Periodické závislosti môžeme pozorovať aj u iných vlastností prvkov ako sú Tt, Tv a elektronegativita. Elektronegativita veľmi dobre dokladá periodické správanie sa prvkov, aj keď to je skôr pojem kvalitatívny, pretože je to sila, ktorou atóm v molekule priťahuje elektróny. Z grafu je vidieť, že vo vnútry danej periódy vzrastá elektronegativita so vzrastajúcim atómovým číslom (od Li k F alebo od K k Br) a klesá s rastúcim atómovým číslom vo vnútri danej skupiny (od F k At alebo od O k Po). Najcharakteristickejšou chemickou vlastnosťou prvkov je jeho oxidačný stav.Jednoduché definície vyjadrujú oxidačný stav buď počtom atómov vodíka , ktoré tvoria s prvkom binárny hydrid, alebo ako dvojnásobok počtu kyslíkových atómov tvoriacich s prvkom oxidy. Hydridy prvkov hlavných skupín majú vzorec MHn, kde n je vo vzťahu k skupinovému číslu N dané rovnicami n = N (pre N Ł IV) a n = VIII – N pre N > IV. Naopak pri oxidoch vzrastá oxidačné číslo v najvyššom normálnom oxide prvku priamo úmerne k číslu skupiny. Tieto periodické pravidelnosti sa dajú vysvetliť na základe elektrónovej konfigurácie prvkov a jednoduchou teóriou chemickej väzby. Pri zložitejších chemických vzorcoch s viac ako dvoma prvkami je výhodné definovať oxidačné číslo prvku ako formálny náboj, ktorý ostane na prvku po odtrhnutí všetkých atómov vo forme iónov. Na periodicitu oxidačných čísel alebo väzbovosti prvkov upozornil už Mendelejev v jednej zo svojich prvých tabuliek. Referencie časti chemická periodicita a periodická tabuľka *  N. N. Greenwood , A. Earnshaw , Chémie prvků , Department of inorganic and structural chemistry , University of Leeds (1984) *  J. Gažo a kolektív , Všeobecná a anorganická chémia , ALFA , Bratislava (1974) *  R. Boča , J. Kohout , J. Šima , Všeobecná chémia , STU , Bratislava (1993) Pozri aj * Periodická tabuľka Percept.html Percept Podľa názoru niektorých redaktorov by tento článok alebo jeho časť mali byť presunuté do projektu Wiktionary Ak s tým nesúhlasíte, vyjadrite sa, prosím, v diskusii k článku. percept (lat.) je vnem. Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Tento článok z Filitu potrebuje upraviť, pridať interwiki a kategórie. Po jeho úprave prosím odstráňte šablónu {{filit na úpravu}}. Pertinax_(rímsky_cisár).html Pertinax (rímsky cisár) Publius Helvius Pertinax busta cisára Pernitaxa Narodenie 1. august 126 Alba, Taliansko Úmrtie 28. marec 193 Rím Pozri aj Biografický portál Pertinax, celým menom Publius Helvius Pertinax (* 1. august 126 – † 28. marec 193) bol rímsky cisár, ktorý vládol od 1.januára do 28.marca v roku 193. Pertinax sa narodil v Ligúrii. Otec Helvius Successus, pôvodne prepustený otrok pracoval v obchode s drevom. Pertinax za mlada spočiatku vyučoval vo svojom rodisku gramatiku, potom nastúpil k vojsku a ako muž vynikajúcich schopností dosiahol hodnosť veliteľa, ktorý velil jednotkám v Sýrii, Británii a Moesii. Potom sa na kratší čas vrátil k občianskemu životu a vykonával funkciu prokurátora v Itálii a neskôr v Dácii. Znova ho povolali do armády, kde ako veliteľ légie v Pannónii bojoval proti germánom. Zúčastnil sa na ťažení Marca Aurélia pri obrane severných hraníc ríše a cisár ho ako jedného z najschopnejších veliteľov povýšil do senátorského stavu s hodnosťou prétora. V roku 171 bojoval v Raetii v roku 175 v Sýrii pri potlačení povstania Avidia Cassia. Za vlády Commoda upadol do nemilosti pre podozrenie na účasti sprisahania, ale v roku 185 ho povolali z výslužby aby prevzal velenie nad armádou v Británii. V roku 188 bol v provincii Africa prokonzulom a v čase zavraždenia Commoda pretoriánmi zastával úrad mestského prefekta v Ríme. Hneď po smrti Commoda na prelome rokov 1. januára v roku 193 pretoriáni vyhlásili Pertinaxa za cisára. Hospodársky stav ríše po vláde jeho predchodcu bol veľmi zlý, preto sa pokúsil o reformy, ktoré by mohli zlepšiť stav štátnych financií. Svojou až úzkostlivou šetrnosťou však veľmi skoro prišiel o popularitu. Po nezhode s pretoriánmi, ktorým vyplatil len polovicu zo sľúbených odmien bol 28. marca v roku 193 zavraždený na podnet svojho nástupcu Didia Juliana. Iné projekty * Commons * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Predchodca Rímsky cisár Nástupca Commodus 193 – 193 Didius Julianus Permanentná_pamäť_(ROM)_9ccb.html Permanentná pamäť (ROM) Permanentná pamäť alebo ROM (Read-Only Memory) je RAM len na čítanie. Všetky ROM sú energeticky nezávislé, teda NVRAM, čiže zachovávajú údaje aj pri odpojení napájania. ROM sa používa na trvalé uchovanie údajov. Údaje sa jednorázovo uložia a nedajú sa meniť (napr. pre uloženie BIOS-u v osobných počítačoch). Delenie * interná (polovodičová): * klasická ROM * PROM (Programmable Read-Only Memory) * EPROM (Erasable Programmable Read-Only Memory) * EAROM * EEPROM (Electrically Erasable Programmable Read-Only Memory) * Flash pamäť * externá: * CD-ROM * CD-R * CD-RW * DVD-ROM * ... Perigalaktikum.html Perigalaktikum Perigalaktikum je bod na dráhe hviezdy pri jej obehu okolo centra galaxie, v ktorej je vzdialenosť hviezdy od tohto centra najmenšia (opak je apogalaktikum). Encyklopédia astronómie Tento článok alebo jeho časť obsahuje heslo z Encyklopédie astronómie s láskavým dovolením autorov a podporou SZAA. Permakultúra.html Permakultúra Permakultúra je praktickou metódou komplexného dizajnu udržateľných ľudských sídiel nasledovaním vzorov prírody. Čo je permakultúra? Pôvodný význam pojmu permakultúra (permaculture) bol permanentné poľnohospodárstvo (permanent agriculture), t.j. poľnohospodárstvo schopné fungovať udržateľne na danom mieste donekonečna. Postupne zahrnula všetky sociálne aspekty udržateľného rozvoja a jej význam bol rozšírený k permanentnej kultúre (permanent culture). Permakultúra vytvára a udržuje poľnohospodársky produktívne ekosystémy, ktoré majú rozmanitosť, stabilitu a odolnosť prírodných ekosystémov. Cieľom je dosiahnuť harmonické spojenie krajiny a ľudí poskytujúce im potraviny, energiu, bývanie a ďalšie materiálne a nemateriálne potreby udržateľnou cestou. Permakultúrny dizajn je systém usporiadania koncepčných, materiálových a strategických komponentov do vzoru, ktorý funguje v prospech života vo všetkých jeho formách. Permakultúra má tri hlavné piliere: 1. Zdieľaná etika vo forme „starostlivosti o zem“, „starostlivosti o ľudí“ a „spravodlivých podielov“ (čo v skratke znamená uvedomiť si limity populácie a spotreby a na základe toho spravodlivo prerozdeľovať zdroje k ďalšej práci pre starostlivosť o zem a starostlivosť o ľudí). Permakultúra taktiež zdôrazňuje dôležitosť prijatia osobnej zodpovednosti za konanie každého z nás. 2. Ekologické princípy získané pozorovaním prírodných systémov ekológmi ako Birch a Odum. 3. Nástroje a procesy dizajnu, ktoré umožňujú jednotlivcom alebo skupinám zostaviť konceptuálne, materiálne a strategické prvky do „vzoru“ alebo „plánu akcie“, ktorý môže byť uskutočnený a udržiavaný s minimom zdrojov. Filozofia permakultúry je filozofiou * spolupráce s prírodou, radšej než boja proti nej; * dôkladnejšieho a premysleného pozorovania, radšej než prehnaného a bezmyšlienkovitého konania; * nazerania na systémy vo všetkých ich funkciách, radšej než požadovaním len jedného produktu z nich; a * umožnenia systémom prejaviť ich vlastnú evolúciu. História V roku 1974 dvaja Austrálčania – Bill Mollison (výskumník prírodných ekosystémov a austrálskych pralesov na Tasmánskej Univerzite) a jeho študent David Holmgren (architekt) rozvinuli a vylepšili koncept permakultúry, ktorý viedol k vydaniu publikácií Permaculture One a Permaculture Two. Od opustenia práce na Univerzite v roku 1978 Bill Mollison venoval všetku svoju energiu rozvoju a vylepšovaniu systému permakultúry a rozširovaniu tejto idey a princípov do celého sveta. Vyučil tisícky študentov a podieľal sa na mnohých príspevkoch, učebných osnovách, odborných správach a odporúčaniach pre projekty fariem, mestských častí, a lokálnych samosprávnych jednotiek. V roku 1981 bola Billovi Mollisonovi za jeho prácu v environmentálnom dizajne udelená Cena za správne živobytie (en:Right Livelihood Award) niekedy nazývaná Alternatívna Nobelova cena. V roku 1979 bol založený Inštitút Permakultúry (The Permaculture Institute), aby vyučoval praktický dizajn udržateľných pôdnych, vodných, rastlinných, právnych a ekonomických systémov študentov celosvetovo. Kurzy sú otvorené komukoľvek, bez diskriminácie na základe veku, pohlavia, náboženstva či vzdelania. Súčasnosť Permakultúra je dnes dobre stabilizovaná po celom svete a je niekoľko inšpirujúcich príkladov jej použitia. Zimbabwe má 60 škôl navrhnutých použitím permakultúry, s národným tímom pracujúcim v rámci oddelenia rozvoja školských osnov. Najvyšší komisár OSN pre utečencov vypracoval správu o využití permakultúry v situáciách utečencov po úspešnom použití v táboroch v Južnej Afrike a Macedónii. Kmeň v Peru sa dostal spod rastúcej závislosti na štátnej podpore k sebestačnosti a podpore iných kmeňov. Vojenská základňa v USA sa transformuje na eko-biznis park a raj divočiny. Počas mnohých rokov od jej skoncipovania permakultúra ukázala, že je úspešným praktickým prístupom dizajnu udržateľných systémov a môže byť použitá v každej klimatickej a kultúrnej oblasti. Referencie * Mollison, Bill a Reny Mia Slay (1991): Úvod do permakultúry, vyd. Permakultura(CS) v r. 1999 * Whitefield, Patrick (1993): Permakultura v kostce, vyd. nakladatelství Synergie * Fukuoka, Masanobu (1978): Revolúcia jednej slamky (Úvod do farmárčenia prírodnou metódou), vyd. Nadácia Zelená alternatíva v r. 1996, reedícia v roku 2007 Alter Nativa o.z. Brdárka Per-Johan_Axelsson_bb0b.html Per-Johan Axelsson Per-Johan Axelsson Šablóna:Meno švédsky hokejista Narodenie 26. február 1975 Vlajka Švédska Kungälv, Švédsko Aktívna činnosť 1993 - súčasnosť Pozícia útočník Výška a váha 185 cm, 84 kg Prezývka Pebben, P.J. Per-Johan Axelsson (* 26. február 1975, Kungälv) je švédsky reprezentant v ľadovom hokeji. Klubový hokej Per-Johan Axelsson je útočník hrajúci na ľavom krídle. Je 185 cm vysoký a váži 86 kg (údaj z roku 2006). V najvyššej súťaži začal hrať v sezóne 1993/94 za Vastra Frolunda HC Goteborg v švédskej Elitserien. V roku 1995 ho v úvodnom drafte NHL vybralo mužstvo Boston Bruins v siedmom kole ako 177. v celkovom poradí. Na ľad NHL sa v drese Bostonu s číslom 11 dostal po prvýkrát v sezóne 1997/98 a zostal verný tomuto klubu dodnes. Počas lockoutu v NHL v sezóne 2004/05 hral opäť za HC Goteborg. Na sezónu 2005/06 má s Bostonom uzavretú zmluvu na 1,064 milióna dolárov. Reprezentácia Per-Johan Axelsson reprezentoval Švédsko na piatich majstrovstvách sveta nepretržite v rokoch 2000-2004. Získal dvakrát bronzovú (2001 a 2002) a dvakrát striebornú medailu (2003, 2004). Zúčastnil sa aj na zimných olympijských hrách 2002 v Salt Lake City a získal zlatú olympijskú medailu na Zimných olympijských hrách 2006 v Turíne. Nosí reprezentačný dres číslo 22. Zimné olympijské hry 2006 Švédsko získalo na Zimných olympijských hrách 2006 v Turíne zlaté olympijské medaily. Po rozpačitom úvode, keď v základnej skupine skončilo až na treťom mieste po prehrách s Ruskom 0:5 a Slovenskom 0:3, už nezaváhalo. V štvrťfinále zdolalo Švajčiarsko 6:2, v semifinále Česko 7:3 a vo finále severského rivala Fínsko tesne 3:2. Štatistika na ZOH Rok | Počet | Góly | Asistencie | Body | Trestné | +/- | Strely | Umiestnenie | zápasov | | | | minúty | | | 2006 | 8 | 3 | 3 | 6 | 0 | 0 | 11 | 1. Externé odkazy * Per-Johan Axelsson klubová štatistika na hockeyDB.com * Per-Johan Axelsson na nhl.com * Per-Johan Axelsson na stránke Boston Bruins Švédske národné hokejové mužstvo na Zimných olympijských hrách v hokeji 2006 Brankári 1 Stefan Liv, HV 71 - 35 Henrik Lundqvist, New York Rangers - 32 Mikael Tellqvist, Toronto Maple Leafs Obrancovia 8 Christian Bäckman, St. Louis Blues - 15 Niclas Hävelid, Atlanta Thrashers - 29 Kenny Jönsson, Rögle BK - 7 Niklas Kronwall, Detroit Red Wings - 5 Nicklas Lidström, Detroit Red Wings - 2 Mattias Öhlund, Vancouver Canucks - 23 Ronnie Sundin, Vastra Frolunda HC Goteborg - 34 Daniel Tjärnqvist, Minnesota Wild Útočníci 11 Daniel Alfredsson, Ottawa Senators - 22 Per-Johan Axelsson, Boston Bruins - 21 Peter Forsberg, Philadelphia Flyers - 51 Mika Hannula, HV 71 - 96 Tomas Holmström, Detroit Red Wings - 72 Jörgen Jönsson, Färjestads BK - 33 Fredrik Modin, Tampa Bay Lightning - 26 Samuel Pahlsson, Anaheim Mighty Ducks - 37 Mikael Samuelsson, Detroit Red Wings - 12 Daniel Sedin, Vancouver Canucks - 20 Henrik Sedin, Vancouver Canucks - 13 Mats Sundin, Toronto Maple Leafs - 40 Henrik Zetterberg, Detroit Red Wings Tréneri Bengt-Ake Gustafsson Perfekcionizmus.html Perfekcionizmus Perfekcionizmus (lat.) je etické učenie, podľa ktorého je cieľom morálky ustavičné zdokonaľovanie človeka. Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Pernink.html Pernink Pernink Pernink – znak Pernink – vlajka znak vlajka Základné informácie Postavenie: |obec NUTS 5 (obec): |CZ0412 555452 Kraj (NUTS 3): |Karlovarský (CZ041) Okres (NUTS 4): |Karlovy Vary (CZ0412) Obec s rozšírenou pôsobnosťou:| Poverená obec: | Historická krajina: |Čechy Katastrálna výmera: | ? km² Počet obyvateľov: |1030 Zemepisná šírka: | Zemepisná dĺžka: | Nadmorská výška: | ? m PSČ: | Základné sídelné | jednotky: | Miestnych častí: | Katastrálne územie: | Adresa | obecného úradu: | Starosta / starostka: | Pernink je obec v Česku v okrese Karlovy Vary v Karlovarskom kraji. 1. januára 2006 tu žilo 1030 obyvateľov, z toho 468 mužov a 562 žien, pričom priemerný vek v obci je 33,4 rokov (muži 30,9 rokov, ženy 35,5 rokov). Tento geografický článok o mieste v Česku je zatiaľ príliš Vlajka Česka krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Pozri aj * Zoznam obcí v Česku Mestá a obce okresu Karlove Vary Abertamy • Andělská Hora • Bečov nad Teplou • Bochov • Boží Dar • Božičany • Březová • Černava • Čichalov • Dalovice • Děpoltovice • Hájek • Horní Blatná • Hory • Hroznětín • Chodov • Chyše • Jáchymov • Jenišov • Karlove Vary • Kolová • Krásné Údolí • Krásný Les • Kyselka • Merklín • Mírová • Nejdek • Nová Role • Nové Hamry • Ostrov • Otovice • Otročín • Pernink • Pila • Potůčky • Pšov • Sadov • Smolné Pece • Stanovice • Stráž nad Ohří • Stružná • Šemnice • Štědrá • Teplička • Toužim • Útvina • Valeč • Velichov • Verušičky • Vojkovice • Vrbice • Vysoká Pec • Žlutice • Vojenský újezd Hradiště Perfektivny.html Perfektivny perfektívny (lat.) je dokonavý. Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Tento článok z Filitu potrebuje upraviť, pridať interwiki a kategórie. Po jeho úprave prosím odstráňte šablónu {{filit na úpravu}}. Pernitz.html Pernitz Spolková krajina Dolné Rakúsko Okres Viedenské Nové Mesto-vidiek Rozloha  ? km² Počet obyvateľov 2558 PSČ Kód oblasti Pernitz je obec v Rakúsku v spolkovej krajine Dolné Rakúsko v okrese Viedenské Nové Mesto-vidiek. Žije tu 2558 obyvateľov (1.1.2007). Tento geografický článok o mieste v Rakúsku je zatiaľ Vlajka Rakúska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Obce okresu Viedenské Nové Mesto-vidiek Bad Fischau-Brunn | Bad Schönau | Bromberg | Ebenfurth | Eggendorf  Erlach an der Pitten | Felixdorf | Gutenstein | Hochneukirchen-Gschaidt  Hochwolkersdorf | Hohe Wand | Hollenthon | Katzelsdorf | Kirchschlag in der Buckligen Welt | Krumbach | Lanzenkirchen | Lichtenegg  Lichtenwörth | Markt Piesting | Matzendorf-Hölles | Miesenbach  Muggendorf | Pernitz | Rohr im Gebirge | Schwarzenbach | Sollenau  Theresienfeld | Waidmannsfeld | Waldegg | Walpersbach | Weikersdorf am Steinfelde | Wiesmath | Winzendorf-Muthmannsdorf  Wöllersdorf-Steinabrückl | Zillingdorf Personal_defense_weapon.html Personal defense weapon PMM, PDW poľskej výroby PDW (angl. skratka Personal defense weapon, v preklade osobná obranná zbraň) je typ kompaktnej automatickej zbrane menšej ako útočná puška, ktorá však má väčší dostrel, kadenciu a priebojnosť ako pištole či klasické samopaly. Väčšinou je tento typ chybne označovaný ako samopal. Na rozdiel od samopalu, ktorý používa pištoľové strelivo, PDW používa špecifický typ munície, ktorá má dostatočnú silu, aby prešla cez kevlar. Prvý koncept PDW bol predstavený v 80. rokoch. Zoznam PDW Je mnoho moderných zbraní, ktoré majú niektoré typické znaky PDW, ale nie sú to pravé PDW. Pravé PDW sú: * FN P90 * Heckler & Koch MP7 * PDW 17 Libra * Saab Bofors Dynamics CBJ-MS * Knight's Armament Company PDW * Type 05 PDW * PMM Zbrane príbuzné PDW * Heckler & Koch MP5K-PDW MP5K * Parker Hale PDW * PP-2000 * Jian She * TDI Kriss Super * Brugger & Thomet MP-9 Peru_(Illinois)_b816.html Peru (Illinois) Peru je mestečko v okrese La Salle County v americkom štáte Illinois. V roku 2000 malo 9 835 obyvateľov. Tento geografický článok o mieste v USA je zatiaľ príliš Vlajka USA krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Perióda_(periodická_tabuľka).html Perióda (periodická tabuľka) Perióda je horizontálny riadok periodickej tabuľky. Chemické prvky sú zoradené do stĺpcov, ktorých prvky majú podobné vlastnosti. Moderná kvantová mechanika vysvetľuje tieto periodické trendy vo vlastnostiach prostredníctvom elektrónového obalu. Pri vzrastaní protónového čísla sú elektrónové obaly vypĺňané v tomto poradí. Vyplnenie každej vrstvy korenšponduje s riadkom v periodickej tabuľke. 1s 2s 2p 3s 3p 4s 3d 4p 5s 4d 5p 6s 4f 5d 6p 7s 5f 6d 7p 8s 5g 6f 7d 8p Pretože valenčné elektróny určujú chemické vlastnosti, tieto sú podobné v rámci skupín periodickej tabuľky. Prvky nachádzajúce sa vedľa seba v skupine majú podobné fyzikálne vlastnosti, ale rozličné hmotnosti. Prvky nachádzajúce sa vedľa seba v perióde majú podobné hmotnosti, ale rozdielne vlastnosti. Pertoltice_(okres_Liberec)_a7c3.html Pertoltice (okres Liberec) Pertoltice (okres Liberec) Základné informácie Postavenie: |obec NUTS 5 (obec): |CZ0513 564311 Kraj (NUTS 3): |Liberecký (CZ051) Okres (NUTS 4): |Liberec (CZ0513) Obec s rozšírenou pôsobnosťou:| Poverená obec: | Historická krajina: |Čechy Katastrálna výmera: | ? km² Počet obyvateľov: |259 Zemepisná šírka: | Zemepisná dĺžka: | Nadmorská výška: | ? m PSČ: | Základné sídelné | jednotky: | Miestnych častí: | Katastrálne územie: | Adresa | obecného úradu: | Starosta / starostka: | Pertoltice (okres Liberec) je obec v Česku v okrese Liberec v Libereckom kraji. 1. januára 2006 tu žilo 259 obyvateľov, z toho 130 mužov a 129 žien, pričom priemerný vek v obci je 39,1 rokov (muži 39,4 rokov, ženy 38,7 rokov). Tento geografický článok o mieste v Česku je zatiaľ príliš Vlajka Česka krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Pozri aj * Zoznam obcí v Česku Mestá a obce okresu Liberec Bílá • Bílý Kostel nad Nisou • Bílý Potok • Bulovka • Cetenov • Černousy • Český Dub • Čtveřín • Dětřichov • Dlouhý Most • Dolní Řasnice • Frýdlant • Habartice • Hejnice • Heřmanice • Hlavice • Hodkovice nad Mohelkou • Horní Řasnice • Hrádek nad Nisou • Chotyně • Chrastava • Jablonné v Podještědí • Janovice v Podještědí • Janův Důl • Jeřmanice • Jindřichovice pod Smrkem • Kobyly • Krásný Les • Kryštofovo Údolí • Křižany • Kunratice • Lázně Libverda • Lažany • Liberec • Mníšek • Nová Ves • Nové Město pod Smrkem • Oldřichov v Hájích • Osečná • Paceřice • Pěnčín • Pertoltice • Proseč pod Ještědem • Příšovice • Radimovice • Raspenava • Rynoltice • Soběslavice • Stráž nad Nisou • Světlá pod Ještědem • Svijanský Újezd • Svijany • Sychrov • Šimonovice • Višňová • Vlastibořice • Všelibice • Zdislava • Žďárek Perzská_ríša.html Perzská ríša Perzská ríša môže byť: * Staroperzská ríša (Ríša Achajmenovcov) v rokoch 550 - 330 pred Kr. * Novoperzská ríša (Ríša Sásánovcov) v rokoch 248 - 637 po Kr. Spravidla sa však ako „Perzská ríša“ označuje len Staroperzská ríša. Obidve ríše mali svoje ťažisko v dnešnom Iráne a obidve vďačili za svoj vznik indoeurópskemu národu Peržanov, obývajúcemu od 8. stor. pred Kr. oblasť Parsa (Persis). Medzi staroperzským a novoperzským obdobím je časová medzera zhruba päťsto päťdesiat rokov, keď iránskym krajom vládli príslušníci iných etník – najskôr Alexander Veľký, potom diadochovia a napokon Parti (Partská ríša). Podrobnosti pozri vo vyššie uvedených dvoch článkoch. Perlovec_malý.html Perlovec malý Perlovec malý Živočíchy Doména Eukaryoty Ríša (regnum) Živočíchy Animalia Vývojový stupeň Epitelovce Eumetazoa Skupina Dvojstranovce Bilateralia Vývojová vetva Prvoústovce Gastroneuralia (Protostomia) Skupina Špirálovce Spiralia Línia Zvliekavce Ecdysozoa Nadkmeň (superphylum) Panarthropoda Kmeň (phylum) Článkonožce Arthropoda Oddelenie Hryzadlovce Mandibulata Podkmeň (subphylum) Šesťnôžky Hexapoda Trieda (classis) Hmyz Insecta (Ectognatha) Podtrieda (subclassis) Dicondylia Infratrieda (infraclassis) Pterygota Divisio Neoptera Subdivisio Holometabolný hmyz Endopterygota (Holometabola) Rad (ordo) Motýle Lepidoptera Podrad (subordo) Uzdokrídle Frenata Infrarad (infraordo) Ditrysia Nadčeľaď (superfamilia) Kyjotykadlové (denné) motýle Rhopalocera Čeľaď (familia) Babôčkovité Nymphalidae Podčeľaď (subfamilia) Perlovce Argynninae Rod (genus) Perlovec Issoria Druh (species) P. malý I. lathonia Vedecký názov Issoria lathonia Linnaeus, 1758 Synonymá: Argynnis lathonia Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku Perlovec malý (Issoria lathonia) patrí do najväčšej čeľade denných motýľov, z ktorej žije u nás viac ako 40 druhov. Iné projekty * Commons * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Pereszteg.html Pereszteg Župa Rábsko-mošonsko-šopronská župa Obvod Sopron–Fertőd Rozloha 22 km² Počet obyvateľov 1393 PSČ Kód oblasti Pereszteg je obec v Maďarsku v Rábsko-mošonsko-šopronskej župe v obvode Sopron–Fertőd. Má rozlohu 2257 ha a žije tu 1393 obyvateľov (2007). Tento geografický článok o mieste v Maďarsku je zatiaľ Vlajka Maďarska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Perceptibilita.html Perceptibilita Perceptibilita (lat.) je schopnosť percepcie. Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Performance_Art_16bb.html Performance Art Performančný umelec v Tokyu. Performance Art (Performance- výkon, predstavenie, vystúpenie, vykonanie, dielo, prednes...) je umenie kde činnosť jednotlivca alebo skupiny na určitom mieste v určitom čase predstavuje dielo. Charakteristika Performance Art sa môže odohrávať kdekoľvek, kedykoľvek a akokoľvek dlho. Umenie performance môže byť akákoľvek situácia, ktorá obsahuje tieto štyri základné elementy: čas, priestor, umelcove telo a vzťah medzi umelcom a publikom. Umelci vidia zmysel v tom, že umenie robia priamo pred publikom, čo vylučuje potrebu galérii, agentov, maklérov, daňových poradcov a ďalšie aspekty kapitalizmu. Je to istý spoločenský výklad čistoty umenia. Odkedy existuje Performance Art, ešte nikdy neboli dve vystúpenia absolútne rovnaké. Charakteristické znaky performance: * Performance Art je živé * Performance Art nemá pravidlá alebo pokyny. Je to umenie lebo umelec povedal že je. Je to experiment. * Performance Art nie je na predaj. Avšak dajú sa naň predávať lístky alebo filmové práva. * Performance Art môže zahŕňať maľbu alebo sochu, dialóg, poéziu, hudbu, tanec, operu, film, svetlá, zvieratá, oheň... atď. Môže mať toľko rôznych podôb koľko je umelcov. * Performance Art je všeobecne uznávané umelecké hnutie. * Performance Art môže byť zábavné, humorné, šokujúce alebo desivé. Nezáleží, ktoré prídavné meno platí, hlavne musí byť zapametateľné. História Termín „Performance Art“ sa začal používať v 60-tych rokoch 20.storočia v USA. Pôvodne bolo používané na pomenovanie akéhokoľvek živého predstavenia, vrátane poézie, hudby, filmu, atď. v spojení s vizuálnym umením. Predchodcovia Performance Art tu boli ešte pred rokom 1960. Živé predstavenia Dadaistov zahŕňali poéziu aj vizuálne umenie. Nemecký Bauhaus, založený v roku 1919, využíval divadelný workshop na hľadanie vzťahu medzi priestorom, zvukom a svetlom. Univerzita Black Mountain v USA zlučovala divadelné štúdie s vizuálnym umením, 20 rokov predtým ako sa začalo používať slovo Performance Art. Napriek tomu, že samotné pomenovanie ešte neexistovalo, Performance Art tu už bolo. Predstavitelia * Marina Abramovic * Ron Athey * Artur Barrio * Blue Man Group * Alexander Brener * Yuan Chai and Jian Jun Xi * Vaginal Davis * EXIT * Karen Finley * John Fare * GG Allin * Jack Goldstein * Tehching Hsieh * Juha * Allan Kaprow * The Kipper Kids * Yves Klein * Paul McCarthy * Otto Muehl * Lane Nishikawa * Genesis P-Orridge * Kira O' Reilly * Shu Yang * Survival Research Laboratories * Echo Transgression * Wolf Vostell * Yes Men Iné projekty * Commons * Wikicitáty * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému * Spolupracuj na Wikiquote Wikicitáty ponúka citáty od alebo o Externé zdroje * http://arthistory.about.com * http://the-artists.org * http://en.wikipedia.org Perzepolis.html Perzepolis Perzepolis alebo Persepolis (po perzsky Pársa; v slovenčine sa skupina -is- pri skloňovaní zachováva) bolo významné staroveké mesto, sídlo perzských kráľov z rodu Achajmenovcov, v dnešnom juhozápadnom Iráne asi 80 km od Šírázu. Ruiny Persepolisu dnes Začal ho budovať Dareios I. okolo roku 520 pred Kr. na umelo upravenej terase ako symbol svojej moci. Hlavným mestom (stredisko administratívy, politickej moci a obchodu) zostali Súsy, Perzepolis bol akési prechodné sídlo kráľa. Nástupcovia Dareia I. vo výstavbe pokračovali. Roku 332 pred Kr. mesto napokon dobyl a zničil požiarom Alexander Veľký. Mesto bolo architektonický skvost, známa je najmä sochárska výzdoba. V ruinách knižnice sa našlo vyše 30 000 klinopisných tabuliek. Perzepolis prvýkrát skúmal až roku 1931 a 1939 Chicagský orientálny inštitút, neskôr vo výskume pokračovali Iránci. Vzhľadom na politické pomery v Iráne je nálezisko pre cudzích vedcov v súčasnosti pomerne neprístupné. V roku 1979 bol Perzepolis zapísaný na listinu UNESCO. Tento článok je zatiaľ tzv. "výhonok". Text môžeš doplniť alebo zmeniť, keď hore klikneš na záložku "upraviť". Peritektický_systém.html Peritektický systém Peritektický systém vo fázovom diagrame. Na zvislej osi je teplota, na vodorovnej zloženie zliatiny (smerom doprava narastá podiel látky B). Peritektický systém (z gréc. tavenina koldokola) je systém dvoch látok, ktorých teploty tavenia sú ďaleko od seba. Ak máme zmes látok A a B, kde A má väčšiu teplotu tavenia tak: * teplota tavenia pri peritektickej zmesi je vždy menšia ako pri látke A ale väčšia ako pri látke B. Pernik_(oblasť).html Pernik (oblasť) Poloha oblasti v Bulharsku Pernik je oblasť v Bulharsku. Nachádza sa na západe krajiny medzi hlavným mestom Sofia a hranicou so Srbskom. Jej sídlom je mesto Pernik. Má rozlohu 2390,5 km² a žije tu 156 561 obyvateľov. Významné mestá * Pernik 108 000 obyv. * Radomir * Breznik * Zemen * Trăn. Tento geografický článok je zatiaľ príliš krátky (tzv. Mapa sveta "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Administratívne členenie Bulharska Blagoevgrad | Burgas | Dobrič | Gabrovo | Chaskovo | Jambol | Kărdžali Kjustendil | Loveč | Montana | Pazardžik | Pernik | Pleven | Plovdiv Razgrad | Ruse | Šumen | Silistra | Sliven | Smoľan | Sofijská oblasť Sofia (oblasť) | Stara Zagora | Targovište | Varna | Veliko Tarnovo Vidin | Vraca Percipovať.html Percipovať percipovať (lat.) je vnímať, poňať, všímať si. Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Tento článok z Filitu potrebuje upraviť, pridať interwiki a kategórie. Po jeho úprave prosím odstráňte šablónu {{filit na úpravu}}. Perg_(okres).html Perg (okres) Poloha okresu v Hornom Rakúsku Perg je okres v rakúskej spolkovej krajine Horné Rakúsko. Má rozlohu 611,86 km², žije tu 63 955 obyvateľov (2004) a sídlom okresu je Perg. Tento geografický článok o mieste v Rakúsku je zatiaľ Vlajka Rakúska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Obce okresu Perg {{{OBRÁZOK}}} Allerheiligen im Mühlkreis | Arbing | Bad Kreuzen | Baumgartenberg  Dimbach | Grein | Katsdorf | Klam | Langenstein | Luftenberg an der Donau | Mauthausen | Mitterkirchen im Machland | Münzbach | Naarn im Machlande | Pabneukirchen | Perg | Rechberg | Ried in der Riedmark  Saxen | Schwertberg | Sankt Georgen am Walde | Sankt Georgen an der Gusen | Sankt Nikola an der Donau | Sankt Thomas am Blasenstein  Waldhausen im Strudengau | Windhaag bei Perg Horné Rakúsko Braunau am Inn | Eferding | Freistadt | Gmunden | Grieskirchen  Kirchdorf an der Krems | Linec | Linec-vidiek | Perg | Ried im Innkreis  Rohrbach | Schärding | Steyr | Steyr-vidiek | Urfahr-okolie  Vöcklabruck | Wels | Wels-vidiek Peripheral_Component_Interconnect_d275.html Peripheral Component Interconnect PCI prídavné sloty na matičnej doske PCI (z anglickej skratky Peripheral Component Interconnect) štandard pre zbernicu počítača k pripojeniu periférnych zariadení k matičnej doske. Tieto zariadenia môžu byť: * integrovaný obvod priamo na matičnej doske, nazývané v špecifikácii PCI ako planar devices alebo * prídavná karta, ktoré sa pripájajú do slotov na matičnej doske. Konfigurácia PCI sa vyskytuje bežne v počítačoch, kde vystriedalo starú ISA architektúru, ako štandardná zbernica. Nájdeme ho však aj u iných typov počítačov. Na rozdiel od ISA, PCI umožňuje dynamické konfigurovanie prídavných zariadení. Pri štarte počítača sa BIOS PCI karty a BIOS počítača dohodnú na pridelení prostriedkov, ktoré karta potrebuje. Toto umožňuje pridelenie IRQ a adries portov cez dynamický proces, na rozdiel od ISA zbernice, kde zdroje (adresný priestor, číslo IRQ a DMA) boli určené pevne hardvérom karty, alebo sa menili premiestňovaním prepojok ("jumperov") na karte (štandard Plug and Play bol u ISA zariadení definovaný len dodatočne, a keďže ho nepodporovali všetky zariadenia, viedlo to k mnohým konfliktom zariadení). PCI zbernica poskytuje detailný popis všetkých pripojených PCI zariadení cez PCI Configuration Space, čo umožnuje, aby bol plug and play proces prakticky uskutočniteľný. Špecifikácia PCI pokrýva fyzickú veľkosť zbernice, vrátane rozmedzenia elektrického vedenia, elektrickú charakteristiku, časovanie zbernice a protokoly. Organizácia The PCI Special Interest Group (PCISIG) predáva špecifikáciu na adrese http://www.pcisig.com/. Základná špecifikácia PCI zbernice * 33.33 MHz (hodinový signál) so synchrónnym prenosom * maximálny prenos je 133MB za sekundu * šírka zbernice je 32-bitov alebo 64-bitov * 32-bitový adresný priestor (adresovateľné maximum je 4GB) * 16-bitový portový priestor (dnes sa už nepoužíva) * 256 bajtový konfiguračný priestor * 3.3- or 5-voltová signalizácia * reflected-wave switching (Pozri http://en.wikipedia.org/wiki/Reflected-wave_switching ) Základné PCI varianty * PCI 2.2 povoľuje 66Mhz hodinový signál (vyžaduje 3.3 volta) (maximálny prenos 533 MB/s) * PCI-X mení protokol a zvyšuje maximálny prietok dát. Hodinový signál 133MHz (max. prenos 1066 MB/s) * PCI-X 2.0 zvyšuje hodinový signál na 266MHz (max. prenos 2133 MB/s), rozširuje konfiguračný priestor na 4096 bytes, pridáva 16-bit zbernicový variant a povoľuje 1.5 voltovú signalizáciu * Mini PCI sa používa najmä v notebookoch * Cardbus je karta veľkosti PCMCIA pre 32-bitové, 33MHz PCI * Compact PCI, používa moduly veľkosti Eurocard pripojené do PCI backplane. Iné PCI varianty * PCI-Express (alebo 3GIO), sériová zbernica používajúca signálovú a programovaciu koncepciu PCI Odvodené zbernice * LPC - z angl. Low Pin Count, t.j. malý počet vývodov - zbernica odvodená z PCI so zmenšeným počtom signálov (z čoho vyplýva malý počet pinov na pripojenom integrovanom obvode, čo znižuje ich cenu a rozmery) určená na pripojenie pomalších periférnych obvodov, obvykle typu SuperIO, ktoré v sebe združujú tzv. legacy (zastaralé) periférie (ako napr. radič disketovej jednotky). Táto zbernica je niekedy označovaná ako náhrada zbernice ISA. Pozri ďalej * Accelerated Graphics Port (AGP) * Extended Industry Standard Architecture (EISA) * Industry Standard Architecture (ISA) Externé odkazy * http://pciids.sourceforge.net PCI ID. * Linux with miniPCI cards Preložené z anglického článku http://en.wikipedia.org/wiki/Peripheral_Component_Interconnect Pertinax.html Pertinax Pertinax je * meno rímskeho cisára, pozri Pertinax (rímsky cisár) * izolačný materiál používaný v elektrotechnike, pozri Pertinax (materiál). Symbol rozcestia Toto je rozlišovacia stránka — navigačná pomôcka obsahujúca zoznam iných článkov, ktoré by mohli mať rovnaký názov. Ak vás na túto stránku odkázal článok, prosíme Vás, aby ste sa k článku vrátili a opravili v ňom odkaz tak, aby odkazoval priamo na konkrétnu stránku z hore uvedeného zoznamu, ktorú autor článku myslel. Peregrinus.html Peregrinus eregrinus staviteľ Narodenie Slovensko? Pozri aj Biografický portál eregrinus (* Slovensko?) je staviteľ. Životopis Pôsobil v Banskej Bystrici ako staviteľ (1564-1565) prestaval požiarom poškodenú arkádovú lodžiu radnice. Literatúra * Kto bol kto v histórii Banskej Bystrice 1255-2000 Externé odkazy * OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok. Tento článok zo systému OSUD potrebuje upraviť, pridať interwiki a kategórie. Po jeho úprave prosím odstráňte šablónu {{Osud na úpravu}}. Peripetia.html Peripetia Peripetia v literatúre označuje nečakaný zvrat deja. Periodická_funkcia.html Periodická funkcia Funkcia periodická funkcia periodická je funkcia, pre ktorú platí f(x + a) = f(x) [y = cos x, kde a = 2 ă]. Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Tento článok z Filitu potrebuje upraviť, pridať interwiki a kategórie. Po jeho úprave prosím odstráňte šablónu {{filit na úpravu}}. Pero.html Pero Pero môže byť: * písacia potreba, pozri pero (nástroj na písanie) * skrátene svetelné pero * jednotlivá zložka peria, pozri perie * v technike: * pružina * normalizovaná spojovacia súčiastka v pozdĺžnej drážke v hriadeli prenášajúca krútiaci moment medzi hriadeľom a nábojom kolesa, pozri pero (spojovacia súčiastka) * vyvýšenina na predmete, ktorá zapadá do žliabku druhej časti predmetu * kytička z pier alebo kvetov, pozri pero (kytička) * pôvodne španielsky a mexický peniaz, dnes menová jednotka viacerých štátov, pozri pero (peniaz) Pozri aj * morské pero (ľudový názov pre perovník Pennatula rubra) Symbol rozcestia Toto je rozlišovacia stránka — navigačná pomôcka obsahujúca zoznam iných článkov, ktoré by mohli mať rovnaký názov. Ak vás na túto stránku odkázal článok, prosíme Vás, aby ste sa k článku vrátili a opravili v ňom odkaz tak, aby odkazoval priamo na konkrétnu stránku z hore uvedeného zoznamu, ktorú autor článku myslel. Pere.html Pere Župa Boršodsko-abovsko-zemplínska župa Obvod Encs Rozloha 9 km² Počet obyvateľov 373 PSČ Kód oblasti Pere je obec v Maďarsku v Boršodsko-abovsko-zemplínskej župe v obvode Encs. Má rozlohu 953 ha a žije tu 373 obyvateľov (2007). Tento geografický článok o mieste v Maďarsku je zatiaľ Vlajka Maďarska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Pero_(nástroj_na_písanie).html Pero (nástroj na písanie) Plniace pero Guličkové pero Pero je nástroj používaný na písanie. Pomocou pera sa píše väčšinou na papier. Angličania niekedy pripisujú vynález plniaceho pera ich slávnemu dramatikovi Wiliamovi Shakespeareovi predchodcovia Vtáčie brko Vtáčie brko sa používalo na písanie až do polovice 19. storočia kedy sa začalo používať pero s oceľovým hrotom. Dláto Používalo sa v minulosti na zaznamenávanie do kameňa, dreva, alebo na hlinené doštičky (Mezopotámia) alebo drevené či olovené (Antické štáty). Používa sa aj v súčastnosti, napríklad vytváranie nápisov na hrobových kameňoch Steblá Špeciálne upravené steblá sa používali v Egypte pre písanie na papyrus Kníhtlač Kníhtlač znížila a zároveň zvýšila používanie pier (vtedy vo forme brka). Mnísi už nemuseli v kláštoroch prepisovať knihy ručne. A keďže bolo viac kníh a následne lepší školský systém, začalo sa písať v univerzitách Iné projekty * Wikicitáty * Commons * Spolupracuj na Wikiquote Wikicitáty ponúka citáty od alebo o Pero (nástroj na písanie) * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Perl.html Perl Perl (Practical Extraction and Report Language) je programovací jazyk primárne určený na prácu s textom. Vyvinutý bol pánom Larrym Wallom. Dnes nachádza využitie v množstve systémov, od systémových skriptov, cez GUI, hry a 3D grafiku pomocou OpenGL, až po internetové aplikácie, akou je napríklad Wikipédia. Linky * seriál Perl, linuxsoft.cz Perecse.html Perecse Župa Boršodsko-abovsko-zemplínska župa Obvod Encs Rozloha 12 km² Počet obyvateľov 47 PSČ Kód oblasti Perecse je obec v Maďarsku v Boršodsko-abovsko-zemplínskej župe v obvode Encs. Má rozlohu 1253 ha a žije tu 47 obyvateľov (2007). Tento geografický článok o mieste v Maďarsku je zatiaľ Vlajka Maďarska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Perchau_am_Sattel_29f8.html Perchau am Sattel Spolková krajina Štajersko Okres Murau Rozloha  ? km² Počet obyvateľov 302 PSČ Kód oblasti Perchau am Sattel je obec v Rakúsku v spolkovej krajine Štajersko v okrese Murau. Žije tu 302 obyvateľov (1.1.2007). Tento geografický článok o mieste v Rakúsku je zatiaľ Vlajka Rakúska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Obce okresu Murau Poloha okresu v Štajersku Dürnstein in der Steiermark | Frojach-Katsch | Krakaudorf  Krakauhintermühlen | Krakauschatten | Kulm am Zirbitz | Laßnitz bei Murau | Mariahof | Mühlen am Zirbitzkogel | Murau | Neumarkt in Steiermark | Niederwölz | Oberwölz Stadt | Oberwölz Umgebung | Perchau am Sattel | Predlitz-Turrach | Ranten | Rinegg | Sankt Blasen | Sankt Georgen ob Murau | Sankt Lambrecht | Sankt Lorenzen bei Scheifling | Sankt Marein bei Neumarkt | Sankt Peter am Kammersberg | Sankt Ruprecht-Falkendorf  Scheifling | Schöder | Schönberg-Lachtal | Stadl an der Mur | Stolzalpe  Teufenbach | Triebendorf | Winklern bei Oberwölz | Zeutschach Perth.html Perth Labutia rieka, Perth, Západná Austrália Perth je hlavné a najľudnatejšie mesto austrálskeho šátu Západná Austrália a štvrté najväčšie mesto v Austrálii, pričom tu žije 75 percent obyvateľov Západnej Austrálie. Má rozlohu 5386 km² a žije tu takmer 1,5 milióna obyvateľov. Tento geografický článok je zatiaľ príliš krátky (tzv. Mapa sveta "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Perla.html Perla Symbol rozcestia O iných významoch výrazu Perla pozri Perla (rozlišovacia stránka). Japonské perly, Toba Pearl Island, Japonsko Pearlová farma, Seram, Indonézia Perla je tvrdý, guľatý objekt tvorený v ustriciach. Perla je vzácna ako drahokam a je ďalej kultivovaná pre použitie v šperkoch. Perly sa pestujú aj umelo, hlavne v Japonsku. Iné projekty * Wikicitáty * Commons * Spolupracuj na Wikiquote Wikicitáty ponúka citáty od alebo o Perla * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Tento článok je zatiaľ tzv. "výhonok". Text môžeš doplniť alebo zmeniť, keď hore klikneš na záložku "upraviť". Permafrost.html Permafrost Rozšírenie zamrznutej pôdy na severnej pologuli.Legenda: ██  - trvalo zamrznutá pôda██  - pôda zamrznutá viac ako 15 dní v roku██  - pôda zamrznutá menej ako 15 dní v roku██  - nezamŕzajúce oblasti maximálne sezónne rozšírenie snehu Rozšírenie zamrznutej pôdy na severnej pologuli. Legenda: ██  - trvalo zamrznutá pôda ██  - pôda zamrznutá viac ako 15 dní v roku ██  - pôda zamrznutá menej ako 15 dní v roku ██  - nezamŕzajúce oblasti maximálne sezónne rozšírenie snehu Permafrost (z angl. permanently + frost - trvalo zamrznutý) je geologický termín označujúci dlhodobo zamrznuté povrchové oblasti (s priemernými ročnými teplotami pod, alebo okolo 0° C), kde doba zamrznutia je dva a viac rokov. Permafrost je oblasť s trvalo zamrznutou pôdnou vodou, bez, alebo s minimálnym rastlinným porastom. Hrubá vrstva povrchového zaľadnenia nie je nevyhnutnou zložkou permafrostu, v hrubších vrstvách vyskytuje skôr v nepórovitých, skalných oblastiach, ale tiež býva prítomný aj v pôdnych oblastiach. Rozšírenie permafrostu je závislé od zmien klímy. V súčasnosti je trvalo zamrznutých a/alebo pokrytých ľadovcami asi 20 % povrchu Zeme (trvalo zamrznuté sú 4/5 povrchu Aljašky a 2/3 povrchu Sibíri). Hrúbka premrznutia je variabilná, v oblastiach s drsnými klimatickými podmienkami je značne veľká (Barrow (Aljaška) - 400 m, Prudhoe Bay (Aljaška) - 600 m, Kanadské arktické ostrovy - 726 m a nahrubšia je v panve riek Lena a Jana na Sibíri - 1493 m). Trvalo zamrznuté oblasti Sibíri a Aljašky sú však pozostatkom ľadových dôb, keď boli priemerné letné teploty o 11° C nižšie ako v súčasnosti. V tom období bol povrch Európy trvalo zamrznutý až k Szegedu, v Ázii k Pekingu a v Severnej Amerike až do južnej Iowy a severného Missouri. V južnej hemisfére sú o trvalom zamrznutí menšie dôkazy v provincii Otago, Nový Zéland a v Patagónii, Argentína. Závislosť hrúbky premznutia povrchu od času Čas (roky) | Hrúbka | (metre) 1 | 4,44 350 | 79,9 3 500 | 219,4 35 000 | 461,4 100 000 | 567,8 225 000 | 626,5 775 000 | 687,7 Vrchná vrstva sa v letných mesiacoch roztápa (1 až 4 metre), čo umožňuje rast vegetácie. Nazýva sa aktívna vrstva. Aktívna vrstva je problémom pri zakladaní stavieb v polárnych oblastiach - pri jej letnom topení sa stávajú základy nestabilné, konštrukcie budov sú preto ukotvované hlbšie, kde letné rozmŕzanie nedosahuje. Vznik Permafrost - povrchové polygónové štruktúry. Vznik permafrostu závisí hlavne od lokálnych klimatických podmienok, ale aj od vlastností pôdnej vrstvy a pokrytia vegetáciou. Na to, aby sa vytvorila trvalo zamrznutá vrstva, sú potrebné priemerné ročné teploty okolo -5° C. Pri vyšších teplotách (okolo 0° C) zamrznutá vrstva nie je trvalá a nazýva sa prerušovaný permafrost. Permafrost je viac rozšírený na severnej pologuli (Aljaška, sever Kanady, Sibír a v niektorých regiónoch Škandinávie) ako na južnej (tu je väčšina polárnych oblastí tvorená morom a Antarktída je skôr pokrytá ľadom, ako zamrznutou pôdou). Ako vidno v tabuľke, čas potrebný na postupné znižovanie hĺbky premrznutia sa s pribúdajúcimi metrami sa predlžuje - nie je to lineárna závislosť. Zmeny v rozlohe Pri otepľovaní sa plocha a hrúbka permafrostu zmenšuje a hrúbka aktívnej vrstvy rastie a naopak. Na jej mohutnosť majú vlyv aj iné faktory napr.: teplotný gradient Zeme (so stúpajúcou hĺbkou rastie teplota), no klimatické zmeny sú najdôležitejší činiteľ ovplyvňujúci veľkosť permafrostu (napr. na Yukone sa trvalo zamrznuté oblasti posunuli od roku 1899 o 100 km severnejšie). Zmenšovanie veľkosti trvalo zamrznutých oblastí je jedným z dôkazov globálneho otepľovania. Pozri aj * Glaciológia * Ľadovec Iné projekty * Commons * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému večne zamrznutá pôda. Per_se.html Per se Per se (lat.) je sám sebou, prostredníctvom seba samého. Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Perceptor.html Perceptor Perceptor (lat.) je zmyslový orgán. Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Peracidita.html Peracidita Peracidita (lat.) alebo prekyslenosť je zvýšená kyslosť, napr. žalúdkovej šťavy. Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Perla_(prvé_meno).html Perla (prvé meno) Perla je ženské krstné meno. Meniny na Slovensku má 12. februára. Pergamen.html Pergamen Pergamen môže byť: * druh upravenej holiny, ako aj z nej vyrobený materiál na písanie (tzv. pergamenový papier, nepravý pergamen) a listina písaná na tomto materiáli, pozri pergamen (koža) * druh celulózového papiera používaného na písanie (od 19. storočia), synonymá pravý pergamen, rastlinný pergamen, pozri pravý pergamen Symbol rozcestia Toto je rozlišovacia stránka — navigačná pomôcka obsahujúca zoznam iných článkov, ktoré by mohli mať rovnaký názov. Ak vás na túto stránku odkázal článok, prosíme Vás, aby ste sa k článku vrátili a opravili v ňom odkaz tak, aby odkazoval priamo na konkrétnu stránku z hore uvedeného zoznamu, ktorú autor článku myslel. Periférne_zariadenie.html Periférne zariadenie Periférne zariadenie alebo periféria je v počítačovej technike zariadenie pripojiteľné ku systémovej jednotke počítača, ktoré mechanicky nie je jej integrálnou súčasťou, ale je ho možné ku systémovej jednotke počítača pripojiť. Systémovú jednotku počítača spolu s jej periférnymi zariadeniami súhrnne nazývame počítač. Periférnymi zariadeniami počítača sú: * Vstupné zariadenia (klávesnica, myš ...) * Výstupné zariadenia (monitor, tlačiareň ...) * Vstupno-výstupné zariadenia (externá optická mechanika, externý pevný disk, USB kľúč ...) Perlička.html Perlička Perlička môže byť: * malá perla * slovenský názov všetkých rodov z čeľade perličkovité * prenesene: výrok, ktorý vzbudzuje pozornosť (spravidla smiešny alebo hlúpy) Symbol rozcestia Toto je rozlišovacia stránka — navigačná pomôcka obsahujúca zoznam iných článkov, ktoré by mohli mať rovnaký názov. Ak vás na túto stránku odkázal článok, prosíme Vás, aby ste sa k článku vrátili a opravili v ňom odkaz tak, aby odkazoval priamo na konkrétnu stránku z hore uvedeného zoznamu, ktorú autor článku myslel. Perzština.html Perzština Perzština môže byť: * v širšom zmysle: perzské jazyky * v užšom zmysle: len západná perzština Symbol rozcestia Toto je rozlišovacia stránka — navigačná pomôcka obsahujúca zoznam iných článkov, ktoré by mohli mať rovnaký názov. Ak vás na túto stránku odkázal článok, prosíme Vás, aby ste sa k článku vrátili a opravili v ňom odkaz tak, aby odkazoval priamo na konkrétnu stránku z hore uvedeného zoznamu, ktorú autor článku myslel. Perifráza.html Perifráza Perifráza je jeden zo základných básnických trópov blízky metonýmii, ktorý vzniká tým, že sa predmet nepomenuje priamo, ale opisom, vymenovaním charakteristických znakov a vlastností. Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Perkovský_potok.html Perkovský potok Perkovský potok je potok v Podunajskej nížine, preteká územím okresov Topoľčany a Nitra. Je to ľavostranný prítok Radošinky, meria 20,7 km a je tokom V. rádu. V pramennej oblasti preteká Kobylou dolinou, následne napája vodné nádrže Horné Štitáre a Bodok. Potom napája ďalšiu vodnú nádrž Horné Obdokovce, preteká územím tzv. Čermianskeho močiara a vzápätí napája vodnú nádrž Hruboňovo. Prameň: v Bojnianskej pahorkatine severne od obce Horné Štitáre v nadmorskej výške okolo 215 m n. m. Smer toku: najprv na juh, medzi osadou Bodok a obcou Čermany na juhozápad, odtiaľ opäť prevažne na juh Geomorfologické celky: Podunajská pahorkatina, podcelok Nitrianska pahorkatina, časť Bojnianska pahorkatina Prítoky: sprava z oblasti Kalníkov, z oblasti Čížovca, od osady Chrenovec (162,3 m n. m.), zľava z oblasti Pereša (Hája), z oblasti Líščieho, z oblasti Hrabiny, Manický potok, Suliansky potok (152,0 m n. m.) a prítok spod Hložína (230,6 m n. m.) Ústie: do Radošinky pri obci Zbehy v nadmorskej výške 142 m n. m. Obce: Horné Štitáre, osada Bodok, Horné Obdokovce, osada Čermanská domovina (okrajom), Čermany, Hruboňovo, Šurianky, osada Perkovce, Čakajovce (okrajom) v • d • e Vodné toky v povodí Radošinky Alekšinský potok · Andač · Blatina · Blatnica · Blesovský potok · Bodok · Bzinský potok · Cerový potok · Drešiansky potok · Galanovka · Geňov · Hlavinka · Kopanický potok · Kotrbál · Lipovnícky potok · Manický potok · Medeš · Merašický potok · Nemešiansky potok · Pančava · Perkovský potok · Radošinka · Rakovinský potok · Slivášsky potok · Stará Radošinka · Suliansky potok · Svetlov · Šalgovský potok · Tekoldiansky potok · Trhovištský potok · Vozokanský potok Person_of_the_Year_e4e7.html Person of the Year Person of the Year (doslova človek/osobnosť roka) je každoročná udalosť, na ktorej koncom roka oznamuje americký časopis Time muža, ženu, pár, nápad, miesto alebo výrobok, ktorý "v lepšom, či horšom, ...najviac ovplyvnil udalosti uplynulého roka". Osobnosti roka Rok Voľba Obdobie Poznámky 1927 Charles Lindbergh 1902-1974 prvá a najmladšia zvolená osoba 1928 Walter Chrysler 1875-1940 1929 Owen Young 1874-1962 1930 Mahatma Gandhi 1869-1948 prvý zvolený ne-američan 1931 Pierre Laval 1883-1945 1932 Franklin Delano 1882-1945 zvolený prvý prezident Roosevelt 1933 Hugh Johnson 1882-1942 1934 Franklin Delano 1882-1945 zvolený po druhý raz 1935 Haile Selassie 1892-1975 zvolený prvý monarcha 1936 Wallis Simpson 1896-1986 zvolená prvá žena 1937 Ťiang Ťie-š' 1887-1975 zvolený prvý pár Soong May-ling 1897-2003 1938 Adolf Hitler 1889-1945 jediná osoba, ktorá nebola zobrazená na titulnej strane 1939 Josif Stalin 1878-1953 1940 Winston Churchill 1874-1965 1941 Franklin Delano 1882-1945 zvolený po tretí raz 1942 Josif Stalin 1878-1953 zvolený po druhý raz 1943 George Marshall 1880-1959 1944 Dwight Eisenhower 1890-1969 1945 Harry Truman 1884-1972 1946 James F. Byrnes 1879-1972 1947 George Marshall 1880-1959 zvolený po druhý raz 1948 Harry Truman 1884-1972 zvolený po druhý raz 1949 Winston Churchill 1874-1965 zvolený po druhý raz; muž polstoročia reprezentujúc jednotky v Kórejskej 1950 Americký bojovník vojne; zvolená prvá abstraktná postava 1951 Mohammed Mosaddeq 1882-1967 1952 Kráľovná Alžbeta II. 1926 1953 Konrad Adenauer 1876-1967 1954 John Dulles 1888-1959 1955 Harlow Curtice 1893-1962 1956 Maďarský bojovník za slobodu 1957 Nikita Chruščov 1894-1971 1958 Charles De Gaulle 1890-1970 1959 Dwight Eisenhower 1890-1969 zvolený po druhý raz reprezentoval ich Linus Pauling, Isidor Rabi, Edward Teller, Joshua Lederberg, Donald A. Glaser, Willard Libby, Robert Woodward, 1960 Americký vedci Charles Stark Draper, William Shockley, Emilio Segrè, John Enders, Charles Hard Townes, George Beadle, James Van Allen a Edward Purcell 1961 John F. Kennedy 1917-1963 1962 Pápež Ján XXIII. 1881-1963 zvolený prvý pápež 1963 Martin Luther King, Jr. 1929-1968 1964 Lyndon Johnson 1908-1973 1965 William Westmoreland 1914-2005 1966 Generácia Baby boomers 1967 Lyndon Johnson 1908-1973 zvolený po druhý raz Frank Borman 1928 1968 Jim Lovell 1928 Astronauti z Apolla 8 William Anders 1933 1969 Stredoameričania 1970 Willy Brandt 1913-1992 1971 Richard Nixon 1913-1994 1972 Richard Nixon 1913-1994 zvolený po druhý raz Henry Kissinger 1923 1973 John Sirica 1904-1992 1974 Kráľ Faisal 1906-1975 ocenenie reprezentovala Betty Ford, Carla Hills, Ella Grasso, Barbara Jordan, Susie Sharp, Jill 1975 americká žena 1776-1974 Conway, Billie Jean King, Susan Brownmiller, Addie Wyatt, Kathleen Byerly, Carol Sutton a Alison Cheek 1976 Jimmy Carter 1924 1977 Anwar Sadat 1918-1981 1978 Deng Xiaoping 1904-1997 1979 Ajatolláh Chomejní 1902-1989 1980 Ronald Reagan 1911-2004 1981 Lech Wałęsa 1943 prvá abstraktná postava, ktorá 1982 Počítač nebola človek; vyhlásený za "Stroj roka" 1983 Ronald Reagan 1911-2004 zvolený po druhý raz Jurij Andropov 1914-1984 1984 Peter Ueberroth 1937 1985 Deng Xiaoping 1904-1997 zvolený po druhý raz 1986 Corazon Aquino 1933 1987 Michail Gorbačov 1931 1988 Ohrozená Zem Planéta roka 1989 Michail Gorbačov 1931 zvolený po druhý raz; označený za "Muža desaťročia" Bush bol označený za "The Two George Bushes" (dvaja Georgeovia H. W. Bushovia) - čo nebol odkaz na George W. Busha, ale prejav 1990 George H. W. Bush 1924 toho, ako bol George H.W. Bush oceňovaný za zahraničnú a kritizovaný za domácu politiku (vrátane jeho výroku "Read my lips - no new taxes.") 1991 Ted Turner 1938 1992 Bill Clinton 1946 Nelson Mandela (1918), F.W. de 1993 Mierotvorcovia Klerk (1936), Jásir Arafat (1929-2004) a Jicchak Rabin (1922-1995) 1994 Pápež Ján Pavol II. 1920-2005 1995 Newt Gingrich 1943 1996 David Ho 1952 1997 Andy Grove 1936 1998 Bill Clinton 1946 zvolený po druhý raz Kenneth Starr 1946 1999 Jeffrey P. Bezos 1964 2000 George W. Bush 1946 zvolený prvý príbuzný minulého výhercu 2001 Rudy Giuliani 1944 Cynthia Cooper z Worldcomu (1963), 2002 Whistleblowers Sherron Watkins z Enronu (1959) a Coleen Rowley z FBI (1954) 2003 Americký vojak zvolený po druhý raz 2004 George W. Bush 1946 zvolený po druhý raz 2005 Dobrí samaritáni Bono (1960), Bill Gates (1955), Melinda Gates (1964) 2006 Ty Ty kontroluješ informačný vek. 2007 Vladimír Putin 1952 Ruský prezident Externé odkazy * Obálky časopisu Time (po anglicky) * Príbehy Osobností roka (po anglicky) Perecká.html Perecká Perecká je ulica v južnej časti mesta Levice, tvoriaca väčšinu sídliska Rybníky III. Je pomenovaná podľa blízko tečúceho potoku s názvom Perec. Pertinentná_informácia.html Pertinentná informácia Informácia pertinentná informácia pertinentná je informácia, ktorá zodpovedá informačnej potrebe používateľa, ktorá sa vyznačuje pertinenciou. Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Tento článok z Filitu potrebuje upraviť, pridať interwiki a kategórie. Po jeho úprave prosím odstráňte šablónu {{filit na úpravu}}. Perióda_(fyzika).html Perióda (fyzika) Perióda je fyzikálna veličina udávajúca dobu trvania periodického javu. Pri pohybe po kružnici je to doba, za ktorú hmotný bod opíše kružnicu jeden-krát. Symbol a jednotky Symbol: T Základná jednotka: sekunda, skratka s Ďalšie jednotky: pozri Čas Výpočet T = \frac{2 \pi}{\omega} ;\qquad T = \frac{2 \pi r}{v} T \, = \, 1 / f, kde ω — je uhlová rýchlosť v (m/s) v — je obvodová rýchlosť v (m/s) f — je frekvencia Tento fyzikálny článok je zatiaľ príliš krátky (tzv. výhonok). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Perovníky.html Perovníky Perovníky "Perovníky" z Artforms of Nature of Ernsta Haeckela, 1904 Živočíchy Doména Eukaryoty Ríša (regnum) Živočíchy Animalia Vývojový stupeň Epitelovce Eumetazoa Skupina Mechúrniky Radiata Kmeň (phylum) Pŕhlivce Cnidaria Trieda (classis) Koralovce Anthozoa Podtrieda (subclassis) Osemlúčovky Octocoralia Rad (ordo) Perovníky Pennatularida Vedecký názov Pennatularida Verrill, 1865 Synonymá: Pennatulacea Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku Perovníky (Pennatularida, Pennatulacea) sú rad osemlúčových koralovcov. Ich agregácie pripomínajú vtáčie perá. Oporou „pera“ je zvápenatelá os. Nie sú pevne prirastené k podkladu, iba zasadené do dna. Zástupcom radu je napr. Pennatula rubra. Pennatula aculeata Systematika * rad: perovníky (Pennatularida) * podrad: Sessiliflorae * čeľaď: Anthoptilidae * čeľaď: Chunellidae * čeľaď: Echinoptilidae * čeľaď: Funiculinidae * čeľaď: Kophobelemnidae * čeľaď: Protoptilidae * čeľaď: Renillidae * čeľaď: Scleroptilidae * čeľaď: Stachyptilidae * čeľaď: Umbellulidae * čeľaď: Veretillidae * podrad: Subselliflorae * čeľaď: Pennatulidae * čeľaď: Pteroeididae * čeľaď: Virgulariidae Externé odkazy * PaedDr. Valerián Franc CSc.: Systém a fylogenéza živočíchov - bezchordáty - zdroj, z ktorého (pôvodne) úplne alebo čiastočne čerpal tento článok Perm_(geologické_obdobie).html Perm (geologické obdobie) Perm Obrázok Perm (geologické obdobie) Zaradenie perióda paleozoika ← karbón | trias → Časové rozpätie permu  (v miliónoch rokov) Začiatok |299 (± 0.8) Koniec |251 (± 0.4) Trvanie |48 Charakteristika atmosféry permu (hodnoty veličín sú priemery za celé obdobie trvania) Priemerný obsah |23 obj. % kyslíka |(115 % oproti |dnešku) Priemerná |900 ppm koncentrácia CO |(3-násobok oproti |16 °C Priemerná teplota |(2 °C nad |dneškom) Grafická časová os permu -305 — – -300 — -295 — -290 — -285 — -280 — -275 — -270 — -265 — -260 — -255 — -250 — -245 — Trias karbón Loping Guadalup Cisural Mezozoikum Paleozoikum Perm Približné časové rozdelenie permu. (hodnoty sú v mil. rokov) Perm je posledný geologický útvar prvohôr. Časové hranice Začiatok permského útvaru sa datuje 299 až 290 miliónov rokov do minulosti. Koniec permu sa datuje do obdobia 251 až 250 miliónov rokov do minulosti. Jeho spodná hranica je vymedzená v stratotype pri Aidaralašskom potoku na južnom Urale v severnom Kazachstane 50 km od mesta Akťubinsk, kde je hranica vymedzená výskytom konodonta Streptognathodus „wabaunsensis“ alebo Streptognathodus isolatus. Koniec permu a začiatok triasu je určený v stratotype v Mej-šan, okrese Čchang-sing (Changxing), provincii Če-ťiang, Čína - 31°03′ N s°119′ 46, kde nastupuje konodont druhu Hindeodus parvus v evolučnej línii Hindeodus latidentatus – Hindeodus parvus – Isarcicella isarcica vo vrstve 27c. Názov Útvar perm dostal názov podľa Permu v Rusku, pomenoval ho tak britský geológ sir Roderick Murchison v 40. rokoch 19. storočia, keď študoval horniny z danej oblasti. Delenie Delenie permu sa stále vyvíja, v západnej Európe sa vo všeobecnosti delí na starší - spodný perm, tzv. červená jalovina, pozostávajúca z epoch autun a saxon a mladší - vrchný perm, tiež nazývaný zechstein, má len 1 epochu epochu thuring. Dnes sa prihliada k novým nálezom a perm sa preto delí na tri oddelenia cisural (assel, sakmar, arktinsk, kungur), guadalup (road, word, capitan), loping (wuchiaping, changsing). Permské horniny sú väčšinou pevninské červené a plytké morské usadeniny. Geografické a geologické pomery V tomto období nastalo takzvané geokratické obdobie, čiže nastal ústup morí. Na severnej pologuli vznikali súvrstvia červených pieskovcov. Bolo to jednak kvôli, prebiehajúcej erózia hercýnskych pohorí ako aj pretrvávajúcemu suchu, ktoré postupne zmenilo krajinu na step a neskôr polopúšte a púšte v oblasti obratníkov. Kontinentálne podnebie bolo najintenzívnejšie v strede obrovských kontinentov. V oblastiach bližšie rovníku boli oblasti sezónnych dažďov a monzúnov. Kontinenty sa počas permu, zrážkou Angarského kontinentu (dnešnej Sibíri a Kazachstanu) do Pangey postupne spojili do obrovského kontinentu, ktorý zahrnoval skoro všetku súš okrem východnej Ázie a ostrovov. Kontinent Kiméria sa oddelil od Gondwany a premiestnil sa viac na sever, k Laurázii, čím spôsobil zmenšovanie Paleotethys. V južnej časti uzatvárajúceho sa Paleotethysu v oblasti dnešného Stredomoria, pred asi 300 miliónmi rokov, začalo vznikať nové more Tethys, ktoré sa postupne rozdelilo Pangeu na severnú (Laurázia) a južnú časť (Gondwana). Koncom permu začali rozľahlé oblasti pevnín poklesávať a boli zaplavované morom. V týchto oblastiach vznikli rozľahlé sedimentačné panvy, v ktorých sa hromadili veľké vrstvy tzv. permských molás, chaotických sedimentov pochádzajúcich z hercýnskych pohorí. Evapority, hojne sa vyskytujúce v permských súvrstviach, sú známkou toho, že v plytkých oblastiach mora prebiehalo rýchle usadzovanie solí v dôsledku teplej klímy. Počas permu vznikli na severnej pologuli najvýznamnejšie ložiská evaporitov v celej geologickej histórii zeme. Najvýznamnejšie ložiská solí sa nachádzajú v Nemecku v oblasti riek Werra a Leine, pri meste Staßfurt, v Poľsku pri meste Nowa Sól a v Rusku v preduralských panvách okolo miest Solikamsk a Verchnekamsk. Existencia ložísk evaporitov je úzko spätá s akumuláciou uhľovodíkov, ropy a zemného plynu. Vznik akumulácii evaporitov je spojený s diapirizmom solí tzv. halokinézou, počas ktorej vznikajú v dôsledku hríbovitého tvaru diapíru, prirodzené pasce na uhľovodíky. V lagúnových oblastiach preto okolo Kaspického mora, či dnešného štátu Texas vznikli ložiská zemného plynu a ropy. Čierne uhlie sa tvorilo najmä v oblasti Sibíri, severnej Číne a v oblasti Gondwany v dnešnej Južnej Afrike, Indii a Austrálii. Pre obdobie permu sú charakteristické súvrstvia z pohoria Ural, v Severnej Amerike v Americkom štáte Texas sa v sedimentačnej panve Permian Basin usadili najhrubšie súvrstvia permských sedimentov na Zemi. Západné Karpaty Oblasť Slovenska bola počas permu z väčšej časti vynorená nad hladinu mora a mala arídny, púštny charakter. Na súši vtedajšie hercýnske pohoria podliehali intenzívnej erózii, v dôsledku ktorej sa hromadila molasa, ale aj zlepence a drobové pieskovce. More prenikalo iba na južné Slovensko, kde sa vyskytujú morské permské sedimenty evaporitov v oblasti gemerika pri Novoveskej Hute južne od Spišskej Novej Vsi. Tieto horniny sú tiež obohatené o uránové a medené minerály. V spodnej časti hronika sú tiež prítomné rozsiahle polohy bazaltových vulkanitov (malužinské súvrstvie vo vrchnej časti ipoltickej skupiny). Život v perme Vedúce fosílie pre perm Flóra Klíma bola suchšia ako v karbóne, čo vyhovovalo hlavne borovicorastom (Pinophyta, napr. Baiera alebo Walchia). Objavili sa aj prvé ginkorasty a cykasorasty, naopak staršie prasličkovité a papraďovité rastliny v dôsledku sucha ustupujú, nastáva tzv. mezofytikum. Na vlhkejších miestach ešte prežívala časť karbónskej flóry, napr. Calamites (Equisetophyta), alebo Pecopteris (Polypodiophyta). Na južnej pologuli prebiehal ústup karbónskej flóry pomalšie. Fauna Perm je obdobím znižovania vlhkosti vzduchu. Suchšie obdobie znamená rozvoj plazov a ich rozširovanie po celom zemskom povrchu. V tejto dobe existovali 4 veľké skupiny plazov: Anapsida, Sauropterygomorpha, Diapsida a Achosauria. Vyvíjali sa aj obojživelníky, medzi ich najrozšírenejšie rady patrili: Temnosponfyli, Anthracosauria, Aistopoda, Nectridea a Microsauria. Objavili sa nové formy rýb, predstavované skupinou kostnatých rýb (osteichthyes). Ich vnútorná kostra má väčšmi kalcitový, než chrupkovitý charakter a vonkajší pancier postupne mizol. Po prvý krát sa preukázateľne objavili aj chrobáky, dodnes najrozsiahlejšia skupina hmyzu. V plytkých moriach a lagúnach sa okrem rýb darilo aj hlavonožcom. Rad amomonoidea prešiel zmenami, goniatity ustúpili amonitom s komplikovanejšou priehradkovou čiarkou napr. pre perm typický druh Medlicottia orbignyana. Pre datovanie permu sú dôležité aj prvoky Fusulina a Schwagerina. Vymreli štvorlúčové koraly radu Rugosa. Zaznamenaný bol aj posledný výskyt trilobitov, ktoré v tomto období definitívne vymizli. Pozri aj * Chronostratigrafická tabuľka Externé odkazy * International Commission on Stratigraphy * NSFC.gov.cn * databáza GeoWhen Iné projekty * Commons * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému perm Perm Cisural | Guadalup | Loping Assel | Sakmal | Artinsk | Kungur | Road | Word | Capitan | Wuťiapching | Čchangsing Perlový_potok.html Perlový potok Perlový potok môže označovať: * potok na Slovensku, pravostranný prítok Hnilca, pozri Perlový potok (prítok Hnilca) * potok v Česku, ľavostranný prítok Sázavy, pozri Perlový potok (prítok Sázavy) Symbol rozcestia Toto je rozlišovacia stránka — navigačná pomôcka obsahujúca zoznam iných článkov, ktoré by mohli mať rovnaký názov. Ak vás na túto stránku odkázal článok, prosíme Vás, aby ste sa k článku vrátili a opravili v ňom odkaz tak, aby odkazoval priamo na konkrétnu stránku z hore uvedeného zoznamu, ktorú autor článku myslel. Periodická_tabuľka.html Periodická tabuľka Periodická tabuľka chemických prvkov je tabulárna metóda zobrazenia chemických prvkov. Riadi sa tzv. periodickým zákonom, ktorý v roku 1869 publikoval Dmitrij Ivanovič Mendelejev, čiže zobrazuje pravidelne sa vyskytujúce trendy vo vlastnostiach prvkov v závislosti od ich protónového čísla. Skupina → 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 ↓ Perióda 1 1   2 H He 2 3 4   5 6 7 8 9 10 Li Be B C N O F Ne 3 11 12   13 14 15 16 17 18 Na Mg Al Si P S Cl Ar 4 19 20 21 22 23 24 25 26 27 28 29 30 31 32 33 34 35 36 K Ca Sc Ti V Cr Mn Fe Co Ni Cu Zn Ga Ge As Se Br Kr 5 37 38 39 40 41 42 43 44 45 46 47 48 49 50 51 52 53 54 Rb Sr Y Zr Nb Mo Tc Ru Rh Pd Ag Cd In Sn Sb Te I Xe 6 55 56 * 72 73 74 75 76 77 78 79 80 81 82 83 84 85 86 Cs Ba   Hf Ta W Re Os Ir Pt Au Hg Tl Pb Bi Po At Rn 7 87 88 ** 104 105 106 107 108 109 110 111 112 113 114 115 116 117 118 Fr Ra   Rf Db Sg Bh Hs Mt Ds Rg Uub Uut Uuq Uup Uuh Uus Uuo (*) 57 58 59 60 61 62 63 64 65 66 67 68 69 70 71 La Ce Pr Nd Pm Sm Eu Gd Tb Dy Ho Er Tm Yb Lu (**) 89 90 91 92 93 94 95 96 97 98 99 100 101 102 103 Ac Th Pa U Np Pu Am Cm Bk Cf Es Fm Md No Lr Skupiny chemických prvkov periodickej tabuľky Alkalické kovy Kovy alkalických Prechodné prvky Halogény Vzácne plyny zemín Kovy Polokovy Nekovy Lantanoidy Aktinoidy Skupenstvo (pri štandardných Výskyt v prírode podmienkach) Neobjavené Umelo Rádioaktívne Stabilné Plyny Kvapaliny Tuhé pripravené látky Pozri aj * Rozšírená periodická tabuľka Externé odkazy * Online periodická tabuľka vo formáte .pdf * Lab Tools periodická tabuľka (aj na stiahnutie zadarmo) Periodická tabuľka chemických prvkov H   He Li Be   B C N O F Ne Na Mg   Al Si P S Cl Ar K Ca Sc   Ti V Cr Mn Fe Co Ni Cu Zn Ga Ge As Se Br Kr Rb Sr Y   Zr Nb Mo Tc Ru Rh Pd Ag Cd In Sn Sb Te I Xe Cs Ba La Ce Pr Nd Pm Sm Eu Gd Tb Dy Ho Er Tm Yb Lu Hf Ta W Re Os Ir Pt Au Hg Tl Pb Bi Po At Rn Fr Ra Ac Th Pa U Np Pu Am Cm Bk Cf Es Fm Md No Lr Rf Db Sg Bh Hs Mt Ds Rg Uub Uut Uuq Uup Uuh Uus Uuo Alkalické Kovy Prechodné Vzácne kovy alk. Lantanoidy Aktinoidy prvky Kovy Polokovy Nekovy Halogény plyny Chémia analytická chémia | organická chémia | anorganická chémia | fyzikálna chémia | chémia polymérov | biochémia | chémia životného prostredia potravinárska chémia | lekárska chémia | farmácia | termochémia elektrochémia | jadrová chémia | fotochémia Periodická tabuľka | Zoznam anorganických zlúčenín | Zoznam organických zlúčenín | Zoznam biomolekúl Perún.html Perún Perún, po slovensky aj Parom, je staroslovanský boh hromu a blesku, veľmi podobný indickému božstvu Varuna (san. वरुण) a gréckemu božstvu Uranu (gr. Οὐρανός). V Rusku sa nazýval Perun, v Poľsku Piorun alebo Perunu. Zobrazoval sa ako muž drsného výrazu s medenou bradou, niekedy so striebornou hlavou a zlatými fúzmi. Jazdí na voze ťahanom kozlom alebo lieta po rozbúrenej oblohe na veľkom mlynskom kameni. Jeho zbraňou je sekera, ale niekedy aj kladivo, ktorým metá ohnivé strely – blesky. Perun bol ochrancom poľnohospodárstva. Ako boh plodnosti sa potuloval po zemi, šíril žiaru letného slnka, rozháňal mraky a roztápal sneh. Polia zlých ludí zasypával krúpami. Z Ruska sú známe obrady privolávania dažďa, pri ktorých nahá čistá panna ovenčená kvetmi tancovala v magickom kruhu. Zdá sa, že tanec a pitie boli dôležitou súčasťou ruského kultu Peruna. V Kyjeve hrál istú dobu tiež rolu politického božstva a ako patrón družiníkov mimo iného sankcionoval zmluvy Rusov s Byzantskou ríšou. Jeho významný chrám tam stál až do 10. storočia. Perun je často porovnávaný s germánskym hromovládcom Thorom kvôli dôležitej úlohe, ktorú pred christianizáciou Ruska v roku 988 v tejto oblasti zohrávali Vikingovia. K jeho atribútom patrila ohnivá sekera, jeho posvätným stromom bol dub a zvieraťom býk. Z dní je mu zasvätený štvrtok alebo utorok. V kresťanskej interpretácii stelesňuje proroka Eliáša. Periféria_systému.html Periféria systému Periféria systému je pomocná, ale dosť univerzálna charakteristika frazeológie. Zaradenie frazeológie na perifériu jazykového systému vyplýva z viacerých daností, ktoré k takejto charakteristike dosť jednoznačne vedú. Ide najmä o tieto fakty: * a) frazeológia i jej jednotky sa zreteľne vymykajú zo stratifikačnej predstavy o jazykovom systéme, * b) pre frazeológiu je najpríznačnejšou vlastnosťou anomálnosť – v protiklade s prevažujúcimi tendenciami po analógii v ostatných zložkách jazykového systému, * c) medzi dôležité znaky frazeológie patrí nemodelovosť (alebo krajne limitovaná modelovosť), * d) rôznorodosť jednotiek frazeológie z funkčného aj formálneho (konštrukčného) hľadiska tiež skôr oslabuje, ako podporuje systémovú predstavu o frazeológii. Všetky uvedené skutočnosti síce nevylučujú existenciu aj istých systémových prvkov vo frazeológii, ale naznačujú, že ony nie sú dominantné v celej frazeológii. Článok pôvodne čerpal z diela Frazeologická terminológia (J. Mlacek, P. Ďurčo a kol.) uverejneného na stránkach Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra. Perzská_mačka.html Perzská mačka Perzská mačka Ikarus, Perzská mačka Krajina pôvodu|Perzia, Irán EMS kód |PER Štandardy |CFA, ACFA, CCA, (linky) |TICA, ACF, FIFe Charakter |pokojná, |mierumilovná Hmotnosť |3,5-7 kg Synonymá |žiadne Zoznam mačacích plemien Perzská mačka patrí medzi najstaršie známe plemená. Má spoločný štandard s exotickými krátkosrstými mačkami a colourpointmi. Perkusie.html Perkusie Perkusie sú doplnkové hudobné bicie nástroje, na ktorých sa hrá iba rukami, a to najmä v latinskoamerických tancoch. Patria sem membrafóny, idiofóny a rôzne zvukomalebné nástroje, ako napríklad kastanety, bongo či kongo. Nespisovne sa (vplyvom angličtiny) výrazom perkusie označujú akékoľvek bicie nástroje. Perlit_(metalurgia).html Perlit (metalurgia) Fázový diagram sústavy Fe-Fe3C.A - čiara označujúca zloženie perlitu. Fázový diagram sústavy Fe-FeC. A - čiara označujúca zloženie perlitu. Pod mikroskopom sú viditeľné štruktúry perlitu medzi kryštálmi feritu.Oceľ s obsahom 0,765 % C. Perlit je eutektoid v sústave Fe-FeC. Je to lamelárna mechanická zmes feritu a cementitu. Perlit nie je teda fáza ale fázová zmes, skladá sa z feritu a cementitu a obsahuje 0,765 % uhlíka. Názov je odvodený od perleťového lesku jeho kryštálov. Perlit vzniká izotermicky pri 727°C a obsahu uhlíka medzi 0,02% a 6,68% (na fázovom diagrame Fe-FeC je to línia PSK) ako lamelárny perlit. Má strednú pevnosť a tvrdosť, ale je málo tvárny. Vhodným tepelným spracovaním sa premieňa na globulárny perlit, ktorý má nižšiu tvrdosť, ale lepšiu tvárnosť. Perkupa.html Perkupa Župa Boršodsko-abovsko-zemplínska župa Obvod Edelény Rozloha 19 km² Počet obyvateľov 902 PSČ Kód oblasti Perkupa je obec v Maďarsku v Boršodsko-abovsko-zemplínskej župe v obvode Edelény. Má rozlohu 1940 ha a žije tu 902 obyvateľov (2007). Tento geografický článok o mieste v Maďarsku je zatiaľ Vlajka Maďarska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Personológia.html Personológia Personológia je ucelená teória osobnosti alebo snahy o jej vytvorenie. Spojená je predovšetkým s menom Henry Alexander Murray mladší. Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Perverzia.html Perverzia Perverzia, perverzita alebo perverznosť je správanie, ktoré sa vymyká morálnym normám a zvyklostiam spoločnosti, skazenosť, aberácia, scestnosť, deviácia alebo v užšom a novšom zmysle len parafília. Pred 20. storočím perverzia znamenala odchylné náboženské vierovyznanie či správanie, alebo zmenu vierovyznania na iné, napríklad katolíckeho na protestantské. V modernom ponímaní sa týmto termínom voľne označuje nekonformné sexuálne správanie alebo porucha sexuálneho správania. Podľa MKCH-10 sa rozlišuje porucha voľby sexuálneho objektu a porucha sexuálnej identity. Perőcsény.html Perőcsény Župa Peštianska župa Obvod Szob Rozloha 41 km² Počet obyvateľov 371 PSČ Kód oblasti Perőcsény je obec v Maďarsku v Peštianskej župe v obvode Szob. Má rozlohu 4139 ha a žije tu 371 obyvateľov (2007). Tento geografický článok o mieste v Maďarsku je zatiaľ Vlajka Maďarska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Persenbeug-Gottsdorf_0734.html Persenbeug-Gottsdorf Spolková krajina Dolné Rakúsko Okres Melk Rozloha  ? km² Počet obyvateľov 2244 PSČ Kód oblasti Persenbeug-Gottsdorf je obec v Rakúsku v spolkovej krajine Dolné Rakúsko v okrese Melk. Žije tu 2244 obyvateľov (1.1.2007). Tento geografický článok o mieste v Rakúsku je zatiaľ Vlajka Rakúska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Obce okresu Melk Artstetten-Pöbring | Bergland | Bischofstetten | Blindenmarkt  Dorfstetten | Dunkelsteinerwald | Emmersdorf an der Donau | Erlauf  Golling an der Erlauf | Hofamt Priel | Hürm | Kilb | Kirnberg an der Mank | Klein-Pöchlarn | Krummnußbaum | Leiben | Loosdorf | Mank | Marbach an der Donau | Maria Taferl | Melk | Münichreith-Laimbach | Neumarkt an der Ybbs | Nöchling | Persenbeug-Gottsdorf | Petzenkirchen | Pöchlarn  Pöggstall | Raxendorf | Ruprechtshofen | Schollach | Sankt Leonhard am Forst | Sankt Martin-Karlsbach | Sankt Oswald | Schönbühel-Aggsbach  Texingtal | Weiten | Ybbs an der Donau | Yspertal | Zelking-Matzleinsdorf Personifikácia_(literatúra).html Personifikácia (literatúra) Personifikácia alebo zosobnenie je básnický prostriedok, ktorý je založený na zosobňovaní ľudských vlastností na neživé predmety alebo zvieratá. Je to druh metafory. Príklad : Tatra sa halí / Ľ. Štúr : Rozlúčenie /, slnko sa usmieva, vietor sa hneval Percepcia.html Percepcia Percepcia (z lat. percaptio - vnímanie, chápanie) môže byť * v psychológii: * zmyslové vnímanie * pozorovanie, skúmanie a zisťovanie prítomnosti, polohy a tvaru predmetu zmyslovými orgánmi * v práve: prijatie, prevzatie do držby Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Symbol rozcestia Toto je rozlišovacia stránka — navigačná pomôcka obsahujúca zoznam iných článkov, ktoré by mohli mať rovnaký názov. Ak vás na túto stránku odkázal článok, prosíme Vás, aby ste sa k článku vrátili a opravili v ňom odkaz tak, aby odkazoval priamo na konkrétnu stránku z hore uvedeného zoznamu, ktorú autor článku myslel. Performancia.html Performancia Performancia môže byť: * činnosť, stvárnenie * v umení: forma akčného umenia, pozri performancia (akčné umenie) * v jazykovede v generatívnej gramatike: činnosť produkovaná hovoriacim pri tvorbe konkrétneho jazykového prejavu, pozri performancia (jazykoveda) Symbol rozcestia Toto je rozlišovacia stránka — navigačná pomôcka obsahujúca zoznam iných článkov, ktoré by mohli mať rovnaký názov. Ak vás na túto stránku odkázal článok, prosíme Vás, aby ste sa k článku vrátili a opravili v ňom odkaz tak, aby odkazoval priamo na konkrétnu stránku z hore uvedeného zoznamu, ktorú autor článku myslel. Perikles.html Perikles Perikles - busta zo zbierok Vatikánskeho múzea Perikles (cca 495 pred Kr. - 429 pred Kr., po grécky : Περικλής) bol politik, rečník a zástanca demokracie v starovekých Aténach v Grécku. Historici Thukydides a Plutarchos ho chválili ako čestného, nepodplatiteľného človeka. Bol vedúcou postavou kultúrneho a politického života Atén v ich zlatom období druhej polovice 5. stor. pred Kr. Životopis Pochádzal z aristokratického rodu, napriek tomu sa však zásadne pričinil o rozvoj aténskej demokracie aj o kultúrny a mocenský rozvoj Atén. V roku 462 pred Kr. viedol spoločne s ďalším aténskym politikom Efialtom, zásadným zástancom demokratickej cesty, víťazný politický boj proti mocnej aristokratickej konzervatívnej rade areopágu a po Efialtovej smrti (461 pred Kr.) stál v podstate až do konca svojho života na čele aténskej demokracie. Prvýkrát bol zvolený za archonta v roku 461 pred Kr. Hlavným obdobím jeho vplyvu boli roky 443 pred Kr. - 429 pred Kr., keď bol každoročne okrem roku 430 pred Kr. zvolený za prvého stratéga (celkovo bol zvolený až 14 krát). Jeho politické kroky smerovali k prehlbovaniu aténskej demokracie. Roku 454 pred Kr. presadil, aby väčšina slobodných aténskych obyvateľov mužského pohlavia mohla od tých čias vykonávať ktorýkoľvek úrad vlády, všetky rozhodnutia súdov a mestského zhromaždenia podliehali väčšinovému hlasovaniu a úradníci brali štátny plat. Snem nazývaný eklézia (ekklessiá), volený občanmi, povýšil na najvyšší štátny orgán, pre ktorý návrhy na prerokovanie pripravovala tzv. rada p仝sto (bullé). Rozšíril kompetencie najvyššieho porotného súdu heliaja (heliaiá) a umožnil v ňom zasadať aj nemajetným občanom tým, že im za každý deň preplácal náhradu ušlého zisku vo výške dvoch obolusov. Tým zaviedol prax porotných súdov, používanú v súdnictve dodnes. Perikles aténsku ríšu rozširoval prostredníctvom Aténskeho námorného spolku, konfederácie gréckych štátov. V tej dobe sa Aténsky námorný spolok fakticky premenil na aténsku námornú ríšu. Roku 440 pred Kr. zlikvidoval povstanie na ostrove Samos. Osobne viedol vojenskú výpravu k Čiernemu moru, aby zaistil bezpečnú dopravu obilia z jeho pobrežia do Atén. Perikles bol nielen skvelým rečníkom, vojvodcom, ale i človekom, ktorý podporoval umenie. Roku 447 pred Kr. začal rozsiahly program výstavby pamätníkov - vtedy vznikol aj chrám bohyne Atény - Partenón na Akropole. Keď roku 431 pred Kr. vypukla peloponézska vojna so Spartou, presvedčil Aténčanov, aby sa z vidieka uchýlili za hradby mesta a spoľahli sa na ochranu aténskych námorných síl. Táto voľba však v roku 430 pred Kr. spôsobila morovú epidémiu a Perikles bol zosadený z funkcie prvého stratéga. V nasledujúcom roku ho síce zvolil znovu, čoskoro však zomrel na mor. Iné projekty * Commons * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Externé odkazy * SPŠH Košice Zdroj, z ktorého (pôvodne) čiastočne čerpal tento článok Persefona.html Persefona Persefona (gr. Persefoné, lat. Proserpina) bola v gréckej mytológii dcéra najvyššieho boha Dia a bohyne Demeter. Bola manželkou vládcu podsvetia Háda. V ríši podsvetia mala rovnaké postavenie ako Diova manželka Héra na Olympe: Bola Hádovou spoluvládkyňou, nad duchmi mŕtvych a podsvetnými bohmi. Dbala na to, aby žiadny zomrelý z ich kráľovstva neunikol, a aby sa každý smrteľník do neho včas dostal. Bola neúprosná a neľútostná ako sám Hádes. Nemala rada ľudí ani ostatných bohov, a pretože sympatie či antipatie bývajú spravidla vzájomné, ani bohovia a ľudia nemali radi ju. Perfektum.html Perfektum Perfektum (lat.) je minulý čas, tvar minulého času. Opak: imperfektum. Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Persifláž.html Persifláž Persifláž (fr.) je výsmech, posmech; zosmiešnenie. Persifláž je výrazový prostriedok, v ktorom sa realizuje komické. Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Pery.html Pery Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality. Pozri aj stránky Ako upravovať stránku a Návody a štýl alebo diskusiu k článku. Human lips Pery sú viditeľný orgán okolo úst.Existuje obyčajne väčšia spodná a menšia horná pera. Majú veľa účelov: * Pomáhajú s prijímaním potravy * Zmyslový orgán reagujúci na dotyk * Umožňujú reč. Pery tiež vyjadrujú emócie. Napokon, existujú choroby, ktoré môžu ovplyvniť pery, napríklad herpes simplex. Zdroj Tento článok je sčasti alebo úplne založený na preklade článku lip zverejneného na anglickej (zjednodušenej) Wikipédii. Iné projekty * Wikicitáty * Commons * Spolupracuj na Wikiquote Wikicitáty ponúka citáty od alebo o pery. * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému pery. Tento článok je zatiaľ tzv. "výhonok". Text môžeš doplniť alebo zmeniť, keď hore klikneš na záložku "upraviť". Pernštejnské_Jestřabí_9ce8.html Pernštejnské Jestřabí Pernštejnské Jestřabí Základné informácie Postavenie: |obec NUTS 5 (obec): |CZ0623 596400 Kraj (NUTS 3): |Juhomoravský (CZ062) Okres (NUTS 4): |Brno-venkov (CZ0623) Obec s rozšírenou pôsobnosťou:| Poverená obec: | Historická krajina: |Morava Katastrálna výmera: | ? km² Počet obyvateľov: |171 Zemepisná šírka: | Zemepisná dĺžka: | Nadmorská výška: | ? m PSČ: | Základné sídelné | jednotky: | Miestnych častí: | Katastrálne územie: | Adresa | obecného úradu: | Starosta / starostka: | Pernštejnské Jestřabí je obec v Česku v okrese Brno-venkov v Juhomoravskom kraji. 1. januára 2006 tu žilo 171 obyvateľov, z toho 84 mužov a 87 žien, pričom priemerný vek v obci je 43,4 rokov (muži 42,5 rokov, ženy 44,2 rokov). Tento geografický článok o mieste v Česku je zatiaľ príliš Vlajka Česka krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Pozri aj * Zoznam obcí v Česku Mestá a obce okresu Brno-venkov Babice nad Svitavou • Babice u Rosic • Běleč • Bílovice nad Svitavou • Biskoupky • Blažovice • Blučina • Borač • Borovník • Braníškov • Branišovice • Bratčice • Brumov • Březina (predtým okres Blansko) • Březina (predtým okres Brno-venkov) • Bukovice • Cvrčovice • Čebín • Černvír • Česká • Čučice • Deblín • Dolní Kounice • Dolní Loučky • Domašov • Doubravník • Drahonín • Drásov • Hajany • Heroltice • Hlína • Hluboké Dvory • Holasice • Horní Loučky • Hostěnice • Hradčany • Hrušovany u Brna • Hvozdec • Chudčice • Ivaň • Ivančice • Javůrek • Jinačovice • Jiříkovice • Kaly • Kanice • Katov • Ketkovice • Kobylnice • Kovalovice • Kratochvilka • Křižínkov • Kupařovice • Kuřim • Kuřimská Nová Ves • Kuřimské Jestřabí • Lažánky • Ledce • Lelekovice • Lesní Hluboké • Litostrov • Loděnice • Lomnice • Lomnička • Lubné • Lukovany • Malešovice • Malhostovice • Maršov • Medlov • Mělčany • Měnín • Modřice • Mokrá-Horákov • Moravany • Moravské Bránice • Moravské Knínice • Moutnice • Nebovidy • Nedvědice • Nelepeč-Žernůvka • Němčičky • Neslovice • Nesvačilka • Níhov • Nosislav • Nová Ves • Nové Bránice • Odrovice • Ochoz u Brna • Ochoz u Tišnova • Olší • Omice • Opatovice • Ořechov • Osiky • Oslavany • Ostopovice • Ostrovačice • Otmarov • Pasohlávky • Pernštejnské Jestřabí • Podolí • Pohořelice • Ponětovice • Popovice • Popůvky • Pozořice • Prace • Pravlov • Prštice • Předklášteří • Přibice • Příbram na Moravě • Přibyslavice • Přísnotice • Radostice • Rajhrad • Rajhradice • Rašov • Rebešovice • Rohozec • Rojetín • Rosice • Rozdrojovice • Rudka • Řícmanice • Říčany • Říčky • Řikonín • Senorady • Sentice • Silůvky • Sivice • Skalička • Skryje • Sobotovice • Sokolnice • Stanoviště • Strhaře • Střelice • Svatoslav • Synalov • Syrovice • Šerkovice • Šlapanice • Štěpánovice • Šumice • Telnice • Těšany • Tetčice • Tišnov • Tišnovská Nová Ves • Trboušany • Troskotovice • Troubsko • Tvarožná • Újezd u Brna • Újezd u Rosic • Újezd u Tišnova • Unín • Unkovice • Úsuší • Velatice • Veverská Bítýška • Veverské Knínice • Viničné Šumice • Vlasatice • Vohančice • Vojkovice • Vranov • Vranovice • Vratislávka • Všechovice • Vysoké Popovice • Zakřany • Zálesná Zhoř • Zastávka • Zbraslav • Zbýšov • Zhoř • Žabčice • Žatčany • Žďárec • Želešice • Železné • Židlochovice Perceptívnosť.html Perceptívnosť Perceptívnosť (lat.) je vnímavosť; jeden z pojmov vo filozofii Johna Locka. Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Tento článok z Filitu potrebuje upraviť, pridať interwiki a kategórie. Po jeho úprave prosím odstráňte šablónu {{filit na úpravu}}. Perzské_jazyky.html Perzské jazyky Perzské jazyky (ak sa považujú za viacero jazykov) resp. perzština (ak sa považujú za 1 jazyk), lokálne názvy najmä: fársí, pársí, darí, tódžikí, sú iránske jazyky resp. iránsky jazyk, ktorým(i) sa hovorí v dnešnom Iráne, Afganistane, Tadžikistane a v priľahlých územiach, a ktoré boli pôvodne jazykom Peržanov. O súčasných perzských jazykoch pozri novoperzské jazyky. Delenie * † staroperzština - jazyk perzských kmeňov z obdobia dynastie Achajmenovcov * † stredoperzština (=pahlaví/pehleví v širšom zmysle) - úradný jazyk Sasánovcov: * †pahlaví (=pehleví) v užšom zmysle * †manichejská stredoperzština * novoperzské jazyky resp. novoperzština - pozri článok Pernecký_potok.html Pernecký potok Pernecký potok je potok na Záhorí, na území okresu Malacky. Je to ľavostranný prítok Perneckej Maliny, meria 9,4 km a je tokom V. rádu. Pramení v Malých Karpatoch, v podcelku Pezinské Karpaty, v časti Kuchynská hornatina, na severnom svahu vrchu Konské hlavy (648,8 m n. m.) v nadmorskej výške cca 600 m n. m. Najprv tečie na sever, sprava priberá prítok z oblasti Zachelovej a následne ďalší spod sedla Baba (527 m n. m.). Stáča sa na severozápad, preteká Podbanskou dolinou, preteká popri rekreačnej osade a zľava priberá prítok spod Gašparovej (621,1 m n. m.). Ďalej tečie západoseverozápadným smerom, sprava priberá prítok spod Čmeľka (709,0 m n. m.), zľava ďalší prítok spod Gašparovej a preteká obcou Pernek. Z pravej strany priberá Kostolný potok a vteká do Borskej nížiny, do podcelku Podmalokarpatská zníženina. Z ľavej strany priberá prítok, vzápätí časť vody odteká do oblasti Perneckých vŕškov a hlavné koryto pokračuje na severoseverovýchod. Už na území VVP Záhorie sa neďaleko vojenského letiska Kuchyňa vlieva v nadmorskej výške okolo 198,5 m n. m. do Perneckej Maliny. Permeabilita_vákua.html Permeabilita vákua Permeabilita vákua (μ) je súčasť permeability, prírodná konštanta, ktorej hodnota je \mu_0 = 4\pi\cdot 10^{-7} \sim 1,26\cdot 10^{-6}\ Hm^{-1} Pergamen_(koža).html Pergamen (koža) Pergamen je: * v kožiarstve (na rámoch) usušená holina (=surová koža zbavená vápnom chlpov a zbavená nečistôt) somára, teľaťa, ovce, kozy alebo jahňaťa, spravidla potom natretá kriedou a vyhladená pemzou * pergamenový papier (nepravý pergamen): obmena tohto kožiarskeho výrobku používaná na písanie; je starostlivejšie opracovaná a spravidla je z jahňacej kože * listina napísaná na pergamenovom papieri Pergamen vznikol v staroveku v meste Pergamon. Používa sa najmä na písanie a na poťahovanie bubnov. Až do 13. storočia, keď ho začal vytláčať papier, bol jedným z najpoužívanejších materiálov na písanie. Pergamenový papier Výroba: Koža zvierat sa najskôr odchlpila, vysušila, potom sa na ráme drsnila pemzou, potierala olovenou alebo zinkovou v oleji rozotretou belobou, napokon hladila a leštila. Pretože pergamen po čase stvrdol a nedal sa ohýbať, knihy sa už nepísali na zvitky, ale na ploché listy, ktoré sa spájali do kódexov. Perm.html Perm Perm môže byť: * mesto v Rusku, pozri Perm (mesto) * chronostratigrafická jednotka v geológii, pozri perm (geologické obdobie) * počítač založený na elektrónkach, ktorý začiatkom 50. rokov 20. storočia vyvinuli na TU v Mníchove, pozri Perm (počítač) Symbol rozcestia Toto je rozlišovacia stránka — navigačná pomôcka obsahujúca zoznam iných článkov, ktoré by mohli mať rovnaký názov. Ak vás na túto stránku odkázal článok, prosíme Vás, aby ste sa k článku vrátili a opravili v ňom odkaz tak, aby odkazoval priamo na konkrétnu stránku z hore uvedeného zoznamu, ktorú autor článku myslel. Percepčná_psychológia.html Percepčná psychológia Psychológia Oblasti Poznávacia psychológia Vývinová psychológia Psychopatológia Emočná psychológia Psychológia osobnosti Psychológia self Sociálna psychológia Prístupy Omnispektívny Introspektívny Elementová metodológia Gestaltistická metodológia Scientismus Nonscientismus Biologický Percepčná psychológia je oblasť psychológie zaoberajúca sa vnímaním okolného sveta. Skúma fyziologické i psychologické aspekty vnímania a ich vzájomné súvislosti. Tento článok je zatiaľ tzv. "výhonok". Text môžeš doplniť alebo zmeniť, keď hore klikneš na záložku "upraviť". Percepcia_(hume,_d.).html Percepcia (hume, d.) Podľa názoru niektorých redaktorov by tento článok mal byť spojený s Percepcia. Ak s tým nesúhlasíte, vyjadrite sa, prosím, v diskusii k článku. percepcia (Hume, D.) je dojmy (pocity) a idey (zmyslové obrazy pamäti) v ich jednotlivosti i súhrnne. Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Tento článok z Filitu potrebuje upraviť, pridať interwiki a kategórie. Po jeho úprave prosím odstráňte šablónu {{filit na úpravu}}. Pereš.html Pereš Mapa Základné údaje Mesto: Košice Okres: Košice II Rozloha: 1,3 km² Počet obyvateľov: 990 (31. december 2003) Hustota obyvateľstva: 762 obyvateľ(ov)/km^2 Nacionále PSČ: Oficiálne adresy Miestny úrad MČ Pereš Adresa: Revúcka 14 040 11 Košice Web: [http:// ] E-mail: muperes@post.sk Telefón: 421 55 6229664 Fax: Politika Starosta: Ing. Jozef Karabín () Pereš je mestská časť Košíc, súčasť okresu Košice II. Polohopis Časti obce Ulice Vodné toky Vodné plochy Symboly obce Erb, znak, vlajka, ... História Obecné zastupiteľstvo Obyvateľstvo Partnerské obce Kultúra a zaujímavosti Divadlo Múzeá Hudba Stavby Pamiatky * Kostol najsvätejšej trojice Pomníky Parky Šport Pravidelné podujatia Kulinárske špeciality Hospodárstvo a infraštruktúra Doprava Dôležité firmy Verejné ustanovizne Školstvo Osobnosti Čestné občianstvo Cena obce Významné osobnosti Médiá (foto, audio, dokumenty) Externé odkazy * www.kosice.sk Tento geografický článok o mieste na Slovensku je zatiaľ Vlajka Slovenska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Mestské časti a obce okresu Košice II (8) 31.12.2003 Lorinčík | Luník IX | Myslava | Pereš | Poľov | Sídlisko KVP | Šaca Západ Mestské časti Košíc (22) Džungľa - I  | Kavečany - I  | Sever - I  | Sídlisko Ťahanovce - I Staré Mesto - I  | Ťahanovce - I Lorinčík - II  | Luník IX - II  | Myslava - II  | Pereš - II  | Poľov - II Sídlisko KVP - II  | Šaca - II  | Západ - II Dargovských hrdinov - III  | Košická Nová Ves - III Barca - IV  | Juh - IV  | Krásna - IV  | Nad jazerom - IV  | Šebastovce - IV  | Vyšné Opátske - IV Personalizmus.html Personalizmus personalizmus je 1. Schleiermacherom presadzovaný a Goethem a Feuerbachom používaný názov pre vieru v osobného boha (teizmus) v protiklade k panteizmu. 2. smer súčasnej filozofie, ktorý hlása, že realita je koniec koncov spoločenstvo osôb, pričom najvyššou osobou je boh. Príroda ako súhrn duchov, osobností je spojovacím článkom medzi bohom a človekom a zároveň zjavením pôsobenia najvyššej osoby. Osobnosť je duvchovný základný prvok bytia. V strede pozornosti personalizmu je teda osobnosť ako prvotná realita a najvyššia duchovná hodnota Jedným zo zdrojov personalizmu je Leibnizova monadológia. Personalizmus sa zacal šíriť koncom 19. stor. v USA a okrem USA sa rozvíja najmä vo Veľkej Británii, Nemecku a Francúzsku. Pozri aj Kresťanský personalizmus Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Tento článok s filozofickou problematikou je zatiaľ príliš Stavba Zeme krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Permeabilita_(magnetizmus).html Permeabilita (magnetizmus) Permeabilita (z lat. priepustnosť) alebo permeabilita prostredia alebo absolútna permeabilita je fyzikálna veličina udávajúca mieru magnetizácie prostredia (materiálu) v dôsledku pôsobiaceho magnetického poľa. Značka: μ Základná jednotka: henry na meter, skratka Hm ^− 1 alebo aj newton na štvorcový ampér, skratka NA ^− 2 Výpočet: a) \mu = {B \over H}, kde B je magnetická indukcia a H intenzita magnetického poľa b) \mu = \mu_0 \cdot \mu_r, teda súčin permeability vákua a relatívnej permeability. Pozri aj * Magnetická susceptibilita Percipovaný.html Percipovaný percipovaný (lat.) je vnímaný. Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Tento článok z Filitu potrebuje upraviť, pridať interwiki a kategórie. Po jeho úprave prosím odstráňte šablónu {{filit na úpravu}}. Pereked.html Pereked Župa Baranská župa Obvod Pécsvárad Rozloha 6 km² Počet obyvateľov 172 PSČ Kód oblasti Pereked je obec v Maďarsku v Baranskej župe v obvode Pécsvárad. Má rozlohu 674 ha a žije tu 172 obyvateľov (2007). Tento geografický článok o mieste v Maďarsku je zatiaľ Vlajka Maďarska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Permisivita_(sociológia).html Permisivita (sociológia) Permisivita je vytváranie vzťahu k jedincovi alebo skupine a taktiež skupiny k jedincovi, v ktorom možno otvorene hovoriť a oznamovať všetky svoje pocity a názory, neznamená však tolerovanie ľubovoľného správania. Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Peronizmus.html Peronizmus Peronizmus (po špan. Peronismo) je sociálne a národné hnutie presadzované Juanom Perónom a jeho Peronistickou stranou v 40. až 70. rokoch v Argentíne, Perónom označené ako tretia cesta medzi kapitalizmom a socializmom. Peronimzus sa vyznačoval nacionalizmom, autoritárnym režimom, znárodnením priemyslu a pôdy, vyvlastnením zahraničných monopolov, sociálnym programom. Napriek výraznému vplyvu nedosiahol pozitivne výsledky. Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Pernik.html Pernik ‎ Oblasť Pernik Populácia 108 366 obyvateľov (2006) Nadmorská výška 710 m PSČ 2300 Smerové telefónne číslo 076 Geografické súradnice 42° 61' s.z.š, 23° 03' v.z.d. Časové pásmo Východoeurópsky čas (GTM+2; GTM+3 v lete) Primátor(ka) Antoaneta Georgieva Pernik (bulh. Перник) je mesto v západnej časti Bulharska, administratívne stredisko oblasti Pernik. Leží na oboch stranách rieky Struma v doline Pernik medzi pohoriami Viskjar, Vitoša a Golo Bardo. Je to veľmi rušné priemyselné a banícke centrum, dôležitý železničný uzol. Podľa sčítania obyvateľstva v r. 2006 mal Pernik 108 366 obyvateľov. Pohľad na mesto Pernik Partnerské mestá * USA Las Vegas, USA * Germany Magdeburg, Nemecko * Switzerland Lausanne Švajčiarsko * Macedónsko Skopje, Macedónsko * Poland Lublin, Poľsko * France Caen, Francúzsko * Wales Cardiff, Wales * Italy Miláno, Taliansko * Serbia Obrenovač, Srbsko * Slovenia Ľubľana, Slovinsko * Croatia Split, Chorvátsko * Bosnia and Herzegovina Tuzla, Bosna a Hercegovina * Greece Heraklion, Grécko * Česko Ostrava, Česko * Austria Graz, Rakúsko * Denmark Århus, Dánsko * Ukraine Luhansk, Ukrajina Tento geografický článok je zatiaľ príliš krátky (tzv. Mapa sveta "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Persius.html Persius Aulus Persius Flaccus rímsky satirik Narodenie 34 Volterra Úmrtie 62 Rím Pozri aj Biografický portál Aules alebo Aulus Persius Flaccus (34-62 po Kr.) bol rímsky básnik a satirik tvoriaci za vlády cisára Nerona. Persius pochádzal zo zámožnej jazdeckej rodiny z pôvodne etruského mesta Volterra. Jeho etruský pôvod dokladá i variant jeho praenomen Aules, ktoré je odvodené od doloženého etruského mena Aule. Život Persiov život možno čiastočne rekonštruovať na základe životopisu pochádzajúceho pravdepodobne od gramatika Valeria Proba. Jeho otec zomrel, keď mal Persius iba šesť rokov. Vo veku 12 alebo 13 rokov bol poslaný v súlade s rímskymi štandardmi vzdelania na štúdia do Ríma, kde ho vyučovali poprední odborníci svojich oborov – gramatik Quintus Remmius Palaemon, rečník Verginius Flavus a stoický filozof Lucius Annaeus Cornutus, vychovávateľ iného významného literáta doby, Marca Annaea Lucana. Vďaka týmto stykom vstúpil Persius do prostredia rímskej intelektuálnej elity, ku ktorej sa radili ešte filozof a štátnik Seneca a básnik Caesius Bassus. Obzvlášť priateľstvo medzi Persiom a Lucanom sa malo stať veľmi silné. Ďalším Persiovým životným spoločníkom, ktorý ho sprevádzal na jeho cestách, sa stal spisovateľ Thrasea Paetus. V mladosti Persius údajne zložil praetextu a niekoľko básní menšej kvality. Po prečítaní diela veľkého satirika Lucilia sa rozhodol obrátiť sa k tvorbe satiry. Životopisec o ňom tvrdí, že písal len málo a pomaly (scriptavit et raro et tarde). Náhla smrť roku 62, vo veku 27 rokov, mu nedovolila svoje dielo dokončiť. O vydanie Persiových satír sa postaral jeho učiteľ Annaeus Cornutus a priateľ Caesius Bassus. Satiry sa okamžite po vydaní stretli s úspechom. Dôveryhodnosť anonymného Persiovho životopisu je, podobne ako v prípade každého takéhoto životopisu, pochybná. V určitých bodoch sa ale zdá podávať taký obraz básnika, ktorý súhlasí s tým, čo o sebe prezrádza Perisus v svojom diele. Početné odkazy na satirikov predošlého obdobia a na literatúru vôbec dokazujú, že na svoj vek bol Persius veľmi sčítali. Takto ho zobrazuje i životopisec, podľa ktorého bol Persius utiahnutý mladý muž, milovník literatúry, ktorý vlastnil veľké množstvo kníh (na smrteľnej posteli ich odkázal svojmu učiteľovi Cornutovi). Dielo Spomedzi troch ďalších predstaviteľov rímskej satiry, Lucilia, Horatia a Iuvenala, Persius zdieľa najviac spoločných čŕt s Horatiom, ktorého tvorba ho výrazne ovplyvnila (napríklad mená postáv Persiových satír sú prevzané od Horatia). Persiovi je vlastný aj Horatiov šetrný, moralizujúci štýl. Satira sa nestáva prostriedkom osobného útoku proti spoločnosti, ale vyjadrením vlastných filozofických postojov. Na jednej strane v nej stojí básnik-filozof, ktorý sa pokúša poučiť svoje publikum, na strane druhej hlúčik hlupákov, ktorí sa filozofovmu moralizovaniu vysmieva. Vzniká tak schéma rozhovoru, v ktorom adresát odmieta morálne pravdy, tým sa znemožňuje a potvrdzuje ich pravdivosť. Persiove filozofické postoje sa blížia stoicizmu, ako ho hlásal Seneca, takže básnik musel byť oboznámený so Senecovým učením. Senecu pripomína Persiovo dielko ešte v jednom ohľade, a to jazyku. Obaja autori Neronovho obdobia stavajú na prirodzenom jazyku hovorovej reči (v kontraste s Ciceronovskou uhľadenou latinčinou rétorického prednesu), nechýba im expresívnosť a skratkovitosť, ktorá v Persiovom prípade prechádza až do nečitateľnosti. Persius rád používa novotvary a neobvyklé asociácie. Persiove satiry pozostávajú z prológu (niekedy uvádzaného na konci zbierky ako epilóg) písaného cholijambom, metrom útočnej poézie, a šiestich satír zložených v daktylskom hexametre. Témami jednotlivých satír sú: * kritika mondénnej literatúry a jej autorov, ktorí bažia po sláve * falošná zbožnosť a filozofická otázka, čo je správne žiadať od bohov * márnivý život mládeže, básnik-filozof odporúča adresátovi-mladému bohatému mužovi, aby sa pridržiaval zásad stoicizmu * potreba poznať sám seba (nosce se ipse) pre tých, ktorí chcú pôsobiť vo verejnom politickom živote * filozofický monológ adresovaný Annaeovi Cornutovi, v ktorom kladie Persius do protikladu zlozvyky zväzujúce človeka a oslobodenie, ktoré prináša stoická filozofia * chamtivosť, satira má podobu listu, ktorý píše Persius svojmu priateľovi Caesiovi Bassovi a nabáda ho, aby oprostil od tejto vlastnosti V diele sú patrné niektoré zmeny a medzery, ktoré možno pričítať jednak jeho nedokončeniu a jednak redaktorským zásahom Annaea Cornuta a Bassa. Cornutus údajne vybral tie pasáže diela, ktoré mohli pôsobiť ako kritika režimu. Literatúra * Conte, G.B. Dějiny římske literatury. Praha: KLP, 2003. Percepčný.html Percepčný Percepčný (lat.) je ľahko vnímateľný; citlivý. Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Pernegg.html Pernegg Spolková krajina Dolné Rakúsko Okres Horn Rozloha  ? km² Počet obyvateľov 704 PSČ Kód oblasti Pernegg je obec v Rakúsku v spolkovej krajine Dolné Rakúsko v okrese Horn. Žije tu 704 obyvateľov (1.1.2007). Tento geografický článok o mieste v Rakúsku je zatiaľ Vlajka Rakúska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Obce okresu Horn Altenburg | Brunn an der Wild | Burgschleinitz-Kühnring  Drosendorf-Zissersdorf | Eggenburg | Gars am Kamp | Geras | Horn  Irnfritz-Messern | Japons | Langau | Meiseldorf | Pernegg | Röhrenbach  Röschitz | Rosenburg-Mold | Sigmundsherberg | Sankt Bernhard-Frauenhofen  Straning-Grafenberg | Weitersfeld Perseus.html Perseus Perseus alebo Perzeus môže označovať: * starogréckeho mýtického hrdinu, pozri Perseus (mytológia) * súhvezdie, pozri Súhvezdie Perzeus Symbol rozcestia Toto je rozlišovacia stránka — navigačná pomôcka obsahujúca zoznam iných článkov, ktoré by mohli mať rovnaký názov. Ak vás na túto stránku odkázal článok, prosíme Vás, aby ste sa k článku vrátili a opravili v ňom odkaz tak, aby odkazoval priamo na konkrétnu stránku z hore uvedeného zoznamu, ktorú autor článku myslel. Perpetuum_mobile.html Perpetuum mobile Perpetuum mobile (lat.) je: * hypotetické zariadenie, ktoré by trvalo konalo prácu bez dodávania mechanickej energie (perpetuum mobile prvého druhu) * hypotetický periodicky pracujúci stroj, ktorý by všetko teplo odobraté zo zdroja menil na prácu (perpetuum druhého druhu). Ani jedno zariadenie nie je možné skonštruovať. Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Perlsdorf.html Perlsdorf Spolková krajina Štajersko Okres Feldbach Rozloha  ? km² Počet obyvateľov 369 PSČ Kód oblasti Perlsdorf je obec v Rakúsku v spolkovej krajine Štajersko v okrese Feldbach. Žije tu 369 obyvateľov (1.1.2007). Tento geografický článok o mieste v Rakúsku je zatiaľ Vlajka Rakúska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Obce okresu Feldbach Poloha okresu v Štajersku Auersbach | Aug-Radisch | Bad Gleichenberg | Bairisch Kölldorf  Baumgarten bei Gnas | Breitenfeld an der Rittschein | Edelsbach bei Feldbach | Edelstauden | Eichkögl | Fehring | Feldbach | Fladnitz im Raabtal | Frannach | Frutten-Gießelsdorf | Glojach | Gnas  Gniebing-Weißenbach | Gossendorf | Grabersdorf | Hatzendorf  Hohenbrugg-Weinberg | Jagerberg | Johnsdorf-Brunn | Kapfenstein  Kirchbach in Steiermark | Kirchberg an der Raab | Kohlberg | Kornberg bei Riegersburg | Krusdorf | Leitersdorf im Raabtal | Lödersdorf | Maierdorf  Merkendorf | Mitterlabill | Mühldorf bei Feldbach | Oberdorf am Hochegg  Oberstorcha | Paldau | Perlsdorf | Pertlstein | Petersdorf II | Pirching am Traubenberg | Poppendorf | Raabau | Raning | Riegersburg | Sankt Anna am Aigen | Sankt Stefan im Rosental | Schwarzau im Schwarzautal | Stainz bei Straden | Studenzen | Trautmannsdorf in Oststeiermark  Unterauersbach | Unterlamm | Zerlach Pernegg_an_der_Mur_447a.html Pernegg an der Mur Spolková krajina Štajersko Okres Bruck an der Mur Rozloha  ? km² Počet obyvateľov 2408 PSČ Kód oblasti Pernegg an der Mur je obec v Rakúsku v spolkovej krajine Štajersko v okrese Bruck an der Mur. Žije tu 2408 obyvateľov (1.1.2007). Tento geografický článok o mieste v Rakúsku je zatiaľ Vlajka Rakúska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Obce okresu Bruck an der Mur Poloha okresu v Štajersku Aflenz Kurort | Aflenz Land | Breitenau am Hochlantsch | Bruck an der Mur | Etmißl | Frauenberg | Gußwerk | Halltal | Kapfenberg | Mariazell  Oberaich | Parschlug | Pernegg an der Mur | Sankt Ilgen | Sankt Katharein an der Laming | Sankt Lorenzen im Mürztal | Sankt Marein im Mürztal  Sankt Sebastian | Thörl | Tragöß | Turnau Perm_(mesto).html Perm (mesto) Perm Perm je mesto v Rusku a administratívne centrum Permského kraja. Nachádza sa na rieke Kama na úpätí pohoria Ural. Má rozlohu 799,68 km² a žije tu 1 milión obyvateľov. Iné projekty * Commons * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Tento geografický článok je zatiaľ príliš krátky (tzv. Mapa sveta "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Perceptorový.html Perceptorový perceptorový (lat.) je týkajúci sa perceptora; vztahujúci sa na zmyslový orgán. Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Tento článok z Filitu potrebuje upraviť, pridať interwiki a kategórie. Po jeho úprave prosím odstráňte šablónu {{filit na úpravu}}. Peroxid_vodíka.html Peroxid vodíka Žieravina Oxidačné činidlo Molekula peroxidu vodíka. Peroxid vodíka (HO, HO-OH) je binárna zlúčenina kyslíka a vodíka. V molekule peroxidu vodíka sú atómy kyslíka viazané navzájom a na každom z nich je atóm vodíka, pričom väzby O-H sa nenachádzajú v jednej rovine. Peroxid vodíka je bezfarebná kvapalina, s vodou neobmedzene miešateľná. Je silné oxidačné činidlo. HO + 2H^+ + 2e ↔ 2HO HO^− + H + 2e ↔ 3OH^− Pri kontakte s horľavým materiálom môže spôsobiť požiar. Spôsobuje silné popáleniny a poleptanie. Použitie bielenie celulózy, dezinfekcia v potravinárskom priemysle, leptanie v elektrotechnickom priemysle, pokovovanie, bielenie zubov, melírovanie, úprava pitnej a odpadovej vody, ako okysličovadlo v hypergolických palivových zmesiach Permitivita_vákua.html Permitivita vákua Permitivita vákua je súčasť permitivity, fyzikálna konštanta vyskytujúca sa v Coulombovom zákone (v časti 1/4πε). Značka: ε Hodnota: ε = 8,854187.10^-12 F.m^-1 Hodnota permitivity vákua sa nemeria, je to definovaná hodnota. Percepcia_(leibniz,_g._w.).html Percepcia (leibniz, g. w.) percepcia (Leibniz, G. W.) je nižšia (neuvedomená) forma duchovna. Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Tento článok z Filitu potrebuje upraviť, pridať interwiki a kategórie. Po jeho úprave prosím odstráňte šablónu {{filit na úpravu}}. Percepcia - názory na ňu percepcia percepcia (Hume, D.) percepcia (Leibniz, G. W.) Pozri aj názory na percepciu petites perceptions Perlička_domáca.html Perlička domáca Niektorý z redaktorov požiadal o revíziu tohoto článku. Redaktor si napríklad nie je istý, či neobsahuje pravopisné alebo iné chyby. Prosím opravte a vylepšite tento článok. Po úprave článku môžete odstrániť túto poznámku. Viac informácií.... Perlička domáca (lat. Numida meleagris domesticus) je domestikovaná perlička bodkovaná (=perlička obyčajná, ?perlička štetcovitá; Numida meleagris). Je to hydina, ktorá sa chová najmä na mäso a lahodné vajcia. Považuje sa však vo väčšine prípadov za okrasne chovanú hydinu a to pre jej krásny zvesený chvost skladajúci sa zo 16 pier a krátkej širokej hlave. Avšak jej tmavohnedé oči a oranžovočervený zobák ju robia ešte zaujímavejšou. Má červené laloky s bielymi škvrnami ktoré sa u kohútov vyskytujú výraznejšie a väčšie. Niektorí ľudia ju však nemajú radi pre jej rušivé kotkodákanie. Kohút váži 1,6 až 2 kg sliepka 1,8 až 2,5kg. Vajcia neznášajú nikdy na to isté miesto. Nie sú známe žiadne domáce plemená perličiek, ale delia sa ich podľa farebných rázov, a to na: * modré * perleťovo šedé * levanduľové * šamot * biele * fialové * azúrovo modré * levanduľové zo zmenšenou perlivosťou * šamot zo zmenšenou perlivosťou Perzeidy.html Perzeidy Meteor Perzeíd Perzeidy sú kometárny meteorický roj súvisiaci s kométou Swift-Tuttle. Sú viditeľné každý rok od polovice júla, maximum majú 12. augusta a ich najväčšia aktivita je od 8. augusta do 14. augusta. Počas maxima je bežné vidieť za hodinu sto aj viac meteorov, ich frekvencia je však variabilná. Patrí medzi najobľúbenejšie roje jednak pre svoju výdatnosť (až 95 meteorov za hodinu) a jednak preto, že maximum má okolo 12. až 13. augusta, preto ich vďaka príjemnej teplote možno ľahko sledovať celú noc na rozdiel od výdatnejších Kvadrantíd, ktoré majú maximum vo vrcholiacej zime. Perzeidy patria k najpravidelnejším meteorickým rojom a ľudovo sa nazývajú „slzičky svätého Vavrinca“, pretože sú činné okolo 10. augusta, kedy sa slávil deň svätého Vavrinca. O Perzeidách sa dozvedáme už zo záznamov čínskych historikov, podľa ktorých v roku 36 n. l. Zaznamenali viac než 100 meteorov. Početné kórejské, čínske a japonské záznamy sa dochovali z 8-11 storočia n. l. a z neskorších dôb. Až v roku 1835 podal správu Belgičan Quételet, že pozoroval v auguste roj meteorov, ktoré vyletovali zo súhvezdia Perzea. V 60. rokoch 19. storočia taliansky astronóm G. V. Schiaparelli vypočítal dráhu prúdu meteoroidov, ktoré meteory spôsobujú a zistil, že sa zhoduje s dráhou kométy Swift-Tuttle (1862 III). To bol prvý zistený prípad genetickej súvislosti meteorického roja s materskou kométou. Mnohonásobné návraty kométy sú zodpovedné za rozdelenie meteoroidov z kométy pozdĺž celej jej dráhy. Prúd meteoroidov uvoľnených kométou počas jej najväčšieho priblíženia ku Slnku by mal byť preto najhustejší. To sa skutočne prejavilo a nielen u Perzeíd, ale aj u Leoníd a Drakoníd. Prechod materskej kométy Perzeíd v roku 1992 spôsobil silné zvýšenie frekvencie meteorov. V rokoch 1991 a 1992 bola zenitová frekvencia vyše 400 meteorov za hodinu. Prúd meteoroidov kométy Swift-Tuttle však nie je homogénny. Vedľa hlavného prúdu sú náznaky ďalších niekoľkých vedľajších slabých rojov, ktorých radianty sú pri hviezdach alfa, gama a beta Perzei. Tieto „vetvy“ majú krátke trvanie a ich radianty sa posúvajú rovnobežne s hlavným radiantom. Radiant má súradnice AR = 47° DEC = +57° v dobe maxima. Nachádza sa v hornej časti súhvezdia, takmer na rozhraní medzi Perzeom, Žirafou a Kasiopejou, v blízkosti hviezdy Miram. Denne sa radiant posunie o 1,4° v rektascenzii a 0,25° v deklinácii. Meteoroidy majú vysoké rýchlosti, až 61 km/s a veľká väčšina jasnejších než 2 magnitúdy zanecháva meteorickú stopu – desiatky sekúnd viditeľná dymová stopa. Iné projekty * Commons * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Pernersdorf.html Pernersdorf Spolková krajina Dolné Rakúsko Okres Hollabrunn Rozloha  ? km² Počet obyvateľov 1020 PSČ Kód oblasti Pernersdorf je obec v Rakúsku v spolkovej krajine Dolné Rakúsko v okrese Hollabrunn. Žije tu 1020 obyvateľov (1.1.2007). Tento geografický článok o mieste v Rakúsku je zatiaľ Vlajka Rakúska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Obce okresu Hollabrunn Alberndorf im Pulkautal | Göllersdorf | Grabern | Guntersdorf | Hadres  Hardegg | Haugsdorf | Heldenberg | Hohenwarth-Mühlbach am Manhartsberg  Hollabrunn | Mailberg | Maissau | Nappersdorf-Kammersdorf | Pernersdorf  Pulkau | Ravelsbach | Retz | Retzbach | Schrattenthal | Seefeld-Kadolz  Sitzendorf an der Schmida | Wullersdorf | Zellerndorf | Ziersdorf Perie.html Perie časti pierka:1. osten 2. kostrnka (a podkostrnka) 3. zástavica 4. (?) 5. brko časti pierka: 1. osten 2. kostrnka (a podkostrnka) 3. zástavica 4. (?) 5. brko Dve pierka. Biele pierko. Perie je vonkajší pokryv (najmä) vtákov pozostávajúci z tzv. pier (j.č. pero), čo sú špeciálne rohovinové tenké útvary vyrastajúce z povrchu tela, ktoré sú derivátmi kože. Výskyt peria odlišuje triedu vtáky od všetkých ostatných živých skupín; no niektoré štvornožce mali tiež perie (napríklad rody Microraptor a Sinosauropteryx). Perá vyrastajú z preliačenín kože, vzniknutých preliačením koriovej papily. Koriová papila spočiatku vyživuje celé pero a cez ňu vstupujú do peria cievy a nervové vlákna, ktoré dozrievaním pera odumierajú. Základné typy peria: * obrysové perie (=kontúrové perie) - základný typ: * krycie perie * krídlové perie (=letky) * kormidlové perie (= chvostové perie) * krovky * páperie - na tepelnú izoláciu * brvité hmatové perie - okolo zobáka * púdrové perie - jemný rohovinový púder * dočasné perie (=páperček) - u mláďat Iné projekty * Commons * Wikicitáty * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému * Spolupracuj na Wikiquote Wikicitáty ponúka citáty od alebo o Perie Percy_Williams_Bridgman_c3ff.html Percy Williams Bridgman Nositeľ Nobelovej ceny Percy Williams Bridgman (* 21. apríl 1882 – † 20. august 1961) bol americký fyzik a filozof, zakladateľ operacionalizmu. Získal Nobelovu cena za fyziku v roku 1946. Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Periodikum.html Periodikum Periodikum je tlačovina ako noviny , časopisy a i. Tlačoviny pravidelne, najmenej trikrát do roka vychádzajúce s rovnakým titulom. Periodická tlač podľa tlačového zákona z roku 1966 sú noviny, časopisy a iné periodické tlačoviny, vydávané najmenej dvakrát ročne pod rovnakým názvom a v úprave typickej pre tento druh tlače. Za periodickú tlač sa však nepovažujú zbierky zákonov, úradné vestníky a ďalej tlačoviny slúžiace výlučne pre úradné, služobné alebo prevádzkové účely štátnych orgánov a organizácií, vedeckých a kultúrnych inštitúcií, hospodárskych, spoločenských a iných organizácií. Kategorizácia UNESCO typologicky delí periodickú tlač podľa periodicity a obsahového zamerania. Toto členenie má ešte tretiu dimenziu, a to je územné pôsobenie. Delenie periodík podľa periodicity * denníky - vychádzajú najmenej štyrikrát v týždni a môžu mať tri typy: * ranníky * poludníky * večerníky * dvojdenníky – obdenníky - vychádzajú 2 až trikrát v týždni * týždenníky – 40 – 52 krát v roku * dvoj týždenníky * mesačníky * dvojmesačníky * štvrťročníky * občasníky - najnižšia periodicita je dvakrát do roka. Delenie periodík podľa obsahového zamerania * pre širokú verejnosť: univerzálne - spoločensko-politicko-ekonomické, kultúrne a umelecké, populárno-odborné, programové, rodinné, zábavné, ženské, detské a mládežnícke, športové a pre cestovný ruch, cirkevné a náboženské, pre zahraničie, inzertné, erotické a i. * pre špecifické skupiny čitateľov: odborné, vedecké, profesionálnych a občianskych skupín, podnikové a firemné, školské a iné. Pod nimi rozumieme tie, v ktorých sa nedá celkom jednoznačne identifikovať obsah. Delenie periodík podľa územného pôsobenia * ústredné * regionálne * lokálne Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Permisivita.html Permisivita Permisivita môže byť: * všeobecne: * privoľovanie, dovolenie, povolenie * ponechanie úplnej slobody * v sociológii: pozri permisivita (sociológia) * v biológii: schopnosť vírusom nakazených buniek uskutočňovať genetický program nukleovej kyseliny vírusu, pozri permisivita (bunka) Pozri aj * permitivita Symbol rozcestia Toto je rozlišovacia stránka — navigačná pomôcka obsahujúca zoznam iných článkov, ktoré by mohli mať rovnaký názov. Ak vás na túto stránku odkázal článok, prosíme Vás, aby ste sa k článku vrátili a opravili v ňom odkaz tak, aby odkazoval priamo na konkrétnu stránku z hore uvedeného zoznamu, ktorú autor článku myslel. Perzský_záliv.html Perzský záliv Mapa Perzského zálivu. Perzský záliv je záliv Indického oceánu medzi Arabským poloostrovom a Iránom. Plocha 239 000 km², dĺžka 1 000 km, šírka 35-380 km. Prevládajú hĺbky menej ako 50 m, max. 104 m. Teplota vody v lete 30-33 °C, v zime 15-21 °C, slanosť 37-40 ‰. Hormudským prielivom spojený s Arabským morom. Iné projekty * Commons * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Externé odkazy * FILIT Zdroj z ktorého (pôvodne) čerpal tento článok Tento geografický článok je zatiaľ príliš krátky (tzv. Mapa sveta "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Permské_jazyky.html Permské jazyky Permské jazyky je zoskupenie ugrofínskych (presnejšie fínsko-permských) jazykov. Hovorí sa nimi na Urale v Rusku. Patria doň tieto jazyky: * udmurtčina * komijčina v širšom zmysle: * komijčina (komijsko-zyrjanský jazyk) * komijsko-permský jazyk Per_partes.html Per partes Per partes (lat. po častiach) môže byť: * najmä v práve: po častiach, postupne * v matematike: skrátene metóda integrovania per partes Symbol rozcestia Toto je rozlišovacia stránka — navigačná pomôcka obsahujúca zoznam iných článkov, ktoré by mohli mať rovnaký názov. Ak vás na túto stránku odkázal článok, prosíme Vás, aby ste sa k článku vrátili a opravili v ňom odkaz tak, aby odkazoval priamo na konkrétnu stránku z hore uvedeného zoznamu, ktorú autor článku myslel. Perec_(rozlišovacia_stránka).html Perec (rozlišovacia stránka) Perec môže byť: * kanál Hrona pri Leviciach, pozri Perec * planétka 2817 Perec * meno osoby * izraelský minister obrany Amir Perec * francúzsky autor Georgers Perec * francúzska atlétka Marie-José Perecová * poľský židovský spisovateľ Izák Leib Perec Symbol rozcestia Toto je rozlišovacia stránka — navigačná pomôcka obsahujúca zoznam iných článkov, ktoré by mohli mať rovnaký názov. Ak vás na túto stránku odkázal článok, prosíme Vás, aby ste sa k článku vrátili a opravili v ňom odkaz tak, aby odkazoval priamo na konkrétnu stránku z hore uvedeného zoznamu, ktorú autor článku myslel. Peržania.html Peržania Peržania boli jeden z najvýznamnejších starovekých národov, ktorí ako poľnohospodárske etnikum patril k pôvodným obyvateľom Iránu, najmä jeho juhozápadnej časti zvanej Perzia. Dnes tvoria Peržania základ obyvateľstva Iránu. Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Pozri aj * Perzia * mág * Irán * perzština * zoroastrizmus Tento dejepisný článok je zatiaľ príliš krátky (tzv. výhonok). Permutácia.html Permutácia Permutácia môže byť * všeobecne: zmena poradia v súvislom slede niečoho, zámena, obmena * v matematike: * v abstraktnej algebre: pozri permutácia (algebra) * v kombinatorike: skupina prvkov, ktorá je utvorená z nejakého základného súboru prvkov, a pri ktorej záleží na poradí prvkov v nej, alebo proces vytvorenia takejto skupiny, synonymá poradie, premiestnenie, pozri permutácia (kombinatorika) * v logike: pozri permutácia (logika) * v hudbe: viacero významov, napr. v teórii a polyfónnej kompozičnej praxi stredoveku prechod z jedného módu do druhého alebo výmena módu podľa zložitých pravidiel, pozri permutácia (hudba) Symbol rozcestia Toto je rozlišovacia stránka — navigačná pomôcka obsahujúca zoznam iných článkov, ktoré by mohli mať rovnaký názov. Ak vás na túto stránku odkázal článok, prosíme Vás, aby ste sa k článku vrátili a opravili v ňom odkaz tak, aby odkazoval priamo na konkrétnu stránku z hore uvedeného zoznamu, ktorú autor článku myslel. Perichondrium.html Perichondrium Perichondrium je tekný väzivový obal chrupavky, do ktorej voľne prechádza a preto sa dá len ťažko od nej oddeliť. Obsahuje cievy, ktoré chrupavku vyživujú a je zdrojom chondroblastov, ktoré ju vytvárajú; chrupavka samotná totiž prakticky žiadne cievy neobsahuje a bunky v nej sú vyživované difúziou. Percy_Bysshe_Shelley_d781.html Percy Bysshe Shelley Percy Bysshe Shelley na portréte Amélie Curranovej, 1819 Percy Bysshe Shelley /ˌpɝsi ˌbɪʃ ˈʃɛli/ (* 4. august 1792, Field Place, Sussex – † 8. júl 1822) bol popredný anglický romantický básnik. Je považovaný za jedného z najlepších lyrických básnikov píšúcich po anglicky. Stal sa idolom budúcich dvoch alebo troch generácií básnikov (vrátane hlavných viktoriánskych básnikov Roberta Browninga, Alfreda Tennysona, Dante Gabriela Rossettiho, Algernona Charlesa Swinburnea, Williama Butlera Yeatsa a Subramanya Bharathyho). Známy bol aj jeho vzťah so súčasníkmi Johnom Keatsom a lordom Byronom, všetci traja napokon zomreli predčasne v mladom veku. Jeho manželkou bola Mary Shelleyová, ktorá sa preslávila hororovým románom Frankenstein alebo Moderný Prometeus. Diela * (1811) The Necessity of Atheism (Nutnosť ateizmu) * (1819) The Cenci * (1820) Prometheus Unbound (Odpútaný Prométheus – dramatická báseň o Prométheovi.) * (1821) A Defence of Poetry (Obrana básnictva) Iné projekty * Wikicitáty * Commons * Spolupracuj na Wikiquote Wikicitáty ponúka citáty od alebo o Percy Bysshe Shelley * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Personifikácia.html Personifikácia Personifikácia alebo zosobňovanie je obrazné pomenovanie, ktoré vzniká prenášaním ľudských vlastností na neživé predmety. Periférna_nervová_sústava.html Periférna nervová sústava Periférna nervová sústava, skratka PNS, alebo periférny nervový systém alebo periférne nervstvo je súčasť nervovej sústavy, ktorá pozostáva z nervov a neurónov, ktoré sídlia alebo zasahujú mimo centrálneho nervového systému (mozog a miecha). Prenáša signály z centrálnej nervovej sústavy k výkonným orgánom (napr. svalom), alebo naopak privádzajú signály zo senzorov vonkajšieho a vnútorného prostredia do centrálneho nervového systému. Na rozdiel od centrálneho nervového systému nieje PNS chránený kosťou ani hematoencefalickou bariérou, čo ho robí citlivým na toxíny a mechanické poranenia. Periférny nervový systém je rozdelený na somatický nervový systém a autonómny nervový systém. Pomenovanie jednotlivých nervov 10 z 12 hlavových nervov vychádza z mozgového kmeňa a až na niekoľko výnimiek ovládajú funkcie anatomických štruktúr hlavy. X. hlavový nerv (nervus vagus) vedie do mozgu signály z vnútorných orgánov hrudníka a brušnej dutiny a XI. hlavový nerv (nervus accesorius) ovláda okrem iného lichobežníkový sval a kývač hlavy, ktoré zasahujú aj mimo hlavy. Miešne nervy vychádzajú z miechy. U človeka existuje 31 párov miešnych nervov - z toho 8 krčných (cervikálnych), 12 hrudníkových (torakálnych), 5 driekových (lumbárnych), 5 krížových (sakrálnych) a jeden pár kostrčových (kokcygeálny). Označovanie nervov je určené konvenčne podľa označenia stavca piamo nad ním, takže štvrtý hrudníkový nerv vychádza z miechy pod štvrtým hrudníkovým stavcom. Toto pravidlo je porušené u krčných nervov: prvý krčný nerv začína nad prvým krčným stavcom, kým posledný ôsmy odstupuje z miechy pod posledným siedmym krčným stavcom (takže je 7 krčných stavcov a 8 párov krčných nervov). Mimo tohoto označenia má každý nerv svoj slovenský a latinský názov. Pozri aj * hlavové nervy * miešne nervy * autonómne nervy v • d • e Nervová sústava Centrálna NS mozog | miecha | zmyslové orgány Mozog Periférna NS hlavové nervy | miešne nervy | autonómne nervy Anatómia človeka oporná sústava | pohybová sústava | obehová sústava | nervová sústava | dýchacia sústava | tráviaca sústava | vylučovacia Ľudská lebka sústava | rozmnožovacia sústava | endokrinná sústava | krycia sústava Tento anatomický článok je zatiaľ príliš krátky (tzv. Ľudská lebka "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Permeabilita.html Permeabilita Permeabilita môže byť: * priepustnosť (materiálu, látky) * fyzikálna veličina v magnetizme, pozri permeabilita (magnetizmus) * v biológii: priepustnosť biologickej membrány pre rozpustené látky v dôsledku fyzikálnych, chemických a fyzicko-chemických vlastností tejto membrány, pozri permeabilita (biologická membrána) * v geológii: skrátene permeabilita horniny (vlastnosť hornín dovoľujúca kvapalinám prietok horninovými pórmi) * v pedológii: priepustnosť pôdy pre vodu alebo iné kvapaliny, pozri permeabilita (pôda) Symbol rozcestia Toto je rozlišovacia stránka — navigačná pomôcka obsahujúca zoznam iných článkov, ktoré by mohli mať rovnaký názov. Ak vás na túto stránku odkázal článok, prosíme Vás, aby ste sa k článku vrátili a opravili v ňom odkaz tak, aby odkazoval priamo na konkrétnu stránku z hore uvedeného zoznamu, ktorú autor článku myslel. Perito_Moreno_(Santa_Cruz)_5822.html Perito Moreno (Santa Cruz) Perito Moreno Základné údaje Provincia: |Santa Cruz Department: |Lago Buenos Aires Poloha: |46°36´ j.š. |70°55´ z.d. Nadmorská výška: |517 m n. m. Rozloha: | ? km² Počet obyvateľov: |5 588 INDEC (2001) Hustota | ? obyvateľ(ov)/km^2 obyvateľstva: | Nacionále Poštové smerovacie |Z9040 č.: | Kód ISO: |AR-Z Telefónna predvoľba:|02963 Oficiálne adresy Web: |Intrpatagonia Na mape Argentíny Mapa: |Hľadaj na mape Mesto Perito Moreno leží na severnej hranici provincie Santa Cruz v argentínskej časti Patagónie. Leží na križovatke ciest RN-40 a RP-43 a je regionálnym centrom. Pre svoje mierne podnebie je často cieľom seniorov, ktorí si mesto vyberajú, ako miesto odpočinku. Perdita_(mesiac).html Perdita (mesiac) Priemer: | 80 km Jasnosť: | Veľká polos (v km): | Obeh (v dňoch): | 0,638 Excentricita: | 0.0 Inklin. (stupne): | 0,03 Perdita je prirodzený satelit Uránu. Prirodzené satelity Uránu (27) uprav Vnútorné: (13) Cordelia | Ophelia | Bianca | Cressida | Desdemona | Juliet Portia | Rosalind | Cupid | Belinda | Perdita | Puck | Mab Hlavné (sféroidné): (5) Miranda | Ariel | Umbriel | Titania | Oberon Vonkajšie (nepravidelné): (9) Francisco | Caliban | Stephano | Trinculo Sycorax | Margaret | Prospero | Setebos | Ferdinand Perla_Bžochová_9097.html Perla Bžochová Perla Bžochová (* 1935 – † 1999) bola slovenská prekladateľka, dlhoročná redaktorka vydavateľstva Slovenský spisovateľ. Bola významnou prekladateľkou hlavne z nemčiny. Za svojho života preložila viac ako 50 diel najrenomovanejších autorov. Za svoju prekladateľskú prácu obdržala v roku 1988 Cenu Jána Hollého a v roku 1989 v Berlíne Cenu bratov Grimmovcov. V roku 1994 získala vyznamenanie 24. kongresu IBBY (International Board on Books for Young People) v Seville. Slovenská spoločnosť prekladateľov umeleckej literatúry od roku 2000 udeľuje mladým prekladateľom Cenu Perly Bžochovej. Perlovec_striebristopásavý.html Perlovec striebristopásavý Perlovec striebristopásavý Živočíchy Doména Eukaryoty Ríša (regnum) Živočíchy Animalia Vývojový stupeň Epitelovce Eumetazoa Skupina Dvojstranovce Bilateralia Vývojová vetva Prvoústovce Gastroneuralia (Protostomia) Skupina Špirálovce Spiralia Línia Zvliekavce Ecdysozoa Nadkmeň (superphylum) Panarthropoda Kmeň (phylum) Článkonožce Arthropoda Oddelenie Hryzadlovce Mandibulata Podkmeň (subphylum) Šesťnôžky Hexapoda Trieda (classis) Hmyz Insecta (Ectognatha) Podtrieda (subclassis) Dicondylia Infratrieda (infraclassis) Pterygota Divisio Neoptera Subdivisio Holometabolný hmyz Endopterygota (Holometabola) Rad (ordo) Motýle Lepidoptera Podrad (subordo) Uzdokrídle Frenata Infrarad (infraordo) Ditrysia Nadčeľaď (superfamilia) Kyjotykadlové (denné) motýle Rhopalocera Čeľaď (familia) Babôčkovité Nymphalidae Podčeľaď (subfamilia) Perlovce Argynninae Rod (genus) Perlovec Argynnis Druh (species) P. striebristopásavý A. paphia Vedecký názov Argynnis paphia Linnaeus, 1758 Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku Perlovec striebristopásavý (Argynnis paphia) patrí do najväčšej čeľade denných motýľov, z ktorej žije u nás viac ako 40 druhov. Iné projekty * Commons * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Personál.html Personál Personál môže byť: * súhrn zamestnancov, pozri zamestnanec * zastarane: služobníctvo * funkcia v Uhorsku, pozri personál (Uhorsko) Symbol rozcestia Toto je rozlišovacia stránka — navigačná pomôcka obsahujúca zoznam iných článkov, ktoré by mohli mať rovnaký názov. Ak vás na túto stránku odkázal článok, prosíme Vás, aby ste sa k článku vrátili a opravili v ňom odkaz tak, aby odkazoval priamo na konkrétnu stránku z hore uvedeného zoznamu, ktorú autor článku myslel. Perla_(rozlišovacia_stránka).html Perla (rozlišovacia stránka) Perla môže byť: * lesklý guľovitý útvar z perlorodiek a niektorých iných mäkkýšov, pozri perla * sklená perla (alabastrová perla) * v zoológii: výrastok alebo hrbolček na paroží či parohoch, pozri perla (parohy) * prenesene: niečo nádherné, vzácne * román od Steinbecka, pozri Perla (román, Steinbeck) * taliansky seriál z roku 1998, pozri Perla (seríál z roku 1998) * mexický film z roku 1947, pozri La Perla (film z roku 1947) Pozri aj * The Pearl * jaskynná perla * Bailyho perla Symbol rozcestia Toto je rozlišovacia stránka — navigačná pomôcka obsahujúca zoznam iných článkov, ktoré by mohli mať rovnaký názov. Ak vás na túto stránku odkázal článok, prosíme Vás, aby ste sa k článku vrátili a opravili v ňom odkaz tak, aby odkazoval priamo na konkrétnu stránku z hore uvedeného zoznamu, ktorú autor článku myslel. Perlokučný_akt.html Perlokučný akt Akt perlokučný je rečový akt, v ktorom hovoriaci úspešne ukončil to, čo zamýšľal ilokučným aktom. Ilokučný akt však nemusí mať vždy perlokučný účinok. Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Pergamon.html Pergamon Pergamon bol mestský štát na dnešnom západnom pobreží Turecka. Vládol v ňom kráľ Attalos III., ktorý odkázal po svojej smrti všetok svoj majetok Rímskej ríši. Personálny_manažment.html Personálny manažment Personálny manažment alebo manažment ľudských zdrojov alebo riadenie ľudských zdrojov (z angl. Human resources management) je riadenie ľudských zdrojov v organizácii počnúc náborom až po odchod do dôchodku. Ďalej tu ide o podmienky zamestnania, výber, školenie, umiestnenie, pracovný postup, sociálnu starostlivosť. Niektorí autori rozlišujú (starší) pojem personálny manažment a (novší) pojem manažment ľudských zdrojov, spravidla tak, že personálny manažment zahŕňa skôr jadro činností - najmä administratívne - kým manažment ľudských zdrojov má širší záber. Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Per_Hållberg_e8c1.html Per Hållberg Per Hållberg 2008 Per Hållberg (* 19. august 1975) je švédsky hokejový obranca. Meria 179 cm a váži 83 kg (2006). Klubový hokej Od sezóny 2002/03 hrával za klub švédskej Elitserien Färjestads BK Karlstad. Pred ročníkom 2006/07 prestúpil do švajčiarskeho EV Zug. Reprezentácia Švédsky tréner Bengt-Åke Gustafsson ho nominoval na Majstrovstvá sveta v hokeji 2006 v lotyšskej Rige. Súčasťou reprezentácie bol aj o rok neskôr na šampionáte v Moskve. Švédske národné hokejové mužstvo na Majstrovstvách sveta v ľadovom hokeji 2007 Brankári 31 Johan Bäcklund (Timra IK) - 34 Daniel Henriksson (Färjestads BK Karlstad) - 30 Erik Ersberg (HV 71 Jönköping) Obrancovia 4 Anton Strålman (Timrå IK) - 29 Kenny Jönsson (Rögle BK Ängelholm) - 18 Per Hållberg (EV Zug) - 2 Tobias Enström (MoDo Hockey) - 44 Johan Åkerman (HV 71 Jönköping) - 24 Dick Tärnström (HC Lugano) - 6 Magnus Johansson (Linköpings HC) - 7 Jan Sandström (Luleå HF) Útočníci 9 Tony Mårtensson (Linköpings HC) - 72 Jörgen Jönsson (Färjestads BK Karlstad) - 20 Martin Thornberg (HV 71 Jönköping) - 8 Patric Hornqvist (Djurgardens IF Stockholm) - 76 Johan Davidsson (HV 71 Jönköping) - 23 Fredrik Bremberg (Djurgardens IF Stockholm) - 79 Fredrik Warg (Timrå IK) - 15 Rickard Wallin (HC Lugano) - 17 Jonathan Hedström (Timrå IK) - 10 Alexander Steen (Toronto Maple Leafs) - 19 Nicklas Bäckström (Brynäs IF Gävle) - 33 Fredrik Emvall (Linköpings HC) - 11 Magnus Kahnberg (Frölunda HC Göteborg) - 14 Mattias Mansson (Brynäs IF Gävle) Tréneri Bengt-Åke Gustafsson - Tommy Samuelsson - Jan Karlsson - Tommy Boustedt Externé odkazy * Per Hallberg klubová štatistika na hockeyDB.com Personál_(Uhorsko)_e770.html Personál (Uhorsko) Personál alebo osobník (lat. personalis, maď. szemelynok) patril k najvýznamnejším krajinským hodnostárom v Uhorsku. Je historicky najmladší, funkcia personála sa vytvorila v 15. storočí (1464). Hodnosťou personála bol poverený osobitne jeden človek, zastupujúci osobnú prítomnosť kráľa na súde (personalis presentie regie in iudicis locumtenens). Pôvodne túto činnosť od 14. storočia vykonával tajný kancelár. Avšak v dôsledku vyťaženosti tajného kancelára vlastným úradom bola táto funkcia prenesená na nového funkcionára, personála. Úlohy personála spočívali vo výkone sudcovských právomocí. Predsedal personálskemu súdu. V jeho kancelárii pôsobili dvaja protonotári, ktorí vybavovali súdne spisy, týkajúce sa personálskeho súdu. Personálsky súd tvorili pôvodne šľachtici vyberaní spomedzi tých, ktorí žili na kráľovskom dvore. Neskôr členov súdu menoval kráľ zo zástupcov prelátov, magnátov a ostatnej šľachty. Personál bol opatrovateľom kráľovskej súdnej pečate, bol tiež členom kráľovskej rady. Sídlom personála bol Budín. Zákonný článok 8 z roku 1486 menuje personála zástupcom tajného kancelára a stavia ho na tretie miesto v Uhorsku v poradí hlavných sudcov kráľovstva. Kým v 15. storočí boli personálom duchovné osoby, od 16. storočia je funkcia v rukách neklerikov. Prvým neklerikom vo funkcii personála bol Štefan Verbőci. Personál mal na starosti aj správu niektorých slobodných kráľovských miest, ktoré sa preto nazývali aj personálskymi. Boli to Stoličný Belehrad, Ostrihom, Levoča. Po roku 1526 funkcia personála nezanikla, personál sa stal trvalým členom miestodržiteľskej rady. Roku 1608 sa stal natrvalo predsedom dolnej tabule uhorského krajinského snemu. V rokoch 1671-1680, po nastolení gubernia, sa stal jedným zo štyroch predstaviteľov uhorských stavov, ktorí boli členmi guberniálnej rady. Až do roku 1848 mu zostala právomoc v oblasti súdnictva. Perpignan.html Perpignan Poloha mesta na mape Ulica v centre mesta Perpignan (po katalánsky Perpinyà) je francúzske mesto a prefektúra (administratívne hlavné mesto) departementu Pyrénées-Orientales je v južnom Francúzsku, kedysi bolo hlavným mestom bývalej provincie Roussillon (francúzske Katalánsko). Počet obyvateľov (1999): 105 115 (163 000 vrátane predmestí). Monumenty * Le Castillet, bývalé väzenie, v súčasnosti aj múzeum, symbol Perpignanu * Katedrála Sv. Jána Krstiteľa, ktorá bola postavená v roku 1509. * V 13. storočí tu bol postavený Hrad mallorských kráľov, populárne turistické miesto. * Kostol sv. Mateja - 16. storočie * Kláštor dominikánov - 13. storočie Známe osobnosti * Hyacinthe Rigaud (1659-1743), ktorý namaľoval oficiálne obrazy Ľudovíta XIV. sa narodil v Perpignane. * Francois Arago (1786-1853), fyzik, astronóm a liberálny politik, ktorý sa podieľal na odstránení otroctva vo francúzskych kolóniach v roku 1848, sa narodil v susednej dedine Estagel. V meste je mnoho miest, ktoré sú po ňom pomenované, najmä lýceum a námestie, kde stojí jeho socha. * Robert Brasillach (1909-1945), spisovateľ, autor diel Ako čas letí, Fernesove poémy a Antológia gréckej poézie. Počas Druhej svetovej vojny ako šéfredaktor novín Som všade do roku 1945 sa prejavoval zúrivým antisemitizmom. Po oslobodení bol obžalovaný, odsúdený na smrť a popravený za svoju kolaboráciu s nepriateľom. * Pablo Ruiz Picasso, pôvodom z Andalúzie, ktorý vyrastal v Barcelone, pobýval často v Perpignane medzi rokmi 1950-1953 v hoteli Lazerme (v súčasnosti múzeum Riquad). * Salvador Dalí, po jeho návšteve v roku 1963 vyhlásil železničnú stanicu v Perpignane za centrum sveta. Nad stanicou sa nachádza pamiatka na počesť Dalího a na zemi je napísané veľkými písmenami „Perpignan centrum sveta“. Iné projekty * Commons * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Externé odkazy * Ajuntament de Perpinyà * Universitat de Perpinyà * Unió eSportiva d'Arlequins de Perpinyà (USAP) * Vilaweb Catalunya Nord Pernecká_Malina_0027.html Pernecká Malina Pernecká Malina je potok na Záhorí, na území okresu Malacky. Je to ľavostranný prítok Maliny, má dĺžku 10 km a je tokom IV. rádu. Pramení v Malých Karpatoch, v podcelku Pezinské Karpaty, v časti Kuchynská hornatina, na severozápadnom svahu Krížnice (604,2 m n. m.) v nadmorskej výške okolo 450 m n. m. Od prameňa tečie najprv na severozápad, vstupuje do Borskej nížiny, do podcelku Podmalokarpatská zníženina a stáča sa na západ. Zľava priberá prítok z podhoria Malých Karpát a následne významnejší Furtský potok (207,2 m n. m.). Pokračuje v blízkosti osady Nový Dvor, vstupuje na územie VVP Záhorie a podteká letovú dráhu vojenského letiska Kuchyňa. Stáča sa na severozápad, zľava priberá Pernecký potok, pokračuje oblasťou borovicových lesov a napája Prvý rybník. ďalej sa koryto výrazne vlní, až po vtok do Druhého rybníka, do ktorého sprava ústi Kuchynská Malina. Odtiaľ potom tečie viac-menej na sever a v nadmorskej výške okolo 182,5 m n. m. ústi do Tretieho rybníka, vybudovaného na Maline. Peinado.html Peinado Vlajka Argentíny Peinado Volcano schema Typ: |stratovulkán Posledná erupcia: |??? Výška: |5 740 m n.m. Zemepisná dĺžka: |68°09'00'' W Zemepisná šírka: |26°37'00'' S Poloha: |provincia Salta, Argentína Pohorie: |Andy Peinado je v súčasnosti neaktívny stratovulkán, nachádzajúci sa v argentínskej provincii Salta. Sopka je pomerne mladá (jedna z najmladších v regióne). Vrchol 5 740 m vysokého vulkánu, ako aj severozápadných stien je pokrytý pyroklastickým materiálom, pochádzajúcim z erupcií hlavného krátera. V širšom okolí sopky sa nachádzajú viaceré troskové kužele, maary a lávové prúdy, sledujúce severo-južnú vulkanickú zlomovú líniu, ktorá však nemá priamy súvis s vulkanizmom Peinada. Externé odkazy * www.volcano.si.edu - stratovulkán Peinado na Global Volcanism Program (po anglicky) Peisistratos.html Peisistratos Peisistratos (gr. Πεισίστρατος) (*asi 507 - † 527 pred Kr.) bol aténsky politik - tyran, za ktorého vlády v prvej polovici 6. stor. pred Kr. sa riešili sociálne problémy obyvateľov a nastal prvý veľký rozkvet Atén. Peisistratos pochádzal z bohatej aristokraciaaristokratickej rodiny. Údajne sa poznal ešte s reformátorom Solónom. Pokračoval v sociálnych reformách, pretože v prvej polovici 6. stor. pred Kr. sa v Aténach rozmáhala remeselná výroba (predovšetkým výroba keramiky) a obchod, ale politickú moc vo svojich rukách sústreďovala rodová aristokracia (obsadzovala úrad archontov a radu starších areopág). Peisistratos sa pokúsil dvakrát nastoliť vládu jednotlivca (gr. tzv. tyranos), ale dvakrát bol neúspešný (pravedpodobne v r. 567 a 561 pred Kr.). V roku 547 uskutočnil tretí - úspešný pokus o nastolenie tyranidy. Za pomoci ozbrojenej družiny, ktorú mu ľudové zhromaždenie odsúdhlasilo po fingovanom ozbrojenom útoku, sa zmocnil vlády v Aténach. Všetky úrady podliehali jeho kontrole, pričom do úradov dosadzoval svojich ľudí. Uvalil mimoriadne dane na rodovú aristokraciu a finančné prostriedky použil pre zlepšenie postavenia chudobných ľudových vrstiev. Peisistratos podporoval rozvoj umenia a kultúry. Na Akropole začal stavať chrám, zasvätený ochrannej bohyni Aténe (tzv. hekatómpedón - stostopý chrám - meral na dĺžku 100 stôp=asi 30m). Takisto dal prvýkrát zapísať Homérove eposy, ktoré sa dovtedy šírili ústnou tradíciou. Za jeho vlády bol v Aténach postavený prvý verejný vodovod, razili sa mince s portrétom Athény a sovou ako jej symbolom. Obdobie Peisistratovej vlády znamenalo ďalší rozvoj remeselnej výroby a obchodu. Po Peisistratovej smrti v roku 527 pred Kr. nastúpili po ňom jeho synovia Hipparchos a Hippias, ktorí zneužívali svoju moc a postavenie. V roku 514 pred n. l. bol pri pokuse zvrhnúť tyranidu zabitý Hipparchos. Hippias ešte viac pritvrdil svoju vládu a v roku 510 pred Kr. bol z Atén vyhnaný. V nasledujúcom roku (alebo v r. 508 pred Kr.) uskutočnil Kleisthenes reformu aténskej ústavy a bola zavedená demokratická ústava. Peilstein_im_Mühlviertel_4ff4.html Peilstein im Mühlviertel Spolková krajina Horné Rakúsko Okres Rohrbach Rozloha  ? km² Počet obyvateľov 1632 PSČ Kód oblasti Peilstein im Mühlviertel je obec v Rakúsku v spolkovej krajine Horné Rakúsko v okrese Rohrbach. Žije tu 1632 obyvateľov (1.1.2007). Tento geografický článok o mieste v Rakúsku je zatiaľ Vlajka Rakúska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Obce okresu Rohrbach Poloha okresu v Hornom Rakúsku Afiesl | Ahorn im Mühlkreis | Aigen im Mühlkreis | Altenfelden | Arnreit  Atzesberg | Auberg | Berg bei Rohrbach | Haslach an der Mühl  Helfenberg | Hofkirchen im Mühlkreis | Hörbich | Julbach | Kirchberg ob der Donau | Klaffer am Hochficht | Kleinzell im Mühlkreis | Kollerschlag  Lembach im Mühlkreis | Lichtenau im Mühlkreis | Nebelberg | Neufelden  Neustift im Mühlkreis | Niederkappel | Niederwaldkirchen | Oberkappel  Oepping | Peilstein im Mühlviertel | Pfarrkirchen im Mühlkreis  Putzleinsdorf | Rohrbach in Oberösterreich | Sarleinsbach | Schlägl  Schönegg (Horné Rakúsko) | Schwarzenberg am Böhmerwald | Sankt Johann am Wimberg | Sankt Martin im Mühlkreis | Sankt Oswald bei Haslach | Sankt Peter am Wimberg | Sankt Stefan am Walde | Sankt Ulrich im Mühlkreis  Sankt Veit im Mühlkreis | Ulrichsberg Pečenice.html Pečenice Pečenice Erb | Vlajka | Mapa Pečenice Základné údaje Kraj: |Nitriansky Okres: |Levice Región: |Hont Poloha: |00° 00' 00" s. š. |00° 00' 00" v. d. Nadmorská výška: |m n.m. Rozloha: |7,92 km² Počet obyvateľov: |129 (31.12.2004) Hustota |16 obyvateľ(ov)/km^2 obyvateľstva: | Prvá písomná |1135 zmienka: | Nacionále Štatistická územná |502634 jednotka: | EČV: |LV PSČ: |935 03 (pošta Bátovce) Telefónna predvoľba:|0 36 Oficiálne adresy Adresa obecného |Obecný úrad Pečenice úradu: |Pečenice 64 |935 03 Bátovce E-mail: |obec.pecenice@stonline.sk Telefón: |036 / 639 41 71 Fax: | Politika Starosta: |Dušan Hudík (KDH) Zdroje údajov Mestská a obecná štatistika SR (SŠÚ), http://obce.info Pečenice sú obec na Slovensku v okrese Levice. V obci je rímskokatolícky kostol Narodenia Panny Márie z roku 1240. Tento geografický článok o mieste na Slovensku je zatiaľ Vlajka Slovenska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Mestá a obce okresu Levice (4+86) 31.12.2003 Bajka | Bátovce | Beša | Bielovce | Bohunice | Bory | Brhlovce | Čajkov Čaka | Čata | Demandice | Devičany | Dolná Seč | Dolné Semerovce | Dolný Pial | Domadice | Drženice | Farná | Hokovce | Hontianska Vrbica Hontianske Trsťany | Horná Seč | Horné Semerovce | Horné Turovce | Horný Pial | Hrkovce | Hronovce | Hronské Kľačany | Hronské Kosihy | Iňa Ipeľské Úľany | Ipeľský Sokolec | Jabloňovce | Jesenské | Jur nad Hronom Kalná nad Hronom | Keť | Kozárovce | Krškany | Kubáňovo | Kukučínov Kuraľany | Levice | Lok | Lontov | Lula | Málaš | Malé Kozmálovce | Malé Ludince | Mýtne Ludany | Nová Dedina | Nový Tekov | Nýrovce | Ondrejovce Pastovce | Pečenice | Plášťovce | Plavé Vozokany | Podlužany | Pohronský Ruskov | Pukanec | Rybník | Santovka | Sazdice | Sikenica | Slatina Starý Hrádok | Starý Tekov | Šahy | Šalov | Šarovce | Tehla | Tekovské Lužany | Tekovský Hrádok | Tlmače | Tupá | Turá | Uhliská | Veľké Kozmálovce | Veľké Ludince | Veľké Turovce | Veľký Ďur | Vyškovce nad Ipľom | Vyšné nad Hronom | Zalaba | Zbrojníky | Želiezovce | Žemberovce Žemliare Pečeň.html Pečeň Pečeň ovce Pečeň (gr. hepar; lat. jecur) je žľaza u stavovcov, vrátane človeka. Hrá dôležitú úlohu pri metabolizme, a preto sa zaraďuje do tráviaceho systému. Slúži na detoxikáciu organizmu, ako zásobáreň glykogénu, tvorbu plazmových bielkovín a tvorbu žlče. Anatómia Pečeň u ľudí je najväčšia žľaza tela. Váži priemerne 1,5 kilogramu, preto je najväčším orgánom brušnej dutiny. Nachádza sa v pravej hornej časti brucha, pod pravou klenbou bránice. Čiastočne presahuje až pod ľavú bránicovú klenbu. Farba pečene je hnedočervená, konzistencia je mäkká a poddajná. Žľaza je krehká, preto pri úrazoch často vzniká prasklina (lek. ruptúra) s masívnym životohrozujúcim krvácaním. Tvar pečene je veľmi špecifický, dá sa prirovnať pri pohľade spredu k pravouhlému trojuholníku. Prepona smeruje doľava dolu, kratšia odvesna doprava a dlhšia odvesna nahor. Povrch pečene sa delí na časť priľahlú k bránici (lat. pars diaphragmatica) a časť priľahlú k ostatným orgánom brušnej dutiny (lat. pars visceralis). Na prednej strane sú tieto dve plochy rozdelené ostrou spodnou hranou (lat. margo inferior). Peritoneálny obal pečene (lat. tunica serosa) ju pokrýva takmer celú, vbieha do rýh a záhybov a na povrchu prechádza do väzivových závesov pečene: ligamentum teres hepatis, ligamentum falciforme hepatis a ligamentum coronarium. Pod týmto obalom sa nachádza vrstva riedkeho väziva (lat. tunica subserosa) a pod ňou samotný väzivový obal pečene (lat. tunica fibrosa). Ten je obzvlášť pevný na holej ploche (lat. area nuda), ktorá nie je pokrytá tunica serosa. Pečeň je tvorená štyrmi lalokmi. Pravý (lat. lobus dexter) je najväčší, ľavý (lat. lobus sinister) o niečo menší. Ďalšie dva najmenšie sú chvostový lalok (lat. lobus caudatus) a pravouhlý lalok (lat. lobus quadratus). Z funkčného hľadiska, kvôli chirurgickým zákrokom na pečeni, je praktické delenie na segmenty, podľa zásobenia cievami a odtoku žlče žlčovými cestami. Ďalšie odkazy * Rádiológia pečene v • d • e Tráviaca sústava ústna dutina · jazyk · zub · slinná žľaza · hltan · pažerák · žalúdok · dvanástnik · tenké črevo · appendix · hrubé črevo · Žalúdok konečník · riť pečeň · žlčník · podžalúdková žľaza · veľká predstera Anatómia človeka oporná sústava | pohybová sústava | obehová sústava | nervová sústava | dýchacia sústava | tráviaca sústava | vylučovacia Ľudská lebka sústava | rozmnožovacia sústava | endokrinná sústava | krycia sústava Pečenga.html Pečenga Pečenga/Petsamo. Mapka odtrhnutého územia r. 1946. Červené územie bolo predané ZSSR v roku 1947. Pečenga (fín. Petsamo, nór. Petsjenga) je ruské prístavné mesto neďaleko mesta Murmansk. Odtrhnutie od Fínska V priebehu zimnej vojny okupoval Petsamo Sovietsky zväz. Po následnej mierovej zmluve z Moskvy pripadla ZSSR len časť Rybačského polostrova (fín. Kalastajasaarento). V roku 1941, v priebehu druhej svetovej vojny, bolo Petsamo využívané nacistickým Nemeckom ako základňa pre útoky na Murmansk. Roku 1944 Petsamo opäť okupovala Červená armáda. Parížskou zmluvou z roku 1946 pripadlo Petsamo opäť ZSSR. Pečeňovník_trojlaločný.html Pečeňovník trojlaločný Pečeňovník trojlaločný (Hepatica nobilis) Pečeňovník trojlaločný (lat. Hepatica nobilis) je rastlina z čeľade iskerníkovité (Ranunculaceae). Pečeňovník trojlaločný je trváca rastlina s krátkym, šupinatým podzemkom, z ktorého vyrastajú najskôr modré (niekedy aj ružové alebo biele) kvety a neskôr po odkvitnutí aj trojlaločnaté hladké listy. Listy majú pečeňovitý tvar a prepožičali názov celému rodu („hepar“ = pečeň). Plody sú nažky. Pečeňovníky rastú hojne v lesoch, hájoch a krovinách miernej zóny od nížin až do horského pásma. Uprednostňujú vlhkejšie stanovištia. V mnohých krajinách je tento rastlinný druh ohrozený, a preto zákonom chránený. Synonymá * Hepatica triloba Gilib. * Anemone hepatica L. Zdroj * J. Volák, J. Stodola, F. Severa - Veľká kniha liečivých rastlín Iné projekty * Commons * Wikidruhy * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému * Spolupracuj na Wikispecies Wikidruhy ponúka informácie na tému Pečovská_Nová_Ves_7287.html Pečovská Nová Ves Pečovská Nová Ves Erb | Vlajka | Mapa Pečovská Nová Ves Základné údaje Kraj: |Prešovský Okres: |Sabinov Región: | Poloha: |00° 00' 00" s. š. |00° 00' 00" v. d. Nadmorská výška: |m n.m. Rozloha: |km² Počet obyvateľov: |2264 (31.12.2004) Hustota obyvateľstva: |obyvateľ(ov)/km^2 Nacionále Štatistická územná |525006 jednotka: | EČV: |SB PSČ: |082 56 Telefónna predvoľba: | Oficiálne adresy Adresa obecného úradu: | E-mail: | Telefón: | Fax: | Politika Starosta: | Zdroje údajov Mestská a obecná štatistika SR (SŠÚ), http://obce.info Pečovská Nová Ves je obec na Slovensku v okrese Sabinov. Polohopis Časti obce Ulice Vodné toky rieka Torysa potok Ľutinka Vodné plochy Symboly obce Erb, znak, vlajka, ... História Politika Obecné zastupiteľstvo Obyvateľstvo Partnerské obce Kultúra a zaujímavosti Divadlo Múzeá Hudba Stavby Pamiatky Pomníky Parky Šport Pravidelné podujatia Kulinárske špeciality Hospodárstvo a infraštruktúra Doprava Dôležité firmy Verejné ustanovizne Školstvo Osobnosti Čestné občianstvo Cena obce Významné osobnosti Médiá (foto, audio, dokumenty) Externé odkazy Tento geografický článok o mieste na Slovensku je zatiaľ Vlajka Slovenska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Mestá a obce okresu Sabinov (2+41) 31.12.2003 Bajerovce | Bodovce | Brezovica | Brezovička | Červená Voda | Červenica pri Sabinove | Daletice | Drienica | Dubovica | Ďačov | Hanigovce Hubošovce | Jakovany | Jakubova Voľa | Jakubovany | Jarovnice | Kamenica Krásna Lúka | Krivany | Lipany | Lúčka | Ľutina | Milpoš | Nižný Slavkov Olejníkov | Oľšov | Ostrovany | Pečovská Nová Ves | Poloma | Ratvaj Ražňany | Renčišov | Rožkovany | Sabinov | Šarišské Dravce | Šarišské Michaľany | Šarišské Sokolovce | Tichý Potok | Torysa | Uzovce | Uzovské Pekľany | Uzovský Šalgov | Vysoká Pečice.html Pečice Pečice Základné informácie Postavenie: |obec NUTS 5 (obec): |CZ020B 541028 Kraj (NUTS 3): |Stredočeský (CZ020) Okres (NUTS 4): |Příbram (CZ020B) Obec s rozšírenou pôsobnosťou:| Poverená obec: | Historická krajina: |Čechy Katastrálna výmera: | ? km² Počet obyvateľov: |365 Zemepisná šírka: | Zemepisná dĺžka: | Nadmorská výška: | ? m PSČ: | Základné sídelné | jednotky: | Miestnych častí: | Katastrálne územie: | Adresa | obecného úradu: | Starosta / starostka: | Pečice je obec v Česku v okrese Příbram v Stredočeskom kraji. 1. januára 2006 tu žilo 365 obyvateľov, z toho 200 mužov a 165 žien, pričom priemerný vek v obci je 40,1 rokov (muži 38,1 rokov, ženy 42,5 rokov). Tento geografický článok o mieste v Česku je zatiaľ príliš Vlajka Česka krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Pozri aj * Zoznam obcí v Česku Mestá a obce okresu Příbram Bezděkov pod Třemšínem • Bohostice • Bohutín • Borotice • Bratkovice • Březnice • Buková u Příbramě • Bukovany • Cetyně • Čenkov • Čím • Daleké Dušníky • Dlouhá Lhota • Dobříš • Dolní Hbity • Drahenice • Drahlín • Drásov • Drevníky • Drhovy • Dubenec • Dublovice • Dubno • Háje • Hluboš • Hlubyně • Horčápsko • Hřiměždice • Hudčice • Hvožďany • Chotilsko • Chrást • Chraštice • Jablonná • Jesenice • Jince • Kamýk nad Vltavou • Klučenice • Kňovice • Korkyně • Kosova Hora • Kotenčice • Koupě • Kozárovice • Krásná Hora nad Vltavou • Křepenice • Křešín • Láz • Lazsko • Lešetice • Lhota u Příbramě • Malá Hraštice • Milešov • Milín • Modřovice • Mokrovraty • Nalžovice • Narysov • Nečín • Nedrahovice • Nechvalice • Nepomuk • Nestrašovice • Nová Ves pod Pleší • Nové Dvory • Nový Knín • Občov • Obecnice • Obory • Obořiště • Ohrazenice • Osečany • Ostrov • Ouběnice • Pečice • Petrovice • Pičín • Počaply • Počepice • Podlesí • Prosenická Lhota • Příbram • Příčovy • Radětice • Radíč • Rosovice • Rožmitál pod Třemšínem • Rybníky • Sádek • Sedlčany • Sedlec-Prčice • Sedlice • Smolotely • Solenice • Stará Huť • Starosedlský Hrádek • Suchodol • Svaté Pole • Svatý Jan • Svojšice • Štětkovice • Těchařovice • Tochovice • Trhové Dušníky • Třebsko • Tušovice • Velká Lečice • Věšín • Višňová • Volenice • Voznice • Vrančice • Vranovice • Vševily • Vysoká u Příbramě • Vysoký Chlumec • Zalužany • Zbenice • Zduchovice • Županovice • Vojenský újezd Brdy Pečať.html Pečať Pečať je znamenie vo vosku, kove, laku a pod. zhotovené pečatidlom. Pečať je prostriedok na overovanie dôležitých dokumentov. Podstatou pečate je znak či obraz v pečatnom poli symbolizujúci fyzickú alebo právnickú osobu. Iné projekty * Wikicitáty * Commons * Spolupracuj na Wikiquote Wikicitáty ponúka citáty od alebo o Pečať * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Pečiarka_poľná.html Pečiarka poľná Pečiarka poľná (lat. Agaricus campester ) je jedlá huba z čeľade pečiarkové. Synonymá * Agaricus campestris Popis Klobúk má guľovitý v dospelosti plochý, jeho veľkosť je 50 až 120 mm, je bielej farby. Lupene sú najskôr ružové potom čokoládovohnedé. Dužina je biela pri otlačení sa sfarbuje na červenkasto. Má príjemnú chuť a vôňu. Rastie od mája do novembra na dobre hnojených miestach na lúkach, v sadoch, parkoch. Možnosť zámeny Možno si ju pomýliť s muchotrávkou bielou alebo končistou. Tie sa od nej odlišujú bielymi lupeňmi. Galéria Iné projekty * Commons * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Peč.html Peč Peč Základné informácie Postavenie: |obec NUTS 5 (obec): |CZ0313 507717 Kraj (NUTS 3): |Juhočeský (CZ031) Okres (NUTS 4): |Jindřichův Hradec (CZ0313) Obec s rozšírenou pôsobnosťou:|Dačice Poverená obec: |Dačice Historická krajina: |Morava Katastrálna výmera: | ? km² Počet obyvateľov: |392 Zemepisná šírka: | Zemepisná dĺžka: | Nadmorská výška: | ? m PSČ: | Základné sídelné | jednotky: | Miestnych častí: | Katastrálne územie: | Adresa | obecného úradu: | Starosta / starostka: | Peč je obec v Česku v okrese Jindřichův Hradec v Juhočeskom kraji. 1. januára 2006 tu žilo 392 obyvateľov, z toho 206 mužov a 186 žien, pričom priemerný vek v obci je 37,9 rokov (muži 36,6 rokov, ženy 39,4 rokov). Tento geografický článok o mieste v Česku je zatiaľ príliš Vlajka Česka krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Pozri aj * Zoznam obcí v Česku Mestá a obce okresu Jindřichův Hradec Báňovice • Bednárec • Bednáreček • Blažejov • Bořetín • Březina • Budeč • Budíškovice • Cep • Cizkrajov • Červený Hrádek • České Velenice • Český Rudolec • Číměř • Člunek • Dačice • Dešná • Deštná • Dívčí Kopy • Dobrohošť • Dolní Pěna • Dolní Žďár • Domanín • Doňov • Drunče • Dunajovice • Dvory nad Lužnicí • Frahelž • Hadravova Rosička • Halámky • Hamr • Hatín • Heřmaneč • Horní Meziříčko • Horní Němčice • Horní Pěna • Horní Radouň • Horní Skrýchov • Horní Slatina • Hospříz • Hrachoviště • Hříšice • Chlum u Třeboně • Jarošov nad Nežárkou • Jilem • Jindřichův Hradec • Kačlehy • Kamenný Malíkov • Kardašova Řečice • Klec • Kostelní Radouň • Kostelní Vydří • Kunžak • Lásenice • Lodhéřov • Lomnice nad Lužnicí • Lužnice • Majdalena • Nová Bystřice • Nová Olešná • Nová Včelnice • Nová Ves nad Lužnicí • Novosedly nad Nežárkou • Okrouhlá Radouň • Peč • Písečné • Pístina • Plavsko • Pleše • Pluhův Žďár • Polště • Ponědraž • Ponědrážka • Popelín • Příbraz • Rapšach • Ratiboř • Rodvínov • Roseč • Rosička • Slavonice • Smržov • Staňkov • Staré Hobzí • Staré Město pod Landštejnem • Stráž nad Nežárkou • Strmilov • Stříbřec • Střížovice • Studená • Suchdol nad Lužnicí • Světce • Třebětice • Třeboň • Újezdec • Velký Ratmírov • Vícemil • Višňová • Vlčetínec • Volfířov • Vydří • Záblatí • Záhoří • Zahrádky • Žďár • Županovice Pečeňany.html Pečeňany Pečeňany Erb | Vlajka | Mapa Pečeňany Základné údaje Kraj: |Trenčiansky Okres: |Bánovce nad Bebravou Región: | Poloha: |00° 00' 00" s. š. |00° 00' 00" v. d. Nadmorská výška: |190 m n.m. Rozloha: |6,625 km² Počet obyvateľov: |451 (31.12.2004) Hustota obyvateľstva: |71 obyvateľ(ov)/km^2 Prvá písomná zmienka: |1323 Nacionále Štatistická územná |505331 jednotka: | EČV: |BN PSČ: |956 36 (pošta Rybany) Telefónna predvoľba: |0 38 Oficiálne adresy Adresa obecného úradu: |Pečeňany 105 E-mail: | Telefón: |7692245 Fax: | Politika Starosta: |Mgr. Mária Šujanová Zdroje údajov Mestská a obecná štatistika SR (SŠÚ), http://obce.info Pečeňany sú obec na Slovensku v okrese Bánovce nad Bebravou. Tento geografický článok o mieste na Slovensku je zatiaľ Vlajka Slovenska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Mestá a obce okresu Bánovce nad Bebravou (1+41) 31.12.2003 Bánovce nad Bebravou | Borčany | Brezolupy | Cimenná | Čierna Lehota Dežerice | Dolné Naštice | Dubnička | Dvorec | Haláčovce | Horné Naštice Chudá Lehota | Krásna Ves | Kšinná | Libichava | Ľutov | Malá Hradná Malé Hoste | Miezgovce | Nedašovce | Omastiná | Otrhánky | Pečeňany Podlužany | Pochabany | Pravotice | Prusy | Ruskovce | Rybany | Slatina nad Bebravou | Slatinka nad Bebravou | Šípkov | Šišov | Timoradza Trebichava | Uhrovec | Uhrovské Podhradie | Veľké Držkovce | Veľké Hoste Veľké Chlievany | Vysočany | Zlatníky | Žitná - Radiša Pečeňady.html Pečeňady Súradnice: 48°28′58″S 17°43′09″V / 48.48278, 17.71917 obec Štát Vlajka Slovenska Slovensko Kraj/oblasť/provincia/región ap. Trnavský Historický región Považie Okres Piešťany Nadmorská výška 166 m n. m. Súradnice 48°28′58″S 17°43′09″V / 48.48278, 17.71917 Rozloha 8,570 km² (857 ha) Obyvateľstvo 477 (31. 12. 2004) Hustota 56 /km² Starosta Ladislav Boháčik (NEKA) Časové pásmo SEČ (UTC+1) - letný čas SELČ (UTC+2) PSČ 922 07 (pošta Veľké Kostoľany) Telefónna predvoľba +421-33 Kód 507431 EČV PN Poloha v obce v rámci Slovenska Poloha v rámci Trnavského kraja Pečeňady sú obec na Slovensku asi 13 km južne od mesta Piešťany. V obci je rímskokatolícky kostol Božského Srdca Ježišovho z roku 1896. Externé odkazy * Satelitná fotografia Pečeniad (Google Maps) Tento geografický článok o mieste na Slovensku je zatiaľ Vlajka Slovenska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Mestá a obce okresu Piešťany (2+25) 31.12.2003 Banka | Bašovce | Borovce | Dolný Lopašov | Drahovce | Dubovany | Ducové Hubina | Chtelnica | Kočín-Lančár | Krakovany | Moravany nad Váhom | Nižná Ostrov | Pečeňady | Piešťany | Prašník | Rakovice | Ratnovce | Sokolovce Šípkové | Šterusy | Trebatice | Veľké Kostoľany | Veľké Orvište | Veselé Vrbové Pečnianska.html Pečnianska Pečnianska je ulica v Petržalke, Bratislave. * PSČ: 851 01 Pečky.html Pečky Pečky Základné informácie Postavenie: |mesto NUTS 5 (obec): |CZ0204 537641 Kraj (NUTS 3): |Stredočeský (CZ020) Okres (NUTS 4): |Kolín (CZ0204) Obec s rozšírenou pôsobnosťou:| Poverená obec: | Historická krajina: |Čechy Katastrálna výmera: | ? km² Počet obyvateľov: |4283 Zemepisná šírka: | Zemepisná dĺžka: | Nadmorská výška: | ? m PSČ: | Základné sídelné | jednotky: | Miestnych častí: | Katastrálne územie: | Adresa | mestského úradu: | Starosta / starostka: | Pečky sú mesto v Česku v okrese Kolín v Stredočeskom kraji. 1. januára 2006 tu žilo 4283 obyvateľov, z toho 2120 mužov a 2163 žien, pričom priemerný vek v obci je 41,1 rokov (muži 39,4 rokov, ženy 42,8 rokov). Tento geografický článok o mieste v Česku je zatiaľ príliš Vlajka Česka krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Pozri aj * Zoznam obcí v Česku Iné projekty * Commons * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Mestá a obce okresu Kolín Barchovice • Bečváry • Bělušice • Břežany I • Břežany II • Býchory • Cerhenice • Církvice • Červené Pečky • Český Brod • Dobřichov • Dolní Chvatliny • Dománovice • Doubravčice • Drahobudice • Grunta • Horní Kruty • Hradešín • Choťovice • Chotutice • Chrášťany • Jestřabí Lhota • Kbel • Klášterní Skalice • Klučov • Kolín • Konárovice • Kořenice • Kouřim • Krakovany • Krupá • Krychnov • Křečhoř • Kšely • Libenice • Libodřice • Lipec • Lošany • Malotice • Masojedy • Mrzky • Nebovidy • Němčice • Nová Ves I • Ohaře • Ovčáry • Pašinka • Pečky • Plaňany • Pňov-Předhradí • Polepy • Polní Chrčice • Polní Voděrady • Poříčany • Přehvozdí • Přistoupim • Přišimasy • Radim • Radovesnice I • Radovesnice II • Ratboř • Ratenice • Rostoklaty • Skvrňov • Starý Kolín • Svojšice • Tatce • Tismice • Toušice • Třebovle • Tři Dvory • Tuchoraz • Tuklaty • Týnec nad Labem • Uhlířská Lhota • Veletov • Velim • Velký Osek • Veltruby • Vitice • Volárna • Vrátkov • Vrbčany • Zalešany • Zásmuky • Žabonosy • Ždánice • Žehuň • Žiželice Pečora.html Pečora Pečora [[Obrázok:|300px|]] Dĺžka toku 1 809 km Plocha povodia 322 000 km² Priemerný prietok 4 000 m³/s Minimálny prietok m³/s Maximálny prietok m³/s Svetadiel Európa Pečora má povodie v týchto štátoch Rusko Prameň Ural m n.m. Ústie Barentsove more, Severný ľadový oceán 0 m n.m. Najväčšie prítoky Pečora je rieka na severovýchode európskej časti Ruska. Je dlhá 1809 km a pramení v severnom Urale. Tento geografický článok je zatiaľ príliš krátky (tzv. Mapa sveta "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Peštianska_župa.html Peštianska župa Poloha Peštianska župa je župa v Maďarsku. Sídlom župy je Budapešť, rozloha župy je 6394 km² a žije tu 1 077 300 obyvateľov. Iné projekty * Commons * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Tento geografický článok je zatiaľ príliš krátky (tzv. Mapa sveta "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Aszódsky obvod · Budaörsský obvod · Ceglédsky obvod · Dabasský obvod · Dunakeszský obvod · Érdsky obvod · Gödöllőský obvod · Gyálsky obvod · Monorský obvod · Nagykátaský obvod · Pilisvörösvársky obvod · Ráckeveský obvod · Szentendreský obvod · Szobský obvod · Vácsky obvod · Veresegyházsky obvod v • d • e Administratívne členenie Maďarska Báčsko-malokumánska župa (Bács-Kiskun megye)  Baranská župa (Baranya megye) | Békešská župa (Békés megye) | Boršodsko-abovsko-zemplínska župa (Borsod-Abaúj-Zemplén) | Čongrádska župa (Csongrád megye) | Hajducko-bihárska župa (Hajdú-Bihar megye) | Hevešská župa (Heves megye)  Jasovsko-veľkokumánsko-solnocká župa (Jász-Nagykun-Szolnok megye)  Župy Komárňansko-ostrihomská župa (Komárom-Esztergom megye) | Novohradská župa (Nógrád megye)  Peštianska župa (Pest megye)  Rábsko-mošonsko-šopronská župa (Győr-Moson-Sopron megye) | Sabolčsko-satmársko-berežská župa (Szabolcs-Szatmár-Bereg) | (Stolično)Belehradská župa (Fejér megye) | Šomoďská župa (Somogy megye) | Vlajka Tolnianska župa (Tolna megye) | Vašská župa (Železná Maďarska župa)  | Vesprémska župa (Veszprém megye)  Zalianska župa (Zala megye)  Békešská Čaba (Békéscsaba)  | Budapešť (Budapest)  Debrecín (Debrecen) | Dunajské Nové Mesto (Dunajújváros) | Érd | Jáger (Eger) | Ráb (Györ)  Hódmezővásárhely  | Kapošvár (Kaposvár) Mestá so Kecskemét | Miškovec (Miskolc) | Kaniža župným (Nagykanizsa) | Níreďháza (Nyíregyháza) právom Päťkostolie (Pécs)  | Šalgov-Tarjany (Salgotarján)  Šopron (Sopron) | Segedín (Szeged) | Stoličný Belehrad (Székesfehérvár)  | Szekszárd  | Solnok (Szolnok)  | Kamenec (Szombathely)  | Tatabánya  Vesprém (Veszprém) | Zalaegerszeg Hlavné mesto Budapešť Pešiak_(šach).html Pešiak (šach) Pešiak v šachu je najslabším kameňom, ale s potenciálom premeniť sa na ľubovoľnú figúru okrem kráľa. V exoproblémoch sa dokonca môže zmeniť aj na kráľa. Relatívna sila pešiaka je 1. Symbolom pešiaka je . Pešiak je jediným kameňom v šachu, ktorý sa inak pohybuje, ak neberie súperov kameň a inak ak ho berie. Keď neberie kameň pohybuje sa o jedno políčko vertikálne vpred. Keď berie kameň, pohybuje sa o jedno políčko vpred diagonálne. Vpred je z pohľadu toho ktorého hráča. Keď sa pešiak nachádza v základnom postavení, môže sa pohnúť vertikálne o jedno alebo dve políčka. Pokiaľ pri dvojkroku prechádza cez políčko kontrolované súperovým pešiakom, súper ho môže vziať ťahom en passant. Keď pešiak dosiahne líniu na opačnom konci šachovnice - čierny 1. rad, biely 8. rad, môže sa premeniť na ľubovoľnú figúru okrem kráľa. Väčšinou sa premieňa na dámu, výnimočne na inú figúru, obvykle jazdca. Význam pešiakov výrazne rastie s ubúdajúcim materiálom. V koncovke výhoda jediného pešiaka môže znamenať rozhodujúcu výhodu. V pešiakovej koncovke môže rozhodujúcou výhodou aj výhoda tempa. V tej istej pozícii môže vyhrať tá strana, ktorá je na ťahu. Peštiansko-pilišsko-šoltsko-malokumánska_župa.html Peštiansko-pilišsko-šoltsko-malokumánska župa Erb Mapa Poloha župy v Uhorsku Základné údaje (Stav v roku 1910) Rozloha 12228 km² Počet obyvateľov 289492 obyv. Hustota obyvateľstva 156,2 obyv./km² Centrum Budapešť Súčasné krajiny Maďarsko Zloženie obyvateľstva Národnostné zloženie {{{Národnosť}}} Náboženské zloženie {{{Náboženstvo}}} Peštiansko-pilišsko-šoltsko-malokumánska župa (po latinsky: comitatus Pestiensis et Pilisiensis et Soltensis et Cumania Minor, po maďarsky: Pest-Pilis-Solt-Kiskun vármegye, po nemecky: Komitat Pest-Pilisch-Scholt-Kleinkumanien) je názov komitátu, stolice a župy v Uhorsku, v súčasnosti jej územie leží v strednom Maďarsku. Hlavným mestom bola Budapešť. Geografia História Okresy Tento dejepisný článok je zatiaľ príliš krátky (tzv. výhonok). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. v • d • e Župy v Uhorskom kráľovstve v roku 1910 Abovsko-turnianska župa | Aradská župa | Báčsko-bodrocká župa  Baranská župa | Békešská župa | Berežská župa | Bihárska župa  Boršodská župa | Brašovská župa | Bratislavská župa  Bystricko-nasodská župa | Čanadská župa | Čická župa | Čongrádska župa | Dolnobelehradská župa | Fogarašská župa  Gemersko-malohontská župa | Hajducká župa | Háromsecká župa  Hevešská župa | Hontianska župa | Huňadská župa  Jasovsko-veľkokumánsko-solnocká župa | Klužská župa | Komárňanská župa | Krašovsko-Severinská župa | Liptovská župa | Malokykulská župa | Marmarošská župa | Marušsko-turdská župa | Mošonská župa  Nitrianska župa | Novohradská župa | Oravská župa | Ostrihomská župa | Peštiansko-pilišsko-šoltsko-malokumánska župa | Rábska župa  Sabolčská župa | Satumarská župa | Sibiňská župa | Siladská župa  Solnocko-dobocká župa | Spišská župa | Stoličnobelehradská župa  Šarišská župa | Šomodská župa | Šopronská župa | Temešvárska župa  Tekovská župa | Tolnianska župa | Torontálska župa | Trenčianska župa | Turdsko-araňošská župa | Turčianska župa | Udvarheľská župa  Ugočská župa | Užská župa | Veľkokykulská župa | Vesprémska župa  Zalianska župa | Zemplínska župa | Zvolenská župa | Železná/Vašská župa Chorvátsko-Slavónsko: Bjelovarsko-križevatská župa | Licko-krbavská župa  Modrušsko-skorjecká župa | Požecká župa | Sriemska župa  Varaždínska župa | Virovitická župa | Záhrebská župa | Mesto Rijeka (Fiume) Pešťbudínske_vedomosti.html Pešťbudínske vedomosti Pešťbudínske vedomosti boli slovenské politické noviny. Vychádzali v rokoch 1861–1870 v Pešti 2-krát týždenne. Boli to noviny prívržencov Memoranda národa slovenského (memorandistov, čiže Starej školy slovenskej). Ich priamym pokračovateľom boli Národnie noviny. Vznik Roku 1861 sa objavili politické noviny Pešťbudínske vedomosti s podtitulom: Noviny pre politiku a literatúru. Razom zaujali popredné miesto v slovenskom novinárskom svete a zatlačili do úzadia ostatné tlačové orgány. Ich tvorcami boli bývalí spolupracovníci Ľudovíta Štúra a J. M. Hurbana v predrevolučných rokoch. Najvýznamnejším podnetom pre ich založenie boli uhorské voľby do snemu, od ktorých si slovenskí národovci veľa sľubovali. Verili, že sa ich kandidáti stanú poslancami, ktorí potom na pôde snemu rozvinú účinnú spoluprácu, hlavne s Rumunmi a s Chorvátmi, vedenými Rajačićom, generálom Stratimirovičom a biskupom Strossmayerom. Nádeje na zvolenie slovenských kandidátov do snemu, nestrácali napriek tomu, že roku 1860 v prvom kole stoličných volieb nezískali takmer nijakých významnejších prívržencov pre svoju politiku. Slovenskí kandidáti nemali nádeje na zvolenie do snemu už aj preto, lebo župné zastupiteľstvá a úradníci štátnej správy, ktorí “chceli mať zásluhy v maďarizačnom hnutí", ich považovali za odporcov maďarskej vládnucej triedy a robili im všemožné prekážky. Veď práve stoličné zastupiteľstvá roku 1860 i neskoršie mali viacej, ako polovicu členov nevolených virilistov (najväčších poplatníkov - zväčša šľachticov) a medzi druhou polovicou (volenými členmi), si hravo získali celý rad svojich ľudí, ktorí im išli po ruke. Príprav na založenie druhých slovenských politických novín sa zúčastnili hlavne Ján Francisci, Štefan Marko Daxner, Ján Palárik, Andrej Radlinský, ale aj Ján Mallý-Dusarov, J. M. Hurban, Pavol Dobšinský a iní. Palárik v Priateľovi školy a literatúry sa takto obrátil roku 1860 na slovenských národovcov: „Veteráni slovenského národa, čo tam okolo dávnovekého Budína na brehoch Dunaja v prospech národa svojho dni trávite - starajte sa o časopis a podajte nám čo najskôr radostnú zprávu o ňom, túžbou nevýslovnou ho čakáme a celý národ obetavo Vám všetky komôrky na pomoc otvorí!“. Mimoriadnu iniciatívu pri založení Pešťbudínskych vedomostí prejavili hlavne tí Slováci, ktorých maďarské vládnuce kruhy po vydaní októbrového diplomu pozbavili verejných funkcií a dali do disponibility. Začala sa organizovať veľká zbierka na kauciu budúcich novín. Prvým tu bol Franko Sasinek, ktorý zložil 100 zlatých a za ním ostatní, Kozáček 1700 zlatých, Palárik a Radlinský 2500 zlatých, Dobrjansky 600 zlatých, Ján Francisci 500 a František Lopušný 400 zlatých. To bol základ, na ktorom sa začala budovať slovenská politická tlač. Najviac sa však o získanie peňazí na kauciu zaslúžil Andrej Radlinský, ktorému sa podarilo vymôcť si súhlas, aby fond Spolku sv. Vojtecha bol venovaný tomuto účelu. Ján Francisci charakterizoval prípravy k založeniu politických novín, ktoré si vyžiadali toľko úsilia, trpezlivosti a obetí, len veľmi stručne: “V porozumení s bývajúcimi v Pešťbudíne aj s prespolnými slovenskými mužmi, ihneď hlásil som sa o vtedy ešte potrebnú koncesiu k vydávaniu slovenských politických novín, a to pod menom Pešťbudínske vedomosti, u peštianskej polícii; koncesiu som bez ťažkostí obdržal…". Pôsobenie a charakteristika novín 19. marca 1861 vyšlo prvé číslo Pešťbudínskych vedomostí, ktorých vydavateľom a zodpovedným redaktorom bol Ján Francisci. Od 22. septembra 1863 (76. číslo III. ročníka) tieto úlohy preberá Mikuláš Štefan Ferienčík. Noviny vychádzali v Budapešti dva razy do týždňa v univerzitnej tlačiarni v rozsahu nečíslovaných strán. Táto zriedkavosť vydávania bol vo vzťahu k aktuálnosti spravodajstva ich hlavným nedostatkom. V rušnom politickom živote Uhorska zostávali preto na pokraji udalostí a ich spravodajstvo bývalo často zastarané. Chýbali im tiež pevne ustálené rubriky. Častejšie sa v nich opakovali len úvodníky, Domáce zprávy, Politické zprávy, Krajinský snem, Politický obzor, Drobné zprávy, Oneskorená pošta, Zaslané oznamy, údaje o viedenskej, či peštianskej burze a inzeráty. Noviny bývali stratové a počet ich predplatiteľov bol okolo 400 a 600. Preto sa muselo na ich udržanie organizovať niekoľko celonárodných zbierok. Osobitný význam mal podčiarnik Pešťbudínskych vedomostí zvaný Besednica - čo bolo slovenským pomenovaním fejtónu. Práve Besednica spolu s úvodníkom tvorila pilier celých novín, ktorý bol občas posilnený aj politickým komentárom. V tomto podčiarniku, ale aj v ostatných slovenských novinách a časopisoch po roku 1861, sa často objavovali útvary /beletristických novinových žánrových foriem, ale aj krátke literárne útvary, akými bola literárna črta, noveletka, arabeska, humoreska, anekdota a fejtón - Besednica. Tieto formy obohacovali vývoj slovenského novinárstva po žánrovej i obsahovej stránke. Redaktori Pešťbudínskych vedomostí, v porovnaní so štúrovskými politickými novinami, sa nemohli opierať o taký široký aktív dopisovateľov a preto ich spravodajstvo zo slovenských krajov bolo chudobnejšie. Tento nedostatok nemohli nahradiť preberaním nepôvodných správ z druhej ruky - z cudzích, hlavne z peštianskych, viedenských a pražských novín. Pešťbudínske vedomosti mali aj nepravidelnú literárnu prílohu, nazývanú tiež Besednica kvartového formátu, ktorá však obsahovala prevažne nenáročné literárne príspevky, určené neškoleným ľudovým čitateľom. Tieto nedostatky novín sa ani za dlhý čas nepodarilo odstrániť, napriek neobyčajnej obetavosti a pracovitosti ich redaktora Mikuláša Štefana Ferienčíka. Bolo to aj preto, že na prácu v redakcii bol v podstate sám, kým napr. Slovenskje národňje novini pred dvoma desaťročiami mali okrem hlavného redaktora aj troch stálych redaktorov a celý rad sústavných spolupracovníkov. Napriek týmto ťažkostiam a nedostatkom Pešťbudínske vedomosti boli najdôležitejším orgánom celého národného hnutia a tribúnou politiky slovenskej buržoázie v rokoch 1861-1870. Ony majú zásluhu na formovaní, propagovaní a obrane memorandového programu, na vytvorení Matice slovenskej, slovenských stredných škôl, na volebných bojoch do uhorského snemu i na presadzovaní národných a sociálnych požiadaviek, z ktorých najzávažnejšia bola požiadavka vytvorenia Slovenského okolia podriadeného priamo niektorému členovi habsburského panovníckeho domu. Niet významnejšej udalosti v slovenskom verejnom živote, na ktorej by tieto noviny nemali svoj značný podiel. Ani tieto noviny nemali koncepčnú zahranično-politickú rubriku a chýbali im tiež vlastní spravodajcovia zo zahraničia. Ich vnútropolitické spravodajstvo zo slovenských krajov bolo tiež chudobnejšie, ako tomu bolo v Slovenských národných novinách. Po presťahovaní redakcie z Budapešti do Turčianskeho Svätého Martina roku 1870 vystupovali už pod názvom Národnie noviny (Národné noviny). Pešť.html Pešť O Peštianskej župe pozri Peštianska župa. Pešť je mestská časť Budapešti, kedysi samostatné mesto. V slovenčine sa niekedy používa aj ako ľudové označenie pre celú Budapešť. Názov pochádza zo slovanského, zrejme južnoslovanského, slova pre "pec" (peč, pešť a pod.), podľa vápenných pecí. V minulosti sa týmto názvom označoval aj Budín (porov. nemecký názov Budína "Ofen" - pec). Písomne doložená je Pešť až z roku 1148. V roku 1829 mala Pešť 62 471 obyvateľov, predovšetkým Nemcov a okrem nich 1200 Slovákov, 1200 Maďarov, 650 Srbov, 259 Grékov, 100 Rumunov. Tento geografický článok je zatiaľ príliš krátky (tzv. Mapa sveta "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Pešia_zóna.html Pešia zóna Hlavné námestie v Bratislave patrí do tzv. tvrdej pešej zóny mesta Obchodná ulica v Bratislave s električkovou traťou, tzv. mäkká pešia zóna Pešia zóna je obyčajne verejné mestské priestranstvo, napríklad ulica alebo námestie, na ktorom je čiastočne alebo úplne vylúčená, obmedzená alebo zakázaná doprava a povolený je len pohyb chodcov, prípadne cyklistov. Podľa charakteru pešej zóny sa rozlišuje tzv. tvrdá pešia zóna, čo je pešia zóna s úplným vylúčením akejkoľvek dopravy vrátane mestskej hromadnej dopravy a automobilov, a tzv. mäkká pešia zóna, čo je pešia zóna s obmedzenou dopravou, teda cez ňu môže prechádzať určitý druh mestskej hromadnej dopravy, napríklad ekologická doprava vo forme električiek alebo trolejbusov a obmedzenie pohybu automobilov. Tvrdá pešia zóna býva obyčajne chránená rôznymi zábranami, ktoré znemožňujú vjazd automobilov, napríklad stĺpikmi alebo tzv. biskupskými klobúkmi. Používa sa aj ochrana formou vysúvacích stĺpov, ktoré slúžia na reguláciu vjazdu automobilov predovšetkým do mäkkej pešej zóny počas zásobovania. Pecöl.html Pecöl Župa Vašská župa Obvod Sárvár Rozloha 17 km² Počet obyvateľov 802 PSČ Kód oblasti Pecöl je obec v Maďarsku vo Vašskej župe v obvode Sárvár. Má rozlohu 1726 ha a žije tu 802 obyvateľov (2007). Tento geografický článok o mieste v Maďarsku je zatiaľ Vlajka Maďarska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Pecos.html Pecos Pecos môže byť: * rieka v USA, pozri Pecos (rieka) * sídlo v USA: * Pecos (Texas) * Pecos (Nové Mexiko) * Pecos County (Texas) * historický park v Novom Mexiku, pozri Pecos National Historical Park * mýtický americký kovboj, pozri Pecos Bill * pub v Bangalore v Indii, pozri Pecos (pub) Pozri aj * Pecoská klasifikácia (rozdelenie všetkých kultúr Indiánov Anasazi do chronologických fáz vytvorené v roku 1927 na konferencii v Pecos v Novom Mexiku) Symbol rozcestia Toto je rozlišovacia stránka — navigačná pomôcka obsahujúca zoznam iných článkov, ktoré by mohli mať rovnaký názov. Ak vás na túto stránku odkázal článok, prosíme Vás, aby ste sa k článku vrátili a opravili v ňom odkaz tak, aby odkazoval priamo na konkrétnu stránku z hore uvedeného zoznamu, ktorú autor článku myslel. Peca.html Peca Peca môže byť: * vrch na pomedzí Slovinska a Rakúska, pozri Peca (vrch) * priezvisko * Justin Peca, kanadský hokejista * Michael Peca, kanadský hokejista Symbol rozcestia Toto je rozlišovacia stránka — navigačná pomôcka obsahujúca zoznam iných článkov, ktoré by mohli mať rovnaký názov. Ak vás na túto stránku odkázal článok, prosíme Vás, aby ste sa k článku vrátili a opravili v ňom odkaz tak, aby odkazoval priamo na konkrétnu stránku z hore uvedeného zoznamu, ktorú autor článku myslel. Pecka_(okres_Jičín)_f41c.html Pecka (okres Jičín) Pecka Pecka – znak znak Základné informácie Postavenie: |obec NUTS 5 (obec): |CZ0522 573299 Kraj (NUTS 3): |Královohradecký (CZ052) Okres (NUTS 4): |Jičín (CZ0522) Obec s rozšírenou pôsobnosťou:| Poverená obec: | Historická krajina: |Čechy Katastrálna výmera: | ? km² Počet obyvateľov: |1269 Zemepisná šírka: | Zemepisná dĺžka: | Nadmorská výška: | ? m PSČ: | Základné sídelné | jednotky: | Miestnych častí: | Katastrálne územie: | Adresa | obecného úradu: | Starosta / starostka: | Pecka je obec v Česku v okrese Jičín v Královohradeckom kraji. 1. januára 2006 tu žilo 1269 obyvateľov, z toho 643 mužov a 626 žien, pričom priemerný vek v obci je 40,5 rokov (muži 39,3 rokov, ženy 41,8 rokov). Tento geografický článok o mieste v Česku je zatiaľ príliš Vlajka Česka krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Pozri aj * Zoznam obcí v Česku Mestá a obce okresu Jičín Bačalky • Bašnice • Běchary • Bílsko u Hořic • Boháňka • Borek • Brada-Rybníček • Březina • Bříšťany • Budčeves • Bukvice • Butoves • Bystřice • Cerekvice nad Bystřicí • Červená Třemešná • Češov • Dětenice • Dílce • Dobrá Voda u Hořic • Dolní Lochov • Dřevěnice • Holín • Holovousy • Hořice • Cholenice • Chomutice • Choteč • Chyjice • Jeřice • Jičín • Jičíněves • Jinolice • Kacákova Lhota • Kbelnice • Kněžnice • Konecchlumí • Kopidlno • Kostelec • Kovač • Kozojedy • Kyje • Lázně Bělohrad • Libáň • Libošovice • Libuň • Lískovice • Lukavec u Hořic • Lužany • Markvartice • Miletín • Milovice u Hořic • Mladějov • Mlázovice • Nemyčeves • Nevratice • Nová Paka • Ohařice • Ohaveč • Osek • Ostroměř • Ostružno • Pecka • Petrovičky • Podhorní Újezd a Vojice • Podhradí • Podůlší • Radim • Rašín • Rohoznice • Rokytňany • Samšina • Sběř • Sedliště • Sekeřice • Slatiny • Slavhostice • Sobčice • Soběraz • Sobotka • Stará Paka • Staré Hrady • Staré Místo • Staré Smrkovice • Střevač • Sukorady • Svatojanský Újezd • Šárovcova Lhota • Tetín • Třebnouševes • Třtěnice • Tuř • Úbislavice • Údrnice • Úhlejov • Újezd pod Troskami • Úlibice • Valdice • Veliš • Vidochov • Vitiněves • Volanice • Vrbice • Vršce • Vřesník • Vysoké Veselí • Zámostí-Blata • Zelenecká Lhota • Železnice • Žeretice • Židovice • Žlunice Peca_(vrch).html Peca (vrch) Peca Peca (po slovinsky) alebo Petzen (po nemecky) je 2 126 m vysoký vrch na hraniciach Rakúska a Slovinska. Externé odkazy * http://www.summitpost.org/mountain/rock/154761/peca-petzen.html * http://www.petzen.net Tento geografický článok o mieste v Rakúsku je zatiaľ Vlajka Rakúska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Mapy: 46° 30' s. š., 14° 28' v. d. Pechota.html Pechota Dejiny vojenstva Éry Pravek · Starovek · Stredovek · Vedecko-technická revolúcia · Súčasnosť Prostredia Vzduch · Vyloďovacie operácie · Sneh a ľad · Púšť · Džungla · Hory · Rieky a moria · Vesmír · Mesto · Noc Zbrane Pechota · Jazdectvo · Delostrelectvo · Obrnené vozidlá · Chemické zbrane · Biologické zbrane · Elektronický boj · Informácie · Atómové zbrane · Psychológia · Rádioaktivita · Ponorky Taktika Nerovnováha · Vyhladzovanie · Konvenčný boj · Opevnenie · Pozemný boj · Partizánska vojna · Kontaktný boj · Invázia · Manévre · Taktika námorného boja · Informačné technológie · Obkľúčenie · Totálna vojna · Zákopová vojna · Nekonvenčná vojna Opotrebovávacia vojna · Občianska vojna · Svetová vojna Studená vojna Zoznamy Vojny · Bitky · Občianske vojny · Velitelia · Invázie · Operácie · Obliehania · Taktiky Pechota je druh pozemného vojska, v ktorom sa vojaci pohybujú v boji pešo a sú vyzbrojení individuálnymi zbraňami (unesie ju jediný pešiak). Pechota je v modernej dobe základom prakticky všetkých armád na svete, je schopná všetkých základných druhov bojovej činnosti, čo z nej robí najflexibilnejší druh vojska. V súčasnosti je štandardnou zbraňou pešiaka najčastejšie útočná puška. Pechota môže byť na bojisko privezená rôznymi druhmi dopravných prostriedkov, preto poznáme námornú pechotu, výsadkovú pechotu, mechanizovanú pechotu. Zvláštnosti horského terénu umomžnili vznik špecializovanej horskej pechoty. História Pravek Pechota je najstarší druh pozemného vojska a preto je jej vznik spojený so vznikom armády ako takej. Od najstarších dôb, keď žili ľudia v tlupách mali muži povinnosť chrániť svoju tlupu. Ak bolo nebezpečenstvo obzvlášť veľké stavali sa po boku mužov na obranu i ženy. Muži však zvykli byť lovci a vedeli lepšie zachádzať so zbraňami. Pri loveckých výpravách sa zároveň naučili používať rôzne lsti na polapenie korysti, neskôr neváhali tieto metódy aplikovať aj pri boji proti iným tlupám, či rodom. Títo prví vojaci boli vyzbrojení kamennými sekeromlatmi, oštepmi s pazúrikovými hrotmi alebo jednoduchými drevenými kyjakmi nezriedka prakmi, kameňmi či iba holými rukami. Neskôr bol objavený luk. Sprvu sa ich odev dozaista nijak nelíšil od bežných nevojakov, ale postaviť sa cudziemu rovnako vyzbrojenému a dobre vycvičenému bojovníkovi nebolo to isté ako uloviť jeleňa do nastraženej pasce. Bojovníci sa naučili obranné manévre, i to ako odrážať útoky oštepov a sekeromlatov. Lovci dobre poznali i to, že preniknúť kamennými zbraňami cez silnú medvediu alebo turiu kožu nie je jednoduché a pre to sa sami naučili chrániť rovankými kožami, omotanými v niekoľkých vrstvách okolo tela. Bolo to pratkicky prvé jednoduché pancierovanie. Starovek Mezopotámia a Blízky východ Najstaršie známe armády vznikali medzi riekami, ktoré dnes voláme Eufrat a Tigris. V polovici 4. tisícročia pred Kr. sa tam presťahoval najstaršie historicky doložený národ sveta - Sumeri. Sústredenie ľudí, práce a výdobytkov spoločnosti v tamojších mestách, umožnilo vďaka dostatku potravín vytvárať organizované skupiny bojovníkov, ktorých úlohou okrem ochrany panovníka a celej spoločnosti bolo aj podmaňovanie si okolitých národov. Už v týchto dobách sa vojsko delilo na jazdectvo s bojovými vozmi a pechotu. Pechota sa ďalej členila podľa výzbroje na ľahkú a ťažkú pechotu. Ľahká pechota sa líšila najmä odevom, ktorý pozostával zo suknice, koženej čiapky, či akejsi prilby. Namiesto štítu nosili ovčie rúno prehodené cez ľavé rameno. Ich zbraňami boli zväčša bronzové nože či krátke mečíky. Výstroj ich predurčovala na rýchly prienik narušenými radami nepriateľských zostáv, kde mohli využiť svoju lepšiu pohyblivosť. Vo frontálnom útoku proti rovnako početnej ťažkej pechote by však neuspeli. Ťažká pechota bola chránená koženým alebo silným látkovým plášťom s našitými medenými alebo bronzovými krúžakami. Hlavu bojovníkov pokrývali kožené, možno i bronzové prilbice. Chránení boli tiež veľkým zväčša štvorhranným štítom z prútia, potiahnutého silnou byvoliou alebo ovčou kožou. V strede bol štít spevnený bronzovým alebo medeným kotúčom poprípade viacerými po celom povrchu. Vojaci bojovali zoradení v rade so štítmi pred sebou alebo pri boku (tak aby si chránili ľavú časť tela) a s vysunutými kopiami v pravej ruke. Takáto formácia sa nazýva falanga. Ich vedľajšou zbraňou boli krátke bronzové nože alebo mečíky. Sumerský pechotný oddiel na fragmente víťaznej stély kráľa Eannatuma Uradník Sargon Akkadský sa okolo roku 2340 pred Kr. zmocnil vlády v sumerskom meste Kiš. Vybudoval armádu a v niekoľkých nasledujúcich bitkách rozdrvil Sumerské armády. Základom jeho vojska bola pechota, ktorá popri ľahkej pechote obnášala aj veľký počet lukostrelcov, pred ktorými sa nedokázali ubrániť ani mocné sumerské falangy. Akkadská armáda takto čelila i chetitským vojskám, no okolo roku 2228 pred Kr. spolu s celou ríšou podľahla nájazdom početného kmeňa Gutejcov. Novým prvkom vo vojsku tej doby bol prvý organizovaný konskripčný systém, ktorý zaviedol Babylonský panovník Chammu-rabi. Jadro jeho armády v dobe mieru tvorili vojaci z povolania. Ale do armády museli v prípade vojny nastúpiť i všetci ostatní bojaschopní muži, ktorí boli zapísaní v zoznamoch. Navyše do vojska museli nastúpiť osobne, takže za seba nemohli poslať náhradníka. Štruktúra obyvateľstva spôsobila, že najpočetnejšie zastúpené vrstvy boli hlavne roľníci a príslušníci nižšíej mestskej spoločnosti. Na vydržiavanie takejto veľkej armády museli prispievať mestá. Najdôležitejšou zbraňou babylonských vojsk bol luk. Početní lukostrelci však boli zraniteľní a pre to ich zabezpečovali vojaci - štítonosiči, ktorí nosili veľké štíty z dreva alebo prútia potiahnutého kožou. Za takéto štíty sa schovali i dvaja bojovníci. Lukostrelci v boji vzájomne spolupracovali so zbytkom armády - ťažkoodencami a bojovými vozmi. Podstatnú úlohu v organizácii armád zohrával dôstojnícky zbor. V prvých armádach boli za dôstojníkov vyberaní hlavne štátni úradníci a veľmoži. Pri úradníkoch rozhodoval hlavne fakt, keď vedia riadiť štátnu správu, dokážu riadiť aj armádu. Vedenie vojska v tej dobe nebolo zatiaľ tak komplikované ako dnes a riadenie vojsk prebiehalo podľa ustálených pravidel. Od dôstojníkov sa očakávalo, že dokážu spoznať správny okamih na vykonanie určitého manévru, či odhaliť a využiť slabiny nepriateľského vojska. Veliteľ často používal pri premiestňovaní sa po bojisku koňa, či bojový voz. Bolo to spôsobené nielen tým, že tak mal lepší rozhľad a tým aj prehľad o bitke, ale bol to i určitý prejav nadradenosti nad ostatnými podriadenými vojakmi. Krikom a hlukom sa jednotlivé vojská bežne pokúšali nahnať nepriateľovi strach a sami si dodať odvahu. Na to aby dokázal veliteľ ovládať svojich vojakov uprostred boja vlastným hlasom nebolo pri väčších bitkách ani pomyslenia. Prostriedkom, ktorý nahradil ľudský hlas boli predom dohodnuté signály nástrojov, ktoré vydávali zvuk, ktorý by prehlušil zvuk boja. Už od počiatkov vojen to boli najmä bubny, trúby a nástroje od nich odvodené. Tieto nástroje ovládali väčšinou na to zvlášť urečení vojaci, ktorí sa pohybovali v blízkosti veliteľa. Pri vydávaní rozkazov sa nezriedka používali aj rôzne zástavy a vlajky. Nezastúpiteľnou súčasťou vojska, ktorá pomáhala pri rozlíšení bojujúcich vojsk a bola aj určitým symbolom boli štandardy. Zväčša išlo o dlhú tyč, ktorá mala na konci kovovú sošku alebo plastiku vyjadrujúcu mytologické výjavy alebo zobrazovala určité božstvá. Štandarda siahala vojakom vysoko nad hlavy a bola dobre viditeľná. Mala tiež zaistiť magickú ochranu vojska a posilniť dojem vlastnej nepremožiteľnosti. Zo súčastného pohľadu menej civilizované národy nosili ako štandardy ľudské lebky pripevnené na dlhých tyčiach. Staroveké Grécko a Macedónia Hlavnou zložkou gréckej armády bola ťažkoodená pechota (tzv. hopliti). Používali dlhé kopije a guľaté štíty so znakom mesta, za ktoré bojovali. Po mečoch siahali zriedkavo. Najlepšia pechota tohoto obdobia pochádzala zo Sparty a bola dlho najobávanejšou vo vtedajšom svete. V pozemnom boji nemala konkurenciu. Bolo to i preto, že spartskí chlapci boli už od malička vychovávaní ako vojaci. Učili sa zaobchádzať s kopijou a mečom, používať štít, ale aj boj s holými rukami. Základ macedónskej armády v poli tvorili tzv. falangy. Bola to tesná formácia, pri ktorej vojaci stáli tesne pri sebe s 6 metrovými kopijami namierenými dopredu. Druhý rad mal kopije namierené pomedzi vojakov prvého radu a keď niektorý z nich padol, nastúpil na jeho miesto. Vojaci v ostatných radoch mali kopije namierené do vzduchu v stále väčšom uhle, podľa toho v ktorom rade stáli, takže formácia tvorila akéhosi „ježka“. Bola extrémne efektívna hlavne voči jazde, ktorá sa s koňmi cez húf kopiji dlhších než človek nevedela k vojakom dostať. Pechota z obdobia Rímskej ríše Rímski legionári Základnou jednotkou rímskeho vojska bola légia. V skoršom období existencie rímskeho štátu v nej mohli slúžiť podobne ako v grécku iba plnoprávni občania, ktorí si zbroj zaobstarávali samostatne. To čo na vlastnú obranu stačilo malému mestskémú štátu (jedna légia tiahnuca do boja a druhá určená na obranu mesta), nemohlo stačiť čoraz rosiahlejšej ríši. V stretoch s bojovnými susedmi napr. Samnitmi od ktorých prevzali oštep (pilum) alebo Galmi (galský typ prilby) sa taktika a výzbroj Rimanov postupne zdokonaľovala. V čase trvania Rímskej republiky sa légia skladala z hastátov(najmaldších mužov nasadzovaných do bitky ako prvých), principes (hlavná úderná sila) a starých veteránov trajárov, ktorí do bitky zasahovali iba v prípade krajnej núdze. V rímskom vojsku okrem toho existovali aj pomocné oddiely ľahkoodencov, ktoré tvorili nemajetní občania ako aj zbory spojencov. K rozhodnutiu, ktorý typ ťažkoodenej pechoty či macedónska falanga alebo voľnejšie organizovaná légia je lepší došlo v r. 168 pred Kr. v bitke pri Pydne, kde sa stretlo 40 000 Macédoncov s približne rovnakým počtom Rimanov. Nerovnosť terénu ako aj taktika menších rímskych oddielov takzvaných manipulov spôsobila rozpad prísne organizovanej falangy a bitka sa skončila skutočným vyhladením macedóskeho vojska, pričom straty legionárov údajne boli iba 100 padlých. Máriovými reformami sa zjednotila výzbroj a výstroj vojska. Legionár sa stal vojakom z povolania, ktorý za žold slúžil najmenej 20 rokov. Po odslúžení mal od štátu nárok na pôdu, kde sa mohol usadiť. Rímske vojsko, ktorého základ tvorila skvele vycvičená a vybavená pechota, charakterizoval tvrdý výcvik a dobrá disciplína. Kvality rímskej armády spočívali aj v schopnosti prispôsobovať sa a použíbvať účinné protitaktiky. Rímske vojská boli veľmi úspešné pri dobíjaní miest i vďaka kvalitným obliehacím strojom. Výzbroj rímskeho pešiaka sa skladala zo železného krátkeho meča, dvoch oštepov, veľkého štítu a kovovej prilby, hrudného panciera a náholenníkov. Prevaha legionárov na bojiskách, aj keď s čoraz vačšími ťažkosťami trvala až do bitky pri Adrianopoli roku 378, v ktorej Rím stratil svoje najkvalitnejšie légie. Porážku im spôsobila ťažká Gótska jazda, ktorú potom na dlhé obdobie považovali za rozhodujúcu silu. Stredovek Anglickí lukostrelci v bitke pri Kreščaku Pre obdobie stredoveku je príznačné podceňovanie pechoty, čo bolo spôsobené jednak nízkou bojovou hodnotou slabo vyzbrojenej a ešte horšie vycvičenej domobrany, ktorá v boji s profesionálnou rytierskou jazdou nemala veľké šance, ako aj pre triednu príslušnosť. Až v druhej polovici 13. a v prvej polovici 14. storočia sa zavedením silnejšieho luku, kuše, prvých palných zbraní sa začal názor na pechotu meniť. Takto vyzbrojený pešiak mohol z veľkej vzdialenosti ohroziť aj najlepšie chráneného jazdca. Ďalšie zdokonalenie bojovej hodnoty pechoty predstavovalo oprášenie starej taktiky faláng, zavedením do výzbroje kopije, ktorá bola dlhšia než tá akú mohol z praktických dôvodov niesť jazdec. Stúpajúcu účinnosť pechoty prezentujú napríklad bitky pri Kreščaku a Sempachu, kde v prvom prípade k porážke rytierov v rozhodujúcej miere prispel anglický luk a v druhom dobre organizovaná švajčiarska pechota bojujúca vo falangách. Švajčiarská pechota sa stala jednou z najznámejších pre výcvik a taktiku, ale aj pre krutosť (ich vojenský poriadok zakazoval brať zajatcov). Takúto účinnú pechotu si priali mať vo svojich vojskách panovníci štátov a tak sa bola pôvodná domobrana postupne nahrádzaná vysoko profesionálnou žoldnierskou armádou, ktorá sa ako sa neskôr ukázalo zrodila novú bojaschopnú pechotu. Medzi typickú stredovekú pechotu patrili napríklad jančiari, lukostrelci, kopijníci, oštepári, šermiari - často opešalí rytieri, domobrana, neskôr landsknechti. Jednu z najkvalitnejších zložiek pechoty, ktorá sa vyznačovala na svoju dobu veľkou disciplínou z nich boli osmanskí janičiari. Táto pechota bola zložená so slovanského gréckeho obyvateľstva, ktoré bolo vychovávané pre vojnové účely v osmanskom zajatí. V stredoveku tvorili pechotu najme sedliaci, ale našli sa aj výnimky, kedy do pechoty patrili aj vyššie postavení ľudia. Husitská pechota Za jednu z najkvalitnejších armád je považovaná Hustiská pechota, tá sa skladala z veľkého počtu dobre organizovaných a pomerne disciplinovaných kosami či cepmi ozbrojených ľahkodencov, kombinovaných so strelcami z kuší či píšťal. Vo svojej dobe neprekonateľná taktika českých Husitov sa opierala najmä o použitie vozovej hradby a vynikajúcej súčinnosti viacerých zložiek - pechoty, jazdectva i delostrelectva. Napriek svojim nesporným úspechom (Jan Žižka bol jedným z vojvodcov, ktorí neprehrali žiadnu bitku) sa formácia založená na vozovej hradbe ukázala ako zraniteľná pri presunoch a pre svoju malú mobilitu a nedostatočnú flexibilitu bola ľahko zasiahnuteľná delostrelectvom, ktorého efektivita na bojisku sa tej dobe zvyšovala. Husitský typ pechoty z bojísk rýchlo vymizol spolu s opevneniami vozovej hradby tvorenej tisícmi vozov. Novovek, nástup pušného prachu Tercia, bojová formácia pechoty na začiatku novoveku Koncom stredoveku už pechota predstavovala hlavnú silu armád, aj keď popri nej ešte stále existovala aj rytierska jazda, ktoréj účinnosť však neustále klesala. Začiatkom 16. storočia pechotu tvorili tak domobranci, ako aj profesionálni vojaci (žoldnieri) organizovaní v plukoch, ktorí ale zodpovednosť pociťovali iba k svojmu veliteľovi (kondotiérovi). Úlohou tohto veliteľa bolo starať sa o ošatenie, stravu, výzbroj a dojednával s najímateľom pluku aj mzdu na určitý čas. V tomto období sa stávali prípady, keď po odslúženi dohodnutej doby pluk jednoducho zmenil stranu pre vyššiu mzdu. Najvýraznejšie sa táto nevýhoda prejavila v priebehu tridsaťročnej vojny (1618-1648), kedy v bojujúcich armádach slúžilo tak veľké množstvo žoldnierov, ktoré jednoducho nebolo možné platiť, tým poklesla tak oddanosť ako aj morálka. Vojaci sa potom často menili na skupiny rabujúcich, pričom dochádzalo k obrovským stratám na civilnom obyvateľstve. Daný stav veci pochopiteľne nemohol vyhovovať a preto už v priebehu tejto vojny začali vznikať oddiely profesionálnych vojakov, ktorí však boli organizovaní na národnom základe. Proces premeny žoldinierskych vojsk na „národné“ ale aj napriek tomu trval veľmi dlho a až začiatkom 18. storočia sa dá hovoriť o vzniku stálych armád založených na príslušnosti k jednotlivým štátom. V tomto období sa výzbroj vojsk neustále zdokonaľovala, strelné zbrane zaznamenali prudký rozvoj, čo viedlo k tomu, že sa stali hlavnou zbraňou pechoty. Na začiatku novoveku tvorili pešie formácie hlavne vojaci vyzbrojení pikami, doplnení o mušketierov a rondašírov (muži so štítom a mečom). Vynájdenie kresadlového zámku, ktorý nahradil pomalé knôtové muškety a veľmi drahé kolieskové, umožnilo vyzbrojiť všetkých pešiakov účinnou zbraňou tak pre boj s jazdou ako aj s pechotou. To viedlo k postupnému vytesňovaniu chladných zbraní z výzbroje armád. Napriek tomuto vylepšeniu, ktoré sa ešte zvýšilo význam muškiet vynájdením bajonetu (názov podľa miesta pôvodu), nebola rýchlosť streľby dostatočne vysoká (max. dva až tri výstrely za minútu) na to, aby dokázala rýchlo vážne oslabiť veľké formácie protivníka. Boje zatiaľ stále rozhodoval boj zblízka, v ktorom mala stále veľké slovo jazda. Pre obranu pred jazdectvom bolo možné sústrediť pešiakov do uzavretých útvarov (tzv. karé), v ktorých dokázali účinnejšie odolávať útokom jazdy zo všetkých strán. Nevýhodou tejto formácie však bola zníženie palebnej sily jednotky, pretože len časť síl tak bola privrátená protivníkovi, ako aj absencia možnosti akéhokoľvek manévru. Dril s puškou sa v tomto období trénoval prakticky neustále a osvojiť si všetky povely používané na bojisku mohol iba vojak po dlhoročnom výcviku. Vývoj pechoty v tomto období bol skutočne obrovský a bez akéhokoľvek preháňania možno povedať, že pechota od tých čias rozhodovala všetky vojny, prakticky až do vynájdenia guľometu. Straty na pechote sa začali brať ako rozhodujúci faktor. Účinnosť pechoty na bojiskách podčiarkujú, napríklad aj také bitky, ako bitka pri Leviciach (či ostatné bitky protitureckých vojen, kde bola pechota najefektívnejšou silou, ktorá bola schopná zastaviť a poraziť inak výbornú Tureckú jazdu). Stúpajúci počet mušketierov na úkor pikanierov (rondašíri zmizli úplne) zvýšilo palebnú silu pechoty. Začiatkom 18. storočia bola pika vytlačená a celé armády zaviedli kresadlové muškety. Pešiak vyzbrojený puškou a bodákom ovládol bojiská na ďalších dvesto rokov. Švédsky kráľ Gustáv Adolf vďaka viacerým inováciám a kvalitnému dôstojníckemu zboru vytvoril jednu z najlepších armád svojej doby. Odľahčil jazdu, čím zvýšil jej rýchlosť a zdokonalil výcvik delostrelcov, čo viedlo k väčšej rýchlosti streľby. Švédske jazdectvo tak počas tridsaťročnej vojny niekoľkokrát rozhodovalo bitky, čo bolo čiastočne proti vtedajšiemu trendu. No úspechy švédskych vojsk nespočívali len v modernizácii jazdectva a delostrelectva ale aj v používaní papierových patrónov, alebo kovových nabijákov u pechoty, čo zvyšovalo rýchlosť streľby. Okrem bodákov bolo novinkou prelomu 17. a 18. storočia aj masové použitie ručných granátov. Vznikol novú typ pechoty - granátnici. Jednalo sa zväčša o elitné jednotky, do ktorých boli vyberaní obzvlášť silní a odvážni vojaci. Typickí boli svojimi vysokými čiapkami, ktoré nezavadzali pri vrhaní granátov. Počas napoleonských vojen vzrástol význam ľahkej pechoty, niekedy tiež označovanej ako jágri (poľovníci) a ich obdoby ako boli rakúski horskí strelci a pandúri, škótski horali, alebo francúzski chasseurs. Vojaci týchto jednotiek boli zruční v zaobchádzaní so strelnými zbraňami a ich úlohou bolo viesť rušivú avšak presnú paľbu, no vyhýbať sa boju z blízka s presilou, alebo jazdectvom. Často sa zameriavali na likvidáciu nepriateľských dôstojníkov, boli v podstate predchodcami ostreľovačov, ostrostrelcov a nezriedka priamo tvorili jednotky horskej pechoty, zvlášť vycvičenej alebo zvyknutej bojovať v horských podmienkach. Súčasnosť Táto časť článku je zatiaľ príliš krátka (tzv. "Výhonok"). Text môžeš dopísať alebo zmeniť, keď vpravo klikneš na "úprava". Iné projekty * Commons * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Pec_pod_Sněžkou_8d83.html Pec pod Sněžkou Pec pod Sněžkou Hotel Horizont a autobusová stanica Pec pod Sněžkou – znak Pec pod Sněžkou – vlajka znak vlajka Základné informácie Postavenie: |mesto NUTS 5 (obec): |CZ0525 579581 Kraj (NUTS 3): |Královohradecký (CZ052) Okres (NUTS 4): |Trutnov (CZ0525) Obec s rozšírenou pôsobnosťou: | Poverená obec: | Historická krajina: |Čechy Katastrálna výmera: | ? km² Počet obyvateľov: |640 Zemepisná šírka: | Zemepisná dĺžka: | Nadmorská výška: | ? m PSČ: | Základné sídelné | jednotky: | Miestnych častí: | Katastrálne územie: | Adresa | mestského úradu: | Starosta / starostka: | Pec pod Sněžkou je mesto v Česku v okrese Trutnov v Královohradeckom kraji. 1. januára 2006 tu žilo 640 obyvateľov, z toho 328 mužov a 312 žien, pričom priemerný vek v obci je 40,7 rokov (muži 39,8 rokov, ženy 41,6 rokov). Tento geografický článok o mieste v Česku je zatiaľ príliš Vlajka Česka krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Pozri aj * Zoznam obcí v Česku Mestá a obce okresu Trutnov Batňovice • Bernartice • Bílá Třemešná • Bílé Poličany • Borovnice • Borovnička • Čermná • Černý Důl • Dolní Branná • Dolní Brusnice • Dolní Dvůr • Dolní Kalná • Dolní Lánov • Dolní Olešnice • Doubravice • Dubenec • Dvůr Králové nad Labem • Hajnice • Havlovice • Horní Brusnice • Horní Kalná • Horní Maršov • Horní Olešnice • Hostinné • Hřibojedy • Chotěvice • Choustníkovo Hradiště • Chvaleč • Janské Lázně • Jívka • Klášterská Lhota • Kocbeře • Kohoutov • Královec • Kuks • Kunčice nad Labem • Lampertice • Lánov • Lanžov • Libňatov • Libotov • Litíč • Malá Úpa • Malé Svatoňovice • Maršov u Úpice • Mladé Buky • Mostek • Nemojov • Pec pod Sněžkou • Pilníkov • Prosečné • Radvanice • Rtyně v Podkrkonoší • Rudník • Stanovice • Staré Buky • Strážné • Suchovršice • Svoboda nad Úpou • Špindlerův Mlýn • Trotina • Trutnov • Třebihošť • Úpice • Velké Svatoňovice • Velký Vřešťov • Vilantice • Vítězná • Vlčice • Vlčkovice v Podkrkonoší • Vrchlabí • Zábřezí-Řečice • Zdobín • Zlatá Olešnice • Žacléř Pecový_jarok.html Pecový jarok Dĺžka toku 4,5 km Plocha povodia  ? km² Rád toku VI. Povodie Ondava Prameň Slanské vrchy Ústie Trnávka Hydrologické poradie 4-30-10-004 Číslo recipienta 4-30-10-559 Pecový jarok je potok v Dolnom Zemplíne, v severozápadnej časti okresu Trebišov. Je to ľavostranný prítok Trnávky, má dĺžku 4,5 km a je tokom VI. rádu. Pramení v Slanských vrchoch, v podcelku Mošník, na juhozápadnom svahu vrchu Pece (773 m n. m.) v nadmorskej výške cca 690 m n. m. Na hornom toku tečie juhovýchodným smerom, potom tečie na krátkom úseku na východ, zľava priberá krátky prítok z lokality Dernance a pokračuje juhojuhovýchodným smerom. Následne vstupuje do Východoslovenskej pahorkatiny, do podcelku Podslanská pahorkatina, napokon sa stáča severojužným smerom a sprava priberá významný prítok (2,3 km) z lokality Vladárka. Medzi rekreačným strediskom Biele Studničky a obcou Dargov (západne od nej) ústi v nadmorskej výške cca 278 m n. m. do Trnávky. Pecos_(rieka).html Pecos (rieka) Pecos je ľavostranný prítok Rio Grande. Pecos Pramení vo vrchoch Sangre de Cristo v blízkosti Santa Fé v Novom Mexiku. Spočiatku je rieka sýtená pomerne stabilným zdrojom zrážkovej vody vo vrchoch v oblasti svojho prameňa. Svojím ďalším postupom sa rieka ocitá v čoraz suchších oblastiach a vodu priberá len sporadicky. Aj napriek svojej dĺžke priemerné prietoky rieky Pecos nepresahujú na jej dolnom úseku 10 m³/s za sekundu. V pramennej oblasti rieka tečie smerom na juh, potom na juhovýchod. Neskôr sa Pecos opäť stáča a pomedzi pláň Llano Estacado a vrchy Sacramento tečie opäť na juh. Po prekročení južnej hranice Nového Mexika rieka tečie cez Texas, kde znova naberá juhovýchodný smer. Pecos sa napokon v blízkosti mexickej hranice ako nevýrazný tok vlieva do Rio Grande. Pec_(okres_Domažlice)_7535.html Pec (okres Domažlice) Pec Základné informácie Postavenie: |obec NUTS 5 (obec): |CZ0321 554090 Kraj (NUTS 3): |Plzenský (CZ032) Okres (NUTS 4): |Domažlice (CZ0321) Obec s rozšírenou pôsobnosťou:| Poverená obec: | Historická krajina: |Čechy Katastrálna výmera: | ? km² Počet obyvateľov: |248 Zemepisná šírka: | Zemepisná dĺžka: | Nadmorská výška: | ? m PSČ: | Základné sídelné | jednotky: | Miestnych častí: | Katastrálne územie: | Adresa | obecného úradu: | Starosta / starostka: | Pec je obec v Česku v okrese Domažlice v Plzenskom kraji. 1. januára 2006 tu žilo 248 obyvateľov, z toho 122 mužov a 126 žien, pričom priemerný vek v obci je 41,6 rokov (muži 40,4 rokov, ženy 42,7 rokov). Tento geografický článok o mieste v Česku je zatiaľ príliš Vlajka Česka krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Pozri aj * Zoznam obcí v Česku Mestá a obce okresu Domažlice Babylon • Bělá nad Radbuzou • Blížejov • Brnířov • Bukovec • Čečovice • Čermná • Černovice • Česká Kubice • Díly • Domažlice • Drahotín • Draženov • Hlohová • Hlohovčice • Holýšov • Hora Svatého Václava • Horní Kamenice • Horšovský Týn • Hostouň • Hradiště • Hvožďany • Chocomyšl • Chodov • Chodská Lhota • Chrastavice • Kanice • Kaničky • Kdyně • Klenčí pod Čerchovem • Koloveč • Kout na Šumavě • Křenovy • Kvíčovice • Libkov • Loučim • Luženičky • Meclov • Mezholezy (predtým okres Domažlice) • Mezholezy (predtým okres Horšovský Týn) • Milavče • Mířkov • Mnichov • Močerady • Mrákov • Mutěnín • Nemanice • Němčice • Neuměř • Nevolice • Nová Ves • Nový Kramolín • Osvračín • Otov • Pařezov • Pasečnice • Pec • Pelechy • Poběžovice • Pocinovice • Poděvousy • Postřekov • Puclice • Rybník • Semněvice • Spáňov • Srbice • Srby • Staňkov • Stráž • Štichov • Tlumačov • Trhanov • Úboč • Újezd • Únějovice • Úsilov • Velký Malahov • Vidice • Vlkanov • Všekary • Všepadly • Všeruby • Zahořany • Ždánov Pexeso.html Pexeso Pexeso je druh kartovej hry, pri ktorej je potrebná hlavne pamäť. Pravidlá Hracie karty možu mať ľubovolné symboly. Každý symbol je spárovaný teda vždy existujú dve karty s rovnakým symbolom. Pri hre sú karty obrátené symbolmi dolu. Každý hráč obracia v jednom kole dve karty, ak majú rovnaký symbol, odloží si ich a pokračuje v obracaní ďalších dvoch, ak nie sú rovnaké, obrátia sa naspäť a pokračuje ďalší hráč. Keď sú všetky zhodné symboly nájdené a teda sú obrátené všetky karty, vyhráva ten kráč ktorý má odložených najviac kariet (našiel najviac zhodných dvojíc). Pexeso môže byť v papierovej forme, alebo ako softvérová hra v počítači. Externé odkazy * Webove pexeso Hlavolamy od triada Pejoratívnosť.html Pejoratívnosť Pejoratívnosť je zhoršovací, hanlivý, zhoršujúci, príhanlivý význam. Slovo môže byť pejoratívne samo osebe, alebo v určitom kontexte. Pozri aj * irónia Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Tento článok s lingvistickou témou je zatiaľ príliš krátky Xsampa-N2.png (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "upraviť" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Pejoratívum.html Pejoratívum Pejoratívum (lat. peior - zlý, škaredý) je slovo so záporným expresívnym zafarbením, so zhoršovacím, hanlivým významom (napr. hlupák, babroš, nafúkanec). Poukazuje na negatívne ľudské vlastnosti. Peugeot.html Peugeot Peugeot 207 Peugeot je francúzska automobilka a zároveň značka vyrábaných automobilov. Automobilka patrí do koncernu PSA Peugeot Citroen. Je to druhý najväčší europsky výrobca automobilov po Volkswagene. Pozri aj * Zoznam značiek automobilov Iné projekty * Commons * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému automobily Peugeot. Externé odkazy * International Peugeot Automobile web site * Peugeot (UK) web site * International Peugeot Mills and Grinders web site Peuet_Sague_5dda.html Peuet Sague Vlajka Indonézie Peuet Sague Volcano schema Typ: |komplexný vulkán Posledná erupcia: |2000 Výška: |2 801 m n.m. Zemepisná dĺžka: |96°19'45'' E Zemepisná šírka: |4°54'52'' N Poloha: |Sumatra, Indonézia Pohorie: |--- Peuet Sague je masívny vukanický komplex, ktorý sa nachádza izolovane od ľudských obydlí na severozápadnom okraji Indonézskeho ostrova Sumatra. Prvé záznamy o aktivite Peuet Sague pochádzajú z roku 1918, keď došlo k erupcii pyroklastík a rastu dómu. Odvtedy bolo zaznamenaných šesť ďalších erupcií, posledná na Vianoce roku 2000. Externé odkazy * www.volcano.si.edu - komplex Peuet Sague na Global Volcanism Program (po anglicky) Peuerbach.html Peuerbach Spolková krajina Horné Rakúsko Okres Grieskirchen Rozloha  ? km² Počet obyvateľov 2157 PSČ Kód oblasti Peuerbach je obec v Rakúsku v spolkovej krajine Horné Rakúsko v okrese Grieskirchen. Žije tu 2157 obyvateľov (1.1.2007). Tento geografický článok o mieste v Rakúsku je zatiaľ Vlajka Rakúska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Obce okresu Grieskirchen Poloha okresu v Hornom Rakúsku Aistersheim | Bad Schallerbach | Bruck-Waasen | Eschenau im Hausruckkreis | Gallspach | Gaspoltshofen | Geboltskirchen  Grieskirchen | Haag am Hausruck | Heiligenberg | Hofkirchen an der Trattnach | Kallham | Kematen am Innbach | Meggenhofen | Michaelnbach  Natternbach | Neukirchen am Walde | Neumarkt im Hausruckkreis  Peuerbach | Pollham | Pötting | Pram | Rottenbach | Schlüßlberg | Sankt Agatha | Sankt Georgen bei Grieskirchen | Sankt Thomas | Steegen  Taufkirchen an der Trattnach | Tollet | Waizenkirchen | Wallern an der Trattnach | Weibern | Wendling Pedagogická_psychológia.html Pedagogická psychológia Psychológia pedagogická psychológia pedagogická je skúmanie psychologických zákonitostí výchovy a vzdelávania človeka v postupných obdobiach jeho života; zameriava sa najmä na osvojovanie si vedomostí, schopností a postojov. Pedagogická psychológia skúma psychické procesy a činnosti učiteľov, žiakov a samostatne sa učiacich (; 170). Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Tento článok z Filitu potrebuje upraviť, pridať interwiki a kategórie. Po jeho úprave prosím odstráňte šablónu {{filit na úpravu}}. Pozri aj psychológia pedagogická proces psychický psychológia učiteľ výchova vzdelávanie žiak Pedagogický_pesimizmus.html Pedagogický pesimizmus Pesimizmus pedagogický pesimizmus pedagogický je neviera v moc alebo možnosti rozvoja človeka výchovou. Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Tento článok z Filitu potrebuje upraviť, pridať interwiki a kategórie. Po jeho úprave prosím odstráňte šablónu {{filit na úpravu}}. Pozri aj pesimizmus dobro optimizmus zlo Pedológia.html Pedológia Pedológia môže byť: * komplexná veda o dieťati, pozri pedológia (dieťa) * praktická detská a školská psychológia zaoberajúca sa najmä testovaním inteligencie detí, pozri pedológia (školská psychológia) * veda o pôde, pozri pedológia (pôda) Symbol rozcestia Toto je rozlišovacia stránka — navigačná pomôcka obsahujúca zoznam iných článkov, ktoré by mohli mať rovnaký názov. Ak vás na túto stránku odkázal článok, prosíme Vás, aby ste sa k článku vrátili a opravili v ňom odkaz tak, aby odkazoval priamo na konkrétnu stránku z hore uvedeného zoznamu, ktorú autor článku myslel. Pedagogik.html Pedagogik Pedagogik je odborník v pedagogickej teórii, pedagogickej vede, pedagogickom výskume. Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Tento článok z Filitu potrebuje upraviť, pridať interwiki a kategórie. Po jeho úprave prosím odstráňte šablónu {{filit na úpravu}}. Pedro_Almodóvar_33d1.html Pedro Almodóvar španielsky filmový režisér Narodenie 25. september 1949 Calzada de Calatrava, provincia Ciudad Real Pozri aj Biografický portál Pedro Almodóvar, vlastným menom Pedro Almodóvar Caballero, (* 24. september 1949 alebo 25. september 1951, Calzada de Calatrava, provincia Ciudad Real) je španielsky filmový režisér. Filmografia * 1980 - Pepi, Luci, Bom y otras chicas del montón * 1982 - Laberinto de pasiones * 1983 - Entre tinieblas * 1984 - ¿Qué he hecho yo para merecer esto!! * 1986 - Matador * 1987 - La ley del deseo * 1988 - Mujeres al borde de un ataque de nervios * 1990 - ¡Átame! * 1991 - Tacones lejanos * 1993 - Kika * 1995 - La flor de mi secreto (Kvet môjho tajomstva) * 1997 - Na dno vášne (Carne trémula) * 1999 - Všetko o mojej matke (Todo sobre mi madre) * 2002 - Hovor s ňou (Hable con ella) * 2004 - Zlá výchova (La mala educación) * 2006 - Volver Iné projekty * Commons * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Externé odkazy * Pedro Almodóvar - oficiálna stránka (po španielsky)/(po anglicky)/(po francúzsky) * Pedro Almodóvar v Česko-slovenskej filmovej databáze * Pedro Almodóvar v Internet Movie Database * FDb.cz - Pedro Almodóvar (po česky) Pedológia_(pôda).html Pedológia (pôda) Portal Geovedný portál Pedológia (z gréc. pedon - pôda, logos - náuka, veda) alebo pôdoznalectvo je prírodná veda, zaoberajúca sa štúdiom pôdy, jej vznikom, klasifikáciou, fyzikálnymi, chemickými a biologickými vlastnosťami. Vedci, zaoberajúci sa pôdou sa nazývajú pedológovia. Praktickým využitím pôdy sa zaoberá agronómia. Pôdny profil z Turecka - provincia Manisa. V strede profilu vidno červený pás oxidov železa a mangánu. Pôda nie je len zdroj živín pre vegetáciu, je to aj zóna(pedosféra), kde prebiehajú početné interakcie medzi atmosférou, hydrosférou, organizmami žijúcimi v pôde (mikroorganizmy, rastliny, živočíchy) a ich zvyškami, vrstvou hornín (litosférou), zvetralinovým plášťom (regolit) a jeho minerálnymi zložkami. Počas vývoja pôdneho profilu sa vytvýrajú charakteristické vrstvy, zvané horizonty. Ich veľkosť (hrúbka) je závislá na okolitých podmienkach a je v rovnováhe s prostredím v ktorom vznikli. Agronómovia, vo všeobecnosti užívatelia pôdy, sa zaujímajú hlavne o fyzikálno-chemicko-biologické charakteristiky pôdy, kým pedológovia a geológovia sa primárne zaujímajú o jej vznik a vzťahy k svojmu okoliu. Táto diferenciácia sa však v posledných rokoch stráca (vďaka rozvíjajúcim sa ekologickým pohľadom na využitie pôdy). Základné myšlienky pedológie * Vznik pôdy je komplexný proces. * Poda leží na zemskom povrchu a interaguje s atmosférou, hydrosférou, biosférou a litosférou, takže jej štúdium si vyžaduje poznanie základov meteorológie, klimatológie, ekológie, hydrológie, biológie, geológie a ďalších geovied. * Pre štúdium mechanizmov vzniku pôdy je potrebné poznať aj proces vývoja pôdy v minulosti, čo vyžaduje aj znalosti paleontológie a paleogeografie. * Existuje veľmi málo lokalít s výskytom starých pôd (paleopôd), nakoľko geologické procesy ich v priebehu času zničili. Najstaršie pôdy pochádzajú z pleistocénu. * Vlastnosti pôdy, rozmery jednotlivých pôdnych telies, ich tvar, náklon a počet, ako aj charakteristiky pôdnych horizontov, stupeň ich homogenity, pozícia v profile sa dajú získať pozorovaním a meraním. * Vznik pôdy riadi päť hlavných faktorov (klíma, živé organizmy, tvar reliéfu, pôvodný materiál a čas) a niekoľko menších. * Rôzne klimatické regióny alebo rôzna kombinácia faktorov riadiacich vznik pôdy produkuje rôzne pôdy. * Pri zmene podmienok (strata, resp. vyrastenie vegetácie, zmena sedimentačných podmienok, zmena tvaru krajiny) vedie k zmenám v tvorbe pôdy, často dochádza aj k zániku existujúceho profilu (eróznymi činiteľmi a pod.). * Pri porozumení mechanizmom vzniku pôdy hrá dôležitú úlohu jej správna klasifikáca a zmapovanie. * Porozumenie princípom vzniku pôdy je dobrý základ na jej starostlivosť. Riadené ľudské zásahy do tohto procesu môžu napomôcť rýchlejšej obnove pôdneho fondu. Významní pedológovia * Vasilij Vasilievič Dokučajev * Bernard Palissy * Eugene Hilgard * Hans Jenny Iné projekty * Commons * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému pedológia. Vedy o Zemi (Geovedy) Atmosférické vedy | Geodézia | Geológia | Geofyzika | Glaciológia Hydrológia | Oceánografia | Pedológia Pedro_de_Alvarado_y_Contreras_1bb9.html Pedro de Alvarado y Contreras Pedro de Alvarado španielsky dobyvateľ Narodenie 1486, Badajoz Badajoz Úmrtie 4. júl 1541 Guadalajara, Mexiko Pozri aj Biografický portál Pedro de Alvarado y Contreras (* 1486, Badajoz – † 4. júl 1541, Guadalajara, Mexiko) bol španielsky dobyvateľ, ktorý sa podieľal na dobytí Kuby, na expedícii Juana de Grijalvu na pobreží Yucatánu a v Mexickom zálive a na invázii do Mexika vedenej Hernánom Cortésom. Pedeutológia.html Pedeutológia pedeutológia je vedná disciplína v súčasnej pedagogike, ktorej predmetom je učiteľ (; 205). Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Tento článok z Filitu potrebuje upraviť, pridať interwiki a kategórie. Po jeho úprave prosím odstráňte šablónu {{filit na úpravu}}. Pedagogická_teória.html Pedagogická teória Pedagogickou teóriou sa spravidla označuje celkové pojatie pedagogiky ako vedy, jej koncepcie, organizácie jej súčastí, nástrojov a výskumných metód. Pedagogická teória sa postupne vytvárala z rôznych zdrojov: * skúsenosti a tradície spoločnosti (zaznamenávané aj písomne: hlave Atény, Sparta, Rím) * poznatky rôznych príbuzných vied (filozofia, psychológia, sociológia, medicína) * experimenty (vedecký výskum) Pedagógia.html Pedagógia pedagógia (gr.) je výchovná prax v protiklade k pedagogickej teórii. Termín pedagógia zaviedol Dilthey; jeho používanie sa však zatiaľ širšie neujalo. Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Tento článok z Filitu potrebuje upraviť, pridať interwiki a kategórie. Po jeho úprave prosím odstráňte šablónu {{filit na úpravu}}. Pedro_Calderón_de_la_Barca_d979.html Pedro Calderón de la Barca Pedro Calderón de la Barca Henao y Riaño (* 17. január 1600, Madrid – † 25. máj 1681 Madrid) bol španielsky barokový dramatik a básnik, ktorý zavŕšil klasické obdobie španielskej literatúry 16. - 17. storočia. Ako vyznavač katolicizmu a absolutizmu spracoval komplex cirkevno-etických ideí. Pri výbere a spracovaní dramatického materiálu vychádza zväčša z idey (kráľovská moc, katolicizmus, česť) a až okolo nej vytvára dramatický konflikt. Dej jeho hier je prísne logicky štruktúrovaný, sústreďuje sa zväčša na jednu postavu, na jej vnútorné konflikty: inštinkt, cit, vôľu, rozum. Tematicky veľkú časť tvorby orientuje na náboženskú alebo nábožensko-filozofickú problematiku, v ktorej sa odrážajú pesimistické názory rozkladajúceho sa dvoranstva a cirkevnej aristokracie. K vrcholným Calderonovým dielam patrí 'La vida es sueňo' (Život je sen, 1635), v ktorom rieši problém predurčenia a slobodnej vôle. V tejto dráme sa odráža kríza kultúry renesancie, rozpad feudálneho sveta. Vyjadrenie protirečenia medzi dojmom a skutočnosťou, nastolenie otázky zmyslu života, slobody atď. filozoficky a psychologicky dielo neobyčajne prehlbujú. Víťazstvom hrdinu nad sebou samým a nad tragickou veštbou získava dielo životnosť a pôsobivosť. Iné projekty * Commons * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Pedagogické_myslenie.html Pedagogické myslenie Myslenie pedagogické myslenie pedagogické je súhrn historicky sa vyvíjajúcich názorov na výchovu a vzdelanie, jeho teoriu a prax, nielen v rámci pedagogiky, filozofie a ďalších vedeckých disciplín, ale aj v diskusii pedagogickej a občianskej verejnosti. Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Tento článok z Filitu potrebuje upraviť, pridať interwiki a kategórie. Po jeho úprave prosím odstráňte šablónu {{filit na úpravu}}. Pedagogika_v_starovekom_Grécku_b15b.html Pedagogika v starovekom Grécku Grécke rodiny v staroveku mávali asi toľko detí ako rodiny dnešné. Dôvody boli predovšetkým ekonomické, pretože bolo treba nielen deti uživiť, ale postarať sa dievčatám o veno a finančne zabezpečiť chlapcov. To by pri väčšom počte detí viedlo k rozdrobeniu rodinného majetku, čoho sa samozrejme bohatšie rodiny chceli vyvarovať. Tiež vzhľadom k spôsobu, akým sa pre mužov vyberali manželky, sa nedala predpokladať nejaká veľká náklonnosť medzi manželmi, takže príležitostí k otehotneniu ženy nebolo mnoho. Ako bude zmieňované ďalej, dievčatá sa vydávali veľmi mladé a brali si väčšinou mužov okolo 30 rokov, ktorých im vybral otec. Takže mnoho manželstiev nebolo v pravom slova zmysle láskyplné. Pederastia a jej význam vo výchove Pederastická scéna na keramike Dôležitú rolu tu totiž tiež hrala láska k chlapcom - pederastia. Zo starých textov klasickej doby je známe, že výraz "láska” (eros), bol väčšinou používaný pre vyjadrenie homosexuálneho vzťahu a iba zriedka pre vzťah medzi jedincami rozdielneho pohlavia. Tradícia pederastie bola v Grécku tak silná, že ešte v rímskom období považoval Plutarchos za nutné dokazovať na niekoľkých stranách svojho dialógu „O láske“, že dievčatá sú, celkom vzaté, práve tak schopné vzbudiť vášnivý cit ako chlapci! Ďalej bude reč tiež o spartskej výchove, kde hrala nahota mladých chlapcov (aj dievčat) veľmi dôležitú rolu, ale na druhej strane tiež nepochybne viedla k pederastii. Existujú mnohé vázové maľby predstavujúce chlapcov a efébov, ako sa venujú telocviku a u nich sa nám zachovali nápisy, ktorých obsah je niečo v zmysle "dary venované krásnym chlapcom” ( kalos). Mnoho odborníkov tiež poukazuje na vojenský pôvod homosexuality v Grécku. Podľa niektorých to bola práve istá forma "bojovníckeho kamarátstva”, ktoré sa veľmi udržalo v dórskych štátoch a Dórovia tieto zvyky neskôr preniesli do Helady. Grécka obec, a dokonca aj Atény, v dobe Periklovej, bola vždy "mužským klubom”, „uzavretým mužským prostredím”, ktoré bolo nedostupné druhému pohlaviu a mohla sa v nej vášnivá príchylnosť muža (erastés) k dvanásťročnému až osemnásťročnému mládencovi (erómenos) stať inšpiračným zdrojom. V prípade, že si nejaký muž všimol nápadne pekného chlapca, tak mu začal preukazovať pozornosť. V prípade, že to chlapcovi bolo po vôli a priľnul k nemu, vytvoril sa medzi nimi dôverný vzťah, ktorý mohol samozrejme zostať celkom v rovine intelektuálnej a čistej, ale zrejme sa často vyvinul iným smerom. Takéto priateľstvá boli samozrejme veľmi podnetné, ako pre staršieho muža, ktorý si prial chrániť a vzdelávať svojho erómena, ale taktiež pre mladšieho, ktorý bol naplnený obdivom k svojmu erastovi. Taký je aspoň ideál “ pedagogickej pederastie”, ako sa definoval v staroveku: Lebo ak sa láska dotkne krásnej a mladej duše, vedie priateľstvom nakoniec k dokonalosti A ako sa k týmto priateľstvám staval mestský štát? Pokiaľ bolo takéto priateľstvo bez telesného erotického vzťahu, morálka vtedajšej spoločnosti ho schvaľovala a považovala ho za vhodný doplnok výchovy. V prípade, že muži rôzneho veku žili celé dni spolu, oddelení od žien, dochádzalo v mnohých spoločnostiach k homosexuálnemu vzťahu. Zákonom bol takýto vzťah v gréckych obciach zakázaný, a pokiaľ by došlo k znásilneniu chlapca, sotva by sa muž vyhol prísnemu trestu. Bolo ale samozrejmé, že stúpenci pederastie tvrdili, že ich priateľstvo k mladým chlapcom má iba výchovný cieľ a spája ich len čisté priateľstvo. Cez to všetko máme mnoho dôkazov o tom, že pederastia bola veľmi bežnou záležitosťou. Dostatok informácií nám poskytujú napr. Platónové dialógy. Plutarchos vo svojom diele O láske píše: Láska k chlapcom popiera zmyselnú rozkoš, ale robí tak iba z hanby a strachu: potrebuje akýsi pláštik, aby sa mohla stýkať s krásou a mladosťou. Tou zámienkou je jej teda priateľstvo a cnosť. I posypáva sa prachom, kúpe sa v studenej vode, obracia oči k nebu a hlása navonok - z obavy pred zákonom - , že má iba filozofické záujmy a že si vedie rozvážne. V noci potom, keď nastane ticho, žeň sladká kypí v nestráženej samote. Samozrejme dôsledkom tohoto mužského chovania sa v niektorých častiach gréckeho sveta objavovali popri mužských kluboch tiež kluby ženské. Naproti mužskej homosexualite sa objavoval tzv. sapfismus. Najznámejšie z histórie boli tzv. kluby na ostrove Lesbos, kde jeden z nich viedla poetka Sapfó, ktorá bola zároveň vychovávateľkou. Riadila akýsi "dievčenský penzionát”, v ktorom mohlo dochádzať tiež k nadviazaniu erotických vzťahov medzi učiteľkami a žiačkami. Z Atén o niečom takom nemáme (okrem niektorých vázových scén, ktoré ale pravdepodobne pochádzajú skôr zo súkromia) doklady. Narodenie dieťaťa Ženy rodili doma a pri pôrode im pomáhali hlavne staršie a skúsenejšie obyvateľky domu, a k nim sa v prípade potreby pripojovala pôrodná baba. Skoro po narodení sa pre dieťa pripravil očistný kúpeľ. Väčšinou sa do vody pridával olej, ale v Sparte sa k tomuto účelu používalo víno, pretože Sparťania verili, že slabé a postihnuté dieťa dotyk vína neznesie a po takomto kúpeli zomrie. Narodenie dieťaťa bolo významnou udalosťou. Uvítanie nového člena rodiny bolo sprevádzané určitými úkonmi zdravotníckymi, právnymi a náboženskými. Obsahom právneho úkonu bolo, že otec uznal novorodeňa za vlastné. V Aténach mal otec právo rozhodnúť, či narodené dieťa vychová alebo odloží. Odloženie dieťaťa je v antike známe už z mythologie (Hefaistos, Oidipus, Romulus a Remus) a bolo v staroveku veľmi rozšírené. Forma bola dvojaká. Odloženie (so skrytou nádejou, že sa dieťaťa niekto ujme, a to buď za účelom vychovať z neho otroka, veľmi silný bol tiež záujem obchodníkov s otrokmi alebo v prípade, pokiaľ išlo o dievča, mohla z nej byť vychovaná hetéra, bez záujmu nezostávali ani kupliari a neplodná žena si takto zjednávala dieťa, ktoré podstrčila mužovi ako vlastné) alebo utratenie (zvlášť u znetvorených novorodeniat). V Sparte o každom novorodencovi rozhodol štát. V prípade, že bolo veľmi slabé a neduživé, že by nedokázalo zniesť spartskú výchovu, bolo pohodené v Táygetskom pohorí, kde ho čakala istá smrť. Odloženie zdravých detí, a to hlavne dievčat, bolo charakteristickým znakom otrokárskej spoločnosti. Dôvodom odloženia bol často nemanželský pôvod dieťaťa, ale väčšinou to bola chudoba rodičov. Thébania, ktorí úplne zakazovali deti pohodiť, dovoľovali chudobným rodičom dieťa odpredať a tento predaj sama obec sprostredkovala. Odloženie dieťaťa postihovalo hlavne ženské pohlavie. U chlapcov, pretože predstavovali budúcu pracovnú silu, boli životné vyhliadky lepšie. Konkrétnym dokladom tejto praxe je zachovaný papyrusový list, ktorý 17.júna roku 1. po Kr. písal akýsi Hilarion, chudobný nádenník, z Alexandrie, kde pracoval, tehotnej manželke Alite do Oxyrhynchu: "Ak s pomocou božou šťastne porodíš, a bude to chlapec, nechaj si ho, ak to bude dievča, odlož ju!” V takýchto prípadoch nešlo ale o bezcitnú brutalitu, pretože s odloženým dieťaťom sa odkladali aj poznávacie znamenia, nejaký prsteň alebo šperk, podľa nich sa po rokoch rodičia s dieťaťom často stretali. Téma odloženia a stretania sa stala tiež častým námetom divadelných hier. (Sofokles - Oidipus,..) V Aténach, keď bolo dieťa ponechané, boli ozdobené domové dvere pri chlapcovi olivovými vetvičkami a pri dievčati vlneným pletencom. Účel bol oznámiť susedstvu narodenie dieťaťa, a aj očista domu a tiež to symbolizovalo ciele výchovy: oliva - občianska zdatnosť, vlna - pracovitosť žien. O malé deti sa starala ich matka, ktorej často pomáhala, a niekedy ju v podstate zastupovala, dojka a neskôr pestúnka. Nemôžeme sa teda diviť tomu, že pestúnky často poznali svojich zverencov lepšie než ich vlastná matka a keď deti povyrástli, tak medzi nimi bolo veľmi silné citové puto, ktoré často pretrvávalo dlhé roky až do dospelosti. Lásku pestúnky k zverenému dieťaťu nám dobre dokumentuje Aischylos vo svojom diele Oresteia, kde sa stará Oresteova pestúnka dozvedá o smrti Oresta, ktorá je ale sfalšovaná. To ona ale nevie a plače pre neho: Teraz Orestes, radosť duše mojej, ktorej matka zverila mi pred rokmi.. - Čo naplakal sa v noci zpočiatku a čo dal práce! Teraz je zbytočná! Chlapec bol ako zvieratko. A staraj sa a živ ho poriadne! No, nemám pravdu? Dieťa na prsiach ti povedať nedokáže, keď má hlad, ak chce piť či bruško trápi ho: Tak detské telíčko si pomôže len samo. A staraj sa potom o to, o všetko, a ešte nemôžeš sa ustrážiť! Aj plienky prala som, to už je osud pestúnky. Živiť a prať, a nevieš potom, čo skôr. Deti sa často umývali alebo kúpali v okrúhlych alebo oválnych kadiach alebo umývadlách, Musíme povedať, že malé deti na tom boli s čistotou lepšie než niektorí dospelí ľudia, ktorí pokladali teplé kúpele za zmäkčilosť a Aristofanes sa dokonca zmieňuje o tom, že mnoho Aténčanov napodobovalo Spartu do tej miery, že pohŕdali nielen každou prejemnelosťou, ale čistotou vôbec. Pred spaním často matka alebo pestúnka spievala dieťati uspávanku. Ako dieťa rástlo, pribúdali k pôvodným uspávankám spievaným deťom pred spaním, tiež rozprávky. Deťom, ktoré neposlúchali sa často rozprávali rozprávky o tzv. "bubákoch - strašidlách”. Medzi najznámejšie a nám dochované strašidlá patrí napr. Mormo, Lamia a Gello, Akkó, Alfitó, Gelló, Gorgó, Empusa alebo Mormolyké. Naopak poslušným deťom sa často rozprávali zábavné rozprávky, kde hlavnými hrdinami boli zvieratá. Tieto bájky mali v sebe tiež určité morálne a etické ponaučenie, takže to bolo vlastne prvé vyučovanie v detskom živote. Neskôr im matky a pestúnky rozprávali rôzne mytologické príbehy a národné povesti, ako si ich pamätali ony, zo svojich detských čias a tým im tiež predávali svoje skúsenosti. I deti v staroveku neposlúchali a osvedčeným spôsobom, ako ich umierniť bolo trestanie. Doklady máme dokonca aj na vázach. Medzi najčastejšie tresty patrili zauchá, použitie rákosky, bičíku, ale niekedy sa používalo to, čo bolo najbližšie po ruke, takže sa nemôžeme diviť tomu, že niekedy dieťa dostalo aj sandálom. Tresty sa väčšinou odohrávali doma, v rodinách a boli znakom istej disciplíny. S istými telesnými trestami sa stretávame aj v školách, ale to už deti boli staršie. Výchova a škola Výchova a vyučovanie mládeže nebolo v starovekom Grécku jednotné. Rozoznávame dva typy výchovy: spartský a aténsky. Cieľom výchovy v Sparte bolo vypestovať v chlapcoch udatnosť v boji a schopnosť ovládať masy podrobeného obyvateľstva - heilotov. Preto sa kládol dôraz predovšetkým na výcvik telesný. V Aténach bola naproti tomu telesná a duševná zložka výchovy celkom harmonicky zladená. V celom antickom Grécku bola výchova určená len pre slobodných občanov, popr. metioky - cudzincov, ale otroci z nej boli vylúčení. Výchova a škola v Sparte V Sparte riadil výchovu budúcich občanov štát. Narodenie bolo už spomenuté skôr. Rozdiel od Atén bol tiež v tom, že v Aténach malé batoľatá zavinovali do plienok, zatiaľ čo v Sparte pestúnky novorodeňatá nezavinovali. Už od najútlejšieho veku bola výchova veľmi tvrdá. Ako nás poučuje Plutarchos vo svojej knihe: Lakonské pestúnky, si navykli akémusi staraniu o deti, ktoré bolo spojené s umením, takže nemluvňatá odchovávali bez plienok a dopriali tak voľnosti údom a celej postave, dohliadali na to, aby sa ich zverenci uspokojovali s malým množstvom potravy a neboli vyberaví, aby sa nebáli tmy a samoty, ani aby nepoznali nespôsobnú mrzutosť a plačlivosť. Preto mnohé aristokratické rodiny hľadali pestúnky pre svoje deti práve v Sparte. Od 7. roku boli chlapci rodičom odoberaní a vychovávaní v prísnej kázni spoločne pod štátnym dozorom v družinách (agelai), rozdelených podľa veku. Každá družina bola vedená 20-ročným mužom, ktorého musela bezpodmienečne poslúchať a za neposlušnosť boli chlapci bičovaní remencami. Učili sa skromnosti v jedle a pití, v odeve a bývaní. Obliekali sa jediným hrubým kusom odevu, chodili prostovlasí a bosí. Cvičili sa v behu, skoku do diaľky, zápolení, vrhaní oštepom a diskom, učili sa písať, čítať, hudbe, spevu a tancu a memorovali homérske básne a štátne zákony. Plutarchos o spartskej výchove píše Vedami sa zaoberali len z nutnosti. Celé ostatné vychovanie potom smerovalo len k naprostej poslušnosti, vytrvaniu v obtiažach a k víťazstvu v boji. Preto i v pokročilejšom veku ich cvičenie dosť prepínali, dohola ich strihali a zvykali ich, aby chodili bosí a hrali sa obyčajne nahí. Od 12 rokov sa ich výchova stávala tvrdšou. Stravu mali ešte chudobnejšiu, ale mohli si však prilepšovať krádežami. Tým sa v nich mala cvičiť múdrosť a obratnosť: kto sa nedal chytiť bol pochválený, kto bol pri krádeži pristihnutý, bol prísne potrestaný. Od dvanástich rokov sa tiež začala viac prejavovať náklonnosť starších mužov. V tomto veku sa už povoľovalo, aby medzi deťmi a dospelými vznikli milostné (pederastia), ak nie telesné vzťahy, ktoré sú, ako sa zdá, nutným sprievodným javom v živote spoločne žijúcich mladých mužov, izolovaných od ostatných ľudí. Zákon i verejná mienka ich dovoľovali, ale zároveň im kládli isté medze, ktoré možno určiť len obtiažne. Medzi milencom a chlapcom, ktorého dospelý svojou voľbou vyznamenal, sa vytvorila tesná vzájomná náklonnosť. Milenec mu bol zároveň ochrancom aj vzorom a tieto zvláštne citové putá, s ktorými sa stretávame aj u iných dórskych národoch, viedla k súpereniu, ktoré ďalej prispievalo k rozvinutiu bojovníckych cností.” Po 15. roku spali chlapci len na holom rákosí, ktoré si museli natrhať na brehoch rieky Eurótu, v ktorej sa otužovali kúpeľmi. Na dôkaz telesnej odolnosti boli vybraní jedinci každoročne na počiatku jari bičovaní pred oltárom Artemidy zvanej Orthia, čím malo byť dosiahnuté omladenie jarnej prírody (porovnateľné s veľkonočnou šibačkou). Pri tom nesmeli prejaviť bolesť, takže niekedy klesli aj mŕtvi k zemi. V tomto veku sa smeli občas zúčastniť spoločných hostín mužov a načúvať ich rozhovorom o veciach politických i otázkach etických, a tým obohacovali svoje vedomosti a cibrili svoj charakter. V prípade, že boli opýtaní, odpovedali stručne, tzv. "lakonicky”. Cieľom mravnej výchovy spartských chlapcov bolo vypestovať v nich hlavne úctu k starším a oddanosť štátu. V 18. rokoch sa stali dospelými, prechádzali vojenským výcvikom a zúčastňovali sa tzv. kryptérií. Tak bola označovaná služba mladých Sparťanov, ktorá pôvodne súvisela s ich "zasväcovaním” v mužov. Tento názov sa potom preniesol aj na označenie oddielu konajúceho túto službu. Princíp bol v tom, že vo dne sa chlapci ukrývali ( gr. kryptein ) a v noci sa vydávali na výpravy proti heilótom. Tzv. kryptoi boli tiež súčasťou spartskej armády. V 20. rokoch sa stávali vojakmi, patrili k družine asi 15 mužov, ktorí vo vojne tvorili bojovú družinu, ktorá spala v spoločnom stane (syskenoi) a museli sa účastniť spoločného stravovania (syssítia), na ktoré museli pravidelne prispievať naturálnymi dávkami. Najskôr v 30. rokoch sa stávali plnoprávnymi občanmi a mohli si založiť vlastnú rodinu. Dievčatá boli nechávané aj po 7. roku doma, zúčastnili sa však výchovy gymnastickej a tanečnej, a dokonca aj spolu s mládencami závodili. Čo sa týka duševnej a telesnej výchovy dievčat, Sparta a jej osada Kýréne jej venovali značnú pozornosť. Mali pre to dôvody jednak branné (po odchode mužov do vojny pripadala ženám povinnosť chrániť mesto pred nepriateľom a heilótmi), a jednak eugenické (pri malom počte slobodného obyvateľstva sa bral zreteľ k úlohe rodičky zdravého pokolenia). Spartské dievčatá sa cvičili vo všetkých častiach päťboja, v rôznych druhoch skokov, v tanci, loptových hrách a súťažili aj s chlapcami pri slávnostiach, napr. gymnopaidiách, a podobne ako chlapci, neoblečené. Plutarchos v svojom diele píše: Lykurgos, odstránil rozmaznanosť, chúlostivosť a všetku ženskosť (celkom bežnú u mladých Atéňaniek) tým, že dievčatá privykal rovnako ako mladíkov, aby pri sprievodoch kráčali nahé a aby pri niektorých slávnostiach tancovali a spievali za prítomnosti a pred očami mladých mužov. Takýmto spôsobom sa pripravovali manželské spojenia mladých ľudí, ktorí sa k sebe dobre hodili, a ktorí potom vo svojich deťoch dávali Sparte budúce statné deti. S dievčatami sa stretávame i pri celogréckych hrách. Každého piateho roku sa konal v Olympii pri slávnosti bohyne Héry, kedy bola jej socha obliekaná do nového peplu, ktorý utkalo šestnásť žien, na olympijskom štadióne závod dievčat v behu. Závodná dráha bola o jednu šestinu štadiónu kratšia ako u mužov, to je asi 160 m, a dievčatá boli rozdelené do troch vekových kategórií. Výchova a škola v Aténach V Aténach boli určité zásady výchovy stanovené už Solónovými zákonmi. Starosť o výchovu bola vecou rodičov a štát na ňu iba dohliadal. Väčšina dievčat zostávala doma, aby sa naučila tomu, čo sa od nich bude očakávať v dospelosti a to bolo predovšetkým varenie, spravovanie domácnosti, pradenie a tkanie. Ani pre chlapcov nebola školská dochádzka povinná, ale obec považovala za vec cti, aby sa jej občania mužského pohlavia naučili, pokiaľ možno, aspoň základom čítania a písania a aj sirotkom, ktorých otcovia zomreli v boji za vlasť, platila učiteľa. Úplná negramotnosť bola teda v Aténach skôr vzácnosťou. Školy boli len súkromné, a preto dĺžka školskej dochádzky závisela na hospodárskych pomeroch rodiny. Už Solónove zákony nariaďovali rodičom, aby posielali svoje deti do školy najskôr po východe slnka a odvádzali si ich pred súmrakom, aby sa deti vyhli nebezpečiu, že sa budú vracať domov potme. Tiež bolo zakázané, aby mladí muži a cudzie osoby vstupovali do školy, keď tam boli deti, čím sa malo zabrániť pederastii. Tým sa kládla dôležitosť na mravnú stránku detí. Do 7 rokov sa starali o dieťa rodičia, poprípade pestúnka a paidagógos, vzdelaný otrok, ktorý ho mal učiť slušnému chovaniu a doprevádzal chlapca až do doby, kedy dospel v eféba. Doprevádzal ho do školy, nosil mu školské potreby, čakal po celú dobu vyučovania a po návrate domov si zrejme so svojím zverencom prebranú látku ešte opakoval. Od 7 rokov navštevovali chlapci súkromné školy, dievčatá zostávali doma a cvičili sa v domácich prácach, v speve a v tanci. Vzdelanie chlapcov bolo gymnastické ( telesné ) a múzické ( hudba a ta grammata, tj. čítanie, písanie, počítanie a od 4. storočia pred Kr. tiež kreslenie ). Žiaci čítali básne Homérove, Hesiodove, Theognidove, Solónove a Tyrtaiove a učili sa naspamäť gnómám, ktoré v nich boli obsiahnuté. Od 12 rokov sa učili hudbe (pestovaná bola hlavne hra na lýru a gitaru, menej obľúbená bola píšťala), spevu a tancu, zvlášť náboženskému. Učitelia, ktorí sa zaboberali čítaním, písaním, počítaním a literatúrou sa nazývali grammatikés a tí, ktorí sa zaoberali spevom a hrou na hudobné nástroje, boli kitharisti. V Platónovom dialógu Protagoras sa dočítame: Keď sa chlapci naučia písmu a budú schopní rozumieť tomu, čo je napísané…, predkladajú im na laviciach k čítaniu básne dobrých básnikov a nútia ich, aby sa ich naučili naspamäť… Tiež učitelia hudby sa podobným spôsobom starajú o umiernenosť… Keď sa chlapci naučia hrať na kitharu, učia ich zase básňami iných dobrých básnikov ... Okrem toho ich posielajú ešte k učiteľovi telocviku. Gymnastická výchova začínala taktiež 7. rokom. Cvičiteľ (paidotribés) cvičil chlapcov v telocvični na voľnom priestranstve (palaistra) v tzv. päťboji (pentáthlon): v skoku do diaľky, v behu, vo vrhu diskom, v hode oštepom a v zápase. Múzickému vzdelaniu bola venovaná doba oddychu (grécky scholé, odtiaľ "škola” ) po telesných cvičeniach. Poznáme veľký počet váz, na ktorých sú zobrazené deti ako sa u svojho učiteľa učia hre na kitharu alebo na píšťalu. Učiteľ pritom sedí na kresle s operadlom a žiak oproti nemu na stoličke. Niekedy hrá učiteľ na nástroj sám, aby ukázal chlapcovi, ako si má počínať, alebo necháva hrať žiaka a sám mu udáva rytmus, inokedy hrajú obaja na kithary, ktoré majú položené na kolenách. Bolo to teda vyučovanie založené na empírii, na posluchu, bez hudobného zápisu. Táto skutočnosť sa nám dnes môže zdať prekvapujúca, ale je známe, že grécka hudba bola výlučne monodická a pamätala sa teda ľahšie než polyfónna hudba. Asi 16. rokom bolo oboje vzdelanie ukončené. Ideálom výchovy bol harmonický rozvoj fyzických i duševných vlastností a schopností každého občana, tzv. kalokagatia (kalos kai agathos = krásny a dobrý). Dospievajúci mládenci zo zámožných rodín sa vzdelávali ďalej v gymnáziách, kde sa pripravovali na verejné závody (agon), ktoré sa konali na národných slávnostiach, aj pre vojenskú službu, ktorú konal aténsky eféb od 18. - 20. roku, okrem toho tam tiež počúvali prednášky filozofov, sofistov a rétorov. Navštevovali školy sofistov, ktorí rozšírili vyššie vzdelanie o nové odbory (politiku, rétoriku, geometriu astronómiu, bojovú taktiku) a školy rétorov, kde sa okrem gramatiky, literatúry a práva učili rečníckemu umeniu pred súdom a na zhromaždeniach ľudu. So zákonmi a štátnou správou sa zoznamovali účasťou na verejných súdnych pojednávaniach a na snemoch. Toto vyššie vzdelanie, ktoré sa začalo šíriť od dôb Periklových a zvlášť po peloponézskej vojne (431 - 404 pred Kr.), bolo ale vyhradené zámožným mužom, ženy s vyšším vzdelaním boli výnimkou. V Aténach nemali dievčatá výchovné ústavy toho druhu, aké viedla Sapfó na ostrove Lesbos, ani športovanie na verejnosti ani možnosť stretávať sa voľne s chlapcami ako v Sparte. Dostalo sa im skromných základov z hudby, tanca, čítania a počítania. Na niektorých slávnostiach, hlavne na počesť samotnej Atény, mohli dievčatá vystupovať na verejnosti pred celou obcou, ale aj tu boli dievčenské spevácke a tanečné zbory oddelené od chlapčenských. Tiež sobáš uzatvárali v mene dievčaťa zvyčajne jej rodičia. Jej názor bol braný do úvahy iba málokedy a prípad jedného bohatého Aténčana, ktorý dal svojim trom dcéram veľké vená a nechal ich vybrať si svojich ženíchov, bol zrejme výnimkou (zmieňuje sa o ňom Herodotos). Dievčatá spravidla vydávali veľmi mladé, okolo 12 - 14 rokov. Po svadbe žena spravovala manželovi dom a ako despoina riadila doma celé hospodárstvo. Dievčatá mali možnosti na vzdelanie silno obmedzené, ale existovali aj výnimky. Niektoré svätyne, do ktorých prichádzali dievčatá z najlepších aténskych rodín, aby sa stali pomocníčkami kňažiek. Plnili rôzne úlohy pri náboženských rituáloch a obradoch a v chrámových priestoroch priamo bývali. Z dnešného pohľadu tento pobyt môžeme označiť ako pobyt v "kláštorných školách” a môžeme predpokladať, že tu nešlo iba o náboženské úkony, ale aj o celkové vzdelávanie dievčat. Takéto zariadenie sa nachádzalo tiež na aténskej Akropole ( tzv. Dom arrefor ) alebo v antickom Braurone, kultovom stredisku bohyne Artemidy. Škola Škola nevyžadovala žiadne zvláštne vybavenie, a tak mohla byť v akomkoľvek dome. Učiteľ väčšinou sedával na ozdobnej stoličke s operadlom a žiaci sa museli uspokojiť s jednoduchými stoličkami. Žiaci si do školy nosili iba voskové tabuľky s rydlami a trstinovými perami na písanie a pravítko, ktoré im pomáhalo písať rovno riadky. Tabuľky mali rozmery 40 x 15 cm a boli z dubového, cédrového, palmového alebo cyprusového dreva. Každá mala zvýšený okraj a jej plocha bola pokrytá voskom, do ktorého sa písmená ryli písacím nástrojom z bronzu alebo kosti ( tzv. styloi ). Tento nástroj mal na jednom konci ostrý hrot a na druhom oblú kvapku alebo plôšku, ktorá slúžila k vymazaniu do vosku vyrytých písmen. V tabuľkách boli na okraji prevŕtané otvory, ktorými sa prevliekali šnúrky alebo remienky, takže sa mohlo spojiť takýchto tabuliek niekoľko spolu a tie potom vytvárali niečo ako knihu. Dvojité doštičky sa nazývali diptych, trojité triptych a polyptych je potom kniha z mnohých doštičiek. Pri písaní sa tabuľky väčšinou položili na kolená alebo sa iba tak držali v ruke. Nepotrebovali stoly, pretože dosky boli dostatočne tvrdé a mohli sa teda len tak držať v ruke. Vedľa týchto voskových tabuliek sa v škole vyskytovali tiež tabuľky natrené zmesou kriedy a lepidla, na ktoré sa písalo trstinovými perami, ktoré sa namáčali do atramentu. Ten bol zhotovovaný zo sadzí dreveného uhlia zmiešaný s rastlinným lepidlom a mal čiernu farbu. Pred jeho vlastným použitím sa musel často riediť vodou, čo bola práca učiteľových pomocníkov. Zostatky tohto atramentu sa nám do dnešnej doby dochovali zaschnuté napr. na stenách a dnách hlinených kalamárov, ktoré sa v školách používali, ktoré mali tvar malých hore zatiahnutých misiek. Tieto tabuľky, na ktoré sa písalo atramentom, slúžili nielen ako zošity v školách, ale používali sa tiež v súdnictve, pri zostavovaní účtov alebo inventárov. Ako prebiehala samotná výučba? Chlapci sa najskôr učili rozpoznávať jednotlivé písmená, potom čítať slabiky a celé slová, a až potom písať. Najprv sa musel naučiť naspamäť mená písmen v abecede, alfa, beta, gamma, delta atď., ktoré si vrýval do pamäti prespevovaním mnemotechnických veršov. Postupovalo sa pomaly od jednoduchého k zložitému, od písmena k slabike o dvoch písmenách ( beta a alfa = ba ), potom k slabike o troch a štyroch písmenách. Existovali určité šlabikáre. V škole pri učení boli od seba jednotlivé slova oddelené, aby sa žiaci naučili lepšie čítať. Ale v bežnom texte od seba oddelené neboli a to potom bolo ťažšie. Cudzie jazyky sa neučil nikto! Aténčania predpokladali s naprostou samozrejmosťou, že všetci cudzinci sa naučia grécky! Pri písaní učiteľ najprv vyryl dané písmeno do vosku a ostatní ho po ňom obťahovali. Pravítka, ktoré si so sebou žiaci nosili, mali podobu kríža a umožňovali nielen písať riadky rovno, ale aj zvislo umiestňovať písmená pod seba, ako to spôsob písania nápisov (stoichedon) vyžadoval. Jednotlivé slová a písmená sa tiež cvičili na keramických črepoch, ktoré boli lacným a ľahko dostupným materiálom. Matematika sa obmedzovala na znalosť základných matematických úkonov - sčítanie, odčítanie, násobenie a delenie. Grécke číslice sa označovali písmenami gréckej alfabety, ale počítanie cez desiatku bolo veľmi obtiažne, pretože Gréci nepoznali nulu. Jednotky začínali I., päťky ??(pente), desiatky ??(deka), stovky H (hekaton), tisíce X (chilioi), desaťtisíce M (myrioi). Pre základné matematické úkony používali svoje prsty podľa zvláštnych pravidiel prstového počítania, pre zložitejšie matematické úkony počítacie kocky a abakus. Grammatikovia pri svojej výuke používali texty básnikov, hlavne homérske eposy. Učiteľ predčítal úryvky a žiaci sa ich učili naspamäť. Vo výuke sa využívalo maximálne sluchovej pamäti. Podobne sa postupovalo tiež počas hudobnej výuky, kedy sa príslušná melódia žiakovi prehrala a ten ju potom podľa sluchu opakoval, bez notového záznamu. Knihy ako také, ktoré boli obsiahle (napr. Ilias a Odyssea) neboli písané na tieto tabuľky, ale používal sa papyrus. Ten sa dostal do Grécka predovšetkým prostredníctvom kolónií. Papyrus bol vyrábaný zo stromu (Cyperus Papyrus) hojne rastúceho v nílskej delte. Kúsky stebiel sa po dĺžke rozrezali a potom zlepovali do pásov. Pásy boli z dvoch vrstiev, v jednej ležali prúžky vodorovne, v druhej zvisle, spoje boli však tak dokonalé, že sa púhym okom s ťažkosťou dali rozoznať. Tomu napomáhalo i vyhladzovanie a lisovanie pásov. Hotové pruhy boli dlhé niekoľko metrov a kupujúci si zaobstaral potrebnú dĺžku. Antická kniha potom mala podobu zvitku a pri čítaní sa v nej nelistovalo, ale roľka sa držala v oboch rukách, pri čom jedna ruka rozmotávala neznámy text a druhá zavinovala už prečítanú časť. Pretože sa knihy písali a ilustrovali ručne, patrili medzi drahé predmety a nie každý si mohol dovoliť mať doma napr. len malú knihovňu. Pedofília.html Pedofília Pedofília je (podľa MKCH-10) "sexuálne uprednostňovanie detí, buď chlapcov alebo dievčat, prípadne aj chlapcov, aj dievčat, zvyčajne v predpubertálnom alebo skorom pubertálnom veku." Má číslo F65.4 a patrí medzi poruchy voľby sexuálneho objektu. Tento článok je zatiaľ tzv. "výhonok". Text môžeš doplniť alebo zmeniť, keď hore klikneš na záložku "upraviť". Peder.html Peder Peder Erb | Vlajka | Mapa Peder Základné údaje Kraj: |Košický Okres: |Košice-okolie Región: |Abov (Košice a okolie) Poloha: |48° 34' 47" s. š. |20° 57' 08" v. d. Nadmorská výška: |m n.m. Rozloha: |km² Počet obyvateľov: |406 (31.12.2004) Hustota obyvateľstva: |obyvateľ(ov)/km^2 Nacionále Štatistická územná |521868 jednotka: | EČV: |KS PSČ: |044 05 (pošta Janík) Telefónna predvoľba: | Oficiálne adresy Adresa obecného úradu: | E-mail: | Telefón: | Fax: | Politika Starosta: | Zdroje údajov Mestská a obecná štatistika SR (SŠÚ), http://obce.info Peder je obec na Slovensku v okrese Košice-okolie. Polohopis Časti obce Ulice Vodné toky Vodné plochy Symboly obce Erb, znak, vlajka, ... História Politika Obecné zastupiteľstvo Obyvateľstvo Partnerské obce Kultúra a zaujímavosti Divadlo Múzeá Hudba Stavby Pamiatky Pomníky Parky Šport Pravidelné podujatia Kulinárske špeciality Hospodárstvo a infraštruktúra Doprava Dôležité firmy Verejné ustanovizne Školstvo Osobnosti Čestné občianstvo Cena obce Významné osobnosti Médiá (foto, audio, dokumenty) Externé odkazy * web stránka obce Peder na obce info Tento geografický článok o mieste na Slovensku je zatiaľ Vlajka Slovenska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Mestá a obce okresu Košice-okolie (2+112) 31.12.2003 Bačkovík | Baška | Belža | Beniakovce | Bidovce | Blažice | Bočiar Bohdanovce | Boliarov | Budimír | Bukovec | Bunetice | Buzica | Cestice Čakanovce | Čaňa | Čečejovce | Čižatice | Debraď | Drienovec | Družstevná pri Hornáde | Ďurďošík | Ďurkov | Dvorníky-Včeláre | Geča | Gyňov | Hačava Háj | Haniska | Herľany | Hodkovce | Hosťovce | Hrašovík | Hýľov Chorváty | Chrastné | Janík | Jasov | Kalša | Kecerovce | Kecerovský Lipovec | Kechnec | Kokšov-Bakša | Komárovce | Kostoľany nad Hornádom Košická Belá | Košická Polianka | Košické Oľšany | Košický Klečenov Kráľovce | Kysak | Malá Ida | Malá Lodina | Medzev | Milhosť | Mokrance Moldava nad Bodvou | Mudrovce | Nižná Hutka | Nižná Kamenica | Nižná Myšľa Nižný Čaj | Nižný Klátov | Nižný Lánec | Nová Polhora | Nováčany | Nový Salaš | Obišovce | Olšovany | Opátka | Opiná | Paňovce | Peder Perín-Chym | Ploské | Poproč | Rákoš | Rankovce | Rešica | Rozhanovce Rudník | Ruskov | Sady nad Torysou | Seňa | Skároš | Slančík | Slanec Slanská Huta | Slanské Nové Mesto | Sokoľ | Sokoľany | Svinica | Šemša Štós | Trebejov | Trsťany | Trstené pri Hornáde | Turňa nad Bodvou Turnianska Nová Ves | Vajkovce | Valaliky | Veľká Ida | Veľká Lodina Vtáčkovce | Vyšná Hutka | Vyšná Kamenica | Vyšná Myšľa | Vyšný Čaj | Vyšný Klátov | Vyšný Medzev | Zádiel | Zlatá Idka | Žarnov | Ždaňa Pedogenéza_(zoológia).html Pedogenéza (zoológia) Pedogenéza je zvláštny spôsob nepohlavného rozmnožovania. Pri pedogenéze vznikajú z oplodneného vajíčka larvy, ktoré po krátkom období rastu, ešte pred metamorfózou, dávajú vznik ďalším generáciám lariev. Zárodočné bunky v larvách prekonávajú predčasné zretie bez redukcie chromozómov a vyvíjajú sa v hemolymfe. Larvy z týchto vajíčok parazitujú v materskej larve (alebo sa ňou živia). Takýto vývin pokračuje za priaznivých podmienok ďalej. Pri zhoršení životných podmienok vznikajú larvy, ktoré sa zakuklia a dávajú vznik samčím a samičím indivíduám, ktoré sa pária. Z oplodnených vajíčok sa liahnu pedogenetické larvy ďalšej generácie. Tento typ rozmnožovania je často spojený so živorodosťou a objavuje sa u niektorých čeľadí hmyzu (Chironomidae, Cecidomyidae) a mnohonásobná pedogenéza sa objavuje u motolíc (Trematodes), u ktorých vznikajú rôzne typy lariev, v súvislosti so striedaním hostiteľov. Externé odkazy Mgr. Radovan Malina: Všeobecná zoológia - zdroj, z ktorého (pôvodne) čerpal tento článok Pedagogická_činnosť.html Pedagogická činnosť Činnosť pedagogická činnosť pedagogická je čínnosť ako podproces výchovy alebo vzdelávania. Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Tento článok z Filitu potrebuje upraviť, pridať interwiki a kategórie. Po jeho úprave prosím odstráňte šablónu {{filit na úpravu}}. Pedagogický_smer.html Pedagogický smer Smer pedagogický smer pedagogický je ucelený súbor názorov na výchovu a koncepciu výchovy, ktorý vzniká v priebehu historického a kultúrneho vývoja ľudskej spoločnosti pod vplyvom zmien politických, sociálnych a hospodárskych podmienok. S novými filozofickými pristupmi a rozvojom vedy dochádza k dialógu, resp. ku kritike existujúcich pedagogických názorov a výchovnej reality. V novo vznikajúcich smeroch sa postupne otvárajú nové pedagogické problémy, menia sa pristupy k riešeniu a interpretácii výchovných a vzdelávacích otázok. Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Tento článok z Filitu potrebuje upraviť, pridať interwiki a kategórie. Po jeho úprave prosím odstráňte šablónu {{filit na úpravu}}. Pedagogické_filozofovanie.html Pedagogické filozofovanie Filozofovanie pedagogické filozofovanie pedagogické je odhaľovanie, skúmanie a rozširovanie predpokladov premeny výchovnej reality na účinný faktor tvorby kultúrneho spoločenstva. Totalita výchovnej reality sa pedagogickému filozofovaniu (a vôbec akémukoľvek poznávaniu) podáva na začiatku v podobe celku predkriticky daného; jednou zo základných úloh pedagogického filozofovania je odlíšenie výchovnej reality od celku predkriticky daného, v podobe ktorého sa nám podáva. V tom je nezastupiteľná a zároveň veľmi ťažko realizovateľná kritická funkcia pedagogického filozofovovania, ktorú možno rozpoznávať už dávno pred nástupom kantovského kriticizmu v rôznych fomách opozičnosti proti záujmu oficiálne reglementovať výchovnú realitu v prospech najvplyvnejších záujmových skupín spoločnosti. Produktom pedagogického filozofovania je o. i. filozofický obraz výchovnej reality a jej zložiek (aktérov), vzťahov, procesov, cieľov, ideálov atď. Súbor pravidiel a postupov pedagogického filozofovania je metóda pedagogického filozofovania. V priestore medzi výchovnou realitou a filozofickým obrazom výchovnej reality sa rozvinulo viacero metód pedagogického filozofovania, ktoré sa vzájomne odlišujú konfiguráciou kategórií (medzi nimi zaujíma klúčové miesto kategória človeka alebo iný významový útvar, ktorý je výsledkom poznania člvoveka) a hodnôt intervenujúcich v priebehu tvorby filozofického obrazu výchovy alebo výchovnej reality. Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Tento článok z Filitu potrebuje upraviť, pridať interwiki a kategórie. Po jeho úprave prosím odstráňte šablónu {{filit na úpravu}}. Pozri aj filozofovanie pedagogické filozofia výchovy Pedagóg.html Pedagóg Pedagóg (z gréčtiny) môže byť: * vychovávateľ; učiteľ * odborník v pedagogike, pozri pedagogika Symbol rozcestia Toto je rozlišovacia stránka — navigačná pomôcka obsahujúca zoznam iných článkov, ktoré by mohli mať rovnaký názov. Ak vás na túto stránku odkázal článok, prosíme Vás, aby ste sa k článku vrátili a opravili v ňom odkaz tak, aby odkazoval priamo na konkrétnu stránku z hore uvedeného zoznamu, ktorú autor článku myslel. Pedagogická_fakulta_Univerzity_Komenského_(1946-1953)_e92f.html Pedagogická fakulta Univerzity Komenského (1946-1953) Pedagogická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave bola prvá pedagogická fakulta na Slovensku zriadená na základe prezidentského dekrétu o vysokoškolskom vzdelávaní učiteľov r. 1946 a otvorená 1947. Mala pobočky v Nitre, Banskej Bystrici a Košiciach. Realizovalo sa v nej prevažne štúdium učiteľov ZŠ popri zamestnaní. Zanikla 1953. Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Pedológia_(dieťa).html Pedológia (dieťa) Pedológia(z gr. pais - chlapec, dieťa a logos - slovo, náuka) je veda o dieťati, skladajúca sa z biológie (pedobiológie), psychologie (pedopscyhológie) a sociológie (pedosociológie) dieťaťa. Pedológia vyrástla z poznania, že dieťa nie je dospelý „v malom“. Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Tento psychologický článok je zatiaľ príliš krátky (tzv. "výhonok"). psí Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Pedagogické_filozofovanie_20._storočia.html Pedagogické filozofovanie 20. storočia Filozofovanie pedagogické 20. stor. filozofovanie pedagogické 20. stor. je sa vyvíjalo od pôvodnej kontroverzie scientistickej a antiscientistickej tendencie vo filozofickom uvažovaní o výchovnej realite, ktorá sa rozvinula pred prvou svetovou vojnou, cez medzivojnovú komplementáciu týchto tendencií k ich fuzionovaniu, synkréze, integrácii alebo synkrisis. Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Tento článok z Filitu potrebuje upraviť, pridať interwiki a kategórie. Po jeho úprave prosím odstráňte šablónu {{filit na úpravu}}. Filozofovanie - druhy/príklady filozofovanie filozofovanie pedagogické Pozri aj druhy/príklady filozofovania primum vivere, deinde philosophari štúdium filozofie zrod filozofovania Filozofovanie - zrod filozofovania filozofovanie - zrod filozofovania Filozofovanie sa zrodilo zo skeptického (skepsa) postoja, ktorý sa neuspokojuje s tým, aby svet v tej podobe, ako sa nám javí, pokladal za nejakú údajne nepochybnú pozitivitu. Pedogenéza.html Pedogenéza Pedogenéza môže byť: * v geológii: vznik a vývoj pôdy z horniny, pozri pedogenéza (geológia) * v zoológii: nepohlavné rozmnožovanie, pri ktorom v larve vyvíja vyjíčko bez oplodnenia, pozri pedogenéza (zoológia) Symbol rozcestia Toto je rozlišovacia stránka — navigačná pomôcka obsahujúca zoznam iných článkov, ktoré by mohli mať rovnaký názov. Ak vás na túto stránku odkázal článok, prosíme Vás, aby ste sa k článku vrátili a opravili v ňom odkaz tak, aby odkazoval priamo na konkrétnu stránku z hore uvedeného zoznamu, ktorú autor článku myslel. Pedosféra.html Pedosféra Sprašová pôda v regióne Württemberg, Nemecko. Pedosféra je samostatne vydelený obal Zeme tvorený z veľkej časti pôdou, vzniknutý premenou vrchnej časti litosféry (zvetrávaním hornín) pôsobením organizmov, slnečného žiarenia, vzduchu, vody a času. Pedosféra tvorí životné prostredie pre organizmy a je prechod medzi živou a neživou sférou. Jej hrúbka je kolísavá, od niekoľkých centimetrov až po približne 3 metre. Vedným odborom, zaoberajúcim sa pedosférou je pedológia. Pôda Bližšie informácie v hlavnom článku: Pôda Pôda tvorí iba vrchnú časť pedosféry, zvyšok je tvorený úlomkami hornín a minerálov, ktoré sú výsledkom zvetrávania. Táto časť povrchu sa nazýva regolit. Pôdy sa rozdeľujú sa podľa druhu materskej horniny a podmienkach ich vzniku. Pôdnych typov existuje veľký počet. Pôda obsahuje látky anorganické aj organické, typické pôdy obsahujú asi 95 % anorganickej zložky. K typickým anorganickým zložkám pôd patria jemnozrnné formy kremeňa, vápenca, dolomitu, ortoklas, albit (živce), epidot, oxidy mangánu a železa (goethit, magnetit a iné) a veľkú skupinu ílových minerálov. Organickú zložku reprezentuje biohmota, nachádzajúca sa v rôznom stupni rozkladu, baktérie, plesne a živočíchy. Každá pôda obsahuje plynnú zložku, hlavne vzduch, ktorý má však odlišné zloženie ako vzduch, nachádzajúci sa v nízkych vrstvách atmosféry. Voda je zložka s veľmi premenlivým zastúpením - obvykle tvorí asi 25 obj.% pôdy. Pozri aj * Pedológia Sféry Zeme Krajinná sféra Atmosféra | Biosféra | Hydrosféra Kryosféra | Pedosféra | Litosféra Pedagogické_vedy.html Pedagogické vedy Pedagogické vedy sú vedy z oblasti pedagogiky. Systém/členenie pedagogických vied a) základné pedagogické vedy: * Všeobecná pedagogika: * Základy pedagogiky * Didaktika(teória vyučovania) - zaoberá sa vyučovacím procesom, spôsobom odovzdávania vedomostí a zručností zo strany učiteľa a spôsobom prijímania týchto informácií zo strany žiaka * Teória výchovy– zaoberá sa výchovným pôsobením jednotlivcov, sociálnych skupín na mládež * Dejiny pedagogiky- je to veda, ktorá sa zaoberá vývojom názorov na výchovu a vzdelávanie, zaoberá sa významnými osobnosťami pedagogiky, skúma prednosti a nedostatky vzdelávacích systémov v predchádzajúcich obdobiach * Porovnávacia pedagogika- je to spôsob vzdelávania v našich podmienkach, porovnáva školské systémy s inými štátmi, medzi štátmi * Metodológia pedagogiky b) aplikované pedagogické vedy: * podľa veku žiaka: * pedagogika predškolského veku (3-6) * pedagogika mladšieho školského veku (6-11) * pedagogika pubertálneho veku: * pedagogika stredného školského veku (11-15) * pedagogika staršieho školského veku (15-18,19) * pedagogika adolescentov (18-22) * pedagogika dospelých/andragogika (18-...) * gerontagogika * podľa druhu spoločenskej činnosti: * pedagogika podniková * pedagogika vojenská * pedagogika dramatická * pedagogika hudby * pedagogika športu * pedagogika voľného času * podľa výchovných inštitúcií: * pedagogika rodinná * pedagogika školská * pedagogika detských a mládežníckych organizácií c) špeciálna pedagogika- zaoberá sa postihnutými žiakmi (zrakovo – tiflopédia, sluchovo – surdoppédia, rečovo – logopédia, rozumovo - psychopédia) a liečebná pedagogika – zaoberá sa krátkodobo postihnutými ľuďmi (úrazy...) d) Príbuzné vedy - ktoré poskytujú pedagogike informácie o človeku, o možnostiach výchovy a vzdelávania. Patrí sem: psychológia, filozofia, sociológia, biológia a ekonomika. e) Hraničné vedy – svojim obsahom patria aj do pedagogiky aj do príbuznej vednej disciplíny. Nie sú to samostatné vedené disciplíny. Prelínajú sa v dvoch a viac vedách. Patrí sem: * pedagogická psychológia (pedagogika a psychológia) – zaoberá sa duševnými pochodmi, ktoré prebiehajú v mozgu počas učenia a vzdelávania * sociálna pedagogika (sociológia a pedagogika) – poskytuje info o vplyve prostredia na výchovu a vzdelávanie * školská hygiena (biológia a pedagogika) – zdravotné podmienky, za ktorých sa realizuje výchova a vzdelávanie * filozofia vzdelávania (filozofia a pedagogika) – zaoberá sa postavením vzdelávania a pedagógov v spoločnosti * ekonomika vzdelávania (ekonomika a pedagogika) – za akých ekonomických podmienok sa realizuje vzdelávací proces, zaoberá sa finančným zabezpečením tohto procesu. * organizácia a riadenie školy – zaoberá sa prípravou pedagógov pre riadiace posty Pedagogický_optimizmus.html Pedagogický optimizmus Optimizmus pedagogický optimizmus pedagogický je viera v moc alebo možnosti rozvoja človeka výchovou. Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Tento článok z Filitu potrebuje upraviť, pridať interwiki a kategórie. Po jeho úprave prosím odstráňte šablónu {{filit na úpravu}}. Pozri aj optimizmus pesimizmus Pedagogický_proces.html Pedagogický proces Pedagogický proces je výchovno-vzdelávací proces, komplex vzájomne sa podmieňujúcich vzťahov a súvislostí medzi podmienkami a prostriedkami výchovného pôsobenia zameraného na cieľavedomé utváranie osobnosti. Pedagogický proces má dve stránky, vzdelávanie a vychovávanie. Najvýznamnejšou formou pedagogického procesu je vyučovací proces. Pozri aj * vyučovací proces * telovýchovný proces * výchova * vychovávanie * vzdelávanie Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Pederastia.html Pederastia Pederastia (po grécky paiderastiá) bola v antike všeobecne láska dospelého muža k chlapcovi, v súčasnosti má pojem negatívny nádych a označuje pohlavný pud muža k chlapcovi alebo príslušné zneužívanie chlapcov. V starovekom Grécku a Ríme sa pederastia nepokladala za sexuálnu úchylku. V súčasnej dobe je pederastia trestným činom, ak je chlapec maloletý. Pedro_Pablo_Ramírez_eae9.html Pedro Pablo Ramírez Pedro P. Ramírez Generál Pedro Pablo Ramírez Machuca (1884 - 1962) bol prezident Argentíny od 7. júna 1943 do 24. februára 1944. Pozri tiež * Zoznam prezidentov Argentíny Pedro_da_Fonseca_(filozof)_e4f7.html Pedro da Fonseca (filozof) Petrus Fonseca alebo Pedro da Fonseca alebo Pedro de Fonseca (* 1528 – † 1599) bol portugalský filozof, jezuita, profesor na jezuitskom kolégiu v Coimbre, predstaviteľ reštaurácie scholastiky v 16. storočí.; nazývali ho portugalským Aristotelom. Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok * Pedro da Fonseca v Katolíckej encyklopédii Pediatria.html Pediatria Pediatria (z gr. pais = dieťa; iatreia = liečenie) je detské lekárstvo, vedný odbor zaoberajúci sa prevenciou a liečbou chorobných stavov detského veku. Zahrňuje aj celú zdravotnícku problematiku zdravého a chorého a zdravotne oslabeného alebo inak postihnutého dieťaťa v celom rozsahu. Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Tento medicínsky článok je zatiaľ príliš krátky (tzv. Červený kríž "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Kategória:Medicína Pedro_da_Fonseca_(kardinál)_e0d0.html Pedro da Fonseca (kardinál) Pedro de Fonseca (14/15. storočie) bol portugalský kardinál vo Valladolide. Narodil sa v Olivençii v Portugalsku, ktoré však bolo až do 19. storočia anektované Španielskom. Vysvätený bol v roku 1409 pápežom Benediktom XIII (protipápežom) v Avignone, s titulom Santo Ângelo na Pescaria. Po ediktoch vydaných koncilom v Pise a neskôr aj v Kostnici sa Fonseca podriadil pápežovy Martinovi V., ktorý ho opätovne uviedol do úradu s tým istým titulom v roku 1419. Externé odkazy *  - portugalsky. *  - francúzsky Pedro_da_Fonseca_678c.html Pedro da Fonseca Pedro da Fonseca môže byť: * Pedro da Fonseca (filozof), portugalský filozof a teológ v 16. storočí * Pedro da Fonseca (kardinál), portugalský kardinál v 15. storočí Symbol rozcestia Toto je rozlišovacia stránka — navigačná pomôcka obsahujúca zoznam iných článkov, ktoré by mohli mať rovnaký názov. Ak vás na túto stránku odkázal článok, prosíme Vás, aby ste sa k článku vrátili a opravili v ňom odkaz tak, aby odkazoval priamo na konkrétnu stránku z hore uvedeného zoznamu, ktorú autor článku myslel. Pedagogická_reflexia.html Pedagogická reflexia Pedagogická reflexia je uvažovanie o výchovnej skutočnosti s pedagogickým cieľom. Externé zdroje FILIT Zdroj, z ktorého (pôvodne) čerpal tento článok Pedagogika.html Pedagogika Pedagogika (z gr. paidagōgike (téchnē) = umenie výchovy < paidós = dieťa + ágein = viesť, hnať; pôvodne sa myslelo sprevádzanie dieťaťa z domu do školy) je jednak spoločenská disciplína (veda, teória a náuka) o výchove a vzdelávaní a jednak príslušná prax. Opiera sa o výsledky spoločenských aj prírodných vied. Skúma výchovný proces so všetkými jeho činiteľmi, zložkami, metódami a podmienkami. Členenie Pozri aj: pedagogické vedy Najdôležitešie disciplíny: * teória vyučovania (didaktika) * teória výchovy * teória výchovy mimo vyučovania * špeciálna pedagogika * dejiny pedagogiky * školská pedagogika / stredoškolská pedagogika / vysokoškolská pedagogika * pedagogika dospelých * sociálna pedagogika Keďže si však každá ľudská činnosť vyžaduje aj pedogogiku, pedagogika zasahuje prakticky do všetkých oblastí nášho života. Na druhej strane využíva poznatky iných vied, najmä psychológie, sociológie, filozofie, logiky a podobne. Predmet Predmet pedagogiky ako vedy je vzdelávacia realita (výchovná, edukačná realita). Pedagogika sa zaoberá všetkými determinantmi vzdelávania, vzdelávacím procesom a výsledkami ako aj efektmi vzdelávania. Obsahovú štruktúru tvoria predovšetkým teórie a výskum, náplň jednotlivé pedagogické disciplíny – pedagogické vedy. Prax Pedagogická prax by mala predstavovať súhrn sústavného štúdia pedagogiky a súvisiacich vedných oborov, postupného zbierania skúseností a následného utvárania vlastného individuálneho pedagogického systému zodpovedajúceho pedagógovi – praktikovi. Pretože prax ukázala, že samotné učenie sa teórie nestačí, rovnako ako nestačia samotné skúsenosti neopreté o hlboké znalosti pedagogiky. Dejiny Celej antickej pedagogike (ktorá ešte bola skôr súčasťou filozofie) je spoločný názor, že pri vzdelávaní je dôležité a jeho cieľom je najmä rozmýšľanie a reč a že sa teda prejavuje v premyslenom rečovom prejave a konaní. Prvá pedagogická teória vznikla v 5. až 4. storočí pred Kr. v Grécku. Bola ovplyvnená sofistikou, rétorikou, sokratovskou skepsou, Platónovou náukou o štáte a Aristotelovou politickou filozofiou a etikou. Podľa nej pozostáva pedagogika jednak z daných vlôh človeka, jednak z cvičenia či zvyku a jednak z inštruovania (v prípade Sokrata z kladenia otázok a vyvracania presvedčení a pod.). Potreba pedagogiky sa zdôrazňovala nedostatočnou prirodzenou „výbavou“ človeka (najmä jeho prirodzenou fixáciou na zmyslové vnemy, cudzie názory a bez kontroly prevzaté predstavy, a jeho neschopnosťou k právno-politickému spolužitiu s ostatnými) Prístup zmenili stoici v 3. stor. pred Kr. a ich prístup, ktorý potom platil v gréckom a latinskom svete asi 600 rokov, sa stal prvým základným kameňom neskoršej západnej pedagogiky. Nešlo už ako predtým o to, vychovať dobrého občana „polisu“ alebo naučiť ho, čo je dobré, ale o to, vychovať morálne a vnútorné sebou si isté indivíduum. Ďalej bola významná náuka o účelnosti všetkého, čo existuje, a o centrálnom a samoúčelnom postavení človeka vo vesmíre. Do dnešnej pedagogiky sa táto koncepcia dostala napríklad cez myšlienku J.-J. Rousseaua, že prirodzený vývin je pre pedagogiku rozhodujúci. V stredovekej kresťanskej Európe nevznikla nijaká nová pedagogocká teória, iba sa selektívne preberali antické teórie a pridal sa k nim teologický výklad. Druhým základným kameňom západnej pedagogiky je pedagogika humanizmu a renesancie pochádzajúca zo 14. – 16. storočia z Talianska. Hlavná myšlienka je tá, že človeka treba chápať ako „dielo seba samého“, a že je preto stvorený na to, aby si zariadil svet podľa svojho poznania a vôle, a aby sám sebe dal istú podobu. Odtiaľto pochádza dnešná významná úloha pedagogiky pri samodefinícii a budovaní spoločnosti. Tretím základným kameňom západnej pedagogiky je „zrušenie“ dovtedajších (teologických a iných) predpokladov o prirodzene významnom postavení človeka vo svete, ku ktorému došlo v 17. storočí. Hlavnou myšlienkou bola vtedy myšlienka nekonečnej schopnosti ľudského rodu zdokonalovať sa. V tomto období už môžeme o pedagogike hovoriť ako o samostatnej disciplíne. Pod vplyvom myšlienok rovnosti a slobody (Francúzska revolúcia a pod.), straty tradičnej úlohy rodiny a po vzniku povinnej školskej dochádzky v 19. a najmä v 20. storočí sa pedagogika stala aj sociálne významnou a začala byť študovaná na univerzitách. Keďže sú však učitelia v praxi ovplyvňovaní inými spoločenskými činiteľmi, je vplyv pedagogiky na samotných učiteľov pomerne slabý. Od 60-tych rokov existuje snaha zmeniť pedagogiku na čisto empirickú vedu, ale ukázalo sa, že tradičný filozofický prístup sa naďalej uplatňuje – naďalej sú dôležité otázky o zmysle, miere, dôvodoch, cieľoch, hraniciach a pod. výchovy a vzdelávania. Oproti tradičným pedagogickým teóriám, požadujúcim od pedagogiky formovanie človeka, je dnes skôr snaha privieť žiaka komunikatívnym spôsobom k samostatnosti. Ďalej sa spochybňuje tradičný postulát, že je možné vytvoriť niečo ako jednotný pedagogický systém platný pre každého človeka. Ľudia sú v skutočnosti kultúrne, individuálne a inak rôzni, a je teda snaha zaoberať sa práve rozdielmi medzi kategóriami ľudí. V rámci tohto prístupu sa tiež kritizujú niektoré novoveké dogmy, napríklad tá, že je človek autonómny tvor vôle, práce a pod., ktorého možno donekonečna zdokonaľovať. Na druhej strane sa kritizuje názor, že ľudia sú „ľudskí“ v tom zmysle, že sú iracionálni a nepolepšiteľní. Osobnosti Ku konštituovaniu pedagogiky ako samostatnej disciplíny významne prispel Jan Amos Komenský, najmä vo svojom hlavnom pedagogickom diele Veľká didaktika. Na jeho myšlienky nadviazali najmä Jean Jacques Rousseau, John Locke, J. H. Pestalozzi, R. Owen, J. F. Herbart, F. Fröbel, K. D. Ušinskij, u nás najmä Samuel Tešedík, D. Lehotský, G. A. Lindner, S. Ormis a iní. Iné projekty * Wikicitáty * Spolupracuj na Wikiquote Wikicitáty ponúka citáty od alebo o Pedagogika_v_starovekých_Aténach_baf5.html Pedagogika v starovekých Aténach Výchova a škola Pozri aj: Pedagogika v starovekom Grécku V Aténach boli určité zásady výchovy stanovené už Solónovými zákonmi. Starosť o výchovu bola vecou rodičov a štát na ňu iba dohliadal. Väčšina dievčat zostávala doma, aby sa naučila tomu, čo sa od nich bude očakávať v dospelosti a to bolo predovšetkým varenie, spravovanie domácnosti, pradenie a tkanie. Ani pre chlapcov nebola školská dochádzka povinná, ale obec považovala za vec cti, aby sa jej občania mužského pohlavia naučili, pokiaľ možno, aspoň základom čítania a písania a aj sirotkom, ktorých otcovia zomreli v boji za vlasť, platila učiteľa. Úplná negramotnosť bola teda v Aténach skôr vzácnosťou. Školy boli len súkromné, a preto dĺžka školskej dochádzky závisela na hospodárskych pomeroch rodiny. Už Solónove zákony nariaďovali rodičom, aby posielali svoje deti do školy najskôr po východe slnka a odvádzali si ich pred súmrakom, aby sa deti vyhli nebezpečiu, že sa budú vracať domov potme. Tiež bolo zakázané, aby mladí muži a cudzie osoby vstupovali do školy, keď tam boli deti, čím sa malo zabrániť pederastii. Tým sa kládla dôležitosť na mravnú stránku detí. Do 7 rokov sa starali o dieťa rodičia, poprípade pestúnka a paidagógos, vzdelaný otrok, ktorý ho mal učiť slušnému chovaniu a doprevádzal chlapca až do doby, kedy dospel v eféba. Doprevádzal ho do školy, nosil mu školské potreby, čakal po celý čas vyučovania a po návrate domov si zrejme so svojím zverencom prebranú látku ešte opakoval. Od 7 rokov navštevovali chlapci súkromné školy, dievčatá zostávali doma a cvičili sa v domácich prácach, v speve a v tanci. Vzdelanie chlapcov bolo gymnastické ( telesné ) a múzické ( hudba a ta grammata, tj. čítanie, písanie, počítanie a od 4. storočia pred Kr. tiež kreslenie ). Žiaci čítali básne Homérove, Hesiodove, Theognidove, Solónove a Tyrtaiove a učili sa naspamäť gnómám, ktoré v nich boli obsiahnuté. Od 12 rokov sa učili hudbe (pestovaná bola hlavne hra na lýru a gitaru, menej obľúbená bola pišťala), spevu a tancu, zvlášť náboženskému. Učitelia, ktorí sa zaoberali čítaním, písaním, počítaním a literatúrou sa nazývali grammatikés a tí, ktorí sa zaoberali spevom a hrou na hudobné nástroje, boli kitharisti. V Platónovom dialógu Protagoras sa dočítame: Keď sa chlapci naučia písmu a budú schopní rozumieť tomu, čo je napísané…, predkladajú im na laviciach k čítaniu básne dobrých básnikov a nútia ich, aby sa ich naučili naspamäť… Tiež učitelia hudby sa podobným spôsobom starajú o umiernenosť… Keď sa chlapci naučia hrať na kitharu, učia ich zase básňami iných dobrých básnikov ... Okrem toho ich posielajú ešte k učiteľovi telocviku. Gymnastická výchova začínala taktiež 7. rokom. Cvičiteľ (paidotribés) cvičil chlapcov v telocvični na voľnom priestranstve (palaistra) v tzv. päťboji (pentáthlon): v skoku do diaľky, v behu, vo vrhu diskom, v hode oštepom a v zápase. Múzickému vzdelaniu bola venovaná doba oddychu (grécky scholé, odtiaľ "škola” ) po telesných cvičeniach. Poznáme veľký počet váz, na ktorých sú zobrazené deti ako sa u svojho učiteľa učia hre na kitharu alebo na píšťalu. Učiteľ pritom sedí na kresle s operadlom a žiak oproti nemu na stoličke. Niekedy hrá učiteľ na nástroj sám, aby ukázal chlapcovi, ako si má počínať, alebo necháva hrať žiaka a sám mu udáva rytmus, inokedy hrajú obaja na kithary, ktoré majú položené na kolenách. Bolo to teda vyučovanie založené na empírii, na posluchu, bez hudobného zápisu. Táto skutočnosť sa nám dnes môže zdať prekvapujúca, ale je známe, že grécka hudba bola výlučne monodická a pamätala sa teda ľahšie než polyfónna hudba. Asi 16 rokom bolo oboje vzdelanie ukončené. Ideálom výchovy bol harmonický rozvoj fyzických i duševných vlastností a schopností každého občana, tzv. kalokagatia (kalos kai agathos = krásny a dobrý). Dospievajúci mládenci zo zámožných rodín sa vzdelávali ďalej v gymnáziách, kde sa pripravovali na verejné závody (agon), ktoré sa konali na národných slávnostiach, aj pre vojenskú službu, ktorú konal aténsky efebos od 18. - 20 roku, okrem toho tam tiež počúvali prednášky filozofov, sofistov a rétorov. Navštevovali školy sofistov, ktorí rozšírili vyššie vzdelanie o nové odbory (politiku, rétoriku, geometriu astronómiu, bojovú taktiku) a školy rétorov, kde sa okrem gramatiky, literatúry a práva učili rečníckemu umeniu pred súdom a na zhromaždeniach ľudu. So zákonmi a štátnou správou sa zoznamovali účasťou na verejných súdnych líčeniach a na snemoch. Toto vyššie vzdelanie, ktoré sa začalo šíriť od dôb Periklových a zvlášť po peloponézskej vojne (431 - 404 pred Kr.), bolo ale vyhradené zámožným mužom, ženy s vyšším vzdelaním boli výnimkou. V Aténach nemali dievčatá výchovné ústavy toho druhu, aké viedla Sapfó na ostrove Lesbos, ani športovanie na verejnosti ani možnosť stretávať sa volne s chlapcami ako v Sparte. Dostalo sa im skromných základov z hudby, tanca, čítania a počítania. Na niektorých slávnostiach, hlavne na počesť samotnej Atény, mohli dievčatá vystupovať na verejnosti pred celou obcou, ale aj tu boli dievčenské spevácke a tanečné zbory oddelené od chlapčenských. Tiež sobáš uzatvárali v mene dievčaťa zvyčajne jej rodičia. Jej názor bol braný v úvahu iba málokedy a prípad jedného bohatého Aténčana, ktorý dal svojím trom dcéram veľké vená a nechal ich vybrať si svojich ženíchov, bol zrejme výnimkou (zmieňuje sa o ňom Herodotos). Dievčatá spravidla vydávali veľmi mladé, okolo 12 - 14 rokov. Po svadbe žena spravovala manželovi dom a ako despoina riadila doma celé hospodárstvo. Dievčatá mali možnosti na vzdelanie silno obmedzené, ale existovali aj výnimky. Niektoré svätyne, do ktorých prichádzali dievčatá z najlepších aténskych rodín, aby sa stali pomocníčkami kňažiek. Plnili rôzne úlohy pri náboženských rituáloch a obradoch a v chrámových okrskoch priamo bývali. Z dnešného pohľadu tento pobyt môžeme označiť ako pobyt v "kláštorných školách” a môžeme predpokladať, že tu nešlo iba o náboženské úkony, ale aj o celkové vzdelávanie dievčat. Takéto zariadenie sa nachádzalo tiež na aténskej Akropole ( tzv. Dom arrefor ) alebo v antickom Braurone, kultovom stredisku bohyne Artemidy. Peñón_de_Alhucemas_2312.html Peñón de Alhucemas Peñón de Alhucemas, pohľad z marockého pobrežia Peñón de Alhucemas je jedna zo španielskych enkláv v Severnej Afrike pri marockom pobreží (podobne ako Ceuta, Melilla, ostrov Peñón de Vélez de la Gomera, súostrovie Chafarinas a ostrov Perejil). Peñón de Alhucemas a ostrovčeky "Isla de Mar" a "Isla de Tierra" ležia mierne na západ od ostrovov Alhucemas. Nachádzajú sa 300 m od marockého mesta Al Hoceima alebo Alhucemas (bývalé Villa Sanjurjo), 146 km južne od Ceuty a 84 km západne od Melilly. Španieli ovládajú tento ostrov od roku 1559, kedy viacero území patriacich dynastii Saadiovcov dostalo Španielsko výmenou za pomoc pri ich obrane proti osmanským armádam. V roku 1673 Španieli poslali na ostrov Peñón de Alhucemas posádku a odvtedy je trvalo obývaný. Dnešná pevnosť vybudovaná na tomto ostrove je domovom pre španielsku vojenskú posádku pozostávajúcu zo 60 mužov. v • d • e Administratívne členenie Španielska Andalúzia - Aragónsko - Astúria - Baleáry - Baskicko - Extremadura - Galícia - Autonómne Kanárske ostrovy - Kantábria spoločenstvá - Kastília-La Mancha - Kastília-León - Katalánsko - Prvá úroveň Madrid - Murcia - Navarra - La Rioja - Valencia Miesta suverenity a Ceuta - Melilla autonómne mestá Ostatné miesta Chafarinas - Peñón de Vélez Vlajka suverenity de la Gomera - Peñón de Španielska Alhucemas - Perejil Álava - Albacete - Alicante - Almería - Astúria - Ávila - Badajoz - Baleáry - Barcelona - Burgos - Cáceres - Cádiz - Kantábria - Castellón - Druhá úroveň - Ceuta - Ciudad Real - Córdoba - La Coruña - provincie Cuenca - Gerona - Granada - Guadalajara - Guipúzcoa - Huelva - Huesca - Jaén - León - Lérida - Lugo - Madrid - Málaga - Melilla - Murcia - Navarra - Orense - Las Palmas - Palencia Krajiny Afriky Severná Afrika Alžírsko · Egypt^1 · Líbya · Maroko · Sudán · Tunisko · Západná Sahara Južná Afrika Botswana · Južná Afrika · Lesotho · Namíbia · Svazijsko Benin · Burkina · Gambia · Ghana · Guinea · Západná Afrika Guinea-Bissau · Kapverdy · Libéria · Mali · Mauritánia · Niger · Nigéria · Pobrežie Slonoviny · Senegal · Sierra Leone · Togo Burundi · Džibutsko · Eritrea · Etiópia · Keňa · Východná Afrika Komory · Madagaskar · Malawi · Maurícius · Mozambik · Rwanda · Seychely · Somálsko · Tanzánia · Uganda · Zambia · Zimbabwe Angola · Čad · Gabon · Kamerun · Kongo · Kongo (býv. Stredná Afrika Zair) · Rovníková Guinea · Stredoafrická republika · Svätý Tomáš a Princov ostrov Francúzsko: Mayotte · Îles Éparses · Réunion Portugalsko: Madeira | Španielsko: Ceuta  · Melilla Závislé územia  · Chafarinas  · Peñón de Vélez de la Gomera  · Peñón de Alhucemas  · Perejil  · Kanárske ostrovy Spojené kráľovstvo: Svätá Helena^2  · Britské indickooceánske územie ^1 Sčasti v Ázii. ^2 Zahŕňa závislé územia Ascension a Tristan da Cunha. Peñón_de_Vélez_de_la_Gomera_1f76.html Peñón de Vélez de la Gomera Pohľad z marockého pobrežia Peñón de Vélez de la Gomera (geografická poloha 35° 10' s. g. š., 4° 18' v. g. d.) leží 117 km juhovýchodne od Ceuty. Pôvodne bol ostrovom (plocha 0,019 km²), v súčasnosti je 85 metrov dlhým piesočným násypom spojený s marockou pevninou. Ostrov bol dobytý Španielskom v roku 1508. Pod permanentnou kontrolou Španielska je od roku 1564 a je riadený z Melilly. V súčasnosti tu má základňu vojenská hliadka španielskej armády so 60 členmi. Podobne ako na iných ostrovoch, ani tu nežije civilné obyvateľstvo. v • d • e Administratívne členenie Španielska Andalúzia - Aragónsko - Astúria - Baleáry - Baskicko - Extremadura - Galícia - Autonómne Kanárske ostrovy - Kantábria spoločenstvá - Kastília-La Mancha - Kastília-León - Katalánsko - Prvá úroveň Madrid - Murcia - Navarra - La Rioja - Valencia Miesta suverenity a Ceuta - Melilla autonómne mestá Ostatné miesta Chafarinas - Peñón de Vélez Vlajka suverenity de la Gomera - Peñón de Španielska Alhucemas - Perejil Álava - Albacete - Alicante - Almería - Astúria - Ávila - Badajoz - Baleáry - Barcelona - Burgos - Cáceres - Cádiz - Kantábria - Castellón - Druhá úroveň - Ceuta - Ciudad Real - Córdoba - La Coruña - provincie Cuenca - Gerona - Granada - Guadalajara - Guipúzcoa - Huelva - Huesca - Jaén - León - Lérida - Lugo - Madrid - Málaga - Melilla - Murcia - Navarra - Orense - Las Palmas - Palencia Peňažníctvo.html Peňažníctvo peňažníctvo pred Kr. je úradné obhospodarovanie peňazí a cenných papierov; celá sústava peňažných ústavov rôznych typov (bánk , sporiteľní, úverných ústavov a tď. . Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Tento článok z Filitu potrebuje upraviť, pridať interwiki a kategórie. Po jeho úprave prosím odstráňte šablónu {{filit na úpravu}}. Pozri aj peňažníctvo banka sporiteľňa veda finančná Peňažný_tovar.html Peňažný tovar Peňažný tovar je tovar, ktorý plní úlohu všeobecného ekvivalentu a funkciu miery hodnoty; historicky sa vo funkcii peňažného tovaru vystriedali v rozličných krajinách rozličné tovary (dobytok, kožušiny, soľ a pod.); rast výrobných síl, rozvoj tovarovej výroby a rozšírenie trhu viedlo k vzniku peňažnej formy hodnoty, pri ktorej úlohu všeobecného ekvivalentu preberá natrvalo jeden tovar, obyčajne určitý kov, neskoršie len drahý kov (striebro, zlato alebo aj striebro a zlato súčasne) a napokon len zlato ako jediný peňažný kov. Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Peňažný_obchod.html Peňažný obchod Obchod peňažný obchod peňažný je obchod predstavujúci osobitné odvetvie sféry obehu a pozostávajúci z kúpy a predaja peňažného tovaru; vyvinul sa zo zmenárenskej činnosti a prešiel obdobím funkcie pokladníka kupeckého a remeselníckeho podnikania a neskoršie požičiavania peňazí na úrok spolu s úžerou pripravil na poli peňažného obehu vznik kapitalistického spôsobu výroby; za kapitalizmu sa z neho vyvinul bankový obchod (bankovníctvo). Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Tento článok z Filitu potrebuje upraviť, pridať interwiki a kategórie. Po jeho úprave prosím odstráňte šablónu {{filit na úpravu}}. Peňažný_kapitál.html Peňažný kapitál Peňažný kapitál - je potenciálnym kapitálom, ktorý sa premení na reálny vtedy, ak sa požičiava. Požičaním kapitálu vznikne úverový vzťah. Za vypožičanie úveru sa platí úrok. Úrok je dôchodok plynúci z kapitálu. Úrok je daný úrokovou mierou a veľkosťou kapitálu. Peňažný_trh.html Peňažný trh Peňažný trh je trh krátkodobého a dlhodobého pôžičkového kapitálu a zahraničných platobných prostriedkov. Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Peňažná_výmena.html Peňažná výmena Výmena peňažná výmena peňažná je tovarová výmena uskutočňovaná prostredníctvom peňazí (na rozdiel od naturálnej výmeny). Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Tento článok z Filitu potrebuje upraviť, pridať interwiki a kategórie. Po jeho úprave prosím odstráňte šablónu {{filit na úpravu}}. Peňažná_teória.html Peňažná teória Peňažná teória je teória peňazí - učenie, ktoré vysvetľuje vznik, podstatu a funkcie peňazí. Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Tento článok z Filitu potrebuje upraviť, pridať interwiki a kategórie. Po jeho úprave prosím odstráňte šablónu {{filit na úpravu}}. Peňažná_operácia.html Peňažná operácia Operácia peňažná operácia peňažná je úkon realizovaný s peňažnou hotovosťou. Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Tento článok z Filitu potrebuje upraviť, pridať interwiki a kategórie. Po jeho úprave prosím odstráňte šablónu {{filit na úpravu}}. Peňažná_sústava.html Peňažná sústava Sústava peňažná sústava peňažná je menová sústava, sústava peňažného obehu - právnymi predpismi stanovená sústava vydávania, krytia a obehu peňazí v danej krajine. Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Tento článok z Filitu potrebuje upraviť, pridať interwiki a kategórie. Po jeho úprave prosím odstráňte šablónu {{filit na úpravu}}. Pozri aj sústava peňažná peniaze sústava Peňažné_toky.html Peňažné toky Peňažné toky môžu byť: * všeobecne: prítoky a/alebo odtoky peňažných prostriedkov * v analýze podniku a účtovnej závierke: cash-flow Symbol rozcestia Toto je rozlišovacia stránka — navigačná pomôcka obsahujúca zoznam iných článkov, ktoré by mohli mať rovnaký názov. Ak vás na túto stránku odkázal článok, prosíme Vás, aby ste sa k článku vrátili a opravili v ňom odkaz tak, aby odkazoval priamo na konkrétnu stránku z hore uvedeného zoznamu, ktorú autor článku myslel. Peoplemeter.html Peoplemeter Peoplemeter (doslovný preklad človekometer) je zariadenie, ktoré meria koľko divákov pozerá televízor v domácnosti. Peoplemetre slúžia na meranie sledovanosti televíznych programov. Sú rozmiestnené v niekoľkých tisícoch domácnostiach. Domácnosti sú vybrané tak, aby štatisticky zodpovedali zloženiu obyvateľstva. Vďaka peoplemetrom vedia televízie okamžite po odvysielaní programu aká bola jeho sledovanosť a aká bola sledovanosť programov konkurencie. Na základe toho potom upravujú štruktúru vysielaných programov. Na Slovensku sa peoplemetre používajú od 15.10.2004 na vzorke aspoň 800 domácností. Meranie v súčasnosti vykonáva spoločnosť TNS Slovensko, zadávateľom je PMT s.r.o. v ktorej majú zastúpenie televízie Markíza, Joj, STV a TA3. Peoria_Rivermen_93e2.html Peoria Rivermen Peoria Rivermen je profesionálny hokejový klub hrajúci v kanadsko-americkej AHL. Sídli v meste Peoria v americkom štáte Illinois. Je to farma klubu NHL St. Louis Blues. Pelúsok.html Pelúsok Pelúsok je potok v okrese Zlaté Moravce, je to ľavostranný prítok Stráňky s dĺžkou 14 km. Pramení v pohorí Tribeč, v podcelku Veľký Tribeč, v nadmorskej výške okolo 470 m n. m. Tečie prevažne severojužným smerom cez Zlatnianske predhorie územím zubrej obory. Ďalej vstupuje do Podunajskej pahorkatiny, do podcelku Žitavská pahorkatina, tečie v blízkosti obce Lovce a napája malú vodnú nádrž. Pokračuje cez obec Hosťovce, zľava priberá Bolkov potok (205,5 m n. m.) a napája malý rybník. Potom preteká cez Martin nad Žitavou, stáča sa viac na juhojuhovýchod a neďaleko mesta Zlaté Moravce sa v nadmorskej výške cca 169 m n. m. vlieva do Stráňky. Peltierov_jav.html Peltierov jav Peltierov jav je fyzikálny jav, pri ktorom sa miesto styku dvoch kovov alebo polovodičov pri prechode elektrického prúdu zohrieva alebo ochladzuje (závisí na smere prúdu). Je opakom Seebeckovho javu; spolu s ním tvorí tzv. termoelektrický jav. Tento jav sa často využíva pri výrobe chladiacich článkov. Tento fyzikálny článok je zatiaľ príliš krátky (tzv. výhonok). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Pelly_Crossing_561c.html Pelly Crossing Most cez rieku Pelly pri dedinke Pelly Crossing Pelly Crossing je malá obec ležiaca na križovatke cesty Klondike Highway s riekou Pelly v kanadskom teritóriu Yukon, 282 km severozápadne od Whitehorse a 254 km juhovýchodne od Dawson City. V roku 2003 mala 277 obyvateľov. Až 85 % obyvateľov obce sú Indiáni kmeňa Selkirk, ktorí patria do skupiny severní Tutchone. Územie na dolnom toku rieky Pelly bolo od dávna obývané Indiánmi patriacim ku skupine severných Tutchone. Títo Indiáni boli kočovníci a menili počas roka svoje tábory v závislosti od zdroja potravy. Jedným z ich dočasných táborov bolo aj územie, na ktorom dnes leží Pelly Crossing. V päťdesiatych rokoch 20. storočia bola vybudovaná cesta Klondike Highway, smerujúca z Whitehorse do Dawson City. Na križovatke tejto cesty s riekou Pelly bolo vybudované stredisko pre jej výstavbu a zároveň kompa cez rieku Pelly. Po dobudovaní Klondike Highway zanikla osobná lodná doprava po rieke Yukon a osídlenia na brehu rieky, ktoré ležali mimo tejto cesty, postupne osireli. Tak postupne odišli obyvatelia z mestečka Fort Selkirk a väčšina z nich sa presťahovala do Pelly Crossing. Až 85 % obyvateľov obce sú Indiáni kmeňa Selkirk, ktorí aj riadia samosprávu obce. V súčasnosti je rieka Pelly pri Pelly Crossing preklenutá mostom. Obec je dôležitým servisným centrom pre cestujúcich po Klondike Highway, pretože leží práve uprostred medzi Whitehorse a Dawson City. Zároveň je populárnym miestom pre vodákov ako štartovné miesto pre plavbu po Pelly River na kanoe, alebo motorovom člne. Externé odkazy * oficiálna stránka (v angličtine) Pelikán.html Pelikán Pelikán (Pelecanus) je rod z čeľade pelikánovité. Pozri pelikánovité a pozri aj pelikánotvaré. Pelechy.html Pelechy Pelechy Základné informácie Postavenie: |obec NUTS 5 (obec): |CZ0321 566373 Kraj (NUTS 3): |Plzenský (CZ032) Okres (NUTS 4): |Domažlice (CZ0321) Obec s rozšírenou pôsobnosťou:| Poverená obec: | Historická krajina: |Čechy Katastrálna výmera: | ? km² Počet obyvateľov: |66 Zemepisná šírka: | Zemepisná dĺžka: | Nadmorská výška: | ? m PSČ: | Základné sídelné | jednotky: | Miestnych častí: | Katastrálne územie: | Adresa | obecného úradu: | Starosta / starostka: | Pelechy je obec v Česku v okrese Domažlice v Plzenskom kraji. 1. januára 2006 tu žilo 66 obyvateľov, z toho 33 mužov a 33 žien, pričom priemerný vek v obci je 44,6 rokov (muži 38,6 rokov, ženy 50,5 rokov). Tento geografický článok o mieste v Česku je zatiaľ príliš Vlajka Česka krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Pozri aj * Zoznam obcí v Česku Mestá a obce okresu Domažlice Babylon • Bělá nad Radbuzou • Blížejov • Brnířov • Bukovec • Čečovice • Čermná • Černovice • Česká Kubice • Díly • Domažlice • Drahotín • Draženov • Hlohová • Hlohovčice • Holýšov • Hora Svatého Václava • Horní Kamenice • Horšovský Týn • Hostouň • Hradiště • Hvožďany • Chocomyšl • Chodov • Chodská Lhota • Chrastavice • Kanice • Kaničky • Kdyně • Klenčí pod Čerchovem • Koloveč • Kout na Šumavě • Křenovy • Kvíčovice • Libkov • Loučim • Luženičky • Meclov • Mezholezy (predtým okres Domažlice) • Mezholezy (predtým okres Horšovský Týn) • Milavče • Mířkov • Mnichov • Močerady • Mrákov • Mutěnín • Nemanice • Němčice • Neuměř • Nevolice • Nová Ves • Nový Kramolín • Osvračín • Otov • Pařezov • Pasečnice • Pec • Pelechy • Poběžovice • Pocinovice • Poděvousy • Postřekov • Puclice • Rybník • Semněvice • Spáňov • Srbice • Srby • Staňkov • Stráž • Štichov • Tlumačov • Trhanov • Úboč • Újezd • Únějovice • Úsilov • Velký Malahov • Vidice • Vlkanov • Všekary • Všepadly • Všeruby • Zahořany • Ždánov Pelikán_biely.html Pelikán biely Pelikán biely v meste Fulton, Texas Pelikán biely (Pelecanus erythrorhynchos) je druh z čeľade pelikánovité. Charakteristika Pelikány biele sú veľmi veľké vtáky. Majú biele sfarbenie, čierne špičky krídel a široký oranžový zobák. Rozpätie ich krídel dosahuje okolo 3 metre. Počas letu sú veľmi pôvabné, krídlami pohybujú v pomalých silných úderoch. Na rozdiel od pelikána hnedého sa za svojou korisťou nepotápajú. Praktizujú skôr rybárčenie v skupinách. Jedince tohto druhu zjedia viac ako 4 libry (1814,4 g) rýb denne. Ich hlavnou potravou sú kapry, ostriež žltý, sumce atď. Pelikány biele hniezdia v kolóniách zložených z niekoľko stoviek párov na ostrovoch v sladkovodných a brakických jazerách vnútrozemia Severnej Ameriky. Najsevernejšie hniezdne kolónie sa nachádzajú na ostrovoch v smere prúdu rieky Slave, medzi komunitami Fort Fitzgerald v Alberte a Fort Smith v severozápadnych teritóriách. Samice znáčajú 2 až 3 vajcia do plytkých priehlbín na zemi. Inkubujú ich obaja rodičia. Miesta ich prezimovania sú centrálna Kalifornia, pacifické pobrežie Guatemaly a pobrežie Mexického zálivu. Hoci je pytliactvo je najväčším známym dôvodom úmrtnosti, je pelikán biely iba málo dotknutý druh. Kolónie vtákov sú veľmi citlivé na vyrušovanie a návštevy človeka môžu spôsobiť že pelikány odletia a opustia svoje hniezda. Tento druh je pod ochranou Zmluvy o sťahovavých vtákoch z roku 1972. Vedecké meno tohto vtáka Pelecanus erythrorhynchos je zložené z latinského slova Pelecanus (pelikán) a erythrorhynchos vytvoreného z gréckych slov erythros (červený) a rhynchos (zobák). V doslovnom preklade to znamená červenozobý pelikán. Peloponéz.html Peloponéz Satelitná snímka Peloponézu Peloponéz (Peloponnésos = Pelopov ostrov), po gr. Πελοπόννησος (Pelopónnisos) alebo Μορέας (Moréas), je polostrov tvoriaci južnú časť Grécka. Polostrov spája so stredným Gréckom Istmická šija, ktorá bola prekopaná v roku 1893. Delil sa na Acháju (severné pobrežie), Elidu (západné pobrežie), Messéniu (na juhozápade), Lakóniu (na juhovýchode), Argolidu (na severovýchode) a Arkádiu (vo vnútrozemí). História Prví Gréci, ktorí obsadili Peloponéz, boli Mykénčania, ktorí tu založili mestá Mykény a Tiryns (Tiryntha). Okolo roku 1000 pred Kr., teda po zrútení mykénskej civilizácie, polostrov obsadzujú grécke kmene Achájcov, Aeolov a Dórov, ktorí sa v nasledujúcich obdobiach staroveku spojili pod spoločným menom Hellenes (Gréci). Najslávnejším mestom bola určite dórska Sparta a Korinthos. Oblasť potom získal Alexander Veľký (síce Sparta si uchovala nezávislosť) a po ňom Rimania. Mestá Sparta a Atény boli posledné grécke mestá, čo sa podriadili Rímu. Od r. 395 n. l. sa Grécko dostáva do Východorímskej (Byzantskej) ríše. V 6 stor. n. l. byzantskú hranicu na Dunaji prelomili Slovania, ktorí osídlili celý Balkán a aj Grécko, odkiaľ sa dostali aj na Peloponéz. Slovania sa tu usadili na severe a severovýchode polostrova. Mnohí Gréci odtiaľto ušli na neďaleké ostrovy, medzi nimi aj Korinťania. Následne sa byzantskí cisári snažili o záchranu Grécka a tak podnikli viaceré výpravy. Najslávnejšia bola bitka pri meste Patras, najvýznamnejšom byzantskom meste na Peloponéze, kde grécka armáda na čele s cisárom Nikiforom Slovanov porazila. Cisár potom väčšinu Slovanov presídlil do Anatólie a Grécko s Peloponézom osídlil Grékmi z Anatólie a Itálie. Malé slovanské etnikum sa tu však udržalo až do 15. stor. Od stredoveku až do 19. stor. označovali Gréci Peloponéz menom Moreas. Antické pomenovanie Peloponnisos sa zaužívalo až v 20. stor. V 15. stor. Peloponéz osídlili kmene Arvanítov (Albáncov), ktorí sa usadili prevažne na východe a na juhu. Mnohí Arvaníti sa začiatkom 20. stor. pogréčtili, iní si tu udržiavajú svoju národnosť dodnes. Negrécke oblasti Peloponézu osídlili v r.1921-1923 gréci z Anatólie, ako súčasť prvej vlny výmeny obyvateľstva medzi Gréckom a Tureckom. Peloponéz hral snáď najvýznamnejšiu úlohu počas Gréckej vojny za nezávislosť v 19. stor. Prebiehali tu viaceré boje proti Turkom. Práve tu pôsobili najslávnejší generáli gréckej rebélie, Theodoros Kolokotronis a Petros Mauromichalis, ktorí pri meste Tripolis zničili 1 300 tureckých vojakov s 300 mužmi a tak sa zároveň Peloponéz oslobodil. Iné projekty * Commons * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Tento geografický článok je zatiaľ príliš krátky (tzv. Mapa sveta "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Peligro.html Peligro Obrázok albumu môže byť použitý iba so súhlasom držiteľa autorských práv Štúdiový album - Shakira Dátum vydania 1993 Nahrané 1993 Žáner/Žánre Latin pop Dĺžka 41:00 Vydavateľstvo Sony Records Shakira - Chronológia Magia Peligro Pies descalzos (1991) (1993) (1996) Peligro (v preklade „Nebezpečenstvo“) je druhý album speváčky Shakiry. Bol vydaný v roku 1993. Shakira mala vtedy len 15 rokov a album vyšiel vo vydavateľstve Sony Colombia. Album vznikol potom, čo bola Shakira pre svoj mladý vek stiahnutá z hudobného festivalu OTI v Španielsku. Zoznam skladieb 1. "Eres" (Shakira) - 5:02 2. "Último Momento" (Eduardo Paz) - 4:56 3. "Tú Serás la Historia de mi Vida" (Desmond Child) - 4:52 4. "Peligro" (Eduardo Paz) - 4:39 5. "Quince Años" (Shakira) - 3:30 6. "Brujería" (Eduardo Paz) - 4:08 7. "Eterno Amor" (Eddie Sierra) - 4:47 8. "Controlas mi Destino" (Shakira) - 4:36 9. "Este Amor Es lo más Bello del Mundo" (Eduardo Diaz) - 4:20 10. "1968" (Shakira, Eduardo Paz) - 4:43 Shakira Diskografia Štúdiové albumy: Magia | Peligro | Pies descalzos | ¿Dónde están los ladrones? | Laundry service | Servicio de lavandería Fijación oral Vol. 1 | Oral fixation Vol. 2 Remixy: The Remixes Koncertné albumy: MTV Unplugged | Live & Off the Record | Oral Fixation Tour (DVD) Kompilácie: Laundry Service: Washed & Dried | Grandes Éxitos (album) Oral Fixation Volumes 1&2 Pelagiál.html Pelagiál Typy pelagiálu Pelagiál alebo pelagická oblasť (gr. πέλαγος - pélagos, otvorené more) je v biogeografii oblasť šíreho mora ako opak jednak bentickej oblasti (pri morskom dne) a jednak príbrežnej oblasti (litorálu; niektorí autori do pelagiálu zahŕňajú neritickú oblasť, iní nie). Organizmy sa v tejto oblasti prevažne voľne vznášajú alebo aktívne plávu. Delí sa na: * epipelagická zóna (do hĺbky 200 m) * vrchná batypelagická zóna (200 - 1000 m) * dolná batypelagická zóna (viac ako 1000 m) Časť v hĺbke pod 800 m sa nazýva aj abysálne pásmo či hlbokomorské pásmo. Peloponézske_vojny.html Peloponézske vojny Mapa zobrazujúca boje počas Peloponézkej vojny Peloponézske vojny alebo peloponézska vojna je označenie pre vojnové akcie v rokoch 431 pred Kr. až 404 pred Kr. , ktoré začali ako konflikt medzi: * Aténskym námorným spolkom (alebo pôvodne Délsky spolok), teda Aténami a ich spojencami na strane jednej, a * Peloponézskym spolkom na strane druhej, do ktorého patrila Sparta, Korint a ďalší spojenci. Vojna trvala 27 rokov (s prestávkami) a skončila porážkou Atén. Vo vojne išlo o získanie nadvlády v Grécku a v gréckych osadách mimo Grécka. Cesta k vojne Aténčania sa snažili uskutočniť myšlienku gréckej jednoty. V roku 446 pred Kr. zvolali do Atén panhelénsky zjazd, ktorého úlohou mala byť dohoda o spolupráci medzi Grékmi. Zjazd sa však nezišiel, najmä pre odpor Sparty a rozdelenie Grécka na dva bloky sa potvrdilo. Periklés vyslal do Sparty posolstvo s návrhom na tridsaťročný mier. Sparta návrh prijala. Zmluva vstúpila do platnosti v roku 445 pred Kr., ale mier trval iba 14 rokov. Priamym podnetom pre vypuknutie vojny bol spor medzi Kerkyrou, podporovanou Aténami, a Korintom v roku 433 pred Kr. o osadu Epidamos a zákaz Megare používať prístavy a trhy v území panstva Atén. Korint si získal za spojenca macedónskeho kráľa (vypovedal Aténam vojnu), Sparty (vystúpila ako ochranca záujmov Megary) a iných mestských štátov. Archidamova vojna (431 - 421) Hlavný článok: Archidamova vojna Keďže Atény odmietli splniť výzvu Sparty na ukončenie diskriminácie Megary, napadol spartský kráľ Archidamos roku 431 Atiku, spustošil ju, obyvatelia utiekli do opevnených Atén a aténske loďstvo spustošilo peloponézske pobrežie. Na čas to už vyzeralo tak, že vojna skončí, lebo Atény stratil veľa ľudí morom, ktorý vypukol oku 430 pred Kr., a Sparta zas mala veľa škôd z vojny. Keď už Sparta ponúkla rokovania o mieri, vstúpili však do vojny na strane Sparty Téby. Téby porazili Atény a proti Aténam sa vzbúrili aj grécke mestá v Trákii. Nakoniec roku 421 pred Kr. uzavreli Atény so Spartou mier potvrdzujúci predvojnový status quo (Nikiov mier). Sicílska vojna (421-413) Sicílska výprava Hlavný článok: Sicílska vojna Keďže sa Korint a Téby na mierových rokovaniach nezúčastnili, neuznali Nikiov mier a spojili sa s niektorými mestami, ktoré boli pohádané s Aténami. Sparta sa časom postavila na stranu nepriateľov Atén. Atény boli najprv úspešné a roku 416 pred Kr. dobyli Melos, spojenca Sparty. Potom sa vojna rozšírila aj na grécke kolóni na Sicílii, kam Atény v rokoch 415-413 uskutočnili tzv. Sicílsku výpravu, pretože Egesta žiadala Atény o pomoc proti Syrakúzam, podporovaným Spartou. Syrakúzsko-spartské vojská 27. augusta 413 pred Kr. zničili aténsku flotilu pri Sicílii. Dekelejská vojna (413 - 404) Dekelejská vojna Hlavný článok: Dekelejská vojna Ešte v tom istom roku Sparta napadla Atiku, kde obsadila Dekeleiu, aby odtiaľ ohrozovala Atény. Oslabenie Atén porážkou pri Sicílii a rokovanie o spojenectve Sparty s Perziou (dohoda potom roku 411) primäli maloázijské grécke mestá (okrem ostrova Samos), aby opustili Aténsky námorný spolok. Atény si vybudovali novú flotilu a dosiahli významné úspechy- oslobodili Hellespont a roku 410 pred Kr. porazili spartské lode pri Kyziku- , no veľkej presile nedokázali dlho odolať. Spartsko-perzské vojská porazili Atény roku 407 pred Kr. pri Notiu a roku 405 pred Kr. bola aténska flotila úplne zničená pri Aigospotame. Atény odteraz museli v rokoch 405-404 pred Kr. popri pozemnej blokáde z Dekeleie čeliť aj spartskej námornej blokáde, v dôsledku čoho v Aténach vypukol hlad a mor ktorý priniesla jedna z lodí ktoré prichádzali do Atén. Po štvormesačnom obliehaní Atény kapitulovali a roku 404 pred Kr. uzavreli mier. Mierom z roku 404 pred Kr. Sparta Aténam nanútila oligarchickú ústavu (30 tyranov), Atény museli zbúrať svoje opevnenia (tzv. Dlhé múry a múry prístavu Piraieus), vydať všetky svoje lode (okrem dvanástich) a museli podriatiť svoje vojsko spartskému veleniu. Dôsledky Skončila sa nadvláda Atén v Grécku a začalo sa obdobie nadvlády Sparty. Maloázijské grécke mestá sa stali závislými na Perzskej ríši. Predovšetkým sa však grécke mestá veľmi vyčerpali, čo využila Perzia, Macedónia a Trákia na zasahovanie do vnútorných otázok Grécka. Zoznam vojen Roky: Pred rokom 1000 | V rokoch 1000-1499 | V rokoch 1500-1799 | V rokoch 1800-1899 | V rokoch 1900-1945 | V rokoch 1945-1989 | Po roku 1990 Región: Ázia | Afrika | Európa | Blízky východ | Severná Amerika | Južná Amerika Druh: Občianske vojny | Svetové vojny Pelagius.html Pelagius Pelagius (+ po 418) bol britský mních, ktorý vychádzal zo stoicizmu a hlásal svojbytnosť človeka voči Bohu. Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Pozri aj * pelagianizmus Pelayo.html Pelayo Monument na počesť Pelaya v Covadonge Pelayo († 737) bol pôvodne vizigótskym šľachticom, ktorý sa po zničení Vizigótskej ríše ukryl v hornatých oblastiach Astúrie. Tu sa spojil s Kantábrijčanmi a v rokoch 718-722 sa im podarilo získať malé nezávislé územie na severe Pyrenejského polostrova - tzv. Astúrske kráľovstvo, ktorému vládol až do svojej smrti. Za prvého astúrskeho kráľa je však niektorými historikmi považovaný až jeho zať Alfonz I. Rovnako jeho vizigótske korene sa dnes považujú za sporné, pravdepodobne si ho zvolili samotní Astúrčania. Táto historická postava je opradená mnohými legendami a je španielskym národným hrdinom. Legendy sú spojené najmä s víťazstvom v Bitke pri Covadonge v roku 722, pri ktorej porazil arabskú trestnú výpravu. Ukazuje sa však, že sa v skutočnosti jednalo len o málo významný incident medzi dvomi malými skupinami, kde počet všetkých bojovníkov s veľkou pravdepodobnosťou nepresiahol 200. Historický význam má najmä v tom, že sa jednalo o prvé víťazstvo kresťanov nad moslimami po takmer desiatich rokoch. Legendu z nej urobil apokryfný a z veľkej časti vymyslený zápis v kronike Alfonza III. Iné projekty * Commons * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Pelée.html Pelée Vlajka Francúzska Pelée Obrázok Pelée Pobrežie Martiniku, sopka Pelée v pozádí. Typ: |stratovulkán Posledná erupcia: |1932 Výška: |1 397 m n.m. Zemepisná dĺžka: |61°10'00'' W Zemepisná šírka: |14°49'00'' N Poloha: |Martinik, Karibské more Pohorie: |--- Pelée (franc. Montagne Pelée) je aktívny stratovulkán, nachádzajúci sa v severnej časti ostrova Martinik v Karibiku. Je to jedna z najaktívnejších sopiek v Malých Antilách, za posledných 5 000 rokov bolo evidovaných vyše 20 veľkých erupcií. Pelée je smutne preslávená vďaka erupcii v roku 1902 (jednej z najhorších prírodných katastrof 20. storočia), keď zničila mesto Saint-Pierre (nazývané Perla Malých Antíl) a zapríčinila smrť asi 28 000 ľudí. Táto erupcia dala aj názov jednému typu sopečných erupcií - pélejská erupcia. Katastrofa v roku 1902 Na začiatku 20. storočia bola Pelée považovaná za vyhasnutú. Začiatkom apríla 1902 expedícia ku kráteru sopky reportovala zvýšenú emisiu sírnych plynov z fumarol na vrchole, ale nikto to nepovažoval za podstatné, pretože fumaroly boli aktívne aj predtým. 25. apríla sopka vyvrhla väčšie množstvo popola a kameňov, bez vážnejších následkov, takisto aj 26, ale miestne úrady sa tým neznepokojovali. 27. apríla niekoľko výletníkov vyliezlo na kopec a videli kráter naplnený vodou ako aj 15 m vysoký kužeľ sopečnej sute, ktorý vyrástol na jeho okraji a počuli zvuk pripomínajúci bublajúcu vodu v kotli. Obyvaťeľov a zvieratá znepokojil sírny zápach, šíriaci sa mestom. 2. mája sa ozvali detonácie a zemetrasenia, nad horu vystúpil oblak dymu. Detonácie sa opakujú v 6 hodinových intervaloch. Silný spád popola pokryl celú severnú časť ostrova. 3. mája však vietor odvial mrak popola, ale 4. mája príval opäť zosilnel. V pondelok 5. mája sa sopka utíšila, ale približne o jednej hodine more ustúpilo o 100 m a rýchlo sa vrátilo, pričom zaplavilo časť mesta. Neskôr sa zrútila stena krátera a prívaly bahna pochovali približne 150 ľudí a zaplavili cukrovar Guérin 60 - 90 m vrstvou bahna. 7. mája sopka opäť zvyšuje svoju aktivitu, statická elektrina z popola spôsobuje blesky, ktoré ožarujú kráter červenou žiarou. Ľudia z mesta odchádzajú, ale vidiečania prichádzajú do mesta, počet obyvateľov sa odhaduje na niekoľko tisíc. Novinári tvrdia, že žiadne nebezpečenstvo nehrozí, čo dokladajú správami o erupcii sopky Soufrière na ostrove Svätý Vincent. 8. mája sa nad sopkou objavil čierny oblak, neskôr aj druhý, zdvihli sa do výšky a vytvorili obrovský hríb. Tento skolaboval, čím vznikli mohutné pyroklastické prúdy, ktoré zničili mesto. Zasiahnutá oblasť mala 20 km^2, rýchlosť pyroklastík bola približne 1 000 km/h. Prežili iba dvaja ľudia: väzeň Ludger Sylbaris a Léon Compere-Léandre. Sopka pokračovala v aktivite až do 5. októbra 1905 Neskoršie erupcie Sopka sa k životu prebudila ešte raz: v roku 1929 a erupcia trvala až do roku 1932. Bola podstatne slabšia ako v roku 1902, pričom úrady už neváhali s evakuáciou. Od vtedy je na Martiniku kľud. Dôsledky erupcie Štúdium katastrofy predznamenalo začiatok modernej vulkanológie. Ukázal, aké nebezpečenstvo predstavujú pyroklastické prúdy a sopečné javy vôbec. V súčasnosti je sopka pod dohľadom vulkanológov a geofyzikov francúzkeho inštitútu IPGP. Iné projekty * Commons * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému stratovulkán Pelée. Externé odkazy * www.volcano.si.edu - stratovulkán Pelée na Global Volcanism Program (po anglicky) Pelikánovité.html Pelikánovité Pelikánovité (Pelecanidae) sú čeľaď pelikánotvarých. Charakteristika Sú to veľké rybožravé vodné vtáky. Žijú v teplých oblastiach celého sveta. Majú krátke nohy, plávaciu blanu medzi všetkými štyrmi prstami a mohutný podberákovitý zobák s veľkým vrecom na dolnej čeľusti, ktorým chytajú ryby. Ťažko chodia po zemi a ťažko vzlietavajú, ale už raz vo vzduchu lietajú elegantne. Systém * ? rod †Protopelicanus * rod †Miopelecanus * rod: pelikán (Pelecanus) * ?†Pelecanus cadimurka * ?†Pelecanus novaezealandiae * †Pelecanus gracilis * †Pelecanus intermedius * †Pelecanus cauleyi * †Pelecanus sivalensis * †Pelecanus odessanus * †Pelecanus halieus * †Pelecanus schreiberi * ?Pelecanus conspicillatus * Pelecanus roseus * pelikán hnedý (Pelecanus occidentalis) * pelikán kučeravý (Pelecanus crispus) * Pelecanus thagus * pelikán biely (Pelecanus erythrorhynchos) * pelikán ružový (Pelecanus onocrotalus) * Pelecanus rufescens * pelikán sivý (Pelecanus philippensis) * Pelecanus conspicillatus Pellegrini_(department).html Pellegrini (department) Department Pellegrini leží na severe provincie Santiago del Estero na severozápade Argentíny a je jedným z 27 departmentov provincie. Na severe hraničí s provinciou Salta, na východe s departmentmi Copo a Alberdi, na juhu s departmentom Jiménez a na západe s provinciami Tucumán a Salta. Hlavné mesto departmentu Pellegrini je Nueva Esperanza. Mestá a obce * El Mojón * Las Delicias * Nueva Esperanza * Pozo de Betbeder * Quebracho Coto * Rapelli Odkazy * Department Pellegrini (po španielsky) Departmenty argentínskej provincie Santiago del Estero Aguirre | Alberdi | Atamisqui | Avellaneda | Banda | Belgrano | Hlavné mesto | Choya | Copo | Figueroa | General Taboada | Guasayán | Jiménez Juan F. Ibarra | Loreto | Mitre | Moreno | Ojo de Agua | Pellegrini Quebrachos | Río Hondo | Rivadavia | Robles | Salavina | San Martín Sarmiento | Silípica Pelasgovia.html Pelasgovia Pelasgovia boli obyvatelia Grécka pred príchodom Grékov. Tento dejepisný článok je zatiaľ príliš krátky (tzv. výhonok). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Pelecanimimus.html Pelecanimimus Pelecanimimus Obrázok:Pelecanimimus2.jpg Hlava jedinca z rodu Pelecanimimus. Živočíchy Doména Eukaryoty Ríša (regnum) Živočíchy Animalia Vývojový stupeň Epitelovce Eumetazoa Skupina Dvojstranovce Bilateralia Vývojová vetva Druhoústovce Dueterostomia Kmeň (phylum) Chordáty Chordata Podkmeň (subphylum) Stavovce Vertebrata Nadtrieda (superclassis) Čeľustnatce Gnathostomata Stupeň Štvornožce Tetrapoda Trieda (classis) Plazy Reptilia Podtrieda (subclassis) Diapsida Infratrieda (infraclassis) Archosauria Divisio Avemetararsalia Subdivisio Ornithodira Nadrad (superordo) Dinosaury Dinosauria Rad (ordo) Saurischia Podrad (subordo) Theropoda - Tetanurae Infrarad (infraordo) Coelurosauria - Ornithomimosauria Rod (genus) Pelecanimimus Vedecký názov Pelecanimimus polyodon Perez-Moreno a kol., 1994 Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku Pelecanimimus bol malý, 2 až 2,5 m dlhý všežravý dinosaurus. Známy je z nekompletnej kostry zahrňujúcej lebku a odtlačky kože. Žil pred približne 130 miliónmi rokov na území dnešného Španielska. Opis Pelecanimimus patril medzi primitívne pštrosom podobné dinosaury (Ornithomimosauria). Na rozdiel od vyspelých druhov, ktoré postupným vývojom dospeli ku strate zubov, bol Pelecanimimus obdarený mimoriadne veľkým počtom zubov – 220, čo je najviac spomedzi všetkých členov Theropoda. Hlavnými črtami tela už pripomínal neskorších príbuzných. Disponoval ľahkou stavbou tela, nízkou hlavou, pomerne dlhými prednými končatinami a silnými, na beh prispôsobenými zadnými končatinami. Rodové meno Pelecanimimus, v preklade znamenajúce „imitátor pelikána“, dostal vďaka tomu, že jeho mimoriadne pretiahnutá hlava pripomínala hlavu pelikána, čím sa však podobnosti ešte nekončia. Odtlačky kože dokonca okrem jemného hrebeňa na hlave totiž naznačujú aj existenciu kožného vaku na hrdle, obdobného, aký majú dnešné pelikány. Pelikán_kučeravý.html Pelikán kučeravý Pelikán kučeravý (Pelecanus crispus) je druh z čeľade pelikánovité. Je to v Európe najväčší druh pelikána. Aj napriek svojej veľkosti a váhe je to výkonný letec, výborne plachtí na veľkých širokých krídlach. Má striebristobiele sfarbenie, iba špičky krídel sú čierne. Vak pod zobákom je oranžovočervený, zobák svetložltý, s oranžovým koncom. Pelikán kučeravý sa živí rôznymi rybami. Denne spotrebuje priemerne kilogram potravy. Korisť loví z hladiny ponáraním hlavy a prednej časti tela. Niekedy lovia pelikány spoločne: vytvoria polkruhovitú rojnicu, v ktorej ryby naženú na plytčinu, kde ich potom ľahko pochytajú do veľkých zobákov. Často hniezdia vo veľkých kolóniách, pričom jeden pár spravidla vyvedie iba jedno mláďa. Vo veku troch alebo štyroch týždňov sa mláďatá zhromažďujú do „škôlok“ a starostlivosť rodičov sa obmedzuje iba na kŕmenie. Vo veku šiestich týždňov mláďatá začínajú loviť samostatne a o mesiac sa pokúsia o svoj prvý let. Pelikán kučeravý patrí v Európe medzi najväčšie vodné vtáky. Žije na plytkých jazerách a v deltách riek juhovýchodnej Európy a Ruska. Ohrozený je viacerými faktormi, ako sú meliorácie, znečistenie a prenasledovanie rybármi. V súčasnosti je tento druh zaradený do kategórie „menej ohrozený“ a jeho prežitie závisí od ochranárskych opatrení. Súhrnné informácie * Dĺžka: 1,6-1,8 m * Hmotnosť: 10-13 kg * Operenie: Pohlavia sú si podobné * Výskyt: Jv. Európa, j. a jz. Ázia, sv. Afrika * Migrácia: Čiastočne sťahovavý * Status: Menej ohrozený * Biotopy výskytu: Stojaté vody, tečúce vody, pobrežia a pobrežné vody Pelplin.html Pelplin Pelplin Erb | Mapa | Základné údaje Vojvodstvo: |Pomoranské Powiat: |Powiat tczewski Gmina: |Pelplin |(mestsko-vidiecka) Poloha: |s. š. v. d. Nadmorská výška: |  m n.m. Rozloha: |km² Počet obyvateľov: |8445 (30.6.2007) Hustota |obyvateľ(ov)/km^2 obyvateľstva: | Nacionále TERC10: | EČV: | PSČ: | Telefónna predvoľba:| Oficiálne adresy Adresa: | E-mail: | Telefón: | Fax: | Politika Primátor: | Pelplin je mesto v Poľsku v Pomoranskom vojvodstve v okrese Powiat tczewski v rovnomennej gmine. Žije tu 8445 obyvateľov (30.6.2007). Pelikán_hnedý.html Pelikán hnedý Pelikán hnedý Živočíchy Doména Eukaryoty Ríša (regnum) Živočíchy Animalia Vývojový stupeň Epitelovce Eumetazoa Skupina Dvojstranovce Bilateralia Vývojová vetva Druhoústovce Dueterostomia Kmeň (phylum) Chordáty Chordata Podkmeň (subphylum) Stavovce Veterbata Nadtrieda (superclassis) Čeľustnatce Gnathostomata Stupeň Štvornožce Tetrapoda Trieda (classis) Vtáky Aves Nadrad (superordo) Letce Neognathe Rad (ordo) Pelikánotvaré Pelecaniformes Čeľaď (familia) Pelikánovité Pelecanidae Rod (genus) Pelikán Pelecanus Druh (species) Pelikán hnedý P. occidentalis Vedecký názov Pelecanus occidentalis Linnaeus, 1766 Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku Pelikán hnedý (Pelecanus occidentalis) je druh z čeľade pelikánovité. Má striebristosivé a hnedé sfarbenie.Hlava je biela a žltá,s gaštanovohnedým temenom. Neoperená zelenkastá koža na vaku a hrdle nadobúda počas hniezdneho obdobia výraznejšie sfarbenie.Pelikán hnedý je jediným druhom pelikána,ktorý na rozdiel od ostatných príslušníkov čeľade loviacich z hladiny rybárčí ponáraním sa zo strmhlavého letu. Korisť si vyhliadne počas letu nízko nad vodou.Keď zaregistruje rybu,vznesie sa do približne desaťmetrovej výšky,potom krídla natiahne za telo a strmhlav sa vrhne do vody. Najčastejšie hniezdi na kríkoch a stromoch, často v mangrovoch. Pelikány hnedé, ktoré žijú na ostrovoch a pobreží Peru, však hniezdia na zemi (sú významnými producentmi guána). Spoločenské pelikány hnedé odpočívajú,sťahujú sa a často i lovia v skupinách.Rovnako aj hniezdia v kolóniách, najčastejšie na pustých nízkych ostrovoch. Vajcia inkubujú obaja rodičia.V sedení sa striedajú po niekoľkých hodinách.Pár odchová v jednom hniezdení 1-2,vzácne 3 mláďatá.Spočiatku im rodičia vyvrhujú potravu do hniezda,no len čo dosiahnu vek desiatich dní,začnú si brať ryby od nich priamo zo zobáka. Predpokladá sa, že pelikán Pelecanus thagus je jeho poddruh a nie samostatný druh. Súhrnné informácie * Dĺžka: 1-1,5 * Hmotnosť. Vyše 3,5 kg * Operenie: Pohlavia sú si podobné * Výskyt: S.,Str. a J. Amerika,Karibské more * Migrácia: Čiastočne sťahovavý * Status: Bežný * Biotopy výskytu: Mangrovové močiare,pobrežia a pobrežné vody,otvorené more a oceán Pelé.html Pelé Pelé na návšteve u Billa Clintona Osobné údaje Celé meno Edison Arantes do Nascimento Dátum narodenia 23. október 1940 Miesto narodenia Três Corações (MG), Brazília Pelé, Prezývka O Rei (Kráľ), Pérola Negra (Čierna perla) Pozícia strelec Mládežnícke kluby 1955–1956 Bauru Seniorské kluby^1 Roky Kluby Zps (Gly)* 1956–1974 Santos FC 1265 (1124) 1975–1977 Cosmos 111 (65) Národné mužstvo 1956 – 1971 Brazília 92 (77) ^1 Zápasy a góly za profesionálny klub . * Zápasy (Góly) Edison Arantes do Nascimento (* 20. október 1940, Três Corações, Minas Gerais, Brazília), prezývaný Pelé, prezývaný tiež O Rei (kráľ) a Pérola Negra (čierna perla) je bývalý brazílsky futbalový reprezentant, ktorý bol súčasťou tímu, ktorý vyhral tri majstrovstvá sveta a prekonal mnohé futbalové rekordy. Vo všeobecnosti je označovaný za jedného z najlepších futbalistov všetkých čias. Bol považovaný za perfektného záložníka i útočníka, výborného zakončovateľa a výnimočného v driblovaní i prihrávaní. Bol obdivovaný pre svoju rýchlosť a schopnosť skórovať hlavou (i napriek relatívnej malej výške) a počas svojej kariéry vsietil vo všetkých zápasoch dohromady 1281 gólov. Od roku 1977, keď skončil s aktívnou kariérou je veľvyslancom športu. Zaujímavosti * Pelé bol najmladším účastníkom majstrovstiev sveta, ktorý skóroval vo finále majstrovstiev, keď 29. júna 1958 vo veku 17 rokov a 249 dní v Štokholme strelil dva góly proti Švédsku (5:2). Brazília vtedy vyhrala svoje prvé majstrovstvá sveta. * Jeho prvou manželkou bola Rosemari, s ktorou sa oženil v roku 1966 a rozviedol v roku 1978. Mali spolu dve deti. Ďalšie dve deti má s druhou manželkou Assiriou, s ktorou sa oženil v roku 1994. * V roku 1970 dve nepriateľské frakcie nigérijskej občianskej vojny súhlasili so 48-hodinovým prímerím, aby mohli vidieť Pelého na exhibičnom zápase v Lagose. * Pelé bol prvou športovou hviezdou vo videohre. * Dres s Pelého číslom 10 neskôr nosil aj Diego Maradona alebo Ronaldinho a dnes ho často nosia najlepší hráči jednotlivých tímov. Iné projekty * Commons * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Pellérd.html Pellérd Župa Baranská župa Obvod Pécs Rozloha 20 km² Počet obyvateľov 2080 PSČ Kód oblasti Pellérd je obec v Maďarsku v Baranskej župe v obvode Pécs. Má rozlohu 2093 ha a žije tu 2080 obyvateľov (2007). Tento geografický článok o mieste v Maďarsku je zatiaľ Vlajka Maďarska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Peltierov_článok.html Peltierov článok Peltierov článok je elektronický stavebný prvok, ktorý pri pretekaní elektrického prúdu vyvinie rozdielne teploty na stykových plochách dvoch vodičov (jedna plocha sa schladí a druhá sa zohreje, tzv. Peltierov jav), alebo opačne, pri dodaní rozdielnych teplôt vzniká elektrický prúd (tzv. Seebeckov jav). Peltierov jav, objavil v roku 1834 Jean C. Peltier. Nedostatkom je, že majú väčšinou veľkú spotrebu energie a samy vyžarujú veľa tepla, takže je porebný vyśší chladiaci výkon, ako vyžaduje smotné chladené zariadenie. Článok má dve strany, z ktorých po prívode elektrického prúdu jedna straná hreje a druhá chladí. Zariadenie pracuje s relatívne nízkou účinnosťou, vätšinou je to v pomere (ohrievací/chadiaci výkon) 1.5 až 2.5, pri nulovom rozdiele teplôt. Čím se rozdiel teplôt zväčšuje, tým sa zväčšuje i tento pomer a znižuje sa účinnosť. Peltierovy články sa vyrábajú v rôzných veľkostiach a parametroch: Rozmery - (štvorec, obdĺžnik) 10x10 až 60x60 mm, hrúbka asi 3 až 6 mm Maximálny chladiaci výkon - desatiny wattu až stovky wattov Maximálny rozdiel teplôt 60 až -85 °C (anpr. ak teplý konec má 30°C, na studenom dosiahneme -30 až -45 °C) Cena - desiatky až tisíce korún. Výhody Peltierového článku malé rozmery ľahká regulácia absolútne tichá činnosť (žiadne pohyblivé diely) dlhá životnosť (teoreticky neobmedzená) možnosť usmerniť chladenie na malú plochu (napr. 10x10 mm preparát na podložnom sklíčku mikroskopu) Nevýhody Vyššia cena v prípade potreby veľkého chladiaceho výkonu Nižšia účinnosť v porovnání s kompesorovým chladením Peltierové články sa používajú hlavne pre malorozmerové chladenie (nízke chladiace výkony, malé rozmery zariadenia) v autochladničkách, v kamerách / fotoaparátoch s chladeným snímačom, v počítačovej technike a elektrotechnike. Súvisiace články * Termočlánok * Chladič Tento fyzikálny článok je zatiaľ príliš krátky (tzv. výhonok). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Pelasgičtina.html Pelasgičtina Pelasgičtina je mŕtvy neklasifikovaný jazyk, spravidla považovaný za predindoeurópsky alebo indoeurópsky jazyk. Je to jazyk, ktorým hovorili Pelasgovia, čo boli predgrécki obyvatelia na juhu Balkánu. Sporné je nie len zaradenie jazyka, ale aj, či to bol jeden jazyk alebo viacero jazykov. Peleta.html Peleta Peleta je obyčajne malý, zlisovaný kúsok ľubovoľnej hmoty valcovitého tvaru. Drevené pelety sa vyrábajú lisovaním drevených pilín ako vedľajší produkt pri spracovaní dreva. Vyznačujú sa extrémnou hustotou a nízkym obsahom vody. Používajú sa ako kvalitné ekologické palivo. Drevené pelety Výroba Pelety sa vyrábajú lisovaním vstupného materiálu na tvarovacích lisoch. Ten je pod vysokým tlakom pretláčaný cez malé kruhové otvory oceľovej matrice, pričom sa zahrieva na teplotu okolo 100 °C. Celulóza, ktorá sa nachádza v dreve vplyvom teploty mäkne a stáva sa lepivou. To umožní lisovať drevené piliny do tvaru pelety bez pridávania akýchkoľvek prísad. Po vychladnutí sú pelety pevné a zachovávajú si svoj valcovitý tvar. Použitie Pelety sa používajú ako náhrada fosílnych palív v kotloch , domácich pieckach a krboch. Keďže sú sypké, môžu sa používať v kotolniach s automatickou prevádzkou. Pomocou dopravníka je možné presne a plynule regulovať prísun paliva a tým regulovať tepelný výkon kotla. Vykurovanie týmto palivom je značne rozšírené v škandinávskych krajinách a v Taliansku. Vlastnosti * Výhrevnosť: 15 - 20 MJ/kg * Obsah vody: do 10 % * Obsah popola: menej ako 1% Agropelety Agropelety alebo tiež alternatívne pelety sú vyrábané z prebytkov poľnohospodárskej produkcie ako je slama, seno, odpady vznikajúce pri čistení obilia, olejnín a strukovín. Oproti dreveným peletám majú vyšší obsah popola (5%). Agropelety sú významným zdrojom obnoviteľnej energie a predstavujú značný potenciál pre ekonomický rozvoj vidieka. Pelagianizmus.html Pelagianizmus Pelagianizmus je kresťanská heréza vytvorená v staroveku mníchom Pelagiom, jeho žiakom Celestinom a Julianom z Eclana v 5. storočí. Hlavným protivníkom pelagianizmu bol hipponský biskup Augustín spolu so svojimi žiakmi. Pelagianizmus chápe slobodu človeka ako celkom svojprávnu či autonómnu skutočnosť, aj keď nepopiera jej stvorenosť. Pelagius zavrhuje náuku o dedičnom hriechu a podceňuje silu ľudskej žiadostivosti v procese rozhodovania a konania. Podľa Pelagia tak Adam len dal svojim prvotným hriechom ľuďom zlý príklad, Ježiš Kristus potom v zásade dal znova len dobrý príklad na nasledovanie. Popiera tak, že by človek potreboval zvláštnu Božiu milosť na to, aby bol schopný dobra a spásy. Pelagianizmus bol odsúdený rôznymi synodami už v 5. storočí a znovu Tridentským koncilom v polovici šestnásteho storočia. Pozri aj * Semipelagianizmus * Pelagius * Erazmus Rotterdamský * Dedičný hriech Pelop.html Pelop Pelop bol synom kráľa Tantala. Jeho otec ho zabil a pripravil z neho pokrm, ktorý ponúkol bohom. Bohyňa Demeter si v zamyslení jeden kúsok vzala a zjedla. Bohovia Tantala potrestali Tantalovými mukami. Pelopa vzkriesili a kúsok mäsa, ktorý Demeter zjedla nahradili slonovinou. Jeho potomkovia mávali na lopatke biele materské znamienko. Pelhřimov.html Pelhřimov Poloha mesta Pelhřimov je okresné mesto na juhovýchode Čiech v kraji Vysočina. Dopravná križovatka, turistické východisko na Českomoravskú vrchovinu. Prvá zmienka o meste pochádza zo začiatku 13. storočia. Do roku 1416 bol Pelhřimov v moci pražských arcibiskupov, od roku 1596 bol kráľovským mestom. Hospodársky rozvoj prebiehal hlavne v 17. až 18. storočí, kedy tu fungovalo mnoho súkenníckych manufaktúr. V meste je vyhlásená mestská pamiatková rezervácia - zvyšky hradieb, dve mestské brány, gotický kostol Sv. Víta zo začiatku 14. storočia, zbarokizovaný v 18. storočí, zámok zo 16. storočia, neskôr prestavaný na radnicu. Tento geografický článok o mieste v Česku je zatiaľ príliš Vlajka Česka krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Mestá a obce okresu Pelhřimov Arneštovice • Bácovice • Bělá • Bohdalín • Bořetice • Bořetín • Božejov • Bratřice • Budíkov • Buřenice • Bystrá • Cetoraz • Čáslavsko • Častrov • Čejov • Čelistná • Černov • Černovice • Červená Řečice • Čížkov • Dehtáře • Dobrá Voda • Dobrá Voda u Pacova • Dubovice • Důl • Eš • Hojanovice • Hojovice • Horní Cerekev • Horní Rápotice • Horní Ves • Hořepník • Hořice • Humpolec • Chýstovice • Chyšná • Jankov • Ježov • Jiřice • Kaliště • Kámen • Kamenice nad Lipou • Kejžlice • Koberovice • Kojčice • Komorovice • Košetice • Krasíkovice • Křeč • Křelovice • Křešín • Leskovice • Lesná • Lhota-Vlasenice • Libkova Voda • Lidmaň • Litohošť • Lukavec • Martinice u Onšova • Mezilesí • Mezná • Mladé Bříště • Mnich • Moraveč • Mysletín • Nová Buková • Nová Cerekev • Nový Rychnov • Obrataň • Olešná • Ondřejov • Onšov • Pacov • Pavlov • Pelhřimov • Píšť • Počátky • Polesí • Pošná • Proseč • Proseč pod Křemešníkem • Putimov • Rodinov • Rovná • Rynárec • Řečice • Salačova Lhota • Samšín • Sedlice • Senožaty • Staré Bříště • Stojčín • Střítež • Střítež pod Křemešníkem • Svépravice • Syrov • Těchobuz • Těmice • Ústrašín • Útěchovice pod Stražištěm • Útěchovice • Útěchovičky • Včelnička • Velká Chyška • Velký Rybník • Veselá • Věžná • Vojslavice • Vokov • Vyklantice • Vyskytná • Vysoká Lhota • Vystrkov • Zachotín • Zajíčkov • Zhořec • Zlátenka • Želiv • Žirov • Žirovnice Pelikán_ružový.html Pelikán ružový Pelikán ružový (Pelecanus onocrolatus) je druh vtáka z čeľade pelikánovité. Charakteristika Pelikán ružový je veľmi veľký druh vtáka: má rozpätie krídel až 280 cm a dĺžku 160 cm. Na rozdiel od pelikána kučeravého má čisto biele a nie bielosivé perie, ružovú záplatu okolo oka a ružovkasté nohy. Nedospelé jedince sú sivé a majú čierne špičky krídel. Pária sa v oblasti od juhovýchodnej Európy po Áziu a Afriku v močiaroch a plytkých jazerách. Viac ako polovica všetkých pelikánov sa pári v delte Dunaja. Stromové hniezda týchto vtákov sú hrubé kopy vegetácie. Tento pelikán cestuje na krátke vzdialenosti, prezimujúc v severovýchodnej Afrike. Pri lete je to elegantný vták s hlavou blízko tela a s ohnutým krkom. Pelikány ružové chytajú ryby do vaku pod zobákom pri plávaní na hladine. Peloponézsky_spolok.html Peloponézsky spolok Peloponézsky spolok je moderné označenie pre sústavu spojenectiev Sparty, ktorá vznikla asi v polovici 6. storočia pred Kr. a trvalo až do 60. rokov 4. storočia pred Kr.. Patrili doňho najprv obce na Peloponéze (no nie všetky, najmä nie Argos a Chaia), v 5. storočí pred Kr. pristúpila Megara, Korint a Aigína, čím sa spolok stal súperom Aténskeho námorného spolku. Občas k nemu patrili napríklad aj Téby. Spolok fungoval ako sústava dohôd Sparty s jednotlivými obcami, čiže nie ako nejaká ústredne vznikajúca a riadená organizácia. Zohral významnú úlohu v grécko-perzských vojnách, ale najmä v peloponézskych vojnách, kedy k nemu pristúpili aj Atény. Spolok postupne zanikol po porážke Sparty roku 371 pred Kr. pri Leuktre, kedy došlo k významnému oslabeniu vojenskej sily Sparty. Pelikánotvaré.html Pelikánotvaré Pelikánotvaré Pelikán v Cabo San Lucas Živočíchy Doména Eukaryoty Ríša (regnum) Živočíchy Animalia Vývojový stupeň Epitelovce Eumetazoa Skupina Dvojstranovce Bilateralia Vývojová vetva Druhoústovce Dueterostomia Kmeň (phylum) Chordáty Chordata Podkmeň (subphylum) Stavovce Veterbata Nadtrieda (superclassis) Čeľustnatce Gnathostomata Stupeň Štvornožce Tetrapoda Trieda (classis) Vtáky Aves Nadrad (superordo) Letce Neognathe Rad (ordo) Pelikánotvaré Pelecaniformes Vedecký názov Pelecaniformes Synonymá: veslonožce Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku Pelikánotvaré alebo veslonožce (Pelecaniformes) je rad vtákov. V najmodernejších deleniach už neexistuje a je rôzne rozdelený na jednotlivé hlavné skupiny, z ktorých pozostáva. Z recentných čeľadí sem patria pelikány, kormorány, anhingy, faetony, fregaty a suly. Kedysi dávno však existovalo aj veľa vyhynutých čeľadí, napr. v eocéne a miocéne čeľaď Plotopteridae. Bola to čeľaď nelietavých veslonožcov, ktorá sa pravdepodobne konvergentne vyvíjala s tučniakmi. Vyhynuli pravdepodobne kvôli konkurencii s plutvonožcami a delfínmi, ako veľké tučniaky z južnej pologule. Existuje 65 recentných druhov veslonožcov. Znaky Pelikánotvaré majú ako jediné vtáky plávacie blany medzi všetkými štyrmi prstami (za čo vďačia aj staršiemu slovenskému názvu radu – veslonožce). Väčšina druhov má široké krídla. Najlepšie lietajú fregaty a faetony, ktoré v povetrí trávia veľkú časť života. Suly, kormorány a anhingy sú tiež vytrvalí letci, neraz lovia ďaleko na otvorenom mori. Všetci príslušníci tohto radu sa živia rybami a inými vodnými živočíchmi. Niektoré druhy lovia potravu tak, že z letu vo výške niekoľkých desiatok metrov sa strmhlav vrhajú do vody. Pred prudkým nárazom na hladinu ich chráni niekoľko adaptácií. Veslonožce sa vyskytujú vo všetkých svetových moriach. Anhingy, kormorány a pelikány žijú aj na sladkovodných telesách vo vnútrozemí. Pelikánom i ich príbuzným umožňuje lov koristi niekoľko adaptácií. Anhingy, kormorány a niektoré iné vtáky silne viazané na vodu majú obrysové perie, ktoré sa rýchlo premočí. To zmenšuje výtlak ich tela a uľahčuje potápanie. Páperie pod obrysovým perím je však nezmáčavé,vďaka čomu výborne tepelne izoluje. Okrem toho tieto vtáky znižujú svoj výtlak ešte aj prehĺtaním kameňov a ich kosti sú v porovnaní s inými vtákmi menej pneumatizované. Na rozdiel od príslušníkov čeľadí kormoránovitých a anhingovitých, ostatné veslonožce majú nezmáčavé perie, ich kosti obsahujú pomerne veľa vzduchu, takže na hladine plávajú s malým ponorom a dobre lietajú. Okrem toho druhy, ktoré sa za rybami strmhlav spúšťajú z výšky proti hladine, majú pod kožou objemné vaky naplnené vzduchom, ktoré tlmia náraz. Pelikány majú na spodnej čeľusti objemný vak, ktorý využívajú na lov rýb tesne pod hladinou. Slúži im aj na zber dažďovej vody na pitie i na termoreguláciu v horúčavách. Veľké, plávacími blanami vybavené nohy pelikánov a ich príbuzných slúžia na veslovanie a kormidlovanie. Niektoré druhy – napríklad sula modronohá – nohy využívajú pri tokaní a na zahrievanie znášky. Pelikánotvaré vtáky majú malé alebo uzavreté nozdry. Táto adaptácia bráni vode vniknúť do dýchacích ciest počas potápania pod hladinu. Kormorány a suly majú celkom uzavreté nozdry, dýchajú ústami. Rozmnožovanie Pelikány a ich príbuzné druhy hniezdia v kolóniách, často na útesoch alebo ostrovoch, kam sa nedostanú predátory. Niektoré pelikány, kormorány, fregaty a anhingy hniezdia aj na stromoch. Väčšina druhov tohto radu vtákov stavia objemné hniezda. Nazbierať dostatočné množstvo hniezdneho materiálu znamená množstvo odletov a príletov. Samce si získavajú samice teatrálnym tokom - napríklad samce súl dvíhajú hlavu a chvost k oblohe. Hniezda niektorých druhov bývajú veľmi veľké a spravidla ich stavajú obaja partneri. Mláďatá sa liahnu úplne bezbranné. Rodičia ich kŕmia potravou vyvrhovanou z hrvoľa. Rodičia určitých druhov, napríklad fregát, sa o mláďatá starajú ešte niekoľko mesiacov po tom ako opustia hniezdo. Veslonožce kŕmia mláďatá vyvrhovanou potravou. Mladé mláďatá si krm berú od rodičov priamo zo zobáka. Takto poskytovaná potrava sa niekedy označuje ako „rybacia polievka“. Lov potravy Veslonožce lovia ryby viacerými spôsobmi. Kormorány plávajú pod hladinou a korisť prenasledujú. Anhingy tiež lovia pod vodou, ale na ryby číhajú a prepadávajú ich zo zálohy. Suly, faetony a pelikán hnedý si korisť vyhliadnu počas letu a vrhajú sa na ňu aj z výšky 30 metrov. Proti hladine sa vrhnú rýchlosťou až 95 km/h. Fregaty oberajú o ryby iné vtáky. Počas letu ich obťažujú dovtedy, kým svoju korisť nevyvrhnú. Pelikány často lovia spoločne v kŕdľoch tak, že vytvoria rojnicu, v ktorej ryby zaženú na plytčinu, kde ich potom ľahko pochytajú. Pelikán hnedý je jediným druhom pelikána, ktorý loví ryby z letu nad hladinou. Tesne predv tým, ako pretne hladinu, zloží krídla a nohy za telo, čím minimalizuje odpor prostredia a zvýši svoju rýchlosť. Súčasne otvorí zobák. Systematika Rad pelikánotvaré/veslonožce (Pelecaniformes): * ?čeľaď †Torotigidae (2002) – zaraďované aj pod Phoenicopteroidea * (-) faetony (Phaeothontes, Phaethontida) /parvrad– zaraďované aj mimo Pelecaniformes * čeľaď faetonovité (Phaethontidae) * čeľaď †Prophaethontidae * (-) Steganopodes * (-) Fregatea * čeľaď fregatovité (Fregatidae) – vrátane †Limnofregata * (-) Pelecanoidea * čeľaď †Elopterygidae * čeľaď †Protoplotidae * čeľaď †Pseudodontornithidae * čeľaď †Pseudosulidae * čeľaď †Plotopteridae * (-) Pelecani * čeľaď pelikánovité (Pelecanidae)– najnovšie bez čeľade Balaenicipitidae * (-)Sulida * nadčeľaď Suloidea v užšom zmysle * čeľaď sulovité (Sulidae) * čeľaď anhingovité (Anhingidae) * nadčeľaď Phalacrocoracoidea * čeľaď kormoránovité (Phalacrocoracidae) * ?(-) †Odontopterygia (Osteodontornithes) * †Pelagornithidae Poznámka: „Sulae“ (=Suloidea v širšom zmysle) = Sulida + Plotopteridae Iné projekty * Commons * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Pelycosauria.html Pelycosauria Pelycosauria je skupina primitívnych cicavcovitých plazov (Synapsida), ktorá bola úspešná koncom karbónu a začiatkom permu. Vývojovo predchádzala skupine Therapsida, ktorá predstavovala na rozdiel od Pelycosauria prirodzenú skupinu. Pozri aj * Dimetrodon * Synapsida Pelly.html Pelly Rieka Pelly pri dedinke Pelly Crossing Most cez rieku Pelly pri dedinke Pelly Crossing Pelly (po anglicky Pelly River (en)) je kanadská rieka dlhá 530 km. Pramení na západných svahoch pohoria Mackenzieho vrchy, tečie smerom na západ naprieč teritóriom Yukon a pri bývalom mestečku Fort Selkirk sa vlieva do rieky Yukon. Má dva hlavné prítoky - rieku Ross a Macmillan. Pozdĺž rieky je niekoľko menších osídlení - Ross River, Faro a Pelly Crossing. Mosty cez rieku Pelly sú vybudované v Pelly Crossing (kde rieku križuje cesta Klondike Highway) a vo Faro. V Ross River sa rieka prekonáva kompou. Na sútoku riek Pelly a Yukon je reštaurovaná obchodná stanica Spoločnosti Hudsonovho zálivu Fort Selkirk. Rieku pomenoval obchodník s kožušinami Robert Campbell podľa sira Johna Henryho Pelly, guvernéra Spoločnosti Hudsonovho zálivu. Pehavý_Max_a_strašidlá_ccb0.html Pehavý Max a strašidlá Názov Pehavý Max a strašidlá Žáner Rozprávka Krajina Slovensko, Česko, Nemecko Rok 1987 Dĺžka 98 minút Pôvodný jazyk slovenský Rozpočet Zárobok Spoločnosť Réžia Juraj Jakubisko Scenár Jaroslav Dietl, Joachim Hammann, Jozef Paštéka, Juraj Jakubisko Slovenský film Bratislava, Štúdio hraných filmov Bratislava - Koliba 3. tvorivo - Produkcia výrobná skupina, Československá televízia Bratislava, Taurus Film München Hudba Quido De Angelis, Maurizio De Angelis Kamera Ján Ďuriš Obsadenie Martin Hrebeň ako Max Gerhardt Karzel ako Albert Eddie Constantine ako Alojz Ferdy Mayne ako Drakula Jacques Herlin ako Igor Barbara De Rossi ako Klára Viveca Lindfors ako Barónka Mercedes Sampietro ako biela pani Andrej Hryc ako kováč Boleslav Polívka ako Henry Milan Lasica rola neurčená Július Satinský rola neurčená František Dibarbora rola neurčená Pehavý Max a strašidlá je rozprávka, ktorá je paródiou na hororové a strašidelné príbehy typu Drakula. Pôvodný je 7-dielny seriál Teta, ktorý Juraj Jakubisko spracoval aj ako verziu pre kiná pod názvom Pehavý Max a strašidlá. Externé odkazy * 1. Slovenská filmová databáza Pełczyce.html Pełczyce Pełczyce Erb | Mapa | Základné údaje Vojvodstvo: |Západopomoranské Powiat: |Powiat choszczeński Gmina: |Pełczyce |(mestsko-vidiecka) Poloha: |s. š. v. d. Nadmorská výška: |  m n.m. Rozloha: |km² Počet obyvateľov: |2667 (30.6.2007) Hustota |obyvateľ(ov)/km^2 obyvateľstva: | Nacionále TERC10: | EČV: | PSČ: | Telefónna predvoľba:| Oficiálne adresy Adresa: | E-mail: | Telefón: | Fax: | Politika Primátor: | Pełczyce je mesto v Poľsku v Západopomoranskom vojvodstve v okrese Powiat choszczeński v rovnomennej gmine. Žije tu 2667 obyvateľov (30.6.2007). Pemza.html Pemza Pemza Obrázok Pemza Zaradenie |Vyvreté horniny Hlavné minerály|sklo Akcesórie |výrastlice kremeňa, |sanidínu Textúra |pórovitá, sklovitá Farba/farby |šedá, biela Hustota |2,37 kg.dm^-3 Pemza je vysoko pórovitá hornina vulkanického pôvodu, prevažne svetlých farieb (biela, žltá, sivastá). Mineralogickým zložením je podobná ryolitu, trachytu a andezitu. Zaraďuje sa k prírodným sklám. Na rozdiel od ostatných skiel nie je kompaktná, ale má pórovitú štruktúru. V póroch a dutinách sa zadržiava vzduch, čo spôsobuje, že pemza napriek hustote (ρ = 2,37) vyššej ako voda na nej pláva. Mikroskopicky sú pozorovateľné aj výrastlice sanidínu a kremeňa. Vzniká pri explozívnych erupciách preplynenej magmy, dutiny a póry sú vlastne uzavreniny sopečných plynov. Vyskytuje sa v treťohorných až recentných sopečných vrstvách a vulkanických vyvrelinách s vysokým obsahom SiO. Veľké ložiská sú na Liparských ostrovoch, ostrovoch Egejského mora, Galapágoch a na ostrovoch v Karibiku. Nachádza sa aj v slovenských vulkanitoch. Používa sa na hladenie rôznych materiálov najmä dreva, okrem iného aj na výrobu pergamenu. Iné projekty * Commons * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému pemza. Tento článok o neraste alebo hornine je zatiaľ príliš krátky (tzv. Topás "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Peter_Rusnák_(eparcha)_f584.html Peter Rusnák (eparcha) Peter Rusnák slovenský gréckokatolícky biskup Narodenie 6. september 1950 Humenné Pozri aj Biografický portál Vladyka Peter Rusnák (* 6. september 1950, Humenné) je gréckokatolícky biskup, prvý bratislavský eparcha. Za kňaza bol vysvätený 16. júna 1987 v Prešove. Potom pôsobil v pastorácii ako kaplán a neskôr farár. Od roku 1990 bol spirituálom v gréckokatolíckom seminári v Prešove, kde do roku 2003 vyučoval pastorálnu teológiu a homiletiku. V rokoch 1995-1998 bol biskupským vikárom a kancelárom eparchiálnej kúrie v Prešove. Od roku 1998 bol farárom v Bardejove a od roku 2003 v Bratislave. Pápež Benedikt XVI. ho menoval 30. januára 2008 za prvého bratislavského eparchu a 16. februára 2008 prijal biskupskú vysviacku z rúk Jozefa kardinála Tomka. Eparcha Peter Rusnák po vysviacke 16.02.2008 pre Prešovskou športovou halou; vľavo Leonardo kardinál Sandri a vpravo Jozef kardinál Tomko Externé odkazy * Životopis * http://www.kbs.sk/?cid=1201685752 Peter_Ratkoš_9425.html Peter Ratkoš Peter Ratkoš (* 1921 – † 1987) bol slovenský historik, jeden z najlepších znalcov starších slovenských dejín a veľkomoravského obdobia. Dielo * Pramene k dejinám Veľkej Moravy (Bratislava 1964 a reedícia 1968) * O počiatkoch slovenských dejín (Bratislava 1965) * Dejiny Československa, učebnica. Spoluatori: Jozef Butvin, Miroslav Kropilák (SPN, Bratislava 1970) * Naše dejiny v prameňoch (Bratislava SPN, 1971 - 380s) Spoluatori: Jozef Butvin, Miroslav Kropilák * Bratislavský hrad * Povstanie baníkov na Slovenku roku 1525-1526 * Príspevok k dejinám banského práva a baníctva na Slovensku * Veľkomoravské legendy a povesti (Tatran, Bratislava 1977 a reedícia 1990) * Dejiny Žiaru nad Hronom (Osveta, 1978) * Slovensko v dobe veľkomoravskej (Košice 1988) * Československé dejiny, Spoluatori: Karol Goláň, Miroslav Kropilák, Peter Ratkoš, Ján Tibenský Publikačné príspevky * Veľká Morava a činnosť Konštantína a Metoda In: Veľká Morava a naša doba. S. 13--56. (Bratislava 1963) * Vznik mesta a hradu Kežmarok Československý časopis historický, r. 13, č. 4 (Bratislava 1965) * Otázky vývoja slovenskej národnosti do začiatku 17. storočia Historický časopis 20, s. 19--64. (Bratislava - 1972) * Anonymove Gesta Hungarorum a ich pramenná hodnota Historický časopis 31, s. 825--870 (Bratislava 1983) * Kontinuita slovenského osídlenia v 9.--11. storočí In: Historické štúdie XXVII/2. Slovenský ľud po rozpade Veľkomoravskej ríše. S. 83--92. (Bratislava 1984) Petr_Tenkrát_e4fe.html Petr Tenkrát Petr Tenkrát (* 31. máj 1977, Kladno) je český reprezentant v ľadovom hokeji. Hráva na poste útočníka. Meria 182 cm a váži 83 kg (2006). Klubový hokej V sezóne 2006/07 bol hráčom klubu NHL Boston Bruins. Reprezentácia Tréner Alois Hadamczik ho nominoval na Majstrovstvá sveta v hokeji 2006 v lotyšskej Rige. Súčasťou českého tímu bol aj o rok neskôr na šampionáte v Moskve. Nosí dres s číslom 62. České národné hokejové mužstvo na Majstrovstvách sveta v ľadovom hokeji 2007 Brankári 32 Roman Čechmánek (HC Třinec) - 79 Marek Pinc (EHC Biel) - 31 Adam Svoboda (Slavia Praha) Obrancovia 3 Marek Židlický (Nashville Predators) - 36 Petr Čáslava (HC Pardubice) - 4 Zbyněk Michálek (Phoenix Coyotes) - 5 Michal Barinka (SC Bern) - 6 Ladislav Šmíd (Edmonton Oilers) - 25 Jaroslav Bednář (Slavia Praha) - 83 Jan Platil (CSKA Moskva) - 97 Rostislav Klesla (Columbus Blue Jackets) Útočníci 37 Petr Sýkora (HC Pardubice) - 9 David Výborný (Columbus Blue Jackets) - 17 Jaroslav Hlinka (Sparta Praha) - 24 Zbyněk Irgl (HC Davos) - 14 Tomáš Plekanec (Montreal Canadiens) - 85 Rostislav Olesz (Florida Panthers) - 40 Jaroslav Balaštík (HV 71 Jönköping) - 15 Jan Marek (Metallurg Magnitogorsk) - 16 Petr Čajánek (St. Louis Blues) - 62 Petr Tenkrát (Boston Bruins) - 13 Jiří Novotný (Washington Capitals) - 10 Petr Hubáček (SC Bern) - 60 Tomáš Rolinek (HC Pardubice) Tréneri Alois Hadamczik - Josef Paleček - František Musil Externé odkazy * Petr Tenkrát klubová štatistika na hockeyDB.com Petrohradské_metro.html Petrohradské metro Schéma siete metra Jedna z najstarších staníc, Ploščaď Vosstanija Jedna zo starých staníc siete Stanica metra Sportivnaja Petrohradské metro je systém štyroch liniek podzemnej rýchlodráhy v Petrohrade. Dejiny Prvé projekty Prvé plány na výstavbu metra existujú od roku 1899. Bola vyhlásená súťaž, v ktorej sa objavilo veľké množstvo projektov. Ich základným a jednotným prvkom bolo prepojenie všetkých železničných staníc spolu s Nevským prospektom, hlavnou dopravnou tepnou mesta. Išlo vtedy ešte o nadzemnú mestskú dráhu. Na začiatku 20. storočia sa objavil návrh P. I. Balinského, ktorý na ňom pracoval niekoľko rokov a je považovaný za jeden z veľmi významných v dejinách metra v Petrohrade. Malo vzniknúť asi šesť liniek, z toho dve okružné. Celková dĺžka plánovanej siete mala dosiahnuť 172 km, vzniknúť malo množstvo mostov a estakád. Výstavba tohto systému by si vyžiadala náklady vo výške 190 miliónov rubľov. Nakoniec sa ukázalo, ako bude náročná stavba v oblasti s piesčitým a veľmi komplikovaným podložím, preto sa výstavba nezrealizovala. Situáciu sťažila aj októbrová revolúcia a zmena priorít krajiny. Realizácia Kopať sa začalo v roku 1940 a stavalo sa 15 rokov, razenie tunelov prerušila druhá svetová vojna a obliehanie vtedajšieho Leningradu. 15. novembra 1955 bol otvorený prvý úsek, spájajúci všetky významné železničné stanice v meste, dnes je zaradený do siete ako súčasť Kirovsko-Vyborgskej linky označenej červenou farbou. Postupne pribúdali ďalšie linky, v roku 1961 druhá a o šesť rokov neskôr tretia, čím sa v centre mesta vytvoril prestupný trojuholník. V roku 1985 bola otvorená linka Pravoberežnaja, počet prestupných staníc a celkový vplyv na dopravu v meste zase vzrástol. Piata linka je v súčasnosti vo výstavbe, jej otvorenie sa plánuje na rok 2008. Podľa veľkorysých plánov má existovať okolo roku 2030 okolo osem liniek, pričom v niektorých projektoch sa objavuje aj okružná linka, a hlavná dopravná záťaž tak pripadne definitívne metru. Vývoj staníc Zatiaľ čo stanice budované v 50. rokoch sa podobajú moskovským z čias Stalinovej vlády, výstavba z 60. a 70. rokov je strohejšia a mierne sparťanská, nakoniec začali prevažovať stanice jednoloďové. Petrohradskou špecialitou sú aj stanice, ktoré nemajú prístupné bočné lode, sú zatvorené dverami, ktoré sa otvárajú len v prípade príjazdu vlaku. Na rozdiel od iných miest bývalého ZSSR, kde bolo rozšírených v jednom čase viac typov staníc, v Petrohrade dochádzalo k pravidelnému striedaniu. Linky # Názov linky Otvorenie Dĺžka Počet staníc 1 Kirovsko-Vyborgskaja (rus. 1955 29,6 km 19 Кировско-Выборгская) 2 Moskovsko-Petrogradskaja (rus. 1961 30,1 km 18 Московско-Петроградская) 3 Něvsko-Vasileostrovskaja (rus. 1967 22,5 km 10 Невско-Василеостровская) 4 Pravoberežnaja (rus. Правобережная) 1985 21,9 km 13 5 Kupčinsko-Primorskaja (rus. 2008 N/A N/A Купчинско-Приморская) Celkom 104,1 km 60 Štatistiky Súčasný systém metra tvoria 4 linky s 60 stanicami a 104,1 km tratí. Väčšina týchto staníc je budovaná hlboko pod zemou. 15 je konštruovaných ako jednoloďové, 14 so stĺpmi, 13 s prestupmi, 3 sú plytko založené a všetky sú so stĺpmi, 4 stanice sú povrchové. Päť dep vypravuje 1403 vozňov nasadených na 188 vlakoch, denne prepraví 3,43 milióna cestujúcich. Iné projekty * Commons * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému metro v Petrohrade. Externé odkazy * Oficiálna stránka (po rusky) * Schéma siete * Informácie o metre na stránkach mesta * Informácie na stránkach zameraných na metro, Urbanrail.net (po anglicky) * Stránky obsahujúce mnoho schém, projekty na desiatky rokov dopredu i historické mapy * Fanúšikovské stránky Metrá v Európe a v okolitých štátoch Stredná Európa: Berlín • Budapešť • Praha • Serfaus • Varšava • Viedeň Západná Európa: Antverpy • Amsterdam • Bielefeld • Brusel • Charleroi • Frankfurt • Haag • Hamburg • Hannover • Kolín • Lausanne • Lille • Londýn • Lyon • Mníchov • Norimberg • Paríž • Rennes • Rotterdam • Rouen • Porýnie • Stuttgart Južná Európa: Alacant • Atény • Barcelona • Bilbao • Catania • Janov • Lisabon • Madrid • Marseille • Miláno • Neapol • Palma • Porto • Rím • Sevilla • Toulouse • Turín Severná Európa: Glasgow • Helsinki • Kodaň • Newcastle • Oslo • Petrohrad • Štokholm Východná Európa: Bukurešť • Dnepropetrovsk • Charkov • Kazaň • Kryvyj Rih • Kyjev • Minsk • Moskva • Nižnij Novgorod • Samara • Sofia • Volgograd Euroázia: Ankara • Baku • Bursa • Istanbul • Izmir • Jerevan • Afon Čyc • Tbilisi • Severná Afrika: Alexandria • Alžír • Káhira • Tunis Peter_Forsberg_7997.html Peter Forsberg Peter Forsberg (* 20. júl 1973, Ornskoldsvik) je švédsky reprezentant v ľadovom hokeji. Klubový hokej Peter Forsberg je stredný útočník. Je 185 cm vysoký a váži 93 kg (údaj z roku 2006). V najvyššej súťaži začal hrať v sezóne 1990/91 za Modo Hockey v švédskej Elitserien. V roku 1991 ho v úvodnom drafte NHL vybralo mužstvo Philadelphia Flyers už v prvom kole ako 6. v celkovom poradí. Do zámoria však odišiel až počas sezóny 1994/95, keď sa stal posilou klubu NHL Quebec Nordiques. Táto sezóna však bola zároveň poslednou sezónou klubu. V roku 1995 bol klub zrušený a presťahovaný do Colorada a premenovaný na Colorado Avalanche. Peter Fosberg sa presťahoval spolu s tímom a odohral za Colorado 9 sezón až do sezóny 2003/04. Získal s ním dvakrát Stanley Cup a to v rokoch 1996 a 2001. Sezónu 2004/05 počas lockoutu v NHL strávil v drese Modo Hockey. Na sezónu 2005/06 uzavrel zmluvu s klubom Philadelphia Flyers na 5,75 milióna dolárov a je najlepšie plateným hráčom mužstva. Hrá s číslom 21. Reprezentácia Peter Forsberg získal so švédskou reprezentáciou zlatú medailu na zimných olympijských hrách v roku 1994 a Zimných olympijských hrách 2006 v Turíne. Nosí reprezentačný dres číslo 21. Zimné olympijské hry 2006 Švédsko získalo na Zimných olympijských hrách 2006 v Turíne zlaté olympijské medaily. Po rozpačitom úvode, keď v základnej skupine skončilo až na treťom mieste po prehrách s Ruskom 0:5 a Slovenskom 0:3, už nezaváhalo. V štvrťfinále zdolalo Švajčiarsko 6:2, v semifinále Česko 7:3 a vo finále severského rivala Fínsko tesne 3:2. Peter Forsberg v prvých dvoch zápasoch nenastúpil kvôli zraneniu, ale ďalšie zápasy odohral v dobrej forme. Štatistika na ZOH Rok | Počet | Góly | Asistencie | Body | Trestné | +/- | Strely | Umiestnenie | zápasov | | | | minúty | | | 2006 | 6 | 0 | 6 | 6 | 0 | 1 | 5 | 1. Externé odkazy * Peter Forsberg klubová štatistika na hockeyDB.com * Peter Forsberg na nhl.com * Peter Forsberg na stránke Philadelphia Flyers * Peter Forsberg na nhlfinns.com Švédske národné hokejové mužstvo na Zimných olympijských hrách v hokeji 2006 Brankári 1 Stefan Liv, HV 71 - 35 Henrik Lundqvist, New York Rangers - 32 Mikael Tellqvist, Toronto Maple Leafs Obrancovia 8 Christian Bäckman, St. Louis Blues - 15 Niclas Hävelid, Atlanta Thrashers - 29 Kenny Jönsson, Rögle BK - 7 Niklas Kronwall, Detroit Red Wings - 5 Nicklas Lidström, Detroit Red Wings - 2 Mattias Öhlund, Vancouver Canucks - 23 Ronnie Sundin, Vastra Frolunda HC Goteborg - 34 Daniel Tjärnqvist, Minnesota Wild Útočníci 11 Daniel Alfredsson, Ottawa Senators - 22 Per-Johan Axelsson, Boston Bruins - 21 Peter Forsberg, Philadelphia Flyers - 51 Mika Hannula, HV 71 - 96 Tomas Holmström, Detroit Red Wings - 72 Jörgen Jönsson, Färjestads BK - 33 Fredrik Modin, Tampa Bay Lightning - 26 Samuel Pahlsson, Anaheim Mighty Ducks - 37 Mikael Samuelsson, Detroit Red Wings - 12 Daniel Sedin, Vancouver Canucks - 20 Henrik Sedin, Vancouver Canucks - 13 Mats Sundin, Toronto Maple Leafs - 40 Henrik Zetterberg, Detroit Red Wings Tréneri Bengt-Ake Gustafsson Petersburg.html Petersburg Petersburg môže byť: * bývalé meno sídla Peterborough (Južná Austrália) * sídlo v USA: * Petersburg (Aljaška) * Petersburg (Georgia) * Petersburg (Illinois) * Petersburg (Indiana) * Petersburg (Iowa) * Petersburg (Kentucky) * Petersburg (Michigan) * Petersburg (Nebraska) * Petersburg (Ohio) * Petersburg (Pensylvánia) * Petersburg (Tennessee) * Petersburg (Virgínia) * Petersburg (Západná Virgínia) * román autora menom Adrei Bely, pozri Petersburg (román) Pozri aj * Petersburgh * Peterborough * Petrohrad Symbol rozcestia Toto je rozlišovacia stránka — navigačná pomôcka obsahujúca zoznam iných článkov, ktoré by mohli mať rovnaký názov. Ak vás na túto stránku odkázal článok, prosíme Vás, aby ste sa k článku vrátili a opravili v ňom odkaz tak, aby odkazoval priamo na konkrétnu stránku z hore uvedeného zoznamu, ktorú autor článku myslel. Peter_Bičkoš_76fc.html Peter Bičkoš spisovateľ, prozaik Narodenie 1. jún 1911 Krásna nad Hornádom Úmrtie 31. marec 2001 Žilina Pozri aj Biografický portál Peter Bičkoš (* 1. jún 1911, Krásna nad Hornádom - † 31. marec 2001, Žilina) bol spisovateľ, prozaik. Životopis R. 1930 maturoval na obchodnej akadémii v Košiciach. Po štúdiách pracoval ako notársky pomocník, bankový úradník, od 1936 pracoval v bankových inštitúciách v Prahe, v Bratislave, v Banskej Bystrici, v Prešove, v Žiline a i. Už počas štúdií viedol 1929-1930 košickú filiálnu redakciu časopisu Svojeť, 1933 bol redaktorom túždenníka Košické noviny a v tom čase uverejňoval poviedky, kurzívky a publicistické príspevky vo vúchodoslov. periodikách. Po Dlhej odmlke od roku 1980 publikoval novely a poviedky v zborníkoch stredoslov. autorov (Pribúdanie kruhov, Variácie na život). Knižne vydal román Pred svitaním (1983) z vojnových a povstaleckých čias, po ktorom nasledovala kniha noviel z prostredia bankovníctva s detektívnymi zápletkami Dolárová story (1987). Literatúra * Kto bol kto v histórii Banskej Bystrice 1255-2000 Externé odkazy * OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok. Tento článok zo systému OSUD potrebuje upraviť, pridať interwiki a kategórie. Po jeho úprave prosím odstráňte šablónu {{Osud na úpravu}}. Petrovany.html Petrovany Petrovany Petrovany Erb | Vlajka | Mapa Základné údaje Kraj: |Prešovský Okres: |Prešov Región: |Šariš Poloha: |00° 00' 00" s. š. |00° 00' 00" v. d. Nadmorská výška: |230 m n.m. Rozloha: |km² Počet obyvateľov: |1794 (31.12.2004) Hustota obyvateľstva: |obyvateľ(ov)/km^2 Nacionále Štatistická územná |525014 jednotka: | EČV: |PO PSČ: |082 53 Telefónna predvoľba: |0 51 Oficiálne adresy Adresa obecného úradu: |Obecný úrad Petrovany Web: |www.petrovany.sk E-mail: | Telefón: |0517797701 Fax: |0517797740 Politika Starosta: |Ján Lenko (NEKA) Zdroje údajov Mestská a obecná štatistika SR (SŠÚ), http://obce.info Petrovany sú obec na Slovensku v okrese Prešov. Polohopis Obec Petrovany leží 8 km južne od Prešova. So svojou výhodnou polohou a počtom obyvateľov, patrí medzi veľké obce východoslovenského regiónu. Časti obce Ulice Vodné toky Vodné plochy Symboly obce Erb, znak, vlajka, ... Politika Obecné zastupiteľstvo Obyvateľstvo Partnerské obce Kultúra a zaujímavosti Divadlo Múzeá Hudba Stavby Pamiatky Pomníky Parky Šport Pravidelné podujatia Kulinárske špeciality Hospodárstvo a infraštruktúra Sídli tu niekoľko podnikateľských subjektov. Doprava Dôležité firmy Verejné ustanovizne Školstvo Osobnosti Čestné občianstvo Cena obce Významné osobnosti Iné projetky * Commons * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Externé odkazy Tento geografický článok o mieste na Slovensku je zatiaľ Vlajka Slovenska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Mestá a obce okresu Prešov (2+89) 31.12.2003 Abranovce | Bajerov | Bertotovce | Brestov | Bretejovce | Brežany | Bzenov Čelovce | Červenica | Demjata | Drienov | Drienovská Nová Ves | Dulova Ves | Fintice | Fričovce | Fulianka | Geraltov | Gregorovce | Haniska Hendrichovce | Hermanovce | Hrabkov | Chmeľov | Chmeľovec | Chmiňany Chminianska Nová Ves | Chminianske Jakubovany | Janov | Janovík | Kapušany Kendice | Klenov | Kojatice | Kokošovce | Krížovany | Kvačany | Lada Lažany | Lemešany | Lesíček | Ličartovce | Lipníky | Lipovce | Ľubotice Ľubovec | Lúčina | Malý Slivník | Malý Šariš | Medzany | Miklušovce Mirkovce | Mošurov | Nemcovce | Okružná | Ondrašovce | Ovčie | Petrovany Podhorany | Podhradík | Prešov | Proč | Pušovce | Radatice | Rokycany Ruská Nová Ves | Sedlice | Seniakovce | Suchá Dolina | Svinia | Šarišská Poruba | Šarišská Trstená | Šarišské Bohdanovce | Šindliar | Široké Štefanovce | Teriakovce | Terňa | Trnkov | Tuhrina | Tulčík | Varhaňovce Veľký Slivník | Veľký Šariš | Víťaz | Vyšná Šebastová | Záborské Záhradné | Zlatá Baňa | Žehňa | Žipov | Župčany Petra_Cetkovská_8f39.html Petra Cetkovská Petra Cetkovská (* 8. február 1985, Prostějov, Česko) je súčasná česká profesionálna tenistka. Počas svojej kariéry vyhrala 1 turnaj WTA vo štvorhre. Finálové účasti na turnajoch WTA (1) Grand Slam WTA Championships Tier I Tier II Tier III Tier IV Štvorhra - výhry (1) Č. Dátum Turnaj Povrch Partner Súperi vo Skóre finále Vlajka Číny 1. 13. máj Praha, antuka Vlajka Česka Andrea Šeng-nan Sunová 7-6^7 2007 Česko Hlaváčková Vlajka Číny 6-2 Čchun-mej Ťiová Externé odkazy * Petra Cetkovská na stránkach WTA (po anglicky) * FedCup.com - Petra Cetkovská (po anglicky) Pettend.html Pettend Župa Baranská župa Obvod Szigetvár Rozloha 5 km² Počet obyvateľov 160 PSČ Kód oblasti Pettend je obec v Maďarsku v Baranskej župe v obvode Szigetvár. Má rozlohu 598 ha a žije tu 160 obyvateľov (2007). Tento geografický článok o mieste v Maďarsku je zatiaľ Vlajka Maďarska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Pete_Conrad_542e.html Pete Conrad Charles "Pete" Conrad, Jr. astronaut NASA Št. príslušnosť Spojené štáty Dátum narodenia 2. jún 1930 Philadelphia, Pensylvánia, Spojené štáty Dátum úmrtia 8. júl 1999 Ojai, Kalifornia, Spojené štáty Iné zamestnanie testovací pilot Hodnosť kapitán, US Navy Čas vo vesmíre 49 dní 03 hodín 38 minút Kozmonaut od 1962 Misie Gemini 5, Gemini 11, Apollo 12, Skylab 2 Znaky misií Kozmonaut do 1973 Pozri aj Kozmonautický portál Charles "Pete" Conrad, Jr. (* 2. jún 1930 – † 8. júl 1999), bol americký astronaut a tretí človek, ktorý sa prechádzal po Mesiaci. Slúžil na Gemini 5 a 11, Apollo 12, a Skylab 2 misiách. Život Mladosť a výcvik Po navštevovaní škôl The Haverford School, the Darrow School a získaní bakalárskeho diplomu v leteckom inžinierstve na Princetonskej univerzite v roku 1953 vstúpil do Námorníctva Spojených štátov, kde sa stal testovacím pilotom a neskôr inštruktorom. Bol jedným z druhej skupiny astronautov, ktorých vybrala v roku 1962 agentúra NASA - predtým sa o ňom uvažovalo pre Mercury Seven, ale bol odmietnutý s poznámkou "nevhodný pre dlhodobý let"^. Kariéra v NASA Považovaný za jedného z najlepších pilotov v skupine, bol jeden z prvých z jeho skupiny na pridelenie do misie Gemini. Ako pilot Gemini 5 spravil nový vesmírny vytrvalostný rekord 8 dňami - časom, ktorým by sa dostal na Mesiac a späť - a skúšal veľa raketových systémov dôležitých pre program Apollo. Conrad bol tiež jeden z najmenších astronautov s výškou (1,69 metrov^) a v postave. Bol potom záložný veliteľ pre Gemini 8 a veliteľ Gemini 11. Referencie 1. ↑ Wolfe, Tom. The Right Stuff. Page 108 (pevná väzba). Farrar-Straus-Giroux, New York. 1979. ISBN 0374250332. 2. ↑ Conradov profil Peter_Kováčik_291a.html Peter Kováčik slovenský spisovateľ, scenárista a dramatik Narodenie 6. jún 1936 Čierny Balog, Slovensko Pozri aj Biografický portál Peter Kováčik (* 6. jún 1936, Čierny Balog) je slovenský prozaik, dramatik a filmový scenárista. Životopis Narodil sa v rodine lesného robotníka a vzdelanie získal na Jedenásťročnej strednej škole v Brezne, po nej absolvoval Vysokú školu ekonomickú v Bratislave, kde získal titul inžiniera. Pracoval ako redaktor Československej televízie, bol učiteľom na strednej škole v Skalici, redaktorom Stredoslovenského vydavateľstva a neskôr i Československého rozhlasu v B. Bystrici a taktiež pracovníkom Literárneho a hudobného múzea v B. Bystrici. Keď sa v roku 1973 presťahoval do Bratislavy, začal sa o tri roky neskôr venovať profesionálne svojej literárnej práci a pracoval ako scenárista Slovenského hraného filmu. Od roku 1991 žije ako dôchodca v Bratislave. Tvorba Jeho literárne začiatky sa datujú od roku 1958, kedy začal vydávať svoje prvé diela v novinách a časopisoch a písal tiež pre rozhlas. Prvá kniha mu vyšla až v roku 1964. Jeho diela majú často dramatický, rýchly dej a využíva striedanie kontrastov. Ako námety mu slúžia portréty nezvyčajných ľudí (životaschopný starček, ťažko skúšaný mrzák), no tiež 2. svetová vojna a súdobé ľudské a spoločenské problémy. Zaujíma sa o trpiacich ľudí, pre ktorých sa snaží vymôcť nielen súcit, ale najmä priateľstvo, porozumenie a lásku. Svoje príbehy viaže k deju len veľmi voľne, je to viac rozprávanie o ľuďoch ako o udalostiach. Jeho hrdinovia bojujú so zneužívaním moci, proti ľudskej krutosti, vyrovnávajú sa s rozdielmi medzi svojimi snami a realitou. Diela Próza pre dospelých * 1964 - Portréty, poviedky * 1966 - Kráľ môže všetko, novely * 1969 - Výlet s Claudiou Cardinale, novela * 1970 - Posledná noc spravodlivých, novela * 1974 - Čas do úsvitu, triptych * 1986 - Túžba nad túžby * 1988 - Nevera po slovensky * 1989 - Atmosféra v marci * 1997 - Alžbeta Báthoryová * 2000 - Tvorivý pobyt Próza pre deti * 1977 - Jablká nášho detstva, próza o vojne a SNP, ktorá vychádza z autorovho detstva počas vojny a povstania, ktoré popisuje svojimi detskými očami * 1978 - O najsmiešnejšom kráľovstve, kniha rozprávok Divadelné hry * 1976 - Krčma pod zeleným stromom, vyšlo v tom istom roku aj knižne * 1978 - Pohľadnica z Benátok * 1979 - Recesia, (neskôr prerobená na rozhlasovú hru) * 1981 - Soľ zeme * 1987 - Zásnuby naruby * 1992 - Boží vták * 1994 - Alžbeta Báthoryová * 1994 - Svätý pluk Scenáre Filmové * 1978 - Zlaté časy, podľa knihy Jablká nášho detstva * Otec * Hodiny Televízne * 1970 - Kára, námetom je novela z knihy Kráľ môže všetko * Jediný syn * 1979 - Nevera po slovensky, režíroval Juraj Jakubisko Rozhlasové * Oslava * Primášik * Viadukt * Vo vlaku * Recesia Externé odkazy * Osobnosti.sk - Peter Kováčik * Books.sk - Peter Kováčik * FDb.cz - Peter Kováčik (česky) Peter_Sever_81a0.html Peter Sever slovenský spisovateľ a scenárista Narodenie 11. júl 1924 Rimavská Sobota, Slovensko Úmrtie 22. júl 2004 Pozri aj Biografický portál Peter Sever (vl. menom Jozef Bobok) (* 11. júl 1924, Rimavská Sobota – 22. júl 2004) bol slovenský spisovateľ, scenárista a autor literatúry pre deti a mládež Život Narodil sa v učiteľskej rodine a vzdelanie získaval v Rimavskej Sobote, Banskej Bystrici a Zvolene, neskôr pokračoval v štúdiu na Univerzite Komenského v Bratislave, a toto štúdium úspešne ukončil v roku 1949 doktorátom práv. Pracoval vo viacerých redakciách časopisov, napr. Národná obroda, Život, Náš film, Kultúrny život či Pravda, v roku 1968 potom pracoval v agentúre Tatrapress. Od roku 1969 bol redaktorom časopisu Film a divadlo a od roku 1981 sa venoval písaniu literatúry na plný úväzok. Tvorba Jeho knižný debut vyšiel v roku 1954. Začínal písaním poviedok, no neskôr sa venoval i písaniu noviel a románov tak pre dospelých, ako aj pre mládež. Námetom jeho prvých diel je vojenský život počas 2. svetovej vojny a v období Slovenského národného povstania. Najväčšiu časť jeho tvorby však predstavuje dramatická tvorba pre rozhlas a televíziu, ktorej sa venoval najradšej. V dielach pre deti a mládež sa venoval poukazovaniu na potrebu zdravej rodinnej klímy na vývoj mladých ľudí, venuje sa problematike dospievajúcich detí. V rozhlasovej a televíznej tvorbe sa jeho diela delia do troch námetových skupín: jedna pojednáva o dejinách robotníckeho hnutia, druhá o národnooslobodzovacom hnutí a posledná sa venuje súčasnosti. Venoval sa tiež publicistike, v tlači mu vyšlo množstvo článkov, reportáží, fejtónov, divadelných a filmových kritík, ale tiež recenzií televíznych inscenácií. Okrem vlastnej tvorby sa venoval tiež prekladom z maďarskej a anglickej literatúry. Dielo Próza pre dospelých * 1954 - Vojenským krokom, zbierka poviedok z vojenského prostredia * 1955 - Šesť mesiacov, zbierka poviedok s tematikou SNP * 1961 - Malá slávobrána, budovateľský román * 1962 - Veľký odkaz * 1964 - Mŕtvi sa neženia * 1965 - Korzári kamenných morí * 1989 - Celkom slušná kapela * 1989 - Najlepšie roky môjho života * 1996 - Herecké lásky * 2003 - Šťastie novinára Próza pre deti * 1961 - Malí partizáni, román * 1979 - Priateľka Jana, román Dramatické diela pre dospelých * 1957 - Doktorka Dana, rozhlasová hra * 1959 - Vrátený život, rozhlasová hra * 1960 - Príbeh Verony Tkáčovej, televízna hra * 1960 - Súci chlapci, 3-dielny televízny seriál * 1961 - Ľudia na trase, televízny film * 1964 - Kytica ruží, mikrokomédia * 1965 - 1 : 0, rozhlasová hra * 1966 - Ten veľký návrat, rozhlasová hra * 1968 - Jadranská romanca, veselohra * 1971 - Sneh a hviezdy, publicistická rozhlasová hra * 1972 - Iskrenie, televízna hra * 1974 - Taká nádherná mladosť, rozhlasová hra * 1974 - Škola pre Antigonu, rozhlasová hra * 1976 - Návrat, televízna hra * 1977 - Potlesk, rozhlasová hra * 1977 - Postup, televízny film * 1977 - Dobrodružstvo v hoteli, mikrokomédia * 1979 - Sestry, rozhlasová hra * 1980 - Júlia a starý pán, rozhlasová hra Dramatické diela pre deti * 1959 - Hviezdičky, divadelná hra * 1960 - Tvrdé mantinely, televízna hra * 1970 - Vrahom je Fox, televízna adaptácia románu Ellery Queena * 1975 - Motokára, rozhlasová hra * 1977 - Kamarátka Jana, televízna hra * 1977 - Talentová skúška, rozhlasová hra * 1977 - Dvojka z chovania, rozhlasová hra * 1977 - Bez hrdosti, televízna adaptácia poviedky Boženy Slančíkovej-Timravy * 1978 - Zálety kráľa Mateja, veselohra na námet povesti (spoluautor E. Štric) * 1978 - Prísna skúška, rozhlasová hra * 1979 - Vec dôvery, rozhlasová hra * 1979 - Kotúľ, rozhlasová hra * 1980 - ... a teraz sa rozhodni! , 11-dielny televízny seriál Petrovice_(okres_Třebíč)_d971.html Petrovice (okres Třebíč) Petrovice (okres Třebíč) Základné informácie Postavenie: |obec NUTS 5 (obec): |CZ0614 591360 Kraj (NUTS 3): |Vysočina (CZ061) Okres (NUTS 4): |Třebíč (CZ0614) Obec s rozšírenou pôsobnosťou:| Poverená obec: | Historická krajina: |Morava Katastrálna výmera: | ? km² Počet obyvateľov: |431 Zemepisná šírka: | Zemepisná dĺžka: | Nadmorská výška: | ? m PSČ: | Základné sídelné | jednotky: | Miestnych častí: | Katastrálne územie: | Adresa | obecného úradu: | Starosta / starostka: | Petrovice (okres Třebíč) je obec v Česku v okrese Třebíč v kraji Vysočina. 1. januára 2006 tu žilo 431 obyvateľov, z toho 218 mužov a 213 žien, pričom priemerný vek v obci je 38,2 rokov (muži 36,8 rokov, ženy 39,6 rokov). Tento geografický článok o mieste v Česku je zatiaľ príliš Vlajka Česka krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Pozri aj * Zoznam obcí v Česku Mestá a obce okresu Třebíč Babice • Bačice • Bačkovice • Benetice • Biskupice-Pulkov • Blatnice • Bohušice • Bochovice • Bransouze • Březník • Budišov • Budkov • Cidlina • Čáslavice • Častohostice • Čechočovice • Čechtín • Červená Lhota • Číhalín • Číchov • Čikov • Číměř • Dalešice • Dědice • Dešov • Dolní Lažany • Dolní Vilémovice • Domamil • Dukovany • Hartvíkovice • Heraltice • Hluboké • Hodov • Horní Heřmanice • Horní Smrčné • Horní Újezd • Horní Vilémovice • Hornice • Hrotovice • Hroznatín • Hvězdoňovice • Chlístov • Chlum • Chotěbudice • Jakubov u Moravských Budějovic • Jaroměřice nad Rokytnou • Jasenice • Jemnice • Jinošov • Jiratice • Kamenná • Kdousov • Kladeruby nad Oslavou • Klučov • Kojatice • Kojatín • Kojetice • Komárovice • Koněšín • Kostníky • Kouty • Kozlany • Kožichovice • Krahulov • Kralice nad Oslavou • Kramolín • Krhov • Krokočín • Kuroslepy • Láz • Lesná • Lesní Jakubov • Lesonice • Lesůňky • Lhánice • Lhotice • Lipník • Litohoř • Litovany • Lomy • Loukovice • Lovčovice • Lukov • Markvartice • Martínkov • Mastník • Menhartice • Meziříčko • Mikulovice • Mladoňovice • Mohelno • Moravské Budějovice • Myslibořice • Naloučany • Náměšť nad Oslavou • Nárameč • Nimpšov • Nová Ves • Nové Syrovice • Nový Telečkov • Ocmanice • Odunec • Okarec • Okřešice • Okříšky • Opatov • Oponešice • Ostašov • Pálovice • Petrovice • Petrůvky • Pokojovice • Police • Popůvky • Pozďatín • Přeckov • Předín • Přešovice • Přibyslavice • Příštpo • Pucov • Pyšel • Rácovice • Račice • Radkovice u Budče • Radkovice u Hrotovic • Radonín • Radošov • Radotice • Rapotice • Rohy • Rokytnice nad Rokytnou • Rouchovany • Rudíkov • Římov • Sedlec • Slavětice • Slavičky • Slavíkovice • Smrk • Stařeč • Stropešín • Střítež • Studenec • Studnice • Sudice • Svatoslav • Šebkovice • Štěměchy • Štěpkov • Trnava • Třebelovice • Třebenice • Třebíč • Třesov • Valdíkov • Valeč • Vícenice • Vícenice u Náměště nad Oslavou • Vladislav • Vlčatín • Výčapy • Zahrádka • Zárubice • Zašovice • Zvěrkovice • Želetava Petrifikovanosť_frazémy.html Petrifikovanosť frazémy Petrifikovanosť frazémy je najvyššia miera lexikálnej, syntaktickej a morfologickej ustálenosti frazémy. V petrifikovaných frazémach nemožno nahrádzať nijaký komponent iným (majú úplne ustálené komponentové zloženie), nemožno v nich meniť poradie komponentov ani vložiť medzi ne nejaké slovo z kontextu a nemožno meniť ani podobu syntaktickej konštrukcie spojenia (majú úplne ustálenú syntax) a v nich sa ani jeden komponent nijako tvarovo nemení, neohýba (majú úplne ustálenú morfológiu). Petrifikované sú napríklad slovenské frazémy malá hŕba pýta viac, cól sem cól tam, z hodiny na hodinu, márna sláva. Literatúra * J. Mlacek, l984. Článok pôvodne čerpal z diela Frazeologická terminológia (J. Mlacek, P. Ďurčo a kol.) uverejneného na stránkach Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra. Peter_Tomka_602c.html Peter Tomka slovenský právnik a diplomat Narodenie 1. jún, 1956 Banská Bystrica, Slovensko Pozri aj Biografický portál JUDr. Peter Tomka, CSc. (* 1. jún 1956) je významný slovenský medzinárodný právnik a diplomat. Od roku 2003 je sudca Medzinárodného súdneho dvora. Životopis Pochádza z Banskej Bystrice. V roku 1979 ukončil štúdium práva na Právnickej fakulte Univerzity Karlovy v Prahe. V období 1979 - 1986 pôsobil na katedre medzinárodného práva tejto fakulty. V roku 1985 obhájil kandidátsku dizertáciu na tému Kodifikácia medzinárodného práva. V roku 1986 začal pracovať na česko-slovenskom federálnom ministerstve zahraničných vecí, na medzinárodnoprávnom odbore. V období rokov 1991 až 1997 pôsobil najprv na československej a od roku 1993 na slovenskej misii pri Organizácii Spojených národov v New Yorku. V rokoch 1993 a 1994 bol zástupca stáleho predstaviteľa SR pri OSN a od roku 1994 v hodnosti veľvyslanec vedúci stálej misie SR pri OSN. V rokoch 1999 až 2003 bol stály predstaviteľ Slovenskej republiky pri OSN. Verejnosti je známy najmä ako agent a vedúci právneho tímu Slovenskej republiky v spore s Maďarskom pred Medzinárodným súdnym dvorom v Haagu vo veci Sústavy vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros. Osobne sa zaslúžil za významný úspech SR v tomto spore. V rámci Organizácie Spojených národov zastával niekoľko významných funkcií. Bol predseda právneho výboru 52. Valného zhromaždenia OSN. V rokoch 1999 - 2002 bol členom Komisie pre medzinárodné právo. V roku 2002 bol Bezpečnostnou radou OSN a Valným zhromaždením OSN zvolený za sudcu Medzinárodného súdneho dvora na deväťročné funkčné obdobie. V súčasnosti žije v Haagu. Je ženatý, má dve deti. Externé odkazy * Oficiálna stránka Medzinárodného súdneho dvora * Oficiálna stránka Organizácie Spojených národov Peter_Prídavok_405e.html Peter Prídavok spisovateľ, novinár, politik, prekladateľ Narodenie 27. november 1902 Stankovany Úmrtie 15. február 1966 Londýn Pozri aj Biografický portál Peter Prídavok (* 27. november 1902, Stankovany - † 15. február 1966, Londýn) bol spisovateľ, novinár, politik, prekladateľ. Pseudonym: Cyril; Orion; Peter Prešovský Rodina * otec Jozef Prídavok * matka Zuzana rod. Okáľová * manželka Mária Prídavková Životopis V roku 1920-1921 študoval a zmaturoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, 1921-1923 študoval filozofiu na Collegiu Maximum a teológiu na univerzite a Innsbrucku, 1923-1925 klasické a slovanské jazyky na KU v Prahe. Redaktor časopisov a denníkov a súčasne 1926-1929 majiteľ a zodp. redaktor týždenníka Rodobrana, 1938-1939 vedúci tlačového odboru slov. vlády a Slov. tlačovej kancelárie v Bratislave. V apríli 1939 emigroval do Paríža, od júna 1940 v Londýne, tam politik a novinár 1952-1966 najprv programový a sistent, neskôr vedúci Slov. sekcie vysielania BBC. Debutoval v štud. čas. Zostavovateľ a editor antológií juhoslovanských, nemeckých a slov. ľud. rozprávok a povestí. Zostavoval šlabikáre a čítanky pre ľud. školy. Autor metod. príručiek pre učiteľov, pokúsil sa o tvorbu veselohier. Kratšie literárne a publicistické útvary i náboženskú literatúru prekladal z ruštiny, poľštiny, slovinčiny, srbštiny, chorvátčiny, latinčiny , taliančiny a nemčiny. Po februári 1948 spoluzakladateľ SNR v zahraničí. Člen nár. a kult. a politických spolkov. V roku 1948-1952 gen. tajomník SNR v Ríme. Dielo * Z pokladnice slovenských ľudových rozprávok, Bratislava roku 1933 * Grimmove vyberané rozprávky, Bratislava roku 1931 * Juhoslovanské rozprávky, Praha roku 1933 Literatúra * Slovenský biografický slovník Externé odkazy * OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok. Tento článok zo systému OSUD potrebuje upraviť, pridať interwiki a kategórie. Po jeho úprave prosím odstráňte šablónu {{Osud na úpravu}}. Petőmihályfa.html Petőmihályfa Župa Vašská župa Obvod Vasvár Rozloha 9 km² Počet obyvateľov 248 PSČ Kód oblasti Petőmihályfa je obec v Maďarsku vo Vašskej župe v obvode Vasvár. Má rozlohu 995 ha a žije tu 248 obyvateľov (2007). Tento geografický článok o mieste v Maďarsku je zatiaľ Vlajka Maďarska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Petrov_(okres_Hodonín)_3e83.html Petrov (okres Hodonín) Petrov Základné informácie Postavenie: |obec NUTS 5 (obec): |CZ0625 586480 Kraj (NUTS 3): |Juhomoravský (CZ062) Okres (NUTS 4): |Hodonín (CZ0625) Obec s rozšírenou pôsobnosťou:| Poverená obec: | Historická krajina: |Morava Katastrálna výmera: | ? km² Počet obyvateľov: |1341 Zemepisná šírka: | Zemepisná dĺžka: | Nadmorská výška: | ? m PSČ: | Základné sídelné | jednotky: | Miestnych častí: | Katastrálne územie: | Adresa | obecného úradu: | Starosta / starostka: | Petrov je obec v Česku v okrese Hodonín v Juhomoravskom kraji. 1. januára 2006 tu žilo 1341 obyvateľov, z toho 661 mužov a 680 žien, pričom priemerný vek v obci je 39,4 rokov (muži 37,3 rokov, ženy 41,5 rokov). Tento geografický článok o mieste v Česku je zatiaľ príliš Vlajka Česka krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Pozri aj * Zoznam obcí v Česku Mestá a obce okresu Hodonín Archlebov • Blatnice pod Svatým Antonínkem • Blatnička • Bukovany • Bzenec • Čejč • Čejkovice • Čeložnice • Dambořice • Dolní Bojanovice • Domanín • Dražůvky • Dubňany • Hodonín • Hovorany • Hroznová Lhota • Hrubá Vrbka • Hýsly • Javorník • Ježov • Josefov • Karlín • Kelčany • Kněždub • Kostelec • Kozojídky • Kuželov • Kyjov • Labuty • Lipov • Louka • Lovčice • Lužice • Malá Vrbka • Mikulčice • Milotice • Moravany • Moravský Písek • Mouchnice • Mutěnice • Násedlovice • Nechvalín • Nenkovice • Nová Lhota • Nový Poddvorov • Ostrovánky • Petrov • Prušánky • Radějov • Ratíškovice • Rohatec • Skalka • Skoronice • Sobůlky • Starý Poddvorov • Stavěšice • Strážnice • Strážovice • Sudoměřice • Suchov • Svatobořice-Mistřín • Syrovín • Šardice • Tasov • Těmice • Terezín • Tvarožná Lhota • Uhřice • Vacenovice • Velká nad Veličkou • Veselí nad Moravou • Věteřov • Vlkoš • Vnorovy • Vracov • Vřesovice • Žádovice • Žarošice • Ždánice • Želetice • Žeravice • Žeraviny Peter_Faulpach_ce88.html Peter Faulpach Peter (Fulpauch) Faulpach vodca baníckeho povstania, mešťan Narodenie Slovensko Pozri aj Biografický portál Peter Faulpach (Fulpauch) (* Slovensko) je vodca baníckeho povstania, mešťan. Životopis Bol jedným z vodcov baníckeho povstania v Banskej Bystrici (1525-1526). Majiteľ domu č. 31 (35),prvý za hodinovou vežou v Banskej Bystrici. Literatúra * Kto bol kto v histórii Banskej Bystrice 1255-2000 Externé odkazy * OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok. Tento článok zo systému OSUD potrebuje upraviť, pridať interwiki a kategórie. Po jeho úprave prosím odstráňte šablónu {{Osud na úpravu}}. Peter_Frühauf_e2db.html Peter Frühauf slovenský hokejista Narodenie 15. august 1982 Prešov Aktívna činnosť 2002 - súčasnosť Pozícia pravý obranca Streľba ľavou rukou Výška a váha 182 cm, 86 kg Peter Frühauf (* 15. august 1982, Prešov, ČSSR, dnes Slovensko) je slovenský hokejový obranca. Klubový hokej Odohral štyri sezóny v HC Košice, pred ročníkom 2006/07 prestúpil do MsHK Žilina. 12. januára 2007 strelil v zápase Super Six EPM (Petrohrad) gól vysoko favorizovanej Sparte Prahe (stretnutie napokon skončilo žilinským víťazstvom 4:2, čo bol prvý úspech slovenského klubu v trojročnej histórii tejto súťaže). O niekoľko dní prestúpil do českého klubu HC Oceláři Třinec, kde pôsobil do konca sezóny.^ Pred ďalším ročníkom prestúpil do slovenského mužstva HKm Zvolen. Nosí dres s číslom 7. Štatistiky Základná časť Playoff Sezóna Klub Liga Z G A Body TM +/- Z G A Body TM +/- 2002/03 HC Košice SE 38 1 0 1 1 2003/04 HC Košice SE 49 2 7 9 34 +18 8 1 1 2 2 +1 2004/05 HC Košice SE   36 2 2 4 10 +5   10 0 1 1 10 +1 2005/06 HC Košice SE 48 2 1 3 16 -4 6 0 0 0 6 -1 2006/07 MsHK Žilina SE 39 1 11 12 32 -15 2006/07 HC Třinec ČE 8 0 1 1 12 -2 7 0 0 0 10 -1 2007/08 HKm Zvolen SE 19 1 2 3 24 0 Reprezentácia V slovenskej reprezentácii odohral 6 zápasov, neskóroval. Referencie 1. ↑ Frühauf opúšťa Žilinu, do konca sezóny bude v Třinci, www.hokej.sk Externé odkazy * Peter Frühauf štatistiky na eurohockey.net Peter_Suchanský_666d.html Peter Suchanský Peter Suchanský (* 18. február 1897, Nadlak - † 2. jún 1979, Bratislava) bol slovenský spisovateľ, novinár a prekladateľ, autor dobrodružnej, cestopisnej a vedeckofantastickej prózy. Narodil sa v meste Nadlak (dnes Nădlac/Nagylak na rumunsko-maďarských hraniciach), študoval právo v Budapešti, pôsobil ako redaktor v rozmanitých periodikách. Značná časť literárnej aktivity tohto dlho žijúceho spisovateľa spadá do obdobia 20 – 30-tych rokov 20. storočia. V tom čase bol Suchanský dva razy (v rokoch 1921 až 1925, potom 1931 až 1934) redaktorom Národných novín v Martine. Päťročnú pauzu v redaktorčení mal na svedomí jeho pobyt v Brazílii, ktorý výrazne vplýval na autorovu tvorbu a to najmä na tú, ktorú môžeme zaradiť do žánra fantastickej literatúry. Spomedzi autorových próz sem patria romány Záhadné lietadlo (1931), Diamantové údolie (1933) a Zlaté mesto v pralesoch (1934). Suchanský do slovenskej medzivojnovej literatúry priniesol dobrodružstvo a exotiku, väčšina jeho knižiek sa môže žánrovo zaradiť medzi dobrodružné cestopisy. Fantastické ozvláštnenie v druhom a treťom zo zmienených titulov vystupuje v podobe príbehov o starých mestách uprostred pralesa, kde potomkovia Inkov chránia bohatstvo, tajomstvá, múdrosť a čistotu. Touto témou Suchanský napojil slovenský literárny kontext na „mýtus Eldoráda“, ktorý je vlastne svojskou transformáciou archetypu „strateného raja.“. Exotickosť prostredia a fantastické ozvláštnenie sa tu prelínajú a navzájom umocňujú, cestopis v týchto knižkách plynule prechádza do fantastiky, pretože ako vo viacerých Vernových románoch alebo u Haggarda, sa Suchanský zameriava na popis „bielych miest na mape“ (vnútrozemie Brazílie v tom čase ešte nebolo prebádané), v kontúrach ktorých môže načrtnúť svoje: „čo by bolo keby“. Azda aj preto je len veľmi ťažko určiteľné, či knižky z dobového hľadiska patria k vedeckej fantastike alebo fantasy. Súdobá literárna kritika vyčítala Suchanskému príliš jednoduchú kompozíciu a použitie rekvizít zošitovej produkcie. Tieto prvky v Suchanského knižkách sa dajú nájsť – práve tie im zabezpečili značnú popularitu, najmä medzi mládežou. Suchanského „jednoduchosť“ však neskĺzava do primitívnosti, skúsenosti novinára nedovoľujú autorovi písať inak ako svižne a hutne, i keď miestami povrchne. Popri schematickosti zápletiek však Suchanský dokázal do textu vložiť množstvo konkrétnych, počas pobytu v Brazílii odpozorovaných postrehov. Osobitné miesto v Suchanského tvorbe patrí románu Záhadné lietadlo, ktorý témou i spracovaním hodne pripomína Robura Dobyvateľa od Jula Verna, okoreneného špionážnou zápletkou s obligátnym „žltým nebezpečenstvom.“ Na Suchanského tvorbu vplývala zahraničná dobrodružná literatúra, nakoľko autor preložil viacero dobrodružných románov a cestopisov (knižky A. Dumasa, dobovo populárneho F. Bradocka a iných) Suchanského dobrodružnocestopisná próza s nádychom senzácií a tajomna nadchla a našla svojho pokračovateľa, pravda, v trocha inej, naivnejšej podobe u ďalšieho autora slovenskej fantastiky Jána Makovníka – Tónina. K téme tajomných Inkov a Južnej Ameriky sa potom slovenská fantastika vrátila ešte niekoľkokrát napr. v prózach Konkolových a Kalníkových. Peter_Tomkuliak_14b5.html Peter Tomkuliak Peter (Tomkuljak) Tomkuliak rímskokatolícky kňaz, publicista, národnokultúrny pracovník Narodenie 15. jún 1838 Krivá Úmrtie 30. september 1894 Zvolen Pozri aj Biografický portál Peter Tomkuliak (Tomkuljak) (* 15. jún 1838, Krivá - † 30. september 1894, Zvolen) bol Pochov.: [[Detvianska Huta rímskokatolícky kňaz, publicista, národnokultúrny pracovník. Rodina * otec Ján Tomkuliak * matka Kristína rod. Mičeňová Životopis Študoval na gymnáziu v Levoči a v Spišskom Podhradí, teológiu v Banskej Bystrici, 1863 vysvätený za kňaza, 1869 zložil profesorské rigorózum v Prahe. Od roku 1863 pôsobil ako kaplán v Jastrabej a v Kremnici, od 1969 prof. kanonického práva a cirk. dejín v seminári v Banskej Bystrici, od 1877 farár v Detvianskej Hute, vykonával pastoračnú v okolitých farnostiach v Banskej Bystrice. Kultúrny a osvetový pracovník, zberateľ národopisného materiálu. Autor antropologickej práce, národopisnej štúdie, príspevkov o štepení stromčekov, o vianočných a veľkonočných obyčajoch, početných nábožens kých úvah a článkov. Literatúra * Slovenský biografický slovník Externé odkazy * OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok. Tento článok zo systému OSUD potrebuje upraviť, pridať interwiki a kategórie. Po jeho úprave prosím odstráňte šablónu {{Osud na úpravu}}. Peter_Hyroš_73bb.html Peter Hyroš hudobný pedagóg, zbormajster, dirigent Narodenie 10. marec 1906 Podbrezová-Lopej Úmrtie 19. december 1968 Bratislava Pozri aj Biografický portál Peter Hyroš (* 10. marec 1906, Podbrezová-Lopej - † 19. december 1968, Bratislava) bol hudobný pedagóg, zbormajster, dirigent. Rodina * otec Peter Hýroš * matka Anna rod. Nitrajová Životopis Do 1927 študoval na Učiteľskom ústave v Spišskej Novej Vsi, 1941 zložil štátne skúšky z hudby a spevu. Učiteľ na viacerých miestach, od 1941 profesor učiteľského ústavu v Banskej Bystrici a v Bratislave, od 1945 gymnázia a Osvetovej školy v Bratislave. Dirigent speváckych zborov (Slovan v Podbrezovej, Dunaj v Bratislave, Ľud. spevokol učiteľov Slov. v Žiline). Dielo * Náuka o hudbe, Bratislava roku 1951 Literatúra * Slovenský biografický slovník Externé odkazy * OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok. Tento článok zo systému OSUD potrebuje upraviť, pridať interwiki a kategórie. Po jeho úprave prosím odstráňte šablónu {{Osud na úpravu}}. Peter_Simons_631a.html Peter Simons Peter Simons je zástanca metaontológie. Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Peter_Thomas_Geach_8c15.html Peter Thomas Geach Peter Thomas Geach (* 29. marec 1916) je anglický filozof, predstaviteľ lingvistickej filozofie. Pozri aj * filozofia 20. stor. * analytická filozofia * lingvistická filozofia * filozofia prirodzeného jazyka * súčasná filozofia Externé odkazy FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Peter_Junas_f0b1.html Peter Junas slovenský hokejista Narodenie 16. december 1968 Banská Bystrica Aktívna činnosť ? - súčasnosť Pozícia ľavé krídlo Streľba pravou rukou Výška a váha 188 cm, 89 kg Peter Junas (* 16. december 1968, Banská Bystrica) je slovenský hokejový útočník. Klubový hokej Je známy z dlhoročného pôsobenia v HK Poprad, od sezóny 2002/03 hrával v Slovane Bratislava. Pred ročníkom 2006/07 s ním uzavrel kontrakt prvoligový tím HK Kežmarok. Štatistiky Základná časť Playoff Sezóna Klub Liga Z G A Body TM +/- Z G A Body TM +/- 2000/01 HK Poprad SE 52 17 25 42 70 0 6 1 2 3 0 -8 2001/02 HK Poprad SE 54 15 25 40 39 +2 2002/03 Slovan SE 54 22 26 48 28 +42 13 4 3 7 22 +3 Bratislava 2003/04 Slovan SE   4 0 1 1 0 0   5 0 0 0 0 0 2004/05 Slovan SE 52 13 15 28 59 +9 19 3 9 12 47 +7 2005/06 Slovan SE 51 12 17 29 66 +19 2 0 0 0 0 27 2006/07 HK Kežmarok 1. SHL 36 18 22 40 94 +38 Reprezentácia V slovenskej reprezentácii odohral 3 zápasy, neskóroval. Externé odkazy * Peter Junas klubová štatistika na hockeyDB.com Pettenbach.html Pettenbach Spolková krajina Horné Rakúsko Okres Kirchdorf an der Krems Rozloha  ? km² Počet obyvateľov 4855 PSČ Kód oblasti Pettenbach je obec v Rakúsku v spolkovej krajine Horné Rakúsko v okrese Kirchdorf an der Krems. Žije tu 4855 obyvateľov (1.1.2007). Tento geografický článok o mieste v Rakúsku je zatiaľ Vlajka Rakúska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Obce okresu Kirchdorf an der Krems Poloha okresu v Hornom Rakúsku Edlbach | Grünburg | Hinterstoder | Inzersdorf im Kremstal | Kirchdorf an der Krems | Klaus an der Pyhrnbahn | Kremsmünster | Micheldorf in Oberösterreich | Molln | Nußbach | Oberschlierbach | Pettenbach | Ried im Traunkreis | Roßleithen | Rosenau am Hengstpaß | Schlierbach | Spital am Pyhrn | Sankt Pankraz | Steinbach am Ziehberg | Steinbach an der Steyr  Vorderstoder | Wartberg an der Krems | Windischgarsten Petr_Ulrych_c1a8.html Petr Ulrych Petr Ulrych (* 21. február 1944 v Hradci Králové) je český spevák, hudobní skladateľ a textár, brat speváčky Hany Ulrychovej. Životopis Po ukončení strednej školy vyštudoval letecké inžinierstvo na Vojenskej akadémii v Brne. Letectvu sa však nikdy nevenoval, ihneď po ukončení školy v roku 1966 sa stal profesionálnym hudebníkom. Behom štúdií na vysokej škole sa súkromne učil hrať na klavír, na brnenskom konzervatóriu dva roky študoval skladbu a hru na kontrabas. V roku 1961 bol spoluzakladateľ brnenského Divadlo bez tradic (DIBETRA) kam ho neskôr nasledovala aj jeho mladšia sestra Hana. Od roku 1964 prešiel do rockovej skupiny Vulkán, v roku 1967 potom do skupiny Atlantis, kam ho znova nasledovala aj sestra Hana. So skupinou Atlantis vystupoval v pražskom divadle Rokoko, kde vystupoval v programe Nepůjdem do kláštera. Najväčším hitom skupiny bola pieseň Nechoď do kláštera, ktorá vtedy zvíťazila v rozhlasovej Húpačke (čo bola niekdajšia rozhlasová hitparáda). Petr Ulrych prejavoval sklony k syntéze moravského folklóru s rockom, čo sa výrazne prejavilo v následujúcich rokoch. V roku 1974 vyhádza súrodencom Ulrychovým legendárny album Nikola šuhaj loupežník (omnoho skôr než neskoršia divadelná a filmová adaptácia tohoto námetu, ktorý niesly odlišný názov Balada pro banditu). Tento úspěšný album posunul sourodeneckú dvojicu smerom k moravskému folklóru a štylizácii moravských ľudových piesní, ktoré sú dodnes hlavným repertoárom ich doprovodnej hudobnej skupiny Javory. Petr Ulrych je umeleckým vedúcím, skladateľom aj textárom tejto skupiny, okrem tejto vlastnej tvorby je tiež autorom scénickej a filmovej hudby k niekoľkým daľším filmom a divadelním predstaveniam. Společne so sestrou Hanou tiež vystupoval v jej zhudobnených (ako spoluautor sa Stanislavom Mošou) brněnských muzikáloch Legenda,Máj,Koločava a Radúz a Mahulena uvádzaných v Mestskom divadle Brno. Za hudbu k muzikálu Koločava získal cenu Alfréda Radoka. Hudba pro film a divadlo scénická hudba * Dynamit - Divadlo Jiřího Wolkera, Praha * Býk Klemens - Štátne divadlo Brno * Čarovná Barborka - Štátne divadlo Brno * Legenda - (spoluautor Stanislav Moša) - Mestské divadlo Brno * Máj - (spoluautor Stanislav Moša)- Mestské divadlo Brno * Koločava - (spoluautor Stanislav Moša) - Mestské divadlo Brno * Radúz a Mahulena - (spoluautor Stanislav Moša) - Mestské divadlo Brno filmová hudba * Sonáta pro zrzku * Díky za každé nové ráno * O statečném kováři Diskografie, výběr Gramofonové albumy: * (1970) 13 HP (Supraphon, LP) * (1972) Hej dámy, děti a páni (Panton, LP) * (1974) Nikola šuhaj loupežník (Panton, LP) * (1975) Meč a přeslice - , Panton, LP) * (1975) Pojďte dál, chci být chvíli s Vámi - , LP) * (1978) Ententýny (Panton, LP) * (1982) Zpívání (Panton, LP) (Javory) * (1983) Zpívání při vínečku (Panton, LP) (Javory) * (1985) Bylinky (Panton, LP) * (1987) Příběh (Panton, LP) * (1988) Tichý hlas (Panton, LP) * (1990) Odyssea (Panton, LP) (nevydaná nahrávka z roku 1969 so skupinou Atlantis) CD albumy: * (1991) Cestou k tichému hlasu (Supraphon, CD) * (1993) Bílá místa (Venkow records, CD) * (1994) To nejlepší s Javory (Venkow records, CD) (Javory) * (1997) Odyssea (Bonton Music, CD) (nevydaná nahrávka z roku 1969 so skupinou Atlantis) * (1997) O naději (Venkow records, CD) * (1998) Pokoj lidem dobré vůle (Venkow records, CD) (live záznam vianočného koncertu) * (1998) Best Of - ze starých LP (Venkow/Polygram, CD) * (1999) Seď a tiše poslouchej (Bonton Music, * (1999) Malé zrnko písku (Venkow records, CD) * (2002) Koločava (Venkow Records, CD) * (2003) Šumaři (Universal Music, CD) * (2004) Příběh/Ententýny (Brothers Record, CD) (reedice starších alb z r. 79 a 87 -2CD) * (2005) Písně (Supraphon, CD) (to nejlepší z let 1964-1997) * (2006) Stromy, voda, tráva (Universal Music, CD) * (2007) Zpívaní/Zpívaní pri vínečku (Supraphon, CD) * (2007) Čtyricet nej (Universal Music, CD) (2CD) Externé odkaz * [Oficiálne stránky] *  - životopis a diskografia Zdroj = Tento článok je sčasti alebo úplne založený na preklade článku Petr Ulrych zverejneného na českej Wikipédii. Peter_Barinka_9551.html Peter Barinka slovenský hokejista Narodenie 6. apríl 1977 Trenčín Aktívna činnosť 1995 - súčasnosť Pozícia pravé krídlo Streľba pravou rukou Výška a váha 181 cm, 82 kg Peter Barinka (* 6. apríl 1977, Trenčín, ČSSR, dnes Slovensko) je slovenský hokejový útočník. Klubový hokej Peter Barinka začínal s hokejom v Dukle Trenčín. Do seniorského áčka bol preradený spolu s Mariánom Hossom. Od sezóny 2003/04 pôsobil tri sezóny v českom klube HC Hamé Zlín, pred ročníkom 2006/07 sa vrátil do materského klubu, s ktorým dosiahol finálovú účasť. V priebehu sezóny prestúpil do HC Třinec, vo svojom prvom zápase za tento klub proti Kladnu však nemal právo nastúpiť (pretože v rovnakom 40. kole už odohral stretnutie za Zlín), zápas bol preto skontumovaný výsledkom 5:0 pre Kladno. ^ Klubové štatistiky | | | | Základná časť | | Play-off Sezóna | Klub | Liga |--+--------------------+-+--------------- | | |Z |G |A |Body|TM|+/-|Z |G|A|Body|TM|+/-| -------+---------------+------+--+--+--+----+--+---+--+-+-+----+--+---| 1995/96| Dukla Trenčín | SE |1 |0 |0 | 0 |0 |+1 | | | | | | | 1995/96|Dukla Trenčín B|1. SHL|1 |0 |0 | 0 |0 |-1 | | | | | | | 1996/97| Dukla Trenčín | SE |32|4 |5 | 9 |8 |+5 | | | | | | | |Dukla Trenčín B|1. SHL|1 |1 |0 | 1 |0 | | | | | | | | 1997/98| Dukla Trenčín | SE |17|0 |2 | 2 |4 | 0 | | | | | | | | Dukla Trenčín | EHL |5 |0 |0 | 0 |29| | | | | | | | |Matador Púchov |1. SHL|5 |2 |3 | 5 |2 | 0 | | | | | | | 1998/99| Dukla Trenčín | SE |14|1 |0 | 1 |0 |-1 |1 |0|0| 0 |0 | | 1999/00|HK Spišská Nová| SE |53|18|20| 38 |14|-37| | | | | | | | Ves | | | | | | | | | | | | | | 2000/01| Dukla Trenčín | SE |55|18|20| 38 |8 |+2 |14|4|1| 5 |2 |-4 | 2001/02| Dukla Trenčín | SE |53|15|19| 34 |10|+17| | | | | | | 2002/03| Dukla Trenčín | SE |43|13|18| 31 |16|+28|12|2|1| 3 |6 | | 2003/04| HC Hamé Zlín | ČE |48|19|16| 35 |26|+1 |17|6|3| 9 |12|+6 | 2004/05| HC Hamé Zlín | ČE |50|8 |11| 19 |28|+13|17|7|4| 11 |3 |+18| 2005/06| HC Hamé Zlín | ČE |47|6 |6 | 12 |40|+6 |6 |1|0| 1 |0 | 0 | 2006/07| Dukla Trenčín | SE |35|1 |8 | 9 |16|-2 |14|2|0| 2 |2 |+2 | | HK Považská |1. SHL|2 |4 |4 | 8 |2 |+7 | | | | | | | | Bystrica | | | | | | | | | | | | | | 2007/08| RI Okna Zlín | ČE |14|3 |1 | 4 |4 | | | | | | | | | HC Třinec | ČE |19|5 |5 | 10 |10| | | | | | | | Reprezentácia V slovenskej reprezentácii odohral 14 zápasov, zaznamenal 3 góly. (štatistické údaje v článku sú z 10. februára 2008) Referencie 1. ↑ www.hokej.cz, 11.1.2008 Externé odkazy * Peter Barinka štatistiky na eurohockey.net Peter_Gonda_b7ae.html Peter Gonda lesný inžinier Narodenie 22. február 1893 Krupina Úmrtie 9. jún 1980 Bratislava Pozri aj Biografický portál Peter Gonda (* 22. február 1893, Krupina - † 9. jún 1980, Bratislava) bol lesný inžinier. Životopis Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, na lesníckom odbore Vysokej školy baníckej a lesníckej v Banskej Štiavnici, 1918 Ing. Od roku 1948 pôsobil na lesopolitickom úrade v Banskej Bystrici, od 1920 na Centrálnej správe cirk. majetkov v Bratislave, do 1945 vedúci lesného odd. Priekopník zakladania kultúr a pestovania rýchlorastúcich drevín, najmä topoľov na Žitnom ostrove, usiloval sa o zvýšenie drevnej produkcie a o vytváranie vetrolamov na ochranu poľnohospodárskej pôdy. Devastované agátové plochy na južnom Slovensku premenil na výnosné kultúry agátov a topoľov. Úspešne premieňal bukové monokultúry na zmiešané porasty, najmä v Strážovských vrchoch. Rozširoval borovicu, javor a jaseň na územiach, kde sa už nevyskytovali. Zaslúžil sa o introdukciu kanadských briez, s úspechom pestoval aj douglasku sivú a zelenú, balkánsky smrek a kanadskú višňu, vo vhodných polohách uprednostňoval smrekovec. Znalec liečivých rastlín, vypracoval vyše 600 receptov na ich úpravu a používanie. Venoval sa aj výstavbe prevádzkových objektov a lesných ciest. V roku 1935-1940 redaktor časopisu Les a drevo, publikoval aj v ďalších odborných časopisoch, člen lesníckej a drevárskej ústredne v Bratislave, pôdohospodárskej delimitačnej a Poľnohospodárskej paritnej komisie.. Dielo * Linda a jej pestovanie, Bratislava roku 1930 * rkp. Topole (1954); Ako zvýšiť prírastok v našich lesoch (1955) Literatúra * Slovenský biografický slovník Externé odkazy * OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok. Tento článok zo systému OSUD potrebuje upraviť, pridať interwiki a kategórie. Po jeho úprave prosím odstráňte šablónu {{Osud na úpravu}}. Petrovce_(okres_Sobrance)_3256.html Petrovce (okres Sobrance) Petrovce obec Štát Vlajka Slovenska Slovensko Kraj/oblasť/provincia/región ap. Košický Historický región Zemplín Okres Sobrance Nadmorská výška 290 m n. m. Súradnice 48°42′23″S 22°19′25″V / 48.70639, 22.32361 Rozloha 16,483548 km² (1 648 ha) Obyvateľstvo 234 (31. 12. 2005) Hustota 14 /km² Prvá písomná zmienka 1571 Starosta Pavel Tomčo Časové pásmo SEČ (UTC+1) - letný čas SELČ (UTC+2) PSČ 072 62 (pošta Koromľa) Telefónna predvoľba +421-56 Kód 522899 EČV SO Poloha v obce v rámci Slovenska Poloha v rámci Košického kraja Štatistika: MOŠ/MIS Petrovce je obec na Slovensku v okrese Sobrance. V odlesnenej kotline pohoria Popričné leží v nadmorskej výške 290 m. obec Petrovce. Obec je obklopená listnatými lesmi vhodnými na zber húb, poľovníctvo. V dedine je športový areál a dva rybníky, vhodné na turistiku alebo športový rybolov. Lyžiarsky vlek, ktorý sa nachádza v chotári obce, v nedávnej minulosti slúžil verejnosti ale predovšetkým detskému domovu v Koromli - v súčasnosti je tento vlek mimo prevádzku. Tento geografický článok o mieste na Slovensku je zatiaľ Vlajka Slovenska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Externé odkazy * Mapy a letecké fotografie Súradnice: 48° 42' 23" s.š. 22° 19' 25" v.d. * Google maps * MSN World Atlas * Družicové fotografie z WikiMapia alebo Google * Mapa z Multimap alebo GlobalGuide * Letecké fotografie z TerraServer Mestá a obce okresu Sobrance (1+46) 31.12.2003 Baškovce | Beňatina | Bežovce | Blatná Polianka | Blatné Remety | Blatné Revištia | Bunkovce | Fekišovce | Hlivištia | Horňa | Husák | Choňkovce Inovce | Jasenov | Jenkovce | Kolibabovce | Koňuš | Koromľa | Krčava Kristy | Lekárovce | Nižná Rybnica | Nižné Nemecké | Orechová | Ostrov Petrovce | Pinkovce | Podhoroď | Porostov | Porúbka | Priekopa | Remetské Hámre | Ruská Bystrá | Ruskovce | Ruský Hrabovec | Sejkov | Sobrance Svätuš | Tašuľa | Tibava | Úbrež | Veľké Revištia | Vojnatina | Vyšná Rybnica | Vyšné Nemecké | Vyšné Remety | Záhor Peter_Štefan_8067.html Peter Štefan Peter Štefan, PhD. (* 1941, Bratislava – † 18.6. 1978, Tryfan (Wales)) bol matematik. Narodil sa v r. 1941 v Bratislave, kde aj maturoval. V r. 1965 absolvoval Univerzitu Karlovu v Prahe a po skončení štúdií na nej 3 roky pracoval. V r. 1968 bol pozvaný na konferenciu o dynamických systémoch vo Warwicku. Po sovietskej invázii v r. 1968 emigroval do Veľkej Británie. V r. 1973 získal titul PhD. Pracoval v teórii regulácie a matematickej teórii entropie. Pôsobil na univerzitách v Manchestri, Bangore a Paríži. Zahynul 18. júna 1978 pri horolezeckom výstupe v Tryfane vo Walese. Externé odkazy * Matematický ústav SAV Zdroj, z ktorého (pôvodne) čerpal tento článok Peter_Karvaš_e594.html Peter Karvaš slovenský prozaik, dramatik a divadelný teoretik Narodenie 25. apríl 1920 Banská Bystrica, Slovensko Úmrtie 28. november 1999 Bratislava, Slovensko Pozri aj Biografický portál Peter Karvaš (pseudonymy Jakub Riečan, Ján Róbert Lipka, Jozef Repka, P. Bystrický, Peter Bystrík a i.) (* 25. apríl 1920, Banská Bystrica - † 28. november 1999, Bratislava) bol slovenský dramatik, prozaik a divadelný teoretik. Životopis Narodil sa v rodine lekára a akademickej maliarky. Vzdelanie získaval v Banskej Bystrici, neskôr začal študovať v Prahe na ČVUT a súčasne na umeleckopriemyselnej škole, ale štúdium dokončil na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Pracovať začal už v roku 1939 a vystriedal viacero zamestnaní - od práce v stavebnej firme až po prácu v Neografii v Martine. Počas 2. svetovej vojny bol rasovo prenasledovaný a internovaný v pracovnom tábore, počas Slovenského národného povstania pracoval v Slobodnom slovenskom vysielači a publikoval v povstaleckej tlači. V rokoch 1946 - 1949 pracoval ako dramaturg Novej scény v Bratislave, v rokoch 1949 - 1951 pôsobil ako kultúrny atašé na veľvyslanectve v Bukurešti, neskôr pracoval na Povereníctve školstva, bol redaktorom Kultúrneho života a tiež tajomníkom Zväzu slovenských spisovateľov. Kvôli svojmu odmietavému postoju k okupácii Česko-Slovenska v roku 1968 mal zakázané publikovať až do roku 1990. V rokoch 1968 - 1974 bol docentom divadelnej vedy, po roku 1974 vedeckým pracovníkom Výskumného ústavu kultúry v Bratislave. Tvorba Literárne činný bol od roku 1937, kedy začal publikovať svoje prvé diela v Studentskom časopise a vo Svojeti a Mladej kultúre. Najmä počas vojny publikoval pod viacerými pseudonymami, prvá kniha mu vyšla až po skončení vojny. Je autorom expresionistických próz, románov zachycujúcich spoločenské problémy a humorných a satirických próz, ale tiež reportáží. V divadelných hrách, tematicky čerpajúcich z obdobia 2. svetovej vojny i zo súčasnosti, kritizoval zneužívanie moci a ohrozenie slobody. V teatrologických dielach vychádzal zo štrukturalizmu. Dielo Próza * 1946 - Niet prístavov * 1947 - Polohlasom * 1949 - Toto pokolenie, román * 1950 - S nami a proti nám * 1952 - Pokolenie v útoku, román * 1954 - Čert nespí * 1957 - Čertovo kopýtko * 1961 - Konfety a leporelá, výber humoresiek z vojnového obdobia * 1968 - Nedokončená pre detský hlas, humoristicko-autobiografické dielo * 1970 - Kniha úľavy * 1970 - Malovať čerta na stenu * 1979 - Noc v mojom meste, kniha o Slovenskom národnom povstaní * 1984 - Humoresky a iné kratochvíle * 1989 - Posledné humoresky a iné kratochvíle * 1991 - Poľahčujúca okolnosť, zbierka próz * 1992 - My, čo nechceme byť menovaní * 1993 - Velikán čiže Život a dielo profesora Bogoviča, novela * 1994 - Bolo to celkom ináč, kniha apokryfov * 1995 - V úvodzovkách, súbor causerií * 1995 - Intímne dialógy * 1997 - Tajomstvo sfingy * 2000 - Zrada múz (vyšlo posmrtne) * 2001 - Za múrom (vyšlo posmrtne) Dráma * 1943 - Hanibal pred bránami, rozhlasová hra (v roku 1949 prepracované na divadelnú hru) * 1943 - Maják, jednoaktovka * 1945 - Spolok piatich „P“, rozhlasová hra (v roku 1946 prepracované na divadelnú hru) * 1945 - Meteor, divadelná hra * 1946 - Hra o básnikovi (pôvodná rozhlasová hra prepracovaná na * 1948 - Bašta, divadelná hra * 1946 - Návrat do života (knižne vyšlo v roku 1949) * 1950 - Ľudia z našej ulice (knižne vyšlo v roku 1951) * 1953 - Srdce plné radosti (knižne vyšlo v roku 1954) * 1955 - Pacient sto trinásť * 1955 - Diplomati * 1959 - Polnočná omša * 1960 - Zmŕtvychvstanie deduška Kolomana, veselohra * 1962 - Antigona a tí druhí * 1963 - Jazva * 1964 - Veľká parochňa (knižne vyšlo v roku 1965) * 1966 - Experiment Damokles (knižne vyšlo v roku 1967) * 1969 - Absolútny zákaz (knižne vyšlo v roku 1970, vročenie sa uvádza 1966) * 1986 - Súkromná oslava (knižne vyšlo v roku 1987) * 1987 - Zadný vchod * 1988 - Vlastenci z mesta Yo * 1994 - 4x nie Teoretické diela * 1948 - Kapitolky o rozhlase, postrehy k problematike rozhlasovej hry * 1948 - K základným otázkam súčasného divadla, historicko-teoretická kniha * 1948 - Úvod do základných problémov divadla, historicko-teoretická * 1956 - K niektorým tvorivým problémom našej drámy, úvaha * 1964 - Zamyšlení nad dramatem, štúdia (vyšla len v češtine) * 1969 - Zamyšlení nad dramaturgií, štúdia (vyšla len v češtine) * 1977 - Priestory v divadle a divadlo v priestore, analýza špecifickosti divadla Reportáže * 1945 - Most, publicistické a reportážne črty * 1953 - Dieťa a meč, reportáž o Nemeckej demokratickej republike * 1959 - Leningradské epištoly, reportáž zo Sovietskeho zväzu * 1960 - Výlet na juh, reportáž zo Sovietskeho zväzu * 1996 - Idúcky tam a spiatky Peter_Sejna_7647.html Peter Sejna Peter Sejna (* 5. október 1979, Liptovský Mikuláš) je reprezentant Slovenska v ľadovom hokeji. Klubový hokej Peter Sejna je útočník hrajúci na ľavom krídle. Od sezóny 1998/99 hral v zámorí v nižších súťažiach USHL a NCAA. Od sezóny 2002/03 je hráčom St. Louis Blues. Zatiaľ nie je členom základnej zostavy a väčšinu zápasov odohral na farme Worcester Ice Cats a Peoria Rivermen v AHL. Na sezónu 2005/06 má so St. Louis uzavretú zmluvu na 485 tisíc dolárov. Klubová štatistika | | | Riadna sezóna | Play-off Sezóna | Klub | Súťaž |----------------------------------------------+---------------------------------------------- | | | Počet | Góly | Asistencie | Body | Trestné | Počet | Góly | Asistencie | Body | Trestné | | | zápasov | | | | minúty | zápasov | | | | minúty 1998/99 | Des-Moines | USHL | 52 | 40 | 23 | 63 | 26 | 14 | 11 | 6 | 17 | 8 | Buccaneers | | | | | | | | | | | 1999/00 | Des-Moines | USHL | 58 | 41 | 53 | 94 | 36 | 9 | 4 | 5 | 9 | 4 2000/01 | Colorado | NCAA | 41 | 29 | 29 | 58 | 10 | - | - | - | - | - | College | | | | | | | | | | | 2001/02 | Colorado | NCAA | 43 | 26 | 24 | 50 | 16 | - | - | - | - | - 2002/03 | Colorado | NCAA | 42 | 36 | 46 | 82 | 12 | - | - | - | - | - 2002/03 | St. Louis | NHL | 1 | 1 | 0 | 1 | 0 | - | - | - | - | - | Blues | | | | | | | | | | | 2003/04 | St. Louis | NHL | 20 | 2 | 2 | 4 | 4 | - | - | - | - | - 2003/04 | Worcester | AHL | 59 | 12 | 29 | 41 | 13 | 10 | 3 | 3 | 6 | 10 | Ice Cats | | | | | | | | | | | 2004/05 | Worcester | AHL | 64 | 17 | 21 | 38 | 24 | - | - | - | - | - 2005/06 | Peoria | AHL | 10 | 9 | 7 | 16 | 10 | - | - | - | - | - | Rivermen | | | | | | | | | | | 2005/06 | St. Louis | NHL | 2 | 1 | 1 | 2 | 2 | . | . | . | . | . Reprezentácia Peter Sejna reprezentoval Slovensko na majstrovstvách sveta v roku 2003 a získal bronzovú medailu. Štatistika na MS Rok | Počet | Góly | Asistencie | Body | Trestné | +/- | Strely | Umiestnenie | zápasov | | | | minúty | | | 2003 | 4 | 0 | 0 | 0 | 4 | -1 | 3 | 3. Externé odkazy * Peter Sejna klubová štatistika na hockeyDB.com * Peter Sejna na nhl.com Petrovice_(okres_Bruntál)_3320.html Petrovice (okres Bruntál) Petrovice Petrovice – znak Petrovice – vlajka znak vlajka Základné informácie Postavenie: |obec NUTS 5 (obec): |CZ0801 551848 Kraj (NUTS 3): |Moravskosliezsky (CZ080) Okres (NUTS 4): |Bruntál (CZ0801) Obec s rozšírenou pôsobnosťou:| Poverená obec: | Historická krajina: |Morava Katastrálna výmera: | ? km² Počet obyvateľov: |136 Zemepisná šírka: | Zemepisná dĺžka: | Nadmorská výška: | ? m PSČ: | Základné sídelné | jednotky: | Miestnych častí: | Katastrálne územie: | Adresa | obecného úradu: | Starosta / starostka: | Petrovice je obec v Česku v okrese Bruntál v Moravskosliezskom kraji. 1. januára 2006 tu žilo 136 obyvateľov, z toho 74 mužov a 62 žien, pričom priemerný vek v obci je 46,8 rokov (muži 47,2 rokov, ženy 46,4 rokov). Pozri aj * Zoznam obcí v Česku Mestá a obce okresu Bruntál Andělská Hora • Bílčice • Bohušov • Brantice • Bruntál • Břidličná • Býkov-Láryšov • Čaková • Dětřichov nad Bystřicí • Dívčí Hrad • Dlouhá Stráň • Dolní Moravice • Dvorce • Heřmanovice • Hlinka • Holčovice • Horní Benešov • Horní Město • Horní Životice • Hošťálkovy • Janov • Jindřichov • Jiříkov • Karlova Studánka • Karlovice • Krasov • Krnov • Křišťanovice • Leskovec nad Moravicí • Lichnov • Liptaň • Lomnice • Ludvíkov • Malá Morávka • Malá Štáhle • Město Albrechtice • Mezina • Milotice nad Opavou • Moravskoslezský Kočov • Nová Pláň • Nové Heřminovy • Oborná • Osoblaha • Petrovice • Razová • Roudno • Rudná pod Pradědem • Rusín • Rýmařov • Ryžoviště • Slezské Pavlovice • Slezské Rudoltice • Stará Ves • Staré Heřminovy • Staré Město • Světlá Hora • Svobodné Heřmanice • Široká Niva • Třemešná • Tvrdkov • Úvalno • Václavov u Bruntálu • Valšov • Velká Štáhle • Vrbno pod Pradědem • Vysoká • Zátor Peter_Praga_42ff.html Peter Praga evanjelický kňaz Narodenie Banská Bystrica Pozri aj Biografický portál Peter Praga (* Banská Bystrica) je evanjelický kňaz. Životopis Kazateľ slov. evanjelický obce v Banskej Bystrici (1588). Literatúra * Kto bol kto v histórii Banskej Bystrice 1255-2000 Externé odkazy * OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok. Tento článok zo systému OSUD potrebuje upraviť, pridať interwiki a kategórie. Po jeho úprave prosím odstráňte šablónu {{Osud na úpravu}}. Peter_z_Ľubietovej_13f5.html Peter z Ľubietovej skriptor Narodenie Ľubietová Pozri aj Biografický portál Peter z Ľubietovej (* Ľubietová) bol skriptor. Životopis Predpokladá sa, že pôsobil na viacerých miestach mimo Uhorska. Odpisoval predovšetkým cirkevné právne diela. Roku 1424 odpísal dva exempláre spisu Summa legum Raimundi z oblasti kanonistického práva. Zachované v Univerzitnej knižnici v Lipsku, druhý v Kráľovskej knižnici v Berlíne, tretí exemplár jeho odpisu tohto diela z roku 1426 sa dostal do zbierok Britského múzea v Londýne. Literatúra * Slovenský biografický slovník Externé odkazy * OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok. Tento článok zo systému OSUD potrebuje upraviť, pridať interwiki a kategórie. Po jeho úprave prosím odstráňte šablónu {{Osud na úpravu}}. Petržalka.html Petržalka Petržalka Petržalka Erb | Vlajka | Mapa Základné údaje Kraj: |Bratislavský kraj Okres: |Okres Bratislava V Región: |Bratislava a okolie Poloha: |48° 08' s. š. |17° 07' v. d. Nadmorská výška: |131 m n.m. Rozloha: |28,68 km² Počet obyvateľov: |114 862 () Hustota |4087 obyvateľ(ov)/km^2 obyvateľstva: | Prvá písomná |1225 zmienka: | Nacionále Štatistická územná|529460 jednotka: | EČV: |BA PSČ: |85 XXX Telefónna |0 2 predvoľba: | Oficiálne adresy |Miestny úrad Adresa obecného |Bratislava-Petržalka úradu: | |Kutlíkova 17 |852 12 Bratislava E-mail: |starosta@petrzalka.sk Telefón: | Fax: | Politika Starosta: |Milan Ftáčnik Zdroje údajov Mestská a obecná štatistika SR (SŠÚ), http://obce.info Technopol Diaľnica Viedenská cesta - Prístavný most na Einsteinovej Železničná stanica Petržalka Panónska Petržalka (maď. Ligetfalu, nem. Engerau) je mestská časť Bratislavy s najväčším počtom obyvateľov a jedna z najhustejšie obývaných oblastí na Slovensku i v strednej Európe. Pôvodne to bola malá vidiecka obec pri Bratislave s názvom Engerau. (z nem. „úzka niva“). Nachádza sa na pravom brehu rieky Dunaj a v súčasnosti má okolo 115 000 obyvateľov. S ľavým brehom Dunaja ju spája 5 mostov — Starý most, Nový most, Prístavný most, Most Lafranconi a najnovší Most Apollo, ktorý bol uvedený do prevádzky v septembri 2005. Podstatná časť územia Petržalky je zastavaná betónovými panelovými obytnými domami, ktoré vytvorili najväčšie sídlisko v strednej Európe. Nachádzajú sa tu aj dve umelo vytvorené jazerá: štrkový Veľký Draždiak a Malý Draždiak; centrálnu zónu tvorí Chorvátske rameno, vodohospodársky kanál odvádzajúci spodnú vodu a časti kopírujúci trasu niekdajšieho ramena Dunaja, po ktorom má meno. Nechýba ani obchodné a zábavné centrum Aupark, obchodná zóna Danubia, priemyselná zóna v priestoroch bývalej továrne Matador a taktiež dostihová dráha, určená okrem tradičných dostihov aj na sobotnú „burzu“. Podnebie a počasie Podnebie Petržalky patrí medzi najsuchšie a najteplejšie oblasti Slovenska. Vyskytujú sa tu veľké výkyvy v rámci jednotlivých rokov, mesiacov, dní, či už aj dňa a noci. Zrážok spadne ročne okolo 500 - 600 mm a vyskytuje sa priemerne 30 búrok, najmä v letnom období. Priemerná ročná teplota je okolo 10° C. Podnebie je mierne, s kontinentálnymi črtami. Letá sú teplé, teplota najteplejšieho mesiaca je v priemere 20° - 26° C. Teplota najchladnejšieho mesiaca v roku je v priemere -0,5° - -4° C. V marci, apríli, septembri a októbri je veľmi premenlivé počasie s veľkými výkyvmi medzi dňom a nocou, i medzi jednotlivými rokmi. Vyskytuje sa okolo 30 dní so snehovou pokrývkou. Slnečný svit zahŕňa v priemere za jeden rok 1950 - 2000 hodín. Parky, lesy, flóra, fauna Sad Janka Kráľa v Petržalke Lužný les medzi mostom Lafranconi a Novým mostom Mnoho obyvateľov Slovenska považuje Petržalku za betónovú džungľu, pričom najčastejším argumentom je nedostatok zelene. V skutočnosti je Petržalka bohatá na zeleň ako máloktorá bratislavská mestská časť a je to zrejmé aj z jej erbu. Nachádza sa tu aj najstarší verejný park v strednej Európe, Sad Janka Kráľa, ako aj množstvo malých lužných lesíkov, Chorvátske rameno i dve jazerá. V Petržalke ako jednej z mála bratislavských mestských častí sa nachádza aj chránená krajinná oblasť, lužný les Starý háj. Petržalka patrí medzi významné lokality zimovania labutí, každoročne sa ich tu zdržuje okolo 200. Zdržuje sa tu aj veľký počet kačiek a iných vtákov, najmä v okolí Chorvátskeho ramena a oboch jazier. Turistické atrakcie Jednou z najznámejších atrakcií Petržalky je reštaurácia UFO na Novom moste vo výške 85 metrov a vyhliadková plošina vo výške 95 metrov, ktorá je známa aj ako symbol modernej Petržalky a Bratislavy. Novou atrakciou Petržalky bude pravdepodobne vyhliadková reštaurácia na hornom poschodí budovy Vienna Gate. Miestne časti Chorvátske rameno v Petržalke Petržalka je rozdelená na viaceré menšie sídliská alebo miestne časti. * Dvory * Lúky * Háje * Ovsište - severovýchodná časť * Janíkov dvor - v tejto miestnej časti sa bude nachádzať konečná stanica rýchlodrážnej električky, ktorá bude spájať Petržalku so Starým Mestom, v budúcnosti by tu malo stáť nové sídlisko, v ktorom by o niekoľko rokov mohli byť tisíce bytov, obchodov, služieb i dopravných stavieb. Navrhuje to urbanisticko-architektonická štúdia s názvom Petržalka-Juh, Južná rozvojová os, ktorú spracoval architekt Jaroslav Meheš. Územie je vymedzené zo severu sčasti Panónskou cestou a Vyšehradskou ulicou, z východu areálom čistiarní odpadových vôd a ochrannou hrádzou Dunaja, z juhu hranicou katastrov Petržalky a Jaroviec, zo západu železničnou traťou. * Kopčany - okolie Kopčianskej ulice, nachádza sa tu dopravný inšpektorát * Zrkadlový háj * Starý háj - táto časť sa nazýva podľa zvyšku lužného lesíka, ktorý je chránenou krajinnou oblasťou * Kapitulský dvor Ulice a námestia Petržalka bola budovaná ako sídlisko, nemá teda jasne definované centrum. Za centrum Petržalky ako mestskej časti je možné považovať napríklad Námestie hraničiarov. V posledných rokoch však v Petržalke prebieha intenzívna výstavba, ktorej cieľom je premeniť Petržalku na plnohodnotné mesto. Ako príklad je možné uviesť Petržalské korzo, chodník pre chodcov a cyklistov, spájajúci ľavobrežné centrum Bratislavy od Nového mosta s petržalskou medzinárodnou železničnou stanicou. „Korzo“ prechádza aj cez Nobelovo námestie, ktoré patrí medzi najznámejšie a najkrajšie petržalské námestia. Do Petržalky patrí aj nové Námestie Jána Pavla II. neďaleko Markovej ulice. Ako centrálne korzo slúži aj okolie Chorvátskeho ramena, okolo ktorého je vybudovaný chodník po celej jeho dĺžke slúžiaci tak chodcom, ako aj cyklistom a korčuliarom. Severná časť Petržalky patrí do plánovaného projektu celomestského centra Bratislavy, kam patrí aj nábrežie Dunaja na jeho ľavom brehu. V tejto časti Petržalky prebieha intenzívna výstavba nových moderných budov, predovšetkým v okolí Einsteinovej ulice. Premena najväčšieho sídliska na moderné mesto sa dosahuje urbanizáciou aj okolia hlavných ťahov Panónskej a Dolnozemskej. Do budúceho celomestského centra patrí predovšetkým nezastavané územie medzi Novým mostom a Starým mostom, kde je naplánovaná rozsiahla výstavba, ktorá má premeniť túto časť na atraktívne korzo.V roku 2006 sa v týchto oblastiach nachádzala divoká zeleň, predovšetkým zvyšok lužných lesov, ktoré by bolo treba vyrúbať, s čím nesúhlasí veľa obyvateľov. Jednou z dôležitých ulíc je aj Rovniankova ulica, ulica, kde sa začali ako na prvej stavať panelové domy v roku 1977, je to aj srdce Petržalky. Na tejto ulici začal aj projekt "Bezpečné bývanie", typický zamykaním domu elektronickým kľúčom a prípadne domovým kamerovým systémom, ktorý sa rozšíril po celej Petržalke. Od roku 2008 sa plánuje začiatok výstavby zóny Petržalka City, ktorá má radikálne pretvoriť centrum tejto mestskej časti, pričom projekty počítajú s výstavbou vysokopodlažnej aj nízkopodlažnej zástavby a novou zeleňou a parkami. Dotknutá oblasť sa nachádza v okolí plánovanej električkovej trate pri Chorvátskom ramene. Kultúra Divadlo Aréna na Tyršovom nábreží V Petržalke je niekoľko domov kultúry, prakticky v každej miestnej časti, napríklad DK Ovsište, DK Zrkadlový háj, DK Lúky a pod., kde pravidelne prebiehajú kultúrne podujatia a koncerty, ako aj premietania filmov. Na nábreží Dunaja sa nachádza zrekonštruované divadlo Aréna, ktoré patrí medzi veľmi významné divadlá v Bratislave. Okrem divadiel je tu aj moderné multikino Palace Cinemas v stredisku Aupark, disponujúce 12 modernými kinosálami. Vzdelávacie inštitúcie Najdôležitejšou vzdelávaciou inštitúciou v Petržalke je Ekonomická univerzita v Bratislave. Nachádza sa tu aj Fakulta manažmentu City University. Zo stredných škôl a gymnázií medzi najdôležitejšie patria Evanjelické lýceum, Gymnázium Einsteinova, Gymnázium Mercury, Gymnázium Pankúchova (spolupráca s Venglošovou futbalovou akadémiou) a Gymnázium Kremnická. Na Hálovej ulici v priestoroch bývalej základnej školy sa nachádza stredná priemyselná škola elektrotechnická, ktorá sa predtým nachádzala na Markovej ulici. Na Hálovej sa nachádza aj Múzeum školstva a pedagogiky a Slovenská pedagogická knižnica. Na Hrobákovej ulici sa nachádza obchodná akadémia. Architektúra Hoci väčšina územia modernej Petržalky je zastavaná obytnými panelovými bytovkami s výškou 4 až 12 podlaží, nachádza sa tu aj niekoľko moderných kostolov, najnovším je katolícky Kostol Svätej rodiny na budúcom námestí pri Chorvátskom ramene. Okrem bytových domov a kostolov sa tu nachádza niekoľko moderných výškových budov. Najvyššou budovou v Petržalke je Aupark Tower s výškou 96 metrov pri Auparku, dvojica veží Technopol s výškou 90 metrov na Kutlíkovej ulici a výšková budova výstaviska Incheba Expo na Einsteinovej ulici s výškou 85 metrov. V Petržalke sa nachádza aj časť pôvodnej výstavby rodinných domov, ktoré tu ostali ešte z čias starej Petržalky. Táto pôvodná výstavba sa nachádza hlavne v časti Dvory, v blízkosti kúpaliska Matador. Gastronomické zariadenia Na nábreží Dunaja sa okrem historickej budovy divadla Aréna nachádza aj novootvorená reštaurácia Au Café, ktorá sa tu nachádzala ešte za čias starej Petržalky a bola znovu otvorená v roku 2003, ako aj objekt reštaurácie Leberfinger, ktorý má asi 250 ročnú minulosť. V blízkosti je aj dobová reštaurácia Aušpic a pri Starom moste zase reštaurácia Mýtny domček. Turistika a šport V Petržalke je veľa možností na šport, hlavne na cyklistiku a in-line korčuľovanie. Cez Petržalku, Rusovce a Čunovo vedie medzinárodná Dunajská cyklistická cesta, ktorá spája Maďarsko a Rakúsko. Cesta sa začína pri hranici s Rakúskom, pokračuje pri nábreží Dunaja, Rusovce, Čunovo a vedie až do Gabčíkova. Šport V Petržalke je veľa možností na tenis, pôsobí tu klub TJ Iskra Petržalka, ktorý disponuje športovým areálom Matador. V areáli sa nachádza aj otvorené kúpalisko a futbalový štadión. Ako populárne prírodné kúpalisko slúži umelé jazero Veľký Draždiak a v jeho okolí sa nachádza dostatok možností na tenis, volejbal, ako aj iné športy. Pri cyklistickej ceste smerom do Čunova pri Prístavnom moste sa nachádza jazdecký klub a jazdecký areál, ktorý sa každoročne využíva aj na medzinárodné jazdecké súťaže. V Petržalke je ,okrem iného, aj možnosť celoročného hrania bedmintonu v Športovej hale UAT Vlastenecké námestie. Športové kluby Veľký Draždiak V Petržalke pôsobí známy futbalový klub Artmedia Petržalka. Predchodca Artmedie bol založený ešte v 19. storočí, vtedy patril k najsilneším vidieckym klubom Uhorska. Klub hral 2 roky v 1. česko-slovenskej lige. Najväčší úspech dosiahol v roku 2005, majstrovský titul a pod názvom Artmedia Bratislava sa prebojoval do hlavnej fázy Champions League, čo sa dovtedy podarilo len jedinému slovenskému klubu - 1.FC Košice. Štadión FC Artmedia sa nachádza v blízkosti Sadu Janka Kráľa pri Starom moste. Zábava a voľný čas Na nábreží Petržalky sa v 80. a 90. rokoch nachádzal jediný stály lunapark v Bratislave, koncom 20. storočia bol však zrušený, aby bol neskôr postavený inde. Zatiaľ nie je známe miesto, kde sa v budúcnosti bude nachádzať a čo bude na mieste bývalého lunaparku na Tyršovom nábreží stáť. Na tomto nábreží odspieval svoj koncert aj Sir Elton John v roku 2005. V lete sa tu náchadzala T-com piesočnatá pláž, kde mohli ľudia relaxovať. Obchodná sieť Aupark Najznámejším nákupným centrom v Petržalke je nákupné centrum Aupark pri Sade Janka Kráľa, ku ktorému sa pristavuje sporná 22 poschodová budova. Ďalším dôležitým obchodným centrom Petržalky je Danubia, ktorá obsahuje hypermarket Carrefour a desiatky menších prevádzok. V bezprostrednej blízkosti Danubie je hypermarket Tesco a iné menšie prevádzky. V blízkosti centra Danubia sa nachádza najväčší supermarket v Bratislave patriaci do siete Terno. Obyvatelia Petržalky majú tiež k dispozícii hypermarket Kaufland pri Chorvátskom ramene, supermarket Lidl a sieť troch supermarketov Albert. V blízkosti Starého mostu v Petržalke je najväčší elektro obchod na Slovensku TPD. V Petržalke sa v blízkosti centra Danubia na Kopčianskej ulici nachádza aj známy veľkoobchod s výpočtovou technikou Agem. Dôležité inštitúcie Incheba Expo a hotel Incheba Medzi najdôležitejšie inštitúcie v Petržalke patrí výstavisko Incheba Expo, čo je najväčšie výstavisko na Slovensku, v ktorom sa každý rok koná najväčšia výstava výpočtovej a kancelárskej techniky Cofax. Nachádza sa tu aj Ekonomická univerzita v Bratislave a City University. Pôsobí tu aj spoločnosť Matador ako výrobca chemických výrobkov. Na Kopčianskej ulici sa nachádza dopravný inšpektorát. Občianska vybavenosť Petržalka disponuje okrem siete obchodov a prevádzok služieb aj nemocnicou na Antolskej ulici pri jazere Veľký Draždiak a niekoľkými knižnicami. Veľa menších obchodných prevádzok a firiem ponúkajúcich služby má sídlo priamo v spoločných priestoroch v zástavbe panelových obytných domov. Prakticky každý obytný dom obsahuje niekoľko prevádzok či už predajných, alebo nepredajných, napríklad kaderníctvo, solárium a pod. Spoločenské problémy Petržalka bola v minulosti známa mierne vyššou kriminalitou ako ostatné mestské časti, predovšetkým po roku 1990 a po otvorení hraníc. Podľa istých názorov bola Petržalka rajom drogových dílerov, čo bolo zapríčené vekovým zložením obyvateľstva. V súčasnosti je situácia definitívne odlišná, čo je spôsobené realizáciou projektu "Bezpečné bývanie"^, kedy sa domy uzatvorili a zamkli pomocou DEK kľúčov schopných sledovať vstup a výstup obyvateľov domu v spojení s kamerovým systémom monitorujúcim priestory a okolie domu. Istú rolu zohralo aj to, že byty si postupne ľudia odkúpili do vlastníctva a zároveň zmenili prístup k vlastnému majetku. Kriminalita v Petržalke sa nijako výrazne nelíši od ostatných mestských častí a má stále klesajúcu tendenciu. Doprava Rozostavané depo metra Janíkov dvor, po dokončení sa bude používať ako depo električkovej rýchlodráhy Hlavnými cestnými ťahmi v Petržalke sú cesty Panónska a Dolnozemská. Najmä okolo Panónskej prebieha rozsiahla výstavba nových moderných budov. Cez Petržalku uprostred Einsteinovej ulice prechádza diaľnica D1, spájajúca hraničný prechod s Rakúskom a diaľnicou smerom na Žilinu. Diaľnica prechádza cez Prístavný most a napája sa aj na Most Lafranconi. Na Kopčianskej ulici pri začiatku Petržalského korza je nová moderná železničná stanica, ktorá je využívaná obyvateľmi predovšetkým na cesty do Rakúska. V prvej polovici 20. storočia cez Petržalku premávala pravidelná električková, resp. železničná linka z Bratislavy do Viedne cez Starý most, ktorá sa plánuje obnoviť do roku 2013. Na rozdiel od mestských častí na ľavom brehu Dunaja, mestská hromadná doprava v Petržalke je v súčasnosti zabezpečovaná výlučne autobusmi. Toto sa zmení po dokončení nosného systému mestskej hromadnej dopravy založenom na rýchlodrážnej električke, ktorá sa mala začať stavať v roku 2007 (čo sa nestalo, momentálne sa spracúva projektová dokumentácia). Táto trať spojí Petržalku s ľavobrežným centrom Bratislavy a bude viesť od Janíkovho dvora cez Starý most po Šafárikovo námestie kde sa napojí na súčasnú sieť električiek. Uvažovalo sa o troch riešeniach vedenia trate, a to povrchovom, polozapustenom a estakádnom, avšak v súčasnosti sa presadzuje variant podpovrchový, v tzv. plytkom tuneli. Spojenie s druhým brehom bude zabezpečené v tuneli pod Dunajom v rámci združenej investície so ŽSR. Mesto Bratislava plánuje vybudovať aj paralelnú električkovú trasu cez Starý most. Napriek tomu, že je Petržalka ako jediná významná mestská časť lokalizovaná na pravom brehu Dunaja, spojenie s ostatnými mestskými časťami je pomerne kvalitné a rýchle. Do Starého Mesta je z Petržalky pomerne rýchly prístup prostredníctvom autobusov, ktoré premávajú cez všetkých 5 mostov. Na prístup do užšieho centra sa používajú hlavne 3 mestské mosty, teda Starý most, Nový most a Most Apollo, na tranzitnú dopravu zase 2 diaľničné mosty, Most Lafranconi a Prístavný most. Dejiny Historické záznamy o Petržalke existujú od roku 1225. V roku 1866 mala Petržalka 594 obyvateľov a 103 domov. Petržalka bola prvýkrát permanentne pripojená k Bratislave v roku 1891, keď bol postavený prvý železničný most. Predtým existovali iba drevené mosty, ktoré boli často poškodzované povodňami a mrazom. V roku 1938 bola pripojená k nacistickému Nemecku na základe Mníchovskej dohody, po druhej svetovej vojne bola však vrátená Česko-Slovensku. V roku 1946 sa oficiálne stala súčasťou Bratislavy. Zaujímavé stavby * Vodná veža v Petržalke * Au café * Leberfinger * Mýtny domček * Nový most * Divadlo Aréna * Aupark * Železničná stanica Petržalka * Vienna Gate * Incheba * Technopol * Gotická veža z františkánskeho kostola v Sade Janka Kráľa Rodisko * Schöne Náci, výrazná bratislavská osobnosť (1897 - 1967) Referencie 1. ↑ Bezpečné bývanie Pozri aj * Štvrtý kvadrant (Bratislava) Iné projekty * Commons * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Petržalka. Externé odkazy * Oficiálna stránka Petržalky * Satelitná fotografia a mapa Petržalky (30. júla 2005, Google Maps) * Holokaust v Petržalke * Chorvátske rameno Miestne časti mestskej časti Petržalka (9) 17.2.2006 Dvory | Háje (Starý háj a Zrkadlový háj) | Janíkov dvor | Kapitulský dvor Kopčany | Lúky | Ovsište Mestské časti v okrese Bratislava V (4) 31.12.2003 Petržalka | Jarovce | Rusovce | Čunovo Mestské časti Bratislavy (17) Bratislava I: Staré Mesto Bratislava II: Podunajské Biskupice | Ružinov | Vrakuňa Bratislava III: Nové Mesto | Rača | Vajnory Bratislava IV: Devín | Devínska Nová Ves | Dúbravka | Karlova Ves | Lamač Záhorská Bystrica Bratislava V: Čunovo | Jarovce | Petržalka | Rusovce Peter_Waage_22c6.html Peter Waage Peter Waage (* 29. jún 1833 – † 13. január 1900) bol významný nórsky chemik a profesor na Univerzite v Oslo. Spolu s Catom Guldbergom objavil zákon účinku hmotností (Guldbergov-Waageho zákon) medzi rokmi 1864 a 1879. Peter_Budaj_4cfd.html Peter Budaj Šablóna:Meno Vlajka Slovenska slovenský hokejista Narodenie 18. september 1982 Banská Bystrica, ČSSR Aktívna činnosť 1999 - súčasnosť Pozícia brankár Výška a váha 183 cm, 91 kg Peter Budaj (* 18. september 1982, Banská Bystrica, ČSSR, dnes Slovensko) je slovenský hokejový brankár. Klubový hokej Je odchovancom Banskej Bystrice, už v mladom veku odišiel do zámoria. Od sezóny 1999/00 hral za Toronto St.Michaels Majors v juniorskej súťaži OHL, kde sa stal najlepším brankárom súťaže. Od ročníka 2002/03 pôsobil v Hershey Bears (AHL). Bol draftovaný klubom Colorado Avalanche vo vstupnom drafte NHL 2001 v druhom kole ako 63. v poradí. NHL Pred sezónou 2005/06 podpísal zmluvu s Colorado Avalanche a podarilo sa mu prebojovať do základného kádra, kde získal miesto brankárskej dvojky. Stal sa tak po Jánovi Lašákovi a Rastislavovi Staňovi tretím slovenským brankárom, ktorý chytal v NHL. Sezónu 2006/07 začal v pozícii dvojky Josého Theodora (zarábajúceho 5,5 milióna USD za rok), avšak zásluhou vlastných kvalitných výkonov i poklesom Theodorovej formy sa postupne stal tímovou brankárskou jednotkou. 5. marca 2007 bol vyhlásený za tretiu hviezdu týždňa celej NHL.^ Ďalší ročník nastúpil v 36 zápasoch základnej časti a 3 play-off. Nosí dres s číslom 31. Míľniky * 8. október 2005 - 1. zápas v NHL: Colorado Avalanche - Dallas Stars 3:2. Odchytal celých 60 minút. Z 18 striel na jeho bránu dostal 2 góly. * 12. marec 2006 - 1. shut-out v kariére NHL: Colorado Avalanche - Calgary Flames. Chytil všetkých 33 striel Flames. Klubová štatistika | | | Základná časť | Play-off Sezóna | Klub |Liga|---------------------------+------------------------- | | |Z |Min | G | % |G/Z |TM|SO|Z |Min|G| % | G/Z |TM|SO 1999/00|Toronto |OHL |34|1676|112|88,2|4,01|6 |1 | | | | | | | | Majors | | | | | | | | | | | | | | | 2000/01|Toronto |OHL |37|1996|95 |90,7|2,86|0 |3 |11| | | | |0 | 2001/02|Toronto |OHL |42|2329|89 |92,2|2,29|0 |2 |12| | |89,8|3,29 |6 | 2002/03|Hershey |AHL |28|1467|65 |91,1|2,66|0 |3 |1 | | |33,3|20,81|0 | | Bears | | | | | | | | | | | | | | | 2003/04|Hershey |AHL |46|2574|120|91,6|2,80|2 |3 | | | | | | | 2004/05|Hershey |AHL |59|3356|148|91,9|2,65|17|5 | | | | | | | 2005/06|Colorado|NHL |34|1803|86 |90,0|2,86|10|2 | | | | | | | 2006/07|Colorado|NHL |57|3199|143|90,5|2,68|0 |3 | | | | | | | 2007/08|Colorado|NHL |35|1912|82 |90,3|2,57|2 |0 |3 |108|6|90,8|3,35 |0 |0 Reprezentácia Peter Budaj odohral za Slovensko 5 reprezentačných zápasov, zúčastnil sa ZOH 2006 a MS 2008. Nosí reprezentačný dres číslo 31. ZOH 2006 Jeho prvým významným reprezentačným podujatím boli olympijské hry v Turíne, kde Slovensko dosiahlo piate miesto. Po kvalitných výkonoch v základnej skupine, ktorú vyhralo bez straty bodu, bolo vyradené v štvrťfinále Českom. Budaj odchytal tri zápasy vrátane štvrťfinálového. Celkovo dostal 6 gólov, v stretnutí proti Švédsku udržal čisté konto (Slovensko vyhralo 3:0). MS 2008 Po vypadnutí Colorada s Detroitom v play-off NHL akceptoval pozvánku trénera Júliusa Šuplera a posilnil slovenský výber na šampionáte. Chytal v poslednom stretnutí základnej skupiny proti Fínsku (2:3). Slovensko zostúpilo do boja o udržanie, v dvoch úspešných zápasoch proti Slovinsku nenastúpil kvôli črevnej viróze.^ Slovensko obsadilo 13. miesto. v • d • e Slovenské národné hokejové mužstvo na Majstrovstvách sveta v ľadovom hokeji 2008 Brankári 60 Peter Budaj (Colorado Avalanche) - 25 Ján Lašák (HC Moeller Pardubice) - 60 Karol Križan (MoDo Hockey) 17 Ľubomír Višňovský (Los Angeles Kings) - 37 Peter Podhradský (Metallurg Novokuzneck) - 7 Martin Štrbák (CSKA Moskva) - 19 Obrancovia Tomáš Starosta (Neftechimik Nižnekamsk) - 23 Ivan Majeský (Linköpings HC) - 19 Dominik Graňák (Färjestads BK Karlstad) - 44 Andrej Sekera (Buffalo Sabres) - 24 Branislav Mezei (Florida Panthers) - 8 René Vydarený (HC České Budějovice) 13 Juraj Kolník (HC Servette Ženeva) - 39 Róbert Petrovický (Leksands IF) - 81 Marcel Hossa (Phoenix Coyotes) - 27 Ivan Čiernik (Kölner Haie) - 72 Andrej Kollár (Dukla Trenčín) - 47 Útočníci Miroslav Kováčik (Skellefteå AIK) - 26 Tibor Melichárek (HC Sparta Praha) - 41 Andrej Podkonický (Bílí Tygři Liberec) - 20 František Skladaný (HC Karlovy Vary) - 79 Peter Fabuš (HC Plzeň) - 9 Peter Húževka (Dukla Trenčín) - 21 Radovan Somík (HC Moeller Pardubice) - 71 Juraj Mikúš (HK 36 Skalica) Tréneri Július Šupler - Peter Oremus - Miroslav Miklošovič Reprezentačná štatistika ------------------------------------------------------------ Podujatie| Z |Minúty|Strely|Zásahy|G| % |G/Z |TM|SO|Miesto ZOH 2006 | 3 | 179 | 79 | 73 |6|92,41|2,01| |1 | 5. MS 2008 | 1 |59:29 | 31 | 28 |3|90,32|3,03|0 |0 | 13. (štatistické údaje v článku sú z 11. mája 2008) Referencie 1. ↑ Budaj treťou hviezdou týždňa, www.hokej.sk, 5.3.2007 2. ↑ Budaj a Petrovický s virózou, Somík zranený, www.hokej.sk, 10.5.2008 Externé odkazy * Peter Budaj štatistiky na eurohockey.net * Stránka Petra Budaja * Peter Budaj na stránke SlovakNHL.sk * Peter Budaj klubová štatistika na hockeyDB.com * Peter Budaj na nhl.com * Peter Budaj na stránke Colorado Avalanche Peter_Aksamit_c05d.html Peter Aksamit Peter Aksamit z Lidéřovic a Košova (* okolo r.1400 – † 21. máj 1458 Blatný Potok po maďarsky Sárospatak) - bol český zeman a slávny vodca Bratríkov, bojovných skupín českých husitov na Slovensku. Pochádzal z juhočeskej zemianskej rodiny a patril k tým bývalým husitským bojovníkom, ktorí sa po bitke pri Lipanoch nechali najímať do cudzích služieb. Zo začiatku bojoval ako kapitán vo vojsku Jána Jiskru z Brandýsa, ktorého si po smrti Žigmunda Luxemburského najala jeho manželka Alžbeta, aby chránil nástupnícke práva jej syna Ladislava Pohrobka v Uhorsku. V r.1448 založil vojenský spolok Bratríkov. Pod jeho vedením vyplienili bratríci kartuziánske kláštory v Červenom kláštore, pri Lechnici a Letanovciach, premonštrátsky kláštor v Jasove, augustiniánsku prepozitúru v Novom Meste nad Váhom a veľa feudálnych sídel. Medzi inými aj hrad Plaveč, odkiaľ potom Aksamit organizoval šarišských poddaných a prepadával s nimi obchodnícke karavány bardejovského a prešovského patriciátu na poľsko-slovenských hraniciach, najmä v Pieninách a na Dunajci. Veľký rozmach Bratríckeho hnutia nastal po odchode Jiskru do zahraničia. R.1458 velil už Aksamit 36 poľným táborom a hradným pevnostiam s 15 až 20 000 bojovníkmi, proti pôvodným 5 000. Od mešťanov i poddaných na Slovensku vyberal poplatok a preto ho najmä patriciát slobodných kráľovských miest prenasledoval. Na jeseň r.1453 zorganizoval uhorský kráľovský dvor proti Aksamitovým Bratríkom vojenskú výpravu. Žoldnierskemu vojsku velil syn Jána Huňadyho Ladislav. Táto výprava však nebola úspešná. V Sečanoch musel Ladislav s Aksamitom vyjednávať. Po Ladislavovej smrti zasadol na uhorský trón Matej Korvín. Tento sa na jar r.1458 vybral s početným žoldnierskym vojskom na výpravu proti Bratríkom a v bitke pri Blatnom Potoku ich porazil. V bitke padol aj Peter Aksamit. Petříkov_(okres_České_Budějovice)_2571.html Petříkov (okres České Budějovice) Petříkov je obec v okrese České Budějovice. Má 277 obyvateľov a jeho katastrálne územie má rozlohu 1939 ha. Tento geografický článok o mieste v Česku je zatiaľ príliš Vlajka Česka krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Mestá a obce okresu České Budějovice (9+98) Adamov | Bečice | Borek | Borovany | Borovnice | Boršov nad Vltavou  Bošilec | Branišov | Břehov | Čakov | Čejkovice | České Budějovice  Čížkrajice | Dasný | Dívčice | Dobrá Voda u Českých Budějovic | Dobšice  Dolní Bukovsko | Doubravice | Doudleby | Drahotěšice | Dříteň | Dubičné  Dubné | Dynín | Habří | Hartmanice | Heřmaň | Hlavatce | Hlincová Hora  Hluboká nad Vltavou | Homole | Horní Kněžeklady | Horní Stropnice  Hosín | Hosty | Hradce | Hranice | Hrdějovice | Hůry | Hvozdec  Chotýčany | Chrášťany | Jankov | Jílovice | Jivno | Kamenná  Kamenný Újezd | Komařice | Kvítkovice | Ledenice | Libín | Libníč | Lipí  Lišov | Litvínovice | Ločenice | Mazelov | Mladošovice | Modrá Hůrka  Mokrý Lom | Mydlovary | Nákří | Nedabyle | Neplachov | Nová Ves  Nové Hrady | Olešnice | Olešník | Ostrolovský Újezd | Petříkov | Pištín  Planá | Plav | Radošovice | Roudné | Rudolfov | Římov | Sedlec | Slavče  Srubec | Staré Hodějovice | Strážkovice | Strýčice | Střížov  Svatý Jan nad Malší | Ševětín | Štěpánovice | Temelín | Trhové Sviny  Týn nad Vltavou | Úsilné | Včelná | Vidov | Vitín | Vlkov | Vrábče  Vráto | Všemyslice | Záboří | Zahájí | Závraty | Zliv | Zvíkov  Žabovřesky | Žár | Žimutice Peter_Révai_b7eb.html Peter Révai slovenský básnik, krajinský hodnostár, vojak a historik Narodenie 2. február 1568 Sklabiňa, Slovensko Úmrtie 4. jún 1622 Trenčín, Slovensko Pozri aj Biografický portál Peter Révai (používané varianty mena sú Révay, Rewa, Réva) (* 2. február 1568, Sklabiňa - † 4. jún 1622, Trenčín) bol slovenský básnik, krajinský hodnostár, vojak a historik. Životopis Pochádzal zo starého turčianskeho rodu Révai, jeho otec bol barón Michal Révai a matka Anna Bakičová. Vzdelanie získaval v Bardejove, Jihlave, pravdepodobne i vo Viedni a v rokoch 1589 - 1591 tiež v Štrasburgu, kde získal titul magistra filozofie. Od roku 1598 bol dedičným županom Turčianskej stolice, od roku 1601 kráľovským komisárom, v roku 1610 bol kráľovským dvormajstrom, od roku 1615 hlavným dverníkom a od roku 1619 stolníkom. Mal pomerne rozsiahly rozhľad vo filozofii a histórii, ovládal rečnícke umenie, viacero jazykov, vybudoval si bohatú knižnicu, a vďaka tomuto všetkému sa stal uznávanou politickou a kultúrnou osobnosťou. Bojoval vo vojne s Osmanskou ríšou (Ostrihom, Vyšehrad, Fiľakovo, Novohrad). Stal sa tiež jedným z vedúcich predstaviteľov evanjelickej šľachty, podporoval náboženskú literatúru. Zomrel v Trenčíne, no pochovaný bol napokon v Martine. Tvorba Jeho básnické a historické dielo ovplyvnilo neskoršiu slovenskú historiografiu a národoobranné diela. Literárne sa začal prejavovať už počas štúdií v Štrasburgu, prvé dielo (okrem magisterskej dišputy) mu vyšlo v roku 1592 (stať Velezrada). Ako prvý uhorský historik objasňoval starobylosť Slovanov. Vo svojich dielach prezentoval Uhorsko ako mnohonárodnostný štát. S úradníkmi svojho panstva viedol korešpondenciu v kultivovanej slovenčine. Dielo * 1591 - De laudibus Ciceronis, prednáška na chválu rečníctva * 1591 - De quattuor virtutibus cardinalibus, traktát * 1591 - Disputatio de mutuo materiae * 1592 - Velezrada (De parricidio), stať * 1613 - De sacra corona regni Hungariae ortu, virtuti, victoria, fortuna… brevis commentarius , rozprava o uhorskej korune * 1659 - De monarchia et sacra corona regni hungariae centuriae septem obšírnejšia práca o dejinách Uhorska Súvisiace články * Révaiovci Peter_Oremus_(tréner)_f6a4.html Peter Oremus (tréner) Peter Oremus slovenský hokejista a tréner Narodenie 5. september 1970 Šurany Aktívna činnosť 1991 - 2003 Pozícia ľavé krídlo Streľba ľavou rukou Výška a váha 180 cm, 80 kg Peter Oremus (* 5. september 1970, Šurany) je bývalý slovenský hokejový útočník. Po skončení hráčskej kariéry sa venuje trénerskej činnosti. Klubový hokej Pochádza z Bánova a s korčuľovaním i hokejom začal v blízkych Nových Zámkoch, v roku 1984 prestúpil do Nitry, kde úspešne vyštudoval v roku 1988 SPŠ Stavebnú a tu niekoľko rokov pôsobil. Je však známy predovšetkým zo sedemročného pôsobenia v klube HK 36 Skalica. Štatistiky Základná časť Playoff Sezóna Klub Liga Z G A Body TM +/- Z G A Body TM +/- 1993/94 Plastika Nitra SE 32 5 5 10 1994/95 Plastika Nitra SE 7 1 0 1 6 -2 1995/96 Plastika Nitra SE 10 0 2 2 4 -7 1995/96 VTJ Topoľčany 1. SHL 45 27 31 58 40 +17 1996/97 Martimex Martin SE 16 6 11 17 10 -12 1996/97 VTJ Topoľčany 1. SHL   34 23 32 55 2 +20 1997/98 HK 36 Skalica SE 33 8 11 19 4 -26 1998/99 HK 36 Skalica SE 46 12 19 31 60 +3 1999/00 HK 36 Skalica SE 49 14 21 35 20 -9 2000/01 HK 36 Skalica SE 52 12 27 39 18 +6 5 1 1 2 4 -3 2001/02 HK 36 Skalica SE 50 8 16 24 14 +7 2002/03 HK 36 Skalica SE 23 4 6 10 6 7 0 2 2 4 2003/04 HK 36 Skalica SE 12 1 3 4 0 -1 Reprezentácia V slovenskej reprezentácii odohral 4 zápasy, neskóroval. Trénerské pôsobenie Pôsobil ako tréner juniorov v HK 36 Skalica a zároveň bol aj manažérom pre mládež. 12. októbra 2006 sa stal trénerom hlavného mužstva tohto klubu, ktoré bolo v tom čase s veľkým odstupom na poslednom mieste. Po výrazne zlepšených výkonoch sa napokon prebojovalo do play-off. V júni 2007 bol vymenovaný za asistenta reprezentačného trénera Júliusa Šuplera, keď nahradil Zdena Cígera, zaneprázdneného trénerskou funkciou v Slovane.^ 12. augusta 2007 získal cenu Zlatý puk ako najlepší tréner sezóny.^ v • d • e Slovenské národné hokejové mužstvo na Majstrovstvách sveta v ľadovom hokeji 2008 Brankári 60 Peter Budaj (Colorado Avalanche) - 25 Ján Lašák (HC Moeller Pardubice) - 60 Karol Križan (MoDo Hockey) 17 Ľubomír Višňovský (Los Angeles Kings) - 37 Peter Podhradský (Metallurg Novokuzneck) - 7 Martin Štrbák (CSKA Moskva) - 19 Obrancovia Tomáš Starosta (Neftechimik Nižnekamsk) - 23 Ivan Majeský (Linköpings HC) - 19 Dominik Graňák (Färjestads BK Karlstad) - 44 Andrej Sekera (Buffalo Sabres) - 24 Branislav Mezei (Florida Panthers) - 8 René Vydarený (HC České Budějovice) 13 Juraj Kolník (HC Servette Ženeva) - 39 Róbert Petrovický (Leksands IF) - 81 Marcel Hossa (Phoenix Coyotes) - 27 Ivan Čiernik (Kölner Haie) - 72 Andrej Kollár (Dukla Trenčín) - 47 Útočníci Miroslav Kováčik (Skellefteå AIK) - 26 Tibor Melichárek (HC Sparta Praha) - 41 Andrej Podkonický (Bílí Tygři Liberec) - 20 František Skladaný (HC Karlovy Vary) - 79 Peter Fabuš (HC Plzeň) - 9 Peter Húževka (Dukla Trenčín) - 21 Radovan Somík (HC Moeller Pardubice) - 71 Juraj Mikúš (HK 36 Skalica) Tréneri Július Šupler - Peter Oremus - Miroslav Miklošovič Referencie 1. ↑ Oremus k Šuplerovi, Hossa abdikoval, Korzár, 14.6.2007 2. ↑ Tréner sezóny Oremus verí v silu komunikácie, www.hokej.sk, 12.8.2007 Externé odkazy * Peter Oremus (tréner) štatistiky na eurohockey.net * Peter Oremus klubová štatistika na hockeyDB.com Peter_Kosťov_fc3f.html Peter Kosťov Peter Kosťov ( - 1987 Beckov) bol slovenský filozof, profesor na bohosloveckej fakulte v Štrasburgu. Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Peter_Weiss_(1952)_3fe1.html Peter Weiss (1952) Peter Weiss (* 7. júl 1952, Bratislava) je vysokoškolský učiteľ, bývalý slovenský ľavicový politik, pred rokom 1989 bol vedeckým pracovníkom Ústavu marxizmu-leninizmu. Pred Nežnou revolúciou V rokoch 1975 až 1989 pracoval na Ústave marxizmu-leninizmu Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska v Bratislave. Od roku 1984 bol vedeckým tajomníkom. Špecializoval sa na politické a vedecké problémy. Svoje kritické postoje publikoval napr. v práci „Otázky rozvoja spoločenských vied“ (1989). Na odbornej a vedeckej úrovni sa venoval teórii marxizmu-leninizmu, vedeckému komunizmu a ich implementácii do života spoločnosti. November 1989 V dňoch nežnej revolúcie v novembri 1989 bol prítomný v Štúdiu Dialóg STV spolu s odporcami komunistov Milanom Kňažkom, Fedorom Gálom, Jánom Budajom či Vladimírom Ondrušom, kde zastupoval komunistickú stranu a podporoval zachovanie vedúcej úlohy KSČ v štáte, ktoré bolo zakotvené v ústave. Keďže bol jedným z mála komunistických predstaviteľov ochotných diskutovať, výrazne sa zviditeľnil. Peter Weiss v politike po roku 1989 Po Novembri 1989 sa Peter Weiss stal predsedom KSS. Bol jedným z hlavných iniciátorov transformácie KSS na stranu sociálnodemokratickej orientácie pod názvom Strana demokratickej ľavice (1990) a až do roku 1996 bol jej predsedom. Podarilo sa mu SDĽ dostať do parlamentu a na krátke obdobie v roku 1994 aj do vlády. Od roku 1990 bol poslancom Slovenskej národnej rady, od roku 1992 do ? bol podpredsedom Národnej rady Slovenskej republiky. Po odvolaní Vladimíra Mečiara z funkcie presedu vlády, sa predsedom vlády stal Jozef Moravčík. Keďže Weissovou podmienkou vstupu SDĽ do vlády Jozefa Moravčíka bolo vypísanie predčasných volieb, vláda nedokončila riadne volebné obdobie a vyhlásila predčasné voľby. Weissova strana sa v koalícii Spoločná voľba takmer nedostala do parlamentu. V roku 1998 SDĽ, už pod vedením Jozefa Migaša vytvorila vládu na čele s premiérom Mikulášom Dzurindom. V tomto období bol poslancom NRSR. V roku 2002 Peter Weiss SDĽ po vnútorných nezhodách opustil a spoluzakladal novú sociálno-demokratickú stranu Sociálnodemokratická alternatíva (SDA), ktorá však vo voľbách v roku 2002 úplne prepadla a 31. decembra 2004 zanikla spoločne s SDĽ zlúčením so stranou SMER. Peter Weiss je v súčasnosti činný ako vysokoškolský učiteľ a publikuje v rôznych médiách. Je druhýkrát ženatý, prvá manželka spáchala samovraždu. Peter_Buck_a6ce.html Peter Buck americký gitarista Narodenie 6. december 1956 Berkeley, Kalifornia, USA Pozri aj Biografický portál Peter Lawrence Buck (6. december 1956, Berkeley, Kalifornia) je gitarista a zakladatel skupiny R.E.M. spolu s Billom Berrym, Mikeom Millsom, a Michaelom Stipeom. Petronell-Carnuntum_a07e.html Petronell-Carnuntum Poloha obce v Rakúsku Petronell-Carnuntum je obec v okrese Bruck an der Leitha v Rakúsku. Má rozlohu 25,36 km² a žije tu 1158 obyvateľov (2001). Tento geografický článok o mieste v Rakúsku je zatiaľ Vlajka Rakúska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Pozri aj * Carnuntum Obce okresu Bruck an der Leitha Au am Leithaberge | Bad Deutsch-Altenburg | Berg | Bruck an der Leitha  Enzersdorf an der Fischa | Göttlesbrunn-Arbesthal | Götzendorf an der Leitha | Hainburg an der Donau | Haslau-Maria Ellend | Hof am Leithaberge | Höflein | Hundsheim | Mannersdorf am Leithagebirge  Petronell-Carnuntum | Prellenkirchen | Rohrau | Scharndorf | Sommerein  Trautmannsdorf an der Leitha | Wolfsthal Petrovce_(okres_Vranov_nad_Topľou)_991b.html Petrovce (okres Vranov nad Topľou) Petrovce (okres Vranov nad Topľou) Erb | Vlajka | Mapa Petrovce (okres Vranov nad Topľou) Základné údaje Kraj: |Prešovský Okres: |Vranov nad Topľou Región: |Šariš Poloha: |00° 00' 00" s. š. |00° 00' 00" v. d. Nadmorská výška: |325 m n.m. Rozloha: |13,705 km² Počet obyvateľov: |440 (31.12.2004) Hustota |32 obyvateľ(ov)/km^2 obyvateľstva: | Prvá písomná |1412 zmienka: | Nacionále Štatistická územná |528986 jednotka: | EČV: |VT PSČ: |094 31 (pošta Hanušovce |nad Topľou) Telefónna predvoľba:|0 57 Oficiálne adresy Adresa obecného |Obecný úrad úradu: |Petrovce 89 E-mail: | Telefón: | Fax: | Politika Starosta: |Ing. Michal Peter Zdroje údajov Mestská a obecná štatistika SR (SŠÚ), http://obce.info Petrovce sú obec na Slovensku v okrese Vranov nad Topľou. Polohopis Časti obce Ulice Vodné toky Vodné plochy Symboly obce Erb, znak, vlajka, ... História Politika Obecné zastupiteľstvo Obyvateľstvo Partnerské obce Kultúra a zaujímavosti Divadlo Múzeá Hudba Stavby Pamiatky Pomníky Parky Šport Pravidelné podujatia Kulinárske špeciality Hospodárstvo a infraštruktúra Doprava Dôležité firmy Verejné ustanovizne Školstvo Osobnosti Čestné občianstvo Cena obce Významné osobnosti Médiá (foto, audio, dokumenty) Externé odkazy * Oficiálna web stránka obce Petrovce Tento geografický článok o mieste na Slovensku je zatiaľ Vlajka Slovenska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Mestá a obce okresu Vranov nad Topľou (2+66) 31.12.2003 Babie | Banské | Benkovce | Bystré | Cabov | Čaklov | Čičava | Čierne nad Topľou | Ďapalovce | Davidov | Detrík | Dlhé Klčovo | Ďurďoš | Giglovce Girovce | Hanušovce nad Topľou | Hencovce | Hermanovce nad Topľou | Hlinné Holčíkovce | Jasenovce | Jastrabie nad Topľou | Juskova Voľa | Kamenná Poruba | Kladzany | Komárany | Kučín | Kvakovce | Majerovce | Malá Domaša Matiaška | Medzianky | Merník | Michalok | Nižný Hrabovec | Nižný Hrušov Nižný Kručov | Nová Kelča | Ondavské Matiašovce | Pavlovce | Petkovce Petrovce | Piskorovce | Poša | Prosačov | Radvanovce | Rafajovce Remeniny | Rudlov | Ruská Voľa | Sačurov | Sečovská Polianka | Sedliská Skrabské | Slovenská Kajňa | Soľ | Štefanovce | Tovarné | Tovarnianska Polianka | Vavrinec | Vechec | Vlača | Vranov nad Topľou | Vyšný Kazimír Vyšný Žipov | Zámutov | Zlatník | Žalobín Peter_Grolmus_8228.html Peter Grolmus Peter Grolmus (* 16. február 1955 – † 1996) je najstarší zo slovenskej súrodeneckej trojice známych kulturistov. Jeho mladšími bratmi sú Pavel (1959-1996) a Jozef (*1961). Vyučil sa za sústružníka, odmlada sa venoval kulturistike. Neskôr pracoval vo vtedajšej Verejnej bezpečnosti, po emigrácii najmladšieho brata ho však prepustili. V roku 1988 sa stal majstrom Česko-Slovenska v kulturistike. Po Nežnej revolúcii pôsobil päť rokov v Cudzineckej légii (Francúzska Guyana). Po návrate na Slovensko sa venoval vymáhaniu pohľadávok. 22. mája 1996 bol videný naposledy, spolu so svojím bratom Pavlom sa stal obeťou vraždy. Ich telá boli objavené až po desiatich rokoch - v máji 2006 neďaleko Brezna. Externé odkazy článok v denníku Šport Petzenkirchen.html Petzenkirchen Spolková krajina Dolné Rakúsko Okres Melk Rozloha  ? km² Počet obyvateľov 1319 PSČ Kód oblasti Petzenkirchen je obec v Rakúsku v spolkovej krajine Dolné Rakúsko v okrese Melk. Žije tu 1319 obyvateľov (1.1.2007). Tento geografický článok o mieste v Rakúsku je zatiaľ Vlajka Rakúska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Obce okresu Melk Artstetten-Pöbring | Bergland | Bischofstetten | Blindenmarkt  Dorfstetten | Dunkelsteinerwald | Emmersdorf an der Donau | Erlauf  Golling an der Erlauf | Hofamt Priel | Hürm | Kilb | Kirnberg an der Mank | Klein-Pöchlarn | Krummnußbaum | Leiben | Loosdorf | Mank | Marbach an der Donau | Maria Taferl | Melk | Münichreith-Laimbach | Neumarkt an der Ybbs | Nöchling | Persenbeug-Gottsdorf | Petzenkirchen | Pöchlarn  Pöggstall | Raxendorf | Ruprechtshofen | Schollach | Sankt Leonhard am Forst | Sankt Martin-Karlsbach | Sankt Oswald | Schönbühel-Aggsbach  Texingtal | Weiten | Ybbs an der Donau | Yspertal | Zelking-Matzleinsdorf Peter_Gabura_5426.html Peter Gabura slovenský politik Narodenie 14. júl 1956 Púchov Politická strana KDH Ing. Peter Gabura (* 14. júl 1956, Púchov) je slovenský politik a súčasný poslanec Národnej rady Slovenskej republiky. Profesionálna kariéra * 1974 – absolvoval Železničné odborné učilište Bratislava, odbor mechanik motorových vozňov a rušňov * 1974–1978 – mechanik motorových rušňov, Rušňové depo Bratislava hl. * 1978–1991 – Komunálny podnik mesta Bratislavy, v zaradení montér výťahov, majster výťahov a nakoniec riaditeľ výťahov * 1982 – absolvoval Stredné odborné učilište Schiffelova 7 Bratislava, odbor montér zdvíhacích zariadení * 1989 – absolvoval Strednú odbornú školu Schiffelova 7 Bratislava * 1992–2006 – TV COM s.r.o. Svätý Jur, generálny riaditeľ * 1993–2006 – časopis Fakty (od roku 2003 internetový mesačník), vydavateľ a šefredaktor * 1996–2006 – Maana a.s. Svätý Jur, predseda predstavenstva, od roku 1999 podpredseda predstavenstva * 1998–2006 – Arcadiafinallprojekt s.r.o., konateľ * 2006 – absolvoval Slovenskú poľnohospodársku univerzitu v Nitre, odbor všeobecné poľnohospodárstvo Stranícka kariéra * 1990–1993 – tajomník Okresného koordinačného centra Kresťanskodemokratického hnutia (KDH) * 1993–2002 – hlavný pokladník KDH * 1996–1997 – člen predsednictva KDH * 1998–2006 – člen Rady KDH Politická kariéra Peter Gabura kandidoval v parlamentných voľbách v roku 2006 za Kresťanskodemokratické hnutie na nezvoliteľnom 77. mieste kandidačnej listiny. Poslanecký mandát získal zásluhou zisku 8 527 preferenčných hlasov, čo ho vynieslo až na 9. miesto kandidátky. Je členom Výboru NR SR pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Súkromný život Peter Gabura žije v Svätom Jure. Je ženatý a má 9 detí. Venuje sa aj publicistike. Vydal knihy Sonda do svedomia času I.II.III. Externé odkazy E-mail na nrsr.sk: mailto:peter gabura@nrsr.sk Web na nrsr.sk: Peter Gabura * Peter Gabura na stránke KDH * mesačník Fakty v • d • e Súčasní poslanci NR SR Edita Angyalová • Ján Babič • Branislav Bačík • Anton Bobrík • Jozef Burian • Ján Čech • Miroslav Číž • Vladimír Faič • Darina Gabániová • Dušan Galis • Tibor Glenda • Pavol Goga • Lea Grečková • Juraj Horváth • Miroslav Chovanec • Dušan Jarjabek • Viliam Jasaň • Vladimír Jánoš • Maroš Kondrót • Magda Košútová • Marián Kovačócy • Mikuláš Krajčovič • Stanislav Kubánek • Ján SMER-SD Kvorka • Jana Laššáková • Tibor Lebocký • Michal Lukša • Róbert Madej • Mojmír Mamojka • Ľuboš Martinák • Vladimír Matejička • Viera Mazúrová • Emília Müllerová • Oľga Nachtmannová • Peter Obrimčák • Pavol Paška • Pavol Pavlis • Peter Pelegrini • Ľubomír Petrák • Ján Podmanický • Ján Richter • Ľubica Rošková • Ján Senko • Monika Smolková • Jozef Valocký • Jana Vaľová • Ivan Varga • Boris Zala • Renáta Zmajkovičová • Ján Zvonár Katarína Cibulková • Ferdinand Devínsky • Mikuláš Dzurinda • Martin Fedor • Pavol Frešo • Tomáš Galbavý • Milan Hort • Zoltán Horváth • Jaroslav Ivančo • Stanislav Janiš • Pavol Kubovič • Eduard Kukan • Martin Kuruc • Štefan Kužma • Juraj Liška • Peter SDKÚ Markovič • Ľuboš Micheľ • Ivan Mikloš • Jozef Mikuš • Peter Miššík • Viliam Novotný • Martin Pado • Ján Pataky • Pavol Prokopovič • Iveta Radičová • Tatiana Rosová • Alexander Slafkovský • Ivan Štefanec • Jarmila Tkáčová • Magdaléna Vášáryová • Lucia Žitňanská Milada Belásová • Anna Belousovová • Marta Damborská • Peter Dubravay • Jozef Ďuračka • Sergej Chelemendik • Anton Korba • SNS Miroslav Kotian • Jozef Líška • Jaroslav Paška • Rudolf Pučík • Rafael Rafaj • Jozef Rydlo • Ján Slabý • Ján Slota • Ivan Šaško • Dušan Švantner • Valentín Švidroň • Emil Vestenický • Štefan Zelník Imre Andruskó • Tibor Bastrnák • Gyula Bárdos • József Berényi • Ágnes Biró • Béla Bugár • Pál Csáky • Miklós Duray • Iván Farkas SMK • Gábor Gál • László Gyurovszky • László Köteles • László Miklós • László Nagy • István Pásztor • Klára Sárközy • Zsolt Simon • János Szigeti • László Szigeti • Anna Szögedi Tibor Cabaj • Pavol Džurina • Jozef Halecký • Marián Haľko • ĽS-HZDS Miroslav Jureňa • Ján Kovarčík • Vladimír Mečiar • Tibor Mikuš • Ľudmila Mušková • Milan Rehák • Beata Sániová • Jozef Tarčák • Katarína Tóthová • Milan Urbáni • Viliam Veteška Pavol Abrhan • Július Brocka • Martin Fronc • Peter Gabura • KDH Monika Gibalová • Pavol Hrušovský • Stanislav Kahanec • Daniel Lipšic • Mária Sabolová • Jozef Šimko nezávislí Rudolf Bauer • František Mikloško • Pavol Minárik • Vladimír Palko Petr_Čepek_b412.html Petr Čepek Petr Čepek (* 16. september 1940, Praha – † 20. september 1994, Vrchlabí) bol český herec. V rokoch 1958 - 1962 študoval DAMU. Pôsobil v Divadle P. Bezruče v Ostrave, od roku 1965 člen Činoherného klubu v Prahe. Z divadelných rolí: Pierot (A. Vostrá Na koho to slovo padne), Vladimír (B. Hrabal Něžný barbar) a i. Filmografia: * 1961: Dva z onoho světa * 1966: Hotel pro cizince (Petr Hudec) * 1967: Konec agenta W4C prostřednictvím psa pana Foustky * 1967: Údolí včel (Ondřej z Vlkova) * 1968: Ohlédnutí (František Černý) * 1969: Adelheid (Viktor Chotovický) * 1969: Ezop (Amazis) * 1969: Zabil jsem Einsteina, pánové (Einstein) * 1970: Nahota (Drsňák) * 1971: Petrolejové lampy (Pavel) * 1971: Smrt černého krále (Vili) * 1972: Morgiana (Glenar) * 1972: Návraty (Slávek) * 1974: Motiv pro vraždu (Antonín Benda) * 1975: Škaredá dědina (Vendel) * 1976: Koncert pre pozostalých (Anti) * 1977: Súkromná vojna (Rub) * 1978: Past na kachnu (Ladan Richter) * 1978: Poplach v oblacích (Orlando) * 1978: Tajemství Ocelového města (Filbank) * 1979: Diagnóza smrti (Bártl) * 1980: Postřižiny (pán de Giorgi) * 1980: Trhák (produkčný) * 1981: Noční jazdci (Janoušek) * 1981: Úpir z Feratu (Kříž) * 1983: Jára Cimrman ležící, spící (arcivojvoda, Nývlt) * 1983: O statečném kováři (Černý král) * 1983: Putování Jana Amose (Drabík) * 1983: Slavnosti sněženek (mäsiar) * 1983: Tři veteráni (Bimbác) * 1984: Prodloužený čas (doc. Antoš) * 1984: Rozpuštěny a vypuštěný (policajný riaditeľ) * 1984: Všichni musí být v pyžamu (Fibich) * 1985: Vesničko má středisková (Turek) * 1986: Hry pro mírně pokročilé (Klárkin otec) * 1986: Kdo se boji, utíká (Mižikár) * 1986: Krajina s nábytkem (Douda) * 1986: Smích se lepí na paty (Fanda) * 1987: Mág (Ledvina) * 1988: Dobří holubi se vracejí (strýc Karel) * 1988: Prokletí domu Hajnů (Cyril) * 1989: Cesta na jihozápad (O 'Brian) * 1989: Kainovo znamení (Truxa) * 1989: Muka obraznosti (Artl) * 1989: Skřivánčí ticho (Venda) * 1990: Byli jsme to my? (Koval) * 1990: Křížová vazba (Grulich) * 1990: Svědek umírajícího času (Jesenius) * 1991: Obecná škola (Rádži Tamil) * 1994: Díky za každé nové ráno (slavný spisovateľ) * 1994: Lekce Faust (Faust) Peter_Slavomír_Kompiš_st._eda1.html Peter Slavomír Kompiš st. Peter Slavomír st Kompiš spisovateľ, redaktor, úradník Narodenie 10. august 1859 Liptovský Hrádok-Dovalovo Úmrtie 21. apríl 1929 Lučenec Pozri aj Biografický portál Peter Slavomír st Kompiš (* 10. august 1859, Liptovský Hrádok-Dovalovo - † 21. apríl 1929, Lučenec) bol spisovateľ, redaktor, úradník. Pseudonym: Čambúrsky, D.O.Valovský Rodina * otec Ján Kompiš , Peter Kompiš * matka Rozália rod. Trégerová * manželka Bohumila rod. Hodžová neter M.M.Hodžu Životopis Študoval na gymnáziu v Kežmarku, 1881-1882 obchodnícky učeň v Dobrej Nive. 1878-1879 učiteľ v Dolnom Kubíne, 1883-1885 úradník v Banskej Bystrici, 1885-1911 úradník Tatrabanky v Martine, 1911-1914 jej zástupca v USA, súčasne 1911-1925 redaktor v Pittsburghu, od 1926 žil v Lučenci. Prvý prokurista Tatrabanky, majiteľ, vydavateľ a redaktor mesačníka Hosp. noviny. Zakladateľ moderného slov. účtovníctva a spolutvorca slov. peňažníckej terminológie. V USA sa zúčastnil na rozvoji spoločenského a kultúrneho života slov. vysťahovalcov. Signatár Memoranda Slov. ligy v USA za právo na sebaurčenie slovenského národa. Dielo * Návštevou u priateľa, Budapešť roku 1909 * Cesta do Ameriky, Martin roku 1911 * Čo získali Slováci tisícročnou tvrdou prácou, Pittsburgh roku 1911 * Kompendium, Pittsburgh roku 1916 (spoluautor) * Ján Kollár, Pittsburgh roku 1917 * Súrna žiadosť amerických Slovákov na Československú republiku v záležitosti Spiša a Oravy, Pittsburgh roku 1923 Literatúra * Slovenský biografický slovník Externé odkazy * OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok. Tento článok zo systému OSUD potrebuje upraviť, pridať interwiki a kategórie. Po jeho úprave prosím odstráňte šablónu {{Osud na úpravu}}. Petrovka_(potok).html Petrovka (potok) Petrovka Dĺžka toku 4 km Plocha povodia  ? km² Rád toku VI. Povodie Bebrava Prameň Trenčianska vrchovina Ústie Machnáč Hydrologické poradie 4-21-11-136 Číslo recipienta 4-21-11-1186 Petrovka je potok vo východnej časti okresu Trenčín. Je to pravostranný prítok Machnáča, má dĺžku 4 km a je tokom VI. rádu. Tečie v juhozápadnej časti Strážovských vrchov, v podcelku Trenčianska vrchovina, v časti Ostrý, pramení na juhovýchodnom svahu Trubárky (670,7 m n. m.) v nadmorskej výške približne 585 m n. m. Od prameňa vytvára oblúk prehnutý na sever, ďalej tečie na krátkych úsekoch východojuhovýchodným, potom juhovýchodným smerom a sprava priberá prítok z juhovýchodného svahu Trubárky. Následne sa stáča na východ, preteká intravilánom obce Petrova Lehota, pričom v obci vytvára oblúk, ktorým sa postupne stáča a pod obcou už tečie severojužným smerom. Z pravej strany ešte priberá prítok prameniaci severne od Panského hája (498,1 m n. m.) a stáča sa k ústiu juhojuhovýchodným smerom. Napokon podteká cestu II. triedy č. 516 a severne od obce Motešice sa v nadmorskej výške cca 287 m n. m. vlieva do Machnáča. Peter_Černo_64b1.html Peter Černo rímskokatolícky kňaz Narodenie 1. september 1919 Prusy Úmrtie 29. december 1981 Skalité Pozri aj Biografický portál Peter Černo (* 1. september 1919 Prusy - † 29. december 1981 Skalité) bol rímskokatolícky kňaz. Životopis Teologické štúdiá absolvoval na teologickom učilišti v Banskej Bystrici, vysvätený za kňaza (18. marca 1934). Rokuk. kazateľ, náboženský publicista. Literatúra * Kto bol kto v histórii Banskej Bystrice 1255-2000 Externé odkazy * OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok. Tento článok zo systému OSUD potrebuje upraviť, pridať interwiki a kategórie. Po jeho úprave prosím odstráňte šablónu {{Osud na úpravu}}. Peter_Tramacchi_60e9.html Peter Tramacchi Peter Tramacchi (* 8. november 1970, Gympie, Austrália) je bývalý austrálsky profesionálny tenista. Počas svojej kariéry vyhral 1 turnaj ATP vo štvorhre. Finálové účasti na turnajoch ATP (3) Grand Slam Tennis Masters Cup ATP Masters Series ATP International Series Gold ATP International Series Štvorhra - výhry (1) Č. Dátum Turnaj Povrch Partner Súperi vo finále Skóre Vlajka Kanady 23. august New Haven, Vlajka Sébastien Lareau 7-6 1-6 1. 1998 Spojené tvrdý Austrálie Wayne Vlajka Spojených 6-3 štáty Arthurs štátov Alex O'Brien Štvorhra - prehry (2) Č. Dátum Turnaj Povrch Partner Súperi vo finále Skóre Vlajka Vlajka Južnej Afriky 21. Rotterdam, Spojeného David Adams 7-6 1. február Holandsko koberec kráľovstva Vlajka Južnej Afriky 3-6 1999 Neil Broad John-Laffnie de 4-6 Jager 13. Dubaj, Spojené Vlajka Južnej Vlajka Česka Jiří 2. február arabské tvrdý Afriky Robbie Novák 2-6 2000 emiráty Koenig Vlajka Česka David 5-7 Rikl Externé odkazy * Peter Tramacchi na stránkach ATP (po anglicky) Pettnau.html Pettnau Spolková krajina Tirolsko Okres Innsbruck-vidiek Rozloha  ? km² Počet obyvateľov 937 PSČ Kód oblasti Pettnau je obec v Rakúsku v spolkovej krajine Tirolsko v okrese Innsbruck-vidiek. Žije tu 937 obyvateľov (1.1.2007). Tento geografický článok o mieste v Rakúsku je zatiaľ Vlajka Rakúska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Obce okresu Innsbruck-vidiek Poloha okresu v Tirolsku Absam | Aldrans | Ampass | Axams | Baumkirchen | Birgitz | Ellbögen  Flaurling | Fritzens | Fulpmes | Gnadenwald | Götzens | Gries am Brenner  Gries im Sellrain | Grinzens | Gschnitz | Hall in Tirol | Hatting  Inzing | Kematen in Tirol | Kolsass | Kolsassberg | Lans | Leutasch  Matrei am Brenner | Mieders | Mils | Mühlbachl | Mutters | Natters  Navis | Neustift im Stubaital | Oberhofen im Inntal | Obernberg am Brenner | Oberperfuss | Patsch | Pettnau | Pfaffenhofen | Pfons | Polling in Tirol | Ranggen | Reith bei Seefeld | Rinn | Rum | St. Sigmund im Sellrain | Scharnitz | Schmirn | Schönberg im Stubaital | Seefeld in Tirol | Sellrain | Sistrans | Steinach am Brenner | Telfes im Stubai  Telfs | Thaur | Trins | Tulfes | Unterperfuss | Vals | Völs | Volders  Wattenberg | Wattens | Wildermieming | Zirl Petrovka.html Petrovka Petrovka môže byť: * prítok Machnáča v povodí Bebravy, pozri Petrovka (potok) * vrch (942 m n. m.) v Oravskej Magure, pozri Petrovka (vrch) Symbol rozcestia Toto je rozlišovacia stránka — navigačná pomôcka obsahujúca zoznam iných článkov, ktoré by mohli mať rovnaký názov. Ak vás na túto stránku odkázal článok, prosíme Vás, aby ste sa k článku vrátili a opravili v ňom odkaz tak, aby odkazoval priamo na konkrétnu stránku z hore uvedeného zoznamu, ktorú autor článku myslel. Petzvalov_objektív.html Petzvalov objektív Petzvalov objektív je svetelný fotografický objektív (aplanát) s dobre opravenou sférickou aberáciou a komou. Prednú časť tvorí tmelený achromát, zadnú časť netmelený achromát. V súčasnosti sa používajú objektívy tohto druhu najmä do zväčšovacích prístrojov a projektorov. Vypočítal ho slovenský fyzik Jozef Maximilián Petzval v roku 1840. Encyklopédia astronómie Tento článok alebo jeho časť obsahuje heslo z Encyklopédie astronómie s láskavým dovolením autorov a podporou SZAA. Peter_Ďuračka_d5a9.html Peter Ďuračka Ing. Peter Ďuračka (1961) je bývalý poslanec Národnej rady Slovenskej republiky za SDK a podnikateľ. Je bývalým poslancom bratislavského mestského zatupiteľstva. V máji 2007 mu Krajský súd v Bratislave udelil trojročný trest odňatia slobody na tri roky za útok na verejnéh očiniteľa. Samotnému výkonu trestu predchádzalo celoštátne pátranie, po ktorom Ďuračku v ten istý deň zadržala polícia v Michalovciach. 27. júna 2007 bol odsúdený za daňové podvody. Peter_Sellers_3f5b.html Peter Sellers Richard Henry Sellers (* 8. september 1925, Southsea, Hampshire, Anglicko – † 24. júl 1980, Londýn) známejší pod menom Peter Sellers bol britský komik, talentovaný herec a účinkujúci na The Goon Show (dlho vysielaná rozhlasová show na BBC, 1951-1960). Sellers sa narodil v Southsea, Hampshire, Anglicko, v rodine varietných zabávačov. Peter Sellers sa preslavil hlavne v úlohe inšpektora Clouseau vo filme Ružový Panter. Externé odkazy * Peter Sellers Appreciation Society * Oficiálna stránka Peter_Stirbitz_33cd.html Peter Stirbitz organista, hudobný skladateľ Narodenie Kremnica Pozri aj Biografický portál Peter Stirbitz (* Kremnica) bol organista, hudobný skladateľ. Rodina * otec Martin Stirbitz * brat Ján Stirbitz Životopis Okolo roku 1630 organista v Banskej Bystrici, výrazne prispel k rozvoju hudobného života mesta. Roku 1645 venoval Kremnici desaťhlasnú skladbu. Jeho dielo sa nezachovalo. Literatúra * Slovenský biografický slovník Externé odkazy * OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok. Petruška.html Petruška Dĺžka toku 8,5 km Plocha povodia  ? km² Rád toku III. Povodie Váh Prameň Liptovská kotlina Ústie Liptovská Mara Hydrologické poradie 4-21-02-039 Číslo recipienta {{{Číslo recipienta}}} Petruška je potok na strednom Liptove, na území okresu Liptovský Mikuláš. Je to pravostranný prítok Váhu, má dĺžku 8,5 km a je tokom III. rádu. Pramení na podhorí Západných Tatier v Liptovskej kotline v časti zvanej Matiašovské háje, v lokalite Konislava v nadmorskej výške cca 860 m n. m. Od prameňa tečie najpv na juh, v lokalite Priehonisko priberá dva pravostranné aj dva ľavostranné prítoky, potom dva prítoky sprava zo severozápadného úpätia Trnovských hájov (913,9 m n. m.) a vteká do obce Bobrovček. Tu priberá zľava Starú vodu a stáča sa na juhozápad. Sprava ďalej priberá krátky prítok prameniaci severozápadne od kóty 788,6 m, zľava prítok prameniaci na západnom okraji intravilánu obce Bobrovček a následne z tej istej strany prítok z južného svahu Trnovských hájov. Potom sa koryto toku vlní, zľava priberá krátky prítok prameniaci juhozápadne od kóty 788,6 m a preteká cez obec Pavlova Ves. Za obcou sa stáča na západ, pričom sa esovito stáča, z pravej strany priberá prítok spod Slatviny (829,9 m n. m.), pokračuje na juhozápad, opäť sa esovito stáča a na krátkom úseku sa vetví na dve ramená. Potom priberá ďalší pravostranný prítok spod Slatviny a preteká obcou Liptovský Trnovec. Západne od obce sa v nadmorskej výške 565,3 m n. m. vlieva do tzv. trnoveckej zátoky Liptovskej Mary. Petr_Pála_1969.html Petr Pála Petr Pála (* 2. október 1975, Praha, Česko) je súčasný český profesionálny tenista. Počas svojej kariéry vyhral 6 turnajov ATP vo štvorhre. Finálové účasti na turnajoch ATP (16) Grand Slam Tennis Masters Cup ATP Masters Series ATP International Series Gold ATP International Series Štvorhra - výhry (6) Č. Dátum Turnaj Povrch Partner Súperi vo finále Skóre Vlajka Brazílie 1. 27. máj St. Pölten, antuka Vlajka Česka Jaime Oncins 6-3 5-7 2001 Rakúsko David Rikl Vlajka Argentíny 7-5 Daniel Orsanic Vlajka Spojených 26. máj St. Pölten, Vlajka Česka štátov Mike 2. 2002 Rakúsko antuka David Rikl Bryan 7-5 6-4 Vlajka Austrálie Michael Hill Vlajka Vlajka Česka 3. 23. máj St. Pölten, antuka Argentíny Tomáš Cibulec 3-6 7-5 2004 Rakúsko Mariano Hood Vlajka Česka 6-4 Leoš Friedl Vlajka Slovenska 4. 31. júl Umag, antuka Vlajka Česka Michal Mertiňák 6-3 6-3 2005 Chorvátsko Jiří Novák Vlajka Česka David Škoch Vlajka Vlajka Indie 5. 8. január Chennai, India tvrdý Slovenska Prakash Amritraj 6-2 7-5 2006 Michal Vlajka Indie Mertiňák Rohan Bopanna Vlajka Rakúska 6. 15. október Viedeň, tvrdý Vlajka Česka Julian Knowle 6-4 3-6 2006 Rakúsko Pavel Vízner Vlajka Rakúska 12-10 Jürgen Melzer Štvorhra - prehry (10) Č. Dátum Turnaj Povrch Partner Súperi vo finále Skóre Orange Prokom Vlajka Vlajka Argentíny 1. 15. august Open, San antuka Česka Pavel Lucas Arnold Ker 3-6 2-6 1999 Maríno Vízner Vlajka Argentíny Mariano Hood Vlajka Vlajka Holandska 2. 22. október Šanghaj, Čína tvrdý Česka Pavel Paul Haarhuis 2-6 6-3 2000 Vízner Vlajka Holandska 4-6 Sjeng Schalken 26. Vlajka Vlajka Bahám 3. november Štokholm, tvrdý Česka Pavel Mark Knowles 3-6 2-6 2000 Švédsko Vízner Vlajka Kanady Daniel Nestor Vlajka Švédska 25. február Rotterdam, Vlajka Jonas Björkman 4. 2001 Holandsko tvrdý Česka Pavel Vlajka 3-6 0-6 Vízner Švajčiarska Roger Federer Vlajka Vlajka Indie 5. 10. jún French Open, antuka Česka Pavel Mahesh Bhupathi 6-7^5 2001 Francúzsko Vízner Vlajka Indie 3-6 Leander Paes Vlajka Južnej Vlajka Afriky Ellis 7-6^6 6. 4. február Bangalore, tvrdý Česka Pavel Ferreira 6-7^2 2002 India Vízner Vlajka Spojených 4-6 4-6 štátov Rick Leach Vlajka Vlajka Česka 0-6 7. 5. máj 2002 Mníchov, antuka Česka Pavel Petr Luxa 7-6^4 Nemecko Vízner Vlajka Česka 9-11 Radek Štěpánek Vlajka Indie 25. august Long Island, Vlajka Mahesh Bhupathi 8. 2002 Spojené štáty tvrdý Česka Pavel Vlajka Spojených 3-6 4-6 Vízner štátov Mike Bryan 9. 13. jún Halle, Nemecko tráva Česka Tomáš Leander Paes 2-6 5-7 2004 Cibulec Vlajka Česka David Rikl 10. október Tokio, Vlajka štátov Jared 1-5 10. 2004 Japonsko tvrdý Česka Jiří Palmer skreč Novák Vlajka Česka Pavel Vízner Externé odkazy * Petr Pála na stránkach ATP (po anglicky) Peter_Hrivňák_5e65.html Peter Hrivňák Peter Hrivňák (Kuko) slovenský spevák Narodenie 14. december 1973 Nitra Pozri aj Biografický portál Peter Hrivňák (Kuko) (* 14. december 1973) je frontmanom slovenskej rockovej kapely Horkýže slíže. V kapele je spevákom a basgitaristom. Osobné info * Pred vznikom Horkýže Slíže bol členom dvoch iných kapiel. * Prezývku Kuko má od svojich 8 rokov * Keď bol na vojne, slúžil vo vojenskom priestore Libavá - neďaleko Olomouca (ČR) * Jeho žena, Katarína, je manažérkou kapely a Kuko s ňou má 2 synov - Huga a Vilka. Horkýže slíže Členovia Peter Hrivňák • Marián Sabo • Juraj Štefánik • Marek Viršík Bývalí členovia Martin Košovan • Martin Žiak • Noro Ivančík Diskografia Štúdiové albumy: Prvý slíž (1994) • V rámci oného (1996) • Vo štvorici po opici (1998) • Ja chaču tebja (2000) • Festival Chorobná (2001) • Kýže sliz (2002) • Alibaba a 40 krátkych songov (2003) • Ritero Xaperle Bax (2004) • Ukáž tú tvoju ZOO (2007) Koncertné albumy: Živák (2005) Výberové albumy::Best uff (2001) DVD: Živák (2005) Peter_Káša_9fc4.html Peter Káša Peter Káša (*1963) je literárny vedec a publicista. Venuje sa prevažne slovenskej literatúre 19. storočia, slovensko-poľským a slovensko-maďarským literárnym vzťahom. Odborné práce * Dve štúdie o Pavlovi Jozefovi Šafárikovi (spolu s J. Rusnákom, Prešov, 1996) * Medzi estetikou a ideológiou (Prešov, 2001) * Pavol Jozef Šafárik: Básnické dielo (editor, Bratislava, 2005) Petřvald_(okres_Nový_Jičín)_a4b6.html Petřvald (okres Nový Jičín) Erb obce Petřvald je obec v Moravskosliezskom kraji v Česku v okrese Nový Jičín. Nachádza sa 15 km severovýchodne od Nového Jičína a 17 km juhozápadne od centra Ostravy. Leží pri dôležitej cestnej komunikácii č. 58 Příbor-Ostrava vo zvlnenom teréne pozdĺž rieky Lubiny. K Petřvaldu boli postupne priraďované obce Dvorek, Petřvaldík a Harty. Na mieste Hariet bolo postavené moderné letisko Ostrava-Mošnov. Mestá a obce okresu Nový Jičín Albrechtičky • Bartošovice • Bernartice nad Odrou • Bílov • Bílovec • Bítov • Bordovice • Bravantice • Frenštát pod Radhoštěm • Fulnek • Heřmanice u Oder • Heřmánky • Hladké Životice • Hodslavice • Hostašovice • Jakubčovice nad Odrou • Jeseník nad Odrou • Jistebník • Kateřinice • Kopřivnice • Kujavy • Kunín • Lichnov • Luboměř • Mankovice • Mořkov • Mošnov • Nový Jičín • Odry • Petřvald • Příbor • Pustějov • Rybí • Sedlnice • Skotnice • Slatina • Spálov • Starý Jičín • Studénka • Suchdol nad Odrou • Šenov u Nového Jičína • Štramberk • Tichá • Tísek • Trnávka • Trojanovice • Velké Albrechtice • Veřovice • Vražné • Vrchy • Závišice • Ženklava • Životice u Nového Jičína Peter_Staník_6b5d.html Peter Staník Peter Staník (* 14. júl 1947, Košice – † 25. február 1995, Nitra) bol slovenský herec. Filmografia * 1978: Smoliari (Ivan Lukáč) * 1981: Vták nociar (svadobčan) * 1982: Pásla kone na betóne (Berty) * 1984: Láska s vůní pryskyřice (Pišta) * 1986: Kdo se bojí, utíká (Kotlár) * 1988: Sagarmatha (Edo) * 1995: ... kone na betóne Peter_Šramko_dfb9.html Peter Šramko Ing. Peter Šramko je poslancom zastupiteľstva Bratislavského samosprávneho kraja od roku 2005 a starostom mestskej časti Bratislava - Lamač. Peter Šramko bol zvolený za Kresťanskodemokratické hnutie za poslanca krajského zastupiteľstva vo voľbách v roku 2005 v okrese Bratislava IV. V čase volieb v roku 2005 mal 50 rokov. Petr_Kalandra_0e54.html Petr Kalandra Petr Kalandra (* 10. marec 1950 – † 7. september 1995) bol jeden z najznámejších českých bluesových hudobníkov, gitarista, hráč na ústnu harmoniku a skladateľ. Pôsobil v skupinách Marsyas, A.S.P.M., Blues Session. Patril k vyhľadávaným štúdiovým hráčom, naspieval aj pesničky pre film Tankový prapor. Už ako dieťa vystupoval v televíznom programe Hledáme písničku pro děti. S rodičmi žil v Tunise, vo Francúzsku a v USA, čo výrazne ovplyvnilo jeho neskoršiu hudobnú tvorbu. V 70. rokoch hral s mnohými známymi hudobníkmi. Patrili medzi nich napr. Zuzana Michnová, Jaroslav Hutka, Vladimír Merta, Jan Hrubý či Vladimír Mišík. Od roku 1973 vystupoval so skupinou Marsyas. V roku 1984 opustil Marsyas a vystupoval v triu A.S.P.M. Od roku 1991 hral so skupinou Blues Session. Diskografia ^Zoznam neobsahuje albumy, ktoré natočil so skupinami Marsyas a A.S.P.M. * Petr Kalandra a Blues Session * Blues Session Vol. 2 * Live & Studio 1964–1995 Externé odkazy * Blues.sk - Petr Kalandra * Reflex.cz - Petr Kalandra (česky) * FDb.cz - Petr Kalandra (česky) Petrológia.html Petrológia Petrológia (z gr. petros=skala + logos = slovo, náuka) je súčasťou geológie a zaoberá sa horninami, ich vznikom a stavbou. Petrológia sa delí na tri odvetvia: * Petrológia magmatických (vyvretých) hornín: zaoberá sa vznikom hornín, kryštalizujúcich z magmy. * Petrológia sedimentárnych (usadených) hornín: zaoberá sa horninami, ktoré vznikli usadením a spevnením úlomkov zvetraných hornín, alebo organických zvyškov, prípadne sa vyzrážali z roztokov chemickými procesmi. * Petrológia metamorfovaných (premenených) hornín: zaoberá sa chemickými premenami hornín, vystavených pôsobeniu vysokých teplôt a/alebo tlakov, pôsobiacich v zemskom vnútri. Na popis stavby a textúr hornín využíva petrológia mineralógiu, chemickú analýzu, mikroskopickú petrografiu. Moderná petrológia využíva aj geochémiu a geofyziku na štúdium geochemických závislostí a využíva termodynamické dáta a experimenty na lepšie pochopenie vzniku hornín. Pozri aj * Zoznam hornín Petrovice_u_Karviné_a5d8.html Petrovice u Karviné Petrovice u Karviné Základné informácie Postavenie: |obec NUTS 5 (obec): |CZ0803 599077 Kraj (NUTS 3): |Moravskosliezsky (CZ080) Okres (NUTS 4): |Karviná (CZ0803) Obec s rozšírenou pôsobnosťou:| Poverená obec: | Historická krajina: |Sliezsko Katastrálna výmera: | ? km² Počet obyvateľov: |5090 Zemepisná šírka: | Zemepisná dĺžka: | Nadmorská výška: | ? m PSČ: | Základné sídelné | jednotky: | Miestnych častí: | Katastrálne územie: | Adresa | obecného úradu: | Starosta / starostka: | Petrovice u Karviné je obec v Česku v okrese Karviná v Moravskosliezskom kraji. 1. januára 2006 tu žilo 5090 obyvateľov, z toho 2839 mužov a 2251 žien, pričom priemerný vek v obci je 40,3 rokov (muži 39,1 rokov, ženy 41,8 rokov). Tento geografický článok o mieste v Česku je zatiaľ príliš Vlajka Česka krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Pozri aj * Zoznam obcí v Česku Mestá a obce okresu Karviná Albrechtice • Bohumín • Český Těšín • Dětmarovice • Dolní Lutyně • Doubrava • Havířov • Horní Bludovice • Horní Suchá • Chotěbuz • Karviná • Orlová • Petrovice u Karviné • Petřvald • Rychvald • Stonava • Těrlicko Peter_Apian_43b4.html Peter Apian Peter Apian. Busta v mníchovskej Dvorane slávy. Peter Apian tiež známy ako Petrus Apianus (* 16. apríl 1495 – † 21. apríl 1552) bol nemecký astronóm, tvorca hviezdnych katalógov. Iné projekty * Commons * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Peter_I._(Bulharsko)_d1f4.html Peter I. (Bulharsko) Peter I. († 30. január 970) (po bulharsky Петър I.) bol bulharský cár od 27. mája 927 do 969. Po znamenitej vláde cára Simeona Bulharsko upadlo. Historici to kládli za vinu Petrovi I. – následníkovi trónu po Simeonovi. Opisovali ho ako slabého, krotkého a neskúseného panovníka, ktorý sa nerozumel do diplomacie. Aj napriek tomuto handicapu tento pokojný a skromný monarcha ostal na tróne dlhšie ako všetci stredovekí panovníci – od roku 927 do roku 970. Celá príčina bulharského nešťastia má korene práve v synovi cára Simeona. Vojny, ktoré cár Peter uskutočnil priviedli Dejiny Bulharska#Prvé bulharské cárstvo|Prvé buharské cárstvo]] do totálnej katastrofy. A v poľnohospodárstve, ktoré bolo hlavným zdrojom obživy vojakov v armáde čoskoro nastal kolaps. Počas jeho vlády vyššie duchovenstvo bohatlo na rozdiel od obyvateľstva. Rozšírilo sa nové hnutie – bogomilstvo. Jeho cieľom bolo prejavovať nenávisť voči cárovi a duchovenstvu. Jeho členmi sa stali aj dvaja Petrovi synovia, aby tak mohli robiť viac nepríjemností svojmu otcovi. Cár sa už potom nemohol na nich spoľahnúť v bitkách proti svojim nepriateľom. Keď cár nastúpil na trón ihneď stratil časť svojho územia – v bitke proti Maďarom na severe Bulharska. Za obeť nepriateľom padlo územie pri Dunaji a dokonca aj Trácia. Dunaj sa stal severnou hranicou odkiaľ susedné štáty podnikali vojenské výpravy do regiónu Dobrudža. Vzťahy s Byzantskou ríšou boli v tomto čase pokojné, pretože v roku 927 sa Peter I. oženil s vnučkou Romana Lekapensa. Podpísala sa aj mierová zmluva na obdobie 30 rokov. V nej bol potvrdený titul cár pre bulharského panovníka. Na konci vlády Petra I. sa priateľstvo medzi Byzantíncami a Bulharmi tiež skončilo. Cárovi synovia – Roman a Boris – boli zajatí v Konštantínopole a panovník Nikifor Foka nahuckal knieža Svetoslava I., aby zaútočil na Dejiny Bulharska#Prvé bulharské cárstvo|bulharské cárstvo]]. Petrova armáda bola v Dobrudži porazená a zajatá ruskou armádou. Rusi obsadili zopár pevností a knieža Sviatoslav I. založil svoje nové centrum v meste Preslav. Počas vykorisťovania zeme cár utrpel infarkt a vstúpil do kláštora. Zopár dní po jeho smrti bol kanonizovaný v bulharskej pravoslávnej cirkvi. Predchodca cár Nástupca Simeon I. 927 – 969 Boris II. Petr_Sýkora_(1976)_e973.html Petr Sýkora (1976) Petr Sýkora (* 19. november 1976, Plzeň) je český reprezentant v ľadovom hokeji. Klubový hokej Petr Sýkora je stredný útočník. Je 182 cm vysoký a váži 86 kg (údaj z roku 2005). Bol draftovaný v úvodnom drafte NHL klubom New Jersey Devils v roku 1995 už v prvom kole ako 18. v poradí. Už od najbližšej sezóny sa dostal na ľad NHL. Za New Jersey odohral 7 sezón. Od sezóny 2002/03 hrá za Anaheim Mighty Ducks s výnimkou sezóny 2004/05, keď počas lockoutu v NHL hral za Metallurg Magnitogorsk v ruskej hokejovej superlige. Na sezónu 2005/06 má s Anaheimom uzavretú zmluvu na 3,116 mil. dolárov ročne. Reprezentácia Reprezentoval Česko na majstrovstvách sveta v roku 2005. Externé odkazy * Petr Sýkora klubová štatistika na hockeyDB.com * Petr Sýkora na nhl.com * Petr Sýkora na stránke Anaheim Mighty Ducks České národné hokejové mužstvo na majstrovstvách sveta v hokeji 2005 Brankári 29 Tomáš Vokoun, IFK Helsinki - 33 Milan Hnilička, Bílí Tygři Liberec - 31 Adam Svoboda, Nurnberg Ice Tigers Obrancovia 2 Jiří Fischer, Bílí Tygři Liberec - 3 Marek Židlický, IFK Helsinki - 6 Jaroslav Špaček, HC Slavia Praha - 12 František Kaberle, MoDo Orskoldsvik - 13 Pavel Kubina, HC Vítkovice Steel - 15 Tomáš Kaberle, HC Rabat Kladno - 35 Jan Hejda, CSKA Moskva - 71 Jiří Šlégr, HC Chemopetrol Útočníci 9 David Výborný, HC Sparta Praha - 16 Petr Čajánek, HC Hamé Zlín - 19 Radim Vrbata, Bílí Tygři Liberec - 20 Radek Dvořák, HC České Budějovice - 25 Václav Varaďa, HC Vítkovice Steel - 26 Martin Ručínský, HC Chemopetrol - 27 Jan Hlaváč, HC Sparta Praha - 28 Martin Straka, HC Lasselsberger Plzeň - 39 Petr Sýkora, Metallurg Magnitogorsk - 40 Václav Prospal, HC České Budějovice - 63 Josef Vašíček, HC Slavia Praha - 68 Jaromír Jágr, Avangard Omsk - 73 Petr Průcha, HC Moeller Pardubice - 83 Aleš Hemský, HC Moeller Pardubice Tréneri Vladimír Růžička, Ondřej Weissmann, Radim Rulík, Marian Jelínek Petrůvka_(okres_Zlín)_3724.html Petrůvka (okres Zlín) Petrůvka Základné informácie Postavenie: |obec NUTS 5 (obec): |CZ0724 556874 Kraj (NUTS 3): |Zlínsky (CZ072) Okres (NUTS 4): |Zlín (CZ0724) Obec s rozšírenou pôsobnosťou:| Poverená obec: | Historická krajina: |Morava Katastrálna výmera: | ? km² Počet obyvateľov: |333 Zemepisná šírka: | Zemepisná dĺžka: | Nadmorská výška: | ? m PSČ: | Základné sídelné | jednotky: | Miestnych častí: | Katastrálne územie: | Adresa | obecného úradu: | Starosta / starostka: | Petrůvka je obec v Česku v okrese Zlín v Zlínskom kraji. 1. januára 2006 tu žilo 333 obyvateľov, z toho 165 mužov a 168 žien, pričom priemerný vek v obci je 43,0 rokov (muži 41,1 rokov, ženy 45,0 rokov). Pozri aj * Zoznam obcí v Česku Mestá a obce okresu Zlín Bělov • Biskupice • Bohuslavice nad Vláří • Bohuslavice u Zlína • Bratřejov • Brumov-Bylnice • Březnice • Březová • Březůvky • Dešná • Dobrkovice • Dolní Lhota • Doubravy • Drnovice • Držková • Fryšták • Halenkovice • Haluzice • Horní Lhota • Hostišová • Hrobice • Hřivínův Újezd • Hvozdná • Jasenná • Jestřabí • Kaňovice • Karlovice • Kašava • Kelníky • Komárov • Křekov • Lhota • Lhotsko • Lípa • Lipová • Loučka • Ludkovice • Luhačovice • Lukov • Lukoveček • Lutonina • Machová • Mysločovice • Napajedla • Návojná • Nedašov • Nedašova Lhota • Neubuz • Oldřichovice • Ostrata • Otrokovice • Petrůvka • Podhradí • Podkopná Lhota • Pohořelice • Poteč • Pozlovice • Provodov • Racková • Rokytnice • Rudimov • Sazovice • Sehradice • Slavičín • Slopné • Slušovice • Spytihněv • Šanov • Šarovy • Štítná nad Vláří-Popov • Tečovice • Tichov • Tlumačov • Trnava • Ublo • Újezd • Valašské Klobouky • Velký Ořechov • Veselá • Vizovice • Vlachova Lhota • Vlachovice • Vlčková • Všemina • Vysoké Pole • Zádveřice-Raková • Zlín • Žlutava PET_c52e.html PET PET môže byť skratka pre: * Commodore PET, počítač ("Personal Electronic Transactor") * Paraffin Embedded Tissue Blot, metóda na dôkaz bielkovín v výrezov tkaniva včlenených do parafínu * Parent Effectiveness Training, metóda v rodinnom tréningu Thomasa Gordona * Politiets Efterretningstjeneste, dánska bezpečnostná informačná služba * Polyetyléntereftalát, bežný plast * Pozitrónová tomografia ("positron emission tomography"), trojrozmerná zobrazovacia technika v nukleárnej medicíne * Potenciálna evapotranspirácia, miera environmentálneho dopytu po evapotranspirácii * Potentially Exempt Transfer, koncept v britskej dani z dedičstva * Preliminary English Test, druhá úroveň skúšok Cambridgskej univerzity z English for Speakers of Other Languages (ESOL) * Pelotas v Brazílii, medzinárodný letiskový kód * Personal Electronic Thing, fiktívny prístroj vo videohre Starship Titanic * Photoinduced energy transfer (alebo photoinduced electron transfer),mechanizmus molekulárnej fluorescencie * Planar Epitaxial Technique, anglické označenie pre metódu výroby polovodičov * Privacy Enhancing Technologies (PETs) v systémoch RFID Symbol rozcestia Toto je rozlišovacia stránka — navigačná pomôcka obsahujúca zoznam iných článkov, ktoré by mohli mať rovnaký názov. Ak vás na túto stránku odkázal článok, prosíme Vás, aby ste sa k článku vrátili a opravili v ňom odkaz tak, aby odkazoval priamo na konkrétnu stránku z hore uvedeného zoznamu, ktorú autor článku myslel. Peter_Breiner_475b.html Peter Breiner slovenský klavirista, skladateľ a dirigent Narodenie 3. júl 1957 Humenné, Slovensko Pozri aj Biografický portál Peter Breiner (* 3. júl 1957, Humenné) je klavírny virtuóz, skladateľ, aranžér, dirigent, spisovateľ slovenského pôvodu žijúci v New Yorku. Životopis Na klavír začal hrať vo veku 4 rokov, v rokoch 1971–1975 študoval na konzervatóriu v Košiciach hru na klavíri, skladbu, dirigovanie a hru na bicie nástroje. Neskôr sa presťahoval do Bratislavy, kde v rokoch 1975–1981 študoval kompozíciu u hudobného skladateľa Alexandra Moyzesa na VŠMU. Pracoval ako hudobný režisér v Slovenskom rozhlase. V rokoch 1980–1985 hral s džezovým hudobníkom Petrom Lipom. V období 1985–1987 bol členom Orchestra Gustava Broma. V rokoch 1993–1994 účinkoval v politickej satirickej relácii Milana Markoviča v Slovenskej televízii. Od roku 1992 žije v Toronte a v roku 2007 sa presťahoval do New Yorku. Roku 1995 bol v USA zaradený do nahrávok série The Best of 1995. V denníku SME publikoval svoje kritické postrehy pod názvom Z druhého brehu, v týždenníku Domino fórum Javorové listy. V apríli 1998 vydal svoju prvú knihu pod názvom "Javorové listy", ktorá sa stala bestsellerom. Od roku 2007 má v mesačníku o klasickej hudbe Hudobný život pravidelnú rubriku "Z iného sveta". Ovláda plynule sedem jazykov. Koncertná činnosť a tvorba Peter Breiner sa venuje interpretácii klasickej hudby, džezu, tanga, aj filmovej hudby. Na koncertoch často kombinuje hru na klavír s dirigovaním. Pod jeho taktovkou hrali viaceré veľké svetové hudobné telesá. Peter Breiner je aj oceňovaným skladateľom a autorom netradičných aranžmánov diel populárnej hudby (napr. medzinárodne ocenené CD "Beatles Go Baroque"). Nahrávky Jeho doterajšia tvorba je zachytená na viac ako 100 digitálnych nahrávkach, z ktorých sa po celom svete predalo viac ako 1,2 milióna kusov. Externé odkazy * Peter Breiner * Životopis na serveri Hudobné centrum Petr_Čech_0e9f.html Petr Čech Osobné údaje Dátum narodenia 20. máj 1982 Miesto narodenia Plzeň, Česko Výška 1.96m Pozícia Brankár Klubové informácie Súčasný klub Chelsea Číslo 1 Mládežnícke kluby 1989-1999 Plzeň Seniorské kluby^1 Roky Kluby Zps (Gly)* 1999-2001 Blšany 027 (0) 2001-2002 Sparta Praha 027 (0) 2002-2004 Rennes 070 (0) 2004- Chelsea 101 (0) Národné mužstvo^2 2002- Česko 056 (0) ^1 Zápasy a góly za profesionálny klub k 18:06, 1. marcu 2008 (UTC). ^2 Zápasy a góly v reprezentácii k 03:47, 17. októbru 2007 (UTC). * Zápasy (Góly) Petr Čech (* 20. máj 1982, Plzeň, Česko-Slovensko, teraz Česko) je český reprezentačný futbalový brankár ktorý je v súčasnosti hráčom anglického klubu Chelsea F.C., za ktorý hrá od júla 2004. Petr Čech predtým hrával za Viktoriu Plzeň, Chmel Blšany, Spartu Praha, a francúzsky Stade Rennais FC. Bol vybraný do tímu hviezd Majstrovstiev Európy 2004, po tom čo sa Česko dostalo do semifinále.^ Čech tiež získal ocenenie Najlepší brankár v Lige majstrov v rokoch 2005 a 2006. 14. októbra 2006 utrpel v zápase proti Readingu po zrážke so Stephenom Huntom na začiatku zápasu franktúru lebky a musel ísť na operáciu. Na futbalové trávniky sa ešte vrátil, ale musí nosiť ochrannú prilbu. Referencie 1. ↑ Chris Hatherall. "Four All-Star Lions", thefa.com. Petrovce_nad_Laborcom_f7cd.html Petrovce nad Laborcom Petrovce nad Laborcom Erb | Vlajka | Mapa Petrovce nad Laborcom Základné údaje Kraj: |Košický Okres: |Michalovce Región: | Poloha: |00° 00' 00" s. š. |00° 00' 00" v. d. Nadmorská výška: |m n.m. Rozloha: |km² Počet obyvateľov: |966 (31.12.2004) Hustota obyvateľstva: |obyvateľ(ov)/km^2 Nacionále Štatistická územná |522902 jednotka: | EČV: |MI PSČ: |072 21 (pošta Nacina |Ves) Telefónna predvoľba: | Oficiálne adresy Adresa obecného úradu: | E-mail: | Telefón: | Fax: | Politika Starosta: |Ing. Štefan Rovňák Zdroje údajov Mestská a obecná štatistika SR (SŠÚ), http://obce.info Petrovce nad Laborcom sú obec na Slovensku v okrese Michalovce. Tento geografický článok o mieste na Slovensku je zatiaľ Vlajka Slovenska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Mestá a obce okresu Michalovce (3+75) 31.12.2003 Bajany | Bánovce nad Ondavou | Beša | Bracovce | Budince | Budkovce Čečehov | Čičarovce | Čierne Pole | Drahňov | Dúbravka | Falkušovce Hatalov | Hažín | Hnojné | Horovce | Iňačovce | Ižkovce | Jastrabie pri Michalovciach | Jovsa | Kačanov | Kaluža | Kapušianske Kľačany | Klokočov Krásnovce | Krišovská Liesková | Kusín | Lastomír | Laškovce | Lesné Ložín | Lúčky | Malčice | Malé Raškovce | Markovce | Maťovské Vojkovce Michalovce | Moravany | Nacina Ves | Oborín | Oreské | Palín | Pavlovce nad Uhom | Petrikovce | Petrovce nad Laborcom | Poruba pod Vihorlatom Pozdišovce | Ptrukša | Pusté Čemerné | Rakovec nad Ondavou | Ruská | Senné Slavkovce | Sliepkovce | Staré | Strážske | Stretava | Stretavka | Suché Šamudovce | Trhovište | Trnava pri Laborci | Tušice | Tušická Nová Ves Veľké Kapušany | Veľké Raškovce | Veľké Slemence | Vinné | Vojany | Voľa Vrbnica | Vysoká nad Uhom | Zalužice | Závadka | Zbudza | Zemplínska Široká | Zemplínske Kopčany | Žbince Peter_Sloterdijk_c288.html Peter Sloterdijk Peter Sloterdijk (* 26. jún 1947, Karlsruhe) je nemecký filozof, esejista, teoretik a kritik kultúry, predstaviteľ postmodernej filozofie. Dielo * Kritik der zynischen Vernunft (Kritika cynického rozumu), 1983 Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Petr_Zenkl_9332.html Petr Zenkl český národno socialistický politik Narodenie 13. jún 1884 Tábor Úmrtie 3. november 1975 Raleigh, Severná Karolína, USA Pozri aj Biografický portál Petr Zenkl (* 13. jún 1884, Tábor - † 3. november 1975, Raleigh, Severná Karolína, USA) bol český národno socialistický politik. Študoval na filozofickej fakulte Univerzity Karlovy v Prahe. V rokoch 1906-1918 pôsobil v Prahe ako profesor češtiny na Českoslovanskej obchodnej akadémii v Resslovej ulici, neskôr na obchodnej akadémii v Karlíne. Venoval sa tiež osvetovej činnosti. Do politiky vstúpil pred prvou svetovou vojnou. V roku 1913 sa stal členom národno socialistickej stany a členom zastupiteľstva v Karlíne. Bol iniciátorom osláv 500. výročia smrti Jána Husa v roku 1915. Od roku 1919 bol starostom Karlína, až do jeho pripojenia k Prahe začiatkom roku 1922. Od roku 1923 bol členom mestského zastupiteľstva hlavného mesta Prahy. V rokoch 1937-1939 bol primátorom Prahy. Angažoval sa najmä v oblasti sociálnej starostlivosti. V rokoch 1918-1925 pôsobil na ministerstve sociálnej starostlivosti. Od roku 1923 bol predsedom Ústredného sociálneho zboru hlavného mesta Prahy. Podieľal sa na realizácii sociálneho programu návrhom na vybudovanie Ústredných ústavov sociálnej starostlivosti v Prahe-Krči (Masarykove domovy). V roku 1926 sa stal jedným z riaditeľov Ústrednej sociálnej poisťovne. V roku 1932 inicioval program núdzových prác pre nezamestnaných. Pôsobil ako minister bez portfeje v prvej úradníckej vláde generála Jana Syrového (22. september - 4. október 1938). V druhej úradníckej vláde generála Syrového zastával post ministra sociálnej starostlivosti a ministra verejného zdravotníctva a telesnej výchovy (4. október - 1. december 1938). V septembri 1939 ho zatklo gestapo. Bol väznený v koncentračných táboroch Dachau a Buchenwald. Po oslobodení sa vratil k politike. Stal sa predsedom Československej strany národno socialistickej (1945-1948). V auguste 1945 sa stal opäť primátorom Prahy, túto funkciu vykonával do mája 1946. Po parlamentných voľbách v roku 1946 sa stal prvým podpredsedom vlády. Bol zásadným odporcom politiky KSČ. 20. februára 1948 podal spolu s ďalšími nekomunistickými ministrami demisiu, na protest proti neústavným krokom komunistického ministra vnútra Václava Noska. Po Februári 1948 emigroval cez Nemecko, Londýn až do USA. Tu sa podieľal na vzniku Rady slobodného Československa, ktorej predsedom bol až do roku 1974. Dielo * Masarykova Československá republika (1955) * Masaryk and Idea of European and World Federation (1955) * Communist Seizure of Power and the Press 1945-48 (1962) * A history of the Czechoslovak Republik, 1918-1948 (1973) Literatúra * Politická elita meziválečného Československa 1918-1938. Kdo byl kdo. (edit. F. Kolář a kol.) (Praha, Pražská edice, 1998) ISBN 8090150985 Petrivente.html Petrivente Župa Zalianska župa Obvod Letenye Rozloha 7 km² Počet obyvateľov 407 PSČ Kód oblasti Petrivente je obec v Maďarsku v Zalianskej župe v obvode Letenye. Má rozlohu 765 ha a žije tu 407 obyvateľov (2007). Tento geografický článok o mieste v Maďarsku je zatiaľ Vlajka Maďarska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Peter_Pavol_Bartoš_46ef.html Peter Pavol Bartoš RNDr. Peter Pavol Bartoš (* 11. jún 1901, Stará Turá – † 18. december 1975, Bratislava) bol slovenský pedagóg a matematik. Život Peter Pavol Bartoš sa narodil v Starej Turej, vo vtedajšom okrese Trenčín. Životná dráma P. P. Bartoša je svojím záujmom o matematiku svojrázne zaujímavá a pozoruhodná. Už počas gymnaziálneho štúdia sa venoval matematike. Okolnosti mu však neumožnili ďalšie štúdium. A tak po maturite v roku 1921–1922 absolvoval v Martine kurz pre notárov. Tu sa dostal do styku s Ústredím slovenských ochotníckych divadiel. Po skončení notárskeho kurzu stal sa prvým tajomníkom ÚSOD, pričom spolupracoval so Štefanom Krčmérym, redigoval edíciu Slovenský divadelný ochotník, pestoval čulé styky s pridruženými krúžkami. Notárom bol viac ako 10 rokov – naposledy v Bratislave-Petržalke. Pre očnú chorobu odišiel do výslužby a začal v Brne študovať matematiku a fyziku na Prírodovedeckej fakulte Masarykovej univerzity. Po ukončení štúdia v roku 1936 pôsobil na gymnáziách v Rimavskej Sobote, v Tisovec, v Banskej Bystrici a v Zlatých Moravciach. K jeho žiakom patrila napr. aj B. Kolibiarová. V roku 1961 po druhýkrát a natrvalo odišiel do penzie. Zomrel 18. decembra 1975 v Bratislave. Dielo P. P. Bartoš uplatnil svoje odborné znalosti a pedagogické skúsenosti pri tvorbe učebníc matematiky pre stredné školy a aj ako autor úloh pre Matematickú olympiádu. Publikoval desiatky odborných a pedagogických prác, čím sa podieľal na zvyšovaní úrovne vyučovania matematiky. V publikačnej činnosti veľmi tvorivo pokračoval aj po odchode do dôchodku. Vedecké práce z oblasti elementárnej geometrie a teórie čísel uverejňoval v Matematickom časopise a v Časopise pro pěstování matematiky. Bol členom redakčnej rady časopisu Matematika v škole. Za úspešnú odbornú a pedagogickú činnosť bol vyznamenaný medailou J. A. Komenského, JSMF mu v roku 1975 udelila titul Zaslúžilý člen. Externé odkazy * Matematický ústav SAV Zdroj, z ktorého (pôvodne) čerpal tento článok Petronas_Towers_2484.html Petronas Towers Mrakodrapy Petronas Towers Porovnanie s inými svetovými mrakodrapmi Petronas Towers je dvojica mrakodrapov v Kuala Lumpur, hlavnom meste Malajzie. Svojho času to boli najvyššie mrakodrapy na svete, až do 17. októbra 2003, keď bola dokončená stavba Taipei 101. V súčasnosti je to najvyššia dvojica mrakodrapov na svete. Sú navzájom prepojené mostom medzi 41. a 42. poschodím. Most je vo výške 170 metrov a dlhý je 58 metrov. Na rovnakom poschodí je pódium, kde je potrebné prestúpiť do ďalšieho výťahu, aby bolo možné dostať sa na vyššie podlažia. Most je prístupný pre všetkých návštevníkov, avšak vstupenky musia byť rezervované dopredu, pričom uprednostňovaní sú návštevníci, ktorí sú skôr v poradí. Iné projekty * Commons * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Externé odkazy * PETRONAS Twin Towers Official Website Peter_Kružliak_9ece.html Peter Kružliak dôstojník, partizánsky veliteľ Narodenie 4. máj 1911 Detva-Kriváň Úmrtie 11. august 1976 Levice Pozri aj Biografický portál Peter Kružliak (* 4. máj 1911, Detva-Kriváň - † 11. august 1976, Levice) bol dôstojník, partizánsky veliteľ. Rodina * otec Ján Kružliak * matka Anna rod. Marcineková-Drdolová Životopis Študoval na gymnáziu vo Zvolene (1926-1929), od roku 1931 vojak z povolania, príslušník čs., slov. armády a ČSĽA. Účastník protifašistického boja v armáde. Veliteľ roty 1. čs. partizánskej armády J.V. Stalina. Pôsobil na Veliteľstve pozemného vojska v Banskej Bystrici (od 1944), pracovník Povereníctva vnútra v Banskej Bystrici (od apríla 1945). Politicky prenasledovaný, väznený. Pracovník STS v Krškanoch a SEZ v Tlamačoch. Vydal knihy spomienok. Ocenenie * Roku 1946 vyznamenaný Čs. vojnovým krížom 1939, Za zásluhy I.st., Za chrabrosť, Radom SNP I.tr. Dielo * Skrvavený potok, Martin roku 1972 Literatúra * Slovenský biografický slovník Externé odkazy * OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok. Tento článok zo systému OSUD potrebuje upraviť, pridať interwiki a kategórie. Po jeho úprave prosím odstráňte šablónu {{Osud na úpravu}}. Petra_Polnišová_f5e9.html Petra Polnišová Narodenie 24. február 1976 Bratislava, Slovensko Ocenenia Ostatné ocenenia OTO 2007 OTO v kategórii Humorista/tka^ 2007 Absolútny OTO za rok 2007 Petra Polnišová (* 24. február 1976, Bratislava) je slovenská herečka. Štúdium a divadlo Vyštudovala bábkoherectvo na VŠMU. Následne pôsobila v Anglicku a dva roky v milánskom divadle Teatro laboraotrio mangiafuoco. Po návrate na Slovensko sa stala jedným z kľúčových členov divadla GUnaGU v Bratislave. S.O.S. Do povedomia širšej verejnosti vstúpila účinkovaním v humoristickej relácii S.O.S. na STV (spolu so svojimi kolegami z divadla), kde sa podieľa aj na scenári a dramaturgii. Jej najznámejšími kreáciami v relácii sú Edita Papeky (paródia cvičiteľky Edity Sipeky), kaderníčka Duňa, porotca Slovensko hľadá Superstar Bulo Vyšší (Julo Viršík), Mora Monsterová (Nora Mojsejová) či reportérka Lujza Mlsná. Rodina V máji 2006 sa vydala za žilinského architekta Jaroslava Takáča. Referencie 1. ↑ OTO 2007 v Novom Čase Externé odkazy * rozhovor pre denník Nový Čas * rozhovor pre časopis Markíza Peter_Brňák_ca78.html Peter Brňák JUDr. Peter Brňák (* 11. február 1959, Námestovo) je bývalý poslanec Národnej rady SR. Peter Brňák bol v roku 1990 zvolený za poslanca Slovenskej národnej rady (SNR) za Demokratickú stranu (DS). V novembri 1990 vystúpil z DS a založil Slovenské národnodemokratické hnutie. V parlamente pôsobil až do konca volebného obdobia ako nezávislý poslanec. Do SNR bol v roku 1992 opätovne zvolený ako "nezávislý" na kandidátnej listine Slovenskej národnej strany (SNS). Vo volebných obdobiach 1994 - 1998 a 1998 - 2002 bol poslancom NR SR za Hnutie za demokratické Slovensko. V súčasnosti je sudcom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. V roku 2007 vymenovaný za ústavného sudcu. Petr_Hruška_559e.html Petr Hruška Petr Hruška (7. jún 1964, Ostrava) je český básnik a literárny vedec. Vyštudoval Filozofickú fakultu Ostravskej univerzity. Pracuje v Ústave pro českou literaturu AV ČR v Brne. Žije v Ostrave. Básnické dielo * Obývací nepokoje (1995) * Zelený svetr (2004) - súborné vydanie troch zbierok * Auta vjíždějí do lodí (2007) Peter_Magvaši_52ed.html Peter Magvaši Peter Magvaši (* 29. júl 1945, Považská Bystrica) bol v rokoch 1998-2002 ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenska. Externé odkazy * Oficiálny životopis na stránke Úradu vlády Peter_Bačkovský_3ce5.html Peter Bačkovský Mgr. Peter Bačkovský (* 12. október 1955, Giraltovce) je poslancom zastupiteľstva Košického samosprávneho kraja od roku 2005. Peter Bačkovský, povolaním učiteľ, je riaditeľom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Trebišove. Vo voľbách v roku 2005 bol zvolený za koalíciu SDKÚ, DS, SZS za poslanca krajského zastupiteľstva v okrese Trebišov. Peter_Šťastný_83ad.html Peter Šťastný Šablóna:Meno slovenský hokejista Narodenie 18. september 1956 Bratislava Aktívna činnosť 1974 - 1995 Pozícia center Streľba ľavou rukou Výška a váha 185 cm, 91 kg Peter Šťastný (* 18. september 1956, Bratislava) je bývalý slovenský hokejový útočník, člen Siene slávy NHL a IIHF. Reprezentoval Česko-Slovensko, Kanadu a Slovensko. Bol druhým najproduktívnejším hráčom NHL 80. rokov 20. storočia po Waynovi Gretzkom. Do roku 2005 pôsobil vyše 4 rokov ako generálny manažér Slovenského zväzu ľadového hokeja. Od roku 2004 je poslancom Európskeho parlamentu. Klubový hokej Peter Šťastný patrí medzi najvýznamnejšie postavy slovenského hokeja v histórii. Svoju hokejovú kariéru začínal v roku 1974 v Slovane Bratislava, kde spolu so starším bratom Mariánom a mladším bratom Antonom vytvorili obávanú útočnú trojicu bratov Šťastných. V zlatej ére bratislavského hokeja sa Slovanu pod vedením bratov Šťastných podarilo v sezóne 1978/79 prelomiť hegemóniu českých klubov a získať titul majstra Česko-Slovenska. V nasledujúcej sezóne získal Peter Zlatú hokejku - ocenenie pre najlepšieho hokejistu Česko-Slovenska. V roku 1980 sa Peter spolu s bratom Antonom rozhodli odísť hrať hokej do NHL. V časoch železnej opony sa takéto rozhodnutie dalo realizovať iba veľmi dramatickým spôsobom - ilegálnym opustením republiky so všetkými súvisiacimi následkami. Peter Šťastný komentoval svoje rozhodnutie opustiť republiku slovami: „Bolo to najlepšie rozhodnutie, ktoré som vôbec urobil. Dalo mojej rodine možnosti, o ktorých môžu ľudia za železnou oponou iba snívať. A možnosť hrať profesionálny hokej s mojimi dvomi bratmi, to bola šľahačka na torte.“ Bratia Šťastní začali svoju profesionálnu kariéru v dnes už neexistujúcom klube Quebec Nordiques. O rok neskôr ich krok nasledoval aj najstarší z bratov - Marián a stali sa tak druhým bratským triom hrajúcim v jednom klube NHL po bratoch Bentleyovcoch, ktorí hrali za Chicago Blackhawks v 40-tych rokoch 20. storočia. Peter Šťastný odohral za Quebec celkovo 10 sezón. V sezóne 1989/90 prestúpil do New Jersey Devils a v sezóne 1993/94 do St. Louis Blues, kde v priebehu nasledujúceho ročníka ukončil svoju profesionálnu hráčsku kariéru. Stal sa skautom (vyhľadávačom talentov) St. Louis Blues pre Európu (do roku 2000). Počas svojej kariéry v NHL sa Peter Šťastný stal druhým najproduktívnejším hráčom osemdesiatych rokov 20. storočia po famóznom Waynovi Gretzkom. V riadnej sezóne odohral spolu 977 zápasov, v ktorých získal 1 239 bodov za 450 gólov a 789 prihrávok. K tomu treba pripočítať 93 odohraných zápasov v play off, kde získal 105 bodov za 33 gólov a 72 prihrávok. Ocenenia * trojnásobný najlepší športovec Slovenskej republiky * 1998 zvolený do Siene slávy NHL v Toronte * 2000 zvolený do Siene slávy IIHF * 2002 zvolený do Siene slávy slovenského hokeja Klubové štatistiky | | | Základná časť | Play-off Sezóna | Klub |Liga|------------------------+--------------------- | | | Z | G | A |Body|TM |+/-|Z |G |A |Body|TM |+/- 1975/76| HC Slovan |ČSHL|32 |19 | 9 | 28 | | | | | | | | | Bratislava | | | | | | | | | | | | | 1976/77| HC Slovan |ČSHL|44 |27 |25 | 52 | | | | | | | | 1977/78| HC Slovan |ČSHL|42 |29 |24 | 53 | | | | | | | | 1978/79| HC Slovan |ČSHL|39 |32 |23 | 55 |21 | | | | | | | 1979/80| HC Slovan |ČSHL|41 |26 |26 | 52 |58 | | | | | | | 1980/91| Quebec |NHL |77 |39 |70 |109 |37 | |5 |2 |8 | 10 | 7 | | Nordiques | | | | | | | | | | | | | 1981/82| Quebec |NHL |80 |46 |93 |139 |91 | |12|7 |11| 18 |10 | 1982/83| Quebec |NHL |75 |47 |77 |124 |78 | |4 |3 |2 | 5 |10 | 1983/84| Quebec |NHL |80 |46 |73 |119 |73 | |9 |2 |7 | 9 |31 | 1984/85| Quebec |NHL |75 |32 |68 |100 |95 | |18|4 |19| 23 |24 | 1985/86| Quebec |NHL |76 |41 |81 |122 |60 | |3 |0 |1 | 1 |12 | 1986/87| Quebec |NHL |64 |24 |53 | 77 |43 | |13|6 |9 | 15 |12 | 1987/88| Quebec |NHL |76 |46 |65 |111 |69 | | | | | | | 1988/89| Quebec |NHL |72 |35 |50 | 85 |127| | | | | | | 1989/90| Quebec |NHL |62 |24 |38 | 62 |24 | | | | | | | | New Jersey |NHL |12 | 5 | 6 | 11 |16 | |6 |3 |2 | 5 | 4 | | Devils | | | | | | | | | | | | | 1990/91| New Jersey |NHL |77 |18 |42 | 60 |53 | |7 |3 |4 | 7 | 2 | 1991/92| New Jersey |NHL |66 |24 |38 | 62 |42 | |7 |3 |7 | 10 |19 | 1992/93| New Jersey |NHL |62 |17 |23 | 40 |22 | |5 |0 |2 | 2 | 2 | 1993/94| HC Slovan | SE | 4 | 0 | 4 | 4 | 0 | | | | | | | | St. Louis |NHL |17 | 5 |11 | 16 | 4 | |4 |0 |0 | 0 | 2 | | Blues | | | | | | | | | | | | | 1994/95| St. Louis |NHL | 6 | 1 | 1 | 2 | 0 | | | | | | | spolu | |NHL |977|450|789|1239|824| |93|33|72|105 |125| Reprezentácia * Česko-Slovensko (1976 - 1980) 100 zápasov, 51 gólov * Kanada (1984) 10 zápasov, 1 gól * Slovensko (1992 - 1995) 31 zápasov, 20 gólov Významnou mierou prispel k postupu Slovenska do najvyššej kategórie, keď sa na MS B 1995 v Bratislave stal najlepším strelcom turnaja a strelil víťazný gól v kľúčovom zápase s Lotyšskom. Majstrovstvá sveta Štvornásobný účastník majstrovstiev sveta skupiny A * Katowice 1976 (Poľsko) - majster sveta * Viedeň 1977 (Rakúsko) - majster sveta * Praha 1978 (Československo) - vicemajster sveta * Moskva 1979 (Sovietsky zväz) - vicemajster sveta Zimné olympijské hry Dvojnásobný účastník zimných olympijských hier * Lake Placid 1980 (USA) - 5.miesto * Lillehammer 1994 (Nórsko) - 6.miesto Kanadský pohár * víťaz Kanadského pohára 1984 - v drese Kanady * finalista Kanadského pohára 1976 - v drese Československa Reprezentačné štatistiky ---------+------------------------------------ Mužstvo |Podujatie| Z | G | A |Body|TM|Miesto ČSSR | MS 1976 | 9 | 8 | 4 | 12 |0 | 1. ČSSR | KP 1976 | 5 | 0 | 4 | 4 |2 | 2. ČSSR | MS 1977 |10 | 3 | 5 | 8 |0 | 1. ČSSR | MS 1978 |10 | 5 | 6 | 11 |7 | 2. ČSSR | MS 1979 | 8 | 2 | 3 | 5 |6 | 2. ČSSR |ZOH 1980 | 6 | 7 | 7 | 14 |6 | 5. Kanada | KP 1984 | 8 | 1 | 2 | 3 |0 | 1. Slovensko|ZOH 1994 | 8 | 5 | 4 | 9 |9 | 6. Slovensko|MS B 1995| 6 | 8 | 8 | 16 |0 | 1. Politická kariéra * 2004 - zvolený za poslanca Európskeho parlamentu za Slovenskú demokratickú a kresťanskú úniu Konflikt s Jurajom Širokým Pred Olympiádou v Turíne určil za kapitána Pavla Demitru, čo podľa trénera Hossu nebolo v jeho kompetencii a následne mu zakázal vstup do šatne. Šťastný po olympiáde z celej kauzy obvinil predsedu SZĽH Juraja Širokého a uviedol, že išlo o zámernú sabotáž. ^ V relácii Pod lampou verejne vyzval Širokého aby abdikoval. V júni sám uvažoval o kandidatúre na post prezidenta zväzu, na kongrese mal rázny prejav voči Širokému, napokon však sklamaný z podpory svojho oponenta opustil rokovanie a nekandidoval. Rodina Peter Šťastný je ženatý. Má slovenské aj kanadské občianstvo. Žije v USA aj na Slovensku. S manželkou Darinou majú štyri deti, dvoch synov a dve dcéry. Obaja jeho synovia sú profesionálni hokejisti, starší Yan je hráčom St. Louis Blues, mladší Paul pôsobí v Colorado Avalanche. Yan reprezentoval USA na Majstrovstvách sveta 2005 vo Viedni i 2006 v Rige, Paul na svetovom šampionáte 2007 v Moskve. Referencie 1. ↑ Podľa P. Šťastného je za celou kauzou prezident J. Široký, Bleskovky, 28.3.2007 Externé odkazy * Peter Šťastný štatistiky na eurohockey.net * Peter Šťastný klubová štatistika na hockeyDB.com * Peter Šťastný na stránke Európskeho parlamentu Peter_Juščák_c12b.html Peter Juščák slovenský spisovateľ a publicista Narodenie 1953 Prešov, Slovensko Pozri aj Biografický portál Peter Juščák (* 1953, Solivar, dnes súčasť Prešova) je slovenský prozaik, publicista, autor rozhlasových hier. Prozaické knihy * Komu ujde vlak (Bratislava 1986) * V očiach soľ (Bratislava 1989) * Milovanie so sochou Miriam (Bratislava 1996) * Som Ťukot (Bratislava 1998) * Návod na použitie zvyšnej časti života (Bratislava, 2005) Literatúra faktu * Odvlečení (Bratislava, 2002) * Michal Kováč a jeho bremeno (Bratislava, 2003) Externé odkazy * Článok o Juščákovej knihe Odvlečení Peter_Sextius_88d2.html Peter Sextius Peter (Šesták, Seszták, Sexty) Sextius evanjelický kňaz, cirkevný hodnostár Narodenie Slavošovce? Pozri aj Biografický portál Peter Sextius (Šesták, Seszták, Sexty) (* Slavošovce? - †1634) bol evanjelický kňaz, cirkevný hodnostár. Jeho syn Peter Sextius Životopis Do roku 1595 študoval v Prahe. Od roku 1595 evanjelický kňaz, notár, konsenior a okolo 1620 senior gemerského bratstva, od roku 1623 superintendant banského okolia, farár v Brezne. Roku 1620 vyslanec na sneme v Banskej Bystrici. Literatúra * Slovenský biografický slovník Externé odkazy * OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok. Tento článok zo systému OSUD potrebuje upraviť, pridať interwiki a kategórie. Po jeho úprave prosím odstráňte šablónu {{Osud na úpravu}}. Petrovice_(okres_Příbram)_e131.html Petrovice (okres Příbram) Petrovice (okres Příbram) Základné informácie Postavenie: |obec NUTS 5 (obec): |CZ020B 541044 Kraj (NUTS 3): |Stredočeský (CZ020) Okres (NUTS 4): |Příbram (CZ020B) Obec s rozšírenou pôsobnosťou:| Poverená obec: | Historická krajina: |Čechy Katastrálna výmera: | ? km² Počet obyvateľov: |1350 Zemepisná šírka: | Zemepisná dĺžka: | Nadmorská výška: | ? m PSČ: | Základné sídelné | jednotky: | Miestnych častí: | Katastrálne územie: | Adresa | obecného úradu: | Starosta / starostka: | Petrovice (okres Příbram) je obec v Česku v okrese Příbram v Stredočeskom kraji. 1. januára 2006 tu žilo 1350 obyvateľov, z toho 673 mužov a 677 žien, pričom priemerný vek v obci je 38,8 rokov (muži 37,4 rokov, ženy 40,3 rokov). Tento geografický článok o mieste v Česku je zatiaľ príliš Vlajka Česka krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Pozri aj * Zoznam obcí v Česku Iné projekty * Commons * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Mestá a obce okresu Příbram Bezděkov pod Třemšínem • Bohostice • Bohutín • Borotice • Bratkovice • Březnice • Buková u Příbramě • Bukovany • Cetyně • Čenkov • Čím • Daleké Dušníky • Dlouhá Lhota • Dobříš • Dolní Hbity • Drahenice • Drahlín • Drásov • Drevníky • Drhovy • Dubenec • Dublovice • Dubno • Háje • Hluboš • Hlubyně • Horčápsko • Hřiměždice • Hudčice • Hvožďany • Chotilsko • Chrást • Chraštice • Jablonná • Jesenice • Jince • Kamýk nad Vltavou • Klučenice • Kňovice • Korkyně • Kosova Hora • Kotenčice • Koupě • Kozárovice • Krásná Hora nad Vltavou • Křepenice • Křešín • Láz • Lazsko • Lešetice • Lhota u Příbramě • Malá Hraštice • Milešov • Milín • Modřovice • Mokrovraty • Nalžovice • Narysov • Nečín • Nedrahovice • Nechvalice • Nepomuk • Nestrašovice • Nová Ves pod Pleší • Nové Dvory • Nový Knín • Občov • Obecnice • Obory • Obořiště • Ohrazenice • Osečany • Ostrov • Ouběnice • Pečice • Petrovice • Pičín • Počaply • Počepice • Podlesí • Prosenická Lhota • Příbram • Příčovy • Radětice • Radíč • Rosovice • Rožmitál pod Třemšínem • Rybníky • Sádek • Sedlčany • Sedlec-Prčice • Sedlice • Smolotely • Solenice • Stará Huť • Starosedlský Hrádek • Suchodol • Svaté Pole • Svatý Jan • Svojšice • Štětkovice • Těchařovice • Tochovice • Trhové Dušníky • Třebsko • Tušovice • Velká Lečice • Věšín • Višňová • Volenice • Voznice • Vrančice • Vranovice • Vševily • Vysoká u Příbramě • Vysoký Chlumec • Zalužany • Zbenice • Zduchovice • Županovice • Vojenský újezd Brdy Peter_Oremus_(politik)_20b1.html Peter Oremus (politik) Ing. Peter Oremus slovenský politik Narodenie 2. júl 1950 Šurany Úmrtie 4. marec 2006 Pozri aj Biografický portál Ing. Peter Oremus (* 2. júl 1950, Šurany – † 4. marec 2006, tamže) bol slovenský politik, poslanec Národnej rady Slovenskej republiky. Peter Oremus vyštudoval Vysokú školu poľnohospodársku v Nitre a postgraduálne VŠE v Bratislave. Pracoval v priemysle ako projektant, investičný pracovník, vedúci odboru. V rokoch 1985 - 1989 bol zástupcom riaditeľa závodu Naftový a plynárenský priemysel Nitra, v rokoch 1989 až 1999 bol riaditeľom SPP, odštepný závod Nitra. V období 1999 - 2004 pracoval v Nitrianskych strojárňach ako zástupca pre nové výroby. Peter Oremus bol až do svojej smrti predsedom krajskej organizácie strany SMER - sociálna demokracia v nitrianskom kraji a členom predsedníctva strany. V roku 2004 nastúpil na zaniknutý mandát poslankyne Moniky Beňovej za túto stranu. Bol členom Výboru NR SR pre životné prostredie a ochranu prírody. Peter Oremus zomrel na srdcový infarkt. Peter_Pásztor_d9e5.html Peter Pásztor Peter Pásztor (*25. september 1948, Levoča -) je slovenský architekt Štúdium a kariéra Vyrastal v Gelnici. Svoje vysokoškolské štúdium absolvoval na Stavebnej Fakulte SVŠT v Bratislave (1967-1973). V rokoch 1973-1974 pôsobil v košickom ateliéri ŠPTÚ pod vedením Ing. arch. Jána Šprláka-Uličného, neskôr v Športprojekte do roku 1987. Od roku 1987 do 1990 nasleduje Stavoprojekt Košice, ateliér vývoja a typizácie. Roku 1989 sa rozhodne isť pracovať do budapeštianskeho ateliéru Imre Makovcza, kde strávi osem mesiacov. Makoveczova filozofia, a jeho osobitný myšlienkový svet silne ovplyvní a formuje Pásztorovu hlboko založenú regionálno-organickú orientáciu. Po návrate z Budapešti sa ocitne v konzervatívnom, socialistickom prostredí, kde sú jeho tvorivé ambície obmedzené prevládajúcimi achitektonickými názormi V roku 1990 sa spojí s názorovo blízkym architektom Martinom Drahovským a spolu založia architektonickú firmu. Pedagogická prax * 1978-83 Stavebná fakulta VŠT Košice, Katedra konštrukcií pozemných stavieb (externista) * 1992-93 Strojnícka fakulta TU Košice, Katedra designu (externista) * 1993-95 Stavebná fakulta TU Košice, Katedra konštrukcií a pozemného staviteľstva * 1996-98 Stavebná fakulta TU Košice, Katedra architektúry * 1998 Fakulta umení (predtým fakulta úžitkových umení) Katedra architektúry Habilitácia 1995 FA STU Bratislava (Organický prístup v sakrálnej architektúre na Slovensku) Dizertácia 2000 FA STU Bratislava (Architektúra ako umenie, či výsledok kompromisu?) Inaugurácia 2003 FA STU Bratislava (Organický prístup ako princíp architektonickej tvorby) Charakteristika tvorby Pásztorova regionálno-organická, resp. živá architektúra, ako ju on sám často nazýva, je čistá tvorba, ktorá má základy zakorenené v krajine. Jeho vlastný tvorivý názor je vždy adoptovaný pre konkrétne podmienky budúcej stavby a konkrétneho objednávateľa s využitím miestnych materiálov. Takto vzniknutá architektúra sa vyznačuje skulpturálnym artefaktom, archaickými náznakmi a organickými tvarmi. Organickosť sa netýka len vonkajšieho stvárnenia, tvorivá identita vynikne aj v nepravidelných, nepravouhlých pôdorysoch. Výrazové dominanty stavieb sú drevené kmene, stĺporadie z dreva, stĺpy s trsom podporných trámov, ktoré vychádzajú z horného ukončenia stĺpa, ďalej sú charakteristické aj gotické oblúky a prehýbanie strechy. Pri tvorbe hmoty, a konfigurácii priestoru Pásztor vychádza obvykle z dvojkrídlovej dispozície s centrálnou presklennou halou, resp. z pôdorysnej skladby tvaru „L“. Tieto charakteristické tvarové prvky a pôdorysné skladby sa uplatňujú nielen pri rodinných domoch, ale aj pri veľkolepejších stavbách. Výber realizácií Výber realizácií na území Slovenska * 1978 - Dom potravín, Humenné (spoluautor: Šprlák) * 1983 - Rekonštrukcia klubu architektov, Košice, Zámočnícka 1 (Zahatňanská, Zahatňanský) * 1984 - Výpočtové stredisko VSE Košice, protifašistických bojovníkov * 1984 - Dom smútku, Gelnica – interiér (Maliňák, Zahatňanský, Pulík) * 1985 - Podtatranské Múzeum, Poprad – archeologická expozícia (Zahatňanský) * 1986 - Zimný štadión, Gelnica * 1988 - Krytá plaváreň a telocvičňa, Liptovský Mikuláš, Vajanského ul., * 1993 - Interiér velína Elektrárne Nováky (Rozman) * 1993 - Rekonštrukcia – r.k. kostol sv. Ducha, Košice, Južná tr. * 1993 - R.k. kostol, Lovinibaňa * 1994 - Rekonštrukcia – Expozícia starých tlačí Štátnej vedeckej knižnice, Košice, ul. Pri Miklušovej väznici * 1994 - Generálny konzulát českej republiky, Košice, Rázusova 13 (Drahovský, Neufeld) * 1996 - Rodinný dom, Košice, Topásova 4 * 1997 - Poisťovňa Otčina, Košice, Mäsiarska 12 (Friedmann, Rozman) * 1997 - Dom Charity, Švedlár, rekonštrukcia * 1997 - Najvyšší kontrolný úrad, Košice, Komenského 59 (Drahovský) * 1997 - Hotel Bankov (Drahovský, Šimko)- Cena Dušana Jurkoviča * 1997 - Jazierko a potôčik, Košice, Mestský park pri stanici * 1998 – Hotel čierny orol, Rožňava, nám.Baníkov 17 (Priatková, Bobčák) * 1998 – Rodinný dom, Košice – Barca, Teplého 1 * 1999 – Hraničné oddelenie Policajného zboru SR, Čierna nad Tisou (Drahovský) * 2001 – Rodinný dom, Košice – Pereš, Bystrická ul. * 2002 – Rekonštrukcia Tabačky, Košice, Strojárenská 1 (Drahovský, Jirásková, Škumaničová) * 2002 – Rekonštrukcia Máraiho štúdia Divadla Thália, Košice, Timonova 3 (Jankovič) * 2003 – Rodinný dom, Baška (Škumaničová) Výber realizácií na území Maďarska * 1993 – Výkendový dom, Mezőcsát * 1993 – Rodinný dvojdom, Bankoszeg * 2000 – Folkloristický tábor, Boldogkőváralja Výber realizácií na území Česka * 2003 – Rodinný dom, Vřesina Zdroje * Matúš Dulla: Architekt Peter Pásztor, Mertum 1995 * Peter Pásztor (propagačný leták), Karnat Košice, 2004 * http://hik.hu Petrikovce.html Petrikovce Petrikovce Erb | Vlajka | Mapa Petrikovce Základné údaje Kraj: |Košický Okres: |Michalovce Región: | Poloha: |00° 00' 00" s. š. |00° 00' 00" v. d. Nadmorská výška: |100 m n.m. Rozloha: |km² Počet obyvateľov: |216 (31.12.2004) Hustota obyvateľstva: |obyvateľ(ov)/km^2 Nacionále Štatistická územná |522881 jednotka: | EČV: |MI PSČ: |072 06 (pošta Malčice) Telefónna predvoľba: |05664 Oficiálne adresy Adresa obecného úradu: | E-mail: | Telefón: | Fax: | Politika Starosta: | Zdroje údajov Mestská a obecná štatistika SR (SŠÚ), http://obce.info Petrikovce sú obec na Slovensku v okrese Michalovce. Polohopis Časti obce Ulice Vodné toky Vodné plochy Symboly obce Erb, znak, vlajka, ... História Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1411. Politika Obecné zastupiteľstvo Obyvateľstvo Obec má asi 214 obyvateľov. Partnerské obce Kultúra a zaujímavosti Divadlo Múzeá Hudba Stavby Pamiatky Pomníky Parky Šport Pravidelné podujatia Kulinárske špeciality Hospodárstvo a infraštruktúra Doprava Dôležité firmy Verejné ustanovizne Školstvo Osobnosti Čestné občianstvo Cena obce Významné osobnosti Médiá (foto, audio, dokumenty) Externé odkazy Tento geografický článok o mieste na Slovensku je zatiaľ Vlajka Slovenska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Mestá a obce okresu Michalovce (3+75) 31.12.2003 Bajany | Bánovce nad Ondavou | Beša | Bracovce | Budince | Budkovce Čečehov | Čičarovce | Čierne Pole | Drahňov | Dúbravka | Falkušovce Hatalov | Hažín | Hnojné | Horovce | Iňačovce | Ižkovce | Jastrabie pri Michalovciach | Jovsa | Kačanov | Kaluža | Kapušianske Kľačany | Klokočov Krásnovce | Krišovská Liesková | Kusín | Lastomír | Laškovce | Lesné Ložín | Lúčky | Malčice | Malé Raškovce | Markovce | Maťovské Vojkovce Michalovce | Moravany | Nacina Ves | Oborín | Oreské | Palín | Pavlovce nad Uhom | Petrikovce | Petrovce nad Laborcom | Poruba pod Vihorlatom Pozdišovce | Ptrukša | Pusté Čemerné | Rakovec nad Ondavou | Ruská | Senné Slavkovce | Sliepkovce | Staré | Strážske | Stretava | Stretavka | Suché Šamudovce | Trhovište | Trnava pri Laborci | Tušice | Tušická Nová Ves Veľké Kapušany | Veľké Raškovce | Veľké Slemence | Vinné | Vojany | Voľa Vrbnica | Vysoká nad Uhom | Zalužice | Závadka | Zbudza | Zemplínska Široká | Zemplínske Kopčany | Žbince Petřvald.html Petřvald Petřvald môže byť: * mesto v okrese Karviná, pozri Petřvald (okres Karviná) * obec v okrese Nový Jičín, pozri Petřvald (okres Nový Jičín) Symbol rozcestia Toto je rozlišovacia stránka — navigačná pomôcka obsahujúca zoznam iných článkov, ktoré by mohli mať rovnaký názov. Ak vás na túto stránku odkázal článok, prosíme Vás, aby ste sa k článku vrátili a opravili v ňom odkaz tak, aby odkazoval priamo na konkrétnu stránku z hore uvedeného zoznamu, ktorú autor článku myslel. Peter_Biroš_1ee3.html Peter Biroš MUDr. Peter Biroš (* 8. apríl 1950) je slovenský politik. Peter Biroš bol poslancom Národnej rady Slovenskej republiky vo volebnom období 2002-2006 za Alianciu nového občana (ANO). Nastúpil 5. novembra 2002 na neuplatňovaný mandát poslanca Rudolfa Zajaca, ktorý si svoj mandát neuplatnil, pretože bol menovaný za ministra zdravotníctva. Peter Biroš bol členom Výboru NR SR pre zdravotníctvo a Osobitného kontrolného výboru NR SR na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva. Po tom, ako v auguste 2005 spolu s ďalšími poprednými členmi ANO vyzval predsedu ANO Pavla Ruska na odstúpenie z funkcie ministra hospodárstva v súvislosti s kauzou zmenky a po tom, ako sa pridal ku skupine poslancov ANO, ktorí vyjadrili nedôveru Pavlovi Ruskovi a vyjadrili ochotu naďalej podporovať vládnu koalíciu aj po vylúčení ANO z koalície, bol na mimoriadnom kongrese ANO 11. septembra 2005 spolu s ostatnými „rebelmi“ vylúčený zo strany. V parlamentných voľbách v roku 2006 nekandidoval. Peter_Paul_Rubens_bc42.html Peter Paul Rubens Venušina toaleta Tri grácie Pieter Pauwel (Peter Paul) Rubens (* 28. jún 1577 – † 30. máj 1640) je považovaný za jedného z najvýznamnejších maliarov európskeho umenia, spolu s Rembrandtom van Rijn a za najvýznamnejšieho flámskeho maliara šestnásteho storočia. Dielo * Nanebovzatie Panny Márie - (The Assumption of the Virgin), 1626, olej na dreve, Národná galéria umenia, Washington, DC, USA. Iné projekty * Commons * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Petr_Korda_a074.html Petr Korda Petr Korda (* 23. január 1968) je bývalý český profesionálny tenista. Preslávil sa najmä svojim víťazstvom na Australian Open v roku 1998, keď vo finále deklasoval Marcela Ríosa 6:2, 6:2, 6:2. Toto víťazstvo mu vynieslo aj jeho najlepšie umiestnenie v rebríčku ATP za celú kariéru - 2. miesto. Druhým úspechom bol postup do finále French Open v roku 1992. Škvrnou na kariére tohto tenistu je jej zakončenie - krátko po víťazstve na Australian Open 1998 bol počas turnaja vo Wimbledone pozitívne testovaný na zakázanú látku nandrolon a po ročnom zákaze činnosti sa už do profesionálneho tenisu nevrátil. Finálové účasti na turnajoch ATP (51) Grand Slam Tennis Masters Cup ATP Masters Series ATP International Series Gold ATP International Series Dvojhra - výhry (10) Č. Dátum Turnaj Povrch Súper vo finále Skóre 1. 18. august New Haven, Spojené tvrdý Vlajka Chorvátska 6-4 6-2 1991 štáty Goran Ivanišević 2. 13. október Berlín, Nemecko koberec Vlajka Francúzska 6-3 6-4 1991 Arnaud Boetsch 3. 19. júl 1992 Washington, tvrdý Vlajka Švédska 6-4 6-4 Spojené štáty Henrik Holm 4. 30. august Long Island, tvrdý Vlajka Spojených 6-2 6-2 1992 Spojené štáty štátov Ivan Lendl 5. 25. október Viedeň, Rakúsko koberec Vlajka Talianska 6-3 6-2 1992 Gianluca Pozzi 5-7 6-1 7. december Grand Slam Cup, Vlajka Nemecka 2-6 6-4 6. 1993 Nemecko koberec Michael Stich 7-6 2-6 11-9 7. 7. január Doha, Katar tvrdý Vlajka Maroka Younes 7-6^5 2-6 1996 El Aynaoui 7-6^5 8. 26. október Stuttgart, Nemecko koberec Vlajka Holandska 7-6^6 6-2 1997 Richard Krajicek 6-4 9. 11. január Doha, Katar tvrdý Vlajka Francúzska 6-0 6-3 1998 Fabrice Santoro 10. 1. február Australian Open, tvrdý Vlajka Čile Marcelo 6-2 6-2 1998 Austrália Ríos 6-2 Dvojhra - prehry (17) Č. Dátum Turnaj Povrch Súper vo finále Skóre 1. 29. október Frankfurt nad koberec Vlajka Spojených 2-6 5-7 1989 Mohanom, Nemecko štátov Kevin Curren Tampa, Spojené Vlajka Spojených 6-4 4-6 2. 5. máj 1991 štáty antuka štátov Richey 2-6 Reneberg 3. 21. júl 1991 Washington, tvrdý Vlajka Spojených 3-6 4-6 Spojené štáty štátov Andre Agassi 4. 28. júl 1991 Montreal, Kanada tvrdý Vlajka Ruska Andrej 6-3 4-6 Česnokov 3-6 5. 3. máj 1992 Mníchov, Nemecko antuka Vlajka Švédska 4-6 6-4 Magnus Larsson 1-6 6. 7. jún 1992 French Open, antuka Vlajka Spojených 5-7 2-6 Francúzsko štátov Jim Courier 1-6 7. 4. október Bazilej, tvrdý Vlajka Nemecka Boris 6-3 3-6 1992 Švajčiarsko Becker 2-6 4-6 8. 11. október Toulouse, tvrdý Vlajka Francúzska 3-6 2-6 1992 Francúzsko Guy Forget 9. 22. august New Haven, tvrdý Vlajka Ukrajiny 5-7 4-6 1993 Spojené štáty Andrej Medvedev 10. október Vlajka Peru Jaime 4-6 6-4 10. 1993 Sydney, Austrália tvrdý Yzaga 6-7^4 6-7^7 11. 13. február Miláno, Taliansko koberec Vlajka Nemecka Boris 2-6 6-3 1994 Becker 3-6 Indian Wells, Vlajka Spojených 6-4 3-6 12. 6. marec 1994 Spojené štáty tvrdý štátov Pete Sampras 6-3 3-6 2-6 13. 1. máj 1994 Mníchov, Nemecko antuka Vlajka Nemecka 2-6 6-2 Michael Stich 3-6 14. 20. október Ostrava, Česko koberec Vlajka Nemecka David 1-6 2-6 1996 Prinosil Vlajka Ruska 6-7^2 15. 15. jún 1997 Halle, Nemecko tráva Jevgenij Kafeľnikov 7-6^5 16. 20. júl 1997 Washington, tvrdý Vlajka Spojených 7-5 2-6 Spojené štáty štátov Michael Chang 1-6 17. 9. november Moskva, Rusko koberec Vlajka Ruska 6-7^2 4-6 1997 Jevgenij Kafeľnikov Štvorhra - výhry (10) Č. Dátum Turnaj Povrch Partner Súperi vo Skóre finále Vlajka Vlajka Česka Ekvádoru 1. 10. júl Gstaad, antuka Milan Andrés Gómez 7-6 1988 Švajčiarsko Šrejber Vlajka 7-6 Španielska Emilio Sánchez 14. Vlajka Česka Vlajka Rakúska 2. august Praha, antuka Jaroslav Thomas Muster 7-5 1988 Česko-Slovensko Navrátil Vlajka Rakúska 7-6 Horst Skoff Rumunska 3. 30. júl Stuttgart, Nemecko antuka Vlajka Česka Florin 6-3 1989 Tomáš Šmíd Segarceanu 6-4 Vlajka Česka Cyril Suk Ekvádoru 4. 29. apríl Monte Carlo, antuka Vlajka Česka Andrés Gómez 6-4 1990 Monako Tomáš Šmíd Vlajka 7-6 Javier Sánchez Spojených 18. Vlajka štátov Jeff 5. august New Haven, Spojené tvrdý Austrálie Brown 7-5 1991 štáty Wally Masur Vlajka 6-3 štátov Scott Melville 13. Vlajka Česka Holandska Jan 3-6 6. október Berlín, Nemecko koberec Karel Siemerink 7-5 1991 Nováček Vlajka Česka 7-5 Daniel Vacek Vlajka Holandska Paul 3-6 7. 25. apríl Monte Carlo, antuka Švédska Haarhuis 6-2 1993 Monako Stefan Vlajka 7-6 Edberg Holandska Mark Koevermans 20. jún Vlajka Česka štátov Mike 7-6 8. 1993 Halle, Nemecko tráva Cyril Suk Bauer 5-7 Vlajka Nemecka 6-3 Marc-Kevin Goellner 15. Vlajka Vlajka Švédska 9. august Cincinnati, tvrdý Spojených Stefan Edberg 7-6 1993 Spojené štáty štátov Andre Vlajka Švédska 6-4 Agassi Henrik Holm Vlajka Kanady Vlajka Sébastien 7-5 28. Australian Open, Švédska Lareau 7-5 10. január Austrália tvrdý Stefan Vlajka 4-6 1996 Edberg Spojených 6-1 štátov Alex O'Brien Štvorhra - prehry (14) Č. Dátum Turnaj Povrch Partner Súperi vo Skóre Vlajka Mexika Leonardo 4. október Palermo, Vlajka Česka Lavalle 6-3 1. 1987 Taliansko antuka Tomáš Šmíd Vlajka 4-6 Talianska 4-6 Claudio Panatta Brazílie 16. júl Gstaad, Vlajka Česka Cassio Motta 4-6 2. 1989 Švajčiarsko antuka Milan Vlajka 3-6 Šrejber Spojených štátov Todd Witsken 3. 6. august Kitzbühel, antuka Vlajka Česka Emilio Sánchez 5-7 1989 Rakúsko Tomáš Šmíd Vlajka 6-7 13. august Praha, Vlajka Česka Španielska 4-6 4. 1989 Česko-Slovensko antuka Tomáš Šmíd Jordi Arrese 4-6 Vlajka Rakúska Vlajka Nemecka 5. 6. máj 1990 Mníchov, Nemecko antuka Vlajka Česka Udo Riglewski 1-6 Tomáš Šmíd Vlajka Nemecka 4-6 Michael Stich Vlajka Španielska 6. 10. jún French Open, antuka Chorvátska Sergio Casal 5-7 1990 Francúzsko Goran Vlajka 3-6 Ivanišević Španielska Vlajka štátov Jeff 6-2 7. 19. august New Haven, tvrdý Chorvátska Brown 5-7 1990 Spojené štáty Goran Vlajka 0-6 Ivanišević Spojených Vlajka Švajčiarska 29. Bazilej, Spojených Jakob Hlasek 6-3 8. september Švajčiarsko tvrdý štátov John Vlajka 6-7 1991 McEnroe Spojených 6-7 štátov Patrick McEnroe Vlajka Česka Vlajka Nemecka 9. 26. apríl Monte Carlo, antuka Karel Boris Becker 4-6 1992 Monako Nováček Vlajka Nemecka 4-6 Holandska 12. júl Gstaad, Vlajka Česka Hendrik Jan 10. 1992 Švajčiarsko antuka Cyril Suk Davids W/O Belgicka Libor Pimek Vlajka Ruska Vlajka Jevgenij 6-7 11. 1. máj 1994 Mníchov, Nemecko antuka Nemecka Kafeľnikov 5-7 Boris Becker Vlajka Česka David Rikl 19. február Miláno, Vlajka Česka Boris Becker 2-6 12. 1995 Taliansko koberec Karel Vlajka 4-6 Nováček Francúzska Guy Forget Francúzska Olivier 6-1 13. 23. júl Washington, tvrdý Vlajka Česka Delaître 3-6 1995 Spojené štáty Cyril Suk Vlajka 2-6 štátov Jeff Tarango štátov Jim 6-7 14. 18. august Indianapolis, tvrdý Vlajka Česka Grabb 6-4 1996 Spojené štáty Cyril Suk Vlajka 4-6 štátov Richey Externé odkazy * Petr Korda na stránkach ATP (po anglicky) Petraševskovci.html Petraševskovci Petraševskovci boli účastníci politického a teoretického hnutia ruskej inteligencie v druhej polovici 40. rokov 19. storočia, ktoré stálo v opozícii proti samoderžaviu. Činnosť hnutia sa sustreďovala v krúžkoch, z ktorych hlavný bol krúžok Petraševského. V hnutí boli dve krídla: revolučné a liberálne. Roku 1849 bolo hnutie potlačené a cárske úrady jeho členov potrestali. Hlavnou otázkou, ktorú petraševci v krúžkoch preberali, bola otázka likvidácie nevoľníctva a monarchie. Mnohí petraševci zastávali názor, aby sa roľníkom pridelila pôda a aby sa revolučnou cestou ustanovila republika. Vo filozofii stáli petraševci na materialistickych pozíciách, rozhodujúci vplyv na nich mali Belinskij , Gercen a Feuerbach. Petraševskovci boli ateisti. Petraševskovcov ovplyvnilo revolučné dianie v rokoch 1848–1849, plánovali roľnícku revolúciu, na konci ktorej chceli zvrhnúť cára Mikuláša I. V apríli 1849 ich však zatkli po tom, ako ich udal provokatér. Dvadsaťjeden členov hnutia bolo odsúdených na trest smrti, v deň popravy sa rozsudok zmenil na nútené práce. V roku 1856 dostali amnestiu. Členovia * Achšarumov, D. D. * Debu, I. M. * Fiodor Michajlovič Dostojevskij * Filippov, P. N. * Matvej Golovinskij Vasiljevič Golovinskij * Grigoriev, N. P. * Chanykov, A. V. * Kaškin, N. S. * Vladimir Aleksejevič Miľutin * Mombelli, N. A. * Spešnev, N. A. Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Petrov_(okres_Praha-západ)_e8de.html Petrov (okres Praha-západ) Petrov Základné informácie Postavenie: |obec NUTS 5 (obec): |CZ020A 539546 Kraj (NUTS 3): |Stredočeský (CZ020) Okres (NUTS 4): |Praha-západ (CZ020A) Obec s rozšírenou pôsobnosťou:| Poverená obec: | Historická krajina: |Čechy Katastrálna výmera: | ? km² Počet obyvateľov: |407 Zemepisná šírka: | Zemepisná dĺžka: | Nadmorská výška: | ? m PSČ: | Základné sídelné | jednotky: | Miestnych častí: | Katastrálne územie: | Adresa | obecného úradu: | Starosta / starostka: | Petrov je obec v Česku v okrese Praha-západ v Stredočeskom kraji. 1. januára 2006 tu žilo 407 obyvateľov, z toho 216 mužov a 191 žien, pričom priemerný vek v obci je 40,0 rokov (muži 37,6 rokov, ženy 42,8 rokov). Tento geografický článok o mieste v Česku je zatiaľ príliš Vlajka Česka krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Pozri aj * Zoznam obcí v Česku Mestá a obce okresu Praha-západ Bojanovice • Bratřínov • Březová-Oleško • Buš • Černolice • Černošice • Červený Újezd • Číčovice • Čisovice • Davle • Dobrovíz • Dobříč • Dobřichovice • Dolní Břežany • Drahelčice • Holubice • Horoměřice • Hostivice • Hradištko • Hvozdnice • Choteč • Chrášťany • Chýně • Chýnice • Jeneč • Jesenice • Jílové u Prahy • Jíloviště • Jinočany • Kamenný Přívoz • Karlík • Klínec • Kněževes • Kosoř • Kytín • Lety • Libčice nad Vltavou • Libeř • Lichoceves • Líšnice • Měchenice • Mníšek pod Brdy • Nučice • Ohrobec • Okoř • Okrouhlo • Ořech • Petrov • Pohoří • Průhonice • Psáry • Ptice • Roblín • Roztoky • Rudná • Řevnice • Řitka • Slapy • Statenice • Středokluky • Svrkyně • Štěchovice • Tachlovice • Trnová • Třebotov • Tuchoměřice • Tursko • Úholičky • Úhonice • Únětice • Velké Přílepy • Vestec • Vonoklasy • Vrané nad Vltavou • Všenory • Zahořany • Zbuzany • Zlatníky-Hodkovice • Zvole Peterborough.html Peterborough Symbol rozcestia O iných významoch výrazu Peterborough pozri Peterborough (rozlišovacia stránka). Katedrála v Peterborough Peterborough je katedrálové mesto v Anglicku v regióne East of England. Je súčasťou ceremoniálneho grófstva Cambridgeshire. V roku 2005 malo mesto približne 165 000 obyvateľov. Petržlen_záhradný.html Petržlen záhradný Petržlen záhradný (Petroselinum crispum) Petržlen záhradný (lat. Petroselinum crispum) je rastlina z čeľade zelerovité (Apiaceae). Petržlen záhradný je dvojročná bylina s bielym kolovitým koreňom, ktorá v prvom roku vytvára prízemnú ružicu z dvojito až trojito perovite zložených listov. V druhom roku vyrastá z koreňa rozkonárená stonka so striedavými listami ukončená zloženým okolíkom žltkastozelených kvetov. Pôvodne pochádza zo Stredozemia a dnes sa pestuje ako významná zelenina. Zdroj * J. Volák, J. Stodola, F. Severa - Veľká kniha liečivých rastlín Iné projekty * Commons * Wikidruhy * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému * Spolupracuj na Wikispecies Wikidruhy ponúka informácie na tému Peter_Andruška_4f65.html Peter Andruška slovenský básnik, prozaik a kritik Narodenie 17. júl 1943 Trnovec nad Váhom, Slovensko Pozri aj Biografický portál Peter Andruška (* 17. júl 1943, Trnovec nad Váhom) je slovenský básnik, prozaik a kritik. Životopis Narodil sa v remeselníckej rodine a vzdelanie získal v Šali, Hraniciach na Morave a v rokoch 1962 - 1966 na pedagogickej fakulte v Nitre. Pracoval ako učiteľ v Šali, od roku 1972 bol redaktorom v Slovenských pohľadoch, od roku 1979 bol ich šéfredaktorom. V rokoch 1987 - 1996 bol tajomníkom vo viacerých organizáciách (Zväz slovenských spisovateľov, Spolok slovenských spisovateľov, Asociácia slovenských spisovateľov Slovenska), v súčasnosti pôsobí na univerzite v Nitre. Tvorba Jeho prvé literárne pokusy začali vznikať už počas jeho štúdií na vysokej škole. Svoje prvé básnické i prozaické pokusy uverejňoval v študentských zborníkoch a časopisoch (Mladá tvorba, Slovenské pohľady, Nové slovo), ale i dennej tlači. Prvé knižné dielo mu vyšlo až v roku 1971. V poézii sa sústreďuje na motívy lásky, domova, harmonizovania ľudských vzťahov alebo poetizovanie drobných krás života. Jeho prózy sa vyznačujú rozprávačskou disciplínou a tvarovou čistotou. Medzi témami sa objavuje analýza citových vzťahov, sociálna a psychologická stránka ľudských vzťahov a až takmer moralizovanie, analýza spoločenského vývoja, súčasné dianie, ale tiež kritika a poukazovanie na negatívne spoločenské javy, napr. kariérizmus, korupcia atď.. Dielo Próza * (1971) - Evanjelium podľa človeka, prozaická prvotina, ktorá však bola stiahnutá z distribúcie * 1973 - Cesta pod borovicami, novely o vojenskom živote * 1974 - Hodiny s kukučkou, rodinný román z juhoslovenskej dediny * 1974 - Zaspievaj, chvíľa, novela zo školského prostredia * 1976 - Pamäť srdca, novelistický triptych z obdobia SNP * 1977 - Horúce letá, súbor poviedok * 1979 - Za horami je môj domov, prepracovanie triptychu Pamäť srdca * 1979 - Hrádze, román o dunajskej povodni z roku 1965 * 1983 - Villon na návšteve, súbor poviedok * 1985 - Lepší ľudia, detektívny román * 1986 - Nevkročíš do raja, román o krízových rokoch 1967 - 1968 * 1987 - Potomok, román * 1990 - Nočná jazda, detektívny román * 1993 - Meritov prípad, detektívny román * 1995 - Cirkusová sezóna, novela * 1996 - Nebola to Hirošima, novela Poézia * 1971 - Labutia púť, básnická zbierka * 1976 - Ruka a kvet, básnická zbierka Tvorba pre mládež * 1978 - Nepoviem nikomu, novela zo základnej školy * 1980 - Dvaja zo strieborného lesa, prázdninový románik Iné diela * 1994 - Literárna tvorba Slovákov z Dolnej zeme, monografia Peter_Singer_cbda.html Peter Singer Singer prednáša na Oxfordskej univerzite. Narodenie 6. júl 1946 Melbourne, Viktória, Austrália Pozri aj Biografický portál Peter Albert David Singer (* 6. júl 1946) patrí k popredným obhajcom práv zvierat, je medzinárodne uznávaným filozofom. Študoval na Oxfordskej univerzite, kde začal študovať v roku 1971. V súčasnosti pôsobí ako profesor bioetiky na Princetonskej univerzite. Je autorom mnohých kníh vyjadrujúcich myšlienky hnutia za práva zvierat. Z tohto hľadiska je dôležitá jeho kniha Oslobodenie zvierat (Animal Liberation). V devädesiatych rokoch na sérii prednášok obhajoval tiež právo použiť za určitých podmienok eutanáziu. Osobné zážitky Východiskom k jeho úvahám o krutom a neetickom zaobchádzaní so zvieratami bolo niekoľko osobných zážitkov: * Smrť troch zo štyroch jeho starých rodičov počas nacistickej éry: Starí rodičia z otcovej strany zomreli v plynovej komore v Chelmne a starí rodičia z matkinej strany sa dostali do koncentračného tábora v Terezíne, kde starý otec zomrel (starej mame sa podarilo prežiť). Jeho rodičom sa po obsadení Rakúska Nemcami podarilo zachrániť sa emigrovaním z Viedne do Austrálie. * Silne na neho ako na chlapca zapôsobili austrálske prechádzky po brehu rieky s otcom, ktorý reagoval na počínanie si rybárov a na trápenie chytených živých rýb tým, že upozorňoval syna na krutosť tohto počínania si. * počas štúdií na Oxfordskej univerzite sa medzi svojimi priateľmi stretol s myšlienkami vegetariánstva. Títo ľudia upozorňovali na spôsoby, ako spoločnosť necitlivo pristupuje k zvieratám. Postupne si začal uvedomovať, že ľudia sa inak správajú k sebe navzájom a inak k zvieratám. Došiel k názoru, že je to neetické. Otázky jeho priateľov ho vyprovokovali k rozsiahlemu samoštúdiu. Dopracoval sa k názoru, že na podobné počínanie si neexistuje žiadne etické ospravedlnenie. Následne sa stal i sám vegetariánom. Kniha Oslobodenie zvierat Jeho kniha Oslobodenie zvierat patrí k tým, ktoré pozitívne a zásadne ovplyvnili západnú civilizáciu. Spochybnila jednu z dogiem, na ktorej západná kresťanská spoločnost stojí - to, že všetky ne-ľudské bytosti sú podriadené potrebám človeka a „pán tvorstva“ má právo s nimi podľa toho jednať. Pôvodný pohľad na zvieratá ako na živé zásobárne mäsa, objekty otrockej práce a ľudského pobavenia je už i vďaka Singerovým myšlienkam vystavený čím ďalej, tým silnejšej kritike a pochybnostiam. Zvieratá sú po otrokoch a ženách daľšími „slabými“, ktorí čakajú na podstatné zlepšenie svojich životných podmienok. Svoju pozornosť upäl predovšetkým na dva problémy, ktoré považuje za najväčšie - pokusy na zvieratách a výroba živočíšnych potravín. Singerov opis pokusných laboratórií a veľkochovov je šokujúci. Singer nie je zásadným odporcom pokusov, požaduje ale ich „účinnú, zákonom stanovenú kontrolu“ a kladie prísne kritériá. Túžba po poznaní by podľa neho nemala býť tolerovaná, hneď ako začne spôsobovať bolesť. Eutanázia Singer spochybnil všeobecne rozšírený názor o „posvätnosti života“. Vychádza z utilitarizmu. Podľa preferenčného utilitarizmu by všetko malo prebiehať tak, aby sa maximalizovalo uspokojenie záujmov dotyčnej osoby. Preferencia je to, čo si osoba vyberá po racionálnej úvahe ako presadenie vlastných záujmov. Rozlišuje tri formy eutanázie: dobrovoľnú, mimodobrovoľnú a nedobrovoľnú. Dobrovoľná eutanázia (voluntary) znamená naplnenie explicitne a opakovane vysloveného a racionálneho priania dotyčnej osoby (tej, ktorá má byť zabitá). V niektorých prípadoch ju ťažko možno odlíšiť od asistovanej samovraždy. Mimodobrovoľná eutanázia (non-voluntary) označuje situácie, kedy dotyčná osoba nie je schopná dať svoj súhlas k zabitiu, kedy sa nachádza v duševnom stave, že nemôže ani pochopiť význam rozhodovania o živote a smrti. Predpokladá sa, že osoba by volila smrť. Nedobrovoľná eutanázia (involuntary) označuje prípady, v ktorých je dotyčná osoba schopná vysloviť svoj súhlas ku svojmu zabitiu, ale nevyslovila ho. Buď preto, že nedostala otázku, alebo preto, že sa rozhodla ďalej žiť. Najspornejšia forma eutanázie je mimodobrovoľná. Dobrovoľná: ak si osoba nepraje žiť, Singer jej zabitie nepovažuje za previnenie. Ak si praje žiť (išlo by o nedobrovoľnú eutanáziu), nie je ospravedlniteľná. Vo svojich úvahách sa zaoberá mimodobrovoľnou eutanáziou a za určitých podmienok ju ospravedlňuje. Pozri aj * práva zvierat Externé odkazy * univerzitná stránka Peter_Fabuš_7f2e.html Peter Fabuš Vlajka Slovenska slovenský hokejista Narodenie 15. júl 1979 Ilava Aktívna činnosť 1996 - súčasnosť Pozícia útočník Výška a váha 183 cm, 81 kg Peter Fabuš (* 15. júl 1979, Ilava, ČSSR, dnes Slovensko) je slovenský hokejový útočník. Klubový hokej Je odchovancom Dubnice. Od ročníka 1999/00 bol hráčom Dukly Trenčín, zaradil sa medzi najlepších strelcov súťaže, v druhom roku svojho pôsobenia strelil v základnej časti 31 gólov. Bol draftovaný v roku 2000 tímom Phoenix Coyotes, v 9. kole z 281. miesta. Časť sezóny 2001/02, ako aj nasledujúcu, pôsobil v zámorskej AHL v klube Springfield Falcons, výraznejšie sa nepresadil a vrátil sa do Trenčína, kde hrával ďalšie dva roky. Ročník 2005/06 začal vo švédskej Elitserien, za klub Mora IK odohral 18 zápasov (zaznamenal len dva body) a dohodol sa s vedením na ukončení spolupráce.^ Následne prestúpil do českého mužstva HC Oceláři Třinec. Pred sezónou 2006/07 podpísal zmluvu s HC Lasselsberger Plzeň. V januári 2007 s ním klub predĺžil kontrakt o ďalšie dva roky. Klubové štatistiky | | | Základná časť | Play-off Sezóna | Klub | Liga |--------------------+------------------ | | |Z |G |A |Body|TM|+/-|Z |G|A|Body|TM|+/- 1996/97| HK Spartak | SE |1 |0 |0 | 0 |0 |-1 | | | | | | | Dubnica | | | | | | | | | | | | | 1997/98| HK Spartak | 1. SHL |38|4 |4 | 8 |26|-1 | | | | | | 1998/99| MsHK Žilina | 1. SHL |26|7 |8 | 15 | | | | | | | | 1999/00|Dukla Trenčín| SE |54|20|11| 31 |34|+1 |5 |1|1| 2 |0 |-6 2000/01|Dukla Trenčín| SE |52|31|22| 53 |94|+13|14|4|6| 10 |60|+4 2001/02|Dukla Trenčín| SE |28|14|11| 25 |65|+15| | | | | | | Springfield | AHL |6 |0 |0 | 0 |2 |-1 | | | | | | | Falcons | | | | | | | | | | | | | 2002/03| Springfield | AHL |33|5 |7 | 12 |25|+3 |1 |0|0| 0 |0 | 0 2003/04|Dukla Trenčín| SE |50|18|18| 36 |60|+34|14|8|6| 14 |16|+1 2004/05|Dukla Trenčín| SE |53|18|18| 36 |95|+24|12|7|7| 14 |6 |+13 | | EPM |2 |1 |0 | 1 |0 | 0 | | | | | | |VTJ Piešťany | 1. SHL |1 |1 |1 | 2 |0 |+1 | | | | | | 2005/06| Mora IK |Elitserien|18|0 |2 | 2 |6 |-4 | | | | | | | HC Oceláři | ČE |23|5 |5 | 10 |28|-9 |4 |1|1| 2 |6 |+1 | Třinec | | | | | | | | | | | | | | HC | | | | | | | | | | | | | 2006/07|Lasselsberger| ČE |47|16|7 | 23 |58|-15| | | | | | | Plzeň | | | | | | | | | | | | | 2007/08|Lasselsberger| ČE |49|18|13| 31 |24|+12|4 |0|0| 0 |0 |+2 Reprezentácia Tréner Július Šupler ho nominoval na Majstrovstvá sveta 2008 v Kanade, čo pre neho bola premiérová účasť na svetovom šampionáte.^ Slovensko nepostúpilo zo základnej skupiny, napokon obsadilo 13. miesto. Fabuš nastúpil na všetkých 5 zápasov, zaznamenal 2 asistencie. Spolu odohral v slovenskej reprezentácii 44 zápasov, strelil 7 gólov. v • d • e Slovenské národné hokejové mužstvo na Majstrovstvách sveta v ľadovom hokeji 2008 Brankári 60 Peter Budaj (Colorado Avalanche) - 25 Ján Lašák (HC Moeller Pardubice) - 60 Karol Križan (MoDo Hockey) 17 Ľubomír Višňovský (Los Angeles Kings) - 37 Peter Podhradský (Metallurg Novokuzneck) - 7 Martin Štrbák (CSKA Moskva) - 19 Obrancovia Tomáš Starosta (Neftechimik Nižnekamsk) - 23 Ivan Majeský (Linköpings HC) - 19 Dominik Graňák (Färjestads BK Karlstad) - 44 Andrej Sekera (Buffalo Sabres) - 24 Branislav Mezei (Florida Panthers) - 8 René Vydarený (HC České Budějovice) 13 Juraj Kolník (HC Servette Ženeva) - 39 Róbert Petrovický (Leksands IF) - 81 Marcel Hossa (Phoenix Coyotes) - 27 Ivan Čiernik (Kölner Haie) - 72 Andrej Kollár (Dukla Trenčín) - 47 Útočníci Miroslav Kováčik (Skellefteå AIK) - 26 Tibor Melichárek (HC Sparta Praha) - 41 Andrej Podkonický (Bílí Tygři Liberec) - 20 František Skladaný (HC Karlovy Vary) - 79 Peter Fabuš (HC Plzeň) - 9 Peter Húževka (Dukla Trenčín) - 21 Radovan Somík (HC Moeller Pardubice) - 71 Juraj Mikúš (HK 36 Skalica) Tréneri Július Šupler - Peter Oremus - Miroslav Miklošovič Reprezentačné štatistiky ---------+------------------------------------- Podujatie| Z | G | A |Body|TM|+/-|Strely|Miesto MS 2008 | 5 | 0 | 2 | 2 |4 |+1 | 7 | 13. (štatistické údaje v článku sú z 11. mája 2008) Referencie 1. ↑ Peter Fabuš v More skončil, www.hokej.sk, 18.11.2005 2. ↑ Slováci neprišli podľa Fabuša do Halifaxu na výlet, www.hokej.sk, 2.5.2008 Externé odkazy * Peter Fabuš štatistiky na eurohockey.net * Peter Fabuš klubová štatistika na hockeyDB.com Peter_Oremus_a732.html Peter Oremus Peter Oremus môže byť: * slovenský politik (1950-2006), pozri Peter Oremus (politik) * bývalý slovenský hokejista, dnes tréner (* 1970), pozri Peter Oremus (tréner) * člen Prezídia Fondu národného majetku Slovenskej republiky nominovaný politickou stranou SMER (od 4. augusta 2006) Symbol rozcestia Toto je rozlišovacia stránka — navigačná pomôcka obsahujúca zoznam iných článkov, ktoré by mohli mať rovnaký názov. Ak vás na túto stránku odkázal článok, prosíme Vás, aby ste sa k článku vrátili a opravili v ňom odkaz tak, aby odkazoval priamo na konkrétnu stránku z hore uvedeného zoznamu, ktorú autor článku myslel. Peter_Gallo_0cae.html Peter Gallo slovenský hokejista Narodenie 12. január 1978 Aktívna činnosť 1996 - súčasnosť Pozícia obranca Streľba ľavou rukou Výška a váha 183 cm, 89 kg Peter Gallo (* 12. január 1978) je slovenský hokejový obranca. Klubový hokej Je odchovancom HKm Zvolen, v ročníku 1996/97 debutoval v extralige. V sezóne 2000/01 bol hráčom HC Košice, ďalší rok hral v českom prvoligovom klube Ytong Brno, odohral päť stretnutí aj za Nitru. Nasledujúci ročník začal v Poprade, pokračoval opäť vo Zvolene, pričom viac odohral za rezervný tím v 1. SHL a interlige. V sezóne 2003/04 pôsobil v chorvátskom Medveščaku Záhreb a slovinskom HK Slavija. Od sezóny 2004/05 bol hráčom maďarského klubu Újpesti TE, ktorý hrával okrem domácej najvyššej súťaže aj interligu. V ročníku 2006/07 bol vyhlásený za najlepšieho obrancu maďarskej ligy. Pred ďalšou sezónou prestúpil do poľského mužstva Naprzód Janow, v 48 zápasoch strelil 11 gólov a pridal 17 asistencií. Následne sa vrátil do materského klubu HKm Zvolen.^ Klubová štatistika | | | Základná časť | Play-off Sezóna | Klub | Liga |--------------------+----------------- | | |Z |G |A |Body|TM|+/-|Z|G|A|Body|TM|+/- 1995/96| HKm Zvolen jun. | SEJ |29|3 |2 | 5 |4 |-12| | | | | | 1996/97| HKm Zvolen jun. | SEJ |41|17|8 | 25 |32|+6 | | | | | | | HKm Zvolen | SE |7 |0 |0 | 0 |6 |+1 | | | | | | | HKm Zvolen B |1. SHL|3 |0 |0 | 0 |2 |+1 | | | | | | 1997/98| HKm Zvolen | SE |40|1 |2 | 3 |24|-24| | | | | | 1998/99| HKm Zvolen | SE |35|0 |3 | 3 |28|-19|5|0|0| 0 | | 2000/01| HC Košice | SE |22|0 |1 | 1 |18|+3 | | | | | | 2001/02| Ytong Brno |1. ČHL|34|0 |10| 10 |42|-7 | | | | | | | HK Dynamax Oil | SE |5 |0 |0 | 0 |8 | | | | | | | | Nitra | | | | | | | | | | | | | 2002/03| HK Poprad | SE |20|1 |1 | 2 |16| | | | | | | | HKm Zvolen | SE |8 |0 |0 | 0 |0 | |2|0|0| 0 |12| | HKm Zvolen B |1. SHL|20|4 |5 | 9 |40|+6 | | | | | | | HKm Zvolen B | IHL |8 |4 |1 | 5 |14|+7 | | | | | | 2003/04| Hkm Zvolen B |1. SHL|1 |0 |1 | 1 |4 | | | | | | | | KHL Medveščak | ChHL | |9 |4 | 13 | | | | | | | | | Záhreb | | | | | | | | | | | | | | KHL Medveščak | IL |16|0 |1 | 1 |30| |2|0|1| 1 |2 | | HK Slavija | SHL |6 |1 |4 | 5 |14| |4|0|0| 0 |10| 2004/05| Újpesti TE | MHL |16|2 |2 | 4 |43| | | | | | | 2005/06| Újpesti TE | MHL | | | | | | | | | | | | | | IL |19|6 |3 | 9 |54| |1|1|0| 1 |4 |-2 2006/07| Újpesti TE | MHL |26|6 |3 | 9 |36|+27| | | | | | | | IL |22|4 |6 | 10 |26| | | | | | | 2007/08| Naprzód Janow | PHL |48|11|17| 28 | | | | | | | | Reprezentácia V slovenskej reprezentácii odohral 2 zápasy, neskóroval. Referencie 1. ↑ Gallo ďalším novým hráčom HKm Zvolen Externé odkazy * Peter Gallo klubová štatistika na hockeyDB.com * profil na oficiálnej stránke HK Aquacity ŠKP Poprad Peter_Klepáč_df31.html Peter Klepáč slovenský hokejista Narodenie 3. august 1975 Liptovský Mikuláš Aktívna činnosť 1993 - súčasnosť Pozícia ľavý obranca Streľba ľavou rukou Výška a váha 180 cm, 80 kg Peter Klepáč (* 3. august 1975, Liptovský Mikuláš, ČSSR, dnes Slovensko) je slovenský hokejový obranca. Klubový hokej Je známy z dlhoročného pôsobenia v Liptovskom Mikuláši a vo Zvolene. V ročníku 2006/07 hral za MHC Martin, klub vypadol v úvodnom kole play-off s Duklou Trenčín. Patrí k najvylučovanejším hráčom súťaže. Na drese nosí číslo 6. Štatistiky Základná časť Playoff Sezóna Klub Liga Z G A Body TM +/- Z G A Body TM +/- 1993/94 HC Košice SE 20 1 0 1 1994/95 Liptovský SE 32 1 5 6 36 3 1 1 2 4 Mikuláš 1995/96 Liptovský SE 44 1 13 14 67 -11 1996/97 HK Poprad SE 46 5 14 19 46 -11 1997/98 Liptovský SE 33 12 6 18 74 -7 1998/99 Liptovský SE 45 5 17 22 83 -3 1999/00 Liptovský SE 56 10 19 29 117 -6 2000/01 HKm Zvolen SE 45 7 12 19 77 +27 4 0 0 0 0 -1 2001/02 HKm Zvolen SE 38 3 6 9 46 +13 2002/03 HKm Zvolen SE 49 0 16 16 127 8 0 0 0 10 2003/04 HKm Zvolen SE 44 5 10 15 79 +25 17 2 4 6 18 -4 2004/05 HK Poprad SE 29 1 5 6 20 -16 2004/05 HKm Zvolen SE 10 0 1 1 6 +1 15 1 3 4 32 +3 2005/06 HKm Zvolen SE 27 2 3 5 38 0 4 1 1 2 4 +2 2005/06 MHC Martin SE 25 7 11 18 88 +14 2006/07 MHC Martin SE 53 8 27 35 181 +25 4 0 2 2 4 -1 Reprezentácia V slovenskej reprezentácii odohral 12 zápasov, neskóroval. (štatistické údaje v článku sú z 13. marca 2007) Externé odkazy * Peter Klepáč štatistiky na eurohockey.net Peter_Tuchscher_5a1c.html Peter Tuchscher Peter Tuchscher je prvý slovenský manažér, ktorý na profesionálnej úrovni viedol beatové skupiny Tiene, Kabinet 112, Beatmen a potom The Buttons. Mal prirodzenú autoritu, zaviedol disciplínu, mal cit pre výber hudobníkov, repertoár, choreografiu a zvukové a svetelné efekty, vystupovania aj oblečenia svojich skupín. Podarilo sa mu presadiť v Prahe, kde mali Beatmen aj The Buttons obrovský úspech. Po roku 1968 emigroval a hoci nebol spevák, účinkoval v muzikáloch Hair a Jesus Crist Superstar, potom odišiel meditovať do Indie a prijal meno Swami Gyan Agnideva. Na Slovensko sa vrátil v roku 1996. O rokoch šesťdesiatych povedal : "Sloboda bola hudba, beat bolo oslovenie srdca." Jeho najnovším účinkovaním na verejnosti bolo spolupracovanie pri tvorbe seriálu "Slovenský bigbít". Skupiny * Tiene * Kabinet 112 * Beatmen * The Buttons Audio-vizuálna príloha * Slovenský bigbít - ukážka na Youtube Peter_Lipa_7ab9.html Peter Lipa slovenský jazzman Narodenie 30. máj 1943 Prešov Pozri aj Biografický portál Peter Lipa (* 30. máj 1943, Prešov) je spevák, skladateľ, organizátor, moderátor, manažér jazzového diania, dlhoročný dramaturg a promotér popredného európskeho festivalu Bratislavské jazzové dni. Externé odkazy * Oficiálna stránka Petra Lipu Peter_Hirsch_(hokejista)_20b7.html Peter Hirsch (hokejista) Peter Hirsch dánsky hokejista Narodenie 6. marec 1979 Kodaň, Dánsko Aktívna činnosť ? - súčasnosť Pozícia brankár Výška a váha 182 cm, 78 kg Peter Hirsch (* 6. marec 1979, Kodaň, Dánsko) je dánsky hokejový brankár. Klubový hokej V sezóne 2005/06 bol hráčom klubu Nordsjaelland Cobras v najvyššej dánskej súťaži. V ďalšej hrával za Leksands IF v druhej švédskej lige. Reprezentácia Dánsky reprezentačný tréner Mikael Lundström ho nominoval Majstrovstvá sveta v hokeji 2006 v lotyšskej Rige. Odchytal všetky zápasy. Súčasťou reprezentácie bol aj o rok neskôr na šampionáte v Moskve. Dánske národné hokejové mužstvo na Majstrovstvách sveta v ľadovom hokeji 2007 Brankári 31 Peter Hirsch (Leksands IF) - 30 Michael Madsen (Herlev Hornets) - 1 Simon Nielsen (Rødovre Mighty Bulls) Obrancovia 7 Jesper Damgaard (Augsburger Panther) - 4 Mads Bødker (Rögle BK Ängelholm) - 5 Daniel Nielsen (Herning IK) - 37 Mads Møller (Aalborg IK) - 6 Stefan Lassen (Herning Blue Fox) - 2 Rasmus Andreasen (Herning IK) - 25 Andreas Andreasen (Herning IK) Útočníci 24 Alexander Sundberg (Rødovre Mighty Bulls) - 13 Morten Green (Leksands IF) - 19 Kim Staal (Milwaukee Admirals) - 51 Frans Nielsen (New York Islanders) - 14 Kirill Starkov (Red Deer Rebels) - 27 Jens Nielsen (Aalborg IK) - 18 Mads Christensen (Herning Blue Fox) - 29 Morten Madsen (Victoriaville Tigres) - 21 Thor Dresler (Herlev Hornets) - 20 Rasmus Olsen (Aalborg IK) - 9 Peter Regin (Timrå IK) - 10 Bo Tranholm (Aalborg IK) - 11 Michael Smidt (Rødovre Mighty Bulls ) - 16 Christoffer Kjærgaard (Herning Blue Fox) Tréneri Mike Sirant - Stefan Lunner - Esben Nedermark Štatistika na MS Rok | Počet | Odohrané | Strely | Zásahy | Obdržané | Úspešnosť | Góly/60 | Umiestnenie | zápasov | minúty |na bránu| | góly | | minút | 2006 | 6 | 359:03 | 188 | 170 | 18 | 90,43 % | 3,01 | 13. Externé odkazy * Peter Hirsch klubová štatistika na hockeyDB.com Petrovice_II_0a4f.html Petrovice II Petrovice II Základné informácie Postavenie: |obec NUTS 5 (obec): |CZ0205 534323 Kraj (NUTS 3): |Stredočeský (CZ020) Okres (NUTS 4): |Kutná Hora (CZ0205) Obec s rozšírenou pôsobnosťou:| Poverená obec: | Historická krajina: |Čechy Katastrálna výmera: | ? km² Počet obyvateľov: |102 Zemepisná šírka: | Zemepisná dĺžka: | Nadmorská výška: | ? m PSČ: | Základné sídelné | jednotky: | Miestnych častí: | Katastrálne územie: | Adresa | obecného úradu: | Starosta / starostka: | Petrovice II je obec v Česku v okrese Kutná Hora v Stredočeskom kraji. 1. januára 2006 tu žilo 102 obyvateľov, z toho 44 mužov a 58 žien, pričom priemerný vek v obci je 54,8 rokov (muži 51,9 rokov, ženy 57,0 rokov). Tento geografický článok o mieste v Česku je zatiaľ príliš Vlajka Česka krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Pozri aj * Zoznam obcí v Česku Mestá a obce okresu Kutná Hora Adamov • Bernardov • Bílé Podolí • Bludov • Bohdaneč • Brambory • Bratčice • Církvice • Čáslav • Čejkovice • Černíny • Červené Janovice • Čestín • Dobrovítov • Dolní Pohleď • Drobovice • Hlízov • Horka I • Horka II • Horky • Horušice • Hostovlice • Hraběšín • Chabeřice • Chlístovice • Chotusice • Kácov • Kluky • Kobylnice • Košice • Krchleby • Křesetice • Kutná Hora • Ledečko • Malešov • Miskovice • Močovice • Nepoměřice • Nové Dvory • Okřesaneč • Onomyšl • Opatovice I • Paběnice • Pertoltice • Petrovice I • Petrovice II • Podveky • Potěhy • Rašovice • Rataje nad Sázavou • Rohozec • Řendějov • Samopše • Semtěš • Schořov • Slavošov • Soběšín • Souňov • Staňkovice • Starkoč • Sudějov • Suchdol • Svatý Mikuláš • Šebestěnice • Štipoklasy • Třebešice • Třebětín • Třebonín • Tupadly • Uhlířské Janovice • Úmonín • Úžice • Vavřinec • Vidice • Vinaře • Vlačice • Vlastějovice • Vlkaneč • Vodranty • Vrdy • Záboří nad Labem • Zbizuby • Zbraslavice • Zbýšov • Zruč nad Sázavou • Žáky • Žehušice • Žleby Petr_Koubský_7ec9.html Petr Koubský Ing. Petr Koubský (* 1961) a. k. a. "aKB" je český publicista a blogger.^. Je bývalým šéfredaktorom časopisu Softwarové noviny (do roku 1999), v súčasnosti pôsobí ako šéfredaktor newsletteru (vestníka) Inside. Život V rokoch 1979–1984 vyštudoval VŠCHT v Prahe. Pred rokom 1989 bol programátorom v štátnych ústavoch na strediskovom počítači IBM, od roku 1990 pracoval ako novinár pre JRD Slušovice. Roku 1999 založil newsletter Inside. Časopis Softwarové noviny mal v svojich najlepších časoch náklad 50 000 výtlačkov. Teraz, už pod názvom Click!, jeho náklad klesol 5x. Činnosť Píše do Respektu, kde varuje pred stratou súkromia na internete, do Lidových novín, Hospodárskych novín, MF Dnes a Ekonoma. Prednáša na pražskej VŠE predmet Ako rozumieť trhu IT (4IT460, pred tým IT_530).^ Venuje sa fenoménu Web 2.0, najmä del.icio.us.^ Poznámky pod čiarou 1. ↑ Internet vede k devalvaci psaného slova 2. ↑ http://it530.softnov.cz/ 3. ↑ http://del.icio.us/akb_clandestino Referencie * Petr Koubský: Počítače pro každého. Grada 1993. * Jiří Hlavenka: Softwarové Noviny končí – zaniká nejstarší český počítačový magazín. In Živě. Externé odkazy * nový blog od augusta 2006 Peter_II._47fd.html Peter II. Peter II. môže byť: Kráľ / cár / cisár: * Peter II. (Rusko) * Peter II. (Juhoslávia) * Peter II. (Aragónsko) * Peter II. (Sicília) * Peter II. (Brazília) * Peter II. (Portugalsko) * Peter IV. (Bulharsko) (nepresne „Peter II.“) * Peter Deljan (Bulharsko) * Peter II. (Cyprus) Iné: * Peter II., vojvoda bretónsky * Peter II., vojvoda bourbonský * Peter II. (protipápež) (viacero) * Innocent V., pápež * Piero de' Medici * Peter II. Savojský (Pierre II de Savoie) * Peter II. (Oldenbourg) Symbol rozcestia Toto je rozlišovacia stránka — navigačná pomôcka obsahujúca zoznam iných článkov, ktoré by mohli mať rovnaký názov. Ak vás na túto stránku odkázal článok, prosíme Vás, aby ste sa k článku vrátili a opravili v ňom odkaz tak, aby odkazoval priamo na konkrétnu stránku z hore uvedeného zoznamu, ktorú autor článku myslel. Peter_Kušnirák_b8e0.html Peter Kušnirák Mgr. Peter Kušnirák je slovenský astronóm. Je veľmi úspešným objaviteľom planétok. Pôsobí na českých observatóriách. Peter_Briška_47f7.html Peter Briška rímskokatolícky kňaz, publicista, politik Narodenie 27. júl 1895 Stará Lehota Úmrtie 1939 Slovensko Pozri aj Biografický portál Peter Briška (* 27. júl 1895 Stará Lehota - † 1939 Slovensko) bol rímskokatolícky kňaz, publicista, politik. Pseudonym: Fulgur; P. Trenčan; profesor Slovák; Jeho otec Marek Briška, jeho matka Alžbeta rod. Jamborová Životopis Teológiu študoval v Banskej Bystrici. Prof. náboženstva, neskôr rokuk. kňaz. Reprezentant čechoslovakistickej a a klerikálnej politiky Čs. strany lidovej, gen. taj. jej slovenskej org., 1925-1938 šéfredaktor je tlačového org. Ľud. politiky, 1926-1938 jej týždenníka Ľud. chýrnik, funkcionár Orla. Autor ideovo-politických príručiek, divadelnej hry, prekladal najmä náboženské práce. Roku 1920-1922 redaktor časopisu Náš kraj. Literatúra * Slovenský biografický slovník Externé odkazy * OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok. Tento článok zo systému OSUD potrebuje upraviť, pridať interwiki a kategórie. Po jeho úprave prosím odstráňte šablónu {{Osud na úpravu}}. Peter_Karpinský_97c4.html Peter Karpinský slovenský spisovateľ a jazykovedec Narodenie 3. november 1971 Gelnica, Slovensko Pozri aj Biografický portál Peter Karpinský (* 3. november 1971 v Gelnici) je slovenský spisovateľ a jazykovedec. Literárne ocenenia Laureát Literárneho Zvolena, Jašíkových Kysúc, Akademického Prešova, súťaže Rubato ´97, Poviedka 2003 a Moravského festivalu poézie, mimoriadna cena poroty v súťaži Slovenská poviedka ´97, Prémia ceny Ivana Krasku za debut v roku 1998, cena za najlepšiu rozprávkovú knihu – zima 2001, cena za najlepšiu rozprávkovú knihu – zima 2007. Dielo * Oznamujeme všetkým majiteľom hrobov (Vydavateľstvo SSS, Bratislava 1997) * Ako sme s Ťukťukom ťukťukovali (Mladé letá, Bratislava 2001) * Rozprávky z Múzea záhad a tajomstiev (Mladé letá, Bratislava 2007) * cyklus rozhlasových večerníčkov Rozprávky z Múzea záhad a tajomstiev a rozhlasových rozprávkových hier Koruna času a modrá koza a Med z ľadových kvetov. * napísal a na Hrade Ľubovňa režíroval divadelné hry Móric Beňovský - kráľ kráľov, Diablova skala a v Spišskej Novej Vsi inscenoval hru Dorota alebo upálenie bosorky Petrovo.html Petrovo Petrovo Erb | Vlajka | Mapa Petrovo Základné údaje Kraj: |Košický Okres: |Rožňava Región: |Horný Gemer Poloha: |48° 42,7284' 00" s. š. |20° 21'8376 " v. d. Nadmorská výška: |m n.m. Rozloha: |km² Počet obyvateľov: |107 (31.12.2004) Hustota obyvateľstva:|obyvateľ(ov)/km^2 Prvá písomná zmienka:|1320 Nacionále Štatistická územná |526088 jednotka: | EČV: |RV PSČ: |049 35 (pošta Ochtiná) Telefónna predvoľba: |058 Oficiálne adresy Adresa obecného | úradu: | E-mail: | Telefón: |7931072 Fax: | Politika Starosta: |Vladimír Pastrnák |(nestranný) Zdroje údajov Mestská a obecná štatistika SR (SŠÚ), http://obce.info Petrovo je obec na Slovensku v okrese Rožňava.Nachádza sa v gemerskej časti Slovenského rudohoria. Osídlená bola začiatkom14. stor. Prvá píspmná zmienka je z roku 1320, kedy patrila rodine Štítnickovcov. Po viacnásobnom spustošení Turkami sa nasťahovali do obce Valasi. Od. 18.stor. obyvatelia pracovali ako drevorubači, tesári, košíkári,povozníci, murári a baníci. Obci dominuje klasicistický (ev.a.v) kostol postavený v roku 1749 na mieste niedkajšieho dreveného chrámu. Ranobarokový oltár je z roku 1694. Klasicistická kazateľnica pochádza z polovice 19. stor. * Petrovo Tento geografický článok o mieste na Slovensku je zatiaľ Vlajka Slovenska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Mestá a obce okresu Rožňava (2+60) 31.12.2003 Ardovo | Betliar | Bohúňovo | Bôrka | Brdárka | Bretka | Brzotín | Čierna Lehota | Čoltovo | Čučma | Dedinky | Dlhá Ves | Dobšiná | Drnava Gemerská Hôrka | Gemerská Panica | Gemerská Poloma | Gočaltovo | Gočovo Hanková | Henckovce | Honce | Hrhov | Hrušov | Jablonov nad Turňou Jovice | Kečovo | Kobeliarovo | Koceľovce | Kováčová | Krásnohorská Dlhá Lúka | Krásnohorské Podhradie | Kružná | Kunova Teplica | Lipovník | Lúčka Markuška | Meliata | Nižná Slaná | Ochtiná | Pača | Pašková | Petrovo Plešivec | Rakovnica | Rejdová | Rochovce | Roštár | Rozložná | Rožňava Rožňavské Bystré | Rudná | Silica | Silická Brezová | Silická Jablonica Slavec | Slavoška | Slavošovce | Stratená | Štítnik | Vlachovo | Vyšná Slaná Petr_Henych_cdb7.html Petr Henych Petr Henych je český rockový gitarista. V prvej polovici 90. rokov pôsobil v skupine John Dovanni, neskôr v skupinách Kreyson, Precedens, Bypass (skupina Viléma Čoka) či Doctor P.P. Ako skladateľ sa v roku 2005 podieľal na úspešných sólových albumoch Petra Kolářa „Album“ a o rok neskôr na albume „V Lucerně“. V roku 2007 debutoval sólovým inštrumentálnym projektom „Na vlastních rukou“.^ Referencie 1. ↑ Petr Henych debutuje - instrumentálně Externé odkazy * Oficiálne stránky * Petr Henych a Miloš Dodo Doležal Peter_Kuklica_0275.html Peter Kuklica prof. PhDr. Peter Kuklica, CSc. (* Zemianska Dedina) je slovenský klasický filológ, vysokoškolský pedagóg a prekladateľ antickej literatúry. Dielo * Slovník latinských skratiek (Bratislava 1995) * Slovník stredovekej latinčiny (Bratislava 2000) * Preklady * Tukydides: Dejiny peloponézskej vojny (Bratislava 1985) Peter_Bódy_6eba.html Peter Bódy Peter Bódy (* 27. jún 1955) je bývalým poslancom Národnej rady Slovenskej republiky a podpredsedom Slobodného fóra. Peter Bódy bol zvolený za poslanca NR SR vo volebnom období 2002-2006 za SDKÚ ako nestraník. V priebehu volebného obdobia vstúpil do novozaloženej politickej strany Slobodné fórum a stal sa jej podpredsedom. Bol členom Výboru NR SR pre sociálne veci a bývanie. Peter_Regin_4236.html Peter Regin Šablóna:Meno dánsky hokejista Narodenie 16. apríl 1986 Herning, Dánsko Aktívna činnosť ? - súčasnosť Pozícia útočník Výška a váha 182 cm, 85 kg Peter Regin (* 16. apríl 1986, Herning, Dánsko) je dánsky hokejový útočník. Klubový hokej Od sezóny 2005/06 je hráčom klubu Timrå IK v najvyššej švédskej súťaži Elitserien. Reprezentácia Dánsky reprezentačný tréner Mikael Lundström ho nominoval Majstrovstvá sveta v hokeji 2006 v lotyšskej Rige. Súčasťou reprezentácie bol aj o rok neskôr na šampionáte v Moskve. Dánske národné hokejové mužstvo na Majstrovstvách sveta v ľadovom hokeji 2007 Brankári 31 Peter Hirsch (Leksands IF) - 30 Michael Madsen (Herlev Hornets) - 1 Simon Nielsen (Rødovre Mighty Bulls) Obrancovia 7 Jesper Damgaard (Augsburger Panther) - 4 Mads Bødker (Rögle BK Ängelholm) - 5 Daniel Nielsen (Herning IK) - 37 Mads Møller (Aalborg IK) - 6 Stefan Lassen (Herning Blue Fox) - 2 Rasmus Andreasen (Herning IK) - 25 Andreas Andreasen (Herning IK) Útočníci 24 Alexander Sundberg (Rødovre Mighty Bulls) - 13 Morten Green (Leksands IF) - 19 Kim Staal (Milwaukee Admirals) - 51 Frans Nielsen (New York Islanders) - 14 Kirill Starkov (Red Deer Rebels) - 27 Jens Nielsen (Aalborg IK) - 18 Mads Christensen (Herning Blue Fox) - 29 Morten Madsen (Victoriaville Tigres) - 21 Thor Dresler (Herlev Hornets) - 20 Rasmus Olsen (Aalborg IK) - 9 Peter Regin (Timrå IK) - 10 Bo Tranholm (Aalborg IK) - 11 Michael Smidt (Rødovre Mighty Bulls ) - 16 Christoffer Kjærgaard (Herning Blue Fox) Tréneri Mike Sirant - Stefan Lunner - Esben Nedermark Štatistika na MS Rok | Počet | Góly | Asistencie | Body | Trestné | +/- | Strely | Umiestnenie | zápasov | | | | minúty | | | 2006 | 6 | 0 | 0 | 0 | 8 | -4 | 12 | 13. Externé odkazy * Peter Regin klubová štatistika na hockeyDB.com Petrografia.html Petrografia Petrografia (gr.) je odvetvie petrológie, ktoré sa zaoberá stavbou hornín, ich minerálnym zložením, štruktúrou a textúrou.. Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Tento článok s geologickou problematikou je zatiaľ príliš Stavba Zeme krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Tento článok o neraste alebo hornine je zatiaľ príliš krátky (tzv. Topás "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Peter_Kulašík_c72e.html Peter Kulašík vysokoškolský pedagóg Narodenie 25. december 1947 Prostějov Pozri aj Biografický portál Peter Kulašík (* 25. december 1947, Prostějov) je vysokoškolský pedagóg. Životopis V roku 1966-1972 absolvoval štúdium na Filozofickej fak. UK v Bratislave, roku 1975 PhDr, 1978 Csc a 1980 sa habilitoval doc. V roku 1999 bol vymenovaný za prof. Absolvoval zahraničné pobyty vo viacerých európskych krajinách. Pôsobil ako asistent a neskôr doc. na UK v Bratislave (1972-1980), ako doc. na Vysokej vojenskej pedagogickej škole v Bratislave (1990-1992), ako vedúci vedecký pracovník v Politologickom kabinete SAV v Bratislave (1992-1998). Od roku 1995 je vedúcim Katedry teórie politiky a dekanom Fakulty politických vied a medzinárodných vzťohov UMB v Banskej Bystrici. Je hlavný redaktorom časopisu Politické vedy a členom redakčnej rady časopisu Ústavnosť a politika. Od roku 1999 je členom -akademikom Akadémie sociálnych vied Ruskej federácie a Čs. (od 1972) a Slovenskej spoločnosti pre politické vedy (od 1993). Autor odborných monografií a štúdií v odborných časopisoch. Dielo * Dejiny socialistického myslenia, Bratislava, roku 1983 * Stručný politologický slovník. - Bratislava, 1990 * Úvod do politológie. - Liptovský Mikuláš, 1998 * Slovník bezpečnostných vzťahov. - Bratislava, [ * Politológia. - Hlohovec, Literatúra * Kto bol kto v Banskej Bystrici v roku 2001 Externé odkazy * OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok. Tento článok zo systému OSUD potrebuje upraviť, pridať interwiki a kategórie. Po jeho úprave prosím odstráňte šablónu {{Osud na úpravu}}. Petrohrad_(okres_Louny)_cc3a.html Petrohrad (okres Louny) Petrohrad (okres Louny) Základné informácie Postavenie: |obec NUTS 5 (obec): |CZ0424 566560 Kraj (NUTS 3): |Ústecký (CZ042) Okres (NUTS 4): |Louny (CZ0424) Obec s rozšírenou pôsobnosťou:| Poverená obec: | Historická krajina: |Čechy Katastrálna výmera: | ? km² Počet obyvateľov: |660 Zemepisná šírka: | Zemepisná dĺžka: | Nadmorská výška: | ? m PSČ: | Základné sídelné | jednotky: | Miestnych častí: | Katastrálne územie: | Adresa | obecného úradu: | Starosta / starostka: | Petrohrad (okres Louny) je obec v Česku v okrese Louny v Ústeckom kraji. 1. januára 2006 tu žilo 660 obyvateľov, z toho 360 mužov a 300 žien, pričom priemerný vek v obci je 41,7 rokov (muži 41,0 rokov, ženy 42,7 rokov). Tento geografický článok o mieste v Česku je zatiaľ príliš Vlajka Česka krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Pozri aj * Zoznam obcí v Česku Mestá a obce okresu Louny Bitozeves • Blatno • Blažim • Blšany u Loun • Blšany • Brodec • Břvany • Cítoliby • Čeradice • Černčice • Deštnice • Dobroměřice • Domoušice • Holedeč • Hříškov • Hřivice • Chlumčany • Chožov • Chraberce • Jimlín • Koštice • Kozly • Krásný Dvůr • Kryry • Lenešice • Libčeves • Liběšice • Libočany • Libořice • Lipno • Lišany • Líšťany • Louny • Lubenec • Měcholupy • Nepomyšl • Nová Ves • Nové Sedlo • Obora • Očihov • Opočno • Panenský Týnec • Peruc • Petrohrad • Pnětluky • Počedělice • Podbořanský Rohozec • Podbořany • Postoloprty • Raná • Ročov • Slavětín • Smolnice • Staňkovice • Toužetín • Tuchořice • Úherce • Velemyšleves • Veltěže • Vinařice • Vrbno nad Lesy • Vroutek • Vršovice • Výškov • Zálužice • Zbrašín • Žatec • Želkovice • Žerotín • Žiželice Peterd.html Peterd Župa Baranská župa Obvod Siklós Rozloha 10 km² Počet obyvateľov 202 PSČ Kód oblasti Peterd je obec v Maďarsku v Baranskej župe v obvode Siklós. Má rozlohu 1060 ha a žije tu 202 obyvateľov (2007). Tento geografický článok o mieste v Maďarsku je zatiaľ Vlajka Maďarska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Petronela_Dočolomanská_bcdd.html Petronela Dočolomanská Petronela Valentová (rod. Dočolomanská) (* 12. január 1952, Trnava) je slovenská herečka, sestra Michala Dočolomanského. V roku 1974 absolvovala štúdium herectva na VŠMU v Bratislave. V rokoch 1974 - 1978 členka Divadla pre deti a mládež v Trnave, od roku 1979 členka Divadla SNP (Slovenského komorného divadla) v Martine. Filmografia * 1980: Živá voda * 1986: Cena odvahy * 1986: Žaby a iné ryby * 1988: Správca skanzenu Externé odkazy * fdb.cz * cfn.cz Peter_Nyborg_5baf.html Peter Nyborg Peter Nyborg (* 12. december 1969, Gothenburg, Švédsko) je bývalý švédsky profesionálny tenista. Počas svojej kariéry vyhral 5 turnajov ATP vo štvorhre. Finálové účasti na turnajoch ATP (11) Grand Slam Tennis Masters Cup ATP Masters Series ATP International Series Gold ATP International Series Štvorhra - výhry (5) Č. Dátum Turnaj Povrch Partner Súperi vo finále Skóre Vlajka Spojeného Seoul, kráľovstva Neil 1. 25. apríl Kórejská tvrdý Vlajka Švédska Broad 5-7 7-6 1993 republika Jan Apell Vlajka Južnej 6-2 Afriky Gary Muller Vlajka Vlajka Francúzska 2. 12. marec Kodaň, Dánsko koberec Spojených Guillaume Raoux 6-7 6-4 1995 štátov Mark Vlajka Spojeného 7-6 Keil kráľovstva Greg Rusedski Vlajka Južnej Vlajka Afriky David 3. 2. marec Miláno, koberec Argentíny Adams 6-4 7-6 1997 Taliansko Pablo Albano Vlajka Ruska Andrej Oľchovskij 1. august Kitzbühel, Vlajka Južnej Španielska Alex 6-3 4. 1999 Rakúsko antuka Afriky Chris Calatrava 6-7^4 Haggard Vlajka Srbska 7-6^4 Dušan Vemić 15. Vlajka Nemecka Španielska 5. september Bukurešť, antuka Jens Emilio Benfele 6-3 6-3 2002 Rumunsko Knippschild Alvarez Vlajka Argentíny Andres Schneiter Štvorhra - prehry (6) Č. Dátum Turnaj Povrch Partner Súperi vo finále Skóre Vlajka Vlajka Holandska 3-6 1. 12. jún Rosmalen, tráva Talianska Stephen Noteboom 6-1 1994 Holandsko Diego Vlajka Holandska 6-7 Nargiso Fernon Wibier Vlajka Vlajka Česka Cyril 6-3 2. 1. október Bazilej, tvrdý Spojených Suk 3-6 1995 Švajčiarsko štátov Mark Vlajka Česka Daniel 3-6 Keil Vacek Vlajka Vlajka Francúzska 18. február Marseille, Južnej Jean-Philippe 3-6 3. 1996 Francúzsko tvrdý Afriky Fleurian 2-6 Marius Vlajka Francúzska Barnard Guillaume Raoux Vlajka Vlajka Ruska 4. 31. marec Petrohrad, koberec Švédska Jevgenij Kafeľnikov 3-6 1996 Rusko Nicklas Vlajka Ruska Andrej 4-6 Kulti Oľchovskij Vlajka Vlajka Švédska David 4-6 5. 14. júl Båstad, antuka Austrálie Ekerot 6-3 1996 Švédsko Joshua Eagle Vlajka Spojených 4-6 štátov Jeff Tarango 15. Vlajka Vlajka Švédska 5-7 6. november Štokholm, tvrdý Južnej Nicklas Kulti 6-3 1998 Švédsko Afriky Chris Vlajka Švédska 5-7 Haggard Mikael Tillström Externé odkazy * Peter Nyborg na stránkach ATP (po anglicky) Petrovice_(okres_Rakovník)_0882.html Petrovice (okres Rakovník) Petrovice (okres Rakovník) Základné informácie Postavenie: |obec NUTS 5 (obec): |CZ020C 542229 Kraj (NUTS 3): |Stredočeský (CZ020) Okres (NUTS 4): |Rakovník (CZ020C) Obec s rozšírenou pôsobnosťou:| Poverená obec: | Historická krajina: |Čechy Katastrálna výmera: | ? km² Počet obyvateľov: |250 Zemepisná šírka: | Zemepisná dĺžka: | Nadmorská výška: | ? m PSČ: | Základné sídelné | jednotky: | Miestnych častí: | Katastrálne územie: | Adresa | obecného úradu: | Starosta / starostka: | Petrovice (okres Rakovník) je obec v Česku v okrese Rakovník v Stredočeskom kraji. 1. januára 2006 tu žilo 250 obyvateľov, z toho 125 mužov a 125 žien, pričom priemerný vek v obci je 40,1 rokov (muži 39,7 rokov, ženy 40,6 rokov). Tento geografický článok o mieste v Česku je zatiaľ príliš Vlajka Česka krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Pozri aj * Zoznam obcí v Česku Peter_Molčan_00ac.html Peter Molčan Ing. Peter Molčan je primátorom Sabinova a poslancom zastupiteľstva Prešovského samosprávneho kraja. Peter Molčan je ženatý a má tri deti. Profesionálna kariéra * 1977 - absolvoval Elektrofakultu na ČVUT Praha * 1977 - 1978 - ZŤS Sabinov, diagnostik NC strojov * 1978 - 1985 - Nový Domov Sabinov, vedúci technického úseku * 1985 - 1994 - SPŠ Strojnícka Prešov, učiteľ odborných predmetov * 1999 - 2002 - podnikateľ Komunálna politika * 1990 - 1994 - poslanec mestského zastupiteľstva Sabinov * 1994 - 1999 - primátor mesta Sabinov * 1999 - 2002 - poslanec mestského zastupiteľstva Sabinov * 2001 - bol zvolený za koalíciu HZDS, SMER v okrese Sabinov za poslanca zastupiteľstva Prešovského samosprávneho kraja * 2002 - bol zvolený za primátora Sabinova za koalíciu HZDS, PSNS, SNS a SDĽ. Petr_Průcha_64ec.html Petr Průcha Petr Průcha (* 14. september 1982, Chrudim) je český reprezentant v ľadovom hokeji. Klubový hokej Petr Průcha je útočník. Je 178 cm vysoký a váži 73 kg (údaj z roku 2005). V sezónach 2001/02 hral za HC Moeller Pardubice v českej hokejovej extralige. V sezóne 2005/06 sa dostal prvýkrát na ľad NHL. Hrá s dresom číslo 25 za New York Rangers a má ročný príjem 525 tisíc dolárov. Reprezentácia Reprezentoval Česko na majstrovstvách sveta v roku 2005 a dostal sa aj do reprezentačného výberu Česka na zimné olympijské hry 2006 v Turíne. Pre zranenie kolena však 10 dní pred začatím olympiády z nominácie vypadol. Externé odkazy * Petr Průcha klubová štatistika na hockeyDB.com * Petr Průcha na nhl.com * Petr Průcha na stránke New York Rangers České národné hokejové mužstvo na majstrovstvách sveta v hokeji 2005 Brankári 29 Tomáš Vokoun, IFK Helsinki - 33 Milan Hnilička, Bílí Tygři Liberec - 31 Adam Svoboda, Nurnberg Ice Tigers Obrancovia 2 Jiří Fischer, Bílí Tygři Liberec - 3 Marek Židlický, IFK Helsinki - 6 Jaroslav Špaček, HC Slavia Praha - 12 František Kaberle, MoDo Orskoldsvik - 13 Pavel Kubina, HC Vítkovice Steel - 15 Tomáš Kaberle, HC Rabat Kladno - 35 Jan Hejda, CSKA Moskva - 71 Jiří Šlégr, HC Chemopetrol Útočníci 9 David Výborný, HC Sparta Praha - 16 Petr Čajánek, HC Hamé Zlín - 19 Radim Vrbata, Bílí Tygři Liberec - 20 Radek Dvořák, HC České Budějovice - 25 Václav Varaďa, HC Vítkovice Steel - 26 Martin Ručínský, HC Chemopetrol - 27 Jan Hlaváč, HC Sparta Praha - 28 Martin Straka, HC Lasselsberger Plzeň - 39 Petr Sýkora, Metallurg Magnitogorsk - 40 Václav Prospal, HC České Budějovice - 63 Josef Vašíček, HC Slavia Praha - 68 Jaromír Jágr, Avangard Omsk - 73 Petr Průcha, HC Moeller Pardubice - 83 Aleš Hemský, HC Moeller Pardubice Tréneri Vladimír Růžička, Ondřej Weissmann, Radim Rulík, Marian Jelínek Peter_Himič_e715.html Peter Himič Narodenie 28. apríl 1969 Prešov, Slovensko Pozri aj Biografický portál Peter Himič (28. apríl 1969, Prešov) je slovenský divadelný vedec. Vyštudoval Filozofickú fakultu UPJŠ v Prešove. V súčasnosti pôsobí ako riaditeľ Štátneho divadla v Košiciach. Petřvald_(okres_Karviná)_6926.html Petřvald (okres Karviná) Petřvald je mesto v Česku v okrese Karviná v Moravskosliezskom kraji. 28.6.2006 tu žilo 6994 obyvateľov. Prvá písomná zmienka o obci je v roku 1305. Tento geografický článok o mieste v Česku je zatiaľ príliš Vlajka Česka krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Mestá a obce okresu Karviná Albrechtice • Bohumín • Český Těšín • Dětmarovice • Dolní Lutyně • Doubrava • Havířov • Horní Bludovice • Horní Suchá • Chotěbuz • Karviná • Orlová • Petrovice u Karviné • Petřvald • Rychvald • Stonava • Těrlicko Petřín.html Petřín Vrch Petřín v Prahe (v pozadí) Petřín je 327 m vysoký kopec v centre Prahy. Na jeho vrchole stojí Petřínska rozhľadňa a mnoho iných objektov. Na Petříne nájdeme skaly najmä z opuky. História Petřín vystriedal v priebehu storočí niekoľko mien: Petřín, Hora, Kopec, Vrch sv. Vavrinca. Kronikár Kosmas ho popisuje ako veľmi skalnaté miesto, a z toho dôvodu sa mu pre veľké množstvo skál začalo hovoríť Petřín. Latinsky sa totiž skala povie petra. Od nepamäti sa tu lámal kameň — opuka — z ktorého Praha postavila množstvo stavieb. Prvá historická zmienka o petřínskych lomoch pochádza od Mnícha Sázavského, ktorý napísal, že s týmito kameňmi dal opát Silvester ozdobiť dlažbu Sázavského kláštora. Na Petříne bývalo popravisko, ktoré stávalo v blízkosti kostola sv. Vavrinca. O ňom sa hovorí v súvislosti s vyvraždením Slavníkovcov. Tí z tohto rodu, ktorých Přemyslovci nestačili povraždiť 28. septembra 995 na Libici, viedli ako divú zver do Prahy a pobíjali na Petříne. Potom slúžilo popravisko až do 14. storočia k trestaniu veľkých protištátnych prečinov. Až po vybudovaní Hladového múru cisárom Karolom IV. sa popravisko presunulo na náprotivný vrch Vítkov. Objekty na Petříne * Lanová dráha na Petřín * Petřínska rozhľadňa * Štefánikova hvezdáreň * Hladný múr * Bludisko * Strahovský kláštor * Kostol sv. Michala * Kalvária * Kaplnka božieho hrobu * Krížová cesta * Záhrada Květnica * Letohrádok Kinských * Stĺpové slnečné hodiny * Reštaurácia Nebozízek * Kaplnka * Studnička Petřínka Sochy na Petříne * K. H. Mácha - Karel Hynek Mácha (1810 – 1836), český básnik, narodený pod Petřínom. Bronzová socha stojaca, ktorá sa pravou rukou, v ktorej drží pero, opiera o múrik s otvoreným zošitom a v ľavej ruke drží kyticu orgovánov. Podstavec je z leštenej žuly. Sochu vyhotovil Josef Václav Myslbek v roku 1912. * Jan Neruda - Jan Neruda (1834 – 1891) sa narodil v kasárniach, stojacich na úpätí Petřína. Socha znázorňuje stojacu postavu, s rukami za chrbtom, v ktorých drží klobúk. Autorom bronzovej sochy je Jan Simota, ktorý ju vyhotovil v roku 1970. * Jaroslav Vrchlický - Jaroslav Vrchlický (1853 – 1912), český básnik. Pieskovcová socha, ktorú vytvorili Josef Wagner, Antonín Wagner a Jan Sokol, znázorňuje sediacu postavu s knihou v ruke a okrídlenými géniami pri nohách. * M. R. Štefánik - Milan Rastislav Štefánik (1880 – 1919), československý astronóm, politik a letec. Stojaca bronzová socha v leteckej kombinéze, držiaca v ruke písomnosti. Vyhotovil ju Bohumil Kafka. Na mieste pred Štefánikovou hvezdárňou ju v roku 1994 slávnostne odhalil vtedajší prezident republiky Václav Havel. * Fontána s chlapcami - nazývaná U žabiek, ukazujúca dvojicu chlapcov, hrajúcich sa so žabami a rybou pri fontáne. Modelmi pre sošky boli v vnuci T. G. Masaryka Leonard a Herbert Revilliodovi, ktorí neskôr zahynuli v zahraničnom odboji. Dielo, ktoré malo pôvodne stáť v Lánskom zámku, vyhotovil K. Dvořák v roku 1948. * Hana Kvapilová - Hana Kvapilová (1860 – 1907), česká herečka. Socha z bieleho mramora znázorňuje sediacu postavu v dlhých šatách a s kyticou v lone. Jej autorom je Ján Štursa, ktorý ju vyhotovil v roku 1913. Pod sochou je uložená urna s popolom tejto herečky — členky Národného divadla. * Uškatec - socha znázorňujúca uškatca vytvoril v roku 1953 J. Lauda. * Ferdinand Laub - Ferdinand Laub (1832 – 1875), svetoznámy virtuóz a český huslista. * Vítězslav Novák - Vítězslav Novák (1870 – 1949), český hudobný skladateľ. Bronzová socha znázorňuje stojacu postavu v nadživotnej veľkosti. Vytvoril ju v roku 1950 Jan Kodet. * Polibek - súsošie autora Jana Mařatku z roku 1910. Iné projekty * Commons * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Peter_Belčák_0269.html Peter Belčák Peter Belčák je prezident Slovenského bridžového zväzu od r. 2006. Narodil sa v Košiciach, žije v Bratislave. Toto je bridžový výhonok. Pomôžte ho doplniť. Peter_Pavlac_8099.html Peter Pavlac Peter Pavlac (* 4. júna 1976, Bratislava) je slovenský dramatik a dramaturg. V súčasnoti pôsobí v Činohre slovenského národného divadla ako dramaturg. Petrov_potok.html Petrov potok Dĺžka toku 3,3 km Plocha povodia  ? km² Rád toku V. Povodie Myjava Prameň Lakšárska pahorkatina Ústie Šaštínsky potok Hydrologické poradie 4-13-03-074 Číslo recipienta 4-13-03-946 Petrov potok je potok na Záhorí, v južnej časti okresu Senica. Je to pravostranný prítok Šaštínskeho potoka, meria 3,3 km a je tokom V. rádu. Tečie na území CHKO Záhorie. Preteká centrálnou časťou Borskej nížiny, pramení v podcelku Lakšárska pahorkatina na juhozápadnom svahu Dubníka (288,8 m n. m.), v lokalite Gočálovec v nadmorskej výške približne 248 m n. m. Od prameňa tečie sprvu na západ, pričom vytvára oblúk prehnutý na sever, následne sa stáča a pokračuje severozápadným smerom. Z pravej strany priberá najprv prítok spod Dubníka, potom potok Pod vrchom a stáča sa západným smerom. Ďalej podteká cestu II. triedy č. 590 a tesne pred svojim ústím sa stáča na severozápad. Do Šaštínskeho potoka sa vlieva severne od obce Lakšárska Nová Ves v nadmorskej výške cca 204 m n. m. Peter.html Peter Peter je mužské krstné meno. Pôvod má v gréckom petros s významom „skala“, „pevný ako skala“. Meniny na Slovensku má 29. júna. Peter v iných jazykoch * po taliansky: Pietro * po francúzsky: Pierre * po španielsky: Pedro * po maďarsky: Péter * po anglicky, slovensky, nemecky: Peter * po arménsky: Bedros * po rusky: Пёtр (Pjotr) * po ukrajinsky: Пеtро (Petro) * po poľsky: Piotr * po srbsky: Petar * po rumunsky: Petru * po fínsky: Pekka * po arabsky: Butrus * po česky: Petr Dátumy menín * V slovenskom kalendári: 29. jún (Peter a Pavol) * V českom kalendári: 22. február (Petr), 29. jún (Petr a Pavel) Petrov_(okres_Blansko)_444d.html Petrov (okres Blansko) Petrov (okres Blansko) Základné informácie Postavenie: |obec NUTS 5 (obec): |CZ0621 582204 Kraj (NUTS 3): |Juhomoravský (CZ062) Okres (NUTS 4): |Blansko (CZ0621) Obec s rozšírenou pôsobnosťou:| Poverená obec: | Historická krajina: |Morava Katastrálna výmera: | ? km² Počet obyvateľov: |145 Zemepisná šírka: | Zemepisná dĺžka: | Nadmorská výška: | ? m PSČ: | Základné sídelné | jednotky: | Miestnych častí: | Katastrálne územie: | Adresa | obecného úradu: | Starosta / starostka: | Petrov (okres Blansko) je obec v Česku v okrese Blansko v Juhomoravskom kraji. 1. januára 2006 tu žilo 145 obyvateľov, z toho 74 mužov a 71 žien, pričom priemerný vek v obci je 38,2 rokov (muži 37,7 rokov, ženy 38,7 rokov). Tento geografický článok o mieste v Česku je zatiaľ príliš Vlajka Česka krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Pozri aj * Zoznam obcí v Česku Mestá a obce okresu Blansko Adamov • Bedřichov • Benešov • Blansko • Borotín • Bořitov • Boskovice • Brťov-Jeneč • Bukovina • Bukovinka • Býkovice • Cetkovice • Crhov • Černá Hora • Černovice • Deštná • Dlouhá Lhota • Doubravice nad Svitavou • Drnovice • Habrůvka • Hodonín • Holštejn • Horní Poříčí • Horní Smržov • Chrudichromy • Jabloňany • Jedovnice • Kněževes • Knínice u Boskovic • Kořenec • Kotvrdovice • Kozárov • Krasová • Krhov • Křetín • Křtěnov • Křtiny • Kulířov • Kunčina Ves • Kunice • Kuničky • Kunštát • Lazinov • Lažany • Letovice • Lhota Rapotina • Lhota u Lysic • Lhota u Olešnice • Lipovec • Lipůvka • Louka • Lubě • Ludíkov • Lysice • Makov • Malá Lhota • Malá Roudka • Míchov • Milonice • Němčice • Nýrov • Obora • Okrouhlá • Olešnice • Olomučany • Ostrov u Macochy • Pamětice • Petrov • Petrovice • Prostřední Poříčí • Rájec-Jestřebí • Ráječko • Roubanina • Rozseč nad Kunštátem • Rozsíčka • Rudice • Sebranice • Senetářov • Skalice nad Svitavou • Skrchov • Sloup • Spešov • Stvolová • Sudice • Suchý • Sulíkov • Světlá • Svinošice • Svitávka • Šebetov • Šebrov-Kateřina • Šošůvka • Štěchov • Tasovice • Uhřice • Újezd u Boskovic • Újezd u Černé Hory • Úsobrno • Ústup • Valchov • Vanovice • Vavřinec • Vážany • Velenov • Velké Opatovice • Vilémovice • Vísky • Voděrady • Vranová • Vysočany • Závist • Zbraslavec • Žďár • Žďárná • Žernovník • Žerůtky Peter_Kušnier_6a4d.html Peter Kušnier robotník, funkcionár KSČ Narodenie 1. október 1894 Huty Úmrtie 1. december 1944 Ružomberok Pozri aj Biografický portál Peter Kušnier (* 1. október 1894, Huty - † 1. december 1944, Ružomberok) bol robotník, funkcionár KSČ. Rodina * otec Peter Kušnier * matka Genovéva Badlíková Životopis Vyučil sa za strojníka v Ružomberku. Do roku 1924 a 1931-1944 stavebný robotník v Ružomberku, 1924-1931 v Banskej Bystrici. Organizátor miestnych organizácií KSČ v Ružomberku, redaktor koministických novín a časopisov, spoluzakladateľ Medzinárod. všeodborového zv. na Slovensku, 1923 jeho obvodový tajomník v Ružomberku, 1925 v Banskej Bystrici. Účastník Účastník protifašistického hnutia. Prispieval do komunistickej tlače. Literatúra * Slovenský biografický slovník Externé odkazy * OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok. Peter_Høeg_a855.html Peter Høeg Peter Høeg (* 7. máj 1957, Kodaň) je dánsky spisovateľ. Na tamojšej univerzite študoval literatúru, ale má za sebou kariéru horolezca, herca, baletného tanečníka a námorníka. Súťažne šermoval a je nadšeným cestovateľom. V roku 1996 inicioval založenie nadácie podporujúce ženy a deti tretieho sveta. Literatúre sa začal aktívne venovať ako 27-ročný. Literárna tvorba * Forestilling om det Tyvende århundrede (1988) * Fortællinger om natten (1990) * Frk. Smillas fornemmelse for sne (Cit slečny Smilly pre sneh) (1992) * De måske egnede (1993) * Kvinden og aben (1996) * Den stille pige (2006) Peter_Blaho_5d0d.html Peter Blaho Prof. JUDr. Peter Blaho, CSc. bol rektor Trnavskej univerzity v Trnave v rokoch 2003-2007 a je najvýznamnejší právny historik v odbore rímskeho práva na Slovensku. Petríkovo.html Petríkovo Petríkovo je potok na Horehroní, na území okresu Brezno. Je to ľavostranný prítok Hrona s dĺžkou 9,8 km a je tokom III. rádu. Pramení vo Veporských vrchoch, v podcelku Fabova hoľa, na severnom svahu Fabovej hole (1 438,8 m n. m.), v nadmorskej výške okolo 1 315 m n. m. Na hornom toku tečie na sever cez Petríkovu dolinu, zľava priberá prítok zo severovýchodného svahu Javorinky (1 434,8 m n. m.), ďalší ľavostranný spod Veľkej Smrekovice (1 321,6 m n. m.) a pravostranný spod Malej Smrekovice (1 374,9 m n. m.). Ďalej sa stáča severozápadným smerom, zľava priberá významný prítok z Prostrednej doliny a následne opäť ľavostranný prítok zo severného svahu Psice (1 396,6 m n. m.). Následne priberá ešte dva kratšie ľavostranné prítoky a vstupuje do Horehronského podolia, do podcelku Heľpianske podolie. Oblúkom sa stáča k svojmu ústiu do Hrona, juhovýchodne od obce Bacúch v nadmorskej výške približne 576 m n. m. Petra_Štefanková_7810.html Petra Štefanková grafická dizajnérka, ilustrátorka, režisérka animovaného filmu Narodenie 12. august, 1978 Bratislava, Slovenská republika Pozri aj Biografický portál Mgr. art. Petra Štefanková FRSA (*12. August 1978, Bratislava) je grafická dizajnérka, ilustrátorka a režisérka animovaného filmu. Život Študovala propagačnú grafiku na bratislavskej Škole úžitkového výtvarníctva v rokoch 1993-1997, grafický dizajn na Vysokej škole výtvarných umení v rokoch 1997-2003 a filmovú a televíznu grafiku v ateliéri Prof. Jiřího Bartu na VŠUP v Prahe v rokoch 2002-2003. Vo februári 2006 sa presťahovala do Veľkej Británie, kde trvalo žije a tvorí. Tvorba a dielo Venuje sa grafickému dizajnu od printu, cez web a multimédiá až k televíznej grafike. V oblasti ilustrácie je jej doménou reklamná, časopisecká i knižná ilustrácia pre dospelých i deti. Svoje diela vystavovala v USA, Veľkej Británii, v austrálskych mestách Sydney, Melbourne, Perth, vo Švajčiarsku, Španielsku, Belgicku, Turecku, Argentíne, Kolumbii, na Aljaške, v Taliansku, Hong Kongu, v Poľsku, Nemecku, v Čechách a Slovenskej Republike. Ako aktívna členka Digital Illustrators Discovery Organisation pravidelne vystavuje v Japonsku vo viacerých mestách. Jej diela má vo svojej zbierke Múzeum počítačového umenia v New Yorku či Heritage Museum v Hong Kongu a niekoľko súkromných zberateľov v USA. V júli 2007 vystavovala v rámci prehliadky toho najlepšieho z britskej ilustrácie pod názvom Images 31: The Best Of British Illustration v priestoroch London College of Communication a jej práce publikovalo i svetoznáme vydavateľstvo Luerzer v publikácii 200 Best Illustrators Worldwide 2007/08. Medzi najvýznamnejšie podujatia, ktoré absolvovala ako vystavujúci a zároveň prednášajúci člen, patrí i výstava počítačovej grafiky a konferencia GRAPHITE 2007, ktorú organizovala materská americká organizácia ACM SIGGRAPH v priestoroch University of Western Australia. Podieľala sa na projektoch pre klientov z USA, viacerých štátov Európy, Veľkej Británie, Austrálie, Argentíny a Japonska, medzi jej objednávateľov patria Columbia Pictures, BBC Worldwide, Fremantle Media, IBM Europe, SKY, Allianz, Radio Free Europe/Radio Liberty, Future Network a ďalší. V auguste 2007 získala cenu televízie Channel 4 pre mladého britského výtvarníka do 30 rokov, ktorú jej udelili zástupcovia britských médií a výtvarnej scény. Podľa oficiálneho listu z RSA ako prejav uznania za výnimočnú a viditeľnú prácu dizajnérky a výtvarníčky vo veku 29 rokov bola Petra Štefanková v apríli 2008 pozvaná, aby prijala členstvo v Royal Society of Arts v Londýne - teda 250 rokov starej spoločnosti svetového významu stojacej na čele ekonomického, sociálneho, politického a umeleckého myslenia, ktorá si vyberá v prísnej selekcii medzi seba ľudí, ktorí dosiahli významné postavenie či výsledky vo svojej profesii alebo záujmoch ako je napr. Stephen Hawking (fyzika), Nelson Mandela (politika), Charles Dickens (literatúra), Franklin D Roosevelt, Benjamin Franklin, Marie Curie (fyzika), Winston Churchill (politika), zástupci britskej šlachty (baróni a lordi), patria do nej najvýznamnejší profesori, vedci, politici a najslávnejší umelci sveta. Prezidentom spoločnosti je Princ Philip a patrónom Kráľovná Elizabeth II. Členovia sa stretávajú v jednom z palácov v centre Londýna postavenom v roku 1770, majú vlastnú knižnicu, galérie, prednáškové sály, reštauráciu atď. RSA je zakladateľom najvýznamnejšej londýnskej umeleckej školy Royal Academy of Arts a Royal College of Music, organizátorom prvej výstavy súčasného umenia v roku 1760. Členstvo je považované za formálnu kvalifikáciu a udeľuje titul za menom v skratke ako FRSA. Ocenenia * 2008: * Fellowship of Royal Society of Arts in London * Master (Gold) Award winner, Expose 6, Australia * 2007: * Channel 4 Talent Award * Luerzer's Archive 200 Best Illustrators Worldwide 2007/08 * Images 31: The Best of British Illustration * Special Mention, Festival Internacional de la Imagen, Universidad de Caldas, Colombia * 2006: * CG Choice Award, Computer Graphics Society * 1st Rank Animago, Germany * 3rd Prize, Muestra Internacional de Arte Digital, Santa Fe, Argentina * 2005: * Excellence Award, Toray Digital Creation Awards, Japan * Hirosaki Award, given by Hirosaki City major, DIDO Awards, Japan * 2004: * Honorary Mention, Donnie Award 2004, Museum of computer art, New York, USA * 2003: * 5th Prize, Tokoha CG Art Exhibition, Japan * 1st Rank, Animago, Germany * 2002: * Honorary Mention, Toray Digital Creation Awards, Japan Externé odkazy * 2D Ilustrácie * 3D Ilustrácie * Voľné zoskupenie autorov Animacia.sk * Informácie pre novinárov * Článok v ruskom časopise o grafickom dizajne KAK * Článok na kanadskom portále o ilustrácii DRAWN * Článok na stránkach televízie Channel 4 * Rozhovor v denníku SME * Rozhovor na Designportal.cz Petra_(Jordánsko)_d864.html Petra (Jordánsko) Skalný chrám Petra (po grécky πέτρα - petra = „skala“; po arabsky البتراء| - Al-Butrá) je skalné mesto a archeologická lokalita v Jordánsku. Od roku 1985 je zaradená na zoznam svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Trosky mesta, ktoré boli odkryté v 19.storočí, sú prístupné návštevníkom. Dejiny Petra sa nachádza za vstupnou bránou nazývanou siq. Mesto vzniklo v dokonale krytom mieste, kde sa stretávajú tri údolia. Mesto bolo založené pravdepodobne medzi 3. st. pred Kr. a 1. st. po Kr. V tom čase údolie obsadili Nabatejovci. Petra sa stala hlavným mestom ich kráľovstva. Neskôr ovládli Petru Rimania. Mesto leží na mieste, kadiaľ viedla cesta do južnej Ázie, takže ovládalo obchod s korením. Všetky stavby (chrámy, hrobky, amfiteáter) boli vytesané do pieskovca. Mesto dosiahlo najväčší rozkvet a význam okolo roku 62 pred Kr., kedy tu žilo asi okolo 30 000 ľudí. Petru opustili poslední ľudia po druhom ničivom zemetrasení v 6. st. po Kr. Údolie upadalo postupne do zabudnutia. Stalo sa tajomstvom miestnych beduínov, ktorí existenciu skalného mesta starostlivo skrývali pred svetom. Prvým Európanom (od čias križiackych výprav), ktorý uvidel Kráľovskú hrobku v Petre, bol v roku 1812 švajčiarsky bádateľ a cestovateľ Johann Ludwig Burckhardt, ktorý cestoval zo Sýrie do Egypta v prezlečení za Araba. Petra v kultúre Scenériu využilo veľa filmov, okrem iných Indiana Jones a posledná krížová výprava či Múmia sa vracia. Dňa 7. 7. 2007 bola Petra vyhlásená za nový div sveta. Iné projekty * Commons * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Peter_Rajtar_5e37.html Peter Rajtar rímskokatolícky kňaz, salezián Narodenie 22. december 1912 Sľažany Úmrtie 5. november 1990 Pozri aj Biografický portál Peter Rajtar (* 22. december 1912, Sľažany - † 5. november 1990, Sľažany) bol rímskokatolícky kňaz, salezián. Životopis Pôsobil ako katechéta a vedúci školy v Žiline (1939-1941), administrátor farnosti v Šaštíne (1941-1942) a direktor saleziánov vo Sv. Beňadiku, Trnave a v Nitre. Politicky prenasledovaný (po roku 1950) a väznený. Po prepustený z väzenia (1960) pracoval ako pokladník v Banskej Bystrici. Za obranu pápeža a rokuk. cirkvi ho v Banskej Bystrici odsúdili a uväznili (1966). Literatúra * Kto bol kto v histórii Banskej Bystrice 1255-2000 * Lexikón kat. kňaz. osobností Slovenska Externé odkazy * OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok. Tento článok zo systému OSUD potrebuje upraviť, pridať interwiki a kategórie. Po jeho úprave prosím odstráňte šablónu {{Osud na úpravu}}. Peter_Tomeček_94b8.html Peter Tomeček Ing. Peter Tomeček (* 3. december 1961, Trnava) bol predsedom Trnavského samosprávneho kraja vo volebnom období 2001–2005. Peter Tomeček je ženatý a má jedno dieťa. Profesionálna kariéra * absolvoval Stavebnú fakultu SVŠT v Bratislave * GR Tatrasklo Trnava, energetik * BH š.p. Trnava, riaditeľ * ŽOS TRADE s.r.o. Trnava, riaditeľ Stranícka kariéra * člen Hnutia za demokratické Slovensko * 2003 – jeden zo zakladateľov a podpredseda Ľudovej únie * 2004 – vystúpil z Ľudovej únie Komunálna politika * poslanec mestského zastupiteľstva v Trnave * člen mestskej rady v Trnave * 2001–2005 – predseda Trnavského samosprávneho kraja zvolený za koalíciu HZDS, SMER, SOP * 2005 – opätovne kandidoval za predsedu Trnavského samosprávneho kraja, tentoraz ako nezávislý. Získal 10 693 hlasov a umiestnil sa na štvrtom mieste medzi piatimi kandidátmi. Zároveň kandidoval ako nezávislý kandidát aj na poslanca zastupiteľstva Trnavského samosprávneho kraja. Získal 3 033 hlasov a umiestnil sa na treťom mieste medzi nezvolenými kandidátmi. Národná rada * 1992–1994 – poslanec Národnej rady SR Peter_Aureoli_bad6.html Peter Aureoli Peter Aureoli (+ 1322 Avignon) alebo Petrus Aureoli bol františkán, od r. 1321 arcibiskup z Aix, predstaviteľ neskorej scholastiky. Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Petr_Nárožný_6beb.html Petr Nárožný Narodenie 14. apríl 1938 Praha, Česko Pozri aj Biografický portál Petr Nárožný (* 14. apríl 1938, Praha) je český herec a zabávač, ktorý vystupoval v desiatkach televíznych diel. V roku 1974 získal angažmán v divadelnom spolku Semafor. Vyštudoval fakultu architektúry a pozemného staviteľstva na ČVUT v Prahe. Diela * Jáchyme, hoď ho do stroje * Páni kluci * Což takhle dát si špenát * Jen ho nechte, ať se bojí * Žebrácká opera * Marečku, podejte mi pero * televízny seriál Hospoda * dabing hry Polda Externé odkazy * Osobná stránka * Profil Petra Nárožného na Osobnosti.cz Petrovce_(okres_Rimavská_Sobota)_de38.html Petrovce (okres Rimavská Sobota) Petrovce (okres Rimavská Sobota) Erb | Vlajka | Mapa Petrovce (okres Rimavská Sobota) Základné údaje Kraj: |Banskobystrický Okres: |Rimavská Sobota Región: | Poloha: |00° 00' 00" s. š. |00° 00' 00" v. d. Nadmorská výška: |m n.m. Rozloha: |km² Počet obyvateľov: |259 (31.12.2004) Hustota |obyvateľ(ov)/km^2 obyvateľstva: | Nacionále Štatistická územná |515299 jednotka: | EČV: |RS PSČ: |980 35 (pošta Gemerský |Jablonec) Telefónna predvoľba:| Oficiálne adresy Adresa obecného | úradu: | E-mail: | Telefón: | Fax: | Politika Starosta: | Zdroje údajov Mestská a obecná štatistika SR (SŠÚ), http://obce.info Petrovce sú obec na Slovensku v okrese Rimavská Sobota. Tento geografický článok o mieste na Slovensku je zatiaľ Vlajka Slovenska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Mestá a obce okresu Rimavská Sobota (3+104) 31.12.2003 Abovce | Babinec | Barca | Belín | Blhovce | Bottovo | Budikovany | Bátka Cakov | Čerenčany | Čierny Potok | Číž | Dolné Zahorany | Dražice Drienčany | Drňa | Dubno | Dubovec | Dulovo | Figa | Gemerské Dechtáre Gemerské Michalovce | Gemerský Jablonec | Gemerček | Gortva | Hajnáčka Hnúšťa | Hodejov | Hodejovec | Horné Zahorany | Hostice | Hostišovce Hrachovo | Hrušovo | Hubovo | Husiná | Chanava | Chrámec | Ivanice Janice | Jesenské | Jestice | Kaloša | Kesovce | Klenovec | Kociha Konrádovce | Kraskovo | Krokava | Kružno | Kráľ | Kyjatice | Lehota nad Rimavicou | Lenartovce | Lenka | Lipovec | Lukovištia | Martinová Neporadza | Nižný Skálnik | Nová Bašta | Orávka | Ožďany | Padarovce Pavlovce | Petrovce | Poproč | Potok | Radnovce | Rakytník | Ratkovská Lehota | Ratkovská Suchá | Riečka | Rimavská Baňa | Rimavská Seč Rimavská Sobota | Rimavské Brezovo | Rimavské Janovce | Rimavské Zalužany Rovné | Rumince | Slizké | Stará Bašta | Stránska | Studená | Sútor Šimonovce | Širkovce | Španie Pole | Štrkovec | Tachty | Teplý Vrch Tisovec | Tomášovce | Uzovská Panica | Valice | Veľké Teriakovce | Veľký Blh | Večelkov | Vieska nad Blhom | Vlkyňa | Vyšné Valice | Vyšný Skálnik Včelince | Zacharovce | Zádor | Žíp Peter_Bibza_7f73.html Peter Bibza dirigent, zbormajster Narodenie 11. október 1975 Martin Pozri aj Biografický portál Peter Bibza (* 11. október 1975 Martin) je dirigent, zbormajster. Životopis V roku1982-1990 navštevoval ZŠ v Senici, 1990-1993 študoval na Vojenskom konzervatóriu v Roudnici nad Labem (ČR), 1993-1994 na Konzervatóriu v Košiciach a 1994-1999 v Žiline. Od 1999 študuje na Akadémii umení v Banskej Bystrici. Od 1994 pôsobí vo Vojenskej hudbe vzdušných síl Armády SR v Banskej Bystrici ako orchestr. hráč a od 1. januára 2000 ako dirigent. So speváckym zborom Hron sa umiestnil na 1. mieste v súťaži speváckych zborov v Námestove a na 1. mieste v súťaži Music World v talianskom Fivizzane (2001). Skomponoval skladby pre miešaný zbor Otče náš, Kyrie, upravil vianočné koledy Zdravia šťastia, Hej, Hej, Kubíčku. Literatúra * Kto bol kto v Banskej Bystrici v roku 2001 Externé odkazy * OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok. Tento článok zo systému OSUD potrebuje upraviť, pridať interwiki a kategórie. Po jeho úprave prosím odstráňte šablónu {{Osud na úpravu}}. Peter_Glocko_94bb.html Peter Glocko slovenský spisovateľ a scenárista Narodenie 2. jún 1946 Muráň, Slovensko Pozri aj Biografický portál Peter Glocko (* 2. jún 1946, Muráň) je slovenský spisovateľ, scenárista a autor literatúry pre deti a mládež. Životopis Narodil sa v robotníckej rodine a vzdelanie získaval v Partizánskom a v Bratislave. Pracoval ako robotník v Slovnafte, neskôr ako gumárenský laborant v Partizánskom. V roku 1966 sa stal redaktorom vo vydavateľstve Mladé letá, v rokoch 1969 - 1975 bol redaktorom vo vydavateľstve Osveta v Martine, od roku 1975 potom pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Smena. V súčasnosti je redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ a žije v Bratislave. Tvorba Svoje prvé diela publikoval od roku 1964 v časopisoch Mladá tvorba, Romboid, Slovenské pohľady, ale tiež v časopisoch pre mládež Kamarát a ďalších. Knižný debut mu vyšiel v roku 1970. Venoval sa tvorbe pre dospelých i pre deti a mládež. Často využíva folklórne a ľudové zdroje, ktoré upravuje, no zároveň zachováva ich folklórne hodnoty. Píše detské rozprávky, romány, ale tiež filmové scenáre. Dielo Tvorba pre dospelých * 1980 - Šťastný pán Cyprián, román s autobiografickými motívmi * 1982 - Hĺbka ostrosti, súbor noviel * 1984 - Srdcový kráľ, zbierka poviedok * 2004 - Ide dravec tvrdo na vec * 2006 - Kliatba čierneho anjela alebo Diablov testament * 2006 - Rozprávkar a rozprávnica Tvorba pre deti * 1970 - Šťastenko, zbierka štylizovaných rozprávok na ľudové motívy * 1970 - Rozprávky zo Zamaguria * 1971 - Prší, prší dážď, leporelo (rečňovanky o počasí) * 1974 - Ako kominárik svetom putoval, seriál rozprávok (zanimované v roku 1975) * 1975 - Vodníkove zlaté kačky, zbierka spracovaných ľudových povestí a rozprávok * 1980 - O klobúku, ktorý nechcel čarovať * 1986 - Ruža pre Jula Verna * 1986 - Devätoro remesiel a desiaty fígeľ * 1987 - Tomáš a lúpežní rytieri * 1987 - Vodníkova kmotra * 1988 - Ja sa prázdnin nebojím * 1988 - Slovenské rozprávky, úpravy rozprávok podľa Pavla Dobšinského * 1990 - Robinson a dedo Milionár * 1992 - Kráľ psov a zázračná krajina * 1992 - Lietajúci klobúk * 1993 - Ružová Anička * 1993 - Nebeská sláva * 1994 - Zlatovlasý rytier alebo Kráľovič Neviemnič, neznámy rytier v boji, prerozprávanie hrdinských a rytierskych rozprávok * 1994 - Kominárik * 2000 - O múdrej Aničke, šalamúnskej hlavičke * 2001 - Šťastenko a Čierny pán * 2003 - Tri vety pre Ospedalské siroty * 2004 - Prešporské čary pána Christiana Scenáre * 1969 - Smutný lord, scenár k hranému filmu pre deti a mládež * 1969 - O klobúku, čo nechcel čarovať * 1975 - Putovanie do San Jaga * 1974 - Milionár, televízny film * 1974 - Pieseň o Muráni * 1975 - Ako kominárik svetom putoval * 1979 - Hĺbka ostrosti, televízny film * 1979 - Veľký Mogul, televízny film * 1979 - Rosný bod, televízny film * 1981 - Plavčík a Vratko * 1982 - Popolvár najväčší na svete * 1985 - Vodník Rybka a figliar Šupka * 1992 - Ružová Anička * 1993 - Chudobných rodičov syn * 1994 - O Jankovi zlatom kľučiarovi Petrovice_(okres_Ústí_nad_Orlicí)_67c0.html Petrovice (okres Ústí nad Orlicí) Petrovice Petrovice – znak Petrovice – vlajka znak vlajka Základné informácie Postavenie: |obec NUTS 5 (obec): |CZ0534 580767 Kraj (NUTS 3): |Pardubický (CZ053) Okres (NUTS 4): |Ústí nad Orlicí (CZ0534) Obec s rozšírenou pôsobnosťou:| Poverená obec: | Historická krajina: |Čechy Katastrálna výmera: | ? km² Počet obyvateľov: |242 Zemepisná šírka: | Zemepisná dĺžka: | Nadmorská výška: | ? m PSČ: | Základné sídelné | jednotky: | Miestnych častí: | Katastrálne územie: | Adresa | obecného úradu: | Starosta / starostka: | Petrovice je obec v Česku v okrese Ústí nad Orlicí v Pardubickom kraji. 1. januára 2006 tu žilo 242 obyvateľov, z toho 124 mužov a 118 žien, pričom priemerný vek v obci je 37,1 rokov (muži 35,3 rokov, ženy 39,0 rokov). Tento geografický článok o mieste v Česku je zatiaľ príliš Vlajka Česka krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Pozri aj * Zoznam obcí v Česku Mestá a obce okresu Ústí nad Orlicí Albrechtice • Anenská Studánka • Běstovice • Bošín • Brandýs nad Orlicí • Bučina • Bystřec • Cotkytle • Čenkovice • Červená Voda • Česká Rybná • Česká Třebová • České Heřmanice • České Libchavy • České Petrovice • Damníkov • Dlouhá Třebová • Dlouhoňovice • Dobříkov • Dolní Čermná • Dolní Dobrouč • Dolní Morava • Džbánov • Hejnice • Helvíkovice • Hnátnice • Horní Čermná • Horní Heřmanice • Horní Třešňovec • Hrádek • Hrušová • Choceň • Jablonné nad Orlicí • Jamné nad Orlicí • Javorník • Jehnědí • Kameničná • Klášterec nad Orlicí • Koldín • Kosořín • Králíky • Krasíkov • Kunvald • Lanškroun • Leština • Letohrad • Libecina • Libchavy • Lichkov • Líšnice • Lubník • Lukavice • Luková • Mistrovice • Mladkov • Mostek • Nasavrky • Nekoř • Nové Hrady • Orlické Podhůří • Orličky • Ostrov • Oucmanice • Pastviny • Petrovice • Písečná • Plchovice • Podlesí • Přívrat • Pustina • Radhošť • Rudoltice • Rybník • Řepníky • Řetová • Řetůvka • Sázava • Seč • Semanín • Skořenice • Slatina • Sobkovice • Sopotnice • Sruby • Stradouň • Strážná • Studené • Sudislav nad Orlicí • Sudslava • Svatý Jiří • Šedivec • Tatenice • Těchonín • Tisová • Trpík • Třebovice • Týnišťko • Újezd u Chocně • Ústí nad Orlicí • Velká Skrovnice • Verměřovice • Vinary • Voděrady • Vraclav • Vračovice-Orlov • Výprachtice • Vysoké Mýto • Zádolí • Záchlumí • Zálší • Zámrsk • Zářecká Lhota • Žamberk • Žampach • Žichlínek Peter_Dubovský_(biskup)_b72d.html Peter Dubovský (biskup) Peter Dubovský Slovenský rímskokatolícky biskup Narodenie 28. jún 1921 Rakovice Úmrtie 10. apríl 2008 Ivanka pri Dunaji Pozri aj Biografický portál Peter Dubovský (* 28. jún 1921, Rakovice – † 10. apríl 2008, Ivanka pri Dunaji) bol emeritný biskup banskobystrickej rímskokatolíckej diecézy. Ľudovú školu navštevoval vo svojom rodisku a meštiansku školu v neďalekom Vrbovom. V roku 1935 začal navštevovať gymnázium v Trnave, pokračoval v Ružomberku a v roku 1944 zmaturoval na gymnáziu v Kláštore pod Znievom. Neskôr vstúpil do Spoločnosti Ježišovej a od roku 1947 začal študovať teológiu a filozofiu na vysokej škole v Brne. Za kňaza bol vysvätený tajne 24. decembra 1950. Hneď nato ho internovali v koncentračnom tábore v Podolínci, odkiaľ nastúpil na základnú vojenskú službu v Pomocných technických práporoch (PTP). 18. mája 1961 prijal biskupskú vysviacku, podobne ako kňazskú tajne, z rúk Dominika Kaľatu, takisto tajne vysväteného biskupa. V roku 1962 ho v procese s inými príslušníkmi reholí odsúdili a vo väzení bol do roku 1967. Až od roku 1969 sa mohol venovať verejnej duchovnej činnosti, najprv ako kaplán. 12. januára 1991 ho pápež Ján Pavol II. menoval za pomocného biskupa banskobystrickej rímskokatolíckej diecézy s titulárnym sídlom Carcabia. Od roku 1993 pôsobil ako generálny vikár Banskobystrickej diecézy. Úradu sa zriekol 30. júla 1997 vo veku 76 rokov a stal sa emeritným biskupom. V rokoch 1991 až 1999 zastával funkciu predsedu Spolku sv. Vojtecha v Trnave. Pedagogicky pôsobil na Teologickej fakulte Trnavskej univerzity a na Teologickom inštitúte v Banskej Bystrici - Badíne. V roku 2005 sa presťahoval do komunity v Ivanke pri Dunaji. V tom istom roku mu udelili v rodnej obci titul "Čestný občan obce Rakovice". Zomrel dňa 10. apríla 2008 o 18. hodine v Senioráte Spoločnosti Ježišovej v Ivanke pri Dunaji. Pochovaný bol 16. apríla 2008 v Trnave v krypte katedrály svätého Jána Krstiteľa, pričom rozlúčkový obrad vykonal Ján Sokol, arcibiskup trnavský. Peter_Hirsch_193c.html Peter Hirsch Peter Hirsch môže byť: * dánsky hokejista, pozri Peter Hirsch (hokejista) * britský fyzik, pozri Peter Hirsch (fyzik) Symbol rozcestia Toto je rozlišovacia stránka — navigačná pomôcka obsahujúca zoznam iných článkov, ktoré by mohli mať rovnaký názov. Ak vás na túto stránku odkázal článok, prosíme Vás, aby ste sa k článku vrátili a opravili v ňom odkaz tak, aby odkazoval priamo na konkrétnu stránku z hore uvedeného zoznamu, ktorú autor článku myslel. Petr_Luxa_b41f.html Petr Luxa Petr Luxa (* 3. marec 1972, Praha, Česko) je bývalý český profesionálny tenista. Počas svojej kariéry vyhral 3 turnaje ATP vo štvorhre. Finálové účasti na turnajoch ATP (5) Grand Slam Tennis Masters Cup ATP Masters Series ATP International Series Gold ATP International Series Štvorhra - výhry (3) Č. Dátum Turnaj Povrch Partner Súperi vo finále Skóre Vlajka Česka Vlajka Brazílie 1. 6. máj 2001 Mníchov, antuka Radek Jaime Oncins 5-7 6-2 Nemecko Štěpánek Vlajka Argentíny 7-6^5 Daniel Orsanic Vlajka Česka Vlajka Česka Petr 6-0 2. 5. máj 2002 Mníchov, antuka Radek Pála 6-7^4 Nemecko Štěpánek Vlajka Česka Pavel 11-9 Vízner Vlajka Česka Vlajka Česka Tomáš 3. 2. február Miláno, koberec Radek Cibulec 6-4 2003 Taliansko Štěpánek Vlajka Česka Pavel 7-6^4 Štvorhra - prehry (2) Č. Dátum Turnaj Povrch Partner Súperi vo Skóre finále Vlajka Indie 1. 4. máj 1997 Praha, antuka Vlajka Česka Mahesh Bhupathi 1-6 1-6 Česko David Škoch Vlajka Indie Leander Paes Vlajka Nemecka 2. 30. september Salem Open, tvrdý Vlajka Česka Karsten Braasch 0-6 5-7 2001 Čína Radek Štěpánek Vlajka Brazílie André Sá Externé odkazy * Petr Luxa na stránkach ATP (po anglicky) Petroupim.html Petroupim Petroupim Základné informácie Postavenie: |obec NUTS 5 (obec): |CZ0201 530409 Kraj (NUTS 3): |Stredočeský (CZ020) Okres (NUTS 4): |Benešov (CZ0201) Obec s rozšírenou pôsobnosťou:| Poverená obec: | Historická krajina: |Čechy Katastrálna výmera: | ? km² Počet obyvateľov: |289 Zemepisná šírka: | Zemepisná dĺžka: | Nadmorská výška: | ? m PSČ: | Základné sídelné | jednotky: | Miestnych častí: | Katastrálne územie: | Adresa | obecného úradu: | Starosta / starostka: | Petroupim je obec v Česku v okrese Benešov v Stredočeskom kraji. 1. januára 2006 tu žilo 289 obyvateľov, z toho 132 mužov a 157 žien, pričom priemerný vek v obci je 37,9 rokov (muži 38,8 rokov, ženy 37,2 rokov). Tento geografický článok o mieste v Česku je zatiaľ príliš Vlajka Česka krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Pozri aj * Zoznam obcí v Česku Mestá a obce okresu Benešov Benešov | Bernartice | Bílkovice | Blažejovice | Borovnice | Bukovany  Bystřice | Ctiboř | Čakov | Čechtice | Čerčany | Červený Újezd | Český Šternberk | Čtyřkoly | Děkanovice | Divišov | Dolní Kralovice  Drahňovice | Dunice | Heřmaničky | Hradiště | Hulice | Hvězdonice  Chářovice | Chleby | Chlístov | Chlum | Chmelná | Chocerady | Choratice  Chotýšany | Chrášťany | Jankov | Javorník | Ješetice | Kamberk | Keblov  Kladruby | Kondrac | Kozmice | Krhanice | Krňany | Křečovice  Křivsoudov | Kuňovice | Lešany | Libež | Litichovice | Loket | Louňovice pod Blaníkem | Lštění | Maršovice | Mezno | Miličín | Miřetice  Mnichovice | Mrač | Načeradec | Nemíž | Nespeky | Netvořice | Neustupov  Neveklov | Olbramovice | Ostrov | Ostředek | Pavlovice | Petroupim  Popovice | Poříčí nad Sázavou | Postupice | Pravonín | Přestavlky u Čerčan | Psáře | Pyšely | Rabyně | Radošovice | Rataje | Ratměřice  Řimovice | Sázava | Slověnice | Smilkov | Snět | Soběhrdy | Soutice  Stranný | Strojetice | Struhařov | Střezimíř | Studený | Šetějovice  Tehov | Teplýšovice | Tichonice | Tisem | Tomice | Trhový Štěpánov  Třebešice | Týnec nad Sázavou | Václavice | Veliš | Vlašim | Vodslivy  Vojkov | Votice | Vracovice | Vranov | Vrchotovy Janovice | Všechlapy  Vysoký újezd | Xaverov | Zdislavice | Zvěstov  Petronela.html Petronela Petronela je ženské krstné meno. Meniny na Slovensku má 31. mája. Peter_Svätokrížny_d81c.html Peter Svätokrížny doc. RNDr. Ing. Peter Svätokrížny, CS. (* 22. jún 1917, Cabaj pri Nitre – † 15. november 1986) bol slovenský matematik. Narodil sa 22. júna 1917 v Cabaji pri Nitre. Zmaturoval s vyznamenaním na štátnom reálnom gymnáziu v Ružomberku v roku 1938. Potom začal štúdium teológie, z ktorého však prešiel na Prírodovedeckú fakultu v Brne a neskôr v Bratislave, ktoré ukončil v roku 1944. V roku 1952 získal titul RNDr. na PF UK v Bratislave. V roku 1966 dosiahol titul Ing. na VŠE v Bratislave, v r. 1968 sa habilitoval na docenta a v r. 1969 sa stal kandidátom ekonomických vied. Svoju pedagogickú prax začínal na gymnáziu v Bratislave. Neskôr pôsobil na gymnáziu v Nitre, kde sa stal v r. 1949 riaditeľom. Od r. 1946 do 1953 prednášal externe na Pedagogickej a Prírodovedeckej fakulte UK. V rokoch 1953– 1959 bol odborným asistentom Katedry matematiky na Vysokej škole pedagogickej v Bratislave, v rokoch 1959– 1961 pôsobil na Prírodovedeckej fakulte UK. Od roku 1961 až do odchodu do dôchodku v r. 1982 pôsobil na Katedre matematiky VŠE v Bratislave, v rokoch 1966 až 1973 ako jej vedúci. Vedecky a odborne sa prezentoval mnohými prácami, najmä z oblasti algebry. Bol autorom desiatok vysokoškolských skrípt, štyroch vysokoškolských učebníc a viacerých článkov vo vedeckých a odborných časopisoch. Na VŠE položil základy odbornej literatúry v predmete matematika, pričinil sa o značný rozsah výučby matematiky a jej aplikácií v ekonomických disciplínach. Bol členom viacerých vedeckých rád, štátnych a habilitačných komisií. Počas svojho plodného života vychoval stovky učiteľov, inžinierov a ďalších akademicky vzdelaných odborníkov, ktorým odovzdal štafetu vzdelania a múdrosti. Bol človekom so vzácnym vzťahom k ľuďom a ich problémom. Vyznačoval sa veľkou pracovitosťou, absolútnou pamäťou, dobrým srdcom a veselou mysľou. Doc. P. Svätokrížny sa významne zaslúžil pri príprave budúcich ekonómov. Zomrel 15. novembra 1986, pochovaný je v rodnom Cabaji. Externé odkazy * Matematický ústav SAV Zdroj, z ktorého (pôvodne) čerpal tento článok Peter_Flaškár_3e70.html Peter Flaškár RNDr. Peter Flaškár je poslancom zastupiteľstva Bratislavského samosprávneho kraja od roku 2005. Peter Flaškár, prednosta úradu, bol zvolený za koalíciu ANO, DS, SDKÚ, SMK, SZS za poslanca krajského zastupiteľstva vo voľbách v roku 2005 v okrese Bratislava III. V čase volieb v roku 2005 mal 50 rokov. Petrovičky_(okres_Jičín)_2bca.html Petrovičky (okres Jičín) Petrovičky Základné informácie Postavenie: |obec NUTS 5 (obec): |CZ0522 548871 Kraj (NUTS 3): |Královohradecký (CZ052) Okres (NUTS 4): |Jičín (CZ0522) Obec s rozšírenou pôsobnosťou:| Poverená obec: | Historická krajina: |Čechy Katastrálna výmera: | ? km² Počet obyvateľov: |41 Zemepisná šírka: | Zemepisná dĺžka: | Nadmorská výška: | ? m PSČ: | Základné sídelné | jednotky: | Miestnych častí: | Katastrálne územie: | Adresa | obecného úradu: | Starosta / starostka: | Petrovičky sú obec v Česku v okrese Jičín v Královohradeckom kraji. 1. januára 2006 tu žilo 41 obyvateľov, z toho 20 mužov a 21 žien, pričom priemerný vek v obci je 39,0 rokov (muži 41,7 rokov, ženy 36,5 rokov). Tento geografický článok o mieste v Česku je zatiaľ príliš Vlajka Česka krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Pozri aj * Zoznam obcí v Česku Mestá a obce okresu Jičín Bačalky • Bašnice • Běchary • Bílsko u Hořic • Boháňka • Borek • Brada-Rybníček • Březina • Bříšťany • Budčeves • Bukvice • Butoves • Bystřice • Cerekvice nad Bystřicí • Červená Třemešná • Češov • Dětenice • Dílce • Dobrá Voda u Hořic • Dolní Lochov • Dřevěnice • Holín • Holovousy • Hořice • Cholenice • Chomutice • Choteč • Chyjice • Jeřice • Jičín • Jičíněves • Jinolice • Kacákova Lhota • Kbelnice • Kněžnice • Konecchlumí • Kopidlno • Kostelec • Kovač • Kozojedy • Kyje • Lázně Bělohrad • Libáň • Libošovice • Libuň • Lískovice • Lukavec u Hořic • Lužany • Markvartice • Miletín • Milovice u Hořic • Mladějov • Mlázovice • Nemyčeves • Nevratice • Nová Paka • Ohařice • Ohaveč • Osek • Ostroměř • Ostružno • Pecka • Petrovičky • Podhorní Újezd a Vojice • Podhradí • Podůlší • Radim • Rašín • Rohoznice • Rokytňany • Samšina • Sběř • Sedliště • Sekeřice • Slatiny • Slavhostice • Sobčice • Soběraz • Sobotka • Stará Paka • Staré Hrady • Staré Místo • Staré Smrkovice • Střevač • Sukorady • Svatojanský Újezd • Šárovcova Lhota • Tetín • Třebnouševes • Třtěnice • Tuř • Úbislavice • Údrnice • Úhlejov • Újezd pod Troskami • Úlibice • Valdice • Veliš • Vidochov • Vitiněves • Volanice • Vrbice • Vršce • Vřesník • Vysoké Veselí • Zámostí-Blata • Zelenecká Lhota • Železnice • Žeretice • Židovice • Žlunice Peter_Ševčovič_ecaa.html Peter Ševčovič slovenský spisovateľ, scenárista a dramatik Narodenie 16. marec 1935 Bratislava, Slovensko Úmrtie 14. apríl 2006 Pozri aj Biografický portál Peter Ševčovič (* 16. marec 1935, Bratislava – † 14. apríl 2006, Bratislava) bol slovenský prozaik, dramatik a scenárista, autor literatúry pre deti a mládež. Životopis Začal študovať medicínu na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, no v roku 1958 bol z politických dôvodov vylúčený zo štúdia. Neskôr v rokoch 1962 - 1967 študoval diaľkovo dramaturgiu na Akadémii muzických umení v Prahe. V rokoch 1965 - 1996 pracoval v Slovenskej televízii ako dramaturg a hlavný dramaturg, v rokoch 1981 - 1992 prednášal externe na VŠMU, od roku 1996 bol v dôchodku. V roku 1992 mu bol udelený titul doktora medicíny honoris causa. Tvorba Venoval sa písaniu noviel, románov, ale tiež písal televízne hry a seriály a divadelné hry. Námety pre jeho hry sú rôznorodé - od robotníckeho hnutia cez 2. svetovú vojnu a život v neúplných rodinách, až po aktuálne spoločenské problémy. Písal diela tak pre dospelých, ako aj pre deti a mládež. Dielo Próza pre dospelých * 1963 - Mesto plné chlapov, román * 1964 - Čakaj nás, Angela, román * 1974 - Mimoriadne okolnosti, novela * 1995 - Čierny kôň, novela * 2001 - Z kuchyne stareho Presporka * 2003 - Z kuchyne prešporských vodníkov * 2005 - Z kuchyne bohémskej Bratislavy Próza pre deti a mládež * 1962 - Taký nepokojný vek, poviedka publikovaná v zborníku * 1975 - To bola vojna, poviedka publikovaná v zborníku * 1976 - Tretinový chlap, román * 1978 - Kamarátka pre nás dvoch, román * 1990 - Maturita ako remeň, román * 2001 - Adam a Šišibus Samizdatová literatúra * 1975 - Čierne kura, administratívne zastavené, šírené jako samizdat * 1983 - Druhá profesia, administratívne zastavené, šírené jako samizdat Divadelné hry pre dospelých * 1960 - Nie je všedný deň * 1978 - Vrabčie lásky (aj knižne) * 1980 - Partia (aj knižne) * 1984 - Kvarteto * 1993 - Garzónka Divadelné hry pre deti a mládež * 1961 - Futbalista * 1966 - Mama pre Vinnetoua * 1969 - Ako dvaja našli šťastie * 1977 - Kamarátka pre nás dvoch * 1978 - Kvinta 47/48 Televízne hry * 1967 - Spor o básnika * 1968 - Predposledné dni * 1970 - Karola * 1971 - Konfigurácia * 1972 - Susedia * 1973 - Karambol * 1976 - Balada o uznaní * 1976 - Príbeh o Fatime a Omarovi * 1977 - Na priamej linke * 1977 - Biele vrany * 1979 - Dôsledne ukrývané dokumenty * 1979 - Šimon a Veronika * 1980 - Prvé lásky * 1981 - Chlap zvaný Brumteles * 1981 - Žena úspešného muža * 1982 - Májový víkend * 1989 - Exemplárny prípad Muzikál * 1974 - Podkovičky za korunu Rozhlasová hra * 1992 - Srnka a čierny kôň Práce z televíznej teórie * 1967 - Vnímanie televízneho príbehu * 1975 - Problém súčasného televízneho príbehu Petrovajka.html Petrovajka Dĺžka toku 5,4 km Plocha povodia  ? km² Rád toku VI. Povodie Laborec Prameň Vihorlatské vrchy Ústie Laborec Hydrologické poradie 4-30-04-015 Číslo recipienta 4-30-04-1126 Petrovajka je potok v Dolnom Zemplíne, v severnej časti okresu Michalovce. Je to ľavostranný prítok Laborca, meria 5,4 km a je tokom VI. rádu. Pramení vo Vihorlatských vrchoch, v podcelku Humenské vrchy, severozápadne od kóty 283,9 m, v lokalite Rybník v nadmorskej výške približne 225 m n. m. Na hornom toku tečie severojužným smerom, vteká do Východoslovenskej pahorkatiny, do podcelku Laborecká niva a tečie pomedzi obce Staré na západe a Oreské na východe. Na dolnom toku už tečie prevažne juhojuhozápadným smerom a severozápadne od obce Zbudza ústi v nadmorskej výške cca 123 m n. m. do Laborca. Nepriberá žiadne prítoky. Petrovský_potok_(prítok_Ipľa)_92be.html Petrovský potok (prítok Ipľa) Petrovský potok je potok v Novohrade, vo východnej časti okresu Lučenec. Je to ľavostranný prítok Ipľa a má dĺžku 8 km. Pramení v Lučenskej kotline, v časti Poltárska pahorkatina juhozápadne od Poltára v nadmorskej výške okolo 238 m n. m. Tečie severojužným smerom, pričom vytvára oblúk ohnutý k západu. Preteká osadami Vyšný Petrovec, Nižný Petrovec a obcou Pinciná. Do Ipľa ústi južne od Pincinej v nadmorskej výške cca 187 m n. m. Má vodohospodársku funkciu, boli na ňom vybudované dve malé vodné nádrže. Podobne aj na ľavostrannom prítoku pritekajúcom od osady Dolina je ďalšia vodná nádrž. Peter_Muránsky_779f.html Peter Muránsky Peter Muránsky (* 26. jún 1973) je poslancom Národnej rady Slovenskej republiky. Peter Muránsky bol zvolený za poslanca NR SR vo volebnom období 2002-2006 za KDH. Počas svojho mandátu bol podpredsedom Výboru NR SR pre životné prostredie a ochranu prírody, členom Osobitného kontrolného výboru NR SR na kontrolu činnosti SIS a Stálej delegácie NR SR do Parlamentného zhromaždenia Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe. Iné projekty * Wikicitáty * Spolupracuj na Wikiquote Wikicitáty ponúka citáty od alebo o Peter Muránsky Externé odkazy E-mail na nrsr.sk: mailto:peter_muransky@nrsr.sk Web na nrsr.sk: Peter Muránsky Petteri_Nummelin_4e99.html Petteri Nummelin Petteri Nummelin (* 25. november 1972, Turku, Fínsko) je fínsky hokejový obranca. Meria 173 cm a váži 83 kg (2006). Klubový hokej V ročníku 2005/06 bol hráčom mužstva švajčiarskej najvyššej súťaže HC Lugano, nasledujúci hrával za klub NHL Minnesota Wild. Reprezentácia Tréner Erkka Westerlund ho nominoval na Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2006 v lotyšskej Rige, kde vybojoval bronz. Súčasťou reprezentácie bol aj o rok neskôr na šampionáte v Moskve. Fínske národné hokejové mužstvo na Majstrovstvách sveta v ľadovom hokeji 2007 Brankári 32 Kari Lehtonen (Atlanta Thrashers) - 30 Fredrik Norrena (Columbus Blue Jackets) - 35 Mika Wallinheimo (JYP Jyväskylä) Obrancovia 3 Petteri Nummelin (Minnesota Wild) - 5 Lasse Kukkonen (Philadelphia Flyers) - 18 Tuukka Mäntylä (Tappara Tampere) - 33 Pekka Saravo (Luleå HF) - 34 Toni Söderholm (SC Bern) - 7 Aki-Petteri Berg (TPS Turku) - 4 Ville Koistinen (Milwaukee Admirals) - 44 Jukka-Pekka Laamanen (Kärpät Oulu) Útočníci 16 Ville Peltonen (Florida Panthers) - 9 Mikko Koivu (Minnesota Wild) - 26 Jere Lehtinen (Dallas Stars) - 20 Antti Miettinen (Dallas Stars) - 25 Jukka Hentunen (HC Lugano) - 39 Niko Kapanen (Phoenix Coyotes) - 27 Timo Pärssinen (Timrå IK) - 71 Tomi Kallio (Frölunda Göteborg) - 41 Petri Kontiolla (Tappara Tampere) - 10 Sean Bergenheim (Frölunda Göteborg) - 37 Jarkko Ruutu (Pittsburgh Penguins) - 24 Jari Viuhkola (Kärpät Oulu) - 22 Mika Pyörälä (Kärpät Oulu) - 15 Tuomo Ruutu (Chicago Blackhawks) Tréneri Erkka Westerlund - Hannu Virta - Risto Dufva Externé odkazy * Petteri Nummelin klubová štatistika na hockeyDB.com Peter_Zaťko_efa6.html Peter Zaťko slovenský národohospodár, politik Narodenie 17. október 1903 Vavrišovo Úmrtie 10. január 1978 Bratislava Pozri aj Biografický portál Dr. Ing. Peter Zaťko (* 17. október 1903 Vavrišovo - † 10. január 1978 Bratislava) bol slovenský národohospodár, politik. Životopis Základnú školu vychodil v Liptovskom Hrádku. Študoval na meštianskej škole v Liptovskom Mikuláši a na Obchodnej akadémii v Martine. V roku 1926 absolvoval Vysokú školu obchodnú v Prahe. V rokoch 1926-1929 pracoval ako tajomník v Československo-maďarskej obchodnej komore v Prahe. V roku 1929 odišiel do Bratislavy, kde pracoval ako tajomník Obchodnej a priemyslovej komory až do roku 1936. Tu stal spolupracovníkom Imricha Karvaša, s ktorým v roku 1931 iniciovali založenie časopisu Politika, na ktorého stránkach mladá slovenská inteligencia zdôvodňovala teóriu regionalizmu, ktorá požadovala väčší zreteľ na špecifické potreby Slovenska. Malo dôjsť k zjednoteniu hospodárskych a politických síl na Slovensku, ktoré by presadzovali slovenské záležitosti v ústredných orgánoch v Prahe. Výsledkom bolo založenie Národohospodárskeho ústavu Slovenska (NÁRUS), ktorého zasadaní sa Zaťko zúčastňoval ako ekonomický odborník. V rokoch 1936-1940 bol generálnym tajomníkom a podpredsedom Ústredného združenia slovenského priemyslu. V decembri 1938 bol zvolený za poslanca slovenského autonómneho snemu. V rokoch 1939-1944 bol poslancom snemu Slovenskej republiky. V marci 1939 mu ponúkli aj miesto ministra hospodárstva, ktoré odmietol Bol však ministrovým poradcom a snažil sa o obmedzenie vplyvu nemeckého finančného kapitálu na slovenské hospodárstvo. V rokoch 1941-1942 pôsobil ako predseda Ústredne pre hospodárstvo priemyselné a surovinové. Spolupracoval s občianskym krídlom odboja. Bol členom členom ilegálnej SNR. Pripravoval hospodárske zabezpečenie Slovenského národného povstania tajným premiestňovaním materiálových zásob na stredné Slovensko. Počas Povstania bol členom povstaleckej SNR a Rady na obranu Slovenska. Koncom roku 1944 bol za účasť v Povstaní odsúdený na smrť. Začiatkom roku 1945 sa stal povereníkom pre zásobovanie, obchod a priemysel. Po oslobodení pracoval ako miestopredseda Štátneho plánovacieho a štatistického ústavu (1945-1948). V rokoch 1948-1951 bol generálnym dozorcom Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku. Potom pracoval v rôznych podnikoch. V roku 1958 ho uväznili a odsúdili na tri roky za údajné podvracanie republiky. V roku 1960 ho prepustili na amnestiu a v roku 1968 rehabilitovali. Zomrel 10. januára 1978 v Bratislave. Dielo * Industrializačná politika Maďarska a jej výsledky (Bratislava, 1930) * Domácka výroba najmä na Slovensku a Podkarpatskej Rusi (Bratislava, 1931) * Národohospodár Peter Zaťko spomína (Liptovský Mikuláš, 1994) Literatúra * Politická elita meziválečného Československa 1918-1938. Kdo byl kdo. (edit. F. Kolář a kol.) (Praha, Pražská edice, 1998) ISBN 8090150985 Externé zdroje Dr. Ing. Peter Zaťko Peter_Kočiš_257d.html Peter Kočiš Peter Kočiš (* 19. október 1965, Nitra) je slovenský herec a moderátor. Prvýkrát sa na obrazovke objavil ako 5 ročný. Odvtedy účinkoval asi v 80 inscenáciách a 15 prevážne televíznych filmoch. V súčasnosti pracuje prevažne ako rozhlasový a televízny moderátor. Začiatky svojej moderátorskej kariéry si pamätajú poslucháči FUN Rádia a rádia Rock FM. Skĺbenie skúseností a imidžu predviedol v televíznych reláciách Snívajte s nami, Super kvíz, On a ona u vás doma, Bumerang a i. Je ženatý má dve dcéry Terezu a Sáru. Filmografia: * 1979: Prerušená hra (Juraj Želibský) * 1983: Tisícročná včela (Samko) Peter_Marcin_47ab.html Peter Marcin Peter Marcin (* 27. marec 1966, Ružomberok) je slovenský herec a humorista. Účinkoval v zábavných reláciách Uragán a Hurikán a vystupoval v úspešnom seriáli Susedia. Menšiu úlohu si zahral aj v českom seriáli Chlapci a chlapi. Moderoval česko-slovenskú zábavnú reláciu Človeče, nehnevaj sa, a súťažnú relaciu Ste chytrejší ako piatak?. V súčastnosti pracuje na svojom televíznom projekte Normálna rodinka. Petrínovec.html Petrínovec Dĺžka toku 5,9 km Plocha povodia  ? km² Rád toku IV. Povodie Váh Prameň Javorníky Ústie Biela voda Hydrologické poradie 4-21-07-088 Číslo recipienta 4-21-07-2947 Petrínovec je potok na Strednom Považí, na území okresu Púchov. Je to ľavostranný prítok Bielej vody, meria 5,9 km a je tokom IV. rádu. Pramení v Javorníkoch, v podcelku Vysoké Javorníky, v časti Lazianska vrchovina, na východnom svahu Štrbáka (869,9 m n. m.) v nadmorskej výške približne 700 m n. m. Od prameňa tečie sprvu na juhojuhovýchod, oblúkom sa postupne stáča na juhozápad a sprava priberá prítok z juhojuhozápadného svahu Štrbáka. Ďalej pri osade Dolinky priberá pravostranný prítok z osady Ozimovci a pokračuje juhojuhozápadným smerom. Následne preteká cez osadu Matejkovce, kde zľava priberá prítok z oblasti Stávky a cez obec Vydrná, kde opäť zľava priberá prítok spod sedla Kýčera (745 m n. m.). Na dolnom konci tejto obce ešte z ľavej strany priberá prítok spod kóty 758,4 m a medzi obcami Lúky a Záriečie ústi v nadmorskej výške cca 328 m n. m. do Bielej vody. Šablóna:Vodné toky v povodí Bielej vody Peter_Peteň_14cb.html Peter Peteň Peter Peteň (Pethényi, Petnoffy) bol uhorský šľachtic, ktorý žil v Zemplínskej župe na prelome 13. a 14. storočia. Veľa pôdy v Zemplínskej župe dostal Peter Peteň do daru koncom 13. storočia. Okrem jasenovského a brekovského hradného panstva Petrovi Peteňovi oddávna patrili aj Ohradzany (Geregynne), Veľká a Malá Domaša (Nogdamasa, Kyusdamasa), Modré Pole (Kekmezo) a Stročín (Strachyna) s mýtom v údolí Ondavy. Po smrti Ondreja III., posledného kráľa z rodu Arpádovcov 1301, prepukajú feudálne vojny a šarvátky okolo otázky výberu a voľby nového kráľa. Južná časť uhorských feudálov a katolícke duchovenstvo podporovali kandidatúru Karola Róberta, veľký magnát Slovenska Matúš Čák navrhoval českého princa Václava II. Západouhorskí feudáli napokon vyhlásili za uhorského kráľa Otta Bavorského. K ozbrojenému stretnutiu došlo na Rozhanovskom poli (15. júna 1312), kde sa proti sebe postavili kráľovské vojská a vojsko Omodejovcov, ktorému pomáhali oddiely Matúša Čáka. Víťazstvo kráľovských vojsk, v radoch ktorých bojoval aj Filip I. Drugeth a Peter Peteň, bolo teda trpkou porážkou Matúša Čáka. Ďalší vývoj ukázal, že nie všetci kráľovi stúpenci boli spokojní s odmenami, pretože očakávali viac. Túžili po tom, aby im kráľ priznal právo na kráľovské majetky, ktorých sa neprávom zmocnili v roku 1301. Karol Róbert však začal tieto majetky konfiškovať. Peter Peteň vtedy napísal feudálom Šľachetným mužom magistrovi Ladislavovi, Tomášovmu synovi, Mikulášovi, synovi Boxovmu, Mikulášovi, synovi Ditrichovmu, Dončovi a Františkovi, váženým svojim priateľom, posiela magister Peter, zemplínsky a užský župan, výraz svojej úcty a priateľstva, do ktorého odporúča samého seba, dokiaľ žije. Vedzte ..., vy magister Ladislav, náš kmotor pohýbte sa na svojom majetku proti Róbertovi, pretože každodenne chce škodiť a aj škodí našim záujmom. Vzbúrenci vyhlásili kráľa za zosadeného a rozhodli sa pozvať na uhorský trón Juraja, vnuka uhorského kráľa Belu IV., syna haličského kniežaťa Leva. Pre vážnosť situácie považoval kráľ za nutné, aby začal vyjednávať. Touto úlohou poveril Filipa I. Drugetha. Vyjednávania nepriniesli pozitívny výsledok a boj proti kráľovi vyvrcholil v máji 1317 pri Bačkove pod hradom nazývaným Castrum Purustyan. V tomto boji proti kráľovi sa zúčastnili aj Boršodská, Zemplínska, Sobolčská, Biharská, Užská, Satmárska stolica, mesto Solnok a iné mestá. Kráľovské vojsko zvíťazilo. Panovník bol nútený potrestať svojich niekdajších prívržencov. V roku 1317 Karol Róbert skonfiškoval za účasť na vzbure Boršu Holého (Kopasza) všetok majetok Petra Peteňa a daroval ho Drugethovcom. Panovník Karol Róbert v jednej listine vtedy napísal, že …pre neveru P. Peteňa bol tento vyhnaný zo svojich hradov… Brekova. Z Haliča sa už ani nevrátil a nakoniec zomrel vo veľkej biede vo vyhnanstve v Sedmohradsku. Externé odkazy * História Humenného a okolia Peter_Pavol_Roy_7ddc.html Peter Pavol Roy Peter Pavol Roy (*1. jún 1839 Nové Mesto nad Váhom - † december 1909 Melčice) bol evanjelický kňaz, biograf, národný buditeľ Život Pochádzal z rodiny ktorej predkovia, francúzski hugenoti, podľa rodinnej tradície prišli na Slovensko pred náboženským prenasledovaním z Francuzska. Po absolvovaní štúdia teológie v Bratislave, Lipsku, Erlande a vo Viedni pôsobil v Starej Turej, Púchove a v rokoch 1874 - 1904 v Kochanovciach, kde je aj pochovaný. Bol zaťom J. M. Hurbana a otcom básnika Vladimíra Roya. V rokoch 1884 - 1904 bol konseniorom Trenčianskeho seniorátu. V rokoch 1904 - 1909 žil na dôchodku v Melčiciach. Patrí medzi zakľadateľov slovenskej národnej bibliografie. Bol obľúbeným rečníkom, zanieteným národovcom a ľudovýchovným pracovníkom. Publikoval články z oblasti histórie, národného a náboženského života. Bol členom Muzeálnej slovenskej spoločnosti a účastinárom Kníhtlačiarenského spolku v Martine, členom Matice slovenskej. Zdroj * Michal Slávik: Slovenskí národovci do 30. októbra 1918. Petrůvky.html Petrůvky Petrůvky Základné informácie Postavenie: |obec NUTS 5 (obec): |CZ0614 591378 Kraj (NUTS 3): |Vysočina (CZ061) Okres (NUTS 4): |Třebíč (CZ0614) Obec s rozšírenou pôsobnosťou:| Poverená obec: | Historická krajina: |Morava Katastrálna výmera: | ? km² Počet obyvateľov: |85 Zemepisná šírka: | Zemepisná dĺžka: | Nadmorská výška: | ? m PSČ: | Základné sídelné | jednotky: | Miestnych častí: | Katastrálne územie: | Adresa | obecného úradu: | Starosta / starostka: | Petrůvky je obec v Česku v okrese Třebíč v kraji Vysočina. 1. januára 2006 tu žilo 85 obyvateľov, z toho 46 mužov a 39 žien, pričom priemerný vek v obci je 39,1 rokov (muži 38,7 rokov, ženy 39,5 rokov). Tento geografický článok o mieste v Česku je zatiaľ príliš Vlajka Česka krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Pozri aj * Zoznam obcí v Česku Mestá a obce okresu Třebíč Babice • Bačice • Bačkovice • Benetice • Biskupice-Pulkov • Blatnice • Bohušice • Bochovice • Bransouze • Březník • Budišov • Budkov • Cidlina • Čáslavice • Častohostice • Čechočovice • Čechtín • Červená Lhota • Číhalín • Číchov • Čikov • Číměř • Dalešice • Dědice • Dešov • Dolní Lažany • Dolní Vilémovice • Domamil • Dukovany • Hartvíkovice • Heraltice • Hluboké • Hodov • Horní Heřmanice • Horní Smrčné • Horní Újezd • Horní Vilémovice • Hornice • Hrotovice • Hroznatín • Hvězdoňovice • Chlístov • Chlum • Chotěbudice • Jakubov u Moravských Budějovic • Jaroměřice nad Rokytnou • Jasenice • Jemnice • Jinošov • Jiratice • Kamenná • Kdousov • Kladeruby nad Oslavou • Klučov • Kojatice • Kojatín • Kojetice • Komárovice • Koněšín • Kostníky • Kouty • Kozlany • Kožichovice • Krahulov • Kralice nad Oslavou • Kramolín • Krhov • Krokočín • Kuroslepy • Láz • Lesná • Lesní Jakubov • Lesonice • Lesůňky • Lhánice • Lhotice • Lipník • Litohoř • Litovany • Lomy • Loukovice • Lovčovice • Lukov • Markvartice • Martínkov • Mastník • Menhartice • Meziříčko • Mikulovice • Mladoňovice • Mohelno • Moravské Budějovice • Myslibořice • Naloučany • Náměšť nad Oslavou • Nárameč • Nimpšov • Nová Ves • Nové Syrovice • Nový Telečkov • Ocmanice • Odunec • Okarec • Okřešice • Okříšky • Opatov • Oponešice • Ostašov • Pálovice • Petrovice • Petrůvky • Pokojovice • Police • Popůvky • Pozďatín • Přeckov • Předín • Přešovice • Přibyslavice • Příštpo • Pucov • Pyšel • Rácovice • Račice • Radkovice u Budče • Radkovice u Hrotovic • Radonín • Radošov • Radotice • Rapotice • Rohy • Rokytnice nad Rokytnou • Rouchovany • Rudíkov • Římov • Sedlec • Slavětice • Slavičky • Slavíkovice • Smrk • Stařeč • Stropešín • Střítež • Studenec • Studnice • Sudice • Svatoslav • Šebkovice • Štěměchy • Štěpkov • Trnava • Třebelovice • Třebenice • Třebíč • Třesov • Valdíkov • Valeč • Vícenice • Vícenice u Náměště nad Oslavou • Vladislav • Vlčatín • Výčapy • Zahrádka • Zárubice • Zašovice • Zvěrkovice • Želetava Peter_Čiernik_135a.html Peter Čiernik Ing. Peter Čiernik (* 7. október 1952, Bratislava) je podpredseda Kresťanskodemokratického hnutia, poslanec zastupiteľstva Bratislavského samosprávneho kraja a bývalý starosta mestskej časti Bratislava - Staré Mesto. Peter Čiernik je ženatý. S manželkou Oľgou majú syna Tomáša a dcéru Zuzanu. Profesionálna kariéra * 1979 - absolvoval Strojnícku fakultu SVŠT v Bratislave * 1979 - 1988 - pracoval v stavebníctve, v oblasti priemyslovej výroby * od 1988 - ekonomický výskum * od 1992 - oblasť ekonomických služieb a ekonomického poradenstva v súkromnom sektore Stranícka kariéra * od 1990 - člen Kresťanskodemokratického hnutia (KDH) * od 2006 - podpredseda KDH Komunálna politika * 1994 - 1998 - poslanec Miestneho zastupiteľstva Bratislava–Staré Mesto, člen finančnej komisie * 1998 - 2002 - poslanec Miestneho zastupiteľstva Bratislava–Staré Mesto, predseda komisie kultúry * 1998 - 2002 - poslanec Mestského zastupiteľstva Hlavného mesta SR Bratislavy, člen finančnej komisie * 2002 - zvolený za starostu mestskej časti Bratislava - Staré Mesto za koalíciu DÚ, KDH, OKS, SZS * 2005 - zvolený za poslanca zastupiteľstva Bratislavského samosprávneho kraja v okrese Bratislava I za KDH Externé odkazy Peter Čiernik na stránke Starého Mesta Peter_Bella_ac8b.html Peter Bella Peter Bella (* 12. november 1842, Liptovský Mikuláš - † 13. jún 1919, Budapešť) bol slovenský básnik a prekladateľ. Používal pseudonym Horal, preto je v súčasných publikáciách uvádzaný pod menom Peter Bella-Horal. Tvoril v období literárneho realizmu a ako väčšina básnikov, ktorí sa formovali v ovzduší sedemdesiatych rokov 19. storočia prikláňal sa, spolu s mladším bratom Ondrejom, k básnickej technike ľudovej piesne. Je autorom básne "Aká si mi krásna, ty rodná zem moja", ktorú neskôr zhudobnil Eugen Suchoň. Vyhotovil prvý známy preklad do slovenčiny, dnes už svetoznámej piesne "Tichá noc". Pethőhenye.html Pethőhenye Župa Zalianska župa Obvod Zalaegerszeg Rozloha 11 km² Počet obyvateľov 413 PSČ Kód oblasti Pethőhenye je obec v Maďarsku v Zalianskej župe v obvode Zalaegerszeg. Má rozlohu 1142 ha a žije tu 413 obyvateľov (2007). Tento geografický článok o mieste v Maďarsku je zatiaľ Vlajka Maďarska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Peter_Ziegler_cecc.html Peter Ziegler Peter (Zigler) Ziegler richtár Narodenie Slovensko Pozri aj Biografický portál Peter Ziegler (Zigler) (* Slovensko) je richtár. Životopis Bol richtárom Banskej Bystrici (1611). Literatúra * Kto bol kto v histórii Banskej Bystrice 1255-2000 * Banská Bystrica 1255-1995 * Príbehy z minulosti Banskej Bystrice Externé odkazy * OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok. Tento článok zo systému OSUD potrebuje upraviť, pridať interwiki a kategórie. Po jeho úprave prosím odstráňte šablónu {{Osud na úpravu}}. Petitio_principii.html Petitio principii Petitio principii (lat.) alebo požiadavka základu je logická chyba v dôkaze spočívajúca v tom, že sa záver robí z tvrdenia, ktoré samo ešte treba dokázať. Pozri aj dôkaz v kruhu. Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Petzvalova.html Petzvalova Petzvalova je ulica v: * Spišskej Belej, pozri Petzvalova (Spišská Belá) * Žiline, pozri Petzvalova (Žilina) * Košiciach, pozri Petzvalova (Košice) * Trnave, pozri Petzvalova (Trnava) * Bratislave, pozri Petzvalova (Bratislava) Symbol rozcestia Toto je rozlišovacia stránka — navigačná pomôcka obsahujúca zoznam iných článkov, ktoré by mohli mať rovnaký názov. Ak vás na túto stránku odkázal článok, prosíme Vás, aby ste sa k článku vrátili a opravili v ňom odkaz tak, aby odkazoval priamo na konkrétnu stránku z hore uvedeného zoznamu, ktorú autor článku myslel. Petříkov_(okres_Praha-východ)_874b.html Petříkov (okres Praha-východ) Petříkov Základné informácie Postavenie: |obec NUTS 5 (obec): |CZ0209 538612 Kraj (NUTS 3): |Stredočeský (CZ020) Okres (NUTS 4): |Praha-východ (CZ0209) Obec s rozšírenou pôsobnosťou:| Poverená obec: | Historická krajina: |Čechy Katastrálna výmera: | ? km² Počet obyvateľov: |379 Zemepisná šírka: | Zemepisná dĺžka: | Nadmorská výška: | ? m PSČ: | Základné sídelné | jednotky: | Miestnych častí: | Katastrálne územie: | Adresa | obecného úradu: | Starosta / starostka: | Petříkov je obec v Česku v okrese Praha-východ v Stredočeskom kraji. 1. januára 2006 tu žilo 379 obyvateľov, z toho 196 mužov a 183 žien, pričom priemerný vek v obci je 37,8 rokov (muži 37,1 rokov, ženy 38,6 rokov). Tento geografický článok o mieste v Česku je zatiaľ príliš Vlajka Česka krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Pozri aj * Zoznam obcí v Česku Peter_Green_a0b6.html Peter Green Peter Green (narodený ako Peter Allen Greenbaum, * 29. október 1946, Bethnal Green, Anglicko) je blues-rockový gitarista a spoluzakladateľ skupiny Fleetwood Mac. Mnohými je považovaný za najlepšieho bieleho bluesového gitaristu vôbec. Svoju profesionálnu kariéru začal v skupine Johna Mayalla Bluesbrakers v roku 1967 ju opustil, aby sformoval Fleetwood Mac, kde zotrval až do roku 1970, kedy pre prehlbujúce sa psychické problémy odišiel. Nahral jeden sólový album a v podstate zmizol z hudobného diania až na nejaké drobné hosťovania. Striedal viacero zamestnaní, bol viackrát hospitalizovaný a koncom sedemdesiatych rokov sa znova vrátil k hudbe, nahrával pravidelne až do polovice osemdesiatych rokov, kedy sa znova utiahol do ústrania. Na podnet dlhoročného priateľa Nigela Watsona sa napokon druhý krát po dlhej prestávke vrátil - založil s ním skupinu Splinter group, s ktorou účinkoval osem rokov až do roku 2004, kedy ju opustil. V súčasnosti žije vo Švédsku, vraj plánuje naďalej pôsobiť v hudbe. Peter_Brock_efce.html Peter Brock Peter Brock (* 1976) je kanadský historik, profesor na univerzite v Toronte. Dielo * Slovak National Awakening: An Essay in the Intellectual History of East Central Europe (University of Toronto Press Toronto 1976) slovenský preklad: Slovenské národné obrodenie 1784-1847 (Kalligram Brat. 2002) Peter_Stormare_0a07.html Peter Stormare švédsko-americký herec, divadelný režisér a autor hier Narodenie 27. august 1953 Kumla, Närke, Švédsko Pozri aj Biografický portál Peter Stormare (vl. menom Peter Ingvar Rolf Storm) (* 27. august 1953, Kumla, Närke, Švédsko) je švédsko-americký herec, divadelný režisér a autor hier. Životopis Narodil sa v Kumla, no vyrastal v meste Arbrå v Hälsinglande. Svoje priezvisko si zmenil, keď zistil, že sa zhoduje s priezviskom staršieho študenta na hereckej akadémii. Meno si chcel zmeniť na Retep Mrots (jeho rodné meno hláskované odzadu), no to mu bolo zamietnuté. A tak si vybral za meno slovo "storm" (v angličtine i švédčine znamená to isté - búrka). Začiatok kariéry Svoju kariéru začal vo švédskom Kráľovskom divadle, kde hral 11 rokov. Vo Švédsku pracoval s Ingmarom Bergmanom, ktorý ho zrejme objavil. V roku 1990 prijal vedúce miesto umeleckého riaditeľa v Tokyo Globe Theatre, kde získal meno vďaka rôznym shakespearovským predstaveniam vrátane Hamleta. O tri roky neskôr odišiel do New Yorku a zúčastňoval sa najmä na anglickej produkcii. Hral tiež rolu Carla Hamiltona, vymysleného švédskeho tajného agenta, podobného Jamesovi Bondovi. Pochvalu kritiky získal tiež za rolu Gaeara Grimsruda vo filme Fargo z roku 1996, a neskôr sa objavil vo filme Minority Report. V roku 1997 tiež hral Dietera Starka vo filme Jurský park: Stratený svet a objavil sa i v roli Johna Abruzziho v seriáli Prison Break (2005 – 2006). Z jeho ďalších rolí možno vymenovať napr. Uliho Kunkela vo filme Big Lebowski z roku 1998, Leva Andropova, ruského kozmonauta vo filme Armageddon z roku 1998 alebo Alexeja vo filme Bad Boys II z roku 2003. V roku 2007 si zahral majiteľa nevestinca v jednej z epizód televízneho seriálu CSI. Nefilmové aktivity Okrem filmových, televíznych a divadelných rolí tiež prepožičal hlas niekoľkým postavičkám z počítačových hier a zahral si v reklamných spotoch (napr. pre firmu Wolkswagen). V roku 2007 tiež podpísal kontrakt na hlavnú rolu v švédskom filme Svartvattnet, ktorý sa natáča vo Švédsku a Nórsku.^. Taktiež mu bola ponúknutá rola v televíznom seriáli Nezvestní. ^ Popri herectvu sa venuje aj hudbe. Keď Bono z U2 počul jeho hudbu, povzbudzoval ho, aby vydal svoj vlastný album, ktorý mu vyšiel v roku 2002 pod názvom Dallerpölsa och småfåglar. Je tiež kmotrom Gustafa Skarsgårda, syna rovnako uznávaného švédskeho herca Stellana Skarsgårda, a hrá v hudobnej skupine nazvanej Blonde From Fargo Súkromný život Svoj čas delí medzi život v Spojené štáty americké|USA a Švédsko|Švédsku. Je rozvedený so svojou prvou manželkou, herečkou Karen Sillasovou, s ktorou má dcéru Kelly. V súčasnosti je ženatý s Toshimi Stormarovou. Výber z filmografie * 1990 - Awakenings * 1992 - Damage * 1996 - Fargo * 1997 - Jurský park: Stratený svet (The Lost World: Jurassic Park) * 1997 - In the Presence of a Clown * 1998 - Armageddon * 1998 - Big Lebowski (The Big Lebowski) * 1998 - Hamilton * 1999 - 8mm * 2000 - Čokoláda (The Chocolate) * 2000 - Dancer in the Dark * 2002 - Spun * 2002 - Minority Report * 2002 - Windtalkers * 2002 - Tuxedo * 2002 - Bad Company * 2003 - Hitler: The Rise of Evil * 2003 - Bad Boys II * 2003 - The Movie Hero * 2005 - The Batman vs. Dracula (vyšlo len na DVD) * 2005 - Bratia Grimmovci (The Brothers Grimm) * 2005 - Quake 4 (počítačová hra) * 2005 - Constantine * 2005 - Mercenaries (videohra - hlas Mattiasa Nillsona) * 2005/2006 - Prison Break (TV seriál) * 2006 - Nacho Libre * 2006 - Unknown * 2007 - Anamorph * 2007 - Straight Edge * 2007 - Premonition * 2007 - Mercenaries 2: World in Flames (videohra - hlas Mattiasa Nillsona) Diskografia * 2002 - Dallerpölsa och småfåglar * 2004 - Swänska hwisor vol 1 * 2005 - Lebowski-Fest 2005 Footnotes 1. ↑ Marcus Boldemann. Peter Stormare vänder hem (Swedish). DN.se. prístup: September 5, 2006. 2. ↑ Stormare Offered Role in "Lost" Externé odkazy * "Un-pimp Your Auto" Komerčné video na Google * Skupina Petra Stormarea Petrus_Josephus_Wilhelmus_Debye_17d6.html Petrus Josephus Wilhelmus Debye Nositeľ Nobelovej ceny holandský fyzik a chemik Narodenie 24. marec 1884 Maastricht, Holandsko Úmrtie 2. november 1966 Ithaca, USA Pozri aj Biografický portál Petrus Josephus Wilhelmus Debye alebo Peter Debye (* 24. marec 1884, Maastricht – † 2. november 1966, Ithaca v štáte New York) bol holandský fyzik a teoretický chemik. Bol profesor v Zürichu, Utrechte, Lipsku a Berlíne. Roku 1940 emigroval do USA, kde bol profesor chémie v Ithace. Zaoberal sa teóriou dielektrík a teóriou tepelných vlastností pevných látok. Roku 1936 dostal Nobelovu cenu za chémiu za skúmanie poznania stavby molekúl, najmä za skúmanie dipólových momentov a rozptylu elektrónov a röntgenového žiarenia v plynoch. Petrus_Lombardus_7736.html Petrus Lombardus Petrus Lombardus alebo Pietro Lombardo (* okolo 1100, Lumello pri Novare – † okolo 1164, Paríž) bol stredoveký teológ a filozof talianskeho pôvodu. Jeho najväčším prínosom sú Libri quattuor sententiarum (Štyri knihy sentencií) napísané okolo 1150-1152. Petrove Sentencie vytvárajú systém celej kresťanskej teológie, ktorý je dôsledne založený na patristickej tradícii. Citáty (je asi 1000) tvoriace Sentencie Peter vyberal z mnohých diel cirkevných otcov, hlavnou autoritou je mu však sv. Augustin. Metodicky si bral za vzor diela Abélarda a tézy Huga zo sv. Viktora. Podľa Petra Lombarda sa dôkladné rozumovanie vo forme filozofie hodí dobre iba pokiaľ ide o veci stvorené, ale tajomstvá viery nepodliehajú podľa neho filozofickým argumentom. Peter však napriek tomuto svojmu názoru na filozofiu ju používa ako nástroj interpretácie viery, siaha najmä po ontológii, filozofii prírody, psychológii a etike. Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Peter_Milčák_7b80.html Peter Milčák slovenský spisovateľ a literárny vedec Narodenie 1966 Levoča, Slovensko Pozri aj Biografický portál Peter Milčák (* 1966, Levoča) je slovenský básnik, vydavateľ, literárny vedec, publicista a prekladateľ z angličtiny. Žije v Levoči. Poézia * Záprah pred zimou (1989) * Prípravná čiara 57 (2005) Literárna veda * Postava a jej kompetencie v rozprávkovom texte (2006) Preklady * Matthew Sweeney: Piknik na ľade (1998) * Kenneth Patchen: 23. ulica sa končí v nebi. Vybrané básne (2006) Rodina * otec Ján Milčák - lekár, dramatik (rozhlasová a divadelná tvorba), prozaik a autor literatúry pre deti * brat Marián Milčák - básnik a prekladateľ Petőháza.html Petőháza Župa Rábsko-mošonsko-šopronská župa Obvod Sopron–Fertőd Rozloha 2 km² Počet obyvateľov 1090 PSČ Kód oblasti Petőháza je obec v Maďarsku v Rábsko-mošonsko-šopronskej župe v obvode Sopron–Fertőd. Má rozlohu 264 ha a žije tu 1090 obyvateľov (2007). Tento geografický článok o mieste v Maďarsku je zatiaľ Vlajka Maďarska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Peter_Eisenman_a85e.html Peter Eisenman jeden z najvýznamnejších amerických architektov súčasnosti Narodenie 11. august 1932 Newark, New Jersey, USA Pozri aj Biografický portál Židovský pamätník v Berlíne Peter David Eisenman (* 11. august 1932 Newark, New Jersey, USA) je jeden z najvýznamnejších amerických architektov súčasnosti. Žije a pracuje v New Yorku, kde roku 1967 založil Institute for Architecture and Urban Studies. Peter Eisenman sa narodil 11.8.1932 v meste Newark, New Jersey USA. Posobí v New Yorku ako architekt a profesor architektúry na Cooper Union v N.Y., na Ohio State University a zároveň pôsobí na univerzitách v Cambridge, Yale a Harvarde. Patrí medzi významných architektov súčasnosti. Život Svoje vzdelanie postupne získal na amerických univerzitách Cornell v Ithahe, Columbia v New Yorku a Cambridgi v Anglicku. V roku 1967 získal titul „honorary doctor of fine arts“ na univerzite Illinois v Chicagu. Počas rokov 1957 až 1958 pôsobil v spoločnosti The Architects Collaborative (TAC), ktorú založil architekt Gropius. Roku 1967 sám Peter Eisenman založil Institute for Architecture and Urban Studies, kde získali mnohé svetové ocenenia za architektúru a v ktorom pôsobil do roku 1982. Eisenman je tvorcom mnohých knižných titulov ako napr. „House X“, „Fin diout hous“ (The architectural association), „Moving arrows“, „Eros and other errors“ (The architectural association), „House of cards“ (vydavateľstvo Oxford university) a spoluautor diela „Chora l works“ (vydavateľstvo Monacelli). Peter Eisenman patril popri architektoch ako Michael Graves, Charles Gwathmey, John Hejduk a Richard Meier ku skupine architektov New York Five, ktorí sa zasadili za znovuoživenie a prezentovanie tvorby architekta Le Corbusiera, teda tvorby 20tich rokov minulého storočia. Avšak rozvíjal aj pre neho charakteristickú „ezoterickú“ tvorbu ktorá hľadala akési prepojenie medzi samotnou architektúrou a filozofickými či literárnymi teóriami. Jeho tvorbu totiž silne ovplyvňuje dielo filozofa Jacquesa Derrida. Peter Eisenman patrí medzi hlavných amerických predstaviteľov dekonštruktivizmu. Taktiež je autorom mnoho-početných príspevkov a esejí o jeho architektonických teóriách v rôznych medzinárodných časopisoch. Peter Eisenman vyučoval na univerzitách Harvard, Princeton a na Ohio State University. Momentálne pôsobí ako profesor na univerzite Yale. Po roku 1980 začal navrhovať administratívne a polyfunkčné budovy. Založil Inštitút Oppositions a bol zakladateľom a redaktorom rovnomenného časopisu Oppositions (Odpor, Opozícia). Jeho práce naznačujú sympatie s antihumanistickými ideami ako dekonštruktivizmus, boli charakteristické vzájomnými protikladmi, rozvrátenosťou a neistotou. Svoju prácu a dizajn návrhov zakladal na teórii vybranej z vonkajšej existujúcej architektonickej dogmy, najmä z psychológie a lingvistiky. Jeho teoretická práca vychádza z filozofie Friedrich Nietzsche, Noam Chomsky a Jacques Derrida. Pojmový základ je ľahko viditeľný na jeho dizajne a budovách, text a štruktúra jeho predchodcov je rozhodne podkladom Eisenmanovi vlastný, literárne aj architektonicky. Eisenman je v kolektíve architektov, zástancov postmodernistickej vnímavosti, charakteristický svojím literárnym hnutím, kde dizajn je vnímaný ako text. Je charakteristický navrhovaním psychologického pocitu prázdnoty, ktorý provokuje individuálny kultúrny strach a narušenie. Vrátane narušenie a pretrhnutia vo viacerých štruktúrach úzko prepojených z komfortom a útočiskom, vytvára architektúru ktorá hraničí až z nihilizmom. Jeho dizajn je v štádiu neustáleho objavovania a pohybu, dáva vznik štruktúram, z ktorých si pozorovateľ len ťažko vyvodí záver. Eisenman sa vždy vo svojích prácach snažil vytvoriť kontextovo nesúvisiacu architektúru, snaží sa vyvolať pocit neistoty. Spája vzájomne nesúvisiace, ba až protikladné vlastnosti. Profesora architektúry a predseda rádu Thomasa Lecture Werner Goehner Cornell, o Eisenmanovi povedal, že predefinoval súčasnú architektúru „náročným úmyslom“, že architektúra má byť jednoduchá a čisto estetická. V Nemecku bol Peter Eisenman preslávený predovšetkým vďaka jeho architektonickému dielu „Denkmal für die ermordeten Juden Europas " v preklade „Pomník pre zavraždených židov Európy“ v Berlíne. Dielo V počiatkoch svojej praxe, do roku 1980 sa venoval navrhovaniu a tvorbe rodinných domov, ktoré pomenoval číslom House I, House II, House III, (Dom I, Dom II, Dom III, ...). Jeho prvé práce boli vnímané ako série priamočiarych a kubických domov, ako autonómne a odkazujúce na seba, nezávislé na ľudskom okolí alebo na svojej funkcii. Štruktúry týchto domov sú čisto racionálne. Dom je typickým Eisenmanovým snažením vytvoriť narušenie a provokovať neistotu. Najznámejší z týchto domov bol House VI (Dom č. VI), postavený v rokoch 1972-75 v Cornwall, Connecticut, známy ako príklad snaženia vytvoriť zo série geometrických transformácií dom použiteľný, technologicky vyspelý a estetický. Celá stavba bola postavená z dreva, za 3 roky. Konštrukcia domu však nebola adekvátna, v dome boli od začiatku problémy so zatekaním a v roku 1987 bol v hroznom stave, rozkladu podľahli aj hlavné nosné múry, čo si vyžiadalo rozsiahlu a drahú 2 ročnú renováciu. Eisenman sám povedal: „Dom nie je objektom v tradičnom vnímaní, je to konečný výsledok procesu, alebo presnejšie záznam procesu. Zjednodušovanie architektonickej výzvy do jednoduchej formy je často podstatou pre kreativitu a prieskumné zámery, zložitosť výzvy architektúry nie je vo vylučovaní, ale v hľadaní, kde umenie je podporované silnou prítomnosťou formy, pokiaľ sú pokusy uspokojiť veľa iných požiadaviek.“ Po roku 1980 začal Eisenman navrhovať administratívne a polyfunkčné budovy. Jednou z jeho najznámejších prác tohto obdobia, ktoré navrhol, spolu s Richardom Trott a Laurie Ollin je Wexner Center for the Arts v Ohiu (USA) na štátnej univerzite. Budova bola dokončená v roku 1989, keď múzeum moderných umení už ustanovilo dekonštruktivizmus, ktorým bol Eisenman charakteristický ako štýl. Ďalšou Eisenmanovou známou stavbou je Bio-centre, je to výskumné centrum Univerzity J.W.Goethe vo Frankfurte. Eisenman sa svojím pôvodným návrhom prikláňal k znovu obnoveniu pôvodného miesta, navzdory tomu opäť vytvoril budovu na báze dualistického princípu, tento krát medzi architektúrou a biológiou. Stretávame sa s prenesenou, metaforickou architektúrou, novou výpoveďou architektúry, kde sa autor inšpiruje životom samotným a tieto skúsenosti prenáša a uplatňuje v samotnej konštrukcii. Eisenmanov nepretržitý záujem v opozíciu, zámenu a spleť udalostí, krútenie priestoru a skladanie formy využil pre prieskum CAD (computer assisted design), čo využil aj v súťaži pre virtuálny dom v roku 1997. Stavby (výber) * 1967 - 68 - Dom I, Princeton, New Jersey * 1969 - 70 - Dom II, Hardwick, Vermont * 1969 - 71 - Dom III, Lakeville, Connecticut * 1971 - Dom IV, Falls Village, Connecticut * 1972 - 75 - Dom VI, Cornwall, Connecticut * 1975 - 1978, Dom X (Haus Bloomfield), Hills * 1980 - Haus El Even Odd, * 1981 - 92 - Cummins Engine Company, Madison, Indiana * 1981 - 85 - Dom pre Iba v Checkpoint Charlie, Berlin * 1982 - 1986 - Wexnerovo centrum výtvarného umenia pri štátnej univerzite, Columbus, Ohio * 1983 - 85 - Engine Co.233 and Ladder Co.176, požiarna stanica, Brooklyn, New York * 1985 - Projekt Romeo a Julia, Verona * 1988 - 90 - Koizumi Sangyo Building, Tokyo * 1989 - Wexner Center for the Arts, Ohio * 1989 - 93 - Greater Columbus Convention Center, Columbus, Ohio * 1990 - Video-hudobný Pavilón, Groningen, Holland * 1990 - 93 - Atocha 123 Apartments, Madrid * 1990 - 92 - Nunotani Corporation Headquarters Building, Tokyo * 1991-1993 - Emory University Center for the Arts, Atlanta * 1992 - Dom pre Maxa Reinhardta, Berlin * 1993 - Dom pre Immendorfa, Düsseldorf * 1994 - Tours Center for Contemporary Arts and Music Conservatory, Tours * 1996 - BLF Software - Administratívna budova, Bangalore * 2004 -2005 - Pomník pre zavraždených Židov Európy Ceny / vyznamenania (výber) * 1985 - prvá cena - 3. Architektur – Biennale, Benátky * 1997 - titul čestný doktor - Pratt Institut, New York * 2000 - vyhlásený za člena „American Academy of Arts and Letters“ * 2003 - titul čestný doktor Univerzity La Sapienza, Rím * 2004 - zlatý lev - 9. Architektur – Biennale, Benátky Výstavy * 1988 - Dekonštruktivistická architektúra v Múzeu moderného umenia v New Yorku * 2005 - Rakúske múzeum pre úžitkové umenie vo Viedni Literatúra * Cynthia Davidson (Hrsg.): Auf den Spuren von Peter Eisenman. Peter Eisenman - Sämtliche Arbeiten, Sulgen/Zürich: Niggli 2006, ISBN 3-7212-0589-8 * Peter Eisenman: Ins Leere geschrieben, hrsg. von Peter Engelmann, Wien: Passagen Verlag 2005, ISBN 3-85165-675-X * Peter Eisenman: Barfuß auf weiß glühenden Mauern, hrsg. von Peter Noever (Hrsg.), Stuttgart: Hatje Cantz 2005, ISBN 3-7757-1561-4 * Peter Eisenman: Aura und Exzeß. Zur Überwindung der Metaphysik der Architektur, hrsg. von Ulrich Schwarz, Wien: Passagen Verlag 1995, ISBN 3-85165-165-0 * Peter Eisenman: Houses of Cards. New York, Oxford 1987 * Architektura 20. století, Peter Gössel, Gabriele Leuthäuserová, TASCHEN GmbH, Slovenia 2003, ISBN 3-8228-2568-9, z nemeckého originálu Architektur des 20. Jahrhunderts (TASCHEN GmbH, Köln 2001) Iné projekty * Commons * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Pettneu_am_Arlberg_89fb.html Pettneu am Arlberg Spolková krajina Tirolsko Okres Landeck Rozloha  ? km² Počet obyvateľov 1513 PSČ Kód oblasti Pettneu am Arlberg je obec v Rakúsku v spolkovej krajine Tirolsko v okrese Landeck. Žije tu 1513 obyvateľov (1.1.2007). Tento geografický článok o mieste v Rakúsku je zatiaľ Vlajka Rakúska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Obce okresu Landeck Poloha okresu v Tirolsku Faggen | Fendels | Fiss | Fließ | Flirsch | Galtür | Grins | Ischgl  Kappl | Kaunerberg | Kaunertal | Kauns | Ladis | Landeck | Nauders  Pettneu am Arlberg | Pfunds | Pians | Prutz | Ried im Oberinntal | St. Anton am Arlberg | Schönwies | See | Serfaus | Spiss | Stanz bei Landeck  Strengen | Tobadill | Tösens | Zams Peter_Wessels_fed4.html Peter Wessels Peter Wessels (* 7. máj 1978, Zwolle, Holandsko) je súčasný holandský profesionálny tenista. Počas svojej kariéry vyhral 1 turnaj ATP v dvojhre. Finálové účasti na turnajoch ATP (1) Grand Slam Tennis Masters Cup ATP Masters Series ATP International Series Gold ATP International Series Dvojhra - výhry (1) Č. Dátum Turnaj Povrch Súper vo finále Skóre 1. 16. júl 2000 Newport, Spojené tráva Vlajka Nemecka Jens 7-6^3 6-3 štáty Knippschild Dvojhra - prehry (1) Č. Dátum Turnaj Povrch Súper vo finále Skóre 1. 22. jún 's-Hertogenbosch, tráva Vlajka Chorvátska Ivan 6-7^5 6-4 2007 Holandsko Ljubičić 6-7^4 Externé odkazy * Peter Wessels na stránkach ATP (po anglicky) Peter_Dubovský_(futbalista)_1555.html Peter Dubovský (futbalista) Peter Dubovský (* 7. máj 1972, Bratislava – † 23. jún 2000, Ko Samui, Thajsko) bol slovenský futbalový útočník, jedna z najvýznamnejších postáv tohto športu na Slovensku. Klubový futbal S futbalom začal v klube Vinohrady Bratislava, neskôr prestúpil do Slovana Bratislava. V roku 1992 získal so Slovanom titul a stal sa kráľom strelcov s úžasnými 27 gólmi, v nasledujúcej sezóne prvenstvo zopakoval. Zaznamenal 24 gólov. Následne ho vyhlásili za najlepšieho slovenského futbalistu. V belasom drese odohral 93 zápasov, strelil 59 gólov. V roku 1993 s ním podpísal kontrakt jeden z najlepších svetových klubov Real Madrid, kde hrával do roku 1995, potom prestúpil do Realu Oviedo. Vinohrady Bratislava Slovan Bratislava (1989-1993 / 59 gólov Real Madrid (1993 - 1995 / 2 góly) Real Oviedo (1995 - 2000 / 17 gólov) Reprezentácia V česko-slovenskom drese debutoval v roku 1991 ako deväťnásťročný, v 14 zápasoch strelil 9 gólov. Za slovenské národné mužstvo odohral 33 zápasov a vsietil 12 gólov a bol jeho prirodzeným lídrom. Prvý zápas: 13.11.1991 Španielsko - Ceskoslovensko 2:1 (Sevilla) Posledný zápas: 31.5.2000 Rusko - Slovensko 1:1 (Moskva) CSFR reprezenácia - 14 zápasov, 6 gólov SR reprezentácia - 33 zápasov, 12 gólov Smrť 23. júna 2000 tragicky zahynul po páde zo skaly v thajskom Ko Samui, ak by však lekárska pomoc prišla včas, mohol prežiť. Dosiahnuté úspechy * 1995 španielsky majster * 1994 víťaz domáceho pohára i superpohára (Realom Madrid) * 1993, 1992 kráľ strelcov federálnej ligy * 1992 majster federálnej ligy (Slovan Bratislava) * 1991-1993 nominácia v Jedenástke ligy časopisu Gól Cena Petra Dubovského, pomenovaná na jeho počesť, je odovzdávaná mladým talentovaným futbalistom. Peter_Kompiš_ml._8c50.html Peter Kompiš ml. Peter ml Kompiš básnik, prozaik, dramatik, publicista Narodenie 21. máj 1886 Martin Úmrtie 12. júl 1945 Praha Pozri aj Biografický portál Peter ml Kompiš (* 21. máj 1886, Martin - † 12. júl 1945, Praha) bol Pochov.: [[Příbram básnik, prozaik, dramatik, publicista. Pseudonym: Čamburský, Jarabinský, Jarabúrsky, Ľubický, Malatínsky, Maurice Geléotti, Podolský Slovák, Smutnohájsky, Smutnohorský... Rodina * otec Peter Slavomír Kompiš (1859-1929) * matka Bohumila rod. Hodžová Životopis V roku 1900-1905 študoval na gymnáziách v Banskej Bystrici, v Banskej Štiavnici (vylúčený za panslavizmus) a v Místku. Roku 1906-1907 pracovník nakladateteľstva J. Ottu v Prahe, 1907 kníhkupectva F. Volckmara v Lipsku, samostatný kníhkupec v Martine, úradník Úverovej banky v Ružomberku, redaktor Slov. týždenníka v Budapešti, slov. rubriky Venkov v Prahe. Publikovať začal v krajanských kalendároch v USA, básňami prispieval do Dennice a Živeny. V poézii sprvu vychádzal z podnetov symbolizmu a parnasizmu, neskôr impresionizmu. V próze sa pokúsil o experimentovanie, zameral sa najmä na tematiku slov. malomesta s alúziami na starý Martin, kt. však podal opisnorealisticky. Presadil sa skôr ako autor dobrodružnej spisby v románoch z juhoamer. a českého prostredia, zaoberal sa aj spoločensko-politickou tematikou, politickým, agrarizmom. V dráme spracúval pseudoorientálne a folklórne motívy. Slovenské ľudové rozprávky zdramatizoval v hrách Popelvár (1923), Pamodaj šťastia, lavička (1936). V publicistike sa prezentoval viacerými brožúrami, ale väčší význam má iba dejepisecká práca Slovenské povstanie roku 1948-1949, z oblasti literatúry a kultúry štúdia Slovenská spisba umelecká vo svetle ideí (1931). Dielo * Zlaté lísťa, roku 1925 * Stroskotanec sférických letov, roku 1927 * Návšteva u priateľa, roku 1909 * Na slovenském bojišti, roku 1920 * Osloboditeľ, roku 1927 * Cesta do kriminálu, roku 1926 * Lovec jaguárov roku 1926 * Bludná púť veľkého čarodeja, roku 1929 * Zelený mlyn, roku 1934 Literatúra * Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia Externé odkazy * OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok. Tento článok zo systému OSUD potrebuje upraviť, pridať interwiki a kategórie. Po jeho úprave prosím odstráňte šablónu {{Osud na úpravu}}. Petr_Hubáček_a526.html Petr Hubáček Petr Hubáček (* 2. september 1979, Brno) je český hokejista. Hráva na poste útočníka. Meria 183 cm a váži 82 kg (2006). Klubový hokej V sezóne 2000/01 odohral 6 zápasov za klub NHL Philadelphia Flyers, strelil 1 gól. Od sezóny 2002/03 je hráčom klubu českej hokejovej extraligy HC Vítkovice Steel. Reprezentácia Český tréner Alois Hadamczik ho nominoval na Majstrovstvá sveta v hokeji 2006 v lotyšskej Rige, kde získal striebro. Súčasťou českého tímu bol aj o rok neskôr na šampionáte v Moskve. Nosí dres s číslom 10. České národné hokejové mužstvo na Majstrovstvách sveta v ľadovom hokeji 2007 Brankári 32 Roman Čechmánek (HC Třinec) - 79 Marek Pinc (EHC Biel) - 31 Adam Svoboda (Slavia Praha) Obrancovia 3 Marek Židlický (Nashville Predators) - 36 Petr Čáslava (HC Pardubice) - 4 Zbyněk Michálek (Phoenix Coyotes) - 5 Michal Barinka (SC Bern) - 6 Ladislav Šmíd (Edmonton Oilers) - 25 Jaroslav Bednář (Slavia Praha) - 83 Jan Platil (CSKA Moskva) - 97 Rostislav Klesla (Columbus Blue Jackets) Útočníci 37 Petr Sýkora (HC Pardubice) - 9 David Výborný (Columbus Blue Jackets) - 17 Jaroslav Hlinka (Sparta Praha) - 24 Zbyněk Irgl (HC Davos) - 14 Tomáš Plekanec (Montreal Canadiens) - 85 Rostislav Olesz (Florida Panthers) - 40 Jaroslav Balaštík (HV 71 Jönköping) - 15 Jan Marek (Metallurg Magnitogorsk) - 16 Petr Čajánek (St. Louis Blues) - 62 Petr Tenkrát (Boston Bruins) - 13 Jiří Novotný (Washington Capitals) - 10 Petr Hubáček (SC Bern) - 60 Tomáš Rolinek (HC Pardubice) Tréneri Alois Hadamczik - Josef Paleček - František Musil Externé odkazy * Petr Hubáček klubová štatistika na hockeyDB.com Peter_Drucker_1d2e.html Peter Drucker Peter Ferdinand Drucker (* 19. november 1909, Viedeň – † 11. november 2005, Claremont Kalifornia) bol americký expert na manažment rakúskeho pôvodu. Spopularizoval pojem manažmentu podľa cieľov a zaviedol techniku analýzy aktivít, analýzy rozhodnutí a analýzy vzťahov do výskumu správnia organizácie. Podľa Druckera všetci manažéri musia vykonávať päť základných činností: 1. stanoviť ciele, ktoré je treba v podniku plniť 2. organizovať prácu, rozdeľovať činnosti na čiastkové a priradiť ich k pracoviskám, vytvárať organizačnú štruktúru, vyberať vedúich pracovníkov 3. motivovať ľudí a zabezpečovať komunikáciu medzi nimi 4. merať a hodnotiť výsledky práce, to znamená správne posudzovať kvalitu a kvantitu dosiahnutých výsledkov a spravodlivo hodnotiť a odmeňovať pracovníkov 5. zabezpečiť kvalifikačný rast pracovníkov Iné projekty * Wikicitáty * Spolupracuj na Wikiquote Wikicitáty ponúka citáty od alebo o Peter Drucker Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Peter_Bartoš_(hokejista)_20fa.html Peter Bartoš (hokejista) Peter Bartoš Vlajka Slovenska slovenský hokejista Narodenie 5. september 1973 Martin, ČSSR Aktívna činnosť 1991 - súčasnosť Pozícia ľavé krídlo Streľba pravou rukou Výška a váha 184 cm, 84 kg Prezývka Bača Peter Bartoš (* 5. september 1973, Martin, ČSSR, dnes Slovensko) je slovenský hokejový útočník. Klubový hokej Peter Bartoš je odchovancom martinského hokeja, v miestnom klube začínal v 1. SNHL, neskôr tu odohral päť extraligových sezón. Pred ročníkom 1998/99 uzavrel zmluvu s českým mužstvom HC České Budějovice, odohral tu dva roky. Po úspešných MS 2000 v Petrohrade ho ako 27-ročného draftovala Minnesota Wild v 7. kole zo 214. miesta a pred ďalšou sezónou s ním podpísala zmluvu (podobne aj s Ľubomírom Sekerášom). V NHL odohral 13 zápasov, zaznamenal 6 bodov, väčšinu svojho ročného zámorskeho pôsobenia strávil vo farmárskom tíme. Po jeho skončení sa vrátil do Českých Budějovíc. Tu hrával ďalšie tri roky, po sezóne 2003/04 však klub vypadol z najvyššej súťaže. V ďalšom roku odohral 12 zápasov v 1. českej lige (druhá najvyššia súťaž), následne ho angažoval HKm Zvolen. Od ročníka 2005/06 hráva v HC Košice. V druhom roku pôsobenia sa stal kapitánom tohto mužstva (funkciu prevzal po Jurajovi Kledrowetzovi). Klub vypadol v semifinále play-off s Duklou Trenčín. V sezóne 2007/08 Košice dosiahli finálovú účasť, kde podľahli Slovanu Bratislava 3:4 na zápasy. Nosí dres číslo 43. Klubová štatistika | | | Základná časť | Play-off Sezóna | Klub |Liga |----------------------+------------------------ | | | Z | G | A | B |TM|+/-| Z | G | A | B | TM |+/- 1991/92| Martimex | 1. |33 |13 | 8 |21 |16| | | | | | | | Martin |SNHL | | | | | | | | | | | | 1992/93| Martimex | 1. |22 | 6 | 5 |11 |4 | | | | | | | | Dukla |ČSHL |38 | 2 | 3 | 5 | | | | | | | | | Trenčín | | | | | | | | | | | | | 1993/94| Martimex | SE |42 |14 |10 |24 | | | | | | | | | Martin | | | | | | | | | | | | | 1994/95| Martimex | SE |34 |15 |20 |35 |20| | 3 | 0 | 0 | 0 | 0 | 1995/96| Martimex | SE |36 |23 |19 |42 |8 |+9 |13 | 4 | 1 | 5 | 4 | 1996/97| Martimex | SE |46 |22 |15 |37 |24|-22| 5 | 1 | 5 | 6 | 0 | 1997/98| Martimex | SE |36 |20 |26 |46 |20|+8 | 3 | 0 | 2 | 2 | 0 | 1998/99| HC České | ČE |52 |22 |26 |48 |24| | 3 | 3 | 0 | 3 | 0 | |Budějovice | | | | | | | | | | | | | 1999/00| HC České | ČE |52 |23 |25 |48 |26|+8 | 3 | 0 | 1 | 1 | 6 | 0 2000/01| Minnesota | NHL |13 | 4 | 2 | 6 |6 |+2 | | | | | | | Wild | | | | | | | | | | | | | | Cleveland | IHL |60 |18 |28 |46 |18| | 4 | 0 | 1 | 1 | 2 | |Lumberjacks| | | | | | | | | | | | | 2001/02| HC České | ČE |43 |18 |10 |28 |22|+1 | | | | | | 2002/03| HC České | ČE |52 |11 |11 |22 |30|+11| 4 | 0 | 0 | 0 | 0 |-3 2003/04| HC České | ČE |45 |15 | 5 |20 |36| 0 | | | | | | | |baráž| 4 | 0 | 1 | 1 |2 | 0 | | | | | | 2004/05| HC České | 1. |12 | 2 | 6 | 8 |2 |+6 | | | | | | |Budějovice | ČHL | | | | | | | | | | | | |HKm Zvolen | SE |41 |11 |14 |25 |12|+11|17 | 3 | 5 | 8 | 26 |+8 2005/06| HC Košice | SE |54 |15 |20 |35 |38|+26| 6 | 5 | 1 | 6 | 4 |+5 2006/07| HC Košice | SE |54 |14 |23 |37 |38|+18|11 | 2 | 2 | 4 | 6 |+3 2007/08| HC Košice | SE |56 |18 |34 |52 |44|+35|19 | 2 | 5 | 7 | 22 |-3 Reprezentácia Reprezentoval na MS 1998, 1999, 2000 a 2001. Bol členom tímu, ktorý vybojoval na MS 2000 (Petrohrad) prvú medailu pre Slovensko - striebro. V slovenskej reprezentácii spolu odohral 92 zápasov, zaznamenal 23 gólov. Reprezentačná štatistika ---------+------------------------------- Podujatie| Z | G | A |Body|TM|+/-|Miesto| MS 1998 | | | | | | | 7. | MS 1999 | 6 | 0 | 1 | 1 |2 |-3 | 7. | MS 2000 | 6 | 3 | 1 | 4 |2 |+5 | 2. | MS 2001 | 5 | 0 | 1 | 1 |2 |-2 | 7. | (štatistické údaje v článku sú z 3. júna 2008) Osobný život Oženil sa v roku 1997 počas pôsobenia v Martine. Prvá manželka Mirka zomrela po ťažkej chorobe, keď pôsobil v Českých Budějoviciach. V roku 2000 sa oženil druhýkrát a získal aj české občianstvo (slovenské si ponechal). S prvou manželkou má jednu dcéru - Viktóriu, vyženil druhú dcéru Veroniku. S druhou manželkou Veronikou má dvojičky Antonína a Janka.^ Je vegetarián.^ Referencie 1. ↑ Bartoš sa teší na rozžiarené očká štyroch detí, Korzár, 23.12.2005 2. ↑ rozhovor s Petrom Bartošom na www.hckosice.sk, 15.6.2006 Externé odkazy * Peter Bartoš (hokejista) štatistiky na eurohockey.net * profil na oficiálnej stránke HC Košice * Peter Bartoš klubová štatistika na hockeyDB.com Peter_Lombardský_0f82.html Peter Lombardský Peter Lombardský alebo Petrus Lombardus (cca. 1100 - 1160) bol scholastický teológ, parížsky biskup a autor Štyroch kníh sentencií, ktoré sa stali štandardnou učebnicou teológie a kresťanskej dogmatiky až do obdobia reformácie. Život Peter Lombardský (známy aj ako Peter Lombard) sa narodil okolo roku 1100 neďaleko mesta Novara v talianskej západnej Lombardii v chudobnej rodine. Dátum narodenia sa obvykle zasadzuje do obdobia medzi rokmi 1095 a 1100. Pôvod, sociálne pozadie ako i Petrove štúdia a mladosť sú do veľkej miery neznáme. Pravdepodobne získal prvotné vzdelanie v katedrálnych školách v talianskych mestách Novara a Lucca. Vie sa však, že ho biskup mesta Lucca odporučil Bernardovi z Clairvaux, čím sa Peter dostáva na štúdiá mimo Taliansko – konkrétne do mesta Remeš a do Paríža. V Paríži neskôr vyučoval na katedrálnej škole pri Notre Dame, kde sa stretáva s Petrom Abélardom a Hugom od sv. Viktora, ktorí boli v tej dobe poprednými, významnými teológmi. Napokon sa Peter okolo roku 1145 stáva sám oslavovaným magistrom teológie (resp. profesorom). V roku 1147 začína jeho kňažská kariéra, pričom v roku 1159 bol menovaný za parížskeho biskupa. Jeho biskupské pôsobenie však bolo veľmi krátke. Už v roku 1160 Peter Lombardský zomrel. Štyri knihy sentencií Peter zanechal komentáre k žalmom, avšak najvzácnejším dielom sú jeho Libri Quattuor Sententiarum – známe aj ako Štyri knihy sentencií (1150 – 1152). Toto dielo z neho urobilo slávneho teológa s ďalekosiahlym vplyvom. Lombardova metóda je v tomto diele blízka Abélardovi – k rozhodovaniu medzi jednotlivými autoritami používa rozum, dialektiku a logiku. Peter si tiež nekladie za cieľ prísť s novými teologickými koncepciami, chce len na základe uznávaných filozofických a najmä teologických autorít rozhodnúť, čo je pravdivé. Jeho Štyri knihy sentencií sa po prehodnotení na Lateránskom koncile v roku 1215 stali základným a povinným čítaním každého študenta teológie. Od dvadsiatych rokov 13. storočia až do 16. storočia boli neustále komentované a vychádzalo sa z nich pri štúdiu teológie na všetkých stredovekých univerzitách. Dokonca každý kandidát titulu magistra teológie musel v stredovekej Európe k Lombardovým knihám sentencií vypracovať vlastný komentár. Ešte aj mladý Martin Luther písal takéto komentáre. Štyri knihy sentencií sú kompiláciou biblických textov, relevantných pasáží od tzv. cirkevných otcov (najmä Augustína) a od mnohých ďalších stredovekých mysliteľov. Dielo je výsledkom Petrovho úsilia zhrnúť kľúčové teologické témy v systematickom poriadku. Pozostáva z týchto kníh: 1. Božia Trojica; 2. Stvorenie; 3. Kristus – Spasiteľ a cnosti; 4. Sviatosti a milosť. Knihy sú nielen súborom teologicko-filozofických poznatkov, ale aj výkladom biblie. Čiastkové pasáže antických filozofov sú silne ovplyvnené interpretáciou arabských komentátorov. Základný pôdorys Kníh do značnej miery ovplyvnil Teologickú sumu Tomáša Akvinského. Knižné zdroje článku * DRAGÚŇ, DŘÍZA: Dejiny filozofie I. Nitra : UKF v Nitre, 1998. ISBN 80-8050-178-5 * Kol. autorov: Filosofický slovník. Olomouc : Nakladatelství Olomouc s. r. o., 2002. ISBN 80-7182-064-4 * iné Peter_Benedik_67e5.html Peter Benedik športový manažér futbalu, tréner Narodenie 21. november 1947 Košice Pozri aj Biografický portál Peter Benedik (* 21. november 1947 Košice) je športový manažér futbalu, tréner. Jeho otec Štefan Banedik, jeho matka Anna rod. Čolijová Životopis Študoval na Strednej všeobecnovzdelávacej škole v Košiciach, 1965-1970 na Fakulte telesnej výchovy a športu UK v Bratislave. V roku 1970-1973 pôsobil ako odborný asistent na VŠ veterinárnej, kat. telesnej výchovy, 1973-1998 bol futbalistom a neskôr trénerom v Dukle Banská Bystrica, 1998-1999 v Celticu Glasgow, šéftréner v športovej škole J. Vengloša, od 2000 športový manažér futbalu, tréner, 1981-1983 tréner mládeže slovenskej reprezentácie, 1982-1989 tréner mládeže československej reprezentácie, 1993-1995 tréner Slovensko 20, Slovensko "B". Prednášal na konferenciách FIFA a a UEFA, publikoval v novinách a odborných časopisoch (Tréner, Tip, Štart, Gól a i.) a v zborníkoch doma i v zahraničí. Člen Lions Clubu v Banskej Bystrici, člen rady časopisu Závislosť. Literatúra * Who is Who v Slovenskej republike Externé odkazy * OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok. Tento článok zo systému OSUD potrebuje upraviť, pridať interwiki a kategórie. Po jeho úprave prosím odstráňte šablónu {{Osud na úpravu}}. Peter_a_Alison_Smithsonovci_e15e.html Peter a Alison Smithsonovci Peter Smithson (18. september 1923, Stockton-on-Tees Anglicko – 2003) a Alison Smithson (1928 Sheffield, južne od Yorkshire – 1993) boli anglickí architekti a autori viacerých spisov o architektúre a stavieb, ktoré ovplyvnili britskú architektúru 20. storočia. Obaja študovali na univerzite v Durhame v rokoch (1939-1942) , kde sa aj spoznali a po ukončení školy sa v roku 1949 zosobášili. Práca V roku 1950 si spoločne založili vlastný architektonický ateliér. Vytvorili si vlastný revolučný štýl, ktorý bol založený na technologickom minimalizme. V ich tvorbe zohráva hlavnú rolu myšlienka miesta, čo sa týka hmotovej formy a materiálu. Diela pochádzajúce z ich tvorby , sú často radené do oblasti brutalistického štýlu. Ich tvorbu tvorí široká škála projektov od urbanistických konceptov , cez architektúru rodinných domov až po dizajn nábytku. Boli vynikajúcimi tvorcami ako malých stavieb, tak aj celých mestských centier. Ich mená sa často spájajú s Londýnskym Pop–Artom. Stali sa spoluzakladateľmi skupiny architektov s názvom Team 10, ktorá sa odčlenila od Congrès International d'Architecture Moderne (CIAM) a zaujali popredné miesta v povojnovej Britskej architektúre. Spoločný ateliér si získal svoje meno potom , ako vyhral na návrh Hunstanton School (1954) v Norfolku. Z návrhu cítiť skorými stavbami Chicagskej školy od Mies Van Der Rohe. Hanstetonská škola sa stala prvým dielom nového hnutia z názvom Nový Brutalizmus(Brutalizmus) v Anglicku. Keďže budova nefungovala veľmi dobre , neskôr utrpela množstvo zmien a prestavieb. Medzi ich prvé projekty tiež patrí "streets in the sky" (ulice v oblakoch) ,kde doprava a pešie ťahy boli prísne odseparované. Nasledoval návrh Národohospodárskej budovy v Londýne (1959-1965). Ďalej navrhli Smihtsonovci ubytovaciu časť pre študentov Inštitútu Sv. Hildy v Oxforde (1970). Vďaka skutočnosti že sa angažovali v hnutí Independent Group (časť predstaviteľov Britského Pop-Artu), mali možnosť prezentovať svoje práce , ktoré tvorili avantgardný umelci, kurátori ,kritici a iný architekti. Realizované projekty * Smithdon High School, Hunstanton, Norfolk (1949-1954; spadá do 2. stupňa pamiatkovej ochrany budov) * The House of Future exhibition (v roku 1956) * Národohospodára budova, Piccadilly, Londýn (1959-1965) * Záhradna budova, Inštitútu St. Hildy, v Oxforde (1968) * súkromná prístavba pre Lorda Kenneta, Bayswater, Londýn, 1968 * Komplex budov v záhrade Robina Hooda, Poplar, Východný Londýn (1969-1972) * budovy na univerzite v Bath, vrátane školy architektúry (1988) Robin Hood´s Garden´s boli na výstavbu príliš nákladné, čo bolo spôsobené zvoleným systémom výstavby. S výnimkou ich stavby v Bath už nenavrhli žiadnu stavbu v Británii a sústredili sa len na zahraničné objednávky. Peter Smithson taktiež písal a učil ako externista na fakulte v Bath. Od roku 1978 – 1990 učil na Škole Architektonického Spolku (Architectural Association School of Architecture). Nerealizované projekty * Coventry Cathedral neúspešný súťažný návrh, 1951 * zlatá poľná cesta neúspešný súťažný návrh, 1952 * Sheffield University, neúspešný súťažný návrh Petr_Hapka_21f8.html Petr Hapka český hudobný skladateľ a spevák Narodenie 13. máj 1944 Praha, Česko Pozri aj Biografický portál Petr Hapka (* 13. máj 1944, Praha) je český skladateľ, hudobník, dirigent a spevák. Je absolventom konzervatória. Zložil hudbu pre vyše 60 českých, slovenských a nemeckých filmov a televíznych seriálov (napr. Perinbaba, Tisícročná včela). Skladal taktiež pre viacerých populárnych interpretov ako napríklad Hana Hegerová, Richard Müller či Václav Neckář, ale aj sám pre seba. Dlhodobo spolupracuje s textárom Michalom Horáčkom. Diskografia * Potměšilý host (Hana Hegerová, LP Supraphon 1987) * V penziónu Svět (Supraphon 1988) * Citová investice (1997) * Mohlo by tu být i líp (2001) Kompilácie * Zlatá kolekce (5 CD, obsahujúcich kompletné albumy 1.-4. a výber Hapkových skladieb z albumov iných umelcov, Reader's Digest 2002) Pet_Shop_Boys_772d.html Pet Shop Boys Pet Shop Boys na koncerte v Bostone 13. októbra 2006 Základné informácie Pôvod Vlajka Spojeného kráľovstva Vlajka Anglicka Londýn, Spojené kráľovstvo Pop Žáner(-re) Synthpop House Electropop Pôsobenie 1981–súčasnosť Parlophone (UK, 1985–súčasnosť) EMI (USA, 1985–1995) Vydavateľstvá Atlantic (USA, 1996–1998) Sire (USA, 1999–2001) Sanctuary (USA, 2002–2003) Rhino (USA, 2004–súčasnosť) Webstránka www.petshopboys.co.uk Členovia skupiny: Neil Tennant Chris Lowe Pet Shop Boys je britská hudobná skupina. Tvoria ju Neil Francis Tennant (* 10. 7. 1954) a Christopher Sean Lowe (* 4. 10. 1959). Neil sa venuje predovšetkým textom a spevu, Chris skladaniu hudby. Diskografia * 1986 - Please * 1986 - Disco (remixový album) * 1987 - Actually * 1988 - Introspective * 1989 - In Depth (len v Japonsku) * 1990 - Behaviour * 1991 - Discography (single 1985-1991) * 1993 - Very * 1993 - Very Relentless (limitovaný dvojalbum) * 1994 - Disco 2 (remixový album)(limitované USA-vydanie obsahuje druhý bonusový disk) * 1995 - Alternative (b-strany singlov z rokov 1985-1994; dvojalbum) * 1996 - Bilingual * 1997 - Bilingual special edition (limitované vydanie s bonusovým CD s remixami) * 1998 - Essential (limitovaná remixová kompilácia vydaná len v USA a Japonsku) * 1999 - Nightlife (limitované USA-vydanie obsahuje druhý disk „Nightlife Extra,“ na ktorom sú B-strany singlov z roku 1999 a remixy) * 2000 - Mini (vydané len v Japonsku) * 2002 - Release (limitované USA-vydanie naviac obsahuje druhý disk s b-stranami singlov Home And Dry, I Get Along a s remixy) * 2003 - Disco 3 (obsahuje nové piesne a remixy) * 2003 - PopArt (dvojalbum; obsahuje single, ktoré sa dostali do prvej dvadsiatky v UK; vydané tiež 3CD PopArtMix - tretí disk obsahuje remixy) * 2005 - Battleship Potemkin (nový soundtrack k rovnomennému filmu S. Ejzenštejna) * 2006 - Fundamental (limitované vydanie obsahuje tiež bonusové remixové CD „Fundamentalism“) * 2006 - Concrete (záznam koncertu PSB s orchestrom BBC; dvojalbum) * 2007 - Disco 4 (obsahuje najmä PSB remixy k piesňam od iných interpretov) V roku 2001 bolo prvých 6 radových albumov vydaných v reedícii, každý s bonusovým diskom, ktorý obsahuje b-strany a remixy z danej doby. Iné projekty * Commons * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Pet Shop Boys Externé odkazy * PetShopBoys.co.uk – oficiálna stránka (anglicky) * psb-atdeadofnight.net/cz – české stránky Peter_Filip_c7f7.html Peter Filip Peter Filip (* 12. január 1969, Spišská Nová Ves) je slovenský profesionálny hokejista, momentálne pôsobiaci v HK Tatravagónka Poprad. Je útočník. Meria 174 cm a váži 80 kg. Reprezentácia V slovenskom drese odohral 2 zápasy, zatiaľ neskóroval. Externé odkazy * Peter Filip klubová štatistika na hockeyDB.com * http://www.hkpoprad.sk/hraci/filip.php Peter_Colotka_76c7.html Peter Colotka JUDr. Peter Colotka (* 10. január 1925, Sedliacka Dubová, okres Dolný Kubín) bol slovenský komunistický politik a dlhoročný predseda vlády Slovenskej socialistickej republiky.. Colotka vyštudoval v rokoch 1946-1950 Právnickú fakultu na Univerzite Komenského v Bratislave, kde po štúdiu zostal aj pracovať ako pedagóg. V roku 1956 sa stal docentom, v roku 1964 profesorom, v rokoch 1957-59 bol dekanom fakulty. V rokoch 1962-1970 bol členom Medzinárodného súdneho dvora v Haagu. Colotka bol podpredsedom federálnej vlády ČSSR od 1. januára 1969 do 30. januára 1969 (vedenej Oldřichom Černíkom a potom opäť od 29. septembra 1969 do 12. októbra 1988 (vo vládach Černíka a Štrougala). Od januára do apríla 1969 bol predsedom Federálneho zhromaždenia. Od 4. mája 1969 do 12. októbra 1988 bol predsedom vlády Slovenskej socialistickej republiky. Colotka bol členom KSČ od roku 1947 a od apríla 1969 do októbra 1988 bol tiež členom predsedníctva ÚV KSČ a od septembra 1969 do októbra 1988 členom predsedníctva ÚV KSS. V rokoch 1988 až 1990 bol veľvyslancom Česko-Slovenska vo Francúzsku. Vo februári 1990 bol za politickú činnosť v 70. a 80. rokoch vylúčený z KSČ. Od júna 1990 bol trestne stíhaný kvôli podozreniu zo zneužitia právomoci verejného činiteľa, sprenevery a krádeže, no v júni 1994 bol v plnom rozsahu oslobodený. Zdroje * Zoznam predsedov vlád na serveri Úradu vlády ČR * Krátky životopis na serveri Úradu vlády ČR v • d • e Predsedovia vlády Slovenska Dočasná vláda pre Slovensko (časť Vavro Šrobár (1918) Česko-Slovenska) Slovenská republika rád Antonín Janoušek (1919) Autonómne Slovensko (časť Jozef Tiso (1938-1939) • Jozef Sivák Česko-Slovenska) (1939) • Karol Sidor (1939) Prvá slovenská republika Jozef Tiso (1939) • Vojtech Tuka (1939-1944) • Štefan Tiso (1944-1945) Karol Šmidke (1945-1946) • Gustáv Husák Predsedovia Zboru povereníkov (1946-1950) • Karol Bacílek (1950-1951) (časť Česko-Slovenska) • Július Ďuriš (1951-1953) • Rudolf Strechaj (1953-1960) Štefan Sádovský (1969) • Peter Colotka Slovenská socialistická republika (1969-1988) • Ivan Knotek (1988-1989) • / Slovenská republika (časť Pavel Hrivnák (1989) • Milan Čič Česko-Slovenska) (1989-1990) • Vladimír Mečiar (1990-1991) • Ján Čarnogurský (1991-1992) • Vladimír Mečiar (1992) Vladimír Mečiar (1993-1994) • Jozef Slovenská republika Moravčík (1994) • Vladimír Mečiar (1994-1998) • Mikuláš Dzurinda (1998-2006) • Robert Fico (2006-) Peter_Behrens_ddd3.html Peter Behrens Peter Behrens (* 14. apríl 1868 - 27. február 1940) bol nemecký architekt a dizajnér. Životopis Študoval maľbu v rodnom Hamburgu, tiež v Düsseldorfe a v Karlsruhe, od roku 1886 do roku 1889. V roku 1890, sa oženil s Lily Kramerovou a spoločne sa presťahovali do Mníchova. Najprv pracoval ako maliar, ilustrátor a kníhviazač umelecký spôsobom. Často sa zdržiaval v okruhu ľudí českého pôvodu a zaujímal sa o moderné myslenie v kontexte zmeny pohľadu na svet a myslenia novým spôsobom. V roku 1899 Behrens prijal pozvanie veľkovojvodu Ernsta-Ludwiga Hesseho a stal sa druhým členom novozaloženej umeleckej skupiny Darmstadt Artists' Colony, kde si Behrens postavil vlastný dom a navrhol v ňom všetko vybavenie od nábytku cez textil,maľby keramiku až po svietidlá. Stavba tohoto domu sa stala prelomvým momentom v jeho živote, nakoľko sa odpútal od myslenia Jugendstilu, opustil kruhy mníchovkých umelcov a vydal sa na cestu účelného a funkčného štýlu a dizajnu. V roku 1903, bol Behrens menovaný dekanom umeleckej školy Kunstgewerberschule v Düsseldorfe, kde úspešne zaviedol reformy v pohľade na vyučované predmety. V roku 1907, Behrens a ďalší profesory a umelci (Hermann Muthesius, Theodor Fischer, Josef Hoffmann, Joseph Maria Olbrich, Bruno Paul, Richard Riemerschmid, Fritz Schumacher, among others), a 12 iných ľudí, spoločne založiliVereinigte Werkstätten für Kunst im Handwerk (Univerzálnu spoločnosť pre umenie a remeslá) . univerzálna spoločnosť bola inšpirovaná hnutím Arts and Crafts , aj keď pohnútky k jej založeniu boli utvorené na platfome moderného myslenia. Mali v úmysle tvoriť pre priemysel, zmeniť štruktúru spoločnosti z klasického modelu sociálnych vrstiev na jednotnú rovonrodú spoločnosť a týmno spôsobom nastaviť ekonomiku sociálnym smerom a tak obrátiť umenie aj kultúru. priemyselné hodiny dizajn Behrens pre AEG v roku 1909 AEG Továreň na turbíny, 1910 V roku 1907, si AEG (Allgemeine Elektricitäts-Gessellschaft) najalo Behrensa ako umeleckého konzultanta.Vytvoril identytu celej spoločnosti (logotyp, dizajn produktov, vzťahy s verejnosťou a spôsob prezentácie sa, atď.) a preto je považovaný za prvéhoaindustriálneho designéra na svete. Peter Behrens nebol nikdy zamestnancom AEG vždy pracoval ako slobodný poradca. Dá sa povedať že bol zakladateľom brandingu , a stal sa aj prvým branmanažérom V roku 1910, Behrens navrhol a projektoval továreň na turbíny pre A.E.G. Od roku 1907 do roku 1912, sa v jeho týme objavili architekti Ludwig Mies van der Rohe, Charles Edouard Jeanneret-Gris (známy pod menom Le Corbusier), Adolf Meyer, Jean Kramer a Walter Gropius (ten sa neskôr stal zakladateľom a vedúcimBauhausu.) V roku 1922, prjal pozvanie prednášať na Akadémii Umení vo Viedni .IV roku 1936, po smrti HansaPoelziga, sa Behrens stal dekanom fakulty architektúry Pruskej akadémie umení v Berlíne. Peter Behrens bol paradxnou osobou vrámci politiki v architektúre počas trvania Tretej ríše, keďže zotrval na mieste dekana Pruskej akadémie umení v Berlíne . Behrens bol vedúcou osobnosťou zmeny ponímania architektúry a dizajnu na prelome storočí.Bol hlavným staviteľom tovární a administratívnych budov z ocele, skla a tehli. Albert Speer ho vyzdvihoval bol medzinárodne uznávaný a slávny. Pod vplyvom týchto okolností bolo pre nacistov nemúdre akýmkoľvek spôsobom ho izolovať a obmedzovať aj keď by si to priali. Peter Behrens bol pionierom vo všetkom čo spravil v prvej polovici 20teho storočia jeho myšlienky sa šírili celosvetovoza pomoci jeho študetov, na čom zásluhy mal hlavneWalter Gropius, Mies van der Rohe a Le Corbusier. Koncept firemnej identyty sa rozšíril veľmi rýchlo aj do iných spoločností ,napr.Braun. Externé linky * Virtual gallery with Behrens designs for AEG Petersdorf_II_0817.html Petersdorf II Spolková krajina Štajersko Okres Feldbach Rozloha  ? km² Počet obyvateľov 870 PSČ Kód oblasti Petersdorf II je obec v Rakúsku v spolkovej krajine Štajersko v okrese Feldbach. Žije tu 870 obyvateľov (1.1.2007). Tento geografický článok o mieste v Rakúsku je zatiaľ Vlajka Rakúska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Obce okresu Feldbach Poloha okresu v Štajersku Auersbach | Aug-Radisch | Bad Gleichenberg | Bairisch Kölldorf  Baumgarten bei Gnas | Breitenfeld an der Rittschein | Edelsbach bei Feldbach | Edelstauden | Eichkögl | Fehring | Feldbach | Fladnitz im Raabtal | Frannach | Frutten-Gießelsdorf | Glojach | Gnas  Gniebing-Weißenbach | Gossendorf | Grabersdorf | Hatzendorf  Hohenbrugg-Weinberg | Jagerberg | Johnsdorf-Brunn | Kapfenstein  Kirchbach in Steiermark | Kirchberg an der Raab | Kohlberg | Kornberg bei Riegersburg | Krusdorf | Leitersdorf im Raabtal | Lödersdorf | Maierdorf  Merkendorf | Mitterlabill | Mühldorf bei Feldbach | Oberdorf am Hochegg  Oberstorcha | Paldau | Perlsdorf | Pertlstein | Petersdorf II | Pirching am Traubenberg | Poppendorf | Raabau | Raning | Riegersburg | Sankt Anna am Aigen | Sankt Stefan im Rosental | Schwarzau im Schwarzautal | Stainz bei Straden | Studenzen | Trautmannsdorf in Oststeiermark  Unterauersbach | Unterlamm | Zerlach Peterskirchen.html Peterskirchen Spolková krajina Horné Rakúsko Okres Ried im Innkreis Rozloha  ? km² Počet obyvateľov 689 PSČ Kód oblasti Peterskirchen je obec v Rakúsku v spolkovej krajine Horné Rakúsko v okrese Ried im Innkreis. Žije tu 689 obyvateľov (1.1.2007). Tento geografický článok o mieste v Rakúsku je zatiaľ Vlajka Rakúska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Obce okresu Ried im Innkreis Poloha okresu v Hornom Rakúsku Andrichsfurt | Antiesenhofen | Aurolzmünster | Eberschwang | Eitzing  Geiersberg | Geinberg | Gurten | Hohenzell | Kirchdorf am Inn | Kirchheim im Innkreis | Lambrechten | Lohnsburg | Mehrnbach | Mettmach  Mörschwang | Mühlheim am Inn | Neuhofen im Innkreis | Obernberg am Inn  Ort im Innkreis | Pattigham | Peterskirchen | Pramet | Reichersberg | Ried im Innkreis | Schildorn | Senftenbach | Sankt Georgen bei Obernberg am Inn | Sankt Marienkirchen am Hausruck | Sankt Martin im Innkreis  Taiskirchen im Innkreis | Tumeltsham | Utzenaich | Waldzell | Weilbach  Wippenham Peter_Šolto_53d9.html Peter Šolto Peter Šolto je maliar z Prievidze, preferuje olej na plátne. Vytvára surrealistické maľby snových krajín. Prvú výstavu mal v novembri 1992 spolu z Jozefom Špeťkom (grafika). Peter_Luczak_2072.html Peter Luczak Peter Luczak (* 31. august 1979, Varšava, Poľsko) je súčasný austrálsky profesionálny tenista. Externé odkazy * Peter Luczak na stránkach ATP (po anglicky) Peter_Holka_b94a.html Peter Holka slovenský spisovateľ, dramatik a publicista Narodenie 22. august 1950 Považská Bystrica, Slovensko Pozri aj Biografický portál Peter Holka (* 22. august 1950, Považská Bystrica) je slovenský spisovateľ, dramatik a publicista, autor literatúry pre deti a mládež. Životopis Detstvo strávil v Púchove, neskôr v Čadci. Po maturite prešiel rôznymi zamestnaniami, pracoval ako novinár vo viacerých redakciách (Smer, Pravda) a popri zamestnaní vyštudoval politológiu. V rokoch 1996 - 1999 bol šéfredaktorom Literárneho týždenníka. Od roku 1999 pôsobil ako spisovateľ v slobodnom povolaní. V súčasnosti pracuje v Literárnej redakcii Slovenského rozhlasu. Žije v Bratislave. Tvorba Knižne debutoval v roku 1983. Základnou charakteristikou jeho prózy je neustále sa stupňujúce rozprávačstvo, dynamický dej a príťažlivý príbeh. Má zmysel pre skratku, detail a pozná mnoho atraktívnych prostredí. Jeho prvé knihy očarili najmä mládež, oslovili ju svojou úprimnosťou a nekonformným pohľadom na stretnutie otcov a synov s ich rozdielnymi hodnotovými systémami. Časť svojej tvorby adresoval aj mládeži - často prezentovanej cez obrazy drsnej reality, v akej sa naša mládež pohybuje. Svoje príbehy autor neidealizuje, hovorí celkom na rovinu, s naturalistickou drsnosťou poukazuje na okolnosti a vlastnosti, ktoré často krivia charakter mladých ľudí, no súčasne jeho novely vyzývajú mladých ľudí, aby sa nevzdávali svojich skrytých túžob, seba samého a aby o ne bojovali. Dielo Próza pre dospelých * 1983 - Ústie riečok, novela * 1992 - V košeli zo žihľavy, kniha rozhovorov s Vladimírom Mináčom * 1994 - Škára (do trinástej komnaty) * 1995 - Neha, dielo venované zosnulej dcére Paule * 1998 - Sen o sne * 1999 - Nezabudnuteľná vôňa zrelej pšenice * 2000 - Smrť, na ktorú sa čakalo * 2001 - Výhľad zo zvonice (Milovanie s Nereidou) * 2003 - Prekliatie * 2005 - Biele noci, čierne dni * 2007 - Modrý Anjel Próza pre deti a mládež * 1986 - Leto na furmanskom koni * 1990 - Prekážkár v džínsach * 1992 - Piráti z Marka Twaina * 1993 - Normálny cvok Rozhlasová tvorba * 1986 - Noc ešte trvá * 1988 - Reťaz * 1989 - Jazva * 1990 - Srdcový túz Peter_Baláž_e8ef.html Peter Baláž doc. RNDr. Peter Baláž, CSc. slovenský fyzik a pedagóg Narodenie 3. september 1917, Dubodiel, Rakúsko-Uhorsko, dnes Slovensko Úmrtie 1. jún 1998 Bratislava, Slovensko Pozri aj Biografický portál doc. RNDr. Peter Baláž, CSc. (* 3. september 1917, Dubodiel – † 1. jún 1998, Bratislava) bol slovenský fyzik a pedagóg. Život Peter Baláž sa narodil v Dubodiele pri Trenčíne. Po absolvovaní učiteľského ústavu vyučoval v Hornej Súči, v Nemšovej a v Trenčíne. Popri zamestnaní študoval matematiku a fyziku na Pedagogickej fakulte SU a na Prírodovedeckej fakulte UK. V r. 1953 nastúpil na Vysokú školu pedagogickú v Bratislave. Potom prešiel na Pedagogickú fakultu UK v Trnave. Tu zotrval až do r. 1982, kedy odišiel do dôchodku. V r. 1966 docent a v r. 1969 RNDr. V oblasti experimentálnej fyziky podieľal sa na výskumoch v oblasti senzorickej akustiky a v tejto oblasti dosiahol vedeckú hodnosť kandidáta fyzikálno-matematických vied. V rokoch 1963–1981 vykonával funkciu vedúceho Katedry fyziky Pedagogickej fakulty UK v Trnave a v rokoch 1969–1971 aj funkciu prodekana. Zomrel 1. júna 1998 v Bratislave. Dielo Napísal skriptá Žiarenie a atomistika (1959), Elektrina a magnetizmus (1962). Preložil z ruštiny do slovenčiny knihu L. I. Reznikov a kol. Základy metodiky vyučovania fyziky (1972). Bol autorom učebnice pre pedagogické fakulty Fyzika III. (1973). Spracoval Zbierku úloh z fyziky pre stredné školy, ktorá vyšla v piatich vydaniach. V diele Význační fyzici (1966) spracoval život a dielo 40 svetových významných fyzikov. Externé odkazy * Matematický ústav SAV Zdroj, z ktorého (pôvodne) čerpal tento článok Peter_Šulej_2604.html Peter Šulej básnik, prozaik, vydavateľ, publicista Narodenie 9. august 1967 Banská Bystrica Pozri aj Biografický portál Peter Šulej (* 9. august 1967, Banská Bystrica) je básnik, prozaik, vydavateľ, publicista. Životopis V roku 1981-1985 študoval na Strednej priemyselnej škole v Banskej Štiavnici, 1985-1990 na Baníckej fak. VŠT, resp. Technickej univerzity v Košiciach. Roku 1990-1991 pracoval ako programátor v ZŤS v Slovenskej Ľupči, 1991-1992 redaktor v Slovenskom rozhlase, 1992-1993 pracovník Št. galérie v Banskej Bystrici, od roku 1994 editor a majiteľ vydavateľstva Drewo a srd, od 1999 žije v Bratislave. Vo svojej básnickej tvorbe nadviazal na literárnu avantgardu 20. a 30. rokov 20. stor., je to kombinácia vizuálnej poézie, dekompozícia, reflexia (post)industriálnej spoločnosti s klasickejšími formami moderny, cyberpunku a konceptuálnej poézie. Okrem poézie mu vyšli dve knihy sci-fi poviedok, je šéfredaktorom štvrťročníka VLNA o súčasnom umení a kultúre, od roku 2003 organizuje (spolu s Martinom Solotrukom) medzinárodný festival poézie Ars Poetica. Dielo * Porno 1994 * Kult 1996 * Misia 1995 * Pop 1998 * Generator X: Hmlovina (s Michalom Habajom, Andrejom Hablákom a Petrom Maczovzským) 1999 * Elektronik café 2000 * Návrat veľkého romantika 2001 * Archetypálne leto 2003 Literatúra * Slovník slovenských spisovateľov Externé odkazy * OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok. Tento článok zo systému OSUD potrebuje upraviť, pridať interwiki a kategórie. Po jeho úprave prosím odstráňte šablónu {{Osud na úpravu}}. Petr_Sýkora_98f5.html Petr Sýkora Petr Sýkora môže byť: * Petr Sýkora, český hokejista narodený v roku 1976 * Petr Sýkora, český hokejista narodený v roku 1978 Symbol rozcestia Toto je rozlišovacia stránka — navigačná pomôcka obsahujúca zoznam iných článkov, ktoré by mohli mať rovnaký názov. Ak vás na túto stránku odkázal článok, prosíme Vás, aby ste sa k článku vrátili a opravili v ňom odkaz tak, aby odkazoval priamo na konkrétnu stránku z hore uvedeného zoznamu, ktorú autor článku myslel. Petr_Tatíček_0b9c.html Petr Tatíček Petr Tatíček (* 22. september 1983, Rakovník) je český hokejový útočník. Klubový hokej Petr Tatíček je synom bývalého hokejistu Poldi Kladno Petra Tatíčka, ktorý je v súčasnosti asistentom trénera Kladna. Hral za mládežnícke družstvá Kladna a nastúpil aj v siedmich zápasoch v českej extralige. Prvý zápas v extralige odohral 23. januára 2000 proti Havířovu. V extralige nezaznamenal žiaden gól. Sezónu 2001/02 strávil v zámorí v tíme Sault-Ste.-Marie Greyhounds v juniorskej súťaži OHL a v drafte NHL si ho vybral tím Florida Panthers. Nasledujúcu sezónu však strávil opäť v Sault-Ste.-Marie Greyhounds. Zúčastnil sa na majstrovstvách sveta 20-ročných v Kanade. Sezónu 2003/04 a 2004/05 strávil vo farmárskom tíme Floridy San Antonio Rampage v AHL. Sezónu 2005/06 začal vo farmárskom družstve Houston Aeros v AHL. Až 21. januára 2006 sa dočkal svojho prvého zápasu v NHL. Florida Panthers v ňom prehrala s Anaheim Mighty Ducks 0:1. Klubová štatistika | | | Riadna sezóna | Play-off | Sezóna | Klub | Súťaž |----------------------------------------------+----------------------------------------------| | | | Počet | Góly | Asistencie | Body | Trestné | Počet | Góly | Asistencie | Body | Trestné | | | | zápasov | | | | minúty | zápasov | | | | minúty | 1999/00 | HC Rabat Kladno | ČHE | 4 | 0 | 0 | 0 | 4 | - | - | - | - | - | 2000/01 | HC Rabat Kladno | ČHE | 3 | 0 | 0 | 0 | 0 | - | - | - | - | - | 2001/02 | Sault-Ste.-Marie | OHL | 60 | 21 | 42 | 63 | 32 | 6 | 3 | 3 | 6 | 4 | | Greyhounds | | | | | | | | | | | | 2002/03 | Sault-Ste.-Marie | OHL | 54 | 12 | 45 | 57 | 44 | 4 | 1 | 0 | 1 | 0 | 2003/04 | San Antonio | AHL | 63 | 4 | 15 | 19 | 6 | - | - | - | - | - | | Rampage | | | | | | | | | | | | 2004/05 | San Antonio | AHL | 67 | 7 | 15 | 22 | 21 | - | - | - | - | - | 2004/05 | Laredo Bucks | CHL | 4 | 2 | 5 | 7 | 0 | - | - | - | - | - | 2005/06 | Houston Aeros | AHL | 42 | 9 | 20 | 29 | 10 | - | - | - | - | - | 2005/06 | Florida Panthers | NHL | 3 | 0 | 0 | 0 | 0 | - | - | - | - | - | Externé odkazy * Petr Tatíček klubová štatistika na hockeyDB.com * Petr Tatíček na nhl.com Peter_Slanina_49f7.html Peter Slanina Šablóna:Meno slovenský hokejista Narodenie 16. december 1959 Banská Bystrica Aktívna činnosť ? - 1993 Pozícia obranca Výška a váha 186 cm, 96 kg Peter Slanina (* 16. december 1959, Banská Bystrica) je bývalý slovenský hokejový obranca, reprezentant Česko-Slovenska. Je absolventom stavebnej priemyslovky a hotelovej školy. Klubový hokej Z hokejom začínal v rodnom meste - v klube Iskra Smrečina Banská Bystrica v roku 1969. V roku 1978 ho angažoval klub VSŽ Košice, ktorý v tom čase hrával federálnu ligu. V rokoch 1980-82 pôsobil v rámci povinnej vojenskej služby v Dukle Trenčín, potom sa vrátil do Košíc, kde zotrval až do roku 1989, keď prestúpil do fínskeho KaiPa Kuopio. V roku 1984 si ho vybralo v 12. kole vstupného draftu Toronto Maple Leafs, kvôli vtedajšiemu režimu však v NHL nikdy nehral. Klubové štatistiky | | | | Základná časť | | Play-off Sezóna | Klub | Liga |--+-------------------+-+--------------- | | |Z |G |A |Body|TM|+/-|Z|G|A|Body|TM|+/-| -------+----------+------------+--+--+--+----+--+---+-+-+-+----+--+---| 1986/87|VSŽ Košice| ČSHL |40|15|9 | 24 |70| | | | | | | | 1988/89|VSŽ Košice| ČSHL |42|12|24| 36 |64|+34| | | | | | | 1989/90| KalPa | SM-liiga |39|12|17| 29 |45|+9 |6|0|0| 0 |4 |-1 | | Kuopio | | | | | | | | | | | | | | 1990/91| KalPa | SM-liiga |44|10|27| 37 |46|-5 |8|1|4| 5 |51|-3 | 1991/92| KalPa | SM-liiga |43|8 |16| 24 |26|-5 | | | | | | | 1992/93| Tu To |fín. 1. div.|22|4 |12| 16 |36|+17|6|2|2| 4 |16|-2 | | Turku | | | | | | | | | | | | | | Reprezentácia Peter Slanina je známy predovšetkým z pôsobenia v česko-slovenskom výbere. Na ME juniorov roku 1977 získal striebro a bol vyhlásený za najlepšieho obrancu. O dva roky neskôr vybojoval na MS juniorov rovnakú medailu. Zúčastnil sa Majstrovstiev sveta 1986 v Moskve. V česko-slovenskej reprezentácii spolu odohral 54 zápasov, strelil 4 góly. V novotvoriacom sa slovenskom národnom mužstve odohral 2 zápasy. Ocenenia * ME juniorov 1977 - najlepší obranca * 1987/88 - najlepší obranca česko-slovenskej ligy Trénerské pôsobenie Po ukončení aktívnej kariéry pôsobí ako tréner, v roku 1995 viedol HK Spišská Nová Ves, v sezóne 1996/97 bol asistentom v HC Košice, v rokoch 2001-03 asistentom v MsHK Žilina. V sezóne 2007/08 vedie dorastencov klubu HC 05 Banská Bystrica. Externé odkazy * Peter Slanina štatistiky na eurohockey.net * Peter Slanina klubová štatistika na hockeyDB.com Peter_z_Drážďan_d0de.html Peter z Drážďan Peter z Drážďan († po 1420) bol nemecký reformačný teológ, priateľ Mikuláša z Drážďan, s ktorým prišiel v roku 1411 do Prahy ako kazateľ. Po roku 1415 odišiel do Nemecka. Bol upálený. Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Peter_Rusnák_77a0.html Peter Rusnák Peter Rusnák môže byť: * Peter Rusnák (architekt) * Peter Rusnák (eparcha) Symbol rozcestia Toto je rozlišovacia stránka — navigačná pomôcka obsahujúca zoznam iných článkov, ktoré by mohli mať rovnaký názov. Ak vás na túto stránku odkázal článok, prosíme Vás, aby ste sa k článku vrátili a opravili v ňom odkaz tak, aby odkazoval priamo na konkrétnu stránku z hore uvedeného zoznamu, ktorú autor článku myslel. Peter_Ševela_7e83.html Peter Ševela Peter Ševela (* 16. október 1983) je hokejový brankár. Chytá v hokejovom klube MHC Martin. Peter_Bartoš_6cc9.html Peter Bartoš Peter Bartoš môže byť: * slovenský hokejista, pozri Peter Bartoš (hokejista) * slovenský maliar, pozri Peter Bartoš (maliar) Symbol rozcestia Toto je rozlišovacia stránka — navigačná pomôcka obsahujúca zoznam iných článkov, ktoré by mohli mať rovnaký názov. Ak vás na túto stránku odkázal článok, prosíme Vás, aby ste sa k článku vrátili a opravili v ňom odkaz tak, aby odkazoval priamo na konkrétnu stránku z hore uvedeného zoznamu, ktorú autor článku myslel. Peter_Damiani_59ec.html Peter Damiani Svätý Peter Damiani lat.Petrus de Honestis (* asi 1007 Ravenna – † február 1072 Faenza) bol taliansky filozof a teológ, žiak Romualda z Ravenny, kardinál biskup ostijský, dôverník pápeža Gregora VII. Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Petneháza.html Petneháza Župa Sabolčsko-satmársko-berežská župa Obvod Baktalórántházai Rozloha 24 km² Počet obyvateľov 1904 PSČ Kód oblasti Petneháza je obec v Maďarsku v Sabolčsko-satmársko-berežskej župe v obvode Baktalórántházai. Má rozlohu 2420 ha a žije tu 1904 obyvateľov (2007). Tento geografický článok o mieste v Maďarsku je zatiaľ Vlajka Maďarska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Petkovce.html Petkovce Petkovce Erb | Vlajka | Mapa Petkovce Základné údaje Kraj: |Prešovský Okres: |Vranov nad Topľou Región: |Horný Zemplín Poloha: |00° 00' 00" s. š. |00° 00' 00" v. d. Nadmorská výška: |205 m n.m. Rozloha: |4,352 km² Počet obyvateľov: |147 (31.12.2004) Hustota obyvateľstva: |34 obyvateľ(ov)/km^2 Prvá písomná zmienka: |1363 Nacionále Štatistická územná |528978 jednotka: | EČV: |VT PSČ: |094 33 (pošta Vyšný |Žipov) Telefónna predvoľba: |0 57 Oficiálne adresy Adresa obecného úradu: |Obecný úrad |Petkovce 35 E-mail: | Telefón: | Fax: | Politika Starosta: |Pavol Hybala Zdroje údajov Mestská a obecná štatistika SR (SŠÚ), http://obce.info Petkovce je obec na Slovensku v okrese Vranov nad Topľou. Tento geografický článok o mieste na Slovensku je zatiaľ Vlajka Slovenska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Mestá a obce okresu Vranov nad Topľou (2+66) 31.12.2003 Babie | Banské | Benkovce | Bystré | Cabov | Čaklov | Čičava | Čierne nad Topľou | Ďapalovce | Davidov | Detrík | Dlhé Klčovo | Ďurďoš | Giglovce Girovce | Hanušovce nad Topľou | Hencovce | Hermanovce nad Topľou | Hlinné Holčíkovce | Jasenovce | Jastrabie nad Topľou | Juskova Voľa | Kamenná Poruba | Kladzany | Komárany | Kučín | Kvakovce | Majerovce | Malá Domaša Matiaška | Medzianky | Merník | Michalok | Nižný Hrabovec | Nižný Hrušov Nižný Kručov | Nová Kelča | Ondavské Matiašovce | Pavlovce | Petkovce Petrovce | Piskorovce | Poša | Prosačov | Radvanovce | Rafajovce Remeniny | Rudlov | Ruská Voľa | Sačurov | Sečovská Polianka | Sedliská Skrabské | Slovenská Kajňa | Soľ | Štefanovce | Tovarné | Tovarnianska Polianka | Vavrinec | Vechec | Vlača | Vranov nad Topľou | Vyšný Kazimír Vyšný Žipov | Zámutov | Zlatník | Žalobín Peter_Falk_262e.html Peter Falk Peter Falk pri inteview Celé meno Peter Michael Falk Narodenie 16. september 1927 New York Oficiálna webstránka http://www.peterfalk.com/ Ocenenia Cena Emmy 1976, 1990 Columbo 1972, 1975 Columbo 1962 The Price of Tomatoes Zlatý glóbus 1973 Columbo Peter Falk (* 16. september 1927, New York) je americký herec židovského pôvodu. Narodil sa v roku 1927 v New York City. Je preslávený účinkovaním v televíznom seriáli Columbo. V tejto role vyhral 5 cien Emmy a Zlatý glóbus. Petra_Masácová_b526.html Petra Masácová Petra Masácová (* 4. december 1973, Bratislava) bola poslankyňou Národnej rady Slovenskej republiky vo volebnom období 2002-2006. Profesionálna kariéra * 1992 - 2000 - štúdium na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave - odbor tlmočenie a preklad, špecializácia nemecký jazyk, anglický jazyk, * od 2007- štúdium na Fakulte managementu Univerzity Komenského v Bratislave - odbor manažment * 1993 - 1996 - Slovenská televízia Bratislava, asistentka produkcie, * február - október 1998 - Slovenská demokratická koalícia, tlačové oddelenie - volebná kampaň, * november 1998 - október 2002 - Kancelária predsedu vlády SR, tajomníčka predsedu vlády SR, * október 2002 - január 2006 - poslankyňa NR SR, * február 2006 - apríl 2007 - rodičovská dovolenka, * od máj 2007 - Dopravný podnik Bratislava, a.s. - poradkyňa podpredsedu predstavenstva, vedúca Oddelenia stratégie a rozvoja Politická kariéra * od 2000 - členka SDKÚ-DS, * 2000 - 2006 – Miestny zväz SDKÚ-DS Bratislava – Nové Mesto, podpredsedníčka, * od 2006 – Miestny zväz SDKÚ-DS Bratislava – Nové Mesto, predsedníčka, * od 2000 - Združenie mládeže SDKÚ „Nová Generácia“, * 2000-2006 - Združenie mládeže SDKÚ-DS „Nová Generácia“, členka predsedníctva za školskú politiku, * od 2002 – poslankyňa Miestneho zastupiteľstva Bratislava – Nové Mesto, členka Komisie školstva, * od 2003 - členka predsedníctva Združenia žien SDKÚ-DS, * od 2005 - tajomníčka Združenia žien SDKÚ-DS, * od 2007 – členka Komisie pre školstvo a vzdelávanie pri Mestskom zastupiteľstve hl. mesta SR Bratislavy. Volebné obdobie 2002 - 2006 * 15. október 2002 - poslankyňa NR SR za SDKÚ ako náhradníčka za poslanca Ivana Šimka, ktorý svoj mandát na začiatku volebného obdobia neuplatnil, * neskôr za neuplatňovaný mandát poslanca Juraja Lišku, * členka Výboru NR SR pre európske záležitosti, * október 2002 – máj 2004 - pozorovateľka v Európskom parlamente, * október 2002 - júl 2004 - členka delegácie NR SR v Parlamentnom zhromaždení NATO, * október 2002 - november 2004 - členka Zahraničného výboru. * 1. február 2006 - poslanecký mandát jej zanikol potom ako Juraj Liška podal demisiu na funkciu ministra obrany a uplatnil si znovu svoj poslanecký mandát Externé odkazy * Petra Masácová na stránke SDKÚ * vlastná stránka Petrová.html Petrová Petrová Erb | Vlajka | Mapa Petrová Základné údaje Kraj: |Prešovský Okres: |Bardejov Región: |Horný Šariš Poloha: |00° 00' 00" s. š. |00° 00' 00" v. d. Nadmorská výška: |449 m n.m. Rozloha: |14,30 km² Počet obyvateľov: |671 (31.12.2004) Hustota obyvateľstva: |47 obyvateľ(ov)/km^2 Prvá písomná zmienka: |1414 Nacionále Štatistická územná |519715 jednotka: | EČV: |BJ PSČ: |086 02 (pošta Gaboltov) Telefónna predvoľba: |0 54 Oficiálne adresy Adresa obecného úradu:|Petrová 30 E-mail: | Telefón: | Fax: | Politika Starosta: |Ján Borecký Zdroje údajov Mestská a obecná štatistika SR (SŠÚ), http://obce.info Petrová je obec na Slovensku v okrese Bardejov s rusínskymi a rómskymi obyvateľmi. V obci je gréckokatolícky farný kostol sv. Paraskevy z roku 1819 a kaplnka Narodenia Panny Márie z roku 1920. Tento geografický článok o mieste na Slovensku je zatiaľ Vlajka Slovenska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Mestá a obce okresu Bardejov (1+85) 31.12.2003 Abrahámovce | Andrejová | Bardejov | Bartošovce | Becherov | Beloveža Bogliarka | Brezov | Brezovka | Buclovany | Cigeľka | Dubinné | Frička Fričkovce | Gaboltov | Gerlachov | Hankovce | Harhaj | Hažlín | Hertník Hervartov | Hrabovec | Hrabské | Hutka | Chmeľová | Janovce | Jedlinka Kľušov | Kobyly | Kochanovce | Komárov | Koprivnica | Kožany | Krivé Kríže | Kružlov | Kučín | Kurima | Kurov | Lascov | Lenartov | Lipová Livov | Livovská Huta | Lopúchov | Lukavica | Lukov | Malcov | Marhaň Mikulášová | Mokroluh | Nemcovce | Nižná Polianka | Nižná Voľa | Nižný Tvarožec | Oľšavce | Ondavka | Ortuťová | Osikov | Petrová | Poliakovce Porúbka | Raslavice | Regetovka | Rešov | Richvald | Rokytov | Smilno Snakov | Stebnícka Huta | Stebník | Stuľany | Sveržov | Šarišské Čierne Šašová | Šiba | Tarnov | Tročany | Vaniškovce | Varadka | Vyšná Polianka Vyšná Voľa | Vyšný Kručov | Vyšný Tvarožec | Zborov | Zlaté Peter_Eiseinfuhrer_52b1.html Peter Eiseinfuhrer Peter (Eysenfuhrer) Eiseinfuhrer richtár Narodenie Slovensko? Pozri aj Biografický portál Peter Eiseinfuhrer (Eysenfuhrer) (* Slovensko?) je richtár. Životopis Richtár Banskej Bystrice (1499, 1506). Literatúra * Kto bol kto v histórii Banskej Bystrice 1255-2000 * Banská Bystrica 1255-1995 Externé odkazy * OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok. Tento článok zo systému OSUD potrebuje upraviť, pridať interwiki a kategórie. Po jeho úprave prosím odstráňte šablónu {{Osud na úpravu}}. Peterka.html Peterka Župa Peštianska župa Obvod Monor Rozloha 11 km² Počet obyvateľov 2083 PSČ Kód oblasti Peterka (maď. Péteri) je obec v Maďarsku v Peštianskej župe v obvode Monor. Má rozlohu 1189 ha a žije tu 2083 obyvateľov (2007). Tento geografický článok o mieste v Maďarsku je zatiaľ Vlajka Maďarska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Peter_Lee_998f.html Peter Lee Peter Lee (* 2. január 1956, Ellesmere, Anglicko) je britský hokejový tréner, v súčasnosti pôsobiaci ako asistent švajčiarskeho trénera Ralph Kruegera (spolu s Jakobom Kollikerom). Klubový hokej Počas aktívnej kariéry odohral 6 sezón za Pittsburgh Penguins. Švajčiarske národné hokejové mužstvo na Majstrovstvách sveta v hokeji 2006 Brankári 40 David Aebischer (Montreal Canadiens) - 44 Marco Bührer (SC Bern) - 20 Jonas Hiller (HC Davos) Obrancovia 5 Severin Blindenbacher (Zürich Lions) - 57 Goran Bezina (Servette Ženeva) - 2 Beat Gerber (SC Bern) - 31 Mathias Seger (Zürich Lions) - 11 Martin Steinegger (SC Bern) - 3 Julien Vauclair (HC Lugano) - 29 Beat Forster (Zürich Lions) - 7 Mark Streit (Montreal Canadiens) Útočníci 12 Patric Della Rossa (EV Zug) - 28 Martin Plüss (Frölunda Göteborg) - 23 Ivo Rüthemann (SC Bern) - 23 Thierry Paterlini (Zürich Lions) - 10 Andres Ambühl (HC Davos) - 36 Marc Reichert (SC Bern) - 37 Raffaele Sannitz (HC Lugano) - 35 Sandy Jeannin (HC Lugano) - 67 Romano Lemm (Kloten Flyers) - 18 Thomas Deruns (Servette Ženeva) - 88 Kevin Romy (HC Lugano) - 27 Valentin Wirz (HC Lugano) - 14 Alain Demuth (HC Ambri-Piotta) Tréneri Ralph Krueger - Jakob Kolliker, Peter Lee Externé odkazy * Peter Lee klubová štatistika na hockeyDB.com Peter_Orseolo_7088.html Peter Orseolo uhorský kráľ Narodenie 1011 Benátky, Taliansko Úmrtie asi 1046 na neznámom mieste Pozri aj Biografický portál Peter Orseolo (alebo Urseolo; po maďarsky Orseolo Péter) (1011 - 1046(?)) bol v rokoch 1038 - 1041 a 1044 - 1046 kráľ Uhorska. Rodina Narodil sa v Benátkach. Jeho otec bol benátsky dóža Otto Orseolo a matka Mária^ bola dcéra kniežaťa Gejzu. Počas svojho života mal dve manželky. Prvá, Judita, bola dcéra reznianskeho kniežaťa Ruprechta. Neskôr sa oženil s Juditou Schweinfurtskou, dcérou severobavorského markgrófa Henricha. Nástup na trón Na trón ho určil jeho strýko Štefan I. hneď po smrti svojho syna Imricha. Obišiel tým oprávnené nároky členov arpádovského rodu, z čoho neskôr vzniklo mnoho sporov a vojen. Po otcovej smrti v roku 1031 žil Peter na uhorskom kráľovskom dvore. Kráľ Štefan I. ho vymenoval za vojvodcu kráľovského vojska. Po nástupe na trón zbavil kráľovnú Gizelu Bavorskú, vdovu po Štefanovi, akéhokoľvek politického vplyvu a vyhnal ju do izolácie na jeden z hradov (pravdepodobne na Vesprím).^ Dokonca zabral i jej majetky, ktoré dostala do vena, čím popudil voči sebe Bavorov aj samotného nemeckého kráľa Henricha III. Na prelome rokov 1039 a 1040 vpadol do Východnej marky spolu s českým kniežaťom Břetislavom a neskôr v auguste 1040 Henricha III. spoločne porazili. Počas spojenectva odrazil Peter aj útok poľského vojska. Z Poľska sa na uhorský trón chcel dostať Vazulov syn Belo. V Uhorsku však Peter popularitu veľmi rýchlo stratil. Do vysokých úradov dosadzoval totiž výlučne cudzincov, predovšetkým Nemcov a Talianov, a na vlastných veľmožov nebral ohľad. Šľachta bola nespokojná a začala pripravovať voči nemu povstanie. Na jeho čelo sa postavil bývalý palatín Samuel Aba, švagor Štefana I. Spor so Samuelom Abom Po vypuknutí povstania v roku 1041 ušiel Peter k svojmu švagrovi Adalbertovi markgrófovi Východnej marky, pretože videl, že v Uhorsku stratil zázemie. Ani české knieža Břetislav mu nemohol prísť na pomoc, pretože sa bránil presile Henrichovho vojska. Od Adalberta zakrátko odišiel a hľadal pomoc u svojho bývalého nepriateľa Henricha III. "Po víťazstve v Čechách obrátil Henrich pozornosť na Uhorsko. Preto mu Petrova žiadosť o pomoc proti novému uhorskému kráľovi Samuelovi Abovi prišla mimoriadne vhod."^ V októbri 1041 uzavrel Henrich spojenectvo s Břetislavom a spoločne vpadli do Uhorska. Podarilo sa im dobyť 9 komitátov a do ich správy dosadil kráľ Henrich Domoslava, syna Ladislava Lysého.^ V lete 1043 zaútočili nemecké vojská znovu na Uhorsko, ale Samuel Aba sa s Henrichom dokázal dohodnúť. Samuel Aba mu odstúpil pás územia na západ od riek Litavy a Moravy, čím vytýčil hranice medzi oboma celkami a Henrich sa zaviazal, tým, že nebude podporovať nároky Petra Orseola na uhorský trón a uznáva Samuela za uhorského kráľa. Aba mal navyše prepustiť zajatcov a poslať Henrichovi cennosti.^ Keďže Samuel Aba neplnil poriadne mierové podmienky, nemecký kráľ Henrich sa do Uhorska znovu vypravil so svojím vojskom v polovici roku 1044, a spolu s ním prišiel aj Peter Orseolo. K Henrichovmu vojsku sa pripojilo i Břetislavove české vojsko. Rozhodujúci boj sa odohral pri dedine Menfö 5. júla 1044. Časť uhorského vojska prešla k Petrovi a zvyšok spojenci porazili. Kráľ Samuel Aba bol na úteku prichytený, postavený pred súd a zakrátko popravený. Novým kráľom sa korunováciou v Stoličnom Belehrade stal znovu Peter Orseolo. Spor s Vazulovými synmi 26. mája 1045 prišiel Henrich do Stoličného Belehradu, kde mu Peter Orseolo prisahal lénnu vernosť ako odmenu za pomoc proti Samuelovi Abovi. Proti tomuto aktu, ale aj proti cudzincom a cirkvi začali zakrátko vznikať povstania. Peter zakročil v roku 1046 proti sprisahaniu synov Prokuja, strýka Štefana I., ale nezabránil, aby Biskup Gerard spolu s niekoľkými veľmožmi vyslal poslov do Kyjevskej Rusi, so žiadosťou o príchod Vazulových synov Ondreja a Leventeho do Uhorska. V tom istom čase sa vzbúril aj békešský župan Vata. V septembri 1046 sa Ondrej a Levente stretli v Above s Vatovými povstalcami, ktorí zavrhli kresťanstvo, chceli pozabíjať biskupov a kňazov a žiť podľa pohanských zvykov zmiešaných s manichejskými a gnostickými názormi. Kráľ Peter sa dozvedel o ich príchode a ponáhľal sa do svojho sídla - Stoličného Belehradu. Predbehol ho však biskup Gerard so svojou skupinou, ktorú tvorili biskup Bystrík, biskup Buldus a biskup Benetus a Petra do mesta už nevpustili. Keď chceli biskupi potom pri Pešti privítať družinu Ondreja a Leventeho, prepadli ich Vatovi vojaci a okrem biskupa Beneta ich povraždili. Peter sa ešte proti pohanským povstalcom bránil niekoľko dní, musel však utiecť. Na úteku ho chytili a oslepili. O jeho ďalšom osude niet žiadnych hodnoverných dokladov. Referencie 1. ↑ http://www.bartleby.com/67/hungar01.html (navštívené 18. júla 2007) 2. ↑ Segeš, V., Višváder, F. et al.: Kniha kráľov. Bratislava: Kleio. 1998. str. 50 3. ↑ Segeš, Višváder: Kniha kráľov. str. 50 4. ↑ Marsina, R. et al.: Dejiny Slovenska I. Bratislava: Veda. 1986. str. 171 5. ↑ Segeš, Višváder: Kniha Kráľov. str. 51 Predchodca kráľ Nástupca Štefan I. Orseolo Samuel Aba/Ondrej I. 1038 – 1041; 1044 – 1046 Peter_Baco_9ab4.html Peter Baco Ing. Peter Baco (9. apríl 1945, Opatová) je slovenský politik, súčasný poslanec Európskeho parlamentu. Profesionálna kariéra * 1963 - 1968 - štúdium na Prevádzkovo-ekonomickej fakulte Vysokej školy poľnohospodárskej v Nitre, * 1968 - 1973 - zootechnik, * 1973 - 1985 - predseda JRD Nemšová, * 1986 - 1990 - Ministerstvo poľnohospodárstva a výživy SSR, riaditeľ odboru súhrnného plánu, * 1990 - 1992 - predseda JRD Nemšová, * 1994 - poradca GR Poľnobanky, * 2002 - 2004 - poradca v agrárnej politike. Stranícka kariéra * 1991 - 2002 - predseda klubu agrárnej a vidieckej politiky Hnutia za demokratické Slovensko (HZDS), * 2000 - 2002 - volebný šéf HZDS. Politická kariéra * 1992 - poslanec Federálneho zhromaždenia ČSFR, člen finančného a rozpočtovéhom výboru, * 24. jún 1992 - 15. marec 1994 - minister poľnohospodárstva a výživy SR, * 1994 - zvolený za poslanca Národnej rady SR za HZDS, mandát mu spočíval, pretože bol menovaný za člena vlády SR, * 13. december 1994 - 30. október 1998 - minister pôdohospodárstva SR, * 1998 - 2002 - poslanec NR SR za HZDS, * 2004 - poslanec Európskeho parlamentu (EP) zvolený za ĽS-HZDS. V parlamente nie je zaradený do žiadnej politickej skupiny. Je členom Výboru EP pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka a Delegácie pri Spoločnom parlamentnom výbore EÚ-Chorvátsko. Externé odkazy * Peter Baco na stránke EP * Stránka Petra Baca Peter_Dubček_f4c4.html Peter Dubček Ing. Peter Dubček je poslancom zastupiteľstva Bratislavského samosprávneho kraja od roku 2005. Peter Dubček, povolaním ekonóm, bol zvolený za koalíciu HZD, SF, SMER za poslanca krajského zastupiteľstva vo voľbách v roku 2005 v okrese Bratislava IV. V čase volieb v roku 2005 mal 55 rokov. Peter_Dvorský_1976.html Peter Dvorský Peter Dvorský (* 25. september 1951, Partizánske) je slovenský operný spevák (tenor). V rokoch 1969–1973 študoval na bratislavskom konzervatóriu spev u Idy Černeckej. Do opery SND bol angažovaný v roku 1972 ako mimoriadny talent ešte počas štúdia. Od roku 1977 vystupuje na najpoprednejších zahraničných operných scénach (vo Veľkom divadle v Moskve, vo viedenskej Štátnej opere, v milánskej La Scale, londýnskej Covent Garden, v opernom divadle vo Florencii). V roku 1977 účinkoval v Metropolitnej opere v New Yorku v postave Alfréda Germonta v Traviate. Bohému spieval v La Scale, potom vo veronskej Arene, v Mníchove (1984) a v Metropolitnej opere v New Yorku (1987). Od 80-tych rokov 20. stor. bol oficiálne zaraďovaný do štvorice najlepších tenoristov sveta (spolu s Placidom Domingom, Lucianom Pavarottim a José Carrerasom). Za stvárnenie postavy Ondreja v Suchoňovej opere Krútňava dostal cenu ministra kultúry SR za rok 1999. Iné projekty * Wikicitáty * Spolupracuj na Wikiquote Wikicitáty ponúka citáty od alebo o Peter Dvorský Petr_Spálený_0a1f.html Petr Spálený Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality. Pozri aj stránky Ako upravovať stránku a Návody a štýl alebo diskusiu k článku. český hudobník 22. marec 1944 Narodenie Česko Praha Pozri aj Biografický portál Petr Spálený (* 22. marec 1944, Praha) je český hudobník skladateľ, gitarista, flautista, bubeník a spevák. Brat - Jan Spálený, 1. manželka - Pavlína Filipovská, 2. manželka - Miluše Voborníková, dcéra - Pavlína Wolfová. Externé odkazy * Neoficiálne stránky * Oficiálne stránky * Hudobný slovník Zdroj Tento článok je sčasti alebo úplne založený na preklade článku Petr Spálený zverejneného na českej Wikipédii. Peter_Bedlovič_6cc4.html Peter Bedlovič prokurátor Narodenie 29. máj 1959 Lipany Pozri aj Biografický portál Peter Bedlovič (* 29. máj 1959 Lipany) je prokurátor. Životopis V r. 1978-1982 absolvoval štúdium na Právnickej fakulte UPJŠ v Košiciach, 1982 JUDr. Ako prokurátor začínal na Okresnej prokuratúre, od r. 1988 pôsobí na Krajskej prokuratúre v Banskej Bystrici, do r. 1990 ako prokurátor, námestník krajského prokurátora (1990-1997) a v súčasnosti ako krajský prokurátor (1997). Je členom Vedeckej rady Právnickej fak. UMB v Banskej Bystrici (1997). Literatúra * Kto bol kto v Banskej Bystrici v roku 2001 Externé odkazy * OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok. Tento článok zo systému OSUD potrebuje upraviť, pridať interwiki a kategórie. Po jeho úprave prosím odstráňte šablónu {{Osud na úpravu}}. Petra_Mandulová_a809.html Petra Mandulová Petra Mandulová (* 17. január 1978, Budapešť, Maďarsko) je bývalá maďarská profesionálna tenistka. Počas svojej kariéry vyhrala 7 turnajov WTA vo štvorhre. Finálové účasti na turnajoch WTA (11) Grand Slam WTA Championships Tier I Tier II Tier III Tier IV Štvorhra - výhry (7) Č. Dátum Turnaj Povrch Partner Súperi vo finále Skóre Vlajka Rakúska Vlajka Bieloruska 1. 17. jún Taškent, tvrdý Patricia Tatiana Pučeková 6-1 6-4 2001 Uzbekistan Wartuschová Vlajka Ukrajiny Tatiana Perebijnisová Vlajka Rakúska Vlajka Nemecka Jasmin 2. 16. jún Viedeň, antuka Patricia Woehrová 6-2 6-4 2002 Rakúsko Wartuschová Vlajka Rakúska Barbara Schwartzová Vlajka Španielska 14. júl Casablanca, Vlajka Rakúska Conchita Martínezová 3. 2002 Maroko antuka Patricia Granadosová 6-2 6-1 Wartuschová Vlajka Argentíny Gisela Dulková Vlajka Švajčiarska 13. Estoril, Vlajka Rakúska Emmanuelle 6-7^3 4. apríl Portugalsko antuka Patricia Gagliardiová 7-6^3 2003 Wartuschová Vlajka Estónska Maret 6-2 Aniová Vlajka Vlajka Ukrajiny 20. Budapešť, Ukrajiny Tatiana Perebijnisová 5. apríl Maďarsko antuka Jelena Vlajka Španielska 6-3 6-1 2003 Tatarková Conchita Martínezová Granadosová 4. máj Bol, Vlajka Rakúska Patty Schnyderová 6. 2003 Chorvátsko antuka Patricia Vlajka Švajčiarska 6-3 6-2 Wartuschová Emmanuelle Gagliardiová Vlajka Rakúska Vlajka Maďarska Ágnes 7. 2. máj Budapešť, antuka Barbara Szávayová 6-3 6-2 2004 Maďarsko Schettová Vlajka Maďarska Virag Nemethová Štvorhra - prehry (4) Č. Dátum Turnaj Povrch Partner Súperi vo finále Skóre Vlajka Maďarska Vlajka Argentíny 1. 13. február Bogota, antuka Rita Paola Suárezová 6-4 2000 Kolumbia Kutiová-Kisová Vlajka Argentíny 6-2 Laura Montalvová Vlajka Rakúska Vlajka Slovenska 2. 29. október Bratislava, tvrdý Patricia Daniela Hantuchová W/O 2000 Slovensko Wartuschová Vlajka Slovenska Karina Habšudová 22. Vlajka Rakúska Arantxa Sánchezová 3. september Tokio, tvrdý Patricia Vicariová 6-2 2002 Japonsko Wartuschová Vlajka Ruska 6-4 Svetlana Kuznecovová Vlajka Rakúska Vlajka Švédska Asa 4. 2. marec Acapulco, antuka Patricia Svenssonová 6-3 2003 Mexiko Wartuschová Vlajka Francúzska 6-1 Émilie Loitová Externé odkazy * Petra Mandulová na stránkach WTA (po anglicky) Petting.html Petting Petting alebo peting je mazlenie, erotické dotyky, bez toho, aby nastala súlož; môže však dôjsť k orgazmu alebo ejakulácii, najčastejšie u zdržanlivejších mladistvých. Pozri aj * necking Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Petrovice.html Petrovice Petrovice môžu byť: * obec v okrese Bytča, pozri Petrovice (okres Bytča) * obec v Česku, pozri Petrovice (okres Blansko) * časť Prahy Petrovice (Praha) Symbol rozcestia Toto je rozlišovacia stránka — navigačná pomôcka obsahujúca zoznam iných článkov, ktoré by mohli mať rovnaký názov. Ak vás na túto stránku odkázal článok, prosíme Vás, aby ste sa k článku vrátili a opravili v ňom odkaz tak, aby odkazoval priamo na konkrétnu stránku z hore uvedeného zoznamu, ktorú autor článku myslel. Peter_(apoštol).html Peter (apoštol) Peter Apoštol Peter (výrez z obrazu Die vier Apostel (1526, Albrecht Dürer) Pôvodné meno Šimon Predchodca 1. pápež Nástupca Linus Narodenie neznámy Betsaida Úmrtie 64~67 Rím, Taliansko Pontifikát 33~41 - 64~67 Sv. Peter, apoštol (?, Betsaida - 64~67?, Rím), pôvodným menom Šimon, bol prvý pápež (33~41 - 64~67?). Údaje o jeho pôsobení na čele v tom čase malej skupiny veriacich sa zdroj od zdroja líšia. Touto úlohou ho údajne poveril osobne Ježiš. Život pred Ježišovou smrťou Šimon, spolu so svojím bratom Ondrejom bol rybárom na Galilejskom jazere. Odtiaľ ho Ježiš vyzval, podobne ako aj iných, (brata Ondreja Zebedejových synov Jakuba a Jána), aby ho nasledovali. Podľa evanjelií bol Peter ženatý a býval v Kafarnaume („prišli do domu Šimonovho, kde jeho testiná ležala v horúčke“ - Mt 8,14-15). Matúšovo evanjelium zaznamenáva, že Peter bol poverený vedením cirkvi samým Ježišom: Tu es Petrus, et super hanc petram aedificabo ecclesiam meam, et portae inferi non praevalebunt adversus eam. (Ty si Peter a na tejto Skale postavím svoj chrám a brány pekla ho nepremôžu.) - Mt 16, 18-19. V aramejštine, v ktorej bol napísaný originálny text evanjelia, je to dokonalá slovná hračka: slovo „cepha“ totiž aramejsky znamená „Peter“ aj „skala“. Text je dodnes zdrojom trvalej polemiky, najmä vo vzťahu k pápežovi ako úradu. Na čele cirkvi Po smrti Ježiša sa vrátil domov, do Galilei, no potom čo s ním, vzkrieseným, údajne hovoril, vrátil sa i s ostatnými učenníkmi späť do Jeruzalema. V prvej polovici Skutkov apoštolských sa píše, že po (údajnom) Nanebovstúpení Pána sa Peter stal nesporným vodcom mladej cirkvi. Riadil voľbu Judášovho nástupcu, vyniesol rozsudok nad Ananiášom a Zafirou, otvoril cirkev pre pohanov, keď dal pokrstiť Kornélia bez obriezky, a na zasadaní cirkevného zboru v Jeruzaleme, ktorí historici pokladajú za prvý cirkevný snem, (v roku 49 alebo 50) úspešne presadil liberálnu politiku voči pohanom. (Pohania, ktorí uverili v Ježiša, boli prijatí do spoločenstva bez toho, aby museli prejsť židovskou obriezkou). Na tomto sneme sa výslovne spomínajú menom Peter, Jakub mladší, Pavol a Barnabáš a je veľmi pravdepodobné, že tam bol aj apoštol Ján. Petrove pohľady na vieru však za jeho života prešli viacerými názorovými zmenami: Napríklad spočiatku trval na tom, aby kresťania dodržiavali židovské zákony, presvedčil ho až neskôr Pavol. Peter a Pavol tiež vzájomne spolupravovali: Pavol (rímsky občan) kázal kresťanom, Peter židom. Do Ríma prišiel Peter údajne „založiť cirkev, ktorá by mesto očistila“. Židia v meste nemali ľahké postavenie: napriek tomu, že Rimania boli v otázke náboženstva pomerne tolerantní, považovali ľudí s iným vierovyznaním za „nedôveryhodných“. Podobne bol na tom však i sám Peter: židia ho považovali za odpadlíka, ktorý uznával Starý zákon, no neuznával potrebu obriezky a židovské sviatky a rituály. Pre nich bol Ježiš obyčajným potulným kazateľom. Nero a Petrova smrť O Petrovom pobyte a smrti v Ríme sa dozvedáme iba z prvého Petrovho listu, kde „Babylon“ je krycie meno pre Rím. No raní kresťanskí autori, ako Klement Rímsky, Ignác Antiochijský a Ireneus, všade spomínajú, že Peter pôsobil a zomrel v Ríme. 19. júna 64 vypukol v Ríme veľký požiar. Trval celý týždeň a zničil 10 zo 14 mestských štvrtí. Cisár Nero, ktorý bol v tom čase v Anziu, po návrate do mesta obvinil z požiaru kresťanov. V Circus Gai et Neronis na pravom brehu rieky Tiber dal veľké množstvo členov tejto „židovskej sekty“ ukrižovať. Petra uväznili krátko po požiari a onedlho popravili: údajne na jeho vlastnú žiadosť ho ukrižovali hlavou nadol, ako výraz úcty k svojmu Bohu(pretože si myslel, že nie je hoden byť ukrižovaný tak ako Kristus). Jeho nasledovníci ho v noci sňali z kríža a pochovali pri múre, kde sa obvykle takto popravení pochovávali (1. míľnik na Via Cornelia). O 3o rokov neskôr tam Anaklét dal postaviť malé oratórium. Iné projekty * Commons * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Zdroje * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok * Peter de Rosa: Vicar of the Christ; Bantam Press, 1988 Externé odkazy * http://www.knazi.sk/svati/psvaty.php?svid=12 Peter_Osuský_a956.html Peter Osuský MUDr. Peter Osuský, CSc. (* 11. október 1953, Bratislava) je slovenský politik a vysokoškolský pedagóg. Peter Osuský je ženatý a má 4 deti. Je členom Slovenskej olympijskej akadémie a Slovenského olympijského výboru. V rokoch 1991–1995 bol predsedom Zväzu slovenských filatelistov.Lekár, vysokoškolský pedagóg a prorektor Univerzity Komenského v Bratislave, spoluautor viacerých odborných monografií a člen autorského kolektívu Encyklopédia Beliana, mnohonásobný dobrovoľný darca krvi a nositeľ Zlatej Jánskeho plakety. Profesionálna kariéra * 1977 – absolvoval Lekársku fakultu Univerzity Komenského v Bratislave (LF UK) * 1977–doteraz – Lekárska fakulta UK, lekár a vysokoškolský pedagóg * 1990–2003 – člen Akademického senátu Lekárskej fakulty UK * 1992–1994 – viceprezident Slovenskej lekárskej komory * 1995–2003 – člen Akademického senátu UK * 2003–doteraz – prorektor UK pre zahraničné vzťahy a člen jej vedeckej rady Peter Osuský je spoluautorom viacerých odborných monografií a členom autorského kolektívu Encyklopédia Beliana. Stranícka kariéra * december 2001 – jeden zo zakladateľov Občianskej konzervatívnej strany (OKS), na ustanovujúcom sneme zvolený za podpredsedu * jún 2004 – jediný kandidát Občianskej konzervatívnej strany (OKS) vo voľbách do Európskeho parlamentu Politická kariéra * 1998–2002 – poslanec národnej rady zvolený za Slovenskú demokratickú koalíciu, člen výboru pre vzdelanie, vedu, mládež a šport, vedúci delegácie NR SR v Parlamentnom zhromaždení Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) a zástupca vedúceho delegácie NR SR v Medziparlamentnej únii * od 2001 podpredseda OKS * 2004 kandidát OKS vo voľbách do Európskeho parlamentu (strana získala 1,00% hlasov) * 2006 – bol zvolený za Občiansku konzervatívnu stranu za poslanca miestneho zastupiteľstva bratislavskej mestskej časti Staré Mesto. Petrana.html Petrana Petrana je ženské krstné meno. Meniny na Slovensku má 31. mája. Petríkovec.html Petríkovec Dĺžka toku 5 km Plocha povodia  ? km² Rád toku IV. Povodie Váh Prameň Javorníky Ústie Váh Hydrologické poradie 4-21-07-090 Číslo recipienta 4-21-07-2907 Petríkovec je potok na Strednom Považí, na území okresu Púchov. Je to ľavostranný prítok Bielej vody, meria 5 km a je tokom IV. rádu. Pramení v Javorníkoch, v podcelku Nízke Javorníky, na východnom svahu Kohútky (794,4 m n. m.) v nadmorskej výške približne 735 m n. m. Od prameňa tečie najprv juhojuhovýchodným smerom, zľava priberá prítok z juhovýchodného úpätia Širokého (771,1 m n. m.) a následne tečie na krátkom úseku severojužným smerom do osady Doliny, kde zľava priberá ďalší prítok z juhovýchodného úpätia Širokého. Ďalej tečie smerom na juhozápad, z ľavej strany priberá prítok z osady Podveliková, sprava prítok z južného svahu Kohútky a preteká intravilánom Zbory. Tu najprv priberá pravostranný prítok z juhozápadného svahu Kohútky, stáča sa severojužným smerom, opäť sprava priberá prítok z oblasti Dubníka a zľava prítok od osady Lazovce. Potom priberá ľavostranný prítok prameniaci západne od Mostišťa, ktorý ústi pri osade Lejšie a stáča sa k ústiu juhozápadným smerom. Do Bielej vody ústi severozápadne od obce Dohňany v nadmorskej výške cca 300,5 m n. m. Šablóna:Vodné toky v povodí Bielej vody Petrovice_u_Sušice_3c0a.html Petrovice u Sušice Petrovice u Sušice Petrovice u Sušice – znak Petrovice u Sušice – vlajka znak vlajka Základné informácie Postavenie: |obec NUTS 5 (obec): |CZ0322 556921 Kraj (NUTS 3): |Plzenský (CZ032) Okres (NUTS 4): |Klatovy (CZ0322) Obec s rozšírenou pôsobnosťou: | Poverená obec: | Historická krajina: |Čechy Katastrálna výmera: | ? km² Počet obyvateľov: |559 Zemepisná šírka: | Zemepisná dĺžka: | Nadmorská výška: | ? m PSČ: | Základné sídelné | jednotky: | Miestnych častí: | Katastrálne územie: | Adresa | obecného úradu: | Starosta / starostka: | Petrovice u Sušice je obec v Česku v okrese Klatovy v Plzenskom kraji. 1. januára 2006 tu žilo 559 obyvateľov, z toho 286 mužov a 273 žien, pričom priemerný vek v obci je 42,6 rokov (muži 42,6 rokov, ženy 42,5 rokov). Tento geografický článok o mieste v Česku je zatiaľ príliš Vlajka Česka krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Pozri aj * Zoznam obcí v Česku Mestá a obce okresu Klatovy Běhařov • Běšiny • Bezděkov • Biřkov • Bolešiny • Břežany • Budětice • Bukovník • Čachrov • Černíkov • Červené Poříčí • Číhaň • Čímice • Dešenice • Dlažov • Dlouhá Ves • Dobršín • Dolany • Domoraz • Dražovice • Frymburk • Hamry • Hartmanice • Hejná • Hlavňovice • Hnačov • Horažďovice • Horská Kvilda • Hrádek • Hradešice • Chanovice • Chlistov • Chudenice • Chudenín • Janovice nad Úhlavou • Javor • Ježovy • Kašperské Hory • Kejnice • Klatovy • Klenová • Kolinec • Kovčín • Křenice • Kvášňovice • Lomec • Malý Bor • Maňovice • Měčín • Mezihoří • Mlýnské Struhadlo • Modrava • Mochtín • Mokrosuky • Myslív • Myslovice • Nalžovské Hory • Nehodiv • Nezamyslice • Nezdice na Šumavě • Nýrsko • Obytce • Olšany • Ostřetice • Pačejov • Petrovice u Sušice • Plánice • Podmokly • Poleň • Prášily • Předslav • Rabí • Rejštejn • Slatina • Soběšice • Srní • Strašín • Strážov • Sušice • Svéradice • Švihov • Tužice • Týnec • Újezd u Plánice • Velhartice • Velké Hydčice • Velký Bor • Vrhaveč • Vřeskovice • Zavlekov • Zborovy • Železná Ruda • Žihobce • Žichovice Petr_Sýkora_(1978)_d880.html Petr Sýkora (1978) Petr Sýkora (* 21. december 1978, Pardubice) je český hokejový útočník. Petr Sýkora je útočník hrajúci na pravom krídle. Svoju hokejovú kariéru začal v sezóne 1996/97 v mužstve HC Moeller Pardubice českej hokejovej extralige. Po deviatich sezónach strávených v tomto klube sa v sezóne 2005/06 dostal prvýkrát na ľad NHL v drese Washington Capitals. Mal uzavretú zmluvu s ročným príjmom 525 tisíc dolárov. Ďalší rok pôsobil opäť v Pardubiciach. Reprezentácia MS 2007 Tréner Alois Hadamczik ho nominoval na Majstrovstvá sveta 2007 v Rusku. České národné hokejové mužstvo na Majstrovstvách sveta v ľadovom hokeji 2007 Brankári 32 Roman Čechmánek (HC Třinec) - 79 Marek Pinc (EHC Biel) - 31 Adam Svoboda (Slavia Praha) Obrancovia 3 Marek Židlický (Nashville Predators) - 36 Petr Čáslava (HC Pardubice) - 4 Zbyněk Michálek (Phoenix Coyotes) - 5 Michal Barinka (SC Bern) - 6 Ladislav Šmíd (Edmonton Oilers) - 25 Jaroslav Bednář (Slavia Praha) - 83 Jan Platil (CSKA Moskva) - 97 Rostislav Klesla (Columbus Blue Jackets) Útočníci 37 Petr Sýkora (HC Pardubice) - 9 David Výborný (Columbus Blue Jackets) - 17 Jaroslav Hlinka (Sparta Praha) - 24 Zbyněk Irgl (HC Davos) - 14 Tomáš Plekanec (Montreal Canadiens) - 85 Rostislav Olesz (Florida Panthers) - 40 Jaroslav Balaštík (HV 71 Jönköping) - 15 Jan Marek (Metallurg Magnitogorsk) - 16 Petr Čajánek (St. Louis Blues) - 62 Petr Tenkrát (Boston Bruins) - 13 Jiří Novotný (Washington Capitals) - 10 Petr Hubáček (SC Bern) - 60 Tomáš Rolinek (HC Pardubice) Tréneri Alois Hadamczik - Josef Paleček - František Musil Externé odkazy * Petr Sýkora klubová štatistika na hockeyDB.com * Petr Sýkora na nhl.com * Petr Sýkora na stránke Washington Capitals Peter_Lorre_425d.html Peter Lorre hollywoodsky herec Narodenie 26. jún 1904 Ružomberok, Slovensko Úmrtie 23. marec 1964 Los Angeles, USA Pozri aj Biografický portál Peter Lorre, vlastným menom Ladislav Löwenstein, bol známy hollywoodsky herec a režisér. Život a kariéra Narodil sa 26. júna 1904 v židovskej rodine v Ružomberku. V mladom veku sa so svojími rodičmi presťahoval do Viedne, kde absolvoval základnú a strednú školu. Tu sa začínajú aj jeho herecké začiatky, keď nadviazal spoluprácu s viedenským umelcom Richardom Teschnerom. Spolu pôsobili okrem Viedne aj vo Vroclave a Zürichu. V roku 1920 pricházda Löwenstein do Berlína, kde sa spoznáva s Bertoltom Brechtom a učinkuje v jeho hre Happy End. Tu prijma aj svoje umelecké meno Peter Lorre. Po nástupe nacizmu v Nemecku v roku 1933, Lorre odchádza najskôr do Paríža a neskôr do Londýna. V Londýne stretáva režiséra Alfreda Hitchcocka, ktorý ho obsadil do svojho filmu Muž, ktorý vedel priveľa ako jednu z hlavných postáv. V roku 1935 odchádza Lorre z Londýna do Hollywoodu, kde učinkuje v sérii detektívok Mr. Motto. Po účinkovaní v menších filmoch prichádzajú úspechy v podobe filmu Maltézsky sokol (1941) a melodrámy Casablanca (1942), ktorý získal štyroch Oscarov. Po druhej svetovej vojne účinkuje v bondovke Casino Royale (1953) a v mnohých iných filmoch. V osobnom živote sa mu nedarilo tak ako na striebornom plátne. Bol trikrát ženatý. Prvýkrát s Celiou Lovsky (1934-1945); druhýkrát s Kaaren Verne (1945-1950) a nakoniec s Annemarie Brenning (1953 - 1964), s ktorou mal jedinú dcéru Catharine. Filmografia * Die Verschwundene Frau * M (1931) * Bomben auf Monte Carlo * Die Koffer des Herrn O.F. * Fünf von der Jazzband * F.P.1 antwortet nicht * Der Weisse Dämon * Stupéfiants * Schuss im Morgengrauen * Was Frauen träumen * Unsichtbare Gegner * Les Requins du pétrole * Du haut en bas * The Man Who Knew Too Much (1934) * Mad Love (1935) * Crime and Punishment * Secret Agent (1936) * Crack-Up (1936) * Think Fast, Mr. Moto * Thank You, Mr. Moto * Nancy Steele Is Missing! * Lancer Spy * Mr. Moto's Gamble (1938) * I'll Give a Million * Mr. Moto Takes a Chance * Mysterious Mr. Moto * Mr. Moto's Last Warning * Danger Island (1939) * Mr. Moto Takes a Vacation * Strange Cargo (1940) * I Was an Adventuress * Stranger on the Third Floor (1940) * You'll Find Out * Der Ewige Jude (archive footage) (1940) * Island of Doomed Men (1940) * Mr. District Attorney (1941) * The Face Behind the Mask * They Met in Bombay * The Maltese Falcon * All Through the Night * Invisible Agent * The Boogie Man Will Get You * Casablanca * The Constant Nymph * Background to Danger * The Cross of Lorraine * Passage to Marseille (1944) * The Mask of Dimitrios * Arsenic and Old Lace * The Conspirators * Hollywood Canteen (1944) * Confidential Agent * Hotel Berlin * Three Strangers * Black Angel * The Chase (1946) * The Verdict * The Beast with Five Fingers * My Favorite Brunette * Casbah * Rope of Sand * Quicksand (1950) * Double Confession * Der Verlorene (also directed) * Beat the Devil (1953) * Casino Royale 1954 television episode of Climax! * 20,000 Leagues Under the Sea * Around the World in Eighty Days (1956) * Meet Me in Las Vegas * Congo Crossing * Silk Stockings * The Story of Mankind * Hell Ship Mutiny * The Sad Sack * The Buster Keaton Story * The Big Circus * Voyage to the Bottom of the Sea * Five Weeks in a Balloon * The Raven (1963) * The Comedy of Terrors * Muscle Beach Party * The Patsy Peter_Beňa_ece2.html Peter Beňa Peter Beňa (* 5. september 1957) je slovenský kameraman. Filmografia * 1988: Iba deň – pov. Basa * 1989: Sýkorka * 1991: Gemini * 1993: Fontána pre Zuzanu 2 * 2003: Jak básníci neztrácejí naději Peter_Atkins_8a4f.html Peter Atkins Peter Atkins (* 1940) je predstaviteľ molekulárnej chémie, Oxford University. Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Peter_Zajac_f0d7.html Peter Zajac Prof. PhDr. Peter Zajac, DrSc. je slovenský politik. Profesionálna kariéra Peter Zajac je pôvodným povolaním literárny vedec. Pracuje ako vedecký pracovník ÚSIL SAV v Bratislave. Je profesorom Humboldtovej univerzity v Berlíne. Bol zakladajúcim členom VPN. V rokoch 1990-1991 bol prvým predsedom slovenského centra P. E. N. V rokoch 1991-1992 bol členom Prezídia ČSAV . Stranícka kariéra * december 2001 – jeden zo zakladateľov Občianskej konzervatívnej strany (OKS), na ustanovujúcom sneme zvolený za predsedu Programovej rady OKS. * december 2001 – september 2007 člen predsedníctva OKS Politická kariéra Celoštátna úroveň * 1990-1992 predseda Ministerského klubu VPN * 1991-1992 poradca predsedu SNR Františka Mikloška * 1995-1999 člen Predsedníctva a predseda Konzultačného zboru DS * 1999-2001 podpredseda DS * 1998-2001 poslanec NR SR zvolený za Slovenskú demokratickú koalíciu, člen Ústavoprávneho výboru NR SR * od decembra 2001 do septembra 2007 člen predsedníctva a predseda Programovej rady OKS * od septembra 2007 predseda OKS Peter_Antes_453b.html Peter Antes Peter Antes (* 1942, Mannheim) je nemecký filozof, predstaviteľ filozofie náboženstva, religionista - islamista. Dielo Ethik und Politik im Islam, 1982 Pozri aj * filozofia 20. storočia * filozofia náboženstva * nemecká filozofia * súčasná filozofia * islamistika * religionistika Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Petrovice_(okres_Bytča)_599b.html Petrovice (okres Bytča) Petrovice (okres Bytča) Petrovice (okres Bytča) Erb | Vlajka | Mapa Základné údaje Kraj: |Žilinský Okres: |Bytča Región: |Horné Považie Poloha: |00° 00' 00" s. š. |00° 00' 00" v. d. Nadmorská výška: |371 m n.m. Rozloha: |32,536 km² Počet obyvateľov: |1472 (31.12.2004) Hustota obyvateľstva: |45 obyvateľ(ov)/km^2 Prvá písomná zmienka: |1312 Nacionále Štatistická územná |517861 jednotka: | EČV: |BY PSČ: |013 53 Telefónna predvoľba: |0 41 Oficiálne adresy Adresa obecného úradu: |Petrovice 80 E-mail: | Telefón: | Fax: | Politika Starosta: |Matúš Bryndziar Zdroje údajov Mestská a obecná štatistika SR (SŠÚ), http://obce.info Petrovice sú obec na Slovensku v okrese Bytča. Tento geografický článok o mieste na Slovensku je zatiaľ Vlajka Slovenska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Mestá a obce okresu Bytča (1+10) 31.12.2003 Bytča | Hlboké nad Váhom | Hvozdnica | Jablonové | Kolárovice | Kotešová Maršová-Rašov | Petrovice | Predmier | Súľov-Hradná | Štiavnik | Veľké Rovné Petrovice_(okres_Hradec_Králové)_9e90.html Petrovice (okres Hradec Králové) Petrovice Petrovice – znak Petrovice – vlajka znak vlajka Základné informácie Postavenie: |obec NUTS 5 (obec): |CZ0521 570567 Kraj (NUTS 3): |Královohradecký (CZ052) Okres (NUTS 4): |Hradec Králové (CZ0521) Obec s rozšírenou pôsobnosťou:| Poverená obec: | Historická krajina: |Čechy Katastrálna výmera: | ? km² Počet obyvateľov: |252 Zemepisná šírka: | Zemepisná dĺžka: | Nadmorská výška: | ? m PSČ: | Základné sídelné | jednotky: | Miestnych častí: | Katastrálne územie: | Adresa | obecného úradu: | Starosta / starostka: | Petrovice je obec v Česku v okrese Hradec Králové v Královohradeckom kraji. 1. januára 2006 tu žilo 252 obyvateľov, z toho 131 mužov a 121 žien, pričom priemerný vek v obci je 37,4 rokov (muži 36,8 rokov, ženy 37,9 rokov). Tento geografický článok o mieste v Česku je zatiaľ príliš Vlajka Česka krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Pozri aj * Zoznam obcí v Česku Iné projekty * Commons * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Mestá a obce okresu Hradec Králové Babice • Barchov • Běleč nad Orlicí • Benátky • Blešno • Boharyně • Černilov • Černožice • Čistěves • Divec • Dobřenice • Dohalice • Dolní Přím • Habřina • Hlušice • Hněvčeves • Holohlavy • Hořiněves • Hradec Králové • Hrádek • Humburky • Hvozdnice • Chlumec nad Cidlinou • Chudeřice • Jeníkovice • Jílovice • Káranice • Klamoš • Kobylice • Kosice • Kosičky • Králíky • Kratonohy • Kunčice • Ledce • Lejšovka • Lhota pod Libčany • Libčany • Libníkovice • Librantice • Libřice • Lišice • Lodín • Lochenice • Lovčice • Lužany • Lužec nad Cidlinou • Máslojedy • Měník • Mlékosrby • Mokrovousy • Myštěves • Mžany • Neděliště • Nechanice • Nepolisy • Nové Město • Nový Bydžov • Obědovice • Ohnišťany • Olešnice • Osice • Osičky • Petrovice • Písek • Prasek • Praskačka • Předměřice nad Labem • Převýšov • Pšánky • Puchlovice • Račice nad Trotinou • Radíkovice • Radostov • Roudnice • Sadová • Sendražice • Skalice • Skřivany • Sloupno • Smidary • Smiřice • Smržov • Sovětice • Stará Voda • Starý Bydžov • Stěžery • Stračov • Střezetice • Světí • Syrovátka • Šaplava • Těchlovice • Třebechovice pod Orebem • Třesovice • Urbanice • Vinary • Vrchovnice • Všestary • Výrava • Vysoká nad Labem • Vysoký Újezd • Zachrašťany • Zdechovice Peter_Michal_Bohúň_699e.html Peter Michal Bohúň Milostná scéna v parku Peter Michal Bohúň, (* 29. september 1822, Veličná (Veľká Ves), okr. Dolný Kubín – † 20. máj 1879, Bielsko-Biała, Poľsko) bol slovenský maliar. Peter Michal Bohúň sa narodil 29. septembra 1822 v oravskej obci Veličná v rodine evanjelického kňaza Jána Bohúňa a Jany Žofie Ambroziovej. Do školy začal chodiť v rodnej obci. Následne odišiel na gymnázium do Gemerskej Hôrky, kde sa naučil po maďarsky. Ďalšou etapou jeho štúdií bol odchod na evanjelické lýceum do Levoče v roku 1836. Z dôvodu národných protestov bolo v máji 1841 lýceum uhorskou vládou zatvorené. Bohúň odišiel do Kežmarku, kde študoval právo a vytvoril prvé maľby. 18. novembra 1843 začal Bohúň študovať v Prahe na Akadémii výtvarných umení. Jeho učiteľom bol nemecký historický maliar a vtedajší riaditeľ Akadémie Christian Ruben. Po smrti otca vo februári 1844, ktorý financoval jeho štúdiá, bol odkázaný na materiálnu pomoc oravského šľachtica Michala Kubína mladšieho. Bohúň patril do skupiny štúrovcov. Najčastejším obsahom jeho malieb boli portréty, ktoré sú vystavené vo väčšine slovenských galérií, v Prahe a iných mestách Európy. Taktiež tvoril oltárne obrazy, ktoré sú roztrúsené v kostoloch po celom Slovensku a Poľsku. Krajinomaľbe sa venoval len príležitostne, pričom vychádzal najmä z prírodných motívov oravského regiónu. Za vyvrcholenie jeho tvorby je považovaná temperová skica „Slovenské ľudové zhromaždenie“, s postavami ľudí v krojoch z celého Slovenska. Jeho pravdepodobne najznámejším obrazom je portrét slovenského národného buditeľa Jána Francisciho ako dobrovoľníckeho kapitána. V septembri 1854 prišiel Peter Michal Bohúň spolu so svojou manželkou Žofiou Amáliou Klonkayovou, dcérou zemana z Lučivnej na Spiši a dvoma deťmi do Liptovského Svätého Mikuláša, kde takmer 11 rokov vyučoval maľbu na dievčenskej evanjelickej škole. Na jeseň roku 1865 zadĺžený Peter Michal Bohúň opustil Slovensko a spoločne s rodinou sa usadil v Haliči, v obci Lipnik pri Białej (v súčasnosti časť mesta Bielsko-Biała). Najskôr býval v Kontzerovom dvore, na adrese Lipnik č. 19, neskôr sa presťahoval do domu č. 23. V roku 1876 vycestoval Peter Michal Bohúň do Talianska, kde hľadal svojho syna Ľubora Milana, ktorý dezertoval z rakúskej armády. Podľa údajov białského evanjelického archívu Peter Michal Bohúň zomrel 20. mája 1879 na zápal pľúc. Je pochovaný na evanjelickom cintoríne v Białej. Iné projekty * Commons * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Petrovice_(okres_Blansko)_7916.html Petrovice (okres Blansko) Petrovice Petrovice – znak Petrovice – vlajka znak vlajka Základné informácie Postavenie: |obec NUTS 5 (obec): |CZ0621 582212 Kraj (NUTS 3): |Juhomoravský (CZ062) Okres (NUTS 4): |Blansko (CZ0621) Obec s rozšírenou pôsobnosťou:| Poverená obec: | Historická krajina: |Morava Katastrálna výmera: | ? km² Počet obyvateľov: |532 Zemepisná šírka: | Zemepisná dĺžka: | Nadmorská výška: | ? m PSČ: | Základné sídelné | jednotky: | Miestnych častí: | Katastrálne územie: | Adresa | obecného úradu: | Starosta / starostka: | Petrovice je obec v Česku v okrese Blansko v Juhomoravskom kraji. 1. januára 2006 tu žilo 532 obyvateľov, z toho 258 mužov a 274 žien, pričom priemerný vek v obci je 38,5 rokov (muži 37,3 rokov, ženy 39,6 rokov). Tento geografický článok o mieste v Česku je zatiaľ príliš Vlajka Česka krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Pozri aj * Zoznam obcí v Česku Mestá a obce okresu Blansko Adamov • Bedřichov • Benešov • Blansko • Borotín • Bořitov • Boskovice • Brťov-Jeneč • Bukovina • Bukovinka • Býkovice • Cetkovice • Crhov • Černá Hora • Černovice • Deštná • Dlouhá Lhota • Doubravice nad Svitavou • Drnovice • Habrůvka • Hodonín • Holštejn • Horní Poříčí • Horní Smržov • Chrudichromy • Jabloňany • Jedovnice • Kněževes • Knínice u Boskovic • Kořenec • Kotvrdovice • Kozárov • Krasová • Krhov • Křetín • Křtěnov • Křtiny • Kulířov • Kunčina Ves • Kunice • Kuničky • Kunštát • Lazinov • Lažany • Letovice • Lhota Rapotina • Lhota u Lysic • Lhota u Olešnice • Lipovec • Lipůvka • Louka • Lubě • Ludíkov • Lysice • Makov • Malá Lhota • Malá Roudka • Míchov • Milonice • Němčice • Nýrov • Obora • Okrouhlá • Olešnice • Olomučany • Ostrov u Macochy • Pamětice • Petrov • Petrovice • Prostřední Poříčí • Rájec-Jestřebí • Ráječko • Roubanina • Rozseč nad Kunštátem • Rozsíčka • Rudice • Sebranice • Senetářov • Skalice nad Svitavou • Skrchov • Sloup • Spešov • Stvolová • Sudice • Suchý • Sulíkov • Světlá • Svinošice • Svitávka • Šebetov • Šebrov-Kateřina • Šošůvka • Štěchov • Tasovice • Uhřice • Újezd u Boskovic • Újezd u Černé Hory • Úsobrno • Ústup • Valchov • Vanovice • Vavřinec • Vážany • Velenov • Velké Opatovice • Vilémovice • Vísky • Voděrady • Vranová • Vysočany • Závist • Zbraslavec • Žďár • Žďárná • Žernovník • Žerůtky Petra_Nagyová-Džerengová_2154.html Petra Nagyová-Džerengová Narodenie 3. marec 1972 Košice, Slovensko Debutové práce Chcem len tvoje dobro Ovplyvnená Táňa Keleová-Vasilková Petra Nagyová-Džerengová (* 3. marec 1972, Košice) je slovenská spisovateľka. Životopis Vyštudovala Ekonomickú univerzitu a usadila sa v Bratislave. Pracovala ako letuška, neskôr ako moderátorka a redaktorka Slovenskej televízie. Je vydatá a má tri deti (dvoch synov Lea, Tea a dcéru Lóru). Tvorba Veľký vplyv na jej tvorbu má spisovateľka Táňa Keleová-Vasilková, ktorej diela sa stali podnetom pre jej vlastnú tvorbu. Príbehy zasadzuje do reálnych miest a väčšinou píše príbehy z takých oblastí, ktoré dobre pozná z vlastnej skúsenosti. Dielo * 2005 - Chcem len tvoje dobro, novela * 2006 - Za to mi zaplatíš, román * 2007 - Pozri sa na seba, román * 2007 - Nepýtaj sa, kde som, román Peter_Tatár_facd.html Peter Tatár MUDr. Peter Tatár, CSc. (* 10. september 1953, Bratislava) je slovenský politik. Profesionálna kariéra Peter Tatár je pôvodným povolaním lekár. Stranícka kariéra * 1989 – jeden zo zakladajúcich členov Verejnosti proti násiliu (VPN) * 1993 – jeden zo zakladajúcich členov Stálej konferencie občianskeho inštitútu (SKOI) * 1995–1998 – tajomník republikovej rady Demokratickej strany (DS) * december 2001 – jeden zo zakladateľov Občianskej konzervatívnej strany (OKS), na ustanovujúcom sneme zvolený za predsedu Politická kariéra Celoštátna úroveň * 1990–1992 – poslanec Slovenskej národnej rady zvolený za VPN, predseda poslaneckého klubu VPN * 1998–2002 – poslanec národnej rady zvolený za Slovenskú demokratickú koalíciu, člen výboru pre financie, rozpočet a menu Regionálna úroveň * 2005 – bol zvolený za Občiansku konzervatívnu stranu za poslanca zastupiteľstva Bratislavského samosprávneho kraja v okrese Bratislava I. * 2006 – bol zvolený za Občiansku konzervatívnu stranu za poslanca miestneho zastupiteľstva bratislavskej mestskej časti Staré Mesto. Následne bol novozvoleným mestským zastupiteľstvom zvolený do funkcie zástupcu starostu. Peter_Schutz_eb1d.html Peter Schutz Peter Schutz je slovenský novinár a politický komentátor denníka SME. Je ženatý a má dve deti. Externé odkazy * Profil na SME Petrovský_potok.html Petrovský potok Petrovský potok môže označovať: * potok v Novohrade, pozri Petrovský potok (prítok Ipľa) * potok vo Vihorlatských vrchoch, pozri Petrovský potok (prítok Uhu) * potok na Orave, pozri Petrovský potok (prítok Zázrivky) Symbol rozcestia Toto je rozlišovacia stránka — navigačná pomôcka obsahujúca zoznam iných článkov, ktoré by mohli mať rovnaký názov. Ak vás na túto stránku odkázal článok, prosíme Vás, aby ste sa k článku vrátili a opravili v ňom odkaz tak, aby odkazoval priamo na konkrétnu stránku z hore uvedeného zoznamu, ktorú autor článku myslel. Peter_Veľký_b6af.html Peter Veľký Peter I. Veľký. Obraz namaľoval v roku 1838 francúzsky maliar Paul Delaroche. Peter I., nazývaný Veľký, celým menom Peter Alexejevič z rodu Romanovcov (* 9. jún 1672, Moskva – † 8. február 1725, Petrohrad) bol od roku 1682 až do svojej smrti ruský cár, a od roku 1721 ruský imperátor. Fakticky však vládol až od roku 1689. Najskôr formálne vládol spoločne so svojím chorým nevlastným bratom Ivanom V., v roku 1689 sa ujal skutočnej vlády, samotným vládcom sa stal až po Ivanovej smrti roku 1696. Roku 1724 sa spoluvlády nad Ruskom ujala jeho žena Katarína I. Peter Veľký sa preslávil svojou snahou poeurópčiť Ruskú ríšu, a to v politickom, ekonomickom ako aj kultúrnom smere. Rusko za Petra Veľkého vstúpilo medzi skutočné európske veľmoci. Mladosť Peter Veľký sa narodil ako syn ruského cára Alexeja Michajloviča (Alexeja I.). V roku 1682 bol ruskou šľachtou vyhlásený za ruského cára a jeho matka Natália určená za regentku. Skutočnej moci v Rusku sa ale chopila Petrova nevlastná sestra Sofia (Sofia Alexejevna), ktorá sa opierala o podporu elitných vojenských jednotiek, tzv. strelcov. Peter bol medzitým formálne spoluvládcom so svojím nevlastným, ťažko chorým bratom Ivanom V. Detstvo Petra Veľkého bolo vyplnené mnohými traumatizujúcimi zážitkami, jeho príbuzní, priatelia i on sám sa ocital v neustálom fyzickom ohrození. Keď Peter Veľký dospel, mal na svoju dobu impozantnú postavu, meral vraj cez dva metre. Začiatok vlády Petrova matka prinútila v roku 1689 svojho syna k sobášu s Jevdokiou Fjodorovnou Lopuchinovou, manželstvo však bolo nešťastné. V tom istom roku sa proti Sofii sprisahala časť jednotiek strelcov a Peter sa prostredníctvom prevratu stal skutočným vládcom Ruska ako Peter I. Do smrti svojej matky roku 1694 bol na nej značne závislý, potom sa osamostatnil, no i tak stále formálne zdieľal vládu s Ivanom V., a to až do Ivanovej smrti v roku 1696. Svojho chorého brata mal údajne veľmi rád. Peter Veľký pokračoval po Sofii vo vojenských kampaniach namierených proti Osmanskej ríši, Krymskému chanátu a Tatárom obývajúcim stepi pri severnom pobreží Kaspického mora. Po skončení dvoch ťažení získalo Rusko strategický prístav Azov neďaleko ústia rieky Don. V roku 1697 sa v utajení vydal na cesty do západoeurópskych krajín. Počas ciest sa zoznámil s technickým pokrokom v západnej Európe. Kontaktoval sa s významnými vojenskými a politickými osobnosťami, vedcami, umelcami, technikmi a pozval ich do Ruska, kde sa mali podieľať na celkovej modernizácii krajiny. Potom sa k nemu dostala správa o vzbure strelcov, odišiel teda späť do Ruska, kde vzbúrencov kruto potrestal. Jednotky strelcov nakoniec rozpustil a nevlastnú sestru Sofiu vykázal do kláštora. Ukončil tiež svoj manželský zväzok s Eudoxiou. Severná vojna Expanzívnu politiku Peter Veľký zahájil prípravou na konflikt so Švédskom, ktoré v tejto dobe zaujímalo popredné postavenie medzi severskými aj všetkými európskymi krajinami. Zaistil vybudovanie silnej námornej flotily. Uzatvoril spojeneckú zmluvu s odporcami švédskeho vplyvu Poľskom a Dánskom. V roku 1700 bola začatá severná vojna. Vojská Petra Veľkého boli v bitke pri Narve najskôr porazené Švédmi. Potom Peter Veľký využil oslabenie švédskej armády v dôsledku bojov s Poliakmi, urobil organizačné zmeny medzi ruskými oddielmi a prenikol do Livónska, kde sa zmocnil významných oporných bodov, Švédsku potom zabral aj niektoré severnejšie položené územia, okrem iného tiež ústie rieky Nevy do Fínskeho zálivu, kde nechal roku 1703 založiť budúcu novú ruskú metropolu – Petrohrad. Toto mesto sa malo stať výstavnou skriňou Ruskej ríše, symbolom nastávajúceho pokroku v Rusku. (Hlavným mestom Ruskej ríše sa Petrohrad stal roku 1712.) Švédi uskutočnili po ruských úspechoch v Livónsku nový pokus o porážku nepriateľa. Peter Veľký sa v bitkách pri Lesnej a Poltave dokázal ubrániť a výsledok vojny začal byť priaznivejší pre ruskú stranu. Severná vojna ale bola ukončená až roku 1721, kedy Peter Veľký k Ruskej ríši pripojil celé územie sporného Livónska. Nová vojna s Turkami Roku 1711 začal Peter Veľký novú vojnu s Osmanskou ríšou s cieľom zmocniť sa severného pobrežia Čierneho mora (potom, ako od Švédov vybojoval prístup k Baltu). Bol ale tureckou armádou porazený na rieke Prut a donútený vzdať sa skôr dobytých území vrátane prístavu Azov. Ruská ríša stratila aj kontrolu nad Záporožím. Reformátor Roku 1721 si zmenil titul na „imperátor“. Na čele ruskej pravoslávnej cirkvi nechal ustanoviť svätú synodu, zbor najvyšších duchovných predstaviteľov. Nasledujúceho roku vytvoril systém zvláštnych hodností, do ktorých zaradil ruskú šľachtu. Týmto krokom si zabezpečil jej poslušnosť a oddanosť cárovi. Absolutistickou krajinou s vládou samoderžavia ale Ruská ríša zostala aj napriek Petrovým reformám v štátnej a súdnej správe (vzniklo deväť kolégií vykonávajúcich vlastnú štátnu správu, samospráva bola posilnená vytvorením gubernií). Dôležitou mocenskou podporou pre Petra Veľkého bola aj tajná polícia. Ďalej zrušil staroslovanský kalendár a zaviedol juliánsky kalendár (nie však moderný gregoriánsky). Po zavedení juliánskeho kalendára rok 7208 stal sa rokom 1700. Používanie cyriliky nahradil azbukou (odmietol zavedenie latinky). Ruskej šľachte prikázal oholiť si brady a odporučil obliekať sa podľa európskych vzorov. Čo sa väčšine spupných bojarov nepáčilo. Posledné roky Ešte v roku 1718 nechal Peter Veľký umučiť svojho vlastného syna Alexeja, ktorý sa odmietol podriadiť otcovej vôli. Peter Veľký tak týmto krokom ukázal aj odvrátenú tvár veľkého ruského reformátora – bol nemilosrdný k akýmkoľvek náznakom odporu voči jeho absolútnej vláde. Petrova druhá manželka Katarína začala so svojim manželom spoluvládnuť Rusku ako cárovná v roku 1724. Keď o rok neskôr Peter Veľký zomrel, stala sa jeho nástupkyňou ako Katarína I. Deti Z prvého manželstva s Jevdokiou Fiodorovnou Lopuchinovou mal tri deti: * Alexej (*18. jún 1690 – † 26. jún 1718), cárovič, * Alexander (* 3. október 1691 – † 14. máj 1692), * Pavol (*/† 1693) Z druhého manželstva s Martou Skavronskou, neskôr Katarínou I. mali 11 detí, z ktorých ho prežili iba tri a z toho jedno iba o pár dní: * Pavol (*/† 1705), * Peter (*/† 1706), * Katarína (* 1707 – † 1708), * Anna (* 27. január 1708 – † 15. máj 1728), * Alžbeta I. Petrovna (* 18. december 1709 – † 25. december 1761), ruská imperátorka, * Mária (* 20. marec 1713 – † marec 1713), * Margaréta (* 19. september 1714 – † 7. jún 1715), * Peter (* 28. október 1715 – † 25. apríl 1719), * Pavol (* 13. január 1717 – † 14. január 1717), * Natália (* 20. august 1718 – † 22. február 1725), * Peter (*/† 1719), ruský cárovič. Iné projekty * Wikicitáty * Commons * Spolupracuj na Wikiquote Wikicitáty ponúka citáty od alebo o Peter Veľký * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Predchodca cár, imperátor Nástupca Ivan V. Romanovci Katarína I. 1682 – 1725 Peter_Miššík_4115.html Peter Miššík JUDr. Peter Miššík (* 19. marec 1958, Nitra) je poslancom Národnej rady Slovenskej republiky. Po štúdiu na gymnáziu v Nitre absolvoval v roku 1981 štúdium na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. V rokoch 1981 - 90 pôsobil ako právnik Cestných stavieb Nitra, od januára 1990 krajský tajomník, od októbra 1990 ako ústredný tajomník DS, od mája 1991 jej výkonný predseda. V rokoch 1992 - 1998 bol mimo politiky. Peter Miššík bol zvolený za poslanca NR SR vo volebnom období 2002-2006 za SDKÚ. Je podpredsedom Ústavnoprávneho výboru NR SR a členom Mandátového a imunitného výboru NR SR. E-mail na nrsr.sk: mailto:peter_missik@nrsr.sk Web na nrsr.sk: Peter Miššík v • d • e Súčasní poslanci NR SR Edita Angyalová • Ján Babič • Branislav Bačík • Anton Bobrík • Jozef Burian • Ján Čech • Miroslav Číž • Vladimír Faič • Darina Gabániová • Dušan Galis • Tibor Glenda • Pavol Goga • Lea Grečková • Juraj Horváth • Miroslav Chovanec • Dušan Jarjabek • Viliam Jasaň • Vladimír Jánoš • Maroš Kondrót • Magda Košútová • Marián Kovačócy • Mikuláš Krajčovič • Stanislav Kubánek • Ján SMER-SD Kvorka • Jana Laššáková • Tibor Lebocký • Michal Lukša • Róbert Madej • Mojmír Mamojka • Ľuboš Martinák • Vladimír Matejička • Viera Mazúrová • Emília Müllerová • Oľga Nachtmannová • Peter Obrimčák • Pavol Paška • Pavol Pavlis • Peter Pelegrini • Ľubomír Petrák • Ján Podmanický • Ján Richter • Ľubica Rošková • Ján Senko • Monika Smolková • Jozef Valocký • Jana Vaľová • Ivan Varga • Boris Zala • Renáta Zmajkovičová • Ján Zvonár Katarína Cibulková • Ferdinand Devínsky • Mikuláš Dzurinda • Martin Fedor • Pavol Frešo • Tomáš Galbavý • Milan Hort • Zoltán Horváth • Jaroslav Ivančo • Stanislav Janiš • Pavol Kubovič • Eduard Kukan • Martin Kuruc • Štefan Kužma • Juraj Liška • Peter SDKÚ Markovič • Ľuboš Micheľ • Ivan Mikloš • Jozef Mikuš • Peter Miššík • Viliam Novotný • Martin Pado • Ján Pataky • Pavol Prokopovič • Iveta Radičová • Tatiana Rosová • Alexander Slafkovský • Ivan Štefanec • Jarmila Tkáčová • Magdaléna Vášáryová • Lucia Žitňanská Milada Belásová • Anna Belousovová • Marta Damborská • Peter Dubravay • Jozef Ďuračka • Sergej Chelemendik • Anton Korba • SNS Miroslav Kotian • Jozef Líška • Jaroslav Paška • Rudolf Pučík • Rafael Rafaj • Jozef Rydlo • Ján Slabý • Ján Slota • Ivan Šaško • Dušan Švantner • Valentín Švidroň • Emil Vestenický • Štefan Zelník Imre Andruskó • Tibor Bastrnák • Gyula Bárdos • József Berényi • Ágnes Biró • Béla Bugár • Pál Csáky • Miklós Duray • Iván Farkas SMK • Gábor Gál • László Gyurovszky • László Köteles • László Miklós • László Nagy • István Pásztor • Klára Sárközy • Zsolt Simon • János Szigeti • László Szigeti • Anna Szögedi Tibor Cabaj • Pavol Džurina • Jozef Halecký • Marián Haľko • ĽS-HZDS Miroslav Jureňa • Ján Kovarčík • Vladimír Mečiar • Tibor Mikuš • Ľudmila Mušková • Milan Rehák • Beata Sániová • Jozef Tarčák • Katarína Tóthová • Milan Urbáni • Viliam Veteška Pavol Abrhan • Július Brocka • Martin Fronc • Peter Gabura • KDH Monika Gibalová • Pavol Hrušovský • Stanislav Kahanec • Daniel Lipšic • Mária Sabolová • Jozef Šimko nezávislí Rudolf Bauer • František Mikloško • Pavol Minárik • Vladimír Palko Peterský_potok.html Peterský potok Dĺžka toku 4,9 km Plocha povodia  ? km² Rád toku V. Povodie Turiec Prameň Malá Fatra Ústie Trebostovský potok Hydrologické poradie 4-21-05-084 Číslo recipienta 4-21-05-7113 Peterský potok je potok v dolnom Turci, v západnej časti okresu Martin. Je to ľavostranný prítok Trebostovského potoka, meria 4,9 km a je tokom V. rádu. Pramení v Malej Fatre, v podcelku Lúčanská Fatra, na západnom svahu Dubového diela (751,2 m n. m.) v nadmorskej výške približne 660 m n. m. Od prameňa tečie sprvu na krátkom úseku na juh, potom sa esovito stáča a pokračuje juhojuhovýchodným smerom. Z pravej strany ďalej priberá prítok z juhovýchodného svahu Končiara (1 164,1 m n. m.), následne z tej istej strany prítok zo severovýchodného svahu Chrapovej (696,0 m n. m.), vstupuje do Turčianskej kotliny, do podcelku Valčianska pahorkatina, kde tečie k obci Trebostovo juhovýchodným smerom. Na severnom okraji intravilánu tejto obce sa oblúkom stáča na severovýchod, za obcou ďalej na juhovýchod a zľava priberá prítok z juhovýchodného úpätia Dubového diela. Západne od obce Turčiansky Peter sa napokon v nadmorskej výške cca 440 m n. m. vlieva do Trebostovského potoka. Peter_Klouda_36fc.html Peter Klouda Peter Klouda (* 1. jún 1978, Poprad)vaha: 92kg, vyska: 193cm je slovenský hokejový útočník - center. Klubový hokej Peter Klouda s hokejom začínal v klube HK Tatravagónka Poprad.No jeho najväčšie uspechy sa spajaju s HKm Zvolen kde odohral 5 sezon a vzdy patril k oporam muzstva. V sezone 07/08 sa stal najproduktívnejsim hracom timu a s 50 asistenciami aj najlepsim nahravacom zakladnej casti. Na jeho chrbte svieti #63. Reprezentácia V slovenskom drese odohral 4 zápasy, zatiaľ neskóroval. Externé odkazy * Peter Klouda klubová štatistika na hockeyDB.com Peter_Šimun_820e.html Peter Šimun Peter Šimun (* 21. august 1955, Bratislava) je slovenský herec. Filmografia * 1979: Hra na telo (Benca) * 1983: Muž nie je žiaduci (Michal) * 1983: Štvrtý rozmer (Bezák) * 1984: Kráľ Drozdia brada (nápadník, maliar) * 1984: Sladké starosti (mladý Nemec) * 1985: Utekajme, už ide! (muž vo výťahu) * 1987: Začiatok sezóny (Jano) * 1988: Kúpeľňový hráč (inžinier) * 1988: Sedem jednou ranou (básnik Krišpín) * 1990: Dávajte si pozor! (zvukár Juraj Solan) * 1991: Tajomstvo alchymistu Storitza * 1993: Anjel milosrdenstva (Fero) * 1994: Na krásnom modrom Dunaji (Gadžo) * 1997: Nejasná zpráva o konci světa (holič) * 1998: Rivers of Babylon (Tupý) * 1999: Hanele (Leib Abramovič) * 2000: Jadvigin vankúšik (Jadviga párnája), r. Krisztina Deák, Maďarsko (Zelenák) Uplatnil sa i v dabingu, prepožičiava hlas americkému komikovi Jimovi Careymu. Peter_Michalica_80eb.html Peter Michalica Peter Michalica (* 10. júl 1945, Kremnica) je slovenský huslista. Externé odkazy Hudobné centrum Petkovy.html Petkovy Petkovy Základné informácie Postavenie: |obec NUTS 5 (obec): |CZ0207 536431 Kraj (NUTS 3): |Stredočeský (CZ020) Okres (NUTS 4): |Mladá Boleslav (CZ0207) Obec s rozšírenou pôsobnosťou:| Poverená obec: | Historická krajina: |Čechy Katastrálna výmera: | ? km² Počet obyvateľov: |220 Zemepisná šírka: | Zemepisná dĺžka: | Nadmorská výška: | ? m PSČ: | Základné sídelné | jednotky: | Miestnych častí: | Katastrálne územie: | Adresa | obecného úradu: | Starosta / starostka: | Petkovy je obec v Česku v okrese Mladá Boleslav v Stredočeskom kraji. 1. januára 2006 tu žilo 220 obyvateľov, z toho 114 mužov a 106 žien, pričom priemerný vek v obci je 41,4 rokov (muži 38,6 rokov, ženy 44,3 rokov). Tento geografický článok o mieste v Česku je zatiaľ príliš Vlajka Česka krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Pozri aj * Zoznam obcí v Česku Mestá a obce okresu Mladá Boleslav (?+??) Bakov nad Jizerou | Bělá pod Bezdězem | Benátky nad Jizerou | Bezno  Bílá Hlína | Bítouchov | Boreč | Boseň | Bradlec | Branžež | Brodce  Březina | Březno | Březovice | Bukovno | Ctiměřice | Čachovice | Čistá  Dalovice | Dlouhá Lhota | Dobrovice | Dobšín | Dolní Bousov  Dolní Krupá | Dolní Slivno | Dolní Stakory | Domousnice | Doubravička  Hlavenec | Horky nad Jizerou | Horní Bukovina | Horní Slivno | Hrdlořezy  Hrušov | Husí Lhota | Charvatce | Chocnějovice | Chotětov | Chudíř  Jabkenice | Jivina | Jizerní Vtelno | Josefův Důl | Katusice  Klášter Hradiště nad Jizerou | Kluky | Kněžmost | Kobylnice | Kochánky  Kolomuty | Koryta | Kosmonosy | Kosořice | Kostelní Hlavno | Košátky  Kováň | Kovanec | Krásná Ves | Krnsko | Kropáčova Vrutice | Ledce  Lhotky | Lipník | Loukov | Loukovec | Luštěnice | Mečeříž  Mladá Boleslav | Mnichovo Hradiště | Mohelnice nad Jizerou | Mukařov  Němčice | Nemyslovice | Nepřevázka | Neveklovice | Niměřice | Nová Telib  Nová Ves u Bakova | Obrubce | Obruby | Pěčice | Pětikozly | Petkovy  Písková Lhota | Plazy | Plužná | Prodašice | Předměřice nad Jizerou  Přepeře | Ptýrov | Rabakov | Rohatsko | Rokytá | Rokytovec | Řepov  Řitonice | Sedlec | Semčice | Sezemice | Skalsko | Skorkov | Smilovice  Sojovice | Sovínky | Strašnov | Strážiště | Strenice | Sudoměř  Sudovo Hlavno | Sukorady | Tuřice | Ujkovice | Velké Všelisy | Veselice  Vinařice | Vinec | Vlkava | Vrátno | Všejany | Zdětín | Žďár | Žerčice  Židněves Petrovička.html Petrovička Dĺžka toku 17,2 km Plocha povodia  ? km² Rád toku III. Povodie Váh Prameň Javorníky Ústie Váh Hydrologické poradie 4-21-07-012 Číslo recipienta 4-21-07-3830 Petrovička je potok na Hornom Považí, preteká územím okresu Bytča. Je to pravostranný prítok Váhu s dĺžkou 17,2 km, je tokom III. rádu Prameň Pramení v Javorníkoch na juhovýchodnom svahu vrchu Čemerka (1 052,3 m n. m.) v nadmorskej výške približne 900 m n. m. Smer toku Na hornom toku tečie najprv juhojuhovýchodným smerom, potom východným smerom, na krátkom úseku, medzi sútokmi s prítokmi z Vlčej jamy a z juhovýchodného svahu Hluchého, odtiaľ k sútoku s prítokom spod Čerenky opäť na východ. Ďalej už tečie prevažne juhovýchodným smerom Petrovickou dolinou, medzi sútokom s Priečnym potokom a centrom obce Petrovice severojužným smerom. Na dolnom toku potom tečie prechodne opäť na juhovýchod a napokon severojužným smerom. Geomorfologické celky * Javorníky, podcelky: * Vysoké Javorníky, časť Javornícka hornatina * Nízke Javorníky, časti Javornícka brázda a Rovnianska vrchovina * Považské podolie, podcelok Bytčianska kotlina Prítoky * pravostranné: prítok zo severného svahu Hluchého (960,9 m n. m.), prítok z juhovýchodného svahu Hluchého, prítok zo severozápadného svahu Petrovskej Kýčery (978,8 m n. m.), prítok z juhovýchodného svahu Petrovskej Kýčery, prítok z juhovýchodného svahu Žiaru (849,9 m n. m.), prítok (428,4 m n. m.) z oblasti Horných lazov, Priečny potok, prítok zo Setechova, prítok z lokality Dobroslavie * ľavostranné: prítok z lokality Vlčia jama, prítok prameniaci južne od kóty 885,5 m, prítok z južného svahu Čerenky (947,8 m n. m.), prítokz južného svahu Slatiny (945,7 m n. m.), prítok z juhojuhovýchodného svahu Kýčery (807,4 m n. m.), Kolárovický potok Ústie Petrovička ústi do Váhu pri Bytči (juhozápadne od centra mesta) v nadmorskej výške cca 298 m n. m. Obce * osada Magaly * Petrovice * Bytča (okrajom) Petra_Černocká_67ae.html Petra Černocká česká herečka a speváčka 24. november 1949 Narodenie Česko Praha Pozri aj Biografický portál Petra Černocká (* 24. november 1949 v Prahe) je česká herečka a speváčka, sestra diskdžokeja Pavla Černockého a sesternica herca Vlastimila Brodského. Životopis Na konzervatóriu vyštudovala operný spev a hru na klavír, po absolvovaní školy začínala spievať so skupinou Pastýři Petra Hanniga. V Divadle Semafor hrala v legendárnej Šimkovej a Grossmanovej hre Besídka v rašeliništi, neskôr v Suchého hre Čarodějky. Mladú čarodejnicu Saxanu, lietajúcu na metle si zahrala aj zaspievala o niečo neskôr vo filme Dívka na koštěti scénaristu Miloše Macourka a režiséra Václava Vorlíčka. Ako herečka sa objavila aj v dalších televíznych programoch Slovenskej televízie. Ako speváčka potom dlhé roky vystupovala so skupinou Kardinálové Zdeňka Merty. Má dcéru Barboru Vaculíkovú, ktorá je tiež speváčkou pôsobiacou v skupine Yellow Sisters. V súčasnej dobe vystupuje s manželom Jiřím Pracným. Diskografia Singlové albumy * Vůbec nejsem zvláštní / My dva si máme dál co říct - Supraphon * Hloubej /Až prijdeš poprvé sám - Supraphon * (1978) Klub jachtový / Čekám - Supraphon * (1974) Koukej přijít včas / Teče voda, teče - Supraphon * (1973) Líný štěstí / A láska se musí nám zdát - Supraphon LP albumy * (1986) Monitor - Supraphon (Petra Černocká a Kardinálové Zdeňka Merty) * (1979) Ten kluk už dávno se mnou není - Supraphon * (1975) Lidí se ptej - Supraphon CD albumy * (2006) Souhvězdí střelce - Studio Michael * (2006) Se mnou si píseň broukej (20x Petra Černocká) - Sony BMG * (2005) Se mnou si píseň broukej(Story) - Universal music * (1999) Lásku blízko mám - Venkow Records * (1996) Saxana dětem - Happy Music * (1996) Tennessee Whiskey - Happy Music * (1994) Náklaďák - Presston Kompilácie * (2007) Hity z českých filmů a pohádek 1+2 - Popron Music -05. Saxana * (2006) Legendy českého popu 70.léta - Universal Music -11. Tamtamy * (2006) Tv hity z televizných filmů a serialů - Universal Music -19. Saxana-cd2 * (2006) Snídaně v trávě - Universal Music -03. Tamtamy * (2004) Hitparáda 70. léta - Supraphon -10. Saxana * (2003) To byl váš hit - 70. léta - Levné knihy,[FR Centrum] -05. Koukej se mnou si píseň broukej * (2003) Naše hity 5 - Supraphon -08. Adié, řeknu vám * (1999) České hity 1975 - -04. Náklaďák * (1999) České hity 1974 - -15. Koukej přijít včas * (1999) České hity 1973 - -16. Adié, řeknu vám * (1999) České hity 1972 - -04. Saxana * (1999) České hity 1971 - -16. Jedou vozy * (1999) České hity 1968 - -07. Ovečka * (1996) Rozvíjej se poupátko- Supraphon -Saxana * (1994) Hity 1971 - Supraphon * (1994) Hity 1968 - Supraphon Literatúra * (2003) Petra Černocká - Co mě maminky (ne)naučily - Ikar, ISBN 80-249-0296-6, (autobiografická kniha) Externé odkazy * Oficiální stránky Petry Černockej * Životopis Petry Černockej * stránky fanúšikov Petry Černockej * Petra Černocká na cfn.cz * Neoficiální stránky Petry Černockej Zdroj Tento článok je sčasti alebo úplne založený na preklade článku Petra Černocká zverejneného na českej Wikipédii. Petr_Bezruč_dc4f.html Petr Bezruč český básnik Narodenie 15. september 1867 Opava, Česká republika Úmrtie 12. február 1958 Olomouc, Česká republika Pozri aj Biografický portál Petr Bezruč je literárny pseudonym Vladimíra Vašeka (* 15. september 1867, Opava - † 12. február 1958, Olomouc), českého básnika, ktorý uverejnil svoju jedinú básnickú zbierku Slezské písně na začiatku 20. storočia. Úplne výnimočné verše, ktoré svojim útočným prihováraním sa za sociálne a národné záujmy českých ľudí v Sliezsku nemajú v českej literatúre obdobu ani svojim vznikom, ani štýlom a ani ďalším osudom. Literárni historici radia Bezruča do generácie tzv. anarchystických buričov. Jeho dielo je ovplyvnené symbolizmom a Českou modernou. Život Rodičia Narodil sa v Opave v rodine Antonína Vašeka a Marie Vašekovej (rod. Brožkovej) v roku 1867. Jeho otec Antonín Vašek bol učiteľ, filolog a sliezsky buditeľ. Od roku 1860 vydával prvý český list v Sliezsku Opavský besedník. Ako jeden z prvých odmietol uznať pravosť rukopisov Královodvorského a Zelenohorského a obvinil Václava Hanku z ich sfalšovania. Vaškova matka Marie pochádzala zo zámožnej rodiny z Týnca nad Labem. V roku 1873 bol Antonín Vašek za svoje pročeské aktivity (v takmer nemeckej Opave) nutený sa presťahovať do Brna. Každé leto trávil malý Vladimír Vašek v Háji u Opavy, kam chodieval jeho otec kvôli svojej záľube - lovu. Detstvo Vladimíra Vaška je však poznamenané nezhodami medzi jeho rodičmi a tiež bezohľadnými útokmi proti svojmu otcovi za jeho filozofickú prácu o Královodvorskom a Zelenohorskom rukopise. V roku 1880 Antonín Vašek zomiera na tuberkulózu. Marie Vašková tak zostáva so 6 deťmi sama v zložitej finančnej situácii. Detstvo V roku 1881 začína navštevovať Vladimír Vašek brneské gymnázium. Najhorší prospech má z nemčiny, matematiky a spevu. Sám básnik neskoršie priznáva, že hudbe nikdy nerozumel. Ešte na meštianke jeho učiteľ spevu ho posmešne prezýval Anton (ein ton = jeden tón), pretože všetky piesne spieval v jedinom tóne. Naopak darí sa mu v štúdiu gréčtiny. V priebehu štúdia na gymnáziu ož píše prvé verše, ktoré sa však nezachovali. Väčšinou sú to ironické veršovačky namierené proti profesorom. Je ovplyvnený čítaním Vrchlického, Svatopluka Čecha, Jana Nerudu, Friedricha Hölderlina a Edgara Allana Poea. Už ako štrnásťročný vie po rusky a číta v origináli Puškina a Lermontova. Na gymnáziu sa mu prospech trvale zhoršuje a po jeho ukončení uvažuje o tom, že vstúpi do kláštora. Nakoniec sa však rozhodne pre štúdium klasickej filológie v Prahe. Pražské štúdiá Tri roky (1885 - 1888) študoval v Prahe. Štúdium však nedokončil. Tu sa začal intenzívne venovať záľube v antike a v etymológii. Nie je bez zaujímavosti, že medzi jeho učiteľov patrili T. G. Masaryk, Josef Durdík, Jaroslav Goll, Otakar Hostinský. V tomto období väčšinu svojho času trávi v pražských krčmách a kaviarňach. Viacej ako štúdiu sa venuje kartám a pitkám so spolužiakmi. Stretáva sa tu prvýkrát s Janom Herbenom a tiež s Vilémom Mrštíkom, s ktorými diskutuje o literatúre. Stále častejšie však podlieha melanchólii a uzatvára sa do seba. Nezúčastňuje sa na žiadnych politických a vlasteneckých aktivitách. Aj sám neskoršie priznáva, že nenavštívil ani len Národní divadlo, ani katedrálu sv. Víta. Návrat do Brna V roku 1888, kedy sa Vladimír vracia z Prahy do Brna, je situácia v jeho rodine kritická. Jeho matka sa musela zadĺžiť, aby uživila jeho piatich súrodencov. Vašek si preto hľadá nejaké zamestnanie, avšak nejaví žiadnu snahu, aby aspoň trocha pomohol matke. Len vďaka matkynmu prihovoreniu sa za neho, zamestnal sa ako pisár zemského výboru. Rodine však vôbec nepomáha i napriek tomu, že by mohol. Žije v akejsi apatii, z ktorej ho dokáže dostať len alkohol, cigarety a prvé príležitostné výlety do okolia Brna. Objavujú s prvé príznaky pľúcnej choroby. V tejto dobe sa pokúša písať prozaické črty. Z tohto obdobia pochádzajú tiež drobné prózy, ktoré v roku 1889 uverňuje pod názvom Štúdia z Café Lustig v časopise Švanda dudák pod pseudonymom Ratibor Suk. V tom istom roku začína pracovať na pošte. Ale až v roku 1891 skladá úradnícku skúšku, ktoré mu zaručuje platový postup. Po jej zložení je ihneď pridelený na poštu v Místku. Pobyt v Místku Vaškov pobyt v Místku v rokoch 1891 - 1893 je pre vznik Slezských piesní veľmi významný. V malom moravskom mestečku Místek bol Vašek ako poštový úradník automaticky zaradený medzi miestnu honoráciu. Naďalej pokračuje v neviazanom živote, avšak začína si všímať veľkú ľudskú biedu tohto kraja. Najprv býva v osade Koloredov u Místku, neskôr sa presťahuje na Ostravskú ulicu v Místku k mäsiarovi Lyskovi. Začiatkom roka 1892 sa Vašek zoznamuje v hostnci manželov Sagonovcov s Ondřejom Boleslavom Petrom a tak vzniká osudové priateľstvo, ktoré Vaška veľmi poznamenalo. O. B. Petr bol učiteľom, divadelníkom a vlastencom, ktorého život akoby sa premietal v mnohých básňach a viedlo tiež k teóriám o možnom spoluautorstve. V každom prípade sa však zrodilo veľké priateľstvo. Obaja písali verše, vyrážali spolu na túry po kraji kde Petr zoznamoval Vašeka s históriou a problémami okolitých dedín. Bol to práve vášnivý sliezsky vlastenec O. B. Petr, ktorý obrátil jeho pozornosť na sociálnu a národnú otázku Sliezska. O. B. Petr zoznámil ho tiež s Maryčkou Sagonovou (svojou nešťastnou láskou. Vašek sa naprv zamiloval do Maryčky Sagonovej a neskôr do Dody Bezručovej. V tomto období jeho najbližšími priateľmi sú Petr a Bezručová. Neskôr to dokazuje i Vašekov pseudonym - Petr Bezruč. Práve v Místku začína prerod z apatického Vašeka na vášnivého zástancu sliezskych ľudí. Však nie je žiadne svedectvo o tom, že jadro Sliezskych piesní vzniklo práva za jeho pobytu v Místku. Mnohé básne v Sliezskych piesňach však reáliami odkazujú do doby pred rokom 1891 (!). A naopak, mnohé básne museli byť napísané neskoršie, pretože opisujú udalosti neskorších rokov. V roku 1893 jeho najlepší priateľ O. B. Petr spáchal sebevraždu a Vladimír Vašek si podáva žiadosť o preloženie do Brna. Jeho žiadosti bolo vyhovené a ešte v tom istom roku nastupuje na staničnej pošte v Brne. V roju 1894 zomiera jeho matka. Vašek sa začína starať o mladšieho brata Antonína. Tiež chodí za svojim bratom Ladislavom do Kostelca na Hanej. Z tejto doby sa datuje i jeho vzťah k Hanej. Rok 1899 V januári 1899 začína Vladimír Vašek posielať svoje básne pod pseudonymom Petr Bezruč Jánovi Herbenovi do časopisu Čas. Súčasne sa mu začína zhoršovať jeho zdravotný stav a objavuje sa chŕlenie krvi ohlasujúce tuberkulózu. Herben inhneď spoznal kvalitu básní a vydáva ich v beletristickej prílohe časopisu Čas. Z prvej Vašekovej zásielky vydáva tri básne: Den Palackého, Škaredý zjev a Jen jedenkrát (niekedy je nazývaná tiež Zkazka - tu je ešte však bez názvu). Toto číslo časopisu Čas je však zhabané rakúskou políciou a cenzúra potom dovoľuje uverejňovať len intímnu lyrickú báseň Jen jedenkrát. Od vydania Slezských písní po proces Od roku 1904 potom Vašek posiela celkom 74 básní v 39 zásielkách. Básne majú veľký ohlas, ktorý bol prevažne kladný. V roku 1903 vydáva Herben prvé číslo Besed Času s podtitulom Slezské číslo. Potom za mesiac vychádza zbierka knižne v náklade 3000 výtlačkov. V roku 1904 vychádzajú Bezručove básne prvýkrát pod názvom Slezské písně v grafickej úprave Vojtěcha Preissiga, ktoré boli vydané Spolkom českých bibliografov. V roku 1910 bola na verejnej prednáške Adojfa Kubisa prezradená pravá identita Petra Bezruča. V roku 1911 vychádzajú dve knižné vydania Slezských písní. V roku 1915 vychádzajú v zahraničnom odbojovom časopise L'Indépendance Tchéque básne oslavujúce ruské vojská a ruského cára ako osloboditeľov. Básne sú podpísané iniciálami P. B., ktoré sú verejnosťou okamžite pripísané Petrovi Bezručovi. Avšak autorom týchto básní je Jan Grmela, ostravský rodák a neúspešný básnik žijúci v tej dobe v Paríži. Keď sa tieto básne objavia v Čechách, je na Vladimíra Vašeka vydaný zatykač pre velezradu a hrozí mu za to trest smrti. Je zatknutý, vypočúvaný a ešte v roku 1915 je odvezený do posádkového vezenia v Hernalsergürteli vo Viedni, kde čaká na svoj proces na vojenskom súde. Z protokolu vypočúvania Vladimíra Vašeka: "Politické presvedčenis, ktoré sa odráža v mojich básňach, sa rovná najčistejšiemu demokratizmu. Moje básne boli predovšetkým napísané pre robotníctvo. Toto celé zameranie je v rozpore s oslavovaním cára, ktorého robotníctvo a demokrati nenávidia práve tak dnes, ako i predvojnou. Preto báseň s touto tendenciou, uverejnená v akomsi francúzskom časopise, nie je odo mňa." a ďalej "Nikdy som sa nezaoberal politikou, vždy som sa zaujímal len o literatúru." Polícii sa nepodarilo zaistiť žiadne dôkazy svedčiace proti Vladimírovi Vašekovi. Súd si nechal vypracovať posudok od dvoch literárnych vedcov (nemeckého a českého) a nakoniec rozhodol o Vašekovej nevinne. V roku 1916 bol prevezený do brnianskej väznice na Cejli. Na slobodu však nebol prepustený. Ďalej bol vypočúvaný a väznený, tentoraz za najútočnejšie básne v Slezských písních. V tomto roku vychádza kvalitný nemecký preklad Slezských písní (Die schlesischen Lieder des Petr Bezruč) v Lipsku s predslovom Franza Werfela. Vytlačené sú aj najútočnejšie básne a zároveň je Bezručovi priznané dôležité miesto v českej literatúre. Ešte v tomto roku je prepustený, ale najrôznejšie súdy a spory (tentoraz so zamestnávateľom) pokračujú až do októbra 1918. V roku 1917 prichádzajú českí spisovatelia s Manifestom, ktrorý však Vašek nepodpisuje. 1918 - 1958 Slezské písně vychádzajú stále častejšie a Bezruč sa stáva "národným" básnikom. Vašek sa však čoraz viac uzaviera pred svetom. Uteká pred verejnosťou a pred akýmikoľvek ováciami. Rád podniká túry (sám tomu hovorí "výplazy") po Beskydách. Je v dobrej kondícii, ktorú si udržuje otužovaním (rád sa kúpal v riekach nahý) a výletmi. Záver svojho života prežíva v meste Kostelec na Hané. Zomiera v olomouckej nemocnici 12. februára 1958 vo vysokom veku - 90 rokov. V roku 1945 získal titul národný umelec. Tvorba Poézia Petra Bezruča je v kontexte českej literatúry vonkoncom ojedinelá. Jeho originalita netvie len v (jedinom) prudkom básnickom výboji, ktorý sa zaoberá sociálnymi a národnostnými problémami v Sliezsku na konci 19. storočia ale tiež i v jeho zvláštnom vzťahu k vlastnému jedinému dielu, v ktorom sa dal tak prudko na stranu chudobných a utláčaných. A to len jedenkrát za svoj život. Pre tieto aspekty býva zaraďovaný medzi sociálnych, buričských autorov. Literárni teoretici prichádzali s najrôznejšími teóriami, ktoré mali vysvetliť mnoho nejasností ohladne života a diela Petra Bezruča. Tieto teórie nie sú však dodnes uspokojivo vysvetlené. Stavba jeho básní je dramaticky vzdorovitá a útočná. Keďže vo svojich básňach používa výhražné pokriky, hyperboly, kontrasty, štipľavý sarkasmus, zámerné prerušovanie rytmu, nárečové prvky, metafory, zvukomaľbu núti nás to zamýšalť sa nad témami jeho básní. Slezské písně 1909, jedná sa o básne veľmi často s národnou a sociálnou tématikou, ale sú tam však napr. i ľúbostné básne. Toto dielo bolo pôvodne vydané pod názvom Slezské číslo a až po rozšírení získalo svoj známy názov Slezské písně. Niektoré básne zo Slezských písní. 1. intímne básne osobného charakteru" * Labutinka – báseň nájdená po smrti básnika; formálne bola presunutá do Slezských písní (1961; hovorí o Bezručovej láske a jeho ľúbostnom sklamaní. * Jen jedenkrát * Červený květ – úvodná báseň zbierky, kvet je symbolom jeho vlastného vnútra, kaktus ako kvet, ktorý vykvitne len raz, symbolizuje jeho životnú osamelosť. 2. básne reagujúce na sociálnu biedu a národnostný útlak (za problém utlačovania ľudí viní Nemcov, Poliakov, Židov a tiež ľahostajnosť Čechov). * Maryčka Magdónova – Maryčka je sirota (otec bol pijan, ktorý sa zabil pri návrate z krčmy). Maryčka sa stará o mladších súrodencov. Raz pri krádeži dreva vlese bola prichytená a udaná. Keď ju odvádza strážnik do Frýdku, spácha samovraždu skokom zo skaly do rieky Ostravice. * Ostrava - báseň, v ktorej sa snáď najviac skrýva obžaloba utláčateľov (majiteľov baní). * Kantor Halfar – príbeh učiteľa, ktorý vzdoroval tlaku odnárodňovania a učil česky. * 70 000 * Bernard Žár 3. pohľad na vtedajšiu českú politiku a vlastenectvo: * Praga caput regni 4. básne, ktorých estetická hodnota spočíva v spojení rôznorodých princípov, tendencií a poetík: * Škaredý zjev – pomocou nepriamych obrazov (symbolov) tu opisuje ťažký život na Ostravsku, označuje sa za večného tuláka. Samostatné básne * Paralipomena I. * Paralipomena II. * Stužkonoska modrá – spomienka na svoju mladosť ( vurčitej miere i kritika pomerov v prvej republike) * Přátelům a nepřátelům – bola vydaná po jeho smrti; jedná sa o ľúbostnú lyriku a o verše premýšľajúce o zmysle života. Poviedky * Studie z café Lustig Literárni bádatelia, ktorí sa zaoberali tvorbou Petra Bezruča * Oldřich Králík * Drahomír Šajtar * Jiří Urbanec * Alois Adamus * Joža Vochala * František Buriánek * Jaromír Dvořák * Miroslav Červenka Literatúra * Adamus, Alois: Po stopách Slezských písní. Moravské kolo spisovatelů. Brno 1927 * Drozd, Jan: Autoři Slezských písní. Tilia. Ostrava 2003 * Dvořák, Jaromír: Bezručovské studie. Profil. Ostrava 1982 * Ivanov, Miroslav: Historie skoro detektivní * Králík, Oldřich: Rukopisy Petra Bezruče z let 1899 a 1900. Univerzita Palackého. Olomouc 1950 * Králík, Oldřich: Kapitoly o Slezských písních * Králík. Ficek: Kapitoly o Petru Bezručovi * Macura, Vladimír: Zásilky Času 1899 - 1914. Československý spisovatel. Praha 1980 * Pračka. Králík. Dvořák: Bezručův proces 1915 - 1918. Krajské nakladatelství v Ostravě. Ostrava 1964 * Šedivec, Vít (pseudonym Ladislava Vaška, básníkova bratra): Z kroniky rodu Bezručova. Brno 1948 * Šajtar, Drahomír: Prameny Slezských písní * Šlosar, Jaromír: Petr Bezruč bez záruky. Oftis. Ostrava 2004 * Tomášková, Zdenka: Ortel samoty. Doplněk. Brno 2003 * Urbanec, Jiří: Mladá léta Petra Bezruče. Profil. Ostrava 1969 Peter_Bondra_1364.html Peter Bondra Vlajka Slovenska slovenský hokejista Narodenie 7. február 1968 Luck, ZSSR, dnes Ukrajina Aktívna činnosť 1986 - 2007 Pozícia pravé krídlo Streľba ľavou rukou Výška a váha 183 cm, 92 kg Prezývka Bonzai Peter Bondra (* 7. február 1968, Luck, ZSSR, dnes Ukrajina) je bývalý slovenský hokejový útočník. Vynikal rýchlym korčuľovaním a patril k najúspešnejším zakončovateľom v NHL. Výraznou mierou pomohol slovenskej reprezentácii k zisku titulu majstra sveta (2002). Po ukončení aktívnej kariéry v októbri 2007 sa stal jej generálnym manažérom. Jeho starší brat Juraj bol hokejový obranca. Detstvo Petrov otec pochádza z Jakubian v okrese Stará Ľubovňa. V roku 1947 sa celá jeho rodina vysťahovala na Ukrajinu (mal šesť sestier). Peter Bondra uvádza, že tam otec odišiel za prácou.^ Podľa jednej z otcových sestier sa však vysťahovanie udialo "dobrovoľne-nedobrovoľne". ^ Niektoré zdroje tvrdia, že dôvodom bola výmena obyvateľstva medzi Česko-Slovenskom a ZSSR, pričom vysťahované rodiny osídľovali miesta po volyňských Čechoch.^ Petrov otec si na Ukrajine našiel manželku Nadeždu, ktorá bola poľskej národnosti. Ani jeden z nich nemal vzťah k športu. Spolu mali troch synov - Vladimíra, Juraja a Petra. Keď mal Peter tri roky, jeho otec sa vrátil aj s rodinou na Slovensko, usídlili sa v Poprade. Pracoval ako šofér mliekárenskeho auta, jeho manželka na poľnohospodárskom družstve. Svoje rodné mesto navštívil Peter len raz - ako desaťročný. Rodičia mu nikdy nevybavili česko-slovenské občianstvo, úmyslom bolo oslobodiť ho od vojenskej služby. Otec mu zomrel v roku 1982, po neskorom objavení zápalu slepého čreva. Klubový hokej Je odchovancom Popradu, kde odohral sezónu 1985/86 v 1. SNHL. V nasledujúcom ročníku debutoval v česko-slovenskej lige ako hráč VSŽ Košice. V ďalšej sezóne 1987/88 pomohol tomuto mužstvu vybojovať titul česko-slovenského majstra. NHL Bondra v drese Atlanty prekonáva Roberta Luonga Washington Capitals V roku 1990 si ho vybral v úvodnom drafte NHL tím Washington Capitals v 8. kole ako 158. v poradí. Už v nasledujúcej sezóne sa dostal vo farbách Washingtonu na ľad NHL a hneď sa dokázal presadiť. Celkovo odohral za tento klub 14 sezón, dvakrát sa stal najlepším strelcom celej NHL. Je držiteľom dvanástich klubových rekordov, napr. v počte dosiahnutých bodov (825), gólov (427), gólov v presilovkách (137), víťazných gólov (73), gólov v oslabení (32) a hetrikov (19). 5. februára 1994 strelil päť gólov v zápase (z toho štyri za 4 a štvrť minúty).^ Najväčší klubový úspech zaznamenal v sezóne 1997/98, Washington sa prebojoval do finále Stanley Cupu, v ktorom podľahol Detroitu 0:4 na zápasy. V priebehu ročníka 2003/04 sa jeho klub dostal do vážnych finančných problémov a začal sa zbavovať najdrahších hráčov. Medzi nimi bol aj Peter Bondra s ročným platom 4,5 mil. USD. Ottawa Senators Washington ho vymenil do klubu Ottawa Senators, kde odohral zvyšok sezóny. Pred ročníkom 2005/06 sa stal voľným hráčom. Atlanta Thrashers Hoci o neho spočiatku javil záujem aj jeho bývalý klub Washington Capitals, nakoniec podpísal zmluvu s klubom Atlanta Thrashers so zaručeným príjmom iba 505 tisíc dolárov. Stal sa spoluhráčom krajana Mariána Hossu. V 60 zápasoch strelil 21 gólov a zaznamenal 18 asistencií. Chicago Blackhawks Pred nasledujúcim ročníkom sa stal voľným hráčom, na kontrakt čakal až do 10. decembra 2006, keď sa dohodol s klubom Chicago Blackhawks. Generálny manažér klubu Dale Tallon ho označil za osvedčeného kanoniera a vynikajúco pripraveného športovca, ktorý vnesie do tímu rýchlosť a skúsenosti.^ Podľa denníka Chicago Tribune mal podobný základný plat ako v Atlante (500 tisíc), s bonusmi 1,5 milióna dolárov za sezónu. Hneď v prvom zápase proti St. Louis Blues skóroval (v presilovke 5:3) a od méty 500 gólov v NHL ho delil jediný zásah. 500 gólov Dňa 22. decembra 2006 v zápase proti Torontu strelil svoj 500. gól v NHL. Stal sa 37. hráčom v histórii, piatym Európanom a druhým Slovákom (po Stanovi Mikitovi - ten však mal v tom čase kanadské občianstvo), ktorý dosiahol túto hranicu. Bondra na to potreboval odohrať 1050 zápasov v 16 sezónach. Zranenie 29. decembra 2006 utrpel zdanlivo menšie zranenie po strete s Bradom Stuartom,^ ktoré ho však poznačilo až do konca sezóny. Pre pretrvávajúce bolesti vynechal niekoľko zápasov a v mnohých sa na ľade objavil len sporadicky. Z tohto dôvodu sa nezúčastnil ani MS 2007. Koniec kariéry 29. októbra 2007 ohlásil v Bratislave na tlačovej besede ukončenie kariéry, pričom sa stal generálnym manažérom slovenskej reprezentácie.^ Klubová štatistika | | | Základná časť | Play-off Sezóna | Klub |Liga|-------------------------+-------------------- | | | Z | G | A |Body|TM |+/-|Z |G |A |Body|TM|+/- 1986/87| VSŽ Košice |ČSHL| 32 | 4 | 5 | 9 |24 | | | | | | | 1987/88| VSŽ Košice |ČSHL| 45 |27 |11 | 38 |20 | | | | | | | 1988/89| VSŽ Košice |ČSHL| 40 |30 |10 | 40 |20 | | | | | | | 1989/90| VSŽ Košice |ČSHL| 49 |36 |19 | 55 | | | | | | | | 1990/91| Washington |NHL | 54 |12 |16 | 28 |47 |-10|4 |0 |1 | 1 |2 |+1 | Capitals | | | | | | | | | | | | | 1991/92| Washington |NHL | 71 |28 |28 | 56 |42 |-16|7 |6 |2 | 8 |4 |+4 1992/93| Washington |NHL | 83 |37 |48 | 85 |70 |+8 |6 |0 |6 | 6 |0 |+2 1993/94| Washington |NHL | 64 |24 |19 | 43 |40 |+22|9 |2 |4 | 6 |4 |+2 1994/95| HC Košice | SE | 2 | 1 | 0 | 1 | 0 |+1 | | | | | | | Washington |NHL | 47 |34 | 9 | 43 |24 |+9 |7 |5 |3 | 8 |10| 0 | Detroit |IHL | 7 | 8 | 1 | 9 | 0 | | | | | | | | Vipers | | | | | | | | | | | | | 1995/96| Washington |NHL | 67 |52 |28 | 80 |40 |+18|6 |3 |2 | 5 |8 | 0 1996/97| Washington |NHL | 77 |46 |31 | 77 |72 |+7 | | | | | | 1997/98| Washington |NHL | 76 |52 |26 | 78 |44 |+14|17|7 |5 | 12 |12|+4 1998/99| Washington |NHL | 66 |31 |24 | 55 |56 |-1 | | | | | | 1999/00| Washington |NHL | 62 |21 |17 | 38 |30 |+5 |5 |1 |1 | 2 |5 |-4 2000/01| Washington |NHL | 82 |45 |36 | 81 |60 |+8 |6 |2 |0 | 2 |2 |-1 2001/02| Washington |NHL | 77 |39 |31 | 70 |80 |-2 | | | | | | 2002/03| Washington |NHL | 76 |30 |26 | 56 |52 |-3 |6 |4 |2 | 6 |8 |+2 2003/04| Washington |NHL | 54 |21 |14 | 35 |22 |-17| | | | | | | Ottawa |NHL | 23 | 5 | 9 | 14 |16 |+1 |7 |0 |0 | 0 |6 |-4 | Senators | | | | | | | | | | | | | 2004/05| HK Poprad | SE | 6 | 4 | 2 | 6 | 4 |+2 | | | | | | 2005/06| Atlanta |NHL | 60 |21 |18 | 39 |40 |-3 | | | | | | | Thrashers | | | | | | | | | | | | | 2006/07| Chicago |NHL | 37 | 5 | 9 | 14 |26 |+2 | | | | | | | Blackhawks | | | | | | | | | | | | | | spolu NHL | |1081|503|389|892 |749|+74|80|30|26| 56 |60| Reprezentácia Peter Bondra získal slovenskú štátnu príslušnosť krátko pred olympijskou kvalifikáciou v Sheffielde (leto 1993), kde pomohol vybojovať účasť Slovenska na olympiáde v Lillehameri 1994. Na tomto prvom významnom medzinárodnom podujatí slovenskej reprezentácie sa však nezúčastnil pre klubové povinnosti vo Washingtone, keďže NHL nebola prerušená. Reprezentoval na olympijských hrách v Nagane 1998 (v dvoch zápasoch neúspešnej kvalifikačnej časti) a ZOH 2006 v Turíne (5. miesto). Z oboch účastí na majstrovstvách sveta si priniesol medailu - zlato z roku 2002 (Göteborg) a bronz z roku 2003 (Helsinki). Celkovo odohral za Slovensko 47 reprezentačných zápasov, v ktorých strelil 35 gólov. Nosil dres s číslom 12. MS 2002 Na svetovom šampionáte 2002 bol najlepším strelcom Slovenska, keď vystrelil na bránku súpera 44-krát a dal 7 gólov. V +/- hodnotení získal 12 plusových bodov (ďalší hráč Slovenska v poradí získal 5 plusových bodov). 100 sekúnd pred koncom finálového zápasu s Ruskom strelil po prihrávke Žigmunda Pálffyho najvýznamnejší gól v histórii slovenského hokeja, keď stanovil na konečných 4:3 a rozhodol tak o zlatej medaile pre Slovensko.^ Stal sa najlepším strelcom celého šampionátu a členom All Stars tímu. ZOH 2006 Slovensko obsadilo na zimnej olympiáde v Turíne piate miesto. Po kvalitných výkonoch v základnej skupine, ktorú vyhralo bez straty bodu, bolo vyradené v štvrťfinále Českom. Peter Bondra odohral všetkých 6 zápasov Slovenska. Zaznamenal 4 góly, stal sa druhým najlepším strelcom mužstva po Mariánovi Hossovi. Reprezentačná štatistika ---------+------------------------------------- Podujatie| Z | G | A |Body|TM|+/-|Strely|Miesto SP 1996 | 3 | 3 | 0 | 3 |2 | | | 7. ZOH 1998 | 2 | 1 | 0 | 1 |25| | | 10. MS 2002 | 9 | 7 | 2 | 9 |20|+12| 44 | 1. MS 2003 | 8 | 3 | 2 | 5 |6 |+3 | 28 | 3. SP 2004 | | | | | | | | 8. ZOH 2006 | 6 | 4 | 0 | 4 |2 | 0 | 16 | 5. Ocenenia * 1994/95 – Maurice Richard Trophy, najlepší strelec NHL (34 gólov - skrátená sezóna) * 1997/98 – Maurice Richard Trophy, najlepší strelec NHL (52 gólov - spolu s Teemu Selännem) * 1998 – najlepší hokejista Slovenska v ankete Zlatý puk * 2002 – najlepší hokejista Slovenska v ankete Zlatý puk * 2002 – najlepší športovec Slovenska * 2003 – najlepší hokejista Slovenska v ankete Zlatý puk Charita Počas pôsobenia vo Washingtone založil s českým spoluhráčom Michalom Pivoňkom charitatívnu nadáciu Scoring for children, obaja za každý bod v zápase prispeli do nadácie sumou 100 USD. Jej výťažok bol určený na pomoc deťom. Rodina Peter Bondra je ženatý a s manželkou Ľubou má tri deti - Petru, Davida a Nicholasa.^ Žijú v americkom štáte Maryland (mestečko Riva). Obaja synovia hrajú aktívne hokej, nosia rovnaké číslo dresu ako ich otec.^ Referencie 1. ↑ Slovák s ukrajinskými koreňmi hrá proti Ukrajine, www.sme.sk, 29.4.2002 2. ↑ Bondra investoval na Slovensku Korzár, 12.5.2003 3. ↑ profil Petra Bondru na www.osobnosti.sk 4. ↑ Peter Bondra - legenda, ktorá doviedla Slovensko k titulu, www.sme.sk, 24.4.2008 5. ↑ Blackhawks sign veteran forward Peter Bondra, www.usatoday.com, 12.10.2006 (po anglicky) 6. ↑ video stretu s Bradom Stuartom na Youtube 7. ↑ Zlatý Peter Bondra zavesil korčule na klinec 8. ↑ video Bondrovho zlatého gólu na Youtube 9. ↑ Bondrove míľniky: Strelec z elitného Klubu 500, www.bleskovky.sk, 7.11.2007 10. ↑ Bondra na tribúne, synovia na ľade, www.plus1den.sk, 4.10.2007 Externé odkazy * Peter Bondra štatistiky na eurohockey.net * Peter Bondra klubová štatistika na hockeyDB.com * Peter Bondra na nhl.com * fanúšikovská stránka Petra Bondru Peter_Minuit_4e63.html Peter Minuit guvernér holandskej kolónie Nové Nizozemsko Narodenie 1580 Wesel, Nemecko Úmrtie 5. august 1638 St. Christopher, Svätý Krištof a Nevis Pozri aj Biografický portál Guvernér Minuit kupuje ostrov Manhattan Peter Minuit (* 1580, Wesel, (v súčasnosti Nemecko) – † 5. august 1638), bol od roku 1626 do 1633 guvernérom holandskej kolónie v Severnej Amerike nazývanej Nové Holandsko (New Netherland). Najviac je známy kvôli kúpe ostrova Manhattan od pôvodných obyvateľov 24. mája 1626. Peter_Hans_Kolvenbach_7a66.html Peter Hans Kolvenbach P. H. Kolvenbach v Indickej Goy Goa. (9. november 2006) Peter-Hans Kolvenbach (* 30. november 1928, Druten) je profesor, rímskokatolícky kňaz a jezuita. Je generálnym predstaveným Spoločnosti Ježišovej od roku 1983. Ľudovo nazvaný aj "čierny" pápež. Narodil sa v Holandsku. Do noviciátu SJ vstúpil 7. augusta 1948. Vysvätený na kňaza bol v roku 1961. Učil lingvistiku vo Francúzsku a v Bejrúte, kde bol menovaný na provinciála. 13. septembra 1983, počas 33. Generálnej kongregácii SJ, bol vybraný za 29. generála jezuitov. V liste z 2. februára 2007 oznámil zvolanie GK SJ, ktoré sa začalo 5. januára 2008, a naznačil, že mieni odstúpiť zo svojho postu, za predpokladu schválenia GK a s dovolením pápeža Benedikta XVI., ktorý Kolvenbachovo rozhodnutie schválil.^ Menovanie nového generálneho predstaveného za života starého, bude po prvý krát v histórii jezuitov. Referencie 1. ↑ Jezuité, 4/2007, s. 11. Iné projekty * Wikicitáty * Spolupracuj na Wikiquote Wikicitáty ponúka citáty od alebo o Peter Hans Kolvenbach Peter_Frederick_Strawson_65bf.html Peter Frederick Strawson anglický filozof Narodenie 23. november 1919 Londýn, Spojené kráľovstvo Úmrtie 13. február 2006 Oxford, Spojené kráľovstvo Pozri aj Biografický portál Sir Peter Frederick Strawson (* 23. november 1919, Londýn - † 13. február 2006) bol anglický filozof, predstaviteľ oxfordskej školy lingvistickej filozofie. Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Petr_Borkovec_0011.html Petr Borkovec Petr Borkovec (* 17. apríla 1970 Louňovice pod Blaníkem) je český básnik, prekladateľ a publicista. V roku 1988 absolvoval pražské Gymnázium Jana Keplera, potom študoval odbor český jazyk a literatúra na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity, ale štúdium nedokončil. Od roku 1992 je redaktorom revue o literatúre a kultúre Souvislosti. Pracoval ako korektor v denníku MF Dnes, redaktor beletrie v Nakladatelství Lidové noviny (1995–1997), viedol týždennú prílohu denníku Lidové noviny Umění a kritika (1998–1999), pracoval ako redaktor Literárních novin (2000–2001). V súčasnosti žije ako svobodný spisovatel a prekladateľ poézie. Jeho básne boli preložené takmer do všetkých európskych jazykov; knižne publikoval v Rakúsku a Taliansku. Prekladá najmä z ruskej poézie 20. storočia. Dielo Básnické zbierky * Prostírání do tichého, Pražská imaginace, 1990 * Poustevna, věštírna, loutkárna, Mladá fronta, 1991 * Ochoz, Mladá fronta, 1994 * Mezi oknem, stolem a postelí, Český spisovatel, 1996 * Polní práce, Mladá fronta, 1998 * A. B. A. F., Opus, 2002 — voľný cyklus dvanástich básní * Needle-book, Paseka, 2003 * Vnitrozemí, Fra, 2005 — kniha obsahuje šesť predchádzajúcich zbierok a niekoľko nových básní Antológie, zborníky * Krajiny milosti. Antologie české duchovní lyriky XX. století, 1994 * Sborník k pětasedmdesátinám Ivana Slavíka, 1995. Preklady * U řek babylónských, Torst, 1996 — antológia ruskej emigrantskej poézie * Sofoklés: Král Oidipús, premiéra HaDivadlo 1998, knižně Větrné mlýny 1999 — preklad spolu s Matyášom Havrdou * Jasná luna v prázdných horách, Paseka, 2001 — antológia klasickej kórejskej poézie (spolu s Vladimírom Puckom) * Aischylos: Oresteia, premiéra a vydanie prekladu v pražskom Národnom divadle 18. júna 2002 — preklad spolu s Matyášom Havrdou * Vladimir Nabokov: Ut pictura poesis, Triáda, 2002) — preklad spolu s Jaroslavem Kabíčkom * Vladislav Chodasevič: Těžká lyra, Opus, 2004 — preložili Petr Borkovec (básne) a Miluše Zadražilová (eseje) * Jurij Odarčenko: Verše do alba, Agite/Fra, 2005 * Jevgenij Rejn: Bylo, byli, byla, byl…, Opus, 2005 Petacas.html Petacas Vlajka Kolumbie Petacas Volcano schema Typ: |lávový dóm Posledná erupcia: |??? Výška: |4 054 m n.m. Zemepisná dĺžka: |76°47'00'' W Zemepisná šírka: |1°34'00'' N Poloha: |hranica provincií Narino a Cauca, Kolumbia Pohorie: |Andy Petacas (alebo aj Cerro de Las Petacas) je názov osamotene stojaceho lávového dómu, nachádzajúceho sa na hraniciach provincií Cauca a Narino v južnej Kolumbii, severovýchodne od stratovulkánu Doña Juana. Na svahoch sa nachádza viacero mlado vyzerajúcich troskových kužeľov, ale vek poslednej erupcie nie je známy. Externé odkazy * www.volcano.si.edu - lávový dóm Petacas na Global Volcanism Program (po anglicky) Petra_(prvé_meno).html Petra (prvé meno) Petra je ženské krstné meno. Meniny na Slovensku má 29. júna. Petrohrad.html Petrohrad Isakijevský chrám Petrohrad (po rusky Санкт-Петербург (Sankt Peterburg, vyslov: Peťerburg), od roku 1703/4 Sankt Peterburg, od 18(31).8.1914 do 26.1.1924 Petrograd (po slovensky aj Petrohrad); od 26.1.1924 do 6.9.1991 Leningrad) je mesto celoruského významu, druhé najvýznamnejšie po Moskve, ekonomické, priemyselné, vedecké a kultúrne centrum, dopravný uzol ležiaci na severozápade Ruska, administratívne centrum Leningradskej oblasti a Severozápadného federálneho okruhu. Žije tu približne 4,5 milióna obyvateľov. Mesto-hrdina. Petrohrad je mnohými považovaný za jedno z najkrajších miest na svete. Geografická poloha Petrohrad je najsevernejším z veľkých svetových miest - 59°57' s.š. a 30°19' v.d. Leží v severozápadnej časti krajiny, v ústí rieky Neva, na pobreží ústia Nevy, Fínskeho zálivu, na veľkom počte ostrovov (47) nevskej delty.Plocha mestského územia je 605,8 km² (s predmestiami 1439 km²). Petrohrad - mesto na vode Krížnik Аurora Množstvom vôd je Petrohrad na prvom mieste medzi mestami Ruskej federácie aj bývalého Sovietskeho zväzu a na jednom z prvých miest na svete. Rieka Neva vytekajúca z Ladožského jazera tečie po meste v celkovej dĺžke 28 km a predtým ako vyústi do Fínskeho zálivu vytvorí širokú deltu. Šírka rieky je 340 - 650 m (najviac 1250 m oproti prístavu); hĺbka 8 - 23 m. V meste je tiež množstvo (93) riek, ramien a nádrží s celkovou dĺžkou okolo 300 km a okolo 100 nádrží, rybníkov, jazier a umelých nádrží, cez ktoré vedie vyše 800 mostov. Najdlhší most - most Alexandra Nevského cez Nevu má celkovú dĺžku 909 m, najširší je Modrý most cez rieku Mojka - 99,5 m. V meste sú veľmi časté povodne - najvyšší stav vody v roku 1824 - 4,1 m nad normál. Oficiálne a neoficiálne pomenovania mesta Sankt Peterburg (po nemecky približne Pevnosť sv. Petra), tiež staršia forma oficiálneho názvu Sankt-Piter-Burch od dňa založenia mesta 16(27). mája 1703 dо 18(31). augusta 1914, na počesť apoštola Petra, „nebeského patróna“ Petra I. Spočiatku (od mája 1703) tak bola nazvaná pevnosť na Zajačom ostrove, neskôr sa názov rozšíril na celé mesto. V neoficiálnom slovníku obyvateľov mesta sa vyskytuje názov Peterburg, alebo tiež Piter. 18(31). augusta 1914 bol prijatý historicky druhý oficiálny názov mesta - Petrograd, týmto vlasteneckým názvom dali obyvatelia najavo odpor proti nemecky znejúcemu Sankt Peterburg. 26. januára 1924 II. všezväzový zjazd sovietov ZSSR schválil žiadosť Petrosovietu o premenovanie Petrohradu na Leningrad. Mesto bolo pomenované na počesť V. I. Lenina. V referende dňa 12. júna 1991 54% obyvateľov Leningradu rozhodlo o návrate k historickému názvu mesta. Výnosom prezídia Najvyššieho sovietu RSFSR z 6. septembra 1991 bolo mestu vrátené pomenovanie — Sankt Peterburg. Na Slovensku je normovaným slovenským ekvivalentom pre Sankt Peterburg Petrohrad, názov ktorý sa používal aj v medzivojnovom období ako slovenský ekvivalent pre Petrograd a predtým ako slovenský ekvivalent pre Sankt Peterburg. Chrám sv. Nikolaja Ekonomika Pamätník A.S. Puškina Počet obyvateľov 4,4 milióna. Významný železničný a cestný uzol. Námorný (Baltské more) a riečny (delta Nevy) prístav, konečný bod Volžsko-donského prieplavu, letisko (Pulkovo). Metro od roku 1955. Výroba energetických zariadení, obrábacích strojov, lodí, nástrojov, hutníctvo železa i farebných kovov, chemický, ľahký a polygrafický priemysel. Vývoj počtu obyvateľov Rok         Obyvatelstvo | Rok Obyvatelstvo 1725 75 000 | 1910 1 962 000 1750 150 000 | 1915 2 318 600 1800 300 000 | 1920 722 000 1846 336 000 | 1926 1 616 100 1852 485 000 | 1936 2 739 800 1858 520 100 | 1939 3 191 300 1867 667 000 | 1944 2 559 000 1873 842 900 | 15. január 1959 2 888 000 1881 876 600 | 15. január 1970 3 512 974 1886 928 600 | 17. január 1979 4 072 528 1891 1 035 400 | 2. marec 1988^ 5 000 000 1897 1 264 900 | 12. január 1989^ 4 990 749 1901 1 439 400 | 9. október 2002 4 159 635 1908 1 678 000 | 1. január 2005 4 039 751 Veda a kultúra V Petrohrade sa nachádza vedecké centrum Ruskej akadémie vied, vedeckovýskumné inštitúty, 43 vysokých škôl, vyše 120 múzeí a galérií,(Ermitáž, Ruské múzeum, Námorné vojenské múzeum, Múzeum Ruskej akadémie umení, Múzeum histórie Petrohradu, Etnografické múzeum antropológie a etnografie Petra Veľkého; viac ako 70 divadiel a mnoho knižníc. Vysoké školy * Štátna námorná technická univerzita * Štátna polytechnická univerzita * Štátna univerzita kultúry a umení * Štátna univerzita ekonomiky a financií * Štátna elektrotechnická univerzita História Mesto založil roku 1703 Peter I. Od roku 1712 do 1918 hlavné mesto Ruského impéria. V Petrohrade prebehla Revolúcia 1905-1907, Februárová revolúcia 1917, Októbrová revolúcia 1917. Počas Veľkej vlasteneckej vojny 1941-1945 mesto prežilo 29 mesačnú blokádu nemeckými vojskami. (Pozri tiež Boje o Leningrad a Pobaltie 1941-1944) Architektúra Vznešený výzor Petrohradu predstavuje architektonické skvosty, široké a rovné ulice, priestranné námestia, sady a parky, rieky, množstvo kanálov, mosty, ozdobné ploty, monumentálne a dekoratívne sochy. Okrem iného je to Petropavlovská pevnosť, Lavra Alexandra Nevského, Inštitút Smoľnyj, Palácové námestie, Zimný palác, Nevský prospekt, Vasilievský ostrov s budovou Burzy, námestie Dekabristov s pamätníkom Petra I., Ostrovského námestie. V rokoch 1950 – 1980 boli postavené nové obytné štvrte, administratívne budovy, memoriálny komplex Piskarevský cintorín (1960). Historické jadro mesta patrí do zoznamu Svetového dedičstva UNESCO. Partnerské mestá * Vlajka Slovenska - Košice (Slovensko)(1995) * Vlajka Turecka - Akhisar (Turecko * Vlajka Egypta - Alexandria (Egypt) * Vlajka Azerbajdžanu - Baku (Azerbajdžan * Vlajka Srbska - Belehrad (Srbsko) * Vlajka Izraela - Rishon le Zion (Izrael) * Vlajka Maďarska - Debrecín (Maďarsko) * Vlajka Nemecka - Drážďany (Nemecko)(1960) * Vlajka Kirgizska - Osh (Kirgizsko) * Vlajka Kazachstanu - Alma-Ata (Kazachstan) * Vlajka Rakúska - Graz (Rakúsko)(2001) * Vlajka Iránu - Isfahan (Irán)(1999) * Vlajka Saudskej Arábie - Jeddah (Saudská Arábia) * Vlajka Turecka - Istanbul (Turecko) * Vlajka Šablóna:Veľká Británia - 2. pád - Edinburg (Veľká Británia) * Vlajka Šablóna:Veľká Británia - 2. pád - Manchester (Veľká Británia) * Vlajka Vietnamu - Hočiminovo Mesto (Vietnam)(1977) * Vlajka Islandu - Reykjavík (Island) * Vlajka Sudánu - Chartúm (Sudán) * Vlajka Lotyšska - Riga (Lotyšsko) * Vlajka Lotyšska - Daugavpils (Lotyšsko)(2006) * Vlajka Slovinska - Maribor (Slovinsko) * Vlajka USA - Michigan (USA(1992) * Vlajka USA - Los Angeles (USA) * Vlajka Austrálie - Melbourne (Austrália(1989) * Vlajka Brazílie - Porto Alegre (Brazília) * Vlajka Uruguaja - Montevideo (Uruguaj) * Vlajka Talianska - Miláno (Taliansko) * Vlajka Talianska - Florencia (Taliansko) * Vlajka Talianska - Janov (Taliansko)(2002) * Vlajka Talianska - Benátky (Taliansko)(2006) * Vlajka Španielska - Barcelona (Španielsko)(1984) * Vlajka Kuby - Santiago (Kuba) * Vlajka Indie - Bombaj (India) * Vlajka Mjanmarska - Nepjito (Mjanmarsko)(2006) * Vlajka Japonska - Osaka (Japonsko))(1979) * Vlajka Nórska - Oslo (Nórsko)(1977) * Vlajka Francúzska - Paríž (Francúzsko) * Vlajka Francúzska - Nice (Francúzsko) * Vlajka Francúzska - Le Havre (Francúzsko) * Vlajka Francúzska - Bordeaux (Francúzsko) * France - Lyon, Francúzsko * Denmark - Aarhus, Dánsko * Lithuania - Vilnius, Litva * Canada - Quebec, Kanada (2002) * Brazil - Rio de Janeiro, Brazília * Sweden - Štokholm, Švédsko * North Korea - Nampho, Severná Kórea * South Korea - Daegu, Južná Kórea * China - Šanghaj, Čína (1988) * Finland - Turku, Fínsko (1953) * Finland - Kotka, Fínsko * Poland - Varšava, Poľsko (1997) * Armenia - Jerevan, Arménsko * Sri Lanka - Colombo, Srí Lanka (1997) * Estonia - Tallinn, Estónsko (1999) * Luxembourg - Luxembourg, Luxembursko (1997) * Croatia - Záhreb, Chorvátsko (1968) * Bulgaria - Plovdiv, Bulharsko (2001) * Bulgaria - Sofia', Bulharsko (1973) * Bulgaria - Varna, Bulharsko * Ukraine - Sevastopoľ, Ukrajina * Ukraine - Ľvov, Ukrajina (2006) * Greece - Thessaloniki, Grécko * Belgium - Antverpy, Belgicko (1958) Petrohrad je aj mesto v USA: * USA St. Petersburg, Florida Referencie 1. ↑ День рождения пятимиллионного жителя Ленинграда 2. ↑ Данные Всесоюзной переписи населения СССР 1989 года Iné projekty * Commons * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Externé odkazy * Oficiálny portál mesta Petrohrad * Fotoalbum Leningradu v šesťdesiatych rokoch * Fotogaléria Petrohradu s popisom obrázkov v • d • e Subjekty Ruskej federácie Adygejsko · Altajsko · Baškirsko · Buriatsko · Čečensko · Čuvašsko · Dagestan · Chakasko · Ingušsko · Jakutsko · Republiky Kabardsko-Balkarsko · Kalmycko · Karačajsko-Čerkesko · Karelsko · Komi · Marijsko · Mordviansko · Severné Osetsko · Tatársko · Tuviansko · Udmurtsko Altajský · Chabarovský · Kamčatský · Kraje Krasnodarský · Krasnojarský · Permský · Prímorský · Stavropoľský · Zabajkalský Amurská · Archangeľská · Astrachánska · Belgorodská · Brianska · Čeľabinská · Irkutská · Ivanovská · Jaroslavlianska · Kaliningradská · Kalužská · Kemerovská · Kirovská · Kostromská · Kurganská · Kurská Ruská zástava · Leningradská · Lipecká · Magadanská · Moskovská · Murmanská · Nižnonovgorodská · Oblasti Novgorodská · Novosibirská · Omská · Orenburská · Oriolská · Penzianska · Pskovská · Riazanská · Rostovská · Sachalinská · Samarská · Saratovská · Smolenská · Sverdlovská · Tambovská · Tomská · Tulská · Tverská · Ťumenská · Ulianovská · Vladimírska · Volgogradská · Vologdská · Voronežská Federálne mestá Moskva · Petrohrad Autonómne oblasti Židovská Autonómne okruhy Čukotka · Chantyjsko-Mansijsko · Jamalsko · Nenecko Peter_Steele_be75.html Peter Steele Peter Steele, pôvodným menom Peter Ratajczyk (* 4. január 1962) je americký skladateľ, basgitarista a spevák. Známy je vďaka pôsobeniu v goticko metalovej skupiny Type O Negative. Medzi poznávacie znaky Petra Steela patrí jeho hlboký hlas, nepriehľadnuteľná dvojmetrová postava a osobitý zmysel pre humor. V roku 1995 pózoval pre dámsky magazín Playgirl, dokonca sa dostal na titulnú stranu. Iné projekty * Wikicitáty * Spolupracuj na Wikiquote Wikicitáty ponúka citáty od alebo o Peter Steele Externé odkazy * www.petersteele.com(po anglicky) Peter_Gustav_Lejeune_Dirichlet_47a6.html Peter Gustav Lejeune Dirichlet Johann Peter Gustav Lejeune Dirichlet nemecký matematik Narodenie 13. február 1805 Düren, Nemecko Úmrtie 5. máj 1859 Göttingen, Nemecko Pozri aj Biografický portál Johann Peter Gustav Lejeune Dirichlet (* 13. február 1805 Düren – † 5. máj 1859 Göttingen) bol nemecký matematik, ktorému sa pripisujú moderné formálne definície funkcie. Jeho rodina pochádzala z mestečka Richelet v Belgicku, z ktorého bolo odvodené jeho priezvisko Lejeune Dirichlet ("le jeune de Richelet" = "mladý chlapík z Richeletu"). Dirichlet sa narodil v Dürene, kde jeho otec robil vedúceho pošty. Do školy chodil v Nemecku, neskôr vo Francúzsku, kde ho učilo mnoho dnes vychýrených matematikov. Jeho prvá práca bola o Veľkej Fermatovej vete. Táto slávna domnienka (dnes už dokázaná veta) hovorí, že pre n > 2 rovnica x^n + y^n = z^n nemá okrem triviálnych prípadov, kde x, y, alebo z je nula, žiadne korene (x, y, z sú z reálnych čísel). Dirichlet urobil čiastočný dôkaz pre prípad n = 5, ktorý neskôr dokončil Adrien-Marie Legendre. Takmer v rovnakom čase si ho Dirichlet dokončil aj sám, neskôr dokázal aj prípad n = 14. Oženil sa Rebeccou Mendelssohnovou pochádzajúcou z významnej židovskej rodiny, bola vnučkou filozofa Mosesa Mendelssohna a sestra skladateľa Felixa Mendelssohna. Po jeho smrti boli Dirichletove prednášky a iné výsledky z teórie čísel zozbierané, upravené a vydané jeho priateľom a matematikom Richardom Dedekindom pod názvom Vorlesungen über Zahlentheorie (Prednášky z teórie čísel). Pozri aj * Dirichletova veta (teória čísel, 1835) * Dirichlet characters (teória čísel, 1831) * Dirichletova konvolúcia (teória čísel) * Dirichletovo jadro (funkcionálna analýza, Fourierov rad) * Dirichletov princíp * Dirichletov rad * Dirichletova mozaika * Dirichletova hraničná podmienka * Dirichletova funkcia Iné projekty * Commons * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Externé odkazy * "Johann Peter Gustav Lejeune Dirichlet", MacTutor History of Mathematics, University of St Andrews. * Dirichlet, Johann Peter Gustav Lejeune, Vorlesungen uber Zahlentheorie. Braunschweig, 1863. „Number Theory for the Millennium“. Peter_Jaroš_1bab.html Peter Jaroš slovenský spisovateľ, dramatik a scenárista Narodenie 22. január 1940 Hybe, Slovensko Pozri aj Biografický portál Peter Jaroš (* 22. január 1940, Hybe) je slovenský prozaik, dramatik a filmový a televízny scenárista. Životopis Narodil sa ako prvorodený syn v robotníckej rodine (otec murár, matka, domáca pani, veľmi rozhľadená) a vzdelanie získaval na Základnej škole v Hybiach, na Gymnáziu v Liptovskom Hrádku a neskôr i v Bratislave, kde študoval na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského odbor slovenčina a ruština. Po ukončení štúdia bol veľmi krátky čas redaktorom vydavateľstva Mladé letá, v rokoch 1965 - 1965 bol redaktorom týždenníka Kultúrny život, neskôr pracoval až do roku 1971 v literárnej redakcii Československého rozhlasu. V rokoch 1972 - 1977 pracoval ako scenárista, v rokoch 1977 - 1980 ako ústredný dramaturg. V rokoch 1992 - 1994 bol poslancom NR SR a tiež korešpondentom redakčnej skupiny anglickej encyklopédie Who is who. V súčasnosti je umeleckým riaditeľom Royal filmu. Žije v Bratislave. Tvorba Svoje literárne diela začal uverejňovať už počas stredoškolských štúdií v časopisoch Mladá tvorba a Slovenské pohľady. Spočiatku písal poéziu i prózu, no napokon sa sústredil len na písanie prózy a na filmové a televízne scenáre. Vo svojich dielach sa sústreďuje najmä na bežný život, jeho drobné detaily a fakty, cez ktoré prechádza ku vzťahom (láska, priateľstvo), no tiež k otázkam a problémom života a smrti. Jeho diela sa vyznačujú tiež sklonom k sentimentalizmu, groteske a sarkastickým postojom k ustáleným hodnotám a vzťahom, sú ovplyvnené existencializmom a antirománmi. Dielo Próza pre dospelých * 1963 - Popoludnie na terase, novela * 1964 - Urob mi more, novela * 1965 - Zdesenie, román * 1966 - Váhy, dvojdielny román * 1967 - Putovanie k nehybnosti, dve prózy * 1967 - Menuet, kniha poviedok * 1969 - Návrat so sochou, zbierka próz * 1970 - Krvaviny, zbierka próz * 1971 - Pýr * 1972 - Orechy, výber próz z dedinského prostredia * 1973 - Trojúsmevový miláčik, román * 1974 - Pradeno, poviedky * 1979 - Telo v herbári, zbierka poviedok a noviel * 1979 - Tisícročná včela, generačný román * 1982 - Parádny výlet, zbierka próz * 1984 - Nemé ucho, hluché oko, román; voľné pokračovanie románu Tisícročná včela * 1988 - Lásky hmat, sociálny román * 1990 - Psy sa ženia, román * 1990 - Rosa, výber z poviedok * 1991 - Milodar slučka, román * 1991 - Biela pani, mŕtvy pán * 2003 - Váhy. Putovanie k nehybnosti, reedícia dvoch románov z rokov 1966 a 1967) Próza pre deti a mládež * 1971 - Až dobehneš psa, kniha spomienok na rané detstvo Dráma * 1968 - Splynutie, rozhlasová hra * 1969 - Kráľovstvo Chimenéza, rozhlasová hra * 1971 - Skrývačka, rozhlasová hra * 1973 - Omyl, rozhlasová hra * 1974 - Hlboko v zeleni, rozhlasová hra * 1974 - Červený spln, rozhlasová hra Scenáre * 1973 - Deň slnovratu * 1974 - Tetované časom, filmový scenár * 1975 - Studené podnebie, scenár k televíznemu filmu * 1976 - Pacho, hybský zbojník, filmový scenár * 1978 - Sneh pod nohami, filmový scenár * 1983 - Tisícročná včela, filmový scenár * 1993 - Jánošík * 1995 - Lady Dracula alias Báthory story Petőfibánya.html Petőfibánya Župa Hevešská župa Obvod Hatvan Rozloha 1 km² Počet obyvateľov 2952 PSČ Kód oblasti Petőfibánya je obec v Maďarsku v Hevešskej župe v obvode Hatvan. Má rozlohu 133 ha a žije tu 2952 obyvateľov (2007). Tento geografický článok o mieste v Maďarsku je zatiaľ Vlajka Maďarska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Peter_Sartor_5fc3.html Peter Sartor richtár Narodenie Slovensko Pozri aj Biografický portál Peter Sartor (* Slovensko) je richtár. Životopis Bol richtárom Banskej Bystrice (1400). Literatúra * Kto bol kto v histórii Banskej Bystrice 1255-2000 Externé odkazy * OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok. Tento článok zo systému OSUD potrebuje upraviť, pridať interwiki a kategórie. Po jeho úprave prosím odstráňte šablónu {{Osud na úpravu}}. Peter_Mulík_84c6.html Peter Mulík Peter Mulík (* 7. apríl 1957), PhDr. PhD. je slovenský historik so špeciálnym zameraním na dejiny vzťahov štátu a cirkvi v slovenskom a medzinárodnom kontexte a na slovenské dejiny 20. storočia. Orientuje sa na všeobecné dejiny, vzťahy štátu a cirkví, etnogenézu, nacionalizmus a konfesionalizmus, teológiu, katolícku sociálna náuku. Vzdelanie * Filozofická fakulta Univerzity Komenského – archívnictvo * Rímskokatolícka cyrilomedtodská bohoslovecká fakulta UK Pôsobiská * Historický ústav Slovenskej akadémie vied – odborný pracovník Oddelenia najnovších svetových dejín (1989-1995) * Ministerstvo kultúry SR – riaditeľ cirkevného odboru MK SR (1995-1996) * Ústav pre vzťahy štátu a cirkví – riaditeľ ústavu (1997- 1999) * Matica slovenská – vedecký pracovník Slovenského historického ústavu MS a tajomník MS Pedagogická činnosť * Pedagogická fakulta UK v Bratislave * Univerzita J. A. Komenského Praha Výberová bibliografia * MULÍK, P.: Cirkev v tieni totality. Dobrá kniha, Trnava 1994, 106 s. * MULÍK, P: Nenávideli ma bez príčiny. Totalitný štát a cirkev. Vydavateľstvo Michala Vaška, Prešov 2000. 254 s. * MULÍK, P.: WIESHAIDER, W. (koordinátori): Recht und Religion in Mittel- und Osteuropa. * Band 1. Slowakei. WUV Universitätsverlag, Viedeň 2001, 150 s. * MULÍK, P.: Náboženstvo v Slovenskej republike. Die Religion in der Slowakischen Republik. Religion in the Slovak Republic. Bratislava, Slovenská informačná agentúra 1996, 16 s. * MULÍK, P.: Modely ekonomického zabezpečenia cirkví a náboženských spoločností. Ways of Financing Churches and religious societies. * Modelle der Finanzierung von Kirchen und Religionsgemeinschaften. Ministerstvo kultúry SR - Ústav pre vzťahy štátu a cirkví, Bratislava 1997, 234 s. * MULÍK, P.: Katolícka cirkev a Slováci. Úsilie Slovákov o samostatnú cirkevnú provinciu. Bernolákova spoločnosť – Ústav pre vzťahy štátu a cirkví, Bratislava 1998, 112 s. * R. LETZ, P. MULÍK, BARTLOVÁ, A.: Slovenská ľudová strana v dejinách. Matica slovenská, Martin 2006. * MARSINA, R., MULÍK, P.: Franko Víťazoslav Sasinek. Najvýznamnješí slovenský historik 19. storočia 1930 - 1914. Matica slovenská, Martin 2007.230 s. * MULÍK, P: Slovo o slove. K niektorým problémov slovenskej historickej terminológie. Bernolákova spoločnosť, Bratislava 2001. 144 s. * MULÍK, P.: Modus vivendi und das Streben nach einer selbständigen slowakische Kirchenprovinz 1928-1937. In: Die Stellung der Römisch-Katholischen Kirche und der politische Katholizismus in Österreich und in den Nachfolgestaaten 1918-1938. Graz 1995, s.120-123. * MULÍK, P.: Die katholische Kirche in der Slowakei und Kroatien. Vergleich. In: Der Weg der katholischen Kirche in verschiedenen realsoyialistischen Ländern in den Jahren 1945 – bis 1948/49 ein historischer Vergleich. Institut für vergleichende Staat – Kirche – Forschung, Berlín 1996, s. 82 –85. * Mulík, P: Databáza neregistrovaných cirkví a náboženských spoločností v SR. In: Ročenka Ústavu pre vzťahy štátu a cirkví 1997. (zostavovateľ P.M.) ÚVŠC, Bratislava 1998, s. 90 –123. * MULÍK, P. : Staat und Kirche in der Slowakei. In: Gewissen und Freiheit, Bern 1997, s. 115- 125. Vo francúzskej mutácii: L´État et l´Église en République slovaque, In: Conscience et Liberté, Bern 1997, s. 76 – 84. * Mulík, P.: Perspektívy a možné riešenia finančného zabezpečenia cirkví a náboženských spoločnosti v Slovenskej republike. In: Modely ekonomického zabezpečenia cirkví a náboženských spoločností. (zostavovateľ P.M.), MK SR a ÚVŠC, Bratislava 1997, s.22 – 26. * MULÍK, P.: Cirkevnodejinné súvislosti. In: Slovenská republika včera a dnes (slov.,angl., nem.,fran.a špan. mutácia) Bratislava, Slovenská informačná agentúra 1998, s. 65- 73. * Mulík, P.: State and Churches in the Slovak Republic. In: Eurpean Journal for Church and State Research, 1998 – Volume , Leuven, s. 184 – 192. * Mulík, P.: Staat und Kirche in der Slowakei. In : Anuario de Derecho Eclesiástico del Estado. Vol. XIV. 1998, Madrid, s. 731 – 736. * Mulík, P.: Die Ökumene ind der Slowakei in der Zeit des Kommunismus. In: Beziehungen zwischen dem Ökumenischen Rat der Kirchen und seinen osteuropäischen Mitgliedskirchen. Institut für vergleichende Staat – Kirche – Forschung, Berlín 1998, s.127 –133. * Mulík, P.: Medzinárodné historické súvislosti súdneho procesu so slovenskými biskupmi J. Vojtaššákom, M. Buzalkom a P. Gojdičom. In: Boli traja (R. Letz – editor), Zväz protikomunistického odboja. Bratislava 2001. s. 76-97. * Mulík, P.: Prekonávanie následkov maďarizácie a vytváranie slovenských organizačných štruktúr v rámci rehôľ. Historický zborník 2/ 2001 * Mulik, P.: The Church in the Politics of the States of Central and South-Eastern Europe in the Period of Installation of the Communist Regimes and Formations of the Soviet Block. In: Slovak Contributions to 19th International Congress of Historical Sciences (ed. D. Kováč) Veda. Bratislava 2000*, s. 100-120. * Mulík, P.: Emancipácia Slovákov na pôde katolíckej cirkvi v rokoch 1918 – 1948. In: Ján Bobák (ed.) - Na ceste k štátnej samostatnosti. Matica slovenská, Martin 2002, s. 145-168. * Mulík, P.: Church and State in Slovakia. In: Law and Religion in Post-Communist Europe (ed. S. Ferrari, W. C. Durham). Peeters. Leuven – Paris – Dudley 2003, s. 311 – 326. * Mulík, P.: Chiesa e Stato in Slovacchia. In: Dirito e religione nell´Europa post-comunista (ed. Ferrari, S., Cole Durham, W., Sewel, E. A.), Il Mulino, Bologna 2004, s. 415 – 434. * Mulík, P.: Cirkvi a náboženské spoločnosti. In: Desaťročie Slovenskej republiky (ed. N. Rolková), Matica slovenská, Martin 2004, s.323 – 337. Významné zahraničné aktivity * Odborná stáž v Collegium Carolinum v Mníchove (marec- máj 1992) venovaná štúdiu dejín štátnej cirkevnej politiky v Európe * Odborné turné po USA (október 1996) na pozvanie Medzinárodnej akadémie pre slobodu náboženstva a viery – International Academy for Freedom of Religion and Belief . Kolokviá v New Yorku, Washingtone, Provo (Utah) a Vaco (Texas). * Členstvo (podpredseda) vo vedeckej rade Ústavu pre porovnávací výskum vzťahov štátu a cirkví v Berlíne (1998-1999). * Odborná stáž a postgraduálne štúdium na Katolíckej teologickej fakulte Eberhard Karls Universität Tübingen - NSR (júl 2001 - ) Peter_Schwartz_8bdf.html Peter Schwartz Peter Schwartz (* 1946) je americký futurológ a obchodný stratég. Narodil sa v Nemecku. Je zakladateľom a prezidentom globálnej futurologickej siete a v súčasnosti najvplyvnejšej futurologickej organizácie na svete Global Business Network - intuitívneho think tanku a konzultačnej firmy so sídlom v Emeryville v San Francisco Bay Area, Kalifornia, USA. Kariéra Je autorom klasickej futurologickej knihy The Art of Long View - Umenie dlhého pohľadu. Vyučoval výskum budúcnosti na San Jose State University, San Jose, California, USA. V rokoch 1970 až 1982 pracoval v Stanford Research Institute International, California, USA, kde riadil Strategic Environment Center, SRI International. Tvorba scenárov V rokoch 1982 až 1986 viedol tvorbu scenárov v Royal Dutch / Shell Group of Companies v Londýne, Veľká Británia, kde pôsobil ako šéf plánovania, pôsobí ako poradca CIA, zaoberá sa tvorbou dlhodobých scenárov. Je spoluautorom správy vypracovanej pre potreby amerického Pentagonu, obsahujúcej katastrofický scenár vývoja ľudskej civilizácie do roku 2020, spôsobený dopadom klimatických zmien na ľudskú civilizáciu. Poradca pri tvorbe filmov Pôsobí ako poradca filmových režisérov pri natáčaní filmov o budúcnosti. Asistoval ako konzultant pri tvorbe scenárov filmov Deep Impact, Sneakers, War Games a filmu Minority Report, ktorého dej sa odohráva v roku 2050. Ziskal titul B.S. v Aeronautical Engineering and Astronautics na Rensselear Polytechnic Institute. Dielo Peter Schwartz je autorom nasledujúcich kníh a publikácií, v ktorých sa prevažne zaoberá scenárovým myslením a scenárovým plánovaním. The Emergent Paradigm. Changing Patterns of Thought and Belief (1979), Seven Tomorrows. Toward a Voluntary History (1982), Decades of Restructuring: The 1989 GBN Scenario Book (spoluautor) (1989), The Art of the Long View. Planning for the Future in an Uncertain World (1991) (1996), Implementing Scenario Planning (spoluautor) (1992), The Long Boom: A History of the Future 1980 - 2020 (spoluautor) (1997), Next Leap. Scenarios for China´s Future (1998), The Long Boom. A Vision for the Coming Age of Prosperity (spoluautor) (1999), (2000), When Good Companies Do Bad Things. Responsibility and Risk in an Age of Globalization (1999), Thinking About the Future: Change Alternative Futures, and Institutional Response (1999), China´s Future. Scenarios for the World´s Fastest Growing Economy, Ecology and Society (spoluautor) (2000), Inevitable Surprises. Thinking Ahead in a Time of Turbulence (2003), An Abrupt Climate Change Scenario and Its Implications for United States National Security (spoluautor) (2003). Bibliografia Knihy Schwartz, Peter: The Art of the Long View. Planning for the Future in an Uncertain World. Paths to Strategic Insight for Yourself and Your Company. Doubleday, New York 1996 Schwartz, Peter, Leyden, Peter, Hyatt, Joel: The Long Boom. A Vision for the Coming Age of Prosperity. Perseus Books, Reading, Massachusetts 1999 Schwartz, Peter, Ogilvy Jay: The Next Leap. Scenarios for China´s Future. Jossey-Bass Inc., San Francisco 1999 Ogilvy, Jay A., Flower, Joe, Schwartz, Peter: China´s Futures. Scenarios for the World´s Fastest Growing Economy, Ecology and Society. John Wiley and Sons, Incorporated, 2000 Schwartz, Peter: Inevitable Surprises. Thinking Ahead in a Time of Turbulence. The Scenarios that Are Changing Your World and Your Business. Gotham Books, New York 2003 Odkazy * Global Business Network * Peter Schwartz na GBN Petržalka_City_39a1.html Petržalka City Chorvátske rameno v súčasnosti Petržalka City je názov projektu polyfunkčného súboru bytov, obchodov, služieb, administratívnych priestorov, hotela, športových, kultúrnych a rekreačných zariadení, ako aj zelene, ktorý sa má realizovať v centre bratislavskej mestskej časti Petržalka. Prvá etapa realizácie sa má začať v roku 2008 a skončiť v roku 2010 a má sa nachádzať na pozemku medzi Rusovskou cestou, Hálovou ulicou a Chorvátskym ramenom. Druhá etapa má prebiehať v rokoch 2009-2013 a je lokalizovaná medzi Chorvátskym ramenom, Rusovskou a Romanovou a plánovaným Centrom mestskej časti Petržalka. Externé odkazy * Oficiálna stránka projektu * Článok na stránke etrend.sk Peter_Dubovský_a305.html Peter Dubovský Peter Dubovský môže byť: * Peter Dubovský (biskup) * Peter Dubovský (futbalista) Symbol rozcestia Toto je rozlišovacia stránka — navigačná pomôcka obsahujúca zoznam iných článkov, ktoré by mohli mať rovnaký názov. Ak vás na túto stránku odkázal článok, prosíme Vás, aby ste sa k článku vrátili a opravili v ňom odkaz tak, aby odkazoval priamo na konkrétnu stránku z hore uvedeného zoznamu, ktorú autor článku myslel. Peter_Jackson_8dca.html Peter Jackson Peter Jackson na slávnostnej premiére Návratu kráľa vo Wellingtone Peter Jackson (* 31. október 1961, Pukerua Bay, Nový Zéland) je novozélandský filmový režisér, držiteľ Oscara. Narodil sa na Novom Zélande, presne na Halloween v roku 1961. Už ako dieťa urobil svoje prvé filmové pokusy na 8 mm kameru svojich rodičov. V sedemnástich nechal školu a zamestnal sa ako pomocná sila vo foto - laboratóriu. Keď si z úspor kúpil 16 mm kameru začal natáčať sci-fi komédiu, z ktorej neskôr vznikol film Vesmírni Kanibalovia - Bad Taste z roku 1987. Nechutný a brutálny celovečerný film, hovoriaci o tlupe ufónov, ktorým sa znepáči pobyt na ich vlastnej planéte a navštívia tú našu. Tu rozsekali a napratali do škatúľ obyvateľov odľahlého novozélandského mestečka… Peter sa pod film podpísal viackrát okrem réžie, scénára, produkcie a kamery sa zaslúžil aj o triky. Dalším filmom bol hororový krvák Meet The Feebles (1989), obsahujúci scény ako explózia vnútorností (žalúdok, mozog ). No potom prišiel BRAINDEAD - najmonumentálneší krvák v dejinách kinematografie. Tento kultový príbeh pojednáva o freudovsky dominantnej matke brániacej v láske syna k španielskej prisťahovalkyni, pričom to spojil s neuveriteľnými zombie jatkami. Do dejín kinematografie sa zapísal aj použitím sekačky na trávu ako prvotriedneho eliminátora zombie. Šestnásť festivalových cien vypovedá o dávke invencie a humoru. V nasledujúcich rokoch sa Peter pokúsil vymaniť sa zo škatuľky kultového a nezávislého tvorcu krvákov na vkusného a slávneho filmára. Prvým krokom bola seriózna dráma Nebeské stvorenia. Tento majstrovský kúsok vznikol na základe skutočnej udalosti, ktorá v 50-tych rokoch otriasla Novým Zélandom. Dve školáčky sa natoľko zblížili, že začali byť upodozrievané z lesbického vzťahu. Ich rodičia sa preto rozhodli ich od seba odlúčiť. Dievčatá (jednu z nich si zahrala Kate Winslet) sa preto rozhodli zavraždiť matku jednej z nich. Jacksonovi sa podarilo prekonať Braindead (záverečná vražda tehlou roztočenou v pančuche). Film zároveň získal nomináciu na Oskara v kategórii najlepší scenár. Hrdinky filmu unikajú pred realitou vymýšľaním si rozprávkového sveta a spoločne píšu čosi ako fantasy román. Ďalší film Prízraky sa stal pomyselným krokom do veľkého filmového priemyslu - producentom mu bol Robert Zemeckis (Režisér Návratov do budúcnosti a Forrest Gumpa). Hlavnú úlohu stvárnil Michael J. Fox, je to príbeh o trochu potrhlom mladíkovi, ktorý sa kamaráti s duchmi a patrične to využíva vo svoj finančný prospech. Pán prsteňov Jackson sa spolu so svojou spolupracovníčkou Fran Walshovou pustil do písania scenára. Spočiatku mala o celý projekt záujem firma Miramax a producent Saul Zaentz - tí však trvali na dvoch filmoch. Avšak vmestnať tak rozsiahle dielo do dvoch celovečerných filmov bolo priam neuskutočniteľné pristúpilo sa k trom častiam. Jackson ponúkol sfilmovanie spoločnosti New Line Cinema a tá pristúpila na možno najväčší risk v dejinách kinematografie. Veď keby Spoločenstvo pohorelo na divácky nezáujem, mali by ešte dva filmy v rukáve. Lenže tento katastrofický scenár sa nenaplnil a my sme sa dočkali diela, ktoré sa zlatými písmenami zapísalo do dejín filmového priemyslu. Život po trilógii Universal Studios podpísali s Jacksonom kontrakt na ďalší film a to jeho srdcovú záležitosť - remake klasického King Konga z roku 1933. Práve tento film ho inšpiroval k tomu, aby sa stal režisérom, keď mal osem rokov. Honorár za film sa odhaduje na 20 miliónov dolárov, čím by sa stal najlepšie plateným režisérom v doterajšej histórii. Filmografia * 1987: Bad Taste (Bad Taste - Vesmírni kanibali - V) * 1989: Meet the Feebles (Toto sú Feebles) * 1992: Braindead (Braindead - Živí mŕtvi - V) * 1994: Heavenly Creatures (Nebeské stvorenia - V) * 1995: Forgotten Silver (TV-Zabudnuté striebro) * 1996: The Frighteners (Prízraky - TV) * 2001: Pán prsteňov: Spoločenstvo prsteňa (The Lord of the Rings: The Fellowship of the Ring) * 2002: Pán prsteňov: Dve veže (The Lord of the Rings: The Two Towers) * 2003: Pán prsteňov: Návrat kráľa (The Lord of the Rings: The Return of the King) * 2005: King Kong Peter_Batthyany_d998.html Peter Batthyany Narodenie 25. júl 1966 Bratislava Slovensko Peter Batthyany (* 25. júl 1966, Bratislava) je slovenský herec a tanečník. Bol majstrom Európy v Electric boogie. Pôsobil v divadle Stoka a v divadle Ludus. V súčasnosti je členom divadla GUnaGU. V televíznom sitcome Mafstory stvárňuje Banána a zároveň jeho mamičku Márgit. Externé odkazy * Milí ľudia, rybačka a šport, www.sme.sk, 8.3.2008 Peter_Ján_Kuzmány_b77c.html Peter Ján Kuzmány národnokultúrny pracovník Narodenie 1. marec 1837 Banská Bystrica Úmrtie 1. január 1886 Malá Poľana Pozri aj Biografický portál Peter Ján Kuzmány (* 1. marec 1837, Banská Bystrica - † 1. január 1886, Malá Poľana) bol národnokultúrny pracovník. Rodina * otec Karol Kuzmány (1806-1866) * matka Karolína Zuzana rod. Kellnerová * brat Karol Ladislav Kuzmány , Pavol Michal Kuzmány * sestra Ľudmila (1839-63) manželka Jána Jesenského Životopis Navštevoval školy v Banskej Bystrici a Viedni, kde sa vyučil za obchodníka. V mladosti horlivý národný pracovník, rozširoval slov. literatúru, spolupracoval s P. Dobšinským, s V. Paulinym-Tóthom a ďalšími národovcami, národné hnutie podporoval i finančne. Zakladajúci člen MS i Nižšieho slov. evanjelický patronátneho gymnázia v Martine. Literatúra * Kto bol kto v histórii Banskej Bystrice 1255-2000 * Evanjelici v dejinách slovenskej kultúry Externé odkazy * OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok. Tento článok zo systému OSUD potrebuje upraviť, pridať interwiki a kategórie. Po jeho úprave prosím odstráňte šablónu {{Osud na úpravu}}. Petra.html Petra Petra môže byť: * krstné meno, pozri Petra (krstné meno) * v geografii: * skalné mesto, archeologická lokalita v Jordánsku, pozri Petra (Jordánsko) * mesto na ostrove Mallorca, pozri Petra (Španielsko) * mesto na ostrove Lesbos v Grécku, pozri Petra (Lesbos) * jordánska spravodajská agentúra, pozri Petra (agentúra) * slovenská a česká značka cigariet, Petra (cigareta) * skratka pre Positron-Electron Tandem Ring Accelerator, nemecký urýchľovač častíc, pozri PETRA * hudobná skupina hrajúca christian rock, pozri Petra (hudobná skupina) * flámska speváčka, celým menom Petra Steur, pozri Petra Steur * nemecký časopis, pozri Petra (časopis) * postava v románe The Chrysalids od Johna Wyndhama * meno psa zo seriálu Blue Peter od BBC, pozri Petra (pes) * meno čistokrvnej mačky na 10 Downing Street na prelome 60. a 70. rokov, pozri Petra (mačka) Symbol rozcestia Toto je rozlišovacia stránka — navigačná pomôcka obsahujúca zoznam iných článkov, ktoré by mohli mať rovnaký názov. Ak vás na túto stránku odkázal článok, prosíme Vás, aby ste sa k článku vrátili a opravili v ňom odkaz tak, aby odkazoval priamo na konkrétnu stránku z hore uvedeného zoznamu, ktorú autor článku myslel. Peter_Gabriel_(I)_0f74.html Peter Gabriel (I) Peter Gabriel Obrázok albumu môže byť použitý iba so súhlasom držiteľa autorských práv Štúdiový album - Peter Gabriel Dátum vydania 25. február 1977 Nahrané 1976 Žáner/Žánre experimentálny rock progresívny rock Dĺžka 41:42 Atco Records Vydavateľstvo (USA a Kanada) Charisma Records Producent Bob Ezrin Skladateľ Peter Gabriel Odborné recenzie * All Music Guide link * Robert Christgau (B+) link * Rolling Stone link Peter Gabriel - Chronológia Peter Gabriel Peter Gabriel (1977) (1978) Robert Fripp zo skupiny King Crimson. Peter Gabriel je prvý hudobný album Petra Gabriela, ktorý nahral po tom ako odišiel od skupiny Genesis. Je zároveň prvým zo štyroch ktorých titul má jeho meno. Po vydaní tohto albumu zahájil Peter Gabriel spolu so sedemčlennou skupinou koncertné turné. Producentom albumu bol Bob Ezrin, ktorý je známy produkovaním albumov skupín ako sú Pink Floyd, či KISS. Na nahrávanie tohoto albumu Ezrin zorganizoval zoskupenie kvalitných hudobníkov ako je napríklad Robert Fripp zo skupiny King Crimson. Tento album si získal od fanúšikov pomenovanie Car, ktoré je inšpirované obrázkom, ktorého autorom je ďalší dlhodobý spolupracovník a autor dizajnu albumov skupiny Pink Floyd, Storm Thorgerson. V rebríčkoch Spojeného kráľovstva sa album vyšplhal na siedme miesto, v USA sa dostal na 38. pozíciu. Zoznam skladieb Autorom skladieb je Peter Gabriel, okrem uvedených výnimiek. 1. "Moribund the Burgermeister" – 4:20 2. "Solsbury Hill" – 4:21 3. "Modern Love" – 3:38 4. "Excuse Me" (Gabriel, Martin Hall) – 3:20 5. "Humdrum" – 3:25 6. "Slowburn" – 4:36 7. "Waiting for the Big One" – 7:15 8. "Down the Dolce Vita" – 5:05 9. "Here Comes the Flood" – 5:38 Nahrávanie albumu * Peter Gabriel – spev, klávesy, flauta * Allan Schwartzberg – bicie * Tony Levin – basová gitara, tuba * Jimmy Maelen – perkusie, synthibam, bones * Steve Hunter – gitary * Robert Fripp – gitary * Jozef Chirowski – klávesy * Larry Fast – syntetizátor * Dick Wagner – spev a gitara, skladby 5 a 8 * London Symphony Orchestra v skladbe č. 8 Peter_Krištúfek_5bd1.html Peter Krištúfek Peter Krištúfek (* 1973) je trojnásobným finalistom literárnej súťaže Poviedka (2000, 2002 a 2004). Debutoval zbierkou poviedok Nepresné miesto. Vyštudoval filmovú a televíznu réžiu a za svoju režijnú tvorbu získal viacero ocenení. Je členom hudobnej skupiny EYE. Tvorba Neúplný zoznam diel: * Hviezda vystrihnutého záberu (2005) - román. ISBN 80-89129-63-3. * Voľným okom (2004) - kniha krátkych próz. * Nepresné miesto (2002) - zbierka poviedok. Autor za ňu získal prémiu Literárneho fondu SR. * Vyše dvadsať autorských dokumentárnych filmov. * Poviedky publikované v periodikách Vlna, Knižná revue, Romboid, Revue Labyrint, Pravda, SME a Rak. Niektoré prednesené v slovenskom a českom rozhlase. Peter_Smrek_(hokejista)_2b79.html Peter Smrek (hokejista) Peter Smrek slovenský hokejista Narodenie 16. február 1979 Martin Aktívna činnosť 1998 - súčasnosť Pozícia obranca Streľba pravou rukou Výška a váha 183 cm, 97 kg Peter Smrek (* 16. február 1979, Martin, ČSSR, dnes Slovensko) je slovenský hokejový obranca. Klubový hokej Už v mladom veku odišiel do zámoria, hrával väčšinou v nižších súťažiach, no okúsil aj NHL v tímoch St. Louis Blues a New York Rangers. V sezóne 2005/06 pôsobil v klube švédskej Elitserien Mora IK. Pred ďalším ročníkom podpísal zmluvu s nemeckým tímom Frankfurt Lions, kde sa stretol s krajanom Petrom Podhradským. Odohral však len 4 zápasy a 20. septembra 2006 bol hospitalizovaný pre zápal mozgových blán a dlhší čas nehral. Nešlo o infekčný typ tohto ochorenia, takže ostatní hráči mužstva nemuseli ísť do karantény. Štatistiky Základná časť Playoff Sezóna Klub Liga Z G A Body TM +/- Z G A Body TM +/- 1998/99 Des Moines USHL 52 6 26 36 59 14 2 7 9 8 Buccaneers 1999/00 Peoria ECHL 4 1 1 2 2 River Men 1999/00 Worcester AHL 64 5 19 24 26 2 0 0 0 4 Ice Cats 2000/01 Worcester AHL 50 2 7 9 71 2000/01 St. Louis NHL 6 2 0 2 2 Blues 2000/01 New York NHL 14 0 3 3 12 Rangers 2000/01 Hartford AHL     5 0 2 2 2 Wolf Pack 2001/02 New York NHL 8 0 1 1 4 2001/02 Hartford AHL 50 2 5 7 36 2002/03 Milwaukee AHL 68 3 20 23 70 5 0 0 0 0 Admirals 2003/04 Binghamton AHL 80 5 18 23 91 2 0 0 0 4 Senators Wolfsburg 2004/05 Grizzly DEL 51 13 14 27 70 Adams 2005/06 Mora IK Elitserien 45 16 13 19 102 5 3 1 4 8 2006/07 Frankfurt DEL 26 3 4 7 140 -3 3 0 0 0 2 -1 Lions Reprezentácia Reprezentoval na zimných olympijských hrách 2002 v Salt Lake City. Bol členom mužstva, ktoré vybojovalo zlatú medailu na Majstrovstvách sveta 2002 vo švédskom Göteborgu. V slovenskom drese odohral spolu 23 zápasov, zatiaľ neskoróval. (štatistické údaje v článku sú zo 16. mája 2007 Externé odkazy * Peter Smrek (hokejista) štatistiky na eurohockey.net * Peter Smrek klubová štatistika na hockeyDB.com Petrovice_I_277b.html Petrovice I Petrovice I Základné informácie Postavenie: |obec NUTS 5 (obec): |CZ0205 534315 Kraj (NUTS 3): |Stredočeský (CZ020) Okres (NUTS 4): |Kutná Hora (CZ0205) Obec s rozšírenou pôsobnosťou:| Poverená obec: | Historická krajina: |Čechy Katastrálna výmera: | ? km² Počet obyvateľov: |304 Zemepisná šírka: | Zemepisná dĺžka: | Nadmorská výška: | ? m PSČ: | Základné sídelné | jednotky: | Miestnych častí: | Katastrálne územie: | Adresa | obecného úradu: | Starosta / starostka: | Petrovice I je obec v Česku v okrese Kutná Hora v Stredočeskom kraji. 1. januára 2006 tu žilo 304 obyvateľov, z toho 150 mužov a 154 žien, pričom priemerný vek v obci je 40,9 rokov (muži 40,0 rokov, ženy 41,7 rokov). Tento geografický článok o mieste v Česku je zatiaľ príliš Vlajka Česka krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Pozri aj * Zoznam obcí v Česku Mestá a obce okresu Kutná Hora Adamov • Bernardov • Bílé Podolí • Bludov • Bohdaneč • Brambory • Bratčice • Církvice • Čáslav • Čejkovice • Černíny • Červené Janovice • Čestín • Dobrovítov • Dolní Pohleď • Drobovice • Hlízov • Horka I • Horka II • Horky • Horušice • Hostovlice • Hraběšín • Chabeřice • Chlístovice • Chotusice • Kácov • Kluky • Kobylnice • Košice • Krchleby • Křesetice • Kutná Hora • Ledečko • Malešov • Miskovice • Močovice • Nepoměřice • Nové Dvory • Okřesaneč • Onomyšl • Opatovice I • Paběnice • Pertoltice • Petrovice I • Petrovice II • Podveky • Potěhy • Rašovice • Rataje nad Sázavou • Rohozec • Řendějov • Samopše • Semtěš • Schořov • Slavošov • Soběšín • Souňov • Staňkovice • Starkoč • Sudějov • Suchdol • Svatý Mikuláš • Šebestěnice • Štipoklasy • Třebešice • Třebětín • Třebonín • Tupadly • Uhlířské Janovice • Úmonín • Úžice • Vavřinec • Vidice • Vinaře • Vlačice • Vlastějovice • Vlkaneč • Vodranty • Vrdy • Záboří nad Labem • Zbizuby • Zbraslavice • Zbýšov • Zruč nad Sázavou • Žáky • Žehušice • Žleby Peter_Kothaj_6b75.html Peter Kothaj lekár-chirurg Narodenie 5. október 1951 Bratislava Pozri aj Biografický portál Peter Kothaj (* 5. október 1951, Bratislava) je lekár-chirurg. Životopis V roku 1970-1976 absolvoval štúdium na Lekárskej fak. UK v Bratislave, 1992 CSc., 1996 doc. Pôsobil na chirurgickom odd. NsP v Brezne ako sekundárny lekár (1976-1979). Od roku 1979 je chirurgom v NsP F.D. Roosevelta v Banskej Bystrici, od 1991 prednostom chirurgickej kliniky, od 1993 vedúcim Vysunutého výučbového strediska SPAM v Banskej Bystrici a od 1997 krajským odborníkom Min. zdravotníctva SR pre odbor chirurgia. Na Chirurgickej klinike SPAM v Banskej Bystrici v roku 1991 zaviedol kompletné spektrum laparoskopických a torakoskopických výkonov. Jeho vedecká činn. je nasmerovaná predovšetkým na klinický výskum, ktorý zameriava na význam radikálnej lymfadenektómie a na problematiku karcionómu pankreasu, pod jeho vedením v Banskej Bystrici ako prvé chirurgické pracovisko zaviedli laparoskopickú adrenalektómiu, laparoskopickú kardiomyotómiu a laparoskopickú resekciu žalúdka. Venuje sa aj dejinám slovenskej chirurgie, je šéfredaktorom časopisu Slovenský chirurg, členom viacerých profesných domácich i zahraničných spoločností. Je autorom a spoluautorom odborných publikácií, vedeckých prác publikovaných v domácich i zahraničných časopisoch. Operačne liečené choroby vnútorných orgánov, Senica roku 1999 (7 kapitol). Dielo * Chirurgická liečba rakoviny pankreasu, Banská Bystrica roku1996 * Atlas miniinvazívnej chirurgie a endoskpie, Banská Bystrica roku 1998 * Nemocnica F.D. Roosevelta v Banskej Bystrici od minulosti po súčasnosť, Dunajská Streda roku 1997 * Momenty z dejín slovenskej chirurgie, Prievidza roku 1997 Literatúra * Kto bol kto v Banskej Bystrici v roku 2001 Externé odkazy * OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok. Tento článok zo systému OSUD potrebuje upraviť, pridať interwiki a kategórie. Po jeho úprave prosím odstráňte šablónu {{Osud na úpravu}}. Peter_Kristian_287d.html Peter Kristian Peter Kristian (* 5. január 1980, Spišská Nová Ves) je slovenský hokejista. Pôsobil v HK Spišská Nová Ves, HC Košice, HK ŠKP Poprad. Prešiel všetkými mládežníckymi reprezentáciami. Momentálne pôsobí vo svojom materskom klube HK Spišská Nová Ves. Hrá na pozícii útočníka s číslom dresu 22. Petr_Horák_4331.html Petr Horák Petr Horák (* 5. september 1935, Brno) je český filozof. Externé odkazy * Tento článok je zatiaľ tzv. "výhonok". Text môžeš doplniť alebo zmeniť, keď hore klikneš na záložku "upraviť". Petőfiszállás.html Petőfiszállás Župa Báčsko-malokumánska župa Obvod Kiskunfélegyháza Rozloha 67 km² Počet obyvateľov 1556 PSČ Kód oblasti Petőfiszállás je obec v Maďarsku v Báčsko-malokumánskej župe v obvode Kiskunfélegyháza. Má rozlohu 6778 ha a žije tu 1556 obyvateľov (2007). Poloha mesta na mape Maďarska Tento geografický článok o mieste v Maďarsku je zatiaľ Vlajka Maďarska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Peter_I._6610.html Peter I. Peter I. môže byť: * ruský cár, pozri Peter I. (Rusko) * bulharský cár, pozri Peter I. (Bulharsko) Tento článok je zatiaľ tzv. "výhonok". Text môžeš doplniť alebo zmeniť, keď hore klikneš na záložku "upraviť". Symbol rozcestia Toto je rozlišovacia stránka — navigačná pomôcka obsahujúca zoznam iných článkov, ktoré by mohli mať rovnaký názov. Ak vás na túto stránku odkázal článok, prosíme Vás, aby ste sa k článku vrátili a opravili v ňom odkaz tak, aby odkazoval priamo na konkrétnu stránku z hore uvedeného zoznamu, ktorú autor článku myslel. Peter_Habovčík_8062.html Peter Habovčík vysokoškolský pedagóg, technik Narodenie 20. október 1929 Mýto pod Ďumbierom Úmrtie 31. december 2005 Pozri aj Biografický portál Prof. Ing.Peter Habovčík, DrSc. (* 20. október 1929, Mýto pod Ďumbierom - † 31. december 2005) bol vysokoškolský pedagóg, technik. Životopis Od roku 1957 pedagogicky pôsobil na SVŠT, resp. STU v Bratislave (od roku 1980 ako profesor). Zaoberal sa elektrotechnológiou, mikrotechnikou, vákuovou a laserovou technikou. Dielo * Optoelektronika (1977) * Lasery a fotodetektory (1990) * Mikrovlnná elektronika (1993) Literatúra * Československý biografický slovník Externé odkazy * OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok. Peter_Garrett_3c9b.html Peter Garrett austrálsky hudobník a politik Narodenie 16. apríl 1953 Pozri aj Biografický portál Peter Robert Garrett (* 16. apríl 1953) je austrálsky právnik, hudobník a politik. Pôsobil v skupine Midnight Oil ako spevák a po jej rozpade v roku 2002 sa zapojil aktívne do politiky. Ešte ako študent práva založil v roku 1973 punk rockovú skupinu Midnight Oil, celosvetový úspech však dosiahli až v roku 1987 skladbou Beds Are Burning, ktorej text obhajoval právo pôvodných obyvateľov Austrálie na pôdu a územie. V roku 2004 sa stal kandidátom labouristickej strany do parlamentných volieb. 6. decembra 2007 ho premiér Kevin Rudd vymenoval do funkcie ministra životného prostredia.^ Referencie 1. ↑ Bývalý rocker v austrálskej vláde Iné projekty * Commons * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Petrova_Ves_36d5.html Petrova Ves Petrova Ves Petrova Ves Erb | Vlajka | Mapa Základné údaje Kraj: |Trnavský Okres: |Skalica Región: | Poloha: |48° 43' 15,9132" s. š. |17° 09' 39,2868" v. d. Nadmorská výška: |m n.m. Rozloha: |km² Počet obyvateľov: |1003 (31.12.2004) Hustota obyvateľstva: |obyvateľ(ov)/km^2 Nacionále Štatistická územná |504611 jednotka: | EČV: |SI PSČ: |908 44 Telefónna predvoľba: | Oficiálne adresy Adresa obecného úradu:| Web: |www.petrovaves.sk E-mail: |obec@petrovaves.sk Telefón: |+421 34 / 662 01 41 Fax: |+421 34 / 662 14 51 Politika Starosta: |Pochylý Miroslav Zdroje údajov Mestská a obecná štatistika SR (SŠÚ), http://obce.info Petrova Ves je obec na Slovensku v okrese Skalica. Polohopis Obec leží v západnej časti Slovenska v malej kotline otvorenej západným smerom do Dolnomoravského úvalu k susednému mestu Gbely a rieke Morave. Z ostatných strán ju obklopujú nevysoké pahorky Myjavskej pahorkatiny, ktoré na severovýchode a východe prechádzajú do kopcov okolo Unína a Holíča. V okolí Petrovej Vsi sa nachádzajú obce Unín, Radimov, Letničie, Smolinské a mestá Gbely, Holíč, Šaštín - Stráže. História Najstarší písomný doklad o obci pochádza z roku 1392. Chotár obce bol však osídlený už dávno predtým. Archeologické nálezy tu dokladajú existenciu keltského a rímsko - barbarského sídliska. Týchto vystriedali Slovania a v 9. a 10. storočí patrilo územie obce k Veľkej Morave. Koncom 11. storočia pripadol chotár Petrovej Vsi k uhorskému štátu. Traduje sa, že v roku 1093 prišiel do petroveského údolia Peter Varády, uhorský šľachtic a nazval tam nachádzajúcu sa osadu podľa seba Petrovou Vsou, maďarsky Peterlak, latinsky Petrovilla, nemecky Petersdorf. Po Varádyovcoch pripadla obec feudálom z rodu Bársonyi, Farkas, Thebery a Boltizár. Od roku 1390 obec Petrova Ves patrila Štiborovi z Beckova. O dva roky neskôr pripadla Czoborovcom, majiteľom holíčskeho panstva. V roku 1736 prevzali holíčske panstvo aj s Petrovou Vsou Habsburgovci, ktorým patrila až do zrušenia poddanstva, resp. majetky v nej až do roku 1918. Od konca prvej svetovej vojny, vznikom nového československého štátu nesie Petrova Ves úradný slovenský názov. Externé odkazy * Stránka obce Tento geografický článok o mieste na Slovensku je zatiaľ Vlajka Slovenska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Mestá a obce okresu Skalica (3+17) 31.12.2003 Brodské | Dubovce | Gbely | Holíč | Chropov | Kátov | Kopčany | Koválovec Letničie | Lopašov | Mokrý Háj | Oreské | Petrova Ves | Popudinské Močidľany | Prietržka | Radimov | Radošovce | Skalica | Trnovec | Unín Vrádište Peter_Chudík_9f47.html Peter Chudík Peter Chudík narodil sa 18. februára 1961 v Lipanoch. Je predsedom Prešovského samosprávneho kraja. Do tejto funkcie bol zvolený v roku 2001. V roku 2005 bol v nej vo voľbách opäť potvrdený. Peter Chudík je absolventom Lekárskej fakulty UPJŠ. V roku 2002 vstúpil do HZDS. Bol riaditeľom Nemocnice s poliklinikou v Prešove, stal sa prvým prednostom Krajského úradu v Prešove, neskôr nastúpil na uvolnený post poslanca NR SR. V roku 2001 kandidoval za HZDS, v roku 2003 ho vylúčili z HZDS, potom vstúpil do Ľudovej únie z ktorej v roku 2004 vystúpil. V súčasnosti je vraj bez straníckej príslušnosti. V roku 2005 kandidoval za koalíciu Smer-HZD-SNS. Zamestnania a funkcie * 1986-1988 Okresný ústav národného zdravia Michalovce, lekár * 1989-1990 Okresný ústav národného zdravia Prešov, lekár * 1990-1994 Poliklinika Sabinov, riaditeľ * 1994-1996 Nemocnica s poliklinikou J.A. Raimana Prešov, riaditeľ * 1996 Ministerstvo vnútra, Splnomocnenec vlády pre zriadenie Prešovského kraja * 1996-1998 Krajský úrad Prešov, prednosta * 1999-2001 Adrem s.r.o., obchodný zástupca * 2001-2002 NR SR, poslanec * 2002 Predseda Prešovského samosprávneho kraja Petr_Kanko_4d04.html Petr Kanko Petr Kanko (* 7. február 1984, Příbram) je český hokejista. Petra Kanku draftoval klub NHL Los Angeles Kings v úvodnom drafte v roku 2002 v 3. kole ako 66. v poradí. Prvý zápas v NHL odohral 16. decembra 2005. V zápase Anaheim Mighty Ducks - Los Angeles Kings sa mu podarilo gólom prispieť k víťazstvu Los Angeles 4:3 po samostatných nájazdoch. Externé odkazy * Petr Kanko klubová štatistika na hockeyDB.com * Petr Kanko na nhl.com Petrolej.html Petrolej Petrolej je horľavá uhľovodíková kvapalina používaná v súčasnosti ako palivo do reaktívnych motorov (napr. prúdových) v letectve, v minulosti sa často používala na kúrenie a svietenie. Výhrevnosť petroleju je približne 43,1 MJ/kg. Peter_Weiss_84e5.html Peter Weiss Peter Weiss môže byť: * slovenský politik Peter Weiss (1952) * nemecký spisovateľ Peter Weiss (1916 - 1982) Symbol rozcestia Toto je rozlišovacia stránka — navigačná pomôcka obsahujúca zoznam iných článkov, ktoré by mohli mať rovnaký názov. Ak vás na túto stránku odkázal článok, prosíme Vás, aby ste sa k článku vrátili a opravili v ňom odkaz tak, aby odkazoval priamo na konkrétnu stránku z hore uvedeného zoznamu, ktorú autor článku myslel. Petrova_Lehota_71d9.html Petrova Lehota Petrova Lehota Erb | Vlajka | Mapa Petrova Lehota Základné údaje Kraj: |Trenčiansky Okres: |Trenčín Región: | Poloha: |00° 00' 00" s. š. |00° 00' 00" v. d. Nadmorská výška: |m n.m. Rozloha: |km² Počet obyvateľov: |185 (31.12.2006) Hustota obyvateľstva: |obyvateľ(ov)/km^2 Prvá písomná zmienka: |rok 1346 Nacionále Štatistická územná |581348 jednotka: | EČV: |TN PSČ: |913 26 (pošta Motešice) Telefónna predvoľba: | Oficiálne adresy Adresa obecného úradu:| E-mail: | Telefón: | Fax: | Politika Starosta: |Anna Kišová Zdroje údajov Mestská a obecná štatistika SR (SŠÚ), http://obce.info Petrova Lehota je obec na Slovensku v okrese Trenčín. V obci je rímskokatolícky kostol sv. Michala Archanjela z 13. storočia. Je známa svojím prírodným prostredím. Tento geografický článok o mieste na Slovensku je zatiaľ Vlajka Slovenska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Mestá a obce okresu Trenčín (3+34) 31.12.2003 Adamovské Kochanovce | Bobot | Dolná Poruba | Dolná Súča | Drietoma Dubodiel | Horná Súča | Horné Srnie | Horňany | Hrabovka Chocholná-Velčice | Ivanovce | Kostolná-Záriečie | Krivosúd-Bodovka Melčice-Lieskové | Mníchova Lehota | Motešice | Nemšová | Neporadza Omšenie | Opatovce | Petrova Lehota | Selec | Skalka nad Váhom | Soblahov Svinná | Štvrtok | Trenčianska Teplá | Trenčianska Turná | Trenčianske Jastrabie | Trenčianske Mitice | Trenčianske Stankovce | Trenčianske Teplice | Trenčín | Veľká Hradná | Veľké Bierovce | Zamarovce Peter_Gabriel_(II)_6fdf.html Peter Gabriel (II) Peter Gabriel Obrázok albumu môže byť použitý iba so súhlasom držiteľa autorských práv Štúdiový album - Peter Gabriel Dátum vydania 3. jún 1978 Nahrané november 1977–február 1978, Relight Studios, Hilvarenbeek, The Netherlands a The Hit Factory, New York Žáner/Žánre rock Dĺžka 41:29 Atlantic Records Vydavateľstvo (USA a Kanada) Charisma Records Producent Robert Fripp Skladateľ Peter Gabriel Odborné recenzie * All Music Guide link * Rolling Stone link * Robert Christgau (B-) link Peter Gabriel - Chronológia Peter Gabriel Peter Gabriel Peter Gabriel (1977) (1978) (1980) Peter Gabriel (II) je druhý štúdiový album britského Petra Gabriela. Bol vydaný v roku 1978 a je zároveň druhým zo štyroch, ktorých názov nesie jeho meno. Producentom nahrávania tohto albumu bol Robert Fripp zo skupiny King Crimson. Album nezaznamenal komerčný úspech porovnateľný s jeho prvým albumom, ale aj tak dosiahol 10. miesto britských rebríčkov a v rebríčku USA, Billboard Pop Albums, bol na 45. pozícii. Skladbu "Mother of Violence" Peter Gabriel napísal spolu s jeho prvou manželkou Jill Gabriel. Tento album mal medzi fanúšikmi pomenovanie Scratch, ktoré je inšpirované obrázkom na obale, ktorého autorom je dlhodobý spolupracovník a autor dizajnu albumov skupiny Pink Floyd, Storm Thorgerson. Zoznam skladieb Autorom skladieb je Peter Gabriel, okrem uvedených výnimiek. 1. "On the Air" – 5:30 2. "D.I.Y." – 2:37 3. "Mother of Violence" (Gabriel, Jill Gabriel) – 3:10 4. "A Wonderful Day in a One-Way World" – 3:33 5. "White Shadow" – 5:14 6. "Indigo" – 3:30 7. "Animal Magic" – 3:26 8. "Exposure" (Gabriel, Robert Fripp) – 4:12 9. "Flotsam and Jetsam" – 2:17 10. "Perspective" – 3:23 11. "Home Sweet Home" – 4:37 Nahrávanie albumu * Peter Gabriel – spev, organ skladba 11, klavír skladba 3, syntetizátor, skladby 5, 7, vokály, skladby 1, 4, 7, 10, 11 * Tony Levin – basová gitara, skladby 1, 5, 7, 8, 10, 11, Chapman stick skladby ,2, 4, 9 basa skladba 6, aranžmány nahrávania skladieb 6, 9, vokály, skladby 1, 4, 7, 10, 11 * Sid McGinnis – elektrická gitara skladby 1, 4, 7, 8, 9, 10, 11, akustická gitara, skladby 2, 3, 4, 5, 6, 9, 11, mandolína, skladba 2, vokály v skladbe 7 * Larry Fast – syntetizátor a úpravy, skladby 1, 2, 5, 7, 10 * Bayete – klávesy v skladbách 2, 4, 6, 7 * Roy Bittan – klávesy v skladbách 1, 3, 5, 6, 10, 11 * Jerry Marotta – drums, vokály v skladbách 1, 4, 10, 11 * Timmy Capello – saxofón v skladbách 10, 11 * George Marge – nahrávanie skladieb 6, 8, 9 * John Tims – hmyz v skladbe 3 Peter_Fröjdfeldt_5d1e.html Peter Fröjdfeldt Narodenie 14. november 1963 Eskilstuna, Vlajka Švédska Švédsko Pozri aj Biografický portál Portal Športový portál Peter Fröjdfeldt (* 14. november 1963, Eskilstuna) je švédsky futbalový rozhodca. Medzi jeho významné rozhodcové zápasy patrí rozhodovanie finále Pohára UEFA v sezóne 2007/08 medzi Zenitom Petrohrad a Glasgowom Rangers. Bol nominovaný aj na EURO 2008 do Rakúska a Švajčiarska. Petržalské_korzo.html Petržalské korzo Nobelovo námestie Petržalské korzo je pešia a cyklistická trasa v Bratislave, v mestskej časti Petržalka spájajúca petržalskú železničnú stanicu s centrom mesta. Poloha Začína sa pri petržalskej železničnej stanici, popod nadjazd na Rusovskej ceste, popri ulici Lenardova, cez Nobelovo námestie, pokračuje na druhej strane diaľnice spájajúcej Prístavný most s hraničným prechodom do Rakúska, popri výstavisku Incheba a končí sa pri Novom moste pod reštauráciou UFO. Peter_Pišťanek_255c.html Peter Pišťanek slovenský spisovateľ Narodenie 28. apríl 1960 Devínska Nová Ves, Slovensko Pozri aj Biografický portál Peter Pišťanek (* 28. apríl 1960, Devínska Nová Ves) je slovenský spisovateľ. Životopis Študoval dramaturgiu a scenáristiku na VŠMU. V 80. rokoch bol spoluzakladateľom kultovej hudobnej skupiny Devínska Nová Vec. Do roku 1988 vystriedal viacero zamestnaní. Po roku 1989 podnikal v reklamnej branži, neskôr bol šéfredaktorom magazínu Tele-Video-Relax, textárom v reklamných agentúrach DDB Needham a Wiktor/Leo Burnett, od roku 1996 pracuje v spoločnosti Gratex International, kde bol tvorcom webových stránok (content originator), redaktorom internetového časopisu inZine a v súčasnosti je marketingovým pracovníkom tamtiež. Žije v Devínskej Novej Vsi, je ženatý a zatiaľ bezdetný. Tvorba Publikovať začal koncom 80. rokov v časopise Slovenské pohľady, debutová knižka mu vyšla až v roku 1991. Námety pre svoje diela čerpá zo svojho bydliska, ktoré sa nachádza na pomedzí veľkomesta a vidieka. Jeho diela sa vyznačujú priamočiarosťou rozprávania a rýchlym spádom deja, miesto psychologických rozborov píše svoje diela odosobnene, lakonicky, no s veľmi presnými opismi. Dielo * 1991 - Rivers of Babylon, román * 1993 - Mladý Dônč, súbor noviel * 1994 - Rivers of Babylon 2 alebo Drevená dedina, román * 1995 - Skazky o Vladovi pre veľkých a malých, zbierka mikropoviedok * 1998 - Nové skazky o Vladovi pre malých i veľkých, zbierka mikropoviedok * 1999 - Sekerou a nožom, zbierka poviedok (spoluautor Dušan Taragel) * 1999 - Rivers of Babylon 3 alebo Fredyho koniec, román * 2002 - Posledné skazky o Vladovi, zbierka mikropoviedok * 2003 - Recepty z rodinného archívu, beletrizované kuchárske recepty * 2003 - Traktoristi a buzeranti, výber z publicistiky * 2006 - Živý oheň z vína, faktografická kniha o koňaku Peter_Smrek_7170.html Peter Smrek Peter Smrek je: * Peter Smrek (politik) - slovenský politik * Peter Smrek (hokejista) - slovenský hokejista Symbol rozcestia Toto je rozlišovacia stránka — navigačná pomôcka obsahujúca zoznam iných článkov, ktoré by mohli mať rovnaký názov. Ak vás na túto stránku odkázal článok, prosíme Vás, aby ste sa k článku vrátili a opravili v ňom odkaz tak, aby odkazoval priamo na konkrétnu stránku z hore uvedeného zoznamu, ktorú autor článku myslel. Petr_Vopěnka_d563.html Petr Vopěnka Petr Vopěnka (* 1935) je český matematik, zakladateľ pražskej školy teórie množín, ktorá má významné miesto vo svetovej matematike. Vopěnkova alternatívna teória množín predstavuje nový prístup v matematickej teórii nekonečna. Externé odkazy FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Peter_Wichers_f7d8.html Peter Wichers Peter Wichers je jedným zo zakladajúcich členov skupiny Soilwork (pôvodný názov - Inferior Breed). V decembri 2005 skupinu opustil kvôli vyčerpaniu z neustáleho koncertovania a momentálne žije v USA a venuje sa rodine a produkcii hudby. V roku 2006 spolupracoval s americkou skupinou All That Remains na ich albume The_Fall_of_Ideals. Začiatkom roka 2007 suploval gitaru na niekoľkých koncertoch skupiny Killswitch Engage v Európe. Peter produkoval a skomponoval metalovú hudobnú kompiláciu Out Of The Dark vydanú pri príležitosti 20. výročia založenia nahrávacej spoločnosti Nuclear Blast Records. Spolupracoval na nej s terajším aj bývalým bubeníkom ex-domovskej skupiny Soilwork. Na kompilácii sa pri vokáloch podielal v každej skladbe iný spevák zo skupín vydávajúcich pod značkou Nuclear Blast. Externé linky * Myspace profil * Soilwork Peter_Zůbek_6aa6.html Peter Zůbek slovenský hokejista Narodenie 16. február 1970 Košice Aktívna činnosť 1989 - súčasnosť Pozícia útočník Streľba ľavou rukou Výška a váha 176 cm, 80 kg Peter Zůbek (* 16. február 1970, Košice) je slovenský hokejový útočník. Brat - dvojička Pavla Zůbeka. Klubový hokej Je známy z pôsobenia v HC Košice, kde hrával v útoku spolu s bratom. Od sezóny 2000/01 pôsobí (znovu s bratom) v nórskej najvyššej súťaži (Stjernen Hockey). Štatistiky Základná časť Playoff Sezóna Klub Liga Z G A Body TM +/- Z G A Body TM +/- 1989/90 HC Košice ČSHL 39 6 12 18 1990/91 HC Košice ČSHL 55 27 24 51 1991/92 HC Košice ČSHL 36 21 16 37 8 3 3 6 1992/93 HC Košice ČSHL 40 18 17 35 1993/94 HC Košice SE 44 11 17 28 1994/95 HC Košice SE 30 14 14 28 4 9 9 6 15 8 1995/96 HC Košice SE 46 19 21 40 12 +39 1996/97 HC Košice SE   42 11 16 27 22 +10 1997/98 HC Košice SE 15 1 1 2 8 +1 1998/99 Spišská Nová Ves SE 46 11 18 29 10 0 7 2 0 2 0 1999/00 Spišská Nová Ves SE 42 9 14 23 22 -20 2000/01 Stjernen Hockey NL 39 16 21 37 42 -5 2001/02 Stjernen Hockey NL 41 15 27 42 52 +23 2002/03 Stjernen Hockey NL 33 16 18 34 24 +19 2003/04 Stjernen Hockey NL 41 13 12 25 16 +6 4 1 2 3 12 +1 2004/05 Stjernen Hockey NL 36 9 9 18 38 +9 7 4 0 4 0 0 2005/06 Stjernen Hockey NL 30 9 9 18 18 +1 9 3 6 9 2 +1 Reprezentácia V slovenskej reprezentácii odohral 6 zápasov, strelil 3 góly. Rodina Peter Zůbek je ženatý, s manželkou Zuzanou majú synov Petra a Tomáša. Externé odkazy * Peter Zůbek štatistiky na eurohockey.net * Peter Zůbek klubová štatistika na hockeyDB.com Peter_Machajdík_be64.html Peter Machajdík Peter Machajdík (* 1. jún 1961, Bratislava) je hudobný skladateľ. Od roku 1992 žije v Berlíne, ale pôsobí aj v rodnom meste. Vo veku siedmich rokov sa začal venovať hre na klavíri. V 80. rokoch sa uchádzal o štúdium na Vysokej škole múzických umení, kde však neuspel, nakoľko koncept jeho vtedajšej tvorby bol silne ovplyvnený západnou avantgardou. Jeho tvorba bola prezentovaná v rámci mnohých významných medzinárodných festivalov: Hörgänge vo Viedni, young.euro.classic v Berlíne, Nuovi Spazi Musicali v Ríme, Epoche, Večery Novej hudby a Melos-Etos v Bratislave, Inventionen v Berlíne, New Work Festival v Calgary, Musica Nova v Sofii, Festival de Jazz et Musiques d'Aujourd'hui v Mulhouse, Review of Composers v Belehrade, Audio Art Festival v Krakove, ďalšie projekty v Holandsku, Belgicku, Dánsku, Švajčiarsku, Portugalsku, Taliansku, v Česku, na Slovensku a v USA. Jeho diela zaznievajú v interpretácii vynikajúcich umelcov, akými sú napr. Jon Anderson z legendarnej skupiny Yes, Guido Arbonelli, David Moss, Floraleda Sacchi, Natalia Pshenichnikova, Mayuko Kida, Eugen Prochác, Michael Davenport, Juan Maria Solare, Piet Van Bockstal, Ulrike Mattanovich, Julie Hanson-Geist, Darry Dolezal, Peter Henderson, Boris Lenko, Lubomir Mitzev, Niels Bijl & Gertie Bruin. Machajdík spolupracoval s dirigentami Petrom Breinerom, Anu Tali, Karolom Kevickým, so súbormi ARTE Quartett, Veni Ensemble, Zwiebelovo kvarteto, Slovenský komorný orchester Bohdana Warchala, Štátna filharmónia Košice, Slovenian Clarinet Quartet atď. Podľa údajov ochranných spoločností GEMA [SOZA] je Peter Machajdik najhranejším žijúcim slovenským hudobným skladateľom v zahraničí. Peter Machajdík spolupracuje taktiež s choreografmi (Zuzana Hajková), tanečníkmi (Dorothea Rust, Petra Fornayová), výtvarnými umelcami (Dirk Hennig, Gülsün Karamustafa, Viktor Hulík), komponuje hudbu k filmom a pre divadlo. CD album Petra Machajdika s nazvom NAMAH [SF 00542131] vychadza v juni 2008. Na jeho realizacii sa podielali Jon Anderson, David Moss, Floreleda Sacchi, Enikö Ginzery, Jozef Luptak, Guido Arbonelli a Magdalena Bajuszova. Album vydal Hudobny fond Bratislava. Externé odkazy * Webové stránky Petra Machajdíka * myspace.com Peter_Klinec_9526.html Peter Klinec knihovník Narodenie 18. máj 1952 Podbrezová Pozri aj Biografický portál Peter Klinec (* 18. máj 1952, Podbrezová) je knihovník. Rodina * otec Július Klinec * matka Irena rod. Zaťková Životopis V roku 1970-1975 absolvoval štúdium na Katedre knihovedy a vedeckých informácií Filozofickej fak. UK v Bratislave. Pôsobil ako asistent na Katedre knihovedy a vedeckých informácií FiF UK v Bratislave (1975-1978), na odbore kultúry ONV v Banskej Bystrici (1979), od roku 1980 riaditeľ Okresnej knižnice, resp. Verejnej knižnice Mikuláša Kováča v Banskej Bystrici. V roku 1991-1999 sa zúčastnil na konferenciách a seminároch IFLA, UNESCO a Rady Európy vo viacerých európskych krajinách a v USA. V roku 1989-1997 člen Stáleho výboru sekcie verejných knižníc IFLA (International Federation of Library Associations and Institutions) - dve funkčné obdobia zastupoval Slovensko, 1998-2000 člen komisie MK SR na prípravu knižničného zákona. Je členom Spolku slov. knihovníkov (1992-1999 a od roku 2002 člen predstavenstva), Slov. asociácie knižníc (1992-1994, 2000-2003 člen správnej rady), od roku 1999 člen Ústrednej knižničnej rady SR pri MK SR. V domácej i zahraničnej odbornej tlači publikoval články a štúdie z oblasti organizácie a riadenia verejných knižníc, reformy verejnej správy a knižníc a o činnosti zahraničných verejných knižníc. Iniciátor budovania systému verejných knižníc v regióne, automatizácie a elektronizácie knižničných procesov a služieb vo VKMK. Ocenenie * Pamätné listy na úrovni Spolku slov. knihovníkov a regiónu; uznanie rady ONV (1990) Literatúra * Kto bol kto v Banskej Bystrici v roku 2001 Externé odkazy * OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok. Tento článok zo systému OSUD potrebuje upraviť, pridať interwiki a kategórie. Po jeho úprave prosím odstráňte šablónu {{Osud na úpravu}}. Peter_Puskás_2d3b.html Peter Puskás slovenský spisovateľ, esejista, filmový kritik a scenárista Narodenie 1923 Košice, Slovensko Pozri aj Biografický portál Peter Puskás (* 1923, Košice) je slovenský spisovateľ. Počas vojny pracoval ako novinár v Bratislave a Prahe a písal predovšetkým krátke rozprávania. V roku 1970 emigroval do Rakúska, kde sa stal najznámejším vďaka knihe Od Egeru po Tisu (Von der Eger an die Theiß), v ktorej s humorom, ale pravdivo opísal život v komunistickom Česko-Slovensku. Táto novela má tiež autobiografické prvky. V súčasnosti žije vo Viedni a píše fejtóny pre rôzne periodiká. Peter_Kellner-Hostinský_249b.html Peter Kellner-Hostinský slovenský spisovateľ, novinár, filozof, historik a redaktor Narodenie 6. január 1823 Gemerská Poloma, Slovensko Úmrtie 10. august 1873 Rimavská Sobota, Slovensko Pozri aj Biografický portál Peter Kellner - Hostinský (vl. menom Peter Pavel Kellner, pseudonymy Peter Dobroslav Kellner, Peter Záboj Hostinský, Peter Z. Hostinský, P. Hostinský, Záboj Hostinský) (* 6. január 1823, Gemerská Poloma – † 10. august 1873, Rimavská Sobota) bol slovenský spisovateľ, novinár, historik, filozof a redaktor Slovenských národných novín. Životopis Narodil sa v rodine evanjelického farára Karola Kellnera a jeho manželky Kataríny. Vzdelanie získaval v Gemerskej Polome, na gymnáziu v Rožňave a Levoči, neskôr pokračoval v štúdiu na evanjelickom lýceu v Bratislave, kde sa venoval štúdiu filozofie a teológie. Na protest proti zbaveniu Ľudovíta Štúra profesúry odišiel do Levoče. Napriek tomu, že sa chystal na záverečnú kandidátsku teologickú skúšku a na štúdium v zahraničí, ostal napokon študovať v Bratislave právo. Pomáhal Štúrovi redigovať Slovenské národné noviny a Orla tatranského. V období pred revolučným rokom 1848 spolu s Jánom Štúrom vydával Slovenské národné noviny a úspešne zachránil mnoho z rukopisných diel Janka Kráľa. Revolučné roky prežil vďaka slabému zdraviu doma, rokoch 1849 - 1850 bol slúžnym v Rožňave, v rokoch 1850 - 1855 adjunktom v Revúcej, kde spolupracoval so svojim celoživotným priateľom Pavlom Dobšinským. Počas obdobia Bachovho absolutizmu bol ako národovec prenasledovaný a prekladaný z jedného pracovného miesta na druhé (Gelnica, Levoča, Nové Mesto pod Šiatrom). V roku 1860 bol dočasne penzionovaný a žil v Licinciach. V roku 1861 sa stal aktívnym účastníkom memorandových udalostí a v roku 1862 bol vymenovaný za hlavného slúžneho Rimavskej doliny, čo ho prinútilo presťahovať sa do Rimavskej Soboty. Po strate zamestnania sa mu už nepodarilo získať stále zamestnanie, ale pracoval len ako externý pisár pri zostavovaní pozemkových kníh Gemerskej stolice. Tvorba Vzbudzuje obdiv už svojou bohatosťou záujmov. Bol nielen novinárom, básnikom, dramatickým spisovateľom, historikom, ale aj filozofom. Patrí mu osobitné miesto, pretože bol autorom prvej štúdie o symbole dvojitého kríža, ktorá vyšla roku 1867 pod názvom K dejopisu härbu slovenského. Skúma tu byzantský pôvod symbolu a už od jeho príchodu na Veľkú Moravu ho považuje za symbol slovenského národa. Konštatuje, že Slováci ho prijali pri svojom krste, a skutočnosť, že ho uhorskí panovníci používali vedľa iných znamení, je preňho svedectvom, že slovenský národ bol v minulosti uznávaný za osobitný národ a že jeho erb mal čestné miesto medzi znameniami iných národov Uhorska. I keď sú Hostinského názory poznačené dobovým romantizmom, nik mu nemôže uprieť vrúcnosť, ani prvenstvo medzi slovenskými heraldickými prácami. Písal alegorické básne, drámu, filozofické a historické texty, ale taktiež prozaické diela a životopisy. Slovenské národné noviny Počas redigovania Slovenských národných novín navštevoval ešte právnickú akadémiu v Bratislave, zaoberal sa rozsiahlymi ekonomickými štúdiami, o čom svedčia hlavne jeho úvodníky, uverejnené v druhom ročníku štúrovských politických novín na pokračovanie pod názvom Pohľady na naše národné hospodárstvo, Príklady urbárskeho odkúpenia, Spôsoby urbárskeho odkúpenia. Hostinský tieto ekonomické rozbory robil na základe dôkladného štúdia literatúry. Svedomito ich ilustroval aj štatistikami. Na základe skúmania minulosti a prítomnosti v Uhorsku ukazoval na neudržateľnosť feudálneho spoločenského zriadenia, ktoré považoval za brzdu rozvoja národného hospodárstva. Aj jeho zásluhou sa Slovenskje národňje novini postupne zbavovali osvetovo-buditeľského zamerania a stávali sa prostriedkom politickej výchovy maloburžoáznych a ľudových vrstiev. Preto aj Mikuláš Dohnány vo svojej Histórii povstaňja slovenskejho povedal, že tieto noviny roznášali nové myšlienky a roznecovali lásku k národu; viedli ľud ku prameňom čerstvého života, podávajúc mu spôsob k jeho duchovnému a telesnému dobrobytu. Peter Kellner pod menom Záboj-Hostinský uverejňoval v týchto novinách a v ich literárnej prílohe básne, historické a vedecké články. V čase svojho pôsobenia v Bratislave do zániku Slovenských národných novín v júni 1848 napísal trinásť rozsiahlych vedeckých rozpráv a štúdií z odboru národného hospodárstva, filozofie, prírodných vied, dejín literatúry, národopisu, histórie, ľudovej slovesnosti a teórie literatúry. Už táto skutočnosť hovorí jasnou rečou o talentovanosti a vzdelanosti Petra Kellnera-Hostinského, nehovoriac už o jeho neskoršej bohatej a všestrannej publicistickej činnosti. Dielo Výber z poézie * 1966 - Keby si počul všetky tie víchrice * 1973 - Šuhajovo dumanie Próza * 1870 - Ľuta, Olen a Tur (vyšlo v almanachu Tábor) Dráma * 1869 - Svätoslavičovci (vyšlo v časopise Minerva) Náučné a publicistické diela * 1871 - Stará vieronauka slovenská * 1851 - Prvoťini vedi slovanskej (vyšlo v časopise Slovenské pohľady) * 1861 - Slovo o tom, že Horňo-Uherské Okolie má základ historický (vyšlo v periodiku Pešťbudínske vedomosti) * 1862 - Slovania v Uhrách, na základe histórie národov Uhorských (vyšlo v periodiku Pešťbudínske vedomosti) * 1862 - Anonymus Belae regis notarius (vyšlo v periodiku Pešťbudínske vedomosti) * 1862 - Slovania Zadunajskí (vyšlo v periodiku Pešťbudínske vedomosti) * 1862 - Počiatky rodopisu slovenského (vyšlo v periodiku Pešťbudínske * 1863 - Trudoviny k dejepisu slovansko-obradnej cirkve v Uhrách (vyšlo v časopise Slovesnosť) * 1863 - Starožitné pamiatky Slovanov (vyšlo v časopise Sokol) * 1864 - Matúš Trenčiansky (vyšlo v časopise Sokol) * 1864 - K dejopisu härbu slovenského (vyšlo v časopise Sokol) * 1866 - Uhorsko, pod tureckým jarmom pred Mikulášom Zríňskym (Pamätník Matice slovenskej) * 1867 - Historický pohľad na snem uhorský r. 1865 - 1866, s krátkym úvodom o snemoch krajinských (Národný kalendár) * 1868 - Historické blískavice (Letopis Matice slovenskej) * 1870 - Nástin životopisný Ľudovíta Kubániho (vyšlo v almanachu Tábor) * 1872 - Zahynutí vetve slovenské v Uhrách (vyšlo v časopise Tatran) Externé zdroje * Ladislav Vrteľ: Na troch vrškoch biely kríž, Archa 1990 * Pavol Parenička: Život a dielo Petra Kellnera-Záboja Hostinského, Matica slovenská Martin 1998 Petroeuro.html Petroeuro Petroeuro je označenie eura, ktoré sa používa na priamu platbu za ropu a zemný plyn. Je to novotvar vytvorený podľa široko používaného pojmu petrodolár, ktorý fungoval v podstate ako jediné platidlo na obchod s týmito komoditami. Určujúcimi faktormi pre menu používanú na platbu za ropu je prístup najväčších svetových exportérov tejto suroviny, predovšetkým na Blízkom východe. v • d • e Euro Euro a súvisiace články Euro Zoskupenia štátov Eurozóna • Európsky menový systém • Európska menová únia • Európska únia Európska centrálna banka • Európska menová Ekonomika jednotka • ERM II • Pakt stability a rastu • Petroeuro • Prijatie eura • Meny naviazané na euro • Predchodcovia eura Platidlo Eurobankovky • Euromince • Eurocent • Symbol eura • Jazykové verzie eura 0,01 € • 0,02 € • 0,05 € • 0,10 € • Euromince 0,20 € • 0,50 € • 1 € • 2 € • pamätné Nominálne hodnoty 2 € euromince Eurobankovky 5 € • 10 € • 20 € • 50 € • 100 € • 200 € • 500 € Petrovice_(Praha)_d061.html Petrovice (Praha) Sídlisko v Petroviciach Petrovice sú štvrť Prahy a katastrálne územie, ktoré je totožné s územím mestskej časti Praha-Petrovice. Osada Petrovice je doložená od 14. storočia, samostatnou obcou sa stala v roku 1920, k Prahe bola pripojená v roku 1968 so zachovaním vlastného miestneho národného výboru, odvtedy sú súčasťou obvodu Praha 10. Iné projekty * Commons * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Tento geografický článok o mieste v Česku je zatiaľ príliš Vlajka Česka krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Peter_Štrelinger_8ffe.html Peter Štrelinger Peter Štrelinger (* 20. apríl 1946, Martin) je slovenský prozaik a novinár, bývalý zástupca šéfredaktora denníka Slovenská Republika. Pre spory v denníku Slovenská Republika v auguste 1996 odmietol prijať novinársku Cenu Ľudovíta Štúra, ktorou vláda a vedenie provládneho Združenia slovenských novinárov (ZSN) odmeňovala žurnalistov.Neskôr sa upriamil na literárnu biografiu. Dielo * Láska a smrť (1980) * Od rána bláznivý deň (1978) * Zbožňujem svojho šéfa (1986) * Salakúzy (1988) * Psia demokracia (1994) * Spolok drobnochovateľov (1984) * Spútaný Prometeus (životopisný román o P. O. Hviezdoslavovi, Ofprint Bratislava 1999) * V centre Bermudského trojuholníka (1995) * Spravodlivý medzi národmi (1999) * Hugo Koval: Fragmenty z môjho života Ed. Peter Štrelinger (Združenie literátov Svojpomoc Brat. 2003) * Kto proti osudu -literárna biografia * Posledná láska Martina Kukučína - životopisný román o láske Martina Kukučína a Verice Krznaričovej od prozaika, publicistu, dramatika a Peter_Šlamiar_6136.html Peter Šlamiar slovenský hokejista Narodenie 26. február 1977 Aktívna činnosť 1993 - súčasnosť Pozícia útočník Výška a váha  ? cm, ? kg Peter Šlamiar (* 26. február 1977) je slovenský hokejový útočník. Klubový hokej S hokejom začínal v HKm Zvolen. V roku 1995 bol draftovaný klubom New York Rangers v 6. kole zo 143. miesta. V zámorí však pôsobil len v juniorskej súťaži QMJHL. Po návrate do Európy hrával v Spišskej Novej Vsi, nemeckej regionálnej súťaži, Nitre a materskom Zvolene. Od ročníka 2005/06 pôsobí v slovinskom klube HK Slavija Ľubľana, s ktorým v nasledujúcej sezóne dosiahol finále Interligy. Štatistiky Základná časť Playoff Sezóna Klub Liga   Z G A Body TM +/-   Z G A Body TM +/- 2006/07 Slavija Ľublana SHL 2006/07 Slavija Ľublana IL 15 7 6 13 28 +4 Reprezentácia V slovenskej reprezentácii odohral 2 zápasy, neskóroval. Externé odkazy * Peter Šlamiar štatistiky na eurohockey.net * Peter Šlamiar klubová štatistika na hockeyDB.com Petroglyf.html Petroglyf Petroglyfy v Canyon Lands National Park v americkom štáte Utah Petroglyf je obraz vytvorený opracovaním povrchu kameňa rezaním, dlabaním, tesaním a obrusovaním. Je možné ich nájsť na rôznych miestach na celom svete a často (ale nie vždy) sú výtvorom pravekých ľudí. Pojem pochádza zo starogréckych slov petros ("kameň") a glyphein ("tesať"). Zo súčasných jazykov sa najprv udomácnil vo francúzštine ako pétroglyphe. Tento článok je zatiaľ tzv. "výhonok". Text môžeš doplniť alebo zmeniť, keď hore klikneš na záložku "upraviť". Peter_Záturecký_65a6.html Peter Záturecký právnik Narodenie 25. október 1918 Rimavská Sobota Úmrtie 1. august 1982 Zlaté Moravce Pozri aj Biografický portál Peter Záturecký (* 25. október 1918, Rimavská Sobota - † 1. august 1982, Zlaté Moravce) bol právnik. Rodina * otec Adolf Vladimír Záturecký * matka Mária rod. Fišová Životopis Študoval na gymnáziu v Brne, na Právnickej fak. univerzity v Brne a v Bratislave, JUDr. Od roku 1941 právny praktikant v Bytči, v Trenčíne, potom súdny úradník na Krajskom súde v Banskej Bystrici (1942), správny zamestnanec Povereníctva spravodlivosti, notár Št. notárstva, 1970-1982 predseda senátu Najvyššieho súdu SSR, viedol i semináre na Právnickej fak. UK v Bratislave. Vo vedeckej práci sa orientoval na občianske, rodinné a trestné právo. Spoluautor a zostavovateľ viacerých právnických publikácií. Prekladateľ právnických príručiek z češ. Amatérsky športový jazdec, zakladateľ organizovaného jazdectva na Slovensku. Predseda výboru Jazdeckého zväzu SÚV ČSZTV, rozhodca Medzinárodnej jazdeckej fedarácie. Autor pravidiel jazdeckého športu a článkov o tejto športovej disciplíne. Nositeľ viacerých športových vyznamenaní. Dielo * Československé trestné hmotné právo platné na Slovensku, Bratislava roku 1948 (spoluautor) * Občiansky zákonník a súvisiace predpisy, Bratislava roku 1975 (spoluautor) Literatúra * Slovenský biografický slovník Externé odkazy * OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok. Tento článok zo systému OSUD potrebuje upraviť, pridať interwiki a kategórie. Po jeho úprave prosím odstráňte šablónu {{Osud na úpravu}}. Peter_Svätojánsky_3d11.html Peter Svätojánsky Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality. Pozri aj stránky Ako upravovať stránku a Návody a štýl alebo diskusiu k článku. Peter Svätojánsky (*12. januára 1977, Poprad) je reprezentant Slovenska v skialpinizme. V súčasnosti býva pod Vysokými Tatrami v Novej Lesnej. Je slobodný a má titul bakalár zo Žilinskej univerzity, Stavebná fakulta. Najväčšie úspechy Peter Svätojánsky je momentálne členom skialpinistického klubu www.skialpinizmus.sk. V sezóne 2008 dosiahol Peter víťazstvo v druhej etape na preteku Pierra Menta a v celkovom poradí skončil so svojím týmovým kolegom (Patrick Blanc, Francúzsko) na treťom mieste. Na Majstrovstvách sveta v tej istej sezóne obsadil 11. a 5. miesto v súťažiach jednotlivcov. Ďalej sa stal víťazom Stredoeurópskeho pohára 2008 v skialpinizme. Je mnohonásobným Majstrom Slovenska a víťazom Slovenského Pohára v skialpinizme, či už v pretekoch dvojíc alebo jednotlivcov. Medzi jeho ďalšie najvačšie medzinárodné skialpinistické úspechy patria - 3. miesto z Majstrovstiev sveta dvojíc 2002, 3. miesto z Majstrovstiev Európy dvojíc 2001, 4. miesto z Pierra Menta Tivoly 2001 a 2.miesto z Nočného Maratónu v Saalbachu 2000. V roku 2000 skončil na 3. mieste v celkovom poradí Európskeho pohára. V roku 2004 bol na 6. mieste celkového svetového poradia World Rankings a v roku 2005 sa stal víťazom celkového poradia Stredoeurópskeho pohára. Koníčky a záujmy Popri skialpinizme sa Peter venuje najmä horskej a cestnej cyklistike, horským behom, turistike, plávaniu a medzi jeho najobľúbenejšie patrí surfovanie, ktorému sa venuje najmä počas každoročnej dovolenky v Chorvátsku. Vysoké, Západné a Nízke Tatry patria sú jeho najobľubenejšie miesta na tréning a oddych. Externé odkazy * Skialpinista Peter Svätojánsky Petr_Haničinec_8e26.html Petr Haničinec Petr Haničinec (* 15. september 1930, Pardubice - † 7. november 2007, Bratronice) bol český herec, ktorý hral vo viacero filmoch a divadelných hrách. Známy bol tiež ako dabér, daboval napríklad poručíka Columba v rovnomennom populárnom seriáli. 7. novembra 2007 podľahol vo veku 77 rokov rakovine. Externé odkazy * Petr Haničinec na Čsfd.cz Peter_Benický_5956.html Peter Benický slovenský spisovateľ Narodenie 1603 pravdepodobne Trnava, Slovensko Úmrtie 8. február 1664 Trnava, Slovensko Pozri aj Biografický portál Peter Benický (* 1603, pravdepodobne Trnava – † 8. február 1664, Trnava) bol slovenský básnik. Životopis Pochádzal zo zemianskej rodiny Mičinských, ktorý od roku 1562 začali po nadobudnutí nových majetkov používať meno Benický. Vstúpil do kráľovského vojska (jeho otec bol hlavný kapitán hradu Vacov) a zúčastnil sa kráľovskej deputácie do Konštantínopolu. Po smrti rodičov sa vrátil na svoje majetky. Všeobecne sa za dátum jeho smrti považuje 8. február 1664, kedy napísal svoj testament. Pochovaný je v krypte kostola sv. Mikuláša v Trnave. Tvorba Venoval sa písaniu básní v maďarčine, ale taktiež v slovenčine. Vo svojich dielach sa snažil o opis problémov, sociálnu kritiku, ale tiež sa vyjadroval k vzdelaniu, cti, pracovitosti, bojom, či ironicky uvažoval o ženách, manželstve a dvorskej etikete, pričom odsudzoval zhýralú šľachtu. Jeho úvahy sú inšpirované vlastnými skúsenosťami a sú pretkávané obrazmi nezastaviteľného plynutia času, nestáleho šťastia, lásky, rozpadu a skazy. Dielo * 1652 - Slovenské verše (tlačou vyšli až v roku 1873 vďaka Frankovi V. Sasinkovi) * 1664 - Maďarské rytmy (Magyar rhitmusok) (knihu po autorovej smrti vydal jeho priateľ Štefan Bartók) Externé odkazy * Peter Benický v časopise mesta Trnavy Novinky z radnice Peter_Zagar_ef07.html Peter Zagar Peter Zagar (* 21. decembra 1961, Bratislava) je slovenský hudobný skladateľ, redaktor a publicista. Študoval na Vysokej škole múzických umení v Bratislave u Ivana Hrušovského (1981-1986). Pracoval v Hudobnom informačnom stredisku, v Slovenskej filharmónii, od roku 2000 vedie edičné oddelenie Hudobného centra. Člen súboru VENI ensemble (1987-1993), Požoň sentimentál, VAPORI del CUORE (od 1993) a iných. Dielo Výber z kompozícií * 1986: Koncert pre orchester * 1993: Štyri skladby pre sláčikový orchester * 1994: Bozkali sa a plakali… * 1996-1998: Kvinteto pre klarinet, husle, violu, violončelo a klavír * 1997: Apocalypsis Iohannis pre sóla, zbor a sláčikový orchester * 2000-2005: Blumentálske tance č. 1-6 Balet * 2006: Sen noci svätojánskej, veľký balet v štyroch dejstvách Scénická hudba * 1994: Hudba k inscenácii hry Blaha Uhlára a kol. Eo Ipso (Divadlo Stoka) * 1998: Hudba k inscenácii jednoaktoviek Antona Pavloviča Čechova Pytačky a Medveď (Divadlo Andreja Bagara Nitra); ocenené cenou DOSKY - Divadelné ocenenia sezóny * 1999: Hudba k inscenácii hry Lenky Lagronovej Terezka (Divadlo Andreja Bagara Nitra); nominácia na cenu DOSKY * 2000: Hudba k inscenácii hry Bertolta Brechta Svadba (Divadlo Andreja Bagara Nitra) * 2004: Hudba k inscenácií jednoaktoviek Ingmara Villqista Bezkyslíkovce (Divadlo Andreja Bagara Nitra) * 2005: Hudba k inscenácii Svätenie jari Igora Stravinského a Petra Zagara (Divadlo Andreja Bagara Nitra) * 2007: Hudba k inscenácii hry Jána Uličianskeho Veveričky (Divadlo Andreja Bagara Nitra) Peter_Pucher_18a1.html Peter Pucher slovenský hokejista Narodenie 12. august 1974 Aktívna činnosť 1993 - súčasnosť Pozícia center Streľba ľavou rukou Výška a váha 185 cm, 105 kg Peter Pucher (* 12. august 1974) je slovenský hokejový útočník. Zvyčajne hráva na poste centra. Je mladším bratom bývaleho hokejistu Reného Puchera. Klubový hokej Hokejovo vyrastal v Prešove. Tu odohral svoje prvé dve extraligové sezóny 1993/94 a 1994/95 za HK Prešov. Nasledujúcu sezónu hral za ŠKP Poprad a ďalšie tri za HC Košice (spolu s bratom Reném), v poslednej klub vybojoval majstrovský titul. Po tomto úspechu prestúpil do HC Znojemští Orli v českej hokejovej extralige, kde vytvoril úderné duo s krajanom Marekom Uramom. V roku 2001 sa stal kapitánom klubu. Zotrval v ňom až do sezóny 2006/07, v priebehu ktorej prestúpil do Pardubíc. Štatistiky Základná časť Playoff Sezóna Klub Liga Z G A Body TM +/- Z G A Body TM +/- 1993/94 HK Prešov SE 32 15 6 21 1994/95 HK Prešov SE 36 15 11 26 12 3 3 0 3 2 1995/96 HK Poprad SE 33 15 14 29 60 +16 1996/97 HC Košice SE 54 17 38 55 26 +22 1996/97 HK Prešov 1. SHL 1 1 0 1 2 +1 1997/98 HC Košice SE 36 16 30 46 10 +57 10 4 4 8 2 1998/99 HC Košice SE 42 15 18 33 28 +10 11 8 6 14 1999/00 HC Znojemští ČE 52 17 17 34 24 -4 Orli 2000/01 HC Znojemští ČE 52 22 34 56 32 +28 7 0 1 1 6 +1 2001/02 HC Znojemští ČE 49 16 38 54 10 +25 7 4 4 8 2 +0 2002/03 HC Znojemští ČE 52 13 27 40 0 +3 6 1 3 4 2 -2 2003/04 HC Znojemští ČE 52 13 42 55 18 +11 8 2 4 6 0 +2 2004/05 HC Znojemští ČE 52 16 29 45 18 -9 2005/06 HC Znojemští ČE 50 18 24 42 20 +10 11 2 3 5 2 -3 2006/07 HC Znojemští ČE 30 5 10 15 24 2006/07 HC Pardubice ČE 5 0 4 4 2 Reprezentácia Peter Pucher reprezentoval Slovensko na šiestich svetových šampionátoch - v rokoch 1997, 1999, 2000 (striebro), 2001, 2002 (zlato) a 2005. Odohral 144 zápasov, v ktorých strelil 24 gólov. V reprezentácii oblieka dres s číslom 33. Štatistiky na významných podujatiach Rok Podujatie Z G A Body TM +/- Strely Miesto 1994 MS C 6 3 3 6 0 1. 1997 MS 8 0 0 0 0 9. 1999 MS   6 0 1 1 0 -5 3 7. 2000 MS 9 2 1 3 4 +4 29 2. 2001 MS 7 3 2 5 2 +5 16 7. 2002 MS 6 0 2 2 4 -1 6 1. 2005 MS 7 0 3 3 2 0 2 5. (štatistické údaje v článku sú z 13. januára 2007) Externé odkazy * Peter Pucher štatistiky na eurohockey.net * Peter Pucher klubová štatistika na hockeyDB.com * Peter Pucher na stránke HC Znojemští orli Peter_Konder_dead.html Peter Konder slovenský hokejista Narodenie 19. august 1971 Aktívna činnosť ? - súčasnosť Pozícia center Výška a váha  ? cm, ? kg Peter Konder (* 19. august 1971) je slovenský hokejový útočník. Klubový hokej S hokejom začínal v Banskej Bystrici, hrával aj vo Zvolene, neskôr niekoľko rokov v Spojenom kráľovstve. V ročníku 2006/07 hráva znovu v rodnej Banskej Bystrici v rámci 1. ligy. Na drese nosí číslo 66. Štatistiky Základná časť Playoff Sezóna Klub Liga Z G A Body TM +/- Z G A Body TM +/- 1995/96 Banská SE 34 7 8 15 52 -14 Bystrica 1996/97 Banská SE 49 20 28 48 74 -6 1997/98 HKm Zvolen SE 24 9 10 19 6 +16 1997/98 Banská 1. SHL 31 15 23 38 48 +31 1998/99 HKm Zvolen SE 55 12 26 38 92 +24 1999/00 HKm Zvolen SE 48 5 16 21 26 +3 9 1 2 3 16 -2 2000/01 HKm Zvolen SE 9 0 3 3 16 +3 2000/01 HKm Zvolen B 1. SHL 3 2 5 7 2 +5 2001/02 HKm Zvolen SE 38 8 9 17 52 +6 2002/03 Edinburgh ENPLC 8 4 4 8 10 Capitals 2003/04 HKm Zvolen B 1. SHL   7 1 2 3 50 -1 2003/04 Guildford FC 3 0 2 2 2 Flames 2003/04 Guildford FBNL 32 9 22 31 66 14 3 10 13 6 2004/05 Guildford WC 15 6 14 20 14 2004/05 Guildford BNL 35 15 21 36 76 2004/05 Guildford CL 14 3 6 9 10 2005/06 EC Salzburg RHL 2 0 0 0 0 2005/06 EC Salzburg NL 15 3 8 11 14 2005/06 Edinburgh Elite 17 6 8 14 14 4 0 1 1 2 2006/07 Banská 1. SHL Reprezentácia V slovenskej reprezentácii odohral 4 zápasy, neskóroval. Externé linky * Peter Konder štatistiky na eurohockey.net * Peter Konder klubová štatistika na hockeyDB.com Peter_Húževka_6f5f.html Peter Húževka Vlajka Slovenska slovenský hokejista Narodenie 9. september 1976 Aktívna činnosť 1995 - súčasnosť Pozícia center Streľba ľavou rukou Výška a váha 195 cm, 96 kg Peter Húževka (* 9. september 1976) je slovenský hokejový útočník. Klubový hokej Je odchovancom VTJ Topoľčany. Postupne hrával za SK Matador Púchov a HK Spartak Dubnica. Od ročníka 1999/00 pôsobil v MsHK Žilina, kde odohral šesť sezón, s klubom postúpil do extraligy po sezóne 2000/01. Počas ročníka 2004/05 (lockout v NHL) prestúpil do Dukly Trenčín, v play-off zaznamenal v 12 zápasoch 16 bodov, klub vypadol v semifinále so Slovanom Bratislava. V mužstve odohral ďalšie tri roky, pred sezónou 2008/09 podpísal kontrakt s HC Košice.^ Klubová štatistika | | | Základná časť | Play-off Sezóna | Klub |Liga|----------------------+------------------------ | | | Z | G | A | B |TM|+/-| Z | G | A | B | TM |+/- 1995/96| VTJ | 1. | 7 | 1 | 0 | 1 |0 |-2 | | | | | | | Topoľčany |SHL | | | | | | | | | | | | 1996/97| Matador | 1. |46 |13 |10 |23 |16|-9 | 7 | 1 | 3 | 4 | | | Púchov |SHL | | | | | | | | | | | | 1997/98| Matador | 1. |31 |10 | 3 |13 |18|-9 | | | | | | 1998/99|HK Spartak | SE |27 | 3 | 3 | 6 |14|-29| | | | | | | Dubnica | | | | | | | | | | | | | 1999/00|MsHK Žilina| 1. |37 |10 |11 |21 |12|+15| | | | | | | |SHL | | | | | | | | | | | | 2000/01|MsHK Žilina| 1. |40 |16 |21 |37 |16|+44| | | | | | 2001/02|MsHK Žilina| SE |52 | 3 | 9 |12 |14|-2 | | | | | | 2002/03|MsHK Žilina| SE |42 |10 | 2 |12 |26| | 4 | 2 | 1 | 3 | 0 | 2003/04|MsHK Žilina| SE |41 | 3 |11 |14 |36|+2 | 4 | 0 | 0 | 0 | 0 | 0 2004/05|MsHK Žilina| SE |34 | 5 | 2 | 7 |6 |+6 | | | | | | | Dukla | SE |19 | 3 | 7 |10 |16|+9 |12 | 9 | 7 |16 | 8 |+10 | Trenčín | | | | | | | | | | | | | | HK VTJ | 1. | 2 | 1 | 0 | 1 |0 |-1 | | | | | | 2005/06| Dukla | SE |52 | 6 |15 |21 |50|+8 | 4 | 0 | 0 | 0 | 2 |-2 2006/07| Dukla | SE |50 |16 |11 |27 |48|-2 |13 | 4 | 0 | 4 | 14 |-7 2007/08| Dukla | SE |46 |12 |18 |30 |34|+1 |14 | 3 | 1 | 4 | 57 |-6 2008/09| HC Košice | SE | | | | | | | | | | | | Reprezentácia V slovenskej reprezentácii odohral 24 zápasov, strelil 4 góly. Tréner Július Šupler ho nominoval na MS 2008 v Kanade, bola to jeho premiérová účasť na svetovom šampionáte. Slovensko nepostúpilo zo základnej skupiny, po dvoch úspešných zápasoch so Slovinskom o udržanie dosiahlo 13. miesto. Nosí dres číslo 9. Reprezentačná štatistika ---------+------------------------------------- Podujatie| Z | G | A |Body|TM|+/-|Strely|Miesto MS 2008 | 5 | 0 | 1 | 1 |+1| 0 | 4 | 13. (štatistické údaje v článku sú z 11. mája 2008) v • d • e Slovenské národné hokejové mužstvo na Majstrovstvách sveta v ľadovom hokeji 2008 Brankári 60 Peter Budaj (Colorado Avalanche) - 25 Ján Lašák (HC Moeller Pardubice) - 60 Karol Križan (MoDo Hockey) 17 Ľubomír Višňovský (Los Angeles Kings) - 37 Peter Podhradský (Metallurg Novokuzneck) - 7 Martin Štrbák (CSKA Moskva) - 19 Obrancovia Tomáš Starosta (Neftechimik Nižnekamsk) - 23 Ivan Majeský (Linköpings HC) - 19 Dominik Graňák (Färjestads BK Karlstad) - 44 Andrej Sekera (Buffalo Sabres) - 24 Branislav Mezei (Florida Panthers) - 8 René Vydarený (HC České Budějovice) 13 Juraj Kolník (HC Servette Ženeva) - 39 Róbert Petrovický (Leksands IF) - 81 Marcel Hossa (Phoenix Coyotes) - 27 Ivan Čiernik (Kölner Haie) - 72 Andrej Kollár (Dukla Trenčín) - 47 Útočníci Miroslav Kováčik (Skellefteå AIK) - 26 Tibor Melichárek (HC Sparta Praha) - 41 Andrej Podkonický (Bílí Tygři Liberec) - 20 František Skladaný (HC Karlovy Vary) - 79 Peter Fabuš (HC Plzeň) - 9 Peter Húževka (Dukla Trenčín) - 21 Radovan Somík (HC Moeller Pardubice) - 71 Juraj Mikúš (HK 36 Skalica) Tréneri Július Šupler - Peter Oremus - Miroslav Miklošovič Referencie 1. ↑ Do Košíc prichádzajú Rataj, Húževka a Hudáček!, www.hokej.sk, 1.5.2008 Externé odkazy * Peter Húževka štatistiky na eurohockey.net * Peter Húževka klubová štatistika na hockeyDB.com Peter_Tvrdý_7cd1.html Peter Tvrdý jazykovedec, lexikograf, prekladateľ, pedagóg Narodenie 29. jún 1850 Žilina Úmrtie 24. február 1935 Myjava Pozri aj Biografický portál Peter Tvrdý (* 29. jún 1850, Žilina - † 24. február 1935, Myjava) bol jazykovedec, lexikograf, prekladateľ, pedagóg. Rodina * otec Ignác Tvrdý * matka Antónia rod. Radová Životopis Študoval na katolíckom gymnáziu v Banskej Bystrici (1861-1866); získal základy filologického vzdelania u J. Lósa a F. Mráza v Nitre (1866-1867), v kňazskom seminári v Banskej Bystrici (1867-1869), kde 1869 maturoval. Poslucháč teológie, práva, študoval na právnickej a na filozofickej fakulte univerzity v Budapešti. V roku 1874-1877 štipendista na historicko-filozofickej fakulte univerzity v Petrohrade. Pôsobil ako pedagóg v Rusku, kde sa zaslúžil o rozvoj školstva a pedagogiky. Roku 1920 sa vrátil na Slovensko. Autor praktických cudzojazyčných slovníkov, príručiek a štúdií. Spracoval lexikón cudzích slov. Vrchol jeho lexikografickej činnosti predstavuje Slovenský frazeologický slovník. Preložil významné diela ruskej klasickej literatúry. Dielo * Slovník inojazyčný, Bratislava roku 1922 * Česko-slovensky diferenciálny slovník, Trnava roku 1922 * Slovník latinsko-slovenský, Ružomberok roku 1923 * Slovenský frazeologický slovník, Trnava roku 1931 Literatúra * Slovenský biografický slovník Externé odkazy * OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok. Tento článok zo systému OSUD potrebuje upraviť, pridať interwiki a kategórie. Po jeho úprave prosím odstráňte šablónu {{Osud na úpravu}}. Peter_Annet_5111.html Peter Annet Peter Annet (* 1693 – † 1769) bol anglický filozof a teológ, predstaviteľ osvietenského deizmu. Ostro kritizoval tradičné kresťanstvo. Dielo * Supernaturals examined, 1747 Pozri aj * filozofia 18. storočia * anglická filozofia Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Peter_Madáč_a1fe.html Peter Madáč Peter Madáč (* 28. február 1729, Veľká Poloma, teraz súčasť Gemerskej Polomy – † 24. november 1805, Rimavská Sobota) bol slovenský lekár, chemik, odborný spisovateľ a publicista. Pochádzal z chudobnej rodiny: jeho otec Juraj Madáč bol roľník a kočiš vo Veľkej Polome. Matka sa volala Anna, rodená Hatvanská. Peter Madáč sám požiadal o prijatie na katolícku školu. Učiteľ Jankovič mu poskytol základné vedomosti. Kedže cítil povolanie byť evanjelickým duchovným v roku 1739 odišiel na evanjelickú školu v Hornej Slanej. Aritmetiku študoval u Patakiho Olácha. Gramatiku ho učil Ursíny. Kedže mal vyššie záujmy v roku 1743 odišiel do Štítnika. Tam pod vedením slávneho Tubelu študoval gramatiku, latinčinu a katechetiku. Popri štúdiu vzhľadom na finančné možnosti jeho rodiny si privyrábal ako kurič. Študoval na gymnáziu v Kežmarku, v Levoči, v Debrecíne, od roku 1757 medicínu vo Wittenbergu, Lipsku, Berlíne. Vo funkcii stoličného lekára položil základy verejného zdravotníctva v Liptove aj v Malohonte, vypracoval návrh na školenie pôrodných babíc. Autor dizertačnej práce o regenerácii ciev a diela o chemických reakciách, ktoré predložil pri nostrifikácii lekárskeho diplomu na Trnavskej univerzite. Dielo * De modo regenerationis vasorum, Wittenberg 1770 * Theoria affinitatum chemicarum, Trnava 1774 Externé odkazy * Život Petra Madáča na stránkach rodnej obce Peter_Bzdúch_4974.html Peter Bzdúch slovenský herec Narodenie 28. marec 1955 Bratislava, Slovensko Pozri aj Biografický portál Peter Bzdúch (* 28. marec 1955, Bratislava) je slovenský herec. V roku 1978 absolvoval štúdium herectva na VŠMU v Bratislave. V rokoch 1978-1986 bol členom súboru činohry Divadla Slovenského národného povstania (dnes Slovenské komorné divadlo) v Martine, od roku 1986 je členom Činohry SND v Bratislave. Filmografia * 1983: Zrelá mladosť (Gonda) * 1984: Kráľ Drozdia brada (strážca, medvediar) * 1985: Skleníková Venuša (námestník) * 1986: Alžbetin dvor (Bogár) * 1986: Šiesta veta (Miško Kramárik) * 1987: Neďaleko do neba (kaprál) * 1988: Správca skanzenu (Imro) * 1989: Rabaka (Andy) * 1990: Let asfaltového holuba (lekár) * 1990: Šípková Ruženka * 1994: Na krásnom modrom Dunaji (komisár Gazdík) * 1995: ... kone na betóne (Pišta) * 1996: Suzanne (náčelník na stanici) * 1998: Rivers of Babylon (Fredy) * 2000: Krajinka (gazda) Externé odkazy * ČFN.cz - Peter Bzdúch (česky) * ČSFD.cz - Peter Bzdúch (česky) * FDb.cz - Peter Bzdúch (česky) Petráveč.html Petráveč Petráveč Základné informácie Postavenie: |obec NUTS 5 (obec): |CZ0615 596418 Kraj (NUTS 3): |Vysočina (CZ061) Okres (NUTS 4): |Žďár nad Sázavou (CZ0615) Obec s rozšírenou pôsobnosťou:| Poverená obec: | Historická krajina: |Morava Katastrálna výmera: | ? km² Počet obyvateľov: |170 Zemepisná šírka: | Zemepisná dĺžka: | Nadmorská výška: | ? m PSČ: | Základné sídelné | jednotky: | Miestnych častí: | Katastrálne územie: | Adresa | obecného úradu: | Starosta / starostka: | Petráveč je obec v Česku v okrese Žďár nad Sázavou v kraji Vysočina. 1. januára 2006 tu žilo 170 obyvateľov, z toho 84 mužov a 86 žien, pričom priemerný vek v obci je 36,7 rokov (muži 37,3 rokov, ženy 36,1 rokov). Tento geografický článok o mieste v Česku je zatiaľ príliš Vlajka Česka krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Pozri aj * Zoznam obcí v Česku Mestá a obce okresu Žďár nad Sázavou Baliny • Blažkov • Blízkov • Bobrová • Bobrůvka • Bohdalec • Bohdalov • Bohuňov • Borovnice • Bory • Březejc • Březí • Březí nad Oslavou • Březské • Budeč • Bukov • Bystřice nad Pernštejnem • Býšovec • Cikháj • Černá • Dalečín • Daňkovice • Dlouhé • Dobrá Voda • Dolní Heřmanice • Dolní Libochová • Dolní Rožínka • Fryšava pod Žákovou horou • Hamry nad Sázavou • Herálec • Heřmanov • Hodíškov • Horní Libochová • Horní Radslavice • Horní Rožínka • Chlumek • Chlumětín • Chlum-Korouhvice • Jabloňov • Jámy • Javorek • Jimramov • Jívoví • Kadolec • Kadov • Karlov • Kněževes • Koroužné • Kotlasy • Kozlov • Krásné • Krásněves • Křídla • Křižánky • Křižanov • Křoví • Kuklík • Kundratice • Kyjov • Lavičky • Lhotka • Lísek • Líšná • Malá Losenice • Martinice • Matějov • Měřín • Meziříčko • Milasín • Milešín • Mirošov • Moravec • Moravecké Pavlovice • Netín • Nížkov • Nová Ves • Nová Ves u Nového Města na Moravě • Nové Dvory • Nové Město na Moravě • Nové Sady • Nové Veselí • Nový Jimramov • Nyklovice • Obyčtov • Ořechov • Oslavice • Oslavička • Osová Bítýška • Osové • Ostrov nad Oslavou • Otín • Pavlínov • Pavlov • Petráveč • Pikárec • Písečné • Počítky • Poděšín • Podolí • Pokojov • Polnička • Prosetín • Račice • Račín • Radenice • Radešín • Radešínská Svratka • Radkov • Radňoves • Radňovice • Radostín • Radostín nad Oslavou • Rodkov • Rosička • Rousměrov • Rovečné • Rozseč • Rozsochy • Rožná • Ruda • Rudolec • Řečice • Sázava • Sazomín • Sejřek • Sirákov • Sklené • Sklené nad Oslavou • Skorotice • Skřinářov • Sněžné • Spělkov • Strachujov • Stránecká Zhoř • Strážek • Střítež • Sulkovec • Světnov • Sviny • Svratka • Škrdlovice • Štěpánov nad Svratkou • Tasov • Tři Studně • Ubušínek • Uhřínov • Ujčov • Újezd • Unčín • Vatín • Věcov • Věchnov • Velká Bíteš • Velká Losenice • Velké Janovice • Velké Meziříčí • Velké Tresné • Vepřová • Věstín • Věžná • Vídeň • Vidonín • Vír • Vlachovice • Vlkov • Vojnův Městec • Vysoké • Záblatí • Zadní Zhořec • Znětínek • Zubří • Zvole • Ždánice • Žďár nad Sázavou Peter_Krištof_Akai_0bfe.html Peter Krištof Akai Peter Krištof Akai (* 1706 – † 1766) bol slovenský astronóm a filozof, autor diela Cosmographia seu Philosophica mundi descriptio (1737). Pôsobil na univerzite v Košiciach. Externé odkazy * FILIT Zdroj z ktorého (pôvodne) čerpal tento článok Petra_Humeňanská_1b83.html Petra Humeňanská Petra Humeňanská (* 1985) je slovenská speváčka a herečka. V roku 2005 bola vo finále Slovensko hĺadá Superstar. Na albume XXL Laca Lučeniča spievala v niektorých skladbách vokály. Divadelné role * Skrotenie zlej ženy - (William Shakespeare) ...Bianca, Baptistova dcéra * Jánošík Muzikálové role * Na skle maľované ...Anička Kompilácie * 2005 Slovensko hĺadá Superstar - Supertour 2005 - Somy BMG -04.Black Velvet/14.Love Of My Life * 2005 SuperVianoce - 10.Alžbetínska serenáda Pozri aj * Slovensko hľadá Superstar Peter_Ransanus_074a.html Peter Ransanus Peter Ransanus (* 1428 – † 1492) bol taliansky historik, dominikán. Bol biskupom v Lucere a vyslancom neapolského kráľa v Budíne (1488-1490). Publikácie * Epitome Rerum Hungaricum (Výťah z uhorských dejín) (Neapol, 1490) Petrovce.html Petrovce Petrovce môže byť: * obec v okrese Rimavská Sobota, pozri Petrovce (okres Rimavská Sobota) * obec v okrese Sobrance, pozri Petrovce (okres Sobrance) * obec v okrese Vranov nad Topľou, pozri Petrovce (okres Vranov nad Topľou) * skrátene: obec v okrese Michalovce, pozri Petrovce nad Laborcom * skrátene: obec v okrese Levoča, pozri Granč - Petrovce * miestna časť obce Pakostov v okrese Humenné Symbol rozcestia Toto je rozlišovacia stránka — navigačná pomôcka obsahujúca zoznam iných článkov, ktoré by mohli mať rovnaký názov. Ak vás na túto stránku odkázal článok, prosíme Vás, aby ste sa k článku vrátili a opravili v ňom odkaz tak, aby odkazoval priamo na konkrétnu stránku z hore uvedeného zoznamu, ktorú autor článku myslel. Petrovice_(okres_Znojmo)_aeac.html Petrovice (okres Znojmo) Petrovice Petrovice – znak Petrovice – vlajka znak vlajka Základné informácie Postavenie: |obec NUTS 5 (obec): |CZ0627 594610 Kraj (NUTS 3): |Juhomoravský (CZ062) Okres (NUTS 4): |Znojmo (CZ0627) Obec s rozšírenou pôsobnosťou:| Poverená obec: | Historická krajina: |Morava Katastrálna výmera: | ? km² Počet obyvateľov: |342 Zemepisná šírka: | Zemepisná dĺžka: | Nadmorská výška: | ? m PSČ: | Základné sídelné | jednotky: | Miestnych častí: | Katastrálne územie: | Adresa | obecného úradu: | Starosta / starostka: | Petrovice je obec v Česku v okrese Znojmo v Juhomoravskom kraji. 1. januára 2006 tu žilo 342 obyvateľov, z toho 166 mužov a 176 žien, pričom priemerný vek v obci je 41,7 rokov (muži 39,7 rokov, ženy 43,5 rokov). Tento geografický článok o mieste v Česku je zatiaľ príliš Vlajka Česka krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Pozri aj * Zoznam obcí v Česku Mestá a obce okresu Znojmo Bantice • Běhařovice • Bezkov • Bítov • Blanné • Blížkovice • Bohutice • Bojanovice • Borotice • Boskovštejn • Božice • Břežany • Citonice • Ctidružice • Čejkovice • Čermákovice • Černín • Damnice • Dobelice • Dobřínsko • Dobšice • Dolenice • Dolní Dubňany • Dyjákovice • Dyjákovičky • Dyje • Džbánice • Grešlové Mýto • Havraníky • Hevlín • Hluboké Mašůvky • Hnanice • Hodonice • Horní Břečkov • Horní Dubňany • Horní Dunajovice • Horní Kounice • Hostěradice • Hostim • Hrabětice • Hrádek • Hrušovany nad Jevišovkou • Chvalatice • Chvalovice • Jamolice • Jaroslavice • Jevišovice • Jezeřany-Maršovice • Jiřice u Miroslavi • Jiřice u Moravských Budějovic • Kadov • Korolupy • Kravsko • Krhovice • Křepice • Křídlůvky • Kubšice • Kuchařovice • Kyjovice • Lančov • Lechovice • Lesná • Lesonice • Litobratřice • Lubnice • Lukov • Mackovice • Mašovice • Medlice • Mikulovice • Milíčovice • Miroslav • Miroslavské Knínice • Morašice • Moravský Krumlov • Našiměřice • Němčičky • Nový Šaldorf-Sedlešovice • Olbramkostel • Olbramovice • Oleksovice • Onšov • Oslnovice • Pavlice • Petrovice • Plaveč • Plenkovice • Podhradí nad Dyjí • Podmolí • Podmyče • Práče • Pravice • Prokopov • Prosiměřice • Přeskače • Rešice • Rozkoš • Rudlice • Rybníky • Skalice • Slatina • Slup • Stálky • Starý Petřín • Stošíkovice na Louce • Strachotice • Střelice • Suchohrdly u Miroslavi • Suchohrdly • Šafov • Šanov • Šatov • Štítary • Šumná • Tasovice • Tavíkovice • Těšetice • Trnové Pole • Trstěnice • Tulešice • Tvořihráz • Uherčice • Újezd • Únanov • Valtrovice • Vedrovice • Velký Karlov • Vémyslice • Vevčice • Višňové • Vítonice • Vracovice • Vranov nad Dyjí • Vranovská Ves • Vratěnín • Vrbovec • Výrovice • Vysočany • Zálesí • Zblovice • Znojmo • Želetice • Žerotice • Žerůtky Peter_Cmorik_3b35.html Peter Cmorik Peter Cmorik (* 22. marec 1980, Rožňava) je slovenský spevák, víťaz súťaže Slovensko hľadá Superstar II (2006). Na klavír hrá od piatich rokov. Od šiestich rokov navštevoval Základnú umeleckú školu, kde absolvoval 1. a 2. cyklus. Absolvoval Univerzitu Mateja Bela v Banskej Bytrici. Tam študoval učiteľský smer. Po dobu šiestich rokov vyučoval hru na klavíri, keyboarde a gitare na umeleckej škole vo Veľkom Krtíši. Diskografia * 2006 - Nádherný deň * 29. október 2007 - Žijem ako viem Externé odkazy * cmoro.sk - oficiálna stránka Tento článok o hudbe je príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš Peter_Hochschorner_5aec.html Peter Hochschorner Peter Hochschorner (7. september 1979 Bratislava) je slovenský vodný slalomista, dvojnásobný olympijský víťaz a majster sveta vo vodnom slalome. Najväčšie úspechy Olympijské hry * 2000 1. miesto Sydney (Austrália) * 2004 1. miesto Atény (Grécko) Majstrovstvá sveta * 1999 2. miesto Seu d'Urgell (Španielsko), 3 x C2 * 2002 1. miesto Bourg St. Maurice (Francúzsko) * 2003 3. miesto Augsburg (Nemecko) * 2006 3. miesto Praha (Česká republika) * 2006 3. miesto Praha (Česká republika), 3 x C2 * 2007 1. miesto Foz do Iguassu (Brazília) Majstrovstvá Európy * 1998 1. miesto Roudnice nad Labem (ČR) * 1998 2. miesto Roudnice nad Labem (ČR), 3 x C2 * 2000 1. miesto Mezzana (Taliansko) * 2002 1. miesto Čunovo (Slovensko) * 2002 1. miesto Čunovo (Slovensko), 3 x C2 * 2006 2. miesto L'Argentiere (Francúzsko) * 2008 1. miesto Krakov (Poľsko) * 2008 2. miesto Krakov (Poľsko), 3 x C2 Svetový pohár * 1999 víťazstvo v SP * 2000 víťazstvo v SP * 2001 víťazstvo v SP * 2002 víťazstvo v SP * 2003 víťazstvo v SP * 2004 víťazstvo v SP Ocenenia * 2007 najúspešnejší slovenský deblkanoista spolu s bratom Pavlom * 2007 najúspešnejší športovec Bratislavy a Bratislavského samosprávneho kraja spolu s bratom Pavlom * 2007 3. miesto v ankete Športovec roka spolu s bratom Pavlom * V ankete Slovenský športovec 20. storočia - 10. miesto * 2004 v ankete Najúspešnejší športovci Slovenska - 2. miesto * 2003 v ankete Najúspešnejší športovci Slovenska - 3. miesto * 2002 Zlaté kruhy SOV * 2001 v ankete Najúspešnejší športovci Slovenska - 2. miesto * 2000 v ankete Najúspešnejší športovci Slovenska - 2. miesto Pozri aj * Pavol Hochschorner Externé odkazy * Profil na osobnosti.sk Peter_Schmeichel_ffc8.html Peter Schmeichel Osobné údaje Celé meno Peter Bolesław Schmeichel Dátum narodenia 18. november 1963 Miesto narodenia Gladsaxe, Dánsko Výška 1.93m Prezývka The Great Dane Pozícia Brankár Mládežnícke kluby 19??-1971 Ledøje-Smørum 1971-1981 Gladsaxe/Hero Seniorské kluby^1 Roky Kluby Zps (Gly)* 1981-1983 Gladsaxe/Hero 046 (0) 1984-1986 Hvidovre IF 076 (6) 1987-1991 Brøndby 119 (2) 1991-1999 Manchester United 296 (1) 1999-2001 Sporting CP 050 (0) 2001-2002 Aston Villa 029 (1) 2002-2003 Manchester City 029 (0) Národné mužstvo 1987-2001 Dánsko 129 (1) ^1 Zápasy a góly za profesionálny klub . * Zápasy (Góly) Peter Bolesław Schmeichel MBE * 18. november 1963, Gladsaxe, Dánsko) je bývalý |dánsky profesionálny futbalista, ktorý hrával ako brankár, a bol zvolený "Najlepší brankár sveta" v 1992 a 1993. Väčšinu svojich úspechov na klubovej úrovni dosiahol za anglický klub Manchester United, s ktorým vyral v roku 1999 Ligu Majstrov a získal "Treble". Bol kľúčovým členom dánskej reprezentácie s ktorou vyhral Euro 92. Peter_IV._(Bulharsko)_8bce.html Peter IV. (Bulharsko) Peter IV. (nesprávne, ale často Peter II.; do roku 1185 Teodor/Todor; slávnostne Slavopetăr či Kalopetăr) bol, čiastočne paralelne so svojim bratom Asenom I. cár Bulharov v rokoch 1185 - 1197. Podrobnosti pozri v článku Asen I. Predchodca cár Nástupca - 1185 – 1197 Kalojan Peter_Alexejevič_Veličko_48d1.html Peter Alexejevič Veličko sovietsky dôstojník a partizánsky veliteľ počas SNP Narodenie 1911 Čubar, cárske Rusko Úmrtie  ? ? Pozri aj Biografický portál Peter Alexejevič Veličko (*1911 Čubar, cárske Rusko – †?) - dôstojník Červenej armády, partizánsky veliteľ. Život Do roku 1935 pracoval ako učiteľ. Po štúdiu na vojenskom tankovom učilišti v Ulianovsku a neskôr Vojenskej akadémie M. Frunzeho, roku 1938 pridelený k tankovým vojskám na Ďalekom východe ZSSR. Bojoval vo Veľkej vlasteneckej vojne V roku 1942 pridelený k 15. výsadkovej brigáde, účastník bojov na Sevrozápadnom fronte, v ktorých bol ranený. V rokoch 1943 - 1944 bojoval v rámci partizánskeho zväzku M. Naumova ako veliteľ diverznej skupiny. Od roku 1944 veliteľ 11-člennej organizátorskej partizánskej skupiny vysadenej v noci z 25. na 26. júlaa 1944 pri Liptovskej Osade. Bola to prvá skupina sovietskych partizánov vyslaná Ukrajinským štábom partizánskeho hnutia na Slovensko. V auguste 1944 sa premiestnil do Kantorskej doliny a nadviazal spojenie s ilegálnym odbojom a dôstojníkmi slovenskej armády a už existujúcim partizánskym oddielom Viliama Žingora, do ktorého sa včlenil. Táto jednotka mala už za niekoľko dní vyše 1000 mužov. Vo svojom štábe v Sklabini 13. augusta 1944 rokoval s J. Golianom o spolupráci s povstalcami a príprave povstania. O výstrojovanie tejto jednotky sa starala protifašisticky naladená posádka z Martina. Partizáni ale zatiaľ nemali proti komu bojovať, z toho bol dosť prekvapený aj sám Veličko. Bolo zrejmé, že pred vysadením prvej organizátorskej skupiny, nemal Partizánsky štáb v Kyjeve celkom jasné predstavy o dianí na Slovensku. Jednotky pod jeho velením zišli 21. augusta 1944 z Kantorskej doliny a v Sklabini opäť vyhlásili Česko-Slovenskú republiku, a to aj napriek tomu, že ubezpečil organizátorov povstania, že nebude bez ich súhlasu podnikať žiadne akcie. Sám Veličko priľúbil Golianovi, že so svojimi jednotkami udrží Turiec tri týždne proti dvom nemeckým divíziam. Pre to, aby izoloval Turiec, vyhodil do vzduchu strečniansky, kraľoviansky a štubniansky tunel, čo neskôr samotným povstalcom sťažilo zásobovanie. Finančne sa zásobil prepadom fabriky v Turanoch. Počas SNP sa stal veliteľom 1. československej brigády M.R. Štefánika. Napriek predošlým ubezpečovaniam, nebol schopný Piatej taktickej skupine ani len zaistiť jej pravé krídlo severne od Váhu v Strečnianskej tiesňave a zaoberal sa viac súkromnými záležitosťami ako bojom na fronte. Toto jeho sabotovanie obrany pri Strečne, urýchlilo pád povstaleckej obrany v oblasti. Patril k najvýznamnejším partizánskym veliteľom v SNP a podstatnou mierou sa zaslúžil o jeho vyprovokovanie. Po vojne pracoval v Kyjeve, v rokoch 1950 - 1958 na výstavbe železníc v severných oblastiach ZSSR. Od roku 1958 invalidný dôchodca v Charkove. Vyznamenaný Leninovým radom, dvakrát Radom červenej zástavy, Československým vojnovým krížom 1939 (roku 1945), Radom SNP I. triedy (roku 1945) ako aj ďalšími sovietskymi a československými medailami. Je taktiež čestným občanom Žiliny, Martina, Ružomberka, Liptovského Mikuláša a iných menších obcí. PETA_7157.html PETA logo PETA kampaň proti používaniu kožušín, Christy Turlington kampaň proti týraniu zvierat v cirkusoch, Shilpa Shetty People for the Ethical Treatment of Animals (skrátene PETA) je nezisková organizácia, ktorá sa angažuje za práva zvierat. Bola založená v roku 1980 v Norfolku, Virgínia. Združuje 1,8 milióna členov a podporovateľov a je najväčšou organizáciou svojho druhu.^ Slogan organizácie znie „zvieratá nie sú naše na jedenie, obliekanie, experimentovanie alebo používanie na zábavu“.^ Svoje úsilie sústreďuje na štyri oblasti v ktorých veľké množstvo zvierat trpí väčšinu svojho života: továrne a farmy (chov zvierat), laboratória (pokusy na zvieratách), odevný priemysel (kožušníctvo) a zábavný priemysel (cirkusy). Organizácia pracuje aj v oblastiach, kde sa obzvlášť krutým spôsobom zaobchádza so zvieratami. Ročne vyšetrovatelia organizácie PETA odhalia veľký počet prípadov krutého zaobchádzania so zvieratami. PETA pracuje pomocou verejného vzdelávania, vyšetrovania a výskumu, legislatívnymi cestami a protestnými kampaňami. Organizácii pomáhajú aj známe osobnosti a zapájajú sa do kampaní (napr. Pamela Andersonová, Pink, Joaquin Phoenix, Paul McCartney). Referencie 1. ↑ ^1,0 ^1,1 "About Peta", z 26. 12. 2007 Pozri aj * práva zvierat Iné projekty * Commons * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Externé odkazy * www.peta.org oficiálna stránka (po anglicky) Petites_perceptions.html Petites perceptions Petites perceptions (fr.) podľa Leibniza sú malé, nepatrné percepcie alebo vnemy, ktoré - bez toho, aby boli uvedomované - neustále v nás prebiehajú a pozorovať ich možno až v ich celkovom účinku ako zmetené predstavy alebo nepochopiteľné (iracionálne) poznatky. Leibniz dospel k pojmu malých percepcií pri prekonávaní kartezianizmu a použil ho neskôr pri objasňovaní prestabilizovanej harmónie v telesnoma duševnom dianí. Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Petrus_Steinbacher_b9ba.html Petrus Steinbacher medikováč Narodenie Slovensko? Pozri aj Biografický portál Petrus Steinbacher (* Slovensko?) je medikováč. Životopis Medikováč v Banskej Bystrici, za mešťana Banskej Bystrice prijatý (16. júla 1822). Literatúra * Kto bol kto v histórii Banskej Bystrice 1255-2000 * Medikováčstvo Externé odkazy * OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok. Tento článok zo systému OSUD potrebuje upraviť, pridať interwiki a kategórie. Po jeho úprave prosím odstráňte šablónu {{Osud na úpravu}}. Peter_Uhlík_0055.html Peter Uhlík Peter Uhlík (* 4. február 1906, Stará Turá – † 12. máj 1954, Bratislava) bol slovenský pedagóg a matematik. Po skončení ľudovej školy vyučil sa za drevorezbára. V roku 1923 pracoval v Českých Budějoviciach a od roku 1924 v Prahe, kde pod vedením francúzskeho majstra-drevorezbára pracoval na výzdobe Petschovho paláca a na jednom z troch reliéfov vstupných dverí do chrámu sv. Víta. V roku 1930– 1934 študoval na učiteľskom ústave v Turčianskych Tepliciach, od roku 1950 popri zamestnaní matematiku a deskriptívnu geometriu na Prírodovedeckej fakulte SU v Bratislave. V rokoch 1934 – 1940 učiteľ dvojtriedky na kopanici Paprad, od roku 1940 učil matematiku na meštianskej škole v Starej Turej, od roku 1945 na učiteľskej akadémii a na gymnáziu v Bratislave a od r. 1953 odborný asistent na Katedre matematiky Vysokej školy pedagogickej v Bratislave. Spolupracoval pri tvorbe učebnice trigonometrie pre 10.–11. ročník SVŠ. Kládol dôraz na názornosť a pútavosť prednesu učiva matematiky so zámerom rozvíjať myslenie žiakov. Jeho žiaci dosahovali výborné výsledky v MO. Člen redakčnej rady časopisu Matematika v škole. Roku 1954 bol vyznamenaný Radom práce. Externé odkazy Matematický ústav SAV Zdroj, z ktorého (pôvodne) čerpal tento článok Petřínska_rozhľadňa.html Petřínska rozhľadňa Petřínska rozhľadňa v noci Petřínska rozhľadňa je jednou z najznámejších dominánt Prahy. Je vysoká 60 metrov. Jej základňa sa nachádza v nadmorskej výške 324 m n. m. Dejiny Rozhľadňa bola postavená pre Zemskú jubilejnú výstavu v roku 1891 na podnet Klubu českých turistov ako voľná kópia Eiffelovej veže v Paríži. Práce podľa plánov inžinierov Františka Prášila a Julia Součka sa začali 16. marca a ukončili 20. augusta toho istého roku. Boli položené 11 m hlboké základy a na nich bola postavená 60 metrov vysoká konštrukcia s váhou 175 ton. Jadrom konštrukcie je osmiboký tubus, v ktorom sa nachádza výťah. Okolo tubusu sa vinú dve točité schodištia s 299 schodmi - jedno slúži na výstup a druhé na zostup. Rozhľadňa má dve vyhliadkové plošiny, horná je vo výške 55 metrov. V 60. rokoch 20. storočia boli na vrchole rozhľadne umiestnené vysielacie antény pre televízne vysielanie. V septembri 1979 bola rozhľadňa uzatvorená kvôli zlému technickému stavu konštrukcie. Po oprave bola znovu otvorená v máji 1991 pri príležitosti druhej Jubilejnej výstavy. Rekonštruovaný výťah teraz slúži pre osoby so zníženou pohyblivosťou. Rozhľadňa dnes patrí k hlavným turistickým cieľom mesta. Rozhľad Okrem panorámy Prahy vrátane neďalekého Pražského hradu sa z rozhľadne za jasného počasia otvára výhľad ďaleko po Čechách. Na severe možno uzrieť Říp a České stredohorie, na severovýchode je vidieť masív Krkonoš. Na juhovýchode je rozhľad pomerne obmedzený, pretože ho uzatvárajú Brdy. Externé odkazy * Pražská informačná služba Peter_Cook_1071.html Peter Cook britský architekt Narodenie 1936 Southend-on-sea, Essex Pozri aj Biografický portál Peter ( Frederic Chester ) Cook Peter Cook, architekt, spisovateľ, komentátor, možno aj šaman schopný vyvolať dážď, evanjelista pre rozvoj budúcich miest. Od 60 rokov patrí k najzaujímavejším postavám svetovej architektúry. Architekt vychovávaný ako funkcionalista.“ „ Moja viera o architektúre je, že by mala byť exkluzívna a mala by zároveň myslieť na svoju funkčnosť. Vo svojom názore viem byť aj dosť tvrdý. Vytočí ma, ak niekto napríklad umiestni schodisko do zlej pozície. Myslím si, že veľká časť architektúry minulého storočia bola k sebe až príliš nekritická ! “ Detstvo a vzťah k architektúre Cook sa narodil v Southend-on-sea v anglickom Essexe v roku 1936. Ranný vývoj Petra Cooka je poznamenaný častým sťahovaním, pretože jeho otec bol vojenský dôstojník. Za obdobie svojho detstva rodina malého Cooka si vyskúšala život v „ôsmych rôznych mestách. Sám Peter vystriedal desať škôl. Ako dieťa bol samotár. Zakaždým si musel hladať nové zdroje zábavy, vytvárať nové vzťahy v novom priestore. Zdalo by sa, že tieto okolnosti ublížia vývinu dieťaťa, ale v jeho prípade ho tieto premeny očarovali. Podvedome si začal budovať vzťah k architektúre. „ Neviem či bolo šťastie alebo nešťastie žiť tak dlho v starých mestách. Keď som mal tak štrnásť rokov, náhodou som našiel knihu o architektúre, priam magicky ma to začalo priťahovať. “ Peter Cook začal žiť architektúrou. Zbieral pohľadnice so zámkami, katedrálami. Každé mesto, v ktorom bol, prešlo jeho hodnotením. Zošity mal plné kresieb a poznámok o architektúre. „ Zbieral som informácie o všetkom.“ Toto tajomno ho láka až dodnes. Neustále sa pozerá okolo seba a zbiera informácie pre svoju fantáziu. Prístup k tvorbe Proces nasávania dojmov z okolia sa snaží vštepiť aj svojím študentom, pretože nikto nie je ďaleko od toho, keď ho pohltí abstrakcia. „ Raz, moja velmi šikovná študentka robila projekt na autobusovú stanicu. Spýtal som sa jej, používate autobus? Odpovedala, že každý deň. A pamätate si ako sa z neho dostanete von, lebo nástupisko máte na opačnej strane? Študentka si nepredstavila ako sa chodívon z autobusu, keď kreslila nástupiská. Jej šikovnosť pohltila abstrakcia.“ Štúdium a skupina Archigram Peter Cook študoval na Bournemouth College of Art v rokoch 1953 – 1958 a v rokoch 1958 – 1960 na Architectural Association v Londýne, kde aj promoval. Jeho angažovanosť v prostredí architektúry ešte viac narastal. Pár mesiacov po promóciach založil skupinu zvanú Archigram. V rokoch 1961 – 1974 táto skupina udávala smer avantgardnej tvorbe architektúry. „ Boli sme objektami Pop-Artu, módnej a sexuálnej revolúcie, nehovoriac už o vydavateľskom boome. To všetko sa zrazu otvorilo. Avšak najprevratnejšie objavy sa uskutočnili ešte v 50-tych rokoch. Vtedy sa začal rozvoj elektroniky, vynašli sa nové lepidlá na budovy, umelé hmoty, lamináty, dokonca sa začalo uvažovať aj robotoch, len o tom nikto nevedel. Rovnako sa robili aj svetelné šou, ale opäť iba medzi úzkym kruhom zainteresovaných. Nasledujúca dekáda to všetko iba spopularizovala. Na Londýn opäť ostro zasvietilo bodové svetlo svetovej architektúry.“ Do skupiny Archigram patria ešte Warren Chalk (nar. 1927), Ron Herron (nar. 1930), Dennis Crompton (nar. 1935), David Greene (nar. 1937), Michael Webb (nar. 1937). Všetci títo páni sa držali hlavnej úlohy – priniesť nový koncept do architektúry využitím vedeckých poznatkov a technických vymožeností ( z Archigramu vyšiel pojem „High-Tech“ ). Do polohy medzinárodne uznávaného a intezívne prepieraného spolku sa skupina prepracovala aj vďaka časopisu ( Periodikum Archigram ), ktorý začal vychádzať roku 1961. Mal velký vplyv na generácie architektov a urbanistov. Prezentácia a výstavy Od roku 1963 skupina organizuje množstvo výstav po celom svete. Viac ako 400 kresieb a fotografií putuje takto do rôznych miest ako Pompidou Paríž, Triennale Miláno, Kunsthalle Viedeň, Museum of Modern Art San Francisco, New Yorku, Los Angelis, Zurich, Seatel, Hamburg, Brusel, Manchester. Množstvo Cookových prác je v zbierkach významných galérijnych inštitúcií ako V&A v Londýne, v Museum of Modern Art v New Yorku, v Deutsches architektur Museum vo Frankfurte. Vplyv Skupina architektov okolo Archigramu sú ovplyvnený L. I. Kahnom – priemyslová výroba, literatúra science fiction, kybernetika, technika kozmonautiky, ale zároveň si udržali väzby na súčasné umenie a nezabúdali na tradície. Aj Peter Cook si výrazne uvedomuje svoj pôvod z oblasti Severného mora. „ Všade okolo Severného mora nájdete severnú tradíciu, ktorá je iná ako na kontinente. A množstvo toho, čo v sebe obsahoval Archigram, pochádza práve z toho éterického, čo prináša otvorené more. To je diskusia, ktorá môže vyvinúť jeden moment v danom čase. Rád by som ešte niekedy navrhoval prímorské mesto. Ktovie, hádam sa mi to podarí.“ Záujmy Archigramu sa prelínali medzi architektúrov a urbanizmom. Vytvárali štúdie priestorového urbanizmu. Myšlienka archigramu na čele s Petrom Cookom bola v jednej veci nová a pôvodná a to vtom, že navrhovali architektúru ako konzumnú, neustále sa meniacu. Práce sa postupne stávali utopistické. Aj napriek tomu popularita Petra Cooka Archigramu je v tomto období veľká. Zanechala veľký vplyv na súčasnú architektúru. Jasne napomáha k šíreniu technicistného pojatia. Pôsobenie na školách S takto dobre začatou kariérou vo veku 27 rokov začal učiť na Architectural association, kde aj promoval. V roku 1984 sa stal profesorom na Staedelschule (Akadémia Umenia) vo Frankfurte. Po jeho nástupe patrila škola medzi najdiskutovanejšie nemecké školy. V roku 1990 mu Londýnska Bartlett School of Architecture udelila post vo vedení. Pred tým bola škola iba priemernou. Peter Cook jej dodal potrebnú dynamiku. Vďaka svojej popularite prizval nových kvalitných učiteľov. Podarilo sa mu vytvoriť kreatívne prostredie pre študentov, zmenil ich systém hodnotenia. „ Niekde sú zlí učitelia, ktorí učia dobrých študentov, niekde je to naopak a oboje je strata času. Dobrá škola by mala byť flexibilnejšia než lacné letecké spoločnosti.“ Peter Cook, 13.12.2004 v Prahe Bol hosťujúcim profesorom na rôznych zahraničných univerzitách ako Universities of Harvard, MIT, Berkley, Princeton, Yale, UCLA, Rice, Tokyo Institute of Technology, Rome, Moskva, Haifa, Madrid a Aarhus. V rokoch 1970-1972 bol riaditeľom Institute of Contemporary Arts – Ica a v 1972 – 1980 pre Art Net (nezávislá galéria) vytváral množstvo exibicií. Publikácie a práca Je autorom množstva kníh, publikoval v odborných časopisoch a svetových denníkoch ako Esquire, Sunday Times, Observer, Sunday Telegraph, Domus, ABC, colour supplement (Madrid), Soviet Architecture, Daily Express, Architectural Review, Design, Building Design, Architects Journal, Architecture+Urbanism, Japan Architect, Architecture (New Yourk), Kenchiku Bunka, Architecture d´Aujourd´hui. Dnes je dekanom na spomínanej Londýnskej Bartlett a založil s C. Fournierom ateliér Spacelab Cook-Fournier. Žije a pracuje v Londýne a v Rakúsku. Ocenenia * V roku 1998 bol ocenený za knihu Primer cenou roka American Institute of Architects * V roku 1999 dostal cenu Jean Tschumi za jeho prínos pre školstvo od roku 1964 * V roku 2002 Peter Cook a Archigram získali zlatú medailu RIBA ( Royal Institute Britisch Architects) Súťaže Cook vyhral 6 medzinárodných súťaží: * Domy pre seniorov, 1961 * Zábavné centrum, Monte Carlo, 1970 (spolu s Archigramom) * Domy na solárnu energiu v Landstuhl, Nemecko, 1980 (s Christine Hawleyovou) * Múzeum informácií, Frankfurt nad Mohanom, Nemecko, 1984 * Múzeum starožitností v Bad Deutsches Altenberg, Rakúsko, 1995 (s Christine Hawleyovou) * Kunsthaus, Graz, Rakúsko, 2000 (s Colinom Fournierom) Tvorba * Bytové bloky v Lutzowplatz v Berlíne ( s Christine Hawley ) * Vsadenie bytov a mezonetov do Bau-Asstellung, žiadateľ mesto Berlín 1985 * Pavilón pre botanickú záhradu v Osake, Japonsko 1990 ( s Christine Hawley ) Štúdie Peter Cook sa hlavne dostal do povedomia Architektonickej spoločnosti vďaka svojmu návrhu Plug-In City Zastrkovacie mesto 1964 Obrovské priehradové megaštruktúry tvoria 3D konštrukciu. Všetko sa to odohráva v takto vymedzenom priestore. Princíp je založený na vkladaní, vymieňaní buniek-modulov-izieb. Mesto stále žije-mení sa, je konzumné ako metabolický živý organizmus. * Montreal Tower * Instant Village * Arcadia * Layer City * Instant City * Way Out * West Berlin * Veg. Village Tieto práce sú vystavené vo svetových galériach. Niektoré z týchto prác sa stali predlohou pre niektoré realizácie. Literárna aktivita Pravdepodobne jeho najúspešnejšími knihami sú Architecture-Action a Plan, vydal ich keď mal 27 rokov a predalo sa asi 30 000 kópii. Ďalšie knižné diela: * The Archigram Book (1967, prepísané 1991, 1999, 2000) * The Teacher Talks to His Students (1989) * Peter Cook (A+U Monograph) (1989) * Peter Cook—Six Conversations (Monograph) (1993) * Art Random (1993) * New Spirit in Architecture (with R. Llewellyn-Jones 1994) * The Power of Contemporary Architecture (with Neil Spiller, 1999) * The Paradox of Contemporary Architecture (with Neil Spiller, 2001) A jeho desiata kniha je The City as a Garden of Ideas comes out in the spring Použitá literatúra * Citácie: Peter Cook 21.9.2007 v Bratislave * Felix Haas: Architektura 20. Století, Státní pedagogické nakladatelství Praha 1978, s. 454, 455, 456 Odkazy a použité články * Peter_Bajus_90e0.html Peter Bajus Peter Bajus (* 15. október 1960) bol poslancom zastupiteľstva Košického samosprávneho kraja vo volebnom období 2001 - 2005. Peter Bajus, bol ako člen Demokratickej strany zvolený za koalíciu ANO, DS, KDH za poslanca krajského zastupiteľstva vo voľbách v roku 2001 v okrese Košice I. Vo voľbách v roku 2005 nekandidoval. Peter_Gabriel_(III)_faf8.html Peter Gabriel (III) Peter Gabriel Obrázok albumu môže byť použitý iba so súhlasom držiteľa autorských práv Štúdiový album - Peter Gabriel Dátum vydania 30. máj 1980 Nahrané koncom roku 1979 Žáner/Žánre experimentály rock pop rock Dĺžka 45:32 Vydavateľstvo Charisma/Virgin (UK) Mercury(pôvodne), Geffen (USA) Producent Steve Lillywhite Skladateľ Peter Gabriel Odborné recenzie * All Music Guide link * PopMatters (very favorable) link * Robert Christgau (B-) link * Rolling Stone link Peter Gabriel - Chronológia Peter Gabriel Peter Gabriel Ein Deutsches Album (1977) (1978) (1980) Peter Gabriel (III) je tretím hudobným albumom Petra Gabriela. Album bol vydaný v roku 1980. Tento album je tretím ktorý vyšiel pod názvom Peter Gabriel. Tento album si získal uznanie hudobných kritikov. Časopis Rolling Stone ho dal na 45. miesto prvej stovky najlepších albumov 80. rokov a roku 2000 bol časopisom Q magazine zaradený na 53. miesto ich zoznamu 100 najlepších britských albumov všetkých čias. Na tomto albume sú aj dva Gabrielove hity: "Games Without Frontiers", ktorý sa dostal na 22. miesto v rebríčku U.S. Top 50, druhou je skladba "Biko". Vďaka obrázku na obale (autorom dizajnu je dlhodobý spolupracovník a autor obalov albumov skupiny Pink Floyd, Storm Thorgerson) si získal tento album od fanúšikov prezývku Melt (roztopený). Na nahrávaní tohto sa zúčastnil aj Gabrielov bývalý kolega zo skupiny Genesis, bubeník a spevák Phil Collins. Zoznam skladieb Autorom všetkých skladieb je Peter Gabriel. 1. "Intruder" – 4:54 2. "No Self-Control]]" – 3:55 3. "Start" – 1:21 4. "I Don't Remember" – 4:41 5. "Family Snapshot" – 4:28 6. "And Through the Wire" – 5:00 7. "Games Without Frontiers" – 4:06 8. "Not One Of Us" – 5:22 9. "Lead A Normal Life" – 4:14 10. "Biko" – 7:32 Nahrávanie albumu * Peter Gabriel – spev, klavír, syntetizátory, perkusie * Kate Bush – vokály * Jerry Marotta – bicie, perkusie * Larry Fast – syntetizátory * Robert Fripp – gitara * John Giblin – basová gitara * Dave Gregory – gitara * Tony Levin – Chapman stick Spolupracovali * Phil Collins – bicie, * Dick Morrissey – saxofón * Morris Pert – perkusie * David Rhodes – gitara, vokály * Paul Weller – gitara Peter_Pettigrew_d98c.html Peter Pettigrew Peter Pettigrew je literárna postava v sérii kníh o čarodejníckom študentovi Harry Potterovi od J. K. Rowlingovej, ktoré boli aj sfilmované. Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality. Pozri aj stránky Ako upravovať stránku a Návody a štýl alebo diskusiu k článku. Peter Pettigrew príde na Rokfort v tom istom čase ako James Potter, Remus Lupin, Severus Black, Lilly Evansová a Sirius Black. Vždy bol spomedzi nich ten najmenší, najbezvýznamnejší, najhlúpejší a najnešikovnejší, zatienený svojimi priateľmi. Je animágus, vie sa premeniť na potkana, na ktorého sa aj podobá. Zradí Lilly a Jamesa a vďaka jeho zrade sa Voldemortovi podarí preniknúť do ich domu a zabiť ich. V štvrej knihe príde pri Voldemortovom oživovaní o ruku, no Voldemort mu vyčarí striebornú náhradu. V siedmom diely ho strieborná ruka uškrtí za to, že na malú chvíľku prejaví milosrdenstvo a zaváha. Peter_Šinglár_da78.html Peter Šinglár Peter Šinglár (* 24. júl 1979, Prešov) je slovenský futbalista, v súčasnosti hráč českého klubu FC Slovan Liberec. Hrá na pozícii pravého obrancu. Pred príchodom do Liberca hrával za kluby Tatran Prešov, FK Steel Trans Ličartovce a FK ZTS Dubnica. V slovenskej reprezentácii debutoval 15. novembra 2006 v priateľskom zápase Slovenska proti Bulharsku. ^ Referencie 1. ↑ Šinglárov recept : Čakať na šancu, ktorá príde. Externé odkazy * Profil na slovanliberec.cz * national-football team v • d • e Súčasní slovenskí futbaloví reprezentanti (2008) Brankári Kamil Čontofalský | Dušan Kuciak | Štefan Senecký | Ján Mucha ml. Miloš Brezinský | Marek Čech | Marián Čišovský | Ján Ďurica Obrancovia | Marián Had | Maroš Klimpl | Matej Krajčík | Ľubomír Michalík | Peter Petráš | Martin Škrtel | Otto Szabó | Peter Šinglár | Radoslav Zábavník | Tomáš Hubočan Balázs Borbély | Marek Hamšík | Dušan Švento | Ján Kozák Stredopoliari Branislav Obžera | Igor Zofčák | Marek Sapara | Marek Mintál Ivan Hodúr | Samuel Slovák | Zdeno Štrba | Jaroslav Kolbas Martin Petráš Útočníci Filip Hološko | Martin Jakubko | Róbert Vittek | Stanislav Šesták | Filip Šebo | Ján Novák Pozri aj zoznam futbalových reprezentantov Slovenska Peter_Gabriel_f4fc.html Peter Gabriel Peter Gabriel, Chateau Neuf, Oslo, Nórsko, 31. august 1978. Peter Brian Gabriel (* 13. február 1950, Anglicko) je známy britský spevák a skladateľ. Do povedomia verejnosti sa dostal ako spevák skupiny Genesis. Neskôr bol rovnako úspešný aj na sólovej dráhe. Diskografia * 1977 Peter Gabriel * 1978 Peter Gabriel * 1980 Peter Gabriel * 1980 Ein Deutsches Album * 1982 Peter Gabriel * 1982 Deutsches Album * 1983 Plays Live * 1985 Birdy * 1986 So * 1989 Passion: Music for The Last Temptation of Christ * 1990 Shaking the Tree * 1992 Us * 1992 Revisited * 2000 OVO * 2002 Long Walk Home: Music from the Rabbit-Proof Fence * 2002 Up * 2003 Hit Iné projekty * Commons * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Peter Gabriel. Peter_Kotuľa_30bd.html Peter Kotuľa Tento článok si vyžaduje rozšírenie, aby zodpovedal základnému štandardu kvality. Pozri aj stránky Ako upravovať stránku a Návody a štýl alebo diskusiu k článku. Články ktoré nesplnia ani štandard minimálneho článku môžu byť v budúcnosti bez varovania zmazané. Peter Kotuľa (* 11. marec 1982, Bratislava) je slovenský spevák. Diskografia * 2005 Poď so mnou - Sony BMG Pozri aj * Slovensko hľadá Superstar Externé odkazy * Oficiálne stránky Peter_Debnár_39e6.html Peter Debnár Peter Debnár (* 8. október 1941, Bratislava – † 8. jún 2004, Bratislava) bol slovenský herec a divadelný režisér. Pôvodne vyštudoval réžiu na VŠMU v Bratislave (1966). Postupne pôsobil v Žiline (1964-1965) a v bratislavských súboroch Divadlo na Korze, Nová scéna 1971-1990 - v rokoch 1984-1986 aj jej umelecký šéf) a Divadlo Astorka Korzo 90. Po niekoľkých réžiach sa po roku 1968 natrvalo zameral na hereckú tvorbu a réžii sa venoval len sporadicky. Zažiaril v divadelných inscenáciách Čakanie na Godota (1968), Les (1971). Zahral si aj v niekoľkých filmoch a v televíznych inscenáciach, uplatnil sa v dabingu. V posledných rokoch života sa kvôli zdravotným problémom stiahol do ústrania. Filmografia: * 1961: Vždy možno začať (poslucháč) * 1963: Ivanov * 1966: Majster kat (Emilko Targo) * 1968: Údolie večných karaván (Pálenčiar) * 1968: Zbehovia a pútnici (ženích) * 1969: Sladké hry minulého leta (Goya) * 1970: Zločin slečny Bacilpýšky (medvedík Maťo) * 1972: Ľalie poľné (mních poštár) * 1972: Návraty * 1975: Pacho, hybský zbojník (Peter) * 1978: Dievča z jazera (Bradáč) * 1986: Safari (TV seriál) * 1982: Za humny je drak (Černovous) * 1987: Vojna volov (vojvodca Heinrich) (TV seriál) * 1988: Hurá za ním! (Feňa Kramář) * 1990: Svědek umírajícího času Externé odkazy * csfd.cz Peterman.html Peterman eterman richtár Narodenie Slovensko? Pozri aj Biografický portál eterman (* Slovensko?) je richtár. Životopis Bol richtárom Banskej Bystrice (1507). Literatúra * Kto bol kto v histórii Banskej Bystrice 1255-2000 Externé odkazy * OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok. Tento článok zo systému OSUD potrebuje upraviť, pridať interwiki a kategórie. Po jeho úprave prosím odstráňte šablónu {{Osud na úpravu}}. Peter_Agre_1968.html Peter Agre Nositeľ Nobelovej ceny Peter Agre (* 30. január 1949) je americký biológ a chemik. V roku 2003 získal spolu s Roderick MacKinnonom Nobelovu cenu za chémiu za objavy týkajúce sa kanálov v bunkových membránach. Život Agre sa narodil v Northfielde v štáte Minnesota. Bakalára získal na Augsburg College v Minneapolise v štáte Minnesota a titul M.D. na Johns Hopkins University v meste Baltimore v štáte Maryland. Momentálne je prorektorom Lekárskej fakulty na Duke University. Externé odkazy * Peter Agre na stránke Nobelovej ceny Petra_Vančíková_195f.html Petra Vančíková slovenská herečka, scenáristka, moderátorka a producentka. Narodenie 25. jún 1966 Vlajka Slovenska Bratislava Pozri aj Biografický portál Petra Vančíková-Kolevská (* 25. jún 1966, Bratislava) je slovenská herečka, scenáristka, moderátorka a producentka. Otec Petry Vančíkovej je televízny dramaturg Pavol Vančík a matka režisérka Ľuba Vančíková. V roku 1989 absolvovala herectvo na VŠMU. Už ako dieťa hrala vo viacerých televíznych projektoch, inscenáciách a filmoch (Farba tvojich očí, Priama úmera, Alžbetin dvor, Chlapci a chlapi, My sme malí muzikanti) a hraných českých a slovenských filmoch (Perinbaba, Zánik samoty Berhof, Svět nic neví, Prokletí domu Hajnů, Sedm hladových, Kanárska spojka). V súčasnosti má produkčnú spoločnosť Artreal. Spolupracuje hlavne so Slovenskou televíziou. Spolupodieľala sa na televíznych seriáloch Leader a Investstory, produkovala celovečerný dokument o Jozefovi Bednárikovi Opera session, film Diaspóra (jednu z hlavných úloh v ňom hrá Miroslav Donutil). S režisérom Ivom Trajkovom pripravuje v medzinárodnej koprodukcii triler Personal cyber space a s režisérkou Anabelou Žigovou film Follow me. Moderuje a aj scenáristicky sa podieľa na tvorbe relácie pre mládež Lúskanie. 1. mája 2008 sa stala programovou riaditeľkou STV ^ Je vydatá, s manželom Alexom má dve deti Bianku a Teu. Zdroje * SME.sk - Petra Kolevská-Vančíková: Osud ma rozmaznával Referencie 1. ↑ Šéfom programu STV bude "Alžbetka z Perinbaby, www.sme.sk, 30.4.2008 Petrovice_(okres_Ústí_nad_Labem)_bde3.html Petrovice (okres Ústí nad Labem) Petrovice Petrovice – znak Petrovice – vlajka znak vlajka Základné informácie Postavenie: |obec NUTS 5 (obec): |CZ0427 568147 Kraj (NUTS 3): |Ústecký (CZ042) Okres (NUTS 4): |Ústí nad Labem (CZ0427) Obec s rozšírenou pôsobnosťou:| Poverená obec: | Historická krajina: |Čechy Katastrálna výmera: | ? km² Počet obyvateľov: |758 Zemepisná šírka: | Zemepisná dĺžka: | Nadmorská výška: | ? m PSČ: | Základné sídelné | jednotky: | Miestnych častí: | Katastrálne územie: | Adresa | obecného úradu: | Starosta / starostka: | Petrovice je obec v Česku v okrese Ústí nad Labem v Ústeckom kraji. 1. januára 2006 tu žilo 758 obyvateľov, z toho 381 mužov a 377 žien, pričom priemerný vek v obci je 34,8 rokov (muži 34,7 rokov, ženy 34,8 rokov). Tento geografický článok o mieste v Česku je zatiaľ príliš Vlajka Česka krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Pozri aj * Zoznam obcí v Česku Mestá a obce okresu Ústí nad Labem Dolní Zálezly • Habrovany • Homole u Panny • Chabařovice • Chlumec • Chuderov • Libouchec • Malé Březno • Malečov • Petrovice • Povrly • Přestanov • Ryjice • Řehlovice • Stebno • Tašov • Telnice • Tisá • Trmice • Ústí nad Labem • Velké Březno • Velké Chvojno • Zubrnice Petr_Čajánek_0bdf.html Petr Čajánek Petr Čajánek (* 18. august 1975, Zlín) je český reprezentant v ľadovom hokeji. Klubový hokej Petr Čajánek je útočník. Je 181 cm vysoký a váži 80 kg (údaj z roku 2006). Je odchovancom HC Hamé Zlín, za ktorý odohral v českej hokejovej extralige 9 sezón, keď v sezóne 2002/03 odišiel do klubu St. Louis Blues v NHL, kde hrá s číslom 26. Sezónu 2004/05 počas lockoutu v NHL odohral opäť za HC Hamé Zlín. Na sezónu 2005/06 má so St. Louis uzavretú zmluvu na 836 tisíc dolárov. Reprezentácia Petr Čajánek získal s reprezentáciou Česka titul majstra sveta na majstrovstvách sveta v roku 2005 a bronzovú olympijskú medailu na Zimných olympijských hrách 2006 v Turíne. Oblieka reprezentačný dres s číslom 16. Zimné olympijské hry 2006 Česko získalo na Zimných olympijských hrách 2006 bronzové medaily. Úvod olympiády českej reprezentácii nevyšiel, keď v základnej skupine skončila až na štvrtom, poslednom postupovom mieste, po prehrách so Švajčiarskom 2:3, Fínskom 2:4 a Kanadou 2:3. Vo štvrťfinále Česko vyradilo Slovensko. V semifinále ich vyradili neskorší zlatí medailisti Švédi a v boji o bronzové medaily porazili Rusko 3:0. Štatistika na ZOH Rok | Počet | Góly | Asistencie | Body | Trestné | +/- | Strely | Umiestnenie | zápasov | | | | minúty | | | 2006 | 7 | 1 | 0 | 1 | 4 | -1 | 11 | 3. MS 2007 Tréner Alois Hadamczik ho nominoval na Majstrovstvá sveta 2007 v Rusku. České národné hokejové mužstvo na Majstrovstvách sveta v ľadovom hokeji 2007 Brankári 32 Roman Čechmánek (HC Třinec) - 79 Marek Pinc (EHC Biel) - 31 Adam Svoboda (Slavia Praha) Obrancovia 3 Marek Židlický (Nashville Predators) - 36 Petr Čáslava (HC Pardubice) - 4 Zbyněk Michálek (Phoenix Coyotes) - 5 Michal Barinka (SC Bern) - 6 Ladislav Šmíd (Edmonton Oilers) - 25 Jaroslav Bednář (Slavia Praha) - 83 Jan Platil (CSKA Moskva) - 97 Rostislav Klesla (Columbus Blue Jackets) Útočníci 37 Petr Sýkora (HC Pardubice) - 9 David Výborný (Columbus Blue Jackets) - 17 Jaroslav Hlinka (Sparta Praha) - 24 Zbyněk Irgl (HC Davos) - 14 Tomáš Plekanec (Montreal Canadiens) - 85 Rostislav Olesz (Florida Panthers) - 40 Jaroslav Balaštík (HV 71 Jönköping) - 15 Jan Marek (Metallurg Magnitogorsk) - 16 Petr Čajánek (St. Louis Blues) - 62 Petr Tenkrát (Boston Bruins) - 13 Jiří Novotný (Washington Capitals) - 10 Petr Hubáček (SC Bern) - 60 Tomáš Rolinek (HC Pardubice) Tréneri Alois Hadamczik - Josef Paleček - František Musil Externé odkazy * Petr Čajánek klubová štatistika na hockeyDB.com * Petr Čajánek na nhl.com * Petr Čajánek na stránke St. Louis Blues Petrus_Ramus_78dc.html Petrus Ramus francúzsky filozof a humanista Narodenie 1515 Cuts, Francúzsko Úmrtie 24. august 1572 Paríž, Francúzsko Pozri aj Biografický portál Petrus Ramus alebo Pierre de la Ramée (* 1515, Cuts – 24. august, 1572, Paríž) bol francúzsky filozof a humanista, profesor rétoriky na Collège Royal. Bol zavraždený počas Bartolomejskej noci. Ostro odmietal aristotelovsko-scholastickú filozofiu, čím vyvoval búrku odporu na Sorbonne. Proti autorite kládol rozum ako kritérium pravdy. Predchodca Descartovho racionalizmu. Je autorom humanistických gramatík (gréčtiny, latinčiny, francúzštiny), navrhol fonetickú reformu pravopisu. Dielo * 1543: Dialecticae institutiones, Paríž (1553: zweite Auflage als Institutionum dialecticarum libri III) * 1543: Dialecticae partiones * 1543: Aristotelicae animadversiones * 1549: Rhetoricae distinctiones * 1549: Anti-Quintilian * 1555: Dialectique (po fr.; po lat. 1556: Dialecticae libri II) * 1555: Arithmeticae libri III * 1559: Scholae grammaticae libri II * 1562: Gramere (1572: ako Gramaire) * 1565: Scholarum physicarum libri VIII in totidem acroamaticos libros Aristotelis * 1566: Scholarum metaphysicarum libri XIV * 1569: Scholae in liberales artes, Basel * 1571: Defensio pro Aristotele adversus Jac. Schecium, Lausanne * 1561: Avertissement sur la réformation de l?université de Paris au Roi * 1577: Commentariolum de Religione Christiana libri IV, Frankfurt Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Peter_Rusnák_(architekt)_719f.html Peter Rusnák (architekt) Peter Rusnák architekt, rozvojový plánovač Narodenie 17. november 1948 Sučany Pozri aj Biografický portál Peter Rusnák (* 17. november 1948, Sučany) je architekt, rozvojový plánovač. Životopis V roku 1964-1967 študoval na Strednej všeobecnovzdelávacej škole v Martine, 1967-1973 na Stavebnej fak. SVŠT odbor architektúru, 1992-1994 Škola FAO, facilitátor, 2001 absolvent SPP-A Diploma. V roku 1973-1990 projektant, vedúci projektant URBIONU pobočka Banská Bystrica, 1990 podpredseda MsNV v Banskej Bystrici, 1991-1992 vedúci regionálneho rozvoja na Okresnom úrade v Banskej Bystrici, 1993-1994 riaditeľ Elektroprojektu v Banskej Bystrici, 1995 poradca ARVI v Nitre, 1996 riaditeľ Regionálnej rozvojovej agentúry v Banskej Bystrici, od 1997 projektový manažér SZČO-PR-projekt. Ocenenie * Novinárska cena ZSA 1987 Dielo * Koncepcia dopravy ČSFR pre časť Slovensko (spoluautor) * Metodika zakladania mikroregiónov * Priestorová typológia mikroragiónov * Príručka facilitátora pre rozvoj vidieka Literatúra * Who is Who v Slovenskej republike Externé odkazy * OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok. Tento článok zo systému OSUD potrebuje upraviť, pridať interwiki a kategórie. Po jeho úprave prosím odstráňte šablónu {{Osud na úpravu}}. Petrikeresztúr.html Petrikeresztúr Župa Zalianska župa Obvod Zalaegerszeg Rozloha 8 km² Počet obyvateľov 401 PSČ Kód oblasti Petrikeresztúr je obec v Maďarsku v Zalianskej župe v obvode Zalaegerszeg. Má rozlohu 877 ha a žije tu 401 obyvateľov (2007). Tento geografický článok o mieste v Maďarsku je zatiaľ Vlajka Maďarska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Peter_Greguš_a596.html Peter Greguš Peter Greguš je slovenský filozof zaoberajúci sa filozofiou dejín. Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Peter_Parler_5eeb.html Peter Parler Detail z katedrály sv. Víta Peter Parler alebo po česky Petr Parléř (* 1332 alebo 1333, Kolín nad Rýnom alebo Švábsky Gmünd – † 13. júl 1399, Praha) bol architekt, staviteľ, kamenár, sochár a rezbár švábskeho pôvodu (Nemecko) pôsobiaci v Česku; najvýznamnejší predstaviteľ rodiny Parlerovcov. Pôsobenie v Prahe V roku 1356 ho povolal Karol IV. do Prahy, aby po smrti Mateja z Arrasu pokračoval v stavbe katedrály sv. Víta. Pôvodné plány prepracoval, postavil chór katedrály, ktorú preklenul krížovou klenbou, kaplnku sv. Václava, sakristiu a vežu. Po jeho smrti viedol stavbu jeho syn Ján. Okrem katedrály projektoval a podielal sa na stavbe ďalších pamiatok. Bol to predovšetkým kamenný most cez Vltavu (neskôr nazvaný Karlov most), Staromestská mostná veža a kaplnka Všetkých svätých na Pražskom hrade; mimo Prahy potom chrám sv. Bartolomeja v Kolíne a kostol sv. Barbory v Kutnej Hore. Stavebná huta Parler stál na čele významnej pražskej stavebnej hute, ktorú založil Matej z Arrasu. O jej ďalší rozvoj sa zaslúžili jeho potomkovia. Huta pôsobila v celom Česku a zanikla v období husitských vojen. Stavby, na ktorých pracoval * Dom "U tří mečů" * Hrzánsky palác * Taruttmannsdorfský palác(Hradčany) * Dom "U Nožičků" * Loreta * Chrám sv. Víta * Starý královský palác * Kaplnka Všetkých svätých * Chrám P. Márie pred Týnom * Staromestská mostná veža * Karlov most * Pražský hrad Externé odkazy * Heslo v encyklopédii KDO BYL KDO v našich dějinách do roku 1918 Peter_Csúsz_e50e.html Peter Csúsz Mgr. Peter Csúsz (* 3. marec 1966, Lučenec) je poslancom a podpredsedom zastupiteľstva Banskobystrického samosprávneho kraja pre veci vnútorné. Peter Csúsz je ženatý a má štyri deti. Je členom Strany maďarskej koalície (SMK). Profesionálna kariéra * 1989 - absolvoval Filozofickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave * 1989 - 1993 - Základná škola Mládežnícka vo Fiľakove, učiteľ * 1993 - 1998 - Základná škola Farská lúka, učiteľ * 1999 - 2002 - Okresný úrad Lučenec, zástupca prednostu * 2002 - 2003 - Základná škola v Lučenci, učiteľ * 2003 - Okresný úrad Lučenec, prednosta * od 2004 - Obvodný úrad Lučenec, prednosta Komunálna politika Peter Csúsz bol v roku 2001 zvolený za SMK v okrese Lučenec za poslanca zastupiteľstva Banskobystrického samosprávneho kraja. Krajské zastupiteľstvo ho zvolilo za svojho podpredsedu pre veci vnútorné. Vo voľbách v roku 2005 bol opätovne zvolený za poslanca krajského zastupiteľstva. Peter_Weiss_(1916)_1c56.html Peter Weiss (1916) Peter Weiss nemecký spisovateľ Narodenie 8. november 1916 Úmrtie 10. máj 1982 Pozri aj Biografický portál Peter Weiss (* 8. november 1916 – † 10. máj 1982) bol nemecký spisovateľ, výtvarník a filmový režisér. Od roku 1918 mal aj československé občianstvo. V eoku 1934 odišiel z Nemecka do Londýna, kde študoval na Polytechnic School of Photography, v rokoch 1936 – 1938 žil v Prahe, kde študoval výtvarne umenie. Od roku 1939 žil vo Švédsku. Dielo * Der Turm 1949 * Versicherung 1952 * Nacht mit Gästen 1963 * Die Verfolgung und Ermordung Jean Paul Marats dargestellt durch die Schauspielgruppe des Hospizes zu Charenton unter Anleitung des Herrn de Sade 1963/1965 * Wie dem Herrn Mockinpott das Leiden ausgetrieben wird 1963/1968 * Die Ermittlung 1964 - témou je frankfurtský proces so zločincami z Osvienčimu, ktorý sa konal v roku 1964. * Gesang vom lusitanischen Popanz 1967 * Diskurs über die Vorgeschichte und den Verlauf des lang andauernden Befreiungskrieges in Viet Nam als Beispiel für die Notwendigkeit des bewaffneten Kampfes der Unterdrückten gegen ihre Unterdrücker sowie über die Versuche der Vereinigten Staaten von Amerika die Grundlagen der Revolution zu vernichten (česky Pronásledování a zavraždění Jeana Paula Maratta provedené divadelním souborem blázince v Charentonu za řízení markýze de Sade) 1968 Jeho najznámejšie dielo. Skrátene uvádzané ako Marat/Sade. * Trotzki im Exil 1969 * Hölderlin 1971 * Der Prozeß 1974 - adaptácia románu od Franza Kafku * Der neue Prozeß 1982 Okrem literárnej tvorby režíroval niekoľko experimentálnych filmov, pracoval ako výtvarnik a ilustrátor - kolážista. Jeho výtvarne práce boli ovplyvnené surrealizmom. Odkazy * Nemecká literatúra Peter_Jilemnický_9d89.html Peter Jilemnický slovenský spisovateľ Narodenie 18. marec 1901 Kyšperk (dnes Letohrad), Česko Úmrtie 19. máj 1949 Moskva, Rusko Pozri aj Biografický portál Peter Jilemnický (pseudonymy Al Arm, Peter Malý, Peter Hron) (* 18. marec 1901, Kyšperk (Letohrad), Česko – † 19. máj 1949, Moskva, Rusko) bol slovenský spisovateľ, novinár a učiteľ. Životopis Narodil sa v rodine rušňovodiča a mal dvoch súrodencov, brata Jindřicha a sestru Máriu. Vzdelanie získal na meštianskej škole v Kyšperku a v Červenej Vode, potom pokračoval na Strednej poľnohospodárskej škole v Chrudimi, no napokon maturoval na učiteľskom ústave v Leviciach, a dva roky študoval aj na Štátnom ústave žurnalistiky v Moskve. V roku 1937 strávil niekoľko mesiacov v obci Lednické Rovne, kde dokončil dielo Kompas v nás. Z tohto prostredia napísal aj novelu Sklári, v ktorej dokonale vystihol život sklárov a obdiv k ich ťažkej práci. Po ukončení štúdia pracoval ako učiteľ v Česku i na Slovensku, ako redaktor Pravdy v Ostrave, v roku 1945 nastúpil na Povereníctvo školstva a osvety ako vedúci oddelenia pre deti a mládež, v roku 1947 bol vymenovaný za stáleho delegáta Slovenského výboru v Belehrade a v roku 1948 sa stal kultúrnym atašé česko-slovenského veľvyslanectva v Moskve. Tvorba S literárnou tvorbou začal ešte počas stredoškolských štúdií. Začínal tak písaním poézie ako aj prózy, a svoje diela uverejňoval v časopise Mladé proudy. V jeho dielach možno spočiatku pozorovať prvky expresionizmu, neskôr však silné sociálne cítenie, autobiografické prvky a politické názory, ale i lyrika a opisy prírodných krás (napr. Kysuce). Veľká časť jeho diel ostala len v rukopisnej forme. Publikoval vo viacerých časopisoch (Proletárka, Hlas ľudu, Pravda chudoby, DAV) Dielo * 1921 - Devadesátdevět koní bílých, prozaická prvotina * 1925 - Štrajk, proletárska dráma * 1929 - Víťazný pád, románová prvotina * 1929 - Dva roky v kraji Sovietov * 1930 - Zuniaci krok * 1932 - Pole neorané * 1934 - Kus cukru * 1937 - Kompas v nás * 1938 - Návrat * 1947 - Kronika * 1947 - Cesta * 1951 - Prečo som sa stal komunistom * 1955 - Tri rozprávky, próza pre deti * Pěšinky, zbierka (rukopis) * Oheň majáků, cyklus (rukopis) Petr_Chelčický_ac69.html Petr Chelčický Petr Chelčický (* asi 1390, Chelčice pri Vodňanoch – † asi 1460) bol český spisovateľ, prekladateľ a radikálny náboženský mysliteľ. Meno Petr Chelčický je len literárny pseudonym. Český historik F.M.Bartoš ho stotožnil so zemanom zo Záhorčí pri Chelčiciach, ktorý sa narodil asi roku 1379. Pochádzal z nižšej vidieckej šľachty (prakticky bol sedliak), zastával názor, že správny kresťanský život môže človek viesť iba prácou v poľnohospodárstve. Chelčický nebol príliš vzdelaný (bol samouk), ale vedel po latinsky a vo svojich literárnych dielach viedol kritický dialóg s vedúcimi mysliteľmi doby v ktorej žil. Ovplyvnilo ho predovšetkým učenie Jana Husa a Jána Viklefa, ale aj Tomáša Štítného. Osobne navštívil svojho učiteľa Jakoubka ze Stříbra v Betlehémskej fare a svoje rozdielne názory na ospravedlnenie vojny zahrnul do svojho spisu „O boji duchovnom“ (1421). V teologickom spore dvoch prúdov husitstva, ktorý vyvrcholil diskusiou Mikuláša Biskupca z Pelhřimova s Janom Rokycanom, stál Petr Chelčický na Biskupcovej strane. Vo svojich teologických a sociálnych názoroch bol Petr Chelčický značne radikálny a v mnohých smeroch predbehol svoju dobu, kritizoval napríklad feudálny systém alebo klerikalizáciu cirkvi, bol proti náboženskému zdôvodňovaniu vojny, vystupoval proti trestu smrti a podobne. Jeho kritika, hoci bola zdôvodňovaná a podávaná v náboženských súradniciach, odrážala hlbokú sociálnu a sociologickú myšlienkovú prácu a dobrú intuíciu. Petrovi náboženskí nasledovníci založili na konci jeho života v Kunvalde Jednotu bratskú - intencionálne minoritné kresťanské spoločenstvo, ktoré aspoň v začiatkoch pripomínalo náboženskú pacifistickú komúnu. Kvôli radikalizácii svojich názorov, ktoré nadržiavali prostému ľudu, je Petr Chelčický občas označovaný ako prvý anarchistický mysliteľ. Menej známou skutočnosťou je, že spisy Petra Chelčického v starobe významne ovplyvnili spisovateľa a filozofa Leva Tolstého v jeho nábožensko-sociálnej fáze (až do tej miery, že bol považovaný za excentrického čudáka). Dielo Jeho diela sú obhajobou pasivity a všeobecnou kritikou svetskosti. Písal predovšetkým traktáty. * O boji duchovním – neuznáva násilie, odmieta všetky vojny, vrátane husitských, pretože sa riadi zásadou nezabiješ. Hlása kresťanskú pokoru, boj proti diablovi. * O trojím lidu – odsúdil delenie spoločnosti na tri stavy (duchovenstvo, vojaci, prostý ľud). Základom bola Biblia, kde sa hlásala rovnosť ľudí. * O církvi * Řeč o základu zákonů lidských * Sieť viery pravé – traktát, sieť symbolizuje náboženstvo a cirkev, tie majú chrániť veriacich. Sieť trhajú králi, pápež a cisár – opísaní ako veľryby. Opisuje tu svoju ideálnu cirkev. Dielo je zložené z asi 50 malých traktátov, ktoré sa vzťahujú k určitým osobám, kritika mieri na konkrétne osoby a vo svojej dobe patrí k najradikálnejším. * Postilla – zbierka kázní, podobne ako v Sieti viery pravé odmieta iný než duchovný boj proti predstaviteľom zla. Zachovalo sa aj väčšie množstvo (cez 50) drobných traktátov, ktoré pojednávajú prevažne o náboženských otázkach. Pozri aj * Česká literatúra v období husitstva * Humanizmus a renesancia v českej literatúre Pete_Sampras_c14e.html Pete Sampras Pete Sampras (* 12. august 1971) je bývalý profesionálny americký tenista. Ide o jedného z najúspešnejších tenistov v celej histórii tohto športu. V rokoch 1993 až 2000 bol Sampras opakovane na 1. mieste medzinárodného rebríčka ATP. Počas svojej kariéry celkom vyhral 64 turnajov ATP v dvojhre, z toho 14 grandslamových. Nikdy sa mu však nepodarilo vyhrať French Open, pretože jeho útočnému štýlu hry vyhovovali skôr rýchlejšie povrchy ako antuka. Na tomto turnaji sa najďalej dostal do semifinále v roku 1996. V roku 2007 bol zapísaný do Medzinárodnej tenisovej siene slávy. Finálové účasti na turnajoch ATP (92) Grand Slam Tennis Masters Cup ATP Masters Series ATP International Series Gold ATP International Series Dvojhra - výhry (64) Č. Dátum Turnaj Povrch Súper vo finále Skóre 1. 25. február Philadelphia, koberec Vlajka Ekvádoru 7-6 7-5 1990 Spojené štáty Andrés Gómez 6-2 2. 24. jún 1990 Manchester, tráva Vlajka Izraela 7-6 7-6 Anglicko Gilad Bloom 9. september US Open, Spojené Vlajka Spojených 6-4 6-3 3. 1990 štáty tvrdý štátov Andre 6-2 Agassi 11. december Grand Slam Cup, Vlajka Spojených 6-3 6-4 4. 1990 Nemecko koberec štátov Brad 6-2 Gilbert 4. august Los Angeles, Vlajka Spojených 6-2 6-7^5 5. 1991 Spojené štáty tvrdý štátov Brad 6-3 6. 18. august Indianapolis, tvrdý Vlajka Nemecka 7-6^2 3-6 1991 Spojené štáty Boris Becker 6-3 7. 20. október Lyon, Francúzsko koberec Vlajka Francúzska 6-1 6-1 1991 Olivier Delaitre 8. 18. november Frankfurt, Nemecko koberec Vlajka Spojených 3-6 7-6^5 1991 štátov Jim Courier 6-3 6-4 9. 23. február Philadelphia, koberec Vlajka Izraela 6-1 7-6^4 1992 Spojené štáty Amos Mansdorf 2-6 7-6^2 10. 26. júl 1992 Kitzbühel, Rakúsko antuka Vlajka Argentíny 6-3 7-5 Alberto Mancini 6-3 11. 16. august Cincinnati, tvrdý Vlajka Spojených 6-3 3-6 1992 Spojené štáty štátov Ivan Lendl 6-3 12. 23. august Indianapolis, tvrdý Vlajka Spojených 6-4 6-4 1992 Spojené štáty štátov Jim Courier 13. 25. október Lyon, Francúzsko koberec Vlajka Francúzska 6-4 6-2 1992 Cédric Pioline 14. 17. január Sydney, Austrália tvrdý Vlajka Rakúska 7-6^7 6-1 1993 Thomas Muster 21. marec Key Biscayne, Vlajka Spojených 15. 1993 Spojené štáty tvrdý štátov MaliVai 6-3 6-2 Washington 11. apríl Vlajka Spojených 6-2 6-2 16. 1993 Tokio, Japonsko tvrdý štátov Brad 6-2 17. 18. apríl Salem Open, tvrdý Vlajka Spojených 6-3 6-7^1 1993 Hongkong štátov Jim Courier 7-6^2 Wimbledon, Vlajka Spojených 7-6^3 18. 4. júl 1993 Anglicko tráva štátov Jim Courier 7-6^6 3-6 6-3 19. 12. september US Open, Spojené tvrdý Vlajka Francúzska 6-4 6-4 1993 štáty Cédric Pioline 6-3 20. 24. október Lyon, Francúzsko koberec Vlajka Francúzska 7-6^5 1-6 1993 Cédric Pioline 7-5 21. 14. november Antverpy, Belgicko koberec Vlajka Švédska 6-1 6-4 1993 Magnus Gustafsson 22. 16. január Sydney, Austrália tvrdý Vlajka Spojených 7-6^5 6-4 1994 štátov Ivan Lendl 23. 30. január Australian Open, tvrdý Vlajka Spojených 7-6^4 6-4 1994 Austrália štátov Todd Martin 6-4 Indian Wells, Vlajka Česka Petr 4-6 6-3 24. 6. marec 1994 Spojené štáty tvrdý Korda 3-6 6-3 6-2 20. marec Key Biscayne, Vlajka Spojených 5-7 6-3 25. 1994 Spojené štáty tvrdý štátov Andre 6-3 26. 3. apríl 1994 Osaka, Japonsko tvrdý Vlajka Francúzska 6-2 6-2 Lionel Roux 10. apríl Vlajka Spojených 27. 1994 Tokio, Japonsko tvrdý štátov Michael 6-4 6-2 Chang 28. 15. máj 1994 Rím, Taliansko antuka Vlajka Nemecka 6-1 6-2 Boris Becker 6-2 29. 3. júl 1994 Wimbledon, tráva Vlajka Chorvátska 7-6^2 Anglicko Goran Ivanišević 7-6^5 6-0 30. 13. november Antverpy, Belgicko koberec Vlajka Švédska 7-6^5 6-4 1994 Magnus Larsson 31. 21. november Frankfurt, Nemecko koberec Vlajka Nemecka 4-6 6-3 1994 Boris Becker 7-5 6-4 12. marec Indian Wells, Vlajka Spojených 7-5 6-3 32. 1995 Spojené štáty tvrdý štátov Andre 7-5 33. 18. jún 1995 Queen's Club, tráva Vlajka Francúzska 7-6^3 Anglicko Guy Forget 7-6^6 34. 9. júl 1995 Wimbledon, tráva Vlajka Nemecka 6-7^5 6-2 Anglicko Boris Becker 6-4 6-2 10. september US Open, Spojené Vlajka Spojených 6-4 6-3 35. 1995 štáty tvrdý štátov Andre 4-6 7-5 36. 5. november Paríž, Francúzsko koberec Vlajka Nemecka 7-6^5 6-4 1995 Boris Becker 6-4 18. február San Jose, Spojené Vlajka Spojených 37. 1996 štáty tvrdý štátov Andre 6-2 6-3 38. 25. február Memphis, Spojené tvrdý Vlajka Spojených 6-4 7-6^2 1996 štáty štátov Todd Martin 14. apríl Salem Open, Vlajka Spojených 6-4 3-6 39. 1996 Hongkong tvrdý štátov Michael 6-4 21. apríl Vlajka Spojených 40. 1996 Tokio, Japonsko tvrdý štátov Richey 6-4 7-5 Reneberg 41. 18. august Indianapolis, tvrdý Vlajka Chorvátska 7-6^3 7-5 1996 Spojené štáty Goran Ivanišević 8. september US Open, Spojené Vlajka Spojených 6-1 6-4 42. 1996 štáty tvrdý štátov Michael 7-6^3 43. 29. september Bazilej, tvrdý Vlajka Nemecka 7-5 6-2 1996 Švajčiarsko Hendrik Dreekmann 6-0 25. november Vlajka Nemecka 3-6 7-6^5 44. 1996 Frankfurt, Nemecko koberec Boris Becker 7-6^4 6-7^11 6-4 45. 26. január Australian Open, tvrdý Vlajka Španielska 6-2 6-3 1997 Austrália Carlos Moyà 6-3 16. február San Jose, Spojené Vlajka Spojeného 3-6 5-0 46. 1997 štáty tvrdý kráľovstva Greg skreč Rusedski 47. 2. marec 1997 Philadelphia, tvrdý Vlajka Austrálie 5-7 7-6^4 Spojené štáty Patrick Rafter 6-3 48. 6. júl 1997 Wimbledon, tráva Vlajka Francúzska 6-4 6-2 Anglicko Cédric Pioline 6-4 49. 10. august Cincinnati, tvrdý Vlajka Rakúska 6-3 6-4 1997 Spojené štáty Thomas Muster 50. 23. september Grand Slam Cup, koberec Vlajka Austrálie 6-2 6-4 1997 Nemecko Patrick Rafter 7-5 51. 2. november Paríž, Francúzsko koberec Vlajka Švédska 6-3 4-6 1997 Jonas Björkman 6-3 6-1 16. november Vlajka Ruska 6-3 6-2 52. 1997 Frankfurt, Nemecko tvrdý Jevgenij 6-2 Kafeľnikov 53. 1. marec 1998 Philadelphia, tvrdý Vlajka Švédska 7-5 7-6^3 Spojené štáty Thomas Enqvist 54. 3. máj 1998 Atlanta, Spojené antuka Vlajka Austrálie 6-7^2 6-3 štáty Jason Stoltenberg 7-6^4 Wimbledon, Vlajka Chorvátska 6-7^2 55. 5. júl 1998 Anglicko tráva Goran Ivanišević 7-6^11 6-4 3-6 6-2 56. 18. október Viedeň, Rakúsko koberec Vlajka Slovenska 6-3 7-6^3 1998 Karol Kučera 6-1 Queen's Club, Vlajka Spojeného 6-7^1 6-4 57. 13. jún 1999 Anglicko tráva kráľovstva Tim 7-6^4 Henman Wimbledon, Vlajka Spojených 6-3 6-4 58. 4. júl 1999 Anglicko tráva štátov Andre 7-5 1. august Los Angeles, Vlajka Spojených 7-6^3 59. 1999 Spojené štáty tvrdý štátov Andre 7-6^1 60. 15. august Cincinnati, tvrdý Vlajka Austrálie 7-6^7 6-3 1999 Spojené štáty Patrick Rafter 28. november Vlajka Spojených 6-1 7-5 61. 1999 Frankfurt, Nemecko tvrdý štátov Andre 6-4 Miami, Spojené Vlajka Brazílie 6-1 6-7^2 62. 2. apríl 2000 štáty tvrdý Gustavo Kuerten 7-6^5 7-6^10 Wimbledon, Vlajka Austrálie 6-7^10 63. 9. júl 2000 Anglicko tráva Patrick Rafter 7-6^5 6-4 8. september US Open, Spojené Vlajka Spojených 6-3 6-4 64. 2002 štáty tvrdý štátov Andre 5-7 6-4 Dvojhra - prehry (24) Č. Dátum Turnaj Povrch Súper vo finále Skóre 17. február Philadelphia, Vlajka Spojených 7-5 4-6 1. 1991 Spojené štáty koberec štátov Ivan Lendl 4-6 6-3 3-6 2. 23. jún 1991 Manchester, tráva Vlajka Chorvátska 4-6 4-6 Anglicko Goran Ivanišević 3. 11. august Cincinnati, tvrdý Vlajka Francúzska 6-2 6-7^4 1991 Spojené štáty Guy Forget 4-6 3. november Vlajka Francúzska 6-7^11 6-4 4. 1991 Paríž, Francúzsko koberec Guy Forget 7-5 4-6 4-6 Atlanta, Spojené Vlajka Spojených 5. 3. máj 1992 štáty antuka štátov Andre 5-7 4-6 6. 13. september US Open, Spojené tvrdý Vlajka Švédska 6-3 4-6 1992 štáty Stefan Edberg 6-7^5 2-6 7. 21. november Frankfurt, Nemecko koberec Vlajka Nemecka 6-7^3 6-2 1993 Michael Stich 6-7^7 2-6 Queen's Club, Vlajka Spojených 6-7^4 8. 12. jún 1994 Anglicko tráva štátov Todd 6-7^4 Martin 9. 6. december Grand Slam Cup, koberec Vlajka Švédska 6-7 6-4 1994 Nemecko Magnus Larsson 6-7 4-6 29. január Australian Open, Vlajka Spojených 6-4 1-6 10. 1995 Austrália tvrdý štátov Andre 6-7^6 4-6 Key Biscayne, Vlajka Spojených 6-3 2-6 11. 26. marec 1995 Spojené štáty tvrdý štátov Andre 6-7^3 Vlajka Spojených 6-3 2-6 12. 30. júl 1995 Montreal, Kanada tvrdý štátov Andre 3-6 22. október Vlajka Južnej 6-7^2 7-5 13. 1995 Lyon, Francúzsko koberec Afriky Wayne 3-6 Ferreira 27. október Vlajka Nemecka 6-3 3-6 14. 1996 Stuttgart, Nemecko koberec Boris Becker 6-3 3-6 15. február San Jose, Spojené Vlajka Spojených 15. 1998 štáty tvrdý štátov Andre 2-6 4-6 16. 16. august Cincinnati, tvrdý Vlajka Austrálie 6-1 6-7^2 1998 Spojené štáty Patrick Rafter 4-6 8. november Vlajka Spojeného 4-6 6-7^4 17. 1998 Paríž, Francúzsko koberec kráľovstva Greg 3-6 18. 18. jún 2000 Queen's Club, tráva Vlajka Austrálie 4-6 4-6 Anglicko Lleyton Hewitt 19. 10. september US Open, Spojené tvrdý Vlajka Ruska 4-6 3-6 2000 štáty Marat Safin 3-6 Indian Wells, Vlajka Spojených 6-7^5 5-7 20. 18. marec 2001 Spojené štáty tvrdý štátov Andre 1-6 Los Angeles, Vlajka Spojených 21. 29. júl 2001 Spojené štáty tvrdý štátov Andre 4-6 2-6 22. 26. august Long Island, tvrdý Vlajka Nemecka 3-6 6-3 2001 Spojené štáty Tommy Haas 2-6 23. 9. september US Open, Spojené tvrdý Vlajka Austrálie 6-7^4 1-6 2001 štáty Lleyton Hewitt 1-6 Houston, Spojené Vlajka Spojených 24. 28. apríl 2002 štáty antuka štátov Andy 6-7^11 3-6 Roddick Štvorhra - výhry (2) Č. Dátum Turnaj Povrch Partner Súperi vo Skóre finále Vlajka Brazílie 21. máj Vlajka Spojených Danilo 1. 1989 Rím, Taliansko antuka štátov Jim Courier Marcelino 6-4 6-3 Brazílie Mauro Menezes Vlajka Švédska 2. 18. jún Queen's Club, tráva Vlajka Spojených Jan Apell 7-6 6-4 1995 Anglicko štátov Todd Martin Vlajka Švédska Jonas Björkman Štvorhra - prehry (2) Č. Dátum Turnaj Povrch Partner Súperi vo finále Skóre Vlajka Vlajka Spojených 1. 7. máj Forest Hills, antuka Spojených štátov Rick Leach 4-6 2-6 1989 Spojené štáty štátov Jim Vlajka Spojených Courier štátov Jim Pugh Vlajka Spojených Vlajka štátov Luke 2. 7. apríl Orlando, tvrdý Venezuely Jensen 7-6 6-7 1991 Spojené štáty Nicolas Pereira Vlajka Spojených 3-6 štátov Scott Melville Externé odkazy * Pete Sampras na stránkach ATP (po anglicky) Peter_Vajcik_0243.html Peter Vajcik vysokoškolský pedagóg Narodenie 17. apríl 1902 Špania Dolina Úmrtie 5. jún 1985 Bratislava Pozri aj Biografický portál Peter Vajcik (* 17. apríl 1902, Špania Dolina - † 5. jún 1985, Bratislava) bol vysokoškolský pedagóg. Pseudonym: Patrozalčan, Veršinov Rodina * otec Peter Vajcik * matka Mária rod. Pašková Životopis V roku 1913-1921 študoval na kat. gymnáziu v Banskej Bystrici, 1921-1925 teológiu na Teol. fak. KU a 1925-1931 ďiaľkovo filozofiu a dejepis na Filozofickej fak. KU v Prahe, štúdium dokončil 1936 na Filozofickej fak UK v Bratislave. Roku 1925 vysvätený za kňaza, 1933 ThDr., 1937 PhDr. V roku 1925-1934 rokuk. kaplán katechéta na Vrútkach a v Banskej Bystrici, neskôr profesor na učiteľskej akadémii v Bratislave a na gymnáziu v Martine, 1944 účastník SNP, pracovník Povereníctva školstva a národnej osvety v Banskej Bystrici, 1945-1947 jeho prednosta. Univerzitný profesor na PF Slovenskej univerzity v Bratislave, na VŠPd a na Filozofickej fak. UK v Bratislave.Zakladateľ moderného historicko-pedagogického bádania na Slovensku. Zaoberal sa všeobecno-historickými otázkami, problematikou dejín školstva a pedagogiky i padagogickej metodológie. Monograficky spracoval študijné a školské poriadky. V štúdiách sprístupnil odkaz svetových pedagogických osobností. Autor celoštátnych učebníc pedagogiky, dejín českej a slovenskej pedagogiky a ďalších vysokoškolských učebných textov. Publikoval v odborných pedagogických čsp. a zborníkoch. Člen vedeckých rád viacerých inštitúcií. Nositeľ viacerých pedagogických vyznamenaní. Dielo * Školstvo, študijné a školské poriadky na Slovensku v 16. stor., Bratislava roku 1955 * Pedagogické skúmanie a pedagogický denník, Bratislava roku 1962 * Dejiny pedagogiky, Bratislava roku 1956 * Vybrané kapitoly z dejín školstva a pedagogiky na Slovensku, Bratislava roku 1971 Literatúra * Slovenský biografický slovník Externé odkazy * OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok. Tento článok zo systému OSUD potrebuje upraviť, pridať interwiki a kategórie. Po jeho úprave prosím odstráňte šablónu {{Osud na úpravu}}. Peter_Repka_0d32.html Peter Repka slovenský básnik, prozaik, dramatik a publicista Narodenie 14. január 1944 Bratislava, Slovensko Pozri aj Biografický portál Peter Repka (* 14. január 1944, Bratislava) je slovenský básnik, prozaik, dramatik, publicista a člen skupiny Osamelí bežci. Životopis Vzdelanie získaval na Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave. V roku 1970 emigroval do Nemecka, kde žije dodnes a pracuje v oblasti obchodu. Tvorba Prvé diela publikoval v roku 1962 v časopise Mladá tvorba, o rok neskôr debutoval v almanachu mladých autorov s básňou Dúfam, že nevyrušujem, Eva… , no samostatne knižne debutoval až v roku 1969 básnickou zbierkou Sliepka v katedrále. Vyjadrovala autorove pocity straty a dezilúzie pri prechode z detstva do dospelosti a pocity životných strát. Dielo Básnické zbierky * 1969 - Sliepka v katedrále * 1988 - Na prahu počuteľnosti * 1992 - Že-lez-ni-ce * 1996 - Priateľka púšť Próza * 1970 - Vstaň a choď (nedistribuované, vyšlo až v roku 1998) Dráma * 1972 - Will Shakespeare, televízna inscenácia Petr_Ginz_7f91.html Petr Ginz česko-židovský maliar a spisovateľ Narodenie 1. február 1928 Praha, Česko Úmrtie 1944 Koncentračný tábor Auschwitz-Birkenau Pozri aj Biografický portál Petr Ginz (1. február 1928, Praha – † 1944, Koncentračný tábor Auschwitz-Birkenau) bol český chlapec židovského pôvodu, kreslič a spisovateľ, šéfredaktor literárneho časopisu terezínskych chlapcov Vedem. Život Ginzova kresba Mesačná krajina, ktorej kópiu si so sebou vzal Ilan Ramon do vesmíru Narodil sa v rodine židovského otca a českej matky. Bol to talentovaný kreslič, písal básne a romány inšpirované dielami Julesa Verna. Po zavedení protižidovských opatrení bol 24. októbra 1942 deportovaný do terezínskeho geta. Tam založil a spolu s chlapcami s bloku L 417 vydával týždenne od decembra 1942 do júna 1944 časopis Vedem. Bol nielen jeho vydavateľom, ale aj hlavným prispievateľom (pod značkou „nz“) a korektorom. Napísal tiež esperantsko-český slovník. 28. septembra 1944 ho deportovali do koncentračného tábora v Osvienčime, kde ho po selekcii poslali do plynovej komory. Ešte pred transportom stačil Ginz odovzdať svoje denníky a kresby svojej o dva roky mladšej sestre Eve. Vyše sto jeho kresieb a linorytov sa dnes nachádza v múzeu Jad va-Šem v Jeruzaleme. Kópiu jeho kresby Mesačná krajina si v januári 2003 zobral prvý izraelský kozmonaut Ilan Ramon do raketoplánu Columbia, ktorý zhorel v atmosfére nad Texasom počas pristávacieho manévru pri misii STS-107 v deň Ginzových 75. narodenín. Matka Ilana Ramona prežila koncentračný tábor v Osvienčime a Ramon si chcel so sebou zobrať do vesmíru symbol pripomínajúci hrôzy holokaustu. Krátko po havárii raketoplánu Columbia boli objavené Ginzove denníky, v ktorých verne opisuje zavádzanie nacistických protižidovských nariadení a začiatok deportácií. Denníky v roku 2006 vydala Ginzova sestra Eva, dnes Chava Pressburger, pod názvom Deník mého bratra. Po Ginzovi je pomenovaný asteroid 50413 Petrginz. Bibliografia * Chava Pressburger. Deník mého bratra: Zápisky Petra Ginze z let 1941-1942. Praha: Trigon, 2005. ISBN 80-86159-54-X. Peter_Rašev_be65.html Peter Rašev Mgr. art. Peter Rašev ( * 6. august 1952, Prešov – † 12. jún 2008, Košice) bol slovenský herec, režisér a riaditeľ divadla, manžel herečky Ľubice Blaškovičovej. V roku 1978 absolvoval štúdium herectva na VŠMU v Bratislave. V rokoch 1970-1974 bol členom zboru spevohry Divadla Jonáša Záborského v Prešove, v rokoch 1978-2005 bol členom činohry Štátneho divadla v Košiciach - s výnimkou 7 rokov, keď založil Staromestské divadlo, v ktorom pôsobil ako režisér a riaditeľ. Je autorom dvoch divadelných hier Na jednom lane a Caranténa. Počas Nežnej revolúcie moderoval mítingy v Košiciach. V rokoch 1990-1991 bol poslancom Snemovne národov Federálneho zhromaždenia ČSFR (vzdal sa mandátu). Mal dve dcéry - Kristínu a Katarínu. V roku 2006 mu diagnostikovali nádor na pľúcach a metastázy na mozgu. O dva roky chorobe podľahol. Filmografia * 1977: Dvere dokorán (Buro) * 1978: Já jsem Stena smrti Tento článok je zatiaľ tzv. "výhonok". Text môžeš doplniť alebo zmeniť, keď hore klikneš na záložku "upraviť". Peter_Bohunický_b872.html Peter Bohunický RSDr. Peter Bohunický (* 2. júl 1952) bol poslancom Národnej rady Slovenskej republiky zvoleným za Stranu demokratickej ľavice vo volebnom období 1998-2002. Petra_Janů_49ac.html Petra Janů Petra Janů, vlastním menom Jana Petrů (* 19. november 1952 Praha) je česká speváčka populárnej hudby a herečka. Od roku 1972 vystupovala v Semafore. Od roku 1977 spievala so skupinou Pro-rock, s ktorou vydala svoj prvý album Motorest. V roku 1978 skončila v Zlatom sláviku na druhom mieste. V roku 1980 natočila s plzeňskou skupinou Bumerang film Koncert. V 80. rokoch spolupracovala s Ondřejom Soukupom a Petrom Jandom. V roku 1987 sa prvýkrát stala „Zlatou slávicou“. V 90. rokoch sa objavila v niekoľkých muzikáloch a začiatkom nového tisícročia sa znovu vracia k spolupráci s Petrom Jandom a Otom Petřinom. Meno Dôvodom zámeny krstného mena a priezviska bola skutočnosť, že na začiatku 70. rokov už spievala iná pomerne známa speváčka tohto mena Jana Petrů (* (1938), ktorá sa venovala najmä ľudovej hudbe. Presmyčka mien bola zvolená úmyslne kvôli zamedzeniu možnej zámeny dvoch osôb rovnakého mena. Diskografia * 1978 Motorest - Supraphon (Pozn.: Natočené a tiež vydané v anglickej verzii) * 1980 Exploduj - Supraphon * 1982 Já & My - Supraphon * 1984 Ročník 50 - Supraphon * 1984 12 Famous Awarded Movie Songs - Supraphon (Pozn.: V roku 1990 vyšlo na CD s pôvodným, vtedy zakázaným obalom) * 1984 Jedeme dál / Všední dny * 1985 Jedeme dál - Supraphon * 1986 Už nejsem volná - Supraphon * 1986 O vánocích / Říkej mi... * 1988 S láskou... - Supraphon * 1988 Lovin - Supraphon * 1989 Petra ’88 live - Supraphon * 1990 Petra 11 - Supraphon * 1992 To je ta chvíle - Popron * 1993 Petra Janů zpívá Gershwina - Tommü Records(Pozn.: nahraté a vydaná tiež v anglické verzii) * 1994 Všechno nejlepší - Tommü records (Pozn.: Výber z hitov - The best of) * 1996 Jedeme dál - Bonton * 1997 Album - Monitor (Pozn.: Remaky starších piesní) * 2000 Jedeme dál II - Monitor-EMI * 2001 Motorest / Exploduj (pozn.: reedíce dvoch LP s bonusmi) (2CD) * 2004 Jsem jaká jsem - Supraphon (pozn.: 2 CD najväčších hitov) Filmografia * 1980 Koncert * 1986 Můj hříšný muž * 1992 Nejen vzpomínky * 1997 Červená hodina zpěvu Iné projekty * Commons * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Externé odkazy * neoficiálna stránka * biografia Zdroj Tento článok je sčasti alebo úplne založený na preklade článku Petra Janů zverejneného na českej Wikipédii. Petko_Stajnov_f074.html Petko Stajnov Petko Stajnov (1896 – 1977) bol bulharský hudobný skladateľ. Komponuje predovšetkým symfonické a vokálne diela. Skladateľ v oboch žánroch abstrahuje niektoré tendencie bulharskej hudby a určuje tak novú etapu v jej rozvoji. Európsku hudobnú tradíciu prispôsobuje bulharskému svetonázoru, respektíve bulharskému životnému štýlu a filozofii, ako aj možnostiam interpretov a poslucháčov a taktiež prirodzenému rozvoju národnej (ľudovej) hudby. Tento článok je zatiaľ tzv. "výhonok". Text môžeš doplniť alebo zmeniť, keď hore klikneš na záložku "upraviť". Petr_Novák_2f26.html Petr Novák česká spevák a skladateľ 6. september 1945 Narodenie Česko Praha 19. august 1997 Úmrtie Česko Pozri aj Biografický portál Petr Novák (* 6. september 1945, Praha – † 19. august 1997, Praha) bol český spevák a skladateľ. Diskografia * Kolotoč svět 1970 (2004) * Modlitba za lásku 1970 (1998) * Ve jménu lásky 1971 * Kráska a zvíře 1975 (1996) * Co je to láska 1980 (1997) * Sladké trápení 1982 (2001) * Ahoj, tvůj Petr 1983 (2000) * The Greatest Hits 1984 * Zpověď 1985 (2003) * 12 nej 1986 * Memento 1990 * Petr Novák Live 1992 * Dávné sliby 1996 (2003) * Náhrobní kámen 1996 * Síň slávy 1999 * Klaunova zpověď (41 hitů) 2005 Peter_z_Ailly_d061.html Peter z Ailly Peter z Ailly alebo Pierre d'Ailly (po lat. Petrus de Alliaco) (* 1350, Compiègne – † 9. august 1420, Avignon) bol francúzsky filozof, zástanca stredovekého nominalizmu, teológ a politik. Študoval v Paríži (1380 doktor teológie). Za schizmy pôsobil ako diplomat a kancelár parížskej univerzity a preslávil sa ako kazateľ. Diplomaticky sa preslávil v službách Karola VI. V roku 1395 bol biskupom v Puy a 1397 v Cambrai. Jasne sa vyslovil (1409) za zvolanie všeobecného koncilu, v rokoch 1409-1411 napísal rad reformistických traktátov, napr. De ecclsiastica potestate (O moci cirkvi). V roku 1411 bol menovaný kardinálom, na sklonku roka 1414 sa zúčastnil kostnického kocilu, kde ostro vystupoval proti učeniu Jana Husa a J. Petita, ale obhajoval stanovisko o nadradenosti koncilu nad pápežom. Dielo * Destructiones modorum significandi, 1400 * Super libros metheororum: de impressionibus aeris,1504) * Quaestiones zur Sphaera mundi od Johannesa de Sacrobosco, tlačený v Paríži, 1468 * Quaestiones super libros sententiarum cum quibusdam in fine adjunctis, 1490 * Tractatus de materia Concilii generalis, asi 1403 * Tractatus vel capita agendorum in concilio generali de reformatione ecclesiae, asi 1409 * Tractatus et sermones, 1490 * De Ecclesia, conciliis generalis et summi Ponitificis auctoritate, 1416 * Imago mundi * Concordantiae astronomiae cum theologia necnon historicae veritatis narratione, 1490 * De quattuor gradibus scalae spiritualis Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Peter_Podhradský_6ccd.html Peter Podhradský Vlajka Slovenska slovenský hokejista Narodenie 10. december 1979 Bratislava Aktívna činnosť 1998 - súčasnosť Pozícia pravý obranca Streľba pravou rukou Výška a váha 187 cm, 92 kg Peter Podhradský (* 10. december 1979, Bratislava, ČSSR, dnes Slovensko) je slovenský hokejový obranca. Klubový hokej Je odchovancom Slovana Bratislava, kde odohral svoje prvé dve seniorské sezóny. V roku 2000 bol draftovaný Anaheimom Mighty Ducks, v 5. kole zo 134. miesta. Na farme tohto klubu v AHL (Cincinnati Mighty Ducks) odohral tri roky, miesto v prvom mužstve si však nevybojoval. Ročník 2003/04 začal v českých Pardubiciach, dokončil ho v Liberci. Ďalšiu sezónu začal v Třinci, v jej priebehu prestúpil do MsHK Žilina. V ročníku 2005/06 pôsobil v klube HC Košice, pred nasledujúcim podpísal zmluvu s nemeckým tímom Frankfurt Lions, kde sa stretol s krajanom Petrom Smrekom. Bol najlepším strelcom svojho klubu spomedzi obrancov, keď v základnej časti strelil 17 gólov, pridal aj 19 asistencií. V sezóne 2007/08 hrával v ruskom superligovom mužstve Metallurgu Novokuzneck, bol druhým najproduktívnejším obrancom tímu. V máji 2008 ho angažoval ďalší ruský klub Torpedo Nižnyj Novgorod.^ Klubové štatistiky | | | Základná časť | Play-off Sezóna | Klub | Liga |--------------------+----------------- | | |Z |G |A |Body|TM|+/-|Z|G|A|Body|TM|+/- 1998/99| HC Slovan | SE |27|1 |4 | 5 |37|+5 | | | | | | | Bratislava | | | | | | | | | | | | | | HC Trnava |1. SHL|19|0 |6 | 6 |8 |+3 | | | | | | 1999/00| HC Slovan | SE |40|4 |11| 15 |63|+7 |8|1|0| 1 |2 |+9 | HC Slovan |1. SHL|1 |0 |0 | 0 |0 | 0 | | | | | | | Bratislava B | | | | | | | | | | | | | 2000/01|Cincinnati Mighty | AHL |59|4 |5 | 9 |27|+10|2|0|0| 0 |0 | 0 | Ducks | | | | | | | | | | | | | 2001/02|Cincinnati Mighty | AHL |49|0 |8 | 8 |19|+2 | | | | | | 2002/03|Cincinnati Mighty | AHL |78|9 |8 | 17 |85|-8 | | | | | | 2003/04| HC Moeller | ČE |44|2 |2 | 4 |34|+8 | | | | | | | Pardubice | | | | | | | | | | | | | | HC Liberec | ČE |7 |0 |4 | 4 |4 |+4 | | | | | | 2004/05| MsHK Žilina | SE |10|1 |3 | 4 |6 |+1 |5|0|1| 1 |2 |-6 2005/06| HC Košice | SE |47|15|24| 39 |56|+38|8|1|1| 2 |2 | 0 2006/07| Frankfurt Lions | DEL |45|17|19| 36 |58|-1 |8|4|5| 9 |10|+3 2007/08| Metallurg | RHL |55|6 |10| 16 |38|-1 | | | | | | | Novokuzneck | | | | | | | | | | | | | Reprezentácia Na MS 2000 v Petrohrade bol súčasťou tímu, ktorý vybojoval prvú medailu pre Slovensko - striebro. V slovenskej reprezentácii spolu odohral 83 zápasov, strelil 8 gólov. MS 2007 Tréner Július Šupler ho nominoval na svetový šampionát v Rusku. V druhom zápase svojho tímu v základnej skupine proti Nemecku mal významný podiel na víťazstve, keď strelil v presilovkách prvé dva góly stretnutia. Na šampionáte pridal ešte päť asistencií a stal sa najproduktívnejším slovenským obrancom. Mužstvo vypadlo so Švédskom vo štvrťfinále a obsadilo 6. miesto. MS 2008 Súčasťou výberu Júliusa Šuplera bol aj na svetovom šampionáte v Kanade. Skóroval v úvodnom zápase proti Nórsku (5:1). Slovenské mužstvo však prehralo ďalšie dve stretnutia základnej skupiny (s Nemeckom a Fínskom), následne zostúpilo do boja o udržanie v najvyššej kategórii. Podhradský v dvoch víťazných zápasoch proti Slovinsku nebol na súpiske, nahradil ho René Vydarený. v • d • e Slovenské národné hokejové mužstvo na Majstrovstvách sveta v ľadovom hokeji 2008 Brankári 60 Peter Budaj (Colorado Avalanche) - 25 Ján Lašák (HC Moeller Pardubice) - 60 Karol Križan (MoDo Hockey) 17 Ľubomír Višňovský (Los Angeles Kings) - 37 Peter Podhradský (Metallurg Novokuzneck) - 7 Martin Štrbák (CSKA Moskva) - 19 Obrancovia Tomáš Starosta (Neftechimik Nižnekamsk) - 23 Ivan Majeský (Linköpings HC) - 19 Dominik Graňák (Färjestads BK Karlstad) - 44 Andrej Sekera (Buffalo Sabres) - 24 Branislav Mezei (Florida Panthers) - 8 René Vydarený (HC České Budějovice) 13 Juraj Kolník (HC Servette Ženeva) - 39 Róbert Petrovický (Leksands IF) - 81 Marcel Hossa (Phoenix Coyotes) - 27 Ivan Čiernik (Kölner Haie) - 72 Andrej Kollár (Dukla Trenčín) - 47 Útočníci Miroslav Kováčik (Skellefteå AIK) - 26 Tibor Melichárek (HC Sparta Praha) - 41 Andrej Podkonický (Bílí Tygři Liberec) - 20 František Skladaný (HC Karlovy Vary) - 79 Peter Fabuš (HC Plzeň) - 9 Peter Húževka (Dukla Trenčín) - 21 Radovan Somík (HC Moeller Pardubice) - 71 Juraj Mikúš (HK 36 Skalica) Tréneri Július Šupler - Peter Oremus - Miroslav Miklošovič Reprezentačné štatistiky ---------+------------------------------------- Podujatie| Z | G | A |Body|TM|+/-|Strely|Miesto MS 2000 | 9 | 0 | 0 | 1 |14|-4 | | 2. MS 2007 | 7 | 2 | 5 | 7 |6 |+3 | 14 | 6. MS 2008 | 3 | 1 | 0 | 1 |0 |+3 | 4 | 13. (štatistické údaje v článku sú z 21. mája 2008) Referencie 1. ↑ Podhradský zostáva v Rusku, mieri do Nižného Novgorodu, www.hokej.sk, 21.5.2008 Externé odkazy * Peter Podhradský štatistiky na eurohockey.net * Peter Podhradský klubová štatistika na hockeyDB.com Peter_Veselovský_7d19.html Peter Veselovský Peter Veselovský je bývalý slovenský hokejový útočník. Reprezentácia V slovenskom drese odohral 16 zápasov, strelil 4 góly. Získal bronzovú medailu na ZOH 1992. Peter_Petráš_664f.html Peter Petráš Osobné údaje Celé meno Peter Petráš Dátum narodenia 7. máj 1979 Miesto narodenia Dubnica, Vlajka Slovenska Slovensko Výška 1.81m Pozícia Pravý obranca Klubové informácie Súčasný klub Vlajka Ruska Saturn Moskovská oblasť Číslo 4 Seniorské kluby^1 Roky Kluby Zps (Gly)* 1999-2001 FK ZTS Dubnica  ? (?) 2001-2005 FK Inter Bratislava 114 (3) 2005-2006 Artmedia Petržalka 16 (0) 2006- Saturn Moskovská oblasť 28 (0) Národné mužstvo 2006-súč. Slovensko ^1 Zápasy a góly za profesionálny klub . * Zápasy (Góly) Peter Petráš (* 7. máj 1979, Dubnica) je slovenský futbalista. V súčasnosti hrá v ruskej superlige za klub Saturn Moskovská oblasť. Hrá na pozícií pravého obrancu. Externé odkazy * http://www.fussballdaten.de/spieler/petraspeter/ * http://www.transfermarkt.at/de/spieler/34430/peterpetras/profil.html v • d • e Súčasní slovenskí futbaloví reprezentanti (2008) Brankári Kamil Čontofalský | Dušan Kuciak | Štefan Senecký | Ján Mucha ml. Miloš Brezinský | Marek Čech | Marián Čišovský | Ján Ďurica Obrancovia | Marián Had | Maroš Klimpl | Matej Krajčík | Ľubomír Michalík | Peter Petráš | Martin Škrtel | Otto Szabó | Peter Šinglár | Radoslav Zábavník | Tomáš Hubočan Balázs Borbély | Marek Hamšík | Dušan Švento | Ján Kozák Stredopoliari Branislav Obžera | Igor Zofčák | Marek Sapara | Marek Mintál Ivan Hodúr | Samuel Slovák | Zdeno Štrba | Jaroslav Kolbas Martin Petráš Útočníci Filip Hološko | Martin Jakubko | Róbert Vittek | Stanislav Šesták | Filip Šebo | Ján Novák Pozri aj zoznam futbalových reprezentantov Slovenska Peter_Čársky_d9a6.html Peter Čársky chemik Narodenie 29. máj 1942 Banská Bystrica Pozri aj Biografický portál Peter Čársky (* 29. máj 1942 Banská Bystrica) je chemik. Životopis Od 1964 pracovník Ústavu fyzikálnej chémie a elektrochémie J. Heyrovského ČSAV v Prahe, zaoberá sa kvantovou chémiou. Autor či spoluautor napr. monografií Organic Quantum Chemistry Problems (s Roku Zahradníkom, 1973), Molekulové orbitaly v chemii (s Roku Zahradníkom a J. Pancířom, 1974) a Ab initio výpočty v chemii (s M. Urbanom, 1985). Literatúra * Československý biografický slovník Externé odkazy * OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok. Tento článok zo systému OSUD potrebuje upraviť, pridať interwiki a kategórie. Po jeho úprave prosím odstráňte šablónu {{Osud na úpravu}}. Peter_Capek_b93d.html Peter Capek slovenský matematik Narodenie 19. jún 1946 Bratislava Úmrtie 21. február 1991 Pozri aj Biografický portál RNDr. Peter Capek, CSc. (* 19. jún 1946, Bratislava – † 21. február 1991, Bratislava) bol slovenský matematik. Život Po maturite na strednej všeobecnovzdelávacej škole r. 1964 v Bratislave študoval v rokoch 1964–1969 matematiku a fyziku, od 3. ročníka špecializáciu matematická analýza na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. V rokoch 1968–1971 pracoval ako asistent na Katedre matematickej analýzy Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave, v rokoch 1971–1973 bol na tejto katedre interným ašpirantom. V rokoch 1974–1975 si doplnil pedagogickú kvalifikáciu postgraduálnym štúdiom pedagogiky vysokých škôl na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. R. 1976 absolvoval polročný študijný pobyt na Prírodovedeckej fakulte univerzity v Breste vo Francúzsku. Akademický titul RNDr. získal r. 1974, kandidátsku dizertačnú prácu pod vedením prof. T. Neubrunna obhájil a vedeckú hodnosť kandidáta fyzikálno-matematických vied v odbore matematická analýza nadobudol r. 1978. Od r. 1973 pôsobil na Katedre matematickej analýzy Prírodovedeckej (od r. 1980 Matematicko-fyzikálnej) fakulty UK ako odborný pracovník, neskôr ako vedecký pracovník až do svojej smrti. Práca Popri odborných a vedeckých úlohách sa značnou mierou podieľal na pedagogickej činnosti najmä v predmetoch matematickej analýzy a matematiky pre prírodovedné odbory. Podieľal sa aj na príprave celoštátnej vysokoškolskej učebnice matematiky pre geológov. Vedecky pracoval v matematickej analýze a jej matematických aplikáciách. Prispel k obohateniu pôvodnej slovenskej publikačnej produkcie v teórii reálnych funkcií a v teórii miery s aplikáciami v teórii číselného kontinua. Časť jeho prác bola publikovaná vo Francúzsku. Externé odkazy * Matematický ústav SAV Zdroj, z ktorého (pôvodne) čerpal tento článok Peter_Július_Kern_81df.html Peter Július Kern slovenský maliar a reštaurátor Narodenie 31. január 1881 Liptovský Mikuláš-Palúdzka Úmrtie 25. marca 1963 Liptovský Mikuláš Pozri aj Biografický portál Peter Július Kern (* 31. január 1881, Liptovský Mikuláš-Palúdzka – † 25. marca 1963, Liptovský Mikuláš) bol slovenský maliar a reštaurátor. Literatúra * Slovenský biografický slovník Petronius.html Petronius Petronius (asi 27-66) bol rímsky satirik patriaci k okruhu literátov združených okolo cisára Nerona. Rukopis jeho najznámejšieho diela, Satyricon, ho označuje menom Titus Petronius. Býva stotožňovaný s Neronovým dvoranom Gaiom Petroniom Arbitrom, o ktorom sa zmieňuje v Análoch Tacitus alebo menej častejšie s Titom Petroniom Nigrom, ktorý zastával konzulát roku 62 a bol roku 66 prinútený spáchať samovraždu. Cognomen Arbiter vychádza pravdepodobne z Tacitovho popisu tohto človeka, ktorého označuje ako arbiter elegantiae (rozhodcu vo veciach vkusu) na cisárskom dvore. Život Pokiaľ možno skutočne usudzovať, že spisovateľ Petronius a Neronov dvoran Petronius boli jedna a tá istá osoba, vieme na základe Tacitových zmienok zrekonštruovať aspoň čiastočne život tejto zaujímavej osobnosti. Niekedy počas rokov 57-59 zastával Petronius úrad prokonzula v Bithýnii, kde sa preukázal ako energický a schopný správca cisárskych záležitostí. Okolo roku 62 zastával úrad konzula. Na cisárskom dvore si Petronius získal obdiv pre svoj vytríbený vkus hraničiaci s rozmarnosťou a dekadenciou. Roku 66 ho obvinil Neronov prétoriánsky prefekt Tigellinus z účasti na potlačenom Pisonovom sprisahaní (65) a cisár mu prikázal spáchať samovraždu. Aj v tomto okamihu sa prejavila podľa Tacita Petroniova originalita – keď si podľa rímskeho zvyku podrezal žily, svoju smrť úmyselne preťahoval a strávil posledné okamihy života pri prestretom stole. Namiesto teatrálnych posledných preslovov a filozofických deklamácii údajne pri poslednej hostine recitoval poéziu. Pokiaľ možno Tacitovmu záznamu veriť, aj vlastnú smrť obrátil Petronius na paródiu, tak ako to programovo robil v svojom diele. Tacitus na záver dodáva, že Petronius uverejnil Neronove zločiny v svojom závete. Dielo Petroniovo diele je obostreté rovnakou aurou originality a mystifikácie ako jeho autor sám. Zdá sa, že jeho pôvodný názov mal byť Satyrica či Satirica. Nie je pritom jasné, či tak malo odkazovať na satiru alebo na gréckych satyrov. Dnes sa ako tradičná forma mena používa Satyricon. Z diela, ktoré muselo byť pôvodne pomerne rozsiahle, sa nám dochovala iba časť obsahujúca koniec 14., 15. a začiatok 16. knihy. Z koľkých kníh sa skladal celý román, ktorý mohol dosahovať rozsah až Tolstojovej Vojny a mieru, nemožno určiť. Satyricon je vo všetkých ohľadoch dielo nesmierne originálne, odvážne a prekvapivo moderné, či priam postmoderné. Petronius voľne prepája prózu s poéziou, vysoký štýl s výrazovými prostriedkami spodiny, realizmus s paródiou. Šokuje predovšetkým otvoreným erotickým nábojom svojho diela, či už pojednáva o milostných dobrodružstvách medzi mužmi a ženami, homosexuálnych alebo pederastrických vzťahoch. Hlavný hrdina románu je mladík z lepšej rodiny menom Encolpius, ktorý sa zaplieta do početných, často sexuálnych dobrodružstiev. Spočiatku tvorí milostný trojuholník s dvoma inými mladými mužmi – Ascyltom a Gitonom -, neskôr vymení s Gitonom Ascylta za potulného básnika Eumolpa. Najslávnejší úsek dochovaného Satyriconu predstavuje Cena Trimalchionis (Hostina u Trimalchiona). Úvodná trojica hrdinov je pozvaná na oslavu v dome prepustenca Trimalchiona, ktorej dominuje na jednej strane opulentná okázalosť bohatého hostiteľa a jednak jeho úplná intelektuálna neotesanosť. Trimalchionovi ďalší hostia, preπustenci-zbohatlíci rovnakého typu ako sám Trimalchio, miešajú reč pochytenú z ulice zo zle zapamätanými veršαmi klasikov, vychvaľujú sa bohatstvom a svojimi chabými znalosťami a aby zakryli svoj nízky pôvod, obklopujú sa najelegantnejšími predmetmi, ale výsledkom je iba dokonalý nevkus, pred ktorým sa dajú, napriek prísľubu bohatej tabule, vnohy aj traja hrdinovia. Priapea Petroniovi je dnes pripisovaná aj zbierka básní Priapea, nazvaná podľa boha sexuálnej potencie a plodnosti Priapa (ten hrá zásadnú rolu aj v Satyrikone). Ide o súbor asi 80 žartovných epigramov s erotickými námetmi, ktorý možno spoľahlivo datovať do prvej polovice 1. storočia. Petronius v modernej kultúre Petroniov osud inšpiroval mnohých moderných autorov. Vystupuje mimo iné ako hlavná postava románu Quo vadis od Henryka Sienkiewicza a v knihe Pro koho krev od českej spisovateľky Jarmily Loukotkovej. Podľa Petroniovho Satyrikonu natočil talianský režisér Federico Fellini film Satyricon (1969). Literatúra * Conte, G.B. Dějiny římske literatury. Praha: KLP, 2003. Iné projekty * Wikicitáty * Spolupracuj na Wikiquote Wikicitáty ponúka citáty od alebo o Petronius Pearl_Harbor_865a.html Pearl Harbor Letecký pohľad O rovnomennom filme pozri Pearl Harbor (film). Pearl Harbor (často nesprávne Pearl Harbour) je prístav a základňa USA na Havajských ostrovoch. 7. decembra 1941 ju nečakane napadlo japonské letectvo, čo spôsobilo vstup USA do druhej svetovej vojny. Pozri: Útok na Pearl Harbor. Iné projekty * Commons * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Tento geografický článok o mieste v USA je zatiaľ príliš Vlajka USA krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Pearl_Jam_a09d.html Pearl Jam Článok o rovnomennom albume je pod Pearl Jam (album) Základné informácie Pôvod  Seattle, Washington, USA Žáner(-re) alternatívny rock, grunge, hard rock Pôsobenie 1990 - súčasnosť Vydavateľstvá Epic Records (1991–2004) J Records (2006–súčasnosť) Webstránka www.pearljam.com Členovia skupiny: Jeff Ament Eddie Vedder Stone Gossard Matt Cameron Mike McCready Boom Gaspar Pearl Jam je americká rocková hudobná skupina, založená v roku 1990 a jej terajšími členmi sú Mike McCready (gitara), Jeff Ament (basgitara), Eddie Vedder (gitara, spev), Stone Gossard (gitara) a Matt Cameron (od 1998, bicie). Vznik skupiny Kapela bola založená členmi skupiny Mother Love Bone (Ament, Gossard), ktorých spevák Andrew Wood zomrel v roku 1990 na predávkovanie heroínom. Spolu s gitaristom Mike McCready a bývalým bubeníkom Red Hot Chili Peppers, Jackom Ironsom, vytvorili zopár demo nahrávok a už ostávalo len nájsť speváka. Tým sa stal surfér zo San Diega Eddie Vedder. Čoskoro vznikli základy prvých piesní Pearl Jam (Alive, Once). Ich debutový album Ten vyšiel v roku 1991 a bol obrovským úspechom skupiny. Nasledovali albumy Vs., Vitalogy... Pearl Jam sa tak zaradili spolu s kapelami ako Nirvana, Alice in Chains a Soundgarden do úspešnej grunge vlny 90. rokov, a ako jediná z kapiel tohto žánru fungujú dodnes a stále majú široký okruh poslucháčov. Obdobie najväčšej popularity 1991 - 1995 Album Ten začala skupina nahrávať v marci 1991 v Seattli. Vyšiel 27. augusta 1991. Aj keď sa spočiatku predával pomaly, dodnes sa ho po celom svete predalo vyše 15 miliónov. Album obsahuje 11 skladieb (z toho je jedna koncertná verzia skladby Alive) a je doslova nabitý hitmi. Skladby Alive, Even Flow, Jeremy a Oceans vyšli aj ako single. Veľmi obľúbený je song Black, skupina sa ale rozhodla neurobiť z neho singel, pretože táto sklaba bola podľa nich "príliš osobná na to, aby sa to zničilo videom, alebo vydaním singlu". Námety piesní sú zväčša temné a vyjadrujú pocity ako úzkosť, samota, depresie... Text piesne Alive je odrazom životnej udalosti Eddieho Veddera, keď sa ako teenager dozvedel, že jeho skutočný otec nie je ten, o kom si myslel. V roku 1992 kapela vystupovala v MTV Unplugged. Ďalší album skupiny, Vs., vyšiel 19. októbra 1993. Len počas prvého týždňa sa z neho predalo 950 378 nosičov. Najznámejšími songami tohto albumu sú Go, Dissident, Daughter, Rearviewmirror, Animal a Elderly Woman Behind The Counter In A Small Town. Po masovom úspechu grunge štýlu, ktorý začal úspechom albumu Nevermind od Nirvany v roku 1991, sa hudobné spoločnosti snažili vyťažiť čo najviac. Z tohto obdobia je známy boj Pearl Jam proti predraženým lístkom na koncerty so sieťou Ticketmaster. Kapela na protest zrušila letné turné v roku 1994. Tretí album Vitalogy vyšiel 6. decembra 1994 (na vinylovej platni o dva týždne skôr). Po dokončení tohto albumu skupinu opustil bubeník Dave Abbruzzese a nahradil ho Jack Irons. Medzi Abbruzzesem a ostatnými členmi kapely boli názorové nezhody, napr. Abbruzzese nesúhlasil s bojkotom Ticketmaster. Album v čiernom obale (knižke), Vitalogy, obsahoval 14 skladieb a mnohé z nich hovoria a ťarche slávy, ktorá už dlhší čas padala na kapelu. Druhá skladba z albumu, Spin The Black Circle, vyhrala v roku 1996 Grammy. Vitalogy tiež obsahuje známe skladby Not For You, Corduroy, Immortality a Better Man. O piesni Immortality prevládal všeobecný názor, že témou jej textu je smrť Kurta Cobaina, avšak Eddie Vedder to poprel. Pearl Jam pokračovali v bojkote firmy Ticketmaster aj počas turné Vitalogy v roku 1995. Nehrávali na ich podujatiach a tak na dlhšiu dobu nekoncertovali v Amerike vôbec. 1996 - 1999 Nasledujúce albumy skupiny neboli až takým horúcim tovarom ako prvé tri. Album No Code vyšiel 27. augusta 1996. Pôvodný zvuk kapely sa zmenil, a aj keď sa album vyšplhal na prvé miesto v Billboard 200, udržal sa na ňom len dva týždne a rýchlo padol dole. Bol to zároveň ich posledný album, ktorý dosiahol túto pozíciu. Album je viac experimentálny, badať na ňom východné vplyvy, hovorené slovo a jemnú harmonickosť. No Code obsahuje single "Hail, Hail", "Who You Are", a "Off He Goes". Pre pokračujúci bojkot Ticketmastra kapela koncertovala len veľmi málo na podporu tohto albumu, na konci roka 1996 sa vydali na európske turné. Piaty album Yield vyšiel 3. februára 1998. Napriek tomu, že sa pri ňom vrátili k pôvodnému zvuku z obdobia Ten, stal sa prvým ich albumom, ktorý nedosiahol prvé miesto v Billboard. Najznámejšou skladbou albumu je "Given to Fly", ďaľšie známe sú "Wishlist" a "Do the Evolution". Krátko po vydaní albumu, v júni 1998, odišiel z kapely bubeník Jack Irons. Nahradil ho bubeník Matt Cameron zo Soundgarden, ktorá v tom čase už ako kapela neexistovala. 2000 - súčasnosť Šiesty album Binaural uzrel svetlo sveta 16. mája 2000. Nachádzajú sa na ňom piesne vydané ako single "Nothing As It Seems" a "Light Years". Z albumu sa predalo len niečo vyše 700 000 nosičov. Po vydaní albumu nasledovalo turné, ktoré sa skončilo tragédiou na Roskilde festivale v Dánsku 30. júna 2000. Pre zvukové problémy sa dav asi 50 000 rozvášnených fanúšikov snažil natlačiť čo najviac dopredu. Po trištvrte hodine kapela hranie prerušila a Eddie Vedder vyzval masu aby ustúpila viac dozadu, avšak už bolo neskoro. Na zablatenú zem od predchádzajúceho dažďa niektorí fanúšikovia spadli a 9 ľudí bolo udupaných alebo udusených na smrť, ďalších 30 skončilo v nemocnici. Zostávajúce dva koncerty Európskeho turné boli zrušené a kapela vážne zvažovala koniec svojho pôsobenia. Po teroristických útokoch 11. septembra 2001 sa Eddie Vedder a Mike McCready spojili s Neilom Youngom, aby predstavili skladbu "Long Road" na benefičnom koncerte 21. septembra 2001. Nasledujúci album Riot Act vyšiel 12. novembra 2002. Albumu bol pre mnohých fanúšikov sklamaním a predalo sa ho len 500 000 nosičov. Hudobne je album viac experimentálny s prvkami folku. Skladba "Arc" je poctou deviatim ľuďom, ktorí zomreli na festivale Roskilde. Na túto tragédiu odkazuje aj skladba "Love Boat Captain", kde sa spieva "Lost 9 friends we'll never know... 2 years ago today (stratili sme 9 priateľov, ktorých sme nikdy nepoznali...2 roky dozadu)." Keď kapela hráva túto skladbu na koncertoch, Vedder upravuje pasáž tak, aby časovo sedela s dobou tragédie (v roku 2006: "...6 years ago today"). V roku 2003 kapela opustila Epic Records. Prvý singel, ktorý bez nich vydali, bola skladba "Man of the Hour" k filmu Big Fish od Tima Burtona, ktorá bola neskôr nominovaná na cenu Golden Globe. V novembri 2003 vyšiel dvojalbum B-strán a rarít s názvom Lost Dogs a DVD z vystúpenia na Madison Sqare Garden v júli 2003 s názvom Live at the Garden. V roku 2004 vydala kapela koncertný album Live at Benaroya Hall a v tom istom roku prvýkrát povolili svoju skladbu v TV seriáli; úryvok z "Yellow Ledbetter" bol použitý v poslednej epizóde seriálu Priatelia. 16. novembra 2004 vyšla kompilácia Rearviewmirror, kolekcia najväčších hitov z rokov 1991 až 2003. Ďaľší štúdiový album s názvom Pearl Jam vyšiel 2. mája 2006. Skladba "World Wide Suicide", ktorá kritizuje vojnu v Iraku, sa vyšplhala na 1. miesto v Billboard Modern Rock Chart; to bolo prvýkrát od roku 1996, čo Pearl Jam dosiahli túto pozíciu. Po vydaní albumu nasledovalo turné po Severnej Amerike, Austrálii a aj Európe, kde nehrali už šesť rokov. Kapela bola headlinerom dvoch festivalov - Reading a Leeds napriek tomu, že sa po roskildskej tragédií rozhodli nehrať už na žiadnych. Eddie Vedder začal oba koncerty prosbou k publiku, aby brali na seba vzájomný ohľad. Členovia skupiny Súčasní členovia * Jeff Ament – basová gitara (od 1990) * Eddie Vedder – spev, gitara (od 1990) * Stone Gossard – gitara (od 1990) * Matt Cameron – bicie (od 1998) * Mike McCready – gitara (od 1990) * Boom Gaspar – klávesy (od 2002) Bývalí členovia * Dave Krusen – bicie (1990 až 1991) * Matt Chamberlain – bicie (1991) * Dave Abbruzzese – bicie (1991 až 1994) * Jack Irons – bicie (1994 až 1998) Diskografia * 1991 - Alive * 1992 - Even Flow * 1992 - Ten * 1992 - Oceans * 1992 - Jeremy * 1993 - Vs * 1994 - Vitalogy * 1995 - Mirrorball (spolu s Neil Young) * 1996 - No Code * 1997 - Yield * 1998 - Single Video Theory * 1998 - Live On Two Legs * 2000 - Binaural * 2000 - Live 2000 (živé nahrávky zo svetového turné) * 2000 - Touring band 2000 (živé DVD zo svetového turné) * 2002 - Riot Act * 2003 - Lost Dogs (rarity + nevidane skladby) * 2003 - Live at the Garden (živé DVD z Madison Square Garden v New Yorku ) * 2004 - Live at Benaroya Hall * 2004 - Rearviewmirror (Greatest Hits 1991-2003) * 2006 - Pearl Jam * 2007 - Immagine in cornice (film Dannyho Clincha zo živých vystúpení skupiny v Taliansku) Iné projekty * Commons * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Externé odkazy * Oficiálna stránka skupiny Eddie Vedder | Jeff Ament | Matt Cameron | Mike McCready | Stone Gossard Boom Gasper | Matt Chamberlain | Dave Krusen | Dave Abbruzzese | Jack Irons Albumy: Ten | Vs. | Vitalogy | No Code | Yield | Binaural | Riot Act Live Albumy a kompilácie: Live on Two Legs | Official Bootlegs | Lost Dogs Live at Benaroya Hall Rearviewmirror: Greatest Hits 1991-2003 | Live in NYC 12/31/92 Videá: Single Video Theory | Touring Band 2000 | Live at the Showbox Live at the Garden Single: Alive | Jeremy | Even Flow | Oceans | Go | Animal | Daughter Dissident | Spin the Black Circle | Immortality | Not for You I Got ID | Who You Are | Off He Goes | Hail, Hail | Given to Fly Wishlist | Last Kiss | Nothing As It Seems | Light Years I Am Mine | Save You | Love Boat Captain | Man of the Hour | World Wide Suicide | Life Wasted Súviaci obsah Green River | Mother Love Bone | Temple of the Dog | Soundgarden | Singles Grunge music | Mad Season | Wellwater Conspiracy Kategórie: Pearl Jam | Albumy Pearl Jamu | Skladby Pearl Jamu Peacock.html Peacock Peacock je hviezda α v súhvezdí Páva Peacock (Alf Pavonis, α Pav) je hviezda v súhvezdí Páv. Súradnice (epocha 2000) * Rektascenzia: 20h 21m 50s * Deklinácia: −56° 54' 55" Pearl_Harbor_(film)_b157.html Pearl Harbor (film) Pearl Harbor Názov Pearl Harbor Žáner vojnový / romantický Krajina USA Rok 2001 Dĺžka 183 minút Pôvodný jazyk anglický Rozpočet 140 miliónov $ Zárobok 449 220 945 $ Spoločnosť Réžia Michael Bay Scenár Randall Wallace Produkcia Jerry Bruckheimer, Michael Bay Hudba Klaus Badelt Kamera {{{Kamera}}} Obsadenie Ben Affleck ako kapitán Rafe McCawley Josh Hartnett ako kapitán Danny Walker Kate Beckinsale ako sestra poručíčka Evelyn Johnson Cuba Gooding Jr. ako nižší dôstojník Doris 'Dorie' Miller Alec Baldwin ako podplukovník James 'Jimmy' Doolittle Pearl Harbor je film z roku 2001 režiséra Michaela Baya. Externé odkazy * Pearl Harbor v Internetovej databáze filmov * Pearl Harbor-oficiálna stránka * Pearl Harbor v Česko-Slovenskej filmovej databáze Pearl_Jam_(album)_03db.html Pearl Jam (album) Pearl Jam je album americkej grungeovej hudobnej skupiny Pearl Jam. * Label: J records/Sony BMG * Čas: 49:42 * Rok: 2006 Skladby: 1. Life wasted 2. World wide suicide 3. Comatose 4. Severed hand 5. Marker in the sand 6. Parachutes 7. Unemployable 8. Big Wave 9. Gone 10. Wasted reprise 11. Army reserve 12. Come back 13. Inside job Pearl Jam Eddie Vedder | Jeff Ament | Matt Cameron | Mike McCready | Stone Gossard Boom Gasper | Matt Chamberlain | Dave Krusen | Dave Abbruzzese | Jack Irons Diskografia Albumy: Ten | Vs. | Vitalogy | No Code | Yield | Binaural | Riot Act Live Albumy a kompilácie: Live on Two Legs | Official Bootlegs | Lost Dogs Live at Benaroya Hall Rearviewmirror: Greatest Hits 1991-2003 | Live in NYC 12/31/92 Videá: Single Video Theory | Touring Band 2000 | Live at the Showbox Live at the Garden Single: Alive | Jeremy | Even Flow | Oceans | Go | Animal | Daughter Dissident | Spin the Black Circle | Immortality | Not for You I Got ID | Who You Are | Off He Goes | Hail, Hail | Given to Fly Wishlist | Last Kiss | Nothing As It Seems | Light Years I Am Mine | Save You | Love Boat Captain | Man of the Hour | World Wide Suicide | Life Wasted Súviaci obsah Green River | Mother Love Bone | Temple of the Dog | Soundgarden | Singles Grunge music | Mad Season | Wellwater Conspiracy Kategórie: Pearl Jam | Albumy Pearl Jamu | Skladby Pearl Jamu Pearl_S._Bucková_096e.html Pearl S. Bucková Nositeľ Nobelovej ceny americká spisovateľka Narodenie 26. jún 1892 Hillsboro, Západná Virginia, USA Úmrtie 6. marec 1973 Danby, Vermont, USA Pozri aj Biografický portál Pearl Sydenstricker Bucková (rodená Pearl Comfort Sydenstrickerová, vydatá Bucková, po roku 1935 Walshová; pseudonym John Sedges; čínske meno 賽珍珠 Sai Zhenzhu) (* 26. jún 1892, Hillsboro, Západná Virginia - † 6. marec 1973, Danby, Vermont) bola americká spisovateľka, nositeľka Nobelovej ceny za literatúru z roku 1938. Životopis Ako trojmesačná sa presťahovala s otcom do Zhenjiang v Číne, kde pôsobil ako presbyteriánsky misionár, a strávila tam skoro 40 rokov. Študovala však v USA, kam odišla v roku 1910 do Randolph-Macon Woman's College a ostala tam študovať až do roku 1914. Počas pobytu v Číne sa nielen dokonale naučila čínsky (čínštinu považovala za svoj materinský jazyk, aj keď doma hovorili po anglicky), ale tiež sa dôverne zoznámila s obyčajnými čínskymi ľuďmi, ktorých si zamilovala. Po ukončení štúdia sa vrátila do Číny, kde sa 13. mája 1917 vydala za Johna Lossinga Bucka. V roku 1921 sa im narodila dcéra Carol, ktorá od narodenia trpela fenylketonuriou. Presťahovali sa do Nanjing, kde Pearl učila na miestnej univerzite anglickú literatúru a v roku 1925 adoptovali dievčatko Janice (neskôr mala priezvisko Walshová). V roku 1926 sa vrátila do USA, kde si doplnila vzdelanie, a v roku 1930 sa začala venovať literárnej činnosti. V roku 1932 získala Pulitzerovu cenu, v roku 1935 to bolo ocenenie William Dean Howells Medal a napokon v roku 1938 získala najvyššie ocenenie - stala sa prvou americkou spisovateľkou, ktorá získala Nobelovu cenu. V roku 1934 boli vďaka politickému napätiu donútení násilím opustiť Čínu a po návrate do USA sa ich manželstvo ešte v tom istom roku skončilo rozvodom. Pearl sa 11. júna 1935 vydala znovu, tentoraz za Richarda J. Walsha, prezidenta John Day Publishing Company, s ktorým si adoptovala šesť detí. V roku 1935 kúpila 60-akrovú usadlosť, ktorú nazvala Green Hills Farm, a spolu s manželom a ich ôsmimi deťmi sa presťahovala na viac než storočnú farmu. Venovala sa osobne dobročinnosti, propagácii reakčnej politiky a konzervatívnemu folklóru. Zomrela v Danby, Vermont, a pochovaná je v Green Hills Farm, Perkasie, Pensylvania. Tvorba Keďže v mladosti pôsobila ako misionárka v Číne, aj vo svojich románoch sa inšpirovala tamojším životom ľudí. Prvé dielo vydala v roku 1930 s názvom East Wind West Wind (Východ a západ), svetovo sa preslávila dielom The Good Earth (Dobrá zem) z roku 1931, za ktoré bola o rok neskôr ocenená Pulitzerovou cenou. Spočiatku sa venovala najmä písaniu poviedok, no neskôr v jej diele prevládajú najmä romány, počas svojho života napísala viac než 100 literárnych prác. V roku 1938 získala Nobelovu cenu za literatúru za biografické romány o svojich rodičoch, ktoré vyšli pod názvom The Exile a Fighting Angel (Bojujúci anjel). Päť románov vydala po vojne pod pseudonymom John Sedges. Jej diela mali veľký vplyv na postoj Američanov k čínskej otázke. Dielo * 1930 - East Wind West Wind (Východ a západ) * Trilógia Hlinený dom: * 1931 - The Good Earth (Dobrá zem), kniha, za ktorú získala v roku 1932 Pulitzerovu cenu * 1932 - Sons (Synovia) * 1935 - A House Divided (Rozdelený dom) * 1933 - The First Wife (Prvá žena), zbierka poviedok * 1933 - All Men Are Brothers (Všetci ľudia sú bratia), preklad ľudového Čína|čínskeho románu o zbojníkoch s názvom Príbehy jazerného brehu (autor Š’ Naj-an), ktorý pochádza z 13. storočie|13. storočia * 1934 - The Mother (Matkin osud), zbierka poviedok * 1936 - Fighting Angel (Bojujúci anjel), kniha spomienok na otca * 1936 - The Exile, biografické dielo * 1937 - The Patriot (Vlastenec), román o stretnutí čínskeho intelektuála s japonskou kultúrou i agresiou voči Číne * 1938 - This Proud Heart (Hrdé srdce), román zaoberajúci sa Spojené štáty|americkou problematikou * 1939 - The Chinese Novel (Čínsky román), prednáška, ktorú predniesla pri príležitosti udelenia Nobelovej ceny * 1941 - Today and Forever * 1942 - Dragon Seed (Dračie semeno), román o boji Číňanov proti Japoncom počas 2. svetovej vojny * 1943 - The Promise (Sľub), pokračovanie románu Dragon Seed (Dračie semeno) * 1943 - Príbeh jedného manželstva, román zaoberajúci sa Spojené * 1946 - Pavilion of Women (Pavilón žien), román zaoberajúci sa problematikou žien v Číne * 1948 - Peony * 1951 - God's Men * 1953 - Come, My Beloved * 1954 - My Several Worlds, autobiografické dielo * 1956 - Imperial Woman * 1962 - A Bridge For Passing, autobiografické dielo * 1963 - The Living Reed * 1966 - The Time Is Noon (Je ešte len poludnie), román * 1966 - The Child Who Never Grew (Zostala som dieťaťom), autobiografický román * 1969 - The Three Daughters of Madame Liang * 1970 - China as I See It (dosl. Čína, ako ju vidím ja), nebeletristické dielo * 1970 - The Story Bible, nebeletristické dielo Iné projekty * Wikicitáty * Commons * Spolupracuj na Wikiquote Wikicitáty ponúka citáty od alebo o Pearl S. Bucková * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému v • d • e Nositelia Nobelovej ceny za literatúru 1901 - Sully Prudhomme 1902 - Theodor Mommsen 1903 - Bjørnstjerne Bjørnson 1904 - José Echegaray y Eizaguirre/Frédéric Mistral 1905 - Henryk Sienkiewicz 1906 - Giosuè Carducci 1907 - Rudyard Kipling 1908 - Rudolf Eucken 1909 - Selma Lagerlöfová 1910 - Paul Johann Ludwig Heyse 1911 - Maurice Maeterlinck 1912 - Gerhart Hauptmann 1913 - Rabíndranáth Thákur 1914 - nebola udelená 1915 - Romain Rolland 1916 - Verner von Heidenstam 1917 - Karl Gjellerup/Henrik Pontoppidan 1918 - nebola udelená 1919 - Carl Spitteler 1920 - Knut Hamsun 1921 - Anatole France 1922 - Jacinto Benavente y Martínez 1923 - William Butler Yeats 1924 - Władyslaw Reymont 1925 - George Bernard Shaw 1926 - Grazia Deleddová 1927 - Henri Bergson 1928 - Sigrid Undsetová 1929 - Thomas Mann 1930 - Sinclair Lewis 1931 - Erik Axel Karlfeldt 1932 - John Galsworthy 1933 - Ivan Alexejevič Bunin 1934 - Luigi Pirandello 1935 - nebola udelená 1936 - Eugene O'Neill 1937 - Roger Martin du Gard 1938 - Pearl S. Bucková 1939 - Frans Eemil Sillanpää 1940–1943 - nebola udelená 1944 - Johannes Vilhelm Jensen 1945 - Gabriela Mistralová 1946 - Hermann Hesse 1947 - André Gide 1948 - Thomas Stearns Eliot 1949 - William Faulkner 1950 - Bertrand Russell 1951 - Pär Lagerkvist 1952 - François Mauriac 1953 - Winston Churchill 1954 - Ernest Nobelova cena Hemingway 1955 - Halldór Laxness 1956 - Juan Ramón Jiménez 1957 - Albert Camus 1958 - Boris Pasternak 1959 - Salvatore Quasimodo 1960 - Saint-John Perse 1961 - Ivo Andrić 1962 - John Steinbeck 1963 - Giorgos Seferis 1964 - Jean-Paul Sartre 1965 - Michail Alexandrovič Šolochov 1966 - Šmuel Josef Agnon/Nelly Sachsová 1967 - Miguel Ángel Asturias 1968 - Jasunari Kawabata 1969 - Samuel Beckett 1970 - Alexandr Isajevič Solženicyn 1971 - Pablo Neruda 1972 - Heinrich Böll 1973 - Patrick White 1974 - Eyvind Johnson/Harry Martinson 1975 - Eugenio Montale 1976 - Saul Bellow 1977 - Vicente Aleixandre 1978 - Isaac Bashevis Singer 1979 - Odysseas Elytis 1980 - Czesław Miłosz 1981 - Elias Canetti 1982 - Gabriel García Márquez 1983 - William Golding 1984 - Jaroslav Seifert 1985 - Claude Simon 1986 - Wole Soyinka 1987 - Joseph Brodsky 1988 - Nadžíb Mahfúd 1989 - Camilo José Cela 1990 - Octavio Paz 1991 - Nadine Gordimerová 1992 - Derek Walcott 1993 - Toni Morrisonová 1994 - Kenzaburó Óe 1995 - Seamus Heaney 1996 - Wisława Szymborská 1997 - Dario Fo 1998 - José Saramago 1999 - Günter Grass 2000 - Gao Xingjian 2001 - V. S. Naipaul 2002 - Imre Kertész 2003 - J. M. Coetzee 2004 - Elfriede Jelineková 2005 - Harold Pinter 2006 - Orhan Pamuk 2007 - Doris Lessingová Pearlov_index.html Pearlov index Pearlov index (PI) je najčastejšie používaný spôsob merania spoľahlivosti antikoncepčnej metódy pri klinických štúdiách. Výpočet a použitie Sú potrebné tri druhy informácií pre výpočet indexu v klinickej štúdii: * celkový počet mesiacov alebo menštruačných cyklov * počet tehotenstiev * príčiny ukončenia účasti na štúdii (tehotenstvo alebo iné dôvody) Sú dva spôsoby výpočtu PI: V prvom spôsobe je počet tehotenstiev v štúdii delený celkovým počtom mesiacov a násobený číslom 1200. V druhom spôsobe je počet tehotenstiev delený počtom menštruačných cyklov a násobený číslom 1300 (1300 vyplýva z priemernej dĺžky menštruačného cyklu 28 dní, čiže z 13 cyklov ročne). PI možno interpretovať ako percentuálnu pravdepodobosť, že žena používajúca daný druh antikoncepcie počas jedného roka otehotnie. História Index zaviedol Raymond Pearl v roku 1933. Hodnoty Pearlovho indexu pre jednotlivé druhy antikoncepcie Metóda Popis PI Meranie teploty Meranie bazálnej teploty a jej 0,8 - 3 grafické zaznamenávanie ^ Billingova metóda 5 ^ Symptomatická metóda Spojenie Bilingovej metódy a merania 0,3 ^ teploty Kalendárna metóda 9 ^ Meranie úrovne hormónov Meranie koncentrácie pohlavných pomocou špeciálneho hormónov v rannom moči 5 - 6 testu Prerušovaná súlož 4 - 18 ^ Metodóda laktačnej Antikoncepčný efekt počas 6 mesiacov 2 - 3 ^ аменореи po narodení dieťaťa Kritika Podobne ako pri iných spôsoboch merania spoľahlivosti antikoncepčných metód, je aj PI silne ovplyvňovaný vzorkou testovaných osôb, ich kultúrnymi zvyklosťami, frekvenciou pohlavného styku, mierou a správnosťou oboznámenia sa s používanou antikoncepčnou metódou, plodnosťou... Skúsenejšie páry, majú PI výrazne nižší než páry, ktoré s danou metódou začínajú. Vo väčšine prípadov zlyhania antikoncepčnej metódy ide o zlyhanie ľudského faktora a nie samotného antikoncepčného prostriedku (vynechanie tabletky, neskoré vytiahnutie údu pri prerušovanej súloži, nesprávne nasadenie prezervatívu, ...). Najväčšou slabinou Pearlovho indexu je, že nereflektuje počet pohlavných stykov jednotlivých párov v danom roku a výsledky tak nemusia zodpovedať skutočnej spoľahlivosti antikoncepčnej metódy. Jeho hlavnou výhodou je, že sa pomerne jednoducho dá vypočítať. Tento medicínsky článok je zatiaľ príliš krátky (tzv. Červený kríž "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Referencie * 1. ↑ ^1,0 ^1,1 ^1,2 ^1,3 ^1,4 Leitlinien der Deutschen Gesellschaft für Gynäkologie und Geburtshilfe (DGGG), 2004 * ↑ Метод лактационной аменореи Zdroje * Tento článok je sčasti alebo úplne založený na preklade článku Pearl Index zverejneného na anglickej Wikipédii. Pearsonov_symbol.html Pearsonov symbol Pearsonov symbol je trojica symbolov, ktorá slúži ako druh označovania typov kryštalografických štruktúr (a v podstate aj kategorizácie - pretože rovnaký Pearsonov symbol može mať viac minerálov). Pearsonov symbol nešpecifikuje konkrétnu štruktúru, ale celý rad štruktúr, ktoré majú rovnakú symetriu a rovnaký počet atómov na elementárnu bunku. Napríklad Pearsonov symbol cP8 zahŕňa štruktúru typu B20 ako aj typu B21. (B20 a B21 sú symboly značenia v spôsobe označovanie štruktúr nazývanom „Strukturbericht“, pričom nemecký pojem Strukturbericht sa bez prekladu používa aj v angličtine). Kryštalografickú štruktúru B20 má napr. FeSi a štruktúru B21 ma kryštál CO. Význam symbolov Pearsonov symbol sa skladá z troch znakov. Prvým je malé písmeno charakterizuje kryštalografickú sústavu: a    triklinická c kubická h hexagonálna m monoklinická o ortorombická t tetragonálna Za týmto malým písmenom nasleduje veľké písmeno charakterizujúce centráciu mriežky: P    primitívna - necentrovaná S bazálne centrovaná I priestorovo centrovaná F plošne centrovaná Posledným znakom je číslo charakterizujúce počet atómov v jednej elementárnej priestorovej bunke. Napríklad mriežka typu CsCl sa značí ako cP2, mriežka typu NaCl sa označuje cF8. Kubická plošne centrovaná mriežka typu austenit sa v tomto systéme označuje cF4. Hexagonálna mriežka Hexagonálna základna mriežka V Hexagonálnej mriežke sa za základnú jednotku berie kosoštvorcový hranol (na obrázku modro vyznačený), preto jednoduchá hexagonálna mriežka má Pearsonov symbol hP1 a nie hS3, podobne hexagonálna tesne usporiadaná HCP (Hexagonal close packed) má Pearsonov symbol hP2. Pozn. Existuje nejednoznačnosť aj v samotnom označení základnej (Bravaisovej) hexagonálnej mriežky, niekedy sa označuje za bazálne centrovanú (ako sa javí) niekedy za primitívnu (častejšie), v každom prípade v hexagonálnej sústave existuje iba jedna základná (Bravaisová) mriežka a nie dve Externé odkazy * Pearsonov system označovania kryštalografických štruktúr Peak_District_7f2a.html Peak District Peak District je rozsiahle trávnaté a lesnaté územie v Anglicku. Leží prevažne v časti Derbyshire, ale tiež pokrýva časti Cheshire, Greater Manchester, Staffordshire, South Yorkshire a West Yorkshire. Väčšina územia patrí do národného parku s rovnomenným názvom, založenom v roku 1951 s rozlohou 1,438 km². Keďže park je dobre dostupný zo všetkých okolitých miest a obcí a množstvo osád sa nachádza v samotnom vnútri, je tento park považovaný za najnavštevovanejší vo Veľkej Británii a druhý najnavštevovanejší na svete. * Commons * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Tento geografický článok o mieste v Spojenom kráľovstve je Vlajka UK zatiaľ príliš krátky (tzv. "Výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Peanova_aritmetika.html Peanova aritmetika Peanova aritmetika je jeden z axiomatických systémov formálnej teórie aritmetiky. Je jednou z najdôležitejších súčastí matematickej logiky, slúži napríklad k dôkazu Gödelovych viet o neúplnosti. Rozširuje axiomatiku Robinsonovej aritmetiky o axiomatickú schému indukcie. Je pomenovaná po talianskom matematikovi Giuseppovi Peanovi. Peenemünde.html Peenemünde Peenemünde je obec na nemeckej časti ostrova Usedom. Leží v ústí rieky Peene na najvýchodnejšom nemeckom pobreží Baltického mora. Obec je známa tým, že tu počas druhej svetovej vojny stál Armádny výskumný ústav Peenemünde (Heeresversuchsanstalt Peenemünde; „Peenemünde-Ost“) a testovacia základňa Luftwaffe „Peenemünde-West“, ktorých areál sa potom do roku 1952 používal ako sovietska námorná a letecká základňa. Od roku 1952 ho používala armáda NDR, v roku 1993 bol areál zrušený. 2. apríla 1936 zaplatilo Ríšske ministerstvo vzdušnej obrany (Reichsluftfahrtministerium) 750 000 ríšskych mariek mestu Wolgast za celý severný polostrov Usedomu. V roku 1938 už bol závod v Peenemünde takmer hotový. Armádny výskumný ústav (Peenemünde Ost) pozostával z Werk Ost a Werk Süd, kým Werk West (Peenemünde West) slúžilo ako testovacia základňa Luftwaffe (Erprobungsstelle der Luftwaffe). Táto strategická poloha umožňovala testovať lety rakiet ponad vodou a monitorovanie vyše 300 km pozdĺž Pomoranského pobrežia. V tomto vývojovom stredisku skonštruoval Dr. Wernher von Braun legendárnu raketu V2. V Peenemünde vyvíjal aj Dr. Johannes Plendl systémy pre nočnú navigáciu a radary. Tento geografický článok je zatiaľ príliš krátky (tzv. Mapa sveta "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Peer-to-peer.html Peer-to-peer Peer-to-peer (alebo P2P) počítačová sieť je sieť, ktorá sa viac spolieha na výpočtovú silu koncových zariadení (počítačov) ako na sieť samotnú. Čistý peer-to-peer prenos súborov neobsahuje ani klientov, ani servery, ale iba rovnocenné sieťové uzly, ktoré súčasne plnia voči iným uzlom v sieti úlohu servera aj klienta. Týmto sa tento sieťový model odlišuje od modelu klient-server, kde komunikácia zvyčajne prebieha cez centrálny server. Typickým príkladom client-server prenosu súborov je prenos z FTP servera a na FTP server. Jeden používateľ nahrá súbor na FTP server a potom mnoho používateľov ten súbor sťahuje, pričom nie je nutné, aby nahrávajúci a sťahujúci používateľ boli pripojení v rovnakom čase. Pri komunikácii typu Peer-to-Peer vystupujú aplikácie jako rovnocenné, teda nie je tu prítomný server. Komunikácia prebieha priamo medzi klientami a každý peer si uchováva informácie o ostatných uzloch u seba. Tento typ komunikácie však vyžaduje väčšie množstvo prenesných dát ako je tomu v prípade klient – server, ale má výhodu, že server nie je potrebný. Niektoré protokoly a siete * Akamai * Applejuice * BearShare * BitTorrent (Azureus) * Napster * CAKE * Direct Connect (DC, DC++) * eDonkey (eMule) * ed2k (eDonkey 2000) * FastTrack (Grokster, Kazaa) * FileTopia * Freenet * Gnutella, Gnutella2 (Shareaza) * HyperCast * Joltid PeerEnabler * Kademlia (eMule) * MANOLITO (MP2P) * PeerCast, IceShare, Freecast * Skype * Soulseek * uTorrent * Warez P2P (Ares) * WinMX Externí odkazy * zacatecnik.com O zdieľaní internetu (po česky) Le je to velmi komplikovana operacia Peer_Gynt_6982.html Peer Gynt Henrik Ibsen. Peer Gynt [per gʏnt] je veršovaná dráma nórskeho spisovateľa a dramatika Henrika Ibsena. Ibsen ju napísal v roku 1867, počas svojej cesty naprieč Talianskom. Ešte v ten istý rok vyšla hra v náklade 1 250 kusov v Kodani. Vďaka úspechu predchádzajúcej Ibsenovej hry Brand sa celý náklad rozpredal za 14 dní. Bolo dotlačených ďalších 2 000 kusov. Peer Gynt je narozdiel od ostatných Ibsenových hier napísaný vo veršoch. Hra bola pôvodne zamýšľaná ako knižná dráma, bez úmyslu ju v budúcnosti inscenovať na javisku. Rýchle premeny scény a dokonca požiadavka odohrať celé dejstvo v absolútnej tme predstavujú problém pre budúcich inscenátorov hry. Hru prvý krát na javisko uviedli v Kristiánii (dnešné Oslo) 27. februára 1876. Scénickú hudbu k inscenácii napísal nórsky hudobný skladateľ Edvard Grieg. Pevný_disk.html Pevný disk Pevný disk (z angl. hard disk, HD alebo harddisk drive, HDD, predtým tiež Winchester) je zariadenie, ktoré sa používa na uchovávanie dát v počítačoch, ale v súčasnosti už aj v mnohých iných prístrojoch. Dáta sa na pevný disk zapisujú pomocou magnetického záznamu, čo má veľkú výhodu najmä v tom, že sú uložené natrvalo, teda až pokiaľ nie sú zmazané používateľom alebo prístrojom. Vďaka tejto vlastnosti býva pevný disk často označovaný aj ako energeticky nezávislé pamäťové médium. Uložené údaje totiž uchováva aj po ukončení dodávky elektrickej energie. Používa sa predovšekým v počítačoch a iných digitálnych zariadeniach, napríklad v digitálnych fotoaparátoch alebo DVD rekordéroch alebo v prehrávačoch hudby. Delenie pevných diskov Porovnanie jednotlivých formátov pevných diskov - z ľavej strany: 5,25", 3,5", 2,5", PCMCIA-HDD Podľa formátu * 5,25" - veľký formát, používaný najmä v minulosti * 3,5" - malý formát, používaný bežne v domácich PC * 2,5" - formát používaný v notebookoch a prenosných zariadeniach * 1,8" - mikro-formát používaný v malých prenosných zariadeniach * 1" - mikro-formát používaný v malých prenosných zariadeniach /napr. pamäťové karty/ Podľa otáčok Otáčky [ot/min] Čas jednej otáčky [ms] 3600 ot/min 16,66 ms 3800 ot/min 15,79 ms 4000 ot/min 15,00 ms 4200 ot/min 14,26 ms 4500 ot/min 13,33 ms 4900 ot/min 12,25 ms 5400 ot/min 11,11 ms 7200 ot/min 8,33 ms 10000 ot/min 6,00 ms 15000 ot/min 4,00 ms Podľa rozhrania * IDE/EIDE/ATA/ATAPI (Integrated Drive Electronics) * SATA, SATA2 (Serial Advanced Technology Attachment ) * SCSI (Small Computer System Interface) * FC-AL (Fibre Channel-Arbitrated Loop) * SAS (Serial-attached SCSI) Fyzická stavba pevného disku Každý pevný disk sa skladá z týchto súčiastok: * jedna alebo viaceré hliníkové alebo sklenené platne pokryté tenkou vrstvou magnetického materiálu, ktoré sa točia okolo spoločnej osi a slúžia na ukladanie údajov (sklenené platne sa používali najmä do roku 2002) * elektrický motorček zabezpečujúci otáčanie platní stanovenou rýchlosťou (väčšinou 5 400, 7 200 alebo 15 000 otáčok za minútu) * pohyblivé čítacie a zapisovacie hlavy (angl. Heads) pevného disku * elektrický motorček zabezpečujúci pohyb čítacích a zapisovacích hláv disku * integrované elektrické obvody slúžiace na ovládanie hláv a motorčekov disku (táto časť sa tiež niekedy nazýva aj elektronika disku) * rozhranie na prepojenie disku s počítačom * prachotesný obal pevného disku Úložné platne, popis a výroba Úložné platne a zapisovacia/čítacia hlavica po odstránení vonkajšieho krytu Za najdôležitejšiu súčasť pevného disku môžeme považovať práve otočne uložené, dnes už takmer výlučne hliníkové platne. Platní môže byť v pevnom disku niekoľko, najčastejšie však výrobcovia používajú jednu až štyri úložné platne. V prípade diskov s extrémne veľkou kapacitou môže byť platní až 12. V zásade však platí, že čím má disk viac úložných platní, tým je hlučnejší a má väčšiu spotrebu elektrickej energie. Práve preto sa výrobcovia snažia vyrobiť čo najväčší pevný disk (kapacitne), avšak s čo najmenším počtom platní. Z dôvodu zjednodušenia výrobného postupu sa tiež môže stať, že výrobca „umele“ zníži kapacitu pevného disku tak, že niektoré platne pevného disku sa nepoužívajú, aj napriek tomu, že sú v disku osadené. Hliníkové úložné platne sa odlievajú vo veľmi presných formách a navyše musia mať čo najnižšiu elektrickú vodivosť, aby sa zabránilo tvorbe tzv. vírivých prúdov, ktoré by mohli pevný disk poškodiť. Keďže hliník, z ktorého sú platne vyrobené, nie je feromagnetický, musí sa na vyrobené platne pevného disku naniesť tenká (cca 1 mikrometrová) vrstva oxidu železného a kobaltu. Na tieto dve vrstvy sa neskôr nanáša ešte jemná grafitová vrstva, ktorá znižuje šancu na mechanické poškodenie pevného disku. Do roku 2000 sa na výrobu úložných platní pevných diskov vo veľkej miere používalo aj sklo. V súčasnosti sa však už opäť používa skôr hliník, s výnimkou pevných diskov, určených na použitie v serveroch. Čítacie a zapisovacie hlavy Detail zapisovacej/čítacej hlavice pevného disku Ďalšou veľmi dôležitou súčasťou pevného disku sú čítacie a zapisovacie hlavy. Počas práce pevného disku sa tieto hlavy premiestňujú nad jednotlivými platňami a načítavajú z nich údaje, prípadne ich na platne zapisujú. Vzdialenosť hláv a platní je veľmi malá (môžeme ju merať iba v nanometroch) a je daná hrúbkou vzduchového vankúša, ktorý sa tvorí nad rýchle rotujúcimi platňami disku. Je samozrejmé, že spomínaný „vzduchový vankúš“ je tvorený iba nepatrným množstvom vzduchu, ktorý však musí byť dokonale čistý a nesmie obsahovať žiadne znečisťujúce častice. Tu sa práve skrýva odpoveď na otázku, prečo sa pevné disky vyrábajú v dokonale čistých miestnostiach; v inom prostredí by totiž nebolo možné dosiahnuť taký vysoký stupeň čistoty ovzdušia. Ak by sme napríklad pevný disk otvorili u nás doma, je veľmi pravdepodobné, že by sa tým nenávratne poškodil. Toto poškodenie je zapríčinené najmä znečisteným vzduchom obsahujúcim prachové častice, ktorý by sa do pevného disku dostal. Čítacie a zapisovacie hlavy je potrebné chrániť pred náhodným dotykom s úložnými platňami disku. Preto musí existovať v každom pevnom disku aj tzv. „parkovacia zóna“, kam sa čítacie a zapisovacie hlavy presunú ešte pred vypnutím pevného disku (t.j. hlavy sa „zaparkujú“). Po presunutí čítacích a zapisovacích hláv do „parkovacej zóny“ sú tieto hlavy zafixované malým magnetom, aby sa nemohli voľne pohybovať v čase, keď je pevný disk mimo prevádzky. V prenosných počítačoch, tzv. notebookoch, je táto technológia ešte vylepšená senzorom zrýchlenia, ktorý neustále sleduje otrasy počítača a ak hrozí napr. pád prístroja, okamžite vyšle príkaz na zaparkovanie čítacích a zapisovacích hláv pevného disku. Pri bežných stolných počítačoch sa však tento senzor nepoužíva (nepredpokladajú sa totiž také prudké otrasy ako u prenosných počítačov) a príkaz na zaparkovanie hláv pred vypnutím počítača vydáva operačný systém. Obal disku Zaujímavou časťou pevného disku je aj jeho obal. Je prachotesne uzavretý, nie je však vzduchotesný. Na obale pevného disku sa nachádza malý otvor s filtrom, ktorým sa dovnútra pevného disku dostáva vzduch, slúžiaci na ochladzovanie jednotlivých súčiastok. V žiadnom prípade nesmie byť otvor s filtrom uzavretý, prípadne upchatý, pretože by došlo k nenávratnému poškodeniu zariadenia. Rozhranie na prepojenie pevného disku s počítačom Na prepojenie interného pevného disku s ostatnými počítačovými komponentami sa momentálne používa najmä paralelné rozhranie s názvom ATA, ktoré sa tiež nazýva aj paralelným portom. Paralelný port môžeme rozdeliť na dva základné typy, a to: IDE, EIDE – používa sa najmä v stolných počítačoch; a paralelný port typu SCSI, ktorý nájdeme napríklad v serveroch alebo v počítačoch zapojených vo veľkých sieťach. So zväčšujúcou sa prenosovou rýchlosťou pevných diskov sa však už objavili aj fyzikálne hranice tohto rozhrania. Cez paralelný port typu SCSI je totiž napr. možné previesť maximálne 320 MB dát za sekundu. Táto zdanlivo závratná rýchlosť však nemusí vždy postačovať a preto sa výrobcovia pevných diskov už niekoľko rokov usilujú priviesť používateľov počítačov k prechodu od paralelných rozhraní pevných diskov k sériovým rozhraniam. Najznámejším sériovým portom na pripojenie pevného disku je port Serial ATA. Na význame nadobúda toto sériové rozhranie najmä od roku 2002. V cenníkoch komponentov ho môžeme nájsť pod označením S-ATA alebo SATA. Hlavnou výhodou tohto nového rozhrania oproti rozhraniam paralelným je možnosť oveľa väčšieho dátového prenosu a jednoduchšia kabeláž pevného disku. Keďže vývoj pokračuje aj v oblasti serverových pevných diskov, aj tu sa už v roku 2005 objavil potenciálny nástupca aktuálneho rozhrania SCSI. Nový port by sa mal volať Serial Attached SCSI (SAS) a jeho použitím je možné dosiahnuť dátový prenos až 600 MB/s. Na pripojenie externých pevných diskov sa najčastejšie používa port FireWire alebo USB. Logická stavba pevného disku Základné pojmy Nosičom informácií na pevnom disku je magnetická vrstva úložnej platne. Táto magnetická vrstva je počas zápisu informácií postupne delená na jednotlivé cylindrické stopy. Jedna úložná platňa obsahuje zvyčajne niekoľko tisícok takýchto cylindrických stôp, ktoré bývajú vytvárané na oboch stranách úložnej platne. Všetky stopy vytvorené na jednotlivých úložných platniach disku sa súhrnne nazývajú ako cylinder. Každá stopa je rozdelená na mnoho malých logických jednotiek, ktoré sa nazývajú bloky. Jeden takýto blok je schopný poňať 512 bajtov informácií. Pre lepšiu kontrolu uložených dát je do každého bloku s uloženými dátami pridaná tzv. kontrolný súčet, pomocou ktorej dokáže elektronika zistiť, či sú dáta, ktoré sa budú načítavať identické s tými, ktoré boli zapísané na úložnú platňu pevného disku. Všetky bloky, ktoré majú na disku rovnaké koordináty umiestnenia, sa niekedy súhrnne nazývajú tiež ako sektor. Bohužiaľ sa význam pojmu sektor častokrát v praxi mylne zamieňa s pojmom blok. Moderné pevné disky ešte delia úložné platne do tzv. zón, pričom každá zóna obsahuje niekoľko cylindrických stôp. Každá zóna by mala mať rovnaký počet sektorov. Fyzické a virtuálne členenie pevného disku Pri moderných pevných diskoch je úplne bežné, že skutočné členenie na sektory, hlavičky a cylindre nie je navonok viditeľné a toto členenie „nevidí“ ani operačný systém počítača. Skutočné rozčlenenie tak „vidí“ a riadi iba riadiaca časť elektroniky disku (v angličtine sa táto časť nazýva aj „controller“). Elektronika disku vytvára a sprístupňuje pre operačný systém úplne iné, tzv. virtuálne členenie pevného disku. V tomto členení má každý pevný disk 255 virtuálnych hlavičiek (hoci fyzicky môže mať tých hlavičiek napr. len 5). Dôvodom tohoto členenia je obmedzenie poruchovosti disku. Na každom pevnom disku totiž zvyčajne po nejakom čase vzniknú chybné bloky, do ktorých sa nedajú ukladať dáta. Ak by neexistovalo virtuálne členenie disku, operačný systém by vtedy diagnostikoval disk ako vadný a do určitých jeho oblastí by neukladal dáta, prípadne by dáta neukladal vôbec. Keďže však existuje virtuálne členenie disku, elektronika pevného disku môže tieto vadné fyzické oblasti jednoducho preskočiť a uložiť dáta do tzv. rezervnej oblasti disku bez toho, že by sa o tom dozvedel operačný systém, pretože jeho virtuálne členenie pevného disku sa týmto nenaruší. Vo virtuálnom členení pevného disku sa totiž nezaznamená žiadna chyba a pre operačný systém to vyzerá tak, akoby bol disk bezchybný. Prekladanie (interleave) Pri čítaní sa dáta zo sektoru musia odoslať cez radič a BIOS operačnému systému. Tento dáta spracuje a požiada o nové údaje. Operačný systém požiada BIOS a radič, ktorý načíta ďalšie údaje. Odoslanie údajov však trvá určitý čas, medzitým, čo radič dáta odosielal sa disk pootočil a radič musí počkať, kým prejde jedna otáčka platní disku, aby sa hlavy disku dostali na poslednú pozíciu. Takéto čakanie disk neúmerne spomaľuje, a preto sa dáta na platni disku neukládajú za sebou, ale sektory sú preskakované. Počas odosielania dát sa pod hlavou nachádzajú údaje, ktoré radič nepotrebuje, a v momente odoslania balíka dát prichádza pod hlavu sektor nasledujúci za už prečítaným. Hodnota prekladania súvisí s parametrami disku, z rýchlosťou čítania, otáčkami a rýchlosťou odosielania dát. Dnes sa častejšie kompenzuje tento čas bufferami, a inteligenciou disku (radič sa snaží predvídať, čo bude v nasledujúcom kroku čítané a preventívne to uloží do rýchlej vyrovnávacej pamäte). Rezervná oblasť disku Je to tá oblasť pevného disku, do ktorej je možné ukladať dáta v prípade, že na mieste, kde by mali byť normálne uložené, sa nachádza napr. chybný blok. Táto oblasť má zvyčajne veľkosť 10 – 20 % kapacity pevného disku. Rezervná oblasť je navonok pre užívateľa (operačný systém) neviditeľná. Na odkrytie tejto oblasti je potrebný špeciálny firmware pre kontrolér disku, ktorý však má k dispozícií iba výrobca disku. Ak by sa užívateľovi aj podarilo odkryť rezervnú oblasť pevného disku, rapídne by sa tým skrátila životnosť disku. V prípade poruchy by už totiž nebola k dispozícií žiadna rezervná oblasť na uloženie dát. Funkcia ovládača pevného disku Z pohľadu operačného systému sa dá každý pevný disk (vytvorením partícií) rozdeliť na viacero častí tak, že tieto jednotlivé časti potom v systéme vyzerajú akoby to boli ďalšie pripojené pevné disky. To, aby pevný disk rozdelený na viacero partícií, vyzeral v systéme ako viac pevných diskov pripojených súčasne, zabezpečuje ovládač pevného disku, ktorý býva väčšinou priamo integrovaný v operačnom systéme. Ak je v systéme prítomný správne fungujúci ovládač pevného disku, používateľ teda prakticky nemá šancu rozpoznať, či sa jedná o jeden pevný disk, rozdelený na viacero logických jednotiek, alebo sú v systéme pripojené viaceré pevné disky. Formátovanie, systém súborov Každá partícia pevného disku musí byť pred použitím naformátovaná, čím sa vytvorí určitý systém súborov. Pri formátovaní sa zvyčajne zlúči niekoľko základných údajových blokov - sektorov do väčších celkov – clusterov – a cluster sa tak vlastne stane najmenšou logickou jednotkou pre dáta, uložené na pevnom disku. Systém súborov zabezpečuje, aby sa dáta dali na pevný disku ukladať vo forme súborov. Pri ukladaní súborov sa hneď vytvára aj tzv. zoznam s obsahom (adresár), podľa ktorého je možné jednotlivé súbory kedykoľvek vyhľadať a hierarchicky ich zoradiť. Operačné systémy MS-DOS a Windows 9x používali systém súborov s názvom FAT (File Allocation Table – v preklade: Tabuľka alokácie/umiestnenia súborov), novšie systémy ako napr. Windows 2000, XP používajú súborový systém s názvom NTFS. Iné operačné systémy (napr. Unix a od neho odvodené) používajú iné súborové systémy, častokrát optimalizované pre určitú úlohu (napr. databázového servera). Známy operačný systém Linux používa najčastejšie súborový systém ext2 alebo novší ext3. Technológia S.M.A.R.T Keďže údaje uložené na pevných diskoch majú zvyčajne svoju cenu, je veľmi dôležité, aby sme vedeli čo najpresnejšie kedy môže dôjsť k poruche pevného disku, prípadne k jeho totálnemu zlyhaniu. Na zistenie pravdepodobnosti takéhoto výpadku je tu technológia S.M.A.R.T, pomocou ktorej môžeme pomerne presne (alebo zväčša len s malou odchýlkou) určiť, kedy je dobré pevný disk vymeniť. Operačný systém Microsoft Windows ani v najaktuálnejšej verzii natívne nepodporuje načítanie hodnôt zo S.M.A.R.T diagnostiky a nedokáže ich ani vyhodnocovať. Preto sa momentálne na vyhodnocovanie týchto informácií používajú externé programy, ako napr.: HDD Health, HDD Life a iné. Častokrát najspoľahlivejšími programami na vyhodnocovanie týchto hodnôt sú priamo programy od výrobcov pevných diskov. Medzi najznámejšie programy patrí napr. Maxtor Powermax, Seatools a iné... Technicky patrí SMART k testom integrity. „Marketingová“ a skutočná kapacita pevného disku Pozornejší používateľ sa už určite niekedy zamyslel nad tým, prečo je kapacita pevného disku udávaná operačným systémom menšia ako tá, ktorú udáva výrobca pevného disku. Príčin síce môže byť viac, jednu však treba hľadať aj v rozdielnej interpretácií pojmov kilobajt, megabajt a gigabajt. Keď kapacita prvých pevných diskov začala prekračovať dosahovať väčšie hodnoty, bolo potrebné stanoviť, koľko je vlastne 1 kilobajt. Keďže vtedy ešte nepôsobila organizácia IEC, ktorá toto neskôr stanovila, výrobcovia pevných diskov sa teda dohodli na tom, že kapacitu pevných diskov budú udávať podľa matematických tabuliek. 1 kilobajt mal teda mať vďaka predpone kilo 10^3 bajtov, 1 megabajt mal mať 10^6 bajtov a jeden gigabajt mal mať 10^9 (1 000 000 000) bajtov. V roku 1999 však bola organizáciou IEC vypracovaná nová norma, podľa ktorej sa do 1 kB zmestí 1024 (teda 2^10 bajtov). Podľa tejto normy má teda 1 MB 2^20 bajtov a 1 GB má 2^30 (čiže 1 073 741 824) bajtov. Novej norme organizácie IEC sa okamžite podriadili softvérové firmy ktoré dodnes používajú prepočet 1 GB = 2^30 bajtov. Nepodriadili sa jej však všetci výrobcovia pevných diskov, pretože dodnes niektorí vychádzajú z výpočtu 1 GB = 10^9 bajtov. Dochádza tak k situácií, že výrobca pevného disku častokrát udáva väčšiu kapacitu zariadenia ako operačný systém počítača. Napríklad: Výrobca pevného disku udáva, že jeho výrobok má kapacitu 400 GB. Vychádza pritom zo vzorca 1GB = 10^9 bajtov. Pevný disk tak podľa neho obsahuje 400 000 000 000 bajtov. Ak však tento údaj získa operačný systém, ktorý počíta podľa vzorca 1GB = 2^30 bajtov, v konečnom výpočte vychádza, že údajný 400 GB je v operačnom systéme rozpoznaný len ako disk s kapacitou 372,53 GB. Táto hodnota sa následne zobrazuje aj na monitore používateľa a operačný systém naozaj aj dovolí uložiť len toto množstvo údajov na pevný disk. Historický vývoj pevného disku * 1956: Firma IBM predstavila prvý magnetický pevný disk. Na 50-úložných platniach (každá mala priemer 61 cm) bola dosiahnutá kapacita 5 Megabytov (MB). * 1973: Firma IBM spustila projekt „Winchester“, ktorého cieľom bolo vyvinúť rotujúce pamäťové zariadenie v pevnom obale. Podľa návrhu sa pri spustení a zastavení zariadenia mali čítacie a zapisovacie hlavy položiť na pamäťový nosič. Ak by sa to podarilo, rapídne by sa tým skrátil čas načítavania a zápisu údajov. * 1979: Predstavenie prvého 8 palcového disku vytvoreného podľa projektu Winchester. Tento disk však bol príliš veľký, ťažký a drahý (5 MB úložného priestoru by dnes v prepočte stálo viac ako 5.000 Eur); aj napriek tomu však neustále stúpal dopyt po týchto diskoch. * 1980: Firma Seagate Technology začala predávať prvý 5,25 palcový disk, vyrobený podľa projektu. Disk niesol označenie ST506 (mal kapacitu 6 Megabytov). Keďže tento disk mal úplne nové rozhranie na prepojenie s počítačom, onedlho toto rozhranie prebrali aj ostatné firmy a stalo sa tak štandardom v oblasti PC. V rovnakom čase prišiel na trh prvý počítač štandardu PC od firmy IBM. Dovtedy boli na trhu zastúpené len mikro-počítače Apple. Keďže nový pevný disk bol v porovnaní s jeho predchodcami veľmi kompaktný, dopyt zákazníkov začal razantne stúpať. * 1986: Vytvorenie a následné zavedenie špecifikácie SCSI, jedného z prvých štandardizovaných protokolov pre rozhranie pevného disku. * 1997: V praxi bola pri výrobe pevného disku prvýkrát použitá technológia gigantického magnetického odporu (anglický názov je Giant Magnetoresistive Effect (GMR)), čím sa radikálne zvýšila možná kapacita zariadenia. Jedným z prvých pevných diskov, ktoré obsahovali túto technológiu bol IBM Deskstar 16G (november 1997) s kapacitou 16,8 GB. * 2004: 18. november 400 GB-pevný disk od firmy Hitachi. V tom istom roku bol firmou Seagate uvedený prvý pevný disk podporujúci inštrukčnú sadu Native Command Queuing. * 2005: 500 GB-pevný disk od firmy Hitachi. * 2006: 1 TB-pevny disk od firmy Fujitsu-Siemens Iné projekty * Commons * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Externé odkazy * vseohw.net - rozbor pevného disku (po česky) * techweb.com - encyklopédia o hardvéri (po anglicky) * pcdoctor-guide.com - rozbor pevného disku (po anglicky) Pevné_častice_(emisie).html Pevné častice (emisie) Pevné častice alebo (pevné) prachové častice alebo sypká hmota (anglicky particulates, alebo particulate matter – PM) sú drobné pevné alebo kvapalné častice rozptýlené vo vzduchu. Dosahujú priemerné veľkosti od menej ako 10 nanometrov až nad 100 mikrometrov. Môžu byť tvorené len pár molekulami, alebo byť väčším zhlukom látky, ktorý je ešte vzduch schopný unášať. Zdroje emisií Zdrojom emisií pevných častíc môže byť samotná príroda, ale aj činnosť človeka. Medzi prírodné zdroje patria: * vietor víriaci prach, * vulkány, * lesné požiare. Ľudskou činnosťou vytvorené zdroje sú napríklad: * energetické zdroje spaľujúce palivá, hlavne uhľovodíkové, * spaľovacie motory dopravných prostriedkov. Emisie spaľovacích motorov Pevné častice emitované spaľovacími motormi sa delia na dve skupiny: 1. nerozpustné častice – sadze, 2. rozpustné organické frakcie (SOF = Solvent Organic Fraction), v rámci ktorých majú osobitné postavenie * polycyklické aromatické uhľovodíky (PAH) 10 až 20 % emisií pevných častíc spaľovacieho motora má pôvod v mazacom oleji motora. Mechanizmy vzniku rozpustných častíc Polycyklické aromatické uhľovodíky sa môžu dostávať do spalín nasledovnými mechanizmami: * ako nespálená zložka paliva, * pyrosyntézou z jednoduchých čistých palív (metán, benzén), * pyrolýzou jednoduchších uhľovodíkov, * uvoľňovaním z mazacieho oleja, * uvoľňovaním z úsad vo výfukovom potrubí. Posledné dva mechanizmy pôsobia nasledovne. Polycyklické aromatické uhľovodíky sa zo spaľovacieho priestoru dostávajú do mazacieho oleja, v ktorom sa zvyšuje ich koncentrácia s dobou používania. Po dostatočnom znečistení mazacieho oleja sa tento stáva ich zdrojom, t.j. olejová náplň pôsobí ako zásobník pre ich produkciu. Podobne pôsobí aj výfukové potrubie na ktorého vnútorný povrch sa pri jeho nižších teplotách ukladajú polycyklické aromatické uhľovodíky vo forme úsad a pri zvýšených teplotách (vysoké otáčky a vysoké zaťaženie) opäť uvoľňujú. Zaťaženie a otáčky sú významným faktorom pri rozdelení podielov celkových emisií polycyklických aromatických uhľovodíkov na jednotlivé zdroje. Pri nízkom zaľažení a nízkych otáčkach sú hlavným zdrojom nespálené polycyklické aromatické uhľovodíky z paliva, so zvyšovaním zaťaženia a otáčok sa stávajú podstatnými ostatné mechanizmy vzniku emisií. Mechanizmy vzniku sadzí Sadze sa tvoria v podmienkach miestneho nedostatku kyslíka. V týchto oblastiach spotrebuje väčšinu kyslíka reaktívnejší vodík, následkom čoho zostávajú voľné molekuly uhlíka. Na ne sa naväzujú aj prítomné nespálené uhľovodíky a tákéto zhluky sa spájajú do väčších častíc. Vplyv na živý organizmus Niektoré z polycyklických aromatických uhľovodíkov sú karcinogénne. V podmienkach, aké sa vyskytujú pri spaľovaní v spaľovacích motoroch, môžu obsahovať aj atómy síry a dusíka ktoré ešte zväčšujú ich karcinogénny účinok. Zdroje * Trnka J., Urban J.: Spaľovacie motory. Alfa Bratislava, 1992. * Abbass M. K., Andrews G. E., Williams P. T.: The Influence of Diesel Fuel Composition on Particulate PAH Emissions. SAE paper 892079. Fuels and Lubricants Meeting and Exposition, Sept. 1989. (in) Diesel Particulate Emissions: Measurement Techniques, Fuel Effects and Control Technology PT-42, (ed.) Johnson J. H., SAE, Inc Warrendale, PA USA, 1992. * Schram J., Hori S., Abe T.: The Emission of PAH from a DI Diesel Engine Operating on Fuels and Lubricants with Known PAH Content. SAE paper 940342. (in) Diesel Combustion Processes Emision Control SP-1028, SAE, Inc Warrendale, PA USA, 1994. Pevnina.html Pevnina Pevnina môže byť: * v geografii: * v širšom zmysle: súš * v užšom zmysle: kontinent * v geológii: celý pevninský blok (kryha pevninskej kôry - sialu) plávajúci na plastickej sime Pozri aj * pevninová bríza * more Symbol rozcestia Toto je rozlišovacia stránka — navigačná pomôcka obsahujúca zoznam iných článkov, ktoré by mohli mať rovnaký názov. Ak vás na túto stránku odkázal článok, prosíme Vás, aby ste sa k článku vrátili a opravili v ňom odkaz tak, aby odkazoval priamo na konkrétnu stránku z hore uvedeného zoznamu, ktorú autor článku myslel. Pevná_látka.html Pevná látka Pevná látka, tuhá látka, tuhé skupenstvo alebo pevné skupenstvo je jedno z troch hlavných skupenstiev, napr. ľad. Pevná látka sa vyznačuje pevným, často pravidelným usporiadaním častíc. Teleso z pevnej látky udržuje svoj tvar, aj keď nie je uzavreté do nejakého objemu. Sily medzi časticami pevnej látky sú obvykle silnejšie ako sily, ktoré by spôsobili jeho rozpad, najčastejšie sa uvažuje gravitačná sila s veľkosťou porovnateľnou s pozemskými podmienkami. Pevnosť_Boyard_2cf0.html Pevnosť Boyard Pevnosť Boyard je pevnosť ležiaca medzi ostrovmi Île-d'Aix a Île d'Oléron v úžine Pertuis d'Antioche pri západnom pobreží Francúzska. Vybudovanie podobnej pevnosti sa zvažovalo už od dokončenia arzenálu v roku 1666, ale Vauban myšlienku kráľovi Ľudvítovi XIV. vyhovoril slovami: „Pane, bolo by ľahšie chytiť do zubov Mesiac ako sa usilovať o stavbu v takejto lokalite.“ Tento článok je zatiaľ tzv. "výhonok". Text môžeš doplniť alebo zmeniť, keď hore klikneš na záložku "upraviť". Pevné_presvedčenie.html Pevné presvedčenie Presvedčenie pevné (peirce, ch. s.) presvedčenie pevné (Peirce, Ch. S.) je presvedčenie (511), o ktorom vieme, že konanie v ňom implikované umožňuje uspokojenie našich prianí. Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Tento článok z Filitu potrebuje upraviť, pridať interwiki a kategórie. Po jeho úprave prosím odstráňte šablónu {{filit na úpravu}}. Pevnosť_(materiál).html Pevnosť (materiál) Pevnosť je schopnosť materiálu odolať vonkajšej alebo vnútornej sile bez toho, aby bol porušený. Rozlišuje sa: * pevnosť v ťahu * pevnosť v ohybe * pevnosť v tlaku * pevnosť v skrute Udávanie pevnosti Na udanie pevnosti sa používa viacero údajov: 1. Medza proporcionality — je najväčšia sila, ktorou je možné materiál namáhať tak, aby bola závislosť napätia a pomernej deformácie lineárna — platí Hookov zákon. 2. Medza pružnosti (elasticity) — najväčšia sila, ktorou je možné materiál namáhať tak, aby sa po konci namáhania vrátil do pôvodného stavu. Určuje hranicu medzi elastickou a plastickou deformáciou. Vzťah medzi silou a natiahnutím je už nelineárny avšak s nelinearitou menšou ako 0,2 %. 3. Medza klzu — alebo aj medza prieťažnosti (pri zaťažení ťahom) a medza stlačiteľnosti (pri zaťažení tlakom) je zaťaženie, pri ktorom sa materiál začne nevratne (plasticky) deformovať, aj keď prestane pôsobiť záťaž, nenadobudne materiál pôvodnú dĺžku. 4. Medza pevnosti — maximálne zaťaženie vedúce k porušeniu materiálu. Medza klzu a medza pevnosti sa udávajú v technických tabuľkách a slúžia na výpočet pevnosti súčiastok a konštrukcií. Všetky sa udávajú v pascaloch, [Pa]alebo v [MPa], napr. bežná oceľ má pevnosť 150 až 450 MPa. Číselné vyjadrenie Napríklad pre medzu pevnosti R[m]: R_{\mathrm{m}} = \frac{F}{A}\qquad [R_{\mathrm{m}}] = \mathrm{N\,mm^{-2} = MPa} * R[m] — medza pevnosti [MPa] * F — sila zaťažujúca vzorku [N] * A — prierez vzorky pred skúškou [mm^2] Pre ostatné medze platia obdobné vzťahy. Príklad: Oceľový profil s prierezom 10 mm × 100 mm (1000 mm²) z ocele s medzou pevnosti 150 MPa (nízkouhlíková oceľ) sa roztrhne pri rovnomernej sile (bez zátrhov) 150 kN (zodpovedá 15 t). Technické využitie Pevnosť v ohybe a skrute sú úmerné pevnosti v ťahu. Pri konštrukciách sa za nominálnu záťaž berie (ak je to možné) medza proporcionality. Ľahko sa počíta a zaručuje dlhodobú výdrž pri nominálnych podmienkach. Bohužiaľ môže viesť občas k nežiadúcemu predimenzovaniu konštrukcií - potom sa konštrukcia navrhuje komplikovanejšími výpočtami, v extrémoch dokonca experimentálne. Medza klzu (aj medza pevnosti) sa používa hlavne pri lisovaní. Krehké materiály (napr. liatina) medzu klzu nemajú. Vlastné (zvyškové) napätia V materiáli môžu existovať ešte zvyškové napätia, ktoré existujú aj bez pôsobenia vonkajšej sily. Znižujú celkovú pevnosť materiálu preto sa väčšinou odstraňujú. To sa dá pri oceli napr. popúšťaním. Príklady materiálov * Oceľ (zvlášť silná) má asi 900 MPa (výnimočne 1 500 MPa). * Najpevnejší materiál (na trhu): Uhlíkové vlákna — 4 200 MPa, Sklenené vlákna — 2 400 MPa, Kevlar — 3 620 MPa * Najpevnejší materiál: nanovlákna jednostenové — 40 000–65 000 MPa Pevnosť.html Pevnosť Pevnosť môže byť: * všeobecne: * vlastnosť nepodliehať, dobre odolávať (mechanickým účinkom, zmenám v čase, v duševnej oblasti a pod.) * nepohyblivosť (predmetu, bodu a pod.) * nemennosť (ceny a pod.) * ráznosť * vo fyzike: schopnosť materiálu odolať vonkajšej alebo vnútornej sile, bez toho aby bol porušený, pozri pevnosť (materiál) * opevnený objekt vojenskej dôležitosti, vybavený pre dlhodobú bojovú činnosť osádky, pozri pevnosť (stavba) Pozri aj * Pevnost (časopis), český fantasy mesačník Symbol rozcestia Toto je rozlišovacia stránka — navigačná pomôcka obsahujúca zoznam iných článkov, ktoré by mohli mať rovnaký názov. Ak vás na túto stránku odkázal článok, prosíme Vás, aby ste sa k článku vrátili a opravili v ňom odkaz tak, aby odkazoval priamo na konkrétnu stránku z hore uvedeného zoznamu, ktorú autor článku myslel. Pevninová_bríza.html Pevninová bríza Pevninová bríza je suchý vietor vejúci z pevniny na more prevažne v noci. Typickou formou brízovej cirkulácie sú pobrežné vetry smerujúce cez deň na pevninu, keď sa povrch súše zahrieva pôsobením slnečného žiarenia rýchlejšie ako vodná plocha. V dôsledku toho dochádza k stúpaniu vzduchu nad pevninou, na ktorého miesto v spodnej vrstve prúdi vzduch od mora. V noci má prúdenie opačných charakter. Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Tento článok je zatiaľ tzv. "výhonok". Text môžeš doplniť alebo zmeniť, keď hore klikneš na záložku "upraviť". Pekelník_(Malá_Fatra)_c77e.html Pekelník (Malá Fatra) Súradnice: 49°11′29″S 19°01′17″V / 49.19139, 19.02139 Pekelník vrch Pohľad z Malého Kriváňa, vľavo Pekelník a vpravo Veľký Kriváň. Štát Vlajka Slovenska Slovensko Kraj/oblasť/provincia/región ap. Žilinský kraj Okres okres Žilina Pohorie Malá Fatra Nadmorská výška 1 344 m n. m. Súradnice 49°11′29″S 19°01′17″V / 49.19139, 19.02139 Geologické zloženie Vápenec Poloha v rámci Slovenska Poloha v rámci Žilinského kraja Pekelník (1 609 m n. m.) je vrch v Krivánskej Malej Fatre. Susedí s Veľkým Kriváňom (1 708, 7 m n. m.). Tento geografický článok o mieste na Slovensku je zatiaľ Vlajka Slovenska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Peklo.html Peklo Symbol rozcestia O iných významoch výrazu Peklo pozri Peklo (rozlišovacia stránka). Peklo je miesto miesto večného zatratenia, večného ohňa, večných hrozných múk v posmrtnom živote. Poväčšinou ho tematizujú náboženské diskurzy. Súčasť onoho sveta. Iné projekty * Commons * Wikicitáty * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému * Spolupracuj na Wikiquote Wikicitáty ponúka citáty od alebo o Peklo Pozri aj * aviči * podsvetie * záhrobie Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Pekinský_palácový_psík.html Pekinský palácový psík Pekinéz na svetovej výstave psov v Poznani Krajina pôvodu Čína, patronát drží Spojené kráľovstvo FCI kód 9/8/207 AKC, ANKC, CKC, FCI, Štandardy KC (UK), NZKC, UKC Výška štandard neurčuje cm (suky) štandard neurčuje cm (psy) Hmotnosť 4-5,5 kg Pôvodné určenie spoločenský pes Terajšie určenie spoločenský pes Názov v krajine pôvodu Pekingese Synonymá Pekinéz Zaužívaná skratka PK Zoznam psích plemien Psí portál Pekinský palácový psík na výstave Pekinéz z Poľska Ch. Chu Erh of Alderbourne, 1904 Pekinský palácový psík je nezameniteľné psie plemeno, vyšľachtené v dávnych dobách starej Číny, uznané v FCI ako spoločenské plemeno. Hoci sa za jeho domovinu považuje Čína, veľký kus práce pri šľachtení tohoto plemena spravili chovatelia zo Spojeného kráľovstva. História Ak by sme sa mali držať pôvodných historických zdrojov, je pekinský palácový psík "krížencom leva a opice". Teraz však vieme, aj keď sa to človeku na pohľad nezdá, že naozaj ide o psa. Pekinský palácový psík, ako napovedá už názov plemena, bol pôvodne chovaný ako spoločník na panovníckom dvore v Číne. Patronát nad chovom a šľachtením plemena držala priamo čínska cisárska rodina a prvý štandard napísala čínska cisárovná. Čínskej šľachte pekinské palácové psíky slúžili napr. na zohrievanie nôh. Po začatí obchodných plavieb do Číny doniesli britskí obchodníci niekoľko jedincov tohoto vzácneho plemena do Spojeného kráľovstva. Priam z niekoľkých jedincov bolo toto plemeno v novej domovine obnovené a zachránené. Dnes patrí medzi najobľúbenejšie spoločenské plemená. Výzor Pekinský palácový psík, pôvodne prezývaný aj "leví psík", je typické malé spoločenské plemeno (typu toy) s nápadnou dlhou srsťou, krátkymi nožičkami a zarazeným nosom. Pre jeho typický výzor je prakticky nemožné pomýliť si ho s iným plemenom. Charakteristika Plemeno je náročné na chov, preto je pomerne vzácne. Okrem exteriérového dizajnu odviedli chovatelia a šľachtitelia dobrú prácu i na povahe plemena. Pekinéz je dôstojný a kľudný psík, avšak v pravý čas sa rád oddá aj radosti pohybu. Nie je agresívny, avšak návštevu cudzieho človeka ohlási brechotom. Napriek svojmu malému vzrastu má v prípade potreby odvahu leva. Pracovné upotrebenie Vzhľadom na fyzické dispozície plemena je jeho pracovné upotrebenie minimálne až žiadne. Len niekoľko jedincov sa venuje výcviku canisterapie. Starostlivosť Plemeno je náročné na chov, odchov, starostlivosť o srsť a zdravotnú starostlivosť, preto je pomerne vzácne. Dôsledkom extrémneho šľachtenia zameraného takmer výlučne na exteriér sa prejavujú niektoré typické zdravotné problémy (kĺby, oči, dýchanie, problematické pôrody). Náročná je hlavne starostlivosť o bohatú srsť. V strave je tento psík niekedy prieberčivý. Jedná sa o plemeno primárne určené do bytu (resp. do interiéru), je však pomerne prispôsobivý a má rád aj pobyt vonku. Výstavy Vystavovanie pekinského palácového psíka nie je náročné, avšak extrémne náročná je príprava jeho srsti tak, aby mohol byť na výstave úspešný. Vystavovateľom bez skúseností sa odporúča zveriť starostlivosť o srsť pekinéza odborníkovi. Zdroje * FCI: štandard plemena Pekinský palácový psík Iné projekty * Commons * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Pekníkova.html Pekníkova Socha Ľudovíta Štúra na Pekníkovej Pekníkova je ulica v Dúbravke v Bratislave. Pôvod názvu Nesie meno na počesť Karola Pekníka (1900-1944), partizánskeho veliteľa, ktorý padol počas SNP v boji s nacistami. Budovy Tvorí ju zástavba panelových obytných domov. Niekdajšia Základná škola Ľudovíta Štúra je dnes súčasťou Základnej školy Pri Kríži^, oproti jej budove sa nachádza socha Ľudovíta Štúra. Blízke ulice * Pod záhradami * Repašského * Žatevná Poštový kontakt * PSČ: 841 02 Externé odkazy * Pekníkova na mape Bratislavy 1. ↑ http://www.zsprikriziba.edu.sk Peklo_(kresťanstvo).html Peklo (kresťanstvo) peklo (kresťanstvo) je konečné zavrhnutie. Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Tento článok z Filitu potrebuje upraviť, pridať interwiki a kategórie. Po jeho úprave prosím odstráňte šablónu {{filit na úpravu}}. Peklo_(prítok_Brusnianky)_fd95.html Peklo (prítok Brusnianky) Peklo Dĺžka toku 4,6 km Plocha povodia  ? km² Rád toku IV. Povodie Hron Prameň Veporské vrchy Ústie Brusnianka Hydrologické poradie 4-23-02-049 Číslo recipienta 4-23-02-2758 Peklo je potok na Hornom Pohroní, vo východnej časti okresu Banská Bystrica. Je to ľavostranná zdrojnica Brusnianky, ktorá vzniká po sútoku s Brzáčkou, má dĺžku 4,6 km a je tokom IV. rádu. Pramení vo Veporských vrchoch, v podcelku Čierťaž, na severozápadnom svahu vrchu Žliabky (1 128,4 m n. m.) v nadmorskej výške cca 1 055 m n. m. Od prameňa tečie na západ, esovito sa ohýba a sprava priberá svoj prvý prítok (811,5 m n. m.). Následne pokračuje viac na západojuhozápad, zľava priberá najprv prítok z juhozápadného svahu Žliabkov, potom z tej istej strany Skalíkov jarok, neďaleko osady Starý majer sa oblúkom stáča na severoseverozápad a preteká rovnomennou dolinou. Z pravej strany ešte priberá prítok z lokality Hálne a pri samote Trosky-Brzáčka sa v nadmorskej výške približne 558 m n. m. spája s vodami Brzáčky a ďalej tečú ako Brusnianka. Pekuliárna_galaxia.html Pekuliárna galaxia Hoagov objekt koligujúce galaxie nazývané Stephanov quintet tmavý pás v galaxii Centaurus A, ktorý naznačuje, že galaxia vznikla splynutím špirálovej a eliptickej galaxie Pekuliárna galaxia je galaxia, ktorú nie je možné zaradiť do Hubblovej klasifikácie galaxií, alebo ktorá je niečím výnimočná, odlišuje sa od normálu. Patria sem aktívne galaxie, Markarianove galaxie, interagujúce galaxie, kvazary, a galaxie netypického tvaru alebo zdeformované galaxie. V užšom zmysle slova sa pod pojmom pekuliárna galaxia myslí len interegujúca galaxia alebo galaxia po zrážke. Interagujúce galaxie Bližšie informácie v hlavnom článku: Interagujúca galaxia Vzhľadom na to, že vzdialenosti galaxií sú v porovnaní s ich priemermi relatívne malé, často dochádza ku kolíziám galaxií. Dve alebo viacero galaxií sa môže zraziť a splynúť do jednej galaxie. Predpokladá sa, že viaceré veľké galaxie vznikli splynutím menších galaxií. Tento jav sa nazýva galaktický kanibalizmus. Výsledná galaxia časom niekdey opäť zaujme pravidelný tvar. Pokiaľ sa tak stane, už ju nezaraďujeme k interagujúcim galaxiám. Príkladom je galaxia Androméda, ktorá pravdepodobne v dávnej minulosti vznikla spojením minimálne dvoch galaxií, ale v súčasnosti má opäť špirálový tvar a jedinou stopou po zrážke je jej dvojité jadro. Nie vždy po kolízii však musí dôjsť k splynutiu, niekedy galaxie pokračujú vo svojich dráhach, ale gravitačne sa navzájom zdeformujú. Deformácie môžu byť rôzne, najčastejšie ide o vytrhnutie úzkeho chvostu hviezd z jednej alebo z obidvoch galaxií. V každom prípade kolízia galaxií spustí v galaxiách búrlivú tvorbu hviezd. Známe pekuliárne galaxie Medzi najznámejšie interagujúce galaxie patrí dvojica NGC 4038 a NGC 4039 nazývané Tykadlá. Gravitačné pôsobenie vztrhlo z obidvoch galaxií úzke chvosty materiálu tvarom podobné tykadlám. Ďalším známym párom sú Vírová galaxia M51 a jej sprievodca NGC 5195. Menší sprievodca je s väčšou galaxiou spojený tzv. galaktickým mostom. Hoagov objekt je netypická galaxia, ktorá má tvar obruče obklopujúcej jasné jadro. Nie je však isté, či tento jej netypický tvar spôsobila kolízia, alebo ide len o nový, zatiaľ neklasifikovaný tzp špirálových galaxií. Peklisko.html Peklisko Peklisko môže označovať: * osadu Nálepkova, pozri Peklisko (Nálepkovo) * vrch (882,4 m n. m.) v Levočských vrchoch, pozri Peklisko (vrch v Levočských vrchoch) * vrch (1 069,5 m n. m.) vo Volovských vrchoch, pozri Peklisko (vrch vo Volovských vrchoch) * prítok Hornádu, pozri Peklisko (prítok Hornádu) * prítok Levočského potoka, pozri Peklisko (prítok Levočského potoka) Symbol rozcestia Toto je rozlišovacia stránka — navigačná pomôcka obsahujúca zoznam iných článkov, ktoré by mohli mať rovnaký názov. Ak vás na túto stránku odkázal článok, prosíme Vás, aby ste sa k článku vrátili a opravili v ňom odkaz tak, aby odkazoval priamo na konkrétnu stránku z hore uvedeného zoznamu, ktorú autor článku myslel. Peklo_(film).html Peklo (film) Peklo Názov In Hell Žáner Akčný film Triler Krajina USA Rok 2003 Dĺžka 96 minút Pôvodný jazyk anglický Rozpočet odhad 15.000.000 $ Zárobok Spoločnosť Réžia Ringo Lam Eric James Virgets Scenár Jorge Alvarez Steve Latshaw Les Weldon Danny Lerner Produkcia John Thompson David Varod Hudba Alexander Bubenheim Kamera Obsadenie Jean Claude Van Damme - Kyle Lord IMDb CSFD Peklo (angl. In Hell) je americký akčný triler z roku 2003 v réžii Ringa Lama s Jeanom Claudem Van Dammem v hlavnej úlohe. Zápletka Upozornenie. Článok alebo jeho časť prezrádza zápletku, pointu alebo rozuzlenie diela! Van Damme hrá Kylea Lorda, Američana pracujúceho v Rusku, ktorého odsúdia za vraždu muža, ktorý sa pokúsil znásilniť a neskôr zavraždil jeho manželku. Väzenská stráž núti väzňov zápasiť jeden proti druhému v zápasoch bez pravidiel. Opis zápletky alebo rozuzlenia príbehu sa tu končí. Externé odkazy * In Hell v Internetovej databáze filmov v • d • e Jean Claude Van Damme - Filmografia 1983-1989 Rue barbare · Monaco Forever · Karate Tiger I. - Neustúpiť, nevzdať sa · Čierny orol · Krvavý šport · Kickboxer · Kyborg Príkaz na popravu · Levie srdce · Dvojitý zásah · Univerzálny vojak · Živý terč · Posledný akčný hrdina · Niet úniku · Street 1990-1999 Fighter · Timecop · Náhla smrť · Maximálne riziko · Súboj cti · Zdvojený úder · Legionár · Kontraband · Inferno · Univerzálny vojak 2: Späť v akcii Poslanie · Replikant · Teror vo vlaku · In Hell · Prebudená smrť 2000-2009 · Narko · Sınav · The Hard Cops · Second in Command · Until Death · The Shepherd · J.C.V.D. · King of the Iron Fist Tournament Pekelník.html Pekelník Pekelník môže byť: * vrch v Malej Fatre, pozri Pekelník (Malá Fatra) * anglický hororový film z roku 1987, pozri Pekelník (film) Symbol rozcestia Toto je rozlišovacia stránka — navigačná pomôcka obsahujúca zoznam iných článkov, ktoré by mohli mať rovnaký názov. Ak vás na túto stránku odkázal článok, prosíme Vás, aby ste sa k článku vrátili a opravili v ňom odkaz tak, aby odkazoval priamo na konkrétnu stránku z hore uvedeného zoznamu, ktorú autor článku myslel. Peking.html Peking Moderný Peking Zakázané mesto Námestie Tien an men Peking, po čínsky: zvuk Pej-ťing (北京, pchin-jin: Beijīng), je hlavné mesto Čínskej ľudovej republiky. Ako štatutárne mesto na úrovni provincie podlieha priamo ústrednej vláde. V Pekingu, ktorý je po stáročia správnym a kultúrnym centrom krajiny, sa nachádza známe námestie Tchien-an-men či Zakázané mesto, komplex palácov a chrámov odkiaľ v minulosti vládli čínski cisári. V roku 2008 bude Peking hostiť Letné olympijské hry. Poloha Peking leží na severovýchode Číny, takmer úplne obklopený provinciou Che-pej, iba na juhovýchodnej strane hraničí s mestom Tchien‑ťin, ďalším zo štvorice štatutárnych miest, postavených na úroveň provincií. Vlastné mesto sa rozkladá v rovinatej krajine 150 km od pobrežia Pochajského zálivu, v priemernej nadmorskej výške 63 m. Stredná a juhovýchodná časť mestskej provincie je rovinatá, s najnižším miestom 44 m nad úrovňou mora, na západnom a severnom pomedzí sa dvíhajú hory, dosahujúce v Si-šan – „Západných horách“ – vrcholom Ling-šan 2 303 m. Vysoké sú aj ďalšie hory, napríklad Chaj-tchuo-šan na severozápade má 2241 m a Wu-ling-šan na severovýchode 2116 m. Na rozdiel od ostatných významných čínskych miest Peking sám neleží na žiadnom veľkom vodnom toku. Z väčších riek na území provincie stojí za zmienku Jung-ting a najmä Čchao-paj, na ktorej bola 90 km severovýchodne od mesta vybudovaná priehradná nádrž Mi-jün, zásobujúca Peking pitnou vodou. Prírodné podmienky Napriek neveľkej vzdialenosti od mora je podnebie kontinentálne s mrazivou zimou, ktorú spôsobuje sibírska anticyklóna, suchou a prašnou jarou, horúcim vlhkým letom pod vplyvom južného monzúnu a suchou miernou jeseňou. Ročný priemer teploty je 11 °C (-4 °C v januári, 26 °C v júli), z priemerného množstva zrážok 620 mm spadne väčšina počas letných mesiacov. Najvhodnejšou dobou pre návštevu mesta je september a október. Vážnym problémom je znečistenie ovzdušia. Aj keď sa s plošnou asanáciou starých prízemných domčekov, vykurovaných uhlím, znižuje množstvo emisií spôsobených vykurovaním, prudký rozvoj individuálneho motorizmu nedáva v tomto smeru veľa nadeje na celkové výrazné zlepšenie. História Hlavné mesto Číny prešlo búrlivou históriou, ktorej začiatky možeme pozorovať už v polovici 3. tisícročí pred Kr.. V 13. storočí bolo vydrancované vojskami Džingischána. Počas ďalších dvoch storočí sa mesto spamätávalo z porážky, aby sa v 15. storočí stalo najdôležitejším mestom celej Číny. K významným zmenám došlo najmä za posledné pol storočie. Komunisti významne pretvorili mesto na svoj obraz, strhli veľa oslavných oblúkov, zbúrali vonkajšie hradby, vystavali široké bulváry a moderné sídliská. Stará tradičná zástavba bola už z veľkej časti zlikvidovaná a v tomto trende sa stále ešte pokračuje. Prelomové v histórii mesta budú už spomínané Olympijske hry; vďaka nim sa rozhodolo prebudovať veľkú časť Pekingu, vzniknú nové štvrte, nové trasy metra a samozrejme aj športoviská. Iné projekty * Commons * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému v • d • e Správne jednotky na úrovni provincií v Čínskej ľudovej republike An-chuej · Če-ťiang · Čching-chaj · Fu-ťien · Chaj-nan · Chej-lung-ťiang · Che-nan · Provincie^1 Che-pej · Chu-nan · Chu-pej · Jün-nan · Kan-su · Kuang-tung · Kuej-čou · Liao-ning · S'-čchuan · Vlajka Čínskej Šan-si · Šan-tung · Šen-si · ľudovej Ťiang-si · Ťiang-su · Ťi-lin republiky Autonómne oblasti Kuang-si · Ning-sia · Sin-ťiang · Tibet · Vnútorné Mongolsko Štatutárne mestá Čchung-čching · Peking · Šanghaj · Tchien-ťin Osobitné administratívne Hongkong · Macao oblasti ^1 ČĽR považuje Taiwan za svoju 23. provinciu Hlavné mestá v Ázii Astana, Kazachstan • Biškek, Kirgizsko • Dušanbe, Stredná Ázia Tadžikistan • Kábul, Afganistan • Ašchabad, Turkménsko • Taškent, Uzbekistan Peking, Čínska ľudová republika • Tchaj-pej, Taiwan • Východná Ázia Tokio, Japonsko • Pchjongjang, Severná Kórea • Soul, Južná Kórea • Ulánbátar, Mongolsko Dháka, Bangladéš • Thimphu, Bhután • Naí Dillí, India • Južná Ázia Male, Maldivy • Káthmandu, Nepál • Islamabad, Pakistan • Kotte (oficiálne a administratívne) a Kolombo (obchodné), Srí Lanka • Lhasa, Tibet Bandar Seri Begawan, Brunej • Phnom Pénh, Kambodža • Dili, Východný Timor • Jakarta, Indonézia • Vientian, Juhovýchodná Ázia Laos • Kuala Lumpur (oficiálne) a Putrajaya (administratívne), Malajzia • Nepjito, Mjanmarsko • Manila, Filipíny • Singapur, Singapur • Bangkok, Thajsko • Hanoj, Vietnam Jerevan, Arménsko • Baku, Azerbajdžan • Manáma, Bahrajn • Nikózia, Cyprus • Tbilisi, Gruzínsko • Teherán, Irán • Bagdad, Irak • Jeruzalem (oficiálne, administratívne) a Juhozápadná Ázia Tel Aviv (medzinárodne uznávané), Izrael • Ammán, Jordánsko • Kuvajt, Kuvajt • Bejrút, Libanon • Maskat, Omán • Dauha, Katar • Rijád, Saudská Arábia • Damask, Sýria • Ankara, Turecko • Abú Zabí, Spojené arabské emiráty • Saná, Jemen Pekinský_národný_štadión.html Pekinský národný štadión Pekingský národný štadión Model štadióna Pekinský národný štadión, známy aj ako Vtáčie hniezdo^ je štadiónom, na ktorom sa budú odohrávať Letné olympijské hry 2008. Návrh štadióna bol vybraný v roku 2002, autorom bola švajčiarska architektonická firma Herzog & de Meuron. Výstavba štadióna bola ukončená v marci 2008 (po 52 mesiacoch) a stála približne 3,5 miliardy jüanov (500 miliónov dolárov).^ Na Národnom štadióne sa bude konať otváracie ceremónia Olympijských hier, ktorú bude režírovať Čang I-mou (Zhang Yimou). Štadión bude tiež miestom konania dráhových, plošných a futbalových súťaží.^ Kapacita štadióna je 91 000 divákov, po skončení olympijských hier však bude zredukovaná na 80 000. Referencie 1. ↑ Sem sa zíde svet športu, ráčte vstúpiť. SME.sk. 2. ↑ Vtáčie hniezdo zajtra čaká chodecký krst. HNOnline.sk. 3. ↑ Pekingské odpočítavanie do Olympijských hier 2008. Externé odkazy * Pektín.html Pektín Pektíny sú skupina polysacharidov vyskytujúcich sa v bunkových stenách a medzibunkových vrstvách všetkých suchozemských rastlín. V praxi ich možno z rastliny oddeliť napríklad horúcou vodou. Hlavným zdrojom pektínu je kôra citrusových plodov, ďalej napríklad rozdrtené jablká. V potravinárstve sa používa najmä na prípravu gélov, ako stabilizátor v niektorých mliečnych výrobkoch a mrazených dezertoch, konzumovateľný ochranný povlak na salámy a podobne. Pekuliárny_pohyb.html Pekuliárny pohyb Pekuliárny pohyb môže byť: 1. relatívny pohyb určitej hviezdy vzhľadom na súbor okolitých hviezd, napr. pohyb Slnka vzhľadom na miestny štandard pokoja; 2. zložka vlastného pohybu hviezdy. ktorá je určená skutočným priestorovým pohybom hviezdy a ktorú možno zistiť z pozorovaného vlastného pohybu po vylúčení vplyvu pohybu Slnka. Encyklopédia astronómie Tento článok alebo jeho časť obsahuje heslo z Encyklopédie astronómie s láskavým dovolením autorov a podporou SZAA. Symbol rozcestia Toto je rozlišovacia stránka — navigačná pomôcka obsahujúca zoznam iných článkov, ktoré by mohli mať rovnaký názov. Ak vás na túto stránku odkázal článok, prosíme Vás, aby ste sa k článku vrátili a opravili v ňom odkaz tak, aby odkazoval priamo na konkrétnu stránku z hore uvedeného zoznamu, ktorú autor článku myslel. Pekka_Saravo_be23.html Pekka Saravo Pekka Saravo (* 13. november 1979) je fínsky hokejový obranca. Meria 186 cm a váži 94 kg (2006). Klubový hokej Od ročníka 2005/06 je hráčom klubu švédskej najvyššej súťaže Elitserien Luleå HF. Reprezentácia Fínsky reprezentačný tréner Erkka Westerlund ho nominoval na Majstrovstvá sveta v hokeji 2006 v lotyšskej Rige, kde získal bronz. Súčasťou reprezentácie bol aj o rok neskôr na šampionáte v Moskve. Fínske národné hokejové mužstvo na Majstrovstvách sveta v ľadovom hokeji 2007 Brankári 32 Kari Lehtonen (Atlanta Thrashers) - 30 Fredrik Norrena (Columbus Blue Jackets) - 35 Mika Wallinheimo (JYP Jyväskylä) Obrancovia 3 Petteri Nummelin (Minnesota Wild) - 5 Lasse Kukkonen (Philadelphia Flyers) - 18 Tuukka Mäntylä (Tappara Tampere) - 33 Pekka Saravo (Luleå HF) - 34 Toni Söderholm (SC Bern) - 7 Aki-Petteri Berg (TPS Turku) - 4 Ville Koistinen (Milwaukee Admirals) - 44 Jukka-Pekka Laamanen (Kärpät Oulu) Útočníci 16 Ville Peltonen (Florida Panthers) - 9 Mikko Koivu (Minnesota Wild) - 26 Jere Lehtinen (Dallas Stars) - 20 Antti Miettinen (Dallas Stars) - 25 Jukka Hentunen (HC Lugano) - 39 Niko Kapanen (Phoenix Coyotes) - 27 Timo Pärssinen (Timrå IK) - 71 Tomi Kallio (Frölunda Göteborg) - 41 Petri Kontiolla (Tappara Tampere) - 10 Sean Bergenheim (Frölunda Göteborg) - 37 Jarkko Ruutu (Pittsburgh Penguins) - 24 Jari Viuhkola (Kärpät Oulu) - 22 Mika Pyörälä (Kärpät Oulu) - 15 Tuomo Ruutu (Chicago Blackhawks) Tréneri Erkka Westerlund - Hannu Virta - Risto Dufva Externé odkazy * Pekka Saravo klubová štatistika na hockeyDB.com Peklo_(rozlišovacia_stránka).html Peklo (rozlišovacia stránka) Peklo môže označovať: * miesto večného zatratenia, opak neba, pozri Peklo * osadu pri Trnave, pozri Peklo (Trnava) * prítok Brusnianky na Hornom Pohroní, pozri Peklo (prítok Brusnianky) * prítok Kosorinského potoka na Strednom Pohroní, pozri Peklo (prítok Kosorinského potoka) * prítok Rudnice pri Kremnici, pozri Peklo (prítok Rudnice) * prítok Holumnického potoka v Levočských vrchoch, pozri Peklo (prítok Holumnického potoka) * film z roku 2003, pozri Peklo (film) Symbol rozcestia Toto je rozlišovacia stránka — navigačná pomôcka obsahujúca zoznam iných článkov, ktoré by mohli mať rovnaký názov. Ak vás na túto stránku odkázal článok, prosíme Vás, aby ste sa k článku vrátili a opravili v ňom odkaz tak, aby odkazoval priamo na konkrétnu stránku z hore uvedeného zoznamu, ktorú autor článku myslel. Pekinská.html Pekinská Pekinská ulica, pomenovaná podľa hlavného mesta Číny, leží v Košiciach v mestskej časti Sídlisko Ťahanovce v okrese Košice I. Ulica vznikla v roku 1987. Nachádzajú sa tu tenisové kurty. PKP_e53c.html PKP PKP (Polskie Koleje Państwowe, Poľské štátne železnice) SA je dominantná spoločnosť v PKP Group. PKP SA má 100%-nú kontrolu vo všetkých spoločnostiach PKP Group. Externé odkazy * PKP - oficiálna stránka * Mapa železničnej siete Poľska Řisuty.html Řisuty Řisuty Základné informácie Postavenie: |obec NUTS 5 (obec): |CZ0203 532797 Kraj (NUTS 3): |Stredočeský (CZ020) Okres (NUTS 4): |Kladno (CZ0203) Obec s rozšírenou pôsobnosťou:| Poverená obec: | Historická krajina: |Čechy Katastrálna výmera: | ? km² Počet obyvateľov: |294 Zemepisná šírka: | Zemepisná dĺžka: | Nadmorská výška: | ? m PSČ: | Základné sídelné | jednotky: | Miestnych častí: | Katastrálne územie: | Adresa | obecného úradu: | Starosta / starostka: | Řisuty je obec v Česku v okrese Kladno v Stredočeskom kraji. 1. januára 2006 tu žilo 294 obyvateľov, z toho 141 mužov a 153 žien, pričom priemerný vek v obci je 40,6 rokov (muži 38,0 rokov, ženy 43,1 rokov). Tento geografický článok o mieste v Česku je zatiaľ príliš Vlajka Česka krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Pozri aj * Zoznam obcí v Česku Mestá a obce okresu Kladno Běleč • Běloky • Beřovice • Bílichov • Blevice • Brandýsek • Braškov • Bratronice • Buštěhrad • Cvrčovice • Černuc • Doksy • Dolany • Drnek • Družec • Dřetovice • Dřínov • Hobšovice • Horní Bezděkov • Hořešovice • Hořešovičky • Hospozín • Hostouň • Hradečno • Hrdlív • Hřebeč • Chržín • Jarpice • Jedomělice • Jemníky • Kačice • Kamenné Žehrovice • Kamenný Most • Kladno • Klobuky • Kmetiněves • Knovíz • Koleč • Královice • Kutrovice • Kvílice • Kyšice • Lány • Ledce • Lhota • Libochovičky • Libovice • Libušín • Lidice • Líský • Loucká • Makotřasy • Malé Kyšice • Malé Přítočno • Malíkovice • Neprobylice • Neuměřice • Otvovice • Páleč • Pavlov • Pchery • Pletený Újezd • Plchov • Podlešín • Poštovice • Pozdeň • Přelíc • Řisuty • Sazená • Slaný • Slatina • Smečno • Stehelčeves • Stochov • Stradonice • Studeněves • Svárov • Svinařov • Šlapanice • Třebichovice • Třebíz • Třebusice • Tuchlovice • Tuřany • Uhy • Unhošť • Velká Dobrá • Velké Přítočno • Velvary • Vinařice • Vraný • Vrbičany • Zájezd • Zákolany • Zichovec • Zlonice • Zvoleněves • Želenice • Žilina • Žižice Řimovice.html Řimovice Řimovice Základné informácie Postavenie: |obec NUTS 5 (obec): |CZ0201 532941 Kraj (NUTS 3): |Stredočeský (CZ020) Okres (NUTS 4): |Benešov (CZ0201) Obec s rozšírenou pôsobnosťou:| Poverená obec: | Historická krajina: |Čechy Katastrálna výmera: | ? km² Počet obyvateľov: |195 Zemepisná šírka: | Zemepisná dĺžka: | Nadmorská výška: | ? m PSČ: | Základné sídelné | jednotky: | Miestnych častí: | Katastrálne územie: | Adresa | obecného úradu: | Starosta / starostka: | Řimovice je obec v Česku v okrese Benešov v Stredočeskom kraji. 1. januára 2006 tu žilo 195 obyvateľov, z toho 108 mužov a 87 žien, pričom priemerný vek v obci je 39,9 rokov (muži 37,3 rokov, ženy 43,1 rokov). Tento geografický článok o mieste v Česku je zatiaľ príliš Vlajka Česka krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Pozri aj * Zoznam obcí v Česku Mestá a obce okresu Benešov Benešov | Bernartice | Bílkovice | Blažejovice | Borovnice | Bukovany  Bystřice | Ctiboř | Čakov | Čechtice | Čerčany | Červený Újezd | Český Šternberk | Čtyřkoly | Děkanovice | Divišov | Dolní Kralovice  Drahňovice | Dunice | Heřmaničky | Hradiště | Hulice | Hvězdonice  Chářovice | Chleby | Chlístov | Chlum | Chmelná | Chocerady | Choratice  Chotýšany | Chrášťany | Jankov | Javorník | Ješetice | Kamberk | Keblov  Kladruby | Kondrac | Kozmice | Krhanice | Krňany | Křečovice  Křivsoudov | Kuňovice | Lešany | Libež | Litichovice | Loket | Louňovice pod Blaníkem | Lštění | Maršovice | Mezno | Miličín | Miřetice  Mnichovice | Mrač | Načeradec | Nemíž | Nespeky | Netvořice | Neustupov  Neveklov | Olbramovice | Ostrov | Ostředek | Pavlovice | Petroupim  Popovice | Poříčí nad Sázavou | Postupice | Pravonín | Přestavlky u Čerčan | Psáře | Pyšely | Rabyně | Radošovice | Rataje | Ratměřice  Řimovice | Sázava | Slověnice | Smilkov | Snět | Soběhrdy | Soutice  Stranný | Strojetice | Struhařov | Střezimíř | Studený | Šetějovice  Tehov | Teplýšovice | Tichonice | Tisem | Tomice | Trhový Štěpánov  Třebešice | Týnec nad Sázavou | Václavice | Veliš | Vlašim | Vodslivy  Vojkov | Votice | Vracovice | Vranov | Vrchotovy Janovice | Všechlapy  Vysoký újezd | Xaverov | Zdislavice | Zvěstov  Řitonice.html Řitonice Řitonice Základné informácie Postavenie: |obec NUTS 5 (obec): |CZ0207 565661 Kraj (NUTS 3): |Stredočeský (CZ020) Okres (NUTS 4): |Mladá Boleslav (CZ0207) Obec s rozšírenou pôsobnosťou:| Poverená obec: | Historická krajina: |Čechy Katastrálna výmera: | ? km² Počet obyvateľov: |82 Zemepisná šírka: | Zemepisná dĺžka: | Nadmorská výška: | ? m PSČ: | Základné sídelné | jednotky: | Miestnych častí: | Katastrálne územie: | Adresa | obecného úradu: | Starosta / starostka: | Řitonice je obec v Česku v okrese Mladá Boleslav v Stredočeskom kraji. 1. januára 2006 tu žilo 82 obyvateľov, z toho 40 mužov a 42 žien, pričom priemerný vek v obci je 38,6 rokov (muži 36,9 rokov, ženy 40,2 rokov). Tento geografický článok o mieste v Česku je zatiaľ príliš Vlajka Česka krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Pozri aj * Zoznam obcí v Česku Mestá a obce okresu Mladá Boleslav (?+??) Bakov nad Jizerou | Bělá pod Bezdězem | Benátky nad Jizerou | Bezno  Bílá Hlína | Bítouchov | Boreč | Boseň | Bradlec | Branžež | Brodce  Březina | Březno | Březovice | Bukovno | Ctiměřice | Čachovice | Čistá  Dalovice | Dlouhá Lhota | Dobrovice | Dobšín | Dolní Bousov  Dolní Krupá | Dolní Slivno | Dolní Stakory | Domousnice | Doubravička  Hlavenec | Horky nad Jizerou | Horní Bukovina | Horní Slivno | Hrdlořezy  Hrušov | Husí Lhota | Charvatce | Chocnějovice | Chotětov | Chudíř  Jabkenice | Jivina | Jizerní Vtelno | Josefův Důl | Katusice  Klášter Hradiště nad Jizerou | Kluky | Kněžmost | Kobylnice | Kochánky  Kolomuty | Koryta | Kosmonosy | Kosořice | Kostelní Hlavno | Košátky  Kováň | Kovanec | Krásná Ves | Krnsko | Kropáčova Vrutice | Ledce  Lhotky | Lipník | Loukov | Loukovec | Luštěnice | Mečeříž  Mladá Boleslav | Mnichovo Hradiště | Mohelnice nad Jizerou | Mukařov  Němčice | Nemyslovice | Nepřevázka | Neveklovice | Niměřice | Nová Telib  Nová Ves u Bakova | Obrubce | Obruby | Pěčice | Pětikozly | Petkovy  Písková Lhota | Plazy | Plužná | Prodašice | Předměřice nad Jizerou  Přepeře | Ptýrov | Rabakov | Rohatsko | Rokytá | Rokytovec | Řepov  Řitonice | Sedlec | Semčice | Sezemice | Skalsko | Skorkov | Smilovice  Sojovice | Sovínky | Strašnov | Strážiště | Strenice | Sudoměř  Sudovo Hlavno | Sukorady | Tuřice | Ujkovice | Velké Všelisy | Veselice  Vinařice | Vinec | Vlkava | Vrátno | Všejany | Zdětín | Žďár | Žerčice  Židněves Řitka.html Řitka Řitka Pohľad z Černolic smerom k Řitke Základné informácie Postavenie: |obec NUTS 5 (obec): |CZ020A 539651 Kraj (NUTS 3): |Stredočeský (CZ020) Okres (NUTS 4): |Praha-západ (CZ020A) Obec s rozšírenou pôsobnosťou:| Poverená obec: | Historická krajina: |Čechy Katastrálna výmera: | ? km² Počet obyvateľov: |748 Zemepisná šírka: | Zemepisná dĺžka: | Nadmorská výška: | ? m PSČ: | Základné sídelné | jednotky: | Miestnych častí: | Katastrálne územie: | Adresa | obecného úradu: | Starosta / starostka: | Řitka je obec v Česku v okrese Praha-západ v Stredočeskom kraji. 1. januára 2006 tu žilo 748 obyvateľov, z toho 369 mužov a 379 žien, pričom priemerný vek v obci je 35,4 rokov (muži 34,3 rokov, ženy 36,4 rokov). Tento geografický článok o mieste v Česku je zatiaľ príliš Vlajka Česka krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Pozri aj * Zoznam obcí v Česku Mestá a obce okresu Praha-západ Bojanovice • Bratřínov • Březová-Oleško • Buš • Černolice • Černošice • Červený Újezd • Číčovice • Čisovice • Davle • Dobrovíz • Dobříč • Dobřichovice • Dolní Břežany • Drahelčice • Holubice • Horoměřice • Hostivice • Hradištko • Hvozdnice • Choteč • Chrášťany • Chýně • Chýnice • Jeneč • Jesenice • Jílové u Prahy • Jíloviště • Jinočany • Kamenný Přívoz • Karlík • Klínec • Kněževes • Kosoř • Kytín • Lety • Libčice nad Vltavou • Libeř • Lichoceves • Líšnice • Měchenice • Mníšek pod Brdy • Nučice • Ohrobec • Okoř • Okrouhlo • Ořech • Petrov • Pohoří • Průhonice • Psáry • Ptice • Roblín • Roztoky • Rudná • Řevnice • Řitka • Slapy • Statenice • Středokluky • Svrkyně • Štěchovice • Tachlovice • Trnová • Třebotov • Tuchoměřice • Tursko • Úholičky • Úhonice • Únětice • Velké Přílepy • Vestec • Vonoklasy • Vrané nad Vltavou • Všenory • Zahořany • Zbuzany • Zlatníky-Hodkovice • Zvole Řikonín.html Řikonín Řikonín Základné informácie Postavenie: |obec NUTS 5 (obec): |CZ0623 596698 Kraj (NUTS 3): |Juhomoravský (CZ062) Okres (NUTS 4): |Brno-venkov (CZ0623) Obec s rozšírenou pôsobnosťou:| Poverená obec: | Historická krajina: |Morava Katastrálna výmera: | ? km² Počet obyvateľov: |34 Zemepisná šírka: | Zemepisná dĺžka: | Nadmorská výška: | ? m PSČ: | Základné sídelné | jednotky: | Miestnych častí: | Katastrálne územie: | Adresa | obecného úradu: | Starosta / starostka: | Řikonín je obec v Česku v okrese Brno-venkov v Juhomoravskom kraji. 1. januára 2006 tu žilo 34 obyvateľov, z toho 20 mužov a 14 žien, pričom priemerný vek v obci je 43,8 rokov (muži 39,6 rokov, ženy 49,8 rokov). Tento geografický článok o mieste v Česku je zatiaľ príliš Vlajka Česka krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Pozri aj * Zoznam obcí v Česku Mestá a obce okresu Brno-venkov Babice nad Svitavou • Babice u Rosic • Běleč • Bílovice nad Svitavou • Biskoupky • Blažovice • Blučina • Borač • Borovník • Braníškov • Branišovice • Bratčice • Brumov • Březina (predtým okres Blansko) • Březina (predtým okres Brno-venkov) • Bukovice • Cvrčovice • Čebín • Černvír • Česká • Čučice • Deblín • Dolní Kounice • Dolní Loučky • Domašov • Doubravník • Drahonín • Drásov • Hajany • Heroltice • Hlína • Hluboké Dvory • Holasice • Horní Loučky • Hostěnice • Hradčany • Hrušovany u Brna • Hvozdec • Chudčice • Ivaň • Ivančice • Javůrek • Jinačovice • Jiříkovice • Kaly • Kanice • Katov • Ketkovice • Kobylnice • Kovalovice • Kratochvilka • Křižínkov • Kupařovice • Kuřim • Kuřimská Nová Ves • Kuřimské Jestřabí • Lažánky • Ledce • Lelekovice • Lesní Hluboké • Litostrov • Loděnice • Lomnice • Lomnička • Lubné • Lukovany • Malešovice • Malhostovice • Maršov • Medlov • Mělčany • Měnín • Modřice • Mokrá-Horákov • Moravany • Moravské Bránice • Moravské Knínice • Moutnice • Nebovidy • Nedvědice • Nelepeč-Žernůvka • Němčičky • Neslovice • Nesvačilka • Níhov • Nosislav • Nová Ves • Nové Bránice • Odrovice • Ochoz u Brna • Ochoz u Tišnova • Olší • Omice • Opatovice • Ořechov • Osiky • Oslavany • Ostopovice • Ostrovačice • Otmarov • Pasohlávky • Pernštejnské Jestřabí • Podolí • Pohořelice • Ponětovice • Popovice • Popůvky • Pozořice • Prace • Pravlov • Prštice • Předklášteří • Přibice • Příbram na Moravě • Přibyslavice • Přísnotice • Radostice • Rajhrad • Rajhradice • Rašov • Rebešovice • Rohozec • Rojetín • Rosice • Rozdrojovice • Rudka • Řícmanice • Říčany • Říčky • Řikonín • Senorady • Sentice • Silůvky • Sivice • Skalička • Skryje • Sobotovice • Sokolnice • Stanoviště • Strhaře • Střelice • Svatoslav • Synalov • Syrovice • Šerkovice • Šlapanice • Štěpánovice • Šumice • Telnice • Těšany • Tetčice • Tišnov • Tišnovská Nová Ves • Trboušany • Troskotovice • Troubsko • Tvarožná • Újezd u Brna • Újezd u Rosic • Újezd u Tišnova • Unín • Unkovice • Úsuší • Velatice • Veverská Bítýška • Veverské Knínice • Viničné Šumice • Vlasatice • Vohančice • Vojkovice • Vranov • Vranovice • Vratislávka • Všechovice • Vysoké Popovice • Zakřany • Zálesná Zhoř • Zastávka • Zbraslav • Zbýšov • Zhoř • Žabčice • Žatčany • Žďárec • Želešice • Železné • Židlochovice Řásná.html Řásná Řásná Základné informácie Postavenie: |obec NUTS 5 (obec): |CZ0612 587834 Kraj (NUTS 3): |Vysočina (CZ061) Okres (NUTS 4): |Jihlava (CZ0612) Obec s rozšírenou pôsobnosťou:|Telč Poverená obec: |Telč Historická krajina: |Morava Katastrálna výmera: | ? km² Počet obyvateľov: |201 Zemepisná šírka: | Zemepisná dĺžka: | Nadmorská výška: | ? m PSČ: | Základné sídelné | jednotky: | Miestnych častí: | Katastrálne územie: | Adresa | obecného úradu: | Starosta / starostka: | Řásná je obec v Česku v okrese Jihlava v kraji Vysočina. 1. januára 2006 tu žilo 201 obyvateľov, z toho 101 mužov a 100 žien, pričom priemerný vek v obci je 40,6 rokov (muži 38,7 rokov, ženy 42,6 rokov). Tento geografický článok o mieste v Česku je zatiaľ príliš Vlajka Česka krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Pozri aj * Zoznam obcí v Česku Mestá a obce okresu Jihlava Arnolec • Batelov • Bílý Kámen • Bítovčice • Bohuslavice • Borovná • Boršov • Brtnice • Brtnička • Brzkov • Cejle • Cerekvička-Rosice • Černíč • Čížov • Dlouhá Brtnice • Dobronín • Dobroutov • Dolní Cerekev • Dolní Vilímeč • Doupě • Dudín • Dušejov • Dvorce • Dyjice • Hladov • Hodice • Hojkov • Horní Dubenky • Horní Myslová • Hostětice • Hrutov • Hubenov • Hybrálec • Jamné • Jersín • Jezdovice • Ježená • Jihlava • Jihlávka • Jindřichovice • Kalhov • Kaliště • Kamenice • Kamenná • Klatovec • Kněžice • Knínice • Kostelec • Kostelní Myslová • Kozlov • Krahulčí • Krasonice • Lhotka • Luka nad Jihlavou • Malý Beranov • Markvartice • Měšín • Milíčov • Mirošov • Mrákotín • Mysletice • Mysliboř • Nadějov • Nevcehle • Nová Říše • Olšany • Olší • Opatov • Ořechov • Otín • Panenská Rozsíčka • Panské Dubenky • Pavlov • Plandry • Polná • Puklice • Radkov • Rančířov • Rantířov • Rohozná • Rozseč • Růžená • Rybné • Řásná • Řídelov • Sedlatice • Sedlejov • Smrčná • Stáj • Stará Říše • Stonařov • Strachoňovice • Střítež • Suchá • Svojkovice • Šimanov • Švábov • Telč • Třešť • Třeštice • Urbanov • Ústí • Vanov • Vanůvek • Vápovice • Velký Beranov • Větrný Jeníkov • Věžnice • Věžnička • Vílanec • Volevčice • Vyskytná nad Jihlavou • Vysoké Studnice • Vystrčenovice • Záborná • Zadní Vydří • Zbilidy • Zbinohy • Zdeňkov • Zhoř • Zvolenovice • Žatec • Ždírec Řípec.html Řípec Řípec Základné informácie Postavenie: |obec NUTS 5 (obec): |CZ0317 599115 Kraj (NUTS 3): |Juhočeský (CZ031) Okres (NUTS 4): |Tábor (CZ0317) Obec s rozšírenou pôsobnosťou:| Poverená obec: | Historická krajina: |Čechy Katastrálna výmera: | ? km² Počet obyvateľov: |278 Zemepisná šírka: | Zemepisná dĺžka: | Nadmorská výška: | ? m PSČ: | Základné sídelné | jednotky: | Miestnych častí: | Katastrálne územie: | Adresa | obecného úradu: | Starosta / starostka: | Řípec je obec v Česku v okrese Tábor v Juhočeskom kraji. 1. januára 2006 tu žilo 278 obyvateľov, z toho 131 mužov a 147 žien, pričom priemerný vek v obci je 40,3 rokov (muži 39,0 rokov, ženy 41,5 rokov). Tento geografický článok o mieste v Česku je zatiaľ príliš Vlajka Česka krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Pozri aj * Zoznam obcí v Česku Mesta a obce okresu Tábor Balkova Lhota • Bečice • Bechyně • Běleč • Borkovice • Borotín • Bradáčov • Březnice • Budislav • Černýšovice • Dírná • Dlouhá Lhota • Dobronice u Bechyně • Dolní Hořice • Dolní Hrachovice • Drahov • Dráchov • Dražice • Dražičky • Drhovice • Haškovcova Lhota • Hlasivo • Hlavatce • Hodětín • Hodonice • Chotěmice • Chotoviny • Choustník • Chrbonín • Chýnov • Jedlany • Jistebnice • Katov • Klenovice • Komárov • Košice • Košín • Krátošice • Krtov • Libějice • Lom • Malšice • Mažice • Meziříčí • Mezná • Mladá Vožice • Mlýny • Myslkovice • Nadějkov • Nasavrky • Nemyšl • Nová Ves u Chýnova • Nová Ves u Mladé Vožice • Oldřichov • Opařany • Planá nad Lužnicí • Pohnánec • Pohnání • Pojbuky • Přehořov • Psárov • Radenín • Radětice • Radimovice u Tábora • Radimovice u Želče • Radkov • Rataje • Ratibořské Hory • Rodná • Roudná • Řemíčov • Řepeč • Řípec • Sedlečko u Soběslavě • Sezimovo Ústí • Skalice • Skopytce • Skrýchov u Malšic • Slapsko • Slapy • Smilovy Hory • Soběslav • Stádlec • Sudoměřice u Bechyně • Sudoměřice u Tábora • Sviny • Svrabov • Šebířov • Tábor • Třebějice • Tučapy • Turovec • Ústrašice • Val • Vesce • Veselí nad Lužnicí • Vilice • Vlastiboř • Vlčeves • Vlkov • Vodice • Zadní Střítež • Záhoří • Zálší • Zhoř u Mladé Vožice • Zhoř u Tábora • Zlukov • Zvěrotice • Želeč • Žíšov Říčky_v_Orlických_horách_14fb.html Říčky v Orlických horách Říčky v Orlických horách Základné informácie Postavenie: |obec NUTS 5 (obec): |CZ0524 576735 Kraj (NUTS 3): |Královohradecký (CZ052) Okres (NUTS 4): |Rychnov nad Kněžnou (CZ0524) Obec s rozšírenou pôsobnosťou:| Poverená obec: | Historická krajina: |Čechy Katastrálna výmera: | ? km² Počet obyvateľov: |96 Zemepisná šírka: | Zemepisná dĺžka: | Nadmorská výška: | ? m PSČ: | Základné sídelné | jednotky: | Miestnych častí: | Katastrálne územie: | Adresa | obecného úradu: | Starosta / starostka: | Říčky v Orlických horách je obec v Česku v okrese Rychnov nad Kněžnou v Královohradeckom kraji. 1. januára 2006 tu žilo 96 obyvateľov, z toho 52 mužov a 44 žien, pričom priemerný vek v obci je 40,9 rokov (muži 37,1 rokov, ženy 45,3 rokov). Tento geografický článok o mieste v Česku je zatiaľ príliš Vlajka Česka krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Pozri aj * Zoznam obcí v Česku Mestá a obce okresu Rychnov nad Kněžnou Albrechtice nad Orlicí • Bačetín • Bartošovice v Orlických horách • Bílý Újezd • Bohdašín • Bolehošť • Borohrádek • Borovnice • Bystré • Byzhradec • Častolovice • Čermná nad Orlicí • Černíkovice • České Meziříčí • Čestice • Deštné v Orlických horách • Dobré • Dobruška • Dobřany • Doudleby nad Orlicí • Hřibiny-Ledská • Chleny • Chlístov • Jahodov • Janov • Javornice • Kostelec nad Orlicí • Kostelecké Horky • Kounov • Králova Lhota • Krchleby • Kvasiny • Lhoty u Potštejna • Libel • Liberk • Lično • Lípa nad Orlicí • Lukavice • Lupenice • Mokré • Nová Ves • Očelice • Ohnišov • Olešnice • Olešnice v Orlických horách • Opočno • Orlické Záhoří • Osečnice • Pěčín • Podbřezí • Pohoří • Polom • Potštejn • Proruby • Přepychy • Rohenice • Rokytnice v Orlických horách • Rybná nad Zdobnicí • Rychnov nad Kněžnou • Říčky v Orlických horách • Sedloňov • Semechnice • Skuhrov nad Bělou • Slatina nad Zdobnicí • Sněžné • Solnice • Svídnice • Synkov-Slemeno • Trnov • Třebešov • Tutleky • Týniště nad Orlicí • Val • Vamberk • Voděrady • Vrbice • Záměl • Zdelov • Zdobnice • Žďár nad Orlicí Říčky_(okres_Brno-venkov)_6e29.html Říčky (okres Brno-venkov) Říčky Základné informácie Postavenie: |obec NUTS 5 (obec): |CZ0623 549789 Kraj (NUTS 3): |Juhomoravský (CZ062) Okres (NUTS 4): |Brno-venkov (CZ0623) Obec s rozšírenou pôsobnosťou:| Poverená obec: | Historická krajina: |Morava Katastrálna výmera: | ? km² Počet obyvateľov: |286 Zemepisná šírka: | Zemepisná dĺžka: | Nadmorská výška: | ? m PSČ: | Základné sídelné | jednotky: | Miestnych častí: | Katastrálne územie: | Adresa | obecného úradu: | Starosta / starostka: | Říčky je obec v Česku v okrese Brno-venkov v Juhomoravskom kraji. 1. januára 2006 tu žilo 286 obyvateľov, z toho 138 mužov a 148 žien, pričom priemerný vek v obci je 39,2 rokov (muži 39,6 rokov, ženy 38,8 rokov). Tento geografický článok o mieste v Česku je zatiaľ príliš Vlajka Česka krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Pozri aj * Zoznam obcí v Česku Mestá a obce okresu Brno-venkov Babice nad Svitavou • Babice u Rosic • Běleč • Bílovice nad Svitavou • Biskoupky • Blažovice • Blučina • Borač • Borovník • Braníškov • Branišovice • Bratčice • Brumov • Březina (predtým okres Blansko) • Březina (predtým okres Brno-venkov) • Bukovice • Cvrčovice • Čebín • Černvír • Česká • Čučice • Deblín • Dolní Kounice • Dolní Loučky • Domašov • Doubravník • Drahonín • Drásov • Hajany • Heroltice • Hlína • Hluboké Dvory • Holasice • Horní Loučky • Hostěnice • Hradčany • Hrušovany u Brna • Hvozdec • Chudčice • Ivaň • Ivančice • Javůrek • Jinačovice • Jiříkovice • Kaly • Kanice • Katov • Ketkovice • Kobylnice • Kovalovice • Kratochvilka • Křižínkov • Kupařovice • Kuřim • Kuřimská Nová Ves • Kuřimské Jestřabí • Lažánky • Ledce • Lelekovice • Lesní Hluboké • Litostrov • Loděnice • Lomnice • Lomnička • Lubné • Lukovany • Malešovice • Malhostovice • Maršov • Medlov • Mělčany • Měnín • Modřice • Mokrá-Horákov • Moravany • Moravské Bránice • Moravské Knínice • Moutnice • Nebovidy • Nedvědice • Nelepeč-Žernůvka • Němčičky • Neslovice • Nesvačilka • Níhov • Nosislav • Nová Ves • Nové Bránice • Odrovice • Ochoz u Brna • Ochoz u Tišnova • Olší • Omice • Opatovice • Ořechov • Osiky • Oslavany • Ostopovice • Ostrovačice • Otmarov • Pasohlávky • Pernštejnské Jestřabí • Podolí • Pohořelice • Ponětovice • Popovice • Popůvky • Pozořice • Prace • Pravlov • Prštice • Předklášteří • Přibice • Příbram na Moravě • Přibyslavice • Přísnotice • Radostice • Rajhrad • Rajhradice • Rašov • Rebešovice • Rohozec • Rojetín • Rosice • Rozdrojovice • Rudka • Řícmanice • Říčany • Říčky • Řikonín • Senorady • Sentice • Silůvky • Sivice • Skalička • Skryje • Sobotovice • Sokolnice • Stanoviště • Strhaře • Střelice • Svatoslav • Synalov • Syrovice • Šerkovice • Šlapanice • Štěpánovice • Šumice • Telnice • Těšany • Tetčice • Tišnov • Tišnovská Nová Ves • Trboušany • Troskotovice • Troubsko • Tvarožná • Újezd u Brna • Újezd u Rosic • Újezd u Tišnova • Unín • Unkovice • Úsuší • Velatice • Veverská Bítýška • Veverské Knínice • Viničné Šumice • Vlasatice • Vohančice • Vojkovice • Vranov • Vranovice • Vratislávka • Všechovice • Vysoké Popovice • Zakřany • Zálesná Zhoř • Zastávka • Zbraslav • Zbýšov • Zhoř • Žabčice • Žatčany • Žďárec • Želešice • Železné • Židlochovice Říčany_(okres_Brno-venkov)_a567.html Říčany (okres Brno-venkov) Říčany Říčany – znak Říčany – vlajka znak vlajka Základné informácie Postavenie: |obec NUTS 5 (obec): |CZ0623 583839 Kraj (NUTS 3): |Juhomoravský (CZ062) Okres (NUTS 4): |Brno-venkov (CZ0623) Obec s rozšírenou pôsobnosťou:| Poverená obec: | Historická krajina: |Morava Katastrálna výmera: | ? km² Počet obyvateľov: |1728 Zemepisná šírka: | Zemepisná dĺžka: | Nadmorská výška: | ? m PSČ: | Základné sídelné | jednotky: | Miestnych častí: | Katastrálne územie: | Adresa | obecného úradu: | Starosta / starostka: | Říčany je obec v Česku v okrese Brno-venkov v Juhomoravskom kraji. 1. januára 2006 tu žilo 1728 obyvateľov, z toho 826 mužov a 902 žien, pričom priemerný vek v obci je 40,1 rokov (muži 38,6 rokov, ženy 41,5 rokov). Tento geografický článok o mieste v Česku je zatiaľ príliš Vlajka Česka krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Pozri aj * Zoznam obcí v Česku Iné projekty * Commons * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Mestá a obce okresu Brno-venkov Babice nad Svitavou • Babice u Rosic • Běleč • Bílovice nad Svitavou • Biskoupky • Blažovice • Blučina • Borač • Borovník • Braníškov • Branišovice • Bratčice • Brumov • Březina (predtým okres Blansko) • Březina (predtým okres Brno-venkov) • Bukovice • Cvrčovice • Čebín • Černvír • Česká • Čučice • Deblín • Dolní Kounice • Dolní Loučky • Domašov • Doubravník • Drahonín • Drásov • Hajany • Heroltice • Hlína • Hluboké Dvory • Holasice • Horní Loučky • Hostěnice • Hradčany • Hrušovany u Brna • Hvozdec • Chudčice • Ivaň • Ivančice • Javůrek • Jinačovice • Jiříkovice • Kaly • Kanice • Katov • Ketkovice • Kobylnice • Kovalovice • Kratochvilka • Křižínkov • Kupařovice • Kuřim • Kuřimská Nová Ves • Kuřimské Jestřabí • Lažánky • Ledce • Lelekovice • Lesní Hluboké • Litostrov • Loděnice • Lomnice • Lomnička • Lubné • Lukovany • Malešovice • Malhostovice • Maršov • Medlov • Mělčany • Měnín • Modřice • Mokrá-Horákov • Moravany • Moravské Bránice • Moravské Knínice • Moutnice • Nebovidy • Nedvědice • Nelepeč-Žernůvka • Němčičky • Neslovice • Nesvačilka • Níhov • Nosislav • Nová Ves • Nové Bránice • Odrovice • Ochoz u Brna • Ochoz u Tišnova • Olší • Omice • Opatovice • Ořechov • Osiky • Oslavany • Ostopovice • Ostrovačice • Otmarov • Pasohlávky • Pernštejnské Jestřabí • Podolí • Pohořelice • Ponětovice • Popovice • Popůvky • Pozořice • Prace • Pravlov • Prštice • Předklášteří • Přibice • Příbram na Moravě • Přibyslavice • Přísnotice • Radostice • Rajhrad • Rajhradice • Rašov • Rebešovice • Rohozec • Rojetín • Rosice • Rozdrojovice • Rudka • Řícmanice • Říčany • Říčky • Řikonín • Senorady • Sentice • Silůvky • Sivice • Skalička • Skryje • Sobotovice • Sokolnice • Stanoviště • Strhaře • Střelice • Svatoslav • Synalov • Syrovice • Šerkovice • Šlapanice • Štěpánovice • Šumice • Telnice • Těšany • Tetčice • Tišnov • Tišnovská Nová Ves • Trboušany • Troskotovice • Troubsko • Tvarožná • Újezd u Brna • Újezd u Rosic • Újezd u Tišnova • Unín • Unkovice • Úsuší • Velatice • Veverská Bítýška • Veverské Knínice • Viničné Šumice • Vlasatice • Vohančice • Vojkovice • Vranov • Vranovice • Vratislávka • Všechovice • Vysoké Popovice • Zakřany • Zálesná Zhoř • Zastávka • Zbraslav • Zbýšov • Zhoř • Žabčice • Žatčany • Žďárec • Želešice • Železné • Židlochovice Říčany.html Říčany Říčany Říčany – znak znak Základné informácie Postavenie: |mesto NUTS 5 (obec): |CZ0209 538728 Kraj (NUTS 3): |Stredočeský (CZ020) Okres (NUTS 4): |Praha-východ (CZ0209) Obec s rozšírenou pôsobnosťou:| Poverená obec: | Historická krajina: |Čechy Katastrálna výmera: | ? km² Počet obyvateľov: |11800 Zemepisná šírka: | Zemepisná dĺžka: | Nadmorská výška: | ? m PSČ: | Základné sídelné | jednotky: | Miestnych častí: | Katastrálne územie: | Adresa | mestského úradu: | Starosta / starostka: | Oficiálny web Říčany na mape Říčany sú mesto v Česku v okrese Praha-východ v Stredočeskom kraji. 1. januára 2006 tu žilo 11800 obyvateľov, z toho 5699 mužov a 6101 žien, pričom priemerný vek v obci je 39,7 rokov (muži 38,1 rokov, ženy 41,2 rokov). Cez mesto preteká Říčanský potok, na jeho toku sa nachádzajú rybníky Marvánek a Mlýnský rybník. Časti mesta * Říčany * Jažlovice * Krabošice * Kuří * Pacov * Radošovice * Strašín * Voděrádky Dejiny mesta Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1289. Říčany majú veľmi pestrú históriu. Počas stredoveku sa v nich nachádzal významný hrad, ktorý však bol dobytý a vydrancovaný Žižkovými vojakmi počas husitských vojen. V neskorších rokoch sa Říčany stali opäť prosperujúcím mestom. Avšak počas tridsaťročnej vojny bolo mesto takmer úplne zničené a niektoré okolité obce zanikli. Tento geografický článok o mieste v Česku je zatiaľ príliš Vlajka Česka krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Pozri aj * Zoznam obcí v Česku Iné projekty * Commons * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Řícmanice.html Řícmanice Řícmanice Základné informácie Postavenie: |obec NUTS 5 (obec): |CZ0623 583821 Kraj (NUTS 3): |Juhomoravský (CZ062) Okres (NUTS 4): |Brno-venkov (CZ0623) Obec s rozšírenou pôsobnosťou:| Poverená obec: | Historická krajina: |Morava Katastrálna výmera: | ? km² Počet obyvateľov: |685 Zemepisná šírka: | Zemepisná dĺžka: | Nadmorská výška: | ? m PSČ: | Základné sídelné | jednotky: | Miestnych častí: | Katastrálne územie: | Adresa | obecného úradu: | Starosta / starostka: | Řícmanice je obec v Česku v okrese Brno-venkov v Juhomoravskom kraji. 1. januára 2006 tu žilo 685 obyvateľov, z toho 357 mužov a 328 žien, pričom priemerný vek v obci je 39,6 rokov (muži 38,5 rokov, ženy 40,8 rokov). Tento geografický článok o mieste v Česku je zatiaľ príliš Vlajka Česka krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Pozri aj * Zoznam obcí v Česku Mestá a obce okresu Brno-venkov Babice nad Svitavou • Babice u Rosic • Běleč • Bílovice nad Svitavou • Biskoupky • Blažovice • Blučina • Borač • Borovník • Braníškov • Branišovice • Bratčice • Brumov • Březina (predtým okres Blansko) • Březina (predtým okres Brno-venkov) • Bukovice • Cvrčovice • Čebín • Černvír • Česká • Čučice • Deblín • Dolní Kounice • Dolní Loučky • Domašov • Doubravník • Drahonín • Drásov • Hajany • Heroltice • Hlína • Hluboké Dvory • Holasice • Horní Loučky • Hostěnice • Hradčany • Hrušovany u Brna • Hvozdec • Chudčice • Ivaň • Ivančice • Javůrek • Jinačovice • Jiříkovice • Kaly • Kanice • Katov • Ketkovice • Kobylnice • Kovalovice • Kratochvilka • Křižínkov • Kupařovice • Kuřim • Kuřimská Nová Ves • Kuřimské Jestřabí • Lažánky • Ledce • Lelekovice • Lesní Hluboké • Litostrov • Loděnice • Lomnice • Lomnička • Lubné • Lukovany • Malešovice • Malhostovice • Maršov • Medlov • Mělčany • Měnín • Modřice • Mokrá-Horákov • Moravany • Moravské Bránice • Moravské Knínice • Moutnice • Nebovidy • Nedvědice • Nelepeč-Žernůvka • Němčičky • Neslovice • Nesvačilka • Níhov • Nosislav • Nová Ves • Nové Bránice • Odrovice • Ochoz u Brna • Ochoz u Tišnova • Olší • Omice • Opatovice • Ořechov • Osiky • Oslavany • Ostopovice • Ostrovačice • Otmarov • Pasohlávky • Pernštejnské Jestřabí • Podolí • Pohořelice • Ponětovice • Popovice • Popůvky • Pozořice • Prace • Pravlov • Prštice • Předklášteří • Přibice • Příbram na Moravě • Přibyslavice • Přísnotice • Radostice • Rajhrad • Rajhradice • Rašov • Rebešovice • Rohozec • Rojetín • Rosice • Rozdrojovice • Rudka • Řícmanice • Říčany • Říčky • Řikonín • Senorady • Sentice • Silůvky • Sivice • Skalička • Skryje • Sobotovice • Sokolnice • Stanoviště • Strhaře • Střelice • Svatoslav • Synalov • Syrovice • Šerkovice • Šlapanice • Štěpánovice • Šumice • Telnice • Těšany • Tetčice • Tišnov • Tišnovská Nová Ves • Trboušany • Troskotovice • Troubsko • Tvarožná • Újezd u Brna • Újezd u Rosic • Újezd u Tišnova • Unín • Unkovice • Úsuší • Velatice • Veverská Bítýška • Veverské Knínice • Viničné Šumice • Vlasatice • Vohančice • Vojkovice • Vranov • Vranovice • Vratislávka • Všechovice • Vysoké Popovice • Zakřany • Zálesná Zhoř • Zastávka • Zbraslav • Zbýšov • Zhoř • Žabčice • Žatčany • Žďárec • Želešice • Železné • Židlochovice Řídeč.html Řídeč Řídeč Základné informácie Postavenie: |obec NUTS 5 (obec): |CZ0712 554103 Kraj (NUTS 3): |Olomoucký (CZ071) Okres (NUTS 4): |Olomouc (CZ0712) Obec s rozšírenou pôsobnosťou:| Poverená obec: | Historická krajina: |Morava Katastrálna výmera: | ? km² Počet obyvateľov: |171 Zemepisná šírka: | Zemepisná dĺžka: | Nadmorská výška: | ? m PSČ: | Základné sídelné | jednotky: | Miestnych častí: | Katastrálne územie: | Adresa | obecného úradu: | Starosta / starostka: | Řídeč je obec v Česku v okrese Olomouc v Olomouckom kraji. 1. januára 2006 tu žilo 171 obyvateľov, z toho 88 mužov a 83 žien, pričom priemerný vek v obci je 37,7 rokov (muži 35,7 rokov, ženy 39,8 rokov). Tento geografický článok o mieste v Česku je zatiaľ príliš Vlajka Česka krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Pozri aj * Zoznam obcí v Česku Mestá a obce okresu Olomouc Babice • Bělkovice-Lašťany • Bílá Lhota • Bílsko • Blatec • Bohuňovice • Bouzov • Bukovany • Bystročice • Bystrovany • Červenka • Daskabát • Dlouhá Loučka • Dolany • Doloplazy • Domašov nad Bystřicí • Domašov u Šternberka • Drahanovice • Dub nad Moravou • Dubčany • Grygov • Haňovice • Hlásnice • Hlubočky • Hlušovice • Hněvotín • Hnojice • Horka nad Moravou • Horní Loděnice • Hraničné Petrovice • Huzová • Charváty • Cholina • Jívová • Komárov • Kožušany-Tážaly • Krčmaň • Křelov-Břuchotín • Liboš • Lipina • Lipinka • Litovel • Loučany • Loučka • Luběnice • Luká • Lutín • Lužice • Majetín • Medlov • Měrotín • Mladeč • Mladějovice • Moravský Beroun • Mrsklesy • Mutkov • Náklo • Náměšť na Hané • Norberčany • Nová Hradečná • Olbramice • Olomouc • Paseka • Pňovice • Přáslavice • Příkazy • Řídeč • Samotišky • Senice na Hané • Senička • Skrbeň • Slatinice • Slavětín • Strukov • Střeň • Suchonice • Svésedlice • Štarnov • Štěpánov • Šternberk • Šumvald • Těšetice • Tovéř • Troubelice • Tršice • Újezd • Uničov • Ústín • Velká Bystřice • Velký Týnec • Velký Újezd • Věrovany • Vilémov • Želechovice • Žerotín • Vojenský újezd Libavá Řídký.html Řídký Řídký Základné informácie Postavenie: |obec NUTS 5 (obec): |CZ0533 572233 Kraj (NUTS 3): |Pardubický (CZ053) Okres (NUTS 4): |Svitavy (CZ0533) Obec s rozšírenou pôsobnosťou:| Poverená obec: | Historická krajina: |Čechy Katastrálna výmera: | ? km² Počet obyvateľov: |74 Zemepisná šírka: | Zemepisná dĺžka: | Nadmorská výška: | ? m PSČ: | Základné sídelné | jednotky: | Miestnych častí: | Katastrálne územie: | Adresa | obecného úradu: | Starosta / starostka: | Řídký je obec v Česku v okrese Svitavy v Pardubickom kraji. 1. januára 2006 tu žilo 74 obyvateľov, z toho 36 mužov a 38 žien, pričom priemerný vek v obci je 40,3 rokov (muži 39,0 rokov, ženy 41,5 rokov). Tento geografický článok o mieste v Česku je zatiaľ príliš Vlajka Česka krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Pozri aj * Zoznam obcí v Česku Mestá a obce okresu Svitavy (?+??) Banín | Bělá nad Svitavou | Bělá u Jevíčka | Benátky | Bezděčí u Trnávky  Biskupice | Bohuňov | Bohuňovice | Borová | Borušov | Brněnec | Březina  Březinky | Březiny | Březová nad Svitavou | Budislav | Bystré | Cerekvice nad Loučnou | Čistá | Desná | Dětřichov | Dětřichov u Moravské Třebové  Dlouhá Loučka | Dolní Újezd | Gruna | Hartinkov | Hartmanice | Horky  Horní Újezd | Hradec nad Svitavou | Chmelík | Chornice | Chotěnov  Chotovice | Chrastavec | Janov | Janůvky | Jaroměřice | Jarošov  Javorník | Jedlová | Jevíčko | Kamenec u Poličky | Kamenná Horka | Karle  Koclířov | Korouhev | Koruna | Křenov | Kukle | Kunčina | Květná  Lavičné | Linhartice | Litomyšl | Lubná | Makov | Malíkov | Městečko Trnávka | Mikuleč | Mladějov na Moravě | Morašice | Moravská Třebová  Nedvězí | Nová Sídla | Nová Ves u Jarošova | Oldřiš | Opatov | Opatovec  Osík | Pohledy | Polička | Pomezí | Poříčí u Litomyšle | Příluka | Pustá Kamenice | Pustá Rybná | Radiměř | Radkov | Rohozná | Rozhraní  Rozstání | Rudná | Rychnov na Moravě | Řídký | Sádek | Sebranice  Sedliště | Sklené | Slatina | Staré Město | Stašov | Strakov | Suchá Lhota | Svitavy | Svojanov | Široký Důl | Študlov | Telecí | Trpín  Trstěnice | Tržek | Třebařov | Újezdec | Útěchov | Vendolí | Vidlatá Seč  Víska u Jevíčka | Vítějeves | Vranová Lhota | Vrážné | Vysoká | Želivsko Řídelov.html Řídelov Řídelov Základné informácie Postavenie: |obec NUTS 5 (obec): |CZ0612 587851 Kraj (NUTS 3): |Vysočina (CZ061) Okres (NUTS 4): |Jihlava (CZ0612) Obec s rozšírenou pôsobnosťou:|Telč Poverená obec: |Telč Historická krajina: |Morava Katastrálna výmera: | ? km² Počet obyvateľov: |93 Zemepisná šírka: | Zemepisná dĺžka: | Nadmorská výška: | ? m PSČ: | Základné sídelné | jednotky: | Miestnych častí: | Katastrálne územie: | Adresa | obecného úradu: | Starosta / starostka: | Řídelov je obec v Česku v okrese Jihlava v kraji Vysočina. 1. januára 2006 tu žilo 93 obyvateľov, z toho 44 mužov a 49 žien, pričom priemerný vek v obci je 39,8 rokov (muži 39,2 rokov, ženy 40,4 rokov). Tento geografický článok o mieste v Česku je zatiaľ príliš Vlajka Česka krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Pozri aj * Zoznam obcí v Česku Mestá a obce okresu Jihlava Arnolec • Batelov • Bílý Kámen • Bítovčice • Bohuslavice • Borovná • Boršov • Brtnice • Brtnička • Brzkov • Cejle • Cerekvička-Rosice • Černíč • Čížov • Dlouhá Brtnice • Dobronín • Dobroutov • Dolní Cerekev • Dolní Vilímeč • Doupě • Dudín • Dušejov • Dvorce • Dyjice • Hladov • Hodice • Hojkov • Horní Dubenky • Horní Myslová • Hostětice • Hrutov • Hubenov • Hybrálec • Jamné • Jersín • Jezdovice • Ježená • Jihlava • Jihlávka • Jindřichovice • Kalhov • Kaliště • Kamenice • Kamenná • Klatovec • Kněžice • Knínice • Kostelec • Kostelní Myslová • Kozlov • Krahulčí • Krasonice • Lhotka • Luka nad Jihlavou • Malý Beranov • Markvartice • Měšín • Milíčov • Mirošov • Mrákotín • Mysletice • Mysliboř • Nadějov • Nevcehle • Nová Říše • Olšany • Olší • Opatov • Ořechov • Otín • Panenská Rozsíčka • Panské Dubenky • Pavlov • Plandry • Polná • Puklice • Radkov • Rančířov • Rantířov • Rohozná • Rozseč • Růžená • Rybné • Řásná • Řídelov • Sedlatice • Sedlejov • Smrčná • Stáj • Stará Říše • Stonařov • Strachoňovice • Střítež • Suchá • Svojkovice • Šimanov • Švábov • Telč • Třešť • Třeštice • Urbanov • Ústí • Vanov • Vanůvek • Vápovice • Velký Beranov • Větrný Jeníkov • Věžnice • Věžnička • Vílanec • Volevčice • Vyskytná nad Jihlavou • Vysoké Studnice • Vystrčenovice • Záborná • Zadní Vydří • Zbilidy • Zbinohy • Zdeňkov • Zhoř • Zvolenovice • Žatec • Ždírec Římov_(okres_České_Budějovice)_4674.html Římov (okres České Budějovice) Římov je obec v okrese České Budějovice, asi 14 km južne od Českých Budějovíc v nadmorskej výške 480 m. Má 721 obyvateľov a jej katastrálne územie má rozlohu 1 528 ha. Skladá sa z častí Branišovice, Dolní Stropnice, Dolní Vesce, Horní Vesce, Kladiny a Římov. V obci sa nachádza pútnický kostol Svätého Ducha a železničné múzeum Roubenka, v okolí obce je krížová cesta a vodná nádrž Římov. Mapy: 48° 51′ 19″ s. š., 14° 29′ 12″ v. d. Externé odkazy * http://www.rimov.cz/ * http://www.jiznicechy.org/cz/kost/rimov.htm * http://www.zamky-hrady.cz/5/rimov.htm Tento geografický článok o mieste v Česku je zatiaľ príliš Vlajka Česka krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Mestá a obce okresu České Budějovice (9+98) Adamov | Bečice | Borek | Borovany | Borovnice | Boršov nad Vltavou  Bošilec | Branišov | Břehov | Čakov | Čejkovice | České Budějovice  Čížkrajice | Dasný | Dívčice | Dobrá Voda u Českých Budějovic | Dobšice  Dolní Bukovsko | Doubravice | Doudleby | Drahotěšice | Dříteň | Dubičné  Dubné | Dynín | Habří | Hartmanice | Heřmaň | Hlavatce | Hlincová Hora  Hluboká nad Vltavou | Homole | Horní Kněžeklady | Horní Stropnice  Hosín | Hosty | Hradce | Hranice | Hrdějovice | Hůry | Hvozdec  Chotýčany | Chrášťany | Jankov | Jílovice | Jivno | Kamenná  Kamenný Újezd | Komařice | Kvítkovice | Ledenice | Libín | Libníč | Lipí  Lišov | Litvínovice | Ločenice | Mazelov | Mladošovice | Modrá Hůrka  Mokrý Lom | Mydlovary | Nákří | Nedabyle | Neplachov | Nová Ves  Nové Hrady | Olešnice | Olešník | Ostrolovský Újezd | Petříkov | Pištín  Planá | Plav | Radošovice | Roudné | Rudolfov | Římov | Sedlec | Slavče  Srubec | Staré Hodějovice | Strážkovice | Strýčice | Střížov  Svatý Jan nad Malší | Ševětín | Štěpánovice | Temelín | Trhové Sviny  Týn nad Vltavou | Úsilné | Včelná | Vidov | Vitín | Vlkov | Vrábče  Vráto | Všemyslice | Záboří | Zahájí | Závraty | Zliv | Zvíkov  Žabovřesky | Žár | Žimutice Římov_(okres_Třebíč)_0c96.html Římov (okres Třebíč) Římov (okres Třebíč) Základné informácie Postavenie: |obec NUTS 5 (obec): |CZ0614 591645 Kraj (NUTS 3): |Vysočina (CZ061) Okres (NUTS 4): |Třebíč (CZ0614) Obec s rozšírenou pôsobnosťou:| Poverená obec: | Historická krajina: |Morava Katastrálna výmera: | ? km² Počet obyvateľov: |381 Zemepisná šírka: | Zemepisná dĺžka: | Nadmorská výška: | ? m PSČ: | Základné sídelné | jednotky: | Miestnych častí: | Katastrálne územie: | Adresa | obecného úradu: | Starosta / starostka: | Římov (okres Třebíč) je obec v Česku v okrese Třebíč v kraji Vysočina. 1. januára 2006 tu žilo 381 obyvateľov, z toho 192 mužov a 189 žien, pričom priemerný vek v obci je 41,9 rokov (muži 40,4 rokov, ženy 43,4 rokov). Tento geografický článok o mieste v Česku je zatiaľ príliš Vlajka Česka krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Pozri aj * Zoznam obcí v Česku Mestá a obce okresu Třebíč Babice • Bačice • Bačkovice • Benetice • Biskupice-Pulkov • Blatnice • Bohušice • Bochovice • Bransouze • Březník • Budišov • Budkov • Cidlina • Čáslavice • Častohostice • Čechočovice • Čechtín • Červená Lhota • Číhalín • Číchov • Čikov • Číměř • Dalešice • Dědice • Dešov • Dolní Lažany • Dolní Vilémovice • Domamil • Dukovany • Hartvíkovice • Heraltice • Hluboké • Hodov • Horní Heřmanice • Horní Smrčné • Horní Újezd • Horní Vilémovice • Hornice • Hrotovice • Hroznatín • Hvězdoňovice • Chlístov • Chlum • Chotěbudice • Jakubov u Moravských Budějovic • Jaroměřice nad Rokytnou • Jasenice • Jemnice • Jinošov • Jiratice • Kamenná • Kdousov • Kladeruby nad Oslavou • Klučov • Kojatice • Kojatín • Kojetice • Komárovice • Koněšín • Kostníky • Kouty • Kozlany • Kožichovice • Krahulov • Kralice nad Oslavou • Kramolín • Krhov • Krokočín • Kuroslepy • Láz • Lesná • Lesní Jakubov • Lesonice • Lesůňky • Lhánice • Lhotice • Lipník • Litohoř • Litovany • Lomy • Loukovice • Lovčovice • Lukov • Markvartice • Martínkov • Mastník • Menhartice • Meziříčko • Mikulovice • Mladoňovice • Mohelno • Moravské Budějovice • Myslibořice • Naloučany • Náměšť nad Oslavou • Nárameč • Nimpšov • Nová Ves • Nové Syrovice • Nový Telečkov • Ocmanice • Odunec • Okarec • Okřešice • Okříšky • Opatov • Oponešice • Ostašov • Pálovice • Petrovice • Petrůvky • Pokojovice • Police • Popůvky • Pozďatín • Přeckov • Předín • Přešovice • Přibyslavice • Příštpo • Pucov • Pyšel • Rácovice • Račice • Radkovice u Budče • Radkovice u Hrotovic • Radonín • Radošov • Radotice • Rapotice • Rohy • Rokytnice nad Rokytnou • Rouchovany • Rudíkov • Římov • Sedlec • Slavětice • Slavičky • Slavíkovice • Smrk • Stařeč • Stropešín • Střítež • Studenec • Studnice • Sudice • Svatoslav • Šebkovice • Štěměchy • Štěpkov • Trnava • Třebelovice • Třebenice • Třebíč • Třesov • Valdíkov • Valeč • Vícenice • Vícenice u Náměště nad Oslavou • Vladislav • Vlčatín • Výčapy • Zahrádka • Zárubice • Zašovice • Zvěrkovice • Želetava Římov.html Římov Římov môže označovať: * obec v Česku v okrese České Budějovice, pozri Římov (okres České Budějovice) * obec v Česku v okrese Třebíč, pozri Římov (okres Třebíč) * vodnú nádrž v Česku na rieke Malše, pozri Římov (vodná nádrž) Symbol rozcestia Toto je rozlišovacia stránka — navigačná pomôcka obsahujúca zoznam iných článkov, ktoré by mohli mať rovnaký názov. Ak vás na túto stránku odkázal článok, prosíme Vás, aby ste sa k článku vrátili a opravili v ňom odkaz tak, aby odkazoval priamo na konkrétnu stránku z hore uvedeného zoznamu, ktorú autor článku myslel. Říkovice.html Říkovice Znak Říkovic Říkovice je obec ležiaca v juhovýchodnej časti okresu Přerov, 9 km južne od Přerova. Obcou prechádza cestae č. 55, spojujúca Přerov a Hulín, a 2. železničným koridorom (Přerov - Břeclav). Říkovice majú v 136 domoch 452 obyvateľov, rozloha katastru obce je 385 ha. PSČ je 751 18. Obcou preteká rieka Moštěnka. História obce Prvé písomné zmienky o obci pochádzajú z roku 1274, v tomto roku udelil Říkovice olomoucký biskup Bruno ako léno bratrom Jindřichovi a Gunterovi z Brandýsa. V roku 1956 bolo v obci založené JZD a v roku 1995 bola dokončená plynofikácia. Najvýznamejší rodáci * Metoděj Vlach 1887 - 1952 - cestovateľ, konštruktér. Prvý Čech ktorý lietal na lietadle vlastnej konštrukcie vyrobenej z domácich materiálov. * prof.Vilém Hrubý 1912 - 1985 - významný archeológ. Objavil v Starom Meste u Uherského Hradiště veľkomoravské mesto s rozlohou 512 hektárov. Mestá a obce okresu Přerov (5+99) Bělotín | Beňov | Bezuchov | Bohuslávky | Bochoř | Brodek u Přerova  Buk | Býškovice | Císařov | Citov | Čechy | Čelechovice | Černotín  Dobrčice | Dolní Nětčice | Dolní Těšice | Dolní Újezd | Domaželice  Dřevohostice | Grymov | Hlinsko | Horní Moštěnice | Horní Nětčice  Horní Těšice | Horní Újezd | Hrabůvka | Hradčany | Hranice  Hustopeče nad Bečvou | Jezernice | Jindřichov | Kladníky | Klokočí  Kojetín | Kokory | Křenovice | Křtomil | Lazníčky | Lazníky | Lhota  Lhotka | Lipník nad Bečvou | Lipová | Líšná | Lobodice | Malhotice  Měrovice nad Hanou | Milenov | Milotice nad Bečvou | Nahošovice  Nelešovice | Oldřichov | Olšovec (okres Přerov) | Opatovice | Oplocany  Oprostovice | Osek nad Bečvou | Paršovice | Partutovice  Pavlovice u Přerova | Podolí | Polkovice | Polom | Potštát | Prosenice  Provodovice | Přerov | Přestavlky | Radíkov | Radkova Lhota | Radkovy  Radotín | Radslavice | Radvanice | Rakov | Rokytnice | Rouské | Říkovice  Skalička | Soběchleby | Sobíšky | Stará Ves | Stříbrnice | Střítež nad Ludinou | Sušice | Šišma | Špičky | Teplice nad Bečvou | Tovačov  Troubky | Tučín | Turovice | Týn nad Bečvou | Uhřičice | Ústí  Veselíčko | Věžky | Vlkoš | Všechovice | Výkleky | Zábeštní Lhota  Zámrsky | Žákovice | Želatovice Říkov.html Říkov Říkov Základné informácie Postavenie: |obec NUTS 5 (obec): |CZ0523 530786 Kraj (NUTS 3): |Královohradecký (CZ052) Okres (NUTS 4): |Náchod (CZ0523) Obec s rozšírenou pôsobnosťou:| Poverená obec: | Historická krajina: |Čechy Katastrálna výmera: | ? km² Počet obyvateľov: |178 Zemepisná šírka: | Zemepisná dĺžka: | Nadmorská výška: | ? m PSČ: | Základné sídelné | jednotky: | Miestnych častí: | Katastrálne územie: | Adresa | obecného úradu: | Starosta / starostka: | Říkov je obec v Česku v okrese Náchod v Královohradeckom kraji. 1. januára 2006 tu žilo 178 obyvateľov, z toho 78 mužov a 100 žien, pričom priemerný vek v obci je 40,0 rokov (muži 39,8 rokov, ženy 40,2 rokov). Tento geografický článok o mieste v Česku je zatiaľ príliš Vlajka Česka krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Pozri aj * Zoznam obcí v Česku Mestá a obce okresu Náchod Adršpach • Bezděkov nad Metují • Bohuslavice • Borová • Božanov • Broumov • Brzice • Bukovice • Černčice • Červená Hora • Červený Kostelec • Česká Čermná • Česká Metuje • Česká Skalice • Dolany • Dolní Radechová • Hejtmánkovice • Heřmanice • Heřmánkovice • Horní Radechová • Hořenice • Hořičky • Hronov • Hynčice • Chvalkovice • Jaroměř • Jasenná • Jestřebí • Jetřichov • Kramolna • Křinice • Lhota pod Hořičkami • Libchyně • Litoboř • Machov • Martínkovice • Mezilečí • Mezilesí • Meziměstí • Nahořany • Náchod • Nové Město nad Metují • Nový Hrádek • Nový Ples • Otovice • Police nad Metují • Provodov-Šonov • Přibyslav • Rasošky • Rožnov • Rychnovek • Říkov • Sendraž • Slatina nad Úpou • Slavětín nad Metují • Slavoňov • Stárkov • Studnice • Suchý Důl • Šestajovice • Šonov • Teplice nad Metují • Velichovky • Velká Jesenice • Velké Petrovice • Velké Poříčí • Velký Třebešov • Vernéřovice • Vestec • Vlkov • Vršovka • Vysoká Srbská • Vysokov • Zábrodí • Zaloňov • Žďár nad Metují • Žďárky • Žernov Řestoky.html Řestoky Řestoky Základné informácie Postavenie: |obec NUTS 5 (obec): |CZ0531 572217 Kraj (NUTS 3): |Pardubický (CZ053) Okres (NUTS 4): |Chrudim (CZ0531) Obec s rozšírenou pôsobnosťou:| Poverená obec: | Historická krajina: |Čechy Katastrálna výmera: | ? km² Počet obyvateľov: |448 Zemepisná šírka: | Zemepisná dĺžka: | Nadmorská výška: | ? m PSČ: | Základné sídelné | jednotky: | Miestnych častí: | Katastrálne územie: | Adresa | obecného úradu: | Starosta / starostka: | Řestoky je obec v Česku v okrese Chrudim v Pardubickom kraji. 1. januára 2006 tu žilo 448 obyvateľov, z toho 222 mužov a 226 žien, pričom priemerný vek v obci je 41,6 rokov (muži 41,7 rokov, ženy 41,5 rokov). Tento geografický článok o mieste v Česku je zatiaľ príliš Vlajka Česka krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Pozri aj * Zoznam obcí v Česku Mestá a obce okresu Chrudim Běstvina • Biskupice • Bítovany • Bojanov • Bor u Skutče • Bořice • Bousov • Bylany • Ctětín • Čankovice • České Lhotice • Dědová • Dolní Bezděkov • Dřenice • Dvakačovice • Hamry • Heřmanův Městec • Hlinsko • Hluboká • Hodonín • Holetín • Honbice • Horka • Horní Bradlo • Hošťalovice • Hrochův Týnec • Hroubovice • Chrast • Chroustovice • Chrudim • Jeníkov • Jenišovice • Kameničky • Kladno • Klešice • Kněžice • Kočí • Kostelec u Heřmanova Městce • Krásné • Krouna • Křižanovice • Lány • Leštinka • Libkov • Liboměřice • Licibořice • Lipovec • Lozice • Lukavice • Luže • Míčov-Sušice • Miřetice • Mladoňovice • Morašice • Mrákotín • Nabočany • Načešice • Nasavrky • Orel • Ostrov • Otradov • Perálec • Podhořany u Ronova • Pokřikov • Prachovice • Proseč • Prosetín • Předhradí • Přestavlky • Rabštejnská Lhota • Raná • Ronov nad Doubravou • Rosice • Rozhovice • Řestoky • Seč • Skuteč • Slatiňany • Smrček • Sobětuchy • Stolany • Střemošice • Studnice • Svídnice • Svratouch • Tisovec • Trhová Kamenice • Trojovice • Třemošnice • Třibřichy • Tuněchody • Úherčice • Úhřetice • Vápenný Podol • Včelákov • Vejvanovice • Vítanov • Vojtěchov • Vortová • Vrbatův Kostelec • Všeradov • Vysočina • Vyžice • Zaječice • Zájezdec • Zderaz • Žlebské Chvalovice • Žumberk Řenče.html Řenče Řenče Základné informácie Postavenie: |obec NUTS 5 (obec): |CZ0324 558303 Kraj (NUTS 3): |Plzenský (CZ032) Okres (NUTS 4): |Plzeň-juh (CZ0324) Obec s rozšírenou pôsobnosťou:| Poverená obec: | Historická krajina: |Čechy Katastrálna výmera: | ? km² Počet obyvateľov: |887 Zemepisná šírka: | Zemepisná dĺžka: | Nadmorská výška: | ? m PSČ: | Základné sídelné | jednotky: | Miestnych častí: | Katastrálne územie: | Adresa | obecného úradu: | Starosta / starostka: | Řenče je obec v Česku v okrese Plzeň-juh v Plzenskom kraji. 1. januára 2006 tu žilo 887 obyvateľov, z toho 457 mužov a 430 žien, pričom priemerný vek v obci je 40,6 rokov (muži 40,9 rokov, ženy 40,3 rokov). Tento geografický článok o mieste v Česku je zatiaľ príliš Vlajka Česka krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Pozri aj * Zoznam obcí v Česku Mestá a obce okresu Plzeň-juh Blovice • Bolkov • Borovno • Borovy • Buková • Čižice • Čížkov • Čmelíny • Dnešice • Dobřany • Dolce • Dolní Lukavice • Drahkov • Honezovice • Horní Lukavice • Horšice • Hradec • Hradiště • Chlum • Chlumčany • Chlumy • Chocenice • Chotěšov • Jarov • Kasejovice • Kbel • Klášter • Kotovice • Kozlovice • Kramolín • Letiny • Lisov • Líšina • Louňová • Lužany • Měcholupy • Merklín • Mileč • Milínov • Míšov • Mladý Smolivec • Mohelnice • Nebílovy • Nekvasovy • Nepomuk • Netunice • Neurazy • Nezdice • Nezdřev • Nová Ves • Nové Mitrovice • Oplot • Oselce • Otěšice • Polánka • Prádlo • Předenice • Přestavlky • Přeštice • Příchovice • Ptenín • Radkovice • Roupov • Řenče • Seč • Sedliště • Skašov • Soběkury • Spálené Poříčí • Srby • Stod • Střelice • Střížovice • Štěnovice • Tojice • Třebčice • Týniště • Únětice • Útušice • Ves Touškov • Vlčí • Vlčtejn • Vrčeň • Vstiš • Zdemyslice • Zemětice • Žákava • Ždírec • Žinkovy • Životice Řendějov.html Řendějov Řendějov Základné informácie Postavenie: |obec NUTS 5 (obec): |CZ0205 534366 Kraj (NUTS 3): |Stredočeský (CZ020) Okres (NUTS 4): |Kutná Hora (CZ0205) Obec s rozšírenou pôsobnosťou:| Poverená obec: | Historická krajina: |Čechy Katastrálna výmera: | ? km² Počet obyvateľov: |247 Zemepisná šírka: | Zemepisná dĺžka: | Nadmorská výška: | ? m PSČ: | Základné sídelné | jednotky: | Miestnych častí: | Katastrálne územie: | Adresa | obecného úradu: | Starosta / starostka: | Řendějov je obec v Česku v okrese Kutná Hora v Stredočeskom kraji. 1. januára 2006 tu žilo 247 obyvateľov, z toho 125 mužov a 122 žien, pričom priemerný vek v obci je 42,8 rokov (muži 38,7 rokov, ženy 47,0 rokov). Tento geografický článok o mieste v Česku je zatiaľ príliš Vlajka Česka krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Pozri aj * Zoznam obcí v Česku Mestá a obce okresu Kutná Hora Adamov • Bernardov • Bílé Podolí • Bludov • Bohdaneč • Brambory • Bratčice • Církvice • Čáslav • Čejkovice • Černíny • Červené Janovice • Čestín • Dobrovítov • Dolní Pohleď • Drobovice • Hlízov • Horka I • Horka II • Horky • Horušice • Hostovlice • Hraběšín • Chabeřice • Chlístovice • Chotusice • Kácov • Kluky • Kobylnice • Košice • Krchleby • Křesetice • Kutná Hora • Ledečko • Malešov • Miskovice • Močovice • Nepoměřice • Nové Dvory • Okřesaneč • Onomyšl • Opatovice I • Paběnice • Pertoltice • Petrovice I • Petrovice II • Podveky • Potěhy • Rašovice • Rataje nad Sázavou • Rohozec • Řendějov • Samopše • Semtěš • Schořov • Slavošov • Soběšín • Souňov • Staňkovice • Starkoč • Sudějov • Suchdol • Svatý Mikuláš • Šebestěnice • Štipoklasy • Třebešice • Třebětín • Třebonín • Tupadly • Uhlířské Janovice • Úmonín • Úžice • Vavřinec • Vidice • Vinaře • Vlačice • Vlastějovice • Vlkaneč • Vodranty • Vrdy • Záboří nad Labem • Zbizuby • Zbraslavice • Zbýšov • Zruč nad Sázavou • Žáky • Žehušice • Žleby Řepice.html Řepice Řepice Základné informácie Postavenie: |obec NUTS 5 (obec): |CZ0316 536849 Kraj (NUTS 3): |Juhočeský (CZ031) Okres (NUTS 4): |Strakonice (CZ0316) Obec s rozšírenou pôsobnosťou:| Poverená obec: | Historická krajina: |Čechy Katastrálna výmera: | ? km² Počet obyvateľov: |332 Zemepisná šírka: | Zemepisná dĺžka: | Nadmorská výška: | ? m PSČ: | Základné sídelné | jednotky: | Miestnych častí: | Katastrálne územie: | Adresa | obecného úradu: | Starosta / starostka: | Řepice je obec v Česku v okrese Strakonice v Juhočeskom kraji. 1. januára 2006 tu žilo 332 obyvateľov, z toho 169 mužov a 163 žien, pričom priemerný vek v obci je 37,3 rokov (muži 36,1 rokov, ženy 38,5 rokov). Tento geografický článok o mieste v Česku je zatiaľ príliš Vlajka Česka krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Pozri aj * Zoznam obcí v Česku Mestá a obce okresu Strakonice Bavorov • Bělčice • Bezdědovice • Bílsko • Blatná • Bratronice • Březí • Budyně • Buzice • Cehnice • Čečelovice • Čejetice • Čepřovice • Čestice • Číčenice • Doubravice • Drahonice • Drachkov • Drážov • Droužetice • Dřešín • Hajany • Hájek • Hlupín • Horní Poříčí • Hornosín • Hoslovice • Hoštice • Chelčice • Chlum • Chobot • Chrášťovice • Jinín • Kadov • Kalenice • Katovice • Kladruby • Kocelovice • Krajníčko • Kraselov • Krašlovice • Krejnice • Krty-Hradec • Kuřimany • Kváskovice • Lažánky • Lažany • Libějovice • Libětice • Litochovice • Lnáře • Lom • Mačkov • Malenice • Mečichov • Měkynec • Milejovice • Miloňovice • Mnichov • Mutěnice • Myštice • Nebřehovice • Němčice • Němětice • Nihošovice • Nišovice • Nová Ves • Novosedly • Osek • Paračov • Pivkovice • Pohorovice • Pracejovice • Předmíř • Přední Zborovice • Předslavice • Přechovice • Přešťovice • Radějovice • Radomyšl • Radošovice • Rovná • Řepice • Sedlice • Skály • Skočice • Slaník • Sousedovice • Stožice • Strakonice • Strašice • Strunkovice nad Volyňkou • Střelské Hoštice • Škvořetice • Štěchovice • Štěkeň • Tchořovice • Truskovice • Třebohostice • Třešovice • Úlehle • Únice • Uzenice • Uzeničky • Vacovice • Velká Turná • Vodňany • Volenice • Volyně • Záboří • Zahorčice • Zvotoky Řepín.html Řepín Řepín Základné informácie Postavenie: |obec NUTS 5 (obec): |CZ0206 535168 Kraj (NUTS 3): |Stredočeský (CZ020) Okres (NUTS 4): |Mělník (CZ0206) Obec s rozšírenou pôsobnosťou:| Poverená obec: | Historická krajina: |Čechy Katastrálna výmera: | ? km² Počet obyvateľov: |571 Zemepisná šírka: | Zemepisná dĺžka: | Nadmorská výška: | ? m PSČ: | Základné sídelné | jednotky: | Miestnych častí: | Katastrálne územie: | Adresa | obecného úradu: | Starosta / starostka: | Řepín je obec v Česku v okrese Mělník v Stredočeskom kraji. 1. januára 2006 tu žilo 571 obyvateľov, z toho 281 mužov a 290 žien, pričom priemerný vek v obci je 40,2 rokov (muži 40,6 rokov, ženy 39,8 rokov). Tento geografický článok o mieste v Česku je zatiaľ príliš Vlajka Česka krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Pozri aj * Zoznam obcí v Česku Mestá a obce okresu Mělník Býkev • Byšice • Cítov • Čakovičky • Čečelice • Dobřeň • Dolany • Dolní Beřkovice • Dolní Zimoř • Dřínov • Horní Počaply • Hořín • Hostín u Vojkovic • Hostín • Chlumín • Chorušice • Chvatěruby • Jeviněves • Kadlín • Kanina • Kly • Kojetice • Kokořín • Kostelec nad Labem • Kozomín • Kralupy nad Vltavou • Ledčice • Lhotka • Liběchov • Libiš • Liblice • Lobeč • Lužec nad Vltavou • Malý Újezd • Medonosy • Mělnické Vtelno • Mělník • Mšeno • Nebužely • Nedomice • Nelahozeves • Neratovice • Nosálov • Nová Ves • Obříství • Olovnice • Ovčáry • Postřižín • Řepín • Spomyšl • Stránka • Střemy • Tišice • Tuhaň • Tupadly • Újezdec • Úžice • Velký Borek • Veltrusy • Vidim • Vojkovice • Vraňany • Všestudy • Všetaty • Vysoká • Zálezlice • Zlončice • Zlosyň • Želízy Řepníky.html Řepníky Řepníky Základné informácie Postavenie: |obec NUTS 5 (obec): |CZ0531 572209 Kraj (NUTS 3): |Pardubický (CZ053) Okres (NUTS 4): |Chrudim (CZ0531) Obec s rozšírenou pôsobnosťou:| Poverená obec: | Historická krajina: |Čechy Katastrálna výmera: | ? km² Počet obyvateľov: |423 Zemepisná šírka: | Zemepisná dĺžka: | Nadmorská výška: | ? m PSČ: | Základné sídelné | jednotky: | Miestnych častí: | Katastrálne územie: | Adresa | obecného úradu: | Starosta / starostka: | Řepníky je obec v Česku v okrese Chrudim v Pardubickom kraji. 1. januára 2006 tu žilo 423 obyvateľov, z toho 212 mužov a 211 žien, pričom priemerný vek v obci je 38,8 rokov (muži 36,8 rokov, ženy 40,7 rokov). Tento geografický článok o mieste v Česku je zatiaľ príliš Vlajka Česka krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Pozri aj * Zoznam obcí v Česku Mestá a obce okresu Chrudim Běstvina • Biskupice • Bítovany • Bojanov • Bor u Skutče • Bořice • Bousov • Bylany • Ctětín • Čankovice • České Lhotice • Dědová • Dolní Bezděkov • Dřenice • Dvakačovice • Hamry • Heřmanův Městec • Hlinsko • Hluboká • Hodonín • Holetín • Honbice • Horka • Horní Bradlo • Hošťalovice • Hrochův Týnec • Hroubovice • Chrast • Chroustovice • Chrudim • Jeníkov • Jenišovice • Kameničky • Kladno • Klešice • Kněžice • Kočí • Kostelec u Heřmanova Městce • Krásné • Krouna • Křižanovice • Lány • Leštinka • Libkov • Liboměřice • Licibořice • Lipovec • Lozice • Lukavice • Luže • Míčov-Sušice • Miřetice • Mladoňovice • Morašice • Mrákotín • Nabočany • Načešice • Nasavrky • Orel • Ostrov • Otradov • Perálec • Podhořany u Ronova • Pokřikov • Prachovice • Proseč • Prosetín • Předhradí • Přestavlky • Rabštejnská Lhota • Raná • Ronov nad Doubravou • Rosice • Rozhovice • Řestoky • Seč • Skuteč • Slatiňany • Smrček • Sobětuchy • Stolany • Střemošice • Studnice • Svídnice • Svratouch • Tisovec • Trhová Kamenice • Trojovice • Třemošnice • Třibřichy • Tuněchody • Úherčice • Úhřetice • Vápenný Podol • Včelákov • Vejvanovice • Vítanov • Vojtěchov • Vortová • Vrbatův Kostelec • Všeradov • Vysočina • Vyžice • Zaječice • Zájezdec • Zderaz • Žlebské Chvalovice • Žumberk Řepeč.html Řepeč Řepeč Základné informácie Postavenie: |obec NUTS 5 (obec): |CZ0317 553034 Kraj (NUTS 3): |Juhočeský (CZ031) Okres (NUTS 4): |Tábor (CZ0317) Obec s rozšírenou pôsobnosťou:| Poverená obec: | Historická krajina: |Čechy Katastrálna výmera: | ? km² Počet obyvateľov: |260 Zemepisná šírka: | Zemepisná dĺžka: | Nadmorská výška: | ? m PSČ: | Základné sídelné | jednotky: | Miestnych častí: | Katastrálne územie: | Adresa | obecného úradu: | Starosta / starostka: | Řepeč je obec v Česku v okrese Tábor v Juhočeskom kraji. 1. januára 2006 tu žilo 260 obyvateľov, z toho 130 mužov a 130 žien, pričom priemerný vek v obci je 38,7 rokov (muži 38,7 rokov, ženy 38,7 rokov). Tento geografický článok o mieste v Česku je zatiaľ príliš Vlajka Česka krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Pozri aj * Zoznam obcí v Česku Mesta a obce okresu Tábor Balkova Lhota • Bečice • Bechyně • Běleč • Borkovice • Borotín • Bradáčov • Březnice • Budislav • Černýšovice • Dírná • Dlouhá Lhota • Dobronice u Bechyně • Dolní Hořice • Dolní Hrachovice • Drahov • Dráchov • Dražice • Dražičky • Drhovice • Haškovcova Lhota • Hlasivo • Hlavatce • Hodětín • Hodonice • Chotěmice • Chotoviny • Choustník • Chrbonín • Chýnov • Jedlany • Jistebnice • Katov • Klenovice • Komárov • Košice • Košín • Krátošice • Krtov • Libějice • Lom • Malšice • Mažice • Meziříčí • Mezná • Mladá Vožice • Mlýny • Myslkovice • Nadějkov • Nasavrky • Nemyšl • Nová Ves u Chýnova • Nová Ves u Mladé Vožice • Oldřichov • Opařany • Planá nad Lužnicí • Pohnánec • Pohnání • Pojbuky • Přehořov • Psárov • Radenín • Radětice • Radimovice u Tábora • Radimovice u Želče • Radkov • Rataje • Ratibořské Hory • Rodná • Roudná • Řemíčov • Řepeč • Řípec • Sedlečko u Soběslavě • Sezimovo Ústí • Skalice • Skopytce • Skrýchov u Malšic • Slapsko • Slapy • Smilovy Hory • Soběslav • Stádlec • Sudoměřice u Bechyně • Sudoměřice u Tábora • Sviny • Svrabov • Šebířov • Tábor • Třebějice • Tučapy • Turovec • Ústrašice • Val • Vesce • Veselí nad Lužnicí • Vilice • Vlastiboř • Vlčeves • Vlkov • Vodice • Zadní Střítež • Záhoří • Zálší • Zhoř u Mladé Vožice • Zhoř u Tábora • Zlukov • Zvěrotice • Želeč • Žíšov Řepov.html Řepov Řepov Základné informácie Postavenie: |obec NUTS 5 (obec): |CZ0207 536580 Kraj (NUTS 3): |Stredočeský (CZ020) Okres (NUTS 4): |Mladá Boleslav (CZ0207) Obec s rozšírenou pôsobnosťou:| Poverená obec: | Historická krajina: |Čechy Katastrálna výmera: | ? km² Počet obyvateľov: |633 Zemepisná šírka: | Zemepisná dĺžka: | Nadmorská výška: | ? m PSČ: | Základné sídelné | jednotky: | Miestnych častí: | Katastrálne územie: | Adresa | obecného úradu: | Starosta / starostka: | Řepov je obec v Česku v okrese Mladá Boleslav v Stredočeskom kraji. 1. januára 2006 tu žilo 633 obyvateľov, z toho 299 mužov a 334 žien, pričom priemerný vek v obci je 38,8 rokov (muži 38,7 rokov, ženy 38,9 rokov). Tento geografický článok o mieste v Česku je zatiaľ príliš Vlajka Česka krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Pozri aj * Zoznam obcí v Česku Mestá a obce okresu Mladá Boleslav (?+??) Bakov nad Jizerou | Bělá pod Bezdězem | Benátky nad Jizerou | Bezno  Bílá Hlína | Bítouchov | Boreč | Boseň | Bradlec | Branžež | Brodce  Březina | Březno | Březovice | Bukovno | Ctiměřice | Čachovice | Čistá  Dalovice | Dlouhá Lhota | Dobrovice | Dobšín | Dolní Bousov  Dolní Krupá | Dolní Slivno | Dolní Stakory | Domousnice | Doubravička  Hlavenec | Horky nad Jizerou | Horní Bukovina | Horní Slivno | Hrdlořezy  Hrušov | Husí Lhota | Charvatce | Chocnějovice | Chotětov | Chudíř  Jabkenice | Jivina | Jizerní Vtelno | Josefův Důl | Katusice  Klášter Hradiště nad Jizerou | Kluky | Kněžmost | Kobylnice | Kochánky  Kolomuty | Koryta | Kosmonosy | Kosořice | Kostelní Hlavno | Košátky  Kováň | Kovanec | Krásná Ves | Krnsko | Kropáčova Vrutice | Ledce  Lhotky | Lipník | Loukov | Loukovec | Luštěnice | Mečeříž  Mladá Boleslav | Mnichovo Hradiště | Mohelnice nad Jizerou | Mukařov  Němčice | Nemyslovice | Nepřevázka | Neveklovice | Niměřice | Nová Telib  Nová Ves u Bakova | Obrubce | Obruby | Pěčice | Pětikozly | Petkovy  Písková Lhota | Plazy | Plužná | Prodašice | Předměřice nad Jizerou  Přepeře | Ptýrov | Rabakov | Rohatsko | Rokytá | Rokytovec | Řepov  Řitonice | Sedlec | Semčice | Sezemice | Skalsko | Skorkov | Smilovice  Sojovice | Sovínky | Strašnov | Strážiště | Strenice | Sudoměř  Sudovo Hlavno | Sukorady | Tuřice | Ujkovice | Velké Všelisy | Veselice  Vinařice | Vinec | Vlkava | Vrátno | Všejany | Zdětín | Žďár | Žerčice  Židněves Řepiště.html Řepiště Řepiště Základné informácie Postavenie: |obec NUTS 5 (obec): |CZ0802 568830 Kraj (NUTS 3): |Moravskosliezsky (CZ080) Okres (NUTS 4): |Frýdek-Místek (CZ0802) Obec s rozšírenou pôsobnosťou:| Poverená obec: | Historická krajina: |Sliezsko Katastrálna výmera: | ? km² Počet obyvateľov: |1623 Zemepisná šírka: | Zemepisná dĺžka: | Nadmorská výška: | ? m PSČ: | Základné sídelné | jednotky: | Miestnych častí: | Katastrálne územie: | Adresa | obecného úradu: | Starosta / starostka: | Řepiště je obec v Česku v okrese Frýdek-Místek v Moravskosliezskom kraji. 1. januára 2006 tu žilo 1623 obyvateľov, z toho 807 mužov a 816 žien, pričom priemerný vek v obci je 40,7 rokov (muži 39,7 rokov, ženy 41,6 rokov). Tento geografický článok o mieste v Česku je zatiaľ príliš Vlajka Česka krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Pozri aj * Zoznam obcí v Česku Mestá a obce okresu Frýdek-Místek Baška • Bílá • Bocanovice • Brušperk • Bruzovice • Bukovec • Bystřice • Čeladná • Dobrá • Dobratice • Dolní Domaslavice • Dolní Lomná • Dolní Tošanovice • Fryčovice • Frýdek-Místek • Frýdlant nad Ostravicí • Hnojník • Horní Domaslavice • Horní Lomná • Horní Tošanovice • Hrádek • Hrčava • Hukvaldy • Jablunkov • Janovice • Kaňovice • Komorní Lhotka • Košařiska • Kozlovice • Krásná • Krmelín • Kunčice pod Ondřejníkem • Lhotka • Lučina • Malenovice • Metylovice • Milíkov • Morávka • Mosty u Jablunkova • Návsí • Nižní Lhoty • Nošovice • Nýdek • Ostravice • Palkovice • Paskov • Pazderna • Písečná • Písek • Pražmo • Pržno • Pstruží • Raškovice • Ropice • Řeka • Řepiště • Sedliště • Smilovice • Soběšovice • Staré Hamry • Staré Město • Staříč • Střítež • Sviadnov • Třanovice • Třinec • Vělopolí • Vendryně • Vojkovice • Vyšní Lhoty • Žabeň • Žermanice Řepy.html Řepy Poloha Nová časť Řep - električková zastávka Slánská Kostol Svätej rodiny Řepy sú jediné katastrálne územie v pražskej mestskej časti Praha 17 v mestskom obvode Praha 6. Nachádzajú sa na západe mesta a žije v nich 25 tisíc ľudí . Do 31. decembra 2001 sa mestská časť Praha 17 nazývala Praha-Řepy. Vykonáva rozšírenú pôsobnosť štátnej správy aj pre ďalšiu mestská časť v mestskom správnom obvode Praha 17. Správny obvod Praha 17 Úrad mestskej časti Praha 17 je poverený výkonom rozšírenej pôsobnosti štátnej správy aj pre územie mestskej časti Praha-Zličín, ktorá zahŕňa katastrálne územia Zličín, Sobín a časť katastrálneho územia Třebonice, leží v mestskom obvode Praha 5. Územie rozšírenej pôsobnosti štátnej správy úradu mestskej časti Praha 17, tzv. správny obvod Praha 17 zasahuje do dvoch mestských obvodov podľa zákona o územnom členení štátu. Dejiny Řepy boli ako obec pripomínané už v stredoveku. K Prahe bola následovne táto ves pripojená roku 1968, od 80. let 20. storočia sa tu pak začalo sa stavbou sídliska; paneláky sa stávali aj po roku 1989, kedy chýbalo dobudovať severozápadnú časť. Električková trať vedie na Řepy od 28. októbra 1988. Iné projekty * Commons * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Řeporyje.html Řeporyje Námestie Řeporyje sú od roku 1974 katastrálne územie Prahy. Väčšina územia patrí do mestskej časti Praha-Řeporyje s výnimkou malej neobývanej časti južne od Krtne, ktorá patrí do mestskej časti Praha 13. Je tu evidovaných 74 ulíc a 787 adries. Žije tu 2857 obyvateľov. V roku 1919 boli Řeporyje povýšené na mestečko. Iné projekty * Commons * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Tento geografický článok o mieste v Česku je zatiaľ príliš Vlajka Česka krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Řeřichy.html Řeřichy Řeřichy Základné informácie Postavenie: |obec NUTS 5 (obec): |CZ020C 565504 Kraj (NUTS 3): |Stredočeský (CZ020) Okres (NUTS 4): |Rakovník (CZ020C) Obec s rozšírenou pôsobnosťou:| Poverená obec: | Historická krajina: |Čechy Katastrálna výmera: | ? km² Počet obyvateľov: |93 Zemepisná šírka: | Zemepisná dĺžka: | Nadmorská výška: | ? m PSČ: | Základné sídelné | jednotky: | Miestnych častí: | Katastrálne územie: | Adresa | obecného úradu: | Starosta / starostka: | Řeřichy je obec v Česku v okrese Rakovník v Stredočeskom kraji. 1. januára 2006 tu žilo 93 obyvateľov, z toho 44 mužov a 49 žien, pričom priemerný vek v obci je 39,1 rokov (muži 39,2 rokov, ženy 39,1 rokov). Tento geografický článok o mieste v Česku je zatiaľ príliš Vlajka Česka krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Pozri aj * Zoznam obcí v Česku Řečice_(okres_Pelhřimov)_45f8.html Řečice (okres Pelhřimov) Řečice Základné informácie Postavenie: |obec NUTS 5 (obec): |CZ0613 548715 Kraj (NUTS 3): |Vysočina (CZ061) Okres (NUTS 4): |Pelhřimov (CZ0613) Obec s rozšírenou pôsobnosťou:| Poverená obec: | Historická krajina: |Čechy Katastrálna výmera: | ? km² Počet obyvateľov: |137 Zemepisná šírka: | Zemepisná dĺžka: | Nadmorská výška: | ? m PSČ: | Základné sídelné | jednotky: | Miestnych častí: | Katastrálne územie: | Adresa | obecného úradu: | Starosta / starostka: | Řečice je obec v Česku v okrese Pelhřimov v kraji Vysočina. 1. januára 2006 tu žilo 137 obyvateľov, z toho 70 mužov a 67 žien, pričom priemerný vek v obci je 43,4 rokov (muži 45,2 rokov, ženy 41,6 rokov). Tento geografický článok o mieste v Česku je zatiaľ príliš Vlajka Česka krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Pozri aj * Zoznam obcí v Česku Iné projekty * Commons * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Mestá a obce okresu Pelhřimov Arneštovice • Bácovice • Bělá • Bohdalín • Bořetice • Bořetín • Božejov • Bratřice • Budíkov • Buřenice • Bystrá • Cetoraz • Čáslavsko • Častrov • Čejov • Čelistná • Černov • Černovice • Červená Řečice • Čížkov • Dehtáře • Dobrá Voda • Dobrá Voda u Pacova • Dubovice • Důl • Eš • Hojanovice • Hojovice • Horní Cerekev • Horní Rápotice • Horní Ves • Hořepník • Hořice • Humpolec • Chýstovice • Chyšná • Jankov • Ježov • Jiřice • Kaliště • Kámen • Kamenice nad Lipou • Kejžlice • Koberovice • Kojčice • Komorovice • Košetice • Krasíkovice • Křeč • Křelovice • Křešín • Leskovice • Lesná • Lhota-Vlasenice • Libkova Voda • Lidmaň • Litohošť • Lukavec • Martinice u Onšova • Mezilesí • Mezná • Mladé Bříště • Mnich • Moraveč • Mysletín • Nová Buková • Nová Cerekev • Nový Rychnov • Obrataň • Olešná • Ondřejov • Onšov • Pacov • Pavlov • Pelhřimov • Píšť • Počátky • Polesí • Pošná • Proseč • Proseč pod Křemešníkem • Putimov • Rodinov • Rovná • Rynárec • Řečice • Salačova Lhota • Samšín • Sedlice • Senožaty • Staré Bříště • Stojčín • Střítež • Střítež pod Křemešníkem • Svépravice • Syrov • Těchobuz • Těmice • Ústrašín • Útěchovice pod Stražištěm • Útěchovice • Útěchovičky • Včelnička • Velká Chyška • Velký Rybník • Veselá • Věžná • Vojslavice • Vokov • Vyklantice • Vyskytná • Vysoká Lhota • Vystrkov • Zachotín • Zajíčkov • Zhořec • Zlátenka • Želiv • Žirov • Žirovnice Řečany_nad_Labem_1947.html Řečany nad Labem Řečany nad Labem Základné informácie Postavenie: |obec NUTS 5 (obec): |CZ0532 575607 Kraj (NUTS 3): |Pardubický (CZ053) Okres (NUTS 4): |Pardubice (CZ0532) Obec s rozšírenou pôsobnosťou:| Poverená obec: | Historická krajina: |Čechy Katastrálna výmera: | ? km² Počet obyvateľov: |1347 Zemepisná šírka: | Zemepisná dĺžka: | Nadmorská výška: | ? m PSČ: | Základné sídelné | jednotky: | Miestnych častí: | Katastrálne územie: | Adresa | obecného úradu: | Starosta / starostka: | Řečany nad Labem je obec v Česku v okrese Pardubice v Pardubickom kraji. 1. januára 2006 tu žilo 1347 obyvateľov, z toho 681 mužov a 666 žien, pričom priemerný vek v obci je 42,1 rokov (muži 40,3 rokov, ženy 43,9 rokov). Tento geografický článok o mieste v Česku je zatiaľ príliš Vlajka Česka krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Pozri aj * Zoznam obcí v Česku Mestá a obce okresu Pardubice Barchov • Bezděkov • Borek • Brloh • Břehy • Bukovina nad Labem • Bukovina u Přelouče • Bukovka • Býšť • Časy • Čeperka • Čepí • Černá u Bohdanče • Dašice • Dolany • Dolní Roveň • Dolní Ředice • Dříteč • Dubany • Hlavečník • Holice • Holotín • Horní Jelení • Horní Ředice • Hrobice • Choltice • Choteč • Chrtníky • Chvaletice • Chvojenec • Chýšť • Jankovice • Jaroslav • Jedousov • Jeníkovice • Jezbořice • Kasalice • Kladruby nad Labem • Kojice • Kostěnice • Křičeň • Kunětice • Labské Chrčice • Lány u Dašic • Lázně Bohdaneč • Libišany • Lipoltice • Litošice • Malé Výkleky • Mikulovice • Mokošín • Morašice • Moravany • Němčice • Neratov • Opatovice nad Labem • Ostřešany • Ostřetín • Pardubice • Plch • Poběžovice u Holic • Poběžovice u Přelouče • Podůlšany • Pravy • Přelouč • Přelovice • Přepychy • Ráby • Rohovládova Bělá • Rohoznice • Rokytno • Rybitví • Řečany nad Labem • Selmice • Semín • Sezemice • Slepotice • Sopřeč • Sovolusky • Spojil • Srch • Srnojedy • Staré Hradiště • Staré Jesenčany • Staré Ždánice • Starý Mateřov • Stéblová • Stojice • Strašov • Svinčany • Svojšice • Tetov • Trnávka • Trusnov • Třebosice • Turkovice • Uhersko • Úhřetická Lhota • Újezd u Přelouče • Újezd u Sezemic • Urbanice • Valy • Vápno • Veliny • Veselí • Vlčí Habřina • Voleč • Vysoké Chvojno • Vyšehněvice • Zdechovice • Žáravice • Živanice Řečice_(okres_Žďár_nad_Sázavou)_9959.html Řečice (okres Žďár nad Sázavou) Řečice (okres Žďár nad Sázavou) Základné informácie Postavenie: |obec NUTS 5 (obec): |CZ0615 596680 Kraj (NUTS 3): |Vysočina (CZ061) Okres (NUTS 4): |Žďár nad Sázavou (CZ0615) Obec s rozšírenou pôsobnosťou:| Poverená obec: | Historická krajina: |Morava Katastrálna výmera: | ? km² Počet obyvateľov: |459 Zemepisná šírka: | Zemepisná dĺžka: | Nadmorská výška: | ? m PSČ: | Základné sídelné | jednotky: | Miestnych častí: | Katastrálne územie: | Adresa | obecného úradu: | Starosta / starostka: | Řečice (okres Žďár nad Sázavou) je obec v Česku v okrese Žďár nad Sázavou v kraji Vysočina. 1. januára 2006 tu žilo 459 obyvateľov, z toho 231 mužov a 228 žien, pričom priemerný vek v obci je 39,1 rokov (muži 37,5 rokov, ženy 40,7 rokov). Tento geografický článok o mieste v Česku je zatiaľ príliš Vlajka Česka krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Pozri aj * Zoznam obcí v Česku Mestá a obce okresu Žďár nad Sázavou Baliny • Blažkov • Blízkov • Bobrová • Bobrůvka • Bohdalec • Bohdalov • Bohuňov • Borovnice • Bory • Březejc • Březí • Březí nad Oslavou • Březské • Budeč • Bukov • Bystřice nad Pernštejnem • Býšovec • Cikháj • Černá • Dalečín • Daňkovice • Dlouhé • Dobrá Voda • Dolní Heřmanice • Dolní Libochová • Dolní Rožínka • Fryšava pod Žákovou horou • Hamry nad Sázavou • Herálec • Heřmanov • Hodíškov • Horní Libochová • Horní Radslavice • Horní Rožínka • Chlumek • Chlumětín • Chlum-Korouhvice • Jabloňov • Jámy • Javorek • Jimramov • Jívoví • Kadolec • Kadov • Karlov • Kněževes • Koroužné • Kotlasy • Kozlov • Krásné • Krásněves • Křídla • Křižánky • Křižanov • Křoví • Kuklík • Kundratice • Kyjov • Lavičky • Lhotka • Lísek • Líšná • Malá Losenice • Martinice • Matějov • Měřín • Meziříčko • Milasín • Milešín • Mirošov • Moravec • Moravecké Pavlovice • Netín • Nížkov • Nová Ves • Nová Ves u Nového Města na Moravě • Nové Dvory • Nové Město na Moravě • Nové Sady • Nové Veselí • Nový Jimramov • Nyklovice • Obyčtov • Ořechov • Oslavice • Oslavička • Osová Bítýška • Osové • Ostrov nad Oslavou • Otín • Pavlínov • Pavlov • Petráveč • Pikárec • Písečné • Počítky • Poděšín • Podolí • Pokojov • Polnička • Prosetín • Račice • Račín • Radenice • Radešín • Radešínská Svratka • Radkov • Radňoves • Radňovice • Radostín • Radostín nad Oslavou • Rodkov • Rosička • Rousměrov • Rovečné • Rozseč • Rozsochy • Rožná • Ruda • Rudolec • Řečice • Sázava • Sazomín • Sejřek • Sirákov • Sklené • Sklené nad Oslavou • Skorotice • Skřinářov • Sněžné • Spělkov • Strachujov • Stránecká Zhoř • Strážek • Střítež • Sulkovec • Světnov • Sviny • Svratka • Škrdlovice • Štěpánov nad Svratkou • Tasov • Tři Studně • Ubušínek • Uhřínov • Ujčov • Újezd • Unčín • Vatín • Věcov • Věchnov • Velká Bíteš • Velká Losenice • Velké Janovice • Velké Meziříčí • Velké Tresné • Vepřová • Věstín • Věžná • Vídeň • Vidonín • Vír • Vlachovice • Vlkov • Vojnův Městec • Vysoké • Záblatí • Zadní Zhořec • Znětínek • Zubří • Zvole • Ždánice • Žďár nad Sázavou Řehlovice.html Řehlovice Řehlovice Základné informácie Postavenie: |obec NUTS 5 (obec): |CZ0427 568201 Kraj (NUTS 3): |Ústecký (CZ042) Okres (NUTS 4): |Ústí nad Labem (CZ0427) Obec s rozšírenou pôsobnosťou:| Poverená obec: | Historická krajina: |Čechy Katastrálna výmera: | ? km² Počet obyvateľov: |1200 Zemepisná šírka: | Zemepisná dĺžka: | Nadmorská výška: | ? m PSČ: | Základné sídelné | jednotky: | Miestnych častí: | Katastrálne územie: | Adresa | obecného úradu: | Starosta / starostka: | Řehlovice je obec v Česku v okrese Ústí nad Labem v Ústeckom kraji. 1. januára 2006 tu žilo 1200 obyvateľov, z toho 597 mužov a 603 žien, pričom priemerný vek v obci je 39,4 rokov (muži 38,4 rokov, ženy 40,3 rokov). Tento geografický článok o mieste v Česku je zatiaľ príliš Vlajka Česka krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Pozri aj * Zoznam obcí v Česku Mestá a obce okresu Ústí nad Labem Dolní Zálezly • Habrovany • Homole u Panny • Chabařovice • Chlumec • Chuderov • Libouchec • Malé Březno • Malečov • Petrovice • Povrly • Přestanov • Ryjice • Řehlovice • Stebno • Tašov • Telnice • Tisá • Trmice • Ústí nad Labem • Velké Březno • Velké Chvojno • Zubrnice Řehenice.html Řehenice Řehenice Základné informácie Postavenie: |obec NUTS 5 (obec): |CZ0209 538710 Kraj (NUTS 3): |Stredočeský (CZ020) Okres (NUTS 4): |Praha-východ (CZ0209) Obec s rozšírenou pôsobnosťou:| Poverená obec: | Historická krajina: |Čechy Katastrálna výmera: | ? km² Počet obyvateľov: |441 Zemepisná šírka: | Zemepisná dĺžka: | Nadmorská výška: | ? m PSČ: | Základné sídelné | jednotky: | Miestnych častí: | Katastrálne územie: | Adresa | obecného úradu: | Starosta / starostka: | Řehenice je obec v Česku v okrese Praha-východ v Stredočeskom kraji. 1. januára 2006 tu žilo 441 obyvateľov, z toho 228 mužov a 213 žien, pričom priemerný vek v obci je 42,5 rokov (muži 42,7 rokov, ženy 42,2 rokov). Tento geografický článok o mieste v Česku je zatiaľ príliš Vlajka Česka krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Pozri aj * Zoznam obcí v Česku Řemíčov.html Řemíčov Řemíčov Základné informácie Postavenie: |obec NUTS 5 (obec): |CZ0317 560511 Kraj (NUTS 3): |Juhočeský (CZ031) Okres (NUTS 4): |Tábor (CZ0317) Obec s rozšírenou pôsobnosťou:| Poverená obec: | Historická krajina: |Čechy Katastrálna výmera: | ? km² Počet obyvateľov: |81 Zemepisná šírka: | Zemepisná dĺžka: | Nadmorská výška: | ? m PSČ: | Základné sídelné | jednotky: | Miestnych častí: | Katastrálne územie: | Adresa | obecného úradu: | Starosta / starostka: | Řemíčov je obec v Česku v okrese Tábor v Juhočeskom kraji. 1. januára 2006 tu žilo 81 obyvateľov, z toho 42 mužov a 39 žien, pričom priemerný vek v obci je 46,8 rokov (muži 45,6 rokov, ženy 48,2 rokov). Tento geografický článok o mieste v Česku je zatiaľ príliš Vlajka Česka krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Pozri aj * Zoznam obcí v Česku Mesta a obce okresu Tábor Balkova Lhota • Bečice • Bechyně • Běleč • Borkovice • Borotín • Bradáčov • Březnice • Budislav • Černýšovice • Dírná • Dlouhá Lhota • Dobronice u Bechyně • Dolní Hořice • Dolní Hrachovice • Drahov • Dráchov • Dražice • Dražičky • Drhovice • Haškovcova Lhota • Hlasivo • Hlavatce • Hodětín • Hodonice • Chotěmice • Chotoviny • Choustník • Chrbonín • Chýnov • Jedlany • Jistebnice • Katov • Klenovice • Komárov • Košice • Košín • Krátošice • Krtov • Libějice • Lom • Malšice • Mažice • Meziříčí • Mezná • Mladá Vožice • Mlýny • Myslkovice • Nadějkov • Nasavrky • Nemyšl • Nová Ves u Chýnova • Nová Ves u Mladé Vožice • Oldřichov • Opařany • Planá nad Lužnicí • Pohnánec • Pohnání • Pojbuky • Přehořov • Psárov • Radenín • Radětice • Radimovice u Tábora • Radimovice u Želče • Radkov • Rataje • Ratibořské Hory • Rodná • Roudná • Řemíčov • Řepeč • Řípec • Sedlečko u Soběslavě • Sezimovo Ústí • Skalice • Skopytce • Skrýchov u Malšic • Slapsko • Slapy • Smilovy Hory • Soběslav • Stádlec • Sudoměřice u Bechyně • Sudoměřice u Tábora • Sviny • Svrabov • Šebířov • Tábor • Třebějice • Tučapy • Turovec • Ústrašice • Val • Vesce • Veselí nad Lužnicí • Vilice • Vlastiboř • Vlčeves • Vlkov • Vodice • Zadní Střítež • Záhoří • Zálší • Zhoř u Mladé Vožice • Zhoř u Tábora • Zlukov • Zvěrotice • Želeč • Žíšov Řetůvka.html Řetůvka Řetůvka Základné informácie Postavenie: |obec NUTS 5 (obec): |CZ0534 580881 Kraj (NUTS 3): |Pardubický (CZ053) Okres (NUTS 4): |Ústí nad Orlicí (CZ0534) Obec s rozšírenou pôsobnosťou:| Poverená obec: | Historická krajina: |Čechy Katastrálna výmera: | ? km² Počet obyvateľov: |246 Zemepisná šírka: | Zemepisná dĺžka: | Nadmorská výška: | ? m PSČ: | Základné sídelné | jednotky: | Miestnych častí: | Katastrálne územie: | Adresa | obecného úradu: | Starosta / starostka: | Řetůvka je obec v Česku v okrese Ústí nad Orlicí v Pardubickom kraji. 1. januára 2006 tu žilo 246 obyvateľov, z toho 126 mužov a 120 žien, pričom priemerný vek v obci je 41,5 rokov (muži 39,9 rokov, ženy 43,2 rokov). Tento geografický článok o mieste v Česku je zatiaľ príliš Vlajka Česka krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Pozri aj * Zoznam obcí v Česku Mestá a obce okresu Ústí nad Orlicí Albrechtice • Anenská Studánka • Běstovice • Bošín • Brandýs nad Orlicí • Bučina • Bystřec • Cotkytle • Čenkovice • Červená Voda • Česká Rybná • Česká Třebová • České Heřmanice • České Libchavy • České Petrovice • Damníkov • Dlouhá Třebová • Dlouhoňovice • Dobříkov • Dolní Čermná • Dolní Dobrouč • Dolní Morava • Džbánov • Hejnice • Helvíkovice • Hnátnice • Horní Čermná • Horní Heřmanice • Horní Třešňovec • Hrádek • Hrušová • Choceň • Jablonné nad Orlicí • Jamné nad Orlicí • Javorník • Jehnědí • Kameničná • Klášterec nad Orlicí • Koldín • Kosořín • Králíky • Krasíkov • Kunvald • Lanškroun • Leština • Letohrad • Libecina • Libchavy • Lichkov • Líšnice • Lubník • Lukavice • Luková • Mistrovice • Mladkov • Mostek • Nasavrky • Nekoř • Nové Hrady • Orlické Podhůří • Orličky • Ostrov • Oucmanice • Pastviny • Petrovice • Písečná • Plchovice • Podlesí • Přívrat • Pustina • Radhošť • Rudoltice • Rybník • Řepníky • Řetová • Řetůvka • Sázava • Seč • Semanín • Skořenice • Slatina • Sobkovice • Sopotnice • Sruby • Stradouň • Strážná • Studené • Sudislav nad Orlicí • Sudslava • Svatý Jiří • Šedivec • Tatenice • Těchonín • Tisová • Trpík • Třebovice • Týnišťko • Újezd u Chocně • Ústí nad Orlicí • Velká Skrovnice • Verměřovice • Vinary • Voděrady • Vraclav • Vračovice-Orlov • Výprachtice • Vysoké Mýto • Zádolí • Záchlumí • Zálší • Zámrsk • Zářecká Lhota • Žamberk • Žampach • Žichlínek Řetová.html Řetová Řetová Základné informácie Postavenie: |obec NUTS 5 (obec): |CZ0534 580872 Kraj (NUTS 3): |Pardubický (CZ053) Okres (NUTS 4): |Ústí nad Orlicí (CZ0534) Obec s rozšírenou pôsobnosťou:| Poverená obec: | Historická krajina: |Čechy Katastrálna výmera: | ? km² Počet obyvateľov: |675 Zemepisná šírka: | Zemepisná dĺžka: | Nadmorská výška: | ? m PSČ: | Základné sídelné | jednotky: | Miestnych častí: | Katastrálne územie: | Adresa | obecného úradu: | Starosta / starostka: | Řetová je obec v Česku v okrese Ústí nad Orlicí v Pardubickom kraji. 1. januára 2006 tu žilo 675 obyvateľov, z toho 344 mužov a 331 žien, pričom priemerný vek v obci je 39,1 rokov (muži 38,5 rokov, ženy 39,8 rokov). Tento geografický článok o mieste v Česku je zatiaľ príliš Vlajka Česka krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Pozri aj * Zoznam obcí v Česku Mestá a obce okresu Ústí nad Orlicí Albrechtice • Anenská Studánka • Běstovice • Bošín • Brandýs nad Orlicí • Bučina • Bystřec • Cotkytle • Čenkovice • Červená Voda • Česká Rybná • Česká Třebová • České Heřmanice • České Libchavy • České Petrovice • Damníkov • Dlouhá Třebová • Dlouhoňovice • Dobříkov • Dolní Čermná • Dolní Dobrouč • Dolní Morava • Džbánov • Hejnice • Helvíkovice • Hnátnice • Horní Čermná • Horní Heřmanice • Horní Třešňovec • Hrádek • Hrušová • Choceň • Jablonné nad Orlicí • Jamné nad Orlicí • Javorník • Jehnědí • Kameničná • Klášterec nad Orlicí • Koldín • Kosořín • Králíky • Krasíkov • Kunvald • Lanškroun • Leština • Letohrad • Libecina • Libchavy • Lichkov • Líšnice • Lubník • Lukavice • Luková • Mistrovice • Mladkov • Mostek • Nasavrky • Nekoř • Nové Hrady • Orlické Podhůří • Orličky • Ostrov • Oucmanice • Pastviny • Petrovice • Písečná • Plchovice • Podlesí • Přívrat • Pustina • Radhošť • Rudoltice • Rybník • Řepníky • Řetová • Řetůvka • Sázava • Seč • Semanín • Skořenice • Slatina • Sobkovice • Sopotnice • Sruby • Stradouň • Strážná • Studené • Sudislav nad Orlicí • Sudslava • Svatý Jiří • Šedivec • Tatenice • Těchonín • Tisová • Trpík • Třebovice • Týnišťko • Újezd u Chocně • Ústí nad Orlicí • Velká Skrovnice • Verměřovice • Vinary • Voděrady • Vraclav • Vračovice-Orlov • Výprachtice • Vysoké Mýto • Zádolí • Záchlumí • Zálší • Zámrsk • Zářecká Lhota • Žamberk • Žampach • Žichlínek Řevničov.html Řevničov Řevničov Základné informácie Postavenie: |obec NUTS 5 (obec): |CZ020C 542351 Kraj (NUTS 3): |Stredočeský (CZ020) Okres (NUTS 4): |Rakovník (CZ020C) Obec s rozšírenou pôsobnosťou:| Poverená obec: | Historická krajina: |Čechy Katastrálna výmera: | ? km² Počet obyvateľov: |1406 Zemepisná šírka: | Zemepisná dĺžka: | Nadmorská výška: | ? m PSČ: | Základné sídelné | jednotky: | Miestnych častí: | Katastrálne územie: | Adresa | obecného úradu: | Starosta / starostka: | Řevničov je obec v Česku v okrese Rakovník v Stredočeskom kraji. 1. januára 2006 tu žilo 1406 obyvateľov, z toho 713 mužov a 693 žien, pričom priemerný vek v obci je 40,0 rokov (muži 37,5 rokov, ženy 42,6 rokov). Tento geografický článok o mieste v Česku je zatiaľ príliš Vlajka Česka krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Pozri aj * Zoznam obcí v Česku Řevnice.html Řevnice Řevnice Řevnice – znak znak Základné informácie Postavenie: |mesto NUTS 5 (obec): |CZ020A 539643 Kraj (NUTS 3): |Stredočeský (CZ020) Okres (NUTS 4): |Praha-západ (CZ020A) Obec s rozšírenou pôsobnosťou:|Černošice Poverená obec: | Historická krajina: |Čechy Katastrálna výmera: | ? km² Počet obyvateľov: |2966 Zemepisná šírka: | Zemepisná dĺžka: | Nadmorská výška: | ? m PSČ: | Základné sídelné | jednotky: | Miestnych častí: | Katastrálne územie: | Adresa | mestského úradu: | Starosta / starostka: | Řevnice je mesto v Česku v okrese Praha-západ v Stredočeskom kraji. 1. januára 2006 tu žilo 2966 obyvateľov, z toho 1454 mužov a 1512 žien, pričom priemerný vek v obci je 43,1 rokov (muži 41,4 rokov, ženy 44,6 rokov). Tento geografický článok o mieste v Česku je zatiaľ príliš Vlajka Česka krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Pozri aj * Zoznam obcí v Česku Iné projekty * Commons * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Mestá a obce okresu Praha-západ Bojanovice • Bratřínov • Březová-Oleško • Buš • Černolice • Černošice • Červený Újezd • Číčovice • Čisovice • Davle • Dobrovíz • Dobříč • Dobřichovice • Dolní Břežany • Drahelčice • Holubice • Horoměřice • Hostivice • Hradištko • Hvozdnice • Choteč • Chrášťany • Chýně • Chýnice • Jeneč • Jesenice • Jílové u Prahy • Jíloviště • Jinočany • Kamenný Přívoz • Karlík • Klínec • Kněževes • Kosoř • Kytín • Lety • Libčice nad Vltavou • Libeř • Lichoceves • Líšnice • Měchenice • Mníšek pod Brdy • Nučice • Ohrobec • Okoř • Okrouhlo • Ořech • Petrov • Pohoří • Průhonice • Psáry • Ptice • Roblín • Roztoky • Rudná • Řevnice • Řitka • Slapy • Statenice • Středokluky • Svrkyně • Štěchovice • Tachlovice • Trnová • Třebotov • Tuchoměřice • Tursko • Úholičky • Úhonice • Únětice • Velké Přílepy • Vestec • Vonoklasy • Vrané nad Vltavou • Všenory • Zahořany • Zbuzany • Zlatníky-Hodkovice • Zvole Řeka_(okres_Frýdek-Místek)_81a9.html Řeka (okres Frýdek-Místek) Řeka Základné informácie Postavenie: |obec NUTS 5 (obec): |CZ0802 552640 Kraj (NUTS 3): |Moravskosliezsky (CZ080) Okres (NUTS 4): |Frýdek-Místek (CZ0802) Obec s rozšírenou pôsobnosťou:| Poverená obec: | Historická krajina: |Sliezsko Katastrálna výmera: | ? km² Počet obyvateľov: |456 Zemepisná šírka: | Zemepisná dĺžka: | Nadmorská výška: | ? m PSČ: | Základné sídelné | jednotky: | Miestnych častí: | Katastrálne územie: | Adresa | obecného úradu: | Starosta / starostka: | Řeka je obec v Česku v okrese Frýdek-Místek v Moravskosliezskom kraji. 1. januára 2006 tu žilo 456 obyvateľov, z toho 214 mužov a 242 žien, pričom priemerný vek v obci je 40,0 rokov (muži 39,5 rokov, ženy 40,6 rokov). Tento geografický článok o mieste v Česku je zatiaľ príliš Vlajka Česka krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Pozri aj * Zoznam obcí v Česku Mestá a obce okresu Frýdek-Místek Baška • Bílá • Bocanovice • Brušperk • Bruzovice • Bukovec • Bystřice • Čeladná • Dobrá • Dobratice • Dolní Domaslavice • Dolní Lomná • Dolní Tošanovice • Fryčovice • Frýdek-Místek • Frýdlant nad Ostravicí • Hnojník • Horní Domaslavice • Horní Lomná • Horní Tošanovice • Hrádek • Hrčava • Hukvaldy • Jablunkov • Janovice • Kaňovice • Komorní Lhotka • Košařiska • Kozlovice • Krásná • Krmelín • Kunčice pod Ondřejníkem • Lhotka • Lučina • Malenovice • Metylovice • Milíkov • Morávka • Mosty u Jablunkova • Návsí • Nižní Lhoty • Nošovice • Nýdek • Ostravice • Palkovice • Paskov • Pazderna • Písečná • Písek • Pražmo • Pržno • Pstruží • Raškovice • Ropice • Řeka • Řepiště • Sedliště • Smilovice • Soběšovice • Staré Hamry • Staré Město • Staříč • Střítež • Sviadnov • Třanovice • Třinec • Vělopolí • Vendryně • Vojkovice • Vyšní Lhoty • Žabeň • Žermanice 7._storočie_pred_Kr._8e8f.html 7. storočie pred Kr. Storočia: 8. storočie pred Kr. - 7. storočie pred Kr. - 6. storočie pred Kr. Desaťročia: 0. 10. 20. 30. 40. 50. 60. 70. 80. 90. 7. storočie pred Kr. je storočie, ktoré trvalo od roku 700 pred Kr. do roku 601 pred Kr. 7._marec.html 7. marec ← marec → Po | Ut | St | Št | Pi | So | Ne |   |   |   |   | 1 | 2 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9 10 | 11 | 12 | 13 | 14 | 15 | 16 17 | 18 | 19 | 20 | 21 | 22 | 23 24 | 25 | 26 | 27 | 28 | 29 | 30 31 |   |   |   |   |   | 7. marec je 66. deň roka v gregoriánskom kalendári (67. v prestupnom roku). Do konca roka zostáva 299 dní. Meniny má Tomáš. Udalosti * 1774 - tzv. druhé bostonské pitie čaju napodobnilo prvý protest amerických kolonistov proti britskému impériu * 1876 - Alexander Graham Bell získal patent na telefón * 1902 - Koos de la Rey dosiahol posledné veľké víťazstvo Búrov v druhej búrskej vojne * 1912 - Roald Amundsen zverejnil, že jeho výprava, ktorá sa vrátila už v decembri 1911, dosiahla južný pól * 1936 - Nemecko vypovedalo Locarnskú zmluvu a obsadilo demilitarizované územie Porýnia * 1947 - Kuomintang a Komunistická strana Číny obnovili občiansku vojnu v Číne * 1948 - ostrov Rhodos sa stal súčasťou Grécka * 1973 - po prvýkrát bola pozorovaná Kohoutkova kométa * 2003 - Václav Klaus bol inaugurovaný za českého prezidenta Narodenia * 1693 - James Bradley, anglický astronóm († 1762) * 1693 - Klement XIII., pápež († 1769) * 1792 - John Herschel, anglický matematik a astronóm († 1871) * 1799 - František Ladislav Čelakovský, český básnik a prekladateľ († 1852) * 1837 - Henry Draper, americký lekár a astronóm († 1882) * 1849 - Luther Burbank, americký šľachtiteľ rastlín († 1926) * 1850 - Tomáš Garrigue Masaryk, český filozof, politik, štátnik a novinár, prvý prezident ČSR († 1937) * 1875 - Maurice Ravel, francúzsky skladateľ († 1937) * 1878 - Boris Michajlovič Kustodiev, ruský maliar († 1927) * 1893 - Tido J. Gašpar, slovenský spisovateľ († 1972) * 1897 - Viktor Šulc, český divadelný režisér pôsobiaci na Slovensku († 1945) * 1900 - Johann Fischl, rakúsky filozof († 1996) * 1900 - Fritz Wolfgang London, nemecko-americký fyzik († 1954) * 1904 - Reinhard Heydrich, nemecký nacistický generál († 1942) * 1924 - Kōbō Abe, japonský spisovateľ († 1993) * 1937 - Tatiana Korcová, slovenská fyzička († 1997) * 1940 - Rudi Dutschke, nemecký sociológ, vodca študentského hnutia († 1979) * 1940 - Miloslav Šimek, český herec († 2004) * 1952 - Ernie Isley, americký hudobník (The Isley Brothers) * 1956 - Vladimír Horák, slovenský politik * 1959 - Eva Holubová, česká herečka * 1960 - Ivan Lendl, česko-americký tenista * 1960 - Jozef Chovanec, český futbalista a tréner slovenského pôvodu * 1963 - Marián Gavenda, slovenský rímskokatolícky kňaz * 1964 - Bret Easton Ellis, americký spisovateľ * 1971 - Peter Sarsgaard, americký herec * 1971 - Rachel Weisz, britská herečka * 1980 - Laura Preponová, americká herečka * 1982 - Garip Saliji, slovenský hokejista Úmrtia *   322 pred Kr. - Aristoteles, grécky filozof (* 384 pred Kr.) * 1274 - Tomáš Akvinský, filozof a teológ (* 1224 alebo 1225) * 1625 - Johann Bayer, nemecký astronóm (* 1572) * 1724 - Inocent XIII., pápež (* 1655) * 1811 - Juraj Fándly, slovenský spisovateľ a kňaz (* 1750) * 1816 - Karel Ignác Thám, český spisovateľ (* 1763) * 1905 - Ján Francisci-Rimavský, slovenský básnik, prozaik, prekladateľ, publicista a politik (* 1822) * 1925 - Alexandr Ivanovič Vvedenskij, ruský filozof (* 1856) * 1954 - Otto Paul Herrmann Diels, nemecký chemik (* 1876) * 1959 - Arthur Pigou, britsky ekonóm (* 1877) * 1972 - Jan Weiss, český spisovateľ (* 1892) * 1975 - Ján Hrušovský, slovenský prozaik, novinár a esejista († 1892) * 1976 - Jožo Nižnánsky, slovenský spisovateľ (* 1903) * 1994 - Ladislav Hanus, slovenský filozof (* 1907) * 1999 - Stanley Kubrick, americký režisér (* 1928) * 2004 - Paul Winfield, americký herec (* 1941) * 2005 - Jozef Stank, bývalý minister obrany a vedúci kancelárie prezidenta (* 1940) Január | Február | Marec | Apríl | Máj | Jún | Júl | August | September Október | November | December 7._október.html 7. október ← október → Po | Ut | St | Št | Pi | So | Ne |   | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 6 | 7 | 8 | 9 | 10 | 11 | 12 13 | 14 | 15 | 16 | 17 | 18 | 19 20 | 21 | 22 | 23 | 24 | 25 | 26 27 | 28 | 29 | 30 | 31 |   | 7. október je 280. deň roka v gregoriánskom kalendári (281. v prestupnom roku). Do konca roka zostáva 85 dní. Meniny má Eliška. Udalosti * 1806 - Bol vynálezcom Ralphom Wedgewoodom v Londýne patentovaný kopírovací papier. * 1840 - William II sa stal kráľom Holandska. * 1886 - Španielsko zrušilo na Kube otroctvo. * 1940 - Druhá svetová vojna: Nemecko napadlo Rumunsko. * 1949 - V Sovietskej okupačnej zóne bola vyhlásená Nemecká demokratická republika. * 1950 - Čína si pripojila Tibet. * 1959 - sovietska sonda Luna 3 poslala prvé fotografie odvrátenej strany Mesiaca * 1982 - v divadle na Broadwayi mal premiéru muzikál Cats, ktorý bol najdlhšie hraným predstavením na Broadwayi * 1985 - loď Achille Lauro bola unesená palestínskymi teroristami. * 1991 - zatiaľ posledná svadba herečky Elizabeth Taylorovej. * 2001 - Začala sa americká invázia do Afganistanu. Narodenia * 1869 - Milan Michal Harminc, slovenský architekt * 1885 - Niels Henrick David Bohr, dánsky fyzik († 1962) * 1915 - Arthur Miller, americký spisovateľ (* 2005) * 1929 - Bruno Cremer, francúzsky herec * 1931 - Štefan Babjak, slovenský spevák * 1934 - Amiri Baraka, americký spisovateľ * 1935 - Thomas Keneally, austrálsky spisovateľ * 1942 - Britt Eklandová, švédska herečka * 1944 - Boris Michajlov, ruský hokejista * 1952 - Vladimír Putin, ruský prezident * 1952 - Peter Čiernik, slovenský komunálny politik * 1959 - Pavol Hudák, slovenský básnik * 1963 - Lívia Ághová, slovenská operná speváčka * 1963 - Elisabeth Shueová, americká herečka * 1968 - Marco Beltrami, taliansky skladateľ filmovej hudby * 1968 - Toni Braxton, americká speváčka R&B * 1976 - Rachel McAdams, americká herečka * 1976 - Andrej Novotný, slovenský hokejista * 1982 - Litzy, mexická herečka Úmrtia * 929 - Karol III. Prostý, západofranský kráľ (* 879) * 1849 - Edgar Allan Poe, americký spisovateľ (* 1809) * 1960 - Jan Zahradníček, český básnik (* 1905) * 1973 - Emanuel Filo, rektor Univerzity Komenského v Bratislave (* 1901) * 1989 - František Faltus, nestor československej zvarovacej techniky, profesor ČVÚT (* 1901) * 1995 - Gerard Henri de Vaucouleurs, americký astronóm (* 1918) * 1998 - Jozef Malovec, slovenský hudobný skladateľ (* 1933) Január | Február | Marec | Apríl | Máj | Jún | Júl | August | September Október | November | December 7._september.html 7. september ← september → Po | Ut | St | Št | Pi | So | Ne 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 8 | 9 | 10 | 11 | 12 | 13 | 14 15 | 16 | 17 | 18 | 19 | 20 | 21 22 | 23 | 24 | 25 | 26 | 27 | 28 29 | 30 |   |   |   |   | 7. september je 250. deň roka v gregoriánskom kalendári (251. v prestupnom roku). Do konca roka zostáva 115 dní. Meniny má Marianna. Udalosti * 1619 - boli umučení svätí košickí mučeníci * 1822 - Brazília vyhlásila nezávislosť od Portugalska * 1836 - korunovácia Ferdinanda V. Habsburského na českého kráľa * 1940 - 2. svetová vojna - nemecká Luftwaffe začala kobercové bombardovanie Londýna trvajúce nepretržite 57 nocí * 1953 - Nikita Chruščov sa stal generálnym tajomníkom Ústredného výboru Komunistickej strany Sovietskeho zväzu a tým aj faktickou hlavou štátu * 1978 - v Londýne bol príslušníkom bulharskej tajnej polície zavraždený bulharský disident Georgi Markov * 1988 - štart prvej čínskej meteorologickej družiece Feng Yun-1A * 1995 - štart misie STS-69 raketoplánu Endeavour * 2004 - škótsky parlament sa stretol po prvýkrát v novej budove škótskeho parlamentu Narodenia * 1533 - Alžbeta I., anglická kráľovná * 1829 - Friedrich August Kekulé von Stradonitz, nemecký chemik († 1887) * 1866 - Tristan Bernard, francúzsky dramatik * 1891 - Ferenc Futurista, český herec * 1901 - Jarmila Glazarová, česká spisovateľka * 1909 - Elia Kazan, americký režisér (Viva Zapata!) († 2003) * 1914 - Lída Baarová, česká herečka († 2000) * 1923 - Peter Lawford, anglický herec * 1932 - Malcolm Bradbury, anglický spisovateľ * 1932 - Paul Getty, americký filantrop * 1936 - Buddy Holly, americký hudobník * 1938 - Milena Dvorská, česká herečka * 1939 - Stanley David Griggs, americký astronaut * 1939 - Baudouin I., belgický kráľ († 1993) * 1948 - Marta Vančurová, herečka * 1949 - Ľubomír Lintner, slovenský politik * 1949 - Gloria Gaynor, americká speváčka * 1964 - Sagvan Tofi, český spevák a herec * 1973 - Shannon Elizabeth, americká herečka * 1974 - Ján Pleva, slovenský hokejista * 1987 - Evan Rachel Wood, americká herečka Úmrtia * 1899 - Karolína Světlá, česká spisovateľka * 1907 - Sully Prudhomme, francúzsky básnik a esejista, prvý nositeľ Nobelovej ceny za literatúru * 1978 - Keith Moon, britský hudobník (The Who) * 1994 - James Clavell, britský spisovateľ (Potkan kráľ) * 1997 - Mobutu Sese Seko, zairský diktátor (* 1930) * 2003 - Warren Zevon, americký rockový spevák a skladateľ Január | Február | Marec | Apríl | Máj | Jún | Júl | August | September Október | November | December 7._júl.html 7. júl ← júl → Po | Ut | St | Št | Pi | So | Ne | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 7 | 8 | 9 | 10 | 11 | 12 | 13 14 | 15 | 16 | 17 | 18 | 19 | 20 21 | 22 | 23 | 24 | 25 | 26 | 27 28 | 29 | 30 | 31 |   |   | 7. júl je 188. deň roka v gregoriánskom kalendári (189. v prestupnom roku). Do konca roka zostáva 177 dní. Meniny má Oliver. Udalosti * 1456 - Johanka z Arku bola pri opakovanom súde zbavená viny (ale podľa rozsudku prvého súdu bola v roku 1431 popravená). * 1513 - bol blahorečený František z Pauly * 1846 - vojaci USA vpadli do Kalifornie. * 1917 - princ Georgij Jevgenevič Lvov po zosadení cára zostavuje dočasnú vládu. * 1919 - zánik Slovenskej republiky rád * 1930 - začala sa výstavba priehrady Boulder Dam (dnes Hoover Dam). * 1937 - Japonské sily vtrhli do Číny. * 1954 - prvé vysielanie piesne Elvisa Presleyho v rádiu. * 1976 - kozmická sonda Viking 2 vstúpila na obežnú dráhu okolo Marsu * 1978 - Šalamúnove ostrovy získavajú nezávislosť na Spojenom kráľovstve. * 1991 - koniec desaťdennej vojny o nezávislosť Slovinska. * 2004 - vypršala platnosť posledného patentu na algoritmus komprimácie dát LZW (v Kanade). * 2005 - Séria výbuchov v dopravnej sieti Londýna. * 2007 - Na všetkých kontinetoch Zeme sa odohral koncert Live Earth * 2007 - Vyhlásený zoznam nových siedmych divov sveta Narodenia * 1746 - Giuseppe Piazzi, taliansky astronóm († 1826) * 1816 - Rudolf Wolf, švajčiarsky astronóm * 1860 - Gustav Mahler, rakúsky skladateľ († 1911) * 1884 - Lion Feuchtwanger, nemecký spisovateľ († 1958) * 1887 - Marc Chagall, bieloruský maliar († 1985) * 1899 - George Cukor, americký filmový režisér († 1983) * 1901 - Vittorio De Sica, taliansky herec a režisér († 1974) * 1907 - Robert A. Heinlein, americký spisovateľ sci-fi * 1909 - Gottfried von Cramm, nemecký tenista * 1915 - Yul Brynner, ruský herec († 1985) * 1931 - David Eddings, americký spisovateľ fantasy * 1932 - Joe Zawinul, rakúský jazzový a jazzrockový pianista a skladateľ * 1940 - Ringo Starr, anglický hudobník, člen skupiny The Beatles * 1952 - Peter Weiss, slovenský politik * 1958 - Béla Bugár, slovenský politik * 1969 - Juraj Halaj, slovenský hokejista * 1969 - Joe Sakic, kanadský hokejista * 1974 - Kārlis Skrastiņš, lotyšský hokejista * 1980 - Michelle Kwanová, americká krasokorčuliarka Úmrtia *   555 - Vigilius, 60. pápež * 1304 - Benedikt XI., pápež (* 1240) * 1307 - Eduard I., anglický kráľ * 1572 - Žigmund II. August, litovský veľkoknieža a poľský kráľ (* 1520) * 1930 - Sir Arthur Conan Doyle, britský spisovateľ a tvorca Sherlocka Holmesa. * 1965 - Moshe Sharett, izraelský premiér (* 1894) * 1967 - Vivien Leighová, anglická herečka (* 1913) * 1971 - Ub Iwerks, americký animátor, autor prvých kresieb Mickey Mouse (* 1901) * 1972 - Talal bin Abdullah, jordánsky kráľ (* 1909) * 1973 - Max Horkheimer, nemecký filozof a sociológ * 1975 - Jacob Bjerknes, norský fyzik a meteorológ (* 1897) * 1978 - Jaromír Vomáčka, český skladateľ a klavirista (* 1923) * 2006 - Syd Barrett, britský hudobník, spoluzakladateľ skupiny Pink Floyd Január | Február | Marec | Apríl | Máj | Jún | Júl | August | September Október | November | December 7._máj.html 7. máj ← máj → Po | Ut | St | Št | Pi | So | Ne |   |   | 1 | 2 | 3 | 4 5 | 6 | 7 | 8 | 9 | 10 | 11 12 | 13 | 14 | 15 | 16 | 17 | 18 19 | 20 | 21 | 22 | 23 | 24 | 25 26 | 27 | 28 | 29 | 30 | 31 | 7. máj je 127. deň roka v gregoriánskom kalendári (128. v prestupnom roku). Do konca roka zostáva 238 dní. Meniny má Monika. Udalosti * 1948 - na Hágskom kongrese bola založená Rada Európy. * 1992 - raketoplán Endeavour vyštartoval na svoju prvú misiu (STS-49) * 1999 - v rámci Vojny v Kosove vojaci NATO bombardovali omylom Čínsku ambasádu v Belehrade Narodenia * 1711 - David Hume, škótsky osvietenský filozof, etik, historik a ekonóm († 1776) * 1713 - Alexis Claude Clairaut, francúzsky matematik a teoretický astronóm († 1765) * 1833 - Johannes Brahms, hudobný skladateľ († 1897) * 1840 - Pjotr Iľjič Čajkovskij, ruský hudobný skladateľ († 1893) * 1857 - Jan Herben, český politik a spisovateľ († 1936) * 1868 - Władysław Reymont, poľský spisovateľ, nositeľ Nobelovej ceny za literatúru († 1925) * 1892 - Josip Broz Tito, prezident Juhoslávie († 1980) * 1901 - Gary Cooper, americký herec († 1961) * 1911 - Raymond Arthur Lyttleton, anglický matematik a teoretický astronóm († 1995) * 1917 - David Tomlinson, britský herec († 2000) * 1919 - Eva Peron, argentínska prvá dáma († 1952) * 1931 - Václav Černík, slovenský filozof českého pôvodu * 1946 - Marián Čalfa, slovenský politik * 1946 - Bill Kreutzmann, americký hudobník (Grateful Dead) * 1961 - Jozef Brhel, slovenský politik * 1961 - Phil Campbell, britský hudobník (Motörhead) * 1969 - Eagle Eye Cherry, švédsky hudobník * 1972 - Peter Dubovský, slovenský futbalista († 2000) * 1977 - Peter "Petiar" Lachký, slovenský pesničkár * 1977 - Iva Kubelková, česká modelka a moderátorka * 1979 - Peter Petráš, slovenský futbalový reprezentant Úmrtia *  973 - Otto I., východofranský kráľ a prvý cisár Rímskonemeckej ríše (* 912) * 1205 - Ladislav III., uhorský kráľ (* asi 1200) * 1617 - David Fabricius, nemecký astronóm (* 1564) * 1708 - Ján Simonides, slovenský spisovateľ (* 1648) * 1800 - Niccolò Piccinni, taliansky operný skladateľ (* 1728) * 1825 - Antonio Salieri, hudobný skladateľ (* 1750) * 1941 - James George Frazer, škótsky antropológ a etnológ (* 1854) * 1955 - Matúš Černák, slovenský politik (* 1903) Január | Február | Marec | Apríl | Máj | Jún | Júl | August | September Október | November | December 7._storočie.html 7. storočie Storočia: 6. storočie - 7. storočie - 8. storočie Desaťročia: 0. 10. 20. 30. 40. 50. 60. 70. 80. 90. 7. storočie je storočie, ktoré trvalo od roku 601 do roku 700. 7._perióda.html 7. perióda 7. perióda je perióda periodickej tabuľky chemických prvkov, ktorá obsahuje prvky v siedmom riadku periodickej tabuľky vrátane aktinoidov. Obsahuje chemické prvky francium, rádium, rutherfordium, dubnium, seaborgium, bohrium, hassium, meitnerium, darmstadtium, roentgenium, ununbium, ununtrium, ununquadium, ununpentium, ununhexium, ununseptium, ununoctium a všetky aktinoidy, teda aktínium, tórium, protaktínium, urán, neptúnium, plutónium, amerícium, curium, berkélium, kalifornium, einsteinium, fermium, mendelevium, nobelium a lawrencium. 7._december.html 7. december ← december → Po | Ut | St | Št | Pi | So | Ne 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 8 | 9 | 10 | 11 | 12 | 13 | 14 15 | 16 | 17 | 18 | 19 | 20 | 21 22 | 23 | 24 | 25 | 26 | 27 | 28 29 | 30 | 31 |   |   |   | 7. december je 341. deň roka v gregoriánskom kalendári (342. v prestupnom roku). Do konca roka zostáva 24 dní. Meniny má Ambróz. Udalosti * 1787 - Delaware ratifikoval ústavu a stal sa prvým štátom USA. * 1872 - Loď HMS Challenger vyplávala z kotviska Sheerness a po zastávke v Portsmouthe sa vydala na 4 roky trvajúcu vedeckú výpravu, ktorá položila základy oceánografie * 1917 - Prvá svetová vojna: Spojené štáty vyhlásili vojnu Rakúsko-Uhorsku * 1941 - Druhá svetová vojna: Japonsko zaútočilo na Pearl Harbor * 1941 - Druhá svetová vojna: Kanada vyhlásila vojnu Fínsku, Maďarsku, Rumunsku a Japonsku * 1972 - Program Apollo: štart lode Apollo 17, posledný let programu * 1975 - Indonézia vtrhla do Východného Timoru. * 2004 - Hamid Karzai bol inaugurovaný za prezidenta Afganistanu. Narodenia * 903 - Abd al-Rahmán ibn Umar al-Súfí, perzský astronóm († 986) * 1598 - Gian Lorenzo Bernini, taliansky architekt a sochár (* 1680) * 1801 - Johann Nepomuk Nestroy, rakúsky dramatik a herec († 1862) * 1863 - Pietro Mascagni, taliansky hudobný skladateľ († 1945) * 1869 - Dr. Matej Metod Bella, evanjelický farár, teológ, právnik a politik († 1946) * 1883 - Sergej Ivanovič Beľavskij, ruský astronóm († 1953) * 1889 - Gabriel Honoré Marcel, filozof († 1973) * 1905 - Gerard Peter Kuiper, holandský astronóm († 1973) * 1924 - Mário Soares, portugalský politik * 1928 - Noam Avram Chomsky, americký lingvista * 1948 - Pavol Hammel, slovenský hudobník a spevák * 1956 - Iveta Radičová, slovenská politička * 1962 - Grecia Colmenares, venezuelská telenovelová herečka * 1972 - Dara Rolins, slovenská speváčka Úmrtia * 43 pred Kr. - Marcus Tullius Cicero, rímsky rečník, politik a spisovateľ (* 106 pred Kr.) * 283 - sv. Eutychianus, pápež (* ?) * 1870 - Ján Palárik, slovenský dramatik a publicista (* 1822) * 1874 - Ján Fuchs, slovenský pedagóg a autor učebníc (* 1816) * 1906 - Élie Ducommun, švajčiarsky novinár, nositeľ Nobelovej ceny za mier (* 1833) * 1912 - sir George Howard Darwin, anglický astronóm (* 1845) * 1962 - Štefan Furka, slovenský pedagóg a matematik (* 1916) * 1990 - Horst Bienek, nemecký spisovateľ (* 1930) * 2004 - Zuzana Navarová, česká speváčka, skladateľka a textárka (* 1959) * 2004 - Maria Rosa Gallo, argentínska telenovelová herečka (* 1922) * 2006 - Viktor Trstenský, slovenský katolícky kňaz (* 1908) Január | Február | Marec | Apríl | Máj | Jún | Júl | August | September Október | November | December 7._symfónia_(Šostakovič)_c448.html 7. symfónia (Šostakovič) Symfónia č. 7 C-dur "Leningradská", Op. 60 Druh skladby symfónia Vznik 1941 Časti 1. Allegretto 2. Moderato 3. Adagio 4. Allegro non troppo Obsadenie orchestra Picc., 2 Fl., 2 Ob., Cor.i., 3 Cl., Cl.b., 2 Fag., Cfg. - 8 Cor., 6 Tr., 6 Tromb., Tb. - 5 Timp., G.C., 3 Tamb.picc., Ptti, Trg., Sil., čínske bloky, Tam-tam - Pno, 2 Ar. - Archi. Približná dĺžka 73 min. Symfónia č. 7 C-dur "Leningradská", Op. 60 je dielo ruského skladateľa Dmitrija Šostakoviča. Symfónia sa stála známou nielen vďaka svojím hudobným hodnotám, ale tiež kvôli okolnostiam vzniku, ktoré patria medzi najzaujímavejšie v dejinách hudby. Skladateľ dielo komponoval počas nemeckej okupácie Leningradu priamo v obkľúčenom meste. Tu vznikli prvé tri vety diela, ktoré bolo dokončené až po evakuácii skladateľovej rodiny do Kujbyševa (dnešná Samara). V tomto meste sa v marci 1942 uskutočnila jeho premiéra pod vedením Samuela Samosuda. Dopadla výborne a symfónia okamžite vzbudila obrovský medzinárodný záujem. O americkú premiéru sa uchádzalo hneď niekoľko dirigentov, z ktorých nakoniec uspel Arturo Toscanini. V podaní NBC Symphony Orchestra pod jeho taktovkou symfónia zaznela v júli 1942 v New Yorku. V krátkom čase dielo obletelo takpovediac celý svet, vypovedajúc svedectvo o sovietskom odpore voči fašistickým vojskám. Najhlbší dojem však nepochybne symfónia zanechala v auguste 1942 priamo v obkľúčenom Leningrade. Leningradský rozhlasový orchester, ktorý ako posledný ešte zotrvával v meste dirigoval Karl Eliasberg. Dobové svedectvá vypovedajú o neuveriteľne mocnom účinku skladby na obyvateľov, ktorým Šostakovičová hudba dodala novú nádej a silu na obranu mesta. Koncert bol reproduktormi vysielaný po celom meste, dokonca aj na front, ako súčasť psychologickej vojny, tak aby ho mohli počuť aj Nemci. Pred samotným začiatkom koncertu spustilo sovietske delostrelectvo paľbu na nemecké batérie, pretože sa očakávali nemecké delostrelecké útoky na samotnú koncertnú sálu. Dielo impozantné nástrojovým obsadením i rozsahom je najdlhšou zo všetkých Šostakovičových symfónií. Hudobný jazyk neomylne poukazuje na svojho skladateľa - pompézne motívy striedajú úmyselne banálne melódie a hrôza tu balansuje na tenkej hranici s iróniou a groteskou. Tak ako u iných Šostakovičových symfónií je tu ale zložité podať jednoznačný výklad diela. V tomto prípade však veľa objasňuje spoločenské pozadie diela aj poznámky samotného skladateľa. Ten dokonca pôvodne plánoval dať vetám opisné názvy Vojna, Rodná zem, Spomienky a Víťazstvo, k čomu nakoniec však nedošlo. Symfónia začína priamo rozhodným vstupom sláčikov a následne i ďalších nástrojových skupín s témou, ktorá uvádza celú symfóniu, založenú na myšlienkovo ostro kontrastujúcich vetách. V ďalších taktoch je vykreslená idylická atmosféra mieru. Netrvá však dlho, lebo blížiaca sa búrka sa ozve v rytmickej fráze malého bubnu. Tu začína pochod, ktorý je najznámejšou časťou celého diela. Jeho motív v pizzicate znie poslucháčovi najskôr nevinne, postupne však nadobúda hrozivý rozsah. V slede štrnástich variácií skladateľ impozantne zobrazuje nezastaviteľnú mašinériu vojny. Stupňujúca sa dynamika a disonantné akordy evokujú groteskne znetvorenú pochodujúcu armádu. Po tom čo téma dosiahne vrchol prichádza pustota a smútok. V ďalšej časti je znovu nastolená mierumilovná atmosféra zo začiatku vety. Takmer v závere sa však znovu zlovestne ozýva malý bubon a základný motív pochodu. Druhá veta je návratom k časom mieru a pokoja. Pripominajú ho husľová graciózna téma a neskôr melancholický spev hoboja a anglického rohu. V tomto duchu sa nesie takmer celá veta, s výnimkou zaujímavo inštrumentovanej nepokojnej strednej časti. Tretia veta má podľa skladateľa pripomínať "opojenie životom a vzývanie krás prírody". Harmónie dychových nástrojov a túžobné témy sláčikových nástrojov vo vysokej polohe a sólovej flauty dávajú nádej na víťazstvo a návrat krásnych spomienok. Attaca nasleduje záverečná štvrtá veta. V úvode je pripomenutá hrozivá skutočnosť. Namiesto pochodu armády z prvej vety si tu však cestu do popredia kliesni pochod víťazstva. Ten preruší smutná pasáž, ktorá je spomienkou na padlé obete. Hrdinská téma sa však potom znovu dostane k slovu a neohrozene graduje. Finále skladby je povznašajúce a záverečné fanfáry s burácaním tympanov neomylne vyjadrujú istotu víťazného konca a porážky zla a tyranie. Napriek tomu, že symfónia vyvolala senzáciu, krátko po skončení druhej svetovej vojny ustúpila do pozadia, možno s myšlienkou na neaktuálnosť diela. Napriek konkrétným udalostiam, ktoré Šostakoviča inšpirovali, sú však hodnoty symfónie nadčasové, vďaka čomu dnes dielo zaujíma miesto medzi poprednými dielami symfonického repertoáru. 7._obvod_(Paríž)_ab99.html 7. obvod (Paríž) Pohľad na 7. parížsky obvod, kde dominuje Eiffelova veža a Invalidovňa. Umiestnenie Paríž a jeho najbližšie predmestia Správa Región Île-de-France Departement Paris Starosta Michel Dumont Štatistika Rozloha^1 4,09 km² Počet obyvateľov (sčítanie 8. marca 1999) 56 985 (odhad na 1. január 2005) 55 700 Hustota zaľudnenia (2005) 13 625 obyv./km² ^1podľa francúzskeho katastra nehnuteľností, ktorý berie do úvahy aj jazerá, rybníky, ľadovce > 1 km² a ústia riek. 20 Znak parížskej armády obvodov Paríža 17. | 18. | 19. | | 9. | 10. | | | -----| |----+-----| 11. | 20. | | 8. | 2. | 3. | | | | |----+-----+------------ | | 1. | 4. | 12. |--------------------------------- 16. | Seina | | 7. | 6. | 5. | |   |-----+----------| 13. | | 15. | 14. | 7. obvod (fr.: VII^e arrondissement) alebo Obvod Bourbonského paláca (fr.: Arrondissement du Palais-Bourbon) je jeden z 20 obvodov Paríža. Nachádza sa na ľavom brehu rieky Seina a zahŕňa množstvo francúzskych národných inštitúcií, napríklad Francúzske národné zhromaždenie a veľa francúzskych ministerstiev. 7. obvod je aj hlavná turistická destinácia z dôvodu prítomnosti Eiffelovej veže a Invalidovne (fr.: Hôtel des Invalides). Geografia Rozloha 7. obvodu je 4,088 km². Demografia Najvyšší počet obyvateľov v 7. obvode bol v roku 1926, keď mal 110 684 obyvateľov. Pretože sa tu nachádza veľa úradov francúzskej vlády, nebol tento obvod tak husto zaľudnený ako iné obvody. V roku 1999 tu žilo 56 985 obyvateľov a počet pracovných miest dosiahol číslo 76 212. Počet obyvateľov v rokoch 1872-2005 Rok Počet obyvateľov Hustota zaľud. (sčítania obyvateľov) (obyv./km²) 1872 78 553 19 206 1926 (najvyšší počet obyvateľov) 110 684 27 075 1954 104 412 25 529 1962 99 584 24 360 1968 87 811 21 480 1975 74 250 18 163 1982 67 461 16 502 1990 62 939 15 396 1999 56 985 13 940 2005 (odhadované) 55 700 13 625 Mapa Mapa 7. obvodu Iné projekty * Commons * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému 7. parížsky obvod. 7._august.html 7. august ← august → Po | Ut | St | Št | Pi | So | Ne |   |   |   | 1 | 2 | 3 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9 | 10 11 | 12 | 13 | 14 | 15 | 16 | 17 18 | 19 | 20 | 21 | 22 | 23 | 24 25 | 26 | 27 | 28 | 29 | 30 | 31 7. august je 219. deň roka v gregoriánskom kalendári (220. v prestupnom roku). Do konca roka zostáva 146 dní. Meniny má Štefánia. Udalosti * 1960 - Pobrežie Slonoviny získalo nezávislosť od Francúzska * 1976 - americká sonda Viking 2 vstúpila na obežnú dráhu okolo Marsu * 1998 - teroristické útoky na americké ambasády v Keni a Tanzánii. Zahynulo 224 osôb, 4 500 bolo zranených Narodenia * 1726 - James Bowdoin, americký fyzik a astronóm * 1819 - August Horislav Škultéty, štúrovec a spisovateľ († 1892) * 1867 - Emil Nolde, nemecký maliar * 1876 - Mata Hari, holandská tanečnica a špiónka * 1906 - Nelson Goodman, americký filozof * 1939 - Bronislav Poloczek, český herec * 1958 - Bruce Dickinson, britský hudobník, spevák (Iron Maiden) * 1959 - Dušan Fedoročko, slovenský politik * 1960 - David Duchovny, americký herec (Akty X) * 1966 - Jimmy Wales, zakladateľ Wikipédie, internetový podnikateľ * 1975 - Charlize Theron, juhoafrická filmová herečka * 1980 - Ľubomír Pištek, slovenský hokejista * 1981 - Zuzana Marošová, slovenská herečka Úmrtia * 1848 - Jöns Jakob Berzelius, švédsky chemik * 1921 - Alexander Alexandrovič Blok, ruský básnik * 1940 - Eugenie Schwarzwaldová, rakúska filantropka, spisovateľka a pedagogička * 1941 - Rabíndranáth Thákur, filozof a spisovateľ, nositeľ Nobelovej ceny za literatúru * 1957 - Oliver Hardy, americký komik, partner Stana Laurela Január | Február | Marec | Apríl | Máj | Jún | Júl | August | September Október | November | December 7._apríl.html 7. apríl ← apríl → Po | Ut | St | Št | Pi | So | Ne | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 7 | 8 | 9 | 10 | 11 | 12 | 13 14 | 15 | 16 | 17 | 18 | 19 | 20 21 | 22 | 23 | 24 | 25 | 26 | 27 28 | 29 | 30 |   |   |   | 7. apríl je 97. deň roka v gregoriánskom kalendári (98. v prestupnom roku). Do konca roka zostáva 268 dní. Meniny má Zoltán. * Svetový deň zdravia Udalosti * 529 - Justinián I. publikoval Codex Iustinianus * 1348 - založenie Karlovej univerzity v Prahe * 1946 - bola oficiálne uznaná nezávislosť Sýrie * 1944 - z koncentračného tábora Auschwitz - Birkenau sa podarilo utiecť Rudolfovi Vrbovi a Alfrédovi Wetzlerovi; správa, ktorú po úteku napísali, sa stala jedným z najdôležitejších dokumentov informujúcich o nacistických koncentračných táboroch * 1948 - založenie Svetovej zdravotníckej organizácie * 1963 - Juhoslávia bola vyhlásená za socialistickú republiku a Josip Broz-Tito za doživotného prezidenta * 1983 - počas misie STS-6 astronauti Story Musgrave a Don Peterson uskutočnili prvý výstup z raketoplánu do otvoreného priestoru * 2000 - štart kozmickej sondy 2001 Mars Odyssey určenej na prieskum planéty Mars * 2003 - americké jednotky dobyli Bagdad, režim Saddáma Hussajna padol o dva dni neskôr Narodenia * 1506 - František Xavérsky, katolícky svätec († 1551) * 1652 - Klement XII., pápež († 1740) * 1770 - William Wordsworth, anglický básnik († 1850) * 1808 - František Matouš Klácel, český filozof a teológ († 1882) * 1889 - Gabriela Mistral, čílska poetka († 1957) * 1915 - Billie Holiday, americká jazzová speváčka († 1959) * 1924 - Johannes Mario Simmel, rakúsky spisovateľ * 1930 - Milan Šimečka, český a slovenský filozof a literárny kritik († 1990) * 1939 - Francis Ford Coppola, americký filmový režisér * 1944 - Gerhard Schröder, bývalý nemecký predseda vlády * 1947 - Florian Schneider, nemecký hudobník (Kraftwerk) * 1962 - Rasťo Piško, slovenský herec a humorista * 1964 - Russell Crowe, novozélandský herec * 1964 - Táňa Keleová-Vasilková, slovenská spisovateľka * 1966 - Lucie Bílá, česká speváčka * 1971 - Guillaume Depardieu, francúzsky herec * 1976 - Radoslav Suchý, slovenský reprezentant v ľadovom hokeji * 1977 - Silvana Arias, peruánska telenovelová herečka * 1980 - Ján Tabaček, slovenský hokejista * 1982 - Agata Mróz-Olszewska, poľská volejbalistka († 2008) Úmrtia * 1498 - Karol VIII., francúzsky kráľ (* 1470) * 1614 - El Greco, španielsky barokový maliar gréckeho pôvodu (* 1541) * 1736 - Samuel Timon, slovenský polyhistor, pedagóg, zakladateľ kritickej historiografie (* 1675) * 1943 - Jaroslav Havlíček, český spisovateľ (* 1896) * 1947 - Henry Ford, americký vynálezca a priemyselník (* 1863) * 1953 - Václav Vydra starší, český herec a režisér (* 1876) * 1962 - Jaroslav Durych, český prozaik (* 1886) * 1986 - Rudolf Dilong, slovenský básnik (* 1905) * 1990 - Ronald Evans, americký astronaut (* 1933) * 1994 - Agathe Uwilingiyimanaová, premiérka Rwandy, zavraždená vzbúrencami (* 1953) Január | Február | Marec | Apríl | Máj | Jún | Júl | August | September Október | November | December 7._november.html 7. november ← november → Po | Ut | St | Št | Pi | So | Ne |   |   |   |   | 1 | 2 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9 10 | 11 | 12 | 13 | 14 | 15 | 16 17 | 18 | 19 | 20 | 21 | 22 | 23 24 | 25 | 26 | 27 | 28 | 29 | 30 7. november je 311. deň roka v gregoriánskom kalendári (312. v prestupnom roku). Do konca roka zostáva 54 dní. Meniny má René. Udalosti * 680 - začal sa 3. konštantínopolský koncil (skončil sa 28. februára 681) * 1620 - poľskí kozáci v cisárskych službách vydrancovali Kladno * 1631 - Pierre Gassendi prvýkrát pozoroval prechod Merkúra cez slnečný kotúč * 1917 - VOSR v Rusku * 1966 - štart sondy Lunar Orbiter 2 * 1967 - štart sondy Surveyor 6 * 1980 - Pražské metro otvorilo úsek Kačerov – Háje * 1996 - NASA vypustila sondu Mars Global Surveyor Narodenia * 630 - Konstans II., byzantský cisár († 668) * 1732 - Jozef Fornet, slovenský evanjelický kňaz a náboženský spisovateľ († 1811) * 1811 - Karel Jaromír Erben, český spisovateľ a básnik († 1870) * 1866 - Paul Lincke, nemecký operetný skladateľ († 1946) * 1867 - Maria Curie-Skłodowska, významná vedkyňa v oblasti fyziky a chémie († 1934) * 1879 - Lev Davidovič Trockij, ruský revolucionár († 1940) * 1897 - Dimitrij Andrusov, slovenský geológ († 1976) * 1913 - Albert Camus, francúzsky spisovateľ, filozof, nositeľ Nobelovej ceny († 1960) * 1954 - generál Petr Voznica, český vojak a diplomat * 1960 - Gabriel Palacka, slovenský politik * 1973 - Miroslav Škovira, slovenský hokejista * 1975 - Richard Hartmann, slovenský hokejista Úmrtia * 1494 - Pico della Mirandola, taliansky filozof a učenec (* 1463) * 1823 - Rafael del Riego, španielsky politik a generál (* 1784) * 1980 - Steve McQueen, americký herec, režisér a producent (* 1930) * 1989 - Jan Skácel, český spisovateľ (* 1922) * 2005 - Ľubomír Javorský, slovenský politik, minister zdravotníctva Slovenska (* 1949) * 2007 - Petr Haničinec, český herec Január | Február | Marec | Apríl | Máj | Jún | Júl | August | September Október | November | December 7._jún.html 7. jún ← jún → Po | Ut | St | Št | Pi | So | Ne |   |   |   |   |   | 1 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 9 | 10 | 11 | 12 | 13 | 14 | 15 16 | 17 | 18 | 19 | 20 | 21 | 22 23 | 24 | 25 | 26 | 27 | 28 | 29 30 |   |   |   |   |   | 7. jún je 158. deň roka v gregoriánskom kalendári (159. v prestupnom roku). Do konca roka zostáva 207 dní. Meniny má Róbert. Udalosti * 1099 - Prvá krížiacka výprava: začalo obliehanie Jeruzalema * 1654 - Ľudovít XIV. bol korunovaný za francúzskeho kráľa * 1898 - bol založený futbalový klub Artmedia Petržalka * 1929 - Vatikán sa stal suverénnym štátom * 1935 - Pierre Laval sa stal predsedom vlády Francúzska * 1948 - Edvard Beneš abdikoval na úrad prezidenta, jeho nástupcom sa stal Klement Gottwald * 2003 - Edward Burns a Christy Turlington sa zosobášili * 2008 - začali sa 13. Majstrovstvá Európy vo futbale 2008 v Rakúsku a Švajčiarsku Narodenia * 1655 - Kryštof Dientzenhofer, český architekt († 1722) * 1724 - Franz Anton Maulbertsch, rakúsky maliar († 1796) * 1848 - Paul Gauguin, francúzsky maliar († 1903) * 1862 - Philipp Lenard, nemecký fyzik († 1947) * 1879 - Knud Rasmussen, grónsky polárny bádateľ a antropológ († 1933) * 1913 - Nathalien Richard Nash, americký dramatik († 2000) * 1914 - Chádža Ahmed Abbás, indický filmový režisér a spisovateľ († 1987) * 1917 - Gwendolyn Brooksová, americká poetka († 2000) * 1917 - Dean Martin, americký herec († 1995) * 1927 - Mária Kráľovičová, slovenská herečka * 1928 - Bernard Flood Burke, americký astronóm * 1928 - Vlastimil Hašek, český herec († 1992) * 1931 - Magda Paveleková, slovenská herečka a humoristka * 1940 - Tom Jones, americký spevák * 1944 - Nora Baráthová, slovenská spisovateľka * 1945 - Wolfgang Schüssel, rakúsky politik * 1948 - Anna Záborská, slovenská politička, poslankyňa Európskeho parlamentu * 1952 - Liam Neeson, britský herec * 1952 - Orhan Pamuk, turecký spisovateľ, nositeľ Nobelovej ceny za literatúru * 1953 - Radim Hreha, český mediálny analytik * 1953 - Libuše Šafránková, česká herečka * 1953 - Jaromír Nohavica, český spevák, hudobník a skladateľ * 1955 - William Forsythe, americký herec * 1958 - Prince, americký popový spevák * 1964 - Jana Hubinská, slovenská herečka a speváčka * 1969 - Princ Joachim, brat dánskeho korunného princa Frederika * 1972 - Karl Urban, novozélandský herec * 1976 - Jitka Ježková, česká herečka * 1979 - Martin Gálik, slovenský hokejista * 1979 - Viktor Kosťučenok, bieloruský hokejista * 1981 - Anna Kurnikovová, ruská tenistka * 1981 - Larisa Oleynik, americká herečka * 1983 - Milan Jurčina, slovenský hokejista * 1985 - Charlie Simpson, britský popový spevák Úmrtia * 1329 - Robert I., škótsky kráľ (* 1274) * 1394 - Anna Luxemburská, anglická kráľovná, dcéra nemeckého cisára Karla IV. (* 1367) * 1826 - Joseph von Fraunhofer, nemecký optik, fyzik a astronóm (astrofyzik) (* 1787) * 1935 - Ivan Vladimirovič Mičurin, ruský šľachtiteľ a ovocinár (* 1855) * 1843 - Alexis Bouvard, francúzsky astronóm (* 1767) * 1954 - Alan Mathison Turing, anglický matematik (* 1912) * 1965 - Judy Holliday, americká herečka (* 1921) * 1966 - Hans Arp, nemecký sochár, maliar a básnik (* 1886) * 1980 - Henry Miller, americký spisovateľ (* 1891) * 1996 - Max Factor ml., americký obchodník (* 1904) Január | Február | Marec | Apríl | Máj | Jún | Júl | August | September Október | November | December 7._skupina.html 7. skupina 7. skupina je skupina v periodickej tabuľke, kam patria prvky mangán (Mn), technécium (Tc), rénium (Rh) a bohrium (Bh). Elektrónová konfigurácia valenčnej vrstvy je ns^2 (n-1)d^5. Všetky tieto prvky patria medzi prechodné kovy a vytvárajú zlúčeniny s veľkou variabilitou oxidačného čísla, maximálny stupeň je VII. Mangán tvorí zlúčeniny v rozmedzí oxidačných čísel -III až VII. Väčšina zlúčením je kovalentná. Mangán je v prírode pomerne rozšírený, ale rádioaktívny technécium a rénium sé veľmi vzácne. Pozri aj * Mangán * Technécium * Rénium * Bohrium 7._január.html 7. január ← január → Po | Ut | St | Št | Pi | So | Ne | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 7 | 8 | 9 | 10 | 11 | 12 | 13 14 | 15 | 16 | 17 | 18 | 19 | 20 21 | 22 | 23 | 24 | 25 | 26 | 27 28 | 29 | 30 | 31 |   |   | 7. január je 7. deň roka v gregoriánskom kalendári. Do konca roka zostáva 358 dní (359 v prestupnom roku). Meniny má Bohuslava. Udalosti * 1610 - Galileo Galilei po prvýkrát použil ďalekohľad pre astronomické pozorovanie a objavil štyri najväčšie mesiace Jupitera * 1953 - prezident Harry Truman vyhlásil, že Spojené štáty vyvinuli vodíkovú bombu * 1962 - The Twist skladba Chubbyho Checkera sa vrátila na vrchol americkej hitparády. Bol to jediný prípad v histórii, kedy sa rovnaká skladba, nahraná tým istým interprétom vrátila na prvé miesto v rebríčku * 1979 - Vietnamské vojská dobyli hlavné mesto Kambodže Phnom Pénh a zosadili vládu Červených Kmérov na čele s Pol Potom Narodenia * 1769 - Antonín Jaroslav Puchmajer, český spisovateľ († 1820) * 1873 - Rudolf Eisler, rakúsky filozof († 1926) * 1873 - Charles Péguy, francúzsky básnik a mysliteľ († 1914) * 1911 - Zdeněk Jirotka, český spisovateľ († 2003) * 1919 - Ján Albrecht, slovenský estetik, muzikológ, hudobník († 1996) * 1922 - Helena Križanová-Brindzová, slovenská spisovateľka († 1990) * 1925 - Gerald Durrell, britský spisovateľ, zoológ a popularizátor ochrany prírody († 1995) * 1935 - Valerij Nikolajevič Kubasov, ruský kozmonaut * 1941 - Frederick Drew Gregory, americký astronaut * 1949 - Ľudmila Mušková, slovenská politička * 1959 - Roman Vavrík, slovenský politik * 1964 - Nicolas Cage, americký herec * 1970 - João Ricardo, angolský futbalista * 1985 - Lewis Hamilton, britský jazdec Formule 1 * 1985 - Karim Guédé, tožský futbalista * 1988 - Haley Bennettová, americká speváčka a herečka Úmrtia * 1536 - Katarína Aragónska, anglická kráľovná (t.j. manželka kráľa), 1. manželka Henricha VIII. (* 1485) * 1943 - Nikola Tesla, americký fyzik (* 1856) * 1978 - Hana Meličková, slovenská herečka (* 1900) * 1989 - Hirohito, 124. japonský cisár (* 1901) * 1995 - Murray Rothbard, americký ekonóm (* 1926) * 1998 - Vladimir Prelog, chorvátsky chemik, nositeľ Nobelovej ceny za chémiu (* 1906) Január | Február | Marec | Apríl | Máj | Jún | Júl | August | September Október | November | December 7._február.html 7. február ← február → Po | Ut | St | Št | Pi | So | Ne |   |   |   | 1 | 2 | 3 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9 | 10 11 | 12 | 13 | 14 | 15 | 16 | 17 18 | 19 | 20 | 21 | 22 | 23 | 24 25 | 26 | 27 | 28 | 29 |   | 7. február je 38. deň roka v gregoriánskom kalendári. Do konca roka zostáva 327 dní (328 v prestupnom roku). Meniny má Vanda. Udalosti * 1311 - Ján Luxemburský bol korunovaný za českého kráľa * 1550 - Július III. bol zvolený za pápeža * 1964 - Beatlesmania dorazila do USA! V tento deň prístáliBeatles v New Yorku. Na letiskuich čakalo 3000 fanúšikov. Prvé, zdrvujúco úspešné, americké turnéBeatles sa skončilo 21.21964. * 1971 - vo Švajčiarsku získali ženy volebné právo * 1974 - Grenada získala nezávislosť od Spojeného kráľovstva * 1977 - štart kozmickej lode Sojuz 24 * 1979 - Pluto po prvýkrát od objavenia prekročilo obežnú dráhu Neptúna * 1992 - bola podpísaná Maastrichtská zmluva * 1999 - štart kozmickej sondy Stardust, ktorá doniesla na Zem vzorky komy kométy Wild 2 * 2003 - posledný kontakt so sondou Pioneer 10 Narodenia * 1102 - Matilda, anglická princezná a panovníčka († 1169) * 1478 - Thomas More, anglický právnik a filozof štátu († 1535) * 1612 - Thomas Killigrew, anglický dramatik († 1683) * 1804 - Johan Ludvig Runeberg, fínsko-švédsky básnik († 1877) * 1812 - Charles Dickens, anglický románopisec († 1870) * 1823 - Richard Genée, rakúsky operetný libretista a skladateľ († 1895) * 1824 - William Huggins, britský astronóm († 1910) * 1869 - Jindřich Šimon Baar, český spisovateľ († 1925) * 1870 - Alfred Adler, rakúsky psychiater a psychológ († 1937) * 1870 - Alexander Pfänder, nemecký filozof († 1941) * 1885 - Sinclair Lewis, americký románopisec a dramatik († 1951) * 1906 - Oleg Konstantinovič Antonov, ruský letecký konštruktér († 1984) * 1910 - Max Bense, nemecký filozof († 1990) * 1922 - Jan Skácel, český spisovateľ († 1989) * 1951 - Miroslav Donutil, český herec * 1956 - Mark St. John, americký hudobník (Kiss) († 2007) * 1960 - James Spader, americký herec * 1962 - David Bryan, americký hudobník (Bon Jovi) * 1968 - Peter Bondra, slovenský hokejista * 1978 - Ashton Kutcher, americký herec * 1993 - David Dorfman, americký herec Úmrtia * 999 - Boleslav II., český knieža (* asi 920) * 1736 - Stephen Gray, anglický astronóm a vedec (* 1666) * 1823 - Ann Radcliffová, anglická spisovateľka (* 1764) * 1878 - Pius IX., pápež (* 1792) * 1960 - Igor Vasilijevič Kurčatov, sovietsky jadrový fyzik (* 1903) * 1979 - Josef Mengele, nemecký nacistický lekár, vojnový zločinec (* 1911) * 1994 - Witold Lutosławski, poľský skladateľ a dirigent (* 1913) * 1998 - Lawrence Sanders, americký autor (* 1920) * 1999 - Hussein, jordánsky kráľ (* 1935) * 1999 - José Silva, autor Silvovej metódy (* 1914) * 2002 - Marta Černická-Bieliková, slovenská herečka (* 1920) * 2005 - Nedžad Botonjič, slovinský futbalista Január | Február | Marec | Apríl | Máj | Jún | Júl | August | September Október | November | December 722.html 722 Roky: 717 718 719 720 721 - 722 - 723 724 725 726 727 Desaťročia: 90. roky 0. roky 10. roky - 20-te roky - 30. roky 40. roky 50. roky Storočia: 7. storočie - 8. storočie - 9. storočie 722 v oblastiach: Kultúra Hudba - Umenie Iné oblasti Slovensko - Veda Zoznam vládcov: Predstavitelia štátov - Vedúce osobnosti Udalosti Narodenia Úmrtia 722_pred_Kr._df56.html 722 pred Kr. Roky (pred Kr.): 727 726 725 724 723 - 722 pred Kr. - 721 720 719 718 717 Desaťročia: 50. roky 40. roky 30. roky - 20-te roky - 10. roky 0. roky 90. roky Storočie: 9. storočie pred Kr. - 8. storočie pred Kr. - 7. storočie pred Kr. 722 pred Kr. v oblastiach: Kultúra Hudba - Umenie Zoznam vládcov: Predstavitelia štátov - Vedúce osobnosti Udalosti Narodenia Úmrtia 722_Frieda_28c6.html 722 Frieda Objavenie ^A Objaviteľ J. Palisa Dátum objavenia 18. október 1911 Označenie planétok 1911 NA ^B Kategória Orbitálne (obehové) vlastnosti ^C Epocha JD 2 445 600,5 Excentricita (výstrednosť) (e) 0,1447626 Veľká polos (a) Perihélium (q) 1,8571651 AU Afélium (Q) Obežná doba (P) Priemerná obežná rýchlosť Uhol sklonu dráhy k ekliptike (i) 5,6422350° Dĺžka výstupného uzla (Ω) 45,3498436° Argument perihélia (ω) 256,7195731° Stredná anomália (M) Fyzikálne vlastnosti Rozmery 50 km Hmotnosť Hustota Povrchová gravitácia Úniková rýchlosť Rotačná perióda Spektrálna trieda Absolútna veľkosť 2,10 Albedo 0,15 Priemerná povrchová teplota 722 Frieda je planétka s priemerom 50 km, ktorú objavil J. Palisa 18. októbra 1911. … | 721 Tabora | 722 Frieda | 723 Hammonia | … 72P_Denning-Fujikawa_bf03.html 72P/Denning-Fujikawa Kométa (Zoznam komét - periodických a neperiodických) Obrázok nie je k dispozícii. Objav Objaviteľ William Frederick Denning Shigehisa Fujikawa Dátum objavu Ostatné označenia Elementy dráhy ^A Epocha Excentricita (e) Veľká polos (a) Perihélium (q) Afélium (Q) Doba obehu (P) Inklinácia (i) Posledné perihélium Najbližšie perihélium 72P/Denning-Fujikawa je periodická kométa, ktorú objavili William Frederick Denning a Shigehisa Fujikawa. 727_pred_Kr._f162.html 727 pred Kr. Roky (pred Kr.): 732 731 730 729 728 - 727 pred Kr. - 726 725 724 723 722 Desaťročia: 50. roky 40. roky 30. roky - 20-te roky - 10. roky 0. roky 90. roky Storočie: 9. storočie pred Kr. - 8. storočie pred Kr. - 7. storočie pred Kr. 727 pred Kr. v oblastiach: Kultúra Hudba - Umenie Zoznam vládcov: Predstavitelia štátov - Vedúce osobnosti Udalosti Narodenia Úmrtia 727_Nipponia_9ff5.html 727 Nipponia Objavenie ^A Objaviteľ A. Massinger Dátum objavenia 11. február 1912 Označenie planétok 1912 NT ^B Kategória Orbitálne (obehové) vlastnosti ^C Epocha JD 2 445 600,5 Excentricita (výstrednosť) (e) 0,1053465 Veľká polos (a) Perihélium (q) 2,2984359 AU Afélium (Q) Obežná doba (P) Priemerná obežná rýchlosť Uhol sklonu dráhy k ekliptike (i) 15,0152144° Dĺžka výstupného uzla (Ω) 132,6705052° Argument perihélia (ω) 273,6955833° Stredná anomália (M) Fyzikálne vlastnosti Rozmery 37 km Hmotnosť Hustota Povrchová gravitácia Úniková rýchlosť Rotačná perióda Spektrálna trieda Absolútna veľkosť 9,62 Albedo 0,15 Priemerná povrchová teplota 727 Nipponia je planétka s priemerom 37 km, ktorú objavil A. Massinger 11. februára 1912. … | 726 Joella | 727 Nipponia | 728 Leonisis | … 727.html 727 Roky: 722 723 724 725 726 - 727 - 728 729 730 731 732 Desaťročia: 90. roky 0. roky 10. roky - 20-te roky - 30. roky 40. roky 50. roky Storočia: 7. storočie - 8. storočie - 9. storočie 727 v oblastiach: Kultúra Hudba - Umenie Iné oblasti Slovensko - Veda Zoznam vládcov: Predstavitelia štátov - Vedúce osobnosti Udalosti Narodenia Úmrtia 720_Bohlinia_6c9d.html 720 Bohlinia Objavenie ^A Objaviteľ F. Kaiser Dátum objavenia 18. október 1911 Označenie planétok 1911 MW ^B Kategória Orbitálne (obehové) vlastnosti ^C Epocha JD 2 445 600,5 Excentricita (výstrednosť) (e) 0,0153020 Veľká polos (a) Perihélium (q) 2,8458362 AU Afélium (Q) Obežná doba (P) Priemerná obežná rýchlosť Uhol sklonu dráhy k ekliptike (i) 2,3634744° Dĺžka výstupného uzla (Ω) 35,6495349° Argument perihélia (ω) 119,0134719° Stredná anomália (M) Fyzikálne vlastnosti Rozmery 37 km Hmotnosť Hustota Povrchová gravitácia Úniková rýchlosť Rotačná perióda Spektrálna trieda Absolútna veľkosť 9,71 Albedo 0,15 Priemerná povrchová teplota 720 Bohlinia je planétka s priemerom 37 km, ktorú objavil F. Kaiser 18. októbra 1911. … | 719 Albert | 720 Bohlinia | 721 Tabora | … 720_pred_Kr._b2c4.html 720 pred Kr. Roky (pred Kr.): 725 724 723 722 721 - 720 pred Kr. - 719 718 717 716 715 Desaťročia: 50. roky 40. roky 30. roky - 20-te roky - 10. roky 0. roky 90. roky Storočie: 9. storočie pred Kr. - 8. storočie pred Kr. - 7. storočie pred Kr. 720 pred Kr. v oblastiach: Kultúra Hudba - Umenie Zoznam vládcov: Predstavitelia štátov - Vedúce osobnosti Udalosti Narodenia Úmrtia 720.html 720 Roky: 715 716 717 718 719 - 720 - 721 722 723 724 725 Desaťročia: 90. roky 0. roky 10. roky - 20-te roky - 30. roky 40. roky 50. roky Storočia: 7. storočie - 8. storočie - 9. storočie 720 v oblastiach: Kultúra Hudba - Umenie Iné oblasti Slovensko - Veda Zoznam vládcov: Predstavitelia štátov - Vedúce osobnosti Udalosti Narodenia Úmrtia 723_Hammonia_c7ee.html 723 Hammonia Objavenie ^A Objaviteľ J. Palisa Dátum objavenia 21. október 1911 Označenie planétok 1911 NB ^B Kategória Orbitálne (obehové) vlastnosti ^C Epocha JD 2 445 600,5 Excentricita (výstrednosť) (e) 0,0572860 Veľká polos (a) Perihélium (q) 2,8209714 AU Afélium (Q) Obežná doba (P) Priemerná obežná rýchlosť Uhol sklonu dráhy k ekliptike (i) 4,9820869° Dĺžka výstupného uzla (Ω) 163,2261809° Argument perihélia (ω) 250,2616070° Stredná anomália (M) Fyzikálne vlastnosti Rozmery 38 km Hmotnosť Hustota Povrchová gravitácia Úniková rýchlosť Rotačná perióda Spektrálna trieda Absolútna veľkosť 9,70 Albedo 0,15 Priemerná povrchová teplota 723 Hammonia je planétka s priemerom 38 km, ktorú objavil J. Palisa 21. októbra 1911. … | 722 Frieda | 723 Hammonia | 724 Hapag | … 723.html 723 Roky: 718 719 720 721 722 - 723 - 724 725 726 727 728 Desaťročia: 90. roky 0. roky 10. roky - 20-te roky - 30. roky 40. roky 50. roky Storočia: 7. storočie - 8. storočie - 9. storočie 723 v oblastiach: Kultúra Hudba - Umenie Iné oblasti Slovensko - Veda Zoznam vládcov: Predstavitelia štátov - Vedúce osobnosti Udalosti Narodenia Úmrtia 723_pred_Kr._8808.html 723 pred Kr. Roky (pred Kr.): 728 727 726 725 724 - 723 pred Kr. - 722 721 720 719 718 Desaťročia: 50. roky 40. roky 30. roky - 20-te roky - 10. roky 0. roky 90. roky Storočie: 9. storočie pred Kr. - 8. storočie pred Kr. - 7. storočie pred Kr. 723 pred Kr. v oblastiach: Kultúra Hudba - Umenie Zoznam vládcov: Predstavitelia štátov - Vedúce osobnosti Udalosti Narodenia Úmrtia 721_pred_Kr._7513.html 721 pred Kr. Roky (pred Kr.): 726 725 724 723 722 - 721 pred Kr. - 720 719 718 717 716 Desaťročia: 50. roky 40. roky 30. roky - 20-te roky - 10. roky 0. roky 90. roky Storočie: 9. storočie pred Kr. - 8. storočie pred Kr. - 7. storočie pred Kr. 721 pred Kr. v oblastiach: Kultúra Hudba - Umenie Zoznam vládcov: Predstavitelia štátov - Vedúce osobnosti Udalosti * 19. marec - prvé zatmenie Mesiaca zaznamenané babylonskými astronómami Narodenia Úmrtia 721_Tabora_214d.html 721 Tabora Objavenie ^A Objaviteľ F. Kaiser Dátum objavenia 18. október 1911 Označenie planétok 1911 MZ ^B Kategória Orbitálne (obehové) vlastnosti ^C Epocha JD 2 445 600,5 Excentricita (výstrednosť) (e) 0,1202256 Veľká polos (a) Perihélium (q) 3,1268461 AU Afélium (Q) Obežná doba (P) Priemerná obežná rýchlosť Uhol sklonu dráhy k ekliptike (i) 8,3457662° Dĺžka výstupného uzla (Ω) 38,8931206° Argument perihélia (ω) 356,9125532° Stredná anomália (M) Fyzikálne vlastnosti Rozmery 82 km Hmotnosť Hustota Povrchová gravitácia Úniková rýchlosť Rotačná perióda Spektrálna trieda Absolútna veľkosť 9,26 Albedo 0,15 Priemerná povrchová teplota 721 Tabora je planétka s priemerom 82 km, ktorú objavil F. Kaiser 18. októbra 1911. … | 720 Bohlinia | 721 Tabora | 722 Frieda | … 721.html 721 Roky: 716 717 718 719 720 - 721 - 722 723 724 725 726 Desaťročia: 90. roky 0. roky 10. roky - 20-te roky - 30. roky 40. roky 50. roky Storočia: 7. storočie - 8. storočie - 9. storočie 721 v oblastiach: Kultúra Hudba - Umenie Iné oblasti Slovensko - Veda Zoznam vládcov: Predstavitelia štátov - Vedúce osobnosti Udalosti Narodenia Úmrtia * Anastasios II., byzantský cisár 726_pred_Kr._b8c1.html 726 pred Kr. Roky (pred Kr.): 731 730 729 728 727 - 726 pred Kr. - 725 724 723 722 721 Desaťročia: 50. roky 40. roky 30. roky - 20-te roky - 10. roky 0. roky 90. roky Storočie: 9. storočie pred Kr. - 8. storočie pred Kr. - 7. storočie pred Kr. 726 pred Kr. v oblastiach: Kultúra Hudba - Umenie Zoznam vládcov: Predstavitelia štátov - Vedúce osobnosti Udalosti Narodenia Úmrtia 726.html 726 Roky: 721 722 723 724 725 - 726 - 727 728 729 730 731 Desaťročia: 90. roky 0. roky 10. roky - 20-te roky - 30. roky 40. roky 50. roky Storočia: 7. storočie - 8. storočie - 9. storočie 726 v oblastiach: Kultúra Hudba - Umenie Iné oblasti Slovensko - Veda Zoznam vládcov: Predstavitelia štátov - Vedúce osobnosti Udalosti Narodenia Úmrtia 726_Joella_18e7.html 726 Joella Objavenie ^A Objaviteľ J. H. Metcalf Dátum objavenia 22. november 1911 Označenie planétok 1911 NM ^B Kategória Orbitálne (obehové) vlastnosti ^C Epocha JD 2 445 600,5 Excentricita (výstrednosť) (e) 0,2821477 Veľká polos (a) Perihélium (q) 1,8417511 AU Afélium (Q) Obežná doba (P) Priemerná obežná rýchlosť Uhol sklonu dráhy k ekliptike (i) 15,4213095° Dĺžka výstupného uzla (Ω) 242,2473637° Argument perihélia (ω) 111,5113263° Stredná anomália (M) Fyzikálne vlastnosti Rozmery 47 km Hmotnosť Hustota Povrchová gravitácia Úniková rýchlosť Rotačná perióda Spektrálna trieda Absolútna veľkosť 0,57 Albedo 0,15 Priemerná povrchová teplota 726 Joella je planétka s priemerom 47 km, ktorú objavil J. H. Metcalf 22. novembra 1911. … | 725 Amanda | 726 Joella | 727 Nipponia | … 729_Watsonia_ad2e.html 729 Watsonia Objavenie ^A Objaviteľ J. H. Metcalf Dátum objavenia 9. február 1912 Označenie planétok 1912 OD ^B Kategória Orbitálne (obehové) vlastnosti ^C Epocha JD 2 445 600,5 Excentricita (výstrednosť) (e) 0,0974035 Veľká polos (a) Perihélium (q) 2,4905395 AU Afélium (Q) Obežná doba (P) Priemerná obežná rýchlosť Uhol sklonu dráhy k ekliptike (i) 18,0408270° Dĺžka výstupného uzla (Ω) 124,3093222° Argument perihélia (ω) 85,4012541° Stredná anomália (M) Fyzikálne vlastnosti Rozmery 53 km Hmotnosť Hustota Povrchová gravitácia Úniková rýchlosť Rotačná perióda Spektrálna trieda Absolútna veľkosť 9,31 Albedo 0,15 Priemerná povrchová teplota 729 Watsonia je planétka s priemerom 53 km, ktorú objavil J. H. Metcalf 9. februára 1912. … | 728 Leonisis | 729 Watsonia | 730 Athanasia | … 729_pred_Kr._55b0.html 729 pred Kr. Roky (pred Kr.): 734 733 732 731 730 - 729 pred Kr. - 728 727 726 725 724 Desaťročia: 50. roky 40. roky 30. roky - 20-te roky - 10. roky 0. roky 90. roky Storočie: 9. storočie pred Kr. - 8. storočie pred Kr. - 7. storočie pred Kr. 729 pred Kr. v oblastiach: Kultúra Hudba - Umenie Zoznam vládcov: Predstavitelia štátov - Vedúce osobnosti Udalosti Narodenia Úmrtia 729.html 729 Roky: 724 725 726 727 728 - 729 - 730 731 732 733 734 Desaťročia: 90. roky 0. roky 10. roky - 20-te roky - 30. roky 40. roky 50. roky Storočia: 7. storočie - 8. storočie - 9. storočie 729 v oblastiach: Kultúra Hudba - Umenie Iné oblasti Slovensko - Veda Zoznam vládcov: Predstavitelia štátov - Vedúce osobnosti Udalosti Narodenia Úmrtia 725.html 725 Roky: 720 721 722 723 724 - 725 - 726 727 728 729 730 Desaťročia: 90. roky 0. roky 10. roky - 20-te roky - 30. roky 40. roky 50. roky Storočia: 7. storočie - 8. storočie - 9. storočie 725 v oblastiach: Kultúra Hudba - Umenie Iné oblasti Slovensko - Veda Zoznam vládcov: Predstavitelia štátov - Vedúce osobnosti Udalosti Narodenia Úmrtia 725_Amanda_c301.html 725 Amanda Objavenie ^A Objaviteľ J. Palisa Dátum objavenia 21. október 1911 Označenie planétok 1911 ND ^B Kategória Orbitálne (obehové) vlastnosti ^C Epocha JD 2 445 600,5 Excentricita (výstrednosť) (e) 0,2193979 Veľká polos (a) Perihélium (q) 2,0076086 AU Afélium (Q) Obežná doba (P) Priemerná obežná rýchlosť Uhol sklonu dráhy k ekliptike (i) 3,7921366° Dĺžka výstupného uzla (Ω) 68,6072589° Argument perihélia (ω) 322,6192986° Stredná anomália (M) Fyzikálne vlastnosti Rozmery 31 km Hmotnosť Hustota Povrchová gravitácia Úniková rýchlosť Rotačná perióda Spektrálna trieda Absolútna veľkosť 1,81 Albedo 0,15 Priemerná povrchová teplota 725 Amanda je planétka s priemerom 31 km, ktorú objavil J. Palisa 21. októbra 1911. … | 724 Hapag | 725 Amanda | 726 Joella | … 725_pred_Kr._f4bd.html 725 pred Kr. Roky (pred Kr.): 730 729 728 727 726 - 725 pred Kr. - 724 723 722 721 720 Desaťročia: 50. roky 40. roky 30. roky - 20-te roky - 10. roky 0. roky 90. roky Storočie: 9. storočie pred Kr. - 8. storočie pred Kr. - 7. storočie pred Kr. 725 pred Kr. v oblastiach: Kultúra Hudba - Umenie Zoznam vládcov: Predstavitelia štátov - Vedúce osobnosti Udalosti Narodenia Úmrtia 724_Hapag_f4aa.html 724 Hapag Objavenie ^A Objaviteľ J. Palisa Dátum objavenia 21. október 1911 Označenie planétok 1911 NC ^B Kategória Orbitálne (obehové) vlastnosti ^C Epocha JD 2 445 600,5 Excentricita (výstrednosť) (e) 0,2473196 Veľká polos (a) Perihélium (q) 1,8500688 AU Afélium (Q) Obežná doba (P) Priemerná obežná rýchlosť Uhol sklonu dráhy k ekliptike (i) 11,7288510° Dĺžka výstupného uzla (Ω) 203,8157462° Argument perihélia (ω) 204,2705334° Stredná anomália (M) Fyzikálne vlastnosti Rozmery 30 km Hmotnosť Hustota Povrchová gravitácia Úniková rýchlosť Rotačná perióda Spektrálna trieda Absolútna veľkosť 3,20 Albedo 0,15 Priemerná povrchová teplota 724 Hapag je planétka s priemerom 30 km, ktorú objavil J. Palisa 21. októbra 1911. … | 723 Hammonia | 724 Hapag | 725 Amanda | … 724_pred_Kr._0f94.html 724 pred Kr. Roky (pred Kr.): 729 728 727 726 725 - 724 pred Kr. - 723 722 721 720 719 Desaťročia: 50. roky 40. roky 30. roky - 20-te roky - 10. roky 0. roky 90. roky Storočie: 9. storočie pred Kr. - 8. storočie pred Kr. - 7. storočie pred Kr. 724 pred Kr. v oblastiach: Kultúra Hudba - Umenie Zoznam vládcov: Predstavitelia štátov - Vedúce osobnosti Udalosti Narodenia Úmrtia 724.html 724 Roky: 719 720 721 722 723 - 724 - 725 726 727 728 729 Desaťročia: 90. roky 0. roky 10. roky - 20-te roky - 30. roky 40. roky 50. roky Storočia: 7. storočie - 8. storočie - 9. storočie 724 v oblastiach: Kultúra Hudba - Umenie Iné oblasti Slovensko - Veda Zoznam vládcov: Predstavitelia štátov - Vedúce osobnosti Udalosti Narodenia Úmrtia 728.html 728 Roky: 723 724 725 726 727 - 728 - 729 730 731 732 733 Desaťročia: 90. roky 0. roky 10. roky - 20-te roky - 30. roky 40. roky 50. roky Storočia: 7. storočie - 8. storočie - 9. storočie 728 v oblastiach: Kultúra Hudba - Umenie Iné oblasti Slovensko - Veda Zoznam vládcov: Predstavitelia štátov - Vedúce osobnosti Udalosti Narodenia Úmrtia 728_pred_Kr._cb91.html 728 pred Kr. Roky (pred Kr.): 733 732 731 730 729 - 728 pred Kr. - 727 726 725 724 723 Desaťročia: 50. roky 40. roky 30. roky - 20-te roky - 10. roky 0. roky 90. roky Storočie: 9. storočie pred Kr. - 8. storočie pred Kr. - 7. storočie pred Kr. 728 pred Kr. v oblastiach: Kultúra Hudba - Umenie Zoznam vládcov: Predstavitelia štátov - Vedúce osobnosti Udalosti Narodenia Úmrtia 728_Leonisis_26d7.html 728 Leonisis Objavenie ^A Objaviteľ J. Palisa Dátum objavenia 16. február 1912 Označenie planétok 1912 NU ^B Kategória Orbitálne (obehové) vlastnosti ^C Epocha JD 2 445 600,5 Excentricita (výstrednosť) (e) 0,0871661 Veľká polos (a) Perihélium (q) 2,0572714 AU Afélium (Q) Obežná doba (P) Priemerná obežná rýchlosť Uhol sklonu dráhy k ekliptike (i) 4,2596862° Dĺžka výstupného uzla (Ω) 82,2622052° Argument perihélia (ω) 54,7703573° Stredná anomália (M) Fyzikálne vlastnosti Rozmery 37 km Hmotnosť Hustota Povrchová gravitácia Úniková rýchlosť Rotačná perióda Spektrálna trieda Absolútna veľkosť 2,80 Albedo 0,15 Priemerná povrchová teplota 728 Leonisis je planétka s priemerom 37 km, ktorú objavil J. Palisa 16. februára 1912. … | 727 Nipponia | 728 Leonisis | 729 Watsonia | … 72_Herculis_dc6b.html 72 Herculis 72 Herculis je hviezda v súhvezdí Herkules. 72_pred_Kr._8017.html 72 pred Kr. Roky (pred Kr.): 77 76 75 74 73 - 72 pred Kr. - 71 70 69 68 67 Desaťročia: 0. roky 90. roky 80. roky - 70-te roky - 60. roky 50. roky 40. roky Storočie: 2. storočie pred Kr. - 1. storočie pred Kr. - 1. storočie 72 pred Kr. v oblastiach: Kultúra Hudba - Umenie Zoznam vládcov: Predstavitelia štátov - Vedúce osobnosti Udalosti Narodenia Úmrtia 72.html 72 Roky: 67 68 69 70 71 - 72 - 73 74 75 76 77 Desaťročia: 40. roky 50. roky 60. roky - 70-te roky - 80. roky 90. roky 0. roky Storočia: 1. storočie pred Kr. - 1. storočie - 2. storočie 72 v oblastiach: Kultúra Hudba - Umenie Iné oblasti Slovensko - Veda Zoznam vládcov: Predstavitelia štátov - Vedúce osobnosti Udalosti Narodenia Úmrtia 72_Feronia_424a.html 72 Feronia Objavenie ^A Objaviteľ C. H. F. Peters Dátum objavenia 29. máj 1861 Označenie planétok ^B Kategória Orbitálne (obehové) vlastnosti ^C Epocha JD 2 445 600,5 Excentricita (výstrednosť) (e) 0,1206162 Veľká polos (a) Perihélium (q) 1,9925308 AU Afélium (Q) Obežná doba (P) Priemerná obežná rýchlosť Uhol sklonu dráhy k ekliptike (i) 5,4182753° Dĺžka výstupného uzla (Ω) 207,6623503° Argument perihélia (ω) 102,2123519° Stredná anomália (M) Fyzikálne vlastnosti Rozmery 89 km Hmotnosť Hustota Povrchová gravitácia Úniková rýchlosť Rotačná perióda Spektrálna trieda Absolútna veľkosť 8,94 Albedo 0,15 Priemerná povrchová teplota 72 Feronia je planétka s priemerom 89 km, ktorú objavil C. H. F. Peters 29. mája 1861. … | 71 Niobe | 72 Feronia | 73 Klytia | … 7P_Pons-Winnecke_47fa.html 7P/Pons-Winnecke 7P/Pons-Winnecke je periodická kométa, ktorú objavili Jean-Louis Pons a Friedrich August Theodor Winnecke. Prvýkrát bola objavená v roku 1819. 772.html 772 Roky: 767 768 769 770 771 - 772 - 773 774 775 776 777 Desaťročia: 40. roky 50. roky 60. roky - 70-te roky - 80. roky 90. roky 0. roky Storočia: 7. storočie - 8. storočie - 9. storočie 772 v oblastiach: Kultúra Hudba - Umenie Iné oblasti Slovensko - Veda Zoznam vládcov: Predstavitelia štátov - Vedúce osobnosti Udalosti * Karol Veľký vedie vojny proti Sasom (772 - 804) Narodenia Úmrtia 772_Tanete_6109.html 772 Tanete Objavenie ^A Objaviteľ A. Massinger Dátum objavenia 19. december 1913 Označenie planétok 1913 TR ^B Kategória Orbitálne (obehové) vlastnosti ^C Epocha JD 2 445 600,5 Excentricita (výstrednosť) (e) 0,0963124 Veľká polos (a) Perihélium (q) 2,7126943 AU Afélium (Q) Obežná doba (P) Priemerná obežná rýchlosť Uhol sklonu dráhy k ekliptike (i) 28,8231693° Dĺžka výstupného uzla (Ω) 63,5779881° Argument perihélia (ω) 144,6373349° Stredná anomália (M) Fyzikálne vlastnosti Rozmery 123 km Hmotnosť Hustota Povrchová gravitácia Úniková rýchlosť Rotačná perióda Spektrálna trieda Absolútna veľkosť 8,33 Albedo 0,15 Priemerná povrchová teplota 772 Tanete je planétka s priemerom 123 km, ktorú objavil A. Massinger 19. decembra 1913. … | 771 Libera | 772 Tanete | 773 Irmintraud | … 772_pred_Kr._9821.html 772 pred Kr. Roky (pred Kr.): 777 776 775 774 773 - 772 pred Kr. - 771 770 769 768 767 Desaťročia: 0. roky 90. roky 80. roky - 70-te roky - 60. roky 50. roky 40. roky Storočie: 9. storočie pred Kr. - 8. storočie pred Kr. - 7. storočie pred Kr. 772 pred Kr. v oblastiach: Kultúra Hudba - Umenie Zoznam vládcov: Predstavitelia štátov - Vedúce osobnosti Udalosti Narodenia Úmrtia 77P_Longmore_8313.html 77P/Longmore 77P/Longmore je periodická kométa, ktorú objavil Andrew Jonathan Longmore 10. júna 1975. Jej orbitálna perióda je 6,835 rokov. 777.html 777 Roky: 772 773 774 775 776 - 777 - 778 779 780 781 782 Desaťročia: 40. roky 50. roky 60. roky - 70-te roky - 80. roky 90. roky 0. roky Storočia: 7. storočie - 8. storočie - 9. storočie 777 v oblastiach: Kultúra Hudba - Umenie Iné oblasti Slovensko - Veda Zoznam vládcov: Predstavitelia štátov - Vedúce osobnosti Udalosti * v Paderborne zasadá snem Franskej ríše a rozhoduje o hromadnom krste Sasov Narodenia Úmrtia 777_pred_Kr._6675.html 777 pred Kr. Roky (pred Kr.): 782 781 780 779 778 - 777 pred Kr. - 776 775 774 773 772 Desaťročia: 0. roky 90. roky 80. roky - 70-te roky - 60. roky 50. roky 40. roky Storočie: 9. storočie pred Kr. - 8. storočie pred Kr. - 7. storočie pred Kr. 777 pred Kr. v oblastiach: Kultúra Hudba - Umenie Zoznam vládcov: Predstavitelia štátov - Vedúce osobnosti Udalosti Narodenia Úmrtia 777_Gutemberga_0b23.html 777 Gutemberga Objavenie ^A Objaviteľ F. Kaiser Dátum objavenia 24. január 1914 Označenie planétok 1914 TZ ^B Kategória Orbitálne (obehové) vlastnosti ^C Epocha JD 2 445 600,5 Excentricita (výstrednosť) (e) 0,0982258 Veľká polos (a) Perihélium (q) 2,9115992 AU Afélium (Q) Obežná doba (P) Priemerná obežná rýchlosť Uhol sklonu dráhy k ekliptike (i) 13,1029717° Dĺžka výstupného uzla (Ω) 284,9610353° Argument perihélia (ω) 244,6266123° Stredná anomália (M) Fyzikálne vlastnosti Rozmery 68 km Hmotnosť Hustota Povrchová gravitácia Úniková rýchlosť Rotačná perióda Spektrálna trieda Absolútna veľkosť 9,80 Albedo 0,15 Priemerná povrchová teplota 777 Gutemberga je planétka s priemerom 68 km, ktorú objavil F. Kaiser 24. januára 1914. … | 776 Berbericia | 777 Gutemberga | 778 Theobalda | … 770.html 770 Roky: 765 766 767 768 769 - 770 - 771 772 773 774 775 Desaťročia: 40. roky 50. roky 60. roky - 70-te roky - 80. roky 90. roky 0. roky Storočia: 7. storočie - 8. storočie - 9. storočie 770 v oblastiach: Kultúra Hudba - Umenie Iné oblasti Slovensko - Veda Zoznam vládcov: Predstavitelia štátov - Vedúce osobnosti Udalosti Narodenia * Michal II., byzantský cisár Úmrtia 770_pred_Kr._8b9f.html 770 pred Kr. Roky (pred Kr.): 775 774 773 772 771 - 770 pred Kr. - 769 768 767 766 765 Desaťročia: 0. roky 90. roky 80. roky - 70-te roky - 60. roky 50. roky 40. roky Storočie: 9. storočie pred Kr. - 8. storočie pred Kr. - 7. storočie pred Kr. 770 pred Kr. v oblastiach: Kultúra Hudba - Umenie Zoznam vládcov: Predstavitelia štátov - Vedúce osobnosti Udalosti Narodenia Úmrtia 770_Bali_d4be.html 770 Bali Objavenie ^A Objaviteľ A. Massinger Dátum objavenia 31. október 1913 Označenie planétok 1913 TE ^B Kategória Orbitálne (obehové) vlastnosti ^C Epocha JD 2 445 600,5 Excentricita (výstrednosť) (e) 0,1515952 Veľká polos (a) Perihélium (q) 1,8842220 AU Afélium (Q) Obežná doba (P) Priemerná obežná rýchlosť Uhol sklonu dráhy k ekliptike (i) 4,3891378° Dĺžka výstupného uzla (Ω) 44,3570056° Argument perihélia (ω) 17,4464190° Stredná anomália (M) Fyzikálne vlastnosti Rozmery 18 km Hmotnosť Hustota Povrchová gravitácia Úniková rýchlosť Rotačná perióda Spektrálna trieda Absolútna veľkosť 1,11 Albedo 0,16 Priemerná povrchová teplota 770 Bali je planétka s priemerom 18 km, ktorú objavil A. Massinger 31. októbra 1913. … | 769 Tatjana | 770 Bali | 771 Libera | … 773_pred_Kr._aa7e.html 773 pred Kr. Roky (pred Kr.): 778 777 776 775 774 - 773 pred Kr. - 772 771 770 769 768 Desaťročia: 0. roky 90. roky 80. roky - 70-te roky - 60. roky 50. roky 40. roky Storočie: 9. storočie pred Kr. - 8. storočie pred Kr. - 7. storočie pred Kr. 773 pred Kr. v oblastiach: Kultúra Hudba - Umenie Zoznam vládcov: Predstavitelia štátov - Vedúce osobnosti Udalosti Narodenia Úmrtia 773.html 773 Roky: 768 769 770 771 772 - 773 - 774 775 776 777 778 Desaťročia: 40. roky 50. roky 60. roky - 70-te roky - 80. roky 90. roky 0. roky Storočia: 7. storočie - 8. storočie - 9. storočie 773 v oblastiach: Kultúra Hudba - Umenie Iné oblasti Slovensko - Veda Zoznam vládcov: Predstavitelia štátov - Vedúce osobnosti Udalosti * Karol Veľký porazil Longobardov a dal sa korunovať za ich kráľa Narodenia Úmrtia 773_Irmintraud_d36f.html 773 Irmintraud Objavenie ^A Objaviteľ F. Kaiser Dátum objavenia 22. december 1913 Označenie planétok 1913 TV ^B Kategória Orbitálne (obehové) vlastnosti ^C Epocha JD 2 445 600,5 Excentricita (výstrednosť) (e) 0,0823663 Veľká polos (a) Perihélium (q) 2,6220535 AU Afélium (Q) Obežná doba (P) Priemerná obežná rýchlosť Uhol sklonu dráhy k ekliptike (i) 16,6713077° Dĺžka výstupného uzla (Ω) 322,1915661° Argument perihélia (ω) 332,7295435° Stredná anomália (M) Fyzikálne vlastnosti Rozmery 98 km Hmotnosť Hustota Povrchová gravitácia Úniková rýchlosť Rotačná perióda Spektrálna trieda Absolútna veľkosť 9,10 Albedo 0,15 Priemerná povrchová teplota 773 Irmintraud je planétka s priemerom 98 km, ktorú objavil F. Kaiser 22. decembra 1913. … | 772 Tanete | 773 Irmintraud | 774 Armor | … 771_pred_Kr._6d92.html 771 pred Kr. Roky (pred Kr.): 776 775 774 773 772 - 771 pred Kr. - 770 769 768 767 766 Desaťročia: 0. roky 90. roky 80. roky - 70-te roky - 60. roky 50. roky 40. roky Storočie: 9. storočie pred Kr. - 8. storočie pred Kr. - 7. storočie pred Kr. 771 pred Kr. v oblastiach: Kultúra Hudba - Umenie Zoznam vládcov: Predstavitelia štátov - Vedúce osobnosti Udalosti Narodenia Úmrtia 771_Libera_ed0f.html 771 Libera Objavenie ^A Objaviteľ J. Rheden Dátum objavenia 21. november 1913 Označenie planétok 1913 TO ^B Kategória Orbitálne (obehové) vlastnosti ^C Epocha JD 2 445 600,5 Excentricita (výstrednosť) (e) 0,2472280 Veľká polos (a) Perihélium (q) 1,9953993 AU Afélium (Q) Obežná doba (P) Priemerná obežná rýchlosť Uhol sklonu dráhy k ekliptike (i) 14,9310895° Dĺžka výstupného uzla (Ω) 217,9050827° Argument perihélia (ω) 227,1580759° Stredná anomália (M) Fyzikálne vlastnosti Rozmery 30 km Hmotnosť Hustota Povrchová gravitácia Úniková rýchlosť Rotačná perióda Spektrálna trieda Absolútna veľkosť 0,49 Albedo 0,15 Priemerná povrchová teplota 771 Libera je planétka s priemerom 30 km, ktorú objavil J. Rheden 21. novembra 1913. … | 770 Bali | 771 Libera | 772 Tanete | … 771.html 771 Roky: 766 767 768 769 770 - 771 - 772 773 774 775 776 Desaťročia: 40. roky 50. roky 60. roky - 70-te roky - 80. roky 90. roky 0. roky Storočia: 7. storočie - 8. storočie - 9. storočie 771 v oblastiach: Kultúra Hudba - Umenie Iné oblasti Slovensko - Veda Zoznam vládcov: Predstavitelia štátov - Vedúce osobnosti Udalosti Narodenia * Konštantín VI., byzantský cisár Úmrtia 776_pred_Kr._8851.html 776 pred Kr. Roky (pred Kr.): 781 780 779 778 777 - 776 pred Kr. - 775 774 773 772 771 Desaťročia: 0. roky 90. roky 80. roky - 70-te roky - 60. roky 50. roky 40. roky Storočie: 9. storočie pred Kr. - 8. storočie pred Kr. - 7. storočie pred Kr. 776 pred Kr. v oblastiach: Kultúra Hudba - Umenie Zoznam vládcov: Predstavitelia štátov - Vedúce osobnosti Udalosti konali sa prvé olympijské hry staroveku v meste Olympia na Peloponéze. Tento rok označoval aj začiatok dejín starovekého Grécka, pričom sa datovalo pomocou jednotlivých rokov štvroročného konania olympijských hier, napr. 1. rok 1. olympiády = r. 776 pred n. l., 2. rok 1. olympiády = r. 775 pred n. l., 3. rok 1. olympiády = r. 774 pred n. l., 4. rok 1. olympiády = r. 773 pred n. l., 1. rok 2. olympiády = r. 772 pred n. l., atď. Narodenia Úmrtia 776.html 776 Roky: 771 772 773 774 775 - 776 - 777 778 779 780 781 Desaťročia: 40. roky 50. roky 60. roky - 70-te roky - 80. roky 90. roky 0. roky Storočia: 7. storočie - 8. storočie - 9. storočie 776 v oblastiach: Kultúra Hudba - Umenie Iné oblasti Slovensko - Veda Zoznam vládcov: Predstavitelia štátov - Vedúce osobnosti Udalosti Narodenia Úmrtia 776_Berbericia_6d5b.html 776 Berbericia Objavenie ^A Objaviteľ A. Massinger Dátum objavenia 24. január 1914 Označenie planétok 1914 TY ^B Kategória Orbitálne (obehové) vlastnosti ^C Epocha JD 2 445 600,5 Excentricita (výstrednosť) (e) 0,1647792 Veľká polos (a) Perihélium (q) 2,4492841 AU Afélium (Q) Obežná doba (P) Priemerná obežná rýchlosť Uhol sklonu dráhy k ekliptike (i) 18,2210773° Dĺžka výstupného uzla (Ω) 79,5951075° Argument perihélia (ω) 306,3170061° Stredná anomália (M) Fyzikálne vlastnosti Rozmery 387 km Hmotnosť Hustota Povrchová gravitácia Úniková rýchlosť Rotačná perióda Spektrálna trieda Absolútna veľkosť 7,68 Albedo 0,34 Priemerná povrchová teplota 776 Berbericia je planétka s priemerom 387 km, ktorú objavil A. Massinger 24. januára 1914. … | 775 Lumiere | 776 Berbericia | 777 Gutemberga | … 779_Nina_408a.html 779 Nina Objavenie ^A Objaviteľ Grigorij Nikolajevič Neujmin Dátum objavenia 25. január 1914 Označenie planétok 1914 UB ^B Kategória Orbitálne (obehové) vlastnosti ^C Epocha JD 2 445 600,5 Excentricita (výstrednosť) (e) 0,2262676 Veľká polos (a) Perihélium (q) 2,0619112 AU Afélium (Q) Obežná doba (P) Priemerná obežná rýchlosť Uhol sklonu dráhy k ekliptike (i) 14,5774341° Dĺžka výstupného uzla (Ω) 283,5414675° Argument perihélia (ω) 48,8646670° Stredná anomália (M) Fyzikálne vlastnosti Rozmery 72 km Hmotnosť Hustota Povrchová gravitácia Úniková rýchlosť Rotačná perióda Spektrálna trieda Absolútna veľkosť 8,30 Albedo 0,15 Priemerná povrchová teplota 779 Nina je planétka s priemerom 72 km, ktorú objavil Grigorij Nikolajevič Neujmin 25. januára 1914. … | 778 Theobalda | 779 Nina | 780 Armenia | … 7796_Járacimrman_fbe4.html 7796 Járacimrman Objavenie ^A Objaviteľ Zdeněk Moravec Dátum objavenia 16. január 1966 Označenie planétok 1996 BG; 1990 VG; 1973 YE3 ^B Kategória planétky hlavného pásma (Rodina Ila) Orbitálne (obehové) vlastnosti ^C Epocha 26. november 2005 (JD 2453700,5) Excentricita (výstrednosť) (e) 0,14354 Veľká polos (a) 398,328 Gm (2,665 AU) Perihélium (q) 341,487 Gm (2,283 AU) Afélium (Q) 455,959 Gm (3,048 AU) Obežná doba (P) 1589,37 d Priemerná obežná rýchlosť 18,15 km/s Uhol sklonu dráhy k ekliptike (i) 12,802° Dĺžka výstupného uzla (Ω) 93,913° Argument perihélia (ω) 42,582° Stredná anomália (M) 85,661° Fyzikálne vlastnosti Rozmery 10 km Hmotnosť ? Hustota ? Povrchová gravitácia ? Úniková rýchlosť ? Rotačná perióda ? Spektrálna trieda ? Absolútna veľkosť 13,044 Albedo ? Priemerná povrchová ? teplota 7796 Járacimrman je planétka v hlavnom pásme planétok. Podľa parametrov dráhy patrí do podskupiny IIa. Charakter jej dráhy je taký, že sa nemôže k Zemi priblížiť na viac ako 197 mil. km. Objav Planétka bola na juhočeskej hvezdárni na Kleti objavená v januári 1996 astronómom Zdeňkom Moravcom a dostala provizórne označenie 1996 BG. Bola sledovaná až do apríla 1996 a ďalej potom v júni a júli 1997. Dodatočne bolo zistené, že ide o stratenú planétku, ktorá už pred tým bola dvakrát pozorovaná a to po prvýkrát 12. decembra 1973 na observatóriu Brera-Merate v severnom Taliansku a v dňoch 8. a 9. júna 1990 na hvezdárni Mount Stromlo Observatory, neďaleko australského hlavného mesta Canberra. Vtedy dostala predbežné označenie 1973 YE, resp. 1990 VG. V roku 1997 už bola jej dráha natoľko spresnená pozorovaním viacerých ďalších observatórií, že dostala pridelené definitívne poradové (katalógové) čislo 7796 a stala sa 312. číslovanou planétkou objavenou na Kleti. Potom jej objaviteľ navrhol, aby bola pomenovaná na počesť fiktívneho českého génia Járy Cimrmana. Toto meno bolo vo februári 1998 schválené nomenklatúrnou komisiou pre malé telesá v slnečnej sústave pri Medzinárodnej astronomickej únii (IAU). Na základe hviezdnej veľkosti vo viditeľnej oblasti spektra a predpokladaného albeda bol priemer tohto telesa odhadnutý na 10 km. Spektrálne údaje o planétke nie sú k dispozícii a preto nie je ani približne známe jej chemické a mineralogické zloženie. 779.html 779 Roky: 774 775 776 777 778 - 779 - 780 781 782 783 784 Desaťročia: 40. roky 50. roky 60. roky - 70-te roky - 80. roky 90. roky 0. roky Storočia: 7. storočie - 8. storočie - 9. storočie 779 v oblastiach: Kultúra Hudba - Umenie Iné oblasti Slovensko - Veda Zoznam vládcov: Predstavitelia štátov - Vedúce osobnosti Udalosti Narodenia Úmrtia 779_pred_Kr._117f.html 779 pred Kr. Roky (pred Kr.): 784 783 782 781 780 - 779 pred Kr. - 778 777 776 775 774 Desaťročia: 0. roky 90. roky 80. roky - 70-te roky - 60. roky 50. roky 40. roky Storočie: 9. storočie pred Kr. - 8. storočie pred Kr. - 7. storočie pred Kr. 779 pred Kr. v oblastiach: Kultúra Hudba - Umenie Zoznam vládcov: Predstavitelia štátov - Vedúce osobnosti Udalosti Narodenia Úmrtia 775.html 775 Roky: 770 771 772 773 774 - 775 - 776 777 778 779 780 Desaťročia: 40. roky 50. roky 60. roky - 70-te roky - 80. roky 90. roky 0. roky Storočia: 7. storočie - 8. storočie - 9. storočie 775 v oblastiach: Kultúra Hudba - Umenie Iné oblasti Slovensko - Veda Zoznam vládcov: Predstavitelia štátov - Vedúce osobnosti Udalosti Narodenia Úmrtia * 14. september - Konštantín V., byzantský cisár 775_Lumiere_d17b.html 775 Lumiere Objavenie ^A Objaviteľ J. Lagrula Dátum objavenia 6. január 1914 Označenie planétok 1914 TX ^B Kategória Orbitálne (obehové) vlastnosti ^C Epocha JD 2 445 600,5 Excentricita (výstrednosť) (e) 0,0665040 Veľká polos (a) Perihélium (q) 2,8163244 AU Afélium (Q) Obežná doba (P) Priemerná obežná rýchlosť Uhol sklonu dráhy k ekliptike (i) 9,2643895° Dĺžka výstupného uzla (Ω) 297,6756792° Argument perihélia (ω) 169,4329193° Stredná anomália (M) Fyzikálne vlastnosti Rozmery 34 km Hmotnosť Hustota Povrchová gravitácia Úniková rýchlosť Rotačná perióda Spektrálna trieda Absolútna veľkosť 0,40 Albedo 0,15 Priemerná povrchová teplota 775 Lumiere je planétka s priemerom 34 km, ktorú objavil J. Lagrula 6. januára 1914. … | 774 Armor | 775 Lumiere | 776 Berbericia | … 775_pred_Kr._a887.html 775 pred Kr. Roky (pred Kr.): 780 779 778 777 776 - 775 pred Kr. - 774 773 772 771 770 Desaťročia: 0. roky 90. roky 80. roky - 70-te roky - 60. roky 50. roky 40. roky Storočie: 9. storočie pred Kr. - 8. storočie pred Kr. - 7. storočie pred Kr. 775 pred Kr. v oblastiach: Kultúra Hudba - Umenie Zoznam vládcov: Predstavitelia štátov - Vedúce osobnosti Udalosti Narodenia Úmrtia 774.html 774 Roky: 769 770 771 772 773 - 774 - 775 776 777 778 779 Desaťročia: 40. roky 50. roky 60. roky - 70-te roky - 80. roky 90. roky 0. roky Storočia: 7. storočie - 8. storočie - 9. storočie 774 v oblastiach: Kultúra Hudba - Umenie Iné oblasti Slovensko - Veda Zoznam vládcov: Predstavitelia štátov - Vedúce osobnosti Udalosti Narodenia Úmrtia 774_Armor_66b0.html 774 Armor Objavenie ^A Objaviteľ C. le Morvan Dátum objavenia 19. december 1913 Označenie planétok 1913 TW ^B Kategória Orbitálne (obehové) vlastnosti ^C Epocha JD 2 445 600,5 Excentricita (výstrednosť) (e) 0,1614269 Veľká polos (a) Perihélium (q) 2,5619375 AU Afélium (Q) Obežná doba (P) Priemerná obežná rýchlosť Uhol sklonu dráhy k ekliptike (i) 5,5301214° Dĺžka výstupného uzla (Ω) 250,0965927° Argument perihélia (ω) 30,0555767° Stredná anomália (M) Fyzikálne vlastnosti Rozmery 56 km Hmotnosť Hustota Povrchová gravitácia Úniková rýchlosť Rotačná perióda Spektrálna trieda Absolútna veľkosť 8,60 Albedo 0,15 Priemerná povrchová teplota 774 Armor je planétka s priemerom 56 km, ktorú objavil C. le Morvan 19. decembra 1913. … | 773 Irmintraud | 774 Armor | 775 Lumiere | … 774_pred_Kr._166e.html 774 pred Kr. Roky (pred Kr.): 779 778 777 776 775 - 774 pred Kr. - 773 772 771 770 769 Desaťročia: 0. roky 90. roky 80. roky - 70-te roky - 60. roky 50. roky 40. roky Storočie: 9. storočie pred Kr. - 8. storočie pred Kr. - 7. storočie pred Kr. 774 pred Kr. v oblastiach: Kultúra Hudba - Umenie Zoznam vládcov: Predstavitelia štátov - Vedúce osobnosti Udalosti Narodenia Úmrtia 778_Theobalda_fdeb.html 778 Theobalda Objavenie ^A Objaviteľ F. Kaiser Dátum objavenia 25. január 1914 Označenie planétok 1914 UA ^B Kategória Orbitálne (obehové) vlastnosti ^C Epocha JD 2 445 600,5 Excentricita (výstrednosť) (e) 0,2510512 Veľká polos (a) Perihélium (q) 2,4018997 AU Afélium (Q) Obežná doba (P) Priemerná obežná rýchlosť Uhol sklonu dráhy k ekliptike (i) 13,2737247° Dĺžka výstupného uzla (Ω) 323,9120326° Argument perihélia (ω) 124,2722116° Stredná anomália (M) Fyzikálne vlastnosti Rozmery 67 km Hmotnosť Hustota Povrchová gravitácia Úniková rýchlosť Rotačná perióda Spektrálna trieda Absolútna veľkosť 9,66 Albedo 0,15 Priemerná povrchová teplota 778 Theobalda je planétka s priemerom 67 km, ktorú objavil F. Kaiser 25. januára 1914. … | 777 Gutemberga | 778 Theobalda | 779 Nina | … 778_pred_Kr._8470.html 778 pred Kr. Roky (pred Kr.): 783 782 781 780 779 - 778 pred Kr. - 777 776 775 774 773 Desaťročia: 0. roky 90. roky 80. roky - 70-te roky - 60. roky 50. roky 40. roky Storočie: 9. storočie pred Kr. - 8. storočie pred Kr. - 7. storočie pred Kr. 778 pred Kr. v oblastiach: Kultúra Hudba - Umenie Zoznam vládcov: Predstavitelia štátov - Vedúce osobnosti Udalosti Narodenia Úmrtia 778.html 778 Roky: 773 774 775 776 777 - 778 - 779 780 781 782 783 Desaťročia: 40. roky 50. roky 60. roky - 70-te roky - 80. roky 90. roky 0. roky Storočia: 7. storočie - 8. storočie - 9. storočie 778 v oblastiach: Kultúra Hudba - Umenie Iné oblasti Slovensko - Veda Zoznam vládcov: Predstavitelia štátov - Vedúce osobnosti Udalosti * v Roncesvallskom priesmyku je porazené vojsko Karola Veľkého Narodenia Úmrtia * rytier Roland, zahynul v bitke v Roncesvallskom priesmyku, bojoval na strane Karola Veľkého 77_Frigga_4c79.html 77 Frigga Objavenie ^A Objaviteľ C. H. F. Peters Dátum objavenia 12. november 1862 Označenie planétok ^B Kategória Orbitálne (obehové) vlastnosti ^C Epocha JD 2 445 600,5 Excentricita (výstrednosť) (e) 0,1319041 Veľká polos (a) Perihélium (q) 2,3178227 AU Afélium (Q) Obežná doba (P) Priemerná obežná rýchlosť Uhol sklonu dráhy k ekliptike (i) 2,4264489° Dĺžka výstupného uzla (Ω) 1,0444214° Argument perihélia (ω) 60,6522584° Stredná anomália (M) Fyzikálne vlastnosti Rozmery 70 km Hmotnosť Hustota Povrchová gravitácia Úniková rýchlosť Rotačná perióda Spektrálna trieda Absolútna veľkosť 8,52 Albedo 0,16 Priemerná povrchová teplota 77 Frigga je planétka s priemerom 70 km, ktorú objavil C. H. F. Peters 12. novembra 1862. … | 76 Freia | 77 Frigga | 78 Diana | … 77.html 77 Roky: 72 73 74 75 76 - 77 - 78 79 80 81 82 Desaťročia: 40. roky 50. roky 60. roky - 70-te roky - 80. roky 90. roky 0. roky Storočia: 1. storočie pred Kr. - 1. storočie - 2. storočie 77 v oblastiach: Kultúra Hudba - Umenie Iné oblasti Slovensko - Veda Zoznam vládcov: Predstavitelia štátov - Vedúce osobnosti Udalosti Narodenia Úmrtia 77_pred_Kr._e90d.html 77 pred Kr. Roky (pred Kr.): 82 81 80 79 78 - 77 pred Kr. - 76 75 74 73 72 Desaťročia: 0. roky 90. roky 80. roky - 70-te roky - 60. roky 50. roky 40. roky Storočie: 2. storočie pred Kr. - 1. storočie pred Kr. - 1. storočie 77 pred Kr. v oblastiach: Kultúra Hudba - Umenie Zoznam vládcov: Predstavitelia štátov - Vedúce osobnosti Udalosti Narodenia Úmrtia 70._roky_20._storočia_pred_Kr._ddef.html 70. roky 20. storočia pred Kr. Storočia: 21. storočie pred Kr. - 20. storočie pred Kr. - 19. storočie pred Kr. Dekády: 80. roky 20. storočia pred Kr. - 70. roky 20. storočia pred Kr. - 60. roky 20. storočia pred Kr. Roky (pred Kr.): 1979 1978 1977 1976 1975 1974 1973 1972 1971 1970 Udalosti 70._roky_12._storočia_pred_Kr._6569.html 70. roky 12. storočia pred Kr. Storočia: 13. storočie pred Kr. - 12. storočie pred Kr. - 11. storočie pred Kr. Dekády: 80. roky 12. storočia pred Kr. - 70. roky 12. storočia pred Kr. - 60. roky 12. storočia pred Kr. Roky (pred Kr.): 1179 1178 1177 1176 1175 1174 1173 1172 1171 1170 Udalosti 70._roky_18._storočia.html 70. roky 18. storočia Storočia: 17. storočie - 18. storočie - 19. storočie Dekády: 60. roky 18. storočia - 70. roky 18. storočia - 80. roky 18. storočia Roky: 1770 1771 1772 1773 1774 1775 1776 1777 1778 1779 Udalosti 70._roky_8._storočia_pred_Kr._b0b1.html 70. roky 8. storočia pred Kr. Storočia: 9. storočie pred Kr. - 8. storočie pred Kr. - 7. storočie pred Kr. Dekády: 80. roky 8. storočia pred Kr. - 70. roky 8. storočia pred Kr. - 60. roky 8. storočia pred Kr. Roky (pred Kr.): 779 778 777 776 775 774 773 772 771 770 Udalosti 70._roky_16._storočia_pred_Kr._f696.html 70. roky 16. storočia pred Kr. Storočia: 17. storočie pred Kr. - 16. storočie pred Kr. - 15. storočie pred Kr. Dekády: 80. roky 16. storočia pred Kr. - 70. roky 16. storočia pred Kr. - 60. roky 16. storočia pred Kr. Roky (pred Kr.): 1579 1578 1577 1576 1575 1574 1573 1572 1571 1570 Udalosti 70._roky_16._storočia.html 70. roky 16. storočia Storočia: 15. storočie - 16. storočie - 17. storočie Dekády: 60. roky 16. storočia - 70. roky 16. storočia - 80. roky 16. storočia Roky: 1570 1571 1572 1573 1574 1575 1576 1577 1578 1579 70._roky_9._storočia_pred_Kr._bf0e.html 70. roky 9. storočia pred Kr. Storočia: 10. storočie pred Kr. - 9. storočie pred Kr. - 8. storočie pred Kr. Dekády: 80. roky 9. storočia pred Kr. - 70. roky 9. storočia pred Kr. - 60. roky 9. storočia pred Kr. Roky (pred Kr.): 879 878 877 876 875 874 873 872 871 870 Udalosti 70._roky_20._storočia.html 70. roky 20. storočia Storočia: 19. storočie - 20. storočie - 21. storočie Dekády: 60. roky 20. storočia - 70. roky 20. storočia - 80. roky 20. storočia Roky: 1970 1971 1972 1973 1974 1975 1976 1977 1978 1979 Udalosti 70._roky_6._storočia_pred_Kr._3ad3.html 70. roky 6. storočia pred Kr. Storočia: 7. storočie pred Kr. - 6. storočie pred Kr. - 5. storočie pred Kr. Dekády: 80. roky 6. storočia pred Kr. - 70. roky 6. storočia pred Kr. - 60. roky 6. storočia pred Kr. Roky (pred Kr.): 579 578 577 576 575 574 573 572 571 570 Udalosti 70._roky_7._storočia.html 70. roky 7. storočia Storočia: 6. storočie - 7. storočie - 8. storočie Dekády: 60. roky 7. storočia - 70. roky 7. storočia - 80. roky 7. storočia Roky: 670 671 672 673 674 675 676 677 678 679 Udalosti 70._roky_19._storočia.html 70. roky 19. storočia Storočia: 18. storočie - 19. storočie - 20. storočie Dekády: 60. roky 19. storočia - 70. roky 19. storočia - 80. roky 19. storočia Roky: 1870 1871 1872 1873 1874 1875 1876 1877 1878 1879 Udalosti 70._roky_1._storočia.html 70. roky 1. storočia Storočia: 1. storočie pred Kr. - 1. storočie - 2. storočie Dekády: 60. roky 1. storočia - 70. roky 1. storočia - 80. roky 1. storočia Roky: 70 71 72 73 74 75 76 77 78 79 Udalosti 70._roky_11._storočia.html 70. roky 11. storočia Storočia: 10. storočie - 11. storočie - 12. storočie Dekády: 60. roky 11. storočia - 70. roky 11. storočia - 80. roky 11. storočia Roky: 1070 1071 1072 1073 1074 1075 1076 1077 1078 1079 Udalosti 70._roky_7._storočia_pred_Kr._31a3.html 70. roky 7. storočia pred Kr. Storočia: 8. storočie pred Kr. - 7. storočie pred Kr. - 6. storočie pred Kr. Dekády: 80. roky 7. storočia pred Kr. - 70. roky 7. storočia pred Kr. - 60. roky 7. storočia pred Kr. Roky (pred Kr.): 679 678 677 676 675 674 673 672 671 670 Udalosti 70._roky_2._storočia.html 70. roky 2. storočia Storočia: 1. storočie - 2. storočie - 3. storočie Dekády: 60. roky 2. storočia - 70. roky 2. storočia - 80. roky 2. storočia Roky: 170 171 172 173 174 175 176 177 178 179 Udalosti 70._roky_5._storočia.html 70. roky 5. storočia Storočia: 4. storočie - 5. storočie - 6. storočie Dekády: 60. roky 5. storočia - 70. roky 5. storočia - 80. roky 5. storočia Roky: 470 471 472 473 474 475 476 477 478 479 Udalosti 70._roky_19._storočia_pred_Kr._9255.html 70. roky 19. storočia pred Kr. Storočia: 20. storočie pred Kr. - 19. storočie pred Kr. - 18. storočie pred Kr. Dekády: 80. roky 19. storočia pred Kr. - 70. roky 19. storočia pred Kr. - 60. roky 19. storočia pred Kr. Roky (pred Kr.): 1879 1878 1877 1876 1875 1874 1873 1872 1871 1870 Udalosti 70._roky_17._storočia_pred_Kr._46f3.html 70. roky 17. storočia pred Kr. Storočia: 18. storočie pred Kr. - 17. storočie pred Kr. - 16. storočie pred Kr. Dekády: 80. roky 17. storočia pred Kr. - 70. roky 17. storočia pred Kr. - 60. roky 17. storočia pred Kr. Roky (pred Kr.): 1679 1678 1677 1676 1675 1674 1673 1672 1671 1670 Udalosti 70._roky_15._storočia_pred_Kr._5442.html 70. roky 15. storočia pred Kr. Storočia: 16. storočie pred Kr. - 15. storočie pred Kr. - 14. storočie pred Kr. Dekády: 80. roky 15. storočia pred Kr. - 70. roky 15. storočia pred Kr. - 60. roky 15. storočia pred Kr. Roky (pred Kr.): 1479 1478 1477 1476 1475 1474 1473 1472 1471 1470 Udalosti 70._roky_13._storočia.html 70. roky 13. storočia Storočia: 12. storočie - 13. storočie - 14. storočie Dekády: 60. roky 13. storočia - 70. roky 13. storočia - 80. roky 13. storočia Roky: 1270 1271 1272 1273 1274 1275 1276 1277 1278 1279 Udalosti 70._roky_12._storočia.html 70. roky 12. storočia Storočia: 11. storočie - 12. storočie - 13. storočie Dekády: 60. roky 12. storočia - 70. roky 12. storočia - 80. roky 12. storočia Roky: 1170 1171 1172 1173 1174 1175 1176 1177 1178 1179 Udalosti 70._roky_13._storočia_pred_Kr._0fe4.html 70. roky 13. storočia pred Kr. Storočia: 14. storočie pred Kr. - 13. storočie pred Kr. - 12. storočie pred Kr. Dekády: 80. roky 13. storočia pred Kr. - 70. roky 13. storočia pred Kr. - 60. roky 13. storočia pred Kr. Roky (pred Kr.): 1279 1278 1277 1276 1275 1274 1273 1272 1271 1270 Udalosti 70._roky_2._storočia_pred_Kr._2a80.html 70. roky 2. storočia pred Kr. Storočia: 3. storočie pred Kr. - 2. storočie pred Kr. - 1. storočie pred Kr. Dekády: 80. roky 2. storočia pred Kr. - 70. roky 2. storočia pred Kr. - 60. roky 2. storočia pred Kr. Roky (pred Kr.): 179 178 177 176 175 174 173 172 171 170 Udalosti 70._roky_10._storočia.html 70. roky 10. storočia Storočia: 9. storočie - 10. storočie - 11. storočie Dekády: 60. roky 10. storočia - 70. roky 10. storočia - 80. roky 10. storočia Roky: 970 971 972 973 974 975 976 977 978 979 Udalosti 70._roky_4._storočia.html 70. roky 4. storočia Storočia: 3. storočie - 4. storočie - 5. storočie Dekády: 60. roky 4. storočia - 70. roky 4. storočia - 80. roky 4. storočia Roky: 370 371 372 373 374 375 376 377 378 379 Udalosti 70._roky_18._storočia_pred_Kr._2f10.html 70. roky 18. storočia pred Kr. Storočia: 19. storočie pred Kr. - 18. storočie pred Kr. - 17. storočie pred Kr. Dekády: 80. roky 18. storočia pred Kr. - 70. roky 18. storočia pred Kr. - 60. roky 18. storočia pred Kr. Roky (pred Kr.): 1779 1778 1777 1776 1775 1774 1773 1772 1771 1770 Udalosti 70._roky_10._storočia_pred_Kr._0071.html 70. roky 10. storočia pred Kr. Storočia: 11. storočie pred Kr. - 10. storočie pred Kr. - 9. storočie pred Kr. Dekády: 80. roky 10. storočia pred Kr. - 70. roky 10. storočia pred Kr. - 60. roky 10. storočia pred Kr. Roky (pred Kr.): 979 978 977 976 975 974 973 972 971 970 Udalosti 70._roky_1._storočia_pred_Kr._15f7.html 70. roky 1. storočia pred Kr. Storočia: 2. storočie pred Kr. - 1. storočie pred Kr. - 1. storočie Dekády: 80. roky 1. storočia pred Kr. - 70. roky 1. storočia pred Kr. - 60. roky 1. storočia pred Kr. Roky (pred Kr.): 79 78 77 76 75 74 73 72 71 70 Udalosti 70._roky_17._storočia.html 70. roky 17. storočia Storočia: 16. storočie - 17. storočie - 18. storočie Dekády: 60. roky 17. storočia - 70. roky 17. storočia - 80. roky 17. storočia Roky: 1670 1671 1672 1673 1674 1675 1676 1677 1678 1679 Udalosti 70._roky_15._storočia.html 70. roky 15. storočia Storočia: 14. storočie - 15. storočie - 16. storočie Dekády: 60. roky 15. storočia - 70. roky 15. storočia - 80. roky 15. storočia Roky: 1470 1471 1472 1473 1474 1475 1476 1477 1478 1479 Udalosti 70._roky_14._storočia.html 70. roky 14. storočia Storočia: 13. storočie - 14. storočie - 15. storočie Dekády: 60. roky 14. storočia - 70. roky 14. storočia - 80. roky 14. storočia Roky: 1370 1371 1372 1373 1374 1375 1376 1377 1378 1379 Udalosti 70._roky_21._storočia_pred_Kr._f672.html 70. roky 21. storočia pred Kr. Storočia: 22. storočie pred Kr. - 21. storočie pred Kr. - 20. storočie pred Kr. Dekády: 80. roky 21. storočia pred Kr. - 70. roky 21. storočia pred Kr. - 60. roky 21. storočia pred Kr. Roky (pred Kr.): 2079 2078 2077 2076 2075 2074 2073 2072 2071 2070 Udalosti * 2071 pred Kr. Magh Ithe - prvá zaznamenaná bitka v Írsku. 70._roky_21._storočia.html 70. roky 21. storočia Storočia: 20. storočie - 21. storočie - 22. storočie Dekády: 60. roky 21. storočia - 70. roky 21. storočia - 80. roky 21. storočia Roky: 2070 2071 2072 2073 2074 2075 2076 2077 2078 2079 Udalosti 70._roky_5._storočia_pred_Kr._019a.html 70. roky 5. storočia pred Kr. Storočia: 6. storočie pred Kr. - 5. storočie pred Kr. - 4. storočie pred Kr. Dekády: 80. roky 5. storočia pred Kr. - 70. roky 5. storočia pred Kr. - 60. roky 5. storočia pred Kr. Roky (pred Kr.): 479 478 477 476 475 474 473 472 471 470 Udalosti 70._roky_4._storočia_pred_Kr._9d4f.html 70. roky 4. storočia pred Kr. Storočia: 5. storočie pred Kr. - 4. storočie pred Kr. - 3. storočie pred Kr. Dekády: 80. roky 4. storočia pred Kr. - 70. roky 4. storočia pred Kr. - 60. roky 4. storočia pred Kr. Roky (pred Kr.): 379 378 377 376 375 374 373 372 371 370 Udalosti 70._roky_11._storočia_pred_Kr._97a9.html 70. roky 11. storočia pred Kr. Storočia: 12. storočie pred Kr. - 11. storočie pred Kr. - 10. storočie pred Kr. Dekády: 80. roky 11. storočia pred Kr. - 70. roky 11. storočia pred Kr. - 60. roky 11. storočia pred Kr. Roky (pred Kr.): 1079 1078 1077 1076 1075 1074 1073 1072 1071 1070 Udalosti 70._roky_6._storočia.html 70. roky 6. storočia Storočia: 5. storočie - 6. storočie - 7. storočie Dekády: 60. roky 6. storočia - 70. roky 6. storočia - 80. roky 6. storočia Roky: 570 571 572 573 574 575 576 577 578 579 Udalosti 70._roky_3._storočia_pred_Kr._0db2.html 70. roky 3. storočia pred Kr. Storočia: 4. storočie pred Kr. - 3. storočie pred Kr. - 2. storočie pred Kr. Dekády: 80. roky 3. storočia pred Kr. - 70. roky 3. storočia pred Kr. - 60. roky 3. storočia pred Kr. Roky (pred Kr.): 279 278 277 276 275 274 273 272 271 270 Udalosti 70._roky_9._storočia.html 70. roky 9. storočia Storočia: 8. storočie - 9. storočie - 10. storočie Dekády: 60. roky 9. storočia - 70. roky 9. storočia - 80. roky 9. storočia Roky: 870 871 872 873 874 875 876 877 878 879 Udalosti 70._roky_3._storočia.html 70. roky 3. storočia Storočia: 2. storočie - 3. storočie - 4. storočie Dekády: 60. roky 3. storočia - 70. roky 3. storočia - 80. roky 3. storočia Roky: 270 271 272 273 274 275 276 277 278 279 Udalosti 70._roky_14._storočia_pred_Kr._7265.html 70. roky 14. storočia pred Kr. Storočia: 15. storočie pred Kr. - 14. storočie pred Kr. - 13. storočie pred Kr. Dekády: 80. roky 14. storočia pred Kr. - 70. roky 14. storočia pred Kr. - 60. roky 14. storočia pred Kr. Roky (pred Kr.): 1379 1378 1377 1376 1375 1374 1373 1372 1371 1370 Udalosti 70._roky_8._storočia.html 70. roky 8. storočia Storočia: 7. storočie - 8. storočie - 9. storočie Dekády: 60. roky 8. storočia - 70. roky 8. storočia - 80. roky 8. storočia Roky: 770 771 772 773 774 775 776 777 778 779 Udalosti 702_pred_Kr._791d.html 702 pred Kr. Roky (pred Kr.): 707 706 705 704 703 - 702 pred Kr. - 701 700 699 698 697 Desaťročia: 30. roky 20. roky 10. roky - 0-te roky - 90. roky 80. roky 70. roky Storočie: 9. storočie pred Kr. - 8. storočie pred Kr. - 7. storočie pred Kr. 702 pred Kr. v oblastiach: Kultúra Hudba - Umenie Zoznam vládcov: Predstavitelia štátov - Vedúce osobnosti Udalosti Narodenia Úmrtia 702.html 702 Roky: 697 698 699 700 701 - 702 - 703 704 705 706 707 Desaťročia: 70. roky 80. roky 90. roky - 0-te roky - 10. roky 20. roky 30. roky Storočia: 7. storočie - 8. storočie - 9. storočie 702 v oblastiach: Kultúra Hudba - Umenie Iné oblasti Slovensko - Veda Zoznam vládcov: Predstavitelia štátov - Vedúce osobnosti Udalosti Narodenia Úmrtia 702_Alauda_ee87.html 702 Alauda Objavenie ^A Objaviteľ J. Helffrich Dátum objavenia 16. júl 1910 Označenie planétok 1910 KQ ^B Kategória Orbitálne (obehové) vlastnosti ^C Epocha JD 2 445 600,5 Excentricita (výstrednosť) (e) 0,0318111 Veľká polos (a) Perihélium (q) 3,0951960 AU Afélium (Q) Obežná doba (P) Priemerná obežná rýchlosť Uhol sklonu dráhy k ekliptike (i) 20,5507270° Dĺžka výstupného uzla (Ω) 289,6738193° Argument perihélia (ω) 7,8072578° Stredná anomália (M) Fyzikálne vlastnosti Rozmery 201 km Hmotnosť Hustota Povrchová gravitácia Úniková rýchlosť Rotačná perióda Spektrálna trieda Absolútna veľkosť 7,25 Albedo 0,15 Priemerná povrchová teplota 702 Alauda je planétka s priemerom 201 km, ktorú objavil J. Helffrich 16. júla 1910. … | 701 Oriola | 702 Alauda | 703 Noemi | … 70P_Kojima_a821.html 70P/Kojima 70P/Kojima je periodická kométa, ktorú objavil japonský astronóm Nobuhisa Kojima. 707_Steina_59c6.html 707 Steina Objavenie ^A Objaviteľ M. F. Wolf Dátum objavenia 22. december 1910 Označenie planétok 1910 LD ^B Kategória Orbitálne (obehové) vlastnosti ^C Epocha JD 2 445 600,5 Excentricita (výstrednosť) (e) 0,1079208 Veľká polos (a) Perihélium (q) 1,9452969 AU Afélium (Q) Obežná doba (P) Priemerná obežná rýchlosť Uhol sklonu dráhy k ekliptike (i) 4,2710060° Dĺžka výstupného uzla (Ω) 281,5564783° Argument perihélia (ω) 90,1209793° Stredná anomália (M) Fyzikálne vlastnosti Rozmery 48 km Hmotnosť Hustota Povrchová gravitácia Úniková rýchlosť Rotačná perióda Spektrálna trieda Absolútna veľkosť 2,20 Albedo 0,15 Priemerná povrchová teplota 707 Steina je planétka s priemerom 48 km, ktorú objavil M. F. Wolf 22. decembra 1910. … | 706 Hirundo | 707 Steina | 708 Raphaela | … 707.html 707 Roky: 702 703 704 705 706 - 707 - 708 709 710 711 712 Desaťročia: 70. roky 80. roky 90. roky - 0-te roky - 10. roky 20. roky 30. roky Storočia: 7. storočie - 8. storočie - 9. storočie 707 v oblastiach: Kultúra Hudba - Umenie Iné oblasti Slovensko - Veda Zoznam vládcov: Predstavitelia štátov - Vedúce osobnosti Udalosti Narodenia Úmrtia 707_pred_Kr._2bbe.html 707 pred Kr. Roky (pred Kr.): 712 711 710 709 708 - 707 pred Kr. - 706 705 704 703 702 Desaťročia: 30. roky 20. roky 10. roky - 0-te roky - 90. roky 80. roky 70. roky Storočie: 9. storočie pred Kr. - 8. storočie pred Kr. - 7. storočie pred Kr. 707 pred Kr. v oblastiach: Kultúra Hudba - Umenie Zoznam vládcov: Predstavitelia štátov - Vedúce osobnosti Udalosti Narodenia Úmrtia 700_Auravictrix_9e66.html 700 Auravictrix Objavenie ^A Objaviteľ J. Helffrich Dátum objavenia 5. jún 1910 Označenie planétok 1910 KE ^B Kategória Orbitálne (obehové) vlastnosti ^C Epocha JD 2 445 600,5 Excentricita (výstrednosť) (e) 0,1045000 Veľká polos (a) Perihélium (q) 1,9968322 AU Afélium (Q) Obežná doba (P) Priemerná obežná rýchlosť Uhol sklonu dráhy k ekliptike (i) 6,7878870° Dĺžka výstupného uzla (Ω) 96,4820149° Argument perihélia (ω) 101,0341912° Stredná anomália (M) Fyzikálne vlastnosti Rozmery 17 km Hmotnosť Hustota Povrchová gravitácia Úniková rýchlosť Rotačná perióda Spektrálna trieda Absolútna veľkosť 1,20 Albedo 0,15 Priemerná povrchová teplota 700 Auravictrix je planétka s priemerom 17 km, ktorú objavil J. Helffrich 5. júna 1910. … | 699 Hela | 700 Auravictrix | 701 Oriola | … 700_pred_Kr._35df.html 700 pred Kr. Roky (pred Kr.): 705 704 703 702 701 - 700 pred Kr. - 699 698 697 696 695 Desaťročia: 30. roky 20. roky 10. roky - 0-te roky - 90. roky 80. roky 70. roky Storočie: 9. storočie pred Kr. - 8. storočie pred Kr. - 7. storočie pred Kr. 700 pred Kr. v oblastiach: Kultúra Hudba - Umenie Zoznam vládcov: Predstavitelia štátov - Vedúce osobnosti Udalosti Narodenia Úmrtia 700.html 700 Roky: 695 696 697 698 699 - 700 - 701 702 703 704 705 Desaťročia: 70. roky 80. roky 90. roky - 0-te roky - 10. roky 20. roky 30. roky Storočia: 6. storočie - 7. storočie - 8. storočie 700 v oblastiach: Kultúra Hudba - Umenie Iné oblasti Slovensko - Veda Zoznam vládcov: Predstavitelia štátov - Vedúce osobnosti Udalosti Narodenia Úmrtia 70-200.html 70-200 70-200 môže byť: * ohnisková vzdialenosť pankratických objektívov, pozri Canon EF 70-200mm Tento článok je zatiaľ tzv. "výhonok". Text môžeš doplniť alebo zmeniť, keď hore klikneš na záložku "upraviť". Symbol rozcestia Toto je rozlišovacia stránka — navigačná pomôcka obsahujúca zoznam iných článkov, ktoré by mohli mať rovnaký názov. Ak vás na túto stránku odkázal článok, prosíme Vás, aby ste sa k článku vrátili a opravili v ňom odkaz tak, aby odkazoval priamo na konkrétnu stránku z hore uvedeného zoznamu, ktorú autor článku myslel. 703.html 703 Roky: 698 699 700 701 702 - 703 - 704 705 706 707 708 Desaťročia: 70. roky 80. roky 90. roky - 0-te roky - 10. roky 20. roky 30. roky Storočia: 7. storočie - 8. storočie - 9. storočie 703 v oblastiach: Kultúra Hudba - Umenie Iné oblasti Slovensko - Veda Zoznam vládcov: Predstavitelia štátov - Vedúce osobnosti Udalosti Narodenia Úmrtia 703_pred_Kr._2473.html 703 pred Kr. Roky (pred Kr.): 708 707 706 705 704 - 703 pred Kr. - 702 701 700 699 698 Desaťročia: 30. roky 20. roky 10. roky - 0-te roky - 90. roky 80. roky 70. roky Storočie: 9. storočie pred Kr. - 8. storočie pred Kr. - 7. storočie pred Kr. 703 pred Kr. v oblastiach: Kultúra Hudba - Umenie Zoznam vládcov: Predstavitelia štátov - Vedúce osobnosti Udalosti Narodenia Úmrtia 703_Noemi_7758.html 703 Noemi Objavenie ^A Objaviteľ J. Palisa Dátum objavenia 3. október 1910 Označenie planétok 1910 KT ^B Kategória Orbitálne (obehové) vlastnosti ^C Epocha JD 2 445 600,5 Excentricita (výstrednosť) (e) 0,1373013 Veľká polos (a) Perihélium (q) 1,8767398 AU Afélium (Q) Obežná doba (P) Priemerná obežná rýchlosť Uhol sklonu dráhy k ekliptike (i) 2,4555560° Dĺžka výstupného uzla (Ω) 213,3438283° Argument perihélia (ω) 174,1691336° Stredná anomália (M) Fyzikálne vlastnosti Rozmery 50 km Hmotnosť Hustota Povrchová gravitácia Úniková rýchlosť Rotačná perióda Spektrálna trieda Absolútna veľkosť 2,10 Albedo 0,15 Priemerná povrchová teplota 703 Noemi je planétka s priemerom 50 km, ktorú objavil J. Palisa 3. októbra 1910. … | 702 Alauda | 703 Noemi | 704 Interamnia | … 701_pred_Kr._151d.html 701 pred Kr. Roky (pred Kr.): 706 705 704 703 702 - 701 pred Kr. - 700 699 698 697 696 Desaťročia: 30. roky 20. roky 10. roky - 0-te roky - 90. roky 80. roky 70. roky Storočie: 9. storočie pred Kr. - 8. storočie pred Kr. - 7. storočie pred Kr. 701 pred Kr. v oblastiach: Kultúra Hudba - Umenie Zoznam vládcov: Predstavitelia štátov - Vedúce osobnosti Udalosti Narodenia Úmrtia 701_Oriola_093f.html 701 Oriola Objavenie ^A Objaviteľ J. Helffrich Dátum objavenia 12. júl 1910 Označenie planétok 1910 KN ^B Kategória Orbitálne (obehové) vlastnosti ^C Epocha JD 2 445 600,5 Excentricita (výstrednosť) (e) 0,0389785 Veľká polos (a) Perihélium (q) 2,8961089 AU Afélium (Q) Obežná doba (P) Priemerná obežná rýchlosť Uhol sklonu dráhy k ekliptike (i) 7,1247529° Dĺžka výstupného uzla (Ω) 243,8100711° Argument perihélia (ω) 319,9961826° Stredná anomália (M) Fyzikálne vlastnosti Rozmery 46 km Hmotnosť Hustota Povrchová gravitácia Úniková rýchlosť Rotačná perióda Spektrálna trieda Absolútna veľkosť 9,25 Albedo 0,15 Priemerná povrchová teplota 701 Oriola je planétka s priemerom 46 km, ktorú objavil J. Helffrich 12. júla 1910. … | 700 Auravictrix | 701 Oriola | 702 Alauda | … 701.html 701 Roky: 696 697 698 699 700 - 701 - 702 703 704 705 706 Desaťročia: 70. roky 80. roky 90. roky - 0-te roky - 10. roky 20. roky 30. roky Storočia: 7. storočie - 8. storočie - 9. storočie 701 v oblastiach: Kultúra Hudba - Umenie Iné oblasti Slovensko - Veda Zoznam vládcov: Predstavitelia štátov - Vedúce osobnosti Udalosti Narodenia Úmrtia 706_pred_Kr._65f1.html 706 pred Kr. Roky (pred Kr.): 711 710 709 708 707 - 706 pred Kr. - 705 704 703 702 701 Desaťročia: 30. roky 20. roky 10. roky - 0-te roky - 90. roky 80. roky 70. roky Storočie: 9. storočie pred Kr. - 8. storočie pred Kr. - 7. storočie pred Kr. 706 pred Kr. v oblastiach: Kultúra Hudba - Umenie Zoznam vládcov: Predstavitelia štátov - Vedúce osobnosti Udalosti Narodenia Úmrtia 706_Hirundo_775a.html 706 Hirundo Objavenie ^A Objaviteľ J. Helffrich Dátum objavenia 9. október 1910 Označenie planétok 1910 KX ^B Kategória Orbitálne (obehové) vlastnosti ^C Epocha JD 2 445 600,5 Excentricita (výstrednosť) (e) 0,1948324 Veľká polos (a) Perihélium (q) 2,1970963 AU Afélium (Q) Obežná doba (P) Priemerná obežná rýchlosť Uhol sklonu dráhy k ekliptike (i) 14,4602704° Dĺžka výstupného uzla (Ω) 325,2100752° Argument perihélia (ω) 30,1501280° Stredná anomália (M) Fyzikálne vlastnosti Rozmery 31 km Hmotnosť Hustota Povrchová gravitácia Úniková rýchlosť Rotačná perióda Spektrálna trieda Absolútna veľkosť 0,20 Albedo 0,15 Priemerná povrchová teplota 706 Hirundo je planétka s priemerom 31 km, ktorú objavil J. Helffrich 9. októbra 1910. … | 705 Erminia | 706 Hirundo | 707 Steina | … 706.html 706 Roky: 701 702 703 704 705 - 706 - 707 708 709 710 711 Desaťročia: 70. roky 80. roky 90. roky - 0-te roky - 10. roky 20. roky 30. roky Storočia: 7. storočie - 8. storočie - 9. storočie 706 v oblastiach: Kultúra Hudba - Umenie Iné oblasti Slovensko - Veda Zoznam vládcov: Predstavitelia štátov - Vedúce osobnosti Udalosti Narodenia Úmrtia 709_Fringilla_61a3.html 709 Fringilla Objavenie ^A Objaviteľ J. Helffrich Dátum objavenia 3. február 1911 Označenie planétok 1911 LK ^B Kategória Orbitálne (obehové) vlastnosti ^C Epocha JD 2 445 600,5 Excentricita (výstrednosť) (e) 0,1109241 Veľká polos (a) Perihélium (q) 2,5917469 AU Afélium (Q) Obežná doba (P) Priemerná obežná rýchlosť Uhol sklonu dráhy k ekliptike (i) 16,2641868° Dĺžka výstupného uzla (Ω) 324,2205795° Argument perihélia (ω) 16,9092893° Stredná anomália (M) Fyzikálne vlastnosti Rozmery 99 km Hmotnosť Hustota Povrchová gravitácia Úniková rýchlosť Rotačná perióda Spektrálna trieda Absolútna veľkosť 9,04 Albedo 0,15 Priemerná povrchová teplota 709 Fringilla je planétka s priemerom 99 km, ktorú objavil J. Helffrich 3. februára 1911. … | 708 Raphaela | 709 Fringilla | 710 Gertrud | … 709.html 709 Roky: 704 705 706 707 708 - 709 - 710 711 712 713 714 Desaťročia: 70. roky 80. roky 90. roky - 0-te roky - 10. roky 20. roky 30. roky Storočia: 7. storočie - 8. storočie - 9. storočie 709 v oblastiach: Kultúra Hudba - Umenie Iné oblasti Slovensko - Veda Zoznam vládcov: Predstavitelia štátov - Vedúce osobnosti Udalosti Narodenia Úmrtia 709_pred_Kr._1234.html 709 pred Kr. Roky (pred Kr.): 714 713 712 711 710 - 709 pred Kr. - 708 707 706 705 704 Desaťročia: 30. roky 20. roky 10. roky - 0-te roky - 90. roky 80. roky 70. roky Storočie: 9. storočie pred Kr. - 8. storočie pred Kr. - 7. storočie pred Kr. 709 pred Kr. v oblastiach: Kultúra Hudba - Umenie Zoznam vládcov: Predstavitelia štátov - Vedúce osobnosti Udalosti Narodenia Úmrtia 705_Erminia_90f9.html 705 Erminia Objavenie ^A Objaviteľ E. Ernst Dátum objavenia 6. október 1910 Označenie planétok 1910 KV ^B Kategória Orbitálne (obehové) vlastnosti ^C Epocha JD 2 445 600,5 Excentricita (výstrednosť) (e) 0,0484705 Veľká polos (a) Perihélium (q) 2,7841891 AU Afélium (Q) Obežná doba (P) Priemerná obežná rýchlosť Uhol sklonu dráhy k ekliptike (i) 24,9984112° Dĺžka výstupného uzla (Ω) 2,6369605° Argument perihélia (ω) 100,1010572° Stredná anomália (M) Fyzikálne vlastnosti Rozmery 138 km Hmotnosť Hustota Povrchová gravitácia Úniková rýchlosť Rotačná perióda Spektrálna trieda Absolútna veľkosť 8,39 Albedo 0,15 Priemerná povrchová teplota 705 Erminia je planétka s priemerom 138 km, ktorú objavil E. Ernst 6. októbra 1910. … | 704 Interamnia | 705 Erminia | 706 Hirundo | … 705.html 705 Roky: 700 701 702 703 704 - 705 - 706 707 708 709 710 Desaťročia: 70. roky 80. roky 90. roky - 0-te roky - 10. roky 20. roky 30. roky Storočia: 7. storočie - 8. storočie - 9. storočie 705 v oblastiach: Kultúra Hudba - Umenie Iné oblasti Slovensko - Veda Zoznam vládcov: Predstavitelia štátov - Vedúce osobnosti Udalosti * Justinián II. bol po druhýkrát vyhlásený za byzantského cisára Narodenia Úmrtia * Leontios II., byzantský cisár 705_pred_Kr._cbb1.html 705 pred Kr. Roky (pred Kr.): 710 709 708 707 706 - 705 pred Kr. - 704 703 702 701 700 Desaťročia: 30. roky 20. roky 10. roky - 0-te roky - 90. roky 80. roky 70. roky Storočie: 9. storočie pred Kr. - 8. storočie pred Kr. - 7. storočie pred Kr. 705 pred Kr. v oblastiach: Kultúra Hudba - Umenie Zoznam vládcov: Predstavitelia štátov - Vedúce osobnosti Udalosti Narodenia Úmrtia 704_pred_Kr._d389.html 704 pred Kr. Roky (pred Kr.): 709 708 707 706 705 - 704 pred Kr. - 703 702 701 700 699 Desaťročia: 30. roky 20. roky 10. roky - 0-te roky - 90. roky 80. roky 70. roky Storočie: 9. storočie pred Kr. - 8. storočie pred Kr. - 7. storočie pred Kr. 704 pred Kr. v oblastiach: Kultúra Hudba - Umenie Zoznam vládcov: Predstavitelia štátov - Vedúce osobnosti Udalosti Narodenia Úmrtia 704_Interamnia_50c4.html 704 Interamnia Objavenie ^A Objaviteľ Vincenzo Cerulli Dátum objavenia 2. október 1910 Označenie planétok 1910 KU; 1952 MW ^B Kategória planétky hlavného pásu Orbitálne (obehové) vlastnosti ^C Epocha 22. október 2004 (JD 2453300,5) Excentricita (výstrednosť) (e) 0,149 Veľká polos (a) 458,187 Gm (3,063 AU) Perihélium (q) 389,910 Gm (2,606 AU) Afélium (Q) 526,464 Gm (3,519 AU) Obežná doba (P) 1957,827 d (5,36 a) Priemerná obežná rýchlosť 16,92 km/s Uhol sklonu dráhy k ekliptike (i) 17,285° Dĺžka výstupného uzla (Ω) 280,422° Argument perihélia (ω) 95,654° Stredná anomália (M) 204,093° Fyzikálne vlastnosti Rozmery 316,6 km Hmotnosť 3,3×10^19 kg Hustota 2,0 ? g/cm³ Povrchová gravitácia 0,0885 m/s² Úniková rýchlosť 0,1674 km/s Rotačná perióda 0,364 d 1 Spektrálna trieda F Absolútna veľkosť 5,94 Albedo 0,075 2 Priemerná povrchová ~160 K teplota 704 Interamnia je planétka v hlavnom páse planétok. 704.html 704 Roky: 699 700 701 702 703 - 704 - 705 706 707 708 709 Desaťročia: 70. roky 80. roky 90. roky - 0-te roky - 10. roky 20. roky 30. roky Storočia: 7. storočie - 8. storočie - 9. storočie 704 v oblastiach: Kultúra Hudba - Umenie Iné oblasti Slovensko - Veda Zoznam vládcov: Predstavitelia štátov - Vedúce osobnosti Udalosti Narodenia Úmrtia 708.html 708 Roky: 703 704 705 706 707 - 708 - 709 710 711 712 713 Desaťročia: 70. roky 80. roky 90. roky - 0-te roky - 10. roky 20. roky 30. roky Storočia: 7. storočie - 8. storočie - 9. storočie 708 v oblastiach: Kultúra Hudba - Umenie Iné oblasti Slovensko - Veda Zoznam vládcov: Predstavitelia štátov - Vedúce osobnosti Udalosti Narodenia Úmrtia 708_Raphaela_5963.html 708 Raphaela Objavenie ^A Objaviteľ J. Helffrich Dátum objavenia 3. február 1911 Označenie planétok 1911 LJ ^B Kategória Orbitálne (obehové) vlastnosti ^C Epocha JD 2 445 600,5 Excentricita (výstrednosť) (e) 0,0873460 Veľká polos (a) Perihélium (q) 2,4363274 AU Afélium (Q) Obežná doba (P) Priemerná obežná rýchlosť Uhol sklonu dráhy k ekliptike (i) 3,4944105° Dĺžka výstupného uzla (Ω) 355,1369588° Argument perihélia (ω) 196,7881748° Stredná anomália (M) Fyzikálne vlastnosti Rozmery 25 km Hmotnosť Hustota Povrchová gravitácia Úniková rýchlosť Rotačná perióda Spektrálna trieda Absolútna veľkosť 0,61 Albedo 0,15 Priemerná povrchová teplota 708 Raphaela je planétka s priemerom 25 km, ktorú objavil J. Helffrich 3. februára 1911. … | 707 Steina | 708 Raphaela | 709 Fringilla | … 708_pred_Kr._84e4.html 708 pred Kr. Roky (pred Kr.): 713 712 711 710 709 - 708 pred Kr. - 707 706 705 704 703 Desaťročia: 30. roky 20. roky 10. roky - 0-te roky - 90. roky 80. roky 70. roky Storočie: 9. storočie pred Kr. - 8. storočie pred Kr. - 7. storočie pred Kr. 708 pred Kr. v oblastiach: Kultúra Hudba - Umenie Zoznam vládcov: Predstavitelia štátov - Vedúce osobnosti Udalosti Narodenia Úmrtia 70_Ophiuchi_ef9b.html 70 Ophiuchi 70 Ophiuchi je dvojhviezda v súhvezdí Hadonos vzdialená od Slnka 16,6 ly. Zoznamy hviezd uprav * Hviezdy * Tradičné názvy * Najjasnejšie hviezdy * Najbližšie hviezdy * Najbližšie jasné hviezdy * Najväčšie hviezdy * Najmenšie hviezdy * Najťažšie hviezdy * Najľahšie hviezdy * Hviezdy podľa súhvezdia * Premenné hviezdy * Polopravidelné premenné * Hviezdy s planétami * Pulzary 70.html 70 Roky: 65 66 67 68 69 - 70 - 71 72 73 74 75 Desaťročia: 40. roky 50. roky 60. roky - 70-te roky - 80. roky 90. roky 0. roky Storočia: 1. storočie pred Kr. - 1. storočie - 2. storočie 70 v oblastiach: Kultúra Hudba - Umenie Iné oblasti Slovensko - Veda Zoznam vládcov: Predstavitelia štátov - Vedúce osobnosti Udalosti Narodenia Úmrtia 70_pred_Kr._313b.html 70 pred Kr. Roky (pred Kr.): 75 74 73 72 71 - 70 pred Kr. - 69 68 67 66 65 Desaťročia: 0. roky 90. roky 80. roky - 70-te roky - 60. roky 50. roky 40. roky Storočie: 2. storočie pred Kr. - 1. storočie pred Kr. - 1. storočie 70 pred Kr. v oblastiach: Kultúra Hudba - Umenie Zoznam vládcov: Predstavitelia štátov - Vedúce osobnosti Udalosti Narodenia * 15. október - Vergilius, básnik Úmrtia 70_Panopaea_876f.html 70 Panopaea Objavenie ^A Objaviteľ H. Goldschmidt Dátum objavenia 5. máj 1861 Označenie planétok ^B Kategória Orbitálne (obehové) vlastnosti ^C Epocha JD 2 445 600,5 Excentricita (výstrednosť) (e) 0,1850889 Veľká polos (a) Perihélium (q) 2,1292775 AU Afélium (Q) Obežná doba (P) Priemerná obežná rýchlosť Uhol sklonu dráhy k ekliptike (i) 11,5955628° Dĺžka výstupného uzla (Ω) 47,6643960° Argument perihélia (ω) 254,4397710° Stredná anomália (M) Fyzikálne vlastnosti Rozmery 126 km Hmotnosť Hustota Povrchová gravitácia Úniková rýchlosť Rotačná perióda Spektrálna trieda Absolútna veľkosť 8,11 Albedo 0,14 Priemerná povrchová teplota 70 Panopaea je planétka s priemerom 126 km, ktorú objavil H. Goldschmidt 5. mája 1861. … | 69 Hesperia | 70 Panopaea | 71 Niobe | … 70_Virginis_df57.html 70 Virginis 70 Virginis je hviezda hlavnej postupnosti v súhvezdí Panna. Zoznamy hviezd uprav * Hviezdy * Tradičné názvy * Najjasnejšie hviezdy * Najbližšie hviezdy * Najbližšie jasné hviezdy * Najväčšie hviezdy * Najmenšie hviezdy * Najťažšie hviezdy * Najľahšie hviezdy * Hviezdy podľa súhvezdia * Premenné hviezdy * Polopravidelné premenné * Hviezdy s planétami * Pulzary 7-Zip_7ff2.html 7-Zip obrázok:7ziplogo.svg 7-Zip bežiaci pod Ubuntu pomocou Wine Vývojár: Igor Pavlov Posledná stabilná verzia: 4.42 / 14. máj 2006 Posledná testovacia verzia: 4.52 beta / 3. august 2007 OS: multiplatformový Dostupný/é jazyk/y: aj slovenská Stav vývoja: vo vývoji Typ softvéru: komprimačný program Licencia: LGPL, BSD AES kód Webová stránka: http://www.7zip.org 7-Zip je multiplatformový (určený pre rôzne operačné systémy) slobodný komprimačný nástroj s vysokým kompresným pomerom. Výborný kompresný pomer je zabezpečený napríklad použitím komprimačnej metóda LZMA. Je konkurenciou známym komerčným programom ako je WinZip a WinRAR. V prostredí Microsoft Windows sa interguje do shellu. Pre systémy Unix, Linux a Mac OS X je dostupný prostredníctvom ulility p7zip. 7-Zip je možné použiť aj v DOSe - buď verziu založenú na p7zip, alebo originálnu verziu pre Windows s pomocou produktu HX-DOS extender. Vyvíja ho Igor Pavlov a je distribuovaný pod licenciou GNU GPL. Kompresný formát 7-zip 7-zip používa prednostne kompresný algoritmus LZMA, ponúka však tiež kompresné algoritmy PPMD, bzip2, Deflate, a „store“, teda uloženie súborov bez kompresie. Je možné použiť šifrovanie Rijndael-256 (AES). Veľkosť slovníku môže byť až 256 MB (vyžaduje 4 GB pamäte). LZMA má vysoký kompresný pomer, lepší ako ZIP, a to až o 70%. Veľké textové súbory (>> 1 MB, napríklad zdrojové kódy) možno komprimovať až 10 krát. Súbory 7z majú príponu .7z. Podpora ostatných formátov 7-zip podporuje aj niekoľko ďalších archívnych a kompresných formátov. Pre dekomprimáciu Z, ZIP, RAR, CAB, ARJ, LZH, RPM, DEB, GZIP, bzip2, TAR. Vytvárať je možné iba tieto archívy: 7z, ZIP, TAR, GZ, BZ2. 7-ZIP file manager Produkt 7-ZIP ponúka okrem kompresie aj jednoduchého správcu súborov, ktorý po aktivácii 2 panelov spadá do kategórie zvanej „Orthodox File Managers“. Je k dispozíci len pre „Windows“, ale funguje aj v starších verziách ako Windows 98. Pozri aj * WinRAR * WinZip Externé odkazy * Oficiálna stránka programu * Domovská stránka 7-Zip v češtine. 732.html 732 Roky: 727 728 729 730 731 - 732 - 733 734 735 736 737 Desaťročia: 0. roky 10. roky 20. roky - 30-te roky - 40. roky 50. roky 60. roky Storočia: 7. storočie - 8. storočie - 9. storočie 732 v oblastiach: Kultúra Hudba - Umenie Iné oblasti Slovensko - Veda Zoznam vládcov: Predstavitelia štátov - Vedúce osobnosti Udalosti Narodenia Úmrtia 732_pred_Kr._1bec.html 732 pred Kr. Roky (pred Kr.): 737 736 735 734 733 - 732 pred Kr. - 731 730 729 728 727 Desaťročia: 60. roky 50. roky 40. roky - 30-te roky - 20. roky 10. roky 0. roky Storočie: 9. storočie pred Kr. - 8. storočie pred Kr. - 7. storočie pred Kr. 732 pred Kr. v oblastiach: Kultúra Hudba - Umenie Zoznam vládcov: Predstavitelia štátov - Vedúce osobnosti Udalosti Narodenia Úmrtia 732_Tjilaki_00e3.html 732 Tjilaki Objavenie ^A Objaviteľ A. Massinger Dátum objavenia 15. apríl 1912 Označenie planétok 1912 OR ^B Kategória Orbitálne (obehové) vlastnosti ^C Epocha JD 2 445 600,5 Excentricita (výstrednosť) (e) 0,0406256 Veľká polos (a) Perihélium (q) 2,3575152 AU Afélium (Q) Obežná doba (P) Priemerná obežná rýchlosť Uhol sklonu dráhy k ekliptike (i) 10,9750959° Dĺžka výstupného uzla (Ω) 172,8652213° Argument perihélia (ω) 64,7031223° Stredná anomália (M) Fyzikálne vlastnosti Rozmery 38 km Hmotnosť Hustota Povrchová gravitácia Úniková rýchlosť Rotačná perióda Spektrálna trieda Absolútna veľkosť 0,70 Albedo 0,15 Priemerná povrchová teplota 732 Tjilaki je planétka s priemerom 38 km, ktorú objavil A. Massinger 15. apríla 1912. … | 731 Sorga | 732 Tjilaki | 733 Mocia | … 73P_Schwassmann-Wachmann_0727.html 73P/Schwassmann-Wachmann Kométa (Zoznam komét - periodických a neperiodických) kométa 73P/Schwassmann-Wachmann Objav Objaviteľ Arnold Schwassmann Arno Arthur Wachmann Dátum objavu 2. máj 1930 1994w, 1990 VIII, 1989d1, Ostatné označenia 1979 P1, 1979 VIII, 1979g, 1930 VI, 1930 J1, 1930d Elementy dráhy ^A Epocha 2453804,5 (6. marec 2006) Excentricita (e) 0,693 380 Veľká polos (a) 458,208 794 Gm (3,062 937 AU) Perihélium (q) 140,495 777 Gm (0,939 156 AU) Afélium (Q) 775,921 812 Gm (5,186 717 AU) Doba obehu (P) 1958,0 d (5,3606 a) Inklinácia (i) 11,390 Posledné perihélium 27. január 2001 Najbližšie perihélium 7. jún 2006 73P/Schwassmann-Wachmann známa tiež ako Schwassmann-Wachmann 3 alebo SW3 je krátkoperiodická kométa, ktorá sa rozpadla. Objavili ju Arnold Schwassmann a Arno Arthur Wachmann. Prvýkrát bola pozorovaná 2. mája 1930. Jej orbitálna perióda je 5,36 rokov. História Poprvýkrát ju objavili počas pravidelnej prehliadky oblohy s cieľom nájsť nové planétky dvaja nemeckí astronómovia Arnold Schwassmann a Arno Arthur Wachmann 2. mája 1930 na Hamburgskej hvezdárni v Bergedorfu ako difúzny objekt zdanlivej hviezdnej veľkosti 9,5^m. Dodatočne bola potom nájdená ešte na snímkach vyhotovených 27. a 29. apríla toho istého roka na hvezdárni v Babelsbergu. Kométa sa v tom čase približovala k Zemi. Najmenšiu vzdialenosť 0,0616 AU (tj. 9,2 mil. km) dosiahla 31. mája 1930. Naposledy bola pozorovaná 30. augusta. Štvormesačné sledovanie síce umožnilo stanoviť približné parametre dráhy, ale neboli dostatočne presné, aby umožnili jej znovuobjavenie pri ďalšom návrate do blízkosti Zem na prelome rokov 1935 a 1936. Kométa tak bola na dlhú dobu stratená a znovu bola spozorovaná až v roku 1979. Situáciu skomplikovala aj okolnosť, že v októbri 1953 sa priblížila na 0,9 AU (130 mil. km) k Jupiteru, ktorý svojou gravitáciou veľmi zmenil tvar dráhy. K ďalšiemu priblíženiu k tejto planéte na 0,25 AU (37 mil. km) došlo v novembri 1965. Až použitie počítačov v roku 1973 umožnilo vyhodnotiť dostatočne presne zmeny dráhy tejto kométy a stanoviť, že sa k Zemi znovu priblíží v roku 1974, ale podmienky pre jej pozorovanie nebudú dobré. Ďalší prelet o päť rokov neskôr, v roku 1979, mal však být veľmi priaznivý. To sa potvrdilo a dvaja austrálski astronómovia J. Johnston a M. Buhagiar z observatória v Perthe ju skutočne objavili na snímkach vyhotovených 13. augusta 1979. Aj keď v tom roku preletela perihéliom svojej dráhy o 34 dní neskôr, ako bolo predpovedané, charakter dráhy bol dostatočným dôkazom, že ide o stratenú kométu Schwassmann-Wachmann 3. Pri ďalšom priblížení v rokoch 1985 až 1986 táto kométa nebola pozorovaná, ale v roku 1990, keď sa 17. apríla dostala do vzdialenosti iba 0,3661 AU (55 mil. km), boli podmienky pre jej pozorovanie najlepšie od roku 1930 a astronómovia túto príležitosť plne využili. Ďalší návrat v období 1995–1996 nemal byť príliš výhodný, pretože minimálna vzdialenosť od Zeme bola pomerne veľká (1,31 AU, tj. 196 mil. km), ale kométa pripravila astronómom veľké prekvapenie. Keď ju 19. augusta 1995 spozoroval japonský astrónom K. Kinoshita ako objekt hviezdnej veľkosti 12,9^m, vyzerala ešte celkom podľa očakávania. Od začiatku septembra ju pravidelne pozorovali francúzski astronómovia J. Crovisier, N. Biver, D. Bockelee-Morvan, P. Colom, E. Gerard, L. Jorda a H. Rauer z observatória Paris-Meudon rádioteleskopom v Nancay, ktorí študovali žiarenie radikálu hydroxylu na vlnovej dĺžke 18 cm (1,665 GHz), a náhle 8. septembra zaregistrovali prudké zvýšenie intenzity tohto rádiového žiarenia, ukazujúce na silnú erupciu vodnej pary z jadra kométy. Produkcia radikálov OH vzrástla najmenej dvadsaťnásobne na 2,22 ± 0,22 × 10^29 molekúl za sekundu. V tom čase bola kométa skrytá v slnečnej žiare. Keď sa 17. septembra dostatočne vzdialila od Slnka, aby mohla byť vizuálne pozorovaná, zistilo sa, že jej hviezdna veľkosť vzrástla na 8,3^m, teda jasnosť stúpla približne 70krát. Táto situácia trvala až do začiatku októbra, keď opäť prudko vzrástla jasnosť kométy. Tretie zjasnenie nastalo 22. októbra, keď dosiahla hviezdnu veľkosť 6,3^m. Aj keď sa v tom čase už rýchlo vzdiaľovala od Zeme aj od Slnka (perihéliom dráhy prešla 22. septembra 1995), jej jasnosť sa znižovala iab veľmi pomaly. Dej vyvrcholil začiatkom decembra 1995 objavom úlomkov, na ktoré sa kométa rozpadla. Prvé hlásenie o ich pozorovaní v noci z 12. na 13. decembra prišla z hvezdárne v Mníchove a Europskeho južného observatória (ESO) v La Silla. Celkom ich bolo nakoniec pozorovaných pät. Boli označené poradovými písmenami A až E; najjasnejší z nich, úlomok C, je zrejme pozostatkom pôvodného jadra kométy. Výpočet relatívnych dráh úlomkov, ktorý vypočítal astronóm českého pôvodu Zdeněk Sekanina, ukázal, že ich oddelenie od hlavného jadra došlo približne mesiac po prvom zjasnení kométy. Ďalší návrat do blízkosti Slnka prebehol začiatkom roku 2001. Aj keď pozorovacie podmienky neboli príliš výhodné, vďaka tomu, že bola jasnejšia ako sa predpokladalo, boli pozorované tri z pôvodne objavených úlomkov, a to B, C a E. V marci 2006) bolo pozorovaných osem úlomkov (B, C, G, H, J, L, M a N). V apríli 2006 však pokračovak rozpad jadra kométy ďalej. Astronómovia teraz sledujú najmenej 20 úlomkov (B, C, E, G, H, J až P a Q až Y). Jeden z nich, označovaný ako B, zväčšil svoju jasnosť od 2. do 9. apríla 2006 najmenej pätnásťkrát; astronómovia pozorovali dva mohutné prachoplynové výtrysky z tohto zvyšku jadra, čo naznačuje možnosť, že sa v najbližších dňoch opäť rozpadne na viac častí. Objekt sa teraz pohybuje v súhvezdí Pastier (Bootes) a má hviezdnu veľkosť približne 10^m a je preto dostupný pozorovaním aj menšími amatérskymi ďalekohľadmi, . Najbližší ďalší prechod tejto kométy perihéliom nastal 7. júna 2006. Ešte pred tým, 13. mája, preleteli zvyšky kométy v blízkosti Zeme, a to úlomok C vo vzdialenosti 11 mil. km, úlomok B 7,7 mil. km a úlomok E 7,6 mil. km. Rozpad kométy 73P/Schwassmann-Wachmann Popis Táto kométa má dobu obehu o niečo dlhšiu, ako 5 1/3 roku (v pripojenej tabuľke sú uvedené súčasné elementy pre najväčší zvyšok jadra, úlomok C), takže sa značne približuje k Zemi každých 16 rokov. Pôvodne astronómovia predpokladali, že priemer jej jadra je približne 1,1 km, najnovšie odhady udávajú hodnoty okolo 1,5 km pred jeho rozpadom v roku 1995. Predpokladané albedo jadra je 0,04, teda je veľmi tmavé. Začínajúci rozpad jadra naznačuje, že v krátkej dobe zrejme prestane túto kométa existovať a jej jediným pozostatkom bude prúd meteoroidov, ktorý bude obiehať na jej pôvodnej dráhe. Vzhľadom k tomu, že dráha tejto kométy krížia dráhu Zeme a značne sa k nej približuje, čiastočky pochádzajúce z tejto kométy už vytvorili meteorický roj, nazývaný τ Herkulidy, ktorý bol mimoriadne silný v noci z 9. na 10. júna 1930, keď bolo pozorovaných v maxime až 100 meteorov za minútu. Jeho intenzita je veľmi premenlivá; teoreticky mohol byť pozorovaný tiež v rokoch 1914, 1930, 1941, 1946 a 1952, ale o tom neexistujú žiadne záznamy. Budúcnosť V roku 2022 majú zvyšky kométy preletieť okolo Zeme vo väčšej blízkosti ako v roku 2006. Preto budú úlomky kométy počas návratu v roce 2006 pozorne sledované, aby mohla byť ich dráha čo najviac spresnená. Aj tak bude neistota v predpovedi pomerne veľká, lebo jadra komét podliehajú nepredvídateľným zmenám dráhy v dôsledku negravitačných (reaktívnych) síl. Kozmický prieskum Kométa Schwassmann-Wachmann 3 mala byť v júni 2006 skúmaná zblízka sondou CONTOUR, ktorá však bola v priebehu navádzania na medziplanetárnu dráhu zničená explóziou urýchľovacieho stupňa. Externé odkazy * 73P at Kronk's Cometography (po anglicky) * New ESO Observations of P/Schwassmann-Wachmann 3. - ESO, 5.1.1996. (po anglicky) * WIEGERT, P. A. et al. The τ Herculid meteor shower and Comet 73P/Schwassmann–Wachmann 3. Mon. Not. R. Astron. Soc. 361, s. 638–644 (2005). (po anglicky) * Mini-comets approaching Earth (NASA) (po anglicky) * 73P/Schwassmann-Wachmann Orbital Elements. - Elementy dráhy a efemerida. IAU. (po anglicky) * Comet 73P/Schwassmann-Wachmann 3-C. - Graf dráhy pro úlomek C (po * Kometarium: 73P/Schwassmann-Wachmann. - Podrobná hvězdná mapa k pozorování komety (po nemecky) * Chart 2 for 73P/Schwassmann-Wachmann 3-C - Period 6 - 13 April 2006. - Podrobná hvězdná mapa k pozorování komety (po anglicky) 737_Arequipa_f4a5.html 737 Arequipa Objavenie ^A Objaviteľ J. H. Metcalf Dátum objavenia 7. december 1912 Označenie planétok 1912 QB ^B Kategória Orbitálne (obehové) vlastnosti ^C Epocha JD 2 445 600,5 Excentricita (výstrednosť) (e) 0,2408509 Veľká polos (a) Perihélium (q) 1,9690914 AU Afélium (Q) Obežná doba (P) Priemerná obežná rýchlosť Uhol sklonu dráhy k ekliptike (i) 12,3731363° Dĺžka výstupného uzla (Ω) 184,5093707° Argument perihélia (ω) 134,1300933° Stredná anomália (M) Fyzikálne vlastnosti Rozmery 46 km Hmotnosť Hustota Povrchová gravitácia Úniková rýchlosť Rotačná perióda Spektrálna trieda Absolútna veľkosť 8,81 Albedo 0,15 Priemerná povrchová teplota 737 Arequipa je planétka s priemerom 46 km, ktorú objavil J. H. Metcalf 7. decembra 1912. … | 736 Harvard | 737 Arequipa | 738 Alagasta | … 737.html 737 Roky: 732 733 734 735 736 - 737 - 738 739 740 741 742 Desaťročia: 0. roky 10. roky 20. roky - 30-te roky - 40. roky 50. roky 60. roky Storočia: 7. storočie - 8. storočie - 9. storočie 737 v oblastiach: Kultúra Hudba - Umenie Iné oblasti Slovensko - Veda Zoznam vládcov: Predstavitelia štátov - Vedúce osobnosti Udalosti Narodenia Úmrtia 737_pred_Kr._6334.html 737 pred Kr. Roky (pred Kr.): 742 741 740 739 738 - 737 pred Kr. - 736 735 734 733 732 Desaťročia: 60. roky 50. roky 40. roky - 30-te roky - 20. roky 10. roky 0. roky Storočie: 9. storočie pred Kr. - 8. storočie pred Kr. - 7. storočie pred Kr. 737 pred Kr. v oblastiach: Kultúra Hudba - Umenie Zoznam vládcov: Predstavitelia štátov - Vedúce osobnosti Udalosti Narodenia Úmrtia 730_Athanasia_c828.html 730 Athanasia Objavenie ^A Objaviteľ J. Palisa Dátum objavenia 10. apríl 1912 Označenie planétok 1912 OK ^B Kategória Orbitálne (obehové) vlastnosti ^C Epocha JD 2 445 600,5 Excentricita (výstrednosť) (e) 0,1771609 Veľká polos (a) Perihélium (q) 1,8458761 AU Afélium (Q) Obežná doba (P) Priemerná obežná rýchlosť Uhol sklonu dráhy k ekliptike (i) 4,2328484° Dĺžka výstupného uzla (Ω) 94,8118263° Argument perihélia (ω) 122,2388712° Stredná anomália (M) Fyzikálne vlastnosti Rozmery 21 km Hmotnosť Hustota Povrchová gravitácia Úniková rýchlosť Rotačná perióda Spektrálna trieda Absolútna veľkosť 4,00 Albedo 0,15 Priemerná povrchová teplota 730 Athanasia je planétka s priemerom 21 km, ktorú objavil J. Palisa 10. apríla 1912. … | 729 Watsonia | 730 Athanasia | 731 Sorga | … 730.html 730 Roky: 725 726 727 728 729 - 730 - 731 732 733 734 735 Desaťročia: 0. roky 10. roky 20. roky - 30-te roky - 40. roky 50. roky 60. roky Storočia: 7. storočie - 8. storočie - 9. storočie 730 v oblastiach: Kultúra Hudba - Umenie Iné oblasti Slovensko - Veda Zoznam vládcov: Predstavitelia štátov - Vedúce osobnosti Udalosti Narodenia Úmrtia 730_pred_Kr._f5f0.html 730 pred Kr. Roky (pred Kr.): 735 734 733 732 731 - 730 pred Kr. - 729 728 727 726 725 Desaťročia: 60. roky 50. roky 40. roky - 30-te roky - 20. roky 10. roky 0. roky Storočie: 9. storočie pred Kr. - 8. storočie pred Kr. - 7. storočie pred Kr. 730 pred Kr. v oblastiach: Kultúra Hudba - Umenie Zoznam vládcov: Predstavitelia štátov - Vedúce osobnosti Udalosti Narodenia Úmrtia 733.html 733 Roky: 728 729 730 731 732 - 733 - 734 735 736 737 738 Desaťročia: 0. roky 10. roky 20. roky - 30-te roky - 40. roky 50. roky 60. roky Storočia: 7. storočie - 8. storočie - 9. storočie 733 v oblastiach: Kultúra Hudba - Umenie Iné oblasti Slovensko - Veda Zoznam vládcov: Predstavitelia štátov - Vedúce osobnosti Udalosti Narodenia Úmrtia 733_Mocia_525d.html 733 Mocia Objavenie ^A Objaviteľ M. F. Wolf Dátum objavenia 16. september 1912 Označenie planétok 1912 PF ^B Kategória Orbitálne (obehové) vlastnosti ^C Epocha JD 2 445 600,5 Excentricita (výstrednosť) (e) 0,0794362 Veľká polos (a) Perihélium (q) 3,1138086 AU Afélium (Q) Obežná doba (P) Priemerná obežná rýchlosť Uhol sklonu dráhy k ekliptike (i) 20,3657590° Dĺžka výstupného uzla (Ω) 341,3561124° Argument perihélia (ω) 189,5193447° Stredná anomália (M) Fyzikálne vlastnosti Rozmery 91 km Hmotnosť Hustota Povrchová gravitácia Úniková rýchlosť Rotačná perióda Spektrálna trieda Absolútna veľkosť 9,05 Albedo 0,15 Priemerná povrchová teplota 733 Mocia je planétka s priemerom 91 km, ktorú objavil M. F. Wolf 16. septembra 1912. … | 732 Tjilaki | 733 Mocia | 734 Benda | … 733_pred_Kr._d907.html 733 pred Kr. Roky (pred Kr.): 738 737 736 735 734 - 733 pred Kr. - 732 731 730 729 728 Desaťročia: 60. roky 50. roky 40. roky - 30-te roky - 20. roky 10. roky 0. roky Storočie: 9. storočie pred Kr. - 8. storočie pred Kr. - 7. storočie pred Kr. 733 pred Kr. v oblastiach: Kultúra Hudba - Umenie Zoznam vládcov: Predstavitelia štátov - Vedúce osobnosti Udalosti Narodenia Úmrtia 731_Sorga_8259.html 731 Sorga Objavenie ^A Objaviteľ A. Massinger Dátum objavenia 15. apríl 1912 Označenie planétok 1912 OQ ^B Kategória Orbitálne (obehové) vlastnosti ^C Epocha JD 2 445 600,5 Excentricita (výstrednosť) (e) 0,1428225 Veľká polos (a) Perihélium (q) 2,5593856 AU Afélium (Q) Obežná doba (P) Priemerná obežná rýchlosť Uhol sklonu dráhy k ekliptike (i) 10,6960568° Dĺžka výstupného uzla (Ω) 46,2633537° Argument perihélia (ω) 286,7539537° Stredná anomália (M) Fyzikálne vlastnosti Rozmery 46 km Hmotnosť Hustota Povrchová gravitácia Úniková rýchlosť Rotačná perióda Spektrálna trieda Absolútna veľkosť 9,62 Albedo 0,15 Priemerná povrchová teplota 731 Sorga je planétka s priemerom 46 km, ktorú objavil A. Massinger 15. apríla 1912. … | 730 Athanasia | 731 Sorga | 732 Tjilaki | … 731_pred_Kr._4443.html 731 pred Kr. Roky (pred Kr.): 736 735 734 733 732 - 731 pred Kr. - 730 729 728 727 726 Desaťročia: 60. roky 50. roky 40. roky - 30-te roky - 20. roky 10. roky 0. roky Storočie: 9. storočie pred Kr. - 8. storočie pred Kr. - 7. storočie pred Kr. 731 pred Kr. v oblastiach: Kultúra Hudba - Umenie Zoznam vládcov: Predstavitelia štátov - Vedúce osobnosti Udalosti Narodenia Úmrtia 731.html 731 Roky: 726 727 728 729 730 - 731 - 732 733 734 735 736 Desaťročia: 0. roky 10. roky 20. roky - 30-te roky - 40. roky 50. roky 60. roky Storočia: 7. storočie - 8. storočie - 9. storočie 731 v oblastiach: Kultúra Hudba - Umenie Iné oblasti Slovensko - Veda Zoznam vládcov: Predstavitelia štátov - Vedúce osobnosti Udalosti Narodenia Úmrtia 736.html 736 Roky: 731 732 733 734 735 - 736 - 737 738 739 740 741 Desaťročia: 0. roky 10. roky 20. roky - 30-te roky - 40. roky 50. roky 60. roky Storočia: 7. storočie - 8. storočie - 9. storočie 736 v oblastiach: Kultúra Hudba - Umenie Iné oblasti Slovensko - Veda Zoznam vládcov: Predstavitelia štátov - Vedúce osobnosti Udalosti Narodenia Úmrtia 736_Harvard_b1df.html 736 Harvard Objavenie ^A Objaviteľ J. H. Metcalf Dátum objavenia 16. november 1912 Označenie planétok 1912 PZ ^B Kategória Orbitálne (obehové) vlastnosti ^C Epocha JD 2 445 600,5 Excentricita (výstrednosť) (e) 0,1652134 Veľká polos (a) Perihélium (q) 1,8385170 AU Afélium (Q) Obežná doba (P) Priemerná obežná rýchlosť Uhol sklonu dráhy k ekliptike (i) 4,3771733° Dĺžka výstupného uzla (Ω) 135,5021040° Argument perihélia (ω) 199,8997830° Stredná anomália (M) Fyzikálne vlastnosti Rozmery 18 km Hmotnosť Hustota Povrchová gravitácia Úniková rýchlosť Rotačná perióda Spektrálna trieda Absolútna veľkosť 1,64 Albedo 0,15 Priemerná povrchová teplota 736 Harvard je planétka s priemerom 18 km, ktorú objavil J. H. Metcalf 16. novembra 1912. … | 735 Marghanna | 736 Harvard | 737 Arequipa | … 736_pred_Kr._3af6.html 736 pred Kr. Roky (pred Kr.): 741 740 739 738 737 - 736 pred Kr. - 735 734 733 732 731 Desaťročia: 60. roky 50. roky 40. roky - 30-te roky - 20. roky 10. roky 0. roky Storočie: 9. storočie pred Kr. - 8. storočie pred Kr. - 7. storočie pred Kr. 736 pred Kr. v oblastiach: Kultúra Hudba - Umenie Zoznam vládcov: Predstavitelia štátov - Vedúce osobnosti Udalosti Narodenia Úmrtia 739_Mandeville_7e82.html 739 Mandeville Objavenie ^A Objaviteľ J. H. Metcalf Dátum objavenia 7. február 1913 Označenie planétok 1913 QR ^B Kategória Orbitálne (obehové) vlastnosti ^C Epocha JD 2 445 600,5 Excentricita (výstrednosť) (e) 0,1445150 Veľká polos (a) Perihélium (q) 2,3405658 AU Afélium (Q) Obežná doba (P) Priemerná obežná rýchlosť Uhol sklonu dráhy k ekliptike (i) 20,6951723° Dĺžka výstupného uzla (Ω) 136,4478364° Argument perihélia (ω) 43,7648297° Stredná anomália (M) Fyzikálne vlastnosti Rozmery 110 km Hmotnosť Hustota Povrchová gravitácia Úniková rýchlosť Rotačná perióda Spektrálna trieda Absolútna veľkosť 8,50 Albedo 0,15 Priemerná povrchová teplota 739 Mandeville je planétka s priemerom 110 km, ktorú objavil J. H. Metcalf 7. februára 1913. … | 738 Alagasta | 739 Mandeville | 740 Cantabia | … 739_pred_Kr._5c87.html 739 pred Kr. Roky (pred Kr.): 744 743 742 741 740 - 739 pred Kr. - 738 737 736 735 734 Desaťročia: 60. roky 50. roky 40. roky - 30-te roky - 20. roky 10. roky 0. roky Storočie: 9. storočie pred Kr. - 8. storočie pred Kr. - 7. storočie pred Kr. 739 pred Kr. v oblastiach: Kultúra Hudba - Umenie Zoznam vládcov: Predstavitelia štátov - Vedúce osobnosti Udalosti Narodenia Úmrtia 739.html 739 Roky: 734 735 736 737 738 - 739 - 740 741 742 743 744 Desaťročia: 0. roky 10. roky 20. roky - 30-te roky - 40. roky 50. roky 60. roky Storočia: 7. storočie - 8. storočie - 9. storočie 739 v oblastiach: Kultúra Hudba - Umenie Iné oblasti Slovensko - Veda Zoznam vládcov: Predstavitelia štátov - Vedúce osobnosti Udalosti Narodenia Úmrtia 735.html 735 Roky: 730 731 732 733 734 - 735 - 736 737 738 739 740 Desaťročia: 0. roky 10. roky 20. roky - 30-te roky - 40. roky 50. roky 60. roky Storočia: 7. storočie - 8. storočie - 9. storočie 735 v oblastiach: Kultúra Hudba - Umenie Iné oblasti Slovensko - Veda Zoznam vládcov: Predstavitelia štátov - Vedúce osobnosti Udalosti Narodenia * Alcuin, anglický filozof Úmrtia * 27. máj - Beda Venerabilis, anglosaský polyhistor (* 672) 735_pred_Kr._660d.html 735 pred Kr. Roky (pred Kr.): 740 739 738 737 736 - 735 pred Kr. - 734 733 732 731 730 Desaťročia: 60. roky 50. roky 40. roky - 30-te roky - 20. roky 10. roky 0. roky Storočie: 9. storočie pred Kr. - 8. storočie pred Kr. - 7. storočie pred Kr. 735 pred Kr. v oblastiach: Kultúra Hudba - Umenie Zoznam vládcov: Predstavitelia štátov - Vedúce osobnosti Udalosti Narodenia Úmrtia 735_Marghanna_8251.html 735 Marghanna Objavenie ^A Objaviteľ H. Vogt Dátum objavenia 9. december 1912 Označenie planétok 1912 PY ^B Kategória Orbitálne (obehové) vlastnosti ^C Epocha JD 2 445 600,5 Excentricita (výstrednosť) (e) 0,3220132 Veľká polos (a) Perihélium (q) 1,8517402 AU Afélium (Q) Obežná doba (P) Priemerná obežná rýchlosť Uhol sklonu dráhy k ekliptike (i) 16,8203265° Dĺžka výstupného uzla (Ω) 42,9160664° Argument perihélia (ω) 308,8722207° Stredná anomália (M) Fyzikálne vlastnosti Rozmery 76 km Hmotnosť Hustota Povrchová gravitácia Úniková rýchlosť Rotačná perióda Spektrálna trieda Absolútna veľkosť 9,55 Albedo 0,15 Priemerná povrchová teplota 735 Marghanna je planétka s priemerom 76 km, ktorú objavil H. Vogt 9. decembra 1912. … | 734 Benda | 735 Marghanna | 736 Harvard | … 734_Benda_4ac9.html 734 Benda Objavenie ^A Objaviteľ J. Palisa Dátum objavenia 11. október 1912 Označenie planétok 1912 PH ^B Kategória Orbitálne (obehové) vlastnosti ^C Epocha JD 2 445 600,5 Excentricita (výstrednosť) (e) 0,0825892 Veľká polos (a) Perihélium (q) 2,8972147 AU Afélium (Q) Obežná doba (P) Priemerná obežná rýchlosť Uhol sklonu dráhy k ekliptike (i) 5,8054876° Dĺžka výstupného uzla (Ω) 3,0406039° Argument perihélia (ω) 63,3919736° Stredná anomália (M) Fyzikálne vlastnosti Rozmery 78 km Hmotnosť Hustota Povrchová gravitácia Úniková rýchlosť Rotačná perióda Spektrálna trieda Absolútna veľkosť 9,70 Albedo 0,15 Priemerná povrchová teplota 734 Benda je planétka s priemerom 78 km, ktorú objavil J. Palisa 11. októbra 1912. … | 733 Mocia | 734 Benda | 735 Marghanna | … 734_pred_Kr._f4ce.html 734 pred Kr. Roky (pred Kr.): 739 738 737 736 735 - 734 pred Kr. - 733 732 731 730 729 Desaťročia: 60. roky 50. roky 40. roky - 30-te roky - 20. roky 10. roky 0. roky Storočie: 9. storočie pred Kr. - 8. storočie pred Kr. - 7. storočie pred Kr. 734 pred Kr. v oblastiach: Kultúra Hudba - Umenie Zoznam vládcov: Predstavitelia štátov - Vedúce osobnosti Udalosti Narodenia Úmrtia 734.html 734 Roky: 729 730 731 732 733 - 734 - 735 736 737 738 739 Desaťročia: 0. roky 10. roky 20. roky - 30-te roky - 40. roky 50. roky 60. roky Storočia: 7. storočie - 8. storočie - 9. storočie 734 v oblastiach: Kultúra Hudba - Umenie Iné oblasti Slovensko - Veda Zoznam vládcov: Predstavitelia štátov - Vedúce osobnosti Udalosti Narodenia Úmrtia 738_pred_Kr._71df.html 738 pred Kr. Roky (pred Kr.): 743 742 741 740 739 - 738 pred Kr. - 737 736 735 734 733 Desaťročia: 60. roky 50. roky 40. roky - 30-te roky - 20. roky 10. roky 0. roky Storočie: 9. storočie pred Kr. - 8. storočie pred Kr. - 7. storočie pred Kr. 738 pred Kr. v oblastiach: Kultúra Hudba - Umenie Zoznam vládcov: Predstavitelia štátov - Vedúce osobnosti Udalosti Narodenia Úmrtia 738.html 738 Roky: 733 734 735 736 737 - 738 - 739 740 741 742 743 Desaťročia: 0. roky 10. roky 20. roky - 30-te roky - 40. roky 50. roky 60. roky Storočia: 7. storočie - 8. storočie - 9. storočie 738 v oblastiach: Kultúra Hudba - Umenie Iné oblasti Slovensko - Veda Zoznam vládcov: Predstavitelia štátov - Vedúce osobnosti Udalosti Narodenia Úmrtia 738_Alagasta_8d7a.html 738 Alagasta Objavenie ^A Objaviteľ F. Kaiser Dátum objavenia 7. január 1913 Označenie planétok 1913 QO ^B Kategória Orbitálne (obehové) vlastnosti ^C Epocha JD 2 445 600,5 Excentricita (výstrednosť) (e) 0,0590409 Veľká polos (a) Perihélium (q) 2,8587202 AU Afélium (Q) Obežná doba (P) Priemerná obežná rýchlosť Uhol sklonu dráhy k ekliptike (i) 3,5262074° Dĺžka výstupného uzla (Ω) 131,9570284° Argument perihélia (ω) 49,3836399° Stredná anomália (M) Fyzikálne vlastnosti Rozmery 64 km Hmotnosť Hustota Povrchová gravitácia Úniková rýchlosť Rotačná perióda Spektrálna trieda Absolútna veľkosť 0,13 Albedo 0,15 Priemerná povrchová teplota 738 Alagasta je planétka s priemerom 64 km, ktorú objavil F. Kaiser 7. januára 1913. … | 737 Arequipa | 738 Alagasta | 739 Mandeville | … 73_pred_Kr._93ff.html 73 pred Kr. Roky (pred Kr.): 78 77 76 75 74 - 73 pred Kr. - 72 71 70 69 68 Desaťročia: 0. roky 90. roky 80. roky - 70-te roky - 60. roky 50. roky 40. roky Storočie: 2. storočie pred Kr. - 1. storočie pred Kr. - 1. storočie 73 pred Kr. v oblastiach: Kultúra Hudba - Umenie Zoznam vládcov: Predstavitelia štátov - Vedúce osobnosti Udalosti Narodenia Úmrtia 73.html 73 Roky: 68 69 70 71 72 - 73 - 74 75 76 77 78 Desaťročia: 40. roky 50. roky 60. roky - 70-te roky - 80. roky 90. roky 0. roky Storočia: 1. storočie pred Kr. - 1. storočie - 2. storočie 73 v oblastiach: Kultúra Hudba - Umenie Iné oblasti Slovensko - Veda Zoznam vládcov: Predstavitelia štátov - Vedúce osobnosti Udalosti Narodenia Úmrtia 73_Klytia_5167.html 73 Klytia Objavenie ^A Objaviteľ H. P. Tuttle Dátum objavenia 7. apríl 1862 Označenie planétok ^B Kategória Orbitálne (obehové) vlastnosti ^C Epocha JD 2 445 600,5 Excentricita (výstrednosť) (e) 0,0442828 Veľká polos (a) Perihélium (q) 2,5458802 AU Afélium (Q) Obežná doba (P) Priemerná obežná rýchlosť Uhol sklonu dráhy k ekliptike (i) 2,3781633° Dĺžka výstupného uzla (Ω) 6,8376231° Argument perihélia (ω) 53,0392435° Stredná anomália (M) Fyzikálne vlastnosti Rozmery 45 km Hmotnosť Hustota Povrchová gravitácia Úniková rýchlosť Rotačná perióda Spektrálna trieda Absolútna veľkosť 9,00 Albedo 0,15 Priemerná povrchová teplota 73 Klytia je planétka s priemerom 45 km, ktorú objavil H. P. Tuttle 7. apríla 1862. … | 72 Feronia | 73 Klytia | 74 Galatea | … 712_Boliviana_6368.html 712 Boliviana Objavenie ^A Objaviteľ M. F. Wolf Dátum objavenia 19. marec 1911 Označenie planétok 1911 LO ^B Kategória Orbitálne (obehové) vlastnosti ^C Epocha JD 2 445 600,5 Excentricita (výstrednosť) (e) 0,1882569 Veľká polos (a) Perihélium (q) 2,0910174 AU Afélium (Q) Obežná doba (P) Priemerná obežná rýchlosť Uhol sklonu dráhy k ekliptike (i) 12,8107270° Dĺžka výstupného uzla (Ω) 230,5636549° Argument perihélia (ω) 180,5918750° Stredná anomália (M) Fyzikálne vlastnosti Rozmery 132 km Hmotnosť Hustota Povrchová gravitácia Úniková rýchlosť Rotačná perióda Spektrálna trieda Absolútna veľkosť 8,32 Albedo 0,03 Priemerná povrchová teplota 712 Boliviana je planétka s priemerom 132 km, ktorú objavil M. F. Wolf 19. marca 1911. … | 711 Marmulla | 712 Boliviana | 713 Luscinia | … 712.html 712 Roky: 707 708 709 710 711 - 712 - 713 714 715 716 717 Desaťročia: 80. roky 90. roky 0. roky - 10-te roky - 20. roky 30. roky 40. roky Storočia: 7. storočie - 8. storočie - 9. storočie 712 v oblastiach: Kultúra Hudba - Umenie Iné oblasti Slovensko - Veda Zoznam vládcov: Predstavitelia štátov - Vedúce osobnosti Udalosti Narodenia Úmrtia 712_pred_Kr._7e7a.html 712 pred Kr. Roky (pred Kr.): 717 716 715 714 713 - 712 pred Kr. - 711 710 709 708 707 Desaťročia: 40. roky 30. roky 20. roky - 10-te roky - 0. roky 90. roky 80. roky Storočie: 9. storočie pred Kr. - 8. storočie pred Kr. - 7. storočie pred Kr. 712 pred Kr. v oblastiach: Kultúra Hudba - Umenie Zoznam vládcov: Predstavitelia štátov - Vedúce osobnosti Udalosti Narodenia Úmrtia 71P_Clark_4f18.html 71P/Clark 71P/Clark je periodická kométa, ktorú objavil Michael Clark 9. júna 1970. Jej orbitálna perióda je 5,521 rokov. 717_Wisibada_56c8.html 717 Wisibada Objavenie ^A Objaviteľ F. Kaiser Dátum objavenia 26. august 1911 Označenie planétok 1911 MJ ^B Kategória Orbitálne (obehové) vlastnosti ^C Epocha JD 2 445 600,5 Excentricita (výstrednosť) (e) 0,2423151 Veľká polos (a) Perihélium (q) 2,3974766 AU Afélium (Q) Obežná doba (P) Priemerná obežná rýchlosť Uhol sklonu dráhy k ekliptike (i) 1,6806304° Dĺžka výstupného uzla (Ω) 344,2382453° Argument perihélia (ω) 19,8970671° Stredná anomália (M) Fyzikálne vlastnosti Rozmery 36 km Hmotnosť Hustota Povrchová gravitácia Úniková rýchlosť Rotačná perióda Spektrálna trieda Absolútna veľkosť 1,10 Albedo 0,15 Priemerná povrchová teplota 717 Wisibada je planétka s priemerom 36 km, ktorú objavil F. Kaiser 26. augusta 1911. … | 716 Berkeley | 717 Wisibada | 718 Erida | … 717.html 717 Roky: 712 713 714 715 716 - 717 - 718 719 720 721 722 Desaťročia: 80. roky 90. roky 0. roky - 10-te roky - 20. roky 30. roky 40. roky Storočia: 7. storočie - 8. storočie - 9. storočie 717 v oblastiach: Kultúra Hudba - Umenie Iné oblasti Slovensko - Veda Zoznam vládcov: Predstavitelia štátov - Vedúce osobnosti Udalosti Narodenia Úmrtia 717_pred_Kr._2b5f.html 717 pred Kr. Roky (pred Kr.): 722 721 720 719 718 - 717 pred Kr. - 716 715 714 713 712 Desaťročia: 40. roky 30. roky 20. roky - 10-te roky - 0. roky 90. roky 80. roky Storočie: 9. storočie pred Kr. - 8. storočie pred Kr. - 7. storočie pred Kr. 717 pred Kr. v oblastiach: Kultúra Hudba - Umenie Zoznam vládcov: Predstavitelia štátov - Vedúce osobnosti Udalosti Narodenia Úmrtia 71000_Hughdowns_e1e0.html 71000 Hughdowns Objavenie ^A Objaviteľ Charles W. Juels Dátum objavenia 7. december 1999 Označenie planétok 1999 XD37 ^B Kategória planétky hlavného pásu Orbitálne (obehové) vlastnosti ^C Epocha 26. november 2005 (JD 2453700,5) Excentricita (výstrednosť) (e) 0,185 Veľká polos (a) 399,430 Gm (2,670 AU) Perihélium (q) 325,645 Gm (2,177 AU) Afélium (Q) 473,216 Gm (3,163 AU) Obežná doba (P) 1593,572 d (4,36 a) Priemerná obežná rýchlosť 18,07 km/s Uhol sklonu dráhy k ekliptike (i) 13,003° Dĺžka výstupného uzla (Ω) 93,496° Argument perihélia (ω) 322,502° Stredná anomália (M) 138,415° Fyzikálne vlastnosti Rozmery  ? km Hmotnosť  ?×10^? kg Hustota  ? g/cm³ Povrchová gravitácia  ? m/s² Úniková rýchlosť  ? km/s Rotačná perióda  ? d Spektrálna trieda  ? Absolútna veľkosť 14,2 Albedo 0,1? Priemerná povrchová ~170 K teplota 71000 Hughdowns je planétka v hlavnom páse planétok. 710_pred_Kr._3153.html 710 pred Kr. Roky (pred Kr.): 715 714 713 712 711 - 710 pred Kr. - 709 708 707 706 705 Desaťročia: 40. roky 30. roky 20. roky - 10-te roky - 0. roky 90. roky 80. roky Storočie: 9. storočie pred Kr. - 8. storočie pred Kr. - 7. storočie pred Kr. 710 pred Kr. v oblastiach: Kultúra Hudba - Umenie Zoznam vládcov: Predstavitelia štátov - Vedúce osobnosti Udalosti Narodenia Úmrtia 710.html 710 Roky: 705 706 707 708 709 - 710 - 711 712 713 714 715 Desaťročia: 80. roky 90. roky 0. roky - 10-te roky - 20. roky 30. roky 40. roky Storočia: 7. storočie - 8. storočie - 9. storočie 710 v oblastiach: Kultúra Hudba - Umenie Iné oblasti Slovensko - Veda Zoznam vládcov: Predstavitelia štátov - Vedúce osobnosti Udalosti Narodenia Úmrtia 710_Gertrud_1abf.html 710 Gertrud Objavenie ^A Objaviteľ J. Palisa Dátum objavenia 28. február 1911 Označenie planétok 1911 LM ^B Kategória Orbitálne (obehové) vlastnosti ^C Epocha JD 2 445 600,5 Excentricita (výstrednosť) (e) 0,1338976 Veľká polos (a) Perihélium (q) 2,7098783 AU Afélium (Q) Obežná doba (P) Priemerná obežná rýchlosť Uhol sklonu dráhy k ekliptike (i) 1,7492757° Dĺžka výstupného uzla (Ω) 139,7872792° Argument perihélia (ω) 105,2076085° Stredná anomália (M) Fyzikálne vlastnosti Rozmery 30 km Hmotnosť Hustota Povrchová gravitácia Úniková rýchlosť Rotačná perióda Spektrálna trieda Absolútna veľkosť 1,10 Albedo 0,15 Priemerná povrchová teplota 710 Gertrud je planétka s priemerom 30 km, ktorú objavil J. Palisa 28. februára 1911. … | 709 Fringilla | 710 Gertrud | 711 Marmulla | … 713_pred_Kr._56ad.html 713 pred Kr. Roky (pred Kr.): 718 717 716 715 714 - 713 pred Kr. - 712 711 710 709 708 Desaťročia: 40. roky 30. roky 20. roky - 10-te roky - 0. roky 90. roky 80. roky Storočie: 9. storočie pred Kr. - 8. storočie pred Kr. - 7. storočie pred Kr. 713 pred Kr. v oblastiach: Kultúra Hudba - Umenie Zoznam vládcov: Predstavitelia štátov - Vedúce osobnosti Udalosti Narodenia Úmrtia 713.html 713 Roky: 708 709 710 711 712 - 713 - 714 715 716 717 718 Desaťročia: 80. roky 90. roky 0. roky - 10-te roky - 20. roky 30. roky 40. roky Storočia: 7. storočie - 8. storočie - 9. storočie 713 v oblastiach: Kultúra Hudba - Umenie Iné oblasti Slovensko - Veda Zoznam vládcov: Predstavitelia štátov - Vedúce osobnosti Udalosti * jún - Anastasios II. sa stal byzantským cisárom Narodenia Úmrtia 713_Luscinia_f7e7.html 713 Luscinia Objavenie ^A Objaviteľ J. Helffrich Dátum objavenia 18. apríl 1911 Označenie planétok 1911 LS ^B Kategória Orbitálne (obehové) vlastnosti ^C Epocha JD 2 445 600,5 Excentricita (výstrednosť) (e) 0,1685661 Veľká polos (a) Perihélium (q) 2,8184551 AU Afélium (Q) Obežná doba (P) Priemerná obežná rýchlosť Uhol sklonu dráhy k ekliptike (i) 10,1681051° Dĺžka výstupného uzla (Ω) 218,9756123° Argument perihélia (ω) 126,2465867° Stredná anomália (M) Fyzikálne vlastnosti Rozmery 109 km Hmotnosť Hustota Povrchová gravitácia Úniková rýchlosť Rotačná perióda Spektrálna trieda Absolútna veľkosť 8,97 Albedo 0,15 Priemerná povrchová teplota 713 Luscinia je planétka s priemerom 109 km, ktorú objavil J. Helffrich 18. apríla 1911. … | 712 Boliviana | 713 Luscinia | 714 Ulula | … 711_pred_Kr._e6e5.html 711 pred Kr. Roky (pred Kr.): 716 715 714 713 712 - 711 pred Kr. - 710 709 708 707 706 Desaťročia: 40. roky 30. roky 20. roky - 10-te roky - 0. roky 90. roky 80. roky Storočie: 9. storočie pred Kr. - 8. storočie pred Kr. - 7. storočie pred Kr. 711 pred Kr. v oblastiach: Kultúra Hudba - Umenie Zoznam vládcov: Predstavitelia štátov - Vedúce osobnosti Udalosti Narodenia Úmrtia 711_Marmulla_5449.html 711 Marmulla Objavenie ^A Objaviteľ J. Palisa Dátum objavenia 1. marec 1911 Označenie planétok 1911 LN ^B Kategória Orbitálne (obehové) vlastnosti ^C Epocha JD 2 445 600,5 Excentricita (výstrednosť) (e) 0,1954173 Veľká polos (a) Perihélium (q) 1,8001982 AU Afélium (Q) Obežná doba (P) Priemerná obežná rýchlosť Uhol sklonu dráhy k ekliptike (i) 6,0818043° Dĺžka výstupného uzla (Ω) 356,8082252° Argument perihélia (ω) 299,3680674° Stredná anomália (M) Fyzikálne vlastnosti Rozmery 55 km Hmotnosť Hustota Povrchová gravitácia Úniková rýchlosť Rotačná perióda Spektrálna trieda Absolútna veľkosť 1,90 Albedo 0,15 Priemerná povrchová teplota 711 Marmulla je planétka s priemerom 55 km, ktorú objavil J. Palisa 1. marca 1911. … | 710 Gertrud | 711 Marmulla | 712 Boliviana | … 711.html 711 Roky: 706 707 708 709 710 - 711 - 712 713 714 715 716 Desaťročia: 80. roky 90. roky 0. roky - 10-te roky - 20. roky 30. roky 40. roky Storočia: 7. storočie - 8. storočie - 9. storočie 711 v oblastiach: Kultúra Hudba - Umenie Iné oblasti Slovensko - Veda Zoznam vládcov: Predstavitelia štátov - Vedúce osobnosti Udalosti * november - Filippikos sa stal byzantským cisárom * Arabi dobyli Španielsko s výnimkou Astúrie na severozápade. Narodenia Úmrtia * 11. december - Justinián II., byzantský cisár 716_pred_Kr._8468.html 716 pred Kr. Roky (pred Kr.): 721 720 719 718 717 - 716 pred Kr. - 715 714 713 712 711 Desaťročia: 40. roky 30. roky 20. roky - 10-te roky - 0. roky 90. roky 80. roky Storočie: 9. storočie pred Kr. - 8. storočie pred Kr. - 7. storočie pred Kr. 716 pred Kr. v oblastiach: Kultúra Hudba - Umenie Zoznam vládcov: Predstavitelia štátov - Vedúce osobnosti Udalosti Narodenia Úmrtia 716.html 716 Roky: 711 712 713 714 715 - 716 - 717 718 719 720 721 Desaťročia: 80. roky 90. roky 0. roky - 10-te roky - 20. roky 30. roky 40. roky Storočia: 7. storočie - 8. storočie - 9. storočie 716 v oblastiach: Kultúra Hudba - Umenie Iné oblasti Slovensko - Veda Zoznam vládcov: Predstavitelia štátov - Vedúce osobnosti Udalosti Narodenia Úmrtia Musa bin Nusair 716_Berkeley_0634.html 716 Berkeley Objavenie ^A Objaviteľ J. Palisa Dátum objavenia 30. júl 1911 Označenie planétok 1911 MD ^B Kategória Orbitálne (obehové) vlastnosti ^C Epocha JD 2 445 600,5 Excentricita (výstrednosť) (e) 0,0870450 Veľká polos (a) Perihélium (q) 2,5676900 AU Afélium (Q) Obežná doba (P) Priemerná obežná rýchlosť Uhol sklonu dráhy k ekliptike (i) 8,5059169° Dĺžka výstupného uzla (Ω) 146,0799078° Argument perihélia (ω) 51,6031840° Stredná anomália (M) Fyzikálne vlastnosti Rozmery 25 km Hmotnosť Hustota Povrchová gravitácia Úniková rýchlosť Rotačná perióda Spektrálna trieda Absolútna veľkosť 0,84 Albedo 0,15 Priemerná povrchová teplota 716 Berkeley je planétka s priemerom 25 km, ktorú objavil J. Palisa 30. júla 1911. … | 715 Transvaalia | 716 Berkeley | 717 Wisibada | … 719_pred_Kr._47e4.html 719 pred Kr. Roky (pred Kr.): 724 723 722 721 720 - 719 pred Kr. - 718 717 716 715 714 Desaťročia: 40. roky 30. roky 20. roky - 10-te roky - 0. roky 90. roky 80. roky Storočie: 9. storočie pred Kr. - 8. storočie pred Kr. - 7. storočie pred Kr. 719 pred Kr. v oblastiach: Kultúra Hudba - Umenie Zoznam vládcov: Predstavitelia štátov - Vedúce osobnosti Udalosti Narodenia Úmrtia 719_Albert_c07d.html 719 Albert Objavenie ^A Objaviteľ Johann Palisa Dátum objavenia 3. október 1911 Označenie planétok 1911 MT; 2000 JW ^B Kategória Amor, Mars križujúce planétky Orbitálne (obehové) vlastnosti ^C Epocha 22. október 2004 (JD 2453300,5) Excentricita (výstrednosť) (e) 0,552 Veľká polos (a) 393,746 Gm (2,632 AU) Perihélium (q) 176,459 Gm (1,180 AU) Afélium (Q) 611,033 Gm (4,085 AU) Obežná doba (P) 1559,676 d (4,27 a) Priemerná obežná rýchlosť 16,87 km/s Uhol sklonu dráhy k ekliptike (i) 11,547° Dĺžka výstupného uzla (Ω) 184,093° Argument perihélia (ω) 155,672° Stredná anomália (M) 264,909° Fyzikálne vlastnosti Rozmery 2,4 km Hmotnosť 1,4×10^13 kg ^1 Hustota 2,0? g/cm³ Povrchová gravitácia ~0,0007 m/s² Úniková rýchlosť ~0,0013 km/s Rotačná perióda 0,2417 d ^2 Spektrálna trieda S Absolútna veľkosť 15,8 Albedo 0,10? Priemerná povrchová ~171 K teplota 719 Albert je planétka. 719.html 719 Roky: 714 715 716 717 718 - 719 - 720 721 722 723 724 Desaťročia: 80. roky 90. roky 0. roky - 10-te roky - 20. roky 30. roky 40. roky Storočia: 7. storočie - 8. storočie - 9. storočie 719 v oblastiach: Kultúra Hudba - Umenie Iné oblasti Slovensko - Veda Zoznam vládcov: Predstavitelia štátov - Vedúce osobnosti Udalosti Narodenia Úmrtia 715_pred_Kr._6d78.html 715 pred Kr. Roky (pred Kr.): 720 719 718 717 716 - 715 pred Kr. - 714 713 712 711 710 Desaťročia: 40. roky 30. roky 20. roky - 10-te roky - 0. roky 90. roky 80. roky Storočie: 9. storočie pred Kr. - 8. storočie pred Kr. - 7. storočie pred Kr. 715 pred Kr. v oblastiach: Kultúra Hudba - Umenie Zoznam vládcov: Predstavitelia štátov - Vedúce osobnosti Udalosti Narodenia Úmrtia 715.html 715 Roky: 710 711 712 713 714 - 715 - 716 717 718 719 720 Desaťročia: 80. roky 90. roky 0. roky - 10-te roky - 20. roky 30. roky 40. roky Storočia: 7. storočie - 8. storočie - 9. storočie 715 v oblastiach: Kultúra Hudba - Umenie Iné oblasti Slovensko - Veda Zoznam vládcov: Predstavitelia štátov - Vedúce osobnosti Udalosti Narodenia Úmrtia 715_Transvaalia_1616.html 715 Transvaalia Objavenie ^A Objaviteľ H. E. Wood Dátum objavenia 22. apríl 1911 Označenie planétok 1911 LX ^B Kategória Orbitálne (obehové) vlastnosti ^C Epocha JD 2 445 600,5 Excentricita (výstrednosť) (e) 0,0853036 Veľká polos (a) Perihélium (q) 2,5311526 AU Afélium (Q) Obežná doba (P) Priemerná obežná rýchlosť Uhol sklonu dráhy k ekliptike (i) 13,8143270° Dĺžka výstupného uzla (Ω) 45,9247603° Argument perihélia (ω) 299,9632197° Stredná anomália (M) Fyzikálne vlastnosti Rozmery 31 km Hmotnosť Hustota Povrchová gravitácia Úniková rýchlosť Rotačná perióda Spektrálna trieda Absolútna veľkosť 9,80 Albedo 0,15 Priemerná povrchová teplota 715 Transvaalia je planétka s priemerom 31 km, ktorú objavil H. E. Wood 22. apríla 1911. … | 714 Ulula | 715 Transvaalia | 716 Berkeley | … 714_pred_Kr._5435.html 714 pred Kr. Roky (pred Kr.): 719 718 717 716 715 - 714 pred Kr. - 713 712 711 710 709 Desaťročia: 40. roky 30. roky 20. roky - 10-te roky - 0. roky 90. roky 80. roky Storočie: 9. storočie pred Kr. - 8. storočie pred Kr. - 7. storočie pred Kr. 714 pred Kr. v oblastiach: Kultúra Hudba - Umenie Zoznam vládcov: Predstavitelia štátov - Vedúce osobnosti Udalosti Narodenia Úmrtia 714.html 714 Roky: 709 710 711 712 713 - 714 - 715 716 717 718 719 Desaťročia: 80. roky 90. roky 0. roky - 10-te roky - 20. roky 30. roky 40. roky Storočia: 7. storočie - 8. storočie - 9. storočie 714 v oblastiach: Kultúra Hudba - Umenie Iné oblasti Slovensko - Veda Zoznam vládcov: Predstavitelia štátov - Vedúce osobnosti Udalosti Narodenia Úmrtia * január - Filippikos, byzantský cisár 714_Ulula_f43f.html 714 Ulula Objavenie ^A Objaviteľ J. Helffrich Dátum objavenia 18. máj 1911 Označenie planétok 1911 LW ^B Kategória Orbitálne (obehové) vlastnosti ^C Epocha JD 2 445 600,5 Excentricita (výstrednosť) (e) 0,0562900 Veľká polos (a) Perihélium (q) 2,3919014 AU Afélium (Q) Obežná doba (P) Priemerná obežná rýchlosť Uhol sklonu dráhy k ekliptike (i) 14,2978997° Dĺžka výstupného uzla (Ω) 233,7718687° Argument perihélia (ω) 227,5202468° Stredná anomália (M) Fyzikálne vlastnosti Rozmery 41 km Hmotnosť Hustota Povrchová gravitácia Úniková rýchlosť Rotačná perióda Spektrálna trieda Absolútna veľkosť 9,07 Albedo 0,15 Priemerná povrchová teplota 714 Ulula je planétka s priemerom 41 km, ktorú objavil J. Helffrich 18. mája 1911. … | 713 Luscinia | 714 Ulula | 715 Transvaalia | … 718.html 718 Roky: 713 714 715 716 717 - 718 - 719 720 721 722 723 Desaťročia: 80. roky 90. roky 0. roky - 10-te roky - 20. roky 30. roky 40. roky Storočia: 7. storočie - 8. storočie - 9. storočie 718 v oblastiach: Kultúra Hudba - Umenie Iné oblasti Slovensko - Veda Zoznam vládcov: Predstavitelia štátov - Vedúce osobnosti Udalosti Narodenia * Konštantín V., byzantský cisár Úmrtia 718_pred_Kr._69a0.html 718 pred Kr. Roky (pred Kr.): 723 722 721 720 719 - 718 pred Kr. - 717 716 715 714 713 Desaťročia: 40. roky 30. roky 20. roky - 10-te roky - 0. roky 90. roky 80. roky Storočie: 9. storočie pred Kr. - 8. storočie pred Kr. - 7. storočie pred Kr. 718 pred Kr. v oblastiach: Kultúra Hudba - Umenie Zoznam vládcov: Predstavitelia štátov - Vedúce osobnosti Udalosti Narodenia Úmrtia 718_Erida_95f7.html 718 Erida Objavenie ^A Objaviteľ J. Palisa Dátum objavenia 29. september 1911 Označenie planétok 1911 MS ^B Kategória Orbitálne (obehové) vlastnosti ^C Epocha JD 2 445 600,5 Excentricita (výstrednosť) (e) 0,1913376 Veľká polos (a) Perihélium (q) 2,4791279 AU Afélium (Q) Obežná doba (P) Priemerná obežná rýchlosť Uhol sklonu dráhy k ekliptike (i) 6,9065939° Dĺžka výstupného uzla (Ω) 38,4874657° Argument perihélia (ω) 175,9020574° Stredná anomália (M) Fyzikálne vlastnosti Rozmery 76 km Hmotnosť Hustota Povrchová gravitácia Úniková rýchlosť Rotačná perióda Spektrálna trieda Absolútna veľkosť 9,80 Albedo 0,15 Priemerná povrchová teplota 718 Erida je planétka s priemerom 76 km, ktorú objavil J. Palisa 29. septembra 1911. … | 717 Wisibada | 718 Erida | 719 Albert | … 71_Niobe_fc65.html 71 Niobe Objavenie ^A Objaviteľ R. Luther Dátum objavenia 13. august 1861 Označenie planétok ^B Kategória Orbitálne (obehové) vlastnosti ^C Epocha JD 2 445 600,5 Excentricita (výstrednosť) (e) 0,1741590 Veľká polos (a) Perihélium (q) 2,2751410 AU Afélium (Q) Obežná doba (P) Priemerná obežná rýchlosť Uhol sklonu dráhy k ekliptike (i) 23,2794732° Dĺžka výstupného uzla (Ω) 315,7983699° Argument perihélia (ω) 267,0519201° Stredná anomália (M) Fyzikálne vlastnosti Rozmery 87 km Hmotnosť Hustota Povrchová gravitácia Úniková rýchlosť Rotačná perióda Spektrálna trieda Absolútna veľkosť 7,30 Albedo 0,40 Priemerná povrchová teplota 71 Niobe je planétka s priemerom 87 km, ktorú objavil R. Luther 13. augusta 1861. … | 70 Panopaea | 71 Niobe | 72 Feronia | … 71_pred_Kr._a911.html 71 pred Kr. Roky (pred Kr.): 76 75 74 73 72 - 71 pred Kr. - 70 69 68 67 66 Desaťročia: 0. roky 90. roky 80. roky - 70-te roky - 60. roky 50. roky 40. roky Storočie: 2. storočie pred Kr. - 1. storočie pred Kr. - 1. storočie 71 pred Kr. v oblastiach: Kultúra Hudba - Umenie Zoznam vládcov: Predstavitelia štátov - Vedúce osobnosti Udalosti Narodenia Úmrtia 71.html 71 Roky: 66 67 68 69 70 - 71 - 72 73 74 75 76 Desaťročia: 40. roky 50. roky 60. roky - 70-te roky - 80. roky 90. roky 0. roky Storočia: 1. storočie pred Kr. - 1. storočie - 2. storočie 71 v oblastiach: Kultúra Hudba - Umenie Iné oblasti Slovensko - Veda Zoznam vládcov: Predstavitelia štátov - Vedúce osobnosti Udalosti Narodenia Úmrtia 762_Pulcova_e67e.html 762 Pulcova Objavenie ^A Objaviteľ Grigorij Nikolajevič Neujmin Dátum objavenia 3. september 1913 Označenie planétok 1913 SQ ^B Kategória Orbitálne (obehové) vlastnosti ^C Epocha JD 2 445 600,5 Excentricita (výstrednosť) (e) 0,0952976 Veľká polos (a) Perihélium (q) 2,8602823 AU Afélium (Q) Obežná doba (P) Priemerná obežná rýchlosť Uhol sklonu dráhy k ekliptike (i) 13,0736635° Dĺžka výstupného uzla (Ω) 305,8981044° Argument perihélia (ω) 176,2673634° Stredná anomália (M) Fyzikálne vlastnosti Rozmery 142 km Hmotnosť Hustota Povrchová gravitácia Úniková rýchlosť Rotačná perióda Spektrálna trieda Absolútna veľkosť 8,28 Albedo 0,15 Priemerná povrchová teplota 762 Pulcova je planétka s priemerom 142 km, ktorú objavil Grigorij Nikolajevič Neujmin 3. septembra 1913. … | 761 Brendelia | 762 Pulcova | 763 Cupido | … 762.html 762 Roky: 757 758 759 760 761 - 762 - 763 764 765 766 767 Desaťročia: 30. roky 40. roky 50. roky - 60-te roky - 70. roky 80. roky 90. roky Storočia: 7. storočie - 8. storočie - 9. storočie 762 v oblastiach: Kultúra Hudba - Umenie Iné oblasti Slovensko - Veda Zoznam vládcov: Predstavitelia štátov - Vedúce osobnosti Udalosti Narodenia Úmrtia * 10. november - Li Po, čínsky básnik 762_pred_Kr._6864.html 762 pred Kr. Roky (pred Kr.): 767 766 765 764 763 - 762 pred Kr. - 761 760 759 758 757 Desaťročia: 90. roky 80. roky 70. roky - 60-te roky - 50. roky 40. roky 30. roky Storočie: 9. storočie pred Kr. - 8. storočie pred Kr. - 7. storočie pred Kr. 762 pred Kr. v oblastiach: Kultúra Hudba - Umenie Zoznam vládcov: Predstavitelia štátov - Vedúce osobnosti Udalosti Narodenia Úmrtia 76P_West-Kohoutek-Ikemura_8145.html 76P/West-Kohoutek-Ikemura Kométa (Zoznam komét - periodických a neperiodických) Obrázok nie je k dispozícii. Objav Richard Martin West Objaviteľ Luboš Kohoutek Toshihiko Ikemura Dátum objavu Ostatné označenia Elementy dráhy ^A Epocha Excentricita (e) Veľká polos (a) Perihélium (q) Afélium (Q) Doba obehu (P) Inklinácia (i) Posledné perihélium Najbližšie perihélium 76P/West-Kohoutek-Ikemura je periodická kométa, ktorú objavili Richard Martin West, Luboš Kohoutek a Toshihiko Ikemura. 767.html 767 Roky: 762 763 764 765 766 - 767 - 768 769 770 771 772 Desaťročia: 30. roky 40. roky 50. roky - 60-te roky - 70. roky 80. roky 90. roky Storočia: 7. storočie - 8. storočie - 9. storočie 767 v oblastiach: Kultúra Hudba - Umenie Iné oblasti Slovensko - Veda Zoznam vládcov: Predstavitelia štátov - Vedúce osobnosti Udalosti Narodenia Úmrtia 767_Bondia_1026.html 767 Bondia Objavenie ^A Objaviteľ J. H. Metcalf Dátum objavenia 23. september 1913 Označenie planétok 1913 SX ^B Kategória Orbitálne (obehové) vlastnosti ^C Epocha JD 2 445 600,5 Excentricita (výstrednosť) (e) 0,1872324 Veľká polos (a) Perihélium (q) 2,5339891 AU Afélium (Q) Obežná doba (P) Priemerná obežná rýchlosť Uhol sklonu dráhy k ekliptike (i) 2,4236491° Dĺžka výstupného uzla (Ω) 79,7664086° Argument perihélia (ω) 262,0356889° Stredná anomália (M) Fyzikálne vlastnosti Rozmery 40 km Hmotnosť Hustota Povrchová gravitácia Úniková rýchlosť Rotačná perióda Spektrálna trieda Absolútna veľkosť 0,00 Albedo 0,15 Priemerná povrchová teplota 767 Bondia je planétka s priemerom 40 km, ktorú objavil J. H. Metcalf 23. septembra 1913. … | 766 Moguntia | 767 Bondia | 768 Struveana | … 767_pred_Kr._6d8c.html 767 pred Kr. Roky (pred Kr.): 772 771 770 769 768 - 767 pred Kr. - 766 765 764 763 762 Desaťročia: 90. roky 80. roky 70. roky - 60-te roky - 50. roky 40. roky 30. roky Storočie: 9. storočie pred Kr. - 8. storočie pred Kr. - 7. storočie pred Kr. 767 pred Kr. v oblastiach: Kultúra Hudba - Umenie Zoznam vládcov: Predstavitelia štátov - Vedúce osobnosti Udalosti Narodenia Úmrtia 760.html 760 Roky: 755 756 757 758 759 - 760 - 761 762 763 764 765 Desaťročia: 30. roky 40. roky 50. roky - 60-te roky - 70. roky 80. roky 90. roky Storočia: 7. storočie - 8. storočie - 9. storočie 760 v oblastiach: Kultúra Hudba - Umenie Iné oblasti Slovensko - Veda Zoznam vládcov: Predstavitelia štátov - Vedúce osobnosti Udalosti Narodenia Úmrtia 760_Massinga_f4e5.html 760 Massinga Objavenie ^A Objaviteľ F. Kaiser Dátum objavenia 28. august 1913 Označenie planétok 1913 SL ^B Kategória Orbitálne (obehové) vlastnosti ^C Epocha JD 2 445 600,5 Excentricita (výstrednosť) (e) 0,2093714 Veľká polos (a) Perihélium (q) 2,5161514 AU Afélium (Q) Obežná doba (P) Priemerná obežná rýchlosť Uhol sklonu dráhy k ekliptike (i) 12,5795040° Dĺžka výstupného uzla (Ω) 332,3554750° Argument perihélia (ω) 193,4225041° Stredná anomália (M) Fyzikálne vlastnosti Rozmery 74 km Hmotnosť Hustota Povrchová gravitácia Úniková rýchlosť Rotačná perióda Spektrálna trieda Absolútna veľkosť 7,96 Albedo 0,15 Priemerná povrchová teplota 760 Massinga je planétka s priemerom 74 km, ktorú objavil F. Kaiser 28. augusta 1913. … | 759 Vinifera | 760 Massinga | 761 Brendelia | … 760_pred_Kr._129d.html 760 pred Kr. Roky (pred Kr.): 765 764 763 762 761 - 760 pred Kr. - 759 758 757 756 755 Desaťročia: 90. roky 80. roky 70. roky - 60-te roky - 50. roky 40. roky 30. roky Storočie: 9. storočie pred Kr. - 8. storočie pred Kr. - 7. storočie pred Kr. 760 pred Kr. v oblastiach: Kultúra Hudba - Umenie Zoznam vládcov: Predstavitelia štátov - Vedúce osobnosti Udalosti Narodenia Úmrtia 763.html 763 Roky: 758 759 760 761 762 - 763 - 764 765 766 767 768 Desaťročia: 30. roky 40. roky 50. roky - 60-te roky - 70. roky 80. roky 90. roky Storočia: 7. storočie - 8. storočie - 9. storočie 763 v oblastiach: Kultúra Hudba - Umenie Iné oblasti Slovensko - Veda Zoznam vládcov: Predstavitelia štátov - Vedúce osobnosti Udalosti * Tassilo III., bavorský vojvoda sa odtrhol od Franskej ríše Narodenia Úmrtia 763_Cupido_c1cf.html 763 Cupido Objavenie ^A Objaviteľ F. Kaiser Dátum objavenia 25. september 1913 Označenie planétok 1913 ST ^B Kategória Orbitálne (obehové) vlastnosti ^C Epocha JD 2 445 600,5 Excentricita (výstrednosť) (e) 0,1654769 Veľká polos (a) Perihélium (q) 1,8699391 AU Afélium (Q) Obežná doba (P) Priemerná obežná rýchlosť Uhol sklonu dráhy k ekliptike (i) 4,0838571° Dĺžka výstupného uzla (Ω) 289,5425975° Argument perihélia (ω) 88,3969184° Stredná anomália (M) Fyzikálne vlastnosti Rozmery 17 km Hmotnosť Hustota Povrchová gravitácia Úniková rýchlosť Rotačná perióda Spektrálna trieda Absolútna veľkosť 2,50 Albedo 0,15 Priemerná povrchová teplota 763 Cupido je planétka s priemerom 17 km, ktorú objavil F. Kaiser 25. septembra 1913. … | 762 Pulcova | 763 Cupido | 764 Gedania | … 763_pred_Kr._060c.html 763 pred Kr. Roky (pred Kr.): 768 767 766 765 764 - 763 pred Kr. - 762 761 760 759 758 Desaťročia: 90. roky 80. roky 70. roky - 60-te roky - 50. roky 40. roky 30. roky Storočie: 9. storočie pred Kr. - 8. storočie pred Kr. - 7. storočie pred Kr. 763 pred Kr. v oblastiach: Kultúra Hudba - Umenie Zoznam vládcov: Predstavitelia štátov - Vedúce osobnosti Udalosti * 15. jún - Asýrčania zaznamenali na hlinenú tabuľku úplné zatmenie Slnka Narodenia Úmrtia 761.html 761 Roky: 756 757 758 759 760 - 761 - 762 763 764 765 766 Desaťročia: 30. roky 40. roky 50. roky - 60-te roky - 70. roky 80. roky 90. roky Storočia: 7. storočie - 8. storočie - 9. storočie 761 v oblastiach: Kultúra Hudba - Umenie Iné oblasti Slovensko - Veda Zoznam vládcov: Predstavitelia štátov - Vedúce osobnosti Udalosti Narodenia Úmrtia 761_pred_Kr._188e.html 761 pred Kr. Roky (pred Kr.): 766 765 764 763 762 - 761 pred Kr. - 760 759 758 757 756 Desaťročia: 90. roky 80. roky 70. roky - 60-te roky - 50. roky 40. roky 30. roky Storočie: 9. storočie pred Kr. - 8. storočie pred Kr. - 7. storočie pred Kr. 761 pred Kr. v oblastiach: Kultúra Hudba - Umenie Zoznam vládcov: Predstavitelia štátov - Vedúce osobnosti Udalosti Narodenia Úmrtia 761_Brendelia_8e87.html 761 Brendelia Objavenie ^A Objaviteľ F. Kaiser Dátum objavenia 8. september 1913 Označenie planétok 1913 SO ^B Kategória Orbitálne (obehové) vlastnosti ^C Epocha JD 2 445 600,5 Excentricita (výstrednosť) (e) 0,0652470 Veľká polos (a) Perihélium (q) 2,6752402 AU Afélium (Q) Obežná doba (P) Priemerná obežná rýchlosť Uhol sklonu dráhy k ekliptike (i) 2,1638687° Dĺžka výstupného uzla (Ω) 23,6777424° Argument perihélia (ω) 300,2369929° Stredná anomália (M) Fyzikálne vlastnosti Rozmery 91 km Hmotnosť Hustota Povrchová gravitácia Úniková rýchlosť Rotačná perióda Spektrálna trieda Absolútna veľkosť 0,83 Albedo 0,15 Priemerná povrchová teplota 761 Brendelia je planétka s priemerom 91 km, ktorú objavil F. Kaiser 8. septembra 1913. … | 760 Massinga | 761 Brendelia | 762 Pulcova | … 766_pred_Kr._49d8.html 766 pred Kr. Roky (pred Kr.): 771 770 769 768 767 - 766 pred Kr. - 765 764 763 762 761 Desaťročia: 90. roky 80. roky 70. roky - 60-te roky - 50. roky 40. roky 30. roky Storočie: 9. storočie pred Kr. - 8. storočie pred Kr. - 7. storočie pred Kr. 766 pred Kr. v oblastiach: Kultúra Hudba - Umenie Zoznam vládcov: Predstavitelia štátov - Vedúce osobnosti Udalosti Narodenia Úmrtia 766.html 766 Roky: 761 762 763 764 765 - 766 - 767 768 769 770 771 Desaťročia: 30. roky 40. roky 50. roky - 60-te roky - 70. roky 80. roky 90. roky Storočia: 7. storočie - 8. storočie - 9. storočie 766 v oblastiach: Kultúra Hudba - Umenie Iné oblasti Slovensko - Veda Zoznam vládcov: Predstavitelia štátov - Vedúce osobnosti Udalosti Narodenia Úmrtia 766_Moguntia_332a.html 766 Moguntia Objavenie ^A Objaviteľ F. Kaiser Dátum objavenia 29. september 1913 Označenie planétok 1913 SW ^B Kategória Orbitálne (obehové) vlastnosti ^C Epocha JD 2 445 600,5 Excentricita (výstrednosť) (e) 0,0963169 Veľká polos (a) Perihélium (q) 2,7282864 AU Afélium (Q) Obežná doba (P) Priemerná obežná rýchlosť Uhol sklonu dráhy k ekliptike (i) 10,0955913° Dĺžka výstupného uzla (Ω) 7,9549222° Argument perihélia (ω) 67,3545215° Stredná anomália (M) Fyzikálne vlastnosti Rozmery 37 km Hmotnosť Hustota Povrchová gravitácia Úniková rýchlosť Rotačná perióda Spektrálna trieda Absolútna veľkosť 0,15 Albedo 0,15 Priemerná povrchová teplota 766 Moguntia je planétka s priemerom 37 km, ktorú objavil F. Kaiser 29. septembra 1913. … | 765 Mattiaca | 766 Moguntia | 767 Bondia | … 769.html 769 Roky: 764 765 766 767 768 - 769 - 770 771 772 773 774 Desaťročia: 30. roky 40. roky 50. roky - 60-te roky - 70. roky 80. roky 90. roky Storočia: 7. storočie - 8. storočie - 9. storočie 769 v oblastiach: Kultúra Hudba - Umenie Iné oblasti Slovensko - Veda Zoznam vládcov: Predstavitelia štátov - Vedúce osobnosti Udalosti Narodenia Úmrtia 769_Tatjana_95fa.html 769 Tatjana Objavenie ^A Objaviteľ Grigorij Nikolajevič Neujmin Dátum objavenia 6. október 1913 Označenie planétok 1913 TA ^B Kategória Orbitálne (obehové) vlastnosti ^C Epocha JD 2 445 600,5 Excentricita (výstrednosť) (e) 0,1638149 Veľká polos (a) Perihélium (q) 2,6719102 AU Afélium (Q) Obežná doba (P) Priemerná obežná rýchlosť Uhol sklonu dráhy k ekliptike (i) 7,3720034° Dĺžka výstupného uzla (Ω) 38,4789727° Argument perihélia (ω) 254,8437020° Stredná anomália (M) Fyzikálne vlastnosti Rozmery 102 km Hmotnosť Hustota Povrchová gravitácia Úniková rýchlosť Rotačná perióda Spektrálna trieda Absolútna veľkosť 8,90 Albedo 0,15 Priemerná povrchová teplota 769 Tatjana je planétka s priemerom 102 km, ktorú objavil Grigorij Nikolajevič Neujmin 6. októbra 1913. … | 768 Struveana | 769 Tatjana | 770 Bali | … 769_pred_Kr._6098.html 769 pred Kr. Roky (pred Kr.): 774 773 772 771 770 - 769 pred Kr. - 768 767 766 765 764 Desaťročia: 90. roky 80. roky 70. roky - 60-te roky - 50. roky 40. roky 30. roky Storočie: 9. storočie pred Kr. - 8. storočie pred Kr. - 7. storočie pred Kr. 769 pred Kr. v oblastiach: Kultúra Hudba - Umenie Zoznam vládcov: Predstavitelia štátov - Vedúce osobnosti Udalosti Narodenia Úmrtia 765.html 765 Roky: 760 761 762 763 764 - 765 - 766 767 768 769 770 Desaťročia: 30. roky 40. roky 50. roky - 60-te roky - 70. roky 80. roky 90. roky Storočia: 7. storočie - 8. storočie - 9. storočie 765 v oblastiach: Kultúra Hudba - Umenie Iné oblasti Slovensko - Veda Zoznam vládcov: Predstavitelia štátov - Vedúce osobnosti Udalosti Narodenia Úmrtia 765_pred_Kr._b9eb.html 765 pred Kr. Roky (pred Kr.): 770 769 768 767 766 - 765 pred Kr. - 764 763 762 761 760 Desaťročia: 90. roky 80. roky 70. roky - 60-te roky - 50. roky 40. roky 30. roky Storočie: 9. storočie pred Kr. - 8. storočie pred Kr. - 7. storočie pred Kr. 765 pred Kr. v oblastiach: Kultúra Hudba - Umenie Zoznam vládcov: Predstavitelia štátov - Vedúce osobnosti Udalosti Narodenia Úmrtia 765_Mattiaca_30d5.html 765 Mattiaca Objavenie ^A Objaviteľ F. Kaiser Dátum objavenia 26. september 1913 Označenie planétok 1913 SV ^B Kategória Orbitálne (obehové) vlastnosti ^C Epocha JD 2 445 600,5 Excentricita (výstrednosť) (e) 0,2798162 Veľká polos (a) Perihélium (q) 1,8346845 AU Afélium (Q) Obežná doba (P) Priemerná obežná rýchlosť Uhol sklonu dráhy k ekliptike (i) 5,5749704° Dĺžka výstupného uzla (Ω) 326,4709403° Argument perihélia (ω) 70,2472551° Stredná anomália (M) Fyzikálne vlastnosti Rozmery 44 km Hmotnosť Hustota Povrchová gravitácia Úniková rýchlosť Rotačná perióda Spektrálna trieda Absolútna veľkosť 2,40 Albedo 0,15 Priemerná povrchová teplota 765 Mattiaca je planétka s priemerom 44 km, ktorú objavil F. Kaiser 26. septembra 1913. … | 764 Gedania | 765 Mattiaca | 766 Moguntia | … 764.html 764 Roky: 759 760 761 762 763 - 764 - 765 766 767 768 769 Desaťročia: 30. roky 40. roky 50. roky - 60-te roky - 70. roky 80. roky 90. roky Storočia: 7. storočie - 8. storočie - 9. storočie 764 v oblastiach: Kultúra Hudba - Umenie Iné oblasti Slovensko - Veda Zoznam vládcov: Predstavitelia štátov - Vedúce osobnosti Udalosti Narodenia Úmrtia 764_Gedania_6d74.html 764 Gedania Objavenie ^A Objaviteľ F. Kaiser Dátum objavenia 26. september 1913 Označenie planétok 1913 SU ^B Kategória Orbitálne (obehové) vlastnosti ^C Epocha JD 2 445 600,5 Excentricita (výstrednosť) (e) 0,1174980 Veľká polos (a) Perihélium (q) 2,8047281 AU Afélium (Q) Obežná doba (P) Priemerná obežná rýchlosť Uhol sklonu dráhy k ekliptike (i) 10,0812739° Dĺžka výstupného uzla (Ω) 259,2914214° Argument perihélia (ω) 158,0891458° Stredná anomália (M) Fyzikálne vlastnosti Rozmery 60 km Hmotnosť Hustota Povrchová gravitácia Úniková rýchlosť Rotačná perióda Spektrálna trieda Absolútna veľkosť 9,48 Albedo 0,15 Priemerná povrchová teplota 764 Gedania je planétka s priemerom 60 km, ktorú objavil F. Kaiser 26. septembra 1913. … | 763 Cupido | 764 Gedania | 765 Mattiaca | … 764_pred_Kr._47b5.html 764 pred Kr. Roky (pred Kr.): 769 768 767 766 765 - 764 pred Kr. - 763 762 761 760 759 Desaťročia: 90. roky 80. roky 70. roky - 60-te roky - 50. roky 40. roky 30. roky Storočie: 9. storočie pred Kr. - 8. storočie pred Kr. - 7. storočie pred Kr. 764 pred Kr. v oblastiach: Kultúra Hudba - Umenie Zoznam vládcov: Predstavitelia štátov - Vedúce osobnosti Udalosti Narodenia Úmrtia 768_Struveana_766e.html 768 Struveana Objavenie ^A Objaviteľ Grigorij Nikolajevič Neujmin Dátum objavenia 4. október 1913 Označenie planétok 1913 SZ ^B Kategória Orbitálne (obehové) vlastnosti ^C Epocha JD 2 445 600,5 Excentricita (výstrednosť) (e) 0,2045709 Veľká polos (a) Perihélium (q) 2,5061630 AU Afélium (Q) Obežná doba (P) Priemerná obežná rýchlosť Uhol sklonu dráhy k ekliptike (i) 16,3405030° Dĺžka výstupného uzla (Ω) 39,3493097° Argument perihélia (ω) 10,2154784° Stredná anomália (M) Fyzikálne vlastnosti Rozmery 121 km Hmotnosť Hustota Povrchová gravitácia Úniková rýchlosť Rotačná perióda Spektrálna trieda Absolútna veľkosť 0,21 Albedo 0,15 Priemerná povrchová teplota 768 Struveana je planétka s priemerom 121 km, ktorú objavil Grigorij Nikolajevič Neujmin 4. októbra 1913. … | 767 Bondia | 768 Struveana | 769 Tatjana | … 768.html 768 Roky: 763 764 765 766 767 - 768 - 769 770 771 772 773 Desaťročia: 30. roky 40. roky 50. roky - 60-te roky - 70. roky 80. roky 90. roky Storočia: 7. storočie - 8. storočie - 9. storočie 768 v oblastiach: Kultúra Hudba - Umenie Iné oblasti Slovensko - Veda Zoznam vládcov: Predstavitelia štátov - Vedúce osobnosti Udalosti * Karol Veľký sa stáva kráľom Frankov Narodenia Úmrtia 768_pred_Kr._58b8.html 768 pred Kr. Roky (pred Kr.): 773 772 771 770 769 - 768 pred Kr. - 767 766 765 764 763 Desaťročia: 90. roky 80. roky 70. roky - 60-te roky - 50. roky 40. roky 30. roky Storočie: 9. storočie pred Kr. - 8. storočie pred Kr. - 7. storočie pred Kr. 768 pred Kr. v oblastiach: Kultúra Hudba - Umenie Zoznam vládcov: Predstavitelia štátov - Vedúce osobnosti Udalosti Narodenia Úmrtia 76_pred_Kr._f523.html 76 pred Kr. Roky (pred Kr.): 81 80 79 78 77 - 76 pred Kr. - 75 74 73 72 71 Desaťročia: 0. roky 90. roky 80. roky - 70-te roky - 60. roky 50. roky 40. roky Storočie: 2. storočie pred Kr. - 1. storočie pred Kr. - 1. storočie 76 pred Kr. v oblastiach: Kultúra Hudba - Umenie Zoznam vládcov: Predstavitelia štátov - Vedúce osobnosti Udalosti Narodenia Úmrtia 76.html 76 Roky: 71 72 73 74 75 - 76 - 77 78 79 80 81 Desaťročia: 40. roky 50. roky 60. roky - 70-te roky - 80. roky 90. roky 0. roky Storočia: 1. storočie pred Kr. - 1. storočie - 2. storočie 76 v oblastiach: Kultúra Hudba - Umenie Iné oblasti Slovensko - Veda Zoznam vládcov: Predstavitelia štátov - Vedúce osobnosti Udalosti Narodenia Úmrtia 76_Freia_d6c5.html 76 Freia Objavenie ^A Objaviteľ H. d'Arrest Dátum objavenia 21. október 1862 Označenie planétok ^B Kategória Orbitálne (obehové) vlastnosti ^C Epocha JD 2 445 600,5 Excentricita (výstrednosť) (e) 0,1727379 Veľká polos (a) Perihélium (q) 2,8129767 AU Afélium (Q) Obežná doba (P) Priemerná obežná rýchlosť Uhol sklonu dráhy k ekliptike (i) 2,1167554° Dĺžka výstupného uzla (Ω) 204,2397473° Argument perihélia (ω) 257,7446967° Stredná anomália (M) Fyzikálne vlastnosti Rozmery 190 km Hmotnosť Hustota Povrchová gravitácia Úniková rýchlosť Rotačná perióda Spektrálna trieda Absolútna veľkosť 7,90 Albedo 0,15 Priemerná povrchová teplota 76 Freia je planétka s priemerom 190 km, ktorú objavil H. d'Arrest 21. októbra 1862. … | 75 Eurydike | 76 Freia | 77 Frigga | … 792.html 792 Roky: 787 788 789 790 791 - 792 - 793 794 795 796 797 Desaťročia: 60. roky 70. roky 80. roky - 90-te roky - 0. roky 10. roky 20. roky Storočia: 7. storočie - 8. storočie - 9. storočie 792 v oblastiach: Kultúra Hudba - Umenie Iné oblasti Slovensko - Veda Zoznam vládcov: Predstavitelia štátov - Vedúce osobnosti Udalosti Narodenia * Pápež Hadrián II. Úmrtia 792_pred_Kr._0d53.html 792 pred Kr. Roky (pred Kr.): 797 796 795 794 793 - 792 pred Kr. - 791 790 789 788 787 Desaťročia: 20. roky 10. roky 0. roky - 90-te roky - 80. roky 70. roky 60. roky Storočie: 9. storočie pred Kr. - 8. storočie pred Kr. - 7. storočie pred Kr. 792 pred Kr. v oblastiach: Kultúra Hudba - Umenie Zoznam vládcov: Predstavitelia štátov - Vedúce osobnosti Udalosti Narodenia Úmrtia 792_Metcalfia_8330.html 792 Metcalfia Objavenie ^A Objaviteľ J. H. Metcalf Dátum objavenia 20. marec 1907 Označenie planétok 1907 ZC ^B Kategória Orbitálne (obehové) vlastnosti ^C Epocha JD 2 445 600,5 Excentricita (výstrednosť) (e) 0,1320815 Veľká polos (a) Perihélium (q) 2,2752795 AU Afélium (Q) Obežná doba (P) Priemerná obežná rýchlosť Uhol sklonu dráhy k ekliptike (i) 8,6354945° Dĺžka výstupného uzla (Ω) 265,1796166° Argument perihélia (ω) 225,0075904° Stredná anomália (M) Fyzikálne vlastnosti Rozmery 63 km Hmotnosť Hustota Povrchová gravitácia Úniková rýchlosť Rotačná perióda Spektrálna trieda Absolútna veľkosť 0,33 Albedo 0,15 Priemerná povrchová teplota 792 Metcalfia je planétka s priemerom 63 km, ktorú objavil J. H. Metcalf 20. marca 1907. … | 791 Ani | 792 Metcalfia | 793 Arizona | … 79P_du_Toit-Hartley_addc.html 79P/du Toit-Hartley Kométa (Zoznam komét - periodických a neperiodických) Obrázok nie je k dispozícii. Objav Objaviteľ Daniel du Toit Malcolm Hartley Dátum objavu Ostatné označenia Elementy dráhy ^A Epocha Excentricita (e) Veľká polos (a) Perihélium (q) Afélium (Q) Doba obehu (P) Inklinácia (i) Posledné perihélium Najbližšie perihélium 79P/du Toit-Hartley je periodická kométa, ktorú objavili Daniel du Toit a Malcolm Hartley. 797_Montana_4834.html 797 Montana Objavenie ^A Objaviteľ H. Thiele Dátum objavenia 17. november 1914 Označenie planétok 1914 VR ^B Kategória Orbitálne (obehové) vlastnosti ^C Epocha JD 2 445 600,5 Excentricita (výstrednosť) (e) 0,0571329 Veľká polos (a) Perihélium (q) 2,3914308 AU Afélium (Q) Obežná doba (P) Priemerná obežná rýchlosť Uhol sklonu dráhy k ekliptike (i) 4,4797414° Dĺžka výstupného uzla (Ω) 238,1426662° Argument perihélia (ω) 350,3508064° Stredná anomália (M) Fyzikálne vlastnosti Rozmery 114 km Hmotnosť Hustota Povrchová gravitácia Úniková rýchlosť Rotačná perióda Spektrálna trieda Absolútna veľkosť 0,34 Albedo 0,15 Priemerná povrchová teplota 797 Montana je planétka s priemerom 114 km, ktorú objavil H. Thiele 17. novembra 1914. … | 796 Sarita | 797 Montana | 798 Ruth | … 797.html 797 Roky: 792 793 794 795 796 - 797 - 798 799 800 801 802 Desaťročia: 60. roky 70. roky 80. roky - 90-te roky - 0. roky 10. roky 20. roky Storočia: 7. storočie - 8. storočie - 9. storočie 797 v oblastiach: Kultúra Hudba - Umenie Iné oblasti Slovensko - Veda Zoznam vládcov: Predstavitelia štátov - Vedúce osobnosti Udalosti Narodenia Úmrtia * Konštantín VI., byzantský cisár 797_pred_Kr._0267.html 797 pred Kr. Roky (pred Kr.): 802 801 800 799 798 - 797 pred Kr. - 796 795 794 793 792 Desaťročia: 20. roky 10. roky 0. roky - 90-te roky - 80. roky 70. roky 60. roky Storočie: 9. storočie pred Kr. - 8. storočie pred Kr. - 7. storočie pred Kr. 797 pred Kr. v oblastiach: Kultúra Hudba - Umenie Zoznam vládcov: Predstavitelia štátov - Vedúce osobnosti Udalosti Narodenia Úmrtia 797_(bojová_loď).html 797 (bojová loď) 797 bolo číslo pridelené bojovej lodi triedy Jamato japonského námorníctva. Vzhľadom na zvyk v japonskom námorníctve prideliť meno plavidlo až pri spustení na vodu, nieje známe meno, ktoré mala jednotka mať. Mala štyri sesterské lode:Jamato, Musaši, lietadlovú loď Šinano a Projekt 111. Jednotka bola plánovaná piata jednotka triedy Jamato, avšak v roku 1942 boli plány na stavbu zrušené. Externé odkazy * Tento článok je sčasti alebo úplne založený na preklade článku Japanese battleship Yamato zverejneného na anglickej Wikipédii. 790_Pretoria_76ed.html 790 Pretoria Objavenie ^A Objaviteľ H. E. Wood Dátum objavenia 16. január 1912 Označenie planétok 1912 NW ^B Kategória Orbitálne (obehové) vlastnosti ^C Epocha JD 2 445 600,5 Excentricita (výstrednosť) (e) 0,1550263 Veľká polos (a) Perihélium (q) 2,8762021 AU Afélium (Q) Obežná doba (P) Priemerná obežná rýchlosť Uhol sklonu dráhy k ekliptike (i) 20,5673285° Dĺžka výstupného uzla (Ω) 251,5956577° Argument perihélia (ω) 42,6247487° Stredná anomália (M) Fyzikálne vlastnosti Rozmery 175 km Hmotnosť Hustota Povrchová gravitácia Úniková rýchlosť Rotačná perióda Spektrálna trieda Absolútna veľkosť 8,00 Albedo 0,15 Priemerná povrchová teplota 790 Pretoria je planétka s priemerom 175 km, ktorú objavil H. E. Wood 16. januára 1912. … | 789 Lena | 790 Pretoria | 791 Ani | … 790.html 790 Roky: 785 786 787 788 789 - 790 - 791 792 793 794 795 Desaťročia: 60. roky 70. roky 80. roky - 90-te roky - 0. roky 10. roky 20. roky Storočia: 7. storočie - 8. storočie - 9. storočie 790 v oblastiach: Kultúra Hudba - Umenie Iné oblasti Slovensko - Veda Zoznam vládcov: Predstavitelia štátov - Vedúce osobnosti Udalosti Narodenia Úmrtia 790_pred_Kr._1d4f.html 790 pred Kr. Roky (pred Kr.): 795 794 793 792 791 - 790 pred Kr. - 789 788 787 786 785 Desaťročia: 20. roky 10. roky 0. roky - 90-te roky - 80. roky 70. roky 60. roky Storočie: 9. storočie pred Kr. - 8. storočie pred Kr. - 7. storočie pred Kr. 790 pred Kr. v oblastiach: Kultúra Hudba - Umenie Zoznam vládcov: Predstavitelia štátov - Vedúce osobnosti Udalosti Narodenia Úmrtia 793_pred_Kr._5638.html 793 pred Kr. Roky (pred Kr.): 798 797 796 795 794 - 793 pred Kr. - 792 791 790 789 788 Desaťročia: 20. roky 10. roky 0. roky - 90-te roky - 80. roky 70. roky 60. roky Storočie: 9. storočie pred Kr. - 8. storočie pred Kr. - 7. storočie pred Kr. 793 pred Kr. v oblastiach: Kultúra Hudba - Umenie Zoznam vládcov: Predstavitelia štátov - Vedúce osobnosti Udalosti Narodenia Úmrtia 793.html 793 Roky: 788 789 790 791 792 - 793 - 794 795 796 797 798 Desaťročia: 60. roky 70. roky 80. roky - 90-te roky - 0. roky 10. roky 20. roky Storočia: 7. storočie - 8. storočie - 9. storočie 793 v oblastiach: Kultúra Hudba - Umenie Iné oblasti Slovensko - Veda Zoznam vládcov: Predstavitelia štátov - Vedúce osobnosti Udalosti * 8. jún - Nórski Vikingovia sa vylodili v Anglicku a vyplienili kláštor v Lindisfarne na pobreží Northumbrie - počiatok vikingských výprav Narodenia Úmrtia 793_Arizona_e963.html 793 Arizona Objavenie ^A Objaviteľ P. Lowell Dátum objavenia 9. apríl 1907 Označenie planétok 1907 ZD ^B Kategória Orbitálne (obehové) vlastnosti ^C Epocha JD 2 445 600,5 Excentricita (výstrednosť) (e) 0,1216373 Veľká polos (a) Perihélium (q) 2,4560535 AU Afélium (Q) Obežná doba (P) Priemerná obežná rýchlosť Uhol sklonu dráhy k ekliptike (i) 15,8008821° Dĺžka výstupného uzla (Ω) 35,8435175° Argument perihélia (ω) 308,1822232° Stredná anomália (M) Fyzikálne vlastnosti Rozmery 30 km Hmotnosť Hustota Povrchová gravitácia Úniková rýchlosť Rotačná perióda Spektrálna trieda Absolútna veľkosť 0,26 Albedo 0,15 Priemerná povrchová teplota 793 Arizona je planétka s priemerom 30 km, ktorú objavil P. Lowell 9. apríla 1907. … | 792 Metcalfia | 793 Arizona | 794 Irenaea | … 791_Ani_72dd.html 791 Ani Objavenie ^A Objaviteľ Grigorij Nikolajevič Neujmin Dátum objavenia 29. jún 1914 Označenie planétok 1914 UV ^B Kategória Orbitálne (obehové) vlastnosti ^C Epocha JD 2 445 600,5 Excentricita (výstrednosť) (e) 0,1984699 Veľká polos (a) Perihélium (q) 2,4988894 AU Afélium (Q) Obežná doba (P) Priemerná obežná rýchlosť Uhol sklonu dráhy k ekliptike (i) 16,3940333° Dĺžka výstupného uzla (Ω) 129,6011737° Argument perihélia (ω) 204,0825447° Stredná anomália (M) Fyzikálne vlastnosti Rozmery 106 km Hmotnosť Hustota Povrchová gravitácia Úniková rýchlosť Rotačná perióda Spektrálna trieda Absolútna veľkosť 9,25 Albedo 0,15 Priemerná povrchová teplota 791 Ani je planétka s priemerom 106 km, ktorú objavil Grigorij Nikolajevič Neujmin 29. júna 1914. … | 790 Pretoria | 791 Ani | 792 Metcalfia | … 791.html 791 Roky: 786 787 788 789 790 - 791 - 792 793 794 795 796 Desaťročia: 60. roky 70. roky 80. roky - 90-te roky - 0. roky 10. roky 20. roky Storočia: 7. storočie - 8. storočie - 9. storočie 791 v oblastiach: Kultúra Hudba - Umenie Iné oblasti Slovensko - Veda Zoznam vládcov: Predstavitelia štátov - Vedúce osobnosti Udalosti Narodenia Úmrtia 791_pred_Kr._35ae.html 791 pred Kr. Roky (pred Kr.): 796 795 794 793 792 - 791 pred Kr. - 790 789 788 787 786 Desaťročia: 20. roky 10. roky 0. roky - 90-te roky - 80. roky 70. roky 60. roky Storočie: 9. storočie pred Kr. - 8. storočie pred Kr. - 7. storočie pred Kr. 791 pred Kr. v oblastiach: Kultúra Hudba - Umenie Zoznam vládcov: Predstavitelia štátov - Vedúce osobnosti Udalosti Narodenia Úmrtia 796_pred_Kr._6908.html 796 pred Kr. Roky (pred Kr.): 801 800 799 798 797 - 796 pred Kr. - 795 794 793 792 791 Desaťročia: 20. roky 10. roky 0. roky - 90-te roky - 80. roky 70. roky 60. roky Storočie: 9. storočie pred Kr. - 8. storočie pred Kr. - 7. storočie pred Kr. 796 pred Kr. v oblastiach: Kultúra Hudba - Umenie Zoznam vládcov: Predstavitelia štátov - Vedúce osobnosti Udalosti Narodenia Úmrtia 796_Sarita_5dcd.html 796 Sarita Objavenie ^A Objaviteľ K. Reinmuth Dátum objavenia 15. október 1914 Označenie planétok 1914 VH ^B Kategória Orbitálne (obehové) vlastnosti ^C Epocha JD 2 445 600,5 Excentricita (výstrednosť) (e) 0,3226697 Veľká polos (a) Perihélium (q) 1,7838850 AU Afélium (Q) Obežná doba (P) Priemerná obežná rýchlosť Uhol sklonu dráhy k ekliptike (i) 19,0695146° Dĺžka výstupného uzla (Ω) 32,8380925° Argument perihélia (ω) 329,3609475° Stredná anomália (M) Fyzikálne vlastnosti Rozmery 46 km Hmotnosť Hustota Povrchová gravitácia Úniková rýchlosť Rotačná perióda Spektrálna trieda Absolútna veľkosť 9,12 Albedo 0,15 Priemerná povrchová teplota 796 Sarita je planétka s priemerom 46 km, ktorú objavil K. Reinmuth 15. októbra 1914. … | 795 Fini | 796 Sarita | 797 Montana | … 796.html 796 Roky: 791 792 793 794 795 - 796 - 797 798 799 800 801 Desaťročia: 60. roky 70. roky 80. roky - 90-te roky - 0. roky 10. roky 20. roky Storočia: 7. storočie - 8. storočie - 9. storočie 796 v oblastiach: Kultúra Hudba - Umenie Iné oblasti Slovensko - Veda Zoznam vládcov: Predstavitelia štátov - Vedúce osobnosti Udalosti Narodenia Úmrtia 799_Gudula_fd59.html 799 Gudula Objavenie ^A Objaviteľ K. Reinmuth Dátum objavenia 9. marec 1915 Označenie planétok 1915 WO ^B Kategória Orbitálne (obehové) vlastnosti ^C Epocha JD 2 445 600,5 Excentricita (výstrednosť) (e) 0,0251516 Veľká polos (a) Perihélium (q) 2,4772162 AU Afélium (Q) Obežná doba (P) Priemerná obežná rýchlosť Uhol sklonu dráhy k ekliptike (i) 5,2709723° Dĺžka výstupného uzla (Ω) 164,3944759° Argument perihélia (ω) 236,2209047° Stredná anomália (M) Fyzikálne vlastnosti Rozmery 46 km Hmotnosť Hustota Povrchová gravitácia Úniková rýchlosť Rotačná perióda Spektrálna trieda Absolútna veľkosť 0,30 Albedo 0,15 Priemerná povrchová teplota 799 Gudula je planétka s priemerom 46 km, ktorú objavil K. Reinmuth 9. marca 1915. … | 798 Ruth | 799 Gudula | 800 Kressmannia | … 799_pred_Kr._de1f.html 799 pred Kr. Roky (pred Kr.): 804 803 802 801 800 - 799 pred Kr. - 798 797 796 795 794 Desaťročia: 20. roky 10. roky 0. roky - 90-te roky - 80. roky 70. roky 60. roky Storočie: 9. storočie pred Kr. - 8. storočie pred Kr. - 7. storočie pred Kr. 799 pred Kr. v oblastiach: Kultúra Hudba - Umenie Zoznam vládcov: Predstavitelia štátov - Vedúce osobnosti Udalosti Narodenia Úmrtia 799.html 799 Roky: 794 795 796 797 798 - 799 - 800 801 802 803 804 Desaťročia: 60. roky 70. roky 80. roky - 90-te roky - 0. roky 10. roky 20. roky Storočia: 7. storočie - 8. storočie - 9. storočie 799 v oblastiach: Kultúra Hudba - Umenie Iné oblasti Slovensko - Veda Zoznam vládcov: Predstavitelia štátov - Vedúce osobnosti Udalosti Narodenia Úmrtia 795_Fini_6328.html 795 Fini Objavenie ^A Objaviteľ J. Palisa Dátum objavenia 26. september 1914 Označenie planétok 1914 VE ^B Kategória Orbitálne (obehové) vlastnosti ^C Epocha JD 2 445 600,5 Excentricita (výstrednosť) (e) 0,1010961 Veľká polos (a) Perihélium (q) 2,4716774 AU Afélium (Q) Obežná doba (P) Priemerná obežná rýchlosť Uhol sklonu dráhy k ekliptike (i) 19,0674894° Dĺžka výstupného uzla (Ω) 17,1386412° Argument perihélia (ω) 187,6181774° Stredná anomália (M) Fyzikálne vlastnosti Rozmery 78 km Hmotnosť Hustota Povrchová gravitácia Úniková rýchlosť Rotačná perióda Spektrálna trieda Absolútna veľkosť 9,70 Albedo 0,15 Priemerná povrchová teplota 795 Fini je planétka s priemerom 78 km, ktorú objavil J. Palisa 26. septembra 1914. … | 794 Irenaea | 795 Fini | 796 Sarita | … 795.html 795 Roky: 790 791 792 793 794 - 795 - 796 797 798 799 800 Desaťročia: 60. roky 70. roky 80. roky - 90-te roky - 0. roky 10. roky 20. roky Storočia: 7. storočie - 8. storočie - 9. storočie 795 v oblastiach: Kultúra Hudba - Umenie Iné oblasti Slovensko - Veda Zoznam vládcov: Predstavitelia štátov - Vedúce osobnosti Udalosti Narodenia Úmrtia 795_pred_Kr._6ac9.html 795 pred Kr. Roky (pred Kr.): 800 799 798 797 796 - 795 pred Kr. - 794 793 792 791 790 Desaťročia: 20. roky 10. roky 0. roky - 90-te roky - 80. roky 70. roky 60. roky Storočie: 9. storočie pred Kr. - 8. storočie pred Kr. - 7. storočie pred Kr. 795 pred Kr. v oblastiach: Kultúra Hudba - Umenie Zoznam vládcov: Predstavitelia štátov - Vedúce osobnosti Udalosti Narodenia Úmrtia 794_Irenaea_3985.html 794 Irenaea Objavenie ^A Objaviteľ J. Palisa Dátum objavenia 27. august 1914 Označenie planétok 1914 VB ^B Kategória Orbitálne (obehové) vlastnosti ^C Epocha JD 2 445 600,5 Excentricita (výstrednosť) (e) 0,2843861 Veľká polos (a) Perihélium (q) 2,2551966 AU Afélium (Q) Obežná doba (P) Priemerná obežná rýchlosť Uhol sklonu dráhy k ekliptike (i) 5,4022410° Dĺžka výstupného uzla (Ω) 160,2764159° Argument perihélia (ω) 132,3964218° Stredná anomália (M) Fyzikálne vlastnosti Rozmery 40 km Hmotnosť Hustota Povrchová gravitácia Úniková rýchlosť Rotačná perióda Spektrálna trieda Absolútna veľkosť 1,10 Albedo 0,15 Priemerná povrchová teplota 794 Irenaea je planétka s priemerom 40 km, ktorú objavil J. Palisa 27. augusta 1914. … | 793 Arizona | 794 Irenaea | 795 Fini | … 794_pred_Kr._5ed3.html 794 pred Kr. Roky (pred Kr.): 799 798 797 796 795 - 794 pred Kr. - 793 792 791 790 789 Desaťročia: 20. roky 10. roky 0. roky - 90-te roky - 80. roky 70. roky 60. roky Storočie: 9. storočie pred Kr. - 8. storočie pred Kr. - 7. storočie pred Kr. 794 pred Kr. v oblastiach: Kultúra Hudba - Umenie Zoznam vládcov: Predstavitelia štátov - Vedúce osobnosti Udalosti Narodenia Úmrtia 794.html 794 Roky: 789 790 791 792 793 - 794 - 795 796 797 798 799 Desaťročia: 60. roky 70. roky 80. roky - 90-te roky - 0. roky 10. roky 20. roky Storočia: 7. storočie - 8. storočie - 9. storočie 794 v oblastiach: Kultúra Hudba - Umenie Iné oblasti Slovensko - Veda Zoznam vládcov: Predstavitelia štátov - Vedúce osobnosti Udalosti Narodenia Úmrtia 798.html 798 Roky: 793 794 795 796 797 - 798 - 799 800 801 802 803 Desaťročia: 60. roky 70. roky 80. roky - 90-te roky - 0. roky 10. roky 20. roky Storočia: 7. storočie - 8. storočie - 9. storočie 798 v oblastiach: Kultúra Hudba - Umenie Iné oblasti Slovensko - Veda Zoznam vládcov: Predstavitelia štátov - Vedúce osobnosti Udalosti Narodenia Úmrtia 798_Ruth_3799.html 798 Ruth Objavenie ^A Objaviteľ M. F. Wolf Dátum objavenia 21. november 1914 Označenie planétok 1914 VT ^B Kategória Orbitálne (obehové) vlastnosti ^C Epocha JD 2 445 600,5 Excentricita (výstrednosť) (e) 0,0347418 Veľká polos (a) Perihélium (q) 2,9109768 AU Afélium (Q) Obežná doba (P) Priemerná obežná rýchlosť Uhol sklonu dráhy k ekliptike (i) 9,2061735° Dĺžka výstupného uzla (Ω) 214,2510011° Argument perihélia (ω) 50,0848772° Stredná anomália (M) Fyzikálne vlastnosti Rozmery 46 km Hmotnosť Hustota Povrchová gravitácia Úniková rýchlosť Rotačná perióda Spektrálna trieda Absolútna veľkosť 9,44 Albedo 0,15 Priemerná povrchová teplota 798 Ruth je planétka s priemerom 46 km, ktorú objavil M. F. Wolf 21. novembra 1914. … | 797 Montana | 798 Ruth | 799 Gudula | … 798_pred_Kr._50f6.html 798 pred Kr. Roky (pred Kr.): 803 802 801 800 799 - 798 pred Kr. - 797 796 795 794 793 Desaťročia: 20. roky 10. roky 0. roky - 90-te roky - 80. roky 70. roky 60. roky Storočie: 9. storočie pred Kr. - 8. storočie pred Kr. - 7. storočie pred Kr. 798 pred Kr. v oblastiach: Kultúra Hudba - Umenie Zoznam vládcov: Predstavitelia štátov - Vedúce osobnosti Udalosti Narodenia Úmrtia 79_Eurynome_0514.html 79 Eurynome Objavenie ^A Objaviteľ J. C. Watson Dátum objavenia 14. september 1863 Označenie planétok ^B Kategória Orbitálne (obehové) vlastnosti ^C Epocha JD 2 445 600,5 Excentricita (výstrednosť) (e) 0,1945500 Veľká polos (a) Perihélium (q) 1,9678517 AU Afélium (Q) Obežná doba (P) Priemerná obežná rýchlosť Uhol sklonu dráhy k ekliptike (i) 4,6304064° Dĺžka výstupného uzla (Ω) 206,4895991° Argument perihélia (ω) 200,0199642° Stredná anomália (M) Fyzikálne vlastnosti Rozmery 68 km Hmotnosť Hustota Povrchová gravitácia Úniková rýchlosť Rotačná perióda Spektrálna trieda Absolútna veľkosť 7,96 Albedo 0,25 Priemerná povrchová teplota 79 Eurynome je planétka s priemerom 68 km, ktorú objavil J. C. Watson 14. septembra 1863. … | 78 Diana | 79 Eurynome | 80 Sappho | … 79_pred_Kr._ddf7.html 79 pred Kr. Roky (pred Kr.): 84 83 82 81 80 - 79 pred Kr. - 78 77 76 75 74 Desaťročia: 0. roky 90. roky 80. roky - 70-te roky - 60. roky 50. roky 40. roky Storočie: 2. storočie pred Kr. - 1. storočie pred Kr. - 1. storočie 79 pred Kr. v oblastiach: Kultúra Hudba - Umenie Zoznam vládcov: Predstavitelia štátov - Vedúce osobnosti Udalosti Narodenia Úmrtia don simon 79_Ceti_266d.html 79 Ceti 79 Ceti je hviezda v súhvezdí Veľryba, pri ktorej bola objavená extrasolárna planéta 79 Ceti b. 79.html 79 Roky: 74 75 76 77 78 - 79 - 80 81 82 83 84 Desaťročia: 40. roky 50. roky 60. roky - 70-te roky - 80. roky 90. roky 0. roky Storočia: 1. storočie pred Kr. - 1. storočie - 2. storočie 79 v oblastiach: Kultúra Hudba - Umenie Iné oblasti Slovensko - Veda Zoznam vládcov: Predstavitelia štátov - Vedúce osobnosti Udalosti Narodenia Úmrtia 752_pred_Kr._5cf3.html 752 pred Kr. Roky (pred Kr.): 757 756 755 754 753 - 752 pred Kr. - 751 750 749 748 747 Desaťročia: 80. roky 70. roky 60. roky - 50-te roky - 40. roky 30. roky 20. roky Storočie: 9. storočie pred Kr. - 8. storočie pred Kr. - 7. storočie pred Kr. 752 pred Kr. v oblastiach: Kultúra Hudba - Umenie Zoznam vládcov: Predstavitelia štátov - Vedúce osobnosti Udalosti Narodenia Úmrtia 752_Sulamitis_c6e9.html 752 Sulamitis Objavenie ^A Objaviteľ Grigorij Nikolajevič Neujmin Dátum objavenia 30. apríl 1913 Označenie planétok 1913 RL ^B Kategória Orbitálne (obehové) vlastnosti ^C Epocha JD 2 445 600,5 Excentricita (výstrednosť) (e) 0,0734633 Veľká polos (a) Perihélium (q) 2,2819215 AU Afélium (Q) Obežná doba (P) Priemerná obežná rýchlosť Uhol sklonu dráhy k ekliptike (i) 5,9493688° Dĺžka výstupného uzla (Ω) 84,7342168° Argument perihélia (ω) 25,5846092° Stredná anomália (M) Fyzikálne vlastnosti Rozmery 65 km Hmotnosť Hustota Povrchová gravitácia Úniková rýchlosť Rotačná perióda Spektrálna trieda Absolútna veľkosť 0,10 Albedo 0,15 Priemerná povrchová teplota 752 Sulamitis je planétka s priemerom 65 km, ktorú objavil Grigorij Nikolajevič Neujmin 30. apríla 1913. … | 751 Faina | 752 Sulamitis | 753 Tiflis | … 752.html 752 Roky: 747 748 749 750 751 - 752 - 753 754 755 756 757 Desaťročia: 20. roky 30. roky 40. roky - 50-te roky - 60. roky 70. roky 80. roky Storočia: 7. storočie - 8. storočie - 9. storočie 752 v oblastiach: Kultúra Hudba - Umenie Iné oblasti Slovensko - Veda Zoznam vládcov: Predstavitelia štátov - Vedúce osobnosti Udalosti * Pipin III. Krátky dobyl arabskú Akvitániu Narodenia * Irena, byzantská cisárovna Úmrtia 75P_Kohoutek_e61c.html 75P/Kohoutek 75P/Kohoutek je periodická kométa, ktorú objavil český astronóm Luboš Kohoutek. 757.html 757 Roky: 752 753 754 755 756 - 757 - 758 759 760 761 762 Desaťročia: 20. roky 30. roky 40. roky - 50-te roky - 60. roky 70. roky 80. roky Storočia: 7. storočie - 8. storočie - 9. storočie 757 v oblastiach: Kultúra Hudba - Umenie Iné oblasti Slovensko - Veda Zoznam vládcov: Predstavitelia štátov - Vedúce osobnosti Udalosti * 9. marec - zemetrasenie v Palestíne a Sýrii * 29. máj - novým pápežom sa stal Pavol I. * Offa sa stal kráľom anglosaskej Mercie * Tassilo III., bavorský vodca sa podľa Frankských análov stal vazalom Pipina III. Krátkeho Narodenia * Gisela, dcéra Pipina Krátkeho Úmrtia * 26. apríl - pápež Štefan I. * Alfonz I., kráľ Astúrského kráľovstva * Ethebald, kráľ Mercie * An Lushan, čínsky generál z dynastie Tang 757_Portlandia_2cae.html 757 Portlandia Objavenie ^A Objaviteľ J. H. Metcalf Dátum objavenia 30. september 1908 Označenie planétok 1908 EJ ^B Kategória Orbitálne (obehové) vlastnosti ^C Epocha JD 2 445 600,5 Excentricita (výstrednosť) (e) 0,1084972 Veľká polos (a) Perihélium (q) 2,1157070 AU Afélium (Q) Obežná doba (P) Priemerná obežná rýchlosť Uhol sklonu dráhy k ekliptike (i) 8,1818509° Dĺžka výstupného uzla (Ω) 22,1958138° Argument perihélia (ω) 43,0293864° Stredná anomália (M) Fyzikálne vlastnosti Rozmery 33 km Hmotnosť Hustota Povrchová gravitácia Úniková rýchlosť Rotačná perióda Spektrálna trieda Absolútna veľkosť 0,20 Albedo 0,15 Priemerná povrchová teplota 757 Portlandia je planétka s priemerom 33 km, ktorú objavil J. H. Metcalf 30. septembra 1908. … | 756 Lilliana | 757 Portlandia | 758 Mancunia | … 757_pred_Kr._bf5e.html 757 pred Kr. Roky (pred Kr.): 762 761 760 759 758 - 757 pred Kr. - 756 755 754 753 752 Desaťročia: 80. roky 70. roky 60. roky - 50-te roky - 40. roky 30. roky 20. roky Storočie: 9. storočie pred Kr. - 8. storočie pred Kr. - 7. storočie pred Kr. 757 pred Kr. v oblastiach: Kultúra Hudba - Umenie Zoznam vládcov: Predstavitelia štátov - Vedúce osobnosti Udalosti Narodenia Úmrtia 750.html 750 Roky: 745 746 747 748 749 - 750 - 751 752 753 754 755 Desaťročia: 20. roky 30. roky 40. roky - 50-te roky - 60. roky 70. roky 80. roky Storočia: 7. storočie - 8. storočie - 9. storočie 750 v oblastiach: Kultúra Hudba - Umenie Iné oblasti Slovensko - Veda Zoznam vládcov: Predstavitelia štátov - Vedúce osobnosti Udalosti Narodenia Úmrtia 750_Oskar_b7fd.html 750 Oskar Objavenie ^A Objaviteľ J. Palisa Dátum objavenia 28. apríl 1913 Označenie planétok 1913 RG ^B Kategória Orbitálne (obehové) vlastnosti ^C Epocha JD 2 445 600,5 Excentricita (výstrednosť) (e) 0,1336373 Veľká polos (a) Perihélium (q) 2,1159913 AU Afélium (Q) Obežná doba (P) Priemerná obežná rýchlosť Uhol sklonu dráhy k ekliptike (i) 3,9469197° Dĺžka výstupného uzla (Ω) 69,5476495° Argument perihélia (ω) 70,4494986° Stredná anomália (M) Fyzikálne vlastnosti Rozmery 24 km Hmotnosť Hustota Povrchová gravitácia Úniková rýchlosť Rotačná perióda Spektrálna trieda Absolútna veľkosť 2,13 Albedo 0,15 Priemerná povrchová teplota 750 Oskar je planétka s priemerom 24 km, ktorú objavil J. Palisa 28. apríla 1913. … | 749 Malzovia | 750 Oskar | 751 Faina | … 750_pred_Kr._1bb7.html 750 pred Kr. Roky (pred Kr.): 755 754 753 752 751 - 750 pred Kr. - 749 748 747 746 745 Desaťročia: 80. roky 70. roky 60. roky - 50-te roky - 40. roky 30. roky 20. roky Storočie: 9. storočie pred Kr. - 8. storočie pred Kr. - 7. storočie pred Kr. 750 pred Kr. v oblastiach: Kultúra Hudba - Umenie Zoznam vládcov: Predstavitelia štátov - Vedúce osobnosti Udalosti * prvý záznam Homéra o Hyádach Narodenia Úmrtia 753_Tiflis_32bb.html 753 Tiflis Objavenie ^A Objaviteľ Grigorij Nikolajevič Neujmin Dátum objavenia 30. apríl 1913 Označenie planétok 1913 RM ^B Kategória Orbitálne (obehové) vlastnosti ^C Epocha JD 2 445 600,5 Excentricita (výstrednosť) (e) 0,2211298 Veľká polos (a) Perihélium (q) 1,8137533 AU Afélium (Q) Obežná doba (P) Priemerná obežná rýchlosť Uhol sklonu dráhy k ekliptike (i) 10,1019201° Dĺžka výstupného uzla (Ω) 61,0288052° Argument perihélia (ω) 202,3182123° Stredná anomália (M) Fyzikálne vlastnosti Rozmery 121 km Hmotnosť Hustota Povrchová gravitácia Úniková rýchlosť Rotačná perióda Spektrálna trieda Absolútna veľkosť 0,21 Albedo 0,15 Priemerná povrchová teplota 753 Tiflis je planétka s priemerom 121 km, ktorú objavil Grigorij Nikolajevič Neujmin 30. apríla 1913. … | 752 Sulamitis | 753 Tiflis | 754 Malabar | … 753_pred_Kr._6892.html 753 pred Kr. Roky (pred Kr.): 758 757 756 755 754 - 753 pred Kr. - 752 751 750 749 748 Desaťročia: 80. roky 70. roky 60. roky - 50-te roky - 40. roky 30. roky 20. roky Storočie: 9. storočie pred Kr. - 8. storočie pred Kr. - 7. storočie pred Kr. 753 pred Kr. v oblastiach: Kultúra Hudba - Umenie Zoznam vládcov: Predstavitelia štátov - Vedúce osobnosti Udalosti * Podľa legendy v tomto roku bratia Romulus a Remus založili mesto Rím. Narodenia Úmrtia 753.html 753 Roky: 748 749 750 751 752 - 753 - 754 755 756 757 758 Desaťročia: 20. roky 30. roky 40. roky - 50-te roky - 60. roky 70. roky 80. roky Storočia: 7. storočie - 8. storočie - 9. storočie 753 v oblastiach: Kultúra Hudba - Umenie Iné oblasti Slovensko - Veda Zoznam vládcov: Predstavitelia štátov - Vedúce osobnosti Udalosti Narodenia Úmrtia 751.html 751 Roky: 746 747 748 749 750 - 751 - 752 753 754 755 756 Desaťročia: 20. roky 30. roky 40. roky - 50-te roky - 60. roky 70. roky 80. roky Storočia: 7. storočie - 8. storočie - 9. storočie 751 v oblastiach: Kultúra Hudba - Umenie Iné oblasti Slovensko - Veda Zoznam vládcov: Predstavitelia štátov - Vedúce osobnosti Udalosti * Pipin III. Krátky (741-768), majordóm vo Franskej ríši, zosadil s požehnaním pápeža Zachariáša posledného kráľa Childericha III. z rodu Merovejovcov a získal tak pre seba a svoj rod Karolovcov kráľovskú korunu * Aistulf, kráľ Longobardov (749 - 756) dobýja Ravennu Narodenia Úmrtia 751_Faina_02bf.html 751 Faina Objavenie ^A Objaviteľ Grigorij Nikolajevič Neujmin Dátum objavenia 28. apríl 1913 Označenie planétok 1913 RK ^B Kategória Orbitálne (obehové) vlastnosti ^C Epocha JD 2 445 600,5 Excentricita (výstrednosť) (e) 0,1529427 Veľká polos (a) Perihélium (q) 2,1609760 AU Afélium (Q) Obežná doba (P) Priemerná obežná rýchlosť Uhol sklonu dráhy k ekliptike (i) 15,6057899° Dĺžka výstupného uzla (Ω) 78,3834291° Argument perihélia (ω) 302,3885779° Stredná anomália (M) Fyzikálne vlastnosti Rozmery 115 km Hmotnosť Hustota Povrchová gravitácia Úniková rýchlosť Rotačná perióda Spektrálna trieda Absolútna veľkosť 8,66 Albedo 0,08 Priemerná povrchová teplota 751 Faina je planétka s priemerom 115 km, ktorú objavil Grigorij Nikolajevič Neujmin 28. apríla 1913. … | 750 Oskar | 751 Faina | 752 Sulamitis | … 751_pred_Kr._ce4a.html 751 pred Kr. Roky (pred Kr.): 756 755 754 753 752 - 751 pred Kr. - 750 749 748 747 746 Desaťročia: 80. roky 70. roky 60. roky - 50-te roky - 40. roky 30. roky 20. roky Storočie: 9. storočie pred Kr. - 8. storočie pred Kr. - 7. storočie pred Kr. 751 pred Kr. v oblastiach: Kultúra Hudba - Umenie Zoznam vládcov: Predstavitelia štátov - Vedúce osobnosti Udalosti Narodenia Úmrtia 756_pred_Kr._7484.html 756 pred Kr. Roky (pred Kr.): 761 760 759 758 757 - 756 pred Kr. - 755 754 753 752 751 Desaťročia: 80. roky 70. roky 60. roky - 50-te roky - 40. roky 30. roky 20. roky Storočie: 9. storočie pred Kr. - 8. storočie pred Kr. - 7. storočie pred Kr. 756 pred Kr. v oblastiach: Kultúra Hudba - Umenie Zoznam vládcov: Predstavitelia štátov - Vedúce osobnosti Udalosti Narodenia Úmrtia 756.html 756 Roky: 751 752 753 754 755 - 756 - 757 758 759 760 761 Desaťročia: 20. roky 30. roky 40. roky - 50-te roky - 60. roky 70. roky 80. roky Storočia: 7. storočie - 8. storočie - 9. storočie 756 v oblastiach: Kultúra Hudba - Umenie Iné oblasti Slovensko - Veda Zoznam vládcov: Predstavitelia štátov - Vedúce osobnosti Udalosti * Pipin III. navracia pápežovi Štefanovi II. územia dobyté od Aistulfa, kráľa Longobardov (Pipinova donácia) Narodenia Úmrtia 756_Lilliana_b0a7.html 756 Lilliana Objavenie ^A Objaviteľ J. H. Metcalf Dátum objavenia 26. apríl 1908 Označenie planétok 1908 DC ^B Kategória Orbitálne (obehové) vlastnosti ^C Epocha JD 2 445 600,5 Excentricita (výstrednosť) (e) 0,1419643 Veľká polos (a) Perihélium (q) 2,7463021 AU Afélium (Q) Obežná doba (P) Priemerná obežná rýchlosť Uhol sklonu dráhy k ekliptike (i) 20,3646608° Dĺžka výstupného uzla (Ω) 207,7482498° Argument perihélia (ω) 9,0887818° Stredná anomália (M) Fyzikálne vlastnosti Rozmery 73 km Hmotnosť Hustota Povrchová gravitácia Úniková rýchlosť Rotačná perióda Spektrálna trieda Absolútna veľkosť 9,60 Albedo 0,15 Priemerná povrchová teplota 756 Lilliana je planétka s priemerom 73 km, ktorú objavil J. H. Metcalf 26. apríla 1908. … | 755 Quintilla | 756 Lilliana | 757 Portlandia | … 759_pred_Kr._055d.html 759 pred Kr. Roky (pred Kr.): 764 763 762 761 760 - 759 pred Kr. - 758 757 756 755 754 Desaťročia: 80. roky 70. roky 60. roky - 50-te roky - 40. roky 30. roky 20. roky Storočie: 9. storočie pred Kr. - 8. storočie pred Kr. - 7. storočie pred Kr. 759 pred Kr. v oblastiach: Kultúra Hudba - Umenie Zoznam vládcov: Predstavitelia štátov - Vedúce osobnosti Udalosti Narodenia Úmrtia 759.html 759 Roky: 754 755 756 757 758 - 759 - 760 761 762 763 764 Desaťročia: 20. roky 30. roky 40. roky - 50-te roky - 60. roky 70. roky 80. roky Storočia: 7. storočie - 8. storočie - 9. storočie 759 v oblastiach: Kultúra Hudba - Umenie Iné oblasti Slovensko - Veda Zoznam vládcov: Predstavitelia štátov - Vedúce osobnosti Udalosti Narodenia Úmrtia 759_Vinifera_7e76.html 759 Vinifera Objavenie ^A Objaviteľ F. Kaiser Dátum objavenia 26. august 1913 Označenie planétok 1913 SJ ^B Kategória Orbitálne (obehové) vlastnosti ^C Epocha JD 2 445 600,5 Excentricita (výstrednosť) (e) 0,2086483 Veľká polos (a) Perihélium (q) 2,0698492 AU Afélium (Q) Obežná doba (P) Priemerná obežná rýchlosť Uhol sklonu dráhy k ekliptike (i) 19,9700660° Dĺžka výstupného uzla (Ω) 318,0470516° Argument perihélia (ω) 0,7361001° Stredná anomália (M) Fyzikálne vlastnosti Rozmery 52 km Hmotnosť Hustota Povrchová gravitácia Úniková rýchlosť Rotačná perióda Spektrálna trieda Absolútna veľkosť 0,50 Albedo 0,15 Priemerná povrchová teplota 759 Vinifera je planétka s priemerom 52 km, ktorú objavil F. Kaiser 26. augusta 1913. … | 758 Mancunia | 759 Vinifera | 760 Massinga | … 755_pred_Kr._69f9.html 755 pred Kr. Roky (pred Kr.): 760 759 758 757 756 - 755 pred Kr. - 754 753 752 751 750 Desaťročia: 80. roky 70. roky 60. roky - 50-te roky - 40. roky 30. roky 20. roky Storočie: 9. storočie pred Kr. - 8. storočie pred Kr. - 7. storočie pred Kr. 755 pred Kr. v oblastiach: Kultúra Hudba - Umenie Zoznam vládcov: Predstavitelia štátov - Vedúce osobnosti Udalosti Narodenia Úmrtia 755.html 755 Roky: 750 751 752 753 754 - 755 - 756 757 758 759 760 Desaťročia: 20. roky 30. roky 40. roky - 50-te roky - 60. roky 70. roky 80. roky Storočia: 7. storočie - 8. storočie - 9. storočie 755 v oblastiach: Kultúra Hudba - Umenie Iné oblasti Slovensko - Veda Zoznam vládcov: Predstavitelia štátov - Vedúce osobnosti Udalosti Narodenia Úmrtia 755_Quintilla_bf27.html 755 Quintilla Objavenie ^A Objaviteľ J. H. Metcalf Dátum objavenia 6. apríl 1908 Označenie planétok 1908 CZ ^B Kategória Orbitálne (obehové) vlastnosti ^C Epocha JD 2 445 600,5 Excentricita (výstrednosť) (e) 0,1561786 Veľká polos (a) Perihélium (q) 2,6692289 AU Afélium (Q) Obežná doba (P) Priemerná obežná rýchlosť Uhol sklonu dráhy k ekliptike (i) 3,2354852° Dĺžka výstupného uzla (Ω) 176,9207711° Argument perihélia (ω) 43,9998105° Stredná anomália (M) Fyzikálne vlastnosti Rozmery 41 km Hmotnosť Hustota Povrchová gravitácia Úniková rýchlosť Rotačná perióda Spektrálna trieda Absolútna veľkosť 9,81 Albedo 0,15 Priemerná povrchová teplota 755 Quintilla je planétka s priemerom 41 km, ktorú objavil J. H. Metcalf 6. apríla 1908. … | 754 Malabar | 755 Quintilla | 756 Lilliana | … 754_pred_Kr._a169.html 754 pred Kr. Roky (pred Kr.): 759 758 757 756 755 - 754 pred Kr. - 753 752 751 750 749 Desaťročia: 80. roky 70. roky 60. roky - 50-te roky - 40. roky 30. roky 20. roky Storočie: 9. storočie pred Kr. - 8. storočie pred Kr. - 7. storočie pred Kr. 754 pred Kr. v oblastiach: Kultúra Hudba - Umenie Zoznam vládcov: Predstavitelia štátov - Vedúce osobnosti Udalosti Narodenia Úmrtia 754.html 754 Roky: 749 750 751 752 753 - 754 - 755 756 757 758 759 Desaťročia: 20. roky 30. roky 40. roky - 50-te roky - 60. roky 70. roky 80. roky Storočia: 7. storočie - 8. storočie - 9. storočie 754 v oblastiach: Kultúra Hudba - Umenie Iné oblasti Slovensko - Veda Zoznam vládcov: Predstavitelia štátov - Vedúce osobnosti Udalosti * Vrcholí ikonoklastický spor v Byzancii * Pipin III. vedie vojny proti Longobardom, 754 - 756 Narodenia Úmrtia * Theodosios III., byzantský cisár 754_Malabar_277c.html 754 Malabar Objavenie ^A Objaviteľ August Kopff Dátum objavenia 22. august 1906 Označenie planétok 1906 UT ^B Kategória Orbitálne (obehové) vlastnosti ^C Epocha JD 2 445 600,5 Excentricita (výstrednosť) (e) 0,0517308 Veľká polos (a) Perihélium (q) 2,8320459 AU Afélium (Q) Obežná doba (P) Priemerná obežná rýchlosť Uhol sklonu dráhy k ekliptike (i) 24,5255751° Dĺžka výstupného uzla (Ω) 179,7728962° Argument perihélia (ω) 302,2973814° Stredná anomália (M) Fyzikálne vlastnosti Rozmery 88 km Hmotnosť Hustota Povrchová gravitácia Úniková rýchlosť Rotačná perióda Spektrálna trieda Absolútna veľkosť 9,19 Albedo 0,15 Priemerná povrchová teplota 754 Malabar je planétka s priemerom 88 km, ktorú objavil August Kopff 22. augusta 1906. … | 753 Tiflis | 754 Malabar | 755 Quintilla | … 758_Mancunia_cf0d.html 758 Mancunia Objavenie ^A Objaviteľ H. E. Wood Dátum objavenia 18. máj 1912 Označenie planétok 1912 PE ^B Kategória Orbitálne (obehové) vlastnosti ^C Epocha JD 2 445 600,5 Excentricita (výstrednosť) (e) 0,1474759 Veľká polos (a) Perihélium (q) 2,7220776 AU Afélium (Q) Obežná doba (P) Priemerná obežná rýchlosť Uhol sklonu dráhy k ekliptike (i) 5,6024642° Dĺžka výstupného uzla (Ω) 105,8109655° Argument perihélia (ω) 320,0791415° Stredná anomália (M) Fyzikálne vlastnosti Rozmery 86 km Hmotnosť Hustota Povrchová gravitácia Úniková rýchlosť Rotačná perióda Spektrálna trieda Absolútna veľkosť 8,16 Albedo 0,15 Priemerná povrchová teplota 758 Mancunia je planétka s priemerom 86 km, ktorú objavil H. E. Wood 18. mája 1912. … | 757 Portlandia | 758 Mancunia | 759 Vinifera | … 758_pred_Kr._21d2.html 758 pred Kr. Roky (pred Kr.): 763 762 761 760 759 - 758 pred Kr. - 757 756 755 754 753 Desaťročia: 80. roky 70. roky 60. roky - 50-te roky - 40. roky 30. roky 20. roky Storočie: 9. storočie pred Kr. - 8. storočie pred Kr. - 7. storočie pred Kr. 758 pred Kr. v oblastiach: Kultúra Hudba - Umenie Zoznam vládcov: Predstavitelia štátov - Vedúce osobnosti Udalosti Narodenia Úmrtia 758.html 758 Roky: 753 754 755 756 757 - 758 - 759 760 761 762 763 Desaťročia: 20. roky 30. roky 40. roky - 50-te roky - 60. roky 70. roky 80. roky Storočia: 7. storočie - 8. storočie - 9. storočie 758 v oblastiach: Kultúra Hudba - Umenie Iné oblasti Slovensko - Veda Zoznam vládcov: Predstavitelia štátov - Vedúce osobnosti Udalosti Narodenia Úmrtia 75_pred_Kr._07c0.html 75 pred Kr. Roky (pred Kr.): 80 79 78 77 76 - 75 pred Kr. - 74 73 72 71 70 Desaťročia: 0. roky 90. roky 80. roky - 70-te roky - 60. roky 50. roky 40. roky Storočie: 2. storočie pred Kr. - 1. storočie pred Kr. - 1. storočie 75 pred Kr. v oblastiach: Kultúra Hudba - Umenie Zoznam vládcov: Predstavitelia štátov - Vedúce osobnosti Udalosti Narodenia Úmrtia 75_Eurydike_eea6.html 75 Eurydike Objavenie ^A Objaviteľ C. H. F. Peters Dátum objavenia 22. september 1862 Označenie planétok ^B Kategória Orbitálne (obehové) vlastnosti ^C Epocha JD 2 445 600,5 Excentricita (výstrednosť) (e) 0,3050889 Veľká polos (a) Perihélium (q) 1,8569959 AU Afélium (Q) Obežná doba (P) Priemerná obežná rýchlosť Uhol sklonu dráhy k ekliptike (i) 4,9937101° Dĺžka výstupného uzla (Ω) 359,2696101° Argument perihélia (ω) 338,0268726° Stredná anomália (M) Fyzikálne vlastnosti Rozmery 58 km Hmotnosť Hustota Povrchová gravitácia Úniková rýchlosť Rotačná perióda Spektrálna trieda Absolútna veľkosť 8,96 Albedo 0,23 Priemerná povrchová teplota 75 Eurydike je planétka s priemerom 58 km, ktorú objavil C. H. F. Peters 22. septembra 1862. … | 74 Galatea | 75 Eurydike | 76 Freia | … 75.html 75 Roky: 70 71 72 73 74 - 75 - 76 77 78 79 80 Desaťročia: 40. roky 50. roky 60. roky - 70-te roky - 80. roky 90. roky 0. roky Storočia: 1. storočie pred Kr. - 1. storočie - 2. storočie 75 v oblastiach: Kultúra Hudba - Umenie Iné oblasti Slovensko - Veda Zoznam vládcov: Predstavitelia štátov - Vedúce osobnosti Udalosti Narodenia Úmrtia 742_pred_Kr._428f.html 742 pred Kr. Roky (pred Kr.): 747 746 745 744 743 - 742 pred Kr. - 741 740 739 738 737 Desaťročia: 70. roky 60. roky 50. roky - 40-te roky - 30. roky 20. roky 10. roky Storočie: 9. storočie pred Kr. - 8. storočie pred Kr. - 7. storočie pred Kr. 742 pred Kr. v oblastiach: Kultúra Hudba - Umenie Zoznam vládcov: Predstavitelia štátov - Vedúce osobnosti Udalosti Narodenia Úmrtia 742.html 742 Roky: 737 738 739 740 741 - 742 - 743 744 745 746 747 Desaťročia: 10. roky 20. roky 30. roky - 40-te roky - 50. roky 60. roky 70. roky Storočia: 7. storočie - 8. storočie - 9. storočie 742 v oblastiach: Kultúra Hudba - Umenie Iné oblasti Slovensko - Veda Zoznam vládcov: Predstavitelia štátov - Vedúce osobnosti Udalosti Narodenia Úmrtia 742_Edisona_78d9.html 742 Edisona Objavenie ^A Objaviteľ F. Kaiser Dátum objavenia 23. február 1913 Označenie planétok 1913 QU ^B Kategória Orbitálne (obehové) vlastnosti ^C Epocha JD 2 445 600,5 Excentricita (výstrednosť) (e) 0,1115635 Veľká polos (a) Perihélium (q) 2,6775433 AU Afélium (Q) Obežná doba (P) Priemerná obežná rýchlosť Uhol sklonu dráhy k ekliptike (i) 11,2241448° Dĺžka výstupného uzla (Ω) 64,2041223° Argument perihélia (ω) 283,3542828° Stredná anomália (M) Fyzikálne vlastnosti Rozmery 46 km Hmotnosť Hustota Povrchová gravitácia Úniková rýchlosť Rotačná perióda Spektrálna trieda Absolútna veľkosť 9,55 Albedo 0,15 Priemerná povrchová teplota 742 Edisona je planétka s priemerom 46 km, ktorú objavil F. Kaiser 23. februára 1913. … | 741 Botolphia | 742 Edisona | 743 Eugenisis | … 74P_Smirnovová-Černyk_0b2d.html 74P/Smirnovová-Černyk 74P/Smirnovová-Černyk je periodická kométa, ktorú objavili Tamara Michailovna Smirnovová a Nikolaj Stepanovič Černyk. Prvýkrát bola objavená 4. marca 1975. Jej orbitálna perióda je 8,524 rokov. 747_Winchester_c560.html 747 Winchester Objavenie ^A Objaviteľ J. H. Metcalf Dátum objavenia 7. marec 1913 Označenie planétok 1913 QZ ^B Kategória Orbitálne (obehové) vlastnosti ^C Epocha JD 2 445 600,5 Excentricita (výstrednosť) (e) 0,3420168 Veľká polos (a) Perihélium (q) 1,9723542 AU Afélium (Q) Obežná doba (P) Priemerná obežná rýchlosť Uhol sklonu dráhy k ekliptike (i) 18,1670465° Dĺžka výstupného uzla (Ω) 129,6403168° Argument perihélia (ω) 275,9528089° Stredná anomália (M) Fyzikálne vlastnosti Rozmery 177 km Hmotnosť Hustota Povrchová gravitácia Úniková rýchlosť Rotačná perióda Spektrálna trieda Absolútna veľkosť 7,69 Albedo 0,15 Priemerná povrchová teplota 747 Winchester je planétka s priemerom 177 km, ktorú objavil J. H. Metcalf 7. marca 1913. … | 746 Marlu | 747 Winchester | 748 Simeisa | … 747_pred_Kr._0b11.html 747 pred Kr. Roky (pred Kr.): 752 751 750 749 748 - 747 pred Kr. - 746 745 744 743 742 Desaťročia: 70. roky 60. roky 50. roky - 40-te roky - 30. roky 20. roky 10. roky Storočie: 9. storočie pred Kr. - 8. storočie pred Kr. - 7. storočie pred Kr. 747 pred Kr. v oblastiach: Kultúra Hudba - Umenie Zoznam vládcov: Predstavitelia štátov - Vedúce osobnosti Udalosti Narodenia Úmrtia 747.html 747 Roky: 742 743 744 745 746 - 747 - 748 749 750 751 752 Desaťročia: 10. roky 20. roky 30. roky - 40-te roky - 50. roky 60. roky 70. roky Storočia: 7. storočie - 8. storočie - 9. storočie 747 v oblastiach: Kultúra Hudba - Umenie Iné oblasti Slovensko - Veda Zoznam vládcov: Predstavitelia štátov - Vedúce osobnosti Udalosti Narodenia Úmrtia 740_pred_Kr._390e.html 740 pred Kr. Roky (pred Kr.): 745 744 743 742 741 - 740 pred Kr. - 739 738 737 736 735 Desaťročia: 70. roky 60. roky 50. roky - 40-te roky - 30. roky 20. roky 10. roky Storočie: 9. storočie pred Kr. - 8. storočie pred Kr. - 7. storočie pred Kr. 740 pred Kr. v oblastiach: Kultúra Hudba - Umenie Zoznam vládcov: Predstavitelia štátov - Vedúce osobnosti Udalosti Narodenia Úmrtia 740_Cantabia_7cc6.html 740 Cantabia Objavenie ^A Objaviteľ J. H. Metcalf Dátum objavenia 10. február 1913 Označenie planétok 1913 QS ^B Kategória Orbitálne (obehové) vlastnosti ^C Epocha JD 2 445 600,5 Excentricita (výstrednosť) (e) 0,1092047 Veľká polos (a) Perihélium (q) 2,7222389 AU Afélium (Q) Obežná doba (P) Priemerná obežná rýchlosť Uhol sklonu dráhy k ekliptike (i) 10,8267448° Dĺžka výstupného uzla (Ω) 115,7843407° Argument perihélia (ω) 52,5010145° Stredná anomália (M) Fyzikálne vlastnosti Rozmery 94 km Hmotnosť Hustota Povrchová gravitácia Úniková rýchlosť Rotačná perióda Spektrálna trieda Absolútna veľkosť 8,97 Albedo 0,15 Priemerná povrchová teplota 740 Cantabia je planétka s priemerom 94 km, ktorú objavil J. H. Metcalf 10. februára 1913. … | 739 Mandeville | 740 Cantabia | 741 Botolphia | … 740.html 740 Roky: 735 736 737 738 739 - 740 - 741 742 743 744 745 Desaťročia: 10. roky 20. roky 30. roky - 40-te roky - 50. roky 60. roky 70. roky Storočia: 7. storočie - 8. storočie - 9. storočie 740 v oblastiach: Kultúra Hudba - Umenie Iné oblasti Slovensko - Veda Zoznam vládcov: Predstavitelia štátov - Vedúce osobnosti Udalosti Narodenia Úmrtia 743_pred_Kr._33ee.html 743 pred Kr. Roky (pred Kr.): 748 747 746 745 744 - 743 pred Kr. - 742 741 740 739 738 Desaťročia: 70. roky 60. roky 50. roky - 40-te roky - 30. roky 20. roky 10. roky Storočie: 9. storočie pred Kr. - 8. storočie pred Kr. - 7. storočie pred Kr. 743 pred Kr. v oblastiach: Kultúra Hudba - Umenie Zoznam vládcov: Predstavitelia štátov - Vedúce osobnosti Udalosti Narodenia Úmrtia 743.html 743 Roky: 738 739 740 741 742 - 743 - 744 745 746 747 748 Desaťročia: 10. roky 20. roky 30. roky - 40-te roky - 50. roky 60. roky 70. roky Storočia: 7. storočie - 8. storočie - 9. storočie 743 v oblastiach: Kultúra Hudba - Umenie Iné oblasti Slovensko - Veda Zoznam vládcov: Predstavitelia štátov - Vedúce osobnosti Udalosti * 2. november - po porážke pri Sardách koniec vlády byzantského proticisára Artabasda Narodenia Úmrtia 743_Eugenisis_a972.html 743 Eugenisis Objavenie ^A Objaviteľ F. Kaiser Dátum objavenia 25. február 1913 Označenie planétok 1913 QV ^B Kategória Orbitálne (obehové) vlastnosti ^C Epocha JD 2 445 600,5 Excentricita (výstrednosť) (e) 0,0597775 Veľká polos (a) Perihélium (q) 2,6251988 AU Afélium (Q) Obežná doba (P) Priemerná obežná rýchlosť Uhol sklonu dráhy k ekliptike (i) 4,8328296° Dĺžka výstupného uzla (Ω) 229,0145634° Argument perihélia (ω) 182,4916446° Stredná anomália (M) Fyzikálne vlastnosti Rozmery 55 km Hmotnosť Hustota Povrchová gravitácia Úniková rýchlosť Rotačná perióda Spektrálna trieda Absolútna veľkosť 0,00 Albedo 0,15 Priemerná povrchová teplota 743 Eugenisis je planétka s priemerom 55 km, ktorú objavil F. Kaiser 25. februára 1913. … | 742 Edisona | 743 Eugenisis | 744 Aguntina | … 741_pred_Kr._8609.html 741 pred Kr. Roky (pred Kr.): 746 745 744 743 742 - 741 pred Kr. - 740 739 738 737 736 Desaťročia: 70. roky 60. roky 50. roky - 40-te roky - 30. roky 20. roky 10. roky Storočie: 9. storočie pred Kr. - 8. storočie pred Kr. - 7. storočie pred Kr. 741 pred Kr. v oblastiach: Kultúra Hudba - Umenie Zoznam vládcov: Predstavitelia štátov - Vedúce osobnosti Udalosti Narodenia Úmrtia 741_Botolphia_ec4b.html 741 Botolphia Objavenie ^A Objaviteľ J. H. Metcalf Dátum objavenia 10. február 1913 Označenie planétok 1913 QT ^B Kategória Orbitálne (obehové) vlastnosti ^C Epocha JD 2 445 600,5 Excentricita (výstrednosť) (e) 0,0703361 Veľká polos (a) Perihélium (q) 2,5285261 AU Afélium (Q) Obežná doba (P) Priemerná obežná rýchlosť Uhol sklonu dráhy k ekliptike (i) 8,4183499° Dĺžka výstupného uzla (Ω) 100,5746183° Argument perihélia (ω) 59,9914847° Stredná anomália (M) Fyzikálne vlastnosti Rozmery 32 km Hmotnosť Hustota Povrchová gravitácia Úniková rýchlosť Rotačná perióda Spektrálna trieda Absolútna veľkosť 0,40 Albedo 0,15 Priemerná povrchová teplota 741 Botolphia je planétka s priemerom 32 km, ktorú objavil J. H. Metcalf 10. februára 1913. … | 740 Cantabia | 741 Botolphia | 742 Edisona | … 741.html 741 Roky: 736 737 738 739 740 - 741 - 742 743 744 745 746 Desaťročia: 10. roky 20. roky 30. roky - 40-te roky - 50. roky 60. roky 70. roky Storočia: 7. storočie - 8. storočie - 9. storočie 741 v oblastiach: Kultúra Hudba - Umenie Iné oblasti Slovensko - Veda Zoznam vládcov: Predstavitelia štátov - Vedúce osobnosti Udalosti Narodenia Úmrtia * 18. jún - Lev III., byzantský cisár * 22. október - Karol Martel, majordóm, vládca Franskej ríše 746_Marlu_7605.html 746 Marlu Objavenie ^A Objaviteľ F. Kaiser Dátum objavenia 1. marec 1913 Označenie planétok 1913 QY ^B Kategória Orbitálne (obehové) vlastnosti ^C Epocha JD 2 445 600,5 Excentricita (výstrednosť) (e) 0,2368648 Veľká polos (a) Perihélium (q) 2,3738674 AU Afélium (Q) Obežná doba (P) Priemerná obežná rýchlosť Uhol sklonu dráhy k ekliptike (i) 17,4988457° Dĺžka výstupného uzla (Ω) 1,5664898° Argument perihélia (ω) 308,9059967° Stredná anomália (M) Fyzikálne vlastnosti Rozmery 75 km Hmotnosť Hustota Povrchová gravitácia Úniková rýchlosť Rotačná perióda Spektrálna trieda Absolútna veľkosť 0,00 Albedo 0,15 Priemerná povrchová teplota 746 Marlu je planétka s priemerom 75 km, ktorú objavil F. Kaiser 1. marca 1913. … | 745 Mauritia | 746 Marlu | 747 Winchester | … 746_pred_Kr._3469.html 746 pred Kr. Roky (pred Kr.): 751 750 749 748 747 - 746 pred Kr. - 745 744 743 742 741 Desaťročia: 70. roky 60. roky 50. roky - 40-te roky - 30. roky 20. roky 10. roky Storočie: 9. storočie pred Kr. - 8. storočie pred Kr. - 7. storočie pred Kr. 746 pred Kr. v oblastiach: Kultúra Hudba - Umenie Zoznam vládcov: Predstavitelia štátov - Vedúce osobnosti Udalosti Narodenia Úmrtia 746.html 746 Roky: 741 742 743 744 745 - 746 - 747 748 749 750 751 Desaťročia: 10. roky 20. roky 30. roky - 40-te roky - 50. roky 60. roky 70. roky Storočia: 7. storočie - 8. storočie - 9. storočie 746 v oblastiach: Kultúra Hudba - Umenie Iné oblasti Slovensko - Veda Zoznam vládcov: Predstavitelia štátov - Vedúce osobnosti Udalosti Narodenia Úmrtia 749.html 749 Roky: 744 745 746 747 748 - 749 - 750 751 752 753 754 Desaťročia: 10. roky 20. roky 30. roky - 40-te roky - 50. roky 60. roky 70. roky Storočia: 7. storočie - 8. storočie - 9. storočie 749 v oblastiach: Kultúra Hudba - Umenie Iné oblasti Slovensko - Veda Zoznam vládcov: Predstavitelia štátov - Vedúce osobnosti Udalosti Narodenia Úmrtia 749_Malzovia_8858.html 749 Malzovia Objavenie ^A Objaviteľ S. Beľavskij Dátum objavenia 5. apríl 1913 Označenie planétok 1913 RF ^B Kategória Orbitálne (obehové) vlastnosti ^C Epocha JD 2 445 600,5 Excentricita (výstrednosť) (e) 0,1738266 Veľká polos (a) Perihélium (q) 1,8530303 AU Afélium (Q) Obežná doba (P) Priemerná obežná rýchlosť Uhol sklonu dráhy k ekliptike (i) 5,3887543° Dĺžka výstupného uzla (Ω) 109,4355717° Argument perihélia (ω) 128,0093741° Stredná anomália (M) Fyzikálne vlastnosti Rozmery 58 km Hmotnosť Hustota Povrchová gravitácia Úniková rýchlosť Rotačná perióda Spektrálna trieda Absolútna veľkosť 1,82 Albedo 0,15 Priemerná povrchová teplota 749 Malzovia je planétka s priemerom 58 km, ktorú objavil Sergej Ivanovič Beľavskij 5. apríla 1913. … | 748 Simeisa | 749 Malzovia | 750 Oskar | … 749_pred_Kr._2f5c.html 749 pred Kr. Roky (pred Kr.): 754 753 752 751 750 - 749 pred Kr. - 748 747 746 745 744 Desaťročia: 70. roky 60. roky 50. roky - 40-te roky - 30. roky 20. roky 10. roky Storočie: 9. storočie pred Kr. - 8. storočie pred Kr. - 7. storočie pred Kr. 749 pred Kr. v oblastiach: Kultúra Hudba - Umenie Zoznam vládcov: Predstavitelia štátov - Vedúce osobnosti Udalosti Narodenia Úmrtia 745_Mauritia_1c5a.html 745 Mauritia Objavenie ^A Objaviteľ F. Kaiser Dátum objavenia 1. marec 1913 Označenie planétok 1913 QX ^B Kategória Orbitálne (obehové) vlastnosti ^C Epocha JD 2 445 600,5 Excentricita (výstrednosť) (e) 0,0543017 Veľká polos (a) Perihélium (q) 3,0796902 AU Afélium (Q) Obežná doba (P) Priemerná obežná rýchlosť Uhol sklonu dráhy k ekliptike (i) 13,4539407° Dĺžka výstupného uzla (Ω) 125,9676274° Argument perihélia (ω) 345,4009085° Stredná anomália (M) Fyzikálne vlastnosti Rozmery 116 km Hmotnosť Hustota Povrchová gravitácia Úniková rýchlosť Rotačná perióda Spektrálna trieda Absolútna veľkosť 0,30 Albedo 0,15 Priemerná povrchová teplota 745 Mauritia je planétka s priemerom 116 km, ktorú objavil F. Kaiser 1. marca 1913. … | 744 Aguntina | 745 Mauritia | 746 Marlu | … 745.html 745 Roky: 740 741 742 743 744 - 745 - 746 747 748 749 750 Desaťročia: 10. roky 20. roky 30. roky - 40-te roky - 50. roky 60. roky 70. roky Storočia: 7. storočie - 8. storočie - 9. storočie 745 v oblastiach: Kultúra Hudba - Umenie Iné oblasti Slovensko - Veda Zoznam vládcov: Predstavitelia štátov - Vedúce osobnosti Udalosti Narodenia Úmrtia 745_pred_Kr._fbbc.html 745 pred Kr. Roky (pred Kr.): 750 749 748 747 746 - 745 pred Kr. - 744 743 742 741 740 Desaťročia: 70. roky 60. roky 50. roky - 40-te roky - 30. roky 20. roky 10. roky Storočie: 9. storočie pred Kr. - 8. storočie pred Kr. - 7. storočie pred Kr. 745 pred Kr. v oblastiach: Kultúra Hudba - Umenie Zoznam vládcov: Predstavitelia štátov - Vedúce osobnosti Udalosti Narodenia Úmrtia 744.html 744 Roky: 739 740 741 742 743 - 744 - 745 746 747 748 749 Desaťročia: 10. roky 20. roky 30. roky - 40-te roky - 50. roky 60. roky 70. roky Storočia: 7. storočie - 8. storočie - 9. storočie 744 v oblastiach: Kultúra Hudba - Umenie Iné oblasti Slovensko - Veda Zoznam vládcov: Predstavitelia štátov - Vedúce osobnosti Udalosti Narodenia Úmrtia 744_Aguntina_a5a6.html 744 Aguntina Objavenie ^A Objaviteľ J. Rheden Dátum objavenia 26. február 1913 Označenie planétok 1913 QW ^B Kategória Orbitálne (obehové) vlastnosti ^C Epocha JD 2 445 600,5 Excentricita (výstrednosť) (e) 0,1236686 Veľká polos (a) Perihélium (q) 2,7748395 AU Afélium (Q) Obežná doba (P) Priemerná obežná rýchlosť Uhol sklonu dráhy k ekliptike (i) 7,7140848° Dĺžka výstupného uzla (Ω) 142,2522391° Argument perihélia (ω) 34,4508092° Stredná anomália (M) Fyzikálne vlastnosti Rozmery 61 km Hmotnosť Hustota Povrchová gravitácia Úniková rýchlosť Rotačná perióda Spektrálna trieda Absolútna veľkosť 0,21 Albedo 0,15 Priemerná povrchová teplota 744 Aguntina je planétka s priemerom 61 km, ktorú objavil J. Rheden 26. februára 1913. … | 743 Eugenisis | 744 Aguntina | 745 Mauritia | … 744_pred_Kr._7452.html 744 pred Kr. Roky (pred Kr.): 749 748 747 746 745 - 744 pred Kr. - 743 742 741 740 739 Desaťročia: 70. roky 60. roky 50. roky - 40-te roky - 30. roky 20. roky 10. roky Storočie: 9. storočie pred Kr. - 8. storočie pred Kr. - 7. storočie pred Kr. 744 pred Kr. v oblastiach: Kultúra Hudba - Umenie Zoznam vládcov: Predstavitelia štátov - Vedúce osobnosti Udalosti Narodenia Úmrtia 748_pred_Kr._7184.html 748 pred Kr. Roky (pred Kr.): 753 752 751 750 749 - 748 pred Kr. - 747 746 745 744 743 Desaťročia: 70. roky 60. roky 50. roky - 40-te roky - 30. roky 20. roky 10. roky Storočie: 9. storočie pred Kr. - 8. storočie pred Kr. - 7. storočie pred Kr. 748 pred Kr. v oblastiach: Kultúra Hudba - Umenie Zoznam vládcov: Predstavitelia štátov - Vedúce osobnosti Udalosti Narodenia Úmrtia 748.html 748 Roky: 743 744 745 746 747 - 748 - 749 750 751 752 753 Desaťročia: 10. roky 20. roky 30. roky - 40-te roky - 50. roky 60. roky 70. roky Storočia: 7. storočie - 8. storočie - 9. storočie 748 v oblastiach: Kultúra Hudba - Umenie Iné oblasti Slovensko - Veda Zoznam vládcov: Predstavitelia štátov - Vedúce osobnosti Udalosti Narodenia * 2. apríl - pravdepodobne Karol Veľký, kráľ Frankov Úmrtia 748_Simeisa_0377.html 748 Simeisa Objavenie ^A Objaviteľ Grigorij Nikolajevič Neujmin Dátum objavenia 14. marec 1913 Označenie planétok 1913 RD ^B Kategória Orbitálne (obehové) vlastnosti ^C Epocha JD 2 445 600,5 Excentricita (výstrednosť) (e) 0,1864542 Veľká polos (a) Perihélium (q) 3,1998807 AU Afélium (Q) Obežná doba (P) Priemerná obežná rýchlosť Uhol sklonu dráhy k ekliptike (i) 2,2591485° Dĺžka výstupného uzla (Ω) 265,3467435° Argument perihélia (ω) 183,2942098° Stredná anomália (M) Fyzikálne vlastnosti Rozmery 106 km Hmotnosť Hustota Povrchová gravitácia Úniková rýchlosť Rotačná perióda Spektrálna trieda Absolútna veľkosť 9,01 Albedo 0,15 Priemerná povrchová teplota 748 Simeisa je planétka s priemerom 106 km, ktorú objavil Grigorij Nikolajevič Neujmin 14. marca 1913. … | 747 Winchester | 748 Simeisa | 749 Malzovia | … 74_pred_Kr._3068.html 74 pred Kr. Roky (pred Kr.): 79 78 77 76 75 - 74 pred Kr. - 73 72 71 70 69 Desaťročia: 0. roky 90. roky 80. roky - 70-te roky - 60. roky 50. roky 40. roky Storočie: 2. storočie pred Kr. - 1. storočie pred Kr. - 1. storočie 74 pred Kr. v oblastiach: Kultúra Hudba - Umenie Zoznam vládcov: Predstavitelia štátov - Vedúce osobnosti Udalosti Narodenia Úmrtia 74.html 74 Roky: 69 70 71 72 73 - 74 - 75 76 77 78 79 Desaťročia: 40. roky 50. roky 60. roky - 70-te roky - 80. roky 90. roky 0. roky Storočia: 1. storočie pred Kr. - 1. storočie - 2. storočie 74 v oblastiach: Kultúra Hudba - Umenie Iné oblasti Slovensko - Veda Zoznam vládcov: Predstavitelia štátov - Vedúce osobnosti Udalosti Narodenia Úmrtia 74_Galatea_f0a3.html 74 Galatea Objavenie ^A Objaviteľ E. W. Tempel Dátum objavenia 29. august 1862 Označenie planétok ^B Kategória Orbitálne (obehové) vlastnosti ^C Epocha JD 2 445 600,5 Excentricita (výstrednosť) (e) 0,2384425 Veľká polos (a) Perihélium (q) 2,1169114 AU Afélium (Q) Obežná doba (P) Priemerná obežná rýchlosť Uhol sklonu dráhy k ekliptike (i) 4,0661540° Dĺžka výstupného uzla (Ω) 197,0398930° Argument perihélia (ω) 174,0945193° Stredná anomália (M) Fyzikálne vlastnosti Rozmery 122 km Hmotnosť Hustota Povrchová gravitácia Úniková rýchlosť Rotačná perióda Spektrálna trieda Absolútna veľkosť 8,66 Albedo 0,15 Priemerná povrchová teplota 74 Galatea je planétka s priemerom 122 km, ktorú objavil E. W. Tempel 29. augusta 1862. … | 73 Klytia | 74 Galatea | 75 Eurydike | … 782_Montefiore_7904.html 782 Montefiore Objavenie ^A Objaviteľ J. Palisa Dátum objavenia 18. marec 1914 Označenie planétok 1914 UK ^B Kategória Orbitálne (obehové) vlastnosti ^C Epocha JD 2 445 600,5 Excentricita (výstrednosť) (e) 0,0390139 Veľká polos (a) Perihélium (q) 2,0948715 AU Afélium (Q) Obežná doba (P) Priemerná obežná rýchlosť Uhol sklonu dráhy k ekliptike (i) 5,2631910° Dĺžka výstupného uzla (Ω) 80,0944430° Argument perihélia (ω) 80,2565731° Stredná anomália (M) Fyzikálne vlastnosti Rozmery 13 km Hmotnosť Hustota Povrchová gravitácia Úniková rýchlosť Rotačná perióda Spektrálna trieda Absolútna veľkosť 1,58 Albedo 0,15 Priemerná povrchová teplota 782 Montefiore je planétka s priemerom 13 km, ktorú objavil J. Palisa 18. marca 1914. … | 781 Kartvelia | 782 Montefiore | 783 Nora | … 782.html 782 Roky: 777 778 779 780 781 - 782 - 783 784 785 786 787 Desaťročia: 50. roky 60. roky 70. roky - 80-te roky - 90. roky 0. roky 10. roky Storočia: 7. storočie - 8. storočie - 9. storočie 782 v oblastiach: Kultúra Hudba - Umenie Iné oblasti Slovensko - Veda Zoznam vládcov: Predstavitelia štátov - Vedúce osobnosti Udalosti Narodenia Úmrtia 782_pred_Kr._fa6e.html 782 pred Kr. Roky (pred Kr.): 787 786 785 784 783 - 782 pred Kr. - 781 780 779 778 777 Desaťročia: 10. roky 0. roky 90. roky - 80-te roky - 70. roky 60. roky 50. roky Storočie: 9. storočie pred Kr. - 8. storočie pred Kr. - 7. storočie pred Kr. 782 pred Kr. v oblastiach: Kultúra Hudba - Umenie Zoznam vládcov: Predstavitelia štátov - Vedúce osobnosti Udalosti Narodenia Úmrtia 78P_Gehrels_8d90.html 78P/Gehrels 78P/Gehrels je periodická kométa, ktorú objavil Tom Gehrels 23. septembra 1973. Jej orbitálna perióda je 7,22 rokov. 787_Moskva_bdf2.html 787 Moskva Objavenie ^A Objaviteľ Grigorij Nikolajevič Neujmin Dátum objavenia 20. apríl 1914 Označenie planétok 1914 UQ ^B Kategória Orbitálne (obehové) vlastnosti ^C Epocha JD 2 445 600,5 Excentricita (výstrednosť) (e) 0,1277116 Veľká polos (a) Perihélium (q) 2,2150717 AU Afélium (Q) Obežná doba (P) Priemerná obežná rýchlosť Uhol sklonu dráhy k ekliptike (i) 14,8517584° Dĺžka výstupného uzla (Ω) 183,8537548° Argument perihélia (ω) 123,5842637° Stredná anomália (M) Fyzikálne vlastnosti Rozmery 30 km Hmotnosť Hustota Povrchová gravitácia Úniková rýchlosť Rotačná perióda 6,055 h Spektrálna trieda Absolútna veľkosť 9,90 Albedo 0,15 Priemerná povrchová teplota 787 Moskva je planétka s priemerom 30 km, ktorú objavil Grigorij Nikolajevič Neujmin 20. apríla 1914. … | 786 Bredichina | 787 Moskva | 788 Hohensteina | … 787_pred_Kr._a499.html 787 pred Kr. Roky (pred Kr.): 792 791 790 789 788 - 787 pred Kr. - 786 785 784 783 782 Desaťročia: 10. roky 0. roky 90. roky - 80-te roky - 70. roky 60. roky 50. roky Storočie: 9. storočie pred Kr. - 8. storočie pred Kr. - 7. storočie pred Kr. 787 pred Kr. v oblastiach: Kultúra Hudba - Umenie Zoznam vládcov: Predstavitelia štátov - Vedúce osobnosti Udalosti Narodenia Úmrtia 787.html 787 Roky: 782 783 784 785 786 - 787 - 788 789 790 791 792 Desaťročia: 50. roky 60. roky 70. roky - 80-te roky - 90. roky 0. roky 10. roky Storočia: 7. storočie - 8. storočie - 9. storočie 787 v oblastiach: Kultúra Hudba - Umenie Iné oblasti Slovensko - Veda Zoznam vládcov: Predstavitelia štátov - Vedúce osobnosti Udalosti * cirkevný koncil v Nikaii nariadil obnovenie používania ikon v kostoloch. Narodenia Úmrtia 780_Armenia_1ffd.html 780 Armenia Objavenie ^A Objaviteľ Grigorij Nikolajevič Neujmin Dátum objavenia 25. január 1914 Označenie planétok 1914 UC ^B Kategória Orbitálne (obehové) vlastnosti ^C Epocha JD 2 445 600,5 Excentricita (výstrednosť) (e) 0,0837621 Veľká polos (a) Perihélium (q) 2,8585770 AU Afélium (Q) Obežná doba (P) Priemerná obežná rýchlosť Uhol sklonu dráhy k ekliptike (i) 19,0314494° Dĺžka výstupného uzla (Ω) 144,6873506° Argument perihélia (ω) 213,7951959° Stredná anomália (M) Fyzikálne vlastnosti Rozmery 96 km Hmotnosť Hustota Povrchová gravitácia Úniková rýchlosť Rotačná perióda Spektrálna trieda Absolútna veľkosť 9,00 Albedo 0,15 Priemerná povrchová teplota 780 Armenia je planétka s priemerom 96 km, ktorú objavil Grigorij Nikolajevič Neujmin 25. januára 1914. … | 779 Nina | 780 Armenia | 781 Kartvelia | … 780.html 780 Roky: 775 776 777 778 779 - 780 - 781 782 783 784 785 Desaťročia: 50. roky 60. roky 70. roky - 80-te roky - 90. roky 0. roky 10. roky Storočia: 7. storočie - 8. storočie - 9. storočie 780 v oblastiach: Kultúra Hudba - Umenie Iné oblasti Slovensko - Veda Zoznam vládcov: Predstavitelia štátov - Vedúce osobnosti Udalosti Narodenia Úmrtia * Lev IV., byzantský cisár 780_pred_Kr._7aae.html 780 pred Kr. Roky (pred Kr.): 785 784 783 782 781 - 780 pred Kr. - 779 778 777 776 775 Desaťročia: 10. roky 0. roky 90. roky - 80-te roky - 70. roky 60. roky 50. roky Storočie: 9. storočie pred Kr. - 8. storočie pred Kr. - 7. storočie pred Kr. 780 pred Kr. v oblastiach: Kultúra Hudba - Umenie Zoznam vládcov: Predstavitelia štátov - Vedúce osobnosti Udalosti Narodenia Úmrtia 783.html 783 Roky: 778 779 780 781 782 - 783 - 784 785 786 787 788 Desaťročia: 50. roky 60. roky 70. roky - 80-te roky - 90. roky 0. roky 10. roky Storočia: 7. storočie - 8. storočie - 9. storočie 783 v oblastiach: Kultúra Hudba - Umenie Iné oblasti Slovensko - Veda Zoznam vládcov: Predstavitelia štátov - Vedúce osobnosti Udalosti Narodenia Úmrtia 783_Nora_058f.html 783 Nora Objavenie ^A Objaviteľ J. Palisa Dátum objavenia 18. marec 1914 Označenie planétok 1914 UL ^B Kategória Orbitálne (obehové) vlastnosti ^C Epocha JD 2 445 600,5 Excentricita (výstrednosť) (e) 0,2298970 Veľká polos (a) Perihélium (q) 1,8038456 AU Afélium (Q) Obežná doba (P) Priemerná obežná rýchlosť Uhol sklonu dráhy k ekliptike (i) 9,3275154° Dĺžka výstupného uzla (Ω) 141,7731027° Argument perihélia (ω) 153,8684722° Stredná anomália (M) Fyzikálne vlastnosti Rozmery 41 km Hmotnosť Hustota Povrchová gravitácia Úniková rýchlosť Rotačná perióda Spektrálna trieda Absolútna veľkosť 0,60 Albedo 0,15 Priemerná povrchová teplota 783 Nora je planétka s priemerom 41 km, ktorú objavil J. Palisa 18. marca 1914. … | 782 Montefiore | 783 Nora | 784 Pickeringia | … 783_pred_Kr._4738.html 783 pred Kr. Roky (pred Kr.): 788 787 786 785 784 - 783 pred Kr. - 782 781 780 779 778 Desaťročia: 10. roky 0. roky 90. roky - 80-te roky - 70. roky 60. roky 50. roky Storočie: 9. storočie pred Kr. - 8. storočie pred Kr. - 7. storočie pred Kr. 783 pred Kr. v oblastiach: Kultúra Hudba - Umenie Zoznam vládcov: Predstavitelia štátov - Vedúce osobnosti Udalosti Narodenia Úmrtia 781_pred_Kr._c655.html 781 pred Kr. Roky (pred Kr.): 786 785 784 783 782 - 781 pred Kr. - 780 779 778 777 776 Desaťročia: 10. roky 0. roky 90. roky - 80-te roky - 70. roky 60. roky 50. roky Storočie: 9. storočie pred Kr. - 8. storočie pred Kr. - 7. storočie pred Kr. 781 pred Kr. v oblastiach: Kultúra Hudba - Umenie Zoznam vládcov: Predstavitelia štátov - Vedúce osobnosti Udalosti Narodenia Úmrtia 781.html 781 Roky: 776 777 778 779 780 - 781 - 782 783 784 785 786 Desaťročia: 50. roky 60. roky 70. roky - 80-te roky - 90. roky 0. roky 10. roky Storočia: 7. storočie - 8. storočie - 9. storočie 781 v oblastiach: Kultúra Hudba - Umenie Iné oblasti Slovensko - Veda Zoznam vládcov: Predstavitelia štátov - Vedúce osobnosti Udalosti Narodenia Úmrtia 781_Kartvelia_532d.html 781 Kartvelia Objavenie ^A Objaviteľ Grigorij Nikolajevič Neujmin Dátum objavenia 25. január 1914 Označenie planétok 1914 UF ^B Kategória Orbitálne (obehové) vlastnosti ^C Epocha JD 2 445 600,5 Excentricita (výstrednosť) (e) 0,0956767 Veľká polos (a) Perihélium (q) 2,9223834 AU Afélium (Q) Obežná doba (P) Priemerná obežná rýchlosť Uhol sklonu dráhy k ekliptike (i) 19,1716138° Dĺžka výstupného uzla (Ω) 138,3508989° Argument perihélia (ω) 157,4520117° Stredná anomália (M) Fyzikálne vlastnosti Rozmery 59 km Hmotnosť Hustota Povrchová gravitácia Úniková rýchlosť Rotačná perióda Spektrálna trieda Absolútna veľkosť 9,40 Albedo 0,15 Priemerná povrchová teplota 781 Kartvelia je planétka s priemerom 59 km, ktorú objavil Grigorij Nikolajevič Neujmin 25. januára 1914. … | 780 Armenia | 781 Kartvelia | 782 Montefiore | … 786.html 786 Roky: 781 782 783 784 785 - 786 - 787 788 789 790 791 Desaťročia: 50. roky 60. roky 70. roky - 80-te roky - 90. roky 0. roky 10. roky Storočia: 7. storočie - 8. storočie - 9. storočie 786 v oblastiach: Kultúra Hudba - Umenie Iné oblasti Slovensko - Veda Zoznam vládcov: Predstavitelia štátov - Vedúce osobnosti Udalosti Narodenia Úmrtia 786_pred_Kr._c24c.html 786 pred Kr. Roky (pred Kr.): 791 790 789 788 787 - 786 pred Kr. - 785 784 783 782 781 Desaťročia: 10. roky 0. roky 90. roky - 80-te roky - 70. roky 60. roky 50. roky Storočie: 9. storočie pred Kr. - 8. storočie pred Kr. - 7. storočie pred Kr. 786 pred Kr. v oblastiach: Kultúra Hudba - Umenie Zoznam vládcov: Predstavitelia štátov - Vedúce osobnosti Udalosti Narodenia Úmrtia 786_Bredichina_3250.html 786 Bredichina Objavenie ^A Objaviteľ F. Kaiser Dátum objavenia 20. apríl 1914 Označenie planétok 1914 UO ^B Kategória Orbitálne (obehové) vlastnosti ^C Epocha JD 2 445 600,5 Excentricita (výstrednosť) (e) 0,1730493 Veľká polos (a) Perihélium (q) 2,6149586 AU Afélium (Q) Obežná doba (P) Priemerná obežná rýchlosť Uhol sklonu dráhy k ekliptike (i) 14,5793424° Dĺžka výstupného uzla (Ω) 89,4982679° Argument perihélia (ω) 135,3631957° Stredná anomália (M) Fyzikálne vlastnosti Rozmery 93 km Hmotnosť Hustota Povrchová gravitácia Úniková rýchlosť Rotačná perióda Spektrálna trieda Absolútna veľkosť 8,65 Albedo 0,15 Priemerná povrchová teplota 786 Bredichina je planétka s priemerom 93 km, ktorú objavil F. Kaiser 20. apríla 1914. … | 785 Zwetana | 786 Bredichina | 787 Moskva | … 789.html 789 Roky: 784 785 786 787 788 - 789 - 790 791 792 793 794 Desaťročia: 50. roky 60. roky 70. roky - 80-te roky - 90. roky 0. roky 10. roky Storočia: 7. storočie - 8. storočie - 9. storočie 789 v oblastiach: Kultúra Hudba - Umenie Iné oblasti Slovensko - Veda Zoznam vládcov: Predstavitelia štátov - Vedúce osobnosti Udalosti Narodenia Úmrtia 789_Lena_dc50.html 789 Lena Objavenie ^A Objaviteľ Grigorij Nikolajevič Neujmin Dátum objavenia 24. jún 1914 Označenie planétok 1914 UU ^B Kategória Orbitálne (obehové) vlastnosti ^C Epocha JD 2 445 600,5 Excentricita (výstrednosť) (e) 0,1464682 Veľká polos (a) Perihélium (q) 2,2920923 AU Afélium (Q) Obežná doba (P) Priemerná obežná rýchlosť Uhol sklonu dráhy k ekliptike (i) 10,7831175° Dĺžka výstupného uzla (Ω) 232,4488671° Argument perihélia (ω) 43,0690575° Stredná anomália (M) Fyzikálne vlastnosti Rozmery 88 km Hmotnosť Hustota Povrchová gravitácia Úniková rýchlosť Rotačná perióda Spektrálna trieda Absolútna veľkosť 0,90 Albedo 0,15 Priemerná povrchová teplota 789 Lena je planétka s priemerom 88 km, ktorú objavil Grigorij Nikolajevič Neujmin 24. júna 1914. … | 788 Hohensteina | 789 Lena | 790 Pretoria | … 789_pred_Kr._c7a5.html 789 pred Kr. Roky (pred Kr.): 794 793 792 791 790 - 789 pred Kr. - 788 787 786 785 784 Desaťročia: 10. roky 0. roky 90. roky - 80-te roky - 70. roky 60. roky 50. roky Storočie: 9. storočie pred Kr. - 8. storočie pred Kr. - 7. storočie pred Kr. 789 pred Kr. v oblastiach: Kultúra Hudba - Umenie Zoznam vládcov: Predstavitelia štátov - Vedúce osobnosti Udalosti Narodenia Úmrtia 785_Zwetana_1cf0.html 785 Zwetana Objavenie ^A Objaviteľ A. Massinger Dátum objavenia 30. marec 1914 Označenie planétok 1914 UN ^B Kategória Orbitálne (obehové) vlastnosti ^C Epocha JD 2 445 600,5 Excentricita (výstrednosť) (e) 0,2044293 Veľká polos (a) Perihélium (q) 2,0481723 AU Afélium (Q) Obežná doba (P) Priemerná obežná rýchlosť Uhol sklonu dráhy k ekliptike (i) 12,7047250° Dĺžka výstupného uzla (Ω) 72,1000428° Argument perihélia (ω) 128,7325039° Stredná anomália (M) Fyzikálne vlastnosti Rozmery 52 km Hmotnosť Hustota Povrchová gravitácia Úniková rýchlosť Rotačná perióda Spektrálna trieda Absolútna veľkosť 9,45 Albedo 0,15 Priemerná povrchová teplota 785 Zwetana je planétka s priemerom 52 km, ktorú objavil A. Massinger 30. marca 1914. … | 784 Pickeringia | 785 Zwetana | 786 Bredichina | … 785.html 785 Roky: 780 781 782 783 784 - 785 - 786 787 788 789 790 Desaťročia: 50. roky 60. roky 70. roky - 80-te roky - 90. roky 0. roky 10. roky Storočia: 7. storočie - 8. storočie - 9. storočie 785 v oblastiach: Kultúra Hudba - Umenie Iné oblasti Slovensko - Veda Zoznam vládcov: Predstavitelia štátov - Vedúce osobnosti Udalosti Narodenia Úmrtia 785_pred_Kr._22ae.html 785 pred Kr. Roky (pred Kr.): 790 789 788 787 786 - 785 pred Kr. - 784 783 782 781 780 Desaťročia: 10. roky 0. roky 90. roky - 80-te roky - 70. roky 60. roky 50. roky Storočie: 9. storočie pred Kr. - 8. storočie pred Kr. - 7. storočie pred Kr. 785 pred Kr. v oblastiach: Kultúra Hudba - Umenie Zoznam vládcov: Predstavitelia štátov - Vedúce osobnosti Udalosti Narodenia Úmrtia 784.html 784 Roky: 779 780 781 782 783 - 784 - 785 786 787 788 789 Desaťročia: 50. roky 60. roky 70. roky - 80-te roky - 90. roky 0. roky 10. roky Storočia: 7. storočie - 8. storočie - 9. storočie 784 v oblastiach: Kultúra Hudba - Umenie Iné oblasti Slovensko - Veda Zoznam vládcov: Predstavitelia štátov - Vedúce osobnosti Udalosti Narodenia Úmrtia 784_Pickeringia_d15c.html 784 Pickeringia Objavenie ^A Objaviteľ J. H. Metcalf Dátum objavenia 20. marec 1914 Označenie planétok 1914 UM ^B Kategória Orbitálne (obehové) vlastnosti ^C Epocha JD 2 445 600,5 Excentricita (výstrednosť) (e) 0,2237616 Veľká polos (a) Perihélium (q) 2,4220047 AU Afélium (Q) Obežná doba (P) Priemerná obežná rýchlosť Uhol sklonu dráhy k ekliptike (i) 12,3805554° Dĺžka výstupného uzla (Ω) 15,3616604° Argument perihélia (ω) 236,1866560° Stredná anomália (M) Fyzikálne vlastnosti Rozmery 89 km Hmotnosť Hustota Povrchová gravitácia Úniková rýchlosť Rotačná perióda Spektrálna trieda Absolútna veľkosť 9,00 Albedo 0,15 Priemerná povrchová teplota 784 Pickeringia je planétka s priemerom 89 km, ktorú objavil J. H. Metcalf 20. marca 1914. … | 783 Nora | 784 Pickeringia | 785 Zwetana | … 784_pred_Kr._27f7.html 784 pred Kr. Roky (pred Kr.): 789 788 787 786 785 - 784 pred Kr. - 783 782 781 780 779 Desaťročia: 10. roky 0. roky 90. roky - 80-te roky - 70. roky 60. roky 50. roky Storočie: 9. storočie pred Kr. - 8. storočie pred Kr. - 7. storočie pred Kr. 784 pred Kr. v oblastiach: Kultúra Hudba - Umenie Zoznam vládcov: Predstavitelia štátov - Vedúce osobnosti Udalosti Narodenia Úmrtia 788_pred_Kr._91fa.html 788 pred Kr. Roky (pred Kr.): 793 792 791 790 789 - 788 pred Kr. - 787 786 785 784 783 Desaťročia: 10. roky 0. roky 90. roky - 80-te roky - 70. roky 60. roky 50. roky Storočie: 9. storočie pred Kr. - 8. storočie pred Kr. - 7. storočie pred Kr. 788 pred Kr. v oblastiach: Kultúra Hudba - Umenie Zoznam vládcov: Predstavitelia štátov - Vedúce osobnosti Udalosti Narodenia Úmrtia 788_Hohensteina_96cf.html 788 Hohensteina Objavenie ^A Objaviteľ F. Kaiser Dátum objavenia 28. apríl 1914 Označenie planétok 1914 UR ^B Kategória Orbitálne (obehové) vlastnosti ^C Epocha JD 2 445 600,5 Excentricita (výstrednosť) (e) 0,1265233 Veľká polos (a) Perihélium (q) 2,7331182 AU Afélium (Q) Obežná doba (P) Priemerná obežná rýchlosť Uhol sklonu dráhy k ekliptike (i) 14,3896772° Dĺžka výstupného uzla (Ω) 178,3461829° Argument perihélia (ω) 39,0710727° Stredná anomália (M) Fyzikálne vlastnosti Rozmery 108 km Hmotnosť Hustota Povrchová gravitácia Úniková rýchlosť Rotačná perióda Spektrálna trieda Absolútna veľkosť 8,30 Albedo 0,15 Priemerná povrchová teplota 788 Hohensteina je planétka s priemerom 108 km, ktorú objavil F. Kaiser 28. apríla 1914. … | 787 Moskva | 788 Hohensteina | 789 Lena | … 788.html 788 Roky: 783 784 785 786 787 - 788 - 789 790 791 792 793 Desaťročia: 50. roky 60. roky 70. roky - 80-te roky - 90. roky 0. roky 10. roky Storočia: 7. storočie - 8. storočie - 9. storočie 788 v oblastiach: Kultúra Hudba - Umenie Iné oblasti Slovensko - Veda Zoznam vládcov: Predstavitelia štátov - Vedúce osobnosti Udalosti * v Maroku vzniklo šiitské kráľovstvo. Narodenia Úmrtia 78.html 78 Roky: 73 74 75 76 77 - 78 - 79 80 81 82 83 Desaťročia: 40. roky 50. roky 60. roky - 70-te roky - 80. roky 90. roky 0. roky Storočia: 1. storočie pred Kr. - 1. storočie - 2. storočie 78 v oblastiach: Kultúra Hudba - Umenie Iné oblasti Slovensko - Veda Zoznam vládcov: Predstavitelia štátov - Vedúce osobnosti Udalosti Narodenia Úmrtia 78_Diana_9b33.html 78 Diana Objavenie ^A Objaviteľ R. Luther Dátum objavenia 15. marec 1863 Označenie planétok ^B Kategória Orbitálne (obehové) vlastnosti ^C Epocha JD 2 445 600,5 Excentricita (výstrednosť) (e) 0,2044050 Veľká polos (a) Perihélium (q) 2,0860021 AU Afélium (Q) Obežná doba (P) Priemerná obežná rýchlosť Uhol sklonu dráhy k ekliptike (i) 8,6598972° Dĺžka výstupného uzla (Ω) 333,2156476° Argument perihélia (ω) 151,2593988° Stredná anomália (M) Fyzikálne vlastnosti Rozmery 125 km Hmotnosť Hustota Povrchová gravitácia Úniková rýchlosť Rotačná perióda Spektrálna trieda Absolútna veľkosť 8,09 Albedo 0,08 Priemerná povrchová teplota 78 Diana je planétka s priemerom 125 km, ktorú objavil R. Luther 15. marca 1863. … | 77 Frigga | 78 Diana | 79 Eurynome | … 78_pred_Kr._c448.html 78 pred Kr. Roky (pred Kr.): 83 82 81 80 79 - 78 pred Kr. - 77 76 75 74 73 Desaťročia: 0. roky 90. roky 80. roky - 70-te roky - 60. roky 50. roky 40. roky Storočie: 2. storočie pred Kr. - 1. storočie pred Kr. - 1. storočie 78 pred Kr. v oblastiach: Kultúra Hudba - Umenie Zoznam vládcov: Predstavitelia štátov - Vedúce osobnosti Udalosti Narodenia Úmrtia 7TP_(Tank)_dc2a.html 7TP (Tank) 7TP Poľský tank 7TP v jednovežovej verzii Základná charakteristika Posádka 3 (vodič, veliteľ, strelec) Dĺžka 4,6 m Šírka 2,4 m Výška 2,16 m Hmotnosť 9 900 kg Pancierovanie a výzbroj Pancierovanie 7-40 mm Hlavná zbraň 1× 37 mm kanón Bofors wz. 37 Sekundárne zbrane 1× 7,62 mm guľomet Ckm wz.30 Pohon a pohyb Pohon Diesel Saurer VBLDd 110 hp (80 kW) Odpruženie listové perá Max. rýchlosť 37 km/h Pomer výkon/hmotnosť 11 hp/tona Dojazd 150 km Priechodnosť 7TP bol poľský ľahký tank používaný počas druhej svetovej vojny. Vznikol úpravou britského tanku Vickers Mark E podobne ako sovietsky T-26. Tank prekonával nemecké typy PzKpfw I ako aj PzKpfw II. Iné projekty * Commons * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému 7TP (Tank) 7_pred_Kr._3c5b.html 7 pred Kr. Roky (pred Kr.): 12 11 10 9 8 - 7 pred Kr. - 6 5 4 3 2 Desaťročia: 30. roky 20. roky 10. roky - 0-te roky - 0. roky 10. roky 20. roky Storočie: 2. storočie pred Kr. - 1. storočie pred Kr. - 1. storočie 7 pred Kr. v oblastiach: Kultúra Hudba - Umenie Zoznam vládcov: Predstavitelia štátov - Vedúce osobnosti Udalosti Narodenia Úmrtia 7_Iris_0f2e.html 7 Iris Objavenie ^A Objaviteľ John Russell Hind Dátum objavenia 13. august 1847 Označenie planétok none ^B Kategória planétky hlavného pásu Orbitálne (obehové) vlastnosti ^C Epocha 26. november 2005 (JD 2453700,5) Excentricita (výstrednosť) (e) 0,231 Veľká polos (a) 356,798 Gm (2,385 AU) Perihélium (q) 274,259 Gm (1,833 AU) Afélium (Q) 439,337 Gm (2,937 AU) Obežná doba (P) 1345,375 d (3,68 a) Priemerná obežná rýchlosť 19,03 km/s Uhol sklonu dráhy k ekliptike (i) 5,527° Dĺžka výstupného uzla (Ω) 259,727° Argument perihélia (ω) 145,440° Stredná anomália (M) 269,531° Fyzikálne vlastnosti Rozmery 225×190×190 km^ Hmotnosť 1,0×10^19 kg^ Hustota 2,4 g/cm³^ Povrchová gravitácia 0,055 m/s² Úniková rýchlosť 0,11 km/s Rotačná perióda 0,2975 d ^ Spektrálna trieda planétka typu S Absolútna veľkosť 5,51 Albedo 0,277 ^ Priemerná povrchová ~171 K teplota 7 Iris je veľká planétka, jedna z najväčších v hlavnom pásme asteroidov. … | 6 Hebe | 7 Iris | 8 Flora | … 7.html 7 Roky: 2 3 4 5 6 - 7 - 8 9 10 11 12 Desaťročia: 70. roky 80. roky 90. roky - 0-te roky - 10. roky 20. roky 30. roky Storočia: 1. storočie pred Kr. - 1. storočie - 2. storočie 7 v oblastiach: Kultúra Hudba - Umenie Iné oblasti Slovensko - Veda Zoznam vládcov: Predstavitelia štátov - Vedúce osobnosti Udalosti Narodenia Úmrtia 0._roky_13._storočia_pred_Kr._cbba.html 0. roky 13. storočia pred Kr. Storočia: 14. storočie pred Kr. - 13. storočie pred Kr. - 12. storočie pred Kr. Dekády: 10. roky 13. storočia pred Kr. - 0. roky 13. storočia pred Kr. - 90. roky 12. storočia pred Kr. Roky (pred Kr.): 1209 1208 1207 1206 1205 1204 1203 1202 1201 1200 Udalosti 0._roky_17._storočia.html 0. roky 17. storočia Storočia: 16. storočie - 17. storočie - 18. storočie Dekády: 90. roky 16. storočia - 0. roky 17. storočia - 10. roky 17. storočia Roky: 1600 1601 1602 1603 1604 1605 1606 1607 1608 1609 0._roky_16._storočia.html 0. roky 16. storočia Storočia: 15. storočie - 16. storočie - 17. storočie Dekády: 90. roky 15. storočia - 0. roky 16. storočia - 10. roky 16. storočia Roky: 1500 1501 1502 1503 1504 1505 1506 1507 1508 1509 Udalosti 0._roky_9._storočia.html 0. roky 9. storočia Storočia: 8. storočie - 9. storočie - 10. storočie Dekády: 90. roky 8. storočia - 0. roky 9. storočia - 10. roky 9. storočia Roky: 800 801 802 803 804 805 806 807 808 809 Udalosti 0._roky_7._storočia.html 0. roky 7. storočia Storočia: 6. storočie - 7. storočie - 8. storočie Dekády: 90. roky 6. storočia - 0. roky 7. storočia - 10. roky 7. storočia Roky: 600 601 602 603 604 605 606 607 608 609 Udalosti 0._roky_9._storočia_pred_Kr._1fe6.html 0. roky 9. storočia pred Kr. Storočia: 10. storočie pred Kr. - 9. storočie pred Kr. - 8. storočie pred Kr. Dekády: 10. roky 9. storočia pred Kr. - 0. roky 9. storočia pred Kr. - 90. roky 8. storočia pred Kr. Roky (pred Kr.): 809 808 807 806 805 804 803 802 801 800 Udalosti 0._roky_12._storočia_pred_Kr._dbbd.html 0. roky 12. storočia pred Kr. Storočia: 13. storočie pred Kr. - 12. storočie pred Kr. - 11. storočie pred Kr. Dekády: 10. roky 12. storočia pred Kr. - 0. roky 12. storočia pred Kr. - 90. roky 11. storočia pred Kr. Roky (pred Kr.): 1109 1108 1107 1106 1105 1104 1103 1102 1101 1100 Udalosti 0._roky_7._storočia_pred_Kr._3138.html 0. roky 7. storočia pred Kr. Storočia: 8. storočie pred Kr. - 7. storočie pred Kr. - 6. storočie pred Kr. Dekády: 10. roky 7. storočia pred Kr. - 0. roky 7. storočia pred Kr. - 90. roky 6. storočia pred Kr. Roky (pred Kr.): 609 608 607 606 605 604 603 602 601 600 Udalosti 0._roky_8._storočia.html 0. roky 8. storočia Storočia: 7. storočie - 8. storočie - 9. storočie Dekády: 90. roky 7. storočia - 0. roky 8. storočia - 10. roky 8. storočia Roky: 700 701 702 703 704 705 706 707 708 709 Udalosti 0._roky_1._storočia.html 0. roky 1. storočia Storočia: 1. storočie pred Kr. - 1. storočie - 2. storočie Dekády: 0. roky 1. storočia pred Kr. - 0. roky 1. storočia - 10. roky 1. storočia Roky: 1 2 3 4 5 6 7 8 9 Udalosti 0._roky_21._storočia_pred_Kr._242a.html 0. roky 21. storočia pred Kr. Storočia: 22. storočie pred Kr. - 21. storočie pred Kr. - 20. storočie pred Kr. Dekády: 10. roky 21. storočia pred Kr. - 0. roky 21. storočia pred Kr. - 90. roky 20. storočia pred Kr. Roky (pred Kr.): 2009 2008 2007 2006 2005 2004 2003 2002 2001 2000 Udalosti 0._roky_2._storočia_pred_Kr._4754.html 0. roky 2. storočia pred Kr. Storočia: 3. storočie pred Kr. - 2. storočie pred Kr. - 1. storočie pred Kr. Dekády: 10. roky 2. storočia pred Kr. - 0. roky 2. storočia pred Kr. - 90. roky 1. storočia pred Kr. Roky (pred Kr.): 109 108 107 106 105 104 103 102 101 100 Udalosti 0._roky_5._storočia.html 0. roky 5. storočia Storočia: 4. storočie - 5. storočie - 6. storočie Dekády: 90. roky 4. storočia - 0. roky 5. storočia - 10. roky 5. storočia Roky: 400 401 402 403 404 405 406 407 408 409 Udalosti 0._roky_14._storočia_pred_Kr._ca37.html 0. roky 14. storočia pred Kr. Storočia: 15. storočie pred Kr. - 14. storočie pred Kr. - 13. storočie pred Kr. Dekády: 10. roky 14. storočia pred Kr. - 0. roky 14. storočia pred Kr. - 90. roky 13. storočia pred Kr. Roky (pred Kr.): 1309 1308 1307 1306 1305 1304 1303 1302 1301 1300 Udalosti 0._roky_5._storočia_pred_Kr._31c4.html 0. roky 5. storočia pred Kr. Storočia: 6. storočie pred Kr. - 5. storočie pred Kr. - 4. storočie pred Kr. Dekády: 10. roky 5. storočia pred Kr. - 0. roky 5. storočia pred Kr. - 90. roky 4. storočia pred Kr. Roky (pred Kr.): 409 408 407 406 405 404 403 402 401 400 Udalosti 0._roky_6._storočia_pred_Kr._d36f.html 0. roky 6. storočia pred Kr. Storočia: 7. storočie pred Kr. - 6. storočie pred Kr. - 5. storočie pred Kr. Dekády: 10. roky 6. storočia pred Kr. - 0. roky 6. storočia pred Kr. - 90. roky 5. storočia pred Kr. Roky (pred Kr.): 509 508 507 506 505 504 503 502 501 500 Udalosti 0._roky_3._storočia.html 0. roky 3. storočia Storočia: 2. storočie - 3. storočie - 4. storočie Dekády: 90. roky 2. storočia - 0. roky 3. storočia - 10. roky 3. storočia Roky: 200 201 202 203 204 205 206 207 208 209 Udalosti 0._roky_19._storočia.html 0. roky 19. storočia Storočia: 18. storočie - 19. storočie - 20. storočie Dekády: 90. roky 18. storočia - 0. roky 19. storočia - 10. roky 19. storočia Roky: 1800 1801 1802 1803 1804 1805 1806 1807 1808 1809 Udalosti 0._roky_19._storočia_pred_Kr._2f0b.html 0. roky 19. storočia pred Kr. Storočia: 20. storočie pred Kr. - 19. storočie pred Kr. - 18. storočie pred Kr. Dekády: 10. roky 19. storočia pred Kr. - 0. roky 19. storočia pred Kr. - 90. roky 18. storočia pred Kr. Roky (pred Kr.): 1809 1808 1807 1806 1805 1804 1803 1802 1801 1800 Udalosti 0._roky_20._storočia_pred_Kr._df58.html 0. roky 20. storočia pred Kr. Storočia: 21. storočie pred Kr. - 20. storočie pred Kr. - 19. storočie pred Kr. Dekády: 10. roky 20. storočia pred Kr. - 0. roky 20. storočia pred Kr. - 90. roky 19. storočia pred Kr. Roky (pred Kr.): 1909 1908 1907 1906 1905 1904 1903 1902 1901 1900 Udalosti 0._roky_13._storočia.html 0. roky 13. storočia Storočia: 12. storočie - 13. storočie - 14. storočie Dekády: 90. roky 12. storočia - 0. roky 13. storočia - 10. roky 13. storočia Roky: 1200 1201 1202 1203 1204 1205 1206 1207 1208 1209 Udalosti 0._roky_18._storočia_pred_Kr._9a5c.html 0. roky 18. storočia pred Kr. Storočia: 19. storočie pred Kr. - 18. storočie pred Kr. - 17. storočie pred Kr. Dekády: 10. roky 18. storočia pred Kr. - 0. roky 18. storočia pred Kr. - 90. roky 17. storočia pred Kr. Roky (pred Kr.): 1709 1708 1707 1706 1705 1704 1703 1702 1701 1700 Udalosti 0._roky_10._storočia_pred_Kr._a00a.html 0. roky 10. storočia pred Kr. Storočia: 11. storočie pred Kr. - 10. storočie pred Kr. - 9. storočie pred Kr. Dekády: 10. roky 10. storočia pred Kr. - 0. roky 10. storočia pred Kr. - 90. roky 9. storočia pred Kr. Roky (pred Kr.): 909 908 907 906 905 904 903 902 901 900 Udalosti 0._roky_18._storočia.html 0. roky 18. storočia Storočia: 17. storočie - 18. storočie - 19. storočie Dekády: 90. roky 17. storočia - 0. roky 18. storočia - 10. roky 18. storočia Roky: 1700 1701 1702 1703 1704 1705 1706 1707 1708 1709 Udalosti 0._roky_10._storočia.html 0. roky 10. storočia Storočia: 9. storočie - 10. storočie - 11. storočie Dekády: 90. roky 9. storočia - 0. roky 10. storočia - 10. roky 10. storočia Roky: 900 901 902 903 904 905 906 907 908 909 Udalosti 0._roky_2._storočia.html 0. roky 2. storočia Storočia: 1. storočie - 2. storočie - 3. storočie Dekády: 90. roky 1. storočia - 0. roky 2. storočia - 10. roky 2. storočia Roky: 100 101 102 103 104 105 106 107 108 109 Udalosti 0._roky_11._storočia_pred_Kr._b790.html 0. roky 11. storočia pred Kr. Storočia: 12. storočie pred Kr. - 11. storočie pred Kr. - 10. storočie pred Kr. Dekády: 10. roky 11. storočia pred Kr. - 0. roky 11. storočia pred Kr. - 90. roky 10. storočia pred Kr. Roky (pred Kr.): 1009 1008 1007 1006 1005 1004 1003 1002 1001 1000 Udalosti 0._roky_12._storočia.html 0. roky 12. storočia Storočia: 11. storočie - 12. storočie - 13. storočie Dekády: 90. roky 11. storočia - 0. roky 12. storočia - 10. roky 12. storočia Roky: 1100 1101 1102 1103 1104 1105 1106 1107 1108 1109 Udalosti 0._roky_16._storočia_pred_Kr._aa52.html 0. roky 16. storočia pred Kr. Storočia: 17. storočie pred Kr. - 16. storočie pred Kr. - 15. storočie pred Kr. Dekády: 10. roky 16. storočia pred Kr. - 0. roky 16. storočia pred Kr. - 90. roky 15. storočia pred Kr. Roky (pred Kr.): 1509 1508 1507 1506 1505 1504 1503 1502 1501 1500 Udalosti 0._roky_11._storočia.html 0. roky 11. storočia Storočia: 10. storočie - 11. storočie - 12. storočie Dekády: 90. roky 10. storočia - 0. roky 11. storočia - 10. roky 11. storočia Roky: 1000 1001 1002 1003 1004 1005 1006 1007 1008 1009 Udalosti 0._roky_14._storočia.html 0. roky 14. storočia Storočia: 13. storočie - 14. storočie - 15. storočie Dekády: 90. roky 13. storočia - 0. roky 14. storočia - 10. roky 14. storočia Roky: 1300 1311 1312 1313 1314 1315 1316 1317 1318 1319 Udalosti 0._roky_21._storočia.html 0. roky 21. storočia Storočia: 20. storočie - 21. storočie - 22. storočie Dekády: 90. roky 20. storočia - 0. roky 21. storočia - 10. roky 21. storočia Roky: 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 Udalosti * Teroristický útok z 11. septembra 2001 * Vojna v Afganistane * Vojna v Iraku * Rozšírenie NATO * Rozšírenie Európskej únie o Bulharsko, Cyprus, Česko, Estónsko, Litvu, Lotyšsko, Maďarsko, Maltu, Poľsko, Rumunsko, Slovensko a Slovinsko 0._roky_3._storočia_pred_Kr._b5d9.html 0. roky 3. storočia pred Kr. Storočia: 4. storočie pred Kr. - 3. storočie pred Kr. - 2. storočie pred Kr. Dekády: 10. roky 3. storočia pred Kr. - 0. roky 3. storočia pred Kr. - 90. roky 2. storočia pred Kr. Roky (pred Kr.): 209 208 207 206 205 204 203 202 201 200 Udalosti 0._roky_6._storočia.html 0. roky 6. storočia Storočia: 5. storočie - 6. storočie - 7. storočie Dekády: 90. roky 5. storočia - 0. roky 6. storočia - 10. roky 6. storočia Roky: 500 501 502 503 504 505 506 507 508 509 Udalosti 0._roky_8._storočia_pred_Kr._b91a.html 0. roky 8. storočia pred Kr. Storočia: 9. storočie pred Kr. - 8. storočie pred Kr. - 7. storočie pred Kr. Dekády: 10. roky 8. storočia pred Kr. - 0. roky 8. storočia pred Kr. - 90. roky 7. storočia pred Kr. Roky (pred Kr.): 709 708 707 706 705 704 703 702 701 700 Udalosti 0._roky_4._storočia_pred_Kr._3520.html 0. roky 4. storočia pred Kr. Storočia: 5. storočie pred Kr. - 4. storočie pred Kr. - 3. storočie pred Kr. Dekády: 10. roky 4. storočia pred Kr. - 0. roky 4. storočia pred Kr. - 90. roky 3. storočia pred Kr. Roky (pred Kr.): 309 308 307 306 305 304 303 302 301 300 Udalosti 0._roky_4._storočia.html 0. roky 4. storočia Storočia: 3. storočie - 4. storočie - 5. storočie Dekády: 90. roky 3. storočia - 0. roky 4. storočia - 10. roky 4. storočia Roky: 300 301 302 303 304 305 306 307 308 309 Udalosti 0._roky_20._storočia.html 0. roky 20. storočia Storočia: 19. storočie - 20. storočie - 21. storočie Dekády: 90. roky 19. storočia - 0. roky 20. storočia - 10. roky 20. storočia Roky: 1900 1901 1902 1903 1904 1905 1906 1907 1908 1909 Udalosti Technika * Orville a Wilbur Wright uskutočnili prvý zdokumentovaný let v motorizovanom lietadle ťažšom než vzduch. * Masová výroba automobilov. * Široká popularita domáceho fonografu. Veda * Planckov zákon o vyžarovaní čiernych telies. * Einsteinova špeciálna teória relativity. * Einstein objasnil Brownov pohyb a fotoelektrický jav. Vojna, mier a politka * Nový imperializmus. * Koniec druhej Búrskej vojny. * Austrália získala nezávislosť. * Rusko-japonská vojna uviedla Japonsko ako svetovú mocnosť. Kultúra * Vznik kubizmu a futurizmu. Ostatné * Panamský prieplav 0._roky_15._storočia_pred_Kr._4689.html 0. roky 15. storočia pred Kr. Storočia: 16. storočie pred Kr. - 15. storočie pred Kr. - 14. storočie pred Kr. Dekády: 10. roky 15. storočia pred Kr. - 0. roky 15. storočia pred Kr. - 90. roky 14. storočia pred Kr. Roky (pred Kr.): 1409 1408 1407 1406 1405 1404 1403 1402 1401 1400 Udalosti 0._roky_17._storočia_pred_Kr._337e.html 0. roky 17. storočia pred Kr. Storočia: 18. storočie pred Kr. - 17. storočie pred Kr. - 16. storočie pred Kr. Dekády: 10. roky 17. storočia pred Kr. - 0. roky 17. storočia pred Kr. - 90. roky 16. storočia pred Kr. Roky (pred Kr.): 1609 1608 1607 1606 1605 1604 1603 1602 1601 1600 Udalosti 0._roky_15._storočia.html 0. roky 15. storočia Storočia: 14. storočie - 15. storočie - 16. storočie Dekády: 90. roky 14. storočia - 0. roky 15. storočia - 10. roky 15. storočia Roky: 1400 1401 1402 1403 1404 1405 1406 1407 1408 1409 Udalosti 0._roky_1._storočia_pred_Kr._f921.html 0. roky 1. storočia pred Kr. Storočia: 2. storočie pred Kr. - 1. storočie pred Kr. - 1. storočie Dekády: 10. roky 1. storočia pred Kr. - 0. roky 1. storočia pred Kr. - 0. roky 1. storočia Roky (pred Kr.): 9 8 7 6 5 4 3 2 1 Udalosti 0G_1ead.html 0G Štandardy mobilnej komunikácie * PTT * MTS * IMTS * AMTS 0.5G * Autotel/PALM * ARP 1G * NMT * AMPS * Hicap * CDPD * Mobitex * DataTac 2G * GSM * iDEN * D-AMPS * cdmaOne * PDC * CSD 2.5G * GPRS * HSCSD * WiDEN * EDGE 2.75G * CDMA2000 1xRTT 3G * W-CDMA * UMTS * FOMA * CDMA2000 1xEV * TD-SCDMA 3.5G * HSDPA 3.75G * HSUPA 4G 0G je skratka pre nultú generáciu mobilnej telefónie, čím sa rozumie štádium pred mobilným telefónom, ako rádiové telefóny v niektorých autách pred nástupom mobilných telefónov. Jednou z takýchto technológií je Autoradiopuhelin (ARP) spustený v roku 1971 vo Fínsku ako prvá komerčne dostupná mobilná sieť v krajine. 090X_7369.html 090X 090X je prvý singel skupiny Iné Kafe. Nachádza sa na albume Vitaj. 0_(číslo).html 0 (číslo) Nula (z lat. nullus – žiadny) je číslo 0, ktoré má tú vlastnosť, že \forall a\in R platí: * a + 0 = a    (nula je neutrálny prvok vzhľadom k operácii sčítanie) * a * 0 = 0 Číslo 0 na číselnej osi oddeľuje záporné čísla od kladných. Nula je takisto číslica, ktorá sa používa v číselných sústavách, kde pozícia číslice je dôležitá pre jej skutočnú hodnotu. Na nasledujúcej pozícii má číslica vyššiu hodnotu a číslica 0 sa používa k posunu číslice na nasledujúcu pozíciu. Napríklad v desiatkovom systéme má číslica 1 v zápise 100 hodnotu sto. V teórii množín je nula veľkosť prázdnej množiny. Pozri aj * Matematika Rôsolovité_väzivo.html Rôsolovité väzivo Rôsolovité väzivo patrí do skupiny embryonálnych väzív a má blízko k mezenchýmu. Názov vychádza z jeho vzhľadu, ktorý pripomína rôsol. Okrem buniek už obsahuje i kolagénové a retikulárne fibrily. Rôznosť.html Rôznosť Rôznosť je rozmanitosť, všelijakosť, rozličnosť; podstatná odlišnosť, inosť, inakosť, rozdielnosť. Iné projekty * Wikicitáty * Spolupracuj na Wikiquote Wikicitáty ponúka citáty od alebo o Rôznosť Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Tento článok z Filitu potrebuje upraviť, pridať interwiki a kategórie. Po jeho úprave prosím odstráňte šablónu {{filit na úpravu}}. Rôznosť_(plotinos).html Rôznosť (plotinos) rôznosť (Plotinos) je pochádza z hmoty (11). Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Tento článok z Filitu potrebuje upraviť, pridať interwiki a kategórie. Po jeho úprave prosím odstráňte šablónu {{filit na úpravu}}. Rôznosť - názory na ňu rôznosť rôznosť (Plotinos) Pozri aj názory na rôznosť Rôznobežnosť.html Rôznobežnosť Dve priamky sú navzájom rôznobežné ak ležia v jednej rovine a majú spoločný práve jeden bod, čiže majú priesečník. Priamka je s rovinou rôznobežná ak s ňou má spoločný práve jeden bod. Dve roviny sú navzájom rôznobežné ak majú spoločnú práve jednu priamku. Dve osové telesá v priestore sú rôznobežné, keď ich osi v priestore majú spoločný práve jeden bod - ich priesečník. Rôznoštruktúrne_frazeologické_antonymá.html Rôznoštruktúrne frazeologické antonymá Rôznoštruktúrne frazeologické antonymá sú antonymné frazémy s rozdielnou syntaktickou štruktúrou, ale aj rozdielnym komponentovým zložením a rozdielnou obraznosťou: mať sa ako červík v syre – biednou plachtičkou sa prikrývať; má filipa – nevie do piatich narátať (napočítať); jeden ako druhý – z každého dvora pes. Článok pôvodne čerpal z diela Frazeologická terminológia (J. Mlacek, P. Ďurčo a kol.) uverejneného na stránkach Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra. Rôtovský_potok.html Rôtovský potok Dĺžka toku 1,8 km Plocha povodia  ? km² Rád toku V. Povodie Váh Prameň Javorníky (Česko) Ústie Beňadín Hydrologické poradie 4-21-07-083 Číslo recipienta 4-21-07-3010 Rôtovský potok je krátky potok na česko-slovenskom pomedzí, u nás tečie v západnej časti okresu Púchov. Je to pravostranný prítok Beňadína, meria 1,8 km, z toho 0,2 km je štátna hranica a 1 km je na našom území, je tokom V. rádu. Niekedy sa nazýva aj Rutov potok. Pramení na českej strane Javorníkov pri osade Jáma v nadmorskej výške približne 520 m n. m., východne od obce Francova Lhota v okrese Vsetín. Od prameňa tečie na východ popri osade Rutov, následne vytvára štátnu hranicu (cca 200 m) a od sútoku s pravostranným prítokom zo severného svahu Strčihlavy (650,3 m n. m.) vstupuje na slovenské územie. Tu sa stáča na severovýchod, sprava priberá krátky prítok od osady Švehlovci a preteká osadou Rôtov. Napokon sa stáča na východ a pri osade Kucejovci (severne od Dešnej) ústi v nadmorskej výške cca 423 m n. m. do Beňadína. Šablóna:Vodné toky v povodí Bielej vody RSS_bf19.html RSS RSS je môže byť skratka pre: * v politike: * Roľnícka strana Slovenska * Rashtriya Swayamsevak Sangh, hinduistická nacionalistická strana v Indii * v informatike: * RSS (formát súboru) alebo „RSS-Feed“, technológia na abonovanie obsahov webových stránok, rodina formátov súboru založených na XML, používaná primárne na blogoch, pri podcastingu a na webových stránkach so správami ("news sites"); v rôznych technických špecifikáciách skratka zodpovedá týmto rôznym úplným názvom: * Rich Site Summary alebo RSS 0.9x * RDF Site Summary alebo RSS 1.0 alebo RSS 1.x (založený na krátko existujúcom RSS 0.90 od Netscapu, ktorý používal Resource Description Framework Standard W3C) * Really Simple Syndication alebo RSS 2.x * nesprávne: označenie pre web syndication všeobecne alebo pre alternatívne syndikačné protokoly (štandardy) ako je napríklad Atom * Radio Service Software, autorizovaná sada programov (proprietary suite of programs) predávaná Motorolou na použitie v jej transceiveroch * v medicíne: * Repetitive stress syndrome (syndróm opakovaného stresu) * v imunologickej genetike: recombination signal sequences, sekvencie, ktoré riadia somatickú rekombináciu génových segmentov, čo spôsobuje rôznorodosť protilátok * v štatistike: * Residual sum of squares v regresných modeloch * britskú Royal Statistical Society * vo vojenstve a kozmonautike: * úrad Recruiting Sub-Station, v USA pobočka hlavnej vojenskej rekrutačnej stanice * štruktúru Rotating Service Structure, používanú v programe Space Shuttle * Republic of Singapore Ship (loď Singapurskej repunbliky) v Námorníctve Singapurskej republiky * Reduced Space Symbology (tiež „RSS-14“), špeciálny typ čiarových kódov * Ribbed Smoked Sheet, formu gumy * metro Rochester Subway (Rochesterské metro), ktoré malo AAR značku RSS * železnicu Rockdale, Sandow and Southern Railroad, ktorá má v súčasnosti AAR značku RSS * Resident set size * Remote Subscriber Stage, názov druhu účastníckej fázy (stage) na pevnú linku firmy Ericssson Symbol rozcestia Toto je rozlišovacia stránka — navigačná pomôcka obsahujúca zoznam iných článkov, ktoré by mohli mať rovnaký názov. Ak vás na túto stránku odkázal článok, prosíme Vás, aby ste sa k článku vrátili a opravili v ňom odkaz tak, aby odkazoval priamo na konkrétnu stránku z hore uvedeného zoznamu, ktorú autor článku myslel. RSS_(formát_súboru)_3571.html RSS (formát súboru) Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality. Pozri aj stránky Ako upravovať stránku a Návody a štýl alebo diskusiu k článku. RSS (RDF Site Summary)je veľmi jednoduchý formát pre čítanie správ a článkov z rôznych spravodajských a iných serverov, ktoré sa snažia svojim čitateľom sprostredkovať rôzne užitočné informácie. Princípom RSS kanálov je čítanie iba aktuálnych článkov, bez nutnosti navštevovať hlavné a ostatné stránky serverov. Zoznam článkov sa zobrazí priamo v čítačke RSS a potom má čitateľ právo voľby, či načíta konkrétny článok zo serveru alebo či článok čítať nechce. RSS formáty RSS formát v súčastnosti existuje v rôznych verziách od verzie 0.90 cez asi najčastejšie používanú verziu RSS 0.91 až po verziu RSS 2.0. Vo svojej podstate ide o súbor typu XML, ktorý obsahuje zoznam článkov na určitom serveri. Pri každom článku je uvedený názov, www adresa a popis. Niektoré verzie RSS podporujú ďalšie položky ako je dátum vloženia alebo aktualizácie atď. V poslednej dobe niektoré servery využívajú formát RSS aj pre čítanie diskusných príspevkov pri každom jednotlivom článku. Ako čítať RSS Zdroje vo formáte RSS je možné čítať dvoma hlavnými spôsobmi. Prvým spôsobom sú tzv. webové (internetové) čítačky RSS a druhým spôsobom je použitie špecializovaného programu (tzv. softwarové čítačky RSS) . Webové čítačky RSS Webové čítačky RSS sú špecializované webové stránky alebo servery, pomocou ktorých môžete prečítať články a správy z rôznych RSS zdrojov, ktoré sú triedené podľa typu správ alebo serveru. Väčšina webových čítačiek RSS ponúka už personifikáciu. Pomocou personifikácie vyberiete iba tie zdroje alebo odbory správ, ktoré sú pre Vás atraktívne. Softwarové čítačky formátu RSS Softwarové čítačky RSS sú špecializované programy, ktoré vedia načítať zdroje z vlastného katalógu alebo z jednotlivých zdrojov (zadaním adresy RSS). Softwarové programy, ktoré čítajú RSS formáty, majú vlastný prehliadač internetových stránok alebo využívajú východzie prehliadače www stránok (MS Internet Explorer,Opera, Firefox, ..) RSI_643f.html RSI RSI môže byť: * Radio Slovakia International * Radio Slovenia International * Radio Singapore International, singapurská spravodajská agentúra * RADARSAT International, dcéra MacDonald Dettwiler and Associates * Relative strength index * Research Science Institute * Repetitive Strain Injury Tento článok je zatiaľ tzv. "výhonok". Text môžeš doplniť alebo zmeniť, keď hore klikneš na záložku "upraviť". Symbol rozcestia Toto je rozlišovacia stránka — navigačná pomôcka obsahujúca zoznam iných článkov, ktoré by mohli mať rovnaký názov. Ak vás na túto stránku odkázal článok, prosíme Vás, aby ste sa k článku vrátili a opravili v ňom odkaz tak, aby odkazoval priamo na konkrétnu stránku z hore uvedeného zoznamu, ktorú autor článku myslel. RS_Puppis_6076.html RS Puppis RS Puppis je premenná hviezda v súhvezdí Korma. RS_Scorpii_ad0f.html RS Scorpii RS Scorpii je premenná hviezda v súhvezdí Škorpión. RS_Ophiuchi_3744.html RS Ophiuchi RS Ophiuchi je rekurentná nova v súhvezdí Hadonos. Vybuchla v rokoch 1898, 1933, 1958 a 1967 a dosiahla hviezdnu veľkosť +5. RS_Cancri_28b7.html RS Cancri RS Cancri je premenná hviezda v súhvezdí Rak. Je označovaná aj ako RS Cnc, HR 3639, HD 78712, SAO 61306 alebo BD +31 1946. Zoznamy hviezd uprav * Hviezdy * Tradičné názvy * Najjasnejšie hviezdy * Najbližšie hviezdy * Najbližšie jasné hviezdy * Najväčšie hviezdy * Najmenšie hviezdy * Najťažšie hviezdy * Najľahšie hviezdy * Hviezdy podľa súhvezdia * Premenné hviezdy * Polopravidelné premenné * Hviezdy s planétami * Pulzary RSVP_5c08.html RSVP RSVP je skratka z francúzskej vety „Répondez, s’il vous plaît“, ktorá znamená „Odpovedzte, prosím“. Používa sa na pozvánkach (a v dnešnej dobe často aj v e-mailoch). Za textom RSVP býva uvedené telefónne číslo. Niekedy sa uvádza ako R.S.V.P. Slušnosťou je oznámiť účasť, ale oznamuje sa aj neúčasť. Externé odkazy * Čo značí RSVP (v angličtine) Rîşcani_(okres).html Rîşcani (okres) Poloha okresu v Moldavsku Rîşcani je okres v Moldavsku. Žije tu 69 300 obyvateľov a jeho sídlom je mesto Rîşcani. Tento geografický článok je zatiaľ príliš krátky (tzv. Mapa sveta "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Administratívne členenie Moldavska Anenii Noi | Basarabeasca | Briceni | Cahul | Cantemir | Călăraşi Căuşeni | Cimişlia | Criuleni | Donduşeni | Drochia | Dubăsari | Edineţ Făleşti | Floreşti | Glodeni | Hînceşti | Ialoveni | Leova | Nisporeni Ocniţa | Orhei | Rezina | Rîşcani | Sîngerei | Soroca | Străşeni Şoldăneşti | Ştefan Vodă | Taraclia | Teleneşti | Ungheni Autonómne celky: Kišiňov | Bălţi | Bendery Čiastočne autonómne regióny: Gagauzsko | Podnestersko Rzgów.html Rzgów Rzgów Erb | Mapa | Základné údaje Vojvodstvo: |Lodžské Powiat: |Powiat łódzki wschodni Gmina: |Rzgów (mestsko-vidiecka) Poloha: |s. š. v. d. Nadmorská výška: |  m n.m. Rozloha: |km² Počet obyvateľov: |3394 (30.6.2007) Hustota obyvateľstva:|obyvateľ(ov)/km^2 Nacionále TERC10: | EČV: | PSČ: | Telefónna predvoľba: | Oficiálne adresy Adresa: | E-mail: | Telefón: | Fax: | Politika Primátor: | Rzgów je mesto v Poľsku v Lodžskom vojvodstve v okrese Powiat łódzki wschodni v rovnomennej gmine. Žije tu 3394 obyvateľov (30.6.2007). Rzepin.html Rzepin Rzepin Erb | Mapa | Základné údaje Vojvodstvo: |Lubuské Powiat: |Powiat słubicki Gmina: |Rzepin (mestsko-vidiecka) Poloha: |s. š. v. d. Nadmorská výška: |  m n.m. Rozloha: |km² Počet obyvateľov: |6446 (30.6.2007) Hustota |obyvateľ(ov)/km^2 obyvateľstva: | Nacionále TERC10: | EČV: | PSČ: | Telefónna predvoľba:| Oficiálne adresy Adresa: | E-mail: | Telefón: | Fax: | Politika Primátor: | Rzepin je mesto v Poľsku v Lubuskom vojvodstve v okrese Powiat słubicki v rovnomennej gmine. Žije tu 6446 obyvateľov (30.6.2007). Rzeszów.html Rzeszów Rzeszów Erb | Mapa | Základné údaje Vojvodstvo: |Podkarpatské vojvodstvo Powiat: | Gmina: |() Poloha: |50° 03′ s. š. 21° 59′ v. |d. Nadmorská výška: |219 m n.m. Rozloha: |24,09 km² Počet obyvateľov: |164 000 () Hustota |obyvateľ(ov)/km^2 obyvateľstva: | Nacionále TERC10: | EČV: |RZ PSČ: | Telefónna predvoľba:|(+48) 17 Oficiálne adresy Adresa: | Web: |www.rzeszow.pl E-mail: | Telefón: | Fax: | Politika Primátor: |Tadeusz Ferenc Rzeszów ['ʒεʃuf] zvuk [[Media:|výslovnosť]] (lat. Resovia, nem. Reichshof, po jidiš Reisha, lit. Žešova, ukr. Ряшiв, po česky Řešov, po slovensky Rešov) je mesto na juhovýchode Poľska s počtom obyvateľov 164 000 (2005). Mestský štatút mu bol udelený v roku 1354. Rzeszów je hlavným mestom Podkarpatského Vojvodstva (od roku 1999), predtým Rzeszówského Vojvodstva (1945-1998). V roku 2004 mesto Rzeszów usporiadalo Stredoeurópsku Olympiádu v Informatike (CEOI). Umiestnenie Rzeszów sa rozprestiera na brehoch rieky Wisłok. Nachádza sa v samom srdci Sandomierskieho údolia. Rzeszów je tiež hlavným mestom Podkarpatského vojvodstva a sídlom Rzeszówskeho kraja. História Rzeszów bol založený roku 1354 kráľom Kazimírom Veľkým. Dlhý čas patril panstvu šľachtickej rodiny Lubomirskych, jednej z najdôležitejších v Poľsku. Nebyť preslávených výročných trhov, Rzeszów sa stal iba jedným z miest na obchodnej trase do Uhorska. V roku 1658 Jerzy Sebastian Lubomirski založil Piaristickú školu, druhú strednú školu v Poľsku. Počas 19. storočia Rzeszów začal strácať významnosť v prospech Przemyslu. Mesto sa začalo rozvíjať v roku 1937 a to najmä vďaka zbrojnému priemyslu: Państwowe Zakłady Lotnicze, vyrábajúce lietadlové motory a Hipolit Cegielskieho fabrika na kanóny. Roku 1944 sa stal Rzeszów hlavným mestom vojvodstva a najdôležitejším mestom juhovýchodného Poľska. Počas nasledujúcich 30 rokoch bolo vybudovaných mnoho tovární. V súčasnosti Rzeszów neustále rastie, k mestu sa pripájajú nové osady a je vidieť veľa práce na modernizácií. Vzdelanie Hlavné námestie v Rzeszówe Hlavná knižnica v Rzeszówe Palác rodiny Lubomirskych v Rzeszówe Rzeszów je najväčším univerzitným centrom juhovýchodného Poľska. Nachádza sa tu niekoľko stredných škôl a univerzít: * Univerzita mesta Rzeszów (založená v roku 2001) * Technická univerzita mesta Rzeszów (založená v roku 1963) * Vyššia škola informatiky a správy * pobočky v Dębici, Krosne a Niskom * Vyššia škola administratívy a správy v Przemysle, pobočka Rzeszów Doprava Cestná Rzeszów sa nachádza na medzinárodnej diaľnici číslo 4, ktorá spája Nemecko a Ukrajinu. Doprava je rušná, no je odklonená od centra mesta. Letecká Letistko Rzeszów-Jasionka sa nachádza na severe mesta v osade Jasionka. Pravidelné lety zahŕňajú destinácie Varšava (WAW) a Londýn (Stansted). Autobusová Rzeszów je vstupom do Beskýd, mnoho autobusov smeruje do Sanoku. Železničná Rzeszów je kúsok od hlavnej železničnej trate zo Sliezska k poľskej východnej hranici a ďalej na Ukrajinu. Veľká železničná stanica bola postavená v 19. storočí. Existuje tiež jedinečná, neelektrifikovaná železničná trať do Jasla. Kultúra Divadlá * Divadlo Wandy Siemaszkowej (zal. 1944) * Divadlo Maska Múzeá * Etnografické múzeum * Múzeum mesta Rzeszów * Diecézne múzeum Ekonomika Priemysel * Asseco Poland SA (predtým Comp Rzeszów SA) - počítačový software * Valeant Rzeszow (kedysi ICN Polfa Rzeszów) - farmakológia * Novartis Rzeszów (Alima-Gerber SA) - detská výživa * Sanofi-Aventis - farmakológia * Zelmer SA - zariadenia do domácnosti * Pratt & Whitney (WSK Rzeszów SA) - letecké motory Turistické atrakcie Palác rodiny Lubomirskych Panoráma Rzeszówa * palác rodiny Lubomirski z XVIII. stor. * námestie (rynek) * radnica, zal. v r. 1591 * synagógy: „Malá“ (17. stor.), „Veľká“ (18. stor., obnov. 1954-63) Šport * Stal Rzeszów - mužský futbalový klub (víťaz Poľského pohára z roku 1975) * Asseco Resovia Rzeszów - najstarší team v Poľsku (1905 alebo 1904), mužský volejbalový klub hrajúci v Poľskej volejbalovej lige (Polska Liga Siatkówki, PLS: Seria B in 2003/2004, Seria A v sezóne 2004/2005). Médiá Rádio * Poľské Rádio Rzeszów * Katolícke Rádio Via * Rádio Złote Przeboje "Res" * Rádio Eska Rzeszów * Rádio Centrum * Radiostacja * Akademickie Radio Centrum Tlač Farné námestie v centre Rzeszówa * Dzień Rzeszowa * Gazeta Codzienna NOWINY * Super Nowości Televízia Panoráma - pohľad z mestskej časti Zalesie * Poľská televízia (TVP) pobočka Rzeszów * Káblová televízia Rzeszów * Miestna televízia Vectra (býv. DAMI) * Mestská televízia Rzeszów Partnerské mestá Bielefeld, Buffalo, Ivano-Frankivsk, Klagenfurt, Košice, Lamia, Ľvov, Lutsk, Nyíregyháza Externé odkazy * Galéria Rzeszówa R.U.R._d715.html R.U.R. R.U.R. : Rossum's Universal Robots (v texte prekladané ako Rossumovi univerzální roboti) je dráma Karla Čapka z roku 1920. Čapek v nej varuje pred zneužitím techniky. V tejto hre tiež poprvýkrát zaznelo slovo robot, ktoré Čapkovi údajne poradil brat Josef. R._S._C._039b.html R. S. C. Názov R. S. C. Žáner psychologický Krajina Česko-Slovensko Rok 1990 Dĺžka 84 minút Pôvodný jazyk slovenský Rozpočet Zárobok Spoločnosť Réžia Martin Valent Scenár Martin Jaroš, Stanislav Gurka Produkcia Slovenská filmová tvorba Bratislava Hudba Peter Uherčík Kamera Juraj Galvánek Obsadenie Boris Bačík ako Boris Marcela Rojíčková ako Rika Barbora Bobuľová ako Beata Dušan Szabó ako Šaňo Maroš Tvarožek ako Miro Henrich Platek ako Milan Juraj Lím ako Ľubo Marcel Ochránek ako Bobo Pavol Pompa ako Amerika R. S. C. (angl. R.S.C.) je slovenský film. Príbeh šestnásťročného učňa Borisa, ktorý prežíva obdobie prvých lások, ale i životných sklamaní. * Architekt: Stanislav Bánovský * Návrhy kostýmov: Ivan Hudák * Strih: Roman Varga * Vedúci výroby: Štefan Gašparík * Exteriéry: Bratislava * Premiéra: 29. apríl 1991 Externé odkazy R.E.M._34ca.html R.E.M. R.E.M. môže byť: * americká rocková skupina, pozri R.E.M. (skupina) * časť spánku, pozri R.E.M. (medicína) Symbol rozcestia Toto je rozlišovacia stránka — navigačná pomôcka obsahujúca zoznam iných článkov, ktoré by mohli mať rovnaký názov. Ak vás na túto stránku odkázal článok, prosíme Vás, aby ste sa k článku vrátili a opravili v ňom odkaz tak, aby odkazoval priamo na konkrétnu stránku z hore uvedeného zoznamu, ktorú autor článku myslel. R.E.M._(skupina)_dd02.html R.E.M. (skupina) R.E.M. Základné informácie Pôvod  Athens, Georgia, USA Alternatívny rock Žáner(-re) College rock Jangle pop Pôsobenie 1980 - súčasnosť Vydavateľstvá I.R.S., Warner Bros. Webstránka www.remhq.com Členovia skupiny: Michael Stipe Peter Buck Mike Mills Bývalí členovia Bill Berry R.E.M. je americká pop-rocková skupina, ktorá vznikla v mestečku Athens, Georgia v roku 1980. Názov R.E.M. je odvodený od fázy spánku (Rapid Eye Movement). 12. marca 2007 vstúpili spolu so skupinou Van Halen, Patti Smithovou, hip hopovou skupinou Grandmaster Flash and the Furious Five a dievčenským triom The Ronettes (aktívne v šesťdesiatych rokoch) do Rock and Roll Hall of Fame. Členovia * Bill Berry, bicie * Peter Buck, gitara * Mike Mills, basová gitara * Michael Stipe, spevák Diskografia * 1982 Chronic Town * 1983 Murmur * 1984 Reckoning * 1985 Fables of the Reconstruction * 1986 Lifes Rich Pageant * 1987 Document * 1987 Eponymous * 1988 Green * 1991 Out of Time * 1992 Automatic for the People * 1994 Monster * 1996 New Adventures in Hi-Fi * 1998 Up * 2001 Reveal * 2003 In Time - The Best of R.E.M. 1988-2003 * 2004 Around the Sun Iné projekty * Commons * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému R.E.M._(medicína)_f054.html R.E.M. (medicína) R.E.M (skratka z angl. Rapid Eye Movement) označuje fázu plytkého spánku, pri ktorom dochádza k sneniu. Tento medicínsky článok je zatiaľ príliš krátky (tzv. Červený kríž "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Rnb.html Rnb RNB môže byť: * Nankai Broadcasting(Radio Nankai Broadcasting), rádiová stanica v Japonsku * Radio National Belge Rnb môže byť: * Rhythm and blues Symbol rozcestia Toto je rozlišovacia stránka — navigačná pomôcka obsahujúca zoznam iných článkov, ktoré by mohli mať rovnaký názov. Ak vás na túto stránku odkázal článok, prosíme Vás, aby ste sa k článku vrátili a opravili v ňom odkaz tak, aby odkazoval priamo na konkrétnu stránku z hore uvedeného zoznamu, ktorú autor článku myslel. Rgvéd.html Rgvéd Rgvéd (sanskr. ऋग्वेद – rgvéda, m. – vedenie o veršoch) alebo Rigvéd je najstaršia a najdôležitejšia skupina textov tvoriacich védy, ktorá pozostáva zo zbierky hymnov vznikajúcej pomerne dlhú dobu a redigovanej pravdepodobne v 12. storočí pred Kr.. Rgvéd obsahuje viac než 10 000 veršov usporiadaných do 1028 hymnov a hádankových piesní v desiatich piesňových cykloch (mandaly). Základ védskeho náboženstva. Rgvéd je najstarší prameň poznania predstáv o bohu a mytológii védskych Árijov. Externé zdroje * FILIT Zdroj, z ktorého (pôvodne) čerpal tento článok R2_(cesta).html R2 (cesta) št.hr. ČR/SR - Trenčín - Prievidza - Žiar nad Hronom - Zvolen -Lučenec - Rožňava - Košice Plánovaná dĺžka: 365 km. Externé odkazy * http://www.highways.sk/ RPG_(žáner_počítačových_hier)_5e7a.html RPG (žáner počítačových hier) RPG (z angl. Role-Playing Game; vo voľnom preklade "Hra na hrdinov") je žáner počítačových hier, ktoré sú založené na podobných pravidlách ako stolová hra. Základným princípom je, že každý z hrdinov má určité povolanie - rolu. Kľúčovým elementom RPG hier je vývoj postavy získavaním "skúsenosti", hlavne plnením úloh zadávaných NPC postavami a zabíjaním nepriateľov. V širšom význame sa teda nemusí jednať o počítačovú modifikáciu stolovej hry použitím kociek. (Hody kockami sa však objavujú v niektorých RPG hrách, najmä s tematikou Dungeons and Dragons). Pozri aj * MMORPG RPG_Maker_XP_2634.html RPG Maker XP Vývojár: Enterbrain Prvotné vydanie: (Japan) July 22, 2004 (Worldwide) September 16, 2005 Typ softvéru: CRPG Webová stránka: http://tkool.jp/products/rpgxp/eng/ RPG Maker XP je štvrtá počítačová verzia in the série RPG Maker od firmy Enterbrain. Zároveň prvá verzia ktorá bola oficialne preložena do angličtiny a vydaná mimo Japonska. Je ľahko použiteľná a na výrobu hier nepotrebujeťe ovládať žiadne skriptovacie jazyky. Funkcie RPG Maker XP sa oproti svojím predchodcom líši v rôznych smeroch. Uvítané je aj rozlišenie hier 640x480 (s možnosťou prepnutia na celu obrazovku). Taktiež využíva skriptovací jazyk RGSS (Ruby Game Scripting System) s ktorého pomocov je možná plná úprava hier. Systémové požiadavky * Operačný systém: Microsoft Windows 98/98SE/Me/2000/XP * Procesor: 800 MHz * 128 MB RAM * Video adapter 1024×768 alebo lepšie rozlišenie v High Color móde * DirectSound-compatible zvuková karta * 100 MB voľného miesta na disku Audio RPG Maker XP povoľuje formáty MIDI, OGG, MP3 a WAV. Preto je výhodnejší ako RPG Maker 2003 (povolené formáty MIDI, WAV, MP3) alebo RPG Maker 2000 (povolené formáty MIDI, WAV) RPG Maker XP delí 4 typy hudby, BGM/BGS/ME/SE. BGM (BackGround Music), klasická hudba ktorá hrá v pozadí a sprevádza tak hráčov. BGS (BackGround Sound), rôzne zvuky ako šum vody či vietor. ME (Musical Effect), krátky záznam, napríklad znelka na konci boja. SE (Sound Effect), rýchla znelka, napríklad brechod psa, otvorenie dverý a pod. External links * Oficiálna stránka RPM_fe22.html RPM RPM Package Manager (pôvodne Red Hat Package Manager, skrátene RPM) je balíčkovací systém pre Linux pôvodne vyvinutý firmou Red Hat pre Red Hat Linux, avšak v súčastnosti sa okrem mnohých linuxových distribúcií využívá aj v dalších operačných systémoch, ako je NetWare od firmy Novell. Externé odkazy * RPM Package Manager – domáca stránka projektu Rpety.html Rpety Rpety Základné informácie Postavenie: |obec NUTS 5 (obec): |CZ0202 531715 Kraj (NUTS 3): |Stredočeský (CZ020) Okres (NUTS 4): |Beroun (CZ0202) Obec s rozšírenou pôsobnosťou:| Poverená obec: | Historická krajina: |Čechy Katastrálna výmera: | ? km² Počet obyvateľov: |439 Zemepisná šírka: | Zemepisná dĺžka: | Nadmorská výška: | ? m PSČ: | Základné sídelné | jednotky: | Miestnych častí: | Katastrálne územie: | Adresa | obecného úradu: | Starosta / starostka: | Rpety je obec v Česku v okrese Beroun v Stredočeskom kraji. 1. januára 2006 tu žilo 439 obyvateľov, z toho 232 mužov a 207 žien, pričom priemerný vek v obci je 37,6 rokov (muži 36,3 rokov, ženy 38,9 rokov). Tento geografický článok o mieste v Česku je zatiaľ príliš Vlajka Česka krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Pozri aj * Zoznam obcí v Česku Mestá a obce okresu Beroun Bavoryně • Beroun • Běštín • Broumy • Březová • Bubovice • Bykoš • Bzová • Cerhovice • Drozdov • Felbabka • Hlásná Třebaň • Hořovice • Hostomice • Hředle • Hudlice • Hvozdec • Hýskov • Chaloupky • Chlustina • Chodouň • Chrustenice • Chyňava • Jivina • Karlštejn • Komárov • Koněprusy • Korno • Kotopeky • Králův Dvůr • Kublov • Lážovice • Lhotka • Libomyšl • Liteň • Loděnice • Lochovice • Lužce • Malá Víska • Málkov • Měňany • Mezouň • Mořina • Mořinka • Nenačovice • Nesvačily • Neumětely • Nižbor • Nový Jáchymov • Olešná • Osek • Osov • Otmíče • Otročiněves • Podbrdy • Podluhy • Praskolesy • Rpety • Skřipel • Skuhrov • Srbsko • Stašov • Suchomasty • Svatá • Svatý Jan pod Skalou • Svinaře • Tetín • Tlustice • Tmaň • Točník • Trubín • Trubská • Újezd • Velký Chlumec • Vinařice • Vižina • Vráž • Všeradice • Vysoký Újezd • Zadní Třebaň • Zaječov • Záluží • Zdice • Žebrák • Železná R-7_(balistická_raketa).html R-7 (balistická raketa) R-7 8K72 "Vostok" na výstave R-7 R-7 a jej nástupci Základné údaje Funkcia balistická raketa, nosná raketa Výrobca OKB-1 Krajina pôvodu Sovietsky zväz Výška 31 m (vrátane bojovej hlavice) bez hlavice 28 m Priemer 11,2 m Hmotnosť 280 000 kg (vzletová) 27 000 kg (prázdna) Počet stupňov 2 História letov Stav nepoužívaná Štartovacia rampa LC-1, Bajkonur Počet štartov ? Úspešné štarty ? Zlyhania ? Čiastočné zlyhanie ? Prvý štart 15. máj 1957 Posledný štart ? Prvý stupeň Dĺžka 19,2 m Max. priemer jeden blok 2,7 m Motory 4 × RD-107 (8D74) Ťah 4 ×995 kN Doba funkcie 118 sekúnd Palivo kerozín T-1/kvapalný kyslík Druhý stupeň Dĺžka 28 m Max. priemer 3 m Motory 1 × RD-108 (8D75) Ťah 912 kN Doba funkcie 301 sekúnd R-7 Semjorka (rusky Р-7 "Семёрка") bola prvá medzikontinentálna balistická raketa na svete. Vo výzbroji bola v Sovietskom zväze počas Studenej vojny počas rokov 1959 až 1968 (po vylepšeniach). Výrobné typové označenie GRAU mala 8K71, kódové označenie používané ministerstvom obrany USA je SS-6 a v rámci vojenskej zložky organizácie NATO (ASCC) bola nazývaná kódovým menom Sapwood. Po úpravách spustila Sputnik I, prvú umelú družicu a stala sa základom pre nosnú raketu Sojuz a varianty Molnija, Vostok a Voschod. Široko používané označenie "semjorka" znamená v ruštine jednoducho "sedmička". Raketu vyvinula konštrukčná kancelária OKB-1 (Opytno-konstruktorskoje bjuro, Опытно-конструкторское бюро ОКБ-1) v mestečku Podlipki (teraz Koroľov), Moskovská oblasť, pod vedením hlavného konštruktéra S. P. Koroľova. Prototypové exempláre boli vyrobené v tajnom závode č. 88 (teraz RKK Energija) v Podlipkách; sériová výroba bola neskôr presunutá do Štátneho leteckého výrobného závodu č. 1 (Государственный авиационный завод № 1, teraz CSKB Progress, ЦСКБ Прогресс) v meste Kujbyšev (teraz Samara). Raketové motory pre raketu R-7 vyvinula a vyrobila konštrukčná kancelária OKB-456 pod vedením hlavného konštruktéra, akademika V. P. Gluška a riadiace systémy potom vedecko-výskumný ústav NII-885 (Научно-исследовательский институт № 885, НИИ-885) riadený N. A. Piljuginom. Raketa bola teoreticky schopná dopraviť bojovú hlavicu s hmotnosťou okolo 3 ton do vzdialenosti 8800 km, pričom rozptyl od bodu zacielenia nemal prevyšovať 5 km. Vo výzbroji Sovietskej armády bola v rokoch 1959 až 1960, aj keď neboli dokončené všetky letové skúšky; v roku 1960 bola nahradená vylepšenou verziou R-7A. R-7 síce predstavovala vo svojej dobe špičku raketovej techniky, ale bola celkom nevhodná na vojenské nasadenie vzhľadom k tomu, že vyžadovala relatívne dlhú prípravu na štart, rozsiahle technické zázemie (výrobný závod na skvapaľňovanie kyslíka zo vzduchu), veľké montážne haly pre jej prípravu a veľkú vypúšťaciu rampu na úrovni terénu, ktorú nebolo možné skryť pred fotografickým prieskumom z vysokolietajúcich špionážnych lietadiel (napr. U-2) a neskôr ani pred fotoprieskumnými družicami. V bojovej pohotovosti na rampe aj po ďalších vylepšeniach nemohla byť udržiavaná dlhšie ako jeden mesiac. Na druhej strane po odstranení počiatočných závad bola veľmi spoľahlivá a výkonná. Preto sa stala základom pre vývoj celého radu rôznych nosných rakiet, ktoré sa používajú v modernizovaných verziách dodnes. Konštrukcia Raketa R-7 je jedenapolstupňová (dvojstupňová) raketa, s paralelným usporiadaním stupňov. Prvý stupeň (niekedy označovaný ako nultý alebo vzletový stupeň) tvoria štyri bočné kužeľovité bloky označované ako bloky B, V, G, a D (podľa druhého až piateho písmena azbuky), umiestené do kríža okolo druhého stupňa, označovaného ako blok A. Vo všetkých blokoch boli používané štvorkomorové vysokotlakové kvapalinové raketové motory s otvoreným cyklom, s dodávkou komponent pohonných látok do spaľovacích komôr turbočerpadlovými agregátmi. Do zostavy motorov prvého stupňa RD-107 (výrobné typové označenie 8D74) patrí vždy po dvoch pomocných riadiacich tryskách, používaných na udržiavanie smerovej stability rakety a na riadenie smeru jej letu; motor druhého stupňa RD-108 (8D75) má tieto riadiace trysky štyri. Ako kvapalná pohonná látka sa používa v obidvoch stupňoch kerozín T-1 a ako okysličovadlo podchladený kvapalný kyslík. Trup druhého stupňa sa nad bodom horného upevnenia blokov prvého stupňa mierne rozširuje. Paralelné usporiadanie Koroľov zvolil z dôvodu dosiahnutia čo najmenšej celkovej dĺžky zostavenej rakety, pričom maximálny priemer aj dĺžka jednotlivých blokov bola obmedzená požiadavkami na možnost prepravy dielov z výrobného závodu na bojové stanovište železnicou. Motory prvého aj druhého stupňa sa zapaľujú pyronábojmi vo všetkých 30 spaľovacích komorách súčasne, a to približne 4 sekundy pred vlastným vzletom rakety. Raketa je do momentu vzletu pomocou štvordielnej rozklápajúcej sa konštrukcie zavešená nad šachtou pre odklonenie spalených plynov. Riadenie R-7 bolo kombinované, využívalo palubného inerciálneho meracieho systému, kombinovaného s diaľkovým ovládaním radiotechnickými prostriedkami. História Konštrukčná kancelária OKB-1 S. P. Koroľova začala práce na štúdiách diaľkovej balistickej rakety na základe rozhodnutia Rady ministrov ZSSR zo dňa 4. decembra 1950 v rámci projektu označovaného N-1. Po zmenách zadania, spôsobených požiadavkom na vyššiu nosnosť tejto rakety, zadala Rada ministrov výnosom č. 956-4088 zo dňa 20. mája 1954 úlohu OKB-1 vyvinúť balistickú medzikontinentálnu raketu R-7. Projektové práce na nej boli ukončené už 11. marca 1955 a výrobny závod v Podlipkách začal výrobu prvých prototypov. Prvé letové exempláre boli dopravené na Bajkonur v januári 1957. Prípravy prvého štartu sa preťahovali a tak k nemu došlo až 15. mája 1957; skončil však haváriou a trosky rakety sa zrútili asi 400 km od miesta štartu. Po ďalších neúspechoch sa prvý úspešný vzlet rakety uskutočnil 21. augusta 1957 a maketa bojovej hlavice dopadla v cieľovej oblasti v Tichom oceáne. Pretože predstavitelia ZSSR prisľúbili vypustenie umelej družice v rámci vtedy prebiehajúceho Medzinárodného geofyzikálneho roka a hrozilo nebezpečenstvo, že USA vypustí svoju družici skôr ako Sovietsky zväz, pripravil S. P. Koroľov jednoduchú družicu guľového tvaru, označovanú ako PS (prostějšíj sputnik, po slovensky „najjednoduchšia družica“) a ako nosnú raketu použil upravenú verziu balistickej rakety R-7 s označením 8K71PS, neskôr nazvanou Sputnik. Úpravy spočívali v odstranení ťažkej konštrukcie na upevnenie bojovej hlavice s termonukleárnou náložou a rádiového riadiaceho systému, čo umožnilo rakete dosiahnuť prvú kozmickú rýchlosť. Štart dňa 4. októbra 1957 sa podaril a na obežnú dráhu sa dostala prvá umelá družica Sputnik 1. Pretože bola k dispozícii pre prípad havárie záložná raketa rovnakej modifikácie, bola s jej pomocou vypustená 3. novembra 1957 druhá družica Sputnik 2. Rodina rakiet R-7 a jej nástupcov Paralelne s tým prebiehali overovacie skúšky vojenskej verzie. Napriek tomu že neboli dokončené, rozhodlo ministerstvo obrany ZSSR ju zaviesť do výzbroje. Formálne sa tak stalo 9. februára 1959. Pre potreby raketových vojsk boli zriadené dve štartovacie rampy na Bajkonure a čtyri na novej základni vybudovanej blízko mestečka Pleseck v Archangeľskej oblasti na severe európskej časti Ruska. Táto základňa bola uvedená do plnej bojovej pohotovosti v októbri toho istého roku. V roku 1960 bol typ R-7 postupne sťahovaný z výzbroje a nahradzovaný pokročilejšou verziou R-7A s doletom až 12 000 km. Ďalší vývoj Na základe tejto rakety, respektíve jej vylepšenej verzie R-7A boli postupne vyvinuté ďalšie modifikácie, ktoré slúžili ako nosné rakety pre potreby sovietskej a neskôr ruskej a svetovej kozmonautiky: * Sputnik (nosná raketa) * Vostok (nosná raketa) * Voschod (nosná raketa) * Molnija (nosná raketa) * Poljot (nosná raketa) * Sojuz (nosná raketa) Iné projekty * Commons * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému R-7 (balistická raketa) Externé odkazy * Raketa R-7. - RKK Energija (po rusky) * Raketnyj kompleks R-7 / V. Je. Gudilin (po rusky) * Rockets: R-7 Family / A. Zak. - Russian Space Web (po anglicky) * R-7 / M. Wade. - Encyclopedia Astronautica (po anglicky) R-7A_(balistická_raketa)_95d5.html R-7A (balistická raketa) R-7A (8K71) Základné údaje Funkcia balistická raketa Výrobca OKB-1 Krajina pôvodu Sovietsky zväz Výška 31 m (vrátane bojovej hlavice) bez hlavice 28 m Priemer 11,2 m Hmotnosť 280 000 kg (vzletová) 27 000 kg (prázdna) Počet stupňov 2 História letov Stav nepoužívaná Štartovacia rampa LC-1, Bajkonur Počet štartov 8 Úspešné štarty 4 Zlyhania 1 Čiastočné zlyhanie 3 Prvý štart 24. december 1959 Posledný štart ? Prvý stupeň Dĺžka 19,2 m Max. priemer jeden blok 2,7 m Motory 4 × RD-107 (8D74K) Ťah 4 ×996 kN Doba funkcie 118 sekúnd Palivo kerozín T-1/kvapalný kyslík Druhý stupeň Dĺžka 28 m Max. priemer 3 m Motory 1 × RD-108 (8D75K) Ťah 940 kN Doba funkcie 325 sekúnd R-7A (v azbuke Р-7А) je vojenské označenie prvej operačnej sovietskej medzikontinentálnej balistickej rakety, bežne známej pod prezývkou Semjorka (Семёрка), ktorá vznikla vylepšením pôvodnej verzie Semjorky, balistickej rakety R-7. Výrobné typové označenie je 8K74. Kódové označenie používané ministerstvom obrany USA je SS-6 Mod. 2, v rámci vojenskej zložky organizácie NATO (ASCC) bola nazývaná kódovým menom Sapwood (rovnako ako pôvodný typ R-7). Raketu vyvinulo oddelenie č. 25 konštrukčnej kancelárie OKB-1 (Opytno-konstruktorskoje bjuro, Опытно-конструкторское бюро № 1, ОКБ-1) vedenej D. I. Kozlovom, v roku 1960 premenované na filiálku č. 3 OKB-1 a ešte neskôr (30. júla 1970) reorganizované na samostatnú konštrukčnú kanceláriu CSKB (Centralnoje specializirovannoje konstruktorskoje bjuro, Центральное специализированное конструкторское бюро, ЦСКБ). Toto oddelenie bolo zriadené v meste Kujbyšev (teraz Samara), aby bolo v úzkom kontakte s kujbyševským Štátnym leteckým výrobným závodom č. 1 (Государственный авиационный завод № 1, teraz CSKB Progress, ЦСКБ Прогресс), ktorý zabezpečoval sériovu výrobu balistických medzikontinentálnych rakiet tohto aj predchadzajúceho typu. Raketové motory pre obidva stupne rakety R-7A boli takmer identické, ako pri predchadzajúcej verzii R-7, iba mali zlepšené charakteristiky, čím sa dosiahlo ich vyššej účinnosti. Vyvinula a vyrobila ich konštrukčná kancelária OKB-456 pod vedením hlavného konštruktéra, akademika V. P. Gluška a riadiace systémy vedecko-výskumný ústav NII-885 (Научно-исследовательский институт № 885, НИИ-885), riadený N. A. Piljuginom. Raketa bola schopná dopraviť bojovú hlavicu s hmotnosťou okolo 3 ton na vzdialenosť viac ako 10 000 km, pričom rozptyl od bodu zacielenia nemal prevyšovať 5 km. Vo výzbroji Sovietskej armády bola v rokoch 1960 až 1968. R-7A bola už schopná zasiahnúť celé územie USA, ale stále trpela podobnými nedostatkami ako jej predchodkyňa R-7: vyžadovala relatívne dlhú prípravu na štart (minimálne 8 až 12 hodín), rozsiahle technické zázemie (výrobný závod na skvapalňovanie kyslíka zo vzduchu), veľké montážne haly pre jej prípravu a veľkú vypúšťaciu rampu na úrovni terénu, ktorú nebolo možno skrýť pred fotografickým prieskumom z vysokolietajúcich špionážnych lietadiel (napr. U-2) a neskôr ani pred fotoprieskumnými družicami. V bojovej pohotovosti na rampe aj po ďalších vylepšeniach nemohla byť udržovaná viac ako jeden mesiac. Konštrukcia Raketa R-7A je jedenapolstupňová (dvojstupňová) raketa, s paralelným usporiadaním stupňov. Konštrukcia stupňov bola oproti verzii R-7 vyľahčená. Prvý stupeň (niekedy označovaný ako nultý alebo vzletový stupeň) tvoria štyri bočné kužeľovité bloky označované ako bloky B, V, G, a D (podľa druhého až piateho písmena azbuky), umiestnené do kríža okolo druhého stupňa, označovaného ako blok A. Vo všetkých blokoch sú používané štvorkomorové vysokotlakové kvapalinové raketové motory s otvoreným cyklom, s dodávkou komponent pohonných látok do spaľovacích komôr turbočerpadlovými agregátmi. Do zostavy motorov prvého stupňa RD-107 (výrobné typové označenie 8D74K) patria vždy po dvoch pomocných riadiacich tryskách, používaných na udržovanie smerovej stability rakety a na riadenie smeru jej letu; motor druhého stupňa RD-108 (8D75K) má tieto riadiace trysky štyri. Ako kvapalné pohonné látky sa v obidvoch stupňoch používajú kerozín T-1 ako palivo a podchladený kvapalný kyslík ako okysličovadlo. Trup druhého stupňa sa nad bodom horného upevnenia blokov prvného stupňa mierne rozširuje. Paralelné usporiadanie Koroljov zvolil z dôvodu dosiahnutia čo najmenšej celkovej dĺžky zostavenej rakety, pričom maximálny priemer aj dĺžka jednotlivých blokov bola obmedzená požiadavkami na možnosť prepravy dielov z výrobného závodu na bojové stanovište železnicou. Motory prvého a druhého stupňa sa zapaľujú pyronábojmi vo všetkých 30 spaľovacích komorách súčasne, a to približne 4 sekundy pred vlastným vzletom rakety. Raketa je do momentu vzletu pomocou štvordielnej rozklápacej konštrukcie zavesená nad šachtou pre odklon spalených plynov. Riadenie R-7A bolo kombinované, využívalo palubný inerciálny merací systém, kombinovaný s diaľkovým ovládaním radiotechnickými prostriedkami, ktoré boli oproti R-7 značne zjednodušené. História Konštrukčná kancelária OKB-1 S. P. Koroljova v mestečku Podlipki presunula práce na ďalšom vývoji medzikontinentálnej balistickej rakety R-7 koncom roka 1957 na svoje detašované oddelenie č. 25 v Kujbyševe, aby sa sama mohla intenzívne venovať vývoju pilotovanej kozmickj lode v rámci projektov 1K a 3K (Vostok) a družice typu Zenit-2 pre fotografickú rozviedku. Vývoj nového variantu medzikontinentálnej balistickej rakety so zväčšeným doletom, ktorá dostala vojenské označenie R-7A, bol Radou ministrov ZSSR schválený 2. júla 1958. Rad modifikácií bol vyskúšaný predprototypoch v období od 24. decembra 1958 do 27. novembra 1959. Pri testovaní skutočných prototypov rakety R-7A, ktoré prebiehalo od 24. decembra 1959, sa uskutočnilo celkom 8 vzletov, z ktorých hneď prvý skončil haváriou, 3 boli v podstate úspešné a 4 dosiahli plánovaného doletu okolo 9500 km. Podmienečne bol tento typ prevzatý do vojenskej služby už krátko po začatí letových skúšok, 31. decembra 1959. V plnej službe boli od 12. septembra 1960. Strategické raketové sily RVSN (Raketnyje vojska strategičeskogo naznačenia) mali k dispozícii štyri vypúšťacie rampy v rámci svojej základne Angara a to komplexy 16 a 41 s jednou a komplex 43 s dvoma rampami. Prvá z rámp (43/1) bola uvedená do bojovej pohotovosti v januári 1960. V zálohe bola ešte jedna rampa komplexu 16 na Bajkonure. Plánovala sa tiež výstavba ďalšej raketovej základne blízko mesta Krasnojarsk, ale ta nebola realizovaná. Rakety na základni Angara boli zamierené na veľké americké mestá: Washington, New York, Chicago a Los Angeles. V dobe tzv. kubánskej krízy (11. september až 21. november 1962) bola dokonca jedna za rakiet v rámci bojovej pohotovosti vyzbrojená ostrou hlavicou s termonukleárnou náložou; inak boli hlavice skladované oddelene, aby nedošlo k ich prípadnému zneužitiu. V roku 1968 boli rakety typu R-7A stiahnuté z výzbroje RVSN. Ďalší vývoj Na základe rakety R-7A boli postupne vyvinuté ďalšie modifikácie, ktoré slúžili ako nosné rakety pre potreby sovietskej a neskôr ruskej a svetovej kozmonautiky: * Vostok (nosná raketa) * Voschod (nosná raketa) * Molnija (nosná raketa) * Poljot (nosná raketa) * Sojuz (nosná raketa) Externé odkazy * Raketa R-7. - RKK Energija (po rusky) * Raketnyj kompleks R-7 / V. Je. Gudilin (po rusky) * Rockets: R-7 Family / A. Zak. - Russian Space Web (po anglicky) * R-7A / M. Wade. - Encyclopedia Astronautica (po anglicky) Rrëshen.html Rrëshen Centrum mesta Rrëshen Rrëshen alebo Rrësheni je hlavné mesto okresu Mirditë na severe Albánska. Žije tu 9 200 obyvateľov. Mesto leží na súradniciach 41°34′ N s°19′ 41 Nachádza sa tu škola a nemocnica. Po páde komunizmu pribudol hotel, reštaurácia a kultúrne centrum. Cez Rrëshen prechádza hlavný ťah z hraníc s Kosovom do Tirany a Drača a zaisťuje tak dobré spojenie s hlavným mestom a Jadranským morom. Pred druhou svetovou vojnou bol Rrëshen iba dedina, po ňej však vzrástol ťažobný priemysel a s ním sa posilnilo i administratívne postavenie. Keď skončila éra komunizmu, väčšina baní bola zatvorená, čo spôsobilo migráciu obyvateľov do Tirany alebo do väčších priemyslových miest. Externé odkazy * Topografická mapa v • d • e Mestá v Albánsku Apollonia · Bajram Curri · Ballsh · Berat · Bilisht · Bulqizë · Burrel · Butrint · Cërrik · Çorovodë · Delvinë · Drač · Elbasan · Ersekë · Fier · Fushë-Krujë · Gjirokastër · Gramsh · Has · Himarë · Kamzë · Kavajë · Këlcyrë · Klos · Konispol · Koplik · Korçë · Krujë · Krumë · Kuçovë · Kukës · Laç · Lezhë · Libohova · Librazhd · Lushnjë · Vlajka Albánska Maliq · Mamurras · Mavrovë · Memaliaj · Patos · Peqin · Peshkopi · Përmet · Pogradec · Poliçan · Pukë · Rrëshen · Rrogozhinë · Roskovec · Sarandë · Selenicë · Shëngjin · Shijak · Shkodër · Tepelenë · Tirana · Tropojë · Valbonë · Vlorë Rrogozhinë.html Rrogozhinë Rrogozhinë alebo Rrogozhina je mesto v okrese Kavajë na západe Albánska, kde žije približne 5 000 obyvateľov. Mesto je významným bodom na stavanej diaľnici vedúcej z Tirany na juh krajiny, je tu aj železničná zastávka na trati vedúcej rovnakým smerom. Vzhľadom na blízkosť k moru sa mesto nachádza iba vo výške 24 m. n. m. Sídli tu miestny futbalový tím KS Egnatia Rrogozhinë. v • d • e Mestá v Albánsku Apollonia · Bajram Curri · Ballsh · Berat · Bilisht · Bulqizë · Burrel · Butrint · Cërrik · Çorovodë · Delvinë · Drač · Elbasan · Ersekë · Fier · Fushë-Krujë · Gjirokastër · Gramsh · Has · Himarë · Kamzë · Kavajë · Këlcyrë · Klos · Konispol · Koplik · Korçë · Krujë · Krumë · Kuçovë · Kukës · Laç · Lezhë · Libohova · Librazhd · Lushnjë · Vlajka Albánska Maliq · Mamurras · Mavrovë · Memaliaj · Patos · Peqin · Peshkopi · Përmet · Pogradec · Poliçan · Pukë · Rrëshen · Rrogozhinë · Roskovec · Sarandë · Selenicë · Shëngjin · Shijak · Shkodër · Tepelenë · Tirana · Tropojë · Valbonë · Vlorë RR_Coronae_Borealis_b664.html RR Coronae Borealis RR Coronae Borealis je polopravidelná premenná hviezda v súhvezdí Severná koruna. RR_Sagittarii_19dc.html RR Sagittarii RR Sagittarii je premenná hviezda v súhvezdí Strelec. RR_Scorpii_a6bb.html RR Scorpii RR Scorpii je premenná hviezda v súhvezdí Škorpión. RR_Lyrae_290f.html RR Lyrae RR Lyrae je premenná hviezda v súhvezdí Lýra, prototyp premenných hviezd typu RR Lyrae. Je to krátkoperiodická cefeida, voľným okom neviditeľná. Periódu zmien jasnosti má kratšiu než jeden deň. Rise_of_Nations_56a1.html Rise of Nations Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality. Pozri aj stránky Ako upravovať stránku a Návody a štýl alebo diskusiu k článku. Autor/Vývojár Big Huge Games Vydavateľ Microsft Game Studios Návrh Brian Reynolds Dátum vydania:  20. máj 2003 Žáner RTS Mód Single player, multiplayer Platforma Windows, Mac OS X Médium CD-ROM Minimálne požiadavky 500 Mhz CPU, 128 MB Ram, grafická karta s 16MB RAM Vstup klávesnica, myš Rise of Nations je počítačová hra žánru RTS vyvinutá herným štúdiom Big Huge Games a vydaná spoločnosťou Microsoft 20. mája 2003. Tím vývojárov viedol Brian Reynolds, ktorý má za sebou tituly ako Civilization II a Sid Meier's Alpha Centauri. Hra obsahuje 18 hrateľných národov a 8 rôznych historických období. Gameplay Za každý národ sa dá hrať vo všetkých historických obdobiach, bezohľadu na to, či v danej dobe reálne existoval alebo nie. Víťazstvo môže hráč dosiahnuť niekoľkími spôsobmi, v závislosti od nastavenia hry. Budovy Každý hráč začíná s jedním mestom. Mesta sa nedá zničiť, ale iba dobiť. Väčšina budov tvoriaich infraštruktúru musí byť postavená blízka nejakého mesta a u každého mesta ich môže byť len obmedzený počet. Vojenské budovy môže hráč stavať kdekoľvek na svojom území. Divy sveta Divy sveta tvoria zvláštnu kategóriu budov. Sú náročnejšie na suroviny a ich výstavba trvá dlhšie. Každý div sveta môže byť postavený len raz za hru. Hráč, ktorý div sveta postaví, získává rôzne bonusy, ako napríklad zvýšenie populačného limitu alebo zrýchlenie tažby niektorých surovín. Jednotky V hre sa nachádza viac než 200 druhov jednotiek. Každý národ má najmenej tri unikátne jednotky, ktoré sú u každého národa prístupné v určitom historickom období. Napríklad Rusi majú tanky T-80, Briti bombardéry Avro Lancaster a Nemci tanky Tiger II a Leopard 2. Ocenenia * GameSpy 2003 Game of the Year - PC RTS * GameSpy Top 10 RTS Games * Best Strategy Game of 2003 by Gamespot Datadisky * Rise of Nations: Thrones and Patriots Referencie Tento článok je sčasti alebo úplne založený na preklade článku Rise of Nations zverejneného na českej Wikipédii. Externé odkazy * Oficiálna stránka (po anglicky) Risco_Plateado_d5c1.html Risco Plateado Vlajka Argentíny Risco Plateado Volcano schema Typ: |stratovulkán Posledná erupcia: |??? Výška: |4 999 m n.m. Zemepisná dĺžka: |70°00'00'' W Zemepisná šírka: |34°56'00'' S Poloha: |provincia Mendoza, Argentína Pohorie: |Andy Risco Plateado je naktívny vulkanický komplex, nachádzajúci sa v argentínskej provincii Mendoza, asi 10 km južne od okraja kaldery Caldera del Atuel. Komplex je tvorený stratovulkánom, ktorý je preťatý kalderou s priemerom 4 km. Prvotnú dacitovú erupčnú fázu komplexu prekrývajú bazaltovo-andezitové lávové prúdy. Parazitické troskové kužele na juhozápadnom, resp. severovýchodnom okraji kaldery sú pomerne mladé, nezvetrané. Externé odkazy * www.volcano.si.edu - komplex Risco Plateado na Global Volcanism Program (po anglicky) Rise_of_the_Tyrant_e39f.html Rise of the Tyrant Obrázok albumu môže byť použitý iba so súhlasom držiteľa autorských práv Štúdiový album - Arch Enemy Žáner/Žánre melodic death metal Dĺžka 48:32 Vydavateľstvo Century Media Producent Fredrik Nordström Arch Enemy - Chronológia Doomsday Machine Rise of the Tyrant (2005) (2007) Rise of the Tyrant je siedmy album švédskej skupiny Arch Enemy. Producentom albumu je Fredrik Nordström, a mal byť vydaný 25. septembra 2007. Cez P2P siete sa ale tento album dostal na internet už 27. júla 2007. Zoznam skladieb 1. "Blood on Your Hands" (4:41) 2. "The Last Enemy" (4:15) 3. "I Will Live Again" (3:32) 4. "In This Shallow Grave" (4:54) 5. "Revolution Begin" (4:11) 6. "Rise of the Tyrant" (4:33) 7. "The Day You Died" (4:52) 8. "Intermezzo Liberte" (2:51) 9. "Night Falls Fast" (3:18) 10. "The Great Darkness" (4:46) 11. "Vultures" (6:35) RIS_6599.html RIS RIS môže byť skratka pre: * Rómska iniciatíva Slovenska * River Information Services, dopravný informačný systém pre riečnu dopravu v EÚ * v medicíne: rádiologický informačný systém * v informatike: * Research Information System, formát na výmenu bibliografických dát * Remote Installation Services, na PXE založená služba Microsoftu na diaľkovú automatickú inštaláciu softvéru * Réseau Info-Sports, kanadský francúzsky kanál športových správ * Rail Integration System, zariadenie na mnohých moderných zbraniach. * Radio Information Service, čítacia služba pre slepých v Pittsburghu v Pensylvánii * Rechtsinformationssystem v Rakúsku Symbol rozcestia Toto je rozlišovacia stránka — navigačná pomôcka obsahujúca zoznam iných článkov, ktoré by mohli mať rovnaký názov. Ak vás na túto stránku odkázal článok, prosíme Vás, aby ste sa k článku vrátili a opravili v ňom odkaz tak, aby odkazoval priamo na konkrétnu stránku z hore uvedeného zoznamu, ktorú autor článku myslel. Risto_Heikki_Ryti_2407.html Risto Heikki Ryti Risto Heikki Ryti /risto heikki ryti/ (*3. február 1889 - †25. október 1956) bol fínsky právnik, finančník a politik, riaditeľ Fínskej banky (1925-1939), predseda vlády (1939-1940) a prezident (1940-1944) Fínska. V čase, keď bol prezidentom, Fínsko bojovalo so Sovietskym zväzom v Pokračovacej vojne. V decembri 2004 ho Fíni v televíznom hlasovaní zvolili za druhého najväčšieho Fína všetkých čias (po maršálovi Mannerheimovi). Prezidenti Fínska Štandarda prezidenta Fínskej republiky Kaarlo Juho Ståhlberg (1919–1925) | Lauri Kristian Relander (1925–1931)  Pehr Evind Svinhufvud (1931–1937) | Kyösti Kallio (1937–1940) | Risto Heikki Ryti (1940*, 1940–1944) | Carl Gustaf Emil Mannerheim (1944–1946)  Juho Kusti Paasikivi (1946-1956) | Urho Kekkonen (1956–1982) | Mauno Koivisto (1981*, 1982-1994) | Martti Ahtisaari (1994–2000) | Tarja Halonenová (2000–) | * úradujúci prezidenti Ris.html Ris Ris (iné názvy: riss, pôvodne Riß, 3. ľadová doba, 4. ľadová doba) je predposledný glaciál v alpskom delení zaľadnenia. Časové vymedzenie: * ris v najširšom zmysle = v nordickom systéme sál v najširšom zmysle = 130/126/120 000 pred Kr. - 347/?/? 000 pred Kr. * ris v širšom zmysle = v nordickom systéme sál v širšom zmysle = 130/126/120 000 pred Kr. - 320/300/260 000 pred Kr. * ris v užšom zmysle = mladší ris = v nordickom systéme vartan = 130/126/120 000 pred Kr. 200/195/? 000 pred Kr. Delenie (od najmladšieho stupňa po najstarší): Ris v najširšom zmysle: * ris v širšom zmysle: * ris v užšom zmysle = mladší ris = ris 2 (od 0,13 do 0,2 mil.) * interris = ris 1-2 (do 0,24 mil.) - interštadiál; niekedy sa v deleniach vynecháva a starší a mladší ris sa potom patrične rozšíria * starší ris = ris 1 (do 0,32 mil.) * protoris - zaraďovaný aj pod mindel-ris * a) časť zaraďovaná aj pod starší ris (do ? mil.) * b) preris (do ?0,347 mil.) Definoval ho r. 1901 A. Penck. Názov má podľa alpskej rieky Riss. Podnebie bolo veľmi studené, kontinentálny ľadovec zasahoval až na naše územie do Moravskej brány. Risorgimento.html Risorgimento Risorgimento (doslova "opätovný rozkvet", "obrodenie") bol politický a spoločenský proces, ktorým došlo k zjednoteniu jednotlivých štátov na Apeninskom polostrove do jedného. Trvanie tohto procesu je sporné, ako začiatok sa udáva 1789/1796/1815/1847(1848), ako záver 1870/1871 /1919. Najčastejšie sa azda možno stretnúť s hranicami 1815 (Viedenský kongres) /1847(1848; revolúcia 1848) na jednej strane a 1870 (pripojenie Ríma)/ 1871 (koniec Francúzsko-pruskej vojny) na druhej strane, hoci sa posledné mestá pridali k Talianskemu kráľovstvu až Saintgermainskou zmluvou po prvej svetovej vojne. Pozri aj * Giuseppe Garibaldi * Giuseppe Mazzini * Camillo Cavour Risto_Dufva_cbab.html Risto Dufva Risto Dufva (* 1. máj 1963) je niekdajší fínsky hokejista. Niekoľko rokov pôsobí ako asistent Erkku Westerlunda pri fínskej reprezentácii (spolu s Hannum Virtom). Na svetovom šampionáte 2006 získalo jeho mužstvo bronz. Klubový hokej Počas aktívnej kariéry pôsobil v klube fínskej najvyššej súťaže JyP HT Jyväskylä. Fínske národné hokejové mužstvo na Majstrovstvách sveta v ľadovom hokeji 2007 Brankári 32 Kari Lehtonen (Atlanta Thrashers) - 30 Fredrik Norrena (Columbus Blue Jackets) - 35 Mika Wallinheimo (JYP Jyväskylä) Obrancovia 3 Petteri Nummelin (Minnesota Wild) - 5 Lasse Kukkonen (Philadelphia Flyers) - 18 Tuukka Mäntylä (Tappara Tampere) - 33 Pekka Saravo (Luleå HF) - 34 Toni Söderholm (SC Bern) - 7 Aki-Petteri Berg (TPS Turku) - 4 Ville Koistinen (Milwaukee Admirals) - 44 Jukka-Pekka Laamanen (Kärpät Oulu) Útočníci 16 Ville Peltonen (Florida Panthers) - 9 Mikko Koivu (Minnesota Wild) - 26 Jere Lehtinen (Dallas Stars) - 20 Antti Miettinen (Dallas Stars) - 25 Jukka Hentunen (HC Lugano) - 39 Niko Kapanen (Phoenix Coyotes) - 27 Timo Pärssinen (Timrå IK) - 71 Tomi Kallio (Frölunda Göteborg) - 41 Petri Kontiolla (Tappara Tampere) - 10 Sean Bergenheim (Frölunda Göteborg) - 37 Jarkko Ruutu (Pittsburgh Penguins) - 24 Jari Viuhkola (Kärpät Oulu) - 22 Mika Pyörälä (Kärpät Oulu) - 15 Tuomo Ruutu (Chicago Blackhawks) Tréneri Erkka Westerlund - Hannu Virta - Risto Dufva Riss.html Riss Riss alebo Riß môže byť: * ľadová doba, pozri ris * rieka v Alpách, pozri Riss (rieka) Symbol rozcestia Toto je rozlišovacia stránka — navigačná pomôcka obsahujúca zoznam iných článkov, ktoré by mohli mať rovnaký názov. Ak vás na túto stránku odkázal článok, prosíme Vás, aby ste sa k článku vrátili a opravili v ňom odkaz tak, aby odkazoval priamo na konkrétnu stránku z hore uvedeného zoznamu, ktorú autor článku myslel. Riskantný.html Riskantný riskantný je taký, ktorý prináša nebezpečenstvo. Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Tento článok z Filitu potrebuje upraviť, pridať interwiki a kategórie. Po jeho úprave prosím odstráňte šablónu {{filit na úpravu}}. Rizalit.html Rizalit Rizality na Bath Abbey v Bath, Anglicku. Rizalit je časť stavby, ktorá vystupuje z fasády po celej dĺžke budovy. Podľa vzťahu k strednej osi ide o stredný rizalit alebo bočné rizality. Rizalit spravidla zdôrazňuje alebo stred priečelia alebo sú dva rizality súmerne posunuté k okrajom a v ich prízemí býva portál. Riziko.html Riziko Riziko je situačná charakteristika činnosti, ktorá spočíva v tom, že výsledok činnosti je neistý a v prípade neúspechu hrozia nepriaznivé následky. Bližšie pozri: * riziko (psychológia) * riziko (financie) * riziko (poistenie) Symbol rozcestia Toto je rozlišovacia stránka — navigačná pomôcka obsahujúca zoznam iných článkov, ktoré by mohli mať rovnaký názov. Ak vás na túto stránku odkázal článok, prosíme Vás, aby ste sa k článku vrátili a opravili v ňom odkaz tak, aby odkazoval priamo na konkrétnu stránku z hore uvedeného zoznamu, ktorú autor článku myslel. Riziko_(psychológia).html Riziko (psychológia) riziko (psychológia) je 1. miera očakávaných nepriaznivých následkov pri neúspechu, ktorú určuje pravdepodobnosť neuspechu a stupeň negativnych následkov v danom prípade. 2. činnosť, pri ktorej subjektu hrozí určitá strata (prehra, trauma, škoda). 3. voľba medzi dvoma možnými variantmi konania: menej príťažlivým, no nádejnejším a príťažlivejším, ale menej nádejným (pri ktorom je výsledok problematický a hrozia možné nepriaznivé následky). Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Tento článok z Filitu potrebuje upraviť, pridať interwiki a kategórie. Po jeho úprave prosím odstráňte šablónu {{filit na úpravu}}. Riziko - názory naň riziko riziko (psychológia) Pozri aj Rinyaújnép.html Rinyaújnép Župa Šomoďská župa Obvod Barcs Rozloha 8 km² Počet obyvateľov 46 PSČ Kód oblasti Rinyaújnép je obec v Maďarsku v Šomoďskej župe v obvode Barcs. Má rozlohu 828 ha a žije tu 46 obyvateľov (2007). Tento geografický článok o mieste v Maďarsku je zatiaľ Vlajka Maďarska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Rinyabesenyő.html Rinyabesenyő Župa Šomoďská župa Obvod Nagyatád Rozloha 28 km² Počet obyvateľov 184 PSČ Kód oblasti Rinyabesenyő je obec v Maďarsku v Šomoďskej župe v obvode Nagyatád. Má rozlohu 2863 ha a žije tu 184 obyvateľov (2007). Tento geografický článok o mieste v Maďarsku je zatiaľ Vlajka Maďarska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Rinbudú.html Rinbudú Rinbudú (maldivčina ރިނބުދޫ) je jeden z obývaných ostrovov na atole Dálu na Maldivách. Počet obyvateľov je 717 (jún 2006), dĺžka ostrova 950 m, šírka 325 m. Vzdialenosť od hlavného mesta Male je 153,72 km. Externé odkazy * Informácie ministerstva pre rozvoj o Rinbudú - anglicky Obývané ostrovy na Maldivách Bárah • Berinmadú • Diddú • Filladú • Hatifusi • Hórafusi • Há Alif Ihavandú • Kelá • Márandú • Muladú • Muraidú • Takandú • Turákunu • Uligamu • Vasafaru • Utímu Faridú • Finé • Hanimádú • Hirimaradú • Kuluduffusi • Kumundú • Há Dálu Kunburudú • Kurinbi • Mávaidú • Makunudú • Naivádú • Nellaidú • Nékurendú • Nolivaram • Nolivaranfaru • Vaikaradú Bileffahi • Fívah • Fédú • Fókaidú • Funadú • Goidú • Kanditímu Šavijani • Komandú • Laimagu • Mákandúdú • Máungúdú • Marosi • Milandú • Narudú • Númará Núnu Foddú • Henbandú • Holudú • Kendikoludú • Kudafarí • Landú • Lohi • Máfaru • Málendú • Magúdú • Manadú • Miladú • Velidú Alifusi • Angolitímu • Fainu • Huluduffáru • Inguraidú • Rá Innamádú • Kandoludú • Kinolas • Mákuratu • Maduvvarí • Mídú • Rasgetímu • Rasmádú • Ungúfáru • Vádú Bá Daravandú • Donfanu • Édafusi • Fehendú • Fuladú • Goidú • Hitádú • Kamadú • Kendú • Kihádú • Kudarikilu • Málos • Tuládú Lavijani Hinnavaru • Kurendú • Máfiláfusi • Naifaru • Oluvelifusi Káfu Diffusi • Gáfaru • Guli • Guraidú • Himmafusi • Hurá • Kásidú • Máfusi • Tulusdú • Malé (hlavné mesto Maldív) Alif Alif Bodufuladú • Feridú • Himandú • Málos • Mativeri • Rasdú • Toddú • Ukulas Alif Dál Dangeti • Diddú • Digurah • Fenfusi • Haggnámídú • Kunburudú • Mámingili • Mahibadú • Mandú • Omadú Vávu Felidú • Fulidú • Kéodú • Rakídú • Tinadú Mímu Diggaru • Kolufusi • Madifusi • Maduvvarí • Mulah • Muli • Náláfusi • Raimmandú • Vévah Fáfu Bileddú • Daranbúdú • Fíali • Magúdú • Nilandú Dálu Bandidú • Gemendú • Huludeli • Kudahuvadú • Máenbúdú • Mídú • Rinbudú • Vání Buruní • Dijamingili • Gádiffusi • Guraidú • Hirilandú • Kandúdú Tá • Kinbidú • Madifusi • Omadú • Timarafusi • Vandú • Vémandú • Vilufusi Lámu Danbidú • Fonadú • Gádú • Gan • Hitadú • Isdú • Kalaidú • Kunahandú • Mábaidú • Mámendú • Mávah • Mundú Gáfu Alif Dándú • Devvadú • Dijadú • Gemanafusi • Kanduhuludú • Kolamáfusi • Kondé • Mámendú • Nilandú • Vilingili Gáfu Dálu Fares-Mátodá • Fijórí • Gaddú • Hóndeddú • Madaveli • Nadellá • Ratafandú • Tinadú • Vádú Gnavijani Fuvammulah Sínu Mídú (Heréthéré) • Huludú (Heréthéré) • Hitadú • Maradú • Maradú-Fédú • Fédú Tento článok o Maldivách je zatiaľ príliš krátky (tzv. Vlajka Maldív "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Rinus_Michels_90b5.html Rinus Michels Osobné údaje Celé meno Marinus Jacobus Hendricus Michels Dátum narodenia 9. február 1928 Miesto narodenia Amsterdam, Vlajka Holandska Holandsko Dátum úmrtia    3. marec 2005 (77-ročný) Miesto úmrtia    Aalst, Vlajka Belgicka Belgicko Pozícia tréner (býv. útočník) Seniorské kluby^1 Roky Kluby Zps (Gly)* 1946-1958 Ajax 264 (122) Národné mužstvo^2 1950-1954 Vlajka Holandska Holandsko 5 (0) Tréner mužstiev 1960-1964 JOS (Amateurs) 1964-1965 AFC (Amateurs) 1965-1971 Ajax 1971-1975 FC Barcelona 1974 Holandsko 1975-1976 Ajax 1976-1978 FC Barcelona 1979-1980 Los Angeles Aztecs 1980-1984 1. FC Köln 1984-1985 Holandsko 1986-1988 Holandsko 1988-1989 Bayer 04 Leverkusen 1990-1992 Holandsko ^1 Zápasy a góly za profesionálny klub k 30. január 2007. ^2 Zápasy a góly v reprezentácii k 30. január 2007. * Zápasy (Góly) Portal Športový portál Marinus Jacobus Hendricus Michels zvaný aj Rinus Michels (* 9. február 1928, Amsterdam - † 3. marec 2005, Aalst, Beligcko) bol holandský futbalový tréner a reprezentant. Mladosť Narodil sa 9. februára 1928 v Amsterdame, blízko Olympijskeho štadióna, na ktorom hrával svoje domáce zápasy Ajax Amsterdam. K deviatim narodeninám dostal dres a pár futbalových ponožiek, fubal hrával so svojím otcom na ihrisku vedľa domu. Všimol si ho priateľ Michelsovej rodiny, Joop Köhler, ktorý pôsobil v klube Ajax Amsterdam ako funkcionár. V roku 1940 už hrával malý Michels za Ajax. Keď začala druhá svetová vojna, konkrétnejšie Holandský hlad 1944, Michelsova kariéra bola prerušená. Francúzsky klub Lille OSC tiež chcel s ním uzavreť kontrakt, ale nebolo to možné kvôli jeho povinnej vojenskej službe v holandskej armáde. Kariéra 9. júna 1949 debutoval v prvom tíme Ajaxu Amsterdam a strelil vo víťaznom zápase, 8-3, proti ADO Den Haag päť gólov! Počas hráčskej kariéry hrával na pozícií útočníka v tomto klube. Za 12 rokov aktívnej činnosti strelil v 264 zápasoch 122 gólov a za reprezentáciu odohral 5 zápasoch, v ktorých gól nestrelil. Debutoval 8. júna 1950 v zápase proti Švédsku 1-4 a ostaných zápasoch vyhral, a to proti Fínsku 4-1, Belgicku 4-0, Švédsku 6-1 a Švajčiarsku 3-1. Najviac sa však preslávil ako tréner. Je považovaný za otca totálneho futbalu. Štyrikrát viedol holandskú reprezentáciu. Prvý raz ju prevzal od Františka Fadrhonca pred Majstrovstvami sveta 1974 a na tomto turnaji skončilo Holandsko vo finále, pričom vyhrávalo 1-0 a Nemci sa za toho stavu lopty nedotkli. Nakoniec, po dvoch góloch Gerda Müllera prehralo Holandsko 2-1. Druhý raz ju viedol v rokoch 1984 až 1985 a s tímom výraznejší úspech nezaznamenal. Na pár mesiacov prenechal trénerstvo Holandska Leovi Beenhakkerovi, aby sa opäť stal trénerom Holandska. A v roku 1988 tím doviedol k zatiaľ poslednému víťazstvu na Majstrovstvách Európy. S funkcie hlavného trénera odstúpil. Posledný raz viedol Holandsko v rokoch 1990 až 1992, keď po Majstrovstvách Európy 1992, kde dosiahol semifinále, skočnil. Bol to jeho posledný futbalový angažmán. Smrť Počas kariéry ma problémy so srdcom. Dvakrát absolvoval srdcovú operáciu, prvú v roku 1986, po ktorej sa ešte dokázal vrátiť, ale po druhej zomrel dňa 3. marca 2005. Tento článok je sčasti alebo úplne založený na preklade článku Rinus Michels zverejneného na anglickej Wikipédii. Rinoplastika.html Rinoplastika Rinoplastika alebo plastická operácia nosa je estetická operácia, ktorej cieľom je úprava nosa. Zvyčajne ide o zmenšenie nosa alebo jeho časti (napríklad špičky alebo chrbta nosa), zúženie alebo repozíciu nosa pre jeho vybočení. Menej častá býva úprava nosa zväčšením. Rinológia.html Rinológia Rinológia je náuka o nosných chorobách a ich liečení. Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Rinchenia.html Rinchenia Rinchenia Živočíchy Doména Eukaryoty Ríša (regnum) Živočíchy Animalia Vývojový stupeň Epitelovce Eumetazoa Skupina Dvojstranovce Bilateralia Vývojová vetva Druhoústovce Dueterostomia Kmeň (phylum) Chordáty Chordata Podkmeň (subphylum) Stavovce Vertebrata Nadtrieda (superclassis) Čeľustnatce Gnathostomata Stupeň Štvornožce Tetrapoda Trieda (classis) Plazy Reptilia Podtrieda (subclassis) Diapsida Infratrieda (infraclassis) Archosauria - Avemetararsalia - Ornithodira Nadrad (superordo) Dinosaury Dinosauria Rad (ordo) Saurischia Podrad (subordo) Theropoda - Tetanurae Infrarad (infraordo) Coelurosauria - Oviraptorosauria Čeľaď (familia) Oviraptoridae Rod (genus) Rinchenia Vedecký názov Rinchenia mongoliensis Barsbold, 19986 Synonymá: Oviraptor mongoliensis Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku Rinchenia bol vyspelý vtákovitý dinosaurus z čeľade Oviraptoridae. Dorastal do dĺžky okolo 250 cm. Pôvodne bol opísaný ako Oviraptor mongoliensis, pričom neskoršie štúdie ukázali, že predstavoval samostatný rod. Lebka tohto tvora bola oproti iným oviraptoridom ľahko stavaná, vybavená mimoriadne vysokým kosteným hrebeňom polkruhovitého tvaru. Rod Rinchenia sa vyskytoval na území dnešného Mongolska pred približne 73 až 70 miliónmi rokov. Rinyaszentkirály.html Rinyaszentkirály Župa Šomoďská župa Obvod Nagyatád Rozloha 30 km² Počet obyvateľov 422 PSČ Kód oblasti Rinyaszentkirály je obec v Maďarsku v Šomoďskej župe v obvode Nagyatád. Má rozlohu 3056 ha a žije tu 422 obyvateľov (2007). Tento geografický článok o mieste v Maďarsku je zatiaľ Vlajka Maďarska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Ringelsdorf-Niederabsdorf_8f05.html Ringelsdorf-Niederabsdorf Spolková krajina Dolné Rakúsko Okres Gänserndorf Rozloha  ? km² Počet obyvateľov 1356 PSČ Kód oblasti Ringelsdorf-Niederabsdorf je obec v Rakúsku v spolkovej krajine Dolné Rakúsko v okrese Gänserndorf. Vznikla v roku 1971 zlúčením obcí Ligašdorf/Lingaštorf (nem. Ringelsdorf) a Niederabsdorf. Žije tu 1356 obyvateľov (1.1.2007). Tento geografický článok o mieste v Rakúsku je zatiaľ Vlajka Rakúska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Obce okresu Gänserndorf Okres Gänserndorf Aderklaa | Andlersdorf | Angern an der March | Auersthal | Bad Pirawarth  Deutsch-Wagram | Drösing | Dürnkrut | Ebenthal | Eckartsau  Engelhartstetten | Gänserndorf | Glinzendorf | Groß-Enzersdorf  Groß-Schweinbarth | Großhofen | Haringsee | Hauskirchen | Hohenau an der March | Hohenruppersdorf | Jedenspeigen | Lassee | Leopoldsdorf im Marchfelde | Mannsdorf an der Donau | Marchegg | Markgrafneusiedl  Matzen-Raggendorf | Neusiedl an der Zaya | Obersiebenbrunn | Orth an der Donau | Palterndorf-Dobermannsdorf | Parbasdorf | Prottes | Raasdorf  Ringelsdorf-Niederabsdorf | Schönkirchen-Reyersdorf | Spannberg  Strasshof an der Nordbahn | Sulz im Weinviertel | Untersiebenbrunn  Velm-Götzendorf | Weiden an der March | Weikendorf | Zistersdorf Rinyakovácsi.html Rinyakovácsi Župa Šomoďská župa Obvod Kaposvár Rozloha 11 km² Počet obyvateľov 156 PSČ Kód oblasti Rinyakovácsi je obec v Maďarsku v Šomoďskej župe v obvode Kaposvár. Má rozlohu 1109 ha a žije tu 156 obyvateľov (2007). Tento geografický článok o mieste v Maďarsku je zatiaľ Vlajka Maďarska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Ringo_Starr_ef1f.html Ringo Starr anglický spevák, bubeník, skladateľ, herec, člen skupiny The Beatles Narodenie 7. júl, 1940 Liverpool, Anglicko Pozri aj Biografický portál Ringo Starr (* 7. júla 1940 v Liverpoole, Anglicko) vlastným menom Richard Starkey je britský bubeník, spevák a herec známy predovšetkým ako bývalý člen skupiny The Beatles. Životopis Detstvo Ringo Starr pochádza z robotníckeho prostredia. Rodičia sa rozviedli keď mal Richard tri roky. V detstve prekonal radu ochorení s dlhodobou hospitalizáciou. Z tohto dôvodu mal časté výpadky v školskej dochádzke. Strednú školu nedokončil. Hudobné začiatky Od malička bol manuálne zručný, hudobnú kariéru začal v roku 1957, kedy si zohnal biciu súpravu a so svojim kamarátom Eddiem Milesom založil skupinu The Eddie Clayton Skiffle Group. V roku 1959 začal hrať s vtedajšou najúspešnejšou amatérskou rock'n'rollovou kapelou Rory Storm and the Hurricanes. Jeho vlastné meno sa pre hudobníka príliš nehodilo a tak si priezvisko skrátil na Starr a jeho spoluhráči mu, vďaka láske k prsteňom začali hovoriť Ringo (ring znamená prsteň). The Beatles V auguste 1962 nahrádza Ringo Starr bubeníka Peta Besta v skupine The Beatles ktorej členom zostáva až do oficiálneho rozpadu skupiny v apríli 1970. S Beatles nahráva ich prvý singel s názvom Love Me Do (na druhej strane pieseň P.S. I Love You), ktorý sa dostal na 17. miesto najpredávanejších dosiek. V skupine Beatles zastával vždy pozíciu bubeníka, ako spevák sa príliš neuplatnil (na každom LP má 1-2 naspievané piesne). Najvýraznejšie zažiaril v piesniach Honey Don't na albume Beatles For Sale alebo v slávnej Yellow Submarine. Po rozpade Beatles sa Ringo Starr vrhol na vydávanie sólových dosiek, ktoré však neboli príliš úspešné. Ako vynikajúceho bubeníka ho ale i v ďalších rokoch vyhľadávali osobnosti rockového sveta vrátane jeho bývalých spoluhráčov. Jeho bubnovanie zostáva vrcholnou školou jednoduchej brilantnosti, ako spevák je iba priemerný. Sólová tvorba V roku 1970 vydal album Sentimental Journey plné swingových evergreenov. Album Beaucoups Of Blues (1970) je pre zmenu v štýle country. V 1. pol. 70. rokov nahral niekoľko hitov, napr. It Don´t Come Easy (1971), Back Off Boogaloo (1972) a Photograph (1973'). Album Ringo (1973) bol dokonca veľmi úspešným a podieľali sa na ňom všetci bývalí členovia Beatles. Dva singly z tohto albumu sa umiestnili na 1. mieste v americkej hitparáde (skladby Photograph a You're Sixteen). Herecké pokusy V oblasti pop music jeho popularita od polovice 70. rokov poklesla, o to viac sa začal presadzovať ako herec. V roku 1969 sa Ringo Starr objavuje vo filme Candy, v roku 1970 v filme The Magic Christian, v 1975 film Lizstomania a v roku 1981 získal hlavnú úlohu v snímke Caveman. V ďalších rokoch natáča veľa filmov a TV seriálov. Ako jediný ex-Beatle sa tiež objavil v reklame, keď propagoval v USA značkovú vodku. V roku 1976 sa presťahoval do Monte Carla. Hudobný "comeback" Po prekonaní drogovej a alkoholickej závislosti sa v roku 1989 Ringo Starr objavuje na turné so svojou sprevádzajúcou skupinou All-Starrs Band. Anthology V roku 1995 sa s ním spojili bývalí členovia The Beatles Paul McCartney a George Harrison pri práci na projekte nazvanom Anthology. V roku 1994 boli zverejnené demo nahrávky Lennonových piesni, ku ktorým zostávajúci členovia skupiny nahrali sprievod a vznikli tak posledné piesne Real Love a Free As A Bird vydané na albumoch Anthology 1 (Apple Records,1995), Anthology 2 (Apple Records, 1996), Anthology 3 (Apple Records, 1996)). V roku 1998 vydal album Vertical Man na nahrávaní ktorého sa podieľali niektorí pozoruhodní hostia, ako napríklad Ozzy Osbourne, Steven Tyler, Alanis Morissette. Iné projekty * Commons * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Členovia John Lennon • Paul McCartney • George Harrison • Ringo Starr Bývalí členovia Stuart Sutcliffe • Pete Best Diskografia Štúdiové albumy: Please Please Me • With The Beatles • A Hard Day's Night • Beatles For Sale • Help! • Rubber Soul • Revolver Sgt. Pepper's Lonely Hearts Club Band • Magical Mystery Tour • The Beatles (The White Album) • Yellow Submarine • Abbey Road • Let It Be Filmy: A Hard Day's Night • Help! • Magical Mystery Tour • Yellow Submarine • Let It Be Rinegg.html Rinegg Spolková krajina Štajersko Okres Murau Rozloha  ? km² Počet obyvateľov 166 PSČ Kód oblasti Rinegg je obec v Rakúsku v spolkovej krajine Štajersko v okrese Murau. Žije tu 166 obyvateľov (1.1.2007). Tento geografický článok o mieste v Rakúsku je zatiaľ Vlajka Rakúska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Obce okresu Murau Poloha okresu v Štajersku Dürnstein in der Steiermark | Frojach-Katsch | Krakaudorf  Krakauhintermühlen | Krakauschatten | Kulm am Zirbitz | Laßnitz bei Murau | Mariahof | Mühlen am Zirbitzkogel | Murau | Neumarkt in Steiermark | Niederwölz | Oberwölz Stadt | Oberwölz Umgebung | Perchau am Sattel | Predlitz-Turrach | Ranten | Rinegg | Sankt Blasen | Sankt Georgen ob Murau | Sankt Lambrecht | Sankt Lorenzen bei Scheifling | Sankt Marein bei Neumarkt | Sankt Peter am Kammersberg | Sankt Ruprecht-Falkendorf  Scheifling | Schöder | Schönberg-Lachtal | Stadl an der Mur | Stolzalpe  Teufenbach | Triebendorf | Winklern bei Oberwölz | Zeutschach Rinn.html Rinn Spolková krajina Tirolsko Okres Innsbruck-vidiek Rozloha  ? km² Počet obyvateľov 1506 PSČ Kód oblasti Rinn je obec v Rakúsku v spolkovej krajine Tirolsko v okrese Innsbruck-vidiek. Žije tu 1506 obyvateľov (1.1.2007). Tento geografický článok o mieste v Rakúsku je zatiaľ Vlajka Rakúska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Obce okresu Innsbruck-vidiek Poloha okresu v Tirolsku Absam | Aldrans | Ampass | Axams | Baumkirchen | Birgitz | Ellbögen  Flaurling | Fritzens | Fulpmes | Gnadenwald | Götzens | Gries am Brenner  Gries im Sellrain | Grinzens | Gschnitz | Hall in Tirol | Hatting  Inzing | Kematen in Tirol | Kolsass | Kolsassberg | Lans | Leutasch  Matrei am Brenner | Mieders | Mils | Mühlbachl | Mutters | Natters  Navis | Neustift im Stubaital | Oberhofen im Inntal | Obernberg am Brenner | Oberperfuss | Patsch | Pettnau | Pfaffenhofen | Pfons | Polling in Tirol | Ranggen | Reith bei Seefeld | Rinn | Rum | St. Sigmund im Sellrain | Scharnitz | Schmirn | Schönberg im Stubaital | Seefeld in Tirol | Sellrain | Sistrans | Steinach am Brenner | Telfes im Stubai  Telfs | Thaur | Trins | Tulfes | Unterperfuss | Vals | Völs | Volders  Wattenberg | Wattens | Wildermieming | Zirl Rinzai_zen.html Rinzai zen Rinzai zen (jap. 臨済宗 – rinzai-šú) je jedna z dvoch najväčších škôl zenového budhizmu v Japonsku, založená kňazom Eisaiom (* 1141 – † 1215), ktorý našiel mnoho prívržencov medzi samurajmi. Rinzai zen zdôrazňuje náhle osvietenie, ktoré sa jeho stúpenci snažia dosiahnuť dlhotrvajúcim cvičením sa v riešení koanov. Tento článok súvisiaci s budhizmom je zatiaľ príliš krátky Koleso dharmy (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Pozri aj * sótó zen Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Rinyaújlak.html Rinyaújlak Župa Šomoďská župa Obvod Barcs Rozloha 24 km² Počet obyvateľov 312 PSČ Kód oblasti Rinyaújlak je obec v Maďarsku v Šomoďskej župe v obvode Barcs. Má rozlohu 2426 ha a žije tu 312 obyvateľov (2007). Tento geografický článok o mieste v Maďarsku je zatiaľ Vlajka Maďarska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Rincón_de_la_Vieja_9475.html Rincón de la Vieja Vlajka Kostariky Rincón de la Vieja Obrázok Rincón de la Vieja Typ: |komplexný vulkán Posledná erupcia: |1998 Výška: |1 916 m n.m. Zemepisná dĺžka: |85°19'26' W Zemepisná šírka: |10°49'48' N Poloha: |Guanacaste, Kostarika Pohorie: |Guanacaste Rincón del la Vieja je aktívny vulkanický komplex nachádzajúci sa na severozápade Kostariky, asi 25 km severne od mesta Liberia. Pozostáva z viacerých kráterov a dómov, z ktorých je najvyšší Santa Maria. Je súčasťou národného parku Parque Nacional Volcán Rincón de la Vieja. Sopka leží na staršej, 15 km širokej kaldere Guachipelín, ktorá sa vytvorila po mohutnej explózii (250 mil. m^3 sopečných úlomkov) približne pred 3 500 rokmi. Novšia aktivita je datovaná z 18. storočia, s počiatkami v kráteri Orosí a postupne sa presúvala smerom na juhovýchod komplexu pozdĺž SZ-JV línie. Súčasne aktívny kráter sa nazýva jednoducho Aktívny kráter a je vyplnený kyslým vodným jazierkom s priemerom 500 m. V okolí komplexu sa nachádza aj množstvo geotermálnych zdrojov energie, ale táto zostáva nevyužitá, nakoľko oblasť je v zóne národného parku. Možnosti vybudovania elektrárne si určite vyžiadajú štúdie dopadov na životné prostredie. Iné projekty * Commons * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému komplex Rincón de la Vieja. Externé odkazy * www.volcano.si.edu - komplex Rincón de la Vieja na Global Volcanism Program (po anglicky) Rigel.html Rigel Rigel (β Ori / β Orionis / Beta Orionis) je najjasnejšia hviezda v súhvezdí Orión a siedma najjasnejšia hviezda na oblohe so zdanlivou hviezdnou veľkosťou 0,18. Je to horúca modrá hviezda spektrálneho typu B. Hoci je označená ako „beta“, momentálne je jasnejšia ako Alfa Orionis (Betelgeuze). Tvorí zimný mnohouhloník. Rigács.html Rigács Župa Vesprémska župa Obvod Sümeg Rozloha 6 km² Počet obyvateľov 187 PSČ Kód oblasti Rigács je obec v Maďarsku vo Vesprémskej župe v obvode Sümeg. Má rozlohu 617 ha a žije tu 187 obyvateľov (2007). Tento geografický článok o mieste v Maďarsku je zatiaľ Vlajka Maďarska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Rigyác.html Rigyác Župa Zalianska župa Obvod Letenye Rozloha 15 km² Počet obyvateľov 468 PSČ Kód oblasti Rigyác je obec v Maďarsku v Zalianskej župe v obvode Letenye. Má rozlohu 1536 ha a žije tu 468 obyvateľov (2007). Tento geografický článok o mieste v Maďarsku je zatiaľ Vlajka Maďarska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Riga_Arena_cd0f.html Riga Arena Arēna Rīga Riga Arena je hokejový štadión v Rige, hlavnom meste Lotyšska. Bol dokončený krátko pred Majstrovstvami sveta v ľadovom hokeji. Má kapacitu 10 500 divákov. Externé odkazy * Officiálna stránka (po anglicky) Riga.html Riga Poloha hlavného mesta Riga v Lotyšsku Historická časť Hlavné námestie Riga (po lotyšsky: Rīga) je hlavné a najväčšie mesto Lotyšska. Súčasne je to najväčšie mesto všetkých troch pobaltských štátov, slúži ako hlavné kultúrne, vzdelávacie, politické, finančné, komerčné a priemyselné centrum Pobaltia. Leží pri ústí rieky Daugavy pri Baltskom mori, má rozlohu 307 km² a v roku 2005 tam žilo 731 000 (podľa inej definície 726 000) obyvateľov. Historické centrum Rigy patrí medzi kultúrne dedičstvá UNESCO a samotné mesto sa vyznačuje výraznou secesnou architektúrou, ktorá je porovnateľná s mestami ako Viedeň, Petrohrad a Barcelona. Ekonomika a organizácie V Rige má sídlo množstvo akademických inštitúcií, vrátane Lotyšskej univerzity (Latvijas Universitāte), Technickej univerzity (Rīgas Tehniskā Universitāte) a univerzity Stradin (Rīgas Stradiņa Universitāte). V Rige sídli aj lotyšský parlament (Saeima), rovnako ako lotyšská prezidentka Vaira Vīķe-Freiberga, ktorá sídli na hrade. V posledných rokoch sa výrazne zvýšil obchodný i turistický cestovný ruch vzhľadom na zlepšenú komerčnú a turistickú infraštruktúru. Riga ako prístavné mesto je hlavným cestovným uzlom miestnej cestnej a železničnej dopravy. Väčšina turistov cestuje do Rigy letecky cez medzinárodné letisko v Rige, čo je najväčšie letisko v pobaltí, ktoré bolo modernizované v roku 2001. Počas rokov 1993 a 2001 sa letecká doprava zdvojnásobila. Takmer všetky dôležité finančné inštitúcie sa nachádzajú v Rige, vrátane lotyšskej centrálnej banky. Zahraničný obchod v Rige sa v poslednom období rozvíja, hlavne po vstupe Lotyšska do Európskej únie 1. mája 2004. V Rige sa realizuje približne polovica celého priemyselného výstupu Lotyšska, hlavne vo finančnom sektore, sektore služieb, potravinárstva a pohostinstva, farmakológie, spracovania dreva, tlače, textilu a nábytku, ako aj v sektore výroby komunikačných zariadení. Prístav v Rige je dôležitým prekladiskom tovaru. Pohľad na Rigu z ľavého brehu Daugavy Pohľad na Rigu z ľavého brehu Daugavy Pamiatky Kupolová katedrála * Kupolová katedrála, považovaná za najväčší kostol v pobaltských štátoch. Postavená v 13. storočí, niekoľkokrát modifikovaná. Má jedinečný organ datovaný do roku 1844 * Rigský hrad (Rīgas Pils), kde sídli Múzeum lotyšskej histórie a Múzeum zahraničného umenia * Kostol Svätého Petra s vežou vysokou 123 metrov * Kostol Svätého Jána, malá kaplnka z 13. storočia, za Kostolom Svätého Petra * "Prášková veža" (Pulvertornis), jediná veža, ktorá sa zachovala z mestských hradieb. Sídli tu Lotyšské vojenské múzeum Počet obyvateľov Nový most v Rige pripomína Nový most v Bratislave Rok Populácia Rok Populácia Rok Populácia Rok Populácia 1767 19 500 1941 335 200 1990 909 135 2000 764 329 1800 29 500 1945 ²228 200 1991 900 455 2001 756 627 1840 60 000 1950 482 300 1992 889 741 2002 747 157 1867 102 600 1955 566 900 1993 863 657 2003 739 232 1881 169 300 1959 580 400 1994 843 552 2004 735 241 1897 282 200 1965 665 200 1995 824 988 2005 731 762 1913 517 500 1970 731 800 1996 810 172 1920 ¹185 100 1975 795 600 1997 797 947 1930 377 900 1979 835 500 1998 786 612 1940 353 800 1987 900 300 1999 776 008 Riga je najväčšie mesto pobaltských štátov. Žije tu viac ako 700 000 ľudí. Lotyši tvoria 45% populácie, približne rovnaký počet tvoria Rusi. Na porovnanie, v Lotyšsku žije 60% Lotyšov, 29% Rusov, 3,9% Bielorusov, 2,6% Ukrajincov, 2,5% Poliakov, 1,4% Litovcov a 2,1% iných národností (2003). Väčšina Lotyšov je protestantskej evanjelickej luteránskej viery, väčšina Rusov patrí k ruskej ortodoxnej cirkvi. Poznámky: * Masívny pokles populácie po prvej svetovej vojne * Pokles populácie po druhej svetovej vojne a deportáciách Iné projekty * Commons * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Okresy a mestá Lotyšska Mestá: Daugavpils • Jelgava • Jūrmala • Liepāja • Rēzekne • Riga • Ventspils Okresy: Aizkraukle rajons • Alūksne rajons • Balvi rajons • Bauska rajons • Cēsis rajons • Daugavpils rajons • Dobele rajons • Gulbene rajons • Jēkabpils rajons • Jelgava rajons • Kraslava rajons • Kuldīga rajons • Liepāja rajons • Limbaži rajons • Ludza rajons • Madona rajons • Ogre rajons • Preiļi rajons • Rēzekne rajons • Rīga rajons • Saldus rajons • Talsi rajons • Tukums rajons • Valka rajons • Valmiera rajons • Ventspils rajons Riptide.html Riptide Riptide (z angl zvírený protiprúd prílivu; nemecký názov Ein Trio mit vier Fäusten ) bol televízny detektívny seriál USA, ktorý bežal na NBC od roku 1984 do roku 1986. Rozpráva o troch súkromných detektívoch bývajúcich na móle. Sú to Cody Allen a Nick Ryder (bývalí priatelia z vojny) a Murray 'Boz' Bozinsky (počítačový génius). Tento článok je zatiaľ tzv. "výhonok". Text môžeš doplniť alebo zmeniť, keď hore klikneš na záložku "upraviť". Riširi_(sopka).html Riširi (sopka) Vlajka Japonska Riširi Obrázok Riširi (sopka) Typ: |Stratovulkán Posledná erupcia: |5830 pred Kr. Výška: |1 721 m n.m. Zemepisná dĺžka: |141°15'00'' E Zemepisná šírka: |45°11'00'' N Poloha: |ostrov Riširi, Japonské more Pohorie: |--- Riširi je názov v súčasnosti neaktívneho stratovulkánu, nachádzajúceho sa na ostrove rovnakého mena asi 20 km západne od severného pobrežia Hokkaida. Vek sopky sa odhaduje na 200 000 rokov, posledná väčšia vulkanická činnosť sa odohrala pred cca 37 000 rokmi (absolútne posledný prejav vulkanizmu má niekoľko tisíc rokov). Masív sopky je tvorený prevažne bazaltami, no niekedy sa vyskytujú aj andezity a ryolity. Iné projekty * Commons * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Riširi. Externé odkazy * www.volcano.si.edu - Riširi na Global Volcanism Program (po anglicky) Riširi.html Riširi Riširi môže byť: * ostrov v Japonskom mori, pozri Riširi (ostrov) * sopka na tomto ostrove, pozri Riširi (sopka) * mesto na tomto ostrove, pozri Riširi (mesto) Symbol rozcestia Toto je rozlišovacia stránka — navigačná pomôcka obsahujúca zoznam iných článkov, ktoré by mohli mať rovnaký názov. Ak vás na túto stránku odkázal článok, prosíme Vás, aby ste sa k článku vrátili a opravili v ňom odkaz tak, aby odkazoval priamo na konkrétnu stránku z hore uvedeného zoznamu, ktorú autor článku myslel. Rišňovce.html Rišňovce Rišňovce Erb | Vlajka | Mapa Rišňovce Základné údaje Kraj: |Nitriansky Okres: |Nitra Región: |Západoslovenský Poloha: |00° 00' 00" s. š. |00° 00' 00" v. d. Nadmorská výška: |m n.m. Rozloha: |km² Počet obyvateľov: |1988 (31.12.2004) Hustota obyvateľstva: |obyvateľ(ov)/km^2 Nacionále Štatistická územná |500704 jednotka: | EČV: |NR PSČ: |951 21 Telefónna predvoľba: | Oficiálne adresy Adresa obecného úradu: | E-mail: | Telefón: | Fax: | Politika Starosta: |Karol Laboš Zdroje údajov Mestská a obecná štatistika SR (SŠÚ), http://obce.info Rišňovce sú obec na Slovensku v okrese Nitra. Obec Rišňovce sa nachádza neďaleko starobylého mesta Nitra. Je to malebná dedinka, ktorá v roku 2005 oslávila svoje 560. narodeniny. Najväčšiou pýchou Rišňoviec je najväčší slovenský dvojkríž na Slovensku. V našej krajine sa ich nachádza zhruba okolo 7-8. V Rišňovciach tiež a je to ten najväčší kúsok zapichnutý hlboko v zemi a vytvorený z hrubého kusu kameňa. Celý dvojkríž sa nachádza v parku, ktorý sa rozlieha v okolí starého, ale krásne zrenovovaného kostolíka. Kostol je zasvätený Svätej Trojici. V okolí Rišňoviec sa rozlieha veľa polí a hájov, kde sú vynikajúce podmienky na prechádzky, stanovačky, opekačky alebo zberanie húb. Cez dedinu vedie dôležitý dopravný uzol-cesta z Hlohovca do Nitry. Hlohovec je vzdialený 9 km a Nitra zhruba 18 km, čo je jeho okresné aj krajské mesto zároveň. Je tu rozvinutý aj obchod, čomu naznačuje napríklad výroba antialergických prikrývok a vankúšov. Taktiež sa tu šijú kabáty a kňazské rúcha. Taktiež sa v obci nachádza futbalové mužstvo TJ Rišňovce. Tento geografický článok o mieste na Slovensku je zatiaľ Vlajka Slovenska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Mestá a obce okresu Nitra (2+60) 31.12.2003 Alekšince | Báb | Babindol | Bádice | Branč | Cabaj-Čápor | Čab Čakajovce | Čechynce | Čeľadice | Čifáre | Dolné Lefantovce | Dolné Obdokovce | Golianovo | Horné Lefantovce | Hosťová | Hruboňovo | Ivanka pri Nitre | Jarok | Jelenec | Jelšovce | Kapince | Klasov | Kolíňany Lehota | Lúčnica nad Žitavou | Ľudovítová | Lukáčovce | Lužianky | Malé Chyndice | Malé Zálužie | Malý Cetín | Malý Lapáš | Melek | Mojmírovce Nitra | Nitrianske Hrnčiarovce | Nová Ves nad Žitavou | Nové Sady | Paňa Podhorany | Pohranice | Poľný Kesov | Rišňovce | Rumanová | Svätoplukovo Štefanovičová | Štitáre | Šurianky | Tajná | Telince | Veľká Dolina Veľké Chyndice | Veľké Zálužie | Veľký Cetín | Veľký Lapáš | Vinodol Vráble | Výčapy-Opatovce | Zbehy | Žirany | Žitavce Richard_Heinrich_Avenarius_9583.html Richard Heinrich Avenarius Richard Heinrich Avenarius (* 19. november 1843, Paríž – † 18. august 1896, Zürich) bol švajčiarsky filozof, zakladateľ empiriokriticizmu. Avenarius uskutočnil genetický rozbor myslenia, rozbor funkcie a genézy vedenia; pýtal sa na biologický prospech uskutočňovaného vedenia; vypracoval psychologickú teóriu poznania a program filozofie skúsenosti; kládol otázky týkajúce sa zmyslu vedeckých tvrdení a dosahu ich platnosti. Avenariovi ide o návrat k prirodzenosti, k prirodzenému pohľadu na svet, ktorý je zatemňovaný nekritickým preberaním predsudkov, ktoré sa zrodili vo vede v priebehu stáročí. Táto túžba po návrate k prirodzenosti, snaha očistiť skúsenosť od všetkých dodatkov vloženeých do nej neprávom, zbližuje empiriokriticizmus s duchom moderných ideových prúdov, ktoré sa odvracajú od ideálov racionalizácie sveta a hľadajú čistú, prirodzenú situáciu človeka vo svete (prirodzený svet). Avenariova filozofia sa vyznačuje aktivistickou orientáciou: človek sa oddlišuje od všetkého ostatného činným postojom k svetu a nie trpným prepisom tohto sveta. Odhalenie čistej skúsenosti nie je objavením situácie zrkadla, v ktorej by sa mal ocitať človek; táto situácia je situáciou prirodzeného a spontánneho organizátora všetkého daného. Introjekcia Introjekcia je podľa Avenaria vkladanie predstáv (ako vnútorných stavov) o častiach okolia do človeka, čím dochádza k rozštiepeniu jednotného empirického sveta na svet vňutorný a svet vonkajší, na objekt a subjekt. Introjekcia je proces, ktorým sa vznikol pojem duše, nesmrteľnosti, ducha. Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Richard_Wilhelm_Heinrich_Abegg_077f.html Richard Wilhelm Heinrich Abegg nemecký fyzikálny chemik Narodenie 9. január 1869 Gdansk, Poľsko Úmrtie 3. apríl 1910 Tessin, Švajčiarsko Pozri aj Biografický portál Richard Wilhelm Heinrich Abegg (* 9. január 1869, Gdansk – † 3. apríl 1910, Tessin) bol nemecký fyzikálny chemik a priekopník vo valenčnej teórii. Abegg sa v roku 1897 stal profesorom chémie na Univerzite v Breslau a o dva roky neskôr riaditeľom chémie na Technickej akadémii v Breslau. Zo svojich štúdii vyvodil najstabilnejšiu elektrónovú konfiguráciu prvkov. Aby bol atóm najstabilneší, musí mať 8 elektrónov vo vonkajšej skupine, čo je konfigurácia ktorú obsahujú vzácne plyny. Práce * Über das Chrysen und seine Derivate. Schade, Berlin 1891 * Anleitung zur Berechnung volumetrischer Analysen. Grass, Barth & Co, Breslau 1900 * Die Theorie der elektrolytischen Dissociation. Enke, Stuttgart 1903 Richard_Henry_Tawney_6559.html Richard Henry Tawney Richard Henry Tawney (* 30. november 1880, Kalkata, India – † 16. január 1962, Londýn) bol anglický spisovateľ, ekonóm, historik, sociálny kritik a univerzitný profesor, vedúci zástanca kresťanského socializmu. Kariéra Vzdelanie získal na Rugby School a Balliol College v Oxforde, kde študoval modernú históriu. V roku 1905 sa stal členom výkonného výboru Workers' Educational Association (WEA, po slovensky Asociácia vzdelávania robotníkov). V 20. rokoch 20. storočia bol riaditeľom WEA a v tejto organizácii zostal až do roku 1947. Pred začiatkom prvej svetovej vojny prednášal na univerzite v Glasgow a v roku 1917 začal prednášať na prestížnej London School of Economics (Londýnskej ekonomickej škole), kde zotrval až do konca svojej kariéry. V roku 1931 získal titul profesora ekonomickej histórie. Dvakrát neúspešne kandidoval do Dolnej komory britského parlamentu za Labour Party. Bibliografia * The Acquisitive Society [Majetnícka spoločnosť], (1921) * Secondary Education for All [Stredoškolské vzdelanie pre všetkých], (1922) * Education: the Socialist Policy [Vzdelanie: socialistická politika], (1924) * Religion and the Rise of Capitalism [Náboženstvo a vzostup kapitalizmu], (1926) * Equality [Rovnosť], (1931) Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Richelieu.html Richelieu Richelieu môže byť: * osoba * Armand Jean du Plessis de Richelieu, francúzsky kardinál a štátnik (1585-1642) * Louis François Armand du Plessis, duc de Richelieu (1696–1788), francúzsky maršal, prasynovec kardinála * Emmanuel-Armand de Richelieu, duc d'Aiguillon (1720–1782), francúzsky štátnik, synovec maršala * Armand-Emmanuel du Plessis, Duc de Richelieu (1766–1822), francúzsky štátnik, vnuk maršala * obec vo Francúzsku, pozri Richelieu (Indre-et-Loire) * mesto v kanadskom Quebecu, pozri Richelieu (mesto v Quebecu) * rieka v kanadskom Quebecu, pozri Richelieu (rieka) * román Georga Payna Rainsforda Jamesa (1829), pozri Richelieu (román) * divadelná hra Edwarda Bulwera-Lyttona (1839), pozri Richelieu (divadelná hra) * francúzska bojová loď * z roku 1873, pozri Richelieu (1873) * z roku 1939, pozri Richelieu (1939) Pozri aj * Rue de Richelieu - ulica v Paríži Symbol rozcestia Toto je rozlišovacia stránka — navigačná pomôcka obsahujúca zoznam iných článkov, ktoré by mohli mať rovnaký názov. Ak vás na túto stránku odkázal článok, prosíme Vás, aby ste sa k článku vrátili a opravili v ňom odkaz tak, aby odkazoval priamo na konkrétnu stránku z hore uvedeného zoznamu, ktorú autor článku myslel. Richman.html Richman Richman je zvláštny druh jedla rýchleho občerstvenia, ktoré sa predáva predovšetým na Slovensku v Bratislave. Jeho základom je obyčajne veľká žemľa alebo iný podobný druh pečiva, ktorý je takmer úplne prekrojený a naplnený obyčajne mäsovým alebo iným podobným výrobkom, najčastejšie je to debrecínska alebo iná saláma, šunka, kuracie mäso, niekedy aj ryby alebo syr. Výplň je doplnená strúhanou kapustou, majonézou alebo inou omáčkou, krájanými uhorkami alebo inou zeleninou. Predáva sa v stánkoch rýchleho občerstvenia podobne ako kebab, hamburger alebo gyros. Externé odkazy * Článok o výrobku richman Richard_Christopher_Carrington_d2be.html Richard Christopher Carrington anglický astronóm Narodenie 26. máj 1826 Úmrtie 27. november 1875 Pozri aj Biografický portál Richard Christopher Carrington (* 26. máj 1826 - † 27. november 1875) bol anglický astronóm. Venoval sa štúdiu Slnka a pozičnej astronómii. Zistil, že Slnko nerotuje ako tuhé teleso, ale že najrýchlejšie rotujú rovníkové oblasti. Roku 1856 prvý pozoroval chromosferickú erupciu na Slnku. Pozri aj * Carringtonova rotácia * Carringtonov poludník Encyklopédia astronómie Tento článok alebo jeho časť obsahuje heslo z Encyklopédie astronómie s láskavým dovolením autorov a podporou SZAA. Richard_Bach_daa5.html Richard Bach americký spisovateľ Narodenie 23. jún 1936 Oak Park, Illinois, USA Pozri aj Biografický portál Richard Bach (* 23. jún 1936, Oak Park, Illinois) je americký spisovateľ. Životopis Lietať začal už ako 17-ročný a neskôr istý čas pracoval ako pilot vzdušných síl. Vystriedal rôzne zamestnania a bol dvakrát ženatý. S prvou ženou Bette, s ktorou sa rozviedol v roku 1970, má šesť detí. Jeho syn Jonathan, ktorý je novinárom, vydal knihu o tom, aké to bolo vyrastať bez otca a stretnúť sa s ním až ako študent na strednej škole. Jeho druhou manželkou sa stala herečka Leslie Parrish, s ktorou sa stretol počas nakrúcania filmu Jonathan Livingston Seagull (Čajka Jonathan Livingston). Vzali sa v roku 1981, no ich manželstvo dlho nevydržalo. Richard Bach žije v súčasnosti v meste Stanwood, štát Washington. Tvorba Stal sa autorom množstva beletrie i literatúry faktu. Mnohé jeho diela obsahujú filozofiu New Age. Väčšina jeho diel obsahuje lietanie, či už skutočné alebo ako filozofickú metaforu a tiež o nich možno povedať, že sú poloautobiografické, pretože na ilustrovanie svojej vlastnej filozofie využíva aktuálne alebo vymyslené udalosti zo svojho života. Najväčší úspech však dosiahol poviedkou Čajka Jonathan Livingston z roku 1972. Kniha obsahuje menej ako 10 000 slov, no napriek tomu sa veľmi rýchlo stala bestsellerom a prekonala všetky rekordy v predajnosti od čias, keď vyšla kniha Odviate vetrom, nakoľko len v roku 1972, kedy kniha vyšla, sa predalo viac než 1 milión výtlačkov. O rok neskôr sa kniha stala námetom pre filmové spracovanie, a soundtrack k filmu vytvoril Neil Diamond. Vzťah s jeho druhou ženou sa stal námetom diela Most cez navždy. Dielo * 1963 - Stranger to the Ground * 1966 - Biplane * 1969 - Nothing by Chance * 1970 - Jonathan Livingston Seagull (Čajka Jonathan Livingston) * 1974 - A Gift of Wings * 1976 - There´s No Such Place As Far Away * 1977 - Illusions: The Adventures of a Reluctant Messiah (Ilúzie) * 1984 - The Bridge Across Forever: A Love Story (Most cez navždy) * 1988 - One (Jediný) * 1994 - Runnig from Safety * 1999 - Out of My Mind * The Ferret Chronicles: * 2002 - Air Ferret Aloft * 2002 - Rescue Ferrets at Sea * 2002 - Writer Ferrets: Chasing the Muse * 2003 - Rancher Ferrets on the Range * 2003 - The Last War: Detective Ferrets and the Case of the Golden Deed * 2005 - Curios Lives: Adventures form the Ferret Chronicles * 2003 - Flying: The Aviation Trilogy * 2004 - Messiah´s Handbook: Reminders for the Advanced Soul Externé odkazy * Webová stránka fanúšikov Richarda Bacha * Životopis Richard_Heuberger_1297.html Richard Heuberger Richard Heuberger (* 18. jún 1850 Graz – †28. október 1914 Viedeň) celým menom Richard Franz Joseph Heuberger, bol rakúsky operetný skladateľ a hudobný kritik. Narodil sa v zámožnej rodine výrobcu obväzov, ktorá mala veľmi pozitívny vzťah k hudbe čo mu umožnilo vyštudovať miestne konzervatórium. Na želanie rodiny sa v roku 1875 stal diplomovaným inžinierom a začal pracovať na budovaní železnice. Avšak viac ho priťahovala hudba. V roku 1876 sa presťahoval do Viedne, kde sa stal zbormajstrom Wiener Akademischer Gesangverein, o dva roky neskôr dirigentom v Singakademie. Od roku 1902 viedol zbor Wiener Männergesangverein a začal tiež učiť na viedenskom konzervatóriu. Popri tom pôsobil ako hudobný kritik v Neues Wiener Tagblatt (od roku 1881), Münchener Allgemeine Zeitung (od 1889) a v rokoch 1896-1901 v Neue Freie Presse. Napísal aj viacero kníh, napr. životopis Schuberta, Rakúsku hudobnú knihu (Musikbuch aus Österreich) a iné. Ako skladateľ zložil rôzne, dnes už zabudnuté zborové piesne a orchestrálne skladby. Prvú operu Abenteuer einer Neujahrsnacht napísal ako 35 ročný a bola uvedená v mestskom divadle v Lipsku (1886). Po nej napísal ešten ďalšie tri opery, ale ani jedna z nich nemala veľký úspech. Rovnako nebol úspešný ani svojimi dvoma baletmi (Die Lautenschlägerin a Struwelpeter). Skutočný úspech dosiahol jedine operetou Bál v opere (Der Opernball), ktorá mala premiéru v roku 1898 v Theater an der Wien. Svojimi ďalšími operetami už tento úspech nedokázal zopakovať. Heubergerove divadelné diela Opery * Abenteuer einer Neujahrsnacht (1886) * Manuel Venegas (1889) * Mirjam (1894) * Barfüssele (1905) Balety * Die Lautenschlägerin (1896) * Struwelpeter (1897) Operety * Der Opernball (1898) * Ihre Excelenz (1899) * Der Sechts-Uhr-Zug (1900) * Das Baby (1902) * Der Fürst von Düsterstein (1909) * Don Quichote (1910) Richard_Gatling_289a.html Richard Gatling americký vynálezca Narodenie 12. september 1818 Úmrtie 26. február 1903 Pozri aj Biografický portál Gatlingov guľomet z roku 1865. Dr. Richard Jordan Gatling (* 12. september 1818 – † 26. február 1903) bol americký vynálezca, autor prvého úspešného mechanického guľometu. Bol synom farmára a vynálezcu Jordana Gatlinga. Narodil sa v Hertford County, v americkom štáte Severná Karolina (North Carolina). Ako 21 ročný vymyslel lodnú skrutku, ktorú však v rovnakom čase nezávisle vymysleli aj iný vynálezcovia a patent na ňu nezískal. Gatling pracoval ako rybár, úradník na súde, učiteľ a obchodník. V čase, keď viedol vlastný obchod, vymyslel sejačku? ("wheat drill", a planting device) a vyrábal ju na predaj. V roku 1850 získal lekársky titul na Ohio Medical College, stále sa však viac venoval kariére vynálezcu než lekára. V roku 1862 získal patent na viachlavňový mechanický guľomet a založil Gatling Gun Company v Indianapolis, štát Indiana. V roku 1897 sa spoločnosť zlúčila s firmou Colt. Gatlingove guľomety sa používali až do roku 1911, kedy ich americká armáda vyhlásila za zastaralé. Gatling bol plodný vynálezca, zdokonalil toaletu, bicykel, vymyslel stroj na parné čistenie surovej vlny, pracoval na pneumatických systémoch. V neskorších rokoch presídlil do St. Louis v štáte Missouri, kde založil firmu na výrobu "parných pluhov" - čiže traktorov. V roku 1891 sa stal prvým prezidentom American Association of Inventors and Manufacturers a zastával ju šesť rokov. Zomrel v New York City, pri návšteve u svojej dcéry. Pochovaný je v Indianopolis. Richard_Rybníček_4060.html Richard Rybníček Mgr. Richard Rybníček (* 7. november 1969, Trenčín) je slovenský novinár, bývalý riaditeľ STV. Maturoval na strednej ekonomickej škole a vyštudoval žurnalistiku na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Hral na bicie nástroje v kapele Bez ladu a skladu. Pracoval ako vnútropolitický spravodajca ČSTK (neskôr ČTK), denníka SME a agentúry SITA. V roku 1994 absolvoval odbornú stáž v Nemeckom spolkovom sneme v Bonne. V roku 1995 pôsobil ako hovorca primátora Bratislavy. V rokoch 1996–1997 študoval ako štipendista Nadácie Konrada Adenauera politické vedy na Univerzite Friedricha Wilhelma v Bonne. Predtým ako pripravil štart televízie JOJ, bol výkonným riaditeľom Inštitútu pre verejné otázky. V januári 2003 ho parlament zvolil za ústredného, dnes generálneho riaditeľa STV. Je slobodný. 10. júla 2006 sa polroka pred koncom svojho štvorročného funkčného obdobia vzdal funkcie, dôvodom podľa neho bola ponuka od spoločnosti Febio TV, ale aj to, že splnil všetko, čo si zaumienil vykonať. Iné projekty * Wikicitáty * Spolupracuj na Wikiquote Wikicitáty ponúka citáty od alebo o Richard Rybníček Richard_Rorty_ff75.html Richard Rorty Richard McKay Rorty (* 4. október 1931, New York City – † 8. jún 2007, Palo Alto, Kalifornia) bol americký filozof pôvodne analytickofilozofickej orientácie, ktorý sa stal postupne (najmä cez pragmatizmus a osvojenie si ideí Wittgensteina, Heideggera, postpozitivizmu, komuniológie atď.) synkretikom a predstaviteľom postmodernej filozofie. Profesor Princetonskej univerzity. Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Richard_Genée_6921.html Richard Genée Richard Genée (* 7. február 1823 Gdańsk † 15. jún 1895 Baden), celým menom Richard Franz Friedrich Genée, bol rakúsky operetný libretista a skladateľ. Narodil sa v rodine divadelníka. Mladosť prežil v Berlíne, kde navštevoval miestne gymnázium a po jeho skončení začal študovať medicínu. Štúdium nedokončil, rozhodol sa študovať hudbu. V roku 1847 sa stal dirigentom v Danziger Stadttheater, ktoré v tom čase riadil jeho otec. Ako dirigent navštívil Tallin (vtedy nazývaný „Reval“), Rigu, Kolín nad Rýnom, Aachen aj Düsseldorf. Komponovať začal najprv opery, Polyphem, oder ein Abenteuer auf Martinique (1856) a Geiger aus Tirol (1857). Neskôr začal písať aj krátke operety, z ktorých najúspešnejšia bola Der Musikfeind (1862). V roku 1868 nastúpil ako dirigent do Theater an der Wien, ktoré bolo centrom viedenskej operety, a kde rok predtým bola premiéra jeho komickej opery pod názvom Der schwartze Prinz. Libretá svojich diel si písal väčšinou sám. Čoskoro sa vďaka tejto skúsenosti stal prekladateľom francúzskych operiet od Offenbacha, Hervého, či Lecocqa. V roku 1874 napísal libreto k Straussovej operete Netopier (Fledermaus), čo bol začiatok jeho kariéry jedného z najslávnejších libretistov klasickej viedenskej operety. V spolupráci s F. Zellom napísal ďalších 38 libriet pre viacerých skladateľov, napr. Noc v Benátkach (Eine Nacht in Venedig) pre Straussa, Boccaccia pre Suppého, Žobravého študenta (Ein Bettelstudent) či Gasparoneho pre Millöckera, Die Carbonari pre Zellera, Ein Deutschmeister pre Ziehrera a podobne. Okrem toho napísal vyše 20 prekladov francúzskych, či anglických operiet. Zell ani Genée neboli síce žiadni literárni géniovia, ale ich schopnosť spolupráce s hudobnými skladateľmi ako aj zohľadnenie ich požiadaviek a štýlu hudby značne dopomohli ku vzniku a následnému svetovému úspechu viedenskej operety. Richard_Oswalt_Covey_6bf2.html Richard Oswalt Covey Astronaut NASA Št. príslušnosť USA Dátum narodenia 1. august 1946 Fayetteville, Arkansas, USA Predchádzajúce testovací pilot zamestnanie Hodnosť plukovník USAF Čas vo vesmíre 26 dní 21 hodín 9 minút Kozmonaut od 1978 NASA Misie STS-51-I, STS-26, STS-38, STS-61 Znaky misií Kozmonaut do 1994 Pozri aj Kozmonautický portál Richard Oswalt Covey (* 1. august 1946, Fayetteville, Arkansas, USA) je bývalý americký kozmonaut z letov s raketoplánom, neskôr riadiaci pracovník NASA . Život Mladosť a výcvik V roku 1964 ukončil strednú školu (Choctawhatchee High School, Salimar), absolvoval Purdueovu univerzitu (Purdue University), v roku 1969 tam získal hodnosť majstra leteckých a astronautických vied. V armáde sa po zaškolení v akadémii a na základni Edwards Air Force Base stal veliteľom testovacej letky v Air Force Center Detachment 2 Raglin na Floride. Je ženatý (manželka Covey, Kathleen rodená Allbaughová) a má dve deti. V čase, keď bol prijatý medzi kozmonautov (1978), bol už v hodnosti majora vojenského letectva. Používal prezývku Dick. Lety do vesmíru Po prvýkrát vzlietol vo svojich 39 rokoch. Bolo to z Kennedyho vesmírneho strediska na myse Canaveral na palube raketoplánu Discovery. Posádka: velitel plk. Joseph Engle, pilot pplk. Richard Covey a trojica letových špecialistov: James van Hoften, John Lounge a William Fisher. Počas letu STS-51-I vypustili tri družice a to ASC-1, Aussat 1 a vojenskú Leasat 4, známu tiež pod názvom Syncom. Potom zachytili na obežnej dráhe družicu Leasat 3 a podarilo sa im ju opraviť a vrátiť na orbitu. Pristáli na základni Edwards. O tri roky neskôr letel po druhýkrát, opäť raketoplán Discovery z kozmodrómu na Floride. Posádka: Frederick Hauck, pilot plk. USAF Richard Covey a traja letoví špecialisti: pplk. David Hilmers, John Lounge a George Nelson. Počas štvordenného letu STS-26 vypustili družicu typu TDRS. Aj tentokrát pristáli na základni Edwards. V roku 1990 letel po tretíkrát, tentokrát v raketopláne Atlantis a bol jej veliteľom. V posádke vojenskej misie STS-38 boli s ním dôstojníci Frank Culbertson, Charles Gemar, Carl Meade a Robert Springer. So sebou vyniesli a vypustil desaťtonovú tajnú družicu typu AFP-658. Kvôli nevhodnému počasiu na základni Edwards bol švordenný let ukončený na myse Canaveral. Po štvrtýkrát letel v decembri 1993 v najnovšom raketopláne Endeavour v misii STS-61, jej hlavnou (a splnenou úlohou) bolo opraviť na obežnej dráhe Hubbleov vesmírny ďalekohľad (HST). Posádka: plk. Richard Covey, kpt. Kenneth Bowersox, dr. Franklin Musgrave, dr. Kathryn Thorntonová, západoeurópsky astronaut švajčiarskeho pôvodu Claude Nicollier, dr. Jeffrey Hoffman a Thomas Akers. Štartovali na Floride, let trval 10 dní, pristáli na základni Edwards. Počas svojich štyroch letov strávil vo vesmíre 26 dní. Je zapísaný ako 179 kozmonaut Zeme. * STS-51-I Discovery (27. august 1985 – 3. september 1985) * STS-26 Discovery (29. október 1988 – 3. október 1988) * STS-39 Atlantis (15. november 1990 – 20. november 1990) * STS-61 Endeavour (2. december 1993 – 13. december 1993) Po letoch V roku 1994 z tímu kozmonautov NASA odišiel, avšak v Houstone na rôznych veliteľských postoch zostal aj naďalej (okrem obdobia 1998 - 2006 vo firme Boeing) a to doteraz. Zdroje Literatúra * Milan Codr (1982). Sto hvězdných kapitánů. Práce. Externé odkazy * (po česky) Richard Covey v encyklopédii SPACE-40 * (po česky) Covey, R.O. v Malej encyklopédii kozmonautiky Richey_Reneberg_83d4.html Richey Reneberg Richey Reneberg (* 5. október 1965, Phoenix, Arizona, USA) je bývalý americký profesionálny tenista. Počas svojej kariéry vyhral 3 turnaje ATP v dvojhre a 19 turnajov vo štvorhre. Finálové účasti na turnajoch ATP (42) Grand Slam Tennis Masters Cup ATP Masters Series ATP International Series Gold ATP International Series Dvojhra - výhry (3) Č. Dátum Turnaj Povrch Súper vo finále Skóre 1. 5. máj 1991 Tampa, Spojené antuka Vlajka Česka Petr Korda 4-6 6-4 štáty 6-2 2. 10. január Kuala Lumpur, tvrdý Vlajka Francúzska Olivier 6-3 6-1 1993 Malajzia Delaitre 3. 16. jún 1996 Rosmalen, tráva Vlajka Francúzska Stephane 6-4 6-0 Holandsko Simian Dvojhra - prehry (4) Č. Dátum Turnaj Povrch Súper vo finále Skóre 7. január Wellington, Nový Vlajka Španielska Emilio 7-6 4-6 1. 1990 Zéland tvrdý Sánchez 6-4 4-6 1-6 2. 9. január Oahu, Spojené tvrdý Vlajka Južnej Afriky Wayne 4-6 7-6^3 1994 štáty Ferreira 1-6 3. 21. apríl Tokio, Japonsko tvrdý Vlajka Spojených štátov 4-6 5-7 1996 Pete Sampras 4. 9. marec Scottsdale, tvrdý Vlajka Austrálie Mark 4-6 6-7^4 1997 Spojené štáty Philippoussis Štvorhra - výhry (19) Č. Dátum Turnaj Povrch Partner Súperi vo Skóre finále Vlajka Spojených 19. Vlajka štátov Kelly 1. november Johannesburg, tvrdý Spojených Jones 6-0 1989 Južná Afrika štátov Luke Vlajka 6-4 Jensen Spojených štátov Joey Rive Vlajka štátov Luke 2. 6. október Sydney, tvrdý Spojených Jensen 6-4 1991 Austrália štátov Jim Vlajka 6-4 Grabb Austrálie Laurie Warder Vlajka štátov Scott 7-5 3. 13. október Tokio, Japonsko koberec Spojených Davis 2-6 1991 štátov Jim Vlajka 7-6 Grabb Spojených štátov David Pate Južnej Vlajka Afriky 9. február San Francisco, Spojených Pieter 6-4 4. 1992 Spojené štáty tvrdý štátov Jim Aldrich 7-5 Grabb Vlajka Afriky Danie Visser Vlajka štátov John 6-4 5. 14. jún Rosmalen, tráva Spojených McEnroe 6-7 1992 Holandsko štátov Jim Vlajka 6-4 Grabb Nemecka Michael Stich Vlajka Kanady Grant 6. 23. august Indianapolis, tvrdý Spojených Connell 7-6 1992 Spojené štáty štátov Jim Vlajka 6-2 Grabb Kanady Glenn Michibata 13. Vlajka štátov Kelly 3-6 7. september US Open, Spojené tvrdý Spojených Jones 7-6 1992 štáty štátov Jim Vlajka 6-3 Grabb Spojených 6-3 štátov Rick Leach 21. február Philadelphia, Spojených Marcos 6-7 8. 1993 Spojené štáty koberec štátov Jim Ondruska 6-3 Grabb Vlajka 6-0 štátov Brad Pearce Vlajka štátov Todd 9. 2. máj 1993 Atlanta, Spojené antuka Spojených Martin 6-4 štáty štátov Paul Vlajka 7-6 Annacone Spojených štátov Jared Palmer Vlajka Nemecka 10. október Sydney, Spojených Alexander 6-3 10. 1993 Austrália tvrdý štátov Patrick Mronz 7-5 McEnroe Vlajka Nemecka Lars Rehmann Vlajka Južnej štátov Brian 2-6 11. 17. apríl Birmingham, antuka Afriky Christo MacPhie 6-3 1994 Spojené štáty Van Rensburg Vlajka 6-2 Witt Vlajka štátov Atlanta, Spojené Spojených Francisco 4-6 12. 1. máj 1994 štáty antuka štátov Jared Montana 7-6 Palmer Vlajka 6-4 štátov Jim Pugh Vlajka Vlajka Bahám 6-3 29. január Australian Open, Spojených Mark Knowles 3-6 13. 1995 Austrália tvrdý štátov Jared Vlajka Bahám 6-3 Palmer Daniel 6-2 Nestor Vlajka štátov Tommy 4-6 14. 19. február Memphis, Spojené tvrdý Spojených Ho 7-6 1995 štáty štátov Jared Vlajka 6-1 Palmer Nového Zélandu Brett Steven Vlajka Vlajka Česka 7-6 15. 18. august Indianapolis, tvrdý Spojených Petr Korda 4-6 1996 Spojené štáty štátov Jim Vlajka Česka 6-4 Grabb Cyril Suk Spojeného Vlajka kráľovstva 16. 6. október Lyon, Francúzsko koberec Spojených Neil Broad 6-2 1996 štátov Jim Vlajka 6-1 Grabb Južnej Afriky Piet Norval Afriky Ellis 9. november Štokholm, Vlajka Nemecka Ferreira 6-3 17. 1997 Švédsko tvrdý Marc-Kevin Vlajka 3-6 Goellner Spojených 7-6 štátov Patrick Galbraith Vlajka Bahám Vlajka Mark Knowles 6-4 18. 7. marec Scottsdale, tvrdý Spojených Vlajka 6-7^4 1999 Spojené štáty štátov Justin Austrálie 6-3 Gimelstob Sandon Stolle 12. marec Scottsdale, Spojených Patrick 6-3 19. 2000 Spojené štáty tvrdý štátov Jared Galbraith 7-5 Palmer Vlajka Austrálie David Macpherson Štvorhra - prehry (16) Č. Dátum Turnaj Povrch Partner Súperi vo Skóre 11. Vlajka štátov Kelly 1. február San Francisco, koberec Spojených Jones 6-2 6-7 1990 Spojené štáty štátov Glenn Vlajka 3-6 Layendecker Spojených štátov Robert Van't Hof Vlajka štátov Ken 2. 5. máj Tampa, Spojené antuka Spojených Flach 7-6 4-6 1991 štáty štátov David Vlajka 1-6 Pate Spojených Seguso Vlajka Izraela Gilad 19. máj Umag, Spojených Bloom 6-7 6-2 3. 1991 Chorvátsko antuka štátov David Vlajka 1-6 Wheaton Španielska Javier Sánchez 23. Vlajka Todd 4. február Philadelphia, koberec Spojených Woodbridge 4-6 6-7 1992 Spojené štáty štátov Jim Vlajka Mark Woodforde Vlajka Spojených 5. júl Wimbledon, Spojených štátov John 7-5 6-7 5. 1992 Anglicko tráva štátov Jim McEnroe 6-3 6-7 Grabb Vlajka 17-19 Nemecka Michael Stich 11. Vlajka Patrick 6. október Sydney, tvrdý Spojených McEnroe 2-6 3-6 1992 Austrália štátov Jim Vlajka Jonathan Stark 18. Vlajka Todd 7. október Tokio, Japonsko koberec Spojených Woodbridge 6-7 4-6 1992 štátov Jim Vlajka Vlajka Todd 8. 8. máj Pinehurst, antuka Spojených Woodbridge 2-6 6-3 1994 Spojené štáty štátov Jared Vlajka 3-6 Palmer Austrálie 21. Vlajka Todd 9. august Indianapolis, tvrdý Spojených Woodbridge 3-6 4-6 1994 Spojené štáty štátov Jim Vlajka Vlajka Španielska 7. máj Atlanta, Spojených Sergio Casal 7-6 3-6 10. 1995 Spojené štáty antuka štátov Jared Vlajka 6-7 Palmer Španielska Emilio 18. Vlajka štátov Trevor 11. február San Jose, tvrdý Spojených Kronemann 4-6 6-3 1996 Spojené štáty štátov Vlajka 3-6 Jonathan Stark Austrálie 10. marec Scottsdale, Vlajka Nového Patrick 7-5 5-7 12. 1996 Spojené štáty tvrdý Zélandu Brett Galbraith 5-7 Steven Vlajka Vlajka Holandska 13. 1. marec Philadelphia, tvrdý Austrálie Jacco Eltingh 6-7 7-6 1998 Spojené štáty David Vlajka 2-6 Macpherson Holandska Paul Haarhuis Vlajka Švédska Jonas 15. marec Indian Wells, Spojených Björkman 14. 1998 Spojené štáty tvrdý štátov Todd Vlajka 4-6 6-7 Martin Austrálie Rafter Vlajka Južnej Vlajka Afriky Ellis 15. 3. máj Atlanta, antuka Spojených Ferreira 3-6 6-0 1998 Spojené štáty štátov Alex Vlajka Južnej 2-6 O'Brien Afriky Brent Haygarth 20. Memphis, Spojených štátov Justin 16. február Spojené štáty tvrdý štátov Jim Gimelstob 2-6 4-6 2000 Grabb Vlajka Kanady Sébastien Lareau Externé odkazy * Richey Reneberg na stránkach ATP (po anglicky) Richard_Stehlík_5155.html Richard Stehlík Richard Stehlík (* 22. jún 1984, Skalica) je slovenský hokejový obranca. Reprezentácia V slovenskej reprezentácii odohral 39 zápasov, zaznamenal 1 gól. Majstrovstvá sveta 2006 Tréner František Hossa ho nominoval na Majstrovstvá sveta v lotyšskej Rige. Štatistika Rok | Počet | Góly | Asistencie | Body | Trestné | +/- | Strely | Umiestnenie | zápasov | | | | minúty | | | 2006 | 7 | 0 | 0 | 0 | 2 | 3 | 7 | 8. MS 2007 Tréner Július Šupler ho nominoval na Majstrovstvá sveta 2007 v Rusku. Slovenské národné hokejové mužstvo na Majstrovstvách sveta v ľadovom hokeji 2007 Brankári 41 Jaroslav Halák (Montreal Canadiens) - 60 Karol Križan (MoDo Hockey) - 2 Branislav Konrád (HK Nitra) Obrancovia 68 Milan Jurčina (Washington Capitals) - 71 Tomáš Harant (Lowell Devils) - 3 Zdeno Chára (Boston Bruins) - 37 Peter Podhradský (Frankfurt Lions) - 55 Tomáš Starosta (Neftechimik Nižnekamsk) - 7 Martin Štrbák (CSKA Moskva) - 75 Richard Stehlík (Sparta Praha) - 15 Dominik Graňák (Slavia Praha) Útočníci 81 Marián Hossa (Atlanta Thrashers) - 38 Pavol Demitra (Minnesota Wild) - 10 Marián Gáborík (Minnesota Wild) - 18 Miroslav Šatan (New York Islanders) - 22 Richard Kapuš (Metallurg Novokuzneck) - 79 Marek Uram (Slovan Bratislava) - 19 Branko Radivojevič (Minnesota Wild) - 16 Roman Kukumberg (Slovan Bratislava) - 21 Radovan Somík (Severstaľ Čerepovec) - 28 Ivan Čiernik (Kölner Haie) - 47 Miroslav Kováčik (Sibir Novosibirsk) - 43 Tomáš Surový (Luleå HF) - 26 Tibor Melichárek (Dukla Trenčín) - 14 Andrej Podkonický (Bílí Tygři Liberec) Tréneri Július Šupler - Zdeno Cíger - Miroslav Miklošovič (štatistické údaje v článku sú z 20. apríla 2007) Externé odkazy * Richard Stehlík klubová štatistika na hockeyDB.com Richard.html Richard Richard je mužské krstné meno. Má nemecký pôvod zo staronemeckých slov richi+hart s významom „mocný“, „tvrdý vládca“. Meniny na Slovensku má 3. apríla. Richard_Clayderman_39bf.html Richard Clayderman francúzsky pianista Narodenie 28. december 1953 Paríž Pozri aj Biografický portál Richard Clayderman (* 28. december 1953, Paríž) je francúzsky pianista. Preslávil sa po celom svete hlavne skladbou Ballade pour Adeline ktorú v roku 1976 pre svoju novonarodenú dcéru Adeline zložil skladateľ Paul de Senneville. V interpretácii skladby v podaní Richarda Claydermana sa predalo niekoľko miliónov albumov po celom svete. Diskografia Číslo * 25 Years of Golden Hits (2xCD) * 50 Exitos Romanticos (3xCD) * 101 Solistes Tziganes (CD) A * A Comme Amour (CD) * A Dream of Love (CD) * A Little Night Music (CD) * A little Romance (CD) * All by myself (2 CD SET) * Always (CD) * América Latina...mon amour (CD) * Amour (CD) * Amour pour amour (CD) * Anemos (CD * Anniversary Collection (5 CD SET) * Antique Pianos (CD) * A Touch of Latino (CD) B * Ballade pour Adeline (LP / 33T) (WW Sales: 30 million) * Ballade pour Adeline (1985-CD) * Ballade pour Adeline and other Love Stories (CD) * Best Friend (CD) * Best of Classics (2 CD SET) * Best of Richard Clayderman (CD) * Brazilian Passion (CD) * Para Reynosa tamaulipas C * Carpenters Collection (CD) * Chansons d'Amour (2 LP SET) * Chinese Evergreen (CD) * Chinese Garden (CD) * Chinese Garden/Cherished Moments (CD + VCD) * Christmas (LP / 33T) * Christmas Album (CD) * Claire De Lune (3 CD SET) * Classic Touch (CD) * Classics (CD) * Clayderman 2000 (CD) * Coeur Fragile (CD) * Collection, The (CD) * Confluence, The (CD) * Couleur Tendresses (1982,LP / 33T) D * Deluxe (2 CD SET) * Desperado (CD) * Deutsche Volkslieder (CD) * Digital Concerto (CD) * Dimanche et fêtes (CD Single) E * Ecos de sudamérica (CD) * Ein Träum von Liebe (LP / 33T) * Eléana (LP / 33T) * Eléana (CD) * Encore (CD) * En Venezuela (CD) * Essential (3 CD SET) * Essential Classics (CD) * Everybody Loves Somebody Sometime (CD) F * Fantastic Movie story of Ennio Morricone (CD) * Fifty for Israel (1998, 2 CD SET) * Forever My Way (CD, 2006) * France, mon Amour (CD) * Friends France - Original (CD + VCD) * Friends France (CD + VCD) * From the Heart (LP / 33T) * From this moment on (2006/CD) G * Golden Hearts (CD) * Golden Moments (CD) H * Hollywood and Broadway (LP / 33T) I * Il y a toujours de Soleil au dessus des Nuages (CD) * In amore (CD) (Originally produced (1999) (Polydor Records: 1995-1996) * In Harmony (CD) * In the key of love (2 CD SET) * Introducing Richard Clayderman (CD) J * Japon mon Amour (CD) * Joue-moi tes rêves (CD) L * Les Musiques de L'amour (LP / 33T) * Les Musiques de L'amour (CD Version) * Les Nouvelles Ballades Romantiques (CD) * Les Rendez Vous de Hasard (CD) * Les Sonates (CD) * Lettre à ma Mère (CD) * Lettre à ma Mère (LP / 33T) * Love, American Style (CD) * Love Collection (CD) * Love Follow Us (CD) * Love Follow Us 2 (CD) * Love, French Style (CD) * Love, Italian Style (CD) * Love Songs of Andrew Lloyd Webber (CD) M * Magic of Brazilian Music (CD) * Magic of Richard Clayderman (2 x LP) * Matrimonio D'Amour * Masters of Melody (3 CD SET) * Medley Concerto (LP / 33T) * Meisterstücke (CD) * Memories (DVD / VHS) * Millennium Gold (CD) * Mexico con amor (CD) * Musical Collection (Double CD) * Music of Richard Clayderman (LP / 33T) * My Australian Collection (CD) * My Bossa Nova Favourites (CD) * My Classic Collection (CD) * My favourite Oldies (2 CD SET) * Mysterious Eternity (CD) N * New (2005) * New era (CD + VCD) * Number 1 Hits (Double CD) O * On TV (CD) * Omaggio (CD) P * Piano et orchestre (CD Version of the Debut Album) * null Piano moods (Double CD) * Plays Abba (CD) * Premiers chagrins d'Elsa, Les (1983, LP/33T) Q * Quel gran genio del mio amico... (CD) R * Remembering the Movies (CD) * Rendez-vous (Produced by COBA) * Rêveries (LP / 33T) * Rêveries No.2 (CD) * Richard Clayderman (1977 Debut album) (LP / 33T) * Richard Clayderman (1982) (LP / 33T) * Richard Clayderman in Concert - Japan (Video) * Richard Clayderman in Concert - England (Video) * Richard Clayderman Plays Abba, The Hits (CD) * Romance and the piano of Richard Clayderman (CD) * Romantic (CD) * Romantic America (Canadian Release) (CD) * Romantic Dreams (CD) * Romantic Nights (CD) One of a 10xCD compilation set from St Clair. * Rondo pour un tout petit enfant (CD) S * Scandinavian Collection (CD) * Serenade de l'etoile (Coup de Coeur) (CD) * Smiling Joey (CD Single) * Songs of Love (CD) * Souvenirs (CD) * Stage and Screen (CD) * Sweet Memories (Cassette) * Sweet Memories (LP / 33T) T * Tango (CD) * Thailand mon Amour (CD) * The best 100 (CD 2006) * Together (CD) * Together at Last (CD) * Träumereien 3 (CD) * Träummelodien (CD) * Treasury of love (CD) One of a 10xCD compilation set from St Clair. * Turquie mon amour (CD) * Two Together (CD) U * Ultimate Collection (4xCD) V * Very best of Richard Clayderman (CD) * Very best of Richard Clayderman (DISKY) (3 x CD) W * What a wonderful World (2 CD SET) * When a man loves a woman (CD) * When love songs were love songs (CD) * With Love (1988) (LP / 33T) * With Love (1997) (CD) * With Love (1999) (CD) * World Tour (CD) Z * Zodiacal Symphony (CD) Externé odkazy * Richard Claydermanoficiálna stránka * stránka Delphine website featuring Richard Clayderman * nemecké stránky Richarda Claydermana Referencie Tento článok je sčasti alebo úplne založený na preklade článku Richard Clayderman zverejneného na anglickej Wikipédii. Richard_Francis_Gordon_641a.html Richard Francis Gordon Richard Francis Gordon, Jr. astronaut NASA Št. príslušnosť Spojené štáty Stav neaktívny Dátum narodenia 5. október 1929 Seattle, Washington, Spojené štáty Iné zamestnanie skúšobný pilot Hodnosť kapitán, US Navy Čas vo vesmíre 13d 03h 53m Kozmonaut od 1963 Misie Gemini 11, Apollo 12 Znaky misií Kozmonaut do januára 1972 Pozri aj Kozmonautický portál Richard Francis Gordon, Jr., kapitán, USN, vo výslužbe (* 5. október 1929) je bývalý astronaut NASA. Ako pilot veliteľského modulu sa zúčastnil misie Apollo 12, druhej misie, ktorá pristála na Mesiaci. Život Mladosť a výcvik V roku 1951 ukončil štúdiá na Washingtonskej štátnej univerzite a s diplomom inžiniera chémie vzápätí nastúpil do armády. Stal sa námorným pilotom na základni v Jacksonville na Floride u prepadových stíhačov. Po čase odišiel do školy testovacích námorných pilotov v Patuxent River v Marylande. Lietal na nových typoch reaktívnych lietadiel. Po troch rokoch nastúpil ako inštruktor stíhačky F4H na kalifornskej základni v Miramare a získal celý rad národných leteckých rekordov. V máji 1961 vyhral transkontinentálny pretek Los Angeles – New York. V čase, keď bol prijatý do tretej skupiny amerických kozmonautov (18. októbra 1963), mal nalietaných 4682 hodín. Po nevyhnutnom výcviku bol zaradený do záložnej posádky Gemini 8. Lety do vesmíru Po prvýkrát letel na palube Gemini 11 v septembri 1966. Veliteľom lode bol Charles Conrad. Štartovali z kozmodrómu na myse Canaveral, dostali sa na obežnú dráhu Zeme, štyrikrát sa spojili s raketou Agena a po troch dňoch letu pristáli na hladine Atlantického oceánu. O tri roky po svojom prvom lete bol menovaný najprv za veliteľa záložnej posádky pre Apollo 9, a hneď na to letel po druhýkrát, tentokrát na palube Apolla 12. Ciel misie bolo pristátie na povrchu Mesiaca. Zatiaľ čo jeho kolegovia na lodi, kozmonauti Charles Conrad a Allan Bean na Mesiaci pristáli, Richard Gordon zostal 31 hodín na obežnej dráhe Mesiaca, ktorý 45 krát obletel. Keď sa Conrad s Beanom vrátili na loď, odštartovali na Zem a po desiatich dňoch vo vesmíre pristáli na hladine Tichého oceánu. * Gemini 11 ( 12. september 1966 – 15. september 1966) * Apollo 12 ( 14. november 1969 – 24. november 1969) Po lete Po lete s Apollom 12 bol ešte kapitán Gordon menovaný do záložnej posádky Apolla 15. Dňa 1. januára 1972 z NASA aj z armády odišiel a stal sa viceprezidentom spoločnosti The New Orleans Saints of the National Footbal League. Od 1. apríla 1977 bol hlavným manažérom energetického oddelenia firmy John Mecom Company, v roku 1993 prezidentom Space Age America Inc. Je ženatý a má šesť detí. Zdroje Literatúra * Milan Codr (1982). Sto hvězdných kapitánů. Práce. Externé odkazy * http://www.lib.cas.cz/space.40/ASTRON/USA/GORD-RF2.HTM Richard_Kitta_fe76.html Richard Kitta Richard Kitta (* 20. január 1979) je slovenský básnik a textár. Žije v Košiciach. Bibliografia * 2004 - Zem tajných obojživelníkov (básne v p(r)óze), Vienala, Košice. * 2006 - Vynález dúhy, VSSS, Bratislava. Richie_Edwards_8859.html Richie Edwards Základné informácie Popis umelca Anglický spevák a gitarista skupiny Stone Gods Rodné meno Richie Edwards Dátum narodenia 25. September 1974 Miesto narodenia Lichfield Žáner(-re) Hard rock Hrá na nástroje Gibson Les Paul,Gibson Explorer Súvisiace Stone Gods články Vplyv Queen, AC/DC, Led Zeppelin, Slade, Metallica Webstránka http://www.myspace.com/richieedwards Richie Edwards (* 25. September 1974, Lichfield) je frontman hardrockovej skupiny Stone Gods. Pre hranie so Stone Gods používa: * 1 x Diezel VH4 * 1 x Mesa Boogie Stiletto Ace 4 x Marshall 4x12 with 25watt 'greenback' speakers 2 x Gibson Explorer * 2 x Gibson Les Paul Standard * 1 x Gibson J200 acoustic * 1 x Martin 12 string acoustic (model TBC) * 1 X Martin acoustic (model TBC) Richard_Edler_von_Mises_58c8.html Richard Edler von Mises Richard von Mises. Richard Edler von Mises (* 19. apríl 1883, Ľvov – † 14. júl 1953, Boston) bol rakúsky matematik a mechanik; autor fundamentálnych diel v oblasti teórie pravdepodobnosti, aeromechaniky a aplikovanej mechaniky. Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Richard_Adolf_Zsigmondy_0872.html Richard Adolf Zsigmondy rakúsko-nemecký chemik Narodenie 1. apríl 1865 Viedeň, Rakúsko Úmrtie 23. september 1929 Göttingen, Rakúsko Pozri aj Biografický portál Nositeľ Nobelovej ceny Richard Adolf Zsigmondy (* 1. apríl 1865, Viedeň – † 23. september 1929, Göttingen) bol rakúsko-nemecký chemik (jeho rodina bola maďarského pôvodu), ktorý študoval koloidy. V roku 1925 získal Nobelovu cenu za chémiu. Život Zsigmondovi rodičia boli Irma von Szakmary a Adolf Zsigmondy starší. Jeho otec bol vedec, ktorý vynašiel operačné pomôcky pre dentistov. Vychovala ho matka, pretože mu otec zomrel v roku 1880. Rád sa venoval horolezectvu so svojim súrodencom. Na vysokej škole sa začal zaujímať o prírodu, hlavne o chémiu a fyziku. Neskôr začal robiť experimenty vo svojom vlastnom laboratóriu. Kariéra Jeho akademická kariéra začala na fakulte medicíny Viedenskej univerzity, čoskoro odišiel na Technickú univerzita vo Viedni a neskôr na Mníchovskú univerzitu, kde študoval chémiu a získal doktorát v roku 1889. V Mníchove bol jeho učiteľom von Miller, tu sa začala jeho kariéra vedca. Neskôr sa vrátil do Rakúska, kde pracoval ako asistent v Grazi. Počas jeho práce dokončil svoju najdôležitejšiu prácu o koloidoch. Medzi rokmi 1908 a 1929 bol riaditeľom Inštitútu anorganickej chémie na univerzite v Göttingene. Počas práce v sklárskom priemysle (1879), sa venoval práci na koloidnom zlate a objavil hydrosol zlata. Dokázal predvídať rôzne využitie koloidov, napríklad využitie pri rozptýlení svetla do rôznych spektier. Na to aby bolo umožnené také štúdium, on a Heinrich Siedentopf vynašli ultramikroskop (1903) a Zsigmondy ho použil na rôzne skúmanie aspektov koloidov, vrátane Brownovho pohybu. Jeho práca bola dôležitá pre biochémiu a bakteriológiu. So svojou vedeckou prácou pokračoval v Nemecku. V Göttingene pracoval ako profesor chémie, kde zostal až do konca svojej kariéry. V roku 1925 dostal Nobelovu cenu za chémiu za jeho prácu o koloidoch počas pracovania v Grazi. Zomrel iba niekoľko dní po odchode z Göttingenu v roku 1929. Kráter na Mesiaci je pomenovaný na jeho pamiatku. Richard_Strauss_08d4.html Richard Strauss Strauss3 Richard Strauss (* 11. jún 1864, Mníchov - † 8. september 1949, Garmisch-Partenkirchen) bol nemecký hudobný skladateľ. Narodil sa v roku 1864 v Mníchove v hudobníckej rodine. Jeho otec hral výborne na lesnom rohu. Jeho syn bol v hudbe samoukom, no čoskoro dosiahol významné úspechy. Dvadsaťročný mal premiéru v New Yorku, o rok neskôr bol riaditeľom v Meiningene, potom vo Weimare. Po prvej svetovej vojne bol riaditeľom Dvornej opery vo Viedni. Pôsobil ako predseda Ríšskej kultúrnej komory. Ku koncu života strávil Strauss niekoľko rokov vo Švajčiarsku a do vlasti sa vrátil pred smrťou. Zomrel v Garmisch-Partenkirchene v roku 1949. Richard_Raši_1f83.html Richard Raši Politický portál Vláda SR od 4. júla 2006 Predseda vlády Robert Fico, SMER Podpredsedovia vlády Dušan Čaplovič, SMER Robert Kaliňák (MV), SMER Ján Mikolaj (MŠ), SNS Štefan Harabin (MS), ĽS-HZDS Ministri vlády Ján Počiatek (MF), SMER Ján Kubiš (MZV), SMER Ľubomír Jahnátek (MH), SMER František Kašický (MO), SMER (do 30.1.2008) Jaroslav Baška (MO), SMER (od 30.1.2008) Marek Maďarič (MK), SMER Ivan Valentovič (MZ), SMER (do 3.6.2008) Richard Raši (MZ), SMER (od 3.6.2008) Miroslav Jureňa (MP), ĽS-HZDS (do 23.11.2007) Zdenka Kramplová (MP), ĽS-HZDS (od 27.11.2007) Ľubomír Vážny (MD), SMER Marián Janušek (MVRR), SNS Viera Tomanová (MPSV), SMER Jaroslav Izák (MŽP), SNS MUDr. Richard Raši, MPH, (* 2. apríl 1971, Košice) je ministrom zdravotníctva SR od 3. júna 2008. Vyštudoval Lekársku fakultu Univerzity Pavla Jozefa Šafárika (UPJŠ) v Košiciach so špecializáciou v chirurgickom odbore. Titul Master of Public Health (MPH) získal v roku 2004 na Slovenskej zdravotníckej univerzite (SZU) v odbore úrazová chirurgia. Pracoval na klinike úrazovej chirurgie v košickej fakultnej nemocnici, kde neskôr pôsobil ako námestník pre liečebno-preventívnu starostlivosť. V marci 2007 bol vymenovaný za riaditeľa Fakultnej nemocnice s poliklinikou v Bratislave. Je ženatý, má dve dcéry. Richvaldský_potok.html Richvaldský potok Richvaldský potok je potok v hornom Šariši, na území okresu Bardejov, neďaleko okresného mesta. Je to ľavostranný prítok Šibskej vody a má dĺžku 9 km. Prameň: v Ondavskej vrchovine na východnom svahu vrchu Barvienok (591,5 m n. m.) v nadmorskej výške okolo 510 m n. m. Smer toku: najprv na juh, potom sa postupne stáča na juhovýchod a juhojuhovýchod, na dolnom toku tečie na východ Geomorfologické celky: Ondavská vrchovina, podcelok Raslavická brázda Prítoky: sprava prítok z oblasti Širokých lúk, Starý potok, prítok spod Vysokej hory (493,7 m n. m.), Tisovec, zľava prítok z Paľovej debry, niekoľko prítokov spod Griglovej rovne (584,4 m n. m.), prítok z oblasti Tranky a Miháľovský potok Ústie: do Šibskej vody pri osade Kľušovská Zábava v nadmorskej výške cca 304 m n. m. Obce: Richvald a Kľušovská Zábava Richard_Scheibner_7c77.html Richard Scheibner Richard Scheibner (* 1880, Trenčín) bol nemeckým architektom pôsobiacim prevažne v Berlíne. Narodil sa na Slovensku, v Trenčíne, v roku 1880. Dátum jeho úmrtia nie je známy. Práce Berlínskymi realizáciami architekta R. Scheibnera sú Marmorhaus /Berlin-Charlottenburg, Kurfürstendamm 236, projektované spolu s Hugóm Pálom: 1912-1913/ a Policajná stanica /Berlin-Charlottenburg, Flatowallee 22, projektované:1930-1931/. V roku 1913 sa úspešne zúčastnil súťaže na budovu nemeckého veľvyslanectva vo Washingtone /jeden z troch odmenených návrhov/. Do svojho rodného mesta navrhol centrálnu stavbu synagógy /Trenčín, Štúrovo námestie 127, projektované spolu s Hugóm Pálom 1911-1912/. V polovici dvadsiatych rokov 20. storočia vytvoril projekt adaptácie pôvodnej klasicistickej budovy Obecného úradu pre potreby okresného súdu v Piešťanoch /Štefánikova 119/. R. Scheibner je autorom publikácie Das Städtische Burgerhaus Niedersachsens /vydavateľstvo Kuhtmann, Drážďany 1910, 159 strán, 131 obrázkov/ Poznámka * 1. zdroj v ktorom sa uvádza meno Rudolf /nie Richard/ Scheibner - Bořutová, D.: Architektúra a urbanizmus, časopis pre teóriu architektúry a urbanizmu, ročník XXXII, 1998, číslo 3-4, STU v Bratislave, strana 86 * 2. zdroj v ktorom sa uvádzajú Piešťany ako rodné mesto R. Scheibnera - Kusý, M.: Architektúra na Slovensku 1948-1918, BRALO, 1995 Bratislava, strana 37 Zdroje * 1. Bořutová, D.: Architektúra a urbanizmus, časopis pre teóriu * 2.Kusý, M.: Architektúra na Slovensku 1948-1918, BRALO, 1995 Bratislava, strana 37, počet strán 152 * 3. Toran, E.: Architektúra druhej polovice 19. stor. na Slovensku * 4. http://www.af-bauservice.de/html/marmorhaus.html * 5. http://architekturmuseum.ub.tu-berlin.de/index.php?set=1&p=79&Daten=156936 * 6.http://www.bigshops.de/heuberger/inhalt.asm?sessionid=5a39e26870e6ffbda767f14b0cbe0a45&OPTNAME=KATALOG&CATEGORY=HEUBERGER&KAP_X=Deutsche%20Orts-%20und%20Landeskunde&KAP_XX=SCHEIBNER%2C%20RICHARD.&KAP_XXX=&SEARCHDEF1=scheibner&SEARCHDEF2=&SEARCHDEF3=&FROMKAT= * 7. http://www.piestany.sk/index.php?id=260&L=0 Richard_Nicolaus_Coudenhove-Kalergi_575b.html Richard Nicolaus Coudenhove-Kalergi gróf Richard Nicolaus Coudenhove-Kalergi (* 1894 – † 1972) bol rakúsky politik a sociológ, zakladateľ paneuropanizmu. Roku 1923 založil Paneurópsku úniu. Jeho koncepcia spojených európskych štátov získala v medzivojnovom období sympatie mnohých popredných politikov (A. Briand, G. Stresemann, E. Beneš). Prakticko-organizačne a inštitucionálne sa paneuropanizmus začal etablovať po druhej svetovej vojne: Európske spoločenstvá, Európsky parlament atď. Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Richard_Park_5f9d.html Richard Park hokejista USA Narodenie 27. máj 1976 Vlajka Kórejskej republiky Soul, Južná Kórea Aktívna činnosť 1994 - súčasnosť Pozícia pravé krídlo Streľba pravou rukou Výška a váha 180 cm, 86 kg Richard Park (* 27. máj 1976, Soul, Južná Kórea) je americký hokejový útočník kórejskeho pôvodu. Meria 178 cm a váži 86 kg (2006). Klubový hokej V sezóne 2005/06 hral za klub NHL Vancouver Canucks. V súčasnosti hrá za klub New York Islanders. Reprezentácia Tréner Mike Eaves ho nominoval na Majstrovstvá sveta v hokeji 2006 v lotyšskej Rige. Na drese nosí číslo 18. Štatistika na MS Rok | Počet | Góly | Asistencie | Body | Trestné | +/- | Strely | Umiestnenie | zápasov | | | | minúty | | | 2006 | 7 | 1 | 1 | 2 | 0 | -3 | 11 | 7. Externé odkazy * Richard Park klubová štatistika na hockeyDB.com Národné hokejové mužstvo USA na Majstrovstvách sveta v hokeji 2006 Brankári 31 Craig Anderson (Chicago Blackhawks) - 33 Jason Bacashihua (St. Louis Blues) Obrancovia 35 Hal Gill (Boston Bruins) - 7 Ryan Suter (Nashville Predators) - 34 Freddy Meyer (Philadelphia Flyers) - 55 Mike Komisarek (Montreal Canadiens) - 44 Brooks Orpik (Pittsburgh Penguins) - 6 Joe Corvo (Los Angeles Kings) - 41 Andrew Alberts (Boston Bruins) Útočníci 11 Marty Reasoner (Boston Bruins) - 12 Ryan Malone (Pittsburgh Penguins) - 23 Dustin Brown (Los Angeles Kings) - 14 Mark Cullen (Chicago Blackhawks) - 18 Richard Park (Vancouver Canucks) - 9 Andy Hilbert (Pittsburgh Penguins) - 17 Ryan Kesler (Vancouver Canucks) - 21 Yan Stastny (Boston Bruins) - 28 Adam Hall (Nashville Predators) - 16 Jim Slater (Atlanta Thrashers) - 19 Drew Stafford (University of North Dakota) - 8 Phil Kessel (University of Minnesota) - 20 Richard Umberger (Philadelphia Flyers) - 10 Patrick O'Sullivan (Houston Aeros) Tréneri Mike Eaves - Keith Allain, Jay Leach Richard_Dírer_254b.html Richard Dírer Tento článok si vyžaduje rozšírenie, aby zodpovedal základnému štandardu kvality. Pozri aj stránky Ako upravovať stránku a Návody a štýl alebo diskusiu k článku. Články ktoré nesplnia ani štandard minimálneho článku môžu byť v budúcnosti bez varovania zmazané. Richard Dírer je slovenský novinár pôsobiaci v televízii TA3 a moderátor televíznej politickej relácie V politike. Od mája 2008 je zároveň šéfredaktorom spravodajstva a publicistiky televízie TA3. Richtár.html Richtár Richtár (z nem. Richter - sudca; lat. iudex; čiastočné synonymá: šoltýs, fojt, advokát, villicus, vesník, pereg) bol na území dnešného Slovensku do roku 1850 hlavný predstaviteľ samosprávy miest a do roku 1918 dedín. Richtár bol pôvodne úradník vyberajúci pre svojho pána dlhované čiastky v obci, ktorý bol poverený aj súdnictvom. Neskôr sa stal aj predstaviteľom správy obce/mesta. V roku 1850 na dedinách stratil súdnu právomoc, v mestách mu naopak ostala len súdna funkcia (nem. Richter - slov. sudca) a správnu právomoc dostal mešťanosta (nem. Bürgermeister). Iné staršie názvy * Villicus bol do konca 13. storočia (alternatívny?) názov všetkých richtárov, neskôr iba richtárov na dedine. * Vesník bol dedinský richtár; s pojmom richtár splynul v 16. storočí * Šoltýs, (mestský) fojt, advokát boli názvy richtárov miest a obcí s nemeckým právom. Boli to dediční richtári, ktorí boli spravidla zakladateľmi nových obcí (lokátormi) a za vykonávanie úradu zodpovedali zemepánovi. Fojt bol aj názov dedinského richtára v poľskom a ukrajinskom prostredí. * Pereg - richtár vo vinohradníckej obci; bol volený Dedinskí (nedediční) richtári Dedinskí richtári boli volení obecnou pospolitosťou (v novoveku volili z troch kandidátov navrhnutých zemepánom). Zodpovedali sa však zemepánovi. Na starosti mali správu obce, súdnictvo obce, správu odvodov poddanských dávok, desiatku a deviatku, ako aj štátnych daní. Mestskí (nedediční) richtári V mestách stál spočiatku na čele mestskej rady zloženej z 6-12 (aj viac) prísažných (iurati, scabini, boženíci), od 14. storočia na čele širšej rady alebo volenej (často vyše 100-člennej) obce (electa civitas). V kráľovských mestách sa richtár volil spravidla na obdobie jedného roka. Vo funkcii ho potvrdzoval panovník. Pozri aj * šoltýs * slobodné kráľovské mesto Richard_Dawkins_c78d.html Richard Dawkins Clinton Richard Dawkins známy ako Richard Dawkins (* 26. marec 1941, Nairobi, Keňa), je významný britský zoológ, etológ, evolučný biológ a propagátor ateizmu. Vyštudoval Oxfordskú univerzitu,kde bol jeho tútorom Nikolaas Tinbergen, dánsky biológ, nositeľ Nobelovej ceny. Dawkins je docentom zoológie na Oxfordskej univerzite, autorom ocenených kníh a nositeľom mnohých významných vedeckých vyznamenaní. Od roku 1996 pôsobil ako viceprezident Britskej humanistickej asociácie, v tom istom roku mu bol udelený aj čestný titul Humanista roka. Okrem vedeckého publikovania prednáša a publikuje aj humanistické názory a myšlienky, ktoré sa stretávajú s podobnou pozornosťou ako jeho inovatívne vedecké myšlienky. Publikácie Knihy * The Selfish Gene (1976, 1989, 2006) * The Extended Phenotype (1982, 1999) * The Blind Watchmaker (1986) * River Out of Eden (1995) * Climbing Mount Improbable (1997) * Unweaving the Rainbow (1998) * A Devil's Chaplain (2003) * The Ancestor's Tale (2004) * The God Delusion (september 2006) Eseje * Viruses of the Mind (1993) * The real romance in the stars (1995) – kritický pohľad na astrológiu. * Snake Oil and Holy Water (1999) * Bin Laden's Victory (2003) * What Use is Religion? (2004) * Race and creation (2004) * The giant tortoise's tale, The turtle's tale a The lava lizard's tale (2005) – séria troch článkov napísaných po návšteve Galapág. Televízne relácie Dokumentárne programy, ktoré vytvoril a prezentuje Richard Dawkins (originálne meno v angličtine): * The Root of All Evil? * The Enemies of Reason Iné projekty * Wikicitáty * Commons * Spolupracuj na Wikiquote Wikicitáty ponúka citáty od alebo o Richard Dawkins * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Externé odkazy * Oficiálny web(po anglicky) Richard_Gordon_22c1.html Richard Gordon Richard Gordon môže byť: * Richard Gordon (spisovateľ), britský spisovateľ * Richard Francis Gordon, americký astronaut * Richard Gordon (politik), filipínsky politik ... Tento článok je zatiaľ tzv. "výhonok". Text môžeš doplniť alebo zmeniť, keď hore klikneš na záložku "upraviť". Symbol rozcestia Toto je rozlišovacia stránka — navigačná pomôcka obsahujúca zoznam iných článkov, ktoré by mohli mať rovnaký názov. Ak vás na túto stránku odkázal článok, prosíme Vás, aby ste sa k článku vrátili a opravili v ňom odkaz tak, aby odkazoval priamo na konkrétnu stránku z hore uvedeného zoznamu, ktorú autor článku myslel. Rich_Text_Format_0cc4.html Rich Text Format RTF (Rich Text Format) je proprietárny formát na ukladanie dokumentov vyvinutý firmou Microsoft. Richard_Réti_624c.html Richard Réti Richard Réti (* 28. máj 1889, Pezinok – † 6. jún 1929, Praha) bol slávny rakúsko-uhorský šachový majster, neskôr po rozpade rakúsko-uhorskej monarchie česko-slovenský šachový veľmajster s nemeckým materinským jazykom. Život Jeho otec bol židovský lekár. Mal francúzsku vychovávateľku. V školskom veku v roku 1904 sa presťahoval s matkou do Viedne, absolvoval gymnázium a študoval matematiku, avšak rýchlo ho začal fascinovať šach. V slávnej viedenskej kaviarni Café Central zabudol svoju seminárnu prácu a potom čo sa úplne stratila, vzdal štúdium a stal sa profesionálnym hráčom šachu. Savielly Tartakower o tomto čase: Réti študoval matematiku, ale nebol suchým matematikom, hrá za Viedeň, ale nie je Viedenčan, je rodený Uhor, nevie po maďarsky, rozpráva rýchlo, a pritom koná rozvážne, a ešte sa stane najlepším šachistom na svete, ale nedosiahne korunu majstra sveta. On je bádateľský umelec, ktorý sa nezaoberá príčinou záležitostí, ale podstatou… Na konci prvej svetovej vojny sa presťahoval do Prahy. Medzi rokmi 1918 und 1924 dosahuje veľké turnajové úspechy a patrí do absolútnej svetovej špičky. V roku 1924 je prvý po desiatych rokoch, komu sa podarí poraziť veľkého, „neporaziteľného“ Capablancu v turnajovej partii. Réti sa stal radikálným „novátorom“ šachového otvorenia a spolu s Aaronom Nimzowitschom a Gyulom Breyerom bol jedným z vedúcich predstaviteľov „hypermodernej šachovej školy“. Po ňom pomenované Rétiho otvorenie (1.Jf3 d5 2.c4) je typickým výdobytkom tej epochy. V roku 1925 dosiahol svetový rekord v simultánke naslepo, keď z partií na 29 šachovniciach 21 vyhral 6 zremizoval a 2 prehral. Aj ako autor šachovej literatúry dokázal veľa, jeho knihy Die neuen Ideen im Schachspiel Nové myšlienky v šachovej hre z roku 1922 a Die Meister des Schachbretts Majstri na šachovnici z roku 1930 sú klasickými dielami šachovej literatúry. Vo veku len 40 rokov umrel v Prahe na šarlach. Pochovaný je vo Viedni. Šachové štúdie Svoju genialitu dokázal aj vo vyše 50 šachových štúdiách. Najznámejšia z nich, v ktorej súperi majú len po jednom pešiakovi, bola uverejnená 4. decembra 1921 v Ostrauer Morgenzeitung. Myšlienka štúdie je negáciou známeho aforizmu od Senecu: Kto súčasne beží za dvoma zajacmi, často nechytí ani jedného.. 8 7 6 5 4 3 2 1 a b c d e f g h Biely na ťahu remizuje Na prvý pohľad sa zdá, že výzvu nemožno splniť, pretože biely kráľ nemôže dohnať čierneho pešiaka a čierny kráľ ľahko chytí bieleho pešiaka. Biely kráľ musí preto sledovať odrazu dva ciele: * podporovať vlastného pešiaka * chytiť súperovho pešiaka. Keď sa čierny kráľ priblíži k bielemu pešiakovi (Kb6), biely kráľ získa čas na vstup do štvorca čierneho pešiaka a tým ho chytí. Ak čierny ťahá len svojím pešiakom, tak biely kráľ pomôže svojmu pešiakovi a obe strany postavia prakticky v rovnakom čase dámu. Riešenie: 1.Kh8-g7!! h5-h4 Alebo 1... Kb6 2.Kf6 h4 3.Ke5 h3 4.Kd6 h2 5.c7 = 2.Kg7-f6 h4-h3 Ak teraz 3.Ke5? tak 3... h2 čierny vyhrá 3.Kf6-e6 alebo 3.Kf6-e7 remíza. Literatúra * Harry Golombek: Richard Rétis beste Partien. Überarbeitete Neuauflage von John Nunn. Beyer-Verlag, Hollfeld 2002. ISBN 3-88805-268-8 * Jan Kalendovský: RICHARD RÉTI - šachový myslitel, Olympia, Praha, 1989 Rick_Leach_a988.html Rick Leach Rick Leach (* 28. december 1964, Arcadia, Kalifornia, USA) je bývalý americký profesionálny tenista. Počas svojej kariéry vyhral 46 turnajov ATP vo štvorhre. Finálové účasti na turnajoch ATP (83) Grand Slam Tennis Masters Cup ATP Masters Series ATP International Series Gold ATP International Series Štvorhra - výhry (46) Č. Dátum Turnaj Povrch Partner Súperi vo Skóre finále Vlajka Vlajka Švédska 1. 19. júl Stuttgart, antuka Spojených Mikael Pernfors 6-3 1987 Nemecko štátov Tim Vlajka Švédska 6-4 Pawsat Magnus Tideman Vlajka Spojených Vlajka štátov Dan 2. 11. október Scottsdale, tvrdý Spojených Goldie 6-3 1987 Spojené štáty štátov Jim Vlajka 6-2 Pugh Spojených štátov Mel Purcell Vlajka Vlajka 3. január Wellington, Spojených Austrálie 6-2 3. 1988 Nový Zéland tvrdý štátov Dan Broderick Dyke 6-3 Goldie Vlajka Kanady Glenn Michibata Vlajka Spojeného 6-3 4. 24. január Australian tvrdý Spojených kráľovstva 6-2 1988 Open, Austrália štátov Jim Jeremy Bates 6-3 Pugh Vlajka Švédska Peter Lundgren Vlajka Argentíny Mníchov, Spojených Alberto Mancini 7-6 5. 8. máj 1988 Nemecko antuka štátov Jim Vlajka 6-1 Pugh Argentíny Christian Miniussi Vlajka Mexika Vlajka Jorge Lozano 6-3 6. 24. júl Washington, tvrdý Spojených Vlajka 6-7 1988 Spojené štáty štátov Jim Spojených 6-2 Pugh štátov Todd Witsken Vlajka štátov Ken 7. 7. august Indianapolis, tvrdý Spojených Flach 6-4 1988 Spojené štáty štátov Jim Vlajka 6-3 štátov Robert Seguso Vlajka štátov Jim 8. 21. august Cincinnati, tvrdý Spojených Grabb 6-2 1988 Spojené štáty štátov Jim Vlajka 6-4 štátov Patrick McEnroe 20. Vlajka štátov Ken 9. november Detroit, koberec Spojených Flach 6-4 1988 Spojené štáty štátov Jim Vlajka 6-1 13. Masters Vlajka Španielska 6-4 10. december Doubles, koberec Spojených Sergio Casal 6-3 1988 Spojené štátov Jim Vlajka 2-6 kráľovstvo Pugh Španielska 6-0 Emilio Sánchez Vlajka Austrálie 6-4 11. 29. január Australian tvrdý Spojených Darren Cahill 6-4 1989 Open, Austrália štátov Jim Vlajka 6-4 Pugh Austrálie Mark Kratzmann Vlajka Spojených 6-7 12. marec Scottsdale, Spojených štátov Paul 6-3 12. 1989 Spojené štáty tvrdý štátov Jim Annacone 6-2 Pugh Vlajka Južnej 2-6 Afriky Christo 6-4 Van Rensburg Vlajka Spojených 13. 30. apríl Singapur, tvrdý Spojených štátov Paul 6-3 1989 Singapur štátov Jim Chamberlin 6-4 Pugh Vlajka Kene Paul Wekesa 14. 7. máj 1989 Forest Hills, antuka Spojených Courier 6-4 Spojené štáty štátov Jim Vlajka 6-2 štátov Pete Sampras 26. Vlajka Jorge Lozano 15. november Itaparica, tvrdý Spojených Vlajka 6-2 1989 Brazília štátov Jim Spojených 7-6 Vlajka Vlajka Kanady 3-6 16. 25. február Philadelphia, koberec Spojených Grant Connell 6-4 1990 Spojené štáty štátov Jim Vlajka Kanady 6-2 Pugh Glenn Michibata Vlajka Vlajka Nemecka 6-4 17. 25. marec Key Biscayne, tvrdý Spojených Boris Becker 3-6 1990 Spojené štáty štátov Jim Vlajka Brazílie 6-3 Pugh Cassio Motta Vlajka Južnej Vlajka Afriky Pieter 7-6 18. 8. júl 1990 Wimbledon, tráva Spojených Aldrich 7-6 Anglicko štátov Jim Vlajka Južnej 7-6 Pugh Afriky Danie Visser Vlajka Vlajka Nemecka 19. 17. február Philadelphia, koberec Spojených Udo Riglewski 6-4 1991 Spojené štáty štátov Jim Vlajka Nemecka 6-4 Pugh Michael Stich Vlajka štátov Bret 6-3 20. 12. máj Charlotte, antuka Spojených Garnett 2-6 1991 Spojené štáty štátov Jim Vlajka 6-3 štátov Greg Van Emburgh 12. apríl Spojených Austrálie John 0-6 21. 1992 Tokio, Japonsko tvrdý štátov Kelly Fitzgerald 7-5 Jones Vlajka Švédska 6-3 Anders Järryd Vlajka štátov Patrick 7-6 22. 23. august New Haven, tvrdý Spojených McEnroe 6-7 1992 Spojené štáty štátov Kelly Vlajka 6-2 Jones Spojených štátov Jared Palmer Vlajka Kanady Vlajka Glenn Michibata 2-6 23. 11. apríl Tokio, Japonsko tvrdý Spojených Vlajka 6-3 1993 štátov Ken Spojených 6-4 Flach štátov David Pate Vlajka Vlajka Južnej 20. jún Manchester, Spojených Afriky Stefan 6-4 24. 1993 Anglicko tráva štátov Ken Kruger 6-1 Flach Vlajka Kanady Vlajka Grant Connell 25. 25. júl Washington, tvrdý Zimbabwe Vlajka 6-4 1993 Spojené štáty Byron Black Spojených 7-5 Galbraith 12. Vlajka Vlajka Česka 6-7 26. september US Open, tvrdý Spojených Martin Damm 6-4 1993 Spojené štáty štátov Ken Vlajka Česka 6-2 Flach Karel Nováček Vlajka Zimbabwe Vlajka Byron Black 4-6 27. 6. február San Jose, tvrdý Spojených Vlajka 6-4 1994 Spojené štáty štátov Jared Spojených 6-4 Palmer štátov Jonathan Stark Vlajka štátov Scott 6-4 28. 19. jún Manchester, tráva Južnej Davis 4-6 1994 Anglicko Afriky Danie Vlajka 7-6 Visser Spojených štátov Trevor Kronemann Vlajka Vlajka Indie 20. august New Haven, Spojených Leander Paes 7-6 29. 1995 Spojené štáty tvrdý štátov Scott Vlajka 6-4 Melville Venezuely Nicolas Pereira Vlajka štátov Kent 6-1 30. 14. január Jakarta, tvrdý Spojených Kinnear 2-6 1996 Indonézia štátov Scott Vlajka 6-1 Melville Spojených štátov Dave Randall 10. marec Scottsdale, Spojených štátov Richey 5-7 31. 1996 Spojené štáty tvrdý štátov Reneberg 7-5 Patrick Vlajka Nového 7-5 Galbraith Zélandu Brett Steven Spojených Spojených 32. 28. apríl Soul, Kórejská tvrdý štátov štátov Kent 6-4 1996 republika Jonathan Kinnear 6-4 Stark Vlajka Zimbabwe Kevin Ullyett 10. Vlajka Ruska Vlajka Česka 4-6 33. november Moskva, Rusko koberec Andrej Jiří Novák 6-1 1996 Oľchovskij Vlajka Česka 6-2 David Rikl 23. Tennis Masters Spojených Mahesh Bhupathi 6-3 34. november Cup Doubles, koberec štátov Vlajka Indie 6-4 1997 Spojené štáty Jonathan Leander Paes 7-6 Vlajka štátov Alex 35. 29. marec Key Biscayne, tvrdý Južnej O'Brien 6-2 1998 Spojené štáty Afriky Ellis Vlajka 6-4 Ferreira Spojených štátov Jonathan Vlajka Afriky 14. jún Južnej John-Laffnie de 4-6 36. 1998 Halle, Nemecko tráva Afriky Ellis Jager 6-4 Ferreira Vlajka Nemecka 7-6 Marc-Kevin Goellner Vlajka Afriky David 16. máj Južnej Adams 6-7 37. 1999 Rím, Taliansko antuka Afriky Ellis Vlajka Južnej 6-1 Ferreira Afriky 6-2 John-Laffnie de Jager Francúzska Vlajka Olivier 38. 16. január Auckland, Nový tvrdý Južnej Delaitre 7-5 2000 Zéland Afriky Ellis Vlajka 6-4 štátov Jeff Tarango Vlajka Zimbabwe 6-4 Vlajka Wayne Black 3-6 39. 30. január Australian tvrdý Južnej Vlajka 6-3 2000 Open, Austrália Afriky Ellis Austrálie 3-6 Ferreira Andrew 18-16 40. 16. apríl Atlanta, antuka Južnej štátov Justin 6-3 2000 Spojené štáty Afriky Ellis Gimelstob 6-4 Ferreira Vlajka Bahám Mark Knowles Vlajka Austrálie Paul 1-6 41. 7. október Tokio, Japonsko tvrdý Austrálie Hanley 7-6^6 2001 David Vlajka 7-6^4 Macpherson Austrálie Nathan Healey 42. 28. október Bazilej, koberec Južnej Mahesh Bhupathi 7-6^3 2001 Švajčiarsko Afriky Ellis Vlajka Indie 6-4 Ferreira Leander Paes Vlajka Vlajka Indie 3-6 43. 4. november Paríž, koberec Južnej Mahesh Bhupathi 6-4 2001 Francúzsko Afriky Ellis Vlajka Indie 6-3 Vlajka Vlajka Česka 6-7^6 44. 4. február Banglore, India tvrdý Južnej Petr Pála 7-6^2 2002 Afriky Ellis Vlajka Česka 6-4 Ferreira Pavel Vízner 6-4 Vlajka Afriky Jeff 45. 7. marec Scottsdale, tvrdý Spojených Coetzee 6-3 2004 Spojené štáty štátov Brian Vlajka Južnej 6-1 MacPhie Afriky Chris Haggard Vlajka Vlajka Izraela 46. 31. júl Los Angeles, tvrdý Spojených Jonathan Erlich 6-3 2005 Spojené štáty štátov Brian Vlajka Izraela 6-4 MacPhie Andy Ram Štvorhra - prehry (37) Č. Dátum Turnaj Povrch Partner Súperi vo Skóre Vlajka Francúzska 1. 14. jún Queen's Club, tráva Spojených Guy Forget 4-6 4-6 1987 Anglicko štátov Tim Vlajka Pawsat Francúzska Yannick Noah Austrálie Vlajka Darren 2. 1. máj 1988 Hamburg, antuka Spojených Cahill 4-6 4-6 Nemecko štátov Jim Vlajka Pugh Austrálie Laurie Warder Vlajka Španielska 4. US Open, Spojených Sergio Casal 3. september Spojené štáty tvrdý štátov Jim Vlajka W/O 1988 Pugh Španielska Emilio Sánchez Vlajka štátov Scott 4. 2. október San Francisco, koberec Spojených Davis 1988 Spojené štáty štátov Jim Vlajka Pugh Spojených štátov Tim Wilkison 5. 9. október Scottsdale, tvrdý Spojených Davis 4-6 6-7 Vlajka štátov Paul 26. február Philadelphia, Spojených Annacone 6. 1989 Spojené štáty koberec štátov Jim Vlajka 3-6 5-7 Pugh Južnej Afriky Christo Van Rensburg Vlajka John 7. 9. júl 1989 Wimbledon, tráva Spojených Fitzgerald 6-3 6-7 Anglicko štátov Jim Vlajka 4-6 6-7 Pugh Švédska Anders Järryd Vlajka Mexika Jorge 12. Štokholm, Spojených Lozano 3-6 7-5 8. november Švédsko koberec štátov Jim Vlajka 3-6 1989 Pugh Spojených štátov Todd Vlajka štátov Jim 11. Wembley, Spojených Grabb 6-7 6-4 9. november Anglicko koberec štátov Jim Vlajka 3-6 1990 Pugh Spojených štátov Patrick 10. 9. jún 1991 French Open, antuka Spojených Fitzgerald 0-6 6-7 Francúzsko štátov Jim Vlajka 11. 3. november Paríž, koberec Spojených Fitzgerald 6-3 3-6 1991 Francúzsko štátov Kelly Vlajka 2-6 Jones Švédska Vlajka Todd 12. 26. január Australian tvrdý Spojených Woodbridge 4-6 3-6 1992 Open, Austrália štátov Kelly Vlajka 4-6 Jones Austrálie Mark Woodforde 13. US Open, Spojených Grabb 6-3 6-7 13. september Spojené štáty tvrdý štátov Kelly Vlajka 3-6 3-6 1992 Jones Spojených Richey Reneberg 14. 22. august Indianapolis, tvrdý Spojených Davis 4-6 4-6 1993 Spojené štáty štátov Ken Vlajka Flach Spojených Martin 15. 9. júl 1995 Wimbledon, tráva Spojených Woodbridge 5-7 6-7 Anglicko štátov Scott Vlajka 6-7 Melville Austrálie Vlajka Vlajka Česka 16. 27. august Long Island, tvrdý Spojených Cyril Suk 7-5 6-7 1995 Spojené štáty štátov Scott Vlajka Česka 6-7 Melville Daniel Vacek Todd 17. 21. apríl Tokio, Japonsko tvrdý Vlajka Bahám Woodbridge 2-6 3-6 1996 Mark Knowles Vlajka Južnej Vlajka Afriky Ellis 12. január Auckland, Nový Spojených Ferreira 4-6 6-4 18. 1997 Zéland tvrdý štátov Vlajka 6-7 Jonathan Spojených Stark štátov 23. február Memphis, Spojených Ferreira 3-6 6-3 19. 1997 Spojené štáty tvrdý štátov Vlajka 1-6 Argentíny 9. marec Scottsdale, Vlajka Luis Lobo 20. 1997 Spojené štáty tvrdý Švédska Jonas Vlajka 3-6 3-6 Björkman Španielska Javier Kanady Vlajka Indie Sébastien 21. 27. júl Los Angeles, tvrdý Mahesh Lareau 6-7 4-6 1997 Spojené štáty Bhupathi Vlajka štátov Alex O'Brien Vlajka Vlajka Indie 12. október Singapur, Spojených Mahesh 22. 1997 Singapur koberec štátov Bhupathi 4-6 4-6 Jonathan Vlajka Indie Stark Leander Paes Vlajka Austrálie Spojených Todd 23. 26. október Stuttgart, koberec štátov Woodbridge 3-6 3-6 1997 Nemecko Jonathan Vlajka Stark Austrálie Vlajka Holandska Spojených Jacco 24. 2. november Paríž, koberec štátov Eltingh 2-6 6-7 1997 Francúzsko Jonathan Vlajka Stark Holandska Paul Haarhuis 11. január Adelaide, Vlajka Južnej Joshua Eagle 4-6 7-6 25. 1998 Austrália tvrdý Afriky Ellis Vlajka 3-6 Ferreira Austrálie Andrew Florent Holandska Vlajka Južnej Jacco 26. 19. apríl Barcelona, antuka Afriky Ellis Eltingh 5-7 0-6 1998 Španielsko Ferreira Vlajka Vlajka Indie 17. máj Vlajka Južnej Mahesh 4-6 6-4 27. 1998 Rím, Taliansko antuka Afriky Ellis Bhupathi 6-7 Ferreira Vlajka Indie Leander Paes Vlajka Česka Vlajka Južnej Martin Damm 28. 9. august Montreal, tvrdý Afriky Ellis Vlajka 7-6 2-6 1998 Kanada Ferreira Spojených 6-7 štátov Jim Grabb Zimbabwe 14. marec Indian Wells, Vlajka Južnej Wayne Black 6-7^4 29. 1999 Spojené štáty tvrdý Afriky Ellis Vlajka 3-6 Sandon Stolle 25. jún Nottingham, Vlajka Južnej Donald 6-1 4-6 30. 2000 Anglicko tráva Afriky Ellis Johnson 3-6 Ferreira Vlajka Afriky Piet Norval Vlajka Južnej Todd 31. 13. august Cincinnati, tvrdý Afriky Ellis Woodbridge 6-7^6 2000 Spojené štáty Ferreira Vlajka 4-6 10. US Open, Vlajka Južnej Lleyton 4-6 7-5 32. september Spojené štáty tvrdý Afriky Ellis Hewitt 6-7^5 2000 Ferreira Vlajka Bieloruska Max Mirnyj 29. apríl Atlanta, Austrálie Mahesh 3-6 33. 2001 Spojené štáty antuka David Bhupathi 6-7^7 Macpherson Vlajka Indie Vlajka štátov James 34. 15. február San Jose, tvrdý Spojených Blake 2-6 5-7 2004 Spojené štáty štátov Brian Vlajka MacPhie Spojených štátov Mardy Fish 35. 18. apríl Houston, antuka Spojených Blake 3-6 4-6 20. jún Nottingham, Spojených Paul Hanley 36. 2004 Anglicko tráva štátov Brian Vlajka 4-6 3-6 MacPhie Austrálie Woodbridge Vlajka Spojených 6-4 37. 3. október Šanghaj, Čína tvrdý Spojených štátov Jared 6-7^4 2004 štátov Brian Palmer 6-7^11 MacPhie Vlajka Česka Pavel Vízner Externé odkazy * Rick Leach na stránkach ATP (po anglicky) Rick_Wakeman_286c.html Rick Wakeman hráč na klávesové nástroje Narodenie 18. máj 1949 Perivale, Londýn, Anglicko Pozri aj Biografický portál Richard Christopher Wakeman (* 18. máj 1949, Perivale, Londýn, Anglicko) je britský hudobník, jeden z najznámejších sólových hráčov na klávesové nástroje, mnohými považovaný za najvplyvnejšieho klávesistu všetkých čias. Wakeman je virtuóz s klasickým hudobným vzdelaním známy z účinkovania v progresívnych skupinách The Strawbs a Yes a zároveň svojou veľmi bohatou sólovou kariérou. Hrá na celý rad klávesových nástrojov od akustického klavíra, čembala a klavichordu až po elektronické hudobné nástroje. Mnohoročná hudobná kariéra Ricka Wakemana zahŕňa také štýly a druhy ako symfonický rock, art rock, New Age, neo-klasiku, kresťanský rock a tvorbu filmovej hudby. Diskografia * 1971 Piano Vibrations * 1973 The Six Wives of Henry VIII * 1974 Journey to the Centre of the Earth * 1975 The Myths and Legends of King Arthur and the Knights of the Round Table * 1975 Lisztomania * 1976 No Earthly Connection * 1977 Rick Wakeman's Criminal Record * 1977 White Rock (soundtrack pre zimnú olympiádu) * 1978 The Royal Philharmonic Orchestra Performs the Best Known Works of * 1979 Rhapsodies * 1981 The Burning (soundtrack) * 1981 1984 (soundtrack) * 1982 Rock 'N' Roll Prophet * 1983 Cost of Living (soundtrack) * 1983 G'ole! (soundtrack pre Majstrovstvá sveta vo futbale v roku 1982) * 1984 Black Nights in the Court of Ferdinand IV * 1985 Silent Nights * 1985 Live at Hammersmith * 1986 Country Airs * 1986 Crimes of Passion (soundtrack) * 1987 The Gospels * 1987 Family Album * 1988 Time Machine * 1988 Suite of Gods * 1988 Zodiaque * 1989 Sea Airs * 1990 Night Airs * 1990 Phantom Power (soundtrack) * 1990 In the Beginning * 1991 Rock'n'Roll Prophet Plus (reissue of Rock'n'Roll Prophet plus 4 new tracks) * 1991 Aspirant Sunset * 1991 Aspirant Sunrise * 1991 Aspirant Shadows * 1991 Suntrilogy * 1991 The Classical Connection * 1991 2000 A.D. Into the Future * 1991 African Bach * 1991 Softsword: King John and the Magna Charter * 1993 Heritage Suite * 1993 Classic Tracks * 1993 Wakeman with Wakeman * 1993 No Expense Spared * 1994 Wakeman with Wakeman: The Official Bootleg (live) * 1993 The Classical Connection II * 1993 Prayers * 1994 Live on the Test (live – recorded in 1976) * 1994 Rick Wakeman's Greatest Hits (remakes of old works) * 1995 Seven Wonders of the World * 1995 Cirque Surreal * 1995 Romance of the Victorian Age * 1995 King Biscuit Flower Hour – In Concert (live – zaznamenaný v roku 1975) * 1995 Visions * 1995 Simply Acoustic (známy ako The Piano Album) * 1995 The Private Collection * 1995 Almost Live in Europe (live) * 1996 Fields of Green * 1996 Voyage (compilation) * 1996 The New Gospels * 1996 Tapestries * 1996 The Word and Music * 1996 Orisons * 1996 Can You Hear Me? * 1996 Vignettes * 1997 Tribute (Beatles covers) * 1998 Themes * 1999 Return to the Centre of the Earth * 1999 The Natural World Trilogy * 1999 The Art in Music Trilogy * 1999 White Rock II * 1999 Stella Bianca alla corte de Re Ferdinando * 2000 Recollections: The Very Best of Rick Wakeman 1973-1979 (compilation) * 2000 Preludes to a Century * 2000 Chronicles of Man * 2000 Christmas Variations * 2000 Rick Wakeman Live in Concert 2000 (live) * 2001 Out of the Blue * 2001 Classical Variations * 2001 Two Sides of Yes * 2002 The Wizard and the Forest of All Dreams * 2002 Wakeman & Cousins – Hummingbird * 2002 The Yes Piano Variations * 2002 Two Sides of Yes – Volume 2 * 2003 Out There * 2005 Wakeman & Cousins – Live * 2006 Retro * 2008 Led Box - The Ultimate Led Zeppelin Tribute^ Referencie 1. ↑ Led Box - The Ultimate Led Zeppelin Tribute Externé odkazy * Rick Wakeman - oficiálna stránka Yes Jon Anderson | Chris Squire | Steve Howe | Rick Wakeman | Alan White Peter Banks | Tony Kaye | Bill Bruford | Patrick Moraz | Geoff Downes Trevor Horn | Trevor Rabin | Billy Sherwood | Igor Khoroshev Štúdiové albumy: Yes | Time and a Word | The Yes Album | Fragile | Close to the Edge | Tales from Topographic Oceans | Relayer | Going for the One Tormato | Drama | 90125 | Big Generator | Union | Talk | Open Your Eyes The Ladder | Magnification Koncertné albumy: Yessongs | Yesshows | 9012Live: The Solos | Keys to Ascension | Keys to Ascension 2 | House of Yes: Live from House of Blues Kompilácie: Yesterdays | Classic Yes | Yesstory | The Ultimate Yes: 35th Anniversary Collection Remixované albumy: Yes Remixes Box sety: Yesyears | In a Word: Yes (1969 - ) | The Word is Live Essentially Yes Súvisiace články Anderson Bruford Wakeman Howe Richard_Rogers_a68f.html Richard Rogers britský architekt Narodenie 23. júla 1933 Florencia, Taliansko Pozri aj Biografický portál Richard Rogers, celým menom Lord Richard George Rogers, Baron Rogers of Riverside (* 23. júla 1933; Florencia, Taliansko) je britský architekt známy predovšetkým svojimi modernistickými a funkcionalistickými budovami. Život Európsky súd pre ľudské práva. Budova Lloyd's. Richard Rogers študoval architektúru na Architectural Association School of Architecture v Londýne a v roku 1962 promoval na Yale School of Architecture v USA. Na Yale sa zoznámil s ďalším britským architektom Normanom Fosterom. Po svojom návrate do Anglicka založil spolu s Fosterom a manželkami Sue Rogers a Wendy Cheesman architektonickú spoločnosť Team 4. Team 4 si rýchlo vybudoval reputáciu svojimi modernistickými návrhmi s industriálnymi prvkami. Spoločnosť sa v roku 1967 rozdelila a Rogers začal spolupracovať s talianskym architektom Renzom Pianom na návrhu pre budovu Centre Georges Pompidou v Paríži. Ich návrh sa potom realizoval v roku 1972 až 1978. V centre v súčasnosti sídlia dve inštitúcie, a to: knižnica Bibliothèque publique d'information a múzeum moderného umenia Musée National d'Art Moderne. Budova sa stala veľmi kontroverznou, kvôli svojmu industriálnemu zjavu, pričom niektorým ľuďom pripomína rafinériu uprostred historického centra Paríža. Celá budova je doslova prevrátená naruby – ventilačné šachty, vodovodné potrubia, elektrické vedenia a eskalátory sú umiestnené z vonkajšej strany fasády, čím vo vnútri vznikol voľný priestor vhodný pre vystavovanie moderného umenia. V roku 1976 Rogers založil svoju vlastnú architektonickú firmu Richard Rogers Partnership. V roku 1979 sa začalo s výstavbou budovy poisťovaciej spoločnosti Lloyd's v srdci londýnskeho City. Architektonické riešenie bolo založené na rovnakom princípe ako Centre Georges Pompidou. Budovu dokončili v roku 1984. V roku 1985 získal prestížnú zlatú medailu RIBA (Royal Institute of British Architects, slovensky: Kráľovský inštitút britských architektov). V roku 1991 ho kráľovná Alžbeta II. povýšila do šlachitckého stavu. V prvej polovici 90. rokov realizoval neďaleko železničnej stanice Victoria budovu britskej televíznej spoločnosti Channel 4. V roku 1995 otvorili aj budovu Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu a nedávno dokončili aj súdne dvory vo francúzskom Bordeaux (1998) a v belgických Antwerpách. Rogersova medzinárodná reputácia utrpela po fiasku s Millennium Dome (1999) v Londýne, ktorého bol Rogers veľkým zástancom. Napriek tomu je Rogers stále považovaný za jedného z najvýznamnejších architektov súčasnosti. V roku 2006 vyhral Stierling Prize, cenu ktorú udeľuje RIBA, za stavbu Terminálu 4 Letiska Barajas v Madride. Richard Rogers je taktiež jedným z autorom komplexu budov, ktorý nahradí World Trade Center, ktoré bolo zničené pri teroristických útokoch 11. septembra 2001. Najznámejšie stavby * Rogers' House, Wimbledon, Londýn (1967) * Centre Georges Pompidou, Paríž (1972–1978) * Budova Lloyd's, Londýn (1979–1984) * Súdny dvor, Bordeaux (1992-1998) * 88 Wood Street, Londýn (1993-2001) * Európsky súd pre ľudské práva, Štrasburg (1989-1995) * Súdny dvor, Antwerpy (1998-2005) * Millennium Dome Londýn (1999) * Terminál 4 letiska Barajas, Madrid (2005) * The Senedd, nová budova Národného zhromaždenia pre Wales, Cardiff (2006) Iné projekty * Commons * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Richard Rogers. Externé odkazy * Richard Rogers Partnership UK; oficiálna stránka Richard Rogers Partnership (po anglicky) * Skyscraper News; zoznam významných Rogersových budov s ďalšími údajmi a fotografiami (po anglicky) * Exclusive interview for FX Magazine; interview s Richardom Rogersom (po anglicky) * Archiweb.cz; Rogersova biografia (po česky) Richard_Fortus_d897.html Richard Fortus americký gitarista Narodenie 17. november 1966 Saint Louis, USA Pozri aj Biografický portál Richard Fortus je profesionálny gitarista a svoje schopnosti predviedol ako člen znovu utvorenej skupiny Psychedelic Furs, neskôr pokračoval v skupine Love Spit Love. Fortus ešte v Psychedelic Furs si pôvodne vytvoril partnerstvo s Richardom Butlerom. Toto partnerstvo fungovalo skvele s jeho účasťou v kapele Love Spit Love. Richard Fortus je teraz členom skupiny Guns N' Roses, kde nahradil Paula Tobiasa, priateľa Axla Rosa z detstva. Axl je potešný prácou Fortusa a povedal, že je veľmi technicky nadaný a úžasný gitarista, dobre si rozmumie s Brianom a Tommym čo skupine zaisťuje veľkú škálu rytmickej sekcie. V podstate je Richard gitarista, ktorého vždy hľadali. Vraví sa, že Tommy Stinson je ten, kto doporučil Fortusa. 5. novembra 2005 Richardova manželka, Jen Fortus, porodila dievčatko. Volá sa Paisley Piper Fortus. Externý odkaz * Richard Fortus Online - Oficiálna stránka Guns N' Roses Axl Rose | Dizzy Reed | Robin Finck | Tommy Stinson | Chris Pitman | Brian Mantia | Richard Fortus | Bumblefoot Bývalí členovia: Ole Beich | Rob Gardner | Tracii Guns | Steven Adler Izzy Stradlin | Gilby Clarke | Slash | Matt Sorum | Duff McKagan | Josh Freese | Paul Tobias | Buckethead Diskografia Albumy: Live ?!*@ Like a Suicide | Appetite for Destruction | G N' R Lies Use Your Illusion I | Use Your Illusion II | The Spaghetti Incident? Use Your Illusion | Live Era: '87-'93 | Greatest Hits | Chinese Democracy Súvisiace články Velvet Revolver | Neurotic Outsiders | Adler's Appetite | Slash's Snakepit Nine Inch Nails | LA Guns | Primus | The Replacements Rick_Allen_7aeb.html Rick Allen Rick Allen môže byť: * bubeník skupiny Def Leppard, pozri Rick Allen (bubeník) * postava zo seriálu 24, pozri Rick Allen (postava) * organista, pozri Rick Allen (organista) Symbol rozcestia Toto je rozlišovacia stránka — navigačná pomôcka obsahujúca zoznam iných článkov, ktoré by mohli mať rovnaký názov. Ak vás na túto stránku odkázal článok, prosíme Vás, aby ste sa k článku vrátili a opravili v ňom odkaz tak, aby odkazoval priamo na konkrétnu stránku z hore uvedeného zoznamu, ktorú autor článku myslel. Richard_Zedník_032a.html Richard Zedník Šablóna:Meno slovenský hokejista Narodenie 6. január 1976 Banská Bystrica Aktívna činnosť 1993 - súčasnosť Pozícia pravé krídlo Streľba ľavou rukou Výška a váha 183 cm, 91 kg Richard Zedník (* 6. január 1976, Banská Bystrica, ČSSR, dnes Slovensko) je slovenský hokejový útočník. Klubový hokej Hokejovo vyrastal v rodnej Banskej Bystrici, kde odohral ročník 1993/94 v rámci 1. SHL. V roku 1994 bol draftovaný v úvodnom drafte NHL klubom Washington Capitals v desiatom kole, ako 249. v poradí. V nasledujúcej sezóne odišiel do zámoria, prvé tri sezóny strávil predovšetkým v nižších súťažiach. Washington Capitals Na svoj prvý zápas v NHL nastúpil v drese Washingtonu v sezóne 1995/96. Bol to však jediný zápas v NHL v tej sezóne. V ďalšom ročníku však už v NHL odohral 11 zápasov a od sezóny 1997/98 sa stal stabilným hráčom klubu, kde bol v tom čase jednou z hviezd jeho krajan Peter Bondra. V sezóne 1997-98 pomohol Washingtonu dostať sa do finále play off, čo bol najlepší výsledok pre Capitals v histórii. Zedník počas svojho pôsobenia vo Washingtone nosil číslo 44. Montreal Canadiens V sezóne 2000/01 prestúpil do klubu Montreal Canadiens, kde sa stal jedným z naproduktívnejších útočníkov. 13. marca 2001 bol do tohto klubu vymenený spolu s českým reprezentantom Janom Bulisom a výberom v prvom kole draftu za Trevora Lindena a Dainiusa Zubrusa. 26. apríla 2002 počas play off bol obeťou likvidačného faulu Kyla McLarena, v dôsledku ktorého na chvíľu stratil vedomie a utrpel viaceré zranenia, ktoré mu neumožnili nastúpiť do play off.^ Na sezónu 2005/06 mal uzavretú zmluvu na sumu 1,824 milióna USD. V drese Canadiens hrával často v prvom útoku so Sakum Koivom a Alexejom Kovaľovom.^ Lock-out V sezóne 2004/05 (počas lockoutu v NHL) hral za HKm Zvolen (spolu s Michalom Handzušom a Vladimírom Orszáhgom), s klubom sa dostal do finále play-off slovenskej hokejovej extraligy. V 37 zápasoch si Zedník pripísal 35 bodov. 2006/07 - Krátky návrat do Washingtonu Pred ročníkom 2006/07 bol predaný do jeho predošlého klubu Washington Capitals. Dôvodom bol fakt, že Montreal získal voľného hráča Sergeja Samsonova a z Phoenixu kúpil Mikea Johnsona. Jeho kontrakt mal výšku 1,976 milóna USD. Vo februári 2007 bol vymenený do New York Islanders, kde sa stretol s reprezentačným kolegom Miroslavom Šatanom. V drese Islanders odohral 10 zápasov s bilanciou 1 gól a 2 asistencie. Ako jedna z posledných posíl pred play off pomohol Zedník Islanders dostať sa do prvého kola. Tu Islanders podľahli favorizovaným Sabres. Sezónu 2006-07 Zedník hodnotí ako svoju najhoršiu, nielen čo sa týka produktivity a zranení ale aj osobných problémov. ^ Florida Pred nasledujúcou podpísal zmluvu s Floridou Panthers. V jej úvode sa mu strelecky nedarilo, čo sa zmenilo vo februári 2008, keď v štyroch zápasoch strelil 6 gólov a pridal 3 asistencie. Sľubný rozlet v produktivite však zastavilo nebezpečné zranenie krku, ktoré mu spôsobila korčuľa spoluhráča Olliho Jokinena 10. februára v zápase proti Buffalu. Krv striekala silným prúdom a v ohrození života bol okamžite prevezený do nemocnice. Operácia dopadla úspešne, podľa lekárov sa však sezóna pre neho skončila.^ Klubové štatistiky | | | | Základná časť | | Play-off Sezóna | Klub |Liga|--+---------------------+-+---------------- | | |Z |G |A |Body|TM |+/-|Z |G|A |Body|TM|+/-| -------+---------------+----+--+--+--+----+---+---+--+-+--+----+--+---| 1993/94| Iskra Banská | 1. |25|3 |6 | 9 | | | | | | | | | | Bystrica |SHL | | | | | | | | | | | | | 1994/95|Portland Winter|WHL |65|35|51| 86 |89 | |9 |5|5 | 10 |20| | | Hawks | | | | | | | | | | | | | | 1995/96|Portland Winter|WHL |64|44|37| 81 |154| |7 |8|4 | 12 |23| | | Portland |AHL |1 |1 |1 | 2 | 0 |+1 |21|4|5 | 9 |26| | | Pirates | | | | | | | | | | | | | | 1995/96| Washington |NHL |1 |0 |0 | 0 | 0 | | | | | | | | | Capitals | | | | | | | | | | | | | | 1996/97| Washington |NHL |11|2 |1 | 3 | 4 |-5 | | | | | | | | Portland |AHL |56|15|20| 35 |70 |+5 |5 |1|0 | 1 |0 | 6 | 1997/98| Washington |NHL |65|17|9 | 26 |28 |-2 |17|7|3 | 10 |16| 0 | 1998/99| Washington |NHL |49|9 |8 | 17 |50 |-6 | | | | | | | 1999/00|Banská Bystrica| 1. |1 |0 |0 | 0 | 0 |+1 | | | | | | | | |SHL | | | | | | | | | | | | | | Washington |NHL |69|19|16| 35 |54 |+6 |5 |0|0 | 1 |5 |-1 | 2000/01| Washington |NHL |62|16|19| 35 |61 |-2 | | | | | | | | Montreal |NHL |12|3 |6 | 9 |10 |-2 | | | | | | | | Canadiens | | | | | | | | | | | | | | 2001/02| Montreal |NHL |82|22|22| 44 |59 |-3 |4 |4|4 | 8 |6 |+3 | 2002/03| Montreal |NHL |80|30|19| 49 |79 |+4 | | | | | | | 2003/04| Montreal |NHL |81|26|24| 50 |63 |+5 |11|3|3 | 6 |2 |+7 | 2004/05| HKm Zvolen | SE |37|15|20| 35 |56 |+30|17|9|10| 19 |12|+17| 2005/06| Montreal |NHL |67|16|14| 30 |48 |-2 |6 |2|0 | 2 |4 | 0 | 2006/07| Washington |NHL |32|6 |12| 18 |16 |-4 | | | | | | | | New York |NHL |10|1 |2 | 3 | 2 |-2 |5 |0|0 | 0 |8 |-1 | | Islanders | | | | | | | | | | | | | | 2007/08| Florida |NHL |53|15|11| 26 |43 |-4 | | | | | | | | Panthers | | | | | | | | | | | | | | (klubové štatistiky sú z 10. februára 2008) Reprezentácia Richard Zedník reprezentoval Slovensko na Majstrovstvách sveta v rokoch 2001, 2003 (bronz) a 2005 a na zimných olympijských hrách 2006 v Turíne a na Svetovom pohári v roku 1996 a 2004. Odohral za Slovensko 45 reprezentačných zápasov a dal v nich 10 gólov. Nosí reprezentačný dres s číslom 20. Štatistika na MS Rok | Počet | Góly | Asistencie | Body | Trestné | +/- | Strely | Umiestnenie | zápasov | | | | minúty | | | 2001 | 7 | 2 | 2 | 4 | 14 | 1 | 32 | 7. 2003 | 9 | 5 | 3 | 8 | 6 | 9 | 20 | 3. 2005 | 7 | 1 | 1 | 2 | 10 | -1 | 18 | 5. Zimné olympijské hry 2006 Slovensko skončilo na Zimných olympijských hrách 2006 na piatom mieste. Po výborných výkonoch v základnej skupine, ktorú vyhralo bez straty bodu, bolo vyradené v štvrťfinále Českom. Richard Zedník nastupoval v treťom útoku. Získal 1 bod za strelený gól, s 12 trestnými minútami bol najčastejšie vylučovaným hráčom Slovenska a v +/- hodnotení bol s -3 bodmi tak isto najhorším hráčom tímu. Štatistika na ZOH 2006 | 6 | 1 | 0 | 1 | 12 | -3 | 10 | 5. Rodinný život Richard Zedník je ženatý a má jednu dcéru. Oženil sa v roku 2005 s kanadskou modelkou a herečkou Jessicou Welchovou.^ Referencie 1. ↑ 2. ↑ Zedníkove góly posunuli Canadiens ďalej. (21. apríl 2004). 3. ↑ 4. ↑ www.hokej.sk, 11.2.2008 5. ↑ Externé odkazy * Richard Zedník klubová štatistika na hockeyDB.com * Richard Zedník na nhl.com * Richard Zedník na stránke Montreal Canadiens Richard_Wright_070d.html Richard Wright Základné informácie Popis umelca anglický hráč na klávesové nástroje zo skupiny Pink Floyd Rodné meno Richard William Wright Umelecké mená Rick Wright Dátum narodenia 28. júl 1943 Miesto narodenia Vlajka Spojeného kráľovstva Vlajka AnglickaHatch End, Londýn, Anglicko Žáner(-re) Progresívny rock, psychedelický rock, experimentálny rock Klávesy, Organ, Klavír, Syntetizátor, Akustická gitara, Hrá na nástroje Trombón, Gitara, Fiddle, Harpsicord, Saxofón, Čelo, Hammond Organ Pôsobenie 1964-súčasnosť Capitol Vydavateľstvá Columbia EMI Harvest Súvisiace Pink Floyd, David Gilmour články Richard William "Rick" Wright (* 28. júl 1943, Hatch End, Londýn Anglicko) je hráč na klávesové nástroje, člen progrockovej skupiny Pink Floyd. Stal sa jej členom už v časoch, keď mala meno Sigma 6 a Screaming Abdabs. Aj keď nebol tak plodným skladateľom ako jeho kolegovia Roger Waters a David Gilmour jeho hra na klávesy dala ich hudbe charakteristický zvuk. V ranných dobách skupiny Pink Floyd (spoločne so Sydom Barrettom, ich vtedajším lídrom) bol jedným z hlavných hudobných ťahúňov, skladal a spieval vo viacerých skladbách z rokov 1967- 68. Wright a Pink Floyd Postupne ako sa začalo meniť hudobné smerovanie skupiny strácal Wright záujem o komponovanie songov a prispieval svojim charakteristickým štýlom hry na klávesové nástroje do širších hudobných kompozícií ako Interstellar Overdrive, A Saucerful of Secrets, Careful With That Axe Eugene, One of These Days a hudobných tém pre soundtracky k filmom (More, Zabriskie Point a Obscured by Clouds). Takisto mal jeden z hlavných podielov pri dlhých kompozíciách skupiny Pink Floyd ako Atom Heart Mother Suite, Echoes a Shine on You Crazy Diamond. Jeho komerčne najúspešnejšie skladby sú The Great Gig in the Sky a Us and Them z albumu Dark Side of the Moon. Wrightov štýl spája džez s neoklasickým vplyvom, ktorý je doplnený jednoducho harmonizovanou štruktúrou vo viacerých na bluese a folku založených Watersových a Gilmourových skladbách. Jeho hráčska technika spočívala vo využití efektu splývania organových, alebo syntetizátorových vrstiev s klavírnymi, alebo na elektrický klavír hranými pasážami.. Na rozdiel od jeho súčasníkov Ricka Wakemana, Tonyho Banksa, alebo Keitha Emersona, Rick iba občas zahral sólo. Aj keď Wright nie je vždy zaraďovaný medzi hudobných velikánov jeho spôsob hry na klávesové nástroje a syntetizátory v skupine Pink Floyd sa považuje za novátorský. Nástroje a spev V začiatkoch skupiny Wright skúšal hrať na dychové, neskôr sa špecializoval na klávesová nástroje. Kratšiu dobu (v r. 1969) Wright hral na vibrafón v niekoľkých skladbách skupiny a v živých vystúpeniach. V týchto dobách hral dokonca aj na trombóne v skladbe Binding My Time. V časoch formovania skupiny Pink Floyd pod vedením Syda Barretta, Wright hral na organe značky Farfisa, ktorého zvuk púšťal cez zariadenie Binson Echorec, ktoré fungovalo na princípe magnetofónovej slučky. Dosiahol tým zvuk, ktorý bol charakteristický pre atmosféru psychedelického rocku. Neskoršie na vystúpeniach začal používať Hammond organ. Klavír začal bežne používať až neskôr, keď sa súčasťou koncertného repertoáru skupiny Pink Floyd stala skladba Echoes (album Meddle). Počas koncertných šnúr v sedemdesiatych rokoch (Dark Side of the Moon, Wish You Were Here, Animals) prestal organ Farfisa používať a začal hrať na iných ako Fender Rhodes, na elektrických klavíroch značky Wurlitzer a Hohner, VCS 3, Minimig, ARP Solina, ARP Quadra a syntetizátorch Prophet 5. Od roku 1987 mal Wright v obľube digitálne syntetizátory Kurzwell na reprodukciu jeho analógových syntetizátorových zvukov, dokonca aj teraz používa digitálnu verziu jeho obľúbeného organu Hammond B- 3. Wright v neskorších skladbách skupiny Pink Floyd spieval vokály, sólové party len občas na vystúpeniach, v štúdiových nahrávkach ho bolo najvýraznejšie počuť v skladbách Time a Echoes. Hudobná produkcia V septembri 1978 Richard Wright vydal svoj prvý sólový album Wet Dream, do ktorého použil materiály, ktoré pôvodne komponoval pre album Animals, skupiny Pink Floyd. Vzhľadom na jeho osobné problémy nárastu konfliktov s Rogerom Watersom bol Richard Wright počas nahrávania albumu The Wall vylúčený zo skupiny Pink Floyd. Na neskorších živých koncertoch, ktoré propagovali tento album v rokoch 1980- 81, vystupoval ako platený externý hudobník. Iróniou bolo, že Wright sa stal jediným zo skupiny Pink Floyd, ktorý mal zisk z týchto veľmi veľkolepých, ale nákladných show. Straty museli byť vyplatené ostatnými troma riadnymi členmi. V roku 1983 skupina Pink Floyd vydala jediný album, na ktorom Wright nespolupracoval: Watersovu labutiu pieseň The Final Cut. V roku 1984 vytvoril Wright hudobné duo s Davidom Harrisom (zo skupiny Fashion), ktoré nazvali Zee. Podpísali dohodu o nahrávaní pre hudobné vydavateľstvo Atlantic. Vydali iba jeden album nazvaný Identity, ktorý bol komerčne ale aj podľa reakcií kritiky prepadákom. Wright odišiel od Zee v roku 1986, keď sa rozhodol znovu spojiť s powatersovským Pink Floydom. Na albume A Momentary Lapse of Reason by sme márne hľadali Wrightovu fotografiu a aj jeho meno je písané drobnejším písmom ako mená Davida Gilmoura a Nicka Masona. Neskôr, počas koncertnej šnúry venovanej tomuto albumu a na živom albume z týchto vystúpení Delicate Sound of Thunder Wright znovu figuruje ako riadny člen skupiny Pink Floyd. V roku 1994 skupina Pink Floyd vydala svoj druhý powatersovský album The Division Bell. Wright je na tomto albume spoluautorom piatich skladieb a spieva na jednej z nich (Wearing Inside Out). Tieto nahrávky sú pridané aj na nasledujúci živý dvojalbum a na video P*U*L*S*E z roku 1995. Wright tak ako aj Mason účinkovali na všetkých powatersovských koncertných šnúrach Nové projekty V roku 1996 inšpirovaný úspešným autorským podielom do albumu The Division Bell, Wright zrealizoval svoj druhý sólový album Broken China. Na ňom s ním spolupracovali: * Sinéad O'Connor - spev, * Pino Palladino - basová gitara, * Manu Katché - spev * Dominic Miller - gitary (známy spoluprácou so Stingom) * Tim Renwick - gitary (jeden zo stálych spolupracovníkov skupiny Pink Floyd) Album Broken China je považovaný za úspešnejší ako Wet Dream a označený je za novú fázu hudobného prístupu Ricka Wrighta s širším využitím počítačových nahrávok a výrobných techník za asistencie Anthonyho Moora, ktorý spolupracoval s Rickom pri písaní viacerých skladieb. 2. júla, 2005 sa spojili Wright, Gilmour, Mason s Rogerom Watersom prvýkrát po 24 rokoch od koncertov The Wall na krátku chvíľu na koncerte Live 8 v Londýne. V novembri 2005 zabránila operácia očného kataraktu Wrightovi zúčastniť sa uvedenia skupiny Pink Floyd do Britskej Siene Hudobnej Slávy. Uvedenia sa nezúčastnil ani Roger Waters, lebo v tom čase nacvičoval na otvorenie jeho opery Ça Ira v Ríme. Prihovoril sa cez televízny most a potmehúdsky povedal: Rick v skutočnosti nie je práve na operácii. Spolu sme ušli do Ríma, a vyvaľujeme sa v malom apartmáne na Via Venuti. Rick prispel vokálmi a hrou na klávesy do najnovšieho albumu Davida Gilmoura On an Island (2006) a účinkoval s Gilmourovou skupinou na nasledujúcej koncertnej šnúre na viac ako 24 vystúpeniach v Európe a Severnej Amerike. Na koncertoch s Gilmourom hral na klavíri, elektrickom klavíri a po dlhom čase opäť použil aj organ Farfisa, ktorý vzkriesil hlavne pre interpretáciu skladby Echoes a niekoľkých skladieb z barrettovskej éry skupiny Pink Floyd. Nezúčastnil sa, ale spojenia Nicka Masona a Rogera Watersa na Watersovej The Dark Side of the Moon Live Tour. V tom období trávil väčšinu času na svojom novom sólovom projekte, ktorý by mal vydať v priebehu roku 2007. 4. júla, 2006 sa Wright, Mason a Gilmour stretli na oficiálnom premietaní DVD P*U*L*S*E. Keď sa Ricka počas interview spýtali na ďalšiu spoluprácu členov skupiny odpovedal, že by bol šťastný na vystúpení s nimi kdekoľvek. Doslovne povedal: A kedykoľvek David chce odo mňa aby som vystúpil s ním, som skutočne šťastný, že s ním môžem hrať a (smerom na Gilmoura) a ty so mnou, však? Wright má povesť najpokojnejšieho a najostýchavejšieho člena skupiny, ktorej členovia sú známi tým, že veľmi nestoja o osobnú pozornosť. Na rozdiel od ďalších troch žijúcich členov, ktorí sa teraz objavujú ako verejné osoby, Wright sa snaží byť nenápadný a málo hovorí na verejnosti. Rodina Rick sa oženil so svojou prvou ženou Juliette Gale (ktorá bola speváčkou skupiny Sigma 6 a odišla z nej pred príchodom Syda Barretta) v roku 1964 a rozviedol sa s ňou v roku 1982. Mali spolu dve deti. So svojou druhou manželkou Frankou žil od roku 1984 do roku 1994. Teraz je ženatý so svojou treťou manželkou Millie od roku 1996 a majú jedno dieťa. Diskografia Sólové albumy * 15. september, 1978- Wet Dream * 26. november, 1996- Broken China Skupina Zee * 9. apríl, 1984- Identity S Davidom Gilmourom * Október, 2002- David Gilmour in Concert (DVD) * 6. marec, 2006- On an Island * Marec, 2007- David Gilmour Live at the Albert Hall (DVD) So Sydom Barrettom * 3. januára, 1970- The Madcap Laughts * 14. november, 1970- Barrett Iné projekty * Commons * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Externé linky * Neoficálna stránka o Richardovi Wrightovi * Rick Wright na All Pink Floyd Fan Network * Neptune Pink Floyd * Brain Damage, novinky Pink Floyd Pink Floyd Syd Barrett | David Gilmour | Nick Mason | Roger Waters | Richard Wright Štúdiové albumy: The Piper at the Gates of Dawn | A Saucerful of Secrets Ummagumma | Atom Heart Mother | Meddle | Dark Side of the Moon | Wish You Were Here | Animals | The Wall | The Final Cut | A Momentary Lapse of Reason | The Division Bell Soundtracky: Tonite Let's All Make Love in London | More | Zabriskie Point Obscured by Clouds Koncertné albumy: Ummagumma | Delicate Sound of Thunder | P*U*L*S*E | Is There Anybody Out There? (The Wall Live 1980–81) Kompilácie: Relics | A Nice Pair | Masters of Rock | A Collection of Great Dance Songs | Works Shine On (The Early Singles) | Echoes: The Best of Pink Floyd Video a DVD Live at Pompeii | The Wall | Delicate Sound of Thunder | La Carrera Panamericana | London '66-'67 | P*U*L*S*E Knihy Inside Out: A personal History of Pink Floyd Richard_Rohr_70db.html Richard Rohr Richard Rohr (* 1943, Kansas USA) je františkánsky kňaz, kazateľ a spisovateľ. Patrí k predstaviteľom duchovnej obnovy v USA. Životopis K františkánom vstúpil v roku 1961 a v roku 1970 bol vysvätený za kňaza. V tom istom roku získal titul magistra teológie v Daytone. V roku 1971 založil v Cincinnati v štáte Ohio komunitu Nový Jeruzalem a neskôr v roku 1986 Centrum pre akciu a kontempláciu v Albuquerque v Novom Mexiku, kde v súčasnosti pôsobí ako zakladajúci riaditeľ. Dnes žije ako pustovník na okraji františkánskej komunity v Albuquerque a svoj čas venuje práci v komunite, kázaniu a vyučovaniu na všetkých kontinentoch. V roku 2005 navštívil aj Slovensko. Práca Posolstvo evanjelií a jeho šírenie pokladá za svoje prvoradé poslanie a využíva k tomu mnoho rôznych ciest. V tejto službe sa dotýka takých tém ako sú: Sväté písmo ako oslobodenie, integrácia akcie a kontemplácie, budovanie komunít, otázky mieru a spravodlivosti, mužská spiritualita, eneagram, ekospiritualita. Bibliografia Známym sa stal najmä vďaka početným audio a videonahrávkam, a vďaka časopisu Radical Grace vydávaného Centrom. Pravidelne spolupracuje ako autor a editor s časopisom Sojourners. K jeho knihám patria: * Simplicity, The Wild Man's Journey (česky Cesta divokého muže, vyd. Cesta, 2002) * Quest for the Grail * Everything Belongs (česky Všechno má své místo, Vyšehrad, 2003) * Why Be Catholic? (česky Proč být katolíkem?, Cesta, 2003) * Hope Against Darkness (česky Naděje proti temnotám, Cesta, 2004) * The Enneagram, A Christian Perspective - v spolupráci s Andreasom Ebertom (česky Eneagram, Synergie) * Job and the Mystery of Suffering a Soul Brothers. K audionahrávkam patrí séria * The NEW Great Themes of Scripture. Prednedávnom vyšla zatiaľ posledná kniha * Adam´s Return: Five promises of Male Initiation. V slovenčine vyšla pod názvom Adamov návrat. V slovenčine vyšli nasledovné práce Richarda Rohra: * Divý muž (ZRNO, 1997) * Slobodní od slobody (ZRNO, 1997) * Nahý Boh (ZRNO, 2005) - preklad nemeckej knihy Der Nackte Gott: Plädoyers für das Christentum aus Fleisch und Blut (Claudius Verlag München, 1987) - prepis pôvodných nahrávok z angličtiny do nemčiny vykonal Andreas Ebert * Adamov návrat (Serafín, 2005) Iné projekty * Wikicitáty * Commons * Spolupracuj na Wikiquote Wikicitáty ponúka citáty od alebo o Richard Rohr * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Externé odkazy * Centrum pre akciu a kontempláciu(po anglicky) * Radical Grace(po anglicky) Richard_Konkolski_2a2f.html Richard Konkolski Richard Konkolski (* 6. júl 1943, Bohumín) je americký jachtár a osamelý moreplavec českého pôvodu. Richard Konkolski je vyučený murár, absolvent priemyselnej školy stavebnej. Od mladosti sa venoval jachtingu a zvíťazil alebo sa umiestnil na poprednom mieste v rozličných jachtárskych závodoch. Bol prvým občanom bývalého Česko-Slovenska, ktorý na jachte Niké oboplával Zem v priebehu rokov 1972–1975. Stal sa nositeľom titulu zaslúžilý majster športu. V júni 1982 emigroval na svojej jachte Niké II s manželkou aj synom cez poľský prístav Štetín do Newportu, USA. Rodina * manželka Miroslava * syn Richard Publikácie * Sám cez oceány: Prvý československý jachtár na ceste okolo sveta. Šport, Bratislava 1980 Rick_Allen_(bubeník)_b47a.html Rick Allen (bubeník) Rick Allen anglický bubeník Narodenie 1. november 1961 Dronfield, Derbyshire Pozri aj Biografický portál Richard John Cyril Allen (* 1. november 1961) je anglický bubeník skupiny Def Leppard. 31. decembra 1984 mal dopravnú nehodu, ktorá neskôr spôsobil amputáciu ľavej ruky. Aj napriek tomuto handicapu Allen zostal v skupine a pôsobí ako profesionálny bubeník dodnes. Richňava.html Richňava Richňava je jedno z umelých jazier pri Banskej Štiavnici. Jazerá (alebo tajchy) boli v minulosti vytvorené ako zásobníky vody pre banský priemysel. Richard_Müller_(spevák)_a422.html Richard Müller (spevák) Richard Müller spevák Narodenie 6. september 1991 Hlohovec, Slovensko Pozri aj Biografický portál Richard Müller (* 6. september 1961, Hlohovec) je slovenský spevák a hudobník, priekopník elektronického popu na Slovensku. Život Syn herca Vlada Müllera a herečky Elišky Müllerovej.. V roku 1985 Absolvoval štúdium dramaturgie a scenáristiky na Filmovej a televíznej fakulte Vysokej školy múzických umení v Bratislave. Počas štúdia sa venoval najmä publicistickej činnosti v časopisoch Populár a Gramorevue. V roku 1984 založil hudobnú skupinu Banket. Prvé verejné vystúpenie absolvoval v roku 1984 na Bratislavskej lýre s piesňou Nespoznaný. V roku 1989 vyhral Bratislavskú lýru. Je autorom a spoluautorom scénickej hudby k filmom (napr. Kúpeľňový hráč, divadelným inscenáciám i muzikálu Baal (1991) (s Andrejom Šebanom) podľa divadelnej hry Bertolta Brechta. V polovici 90. rokov 20. storočia spieval v kultovej formácii PPF so špičkovými hudobníkmi Andrejom Šebanom, Oskarom Rózsom a Marcelom Buntajom. Moderoval rozhlasové relácie aj televízne talkšou Müllerád a Promülle. Jeho bývalou manželkou je televízna hlásateľka a moderátorka Soňa Müllerová. Diskografia * 1986 Bioelektrovízia * 1988 Up the stairs (anglická verzia Bioelektrovízie) * 1989 Druhá doba * 1990 Vpred ? * 1991 BANKET ´84-´91 * 1992 Neuč vtáka lietať * 1994 33 * 1995 BAAL * 1996 LSD * 1998 Nočná optika * 1999 Müllenium live * 1999 Koniec sveta * 2000 ... a hosté * 2001 ' 01 * 2002 Retro * 2004 Monogamný vzťah * 2005 44 * 2006 Čo bolo, bolo Ocenenia Grand Prix Rádio * 2004: najobľúbenejší spevák * 2003: najobľúbenejší spevák * 2002: najobľúbenejší spevák, celkový víťaz * 2001: najobľúbenejší spevák Aurel * 2005: W: Najlepší videoklip (Ondrej Rudavský, "Sníh") * 2005: W: Najpredávanejší album speváka (44) * 2005: N: Najlepší mužský spevácky výkon, Najlepší album, Najlepší producentský výkon (Henrich Leško,44), * Najlepší zvukový záznam (Ivan Jombík, 44) * 2004: N: spevák * 2003: N: skladba ("2 líšky"), * 2002: W: spevák, obal (Retro) * 2001: W: spevák, album (01), skladba ("Nahý II."), klip ("Nahý II".), audionahrávka (01), N: obal (01), producent (Tásler-01) * 2000: W: spevák, obal (Mullera hosté), N: album (Müller a hosté), text ("Tajné milovanie") * 1999: W: audionahrávka (Koniec sveta) * 1998: W: spevák/speváčka, skladba ("Nočná optika"), album (Nočná optika), producent (Nočná optika) * 1996: W: text ("Cigaretka na 2 ťahy") * 1992: W: audionahrávka (Neuč vtáka lietať) * N - nominácia * W - "won" - získaná cena Spolu 18 získaných cien + 7 ďalších nominácií Cena SOZA za najúspešnejšiu skladbu v oblasti populárnej hudby * 1998: "Nočná optika" Deska roku (Česká republika) * 2005: 2. miesto v kategórii najpredávanejšia platňa speváka Slávik * 2005: 2. miesto * 2004: 3. miesto * 2003: 1. miesto * 2002: 4. miesto * 2001: 3. miesto * 2000: 3. miesto * 1999: 2. miesto * 1998: 2. miesto Externé odkazy * Oficiálna stránka Richarda Müllera Richard_Dean_Anderson_6185.html Richard Dean Anderson americký herec Narodenie 23. január 1950 Minneapolis, USA Pozri aj Biografický portál Richard Dean Anderson (* 23. január 1950, Minneapolis) je americký herec, známy predovšetkým vďaka seriálom MacGyver a Stargate SG-1. Životopis Richard Dean Anderson vyrastal na predmestí Minneapolisu v Roseville. Jeho otec Stuart Anderson bol profesorom na strednej škole a džezový gitarista, matka Jocelyn Andersonová je maliarka a sochárka. Má troch mladších bratov: Jeffrey Scott, Thomas John a James Stuart. Šport Od malička ho priťahoval šport, hlavne ľadový hokej. Jeho snom bolo, že sa stane profesionálnym hokejistom, nanešťastie si v 16 rokoch spôsobil dvojitú fraktúru ruky a tým sa pre neho kariéra profesionálneho hokejistu nadobro uzavrela. Šport ho napriek tomu neprestal baviť, a ako 17-ročný sa zúčastnil cyklistického závodu z Minnesoty cez Kanadu až na Aljašku, ktorý meral viac ako 5 600 míľ. Herectvo Potom, čo sa jeho sen o profesionálnej športovej kariére rozplynul, obrátil svoju pozornosť k herectvu. Študoval dramatické umenie na St. Cloud State University a na univerzite v Ohiu. Krátko pred dokončením štúdia sa odsťahoval do New Yorku, potom do San Francisca a nakoniec zakotvil v Los Angeles. Tu sa živil ako pouličný mím, žonglér, spevák v kabarete, či dokonca režíroval šou s delfínmi, v ktorej sám účinkoval. Začal hrať v divadle a spolu s kamarátom Carlem Dantem spieval a hral na gitare v rockovej kapele Ricky Dean and Dante. Prvé úlohy Prvú televíznu úlohu získal v roku 1976 v TV seriáli General Hospital. V úlohe mladého lekára Dr. Jeffa Webbera sa na obrazovke objavoval päť rokov. V roku 1982 dostal úlohu Dama McFaddana, najstaršieho zo siedmich bratov v ďalšom TV seriáli Seven Brides for Seven Brothers. V roku 1983 hral úlohu mladého námorného pilota, poručíka Simona Adamsa v TV seriáli Emerald Point N.A.S. V tomto období tiež hosťoval v epizódnych úlohách v niekoľkých TV seriáloch. MacGyver V roku 1985 získal rolu Anguse MacGyvera v TV seriáli „MacGyver“, táto úloha ho preslávila a získal vďaka nej fanúšikov po celom svete. Tento seriál mal sedem sezón (bolo natočených celkom 139 epizód) a trval sedem rokov. K úlohe MacGyvera sa ešte vrátil o dva roky neskôr vo dvoch filmoch - The Lost Treasure of Atlantis (Stratený poklad Atlantídy) a Trail to Doomsday (Cesta do skazy). Filmy V roku 1986 debutoval vo filme Ordinary Heroes v úlohe vojaka Tonyho Kaisera, ktorý oslepne tri dni pred návratom z Vietnamu. V roku 1992 hral vo filmoch In the Eyes of a Stranger a Through the Eyes of a Killer. V 1994 hral vo filme Beyond Betrayal. V roku 1995 hral vo filme Past the Bleachers. Nasledujúce seriály V roku 1995 účinkoval tiež v seriáli z obdobia „Divokého západu“ Legend v dvojúlohe spisovateľa Ernesta Pratta a literárneho hrdinu Nicodemus Legend. Celkom bolo natočených 12 epizód. V roku 1996 hral vo filme Firehouse, ktorý mal byť pilotným dielom nového seriálu. Ďalšie diely však neboli natočené. Film mal sľubné predpoklady, bol však ukončený. V tom istom roku si Richard zahral úlohu kapitána dopravného lietadla Jamesa Hollanda v minisérii Pandora's Clock, katastrofálnom thrilleri podľa námetu Johna J. Nanca. Stargate V roku 1997 sa vo Vancouveri začal natáčať sci-fi seriál Stargate SG-1. V tomto seriáli si zahral úlohu plukovníka Jacka O'Neilla. Hral v 8 sezónach. Seriál vychádza z filmu Deana Devlina a Rolanda Emmericha Hviezdna brána natočeného v roku 1994. Pilotný film k tomuto seriálu s názvom Children of the Gods mal premiéru v USA 27. júla 1997. V roku 1999 dostal ocenenie Saturn Award za najlepšieho herca za rok 1999 v seriáloch. Firma Spolu s Michaelem Greenburgom založil filmovú spoločnosť Gekko, ktorá produkovala napríklad oba TV filmy o MacGyverovi, TV seriál Legend a teraz sa podieľa na výrobe TV seriálu Stargate SG-1. Záujmy Od malička rád cestoval. Precestoval takmer celé USA ako čierny pasažier na nákladných vlakoch. Teraz sa venuje hudbe (hrá na gitaru a skúšal i komponovať). Miluje šport (ľadový hokej, lyžovanie, automobilové závody, potápanie). Je jedným zo zakladateľov hokejového tímu celebrit „Celebrity All Star Hockey Team“. V rokoch 1988 a 1992 bol vybraný ako čestný kapitán amerického tímu a hokejovému olympijského tímu USA. Taktiež nahral v roku 1997 hlas Killiana Darkwatera v hre Fallout. Richard je veľkým fanúšikom seriálu Simpsonovci. Charitatívne činnosti Richard podporuje tiež mnoho organizácii a programov ako napríklad Challengers Boys and Girls Club, Make-A-Wish Foundation, Multiple Sclerosis Society, Center For the Prevention of Handgun Violence alebo Project Literacy US. Taktiež podporuje ekologické projekty ako napríklad Sea Shepherd Society, ktorá sa zaoberá ochranou morských živočíchov, River Project - cestovanie po svete a natáčanie dokumentárnych filmov o veľkých svetových riekach. Osobný život Richard Dean Anderson nebol nikdy ženatý, ale bol pozorovaný v spoločnosti mnohých známych žien, ako boli napríklad Sela Ward, Marlee Matlin, Katarina Witt, Teri Hatcher a Lara Flynn Boyle. Súčasnou Richardovou priateľkou je Apryl Prose, s ktorou má dcéru Wylie Quinn Annarose, ktorá sa narodila 2. augusta 1998. Richard_Brautigan_825c.html Richard Brautigan Richard Gary Brautigan americký spisovateľ Narodenie 30. január 1935 Tacoma (Washington), USA Úmrtie 14. september 1984 Bolinas (Kalifornia), USA Pozri aj Biografický portál Richard Gary Brautigan (* 30. január 1935 – † 14. september 1984) bol americký spisovateľ, ktorý býva zaraďovaný buď do postmoderny alebo k beatnikom. V mladosti mu diagnostikovali paranoidnú schizofréniu a prešiel si šokovú terapiu, čo ho veľmi ovplyvnilo. V začiatkoch beat generation žil s San Franciscu a napriek tomu, že s týmto hnutím úzko spolupracoval, nikdy sa k nemu neprihlásil. Brautigan rozdával svoje básne na ulici, čo bolo pre beat generation relatívne obvyklé, ale odmietal sa zúčasťňovať verejných čítaní (čo bolo neobvyklé). Svoje básne rozdával vytlačené na balíčkoch so semenami rastlín. Každý človek dostal osem balíčkov semien na ktorých boli vytlačené básne. Zaujímavosťou je, že neotvorené balíčky sú medzi zberateľmi veľmi cenené a prakticky je nemožné si ich zohnať. V roku 1957 sa oženil a v roku 1970 sa rozviedol, čo zhoršilo jeho depresie. Roku 1972 sa presťahoval z Montany do Pine Creek a od tej doby neposkytol žiadny rozhovor a odmietal účasť na všetkých oficiálnych akciách. V roku 1984 se zastrelil. Dielo Próza * A Confederate General From Big Sur, (1964 ISBN 0-224-61923-3) * Chytanie pstruhov ((Pstruholov v Amerike) Trout fishing in America), (1967 ISBN 0-395-50076-1) Omnibus edition * V melónovom cukre (In Watermelon Sugar), (1968 ISBN 0-440-34026-8) * Trávnik sa mstí (Revenge of the Lawn), (1970 ISBN 0-671-20960-4) * The Abortion: An Historical Romance 1966, (1971 ISBN 0-671-20872-1) * Hawklinský netvor (The Hawkline Monster: A Gothic Western), (1974 ISBN 0-671-21809-3) * Willard and His Bowling Trophies: A Perverse Mystery, (1975 ISBN 0-671-22065-9) * Sombrero Fallout: A Japanese Novel, (1976 ISBN 0-671-22331-3) * Dreaming of Babylon: A Private Eye Novel 1942, (1977 ISBN 0-440-02146-4) * The Tokyo-Montana Express, (1980 ISBN 0-440-08770-8) * So the Wind Won't Blow It All Away, (1982 ISBN 0-395-70674-2) * Nešťastná žena: cesta (An Unfortunate Woman: A Journey), (1982, ale prvý krát vydané v roku 2000 ISBN 0-312-27710-5) Poézia * The Galilee Hitch-Hiker, 1958 * Lay the Marble Tea, 1959 * The Octopus Frontier, 1960 * All Watched Over by Machines of Loving Grace, 1963 * Please Plant This Book, 1968 * The Pill versus the Springhill Mine Disaster, 1968 * Rommel Drives on Deep into Egypt, 1970 * Loading Mercury with a Pitchfork, (1971 ISBN 0-671-22263-5. ISBN 0-671-22271-6 pbk) * June 30th, June 30th, (1978 ISBN 0-440-04295-X) * The Edna Webster Collection of Undiscovered Writings, (1999 ISBN 0-395-97469-0) Richard_Erskine_Frere_Leakey_057d.html Richard Erskine Frere Leakey Narodenie 19. december 1944 Nairobi, Keňa Pozri aj Biografický portál Richard Erskine Frere Leakey (* 19. december 1944, Nairobi) je keňský paleontológ a archeológ, do marca 1994 predseda Keňského národného múzea. Richard_Matthew_Stallman_9d9a.html Richard Matthew Stallman Richard Matthew Stallman, v mladosti zvaný RMS, (* 16. marec 1953, Manhattan) je americký programátor a zakladateľ Hnutia slobodného softvéru a projektu GNU. Medzi jeho najvýznamnejšie softvérové úspechy patrí prvý rozšíriteľný editor Emacs, prekladač GCC a debugger GDB a ďalšie, všetky dostupné pod licenciou GNU GPL. Stallman je považovaný za filozofa, ideológa a hackera (nie crackera). Priniesol svetu nový pohľad na softvér a jeho vývoj. Pripravil tak pôdu pre mnohé podnikateľské príležitosti, hlavne v 90. rokoch v USA a úplne nový druh trhu. Biografia Richard Matthew Stallman sa narodil v Manhattane, Alici Lippmanovej a Danielovi Stallmanovi. Vo svojich programátorských rokoch bol známy podľa jeho iniciálok, „RMS“. V prvom vydaní „Hacker's Dictionary“ (Hackerov slovník) napísal: „Richard Stallman“ je len moje pozemské meno; volajte ma „rms“. Prvý kontakt s počítačmi mal v mladosti na vysokej škole v 60. rokoch. Nechal sa najať do IBM New York Scientific Center, kde strávil leto po promócii písaním svojho prvého programu, preprocesora pre IBM 7094 v jazyku PL/I. K programu sa vyjadril „Najprv som ho písal v PL/I, ale keď bol taký priveľký, že sa nevošiel do počítača, prepísal som ho do assembléru“. (Williams 2002, kapitola 3) Neskôr dostal pozíciu Laboratórneho asistenta v biologickom oddelení na Rockefellerovej univerzite, kde prekvapil riaditeľa laboratória svojím analytickým myslením. Roku 1971 prišiel Stallman na katedru Umelej Inteligencie MIT na Harvardskej Univerzite. Najal si ho Russ Noftsker, ktorý neskôr založil firmu Symbolics a stal sa Stallmanovym oponentom. Úpadok hackerskej kultúry "Hacker je hravá tvorivosť", hovorí Stallman. Stallmanovmu životu začala dominovať hackerská kultúra. Komunitra hackerov z MIT začala v 80. rokoch upadať. Hackeri začali softvér portovať na rôzne druhy počítačov a zdieľať ho. To spôsobovalo výrobcom počítačov straty a preto prestali dávať zdrojové kódy softvéru k dispozíci užívateľom a začali ich chrániť copyrightom, čím užívateľom znemožnili modifikovať a redistribuovať ho. Richard Greenblatt a Tom Knight, hackeri z MIT, vyvinuli v laboratóriach MIT vlastný Lisp stroj, počítač určený špeciálne pre programovací jazyk Lisp. Richard Greenblatt založil v roku 1980 spoločnosť Lisp Machines Incorporated (LMI). LMI nepríjmalo investorov, lebo Greenblatt si myslel, že si firma vystačí z vlastných ziskov. O rok na to Russ Noftsker, spolu s inými hackermi, využil silu rizikového kapitálu investorov a založil spoločnosť Symbolics. Symbolics zamestnal väčšinu zvyšných hackerov z MIT, najmä Billa Gospera a presvedčil ich, aby opustili MIT. Obe spoločnosti produkovali proprietárny softvér, ale Stallman vedel, že na rozdiel od LMI, Symbolics škodí laboratóriám UI v MIT. V rokoch 1982 a 1983 Stallman vlastnoručne zdvojnásobil pokrok Symbolicsu, aby nedostal monopol na dodávku laboratórnych počítačov. Vtedy bol posledný zástupca svojej generácie v laboratóriu. Mal možnosť podpísať zmluvu o spolupráci, čo však považoval za zradu svojich princípov a rozhodol sa zdielať svoju prácu so všetkými v duchu klasickej vedeckej spolupráce a otvorenosti. Stallman argumentoval, že užívatelia by mali mať slobodu „podeliť sa so svojím susedom (kolegom)“ a študovať a vylepšovať softvér, ktorý používajú. Neustále opakoval, že snahy výrobcov proprietárneho softvéru zamedziť im tieto práva sú „antisociálne“ a „neetické“. Nakoniec v septembri 1983 ohlásil projekt GNU a v januári 1984 odišiel z MIT, aby sa mohol naplno venovať projektu. Titul Ph.D. nikdy nedokončil, ale dostal štyri honorárne doktorantské ocenenia. Založenie GNU V roku 1985 Stallman publikoval Manifest GNU (GNU Manifesto), v ktorom vysvetľuje svoju motiváciu vytvoriť slobodný operačný systém GNU kompatibilný s Unixom. GNU je rekurzívna skratka „GNU's Not Unix“. Krátko potom založil neziskovú organizáciu Free Software Foundation (FSF), ktorá zamestnávala programátorov slobodného softvéru a vytvorila právnu infraštruktúru pre slobodný softvér. V roku 1989 Stallman vynašiel a popularizoval koncept copyleft. Je to právny mechanizmus, ktorý zabezpečuje slobodu zmeny a redistribúcie softvéru. V tej dobe už bola veľká časť GNU hotová, až na to najdôležitejšie — jadro systému (kernel). Vývojári GNU pracovali na mikrokerneli, jadre zvanom GNU Hurd. Mikrokernel je zložitý systém, vývoj bol pomalý a Hurd nebol stabilný. V roku 1989 vydala FSF dokument GNU General Public License verzie 1 (GNU GPL), licenciu slobodného softvéru, ktorá môže byť aplikovaná na akýkoľvek softvér, vyvíjaný nezávisle od projektu GNU. V roku 1991 Linus Torvalds vydal pod touto licenciou svoje unixové jadro Linux, založené na Minixe. Linux v kombinácii s už existujúcimi komponentami GNU vytvárali kompletný operačný systém. Je to veľký míľnik pre projekt GNU, lenže koexistencia OS Linuxu a OS GNU/Linuxu zmiatla ľudí a výraz „Linux“ sa ujal na označenie oboch systémov. Terminológia Richard Stallman dáva veľký dôraz na terminológiu používanú v spojení so slobodným softvérom. Častým príkladom nesprávneho pochopenia je zámena termínov „Linux“ a „GNU/Linux“, alebo „Freeware“, „Free softvér“ a „Open Source“. Free Software (Slobodný softvér) Výraz Free Software v angličtine znamená Slobodný softvér. Slobodný Softvér má poskytovať svojim užívateľom štyri práva: * Spúšťať a používať softvér k akýmkoľvek účelom (Sloboda 0) * Študovať, ako softvér funguje a prispôsobovať ho svojim potrebám (Sloboda 1, Vyžaduje prístup k zdrojovým kódom) * Redistribuovať softvér bez akéhokoľvek obmedzenia (Sloboda 2, Aby ste mohli pomôcť svojmu susedovi) * Vylepšovať softvér a vylepšenia distribuovať bez akéhokoľvek obmedzenia, aby z týchto vylepšení profitovala celá komunita (Sloboda 3, Vyžaduje prístup k zdrojovým kódom) Slovo Free má v angličtine viac významov (slobodný, voľný, zadarmo, ...) a pod výrazom Free Software si ľudia zväčša predstavujú softvér zadarmo, teda nekvalitný a nezaujímavý softvér. Eric S. Raymond zaviedol pojem Open Source Software, alebo Open Source (Softvér s otvorenými zdrojovými kódmi) a založil Open Source Movement (Hnutie za otvorené zdrojové kódy). RMS nestotožňuje myšlienky Open Source a Free Software a výraz Open Source nepoužíva. Stallman akceptuje pojmy „Libre Software“, „FLOSS“ (Free/Libre Open Source Software), ale nepoužíva ich. GNU/Linux Stallman chce, aby ľudia hovorili o „GNU/Linuxe“, keď hovoria o operačnom systéme zloženom z jadra Linux a obslužných programov projektu GNU. Copyright, patenty a obchodné známky Stallman vraví, že výraz „Intelektuálne vlastníctvo“ mätie ľudí. Copyright bol navrhnutý na to, aby podporoval autorstvo a umenie. Patenty povzbudzujú ľudí publikovať svoje myšlienky, lenže obmedzuje počet monopolov nad týmito myšlienkami -- niekedy je to užitočné a niekedy na škodu. Obchodná známka (trademark) dáva možnosť zákazníkom vedieť, čo kupujú. Iné projekty * Commons * Wikicitáty * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému * Spolupracuj na Wikiquote Wikicitáty ponúka citáty od alebo o Richard Matthew Stallman Externé odkazy * Osobná stránka Richarda Stallmana * Domovská stránka projektu GNU Richard_Müller_ea55.html Richard Müller Richard Müller može označovať: * slovenského speváka, pozri Richard Müller (spevák) * nemeckého spisovateľa, pozri Richard Müller (spisovateľ) Symbol rozcestia Toto je rozlišovacia stránka — navigačná pomôcka obsahujúca zoznam iných článkov, ktoré by mohli mať rovnaký názov. Ak vás na túto stránku odkázal článok, prosíme Vás, aby ste sa k článku vrátili a opravili v ňom odkaz tak, aby odkazoval priamo na konkrétnu stránku z hore uvedeného zoznamu, ktorú autor článku myslel. Richard_Bloomfield_d279.html Richard Bloomfield Richard Bloomfield (* 27. apríl 1983, Norwich, Norfolk, Anglicko) je súčasný britský profesionálny tenista. Externé odkazy * Richard Bloomfield na stránkach ATP (po anglicky) Richard_Martin_West_2268.html Richard Martin West Richard Martin West (* 1941) je dánsky astronóm pracujúci v European Southern Observatory (ESO). Richard_Petruška_a55c.html Richard Petruška slovenský basketbalista Narodenie 25. január 1969 Levice, Slovensko Pozri aj Biografický portál Richard Petruška (* 25. január 1969, Levice) je bývalý slovenský basketbalista, víťaz NBA v sezóne 1993-1994. Životopis S basketbalom začínal v Leviciach. Neskôr bol hráčom Interu Bratislava. V roku 1990 odišiel študovať do USA na Loyola Marymount University, kde hral basketbal za univerzitné mužstvo. Neskôr hral za University of California Los Angeles. V roku 1993 si ho v druhom kole draftu vybral tím Houston Rockets. S týmto tímom v sezóne 1993-1994 vyhral NBA. Pretože v tíme nedostával dostatok príležitostí rozhodol sa v ďalšej sezóne vrátiť do Európy. Stal sa hráčom talianskeho tímu Cagiva Varese, kde pôsobil až do roku 1998. V sezóne 1998-1999 pôsobil v tureckom tíme Galatasaray Istanbul. V rokoch 1999-2001 bol hráčom španielskeho tímu Unicaja Malaga, s ktorým v sezóne 2000-2001 vyhral Koračov pohár. Krátko pôsobil aj v španielskych tímoch Tau Ceramica Vitoria (2001-2002) a CAI Zaragoza (2002-2003). V súčasnosti žije vo Vancouveri, kde podniká a venuje sa trénovaniu stredoškolského tímu. Reprezentoval Česko-Slovensko na Majstrovstvách Európy v roku 1991. V rokoch 1998-2000 bol vyhlásený za najlepšieho basketbalistu Slovenska. Zaujímavosť Počas pôsobenia na UCLA si zahral epizódnu úlohu vo filme Lanári režiséra Williama Friedkina. V hlavných úlohách sa obajvili basketbalisti Shaquille O'Neal a Anfernee Hardaway. Externé zdroje Richard Petruška (mini bio + carrer stats) na www.ballers.cz Petruška nosí prsteň za triumf v NBA málo Richelieu_(Indre-et-Loire)_b97f.html Richelieu (Indre-et-Loire) Richelieu je obec vo Francúzsku, v departemente Indre-et-Loire. Leží južne od mesta Chinon a západne od Sainte-Maure de Touraine. Mestečko vzniklo v 17. storočí ako "nové" alebo "ideálne" mesto. Bolo postavené na príkaz francúzskeho kardinála Richelieu, ktorý kúpil dedinu svojich predkov. Za hlavného architekta celého projektu si vybral Jacquesa Lemerciera, ktorý bol už známy ako autor Sorbonny a Kardinálskeho (dnes Kráľovského) paláca v Paríži. So súhlasom francúzskeho kráľa Ľudovíta XIII. bolo mesto postavené ako opevnené mesto s kolmými ulicami a palácom. Jeho výstavba trvala od roku 1631 do roku 1642 (kedy zomrel kardinál Richelieu) a na jeho výstavbe sa podieľalo okolo 2000 robotníkov. Externé odkazy * Oficiálna webová stránka mesta (francúzsky) Richard_Z._Kruspe-Bernstein_27da.html Richard Z. Kruspe-Bernstein Richard Zven Kruspe-Bernstein (* 24. jún 1967, Wittemburg) je nemecký hudobník, známy predovšetkým ako gitarista skupiny Rammstein. * Výška: cca 180 cm * Oči: zelené * Znamenie: rak * Predchádzajúca skupina: Orgasm Death Gimmick Život Má dve staršie sestry a jedného staršieho brata. Jeho rodičia sa rozviedli, keď bol Richard ešte malý. Matka si vzala iného muža, ktorý Richarda nemal rád, a tak mu raz roztrhal plagát skupiny Kiss v jeho izbe. Potom sa presťahovali do dedinky Weisen. Venoval sa boxu. Je vyučený kuchár, ale pracoval ako predavač. Keď mal 16, navštívil Československo, kde si kúpil gitaru. Najprv len kvôli výhodnému predaju, ale potom sa na ňu začal učiť a nechal si ju. V 19. rokoch sa presťahoval na Lychener Straße, pretože už bol znudený miestnou hudbou.V Nemecku robil hudbu sám, pretože ho tam nikto nepoznal. Dva roky býval v apartmáne, kde mal gitaru a bicie. Podľa Richarda to bol smutný čas. Pred pádom Berlínskeho múru sa chcel pozrieť na druhú stranu. Tam sa omylom priplietol do demonštrujúceho davu, kde ho niekto udrel do hlavy a následne ho zatkli. Strávil šesť dní vo vezení. Potom se rozhodol opustiť východné Nemecko. Cez Československo sa dostal do západného Nemecka. V roku 1991 začal hrať v skupine Orgasm Death Gimmick. V roku 1992 sa mu narodila prvá dcéra, Khira Li Lindemann. Jej matka je ex-manželka speváka skupiny Rammstein - Tilla Lindemanna. Tento rok sa s Tillem a Oliverom Riedlom vydali do USA. Tam se rozhodli, že nebudú robiť americkú hudbu, ale budú si zakladať na nemeckom prízvuku. Richard sa oženil v roku 1999 s modelkou z Juhoafrickej republiky, Caron Bernstein. Svadobný obrad bol židovský, pričom Richard zložil hudbu. Rozviedli sa niekedy medzi rokmi 2003 a 2004. V roku 2006 plánuje vydať svoj sólový projekt „Emigrate“. Hovorí veľmi dobre anglicky s americkým prízvukom. Richard_Feynman_1f56.html Richard Feynman Nositeľ Nobelovej ceny "... Myslím, že môžem bezpečne povedať, že nikto nerozumie kvantovej mechanike" - Richard P. Feynman Narodenie 11. máj, 1918 Queens, New York, USA Úmrtie 5. február 1988 Los Angeles, Kalifornia, USA Pozri aj Biografický portál Richard Phillips Feynman (* 11. máj 1918 – † 15. február 1988) bol jedným z najlepších amerických fyzikov 20. storočia, ktorý značne rozšíril teóriu kvantovej elektrodynamiky, fyziky supratekutosti tekutého hélia a časticovej fyziky. Rovnako, ako bol inšpiratívny prednášajúci a amatérsky hudobník, takisto sa podieľal na vývoji atómovej bomby a bol neskôr členom komisie, ktorá vyšetrovala haváriu raketoplánu Challenger. Za svoju prácu o kvantovej elektrodynamike bol Feynman odmenený Nobelovou cenou za fyziku v roku 1965, spolu s Julianom Schwingerom a Sin-Itiro Tomonagom; vyvinul spôsob ako pochopiť správanie sa subatomárnych častíc použitím obrazcov, ktoré sa neskôr stali známymi pod pomenovaním Feynamannove diagramy. Vo svojich knihách a prednáškach bol Feynmann horlivým a vplyvným popularizátorom fyziky. Známe sú hlavne jeho Feynmannove prednášky z fyziky majúce v anglickom vydaní 3 časti. Známy je pre svoju neprekonateľnú zvedavosť, dôvtip, briliantnú myseľ a hravý temperament; rovnako je však povestný svojimi mnohými dobrodružstvami, rozpísanými v knihách To snáď nemyslíte vážne, pán Feynman!, Hádam ti nerobia starosti cudzie názory? a Tuva Or Bust! (angl.). Richard Feynman bol v mnohých ohľadoch excentrický voľnomyšlienkár. Životopis Feynman sa narodil vo Far Rockaway, Queens, New York. Jeho rodičia boli židovského pôvodu. Hoci neboli rituálnymi vyznávačmi judaizmu, rodina navštevovala chrám každý piatok. Mladý Feynmann bol veľmi ovplyvnený svojím otcom Mellvillom Feynmannom. Ten ho vždy povzbudzoval klásť otázky, a takýmto spôsobom prekonávať ortodoxné myslenie. Matka mu vštepila silný zmysel pre humor, ktorý mu zostal počas celého života. V detstve s nadšením opravoval rádiá, prejavil svoj talent pre elektrotechniku. V škole bol chytrý, avšak jeho IQ (124), namerané počas tohto obdobia, predstavuje iba mierny nadpriemer. Už pred vstupom na vysokú školu neustále experimentoval a pretváral rôzne témy v matematike, ako napríklad polovičné derivácie (matematický operátor, ktorý ak je aplikovaný dvakrát v rade, vedie k derivácii funkcie), používajúc pri tom vlastnú sústavu symbolov. (Teda ešte počas štúdia na strednej škole si vyvíjal matematickú intuíciu svojím Taylorovým radom matematických operátorov.) Jeho zvyk pre priame pomenovanie vecí mohlo niekedy vyviesť ľudí s konvenčným myslením z rovnováhy. Ako príklad sa môže uviesť jedna z jeho otázok počas hodiny anatómie: „Nemáte mapu mačky?“. Vždy rozprával presne a zrozumiteľne. Vzdelanie Feynman dosiahol v roku 1939 titul bakalára na MIT (Massachusettský technologický inštitút), a v tom samom roku vyhral matematickú súťaž Williama Putnama. Dosiahol vynikajúce výsledky počas prijímacích skúšok z matematiky a fyziky na Princetonskú univerzitu, v kontraste k pomerne slabým z dejepisnej časti. V roku 1942 dosiahol PhD. z Princetonskej univerzity, poradcom jeho dizertačnej práce bol John Archibald Wheeler. Feynmanova dizertačná práca aplikovala princíp stacionárnej akcie na problematiku kvantovej mechaniky, kladúc základy pre „path integral“ prístup a Feynmanove diagramy. Počas doktorandského štúdia sa Feynman oženil so svojou prvou ženou, Arline Greenbaumovou. (Jej krstné meno je často uvádzané ako Arlene, napríklad aj v dvoch Feynmanových biografiách: To snáď nemyslíte vážne, pán Feynman a Hádam ti nerobia starosti cudzie názory. Akokoľvek, v jeho osobných listoch, publikovaných v „Perfectly Reasonable Deviations From the Beaten Track“, Feynman uvádza meno svojej manželky ako Arline). Arline diagnostikovali tuberkulózu, toho času nevyliečiteľnú a smrteľnú chorobu, ale obaja boli natoľko opatrní, že Feynman nikdy neochorel na TBC. Projekt Manhattan Na Princetonskej univerzite, fyzik Robert R.Wilson presvedčil Feynmana, aby sa podieľal na Projekte Manhattan v Los Alamos (vojnový projekt americkej armády pre vývoj atómovej bomby). Podľa Feynmanových slov, k projektu sa pripojil, aby sa pomohol uistiť, že nacistické Nemecko nevyvinie bombu ako prvé. Počas víkendov navštevoval svoju manželku v sanatóriu v Albuquerque, až do jej smrti 16. júna, 1945. Hlboko sa ponoril do práce na projekte a zúčastnil sa na teste bomby Trinity. Feynman tvrdil, že ako jediný videl explóziu bez tmavých okuliarov, pozerajúc cez predné sklo dodávky (takto sa chrániac pred škodlivým ultrafialovým žiarením). Práca mladého fyzika na projekte bola relatívne vzdialená od hlavnej akcie, pozostávajúc hlavne z riadenia výpočtovej skupiny ľudských počítačov v Teoretickej divízii, neskôr spolu s Nicholasom Metropolisom v príprave systému pre používanie diernych štítkov IBM. Feynmanova ďalšia práca v Los Alamos spočívala vo výpočte neutrónových rovníc, ktoré slúžili na zmeranie kritického množstva štiepneho materiálu pre „Vodný kotol“, malý jadrový reaktor v púštnom laboratóriu. Po tejto práci bol presunutý na pracovisko v Oak Ridge, kde pomáhal inžinierom vo výpočte bezpečnostných predpisov pre skladovanie materiálu (aby sa predišlo nechceným kritickým nehodám). Takisto vykonal rozhodujúcu teoretickú a výpočtovú prácu pre plánovanú uránovo-hydridovú bombu, ktorej zostrojenie sa neskôr ukázalo ako nerealizovateľné. Slávny fyzik Niels Bohr si vyhľadal Feynmana pre diskusiu jeden na jedného. Feynman až neskôr zistil prečo. Väčšina fyzikov mala pred Bohrom nesmierny rešpekt, ktorý im bránil v akejkoľvek polemike s ním. Ale Feynman nemal žiadne zábrany vehementne poukazovať na všetko, čo podľa jeho myslenia bolo nesprávne. Feynman povedal, že cítil voči Bohrovi rovnaký rešpekt ako hocikto iný, ale vždy keď sa dostane do diskusie o fyzike, zabúda na všetko ostatné. Takisto sa stal priateľom vedúceho laboratória J. Robertom Oppenheimerom, ktorý sa ho po vojne niekoľkokrát neúspešne snažil získať pre prácu na Kalifornskej univerzite, Berkeley. V dôsledku prísne tajnej práce bolo stredisko v Los Alamos izolované. Podľa jeho vlastných slov: „Neexistovalo tam nič, čo by som mohol robiť.“ Unudený Feynman si nachádzal rôzne zábavky: učil sa napríklad uhádnuť kombinácie číselných zámkov na skrinkách a pracovných stolíkov, skrývajúcich tajné dokumenty projektu. Pre žart raz zanechal sériu škodoradostných odkazov v uzamknutom stolíku svojho kolegu, čím v ňom spôsobil paniku, že cudzí špión sa dostal k tajným materiálom pre výrobu atómovej bomby. (Zaujímavosťou je, že Feynman si raz kvôli návšteve chorej manželky, požičal auto od Klausa Fuchsa, neskôr odhaleného skutočného špióna). Pri inej príležitosti si Feynman našiel izolované miesto v mesa, kde bubnoval indiánske rytmy: „A možno budem trochu tancovať a vyspevovať.“ Toto jeho bláznovstvo nezostalo nepovšimnuté a strediskom sa rozšírili fámy o záhadnom Indiánskom bubeníkovi „Injun Joe“. Univerzita Cornell Po projekte Feynman začal pracovať ako profesor na Univerzite Cornell v meste Ithaca, štát New York, kde pôsobil aj Hans Bethe (fyzik, ktorý dokázal, že slnečná energia pochádza z jadrovej fúzie). Avšak cítil sa tam bez inšpirácie. Zúfajúc, že jeho tvorivosť úplne vyhasla, prešiel k riešeniu menej užitočných, ale zábavných problémov, ako napríklad analýze rozkolísaných rotujúcich tanierov balancujúcich na paličkách žongléra. (Ako sa neskôr ukázalo, táto aktivita mu poslúžila pri neskoršom výskume). Z tohto dôvodu ho veľmi prekvapili ponuky od konkurenčných univerzít. Nakoniec sa rozhodol pre Kalifornský technologický inštitút, (Caltech) v Pasadene, Kalifornii, odmietnuc miesto neďaleko Princetonu v Inštitúte pre pokročilé štúdium v Princetone (kde v tom čase pôsobili význační akademici, medzi inými Albert Einstein). Feynman odmietol prácu pre Inštitút, pretože by tam nemal žiadne učiteľské povinnosti. Feynman považoval svojich študentov za zdroj inšpirácie a počas netvorivého obdobia aj za formu komfortu. Ak pociťoval, že nemôže byť kreatívny, tak aspoň učil. Iný významný rozhodovací faktor predstavovala jeho túžba pôsobiť v miernom podnebí. Tento cieľ si stanovil, keď sa uprostred snežnej búrky v Ithake snažil nasadiť snehové reťaze na kolesá svojho auta. Feynman je niekedy označovaný ako „Veľký Vykladač“, pri vysvetľovaní témy svojim študentom sa s veľkou starostlivosťou snažil nespraviť ju tajomnou, ale prístupnou každému. Jeho základným princípom bolo, že ak nie je možné vysvetliť tému na hodine prvákov, téma nebola ešte plne pochopená. Feynman dosiahol veľké potešenie z vysvetľovania „na prváckej úrovni“ súvislosti medzi rotáciou a štatistikou (skupiny častíc s rotáciou 1/2 sa odpudzujú, zatiaľ čo skupiny s celočíselnou rotáciou sa zhlukujú), otázka nad ktorou uvažoval na vlastných prednáškach a ktorú vyriešil v roku 1986 v prednáške Dôvod antičastíc (publikované v The Reason for Antiparticles: The 1986 Dirac Memorial Lecture) Odmietal mechanické učenie a podobné metódy vyučovania, ktoré uprednostňovali formu pred účelom, či už to bolo na konferencii o vzdelávaní v Brazílii, alebo v štátnej komisii pre schvaľovanie školských učebníc. Jasné myslenie a jasná prezentácia bola základnými bezpodmienečnými predpokladmi jeho pozornosti. Bolo veľmi riskantné vôbec prísť s ním do styku nepripravený. Nezabudol, kto bol tým predstierajúcim alebo hlupákom. Počas jedného sabatového voľna sa navrátil k Newtonovým základným princípom, aby ich nanovo preštudoval. Čo sa naučil od Newtona, presunul takisto k svojim študentom, ako napríklad Newtonov pokus o vysvetlenie difrakcie. Iné projekty * Commons * Wikicitáty * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému * Spolupracuj na Wikiquote Wikicitáty ponúka citáty od alebo o Richard Feynman Riccardo_Broschi_b359.html Riccardo Broschi taliansky hudobný skladateľ Narodenie  ? 1698? Neapol Úmrtie  ? 1756 Madrid Pozri aj Biografický portál Riccardo Broschi, (* ? 1698?, Neapol - † ? 1756, Madrid) bo taliansky hudobný skladateľ, predstaviteľ neapolskej opernej školy. Život Narodil sa okolo roku 1698 v Neapole. V roku 1725 tu mala premiéru jeho jediná komická opera „La vecchia sorda“. V rokoch 1728 až 1735 skomponoval niekoľko hrdinských opier s jediným cieľom, ukázať všetky možnosti spevackého umenia svojho staršieho brata Carla, ktorý sa preslávil ako pravdepodobne najslávnejší kastrát v dejinách hudby pod menom Farinelli. Neskôr sprevádzal brata na jeho úspešných turné po Európe. V rokoch 1736 až 1737 slúžil pri kráľovskom dvora v Stuttgarte. Zakotvil v Španielsku, celkom opustil hudobnú dráhu a stal sa komisárom vojnového námorníctva španielskej koruny. Opery * La vecchia sorda, (Neapol, 1725) * lL’isola di alcina, (Rím, 1728) * Idaspe, (Benátky, 1730) * Ezio, (Turín, 1731) * Arianna e teseo, (Miláno, 1731) * Merope, (Turín, 1732) * Artaserse, (Londýn, 1734) * Nerone, (Rím, 1735) * Adriano in siria, (Miláno, 1735) * Anagilda, (1735 v rukopise); Externé odkazy * http://www.wqxr.com/cgi-bin/iowa/cla/learning/grove.html?record=1333 * http://www.haendel.it/compositori/broschi.htm * http://www.hoasm.org/VIIIB/BroschiR.html * http://www.dolmetsch.com/cdefsb3.htm Richard_Demovič_50fe.html Richard Demovič MUDr. PhDr. Richard Demovič je poslancom zastupiteľstva Bratislavského samosprávneho kraja od roku 2001. Richard Demovič bol zvolený ako člen SMERu - sociálnej demokracie (SMER) za koalíciu HZDS, SMER, SDĽ, SOP, SZS za poslanca krajského zastupiteľstva vo voľbách v roku 2001 v okrese Pezinok. Vo voľbách v roku 2005 kandidoval za koalíciu HZD, SF, SMER a bol opätovne zvolený. V čase volieb v roku 2005 mal 45 rokov. Richard Demovič je členom predsedníctva SMERu. Richard_Lintner_53ad.html Richard Lintner Vlajka Slovenska slovenský hokejista Narodenie 15. november 1977 Trenčín Aktívna činnosť 1995 - súčasnosť Pozícia pravý obranca Streľba pravou rukou Výška a váha 190 cm, 97 kg Prezývka Citrón Richard Lintner (* 15. november 1977, Trenčín, ČSSR, dnes Slovensko) je slovenský hokejový obranca. Klubový hokej Richard Lintner je odchovancom Dukly Trenčín. V sezóne 1995/96 odohral za tento klub svoje prvé dva zápasy v najvyššej hokejovej súťaži - v slovenskej extralige. V roku 1996 si ho vybral klub NHL Phoenix Coyotes v úvodnom drafte NHL v 5. kole zo 119. miesta. Nasledujúce dve sezóny hral v nižších severoamerických súťažiach (AHL a IHL). V sezóne 1999/00 absolvoval premiéru v NHL za Nashville Predators, odohral 33 zápasov, ďalší rok v rovnakom mužstve 50 stretnutí. V ročníku 2000/01 po 6 zápasoch za Duklu Trenčín uzavrel zmluvu so švédskym MoDo Hockey Örnskoldsvik, hrajúcim v Elitserien. Pred nasledujúcou sezónou sa vrátil do NHL, pôsobil v New York Rangers a Pittsburgh Penguins, ako aj v ich farmárskych mužstvách. V ročníku 2003/04 hrával vo švédskom Djurgårdens IF, zaradil sa k najproduktívnejším obrancom súťaže. Ďalšie dva roky bol hráčom švajčiarskeho klubu HC Fribourg-Gottéron, pričom po prvom bol vyhlásený za štvrtého najlepšieho zahraničného obrancu súťaže.^ Od sezóny 2006/07 pôsobí znova v Elitserien. Prvý rok hrával za nováčika súťaže Skellefteå AIK, koncom marca sa však zranil a záver ročníka vynechal. ^ Pred ďalší ročníkom s ním podpísal Färjestads BK polročný kontrakt (kvôli vysokým daniam), za klub nastupuje od októbra (predtým odohral päť zápasov v materskej Dukle Trenčín). Klubové štatistiky | | | Základná časť | Play-off Sezóna | Klub | Liga |--------------------+------------------ | | |Z |G |A |Body|TM|+/-|Z |G|A|Body|TM|+/- 1995/96| Dukla Trenčín | SE |2 |0 |0 | 0 |0 |+1 | | | | | | | Dukla Trenčín B | 1. SHL |15|4 |0 | 4 |18|-4 | | | | | | 1996/97|Spišská Nová Ves |SE |35|2 |1 |3 |26|-18| | | | | | | Dukla Trenčín B | SE |5 |2 |1 | 3 |42|-2 | | | | | | 1997/98|Springfield Falcons |AHL |71|6 |9 |15 |61|+11|3 |1|1|2 |4 |+1 1998/99| Springfield Falcons | AHL |8 |0 |1 | 1 |16|-3 | | | | | | |Milwaukee Admirals |IHL |66|9 |16|25 |75|-3 | | | | | | 1999/00| Nashville Predators | NHL |33|1 |5 | 6 |22|-6 | | | | | | |Milwaukee Admirals |IHL |31|13|8 |21 |37|-8 | | | | | | 2000/01| Nashville Predators | NHL |50|3 |5 | 8 |22|+2 | | | | | | 2001/02|Dukla Trenčín |SE |6 |2 |0 |2 |0 | | | | | | | | MoDo Hockey |Elitserien|28|12|9 | 21 |85|+8 |14|3|0| 3 |8 |-5 2002/03|New York Rangers |NHL |10|1 |0 |1 |0 |-5 | | | | | | | Hartford Wolf Pack | AHL |26|6 |15| 21 |30|-2 | | | | | | |Pittsburgh Penguins |NHL |19|3 |2 |5 |10|-9 | | | | | | |Wilkes-Barre/Scranton| AHL |6 |1 |4 | 5 |1 |-2 | | | | | | 2003/04|Djurgårdens IF |Elitserien|41|18|13|31 |73|+16|4 |1|1|2 |6 |-8 2004/05|HC Fribourg-Gottéron | NL A |23|2 |9 | 11 |40| | | | | | | | | baráž |1 |0 |0 | 0 |0 | | | | | | | 2005/06|HC Fribourg-Gottéron | NL A |44|14|9 | 23 |86| | | | | | | | | baráž |10|0 |2 | 2 |16| | | | | | | | | NL B |6 |4 |3 | 7 |18| | | | | | | 2006/07| Skellefteå AIK |Elitserien|52|9 |20| 29 |46|-13| | | | | | | | HA | | | | | | |3 |0|0| 0 |2 | 0 2007/08| Dukla Trenčín | SE |5 |0 |2 | 2 |6 | 0 | | | | | | 2007/08| Färjestads BK |Elitserien|42|8 |14| 22 |50|+7 |8 |0|0| 0 |6 |-4 Reprezentácia Richard Lintner reprezentoval na majstrovstvách sveta v rokoch 2001, 2002 (zlato), 2003 (bronz), 2004 a 2005, na ZOH 2002 a Svetovom pohári 2004. Na MS 2002 premenil rozhodujúci samostatný nájazd v semifinálovom zápase so Švédskom (pred ním uspel Žigmund Pálffy)^ a posunul Slovensko do finále, kde sa po víťazstve nad Ruskom stalo prvý raz v histórii majstrom sveta. Lintner, ktorý na podujatí zaznamenal bilanciu 4 góly a 4 asistencie, bol vyhlásený za člena All Stars tímu. Majstrovstvá sveta 2006 v Lotyšsku pre neho znamenali prvú neúčasť na šampionáte po piatich rokoch, do Rigy však pricestoval a pôsobil ako televízny spolukomentátor STV. Vo februári 2007 reprezentačný tréner Július Šupler oznámil, že Lintner viac nemá ambície hrávať v reprezentácii a chce sa venovať klubovému hokeju a rodine. ^ Na svetový šampionát do Moskvy však opäť pricestoval ako spolukomentátor zápasov. Spolu odohral 79 reprezentačných zápasov, strelil 11 gólov. Nosil reprezentačný dres číslo 41. Reprezentačné štatistiky ---------+------------------------------------- Podujatie| Z | G | A |Body|TM|+/-|Strely|Miesto MS 2001 | 7 | 0 | 2 | 2 |2 |-2 | 22 | 7. ZOH 2002 | 4 | 1 | 1 | 2 |0 |+3 | | 13. MS 2002 | 9 | 4 | 4 | 8 |22|+1 | 29 | 1. MS 2003 | 9 | 1 | 3 | 4 |2 | 0 | 25 | 3. MS 2004 | 8 | 2 | 3 | 5 |6 | 6 | 18 | 4. SP 2004 | 3 | 0 | 0 | 0 |2 |-5 | | 8. MS 2005 | 7 | 0 | 0 | 0 |0 | 0 | 6 | 5. (štatistické údaje v článku sú z 8. mája 2008) Referencie 1. ↑ Lintner štvrtým najlepším zahraničným obrancom vo Švajčiarsku, , Bleskovky, 27.7.2006 2. ↑ Pre Lintnera sa sezóna predčasne skončila, Bleskovky, 25.3.2007 3. ↑ Lintnerov rozhodujúci samostatný nájazd v zápase so Švédskom na Youtube 4. ↑ Lintner sa chce venovať rodine, Bleskovky, 7.2.2007 Externé odkazy * Richard Lintner štatistiky na eurohockey.net * Richard Lintner klubová štatistika na hockeyDB.com * Richard Lintner na nhl.com * Richard Lintner na stránke SlovakNHL.sk Richard_Umberger_d77d.html Richard Umberger Richard Umberger (* 3. máj 1982, Pittsburgh, Pensylvánia, USA) je americký hokejový útočník. Meria 188 cm a váži 98 kg (2006). Klubový hokej V sezóne 2005/06 pôsobil v klube NHL Philadelphia Flyers. Reprezentácia Tréner Mike Eaves ho nominoval na Majstrovstvá sveta v hokeji 2006 v lotyšskej Rige. Na drese nosil číslo 20. V priebehu šampionátu sa však zranil a odcestoval domov. V zostave ho nahradil Patrick O'Sullivan. Štatistika na MS Rok | Počet | Góly | Asistencie | Body | Trestné | +/- | Strely | Umiestnenie | zápasov | | | | minúty | | | 2006 | 1 | 0 | 0 | 0 | 0 | 0 | 0 | 7. Národné hokejové mužstvo USA na Majstrovstvách sveta v hokeji 2006 Brankári 31 Craig Anderson (Chicago Blackhawks) - 33 Jason Bacashihua (St. Louis Blues) Obrancovia 35 Hal Gill (Boston Bruins) - 7 Ryan Suter (Nashville Predators) - 34 Freddy Meyer (Philadelphia Flyers) - 55 Mike Komisarek (Montreal Canadiens) - 44 Brooks Orpik (Pittsburgh Penguins) - 6 Joe Corvo (Los Angeles Kings) - 41 Andrew Alberts (Boston Bruins) Útočníci 11 Marty Reasoner (Boston Bruins) - 12 Ryan Malone (Pittsburgh Penguins) - 23 Dustin Brown (Los Angeles Kings) - 14 Mark Cullen (Chicago Blackhawks) - 18 Richard Park (Vancouver Canucks) - 9 Andy Hilbert (Pittsburgh Penguins) - 17 Ryan Kesler (Vancouver Canucks) - 21 Yan Stastny (Boston Bruins) - 28 Adam Hall (Nashville Predators) - 16 Jim Slater (Atlanta Thrashers) - 19 Drew Stafford (University of North Dakota) - 8 Phil Kessel (University of Minnesota) - 20 Richard Umberger (Philadelphia Flyers) - 10 Patrick O'Sullivan (Houston Aeros) Tréneri Mike Eaves - Keith Allain, Jay Leach Externé odkazy * Richard Umberger klubová štatistika na hockeyDB.com Richard_von_Weizsäcker_9461.html Richard von Weizsäcker Mladý Richard s otcom barónom Ernstom von Weizsäcker Richard von Weizsäcker (zvuk vypočuť, * 15. apríl 1920, Stuttgart) je nemecký politik (člen strany CDU, Christlich Demokratische Union). Bol šiestym prezidentom Nemeckej spolkovej republiky od roku 1984 do 1994. Prezidenti Nemecka Štandarda prezidenta Nemeckej spolkovej republiky Weimarská republika: Friedrich Ebert (1919-1925) | Paul von Hindenburg (1925-1934) Nemecká spolková republika: Theodor Heuss (1949-1959) | Heinrich Lübke (1959-1969) | Gustav Heinemann (1969-1974) | Walter Scheel (1974-1979)  Karl Carstens (1979-1984) | Richard von Weizsäcker (1984-1994) | Roman Herzog (1994-1999) | Johannes Rau (1999-2004) | Horst Köhler (2004-) Richard_Joseph_Neutra_c3cc.html Richard Joseph Neutra Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality. Pozri aj stránky Ako upravovať stránku a Návody a štýl alebo diskusiu k článku. Richard Joseph Neutra (*8.4.1892, +16.4.1970) Život Richard Josef Neutra narodený v roku 1892 vo Viedni. Do roku 1917 študoval na Technische Hochschule vo Viedeni, kde sa učil u Adolfa Loosa. Taktiež bol ovplyvnený Ottom Wagnerom. V roku 1921-22 pracoval pre Ericha Mendelsohna v Berlíne a v 1923 emigroval do Spojených Štátov, kde pokračoval v prácil na niekoľkých projektoch s krajanom Rudolfom Schindlerom u ktorého si zriadil svoju vlastnú prax. Určitu dobu pracoval s Frankom Lloydom Wrightom od ktorého nadviazal na rodinne domy s otvorenou dispozíciou. Potom si otvoril svoju vlastnú prax s jeho manželkou Dione v Los Angeles. Neutra zomrel vo Wuppertale v Nemecku v roku 1970. V tvorbe pokračuje od roku 1965 syn Dion. Tvorba Neutra vytvoril moderný regionálizmus pre južnú Kaliforniu v ktorom skombinoval kostru z ľahkého kovu so sadrovou omietkou na povrchu čím vytvoril vzhľad ľahkej konštrukcie bez výrazu námahy . Toto uplatnil na Lovellovom dome postavenom na svahu. Vznikol vo funkcionalistickom období období uctievania slnka a novej čistej bielej architektúry. Jeho rozsiahle terasy su položené na ľachkom oceľovom tráme. Touto stavbou dokázal, že priemyselne vyrabané môžeme použiť ku stavbe uplne netypických domov. Špecializoval sa na zväčšovanie až predlžovanie architektonického priestoru, ktorý starostlivo aranžoval do krajiny. V skutočnosti však pôsobia priame línie priemyselne v protiklade s prírodou a až fotografie od Juliusa Schumana vyvrátili túto predstavu a spopularizovali jeho štýl. Jeho otvorene interiery sa najlepšie prejavily na Kauffmanovom dome. Ktorý sa rozotviera do krajiny ako obrovská kvetina, kde zasuvajúce steny vpúšťajú dovnútra vonkajší svet, čím rušia hranice medzi exterierom a interierom. Bol známy tým že jeho zaujem pre stavbu jednoduchého domu alebo rezidencie bol rovnaký. Týmto sa líšil od iných veľkých architektov, ktorý si vyberali svojich klientov tak aby presadili svoje umelecké vízie, nepozerajúc na to či to tá architektúra skutočne potrebuje. A aj sám odsudzoval projekty založené iba na módmon vkuse, chcel vytvoriť “kúsok večnosti”. Diela -Lovellov dom, Los Angeles, California, 1929 -Stembergov dom, Los Angeles, California 1929 -Emersonová nižšia stredná škola, Los Angeles, California 1938 -Kaufmanov dom, Palm Springs, California, 1946 -Ambasáda Spojených štátov, Karáči, Pakistan, 1963 -Van der Leeuw dom, alebo Neutrov dom, Los Angeles, California, 1964 Literatúra http://www.greatbuildings.com/architects/Richard_Neutra.html PRINAOVÁ Francesca,1000 let architektúry, Slovart, str. 328 - 329 GOSSEL Peter, Architektúra 20. století, Taschen, str. 190 - 192, 218 - 223 Functional architecture, Benedikt Taschen, str. 386 - 393 Ricardo_Bofill_3a43.html Ricardo Bofill Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality. Pozri aj stránky Ako upravovať stránku a Návody a štýl alebo diskusiu k článku. Ricardo Bofill (5. december 1939 v Barcelóne) je Španielsky architekt. Študoval na Univerzite architektúry v Barcelóne a neskôr v Ženeve. Je významným predstaviteľom postmodernej architektúry. V roku 1963 sa skupina architektov, inžinierov, návrhárov, sociológov, spisovateľov, filmárov a filozofov a tak založilo medzinárodné mužstvo The Taller de Arquitectura, ktoré viac ako 40 rokov, zhromažďovalo ohromnú skúsenosť v mestskom plánovaní, v architektúre, v práce s interiérom a v navrhovaní nábytku. Dnes, stovka návrhov okolo sveta schvaľuje ich spôsobilosť navrhovať v súlade so špecifikami lokálnych kultúr. Ich medzinárodná skúsenosť im dovoľuje navrhovať od mestského dizajnu, veľkých infraštruktúr pre verejnú dopravu, športových, kultúrnych, a maloobchodných vybaveností, obytných a administratívnych budov až po vnútorný dizajn. Ricardo Bofill Taller de Arquitectura je zodpovedný za hlavné sídla takých značiek, ako Christian Dior, Cartier, Decaux, Axa, Shiseido, budova Bank One and the Donnelley. Ateliér zriadil medzinárodný chýr s mestským plánovaním pre také mestá ako Paríž, Luxemburg, Varšava, Praha, Madrid, Barcelona … Niektoré ďalšie prestížne, kultúrne vybavenia navrhnutých Ricardom Bofillom sú: Zbrojnica v Metz, Francúzsko, hudobná škola na univerzite Rice v Houstone, Národné katalánske divadlo v Barcelóne, Centro Cultura de Prado vo Valladolide. Externé odkazy * http://www.bofill.com/ * http://reality.etrend.sk/114239/realitny-biznis/rbofill-nedelim-svet-na-vychod-a-zapad Richvald.html Richvald Richvald Richvald Erb | Vlajka | Mapa Základné údaje Kraj: |Prešovský Okres: |Bardejov Región: |Šariš Poloha: |49° 17' s. š. |21° 11' v. d. Nadmorská výška: |375 m n.m. Rozloha: |21,88 km² Počet obyvateľov: |983 (31.12.2004) Hustota obyvateľstva: |45 obyvateľ(ov)/km^2 Prvá písomná zmienka: |1325 Nacionále Štatistická územná |519766 jednotka: | EČV: |BJ PSČ: |085 01 (pošta Bardejov |1) Telefónna predvoľba: |0 54 Oficiálne adresy Adresa obecného úradu: |Richvald 179 E-mail: | Telefón: | Fax: | Politika Starosta: |Ing. Anna Foľtová Zdroje údajov Mestská a obecná štatistika SR (SŠÚ), http://obce.info Richvald je obec na Slovensku v okrese Bardejov. Polohopis Pohľad na Richvald Obec Richvald sa nachádza v severovýchodnej časti Slovenska, na území horného Šariša, 10 km juhozápadne od Bardejova. Administratívne patrí do okresu Bardejov a do Prešovského kraja (predtým bola súčasťou Východoslovenského kraja). Chotár, katastrálne územie obce, sa rozprestiera v severnej časti Bartošovskej kotliny, na hranici Čergovského pohoria a Ondavskej vrchoviny ako časti Nízkych Beskýd, v pramennej oblasti viacerých prítokov Richvaldského potoka, ktorý na juhu vteká do Šibskej vody. S rozlohou 2188 ha patrí medzi najväčšie oblasti. Na severe hraničí s katastrami Mokroluhu a Rokytova, na severozápade a západe Krivého, Bogliarky a Krížov, na juhu a juhovýchode Hervartova a Kľušova a na východe Bardejova a jeho miestnej časti Mihaľov. Nadmorská výška Nadmorská výška richvaldského katastra sa pohybuje v intervale 327 – 840 m, pričom samotná obec je približne vo výške 375 m. Územie obce je svahovité, stúpa od Richvaldského potoka s kótou 360 m n.m. smerom na sever po kótu 390 m n.m. výraznejšie terénne zlomy sú v dolinách prítokov Richvaldského potoka a na terasách južne od zastavaného územia. Mierne zvlnený pahorkatinný povrch katastrálneho územia v severovýchodnej časti a výrazne členitý hornatý na juhozápade tvorí z geologického hľadiska treťohorný flyš. Súvislý les s výskytom jedle, borovice, brezy a buka sa nachádza hlavne v juhozápadnej a severovýchodnej časti. V lokalite „Bartkaňa“ rástol kedysi aj vzácny tis. História Azda najpozoruhodnejším úsekom pravekých dejín celej bardejovskej oblasti bola neskorá doba kamenná (eneolit – 2500-1800 pr.Kr.). Vtedy sa tu objavil ľud s jednoduchou pastiersko-roľníckou kultúrou, patriaci do okruhu kultúr tzv. šnúrovej keramiky, ktorý svojim mŕtvym budoval na hrebeňoch vrchov mohyly z hliny, niektoré z nich aj pomerne veľkých rozmerov. Ich najbližšie nálezisko sa nachádza iba niekoľko kilometrov od dnešného Richvaldu, na Kobylskej hore medzi Kľušovom a Kobylami.Významným materiálnym dokladom z eneolitického obdobia je aj kamenný sekeromlat, ktorý bol nájdený priamo v chotári Richvaldu a teraz je uložený v zbierkovom fonde Šarišského múzea v Bardejove. Územie severného Šariša bolo v 13. storočí majetkom uhorských kráľov a administratívne pričlenené k Šarišskému komitátu so sídlom na hrade Šariš. Po tatárskom vpáde v rokoch 1241 – 1242 začalo nové osídľovanie územia severného Šariša a významnú úlohu v ňom zohrala najmä nemecká kolonizácia. Nemci založili alebo doosídlili niekoľko osád aj na východných svahoch pohoria Čergov. Svedčia o tom nemecké názvy obcí, nachádzajúce sa v dobových prameňoch. Takéhoto pôvodu je pravdepodobne aj obec Richvald, ktorá mala kedysi nemecký názov Reichwald. Počiatky histórie Richvaldu Počiatky histórie Richvaldu, zaznamenané v písomných prameňoch, siahajú do prvej polovice 14. storočia. Na území panstva Kobyly (Kabalafeulde), ktoré v roku 1319 na základe kráľovskej donácie získali šľachtici z Perína, bol na nemeckom zákupnom práve, podobne ako susedné dediny založený aj Richvald. Iniciátorom bol šoltýs (dedičný richtár). Niekoľkoročný spor viedli o obec Richvald Bardejovčania s Perínskovcami. Spišská Kapitula, vtedajšie významné hodnoverné miesto, vykonala na pokyn kráľa obchôdzku chotára panstva Kobyly a dvorský suda dal za pravdu šľachticom z Perína. Z toho obdobia sa zachovala listina, ktorá je pre Richvald veľmi významná, pretože predstavuje prvú písomnú správu o tejto obci. V roku 1355 v nej Mikuláš z Perína vyhlasuje, že Richvald a spolu s ním Kľušov, Kobyly a Hertník sú jeho majetkom a boli ním už aj v roku 1325. Tvrdí tiež, že v uvedenom roku existoval v Richvalde mlyn patriaci miestnemu šoltýsovi a stál tu kostol vybudovaný z kameňa. Farnosť pri tomto kostole, ktorý po neskorších prestavbách stojí v obci doteraz, jestvovala pravdepodobne aj v 14. storočí, pretože počas celého nasledujúceho storočia boli tunajší farári členmi bratstva farárov z okolia Bardejova. Ako prvý sa spomína v roku 1426 richvaldský farár Juraj. Prvá polovica 15. storočia V prvej polovici 15. storočia patril Richvald medzi najväčšie dediny v širšom okolí Bardejova. Napr. v roku 1427 sa tu na základe daňového súpisu Šarišskej stolice nachádzalo až 52 roľníckych usadlostí. Významné postavenie obce v tom období sa odrazilo aj v tom, že správy o nej sa stále častejšie objavovali v administratívnej a účtovnej agende slobodného kráľovského mesta Bardejova. V týchto materiáloch, ktoré sú dnes v bardejovskom archíve, sa opakovane spomína „pleban de Reychenwalt“ i richvaldský „iidex“ (šoltýs). Začiatkom štyridsiatych rokov 15. storočia dochádza v tejto oblasti k zmenám vo vlastníckych vzťahoch. V bardejovskom archíve sa z toho obdobia zachovalo niekoľko listín, v ktorých advokát mesta Bardejov protestuje proti zabratiu dedín bardejovského okolia (okrem iných aj Richvaldu) známym bratríckym veliteľom Jánom Talfúsom. Nakoniec sa Bardejovčania presadili. Spišská Kapitula v roku 1446 oznamovala guberniálnej rade, spravujúcej Uhorsko, že uviedla Bardejov a jeho cirkevné inštitúcie do držby šiestich dedín. Mestu pripadol okrem iného aj Richvald, stali sa vlastníctvom Kostola sv. egídia, resp. Špitála sv. Ducha. Vpád poľských vojsk na územie východného Slovenska v rokoch 1471 – 1472 a neskôr, značne postihol aj obyvateľov Richvaldu. Richvald často menil zemepána. Roky 1529 – 1848 Až v rokoch 1529 – 1848 sa začalo najdlhšie obdobie v jeho histórii, bol skoro nepretržite poddanskou obcou slobodného kráľovského mesta Bardejova, okrem obdobia na konci 17. a v prvej polovici 18. storočia, keď ho mesto v dôsledku svojich hospodárskych problémov zálohovalo u šľachtickej rodiny Klobušickovcov. V Richvalde vznikla veľmi skoro evanjelická farnosť s fíliou v Hervartove, Miestny pastor podliehal pod cirkevný dozor mestského pastora, ktorý svoju právomoc vykonával aj pomocou vizitácií. V druhej polovici 16. sa spomína pastor. V roku 1581 vyšiel v bardejovskej tlačiarni Dávida Gutgesela slovenský preklad Lutherovho Katechizmu, ktorý slúžil aj pre potreby evanjelických Slovákov v Richvalde. Prvá polovica 17. storočia Prvá polovica 17. storočia bola z náboženského hľadiska relatívne pokojným a stabilizovaným obdobím. Malo na to vplyv aj dlhodobé pôsobenie iba niekoľkých významných pastorov. V druhej polovici 17. storočia sa v dôsledku prudkého tlaku protireformácie začala meniť náboženská situácia v meste a v jeho poddanských obciach. Po skončení povstania Imricha Tököliho bol v októbri 1686 z iniciatívy nového bardejovského richtára obsadený a katolíckemu farárovi odovzdaný aj kostol v Richvalde. Podľa zachovaných prameňov bol Richvald v roku 1700 takmer úplne luteránsky, v roku 1703 tu žilo len 23 katolíkov, v roku 1722 dokonca iba traja, v roku 1749 275 evanjelikov, 37 rímskokatolíkov a 5 gréckokatolíkov, v roku 1771 372 evanjelikov, 96 rímskych katolíkov, 19 gréckokatolíkov a 20 židov. História obyvateľstva Pri prvom úradnom sčítaní obyvateľstva v Uhorsku v rokoch 1785-1787 bolo v Richvalde evidovaných 103 domov, v ktorých žilo 691 obyvateľov. Do roku 1828 sa počet domov zvýšil iba mierne na 110, počet obyvateľov stúpol až na 813. Morové epidémie v rokoch 1797 a 1818, cholerová epidémia v roku 1831 boli príčinou rozsiahleho sedliackeho povstania na východnom Slovensku. Podľa údajov zo Schematismu košického biskupstva žilo v roku 1847 1056 obyvateľov (391 katolíkov, 12 gréckokatolíkov, 611 evanjelikov a 42 židov). Hneď v nasledujúcom období však došlo k výraznému poklesu počtu obyvateľov. Spôsobili to nielen revolučné udalosti rokov 1848-1849, ktoré zasiahli celé Uhorsko, ale aj roky veľkej neúrody a hladu, 1850-1855. 19. - 20. storočie V druhej polovici 19. storočia a začiatkom 20. storočia bolo hlavným zamestnaním obyvateľov Richvaldu roľníctvo, chov dobytka a oviec, no mnohí sa naďalej venovali tradičnému povozníctvu (furmanstvu). Veľmi dôležitým zdrojom obživy bol v minulosti aj les. Po revolúcií, na základe Patentu z roku 1853, vznikol tzv. urbársky les, ktorý sa odčlenil od hodnotnejšej časti. Jeho rozsah však nebol dostatočný, a tak v deväťdesiatych rokoch 19. stočia si občania obce prikúpili od mesta ďalšie pozemky s lesom. Urbárska i odkúpená časť lesa sa spravovali spoločne. 1. januára 1923 sa šarišská stolica stala súčasťou XX. Košickej veľžupy. Vzniklo 17 politických okresov, pričom Richvald patril do okresu Bardejov. V obci zostal aj obvodný notársky úrad, ktorý tu fungoval od roku 1895. Postupne sa odstraňovali následky niekoľkých desaťročí maďarizácie. V rokoch 1926 vznikla obecná knižnica, 1929 rozhlas. 23. septembra 1938 vyhlásila československá vláda ako reakciu na hrozby hitlerovského Nemecka všeobecnú mobilizáciu, došlo k tzv. Mníchovskému diktátu a onedlho k rozbitiu republiky. Na Slovensku po vyhlásení autonómie nasledovalo v marci 1939 vytvorenie samostatnej Slovenskej republiky, ale pod jasným patronátom Nemeckej ríše. Po vypuknutí 2. svetovej vojny v septembri 1939 bolo Slovensko zatiahnuté do ťaženia proti Poľsku a po napadnutí Sovietskeho zväzu Nemeckom v júni 1941 aj do vojenských operácií na východnom fronte. V tejto slovenskej armáde bojovali i viacerí muži z Richvaldu. Jedným z nich bol Andrej Ondík. V auguste vypuklo Slovenské národné povstanie. Medzi hrdinov tohto významného protifašistického vystúpenia slovenského národa nesporne patrí Karol Repašský (pôv. priezviskom Répássy). Do povstania sa zapojil aj Andrej Ondík. Po oslobodení bol opäť obnovený československý štát a vytvorené nové orgány štátnej a verejnej správy – národné výbory. Aj v Richvalde, ktorý bol oslobodený 19. januára vo večerných hodinách, sa už vo februári 1945 uskutočnili voľby do Miestneho národného výboru. Aj v povojnových rokoch mala obec prevažne poľnohospodársky charakter. V roku 1958 bolo založené Jednotné roľnícke družstvo. V roku 1973 došlo k spojeniu troch obcí a k vytvoreniu spoločného JRD „Poľana“ so sídlom v Richvalde (Richvald, Hervartova a Šiba). No už v roku 1975 sa uskutočnilo ďalšie zlučovanie. JRD „Poľana“ bola pričlenená k JRD „Družba“ Bardejov so sídlom v Kľušove. Vznikol najväčší poľnohospodársky podnik v okrese, 4500 ha pôdy. V roku 1959 bol Richvald elektrifikovaný. V priebehu šesťdesiatych až osemdesiatych rokov sa tu postupne vybudovali miestne komunikácie a cesta III. triedy, Katolícka fara, kultúrno – správna budova, škola, dve bytovky a viacero stavieb v rámci družstevného dvora, ukončila sa regulácia miestneho potoka. Koncom spomínaného obdobia sa začal stavať aj objekt novej materskej školy. Samospráva Adresa: Obec Richavald Č. 179 085 01 Bardejov Telefón: +421 54 488 12 40 E-mail: richvaldocu@stonline.sk Starosta obce: Ing. Anna Foľtová Symboly obce Každé mesto a obec reprezentujú základné symboly: erb a vlajka. Aj obec Richvald, ako samosprávny územný celok Slovenskej republiky, združujúci občanov, ktorí majú na jej území trvalý pobyt, si vytvorila tieto symboly. Erb Autori novodobého erbu rešpektovali staré historické tradície obce a pri tvorbe erbu vychádzali z originálnej predlohy, ktorú predstavoval odtlačok pečatidla obce z roku 1868. Podľa autorského návrhu, odporučeného na prijatie Heraldickou komisiou pri Ministerstve vnútra Slovenskej republiky a schváleného Obecným zastupiteľstvom v Richvalde v roku 1996, erb Richvaldu tvorí neskorogotický (dolu zaoblený) červený štít, v ktorom zo zelenej pažite so šiestimi plochými skalami vyrastajú medzi tromi vyššími striebornými topoľmi dva nižšie rovnakej farby. Vlajka Vlajka obce Richvald pozostáva zo štyroch pozdĺžnych kruhov, vo farbách bielej, červenej, zelenej a bielej. Vlajka má pomer strán 2:3 a je ukončená tromi cípmi, t.j. dvomi zástrihmi, siahajúcimi do tretiny jej listu. Pečate Od konca 18. storočia boli obecné písomnosti potvrdzované obecnou pečaťou. V roku 1787 vyhotovil neznámy rytec pečatidlo, na ktorom zobrazil päť obilných klasov a v kruhopise vyryl nemecký text: DORF : RIHVALD : 1787 (Dedina Richvald). Richtári používali toto pečatidlo až do roku 1868, kedy bolo vyhotovené nové. Jeho rytec však zrejme v dôsledku opotrebovanosti staršej originálnej predlohy videl v jej strede namiesto obilných klasov päť stromov (topoľov) a tieto vyryl do stredu nového pečatidla, ktoré malo v kruhopise maďarský text: RICHVALD KŐZSÉG HIV. PECSÉTJE 1868 (Úradná pečať obce Richvald). K ďalšej zmene došlo v roku 1905, kedy obec začala svoje písomnosti potvrdzovať nápisovou pečiatkou s týmto textom: ERDŐVÁGÁS KŐZSĚG SÁROS VÁRMEGYE 1905 (Šarišská župa obec Richvald – vtedy ERDŐVÁGÁS). Kultúra Dávne zvyky a folklór našich predkov sa snaží pre ďalšie generácie uchovať Dedinská folklórna skupina, ktorá reprezentuje obec Richvald doma i v blízkom okolí. Kultúrne zaujimavosti * Z Richvaldu pochádza aj najstarší úľ na Slovensku z roku 1691, ktorý reprezentuje včelárstvo ako starodávne doplnkové zamestnanie obyvateľov obce. * Tradičný ľudový odev z tejto obce (časti mužského a kompletný ženský kroj) vystavuje Šarišské múzeum vo svojej národopisnej expozícií v Bardejovských Kúpeľoch. * Tradičná ľudová architektúra je dnes zastúpená len niekoľkými stodolami, sypancami alebo pivnicami. Na začiatku sedemdesiatych rokov minulého storočia bol napr. do skanzenu v Bardejovských Kúpeľoch prevezený dom roľníka Jána Vajdu. Tento dom stál v Richvalde od konca 19. storočia, no stavbou nového obytného objektu na pôvodnej parcele po roku 1945 bol odsúdený na zánik. Roľnícky dom pozostáva z obývacej a hospodárskej časti a v pôdoryse má tvar písmena L. Obývaciu časť tvorí izba, komora a pitvor alebo priklet, hospodársku maštaľ, stodola, humno a vozovňa. Celý obývaco-hospodársky trakt je krytý spoločnou sedlovou strechou s valbou. Krytinu objektu pôvodne predstavovala slama, dnes je strecha prikrytá šindľom. * Veľmi osobitým prejavom ľudovej kultúry v Richvalde bola v minulom storočí umele cká tvorba Andreja Hankovského (1904-1985). Jeho prvými rezbárskymi prácami boli pastierske palice, ktoré vyrezával pri pasení dobytka v polovici dvadsiatych rokov. V šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch vytvoril množstvo polychrómovaných rezieb a reliéfov, ktoré sú dnes v zbierkach Slovenskej národnej galérie v Bratislave, Slovenského národného múzea – Etnografického múzea v Martine, Šarišského múzea v Bardejove i v zbierkach mnohých súkromných zberateľov. Vystavoval na viacerých výstavách. Vyrezávanie bolo preňho záľubou, ktorej venoval veľa svojho voľného času. Tieto hranice zmyslu a poslania svojich rezieb sa ani nesnažil prekročiť. Stavby Pamiatky Kostol sv. Bartolomeja Apoštola Kostol sv. Bartolomeja Apoštola v Richvalde Najvýznamnejšou kultúrnou a architektonickou pamiatkou Richvaldu je gotický rímskokatolícky Kostol sv. Bartolomeja Apoštola, ktorý patrí medzi najstaršie kostoly v Šariši. Jeho nesporné architektonické a umelecko-historické kvality boli premetom záujmu pamiatkárov už od 19. storočia. Kostol bol postavený niekedy v 2. polovici 14. storočia, pravdepodobne na mieste staršieho murovaného objektu, o ktorom sa v listine z roku 1355 tvrdí, že existoval už v roku 1325. Fundátorom kostola mohol byť šľachtic Mikuláš z Perína, spomínaný v listine z roku 1355, resp. niektorý z jeho potomkov. Veriaci si svoj kostol postavili na miernom návrší uprostred obce, aby sa stal jej dominantou. Z jeho pôvodného vybavenia sa až do súčasnosti zachovali dve nesmierne vzácne pamiatky. Prvou je kamenná, jeden meter vysoká krstiteľnica s polygonálnou nohou a oblou kupou, do ktorej je vytesaný torjpásový vlys. V kostole je dnes umiestnená na južnej strane svätyne. Kostol sv. Bartolomeja v Richvalde bol niekoľkokrát opravovaný aj v 20. storočí, napr. v rokoch 1944 a 1965 – 1966. Súčasný, z pamiatkového hľadiska takmer vzorný stav kostola je výsledkom vydarenej generálnej rekonštrukcie, ktorá prebiehala na konci osemdesiatych rokov. Obraz významného slovenského maliara 2. polovice 19. storočia Petra Michala Bohúňa (1822-1879) Ďalšou cennou umeleckou pamiatkou Richvaldu, zapísanou aj do Štátneho zoznamu kultúrnych pamiatok Slovenska, je obraz významného slovenského maliara 2. polovice 19. storočia Petra Michala Bohúňa (1822-1879), ktorý sa nachádza napravo od oltára v novom evanjelickom kostole v Richvalde. Olejomaľba na plátne s rozmermi 177 x 115 cm predstavuje výjav Zmŕtvychvstanie Krista. Tento obraz bol súčasťou interiérovej výzdoby staršieho evanjelického kostola v obci z roku 1907 a predtým modlitebne, ktorá existovala v evanjelickej ľudovej škole, preto je pre miestnych evanjelických veriacich veľmi cenný aj z historického hľadiska. Osobnosti dr. Ján Répassy Na južnú fasádu kostola bola pred časom umiestnená mramorová pamätná tabuľa, ktorá pripomína osobnosť katolíckeho kňaza a cirkevného sudcu dr. Jána Répassyho. Narodil sa v Richvalde 22.marca 1924. Po absolvovaní rímskokatolíckej ľudovej školy v rodisku študoval od roku 1937 na gymnáziu v Bardejove. Po ukončení štúdia na gymnáziu v máji 1945, odišiel do kňazského seminára v Košiciach. Počas štúdií na Lateránskej univerzite získal tri doktoráty – z filozofie, teológie i práva. Zostal v Ríme kde ho v decembri 1950 v Lateránskej bazilike vysvätili za kňaza, spolu so súčasným arcibiskupom Dominikom Hrušovským a biskupom Štefanom Vrablecom. Ako kaplán pôsobil v severnom Taliansku. Neskôr sa vrátil do Vatikánu a stal sa audítorom Apoštolského tribunálu Rímskej Roty, teda členom najvyššieho cirkevného súdu, ktorý riešil prípady manželských problémov z celého sveta. Zomrel v Ríme 24. februára 1976 a pochovaný je na cintoríne Campo Verano, v hrobke Kolégia sv. Jána Nepomuckého. Školstvo Prvá škola v obci vznikla pri fare, lebo školstvo v minulosti malo cirkevný charakter. Farské školy sa stavali pri kostoloch a prvými učiteľmi boli kňazi. Existenciu školy v Richvalde preto možno predpokladať už v 1. polovici 15. storočia. Prvá archívne doložená správa o nej však pochádza až z roku 1600. Škola v Richvalde sa podľa tradície rozvíjala pod záštitou veľkého „učiteľa Uhorska“ Leonarda Stöckela, rektora humanistickej školy v Bardejove. Prvým známym učiteľom bol Juraj Manlius, ktorý na richvaldskej škole učil v rokoch 1639-1643. V období protireformácie, keď sa obyvateľstvo obce rozdelilo na evanjelickú väčšinu a katolícku menšinu, došlo aj ku konfesijnému deleniu miestneho školstva a k vzniku dvoch ľudových škôl. Evanjelická cirkevná škola musela od roku 1715 nahradzovať stratený Kostol sv. Bartolomeja, ktorý nariadením vrchnosti pripadol katolíkom. Budova školy odvtedy slúžila nielen na vyučovanie, ale aj ako modlitebňa. Tento stav pretrvával dve storočia. Až v roku 1907 bol v obci dokončený nový kostol. Práve v tom čase richvaldský evanjelici opravovali i svoju školu, ktorú v roku 1906 župná školská rada z dôvodu havarijného stavu nariadila zatvoriť. Učitelia evanjelickej ľudovej školy si plnili nielen svoje obvyklé pedagogické povinnosti, ale vykonávali aj úlohy na cirkevnom poli. Rímskokatolícka ľudová škola bola založená pre potreby základného vzdelávania katolíckej tretiny Richvaldu. Dlhoročným učiteľom a správcom tejto školy bol Štefan Buranovský (1927-1943), ktorý sa veľmi aktívne zapájal aj do vtedajšieho spoločenského a politického života v obci. V dvadsiatych a tridsiatych rokoch 20. storočia obidve ľudové školy spolupracovali pri príprave rôznych obecných akcií a oslavách štátnych sviatkov. V roku 1933 prijalo obecné zastupiteľstvo zaujímavé rozhodnutie o „putovaní“ obecnej knižnice, bola založená a vedená od roku 1925, ktorá mala byť striedavo umiestnená 2 roky na rímskokatolíckej škole a ďalšie 4 roky na evanjelickej škole. Existencia dvoch ľudových škôl v obci mala nesporne vplyv aj na vzdelanostnú úroveň jej obyvateľov. Podľa sčítania ľudu z roku 1930 bolo v Richvalde 809 gramotných ľudí, 13 vedelo čítať a len 37 (prevažne detí v predškolskom veku) bolo negramotných. V roku 1941 bolo na jednotriednej katolíckej škole s 8 postupnými ročníkmi zapísaných 57 žiakov a na dvojtriednej evanjelickej 120 žiakov. Na základe vysokého počtu žiakov povolilo Ministerstvo školstva už v nasledujúcom roku zriadenie ďalšej triedy na obidvoch školách. V roku 1945 došlo k poštátneniu škôl. V obci vznikla štvortriedna štátna ľudová škola, do ktorej 1.septembra 1949 bola zriadená trojtriedna národná škola a zrušením 6.-8. ročníka vznikla jedna trieda neúplnej strednej školy s 35 žiakmi. Šport V minulých rokoch obec Richvald na poli športovom úspešne reprezentovali členovia futbalového oddielu. V súčasnosti na poli športu obec reprezentuje účastník maratónskych behov a behov na dlhé trate, Emil Petrič. Externé odkazy * oficiálna web stránka obce Richvald Mestá a obce okresu Bardejov (1+85) 31.12.2003 Abrahámovce | Andrejová | Bardejov | Bartošovce | Becherov | Beloveža Bogliarka | Brezov | Brezovka | Buclovany | Cigeľka | Dubinné | Frička Fričkovce | Gaboltov | Gerlachov | Hankovce | Harhaj | Hažlín | Hertník Hervartov | Hrabovec | Hrabské | Hutka | Chmeľová | Janovce | Jedlinka Kľušov | Kobyly | Kochanovce | Komárov | Koprivnica | Kožany | Krivé Kríže | Kružlov | Kučín | Kurima | Kurov | Lascov | Lenartov | Lipová Livov | Livovská Huta | Lopúchov | Lukavica | Lukov | Malcov | Marhaň Mikulášová | Mokroluh | Nemcovce | Nižná Polianka | Nižná Voľa | Nižný Tvarožec | Oľšavce | Ondavka | Ortuťová | Osikov | Petrová | Poliakovce Porúbka | Raslavice | Regetovka | Rešov | Richvald | Rokytov | Smilno Snakov | Stebnícka Huta | Stebník | Stuľany | Sveržov | Šarišské Čierne Šašová | Šiba | Tarnov | Tročany | Vaniškovce | Varadka | Vyšná Polianka Vyšná Voľa | Vyšný Kručov | Vyšný Tvarožec | Zborov | Zlaté Richland.html Richland Richland môže byť: * sídlo v USA: * v Connecticute, pozri Richland (Connecticut) * v Georgii, pozri Richland (Georgia) * v Illinois, pozri Richland (Illinois) * v Iowe, pozri Richland (Iowa) * v Michigane, pozri Richland (Michigan) * v Mississippi, pozri Richland (Mississippi) * v Missouri, pozri Richland (Missouri) * v Nebraske, pozri Richland (Nebraska) * v New Jesey, pozri Richland (New Jersey) * v New Yorku, pozri Richland (New York) * v Oregone, pozri Richland (Oregon) * v Pensylvánii, pozri Richland (Pensylvánia) * v Severnej Karolíne, pozri Richland (Severná Karolína) * v Texase, pozri Richland (Texas) * vo Washingtone , pozri Richland (Washington), alebo aj West Richland (Washington) * vo Wisconsine, pozri Richland (Wisconsin) * v Richland County, pozri Richland (Richland County, Wisconsin) * v Rusk County, pozri Richland (Rusk County, Wisconsin) * správna jednotka v USA: * v Michigane, pozri Richland Township (Michigan) * v Ohiu, pozri Richland County (Ohio) * v Pensylvánii, pozri Richland Township (Pensylvánia) * vo Wisconsine, pozri Richland County (Wisconsin) Pozri aj * Richland Hills * Richlands * Richland High School Symbol rozcestia Toto je rozlišovacia stránka — navigačná pomôcka obsahujúca zoznam iných článkov, ktoré by mohli mať rovnaký názov. Ak vás na túto stránku odkázal článok, prosíme Vás, aby ste sa k článku vrátili a opravili v ňom odkaz tak, aby odkazoval priamo na konkrétnu stránku z hore uvedeného zoznamu, ktorú autor článku myslel. Richard_Marsina_606d.html Richard Marsina Prof. PhDr. Richard Marsina DrSc. (*1923, Šahy) je slovenský historik, archivár, najlepší znalec stredovekých dokumentov na Slovensku, vydavateľ Slovenského diplomatára. Od roku 1960 pracoval v HÚ SAV. Venoval sa kritickému vydávaniu stredovekých prameňov. S príslušnými štúdiami k obidvom zväzkom. V roku 1961-1969 bol vedúcim výskumného pracoviska SAV v Budapešti. Ako archivár pracoval dlhé roky v Archíve mesta Bratislavy, Pôdohospodárskom archíve a Štátnom ústrednom archíve v Bratislave, potom ako vedecký pracovník v Historickom ústave Slovenskej akadémie vied v Bratislave. V súčasnosti je profesorom na katedre histórie Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity. Zaoberá sa diplomatikou a stredovekými dejinami. Dielo Doterajšia knižná tvorba Richarda Marsinu: * Urbáre feudálnych panstiev na Slovensku v 16. a 17 storočí, zväzok I. a II., Bratislava 1959 (spoluvydavateľ a spoluautor M. Kušík), * Codex diplomaticus et epistolaris Slovaciae, zväzok I. a II., Bratislava 1971 a 1987, * Štúdie k slovenskému diplomatáru zväzok I/1 - 2, Bratislava 1971 a 1973, * Štúdie k slovenskému diplomatáru, zväzok II., Bratislava 1989, * Metodov boj, Bratislava 1985, * Legendy stredovekého Slovenska Ideály stredovekého človeka očami cirkevných spisovateľov.Rak, Budmerice 1997, * Spoluautor diel Slovensko - Dejiny, Bratislava 1971, Dejiny Slovenska I., Bratislava 1986, * Slovenské dejiny, Martin 1992, * Vojenské dejiny Slovenska I, Bratislava 1993, * Dějiny Maďarska, Brno 1993. Rick_DiPietro_a68b.html Rick DiPietro americký hokejista Narodenie 19. september 1981 Winthorp, Massachusetts, USA Aktívna činnosť 2000 - súčasnosť Pozícia brankár Výška a váha 185 cm, 95 kg Prezývka DP, Rico Rick DiPietro je americký profesionálny hokejový brankár, v súčasnosti hráč klubu NHL New York Islanders. Reprezentoval USA na Svetovom pohári v roku 2004, Majstrovstvách sveta v roku 2005 a na Zimných olympijských hrách v roku 2006. 12. septembra 2006 podpísal 15-ročný kontrakt s klubom New York Islanders. Je to kontrakt na najdlhšie časové odbodie v histórii NHL. Americké národné hokejové mužstvo na Zimných olympijských hrách v hokeji 2006 Brankári 29 Rick DiPietro, New York Islanders - 42 Robert Esche, Philadelphia Flyers - 47 John Grahame, Tampa Bay Lightning Obrancovia 24 Chris Chelios, Detroit Red Wings - 2 Derian Hatcher, Philadelphia Flyers - 6 Bret Hedican, Carolina Hurricanes - 4 Jordan Leopold, Calgary Flames - 27 John-Michael Liles, Colorado Avalanche - 28 Brian Rafalski - 23 Mathieu Schneider, Detroit Red Wings Útočníci 55 Jason Blake, New York Islanders - 26 Erik Cole, Carolina Hurricanes - 22 Craig Conroy, Los Angeles Kings - 18 Chris Drury, Buffalo Sabres - 14 Brian Gionta, New Jersey Devils - 11 Scott Gomez, New Jersey Devils - 13 Bill Guerin, Dallas Stars - 21 Mike Knuble, Philadelphia Flyers - 9 Mike Modano, Dallas Stars - 37 Mark Parrish, New York Islanders - 12 Brian Rolston, Minnesota Wild - 7 Keith Tkachuk, St. Louis Blues - 39 Doug Weight, St. Louis Blues Tréneri Peter Laviolette Jednotky vstupného draftu NHL Monahan • Gauthier • Veilleux • Gibbs • Pagnutti • Plasse • Houle • Perreault • Lafleur • Harris • Potvin • Joly • Bridgman • Green • McCourt • Smith • Ramage • Wickenheiser • Hawerchuk • Kluzak • Lawton • Lemieux • Clark • Murphy • Turgeon • Modano • Sundin • Nolan • Lindros • Hamrlík • Daigle • Jovanovski • Berard • Phillips • Thornton • Lecavalier • Štefan • DiPietro • Kovaľčuk • Nash • Fleury • Ovečkin • Crosby • Johnson • Kane Richard_Meier_50e0.html Richard Meier americký architekt Narodenie 12. október 1934 Newark, New Jersey, USA Pozri aj Biografický portál Richard Meier (* 12. október 1934, Newark, New Jersey, USA) je významný americký architekt patriaci do skupiny zvanej „New York Five“. Životopis V rokoch 1953-1957 študuje architektúru na Cornellovej Univerzite v Ithaca, New York. Od roku 1958 pracuje v New Yorku najskôr pre Skidmore, Owings & Merrill, potom na tri roky s Marcelom Breuerom. Svoj vlastný ateliér otvára v r. 1963 a jeho prvým kompletným projektom bol rodinný dom pre vlastných rodičov v Essex Fells, New Jersey. Roku 1970 získava prvú veľkú verejnú zákazku - rozvoj v území centra Bronxu v New Yorku. Pred svetom sa zviditeľňuje v r. 1972, kedy vychádza knižná publikácia FIVE ARCHITECTS opisujúca prácu a projekty skupiny architektov: Richard Meier, Peter Eisenman, John Hejduk, Michael Gravesa a Charles Gwathmey. Roku 1975 prednášal na Univerzite v Yale, začína pracovať na Atheneum, New Harmony, Indiana. V roku 1984 bola Meierovi udelená Pritzkerova cena. V tom istom roku získava prestížnu zákazku - navrhnúť Getty Centre v Los Angeles, v Kalifornii v hodnote 1 bilión dolárov. Charakter tvorby Meierová ranná tvorba je charakteristická kubistickou kompozíciou a komplexom vertikálnych sekcií, používa jemnejšie formy a materiály. V jeho kompozícii sa sústreďuje na hlavnú hmotu, ku ktorej pridáva a odoberá geometrické časti hmoty. V neskoršej tvorbe narába s viacerými hmotami, ktoré sa pretínajú a prelínajú do jednej komplexnej skladby. Hlavným znakom Richardových Meierových stavieb je ich farba, a to biela. Jeho biela nieje nikdy biela, keďže je subjektom konštantnej zmeny cez sily prírody: oblohu, počasie, vegetáciu, oblaky a samozrejme svetlo. Zreteľne vytvára hmotu budov, založenú na tých istých navrhovacích koncepciách a udržiava si vlastnú dizajnérsku filozofiu. Ako sám hovorí: „Mojím želaním je vytvoriť istý priestorový lyrizmus v rámci zásady čistej formy“. Zvyčajne používa Neo Corbusierovské tvary so smaltovanými panelmi vloženými do mriežky a veľkými plochami skla, ktoré ladia s lineárnymi rampami a zábradliami. Všetky prvky , i kontrastné tvary, kompozície harmonicky zlučuje v celok a utvára jasné proporcie. Tri najdôležitejšie prvky jeho diela sú svetlo, farba a miesto. O bielej farbe tvrdí: „Biela je pre mňa najkrajšia farba, pretože sa v nej dajú poznať všetky farby dúhy... Biela bola vždy symbolom dokonalosti, čistoty, jasnosti... Na bielom povrchu sa dá najlepšie pochopiť hra svetla a tieňa, plôch a zárezov“. Bielou farbou zdôrazňuje optický vnem v architektúre a zosilňuje moc vizuálnych foriem. Hlavná myšlienka, na ktorú sa Richard Meier zameriava je (ako ju sám nazval): „Miestovosť“... „Je to to, čo robí priestor miestom“. Bielou farbou dobre oddeľuje budovu od miesta, kde sa nachádza, zdôrazňuje prítomnosť budovy ako nezávislého predmetu. Najznámejšie projekty Barcelonské Múzem súčasného umenia Atheneum v New Harmony, Indiana, Spojené štáty. Všetky tieto projekty získali národné ocenenie od Amerického inštitútu architektov (AIA). * múzeum Museum High v Atlante * Frankfurt Museum for Decorative Arts v Nemecku * televízia Canal + v Paríži * Hartfordská škola v Conecticut * Atheneum v New Harmony * Indiana a Bronx Developmental Center v New Yorku. Ocenenia * 1972 - American Academy and Institute of Arts and Letters, Arnold Brunner Prize in Architecture * 1980 - American Institute of Architects, New York Chapter Medal of Honor * 1984 - Pritzker Architecture Prize * 1988 - Royal Institute of British Architects, Royal Gold Medal * 1991 - Guild Hall Lifetime Achievement Award for Visual Arts * 1992 - Ministry of Culture of the French Republic "Commandeur, l'Ordre des Arts et des Lettres“ * 1995 - American Academy of Arts and Sciences, Fellowship * 1997 - Praemium Imperiale * 1997 - American Institute of Architects, Gold Medal * 1998 - American Institute of Architects Los Angeles Chapter Gold Medal * 2000 - El Gobierno del Distrito Federal "Huesped Distinguido de la Ciudad de Mexico“ * 2000 - American Institute of Architects Twenty-Five Year Award for Smith House Realizácie a projekty Museum of Television and Radio, Beverly Hills, Kalifornia * Lambert House, Fire Island, New York, 1961-62 * Meier House (dom rodičov), Essex Fells, New Jersey, 1963-65 * Monumental Fountain Competition, Benjamin Franklin Parkway, Philadelphia, Pennsylvania, 1964 (spoločně s Frankom Stellom) * Renfield House, Chester, New Jersey, 1964-66 * Hoffman House, East Hampton, New York, 1966-67 * Smith House, Darten, Connecticut, 1965-67 * Hoffman house, Hampton, New York, USA 1967 * Bronx Developmental Center, New York, New York, 1970-77 * Douglas House, Harbor Springs, Michigan, 1971-73 * The Atheneum, New Harmony, Indiana, 1975-79 * Hartford Siminary, Hartford, Connecticut, 1978-81 * Múzeum umeleckých remesiel, Frankfurt/Main, SRN, 1979-85 * Giovannitti House, Pittsburgh, Pennsylvania, 1979-83 * High Museum of Art, Atlanta, Georgia, 1980-83 * Giovannitti House, Pittsburgh, Pennsylvania, USA 1983 * Des Moines Art Center Addition, Des Moines, Iowa, 1982-84 * Ackerberg House, Malibu, California, 1984-86 Getty Center. * Westchester House, Westchester County, New York, 1984-86 * Bridgeport Center, Bridgeport, Connecticut, 1984-89 * Grotta House, Harding Township, New Jersey, 1985-89 * Madison Square Garden Site Redevelopment, New York, 1987 - súťažný projekt * Royal Dutch Paper Mills headquarters, Hilversum, Nizozemie, 1987-92 * Mestská radnica a knihovňa, Haag, Nizozemie, 1995-96 * Weishaupt Forum, Schwendi, SRN, 1988-92 * CANAL+ heaquarters, Paríž, Francúzko, 1988-92 * Exhibition and assembly building, Ulm, SRN, 1986-93 * Daimler-Benz Research Center, Ulm, SRN, 1989-93 * National Library of France, Paríž, Francie, 1989 - súťažný projekt * Sextus-Mirabeau Master Plan, Aix-en-Provance, Francúzko, 1990 - súťažný projekt * Hypolux Bank Building, Luxemburg, Lucembursko, 1990-93 * Museum of Ethnology, Frankfurt/Main, SRN, 1989 - súťažný projekt * Siemens Facility, Munich, Germany 1985-95 * Museum of Contemporary Art, Barcelona, Španielsko, 1987-95 * Swissair North American Headquarters, Melville, New York, 1990-95 * Museum of Television & Radio, Los Angeles, California, 1994-96 * The Getty Center, Los Angeles, California, 1984-97 * Swiss Volksbank, Basilej, Švajčiarsko, 1990- * Grange Road Medical Center, Singapore, Singapore, 1990- * Federal Building and United States Courthouse, Islip, New York, 1993- * Rachofsky house, Dallas, Texas, USA 1995 * Sagaponack, Long Island, USA, 2001 - * 173/176 Perry Street, New York, USA 2002 * Jubilejný kostol Milosrdenstva Božieho, Rím, Taliansko 2003 * Ara Pacis Museum, Rome, Taliansko 2006 * Hans Arp Museum, Bahnhof Rolandsdeck, nr Cologne, Nemecko 2007 Externé odkazy * http://www.richardmeier.com * http://www.e-architect.co.uk/frankfurt/kunsthandwerk_building.htm * http://eng.archinform.net/projekte/2691.htm * http://www.e-architect.co.uk/architects/richard_meier.htm * http://www.pritzkerprize.com/meier.htm * http://www.projects-us.com/html/richard_meier.html * http://www.arcspace.com/architects/meier/meier_nai/ * http://www.paperny.com/meier.shtml Literatúra * Richard Meier, Architect: 1964-1984. New York: Rizzoli International Publications, 1984. ISBN 0-8478-0496-8 * Richard Meier Recent Works, Silvio Cassara, 2004, ISBN 9788884919625 * Richard Meier Houses and Apartments, Rizzoli International, 2007, ISBN 9780847829941 Richard_M._Hare_b124.html Richard M. Hare Richard Mervyn Hare (* 21. marec 1919 – † 29. január 2002) bol anglický filozof zaoberajúci sa etikou. Je známy vytvorením preskriptivizmu ako metaetickej teórie. Richie_Sambora_8079.html Richie Sambora americký hudobník Narodenie 11. júl 1959 Perth Amboy, New Jersey, USA Pozri aj Biografický portál Richie Sambora, koncert v Dubline 2006 Richie Sambora celým menom Richard Stephen Sambora (* 11. júl 1959) je americký gitarista, spevák a producent kapely Bon Jovi v ktorej hrá od jej založenia (1983). Diskografia Spolu so skupinou Bon Jovi * Bon Jovi - 1984, Mercury * 7800° Fahrenheit - 1985, Mercury * Slippery When Wet - 1986, Mercury * New Jersey - 1988, Mercury * Keep the Faith - 1992, Mercury * Cross Road - 1994, Mercury * These Days - 1995, Mercury * Crush - 2000, Island * One Wild Night Live 1985-2001 - 2001, Island * Bounce - 2002, Island * This Left Feels Right - 2003, Island * 100,000,000 Bon Jovi Fans Can't Be Wrong - 2004, Island * Have a Nice Day - 2005, Island * Lost Highway - 2007, Mercury Nashville Spolu so skupinou Shark Frenzy * Shark Frenzy - 2004, Sanctuary Sólové albumy * Stranger in this town - 1991, Mercury * Undiscovered soul - 1998, Mercury Iné projekty * Commons * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Richnava.html Richnava Richnava môže byť: * obec v okrese Gelnica, pozri Richnava (okres Gelnica) * prítok Hrona, pozri Richnava (potok) Richňava môže byť: * banské jazero (tajch) pri Banskej Štiavnici , pozri Richňava Symbol rozcestia Toto je rozlišovacia stránka — navigačná pomôcka obsahujúca zoznam iných článkov, ktoré by mohli mať rovnaký názov. Ak vás na túto stránku odkázal článok, prosíme Vás, aby ste sa k článku vrátili a opravili v ňom odkaz tak, aby odkazoval priamo na konkrétnu stránku z hore uvedeného zoznamu, ktorú autor článku myslel. Richard_Rampáček_9a30.html Richard Rampáček slovenský hokejista Narodenie 3. jún 1977 Úmrtie 23. október 2002 medzi Skalicou a Holíčom Aktívna činnosť 1995 - 2002 Pozícia útočník Streľba ľavou rukou Výška a váha 182 cm, 83 kg Richard Rampáček (* 3. jún 1977 – † 23. október 2002) bol slovenský hokejový útočník. Tragicky zahynul pri dopravnej nehode. Klubový hokej Richard Rampáček odohral v extralige 263 zápasov a strelil v nich 64 gólov. V čase úmrtia bol najlepším strelcom klubu HK 36 Skalica v prebiehajúcej sezóne 2002/03. Klubová štatistika | | | Základná časť | Play-off Sezóna | Klub |Liga|--------------------+----------------- | | |Z |G |A |Body|TM|+/-|Z|G|A|Body|TM|+/- 1996/97|HK 36 Skalica| SE |9 |1 |0 | 1 |4 |+1 | | | | | | 1997/98|HK 36 Skalica| SE |31|2 |3 | 5 |8 |-13| | | | | | 1998/99|HK 36 Skalica| SE |49|12|10| 22 |4 |-2 | | | | | | 1999/00|HK 36 Skalica| SE |48|16|22| 38 |34|-7 | | | | | | 2000/01|HK 36 Skalica| SE |55|8 |12| 20 |26|-20|5|2|1| 3 |0 | 0 2001/02|HK 36 Skalica| SE |52|16|12| 28 |48|-3 | | | | | | 2002/03|HK 36 Skalica| SE |18|7 |2 | 9 |20| | | | | | | Reprezentácia V slovenskej reprezentácii odohral 4 zápasy, neskóroval. Úmrtie Zahynul pri havárii motocykla, na ktorom bol spolujazdcom. Nehoda sa stala na ceste medzi Skalicou a Holíčom a zapríčinil ju vodič Volkswagenu Golf, ktorý si pri predbiehaní iných vozidiel nevšimol motocykel Kawasaki 500 a zachytil ho. Vodič motocykla utrpel zlomeninu dolných končatín.^ Referencie 1. ↑ Tragická nehoda hokejistu Rampáčka, Korzár 25.20.2002 Externé odkazy * Richard Rampáček štatistiky na eurohockey.net Richard_Pavlikovský_6227.html Richard Pavlikovský Richard Pavlikovský (vpravo) Richard Pavlikovský (* 3. marec 1975) je slovenský hokejový obranca, momentálne pôsobiaci v klube najvyššej nemeckej súťaže Krefeld Penguins. Reprezentácia V slovenskom drese odohral 63 zápasov, strelil 4 góly. Reprezentoval Slovensko na ZOH 2002 v Salt Lake City. Externé odkazy * Richard Pavlikovský klubová štatistika na hockeyDB.com Richard_Ira_Bong_0938.html Richard Ira Bong Letecké eso Richard Ira Bong Štát: Spojené štáty Americké Dátum narodenia: 24. september 1920 Miesto narodenia: Superior blízko Poplar, Wisconsin, USA Dátum úmrtia: 6. august 1945 Miesto úmrtia: blízko Burbank, Kalifornia Dosiahnuté zostrely Potvrdené: 40 Pravdepodobné: Poškodené: Vyznamenania Medal of Honor D.S.C D.F.C. Air Medal Silver Star Richard Ira Bong (* 24. september 1920 Poplar, Wisconsin, USA – † 6. august 1945 blízko Burbank, Kalifornia) bol americký letec a najúspešnejšie letecké eso amerického letectva, ktorý počas 2. svetovej vojny zostrelil 40 japonských lietadiel. Za svoje úspechy bol roku 1944 ocenený najvyšším americkým vyznamenaním Medal of Honor. Život Mladosť a raná kariéra Bong vyrastal na farme nedaleko mesta Poplar vo Wisconsine. Od malička sa zaujímal o letectvo, staval aj modely lietadiel. Na univerzite vo Wisconsine študoval od roku 1938 pedagógiu. Počas štúdia začal navštevovať civliný letecký kurz. V roku 1941 sa zapísal do United States Army Air Corps ako kadet. Už počas výcviku v severnej Kalifornii sa ukázalo, že je schopný letec. Po skončení výcviku mu bola udelená 9. januára 1942 hodnosť nadporučíka. Následne sa stal inštruktorom leteckej streľby. Stal sa známy svojimi akrobatickými kúskami so svojim P-38 aplikoval prvky vyššej pilotáže v blízkosti mosta Golden Gate, za čo bol neskôr pokrahaný veliteľom 4. leteckej armády generálmajorom Kenneym. 2. svetová vojna Neskôr sa dostal k 49. stíhacej peruti, 14. stíhacej skupiny na Hamilton Field v Kalifornii. Predtým než v lete 1942 jednotku poslali do Anglicka, bol Bong prevelnýk inej jednotke na Hamilton Field, ktorou bola 78. stíhacia skupina. Tu slúžil v 84. stíhacej peruti. Táto jednotka sa čoskoro dostala do oblasti južného Tichomoria. 10. septembra 1942 sa poručík Bong dostal k 9. stíhacej peruti známej ako „Flying Knights“, spadajúcej pod 49. stíhacia skupina. Jednotka mala základňu v meste Darwin v Austrálii. Kým jeho jednotka čakala na dodávky nedostatkových strojov P-38, Bong ostatní letci 9. perute lietali v strojoch 39. stíhacej perute, ktorá sa nachádzala v Port Moresby na Movej Guinei, aby získali bojové skúsenosti. 27. decembra 1942 tak získal svoje rpvé dva zostrely, keď zničil jedno japonské Micubiši A6M „Zero“ a jedno Nakadžima Ki-43 „Oscar“ nad Bunou, počas bojov o Buna-Gona. Bong bol za tento úspech dekorovaný medailou Silver Star. V marci 1943 sa vrátil k 49. stíhacej peruti na Schwimmer Field neďaleko Port Moresby. 26. júla 1943, Bong zostrelil 4 nepriateľské stíhačky nad Lae bol za to vyznamenaný D.S.C.. V auguste, dostal na zotavenie dovolenku, ktorú strávil v Austrálii. Do apríla 1944, vtedy už kapitán Bong získal 27 vzdušných víťazstiev, čím predbehol Eddieho Rickenbackera, ktorý počas 1. svetovej vojny získal 26 víťazstiev. Počas ďalšej dovolenky v USA stretol svoju budúcu ženu Marjorie Vattendahl. Na Novú Guineu sa Bong vrátil v septembri 1944 a pomenoval svoj P-38 "Marge" podľa svojej priateľky. Napriek tomu, že sa dostal do štábu aj naďalej pokračoval v bojových misiach z Taclobanu, Leyte, počas Filipínskej kampane, kde do decembra dosiahol celkovo 40 víťazstiev. Na odporúčanie generála Kenneyho, Bong dostal najvyššie americké vojenské vyznamenanie Medal of Honor od generála MacArthura v decembri 1944. V Bongovej citácii k medaile stálo, že lieta bojové misie aj napriek tomu, že je inštruktor, pre štandardizáciu dôstojníkov V. stíhacieho veliteľstva. Jeho hodnosť majora ho kvalifikovala do funkcie veliteľa perute, avšak uprednostňoval lety v ako veliteľ dvojice či štvorice lietadiel. V januári 1945, spojenecké veliteľstvo oblasti Tichomoria, poslalo Bonga na dobro do zázemia. Bong sa oženil s Marge a podieľal sa na rôznych spoločenských akciach ako bola propagácia vojnových podielov. Smrť Bong sa neskôr stal skúšobný pilot pre Lockheed Corporation. Lietal na nových prúdových strojoch P-80 Shooting Star na Burbanskom letisku. 6. augusta 1945 mu počas štartu vynechala palivová pumpa a jeho P-80A výrobného čísla 44-85048 začala strácať výšku. Náhradná pumpa buď nefungovala alebo ju Bong zabudol zapnúť. Napriek tomu sa mu podarilo z neovládateľného lietadla vyskočiť, ale bol príliš nízko na to aby sa jeho padák stihol otvoriť. Jeho smrť by sa dostala na prvé stránky novín, zatienila ju však iná ohromujúca správa, ktorou bolo bombardovanie Hirošimy. Externé odkazy * Krátky Bongov životopis s obrázkami * Richard Bong Historical Center * AcePilots.com: USAF Bong Richárd_Hamerlik_2a9e.html Richárd Hamerlik Richárd Hamerlik (* 31. máj 1967, Bratislava) je poslancom Národnej rady Slovenskej republiky. Richárd Hamerlik bol zvolený za poslanca NR SR vo volebnom období 2002-2006 za SMK-MKP. Je podpredsedom Výboru NR SR pre pôdohospodárstvo a členom Osobitného kontrolného výboru NR SR na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva. E-mail na nrsr.sk: mailto:richard_hamerlik@nrsr.sk Web na nrsr.sk: Richárd Hamerlik Richard_Nixon_9d26.html Richard Nixon 37. prezident USA V úrade 20. január 1969 – 9. august 1974 Viceprezident/i Spiro T. Agnew (1969–1973) Gerald R. Ford (1973–1974) Predchodca Lyndon B. Johnson Nástupca Gerald R. Ford Osobné informácie Narodenie 9. január 1913 Yorba Linda, Kalifornia Úmrtie 22. apríl 1994 New York, New York Politická strana republikán Manželka Pat Nixon Richard Milhous Nixon (* 9. január 1913 – † 22. apríl 1994) bol americký politik a 37. prezident Spojených štátov. Život Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality. Pozri aj stránky Ako upravovať stránku a Návody a štýl alebo diskusiu k článku. Richard Nixon sa narodil v 9. januára 1913 v kalifornskej na citrónovej farme Yorba Linda, vzdialenej asi 30 km východne od Los Angeles. Jeho otec Frank Nixon sa všemožne snažil uživiť rodinu, do ktorej okrem matky Hannah Milhousovej patrilo ešte 5 synov. Materiálny blahobyt Richard Nixon nepoznal ani vo svojom detstve ani vo svojom mládenectve. Bol vždy tak trochu podivín. Na strednej škole vo Whittieru nemal žiadneho kamaráta. Jeho snaha mu však dopomohla k dobrému maturitnému vysvedčeniu a ku štúdiu práv na univerzite Duke v Karolíne. Po ukončení štúdia sa usadil vo Whittier ako advokát. Toto povolanie mu však neprinášalo ani slávu, ani nadbytok peňazí. Neskôr sa Nixon chválil – „Bol som malomestsky advokát.“ V jednom ochotníckom divadle rozvinul Nixon svoj herecký talent. Tu takisto spoznal učiteľku Patríciu Thelmu Ryanovú. Hneď na prvej schôdzke ju požiadal o ruku aby, ako povedal:“ nestrácal čas“. – „Myslela som, že ten človek je blázon“ – povedala neskôr Patrícia. V roku 1940 sa nakoniec zaňho predsa len vydala. V roku 1942 považoval Nixon za svoju vlasteneckú povinnosť prihlásiť sa do armády. Ako jeho žena, tak aj matka boli proti tomu. Ich obavy však boli zbytočné. Mladý dôstojník vojenského námorníctva Nixon prežil vojnu v útvare, ktorý zabezpečoval zásobovanie vojsk v Tichomorí. V roku 1945 sa opäť vrátil k svojej advokátskej praxi do Whittieru. Jedného dňa však našiel v novinách inzerát, ktorým Republikánska strana hľadala pre Snemovňu reprezentantov „kandidáta zbehlého v právach“ „Hľadá sa kandidát pre Kongres i bez politických skúsenosti, miesto muža, ktorý bol desať rokov poslancom za volebný obvod...“ Nixon sa prihlásil a v konkurze zvíťazil. Svojho konkurenta, liberálneho demokrata Voorhisa, porazil, podľa jednej novinovej správy „ofenzívnosťou volebnej kampane, založenej na primitívnom antikomunizme. Tým sa začala druhá, politická etapa života Richarda Milhousa Nixona. Takto sa dostal Nixon za republikánov v 1946 do Kongresu. V roku 1948 bol znovuzvolený. Vedel vždy zachytiť správny politicky vietor. Povzbudený , prvým úspechom, uchádzal sa v rok 1950 o jedno z dvoch kresiel štátu Kalifornie v Senáte. Bolo to v dobe, kedy antikomunistická honba na čarodejnice senátora Josepha McCartyho určovala politiku Kongresu. Nixon vedel, ako na to, ako je treba »zasiahnuť protivníka priamo do srdcaBez najmenšieho dôkazu obvinil svoju protikandidátku, Helenu Ganaghen-Douglasovou, ženu filmového herca Melvina Douglase, že nie je dostatočne imúnna proti komunizmu. »Hra do červena až po spodné prádlo,« prehlásil , o nej na verejnosti - a vyhral voľby. Od tej doby má prezývku „Tricky Dick" – Dick intrigán. To mu dopomohlo do senátorskeho kresla v Kalifornii. V prezidentských voľbách v roku 1952 navrhol republikánsky kandidát na prezidenta Eisenhower Nixona kandidáta na viceprezidenta. V americkej politike sa stalo tradíciou, že kandidátom na viceprezidenta sa stáva predstaviteľ porazenej frakcie strany. Richard M. Nixon - reprezentoval krídlo republikánov z Kalifornie, kde vplyv tamojších veľkopodnikateľov, v porovnaní s ostatnými regiónmi USA, narastal počas druhej svetovej vojny vďaka nárastu zbrojného a najmä leteckého priemyslu, ktorý závisel od štátnych objednávok. Nixon vtedy neprejavil nijakú politickú kvalifikáciu na tento post. Bola tu však jedna výnimka. Patril medzi najaktívnejších spolupracovníkov senátora Josepha R. McCarthyho, lídra Výboru pre vyšetrovanie neamerickej činnosti. Odhalil napríklad pracovníka Štátneho departementu Algera Hissa ako „zarytého komunistu“. Ale aj tak sa z ničoho nič Nixon ocitol v problémoch. Z tábora demokratov ho totiž obvinili, že spreneveril peniaze na volebnú kampaň. »Tricky Dick« všakopäť našiel východisko. Ešte v ten istý rok vystúpil zo svojou ženou a dcérou v televízii a zo slzami! v očiach uprených na malého bieleho pudla uisťoval divákov: »Tento malý Checkers, miláčik našej rodiny je jediný dar, ktorý som počas svojej politickej kariéry dostal.« Takisto »nápadne jednoduchý republikánsky plášť« svojej ženy, ktorá nikdy nemala norkový kožuch«. Nixon, stále ešte so slzami v očiach, neopomenul farizejsky využiť. Voliči boli dojatý a Eisenhower ho dôverne objal »Vy ste môj chlapec!« A zostal im po obidve funkčné obdobia prezidenta Eisenhowera t.j od 1952 do 1960. Nixon sa tak dostal medzi najaktívnejších viceprezidentov. V priebehu prezidentovej Eisenhowerovej nemoci, on rovnocenne ako prezident viedol kabinetne stretnutia, robil rozhodnutia a vykonával mnoho bežných povinnosti prezidenta. V roku 1960 musel Eisenhower podľa ústavy uvolniť prezidentské kreslo a Nixon sa chcel stať jeho nástupcom. Vyhral republikánsku nomináciu na kandidatúru na prezidenta. Prehral s kandidátom demokratov Johnom F. Kennedym, ktorý mal k dispozícii nielen viacej peňazí, ale I pádne argumenty.Všade, kde Kennedy hovoril, kládol voličom rečnícku otázku – Kúpili by ste si od Dicka podvodníka ojazdené auto? Prvý krát sa stalo, že televízia bola použitá vo volebnej kampani ako účinný masovokomunikačný prostriedok. V štyroch televíznych debatách sa mohlo viac ako sto miliónov Američanov presvedčiť, že Kennedy mal svoje prejavy rétoricky a aj obsahovo lepšie premyslené ako jeho republikánsky protivník Richard M. Nixon. Traduje sa, že rozhodujúcim jazýčkom na váhach bola práve televízna debata: Richard Nixon sa v nej javil nedobre oholený, unavený, nevyspaný, s kruhmi pod očami. Kennedy zanechal o občanov - voličov lepší dojem – a preto vraj vyhral vtedajšie zápolenie o Biely dom. Napriek tomu rozhodlo o volebnom víťazstve Kennedyho len 120.000 hlasov naviac a dokumentovalo to mimoriadne tesný výsledok a vnútropolitické rozštiepenie krajiny. O dva roky neskôr sa Nixon uchádzal o miesto guvernéra štátu Kalifornia. Ani toto mu však nevyšlo. Kandidátom na miesto guvernéra za Demokratickou stranu bol v tej dobe Brown. Volebný boj vrcholil, keď 500 000 kalifornských občanov, ktorí boli zapísaní ako voliči demokratov, dostalo domov list. Odosielateľom bol tzv. Vybor pre záchranu Demokratickej strany v Kalifornii. Metódu, ktorú obvykle používajú úrady pre prieskum verejného mienky, bola adresátom kladená otázka, : či vedia, že Edmund G. Brown je riadený Kalifornskou demokratickou radou (California Democratic Counsil). Tá mala povesť skupiny ľavo orientovaných liberálov, ktorý sú , obviňovaní zo spolupráce s komunistami. Krátko nato zverejnil Výbor pre záchranu Demokratickej strany v Kalifornii výsledky ankety. Podľa nej 90 percent členov Demokratickej strany odmietlo vlastného kandidáta. Demokrati sú pobúrený a označujú všetko za podvod. Nixon predstiera, že sa ho cela záležitosť netyká. Dopadol však podľa príslovia: Kto inému jamu kope, sám do nej padne - prehral voľby. Nixon je sklamaný a rozhodne sa, že sa »navždy« vzdá politiky. Pri »lúčení« s politickou kariérou na jednej tlačovej konferencii povedal teatrálne novinárom: »Páni, teraz už nebudete mať žiadneho Nixona, ktorému by ste mohli nasadzovať psiu hlavu, ako sa vám zapáči. Predstavte si, o akú zábavu prídete.« Nemusia si však tuto zábavu odoprieť ihneď. Vyšlo najavo, že Nixonovi volebný »pomocníci« investovali do založenia Výboru pre záchranu Demokratickej strany v Kalifornii 70 000 dolárov. Nixon s touto podvodnou »dotazníkovou akciou« súhlasil. Že by to bola predzvesť Watergatu? Demokrati sú zlosťou bez seba.Vedenie strany Nixona žaluje - len radosť z vybojovaného víťazstva a vedomia, že ani oni sami nie sú vo volebnom boji taký čestný, ako o sebe tvrdia, zachraňuje Nixona pred odsúdením. »Malomestsky advokát« sa však už ku svojej advokátskej praxi do Whittieru nevracia. V krásnej newyorskej Madison Avenue sú úradne advokátskej firmy Nixon-Mudge Rose-Guthrie-Alexander & Mitchell. Tam sa mu politické, kontakty z minulých rokov zúročujú. V tej dobe vstupuje do hry Nixonov blízky a údajne jediný priateľ, milionár a banker Charles Rebozo, ktorého prezývajú »Bebe«. Starý mládenec Rebozo je synom kubánskeho prisťahovalca. Začal svoju kariéru ako majiteľ benzínového čerpadla. Teraz je neobmedzeným vládcom v oblasti okolo Kel Biscayne na Floride. Takisto Nixon sa sem prisťahoval. Zoznámil sa s Rebozem v roku 1951, keď trávil na Floride prvú rekreáciu po svojej krátkej poslaneckej činnosti a od tej doby sú nerozlučnými priateľmi. Rebozo usporiadal v roku 1965 v Mexiku Nixonovi striebornú svadbu. Rebozo bol pritom, keď Nixon v roku 1966 podnikol cestu okolo sveta. Keď sa Nixonovi dcéra Júlia vydávala, kúpil Rebozo v Marylandu feudálne sídlo a prenajal ho mladému paru za »výhodné nájomné«. Rebozzo bol vždy ochotný poradiť, keď priateľ Nixon chcel niekam investovať doláre. O Nixonovi hovorieval: »Nemá k peniazom žiadny vzťah. Myslím, že za cely svoj život nepodpísal ani jeden šek. Po prehraných guvernérskych voľbách v Kalifornii poradil Rebozo politickému stroskotancovi Nixonovi, aby investoval peniaze do nového vývojového projektu na Floride. Do roku 1968 Nixon kúpil podiely v hodnote 18.589 dolárov a rok neskôr ich zase predal - za dvojnásobnú cenu. V roku 1967 dopomohol Rebozo Nixonovi k kúpe pozemkov namiesto požadovaných 50 000 dolárov za ne Nixon zaplatil jen 37600, keď súhlasil, aby jeho fotografie boli použite v reklame. V roku 1972 tieto pozemky predal za 150000 dolárov. Na jar roku 1968 oznámil prezident Johnson, nástupca zavraždeného prezidenta johna F. Kennedyho, že nebude »za žiadnych okolnosti kandidovať v budúcich prezidentských voľbách«. Bolo to v dobe, kedy sa USA stále viacej zaplietajú do vietnamskej vojny. Za tejto situácie mal najlepšie vyhliadky na víťazstvo v voľbách za Demokratickou stranu Róbert Kennedy, brat zavraždeného prezidenta. Avšak ešte skôr než môže byť oficiálne vyhlásený za kandidáta na prezidenta je na naňho 5.júna 1968 na volebnom zhromaždení spáchaný atentát, na ktorého následky umiera. Teraz si Republikánska strana spomenie na muža, ktorý ma V politike Spojených štátov už svoje meno - na Nixona. A ten, aj keď sa »navždy« rozišiel s politikou, je ihneď ochotný skúsiť to znovu. jeho republikánsky konkurenti Nelson Rockefeller a Ronald Reagan museli ustúpiť.Za svojho viceprezidenta si vybral malo známeho guvernéra Marylandu Spira T. Agnewa. Teraz mu stoji v ceste už len Johnsonov viceprezident Hubert Humphrey, ktorý kandiduje za demokratov. Jeho vyhliadky neboli najlepšie, pretože je spoluzodpovedným za Johnsonovu vietnamskú politiku. Ale aj napriek tomu Nixon zvíťazí len o vlások. Dostane 43,4 Humprey 42,7 percent hlasov. tretí kandidát, George Wallace hlásateľ extrémne rasistickej politiky, obdrží len 13.5 percent hlasov Prvé obdobie 1969-1973 Nixon sa stane prezidentom a stoji končene na najvyššom mocenskom stupienku. Jeho vnútorná i zahraniční politika sa však vyznačuje hlbokými rozpormi. Sľúbil, že skoncuje s vojnou vo Vietname, ale tam sú boje stále urputnejšie. „Počas nepriaznivého vývoja vietnamskej vojny zvažovala americká administratíva, že zhodí na Vietnam atómovú bombu. Teraz túto informáciu potvrdili i zverejnené archívne nahrávky rozhovorov vtedajšieho prezidenta Nixona so spolupracovníkmi. Záznam z 25. apríla 1972 ponúka diskusiu s ministrom zahraničných vecí Henrym Kissingerom o stratégii ďalšieho vedenia vojny. „Radšej by som použil jadrovú bombu,“ hovorí na nahrávke Richard Nixon. Henry Kissinger mu odporuje: „To by podľa mňa bolo priveľa.“ Nixon však neustupuje: „Jadrová bomba, trápi vás to? Chcem, aby ste rozmýšľali vo veľkom, pre Kristove rany.“ Vietnamská vojna bola pre Nixona dôležitá aj kvôli blížiacim sa voľbám. „Ak stratíme Vietnam a summit, tak už neexistuje spôsob, ako zachrániť voľby,“ vraví na ďalšom zázname Nixon. S ohľadom na možné civilné obete sa od použitia atómovej bomby upustilo, Američania sa však krátko po tomto rozhovore pustili do najväčšej ofenzívy vo Vietname od roku 1968.“ Medzi ďalšie dôležité udalosti prezidentovania Nixona patria náznaky otepľovania vzťahov medzi USA a Čínou a ZSSR. Nixon začínal rozbiehať politiku, ktorá bola označovaná za trojuholníkovou diplomaciu. Teda vzťahy troch veľmoci USA-ČLR-SSSR. Začala éra, zatiaľ skôr jednostranných, pokusov zo strany USA o uvolnenie vzťahov (détente). Najskôr bol v júli 1969 zrušený zákaz cestovania občanov USA do Číny, ďalej sa obmedzilo embargo na dovoz obilí, americké námorníctvo zrušilo svoje hliadky v tchajwanské úžine, koncom roku 1969 už mohli filiálky amerických firiem vyvážať do ČLR zboží nestrategického významu, bolo možné v amerických prístavoch poskytovať služby lodiam, ktoré sa plavili do Číny. Prvé nesmelé pokusy v tejto dobe robila aj Čína. Aj Mao Ce Tung sa snažil dát najavo svoju vôľu k jednaniu cez amerického maoistického novinára Edgara Snowa.Tomu dokonca v jednom z interview povedal to slávne pozvanie pre prezidenta Nixona – aby prišiel na návštevu Číny, buď ako turista alebo ako americký prezident. Po opätovnom vyslaní čínskeho veľvyslanca do Poľska potom bolo možné od 1969 opätovne naviazať diplomatické kontakty. „21. februára 1972 pristál Richard Nixon na pekingskom letisku. Jednania prebiehali podľa pripraveného scenára. Výsledkom jednaní nebolo naviazanie štandardných diplomatických stykov. Nixon výsledok prezentoval viac ako prvé kroky v budúcej spolupráci v rôznych oblastiach záujmov, najmä v hospodárskych stykoch. Jediným hmatateľným výsledkom Nixonovej návštevy bolo tzv. Šanghajské komuniké, vydané 28. februára 1972. Kde sa objavili body, v ktorých sa obidvaja partneri zhodli, ale i nevyriešené otázky (najmä Tchajwan a vietnamská vojna). Zo styčných bodov, v ktorých boli obidve strany zajedno, to bolo predovšetkým konštatovanie dosiahnutie pokroku v normalizácií vzťahov a záväzok, že ani jedna z veľmoci sa nebude usilovať o hegemóniu v Ázií a zároveň sa postaví proti snahám iných zemí (napr. SSSR) o tuto nadvládu. Americko- čínske détente však nebolo významnou udalosťou len v obidvoch krajinách. Naopak zohrala pozitívnu rolu pri jednaniach Washingtonu s Moskvou. Brežněv si uvedomoval nutnosť nových jednaní zo svojim americkým kolegom. Zblíženie USA a ČLR tak napomohlo zmluvám o kontrole zbrojení medzi Spojenými štátmi a Sovietskym zväzom, čím pomohlo celkovému uvolneniu 70. let, známemu ako proces détente.“ V máji 1972 sa konala prvá cesta amerického prezidenta do Moskvy, počas ktorej sa podarilo ukončiť tri roky trvajúce - a vôbec prvé - sovietsko-americké rokovania o obmedzení strategických zbraní. Prezident Richard Nixon a vodca sovietskych komunistov Leonid Brežnev vtedy podpísali zmluvu SALT-1, ktorá obmedzila počet medzikontinentálnych balistických rakiet. Súčasťou rokovaní bola i zmluva o nerozmiestňovaní systémov raketovej obrany, známa ako ABM. V nej sa veľmoci zaviazali nepoužívať a nebudovať systém raketovej obrany s výnimkou dvoch, neskôr iba jednej základne každej zo strán. Práve súčasný americký prezident George Bush minulý rok oznámil rozhodnutie odstúpiť od tejto zmluvy a zaviesť nový systém protiraketovej obrany pre ochranu Spojených štátov a možno aj Európy pred možnými útokmi takých krajín, ako sú Irak a Severná Kórea. Druhé volebné obdobie V novembri 1972 po presvedčivej porážke kandidáta Demokratickej strany Georga McGoverna bol Richard Nixon zvolený na druhé prezidentské funkčné obdobie.Ku koncu predvolebnej kampane sa však skupina páchateľov vlámala do ústredia volebného štábu Demokratickej strany v komplexe Watergate vo Washingtone. V budovách Watergatu sa nachádzajú kancelárie, súkromne byty I hotel. je v ňom aj ústredie Demokratickej strany. Strážny Wills zisti, že v miestnostiach ústredia sú lupiči. Zalarmuje políciu. Ako sa neskôr zistilo bolo toto vlámanie už druhé – teraz mali za úlohu vymeniť už namontované odpočúvacie zariadenie, ktoré sa pokazilo. V šiestom poschodí nájde posádka policajného vozu nájde päť mužov. S putami na rukách sú dopravený na najbližšiu policajnú stanicu. Po začiatočnom zapieraní udajú svoje pravé mená. Z jedného z nich sa vykluje james W. McCord, spolupracovník Občianskeho výboru pre znovuzvolenie prezidenta (Citizens Comitee for the Re-Election of the Prezident: - CREEP) zo sídlom v Washingtone Pennsylvánia Avenue c. 1701. jen jeden domoví blok ad Bieleho domu. V čele výboru, založeného už na počiatku roku 1971, je, John Mitchell, ktorý bol ešte počiatkom roku 1972 Nixonovým ministrom spravodlivosti. Pri predčítavaní obžaloby sa stotožňuje McCord ako člen tajnej služby CIA, čo vyvolá záujem dvoch novinárov Washington Postu, ktorý pri tom vyjednávaní boli prítomný. Títo novinári boli Carl Bernstein a jeho kolega Bobom Woodwardom. Oni začali neúnavne hľadať súvislosti medzi uväznenými mužmi. Osoba, ktorá sama seba nazvala Deep Throat, bola údajne niekto z tajnej služby a pomáhala im pritom tým, že im ich dohady potvrdila alebo ich posunula na správnu cestu. Carl Bernstein potom dostal za svoju prácu aj Pulitzerovú cenu.Tak začína mať prípad nielen kriminálni, ale i politický charakter. Päť dni po vlúpaní prezident Nixon oficiálne poprie akúkoľvek účasť Bieleho domu na tejto akcií. Čoskoro však vyjde najavo, že dva členovia prezidentovho poradného zboru, Howard Hunt a Gordon Liddy, majú vo vlúpaní prsty. Pod tlakom kongresu a verejnosti Nixon Vymenoval osobitného prokurátora. Keď sa zistilo, že prezident tajne nahrával rozhovory v Oválnej kancelárii, prokurátor navrhol vydať príkaz na odovzdanie magnetofónových pások, ktoré považoval za dôležité pre trestné vyšetrovanie. V marci 1974 federálna veľká porota podala obžalobu na siedmych spolupracovníkov prezidenta Nixona pre trestný čin spolčenia v úmysle brániť spravodlivosti a ďalšie trestné činy súvisiace s vlámaním vo Watergate. Prezident bol označený ako neobžalovaný spolupáchateľ. Obvodný súd na návrh osobitného prokurátora vyzval prezidenta na vydanie určitých magnetofónových pások a dokumentov, týkajúcich sa presne určených stretnutí medzi prezidentom a inými osobami.Aj keď prezident Nixon vydal upravené prepisy niektorých požadovaných rozhovorov, jeho právny zástupca podal „námietku nedostatku právomoci“ a navrhol zrušiť príkaz na vydanie veci z dôvodu imunity predstaviteľa výkonnej moci. Keď Obvodný súd tomuto návrhu nevyhovel, prezident sa odvolal a prípad sa rýchlo dostal na Najvyšší súd. V nasledujúcej časti jednomyseľného odôvodnenia súdu sa Najvyšší súd zaoberá dvoma kľúčovými problémami – právomocou súdnictva ako konečného arbitra ústavnosti a tvrdením prezidenta, že z dôvodu imunity nositeľa výkonnej moci má právo nevydať materiál dôležitý pre trestné vyšetrovanie. Predseda Najvyššieho súdu Burger znovu potvrdil rozhodnutie vo veci Marbury v. Madison a vo veci Cooper v. Aaron, a to, že na základe Ústavy majú súdy posledný hlas pri rozhodovaní o ústavných otázkach a že žiadna osoba, ani prezident Spojených štátov, nestojí nad právom. Aj keď sa vyskytli špekulácie, či sa Nixon podrobí rozhodnutiu súdu, v priebehu ôsmych hodín po vyhlásení rozhodnutia Biely dom oznámil, že súdu vyhovie. Piateho augusta 1974 boli vydané prepisy šesťdesiatich štyroch magnetofónových pások, vrátane pásky, ktorá bola zvlášť kompromitujúca vo vzťahu k účasti Bieleho domu na zatajovaní kauzy Watergate. O tri dni neskôr, po skoro úplnej strate dôvery v Kongrese, Nixon oznámil svoju rezignáciu. Jeho nástupca prezident Gerald Ford omilostil neskôr Nixona a tým sa Nixon vyhol trestnému stíhaniu. Večer pred rezignáciou vystúpil Nixon v televízii, aby Američanom povedal, že sa rozhodol uprednostniť ich záujmy pred vlastnými: „Nikdy sa nevzdávam. Odísť z úradu pred ukončením volebného obdobia sa prieči všetkým inštinktom mojej osoby. Ale ako prezident musím dať prednosť záujmom Ameriky“. Akt jeho rezignácie sa považuje dodnes za opodstatnený. Po ňom nesmel síce vykonávať právnickú prax, ale zarobil veľké peniaze vydaním vlastných pamätí. Necelých desať rokov po afére Watergate vstúpil opäť do politiky, aj keď už iba ako poradca republikánov. V ich radoch sa tešil vysokému rešpektu. Richard Milhous Nixon zomrel 22. apríla 1994, vo veku 81 rokov v New Yorku. Iné projekty * Commons * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému v • d • e Prezidenti Spojených štátov amerických Washington (1789-1797) | J. Adams (1797-1981)  Jefferson (1801-1809) | Madison (1809-1817) | Monroe (1817-1825) | J.Q. Adams (1825-1829) | Jackson (1829-1837) | Van Buren (1837-1841) | W.H. Harrison (1841) | Tyler (1841-1845) | Polk (1845-1849)  Taylor (1849-1850) | Fillmore (1850-1853) | Pierce (1853-1857) | Buchanan (1857-1861) | Lincoln (1861-1865) | A. Johnson (1865-1869) | Grant (1869-1877) | Hayes (1877-1881) | Garfield (1881)  Arthur (1881-1885) | Cleveland (1885-1889) | Pečať prezidenta USA B. Harrison (1889-1893) | Cleveland (1893-1897)  McKinley (1897-1901) | T. Roosevelt (1901-1909)  Taft (1909-1913) | Wilson (1913-1921) | Harding (1921-1923) | Coolidge (1923-1929) | Hoover (1929-1933) | F.D. Roosevelt (1933-1945) | Truman (1945-1953) | Eisenhower (1953-1961) | Kennedy (1961-1963) | L.B. Johnson (1963-1969) | Nixon (1969-1974) | Ford (1974-1977) | Carter (1977-1981)  Reagan (1981-1989) | G.H.W. Bush (1989-1993)  Clinton (1993-2001) | G.W. Bush (2001-) Studená vojna Ďalšie dôležité osoby Politickí lídri: * Európa * Winston Churchill Hlavné udalosti Clement (1945–1961) Attlee Všeobecná Hlavní účastníci Margaret chronológia: Thatcherová Hlavné udalosti *  Organizácia * * Chronológia (1962–1991) Severoatlantickej Charles de udalostí zmluvy Gaulle studenej 60. roky * Varšavská zmluva *  Josip vojny (pokračovanie): Broz Tito Politickí lídri: * 40. roky: * Kubánska kríza Konrad * Berlínsky múr *  Spojené Adenauer * Jaltská * Johnsonova štáty *  Willy konferencia doktrína Brandt * Postupimská * Pražská jar * Franklin D. * konferencia * Nixonova doktrína Roosevelt Helmut Kohl * Iránska kríza * SALT I Špecifické články * Harry S. * * Guzenkova * Détente Truman Walter aféra * Železná opona * Dwight D. Ulbricht * Čínska 70. roky: * Východný blok Eisenhower *  Erich občianska * Hnutie * John F. Honecker vojna * SALT II nezúčastnených Kennedy *  Todor * Trumanova * Nixonova návšteva krajín * Lyndon Baines Živkov doktrína Číny v roku 1972 * Containment Johnson *  Imre * Grécka * Angolská občianska * Rollback * Richard Nixon Nagy občianska vojna * Preteky v * Gerald Ford * vojna * Ogadenská vojna zbrojení * Jimmy Carter Nicolae * Marshallov * Sovietsko-afganská * Preteky v * Ronald Reagan Ceauşescu plán vojna jadrovom * George H. W. * * Berlínska zbrojení Bush Alexander blokáda 80. roky: * Preteky v * Henry Dubček dobývaní Kissinger *  Pápež 50. roky: * Carterova doktrína vesmíru * Jeane Ján Pavol * Solidarita * Red Scare Kirkpatrick II. * Kórejská * Reaganova doktrína * Ríša zla * Zbigniew * vojna * Glasnosť * Mccarthizmus Brzezinski Francisco * Povstanie v * Černobyľská * Brickerov Franco NDR v roku havária doplnok Ústavy *  Sovietsky *  Lech 1953 * Protesty na USA zväz Wałęsa * Maďarská námestí * Operácia revolúcia v Tchie-an-men v Condor * Josif * Ázia: roku 1956 roku 1989 * Sovietska Vissarionovič * Suezská kríza * Perestrojka špionáž v USA Stalin *  Mao * Vietnamská * Revolúcie v roku * Ostpolitik * Georgij Ce-tung vojna 1989 * CIA Malenkov *  Čou * Kríza so * Berlínsky múr * KGB * Nikita En-lai Sputnikom * Nežná revolúcia * Stasi Sergejevič * * Eisenhowerova * Rumunská revolúcia Chruščov Čankajšek doktrína v roku 1989 * Leonid Iľjič * Brežnev Ir-sen Kim 60. roky: 90. roky: * Jurij *  Ho Či Andropov Min * Rozkol medzi * Rozpad ZSSR * Konstantin *  Tôn Čínou a Černenko Đức Thắng Sovietskym Súčasné konflikty: * Michail *  Pol zväzom Gorbačov Pot * Aféra U-2 * Arabsko-izraelský * Viačeslav * * Guatemalská konflikt Michajlovič Džáváharlál občianska * Nikaragua Molotov Néhrú vojna * Eduard * Kennedyho Ševarnadze * Latinská doktrína Amerika: * Invázia v Zátoke svíň *  Fidel Castro *  Che Guevara Salvador Allende Augusto Pinochet Daniel Ortega Richard_Royce_Schrock_3f49.html Richard Royce Schrock Nositeľ Nobelovej ceny Richard Royce Schrock (* 4. január 1945) je americký chemik. V roku 2005 získal spolu s Robertom Grubbsom a Yvesom Chauvinom Nobelovu cenu za chémiu za ich objav metódy výmennej reakcie a metódy organickej syntézy. Schrock sa narodil v Berne v Indii. Neskôr odišiel študovať na vysokú školu do San Diega v Kalifornii. Potom začal študovať pod vedením J. A. Osborna na Harvardskej univerzite. Medzi rokmi 1971-1972 absolvoval postgraduálne štúdium na Univerzite v Cambridgi spolu s lordom Jackom Lewisom. V roku 1975 nastúpil na Massachussettský technologický inštitút a v roku 1980 sa stal plnohodnotným profesorom. Schrock má dve deti. Schrock je členom Americkej akadémie umenia a vedy a Národnej akadémie vied. Richard_Krajicek_da31.html Richard Krajicek Richard Krajicek, celým menom Richard Peter Stanislav Krajicek (* 6. december 1971, Rotterdam, Holandsko) je bývalý holandský profesionálny tenista českého pôvodu. Jeho najväčším úspechom bolo víťazstvo vo Wimbledone 1996. Je starším bratom Michaëlly Krajicekovej (majú spoločného otca). Tenisová kariéra Richard, syn českých emigrantov Krajíčkových, začal hrať tenis už ako štvorročný. Vyhral holanské Majstrovstvá do 12 i 14 rokov (obe dvakrát). Medzi profesionálov vstúpil v roku 1989, o dva roky neskôr vyhral prvý titul (Hong Kong) a zaznamenal i prvenstvo vo štvorhre (Hilversum). V roku 1992 dosiahol prvé grandslamové semifinále - na Australian Open, avšak musel zápas vzdať kvôli zraneniu ramena. Ďalší rok sa prebojoval do semifinále French Open, kde prehral s obhajcom titulu Jim Courierom. Pred Wimbledonom 1996 sa Krajicek nikdy nedostal ďalej ako do 4. kola, v predošlých dvoch rokoch dokonca vypadol hneď v úvodnom. Bol hráčom s neodškriepiteľným potenciálom, avšak nepatril medzi favoritov na titul. Jasným kandidátom na víťazstvo bol Američan Pete Sampras, ktorý vyhral predošlé tri ročníky. Krajicek vo štvrtom kole porazil šampióna z roku 1991 Michaela Sticha a stretol sa v štvrfinále so spomínaným Samprasom. Šokoval tenisový svet, keď ho zdolal v troch setoch 7:6, 7:6, 6:4, čím sa stal jediným hráčom, ktorý ho porazil vo Wimbledone v rokoch 1993-2000. V semifinále zvíťazil nad Austrálčanom Jasonom Stoltenbergom a vo finále narazil na Američana čiernej pleti MaliVaia Washingtona, s ktorým vyhral s prehľadom 6:3, 6:4 a 6.3, čím sa stal prvým Holanďanom, ktorý získal wimbledonský pohár. Stretnutie vošlo do histórie i prienikom nahej ženy na kurt. Neskôr sa ukázalo, že Krajicekove víťazstvo nad Samprasom vôbec nebolo náhodné, počas svojej kariéry s ním dosiahol bilanciu 6:4 a je jedným z troch hráčov na svete, ktorí ju majú s touto americkou legendou priaznivú (ďalšími dvoma sú jeho krajan Paul Haarhuis a Nemec Michael Stich). V roku 1998 bol na wimbledonskej tráve znovu v semifinále, kde prehral v maratónskom zápase s bombardérom Goranom Ivaniševičom 3:6, 4:6, 7:5, 7:6, 13:15. Jeho posledným pokusom vyhrať znovu Wimbledon bol rok 2002, keď prehral vo štvrfinále s Belgičanom Xavier Malissem. Kariéru ukončil v roku 2003. Počas nej vyhral 17 turnajov v dvojhre a 3 vo štvorhre. Jeho najvyššou pozíciou v rebríčku ATP bolo 4. miesto, ktoré dosiahol 29. marca 1999. V roku 1999 sa oženil s modelkou, spisovateľkou a herečkou Daphne Deckersovou, ktorá sa objavila v bondovke Zajtrajšok nikdy nezomiera. Kontroverzné vyjadrenia Na otázku, čo si myslí o ženskom tenise, odvetil, že väčšina tenistiek sú podľa neho tlsté prasce. Tituly vo dvojhre (17) * 1991- Hong Kong * 1992- Antverpy, Los Angeles * 1993- Los Angeles * 1994- Barcelona, Rosmalen, Sydney Indoor * 1995- Rotterdam, Stuttgart Indoor * 1996- Wimbledon * 1997- Rosmalen, Rotterdam, Tokio * 1998- Petrohrad, Stuttgart Indoor * 1999- Key Biscayne, Londýn Výsledky na grandslame (dvojhra) Turnaj |2003|2002|2001|2000|1999|1998|1997|1996|1995|1994|1993|1992|1991 Australian| 2k | - | - | 2k | 3k | - | - | 3k | 2k | - | 2k | SF | 4k Open | | | | | | | | | | | | | Roland | - | - | - | 3k | 2k | 3k | 3k | ŠF | 2k | 3k | SF | 3k | 2k Garros | | | | | | | | | | | | | Wimbledon | - | ŠF | - | 2k | 3k | SF | 4r | V | 1k | 1k | 4k | 3k | 3k US Open | - | 1k | - | ŠF | ŠF | 3k | ŠF | 1k | 3k | 2k | 4k | 4k | 1k Externé odkazy * stránka súrodencov Krajicekových * oficiály profil ATP Richard_Šechný_2910.html Richard Šechný slovenský hokejista Narodenie 19. október 1971 Prešov Aktívna činnosť 1994 - súčasnosť Pozícia center Streľba ľavou rukou Výška a váha 192 cm, 98 kg Richard Šechný (* 19. október 1971, Prešov) je slovenský hokejový útočník. Klubový hokej Prvé extraligové sezóny odohral v HC Košice, pred ročníkom 1999/00 prestúpil do HKm Zvolen, kde vytvoril produktívne duo s Jaroslavom Törökom. V sezóne 2000/01 pomohol mužstvu získať premiérový majstrovský titul. V klube zotrval až ročníka 2005/06. Ďalší rok začal v poľskom klube Podhale Nowy Targ, odohral však len 4 ligové zápasy, v ktorých nebodoval a došlo k ukončeniu kontraktu. Následne uzavrel zmluvu s prvoligovým mužstvom Ski Park MHK Kežmarok. V tomto klube sa významnou mierou podieľal na vybojovaní titulu, čo znamenalo historický postup do najvyššej súťaže.V drese Kežmarku odohral celu sezonu v extralige , a po sezóne 2007/2008 prestúpil do Hk Poprad Štatistiky Základná časť Playoff Sezóna Klub Liga Z G A Body TM +/- Z G A Body TM +/- 1994/95 HC Košice SE 31 9 10 19 33 8 4 2 6 4 1995/96 HC Košice SE 42 14 16 30 51 +16 1995/96 Michalovce 1. 6 4 7 11 8 +8 SHL 1996/97 HC Košice SE 51 13 24 37 30 +3 1997/98 HC Košice SE 46 10 20 30 28 +9 1997/98 Michalovce 1. 11 9 7 16 22 +10 1998/99 HC Košice SE 41 21 24 45 120 +13 10 2 7 9 1999/00 HKm Zvolen SE 49 24 31 55 48 +29 10 5 2 7 10 -8 2000/01 HKm Zvolen SE   53 24 46 70 64 +27   10 9 10 19 10 +14 2001/02 HKm Zvolen SE 48 29 37 66 126 2002/03 Nižnekamsk RHS 9 3 0 3 6 0 2002/03 HKm Zvolen SE 31 15 18 33 56 7 1 2 3 4 2002/03 HKm Zvolen B IL 1 0 0 0 0 -1 2003/04 HKm Zvolen SE 43 13 35 48 72 +32 13 2 9 11 20 +4 2004/05 HKm Zvolen SE 51 12 32 44 56 +8 17 6 8 14 20 -1 2005/06 HKm Zvolen SE 51 14 37 51 132 +4 4 0 2 2 0 0 2006/07 Podhale Nowy PHL 4 0 0 0 4 Targ 2006/07 MHK Kežmarok 1. 35 22 27 49 38 +47 14 5 10 15 38 +17 2007/08 MHK Kežmarok SE Reprezentácia V slovenskej reprezentácii odohral 54 zápasov, strelil 10 gólov. Reprezentoval na zimných olympijských hrách 2002 v Salt Lake City. (štatistické údaje v článku sú z 9. apríla 2007) Externé odkazy * Richard Šechný štatistiky na eurohockey.net * Richard Šechný klubová štatistika na hockeyDB.com Richard_Douglas_Husband_4345.html Richard Douglas Husband astronaut NASA Št. príslušnosť USA Dátum narodenia 12. júl 1957 Amarillo Texas Dátum úmrtia 1. február 2003 nad Texasom Predchádzajúce testovací pilot zamestnanie Hodnosť plukovník USAF Čas vo vesmíre 25 dní 17 hodín 33 minút 22 sekúnd Kozmonaut od 12. augusta 1994 Misie STS-96, STS-107 Znaky misií Kozmonaut do 1. februára 2003 Pozri aj Kozmonautický portál Richard Douglas "Rick" Husband (* 12. júl 1957 - † 1. február 2003) bol americký astronaut. Bol pilotom raketoplánu Discovery v misii STS-96 a veliteľom raketoplánu Columbia v misii STS-107. Zahynul na palube raketoplánu Columbia, ktorý sa rozpadol po vstupe do zemskej atmosféry. Narodil sa 12. júla 1957 v meste Amarillo v štáte Texas. Absolvoval dve vysoké školy - Texas Tech University v roku 1980 a California State university v roku 1990. Pilotným výcvikom prešiel na základni Vance Air Force Base v štáte Oklahoma. Spočiatku lietal na strojoch F-4E, postupne sa vypracoval na inštruktora a neskôr na skúšobného pilota. Nalietal vyše 3800 hodín na strojoch 40 rôznych typov. V decembri roku 1994 Husband prešiel konkurzom na astronauta. S výcvikom v Johnsonovom kozmickom stredisku začal v marci 1995. Po ukončení základného výcviku pracoval na vylepšení raketoplánov, na plánovanom záchrannom člne pre kozmickú stanicu CRV (Crew Return Vehicle), podieľal sa na štúdiách o možnosti letu na Mesiac a na Mars, pôsobil ako manažér oddelenia bezpečnoati astronautov. Svoj prvý let do vesmíru absolvoval na palube raketoplánu Discovery v roku 1999, v roku 2000 ho vymenovali do funkcie veliteľa posádky raketoplánu Columbia STS-107, na štart však musel čakať až do roku 2003. Zahynul pri pristávaní raketoplánu 1. februára spolu s ostatnými šiestimi členmi posádky. Bol hlboko veriacim človekom. Ženatý, s manželkou Evelyn mal syna Matthewa a dcéru Lauru. Po katastrofe po ňom pomenovali najvyšší vrch marťanského pohoria Columbia Hills ako Husband Hill. Jeho meno tiež nesie letisko v jeho rodnom meste Husband Amarillo International Airport a planétka 51823 Rickhusband. Richard_Harrison_Truly_453e.html Richard Harrison Truly Astronaut NASA Št. príslušnosť USA Dátum narodenia 12. november 1937 Fayette, Mississippi, USA Predchádzajúce testovací pilot zamestnanie Hodnosť viceadmiral US Navy Čas vo vesmíre 13 dní 1 hodina 16 minút Kozmonaut od 1965 USAF skupina MOL, 1969 NASA skupina 7 Misie ALT, STS-2, STS-8 Znaky misií Kozmonaut do 1983 Pozri aj Kozmonautický portál Richard Harrison Truly ( * 12. november 1937, Fayette, Mississippi, USA ) je bývalý americký kozmonaut z programov MOL, Apollo-Sojuz, Skylab a letov s raketoplánmi. V rokoch 1989-1992 bol riaditeľom NASA. Život Mladosť a výcvik Po základnej a strednej škole pokračoval v štúdiách a v roku 1959 vyštudoval technologický inštitút v Georgii (Georgie Institute of Technology) a s diplomom leteckého inžiniera bol v roku 1965 vybratý pre vojenský program MOL 1. Odtiaľ bol v auguste roku 1969 prevedený medzi kozmonautov NASA. Bol zaradený do podporných posádok letov Skylab 2, Skylab 3, Skylab 4 a do programu Sojuz-Apollo. Po ukončení aj tohto programu sa preškolil na raketoplány. Najprv bol záložným pilotom pre prvý testovací let. V tom čas bol fregatným kapitánom. Je ženatý a má tri deti. Používal prezývku Dick. Lety do vesmíru Po prvýkrát letel na raketopláne Columbia v novembri 1981 a stal sa tak 105. kozmonautom Zeme. Bol to druhý testovací let STS (Space Transportation System) trvajúci dva dni. Posádku tvorili dvaja kozmonauti, veliteľ plukovník USAF Joseph Engle a pilot námorný kapitán Richard Truly. Odštartovali z Kennedyho vesmírneho strediska na Floride (mys Canaveral) a pristáli na vojenskej základni Edwards Air Force Base v Kalifornii. Koncom leta roku 1983 na palube raketoplánu Challenger odštartoval na misiu STS-8. Šesťdenného letu sa zúčastnila táto päťčlenná posádka: veliteľ Richard Truly, ďalej Daniel Brandenstein, Guion Bluford, Dale Gardner a William Thornton. Na naliehanie armády štart z mysu Canaveral aj pristátie na základni Edwards sa uskutočnili v noci kvôli plánovaným vojenským cieľom misie. V noci tiež vypustili indickú telekomunikačnú družicu Instat 1B. * STS-2 Columbia (12. november 1981 – 14. november 1981) * STS-8 Challenger (30. august 1983 – 5. september 1983) Po letoch Ihneď po svojom druhom lete z NASA odišiel do veliteľskej armádnej funkcie, po troch rokoch bol v roku 1986 prevelený do Washingtonu za NASA. V rokoch 1989-1992 pôsobil ako riaditeľ NASA. O rok neskôr sa vo svojich 56 rokoch vrátil na univerzitu v Georgii, kde zotrval ako riaditeľ ďalších šesť rokov. Zdroje Literatúra * Milan Codr (1982). Sto hvězdných kapitánů. Práce. Externé odkazy * (po česky) Truly, R.H. v Malej encyklopédii kozmonautiky * (po česky) Richard Truly v encyklopédii SPACE-40 Richard_Stanley_Peters_d110.html Richard Stanley Peters Richard Stanley Peters (31. 10. 1919 Missouri (India) - ) je anglický filozof, hlavný predstaviteľ analytickej filozofie výchovy. Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Richard_Gasquet_406d.html Richard Gasquet Richard Gasquet (* 18. jún 1986, Beziers, Francúzsko) je súčasný francúzsky profesionálny tenista. Počas svojej kariéry vyhral 5 turnajov ATP v dvojhre. Finálové účasti na turnajoch ATP (13) Grand Slam Tennis Masters Cup ATP Masters Series ATP International Series Gold ATP International Series Dvojhra - výhry (5) Č. Dátum Turnaj Povrch Súper vo finále Skóre 1. 19. jún 2005 Nottingham, tráva Vlajka Bieloruska Max 6-2 6-3 Anglicko Mirnyj 2. 25. jún 2006 Nottingham, tráva Vlajka Švédska Jonas 6-4 6-3 Anglicko Björkman Gstaad, Vlajka Španielska 7-6^4 3. 16. júl 2006 Švajčiarsko antuka Feliciano López 6-7^3 6-3 6-3 4. 29. október Lyon, Francúzsko koberec Vlajka Francúzska Marc 6-3 6-1 2006 Gicquel 5. 30. september Mumbai, India tvrdý Vlajka Belgicka 6-3 6-4 2007 Olivier Rochus Dvojhra - prehry (5) Č. Dátum Turnaj Povrch Súper vo finále Skóre 1. 17. október Metz, Francúzsko tvrdý Vlajka Francúzska 6-7^11 4-6 2004 Jérôme Haehnel 2. 15. máj 2005 Hamburg, Nemecko antuka Vlajka Švajčiarska 3-6 5-7 Roger Federer 6-7^4 3. 13. august Montreal, Kanada tvrdý Vlajka Švajčiarska 6-2 3-6 2-6 2006 Roger Federer 4. 6. máj 2007 Estoril, antuka Vlajka Srbska Novak 6-7^7 6-0 Portugalsko Đoković 1-6 5. 7. október Tokio, Japonsko tvrdý Vlajka Španielska 1-6 2-6 2007 David Ferrer Štvorhra - výhry (2) Č. Dátum Turnaj Povrch Partner Súperi vo Skóre finále Vlajka Rakúska 1. 8. október Metz, tvrdý Vlajka Francúzska Julian Knowle 3-6 6-1 2006 Francúzsko Fabrice Santoro Vlajka Rakúska 11-9 Jürgen Melzer Vlajka Spojených štátov Bob 2. 13. január Sydney, tvrdý Vlajka Francúzska Bryan 4-6 6-4 2008 Austrália Jo-Wilfried Tsonga Vlajka 11-9 štátov Mike Bryan Štvorhra - prehry (1) Č. Dátum Turnaj Povrch Partner Súperi vo Skóre Monte štátov Bob 1. 22. apríl Carlo, antuka Vlajka Francúzska Julien Bryan 2-6 1-6 2007 Monako Benneteau Vlajka Externé odkazy * Richard Gasquet na stránkach ATP (po anglicky) Ricse.html Ricse Župa Boršodsko-abovsko-zemplínska župa Obvod Bodrogköz Rozloha 24 km² Počet obyvateľov 1862 PSČ Kód oblasti Ricse je veľká obec v Maďarsku v Boršodsko-abovsko-zemplínskej župe v obvode Bodrogköz. Má rozlohu 2476 ha a žije tu 1862 obyvateľov (2007). Tento geografický článok o mieste v Maďarsku je zatiaľ Vlajka Maďarska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Richterova_stupnica.html Richterova stupnica Stupnica magnitúdo nesprávne avšak bežne označované ako Richterova stupnica je stupnica, ktorou sa exaktne popisuje veľkosť (sila) zemetrasenia. Získava sa rôznymi spôsobmi, staršie výpočty boli aplikované ako dekadický logaritmus hodnoty amplitúdy jednej z najväčších odchýlok zemetrasných vĺn zaznamenaných seizmometrom vo vzdialenosti menšej ako 100 km od epicentra zemetrasenia, najvyššia takto zaznamenaná hodnota bola 8,6 magnitúdo. Novšie metódy ako logaritmované hodnoty zúžitkovávajú seizmický moment zemetrasenia, ktorý predstavuje veľkosť povrchovej trhliny a veľkosť premiestnenia hornín pozdĺž vzniknutého zlomu. Najsilnejšie takto zaznamenané zemetrasenie sa udialo v neobývaných oblastiach Čile v roku 1960 a malo magnitúdo 9 až 9,5. Magnitúdo by nemalo byť zamieňané za intenzitu. Intenzita (napr. Rossi-Forelova a modifikovaná Mercalliho stupnica) závisia na podmienkach v mieste zemetrasenia a nepopisujú tak absolútnu veľkosť zemetrasenia. Na základe spôsobu výpočtu, nemá magnitúdo zemetrasenia vrchnú hranicu. Vzhľadom na spôsob logaritmovania, predstavujú dve po sebe nasledujúce celé hodnoty magnitúda 10 až 30 násobný rozdiel nameraných hodnôt. Ak teda bola pri magnitúde 5 nameraná odchýlka seizmogramu 30 cm pri magnitúde 6 bude už 300 cm. Odhaduje sa, že na 10 násobné zväčšenie veľkosti vibrácií je potrebné až 30-násobne väčšie množstvo dodanej energie. Prostriedky masovej komunikácie len zriedka pri správach o zemetraseniach uvádzajú akým spôsobom bolo magnitúdo namerané, zdanlivé nepresnosti spôsobujú aj sami seizmológovia, ktorí svoje výsledky v priebehu času upresňujú, takže tie môžu kolísať o niekoľko desatín. Meranie pomocou stupnice magnitúdo pôvodne navrhol začiatkom 30. rokov japonský seizmológ K. Wadati. V roku 1935 Ch. Richter a B. Gutenberg z California Institute of Technology (Caltech) vypracovali metódu merania zemetrasení analýzou seizmogramov zaznamenaných Wood-Andersonovým torzným seizmometrom. Richter pôvodne zaokrúhľoval namerané hodnoty k najbližším štvrtinám jednotiek, neskôr sa však hodnoty zaokrúhľovali na desatiny. Príčinou vytvorenia tejto stupnice bola snaha o oddelenie predtrasov a dotrasov od hlavného otrasu. Inšpiráciou bola škála hviezdnych magnitúd používaná v astronómii pre popis jasnosti hviezd a ďalších objektov na oblohe. Richter vybral za magnitúdo 0 otras, ktorý by na seizmograme zaznamenanom Wood-Andersonovým torzným seizmometrom umiestneným 100 km od epicentra zemetrasenia ukázal maximálny vodorovný posun 1 mikrometer. Richterova škála kvôli spôsobu svojho výpočtu pomocou logaritmu nemá žiadnu hornú ani dolnú hranicu. Moderné citlivé seizmografy dnes bežne zaznamenávajú aj záchvevy so záporným magnitúdom. Keďže pôvodné Wood-Andersonove torzné seizmometre používané pri vzniku škály mali konštrukčné limity, zemetrasenia silnejšie než 6,8 nemohli byť pomocou ich meraní vypočítané. Ďalším problémom Richterovej stupnice je nejednoznačný vzťah k fyzikálnym charakteristikám zdroja zemetrasenia, či fakt, že v blízkosti 8,3 až 8,5 magnitúdo nastáva saturačný efekt, ktorý spôsobuje, že tradičné metódy merania vypočítajú rovnaké hodnoty magnitúdo pre zemetrasenia rozličných veľkostí. V roku 1979 seizmológ H. Kanamori pracujúci na Caltechu, navrhol momentovú škálu, ktorá vyjadruje seizmický moment vo forme, ktorá sa blíži tradičnému meraniu sily zemetrasení. Začiatkom 21. storočia sa väčšina seizmológov zhodla, na tom že pôvodná stupnica je zastaralá a nahradili ju fyzikálne zmysluplnejším seizmickým momentom, ktorý má bližší vzťah k fyzikálnym parametrom zemetrasenia, najmä k množstvu uvoľnenej energie. Richterova stupnica Názov | Magnitúdo | Účinky | Výskyt za | | | rok | | | viac ako mikro | > 2 | Mikrozemetrasenie, nepocítiteľné | 8000 | | | denne | | | približne veľmi malé | 2-2,9 | Nepocítiteľné, ale zaznamenateľné | 1000 malé | 3-3,9 | Dá sa pocítiť, ale bez | 49 000 | | spôsobených škôd | slabé | 4-4,9 | Cítiť trasenie vecí v domoch, bez | 6 000 | | významných škôd | stredné | 5-5,9 | Zle postavené budovy môžu spadnúť | 800 silné | 6-6,9 | Veľké škody až na ploche 100 km^2 | 120 veľké | 7-7,9 | Veľké škody na veľkých oblastiach | 18 veľmi | 8-8,9 | Škody na niekoľko sto kilometroch | 1 veľké | | | masívne | 9-9,9 | Veľké škody na niekoľko tisíc | 1 za 20 | | kilometroch | rokov meteorické | 10+ | doposiaľ nezaznamenané | extrémne | | | zriedkavo Richnava_(potok).html Richnava (potok) Richnava je potok na Strednom Pohroní, na území okresov Banská Štiavnica a Žarnovica. Je to ľavostranný prítok Hrona, meria 13,2 km a je tokom III. rádu. Vyteká z Richnavských jazier v Štiavnických vrchoch v nadmorskej výške okolo 725 m n. m., juhozápadne od obce Štiavnické Bane. Najprv tečie juhozápadným smerom, vzápätí sa stáča na západ a po pribratí prítoka z juhovýchodného svahu Vtáčnika (695,2 m n. m.) na severozápad. Preteká dolinou Richnava, kde postupne priberá viaceré prítoky: zľava z oblasti Košarísk a pri osade Dolný mlyn (434,6 m n. m.) spod Muráňa (651,1 m n. m.), sprava spod Trsteného (650,9 m n. m.), následne zľava potoky Zlatno a Suchá Voznica, prítok zo severného svahu Veľkého Žiaru (855,8 m n. m.), zo severného svahu Drastavice (834,2 m n. m.) a z doliny Vtáčnik. Napokon vstupuje do Žiarskej kotliny, do podcelku Žarnovické podolie, kde preteká obcou Voznica. Na severnom okraji jej intravilánu ústi v nadmorskej výške okolo 206,5 m n. m. do Hrona. Richard_Bona_bf3b.html Richard Bona Richard Bona (*28. október 1967) je sloveský džezový hudobník a basista. Richard_Stanke_7f25.html Richard Stanke Richard Stanke (* 12. január 1967, Šaľa) je slovenský herec. Venuje sa aj dabingu. Filmografia * 1978: Dievča z jazera (Peter) * 1980: Pomsta mŕtvych rýb (Martin) * 1989: Obyčajný špás (Dodo Urban) * 1994: Na krásnom modrom Dunaji (maklér) * 2001: Vadí nevadí (gangster - šéf) * 2004: O dve slabiky pozadu (mladý režisér) * 2002 - 2005: Sue Thomas: F.B.Eye (dabing: Myles Leland III.) Richard_Kapuš_4008.html Richard Kapuš Vlajka Slovenska slovenský hokejista Narodenie 9. február 1973 Bratislava Aktívna činnosť 1990 - súčasnosť Pozícia center Streľba ľavou rukou Výška a váha 182 cm, 92 kg Prezývka Mára Richard Kapuš (* 9. február 1973, Bratislava, ČSSR, dnes Slovensko) je slovenský hokejový útočník, hrajúci na pozícii centra. Klubový hokej Richard Kapuš je odchovanec bratislavského Slovana. Je jednou z najvýznamnejších postáv klubu po vzniku samostanej slovenskej súťaže, keď získal šesť zo siedmich extraligových titulov Slovana. Pred ročníkom 2005/06 uzavrel zmluvu s klubom Metallurg Novokuzneck v ruskej hokejovej superlige, kde hral dva roky. V sezóne 2006/07 bol štvrtým najproduktívnejším hráčom mužstva, vedenie mu však po jej skončení neponúklo nový kontrakt. Kapuš vyjadril prianie ostať v Rusku.^ 29. júna 2007 však podpísal trojročný kontrakt so svojím materským klubom HC Slovan Bratislava.^ Hrával na svojej tradičnej pozícii centra v útoku (napr. s Kropáčom a Pištekom). V dramatickej finálovej sérii Slovan porazil HC Košice 4:3 na zápasy a Kapuš získal šiesty titul (všetky so Slovanom), čím utvoril rekord slovenskej extraligy.^ Nosí dres s číslom 18. Po sezóne o neho opäť prejavil záujem Metallurg Novokuzneck. ^ Tituly * 1997/98 * 1999/00 * 2001/02 * 2002/03 * 2004/05 (v pozícii kapitána) * 2007/08 Klubové štatistiky | | | Základná časť | Play-off Sezóna | Klub | Liga |--------------------+------------------- | | |Z |G |A |Body|TM|+/-|Z |G|A |Body|TM|+/- 1990/91| HC Slovan | ČSHL |2 |0 |0 | 0 | | | | | | | | | Bratislava | | | | | | | | | | | | | 1991/92| HC Slovan | ČSHL |4 |0 |1 | 1 |0 | | | | | | | 1992/93| HC Slovan | ČSHL |40|10|13| 23 | | | | | | | | 1993/94| HC Slovan | SE |35|10|4 | 14 | | | | | | | | 1994/95| HC Slovan | SE |36|13|20| 33 |41| |9 |4|2 | 6 |8 | 1995/96| HC Slovan | SE |47|17|20| 37 |51|+1 | | | | | | |Dukla Senica| 1. SHL |5 |0 |2 | 2 |4 |-3 | | | | | | 1996/97| HC Slovan | SE |46|20|26| 46 |46|+14| | | | | | 1996/97| HC Slovan | EHL |6 |1 |1 | 2 |4 | 0 |2 |0|0 | 0 |6 |-5 1997/98| HC Slovan | SE |47|25|25| 52 |30|+40| | | | | | | HC Slovan | EHL |6 |2 |1 | 3 |6 | |2 |0|0 | 0 |6 | 1998/99| HC Slovan | SE |49|21|28| 49 |75|+34| | | | | | | HC Slovan | EHL |6 |0 |0 | 0 |4 | | | | | | | 1999/00| HC Slovan | SE |56|15|29| 44 |42|+19|8 |4|5 | 9 |6 |+12 2000/01| HC Třinec | ČE |44|9 |12| 21 |49| | | | | | | 2001/02| HC Slovan | SE |52|11|21| 32 |48|+6 | | | | | | 2002/03| HC Slovan | SE |42|19|19| 38 |81|+19|13|7|14| 21 |44|+13 2003/04| Avangard | RHS |29|3 |9 | 12 |20| 0 | | | | | | | Omsk | | | | | | | | | | | | | | Luleå HF |Elitserien|14|4 |5 | 9 |2 |+5 |5 |1|1 | 2 |12|-4 2004/05| HC Slovan | SE |52|17|37| 54 |52|+32|17|4|8 | 12 |52|+8 2005/06| Metallurg | RHS |49|8 |14| 22 |44|-10|3 |1|0 | 1 |2 |-1 |Novokuzneck | | | | | | | | | | | | | 2006/07| Metallurg | RHS |49|9 |11| 20 |34|-5 |3 |0|1 | 1 |0 |-5 2007/08| HC Slovan | SE |51|15|29| 44 |58|-20|18|4|12| 16 |38|+5 Reprezentácia Richard Kapuš reprezentoval Slovensko na majstrovstvách sveta v rokoch 1998, 1999, 2000 (striebro), 2003 (bronz), 2004, 2006, 2007 a na Zimných olympijských hrách 2002 v Salt Lake City a 2006 v Turíne. Spolu odohral 136 reprezentačných zápasov, strelil 16 gólov. Nosí reprezentačný dres s číslom 22. ZOH 2006 Slovensko skončilo na zimnej olympiáde 2006 na piatom mieste. Po kvalitných výkonoch v základnej skupine, ktorú vyhralo bez straty bodu, bolo vyradené v štvrťfinále Českom. Richard Kapuš bol centrom v druhom útoku na krídlach s Petrom Bondrom a Miroslavom Šatanom. Získal 2 body za prihrávky na gól Petrovi Bondrovi. MS 2006 Tréner František Hossa ho nominoval na Majstrovstvá sveta v lotyšskej Rige. Po zranení Mariána Hossu v zápase s Kazachstanom sa stal kapitánom. Strelil 3 góly a mal dve asistencie. MS 2007 Tréner Július Šupler ho nominoval na Majstrovstvá sveta 2007 v Rusku. Nastupoval na pozícii centra v útoku s Miroslavom Šatanom a Marekom Uramom. Skóroval v zápase s Nemeckom (5:1), v osemfinálovej skupine s Českom (3:2) i v neúspešnom štvrťfinále proti Švédsku. Okrem toho zaznamenal päť prihrávok - bol druhým najproduktívnejším hráčom svojho tímu po Mariánovi Gáboríkovi. Reprezentačné štatistiky ---------+------------------------------------- Podujatie| Z | G | A |Body|TM|+/-|Strely|Miesto MS 1998 | | | | | | | | 7. MS 1999 | 6 | 1 | 2 | 3 |14|+2 | 6 | 7. MS 2000 | 9 | 1 | 5 | 6 |0 |+1 | | 2. ZOH 2002 | 4 | 0 | 1 | 1 |0 |-1 | 14 | 13. MS 2003 | 9 | 3 | 1 | 4 |0 |+3 | 11 | 3. MS 2004 | 9 | 0 | 1 | 1 |6 |+1 | 7 | 4. ZOH 2006 | 6 | 0 | 2 | 2 |4 | 0 | 4 | 5. MS 2006 | 7 | 3 | 2 | 5 |4 |+2 | 8 | 8. MS 2007 | 7 | 3 | 5 | 8 |2 |+3 | 9 | 6. (štatistické údaje v článku sú zo 30. apríla 2008) Rodina Richard Kapuš je ženatý a má dve deti. Referencie 1. ↑ www.hokej.sk, 26.4.2007 2. ↑ www.szlh.sk, 29.6.2007 3. ↑ Kapuš novým rekordérom, má šiesty slovenský titul, 11.4.2008 4. ↑ Novokuzneck sa opäť zaujíma o Kapuša, www.hokej.sk, 30.4.2008 Externé odkazy * štatistika na eurohockey.net * Richard Kapuš klubová štatistika na hockeyDB.com * Richard Kapuš na stránke Slovana Bratislava Richard_Isadore_Evans_bcaa.html Richard Isadore Evans Richard Isadore Evans (* 1922) je americký psychológ, ktorý sa zameriava hlavne na štúdium delikvencie a postojov. Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Richard_Hartmann_f057.html Richard Hartmann slovenský hokejista Narodenie 7. november 1975 Bratislava Aktívna činnosť 1996 - súčasnosť Pozícia ľavé krídlo Výška a váha 179 cm, 85 kg Richard Hartmann (* 7. november 1975, Bratislava, ČSSR, dnes Slovensko) je slovenský hokejový útočník, mladší brat niekdajšieho reprezentačného brankára Eduarda Hartmanna. Klubový hokej Je známy predovšetkým z pôsobenia v HK 36 Skalica, kde patrí medzi opory v útoku. V sezóne 2006/07 hrával v poľskom klube KS Cracovia Krakov, pred ďalšou sa vrátil do Skalice. Nosí dres s číslom 17. Štatistiky Základná časť Playoff Sezóna Klub Liga Z G A Body TM +/- Z G A Body TM +/- 1997/98 HK 36 Skalica SE 36 5 7 12 41 -24 1998/99 HK 36 Skalica SE 22 1 2 3 12 4 1 1 2 1999/00 HK 36 Skalica SE 44 12 15 27 39 +11 2000/01 HK 36 Skalica SE 32 5 7 12 47 -1 5 1 2 3 4 +4 2001/02 HK 36 Skalica SE   53 13 18 31 66 +8 2002/03 HK 36 Skalica SE 54 22 26 48 44 7 1 1 2 0 2003/04 HK 36 Skalica SE 54 16 35 51 46 +31 5 0 3 3 6 +1 2004/05 HK 36 Skalica SE 43 11 14 25 32 +2 2004/05 HK Nitra SE 11 0 1 1 2 0 5 2 1 3 0 +2 2005/06 HK 36 Skalica SE 54 12 29 41 72 +23 7 0 4 4 31 -1 2007/08 HK 36 Skalica SE 21 6 11 17 14 +15 Reprezentácia V slovenskej reprezentácii odohral 4 zápasy, strelil 1 gól. Externé odkazy * Richard Hartmann štatistiky na eurohockey.net * Richard Hartmann klubová štatistika na hockeyDB.com Richmond_Park_d8a9.html Richmond Park Skupina jeleňov v Richmod Parku Richmond Park je najväčším kráľovským parkom v Londýne. Nachádza sa v obvode Richmond. Popis Pôvodně poľnohospodárska pôda bola používaná ako kráľovský jelení revír a k uzatvoreniu parku došlo až v roku 1637. Park bol znovu otvorený pre verejnosť v 18. storočí. Plocha parku je 10 km² a je najväčším prímestským parkom Európy. V parku sa nachádza Isabelina plantáž - dôležitá a príťažlivá zalesnená záhrada a najvýznamnejšia turistická atrakcia parku. Z kopca kráľa Henricha VIII. je nádherný výhľad na katedrálu svatého Pavla, vzdialenú 19 km. Z Pembroke Lodge, pôvodne domova 1. grófa z Russelu, ktorý stojí vo svojej vlastnej záhrade, je teraz reštaurácia. Blízko White Lodge sídlila i Kráľovská baletná škola, v ktorej sa cvičili mladé baletky. V parku plnom stromov a kerov našlo domov mnoho zvery, napríklad voľne sa pohybujúci červené a plavé jelene alebo roháče. Doprava Parkom vedie verejne prístupná cesta, i keď je prejazdná iba v dobe, kedy je otvorený. Maximálna rýchlosť je obmedzená na 32 km/h a nie je povolený vjazd komerčných vozidiel s výnimkou taxi. Park je ohraničený vysokým múrom s niekoľkými bránami. Sheen Gate, Richmond Gate, Ham Gate, Kingston Gate a Roehampton Gate sú brány, ktorými je možno vstúpiť autom. Brána Robin Hood Gate bola v roku 2003 uzatvorená pre vjazd motorových vozidiel, aby sa znížia premávka v parku. Existujú tu i cesty pre vychádzky na koni a cyklistické chodníky. Externé odkazy (po anglicky) Stránka Richmond Parku Richie_Ramone_d5d3.html Richie Ramone Richard Reinhardt (1957) známy ako Richie Ramone je bubeník kapely Ramones od roku 1983, keď nahradil Markyho Ramoneho, do roku 1987, keď ukončil kariéru a nahradil ho Marky. Externé odkazy * Oficiálna stránka Ramones Richard_Rapant_6311.html Richard Rapant Richard Rapant (* 16. október 1941) bol sudcom Ústavného súdu Slovenskej republiky od 21. januára 1993 do 28. decembra 1999. Richard_I._(Anglicko)_d10d.html Richard I. (Anglicko) Richard I. Levie Srdce (* 8. september 1157 – † 6. apríl 1199), z dynastie Plantagenetovcov, bol anglický kráľ od roku 1189, normandský vojvoda a gróf z Anjou. Richardove vojenské úspechy mu získali prezývku Levie Srdce (Coeur de Lion, Lion Heart). Richard bol tretím synom Henricha II. - proti ktorému sa vzbúril - a Eleonóry Akvitánskej. Ako dvanásťročný sa stal akvitánskym vojvodcom. Zložil križiacku prísahu a v roku 1190 opustil Anglicko ako účastník tretej križiackej výpravy. V Palestíne sa zmocnil Akkonu a potom pri Arsúfe porazil sultána Saladina. Uzavrel s ním prímerie a roku 1192 sa vydal späť do Anglicka. Cestou cez rakúske územie však padol do zajatia a cisár Henrich VI. ho dal uväzniť. V Anglicku sa na jeho vyslobodenie vyzbieralo veľké výkupné, a tak sa mohol Richard roku 1194 vrátiť domov. Takmer vzápätí sa znovu vydal cez Lamanšský kanál, aby bránil dŕžavy svojej rodiny v Akvitánii, Anjou a Normandii. Zvyšok života strávil vo Francúzsku, kde sa usiloval brániť svoje územia. Zomrel pri obliehaní hradu Chalus. Jeho nákladná politika a dlhodobá neprítomnosť v krajine sa prejavila na úpadku kráľovskej moci. V tomto období žil aj legendárny zbojník Robin Hood. Iné projekty * Commons * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Predchodca kráľ Nástupca Henrich II. Plantagenetovci Ján Bezzemok 1189 – 1199 Externé odkazy * SPŠH Košice Zdroj, z ktorého (pôvodne) čiastočne čerpal tento článok Richard_Štochl_c04b.html Richard Štochl Portal Športový portál Richard Štochl (* 17. december 1975, Michalovce) je slovenský reprezentant v hádzanej. Hrá na poste brankára. V rokoch 1997, 1998 a 2000 získal ocenenie najlepší hádzanár roka.^ Štochl je hráčom maďarského klubu Dunaferr SE, má výšku 2,00 m a váhu 93 kg.^ Štochl je odchovanec michalovskej hádzanej.^ V rokoch 1994 až 1998 pôsobil v tíme Tatran Prešov. V novembri 1999 prestúpil z tímu HC VSŽ Košice do klubu ŠKP Sečovce.^ V januári 2001 prestúpil do českého klubu Dukla Praha, v máji toho roku do Dunaferru.^ K januáru 2008 odohral v slovenskej reprezentácii 152 zápasov. Referencie 1. ↑ Na slovenskom tróne opäť zmena. 2. ↑ Richard Stochl na national-handball-teams. 3. ↑ ^3,0 ^3,1 Brankár Štochl do Dunaferru. 4. ↑ http://mesto.sk/secovce/sport/hadzana/?STRANA=46 Externé odkazy * "Byť jednotkou, to je zodpovednosť i pocta" Šport Richard_Wagner_c988.html Richard Wagner nemecký hudobný skladateľ Narodenie 22. máj, 1813 Lipsko, Nemecko Úmrtie 13. február, 1883 Benátky, Taliansko Pozri aj Biografický portál Wilhelm Richard Wagner (* 22. máj 1813, Lipsko – † 13. február 1883, Benátky) bol nemecký hudobný skladateľ a reformátor opery. Život Mladé letá Ako polročnému mu zomrel otec, matka sa po druhý raz vydala, presťahovala sa do Drážďan a malého Richarda s jeho ôsmimi súrodencami vychovával herec Ludwig Geyer. Keď mal osem rokov, zomrel aj jeho otčim Geyer. Potom ho vychovával strýko Adolf Wagner, s ktorým spoznal veľké drámy Williama Shakespeara, Friedricha Schillera a iných. Začal prekladať hry starogréckych dramatikov a venoval sa starej gréčtine. Aby získal hudobné vzdelanie, v roku 1824 sa začal učiť hrať na klavíri a na husliach, hudobnú teóriu a študoval partitúry najmä Ludwiga van Beethovena a Wolfganga Amadea Mozarta. Už ako gymnazista začal písať prvý trauerspiel pod názvom Leubald. Portrét Richarda Wagnera od Renoira V roku 1829 zažil mladý Wagner predstavenie opery Fidelio s opernou speváčkou Wilhelmine Schröder-Devrient. Tento zážitok neskôr označil vo svojej autobiografii Mein Leben (Môj život) za okamih, ktorý ovplyvnil jeho rozhodnutie stať sa skladateľom. V roku 1830 začína so štúdiom hudby. O rok neskôr sa zapísal ako študent hudby na Lipskú univerzitu. Jeho učiteľom sa stáva Theodor Weinling. Wagnerovými prvými dielami boli drobné klavírne skladby, zväčša sonáty a jedno sláčikové kvarteto. Wagnerov prvý pokus o skomponovanie opery ostal nedokončený. Zo zamýšľanej opery Die Hochzeit (Svadba) zostalo zachovaných len 226 taktov. Nie Wagnerova neschopnosť, lež jeho sestra Rosalie, ktorá sa pohoršovala nad nemravnosťou libreta zapríčinila, že toto dielo ostalo len torzom. Ovplyvnený štúdiom Beethovenových a Mozartových symfónií skomponoval jedinú symfóniu Symphonie C-dur (1832). Už o rok neskôr, v roku 1833, ako zbormajster divadla vo Würzburgu začal Wagner komponovať operu Die Feen (Víly). V roku 1834 získal angažmá ako hudobný riaditeľ v divadlách v Bad Lauchstädt a Magdeburgu. Počas tohto obdobia sa spoznal so svojou prvou manželkou Minnou Planer (* 5. september 1809, Oederan – † 25. január 1866, Dráždany). Ešte v tom istom roku začal komponovať operu Das Liebesverbot (Zákaz lásky). Komponistove mladé letá ako aj vtedajšia politická a umelecká scéna boli poznačené mnohými búrlivými náladami. V roku 1833 zoznamuje Heinrich Laube mladého Wagnera s novým liberálnym umeleckým kruhom Junges Deutschland (Mladé Nemecko). V Laubeho časopise Zeitung für die elegante Welt (Časopis pre elegantný svet) uverejnil Wagner kritický článok o stave operného žánru v nemecky hovoriacich krajnách pod názvom Die Deutsche Oper (Nemecká opera). V ňom sa pod dojmom Belliniho opery I Capuletti e i Montecchi zamýšľal nad charakterom nemeckej opery ako žánru. Poukazovaním na taliansku opernú tradíciu kritizuje nemcov, ktorým sa doposiaľ nepodarilo vytvoriť žiadnu národnú drámu zastúpenú plnokrvnými charaktermi. Jediný nemec, ktorému sa to doposiaľ podarilo bol Wolfgang Amadeus Mozart. Učňovské roky Wilhelma majstra 29. marca 1836 uviedol Wagner v Magdeburgu svetovú premiéru svojej opery Das Liebesverbot oder der Novize aus Palermo (Zákaz lásky alebo novic z Palerma). Za dirigentským pultom stál sám skladateľ. Ešte v tom istom roku odišiel cez Berlín do Königsbergu, kde nastupuje 1. apríla 1837 ako hudobný riaditeľ miestneho divadla. 26. novembra 1836 sa zosobášil s Minnou Planer. Finančné ťažkosti a dlhy spôsobené nadštandardným luxusným životným štýlom sprevádzali Wagnera po celý jeho život. Vdaka platobnej neschopnosti kônigsberského riaditeľa odchádza zadľžený Wagner do Rigy, kde prijal miesto šéfdirigenta divadla. Tam bol pre svojich veriteľov nedosiahnuteľný. V provinčnom meste sa však nikdy necítil dobre a onedlho sa aj tu dostal do finančných ťažkostí. Kvôli veriteľom v Magdeburgu a Königsbergu, pred ktorými bol permanentne na úteku nemal ani cestovný pas. Rozhodol sa preto pre tajný útek do Paríža cez Londýn po mori. Priatelia previedli manželov Wagnerovcov tajne cez rusko-pruskú hranicu a 9. júla 1839 sa nalodili na malú plachetnicu Thetis. Búrlivá a nebezpečná plavba cez úžinu Skaggerak, rozzúrené živly a pokriky námorníkov zanechali na Wagnera obrovský dojem, ktorý neskôr zúžitkoval pri písaní opery Bludný holanďan. Parížsky život 20. augusta 1839 pricestoval do Bologne-sur-mer. Tak ako každý umelec vtedy aj Wagner sa pokúšal presadiť v Paríži. V tomto Hlavnom meste umeleckého diania 19. storočia žili a pôsobili všetci velikáni doby. Hudobné divadlo prekvitalo, pre Paríž písali Giacomo Meyerbeer, Jacqeues Fromental - Halévy, Daniel Esprit Auber, Gioachino Rossini, nekorunovaný kráľ opery, či Gaetano Donizetti. Wagner sa čoskoro zoznámil s Heinrichom Heinem, ktorý ho uviedol do parížskej spoločnosti. Nových známych nadchýňal historkami o úteku z Rigy a veľmi fundovanými znalosťami z dejín hudby. Príjmy a krátkodobú pozornosť si zaslúžil zhudobnením cyklu niekoľkých francúzskych básní pod názvom Les deux grenadiers, ktorých autorom bol práve Heinrich Heine. Prvé úspechy Román Ewarda Georga Bulwer-Lyttona Rienzi - posledný tribún si mladý Wagner prečítal ešte v roku 1837. O rok neskôr napísal libreto. Hudbu komponoval postupne v Rige, Boulogne-sur-mer a v Paríži. Svetová premiéra sa však nekonala vo Francúzsku ale v Dráždanoch, kde sa 20. októbra 1842 stretla s ohromujúcim úspechom. O uvedenie tejto opery sa svojou intervenciou zasadil aj Giacomo Meyerbeer, rodák z Berlína, ktorý v dvadsaťdeväťročnom Wagnerovi videl talentovaného mladého muža. Táto opera dnes bohužiaľ nepatrí k pevným repertoárovým kusom, nepochybne aj kvôli scénickej náročnosti, tak charakteristickej pre žáner Veľkej opery. Povzbudený úspechom sa Wagner pustil do písania nového javiskového diela. Ani nie za štyri mesiace bol Bludný holandan dokončený. Premiéra sa konala 2. januára 1843, opäť v Dráždanskom dvornom divadle. Nemala však ani zďaleka taký obrovský úspech ako Rienzi a po štyroch večeroch bola stiahnutá z repertoáru. Už príprava svetovej premiéry niesla v sebe isté ťažkosti. Mníchov a Lipsko označili túto operu ako nevhodnú pre nemeckého diváka a odmietli ju uviesť. Z hľadiska hudobného štýlu je Bludný holandan pokračovaním kompozičného štýlu Carla Mariu von Webera, avšak vo vzrušených pasážach Erika a Senty zaznieva takzvaný sprechgesang(hovorený spev), opierajúci sa o rytmus reči. Konečným výsledkom je tak deklamačný spev doprevádzaný hudbou. Tannhäuser Bludný holandan na scéne saského Kráľovského divadla v Dráždanoch priniesol Wagnerovi menovanie na post Kráľovského dvorného kapelníka. Okrem dirigovania v Dráždanoch cestoval po celom Nemecku a venoval sa dirigovaniu svojich opier. 7. januára 1844 dirigoval berlínsku premiéru Holandana, po ktorej mu prišli gratulovať mnohí prominentní hostia, medzi inými aj Felix Mendelssohn - Bartholdy. V tomto naskrz plodnom a úspešnom období vznikali prvé nápady pre neskoršie diela. V Mariánskych lázňach sa Wagner začítal do stredovekého románuWolframa von Eschenbacha Parzivala, ktorý ho neskoršie motivoval k napísaniu posvätnej slávnostnej javiskovej hry Parsifal. V tomto období dokončil skladateľ prozaickú skicu Lohengrina a začal sa venovať príprave Majstrov spevákov norimberských. 19. októbra 1845 bola za veľkého očakávania a záujmu publika po prvý krát uvedená opera Tannhäuser. Nestretla sa však s veľkým nadšením. Toto dielo nepochybne predznamenalo dalšiu Wagnerovu tvorbu v oblasti Hudobnej drámy, aj ked tu ešte nachádzame piesňové či ariózne prvky. Sprechgesang už však plne nahradil recitatív, charakter hudby korešponduje so spádom reči. Tannhäuser sa dočkal mnohých prepracovaní. Kvôli parížskemu publiku, ktoré bolo zvyknuté na úplne inú divadelnú prax, ako tomu bolo v Taliansku alebo nemecky hovoriacich krajinách bolo nevyhnutné prispôsobiť Tannhäusera štýlu Veĺkej opery. Jednou z noviniek bol balet po piatom obraze, bez ktorého sa žiadne dielo uvedené v parížskej Opéra nemohlo zaobísť. Premiéra v roku 1861 vošla aj napriek tomu do dejín ako Parížsky škandál. Publikum bolo nekompromisné a importované javiskové umenie rušilo pískotom a krikom. Inak u odbornej kritiky sa Tannhäuser stretol s obrovským úspechom. Jeden z najvýznamnejších vtedajších kritikov Eduard Hanslick, označil Wagnera za najväčší talent svojej doby. Jednako sa Wagner od tohto hodnotenia dištancoval a 1. januára 1847 napísal Hanslickovi do Viedne: To, čo nás rozdeľuje je váš obdiv Meyerbeera. Ked dám dokopy to, čo si predstavujem pod pojmami vnútornej rozorvanosti, vonkajšej malosti ducha a pridám k tomu to, čo sa mi vo svete opernej tvorby protiví, zhrnul by som to pod pojem Meyerbeer. Prečo sa Wagner odvrátil od Meyerbeera, ktorý bol veľkým vzorom mladého skladateľa a o ktorého sa samotný velikán Meyerbeer aj neskôr zasadil, nie je až tak celkom jasné. Snád sklamanie z parížskej premiéry Tannhäusera spojené s absolútne iracionálnym antisemitizmom Wagnera (Meyerbeer ako i Hanslick boli židia) vyústilo do tejto krajnej nenávisti židovstva, ktorá tvorí nezmazateľnú a trpkú kapitolu Wagnerovho života. V roku 1849 skladateľ kompromitovaný účasťou na revolúcii v roku 1848, kde bojoval na drážďanských barikádach, musel opustiť krajinu a s falošnými dokumentmi úspešne prešiel hranicu a usádil sa v Zürichu. Toto obdobie prinieslo sériu teoretických prác, ktoré znamenajú revolúciu v opernej estetike. Wagner chcel tvoriť diela, v ktorých by mala rovnaký význam dráma i hudba, melódie spevákov i znenie orchestra, herecký prejav, tanečné umenie aj výtvarné stvárnenie scény. Takýto druh hudobnej drámy nazval súhrnné umelecké dielo a napísal o nej aj teoretické spisy. Vo Wagnerovej koncepcii sa opera pretvára na hudobnú drámu, či presnejšie – na drámu hudobno-poetickú. Mizne periodická stavba fráz, árií, ansámblov, honosné koloratúry ustupujú „nekonečnej melódii“, spevnému recitatívu, ktorý je v prísnej závislosti od dramaticko-poetického výrazu. Uzavretý rámec melódie sa mení na krátke , charakteristické príznačné motívy. Funkcia zborov sa úzko viaže s dramatickým prúdom, hlas je rovnocenný s nástrojom, orchester z úlohy sprievodu prechádza do úlohy hlavného činiteľa výrazu. Orchester je veľmi rozšírený, nehrá len hudobný sprievod ale programovú symfonickú hudbu. Wagner rozvíja techniku jednotlivých nástrojov, ich výrazové možnosti, dosahuje skvelé ilustračné efekty. V Zürichu Wagner písal veľkú tetralógiu Prsteň Nibelungov, spoznával Schopenhauerovu filozofiu, ktorá mala veľký vplyv na jeho náhľady na život a svet. Zoznamuje sa s Matildou Wesendonk, s ktorou sa púšťa do vôd lásky a romantiky, a najväčším plodom tejto lásky je opera Tristan a Izolda. Keď sa Wagnerov vzťah s Matildou skončil, v roku 1858 odišiel do Talianska, potom vďaka amnestii mohol žiť vo všetkých nemeckých štátoch. Toto obdobie pre neho bolo nepokojné, lebo neustále cestoval a navštevoval mnohé krajiny (Maďarsko, Francúzsko, Rusko, Rakúsko a iné). Vo Francúzsku zase zažil neúspech, tentoraz s operou Tannhäuser. Aj napriek svojmu vysokému dôchodku nerozumne rozsýpal peniaze, čo ho priviedlo k materiálnej biede až natoľko, že chcel spáchať samovraždu. Keď sa mu zdalo, že nemá východisko, nadviazal priateľstvo s horlivým mecenášom, s mladým bavorským kráľom Ľudovítom II., ktorý ho obdivoval, považoval ho za geniálneho človeka, bol voči nemu mimoriadne veľkorysý a umožnil aby si päťdesiatročný Wagner splnil životný sen – vystaval veľkolepé divadlo na slávnostné predvádzanie svojich opier. Toto divadlo sa začalo stavať v roku 1872 v Bayreuthe a tu po prvý krát zaznela štvorčasťová opera Prsteň Nibelungov a predvádzané boli aj opery Bludný Holanďan, Tannhäuser, Tristan a Izolda. Keďže Wagner príliš využíval kráľovu priazeň, vyvolal nepokoj šľachty, ktorej sa nepáčilo ako Richard neobmedzene využíva aj kráľovu dôveru, nepotrebne prázdnil štátnu pokladnicu a peniaze minul na predvádzanie opier. Aby nešťastie bolo ešte väčšie, Wagner sa zamiloval do Cosime, dirigentovej Bülovej žene, s ktorou v roku 1865 opustil krajinu a odsťahovali sa do Švajčiarska, kde prežil najšťastnejšie dni svojho života. Tu pokojne pracoval na svojich dielach, zakončil komédiu Majstri speváci Norimberskí a tetralógiu Prsteň Nibelungov. Napísal aj spisy – Beethoven, Umenie a relígia, O dirigovaní. Tu napísal aj orchestrálnu skladbu Siegfried-Idyll, ktorú Wagner venoval manželke k narodeninám. Posledné roky Wagner dumal nad reorganizáciou divadelného výhľadu, lebo jeho reforma opery vyžadovala aj reformu javiska a hľadiska. To uskutočnil v jeho divadle v Bayreuthe. Toto divadlo môže prijať 2 000 divákov, nemá balkóny, sedadlá su usporiadané amfiteatrálne a končia sa galériou, svetlá v hľadisku musia byť zhasnuté, orchester musí byť skrytý v jame. Tesne pred koncom života pobudol vo vile Wahnfried, ktorú si vystaval v blízkosti jeho divadla. Koncom roku 1882 mu srdcová choroba zapríčinila mnohé ťažkosti a lekári radili aby šiel na oddych do Talianska. Tak Wagner odcestoval do Benátok, kde o niekoľko mesiacov neskôr zomrel. Dielo Opery * Die Hochzeit(Svadba)(1832, 226 taktov zachovaných) * Die Feen (Víly)(1834, svetová premiéra: 29. jún 1888 Kráľovské dvorné a národné divadlo Mníchov) * Das Liebesverbot oder die Novize aus Palermo (Zákaz lásky alebo novicka z Palerma)(1834-1836, svetová premiéra: 29. marec 1836 Mestské divadlo Magdeburg) * Rienzi, der letzte der Tribunen (Rienzi, posledný tribún) (1837-1840, svetová premiéra: 20. október 1842 Kráľovské saské dvorné divadlo Dráždany) * Der fliegende Holländer (Blúdiaci Holanďan)(1840-1841, svetová premiéra: 2. január 1843 Kráľovské saské dvorné divadlo Dráždany. Prepracované 1852 (Zürich) a 1864 (Mníchov)) * Tannhäuser und der Sängerkrieg auf Wartburg (Tannhäuser a súboj spevákov na Wartburgu)(1842-1845, svetová premiéra: 19. október 1845, Kráľovské saské dvorné divadlo Dráždany prvotlač partitúry, tzv. „Dráždanská verzia“), 1861 (Paríž, vo fr. jazyku), 1875 (Viedeň, tzv. „Parížska verzia“)) * Lohengrin(1845-1848, svetová premiéra: 28. august 1850, Veľkovojvodské divadlo Weimar.) Hudobné drámy * Der Ring des Nibelungen (Nibelungov prsteň), má štyri časti: * Predvečer: Das Rheingold (Rýnske zlato) (1851-1854, svetová premiéra: 22. september 1869 Kráľovské dvorné a národné divadlo Mníchov) * Prvý deň: Die Walküre (Valkýra) (1851-1856, svetová premiéra: 26. jún 1870 Kráľovské dvorné a národné divadlo Mníchov) * Druhý deň: Siegfried (1851-1871, svetová premiéra: 16. August 1876 Festivalové divadlo Bayreuth) * Tretí deň: Götterdämmerung (Súmrak bohov)(1848-1874, svetová premiéra: 17. august 1876 Festivalové divadlo Bayreuth) * Tristan und Isolde (Tristan a Izolda) (1856-1859, svetová premiéra: 10. jún 1865 Kráľovské dvorné a národné divadlo Mníchov) * Die Meistersinger von Nürnberg (Majstri speváci norimberskí)(1845-1867, svetová premiéra: 21. jún 1868 Kráľovské dvorné a národné divadlo Mníchov) * Parsifal (1865-1882, svetová premiéra: 26. júl 1882 Festivalové divadlo Bayreuth) - „Posvätná slávnostná hra“ Knihy o hudbe * Umenie a revolúcia * Umelecké dielo budúcnosti * Opera a dráma * Príhovor k priateľovi Iné projekty * Commons * Wikicitáty * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému * Spolupracuj na Wikiquote Wikicitáty ponúka citáty od alebo o Richard Wagner v • d • e Skladatelia romantizmu Anglickí Elgar · Holst Českí Dvořák · Fibich · Smetana Francúzski Berlioz · Bizet · Fauré · Franck · Chausson · Chrabier · Gounod · Offenbach · Saint-Saëns Maďarskí Liszt Nemeckí Brahms · Bruch · Mendelssohn-Bartholdy · Schumann · Strauss · Wagner · Weber Poľskí Chopin Rakúski Bruckner · Mahler · Schubert · Strauss ml. · Wolf Ruskí Balakirev · Borodin · Čajkovskij · Glazunov · Glinka · Musorgskij · Rachmaninov · Rimskij-Korsakov Škandinávski Grieg - Sibelius Talianskí Bellini · Donizetti · Pucini · Rossini · Verdi Richard_Branson_37a9.html Richard Branson Sir Richard Branson Sir Richard Branson (18. júl 1950, Shamley Green, Surrey, Anglicko), je britský podnikateľ známy vďaka svojej značke Virgin, ktorá zahŕňa veľa oblastí obchodu a podnikania. Bransonov majetok sa odhaduje na 4 mld. britských libier. Richard_A._Knaak_6c84.html Richard A. Knaak Richard A. Knaak (* 28. máj 1961, Chicago) je americký autor fantasy. Publikuje od roku 1987 a jeho práce boli preložené do nemčiny, taliančiny, francúzštiny, dánčiny, japončiny, španielčiny, poľštiny, fínčiny, maďarčiny, ruštiny, češtiny a mnohých ďalších jazykov. Prvýkrát sa začal zaujímať o fantasy po prečítaní Rogera Zelazneho a série Kroniky Amberu. Bibliografia Dragonlance * Legend of Huma (v češtine Legenda o Humovi) * Kaz the Minotaur * Land of the Minotaurs * Reavers of the Blood Sea * The Citadel Dragonlance: Minotaur Wars * Night of Blood * Tides of Blood * Empire of Blood Dragorealm * Firedrake (v češtine Ohnivý drak) * Icedragon (v češtine Ledový drak) * Wolfhelm (v češtine Vlčí přilba) * Shadow Steed (v češtine Stínový hřebec) * Shrouded realm (v češtine Zahalená říše) * Children of the Drake (v češtine Deti draka) * Dragon Tome (v češtine Dračí kodex) * The Crystal Dragon * The Dragon Crown * The Horse king Warcraft * Day of the Dragon (v češtine Den draka) Warcraft: War of the Ancients (Válka prastarých) * Well of Eternity (v češtine Studna věčnosti) * Demon Soul (v češtine Duše démona) * Sundering (v češtine Rozdělení) Warcraft: Sunwell Trilogy (Sluneční studna) * Dragon Hunt (v slovenčine Hon na draka, v češtine Dračí lov) * Shadows of Ice (v češtine Stíny ledu) * Ghostlands Diablo * Legacy of Blood (v češtine Dedictví krve) * Kingdom of Shadow (v češtine Královstí stínu) * Moon of the Spider (v češtine Pavoučí měsíc) Diablo: Sin War (Válka hříchu) * Birthright * Scales of the Serpent * Veiled Prophet Richard_Martin_Willstätter_0b7a.html Richard Martin Willstätter Richard Willstätter nemecký chemik Narodenie 13. august 1872 Karlsruhe, Nemecko Úmrtie 3. august 1942 Muralto, Švajčiarsko Pozri aj Biografický portál Nositeľ Nobelovej ceny Richard Martin Willstätter (* 13. august 1872 – † 3. august 1942) bol nemecký chemik ktorý študoval štruktúru chlorofylu a iných rastlinných pigmentov. Za jeho výskum dostal v roku 1915 Nobelovu cenu za chémiu. Willstatter obhájil svoj doktorát na Univerzite v Mníchove (1894) za jeho prácu o štrukúru kokainu. Medzitým ako pracoval ako asistent Adolf von Baeyera v Mníchove, pokračoval v skúmaní štruktúry alkaloidov a niekoľko ich syntetizoval. Objasnil štruktúru a ukázal, že krvý pigment Ham nosí štrukturálnu podobnosť ako porfyrín nájdený v chlorofyle. Bol profesorom chémie na Univerzite v Berlíne a riaditeľom Wilhelmovho Inštitútu v Berlíne (1912 - 1916), kde jeho práca spočívala v odhaľovaný štruktúry mnohých pigmentov kvetov a ovocných plodov. Keď bola jeho práca prerušená vojnou, na príkaz Fritza Habera začal pracovať na vývoji plynových masiek. Počas 20. rokoch 20. storočia pracoval na princípe enzýmových reakcií a vysvetlil, že enzýmy sú chemické látky a nie biologické organizmy. Willstatter bol žid a tak v roku 1924 v Mníchove počas protestu anti semitizmu sa vzdal svojej funkcie. Pokračoval vo svojej práci súkromne v Mníchove a neskôr vo Švajčiarsku. Richnava_(okres_Gelnica)_ba02.html Richnava (okres Gelnica) Richnava (okres Gelnica) Erb | Vlajka | Mapa Richnava (okres Gelnica) Základné údaje Kraj: |Košický Okres: |Gelnica Región: | Poloha: |N 48.926° s. š. |E 20.921° v. d. Nadmorská výška: |370 m n.m. Rozloha: |km² Počet obyvateľov: |2275 (29.2.2008) Hustota obyvateľstva:|obyvateľ(ov)/km^2 Nacionále Štatistická územná |543501 jednotka: | EČV: |GL PSČ: |053 31 (pošta Kluknava) Telefónna predvoľba: |053 Oficiálne adresy Adresa obecného |Obecný úrad Richnava 261 úradu: |053 51 Web: |www.richnava.sk E-mail: | Telefón: | Fax: | Politika Starosta: |Mgr. Anna Harmanova Zdroje údajov Mestská a obecná štatistika SR (SŠÚ), http://obce.info Richnava je obec na Slovensku v okrese Gelnica. Tento geografický článok o mieste na Slovensku je zatiaľ Vlajka Slovenska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Mestá a obce okresu Gelnica (1+19) 31.12.2003 Gelnica | Helcmanovce | Henclová | Hrišovce | Jaklovce | Kluknava | Kojšov Margecany | Mníšek nad Hnilcom | Nálepkovo | Prakovce | Richnava Smolnícka Huta | Smolník | Stará Voda | Švedlár | Úhorná | Veľký Folkmar Závadka | Žakarovce Richmond.html Richmond Richmond je hlavné mesto Virgínie v Spojených štátoch amerických. * Richmond ... Hlavné mesto Konfederácia... Americká občianska vojna * Edgar Allan Poe Pozri aj * Hlavné mestá štátov USA Tento geografický článok o mieste v USA je zatiaľ príliš Vlajka USA krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Virgínia Regióny Allegheny Mountains · Atlantic Coastal Plain · Blue Ridge · Chesapeake Bay · Delmarva Peninsula · Eastern Shore · Hampton Roads · Middle Peninsula · Northern Neck · Severná Virgínia (Virgínia) · Piedmont · Ridge‑and‑valley Appalachians · Shenandoah Valley · South Hampton Roads · Southside · Southwest Virginia · Tennessee Valley · Tidewater · Tri-Cities · Virginia Peninsula Metropolitné oblasti Alexandria · Arlington · Blacksburg · Bluefield · Bristol · Christiansburg · Charlottesville · Culpeper · Danville · Harrisonburg · Lynchburg · Martinsville · Newport News · Norfolk · Radford · Richmond · Roanoke · Staunton · Virginia Beach · Warrenton · Waynesboro · Winchester Nezávislé mestá Alexandria · Bedford · Bristol · Buena Vista · Charlottesville · Chesapeake · Colonial Heights · Covington · Danville · Emporia · Fairfax · Falls Church · Franklin · Fredericksburg · Galax · Hampton · Harrisonburg · Hopewell · Lexington · Lynchburg · Manassas · Manassas Park · Martinsville · Newport News · Norfolk · Norton · Petersburg · Poquoson · Portsmouth · Radford · Richmond · Roanoke · Salem · Staunton · Suffolk · Virginia Beach · Waynesboro · Williamsburg · Winchester Mestečká Abingdon · Blacksburg · Bluefield · Christiansburg · Culpeper · Front Royal · Herndon · Leesburg · Marion · Pulaski · Richlands · Warrenton · Wise · Wytheville · Vienna Counties Accomack County · Albemarle County · Alleghany County · Amelia County · Amherst County · Appomattox County · Arlington County · Augusta County · Bath County · Bedford County · Bland County · Botetourt County · Brunswick County · Buchanan County · Buckingham County · Campbell County · Caroline County · Carroll County · Charles City County · Charlotte County · Chesterfield County · Clarke County · Craig County · Culpeper County · Cumberland County · Dickenson County · Dinwiddie County · Essex County · Fairfax County · Fauquier County · Floyd County · Fluvanna County · Franklin County · Frederick County · Giles County · Gloucester County · Goochland County · Grayson County · Greene County · Greensville County · Halifax County · Hanover County · Henrico County · Henry County · Highland County · Isle of Wight County · James City County · King and Queen County · King George County · King William County · Lancaster County · Lee County · Loudoun County · Louisa County · Lunenburg County · Madison County · Mathews County · Mecklenburg County · Middlesex County · Montgomery County · Nelson County · New Kent County · Northampton County · Northumberland County · Nottoway County · Orange County · Page County · Patrick County · Pittsylvania County · Powhatan County · Prince Edward County · Prince George County · Prince William County · Pulaski County · Rappahannock County · Richmond County · Roanoke County · Rockbridge County · Rockingham County · Russell County · Scott County · Shenandoah County · Smyth County · Southampton County · Spotsylvania County · Stafford County · Surry County · Sussex County · Tazewell County · Warren County · Washington County · Westmoreland County · Wise County · Wythe County · York County Rickenbacker_A-22_f6c0.html Rickenbacker A-22 Niektorý z redaktorov požiadal o revíziu tohoto článku. Redaktor si napríklad nie je istý, či neobsahuje pravopisné alebo iné chyby. Prosím opravte a vylepšite tento článok. Po úprave článku môžete odstrániť túto poznámku. Viac informácií.... Nákres elektrickej gitary z patentovej žiadosti z roku 1934. Rickenbacker A-22 bola prvá elektrická gitara. Tento nástroj navrhol George Beauchamp a následne bol vyrobený firmou Rickenbacker Electro. Bola to vlastne slide gitara a týmto spôsobom bola skonštruovaná kvoli veľkej popularite hawaiskej hudby v období tridsiatych rokov minulého storočia. Telo "panvice" je vyrobené z hliníku. Na tele je umiestnený jeden snímač tvaru podkovy, ktorý prechádza ponad struny. Beauchamp a Adolf Rickenbacker začali s výrobou v roku 1932, ale keďže Beauchampovi nebol udelený patent na jeho vynález až do roku 1937, ostatné gitarové spoločnosti mohli bez obtiaží využívať jeho poznatky. Vývoj Počas tridsiatych rokov minulého storočia sa hawaiská hudba tešila veľkej popularite v USA a Kanade. V tomto štýle hudby sa používala gitara ako hlavný melodický nástroj a akustická gitara nedokázala sprostredkovať zvuk v požadovanej hlasitosti. Beauchamp, ktorý mal obľubu v hawaiskej hudbe a sám ju produkoval, použil magnetickú indukčnú cievku, podobnú tej, ktorá sa nachádza v telefóne, na svojej oceľovej akustickej gitare. Po tom ako zistil, že jeho vynález produkuje neúnosné množstvo vedľajších šumov a spätnej väzby, ktoré spôsobovali neželané vibrácie tela gitary, rozhodol sa, že nie je možné s dostupnou technológiou dosiahnuť reprodukciu akustického zvuku. Beauchamp bol povolaný k vývoju Dobro gitary. Počas tejto práce sa spoznal s Adolphom Rickenbackerom, ktorý vlastnil firmu, ktorá vyrábala hliníkové rezonátory a ich spoločným výtvorom bola lap steel gitara s pevným hlinníkovým telom a krkom. Externé odkazy * The Earliest Days of the Electric Guitar (en) * Kópia patentu na Rickenbacker A-22 Richard_David_James_6ab2.html Richard David James elektronický hudobník a skladateľ Narodenie 18. august 1971 Limerick, Írsko Pozri aj Biografický portál Richard David James (* 18. august 1971, Limerick, Írsko), známejší pod pseudonymom Aphex Twin (ďalšie pseudonymy: AFX, Blue Calx, Bradley Strider, Martin Tresseder, Caustic Window, Gak, Soit P.P., Polygon Window, Power-Pill, Q-Chastic, The Diceman, Tahnaiya Russell), je britský elektronický hudobník a skladateľ. Vlastné skladby začal produkovať v roku 1991 a stal sa jedným z priekopníkov elektronickej a ambientnej hudby. Jeho tvorba sa pohybuje medzi žánrami drum and bass, noise a acid house, ovplyvňuje ju však aj súčasná klasická hudba a džez. James patrí k významným hudobníkom, ktorí tvoria pod značkou alternatívneho vydavateľstva Warp. Experimenty V roku 2001 vydal dvojdisk drukqs so skladbami pre preparovaný klavír ovplyvnenými kompozíciami Johna Cagea a Erica Satie. Niektoré skladby zasa automaticky vyprodukoval počítačový program. V oboch prípadoch James kompozične využil element opakovania a monotónnosti. Ide o jeho dosiaľ najkontroverznejší album. Diskografia Ako Aphex Twin: * Selected Ambient Works 85-92 (1992) * Selected Ambient Works Volume II (1994) * ...I Care Because You Do (1995) * Richard D. James Album (1996) * Come to Daddy EP (1997) * Windowlicker (1999) * Drukqs (2001) * Analord 10 (2005) * Chosen Lords (2006) Ako AFX: * Analogue Bubblebath (1991) * Analogue Bubblebath 2 (1991) * Analogue Bubblebath 3 (1993) * Analogue Bubblebath 4 (1994) * Hangable Auto Bulb (1995) * Analord (2005) Ako Polygon Window: * Surfing on Sine Waves (1993) Externé odkazy * Oficiálna stránka * Profil na stránkach VH1 Rick_Nash_855d.html Rick Nash Šablóna:Meno Kanadský hokejista Narodenie 16. jún 1984 Vlajka Kanady Brampton, Ontário Aktívna činnosť 2002 - súčasnosť Pozícia ľavé krídlo Streľba ľavou rukou Výška a váha 193 cm, 98 kg Rick Nash (* 16. jún 1984, Brampton, Ontário) je kanadský reprezentant v ľadovom hokeji. Klubový hokej Rick Nash je útočník na ľavom krídle. Je 193 cm vysoký a váži 94 kg (údaj z roku 2005). Od sezóny 2002/03 hrá s číslom 61 v NHL za klub Columbus Blue Jackets. V sezóne 2004/05 (počas lockoutu v NHL) hral za Davos v švajčiarskej hokejovej lige. Na sezónu 2005/06 má s Columbusom uzavretú zmluvu na 3,5 mil. dolárov. Reprezentácia Reprezentoval Kanadu s číslom 61 na majstrovstvách sveta v roku 2005. Externé odkazy * Rick Nash klubová štatistika na hockeyDB.com * Rick Nash na nhl.com * Rick Nash na stránke Columbus Blue Jackets Kanadské národné hokejové mužstvo na Zimných olympijských hrách v hokeji 2006 Brankári: 30 Martin Brodeur, New Jersey Devils - 1 Roberto Luongo, Florida Panthers - 35 Marty Turco, Dallas Stars 4 Rob Blake, Colorado Avalanche - 3 Jay Bouwmeester, Florida Panthers - 52 Adam Foote, Columbus Blue Jackets - 24 Bryan Obrancovia: McCabe, Toronto Maple Leafs - 44 Chris Pronger, Edmonton Oilers - 6 Wade Redden, Ottawa Senators - 28 Robyn Regehr, Calgary Flames 14 Todd Bertuzzi, Vancouver Canucks - 9 Shane Doan, Phoenix Coyotes - 33 Kris Draper, Detroit Red Wings - 21 Simon Gagné, Philadelphia Flyers - 15 Dany Heatley, Ottawa Senators - 12 Útočníci: Jarome Iginla, Calgary Flames - 40 Vincent Lecavalier, Tampa Bay Lightning - 61 Rick Nash, Columbus Blue Jackets - 39 Brad Richards, Tampa Bay Lightning - 91 Joe Sakic, Colorado Avalanche - 94 Ryan Smyth, Edmonton Oilers - 26 Martin St. Louis, Tampa Bay Lightning - 97 Joe Thornton, San José Sharks Tréneri: Pat Quinn Jednotky vstupného draftu NHL Monahan • Gauthier • Veilleux • Gibbs • Pagnutti • Plasse • Houle • Perreault • Lafleur • Harris • Potvin • Joly • Bridgman • Green • McCourt • Smith • Ramage • Wickenheiser • Hawerchuk • Kluzak • Lawton • Lemieux • Clark • Murphy • Turgeon • Modano • Sundin • Nolan • Lindros • Hamrlík • Daigle • Jovanovski • Berard • Phillips • Thornton • Lecavalier • Štefan • DiPietro • Kovaľčuk • Nash • Fleury • Ovečkin • Crosby • Johnson • Kane Rijád.html Rijád Rijád je hlavné mesto Saudskej Arábie. Mesto má približne 4 700 000 obyvateľov. Iné projekty * Commons * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému v • d • e Hlavné mestá v Ázii Astana, Kazachstan • Biškek, Kirgizsko • Dušanbe, Stredná Ázia Tadžikistan • Kábul, Afganistan • Ašchabad, Turkménsko • Taškent, Uzbekistan Peking, Čínska ľudová republika • Tchaj-pej, Taiwan • Východná Ázia Tokio, Japonsko • Pchjongjang, Severná Kórea • Soul, Južná Kórea • Ulánbátar, Mongolsko Dháka, Bangladéš • Thimphu, Bhután • Naí Dillí, India • Južná Ázia Male, Maldivy • Káthmandu, Nepál • Islamabad, Pakistan • Kotte (oficiálne a administratívne) a Kolombo (obchodné), Srí Lanka • Lhasa, Tibet Bandar Seri Begawan, Brunej • Phnom Pénh, Kambodža • Dili, Východný Timor • Jakarta, Indonézia • Vientian, Juhovýchodná Ázia Laos • Kuala Lumpur (oficiálne) a Putrajaya (administratívne), Malajzia • Nepjito, Mjanmarsko • Manila, Filipíny • Singapur, Singapur • Bangkok, Thajsko • Hanoj, Vietnam Jerevan, Arménsko • Baku, Azerbajdžan • Manáma, Bahrajn • Nikózia, Cyprus • Tbilisi, Gruzínsko • Teherán, Irán • Bagdad, Irak • Jeruzalem (oficiálne, administratívne) a Juhozápadná Ázia Tel Aviv (medzinárodne uznávané), Izrael • Ammán, Jordánsko • Kuvajt, Kuvajt • Bejrút, Libanon • Maskat, Omán • Dauha, Katar • Rijád, Saudská Arábia • Damask, Sýria • Ankara, Turecko • Abú Zabí, Spojené arabské emiráty • Saná, Jemen Tento geografický článok je zatiaľ príliš krátky (tzv. Mapa sveta "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Rijksmuseum.html Rijksmuseum Základné údaje Založené 1800 Adresa Museumplein Amsterdam, Holandsko Návštevníci 1,100,488 (2002) Vedenie inštitúcie Riaditeľ Ronald de Leeuw Kurátor Peter Sigmond Kontakt Web www.rijksmuseum.nl Rijksmuseum je holandské národné múzeum v Amsterdame na námestí Museumplein. Unikátna rozsiahla a veľkolepá zbierka umelcov a maliarov nie len Holandska založená v roku 1800. Medzi najznámejsie maľby neodmysliteľne patrí Nočná hliadka (De nachtwacht) od Rembrandta. Múzeum má v expozícii aj diela majstrov ako sú Jacob van Ruysdael, Frans Hals, Johannes Vermeer. Rijl_al_Awwa_e060.html Rijl al Awwa Rijl al Awwa alebo mí Virginis (μ Vir / μ Virginis) je hviezda v súhvezdí Panna. Pozri aj * Zoznamy hviezd Rijeka.html Rijeka Rijeka (tal. Fiume) je chorvátske prístavné mesto na brehu Jadranského mora. Je to tretie najväčšie mesto krajiny, žije tu 155 000 obyvateľov. Dejiny HNK Ivana pl. Zajca V čase Rímskej ríše tu bola liburnská osada, od 7. storočia je mesto osídlené Slovanmi. V stredoveku jej vládli aquilejskí patriarchovia, od 13. storočia získala titul mesta. Roku 1471 sa stala majetkom Habsburgovcov, v ktorých područí zostala ďalších 300 rokov. Až v 18. storočí, v roku 1717 bola vyhlásená za slobodný prístav. V rokoch 1808 až 1814 ju držali Francúzi, potom bola vrátená Rakúsku a od roku 1822 spadala pod Uhorsko. Po páde Rakúsko - Uhorska v roku 1918 sa väčšina obyvateľov priklonila k pripojeniu k Taliansku, čomu bolo vyhovené. V medzivojnovom období bola tak Rijeka rozdelená medzi Juhosláviu a Taliansko, od roku 1947 bola už celá juhoslovanská. Charakter mesta Rijeka je jedným z najdôležitejších chorvátských prístavov - lode sa tu aj vyrábajú, a turistické letovisko - navštevované sú tak barokové ako aj rímske pamiatky, a takisto pobrežie mora. Sú tu aj divadlá, univerzita (1973), galérie a múzeá. Iné projekty * Commons * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ridley_Scott_5c82.html Ridley Scott Sir Ridley Scott (* 30. november 1937) je britský filmový režisér a producent. Filmografia * 1977: Súperi (The Duelists) * 1979: Votrelec (Alien) * 1982: Blade Runner (Ostré komando - TV) * 1985: Legend (Legenda - TV) * 1987: Ten, kto ma stráži (Someone to Watch Over Me) * 1989: Black Rain (Čierny dážď - TV) * 1991: Thelma & Louise * 1992: 1492: Dobytie raja (1492: Conquest of Paradise) * 1995: Biela smršť (White Squall) * 1997: G. I. Jane * 2000: Gladiátor (Gladiator) * 2001: Hannibal * 2001: Čierny jastrab zostrelený (Black Hawk Down) * 2003: Podvodníci (Matchstick Men) * 2005: Kráľovstvo nebeské (Kingdom Of Heaven) Poznámka: Film zvýraznený tučným písmom bol uvedený v slovenských kinách, označenie - TV, resp. -V je pri filmoch uvedených v slovenských televíziach a na videu. Ride_the_Lightning_da8b.html Ride the Lightning Ride The Lighning Obrázok albumu môže byť použitý iba so súhlasom držiteľa autorských práv štúdiový album - Metallica Dátum vydania 16. november 1984 Nahrané Sweet Silence Studios, Kodaň, Dánsko Žáner/Žánre Thrash metal Dĺžka 47:26 Vydavateľstvo Elektra Records Producent Metallica Odborné recenzie * All Music Guide link Metallica - Chronológia Kill 'Em All Ride The Lightning Master Of Puppets (1983) (1984) (1986) Ride the Lightning je druhý štúdiový album Metallicy, vydaný 16. novembra 1984. Charakteristika * Ride the Lightning je často oslavovaný fanúšikmi ako klasika thrash metalového žánra, a je spájajúci mostík medzi albumami Kill 'Em All a Master of Puppets, posúvajúci thrash metal od jeho debutu k progresívnej a viac vyvinutej oblasti na albume Master of Puppets a ...And Justice for All. * Ride the Lightning obsahuje šialenú rýchlosť Kill 'Em All v skladbe ako „Trapped Under Ice“, ale obsahuje aj dlhšie, symfonickejšie ladené skladby ako záverečná 9 minútová inštrumentálka „The Call of Ktulu“. * Ride the Lightning je označovaný ako prvý z "neoficiálnej trilógie" albumov Metallicy, ktoré prejavujú určitú podobnosť v koncepte. Za "trilógiu" sú považované najmä inštrumentálne skladby, ktoré robia metal vážnejším a sú to zároveň najviac rešpektované diela Metallicy. * Ride the Lightning sa umiestnil na 3. mieste v zozname zostavenom na metal-rules.com a v rebríčku Top 100 Metal Albums of All Time. Kontroverzia So stúpajúcou kritickou a komerčnou pozornosťou na tento album, kapela bola prvýkrát obvinená z priklonenia sa ku komercii, a to kvôli pomalšiemu tempu skladieb ako napr. „Fade to Black“, aj keď mnoho fanúšikov oponovalo, že práve táto zmena, ktorá je viditeľná na albume Ride the Lightning pomohla stať sa Metallice takou dôležitou kapelou v žánre. Tieto obvinenia boli ale nič oproti tým, s ktorými sa kapela stretla po vydaní albumu Metallica v roku 1991, v roku 1996 pri vydaní albumu Load, alebo v roku 2003 pri albume St. Anger. Zoznam skladieb 1. „Fight Fire with Fire“ (Burton, Hetfield, Ulrich) – 4:45 2. „Ride the Lightning“ (Burton, Hetfield, Mustaine, Ulrich) – 6:41 3. „For Whom The Bell Tolls“ (Burton, Hetfield, Ulrich) – 5:09 4. „Fade to Black“ (Burton, Hammett, Hetfield, Ulrich) – 6:59 5. „Trapped Under Ice“ (Hammett, Hetfield, Ulrich) – 4:08 6. „Escape“ (Hammett, Hetfield, Ulrich) – 4:24 7. „Creeping Death“ (Burton, Hammett, Hetfield, Ulrich) – 6:35 8. „The Call of Ktulu“ (Burton, Hetfield, Mustaine, Ulrich) – 8:55 Zostava * James Hetfield - spev a rytmická gitara * Kirk Hammett - rytmická a sólová gitara * Lars Ulrich - bicie * Cliff Burton - basová gitara Single * „Fade to Black“ bol vydaný ako promo singel v roku 1984. * „For Whom the Bell Tolls“ bol vydaný ako promo singel, s dvoma verziami tejto skladby, upravená verzia na strane A a albumová verzia na strane B. * Druhá strana singla „Creeping Death“ bol pôvodný „Garage Days Revisited“, ktorý obsahoval „Am I Evil?“ od kapely Diamond Head a „Blitzkrieg“ od kapely Blitzkrieg. Zaujímavosti * V piesňach „Ride the Lightning“ a „The Call of Ktulu“ je uvedený ako autor aj Dave Mustaine, napriek tomu, že v kapele nepôsobil už rok. Niektoré riffy z „The Call of Ktulu“ počuť v skladbe od Megadeth „Hangar 18“. Metallica Členovia James Hetfield | Kirk Hammett | Robert Trujillo | Lars Ulrich Bývalí členovia: Cliff Burton | Dave Mustaine | Ron McGovney | Jason Newsted Diskografia Štúdiové albumy Kill 'Em All | Ride the Lightning | Master of Puppets ...And Justice for All | Metallica | Load | ReLoad | Garage Inc. | S&M St. Anger EPs Garage Days Re-Revisited | Some Kind of Monster DVD a VHS: Cliff 'em All | 2 of One | A Year and a Half in the Life of Metallica | Live Shit: Binge & Purge | Cunning Stunts | S&M | Classic Albums: Metallica | The Black Album | Some Kind of Monster Riders_on_the_Storm_(skupina)_d097.html Riders on the Storm (skupina) Riders On The Storm je hudobná skupina, pozostávajúca z dvoch pôvodných členov skupiny The Doors (Ray Manzareka, Robby Kriegera), speváka Bretta Scalionsa, druhého gitaristu Philla Chena a bubeníka Ty Dennisa. Zostava vymenila začiatkom roku 2007 speváka Iana Astubryho zo skupiny The Cult, za Bretta Scalionsa zo skupiny Fuel. Externé odkazy The Doors Jim Morrison | Ray Manzarek | Robby Krieger | John Densmore Diskografia Albumy: The Doors | Strange Days | Waiting for the Sun | The Soft Parade Morrison Hotel | L.A. Woman | Other Voices | Full Circle | An American Prayer: Jim Morrison Koncertné albumy: Absolutely Live | Alive, She Cried | Live at the Hollywood Bowl | In Concert | Live in Hollywood Kompilácie: Weird Scenes Inside The Gold Mine | 13 | The Best of the Doors The Doors Greatest Hits | Legacy: The Absolute Best Riders_on_the_Storm_(pieseň_The_Doors)_22d3.html Riders on the Storm (pieseň The Doors) „Riders On The Storm“ je skladba orientovaná na blues a jazz s apokalyptickým textom skupiny The Doors, natočená v roku 1971. Bola vydaná na poslednom albume The Doors s Jimom Morrisonom - L.A. Woman. Riders_on_the_Storm_73ed.html Riders on the Storm Riders on the Storm môže byť: * pieseň skupiny The Doors, pozri Riders on the Storm (pieseň The Doors) * americká skupina, pozri Riders on the Storm (skupina) Symbol rozcestia Toto je rozlišovacia stránka — navigačná pomôcka obsahujúca zoznam iných článkov, ktoré by mohli mať rovnaký názov. Ak vás na túto stránku odkázal článok, prosíme Vás, aby ste sa k článku vrátili a opravili v ňom odkaz tak, aby odkazoval priamo na konkrétnu stránku z hore uvedeného zoznamu, ktorú autor článku myslel. Ribozomálna_ribonukleová_kyselina.html Ribozomálna ribonukleová kyselina Ribozomálna ribonukleová kyselina (rRNA) je typ RNA, ktorá vytvára spolu s proteínmi ribonukleoproteínové častice - ribozómy, na ktorých potom prebieha translácia genetického kódu z mRNA do polypeptidového reťazca. Transkribuje sa z templátu DNA, ktorá tak určuje poradie jej nukleotidov. Tvorí asi 90% všetkých RNA prítomných v bunke. Druhy rRNA rRNA v prokaryotoch V prokaryotoch sa nachádzajú tri rozlične veľké rRNA a to: 23S, 16S a 5S z toho 16S je prítomná v menšej subjetnotke ribozómu (30S) a 23S spolu s 5S tvoria väčšiu subjednotku ribozómu (50S). rRNA v eukaryotoch V eukaryotoch sa vyskytujú 4 rozlične veľké rRNA označené podľa sedimentačných konštánt 28S, 18S, 5,8S a 5S. 28S, 5,8S a 5S sú súčasťou väčšej subjednotky eukaryotického ribozómu (60S) a 18S je súčasťou menšej subjednotky ribozómu (40S). Riboflavín.html Riboflavín Riboflavín CAS |83-88-5 Sumárny vzorec |CHNO |6,7-dimetyl-9-(1-D-ribityl) |izoaloxazín, Chemický názov |7,8-dimetyl-10 |(D-ribo-2,3,4,5-tetrahydroxypentyl) |izoaloaxazín Triviálne meno |Vitamín B |laktoflavín, vitamín G, ovoflavín, Iné mená |laktoflavin, hepatoflavín, |verdoflavín a uroflavín Emulgátor |E 101 Esenciálny |áno Farba |žltá, oranžovo-žltá Denná dávka |1,5-1,7 mg Hypervitaminóza|nepozorovaná Rozpustnosť |vo vode 0,065 g/l (20 °C) Mólová hmotnosť|376,37 g/mol Teplota topenia|~280 °C Teplota varu |278 - 282 °C Skupenstvo |Pevné Riboflavín (vitamín B, vitamín G, ovoflavín, laktoflavín) je žlté až oranžovo-žlté prírodné flavínové farbivo slabo rozpustné vo vode. V potravinárstve sa značí ako E 101. Charakteristika Riboflavín nie je citlivý na teplo, kyseliny ani oxidácie, ale neznesie svetlo, hlavne ultrafialové. Jeho spotreba stúpa v stresových situáciach. V spolupráci s enzýmami sa podieľa na metabolickej premene živín a získavaní energie pre bunku. Spolu s ďalšími vitamínmi (kyselina listová, pyridoxín, niacín) sa zúčastňuje produkcie hormónov v kôre nadobličiek. Vstrebáva sa veľmi dobre, viaže sa na proteíny plazmy. Malá časť sa ukladá v pečeni a v pľúcach. Riboflavín sa považuje za úplne netoxický, nie je mutagénny, teratogénny ani karcinogénny ani pri veľkých dávkach. Riboflavín sa z tela vylučuje prevažne močom (spôsobuje jeho žlté intenzívne zafarbenie), ale môže sa vylučovať aj potom. Výskyt Vo voľnej forme a vo forme nukleotidov sa riboflavín vyskytuje vo všetkých rastlinných a živočíšnych organizmoch. Väčšina rastlín a plodov obsahuje riboflavín vo veľmi malom množstve. Podstatne bohatším zdrojom sú kvasnice, mlieko, mäso, ryby. Zistilo sa, že pasterizáciou mlieka sa stráca 20% riboflavínu a čím je mlieko trvanlivejšie, tým menej riboflavínu obsahuje. Riboflavín obsahuje aj: * droždie, pečeň, srdce, obličky, tvaroh, orechy Vplyv na zdravie Riboflavín je dôležitý pre dobrý stav kože, očí, funkciu srdca a ďalších orgánov. Má výrazný vplyv na metabolizmus sacharidov, lipidov a aminokyselín, ovplyvňuje celkovú energetickú premenu v organizme. Ako súčasť enzýmov v dýchacom reťazci je nevyhnutný pre základný bunkový metabolizmus. Je dôležitý pre červené krvinky, reguláciu rastu človeka a reprodukciu. Denná spotreba riboflavínu je 1–1,2 mg. Vyššia je v období rastu, pri infekciách, po operáciach a úrazoch, v tehotenstve a v období kojenia, tiež pri zvýšenej činnosti štítnej žľazy a pri potrave s vyšším podielom tukov. Deficit riboflavínu sa môže prejaviť aj pri chorobe žlčníka, chronickom zápale tenkého čreva, pri cukrovke, pri používaní perorálnej antikoncepcie a pri terapii antidepresívami s tricyklickou štruktúrou. Vyššiu spotrebu majú fajčiari a ľudia konzumujúci alkohol. Riboflavín sa odporúča aj osobám trpiacim zvýšenou hladinou homocyesteínu. Prejavy nedostatku Riboflavínu * bolestivé, zapálené ústne kútiky * poruchy ústnej sliznice * dystrofia nechtov Pozri aj * Zoznam emulgátorov v • d • e Vitamíny (A11) A (Retinol, Betakarotén, Tretinoín, Alfakarotén) - D rozpustné v tukoch (Ergokalciferol, Cholekalciferol, Dihydrotachysterol, Kalcitriol, Kalcidiol) - E (Tokoferol, Tokotrienol) - K (Naftochinón, Fylochinón/K1, Menatetrenón/K2 B (Tiamín, Sulbutiamín, Benfotiamín) - B (Riboflavín) - B (Niacín, Nikotínamid) - B rozpustné vo vode: (Kyselina pantoténová, Dexpantenol, Pantetín) - B vitamíny B (Pyridoxín, fosforečnan pyridoxálny) - B (Biotín) - B (Kyselina listová) - B (Kyanokobalamín, Hydroxokobalamín, Metylkobalamín, Kobalamid) rozpustné vo vode: C (Kyselina askorbová) - Cholín ostatné Ribozóm.html Ribozóm Ribozómy sú bunkové organely uložené voľne v cytoplazme alebo viazané na endoplazmatické retikulum. Obsahujú RNA a bielkoviny. Prebieha v nich syntéza bielkovín. Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Ribonukleová_kyselina.html Ribonukleová kyselina Ribonukleová kyselina (RNA, alebo RNK) je nukleová kyselina tvorená jedným vláknom kovalentne naviazaných ribonukleotidov. Je biochemicky rozlíšiteľná od DNA vďaka prítomnosti dodatočnej hydroxylovej skupiny pripojenej ku každej pentózovej molekule reťazca a prítomnosti uracilu namiesto tymínu. Jednou z hlavných funkcií RNA je okopírovať genetickú informáciu z DNA (transkripcia) a fyzicky ju preniesť na miesto, kde dôjde k jeho preloženiu (translácia) na výsledný proteín (priamo túto funkciu plní iba jedna trieda RNA, mediátorová RNA(mRNA). Chemická štruktúra RNA má štyri rozdielne bázy: adenín, guanín, cytozín a uracil. Prvé tri sú totožné s tými, ktoré sa nachádzajú v DNA, ale uracil v RNA nahrádza tymín v jeho komplementárnej funkcii k adenínu. Zdôvodnenie, prečo sa uracil nachádza v RNA môže byť v tom, že je energeticky menej nákladný, a to aj napriek tomu, že ľahko dochádza k jeho degenerácii na cytozín.^[chýba citácia] Porovnanie s DNA V princípe majú rovnakú štruktúru ako DNA. Podobným spôsobom je vlákno RNA zložené z nukleotidov. Rozdielom je však prítomnosť hydroxylových skupín, ktoré sú pripojené na druhý uhlík pentózového cyklu (ribóza). DNA má v tejto pozícii iba jeden atóm vodíka (deoxyribóza). Hydroxylová skupina robí RNA menej stabilnou ako DNA. DNA vytvára dlhú dvojitú špirálu, zloženú z dvoch komplementárnych vlákien. RNA vytvára relatívne kratšie jednovláknové reťazce. V niektorých prípadoch má komplementarita dvoch molekúl RNA aj fyziologickú funkciu (RNAi). Biologická úloha RNA v biológií plní niekoľko možných úloh: * mRNA * tRNA * rRNA Nukleové kyseliny a genetická informácia Nukleové bázy: Adenín - Tymín - Uracil - Guanín - Cytozín (Purín - Pyrimidín) Nukleozidy: Adenozín - 5-Metyluridín - Uridín - Guanozín - Cytidín - Deoxyadenozín - Tymidín - Deoxyuridín - Deoxyguanozín - Deoxycytidín (Ribóza - Deoxyribóza) Nukleotidy: AMP - UMP - GMP - CMP - ADP - UDP - GDP - CDP - ATP - UTP - GTP - CTP (cAMP - cGMP) Deoxyribonukleotidy: dAMP - dTMP - dUMP - dGMP - dCMP - dADP - dTDP - dUDP - dGDP - dCDP - dATP - dTTP - dUTP - dGTP - dCTP Nukleové kyseliny: DNA - RNA - LNA - PNA - mRNA - ncRNA - rRNA - tRNA - shRNA - mtDNA - RNAi - miRNA - siRNA - Oligonukleotid Genetická informácia: Genóm - Gén - Genetický kód - Kodón - Triplet - Ribozým - Epigenetika Tento medicínsky článok je zatiaľ príliš krátky (tzv. Červený kríž "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Riot_Act_(album)_dbcb.html Riot Act (album) Riot Act Obrázok albumu môže byť použitý iba so súhlasom držiteľa autorských práv Štúdiový album - Pearl Jam Dátum vydania 12. november, 2002 Nahrané február – máj 2002 v štúdiách Studio X a Space Studio, Seattle, Washington Žáner/Žánre alternatívny rock Dĺžka 54:15 Vydavateľstvo Epic Producent Adam Kasper, Pearl Jam Odborné recenzie * All Music Guide link * E! Online (B) ^dead link, view archive here * Entertainment.ie link * Entertainment Weekly (B) 11/15/02 * The Guardian 11/8/02 * The Music Box 2/03 * NME (8/10) link * Pitchfork (4.9/10) 1/6/03 * Q 12/02, p.108 * Robert Christgau Šablóna:Rating-Christgau link * Rolling Stone 11/28/02 * Spin 7/10 12/1/02, p.137 * Stylus (C-) 9/1/03 * Tiny Mix Tapes link * Uncut 12/02, p.132 Pearl Jam - Chronológia Binaural Riot Act Lost Dogs (2000) (2002) (2003) Riot Act je siedmy album skupiny Pearl Jam. Žánrovo je najviac ovplyvnený folkom a experimentálnou hudbou. Album vydalo 12. novembra 2002 hudobné vydavateľstvo Epic Records. Nahrávanie tohto albumu produkoval Adam Kasper. V roku 2007 dostal tento album za predaj hudobných nosičov v USA zlatý certifikát. Riot Act bol prvým albumom, na ktorom organové party nahrával Kenneth "Boom" Gaspar, ktorý najvýraznejšie ovplyvnil výslednú nahrávku piesne "Love Boat Captain". Väčšina skladieb bola nahrávaná naživo.^ Zoznam skladieb Všetky informácie pochádzajú z All Music Guide.^ 1. "Can't Keep" (Eddie Vedder) – 3:39 2. "Save You" (Jeff Ament, Matt Cameron, Stone Gossard, Mike McCready, Vedder) – 3:50 3. "Love Boat Captain" (Boom Gaspar, Vedder) – 4:36 4. "Cropduster" (Cameron, Vedder) – 3:51 5. "Ghost" (Ament, Vedder) – 3:15 6. "I Am Mine" (Vedder) – 3:35 7. "Thumbing My Way" (Vedder) – 4:10 8. "You Are" (Cameron, Vedder) – 4:30 9. "Get Right" (Cameron) – 2:38 10. "Green Disease" (Vedder) – 2:41 11. "Help Help" (Ament) – 3:35 12. "Bu$hleaguer" (Gossard, Vedder) – 3:57 13. "1/2 Full" (Ament, Vedder) – 4:10 14. "Arc" (Vedder) – 1:05 15. "All or None" (Gossard, Vedder) – 4:37 Výroba albumu * Jeff Ament – basová gitara * Stone Gossard – gitara * Mike McCready – gitara * Eddie Vedder – gitara, spev * Matt Cameron – bicie, perkusie, rytmická gitara * Boom Gaspar – Hammond B3, Fender Rhodes, klávesy, organ * Adam Kasper – klavír * George Webb – gitarový technik * Greg Keplinger – technik bicích nástrojov * Adam Kasper, Pearl Jam – produkcia * Adam Kasper – nahrávanie * Brendan O'Brien – mixáž * Sam Hofstedt – technik * John Burton – technik * Al Nostreet – koncept albumu * Jeff Ament – fotografie * Danny Clinch – fotografie * Kenny Gilliam – kované oceľové figuríny * Brad Klausen – ilustrácie a dizajn * eV – pisár Venovanie Pearl Jam venoval tento album trom hráčom na basové hudobné nástroje, ktorí zomreli v roku 2002: * John Entwistle, The Who * Dee Dee Ramone, Ramones * Ray Brown, legendárny džezový hudobník Referencie 1. ↑ Moon, Tom. "Eddie Vedder's Evolution Puts Emotion Out Front". The Philadelphia Inquirer. 10. november, 2002. 2. ↑ Erlewine, Stephen Thomas. Riot Act. All Music Guide. prístup: 29.4.2007. 3. ↑ Riot Act: Credits at All Music Guide. All Music Guide. prístup: Pearl Jam Eddie Vedder | Jeff Ament | Matt Cameron | Mike McCready | Stone Gossard Boom Gasper | Matt Chamberlain | Dave Krusen | Dave Abbruzzese | Jack Irons Diskografia Albumy: Ten | Vs. | Vitalogy | No Code | Yield | Binaural | Riot Act Live Albumy a kompilácie: Live on Two Legs | Official Bootlegs | Lost Dogs Live at Benaroya Hall Rearviewmirror: Greatest Hits 1991-2003 | Live in NYC 12/31/92 Videá: Single Video Theory | Touring Band 2000 | Live at the Showbox Live at the Garden Single: Alive | Jeremy | Even Flow | Oceans | Go | Animal | Daughter Dissident | Spin the Black Circle | Immortality | Not for You I Got ID | Who You Are | Off He Goes | Hail, Hail | Given to Fly Wishlist | Last Kiss | Nothing As It Seems | Light Years I Am Mine | Save You | Love Boat Captain | Man of the Hour | World Wide Suicide | Life Wasted Súviaci obsah Green River | Mother Love Bone | Temple of the Dog | Soundgarden | Singles Grunge music | Mad Season | Wellwater Conspiracy Kategórie: Pearl Jam | Albumy Pearl Jamu | Skladby Pearl Jamu Riobamba.html Riobamba Riobamba je hlavné mesto provincie Chimborazo v strednom Ekvádore, a leží v údolí rieky Chambo v Andách. ^ Leží 200 km ( 125 míľ ) južne od hlavného mesta Ekvádoru Quita vo výške 9 000 stôp n.m. na Ceste sopiek. Mesto je obklopené vrchmi a sopkami, a ak budete stáť na vrchole sopky Chimborazo, budete sa pozerať z miesta najvzdialenejšieho od stredu Zeme. ^ História Riobamba je dôležitou historickou a kultúrnou pamätihodnosťou Ekvádoru. Región bol oblasťou indiánskej kultúry Puruhá už predtým, než bol dobytý Inkami koncom 15. storočia. Bolo to prvé mesto založené Španielmi v Ekvádore, takže si zachovalo bohatú históriu a architektúru až dodnes. ^ Sultán Ánd ako ho tiež prezývajú bol založený v roku 1530 a úplne zničený zemetrasením v roku 1797. Po pár rokoch ho ľudia znova vybudovali o 14 km (9 míľ) ďalej od jeho pôvodnej polohy blízko dediny nazývanej Cajabamba. Koncom roka 1830 sa Riobamba stala kľúčovým miestom nezávislosti Ekvádoru. Bolo to strategické miesto, kde sa stretlo veľa pestrých Ekvádorských hrdinov, generálov a veliteľov, vedených svojím duchom získania nezávislosti od Veľkej Kolumbie. Záverom roka 1830 sa konalo zhromaždenie, ktoré prehlásilo Ekvádor nezávislým, dalo krajine pomenovanie a nový nádych uvolnenia a súčasne s tým aj zmysel pre zodpovednosť za boj za túto ťažkú povinnosť. Zemepis Mesto leží v strede krajiny, je pohodlne umiestnené na križovatke medzi vysočinou, pobrežím a džungľou. Sopky Chimborazo Chimborazo sa nachádza vo vnútornom oblúku Ánd, na okraji severovýchodnej štrukturálnej preliačiny, ktorá oddeľuje západné a východné reťaze Ánd. Ide o quaternary sopku, ktorá ešte nikdy v histórii nevybuchla. Jej vrchol sa nachádza vo výške 6 310 m (20 700 stôp). ^. Má kolosálny tvar, čo horolezcom okamžite spôsobuje problémy. Na šťastie, prvý úkryt je dosiahnuteľný autom takže iba skúsení horolezci by sa podujali na také riziko dobyť túto ohromnú, snehovou čapicou pokrytú horu severozápadnou alebo juhozápadnou stenou. Sangay S výškou 5 350 m, je Sangay jednou z najčinnejších sopiek Ánd, vrch leží v národnom parku Sangay. ^ Sangay vybuchovala prakticky nepretržite od roku 1934. Jej erupcie sú ohlušujúce a často vymršťuje popol. V roku 1976 explózia vyvrhovala balvany až o priemere 35 cm (14 palcov), ktoré usmrtili dvoch ľudí a zranili mnohých ďalších. Prvá zaznamenaná erupcia Sangay sa datuje do roku 1628. ^ Altar Dosahujúc 5 405 m (17 730 stôp), je Altar piatou najvyššou sopkou Evádoru. ^ Jedná sa o vyhasnutú sopku, pokrytú ľadom a snehom v strednej časti Ekvádoru. Nachádza sa tu množstvo rozdielne zafarbených jazier a je tu veľká diverzita údolí. V kráteri Altaru, ktorý je plný jaskýň, sa nachádza jazero, z ktorého vyteká stružina vody. Jeho ohromný končiar pripomína tvarom koloniálny oltár kostola. Vidiac v hore obrovskú katedrálu, Španieli ho nazvali El Altar. Najvyšším vrcholom je Biskup, taktiež zvaný Capac Urcu, čo znamená Všemocná hora. ^ Demografia Okrem svojho historického rozmeru, je Chimborazo považované za provinciu s najväčším podielom domorodého obyvateľstva v Ekvádore a zachováva si jedinečnú zmes kultúr. Viac než 500 domorodých komunít prispieva k etnickej diverzite provincie Chimborazo, a viedlo k úspešnému národnému hnutiu domorodého obyvateľstva. Pestré a malebné trhy Riobamba, jeho pouličný život a kultúrne tradície sú svedectvom tejto silnej a zmiešanej prítomnosti prítomnosti domorodého obyvateľstva. ^ Hspodárstvo Hospodárstvo mesta sa zameriava hlavne na poľnohospodársku výrobu okolitého domorodého obyvateľstva. Okrem toho má Riobamba nekrytý trh, kde domorodí majstri vystavujú svoj tovar, kde môžu ľudia nájsť ručné zhotovované výrobky ako textile, rôzne remeselnícke výrobky, kožené výrobky, pivo a potravinárske výrobky. Medzičasom sa mesto stalo dôležitým strediskom obchodu s dobytkom. Vzdelávanie Školstvo Maldonado Colegio v Riobambe. * Colegio Amelia Gallegos Díaz * Colegio Angel Polibio Chaves * Colegio Camilo Gallegos Toledo * Colegio Carlos Cisneros * Colegio de las Madres Franciscanas * Colegio 10 de Noviembre * Colegio La Salle * Colegio Nacional de Señoritas Riobamba * Colegio Nacional Pedro Carbo * Colegio Ruffo Di Donato Chiriboga * Colegio Salesiano Santo Tomás Apóstol * Colegio San Felipe Neri * Colegio San Pedro de Guanujo * Colegio Técnico Nacional Guaranda * Colegio Verbo Divino * Instituto ABC * Instituto John F. Kennedy * Maldonado * Marianas * Unidad Educativa Jefferson * Unidad Ecucativa Riverside Univerzity * ESPOCH * Universidad Central * Universidad de Chimborazo * Universidad Salesiana * Universidad San Francisco de Quito Zábava Festivaly Najvýznamnejšou slávnosťou v Riobamba je Fiesta del Niño Rey de Reyes, ktorá sa začína v decembri a končí 6. januára. Ide o sériu farbistých pochodov a muziky počas slávností. Ďalšou oslavou je Deň nezávislosti Riobamby pripadajúci na 21. apríla. Počas tohto dňa si ľudia užívajú koncerty, pitie a živé pochody. Nakoľko väčšina obyvateľstva v týchto dňoch nepracuje je veľmi ťažké nájsť ubytovanie alebo akékoľvek iné služby. Poslednou oslavou roka v Riobambe je oslava jeho Založenia, ktorá sa koná 11. novembra. ^ Turizmus Miesta hodné navštívenia Múzeá * Ateno de Chimborazo Je súkromne spravované múzeum so sochami, jemným nábytkom, fotografickými materiálmi a dokumentačné memorabílie, leží na Velasco 24-25 a Velóz. * Armas Hrdo vystavuje veľkú zbierku uniforiem, zbraní ako aj rozličných náboženských materiálov, ktoré dokresľujú rozličné epochy ekvádorskej histórie a leží na Ave. Héroes de Tapi. * Arte Relegioso de la Concepción Je jedným z najprestížnejších múzeí v Riobamba vystavujúcich najväčšiu, najnedoceniteľnejšiu, najbohatšie vzácnymi kameňmi vykladanú zlatú monštranciu, akú môžete vidieť v Ekvádore a pravdepodobne aj na celom Juhoamerickom kontinente. Zbierka sakrálneho umenia pochádza z 18 storočia a je hodná toho aby ste si najali sprievodcu plateného sprepitným k nízkemu vstupnému USD2. ^ * Ciecias Naturales del Colegio Maldonado * Casa de Bolivar * Córdova-Román * Antropológico del Banco Central * Etnográfico de la Casa de la Cultura Kostoly * Catedral * Basílica del Sagrado Corazón de Jesús * Concepción * La Merced * San Antonio * San Alfonso * Casa Madre * Capilla del Colegio San Felipe Neri Parky * Sucre * Infantil * 21 de Abril * La Libertad Šport * Horolezectvo a trekking: Riobamba je vhodnou základňou Carihuairazo, Chimborazo, Sangay a Altar. * Loptové hry: V Riobamba hrajú hru zvanú mamona, ktorá sa hrá s koženou loptou. Zvyčajne sa hrá miestnymi každé poobedie na Plaza Roja. * Mountain biking * Plávanie:Ľudia praktizujú šport v CENAEST, veľmi peknom areáli plaveckých bazénov a kúpeľov priťahujúcich veľa turistov. * Kohútie zápasy:Kohútie zápasy je možno vidieť počas slávností v Riobamba a cez víkendy na Gallera San Francisco. ^ Agentúry * Metropolitan Touring * Julio Verne * Alta Montaña Doprava Autobusy Na konečnej autobusovej stanici ako aj na Oriente bus Terminal si cestujúci môžu zakúpiť cestovné lístky do : Quito, Ambato, Baños, Puyo, Guayaquil, Guaranda, Santo Domingo de los Colorados, Machala a Cuenca. Vlak Cesta vlakom z Riobamby je zábavná a zaujímavá. Vlak opúšťa Riobambu o 07:00, s príchodom do Alausí o 10:00-10:30, navštívi Sibambe okolo 11:30-12:00 a vracia sa späť do Alausí okolo 13:30-14:00. Lístky na vlak s odjaydom o 07:00 sú v predaji večer vopred od 18:00 do 19:00, alebo v deň odjazdu skoro ráno o 06:00. Vlak neodchádza vždy načas, niekedy je spojenie zrušené alebo hramonogram je zmenený, takže doporučujeme skontrolovať čas odchodu na mieste. Administratíva je umiestnená na Avenue Espejo, blízko úradu pošty. Okrem toho Metropolitan Touring prevádzkuje súkromné autoferro na trase Riobamba-Sibambe. Vyžadujú minimum 20 pasažierov. ^ Pozri tiež * Ecuador * Chimborazo (provincia) * Chimborazo * Sangay * Quito * Llapingachos * Humita * Chambo (rieka) * Pedro Vicente Maldonado * French Geodesic Mission Riot_Act_566b.html Riot Act Článok o rovnomennom albume je pod Riot Act (album) Riot Act (doslova: Zákon o zhŕkavaní (za účelom vzbury)) je skrátený názov zákona prijatého britským parlamentom v roku 1714. Podľa tohto zákona možno zhromaždenia vo vonkajších priestoroch do hodiny vyhlásiť za nezákonné a každý, kto potom toto zhromaždenie neopustí, môže byť potrestaný smrťou. Tento zákon platí v pozmenenej podobe aj v bývalých britských kolóniách. Naposledy ho použili pri nepokojoch v Belize 21.1.2005. Rio_de_Janeiro_d5c5.html Rio de Janeiro Článok o rovnomennom štáte je pod Rio de Janeiro (štát). Rio de Janeiro, Brazília Rio de Janeiro, hovorovo aj Rio, je mesto v brazílskom štáte Rio de Janeiro v juhovýchodnej Brazílii. V rokoch 1763 až 1960 bolo hlavným mestom Brazílie a Portugalskej ríše (1808-1821). Mesto má rozlohu 1,260 km² a 5,6 milióna obyvateľov, čo je viac ako počet obyvateľov Slovenska. Tento geografický článok je zatiaľ príliš krátky (tzv. Mapa sveta "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Rio_Grande_d569.html Rio Grande Symbol rozcestia O iných významoch výrazu Rio Grande pozri Rio Grande (rozlišovacia stránka). Rio Grande v kaňone Santa Elena v Texase. Rio Grande (v jazykovom úzuse Mexičanov ako Rio Bravo del Norte) je jedna z najdlhších riek v Severnej Amerike. Tečie na území dvoch krajín - Mexiko a Spojené štáty americké. Pramení v pohorí San Juan v Skalnatých vrchoch v štáte Colorado. Spočiatku tečie krátko na východ, potom sa stáča na juh do Nového Mexika. Rio Grande pretína Nové Mexiko po celej jeho severojužnej dĺžke. Prechádza aj jeho najväčším mestom - Albuquerque. V južnej časti Nového Mexika tvorí Rio Grande krátky úsek hranice tohoto štátu s Texasom. Od mesta El Paso sa Rio Grande až po ústie do mora stáva hraničnou riekou s Mexikom. Tento úsek rieky je dlhý vyše 2 000 km a tvorí viac ako polovicu celkovej dĺžky americko-mexickej hranice. Priemerným prietokom okolo 160 m^3/s sa Rio Grande vlieva do Mexického zálivu v Atlantickom oceáne. Aj napriek pomerne malému prietoku v koryte, je Rio Grande dôležitým zdrojom vody pre suché oblasti Mexika, Texasu ako aj Nového Mexika. Ako pohraničná rieka USA s Mexikom hrá dôležitú úlohu v politických vzťahoch týchto dvoch krajín. Mnoho pokusov o ilegálnu imigráciu do USA sa odohráva práve pri prekročení Rio Grande. Absolvovaním tejto prekážky prischla migrantom prezývka „mokré chrbáty“. Iné projekty * Commons * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému rieka Rio Grande. Rio_Ferdinand_d9b4.html Rio Ferdinand Osobné údaje Celé meno Rio Gavin Ferdinand Dátum narodenia 7. november 1978 Miesto narodenia Peckham, Londýn, Anglicko Vlajka Anglicka Výška 195.5cm Prezývka Snoop, Jar Jar Binks Pozícia Stredný obranca Klubové informácie Súčasný klub Manchester United Číslo 5 Mládežnícke kluby 1993-1995 West Ham United Seniorské kluby^1 Roky Kluby Zps (Gly)* 1995-2000 West Ham United 127 (2) 1996 → Bournemouth 10 (0) 2000-2002 Leeds United 54 (2) 2002- Manchester United 143 (4) Národné mužstvo^2 1997- Anglicko U21 5 (0) Anglicko 57 (1) ^1 Zápasy a góly za profesionálny klub k 08:24, 4 . marec 2007 (UTC). ^2 Zápasy a góly v reprezentácii k 7. február 2007. * Zápasy (Góly) Rio Gavin Ferdinand (* 7. november 1978, Peckham, Londýn) je anglický futbalista. Jeho matka je anglicko-írskeho pôvodu, otec pochádza z ostrova Svätá Lucia. Hráva ako stopér za Manchester United v FA Premier League a na medzinárodnej úrovni reprezentuje Anglicko. Je rýchly, veľmi pohotový, dobre číta hru a má dobrú schopnosťou vyviesť loptu z obrany do útoku. Ako iný súčasný anglický obrancovia, on je tiež výborný v hre vo vzduchu. Za anglický národný tým odohral viac ako 60 zápasov a zúčastnil sa troch Majstrovstiev sveta. Doterajšia kariéra Jeho otec Julian Ferdinand emigroval z ostrova Svätá Lucia. Jeho matka Janice Lavender je anglicko-írskeho pôvodu. Jeho rodičia neboli nikdy zosobášení a rozišli sa keď bol Rio malý chlapec. Má niekoľko bratov a sestier z ďalších manželstiev svojich rodičov. Anton Ferdinand, obranca West Hamu je jeho brat, zatiaľ čo bývalý anglický útočník Les Ferdinand je jeho bratranec. West Ham Po počiatočnom záujme QPR, podpísal Ferdinand v roku 1992 ako žiak zmluvu s klubom West Ham United. Po ukončení školy sa stal profesionálnym hráčom v akadémii West Hamu. Svoj debut v prvom týme si odbil 5. mája 1996 ako striedajúci hráč v domácom remízovom zápase proti klubu Sheffield Wednesday. V sezóne 97-98 vyhral Rio cenu „Kladivár roku“ ako mladý 20 ročný hráč. Leeds United Ferdinand prestúpil do klubu Leeds United v novembri 2000 za 18 miliónov libier. V tej dobe to bol britský prestupový rekord a Rio sa stal najdrahším obrancom na svete. V auguste 2001 sa stal kapitánom Leedsu. Manchester United 22. júla 2002 prestúpil do ďalšieho klubu Premier League, Manchestru United. 5 ročným kontraktom sa stal najdrahším britským futbalistom a opäť sa stal najdrahším obrancom na svete (v roku 2001 ho predbehol Lilian Thuram). Poplatok zahŕňal základnú časť vo výške 20 miliónov a nejaké podmienečné časti, čo dovolilo vedeniu Leedsu povedať fanúšikom, že ho predali za sumu okolo 30 miliónov. Leeds neskôr zobral jednorázovú platbu namiesto osobitných dávok, keď zúfalo potrebovali hotovosť počas finančnej krízy. Výsledná účtovná hodnota činila sumu 33 miliónov libier. To zahŕňalo aj poplatky za agentov a tak Leeds celkovo zinkasoval 30,72 milióna libier. Ferdinand vyhral Premier League vo svojej prvej sezóne v Manchestri United a tiež v sezóne 2006-07. On tiež vyhral Ligový pohár (2006) a po finále odchádzal porazený z Ligového poháru (2003) a FA Cupu (2005,2007). Ferdinand tiež môže účinne hrať v strede zálohy. Pred 14. decembrom 2005 nikdy nestrelil za United gól, napriek tomu Ferdinand prichádzal do vápna takmer na každý rohový kop a útočné priame kopy. Konečne skóroval proti Wiganu Athletic, keď dával na 4:0. Nasledovala prudká gólová hlavička proti West Bromwichu Albion. Potom strelil v poslednej minúte víťazný gól proti Liverpoolu na štadióne Old Trafford, je to asi jeho najvýznamnejší gól za Manchester. V rovnakom zápase nasledujúcej sezóny 22. decembra 2006, Rio strelil gól pri víťazstve 2:0. Ferdinand a jeho brat uzavreli stávku, kto strelí v sezóne 2005-06 viac gólov, pričom Rio vyhral 3:2. Ďalší impozantný výkon v lige zaznamenal keď bol v sezóne 2006-07 menovaný do týmu sezóny v Premier League po boku svojich siedmich spoluhráčov z Manchestru. Ferdinand začal sezónu 2007-08 dobre, bol súčasťou defenzívy United, ktorá udržala 6 čistých štítov v Premier League v rade za sebou. Túto šnúru ukončil rýchly gól Aston Villy vo Villa Parku 20. októbra 2007. To sa stalo v zápase, v ktorom Rio strelil svoj 1. gól v tejto sezóne, keď strelil 3. gól United ľavou nohou pomedzi obrancov. Hneď o 3 dni neskôr strelil Rio svoj 1. gól za United v Lige Majstrov, keď nádhernou hlavičkou otvoril skóre proti Dynamu Kyjev. United tomuto zápasu jasne dominovali a vyhrali ho 4:2. Medzinárodná kariéra Ferdinand si vyslúžil svoju premiéru v národnom týme 15. novembra 1997 v priateľskom zápase proti Kamerunu. Keď nastúpil na trávnik, stal sa najmladším anglický obrancom v histórii. V roku 2006 ho prekonal Micah Richards. Vo veku 20 rokov bol povolaný na Majstrovstvá sveta 98 ako náhradník, ale v roku 2002 a 2006 už bol v základnej zostave. Ferdinand odohral za Anglicko 10 zápasov na Majstrovstvách sveta a tým v týchto zápasoch, pokiaľ bol na ihrisku, udržal sedemkrát čisté konto a dostal len 4 góly (na MS 2006 bol vystriedaný pred gólom Švéda Henrika Larssona). Song „Rio“ od skupiny Duran Duran bol použitý vo futbalových choráloch dvojmo, pre a proti Ferdinandovi. Na turnaji v roku 2002 fanúšik Simon Le Bon (hlavný spevák skupiny Duran Duran), sľúbil, že ak Anglicko vyhrá titul, znovu vydá upravenú verziu tejto skladby(nestalo sa tak). Ferdinand strelil za Anglicko 2 góly. Prvý v 2. kole na MS 2002 proti Dánsku. Ale niektorý štatistici oponujú a tvrdia, že to bol vlastný gól brankára Thomasa Sorensena. Druhý strelil tento obranca Manchestru United ruskému brankárovi v kvalifikačnom zápase na Euro 2008 12. septembra 2007 na štadióne Wembley. Televízny komentátor V júny 2006, v deň otváracieho zápasu anglickej reprezentácie na MS 2006 proti Paraguaju, Ferdinand zažil svoj debut ako televízny komentátor. Účinkoval sám v relácii „Rio's World Cup Wind-Ups“ v štýle Jeremyho Beadla. Ukazoval triky so svojimi kamarátmi z reprezentačného mužstva vrátane Davida Beckhama. Nakoniec to bolo zrušené v dôsledku filmových nehôd. Tiež bolo napísane že Ferdinand práve filmuje dokument o vražde školáka Damilola Taylora. Ferdinand vyrástol na mieste kde bol tento 10 ročný chlapec zavraždený v roku 2000. Tento program je prvý v sérii, v ktorej bude Ferdinand rozprávať mladým o živote kriminálnikov. Ferdinandovým obľúbeným filmom je Zjazvená tvár (Scarface) a rád počúva Notorious B.I.G. Kontroverzia Zmeškané drogové testy V roku 2003 sa nezúčastnil na drogových testoch, pričom ako dôvod uviedol, že bol zaneprázdnený sťahovaním domu. Ferdinand bol za zmeškanie testov potrestaný. Futbalová asociácia mu uložila trest zákazu činnosti na 8 mesiacov od januára 2004 na klubovej i reprezentačnej úrovni a pokutu 50 000 libier. Rio tak zmeškal zvyšok ligovej sezóny a celé EURO 2004. Manchester United sa odvolal a trest bol znížený. John Terry ho nahradil na jeho poste až do návratu 9. októbra 2004 v kvalifikácii na MS proti Walesu. Ferdinandova sága okolo drogových testov zapríčinila obrovské debaty okolo toho koľko futbalistov je vinných z drogových priestupkov. Jeden z dôvodov odvolania Manchestru United okolo trestu bol že hráč Manchestru City tiež vynechal drogové testy ale vyviazol len s pokutou 2000 libier. Ale tento prípad bol značne odlišný, keďže hráč iba zmeškal svoj test a vykonal ho o 2 hodiny neskôr. Niekoľko sezón predtým bol potrestaný záložník Ipswichu Adam Tanner trojmesačným zákazom za chybné testy. Adrian Mutu bol tiež potrestaný iba na 7 mesiacov a dostal pokutu 20 000 libier po pozitívnych drogových testoch a tento trest dostal až po Riovi. Tieto precedensy viedli k niektorým sťažnostiam, že Ferdinand bol použitý ako príklad a že predĺženie jeho trestu na EURO 2004 sú toho dôkazom. Osobný život Ferdinandova priateľka Rebecca Ellison porodila syna Lorenza 24. júla 2006. Narodil sa v Manchesterskej nemocnici a vážil 3,53 kg. Rio je obrovský fanúšik vojny robotov a navrhol a postavil víťazného v roku 2002, ale nepostavil ho sám. Trofeje * FA Premier League: 2002-03, 2006-07, 2007-08 * Ligový pohár: 2006 * PFA Team of the Year, z Manchesteru United : 2006/2007 * Community Shield: 2003, 2007 * Liga Majstrov: 2008 Zdroje Tento článok je sčasti alebo úplne založený na preklade článku Rio Ferdinand zverejneného na anglickej Wikipédii. Externé odkazy * TheFA.com profil * FootballDatabase profil a štatistiky * Rio Ferdinand hráčov profil na Carlingu Rihanna.html Rihanna Robin Rihanna Fenty [[Obrázok:‎|230px|Rihanna]] Speváčka, modelka a herečka barbadoského pôvodu Narodenie 20. február 1988 Saint Michael, Barbados Pozri aj Biografický portál Rihanna, celým menom Robin Rihanna Fenty (* 20. február 1988) je mladá speváčka barbadoského pôvodu, v súčasnosti žijúca v San Diegu v Kalifornii, USA. Jej tvorba obsahuje prvky popu, r’n‘b, reggae, dancehall a dance. Preslávila sa hitmi ako "Pon de Replay", "SOS", či "Unfaithful". Kariéra Keď mala Rihanna pätnásť rokov, jej priateľ ju predstavil hudobnému producentovi Evanovi Rogersovi, ktorý na Barbadose trávil s manželkou dovolenku. Rogers a jeho partner Carl Sturken Rihanne v USA spravili nahrávky a rozposlali ich do rôznych nahrávacích spoločností. Jedna z nich sa dostala do rúk Jay-Z, rappera a prezidenta spoločnosti Def Jam Records ktorý s ňou podpísal zmluvu. Podľa jej vlastných slov jej hudbu najviac ovplyvnili Alicia Keys, Beyoncé a jej karibský pôvod. Jej debutový album Music of the Sun vyšiel 30. augusta 2005. Prvý singel s názvom „Pon de Replay“ zaznamenal úspech v svetových rebríčkoch, aj keď album ako celok dostal hodnotenie len dve a pol hviezdičky z piatich od časopisu Rolling Stone. Ako súčasť propagácie albumu Rihanna robila predskokana pre Gwen Stefani na jej turné. Druhý singel „If It's Lovin' That You Want” zďaleka nedosiahol až taký veľký úspech ako prvý, a tretí singel „Let me“ vyšiel len v Japonsku. Druhý album s názvom A Girl Like Me Rihanne vyšiel v apríli 2006, menej ako osem mesiacov po prvom albume. Nasledovali single "SOS", "Unfaithful", "We Ride" a "Break It Off", ktorý naspievala v spolupráci so Seanom Paulom. Tretí album Good Girl Gone Bad vyšiel 5. júna 2007. Jeho prvý singel "Umbrella" naspievala spolu s Jay-Z. Nasledovali ho single "Shut Up and Drive", "Don't Stop The Music", a "Hate That I Love You", ktorý naspievala v spolupráci s Ne-Yom. Ako herečka si zahrala seba vo filme Bravo Girls: Všetko alebo nič, objavila sa aj v jednej časti americkej telenovely All My Children a dráme Las Vegas. 27. novembra 2007 koncertovala v Bratislave (Sibamac aréna)^, predskokokana jej robila Zdenka Predná^. Diskografia * 2005 - Music of the Sun * 2006 - A Girl Like Me * 2007 - Good Girl Gone Bad Referencie 1. ↑ Rihanna rozohriala studenú novembrovú Bratislavu, www.aktuality.sk, 28.11.2007 2. ↑ 28.11.2007 Iné projekty * Commons * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Externé odkazy * Oficiálna stránka * Rihanna na Hudba.sk * Rihanna na Def Jam * Rihanna na MySpace Rif.html Rif Rif môže byť: * útvar v mori, pozri rif (more) * Isaac Alfasi * pohorie v Maroku, pozri Ríf RIF môže byť: * Reading Is Fundamental, organizácia * Renju International Federation * Richfield Municipal Airport, kód IATA * Royal Irish Fusiliers, bývylý britský regiment * Rule Interchange Format Symbol rozcestia Toto je rozlišovacia stránka — navigačná pomôcka obsahujúca zoznam iných článkov, ktoré by mohli mať rovnaký názov. Ak vás na túto stránku odkázal článok, prosíme Vás, aby ste sa k článku vrátili a opravili v ňom odkaz tak, aby odkazoval priamo na konkrétnu stránku z hore uvedeného zoznamu, ktorú autor článku myslel. Rift.html Rift Riftové údolie v juhoatlantickom chrbáte, s naznačením pohybu dosiek. Rift (predtým v slovenčine nazývaný brázda, prielom, priekopová priepadlina, hlbinný pokles) je seizmicky a vulkanicky aktívna priekopová štruktúra (zóna) v zemskej kôre, charakterizovaná poruchami poklesového charakteru, vznikom novej oceánskej kôry, s dĺžkou niekoľko stoviek až tisícov kilometrov a šírkou od niekoľko km do stoviek kilometrov. Súbor riftov sa nazýva riftová zóna. Termín rift, používaný v súčasnosti aj u nás, zaviedol nemecký petrograf a geológ H. Cloos (1855-1951) v roku 1939. H. Cloos najskôr definoval rifty ako poklesy vzniknuté rozťahovaním kôry v oblastiach veľkých elevácií a v osových zónach hlbokých depresií. Dnes sa riftom pripisuje aj štruktúrny význam a ich vznik sa dáva do súvislosti so zmenami v kôre. Riftové zóny predstavujú oslabené zóny v zemskej kôre, na ktorých sa oddeľujú od seba pevninské bloky a systémom zlomov v zemskej kôre vystupuje na povrch magma. Vyskytujú sa v osových častiach oceánskych chrbtov, ale aj na kontinentoch. Často sú oceánske a kontinentálne rifty na seba napojené. Celková dÍžka svetových riftov sa odhaduje na 60 000 km. Delenie * vnútrooceánske - nachádzajú sa na dne oceánov (napr. Severoatlantický chrbát) * medzipevninské - stred riftového údolia má už oceánsku štruktúru, ale na okrajoch je zachovaná pevninská štruktúra * pevninské - sú stále uprostred pevninského bloku a majú pevninskú, aj keď čiastočne zmenenú kôru (ako príklad môžu slúžiť riftové zóny, ktoré prebiehajú severnou a západnou Európou, tvoriace reťaz prelomov, riftových údolí, lineárnych štruktúr a lineárne usporiadaných bazaltových efúzií a intrúzií) Petrológia riftovej zóny V stavbe oceánskeho riftu sa dajú vyčleniť (podobne ako v stavbe oceánskej kôry) dve rozdielne zóny - vrchná zóna je tvorená hlbokomorskými sedimentami a vyvretými bazaltami s xenolitmi olivínov a plagioklasov, pochádzajúcich zo serpentinizovaných peridotitov spodnej zóny. Ďaľšími horninami, podieľajúcimi sa na stavbe spodnej zóny, môžu byť metamorfované bázické a ultrabázické horniny a/alebo amfibolity. Literatúra * W. G. Melson,G. Thompson: Petrology of a Transform Fault Zone and Adjacent Ridge Segments, in Philosophical Transactions of the Royal Society of London. Series A, Mathematical and Physical Sciences, Vol. 268, No. 1192 Pozri aj * Rozchádzanie oceánskeho dna Rif_(more).html Rif (more) Útesy na pláži La Chata na ostrove Vieques Rif (angl. reef) je útes (alebo v širšom zmysle akákoľvek vyvýšenina, plytčina), ktorý siaha tesne pod hladinu mora a prípadne miestami aj nad jeho hladinu. Zvyčajne je to tzv. koralový útes (koralový rif). Iné projekty * Commons * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Rif (more) Tento geografický článok je zatiaľ príliš krátky (tzv. Mapa sveta "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Rimava.html Rimava Rimava môže byť: * rieka na juhu Slovenska, pozri Rimava (rieka) * mikroregión na juhu Slovenska, pozri Rimava (región) * internetové noviny, pozri Rimava (internetové noviny) * slovenský cykloklub, pozri Rimava (cykloklub) Symbol rozcestia Toto je rozlišovacia stránka — navigačná pomôcka obsahujúca zoznam iných článkov, ktoré by mohli mať rovnaký názov. Ak vás na túto stránku odkázal článok, prosíme Vás, aby ste sa k článku vrátili a opravili v ňom odkaz tak, aby odkazoval priamo na konkrétnu stránku z hore uvedeného zoznamu, ktorú autor článku myslel. Rimbaba_obyčajná.html Rimbaba obyčajná Rimbaba obyčajná (Tanacetum parthenium) Rimbaba obyčajná (lat. Tanacetum parthenium) je rastlina z čeľade astrovité (Asteraceae). Rimbaba obyčajná je trváca bylina s priamou stonkou a striedavými, perovitodielnymi listami. Stonky sú ukončené úborom z bielych jazykovitých a žltých rúrkovitých kvetov. Plody sú nažky. Celá rastlina príjemne vonia. Pôvodne bola udomácnená v Iráne a Iraku a cez oblasť Stredozemia sa dostala do ostatných častí Európy. Rimbaba obyčajná je bežná liečivá rastlina; často ju možno nájsť vysadenú vo vidieckych záhradách. Synonymá * Chrysantheim parthenium * Pyrethrum parthenium Zdroj * J. Volák, J. Stodola, F. Severa - Veľká kniha liečivých rastlín Iné projekty * Commons * Wikidruhy * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému * Spolupracuj na Wikispecies Wikidruhy ponúka informácie na tému Rimbaba obyčajná Rimava_(rieka).html Rimava (rieka) Rimava je rieka na juhu stredného Slovenska, preteká územím okresu Rimavská Sobota. Je to významný pravostranný prítok Slanej. Má dĺžku 88 km, plochu povodia 1 379,6 km² a priemerný prietok 4,7 m³/s v Rimavskej Sobote, resp. 7,1 m³/s v ústí. Je tokom IV. rádu a priemerná lesnatosť povodia je 30%. Je to vrchovinovo-nížinný typ rieky. Významným znečisťovateľom rieky sú spracovateľské závody v Hnúšti a Rimavskej Sobote. Prameň Pramení vo Veporských vrchoch na juhovýchodnom úpätí Fabovej hole (1 438,8 m n. m.) v nadmorskej výške cca 1 130 m n. m. Opis toku Najprv tečie na juh a v pramennej oblasti priberá viaceré krátke prítoky, na krátkom úseku tečie na území Muránskej planiny, kde sprava priberá Strieborný potok (596,3 m n. m.), potom zľava Kačkavu a Slávču a tečie územím mesta Tisovec už v Stolických vrchoch. Na území mesta priberá pravostranný Furmanec a ľavostrannú Skaličku, následne sprava Rejkovský potok pretekajúci osadou Rejkovo. Ďalej pokračuje cez obec Rimavská Píla, kde sprava priberá Blatný potok. Následne tečie na hranici Stolických vrchov a Revúckej vrchoviny a preteká osadami Hačava (tu priberá sprava Bystrý potok), Skálie a Mútnik. Vteká na územie mesta Hnúšťa v Rimavskom podolí, sprava priberá Klenovskú Rimavu a tečie okolo osady Likier. Od hlavného koryta sa na pravej strane oddeľuje vedľajšie rameno, ktoré sa opätovne pripája pri obci Rimavské Brezovo, na krátkom úseku sa zarezáva do Revúckej vrchoviny. Pokračuje cez Rimavskú Baňu, kde sprava priberá najprv Repno a následne aj Rimavicu. Tečie ďalej na juh, oddeľuje obce Rimavské Zalužany na pravom brehu a Príboj na ľavom brehu a vstupuje na územie Rimavskej kotliny. Prudšie sa stáča a pri obci Kociha vytvára niekoľko meandrov a priberá pravostranný Kocižský potok. Ďalej preteká pomedzi obce Hrachovo na pravom brehu a Vyšný Skálnik na opačnom brehu Rimavy, následne oddeľuje pravobrežné Vrbovce nad Rimavou (tu sprava priberá Lužné) a ľavobrežný Nižný Skálnik (tu zľava priberá Vyvieračku). Potom priberá z pravej strany Mihovec, oddeľuje obce Malé Teriakovce (ľavý breh) a Veľké Teriakovce (pravý breh) a Rimava tečie viac na juhovýchod. Sprava sa vlieva Krásňanský potok, pri Čerenčanoch tiež pravostranný Čerenčiansky potok a vteká na katastrálne územie mesta Rimavská Sobota. Preteká mestom popri Sobôtke, sprava priberá Čiernolúcky potok, oddeľuje sídlisko Západ a Tomášovú od zvyšku mesta a pri časti Sabová sa stáča opäť na juh. Tečie popri obci Rimavské Janovce, kde priberá sprava Ľukvu a Gemerčecký potok, následne pokračuje popri obciach Pavlovce a Jesenské, priberá pravostrannú Gortvu a stáča sa na juhovýchod. Obteká obec Širkovce, pri susedných Šimonovciach sa stáča na severovýchod, sprava priberá Mačací potok a ďalej preteká územím s vybudovanými ochrannými hrádzami. Pokračuje okolo obcí Dubovec a Martinová viac-menej východným smerom, z pravej strany priberá Belínsky potok, tečie v blízkosti obce Orávka a osady Višňové. Pri obci Rimavská Seč priberá z pravej strany druhé rameno Mačacieho potoka a zľava významný prítok Blh. Potom priberá zľava Tešku a koryto rieky sa oblúkom stáča na juhovýchod, priberá sprava Vlkyňský potok, obteká obec Vlkyňa, opätovne sa stáča k severovýchodu a na katastrálnom území tejto obce sa v nadmorskej výške približne 145 m n. m. vlieva do Slanej. Povodie Rimavy podľa prítokov (v smere toku) Rimava (P - pravostranný prítok, Ľ - ľavostranný prítok) * Strieborný potok P * Kačkava Ľ * Štrompľová P * Slávča Ľ * Furmanec P * Galička Ľ * Bánová P * Skalička Ľ * Losinec Ľ * Rejkovský potok P * Ľadový potok Ľ * Blatný potok P * Holubenec P * Palinový potok Ľ * Zárubný potok Ľ * Ostriansky potok P * Zbojište Ľ * Bystrý potok P * Homoľov potok P * Klenovská Rimava P * Kýčerský potok P * Mazúrka P * Temničný potok P * Borový potok Ľ * Pavlov potok Ľ * Veporský potok P * Javorina P * Ráztočný potok Ľ * Pradidov P * Čerešňový potok Ľ * Vandrovný potok Ľ * Brezovan P * Sinecký potok P * Uhrínovský potok Ľ * Čechovský potok Ľ * Repné P * Rimavica P * Múraný potok Ľ * Zálomka P * Železný potok Ľ * Ďurkovský potok P * Havrilovec Ľ * Hájsky potok P * Dlhý potok P * Kokavka P * Ľubienka Ľ * Lipové P * Kamenistý potok P * Liešnica P * Húkľavý potok P * Blatina P * Svarín Ľ * Kocižský potok P * Lužné P * Vyvieračka Ľ * Mihovec P * Sinkov potok Ľ * Hájsky potok Ľ * Krásňanský potok P * Čerenčiansky potok P * Čiernolúcky potok P * Harapínsky potok P * Močiar Ľ * Ľukva P * Baník Ľ * Mojínsky potok P * Včelinský potok Ľ * Gemerčecký potok P * Katínsky kanál P * Gortva P * Havraní potok P * Večelkovský potok Ľ * Čomovský potok Ľ * Veľký potok Ľ * Malý potok P * Jablonec Ľ * Močaristý potok Ľ * Pásový potok Ľ * Čierny potok Ľ * Ostrý potok Ľ * Potôčik P * Šťavica Ľ * Čenízsky potok P * Mačací potok (ústi 1. rameno) P * Širkovský kanál Ľ * Dubovský potok Ľ * Belínsky potok Ľ * Ťahanský potok Ľ * Tulčovský potok Ľ * Mačací potok (ústi 2. rameno) P * Drieňovský potok Ľ * Dechtársky potok Ľ * Drniansky potok P * Kačinský potok P * Chrámecký potok P * Pohanský potok P * Janický potok Ľ * Blh Ľ * Krokavka Ľ * Dobrá P * Striežovský potok P * Brádňanský potok P * Hlavinský potok Ľ * Lúčica Ľ * Budikoviansky potok P * Hradištský potok Ľ * Papča P * Lemešík P * Veľký potok P * Lesný potok P * Brádňanský potok Ľ * Dražický potok P * Paláska P * Panický potok Ľ * Tomášovský potok P * Rakytník Ľ * Hnojník P * Jazerný potok P * Radnovský potok P * Cerové P * Čížsky kanál Ľ * Teška Ľ * Bránický kanál P * Vlkynský potok P Rimavské_Janovce_ae00.html Rimavské Janovce Rimavské Janovce Erb | Vlajka | Mapa Rimavské Janovce Základné údaje Kraj: |Banskobystrický Okres: |Rimavská Sobota Región: |Gemer Poloha: |00° 00' 00" s. š. |00° 00' 00" v. d. Nadmorská výška: |m n.m. Rozloha: |28 km² Počet obyvateľov: |1236 (31.12.2004) Hustota obyvateľstva: |44 obyvateľ(ov)/km^2 Prvá písomná zmienka: |1270 Nacionále Štatistická územná |515469 jednotka: | EČV: |RS PSČ: |980 01 Telefónna predvoľba: |0 47 Oficiálne adresy Adresa obecného úradu: | E-mail: | Telefón: | Fax: | Politika Starosta: |Stanislav Malček Zdroje údajov Mestská a obecná štatistika SR (SŠÚ), http://obce.info Rimavské Janovce sú obec na Slovensku v okrese Rimavská Sobota. Tento geografický článok o mieste na Slovensku je zatiaľ Vlajka Slovenska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Mestá a obce okresu Rimavská Sobota (3+104) 31.12.2003 Abovce | Babinec | Barca | Belín | Blhovce | Bottovo | Budikovany | Bátka Cakov | Čerenčany | Čierny Potok | Číž | Dolné Zahorany | Dražice Drienčany | Drňa | Dubno | Dubovec | Dulovo | Figa | Gemerské Dechtáre Gemerské Michalovce | Gemerský Jablonec | Gemerček | Gortva | Hajnáčka Hnúšťa | Hodejov | Hodejovec | Horné Zahorany | Hostice | Hostišovce Hrachovo | Hrušovo | Hubovo | Husiná | Chanava | Chrámec | Ivanice Janice | Jesenské | Jestice | Kaloša | Kesovce | Klenovec | Kociha Konrádovce | Kraskovo | Krokava | Kružno | Kráľ | Kyjatice | Lehota nad Rimavicou | Lenartovce | Lenka | Lipovec | Lukovištia | Martinová Neporadza | Nižný Skálnik | Nová Bašta | Orávka | Ožďany | Padarovce Pavlovce | Petrovce | Poproč | Potok | Radnovce | Rakytník | Ratkovská Lehota | Ratkovská Suchá | Riečka | Rimavská Baňa | Rimavská Seč Rimavská Sobota | Rimavské Brezovo | Rimavské Janovce | Rimavské Zalužany Rovné | Rumince | Slizké | Stará Bašta | Stránska | Studená | Sútor Šimonovce | Širkovce | Španie Pole | Štrkovec | Tachty | Teplý Vrch Tisovec | Tomášovce | Uzovská Panica | Valice | Veľké Teriakovce | Veľký Blh | Večelkov | Vieska nad Blhom | Vlkyňa | Vyšné Valice | Vyšný Skálnik Včelince | Zacharovce | Zádor | Žíp Rimavská_Seč_f1de.html Rimavská Seč Rimavská Seč Erb | Vlajka | Mapa Rimavská Seč Základné údaje Kraj: |Banskobystrický Okres: |Rimavská Sobota Región: | Poloha: |00° 00' 00" s. š. |00° 00' 00" v. d. Nadmorská výška: |m n.m. Rozloha: |km² Počet obyvateľov: |1869 (31.12.2004) Hustota obyvateľstva: |obyvateľ(ov)/km^2 Nacionále Štatistická územná |515442 jednotka: | EČV: |RS PSČ: |980 42 Telefónna predvoľba: |047 Oficiálne adresy Adresa obecného úradu: | E-mail: | Telefón: | Fax: | Politika Starosta: | Zdroje údajov Mestská a obecná štatistika SR (SŠÚ), http://obce.info Rimavská Seč je obec na Slovensku v okrese Rimavská Sobota. Tento geografický článok o mieste na Slovensku je zatiaľ Vlajka Slovenska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Mestá a obce okresu Rimavská Sobota (3+104) 31.12.2003 Abovce | Babinec | Barca | Belín | Blhovce | Bottovo | Budikovany | Bátka Cakov | Čerenčany | Čierny Potok | Číž | Dolné Zahorany | Dražice Drienčany | Drňa | Dubno | Dubovec | Dulovo | Figa | Gemerské Dechtáre Gemerské Michalovce | Gemerský Jablonec | Gemerček | Gortva | Hajnáčka Hnúšťa | Hodejov | Hodejovec | Horné Zahorany | Hostice | Hostišovce Hrachovo | Hrušovo | Hubovo | Husiná | Chanava | Chrámec | Ivanice Janice | Jesenské | Jestice | Kaloša | Kesovce | Klenovec | Kociha Konrádovce | Kraskovo | Krokava | Kružno | Kráľ | Kyjatice | Lehota nad Rimavicou | Lenartovce | Lenka | Lipovec | Lukovištia | Martinová Neporadza | Nižný Skálnik | Nová Bašta | Orávka | Ožďany | Padarovce Pavlovce | Petrovce | Poproč | Potok | Radnovce | Rakytník | Ratkovská Lehota | Ratkovská Suchá | Riečka | Rimavská Baňa | Rimavská Seč Rimavská Sobota | Rimavské Brezovo | Rimavské Janovce | Rimavské Zalužany Rovné | Rumince | Slizké | Stará Bašta | Stránska | Studená | Sútor Šimonovce | Širkovce | Španie Pole | Štrkovec | Tachty | Teplý Vrch Tisovec | Tomášovce | Uzovská Panica | Valice | Veľké Teriakovce | Veľký Blh | Večelkov | Vieska nad Blhom | Vlkyňa | Vyšné Valice | Vyšný Skálnik Včelince | Zacharovce | Zádor | Žíp Rimania.html Rimania Rimania môžu byť: * obyvatelia mesta Rím * občan/obyvateľ Rímskej ríše, pozri staroveký Rím * označenie, akým sami saba označovali občania Byzantskej ríše, pozri Byzantská ríša Symbol rozcestia Toto je rozlišovacia stránka — navigačná pomôcka obsahujúca zoznam iných článkov, ktoré by mohli mať rovnaký názov. Ak vás na túto stránku odkázal článok, prosíme Vás, aby ste sa k článku vrátili a opravili v ňom odkaz tak, aby odkazoval priamo na konkrétnu stránku z hore uvedeného zoznamu, ktorú autor článku myslel. Rimavské_Zalužany_2c89.html Rimavské Zalužany Rimavské Zalužany Erb | Vlajka | Mapa Rimavské Zalužany Základné údaje Kraj: |Banskobystrický Okres: |Rimavská Sobota Región: |Rimava-Rimavica Poloha: |00° 00' 00" s. š. |00° 00' 00" v. d. Nadmorská výška: |m n.m. Rozloha: |464 km² Počet obyvateľov: |324 (31.12.2004) Hustota obyvateľstva:|1 obyvateľ(ov)/km^2 Nacionále Štatistická územná |557811 jednotka: | EČV: |RS PSČ: |980 53 (pošta Rimavská |Baňa) Telefónna predvoľba: |0 42 Oficiálne adresy Adresa obecného |Obecný úrad Rimavské úradu: |Zalužany 1 E-mail: | Telefón: | Fax: | Politika Starosta: |Janka Durišová Zdroje údajov Mestská a obecná štatistika SR (SŠÚ), http://obce.info Rimavské Zalužany sú obec na Slovensku v okrese Rimavská Sobota. Tento geografický článok o mieste na Slovensku je zatiaľ Vlajka Slovenska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Mestá a obce okresu Rimavská Sobota (3+104) 31.12.2003 Abovce | Babinec | Barca | Belín | Blhovce | Bottovo | Budikovany | Bátka Cakov | Čerenčany | Čierny Potok | Číž | Dolné Zahorany | Dražice Drienčany | Drňa | Dubno | Dubovec | Dulovo | Figa | Gemerské Dechtáre Gemerské Michalovce | Gemerský Jablonec | Gemerček | Gortva | Hajnáčka Hnúšťa | Hodejov | Hodejovec | Horné Zahorany | Hostice | Hostišovce Hrachovo | Hrušovo | Hubovo | Husiná | Chanava | Chrámec | Ivanice Janice | Jesenské | Jestice | Kaloša | Kesovce | Klenovec | Kociha Konrádovce | Kraskovo | Krokava | Kružno | Kráľ | Kyjatice | Lehota nad Rimavicou | Lenartovce | Lenka | Lipovec | Lukovištia | Martinová Neporadza | Nižný Skálnik | Nová Bašta | Orávka | Ožďany | Padarovce Pavlovce | Petrovce | Poproč | Potok | Radnovce | Rakytník | Ratkovská Lehota | Ratkovská Suchá | Riečka | Rimavská Baňa | Rimavská Seč Rimavská Sobota | Rimavské Brezovo | Rimavské Janovce | Rimavské Zalužany Rovné | Rumince | Slizké | Stará Bašta | Stránska | Studená | Sútor Šimonovce | Širkovce | Španie Pole | Štrkovec | Tachty | Teplý Vrch Tisovec | Tomášovce | Uzovská Panica | Valice | Veľké Teriakovce | Veľký Blh | Večelkov | Vieska nad Blhom | Vlkyňa | Vyšné Valice | Vyšný Skálnik Včelince | Zacharovce | Zádor | Žíp Rimavská_Baňa_107c.html Rimavská Baňa Rimavská Baňa Erb | Vlajka | Mapa Rimavská Baňa Základné údaje Kraj: |Banskobystrický Okres: |Rimavská Sobota Región: | Poloha: |00° 00' 00" s. š. |00° 00' 00" v. d. Nadmorská výška: |m n.m. Rozloha: |km² Počet obyvateľov: |440 (31.12.2004) Hustota obyvateľstva: |obyvateľ(ov)/km^2 Nacionále Štatistická územná |515426 jednotka: | EČV: |RS PSČ: |980 53 Telefónna predvoľba: | Oficiálne adresy Adresa obecného úradu: | E-mail: | Telefón: | Fax: | Politika Starosta: | Zdroje údajov Mestská a obecná štatistika SR (SŠÚ), http://obce.info Rimavská Baňa je obec na Slovensku v okrese Rimavská Sobota. V obci sa narodil Juraj Palkovič, slovenský básnik, novinár a prekladateľ. Tento geografický článok o mieste na Slovensku je zatiaľ Vlajka Slovenska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Mestá a obce okresu Rimavská Sobota (3+104) 31.12.2003 Abovce | Babinec | Barca | Belín | Blhovce | Bottovo | Budikovany | Bátka Cakov | Čerenčany | Čierny Potok | Číž | Dolné Zahorany | Dražice Drienčany | Drňa | Dubno | Dubovec | Dulovo | Figa | Gemerské Dechtáre Gemerské Michalovce | Gemerský Jablonec | Gemerček | Gortva | Hajnáčka Hnúšťa | Hodejov | Hodejovec | Horné Zahorany | Hostice | Hostišovce Hrachovo | Hrušovo | Hubovo | Husiná | Chanava | Chrámec | Ivanice Janice | Jesenské | Jestice | Kaloša | Kesovce | Klenovec | Kociha Konrádovce | Kraskovo | Krokava | Kružno | Kráľ | Kyjatice | Lehota nad Rimavicou | Lenartovce | Lenka | Lipovec | Lukovištia | Martinová Neporadza | Nižný Skálnik | Nová Bašta | Orávka | Ožďany | Padarovce Pavlovce | Petrovce | Poproč | Potok | Radnovce | Rakytník | Ratkovská Lehota | Ratkovská Suchá | Riečka | Rimavská Baňa | Rimavská Seč Rimavská Sobota | Rimavské Brezovo | Rimavské Janovce | Rimavské Zalužany Rovné | Rumince | Slizké | Stará Bašta | Stránska | Studená | Sútor Šimonovce | Širkovce | Španie Pole | Štrkovec | Tachty | Teplý Vrch Tisovec | Tomášovce | Uzovská Panica | Valice | Veľké Teriakovce | Veľký Blh | Večelkov | Vieska nad Blhom | Vlkyňa | Vyšné Valice | Vyšný Skálnik Včelince | Zacharovce | Zádor | Žíp Rimavica.html Rimavica Rimavica je aj miestna časť obce Lehota nad Rimavicou. Rimavica je významným pravostranným prítokom Rimavy, meria 31 km. Pramení vo Veporských vrchoch neďaleko obce Lom nad Rimavicou, pod vrchom Čierťaž (1 102,1 m n. m.) v nadmorskej výške cca 1 020 m n. m. Najprv preteká okolo obce Lom nad Rimavicou smerom na severovýchod, priberá prvý významnejší prítok zľava a stáča sa k juhovýchodu. Sprava priberá Zálomku, preteká osadou Havrilovo a vstupuje do Stolických vrchov. Vytvára veľký oblúk, sprava priberá Hájsky potok, preteká osadou Salajka a stáča sa na juhovýchod. Ďalej pokračuje obcou Utekáč a následne Kokavou nad Rimavicou, na území ktorej priberá z pravej strany Kokavku a tečie na kratšom úseku viac-menej na juh. Sprava vzápätí priberá Liešnicu a opäť tečie juhovýchodným smerom, údolie rieky sa zužuje a tok meandruje. Vteká do Revúckej vrchoviny, z pravej strany priberá Blatinu, preteká obcou Lehota nad Rimavicou. Zľava priberá ešte Svarín a v blízkosti obce Rimavská Baňa, v Rimavskom podolí, sa vlieva do Rimavy. v • d • e Vodné toky v povodí Rimavice Blatina · Dlhý potok · Drahovský potok · Dražná · Ďurkovský potok · Hájsky potok · Havrilovec · Húkľavý potok · Kamenistý potok · Kokavka · Liešnica · Lipové · Ľubienka · Múraný potok · Rimavica · Svarín · Zálomka · Železný potok Rimavská_Píla_eafc.html Rimavská Píla Rimavská Píla je časť mesta Tisovec, pred rokom 1979 samostatná obec. Poloha Cez stred dediny preteká rieka Rimava. Okolité vrchy sú: * Tŕstie (1 117 m n .m.) * Ostrá (1 020 m n. m.) * Kochovo (840 m n. m.) Osobnosti * Matej Hrebenda * Ján Vansa Občianska vybavenosť V Rimavskej Píle stojí krčma, 2 obchody, 2 bary, materská škola, kultúrny dom, evanjelický kostol, baptistický kostol, komunitné centrum. Je tu železničná zastávka na trati Jesenské - Brezno. Rimini.html Rimini Rimini je mesto v Taliansku v regióne Emilia-Romagna a je hlavným mestom provincie Rimini. Nachádza sa na pobreží Jadranského mora a spolu s Riccione je to medzi Talianmi pravdepodobne najznámejšie prímorské stredisko Jadranskej riviéry. Rimbaba_starčekolistá.html Rimbaba starčekolistá Rimbaba starčekolistá (Tanacetum cinerariifolium) Rimbaba starčekolistá (lat. Tanacetum cinerariifolium) je rastlina z čeľade astrovité (Asteraceae). Rebríček bertrámový je trváca bylina s drevnatým, plazivým podzemkom, z ktorého vyrastajú vzpriamené stonky husto olistené striedavými, kopijovitými listami. Kvetné úbory tvoria riedke okolíkaté strapce, plody sú nažky. Celá rastlina príjemne vonia. Rebríček bertrámový je rozšírený po celej Európe, jeho areál siaha až na Kaukaz a Sibír, bol zavlečený až do Severnej Ameriky. Rastie od nížin až do predhoria na vlhkých miestach, pri potokoch, v priekopách a na vlhkých lúkach a už od 16. storočia sa pestuje ako liečivá a okrasná rastlina. Synonymá * Chrysanthemum cinerariifolium * Pyrethrum cinerariifolium Zdroj * J. Volák, J. Stodola, F. Severa - Veľká kniha liečivých rastlín Iné projekty * Commons * Wikidruhy * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému * Spolupracuj na Wikispecies Wikidruhy ponúka informácie na tému Rimbaba starčekolistá Rimavská_Sobota_5561.html Rimavská Sobota Rimavská Sobota Erb | Vlajka | Mapa Rimavská Sobota Základné údaje Kraj: |Banskobystrický Okres: |Rimavská Sobota Región: |Gemer Poloha: |48° 22' 52" s. š. 20° 00' |52" v. d. Nadmorská výška: |210 m n.m. Rozloha: |42,38 km² Počet obyvateľov:|24 520 (2004) Hustota |579 obyvateľ(ov)/km^2 obyvateľstva: | Nacionále ŠÚJ: |25242 EČV: |RS PSČ: |979 01 Telefónna |0 47 predvoľba: | Oficiálne adresy |Mestský úrad Rimavská Sobota Adresa: |Svätoplukova 9 |979 01 Rimavská Sobota Web: |www.rimavskasobota.sk E-mail: |mesto@rimavskasobota.sk Telefón: |56 31 139 Fax: |56 23 507 Politika Primátor: |MUDr. Štefan Cifruš (NEKA) Zdroje údajov Mestská a obecná štatistika SR (SŠÚ), http://obce.info Rimavská Sobota (maď. Rimaszombat) je mesto ležiace v Banskobystrickom kraji. Polohopis Panoráma Rimavskej Soboty z pokoradzského kopca Časti obce Mestské časti: Bakta, Dúžava, Kurinec, Mojín, Nižná Pokoradz, Sabová, Sobôtka, Tomášová, Včelinec, Vinice, Vyšná Pokoradz Sídliská: Rimava, Západ Ostatné časti: Chrenovisko, Šibeničný vrch Osady: Baranička, Kľačany, Majša Ulice Jánošíková, Hostinského, Dr. Clementisa, Česká, Kirejevská, Tulipánová, L. Svobodu, Bodonu, Fábryho, Francisciho, Dobšinského, Novomeského, Rožňavská, ... Vodné toky Mestom preteká rieka Rimava. Vodné plochy V blízkosti sa nachádzajú umelé vodné nádrže Teplý Vrch a Zelená voda (Kurinec). V lokalite Kurinec momentálne prebieha výstavba rekreačného strediska. Politika Mestské zastupiteľstvo Obyvateľstvo Národnostné zloženie (2001): národnosť Slovenská 59,3%, Maďarská 35,3%, Rómska 3%, Česká 0,7%. Partnerské obce Čerenčany Kultúra a zaujímavosti Divadlo Neprofesionálné divadelné súbory: * DIVOSOD (Div.súbor dospelých) pri MsKS v Rim.Sobote * PICTUS (mladé alternatívne) pri MsKS v Rim.Sobote * ALTERNA (študentské) pri ZUŠ a MsKS v Rim.Sobote * ZAUŠKO (destské) pri ZUŠ a MsKS v Rim.Sobote * BADIDO (bábkársky súbor dospelých) pri MsKS v Rim.Sobote Múzeá V Rimavskej Sobote sa nachádza Gemersko-malohontské múzeum so stálou expozíciou. Gemersko-malohontské múzeum patrí medzi najstaršie múzeá na Slovensku. Vzniklo v roku 1882 a jeho 1.riaditeľom bol v rokoch 1882 - 1907 jeden zo zakladateľov - prírodovedec a pedagóg János Fábry /1830 - 1907/. Pôvodným sídlom múzea - do roku 1910, bola budova bývalého župného domu na Hlavnom námestí. V roku 1910 odkúpilo múzeum budovu bývalých kasární, postavenú v roku 1850 podľa projektu Ferenca Miksa, ktorá ostala sídlom múzea do dnešných čias. Múzeum sa špecializuje na dokumentáciu, výskum a získavanie zbierok v odboroch história, archeológia, etnológia, výtvarné umenie, prírodné vedy a rómska kultúra regiónu Gemer - malohont. Bohaté zbierkové fondy múzea, zo spoločenských a prírodných vied, dopĺňa rozsiahly historický knižný fond múzea. Celkový zbierkový fond presahuje počet 93 000 zbierkových predmetov. Hudba * Maduar - dancefloorová skupina * Portikus - progress rock metalová skupina * M.E.L.L. - folk-world music hudobné zoskupenie * Sobotienka - dychová hudba * Bluetrend - country-bluegrassové hudobné zoskupenie * Bona Fide - zmiešaný spevácky zbor Stavby Pamiatky Pomníky V Rimavskosobotskom cintoríne je pochovaný Peter Kelner Hostinský. * pomník Blahy Lujzy * pomník Š. M. Daxnera * pomník M. Tompu * pomník Š.Petöfiho Pomník- básnik Mihály Pomník- básnik Šándor Petöfi Pomník- Herečka Lujza Tompa Blahová Pomník- básnik Šándor Petöfi Pomník- básnik Mihály Pomník- Herečka Lujza Tompa Blahová Pomník- Štefan Marko Pomník- Michal Miloslav Pomník- Ján Francisci Daxner(štúrovec) Bakulíny(štúrovec) Rimavský(štúrovec) Daxner Bakulíny Rimavský (štúrovec) (štúrovec) (štúrovec) Parky Pri sídlisku Západ sa nachádza park 1. mája. Šport Futbalový klub MFK Rimavská Sobota pod vedením trénera Mikuláša Komanického bojuje v baráži o najvyššiu slovenskú futbalovú ligu. Najväčší úpech 2. kolo pohára Intertoto Cup so Sampdoriou Janov (1996/97). Pravidelné podujatia * Dni mesta - 5.-6.máj * Atrium Art, Medzinárodný festival divadla a hudby * Dobšinského rozprávkový Gemer, Celoslovenský festival rozprávok * Divadlo a deti, Celoštátny divadelný festival * Medzinárodné letné umelecké workshopy - LeTaVy (Letný Tábor Výtvarníkov) - august * Gemersko-malohontský jarmok 27.9.-29.9. * Koncerty absolventov ZUŠ - jún Kulinárske špeciality Hospodárstvo a infraštruktúra Doprava Dopravu zabezpečuje SAD Lučenec Verejné ustanovizne Školstvo * ZŠ Pavla Dobšinského v Rimavskej Sobote * Gymnázium v Rimavskej Sobote * Evanjelická základná škola * Základná umelecká škola * Základná škola Petra Kellnera Hostinského Osobnosti * Peter Záturecký - právnik, zakladateľ organizovaného jazdectva na Slovensku. * Elemír Rákoš - slovenský archivár a historik. * Peter Sever, vl. menom Jozef Bobok - slovenský spisovateľ, scenárista a autor literatúry pre deti a mládež * Viky Ráková - slovenská herečka s maďarskou národnosťou * Marta Hlušíková - spisovaleľka, stredoškol.učiteľka, členka Spolku slov. spisovateľov * Marian Lacko - výtvarník, scénograf, dramatik, hudobník, zakladateľ LeTaVy, ATRIUM ART, riaditeľ ZUŠ * Ľubomír Šárik - teatrológ, divadelný dramaturg, filozof, riaditeľ MsKS * Štefan Balázs – akademický maliar, vysokoškolský profesor UMB Banská Bystrica * Alexander Bohó – maliar-grafik, umelec v slobodnom povolaní * Janka Sovičová (Köbölová) – herečka Bratislavského bábkového divadla * Jana Wernerová – herečka Divadla na peróne, Košice * Stanislava Pázmányová – herečka Divadla Jonáša Záborského, Prešov * Zuzana Ferenczová – divadelná režisérka, pracovníčka Divadelného ústavu, Bratislava * Roman Slanina – kabaretný umelec a šoumen, spolupracovník slovenských televízií a rádií * Marek Ceglédy – sochár, člen akademického senátu Akadémie umení v Banskej Bystrici * Ivan Slovenčák – maliar, stredoškolský učiteľ na SPŠ S. Stankovianskeho v Banskej Štiavnici * Katarína Czikorová – výtvarníčka, grafická dizajnérka * Peter Nosáľ – výtvarník, grafický dizajnér, vysokoškolský učiteľ na VŠVU v Bratislave * Peter Dobiáš – herec Bábkového divadla v Žiline a hosťujúci herec Divadla loutek v Ostrave * Matej Lacko – herec Divadla Jonáša Záborského,Prešov a hosťujúci herec Bábkového divadla na rázcestí v Banskej Bystrici * Zoltán Szászi – spisovateľ, publicista * István Bettes – básnik, spisovateľ * Edita Kováčová – speváčka, skladateľka, členka nitrianskej hudobnej skupiny ALALYA Čestné občianstvo Cena obce Významné osobnosti Médiá (foto, audio, dokumenty) Iné projekty * Commons * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Externé odkazy * Rimavská Sobota - Online, správy, zaujímavosti * Rimavská Sobota - aktuality * Rimavská Sobota - aktuality, správy, Webkamera Tento geografický článok o mieste na Slovensku je zatiaľ Vlajka Slovenska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Mestské časti Rimavskej Soboty (11) Bakta | Dúžava | Kurinec | Mojín | Nižná Pokoradz | Sabová | Sobôtka Tomášová | Včelinec | Vinice | Vyšná Pokoradz Mestá a obce okresu Rimavská Sobota (3+104) 31.12.2003 Abovce | Babinec | Barca | Belín | Blhovce | Bottovo | Budikovany | Bátka Cakov | Čerenčany | Čierny Potok | Číž | Dolné Zahorany | Dražice Drienčany | Drňa | Dubno | Dubovec | Dulovo | Figa | Gemerské Dechtáre Gemerské Michalovce | Gemerský Jablonec | Gemerček | Gortva | Hajnáčka Hnúšťa | Hodejov | Hodejovec | Horné Zahorany | Hostice | Hostišovce Hrachovo | Hrušovo | Hubovo | Husiná | Chanava | Chrámec | Ivanice Janice | Jesenské | Jestice | Kaloša | Kesovce | Klenovec | Kociha Konrádovce | Kraskovo | Krokava | Kružno | Kráľ | Kyjatice | Lehota nad Rimavicou | Lenartovce | Lenka | Lipovec | Lukovištia | Martinová Neporadza | Nižný Skálnik | Nová Bašta | Orávka | Ožďany | Padarovce Pavlovce | Petrovce | Poproč | Potok | Radnovce | Rakytník | Ratkovská Lehota | Ratkovská Suchá | Riečka | Rimavská Baňa | Rimavská Seč Rimavská Sobota | Rimavské Brezovo | Rimavské Janovce | Rimavské Zalužany Rovné | Rumince | Slizké | Stará Bašta | Stránska | Studená | Sútor Šimonovce | Širkovce | Španie Pole | Štrkovec | Tachty | Teplý Vrch Tisovec | Tomášovce | Uzovská Panica | Valice | Veľké Teriakovce | Veľký Blh | Večelkov | Vieska nad Blhom | Vlkyňa | Vyšné Valice | Vyšný Skálnik Včelince | Zacharovce | Zádor | Žíp Rimóc.html Rimóc Župa Novohradská župa Obvod Szécsény Rozloha 29 km² Počet obyvateľov 1847 PSČ Kód oblasti Rimóc je obec v Maďarsku v Novohradskej župe v obvode Szécsény. Má rozlohu 2926 ha a žije tu 1847 obyvateľov (2007). Tento geografický článok o mieste v Maďarsku je zatiaľ Vlajka Maďarska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Rimavské_Brezovo_c20c.html Rimavské Brezovo Rimavské Brezovo Erb | Vlajka | Mapa Rimavské Brezovo Základné údaje Kraj: |Banskobystrický Okres: |Rimavská Sobota Región: | Poloha: |00° 00' 00" s. š. |00° 00' 00" v. d. Nadmorská výška: |275 m n.m. Rozloha: |14,1 km² Počet obyvateľov: |513 (31.12.2004) Hustota obyvateľstva: |36 obyvateľ(ov)/km^2 Prvá písomná zmienka: |1334 Nacionále Štatistická územná |515451 jednotka: | EČV: |RS PSČ: |980 54 Telefónna predvoľba: |0 47 Oficiálne adresy |Ocú Rimavské Brezovo Adresa obecného úradu: |Rimavské Brezovo 67 |980 54 E-mail: |r.brezovo@stonline.sk Telefón: |047/549 52 38 Fax: |047/549 52 38 Politika Starosta: |Viera Feješová Zdroje údajov Mestská a obecná štatistika SR (SŠÚ), http://obce.info Rimavské Brezovo je obec na Slovensku v okrese Rimavská Sobota. Nachádza sa tu evanjelický kostol z 13. storočia.Postavenie pôvodnej starej časti evanjelického a. v. kostola - dnes bočnej kaplnky - datuje rokom 1047, jej vyzdobenie nástennými maľbami kladie do roku 1120. Pôvodný kostolík bol taký malý, že sa do neho vošli len farár a zemania, ostatní veriaci stáli vonku. Pre úplnosť dodajme, že prestavba kostola a neveľmi vydarené reštaurovanie nástenných malieb sa uskutočnilo v rokoch 1890 - 1895, o čom svedčia záznamy Uhorskej pamiatkovej komisie. Aj poručík Krs pokladal reštaurovanie fresiek, ktoré robili maliari I. Mőller a I. Huszko, za "hanebné". Konkrétne píše: Výraz obličejů hrubým přemalováním zcela utrpěl, na jednom místě v Mariánském pohřbu malíř si vymaloval dvě scházející figury a místa, jež byla hruběji poškozena, byla prostě zamodřena. Ďalej podrobne opisuje obsah jednotlivých obrazov. V kaplnke objavil aj "praehistorický nález". V ľavom kúte sa "povaľovalo" niekoľko nezdobených črepov z popolníc z pohrebiska pred 2500 - 3000 rokmi, ktoré bolo objavené pod cestou a cigánskou štvrťou za potokom. Hrob byl určen 4 dlouhými kameny, doprostřed vložena popelnice v průměru 30 - 40 cm, okolo uloženy 3 - 5 malých s obětmi a vše pokryto bylo plochým kamenem, načež nasypána mohyla. Místy zachovaly se hroby neporušeny, kde však byly pod silnicí, byly rozježděny. Pravdepodobne išlo o nálezy pilinskej kultúry z mladšej bronzovej doby, doložené neskôr archeologickým výskumom. Gotická stavba vznikla prestavbou a rozšírením pôvodného jednoloďového neskororománskeho kostola, prístavba z 19. storočia. V interiéri sú vzácne nástenné maľby z dielne Majstra ochtinského presbytéria odkryté v roku 1893, pochádzajú pravdepodobne zo šesťdesiatych až osemdesiatych rokov 14. storočia. Železiarska výroba v Revúcej. Rimavsko-muránska železiarska spoločnosť 1852-1881 Založenie Rimavsko-muránskej železiarskej spoločnosti sa uskutočnilo na spoločnom zasadnutí troch spoločností: Muránskej únie, Rimavskej koalície a Gemerskej železiarskej spoločnosti v Ózde, ktorá sa uskutočnila dňa 1. júla 1852 v Revúcej, v osade Bartová. Z uvedených troch spoločností založená bola jedna pod menom Rimavsko-muránska železiarska spoločnosť so sídlom v Rimavskom Brezove. Pri sceľovaní majetku bývalých troch spoločností vyšiel nerovný podiel: nová spoločnosť mala 448 celých a 2/6 účastín, z toho najviac malo mesto Revúca 71 celých 578/1000, čo je 15 % všetkých účastín. Zaujímavosť: Hniezdo bocianov Lokalita Rimavské Brezovo :hniezdo na podložke na stĺpe el. vedenia od roku 1999 Rok Deň príletu Počet mláďat 2006 neznámy 4 2005 28. marec nehniezdili 2004 neznámy 1 2003 neznámy 3 2002 neznámy 3 2001 neznámy 3 Poznámka V roku 1999 na stĺp elektr. vedenia nadstavená podložka. Hniezdo je pred domom č.70, oproti požiarnej zbrojnici Tento geografický článok o mieste na Slovensku je zatiaľ Vlajka Slovenska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Mestá a obce okresu Rimavská Sobota (3+104) 31.12.2003 Abovce | Babinec | Barca | Belín | Blhovce | Bottovo | Budikovany | Bátka Cakov | Čerenčany | Čierny Potok | Číž | Dolné Zahorany | Dražice Drienčany | Drňa | Dubno | Dubovec | Dulovo | Figa | Gemerské Dechtáre Gemerské Michalovce | Gemerský Jablonec | Gemerček | Gortva | Hajnáčka Hnúšťa | Hodejov | Hodejovec | Horné Zahorany | Hostice | Hostišovce Hrachovo | Hrušovo | Hubovo | Husiná | Chanava | Chrámec | Ivanice Janice | Jesenské | Jestice | Kaloša | Kesovce | Klenovec | Kociha Konrádovce | Kraskovo | Krokava | Kružno | Kráľ | Kyjatice | Lehota nad Rimavicou | Lenartovce | Lenka | Lipovec | Lukovištia | Martinová Neporadza | Nižný Skálnik | Nová Bašta | Orávka | Ožďany | Padarovce Pavlovce | Petrovce | Poproč | Potok | Radnovce | Rakytník | Ratkovská Lehota | Ratkovská Suchá | Riečka | Rimavská Baňa | Rimavská Seč Rimavská Sobota | Rimavské Brezovo | Rimavské Janovce | Rimavské Zalužany Rovné | Rumince | Slizké | Stará Bašta | Stránska | Studená | Sútor Šimonovce | Širkovce | Španie Pole | Štrkovec | Tachty | Teplý Vrch Tisovec | Tomášovce | Uzovská Panica | Valice | Veľké Teriakovce | Veľký Blh | Večelkov | Vieska nad Blhom | Vlkyňa | Vyšné Valice | Vyšný Skálnik Včelince | Zacharovce | Zádor | Žíp Rita_Grandeová_af93.html Rita Grandeová Rita Grandeová (* 23. marec 1975, Napoli, Taliansko) je bývalná talianska profesionálna tenistka. Počas svojej kariéry vyhrala 3 turnajov WTA v dvojhre. Finálové účasti na turnajoch WTA (16) Grand Slam WTA Championships Tier I Tier II Tier III Tier IV Dvojhra - výhry (3) Č. Dátum Turnaj Povrch Súper vo finále Skóre 1. 14. január Hobart, Austrália tvrdý Vlajka Spojených štátov 0-6 6-3 2001 Jennifer Hopkinsová 6-3 2. 21. október Bratislava, tvrdý Vlajka Slovenska 6-1 6-1 2001 Slovensko Martina Suchá 3. 5. apríl 2003 Casablanca, Maroko antuka Vlajka Talianska 6-4 4-6 Antonella Serrová 6-1 Dvojhra - prehry (1) Č. Dátum Turnaj Povrch Súper vo finále Skóre 1. 17. január Hobart, Austrália tvrdý Vlajka Spojených štátov 6-2 6-3 1999 Chanda Rubinová Štvorhra - výhry (5) Č. Dátum Turnaj Povrch Partner Súperi vo finále Skóre Vlajka Vlajka Zimbabwe Cara 20. jún 's-Hertogenbosch, Talianska Blacková 7-5 1. 1999 Holandsko tráva Silvia Vlajka Holandska 7-6^2 Farinová Kristie Boogertová Eliová 16. Vlajka Vlajka Austrálie 6-2 2. január Hobart, Austrália tvrdý Francúzska Alicia Moliková 2-6 2000 Émilie Vlajka Belgicka Kim 6-3 Loitová Clijstersová Vlajka Vlajka Španielska 16. júl Talianska Virginia Ruanová 6-4 3. 2000 Palermo, Taliansko antuka Silvia Pascualová 0-6 Farinová Vlajka Rumunska 7-6^6 Eliová Ruxandra Dragomirová Vlajka Vlajka Rakúska 7. Auckland, Nový Francúzska Barbara Schettová 7-6^4 4. január Zéland tvrdý Alexandra Vlajka Švajčiarska 6-3 2001 Fusaiová Emmanuelle Gagliardiová Vlajka Vlajka Austrálie 13. Talianska Christina Wheelerová 6-2 5. január Hobart, Austrália tvrdý Tathiana Vlajka Austrálie 7-6^3 2002 Garbinová Catherine Barclayová-Reitzová Štvorhra - prehry (7) Č. Dátum Turnaj Povrch Partner Súperi vo finále Skóre Vlajka Vlajka Ruska Eugenia 1. 6. máj Taranto, antuka Talianska Manioková 7-6^4 1990 Taliansko Silvia Farina Vlajka Ruska Elena 6-1 Eliová Bryukhovetsová 16. Vlajka Vlajka Česka Jana 2. február Paríž, koberec Francúzska Novotná 6-3 1997 Francúzsko Alexandra Vlajka Švajčiarska 6-0 Fusaiová Martina Hingisová Vlajka Vlajka Ruska Anna 7. Gold Coast, Belgicka Kurnikovová 6-3 3. január Austrália tvrdý Sabine Vlajka Francúzska 6-0 2000 Appelmansová Julie Halardová-Decugisová Vlajka Argentíny 23. júl Sopoty, Vlajka Švédska Paola Suárezová 7-5 4. 2000 Poľsko antuka Åsa Vlajka Španielska 6-1 Carlssonová Virginia Ruanová Pascualová Vlajka Thajska 22. Vlajka Tamarine 5. október Šanghaj, tvrdý Spojených Tanasugarnová 7-5 2000 Čína štátov Meghann Vlajka Spojených 6-1 Shaughnessyová štátov Lilia Osterlohová Vlajka Španielska Vlajka Anabel Medinová 8. apríl Porto, Francúzska Garriguesová 6-1 6. 2001 Portugalsko antuka Alexandra Vlajka Španielska 6-7^5 Fusaiová María Jose 7-5 Martínezová Sánchezová Vlajka Vlajka Južnej Afriky 24. máj Madrid, Indonézie Liezel Huberová 6-4 7. 2003 Španielsko antuka Angelique Vlajka Spojených 7-6^6 Widjajová štátov Jill Craybasová Externé odkazy * Rita Grandeová na stránkach WTA (po anglicky) Rituál.html Rituál Rituál je súbor symbolických úkonov náboženského alebo iného charakteru, vykonávaných podľa presne stanovených pravidiel. Pevne stanovené poradie rituálov sa nazýva rítus. rituál je predpis alebo návod na vykonávanie rítu; v prenesenom zmysle rítus sám, čiže činnosť, ktorá sa uskutočňuje podľa určitého opakovateľného vzorca, podporovaná tým, že má zvyklostný charakter, opatrená symbolickým významom, ktorý však spravidla nemožno vystihnúť slovami, ktorými by ho vysvetlil ten, kto rituál praktikuje. Rituál býva nepružný, resp. odolný voči zmenám; patrí k nemu, že ho chápu ako niečo, čo sa vynucuje nejakým morálnym alebo duchovným príkazom, ktorého neuposlúchnutie by bolo svätokrádežou alebo prinajmenšom vážnou urážkou. Často sa uvádza, že rituál je základným nástrojom sociálnej súdržnosti, pretože všeobecne zdieľaná forma konania, nasýtená spoločenskými významami, ľudí zjednocuje. Odtiaľ dôležitosť rituálu v armáde a v inštitúciách občianskeho života, na odborárskych zhromaždeniach v Anglicku a pri konaniach súdov. Hoci psychológovia niekedy mylne nazývajú rutinnú aktivitu zvierat rituálmi, je doložiteľné, že len rozumná bytosť môže pociťovať náznak nejakého transcendentálneho významu, ktorý je motívom jeho rituálneho správania. Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Tento článok z Filitu potrebuje upraviť, pridať interwiki a kategórie. Po jeho úprave prosím odstráňte šablónu {{filit na úpravu}}. Ritchie_Blackmore_e101.html Ritchie Blackmore Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality. Pozri aj stránky Ako upravovať stránku a Návody a štýl alebo diskusiu k článku. Richard Hugh Blackmore Obrázok:Ritchie Blackmore Rainbow.jpg anglický gitarista Narodenie 14. apríl 1945 Weston-super-Mare, Spojené kráľovstvo Pozri aj Biografický portál Richard Hugh Blackmore alebo Ritchie Blackmore (* 14. apríl 1945, Weston-super-Mare) je anglický gitarista, zakladajúci člen skupín Deep Purple a Rainbow. S priateľkou Candice Night pôsobí v skupine Blackmore's Night. Život Začiatky Ritchie Blackmore sa narodil vo Weston-super-Mare v Anglicku, ale keď mal 2 roky, rodičia sa presťahovali do mesta Heston, Middlesex v USA. Prvú gitaru mu otec kúpil, keď mal 11 rokov. Hudobne ho ovplyvnili Hank Marvin a Cliff Gallup, neskôr zberateľmi country ako Chet Atkins, Blackmore začal ako štúdiový gitarista v Anglicku. Jeho hranie sa nakoniec zlepšilo a na začiatku šesťdesiatych rokov začal ako príležitostný hráč pre hudobnú produkciu Joea Meeksa a vystupoval v niektorých skupinách. Bol členom inštrumentálnej skupiny The Outlaws, hral pre Heinza (hrajúc pieseň, ktorá bola v tom čase v Top Ten "Just Like Eddie"), Screaming Lord Sutch, Glenda Collins, BOZ a mnoho iných. S Jonom Lordom založil v roku 1968 skupinu Deep Purple, kde pôsobil v rokoch 1968-1975 a potom neskôr 1984-1993. Prvé roky v Deep Purple Úplný začiatok vzniku kapely siaha až do februára 1968, keď sa istý Chris Curtis v anglickom Hertforde, inak bývalý bubeník skupiny Searchers rozhodol, že by sa rád zahral na šéfa v nejakom hudobnom zoskupení a tak si začal okolo seba zhromažďovať hudobníkov. Ritchie Blackmore - gitara, Jon Lord - klávesy, Dave Curtis - basová gitara, a Bobby Woodman - bicie. Tak vznikla kapela Roundabout, ktorá je tzv. embryom skupiny Deep Purple. Chris Curtis však nepočítal s tým, že silné osobnosti sa nedajú tak ľahko ovládať a hlavne nie taká osobnosť akou je Ritchie Blackmore. Už pri prvých spoločných skúškach bolo jasné, že Ritchie sa určite neuspokojí s tým, že má byť len členom v sprievodnej kapele pre ďalšieho excentrika, ktorými boli 50.a 60. roky doslova preplnené a tak sa stalo, že dvaja mušketieri Blacmore-Lord, "zradili" svojho kardinála, pobrali sa na turné po Škandinávii a prijali do svojich radov nového speváka Roda Evansa, basgitaristu Nicka Simpera (ex Johnny Kid and the Pirates a bubeníka Iana Paicea. Ritchie Blackmore je spoluzakladateľom hard rockovej skupiny Deep Purple, ktorá sa premenovala z Roundabout na Deep Purple na ich prvom spoločnom koncerte 20. apríla 1968. Muzikantmi boli: Rod Evans (spev), Nick Simper (basa), Jon Lord (klávesy), a Ian Paice (bicie). Skupina sa rýchlo preslávila hitom, ktorý vyšiel v USA ako singel. Pieseň Hush, ktorá je cover verziou (Joe Southa), ktorý obsadil v US rebríčku 4. miesto. Album z názvom Shades of Deep Purple, sa vyšplhal aj do Top 25. V decembri 1968 vydala skupina prepracovaný hit Neila Diamonda Kentucky Woman ako singel, ktorý bol taktiež úspešný. Tretí album s jednoduchým názvom Deep Purple Third Album nepriniesol žiadny úspech, a v Amerike zbankrotovala firma, ktorá produkovala albumy skupiny Tetragrammaton, a tak na základe tohto neúspechu boli pozvaní Ian Gillan a Roger Glover, ktorí nahrali skúšobnú skladbu "Hallellujah", po ktorej boli z kapely vyhodení Evans so Simperom. Úspech skupiny Prvý album, ktorý nahrali so skupinou Gillan a Glover bol Concerto for Group and Orchestra. V tejto zostave (Blackmore, Glover, Gillan, Lord a Paice) boli nahrané historické nahrávky Deep Purple in Rock, Fireball, Machine Head a Who Do We Think We Are?, ktorý bol poznačený dlhopretrvávajúcou krízou medzi Blackmoreom a Gillanom. Ale samozrejme ešte nemôžme zabudnúť na koncertný album 70. rokov Made in Japan, ktorý je spolu s koncertom skupiny Uriah Heep - Live in January z roku 1973 považovaný za najlepšie živé nahrávky 70.-tych rokov. Po koncerte v Japonsku Gillan ohlásil svoj odchod od skupiny. Spolu s ním však odišiel aj Roger Glover, ktorý sa neskôr dal na producentskú dráhu. Po tomto odchode väčšina fanúšikov myslela, že je koniec skupiny, avšak Deep Purple sa nevzdávali, dali inzerát, že zháňajú speváka a zo všetkých možných si kapela vybrala muža, ktorý pracoval ako predajca obuvi v Anglicku, David Coverdale. Poslal im jedinú fotku, čo mal a to v pionierskom oblečení a skupina neváhala, k nemu sa pripojil aj basový gitarista a spevák od skupiny Trapeze Glenn Hughes. Príchodom týchto mužov sa zmenil štýl Deep Purple. Prvý album z názvom Burn, bol prelomový, avšak jeho pokračovanie albumom Stormbringer už pre Ritchieho Blackmorea nebol zaujímavý. Značný odklon od hudby Deep Purple k soulu, funku, ktorý mali na svedomí Coverdale a Hughes, zapríčinil odchod Ritchieho Blackmorea zo skupiny. Založil skupinu Rainbow, spolu z muzikantami skupiny Elf, ktorá robila Deep Purple predskokanov. Prvé roky Rainbow Skupinu tvorili okrem Ritchieho Ronnie James Dio - spev, Craig Gruber - basová gitara, Micky Lee Soule - klávesy a Gary Driscoll na bicie. Avšak všetci traja po nahratí prvého albumu Ritchie Blackmore's Rainbow boli vyhodení. Na miesto bicmana sa posadil starý harcovník Cozy Powell, ktorý na bubeníckej stoličke u Rainbow vydržal až do roku 1980. Basovú gitaru obsadil Jimmy Bain a za klávesy nastúpil americký klávesák Tony Carey. V tejto zostave nahrali svoj druhý album Rising, a ku koncu roka 1975 sa vydali na prvé turné skupiny Rainbow. V tejto zostave vydali aj živú nahrávku On Stage, po ktorej Ritchie vyhodil Baina. Namiesto neho bol do zostavy pribraný bývalý basový gitarista Uriah Heep Mark Clarke. Avšak pri nahrávaní nového albumu Long Live Rock 'n' Roll boli vyhodení Clarke s Careym. Na miesto klávesáka sa posadil Kanaďan David Stone z menej známej skupiny Symphonic Slam. Dlho nemohol Blackmore zohnať kvalitného basového gitaristu, a po neúspechoch stiahnuť späť nazad do kapely Jimmyho Baina, nahral väčšinu basovej gitary na albumu on sám. Avšak na tri songy ("Gates of Babylon", "Kill The King" a "Sensitive to Light") sa konečne usadil austrálčan Bob Daisley. Po vydaní albumu a následnom svetovom turné v rokoch 1977-78, sa Blackmore rozhodol výrazne zkomerčniť hudbu Rainbow. Chcel skončiť z tzv. tajomnými a stredovekými témami. Dio z týmito zmenami nesúhlasil, a tak sa dal na odchod. Komerčný úspech Blackmore chcel nahradiť Dia Ianom Gillanom, avšak ten na oplátku chcel aby mu Blackmore išiel hrať do Gillan bandu, takže tento Ritchieho plán zostal na bode mrazu. Po sériách konkurzov získala skupina nového speváka, Graham Bonnet (ex-Marbles). Powell zostal, avšak Daisley a Stone boli vyhodení Blackmoreom. Nahradili ich klávesák Don Airey, ktorý je v súčasnosti stálym klávesákom skupiny Deep Purple a basový gitarista Roger Glover. Nová zostava nahrala album Down to Earth, ktorý priniesol skupine prvý komerčný úspech hitmi "All Night Long" a cover verziou od Russa Ballarda "Since You've Been Gone". Na javisku mal Bonnet silný hlas, avšak nemal až tak hlasový rozsah ako Dio. Posledným výstupom Cozyho Powella v skupine Rainbow bol výstup na festivale "Monsters of Rock" v Castle Donningtone v Anglicku. Powellovi nesedel až príliš pop metalový zvuk skupiny. Následne odišiel Bonnet po tom, ako nastala v skupine nadvláda Blackmore, Glover. Joe Lynn Turner Ďalší album nahral v úlohe speváka Joe Lynn Turner (ex-Fandango) a bubeník Bobby Rondinelli. Joe Lynn Turner prišiel k skupine ešte za pôsobenia Grahama Bonneta. Joe Lynn sám neveril, keď mu zavolal manažér Ritchieho Blackmorea a myslel si, že si niekto z neho uťahuje, až sa mu do slúchadla ozval samotný Ritchie. Väčšina skladieb na novom albume Difficult to Cure boli zložené duom Blackmore-Glover a nahrané, čakalo sa iba na speváka. Titulný song z nového albumu bola verzia Beethovenoej Deviatej Symfónie. Album taktiež obsahuje gitarový kúsok zložený duom Blackmore-Airey "Maybe Next Time". Avšak najúspešnejšími hitmi z tohoto albuma sa stali rock 'n' rollová vypalovačka "Can't Happen Here" a druhá skladba napísaná Russom Ballardom "I Surrender". Práve táto skladba sa v históri kapely sa stala najväčším hitom kapely. Umiestnila sa na 3 mieste v UK a na 27 mieste v USA. Avšak ani po tomto úspechu neostal v skupine kameň na kameni. Tentoraz skupinu opúšťa klávesák Don Airey, ktorý dostal ponuku hrať pre Ozzyho Osbourna. Do skupiny prichádza len 20 ročný klávesák David Rosenthal, ktorý bol viacej klasicky zameranejší. V tejto zostave (Blackmore, Turner, Glover, Rosenthal, Rondinelli) nahráva skupina album Straight Between The Eyes vydaný v roku 1982. Tento album je viacej ucelenejší ako jeho predchodca. Najväčšími hitmi sa stali skladby Stone Cold, Death Alley Driver a Power. Skupinu po ukončení turné opúšťa bubeník a na jeho miesto prichádza mladý neznámy Chuck Burgi. Vychádza album Bent Out Of Shape s hitmi Can't Let You Go a Street Of Dreams. Posledne menovaná skladba bola v USA zakázaná, pretože ukazovala hypnózu. Posledným koncertom kapely bolo 14. marca 1984 v Tokiu, hale Budokan, kde Ritchie Blackmore zahral svoju verziu Beethovenovej Deviatej Symfónie spolu s Japonským Symfonickým Orchestrom. Reunion Deep Purple Iné projekty * Commons * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Deep Purple Ian Gillan | Steve Morse | Roger Glover | Don Airey | Ian Paice Ritchie Blackmore | Jon Lord | David Coverdale | Joe Lynn Turner | Tommy Bolin | Glenn Hughes | Rod Evans | Nick Simper | Joe Satriani Diskografia Albumy: Shades of Deep Purple (1968) | The Book of Taliesyn (1968) | Deep Purple (1969) Deep Purple in Rock (1970) | Fireball (1971) | Machine Head (1972) | Who Do We Think We Are (1973) | Burn (1974) | Stormbringer (1974) Come Taste the Band (1975) | Perfect Strangers (1984) | The House of Blue Light (1987) | Slaves & Masters (1990) | The Battle Rages On (1993) Purpendicular (1996) | Abandon (1998) | Bananas (2003) | Rapture of the Deep (2005) Koncertné albumy: Concerto for Group and Orchestra | Made in Japan | Made in Europe | Last Concert in Japan | Deep Purple in Concert | Live in London | Scandinavian Nights | Nobody's Perfect | In the Absence of Pink: Knebworth '85 | Live in Japan | Come Hell or High Water | King Biscuit Flower Hour Presents: Deep Purple in Concert | California Jamming | Mk III: The Final Concerts | Live at the Olympia '96 | Gemini Suite Live | In Concert with the London Symphony Orchestra | Total Abandon: Live in Australia | Deep Purple: Extended Versions | Live at the Rotterdam Ahoy This Time Around: Live in Tokyo | The Soundboard Series | Live in Paris 1975 | Inglewood - Live in California | Space Vol 1 & 2 | Perks and Tit / Live in San Diego 1974 | Just Might Take Your Life | Live in Stockholm Live in Europe 1993 | Live at Montreux 1996 | Live in Montreux 69 | Live in Denmark 1972 | They All Came Down to Montreux Video a DVD: Concerto for Group and Orchestra | Live in Concert 72/73 California Jam / Live in California 74 | Rises Over Japan | Special Edition EP | Come Hell or High Water | Bombay Calling | Live at Montreux 1996 | In Concert with the London Symphony Orchestra | Total Abandon Australia '99 | New, Live & Rare | Perihelion | Live EncountersŠablóna:·wrapClassic Albums: Deep Purple - Machine Head | They All Came Down to Montreux Kompilácie: Purple Passages | 24 Carat Purple | Powerhouse | When We Rock, We Rock, and When We Roll, We Roll | The Mark II Purple Singles | Deepest Purple: The Very Best of Deep Purple | The Anthology | The Deep Purple Singles A's and B's | 30: Very Best of Deep Purple | Shades 1968-1998 Days May Come and Days May Go | Listen, Learn, Read On | Winning Combinations: Deep Purple and Rainbow | The Early Years | The Platinum Collection Súvisiace články Rainbow | Blackmore's Night | Ian Gillan Band | Gillan | Trapeze | Black Sabbath | Garth Rockett & the Moonshiners | The Javelins | Edel Records Rainbow Spev: Ronnie James Dio | Graham Bonnet | Joe Lynn Turner | Doogie White Basgitara: Craig Gruber | Jimmy Bain | Bob Daisley | Roger Glover | Greg Smith Bicie: Gary Driscoll | Cozy Powell | Bobby Rondinelli | Chuck Burgi | John O'Reilly | John Miceli Klávesy: Micky Lee Soule | Tony Carey | David Stone | Don Airey | David Rosenthal | Paul Morris Albumy : Ritchie Blackmore's Rainbow | Rising | Long Live Rock 'n' Roll Down to Earth | Difficult to Cure | Straight Between the Eyes | Bent Out of Shape | Stranger in Us All Koncertné albumy: On Stage | Finyl Vinyl | Live in Germany/Live in Europe Live in Munich 1977 | Rainbow Live at Cologne SportsHalle Video a DVD: Live Between the Eyes/ The Final Cut | Live in Munich 1977 Kompilácie: The Best of Rainbow | The Very Best of Rainbow | 20th Century Masters - The Millennium Collection: The Best of Rainbow | Pot of Gold Catch the Rainbow: The Anthology | Winning Combinations: Deep Purple and Deep Purple | Blackmore's Night | Black Sabbath | Dio Ritzing.html Ritzing Spolková krajina Burgenland Okres Oberpullendorf Rozloha  ? km² Počet obyvateľov 851 PSČ Kód oblasti Ritzing je obec v Rakúsku v spolkovej krajine Burgenland v okrese Oberpullendorf. Žije tu 851 obyvateľov (1.1.2007). Tento geografický článok o mieste v Rakúsku je zatiaľ Vlajka Rakúska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Obce okresu Oberpullendorf Okres Oberpullendorf Deutschkreutz | Draßmarkt | Frankenau-Unterpullendorf | Großwarasdorf  Horitschon | Kaisersdorf | Kobersdorf | Lackenbach | Lackendorf  Lockenhaus | Lutzmannsburg | Mannersdorf an der Rabnitz | Markt Sankt Martin | Neckenmarkt | Neutal | Nikitsch | Oberloisdorf | Oberpullendorf  Pilgersdorf | Piringsdorf | Raiding | Ritzing | Steinberg-Dörfl | Stoob  Unterfrauenhaid | Unterrabnitz-Schwendgraben | Weingraben | Weppersdorf Ritchie_Blackmore's_Rainbow_(album)_27b3.html Ritchie Blackmore's Rainbow (album) Ritchie Blackmore's Rainbow Obrázok albumu môže byť použitý iba so súhlasom držiteľa autorských práv Štúdiový album - Rainbow Dátum vydania 30. máj, 1975 Nahrané 20. február - 14. marec 1975 Žáner/Žánre Hard rock Dĺžka 36:54 Vydavateľstvo Polydor Odborné recenzie * All Music Guide link Rainbow - Chronológia Ritchie Blackmore's Rainbow Rising (1975) (1976) Ritchie Blackmore's Rainbow je prvý album bývalého gitaristu zo skupiny Deep Purple, Ritchieho Blackmorea, ktorý v roku 1975 nahral so skupinou Rainbow. Rainbow pozostávali z bývalých členov skupiny Elf, ktorá robila predskokanov počas koncertných turné Deep Purple. Skladby albumu 1. "Man on the Silver Mountain" – 4:42 2. "Self Portrait" – 3:17 3. "Black Sheep of the Family" – 3:22 4. "Catch the Rainbow" – 6:27 5. "Snake Charmer" – 4:33 6. "The Temple of the King" – 4:45 7. "If You Don't Like Rock 'n' Roll" – 2:38 8. "Sixteenth Century Greensleeves" – 3:31 9. "Still I'm Sad" – 3:51 Výroba albumu * Ritchie Blackmore - gitara * Ronnie James Dio - spev * Craig Gruber - basová gitara * Mickey Lee Soule - klávesy * Gary Driscoll - bicie Ritný_kanál.html Ritný kanál Ritný kanál alebo análny kanál (alebo nepresne anus či riť; lat. canalis analis) je koncová časť konečníka (resp. pri inej terminológii pokračovanie konečníka) cicavcov. Končí sa ritným otvorom. U človeka je dlhý 2-4 cm a obopínajú ho dva svaly - vnútorné a vonkajšie zvierače, ktorými sa ovláda odchod stolice a plynov. Externé odkazy * Ritualizmus.html Ritualizmus ritualizmus je koncepcia osnovaná na myšlienke o priorite rituálu pred mýtom. Zakladateľom ritualizmu 20. stor. je J. Frazer. Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Tento článok z Filitu potrebuje upraviť, pridať interwiki a kategórie. Po jeho úprave prosím odstráňte šablónu {{filit na úpravu}}. Ritný_otvor.html Ritný otvor Ritný otvor alebo análny otvor alebo riť alebo anus (lat. anus) je otvor slúžiaci ako vývod tráviacej sústavy živočíchov. Pri voľne sa pohybujúcich živočíchoch sa nachádza spravidla na konci tela odvrátenom od úst. Pri niektorých živočíchoch ústi do vonkajšieho priestoru (cicavce), pri iných do kloaky. Pri druhoústovcoch vychádza z prvoúst. U cicavcov je na konci ritného kanálu. Ritualéma.html Ritualéma ritualéma je štrukturálny prvok rítu, napr. periodicky usmrcovaný a nahrádzaný panovník-čarodejník, magicky zodpovedajúci za úrodu a kmeňovú prosperitu. Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Tento článok z Filitu potrebuje upraviť, pridať interwiki a kategórie. Po jeho úprave prosím odstráňte šablónu {{filit na úpravu}}. Ritero_Xaperle_Bax_e597.html Ritero Xaperle Bax Obrázok albumu môže byť použitý iba so súhlasom držiteľa autorských práv Štúdiový album - Horkýže slíže Dátum vydania október, 2004 Žáner/Žánre Rock Dĺžka 38:19 Horkýže slíže - Chronológia Alibaba a 40 krátkych songov Ritero Xaperle Bax Živák (2003) (2004) (2005) Zoznam skladieb 1. „Sršeň“ 2. „Intro“ 3. „Shanghaj Cola“ 4. „Kruh“ 5. „Náboženské zvyky“ 6. „A ja sprostá“ 7. „Baby“ 8. „Dvaja rockeri na techno-party“ 9. „Kapely“ 10. „Kam? Tam, či tam?“ 11. „Miestny kovboj“ 12. „Tibet“ 13. „Rock a jungel“ 14. „Disciplína“ 15. „Svobodnoje vremja“ 16. „Gajdy - dudy“ 17. „To prejde“ 18. „Nebolo to zlé“ Horkýže slíže Členovia Peter Hrivňák • Marián Sabo • Juraj Štefánik • Marek Viršík Bývalí členovia Martin Košovan • Martin Žiak • Noro Ivančík Diskografia Štúdiové albumy: Prvý slíž (1994) • V rámci oného (1996) • Vo štvorici po opici (1998) • Ja chaču tebja (2000) • Festival Chorobná (2001) • Kýže sliz (2002) • Alibaba a 40 krátkych songov (2003) • Ritero Xaperle Bax (2004) • Ukáž tú tvoju ZOO (2007) Koncertné albumy: Živák (2005) Výberové albumy::Best uff (2001) DVD: Živák (2005) Ritter_Pásmán_73c4.html Ritter Pásmán Ritter Pásmán je opera, ktorú skomponoval Johann Strauss ml. Premiéra sa konala 1. januára 1892 v Hofoper (dnes Wiener Staatsoper). Libreto napísal Ludwig von Dóczy podľa epickej balady maďarského básnika Jánosa Aranya. Johann Strauss sa dlhší čas pokúšal presadiť v dvornej opere. Predtým v nej síce uviedli operetu Cigánsky barón (ktorý sa svojím hudobným bohatstvom veľmi blíži k opere), ale tentoraz od neho chceli nejakú novinku. Strauss sa teda rozhodol napísať operu. Dóczyho libreto bolo však pre operu nevhodné a Strauss ani po dlhej námahe naň nedokázal skomponovať nijako výraznú hudbu, navyše v nej pomiešal príliš veľa hudobných štýlov. Výsledkom bol najväčší debakel v autorovom živote, keď jeho opera dosiahla iba 8 repríz. Obsah Upozornenie. Článok alebo jeho časť prezrádza zápletku, pointu alebo rozuzlenie diela! Kráľ sa inkognito potuluje po svojej krajine a zapáči sa mu manželka rytiera Pásmána, od ktorej lsťou vyláka bozk na čelo. Urazený rytier sa ide sťažovať na kráľovský dvor, netušiac, že neznámy cudzinec bol sám kráľ. Kráľovský šašo vydávajúc sa za kráľa rozhodne, že rytier má právo pobozkať manželku toho, kto sa proti nemu previnil. Kráľovná k nemu pristúpi dobrovoľne. Uvidí to kráľ a chce rytiera potrestať za jeho trúfalosť. Ibaže kráľovná aj dvorania sa vyjadria, že išlo len o spravodlivosť. RI_Okna_Zlín_42a3.html RI Okna Zlín HC Hamé Zlín Klubové údaje Založenie 1928 Adresa/ Březnická 4068, 760 01 Zlín Kontakt tel: +420 577 211 255 fax: +420 577 211 308 Prezident Leoš Novotný Klubové farby žltá a modrá Liga Tipsport extraliga Štadión 6 830 miest (z toho 4 270 na sedenie) Tréner Rostislav Vlach Sezóna 2004/05 Internet Homepage www.hokej.zlin.cz E-Mail RI Okna Zlín je český hokejový extraligový klub. Do roku 2007 niesol názov HC Hamé Zlín. História oddielu Športové úspechy Ligové úspechy * 1x Majster ligy (2004) * 3x Vicemajster ligy (1995, 1999, 2005) Medzinárodné úspechy * 1x turnaj Super Six v Petrohrade (2005) Súčasný káder (sezóna 2005/06) Tréneri * Hlavný tréner: Ernest BOKROŠ * Asistent: Jaroslav STUCHLÍK Brankári * 31# Igor MURÍN * 93# Martin ALTRICHTER Obrancovia * 44# Miroslav BLAŤÁK * 15# Lukáš GALVAS * 22# Martin HAMRLÍK * 36# Tomáš HOUDEK * 59# Jiří MALINSKÝ * 7# David NOSEK * 13# Lubomír VOSÁTKO * 9# Pavel ZUBÍČEK Útočníci * 17# Peter BARINKA * 77# Jan BENDA * 75# Martin ČECH * 27# Radek GARDOŇ * 41# Robin KOVÁŘ * 91# Richard KRÁL * 29# Jaroslav KRISTEK * 25# Pavel KUBIŠ * 19# Petr LEŠKA * 5# Marek MELENOVSKÝ * 10# Petr MOKREJŠ * 60# Miroslav OKÁL - C * 20# Jiří PILUŠA * 54# Ivan RACHŮNEK * 32# Michal TRÁVNÍČEK * 23# Martin ZÁHOROVSKÝ Slávni hráči * Martin Erat (1998/99, 2004/05) * Jaroslav Balaštík * Roman Hamrlík Slovenskí hráči * Patrik LUŽA * Boris ŽABKA * Igor MURÍN * Peter BARINKA * Erik WEISSMANN * tréner: Ernest BOKROŠ Externé odkazy * oficiálna stránka klubu Hokejové kluby Tipsport extraligy v sezóne 2005/06 HC České Budějovice | HC Chemopetrol Litvínov | HC Energie Karlovy Vary HC Rabat Kladno | Bílí Tygři Liberec | HC Moeller Pardubice | HC Lasselsberger Plzeň HC Slavia Praha | HC Sparta Praha | HC Oceláři Třinec | HC Vítkovice Steel Vsetínská hokejová | HC Hamé Zlín | HC Znojemští Orli Riadok_rýchlej_vyrovnávacej_pamäte.html Riadok rýchlej vyrovnávacej pamäte Riadok alebo blok rýchlej vyrovnávacej pamäte (angl. cache line resp. cache block) je najmenšia jednotka pamäte, ktorá môže byť prenesená medzi operačnou pamäťou a rýchlou vyrovnávajúcou pamäťou. Namiesto jednotlivých bajtov resp. slov, obsahuje obvykle každý záznam hlavnej vyrovnávacej pamäte určitý počet slov, označovaných ako riadok alebo blok rýchlej vyrovnávacej pamäte. Tento sa číta resp. zapisuje do rýchlej vyrovnávacej pamäte v jednom kroku. Riadené_hospodárstvo.html Riadené hospodárstvo Hospodárstvo riadené hospodárstvo riadené je typ hospodárstva, v ktorom sa hospodárska činnosť riadi jednotným direktívnym centrálnym plánom a existuje neobmedzená podriadenosť hospodárskych jednotiek centru. V riadenom hospodárstve štát (jeho orgány) rozhoduje o tom, čo, ako a pre koho sa má vyrábať. Ceny výrobkov a výrobných činiteľov sú stanovené tiež centrálne, centrálne sa rozdeľujú aj vý- robné činitele. Pri tomto type hospodárstva sa podstatná časť zisku ponikov odcerpáva do štátneho rozpočtu, preto sú podniky odkázané na štát vzhľadom na prostriedky potrebné na krytie ich rozvojových potrieb, o pridelení ktorých rozhoduje tiež centrum. Podniky v riadenom hospodárstve nie sú podnikateľskými subjektami, stávajú sa len vykonávateľmi príkazov štátneho centra: nemôžu si samostatne vyberať dodávateľa a odberateľa, stanoviť a meniť vyrobný program, rozhodovať o spôsobe použitia finančných prostriedkov a samostatne nadväzovať hospodárske vzťahy so zahraničnými partnermi. Keďže výroba uskutočňuje na základe vopred stanoveného plánu v súlade s potrebami určenými centrom a horizontálne väzby medzi odbrateľmi a dodávateľmi sú v podstate úplne vylúčené, existujúce zdroje sa využívajú neefektívne. V takom systéme má odberateľ možnosť vplývať na dodávateľa, na štruktúru jeho výroby len prostredníctvom centra, ktoré má aj úlohuakéhosi arbitra v spore medzi dodávateľom a odberateľom. Absencia objektívnych kritérií, ako je napr. cena formujúca sa na základe ponuky a dopytu, vedie k značnej nerovnováhe na makroúrovni, k deficitu vyrobkov, k skrytej, resp. potlačovanej inflácii, k nedostatku pracovných síl a pod. Takýto typ hospodárstva bráni vyvíjaniu iniciatívy zo strany hospodárskych subjektov, neumožňujeoperatívne využívať výsledky vedy a techniky vo výrobe, v hospodárskej činnosti av konečnom dôsledku brzdí vývoj ekonomiky. Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Tento článok z Filitu potrebuje upraviť, pridať interwiki a kategórie. Po jeho úprave prosím odstráňte šablónu {{filit na úpravu}}. Rialto_Towers_ea15.html Rialto Towers Rialto Towers (alebo iba Rialto) je druhá najvyššia zosilnená betónová budova a najvyššia kancelárska budova na južnej pologuli v zmysle po strechu. Nachádza sa na 525 Collins Street v západnej časti centrálnej obchodnej štvrte v meste Melbourne v Austrálii. Postavená bola v rokoch 1982-1986, má výšku 251 metrov a 63 poschodí. v • d • e World Federation of Great Towers CN Tower (Toronto) • Ostankinská televízna veža (Moskva) • Tung-fang ming-ču-tcha (Šanghaj) • John Hancock Center (Chicago) • Empire State Building (New York) • KL Tower (Kuala Lumpur) • Tchien-ťin po-tien-š'-tcha (Tchien-ťin) • Central TV Tower (Peking) • Toshkent Teleminorasi (Taškent) • Fernsehturm (Berlín) • Macau Tower (Macao) • Tokijská veža (Tokio) • Sky Tower (Auckland) • Vilnius TV Tower (Vilnius) • Q1 Tower (Gold Coast) • Tallinn TV Tower (Tallinn) • Sydney Tower (Sydney) • Torre de Collserola (Barcelona) • Rialto Towers (Melbourne) • Donauturm (Viedeň) • Seoul Tower (Soul) • Žižkovský vysielač (Praha) • Calgary Tower (Calgary) • Euromast (Rotterdam) • Torre Latinoamericana (Mexiko) • Blackpool Tower (Blackpool) • Olympic Stadium (Montreal) • Nový most (Bratislava) Riasavce.html Riasavce Riasavce Xenos peckii (1) samec, (2) samica. Živočíchy Doména Eukaryoty Ríša (regnum) Živočíchy Animalia Vývojový stupeň Epitelovce Eumetazoa Skupina Dvojstranovce Bilateralia Vývojová vetva Prvoústovce Gastroneuralia (Protostomia) Skupina Špirálovce Spiralia Línia Zvliekavce Ecdysozoa Nadkmeň (superphylum) Panarthropoda Kmeň (phylum) Článkonožce Arthropoda Oddelenie Hryzadlovce Mandibulata Podkmeň (subphylum) Šesťnôžky Hexapoda Trieda (classis) Hmyz Insecta (Ectognatha) Podtrieda (subclassis) Dicondylia Infratrieda (infraclassis) Krídlatý hmyz Pterygota Divisio Neoptera Subdivisio Holometabolný hmyz Endopterygota (Holometabola) Rad (ordo) Riasavce Strepsiptera Vedecký názov Strepsiptera Kirby, 1813 Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku Riasavce (Strepsiptera) je rad holometabolného hmyzu. Opis Riasavce sú extrémne špecializovaná skupina hmyzu, silne pozmenená spôsobom života. Samce sú pohyblivé, s unikátnou stavbou krídel - predné krídla sú premenené na krovkovité rudimenty (v starších systémoch môžu byť riasavce zaraďované k chrobákom, v extrémnych prípadoch iba ako čeľaď), kým zadné krídla sú široké, blanité, so zanikajúcou žilnatinou. Samice sú neotenické a môžu byť dvojakého typu - u primitívneho podradu Mengenillidia sú larvovité, s ešte funkčnými nôžkami, kým u vyšších riasavcov (podrad Stylopidia) sú apódne, červovité, a nikdy neopúšťajú hostiteľa, z ktorého pomedzi bruškové sklerity vyčnieva len predná časť tela. Rozmnožovanie Samec má zakrpatené ústne orgány, vôbec neprijíma potravu a po kopulácii hynie. Kopulácia je tiež unikátna, pretože samica nemá pošvu: samec preráža chitinizovaným penisom stenu jej tela na 1ubovoľnom mieste (tzv. „traumatická inseminácia“). Z vajíčok sa liahnu invázne larvičky - triungulinoidy, ktoré vyhľadávajú hostiteľa. Potrava Riasavce parazitujú u mnohých skupín hmyzu, často z kohorty Polyneoptera, ale i u blanokrídlovcov. I keď sú zväčša považované za rarity, v skutočnosti sú skôr ťažko zistiteľné. V strednej Európe prichádza do úvahy asi 25 druhov, napr. Xenos vesparum, parazit ôs z rodu Polistes. Referencie * PaedDr. Valerián Franc CSc.: Systém a fylogenéza živočíchov - bezchordáty - zdroj, z ktorého (pôvodne) úplne alebo čiastočne čerpal tento článok Iné projekty * Commons * Wikidruhy * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému * Spolupracuj na Wikispecies Wikidruhy ponúka informácie na tému Riasinkový_epitel.html Riasinkový epitel Riasinkový epitel je epitel, ktorý má na povrchu riasinky, ktoré sa kmitavo pohybujú. Je viac rozšírený u bezstavovcov. Nachádza sa v rozličných orgánoch od epidermis cez pohlavné orgány, tráviaci systém až po nervovú sústavu a zmyslové orgány. Riasinky sú špecializáciou povrchu krycieho epitelu. Ich charakteristickou vlastnosťou je kmitavý pohyb. Týmto spôsobom sa pohybuje hlien a v ňom zachytené nečistoty von z dýchacích ciest. Primárnym larvám a evolučne primitívnym živočíchom slúži takýto obrvený epitel na pohyb. Externé odkazy * Mgr. Radovan Malina: Všeobecná zoológia - zdroj, z ktorého (pôvodne) čerpal tento článok Riadenie_systému.html Riadenie systému riadenie systému je dôležitá charakteristika správania systému, cieľavedomé pôsobenie riadiaceho podsystému na iné podsystémy prostredníctvom interakcie realizovanej vzájomným pôsobením tokov informácií. Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Tento článok z Filitu potrebuje upraviť, pridať interwiki a kategórie. Po jeho úprave prosím odstráňte šablónu {{filit na úpravu}}. Riadenie - druhy/príklady riadenie riadenie systému Pozri aj druhy/príklady riadenia manažerizmus manažment teória riadenia Riadenie - prístupy k nemu riadenie - prístupy k nemu prístup k riadeniu empirický prístup k riadeniu kybernetický prístup k riadeniu matematický prístup k riadeniu psychologický prístup k riadeniu sociologický Riadenie_letovej_prevádzky.html Riadenie letovej prevádzky Riadenie letovej prevádzky sa zaoberá riadením pohybu leteckých dopravných prostriedkov vo vzdušnom priestore. Túto činnosť vykonáva riadiaci letovej prevádzky, ktorý riadi aj pohyb po letiskových plochách a zodpovedá za plynulosť toku letovej prevádzky vo vzdušnom priestore. Riadenie_vzťahov_so_zákazníkmi.html Riadenie vzťahov so zákazníkmi Riadenie vzťahov so zákazníkmi alebo manažment vzťahov so zákazníkmi (angl. customer relationship management, CRM) je odvetvie manažmentu, ktoré sa zaoberá vzťahmi so zákazníkmi. Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality. Pozri aj stránky Ako upravovať stránku a Návody a štýl alebo diskusiu k článku. Zaoberá sa zvládnutím všetkých vzťahov, ktoré sa týkajú komunikácie firmy so svojím zákazníkom. Je orientovaný hlavne na udržanie existujúceho zákazníka a ponuku produktov, ktoré budú vyhovovať práve jemu. Pre implementáciu CRM sa využívajú informačné systémy, ktoré umožňujú zaznamenávať celý predajný proces (sales process) od prvého kontaktu so zákazníkom až po fakturáciu tovarov a služieb. CRM informačné systémy umožňujú zvyšovať efektivitu predaja ako aj spokojnosť zákazníka. Pomocou CRM informačných systémov majú manažéri predajných oddelení možnosť sledovať efektivitu práce jednotlivých pracovníkov, ale aj problémy, ktoré vnímajú zákazníci. Umožňuje vytváranie unifikovaných postupov predaja (ktoré vytvárajú skúsení a úspešní predajcovia) pre začínajúcich predajcov, čo urýchľuje ich zapracovanie sa. Tým, že sú informácie o zákazníkovi uložené v databáze, vie predajca presne a rýchlo reagovať na jeho požiadavky, sťažnosti a je takisto možné sa na základe rôznych dát a pohľadom na tieto dáta dostať k informáciám o správaní sa daného zákazníka. CRM nie je určený ani tak na zvyšovanie počtu zákazníkov, ako na zvyšovanie spokojnosti už získaných zákazníkov (aj keď sa tieto dve veci nevylučujú, pretože spokojný zákazník môže priviesť ďalšieho zákazníka). Využíva a darí sa mu teda hlavne na presýtených trhoch, kde spokojnosť zákazníka je na prvom mieste. CRM môže byť chápané dvomi spôsobmi: BI - Business Intelligence - rôzne pohľady na dáta v databáze na základe KPI (key performance indicator - kľúčové indikátory výkonnosti firmy, ktoré určujú manažéri) Complaint management - manažment sťažností, ako aj Hotline, ktorý však používaním CRM nadobúda nový rozmer a nazýva sa Front Office - teda miesto prvého kontaktu zákazníka so spoločnosťou Riazaň.html Riazaň Riazanský Kremeľ Riazaň je hlavné mesto Riazanskej oblasti v Rusku v Centrálnom federálnom okruhu. Žije tu 521 560 obyvateľov. Tento geografický článok je zatiaľ príliš krátky (tzv. Mapa sveta "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Riadenie.html Riadenie Riadenie je činnosť, kedy sa na základe predpísaného algoritmu sleduje systém a po zistení výchylky od požadovaného stavu alebo priebehu sa vykonajú korekcie, aby sa do neho systém vrátil. Pojem riadenie má v rôznych kontextoch rôzny špecifický význam: * technické systémy: * riadenie techniky, strojov, technologických procesov * spoločenské a ekonomické systémy: * riadenie spoločnosti, národnej ekonomiky, podniku, organizácie * živé organizmy: * riadenie fyziologických, biologických, mikrobiologických procesov Riadením v technologickom zmysle sa zaoberá teória riadenia alebo teória automatického riadenia. V ekonomickom zmysle je riadenie podúlohou manažmentu. Iné projekty * Wikicitáty * Spolupracuj na Wikiquote Wikicitáty ponúka citáty od alebo o Riadenie Tento článok je zatiaľ tzv. "výhonok". Text môžeš doplniť alebo zmeniť, keď hore klikneš na záložku "upraviť". Riadený_prvok.html Riadený prvok Prvok riadený prvok riadený je je prvok systému cieľovo ovplyvňovaný riadiacim prvkom. Svoju činnosť vykonáva na základe riadiacich impulzov, ktoré dostáva od riadiaceho prvku, a zodpovedajúcimi reakciami ovplyvňuje okolie systému. Pre riadený prvok je charakteristická určitá stála varieta správania, spôsobilosť dosiahnuť daný cieľ, ovládateľnosť riadiacimi podnetmi a schopnosť odovdávať informácie o svojom stave riadiacemu prvku. Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Tento článok z Filitu potrebuje upraviť, pridať interwiki a kategórie. Po jeho úprave prosím odstráňte šablónu {{filit na úpravu}}. Riadenie_pohybu_PRaM_231c.html Riadenie pohybu PRaM Riadenie pohybu PRaM možno realizovať dvoma základnými spôsobmi: * Bodové riadenie - PTP - point to point, používa sa, ak je potrebné v pracovnom priestore robota dosiahnuť určité body, pričom medzi týmito bodmi nie je súvislosť. Príkladom môže byť bodové zváranie. * Dráhové riadenie - CP - continuous path, sa používa, ak potrebujeme riadiť robota v celej dráhe jeho pohybu, napríklad v prípade lakovania kontinuálnych povrchov. Riasa.html Riasa Rozsievka (Phaeodactylum tricornutum) je príkladom jednobunkovej riasy Riasy (lat. Algae) sú: * eukaryotické vodné organizmy, ktoré sú vačšinou autotrofné (fotosyntetizujúce). Ich spoločnou charakteristikou je, že ich predkovia vznikli spojením (endosymbiózou) heterotrofnej eukaryotickej bunky so sinicou, čím vznikli ich chloroplasty. * Tradične sa za riasy považujú aj samotné sinice, ide však o prokaryotické organizmy, ktoré sa dnes zaraďujú medzi baktérie (a novšie sa označujú aj názvom cyanobaktérie). Riasy netvoria jeden taxón, ale patria do rôznych taxonomických kategórií. Stavba tela rias Telo rias označujeme pojmom stielka. Riasy môžu byť jednobunkové aj mnohobunkové. Jednobunkové riasy často plávajú vo voľnom oceáne a tvoria dôležitú zložku planktónu, ktorý je základnou potravou pre mnohé morské organizmy. Najväčšie riasy môžu byť až desiatky metrov veľké a žijú vačšinou prichytené na dne. Telo veľkých rias je značne diferencované, a niekedy podobné suchozemským rastlinám (môžeme na nich rozlíšiť pakorienky (rhizoidy), pabyľku (cauloid) a palístky (fyloidy)), nemajú však typické korene, ani listy. Morská riasa z rodu Sargassum je príkladom pletivovitej stielky Typy stielok Podľa typu stielky rozlôišujeme riasy: * jednobunkové: * kokálne (tvorené jednoduchou bunkou bez bičíikov) * amébovité (bunky nemajú pevnú bunkovú stenu, majú premenlivý tvar a vytvárajú vylačeniny (panôžky), pomocou ktorých sa pohybujú) * monádovité (pohybujú sa pomocou bičíkov) * mnohobunkové: * trichálne (vláknitá stielka, tvorená reťazcom buniek) * sifonálne (stielka je rúrkovitá, mnohojadrová ale bez prepážok - celé telo je zdanlivo jediná bunka s množstvom bunkových jadier bunka) * sifonoklátiové (skladá sa z viacerých mnohojadrových buniek) * pletivotité (so stielkov rozlíšenou na pakorienky, pabyľku a palístky) Vznik rias Riasy vznikli endosymbiózou sinice s Eukaryotickým organizmom, ktorý sinicu pohltil, tá ostala pri živote a oba organizmy ťažili zo vzájomnej spolupráce. Takto vznikli chloroplasty (podobným spôsobom vznikli aj mitochondrie, k čomu došlo ešte pred vznikom chloroplastov u predkov rastlín živočíchov aj húb). Dôkazom tejto teórie je dodnes zachovalá DNA bakteriálneho typu v chloplastoch (odlišná od jadrovej), syntéza bielkovín v choloroplaste taktiež bakteriálneho typu (napr. ribozómavá RNA), ako aj dvojitá membrána chloroplastov (jedna pochádzajúca v vonkajšej membrány sinice a druhá je membránov hostiteľskej eukaryotickej bunky). Po pohltení sinice došlo k rozdeleniu rias na dve základné línie. Prvá zahŕňa zelené riasy (Chlorophyta) a rastliny, s tzv. "zeleným" typom chloroplastu, pre ktorý je typická prítomnosť chlorofylu b. Druhá línia má tzv. "červený" chloroplast a zahŕňa napr. červené (Rhodophyta) a hnedasté riasy (Chromista). V niektorých skupinách rias (netýkalo sa to ale predkov suchozemských rastlín) došlo k druhotnému pohlteniu, keď jedna eukaryotická bunka pohltila inú vrátane jej chloroplastov. K tomuto procesu došlo tak v "zelenej" línii chloroplastov (vznikli eugleny - Euglenophyta), ako aj v "červenej" chloroplastovej línii (takto vznikli napr. všetky hnedasté riasy - Chromista). Dnes má chloroplast takýchto rias štyry membrány a medzi 2. a 3. membránov obsahuje tvz. nukleomorf, ktorý je pozostatkom DNA v pohltenej eukaryotickej bunky (DNA nukleomorfu sa v súčasnosti študuje a je stopou totožnosti pohltenej eukaryotickej bunky). Prehľad skupín rias podľa ich evolučného vzniku taxonomická skupina Endosymbiont Spôsob vzniku Vznikli jednou endosymbiózou eukaryotickej bunky so sinicou. Majú tvz. primárne chloroplasty, ktoré sú * Chlorophyta, zelené riasy obklopené dvoma membránami. * Rhodophyta, červené riasy sinica Endosymbióza zelených rias, * Glaucophyta červených rias a glaukofyta vznikla pravdepodobne nezávisle na sebe a týkala sa rôznych organizmov. Všetky suchozemské rastliny vznikli zo zelených rias. Vznikli zo endosymbiózy eukarytickej bunky s (taktiež eukaryotickou) zelenou riasou, * Chlorarachniophyta čo nazývame sekundárna * Euglenophyta, eugleny zelená riasa endosymbióza. Ich chloroplasty (bičíkaté zelené riasy) sú teda podobné ako u zelených rias a obsahujú chlorofyl a a chlorofyl b a sú obklopené 4 membránami (v prípade euglen 3). Prvé dve skupiny obsahujú chlorofyl a a chlorofyl c. Dnes žijúce červené riasy síce chlorofyl c nemajú, ale genetické štúdie poukazujú na ich príbuznosť s chloroplastami hnedých rias a dinoflagelát. Hnedasté riasy Chromista vznikli sekundárnou endosymbiózou, dinoflageláta * Chromista, hnedasté riasy vznikli pravdepodobne z * Dinoflagellata červená riasa hnedastých rias terciárnou * (taktiež Ciliata a endosymbiózou (keď Apicoplexa) eukaryotická bunka pohltila jednobunkovú hnedú riasu). Apicomplexa a Ciliata sú parazitické heterotrofné organizmy zaraďované medzi prvoky. Chloroplasty nemajú ale Apicoplexa majú chloroplastom podobnú štruktúru, apicoplast. Molekulárno biologické štúdie poukazujú na to, že pochádzajú z rias. Pozri aj * Systém živých organizmov Iné projekty * Commons * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Riazanská_oblasť.html Riazanská oblasť Poloha oblasti Riazanská oblasť je oblasť a federálny subjekt v Rusku. Nachádza sa na juhu európskej časti krajiny, 200 km juhovýchodne od Moskvy. Má rozlohu 39 600 km² a žije tu 1 227 910 obyvateľov (2002). Hlavné mesto je Riazaň. Iné projekty * Commons * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Tento geografický článok je zatiaľ príliš krátky (tzv. Mapa sveta "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. v • d • e Subjekty Ruskej federácie Adygejsko · Altajsko · Baškirsko · Buriatsko · Čečensko · Čuvašsko · Dagestan · Chakasko · Ingušsko · Jakutsko · Republiky Kabardsko-Balkarsko · Kalmycko · Karačajsko-Čerkesko · Karelsko · Komi · Marijsko · Mordviansko · Severné Osetsko · Tatársko · Tuviansko · Udmurtsko Altajský · Chabarovský · Kamčatský · Kraje Krasnodarský · Krasnojarský · Permský · Prímorský · Stavropoľský · Zabajkalský Amurská · Archangeľská · Astrachánska · Belgorodská · Brianska · Čeľabinská · Irkutská · Ivanovská · Jaroslavlianska · Kaliningradská · Kalužská · Kemerovská · Kirovská · Kostromská · Kurganská · Kurská Ruská zástava · Leningradská · Lipecká · Magadanská · Moskovská · Murmanská · Nižnonovgorodská · Oblasti Novgorodská · Novosibirská · Omská · Orenburská · Oriolská · Penzianska · Pskovská · Riazanská · Rostovská · Sachalinská · Samarská · Saratovská · Smolenská · Sverdlovská · Tambovská · Tomská · Tulská · Tverská · Ťumenská · Ulianovská · Vladimírska · Volgogradská · Vologdská · Voronežská Federálne mestá Moskva · Petrohrad Autonómne oblasti Židovská Autonómne okruhy Čukotka · Chantyjsko-Mansijsko · Jamalsko · Nenecko Riadenie_databáz.html Riadenie databáz riadenie databáz je cieľové ovplyvňovanie databáz orientované na uchovávavnie ich základnej kvality (t. j. súhrnu vlastností, stratou ktorých dochádza k narušeniu databáz) pri zmenách ich prostredia; riadenie databáz spočíva v plnení programu, ktorý zabezpečuje stabilitu fungovania databáz. Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Tento článok z Filitu potrebuje upraviť, pridať interwiki a kategórie. Po jeho úprave prosím odstráňte šablónu {{filit na úpravu}}. Riadiaci_prvok.html Riadiaci prvok Prvok riadiaci prvok riadiaci je je prvok systému, ktorý cieľovo ovplyvňuje ďalšie prvky a má v systéme dominantné postavenie. Prostredníctvom riadeného prvku, s ktorým je spojený priamymi i spätnými väzbami, vysiela riadiace impulzy. Kvalita riadiaceho prvku bezprostredne ovplyvňuje kvalitu celého systému. Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Tento článok z Filitu potrebuje upraviť, pridať interwiki a kategórie. Po jeho úprave prosím odstráňte šablónu {{filit na úpravu}}. Riedlingen.html Riedlingen Administratívne členenie Spolková krajina Bádensko-Württembersko Vládny obvod Tübingen Krajinský okres Biberach Základné údaje Nadmorská výška 540 m n.m. Rozloha 64,97 km² Počet obyvateľov 10 351 (31. 12. 2006) Hustota obyvateľstva 159 ob. na km² Ostatné údaje Webstránka riedlingen.de Adresa mestskej správy Marktplatz 1 88499 Riedlingen Riedlingen je mesto v krajinskom okrese Biberach v spolkovej krajine Bádensko-Württembersko v Nemecku. Mesto má 10 351 obyvateľov a rozlohu 64,97 km². Geografia a poloha Riedlingen (pohľad od Dunaja, 2004) Riedlingen je mesto ležiace na rieke Dunaj, v južnej časti pohoria Švábska Jura. Riedlingen leží približne 25 km na západ od mesta Biberach an der Riß. Mesto pozostáva zo siedmich mestských častí - Bechingen, Daugendorf, Grüningen, Neufra, Pflummern, Zell a Zwiefaltendorf. Kultúra a pamiatky Mesto Riedlingen sa nachádza na švábskej barokovej ceste (Oberschwäbischen Barockstraße), ako aj pri Dunajskej ceste pre cyklistov (Donauradweg). Zámok a záhrada v mestskej časti Neufra Múzea * Múzeum Riedlingen * Schöne Stiege (Rösslegasse 1) * Mestská galéria (Städtische Galerie) v nemocnici k posväteniu ducha (Spital zum Heiligen Geist) (Wochenmarkt 3) Stavby * Historické staré mesto * Historické námestie s mestskými domami zo 17. a 18. storočia * Kostol Sv. Juraj (St. Georgskirche) - katolícky kostol je symbolom mesta Riedlingen. Najstaršia zmienka pochádza z roku 1589 * Schöne Stiege – mešťanský dom z roku 1556. Dnes je v dome umiestnené múzeum * V mestskej časti Neufra na Dunaji sa nachádza renesančný zámok a záhrada z roku 1569 až 1573 Známi rodáci * Mario Gomez - futbalový útočník a reprezentant Iné projekty * Commons * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Externé odkazy * Oficiálna stránka mesta Riedlingen v • d • e Mestá a obce v krajinskom okrese Biberach Achstetten | Alleshausen | Allmannsweiler | Altheim | Attenweiler  Bad Buchau | Bad Schussenried | Berkheim | Betzenweiler | Biberach an der Riß | Burgrieden | Dettingen | Dürmentingen | Dürnau  Eberhardzell | Erlenmoos | Erolzheim | Ertingen | Gutenzell-Hürbel  Hochdorf | Ingoldingen | Kanzach | Kirchberg an der Iller | Kirchdorf Znak an der Iller | Langenenslingen | Laupheim | Maselheim | Mietingen  Mittelbiberach | Moosburg | Ochsenhausen | Oggelshausen  Riedlingen | Rot an der Rot | Schemmerhofen | Schwendi | Seekirch  Steinhausen an der Rottum | Tannheim | Tiefenbach | Ummendorf  Unlingen | Uttenweiler | Wain | Warthausen Rieka.html Rieka Symbol rozcestia O iných významoch výrazu Rieka pozri Rieka (rozlišovacia stránka). Rieka je väčší (prirodzený) vodný tok, ktorý prúdi v jednom smere, a ktorý vypĺňa najspodnejšiu časť doliny (koryto alebo riečište). „Väčší“ obyčajne znamená väčšiu dĺžku, rozlohu povodia alebo prietok. Voda rieky pochádza z atmosférických zrážok alebo prameňov. Rieka je bežný spôsob, ako sa zrážky dostávajú do mora alebo väčšieho vodného telesa ako jazero, čo ich robí súčasťou prírodného kolobehu vody. Menšie prítoky riek (jazier, morí) sa nazývajú potoky. Splavné rieky sú dôležité pre lodnú dopravu. Na riekach sa budujú priehrady s hydroelektrárňami, ako aj nádrže na zachytenie povodňových vôd a na zavodňovanie. Delenia Delenie podľa prietokov: * perenujúca (stála) – tečúca stále * intermitentná (nestála) - tečúca periodicky * epizodická – tečúca občasne; toto sú občasné púšťové rieky (vádí) Delenie podľa klimatických charakteristík: * alpská rieka – Dunaj, Rhôna... * rieka západeurópskeho typu * rieka púšťového typu (vádí) * rieka tropického typu Podľa typu ústia: * hlavná rieka (tok 1. rádu) – rieka vlievajúca sa do oceánov, morí, jazier alebo zanikajúca v púšti * prítok (tok 2. rádu) – vodný tok ústiaci do hlavnej rieky Merané údaje Štatistické údaje bežne uvádzané pri riekach: * dĺžka toku (od prameňa k ústiu) * vodný stav * priemerný prietok * plocha povodia. * spád koryta (v % alebo promile) * rýchlosť prúdu (v m/s) * teplota vody * unášanie suspendovaného materiálu (plavením a splavením) * stupeň znečistenia priemyselnými a poľnohospodárskymi splaškami Tok Rieka tečie po naklonenom dne koryta, pričom na niektorých miestach voľne padá - jednorazovo alebo po stupňoch (vodopád, prah). Rýchlosť prúdu sa pohybuje medzi niekoľko cm/s až 6-7 m/s. Tok je najrýchlejší v prúdnici, čo je línia spájajúca najhlbšie miesta rieky. Tok rieky môžeme rozdeliť na tri časti podľa príkrosti spádovej krivky riečneho koryta a geomorfologického rázu doliny: * horný tok, s prevahou hĺbkovej erózie * stredný tok, kde sa prejavuje erózia aj sedimentácia * dolný tok, s prevahou sedimentácie (akumulácie unášaného materiálu) Na strednom a hlavne dolnom toku s malou rýchlosťou vodného prúdu vznikajú vplyvom bočnej erózie meandre (riečne zákruty). Vodopád Ova Fedoz Najvodnatejšie rieky sveta (podľa priemerného prietoku) * Amazon - 219 000 metrov kubických za sekundu * Ganga - 43 000 metrov kubických za sekundu * Kongo - 41 800 metrov kubických za sekundu Rieky s najväčším povodím * Amazon - 6 915 000 kilometrov štvorcových * Kongo - 3 680 000 kilometrov štvorcových * Níl - 3 400 000 kilometrov štvorcových Najdlhšie rieky * Amazon - 6 762 km (udáva sa ale aj 7 025 či 5 500 km) * Níl - 6 671 km (udáva sa aj 6 695 km) * Jang-c'-ťiang - 6 380 km (udáva sa aj 6 300 či 5472 či 5 701 km) Iné projekty * Commons * Wikicitáty * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému * Spolupracuj na Wikiquote Wikicitáty ponúka citáty od alebo o Rieka Riešenie_problému.html Riešenie problému Riešenie problému (intelektika) riešenie problému (intelektika) je postupnosť operátorov transformujúca začiatočný stav na niektorý z koncových stavov. Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Tento článok z Filitu potrebuje upraviť, pridať interwiki a kategórie. Po jeho úprave prosím odstráňte šablónu {{filit na úpravu}}. Riešenie problému - názory naň riešenie problému riešenie problému (intelektika) Pozri aj problém teória riešenia problémov teória rozhodovania Riedlingsdorf.html Riedlingsdorf Spolková krajina Burgenland Okres Oberwart Rozloha  ? km² Počet obyvateľov 1647 PSČ Kód oblasti Riedlingsdorf je obec v Rakúsku v spolkovej krajine Burgenland v okrese Oberwart. Žije tu 1647 obyvateľov (1.1.2007). Tento geografický článok o mieste v Rakúsku je zatiaľ Vlajka Rakúska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Obce okresu Oberwart Okres Oberwart Bad Tatzmannsdorf | Badersdorf | Bernstein | Deutsch Schützen-Eisenberg  Grafenschachen | Großpetersdorf | Hannersdorf | Jabing | Kemeten  Kohfidisch | Litzelsdorf | Loipersdorf-Kitzladen | Mariasdorf | Markt Allhau | Markt Neuhodis | Mischendorf | Neustift an der Lafnitz  Oberdorf | Oberschützen | Oberwart | Pinkafeld | Rechnitz  Riedlingsdorf | Rotenturm an der Pinka | Schachendorf | Schandorf  Stadtschlaining | Unterkohlstätten | Unterwart | Weiden bei Rechnitz  Wiesfleck | Wolfau Rieka_(prítok_Dunajca)_1fcd.html Rieka (prítok Dunajca) Rieka (prítok Dunajca) je vodný tok na severe východného Slovenska, v Zamagurí. Je to ľavostranný prítok Dunajca s dĺžkou 18 km. Pramení a preteká výhradne na území Spišskej Magury. Prameň leží v nadmorskej výške okolo 970 m n. m., pod hlavným hrebeňom podcelku Repisko, pod kótou 1 103,5 m n. m. Na svojom hornom toku tečie viac-menej na severozápad, priberá niekoľko kratších prítokov z oboch strán, najdlhším je ľavostranný prítok spod Smrečín (1 157,5 m n. m.). Potom preteká cez obec Reľov, kde sprava priberá Ščerbovú, pokračuje cez miestnu časť Hágy a pri osade Keheľ priberá ľavostranný Jezerský potok. Rieka rozširuje svoje koryto, tečie cez Spišské Hanušovce a mení smer toku na sever, popri osade Potok, v blízkosti ktorej priberá z pravej strany Zálesie (568,5 m n. m.). Následne preteká cez Matiašovce a až k Spišskej Starej Vsi sa koryto výraznejšie horizontálne vlní. Na dolnom toku tečie cez mestečko Spišská Stará Ves a severne od neho ústi do Dunajca. v • d • e Vodné toky v povodí Dunajca (na Slovensku) Biela voda · Bystrá · Cigerník · Črchľový potok · Dunajec · Faltinovský potok · Frankovský potok · Furmanec · Grapy · Havka · Hardinský potok · Hlboký potok · Hrabinská · Hutník · Jezerský potok · Jordanec · Kobylianky · Kolconov potok · Kremeniak · Krutovský potok · Kýčerský potok · Lemeriská · Lesniansky potok · Lesnický potok · Lipník · Lorec · Osturniansky potok · Plašná · Podháj · Podlapšianka · Rieka · Skalný potok · Sodlakovský potok · Soliskový potok · Soliský potok · Starovinský potok · Ščerbová · Šľachovský potok · Šoltýsa · Vápenník · Veterný potok · Vyšná mláka · Zadný potok · Záhorský potok · Zálesie · Zubrovský potok Ried_im_Traunkreis_624f.html Ried im Traunkreis Spolková krajina Horné Rakúsko Okres Kirchdorf an der Krems Rozloha  ? km² Počet obyvateľov 2503 PSČ Kód oblasti Ried im Traunkreis je obec v Rakúsku v spolkovej krajine Horné Rakúsko v okrese Kirchdorf an der Krems. Žije tu 2503 obyvateľov (1.1.2007). Tento geografický článok o mieste v Rakúsku je zatiaľ Vlajka Rakúska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Obce okresu Kirchdorf an der Krems Poloha okresu v Hornom Rakúsku Edlbach | Grünburg | Hinterstoder | Inzersdorf im Kremstal | Kirchdorf an der Krems | Klaus an der Pyhrnbahn | Kremsmünster | Micheldorf in Oberösterreich | Molln | Nußbach | Oberschlierbach | Pettenbach | Ried im Traunkreis | Roßleithen | Rosenau am Hengstpaß | Schlierbach | Spital am Pyhrn | Sankt Pankraz | Steinbach am Ziehberg | Steinbach an der Steyr  Vorderstoder | Wartberg an der Krems | Windischgarsten Rieky_polostrova_Sachalin_70fa.html Rieky polostrova Sachalin Riečna sieť polostrova Sachalin patrí úmoriam Ochotského a Japonského mora. Celkovo územím polostrova preteká 10 riek, najhlavnejšie z nich sú Tym a Po-ronan. Ostatné rieky sú krátke ale zato veľmi vodnaté. Režim sachalinských riek je kolísavý. Množstvo vody v riekach tečúcich polostrovom závisí od topiaceho sa snehu v období jari a leta. V polovici júla bývajú v tejto oblasti veľké záplavy, ktoré sú príčinou vplyvu monzúnu. Zdroj * Rieky polostrova Sachalin (po rusky) Riečicovitá_platňa.html Riečicovitá platňa Riečicovitá platňa (lat. lamina cribosa) je časť čuchovej kosti. Je to tenká platnička uložená pred strednou časťou malých krídel klinovej kosti a vsadená do zárezu medzi partes orbitales ossis frontalis (očnicové časti čelovej kosti). V lebke človeka je zasadená vodorovne, preto sa nazýva aj lamina horizontalis. Je prederavená veľkým počtom otvorčekov pre vlákna čuchového nervu a pre vetvičky predného nervu čuchovej kosti (nervus ethmoidalis anterior) a tepny čuchovej kosti (arteria ethmoidalis anterior). V stredovej čiare platničky vyčnieva do lebky kohútí hrebeň (hrebienok ; crista galli), na ktorý sa upína väzivový pás tvrdej pleny vsunutý medzi pologule mozgu, tzv. kosák mozgu (falx cerabri). Rieka_svätého_Vavrinca_3f71.html Rieka svätého Vavrinca Tisíc ostrovov na Rieke svätého Vavrinca Rieka svätého Vavrinca je mohutná severoamerická rieka spájajúca Veľké kanadské jazerá s Atlantickým oceánom. Rieka svätého Vavrinca v užšom slova zmysle nemá klasický prameň, ale vyteká pri meste Kingston z Ontárijského jazera, posledného zo sústavy Veľkých kanadských jazier. Spočiatku, na krátkom, asi 150 kilometrovom úseku tvorí prirodzenú hranicu medzi Kanadou a USA. V tejto oblasti je rieka posiata mnohými ostrovmi, aj preto sa tento úsek nazýva Tisíc ostrovov. Rieka svätého Vavrinca preteká cez najväčšie mestá kanadskej provincie Quebec Montreal a Quebec a po 1 197 km sa vlieva do Zálivu svätého Vavrinca. Hranice ústia rieky do zálivu sú veľmi postupné a neurčité. Ústie Rieky svätého Vavrinca sa považuje za najväčšie ústie rieky do mora na svete. Rieka svätého Vavrinca v zime pred ústím do Zálivu svätého Vavrinca Rieka svätého Vavrinca v širšom slova zmysle je chápaná aj ako sústava riek navzájom prepojených Veľkými kanadskými jazerami. Pri takomto chápaní sa za prameň rieky najčastejšie považuje prameň rieky North River v americkom štáte Minnesota. Postupne sa menia mená toku nasledovne: Saint Louis River, Horné jazero, Saint Marys River, Hurónske jazero, Saint Clair River, jazero Saint Clair, Detroit River, Erijské jazero, rieka Niagara, Ontárijské jazero a Rieka svätého Vavrinca. Pri takomto chápaní má rieka dĺžku 3 058 km a odvodňuje územie s rozlohou 1,03 milióna km2. Priemerný prietok pri ústí je 10 400 m3/s. Prvý Európan, ktorý sa plavil po rieke bol Jacques Cartier. Dorazil k nej 9. júna 1534 a zabral okolité územie pre francúzskeho kráľa Františka I.. Až do začiatku 17. storočia Francúzi označovali Rieku svätého Vavrinca po Montreal a odtiaľ rieku Ottawa názvom Kanadská rieka. Rieka svätého Vavrinca slúžila ako hlavná trasa pre objavovanie severoamerického vnútrozemia Európanmi. Pôvodne bola Rieka svätého Vavrinca splavná iba po kaskády Lachine pri Montreale. Po vybudovaní systému umelých kanálov sa však rieka stala dôležitou dopravnou spojnicou, ktorá umožňuje plavbu námorných lodí až do stredu kontinentu, do Horného jazera. Ried_im_Innkreis_44ad.html Ried im Innkreis Spolková krajina Horné Rakúsko Okres Ried im Innkreis Rozloha  ? km² Počet obyvateľov 11585 PSČ Kód oblasti Ried im Innkreis je obec v Rakúsku v spolkovej krajine Horné Rakúsko v okrese Ried im Innkreis. Žije tu 11585 obyvateľov (1.1.2007). Tento geografický článok o mieste v Rakúsku je zatiaľ Vlajka Rakúska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Obce okresu Ried im Innkreis Poloha okresu v Hornom Rakúsku Andrichsfurt | Antiesenhofen | Aurolzmünster | Eberschwang | Eitzing  Geiersberg | Geinberg | Gurten | Hohenzell | Kirchdorf am Inn | Kirchheim im Innkreis | Lambrechten | Lohnsburg | Mehrnbach | Mettmach  Mörschwang | Mühlheim am Inn | Neuhofen im Innkreis | Obernberg am Inn  Ort im Innkreis | Pattigham | Peterskirchen | Pramet | Reichersberg | Ried im Innkreis | Schildorn | Senftenbach | Sankt Georgen bei Obernberg am Inn | Sankt Marienkirchen am Hausruck | Sankt Martin im Innkreis  Taiskirchen im Innkreis | Tumeltsham | Utzenaich | Waldzell | Weilbach  Wippenham Riečka_(prítok_Veselianky)_5beb.html Riečka (prítok Veselianky) Riečka Dĺžka toku 4,7 km Plocha povodia  ? km² Rád toku V. Povodie Orava Prameň Podbeskydská vrchovina Ústie Veselianka Hydrologické poradie 4-21-03-050 Číslo recipienta 4-21-03-10283 Riečka je potok na hornej Orave, na území okresu Námestovo. Je to ľavostranný prítok Veselianky, meria 4,7 km a je tokom V. rádu. Preteká geomorfologickým celkom Podbeskydská vrchovina, kde aj pramení juhovýchodne od kóty 942,8 m v nadmorskej výške približne 850 m n. m. Od prameňa tečie najprv juhojuhovýchodným smerom, priberá krátky prítok zľava spod Brestovky (859,4 m n. m.) a sprava spod Spálenej (887,0 m n. m.). Potom sa stáča juhozápadným smerom a postupne priberá: pravostranný prítok z východného svahu Výsypkovej (929,5 m n. m.), ľavostranný prítok zo západného svahu Belkovky (922,8 m n. m.), pravostranný prítok zo severného svahu Pálenice (860,1 m n. m.) a opäť ľavostranný prítok z južného svahu Belkovky. Napokon ešte priberá krátky prítok zľava zo západného svahu Slepčianky (925,1 m n. m.) a severne od obce Oravská Jasenica ústi v nadmorskej výške cca 658 m n. m. do Veselianky. v • d • e Vodné toky v povodí Veselianky Balcerčíkov potok · Grebáčovský potok · Hlboký potok · Hraničný Kriváň · Javorový potok · Lopatov potok · Mútnik (I) · Mútnik (II) · Pasečný jarok · Poperačský potok · Rakovec · Randová · Riečka · Straniansky potok · Vahanovský potok · Vajdovský potok · Veselianka Riemannov_integrál.html Riemannov integrál V matematickej analýze, jednej z disciplín matematiky, bol Riemannov integrál vytvorený nemeckým matematikom Bernhardom Riemannom prvou rigoróznou definíciou pojmu integrál funkcie na intervale. Aj keď je Riemannov integrál pre niektoré teoretické úlohy menej vhodný, je to jedna z najjednoduchších definícii integrálu. Niektoré z týchto technických ťažkostí sa dajú vyriešiť Riemannovým-Stieltjesovým integrálom a väčšina z nich Lebesgueovým integrálom. Úvod Obrázok 2 Nech f(x) je nezáporná reálna funkcia na intervale [a,b] a nech S = {(x,y) 0 < y < f(x)} je plocha pod touto funkciou na intervale [a,b] (pozri Obrázok 2). Zaujíma nás obsah plochy S. Akonáhle ju vypočítame, označíme ju symbolom: \int_{a}^{b} f(x)\, dx Základnou myšlienkou Riemannovho integrálu je použiť veľmi jednoduché aproximácie tejto plochy. Získaním stále lepších a lepších aproximácií môžeme povedať, že "v limite" dostaneme presne plochu S pod krivkou. Je potrebné poznamenať, že na intervaloch, kde funkcia f môže nadobúdať tak kladné, ako aj záporné hodnoty, integrál bude korešpondovať so znamienkovým obsahom, čiže obsahom plochy nad osou x mínus obsahom plochy pod ňou. Postupnosť Riemennových súčtov. Čísla vpravo hore sú obsahy šedých obdĺžnikov. Konvergujú k integrálu funkcie. Definícia Riemannovho integrálu Delenia intervalu Delenie intervalu [a,b] je každá konečná postupnosť a = x_0 < x_1 < x_2 < \ldots < x_n = b. Každý z intervalov [x[i],x[i + 1]] sa nazýva podinterval delenia. Norma delenia je definovaná ako dĺžka najdlhšieho podintervalu [x[i],x[i + 1]], teda je to max(x[i + 1] − x[i]), kde 0 \le i \le n - 1. Značené delenie intervalu je delenie intervalu spolu s konečnou postupnosťou čísel t_0, \ldots, t_{n-1}, pre ktorú platí, že pre každé i, x_i \le t_i \le x_{i+1}. Inými slovami to je delenie, ktorého každý podinterval obsahuje jeden bod. Norma značeného delenia sa definuje rovnako ako norma obyčajného delenia. Predpokladajme ďalej, že x_0,\ldots,x_n spolu s t_0,\ldots,t_{n-1} je značené delenie intervalu [a,b] a že y_0,\ldots,y_m spolu s s_0,\ldots,s_{m-1} je iné značené delenie toho istého intervalu. Hovoríme, že y_0,\ldots,y_m spolu s s_0,\ldots,s_{m-1} je zjemnením delenia x_0,\ldots,x_n spolu s t_0,\ldots,t_{n-1}, ak pre každé celé číslo i, 0 \le i \le n, existuje celé číslo r(i) také, že x[i] = y[r(i)] a také, že t[i] = s[j] pre niektoré j with r(i) \le j \le r(i+1). Zjednodušene povedané, zjemnenie značeného delenia je značené delenia, ktoré ma viacero značiek, ale má aj všetky pôvodné. Na množine všetkých značených delení môžeme definované čiastočné usporiadanie nasledovne: jedno značené delenie je väčšie ako iné značené delenie, keď to väčšie je zjemnením menšieho. Riemannove súčty Zvoľme si reálnu funkciu f definovanú na intervale [a,b]. Riemannovým súčtom funkcie f vzhľadom na značené delenie x_0,\ldots,x_n spolu s t_0,\ldots,t_{n-1} je suma: \sum_{i=0}^{n-1} f(t_i) (x_{i+1}-x_i) Každý člen sumy je súčinom hodnoty funkcie v danej značke a dĺžky intervalu. Geometricky každý člen teda zodpovedá obsahu obdĺžnika výšky f(t[i]) a dĺžky x[i + 1] − x[i]. Riemannov súčet je znamienkový obsah pod všetkými takýmito obdĺžnikmi. Voľne povedané, Riemannov integrál je limita Riemannových súčtov funkcie pre stále jemnejšie a jemnejšie delenia. Avšak povedať presne, čo myslíme pod "jemnejšie a jemnejšie", je trochu zložitejšie. Jeden dôležitý fakt je, že normy delení musia stále klesať, takže ich limita je nulová. Keby to tak nebolo, nedostávali by sme dobré aproximácie na niektorých podintervaloch. Toto však stále nestačí na definovanie integrálu. Aby sme boli konkrétni, hovoríme, že Riemannov integrál funkcie f sa rovná S, ak platí nasledujúca podmienka: Pre každé ε > 0 existuje δ > 0 taká, že pre ľubovoľné značené delenie x_0,\ldots,x_n a t_0,\ldots,t_{n-1}, ktorého norma je δ, platí \left|\sum_{i=0}^{n-1} f(t_i) (x_{i+1}-x_i) - s\right| < \epsilon.\, S touto definíciou je však veľmi nepohodlné pracovať. Vypracujeme preto alternatívnu definíciu a následne dokážeme, že je rovnaká ako táto, ktorú sme práve napísali. Naša nová definícia hovorí, že Riemannov integrál funkcie f sa rovná s, ak platí podmienka: Pre každé ε > 0 existuje značené delenie x_0,\ldots,x_n spolu s t_0,\ldots,t_{n-1} také, že pre každé jeho zjemnenie y_0,\ldots,y_m a s_0,\ldots,s_{m-1} platí: \left|\sum_{i=0}^{m-1} f(s_i) (y_{i+1}-y_i) - s\right| < Inak povedané, Riemannove súčty vzhľadom na postupne zjemňujúce sa intervalu konvergujú k s. Táto definícia je v skutočnosti špeciálnym prípadom všeobecnejšieho pojmu topologickej siete. Ako sme už povedali, tieto dve definície sú ekvivalentné. Aby sme ukázali, že z prvej definície vyplýva druhá, zoberme nejaké ε a zvoľme δ, ktorého existenciu zaručuje podmienka definície. Zvoľme si ľubovoľné delenie, ktorého norma je menšia ako δ. Jeho Riemannov súčet sa nachádza od s vo vzdialenosti menšej ako ε a každé jeho zjemnenie bude mať taktiež normu menšiu ako δ, čiže jeho Riemannov súčet tiež vzdialený najviac ε od s. Na to, že z druhej definície vyplýva prvá, je pohodlnejšie pracovať s Darbouxovým integrálom. Najprv sa však musí ukázať, že druhá definícia je ekvivalentná s definíciou Darbouxovho integrálu; dôkaz je uvedený v článku o Darbouxovom integráli. Teraz dokážeme, že darbouxovsky integrovateľné funkcie vyhovujú prvej definícii. Zvoľme delenie x_0, \ldots, x_n také, že dolné a horné Darbouxove súčty vzhľadom na toto delenie nie sú vzdialené od hodnoty s Darbouxovho integrálu o viac ako \frac{\epsilon}{2}. Nech r sa rovná \max_{0 \le i \le n-1} M_i-m_i, kde M[i] a m[i] sú suprémom a infimom funkcie f na [x[i],x[i + 1]] a nech δ je menšia ako obe hodnoty \frac{\epsilon}{2rn} a \min_{0 \le i \le n-1} x_{i+1}-x_i. Potom nie je ťažké ukázať, že Riemannov súčet funkcie f vzhľadom na ľuboľné značené delenie normy menšej ako δ bude v rámci \frac{\epsilon}{2} od horného alebo dolného Darbouxovho súčtu, takže celkovo bude vo vzdialenosti menšej ako ε od s. Riečka_(okres_Banská_Bystrica)_8d04.html Riečka (okres Banská Bystrica) Riečka (okres Banská Bystrica) Erb | Vlajka | Mapa Riečka (okres Banská Bystrica) Základné údaje Kraj: |Banskobystrický Okres: |Banská Bystrica Región: |Kremnické Vrchy-Východ Poloha: |00° 00' 00" s. š. |00° 00' 00" v. d. Nadmorská výška: |492 m n.m. Rozloha: |6,76 km² Počet obyvateľov: |604 (31.12.2004) Hustota |89 obyvateľ(ov)/km^2 obyvateľstva: | Prvá písomná |1455 zmienka: | Nacionále Štatistická územná|508969 jednotka: | EČV: |BB PSČ: |974 01 (pošta Banská |Bystrica 1) Telefónna |0 48 predvoľba: | Oficiálne adresy Adresa obecného |Riečka 125 úradu: | Web: |www.riecka.sk E-mail: |ouriecka@stonline.sk Telefón: | Fax: | Politika Starosta: |Ing. Spišiak Marián Zdroje údajov Mestská a obecná štatistika SR (SŠÚ), http://obce.info Riečka je obec na Slovensku v okrese Banská Bystrica. Tento geografický článok o mieste na Slovensku je zatiaľ Vlajka Slovenska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Mestá a obce okresu Banská Bystrica (1+41) 31.12.2004 Badín | Baláže | Banská Bystrica | Brusno | Čerín | Dolná Mičiná | Dolný Harmanec | Donovaly | Dúbravica | Harmanec | Hiadeľ | Horná Mičiná | Horné Pršany | Hrochoť | Hronsek | Kordíky | Králiky | Kynceľová | Lučatín Ľubietová | Malachov | Medzibrod | Motyčky | Moštenica | Môlča | Nemce Oravce | Podkonice | Pohronský Bukovec | Poniky | Povrazník | Priechod Riečka | Sebedín - Bečov | Selce | Slovenská Ľupča | Staré Hory Strelníky | Špania Dolina | Tajov | Turecká | Vlkanová Ried_in_der_Riedmark_7d4b.html Ried in der Riedmark Spolková krajina Horné Rakúsko Okres Perg Rozloha  ? km² Počet obyvateľov 3954 PSČ Kód oblasti Ried in der Riedmark je obec v Rakúsku v spolkovej krajine Horné Rakúsko v okrese Perg. Žije tu 3954 obyvateľov (1.1.2007). Tento geografický článok o mieste v Rakúsku je zatiaľ Vlajka Rakúska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Obce okresu Perg {{{OBRÁZOK}}} Allerheiligen im Mühlkreis | Arbing | Bad Kreuzen | Baumgartenberg  Dimbach | Grein | Katsdorf | Klam | Langenstein | Luftenberg an der Donau | Mauthausen | Mitterkirchen im Machland | Münzbach | Naarn im Machlande | Pabneukirchen | Perg | Rechberg | Ried in der Riedmark  Saxen | Schwertberg | Sankt Georgen am Walde | Sankt Georgen an der Gusen | Sankt Nikola an der Donau | Sankt Thomas am Blasenstein  Waldhausen im Strudengau | Windhaag bei Perg Rieka_(prítok_Udavy)_8c62.html Rieka (prítok Udavy) Rieka je potok v severovýchodnej časti Slovenska a taktiež v severovýchodnej časti okresu Humenné. Je to pravostranný prítok Udavy a meria 9,5 km. Preteká Laboreckou vrchovinou, kde aj pramení, pod Kýčerským grúňom v nadmorskej výške okolo 680 m n. m. Na hornom toku tečie na západ, priberá niekoľko pravostranných prítokov spod Vysokého grúňa (904,9 m n. m.) a stáča sa na juh. Preteká obcou Vyšná Jablonka, zľava priberá prítok z oblasti Ostrého vrchu, za obcou priberá prítok sprava z oblasti Baranovce. Preteká ešte obcou Nižná Jablonka, tu priberá pravostranný prítok spod Lieštin (665,3 m n. m.) a na území obce sa v nadmorskej výške okolo 298 m n. m. vlieva do Udavy. Rieka_(prítok_Čierňanky)_a240.html Rieka (prítok Čierňanky) Rieka je potok na Kysuciach, v severnej časti okresu Čadca. Je to pravostranný prítok Čierňanky, má dĺžku 3,9 km a je tokom V. rádu. Preteká Jablunkovským medzihorím, pramení na západnom svahu Kykule (844,9 m n. m.) v nadmorskej výške okolo 720 m n. m., neďaleko slovensko-poľskej štátnej hranice. Najprv tečie západojuhozápadným smerom, na dolnom toku sa stáča na juhojuhozápad. Z ľavej strany priberá dva krátke prítoky (spod Kykule a spod Grúňa), sprava tri prítoky spod Slivkule (717,8 m n. m.). Na dolnom toku sú na oboch brehoch sformované výmole. Do Čierňanky ústi v blízkosti centra obce Skalité v nadmorskej výške okolo 515 m n. m. v • d • e Vodné toky v povodí Čierňanky Čadečanka · Čadečka · Čanecký potok · Čierny potok · Čierňanka · Drahošiansky potok · Drobiška · Gorilov potok · Latonka · Markov potok · Milošovský potok · Rajský potok · Rieka · Stankovský potok · Šľahorov potok · Valov potok · Vreščovka Rieka_(rozlišovacia_stránka).html Rieka (rozlišovacia stránka) Rieka môže byť: * väčší vodný tok, pozri rieka * názov týchto vodných tokov na Slovensku: * prítoku Bielej v povodí Popradu, pozri Rieka (prítok Bielej) * prítoku Čierňanky v povodí Kysuce, pozri Rieka (prítok Čierňanky) * prítoku Dunajca, pozri Rieka (prítok Dunajca) * prítoku Idy v povodí Bodvy, pozri Rieka (prítok Idy) * prítoku Kysuce, pozri Rieka (prítok Kysuce) * prítoku Litavy v povodí Krupinice, pozri Rieka (prítok Litavy) * prítoku Popradu, pozri Rieka (prítok Popradu) * prítoku Udavy v povodí Laborca, pozri Rieka (prítok Udavy) * názov týchto sídiel na Slovensku: * mestská časť Čadce, pozri Čadca * časť Šútova, pozri Šútovo * časť Zlatej Idky, pozri Zlatá Idka Symbol rozcestia Toto je rozlišovacia stránka — navigačná pomôcka obsahujúca zoznam iných článkov, ktoré by mohli mať rovnaký názov. Ak vás na túto stránku odkázal článok, prosíme Vás, aby ste sa k článku vrátili a opravili v ňom odkaz tak, aby odkazoval priamo na konkrétnu stránku z hore uvedeného zoznamu, ktorú autor článku myslel. Riegersberg.html Riegersberg Spolková krajina Štajersko Okres Hartberg Rozloha  ? km² Počet obyvateľov 1011 PSČ Kód oblasti Riegersberg je obec v Rakúsku v spolkovej krajine Štajersko v okrese Hartberg. Žije tu 1011 obyvateľov (1.1.2007). Tento geografický článok o mieste v Rakúsku je zatiaľ Vlajka Rakúska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Obce okresu Hartberg Poloha okresu v Štajersku Bad Waltersdorf | Blaindorf | Buch-Geiseldorf | Dechantskirchen  Dienersdorf | Ebersdorf | Eichberg | Friedberg | Grafendorf bei Hartberg  Greinbach | Großhart | Hartberg | Hartberg Umgebung | Hartl | Hofkirchen bei Hartberg | Kaibing | Kaindorf | Lafnitz | Limbach bei Neudau  Mönichwald | Neudau | Pinggau | Pöllau | Pöllauberg | Puchegg  Rabenwald | Riegersberg | Rohr bei Hartberg | Rohrbach an der Lafnitz  Saifen-Boden | Sankt Jakob im Walde | Sankt Johann bei Herberstein | Sankt Johann in der Haide | Sankt Lorenzen am Wechsel | Sankt Magdalena am Lemberg | Schachen bei Vorau | Schäffern | Schlag bei Thalberg | Schönegg bei Pöllau | Sebersdorf | Siegersdorf bei Herberstein | Sonnhofen  Stambach | Stubenberg | Tiefenbach bei Kaindorf | Vorau | Vornholz  Waldbach | Wenigzell | Wörth an der Lafnitz  Riečna_dolina.html Riečna dolina Riečna dolina je základným riečnym tvarom. Je výsledkom hĺbkovej (vertikálnej) erózie a následne i bočnej (laterálnej) erózie. Rozlišujeme: * dno doliny * svahy doliny. Dno doliny tvoria : riečne terasy, riečne nivy, delty, kužele a vlastné koryto toku. Rozlišujú sa tri základné úseky doliny: * 1. pramenný úsek * 2. stredný úsek * 3. dolný úsek. Tento geografický článok je zatiaľ príliš krátky (tzv. Mapa sveta "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Riefensberg.html Riefensberg Spolková krajina Vorarlbersko Okres Bregenz Rozloha  ? km² Počet obyvateľov 980 PSČ Kód oblasti Riefensberg je obec v Rakúsku v spolkovej krajine Vorarlbersko v okrese Bregenz. Žije tu 980 obyvateľov (1.1.2007). Tento geografický článok o mieste v Rakúsku je zatiaľ Vlajka Rakúska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Obce okresu Bregenz Okres Bregenz Alberschwende | Andelsbuch | Au | Bezau | Bildstein | Bizau | Bregenz  Buch | Damüls | Doren | Egg | Eichenberg | Fußach | Gaißau | Hard  Hittisau | Höchst | Hörbranz | Hohenweiler | Kennelbach | Krumbach  Langen bei Bregenz | Langenegg | Lauterach | Lingenau | Lochau | Mellau  Mittelberg  | Möggers | Reuthe | Riefensberg | Schnepfau | Schoppernau  Schröcken | Schwarzach | Schwarzenberg | Sibratsgfäll | Sulzberg | Warth  Wolfurt Riešenie.html Riešenie Riešenie je: * (u)robenie patričného, uspokojivého uzáveru z daných údajov, faktov * (u)robenie najvhodnejšieho opatrenia na urovnanie niečoho (riešenie problému, riešenie úlohy, riešenie sporu) * vhodná, účelná úprava Náuka o riešeniach sa nazýva rezolutika. Iné projekty * Wikicitáty * Spolupracuj na Wikiquote Wikicitáty ponúka citáty od alebo o Riešenie Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Riečisko.html Riečisko Riečisko môže byť: * vodou zaplavená časť riečneho koryta, pozri riečne koryto * riečne koryto Symbol rozcestia Toto je rozlišovacia stránka — navigačná pomôcka obsahujúca zoznam iných článkov, ktoré by mohli mať rovnaký názov. Ak vás na túto stránku odkázal článok, prosíme Vás, aby ste sa k článku vrátili a opravili v ňom odkaz tak, aby odkazoval priamo na konkrétnu stránku z hore uvedeného zoznamu, ktorú autor článku myslel. Ried_im_Oberinntal_9835.html Ried im Oberinntal Spolková krajina Tirolsko Okres Landeck Rozloha  ? km² Počet obyvateľov 1289 PSČ Kód oblasti Ried im Oberinntal je obec v Rakúsku v spolkovej krajine Tirolsko v okrese Landeck. Žije tu 1289 obyvateľov (1.1.2007). Tento geografický článok o mieste v Rakúsku je zatiaľ Vlajka Rakúska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Obce okresu Landeck Poloha okresu v Tirolsku Faggen | Fendels | Fiss | Fließ | Flirsch | Galtür | Grins | Ischgl  Kappl | Kaunerberg | Kaunertal | Kauns | Ladis | Landeck | Nauders  Pettneu am Arlberg | Pfunds | Pians | Prutz | Ried im Oberinntal | St. Anton am Arlberg | Schönwies | See | Serfaus | Spiss | Stanz bei Landeck  Strengen | Tobadill | Tösens | Zams Riečna.html Riečna Riečna je ulica v Liptovskom Mikuláši, v mestskej časti Okoličné. Je to ulica na ľavom brehu Smrečianky a prebieha v dĺžke 600 m južným smerom. Odbočuje z Okoličianskej ulice hneď za mostom cez Smrečianku. Je to ulica s výhradne obytnou zástavbou. Vytvára pravouhlé križovatky s nasledovnými ulicami: 3. februára (styková križovatka), Mierová (priesečná), Ohradná (priesečná) a Pobrežná (2x styková). Ulica končí priamo na pravom brehu Váhu. Riečka_(prítok_Bystrého_potoka)_c0bf.html Riečka (prítok Bystrého potoka) Riečka je potok v Podpoľaní, v severnej časti okresu Detva. Je to ľavostranný prítok Bystrého potoka, meria 6,4 km a je tokom V. rádu. Pramení v pohorí Poľana, v podcelku Vysoká Poľana, na juhovýchodnom svahu vrchu Poľana (1 457,8 m n. m.) v nadmorskej výške približne 1 105 m n. m. Od prameňa tečie najprv juhovýchodným smerom, preteká Detvianskym predhorím na katastrálnom území mesta Hriňová. Tečie cez osadu Horná Riečka, stáča sa na juhozápad, sprava priberá prítok spod Javorinky (918,3 m n. m.) a následne preteká osadou Dolná Riečka. Tu priberá ďalší pravostranný prítok spod Javorinky, stáča sa na juh a pokračuje vo výbežku Zvolenskej kotliny, v podcelku Detvianska kotlina. Na území mesta Hriňová ústi v nadmorskej výške cca 485 m n. m. do Bystrého potoka. Ried_im_Zillertal_fd82.html Ried im Zillertal Spolková krajina Tirolsko Okres Schwaz Rozloha  ? km² Počet obyvateľov 1266 PSČ Kód oblasti Ried im Zillertal je obec v Rakúsku v spolkovej krajine Tirolsko v okrese Schwaz. Žije tu 1266 obyvateľov (1.1.2007). Tento geografický článok o mieste v Rakúsku je zatiaľ Vlajka Rakúska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Obce okresu Schwaz Poloha okresu v Tirolsku Achenkirch | Aschau im Zillertal | Brandberg | Bruck im Zillertal | Buch bei Jenbach | Eben am Achensee | Finkenberg | Fügen | Fügenberg | Gallzein Gerlos | Gerlosberg | Hainzenberg | Hart im Zillertal | Hippach Jenbach | Kaltenbach | Mayrhofen | Pill | Ramsau im Zillertal | Ried im Zillertal | Rohrberg | Schlitters | Schwaz | Schwendau | Stans | Steinberg am Rofan | Strass im Zillertal | Stumm | Stummerberg | Terfens | Tux Uderns | Vomp | Weer | Weerberg | Wiesing | Zell am Ziller | Zellberg Riedau.html Riedau Spolková krajina Horné Rakúsko Okres Schärding Rozloha  ? km² Počet obyvateľov 2029 PSČ Kód oblasti Riedau je obec v Rakúsku v spolkovej krajine Horné Rakúsko v okrese Schärding. Žije tu 2029 obyvateľov (1.1.2007). Tento geografický článok o mieste v Rakúsku je zatiaľ Vlajka Rakúska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Obce okresu Schärding Poloha okresu v Hornom Rakúsku Altschwendt | Andorf | Brunnenthal | Diersbach | Dorf an der Pram  Eggerding | Engelhartszell | Enzenkirchen | Esternberg | Freinberg  Kopfing im Innkreis | Mayrhof | Münzkirchen | Raab | Rainbach im Innkreis | Riedau | Sankt Aegidi | Sankt Florian am Inn | Sankt Marienkirchen bei Schärding | Sankt Roman | Sankt Willibald  Schardenberg | Schärding | Sigharting | Suben | Taufkirchen an der Pram  Vichtenstein | Waldkirchen am Wesen | Wernstein am Inn | Zell an der Pram Riešiteľný_problém.html Riešiteľný problém Problém riešiteľný problém riešiteľný je problém, pre ktorý existuje aspoň jedno jeho riešenie (riešenie problému) . Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Tento článok z Filitu potrebuje upraviť, pridať interwiki a kategórie. Po jeho úprave prosím odstráňte šablónu {{filit na úpravu}}. Rietz.html Rietz Spolková krajina Tirolsko Okres Imst Rozloha  ? km² Počet obyvateľov 2070 PSČ Kód oblasti Rietz je obec v Rakúsku v spolkovej krajine Tirolsko v okrese Imst. Žije tu 2070 obyvateľov (1.1.2007). Tento geografický článok o mieste v Rakúsku je zatiaľ Vlajka Rakúska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Obce okresu Imst Poloha okresu v Tirolsku Arzl im Pitztal | Haiming | Imst | Imsterberg | Jerzens | Karres  Karrösten | Längenfeld | Mieming | Mils bei Imst | Mötz | Nassereith  Obsteig | Oetz | Rietz | Roppen | St. Leonhard im Pitztal | Sautens  Silz | Sölden | Stams | Tarrenz | Umhausen | Wenns Ried_im_Innkreis_(okres)_7204.html Ried im Innkreis (okres) Poloha okresu v Hornom Rakúsku Ried im Innkreis je okres v rakúskej spolkovej krajine Horné Rakúsko. Má rozlohu 585,01 km², žije tu 58 203 obyvateľov (2001) a sídlom okresu je Ried im Innkreis. Tento geografický článok o mieste v Rakúsku je zatiaľ Vlajka Rakúska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Obce okresu Ried im Innkreis Andrichsfurt | Antiesenhofen | Aurolzmünster | Eberschwang | Eitzing  Geiersberg | Geinberg | Gurten | Hohenzell | Kirchdorf am Inn | Kirchheim im Innkreis | Lambrechten | Lohnsburg | Mehrnbach | Mettmach  Mörschwang | Mühlheim am Inn | Neuhofen im Innkreis | Obernberg am Inn  Ort im Innkreis | Pattigham | Peterskirchen | Pramet | Reichersberg | Ried im Innkreis | Schildorn | Senftenbach | Sankt Georgen bei Obernberg am Inn | Sankt Marienkirchen am Hausruck | Sankt Martin im Innkreis  Taiskirchen im Innkreis | Tumeltsham | Utzenaich | Waldzell | Weilbach  Wippenham Horné Rakúsko Braunau am Inn | Eferding | Freistadt | Gmunden | Grieskirchen  Kirchdorf an der Krems | Linec | Linec-vidiek | Perg | Ried im Innkreis  Rohrbach | Schärding | Steyr | Steyr-vidiek | Urfahr-okolie  Vöcklabruck | Wels | Wels-vidiek Riečka_(prítok_Zásihlianky)_3d6f.html Riečka (prítok Zásihlianky) Riečka Dĺžka toku 2,3 km Plocha povodia  ? km² Rád toku VI. Povodie Orava Prameň Oravské Beskydy Ústie Zásihlianka Hydrologické poradie 4-21-03-018 Číslo recipienta 4-21-03-10920 Riečka je potok na hornej Orave, v západnej časti okresu Námestovo. Je to pravostranný prítok Zásihlianky, meria 3,3 km a je tokom VI. rádu. Pramení v Oravských Beskydách, v podcelku Ošust, na východnom svahu Úšustu (1 155,4 m n. m.) v nadmorskej výške približne 970 m n. m. Od prameňa tečie najprv na juhovýchod, zľava priberá prítok tiež z východného svahu Úšustu a pokračuje východným smerom. Následne vstupuje do Podbeskydskej vrchoviny, sprava potom priberá prítok z oblasti Babinskej, stáča sa na severovýchod a severozápadne od obce Zákamenné sa v nadmorskej výške cca 807 m n. m. vlieva do Zásihlianky. v • d • e Vodné toky v povodí Klinianky Babinský potok · Kaňovka · Klinianka · Kolenová · Madejov · Menzdrovka · Mútňanská Ráztoka · Novotská Ráztoka · Riečka · Tisanovka · Zásihlianka Riečnica.html Riečnica Riečnica je časť Novej Bystrice. Pôvodne to bola obec v okrese Čadca, v roku 1981 bol začlenená do obce Nová Bystrica, v roku 1985 bola ako osada zrušená v dôsledku výstavby vodnej nádrže Nová Bystrica. Tento geografický článok je zatiaľ príliš krátky (tzv. Mapa sveta "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Riečny_prielom.html Riečny prielom Riečny prielom je tá časť údolia, v ktorej sa rieka prediera cez prekážku, napr. vo forme skalného masívu. Spôsob vzniku prielomov môže byť rôzny. V súčasnosti sa rozoznáva päť typov prielomov: 1. Prielivový: voda je zadržiavaná v riečnom bazéne, ktorý bol zahradený zosuvom, morénovým valom, tektonicky a pod. Po vyplnení depresie vzniká jazero a nahromadená voda sa prelieva cez okraj prekážky. Procesom erózie rieka rozširuje svoje koryto, rozrušuje prekážku, čo postupne vedie k zániku hradeného jazera. 2. Regresný (spätný): vzniká vďaka spätnej erózii, ktorá priečne rozrušuje zdvíhajúce sa morfoštruktúry. Formovaním mladej eróznej siete sa vodné toky postupne spätne zarezávajú do zdvíhajúcich sa štruktúr, pričom vznikajú regresné prielomy. 3. Epigenetický: vzniká vtedy, ak sa riečna sieť vytvára na podloží z mäkkých hornín, pod ktorými sa nachádzajú tvrdšie a odolnejšie horniny. Spočiatku sa rieka vyvíja v mäkkom podloží, hĺbkovou eróziou sa však postupne dostáva na úroveň tvrdšieho podložia. Pokračuje vo formovaní doliny aj napriek tomu, že v okolí rieky sa vyskytujú aj menej odolné horniny. Rieka tak zostane „uväznená“ vo svojej doline, ktorá pochádza z obdobia zahlbovania sa do mäkkej nadložnej geologickej jednotky. Pozri aj epigenéza. 4. Antecedentný: vytvára sa eróznym zahlbovaním sa dolín do vyzdvihovaných morfoštruktúr. Doliny sú staršie ako susedné morfoštruktúry, ktoré prerezávajú. Podmienkou vzniku týchto prielomov je, aby rýchlosť erózie vodného toku bola vyššia ako rýchlosť vyzdvihovania sa morfoštruktúrnej prekážky. V opačnom prípade by zdvíhajúce sa pohorie zahradilo rieku a podmienilo vznik jazera v kotline nad pohorím. Príkladom z územia Slovenska sú prielomové doliny Váhu cez Veľkú (Kraľoviansky prielom) a Malú Fatru (Strečniansky prielom). 5. Zdedený: vzniká vtedy, ak rieka vytvorila prelom v predošlých geologických obdobiach (napr. v dobe ľadovej) a v súčasnosti ho využíva iný vodný tok. Ak rieka opustí svoj pôvodný prielom, ten sa mení z činného (angl. water gape) na mŕtvy prielom (angl. wind gape). Pozri aj * Štruktúrny prielom * Zdanlivý prielom * Autochtónna dolina * Alochtónna dolina Použitá literatúra * Dzurovčín, L.: Geomorfológia, Fakulta humanitných a prírodných vied Prešovskej univerzity, Prešov 2000 Rieka_(prítok_Litavy)_32ce.html Rieka (prítok Litavy) Rieka je potok na Krupinskej planine, na území Hontu, na rozhraní okresov Krupina a Veľký Krtíš. Je to ľavostranný prítok Litavy a má dĺžku 9,5 km. Pramení v podcelku Dačolomská planina pri osade Malé Riečky, juhovýchodne od obce Senohrad v nadmorskej výške okolo 590 m n. m. Najprv tečie severojužným smerom, potom sa prudko stáča postupne na sever a na okraji obce Litava ústi do Litavy v nadmorskej výške okolo 428 m n. m. Zľava priberá prítok z oblasti Dolinky. v • d • e Vodné toky v povodí Krupinice Babinský potok · Bebrava · Belujský potok · Benčatka · Bukovinský potok · Briač · Cerovský potok · Čekovský potok · Čubrinová · Devičiansky potok · Ďapúch · Hlboký jarok · Hrabovka · Jalšovík · Kamenný potok · Klinkovica · Kltipoch · Kňazov jarok · Konštiansky potok · Krupinica · Litava · Litavica · Malá Litava · Mäsiarsky potok · Mlynský jarok · Náklo · Rieka · Rimánsky jarok · Selecký potok · Slatina · Suchý potok · Šibeničný potok · Trpinec · Vajsov · Vlčinský potok · Volský potok · Vrbovok Riegersburg.html Riegersburg Spolková krajina Štajersko Okres Feldbach Rozloha  ? km² Počet obyvateľov 2561 PSČ Kód oblasti Riegersburg je obec v Rakúsku v spolkovej krajine Štajersko v okrese Feldbach. Žije tu 2561 obyvateľov (1.1.2007). Tento geografický článok o mieste v Rakúsku je zatiaľ Vlajka Rakúska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Obce okresu Feldbach Poloha okresu v Štajersku Auersbach | Aug-Radisch | Bad Gleichenberg | Bairisch Kölldorf  Baumgarten bei Gnas | Breitenfeld an der Rittschein | Edelsbach bei Feldbach | Edelstauden | Eichkögl | Fehring | Feldbach | Fladnitz im Raabtal | Frannach | Frutten-Gießelsdorf | Glojach | Gnas  Gniebing-Weißenbach | Gossendorf | Grabersdorf | Hatzendorf  Hohenbrugg-Weinberg | Jagerberg | Johnsdorf-Brunn | Kapfenstein  Kirchbach in Steiermark | Kirchberg an der Raab | Kohlberg | Kornberg bei Riegersburg | Krusdorf | Leitersdorf im Raabtal | Lödersdorf | Maierdorf  Merkendorf | Mitterlabill | Mühldorf bei Feldbach | Oberdorf am Hochegg  Oberstorcha | Paldau | Perlsdorf | Pertlstein | Petersdorf II | Pirching am Traubenberg | Poppendorf | Raabau | Raning | Riegersburg | Sankt Anna am Aigen | Sankt Stefan im Rosental | Schwarzau im Schwarzautal | Stainz bei Straden | Studenzen | Trautmannsdorf in Oststeiermark  Unterauersbach | Unterlamm | Zerlach Rieka_(prítok_Popradu)_0333.html Rieka (prítok Popradu) Rieka je potok na území okresu Stará Ľubovňa, je to ľavostranný prítok Popradu a má dĺžku 7,5 km. Pramení v Spišskej Magure, v podcelku Veterný vrch, na východných svahoch Veterného vrchu (1 101,2 m n. m.) v nadmorskej výške cca 930 m n. m. Tečie viac-menej severojužným smerom cez obec Vyšné Ružbachy, tu zprava priberá Zálažný potok. Potom preteká obcou Nižné Ružbachy, kde sa esovito stáča a v priestore Ružbašskej brány ústi do Popradu v nadmorskej výške okolo 550 m n. m. Riečka_(okres_Rimavská_Sobota)_3e2b.html Riečka (okres Rimavská Sobota) Riečka (okres Rimavská Sobota) Erb | Vlajka | Mapa Riečka (okres Rimavská Sobota) Základné údaje Kraj: |Banskobystrický Okres: |Rimavská Sobota Región: | Poloha: |00° 00' 00" s. š. |00° 00' 00" v. d. Nadmorská výška: |m n.m. Rozloha: |km² Počet obyvateľov: |235 (31.12.2004) Hustota obyvateľstva: |obyvateľ(ov)/km^2 Nacionále Štatistická územná |557765 jednotka: | EČV: |RS PSČ: |980 45 (pošta Štrkovec) Telefónna predvoľba: | Oficiálne adresy Adresa obecného úradu:| E-mail: | Telefón: | Fax: | Politika Starosta: | Zdroje údajov Mestská a obecná štatistika SR (SŠÚ), http://obce.info Riečka je obec na Slovensku v okrese Rimavská Sobota. Tento geografický článok o mieste na Slovensku je zatiaľ Vlajka Slovenska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Mestá a obce okresu Rimavská Sobota (3+104) 31.12.2003 Abovce | Babinec | Barca | Belín | Blhovce | Bottovo | Budikovany | Bátka Cakov | Čerenčany | Čierny Potok | Číž | Dolné Zahorany | Dražice Drienčany | Drňa | Dubno | Dubovec | Dulovo | Figa | Gemerské Dechtáre Gemerské Michalovce | Gemerský Jablonec | Gemerček | Gortva | Hajnáčka Hnúšťa | Hodejov | Hodejovec | Horné Zahorany | Hostice | Hostišovce Hrachovo | Hrušovo | Hubovo | Husiná | Chanava | Chrámec | Ivanice Janice | Jesenské | Jestice | Kaloša | Kesovce | Klenovec | Kociha Konrádovce | Kraskovo | Krokava | Kružno | Kráľ | Kyjatice | Lehota nad Rimavicou | Lenartovce | Lenka | Lipovec | Lukovištia | Martinová Neporadza | Nižný Skálnik | Nová Bašta | Orávka | Ožďany | Padarovce Pavlovce | Petrovce | Poproč | Potok | Radnovce | Rakytník | Ratkovská Lehota | Ratkovská Suchá | Riečka | Rimavská Baňa | Rimavská Seč Rimavská Sobota | Rimavské Brezovo | Rimavské Janovce | Rimavské Zalužany Rovné | Rumince | Slizké | Stará Bašta | Stránska | Studená | Sútor Šimonovce | Širkovce | Španie Pole | Štrkovec | Tachty | Teplý Vrch Tisovec | Tomášovce | Uzovská Panica | Valice | Veľké Teriakovce | Veľký Blh | Večelkov | Vieska nad Blhom | Vlkyňa | Vyšné Valice | Vyšný Skálnik Včelince | Zacharovce | Zádor | Žíp Riešenie_úlohy.html Riešenie úlohy riešenie úlohy Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Tento článok z Filitu potrebuje upraviť, pridať interwiki a kategórie. Po jeho úprave prosím odstráňte šablónu {{filit na úpravu}}. Riešenie_rovnice.html Riešenie rovnice riešenie rovnice je zisťovanie koreňov rovnice. Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Tento článok z Filitu potrebuje upraviť, pridať interwiki a kategórie. Po jeho úprave prosím odstráňte šablónu {{filit na úpravu}}. Rieka_(prítok_Kysuce)_30b9.html Rieka (prítok Kysuce) Rieka je potok na Kysuciach, v okrese Čadca, preteká výhradne územím mesta Čadca. Je to pravostranný prítok Kysuce, meria 5,2 km a je tokom IV. rádu. Priemerný sklon toku je 50 ‰. Pramení v Javorníkoch, v podcelku Vysoké Javorníky, na severozápadnom svahu Vojtovho vrchu (840,3 m n. m.) v nadmorskej výške okolo 750 m n. m. Tečie severným smerom, pri osade Dydkovci priberá ľavostranný prítok spod kóty 788,2 m a pokračuje cez osadu Belajka, kde sprava priberá prítok spod Kýčerky (760,2 m n. m.). Ďalej preteká mestskou časťou Rieka, priberá dva krátke ľavostranné a jeden pravostranný prítok a upraveným korytom vedeným pod povrchom tečie centrálnou časťou mesta Čadca. Na severnom okraji centra mesta ústi v nadmorskej výške okolo 408 m n. m. do Kysuce. Riečka.html Riečka Riečka môže byť: * názov obce na Slovensku: * obec v okrese Banská Bystrica, pozri Riečka (okres Banská Bystrica) * obec v okrese Rimavská Sobota, pozri Riečka (okres Rimavská Sobota) * názov potoka na Slovensku: * prítok Bystrého potoka v povodí Slatiny, pozri Riečka (prítok Bystrého potoka) * prítok Kamienky v povodí Popradu, pozri Riečka (prítok Kamienky) * prítok Krtíša v povodí Ipľa, pozri Riečka (prítok Krtíša) * prítok Ľuborče v povodí Tisovníka, pozri Riečka (prítok Ľuborče) * prítok Ondavy, pozri Riečka (prítok Ondavy) * prítok Veselianky v povodí Oravy, pozri Riečka (prítok Veselianky) * prítok Zasihlianky v povodí Oravy, pozri Riečka (prítok Zásihlianky) * názov horného toku Kamenca, pozri Kamenec (prítok Tople, Chmeľová) Symbol rozcestia Toto je rozlišovacia stránka — navigačná pomôcka obsahujúca zoznam iných článkov, ktoré by mohli mať rovnaký názov. Ak vás na túto stránku odkázal článok, prosíme Vás, aby ste sa k článku vrátili a opravili v ňom odkaz tak, aby odkazoval priamo na konkrétnu stránku z hore uvedeného zoznamu, ktorú autor článku myslel. Riviéra.html Riviéra Riviéra môže byť: * pobrežie (obyčajne morské) vhodné na kúpanie * voľné kúpalisko, pozri kúpalisko * súhrnné označenie pre Francúzsku a Taliansku riviéru, pozri Francúzska riviéra a Talianska riviéra * Francúzska riviéra * náhrdelník s niekoľkými radmi drahokamov, pozri riviéra (náhrdelník) * časť Bratislavy, pozri Riviéra (Bratislava) Pozri aj * Riviera * Makarská riviéra * Rakúska riviéra * Albánska riviéra Symbol rozcestia Toto je rozlišovacia stránka — navigačná pomôcka obsahujúca zoznam iných článkov, ktoré by mohli mať rovnaký názov. Ak vás na túto stránku odkázal článok, prosíme Vás, aby ste sa k článku vrátili a opravili v ňom odkaz tak, aby odkazoval priamo na konkrétnu stránku z hore uvedeného zoznamu, ktorú autor článku myslel. RIVA_TNT2_8e6e.html RIVA TNT2 Riva TNT2 s 32 MB RAM RIVA TNT2 je grafická karta vyrobená začiatkom roku 1999. Jej výrobné označenie je NV5, bola v poradí už piata (NV1, NV2, RIVA 128, RIVA TNT, RIVA TNT 2) od spoločnosti nVidia. Jadro sa podobá vlastnému predchodcovi (RIVA TNT), všetko však prešlo veľkými zmenami. Slot AGP 4x, 32 MB VRAM, výrobný proces prešiel z 0,35 na 0,25 mikrónu. Zdokonalenie výrobného procesu umožnilo nataktovať jadro na podstatne vyššiu frekvenciu (z 90 na 150 a viac MHz). TNT 2 ponúkala vysokú kvalitu podania farieb s rozlíšením končiacim pri 2048 x 2048. TNT 2 vo svojej dobe konkurovali grafické karty ako Voodoo3, Matrox G400 a ATI Rage 128. Hlavnú konkurenciu predstavovala Voodoo3. Achillova päta 3dfx Voodoo3 bola v nepodporovanom 32-bitovom renderovaní (disponovala 24-bitovým, pozri ďalej). Voodoo3 sa spoliehala na svoj rýchly algoritmus a techniku dithering (to čo je v 16-bitoch, následne prejde filtrom až po konečný 24-bitový výsledný ekvivalent). Toto riešenie bolo nepochopiteľné pre používateľov, obraz TNT2 vyzeral lepšie. TNT 2 a Voodoo3 boli rozdielne aj v počte jednotiek pipeline, kým 3dfx malo jednu multi, TNT 2 dve samostatne. Niektoré staršie hry postavené na samotnej textúre pre polygón, išli na TNT 2 veľmi dobre. Takých hier bolo ale len menej a táto výhoda strácala na podstate. Hlavný alarmujúci fakt bol, ze Voodoo2 v SLI (dve karty spolu) režime predčilo TNT 2 vo veľkom počte testov. TNT 2 nemala šancu, pre bežného používateľa toto riešenie nebolo opodstatnené (archaické riešenie, dve 3D karty + 2D karta). Bolo to príliš náročné, technológia Voodoo2 bola už staršia a aj samotný výkonnostný rozdiel medzi Voodoo2, Voodoo3, TNT 2 nebol taký priepastný. Zvykom nVidie je to, že uvedie k novému modelu lacnejší variant. TNT 2 model 64 mala pamäť zredukovanú zo 128 bitov na 64. Častokrát bola známa aj pod menom Vanta. OEM verzia RIVA TNT 2 M64 bola neuveriteľne populárny model. Falcon Northwest, veterán v hracom (PC) priemysle a Guillemot, továreň pre výrobu video kariet sa spojili v projekte o vyrobenie najvýkonnejšej varianty TNT 2. Niesla meno FALCON NORTHWEST SPECIAL EDITION MAXI GAMER XENTOR 32. Bola to TNT 2 ULTRA taktované na rekordnom kmitočte 195 MHz, 235 MHz RAM. Karta s extrémne krátkou latenciou; 4,3 ns. RIVA TNT 2 bola neskôr bežne integrovávaná do základných dosiek, výroba neustala ani po príchode ďalších generácií (GE FORCE 256, GEFORCE 2MX) a skončila až v roku 2001. Názov Názov Počet Frekvencia Frekvencia Veľkosť Priepustnosť Typ karty čipu jednotiek jadra pamäte pamäte v GB/s jadra pipeline (bitov) TNT LY-NV6 1 80 100 8 MB 0,8 64 VANTA SDR TNT NV6 1 100 110 16 MB 1,0 64 TNT 2 NV6 1 125 135 32 MB 1,2v 64 M64 SDR TNT 2 NV5 2 125 150 32 MB 2,4 128 SDR TNT 2 NV5 2 143 183 32 MB 2,9 128 PRO SDR NVIDIA grafické karty, čipové sady a počítačové platformy NV1 | NV2 | RIVA 128 | RIVA TNT | RIVA TNT2 | GeForce 256 | GeForce 2 GeForce 3 | GeForce 4 | GeForce FX | GeForce 6 | GeForce 7 | GeForce 8 GeForce 9 SoundStorm | nForce | nForce2 | nForce3 | nForce4 | GPU tabuľka Rivnenská_oblasť.html Rivnenská oblasť Poloha oblasti v Ukrajine Rivnenská oblasť (počas Sovietskeho zväzu po rusky Rovnianska oblasť) je jedna z 24 administratívnych oblastí Ukrajiny. Má rozlohu 20 047 km² a žije tu 1,155 milióna obyvateľov (podľa sčítania z roku 2006). Hlavným mesto oblasti sú Rivne. Mestá v oblasti Mesto Ukrajinský názov Ruský názov   Polský názov Obyvateľstvo 1. I. 2006 Rivne Рівне Ривне Równe 248 054 Kuznecovsk Кузнецовськ Кузнецовск Kuźniecowsk 39 527 Dubno Дубно Дубно Dubno 38 208 Kostopil Костопіль Костополь Kostopol 30 214 Sarny Сарни Сарны Sarny 28 151 Zdolbuniv Здолбунів Здолбунов Zdołbunów 24 760 Ostroh Острог Острог Ostróg 15 202 Berezne Березне Березно Bereźne 13 127 Radyvyliv Радивилів Радивилов Radziwiłłów 10 290 Dubrovycja Дубровиця Дубровица Dąbrowica 9 428 Volodymyrec  Володимирець  Владимирец  Włodzimierzec  8 739 Mlyniv Млинів Млинов Młynów 8 407 Korec Корець Корец Korzec 8 031 Klevaň Клевань Клевань Klewań 7 960 Kvasyliv Квасилів Квасилов Kwasiów 7 658 Rokytne Рокитне Рокитное Rokitno 7 050 Tento článok o mieste v Ukrajine je zatiaľ príliš krátky Ukrajina výhonok (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Rivadavia.html Rivadavia Rivadavia môže byť: * administratívna jednotka v Argentíne: * Rivadavia (department, San Juan) * Rivadavia (department, Santiago del Estero) * Rivadavia (department, Mendoza) * Rivadavia (department, La Rioja) * časť Buenos Aires, pozri Rivadavia (Buenos Aires) * názov početných sídiel v Argentíne, napr.: * Rivadavia (Mendoza) * Rivadavia (San Juan) * pohorie v Argentíne, pozri Ridavia (pohorie) * vrch v Argentíne, pozri Ridavia (vrch) * jazero v Argentíne, pozri Ridavia (jazero) * iný názov argent. rieky Policarpo * sídlo na Filipínach, pozri Ridavia (Filipíny) * osobnosť: * Bernardino Rivadavia - argentínsky štátnik Pozri aj * Comodoro Rivadavia, mesto v provincii Chubut Tento článok je zatiaľ tzv. "výhonok". Text môžeš doplniť alebo zmeniť, keď hore klikneš na záložku "upraviť". Symbol rozcestia Toto je rozlišovacia stránka — navigačná pomôcka obsahujúca zoznam iných článkov, ktoré by mohli mať rovnaký názov. Ak vás na túto stránku odkázal článok, prosíme Vás, aby ste sa k článku vrátili a opravili v ňom odkaz tak, aby odkazoval priamo na konkrétnu stránku z hore uvedeného zoznamu, ktorú autor článku myslel. RIVA_TNT_a04b.html RIVA TNT Graphics Blaster Riva TNT PCI nVidia Riva TNT je grafická karta s pracovným označením NV4. Je to 3D akcelerátor aj s 2D jadrom, určený širokému segmentu trhu počítačov. Uvedenie sa datuje na rok 1998 a nVidia sa naďalej snažila upevniť svoje postavenie. Nasledovník Rivy 128, RIVA TNT 1 bola priamou odpoveďou na grafickú kartu 3dfx Voodoo 2. Nanešťastie Voodoo 2 taktiež disponuje 32-bitovými farbami (true color) a formátom pixelu s 24-bitovym Z-buferom v 3D móde. Pokrok TNT oproti RIVE 128 je dramatický vo vylepšení kvality zobrazovania a v systéme filtrovania textúr. Je to karta s jedným čipom a pamäťou rozšírenou na 16 MB SDRAM. Creative Graphics Blaster RIVA TNT PCI RIVA TNT bola vydaná o niečo neskôr ako jej tvorcovia plánovali, tiež frekvencia jadra, 90 Mhz namiesto plánovaných 110 Mhz. Pôvodný plán mal potopiť Voodoo 2 vo všetkých aplikáciách Direct3D, ale práve vďaka nižšej konečnej frekvencii jadra tomu tak nebolo. Hry pod OpenGL zvládala Voodoo 2 veľmi dobre a TNT originálne 3dfx rozhranie Glide nepodporovala vôbec. TNT mala 32-bitovú podporu farieb, Voodoo 2 len 16-bitovú, zato vo veľmi vysokej kvalite (dithering system). Naneštastie pre nVidiu, TNT nemohla súťažit v úspešnosti predaja s velikánom Voodoo 2 od 3dfx, nVidia bola stále vnímana ako nový hráč na trhu. Stále bolo najrýchlejšie a najlepšie optimalizované rozhranie nVidiou nepodporované Glide (takmer všetky hry ho podporovali). nVidia však varovala pred príchodom pokračovania TNT 2. Tá jasne porazila 3dfx Voodoo 2 vo všetkých hrách a to i pri nastavení 32 bitov. Neskôr nVidia uviedla tzv. odľahčenú verziu Vanta. Pracovala s nižšou frekvenciou, 64-bitovou zbernicou, 8 MB pamäte. To rapídne posunulo cenu karty nadol (kvôli nižším nákladom pri samotnej výrobe). Niektorí výrobcovia základných dosiek integrovali kartu na svoje produkty. TNT sa predávalo najmä ako Diamond Viper V550, STB Velocity 4400. Víťazom v tomto vedení sa stal DELL a GATEWAY. NVIDIA grafické karty, čipové sady a počítačové platformy NV1 | NV2 | RIVA 128 | RIVA TNT | RIVA TNT2 | GeForce 256 | GeForce 2 GeForce 3 | GeForce 4 | GeForce FX | GeForce 6 | GeForce 7 | GeForce 8 GeForce 9 SoundStorm | nForce | nForce2 | nForce3 | nForce4 | GPU tabuľka Rivadavia_(department,_Santiago_del_Estero)_e239.html Rivadavia (department, Santiago del Estero) Department Rivadavia leží na juhu provincie Santiago del Estero na severozápade Argentíny a je jeden z 27 departmentov provincie. Na severe hraničí s departmentom Aguirre, na východe s provinciou Santa Fe, na juhu s provinciou Córdoba a na západe s departmentom Mitre. Hlavné mesto departmentu Rivadavia je Selva. Obyvateľstvo Podľa odhadov INDEC stúpol počet obyvateľstva departmentu z 4 916 (2001) na 5 173 obyvateľov v roku 2005. Mestá a obce * Colonia Alpina * Palo Negro * Selva Externé odkazy * Department Rivadavia (po španielsky) Departmenty argentínskej provincie Santiago del Estero Aguirre | Alberdi | Atamisqui | Avellaneda | Banda | Belgrano | Hlavné mesto | Choya | Copo | Figueroa | General Taboada | Guasayán | Jiménez Juan F. Ibarra | Loreto | Mitre | Moreno | Ojo de Agua | Pellegrini Quebrachos | Río Hondo | Rivadavia | Robles | Salavina | San Martín Sarmiento | Silípica Rivaldo.html Rivaldo Osobné údaje Celé meno Rivaldo Vítor Borba Ferreira Dátum narodenia 19. apríl, 1972 Miesto narodenia Paulista, Brazília Výška 186 cm (6 ft 1 in) Prezývka Ribo Pozícia Útočný stredopoliar / Útočník Klubové informácie Súčasný klub AEK Atény Číslo 10 Seniorské kluby^1 Roky Kluby Zps (Gly)* 1990 Paulista 000 0(0) 1991 Santa Cruz 018 0(8) 1992 Mogi Mirim 027 0(9) 1993-1994 Corinthians 041 (17) 1994-1996 Palmeiras 104 (53) 1996-1997 Deportivo de La Coruña 041 (21) 1997-2002 FC Barcelona 159 (86) 2002-2003 AC Miláno 022 0(5) 2003 Cruzeiro 002 0(1) 2004-2007 Olympiacos 070 (36) 2007-present AEK Atény 006 (1) Národné mužstvo^2 1993-2002 Vlajka Brazílie Brazília 074 (35) ^1 Zápasy a góly za profesionálny klub k 28. október 2007. ^2 Zápasy a góly v reprezentácii k 10. október 2007. * Zápasy (Góly) Rivaldo Vítor Borba Ferreira (* 19. apríl, 1972, Paulista, Pernambuco), známy ako Rivaldo, je považovaný za jedného z najlepších brazílskych futbalistov. V súčasnosti je hráčom gréckeho klubu AEK Atény do ktorého prestúpil z konkurenčného Olympiakosu. Odohral 5 sezón za klub FC Barcelona, s ktorým vyhral v rokoch 1998 a 1999 titul v španielskej lige a v roku 1998 vyhral Španielsky pohár. V roku 1999 získal ocenenie FIFA hráč roku a Zlatú loptu. V rokoch 1993 až 2003, Rivaldo odohral 74 zápasov v ktorých strelil 34 gólov za Brazílske národné futbalové mužstvo (A Seleção), a bol významnou súčasťou víťazného tímu na Majstrovstvách sveta v roku 2002. v • d • e Brazílske mužstvo - MS 2002 (1. miesto) 1 Marcos • 2 Cafu • 3 Lúcio • 4 Roque Júnior • 5 Edmílson • 6 Roberto Carlos • 7 Ricardinho • 8 Gilberto Silva • 9 Ronaldo • 10 Rivaldo • 11 Ronaldinho • 12 Dida • 13 Belletti • Vlajka Brazílie 14 Anderson Polga • 15 Kléberson • 16 Júnior • 17 Denílson • 18 Vampeta • 19 Juninho • 20 Edílson • 21 Luizão • 22 Rogério Ceni • 23 Kaká • Tréner: Scolari River.html River Slovo River (z anglického: rieka) môže označovať: * prezývka futbalového klubu Club Atlético River Plate * pieseň Joni Mitchell, pozri: River (pieseň) * v pokrovej terminológií znamené "river" poslednú vyloženú kartu * dedina v Spojenom Kráľovstve, pozri: River (Kent) Symbol rozcestia Toto je rozlišovacia stránka — navigačná pomôcka obsahujúca zoznam iných článkov, ktoré by mohli mať rovnaký názov. Ak vás na túto stránku odkázal článok, prosíme Vás, aby ste sa k článku vrátili a opravili v ňom odkaz tak, aby odkazoval priamo na konkrétnu stránku z hore uvedeného zoznamu, ktorú autor článku myslel. Rivadavia_(department,_San_Juan)_f2c6.html Rivadavia (department, San Juan) Department Rivadavia leží južne od centra provincie San Juan na západe Argentíny a je jeden z 19 departmentov provincie. Na severe hraničí s departmentom Albardón, na východe s departmentom Hlavné mesto, na juhu s departmentom Pocito a na západe s departmentom Zonda. Hlavné mesto departmentu má rovnaký názov Rivadavia. Departmenty argentínskej provincie San Juan Albardón | Angaco | Calingasta | Hlavné mesto | Caucete | Chimbas Iglesia | Jáchal | Nueve de Julio | Pocito | Rawson | Rivadavia | San Martín | Santa Lucía | Sarmiento | Ullum | Valle Fértil | Veinticinco de Mayo | Zonda Rivers_of_Babylon_0191.html Rivers of Babylon Názov Rivers of Babylon Žáner tragikomédia, podobenstvo Krajina Slovensko, Česko Rok 1998 Dĺžka 102 minút Pôvodný jazyk slovenský Rozpočet Zárobok Spoločnosť Réžia Vladimír Balco Scenár Peter Pišťanek, Marián Urban Alef Film & Media Group Produkcia Česká televize Praha Televízia Markíza Hudba Jaroslav Filip Kamera Martin Štrba Obsadenie Andrej Hryc ako Rácz Ady Hajdu ako Video-Urban Diana Mórová ako Silvia Barbara Kodetová ako Lenka Miroslav Noga ako vodič Ďula Ľubo Gregor ako riaditeľ Peter Bzdúch ako Fredy Oldřich Navrátil ako Fiškál Stanislav Dančiak ako Mozoň Ivo Gogál ako Zdravko Martin Dohnal ako Hurensson Peter Šimun ako Tupý Laco Kerata ako Šolík Eva Červeňanská ako Vanda Martina Šrámková ako Eva Hynek Kubasta ako recepčný Mária Schubertová ako Edita IMDb CSFD Rivers of Babylon je slovensko-česká trpká komédia natočená podľa rovnomenného románu Petra Pišťanka. Tragikomické podobenstvo o mocenskom vzostupe človeka, ktorý využije dobu po roku 1989. * Architekt: Milan Ferenčík * Kostýmy: Katarína Bieliková * Strih: Dušan Milko * Produkcia: Marián Urban * Exteriéry: Bratislava a okolie, Vysoké Tatry * Premiéra: 23. apríl 1998 Externé odkazy RIVA_128_617a.html RIVA 128 STB Velocity 128 nVidia Riva 128 bola grafická 3D karta, ktorá bola uvedená v roku 1997 ako RIVA 128 (STB VELOCITY 128) alebo NV3. Bola to jedna z prvých komerčných kariet s integrovaným 3D čipom. Po predchádzajúcom modeli NV1 sa snažila nVIDIA získať základňu zákazníkov práve vypustením tohto modelu. Jej uvedenie znamenalo jasný smer v budúcom počínaní nVIDIE. Predošlý model (NV1) mal zásadne odlišný spôsob renderingu, tzv. "kvadratické" mapovanie. Softvérovo plne nepodporovaná pomocou Direct3D. Zato RIVA 128 si podporu zaistila navrhnutím priamo na toto prostredie. V tom čase boli na trhu karty 3Dfx VOODOO 1 s problematickým filtrovaním textúr, k chodu potrebovala navyše ďalšiu 2D kartu. NVIDIA mala integrované aj 2D jadro a bola teda cenovo prijateľnejším riešením. Ďalej umožňovala vyššie rozlíšenie ako VOODOO (800x600 alebo 960x720 naproti 640x480). RIVA 128 bola jednou z prvých kariet vyrábaná aj vo verzii AGP 2x, čím bola technicky popredu. RIVA podporovala 4 MB RAM a 128 bit BUS. Mala jednu pixel pipeline (pixel za nasamplovanu textúru (nie multitexturing)). Čip bol limitovaný 16-bitovými farbami (high colours), čiže 16-bitovým formátom pixelov a 16-bitovým Z-bufferom. RIVA 128 priniesla 2D obraz dovtedy videný len na vysokokvalitných 2D kartách. Krátko na to bola uvedená na trh 8 MB verzia nesúca názov RIVA 128 ZX. RIVOU 128 pohŕdali kvôli chudobnejšiemu renderovaniu a zvláštnym chybám pri ňom. Čip navyše nepodporoval trilineárne filtrovanie. Počiatocné ovládače RIVY používali mapovanie každého polygónu, čo vyzeralo pekne, ale bolo neúnosne náročné na výkon. NVIDIA neskôr vydala ovládače, ktoré čiastočne riešili problem-mod po pixeli. NVIDIA nemala problém s bilineárnym filtrovaním naproti populárnej 3Dfx VOODOO GRAPHICS 1. RIVA nemala taký dobrý blur ako VOODOO, ale to nebolo také strašné, pretože vďaka nižšiemu podaniu kvality VOODOO (kôli pomalšiemu algoritmu) sa to čiastočne kompenzovalo. Akokoľvek, niektorí ľudia preferovali práve kvality VOODOO. RIVA mala dobrú podporu v Direct3D, rozumela si však aj s OpenGL. Škodou pre RIVU bolo to, že v dobe jej vydania bolo veľa hier navrhnutých pre VOODOO, prostredie Glide, výlučne pre 3dfx. RIVA navzdory dobrým vlastnostiam a plnohodnotnej podpore s ovládačmi prostredia Direct3D, hra UNREAL (resp. veľmi populárny engine tejto už kultovej hry) nebola spustiteľná. Len pod OpenGL, kde výsledkom bolo pomalé renderovanie a s častými chybami (pri UNREALI). Paradoxne bola schopná hrania Quake 3, ktorý bol oveľa náročnejší a pokrokovejší ako UNREAL engine. Prehľad * Čipset: nVIDIA RIVA 128 * VRAM: 4 MB nebo 8 MB, 100 MHz * RAMDAC: 230 MHz NVIDIA grafické karty, čipové sady a počítačové platformy NV1 | NV2 | RIVA 128 | RIVA TNT | RIVA TNT2 | GeForce 256 | GeForce 2 GeForce 3 | GeForce 4 | GeForce FX | GeForce 6 | GeForce 7 | GeForce 8 GeForce 9 SoundStorm | nForce | nForce2 | nForce3 | nForce4 | GPU tabuľka River_Park_(Kalifornia)_087f.html River Park (Kalifornia) River Park je nákupné centrum v americkom meste Fresno v štáte Kalifornia. Je zložené z troch oblastí, The Shops at River Park, The Marketplace at River Park, a River Park Plaza, pričom všetky sa nachádzajú na východnej strane Blackstone Avenue. Toto centrum sa považuje za prvé nákupné centrum v meste Fresno. Predniesli tu reč politici ako Arnold Schwarzenegger. River_Park_8ac6.html River Park River Park počas výstavby River Park zo západnej strany River Park z východnej strany River Park je aj nákupné centrum v Kalifornii. Pozri River Park (Kalifornia). River Park bude multifunkčné centrum na nábreží Dunaja. Na celkovej ploche 32 000 m² ponúkne 208 luxusných bytov a apartmánov. Okrem bytov a apartmánov sa v komplexe bude nachádzať aj päťhviezdičkový hotel siete Kempinski, množstvo osobitých reštaurácií a obchodov, ako aj oddychová zóna so zelenými plochami, alejami a promenádou. Poloha River Park bude stáť na ľavom brehu Dunaja medzi Parkom kultúry a oddychu a Novým mostom na ploche viac ako 2,5 hektára. Atraktívna poloha River Parku zaručuje bezproblémovú dostupnosť zo všetkých kútov mesta, ako aj priame spojenie prostredníctvom mestského okruhu a diaľnice s Viedňou, Budapešťou, Prahou i celým Slovenskom. Členenie River Park budú tvoriť štyri bloky. V podzemnej časti sa nachádzajú tri podlažia s viac ako 1100 parkovacími boxmi, z ktorých 400 budú využívať výhradne obyvatelia River Parku. Blok 1 Byty, obchody a administratíva sa budú nachádzať v západnej časti komplexu, bližšie k mostu Lafranconi. River House Bude svojou konštrukciou presahovať ponad promenádu a hladinu Dunaja a bude tvoriť hlavnú dominantu komplexu V River House sa budú nachádzať najexkluzívnejšie apartmány a v severnej časti administratíva. Kempinski Hotel River Park V pôdorysnom tvare L spolu s blokom River House vymedzujú námestie komplexu. Päťhviezdičkový hotel luxusnej siete hotelov Kempinski ponúkne komfortné ubytovanie, kongresové sály, reštaurácie, bary, oddychovú časť s bazénmi, fitnes, wellness. Blok 4 Najrozsiahlejší blok vo východnej časti komplexu, najbližšie k centru. Aj v tomto bloku sa budú nachádzať byty s južnou orientáciou s výhľadom na Dunaj a kancelárske priestory orientované na sever. V parteri budú zariadenia občianskej vybavenosti a služby. Parkovanie Podzemné podlažia s kapacitou viac ako 1100 parkovacích miest budú okrem parkovania priestorom pre technické vybavenie celého komplexu. Byty Všetky bytové priestory River Parku budú situované v južnej časti komplexu. Svojim obyvateľom poskytnú maximálne súkromie a komfort. Rozloha jednotlivých bytov sa bude pohybovať od 70 m² až do 535 m², pričom súčasťou každého bude balkón, loggia Služby Majitelia bytov a apartmánov budú môcť využívať servis päťhviezdičkového hotela. V každom apartmáne bude štandardom vysokorýchlostné internetové pripojenie a káblová televízia. Samozrejmosťou pre obyvateľov komplexu sa stane údržba priestorov, strážna služba, nonstop strážené podzemné parkoviská, ako aj room service. Plne budú môcť využívať aj hotelovú reštauráciu s kompletnými službami, salóniky a bary. Obyvateľom River Parku budú k dispozícií aj ďalšie služby, ako Airport Shuttle Service, upratovacie služby, práčovňa a čistiareň, donášková služba a ďalšie nadštandardné a nezvyčajné požiadavky náročných klientov a obyvateľov komplexu. River Park bude pripravený poskytnúť svojim obyvateľom špičkový Business Service. Najmodernejšie konferenčné miestnosti, salóniky, ale aj široká škála kancelárskych služieb, ktoré budú k dispozícii pri dôležitých obchodných stretnutiach. River Park bude okrem bývania a biznisu miestom možností na aktívny relax. Voľný čas môžu obyvatelia tráviť vo fitnes alebo wellness centre, kúpeľoch s bazénmi a vírivkami, saunou a parnými kúpeľmi. Externé odkazy * Oficiálna stránka projektu * River Park na mape Bratislavy Rik_De_Voest_785e.html Rik De Voest Rik De Voest (* 5. jún 1980, Miláno, Taliansko) je súčasný juhoafrický profesionálny tenista. Počas svojej kariéry vyhral 1 turnaj ATP vo štvorhre. Finálové účasti na turnajoch ATP (1) Grand Slam Tennis Masters Cup ATP Masters Series ATP International Series Gold ATP International Series Štvorhra - výhry (1) Č. Dátum Turnaj Povrch Partner Súperi vo finále Skóre Vlajka Južnej 16. september Peking, Vlajka Afriky Chris 6-7^3 1. 2007 Čína tvrdý Austrálie Haggard 6-0 10-6 Ashley Fisher Vlajka Taiwanu Jen-sun Lu Externé odkazy * Rik De Voest na stránkach ATP (po anglicky) Riku_Hahl_b58e.html Riku Hahl Riku Hahl 2008 Riku Hahl (* 1. november 1980, Hämmenlinna, Fínsko) je fínsky hokejový útočník. Meria 185 cm a váži 91 kg (2006). Klubový hokej Je hráčom klubu švajčiarskej najvyššej súťaže HC Davos. Reprezentácia Tréner Erkka Westerlund ho nominoval na Majstrovstvá sveta v hokeji 2006 v lotyšskej Rige. Na drese nosí číslo 23. Fínske národné hokejové mužstvo na Majstrovstvách sveta v hokeji 2006 Brankári 31 Antero Niittymäki (Philadelphia Flyers) - 30 Fredrik Norrena (Linköpings HC) - 32 Niklas Bäckström (Kärpät Oulu) Obrancovia 3 Petteri Nummelin (HC Lugano) - 6 Aki-Petteri Berg (Toronto Maple Leafs) - 33 Mikko Lehtonen (Kärpät Oulu) - 5 Lasse Kukkonen (Kärpät Oulu) - 18 Tuukka Mäntylä (Tappara Tampere) - 55 Pekka Saravo (Luleå HF) - 9 Mikko Luoma (Linköpings HC) Útočníci 16 Ville Peltonen (HC Lugano) - 20 Antti Miettinen (Dallas Stars) - 36 Jussi Jokinen (Dallas Stars) - 24 Jari Viuhkola (Kärpät Oulu) - 25 Jukka Hentunen (HC Lugano) - 71 Tomi Kallio (Frölunda HC Göteborg) - 15 Tuomo Ruutu (Chicago Blackhawks) - 21 Mikko Koivu (Minnesota Wild) - 37 Jarkko Ruutu (Vancouver Canucks) - 12 Esa Pirnes (Espoo Blues) - 23 Riku Hahl (HC Davos) - 28 Jani Rita (Pittsburgh Penguins) - 10 Sean Bergenheim (New York Islanders) - 12 Olli Jokinen (Florida Panthers) Tréneri Erkka Westerlund - Hannu Virta, Risto Dufva Externé odkazy * Riku Hahl klubová štatistika na hockeyDB.com * Riku Hahl - nhlfinns.com Riketsiózy_(MKCH-10)_20c1.html Riketsiózy (MKCH-10) A75 - A79: RIKETSIÓZY patria do I.kapitoly MKCH-10 - Infekčné a parazitárne choroby (MKCH-10, A00 - B99). A75 - ŠKVRNITÝ TÝFUS - TYPHUS EXANTHEMATICUS Nezahŕňa riketsiózu zapríčinenú Ehrlichia sennetsu (A79.8). A75.0 - Epidemický týfus prenášaný všami zapríčinený Ricketsia prowazekii Klasický škvrnitý týfus Epidemický týfus prenášaný všami A75.1 - Rekrudescentný škvrnitý týfus (Brillova-Zinsserova choroba) A75.2 - Škvrnitý týfus zapríčinený Rickettsia typhi Murínny týfus prenášaný blchou A75.3 - Horúčka zapríčinená Rickettsia tsutsugamushi Horúčka tsutsugamushi A75.9 - Nešpecifikovaná riketsiová horúčka Riketsiová horúčka NS A77 - ŠKVRNITÉ HORÚČKY (RIKETSIÓZY PRENÁŠANÉ KLIEŠŤAMI) A77.0 - Škvrnitá horúčka zapríčinená Rickettsia rickettsii Škvrnitá horúčka Skalnatých vrchov Horúčka Sao Paulo A77.1 - Škvrnitá horúčka zapríčinená Rickettsia conorii Africký kliešťový týfus Mediteránna škvrnitá horúčka (fiévre boutonneuse) Indický kliešťový týfus Kenský kliešťový týfus Marseilleská horúčka Stredomorská kliešťová horúčka A77.2 - Škvrnitá horúčka zapríčinená Rickettsia siberica Severoázijská kliešťová horúčka Sibírsky kliešťový týfus A77.3 - Škvrnitá horúčka zapríčinená Rickettsia australis Queenslandský kliešťový týfus A77.8 - Iné škvrnité horúčky A77.9 - Nešpecifikovaná škvrnitá horúčka Týfus prenášaný kliešťami NS A78 - Q HORÚČKA Infekcia zapríčinená Coxiella burneti Nine Mile fever Quadrilaterálna horúčka A79 - INÉ RIKETSIÓZY A79.0 - Zákopová horúčka Päťdňová horúčka (febris quintana) Volynská horúčka A79.1 - Riketsiové kiahne zapríčinené Rickettsia akari Horúčka Kew Garden Vezikulárna riketsióza A79.8 - Iné špecifikované riketsiózy Riketsióza zapríčinená Ehrlichia sennetsu A79.9 - Nešpecifikovaná riketsióza Riketsiová infekcia NS Zdroj: Ústav zdravotníckych informácií a štatistiky Rikitiki.html Rikitiki Rikitiki je jednoduchá kartová hra pre 3-6 hráčov. Hrá sa so sedmovými alebo žolíkovými kartami (bez žolíkov). V jednotlivých kolách sa rozdá postupne 1, 2 až maximáne možný počet kariet, potom sa zas ide zhora nadol. Rozdáva sa a hrá sa proti smeru hodinových ručičiek. Keď hráči dostanú karty, zhodnotia ich, položia zovreté päste na stôl, jeden z hráčov počíta Jedna, dva, tri, na tri všetci naraz ukážu, koľko zdvihov chcú získať, ak si hráč trúfa získať viac než 5 kariet, otočí ruku a ukáže počet prstov nad 5. Licitácia v prvom a poslednom kole sa mierne líši. Hráči sa na svoju kartu nepozrú, ale všetci si ju položia na čelo tak, aby ju ostatní videli. Do prvého zdvihu vynáša hráč po pravici rozdávajúceho, do ďalšieho zdvihu vynáša hráč, ktorý získal posledný zdvih. Zdvih získava hráč, ktorý položil najvyššiu kartu, ak kartu s rovnakou hodnotou položili viacerí hráči, získa ho hráč, ktorý pridal kartu do zdvihu posledný. Ak hráč uhádol, koľko zdvihov získa, dostane jeden bod za uhádnutie plus počet získaných zdvihov, ak neuhádol, stratí toľko bodov o koľko sa pomýlil. V ďalšom kole rozdáva hráč, ktorý vynášal do prvého zdvihu. Kladné body sa píšu nad čiaru, záporné body pod čiaru. Růžená.html Růžená Růžená Základné informácie Postavenie: |obec NUTS 5 (obec): |CZ0612 587818 Kraj (NUTS 3): |Vysočina (CZ061) Okres (NUTS 4): |Jihlava (CZ0612) Obec s rozšírenou pôsobnosťou:|Jihlava Poverená obec: |Třešť Historická krajina: |Morava Katastrálna výmera: | ? km² Počet obyvateľov: |305 Zemepisná šírka: | Zemepisná dĺžka: | Nadmorská výška: | ? m PSČ: | Základné sídelné | jednotky: | Miestnych častí: | Katastrálne územie: | Adresa | obecného úradu: | Starosta / starostka: | Růžená je obec v Česku v okrese Jihlava v kraji Vysočina. 1. januára 2006 tu žilo 305 obyvateľov, z toho 164 mužov a 141 žien, pričom priemerný vek v obci je 37,1 rokov (muži 34,3 rokov, ženy 40,3 rokov). Tento geografický článok o mieste v Česku je zatiaľ príliš Vlajka Česka krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Pozri aj * Zoznam obcí v Česku Mestá a obce okresu Jihlava Arnolec • Batelov • Bílý Kámen • Bítovčice • Bohuslavice • Borovná • Boršov • Brtnice • Brtnička • Brzkov • Cejle • Cerekvička-Rosice • Černíč • Čížov • Dlouhá Brtnice • Dobronín • Dobroutov • Dolní Cerekev • Dolní Vilímeč • Doupě • Dudín • Dušejov • Dvorce • Dyjice • Hladov • Hodice • Hojkov • Horní Dubenky • Horní Myslová • Hostětice • Hrutov • Hubenov • Hybrálec • Jamné • Jersín • Jezdovice • Ježená • Jihlava • Jihlávka • Jindřichovice • Kalhov • Kaliště • Kamenice • Kamenná • Klatovec • Kněžice • Knínice • Kostelec • Kostelní Myslová • Kozlov • Krahulčí • Krasonice • Lhotka • Luka nad Jihlavou • Malý Beranov • Markvartice • Měšín • Milíčov • Mirošov • Mrákotín • Mysletice • Mysliboř • Nadějov • Nevcehle • Nová Říše • Olšany • Olší • Opatov • Ořechov • Otín • Panenská Rozsíčka • Panské Dubenky • Pavlov • Plandry • Polná • Puklice • Radkov • Rančířov • Rantířov • Rohozná • Rozseč • Růžená • Rybné • Řásná • Řídelov • Sedlatice • Sedlejov • Smrčná • Stáj • Stará Říše • Stonařov • Strachoňovice • Střítež • Suchá • Svojkovice • Šimanov • Švábov • Telč • Třešť • Třeštice • Urbanov • Ústí • Vanov • Vanůvek • Vápovice • Velký Beranov • Větrný Jeníkov • Věžnice • Věžnička • Vílanec • Volevčice • Vyskytná nad Jihlavou • Vysoké Studnice • Vystrčenovice • Záborná • Zadní Vydří • Zbilidy • Zbinohy • Zdeňkov • Zhoř • Zvolenovice • Žatec • Ždírec Růžďka.html Růžďka Růžďka Základné informácie Postavenie: |obec NUTS 5 (obec): |CZ0723 544850 Kraj (NUTS 3): |Zlínsky (CZ072) Okres (NUTS 4): |Vsetín (CZ0723) Obec s rozšírenou pôsobnosťou:| Poverená obec: | Historická krajina: |Morava Katastrálna výmera: | ? km² Počet obyvateľov: |897 Zemepisná šírka: | Zemepisná dĺžka: | Nadmorská výška: | ? m PSČ: | Základné sídelné | jednotky: | Miestnych častí: | Katastrálne územie: | Adresa | obecného úradu: | Starosta / starostka: | Růžďka je obec v Česku v okrese Vsetín v Zlínskom kraji. 1. januára 2006 tu žilo 897 obyvateľov, z toho 431 mužov a 466 žien, pričom priemerný vek v obci je 41,2 rokov (muži 38,3 rokov, ženy 43,9 rokov). Pozri aj * Zoznam obcí v Česku Mestá a obce okresu Vsetín Branky • Bystřička • Dolní Bečva • Francova Lhota • Halenkov • Horní Bečva • Horní Lideč • Hošťálková • Hovězí • Huslenky • Hutisko-Solanec • Choryně • Jablůnka • Janová • Jarcová • Karolinka • Kateřinice • Kelč • Kladeruby • Kunovice • Lačnov • Leskovec • Lešná • Lhota u Vsetína • Lidečko • Liptál • Loučka • Lužná • Malá Bystřice • Mikulůvka • Nový Hrozenkov • Oznice • Podolí • Police • Pozděchov • Prlov • Prostřední Bečva • Pržno • Ratiboř • Rožnov pod Radhoštěm • Růžďka • Seninka • Střelná • Střítež nad Bečvou • Študlov • Ústí • Valašská Bystřice • Valašská Polanka • Valašská Senice • Valašské Meziříčí • Valašské Příkazy • Velká Lhota • Velké Karlovice • Vidče • Vigantice • Vsetín • Zašová • Zděchov • Zubří Růžová_(okres_Děčín)_4ed8.html Růžová (okres Děčín) Růžová Základné informácie Postavenie: |obec NUTS 5 (obec): |CZ0421 566900 Kraj (NUTS 3): |Ústecký (CZ042) Okres (NUTS 4): |Děčín (CZ0421) Obec s rozšírenou pôsobnosťou:| Poverená obec: | Historická krajina: |Čechy Katastrálna výmera: | ? km² Počet obyvateľov: |374 Zemepisná šírka: | Zemepisná dĺžka: | Nadmorská výška: | ? m PSČ: | Základné sídelné | jednotky: | Miestnych častí: | Katastrálne územie: | Adresa | obecného úradu: | Starosta / starostka: | Růžová je obec v Česku v okrese Děčín v Ústeckom kraji. 1. januára 2006 tu žilo 374 obyvateľov, z toho 193 mužov a 181 žien, pričom priemerný vek v obci je 39,7 rokov (muži 39,1 rokov, ženy 40,4 rokov). Tento geografický článok o mieste v Česku je zatiaľ príliš Vlajka Česka krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Pozri aj * Zoznam obcí v Česku Mestá a obce okresu Děčín Arnoltice • Benešov nad Ploučnicí • Bynovec • Česká Kamenice • Děčín • Dobkovice • Dobrná • Dolní Habartice • Dolní Podluží • Dolní Poustevna • Doubice • Františkov nad Ploučnicí • Heřmanov • Horní Habartice • Horní Podluží • Hřensko • Huntířov • Chřibská • Janov • Janská • Jetřichovice • Jílové • Jiřetín pod Jedlovou • Jiříkov • Kámen • Krásná Lípa • Kunratice • Kytlice • Labská Stráň • Lipová • Lobendava • Ludvíkovice • Malá Veleň • Malšovice • Markvartice • Merboltice • Mikulášovice • Rumburk • Růžová • Rybniště • Srbská Kamenice • Staré Křečany • Starý Šachov • Šluknov • Těchlovice • Valkeřice • Varnsdorf • Velká Bukovina • Velký Šenov • Verneřice • Veselé • Vilémov Rúra.html Rúra Rúra môže byť: * v technike: dutý priestorový predmet kruhového prierezu (osovo súmerný) s dĺžkou výrazne väčšou ako je jeho priemer, pozri rúra (technika) * v živých telách ústroj podobný rúre v technike, napr. * močová rúra * svalová rúra * tráviaca rúra * zariadenie na tepelnú úpravu potravín, pozri rúra (sporák) * informačný kanál (angl. pipe), pozri komunikácia medzi procesmi Pozri aj * mikrovlnná rúra * tunelová rúra Symbol rozcestia Toto je rozlišovacia stránka — navigačná pomôcka obsahujúca zoznam iných článkov, ktoré by mohli mať rovnaký názov. Ak vás na túto stránku odkázal článok, prosíme Vás, aby ste sa k článku vrátili a opravili v ňom odkaz tak, aby odkazoval priamo na konkrétnu stránku z hore uvedeného zoznamu, ktorú autor článku myslel. Rúra_(technika).html Rúra (technika) Rúra v technike označuje priestorový predmet kruhového prierezu, symetrický ku osi, ktorého dĺžka je výrazne väčšia, ako jeho priemer. Rúra sa používa na fyzické oddelenie od okolitého priestoru. Oddelenie je buď kôli ochrane predmetu, alebo technického média pred vonkajším vplyvom (rúra má funkciu obalu), alebo pre zabezpečenie iného prostredia potrebného pre prepravované médium (tlakové podmienky, chemická odolnosť (jedovatosť, žieravosť), zabránenie rozptylu média do prostredia a pod.). Hlavné využitie rúr je na prenos pracovného média (kvapaliny, plynu, pevnej látky ...) z jedného miesta na druhé. Rúry si môžme rozdeliť z viacerých hľadísk * podľa flexibility na pevné a pružné (zvláštnym prípadom flexibilnej rúry je hadica) * podľa hrúbky steny na hrubostenné a tenkostenné * podľa tlaku média podtlakové, tlakové, vysokotlakové * podľa použitia * vodovodné * plynové * parovodné * kanalizačné * podľa materiálu, z ktorého sú vyrobené * oceľové * medené * hliníkové * plastové * sklenené * a pod. Rúrovníky.html Rúrovníky Rúrovníky Physalia physalis Živočíchy Doména Eukaryoty Ríša (regnum) Živočíchy Animalia Vývojový stupeň Epitelovce Eumetazoa Skupina Mechúrniky Coelenterata Kmeň (phylum) Pŕhlivce Cnidaria Trieda (classis) Polypovce Hydrozoa Rad (ordo) Rúrovníky Siphonophora Vedecký názov Siphonophora Eschscholtz, 1829 Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku Rúrovníky (Siphonophora) sú morské polypovce, ktoré tvoria kolónie z diferencovaných jedincov na princípe pučania. Kolóniu spája tzv. centrálny stvol (coenosac). Na vrchole sa nachádza pneumatofór (niekedy „vzdušný vak“), ktorý vstrebávaním a vylučovaním plynu umožňuje stúpanie alebo klesanie kolónie vo vodnom stĺpci. Pod pneumatofórom sú nektofóry – plávacie medúzoidy. Ďalej sú v kolónii gastrofóry – tráviace polypy s knidoblastmi a gonofóry – pohlavné polypy s gonádami. Patrí sem viac rodov, napr. Physophora, Physalia. Haeckelove rúrovníky Ernst Haeckel popísal množstvo rúrovníkov a niekoľko ilustrácií z jeho Kunstformen der Natur z roku 1904 zobrazuje členov tohto radu. 7. 17. 37. 59. 77. Externé odkazy * PaedDr. Valerián Franc CSc.: Systém a fylogenéza živočíchov - bezchordáty - zdroj, z ktorého (pôvodne) úplne alebo čiastočne čerpal tento článok Rúrkoústovky.html Rúrkoústovky Rúrkoústovky Živočíchy Doména Eukaryoty Ríša (regnum) Živočíchy Animalia Vývojový stupeň Epitelovce Eumetazoa Skupina Mechúrniky Radiata Kmeň (phylum) Pŕhlivce Cnidaria Trieda (classis) Medúzovce Scyphozoa Rad (ordo) Rúrkoústovky Rhizostomeae Vedecký názov Rhizostomeae Synonymá: Rhizostomatida Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku Rúrkoústovky (po latinsky Rhizostomeae alebo Rhizostomatida) sú rad pŕhlivcov z triedy medúzovce. Sú charakteristické tým, že im z okraja „zvona“ nič nevyrastá, a že majú osem orálnych ramien. Žijú najmä v nízkych hĺbkach v Tichom oceáne. Sú to masívne menej klenuté okrúhle medúzy, ramená sú skrátené. Centrálne ústa sú nahradené dlhými zrastenými rúrkami. Napr.: Rhizostoma pulmo je bežný druh európskeho pobrežia. Systematika * podrad: Daktyliophorae * nadčeľaď: Inscapulatae * čeľaď: Catostylidae * čeľaď: Lobonematidae * čeľaď: Lychnorhizidae * nadčeľaď: Scapulatae * čeľaď: Rhizostomatidae * čeľaď: Stomolophidae * podrad: Kolpophorae * nadčeľaď: Actinomyariae * čeľaď: Cepheidae * čeľaď: Mastigiidae * čeľaď: Thysanostomatidae * čeľaď: Versurigidae * nadčeľaď: Kampylomyariae * čeľaď: Cassiopeidae Externé odkazy * PaedDr. Valerián Franc CSc.: Systém a fylogenéza živočíchov - bezchordáty - zdroj, z ktorého (pôvodne) úplne alebo čiastočne čerpal tento článok Rúbaň.html Rúbaň Rúbaň Rúbaň Erb | Vlajka | Mapa Základné údaje Kraj: |Nitriansky Okres: |Nové Zámky Región: | Poloha: |00° 00' 00" s. š. |00° 00' 00" v. d. Nadmorská výška: |m n.m. Rozloha: |km² Počet obyvateľov: |934 (31.12.2004) Hustota obyvateľstva: |obyvateľ(ov)/km^2 Nacionále Štatistická územná |503517 jednotka: | EČV: |NZ PSČ: |941 36 Telefónna predvoľba: | Oficiálne adresy Adresa obecného úradu: | E-mail: | Telefón: | Fax: | Politika Starosta: | Zdroje údajov Mestská a obecná štatistika SR (SŠÚ), http://obce.info Rúbaň je obec na Slovensku v okrese Nové Zámky. V obci je rímskokatolícky kostol sv. Imricha z roku 1908. Tento geografický článok o mieste na Slovensku je zatiaľ Vlajka Slovenska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Mestá a obce okresu Nové Zámky (3+59) 31.12.2003 Andovce | Bajtava | Bánov | Bardoňovo | Belá | Bešeňov | Bíňa | Branovo Bruty | Čechy | Černík | Dedinka | Dolný Ohaj | Dubník | Dvory nad Žitavou Gbelce | Hul | Chľaba | Jasová | Jatov | Kamenica nad Hronom | Kamenín Kamenný Most | Kmeťovo | Kolta | Komjatice | Komoča | Leľa | Lipová | Ľubá Malá nad Hronom | Malé Kosihy | Maňa | Michal nad Žitavou | Mojzesovo Mužla | Nána | Nová Vieska | Nové Zámky | Obid | Palárikovo | Pavlová Podhájska | Pozba | Radava | Rastislavice | Rúbaň | Salka | Semerovo Sikenička | Strekov | Svodín | Šarkan | Štúrovo | Šurany | Trávnica Tvrdošovce | Úľany nad Žitavou | Veľké Lovce | Veľký Kýr | Vlkas | Zemné Rúbaniskový_potok.html Rúbaniskový potok Rúbaniskový potok môže byť: * prítok Chvojnice v povodí Moravy, pozri Rúbaniskový potok (prítok Chvojnice) * prítok Varínky v povodí Váhu, pozri Rúbaniskový potok (prítok Varínky) Symbol rozcestia Toto je rozlišovacia stránka — navigačná pomôcka obsahujúca zoznam iných článkov, ktoré by mohli mať rovnaký názov. Ak vás na túto stránku odkázal článok, prosíme Vás, aby ste sa k článku vrátili a opravili v ňom odkaz tak, aby odkazoval priamo na konkrétnu stránku z hore uvedeného zoznamu, ktorú autor článku myslel. Rút_Lichnerová_a6ce.html Rút Lichnerová prozaička, výtvarná teoretička, výtvarná historička Narodenie 12. január 1951 Martin Pozri aj Biografický portál Rút Lichnerová (* 12. január 1951, Martin) je prozaička, výtvarná teoretička, výtvarná historička. Životopis V roku 1969-1974 študovala slovenčinu a estetiku na Filozofickej fak. UK v Bratislave. V roku 1974-1975 pracovala ako teoretička umenia v Oblastnej galérii v Banskej Bystrici, 1975-1983 pracovníčka Kultúrneho strediska, 1983-1991 teoretička umenia, od 1991 vedúca galérie Jozefa Kollára v Slov. banskom múzeu v Banskej Štiavnici. Prvé poviedky publikovala v literárnych zborníkoch a časopisoch a v Slov. rozhlase, debutovala zbierkou poviedok v Kremenisku (1989). Problematikou budovania si autentických vzťahov k miestu a najbližším ľuďom pokračovala aj vo svojich ďalších prácach. Zaoberá sa teóriou výtvarného umenia a baníckym ľudovým umením, v týchto odboroch publikovala vedecké štúdie. Pripravila a realizovala desiatky výstav z diel slov. výtvarníkov doma i v zahraničí, autorka monografie Jozef Kollár (1996). Literatúra * Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia Externé odkazy * OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok. Tento článok zo systému OSUD potrebuje upraviť, pridať interwiki a kategórie. Po jeho úprave prosím odstráňte šablónu {{Osud na úpravu}}. Rút.html Rút Rút môže byť: * hlavná postava biblickej Knihy Rút * ženské meno, pozri Rút (meno) Symbol rozcestia Toto je rozlišovacia stránka — navigačná pomôcka obsahujúca zoznam iných článkov, ktoré by mohli mať rovnaký názov. Ak vás na túto stránku odkázal článok, prosíme Vás, aby ste sa k článku vrátili a opravili v ňom odkaz tak, aby odkazoval priamo na konkrétnu stránku z hore uvedeného zoznamu, ktorú autor článku myslel. Tento článok je zatiaľ tzv. "výhonok". Text môžeš doplniť alebo zmeniť, keď hore klikneš na záložku "upraviť". R3_(cesta).html R3 (cesta) R3 je značka plánovanej cesty s trasou: štátna hranica s Maďarskom - Šahy - Zvolen - Žiar nad Hronom - Martin - Kraľovany - Dolný Kubín - Trstená - štátna hranica s Poľskom. Plánovaná dĺžka je 258 km. Externé odkazy * http://www.highways.sk/ Rcs.html Rcs RCS je sratka pre Revision Control System. RCS slúži na správu verzií projektov. Tieto systémy sa v angličtine označujú skratkou SCM - Source Code Management alebo tiež Source Configuration Management. Externé odkazy * http://www.cs.purdue.edu/homes/trinkle/RCS/ - Domovská stránka projektu RCS * www.linuxsoft.cz - Český tutoriál pre RCS a CVS RCD_Espanyol_9936.html RCD Espanyol Celý názov Reial Club Deportiu Espanyol de Barcelona Prezývka Periquitos Blanquiazules (bielo-modrí) Založený 28. október1900 (ako Sociedad Española de Football) Estadi Olímpic Lluís Companys, Štadión Barcelona, Katalánsko, Španielsko Kapacita 55,926 Predseda Vlajka Španielska Daniel Sánchez Llibre Head Coach Vlajka Španielska Ernesto Valverde Liga La Liga 2006-07 11. miesto Farby Farby Farby Farby Farby Farby mužstva mužstva mužstva mužstva mužstva mužstva Farby mužstva Farby mužstva Domáce farby Hosťovské farby RCD Espanyol de Barcelona (katalánsky: Reial Club Deportiu Espanyol de Barcelona) je španielsky športový klub založený v Barcelone. Najznámejšie je jeho futbalové družstvo. Espanyol aktuálne sídli na štadióne Estadi Olímpic Lluís Companys, kde sa odohrávali v roku 1992 letné olympijské hry. Predtým hral svoje zápasy na Estadi de Sarria. Hoci je v tieni slávnejšieho mestského rivala FC Barcelona, stabilne patrí medzi silnejšie tímy v španielskej La Lige. Založenie klubu a jeho charakteristika Espanyol bol založený 28. októbra 1900 študentom na univerzite v Barcelone, Ángelom Rodríguezom. Klub mal pôvodne svoj domov v zámožnej štvrti Barcelony Sarria a bol založený pod názvom Sociedad Espanola de Football. Espanyol bol prvým klubom v Španielsku založený výhradne španielskymi fanúšikmi futbalu, ako opozícia voči prisťahovalcom, ktorý založili klub FC Barcelona. Espanyol hral najprv vo svetložltých dresoch, a to pretože priateľ zakladateľa klubu vlastnil textilnú továreň a mal prebytok látky svetložltej farby. Bolo ponechané na jednotlivých hráčoch, akej farby budú ich krátke nohavice. V roku 1910 sa názov klubu zmenil na Club Espanol de Futbol a zároveň bolo rozhodnuté, že jeho dresy budú mať modré a biele pásy, tak ako hlavné farby klubového znaku. Klubové farby, modrá a biela, boli vybraté na počesť legendárneho katalánskeho admirála Rogera de Lluria, ktorý mal štít týchto farieb a v stredoveku v oblasti Stredozemného mora chránil katalánske záujmy. Od samotného začiatku svojej existencie klub dosahoval úspechy. V roku 1903 vyhral Campionat de Catalunya a v zapätí hral aj v Copa del Rey. Nanešťastie roky bol Espanyol mnohými Barcelončanmi spájaný so "španielskym Katalánskom", čo bolo vnímané ako kolaborácia so španielskym centralizmom. Vývoj názvu klubu V roku 1906 následkom finančných problémov sa mnohí hráči klubu spojili s X Sporting Club. Tento klub vyhral Campionat de Catalunya trikrát v období rokov 1906 až 1908. V roku 1909 bol tento klub premenovaný na Club Deportivo Espanol a v roku 1910, keď prijal súčasné farby dresov na počesť admirála Rogera de Llúria, dostal názov Club Espanol de Futbol. Espanyol patrí medzi niekoľko španielskych klubov, ktoré sú pod patronátom španielskej koruny. Toto právo udelil Espanyolu v roku 1912 Alfonso XIII. a klub je odvtedy známy ako Real Club Deportivo Espanol. Z tohto dôvodu má v názve slovo Real (kráľovský) a kráľovskú korunu v svojom znaku. Po abdikácii kráľa Alfonsa XIII. v roku 1931 a vyhlásení druhej španielskej republiky, bol vydaný zákaz používania kráľovských symbolov. V tom čase klub prijal katalánsky názov Club Esportiu Espanyol. V období, ktoré nasledovalo po španielskej občianskej vojne a v čase zákazu katalánčiny bol klubu prinavrátený názov Real Club Deportivo Espanol. V roku 1995 sa začal používať katalánsky názov klubu. Slovo "Deportiu" v názve Reial Club Deportiu Espanyol de Barcelona znamená skôr "šport pre zábavu", zatiaľ čo "Esportiu" je slovo vyhradené pre "profesionálny šport". Zdá sa, že správne by sa malo používať slovo "Esportiu", ale vzhľadom na tradíciu bolo ponechané slovo "Deportiu". Štyri víťazstvá v Copa del Rey: 1929, 1940, 2000 a 2006 RCD Espanyol vyhral v roku 1901 Macaya Cup. V roku 1929 vyhral tím svoj prvý Copa del Rey a to zopakoval v rokoch 1940 a 2000, teda v roku keď oslavoval svoje založenie a naposledy v roku 2006. Zaujímavosti z histórie V roku 1928 sa klub stal zakladajúcim členom La Ligy a v roku 1929 vyhral svoj prvý Copa del Rey. Vtedajší hráč klubu Ricardo Saprissa neskôr emigroval do Kostariky a dopomohol k vytvoreniu klubu Deportivo Saprissa. Espanyol sa 9-krát kvalifikoval do Pohára UEFA (vrátane sezóny 2006/07, keď vyhral Copa del Rey) a v roku 1988 sa dostal do finále, kde prehral s Bayerom Leverkusen z vtedajšieho západného Nemecka na sterly zo značky pokutového kopu 2:3, po nezabudnuteľných zápasoch doma a vonku (3:0 v Barcelone, 0-3 v Leverkusene). V roku 1994 RCD Espanyol vytvoril svoj rezervný tím, RCD Espanyol B. Espanyol hraje svoje domáce zápasy na olympijskom štadióne, Estadi Olímpic Lluís Companys. V súčasnosti klub buduje nový štadión medzi mestami Cornella de Llobregat a El Prat de Llobregat na západ od Barcelony. 13. januára 2007 Espanyol zaznamenal svoje prvé víťazstvo v derby s mestským rivalom FC Barcelona od roku 2001. Tento zápas skončil výsledkom 3:1 pre Espanyol. Espanyol v Európe Pohár UEFA 2006/2007 Hampden Park počas finále Víťazstvom v španielskom kráľovskom pohári v sezóne 2005/06 sa Espanyol kvalifikoval do pohára UEFA. V prvom kole porazil v súčte zápasov 5:3 bratislavskú Artmediu a následne sa ocitol v skupine F spolu s holandským gigantom Ajax Amsterdam, belgickým trpaslíkom Zulte Waregem, českou Sparta Praha a rakúskou Austriou Viedeň. Espanyol vyhral skupinu, keď zvťazil vo všetkých svojich štyroch zápasoch. V šestnásťfinále stálo proti nemu talianske Livorno, ktoré sa len s odretými ušami dostalo do vyraďovacej fázy. Espanyol vyhral v Toskánsku 2:1 a potom doma v Barcelone doklepol svoj postup víťazstvom 2:0. Nasledujúcim súperom bol izraelský Maccabi Haifa, s ktorým vonku po urputnej snahe súpera remizoval 0:0, ale v odvete ho zvalcoval výsledkom v pomere 4:0. Mnohí vtedy začali vnímať Espanyol, ako jedného z favoritov na postup do finále v Glasgowskom Hampden Parku. No ak sa to malo stať skutočnosťou Espanyol by mal poraziť portugalského giganta Benficu Lisabon, dvojnásobného víťaza Európskeho pohára majstrov. Espanyol sa tým nenechal vyviesť z konceptu a rýchlo sa v prvom domácom zápase ujal vedenia 3:0. Benfice sa však podarilo v Barcelone streliť dva góly a skoro aj vyrovnať, čím si pripravila lepšiu východiskovú pozíciu do odvety. Konečný výsledok zápasu bol 3:2. Espanyol, však prežil nepríjemnú cestu do Lisabonu a vrátil sa späť s vynikajúcou remízou 0:0, ktorá klubu postačovala aby si zabezpečil miesto v semifinále. Medzi poslednými štyrmi tímami sa Espanyolu ušiel nemecký súper Werder Brémy, ale opäť sa mu podarilo uhrať skvelý domáci výsledok a v podstate rozhodnúť dvojzápas už v jeden večer. Výhra 3:0 mu na ceste do Nemecka poskytla potrebný pokoj na dotiahnutie svojej spanilej jazdy až do finále pohára UEFA, o to viac, keď v Brémach kontroloval zápas a vyhral 2:1. Vo finále, ktoré sa hralo 16. mája 2007 v Glasgowe, sa Espanyol stretol so súperom zo španielskej La Ligy, FC Sevilla. Po remíze 2:2 a predĺžení, prehral až na strely zo značky pokutového kopu 1:3. Espanyol sa tak stal jediným klubom v histórii pohára UEFA, ktorý v tejto súťaži neprehral ani jediný zápas a napriek tomu nezískal trofej. Hráč klubu Walter Pandiani, ktorý po sezóne opustil klub, sa stal najlepším strelcom tohto ročníka pohára UEFA. Slávni hráči RCD Espanyol Počas viac ako 100 rokov histórie klubu mal Espanyol v svojom kádri hráčov, ktorí boli dobre známi na celom svete. Pravdepodobne prvý a slávny modro-biely idol bol brankár Ricardo Zamora. Po ňom za klub hrali tiež ďalší slávni hráči, ako Alfredo di Stefano, Kubala, N'Kono, Răducioiu, Pochettino, Milošević, či Raúl Tamudo. RC_verzia_0ed5.html RC verzia RC verzia (z angl. en:Release Candidate) je pokročilá testovacia verzia softvéru , ktorá sa podrobuje koncovému testovaniu. Ak sa v RC verzii nenájde chyba, tak bude vydaná ako stabilná verzia. Pozri aj Verzie softvéru Pre-alfa • Alfa • Beta • RC • Stabilná RXJ1242-11_95d5.html RXJ1242-11 RXJ1242-11 je galaxia vzdialená od Zeme 200 Mpc. RX_Leporis_15f1.html RX Leporis RX Leporis je premenná hviezda v súhvezdí Zajac. Rásonysápberencs.html Rásonysápberencs Župa Boršodsko-abovsko-zemplínska župa Obvod Szikszó Rozloha 9 km² Počet obyvateľov 598 PSČ Kód oblasti Rásonysápberencs je obec v Maďarsku v Boršodsko-abovsko-zemplínskej župe v obvode Szikszó. Má rozlohu 912 ha a žije tu 598 obyvateľov (2007). Tento geografický článok o mieste v Maďarsku je zatiaľ Vlajka Maďarska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Ráztoky.html Ráztoky Ráztoky môžu označovať: * miestnu časť obce Hnilčík, pozri Ráztoky (Hnilčík) * miestnu časť obce Veľké Rovné, pozri Ráztoky (Veľké Rovné) * miestnu časť obce Zázrivá, pozri Ráztoky (Zázrivá) * časť katastrálneho územia mesta Liptovský Mikuláš, pozri Ráztoky (Liptovský Mikuláš) * potok na Orave (Chlebnice), pozri Ráztoky (prítok Chlebnického potoka) * potok na Orave (Zázrivá), pozri Ráztoky (prítok Dolinského potoka) * potok v Turci, pozri Ráztoky (prítok Váhu) * horný tok Milošovského potoka na Kysuciach, pozri Milošovský potok Symbol rozcestia Toto je rozlišovacia stránka — navigačná pomôcka obsahujúca zoznam iných článkov, ktoré by mohli mať rovnaký názov. Ak vás na túto stránku odkázal článok, prosíme Vás, aby ste sa k článku vrátili a opravili v ňom odkaz tak, aby odkazoval priamo na konkrétnu stránku z hore uvedeného zoznamu, ktorú autor článku myslel. Ráztoka_(okres_Brezno)_5068.html Ráztoka (okres Brezno) Ráztoka (okres Brezno) Erb | Vlajka | Mapa Ráztoka (okres Brezno) Základné údaje Kraj: |Banskobystrický Okres: |Brezno Región: |Chopok - juh Poloha: |00° 00' 00" s. š. |00° 00' 00" v. d. Nadmorská výška: |479 m n.m. Rozloha: |8,072 km² Počet obyvateľov: |298 (23.02.2007) Hustota obyvateľstva: |36 obyvateľ(ov)/km^2 Prvá písomná zmienka: |1420^^/1424^ Nacionále Štatistická územná |508951 jednotka: | EČV: |BR PSČ: |976 97 (pošta Nemecká) Telefónna predvoľba: |0 48 Oficiálne adresy Adresa obecného úradu: |Ráztoka 124 E-mail: |raztoka@slovanet.sk Telefón: |048/618 22 84 Fax: |048/618 22 84 Politika Starosta: |Zuzana Vaníková Zdroje údajov Mestská a obecná štatistika SR (SŠÚ), http://obce.info Ráztoka je obec na Slovensku v okrese Brezno. Tento geografický článok o mieste na Slovensku je zatiaľ Vlajka Slovenska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Mestá a obce okresu Brezno (1+29) 31.12.2003 Bacúch | Beňuš | Braväcovo | Brezno | Bystrá | Čierny Balog | Dolná Lehota Drábsko | Heľpa | Horná Lehota | Hronec | Jarabá | Jasenie | Lom nad Rimavicou | Michalová | Mýto pod Ďumbierom | Nemecká | Osrblie Podbrezová | Pohorelá | Pohronská Polhora | Polomka | Predajná | Ráztoka Sihla | Šumiac | Telgárt | Valaská | Vaľkovňa | Závadka nad Hronom Ráztoka_(prítok_Oravy)_c2a9.html Ráztoka (prítok Oravy) Ráztoka Dĺžka toku 6,9 km Plocha povodia  ? km² Rád toku IV. Povodie Orava Prameň Oravská Magura Ústie Orava Hydrologické poradie 4-21-04-018 Číslo recipienta 4-21-04-9265 Ráztoka je potok na hornej Orave, v západnej časti okresu Tvrdošín. Je to pravostranný prítok Oravy, meria 6,9 km a je tokom IV. rádu. Pramení v Oravskej Magure, v podcelku Budín, na severozápadnom svahu Priehýb (978,0 m n. m.) v nadmorskej výške približne 915 m n. m. V pramennej oblasti tečie juhozápadným smerom, po pribratí pravostranného prítoka prameniaceho východne od kóty 1 058,6 m sa postupne stáča a pokračuje juhovýchodným smerom. Vteká do Oravskej vrchoviny, zľava priberá prítok z južného svahu Priehýb, sprava prítok z východného svahu Budína (1 222,0 m n. m.) a ďalej opäť zľava postupne tri prítoky: krátky prítok (686,8 m n. m.) z lokality Črchľa, prítok z južného svahu Javorového vrchu (1 076,1 m n. m.) a prítok prameniaci severozápadne od kóty Vrch (717,7 m n. m.). Následne preteká cez Zemiansku Dedinu, z pravej strany priberá svoj najvýznamnejší prítok, Hldočín a potok sa stáča na východ, pričom vytvára oblúk prehnutý na juh. Ďalej priberá Suchý potok zľava, mení smer toku na juhovýchod, preteká chatovou oblasťou a medzi Nižnou a Tvrdošínom ústi v nadmorskej výške cca 563 m n. m. do Oravy. Ráztočno.html Ráztočno Ráztočno Erb | Vlajka Obrázok:Erb | chyba.jpg | Mapa Ráztočno Základné údaje Kraj: |Trenčiansky Okres: |Prievidza Región: |Hornonitiranský región Poloha: |48° 46' 00" s. š. |18° 46' 00" v. d. Nadmorská výška: |m n.m. Rozloha: |15,8 km² Počet obyvateľov:|1237 (31.12.2004) Hustota |obyvateľ(ov)/km^2 obyvateľstva: | Prvá písomná |1430 zmienka: | Nacionále Štatistická |514357 územná jednotka: | EČV: |PD PSČ: |972 31 Telefónna |*421 46 predvoľba: | Oficiálne adresy Adresa obecného |OBECNÝ ÚRAD, Morovnianska úradu: |464/1, Ráztočno Web: |www.raztocno.sk E-mail: |obecraztocno@stonline.sk Telefón: |046/5471 070, 5471 068, 5471 |069 , 5470 259 Fax: | Politika Starosta: |RSDr. Tomáš Konuš Zdroje údajov Mestská a obecná štatistika SR (SŠÚ), http://obce.info Ráztočno je obec na Slovensku v okrese Prievidza. Erb a vlajka obce Ráztočno Na erbe sú znázornené motívy v modrom štíte na zvýšenej striebornej pažiti zdola šikmo delenej zvlnenou vodnou hladinou, pod doľava prehnutým zlatým stromom s prirodzenou listnatou korunou, zlatý späť hľadiaci striebroparohý čiernokopitý jeleň, vľavo pred ním zlatá čiernokopitá laň, celkom vľavo strieborná zlatostrechá čiernookná budova so zlatou bránou v pravom múre. Vlajka obce pozostáva z piatich pozdĺžnych pruhov vo farbách modrej (1/8), žltej (2/8), modrej (2/8), bielej (2/8) a modrej (1/8). Vlajka má pomer strán 2/3 a ukončená je tromi cípmi, t.j. dvomi zástrihmi, siahajúcimi do tretiny jej listu. Symboly obce Ráztočno sú zapísané v Heraldickom registri Slovenskej republiky pod signatúrou R-75/99. Mestá a obce okresu Prievidza (4+49) 31.12.2003 Bojnice | Bystričany | Cigeľ | Čavoj | Čereňany | Diviacka Nová Ves Diviaky nad Nitricou | Dlžín | Dolné Vestenice | Handlová | Horná Ves Horné Vestenice | Chrenovec-Brusno | Chvojnica | Jalovec | Kamenec pod Vtáčnikom | Kanianka | Kľačno | Kocurany | Kostolná Ves | Koš | Lazany Lehota pod Vtáčnikom | Liešťany | Lipník | Malá Čausa | Malinová Nedožery-Brezany | Nevidzany | Nitrianske Pravno | Nitrianske Rudno Nitrianske Sučany | Nitrica | Nováky | Opatovce nad Nitrou | Oslany Podhradie | Poluvsie | Poruba | Pravenec | Prievidza | Radobica | Ráztočno Rudnianska Lehota | Sebedražie | Seč | Šutovce | Temeš | Tužina Valaská Belá | Veľká Čausa | Zemianske Kostoľany Tento geografický článok o mieste na Slovensku je zatiaľ Vlajka Slovenska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Ráztoky_(prítok_Chlebnického_potoka)_a184.html Ráztoky (prítok Chlebnického potoka) Ráztoky Dĺžka toku 4,1 km Plocha povodia  ? km² Rád toku V. Povodie Orava Prameň Skorušinské vrchy Ústie Chlebnický potok Hydrologické poradie 4-21-04-040 Číslo recipienta 4-21-04-8800 Ráztoky je názov vodného toku na dolnej Orave, vo východnej časti okresu Dolný Kubín. Je to pravostranný prítok Chlebnického potoka, meria 4,1 km a je tokom V. rádu. Potok pramení v Skorušinských vrchoch, v podcelku Kopec, na južnom svahu Turínka (1 003,6 m n. m.) v nadmorskej výške cca 940 m n. m. Od prameňa tečie na západ, sprava priberá dva krátke prítoky z juhozápadných svahov Turínka, vstupuje do Oravskej vrchoviny, pričom vytvára oblúk vypnutý na sever. Ďalej pokračuje opäť západným smerom, zľava priberá svoj najdlhší prítok (2,3 km) zo západného svahu Blata (1 138,1 m n. m.), viac rozširuje svoje koryto, z ľavej strany priberá prítok zo severozápadného svahu Hrba (771 m n. m.) a sprava prítok z juhozápadného svahu Kálaného (852,7 m n. m.). Napokon preteká časťou obce Chlebnice, kde sa v nadmorskej výške približne 562 m n. m. vlieva do Chlebnického potoka. Ráztoky_(prítok_Váhu)_c04b.html Ráztoky (prítok Váhu) Ráztoky sú potok v Turci, v severovýchodnej časti okresu Martin. Je to ľavostranný prítok Váhu, meria 7,2 km a je tokom III. rádu. Pramení vo Veľkej Fatre, v podcelku Lysec, na západnom svahu Chládkového (Kliačika; 1 240,4 m n. m.) v nadmorskej výške približne 1 130 m n. m. Najprv tečie na krátkom úseku na sever, potom sa stáča na severozápad a preteká Veľkou dolinou. Na strednom toku sa stáča na sever, sprava priberá Kutinskú a vstupuje do Turčianskej kotliny, do podcelku Sklabinské podhorie. Opätovne sa stáča na severozápad, preteká obcou Nolčovo a v jej blízkosti, pod vrchom Hradisko (464,2 m n. m.), ústi v nadmorskej výške cca 407 m n. m. do Váhu. Rázsochy.html Rázsochy Hore stavba nemocnice Rázsochy, dolu hypermarket Tesco v Lamači Rázsochy sú miestna časť bratislavskej mestskej časti Lamač v Malých Karpatoch. Táto miestna časť je známa tým, že asi 2 desaťročia sa tu nachádza rozostavaná veľká nemocnica, ktorá stále nie je dokončená a ktorá po dokončení mala slúžiť aj ako sídlo lekárskej fakulty a malo tu byť aj študentské mesto. Aj v roku 2008 sa zdá, že nemocnica pravdepodobne dokončená nebude. Externé odkazy * Článok o rozostavanej nemocnici v Rázsochách Ráztoka.html Ráztoka Ráztoka môže označovať: * obec v okrese Brezno, pozri Ráztoka (okres Brezno) * osadu obce Horná Mariková, pozri Horná Mariková#Ráztoka * osadu obce Lazy pod Makytou, pozri Ráztoka (Lazy pod Makytou) * osadu obce Štiavnik, pozri Ráztoka (Štiavnik) * potok na Hornom Považí, pozri Ráztoka (prítok Rajčanky) * potok na Orave, pri obci Mútne, pozri Ráztoka (prítok Bystrého potoka) * potok na Orave, pretekajúci cez Zemiansku Závadu, pozri Ráztoka (prítok Oravy) * potok na dolnom Spiši, pozri Ráztoka (prítok Železného potoka) * horný tok potoka Zdychava v Gemeri * dolinu v Nízkych Tatrách, pozri Ráztoka (dolina) Symbol rozcestia Toto je rozlišovacia stránka — navigačná pomôcka obsahujúca zoznam iných článkov, ktoré by mohli mať rovnaký názov. Ak vás na túto stránku odkázal článok, prosíme Vás, aby ste sa k článku vrátili a opravili v ňom odkaz tak, aby odkazoval priamo na konkrétnu stránku z hore uvedeného zoznamu, ktorú autor článku myslel. Ráz.html Ráz Ráz je aj taxonomická kategória, pozri ráz (taxonómia). Ráz je vlastnosť, povaha, charakter veci, javu zriedkavo i človeka. Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Tento článok z Filitu potrebuje upraviť, pridať interwiki a kategórie. Po jeho úprave prosím odstráňte šablónu {{filit na úpravu}}. Ráztoky_(Liptovský_Mikuláš)_6687.html Ráztoky (Liptovský Mikuláš) Ráztoky bola obec, ktorá bola zatopená po výstavbe vodného diela Liptovská Mara. Po Ráztokách v súčasnosti ostali starý a nový cintorín. Na konci 90. rokov boli na jej území objavené zásoby termálnych vôd. Tie sa v súčasnosti využívajú na rekreačné účely v stredisku cestovného ruchu Aquapark Tatralandia. Katastrálne územie bývalej obce je dnes súčasťou mesta Liptovský Mikuláš. Ráztočná.html Ráztočná Ráztočná môže byť: * alternatívny názov potoka Teplianka v Chočských vrchoch * prítok Lúžňanky v Nízkych Tatrách, pozri Ráztočná (prítok Lúžňanky) Symbol rozcestia Toto je rozlišovacia stránka — navigačná pomôcka obsahujúca zoznam iných článkov, ktoré by mohli mať rovnaký názov. Ak vás na túto stránku odkázal článok, prosíme Vás, aby ste sa k článku vrátili a opravili v ňom odkaz tak, aby odkazoval priamo na konkrétnu stránku z hore uvedeného zoznamu, ktorú autor článku myslel. Ráztocký_potok.html Ráztocký potok Ráztocký potok môže byť: * prítok Borovianky na Liptove, pozri Ráztocký potok (prítok Borovianky) * prítok Klubinského potoka na Kysuciach, pozri Ráztocký potok (prítok Klubinského potoka) * prítok Milošovského potoka na česko-slovenskom pomedzí, pozri Ráztocký potok (prítok Milošovského potoka) Symbol rozcestia Toto je rozlišovacia stránka — navigačná pomôcka obsahujúca zoznam iných článkov, ktoré by mohli mať rovnaký názov. Ak vás na túto stránku odkázal článok, prosíme Vás, aby ste sa k článku vrátili a opravili v ňom odkaz tak, aby odkazoval priamo na konkrétnu stránku z hore uvedeného zoznamu, ktorú autor článku myslel. Ráztoka_(dolina).html Ráztoka (dolina) Ráztoka je dolina vo východnej časti Nízkych Tatier, ktorá sa nazýva Kráľovohoľské Tatry. Je to juhozápadná vetva doliny Ipoltica. Preteká ňou potok Ipoltica a vedie ňou žlto-značkovaný chodník od vodnej nádrže Čierny Váh cez sedlo Priehyba (1 190 m n. m.) do Heľpy. V hornej časti sa vetví na Hoškovú a Driečnu dolinu. Tento geografický článok o mieste na Slovensku je zatiaľ Vlajka Slovenska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Ráno_v_novinách.html Ráno v novinách "Ráno v novinách" Obrázok albumu môže byť použitý iba so súhlasom držiteľa autorských práv Singel - Komajota Z albumu Časopriestor Vydané 12. február 2007, Formát nosiča CD Nahrané október 2006 - koniec januára 2007 štúdio Perina, Prešov Žáner/Žánre poprock Vydavateľstvo Universal Music Umiestnenie v rebríčkoch * Slovensko - #5 * Česká republika - #26 Ráno v novinách je v poradí prvý singel od slovenskej skupiny Komajota, pochádzajúci z ich debutového albumu Časopriestor. Singel začal rotovať slovenským éterom 12. februára 2007, českým éterom 28. mája 2007. Pieseň "Ráno v novinách" sa nachádza na albume Časopriestor ako druhá skladba v poradí. Umiestnenie v hitparádach Hitparáda | Najlepšie umiestnenie Slovensko | 5 Česká republika | 26 Umiestnenie na Slovensku Umiestnenie singlu "Ráno v novinách" na Slovensku Počet 01 02 03 04 05 06 07 08 09 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 21 22 23 24 týždňov Umiestnenie 54 44 27 15 14 7 5 7 9 9 10 8 10 9 9 8 7 6 6 6 8 9 14 6 Rápolt.html Rápolt Župa Sabolčsko-satmársko-berežská župa Obvod Mátészalkai Rozloha 3 km² Počet obyvateľov 153 PSČ Kód oblasti Rápolt je obec v Maďarsku v Sabolčsko-satmársko-berežskej župe v obvode Mátészalkai. Má rozlohu 323 ha a žije tu 153 obyvateľov (2007). Tento geografický článok o mieste v Maďarsku je zatiaľ Vlajka Maďarska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Ráptí.html Ráptí Okresy Rapti Ráptí je jedna zo 14 zón Nepálu. Je rozdelená na 5 okresov. Správnym strediskom je Tulsípur a najväčším mestom je Tribhuvannagar. Okres Dáng pozostáva z vnútorných údolí na Teraji plus časti priľahlých horských reťazí. Tu sa pohorie Siwálik týči do výšky 600 metrov a rozdeľuje sa na dve horské pásma. Južná reťaz Dundwa začína niekoľko kilometrov severne od nepálsko–indickej hranice. Severné pohorie Dáng oddeľuje údolia Deukhuri a Dáng. 2000-metrové pohorie Mahábhárat hraničí s údolím Dáng na severe. Rieka Rápti tečie pozdĺž údolia Deukhuri (potom ako sa predrala stržou v pohorí Mahábhárat) a vlieva sa do rieky Karnáli. Údolie Dáng odvodňuje rieka Babai, ďalší prítok rieky Karnáli. Okres Pjúthán má bohato zavodňované oblasti pestovania ryže. Ešte pred pár desiatkami rokov boli údolia Dáng a Deukhuri oblasťami s výskytom malárie a prakticky boli neobývateľné okrem etnickej skupiny Tharu, ktorá si zdá sa vyvinula určitý stupeň odolnosti. Vláda začala s používaním DDT na potláčanie komárov, takže sa tento relatívne rovný, úrodný a dobre zavodnený kraj stal užitočným pre osadníkov z hôr. Okresy Pjúthán a Rolpá sa rozprestierajú na sever od 3000-4000 metrov vysokých pohorí. Ľudia tu žijú v malých dedinkách v horách až do výšky 2 500 metrov. Nakoľko je poľnohospodárstvo mimo údolných vôd ťažké, chovajú aj ovce, kozy a dobytok a predávajú maslo, pestujú subtropické a teplomilné ovocie, ako sú citrusy a ázijské hrušky, a sťahujú sa za prácou. Rúkum je najsevernejší okres zóny Ráptí. Leží na sever od údolia rieky Rápti, od najvýchodnješích prítokov rieky Bhéri až k južným svahom pohoria Dhaulágiri Himál. Je riedko obývaný, ale v lete využívaný pastiermi. Sú tu aj obydlia utečencov z Tibetu. Rácovice.html Rácovice Rácovice Základné informácie Postavenie: |obec NUTS 5 (obec): |CZ0614 511307 Kraj (NUTS 3): |Vysočina (CZ061) Okres (NUTS 4): |Třebíč (CZ0614) Obec s rozšírenou pôsobnosťou:| Poverená obec: | Historická krajina: |Morava Katastrálna výmera: | ? km² Počet obyvateľov: |103 Zemepisná šírka: | Zemepisná dĺžka: | Nadmorská výška: | ? m PSČ: | Základné sídelné | jednotky: | Miestnych častí: | Katastrálne územie: | Adresa | obecného úradu: | Starosta / starostka: | Rácovice je obec v Česku v okrese Třebíč v kraji Vysočina. 1. januára 2006 tu žilo 103 obyvateľov, z toho 46 mužov a 57 žien, pričom priemerný vek v obci je 41,4 rokov (muži 41,2 rokov, ženy 41,6 rokov). Tento geografický článok o mieste v Česku je zatiaľ príliš Vlajka Česka krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Pozri aj * Zoznam obcí v Česku Mestá a obce okresu Třebíč Babice • Bačice • Bačkovice • Benetice • Biskupice-Pulkov • Blatnice • Bohušice • Bochovice • Bransouze • Březník • Budišov • Budkov • Cidlina • Čáslavice • Častohostice • Čechočovice • Čechtín • Červená Lhota • Číhalín • Číchov • Čikov • Číměř • Dalešice • Dědice • Dešov • Dolní Lažany • Dolní Vilémovice • Domamil • Dukovany • Hartvíkovice • Heraltice • Hluboké • Hodov • Horní Heřmanice • Horní Smrčné • Horní Újezd • Horní Vilémovice • Hornice • Hrotovice • Hroznatín • Hvězdoňovice • Chlístov • Chlum • Chotěbudice • Jakubov u Moravských Budějovic • Jaroměřice nad Rokytnou • Jasenice • Jemnice • Jinošov • Jiratice • Kamenná • Kdousov • Kladeruby nad Oslavou • Klučov • Kojatice • Kojatín • Kojetice • Komárovice • Koněšín • Kostníky • Kouty • Kozlany • Kožichovice • Krahulov • Kralice nad Oslavou • Kramolín • Krhov • Krokočín • Kuroslepy • Láz • Lesná • Lesní Jakubov • Lesonice • Lesůňky • Lhánice • Lhotice • Lipník • Litohoř • Litovany • Lomy • Loukovice • Lovčovice • Lukov • Markvartice • Martínkov • Mastník • Menhartice • Meziříčko • Mikulovice • Mladoňovice • Mohelno • Moravské Budějovice • Myslibořice • Naloučany • Náměšť nad Oslavou • Nárameč • Nimpšov • Nová Ves • Nové Syrovice • Nový Telečkov • Ocmanice • Odunec • Okarec • Okřešice • Okříšky • Opatov • Oponešice • Ostašov • Pálovice • Petrovice • Petrůvky • Pokojovice • Police • Popůvky • Pozďatín • Přeckov • Předín • Přešovice • Přibyslavice • Příštpo • Pucov • Pyšel • Rácovice • Račice • Radkovice u Budče • Radkovice u Hrotovic • Radonín • Radošov • Radotice • Rapotice • Rohy • Rokytnice nad Rokytnou • Rouchovany • Rudíkov • Římov • Sedlec • Slavětice • Slavičky • Slavíkovice • Smrk • Stařeč • Stropešín • Střítež • Studenec • Studnice • Sudice • Svatoslav • Šebkovice • Štěměchy • Štěpkov • Trnava • Třebelovice • Třebenice • Třebíč • Třesov • Valdíkov • Valeč • Vícenice • Vícenice u Náměště nad Oslavou • Vladislav • Vlčatín • Výčapy • Zahrádka • Zárubice • Zašovice • Zvěrkovice • Želetava Rácalmás.html Rácalmás Župa Stoličnobelehradská župa Obvod Dunaújváros Rozloha 40 km² Počet obyvateľov 4320 PSČ Kód oblasti Rácalmás je veľká obec v Maďarsku v Stoličnobelehradskej župe v obvode Dunaújváros. Má rozlohu 4064 ha a žije tu 4320 obyvateľov (2007). Tento geografický článok o mieste v Maďarsku je zatiaľ Vlajka Maďarska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Rácov.html Rácov Rácov je potok na Horehroní, na území okresu Brezno. Je to ľavostranný prítok Hrona, má dĺžku 7,5 km a je tokom III. rádu. Pramení vo Veporských vrchoch, v podcelku Fabova hoľa, na severovýchodnom svahu vrchu Kľak (1 408,7 m n. m.) v nadmorskej výške okolo 1 115 m n. m. Na krátkom úseku tečie na východ, sprava priberá prítok spod sedla Sitárovo a ďalej tečie na severovýchod. Zľava priberá dva krátke prítoky z juhovýchodného svahu Rácova a ďalej pravostranný prítok tečúci popri horárni Lapinka. Potom tečie na sever, postupne sa stáča na severoseverozápad, zľava priberá prítok z oblasti Jandurky a koryto sa výraznejšie vlní. Po pribratí ľavostranného Postaľa tečie ďalej na sever, vstupuje do Horehronského podolia, do podcelku Heľpianske podolie a z ľavej strany priberá ešte dva prítoky, najprv spod kóty 1 016,0 m, následne z južného svahu Hájnice (854,4 m n. m.). Juhozápadne od obce Pohorelá ústi v nadmorskej výške okolo 757 m n. m. do Hrona. Ráckeresztúr.html Ráckeresztúr Župa Stoličnobelehradská župa Obvod Ercsi Rozloha 35 km² Počet obyvateľov 3241 PSČ Kód oblasti Ráckeresztúr je obec v Maďarsku v Stoličnobelehradskej župe v obvode Ercsi. Má rozlohu 3530 ha a žije tu 3241 obyvateľov (2007). Tento geografický článok o mieste v Maďarsku je zatiaľ Vlajka Maďarska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Ráckeve.html Ráckeve Župa Peštianska župa Obvod Ráckeve Rozloha 64 km² Počet obyvateľov 9574 PSČ Kód oblasti Ráckeve je mesto v Maďarsku v Peštianskej župe v obvode Ráckeve. Má rozlohu 6409 ha a žije tu 9574 obyvateľov (2007). Tento geografický článok o mieste v Maďarsku je zatiaľ Vlajka Maďarska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Rájec-Jestřebí_f424.html Rájec-Jestřebí Rájec-Jestřebí Základné informácie Postavenie: |mesto NUTS 5 (obec): |CZ0621 582239 Kraj (NUTS 3): |Juhomoravský (CZ062) Okres (NUTS 4): |Blansko (CZ0621) Obec s rozšírenou pôsobnosťou:| Poverená obec: | Historická krajina: |Morava Katastrálna výmera: | ? km² Počet obyvateľov: |3668 Zemepisná šírka: | Zemepisná dĺžka: | Nadmorská výška: | ? m PSČ: | Základné sídelné | jednotky: | Miestnych častí: | Katastrálne územie: | Adresa | mestského úradu: | Starosta / starostka: | Rájec-Jestřebí je mesto v Česku v okrese Blansko v Juhomoravskom kraji. 1. januára 2006 tu žilo 3668 obyvateľov, z toho 1822 mužov a 1846 žien, pričom priemerný vek v obci je 39,5 rokov (muži 38,0 rokov, ženy 41,0 rokov). Tento geografický článok o mieste v Česku je zatiaľ príliš Vlajka Česka krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Pozri aj * Zoznam obcí v Česku Mestá a obce okresu Blansko Adamov • Bedřichov • Benešov • Blansko • Borotín • Bořitov • Boskovice • Brťov-Jeneč • Bukovina • Bukovinka • Býkovice • Cetkovice • Crhov • Černá Hora • Černovice • Deštná • Dlouhá Lhota • Doubravice nad Svitavou • Drnovice • Habrůvka • Hodonín • Holštejn • Horní Poříčí • Horní Smržov • Chrudichromy • Jabloňany • Jedovnice • Kněževes • Knínice u Boskovic • Kořenec • Kotvrdovice • Kozárov • Krasová • Krhov • Křetín • Křtěnov • Křtiny • Kulířov • Kunčina Ves • Kunice • Kuničky • Kunštát • Lazinov • Lažany • Letovice • Lhota Rapotina • Lhota u Lysic • Lhota u Olešnice • Lipovec • Lipůvka • Louka • Lubě • Ludíkov • Lysice • Makov • Malá Lhota • Malá Roudka • Míchov • Milonice • Němčice • Nýrov • Obora • Okrouhlá • Olešnice • Olomučany • Ostrov u Macochy • Pamětice • Petrov • Petrovice • Prostřední Poříčí • Rájec-Jestřebí • Ráječko • Roubanina • Rozseč nad Kunštátem • Rozsíčka • Rudice • Sebranice • Senetářov • Skalice nad Svitavou • Skrchov • Sloup • Spešov • Stvolová • Sudice • Suchý • Sulíkov • Světlá • Svinošice • Svitávka • Šebetov • Šebrov-Kateřina • Šošůvka • Štěchov • Tasovice • Uhřice • Újezd u Boskovic • Újezd u Černé Hory • Úsobrno • Ústup • Valchov • Vanovice • Vavřinec • Vážany • Velenov • Velké Opatovice • Vilémovice • Vísky • Voděrady • Vranová • Vysočany • Závist • Zbraslavec • Žďár • Žďárná • Žernovník • Žerůtky Ráječko.html Ráječko Ráječko Základné informácie Postavenie: |obec NUTS 5 (obec): |CZ0621 582247 Kraj (NUTS 3): |Juhomoravský (CZ062) Okres (NUTS 4): |Blansko (CZ0621) Obec s rozšírenou pôsobnosťou:| Poverená obec: | Historická krajina: |Morava Katastrálna výmera: | ? km² Počet obyvateľov: |1217 Zemepisná šírka: | Zemepisná dĺžka: | Nadmorská výška: | ? m PSČ: | Základné sídelné | jednotky: | Miestnych častí: | Katastrálne územie: | Adresa | obecného úradu: | Starosta / starostka: | Ráječko je obec v Česku v okrese Blansko v Juhomoravskom kraji. 1. januára 2006 tu žilo 1217 obyvateľov, z toho 625 mužov a 592 žien, pričom priemerný vek v obci je 39,0 rokov (muži 37,3 rokov, ženy 40,8 rokov). Tento geografický článok o mieste v Česku je zatiaľ príliš Vlajka Česka krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Pozri aj * Zoznam obcí v Česku Mestá a obce okresu Blansko Adamov • Bedřichov • Benešov • Blansko • Borotín • Bořitov • Boskovice • Brťov-Jeneč • Bukovina • Bukovinka • Býkovice • Cetkovice • Crhov • Černá Hora • Černovice • Deštná • Dlouhá Lhota • Doubravice nad Svitavou • Drnovice • Habrůvka • Hodonín • Holštejn • Horní Poříčí • Horní Smržov • Chrudichromy • Jabloňany • Jedovnice • Kněževes • Knínice u Boskovic • Kořenec • Kotvrdovice • Kozárov • Krasová • Krhov • Křetín • Křtěnov • Křtiny • Kulířov • Kunčina Ves • Kunice • Kuničky • Kunštát • Lazinov • Lažany • Letovice • Lhota Rapotina • Lhota u Lysic • Lhota u Olešnice • Lipovec • Lipůvka • Louka • Lubě • Ludíkov • Lysice • Makov • Malá Lhota • Malá Roudka • Míchov • Milonice • Němčice • Nýrov • Obora • Okrouhlá • Olešnice • Olomučany • Ostrov u Macochy • Pamětice • Petrov • Petrovice • Prostřední Poříčí • Rájec-Jestřebí • Ráječko • Roubanina • Rozseč nad Kunštátem • Rozsíčka • Rudice • Sebranice • Senetářov • Skalice nad Svitavou • Skrchov • Sloup • Spešov • Stvolová • Sudice • Suchý • Sulíkov • Světlá • Svinošice • Svitávka • Šebetov • Šebrov-Kateřina • Šošůvka • Štěchov • Tasovice • Uhřice • Újezd u Boskovic • Újezd u Černé Hory • Úsobrno • Ústup • Valchov • Vanovice • Vavřinec • Vážany • Velenov • Velké Opatovice • Vilémovice • Vísky • Voděrady • Vranová • Vysočany • Závist • Zbraslavec • Žďár • Žďárná • Žernovník • Žerůtky Rájec_(okres_Šumperk)_0500.html Rájec (okres Šumperk) Rájec Základné informácie Postavenie: |obec NUTS 5 (obec): |CZ0715 540854 Kraj (NUTS 3): |Olomoucký (CZ071) Okres (NUTS 4): |Šumperk (CZ0715) Obec s rozšírenou pôsobnosťou:| Poverená obec: | Historická krajina: |Morava Katastrálna výmera: | ? km² Počet obyvateľov: |478 Zemepisná šírka: | Zemepisná dĺžka: | Nadmorská výška: | ? m PSČ: | Základné sídelné | jednotky: | Miestnych častí: | Katastrálne územie: | Adresa | obecného úradu: | Starosta / starostka: | Rájec je obec v Česku v okrese Šumperk v Olomouckom kraji. 1. januára 2006 tu žilo 478 obyvateľov, z toho 241 mužov a 237 žien, pričom priemerný vek v obci je 40,1 rokov (muži 39,9 rokov, ženy 40,3 rokov). Tento geografický článok o mieste v Česku je zatiaľ príliš Vlajka Česka krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Pozri aj * Zoznam obcí v Česku Mestá a obce okresu Šumperk Bludov • Bohdíkov • Bohuslavice • Bohutín • Branná • Bratrušov • Brníčko • Bušín • Dlouhomilov • Dolní Studénky • Drozdov • Dubicko • Hanušovice • Horní Studénky • Hoštejn • Hraběšice • Hrabišín • Hrabová • Hynčina • Chromeč • Jakubovice • Janoušov • Jedlí • Jestřebí • Jindřichov • Kamenná • Klopina • Kolšov • Kopřivná • Kosov • Krchleby • Lesnice • Leština • Libina • Líšnice • Loštice • Loučná nad Desnou • Lukavice • Malá Morava • Maletín • Mírov • Mohelnice • Moravičany • Nemile • Nový Malín • Olšany • Oskava • Palonín • Pavlov • Písařov • Police • Postřelmov • Postřelmůvek • Rájec • Rapotín • Rejchartice • Rohle • Rovensko • Ruda nad Moravou • Sobotín • Staré Město • Stavenice • Sudkov • Svébohov • Šléglov • Štíty • Šumperk • Třeština • Úsov • Velké Losiny • Vernířovice • Vikantice • Vikýřovice • Vyšehoří • Zábřeh • Zborov • Zvole Rádioteleskop.html Rádioteleskop 64-metrový rádioteleskop, Parkes observatory Rádioteleskop alebo rádiový ďalekohľad je prístroj na pozorovanie kozmických objektov na rádiových vlnách. Skladá sa z antény, zosilňovača a registračných prístrojov. Podstatou antény je dipól, v ktorej prijímané rádiové žiarenie generuje elektrický prúd. Rád_johanitov.html Rád johanitov Rád johanitov označuje niekoľko rytierskych rádov, ktoré vznikli z pôvodného Rádu hospitalitov sv. Jána v Jeruzaleme, známeho dnes pod názvom Rád maltézskych rytierov. V 16. storočí sa z nemeckej vetvy maltézskeho rádu odčlenil brandenburský správny obvod Balley Brandenburg des Ritterlichen Ordens St. Johannis vom Spital zu Jerusalem, prijal protestantizmus a je dnes známy ako Rád johanitov. Anglická vetva, ktorá začiatkom 16. storočia zanikla, bola r. 1831 znovu založená ako Most Venerable Order of St. John of Jersualem. Tento rád je mimo Veľkej Británie činný i v niektorých štátoch Britského spoločenstva národov a v USA. Tieto rády boli činné ako rády tej ktorej koruny. Spolu s holandským Johanniter Orde in Nederland, švédskym Johanniterorden i Sverige a ďalšími tvoria medzinárodnú alianciu, činnú výlučne v oblasti záchranných služieb, domovov pre seniorov a podobne - napríklad Johanniter Unfallhilfe v Nemecku, St. John Ambulance vo Veľkej Británii a pod. Pozri aj * Rád maltézskych rytierov Externé odkazy * Rád johanitov v Rakúsku (de) Rád_Svätého_Pavla_Prvého_Pustovníka_20d1.html Rád Svätého Pavla Prvého Pustovníka Rád Svätého Pavla Prvého Pustovníka (lat. Ordo Sancti Pauli Primi Eremitae), skrátene Paulíni alebo menej vhodne pauláni je mníšska rehoľa (rád) založená v 13. stor. v Uhorsku. Charakteristickým pre tento rád je nosenie bieleho habitu, ktorý im od roku 1342 povolil nosiť pápež, aby sa odlišovali od podaktorých túlavých mníchov, ktorí budili neraz pohoršenie. Heslom rádu je SOLUS CUM DEO SOLO (Byť sám len s Bohom). Rád paulínov nie je totožný s rádom pavlánov, ktorý založil Sv. František z Pauly okolo roku 1400. Dejiny V roku 1246 sa kanonik Eusébius Ostrihomský zriekol všetkého svojho majetku a so súhlasom ostrihomského arcibiskupa odchádza do okolitých kopcov žiť v jaskyni životom pustovníka. Na podnet vízie, ktorá sa mu zjavila počas rozjímania, zjednocuje pustovníkov z Uhorska a Chorvátska a pri dnešnej dedine Kesztölc v Pilišských vrchoch zakladá kláštor sv. Kríža. Dodnes volajú toto miesto Klastrompuszta. Ruiny kláštora ostali čiastočne zachované. Za patróna a svoj príklad si zvolil sv. Pavla prvého pustovníka. V roku 1308 pápež Klement V. potvrdil pre Rád paulínov regulu sv. Augustína. Rád sa rozširoval do 15. storočia po celom svete. Vpád Turkov do Európy spustošil mnohé kláštory paulínov v Uhorsku. Obnova rádu sa začala až po oslobodení Budína. Taktiež obdobie reformácie znamená pre rád ťažké obdobie. Obnovenie rádu je spojené so zmenou charakteru rádu z pustovnícko-kontemplatívneho na kontemplatívno-apoštolský. Aj v súvislosti s nariadením Jozefa II. v roku 1786 o zrušení rozjímavých rádov sa centrom paulínov sa stáva Poľsko. Do Poľska prišli už v roku 1382. Vtedy im bol zverený do opatery obraz Panny Márie privezený z Ruska, pre ktorý bol vybudovaný kostol a kláštor na Jasnej Hore v Čenstochovej. Zameranie rádu Cieľom Rádu Paulínov je kontemplácia (rozjímanie) Boha osamote, pastorácia v službe Cirkvi a blížnych - to znamená hlásanie Božieho Slova, vysluhovanie sviatostí a hlavne sviatosti zmierenia. Charakteristický pre tento rád je kult Matky Božej. Je to spojené aj s tým, že mali v správe mnoho mariánskych svätýň. Napr. na Slovensku mali v správe mariánske pútne miesto v Šaštíne a Mariánke pri Bratislave. Súčasnosť Po páde komunistického režimu sa v Maďarsku obnovili len kláštory v Budapešti, Márianostre, Petőszállás a Päťkostolí (Pécs). V súčasnosti pôsobia na Slovensku v Topoľčanoch, Trnave a Vranove nad Topľou Vedenie rádu má sídlo v Čenstochovej. Vo svete pôsobí asi 54 paulínskych kláštorov v ktorých žije okolo 500 mníchov. Pre porovnanie - pred tureckými vpádmi žilo len na území vtedajšieho Uhorska 900 mníchov. Externé odkazy * Catholic Encyclopaedia * Stránka rehole paulínov Rádius.html Rádius Rádius môže byť: * polomer * v anatómii: vretenná kosť Symbol rozcestia Toto je rozlišovacia stránka — navigačná pomôcka obsahujúca zoznam iných článkov, ktoré by mohli mať rovnaký názov. Ak vás na túto stránku odkázal článok, prosíme Vás, aby ste sa k článku vrátili a opravili v ňom odkaz tak, aby odkazoval priamo na konkrétnu stránku z hore uvedeného zoznamu, ktorú autor článku myslel. Rádiológia_pankreasu.html Rádiológia pankreasu Rádiológia pankreasu je pododbor rádiológie, ktorý sa zaoberá zobrazovacou diagnostikou ochorení podžalúdkovej žľazy - pankreasu. Rádiologická anatómia normálneho pankreasu Klasická anatómia Rtg anatómia Sonografická anatómia Po správnej príprave pacienta pred vyšetrením sa podstatnejšiu časť pankreasu podarí sonograficky zobraziť vo viac ako 90% prípadov - hlava a telo sa podarí zobraziť v 60%, chvost len asi v 30% prípadov. Pankreas môže mať rôzny tvar v rámci anatomickej variability - valcovitý, činkovitý alebo kvapkovitý. Zriedkavou variantou je typ pankreasu, pri ktorom je jeho chvost hrubší a väčší ako hlava. Ohraničenie pankreasu je hladké, u obéznejších pacientov však môže byť i za normálnych okolností neostré. Veľkosť pankreasu sa posudzuje na priečnych rezoch - hlava a chvost má predozadný rozmer 25 až 30 mm, telo 20 až 25 mm. Dôležité je merať v stále rovnakých oblastiach, aby boli rozmery pri opakovaných vyšetreniach porovnateľné. Doporučuje sa meranie hlavy na priečnom reze medzi portálnou žilou a pečeňou, tela medzi slezinnou žilou (lat. vena lienalis) a ľavým lalokom pečene v rovine priebehu hornej mezenterickej artérie (lat. arteria mesenterica superior). Hrúbka pankreasu vo vyššom veku klesá a jeho štruktúra má vyššiu echogenitu. Pri zobrazovaní pankreasu sa na orientáciu používajú priľahlé cievy. Na pozdĺžnych rezoch paramediálne vľavo sa zobrazuje trubicovitá pulzujúca brušná aorta, z ktorej pod pečeňou odstupuje truncus coeliacus. Tento odstup spolu s dolnou plochou pečene ohraničuje pankreas zvrchu. Telo pankreasu leží na v.lienalis a a.mesenterica superior, a zvyčajne nad odstupom obličkových žíl (lat. vv.renales). Veľké cievy tvoria na pozdĺžnych rezoch so spodným okrajom pečene uhol veľkosti do 55° - tzv. pečeňovo-cievny uhol. Jeho zväčšenie je nepriamou známkou zväčšenia pankreasu. Ak plyn v dvanástniku zakrýva hlavu pankreasu, niekedy pomôže nechať pacienta vypiť pohár vody. Pankreatický vývod (lat.ductus pancreaticus) sa môže zobraziť ako echogénny, priečne prebiehajúci prúžok; ako anechogénny tenký prúžok s dobre ohraničenými echogénnymi stenami; ako anechogénny prúžok bez dobre viditeľných stien. Jeho priemer od vnútorného ohraničenia stien nesmie presahovať 2 mm. Pozor si treba dať na jeho zámenu s cievami alebo vyprázdneným žalúdkom. CT a MR anatómia Veľkosť, tvar a poloha pankreasu je i za normálnych okolností pomerne značne variabilná, v závislosti na type postavy a stave, veľkosti a polohe okolitých orgánov. Najčastejšie je dlhá os tela a chvosta pankreasu šikmo orientovaná, smeruje zo svojho najvyššieho bodu zľava od hilu sleziny šikmo nadol a doprava ponad portálnu vénu, ktorá práve v tomto mieste vzniká sútokom hornej mezenterickej a slezinnej vény. V tomto bode sa os skláňa výraznejšie nadol, kde pankreas končí v najspodnejšej časti ako processus uncinatus. Hlavný pankreatický vývod je u väčšiny ľudí vytvorený kompletným spojením zadného (ductus Santorini) a predného vývodu (ductus Wirsungi), a ústi v duodene v papilla duodeni major. Je vidieť aspoň zčasti i za normálnych okolností prakticky v celom svojom rozsahu. Zhruba u 1/3 ľudí existuje oddelená drenáž ako pretrvávanie ventrálneho duktu, ktorá vyúsťuje na mediálnej stene duodena nad vyústením hlavného duktu v papilla duodeni minor. Počítačová tomografia (CT) a magnetická rezonancia (MR) dokážu dnes veľmi presne posúdiť anatómiu pankreasu, vrátane jeho vývodov, poskytujú informáciu o charaktere parenchýmu i o jeho vzľahoch k okolitým orgánom a cievnym štruktúram. Kontúra okrajov pankreasu môže byť hladká, alebo lobulárna. Nemá pravú fibróznu kapsulu. Tuková náhrada väčšiny parenchýmu je častým viac-menej fyziologickým prejavom degeneratívnych zmien pankreasu u starších ľudí. S podobným nálezom sa ale možno stretnúť i za určitých patologických okolností, preto ho treba hodnotiť opatrne, s prihliadnutím k veku, anamnéze a klinickému stavu pacienta. Techniky vyšetrenia Technika rtg vyšetrenia Technika sonografického vyšetrenia Vyšetrenie je pomerne náročné pre hlboké uloženie pankreasu v oblasti retroperitonea a jeho prekrývanie kľučkami tenkého čreva. Vyšetruje sa nalačno, v polohe na chrbte a v hlbokom nádychu, kedy pečeň klesá nadol a odtláča črevné kľučky. Najväčší problém je prekrytie črevnými kľučkami, ktoré sa zhoršuje, ak je pacient ležiaci, obézny, nie je nalačno a vyšetrenie sa nevykonáva v rannom čase. Čiastočne môže pomôcť užívanie liekov na zníženie plynatosti - meteorizmu, vyšetrovanie pacienta v polohe na ľavom boku, posediačky alebo postojačky, tlak sondy na pankreatickú oblasť so snahou kľučky odtlačiť, prípadne vypitie litra vody. Ani za úplne ideálnych podmienok sa pankreas nemusí podariť zobraziť v celom rozsahu a dostatočnej kvalite. Technika CT vyšetrenia Technika MR vyšetrenia Choroby pankreasu Akútna pankreatitída Komplexné informácie o ochorení. Sonografický obraz Zväčšenie pankreasu nad normálne hodnoty, s celkovým alebo ložiskovitým znížením echogenity jeho štruktúry. Jeho kontúry sú neostré, oblasť je pri tlaku sondy citlivá až bolestivá. Zmeny sú najviac vyjadrené 3.-6.deň po začiatku klinických príznakov, v prvé dni môžu byť veľmi diskrétne, alebo žiadne - negatívny nález preto diagnózu akútnej pankreatitídy nevylučuje. Zobrazenie echogénnych ložísk v celkovo hypoechogénnom, edematóznom orgáne je príznakom vzniku nekrózy. Neexistuje jednoznačná súvislosť medzi závažnosťou klinického priebehu a ultrazvukovým obrazom, hoci nekrózy sa objavujú v klinicky závažnejších prípadoch. V okolí pankreasu sa može objaviť tekutina. Vyšetrenie je často veľmi sťažené až znemožnené výraznou plynatosťou a bolestivosťou pacienta. Sonografické vyšetrenie nie je preto metódou prvej voľby v diagnostike tohoto ochorenia, diagnóza sa stanovuje najmä na základe klinických a biochemických vyšetrení. Úlohou sonografie je potvrdiť prípadné klinické podozrenie, potvrdiť alebo vylúčiť súčasnú prítomnosť kameňov v žlčníku - cholecystolitiázu (vo viac ako 1/3 prípadov), sledovať dynamiku zmien orgánu a vylúčiť či potvrdiť prípadné komplikácie - najmä pseudocystu pankreasu, flegmónu, alebo absces. Diferenciálne diagnosticky treba odlíšiť pseudocystu od edému, zhubný nádor pankreasu s nekrózami a ložiskovú (fokálnu) pankreatitídu, lymfóm pankreasu a zväčšené retroperitoneálne lymfatické uzliny. v • d • e Rádiológia konvenčná rádiológia | ultrasonografia | počítačová tomografia (CT) magnetická rezonancia (MRI) | kontrastné látky rádiológia mozgu | rádiológia pečene | rádiológia pankreasu rádiológia opornej a pohybovej sústavy Rád_Zlatého_rúna_ae33.html Rád Zlatého rúna Znak Rádu Zlatého rúna. Rád Zlatého rúna (fr. Ordre de la Toison d'Or) bol rytiersky rád nizozemskej šľachty, ktorý od Karola V. nesmelo mať viac ako 52 rytierov. Roku 1430 ho založil burgundský vojvoda Filip III. Pekný. Znak rádu tvorila zlatá reťaz so zavesenou figúrkou jahňaťa, pripomínajúcou pokoru, ktorá má byť vlastnosťou každého rytera a zároveň pripomínal vlnu, ktorá bola národným bohatstvom Nizozemska. Veľmajstri Rádu Zlatého rúna * 1. Filip III.; burgundský vojvoda 10. január 1430 - 15. jún 1467 * 2. Karol; burgundský vojvoda 15. jún 1467 - 5. január 1477 * 3. Maximilián I.; rímsko-nemecký cisár 30. apríl 1478 - 27. marec 1482 * 4. Filip I.; kráľ španielsky, burgundský vojvoda 27. marec 1482 - 25. september 1506 * 5. Karol V.; rímsko-nemecký cisár, kráľ španielsky 25. september 1506 - 22. október 1555 * 6. Filip II.; kráľ španielsky, portugalský a anglický 22. október 1555 - 13. september 1598 * 7. Filip III.; kráľ španielsky a portugalský 13. september 1598 - 31. marec 1621 * 8. Filip IV.; kráľ španielsky a portugalský 31. marec 1621-17. september 1665 * 9. Karol II.; kráľ španielsky 17. september 1665 - 1. november 1700 * 10. Karol VI.; rímsko-nemecký cisár, kráľ španielsky 1. november 1700 - 20. október 1740 * 11. František I.; rímsko-nemecký cisár, vojvoda lotrinský 20. október 1740 - 18. august 1765 * 12. Jozef II.; rímsko-nemecký cisár 18. august 1765 - 20. február 1790 * 13. Leopold II.; rímsko-nemecký cisár 20. február 1790 - 1. marec 1792 * 14. František II./I.; rímsko-nemecký cisár, rakúsky cisár1. marec 1792 - 2. marec 1835 * 15. Ferdinand I.; rakúsky cisár 2. marec 1835 - 2. december 1848 * 16. František Jozef I.; rakúsky cisár 2. december 1848 - 21. november 1916 * 17. Karol I.; rakúsky cisár 21. november 1916 - 1. apríl 1922 * 18. Otto I.; 1. apríl 1922 - 30. november 2000 * 19. Karol (II.) Iné projekty * Commons * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Rád Zlatého rúna Rádio_FM_080f.html Rádio FM Informácie Príjem FM, káblové a internetové vysielanie Krajiny Slovensko Generálny riaditeľ Dušan Vančo Začiatok vysielania 2005 Formát alternative mainstream Majiteľ Verejnoprávna inštitúcia Webová stránka Rádio_FM Rádio_FM je rozhlasová stanica, ktorá tvorí štvrtý okruh Slovenského rozhlasu. Orientuje na okrajové hudobné žánre ako progressive, worldmusic, indie, nujazz, trance, rock, metal, či drum'n'bass. História mládežníckeho okruhu Československého Rozhlasu sa začala písať 5. januára 1987, kedy vznikol popoludňajší blok pre mládež - Rádio Elán. 4. septembra 1988 združením slovenského programového bloku Rádio Elán a českého Mikrofórum vznikol federálny mládežnícky programový okruh E + M, ktorý zanikol 31. decembra 1990. 4. marca 1991 vzniklo Rock FM Rádio. Ako prvé na Slovensku začalo 1. januára 1992 s 24 hodinovým vysielaním. 3. novembra 2004 sa tento okruh SRo premenoval na Rádio_FM a podstatne zmenil aj svoj formát. Ako prvé médium na Slovensku ponúka podcasting. Vysielače Frekvencia MHz Vysielač 89.3 Bratislava - Kamzík, 440 105.4 Banská Bystrica - Laskomer, 620 101.3 Košice - Šibená hora, 238 98.9 Stará Ľubovňa - Kotník, 883 107.6 Snina - Magurica, 477 102.1 Ružomberok - Úložisko, 742 102.8 Borský Mikuláš - Mária Magdaléna, 297 101.2 Trenčín - Nad Oborou, 654 101.7 Bardejov - Stebnická Magura, 900 98.3 Modrý kameň - Španí Laz, 643 91.9 Námestovo (Trstená) - Uhlisko, 860 92.6 Zvolen 89.0 Lučenec - Blatný vrch, 359 103.7 Štúrovo - Modrý vrch, 251 104.3 Poprad - Kráľova hoľa, 1948 99.7 Trebišov 102.8 Nové Zámky - Elektrosvit, 118 91.8 Martin - Hrádok, 670 105.9 Rožňava - Dievčenská skala, 660 Externé odkazy * Počúvanosť * Programová štruktúra * Webkamera * Online vysielanie * MP3 128 Kbps * OGG Vorbis 128 Kbps Rád_menších_bratov_kapucínov.html Rád menších bratov kapucínov Rád menších bratov kapucínov (OFM Cap) je františkánske mužské rehoľné spoločenstvo. Založil ho okolo roku 1520 Matteo da Bascio. Externé odkazy * Kapucíni na Slovensku Rádio_Patria_cdf8.html Rádio Patria Rádio Patria (Slovenský rozhlas 5) vysiela pre národnostné menšiny a etnické skupiny na Slovensku v ich materinských jazykoch. Hlavným vysielacím jazykom je maďarčina (popoludní), ukrajinčina a rusínčina (dopoludnia), vysiela sa taktiež rómsky a každé 3 týždne striedavo je hodinová relácia v češtine, nemčine a poľštine. Vo večerných, nočných a ranných hodinách vysiela na frekvenciách Rádia Patria Rádio Regina. Externé odkazy * http://www.slovakradio.sk/patria/index.php Rádioamatérstvo.html Rádioamatérstvo moderný VF vysielač/prijímač so spektrálnym analyzérom Rádioamatérstvo (anglicky: ham radio alebo amateur radio) je rádiová vysielacia služba,činnosť, podľa Rádiokomunikačného poriadku Telekomunikačnej únie angl. International Telecommunication Union skratka (ITU). V mnohých krajinách sú platné medzinárodné pravidlá implementované do národných predpisov pre rádiové vysielanie. Účastník amatérskeho rádiového vysielania sa volá rádioamatér, a po splnení určitých podmienok obdrží od príslušného prihlasovacieho úradu jednoznačný volací kód. Pozri aj * Packet radio Externé odkazy * Slovenský zväz rádioamatérov * Hamradio.sk Slovenský rádioamatérsky portál * Rádioklub Slovenskej technickej univerzity v Bratislave OM3KFF & OM5M * Rádioklub OM3KII Rádiové_žiarenie.html Rádiové žiarenie Rádiové žiarenie alebo rádiové vlny je elektromagnetické žiarenie s kmitočtom menším ako 300 GHz (s vlnovou dĺžkou väčšou ako 1 milimeter) a väčším ako 10 kHz (s vlnovou dĺžkou menšou ako 30 km). Zemská atmosféra prepúšťa rádiové žiarenie s vlnovou dĺžkou 1 mm až 30 m (tzv. rádiové okno). Rádiové vlny v rozsahu 9 kHz až 3000 GHz sa používajú na rádiovú telekomunikáciu. Štúdiom vesmírneho rádiového žiarenia sa zaoberá rádioastronómia. Tento fyzikálny článok je zatiaľ príliš krátky (tzv. výhonok). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Komunikačné vlny * dlhé vlny (DV, 1-10 kilometrov) * stredné vlny (SV, 100-1000 metrov) * krátke vlny (KV, 10-100 metrov) * veľmi krátke vlny (VKV, 1-10 metrov) Rádiológia_mozgu.html Rádiológia mozgu Rádiológia mozgu je oblasťou rádiológie, ktorá sa zaoberá zobrazovacou diagnostikou ochorení tohoto orgánu. Mozog je anatomicky i funkčne najzložitejšia štruktúra ľudského tela. Jeho zobrazovanie bolo až do objavenia sa moderných zobrazovacích metód - počítačovej tomografie, magnetickej rezonancie a ultrasonografie takmer nemožné. Nové metódy nahliadnutia do detailnej anatómie (i funkcie) mozgu priniesli do tejto oblasti za posledných 35 rokov ohromujúci pokrok, ktorý so sebou prieniesol rozvoj neurológie, neurochirurgie a neurofyziológie. Klasická rádiológia V súčasnosti prakticky na okraji záujmu, čo sa týka samotného mozgu. Klasická rádiológia totiž nedokáže mozog priamo vôbec zobraziť. Je to spôsobené tým, že rôzne anatomické štruktúry mozgu majú veľmi podobný koeficient absorbcie röntgenového žiarenia a na rtg snímke majú prakticky nulový vzájomný kontrast. Rtg snímka hlavy preto zobrazí len kosti, cudzie predmety s vysokou absorbciou (napríklad kovové úlomky alebo projektily) a kalcifikáty ( napr. niektoré nádory). Ultrasonografia Využíva sa v novorodeneckom a dojčenskom období, kedy neuzatvorené fontanely umožňujú vyšetrenie mozgu. Pomerne novou metódou je dopplerovské vyšetrenie intrakraniálnych ciev. Počítačová tomografia Dnes rutinná zobrazovacia metóda na vyšetrenie mozgu. Je schopná zobraziť i malé rozdiely absorbcie röntgenového žiarenia - a teda i mozgové tkanivo. Je metódou voľby pri poraneniach a akútnom krvácaní do mozgu. Magnetická rezonancia (MR) Najlepšia zobrazovacia metóda. MR má suverénne najvyššiu tkanivovú rozlišovaciu schopnosť a zobrazenia anatomických štruktúr sú veľmi detailné. Dnes jednoznačne metóda prvej volby pri podozrení na veľkú väčšinu organických ochorení mozgu. Cievky Na vyšetrenie sa používajú tzv. hlavové cievky, ktoré ju obklopujú - sú väčšinou cirkulárne polarizované. Najmodernejším typom sú cievky so vzájomne prepojeným „poľom“ menších povrchových „phased array“ cievok, ktoré majú najlepší odstup signál-šum. Navyše vďaka viackanálovému príjmu údajov umožňujú technikou paralelnej akvizície (PAT, z angl. „parallel aquisition technique“) skrátiť vyšetrovací čas. U prístrojov, ktorých vonkajšie magnetické pole je orientované vertikálne („otvorené“ typy), sa používajú solenoidné typy cievok. Vyšetrovací protokol Vyšetrovací protokol závisí na predpokladanej klinickej diagnóze a otázke, na ktorú chce odosielajúci lekár dostať odpoveď. Prístup je vždy individuálny, nevyhnutné je však dodržiavať určité štandardy, najmä z dôvodov prípadného porovnávania so starším vyšetrením. Časté zmeny v nastavení jednotlivých sekvencií sú skôr kontraproduktívne. Základným pravidlom je, že štandardné vyšetrenie mozgu by malo obsahovať aspoň 2 váženia a aspoň dve roviny rezov. V závislosti od prístrojového vybavenia sa najčastejšie používajú nasledovné kombinácie: * „klasická“ - PD + T2 vážená (s dvojitým echom) TSE tranzverzálna sekvencia, T1 vážená SE tranzverzálna alebo sagitálna sekvencia a T2 vážená TSE koronárna sekvencia (voliteľne) * „moderná“ - T2 vážená TSE tranzverzálna sekvencia, T1 vážená SE tranzverzálna alebo sagitálna sekvencia, T2 vážená sekvencia typu FLAIR vo voliteľnej rovine, SE-EPI DWI v tranzverzálnej rovine (voliteľne) Stručný a zjednodušený význam jednotlivých sekvencií: T2 - ložiskové zmeny so zvýšeným obsahom vody, T1 - anatómia a krvácanie, T2 FLAIR a PD - odlíšenie drobných ložísk v blízkosti komorového a subarachnoideálneho priestoru, T1 po podaní k.l. (aspoň v dvoch rovinách) - ohraničenie a vaskularizácia ložísk, porušenie hematoencefalickej bariéry. v • d • e Rádiológia konvenčná rádiológia | ultrasonografia | počítačová tomografia (CT) magnetická rezonancia (MRI) | kontrastné látky rádiológia mozgu | rádiológia pečene | rádiológia pankreasu rádiológia opornej a pohybovej sústavy Rádio_Regina_b91c.html Rádio Regina Rádio regina je 2. okruh Slovenského rozhlasu, jeho úlohou je podporovať a rozvíjať najmä vzťah poslucháčov k svojej obci, mestu a regiónu. Je to typ rodinného rádia, určeného však najmä pre "tých starších." V programe má veľa publicistiky, no prostredníctvom mnohých hudobných relácii sa venuje aj oldies hudbe. V programe má zaradených aj niekoľko umeleckých programov. Rádio Regina má 3 štúdia - pre každý región jedno (Bratislava, Banská Bystrica, Košice). Po 29. januári 2007 sa program zjednotil, no väčšina prúdových relácii sa vysiela samostatne, celoplošne sa vysielajú len Kontakty. Počas víkendových popoludní sa program jednotlivých štúdií mierne odlišuje. Na svedomí to majú populárne "Hudobné pozdravy", ktoré sa v pracovných dňoch vysielajú v čase 19:00 - 19:45 - každé štúdio má vlastné, počas víkendov z Banskej Bystrice a z Bratislavy trvajú 1 hodinu, no z Košíc pre Východné Slovensko až 2 hodiny. Rádio Regina taktiež vysiela reprízu legendárnych Králikovcov od ich 1 časti, ktorá v éteri Slovenského Rozhlasu odzneli 23.10.1994. Pozri aj * Slovenský rozhlas Externé odkazy * oficiálna web stránka Rádia Regina Rádioaktívne_atómové_jadro.html Rádioaktívne atómové jadro Jadro atómové rádioaktívne jadro atómové rádioaktívne je nestabilné atómové jadro schopné samovoľnej premeny. Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Tento článok z Filitu potrebuje upraviť, pridať interwiki a kategórie. Po jeho úprave prosím odstráňte šablónu {{filit na úpravu}}. Rádiový_spektroskop.html Rádiový spektroskop Rádiový spektroskop je rádioteleskop pracujúci na viacerých frekvenciách, schopný rozlíšiť intenzitu rádiového žiarenia kozmických objektov na viacerých vlnových dĺžkach. Encyklopédia astronómie Tento článok alebo jeho časť obsahuje heslo z Encyklopédie astronómie s láskavým dovolením autorov a podporou SZAA. Rádium.html Rádium 88 francium ← rádium → aktínium Ba ↑ Ra Periodická tabuľka - Rozšírená periodická tabuľka ↓ Ubn Všeobecne Názov, Značka, Číslo |rádium, Ra, 88 Séria |kovy alkalických zemín Skupina, Perióda, Blok |2, 7, s Vzhľad |striebrobiely kov Atómová hmotnosť |(226)  g·mol^−1 Elektrónová konfigurácia |[Rn] 7s^2 Elektrónov na hladinu |2, 8, 18, 32, 18, 8, 2 Fyzikálne vlastnosti Skupenstvo |pevné Hustota (pri i.t.) |5,5  g·cm^−3 Teplota topenia (tavenia) |973 K |(700 °C, 1292 °F) Teplota varu |2010 K |(1737 °C, 3159 °F) Teplo vyparovania |8,5  kJ·mol^−1 Teplo tavenia |113  kJ·mol^−1 Tlak pary | P(Pa) | 1 | 10 | 100 | 1 k | 10 k | 100 k | | pri T(K) | 819 | 906 | 1037 | 1209 | 1446 | 1799 | Atómové vlastnosti Kryštálová štruktúra |kocková stredo centrovaná Oxidačné stupne |2 (silno zásaditý) Elektronegativita |0,9 (Paulingova stupnica) Ionizačné energie |1.: 509,3 kJ/mol |-------------------------- |2.: 979,0 kJ/mol Atómový polomer |215  pm Rôzne Magnetické vlastnosti |nemagnetický Elektrický odpor |(20 °C) 1 µ Ω·m Tepelná vodivosť |(300 K) 18,6  W·m^−1·K^−1 Registračné číslo CAS |7440-14-4 Vybrané izotopy Hlavný článok: Izotopy rádia | izotop | NA | t[1/2] | ZM |ER (MeV) | PR | |^223Ra | ? |11,43 d |α |5,99 |^219Rn | |^224Ra | ? |3,6319 d |α |5,789 |^220Rn | |^226Ra |stopový |1602 r |α |4,871 |^222Rn | |^228Ra |syn |6,7 y |β^- |0,046 |^228Ac | Referencie Rádioaktívna látka Rádium (radium) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Ra a protónové číslo 88. Rádium je silný rádioaktívny kov, patriaci medzi kovy alkalických zemín, ktorý sa nachádza v stopových množstvách v uránovej rude. Jednotlivé izotopy rádia vyžarujú všetky druhy radioaktivneho žiarenia – alfa, beta a gama. Je takmer biely, ale na vzduchu rýchlo oxiduje a mení zafarbenie na čiernu. Soli rádia farbia plameň sýto červeno. Rádium bolo objavené v roku 1898 Mariou Curie-Skłodowskou a jej manželom Pierom v jáchymovskom smolinci. Až v roke 1910 izolovali nepatrné množstvo čistého prvku Maria Curie-Skłodowska a André Luis Debierne. Výskyt v prírode Pretože všetky izotopy rádia podliehajú pomerne rýchlo ďalšiemu rádioaktívnemu rozpadu, je obsah rádia v prírode mizivo malý. Všetky lokality s vyšším obsahom rádia sú pritom spojené so zvýšeným výskytom uránu a tória. Známou lokalitou je Jáchymov v Česku (kde sa v siedmich tonách uránovej rudy nachádza približne gram rádia) a tiež napr. Kolorádo (carnotitové piesky), africké Kongo a v oblasť Veľkých jazier v Kanade. Izotopy rádia a radón V súčasnej dobe je známych 25 izotopov rádia, z toho 4 sa prirodzene objavujú v prírode. Všetky sú nestabilné a podliehajú ďalšej rádioaktívnej premene. Najvýznamnejšími sú izotopy ^226Ra s polčasom rozpadu 1602 rokov a ^228Ra s polčasom rozpadu 6,7 roku. Ďalšie dva prirodzené izotopy sú ^223Ra a ^224Ra. Pri svojej rádioaktívnej premene vyžarujú atómy rádia intenzívne alfa, beta i gama žiarenie, naviac je však značná časť z nich prekurzorom ďalšieho nebezpečného prvku - radónu. Tento plynný prvok sa potom môže z miesta svojho vzniku šíriť vzduchom a pri dlhodobom styku zvyšuje riziko vzniku pľúcnej rakoviny exponovaných osôb. Preto je potrebné pri stavbe obytných budov v oblastiach so zvýšeným výskytom uránu a tória v geologickom podloží dobre izolovať základy stavby a zamedziť tak možnému prenikaniu podzemného radónu do budovy. Príprava, využitie a riziká Elementárne rádium je možné pripraviť elektrolytickým rozkladom chloridu rádnatého. Priemyslovo sa však nikde nevyrába a to jednak kvôli svojmu mimoriadne nízkemu výskytu, a jednak kvôli zanedbateľnému praktickému významu a rizikovosti práce s týmto materiálom. V minulosti sa pri rádioterapeutickej liečbe rakovinných nádorov vpravovali do nádoru malé množstvá solí rádia. Pretože je známe, že rakovinové bunky sú prednostne likvidované rádioaktívnym žiarením, viedol tento postup k zahubení väčšiny rakovinou napadnutých buniek ve svojom okolí. V súčasnosti sa na túto liečbu používajú skôr umelo pripravené rádioizotopy ako ^60Co a ^137Cs. Je známy otrasný prípad smrteľného rakovinového ochorenia stoviek žien, ktoré pracovali v továrni vyrábajúcej náramkové hodinky. Na ciferníky týchto hodiniek sa tenkým štetcom nanášalo farbivo s obsahom rádia, ktoré v tme svetielkovalo (luminiscencia). Robotníčky občas oblizli špičku štetca, aby ju udrželi dokonale ostrú. Mnoho z nich v nasledujúcich rokoch zomrelo na rakovinu hrtanu, štítnej žľazy a nádory v ústnej dutine. Existuje podozrenie, že i objaviteľka rádia Maria Curie zomrela na následky každodenného styku so zvýšenými koncentráciami rádia pri pokusoch o jeho izoláciu. Iné projekty * Commons * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Periodická tabuľka chemických prvkov H   He Li Be   B C N O F Ne Na Mg   Al Si P S Cl Ar K Ca Sc   Ti V Cr Mn Fe Co Ni Cu Zn Ga Ge As Se Br Kr Rb Sr Y   Zr Nb Mo Tc Ru Rh Pd Ag Cd In Sn Sb Te I Xe Cs Ba La Ce Pr Nd Pm Sm Eu Gd Tb Dy Ho Er Tm Yb Lu Hf Ta W Re Os Ir Pt Au Hg Tl Pb Bi Po At Rn Fr Ra Ac Th Pa U Np Pu Am Cm Bk Cf Es Fm Md No Lr Rf Db Sg Bh Hs Mt Ds Rg Uub Uut Uuq Uup Uuh Uus Uuo Alkalické Kovy Prechodné Vzácne kovy alk. Lantanoidy Aktinoidy prvky Kovy Polokovy Nekovy Halogény plyny zemín Rádioterapia.html Rádioterapia rádioterapia je liečenie ochorení ľudského organizmu pomocou ionizačného žiarenia. Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Tento článok z Filitu potrebuje upraviť, pridať interwiki a kategórie. Po jeho úprave prosím odstráňte šablónu {{filit na úpravu}}. Rád_spektra.html Rád spektra Rád spektra je poradie obrazov spektra toho istého zdroja na mriežke. Viacnásobné obrazy spektra vznikajú ohybom svetla na mriežke. Časť svetla, ktorá prechádza nerušene a nerozkladá sa, tvorí nultý rád spektra Zvyšok utvárajú spektrá súmerne rozložené okolo nultého rádu. Najbližšie a súčasne najjasnejšie je úzke spektrum prvého rádu. Susedné spektrum druhého rádu je vychýlenejšie a o dvojnásobok širšie, spektrum tretieho rádu má trojnásobnú šírku a je ešte viac odchýlené atď. So stúpajúcim rádom spektra vzrastá disperzia, ale klesá jeho intenzita. Encyklopédia astronómie Tento článok alebo jeho časť obsahuje heslo z Encyklopédie astronómie s láskavým dovolením autorov a podporou SZAA. Rád_templárov.html Rád templárov Rád templárov (oficiálny názov Pauperes commitiones Christi templique Salomonis - Chudobní ochrancovia Kristovi a chrámu Šalamúnovho) boli podobne ako Rád johanitov či nemeckých rytierov vojenský mníšsky rád. Znak Rádu templárov Motto templárov Non nobis, Domine, non nobis, sed Nomini Tuo da gloriam (po slovensky: Nie nás, Pane, nie nás, ale Svoje Meno osláv). História rádu História rádu sa začala písať v roku 1118, hneď po smrti 2. jeruzalemského kresťanského kráľa Balduina I., keď sa francúzsky rytier Hugo de Payens obrátil na jeho bratanca kráľa Jeruzalemského kráľovstva (pozri aj Križiacke výpravy do východného Stredomoria) Balduina II. so žiadosťou, aby mohol spolu s rytierom Gottfriedom zo St. Omeru a ďalšími siedmimi rytiermi založiť rád, ktorý by ochraňoval pútnikov smerujúcich zo Západu do Jeruzalemu. Pôvodne malo ísť iba o ochranu trasy medzi prístavným mestom Jaffa a Jeruzalemom. Tu narážame na prvú nezrovnalosť ohľadom fungovania rádu - vzhľadom na zamýšľaný cieľ ochrany pútnikov bola početnosť rádových bratov mimoriadne nízka - za prvých 9 rokov svojej existencie do Rádu neboli prijímaní noví členovia, teda ich počet zostal na úrovni zakladajúcich členov, čo predstavovalo 9 osôb! Balduin II. rádu poskytol za obydlie časť svojho paláca, ktorý stál na mieste niekdajšieho Šalamúnovho chrámu, od ktorého je odvodený aj ich názov. Práve tieto priestory žiadal Hugo de Payens. Prvých 9 rokov im dokonca hradil všetky náklady. V ďalších rokoch neexistuje žiaden záznam o tom, že by sa novovzniknutí templári venovali ochrane pútnych ciest a pútnikov. Zato však existujú pomerne bohaté záznamy o ich archeologickej aktivite v tzv. Chrámovej hore - vrchu, na ktorom stál pred rokom 587 pred Kr. Šalamúnov chrám, na vrchu, ktorí si prví templári zvolili za svoje pôsobisko. Podľa Starého zákona sú práve tieto miesta považované za miesta uloženia bájnej Archy zmluvy, resp. na tomto mieste sa posledný krát uvádza Archa, ktorá tu mala byť ukrytá pred blížiacimi sa babylonskými vojskami. Templári sa okrem tejto činnosti zaoberali aj štúdiom starých hebrejských textov a kabaly (židovskej mystiky). V roku 1127 sa všetci zakladatelia rádu vracajú do Európy a začínajú o nich kolovať legendy: že templári našli bájnu Archu zmluvy, legendárny svätý grál, z ktorého pil Ježiš Kristus pri poslednej večeri. Členovia rádu museli, rovnako ako iní mnísi, zložiť sľub čistoty, chudoby a poslušnosti a tiež prísne zachovávať rádové pravidlá. V roku 1128 bol do Troyes zvolaný koncil, na ktorom boli schválené 72-článkové stanovy templárskeho rádu napísané svätým Bernardom z Clairvaux. Na čele rádu stál veľmajster rádu, prvým veľmajstrom sa stal Hugo de Payns. Symbolom templárov sa stali biely plášť s červeným krížom, ktorý im udelil pápež Eugen III. a pečať, na ktorej boli zobrazení dvaja rytieri na jednom koni, čo malo symbolizovať kresťanskú pomoc blížnemu a chudobu. Tento ich symbol sa však neskôr stal dôvodom ich obviňovania z homosexuality. Členovia rádu mohli jesť mäsité jedlá len trikrát do týždňa a v piatok museli zachovávať pôst. Jesť mali dvaja z jednej misky a pri jedle byť ticho. Rád postupne bohatol, aj vďaka nariadeniu pápeža Inocenta II., podľa ktorého si mohli ponechať celú vojenskú korisť. Začali budovať sídla aj mimo Svätej zeme, ich noví členovia sa už nemuseli zúčastnovať križiackych výprav. Templári sa stali prvými bankármi v Európe, pútnikovi vystavili potvrdenie o prevzatí peňazí a ten si ich mohol vybrať v pobočke templárov vo Svätej zemi (sú považovaní za vynálezcu šeku). V ich parížskom centre - templi, bolo aj sídlo francúzskej kráľovskej pokladnice. V roku 1260 mal rád 20 000 členov a vlastnil 9 000 usadlostí. Rád bol rozdelený na provincie, v Európe 12 a Palestíne 3. Provincie sa skladali z priorátov alebo preceptorátov, balleí a komtúrií, jednotlivé sídla sa nazývali komendy. Najväčšiu moc v ráde mal konvent, ktorý sa skladal z veľmajstra, najvyšších úradníkov a rytierov. Po páde Akkonu v roku 1291 premiestnili svoje sídlo na ostrov Cyprus, ktorý im vtedy celý patril a odtiaľ prešli do Francúzska, kde si v roku 1306 veľmajster Jacques de Molay zvolil za sídlo Paríž (Templum). Zánik rádu Ohromné bohatstvo rádu začalo lákať francúzskeho kráľa Filipa IV. Pekného (1268–1314), ktorý mal finančné problémy a prinútil pápeža Bonifáca VIII., aby rád rozpustil. Ten to však odmietol, nápomocný sa mu preto stal jeho nástupca Klement V. (vtedy sídliaci v Avignone (avignonské zajatie)). Filip IV. poveril svojho ministra Nogareta a inkvizítora Francúzska Ymberta, aby tajne zhromaždili všetko, čo by mohlo skompromitovať templársky rád. Obžaloval ich že na miesto Krista uctievajú boha Bahometa V noci z 12. na 13. októbra 1307(povera v negatívny piatok trinásteho vznikla vďaka tomuto dňu) boli všetci templárski rytieri vo Francúzsku zatknutí a ich majetok skonfiškovaný. V zajatí sa ocitli aj veľmajster Jacques de Molay spolu so svojím zástupcom Hugom de Perraultom. Mnoho templárov bolo obvinených z kacírstva a upálených. V októbri roku 1311 sa zišiel koncil vo Vienne, ktorého sa zúčastnilo okolo 300 biskupov z Anglicka, Francúzska, Škótska, Talianska, Uhorska a ďalších katolíckych krajín, väčšina biskupov sa postavila proti návrhu, aby bol rád odsúdený a zrušený. Keď sa na koncile objavil kráľ Filip IV. s oddielom ozbrojencov a dal najavo, čo očakáva od koncilu, biskupi sa podriadili návrhu Klementa V. a 22. marca 1312 bol rád oficiálne zrušený. Cirkevný súd s predstaviteľmi rádu (veľmajster Jacques de Molay, vizitátor Francúzska Hugo de Perrault, majster Normandie Geoffroi Charnay a majster v Aquitanii Godefroi de Nocnville) sa uskutočnil v marci 1314 pred chrámom Notre-Dame, kde boli verejne odsúdení a 18 . marca 1314 aj upálení (na ostrove Ile-des-Javiaux, na rieke Seina v centre Paríža). Legendy o ráde Podľa legendy veľmajster Jacques de Molay tesne pred svojou smrťou preklial francúzskeho kráľa, ministra i pápeža a všetkých povolal, aby sa do roka zodpovedali zo svojich činov pred Božím súdom. Všetci traja prekliati zomreli ešte v ten istý rok. Od rozbitia rádu kolujú legendy o ich poklade, ktorý vraj videli ľudia v predvečer útoku na rád odvážať na povozoch z Templu, o flotile 18 lodí v La Rochelle, ktorá zmizla bez stopy a mnoho iných. Vo väčšine krajín bolo templárom umožnené prestúpiť do iných rádov, v Portugalsku sa v roku 1319 dokonca len premenovali na Kristov rád. Pozri aj * Zoznam veľmajstrov Rádu templárov Rádiotechnika.html Rádiotechnika rádiotechnika je súbor technických postupov zabezpečujúcich bezdrôtový prenos znakov, tónov a obrazov. Fyzikálne základy rádiotechniky a s ňou súvisiacich technických odborov skúma rádiofyzika. Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Tento článok z Filitu potrebuje upraviť, pridať interwiki a kategórie. Po jeho úprave prosím odstráňte šablónu {{filit na úpravu}}. Rád_nemeckých_rytierov.html Rád nemeckých rytierov Symbol rádu nemeckých rytierov Rád nemeckých rytierov je jeden z duchovných rytierskych rádov vzniknutých v 12. storočí na území bývalého Jeruzalemského kráľovstva. Neskôr rád zohral významnú úlohu najmä v strednej Európe. Rád bol známy aj pod názvami Nemecký rád, Rehoľa bratov domu Panny Márie Jeruzalemskej, po nemecky: Deutscher Orden, Orden der Brüder vom Deutschen Haus Sankt Mariens in Jerusalem, a po latinsky Ordo Teutonicus, Ordo fratrum domus hospitalis Sanctae Mariae Teutonicorum in Jerusalem atď. Heraldika: čierny kríž v bielom poli. Činnosť rádu v Palestíne a Európe Zámok v Malborku Činnosť rádu začala okolo r. 1189 založením poľného lazaretu pre pútnikov v Palestíne. Roku 1199 poveruje pápež Inocent III. bratov nemocnice bojom proti pohanom a zakladá tak vlastný rád, ktorý svoju činnosť obmedzuje zatiaľ len na Svätú zem. Sídlo rádu bolo v Akkone (v súčasnosti Akoo v Izraeli). Po dobytí Svätej zeme Arabmi sa rád na krátko usadil v Benátkach, neskôr však preniesol svoju činnosť do severovýchodnej Európy a ponúkol svoje služby rôznym panovníkom Európy. Roku 1211 požiadal rád o pomoc uhorský panovník Ondrej II. proti prenikajúcim Kumánom, za čo im prisľúbil pozemky v Sedmohradsku. Keď však rád navrhol v r. 1224, aby bol podriadený priamo pápežovi a nie uhorskému kráľovi, musel r. 1225 Uhorsko opustiť. Ďalší osud rádu ovplyvnil vysoký majster (po nemecky: Hochmeister) Hermann von Salza, ktorý r. 1226 získal od cisára Fridricha II. poverenie na šírenie kresťanstva vo vtedy pohanskom území baltských Prusov (zlatá bula z Rimini). Roku 1237 bol rádu podriadený i Rád mečových bratov, ktorý pôsobil v severovýchodnom Livónsku. Pôsobisko rádu sa počas vtedajšej doby presunulo do východnej resp. severovýchodnej Európy (územie súčasného Poľska a tiež Litvy), kde rád založil väčší počet hradov a miest. Riminská bula pritom slúžila ako podklad pre založenie rádového štátu.Sídlom sa r. 1308 stáva Marienburg (dnes Malbork v Poľsku), neskôr Königsberg (dnes Kaliningrad, slovensky: Kráľovec; dnes ruská enkláva medzi Litvou a Poľskom). Rád expandoval i do susedných štátov, dlhú dobu bol dominantnou silou v Pobaltí, čo viedlo ku konfliktom s Poľskom a Litvou (roku 1410 prehrali Nemeckí rytieri veľkú bitku pri Tannenbergu, poľsky dnes Grunwald). Prusko okolo r. 1350 V 14. storočí zahrňovalo rádové územie Prusko, Livónsko, Kurónsko, Estónsko a Samland (oblasť okolo Kráľovca). R. 1525 prestupuje vysoký majster Albrecht z Brandenburska na evanjelickú vieru, z rádových území sa stáva svetské protestantské vojvodstvo, závislé na Poľsku. Sídlo rádu bolo preložené do Mergentheimu v nemeckom Württembersku (a medzi jeho vysokými majstrami sa až do prvej svetovej vojny nachádzalo množstvo príslušníkov habsburgskej dynastie). Na prelome 18. a 19. storočia stratil rád veľkú časť majetkov a pozemkov, Napoleon Bonaparte r. 1809 dokonca prikázal rád rozpustiť. Roku 1834 dostáva Rád nové pravidlá, existuje výlučne ako hospitálny rád, sídlom sa stáva Viedeň. Hodnotenie rádu Ako nemecká, tak aj poľská historiografia mala v minulosti problém ohodnotiť pôsobenie tohto rádu z neutrálneho hľadiska. Zatiaľ čo poľská historiografia inklinovala k výrokom, že nemecký rád znamenal útlak a kolonizáciu poľských zemí, nemecká sa často vyznamenávala tvrdeniami, že odstúpením rádových území Poľsku došlo k zrade a vydaniu nemeckých území a obyvateľov pod cudziu vládu. Zo súčasného pohľadu sa dá povedať, že sa nejednalo o národné či národnostné stretnutie nemcov a Slovanov, ale o konflikty medzi konkurujúcimi si lokálnymi mocnosťami tej doby, ktoré chceli expandovať a udržať si moc. Pozri aj * Zoznam vysokých majstrov Rádu nemeckých rytierov * Rytiersky rád * Rád mečových bratov Iné projekty * Commons * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Rád nemeckých rytierov Externé odkazy * Oficiálna stránka Rádu Rád_mečových_bratov.html Rád mečových bratov Rád Mečových bratov zohral úlohu pri šírení kresťanstva vo vtedajšom Livónsku, dnes súčasti Lotyšska a Estónska. Rád bol založený r. 1202 a zanikol r. 1561. územie Rádu okolo r. 1350 Rád Mečových bratov je známi aj pod názvami: Rytieri meča, Livónsky rád, Livónski rytieri, po latinsky: Fratres militiae christi. Heraldika: červené zkrížené meče a kríže v bielom poli. Rád Mečových bratov bol založený r. 1201 v Rige po vzore Rádu Templárov rižským biskupom Albertom von Buxhoevden. Pápež Inocent III. ho r. 1204 potvrdil a prikázal mu poslušnosť voči biskupom (čo rád veľmi skoro ignoroval). Na čele rádu stál na doživotie volený veľmajster. Mimo rytierov, ktorí mali pochádzať z ušľachtilého rodu, zjednocoval rád aj vojakov, mníchov a remeselníkov. Hlavným mestom rádu bolo Viljandi (v dnešnom Estónsku). Počas niekoľkých rokov si rád prisvojil celé Livónsko a tiež časť Estónska. Pri ďalšej expanzii sa stále dostával do väčších konflikotv s okolitými baltskými kmeňmi, r. 1236 utrpel veľkú porážku od spojených vojsk Semigalov a Samogitov neďaleko Šiauliai (v dnešnej Litve). Konflikty existovali aj so Svätou stolicou, ktorá rádu predhadzovala brutálny postup voči pohanom aj voči pokrstením, a tiež snahy starať sa viac o vlastný majetok než zavádzanie kresťanstva. Roku 1237 bol rád pápežom prinútený podriadiť sa Rádu nemeckých rytierov. Aj napriek tomu rád ďalej expandoval, okolo r. 1290 si prisvojil Kursko. Po r. 1525 rád vládol samostatne v Livónsku, po zániku Livónska r. 1561 bol však rád s konečnou platnosťou zrušený a zlúčený s Rádom nemeckých rytierov. Pozri aj * Zoznam veľmajstrov Rádu mečových bratov * Livónsko * Rytiersky rád * Rád nemeckých rytierov Iné projekty * Commons * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Rád mečových bratov Rádiová_galaxia.html Rádiová galaxia Rádiová galaxia Centaurus A Rádiová galaxia je galaxia, ktorá je intenzívnym zdrojom rádiového žiarenia. Typická rádiová galaxia sa vyznačuje dvoma obrovskými mrakmi hmoty ďaleko od hlavnej časti galaxie. Sú to vlastne aktívne galaxie, ktoré vyžarujú silné rádiové vlny. Astronómovia našli prvé rádiové vlny asi pred 50-timi rokmi, keď začali hladať rôzne typy energie prichádzajúcich z vesmírnych objektov. Rád_menších_bratov.html Rád menších bratov Františkánsky znak Rád menších bratov (lat. Ordo fratrum minorum), hovorovo františkáni, je najznámejšie spomedzi františkánskych rehoľných spoločenstiev. Vznikol v 14. storočí zo skupín tzv. observantov, ktorí požadovali prísnejšie dodržiavanie Reguly sv. Františka, hlavne čo sa týka zachovávania ideálu chudoby. Známi členovia rehole * Hugolín Gavlovič * Svetloslav Veigl Pozri aj * Rád menších bratov kapucínov * Rehoľa menších bratov konventuálov Externé odkazy * Rád menších bratov na Slovensku * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Rádio_Jerevan_963d.html Rádio Jerevan Rádio Jerevan (po rusky: aрмянское радио, armjanskoje radio) je fiktívna rozhlasová stanica, vymyslená za éry socializmu pre potreby vtipov. Kým v ZSSR boli vtipy typu rádio Jerevan bežné aj na nepolitické témy (svokra, sex, národnostný stereotypy a pod.), v zahraničí sa ujali hlavne politické vtipy. Spopularizovala ich najmä rozhlasová stanica Slobodná Európa. Rádio Jerevan v jej vtipoch symbolizovalo nástroje socialistickej propagandy (Tlačová agentúra Sovietskeho zväzu, Rudé právo a pod.) - správy boli smiešne prekrútené alebo hlúpe vďaka kúzlu nechceného. Jedno ráno počas bilaterálnych mierových rokovaní sa prezidenti USA a ZSSR rozhodli pretekať v behu. Sovietsky prezident prehral. Rádio Jerevan potom ohlásilo: „V bežeckých pretekoch sa náš milovaný súdruh Brežnev umiestnil na čestnom druhom mieste, zatiaľ čo prezident USA skončil predposledný!“ Najslávnejšou formou vtipov o Rádiu Jerevan boli odpovede na pomyselné otázky poslucháčov: Otázka na Rádio Jerevan: Je pravda, že u vás v Jerevane rastie obilie ako telegrafné stĺpy? Odpoveď: V princípe ano. Niekedy aj hustejšie. Rádio Jerevan celkom zľudovelo a jeho nečakané odpovede sa udržali aj po páde socializmu a mimo politickú rovinu. Stačí nahradiť slová ako „Sovietsky zväz“ menom zamestnávateľa… Otázka na Rádio Jerevan: Vraj je firma X ako éra elektriny. Je to pravda? Odpoveď: V princípe áno. Do práce sa chodí s odporom, na plat sa čaká s napätím a vedenia sa dotknúť nemôžeš. Tento článok je zatiaľ tzv. "výhonok". Text môžeš doplniť alebo zmeniť, keď hore klikneš na záložku "upraviť". Rádionuklid.html Rádionuklid Rádionuklid je rádioaktívny nuklid, atóm, ktorého jadro sa samovoľne premieňa za vysielania vysokoenergetického žiarenia. Tento fyzikálny článok je zatiaľ príliš krátky (tzv. výhonok). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Pozri aj * Premenová konštanta * Polčas rozpadu Rádóckölked.html Rádóckölked Župa Vašská župa Obvod Körmend Rozloha 18 km² Počet obyvateľov 273 PSČ Kód oblasti Rádóckölked je obec v Maďarsku vo Vašskej župe v obvode Körmend. Má rozlohu 1895 ha a žije tu 273 obyvateľov (2007). Tento geografický článok o mieste v Maďarsku je zatiaľ Vlajka Maďarska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Rádfalva.html Rádfalva Župa Baranská župa Obvod Siklós Rozloha 12 km² Počet obyvateľov 207 PSČ Kód oblasti Rádfalva je obec v Maďarsku v Baranskej župe v obvode Siklós. Má rozlohu 1288 ha a žije tu 207 obyvateľov (2007). Tento geografický článok o mieste v Maďarsku je zatiaľ Vlajka Maďarska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Rádiológia.html Rádiológia Rádiológia, predtým nazývaná rádiodiagnostika, je medicínsky odbor, ktorý využíva určité spektrum ionizačného žiarenia (röntgenové žiarenie) a ďalšie fyzikálne javy (najmä ultrazvuk a magnetickú rezonanciu) na diagnostiku chorôb. História Za otca rádiológie sa považuje Wilhelm Conrad Röntgen, nemecký fyzik, pôsobiaci na univerzite vo Würzburgu, kde 8. novembra 1895 vytvoril a zaznamenal elektromagnetické vlnenie, ktoré je dnes známe ako „lúče X“ alebo röntgenové žiarenie. V roku 1901 za svoj objav obdržal Nobelovu cenu za fyziku; jeho objav sa veľmi rýchlo dočkal praktického uplatnenia - avšak nebola to fyzika, ale medicína, ktorá z neho mala najviac ťažiť. Vo veľmi krátkom čase po Röntgenovom objave vznikajú prvé rádiodiagnostické prístroje, ktoré sa rýchlo technicky zdokonaľujú. Objavuje sa obrovské množstvo lekárskych článkov a kníh, pojednávajúcich o nových možnostiach diagnostiky ochorení s pomocou rtg žiarenia, nové kontrastné látky, nové technické vylepšenia. Prvý rtg prístroj na území bývalého Československa bol zakúpený z verejnej zbierky pre Chirurgickú kliniku Lekárskej fakulty v Prahe. Rozvoj moderných zobrazovacích metód umožnil pokroky vo všetkých odboroch medicíny, najmä chirurgických. Bez možnosti rýchleho a presného určenia chorobného stavu a podrobného zobrazenia anatomických štruktúr si dnes nemožno predstaviť traumatológiu, cievnu chirurgiu, transplanačné a neurochirurgické zákroky a mnoho ďalších. Sledovanie rozsahu zhubného ochorenia a jeho reakcie na liečbu je dnes neoddeliteľnou súčasťou úspešnej onkologickej diagnostiky a liečby. Pokrok v odbore však so sebou prináša i určité negatívne stránky. Čoraz viac lekárov sa spolieha na zobrazovacie vyšetrovacie metódy a zanedbáva základný kameň diagnostiky akejkoľvek choroby - podrobnú anamnézu a fyzikálne vyšetrenie. Neadekvátne použitie zobrazovacích metód so sebou navyše prináša zvýšené náklady na zdravotnú starostlivosť a zvýšenú radiačnú záťaž obyvateľstva. Rozdelenie Rádiológia ako odbor sa delí na viacero viac či menej samostatných oblastí. Tieto nie sú presne definované a vzájomne sa často do značnej miery prekrývajú: A. Podľa prístrojovej techniky a fyzikálnej podstaty zobrazovacých metodík: * tzv. "klasická" alebo "konvenčná" rádiológia * skiaskopia * skiagrafia * konvenčná tomografia * vyšetrenia s použitím kontrastných látok * ezofagografia * gastrografia * duodenografia * enteroklýza * irrigografia * fistulografia * myelografia * endoskopická retrográdna cholangio-pankreatikografia (ERCP) * perkutánna cholangiografia (PTC) * angiografia * počítačová tomografia (CT) * virtuálna endoskopia * CT koronarografia * CT angiografia * CT volumetria * perfúzne CT * CT myelografia * CT enteroklýza * CT irrigografia * CT fistulografia * ultrasonografia (USG) * dvojrozmerná * dopplerovská * echokardiografia * magnetická rezonancia (MRI) * MR angiografia * MR spektroskopia B. Podľa veku pacientov: * pediatrická rádiológia * rádiológia dospelých C. Podľa zobrazoveného orgánu alebo orgánového systému: * neurorádiológia * rádiológia mozgu * rádiológia miechy * muskulo-skeletálna rádiológia * rádiológia kostí * rádiológia svalov, väzov a kĺbov * pneumorádiológia * abdominálna rádiológia * rádiológia pečene * rádiológia žlčníka a žlčových ciest * rádiológia sleziny * rádiológia pankreasu * rádiológia nadobličiek * rádiológia žalúdka * rádiológia tenkého čreva * rádiológia hrubého čreva * rádiológia retroperitonea * urogenitálna rádiológia * rádiológia obličiek a močovodov * rádiológia močového mechúra a močovej rúry * rádiológia mužského pohlavného systému * gynekologická rádiológia * rádiológia oblasti tváre a krku * orgánová rádiológia * rádiológia prsníka * mamografia * USG prsníkov * termografia/termovízia * intervenčná rádiológia * perkutánna aspiračná biopsia (PAB) * biopsia hrubou ihlou ("core-cut") * vákuová mammotómia D. Podľa jednotlivých skupín ochorení: * traumatologická rádiológia * onkologická rádiológia E. Podľa prístupu k pacientovi: * diagnostická rádiológia v • d • e konvenčná rádiológia | ultrasonografia | počítačová tomografia (CT) magnetická rezonancia (MRI) | kontrastné látky rádiológia mozgu | rádiológia pečene | rádiológia pankreasu rádiológia opornej a pohybovej sústavy Medicína Anestéziológia | Dermatológia | Gynekológia a Pôrodníctvo | Chirurgia Intenzívna medicína | Interné lekárstvo | Neurológia | Pediatria Praktický lekár | Verejné zdravotníctvo a Pracovné lekárstvo | Psychiatria Rádiológia Odbory interného lekárstva Kardiológia | Endokrinológia | Gastroenterológia | Hematológia | Infekčné lekárstvo | Nefrológia | Onkológia | Pľúcne lekárstvo | Reumatológia Chirurgické Odbory Všeobecná chirurgia | Hrudná chirurgia | Úrazová chirurgia | Cievna chirurgia | Neurochirurgia | Kardiochirurgia | Plastická chirurgia Ortopédia | Detská chirurgia | Urológia | Gynekológia | Očné lekárstvo Maxilofaciálna chirurgia | ORL | Transplantačná chirurgia Rád_menších_bratov_konventuálov.html Rád menších bratov konventuálov Rád menších bratov konventuálov (lat. Ordo Fratrum Minorum Conventualium – OFM Conv.) alebo minoriti je jedno z troch hlavných františkánskych rehoľných spoločenstiev. V spore s observantmi pripúšťali určité ústupky hlavne vo vzťahu k ideálu chudoby. Pozri aj * Františkáni * Rád menších bratov * Rád menších bratov kapucínov Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Rádioastronómia.html Rádioastronómia 151 MHz mapa oblasti od 140° do 180° galaktickej dĺžky, od -5° do 5° galaktickej šírky Rádioastronómia je odvetvie astronómie zaoberajúce sa štúdiom nebeských telies prostredníctvom rádiového žiarenia emitovaného fyzikálnymi procesmi vo vesmíre. Rádiové vlny sú omnoho dlhšie ako svetelné vlny, preto na zachytenie dobrého signálu sú potrebné veľmi veľké antény alebo sústavy antén pracujúcich spoločne. Väčšina rádioteleskopov používa parabolickú anténu na odrazenie vĺn do prijímača, ktorý detekuje a zosilňuje signál na použiteľné dáta. Toto umožňuje rádioastronómom vidieť oblohu v rádiovom spektre. Rádioastronómia je pomerne nové odvetvie astronómie, kde sa dá ešte mnoho objaviť. Rádiová_veľkosť_meteoru.html Rádiová veľkosť meteoru Rádiová veľkosť meteoru je hviezdna veľkosť m meteoru odvodená z rádiových pozorovaní lineárnej hustoty elektrónov v meteorickej stope. Pri zanedbaní vplyvu rýchlostí meteoru na m platí: m = 40 − 2,5log(a) Encyklopédia astronómie Tento článok alebo jeho časť obsahuje heslo z Encyklopédie astronómie s láskavým dovolením autorov a podporou SZAA. Rádiový_šum.html Rádiový šum Rádiový šum je zložené, neperiodické rádiové žiarenie, pochádzajúce z viacerých zdrojov, resp. z celkového pozadia rádiového žiarenia na príslušných frekvenciách. Prejavuje sa náhodnými hodnotami amplitúdy a fázy a ruší príjem rádiových vĺn pracovnej frekvencie. Časť rádiového šumu pochádza zo žiarenia vzdialených rádiových zdrojov Galaxie (galaktický šum) a časť vzniká v prístroji. Hladina šumu prístroja je určená šumovým číslom. Encyklopédia astronómie Tento článok alebo jeho časť obsahuje heslo z Encyklopédie astronómie s láskavým dovolením autorov a podporou SZAA. Rádiometria.html Rádiometria Rádiometria je oblasť jadrovej fyziky zaoberajúca sa meraním aktivity rádionuklidov, odbor geofyziky skúmajúci prirodzené rádioaktivne procesy v zemskej kôre. Umožňuje stanoviť teplotnú históriu Zeme a súčasný tepelný stav zemského vnútra. Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Rádiofyzika.html Rádiofyzika rádiofyzika je oblasť fyziky, ktorá skúma fyzikálne základy rádiotechniky a s ňou súvisiacich technických odborov. Kľúčovým problémom rádiofyziky sú javy spojené s elektromagnetickými vlnami a kmitmi, ako sú spôsoby generovania elektromagnetických kmitov, ich detekcia, premena, transport, širenie v blízkom priestore Zeme, v kozmickom priestore a v rôznych fyzikálnych prostrediach. Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Tento článok z Filitu potrebuje upraviť, pridať interwiki a kategórie. Po jeho úprave prosím odstráňte šablónu {{filit na úpravu}}. Rádlo.html Rádlo Rádlo Základné informácie Postavenie: |obec NUTS 5 (obec): |CZ0512 563781 Kraj (NUTS 3): |Liberecký (CZ051) Okres (NUTS 4): |Jablonec nad Nisou (CZ0512) Obec s rozšírenou pôsobnosťou:| Poverená obec: | Historická krajina: |Čechy Katastrálna výmera: | ? km² Počet obyvateľov: |611 Zemepisná šírka: | Zemepisná dĺžka: | Nadmorská výška: | ? m PSČ: | Základné sídelné | jednotky: | Miestnych častí: | Katastrálne územie: | Adresa | obecného úradu: | Starosta / starostka: | Rádlo je obec v Česku v okrese Jablonec nad Nisou v Libereckom kraji. 1. januára 2006 tu žilo 611 obyvateľov, z toho 306 mužov a 305 žien, pričom priemerný vek v obci je 38,4 rokov (muži 36,9 rokov, ženy 39,8 rokov). Tento geografický článok o mieste v Česku je zatiaľ príliš Vlajka Česka krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Pozri aj * Zoznam obcí v Česku Mestá a obce okresu Jablonec nad Nisou Albrechtice v Jizerských horách • Bedřichov • Dalešice • Desná • Držkov • Frýdštejn • Jablonec nad Nisou • Janov nad Nisou • Jenišovice • Jílové u Držkova • Jiřetín pod Bukovou • Josefův Důl • Koberovy • Kořenov • Líšný • Loužnice • Lučany nad Nisou • Malá Skála • Maršovice • Nová Ves nad Nisou • Pěnčín • Plavy • Pulečný • Radčice • Rádlo • Rychnov u Jablonce nad Nisou • Skuhrov • Smržovka • Tanvald • Velké Hamry • Vlastiboř • Zásada • Zlatá Olešnice • Železný Brod Rádioaktivita.html Rádioaktivita Symbol trojlístku sa používa tradične na označenie rádioaktívneho materiálu. Kód v štandarde Unicode tohto symbolu je U+2622 (☢). Nový symbol IAEA a ISO z februára 2007, ktorý by sa mal používať ako doplnok k trojlístku na varovanie každého v blízkosti veľkého zdroja ionizujúceho žiarenia. Rádioaktívny rozpad (alebo rádioaktivita alebo jadrový rozpad) je proces, pri ktorom nestabilné atómy strácajú svoju energiu vyžarovaním radiácie (žiarenia) vo forme častíc alebo elektromagnetických vĺn. Výsledkom rozpadu je premena atómu jedného typu, nazývaného rodičovský nuklid, na atóm iného typu, nazývaného aj detský nuklid. Napríklad uhlík-14 (rodič) emituje žiarenie a premieňa sa na dusík-14 (dieťa). Tento proces je na atómovej úrovni náhodný v tom zmysle, že nie je možné predpovedať, kedy sa určitý atóm rozpadne, ale v dostatočne veľkej vzorke podobných atómov vieme predpovedať priemernú dobu rozpadu. Rádioaktivitu objavil v roku 1896 Henri Becquerel pri študovaní uránu. K objasneniu podstaty rádioaktivity zásadným spôsobom prispeli francúzski fyzici Pierre a Maria Curieovci. Prírodná rádioaktivita sa dá pozorovať pri prvkoch s protónovým číslom vyšším ako 81. Pri rozpade atómového jadra sa vyžiari energia a vznikne niekoľko atómov iných prvkov s nižšími atómovými číslami. Tieto sa prípadne môžu rozpadať ďalej, až kým nedospejú ku konečnému stabilnému prvku, ktorým bývajú zvyčajne rozličné izotopy olova. Polčasy rozpadu prvkov sú rôzne: od sekúnd až po 10^10 rokov. Pomocou umelej rádioaktivity možno vytvárať prvky nevyskytujúce sa vo voľnej prírode, prípadne prvky s atómovým číslom vyšším ako 92 (medicínske účely, výskum). Jednotka SI rádioaktívneho rozpadu je becquerel (Bq). Jeden Bq sa definuje ako jedna transformácia (rozpad) za sekundu. Vzhľadom na to, že každá rozumne veľká vzorka rádioaktívneho materiálu obsahuje veľa atómov, jeden Bq vyjadruje veľmi malú mieru tejto aktivity; všeobecne používame násobky v ráde TBq (terabecquerely) alebo GBq (gigabecquerely). Ďalšia jednotka rozpadu je curie, ktorá bola pôvodne definovaná ako miera rozpadu jedného gramu čistého rádia; 1 curie sa rovná 3,7.10^10 Bq. Kvantová mechanika umožňuje pre každý izotop spočítať pravdepodobnosť, s akou sa jadro v danom časovom intervale rozpadne. Pre väčšie množstvo látky sa z toho dá určiť polčas rozpadu, ktorým charakterizujeme rýchlosť premeny. Udáva, za ako dlho sa rozpadne presne polovica jadier vo vzorke. Pri ťažkých prvkoch sú produkty rozpadu naďalej nestabilné a rozpadajú sa ďalej. Tento proces popisuje rozpadový rad. Žiarenie, ktoré pri rádioaktívnom rozpade vzniká, sa vyskytuje v štyroch druhoch, ktoré označujeme ako α, β, γ a neutrónové žiarenie. Žiarenie α je prúd jadier hélia (α-častíc) a nesie kladný elektrický náboj. Žiarenie β je prúd záporne nabitých elektrónov. Niekedy sa rozlišuje β^- (elektróny) a β^+ (kladne nabité pozitróny). Žiarenie γ je elektromagnetické žiarenie vysokej frekvencie alebo prúd energetickych fotónov. Nemá elektrický náboj a preto nereaguje na elektrické pole. Neutrónové žiarenie je prúd neutrónov, rovnako bez náboja. Rád_svätého_Benedikta_5610.html Rád svätého Benedikta Benediktíni (Ordo Sancti Benedicti - Rád sv. Benedikta) sú najstarším (začiatok VI. storočia) doposiaľ existujúcim katolíckym mníšskym rádom. Založil ho Benedikt z Nursie, ktorý pôsobil najprv ako pustovník v Subiacu a v roku 529 zriadil prvý konvent rádu na Monte Cassine. Má najstaršie kláštory v Európe (v Taliansku Monte Cassino, vo Francúzsku Cluny, v Čechách v Břevnove, Emauzy na Slovanech a i.). Benediktínski mnísi boli najstaršími misionármi britského súostrovia, germánskych kmeňov a Slovanov. Ich kláštory sa stávali dôležitými centrami vzdelanosti, umenia a hospodárstva. V priebehu svojho vývoja prešiel rád benediktínov niekoľkými reformami, z ktorých vzišli vlastne ďalšie samostatné rády. Z reformných hnutí staršieho obdobia to bolo najmä clunyjské hnutie. Benediktínskym heslom je pax (latinsky pokoj), ako aj ora et labora (latinsky modli sa a pracuj). Pozri aj * Benedikt z Nursie * Monte Cassino * Rehoľný rád Iné projekty * Commons * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Rád svätého Benedikta Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Rádio_Slovensko_2c5c.html Rádio Slovensko Rádio Slovensko (Slovenský rozhlas 1) má charakter informačnej stanice, ktorej hlavnou vekovou skupinou je obyvateľstvo v produktívnom veku. Jeho hudobný formát sa predovšetkým orientuje na populárnu hudbu od 80.-tych rokov po súčasnú tvorbu. * 1.1.1993 = rok po začatí 24 hodinového vysielania Rock_FM rádia, prešiel aj tento okruh pod názvom Slovensko 1 na celodenný vysielací režim. * 5.9.2000 sa zmenil názov na Rádio Slovensko a dostalo univerzálne zameranie. * 6.9.2004 sa preprogramovalo na spravodajsko - publicistický okruh s umeleckými reláciami vo večerných hodinách. * 29.1.2007 za zásadne zmenila zvuková grafika, stanica dostala štatút tzv. informačného rádia, umelecké relácie v pracovných dňoch nahradili nové polhodinové hudobné a rodinné, určené pre menej náročného poslucháča. Externé odkazy * http://www.radioslovensko.sk Rádiológia_opornej_a_pohybovej_sústavy.html Rádiológia opornej a pohybovej sústavy Rádiológia opornej a pohybovej sústavy alebo tzv. muskuloskeletálna rádiológia je rádiologický pododbor, ktorý sa zaoberá zobrazovacou diagnostikou ochorení týchto sústav. V niektorých krajinách je samostatnou nadstavbovou špecializáciou. Problematika, ktorou sa zaoberá, je veľmi rozsiahla a siaha od traumatických, vrodených a degeneratívnych postihnutí k zápalovým a nádorovým ochoreniam kostí, svalov, šliach a kĺbov. Využíva prakticky všetky dostupné vyšetrovacie modality, ktoré má rádiológia k dispozícií. V užšom slova zmysle sa pod pojmom muskuloskeletálna rádiológia myslí najmä rádiológia končatín. Rozdelenie Muskuloskeletálnu rádiológiu môžeme rozdeliť podľa podľa viacerých kritérií. Podľa modality, ktorú používa, na muskuloskeletálnu rádiológiu: * konvenčnú (skiagrafia chrbtice) * sonografickú * CT rádiológiu * MR rádiológiu Ďalej možno použiť rozdelenie podľa typu ochorení, ktoré popisuje, na muskuloskeletálnu rádiológiu: * vrodených chýb * traumatických zmien * degeneratívnych a zápalových zmien * nádorových a pseudonádorových zmien Rozdelenie je možné i podľa anatomickej lokalizácie, v ktorej sa ochorenie nachádza alebo podľa jednotlivých chorôb. Každé rozdelenie má svoj význam - napríklad pri fraktúrach sa hodí rozdelenie podľa anatomickej lokalizácie, pri nádoroch skôr podľa typu nádorov, pri vrodených chybách podľa jednotlivých chorobných stavov a podobne. v • d • e Rádiológia konvenčná rádiológia | ultrasonografia | počítačová tomografia (CT) magnetická rezonancia (MRI) | kontrastné látky rádiológia mozgu | rádiológia pečene | rádiológia pankreasu rádiológia opornej a pohybovej sústavy Rádiológia_pečene.html Rádiológia pečene Rádiológia pečene je oblasťou medicínskeho odboru rádiológia, a zaoberá sa zobrazovaním chorobných stavov tohto orgánu za pomoci röntgenového žiarenia, ultrazvuku a magnetickej rezonancie. Klasická rádiológia pečene Sonografické vyšetrenie pečene CT vyšetrenie pečene Pre kvalitné vyšetrenie pečene je nevyhnutné použitie helikálnej počítačovej tomografie. Denzita normálneho parenchýmu pečene sa pohybuje medzi 40 až 70 HU. Význam vnútrožilového podania kontrastnej látky (k.l.) Pečeň má dvojité cievne zásobenie: 25% krvi je z pečeňovej tepny (arteria hepatica), 75% z vrátnice (vena portae). Podanie kontrastnej látky zväčší rozdiel denzít medzi normálnym parenchýmom a ložiskom v pečeni - a veľkosť tohto rozdielu v rôznych fázach prechodu kontrastnej látky pečeňou závisí od toho, ktorý z týchto dvoch zdrojov krvi je hlavným „zásobovačom“ ložiska v pečeni. Rozlíšenie jednotlivých chorobných stavov pečene preto často vyžaduje dynamické vyšetrenie po vnútrožilovom podaní kontrastnej látky - v arteriálnej fáze (12-20 sekúnd po začiatku podávania k.l.), fáze redistribúcie (artério-portálnej fáze; 20 až 60 s po začiatku podávania k.l.) a vo fáze rovnovážnej (120 sekúnd po začiatku podávania k.l.). V arteriálnej fáze sa maximálne sýti aorta, tepny a výrazne i ložiská v pečeni, ktoré majú zásobenie hlavne z a.hepatica. V arterio-portálnej fáze sa do pečene dostáva kontrastná látka z vena portae a dochádza k výraznému sýteniu normálneho parenchýmu, zásobovaného najmä krvou z tohto zdroja. Je to ideálna fáza na zobrazenie málo cievne zásobených - tzv. hypovaskularizovaných ložísk, ktoré vyniknú oproti „svietiacemu“ parenchýmu pečene. V rovnovážnej fáze dochádza k vyrovnaniu denzít parenchýmu pečene a krvi, kontrastná látka sa rovnomerne distribuuje intra- i extracelulárne. Následkom je zníženie kontrastu väčšiny ložísk v pečeni s jej parenchýmom. Kontrastnú látku je potrebné podávať automatickou striekačkou vo forme bolusu - čo znamená, že určitý objem kontrastnej látky sa podáva konštantnou rýchlosťou priamo do žily pacienta. Objem sa pohybuje v závislosti od hmotnosti a obsahu jódu v k.l. - obyčajne medzi 75 až 100 ml, podáva sa jednorazovo rýchlosťou 2-3 ml/s. Množstvo potrebnej kontrastnej látky možno znížiť následným podaním bolusu fyziologického roztoku, ktorý „tlačí“ k.l. pred sebou - k tomu je však potrebná dvojcestná automatická striekačka. MR vyšetrenie pečene Ďalšie odkazy * Anatómia pečene Zdroje v • d • e Rádiológia konvenčná rádiológia | ultrasonografia | počítačová tomografia (CT) magnetická rezonancia (MRI) | kontrastné látky rádiológia mozgu | rádiológia pečene | rádiológia pankreasu rádiológia opornej a pohybovej sústavy Rád.html Rád Rád môže byť: * združenie, najmä cirkevné, v ktorom členovia podľa vlastného práva skladajú verejné doživotné, alebo dočasné sľuby a žijú bratský život, pozri rehoľný rád * zaradenie podľa istej hodnoty, stupeň, trieda, napr.: * rád čísla (číselná hodnota exponenta v exponenciálnom tvare zápisu čísla) * rád derivácie (počet derivování potrebných na to, aby sa získala daná derivácia) * rád diferenciálnej rovnice (najvyššia derivácia, ktorá sa v danej diferenciálnej rovnici vyskytuje) * rád domény (na internete) * rád chemickej rovnice (=reakčný rád) (súčet exponentov koncentrácií v rýchlostnej rovnici chemickej reakcie) * rád interferencie (číslo definujúce rád interferenčného maxima) * rád jednotiek (v matematike, napr. jednotky nultého, prvého rádu…) * rád krivky (v geometrii) * rád štvorcovej matice (počet riadkov matice) * rád toku (toky vlievajúce sa do mora sú toky 1. rádu, ďalšie sú 2. rádu atď.) * v architektúre len v termínoch typu: * architektonický rád, správnejšie achitektonický poriadok (súbor pravidiel na tvorbu architektúry v určitom slohovom období, napr. iónsky rád, toskánsky rád atď.) * stĺpový rád, správnejšie stĺpový poriadok (napr. iónsky rád, toskánsky rád atď.) Pozri aj * druhý rád (ženská vetva mužského rádu, najmä františkánov) * tretí rád (laická vetva rádu, najmä františkánov) * teória prvého rádu * logika prvého rádu * rad * rada Symbol rozcestia Toto je rozlišovacia stránka — navigačná pomôcka obsahujúca zoznam iných článkov, ktoré by mohli mať rovnaký názov. Ak vás na túto stránku odkázal článok, prosíme Vás, aby ste sa k článku vrátili a opravili v ňom odkaz tak, aby odkazoval priamo na konkrétnu stránku z hore uvedeného zoznamu, ktorú autor článku myslel. Rádio_Expres_4c42.html Rádio Expres Rádio Expres je komerčná rozhlasová stanica, jej prevádzkovateľom je spoločnosť D.Expres, a.s. Vysielanie Vysielanie začalo 31.decembra 1999 kedže do tohto dňa muselo podľa zákona rádio začat vysielať. Vysielanie v plnom rozsahu začalo v roku 2000, v súčasnosti mu licencia platí do 10. februára 2013. Formát rádia je Adult Contemporary, cieľová skupina, ktorú sa rádio v prevažnej miere snaží osloviť sú poslucháči vo veku 20 až 40 rokov so stredným a vyšším vzdelaním. Rádio kladie dôraz na spravodajstvo a hudbu. Dominantnou zložkou spravodajstva sú okrem správ z domova a zo sveta, meteorologické správy. Dôležitou složkou, ktorá rádiu vo veľkej miere pomáha, je dopravný servis. Rádio terestriálne vysiela takmer výlučne cez sieť vysielačov príbuznej firmy Expres Net, a.s., v súčasnosti ich má okolo 31, reklamný priestor zabezpečuje firma Expres Media. Okrem celoplošnej reklamy vysiela aj regionálne spoty rozdelené do regiónov Bratislava, juh, Trenčín, Žilina, stred, Tatry a Východ. Takéto spoty sú lacnejšie a určené sú prevažne firmám, ktoré potrebujú osloviť najmä ľudí v danom regióne. Väčšinu dňa tvorí vysielanie zostavené zo spravodajstva (každú hodinu, doprava každú polhodinu), moderátorských vstupov a hudby, rozdelené je do niekoľkých blokov, pričom každý blok robí iný moderátor. Vstupy sú v posledných mesiacoch orientované viac na zábavu. Súčasťou vysielania sú aj špecializované relácie ako hitparády, či spomienková zábavná relácia Bumerang. Počúvanosť Rádio Expres je s počúvanosťou 22% najpočúvanejšou rozhlasovou stanicou podľa prieskumu Market & Media & Lifestyle spoločnosti Median SK (3+4. vlna 2007). ^ Referencie 1. ↑ http://www.radia.sk/?zobraz=prieskumy Externé odkazy * Oficiálna stránka * Vysielanie cez internet: dial-up pripojenie ISDN High speed Rádioaktívne_žiarenie.html Rádioaktívne žiarenie Rádioaktívne žiarenie je žiarenie vysielané atómovými jadrami pri rádioaktívnych premenách. Existujú tri druhy rádioaktivneho žiarenia: * žiarenie alfa * žiarenie beta * žiarenie gama Pozri aj * jadro atómu * štiepenie atómových jadier * žiarenie Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Tento fyzikálny článok je zatiaľ príliš krátky (tzv. výhonok). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Rádio_Devín_48b5.html Rádio Devín Rádio Devín je umelecký okruh Slovenského rozhlasu. Externé zdroje * www.radiodevin.sk Rád_maltézskych_rytierov.html Rád maltézskych rytierov Maltézsky rád je jeden z mníšskych rytierskych rádov, ktoré vznikli v 11. storočí na území Jeruzalemského kráľovstva. Sídlom rádu je dnes Rím. Maltézsky kríž Oficiálny názov rádu je: * po slovensky: Suverénny vojenský hospitálny rád svätého Jána v Jeruzaleme, na Rhode a na Malte * po francúzsky: Ordre Souverain Militaire Hospitalier de Saint-Jean de Jerusalem de Rhodes et de Malt (OSMM) * po taliansky: Sovrano Militare Ordine Ospedaliero di San Giovanni di Gerusalemme detto di Rodi detto di Malta (SMOM) * po anglicky: The Sovereign Military Order of Malta (SMOM) kedysi tiež: Hospitaliti sv. Jána v Jeruzaleme, Rád rhodoských rytierov, Suverénny vojenský rád rytierov na Malte, Rytieri hospitaliti sv. Jána v Jeruzaleme; používali sa aj skrátené názvy ako: Hospitaliti sv. Jána, johaniti, maltézski rytieri atď. Štátnym zriadením je to voliteľná monarchia. Štátnym sviatkom je 24. jún - narodenie svätého Jána Krstiteľa - patróna rádu. Heraldika: V červenom poli biely osemramenný kríž. Známy je tiež ako maltézsky kríž. Pôvod Pri vzniku rádu stála nemocnica v Jeruzaleme (schopná pojať okolo 2000 chorých), založená roku 1050 talianskymi kupcami z Amalfi; 15. 2. 1113 pápež Paschal II. rád formálne uznal svojou bulou. Maltézsky rád sa spolu s Rádom templárov stal najdôležitejším vojenským faktorom v Svätej zemi. Základné údaje Úradný názov |Sovrano Militare Ordine Ospedaliero di San Giovanni di |Gerusalemme di Rodi e di Malta Úradný jazyk |francúzština; pracovné taliančina a angličtina Sídlo |Rím Status |suverénny neštátny subjekt Veľmajster |Andrew Willoughby Ninian Bertie Počet členov |cca. 11.000 Menová jednotka|1 Scudo = 12 Tari = 240 Grani MPZ |SMOM Úlohou rádu bola spočiatku starostlivosť o chorých pútnikov do Svätej zeme; so vzrastajúcim nebezpečenstvom arabskej expanzie to bola neskôr najmä ochrana posvätných kresťanských miest v Jeruzaleme a pútnických miest pred islamom a arabskými nájazdmi. Členovia rádu sa delili na triedy bojovných rytierov, kňazov a bratov ošetrovateľov. Na čele rádu stál a stojí veľmajster rádu. Po rozpustení Rádu templárov roku 1312 bola veľká časť majetku a pozemkov tohto rádu venovaná Rádu johanitov (neskôr Maltézskemu rádu). V dôsledku tohto sa rád začal deliť do tzv. jazykov (jazyk pritom zodpovedal skôr územiu, kde sa nehnuteľnosť nachádzala). Pôvodne existovalo sedem jazykov: provensálsky, auvergenský, francúzsky, taliansky, aragónsky, nemecký a anglický, roku 1492 potom vznikol ôsmy jazyk: kastílsky (oddelením od aragónskeho). Rhodos a Malta Po dobytí Jeruzalema arabskými vojskami roku 1187 rád presídlil do Margatu, Akkonu (Acre), potom na Cyprus (1291),a roku 1310 sa usadil na Rhodose, kde založili suverénny štát a bránili sa úspešne pirátskym nájazdom a dvom inváziám (roku 1444 invázii egyptského sultána a roku 1480 invázii arabských vojsk). Ich prevaha v západnej časti Stredomoria však bola tŕňom v oku silnejúcim Osmanom. Roku 1522 obliehal osmanský sultán Sulejman I. Rhodos (mal k dispozícii 400 lodí a 200.000 vojakov, kým rád len 7.000 rytierov). Po šesť mesačnom obliehaní bolo rytierom dovolené odísť z ostrova. Roku 1530 im cisár Svätej rímskej ríše nemeckého národa a španielsky kráľ Karol V. a pápež Klement VIII. darovali súostrovie Malta ako léno za symbolickú cenu jedného maltského sokola ročne. Vo veľkej a krvavej bitke tu roku 1565 rád zvíťazil nad osmanskými vojskami, založil hlavné mesto a pevnosť Valletta a opevnil celý ostrov (pod vedením vtedajšieho veľmajstra Jean Parisot de la Valette). V založenej nemocnici boli ošetrovaní pacienti z celého Stredomoria. Johaniti vybudovali správny aparát a Malta sa pod ich vedením stala suverénnym štátom. Roku 1798 musel rád kapitulovať pred Napoleonom Bonapartem, tiahnucim so svojou armádou do Egypta (riadiac sa svojím heslom „nezdvihni meč proti svojmu bratovi kresťanovi“), a usadil sa na niekoľko desaťročí v Rusku, pričom stratil počas nasledujúcich desaťročí väčšinu svojich majetkov, a tým i významu. Maltézsky rád dnes Fort St. Angelo Roku 1879 bol rád pápežom Levom XIII. znova obnovený a od tej doby má sídlo v Ríme. Jeho dnešná činnosť je prevažne charitatívneho zamerania. Podľa medzinárodného práva je rád suverénnym neštátnym subjektom bez vlastného územia (medzi znalcami medzinárodného práva nie je tento názor úplne jednoznačný). Rád má dve malé exteritoriálne územia (mimo sídla v Ríme to je pevnosť St. Angelo na Malte od reštitúcie v roku 1998), vydáva vlastné mince a poštové známky a má vlastnú značku áut. Udržuje úplné diplomatické styky s 93 štátmi sveta, v ďalších šiestich je zastúpený, má štatút pozorovateľa v OSN atď. Hlava štátu Tituly: * po francúzsky: Son Altesse Eminentissime, le Prince et Grand Maître * po taliansky: Sua Altezza Eminentissima il Principe e Gran Maestro * po anglicky: His Most Eminent Highness the Prince and Grand Master Úplný titul: Z božej milosti pokorný majster posvätného domu nemocnice Svätého Jána v Jeruzaleme a vojenského Rádu svätého hrobu Pána a ochrancu chudobných Ježiša Krista brat Andrew Bertie Podobné zoskupenia V minulosti, predovšetkým po 2. svetovej vojne, vznikol väčší počet rádov a organizácií, ktoré sa svojim názvom resp. znakom odvolávali na tradíciu rádu a imitovali ho. Jedinou inou organizáciou, ktorá sa v súčasnosti môže úspešne odvolávať na tradíciu tohto rádu, je zoskupenie štyroch národných rádov, známych väčšinou pod názvom Rád johanitov, ktoré sú zoskupené v Aliancii rádov sv. Jána (ide o rády v Nemecku, Holandsku, Švédsku a Velkej Británii). Tieto rády vznikli ako protestantské odštiepenia pôvodného katolíckeho rádu v 16. resp. 19. storočí. Rády sú dnes výlučne dobročinnými organizáciami, udržujú mnoho pobočiek v ďalších štátoch a sú jedinými nástupcami bývalého Rádu sv. Jána v Jeruzaleme, ktorí sú uznávaní aj súčasným maltézskym rádom. Pozri tiež: * Zoznam veľmajstrov Rádu maltézskych rytierov * Rytiersky rád * Rád johanitov Externé odkazy * http://www.orderofmalta.org/ - oficiálna stránka rádu v Ríme(taliansky, francúzsky, nemecky, anglicky a španielsky) Rábagyarmat.html Rábagyarmat Župa Vašská župa Obvod Szentgotthárd Rozloha 16 km² Počet obyvateľov 850 PSČ Kód oblasti Rábagyarmat je obec v Maďarsku vo Vašskej župe v obvode Szentgotthárd. Má rozlohu 1679 ha a žije tu 850 obyvateľov (2007). Tento geografický článok o mieste v Maďarsku je zatiaľ Vlajka Maďarska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Rábasebes.html Rábasebes Župa Rábsko-mošonsko-šopronská župa Obvod Csorna Rozloha 5 km² Počet obyvateľov 103 PSČ Kód oblasti Rábasebes je obec v Maďarsku v Rábsko-mošonsko-šopronskej župe v obvode Csorna. Má rozlohu 539 ha a žije tu 103 obyvateľov (2007). Tento geografický článok o mieste v Maďarsku je zatiaľ Vlajka Maďarska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Rábatöttös.html Rábatöttös Župa Vašská župa Obvod Szombathely Rozloha 6 km² Počet obyvateľov 221 PSČ Kód oblasti Rábatöttös je obec v Maďarsku vo Vašskej župe v obvode Szombathely. Má rozlohu 648 ha a žije tu 221 obyvateľov (2007). Tento geografický článok o mieste v Maďarsku je zatiaľ Vlajka Maďarska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Rábacsanak.html Rábacsanak Župa Rábsko-mošonsko-šopronská župa Obvod Csorna Rozloha 13 km² Počet obyvateľov 537 PSČ Kód oblasti Rábacsanak je obec v Maďarsku v Rábsko-mošonsko-šopronskej župe v obvode Csorna. Má rozlohu 1385 ha a žije tu 537 obyvateľov (2007). Tento geografický článok o mieste v Maďarsku je zatiaľ Vlajka Maďarska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Rábapordány.html Rábapordány Župa Rábsko-mošonsko-šopronská župa Obvod Csorna Rozloha 21 km² Počet obyvateľov 1100 PSČ Kód oblasti Rábapordány je obec v Maďarsku v Rábsko-mošonsko-šopronskej župe v obvode Csorna. Má rozlohu 2189 ha a žije tu 1100 obyvateľov (2007). Tento geografický článok o mieste v Maďarsku je zatiaľ Vlajka Maďarska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Rábaszentmihály.html Rábaszentmihály Župa Rábsko-mošonsko-šopronská župa Obvod Tét Rozloha 10 km² Počet obyvateľov 507 PSČ Kód oblasti Rábaszentmihály je obec v Maďarsku v Rábsko-mošonsko-šopronskej župe v obvode Tét. Má rozlohu 1097 ha a žije tu 507 obyvateľov (2007). Tento geografický článok o mieste v Maďarsku je zatiaľ Vlajka Maďarska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Ráb_(župa).html Ráb (župa) Rábská župa Erb Mapa Poloha župy v Uhorsku Základné údaje (Stav v roku 1910) Rozloha 1527 km² Počet obyvateľov 136295 obyv. Hustota obyvateľstva 89,3 obyv./km² Centrum Győr Súčasné krajiny Slovensko, Maďarsko Zloženie obyvateľstva Slováci 0,4% Národnostné zloženie Maďari 97,6% Nemci 1,5% Rímskokatolícke 75,8% Náboženské zloženie Evanjelické a.v. 12,2% Reformovaná k.c. 6,7% Židovské 5,2% Rábska župa na južnom Slovensku Rábska župa/stolica, Rábsky komitát (po maďarsky: Györ vármegye) bola jedným z komitátov, stolíc a žúp Uhorského kráľovstva. Charakteristika V súčasnosti 94% územia župy leží v severozápadnom Maďarsku a 6% na južnom Slovensku. Rábska župa susedila s Mošonskou, Prešporskou (Bratislavskou), Komárňanskou, Šopronskou a Vesprímskou župou. Rozloha župy bola v roku 1910 1527 km². Centrum Hlavným mestom župy bol Ráb (Győr). História Rábsky komitát vznikol ako jeden z prvých v Uhorsku. V roku 1541 stolicu dobyli Turci, v roku 1598 oslobodená rakúskymi a uhorskými vojskami. V roku 1918 (potvrdené Trianonskou zmluvou v roku 1920) sa časť župy ležiaca na ľavom brehu Dunaja stala súčasťou Česko-Slovenska, zvyšná časť župy na pravom brehu Dunaja (94%) sa spojila s väčšinou Mošonskej župy (95%) a malou časťou Bratislavskej župy (1,5%) a vznikla župa Győr-Moson-Pozsony (Ráb-Mošon-Bratislava). Po vzniku Česko-Slovenska sa z časti Komárňanskej, Ostrihomskej a Rábskej župy ležiacich na Slovensku vytvorila Komárňanská župa. Župana však menovala vláda, župy zostali len provizórnym riešením. Od 01.01.1923 bolo župné usporiadanie na Slovensku zmenené, Rábska župa sa stala súčasťou Bratislavskej (veľ)župy. V roku 1928 boli župy zrušené. Počas 2. svetovej vojny boli obnovené (aj keď v zmenených hraniciach) a po 2. sv. vojne (roku 1945) úplne zrušené. Po 2. svetovej vojne bola časť Rábskej župy ležiacej v Maďarsku spojená so Šopronskou župou a vytvorená župa Győr-Sopron (Ráb-Šopron). V roku 1990 bola premenovaná na župu Győr-Moson-Sopron (Rábsko-Mošonsko-Šopronská župa). Okresy Na začiatku 20. storočia (1910), bola Rábska župa rozdelená do týchto slúžnovských okresov: * Ráb * Tószigetcsilizköz (centrum mesto Ráb) * Sokoróalja (centrum mesto Tét) * Puszta (centrum mesto Györszentmárton, Rábsky sv. Martin, dnes premenované na Pannonhalma) Municipiálne mesto: Súčasnosť V Maďarsku je územie bývalej Rábskej župy súčasťou Rábsko-Mošonsko-Šopronskej župy. Na Slovensku je väčšina územia Rábskej župy súčasťou okresu Dunajská Streda, malá časť leží v okrese Komárno. Najznámejšou obcou v slovenskej časti je Medveďov. Pozri aj * Zoznam obcí Rábskej župy v • d • e Župy v Uhorskom kráľovstve v roku 1910 Abovsko-turnianska župa | Aradská župa | Báčsko-bodrocká župa  Baranská župa | Békešská župa | Berežská župa | Bihárska župa  Boršodská župa | Brašovská župa | Bratislavská župa  Bystricko-nasodská župa | Čanadská župa | Čická župa | Čongrádska župa | Dolnobelehradská župa | Fogarašská župa  Gemersko-malohontská župa | Hajducká župa | Háromsecká župa  Hevešská župa | Hontianska župa | Huňadská župa  Jasovsko-veľkokumánsko-solnocká župa | Klužská župa | Komárňanská župa | Krašovsko-Severinská župa | Liptovská župa | Malokykulská župa | Marmarošská župa | Marušsko-turdská župa | Mošonská župa  Nitrianska župa | Novohradská župa | Oravská župa | Ostrihomská župa | Peštiansko-pilišsko-šoltsko-malokumánska župa | Rábska župa  Sabolčská župa | Satumarská župa | Sibiňská župa | Siladská župa  Solnocko-dobocká župa | Spišská župa | Stoličnobelehradská župa  Šarišská župa | Šomodská župa | Šopronská župa | Temešvárska župa  Tekovská župa | Tolnianska župa | Torontálska župa | Trenčianska župa | Turdsko-araňošská župa | Turčianska župa | Udvarheľská župa  Ugočská župa | Užská župa | Veľkokykulská župa | Vesprémska župa  Zalianska župa | Zemplínska župa | Zvolenská župa | Železná/Vašská župa Chorvátsko-Slavónsko: Bjelovarsko-križevatská župa | Licko-krbavská župa  Modrušsko-skorjecká župa | Požecká župa | Sriemska župa  Varaždínska župa | Virovitická župa | Záhrebská župa | Mesto Rijeka (Fiume) Rábakecöl.html Rábakecöl Župa Rábsko-mošonsko-šopronská župa Obvod Kapuvár Rozloha 23 km² Počet obyvateľov 743 PSČ Kód oblasti Rábakecöl je obec v Maďarsku v Rábsko-mošonsko-šopronskej župe v obvode Kapuvár. Má rozlohu 2303 ha a žije tu 743 obyvateľov (2007). Tento geografický článok o mieste v Maďarsku je zatiaľ Vlajka Maďarska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Rábsko-mošonsko-šopronská_župa.html Rábsko-mošonsko-šopronská župa Poloha Rábsko-mošonsko-šopronská župa je župa v Maďarsku. Žije tu 420 000 obyvateľov na ploche s rozlohou 4 062 km². Iné projekty * Commons * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Tento geografický článok je zatiaľ príliš krátky (tzv. Mapa sveta "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Csornský obvod · Győrsky obvod · Kapuvársko–beledský obvod · Mosonmagyaróvársky obvod · Pannonhalmský obvod · Šopronsko–fertődsky obvod · Tétsky obvod v • d • e Administratívne členenie Maďarska Báčsko-malokumánska župa (Bács-Kiskun megye)  Baranská župa (Baranya megye) | Békešská župa (Békés megye) | Boršodsko-abovsko-zemplínska župa (Borsod-Abaúj-Zemplén) | Čongrádska župa (Csongrád megye) | Hajducko-bihárska župa (Hajdú-Bihar megye) | Hevešská župa (Heves megye)  Jasovsko-veľkokumánsko-solnocká župa (Jász-Nagykun-Szolnok megye)  Župy Komárňansko-ostrihomská župa (Komárom-Esztergom megye) | Novohradská župa (Nógrád megye)  Peštianska župa (Pest megye)  Rábsko-mošonsko-šopronská župa (Győr-Moson-Sopron megye) | Sabolčsko-satmársko-berežská župa (Szabolcs-Szatmár-Bereg) | (Stolično)Belehradská župa (Fejér megye) | Šomoďská župa (Somogy megye) | Vlajka Tolnianska župa (Tolna megye) | Vašská župa (Železná Maďarska župa)  | Vesprémska župa (Veszprém megye)  Zalianska župa (Zala megye)  Békešská Čaba (Békéscsaba)  | Budapešť (Budapest)  Debrecín (Debrecen) | Dunajské Nové Mesto (Dunajújváros) | Érd | Jáger (Eger) | Ráb (Györ)  Hódmezővásárhely  | Kapošvár (Kaposvár) Mestá so Kecskemét | Miškovec (Miskolc) | Kaniža župným (Nagykanizsa) | Níreďháza (Nyíregyháza) právom Päťkostolie (Pécs)  | Šalgov-Tarjany (Salgotarján)  Šopron (Sopron) | Segedín (Szeged) | Stoličný Belehrad (Székesfehérvár)  | Szekszárd  | Solnok (Szolnok)  | Kamenec (Szombathely)  | Tatabánya  Vesprém (Veszprém) | Zalaegerszeg Hlavné mesto Budapešť Rábapatona.html Rábapatona Župa Rábsko-mošonsko-šopronská župa Obvod Győr Rozloha 39 km² Počet obyvateľov 2492 PSČ Kód oblasti Rábapatona je obec v Maďarsku v Rábsko-mošonsko-šopronskej župe v obvode Győr. Má rozlohu 3974 ha a žije tu 2492 obyvateľov (2007). Tento geografický článok o mieste v Maďarsku je zatiaľ Vlajka Maďarska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Rábaszentmiklós.html Rábaszentmiklós Župa Rábsko-mošonsko-šopronská župa Obvod Tét Rozloha 5 km² Počet obyvateľov 128 PSČ Kód oblasti Rábaszentmiklós je obec v Maďarsku v Rábsko-mošonsko-šopronskej župe v obvode Tét. Má rozlohu 501 ha a žije tu 128 obyvateľov (2007). Tento geografický článok o mieste v Maďarsku je zatiaľ Vlajka Maďarska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Ráby.html Ráby Ráby Základné informácie Postavenie: |obec NUTS 5 (obec): |CZ0532 575534 Kraj (NUTS 3): |Pardubický (CZ053) Okres (NUTS 4): |Pardubice (CZ0532) Obec s rozšírenou pôsobnosťou:| Poverená obec: | Historická krajina: |Čechy Katastrálna výmera: | ? km² Počet obyvateľov: |587 Zemepisná šírka: | Zemepisná dĺžka: | Nadmorská výška: | ? m PSČ: | Základné sídelné | jednotky: | Miestnych častí: | Katastrálne územie: | Adresa | obecného úradu: | Starosta / starostka: | Ráby je obec v Česku v okrese Pardubice v Pardubickom kraji. 1. januára 2006 tu žilo 587 obyvateľov, z toho 333 mužov a 254 žien, pričom priemerný vek v obci je 41,3 rokov (muži 39,9 rokov, ženy 43,1 rokov). Tento geografický článok o mieste v Česku je zatiaľ príliš Vlajka Česka krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Pozri aj * Zoznam obcí v Česku Mestá a obce okresu Pardubice Barchov • Bezděkov • Borek • Brloh • Břehy • Bukovina nad Labem • Bukovina u Přelouče • Bukovka • Býšť • Časy • Čeperka • Čepí • Černá u Bohdanče • Dašice • Dolany • Dolní Roveň • Dolní Ředice • Dříteč • Dubany • Hlavečník • Holice • Holotín • Horní Jelení • Horní Ředice • Hrobice • Choltice • Choteč • Chrtníky • Chvaletice • Chvojenec • Chýšť • Jankovice • Jaroslav • Jedousov • Jeníkovice • Jezbořice • Kasalice • Kladruby nad Labem • Kojice • Kostěnice • Křičeň • Kunětice • Labské Chrčice • Lány u Dašic • Lázně Bohdaneč • Libišany • Lipoltice • Litošice • Malé Výkleky • Mikulovice • Mokošín • Morašice • Moravany • Němčice • Neratov • Opatovice nad Labem • Ostřešany • Ostřetín • Pardubice • Plch • Poběžovice u Holic • Poběžovice u Přelouče • Podůlšany • Pravy • Přelouč • Přelovice • Přepychy • Ráby • Rohovládova Bělá • Rohoznice • Rokytno • Rybitví • Řečany nad Labem • Selmice • Semín • Sezemice • Slepotice • Sopřeč • Sovolusky • Spojil • Srch • Srnojedy • Staré Hradiště • Staré Jesenčany • Staré Ždánice • Starý Mateřov • Stéblová • Stojice • Strašov • Svinčany • Svojšice • Tetov • Trnávka • Trusnov • Třebosice • Turkovice • Uhersko • Úhřetická Lhota • Újezd u Přelouče • Újezd u Sezemic • Urbanice • Valy • Vápno • Veliny • Veselí • Vlčí Habřina • Voleč • Vysoké Chvojno • Vyšehněvice • Zdechovice • Žáravice • Živanice Rábcakapi.html Rábcakapi Župa Rábsko-mošonsko-šopronská župa Obvod Csorna Rozloha 7 km² Počet obyvateľov 185 PSČ Kód oblasti Rábcakapi je obec v Maďarsku v Rábsko-mošonsko-šopronskej župe v obvode Csorna. Má rozlohu 787 ha a žije tu 185 obyvateľov (2007). Tento geografický článok o mieste v Maďarsku je zatiaľ Vlajka Maďarska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Rábahídvég.html Rábahídvég Župa Vašská župa Obvod Vasvár Rozloha 22 km² Počet obyvateľov 1009 PSČ Kód oblasti Rábahídvég je obec v Maďarsku vo Vašskej župe v obvode Vasvár. Má rozlohu 2241 ha a žije tu 1009 obyvateľov (2007). Tento geografický článok o mieste v Maďarsku je zatiaľ Vlajka Maďarska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Rábaszentandrás.html Rábaszentandrás Župa Rábsko-mošonsko-šopronská župa Obvod Csorna Rozloha 11 km² Počet obyvateľov 524 PSČ Kód oblasti Rábaszentandrás je obec v Maďarsku v Rábsko-mošonsko-šopronskej župe v obvode Csorna. Má rozlohu 1160 ha a žije tu 524 obyvateľov (2007). Tento geografický článok o mieste v Maďarsku je zatiaľ Vlajka Maďarska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Rábatamási.html Rábatamási Župa Rábsko-mošonsko-šopronská župa Obvod Csorna Rozloha 21 km² Počet obyvateľov 990 PSČ Kód oblasti Rábatamási je obec v Maďarsku v Rábsko-mošonsko-šopronskej župe v obvode Csorna. Má rozlohu 2176 ha a žije tu 990 obyvateľov (2007). Externé odkazy Stránka mesta fotografie mesta Tento geografický článok o mieste v Maďarsku je zatiaľ Vlajka Maďarska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Rábapaty.html Rábapaty Župa Vašská župa Obvod Sárvár Rozloha 21 km² Počet obyvateľov 1758 PSČ Kód oblasti Rábapaty je obec v Maďarsku vo Vašskej župe v obvode Sárvár. Má rozlohu 2141 ha a žije tu 1758 obyvateľov (2007). Tento geografický článok o mieste v Maďarsku je zatiaľ Vlajka Maďarska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Rábacsécsény.html Rábacsécsény Župa Rábsko-mošonsko-šopronská župa Obvod Tét Rozloha 15 km² Počet obyvateľov 617 PSČ Kód oblasti Rábacsécsény je obec v Maďarsku v Rábsko-mošonsko-šopronskej župe v obvode Tét. Má rozlohu 1568 ha a žije tu 617 obyvateľov (2007). Tento geografický článok o mieste v Maďarsku je zatiaľ Vlajka Maďarska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Rámájana.html Rámájana Rámájana je staroindický epos, ktorý sa odohráva v skoršom období ako Mahábhárata. V tomto epose sa Boh Višnu inkarnuje (vtelí) do ľudskej podoby princa Ramu, ktorému zlý démon Ravana unesie jeho družku, Situ. Dej príbehu náleží veku Treta Yuga a významnú úlohu tu hrá aj Hanuman - opičí boh, ktorý pomáha Ramovi bojovať proti zlu. Ravana uniesol Situ na Srí Lanku a Rama nakoniec za pomoci Hanumana zvíťazí a oslobodí Situ a aj Srí Lanku od zlého démona. Iné projekty * Commons * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Externé odkazy * Zdroj, odkiaľ bol text čerpaný Rámec.html Rámec rámec je čo obrubuje, obklopuje, rozkladá sa okolo; súhrn vecí, javov, majúcich niečo spoločné, vzájomne súvisiacich a vytvárajúcich takto istý okruh. Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Tento článok z Filitu potrebuje upraviť, pridať interwiki a kategórie. Po jeho úprave prosím odstráňte šablónu {{filit na úpravu}}. Rámánudža.html Rámánudža Šrí Rámánudža Achária (* 1017, † 1137) bol indický filozof, zakladateľ višištádvaity. Rámánudža pretvoril monizmus teistickým smerom: duša a boh nie sú totožné, ale iba podobné; boh a svet sa správajú ako duša a telo. Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Rámová_konštrukcia.html Rámová konštrukcia Rámová konštrukcia môže byť: * v stavebníctve: prútová rovinná alebo priestorová sústava so vzájomne prepojenými pravoúhlo sa križujúcimi prútmi, vzájomne spojenými tuhými styčníkmi, pozri rámová konštrukcia (stavebníctvo) * rebrinový rám vo vozidlách Symbol rozcestia Toto je rozlišovacia stránka — navigačná pomôcka obsahujúca zoznam iných článkov, ktoré by mohli mať rovnaký názov. Ak vás na túto stránku odkázal článok, prosíme Vás, aby ste sa k článku vrátili a opravili v ňom odkaz tak, aby odkazoval priamo na konkrétnu stránku z hore uvedeného zoznamu, ktorú autor článku myslel. Rámakrišna.html Rámakrišna Srí Rámakrišna Paramahamsa (bengálsky: রামকৃষ্ণ পরমহংস Ramkrishno Pôromôhongsho), vlastným menom Gadádhar Čattópádhjáj (bengálsky: গদাধর চট্টোপাধ্যায় Gôdadhor Chôţţopaddhae) (18. február 1836, Kamarpukur, Západné Bengálsko, India - 16. august 1886, Zelené záhrady v Cossipore) je indický filozof, bengálsky hinduistický mystik, ctiteľ (bhakta) Veľkej Matky a zároveň preniknutý vierou v jednotu všetkých náboženstiev (založenou na mystickej skúsenosti), reformátor hinduizmu a indický verejný činiteľ. Hlásal jednotné náboženstvo, ktorého filozofické východiská prevzal z védánty a šaktitantry. Jeho zvesť je teda v zásade védántska a je stredom medzinárodného hnutia Ramakrishna Mission, ktoré započal Vivekánanda v Parlamente náboženstva v Chicagu r. 1893. Hlavnou myšlienkou Rámakrišnovho učenia je, že všetky náboženstvá sveta sú správne, pretože cieľom všetkých je cesta k Bohu. Ten je len jeden, ale ciest k nemu je mnoho - koľko rozumov, toľko ciest. Cestou, ktorá najlepšie vyhovuje indickej mentalite, je hinduizmus a v jeho rámci bhaktický smer, oddanosť a bezvýhradná láska k Bohu, ktorú treba prejavovať nielen modlitbami, spevom a meditáciou, ale aj celým životom a praktickými skutkami pomoci druhým. Externé odkazy FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Rátka.html Rátka Župa Boršodsko-abovsko-zemplínska župa Obvod Szerencs Rozloha 11 km² Počet obyvateľov 1009 PSČ Kód oblasti Rátka je obec v Maďarsku v Boršodsko-abovsko-zemplínskej župe v obvode Szerencs. Má rozlohu 1178 ha a žije tu 1009 obyvateľov (2007). Tento geografický článok o mieste v Maďarsku je zatiaľ Vlajka Maďarska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Rátót.html Rátót Župa Vašská župa Obvod Szentgotthárd Rozloha 7 km² Počet obyvateľov 244 PSČ Kód oblasti Rátót je obec v Maďarsku vo Vašskej župe v obvode Szentgotthárd. Má rozlohu 727 ha a žije tu 244 obyvateľov (2007). Tento geografický článok o mieste v Maďarsku je zatiaľ Vlajka Maďarska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Rá_(atol).html Rá (atol) Rá (angl. Raa) je administratívny atol na Maldivách. Hlavné mesto atolu je Ungúfáru. Skladá sa z 88 ostrovov, z toho 15 je obývaných. Počet obyvateľov je 15 483. Atol riadi Saud Abdulla. ^ Nachádza sa na prírodnom atole Severný Málosmadulu a malého atolu na severe Severného Málosmadulu s dvoma ostrovmi. V poslednej dobe, boli ostrovy upravené čo najviac k okrajom, za účelom obstarať zem pre sociálne, ekonomické, hospodárske a zárobkové činnosti kvôli rastúcej populácii. Hlavnou činnosťou v regióne je turistický ruch, hlavne ostrov Mídupparu. Obývané ostrovy: * Alifusi * Angolitímu * Fainu * Huluduffáru * Inguraidú * Innamádú * Kandoludú * Kinolas * Mákuratu * Maduvvarí * Mídú * Rasgetímu * Rasmádú * Ungúfáru * Vádú Za neobývané ostrovy sú považované aj tie, kde sú len letiská, a priemysel (závody). Externé odkazy Informácie ministerstva pre rozvoj o atole Rá- anglicky 1. ↑ Oficiálna stránka Atoly na Maldivách Há Alif ~ Há Dálu ~ Šavijani ~ Núnu ~ Rá ~ Bá ~ Lavijani ~ Káfu ~ Alif Alif ~ Alif Dál ~ Vávu ~ Mímu ~ Fáfu ~ Dálu ~ Tá ~ Lámu ~ Gáfu Alif ~ Gáfu Dálu ~ Gnavijani ~ Sínu Tento článok o Maldivách je zatiaľ príliš krátky (tzv. Vlajka Maldív "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Rá.html Rá Rá môže byť: * egyptský boh, pozri Ré * atol na Maldivách, pozri Rá (atol) Symbol rozcestia Toto je rozlišovacia stránka — navigačná pomôcka obsahujúca zoznam iných článkov, ktoré by mohli mať rovnaký názov. Ak vás na túto stránku odkázal článok, prosíme Vás, aby ste sa k článku vrátili a opravili v ňom odkaz tak, aby odkazoval priamo na konkrétnu stránku z hore uvedeného zoznamu, ktorú autor článku myslel. Ráksi.html Ráksi Župa Šomoďská župa Obvod Kaposvár Rozloha 15 km² Počet obyvateľov 491 PSČ Kód oblasti Ráksi je obec v Maďarsku v Šomoďskej župe v obvode Kaposvár. Má rozlohu 1517 ha a žije tu 491 obyvateľov (2007). Tento geografický článok o mieste v Maďarsku je zatiaľ Vlajka Maďarska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Rákóczifalva.html Rákóczifalva Župa Jasovsko-veľkokumánsko-solnocká župa Obvod Szolnok Rozloha 35 km² Počet obyvateľov 5444 PSČ Kód oblasti Rákóczifalva je veľká obec v Maďarsku v Jasovsko-veľkokumánsko-solnockej župe v obvode Szolnok. Má rozlohu 3594 ha a žije tu 5444 obyvateľov (2007). Tento geografický článok o mieste v Maďarsku je zatiaľ Vlajka Maďarska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Rákšasovia.html Rákšasovia Rákšasovia (sams.) sú diabli v podobe gigantických bytostí ľudského zovňajšku, démoni, živiaci sa ľudskými mŕtvolami. Prirovnávajú ich k zlým impulzom, kotré sa v nás objavujú. Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Rákoš_(okres_Revúca)_4917.html Rákoš (okres Revúca) Rákoš (okres Revúca) Erb | Vlajka | Mapa Rákoš (okres Revúca) Základné údaje Kraj: |Banskobystrický Okres: |Revúca Región: | Poloha: |00° 00' 00" s. š. |00° 00' 00" v. d. Nadmorská výška: |m n.m. Rozloha: |km² Počet obyvateľov: |413 (31.12.2004) Hustota obyvateľstva: |obyvateľ(ov)/km^2 Nacionále Štatistická územná |526118 jednotka: | EČV: |RA PSČ: |049 61 Telefónna predvoľba: | Oficiálne adresy Adresa obecného úradu: | E-mail: | Telefón: | Fax: | Politika Starosta: | Zdroje údajov Mestská a obecná štatistika SR (SŠÚ), http://obce.info Rákoš je obec na Slovensku v okrese Revúca. Tento geografický článok o mieste na Slovensku je zatiaľ Vlajka Slovenska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Mestá a obce okresu Revúca (3+39) 31.12.2003 Držkovce | Gemer | Gemerská Ves | Gemerské Teplice | Gemerský Sad | Hrlica Hucín | Chvalová | Chyžné | Jelšava | Kameňany | Levkuška | Leváre Licince | Lubeník | Magnezitovce | Mokrá Lúka | Muránska Dlhá Lúka Muránska Huta | Muránska Lehota | Muránska Zdychava | Muráň | Nandraž Otročok | Ploské | Polina | Prihradzany | Ratkovské Bystré | Ratková Rašice | Revúca | Revúcka Lehota | Rybník | Rákoš | Sirk | Skerešovo Sása | Šivetice | Tornaľa | Turčok | Višňové | Žiar Rákoš.html Rákoš Rákoš môže byť: * obec v okrese Košice - okolie, pozri Rákoš (okres Košice - okolie) * obec v okrese Revúca, pozri Rákoš (okres Revúca) Symbol rozcestia Toto je rozlišovacia stránka — navigačná pomôcka obsahujúca zoznam iných článkov, ktoré by mohli mať rovnaký názov. Ak vás na túto stránku odkázal článok, prosíme Vás, aby ste sa k článku vrátili a opravili v ňom odkaz tak, aby odkazoval priamo na konkrétnu stránku z hore uvedeného zoznamu, ktorú autor článku myslel. Rákoš_(okres_Košice-okolie)_3b1a.html Rákoš (okres Košice-okolie) Rákoš (okres Košice-okolie) Erb | Vlajka | Mapa Rákoš (okres Košice-okolie) Základné údaje Kraj: |Košický Okres: |Košice-okolie Región: |Abov (Košice a okolie) Poloha: |00° 00' 00" s. š. |00° 00' 00" v. d. Nadmorská výška: |m n.m. Rozloha: |km² Počet obyvateľov: |349 (31.12.2004) Hustota obyvateľstva: |obyvateľ(ov)/km^2 Nacionále Štatistická územná |521906 jednotka: | EČV: |KS PSČ: |044 16 (pošta |Bohdanovce) Telefónna predvoľba: | Oficiálne adresy Adresa obecného úradu: | E-mail: | Telefón: | Fax: | Politika Starosta: | Zdroje údajov Mestská a obecná štatistika SR (SŠÚ), http://obce.info Rákoš je obec na Slovensku v okrese Košice-okolie. Tento geografický článok o mieste na Slovensku je zatiaľ Vlajka Slovenska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Mestá a obce okresu Košice-okolie (2+112) 31.12.2003 Bačkovík | Baška | Belža | Beniakovce | Bidovce | Blažice | Bočiar Bohdanovce | Boliarov | Budimír | Bukovec | Bunetice | Buzica | Cestice Čakanovce | Čaňa | Čečejovce | Čižatice | Debraď | Drienovec | Družstevná pri Hornáde | Ďurďošík | Ďurkov | Dvorníky-Včeláre | Geča | Gyňov | Hačava Háj | Haniska | Herľany | Hodkovce | Hosťovce | Hrašovík | Hýľov Chorváty | Chrastné | Janík | Jasov | Kalša | Kecerovce | Kecerovský Lipovec | Kechnec | Kokšov-Bakša | Komárovce | Kostoľany nad Hornádom Košická Belá | Košická Polianka | Košické Oľšany | Košický Klečenov Kráľovce | Kysak | Malá Ida | Malá Lodina | Medzev | Milhosť | Mokrance Moldava nad Bodvou | Mudrovce | Nižná Hutka | Nižná Kamenica | Nižná Myšľa Nižný Čaj | Nižný Klátov | Nižný Lánec | Nová Polhora | Nováčany | Nový Salaš | Obišovce | Olšovany | Opátka | Opiná | Paňovce | Peder Perín-Chym | Ploské | Poproč | Rákoš | Rankovce | Rešica | Rozhanovce Rudník | Ruskov | Sady nad Torysou | Seňa | Skároš | Slančík | Slanec Slanská Huta | Slanské Nové Mesto | Sokoľ | Sokoľany | Svinica | Šemša Štós | Trebejov | Trsťany | Trstené pri Hornáde | Turňa nad Bodvou Turnianska Nová Ves | Vajkovce | Valaliky | Veľká Ida | Veľká Lodina Vtáčkovce | Vyšná Hutka | Vyšná Kamenica | Vyšná Myšľa | Vyšný Čaj | Vyšný Klátov | Vyšný Medzev | Zádiel | Zlatá Idka | Žarnov | Ždaňa Rákeš_Šarma_73fa.html Rákeš Šarma indický kozmonaut Št. príslušnosť India Stav neaktívny Dátum narodenia 13. január 1949 Patiala, India Iné zamestnanie stíhací pilot Hodnosť veliteľ letky Indických leteckých síl Čas vo vesmíre 7d 21h 40m Kozmonaut od 1982 Misie Sojuz T-11 Pozri aj Kozmonautický portál Rákeš Šarma (* 13. január 1949, Patiala, India) je prvý kozmonaut z Indie. Život Mladosť a výcvik V roku 1966 začal študovať na Národnej akadémii obrany (Khadakvasla National Defense Academy), po úspešnom zakončení v roku 1970 slúžil v armáde vo viacerých leteckých útvaroch, lietal na moderných strojoch. Potom sa stal testovacím pilotom. Prihlásil sa na výzvu medzi adeptov na kozmonautov, prešiel sitom 240 záujemcov a roku 1982 odišiel do Hviezdneho mestečka do Bajkonuru, vtedy v ZSSR. Tu sa naučil po rusky a získal potrebný výcvik. Po dvoch rokoch sa stal 138. kozmonautom Zeme. Let do vesmíru Na jar roku 1984 sa stal prvým indickým kozmonautom, ktorý dostal príležitosť zúčastniť sa misie do vesmíru. Letel na lodi Sojuz T-11 z Bajkonuru spoločne s dvojicou Jurij Malyšev a Gennadij Strekalov, obaja kozmonauti ZSSR. Po 24 hodinách sa pripojili k orbitálnej stanici Saľut 7, kde už bola pripojen8 ďalšia loď Sojuz. Tam spoločne so stálou posádkou stanice (Oleg Aťkov, Leonid Kizim, Vladimir Soloviov) zvládli 12 pripravených sovietsko – indických experimentov a sám Rákeš trikrát denne predvádzal množstvo pozícii pri cvičení jógy. Po týždni prestúpili do lode Sojuz T-10 a pristáli na území Kazašskej SSR. * Sojuz T-11, Saľut 7, Sojuz T-10 (3. apríl 1984 – 11. apríl 1984) Po lete Po pristátí a odpočinku na Bajkonure odleteli do Moskvy, kde od Černenka prevzali vyznamenania Hrdina Sovietskeho zväzu. Po čase sa celá trojica dostala spoločne aj do Indie. V roku 1977 bol hlavným testovacím pilotom v Hindustan Aeronautics, Bombaj, India. V roku 2006 vydal prehlásenie, že je pripravený letieť v pripravovanej expedícii Indie na Mesiac. Zdroje Literatúra * Milan Codr (1982). Sto hvězdných kapitánů. Práce. Externé odkazy * (po česky) Rákeš Šarma v encyklopédii SPACE-40 * (po česky) Šarma, R. v Malej encyklopédii kozmonautiky Rákócziújfalu.html Rákócziújfalu Župa Jasovsko-veľkokumánsko-solnocká župa Obvod Szolnok Rozloha 19 km² Počet obyvateľov 2045 PSČ Kód oblasti Rákócziújfalu je obec v Maďarsku v Jasovsko-veľkokumánsko-solnockej župe v obvode Szolnok. Má rozlohu 1961 ha a žije tu 2045 obyvateľov (2007). Tento geografický článok o mieste v Maďarsku je zatiaľ Vlajka Maďarska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Rákóczibánya.html Rákóczibánya Župa Novohradská župa Obvod Salgótarján Rozloha 4 km² Počet obyvateľov 761 PSČ Kód oblasti Rákóczibánya je obec v Maďarsku v Novohradskej župe v obvode Salgótarján. Má rozlohu 457 ha a žije tu 761 obyvateľov (2007). Tento geografický článok o mieste v Maďarsku je zatiaľ Vlajka Maďarska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. RJ-45_f324.html RJ-45 Nezakrimpovaný konektor RJ-45 Všeobecne RJ-45 (štandard RJ-45) označuje elektrický konektor pre pripájanie 8 vodičových káblov. Najviac sa s ním stretneme vo výpočtovej technike pri počítačových sietiach, ako ukončenie 8 -vodičovej krútenej dvojlinky (twisted pair) pre siete typu Ethernet a Token Ring. Štandard RJ-45 popisuje vonkajšie mechanické rozmery a rozmery a umiestnenie kontaktov konektora. Vnútorné vyhotovenie si rôzny výrobcovia vyriešili rôzne. RJ-45 spolu s menším "bratom" RJ-11 (používaný hlavne pri telekomunikáciách) patrí medzi najčastejšie používané konektory vo výpočtovej technike vôbec (DSL modemy, ISDN ...). Tento typ pripojenia vytlačil mnoho iných foriem konektorov. Hlavným dôvodom je jednoduchosť inštalácie konektora na kábel (8 vodičový kábel je možné ukončiť konektorom RJ-45 do 10 sekúnd s použitím jednoduchého ručného náradia). Konštrukcia Jedná sa o konektor pre pripojenie maximálne ôsmych vodičov. Všeobecne sa konektor označuje číselne napr. 8P8C (z angličtiny: 8 pozícií, 8 vodičov). V praxi znamená, že terminál konektora (plastová časť) má 8 pozícií pre konektory a 8 z nich je osadených kontaktami. Existujú aj iné kombinácie (6P6V, 8P2V), nepoužité pozície sú potom v termináli zaliate. Technicky zástrčka RJ-45 je krimpovací konektor na kábel, dodávaný s kontaktami (pin) v nezasunutej polohe. Po inštalácií vodičov kábla do otvorov v konektore sa krimpovacími kliešťami konektor zakrimpuje tzn. kontakty sa zatlačia do priestoru, kde sú vodiče, hrotmi preseknú ich izoláciu tak, aby ostali pevne zastoknuté vo vodivej časti vodiča. Zároveň kliešte v zadnej časti vodiča zatlačia prídržný tŕň, ktorý bude mechanicky držať kábel v konektore. Zakrimpovaním sa vytvorí pre všetky inštalované vodiče kábla naraz mechanicky pevné, vodivé a nerozoberateľné pripojenie. RJ-45 female na sieťovej karte Protipól - zásuvka obsahuje pružné kontakty tvorené pružnými drôtami, ktoré dosadnú na pevné kontaktu zástrčky. Aj tu sa vyrábajú zásuvky s niektorými pozíciami neosadenými. Konektory sa vyrábajú vo viacerých "kategóriách" podľa požadovanej rýchlosti prenosu (Cat.3 do 10MHz, Cat.5 do 100MHz, Cat.6 do 250MHz). Konektory pre vyššie rýchlosti majú pozlátené kontakty 15 um zlata (pre 10Mb/s), 50 um zlata (pre 100Mb/s resp. 1000Mb/s). Konektory STP majú kovové tienenie. Konštrukčne sa RJ-45 vyrába v dvoch základných modifikáciách: Porovnanie konektorov "na drôt" vľavo a "na lanko" vpravo * na lanko (pre vodiče s jadrom zo splietaného lanka) - kontakty sú vyrobené s dvoma hrotmi, ktoré sa zaseknú do lankového vodiča) * na drôt (pre vodiče s jadrom z jediného drôtu) - hroty kontaktu sú tri, a sú vyrobené v tvare "vidličky". Dve krajné hroty "obídu" drôt z jednej strany a stredný hrot z druhej. Drôt je tak pevne zovretý medzi tromi hrotmi kontaktu. Tento konektor je definovaný v štandarde TIA-968-A, vydaným Správnou radou pre pripojenie terminálu (anglicky Administrative Council for Terminal Attachment – ACTA). Použitie Rj-45 nakrimpovaný, konektor typu "na lanko", vidieť detail zabodnutýh hrotov vo vodči, a vzadu prídržný tŕň držiaci kábel Najčastejšie využitie konektorov štandardu RJ-45 je v telekomunikáciách, ale hlavne pri pripojeniach počítačových sietí pomocou krútenej dvojlinky (TP - twisted pair). Názov krútená dvojlinka vznikol z toho, že vždy 2 páry vodičov (8 drôtov = 4 páry označené navzájom doplnkovou farbou (bielo-oranžová/oranžová, bielo-zelená/zelená, bielo-modrá/modrá, bielo-hnedá/hnedá)) sú navzájom zakrútené definovanou slučkou. Toto zakrútenie spôsobuje, že zakrútené žily sami seba tienia pred nežiadúcim vonkajším elektromagnetickým rušením (káble UTP). Pre vyššie rýchlosti sa na kábli používa ešte jedna tieniaca vrstva - opletenie (káble FTP, STP). Rj-45 dvojitá zásuvka plne tienená Pre prenos 10 a 100 Mb Ethernetu sa reálne používajú iba dva páry vodičov, pripojené k pinom 1,2,3 a 6. Niekedy sa preto po jednom TP vodiči prenáša viacero sieťových signálov, alebo sa "zvyšné" vodiče používajú pre telefón, alebo jednosmerné napájanie. Ethernet sa väčšinou prenáša po kábloch označených v rovnakých kategóriách ako konektor - pozri vyššie. Zapojenie vodičov pre TP Ethernet Štandardné zapojenie vodičov EIA/TIA 568A - pri pohľade na konektor zdola - zo strany kontaktov, čítané zľava doprava je: * bielo-zelená * zelená * bielo-oranžová * modrá * bielo-modrá * oranžová * bielo-hnedá * hnedá Štandardné zapojenie vodičov EIA/TIA 568B - pri pohľade na konektor zdola Ak na jednom konci kábla použijeme ukončenie 568A a na druhom 568B, vznikne tzv. cross link kábel. Tento sa používa na prepojenie dvoch počítačov v sieťach Ethernet bez smerovača (prepínač (switch)), alebo HUBu. Alebo u starších smerovačov, alebo HUBov pre tzv. stohovanie - priame prepojenie viacerých zariadení kvôli rozšíreniu ich kapacity. Pozri aj * Ethernet * Internet Rjúkju.html Rjúkju O rovnomennej podmorskej priekope pozri Rjúkjuská priekopa. Poloha ostrovov Rjúkju (po japonsky Rjúkjú-šotó alebo 南西諸島 - Nansei-šotó [ostrovy Nansei]) je reťaz asi 60 japonských ostrovov na západe Tichého oceánu pri východnej hranici Východočínskeho mora. Tiahnu sa juhozápadne od ostrova Kjúšu k ostrovu Taiwan. Najväčší ostrov je ostrov Okinawa. Na ostrovoch sa hovorí rjúkjuštinou (rjúkjuskými jazykmi), považovanou za nárečie japončiny alebo za samostatný jazyk/zoskupenie jazykov. V japončine pojem Rjúkjú-šotó často neoznačuje celé súostrovie, ale len tú jeho časť, ktorá administratívne spadá pod prefektúru Okinawa. Opakom tohto pojmu je potom pojem súostrovie Sacunan (Sacunan-šotó), pretože tieto ostrovy patria do prefektúry Kagošima. Najjužnejší ostrov súostrovia Sacunan je ostrov Joron. V najužšom zmysle v japončine Rjúkjú označuje len súostrovie Okinava. Ostrovy majú subtropické podnebie s teplými zimami a horúcimi letami. Zrážky sú veľmi veľké a sú ovplyvnené obdobiami dažďov a tajfúnmi. Delenie * Sacunan: * Ósumi: Tanegašima, Jakušima, Kučinoerabušima, Magešima * severozápadná skupina: Takešima, Iwogašima, Kurošima * Tokara: Kučino-šima, Nakano-šima, Gadža-džima, Suwanose-džima, Akuseki-džima, Tairadžima, Kodakaradžima, Takaradžima * Amami: Amami-Óšima, Kikaigašima, Kakeromadžima, Jorošima, Ukešima, Tokunošima, Okinoerabudžima, Jorondžima * Rjúkju v užšom (japonskom) zmysle: * Okinava (Rjúkju v najužšom zmysle): Okinava, Kumedžima, Ihejadžima, Izenadžima, Agunidžima, Iedžima * Kerama: Tokašikidžima, Zamamidžima, Akadžima, Gerumadžima * Daitó: Kita, Mimami, Oki * Sakišima: * Mijako: Mijakodžima, Ikema, Ogami, Irabu, Šimodži, Kurima, Minna, Tarama * Jaejama: Iriomote, Išigaki, Taketomi, Kohama, Kurošima, Aragusuku, Hatoma, Jubudžima, Hateruma, Jonaguni * Senkaku (sporné územie): Uocuridžima, Kubadžima, Taišodžima, Kita Kodžima, Minami Kodžima Rjúiči_Sakamoto_2d39.html Rjúiči Sakamoto japonský skladateľ Narodenie 17. január 1952 Tokio, Japonsko Pozri aj Biografický portál Laureát Oscara Rjúiči Sakamoto (jap. 坂本 龍一 - Sakamoto Rjúiči * 17. január 1952, Tokio) je japonský hudobník, skladateľ, producent a herec. Je držiteľom cien Oscar, Grammy a Zlatý glóbus. Iné projekty * Commons * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Rjukjong_Hotchel_f051.html Rjukjong Hotchel Hotel Ryugyong Hotel Rugyong je hotel v Pchjongjangu v Severnej Kórei. Mala to byť jedna z najväčších stavieb na svete a najväčší hotel vôbec. Stavba hotela s 3000 izbami a 7 otočnými reštauráciami sa začala v roku 1987. Hotel mal byť otvorený v júni 1989 pri príležitosti Svetového festivalu mládeže. Počas stavby sa vyskytli problémy s postupmi a materiálom, ktoré spôsobili zdržanie. Japonská tlač odhaduje, že bolo preinvestovaných 750 miliónov dolárov, čo sú 2 percentá HDP Severnej Kórey a predpokladá sa, že dôvodom zastavenia stavby v roku 1992 bol nedostatok financií, výpadky elektrickej energie a hladomor. Hoci budova nie je dokončená, je to 19. najvyššia budova na svete. Je to najväčší a najdrahší betónový skelet, ktorý bol kedy postavený. Bola to prvá budova mimo USA a Kanady, ktorá mala viac ako 100 poschodí. Technické parametre * Výška: 330 m * Počet poschodí: 105 * Počet izieb: 3 000 * Úžitková plocha: 360 000 m² Ruská_Kajňa_1a09.html Ruská Kajňa Ruská Kajňa Erb | Vlajka | Mapa Ruská Kajňa Základné údaje Kraj: |Prešovský Okres: |Humenné Región: |Zemplín Poloha: |00° 00' 00" s. š. |00° 00' 00" v. d. Nadmorská výška: |m n.m. Rozloha: |5,11 km² Počet obyvateľov: |134 (31.12.2004) Hustota obyvateľstva: |22 obyvateľ(ov)/km^2 Prvá písomná zmienka: |1582 Nacionále Štatistická územná |529087 jednotka: | EČV: |HE PSČ: |094 07 (pošta Nižná |Sitnica) Telefónna predvoľba: | Oficiálne adresy Adresa obecného úradu: | E-mail: | Telefón: | Fax: | Politika Starosta: |Anna Kuzmová Zdroje údajov Mestská a obecná štatistika SR (SŠÚ), http://obce.info Ruská Kajňa je obec na Slovensku v okrese Humenné. Polohopis Nachádza sa približne 30 km od najbližšieho mesta, ktorým je Humenné. Časti obce Ulice Vodné toky Obcou preteká rieka Oľka. Vodné plochy Symboly obce Erb, znak, vlajka, ... História Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1582. Obec Ruská Kajňa leží v južnej časti Nízkych Beskýd, v doline Oľky. Spomína sa v r. 1582. V stredoveku patrila k čičvianskému pánstvu, neskôr k pánstvu Stropkov. V r. 1720 boli v obci iba dve domácnosti. Počas prvého celokrajinského sčítania ľudu v r. 1787 mala 16 domov a 130 obyvateľov. Podľa súpisu z r. 1828 tu bolo 21 domov a 168 obyvateľov, v r. 1869 mala 103 a v r. 1910 175 obyvateľov. obyvatelia sa v minulosti zaoberali poľnohospodárstvom, výrobou dreveného uhlia a lesnými prácami. Do r. 1918 obec administratívne patrila do zemplinskej stolice. V r. 1944 nemecká armáda za spoluprácu s partizánmi obec vypálila. Politika Obecné zastupiteľstvo Obecný úrad Starosta obce : Anna Kuzmová Zastupiteľstvo : Anna Lipčáková Ján Goga Jozef Bozdoš Ján Bačovčín Ján Pristáš Obyvateľstvo Partnerské obce Kultúra a zaujímavosti Divadlo Múzeá Hudba Stavby Pamiatky Pomníky Parky Šport Pravidelné podujatia Kulinárske špeciality Hospodárstvo a infraštruktúra Doprava Dôležité firmy Verejné ustanovizne Školstvo Osobnosti Čestné občianstvo Cena obce Významné osobnosti Médiá (foto, audio, dokumenty) Externé odkazy Tento geografický článok o mieste na Slovensku je zatiaľ Vlajka Slovenska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Mestá, obce a vojenské obvody okresu Humenné 31.12.2003 (1+61) Adidovce | Baškovce | Brekov | Brestov | Černina | Dedačov | Gruzovce Hankovce | Hažín nad Cirochou | Humenné | Hrabovec nad Laborcom | Hrubov Hudcovce | Chlmec | Jabloň | Jankovce | Jasenov | Kamenica nad Cirochou Kamienka | Karná | Kochanovce | Košarovce | Koškovce | Lackovce Lieskovec | Ľubiša | Lukačovce | Maškovce | Modra nad Cirochou | Myslina Nechválova Polianka | Nižná Jablonka | Nižná Sitnica | Nižné Ladičkovce Ohradzany | Pakostov | Papín | Porúbka | Prituľany | Ptičie | Rohožník Rokytov pri Humennom | Rovné | Ruská Kajňa | Ruská Poruba | Slovenská Volová | Slovenské Krivé | Sopkovce | Topoľovka | Turcovce | Udavské Valaškovce (vojenský obvod) | Veľopolie | Víťazovce | Vyšná Jablonka Vyšná Sitnica | Vyšné Ladičkovce | Vyšný Hrušov | Závada | Závadka Zbudské Dlhé | Zubné Ruskov.html Ruskov Ruskov Erb | Vlajka | Mapa Ruskov Základné údaje Kraj: |Košický Okres: |Košice-okolie Región: |Abov (Košice a okolie) Poloha: |00° 00' 00" s. š. |00° 00' 00" v. d. Nadmorská výška: |223 m n.m. Rozloha: |20,21 km² Počet obyvateľov: |1328 (31.12.2004) Hustota |66 obyvateľ(ov)/km^2 obyvateľstva: | Nacionále Štatistická územná |521957 jednotka: | EČV: |KS PSČ: |044 19 Telefónna |0 55 predvoľba: | Oficiálne adresy Adresa obecného |Obecný úrad Ruskov 044 19 úradu: | Web: |www.ruskov.netoviny.sk E-mail: | Telefón: |694 14 22 Fax: | Politika Starosta: |Ing. Štefan Markovič (KDH) Zdroje údajov Mestská a obecná štatistika SR (SŠÚ), http://obce.info Ruskov je obec na Slovensku v okrese Košice-okolie. Polohopis Časti obce Ulice Staničná, Kucik, Dolná, Horná, Dlhá, Strmá, Lesná, Bočná, Hlavná, Ďurkovská, Slanecká Čalovka,Školská Vodné toky Bystrý potok Vodné plochy Symboly obce Erb, znak, vlajka, ... * erb - v kruhopise má nápis REGETE RUSZKA HELYSÉGE PETSÉTYE 1840. V obraze je roľník s pluhom ťahanom dvomi volmi, vľavo sú stromy naznačujúce les.Sú tam štyri vysoké topole označujúce štyri východy z obce. História Prvá písomná zmienka pochádza zo začiatku 14. storočia, aj keď je dedina bola založená okolo 11. - 12. storočia, keď tu vznikala osada ruských strážcov dôležitej cesty z údolia Torysy cez Slanské vrchy až do Zemplína. V tom čase bolo obyvateľstvo bolo slovanské, ale nie ruské. Obyvatelia pochádzali zo západoeurópskej vetvy a boli to priami predchodcovia Slovákov. Najstaršia zmienka o kostole a fare je približne z rokov 1332 - 1335, kedy farár vyberal pápežské desiatky. Politika Obecné zastupiteľstvo Obyvateľstvo Partnerské obce Kultúra a zaujímavosti Divadlo Múzeá Hudba Stavby Pamiatky Pomníky Parky Šport Pravidelné podujatia Kulinárske špeciality Hospodárstvo a infraštruktúra Doprava * Je autobusová aj vlaková Dôležité firmy Tricot - šitie oblečenia a pod. Verejné ustanovizne Školstvo * Materská škola * Základná škola Osobnosti Čestné občianstvo Cena obce Významné osobnosti * Anton Ruščák – rímskokatolícky kňaz , tvorca významných náboženských pojednaní a župný tabulárny sudca. * István Csáky – gróf, zemepán a šľachtic, vykonával funkcie hlavného župana Kužskej župy, hlavného župana Spišskej župy a kráľovského poharníka. * Truhanová - riaditeľka materskej školy * Ignácová - riaditeľka základnej školy Médiá (foto, audio, dokumenty) Externé odkazy Tento geografický článok o mieste na Slovensku je zatiaľ Vlajka Slovenska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Mestá a obce okresu Košice-okolie (2+112) 31.12.2003 Bačkovík | Baška | Belža | Beniakovce | Bidovce | Blažice | Bočiar Bohdanovce | Boliarov | Budimír | Bukovec | Bunetice | Buzica | Cestice Čakanovce | Čaňa | Čečejovce | Čižatice | Debraď | Drienovec | Družstevná pri Hornáde | Ďurďošík | Ďurkov | Dvorníky-Včeláre | Geča | Gyňov | Hačava Háj | Haniska | Herľany | Hodkovce | Hosťovce | Hrašovík | Hýľov Chorváty | Chrastné | Janík | Jasov | Kalša | Kecerovce | Kecerovský Lipovec | Kechnec | Kokšov-Bakša | Komárovce | Kostoľany nad Hornádom Košická Belá | Košická Polianka | Košické Oľšany | Košický Klečenov Kráľovce | Kysak | Malá Ida | Malá Lodina | Medzev | Milhosť | Mokrance Moldava nad Bodvou | Mudrovce | Nižná Hutka | Nižná Kamenica | Nižná Myšľa Nižný Čaj | Nižný Klátov | Nižný Lánec | Nová Polhora | Nováčany | Nový Salaš | Obišovce | Olšovany | Opátka | Opiná | Paňovce | Peder Perín-Chym | Ploské | Poproč | Rákoš | Rankovce | Rešica | Rozhanovce Rudník | Ruskov | Sady nad Torysou | Seňa | Skároš | Slančík | Slanec Slanská Huta | Slanské Nové Mesto | Sokoľ | Sokoľany | Svinica | Šemša Štós | Trebejov | Trsťany | Trstené pri Hornáde | Turňa nad Bodvou Turnianska Nová Ves | Vajkovce | Valaliky | Veľká Ida | Veľká Lodina Vtáčkovce | Vyšná Hutka | Vyšná Kamenica | Vyšná Myšľa | Vyšný Čaj | Vyšný Klátov | Vyšný Medzev | Zádiel | Zlatá Idka | Žarnov | Ždaňa Rusko-turecká_vojna.html Rusko-turecká vojna Ako Rusko-turecká vojna sa označuje niektorý zo série konfliktov medzi Ruským cárstvom a Osmanskou ríšou v 17. - 20. storočí. * Rusko–turecká vojna (1676–1681) * Rusko–turecká vojna (1710–1711) * Rusko–turecká vojna (1735–1739) * Rusko–turecká vojna (1768–1774) * Rusko–turecká vojna (1787–1792) * Rusko–turecká vojna (1806–1812) * Rusko–turecká vojna (1828–1829) * Rusko–turecká vojna (1853–1856), nazvaná tiež Krymská vojna * Rusko-turecká vojna (1877–1878) * Rusko-turecká vojna (1914–1918), súčasť Prvej svetovej vojny Symbol rozcestia Toto je rozlišovacia stránka — navigačná pomôcka obsahujúca zoznam iných článkov, ktoré by mohli mať rovnaký názov. Ak vás na túto stránku odkázal článok, prosíme Vás, aby ste sa k článku vrátili a opravili v ňom odkaz tak, aby odkazoval priamo na konkrétnu stránku z hore uvedeného zoznamu, ktorú autor článku myslel. Ruský.html Ruský Ruský je prídavné meno k slovu: * Rusko * Rus (krajina), Kyjevská Rus * Rus * v minulosti: Rusín * ruština * v minulosti: rusínčina Symbol rozcestia Toto je rozlišovacia stránka — navigačná pomôcka obsahujúca zoznam iných článkov, ktoré by mohli mať rovnaký názov. Ak vás na túto stránku odkázal článok, prosíme Vás, aby ste sa k článku vrátili a opravili v ňom odkaz tak, aby odkazoval priamo na konkrétnu stránku z hore uvedeného zoznamu, ktorú autor článku myslel. Rusnė.html Rusnė Rusnė môže byť v Litve: * sídlo, pozri Rusnė (sídlo) * rieka, pozri Rusnė (rieka) * jazero, pozri Rusnė (jazero) * ostrov, pozri Rusnė (ostrov) Symbol rozcestia Toto je rozlišovacia stránka — navigačná pomôcka obsahujúca zoznam iných článkov, ktoré by mohli mať rovnaký názov. Ak vás na túto stránku odkázal článok, prosíme Vás, aby ste sa k článku vrátili a opravili v ňom odkaz tak, aby odkazoval priamo na konkrétnu stránku z hore uvedeného zoznamu, ktorú autor článku myslel. Ruskovce_(okres_Sobrance)_cbfa.html Ruskovce (okres Sobrance) Ruskovce (okres Sobrance) Erb | Vlajka | Mapa Ruskovce (okres Sobrance) Základné údaje Kraj: |Košický Okres: |Sobrance Región: |Vychodný Zemplín Poloha: |00° 00' 00" s. š. |00° 00' 00" v. d. Nadmorská výška: |m n.m. Rozloha: |km² Počet obyvateľov: |236 (31.12.2004) Hustota obyvateľstva: |obyvateľ(ov)/km^2 Nacionále Štatistická územná |523020 jednotka: | EČV: |SO PSČ: |072 42 (pošta Úbrež) Telefónna predvoľba: | Oficiálne adresy Adresa obecného úradu: | E-mail: | Telefón: | Fax: | Politika Starosta: | Zdroje údajov Mestská a obecná štatistika SR (SŠÚ), http://obce.info Ruskovce je obec na Slovensku v okrese Sobrance. Tento geografický článok o mieste na Slovensku je zatiaľ Vlajka Slovenska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Mestá a obce okresu Sobrance (1+46) 31.12.2003 Baškovce | Beňatina | Bežovce | Blatná Polianka | Blatné Remety | Blatné Revištia | Bunkovce | Fekišovce | Hlivištia | Horňa | Husák | Choňkovce Inovce | Jasenov | Jenkovce | Kolibabovce | Koňuš | Koromľa | Krčava Kristy | Lekárovce | Nižná Rybnica | Nižné Nemecké | Orechová | Ostrov Petrovce | Pinkovce | Podhoroď | Porostov | Porúbka | Priekopa | Remetské Hámre | Ruská Bystrá | Ruskovce | Ruský Hrabovec | Sejkov | Sobrance Svätuš | Tašuľa | Tibava | Úbrež | Veľké Revištia | Vojnatina | Vyšná Rybnica | Vyšné Nemecké | Vyšné Remety | Záhor Ruskinovce.html Ruskinovce Ruskinovce boli obec v kežmarskom okrese. Zanikli v dôsledku zriadenia vojenského obvodu Javorina. Ruskinovce boli známe už od 13. storočia. V roku 1271 boli povýšené na kráľovské mesto na základe práv udelených spišským Sasom uhorským kráľom Štefanom V. Spolu s ďalšími dvanástimi spišskými mestami boli v roku 1412 dané do zálohu poľskému kráľovi. Od 13. storočia tu tiež stál gotický dvojloďový kostol sv. Agnesy. Madona z tohto kostola pochádza z dielne Majstra Pavla z Levoče a momentálne sa nachádza v Národnej galérii v Bratislave. Od konca 19. storočia tu tiež stál kostol evanjelickej cirkvi augsburského vyznania. V roku 1726 bola na podnet kapitána Ľubovnianskeho hradu, Teodora Ľubomírskeho, postavená socha Immaculaty (podobnú a z tejto série najväčšiu, možno nájsť v neďalekej Ľubici). V roku 1952 bola obec z dôvodu zriadenia vojenského výcvikového priestoru Javorina násilne vysťahovaná. Postupne boli rozobraté obytné a hospodárske budovy, ich materiál sa použil na stavbu ciest. Kostoly boli najskôr vypratané a slúžili ako sklady. No nakoniec tiež padli za obeť spolu so sochou Immaculaty (mariánskeho stĺpu). Na konci 90-tych rokov 20. storočia sa začali vyvíjať aktivity na obnovu Ruskinoviec. Postupne sa na mieste bývalého katolíckeho gotického kostola postavila drevená kaplnka. Pravidelne sa tu začali slúžievať výročné bohoslužby. Momentálne je prístup do bývalej obce možný cez Ľubicu a závory ohraničujúce bývalý vojenský priestor, ktorý bol 1. januára 2007 zrušený. Tento geografický článok o mieste na Slovensku je zatiaľ Vlajka Slovenska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Rusín.html Rusín Rusín Základné informácie Postavenie: |obec NUTS 5 (obec): |CZ0801 597775 Kraj (NUTS 3): |Moravskosliezsky (CZ080) Okres (NUTS 4): |Bruntál (CZ0801) Obec s rozšírenou pôsobnosťou:| Poverená obec: | Historická krajina: |Morava Katastrálna výmera: | ? km² Počet obyvateľov: |133 Zemepisná šírka: | Zemepisná dĺžka: | Nadmorská výška: | ? m PSČ: | Základné sídelné | jednotky: | Miestnych častí: | Katastrálne územie: | Adresa | obecného úradu: | Starosta / starostka: | O o národe pozri Rusíni. Rusín je obec v Česku v okrese Bruntál v Moravskosliezskom kraji. 1. januára 2006 tu žilo 133 obyvateľov, z toho 72 mužov a 61 žien, pričom priemerný vek v obci je 42,2 rokov (muži 41,9 rokov, ženy 42,7 rokov). Pozri aj * Zoznam obcí v Česku Mestá a obce okresu Bruntál Andělská Hora • Bílčice • Bohušov • Brantice • Bruntál • Břidličná • Býkov-Láryšov • Čaková • Dětřichov nad Bystřicí • Dívčí Hrad • Dlouhá Stráň • Dolní Moravice • Dvorce • Heřmanovice • Hlinka • Holčovice • Horní Benešov • Horní Město • Horní Životice • Hošťálkovy • Janov • Jindřichov • Jiříkov • Karlova Studánka • Karlovice • Krasov • Krnov • Křišťanovice • Leskovec nad Moravicí • Lichnov • Liptaň • Lomnice • Ludvíkov • Malá Morávka • Malá Štáhle • Město Albrechtice • Mezina • Milotice nad Opavou • Moravskoslezský Kočov • Nová Pláň • Nové Heřminovy • Oborná • Osoblaha • Petrovice • Razová • Roudno • Rudná pod Pradědem • Rusín • Rýmařov • Ryžoviště • Slezské Pavlovice • Slezské Rudoltice • Stará Ves • Staré Heřminovy • Staré Město • Světlá Hora • Svobodné Heřmanice • Široká Niva • Třemešná • Tvrdkov • Úvalno • Václavov u Bruntálu • Valšov • Velká Štáhle • Vrbno pod Pradědem • Vysoká • Zátor Ruslana.html Ruslana Ruslana Lyžičková (ukr. Руслана Лижичко, * 24. apríla 1973, Lvov, Ukrajina) je ukrajinská popová speváčka, pianistka, skladateľka a producentka. Slávu získala vydaním singlu "Wild Dances" z albumu Diki tanci (v preklade Divoké tance), ktorého sa predalo 170 000 kópií a získala zaň platinovú platňu. Ruslana, ktorá získala cenu Eurovízie, spieva od svojich 4 rokov. V roku 2005 mala Ruslana koncerty na Slovensku. 18. februára v Ružomberku^ a 3. júna v Prešove^. Koncert, ktorý sa mal uskutočniť 19. februára v Bratislave, bol kvôli stretnutiu prezidentov Busha a Putina zrušený^) Albumy Diki tanci 1. "Oj zagraj mi, muzičenku" 2. "Znaju ja" 3. "Ples" 4. "Arkan" 5. "Skaži meni" 6. "Kolomijka" 7. "Guculka" 8. "Pivnična" 9. "Ce - ljubov" 10. "Ja tibje ljublju" 11. "Znaju ja" (remix CJ Nekrasov) 12. "Wild Dances" - bonus track Wild Dances 1. "Wild dances" 2. "Dance with the wolves" 3. "Accordion intro" 4. "The same star" 5. "Play, musician" 6. "Like a hurricane" 7. "The tango we used to dance" 8. "Wild dances (Harem's Club Mix)" 9. "Wild dances (Part 2)" 10. "Wild passion" 11. "Arcan" (Original Ukrainian Version) 12. "Kolomyika" (Original Ukrainian Version) 13. "Hutsul girl" (Original Ukrainian Version) 14. "Play, musician (Deep Mix)" 15. "Wild dances (Harem's Percussion Mix)" Club'in 1. "Wild Passion (DJ Small & LV Club Mix)" - (7:11) 2. "Dance With The Wolves (Harems Disco Mix)" - (4:15 ) 3. "Hey, Go With Me (DJ Small & LV Club Mix)" - (8:23) 4. "Play, Musician (Treat Brothers Happy Dub)" - (7:37) 5. "Wind Song (Michael Nekrasov Zebra Mix)" - (5:11) 6. "Wild Dances (DJ Small & LV Club Mix)" - (8:46) 7. "The Same Star (Treat Brothers Re-Pop)" - (3:46) 8. "The Tango We Used To Dance (DJ Small & LV Club Mix)" - (8:57) 9. "Dance with the wolves (Treat Brothers Remix)" - (6:41) 10. "The Same Star (DJ Zebra & Sergei Repin Fusion House Remix)" - (4:49) 11. "Wind Song (DJ Small & LV Club Mix)" - (7:40) 12. "Wild Dances (C.Y.T. vs DJ Nick 2005 Club Egit)" - (4:03) Ocenenia * cena Eurovízie * titul The Best Ukrainian Act In The World na World Music Awards Referencie 1. ↑ ^1,0 ^1,1 http://kultura.sme.sk/c/1916156/Ruslana-na-Slovensku-uz-v-polovici-februara.html 2. ↑ http://www.sme.sk/c/2243133/Koncert-Ruslany-vrcholom-Dni-ukrajinskej-kultury.html Iné projekty * Commons * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Externé odkazy * Official website of Ruslana * Official Fan Club of Ruslana * Ruslanaclub.in * Ruslana.eu Rush.html Rush Rush (ír. An Ros) je mesto vo východnej časti Írska, v grófstve Fingal. Žije tu 8 280 obyvateľov (2006). Je to prístavné mesto na pobreží Írskeho mora, 26 km SSV od Dublinu. Nachádza sa na ceste R128, 5 km východne od obce Lusk a 7 km južne od Skerries, železničná stanica Rush and Lusk na hlavnej trati Dublin - Belfast je vzdialená 3 km na západ od mesta. Rush je prímorské letovisko s dvoma plážami (South Beach a North Beach), na území mesta sú tiež dva prístavy - Rush Harbour a Rogestown Harbour, golfové ihrisko a autokemping. Dominantami mesta sú pevnosť Drumanagh, kostol sv. Maura a zachovaný portál budovy Kenure House. Miestne divadlo Millbank Theatre je známe kvalitou spracovania dramatických diel. Tento geografický článok o mieste v Írsku je zatiaľ príliš Vlajka Írska krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Ruské_impérium.html Ruské impérium Vlajka Ruského impéria Znak Ruského impéria Vlajka Znak Národné motto: Съ нами Богъ! (Boh s nami!) Štátna hymna: Боже, царя храни! Bože, chráň cára! Miestny názov • dlhý Российская империя • krátky Hlavné mesto Petrohrad °′ .š. °′ .d. Najväčšie mesto Petrohrad, Moskva, Nižnij Novgorod, Odessa, Varšava Úradné jazyky ruština monarchia Peter I. Veľký Katarína I. Alexejevna Štátne zriadenie Katarína II. Veľká monarcha Mikuláš I. Alexander II. Alexander III. Mikuláš II. Vznik 2. november 1721 Rozloha • celková 22 400 000 km² • voda (%)  km² ( %) Počet obyvateľov • odhad (1916) 181 537 800 • hustota (1916) 8,1 /km² Mena Ruský rubeľ (=100 kopejok) (ru) Časové pásmo (UTC) • Letný čas (UTC) Internetová doména Smerové telefónne číslo + Ruské impérium (po rusky Российская империя - Rossijskaja imperija, pred reformou pravopisu Pоссiйская Имперiя) štátny útvar, názov Ruska, v rokoch 1721-1917 (1721-1906 presnejšie Všeruské impérium, 1906-1917 aj Ruský štát). V slovenčine sa používa aj názov Ruská ríša, ktorým sa ale niekedy označuje aj obdobie 1689-1917, a aj neformálny názov cárske Rusko. Išlo o jednu z územne najrozsiahlejších ríš v dejinách. Názov bol zavedený po víťazstve v severnej vojne (1700-1721) cárom Petrom I. Veľkým, ktorý prijal titul „imperátor“. Hlavným mestom sa stal novo založený Petrohrad (Sankt-Peterburg). Ruské impérium zaniklo vo februárovej revolúcii 1917, kedy abdikoval imperátor Mikuláš II. a moc sa dostala do rúk dočasnej vlády. V roku 1897 bola rozloha impéria 22 400 000 km² (na porovnanie: dnešné Rusko zaberá 17 075 200 km²) a počet jeho obyvateľov bol 128 200 000, z ktorých asi polovica boli Rusi. Ríša bola rozdelená na 81 gubernií, 20 oblastí a 1 okruh (stav v roku 1914). Pozri aj * Ruské impérium (18. storočie - začiatok 20. storočia) Ruskovce_(okres_Bánovce_nad_Bebravou)_ea32.html Ruskovce (okres Bánovce nad Bebravou) Ruskovce (okres Bánovce nad Bebravou) Erb | Vlajka | Mapa Ruskovce (okres Bánovce nad Bebravou) Základné údaje Kraj: |Trenčiansky Okres: |Bánovce nad Bebravou Región: | Poloha: |00° 00' 00" s. š. |00° 00' 00" v. d. Nadmorská výška: |227 m n.m. Rozloha: |3,358 km² Počet obyvateľov:|532 (31.12.2004) Hustota |158 obyvateľ(ov)/km^2 obyvateľstva: | Prvá písomná |1329 zmienka: | Nacionále Štatistická |505447 územná jednotka: | EČV: |BN PSČ: |956 54 (pošta Veľké |Držkovce) Telefónna |0 38 predvoľba: | Oficiálne adresy Adresa obecného |Ruskovce 1 úradu: | Web: |www.ruskovce.tym.sk E-mail: |obecruskovce@stonline.sk Telefón: |038/768 61 20 Fax: |038/768 63 60 Politika Starosta: |Peter Kyselica (Nezávislý) Zdroje údajov Mestská a obecná štatistika SR (SŠÚ), http://obce.info Ruskovce (maď. Bánruszkóc) sú obec na Slovensku v okrese Bánovce nad Bebravou. V obci sa nachádza klub mladých ľudí,v budove hasičskej zbrojnice, kedže zastávajú funkciu Dobrovoľného hasičského zboru v Ruskovciach Externé odkazy * stránka obce * stránka obecného klubu Ruská_filozofia.html Ruská filozofia Ruská filozofia je filozofia ruského národa, súčasť európskej filozofie so silnou náboženskou tradíciou (pravoslávie) a výrazným zastúpením marxistickej filozofie (pozri: sovietska filozofia); sebareflexívna súčasť ruskej kultúry. V 10. stor. - 17. stor. sa ruské filozofické myslenie vyvíjalo v podmienkach feudalizmu, keď sa predstavy o človeku a svete zlaďovali s náboženstvom. Pred zavedením kresťanstva (10. stor.) dominoval na Rusi pohanský svetonázor, úzko spätý so zbožštením prírodnych síl. Po Októbrovej revolúcii postupne ruská filozofia z veľkej časti ustrnula alebo sa premenila na stranícku doktrínu. Smery, prúdy, školy * bohohľadačstvo * bohotvorcovstvo * boľševizmus * legálny marxizmus * menševizmus * slavianofilstvo * vechovstvo Pozri aj * sovietska filozofia * ľubomúdri * pravoslávie Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Zeňkovskij, V. V.: Istorija russkoj filosofii, 1991 Russell_Louis_Schweickart_f94e.html Russell Louis Schweickart Russell Louis "Rusty" Schweickart astronaut NASA Št. príslušnosť Spojené štáty Stav neaktívny Dátum narodenia 25. október 1935 Neptune, New Jersey, Spojené štáty Iné zamestnanie vedec Čas vo vesmíre 10d 01h 00m Kozmonaut od 8. októbra 1963 Misie Apollo 9 Znaky misií Pozri aj Kozmonautický portál Russell Louis "Rusty" Schweickart (* 25. október 1935) je bývalý astronaut NASA, ktorý sa v roku 1969 zúčastnil na misii Apollo 9, prvej pilotovanej misie programu Apollo. Životopis Škola a výcvik Základné odborné vzdelanie získal na Massachusetskom technologickom inštitúte. Potom nasledoval ročný výcvik u amerického vojenského letectva a ďalšie štyri roky bol pilotom. Po čase sa vrátil k štúdiu na rovnakej škole, zakončil ho dizertačnou prácou o žiarení stratosféry. Potom zostal pracovať v inštitúte v Massachusetts v laboratóriu experimentálnej astronómie. A znovu sa vrátil k vojenskému letectvu, aby sa 8. októbra 1963 stal členom tretej skupiny amerických kozmonautov. V tom čase mal nalietaných 1 700 hodín. Po trojročnom intenzívnom výcviku bol 21. marca 1966 menovaný do záložnej posádky prvého Apolla. Potom znovu do Apolla 503, aj tento program bol zrušený. Dočkal sa vo svojich 34 rokoch. Lety do vesmíru Odštartoval v lodi Apollo 9 z kozmodrómu na mysu Canaveral na jar r. 1969 spoločně s kozmonautami McDivittom a Scottom. Cieľom letu bolo preveriť manévrovacie schopnosti mesačného modulu počas letu okolo Zeme, čo sa podarilo. Po 241 hodinách a 151 obletoch Zeme úspešne pristáli. Cesta na Mesiac bola pripravená. * Apollo 9 ( 3. marec 1969 – 12. marec 1969 ) Po lete Niekoľko ďalších rokov zostal vo výcviku, bol menovaný za člena záložnej posádky pre orbitálne laboratórium Skylab 2. Po ukončení programu Skylab zostal v NASA, venoval sa tu problematike využitia kozmických letov pre Zem. V roku 1976 bol odtiaľ uvoľnený, aby vykonával funkciu vedeckého poradcu guvernéra štátu Kalifornia. Je ženatý a má pät detí. Používal prezývku Rusty. V septembri 2007 sa v škótskom Edinburghu zúčastnil stretnutia (XX. svetový kongres Association of Space Explorers), kde bolo 70 kozmonautov sveta. Je stále verejne činný. Zdroje * Sto hviezdnych kapitánov, vydalo nakl. Práce r. 1982, autor Milan Codr Externé odkazy * http://mek.kosmo.cz/bio/usa/00038.htm * http://kosmos-news.kosmo.cz/kosmos91.htm Ruská_občianska_vojna.html Ruská občianska vojna Zhora v smere hodinových ručičiek: Donská armáda v roku 1919; ruská pechotná divízia na pochode v roku 1920; guľometný voz 1. jazdeckej armády, Lev Trockij v roku 1918, obesenie boľševikov vojakmi československých légií. Dátum: 7. november 1917 až 17. júl 1923 Miesto: územie bývalého Ruského impéria, Irán a Mongolsko Výsledok: Víťazstvo boľševikov. Nastolenie vlády sovietov a vznik ZSSR, na podstatnej časti bývalého územia Ruského impéria. Zmeny územia: Fínsko, Poľsko, Estónsko, Lotyšsko a Litva získali nezávislosť; Rumunsko anektovalo Besarábiu. Protivníci Biela armáda Trojspolok RSFSR a Červená armáda Dohoda Ukrajinská ľudová republika a ďalší Sila asi 3 milióny mužov 500 000 bielych a 100 000 vojakov intervenčných vojsk Straty najmenej 879 000 mŕtvych najmenej 300 000 padlých Ruská občianska vojna bol dôležitý vojnový konflikt medzi rokmi 1918 a 1922, od vypuknutia Októbrovej revolúcie až do vzniku ZSSR. Cárský režim, ktorý sa po revolúcii zrútil, uvoľnil miesto pre mnohé vojská, z nich podstatnú úlohu zohrala najmä červená a biela armáda, no existovali aj iné sily (zelená armáda, čierna armáda). Vojna sa skončila víťazstvom červených v roku 1922; počas celej vojny jednotky bielogvardejcov ustupovali na Ďaleký východ, kde ich červení nakoniec porazili. Tento dejepisný článok je zatiaľ príliš krátky (tzv. výhonok). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Rust_(Burgenland)_508e.html Rust (Burgenland) Poloha mesta v Rakúsku Rust Rust (maď. Ruszt) je najmenšie štatutárne mesto v Rakúsku. Myšlienka vychádzala z toho, že Rust bol už od roku 1681 slobodným mestom. Po roku 1920, kedy Rakúsko a Maďarsko viedli pohraničné spory o Burgenland, ktorý nakoniec získalo Rakúsko, si Rust spoločne s takmer 7-krát väčším Eisenstadtom obhájil postavenie štatutárneho mesta napriek tomu, že rakúske štatutárne mestá by mali mať minimálne 20-tisíc obyvateľov. Tento geografický článok o mieste v Rakúsku je zatiaľ Vlajka Rakúska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Burgenland Eisenstadt | Eisenstadt-okolie | Güssing | Jennersdorf | Mattersburg  Neusiedl am See | Oberpullendorf | Oberwart | Rust Ruský_Hrabovec_9d5f.html Ruský Hrabovec obec Štát Vlajka Slovenska Slovensko Kraj/oblasť/provincia/región ap. Košický Historický región Zemplín Okres Sobrance Nadmorská výška 280 m n. m. Súradnice 48°51′17″S 22°21′9″V / 48.85472, 22.3525 Rozloha 16,819 km² (1 682 ha) Obyvateľstvo 290 (31. 12. 2004) Hustota 17 /km² Prvá písomná zmienka 1567 Starosta Juraj Cinkanič (HZDS, KSS, SNS, SDĽ) Časové pásmo SEČ (UTC+1) - letný čas SELČ (UTC+2) PSČ 072 64 (pošta Podhoroď) Telefónna predvoľba +421-56 Kód 523038 EČV SO Poloha v obce v rámci Slovenska Poloha v rámci Košického kraja Štatistika: MOŠ/MIS Ruský Hrabovec je obec na Slovensku v okrese Sobrance. Tento geografický článok o mieste na Slovensku je zatiaľ Vlajka Slovenska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Externé odkazy * Mapy a letecké fotografie Súradnice: 48° 51' s.š. 22° 21' v.d. * Google maps * MSN World Atlas * Družicové fotografie z WikiMapia alebo Google * Mapa z Multimap alebo GlobalGuide * Letecké fotografie z TerraServer Mestá a obce okresu Sobrance (1+46) 31.12.2003 Baškovce | Beňatina | Bežovce | Blatná Polianka | Blatné Remety | Blatné Revištia | Bunkovce | Fekišovce | Hlivištia | Horňa | Husák | Choňkovce Inovce | Jasenov | Jenkovce | Kolibabovce | Koňuš | Koromľa | Krčava Kristy | Lekárovce | Nižná Rybnica | Nižné Nemecké | Orechová | Ostrov Petrovce | Pinkovce | Podhoroď | Porostov | Porúbka | Priekopa | Remetské Hámre | Ruská Bystrá | Ruskovce | Ruský Hrabovec | Sejkov | Sobrance Svätuš | Tašuľa | Tibava | Úbrež | Veľké Revištia | Vojnatina | Vyšná Rybnica | Vyšné Nemecké | Vyšné Remety | Záhor Ruská_Voľa_nad_Popradom_eb39.html Ruská Voľa nad Popradom Ruská Voľa nad Popradom Erb | Vlajka | Mapa Ruská Voľa nad Popradom Základné údaje Kraj: |Prešovský Okres: |Stará Ľubovňa Región: |Spiš Poloha: |00° 00' 00" s. š. |00° 00' 00" v. d. Nadmorská výška: |m n.m. Rozloha: |6,2 km² Počet obyvateľov: |104 (1.10.2007) Hustota obyvateľstva: |0,7 obyvateľ(ov)/km^2 Nacionále Štatistická územná |526991 jednotka: | EČV: |SL PSČ: |065 42 (pošta Čirč) Telefónna predvoľba: |0 52 Oficiálne adresy Adresa obecného úradu: | E-mail: | Telefón: | Fax: | Politika Starosta: |Miroslav Tomčo Zdroje údajov Mestská a obecná štatistika SR (SŠÚ), http://obce.info Ruská Voľa nad Popradom je obec na Slovensku v okrese Stará Ľubovňa.Je pri hraniciach s poľským Leluchowom. Ďalšie názvy obce: 1588 Nowawolya, Volya, 1635 Volya, noviter sicata, 1773 Ruska Wolya, Orosz-Volya, 1786 Orosz Wolya, 1808 Orosz-Alsó-Vólya et Orosz Felso-Volya, Ruská Wola, 1863 Oroszvolya, 1907 Poprádokros, 1920 Ruská Voľa, 1960 Ruská Voľa nad Popradom, maď. Poprádokros. História Územie medzi riekou Poprad a potokom Obručné, ktoré bolo zväčša zalesnené, r. 1312 získal od kráľa Karola Róberta šľachtic Rikolf, vlastník hradného panstva Kamenica. Obec vtedy ešte neexistovala. Prvé správy o obci sú z r. 1588, keď ju údajne zobral Juraj Horvát, vlastník panstva Plaveč. Dedina však jestvovala už pred r. 1588. Vznikla okolo r. 1580. Jej pôvodný názov Vôľa dosvedčuje, že dedinu založil šoltýs s usadlíkmi podľa zákupného práva. Poddaní boli povinní prvý raz platiť daň kráľovi až r. 1600. Vtedy sídlisko malo najmenej 7 domov. Bola malou dedinou. Mala prevažne poddanské obyvateľstvo. Boli to drevorubači alebo pastieri oviec s malými poľami. Ešte aj v r. 1636 ich nepovažovali za sedliakov, ale za želiarov. R. 1718 ušlo z obce 11 rodín do Poľska. R. 1787 mala obec 12 a r. 1828 33 domov. V 19. st. tu mali majetky Bornemisovci a Dezofiovci. Obyvatelia boli roľníci, zaoberali sa chovom dobytka a prácou v lesoch. Po r. 1918 zamestnanie obyvateľov sa nezmenilo. V 2. svetovej vojne obyvatelia pomáhali poľským utečencom, podporovali ilegálnych pracovníkov a na okolí operujúce partizánske skupiny. Obec bola oslobodená 21. 1.1945. Po oslobodení bol utvorený revolučný národný výbor. Vo voľbách 1946 zvíťazila KSS, zo 149 hlasov získala 73, DS 24,Strana práce 48, Strana slobody 2 hlasy. V r. 1947 z obce optovalo do ZSSR 5 rodín a 3 občania. Po oslobodení bola v obci zavedená elektrická sieť /1959/, verejné osvetlenie, miestny rozhlas, postavená budova MNV /1965/, Jednoty SD /1973/, miestne komunikácie, vodovod /1983/, tenisové dvorce, chodníky, nové rodinné domy a ďalšie objekty. JRD založené r. 1950 sa rozpadlo. Znovuzaložené r. 1958, r. 1965 prešlo do ŠM Lipany, ktorý bol v r. 1970 delimitovaný do ŠM v Starej Ľubovni. V r. 1975 ŠM v R. V. bol pripojený k JRD Čirč. Politika Obyvateľstvo 1787 - 114 obyv., 1828 - 260 obyv., 1869 - 293 obyv., 1880 - 236 obyv., 1890 - 235 obyv., 1900 - 179 obyv., 1910 - 208 obyv., 1921 - 188 obyv., 1930 - 216 obyv., 1940 - 227 obyv., 1948 - 191 obyv., 1961 - 207 obyv., 1970 - 205 obyv., 1980 - 183 obyv., 1991 - 123 obyv., 1921 - 188 obyv. 1991 - 123 obyv. Kultúra a zaujímavosti Pamiatky Kostol sv. Michala /gréckokat./, jednoloďový s presbytériom, postavený v r. 1916-1919, prestavaný r. 1952. Pravidelné podujatia Hospodárstvo a infraštruktúra Osobnosti Tento geografický článok o mieste na Slovensku je zatiaľ Vlajka Slovenska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Mestá a obce okresu Stará Ľubovňa (2+42) 31.12.2003 Čirč | Ďurková | Forbasy | Hajtovka | Haligovce | Hniezdne | Hraničné Hromoš | Chmeľnica | Jakubany | Jarabina | Kamienka | Kolačkov | Kremná Kyjov | Lacková | Legnava | Lesnica | Litmanová | Lomnička | Ľubotín Malý Lipník | Matysová | Mníšek nad Popradom | Nižné Ružbachy | Nová Ľubovňa | Obručné | Orlov | Plaveč | Plavnica | Podolínec | Pusté Pole Ruská Voľa nad Popradom | Stará Ľubovňa | Starina | Stráňany | Sulín Šambron | Šarišské Jastrabie | Údol | Veľká Lesná | Veľký Lipník Vislanka | Vyšné Ružbachy Ruská_kultúra.html Ruská kultúra Ruská kultúra je pretváranie zla na dobro Rusmi. Zahrnuje ruské umenie, ruskú filozofiu, pravoslávne náboženstvo, ruskú vedu. Ruská kultúra súčasť európskej kultúre so silnou náboženskou tradíciou (pravoslávie) Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Rusko.html Rusko Symbol rozcestia O iných významoch výrazu Rusko pozri Rusko (rozlišovacia stránka). Ruská federácia Vlajka Ruskej federácie Znak Ruskej federácie Vlajka Znak Národné motto: nie je Štátna hymna: Россия, священная наша держава Miestny názov • dlhý Российская Федерация • krátky Россия Hlavné mesto Moskva °′ .š. °′ .d. Najväčšie mesto Moskva Úradné jazyky ruština v jednotlivých subjektoch ďalšie Štátne zriadenie republika hlava štátu Dmitrij Medvedev predseda vlády Vladimír Putin Vznik 12. jún 1990 (862) Nórsko, Fínsko, Estónsko, Lotyšsko, Litva, Poľsko, Bielorusko, Ukrajina, Gruzínsko, Azerbajdžan, Susedia Kazachstan, Mongolsko, Čína, Kórejská ľudovodemokratická republika, Japonsko, Spojené štáty americké Rozloha • celková 17 075 200 km² (1.) • voda (%) 79 400 km² (0,5 %) Počet obyvateľov • odhad (2007) 142 024 351 (8.) • sčítanie (2007) 142 024 351 • hustota (2007) 8,3 /km² (8.) 2006 HDP 1 bilión 746 miliárd USD $ ([[Zoznam štátov podľa • celkový HDP|]].) • na hlavu (PKS) 13 210 $ ([[Zoznam štátov podľa HDP na hlavu v parite kúpnej sily|]].) Mena ruský rubeľ (=100 kopejok) (RUR) Časové pásmo (UTC+2) • Letný čas (UTC+3) Medzinárodný kód RUS / RU Medzinárodná poznávacia RUS značka Internetová doména .ru (má stále rezervovanú aj doménu .su) Smerové telefónne číslo +7 Poloha Ruska v Európe Mapa Ruska Topografická mapa Ruska Rusko (po rusky: Россия), dlhý tvar Ruská federácia (RF) (po rusky: Российская федерация) je demokratický federálny štát s republikánskou formou vlády. Jej rozloha je 17 075 200 km², je teda najväčšou krajinou sveta. Nachádza sa vo východnej Európe a severnej Ázii. Územím Ruska prechádza 11 časových pásiem. Hranice Ruská federácia hraničí celkovo so 16 krajinami a so 14 po súši: NA SEVEROZÁPADE * Nórsko (219,1 km, po súši 195,8 km) V dĺžke 152,8 km hranica Ruska a Nórska vedie riekami a jazerami a 23,3 km vedie po mori. * Fínsko (1325,8 km, po súši 1271,8 km) V dĺžke 180,1 km hranica Ruska a Fínska vedie riekami a jazerami a 54 km vedie po mori. NA ZÁPADE * Estónsko (466,8 km, po súši 324,8 km) V dĺžke 145 km hranica Ruska a Fínska vedie po mori. * Lotyšsko (270,5 km, po súši 133,3 km) * Litva (288,4 km, po súši 266 km) Hranica s Kaliningradskou oblasťou je dlhá 236,1 km a 22,4 km z nej vedie po mori. * Poľsko (236,3 km, po súši 204,1 km) Hranica s Kaliningradskou oblasťou je dlhá 0,8 km z toho 32,2 km vedie po mori. * Bielorusko (1239 km) NA JUHOZÁPADE * Ukrajina (2245,8 km, po súši 425,6 km) V dĺžke 320 km hranica Ruska a Ukrajiny vedie po mori. NA JUHU * Gruzínsko (897,9 km, po súši 875,9 km) V dĺžke 56,1 km hranica Ruska a Gruzínska vedie riekami a jazerami a 22,4 km po mori. * Azerbajdžan (350 km, po súši 327,6 km) V dĺžke 55,2 km hranica Ruska a Azerbajdžanu vedie po mori. * Kazachstan (7598,6 km, po súši 7512,8 km) V dĺžke 1576,7 km hranica Ruska a Kazachstanu vedie riekami a jazerami a 85,8 km po mori. * Mongolsko (po súši 3485 km) * Čína (po súši 4209,3 km) * Kórejská ľudovodemokratická republika (39,4 km) V dĺžke 17 km hranica Ruska a KĽDR vedie riekami a jazerami a 22,1 km vedie po mori. NA VÝCHODE * Japonsko (194,3 km) * Spojené štáty americké (49 km) S Bieloruskom, Mongolskom a Čínou nemá Rusko hranicu vedúcu po vode. Problém súčasných hraníc Ruskej federácie s bývalými sovietskymi republikami v medzinárodno-právnom vzťahu ešte nie je skončený. Napríklad hranica medzi Ruskom a Ukrajinou je doteraz ohraničená, hoci jej určenie bolo zakončené v roku 2006. Hranice po súši Západná suchozemská hranica Ruska sa neviaže k nejakým prírodným hraniciam. V časti od Baltského do Azovského mora prechádza obývaným územím. V tejto oblasti hranicu vymedzujú železnice na trase Petrohrad - Tallinn, Moskva - Riga, Moskva - Minsk - Varšava, Moskva - Kyjev, Moskva - Charkov. Južná hranica po zemi s Gruzínskom a Azerbajdžanom vedie cez hory Kaukazu od Čierneho po Kaspické more. Železničná trať v tejto oblasti lemuje brehy morov. Cez strednú časť chrbta vedú dve diaľnice, ktoré sú v zime často zasypané snehom. Hranica s Kazachstanom Hranica s Kazachstanom je najdlhšia hranica Ruska, ktorá vedie po súši. Vedie cez Zavolžie, južný Ural a juh Sibíri. Cez hranicu prechádzajú mnohé železnice smerujúce do strednej Ázie (Astrachan - Guriev, Saratov - Uraľsk, Orenburg - Taškent) a Kazachstanu (Barnaul - Alma-Ata). Hranicou prechádza aj malá časť Transibírskej magistrály (Čeľabinsk - Omsk), Stredosibírskej a Južnosibírskej magistrály. Hranica s Čínou Hranica s Mongolskom je druhá najdlhšia hranica Ruska. Prechádza riekou Amur a jeho prítokom Ussuri a Argun. Stretáva sa s Čínskovýchodnou železnicou, postavenou ešte v roku 1903 a diaľnicou do Vladivostoku, ktorá pokračuje na čínskom území, aby tak mohla čo najkratším možným spôsobom spojiť ďaleký Východ so Sibírou. Hranica s Mongolskom Prechádza hornou oblasťou južnej Sibíri a delí ju Transibírska magistrála na trase Ulan-Ude - Ulanbatar - Peking. Hranica s KĽDR Hranicou Kórejskej ľudovodemokratickej republiky prechádza železničná trať smerujúca do Pchjong-jangu. Hranice po mori Hranicu, ktorá prechádza len morom má Rusko s USA a Japonskom. Sú to úzke prielivy, ktorými sú rozdelené Južné Kurily od ostrova Hokkaidó a Ratmonov ostrov od ostrova Kruzensteina (tzv. Diomedove ostrovy). Celková dĺžka hraníc vedúca po vode je 38 807,5 km. Severná hranica Najdlhšia morská hranica Ruska je dlhá 19 724,1 km a prechádza pobrežím Severného ľadového oceánu, Barentsovho, Kurského, Lapteho, Východosibírskeho a Čutského mora. Plaviť sa bez ľadoborca sa dá iba pri severných brehoch Kolského polostrova. Všetky prístavy, ktoré sa nachádzajú na sever Ruska okrem prístavu v meste Murmansk sa využívajú iba v letných mesiacoch (2 - 3 mesiace), pretože na väčšinu roka sú zamrznuté. Toto je dôvod prečo sa severná hranica Ruska nevyužíva na lodné spojenie s inými krajinami. Západná hranica Druhá najväčšia morská hranica v dĺžke 16 997 km prechádza pobrežím Tichého oceánu a Beringovým, Ochotským a Japonským morom. Juhovýchodné pobrežie Kamčatky sa nachádza bezprostredne pri oceáne. Hlavné nezamŕzajúce prístavy v tejto oblasti sú v mestách Vladivostok a Nachodka. Železnica sa k pobrežiu Ruska dostane iba na juhu prímorského kraja v oblasti prístavov v Tatárskom prielive (Sovietska Gavan a Vanino). Prímorské oblasti sú tu veľmi riedko osídlené. Hranica Azovského mora Hranica Azovského mora prechádza od Taganrogského zálivu do Kerčského prielivu, a potom čiernomorským pobrežím Kaukazu. Hlavné prístavy na pobreží Čierneho mora sú v mestách Novorossijsk (najväčší prístav Ruska) a Tuapse. Známymi prístavmi Azovského mora sú Ejsk a Taganrog. More je však veľmi plytké, preto tu nie je veľa prístavov. Ďalším problémom je, že pobrežie Azovského mora na krátku dobu zamŕza a plavba v zimnom období je tu možná iba s ľadoborcami. Hranica Baltského a Azovsko-čiernomorského úmoria Dĺžka morského pobrežia Baltského a Azovsko-čiernomorského úmoria je dlhá 389,5 kilometra. Využíva sa veľmi intenzívne. Hraničné prístavy Ruska V Sovietskom zväze sa prístavy stavali predovšetkým v regióne Pobaltia. Najväčším morským obchodným prístavom krajiny je prístav v Petrohrade, ale v súčasnosti sa stavajú vo Fínskom zálive aj ďalšie, ktoré sa v budúcnosti využijú ako ropné terminály. Najvzdialenejšie body Ruskej federácie * Najsevernejší bod Ruska je na myse Čeljuskin na ostrove Zem Františka Jozefa. * Najjužnejší bod Ruska sa nachádza v Dagestane na hranici s Azerbajdžanom. * Najzápadnejší bod Ruska je Baltská kosa v Kaliningradskom zálive. * Najvýchodnejší bod Ruska je na Ratmonovom ostrove v Beringovom prielive. Dejiny Bližšie informácie v hlavnom článku: Dejiny Ruska Obdobia dejín Ruskej federácie: * Územie Ruska pred vytvorením Starej Rusi (7. storočie pr. Kr. - 5. storočie) * Stará Rus (5. storočie - 9. storočie) * Kyjevská Rus (882 (862) - (1132) 1125) * Moskovské kniežatstvo (1246 - 14. stor.) * Moskovské veľkokniežatstvo (14. stor. - 1547) * Ruské cárstvo (1547 - 1721) * Ruské impérium (1721 - 1917) * Ruská sovietska federatívna socialistická republika (1918 - 1922) * Zväz sovietskych socialistických republík (1922 - 1991) * Ruská federácia (1991) Povrch a podnebie Povrch Väčšia časť Ruskej federácie sa nachádza v stabilnej oblasti vrchnej časti zemskej kôry Eurázijskeho kontinentu. Má väčšinou rovinatý, nízkohorský povrch. Podľa výšky a charakteru reliéfu v kontinentálnej časti Ruskej federácie sa územie delí na 6 veľkých oblastí: * pahorkatinovo-nížinatú (európska časť Ruskej federácie) * nížinato-rovinatú (západná Sibír) * nízkohorskú (stredná Sibír) * horskú (južná Sibír) * horskú a nížinatú (severná časť Ďalekého východu) * horsko-rovinatú (Ďaleký východ) Súčasťou takéhoto rozdelenia oblastí Ruskej federácie sú aj pohoria Ural a Kaukaz, ktoré ohraničujú európsku časť krajiny a západnú Sibír. Na južnom Urale sa nachádza jedna z najväčších pamiatok historickej kultúry z tejto oblasti - Kapova jaskyňa, kde v roku 1959 našli najstaršie paleolitické nástenné maľby mamuta, koňa a nosorožca. Okrem toho je tu vyše 100 unikátnych granitových útesov zaujímavých tvarov, ktoré sú na zozname chránených objektov sveta. Najväčší z nich s výškou 750 m sa nachádza v Krasnojarskom kraji. V oblasti Veľkého Kaukazu sa nachádza najvyšší bod Ruskej federácie - Elbrus, ktorý dosahuje výšku 5642 metrov nad morom. Susedný vrch Kazbek (hneď oproti nemu) má výšku 5621 m. Najnižším bodom v krajine je Kaspické more vo výške 27 metrov nad morom. Hneď pri Elbruse sa nachádza známe ruské alpinistické stredisko Terskolom, ktoré je centrom vysokohorskej turistiky. Podnebie Ruská federácia je štát s pomerne chladným podnebím. Teploty v zime siahajú hlboko pod bod mrazu. Krajina sa rozkladá v štyroch klimatických pásmach: * arktické pásmo * subarktické pásmo (moria Severného ľadového oceánu, arktické ostrovy) * mierne pásmo (väčšia časť územia krajiny) * subtropické pásmo (časť čiernomorského pobrežia Kaukazu) Podľa klimatických ukazovateľov sa územie Ruskej federácie delí na: * Ruská arktída Charakteristika: Dlhé slnečné dni v období od apríla do polovice septembra a nočné dni od polovice októbra do konca februára. * Európska časť Ruska Charakteristika: Jednoznačný vplyv Atlantického oceánu na územie, kde sa morský vzduch pretvára na suchý kontinentálny. V tejto oblasti nastáva zmena charakteru západného a východného podnebia. * Západosibírska rovina (Altaj, Sajany) Charakteristika: Dosah kontinentálneho podnebia od severu na juh. * Východná Sibír Charakteristika: Územie s kontinentálnym podnebím, ktoré má chladné zimy a teplé letá. * Ďaleký východ Charakteristika: Pre toto územie je typické monzúnové podnebie. Najchladnejším mesiacom v Rusku je január, kedy teplota vzduchu dosahuje okolo -30°C. Je to zhruba 20-stupňový rozdiel oproti teplotám na Sibíri, kde januárová teplota dosahuje hodnotu -50°C. Absolútne teplotné minimum, čo dokumentuje aj pamätník (tzv. Pól chladu), tu namerali v roku 1982 (-68°C, Verchojanský chrbát). Ruskí vedci robili výskumy a zaznamenali, že za každých sto rokov sa územie Ruskej federácie oteplí o 0,9°C. Posledné takéto meranie sa uskutočnilo v 70. rokoch 20. storočia. Vodstvo Hlavný problém vodných tokov a jazier Ruskej federácie je znečistenie riek a vodných diel poľnohospodárskou činnosťou. To je dôvod, prečo vodné objekty nevyhovujú európskym normám a potrebám. Podľa zákona sa 76 % vody používa na zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou a liečebné účely a 24 % sa využíva v priemysle. V krajine je asi 300 minerálnych prameňov - Essentuki, Piatigorsk, Železnovodsk, Kislovodsk (Severný Kaukaz), Belokuricha (Altaj), Marcipánova voda (Karélia), Macesta (Čiernomorské pobrežie Kaukazu) a iné. Moria Brehy Ruskej federácie obmýva 12 morí, ktoré patria trom úmoriam oceánov a Kaspickému moru: * Atlantický oceán: Baltské more, Čierne more, Azovské more * Severný ľadový oceán: Barentsovo more, Biele more, Karské more, More bratov Laptevovcov, Východosibírske more, Čukotské more * Tichý oceán: Beringovo more, Ochotské more, Japonské more Jazerá Ruská federácia je krajina jazier, hoci veľkých jazier je tam málo. Ich celkový počet prevyšuje počet 2,7 miliónov a ich rozloha je väčšia ako 400 000 km² (bez najväčšieho - Kaspického mora, ktoré má zhruba 371 000 km²). Jazerá na území Ruskej federácie (podľa rozlohy): * Kaspické more * Bajkal * Ladožské jazero * Onežské jazero * Tajmyrské jazero * Hanka * Čudské jazero * Jazero Čany * Biele jazero * Topozero * Ilmenské jazero * Imandra * Hantajské jazero * Sekozero * Kulundinské jazero * Telecké jazero * Vištynecké jazero * Nero * Pleščevovo jazero * Elgygytgyn Rieky Územím Ruskej federácie preteká vyše 2,5 milióna riek. Najvodnatejšia z nich je rieka Jenisej tečúca strednou Sibírou. Väčšina ruských riek vteká do Severného ľadového a Tichého oceánu. Bezodtokové Kaspické more zásobuje vodou rieka Volga, ktorá je najdlhšou riekou Ruskej federácie a zároveň jedinou, ktorá sa vlieva do tohto mora. Je tiež najdlhšou riekou Európy a piatou najdlhšiou riekou sveta. Rieka je spojená s kanálmi Baltského, Bieleho, Azovského a Čierneho mora a s riekou Moskva. Ostatné rieky: Jenisej, Ob, Lena, Irtyš, Amur, Angara, Volga, Don, Oka, Moskva, Neva, Ural, Dneper, Severná Dvina, Pečora, Selenga * Rieky polostrova Kamčatka * Rieky polostrova Sachalin Obyvateľstvo Demografický vývoj Ruskej federácie Podľa najnovších údajov z 1. septembra 2007 počet obyvateľov Ruskej federácie činí 142 024 351^ obyvateľov. Prvé sčítanie obyvateľstva Ruska sa datuje do rokov 1718 - 1724. V roku 1745 malo Rusko takmer 15,4 miliónov obyvateľov, na začiatku 19. storočia sa ich počet zvýšil na 26,7 miliónov a v polovici storočia 42,4 miliónov. V roku 1900 počet obyvateľov stúpol na 71,1 miliónov, avšak do konca 19. storočia sa každým rokom počet obyvateľstva Ruska zvyšoval iba o 1 %. Demografický rozvoj obyvateľstva Ruskej federácie v 20. storočí bol dramatický. Pričinilo sa o to mnoho faktorov vrátane prvej svetovej vojny a občianskej vojny, revolúcie v roku 1917 a následnej emigrácie ruského obyvateľstva do krajín západnej Európy, hladomor v krajine v rokoch 1932 - 1933 a represálie voči obyvateľstvu v 30. rokoch 20. storočia. Táto situácia sa čiastočne zlepšila v rokoch 1937 - 1939 zákonom z roku 1936, ktorý zakazoval abort. Bližšie informácie v hlavnom článku: Zoznam počtu Rusov v jednotlivých subjektoch Ruskej federácie Veľká vlastenecká vojna (1941 - 1945), povojnový rast obyvateľstva (1946 - 1955) a jej pokles na začiatku 60. rokov 20. storočia boli hlavnými príčinami, pre ktoré Sovietsky zväz začal viesť tzv. propôrodnú politiku (1982 - 1987) (po rusky: пронаталистская политика). Tento druh politiky priniesol svoje ovocie v roku 2002, keď sa konalo sčítanie ľudu. V ňom sa Ruská federácia umiestnila na 7. mieste spomedzi krajín sveta s počtom obyvateľov 145 166 731 aj napriek prirodzenému úbytku 8 000 000 obyvateľstva v rokoch 1992 - 2002, ktorý sa čiastočne vykompenzoval migráciou obyvateľstva z pobaltských a zakaukazských republík. Národnostné zloženie obyvateľstva Umiestnenie Národnosť Počet % 1 Rusi 115 889 107 79,83 2 Tatári 5 554 601 3,83 3 Ukrajinci 2 942 961 2,03 4 Baškirci 1 673 389 1,15 5 Čuvaši 1 637 094 1,13 6 Čečenci 1 360 253 0,94 7 Arméni 1 130 491 0,78 8 Mordvíni 843 350 0,58 9 Avari 814 473 0,56 10 Bielorusi 807 970 0,56 11 Kazachovia 653 962 0,45 12 Udmurti 636 906 0,44 13 Azerbajdžanci 621 840 0,43 14 Marijci 604 298 0,42 15 Nemci 597 212 0,41 16 Kabardínci 519 958 0,36 17 Osetínci 514 875 0,35 18 Dargínci 510 156 0,35 19 Buriati 445 175 0,31 20 Jakuti 443 852 0,31 21 Kumovia 422 409 0,29 22 Inguši 413 016 0,28 23 Lezgýnci 411 535 0,28 24 Komijci 293 406 0,2 25 Tuvinci 243 442 0,17 26 Židia 229 938 0,16 27 Gruzínci 197 934 0,14 28 Karačajevci 192 182 0,13 29 Rómovia 182 766 0,13 30 Kalmyci 173 996 0,12 31 Moldavci 172 330 0,12 32 Lakci 156 545 0,11 33 Kórejci 148 556 0,1 34 Iné národnosti 2 414 558 1,66 35 Bez udania národnosti 1 460 751 1,01 Vierovyznanie Bližšie informácie v hlavnom článku: Náboženstvá Ruska V súčasnosti v Ruskej federácii existuje vyše 70 náboženských smerov. Podľa ústavy Ruskej federácie sú všetky náboženské spolky v krajine nezávislé od štátu a rovnoprávne pred zákonom. Vetci občania majú právo vyznávať akukoľvek vieru podľa ich želania. Majú tiež právo byť ateistami. Tradičné náboženstvá na území Ruskej federácie sú pravoslávie, islam, v menšej miere judaizmus a budhizmus. Väčšina obyvateľstva vyznáva pravoslávie. Jeho súčasťou sú aj náboženské sekty ako staroverectvo a molokánstvo. Prežitky pohanskej viery ostali zakorenené v symboloch. Ľudia si predstavovali Zem, ktorá je zložená z troch častí – neba, zeme a pekla, ktorému vládnu slovanskí bohovia Perún, Veles a Svarog. Umiestnenie Náboženstvo % 1 Pravoslávie 55 2 Islam 18 3 Judaizmus 5 4 Kresťanstvo 7 5 Iné 5 Súčasné politické pomery Ruská federácia je parlamentnou demokraciou. Forma vlády sa charakterizuje ako prezidentská (respektíve poloprezidentská) republika. Na čele krajiny stojí prezident. Výkonná moc patrí vláde, zákonodarná sa delí medzi vládu a dvojkomorový parlament – Federálne zhromaždenie (po rusky: Федеральное собрание) – ktorý je najvyšším reprezentatívnym a zákonodarným orgánom krajiny. Dolnú komoru predstavuje Štátna duma (po rusky: Государственная дума, ГОСДУМА), hornú Rada federácie (po rusky: Совет федерации). Dumu tvorí 450 poslancov volených v parlamentných voľbách. V Rade federácie zasadá 170 senátorov, ktorých vysielajú subjekty federácie (každý z 85 subjektov zastupujú dvaja senátori). Na rozdiel od dumy sa rada nevolí v priamych voľbách. Senátorov vyberajú regionálne politické reprezentácie – jedného volí regionálny parlament, druhého ustanovuje regionálna výkonná moc. Počet členov Rady sa zrejme zmení v súvislosti so zlučovaním niektorých subjektov. V súčasnosti územie Ruskej federácie tvorí 85 subjektov federácie. Voľby do Ruskej štátnej dumy v roku 2003 V parlamentných voľbách v roku 2003 bolo registrovaných 108 miliónov voličov a zúčastnilo sa ich takmer 60 miliónov. Najviac mandátov získala strana Zjednotené Rusko (po rusky: Единная Россия, ЕДРОС) - 221 kresiel (získala 22,5 milióna hlasov), podporujúca prezidenta Putina. Keďže s poslancami Zjednoteného Ruska zvyčajne hlasujú aj viaceré menšie strany a nezávislí poslanci, prezidentova politika má v parlamente zabezpečenú nadpolovičnú väčšinu. Druhou najväčšou stranou je Komunistická strana (po rusky: Комунистическая партия Российской Федерации, КПРФ) - 51 kresiel a 7,6 milióna hlasov. Po nej nasledujú Liberálno-demokratická strana Ruska (po rusky: Либерал-демократическая партия России, ДЛПР) - 37 kresiel a koalícia Strany ruských regiónov a socialistov (37 kresiel). K najmenším patrí kedysi pomerne známa Ruská demokratická strana Jabloko (po rusky: ЯБЛОКО) - 4 kreslá. Voľby do Ruskej štátnej dumy v roku 2007 7 % hranicu zvoliteľnosti prekročili v parlamentých voľbávh v roku 2007 štyri strany. Rovnako ako v predchádzajúcich voľbách prvé miesto obsadila strana Zjednotené Rusko (po rusky: Единная Россия, ЕДРОС) - 311 kresiel (získala 43 miliónov hlasov). Na druhom mieste sa umiestnila Komunistická strana (po rusky: Комунистическая партия Российской Федерации, КПРФ) - 58 kresiel (získala 8 miliónov hlasov) a Liberálno-demokratická strana Ruska (po rusky: Либерал-демократическая партия России, ДЛПР) - 42 kresiel (5 miliónov hlasov). Na úkor ruskej demokratickej strany Jabloko sa do parlamentu dostala strana bývalých členov Putinovej strany Jednotné Rusko - Spravodlivé Rusko (po rusky: Справедливая Россия, СП), ktorí v parlamente získali 39 mandátov. Volilo ich okolo 5 miliónov občanov. Mestá Mestá Ruskej federácie sa delia do 6 skupín podľa ich veľkosti: * malé mestá (do 50 000) * stredne veľké mestá (50 000 - 100 000) * veľké mestá (100 000 - 250 000) Novorossijsk, Groznyj, Velikij Novgorod, Jakutsk, Pskov, Petropavlovsk-Kamčatskij, Majkop, Nachodka, Piatigorsk, Noriľsk, Kislovodsk, Sergiev Posad, Kyzyl * väčšie mestá (250 000 - 500 000) Tomsk, Tula, Machačkala, Briansk, Kaliningrad, Magnitogorsk, Kursk, Tver, Ulan-Ude, Archangeľsk, Stavropoľ, Murmansk, Smolensk, Vladimir, Vladikavkaz, Čerepovec, Taganrog, Komsomoľsk, Komsomoľsk na Amure * najväčšie mestá (500 000 - 1 000 000) Krasnojarsk, Saratov, Voronež, Toljatti, Krasnodar, Uľjanovsk, Iževsk, Jaroslavľ, Irkutsk, Vladivostok, Chabarovsk, Novokuzneck, Orenburg, Riazaň, Astrachaň * miliónové mestá (po rusky: города миллионеры) (vyše 1 000 000) Moskva, Petrohrad, Novosibirsk, Jekaterinburg, Nižný Novgorod, Samara, Omsk, Perm, Volgograd, Kazaň, Čeľjabinsk, Rostov-na-Donu, Ufa Administratívne rozdelenie Republiky Ruskej federácie. Bližšie informácie v hlavnom článku: Administratívne členenie Ruska Oficiálny názov krajiny – Ruská federácia – napovedá, že nejde o unitárny štát, ale o spojenie rozličných subjektov s väčšou či menšou autonómiou. V roku 2007 Ruskú federáciu tvorí 85 subjektov, medzi ktorými sú veľké rozdiely nielen čo do rozlohy, počtu obyvateľstva, či životnej úrovne, ale aj čo do miery politickej autonómie. Najvyšší stupeň samostatnosti v rozhodovaní má 21 republík, ktoré sú zväčša vytvorené na etnickom základe, aj keď podiel ruského obyvateľstva v nich môže byť mimoriadne vysoký. Ako príklad možno uviesť Udmurtskú republiku, kde sú titulárnym národom Udmurti, no tí v celkovom počte obyvateľov republiky predstavovali podľa sčítania obyvateľstva v roku 2002 iba 29,3 %, kým podiel Rusov presahoval 60 %. Najnižší stupeň majú autonómne okruhy (celkovo 6) a autonómna oblasť (1), ktoré sú síce subjektami federácie, ale zároveň tvoria všetky – s výnimkou Čukotského autonómneho okruhu – súčasť iných subjektov federácie. Okrem toho Ruskú federáciu tvorí ešte 47 oblastí, 8 krajov. Obytnými subjektmi sú aj Moskva a Sankt Peterburg. Najvyššie funkcie môžu mať v jednotlivých subjektoch federácie rozličné označenia, no s výnimkou republík, kde sa používajú tituly prezident republiky alebo hlava republiky, je to spravidla gubernátor alebo primátor (po rusky: мэр). Novšie sa v rámci úsilia o väčšiu centralizáciu a integráciu krajiny vytvorilo 7 federálnych dištriktov (4 v Európe a 3 v Ázii). Správu dištriktov ustanovuje prezident Ruskej federácie. Referencie 1. ↑ Štatistický úrad Ruskej federácie Mapy * Mapa severnej pologule a Ruskej Federácie Pozri aj * Spolupráca Ruskej federácie s pohraničným obyvateľstvom a susednými krajinami * Pôvod názvu krajiny * Demografická situácia v Ruskej federácii v 20. storočí Iné projekty * Wikicitáty * Commons * Spolupracuj na Wikiquote Wikicitáty ponúka citáty od alebo o Rusko * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému v • d • e Subjekty Ruskej federácie Adygejsko · Altajsko · Baškirsko · Buriatsko · Čečensko · Čuvašsko · Dagestan · Chakasko · Ingušsko · Jakutsko · Republiky Kabardsko-Balkarsko · Kalmycko · Karačajsko-Čerkesko · Karelsko · Komi · Marijsko · Mordviansko · Severné Osetsko · Tatársko · Tuviansko · Udmurtsko Altajský · Chabarovský · Kamčatský · Kraje Krasnodarský · Krasnojarský · Permský · Prímorský · Stavropoľský · Zabajkalský Amurská · Archangeľská · Astrachánska · Belgorodská · Brianska · Čeľabinská · Irkutská · Ivanovská · Jaroslavlianska · Kaliningradská · Kalužská · Kemerovská · Kirovská · Kostromská · Kurganská · Kurská Ruská zástava · Leningradská · Lipecká · Magadanská · Moskovská · Murmanská · Nižnonovgorodská · Oblasti Novgorodská · Novosibirská · Omská · Orenburská · Oriolská · Penzianska · Pskovská · Riazanská · Rostovská · Sachalinská · Samarská · Saratovská · Smolenská · Sverdlovská · Tambovská · Tomská · Tulská · Tverská · Ťumenská · Ulianovská · Vladimírska · Volgogradská · Vologdská · Voronežská Federálne mestá Moskva · Petrohrad Autonómne oblasti Židovská Autonómne okruhy Čukotka · Chantyjsko-Mansijsko · Jamalsko · Nenecko Ruské federálne okruhy Ruská vlajka Centrálny | Južný | Severozápadný | Ďalekovýchodný | Sibírsky | Uralský Povolžský Krajiny G8 Zakladateľské štáty Francúzsko - Japonsko - Kanada - Nemecko - Rusko - Spojené kráľovstvo - Spojené štáty - Taliansko Ostatné štáty štáty Európskej únie Krajiny v Európe Albánsko | Andorra | Belgicko | Bielorusko | Bosna a Hercegovina  Bulharsko | Cyprus | Česko | Čierna Hora | Dánsko | Estónsko  Fínsko | Francúzsko | Grécko | Holandsko | Chorvátsko | Island  Írsko | Lichtenštajnsko | Litva | Lotyšsko | Luxembursko  Maďarsko | Malta | Moldavsko | Monako | Nemecko | Nórsko | Poľsko  Portugalsko | Rakúsko | Macedónsko | Rumunsko | Rusko | San Maríno  Slovensko | Slovinsko | Španielsko | Spojené kráľovstvo | Srbsko  Švajčiarsko | Švédsko | Taliansko | Turecko | Ukrajina | Vatikán Ostatné územia: Faerské ostrovy | Gibraltár | Guernsey | Jan Mayen  Jersey | Man | Svalbard Krajiny v Strednej Ázii Čína | Kazachstan | Kirgizsko | Rusko | Mongolsko | Tadžikistan Turkménsko | Uzbekistan Krajiny Ázie Afganistan · Arménsko · Azerbajdžan · Bahrajn · Bangladéš · Bhután · Brunej · Čína · Cyprus · Egypt · Filipíny · Gruzínsko · India · Indonézia · Irán · Irak · Izrael · Japonsko · Jemen · Jordánsko · Kambodža · Katar · Kazachstan · Kórejská ľudovodemokratická republika · Kórejská republika · Kuvajt · Kirgizsko · Laos · Libanon · Malajzia · Maldivy · Mjanmarsko · Mongolsko · Nepál · Omán · Pakistan · Rusko · Saudská Arábia · Singapur · Srí Lanka · Sýria · Tadžikistan · Taiwan · Thajsko · Turecko · Turkménsko · Spojené arabské emiráty · Uzbekistan · Vietnam · Východný Timor SNŠ Arménsko • Azerbajdžan • Bielorusko • Gruzínsko Členovia • Kazachstan • Kirgizsko • Moldavsko • Rusko • Tadžikistan • Ukrajina • Uzbekistan Pridružení členovia Turkménsko Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe Albánsko · Andorra · Arménsko · Rakúsko · Azerbajdžan · Bielorusko · Belgicko · Bosna a Hercegovina · Bulharsko · Kanada · Chorvátsko · Cyprus · Česko · Dánsko · Estónsko · Fínsko · Francúzsko · Gruzínsko · Nemecko · Grécko · Svätá stolica · Maďarsko · Island · Írsko · Taliansko · Kazachstan Členovia · Kirgizsko · Lotyšsko · Lichtenštajnsko · Litva · Luxembursko · Macedónsko · Malta · Moldavsko · Monako · Čierna Hora · Holandsko · Nórsko · Poľsko · Portugalsko · Rumunsko · Rusko · San Maríno · Srbsko · Slovensko · Slovinsko · Španielsko · Švédsko · Švajčiarsko · Tadžikistan · Turecko · Turkménsko · Ukrajina · Spojené kráľovstvo · Spojené štáty · Uzbekistan Partneri pre Afganistan · Alžírsko · Egypt · Izrael · Japonsko · Jordánsko spoluprácu · Mongolsko · Maroko · Južná Kórea · Thajsko Ruské_národné_hokejové_mužstvo.html Ruské národné hokejové mužstvo Ruské národné hokejové mužstvo patrí medzi popredné hokejové reprezentácie. Samostatné ruské mužstvo (ako nástupca Sovietskeho zväzu) získalo prvú zlatú medailu na majstrovstvách sveta 1993. Ďalšiu vybojovalo na MS 2008 po finálovom víťazstve 5:4 (po predĺžení) proti domácej Kanade. Historické výsledky Zimné olympijské hry * 1994 - 4. miesto * 1998 - strieborná medaila * 2002 - bronzová medaila * 2006 - 4. miesto Majstrovstvá sveta * 1993 - zlatá medaila * 1994 - 5. miesto * 1995 - 5. miesto * 1996 - 4. miesto * 1997 - 4. miesto * 1998 - 5. miesto * 1999 - 5. miesto * 2000 - 11. miesto * 2001 - 6. miesto * 2002 - strieborná medaila * 2003 - 6. miesto * 2004 - 10. miesto * 2005 - bronzová medaila * 2006 - 5. miesto * 2007 - bronzová medaila * 2008 - zlatá medaila Rusovce.html Rusovce Rusovce Rusovce Erb | Vlajka | Mapa Základné údaje Kraj: |Bratislavský Okres: |Bratislava V Región: |Bratislava a okolie Poloha: |s. š. |v. d. Nadmorská výška: |m n.m. Rozloha: |km² Počet obyvateľov: |2 287 (2006) Hustota obyvateľstva: |obyvateľ(ov)/km^2 Prvá písomná zmienka: |1266 Nacionále Štatistická územná | jednotka: | EČV: | PSČ: |851 10 Telefónna predvoľba: |0 2 Oficiálne adresy Adresa obecného úradu: |Vývojová ulica č.8 Web: |http://www.rusovce.sk E-mail: | Telefón: |02/68207011 Fax: |02/68207013 Politika Starosta: |Dušan Antoš Zdroje údajov Mestská a obecná štatistika SR (SŠÚ), http://obce.info Rusovce (maď. Oroszvár, nem. Karlburg, chorv. Rosvar) sú mestská časť Bratislavy na pravom brehu Dunaja, južne od mestskej časti Petržalka v okrese Bratislava V. Rusovce sú najväčšou bratislavskou mestskou časťou na juh od Petržalky a svojím charakterom pripomínajú menšie mesto. Dejiny Na ich území sa v 2. - 4. storočí po Kr. nachádzala rímska Gerulata. Dnes je tam expozícia. Pôvodne samostatná obec Rusovce sa prvý raz spomína roku 1266, mala prevažne poľnohospodársky charakter. V stredoveku sa sem prisťahovalo veľa Chorvátov. Koncom 19. storočia boli všetci obyvatelia Nemci (zrejme ponemčení Chorváti). Roku 1918 sa Rusovce nestali súčasťou Česko-Slovenska, ale zostali spolu s Jarovcami a Čunovom v Maďarsku, až v roku 1947 boli pripojené k Česko-Slovensku a roku 1971 k mestu Bratislava. Kultúrne pamiatky Rusovce sú známe početným výskytom historických pamiatok. Z pamiatok sakrálnej architektúry k nim patria rímskokatolícky kostol sv. Márie Magdalény z roku 1662, kostol sv. Víta zo 17. storočia a evanjelický kostol a.v. zo začiatku 19. storočia. Najvýznamnejšou historickou pamiatkou Rusoviec je kaštieľ, prestavaný v 2. polovici 19. stor. v tzv. windsorskom slohu, s anglickým parkom. V súčasnosti je dlhšiu dobu pre verejnosť neprístupný. Okrem týchto pamiatok sa v Rusovciach nachádza niekoľko pamiatok drobnej architektúry - stĺp Najsvätejšej Trojice z roku 1748, morový stĺp pred kostolom sv. Márie Magdalény z roku 1719, mauzóleum Laury Henckelovej, manželky predposledného majiteľa rusovského panstva Huga Henckela von Donnersmarck, postavené v roku 1884 v neogotickom slohu (pôvodne stálo oproti kostolu sv. Víta, od roku 1908 tvorí dominantu miestneho cintorína), stĺp Piety z roku 1742 ako i niekoľko krížov. Iné projekty * Commons * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Galéria Z hlavného kostola je vidno iba Druhý, evanjelický kostol Rusovské jazero vežu Mestské časti v okrese Bratislava V (4) 31.12.2003 Petržalka | Jarovce | Rusovce | Čunovo Mestské časti Bratislavy (17) Bratislava I: Staré Mesto Bratislava II: Podunajské Biskupice | Ružinov | Vrakuňa Bratislava III: Nové Mesto | Rača | Vajnory Bratislava IV: Devín | Devínska Nová Ves | Dúbravka | Karlova Ves | Lamač Záhorská Bystrica Bratislava V: Čunovo | Jarovce | Petržalka | Rusovce Rusíni.html Rusíni Rusíni (zriedkavo Rusnaci a pod.) sú najzápadnejšia vetva východných Slovanov žijúca na severovýchodnom Slovensku, v Haliči, Bukovine, v Zakarpatskej oblasti Ukrajiny, v Rumunsku, v Srbsku, Chorvátsku, Maďarsku a početná skupina v USA a Kanade. Nikdy nemali svoj národný štát. Na Ukrajine (a v minulosti počas komunizmu aj v Česko-Slovensku) existenciu Rusínov neuznávajú a považujú ich za Ukrajincov. 7. marca 2007 Zakarpatská oblastná rada v Užhorode svojim rozhodnutím na území Zakarpatskej oblasti Ukrajiny uznala národnosť Rusín. V minulosti celé obyvateľstvo Ukrajiny označovalo seba za Rusínov, neskôr prevzalo názov „Ukrajinci“. Haličskí Rusíni prijali názov Ukrajinci len 70-150 rokov dozadu. V terajšej dobe Rusíni Zakarpatskej oblasti a Rumunska sa väčšinou hlásia k ukrajinskej národností, zatiaľčo väčšina slovenských Rusínov považujú seba za osobitý národ. Podľa etnografických príznakov sa delia na päť skupín: Lemkovia, Bojkovia, Huculi, Verchovinci a Doliniaci (= Hajnali). Pozri aj * rusínčina * Podkarpatská Rus * Zakarpatská oblasť Externé odkazy * Rusíni Slovenska * Karpatskí Rusíni * Lemkovia * Zjednoczenie polskich Łemków * mladí Rusíni Slovenska Ruský_chanát.html Ruský chanát Nicholas Roerich: Hostia zo zámoria (1899). Obraz z Treťjakovskej galérie. Nicholas Roerich: Hostia zo zámoria (1899). Obraz z Treťjakovskej galérie. Ruský chanát (po rusky: Русский каганат) je hypotetické štátne zriadenie, na čele ktorého stáli Rusi. Niektorých západných a arabských historických zdrojoch mal vládca Ruského chanátu titul chán^ (po rusky: каган, хакан). Územie Existuje niekoľko variantov, kde sa nachádzalo územie Ruského chanátu: * Stredné Podneprie (tzv. Polansko) - územie východoslovanských kmeňov Slovanov^. * Územie pri Azovskom mori - oblasť ľavobrežného Dnepra, stredného toku Donu a horného toku Oky ^. * Oblasť Podonia ^. * Severozápadná oblasť dnešného Ruska, ktorá bola predtým osídlená škandinávskym obyvateľstvom^. Dejiny Ruský chanát vznikol pravdepodobne v 9. storočí a bol priamym predchodcom Staroruského štátu. Názov chanátu sa od tohto obdobia stal základným historickým termínom, ktorý vznikol v dejinách Ruska v druhej polovici 9. storočia. Ucelený pohľad na dejiny Ruského chanátu však neexistuje, a to z dvoch dôvodov: * Chýbajú zdroje, ktoré by mohli toto obdobie ruských dejín dokumentovať. * Politický systém východných Slovanov a obyvateľov Kyjevskej Rusi a ich život v prvej polovici 9. storočia. Verzie prvých písomných zmienok o Ruskom chanáte Najskoršia písomná zmienka o tomto chanáte pochádza z roku 839, keď podľa staroruských letopisov ešte neexistoval Staroruský štát. 9. storočie * Bertinské anály (839) CHÁN NÁRODA RUSKÉHO (po rusky: хакан народа Рос) V oficiálnej franskej kronike je záznam textu s názvom Rozprávanie o byzantskom poslovi. Text hovorí o tom, ako 18. mája 839 prišiel posol na dvor Ľudovíta I. Pobožného s požiadavkou, aby uznal existenciu Ruského chátu ^. * List Ľudovíta II. (871) CHÁN NORMANOV (po rusky: хаган норманнов) V odpovedi na posolstvo byzantského imperátora Basilea I. Ľudovít II. vedie spor o tituloch zahraničných vládcov a tvrdí, že Frankovia - na rozdiel od Byzantíncov - nazývali chanátom iba štát Avarov, a nie Chazarov alebo Normanov ^^. O čom sa pojednávalo v stratenom liste Basileiosa I. nie je známe. Normani (doslovný preklad tzv. severní ľudia) sa v tomto prípade stotožnili s Rusmi na základe antologických a latinských prameňov z toho obdobia^^. 10. storočie * Arabsko-perzskí geografi (Ibn Ruste, Chudul Al-Alam) CHÁN RUSI (po rusky: хакан рус) V súhrnom diele Anonymné zemepisné zápisky z 9. storočia sa nachádza najstaršia možná zmienka o východnej Európe z arabského sveta. Na jeho stránkach sa Ibn Ruste a Chudul Al-Alam v zhodujú v názore, že Rusi sa od Slovanov líšia tým, že bývajú na ostrovoch a ich panovník má titul chán^. 11. storočie - 12. storočie (Kyjevská Rus) Metropolita Kyjevskej Rusi patriarcha Ilarion vo svojich traktátoch (Slovo o zákone a milosti a Vyznanie viery) nazýva chánom Vladimíra I. ako Veľký chán našej zeme a jeho syna Jaroslava I. Múdreho zase Blahoverný chán Jaroslav. Referencie 1. ↑ Chán - turecký titul, ktorý mali tureckí vládcovia kočovných kmeňov. Pravdepodobne ho Rusi prebrali od Chazarov. Pre Rusov bol symbolom veľkej snahy o vytvorenie štátu, aby sa tak mohli vyrovnať Chazarom a zároveň súperiť s nimi o to, kto bude mať kontrolu nad slovanskými kmeňmi. Podľa menej známej zdrojov (Peter Golden, Omeľjan Josifovič Pricak) symbolizoval vazalskú závislosť Rusov od Chazarov. V historických prameňoch z 10. storočia sa titul vo vzťahu k vládcom Ruska nepoužíval. Svedčí to o tom, že to v tom čase ho nebolo zvykom používať. Predpokladá sa však, že v tomto období sa používal neoficiálne, práve pre to, že titul nemal kresťanský pôvod. Avšak pojem chán sa objavuje v rade staroruských textov z 11. - 13. storočia. Titul bol totiž priznaný kievským kniežatám. 2. ↑ Boris Alexandrovič Rybakov, Lev Nikolajevič Gumilev, Anatolij Petrovič Novoselcev, Alexander Vasilievič Nazarenko. 3. ↑ Georgij Vladimirovič Bernadskij, Valentin Vasilievič Sedov. 4. ↑ Elena Sergejevna Galkina. 5. ↑ Vasilij Vladimirovič Bartov, Omeľjan Josifovič Pricak, Konstantin Zuckerman. 6. ↑ ...že oni, t. j. národ ich, nazývajú sa Rusi (Rhos) a kráľ (rex), ktorý mal titul chán (chacanus) ich poslal spolu s Teofilom za ním. On (Teofil) prosil..., aby z milosti imperátora a s jeho pomocou sa cez jeho krajinu bezpečne dostali do svojej vlasti, pretože cesta, ktorou do Konštantínopolu prišli ležala na území Barbarov. Sám Teofil si neželal, aby sa vrátili tou istou cestou, aby sa im niečo zlého nestalo. Imperátor si dôkladne preštudoval prečo k nemu Teofil s poslami prišiel a zistil, že títo ľudia sú z národa Švédov (Sueones), preto ich pokladal skôr za sabotérov (aj v ich, aj vo svojej krajine), než za priateľský národ. Rozhodol sa ich teda dovtedy zadržať, kým sa nevyjasní ako to vlastne s nimi je - či prišli k nemu s čistými úmyslami alebo nie. Annales Bertiniani, rok 839. 7. ↑ My nazývame chanátom štát Avarov, a nie Chazarov ani Normanov a vládca Bulharov sa nenazýva štátnikom, ale kráľom alebo panovníkom. (PREKLAD DO LATINČINY V BODE 4.) 8. ↑ Chaganum vero nos prelatum Avarum, non Gazanorum aut Nortmannorum nuncupari repperimus, neque principem Vulgarum, sed regem, vel dominum Vulgarum. Chronicon Salernitanum. 9. ↑ Joan Diakon : Benátska kronika, 10. - 11. storočie. 10. ↑ Liutprand z Cremony - diplomat a posol žijúci v rokoch 949 - 968 v Konštantínopole. 11. ↑ Pozri článok Rusi. Pozri aj * Kyjevská Rus * Rusi Rustikál.html Rustikál Rustikál je pôda vo vlastníctve lénneho pána, ktorá je prenajatá poddanému do držby. Tí mu musia platiť dane a robotovať (na dominikále). Ruská_Poruba_f34c.html Ruská Poruba Ruská Poruba Erb | Vlajka | Mapa Ruská Poruba Základné údaje Kraj: |Prešovský Okres: |Humenné Región: | Poloha: |00° 00' 00" s. š. |00° 00' 00" v. d. Nadmorská výška: |242 m n.m. Rozloha: |12,025 km² Počet obyvateľov: |286 (31.12.2004) Hustota obyvateľstva: |24 obyvateľ(ov)/km^2 Prvá písomná zmienka: |1454 Nacionále Štatistická územná |529095 jednotka: | EČV: |HE PSČ: |094 08 Telefónna predvoľba: |0 57 Oficiálne adresy Adresa obecného úradu: |Obecný úrad Ruská |Poruba E-mail: | Telefón: |057/488 73 41 Fax: | Politika Starosta: |Miroslav Lukacko Zdroje údajov Mestská a obecná štatistika SR (SŠÚ), http://obce.info Ruská Poruba je obec na Slovensku v okrese Humenné. Tento geografický článok o mieste na Slovensku je zatiaľ Vlajka Slovenska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Mestá, obce a vojenské obvody okresu Humenné 31.12.2003 (1+61) Adidovce | Baškovce | Brekov | Brestov | Černina | Dedačov | Gruzovce Hankovce | Hažín nad Cirochou | Humenné | Hrabovec nad Laborcom | Hrubov Hudcovce | Chlmec | Jabloň | Jankovce | Jasenov | Kamenica nad Cirochou Kamienka | Karná | Kochanovce | Košarovce | Koškovce | Lackovce Lieskovec | Ľubiša | Lukačovce | Maškovce | Modra nad Cirochou | Myslina Nechválova Polianka | Nižná Jablonka | Nižná Sitnica | Nižné Ladičkovce Ohradzany | Pakostov | Papín | Porúbka | Prituľany | Ptičie | Rohožník Rokytov pri Humennom | Rovné | Ruská Kajňa | Ruská Poruba | Slovenská Volová | Slovenské Krivé | Sopkovce | Topoľovka | Turcovce | Udavské Valaškovce (vojenský obvod) | Veľopolie | Víťazovce | Vyšná Jablonka Vyšná Sitnica | Vyšné Ladičkovce | Vyšný Hrušov | Závada | Závadka Zbudské Dlhé | Zubné Ruská_literatúra.html Ruská literatúra Literatúra ruská literatúra ruská je súčasť ruského umenia, ktorá sa začína staruskou etapou 10. stor.-11. stor. spätou s obdobím Kyjevskej Rusi. Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Tento článok z Filitu potrebuje upraviť, pridať interwiki a kategórie. Po jeho úprave prosím odstráňte šablónu {{filit na úpravu}}. Pozri aj literatúra ruská predstavitelia ruskej literatúry rusistika ruština umenie ruské Ruská_oslobodenecká_armáda.html Ruská oslobodenecká armáda ROA, Olšanské hřbitovy Ruská oslobodenecká armáda v skratke ROA (po rusky: Русская освободительная армия) známa tiež ako Vlasovci bola vojenská jednotka sformovaná počas druhej svetovej vojny zo sovietskych vojnových zajatcov ako aj dobrovoľníkov, emigrantov a odporcov komunizmu, bojujúca na strane nacistického Nemecka. Jej veliteľom bol generál Andrej Andrejevič Vlasov. Ruská oslobodenecká armáda sa účastnila hlavne protipartizánskych akcií. Nemecké velenie ju nikdy nepoužilo na fronte, keďže mnoho jej vojakov sa pridalo iba z donútenia alebo existenčných dôvodov a ich odhodlanie bojovať proti ZSSR nebolo isté. Ruská.html Ruská Ruská Erb | Vlajka | Mapa Ruská Základné údaje Kraj: |Košický Okres: |Michalovce Región: | Poloha: |00° 00' 00" s. š. |00° 00' 00" v. d. Nadmorská výška: |m n.m. Rozloha: |km² Počet obyvateľov: |590 (31.12.2004) Hustota obyvateľstva: |obyvateľ(ov)/km^2 Nacionále Štatistická územná |528714 jednotka: | EČV: |MI PSČ: |076 77 Telefónna predvoľba: | Oficiálne adresy Adresa obecného úradu: | E-mail: | Telefón: | Fax: | Politika Starosta: | Zdroje údajov Mestská a obecná štatistika SR (SŠÚ), http://obce.info Ruská je obec na Slovensku v okrese Michalovce. Tento geografický článok o mieste na Slovensku je zatiaľ Vlajka Slovenska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Mestá a obce okresu Michalovce (3+75) 31.12.2003 Bajany | Bánovce nad Ondavou | Beša | Bracovce | Budince | Budkovce Čečehov | Čičarovce | Čierne Pole | Drahňov | Dúbravka | Falkušovce Hatalov | Hažín | Hnojné | Horovce | Iňačovce | Ižkovce | Jastrabie pri Michalovciach | Jovsa | Kačanov | Kaluža | Kapušianske Kľačany | Klokočov Krásnovce | Krišovská Liesková | Kusín | Lastomír | Laškovce | Lesné Ložín | Lúčky | Malčice | Malé Raškovce | Markovce | Maťovské Vojkovce Michalovce | Moravany | Nacina Ves | Oborín | Oreské | Palín | Pavlovce nad Uhom | Petrikovce | Petrovce nad Laborcom | Poruba pod Vihorlatom Pozdišovce | Ptrukša | Pusté Čemerné | Rakovec nad Ondavou | Ruská | Senné Slavkovce | Sliepkovce | Staré | Strážske | Stretava | Stretavka | Suché Šamudovce | Trhovište | Trnava pri Laborci | Tušice | Tušická Nová Ves Veľké Kapušany | Veľké Raškovce | Veľké Slemence | Vinné | Vojany | Voľa Vrbnica | Vysoká nad Uhom | Zalužice | Závadka | Zbudza | Zemplínska Široká | Zemplínske Kopčany | Žbince Rusalka_(opera).html Rusalka (opera) Rusalka, Op. 114 Hudba Antonín Dvořák Libreto Jaroslav Kvapil Vznik 1900 Premiéra 31. 5. 1901, Praha Hlavné postavy * Rusalka, soprán * Princ, tenor * Vodník, bas * Cudzia kňažná, mezzosoprán * Ježibaba, mezzosoprán Približná dĺžka 145 min. Rusalka je názov opery českého skladateľa Antonína Dvořáka a libretistu Jaroslava Kvapila. Premiéru mala v roku 1901. Je to autorova predposledná opera a vznikla na prelome 19. a 20.storočia. Baladické prvky z českých rozprávok a prírodná symbolika pomohli Kvapilovi vytvoriť neobyčajne vydarené libretto, ktorého lyrické a poetické kvality podnietili nadšenú odozvu vo fantázii Antonína Dvořáka. Rusalka je príbehom o vzťahu človeka a sveta prírodných živlov, o tragických následkoch stretnutia týchto dvoch svetov, o treste a odpustení. Dvořák vytvoril dva svety i v hudbe. Hudba ľudského prostredia je robustná, zvukovo konkrétna, a ľudové figury hajníka a kuchtíka majú drsný humor. Svetu rozprávkových bytostí dal Dvořák až impresionistickú jemnosť vo zvuku a farebnú harmóniu. Vzácne bohaté sú aj Dvořákové melodické nápady: niektoré postavy (Rusalka, Ježibaba, Vodník) sú vyfarbené príznačnými motívami, ale ich využívanie nie je striktné, celou operou však sprevádza hlavný rusalkovský motív (viď médiá). Obsah Upozornenie. Článok alebo jeho časť prezrádza zápletku, pointu alebo rozuzlenie diela! Prvé dejstvo V lese, na brehu rybníka tancujú a spievajú lesné víly, čakajúc na starého Vodníka. Uťahujú si z neho a posmievajú sa mu. Vodník ich spevu neodolá a vynára sa. Laškuje s vílami, tie mu však po krátkom čase unikajú. Namiesto nich sa však ozýva Rusalka. Rusalka je vodná víla, ktorá sa beznádejne zamilovala do mladého princa, ktorého často vídava pri rybníku. Keď sa so svojím tajomstvom zverí "tatíčkovi" Vodníkovi, ktorý ju od jej lásky začne odhovárať, prizná sa mu, že sa chce zbaviť vodných pút a stať sa človekom, aby mohla získať lásku onoho krásneho mladého muža. Vodník je nešťastný, nariek tomu poradí Rusalke, aby pomoc hladala u Ježibaby. Rusalka sa bojí Ježibaby, ale jej láska ju donúti a Ježibabu zavolá. Keď sa jej zverí so svojím trápením a prezradí jej svoju prosbu, že sa chce stať človekom, Ježibaba ju vysmeje, no nakoniec jej sľúbi pomoc. Má však podmienku: Rusalka sa stane nemou, nebude môcť s ľuďmi rozprávať a ak sa jej nepodarí získať lásku svojho milého, vráti sa medzi rozprávkové bytosti už len ako šedivá bludička. Nebude sa môcť vrátiť do rybníka k sestrám a vodníkovi. Bude musieť blúdiť sama po nociach. Rusalka súhlasí, lebo verí, že svojou čistou dušou získa svoju lásku. Ježibaba odvádza Rusalku do svojej chalupy a pripravuje jej zázračný nápoj. Medzitým sa pri rybníku objaví Princ so svojou loveckou družinou. Cíti však čosi zvláštneho a pretože chce byť sám, posiela svojich lovom späť na zámok. Pri rybníku sa znova objaví Rusalka. Už to nie je vodná víla, ale človek. Princ je toľkou krásou nemej Rusalky tak očarený, že si ju okamžite odvádza na zámok ako svoju nevestu. Druhé dejstvo Na zámku sa chystá svadba Rusalky a Princa. V zámockej kuchyni sa rozpráva hájnik s mladým kuchtíkom o pripravonaje svadbe. Kuchtík je presvedčený, že mladá nevesta určite nie je ľudská bytosť a hájnik mu dáva za pravdu, vraj takéto spanilé žienky - víly vídava v lese. Kuchtík však verí, že sa svadba nebude konať, lebo vraj princ je vrtkavý a určite sa ešte zah)ľadí do inej ženy. Princ sa prechádza s Rusalkou po zámockom dvore a ticho jej vyčíta jej chladnosť, kým sa na zámku neobjaví nový hosť - cudzia kňažná. Princ stráca záujem o Rusalku a točí sa už len okolo cudzej kňažnej. Rusalku posiela do svojich komnát, aby sa vystrojila na svadbu a sám s kňažnou odchádza. Zúfalá Rusalka nezadrží plač a uteká do paláca. Na dvore sa začalo tancovať, hostia sa schádzajú. Zo zámockej studne celé dianie sleduje aj Vodník. Vidí Rusalkino nešťastie a oplakáva jej nešťastný osud. Zaraz prichádza aj svadobný pár, v sprievode všetkých hostí a svadobčanov, princ však obeť odbieha od svojej nevesty, necháva ju samú a odvádza si cudziu kňažnú. Odchádzajú aj ostatní. Rusalka utvrdená vo svojom nešťastí klesá zúfalo na zem. Vodník už neznesnie pohľad na jej utrpenie a snaží sa ju uchlácholiť. Rusalka, prekvapená Vodníkovou návštevou, všetko mu vyrozpráva: " Vodníku, tatíčku drahý! Tatíčku, Vodníčku, spas mne spas, úzkost mne pojala hrozná, běda, že chtěla jsem zradit vás, běda, kto člověka poznaá, běda! Běda, běda! Jiná jej krásou jala vráz... divokou lidskou láskou. A mne už nezná, nezná zas, Rusalku prostovlasou... O marno, o marno! O marno to je, o marno to je a prázdnota je v srdci mém. Jsou marny všechny vděky moje, když spola jen, spola jsem člověkem. O marno to je, o marno to je! Mne už nezná, nezná zas, mneb už nezná, nezná zas, Rusalku prostovlasou... o marno to je, jsou marny všechny vděky moje! Jí hoří v očích vášne síle, té lidské vášne prokleté, mne voda chladná porodila a nemám, nemám vášne té, mne chladná voda porodila a nemám, nemám vášne té. Prokletá vámi, pro neho stracena odvěkých živluů vodná ozvěna. Ženou ni vílou, nemohu být, nemohu zemřít, nemohu žít. Nemohu žít!!" Chápe, že nikdy sa nemôže stať naozajstným človekom a prizná, že človeka nemožno ničím upútať. Chce žiť alebo umrieť, no nemôže ani jedno. Princ, ktorý vzplanul túžbou po cudzej kňažnej sa vracia spolu s objektom jeho túžby na dvor k studni. Rusalka, ktorú Vodník schoval takto pozoruje dvorenie svojho ženícha inej žene. Zúfalo vybehne zo svojej skrýše a poslednýkrát spýtavo objíma princa, no ten ju vyháňa. Zo studne vystúpi Vodník, a zlou predzvesťou preklína princa. Princ celý vystrašený, prosí o pomoc cudziu kňažnú, tá však so zlomysleným výsmechom rýchlo mizne. Princ ostáva sám. Tretie dejstvo Rusalka sa podľa Ježibabinej predzvesti stala bludičkou. Sama sa túla po nociach v močiaroch a oplakáva svoj osud: "Mladosti své pozbavena, bez radosti sester svých, pro svou lásku odsouzena, teskním v proudech studených. Strativši svůj půvab sladký, miláčkem svým prokleta, marne toužím k sestrám spátky, marne toužím do světa. Kde jste kouzla letních nocí nad kalichy leknínu? Proč v tom chladu bez pomoci neshynu? Proč neshynu? Ah, necitelná vodní noci, stáhlas mne zas v hlubinu, proč v tom chladu bez pomoci, ach proč nezhynu?"Zrazu sa objaví sama Ježibaba. Vysmieva sa Rusalke a jej naivnosti o svete ľudí. Rusalka však žiada Ježibabu ešte raz o pomoc. Keď nemôže byť v blízkosti svojho milého, nech sa aspoň môže vrátiť napäť do rybníka k Vodníkovi a sestričkám. Ježibaba opäť pod jednou podmienkou súhlasí: Rusalka musí princa zabiť vlastnou rukou a tým sa spasiť. Podáva jej nôž, ale Rusalka odmieta obetovať svoju lásku a radšej bude navždy opustenou bludičkou, ako ublížiť milovanému princovi. Ježibaba so smiechom odchádza. Rusalka rezignovane s vedomím, že už nikdy neuvidí ani princa, ani ostatné víly odchádza do bažín. Do lesa však prichádza mladý kuchtík v sprievode staráho hájneho. Princ sa vraj pomiatol, vodne v noci hľadá Rusalku - svoju bielu krásu, behá po zámku a volá po nej. Nikto mu nevie pomocť sa uzdraviť a ani nájsť záhadnú princovu nevestu. A preto poslali kuchtíka hájnika do lesa. Majú vyhľadať Ježibabu a poprosiť ju o radu. Ježibaba sa dvom ľudským bytostiam naozaj zjaví, ale nemá pre nich nič, okrem vysmechu a tak obaja odchádzajú naprázdno. No je čoraz tmavšia a nad rybníkom opäť vyšiel mesiac. Aj lesné žienky vybehli k rybníku, popýtať sa Vodníka, čo je nové. Ten im so zármutkom rozpovie Rusalkin stršný osud a ešte raz volá po pomste. Vracia sa dole do rybníka a vystrašené lesné víly radšej tiež odchádzajú. Jediný, kto sa ešte túla lesom, je sám princ. Chce nájsť svoju nevestu a tak sa vracia k rybníku, na miesto, kde ju prvýkrát zbadal a odkiaľ si ju priviedol. Zúfalo prosí, aby sa mu objavila. A Rusalka naozaj prichádza. No nie je tu už krásna vodná víla, ale šedivá bludička. Princ v nej rozpozná svoju lásku a vrhá sa jej do náručia. Prosí o odpustenie. Rusalka však nemôže už nič iné, ako ho pobozkať. A po bozku bludičky by musel umrieť. Princ si želá smrť zo všetkého najviac, keď už ju navždy stratil. Che umrieť v jej náručí. Rusalka teda chytí princa a pobozká ho. Posledné vyznanie lásky a princ šťastný umiera v Rusalkinom náručí. Z rybníka sa ozve Vodníkov hlas: "Nadarmo v loktech zemře ti, marný jsou všetky objetí. Ubohá Rusalko bledá, o běda, běda, o běda!" Rusalka si uvedomuje, že princ je navždy mŕtva a že sama ostane naďalej bludičkou, zatratenou na večné veky. Npariek tomu ďakuje Bohu a princovi za pár šťastných chvíľ, v ktorých mohla milovať ako človek: "Za tu lásku, za tu krásu tvou, za tvoji lidskou vášeň nestálou, za všetko, čímž klet je osud můj, lidská duše, Bůh tě pomiluj! Bůh tě pomiluj" Médiá Médiá:Motiv.ogg Gabriela Beňačková spieva áriu "Měsíčku na nebi hlubokém": http://www.youtube.com/watch?v=w9ZiGKvOUbs Lucia Popp (Lucia Poppová) spieva áriu "Měsíčku na nebi hlubokém": http://www.youtube.com/watch?v=9VrLBYS4qr0 Rusko-turecká_vojna_(1877–1878).html Rusko-turecká vojna (1877–1878) Rusko-turecká vojna (1877-1878) (v ruských dejinách známa ako Druhá severná vojna v bulharských ako Rusko-turecká osloboditeľská vojna) bola jedna z rusko-tureckých vojen. Rusko v nej zaútočilo na Osmanskú ríšu. Cieľom Ruska bolo oslobodiť balkánske slovanské národy (Srbov, Bulharov, Macedóncov) spod osmanskej nadvlády, respektíve rozšíriť svoj mocenský vplyv na oblasť Balkánu. Ruské vojská sa napokon dostali až k Carihradu, nedobyli ho iba pre intervencie iných štátov. Výsledkom vojny bolo získanie nezávislosti Srbska, (čiastočne) Bulharska, Čiernej Hory a (fakticky) Rumunska od Osmanskej ríše. Rusko-turecká vojna bola ďalšou z mnohých aktivít na Balkáne proti osmanskej vláde v tom čase (povstanie v Bosne a Hercegovine 1875 – 1878, Východná kríza, Starozagorské povstanie 1875 a Aprílové povstanie 1876). Predohra Problém vypuknutia východnej krízy chcelo Rusko riešiť diplomatickou cestou na Carihradskej konferencii. Po jej neúspechu sa schyľovalo k otvorenému vojenskému konfliktu medzi Ruskom a Osmanskou ríšou. Dňa 3. januára 1877 (15. januára podľa juliánskeho kalendára) podpísalo Rusko s Rakúsko-Uhorskom dohodu, ktorou si chcelo zabezpečiť jeho neutralitu. Podmienkou však bolo, aby si Rakúsko-Uhorsko násilne pripojilo k svojmu územiu Bosnu a Hercegovinu. Začiatkom jesene roku 1876 ruská vláda začala čiastočnú mobilizáciu a prípravu na vojnu. Sformovali sa dve armády – Dunajská a Kaukazská. Do Dunajskej armády pod velením brata ruského panovníka Nikolaja Nikolajeviča vstúpilo 190 000 vojakov a do Kaukazskej 80 000. Počas vojny sa však počet vojakov obidvoch armád zvýšil. Proti tejto vojenskej sile osmanská armáda postavila takmer 500 000 člennú armádu, vyzbrojenú najmodernejšími zbraňami. Pracovali v nej aj západné vojenské misie. Väčšia časť týchto vojsk sa sústredila na Balkánskom polostrove. Turecká dunajská armáda v počte 380 000 mužov bojovala rozmiestnená po celej krajine. V záverečnej vojenskej príprave sa ruská armáda spojila ešte s rumunskou (40 000 vojakov), čiernohorskou (25 000 vojakov) a po páde mesta Pleven aj so Srbskou (56 000 vojakov) armádou. V marci roku 1877 Rumunsko súhlasilo s prechodom Rusov cez svoje územie, aby sa tak jeho vojská mohli lepšie pripraviť na napadnutie Turecka. Ruský kancelár A. Gorčakov oznámil 10. apríla 1877, že Rusko musí za každých okolností brániť dôstojnosť Európy. Rusko ukončilo 11. apríla (23. apríla) diplomatické styky s Tureckom a 12. apríla (24. apríla) Alexander II. podpísal Kišiňove manifest, ktrorým vyhlásil začiatok vojny s Tureckom. Turecký minister zahraničných vecí Savet Mehmed paša hneď na druhý deň po vyhlásení vojny požiadal západné štáty, aby sa zúčastnili v boji. Žiadna z krajím mu však nevyhovela. Naopak, Veľká Británia a Nemecko, presvedčení o neúspechu Ruska v tejto vojne, čakali ako sa ďalej vyvinie situácia a Rakúsko-Uhorsko, keďže podpísalo s Ruskom dohodu, že bude chrániť svoju neutralitu, do boja zasiahnuť nemohlo. K Rusku sa však pridalo Rumunsko, ktoré začalo aktívne bojovať v auguste. Priebeh vojny v Bulharsku V období od apríla do júna sa ruské vojská sústredili na boj proti Turkom pri rieke Dunaj. 10. júna 1877 Dolnodunajská čata generála Zimermanna prekročila rieku medzi mestami Braila a Galac a nasledovala ustupujúcich Turkov až po bojovú líniu Černa voda – Kjustendža. Tento manéver mal za úlohu oklamať tureckých veliteľov a naznačiť nepravé miesto stretu. Na tureckú armádu zaútočila 14. pechotná divízia pod vedením generála Dragomirova pri meste Svištov. Ruské vojská prešli Dunaj 15. júna 1877 a pripojili sa k zvyšku Dunajskej armády. Ruské vojská rozdelili na tri časti * západný blok pod velením následníka trónu Alexandra Alexandroviča * predný blok (generál Gurko) * západný blok (generál Kriedener). Úlohou východného bloku armády so 70 000 vojakmi bolo postupne napredovať na východ krajiny a blokovať vojenské základne v Razgrade, Ruse, Šumene a Varne. Nemal ich však oslobodiť. Predný blok armády (12 000 vojakov), do ktorého boli pričlenení aj bulharskí dobrovoľníci, postupoval smerom na Tărnovo a priesmyky v Starej Planine v strednej časti Balkánu. Západný blok (35 000 vojakov) mal za úlohu oslobodiť Nikopol a pokračovať v boji ďalej na západ. Východný blok napredoval podľa plánu a dosiahol oblasti pri riekach Jantra a Černi lom. Tu sa utáboril a začal plniť svoje úlohy. Západný blok obsadil Nikopol, ale Osman paša a jeho vojská z Vidinu obsadili Pleven. Prvý pokus generála Schildnera dobyť mesto 8. júla 1877 sa skončil neúspechom. Predný blok obsadil Tărnovo a postupoval Priesmykom republiky do Podbalkánskej doliny, kde z juhu zaútočil na tureckú armádu pri vrchu Šipka. Medzitým od severu napredoval gabrovský blok generála Derožinského. Bitky pri Šipčenskom priesmyku Bližšie informácie v hlavnom článku: Prvá bitka pri Šipčenskom priesmyku Bližšie informácie v hlavnom článku: Druhá bitka pri Šipčenskom Bližšie informácie v hlavnom článku: Tretia bitka pri Šipčenskom Bližšie informácie v hlavnom článku: Štvrtá bitka pri Šipčenskom Vrch Šipka dobyla ruská armáda 7. júla 1877. Šipčenský priesmyk bol jediným priesmykom, ktorý spájal sever Bulharska s juhom v strednej časti pohoria Stara Planina. O tri dni neskôr, 10. júla, piaty blok ruskej armády obsadil Staru Zagoru. Armáda Sulejmana pašu v počte 40 000 vojakov posilnila turecké vojsko proti generálovi Gurkovi. Títo vojaci mali za úlohu znova obsadiť Šipčenský priesmyk a vytlačiť Rusov za Dunaj. V bojoch pri Starej Zagore dňa 19. júla 1877 dobrovoľníci z bulharskej armády ustúpili a sústredili sa na udržanie vrchu Šipčenského priesmyku. Obranou priesmyku bol poverený generál Stoletov. V jeho bloku boli vojaci z Orlovského pluku s piatimi dobrovoľníckymi družinami. Celkový počet obrancov Šipčenského priesmyku bol 5 500 vojakov. Neskôr sa k nim pripojil aj Branský pluk. Proti nim stála armáda 30 000 vojakov Sulejmana pašu. Nasilnejšie boje sa odohrali v dňoch 9. augusta–11. augusta 1877. Na pomoc vojakom prišla 205 členná skupina strelcov ruského generála Fiodora Fiodoroviča Radeckého. Počas troch bitiek sa obrana sa stabilizovala a odrazila útoky tureckej armády. Západný front Vojaci znova zaútočili na na Pleven 18. júla 1877, avšak neúspešne. Tretí pokus o oslobodenie mesta bol stanovený na august 1877. Ruská armáda stratila ďalších 15 000 vojakov (celkovo vo vojne ruská armáda stratila 200 000 vojakov), ale mesto sa jej nepodarilo dobyť. Na pomoc z Ruska zavolali generála Totlebena. Pleven bol dobytý 10. decembra 1877. Ruská armáda v zložení západného bloku generála Gurka, Trojanského bloku generála Karcova a vojsk generála Radeckého postupovala na Balkán a 23. decembra 1877 obsadila Sofiu. Medzitým generál Karcov obsadil Karlovo a podbalkánske polia. Po spoločnom víťazstve generálov Gurka a Karcova, 4. januára 1878 bol dobytý aj Plovdiv. Vojská Osmana pašu ustúpili k Stredozemnému moru. Vojenský blok generála Radeckého 27. a 28. decembra 1877 porazil a zajal armádu 22 000 mužov Vejsela pašu pri meste Šejnovo. Spojené ruské vojská postupovali ďalej na východ a 14. januára 1878 obsadili Odrin. Dolnodunajský blok generála Zimermanna, ktorý spolu s východným blokom plní úlohu blokády štvoruholníka Silistra–Ruse–Šumen–Varna 16. januára 1878 obsadil Dobrič a 10. februára aj Silistru. Vojenská porážka Osmanskej ríše donútila Vysokú portu požiadať o mier. Mierová zmluva bola podpísaná 19. januára 1878 v Odrine. Výsledky Rusko vojnou získalo späť územie južnej Besarábie, ktoré stratilo po Krymskej vojne (1853 - 1856) a získalo aj nové územia – južnú Ukrajinu, Krym, Karskú oblasť, Kaukazské čiernomorské pobrežie, juhozápadné Gruzínsko a severnú časť tureckého Arménska. Bulharsko, Srbsko, Rumunsko a Čierna hora získali nezávislosť. Pozri aj: * Chronológia Rusko-tureckej vojny (1877 - 1878) Ruskovce.html Ruskovce Ruskovce môže byť: * obec v okrese Sobrance, pozri Ruskovce (okres Sobrance) * obec v okrese Bánovce nad Bebravou, pozri Ruskovce (okres Bánovce nad Bebravou) Symbol rozcestia Toto je rozlišovacia stránka — navigačná pomôcka obsahujúca zoznam iných článkov, ktoré by mohli mať rovnaký názov. Ak vás na túto stránku odkázal článok, prosíme Vás, aby ste sa k článku vrátili a opravili v ňom odkaz tak, aby odkazoval priamo na konkrétnu stránku z hore uvedeného zoznamu, ktorú autor článku myslel. Rusalka.html Rusalka O opere Antonína Dvořáka pozri Rusalka (opera). Rusalka je ženská vodná bytosť v slovanskej mytológii, často sa vyskytujúca aj v ľudových rozprávkach. V mnohom pripomína nymfu, s tým rozdielom, že jej život je spätý predovšetkým s vodou. Rusalky v kultúre Český hudobný skladateľ Antonín Dvořák zložil rovnomennú operu. Tento článok je zatiaľ tzv. "výhonok". Text môžeš doplniť alebo zmeniť, keď hore klikneš na záložku "upraviť". Rusistika.html Rusistika Rusistika je náuka o ruskom jazyku a ruskej kultúre. Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Rusínsky.html Rusínsky Rusínsky je prídavné meno k slovu: * Rusín * rusínčina Symbol rozcestia Toto je rozlišovacia stránka — navigačná pomôcka obsahujúca zoznam iných článkov, ktoré by mohli mať rovnaký názov. Ak vás na túto stránku odkázal článok, prosíme Vás, aby ste sa k článku vrátili a opravili v ňom odkaz tak, aby odkazoval priamo na konkrétnu stránku z hore uvedeného zoznamu, ktorú autor článku myslel. Ruská_revolúcia_1917.html Ruská revolúcia 1917 Ruská revolúcia 1917 bola sociálna revolúcia v Rusku v roku 1917, v ktorej bol zvrhnutý cár. Pozostávala z dvoch odlišných revolúcií (fáz): Februárová revolúcia 1917 a Októbrová revolúcia 1917. Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Ruský_rubeľ.html Ruský rubeľ 1998 - 1 rubeľ Ruský rubeľ je mena v Ruskej federácii. 1 rubeľ sa delí na 100 kopejok. Podľa ISO 4217 sa označuje skratkou RUB; ktorá nahradila predtým používanú RUR. Ruský rubeľ sa okrem Ruskej federácie používa ako platidlo aj v Abcházsku a Južnom Osetsku. Tento článok je zatiaľ tzv. "výhonok". Text môžeš doplniť alebo zmeniť, keď hore klikneš na záložku "upraviť". Rust.html Rust Rust môže byť: * mesto v Rakúsku v Burgenlande, pozri Rust (Burgenland) * mesto v Nemecku v Bádensku, pozri Rust (Bádensko) Tento článok je zatiaľ tzv. "výhonok". Text môžeš doplniť alebo zmeniť, keď hore klikneš na záložku "upraviť". Symbol rozcestia Toto je rozlišovacia stránka — navigačná pomôcka obsahujúca zoznam iných článkov, ktoré by mohli mať rovnaký názov. Ak vás na túto stránku odkázal článok, prosíme Vás, aby ste sa k článku vrátili a opravili v ňom odkaz tak, aby odkazoval priamo na konkrétnu stránku z hore uvedeného zoznamu, ktorú autor článku myslel. Ruský_Potok_a5cb.html Ruský Potok obec Štát Vlajka Slovenska Slovensko Kraj/oblasť/provincia/región ap. Prešovský Historický región Zemplín Okres Snina Nadmorská výška 440 m n. m. Súradnice 49°1′43″S 22°24′37″V / 49.02861, 22.41028 Rozloha 12,885 km² (1 289 ha) Obyvateľstvo 147 (31. 12. 2005) Hustota 11 /km² Prvá písomná zmienka 1635 Starosta Martin Riľak Časové pásmo SEČ (UTC+1) - letný čas SELČ (UTC+2) PSČ 067 66 (pošta Kolbasov) Telefónna predvoľba +421-57 Kód 520764 EČV SV Poloha v obce v rámci Slovenska Poloha v rámci Prešovského kraja (východ) Štatistika: MOŠ/MIS Ruský Potok je obec na Slovensku v okrese Snina. Tento geografický článok o mieste na Slovensku je zatiaľ Vlajka Slovenska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Externé odkazy * Mapy a letecké fotografie Súradnice: 49° 2' s.š. 22° 25' v.d. * Google maps * MSN World Atlas * Družicové fotografie z WikiMapia alebo Google * Mapa z Multimap alebo GlobalGuide * Letecké fotografie z TerraServer Mestá a obce okresu Snina (1+33) 31.12.2003 Belá nad Cirochou | Brezovec | Čukalovce | Dlhé nad Cirochou | Dúbrava Hostovice | Hrabová Roztoka | Jalová | Kalná Roztoka | Klenová | Kolbasov Kolonica | Ladomirov | Michajlov | Nová Sedlica | Osadné | Parihuzovce Pčoliné | Pichne | Príslop | Runina | Ruská Volová | Ruský Potok | Snina Stakčín | Stakčínska Roztoka | Strihovce | Šmigovec | Topoľa | Ubľa | Ulič Uličské Krivé | Zboj | Zemplínske Hámre Ruská_modrá_mačka.html Ruská modrá mačka Ruská modrá mačka Ruská modrá mačka Krajina pôvodu|Rusko EMS kód |RUS Štandardy |CFA, ACFA, TICA, (linky) |CCA, ACF, FIFe Charakter |rezervovaná, |plachá, nedôverčivá Hmotnosť |3,5 - 5 kg Synonymá |žiadne Zoznam mačacích plemien Ruská modrá mačka je druh mačky. Vyznačuje sa jedinečným sfarbením srsti modrej farby so strieborným leskom a elegantnou stavbou tela. Má dlhé, štíhle nohy a štíhle pretiahnuté telo, chvost sa zužuje do mierneho hrotu. Hlava je klinovitá. Táto mačka sa vyskytuje tiež v čiernej, bielej, prípadne s odznakmi, takéto mačky však nezodpovedajú štandardu a preto nemôžu byť uchovnené. Má mať čo najžiarivejšie zelené oči, no v minulosti to boli smaragdové oči. Rezervovaná a veľmi distingvovaná mačka, ideálna do bytu, pretože ako jedna z mála, nemá deštrukčné sklony. Podľa legendy sa tieto mačky objavili na lodiach z ruského prístavu Archangeľsk, ktoré ich doviezli do Británie v 19. storočí. Podľa britského štandardu je ich najdôležitejším znakom jemná, lesklá, hustá, dobre izolujúca srsť s podsadou. V roku 1893 boli zapísané do knihy Herrisona Weira - Our cats pod názvom Ruská modrá, ale od roku 1917 až do roku 1948 sa označovali za orientálne modré. Rusnė_(ostrov).html Rusnė (ostrov) Rusnė (po litovsky: Rusnės sala) je najväčší ostrov v Litve s rozlohou 5 km². Leží v delte rieky Nemunas pri ústí do Kurónskeho zálivu. Tu sa nachádza aj Národný park v delte rieky Nemunas. Na ostrove sa nachádza niekoľko riek (Vorusnė, Pakalnė, Ulmas, Dumble a Palaukys). Z juhu ostrov obmýva rieka Skrivvtė. Je to hraničná rieka z Kaliningradskou oblasťou, ktorá patrí Ruskej federácii. Západnú hranicu ostrova tvorí rieka Rusnė a severnú rieka Atmata. Prvá zmienka o najväčšom meste na ostrove Rusnė pochádza zo 14. storočia z roku 1365. Je to mesto Rusnė. Táto usadlosť s 1 642 obyvateľmi (2001) je bohatá na historické pamiatky. Nachádza sa tu okrem iných pamätihodností aj synagóga z roku 1863 a rímsko-katolícky kostol z roku 1419. Zaujímavosťou tohto mesta je niekoľko častí, ktoré sa nachádzajú nižšie než hladina mora. Tieto miesta sú najnižšie položenými miestami v Litve a bývajú veľmi často zatopené. Ďalšie ostrovy Litvy zoradené podľa veľkosti rozlohy: Briedžių, Keimo, Kuilių a Trušių. Iné projekty * Commons * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Russell_Square_f0cf.html Russell Square Poloha Bloomsbury, Camden, Londýn Stavby University of London, Britské múzeum Metro Russell Square Russell Square je rozsiahle námestie v štvrti Bloomsbury v Londýnskom obvode Camden. Blízko tohto námestia sa nachádza hlavná budova University of London a Britské múzeum. V roku 2002 bolo námestie a kaviarne rekonštruované do podoby odpovedajúcej pôvodnému vzhľadu v 19. storočí podľa návrhu Humpryho Reptona. Hlavnou atrakciou novo opraveného námestia je fontána s tryskami umiestnenými priamo na chodníku. Námestie je v súčasnej dobe cez noc zatvorené (dôvodom je obmedzenie pohybu homosexuálov hľadajúcich sexuálnych partnerov). Názov námestia pochádza z priezviska grófov a vojvodov z Bedfordu, rodina ktorých prispela k rozvoju tejto oblasti (v ktorej vlastnila velkú časť pozemkov) v 17. a 18. storočí. Russel Square vzniklo keď vojvoda z Bedfordu nechal vybudovať novú cestu v záhradách svojho pôvodného domu – Bedford House. Námestie je obklopené veľkými terasovými obývanými domami predovšetkým príslušnikmi vyššej spoločenskej triedy. Veľká časť pôvodných domov, hlavne na južnej a západnej strane, sa uchovala až do súčasnosti. Na západnej strane sa nachádza komplex budov University of London. Na jednej z týchto budov je umiestnená modrá plaketa pripomínajúca, že tu pracoval T. S. Eliot. Na východnej strane námestia stojí hotel Russell, postavený v roku 1898. Daľšími známymi obyvateľmi tohto námestia boli významní architekti 19. storočie – otec a syn Philip a Philip Charles Hardwickovci, ktorí bývali v dome číslo 60. Pri kaviarni na južnej strane námestia sa nachádza pamätník obetiam bombového teroristického útoku na vlak metra idúceho medzi stanicami King's Cross a Russel Square 7. júna 2005. Russell_Alan_Hulse_8887.html Russell Alan Hulse Nositeľ Nobelovej ceny Russell Alan Hulse (* 28. november 1950, New York) je americký rádioastronóm. Spolu s J. H. Taylorom nositeľ Nobelovej ceny (1993) za fyziku: za objav z roku 1974, keď pomocou obrieho rádioteleskopu v Arecibe na ostrove Portoriko našli prvý rádiový pulzar v dvojhviezde. Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Ruse_(oblasť).html Ruse (oblasť) Poloha oblasti v Bulharsku Ruse je oblasť v Bulharsku na severe krajiny. Má rozlohu 2803 km² a žije tu 278 890 obyvateľov. Sídlom oblasti je mesto Ruse. Tento geografický článok je zatiaľ príliš krátky (tzv. Mapa sveta "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Administratívne členenie Bulharska Blagoevgrad | Burgas | Dobrič | Gabrovo | Chaskovo | Jambol | Kărdžali Kjustendil | Loveč | Montana | Pazardžik | Pernik | Pleven | Plovdiv Razgrad | Ruse | Šumen | Silistra | Sliven | Smoľan | Sofijská oblasť Sofia (oblasť) | Stara Zagora | Targovište | Varna | Veliko Tarnovo Vidin | Vraca Ruská_Volová_4096.html Ruská Volová obec Štát Vlajka Slovenska Slovensko Kraj/oblasť/provincia/región ap. Prešovský Historický región Zemplín Okres Snina Nadmorská výška 275 m n. m. Súradnice 48°56′35″S 22°22′2″V / 48.94306, 22.36722 Rozloha 13,068 km² (1 307 ha) Obyvateľstvo 127 (31. 12. 2005) Hustota 10 /km² Prvá písomná zmienka 1609 Starosta Eva Turbáková Časové pásmo SEČ (UTC+1) - letný čas SELČ (UTC+2) PSČ 067 72 (pošta Klenová) Telefónna predvoľba +421-57 Kód 520748 EČV SV Poloha v obce v rámci Slovenska Poloha v rámci Prešovského kraja (východ) Štatistika: MOŠ/MIS Ruská Volová je obec patriaca do okresu Snina. História Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1609. Externé odkazy * Mapy a letecké fotografie Súradnice: 48° 57' s.š. 22° 22' v.d. * Google maps * MSN World Atlas * Družicové fotografie z WikiMapia alebo Google * Mapa z Multimap alebo GlobalGuide * Letecké fotografie z TerraServer Mestá a obce okresu Snina (1+33) 31.12.2003 Belá nad Cirochou | Brezovec | Čukalovce | Dlhé nad Cirochou | Dúbrava Hostovice | Hrabová Roztoka | Jalová | Kalná Roztoka | Klenová | Kolbasov Kolonica | Ladomirov | Michajlov | Nová Sedlica | Osadné | Parihuzovce Pčoliné | Pichne | Príslop | Runina | Ruská Volová | Ruský Potok | Snina Stakčín | Stakčínska Roztoka | Strihovce | Šmigovec | Topoľa | Ubľa | Ulič Uličské Krivé | Zboj | Zemplínske Hámre Ruská_Voľa_(rozlišovacia_stránka)_880e.html Ruská Voľa (rozlišovacia stránka) Ruská Voľa môže byť: * obec v okrese Vranov nad Topľou, pozri Ruská Voľa * skrátene: obec okrese Stará Ľubovňa, pozri Ruská Voľa nad Popradom Symbol rozcestia Toto je rozlišovacia stránka — navigačná pomôcka obsahujúca zoznam iných článkov, ktoré by mohli mať rovnaký názov. Ak vás na túto stránku odkázal článok, prosíme Vás, aby ste sa k článku vrátili a opravili v ňom odkaz tak, aby odkazoval priamo na konkrétnu stránku z hore uvedeného zoznamu, ktorú autor článku myslel. Ruské_Pekľany_900e.html Ruské Pekľany Obec sa zlúčila s obcou Ľubovec. Rusovská_cesta.html Rusovská cesta Rusovská cesta je ulica v Petržalke, Bratislave. * PSČ: 851 01 Ruská_hokejová_superliga.html Ruská hokejová superliga [[Image:|center|120px|Ruská hokejová superliga]] Krajina Vlajka Ruska Rusko Dátum vzniku 1996 Počet klubov 19 Posledný víťaz Metallurg Magnitogorsk Oficiálna webstránka Ruská hokejová superliga, (po rusky Суперлига - Чемпионат России по хоккею с шайбой), je najvyššia ruská klubová súťaž v ľadovom hokeji. Účastníci - sezóna 2005-2006 * Víťaz Čechov (Витязь Чехов) * Severstaľ Čerepovec (Северсталь Череповец) * Lokomotiv Jaroslavľ (Локомотив Ярославль) * Ak Bars Kazaň (Ак Барс Казань) * Metallurg Magnitogorsk (Металлург Магнитогорск) * CSKA Moskva (ЦСКА Москва) * Dinamo Moskva (Динамо Москва) * Spartak Moskva (Спартак Москва) * Neftechimik Nižnekamsk (Нефтехимик Нижнекамск) * Metallurg Novokuzneck (Металлург Новокузнецк) * Sibir Novosibirsk (Сибирь Новосибирск) * Avangard Omsk (Авангард Омск) * Molot-Prikamje Perm (Молот-Прикамье Пермь) * SKA Petrohrad (СКА Санкт-Петербург) * Lada Togliatti (Лада Тольятти) * CHK MVD Tver (ХК МВД Тверь) * Salavat Julajev Ufa (Салават Юлаев Уфа) * Chimik Moskovská oblasť (Химик Московская область) Doterajší víťazi * 2007 - Metallurg Magnitogorsk * 2006 - Ak Bars Kazaň * 2005 - Dinamo Moskva * 2004 - Avangard Omsk * 2003 - Lokomotiv Jaroslavľ * 2002 - Lokomotiv Jaroslavľ * 2001 - Metallurg Magnitogorsk * 2000 - Dinamo Moskva * 1999 - Metallurg Magnitogorsk * 1998 - Ak Bars Kazaň * 1997 - Lokomotiv Jaroslavľ * 1996 - Lada Togliatti * 1995 - Dinamo Moskva * 1994 - Lada Togliatti * 1993 - Dinamo Moskva * 1992 - Dinamo Moskva * 1991 - Dinamo Moskva * 1990 - Dinamo Moskva * 1989 - CSKA Moskva * 1988 - CSKA Moskva * 1987 - CSKA Moskva * 1986 - CSKA Moskva * 1985 - CSKA Moskva * 1984 - CSKA Moskva * 1983 - CSKA Moskva * 1982 - CSKA Moskva * 1981 - CSKA Moskva * 1980 - CSKA Moskva * 1979 - CSKA Moskva * 1978 - CSKA Moskva * 1977 - CSKA Moskva * 1976 - Spartak Moskva * 1975 - CSKA Moskva * 1974 - Krídla Sovietov Moskva * 1973 - CSKA Moskva * 1972 - CSKA Moskva * 1971 - CSKA Moskva * 1970 - CSKA Moskva * 1969 - Spartak Moskva * 1968 - CSKA Moskva * 1967 - Spartak Moskva * 1966 - CSKA Moskva * 1965 - CSKA Moskva * 1964 - CSKA Moskva * 1963 - CSKA Moskva * 1962 - Spartak Moskva * 1961 - CSKA Moskva * 1960 - CSKA Moskva * 1959 - CSKA Moskva * 1958 - CSKA Moskva * 1957 - Krídla Sovietov Moskva * 1956 - CSKA Moskva * 1955 - CSKA Moskva * 1954 - Dynamo Moskva * 1953 - V.V.S. Moskva * 1952 - V.V.S. Moskva * 1951 - V.V.S. Moskva * 1950 - CSKA Moskva * 1949 - CSKA Moskva * 1948 - CSKA Moskva * 1947 - Dinamo Moskva Rusofilstvo.html Rusofilstvo Rusofilstvo je prejav obdivu a úcty k ruskej kultúre a úlohe ruského ľudu v dejinách. Zložka slovenského politického myslenia v 19. stor. a 20. stor., ktorá u niektorých národniarov prerástla až do cárofilstva. Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Tento článok z Filitu potrebuje upraviť, pridať interwiki a kategórie. Po jeho úprave prosím odstráňte šablónu {{filit na úpravu}}. Ruská_Voľa_e858.html Ruská Voľa Ruská Voľa Erb | Vlajka | Mapa Ruská Voľa Základné údaje Kraj: |Prešovský Okres: |Vranov nad Topľou Región: |Šariš Poloha: |00° 00' 00" s. š. |00° 00' 00" v. d. Nadmorská výška: |300 m n.m. Rozloha: |6,182 km² Počet obyvateľov: |76 (31.12.2004) Hustota |12 obyvateľ(ov)/km^2 obyvateľstva: | Prvá písomná |1357 zmienka: | Nacionále Štatistická územná |529109 jednotka: | EČV: |VT PSČ: |094 31 (pošta Hanušovce |nad Topľou) Telefónna predvoľba:|0 57 Oficiálne adresy Adresa obecného |Obecný úrad úradu: |Ruská Voľa 1 E-mail: | Telefón: | Fax: | Politika Starosta: |Anna Chamajová Zdroje údajov Mestská a obecná štatistika SR (SŠÚ), http://obce.info Symbol rozcestia O iných významoch výrazu Ruská Voľa pozri Ruská Voľa (rozlišovacia stránka). Ruská Voľa je obec na Slovensku v okrese Vranov nad Topľou. Tento geografický článok o mieste na Slovensku je zatiaľ Vlajka Slovenska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Mestá a obce okresu Vranov nad Topľou (2+66) 31.12.2003 Babie | Banské | Benkovce | Bystré | Cabov | Čaklov | Čičava | Čierne nad Topľou | Ďapalovce | Davidov | Detrík | Dlhé Klčovo | Ďurďoš | Giglovce Girovce | Hanušovce nad Topľou | Hencovce | Hermanovce nad Topľou | Hlinné Holčíkovce | Jasenovce | Jastrabie nad Topľou | Juskova Voľa | Kamenná Poruba | Kladzany | Komárany | Kučín | Kvakovce | Majerovce | Malá Domaša Matiaška | Medzianky | Merník | Michalok | Nižný Hrabovec | Nižný Hrušov Nižný Kručov | Nová Kelča | Ondavské Matiašovce | Pavlovce | Petkovce Petrovce | Piskorovce | Poša | Prosačov | Radvanovce | Rafajovce Remeniny | Rudlov | Ruská Voľa | Sačurov | Sečovská Polianka | Sedliská Skrabské | Slovenská Kajňa | Soľ | Štefanovce | Tovarné | Tovarnianska Polianka | Vavrinec | Vechec | Vlača | Vranov nad Topľou | Vyšný Kazimír Vyšný Žipov | Zámutov | Zlatník | Žalobín Russellov_paradox.html Russellov paradox Russellov paradox (alebo tiež Russellova antinómia), ktorý objavil Bertrand Russell v roku 1901 ukázal, že Cantorova intuitívna teória množín vedie ku kontradikcii. Nech M je množina všetkých množín ktoré neobahujú ako prvok samé seba. Teda A je prvkom množiny M práve vtedy keď A nie je prvkom A. M = \{ A | A \notin X \} Takáto množina je v Cantorovej intuitívnej teórii množín definovaná, takže by malo byť možne pre ľubovoľnú množinu X rozhodnúť, či je alebo nie ke prvkom množiny M. Nemôžeme to ale rozhodnúť v prípade množiny M. Ak M nie je svojim vlastným prvkom, mala by podľa definície do M patriť. Ak M je svojim vlastným prvkom, tak by podľe definície do M patriť nemala, teda obe možnosti vedú k sporu s definíciou. Rusi.html Rusi O stredovekých predkoch Rusov, Ukrajincov a Bielorusov pozri Rus (národ). Rusi alebo Veľkorusi (historicky) (po rusky: русские, великоруссы) sú východoslovanský národ žijúci najmä na území Ruska dorozumievajúci sa ruským jazykom a píšuci azbukou. Početné menšiny Rusov žijú aj v bývalých štátoch Sovietskeho zväzu - na Ukrajine, v Bielorusku, Kazachstane, Estónsku, Litve, Lotyšsku, Moldavsku, Kirgizsku a Uzbekistane. Antropologický pôvod ruského národa predstavuje rôzne typy veľkej európskej rasy, ktoré spája spoločná história, kultúra a pôvod. Pôvod a domovina Prvé zmienky o Rusoch pochádzajú z Povesti dávnych liet napísanej v 12. storočí na základe prvého letopisu z 11. storočia. V jej úvodnej časti sa hovorí o slovanských kmeňoch, ktoré sa viažu k Rusom^. Pôvod názvu národa Bližšie informácie v hlavnom článku: Rus (národ) Názov národa pochádza z názvu stredovekých predkov Rusov, Ukrajincov a Bielorusov - podľa názoru autora Povesti dávnych liet národa varjagského (škandinávskeho). O etnickom pôvode prvých nositeľov tohto názvu sa vedú spory. Existujú tri skupiny národov, kam historici zaraďujú Rusov: * Západní a mnohí ruskí vedci priznávajú Rusom varjagský pôvod^. * Podľa niektorých majú Rusi pôvod v iránsky hovoriacich kočovných kmeňoch. * Niektorí historici tvrdia, že Rusi majú germánsky pôvod a patria ku germánskym kmeňom (Góti, Rugiovia). Pôvod názvu krajiny Slovo ruský (starorusky: русьскыи) je utvorené od slova rus (po rusky: русь) prebratého od východných Slovanov. Týmto slovom nazývali východoslovanský štát Kyjevskú Rus - niekedy však aj Kyjevská zem - (po rusky: Киевская земля), aby ju rozlíšili od Novgorodskej zeme a Rostovsko-suzdaľského kniežatstva. V byzantských kronikách sa okrem základu slova s „u“ (russ-) spomína aj základ s písmenom „o“ (Rhos, R(h)os). Z tohto variantu pochádza aj konečný názov krajiny - Rusko. Etymológia slova rus nie je dodnes vyriešená, a jej vysvetlenie má korene v mnohých verziách: * Slovo má pôvod v staroslovienskom jazyku a je odvodené od slova Róþsmenn alebo Róþskarlar (po slovensky: moreplavec), nie však Róþs. * Vo fínčine od slova ruotsi (po slovensky: Švéd, Švédsko). * Slovo je odvodené od základu indoárijskeho slova ruksa (russa) čo znamená svetlý alebo biely. Táto téza sa zakladá na skutočnosti, keď väčšina obyvateľov ruskej zeme v 10. - 12. storočí mala v tvári črty škandinávskych národov, aké sa dnes vyskytujú u obyvateľov Fínska, Švédska, Nórska, Islandu a Grónska. * Za pôvod etymológie slova sa pokladá posvätné zviera východných Slovanov - medveď - analogicky z latinského jazyka (ursus) a starogréckeho jazyka (αρκτος), ktorého podoba v staroslovienčine by bola рьсь. * Slovo má pôvod v názve ukrajinskej rieky Ros (pravý prítok rieky Dneper). Slovo však nemalo na konci písmená „o“ ani „u“ ale nemý zvuk „ъ“. * Slovo je odvodené z mena prvého kniežaťa Kyjevskej Rusi - Rurika. Dejiny 13. storočie - 20. storočie Rusi vítajúci Varjagov V 13. storočí sa v dôsledku zmiešania sa východoslovanských kmeňových zväzov vytvoril staroruský národ. Jeho upevneniu zabránil rozpad Kyjevskej Rusi na feudálne kniežatstvá. Zjednotením kniežatstiev do niekoľkých štátov (Moskovské veľkokniežatstvo, Litovské veľkokniežatstvo, Poľsko-litovský štát) bol založený základ jeho ďalšieho rozpadu na tri súčasné národy - Rusov, Ukrajincov a Bielorusov. Hlavnú úlohu vo formovaní ruského národa mali potomkovia kmeňov severovýchodnej Rusi - Ilmenskí Slovania, Kriviči, Viatiči - a iní. V dôsledku slabo rozvitých migračných procesov v stredoveku ostatné kmene Starej Rusi zostali do veľkej miery nerozvinuté. V 15. storočí Rusi začali osídľovať stepy v oblasti Povolžia a severného Kaukazu a v 16. storočí Sibír (kozáci). V procese osídľovania týchto oblastí boli asmilované ugro-fínske kmene žijúce na území Východoeurópskej nížiny. Na základe tohto faktu (asimilácie), niektorí poľskí historici (napr. Franciszek Henryk Duchiński) usudzovali, že Rusi vôbec nepatria k Slovanom. Táto teória má však od samého začiatku politické a nie vedecké základy. Napriek tomu má nasledovníkov. Súvislosť medzi jednotlivými etnosami Starej Rusi a vplyv samotného národa Rusov, Ukrajincov a Bielorusov na túto teóriu je diskutabilný a v súčasnosti spolitizovaný. Ešte na prelome 19. - 20. storočia Rusi poznali trojaké rozdelenie etnografických skupín^ (Veľkorusi, Malorusi, Bielorusi). Ako štvrtá skupina sa niekedy zvykli uvádzať Rusíni. Už v tejto dobe však historici rozoznávali dostatočné odlišnosti medzi týmito troma etnografickými skupinami na to, aby ich mohli označiť za osobitné národy. V dôsledku ďalšieho prehlbovania rozdielov a národného obrodenia Ukrajincov a Bielorusov sa tieto dva národy prestali označovať pojmom „Rusi“ (po rusky: Русские). Odvtedy sa pojem sa používal iba v spojitosti s Rusmi. V súčasnosti sa obyčajne termínom „Veľkorusi“ - hovoriac o období do Októbrovej revolúcie - zvykne označovať obyvateľstvo dorevolučného Ruska (do roku 1917). 20. storočie - 21. storočie V 20. storočí ruský národ prežíval jedno z najťažších období svojej histórie. V dôsledku vypuknutia Občianskej vojny (1918 - 1922) a následnom nastolení vlády komunistickej strany tesne po skončení prvej svetovej vojny Rusko opustilo mnoho obyvateľov. Do roku 1956 všetky národy ZSSR trpeli v dôsledku prenasledovania ideologických odporcov sovietskeho režimu. Rusi, ale aj ďalšie národy európskej časti ZSSR, boli v tomto období veľmi často využívaní ako mobilná pracovná sila a vysielaní do všetkých kútov krajiny, keďže boli podstatne ochotnejší pracovať aj mimo svojej zväzovej republiky. Mnoho Rusov zahynulo v období druhej svetovej vojny počas bojov na východnom fronte v rokoch 1941 - 1945, kde zahynulo vyše 5 756 000 vojakov ruskej národnosti.^ Veľké množstvo etnických Rusov zahynulo aj v okupovaných oblastiach, kde nacistické okupačné sily jednali s civilným obyvateľstvom obzvlášť kruto. V 90. rokoch 20. storočia bolo ruské obyvateľstvo často diskriminované, a to nielen na území bývalých republík ZSSR (Pobaltie, Azerbajdžan, Uzbekistan, Kazachstan), ale aj v samotnom Rusku (Čečensko, Adygejská republika, Jakutsko). Galéria Podiel Rusov v bývalých republikách Sovietskeho zväzu v roku 1994. Referencie 1. ↑ По разрушении же столпа и по разделении народов взяли сыновья Сима восточные страны, а сыновья Хама - южные страны, Иафетовы же взяли запад и северные страны. От этих же 70 и 2 язык произошел и народ славянский, от племени Иафета - так называемые норики, которые и есть славяне. Originál diela Povesť dávnych liet (po rusky) 2. ↑ Podľa normanskej teórie (jeden zo smerov v dejiných náuky dejín) pokladajú jej prívrženci Normanov (Varjagov škandinávskeho pôvodu) za zakladateľov prvých štátov východných Slovanov - Novgorodskej zeme a Kyjevskej Rusi. 3. ↑ V roku 1897 žilo na území Ruského impéria vyše 86 miliónov obyvateľov, čo predstavovalo 72,5 % ruského obyvateľstva impéria. 4. ↑ Straty ZSSR vo Veľkej vlasteneckej vojne. (po rusky) Pozri aj * Rusko * Dejiny Ruska * Kyjevská Rus * Bielorusi * Ukrajinci * Rusíni Ruská_Bystrá_a71d.html Ruská Bystrá Ruská Bystrá Erb | Vlajka | Mapa Ruská Bystrá Základné údaje Kraj: |Košický Okres: |Sobrance Región: |Zemplín Poloha: |s. š. |v. d. Nadmorská výška: |453 m n.m. Rozloha: |11,965 km² Počet obyvateľov: |133 (31.12.2004) Hustota obyvateľstva:|11 obyvateľ(ov)/km^2 Prvá písomná zmienka:|1405 Nacionále Štatistická územná |523011 jednotka: | EČV: |SO PSČ: |072 64 (pošta Ruský |Hrabovec) Telefónna predvoľba: |0 56 Oficiálne adresy Adresa obecného |Obecný úrad úradu: |Ruská Bystrá 19 |072 64 Ruská Bystrá E-mail: | Telefón: |658 40 71 Fax: | Politika Starosta: |Ján Sakulič Zdroje údajov Mestská a obecná štatistika SR (SŠÚ), http://obce.info Ruská Bystrá je obec na Slovensku v okrese Sobrance. Tento geografický článok o mieste na Slovensku je zatiaľ Vlajka Slovenska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Mestá a obce okresu Sobrance (1+46) 31.12.2003 Baškovce | Beňatina | Bežovce | Blatná Polianka | Blatné Remety | Blatné Revištia | Bunkovce | Fekišovce | Hlivištia | Horňa | Husák | Choňkovce Inovce | Jasenov | Jenkovce | Kolibabovce | Koňuš | Koromľa | Krčava Kristy | Lekárovce | Nižná Rybnica | Nižné Nemecké | Orechová | Ostrov Petrovce | Pinkovce | Podhoroď | Porostov | Porúbka | Priekopa | Remetské Hámre | Ruská Bystrá | Ruskovce | Ruský Hrabovec | Sejkov | Sobrance Svätuš | Tašuľa | Tibava | Úbrež | Veľké Revištia | Vojnatina | Vyšná Rybnica | Vyšné Nemecké | Vyšné Remety | Záhor Ruské_národné_futbalové_mužstvo.html Ruské národné futbalové mužstvo Rusko Prezývka ' Asociácia Ruská futbalová únia Tréner Vlajka Holandska Guus Hiddink (2006–súč.) Najviac štartov Viktor Onopko (109) Najlepší strelec Vladimir Beschastnykh (26) Farby Farby Farby Farby Farby Farby mužstva mužstva mužstva mužstva mužstva mužstva Farby mužstva Farby mužstva Domáce farby Hosťovské farby Prvý zápas Vlajka Ruska Ruské impérium 2 – 1 Fínsko Vlajka Fínska (Štokholm, Švédsko; 30. jún 1912) Vlajka Ruska Rusko 2 – 0 Mexiko Vlajka Mexika (Moskva, Rusko; 16. august 1992) Najvyššia výhra Vlajka San Marína San Maríno 0 - 7 Rusko Vlajka Ruska (San Maríno, San Maríno; 7. jún 1995) Najvyššia prehra Nemecké impérium 14 - 0 Ruské impérium Vlajka Ruska (Štokholm, Švédsko; 1. júl, 1912) Majstrovstvá sveta Účasti 2 (Prvá v roku 1994) Najlepší výsledok skupina (1994 a 2002) Majstrovstvá Európy Účasti 3 (Prvá v roku 1996) Najlepší výsledok semifinále (2008 (prebiehajúce)) Portal Športový portál Ruské národné futbalové mužstvo reprezentuje Rusko na medzinárodných futbalových akciách, ako sú Majstrovstvá sveta alebo Majstrovstvá Európy. Tréneri * Pavel Saďrin (1992–1994) * Oleg Romančev (1994–1996, 1999–2002) * Boris Ignatejev (1996–1998) * Anatoly Byšovec (1998) * Valery Gazajev (2002–2003) * Georgi Jarcev (2003–2005) * Juri Siomin (2005) * Aleksandr Boroďuk (2006) * Guus Hiddink (od júla 2006) Rusko_(rozlišovacia_stránka).html Rusko (rozlišovacia stránka) Rusko môže byť: * najväčší štát na svete, pozri Rusko * priezvisko * Pavol Rusko - slovenský podnikateľ a politik * Ondrej Rusko - slovenský lyžiar * Emil Rusko - slovenský folklorista a rozhlasový pracovník Symbol rozcestia Toto je rozlišovacia stránka — navigačná pomôcka obsahujúca zoznam iných článkov, ktoré by mohli mať rovnaký názov. Ak vás na túto stránku odkázal článok, prosíme Vás, aby ste sa k článku vrátili a opravili v ňom odkaz tak, aby odkazoval priamo na konkrétnu stránku z hore uvedeného zoznamu, ktorú autor článku myslel. Rusínčina.html Rusínčina Rusínčina je jazyk obyvateľov severovýchodnej časti Karpatského oblúka na pomedzí Slovenska, Ukrajiny, Poľska, Maďarska a Rumunska. Hovoria ním takisto komunity rusínskych vysťahovalcov a ich potomkov inde vo svete; najvyšší štatút v súčasnej dobe získala v srbskej autonómnej oblasti Vojvodina, kde je od roku 1974 jedným zo šiestich úradných jazykov. Jadro Rusínov žije na Ukrajine, ktorá však rusínčinu oficiálne neuznáva a považuje za nárečie ukrajinčiny. Divadlo Alexandra Duchnoviča v Prešove je jediným divadlom na Slovensku a na svete, ktoré hrá v rusínčine - pôsobí od roku 1945. V roku 1995 bol rusínsky jazyk na Slovensku oficiálne kodifikovaný, v súčasnosti sa na Slovensku vyučuje na niekoľkých základných školách.V roku 1998 bolo na pôde Inštitútu národnostných štúdií Prešovskej univerzity založené rusínske oddelenie. Niektorí rusínski kňazi Prešovskej gréckokatolíckej a pravoslávnej eparchie používajú rusínčinu v svätej liturgii tak, že apoštol a Evanjelium čítajú po rusínsky, a taktiež aj kázeň majú v tomto jazyku. Jazyk Rusínske dialekty sa delia na dve veľké skupiny - karpatské (Poľsko, Rumunsko, Slovensko a Ukrajina) a panónske (Srbsko a Chorvátsko). Karpatské dialekty sa veľmi podobajú na ukrajinčinu a patria k východoslovanskej skupine, panónske sú najviac podobné šarišským dialektom slovenčiny a patria k západoslovanskej skupine. Kodifikovaná na Slovensku lemkovsko-prešovská rusínčina zaznamenala určitý slovenský vplyv a má v svojom slovníku niektoré slovenské slová ako „slovenský“, „volič“, „spoločenský“ a pod. Úryvok v panónskej rusínčine: Toho roku še odbulo už druhe stretnuce haburčanoh po pohodzenju, htorih u Valalskim urjadu-hiži, u Haburi 8. julija 2006. roku, na rodnej hrudi privital starosta valalu M. Juščik. Ščiri slova, podzekovnosc, piha i hordosc pre dobri hlas o svojim valalu, vitanja dluho njevidzenej rodzini, zdohadovanja na davni časi, na Haburu, na rodzinu i tradiciju, mali svojo mesto nje ljem na stretnucoh rodzini, alje i na calej dvodnjovej kulturno-umetnjickej i sportovej prohrami htora še odvivala pod nazvu: "Habura špiva i športuje". Úryvok v najzápadnejšom lemkovsko-prešovskom dialekte kodifikovanom na Slovensku: Того року ся одбыла уж друга стріча габурскых родаків, котрых на Сельскім уряді в Габурі 8. юла 2006, на роднім ґрунті привитав староста села М. Ющик. Слова до душы, подякы і гордости за шыріня доброго хыру о своїм селі, витаня довго невидженых родаків, споминаня на давны часы, на Габуру, на родину і традіції мали свій простор нелем на стрічі родаків але і на цілій двадньовій културно-сполоченьскій і шпортовій акції, яка ся одбывала під назвом: «Габура співає і шпортує.» Úryvok v lemkovsko-gorlickom dialekte kodifikovanom v Poľsku: Того року одбыла ся уж друга стрича габурскых родаків, котрых на Сільському уряді в Габурі 8. липця 2006, на ридни земли привитав староста села М. Ющік. Щиры слова подякы і гордости за шыриня доброй славы свого села, витаня медже довго невидженыма родаками, спомин давных часив, Габури, родини і традициї были не лем на стричи родаків, але і на цілим дводньовим культурно–суспільним і спортовим сьвяті, яке ся одбыло під назвом «Габура співає і спортує». Na porovnanie, ukrajinčina: Цього року відбулася друга зустріч габурських земляків, котрих на Сільському уряді в Габурі 8 липня 2006 року, на рідній землі привітав староста села М. Ющик. Слова до душі, подяки й гордості за поширення доброї слави про своє село, вітання довго не бачених земляків, спомин давніх часів, Габури, родини і традицій мали місце не лише на зустрічі земляків але й на всій дводенній культурно-суспільній і спортивній акції, яка відбувалася під назвою: «Габура співає і спортує» Na porovnanie, ruština: В этом году состоялась вторая встреча габурских земляков, которых на Сельском совете в Габуре 8 июля 2006, на родной земле приветствовал староста села М. Ющик. Душевные слова, благодарность и гордость за распространение хорошей репутации села, приветствие земляков, которых давно не видели, воспоминания старых времён, семьи и традиций имели место не только на встрече земляков, но и на всей двухдневной культурно-общественной акции, которая состоялась под названием: «Габура поёт и занимается спортом» Keď porovnáme texty, vidíme, že panónska rusínčina má malo spoločného s ukrajinčinou na rozdiel od lemkovského dialektu v ktorom zas vidíme slovenský vplyv – slová „родак“ (rodák), „хыр“ (chýr), „невидженых“ (nevidených) , „сполоченьскій“ (spoločenský). Tento článok s lingvistickou témou je zatiaľ príliš krátky Xsampa-N2.png (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "upraviť" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Ruská_Nová_Ves_a0d0.html Ruská Nová Ves Ruská Nová Ves Ruská Nová Ves Erb | Vlajka | Mapa Základné údaje Kraj: |Prešovský Okres: |Prešov Región: |Šariš Poloha: |00° 00' 00" s. š. |00° 00' 00" v. d. Nadmorská výška: |m n.m. Rozloha: |km² Počet obyvateľov: |993 (31.12.2004) Hustota obyvateľstva: |obyvateľ(ov)/km^2 Nacionále Štatistická územná |525138 jednotka: | EČV: |PO PSČ: |080 05 (pošta Prešov 5) Telefónna predvoľba: | Oficiálne adresy Adresa obecného úradu:| E-mail: | Telefón: | Fax: | Politika Starosta: |Milan Kollár |(SMER,ĽS-HZDS) Zdroje údajov Mestská a obecná štatistika SR (SŠÚ), http://obce.info Ruská Nová Ves je obec na Slovensku v okrese Prešov. Iné projekty * Commons * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Tento geografický článok o mieste na Slovensku je zatiaľ Vlajka Slovenska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Mestá a obce okresu Prešov (2+89) 31.12.2003 Abranovce | Bajerov | Bertotovce | Brestov | Bretejovce | Brežany | Bzenov Čelovce | Červenica | Demjata | Drienov | Drienovská Nová Ves | Dulova Ves | Fintice | Fričovce | Fulianka | Geraltov | Gregorovce | Haniska Hendrichovce | Hermanovce | Hrabkov | Chmeľov | Chmeľovec | Chmiňany Chminianska Nová Ves | Chminianske Jakubovany | Janov | Janovík | Kapušany Kendice | Klenov | Kojatice | Kokošovce | Krížovany | Kvačany | Lada Lažany | Lemešany | Lesíček | Ličartovce | Lipníky | Lipovce | Ľubotice Ľubovec | Lúčina | Malý Slivník | Malý Šariš | Medzany | Miklušovce Mirkovce | Mošurov | Nemcovce | Okružná | Ondrašovce | Ovčie | Petrovany Podhorany | Podhradík | Prešov | Proč | Pušovce | Radatice | Rokycany Ruská Nová Ves | Sedlice | Seniakovce | Suchá Dolina | Svinia | Šarišská Poruba | Šarišská Trstená | Šarišské Bohdanovce | Šindliar | Široké Štefanovce | Teriakovce | Terňa | Trnkov | Tuhrina | Tulčík | Varhaňovce Veľký Slivník | Veľký Šariš | Víťaz | Vyšná Šebastová | Záborské Záhradné | Zlatá Baňa | Žehňa | Žipov | Župčany Ruslan_Viktorovič_Fedotenko_9562.html Ruslan Viktorovič Fedotenko Ruslan Viktorovič Fedotenko Ukrajinský hokejista Narodenie 18. január 1979 Vlajka Ukrajiny Kyjev, Ukrajina Aktívna činnosť 1999 - súčasnosť Pozícia ľavé krídlo Streľba ľavou rukou Výška a váha 188 cm, 89 kg Prezývka „Tank“ Ruslan Viktorovič Fedotenko, ukr. Руслан Викторович Федотенко (* 18. január 1979, Kyjev) je ukrajinský hokejista, v súčasnosti hráč klubu NHL New York Islanders. V roku 1999 podpísal zmluvu s klubom Philadelphia Flyers, tu odohral dve sezóny. Pred sezónou 2002-03 prestúpil do Tampa Bay Lightning. V drese Lightning získal v roku 2004 Stanleyho pohár. V júli 2007 podpísal ročný kontrakt s klubom New York Islanders. Externé odkazy * Ruslan Fedotenko klubová štatistika na hockeyDB.com Rusava.html Rusava Rusava Základné informácie Postavenie: |obec NUTS 5 (obec): |CZ0721 588962 Kraj (NUTS 3): |Zlínsky (CZ072) Okres (NUTS 4): |Kroměříž (CZ0721) Obec s rozšírenou pôsobnosťou:| Poverená obec: | Historická krajina: |Morava Katastrálna výmera: | ? km² Počet obyvateľov: |595 Zemepisná šírka: | Zemepisná dĺžka: | Nadmorská výška: | ? m PSČ: | Základné sídelné | jednotky: | Miestnych častí: | Katastrálne územie: | Adresa | obecného úradu: | Starosta / starostka: | Rusava je obec v Česku v okrese Kroměříž v Zlínskom kraji. 1. januára 2006 tu žilo 595 obyvateľov, z toho 307 mužov a 288 žien, pričom priemerný vek v obci je 40,7 rokov (muži 39,4 rokov, ženy 42,0 rokov). Tento geografický článok o mieste v Česku je zatiaľ príliš Vlajka Česka krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Pozri aj * Zoznam obcí v Česku Mestá a obce okresu Kroměříž Bařice-Velké Těšany • Bezměrov • Blazice • Bořenovice • Brusné • Břest • Bystřice pod Hostýnem • Cetechovice • Dřínov • Holešov • Honětice • Horní Lapač • Hoštice • Hulín • Chomýž • Chropyně • Chvalčov • Chvalnov-Lísky • Jankovice • Jarohněvice • Karolín • Komárno • Koryčany • Kostelany • Kostelec u Holešova • Kroměříž • Kunkovice • Kurovice • Kvasice • Kyselovice • Lechotice • Litenčice • Loukov • Lubná • Ludslavice • Lutopecny • Martinice • Míškovice • Morkovice-Slížany • Mrlínek • Němčice • Nítkovice • Nová Dědina • Osíčko • Pacetluky • Pačlavice • Počenice-Tetětice • Podhradní Lhota • Prasklice • Pravčice • Prusinovice • Přílepy • Rajnochovice • Rataje • Roštění • Roštín • Rusava • Rymice • Skaštice • Slavkov pod Hostýnem • Soběsuky • Střílky • Střížovice • Sulimov • Šelešovice • Troubky-Zdislavice • Třebětice • Uhřice • Věžky • Vítonice • Vrbka • Zahnašovice • Záříčí • Zástřizly • Zborovice • Zdounky • Zlobice • Žalkovice • Žeranovice Ruzyně.html Ruzyně Ruzyně, pohľad od jivinskej retenčnej zdrže Ruzyně je katastrálne územie a štvrť Prahy, súčasť mestskej časti, mestského obvodu a správneho obvodu Praha 6. Pred pripojením k Prahe v roku 1960 to bola samostatná obec. Nachádza sa tu medzinárodné letisko Praha-Ruzyně. Tento geografický článok o mieste v Česku je zatiaľ príliš Vlajka Česka krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Iné projekty * Commons * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ruzsa.html Ruzsa Župa Čongrádska župa Obvod Mórahalom Rozloha 84 km² Počet obyvateľov 2626 PSČ Kód oblasti Ruzsa je obec v Maďarsku v Čongrádskej župe v obvode Mórahalom. Má rozlohu 8468 ha a žije tu 2626 obyvateľov (2007). Tento geografický článok o mieste v Maďarsku je zatiaľ Vlajka Maďarska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Ruzizi.html Ruzizi Ruzizi je rieka, ktorá spája jazerá Kivu a Tanganika v centrálnej časti Afriky, pričom na krátkom úseku jej dĺžky klesá z nadmorskej výšky 1500 metrov na 770 metrov. Tvorí prirodzenú hranicu Konžskej demokratickej republiky s Rwandou a Burundi. Na jej toku boli vybudované dve vodné priehrady s elektárňami. Ruzizi I (1958) sa nachádza pri výtoku z jazera Kivu a jej prenosová sústava s ročnou kapacitou 148 GWh prepravuje elektrinu cez stanicu Mururu do Bubanzy a Kigomy. Elektrická stanica Ruzizi II bola pridaná v roku 1989 a spolu s jednotkou je v správe troch štátov: Burundi, Rwanda a Kongo (býv. Zair). Elektrická produkcia týchto elektrární je nedostatočná, preto sa plánuje s dostavbou ďalšej priehrady, Ruzizi III, asi 25 km nižšie po toku. Run_and_gun.html Run and gun Run and gun (tiež známy ako run 'n gun alebo ako strielačka videná z pohľadu zvrchu) je pod-žáner akčních videohier zahŕňajúci elementy hier žánru shoot 'em up a plošinoviek. Tieto hry, ktoré spadajú do kategórie viacsmerových videohier, sa stali za posledných vyše 25 rokov veľmi populárnymi najmä vďaka titulom ako Contra, Commando, Gunstar Heroes, Metal Slug alebo Ikari Warriors. Tieto videohry sa okrem iného stali charakteristickími najmä vďaka podpore hry dvoch hráčov súčastne. * Existujú dva základné typy tohto podžánru: * videné z pohľadu z boku * umožnujúce izometrický pohľad na scénu respektíve pohľad z vtáčej perspektívy. Hry videné z pohľadu zboku nútili hráča používať skoky a prikrčenie pre prekonanie prekážok a v postupe hrou, zaiaľčo u hier prevedených v izometrickom prostredí sa kládie dôraz na schopnosť uhýbania sa nepriateľským strelám a využívanie prirodzených bariér ako krytia. Charakteristika Výzbroj Typická hra žánru run and gun pridelí hráčovi na začiatku levelu pomaly strieľajúcu zbraň. V niekoľkých titiuloch bola počiatočnou zbraňou zbraň na boj zblízka (najčastejšie dýka) na elimináciu protivníkov na veľmi blízke vzdialenosti. Toto bolo typické pre tituly zo série Metal Slug, Bloody Wolf alebo Rush'n Attack. Tieto hry videné z pohľadu z boku boli zamerané vo veľkej miere prevažne na boj zblízka, avšak hráčovi boli prístupné aj strelné zbrane alebo špeciálne vylepšenia, ktoré mohol obdržať po eliminácií určitého bojovníka, respektíve počtu bojovníkov. Avšak zahrnutie takýchto herných postupov bolo veľmi ojedinelé, kedže žáner sa zameriaval na rýchlu akciu spojenú zo streľbou ako hlavným spôsobom eliminácie protivníka. Sady zbraní charakteristické pre najznámejšie tituly * Guľomety: Heavy Barrel, Contra * Brokovnice: Commando, Shock Troopers, Sunset Riders, Contra * Plameňomety: Gunstar Heroes, Contra: Shattered Soldier * Raketomety: Bloody Wolf, Zombies Ate My Neighbors * Laserové zbrane: Metal Slug, Contra, Crusader: No Remorse * Riadené strely: Gunstar Heroes, Contra III: The Alien Wars, Contra: Shattered Soldier, Metal Slug 2 Zdravie a vylepšenia Väčšina hier tohto žánru sa vyznačovala tím, že na väčšinu nepriateľov stačil jeden zásah. Hráčova postava sa mohla vo väčšine prípade obnoviť na mieste kde zahynula, avšak so stratou určitých unikátnych predmetov. Iné hry, ako napríklad Gunstar Heroes používali systém zásahových bodov. Multiplayer Hry žánru run and gun sa často vyznačujú možnosťou kooperatívnej hry. RuneScape_dacf.html RuneScape Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality. Pozri aj stránky Ako upravovať stránku a Návody a štýl alebo diskusiu k článku. Autor/Vývojár Jagex Vydavateľ Jagex Distribútor Jagex Dátum vydania:  4. január 2001 Žáner MMORPG Mód Multiplayer Platforma Java Médium Internet - webové rozhranie PC: Minimálne požiadavky * Pripojenie na internet * Procesor - 300 Mhz * RAM - 64 Mb Odporúčaná konfigurácia * Pripojenie na internet * Procesor - 500 Mhz * RAM - 128 Mb Web stránka hry: http://www.runescape.com RuneScape je freeware ^[chýba citácia] MMORPG počítačová hra, zasadená do sveta fantasy. Existujú rôzne questy, skilly (schopnosti), rasa je ale len jedna - ľudská. Hru je možné spustiť z internetového prehliadača, je potrebná inštalácia java programu. Zaplatením členstva sa sprístupní väčšina teritória, nové schopnosti postáv a nezobrazuje sa reklama v hre. Servery servery sú rozmiestnené v siedmich krajinách: USA, Kanada, Spojené kráľovstvo, Holandsko, Austrália, Fínsko a Švédsko. Hra pre svoj beh využíva vyše 150 severov rozmiestnených tak aby väčšina hráčov na svete sa molha bez problémov pripojiť. Servery sú umiestnené v USA, Kanade, Spojenom kráľovstve, Holandsku, Austrálii, Fínsku a vo Švédsku. Každý zo serverov povolí pripojenie 2 000 hráčom zároveň a maximálna kapacita je 300 000 hráčov. Servery sú rozdelené na tzv. Free servery a na Member servery. Iné jazyky Štrnásteho februára 2007 vydal Jagex nemeckú beta verziu prekladu. Momentálne existujú štyri nemecké servery z čoho 3 sú "Free" a jedne je "Member". Všetky tieto servery sa nachádzajú vo Švédsku a vo Fínsku. Pripravuje sa preklad aj do Francúzštiny. Skilly V RuneScape je 25 skillov. * 15 free (pre neplatiacich) skillov * Attack(útok) * Strenght(sila) * Defence(obrana) * Hitpoints(život) * Crafting(remeslo) * Fishing(rybolov) * Cooking(varenie) * Mining(ťaženie) * Smithing(hutníctvo) * Runecrafting(výroba rún, spojená z magicom) * Magic(mágia) * Prayer(náboženstvo) * Woodcutting(drevorúbačstvo) * Firemaking(zapaľovanie dreva) * Ranged(lukostrelectvo) * 10 memberských skillov * Agility(obratnosť) * Hunter(lovenie) * Summoning(vyvolávanie bojových pomocníkov) * Construction(stavba domu) * Farming(farmárčenie) * Fletching(výroba lukov a šípov, spojená s ranged) * Slayer(zabíjanie špecifických monštier) * Thieving(kradnutie) * Herblore(výroba elixírov) * Summoning(vyvollávanie monštier) Combat Combatom(bojom) sa určuje hlavný (bojový level postavy) Combat netvorí len jeden skill ale ho tvorí množstvo skillov : Attack, Strenght, Defence, Hitpoints, Ranged, Prayer, Magic a Summoning. Čím vyšší Combat máte, tým máte šancu na zabitie príšer v Runescape vyššiu. Crafting Crafting(výroba vecí) vám ľahko dopomôže k bohatstvu lebo v ňom šijete šaty, a robíte šperky. Robenie šperkov je najľahší spôsob zbohatnutia.Delí sa na 8 častí- pottery(hrnčiarstvo), jewellery(šperkárstvo), spinning(spriadarstvo), weaving(košíkarstvo), staves(výroba čarodejníckých palíc), glass(sklárstvo),leather(kožiarstvo), extra features(ostatné veci). * Leather Pri leathrer začínate so získavaním cowhideov (kravích koží) na výrobu oblečenia ako leather chaps, leather body, leather gloves,leather boots, leather wambraces, leather cowl, coif. Ďalej hard leather body, studded body, studded leather chaps. Potom získavate v memberskom svete snakeskin(hadiu kožu) a vyrábate snakeskin chaps, snakeskin body, snakeskin boots, snakeskin wambraces, snakeskin bandana. A potom zo zelených, modrých, červených a čiernych drakov (green dragon, blue dragon, red dragon, black dragon) potrebujete kožu (dragonhide) a vyrábate dragonhide body, dragonhide chaps a dragonhide wambraces. Tie sa delia na red, blue, green a black. * Pottery Pri pottery poterbuješ hlinu (clay), vodu ktorú zmiešaš a vypečieš v peci. Vyrábaš pot, pie dish, bowl, plant pot a pot lid. * Jewllery V jewllery môžeš vyrábať 2 druhy vecí podľa matteriálu. Gold a silver(zlaté a strieborné). Zo zlatých 4 veci-rings, necklaces, amulets a bracelets(prstene, náhrdelníky, amulety, ktoré sa neskôr dajú na šnúrku a ešte náramky). Tieto môžu byť čisté, so zafírom (sapphire), smaragdom(emerald), rubínom(ruby), diamantom(diamond), a v memberskom svete aj dračím kameňom(dragonstone), a onyxom(onyx). Tieto kamene sú najprv neeupravené (uncut), tieto sa musia vyškrabať, až potom sa môžo použiť. Zo strieborných vecí sú to - tiara, unstrung holy symbol v nememberskom svete, a unstrung unholy symbol, silver sickle a lighting conductor v memberskom svete. * Spinning Z vlny alebo korienkov vyrábaš - ball of wool, bowstring, crossbow string, magic string a rope. * Weaving Tuto vyrábaš -plátno (strip of cloth), vrece (sack), košík(basket). * Staves V tejto časti vyrábaš battlestaves(bojové palice). Môžu byť water(vodná), earth(zemná), fire(ohnivá), air(vzdušná). * Glass Tu môžeš vyrábať veci zo skla. Ako napríklad: beer glass, candle lantern, oil lamp lantern, glass vial, fish bowl, glass orb, bullseye lantern lens a dorgeshunn light orb. Fishing Fishing(rybolov) je skill, v ktorom si môžete nachytať ryby. Dá sa rýchlo zarobiť a ľahko sa zvyšuje. Mining Mining(kopanie rúd) je skill, ktorým si nakopete rudy ale po nedávnych úpravách spomalili. Ale kto má o troch viac času zarobí si veľmi rýchlo. Smithing (hutníctvo) Tento skill je spojený so skillom Mining. Je to vlastne vytváranie tehličiek z rúd a potom z nich zbrane. Runecrafting (výroba rún)Na začatie tohto skillu potrebujete mať quest RUNE MYSTERIES. Je to vlastne ťaženie "rune essence" čiže magických kameňov. Z nich potom robíte runy (kamene využívané pri zvyšovaní skillu MAGIC).S rune essence pribehnete ku oltáru a vytvoríte runu (podľa toho pri akom oltári ste). V members sa dajú runy vyrábať cez abyss ktorý je v lvl 3 wilde a dá sa cezeň vstúpiť do všetkých rune altarov. Pri vstupe doň vím vynuluje prayer a dá kostru nad hlavu, čo znamená ,že po zabití stratíte celý inventár. Woodcutting (drevorubačstvo) Je to rúbanie dreva. Drevo využijete na Constructions, Firemaking, a ako drobnosti pri questoch. Agility (obratnosť) Agility je Members´skill. V tomto skille zvyšujete svoju obratnosť a schopnosť rýchlejšie si obnovovať beh. Tento skill Vám pomôže dostať sa rýchlešie na určité miesta no aj na miesta, na ktoré sa tak ľahko nedostanete. Arény Gnomes' Stronghold Course Nachádza sa v Tree Gnome Stronghold. Dostanete sa tam letecky z Al-Kharidu. Vstup od levelu 1. Barbarian Outpost Course Poloha tejto arény je južne od Lighthouse. Potrebujete na túto arénu Quest Barcrawl a vstup je tam povolený od levelu 35. Pozor! Je tu možnosť zranenia. Brimhaven Agility Arena Vstup je povolený od levelu 1 no najideálnejšie je tu prísť pri levele 40. Vstupné je 200 gold pieces. Nachádza sa na Karamji. Ape Atoll Course Musíte mať Quest Monkey madness. Musíte mať paličku na premenie na opicu. Wilderness Course Už z názvu Plynie že sa nachádza vo Wilderness. Vstup do tejto arény je od levelu 52. Werewolves' Course Nachádza sa v meste Canifis. Creature of Fenkenstrain je Quest, ktorý vám sprístupní túto arénu. Penguin Course Minihra sa odohráva na ľadovci. Musíte mať Quest Cold War. Minihry Agility pyramid Toto je minihra, v ktorej hráte na pyramíde. Musíte sa dostať až na úplný vrchol. Nájdete ju v Kahridian Desert. Skullball minigame Nachádza sa v meste Canifis. Quest Creature of Fenkenstrain vám sprístupní minihru. Construction Construction(stavba domu) je druhý najdrahší Members´ skill. V tomto skille si staviate vlastný domček. Môžete si do neho pozvať priateľov a usporiadať turnaj hier. Máte tam svoju banku (len pre seba), môžte zvyšovať Strenght atď. Farming (farmárčenie) Chceli by ste farmárčiť? Zaplatte si a môžete začať. Farming je len pre memberov no je veľmi zábavný. Vo farmingu si sadíte stromy alebo kvety. Farming FTW!!! Hunting Hunting(lovenie) je skill v ktorom si môžete uloviť nejaké zviera. Ide zväčša o to aby ste postavili pascu do ktorej sa dané zviera chytí.Na každý typ zvierat je potreba iný typ lovu, a aj iné pomôcky. rozmyslite si preto či idete na zajace, alebo na motýle. Summoning (vyvolávanie)Opäť je to nový members skill.Vyšiel 15.januára 2008.Ide o vyvolávanie príšer resp. miláčikov.Je ešte nekompletný.Vyšiel aj quest z názvom: Wolf whistle. Questy - Úlohy Free Questy Cook's Assistant Doric's Quest Imp Catcher The Restless Ghost Romeo and Juliet Rune Mysteries Sheep Shearer Vampire Slayer Witch's Potion Black Knight's Fortress Demon Slayer Ernest The Chicken Goblin Diplomacy The Knight's Sword Pirate's Treasure Prince Ali Rescue Shield of Arrav Dragon Slayer Members Questy Animal Magnetism Another Slice of H.A.M. As a First Resort... Back to my Roots Between a Rock... Big Chompy Bird Hunting Biohazard Cabin Fever Catapult Construction Clock Tower Cold War Contact! Creature of Fenkenstrain Darkness of Hallowvale Dealing with Scabaras Death Plateau Death to the Dorgeshuun Desert Treasure Devious Minds Dig Site, The Dream Mentor Druidic Ritual Dwarf Cannon Eadgar's Ruse Eagles' Peak Elemental Workshop I Elemental Workshop II Enakhra's Lament Enlightened Journey, An Eyes of Glouphrie, The Fairy Tale Part I, A – Growing Pains Fairy Tale Part II, A - Cure a Queen Family Crest Feud, The Fight Arena Fishing Contest Forgettable Tale of a Drunken Dwarf Fremennik Isles, The Fremennik Trials, The Garden of Tranquillity Gertrude's Cat Ghosts Ahoy Giant Dwarf, The Golem, The Grand Tree, The Great Brain Robbery, The Grim Tales Hand in the Sand, The Haunted Mine Hazeel Cult, The Heroes Quest Holy Grail, The Horror From The Deep Icthlarin's Little Helper In Aid of the Myreque In Search of the Myreque Jungle Potion Kennith's Concerns King's Ransom Land of the Goblins Legacy of Seergaze Legends Quest Lost City Lost Tribe, The Lunar Diplomacy Making History Merlin's Crystal Monk's Friend Monkey Madness Mountain Daughter Mourning's Ends - Part 1 Mourning's Ends - Part 2 Murder Mystery My Arm's Big Adventure Nature Spirit Observatory Quest Olaf's Quest One Small Favour Path of Glouphrie, The Perils of Ice Mountain Plague City Priest in Peril Rag and Bone Man Rat Catchers Recipe For Disaster Recruitment Drive Regicide Roving Elves Royal Trouble Rum Deal Scorpion Catcher Sea Slug Shades of Mort'ton Shadow Of The Storm Sheep Herder Shilo Village Quest Slug Menace Soul's Bane, A Spirits of the Elid Swan Song Tai Bwo Wannai Trio Tail of Two Cats, A Tears of Guthix Temple of Ikov Throne of Miscellania TokTz-Ket-Dill Tourist Trap, The Tower of Life Tree Gnome Village Tribal Totem Troll Romance Troll Stronghold Underground Pass Wanted! Watchtower Waterfall Quest What Lies Below Witch's House Wolf Whistle Zogre Flesh Eaters Rungwe.html Rungwe Vlajka Tanzánie Rungwe Volcano schema Typ: |stratovulkán Posledná erupcia: |??? Výška: |2 961 m n.m. Zemepisná dĺžka: |33°40'00'' E Zemepisná šírka: |9°08'00'' S Poloha: |Mbeya, Tanzánia Pohorie: |--- Rungwe je názov neaktívneho stratovulkánu, týčiaceho sa nad mestečkom Tukuyu v južnej Tanzánii. Vrchol sopky je ukončený 4 km širokou kalderou. Západné steny vulkánu sú pokryté zvyškami závalových kamenných lavín, pochádzajúcich z kolapsu vrcholového krátera. V kaldere sa nachádzajú neerodované trachytové lávové prúdy a dómy, čo indikuje ich mladý vek. Ďalšie mladé, prevažne bazaltové produkty vulkanizmu sa nachádzajú na severozápadných svahoch vulkánu. Externé odkazy * www.volcano.si.edu - Rungwe na Global Volcanism Program (po anglicky) Run_D.M.C_594c.html Run D.M.C Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality. Pozri aj stránky Ako upravovať stránku a Návody a štýl alebo diskusiu k článku. Run D.M.C bola pionierska hip hopová skupina počas 80. rokov 20. storočia. Túto trojicu založil Joseph Simsons zvany aj Rev Run, Darril McDaniels zvaný D.M.C. a Jasson Mizell zvaný Jam master jay. Táto trojica sa v 80. rokoch veľmi podieľala na rozvoji vtedajšieho hip hopu a je zaradená s prerážajúcim hip hopom do mainstream hudby. Členovia tejto trojice vyrastali vo štvrti Queens v New Yorku v okrsku Hollis. V roku 1983 podpísali zmluvu so štúdiom Profile Records. Na ich prvom turné po USA vystupovali v tesných kožených nohaviciach a v kabátoch značky Adidas, na hlavách mali pánske klobúky. Úspech pokračoval na vystúpení na slávnej US Live Aid v roku 1985 a ich slávnym albumom Raising Hell o rok neskôr. Tento album sa stal najpredávanejším albumom v histórii hip hopu, neskôr tento rekord zlomil len Notorious B.I.G.. Z tohto albumu sa predalo 3 milióny nosičov. Album tiež obsahuje najslávnejšiu skladbu, ktorá bola prvým pokusom o kombináciu hip hopu s rockom - pieseň Walk this way. Túto pieseň podali spolu s rockovou formáciou Aerosmith. Diskografia: albumy: 1 run D.M.C. (1984) King of rock (1985) Raising hell (1986) Tougher than leather (1988) Back from hell (1990) Down with the king (1993) Crown royal (2001) Runové_čepele.html Runové čepele Runové čepele je knižná trilógia od Ann Marston. Pojednáva o legendárnom Ryšavom Kianovi a jeho bheancoran Keridwen, o jeho detstve a neskoršom vypracovaní sa na čarodejníka a bojovníka a jeho boji proti krutému maedunskému impériu. Runina.html Runina obec Štát Vlajka Slovenska Slovensko Kraj/oblasť/provincia/región ap. Prešovský Historický región Zemplín Okres Snina Nadmorská výška 550 m n. m. Súradnice 49°4′19″S 22°24′12″V / 49.07194, 22.40333 Rozloha 22,198 km² (2 220 ha) Obyvateľstvo 69 (3. 12. 2006) Hustota 3 /km² Prvá písomná zmienka 1569 Starosta Anna Laclavová Časové pásmo SEČ (UTC+1) - letný čas SELČ (UTC+2) PSČ 067 65 (pošta Topoľa) Telefónna predvoľba +421-57 Kód 520730 EČV SV Poloha v obce v rámci Slovenska Poloha v rámci Prešovského kraja (východ) Štatistika: MOŠ/MIS Webová stránka: http://www.runina.wbl.sk Runina je obec na Slovensku v okrese Snina. Leží v nadmorskej výške 550 m n.m. a je najvyššie položenou obcou v Sninskom okrese. Leží v Národnom parku Poloniny. Tento geografický článok o mieste na Slovensku je zatiaľ Vlajka Slovenska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Externé odkazy * Mapy a letecké fotografie Súradnice: 49° 4' s.š. 22° 24' v.d. * Google maps * MSN World Atlas * Družicové fotografie z WikiMapia alebo Google * Mapa z Multimap alebo GlobalGuide * Letecké fotografie z TerraServer Mestá a obce okresu Snina (1+33) 31.12.2003 Belá nad Cirochou | Brezovec | Čukalovce | Dlhé nad Cirochou | Dúbrava Hostovice | Hrabová Roztoka | Jalová | Kalná Roztoka | Klenová | Kolbasov Kolonica | Ladomirov | Michajlov | Nová Sedlica | Osadné | Parihuzovce Pčoliné | Pichne | Príslop | Runina | Ruská Volová | Ruský Potok | Snina Stakčín | Stakčínska Roztoka | Strihovce | Šmigovec | Topoľa | Ubľa | Ulič Uličské Krivé | Zboj | Zemplínske Hámre Ruggell.html Ruggell Ruggell je obec v Lichtenšatjnsku. Počet obyvateľov je 1870 (2001, jeho katastrálne územie je 7,4 km². Nachádza sa v nadmorskej výške 433 mnm. V obci sa nachádza stredoveký kostol sv.Fridolína. Obec je postavená pri rieke Rýn. Obec susedí s Rakúskom a Švajčiarskom. Odkazy Stránka mesta Tento geografický článok je zatiaľ príliš krátky (tzv. Mapa sveta "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Ruggero_Leoncavallo_35cc.html Ruggero Leoncavallo taliansky operný skladateľ Narodenie 23. apríl 1857 Neapol, Taliansko Úmrtie 9. august 1919 Montecatini, Taliansko Pozri aj Biografický portál Ruggero Leoncavallo alebo aj Ruggiero (* 23. apríl 1857, Neapol - † 9. august 1919, Montecatini bol taliansky operný skladateľ, popredný predstaviteľ talianskeho verizmu v opere. Život Narodil sa v Neapole ako syn sudcu. Hudobné vzdelanie získal na neapolskom konzervatóriu (Conservatorio San Pietro a Majella). Po absolvovaní konzervatória sa živil vyučovaním hudby a snažil sa uviesť svoje prvé opery „Tommaso Chatterton“ a „Songe d'une nuit d'été“, stretával sa však s úplným nezáujmom. V roku 1890 bol svedkom triumfálneho úspechu Mascagniho jednoaktovky Cavalleria rusticana (Sedliacka česť) a podľa toto vzoru skomponoval veristickú operu I Pagliacci (Komedianti). Libreto opery údajne vzniklo na základe skutočnej udalosti, podľa kriminálneho prípadu, ktorý súdil jeho otec. Opera Komedianti mala premiéru v Miláne v roku 1892, zožala okamžitý úspech a stala sa trvalou súčasťou svetového operného repertoáru. Nahrávka árie Vesti la giubba v podaní Enrica Carusa sa stala prvou gramofónovou platňou na svete, ktorá presiahla milión predaných výliskov. Ďalšia opera I Medici realizovaná v Miláne o rok neskôr ani revidovaná verzia jeho dovtedy neuvedenej prvotiny Tommaso Chatterton sa nijako nepresadili. Na porovnateľný úspech si musel počkať až do roku 1897. Vo francúzskom časopise s príťažlivým názvom Satanov korzár (Le Corsaire de Satan) vychádzala na pokračovanie novela zo života parížskej bohémy spisovateľa Henryho Murgera. V roku 1872 bola preložená do taliančiny a v rovnakom čase si ju ako základ libreta zvolili dvaja poprední talianski skladatelia Giacomo Puccini a Ruggero Leoncavallo. Obaja skladatelia si boli vedomí, že vstupujú do akejsi verejnej súťaže - nakoniec vtedajšia doba si na súperivé porovnávanie potrpela. Súťaženie podporovali aj obaja nakladatelia Ricordi a Sonzongo, pretože si od neho sľubovali finančný úspech víťazného diela. Puccini, ktorý spolupracoval s libretistami, mal náskok pred Leoncavallom, ktorý si libreto písal sám. Obe diela sa nakoniec uvádzali v rovnakom čase a v rovnakom meste, v Benátkách. Leoncavallova opera sa hrala v slávnom Teatro La Fenice, zatiaľčo Puccini uviedol Bohému len o pár metrov ďalej v Teatro San Benedetto. Obe opery sú po hudobnej stránke veľmi podobné, obsahujú krásny taliansky spev, veľké gesta a rozjatrené emócie. Napriek tomu, kým Leoncavallo akcentoval psychologickú stránku príbehu, Pucciniho opera je skôr sociologickou štúdiou života parížskych umelcov. Okamžitý úspech mal vtedy Leoncavallo, najmä potom ako jeho operu uviedol Gustav Mahler vo Viedni. S postupom času sa však do diváckeho povedomia dostala Pucciniho opera a postupne sa stala jedným z jeho najobľúbenejších diel. Leoncavallo napísal ešte celý rad opier a operiet, ale snáď s výnimkou opery „Zaza“ žiadna nemala výraznejší úspech a v súčasnej dobe sa uvádzajú sporadicky skôr ako historická kuriozita. Pozoruhodné je, že Leoncavallo si písal libretá k svojim operám sám a nielen to, písal ich aj na zákazku pre iných skladateľov. Niektorí znalci tvrdia, že bol vo svojej dobe najlepším talianskym libretistom po Arrigo Boitovi. O tom, že umelecké súperenie s Puccinim nezanechalo na ich osobnom vzťahu žiadne stopy svedčí aj to, že jedno z najkrajších operných libriet, libreto k opere Manon Lescaut, napísal Leoncavallo práve pre Giacoma Pucciniho. Okrem opier a operiet nie je Leoncavallova tvorba príliš rozsiahla. Za pozornosť stoja piesne a piesňové cykly, ktoré najmä talianski interpréti dodnes uvádzajú a občas znejú v rôznych moderných úpravách. Ruggero Leoncavallo zomrel v Montecatini v Toskánsku 9. augusta 1919. Opery * Tommaso Chatterton (1876; (nerealizovaná) * Songe d'une nuit d'été (nerealizovaná) * Komedianti (1892 Teatro Dal Verme, Miláno) * I Medici (1893 Teatro Dal Verme, Miláno) * Chatterton (prepracovaná verzia 1896 Teatro Argentina, Rím) * La bohème (1897 Teatro La Fenice, Benátky) * Zazà (1900 Teatro Lirico, Miláno) * Der Roland von Berlin (1904 Deutsche Oper, Berlín) * Maia (1910 Teatro Costanzi, Rím) * Gli Zingari (1912 Hippodrome, Londýn) * Mimi Pinson (revidovaná verzia Bohémy - 1913 Teatro Massimo, Palermo) * Edipo Re (1920 Opera Theatre, Chicago) Operety * La jeunesse de Figaro (1906, ? USA) * Malbrouck (1910 Teatro Nazionale, Rím) * La reginetta delle rose (1912 Teatro Costanzi, Rím) * Are You There? (1913 Theatre Prince of Wales, Londýn) * La candidata (1915 Teatro Nazionale, Rím) * Prestami tua moglie ( 1916 Casino delle Terme, Montecatini) * Goffredo Mameli (1916 Teatro Carlo Felice, Janov) * A chi la giarrettiera? (1919 Teatro Adriano, Rím) * Il primo bacio (1923 Salone di cura, Montecatini) * La maschera nuda (1925 Teatro Politeama, Neapol) Iné projekty * Commons * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Externé odkazy * Komedianti – libreto * La bohéme – libreto * Edipo Re – libreto * Niekteré diela v Mp3 Rupicapra.html Rupicapra Rupicapra (po slovensky kamzík) je rod turovitých. Zahŕňa dva druhy: * kamzík vrchovský (Rupicapra rupicapra) * Rupicapra pyrenaica Rupert_Murdoch_2da1.html Rupert Murdoch Keith Rupert Murdoch (* 11. marec,1931) je vlastník viacerých masmédií (media mogul). Narodil sa v roku 1931 v austrálskom Melbourne, vzdelanie získal v Oxforde. Kúpil britský denník The Sun, ďalšie periodiká ako The Times, Alebo The Sunday Times. Kúpil americkú filmovú spoločnosť 20th Century Fox. Stal sa jednou z hlavných postáv globálnej komunikačnej revolúcie na konci 20.storočia. Podľa týždenníka The Economist dosiahol Murdoch v posledných 11 rokov $2.1 miliardový zisk, ale nezaplatil z nich dane z príjmu. Ruprechtov.html Ruprechtov Ruprechtov Základné informácie Postavenie: |obec NUTS 5 (obec): |CZ0626 593567 Kraj (NUTS 3): |Juhomoravský (CZ062) Okres (NUTS 4): |Vyškov (CZ0626) Obec s rozšírenou pôsobnosťou:| Poverená obec: | Historická krajina: |Morava Katastrálna výmera: | ? km² Počet obyvateľov: |565 Zemepisná šírka: | Zemepisná dĺžka: | Nadmorská výška: | ? m PSČ: | Základné sídelné | jednotky: | Miestnych častí: | Katastrálne územie: | Adresa | obecného úradu: | Starosta / starostka: | Ruprechtov je obec v Česku v okrese Vyškov v Juhomoravskom kraji. 1. januára 2006 tu žilo 565 obyvateľov, z toho 277 mužov a 288 žien, pričom priemerný vek v obci je 41,4 rokov (muži 39,7 rokov, ženy 43,0 rokov). Tento geografický článok o mieste v Česku je zatiaľ príliš Vlajka Česka krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Pozri aj * Zoznam obcí v Česku Mestá a obce okresu Vyškov Bohaté Málkovice • Bohdalice-Pavlovice • Bošovice • Brankovice • Bučovice • Dětkovice • Dobročkovice • Dražovice • Drnovice • Drysice • Habrovany • Heršpice • Hlubočany • Hodějice • Holubice • Hostěrádky-Rešov • Hoštice-Heroltice • Hrušky • Hvězdlice • Chvalkovice • Ivanovice na Hané • Ježkovice • Kobeřice u Brna • Kojátky • Komořany • Kozlany • Kožušice • Krásensko • Křenovice • Křižanovice • Křižanovice u Vyškova • Kučerov • Letonice • Lovčičky • Luleč • Lysovice • Malínky • Medlovice • Milešovice • Milonice • Moravské Málkovice • Mouřínov • Němčany • Nemochovice • Nemojany • Nemotice • Nesovice • Nevojice • Nížkovice • Nové Sady • Olšany • Orlovice • Otnice • Podbřežice • Podivice • Podomí • Prusy-Boškůvky • Pustiměř • Račice-Pístovice • Radslavice • Rašovice • Rostěnice-Zvonovice • Rousínov • Ruprechtov • Rybníček • Slavkov u Brna • Snovídky • Studnice • Šaratice • Švábenice • Topolany • Tučapy • Uhřice • Vážany • Vážany nad Litavou • Velešovice • Vyškov • Zbýšov • Zelená Hora • Vojenský újezd Březina Rupert_Sheldrake_c392.html Rupert Sheldrake anglický biológ a filozof Narodenie 28. jún 1942 Newark-on-Trent, Nottinghamshire, Veľká Británia Pozri aj Biografický portál Rupert Sheldrake (* 28. jún 1942, Newark-on-Trent, Nottinghamshire) je anglický biológ a filozof. Študoval filozofiu od roku 1963 na Harvardskej univerzite (USA), promoval v odbore biochémie na Cambridgeskej univerzite (Anglicko). Je členom Kráľovskej spoločnosti. Žije ako súkromný vedec v Londýne. V rokoch 1974-78 pracoval ako rastlinný fyziológ vo výskumnom pracovisku v Indii, kde ho inšpirovala celostná ázijská filozofia k formulovaniu teórie morfogenetických polí, podľa ktorej sa svet javí ako vyvíjajúci sa organizmus vytvárajúci nespočetné formy - od galaxií cez jednobunkové organizmy až po subatomárne častice. Súvislosti medzi týmito štruktúrami zabezpečujú morfogenetické polia, tvoriace akúsi pamäť prírody. Podľa Sheldrakea sa západná civilizácia dostala do bezvýchodiskovej situácie a bude vystriedaná holistickým vekom. Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Rupia.html Rupia Rupia (angl. rupee) je názov mien, ktoré sa používajú v Indii, Pakistane, Srí Lanke, Nepále, Mauríciuse, na Seychelských ostrovoch a v Indonézii. Na Maldivách sa mena nazýva rufiyaa. Názov pochádza od sanskritského rūp alebo rūpā, čo znamená striebro v mnohých indoaríjskych jazykoch. Súčasné národné meny * Indická rupia * Pakistanská rupia * Srílanská rupia * Nepálska rupia * Maurícijska rupia * Seychelská rupia * Indonézska rupia * Maldivská rufiyaa Ruprechtshofen.html Ruprechtshofen Spolková krajina Dolné Rakúsko Okres Melk Rozloha  ? km² Počet obyvateľov 2251 PSČ Kód oblasti Ruprechtshofen je obec v Rakúsku v spolkovej krajine Dolné Rakúsko v okrese Melk. Žije tu 2251 obyvateľov (1.1.2007). Tento geografický článok o mieste v Rakúsku je zatiaľ Vlajka Rakúska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Obce okresu Melk Artstetten-Pöbring | Bergland | Bischofstetten | Blindenmarkt  Dorfstetten | Dunkelsteinerwald | Emmersdorf an der Donau | Erlauf  Golling an der Erlauf | Hofamt Priel | Hürm | Kilb | Kirnberg an der Mank | Klein-Pöchlarn | Krummnußbaum | Leiben | Loosdorf | Mank | Marbach an der Donau | Maria Taferl | Melk | Münichreith-Laimbach | Neumarkt an der Ybbs | Nöchling | Persenbeug-Gottsdorf | Petzenkirchen | Pöchlarn  Pöggstall | Raxendorf | Ruprechtshofen | Schollach | Sankt Leonhard am Forst | Sankt Martin-Karlsbach | Sankt Oswald | Schönbühel-Aggsbach  Texingtal | Weiten | Ybbs an der Donau | Yspertal | Zelking-Matzleinsdorf Ruprecht_Wirtuscher_7230.html Ruprecht Wirtuscher notár Narodenie Slovensko? Pozri aj Biografický portál Ruprecht Wirtuscher (* Slovensko?) je notár. Životopis Vicenotár v Banskej Bystrici (1531-1538). Literatúra * Kto bol kto v histórii Banskej Bystrice 1255-2000 * Diplomatika stredovek. mesta Externé odkazy * OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok. Tento článok zo systému OSUD potrebuje upraviť, pridať interwiki a kategórie. Po jeho úprave prosím odstráňte šablónu {{Osud na úpravu}}. Rupert_Grint_0421.html Rupert Grint anglický herec Narodenie 24. august 1988 Hertfordshire, Anglicko Pozri aj Biografický portál Rupert Alexander Grint (*24. august 1988, Hertfordshire, Anglicko) je anglický herec známy predovšetkým ako postava Rona Weasleyho z filmovej série Harry Potter. Životopis Má tri sestry a brata. Navštevuje chlapčenskú školu v jeho rodnom meste. Jeho obľúbeným predmetom je chémia. Ovláda základy nemčiny - fakt iba základy... Jeho obľúbený herec je Jim Carrey a šport futbal. Vie hrať aj na gitare. Rád kreslí, v priebehu natáčania HP3 nakreslil nádherný obrázok Alana Rickmana. Rupert je najstarší z trojce hlavných hrdinov v Harrym Potterovi. Na kazete, s ktorou sa uchádzal o úlohu Rona, rapoval vlastnú pieseň. Ako jeho postava, tak aj Rupert sa strašne bojí pavúkov. Zabudol režisérovi Alfonsovi Cuaronovi napísať sloh o svojej postave, pretože "to isté by asi spravil aj Ron". Bol obsadený do úlohy vo filme A Cinderella Story, ale v tom čase musel natáčať tretí diel Harryho Pottera. Filmografia * 2001 - Harry Potter a Kameň mudrcov * 2002 - Thunderpants * 2002 - Harry Potter a tajomná komnata * 2004 - Harry Potter a väzeň z Azkabanu * 2005 - Harry Potter a ohnivá čaša * 2006 - Driving Lessons * 2007 - Harry Potter a Fénixov rád Iné projekty * Commons * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Externé odkazy * RupertGrint.net(po anglicky) Rurik.html Rurik Rurik môže byť: * Rurik I. (Kyjevská Rus) * Rurik II. (Kyjevská Rus) Symbol rozcestia Toto je rozlišovacia stránka — navigačná pomôcka obsahujúca zoznam iných článkov, ktoré by mohli mať rovnaký názov. Ak vás na túto stránku odkázal článok, prosíme Vás, aby ste sa k článku vrátili a opravili v ňom odkaz tak, aby odkazoval priamo na konkrétnu stránku z hore uvedeného zoznamu, ktorú autor článku myslel. Rurik_I._(Kyjevská_Rus)_78fb.html Rurik I. (Kyjevská Rus) Rurik (uprostred), spodobnený na novgorodskom pomníku tisícročia Ruska z roku 1862 Rurik, (v ruských prameňoch Рюрик), † 878/879, bol legendárnym zakladateľom najstaršej ruskej panovníckej dynastie Rurikovcov, švédsky Varjag, vládca Novgorodu. Informácie o ňom pochádzajú z jediného zdroja, najstaršieho ruského letopisu, známeho pod názvom Povesť dávnych liet. Škandinávske pramene o ňom mlčia. Rozprávanie o pozvaní kniežat V pasáži nazvanej Rozprávanie o pozvaní kniežat sa v Povesti dávnych liet píše, ako kmene, žijúce na severe Ruska, vyhnali za more Varjagov, ktorí od nich vyberali daň. Potom si začali vládnuť sami, ale nemali zákony a začali medzi sebou bojovať. Preto sa rozhodli zvoliť si knieža, ktorý by im vládol a rozhodoval ich spory. Vydali sa preto za more k Varjagom a pozvali ich, aby k nim prišli vládnuť. "I vydali sa s nimi traja bratia so svojimi rodmi, prišli ku Slovanom. Najstarší Rurik sa usadil v Novgorode, druhý Sineus v Beloozere a tretí Truvor v Izborsku. Od týchto Varjagov prešlo meno - Ruská krajina ... Za dva roky zomreli Sineus a jeho brat Truvor. Celú krajinu ovládol samotný Rurik a začal deliť mestá medzi svojich mužov - tomu Polock, inému Rostov, tretiemu Beloozero. Varjagovia v týchto mestách boli cudzincami, lebo podobne ako v Novgorode bolo pôvodné obyvateľstvo slovanské, v polocku Kriviči, V Rostove Merovia, v Beloozere Vesovia, v Murome Muronovia, ale Rurik nad nimi všetkými vládol." Historici o Rurikovi Staršia generácia historikov, predovšetkým tzv. normanisti, považovali Rurika za zakladateľa ruského štátu a jeho panovníckej dynastie. Napriek tomu, že Povesť dávnych liet predstavuje zásadný zdroj informácií k osobe Rurika, nemožno jej rozprávanie brať doslova, pretože jej autor žil dvesto rokov po opisovaných udalostiach. Rekonštruovať, čo sa skutočne udialo, je obtiažne nielen pre nedostatok informácií a úplnú absenciu súdobobých prameňov - problém je navyše zaťažený sporom o normanskú teóriu. Napriek tomu, že niektorí historici dospeli k názoru, že Rurik nie je autentickou historickou postavou (patril medzi nich aj dánsky normanista A. Stender - Peterson, ktorý žil v polovici minulého storočia), dnes sa o jeho existencii už nepochybuje. Rurik patril bezpochyby medzi Varjagov, švédskych Vikingov, ktorí prichádzali do východnej Európy za obchodom a na tento účel si budovali pozdĺž dlhých obchodných ciest opevnené základne. Medzi najstaršie a najznámejšie patril Aldeigiuborg - Stará Ladoga, kde sa Rurik pôvodne usadil. Neskôr sa Varjagovia v niektorých starých slovanských centrách zmocnili vlády a začali vyberať od miestnych obyvateľov tribút v naturáliach, ktoré boli následne využívané ako tovar v diaľkovom obchode. Či bol Rurik do Novgorodu skutočne pozvaný (ale nie zo zámoria, ale z neďalekej Ladogy), nemožno dokázať. Je možné, že ho sem pozvala jedna zo znepriatelených skupín miestnych veľmožov, a potom ako prispel k jej víťazstvu, mu ponúkla podiel na vláde. Alebo si potom, keď zvíťazil, moc nad Novgorodom sám uzurpoval. Je však možné aj to, že prišiel nepozvaný, aby využil miestne rozbroje na vlastný prospech. Po Rurikovej smrti ovládol severoruské centrá podľa Povesti dávnych liet ďalší varjagský bojovník Oleg, snáď Rurikov príbuzný, ktorý mal vykonávať regentskú vládu za jeho údajného syna Igora. Pozri aj * Zoznam vládcov Ruska * Dejiny Ruska Predchodca kagan Nástupca - - - Rurikovci Oleg ? – 879 Ruróni_Kenšin_b566.html Ruróni Kenšin Ruróni Kenšin: Médži Kenkaku Romantan Info Anglický názov Rurouni Kenshin Japonský názov るろうに剣心－明治剣客浪漫譚－ Akcia/Dobrodružstvo Bojové umenia Žáner Komédia História Šónen Manga: Ruróni Kenšin Autor Nobuhiro Vacuki Jazyk japončina Počet zväzkov 28 Rok 2. september 1994 – 4. november 1999 Anime: Ruróni Kenšin: Médži Kenkaku Romantan Réžia Kazuhiro Furuhaši Štúdio SPE Visual Works Rok 10. január 1996 – 8. september 1998 Dĺžka jednej epizódy 21 minút Počet epizód 95 Ruróni Kenšin: Médži Kenkaku Romantan (jap.: るろうに剣心－明治剣客浪漫譚 －; ang.: Rurouni Kenshin) je japonská manga od autora Nobuhiro Vacukiho. Vychádzala v japonskom šónen časopise „Weekly Shonen Jump“ od firmy „Shueisha“. Bola už dávnejšie ukončená a vyšlo z nej 28 zväzkov. Roku 1996 vznikol aj rovnomenný anime seriál, ktorý sa pôvodne vysielal v televízii Fuji Television a neskôr v televízii Animax. Dokopy sa odvysielalo 95 epizód. Neskôr sa objavili aj dve série OVA – Ruróni Kenšin: Seisóhen a Ruróni Kenšin: Médži Kenkaku Romantan – Cujokuhen Tento článok je zatiaľ tzv. "výhonok". Text môžeš doplniť alebo zmeniť, keď hore klikneš na záložku "upraviť". Ruina.html Ruina Zrúcaniny Parthenónu v Aténach Ruina alebo zrúcanina je pozostatok architektúry alebo poškodená, rozpadajúca sa architektúra. Počas rôznych období v dejinách sa názor na pozostatky architektúry menil. V staroveku boli pokladané za zdroj opracovaného stavebného materiálu, niekedy sa prenášali na iné nové stavby. V období renesancie začali ľudia v ruinách vidieť krásu. Oceňovali sa antické ruiny, kedže antika bola vzorom kultúrnej činnosti. V 16. storočí sa s obľubou zakladali záhrady na mieste antických ruin. Tu sa stretávame už aj s umelou ruinou. Umelá ruina je vybudovaná ruina podľa vzoru originálnych ruin. 18. storočie sa nieslo v znovuoživení gotiky. Tu sa objavil skutočný kult zrúcanín. Podľa Williama Shenstonea (*1714 - †1763) ruiny a rozpadnuté budovy čerpajú svoju upokojujúcu silu z nepravidelnosti svojho povrchu, ktorou je pestrosť. Shestone opäť začlenil do parkov aj pravé zrúcaniny. V 19. storočí prichádza na scénu pamiatková starostlivosť. Vďaka nej sa mnohé stredoveké stavby nestali ruinami. Celé 19. storočie stáli proti sebe zástancovia purizmu a kult ruin. Vyústil do novobytnej hodnoty veku či starobylosti pamiatky. Táto hodnota odsudzuje každú reštauračnú i konzervačnú činnosť, pripúšťa zásah ľudskej ruky iba ak ide o nebezpočenstvo predčasného zničenia prírodnými silami a neprimerane rýchleho rozkladu organizmu pamiatky. Okrem toho stále pokračovala výstavba ruin ako rekvizít anglického parku. Príchod 2.sv. vojny zanechal po seba množstvo ruin, ktoré však nemali estetickú hodnotu, preto sa mnohé rekonštruovali do pôvodného stavu. Iné projekty * Wikicitáty * Commons * Spolupracuj na Wikiquote Wikicitáty ponúka citáty od alebo o Ruina * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Použitá literatúra * LADISLAV DUDÁK A kol, ENCYKLOPEDIE SVĚTOVÉ ARCHITEKTÚRY I. A-R , BASET, 2002. Externé odkazy * Ručný_granát.html Ručný granát Ručný granát M-67 Ručný granát je druh munície dopravovaný na cieľ hádzaním silou bojovníka. Je určený na ničenie živej sily a techniky nepriateľa na malé vzdialenosti (do 50-100 metrov). História Úplne najstaršie zmienky o ručných granátoch pochádzajú z Číny, kde ich poznali už okolo roku 1000. Najstaršie ručné granáty používané v Európe pochádzajú zo 16. storočia a boli tvorené dutým, spravidla guľovitým telesom z liatiny, pálenej hliny alebo hrubého skla, ktoré bolo naplnené čiernym strelným prachom a cez otvory bol pretiahnutý lunt (doutnák). Pri použití sa lunt zapálil a granát hádzal proti nepriateľovi. Použitie bolo dosť nebezpečné a vojaci, ktorý vrhali ručné granáty, boli osobitne vyberaní a vycvičení. Nazývali sa granátnici a boli považovaní za elitnú skupinu. Symbol granátu - gule so šľahajúcim plameňom - sa dodnes udržal v označení niektorých ozbrojených zložiek (napríklad Gendarmerie vo Francúzku a Carabinieri v Taliansku), rovnako ako v symbolike vojenských jednotiek, často s názvom "granátnici". Významný rozvoj konštrukcie ručných granátov prebehol v 19. storočí a potom počas oboch svetových vojen, vývoj ale pokračuje dodnes. Základné rozdelenie ručných granátov Podľa účinku * Trieštivý (črepinový) granát - ničí živú silu a techniku protivníka pôsobením črepín, ktoré sú výbuchom trhavej náplne rozhodené do okolia. Črepiny vznikajú z obalu trhavej náplne, plechu alebo liateho kovu, ale môžu byť aj vopred pripravené vo forme oceľových guličiek alebo kúskov drôtu a zaliate do kovu alebo do plastu. Črepiny majú veľmi vysokú rýchlosť, aj viac ako 1000ms^-1, a aj pri malej hmotnosti (0,01g až 5g) vysokú ranivosť. Z plechu vznikajú črepiny spravidla ľahké a veľkom počte, s vyššou rýchlosťou, ktorú ale rýchlo strácajú v dôsledku veľkého aerodynamického odporu - ich účinný dosah neprevyšuje 25-35 metrov. Naopak, z tela z kovovej liatiny vznikajú črepiny ťažšie a v menšom počte, ich dosah je ale pomerne vysoký - viac ako 100 metrov. Predpripravené črepiny umožňujú zvoliť optimálnu veľkosť, hmotnosť a tvar črepín, čím je možné optimalizovať ich účinný a celkový dosah, množstvo a účinnosť. Moderné granáty, konštruované v poslednej štvrtine 20. storočia, používajú skoro výlučne predpripravené črepiny. * Trhavý granát - ničí a vyraďuje živú silu a techniku protivníka pôsobením tlakovej vlny výbuchu trhavej náplne. Keďže hmotnosť ručného granátu je obmedzená fyzickými možnosťami bojovníka, trhavá náplň nemôže byť príliš veľká a tak je účinný dosah tlakovej vlny relatívne malý, najviac niekoľko metrov. Každý črepinový granát má aj malý trhavý účinok. * Kumulatívny granát - je určený na ničenie obrnenej techniky. Obsahuje náplň trhaviny s dutinou a kovovou vložkou. Výbuch kumulatívnej nálože vytvára kumulatívny lúč, ktorý dokáže prebiť aj pancier tanku. Kumulatívny protitankový ručný granát musí byť vždy vybavený nejakým prostriedkom, ktorý zabezpečí, aby granát dopadol na cieľ v správnej polohe. Hmotnosť takýchto granátov bola vysoká, viac ako 1 kg a mali preto veľmi obmedzený dosah, dali sa hádzať najviac na 20-30 metrov, ani ich účinnosť nebola ideálna a v súčastnosti sa takmer nevyskytujú. * Zápalný granát - je určený ničenie techniky a na zakladanie požiarov. Spravidla tenkostenné valcové telo obsahuje náplň termitu, bieleho fosforu, alebo inej horľaviny horiacej vysokou teplotou. Niektoré typy pri výbuchu rozhodia horiacu náplň do okolia, iné horia len na mieste dopadu. * Dymový granát - je určený na vlastné maskovanie a na oslepenie protivníka. Valcovité telo (z plechu, občas i nekovové) obsahuje dymotvornú náplň, ktorá pri horení vytvára intenzívny, hustý a nepriehľadný oblak dymu. Od dymovnice (ktorá je konštruovaná podobne) sa dymový granát odlišuje tým, že vyhorí rýchlo, za niekoľko sekúnd (občas i za zlomok sekundy), kým rovnako veľká dymovnica horí desiatky sekúnd až niekoľko minút. * Slzotvorný granát - Konštrukciou sa príliš nelíši od dymového granátu alebo dymovnice. Obsahuje spravidla dve náplne - ohrievaciu časť, ktorá vytvára primerane vysokú teplotu na sublimáciu účinnej látky a nosný plyn a časť, ktorá obsahuje účinnú dráždivú látku. Časti nemusia byť oddelené, potom ale časť účinnej látky zhorí pri horení ohrievacej zlože, čo znižuje účinnosť. Uvolňovaný plyn má výrazne menší zastierací účinok a obsahuje niektorú z dráždivých látok, napríklad CS (2-chlorobenzalmalononitril), CR (dibenzoxazepin - je podstatne účinnejší ako CS) alebo inú látku. Používa sa pri potláčaní demonštrácií a nepokojov. * Zneschopňujúci granát, flashbag, zásahová výbuška - je určený na veľmi rýchle znechopnenie osôb. Niekedy sa ozbnačuje ako Noise and Flash Diversionary Devices, názov flashbag vznikol zo slovného spojenia flash & bang" grenade. Na osoby v zasiahnutom priestore pôsobí ohlušujúcim treskom 170-180dB a intenzívnym zábleskom až 1 milión kandel, čo postačuje na ich vyradenie, zneschopnenie alebo stratu orientácie na niekoľko sekúnd až minút. Je používaný špeciálnymi zložkami polície pri zákrokoch proti nebezpečným ozbrojeným osobám. * Chemický granát - obsahuje náplň bojovej otravnej látky. Môže byť konštruovaný ako dymový alebo slzotvorný granát, alebo ako nádoba sa bojovou otravnou látkou, vybavená malou trhavou náplňou a zapaľovačom. Najjednoduchším princípom je sklená fľaša naplnená vhodnou bojovou otravnou látkou. * Zápalná fľaša, Molotovov koktail - princípom použitia a účinkom patrí do skupiny zápalných ručných granátov. Je to sklenená fľaša, bežného alebo špeciálneho vyhotovenia, naplnená benzínom alebo inou bežnou či špeciálnou horľavinou. Pri zásahu cieľa sa fľaša rozbije a rozliata horľavina zapáli, napríklad od horiacej handry omotanej okolo hrdla fľaše, reakciou horľaviny s ďalšou látkou priloženou na fľašu alebo sama, v prípade použitia samozápalných zmesí. Podľa spôsobu iniciácie * časové ručné granáty - zapaľovač obsahuje časovací mechanizmus (spravidla pyrotechnický), ktorý po určitom čase (obvykle 3-6 sekúnd) privedie granát k výbuchu * aktivované pri odhodení - časovací mechanizmus je aktivovaný po odhodení, počas letu k cieľu (napríklad starší československý, pôvodne sovietsky, RG F-1 vajíčko, kukuričňák) * aktivovaný pred odhodením - časovací mechanizmus je aktivovaný pred odhodením * nárazové ručné granáty - zapaľovač obsahuje mechanizmus, ktorý sa aktivuje nárazom na prekážku alebo na cieľ a privedie granát k výbuchu * mechanizmus akčný * mechanizmus reakčný - pri náraze sa v zapaľovači súčiastka, nazývaná úderka, pohybuje ďalej (voči zvyšku granátu) a tak aktivuje granát (napríklad starší československý ručný granát RG-4 plechový) * mechanizmus inerčný - granát sa musí odhodiť správnym spôsobom, aby rotoval a aby vznikli odstredivé sily, ktoré oddialia dve odpružené úderky, vypadne zaisťovací prvok. Pri dopade sa rotácia zastaví a úderky sú pružinami zrazené k sebe, čím je granát aktivovaný. * univerzálne ručné granáty - majú univerzálny zapaľovač, ktorý zabezpečuje nárazovú i časovú funkciu. Nárazová funkcia sa dá spravidla vyradiť z činnosti a granát má len časovú funkciu. Podľa taktického určenia * útočné ručné granáty - majú obvykle tenkostenné plechové telo, väčšiu náplň trhaviny a spravidla nárazový zapalovač. Vytvárajú veľké množstvo črepín, ktorých účinnosť so vzdialenosťou rýchlo klesá. Pri výbuchu v blízkosti zákopu majú aj ohlušujúci a dezorientujúci efekt. V porovnaní s obrannými ručnými granátmi sú obvykle ľahšie, aby sa dali odhodiť na väčšiu vzdialenosť. Sú (resp. boli) určené pre útočnú činnosť, kde sa predpokladá, že útočiace jednotky sú nekryté a nepriateľ je ukrytý v zákopoch. * obranné ručné granáty - majú obvykle hrubostenné liate telo a spravidla časový zapalovač. Vytvárajú ťažké črepiny, účinné na veľkú vzdialenosť. Sú (resp. boli) určené pre obrannú činnosť, kde sa predpokladá, že útočiace nepriateľské jednotky sú nekryté a vlastné jednotky sú ukryté v zákopoch. * univerzálne ručné granáty - majú spravidla zložitejšie zapalovače, umožňujúce nastaviť časovú alebo nárazovú funkciu granátu. Aby sa dala zvýšiť účinnosť a množstvo črepín v obrannom boji, sú doplňované zosilňujúcimi alebo črepinovými púzdrami, z ktorých vznikajú ďalšie črepiny a ktoré sa rôznym spôsobom nasadzujú na telo granátu. * protitankové ručné granáty - sú určené na ničenie alebo znehybňovanie tankov a inej obrnenej techniky. Obsahovali veľké náplne trhavín a boli veľmi ťažké. V dobe prvej a druhej svetovej vojny sa na boj proti tankom používali aj zväzky ručných granátov, ktoré ale nedokázali tank zničiť, nanajvýš dočasne vvyradiť z boja alebo znehybniť pretrhnutím pásu. Používali sa aj rôzne druhy zápalných fliaš, ktorými sa pechota pokúšala zapáliť motorový priestor tanku, a chemických granátov. Mierny pokrok priniesli až kumulatívne protitankové ručné granáty, ktoré boli schopné tank vyradiť alebo zničiť, ale boli ťažké a ich dosah neprevýšil 20-30 metrov. V súčastnosti sa protitankové ručné granáty takmer nepoužívajú a ich úlohu plne prebrali ručné protitankové zbrane. Iné druhy granátov používané pechotou * Puškové granáty - cieľom vývoja bolo predovšetkým zvýšiť dosah (dostrel) ručných granátov nad vzdialenosť, na akú je schopný dohodiť granát vojak vlastnými silami. Existuje niekoľko princípov, ako to dosiahnuť: * na granát bežnej konštrukcie sa nasadí stabilizačná tyč, tá sa zasunie do hlavne vojenskej pušky a špeciálnym nábojom bez strely vystrelí * skonštruuje sa puškový granát v tvare šípovej strely, na ústie pušky sa namontuje špeciálny nástavec, na ktorý sa puškový granát nasadí a vystrelí sa * špeciálnym nábojom bez strely * normálnym nábojom - strela preletí granátom v špeciálnej trubici * normálnym nábojom - strela je zachytená v granáte * na ústie pušky sa namontuje hlaveň väčšieho priemeru, z ktorej je možné vystreliť bežné alebo upravené alebo osobitne skonštruované ručné granáty - opäť je možné použiť náboje bez strely alebo so strelou, podľa konštrukcie. * granáty pre granátomety Granátomet je strelná zbraň, určená na vystreľovanie granátov špeciálnej konštrukcie. Môže byť konštruovaná ako: * * podvesný granátomet - montuje sa sa spravidla pod hlaveň bežnej vojenskej automatickej či útočnej pušky. Skoro vždy je jednoranná. * ručný granátomet - je samostatnou zbraňou jednotlivca. Môže byť: * jednoranný - zbraň sa obsluhuje podobne ako jednoranná brokovnica * opakovací - spravidla s revolverovým usporiadaním nábojových komôr * automatický granátomet - automatická zbraň, funguje a používa sa podobne ako veľkokalibrový guľomet, je schopný streľby dávkou. Pozri aj * delostrelecký granát Ruđer_Josip_Bošković_2efb.html Ruđer Josip Bošković Ruđer Bošković Ruđer Josip Bošković (* 18. máj 1711, Dubrovnik – † 13. február 1787, Miláno) bol chorvátsky matematik, astronóm, fyzik a filozof . Člen jezuitského rádu, pôsobil ako profesor filozofie a matematiky na Collegio romana. Na základe Leibnizovej a Newtonovej teórie vytvoril tzv. teoriu dynamickej atomistiky: atómy sú hmotné body, medzi ktorými pôsobia príťažlivé a odpudivé sily. Bošković ovplyvnil vývoj prírodných vied na prelome 18. a 19. storočia Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Rušinov.html Rušinov Rušinov Základné informácie Postavenie: |obec NUTS 5 (obec): |CZ0611 569402 Kraj (NUTS 3): |Vysočina (CZ061) Okres (NUTS 4): |Havlíčkův Brod (CZ0611) Obec s rozšírenou pôsobnosťou:| Poverená obec: | Historická krajina: |Čechy Katastrálna výmera: | ? km² Počet obyvateľov: |167 Zemepisná šírka: | Zemepisná dĺžka: | Nadmorská výška: | ? m PSČ: | Základné sídelné | jednotky: | Miestnych častí: | Katastrálne územie: | Adresa | obecného úradu: | Starosta / starostka: | Rušinov je obec v Česku v okrese Havlíčkův Brod v kraji Vysočina. 1. januára 2006 tu žilo 167 obyvateľov, z toho 83 mužov a 84 žien, pričom priemerný vek v obci je 43,6 rokov (muži 41,8 rokov, ženy 45,4 rokov). Tento geografický článok o mieste v Česku je zatiaľ príliš Vlajka Česka krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Pozri aj * Zoznam obcí v Česku Mestá a obce okresu Havlíčkův Brod Bačkov • Bartoušov • Bělá • Bezděkov • Bojiště • Boňkov • Borek • Břevnice • Čachotín • Čečkovice • Česká Bělá • Číhošť • Dlouhá Ves • Dolní Krupá • Dolní Město • Dolní Sokolovec • Druhanov • Golčův Jeníkov • Habry • Havlíčkova Borová • Havlíčkův Brod • Herálec • Heřmanice • Hněvkovice • Horní Krupá • Horní Paseka • Hradec • Hurtova Lhota • Chotěboř • Chrtníč • Chřenovice • Jedlá • Jeřišno • Jilem • Jitkov • Kámen • Kamenná Lhota • Klokočov • Knyk • Kochánov • Kojetín • Kouty • Kozlov • Kožlí • Kraborovice • Krásná Hora • Krátká Ves • Krucemburk • Kunemil • Květinov • Kyjov • Kynice • Lány • Ledeč nad Sázavou • Leškovice • Leština u Světlé • Libice nad Doubravou • Lípa • Lipnice nad Sázavou • Lučice • Malčín • Maleč • Michalovice • Modlíkov • Nejepín • Nová Ves u Chotěboře • Nová Ves u Leštiny • Nová Ves u Světlé • Okrouhlice • Okrouhlička • Olešenka • Olešná • Ostrov • Oudoleň • Ovesná Lhota • Pavlov • Podmoklany • Podmoky • Pohled • Pohleď • Prosíčka • Přibyslav • Příseka • Radostín • Rozsochatec • Rušinov • Rybníček • Sázavka • Sedletín • Skorkov • Skryje • Skuhrov • Slavětín • Slavíkov • Slavníč • Sloupno • Služátky • Sobíňov • Stříbrné Hory • Světlá nad Sázavou • Šlapanov • Štoky • Tis • Trpišovice • Uhelná Příbram • Úhořilka • Úsobí • Vepříkov • Veselý Žďár • Věž • Věžnice • Vilémov • Vilémovice • Víska • Vlkanov • Vysoká • Zvěstovice • Ždírec • Ždírec nad Doubravou • Žižkovo Pole Rušeň.html Rušeň Parná lokomotíva Elektrická lokomotíva Rušeň alebo lokomotíva je hnacie dráhové vozidlo, v ktorom sa energia dodaná prostredníctvom paliva alebo elektrického prúdu mení na mechanickú energiu, prenášanú na kolesá lokomotívy. Hlavnou úlohou lokomotív je doprava vlakov alebo vykonávanie posunu. Rozdelenie podľa pohonu * Dieselové - dieselmechanické, dieselhydraulické, dieselelektrické * Elektrické - jednosmerné, striedavé, viacsystémové * Parné * Iné lokomotívy (poháňané plynom, v napríklad metánom) Rozdelenie podľa účelu * posunovacie * nákladné * osobné * rýchlikové * ostatné (univerzálne) Podstatnou vlastnosťou lokomotív je aj ich adhézna hmotnosť. Vývoj lokomotív neoddeliteľne súvisí s históriou železníc. Pozri aj * Zoznam českých a slovenských lokomotív Iné projekty * Commons * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Externé odkazy * Stránky o lokomotívnych unikátoch a prototypoch Ruština.html Ruština Tento článok je zatiaľ tzv. "výhonok". Text môžeš doplniť alebo zmeniť, keď hore klikneš na záložku "upraviť". (Русский язык) Štáty Rusko a veľa susedných krajín Región Východná Európa a Ázia Počet hovoriacich 167 miliónov Poradie 7 Indoeurópske jazyky Klasifikácia Slovanské jazyky Východoslovanské jazyky Písmo Azbuka Postavenie Úradný jazyk Rusko, Bielorusko, Kazachstan, Kirgizsko, jeden zo 6 jazykov OSN Regulátor Ruská akadémia vied Jazykové kódy ISO 639-1 ru ISO 639-2 rus ISO 639-3 {{{iso3}}} SIL RUS Wikipédia Adresa ru.wikipedia.org Pomenovanie Википедия, свободнaя энциклопедия Pozri aj: Jazyk - Zoznam jazykov Základné frázy jazyka Ruština Áno Да (Da) Nie Нет (Ňet) Možno возможно (vazmóžna) Ahoj Привет (Privét) - privítanie, Пока (Paká) - rozlúčka Dovidenia До свидания (Dasvidáňja) Ďakujem Спасибо (Spаsíbа) Prepáčte Извините (izviníťe) Hovoríš po rusky? Ты говоришь по-русски? (Ty gavaríš pa rúski?) Ľúbim Ťa Я люблю тебя .(Ja ľubľú ťibjá) Všeobecná deklarácia ľudských práv ？ Ruština Ruština Ruština (Русский язык, zvuk Russkij jazyk) je najpoužívanejší slovanský jazyk. Má tzv. plnohlasie (volos - vlas), č.,ž za tj, dj (sveča - svieca), 'a, u za staré nosovky (pjať - päť, ruka), o, e za jery v silných pozíciách (deň,son - deň, sen), má rozvinutú párovú mäkkosť spoluhlások a redukciu neprízvučných samohlások. Prízvuk je voľný a pohyblivý. V minulom čase nepoužíva pomocné sloveso (ja bral), v prítomnom čase nepoužíva sponu (brat doma). Píše sa azbukou. Výrazné stopy zanechal v ruskom jazyku cirkevnoslovanský jazyk, ktorý bol v Rusku pôvodným spisovným jazykom, a ktorého funkcie postupne preberala vznikajúca spisovná ruština. Novodobý spisovný ruský jazyk sa utváral od 18. stor.. Najdôležitejšie frázy (prízvuk je tu vyznačený dĺžňom) * Добрый день (Dóbryj ďeň) - Dobrý deň * Добрый вечер(Dóbryj véčr) - Dobrý večer * Здравствуй(те) (Zdrástvuj(ťe)) - Dobrý deň/večer/ráno, Vitaj(te) * Пока (Paká) - Dovi, Maj sa, Ahoj * Извини(те) (Іzviňí(ťe)). - Prepáč(te) * Как вас зовут (Kak vas zavút)? - Ako sa voláte? * Меня зовут (...) (Мiňá zаvút (...)) - Volám sa (...). * Пожалуйста (Pažálsta) - Prosím. * Скажите пожалуйста, где туалет?(Skažíťe pažálsta, gďe tuaľét?) - (Povedzte) prosím Vás, kde je (tu) záchod? * Мост (Most) - Most * Гора (Gará) - Hora Iné projekty * Commons * Wikislovník * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému * Spolupracuj na Wikislovníku Wikislovník ponúka heslo slovníka Ruština Externé odkazy * Rusko-slovenský/Slovensko-ruský slovník * Stručný prehľad ruskej gramatiky z Rusko-slov. a slovensko-rus. slovníka pre školy od SPN * Slovensko-ruské fórum * Rusko-slovenský paralelný korpus Ruchbah.html Ruchbah Ruchbah môže byť aj názov hviezdy Sadalmelik. Ruchbah alebo Delta Cassiopeiae (δ Cassopeiae / δ Cas), známa aj ako Ruchba alebo Ksora, je hviezda v súhvezdí Kasiopeja. Pozri aj * Zoznamy hviezd Ruchba.html Ruchba Ruchba môže byť aj názov hviezdy Ruchbah. Ruchba alebo Omega-2 Cygni (ω2 Cyg / ω2 Cygni) je hviezda v súhvezdí Labuť. Pozri aj * Zoznamy hviezd Ruciane-Nida_b6f8.html Ruciane-Nida Ruciane-Nida Erb | Mapa | Základné údaje Vojvodstvo: |Varmsko-mazurské Powiat: |Powiat piski Gmina: |Ruciane-Nida |(mestsko-vidiecka) Poloha: |s. š. v. d. Nadmorská výška: |  m n.m. Rozloha: |km² Počet obyvateľov:|4833 (30.6.2007) Hustota |obyvateľ(ov)/km^2 obyvateľstva: | Nacionále TERC10: | EČV: | PSČ: | Telefónna | predvoľba: | Oficiálne adresy Adresa: | E-mail: | Telefón: | Fax: | Politika Primátor: | Ruciane-Nida je mesto v Poľsku v Varmsko-mazurskom vojvodstve v okrese Powiat piski v rovnomennej gmine. Žije tu 4833 obyvateľov (30.6.2007). Ružena.html Ružena Ružena je ženské krstné meno. Meniny na Slovensku má 30. augusta. Ruženec.html Ruženec Ruženec môže byť: * súbor kresťanských modlitieb a meditácia, pozri ruženec (modlitba) * pomôcka pri modlení ruženca - retiazka, na ktorej sú umiestnené tzv. zrnká a kríž, pozri ruženec (retiazka) Symbol rozcestia Toto je rozlišovacia stránka — navigačná pomôcka obsahujúca zoznam iných článkov, ktoré by mohli mať rovnaký názov. Ak vás na túto stránku odkázal článok, prosíme Vás, aby ste sa k článku vrátili a opravili v ňom odkaz tak, aby odkazoval priamo na konkrétnu stránku z hore uvedeného zoznamu, ktorú autor článku myslel. Ružena_Polónyová-Žaludová_215e.html Ružena Polónyová-Žaludová Ružena Polónyová-žaludová hudobná pedagogička Narodenie 11. júl 1908 Příbram Úmrtie 11. jún 1966 Nitra Pozri aj Biografický portál Ružena Polónyová-žaludová (* 11. júl 1908, Příbram - † 11. jún 1966, Nitra) bola hudobná pedagogička. Rodina * otec Václav Žalud * matka Emílie rod. Pilousová * manžel Gejza Polóny Životopis V roku 1919-1923 študovala na reálke v Příbrami, 1923-1927 na Št. koedukačnom ústave. Roku 1928-1931 vyučovala na obecných školách v Prahe a súčasne si robila št. skúšky z hudby a tak získala diplom stredošk. učiteľky hudby. V roku 1941-1945 pôsobila na učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V roku 1959-1966 odborná asistentka na Pedagogickom ústave v Nitre. Spolupracovala na tvorbe učebníc a metodických príručiek hudobnek výchovy pre 8. a 9. ročník základných škôl a na skriptách pre padagogické inštitúty. Viedla spevácke zbory na školách, kde pôsobila. Literatúra * Slovenský biografický slovník Externé odkazy * OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok. Tento článok zo systému OSUD potrebuje upraviť, pridať interwiki a kategórie. Po jeho úprave prosím odstráňte šablónu {{Osud na úpravu}}. Ružindol.html Ružindol Ružindol Erb | Vlajka | Mapa Ružindol Základné údaje Kraj: |Trnavský Okres: |Trnava Región: | Poloha: |48° 27' 00" s. š. |17° 30' 00" v. d. Nadmorská výška: |170 m n.m. Rozloha: |km² Počet obyvateľov: |1292 (31.12.2004) Hustota obyvateľstva: |obyvateľ(ov)/km^2 Nacionále Štatistická územná |507512 jednotka: | EČV: |TT PSČ: |919 61 Telefónna predvoľba: |0 33 Oficiálne adresy Adresa obecného úradu: | Web: |ruzindol.sk E-mail: | Telefón: | Fax: | Politika Starosta: |Ing.Púčik Zdroje údajov Mestská a obecná štatistika SR (SŠÚ), http://obce.info Ružindol je obec na Slovensku v okrese Trnava. V obci je rímskokatolícky kostol sv. Bartolomeja apoštola z roku 1215. Tento geografický článok o mieste na Slovensku je zatiaľ Vlajka Slovenska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Mestá a obce okresu Trnava (1+43) 31.12.2003 Biely Kostol | Bíňovce | Bohdanovce nad Trnavou | Boleráz | Borová Brestovany | Bučany | Buková | Cífer | Dechtice | Dlhá | Dobrá Voda Dolná Krupá | Dolné Dubové | Dolné Lovčice | Dolné Orešany | Horná Krupá Horné Dubové | Horné Orešany | Hrnčiarovce nad Parnou | Jaslovské Bohunice Kátlovce | Košolná | Križovany nad Dudváhom | Lošonec | Majcichov Malženice | Naháč | Opoj | Pavlice | Radošovce | Ružindol | Slovenská Nová Ves | Smolenice | Suchá nad Parnou | Šelpice | Špačince | Šúrovce | Trnava Trstín | Vlčkovce | Voderady | Zavar | Zeleneč | Zvončín Ružinovská.html Ružinovská Električka T3AS na ružinovskej električkovej radiále Ružinovská je ulica v Bratislave v mestskej časti Ružinov v okrese Bratislava II. Je to jedna z hlavných dopravných komunikácií mestskej časti a nosná komunikácia ružinovskej električkovej radiály. Začína sa križovaním s ulicou Bajkalská, končí sa obratiskom električiek na ulici Astronomická. Ružomberok.html Ružomberok mesto Erb Štát Vlajka Slovenska Slovensko Kraj/oblasť/provincia/región ap. Žilinský Historický región Liptov Okres Ružomberok Rieka Váh Nadmorská výška 494 m n. m. Súradnice 49°4′43″S 19°18′30″V / 49.07861, 19.30833 Rozloha 126,719797 km² (12 672 ha) Obyvateľstvo 29 979 (31. 12. 2007) Hustota 237 /km² Prvá písomná zmienka 1233 Primátor Ing. Michal Slašťan (KDH) Časové pásmo SEČ (UTC+1) - letný čas SELČ (UTC+2) PSČ 034 01 Telefónna predvoľba +421-44 Kód 510998 EČV RK Poloha v obce v rámci Slovenska Poloha obce v rámci Žilinského kraja Štatistika: MOŠ/MIS Webová stránka: http://www.ruzomberok.sk Ružomberok (nem. Rosenberg, maď. Rózsahegy) je okresné mesto ležiace v Žilinskom kraji. V minulosti bolo súčasťou Liptovskej stolice. Prvá písomná zmienka z roku 1233 uvádza mesto ako terra Reuche. Polohopis Mesto leží v západnej časti Liptovskej kotliny na sútoku Váhu a Revúcej. Mesto obklopujú pohoria Veľká Fatra, Nízke Tatry a Chočské vrchy. Časti mesta * Mestské časti: Biely Potok, Černová, Hrboltová, Vlkolínec, Rybárpole * Sídliská: Baničné, Kľačno, Sídlisko SNP * Ostatné časti: Nová Černová, Nová Hrboltová * Osady: Hrabovo, Jazierce, Malinô, Podsuchá, Vyšné Matejkovo, Kosovo Vodné toky Mestom preteká rieka Váh, do ktorého sa v katastrálnom území mesta vlieva z ľavej strany rieka Revúca, z pravej potok Likavka. Obe spomínané rieky odvodňujú menšie toky z pohorí Veľká Fatra a Chočské vrchy. Najznámejšími prítokmi Váhu sú Hrabovský potok, ktorý preteká nádržou Hrabovo a Čutkovský potok pretekajúci nádržou Čutkovo. Okrem nich pritekajú do intravilánu Ružomberka menšie horské bystrinky, ktoré sa strácajú v podzemnom systéme mesta. Ide najmä o toky v južnej časti mesta, v oblasti Podsuchej ústia do Revúcej sprava Vyšný Matejkov a Matejkovský potok, v oblasti Jazierca sa z tej istej strany vlieva Trlenský potok. Vodné plochy Vodná nádrž Hrabovo Na katastrálnom území mesta Ružomberok sa nachádzajú dve väčšie vodné plochy. Sú to vodné nádrže Hrabovo a Čutkovo, ktoré ležia na severozápadnom okraji mesta. Ide o umelo vytvorené vodné diela, ktoré mali slúžiť ako zásobáreň vody pre bavlnárske závody, s ktorými sú prepojené systémom potrubí. Rozloha oboch nádrží je malá, cca do 1,5 ha. Obe nádrže sú napájané horskými bystrinami z pohoria Veľká Fatra. V súčasnosti sa vodné diela využívajú na rekreačné účely najmä v lete. Okrem vodohospodárskeho a rekreačného významu sú obe nádrže domovom mnohých živočíchov. Najpočetnejšími živočíchmi sú žaby, ale bohaté je aj rybie spoločenstvo. Jedná sa o pstruha potočného, kapra obyčajného, ostrieža obyčajného a lieňa sliznatého. Významný je aj výskyt raka bahenného a raka riečneho. Symboly mesta * erb mesta * vlajka mesta * pečať mesta * štandarda primátora mesta História Už pred stotisíc rokkmi bolo územie dnešného Ružomberka a jeho okolia osídlené - boli tu objavené dve menšie praveké opevnené sídla púchovskej kultúry. Mesto sa vyvinulo zo slovanskej hradištnej obce, ktoreh prvá písomná zmienka pochádza z roku 1233. V 13. storočí tu medzi riekou Revúca a potokom Štiavnica existovala slovanská osada, ktorá sa stala základom neskoršieho mesta. Historici predpokladajú, že terajšie Námestie Andreja Hlinku bolo tým mestom Rosenberg, ktoré obývali nemeckí novousadlíci a pričinili sa o to, aby dostali mestské výsady. Tie boli udelené mestu v roku 1318 z poverenia magistra Donča, zvolenského župana. V roku 1340 kráľ Karol Róbert z Anjou výsady mestu potvrdil. Súčasťou výsad bolo aj vymedzenie hraníc mestského chotára, v tom čase jedného z najväčších na Slovensku, v ktorom sa vytvorili tzv. ulice mesta - Biely Potok, Vlkolínec, Černová a Villa Ludrová. Rozvoj mesta sa zastavil v roku 1390, kedy kráľ Žigmund Luxemburský dal Ružomberok likavskému panstvu. Štatút poddaného mestečka neprial rozvoju mesta, ale napriek tomu sa mesto hlavne vďaka významnej križovatke soľných ciest, na ktorej leží, vyvíjalo v prirodzené obchodno-trhovo-remeselnícke centrum. Politika Mestské zastupiteľstvo Historická budova mestského úradu Podhora, najstaršia ulica v Ružomberku Mestské zastupiteľstvo mesta Ružomberok pozostáva z 25 poslancov, ktorí sú volení z jedenástich volebných obvodov. Z politického spektra majú najväčšie zastúpenie nezávislí - 12 poslancov, za ním nasleduje Kresťanskodemokratické hnutie - 8 poslancov, na treťom mieste je koalícia HZDS-ĽS, Smer-SD a SNS - 4 poslanci a jedno kreslo obsadila SDKÚ-DS. Obyvateľstvo Na území Ružomberka žije asi 31 022 obyvateľov (1. 1. 2001) z toho 14 889 mužov a 16 133 žien. Priemerný vek je 68 rokov - ženy: 75, muži: 61. Národnosť : 98,6% Slováci, 0,1% Maďari, 0,3% Rómovia, 0,8% Česi, 0,2% iní. Najviac obyvateľov je rímskokatolíckeho vyznania - 77,5%, evanjelického je 3,6% a 18,9% tvorí ostatné náboženstvá (Svedkovia Jehovovi, judaisti) a ďalší. Zamestnanosť dosahuje 88,2%. Partnerské obce * Tschechien Hlučín, Česko *  Báčsky Petrovec, Srbsko Kultúra a šport Divadlo Mostová ulica v noci V meste sa nenachádza ani jedno stále divadlo. Kultúrny dom Andreja Hlinku však pravidelne organizuje divadelné predstavenia divadelných súborov z iných miest Slovenska. Kino Kino Kultúra v Kultúrnom dome Andreja Hlinku je jedným z najlepšie vybavených kín na Slovensku, v ktorom sa premietajú filmové premiéry s ozvučením dolby surround. V Ružomberku bolo uvedené do prevádzky prvé kino na Slovensku - Apollo, ktoré bolo otvorené v roku 1912. V súčasnosti už nefunguje. Na jeho mieste sa nachádza discoklub s rovnomenným názvom. Múzeá a galérie Liptovské múzeum V Ružomberku sa nachádza Liptovské múzeum , v ktorom sa nachádza stála expozícia fotografií, exponátov a artefaktov z regiónu Liptova. Okrem stálej expozície sa tu konajú rôzne výstavy umeleckých diel a fotografií (Fotofórum, Strom). V meste je tiež jediné skautské múzeum na Slovensku. Taktiež sa tu nachádza Galéria Ľudovíta Fullu. Galéria Ľudovíta Fullu Stavby a pamiatky * Kultúrny dom Andreja Hlinku * Mauzóleum Andreja Hlinku * Galéria Ľudovíta Fullu * budova mestského úradu, národná kultúrna pamiatka * budova železničnej stanice, národná kultúrna pamiatka * synagóga * Kaštieľ sv. Žofie * Mariánsky stĺp * Kláštor sv. Kríža * Ružomberské piaristické gymnázium * Kostolné schody * Kostol Ružencovej Panny Márie v Černovej * Dom Andreja Hlinku v Černovej * Pamätník padlým v II. sv. vojne * Súsošie slobody * socha Partizánska matka * Pamätník padlým v SNP – lokomotíva V mestskej časti Vlkolínec sa nachádza najzachovalejší komplex dreveníc v Karpatoch zapísaný ako pamiatková rezervácia UNESCO. Kostoly Kostol Sv. Ondreja Evanjelický kostol * Kostol sv. Ondreja zo 14. storočia. Nachádza sa na Námestí A. Hlinku. Charakteristickou črtou kostola je veža v barokovom štýle. V kostole sa nachádzajú mozajkové okná od významného slovenského maliara Ľudovíta Fullu z druhej polovice 20. storočia. V kostole pôsobil Andrej Hlinka. Kostol je národnou kultúrnou pamiatkou a je tiež vyobrazený na rubovej strane bankovky hodnoty 1000 Sk. * Evanjelický kostol * Kostol všetkých svätých, národná kultúrna pamiatka * Robotnícky kostol * Kostol sv. Petra a Pavla, Baničné * Kaplnka Sedembolestnej Panny Márie, Kľačno * Jezuitský kostol * Kostol Svätej Rodiny, Rybárpole * Kaplnka Nepoškvrneného Počatia Parky Park na Námestí Š. Hýroša Na území mesta sa nachádza veľa zelene, v podobe stromovej výsadby a menších parčíkov, ktoré sa nachádzajú najmä v centrálnej časti mesta. Tam sa nachádzajú aj dva najväčšie mestské parky. Sú to Alej na Námestí Andreja Hlinku a park na Námestí Š. Hýroša. Alej na Námestí A. Hlinku je historický, ale aj prírodný unikát. Nachádza sa v historickom centre mesta. Ružomberčania ho zvyknú volať Rýnok. Jeho jedinečnosť spočíva v desiatkach stromov, ktoré sú vyše sto rokov staré. Ide predovšetkým o pagaštany konské a lipy malolisté. Naprieč parkom, ktorý má dĺžku cca. 120 m vedie vydláždený chodník, ktorý je lemovaný lavičkami na posedenie. Na konci parku sa nachádza Mariánsky stĺp, ktorý je osadený v kvetinovej záhradke. Celý park je chránenou prírodnou pamiatkou. Park na Námestí Š. Hýroša bol nedávno zrekonštruovaný a prebudovaný na oddychový areál. Okrem pohodlných lavičiek na sedenie, nechýbajú ani hojdačky. Celému parku dominuje fontána, ktorá sa nachádza v centre parku a okolo ktorej je na zemi vyobrazený erb mesta. Park je pokrytý zámkovou dlažbou a nechýba ani štýlová kvetinová výzdoba. Šport Štadión Stana Mikitu Medzi najvýznamnejšie športy v meste patrí hlavne futbal a basketbal. Futbal reprezentuje v posledných rokoch veľmi úspešný a divácky obľúbený MFK Ružomberok a basketbal najúspešnejší ženský basketbalový klub na Slovensku MBK Ružomberok. Priemerná návštevnosť futbalového zápasu najvyššej súťaže v Ružomberku je okolo 3500 divákov. Štadión MFK Ružomberok V meste sa tiež nachádza zimný štadión s kapacitou 3200 miest. V minulosti mali svoje miesto aj skoky na lyžiach. V Ružomberku a okolí sa nachádzali až tri skokanské mostíky, z ktorých dnes nie je v prevádzke ani jeden. Pravidelné podujatia V meste sa každoročne v septembri konajú Dni Andreja Hlinku. Vyhlásenie futbalovej ankety Jedenástka roka sa koná tradične v Ružomberku už niekoľko rokov. V meste sa tiež koná každoročne v júni dvojdňový jarmok a tradičné ondrejské trhy. Hospodárstvo a infraštruktúra Pohľad na južnú a východnú časť Ružomberka Pohľad na severnú a západnú časť Ružomberka Cestovný ruch Ružomberok je známy predovšetkým jeho krásnym hornatým okolím, ktoré je často vyhľadávané aj viac náročnými turistami a horolezcami. Mesto sa nachádza v blízkosti Nízkych Tatier, Veľkej Fatry a Chočských vrchov, ktoré umožňujú ľahké a stredne ťažké túry. Súčasťou Ružomberka je tiež Vlkolínec, ktorý je zapísaný do zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Predstavuje unikátnu pamiatkovú a ľudovú rezerváciu. Ružomberok je známy pôsobením Andreja Hlinku v období pred druhou svetovou vojnou. Veľmi obľúbenými sú prechádzky po historickom centre Ružomberka, a to po uliciach Mostová a Podhora a po Námestí Andreja Hlinku, ktorého súčasťou je aj Mauzóleum Andreja Hlinku, Kostol sv. Ondreja a historická budova mestského úradu. Iba pár kilometrov od Ružomberka sa nachádza známe lyžiarkske stredisko Skipark Ružomberok, známe tiež pod menom Malinô brdo. V okolí mesta sa nachádzajú mnohé menšie lyžiarske strediská, ktoré sú vyhľadávané predovšetkým domácou klientelou. V meste sa nachádza krytá mestská plaváreň. 12 kilometrov na východ od Ružomberka je však oveľa väčšmi vyhľadávané termálne kúpalisko Thermal park Bešeňová v obci Bešeňová, ktoré má celoročnú prevádzku a patrí medzi najkvalitnejšie a najnavštevovanejšie na Slovensku. Medzi menej populárne patrí splav Váhu, ktorý je na vlastné nebezpečie možný až po vodnú nádrž v obci Krpeľany v martinskom okrese. Priemysel Mondi SCP Mesto je na Slovensku známe predovšetkým svojím priemyselným zameraním. Nachádza alebo v minulosti sa tu nachádzal hlavne papierenský, textilný, drevo-spracujúci priemysel a je tu tiež fabrika na výrobu tehál. V meste na nachádza fabrika medzinárodnej papierenskej firmy Mondi SCP, ktorá zamestnáva okolo 2000 zemestnancov a je tak najväčším zamestnávateľom v Ružomberku a ružomberskom okrese. Fabrika je tiež hlavným sponzorom mestkého futbalového klubu MFK Ružomberok. Ružomberok bol tiež známy významným postavením textilného priemyslu, ktorý bol zastúpený už skrachovanou fabrikou Texicom, predtým BZVIL - Bavlnárske závody Vladimíra Iljiča Lenina, ktorá počas svojej najúspešnejšej éry zamestnávala viac ako 5000 zamestnancov a jej výrobky boli známe v celej bývalej Východnej Európe a Sovietskom zväze. Doprava Ružomberok má dve železničné stanice pre osobnú dopravu. Na železničnej stanici Ružomberok stoja osobné vlaky a rýchliky (v smeroch Žilina a Košice) a na stanici Ružomberok-Rybárpole iba osobné vlaky. Cez mesto vedú cesty medzinárodného významu, kde sa aj pretínajú. Cesty sú v smere zo Žiliny do Košíc a Banskej Bystrice do Dolného Kubína. Ružomberok bol už aj v minulosti významnou križovatkou soľných ciest. Neďaleko východnej časti Ružomberka (Ivachnová) končí aj diaľnica, ktorá by sa mala o niekoľko rokov spojiť s novými úsekmi, ktoré sú naplánované na západ od mesta. Plánovaná diaľnica by mala ísť popri Ružomberku cez tunel popod kopec Čebrať. Neďaleko Ružomberka v obci Lisková sa tiež nachádza malé prírodné letisko, ktoré slúži hlavne na rekreačné letecké účely. Mestská autobusová doprava V Ružomberku premáva pravidelne 5 mestských autobusových liniek. Predtým roky v meste premávalo až 10 liniek. Základné cestovné stojí 12 korún (11 SK prostredníctvom dopravnej karty) a zľavnené 6,- SK (5,50 SK prostredníctvom dopravnej karty). Cestovné pre detský kočík je 1 SK. * Linka č. 1: Černová, otočka - Klačno, stred - Mestský úrad - Baničné, kostol - Roveň, Kaufland - Žel.stanica - Černová, otočka * Linka č. 2: Černová, otočka - Žel.stanica - Roveň, Kaufland - Baničné, kostol - Mestský úrad - Klačno, stred - Černová, otočka * Linka č. 3: Kľačno, otočka - Kat. univerzita - Žel.stanica - Plavisko, Billa - Baničné, I.Houdeka, otočka - Kalvária * Linka č. 4: Černová, otočka - Kľačno, stred - Žel.stanica - Roveň, Kaufland - Biely Potok, Kovostav - Podsuchá * Linka č. 5: Hrboltová, Mlynská - Rybárpole, základná škola - Žel.stanica - Supra, horná vrátnica Obchod Mesto Ružomberok sa v posledných rokoch stalo významným obchodným a hlavne nákupným centrom, keď v priebehu niekoľkých rokov boli v meste vybudované supermarkety Jednota, Billa, Kaufland, Hypernova, Lidl a Tesco. Naplánované sú tiež Aldi a obchodné centrum Aupark. Školstvo Budova Rektorátu Katolíckej univerzity v Ružomberku Materské školy * MŠ Bystrická Cesta * MŠ Za dráhou * MŠ Riadok * MŠ Bernoláka * MŠ Moyzesa * MŠ Hrabovská cesta * MŠ Biely Potok * MŠ Černová * MŠ Hrboltová Základné školy * ZŠ Biely Potok * ZŠ Klačno * ZŠ Sládkovičova * ZŠ Dončova * ZŠ Bystrická cesta * ZŠ Černová * ZŠ Zarevúca 18 * ZŠ sv. Vincenta * Súkromná ZŠ * Základná umelecká škola Stredné školy * Gymnázium * Gymnázium sv. Andreja * Obchodná akadémia * Škola úžitkového výtvarníctva * Združená stredná škola * Združená stredná škola obchodu a služieb * Odborné učilište * SZŠ M. T. Schererovej * Súkromná škola podnikania * Súkromné osemročné gymnázium Vysoké školy * Žilinská univerzita - detašované pracovisko Fakulty riadenia a informatiky * Katolícka univerzita Médiá v meste pôsobia 3 významné médiá. Mestská televízia Ružomberok (MTR) financovaná mestom, a dva dvojtýždenníky. Prvým je mestom financovaný Ružomberský hlas a druhým súkromné noviny Spoločník. Vychádzajú striedavo v týždenných intervaloch. V roku 2007 ukončila svoje pôsobenie ešte jedna súkromná mestská televízia - TV Ruža. Osobnosti Politické osobnosti * Dr. Igor Beniač (1881 - 1958) - politik a právnik * Mons. Andrej Hlinka (1864 - 1938) - politik, národovec, katolícky kňaz * Andrej Hrnčiar (1973) - divadelný herec a primátor Martina * Vladimír Makovický (1862 - 1944) - bankár, podnikateľ a politik * JUDr. Karol Mederly (1887 - 1949) - verejný činiteľ a politik * prof. Dr. Jozef Rydlo (1948) - poslanec NRSR * Karol Sidor (1901 - 1953) - novinár a politik * Bernard Jaško (1923) - obeť komunistického režimu Umelecké osobnosti * Miroslav Bartoš (1949) - básnik a maliar * Marcel Dúbravec (1948 - 2006) - akademický maliar * Ľudovít Fulla (1902 - 1980) - maliar, grafik, ilustrátor a scénograf * Zuzana Homolová, vl. m. Dobromila Baloghová (1948) - speváčka * Joachim Kalinka (1601 - 1678) - básnik a autor náboženskej literatúry * Boris Kudlička (1972) - medzinárodne známy scénograf * Peter Lorre (1904 - 1964) - známy hollywoodsky herec * Peter Marcin (1966) - herec a zabávač * Ladislav Paška (1923) - spisovateľ a publicista * Elo Romančík (1922) - herec * Štefan Šlachta (1939) - architekt * Anton Šulík (1931 - 1999) - herec * Silvia Šuvadová (1973) - herečka * Blaho Uhlár - zakladateľ divadla Stoka Športové osobnosti Alena Kánová, 2005 * Iveta Bieliková - československá a slovenská reprezentantka v basketbale žien,olympionička (OH Barcelona 1992, v drese ČSFR) * Mgr. Dušan Galis, bývalý futbalový hráč a bývalý tréner slovenskej futbalovej reprezentácie; teraz poslanec NRSR * Alena Kánová - držiteľka zlatej medaily v stolnom tenise z letných paralympijských hier Sydney 2000 * Dušan a Boris Lukašíkovci - československí basketbaloví reprezentanti a úspešní olympionici (OH Rím 1960 v drese ČSSR) * Dárius Rusnák - československý hokejový reprezentant, olympionik (ZOH Sarajevo 1984) * Viktor Tegelhoff - úspešný československý futbalista a tréner * Doc. Dr. Jozef Vengloš - československý futbalový tréner, majster Európy 1976, predseda Únie trénerov UEFA, niekoľkonásobný tréner výberu sveta na exhibíciách, úznávaná svetová futbalová kapacita Ostatné osobnosti * Štefan Nikolaj Hýroš (1813-1888) - rímskokatolícky kňaz, historik * Vendelín Javorka (1882 - 1966) - rímskokatolícky kňaz, slovenský misionár * Jan Lichardus - svetoznámy prehistorik * Dr. Dušan Makovický (1866 - 1921) - osobný lekár veľkého ruského spisovateľa Leva Nikolajeviča Tolstého v Jasnej Poľane * Jaroslav Rezník (1966) - generálny riaditeľ TASR, bývalý ústredný riaditeľ Slovenského rozhlasu Zaujímavosti * Ružomberok je tiež niekedy slangovo nazývaný ako Hlinkograd, kvôli jeho minulosti a spätosti s menom Andreja Hlinku a tiež jeho silným kresťanským zázemím. Kresťanský obraz mesta tiež dotvára Katolícka univerzita založená v roku 2000. * Obyvateľov mesta nazývajú tiež medvediari. Je to kvôli legende, ktorá hovorí o nájdenom tele medveďa vo Váhu pri Ružomberku, ktoré si obyvatelia zmýlili s človekom. * Mesto sa aj po niekoľkých rokoch stále ťažko zbavuje svojho prívlastku smradľavé. V minulosti sa totiž skoro vôbec nebral ohľad v meste na ekológiu a zlepšovanie životného prostredia a ovzdušia. Rieka Váh, ktorá tečie cez Ružomberok bola desaťročia biologicky mŕtva a mnoho obyvateľov mesta si ešte pamätá jeho čierne sfarbenie a plávajúcu penu. Situáciu dnes nezlepšuje čistička odpadových vôd v mestskej časti Hrboltová, ktorá víta všetkých návštevníkov Ružomberka zo západu nepríjemným pachom. Zápachu konkuruje z východnej strany mesta zápach z fabriky Mondi Business Paper SCP. * Medzi Ružomberkom a mestom Liptovský Mikuláš existuje veľká rivalita. Keďže oba mestá sa nachádzajú na Liptove, ich rivalita pochádza z ich geografickej blízkosti. Historickým dôvodom bolo tiež úradné postavenie miest, keď dlhé roky bol okresom a významnejším mestom Ružomberok. Po druhej svetovej vojne bol však tento status mestu odobratý a udelený Liptovskému Mikulášu. Mnohí Ružomberčania pocítili, že ich mesto stráca na dôležitosti a rozvoji práve na úkor L. Mikuláša. Ružomberok získal svoj vlastný okres až v roku 1995. Mestá majú dnes navyše veľmi podobnú veľkosť a počet obyvateľov. * Mesto sa tiež nazýva mesto ruží ale v meste dnes len s ťažkosťou nájdeme zasadené ruže. * Ružomberčania obľubujú pizzu. V Ružomberku sa nachádza až 11 pizzerií. * V Ružomberskom okolí často stretávajú turisti medvede, ktoré hlavne v zime schádzajú za potravou aj do ulíc mesta. Najčastejšie je počuť o medveďoch na najväčšom sídlisku Kľačno, ktoré sa nachádza len niekoľko metrov od lesov Veľkej Fatry. Medvede hľadajú potravu prevažne v odpadkových košoch, útoky na človeka sú zriedkavé. * V Ružomberku sa narodil známy hollywoodsky herec Peter Lorre, o ktorom mnoho ružomberčanov nevie. V meste mu nie je venovaná ani jedna socha, pamätník alebo ulica aj napriek tomu, že je pravdepodobne najznámejším rodákom Ružomberka vo svete. * Do začiatku roka 2007 v meste pôsobili až dve mestské televízie - súkromná TV Ruža a mestom dotovaná MTR, čo pri počte obyvateľstva okolo 30 000 bol slovenský unikát. Súkromná televízia však ukončila svoju činnosť. V Ružomberku však naďalej pôsobia až dva dvojtýždenníky - súkromný Spoločník a mestom financovaný Ružomberský hlas. * V meste a jeho okolí sa nachádzajú až 3 nefunkčné skokanské mostíky. * Ružomberok patril pred druhou svetovou vojnou k 10 najväčším mestám na Slovensku. V roku 1921 bolo mesto dokonca najväčším sídlom na území dnešného stredného Slovenska. Tento primát patril mestu až do 50. rokov 20. storočia. * Názov mesta pochádza od pôvodného nemeckého pomenovania Rosenberg, čo v preklade znamená „ružový vrch“. Historické námestie, ktoré sa nachádza na vysunutom ramene Veľkej Fatry, bolo zarastené podľa povesti krami šípových ruží. Údajne šlo o nevídanú vec a nemeckí prisťahovalci podľa tejto rarity pomenovali miesto na ktorom sa usídlili. * V budove bývalej štátnej nemocnice v Ružomberku, teraz ÚVN SNP, sa nachádza hniezdo záchrany, kde je možné sa anonymne vzdať novonarodeného dieťa, a to bez obvinenia z trestného činu ohrozenia zdravia dieťaťa. * V Ružomberku sa nachádza jediné skautské múzeum na Slovensku. Pozri aj * Černovská tragédia Iné projekty * Commons * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Externé odkazy * www.liptov.sk * www.ruzomberok.eu * www.ruzombercan.sk * Mapy a letecké fotografie Súradnice: 49° 4' 43″ s. š. 19° 18' 30″ v. d. * Google maps * MSN World Atlas * Družicové fotografie z WikiMapia alebo Google * Mapa z Multimap alebo GlobalGuide * Letecké fotografie z TerraServer Mestské časti Ružomberka (5) Biely Potok | Černová | Hrboltová | Rybárpole | Vlkolínec Mestá a obce okresu Ružomberok (1+24) 31.12.2004 Bešeňová | Hubová | Ivachnová | Kalameny | Komjatná | Likavka | Liptovská Lúžna | Liptovská Osada | Liptovská Štiavnica | Liptovská Teplá Liptovské Revúce | Liptovské Sliače | Liptovský Michal | Lisková | Lúčky Ludrová | Ľubochňa | Martinček | Potok | Ružomberok | Stankovany Štiavnička | Švošov | Turík | Valaská Dubová Ruženín.html Ruženín Ruženín je je ružová, ružovočervená, jemnoružová priesvitná alebo priehľadná drahokamová odroda kremeňa. Patrí medzi jeho fanerokryštalické (jasnokryštalické) odrody. Len veľmi zriedkavo tvorí kryštály, oveľa častejšie sa vyskytuje v podobe celistvých agregátov. Ak sa kryštály predsa len nájdu (jediné známe sa našli v Brazílii), zriedkakedy presiahnu dĺžku 1 cm. Po prvýkrát boli kryštály ruženínu nájdené v roku 1959 pri Pedra Azul a Governador Valaders v Minas Gerais v Brazílii.^ Charakteristika Ružové sfarbenie spôsobuje prímes titánu, jeho mliečny vzhľad možno pripísať ihličkovými uzavreninami rutilu. Je veľmi obľúbený pre svoju ružovú farbu. Brúsi sa do kabošonov. Vhodne vybrúsené ruženíny majú asterizmus – obraz hviezdice, aj keď je menej výrazný ako asterizmus iných drahokamov, napríklad zafírov. Len občas sa ruženín fazetuje. Už od staroveku sú známe ozdobné predmety z ruženínu. V súčasnosti sa používa ako „liečivé kryštály“^. Ruženín tiež bledne na svetle. Výskyt Najkvalitnejšia surovina pochádza z Madagaskaru (Ambositra) a z Brazílie. Jej bloky sú často desiatky kilogramov ťažké. Ďalšie náleziská sú v Namíbii, Keni, Mozambiku, vo Švédsku, Škótsku, Španielsku, USA (Kalifornia, Maine) a na území bývalého Sovietskeho zväzu. Ruženín sa našiel aj na Morave v pegmatitoch Dolných Borov pri Písku. Referencie 1. ↑ R. Ďuďa, D. Slivka: Minerály Slovenska 2. ↑ R. L. Bonewiz, M. Konzultanti, R. E. Carruthers, 2007. Kamene a drahokamy. Bratislava: Slovart Ďalšie zdroje * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Iné projekty * Commons * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ružová_(ulica).html Ružová (ulica) Ružová je ulica * v Piešťanoch * v Hlohovci * v Smižanoch Ružbašská_brána.html Ružbašská brána Ružbašská brána je geomorfologický útvar vytvorený riekou Poprad. Rieka sa na tomto území prelamuje flyšovými súvrstviami medzi Spišskou Magurou na severozápade a Levočskými vrchmi na juhovýchode. Zároveň spája vyššie položený stupeň Popradskej kotliny s nižšie položeným stupňom Ľubovnianskej kotliny. V Ružbašskej bráne vytvára rieka Poprad dva veľké zaklesnuté meandre. Brána vystupuje v krajine medzi mestom Podolínec a obcou Forbasy, kým na území brány leží jediná obec Nižné Ružbachy. Ružena_Vizárová_d4b3.html Ružena Vizárová Ružena (Rozália, Šarlota) (rod. Benedeková) Vizárová pedagogička Narodenie 31. december 1915 Varín Úmrtie 23. júl 1988 Banská Bystrica Pozri aj Biografický portál Ružena Vizárová (Rozália, Šarlota) (rod. Benedeková) (* 31. december 1915, Varín - † 23. júl 1988, Banská Bystrica) bola pedagogička. Jej manžel Damjan Vizár Životopis Pôsobila na základnej škole v Oščadnici, Tatranskej Lomnici. Učiteľka a vychovávateľka v Banskej Bystrici (1961-1965). Literatúra * Kto bol kto v histórii Banskej Bystrice 1255-2000 Externé odkazy * OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok. Tento článok zo systému OSUD potrebuje upraviť, pridať interwiki a kategórie. Po jeho úprave prosím odstráňte šablónu {{Osud na úpravu}}. Ružová_(rozlišovacia_stránka).html Ružová (rozlišovacia stránka) Ružová môže byť: * farba, pozri ružová * ulica v niektorých mestách na Slovensku, pozri Ružová (ulica) Symbol rozcestia Toto je rozlišovacia stránka — navigačná pomôcka obsahujúca zoznam iných článkov, ktoré by mohli mať rovnaký názov. Ak vás na túto stránku odkázal článok, prosíme Vás, aby ste sa k článku vrátili a opravili v ňom odkaz tak, aby odkazoval priamo na konkrétnu stránku z hore uvedeného zoznamu, ktorú autor článku myslel. Ružiná.html Ružiná Ružiná Erb | Vlajka | Mapa Ružiná Základné údaje Kraj: |Banskobystrický Okres: |Lučenec Región: |Novohrad Poloha: |48° 25' 60S s. š. |19° 33' 0V v. d. Nadmorská výška: |265m m n.m. Rozloha: |km² Počet obyvateľov: |856 (31.12.2004) Hustota obyvateľstva:|obyvateľ(ov)/km^2 Prvá písomná zmienka:|1499 Nacionále Štatistická územná |511838 jednotka: | EČV: |LC PSČ: |985 52 (pošta Divín) Telefónna predvoľba: |047 Oficiálne adresy Adresa obecného |Ružiná 102, 98552 Divín úradu: | E-mail: |oruzina@stonline.sk Telefón: |439 61 16 Fax: |439 63 72 Politika Starosta: |Ivan Kliment (nezávislý) Zdroje údajov Mestská a obecná štatistika SR (SŠÚ), http://obce.info Ružiná je obec na Slovensku v okrese Lučenec. Tento geografický článok o mieste na Slovensku je zatiaľ Vlajka Slovenska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Mestá a obce okresu Lučenec (2+55) 31.12.2003 Ábelová | Belina | Biskupice | Boľkovce | Budiná | Bulhary | Buzitka Čakanovce | Čamovce | Divín | Dobroč | Fiľakovo | Fiľakovské Kováče Gregorova Vieska | Halič | Holiša | Jelšovec | Kalonda | Kotmanová Lehôtka | Lentvora | Lipovany | Lovinobaňa | Lupoč | Lučenec | Ľuboreč Mašková | Mikušovce | Mučín | Mýtna | Nitra nad Ipľom | Nové Hony Panické Dravce | Pinciná | Pleš | Podrečany | Polichno | Praha | Prša Píla | Radzovce | Rapovce | Ratka | Ružiná | Stará Halič | Šiatorská Bukovinka | Šurice | Šávoľ | Šíd | Tomášovce | Točnica | Trebeľovce Trenč | Tuhár | Veľká nad Ipľom | Veľké Dravce | Vidiná Ružinov.html Ružinov Ružinov Ružinov Erb | Vlajka | Mapa Základné údaje Kraj: |Bratislavský Okres: |Bratislava II Región: |Bratislava a okolie Poloha: |s. š. |v. d. Nadmorská výška: |m n.m. Rozloha: |39,6 km² Počet obyvateľov: |70 004 () Hustota |1768 obyvateľ(ov)/km^2 obyvateľstva: | Nacionále Štatistická územná| jednotka: | EČV: |BA PSČ: |821 05 Telefónna |0 2 predvoľba: | Oficiálne adresy Adresa obecného |Mierová 21, 821 05 úradu: |Bratislava 2 Web: |www.ruzinov.sk E-mail: |e-mail@ruzinov.sk Telefón: |(02) 48 284 111, 43 331 |276, 43 331 284, 43 335 684 Fax: | Politika |Ing. Slavomír Drozd Starosta: |(Smer-SD, SMK, ĽS-HZDS a |SF) Zdroje údajov Mestská a obecná štatistika SR (SŠÚ), http://obce.info Ružinov je mestská časť Bratislavy v okrese Bratislava II, ktorá leží východne od centra. Svojou rozlohou 39,6 km^2 a počtom obyvateľov 70 004 patrí k najväčším zo 17. mestských častí Bratislavy. Starostom mestskej časti je Ing. Slavomír Drozd, ktorý vo funkcii po ôsmich rokoch vystriedal Ing. Pavla Kuboviča. Dejiny Vo východnej časti dnešného Ružinova sa ľudia usídlili približne pred 5 500 rokmi vo Vlčom hrdle (dnes je súčasťou areálu Slovnaftu). Prví známi obyvatelia sa zaoberali pastierstvom, poľnohospodárstvom a ťažbou dreva. V okolí Bratislavy sa cez Malý Dunaj dalo dostať cez dva brody. Pri hornom vznikla obec Prievoz, ktorá je dnes už časťou Ružinova. V Prievoze je evanjelický kostol a tiež rímskokatolícky kostol Božského Srdca Ježišovho z roku 1933. Na Tomášikovej ulici je postavený nový kostol sv. Vincenta de Paul. Názov Ružinov sa objavil až začiatkom 20. storočia a pochádza z názvu Ružový ostrov (nem. Rosenheim). Poľnohospodársky charakter Ružinova začal v 19. storočí miznúť a objavili sa tu továreň na káble, rafinéria Apollo, Dynamit Nobel, Cvernovka, Danubius. Rozvoj priemyslu priniesol aj vznik robotníckych kolónií na Nivách a v Trnávke. Časom vznikali prvé sidliská - Štrkovec, Ostredky, Trávniky a Pošeň. Samostatná mestská časť s vlastným vedením vznikla podľa zákona SNR číslo 377/1990 z 13. septembra 1990 o hlavnom meste SR a Štatútu hlavného mesta SR Bratislavy vytvorili v Bratislave mestské časti. Od roku 1996 v Ružinove vysiela lokálna „Televízia Ružinov“ (TVR). Miesta * V Ružinove sa nachádza najväčšie bratislavské trhovisko. Nachádza sa na Miletičovej ulici a Bratislavčania ho ľudovo volajú „Miletička“. * Zimný štadión Vladimíra Dzurilu * Areál hier Radosť Štrkovec pri Štrkoveckom jazere Ružinov * Nemocnica s poliklinikou Ružinov * Dom kultúry Ružinov * Obchodný dom Ružinov, na ktorom práve prebieha rekonštrukcia. Po ukončení rekonštrukcie (približne v roku 2009) bude pod menom Yosaria Plaza najväčším nákupným centrom na Slovensku. * Športový klub pod ktorý spadajú aj tieto lokality: areál netradičných športov, zimný štadion Vladimira Dzurillu, amfiteáter - areál Štrkovec, areál hier Radosť Štrkovec. * Zlaté piesky Externé odkazy * oficiálna stránka Tento geografický článok o mieste na Slovensku je zatiaľ Vlajka Slovenska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Nivy | Ostredky | Pošeň | Prievoz | Štrkovec | Trávniky | Trnávka | Vlčie hrdlo Mestské časti v okrese Bratislava II (3) 31.12.2003 Podunajské Biskupice | Ružinov | Vrakuňa Mestské časti Bratislavy (17) Bratislava I: Staré Mesto Bratislava II: Podunajské Biskupice | Ružinov | Vrakuňa Bratislava III: Nové Mesto | Rača | Vajnory Bratislava IV: Devín | Devínska Nová Ves | Dúbravka | Karlova Ves | Lamač Záhorská Bystrica Bratislava V: Čunovo | Jarovce | Petržalka | Rusovce Ružena_Jilemnická_2d67.html Ružena Jilemnická slovenská spisovateľka a pedagogička Narodenie 15. február 1897 Brno, Česko Úmrtie 19. august 1947 Jur pri Bratislave, Slovensko Pozri aj Biografický portál Ružena Jilemnická (rodená Hudcová, pseudonymy Vlasta, Roku Záskalská) (* 15. február 1897, Brno, Česko - † 19. august 1947, Jur pri Bratislave, Slovensko) bola slovenská spisovateľka a pedagogička, manželka slovenského spisovateľa Petra Jilemnického. Životopis Do roku 1916 študovala na Učiteľskom ústave v Brne. Pôsobila ako učiteľka na viacerých miestach v Čechách a na Slovensku, v rokoch 1923-1925 v Brezne. Bola predstaviteľkou ženského hnutia na Slovensku. Zomrela v roku 1947 v Jure pri Bratislave, pochovaná bola v Letohrade. Tvorba Svoje postrehy, črty, príbehy zo života a besednice v duchu socialistických ideí publikovala na stránkach periodík Proletárka, Spartakus a i. Je autorkou brožúrky o prírodných javoch, zemepisných zaujímavostiach a prírodovede (Znáš ten kraj, kde citrony kvitnú? 1936). Dokumentárnu aj umeleckú hodnotu má jej korešpondencia s manželom Petrom Jilemnickým, priateľmi a príbuznými (Plamienky šťastia 1979). Dielo * 1936 - Znáš ten kraj, kde citrony kvitnú? * 1979 - Plamienky šťastia Literatúra * Slovenský biografický slovník Externé odkazy * OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok. Ružová.html Ružová Ďalšie významy sú uvedené pod Ružová (rozlišovacia stránka). Ružová je farba vytvorená zmiešaním červenej a bielej a je niekedy označovaná ako bledočervená, ale v skutočnosti je to skôr jasne podsaturovaná červená. Existuje mnoho odlišných odtieňov tejto farby. Iné projekty * Wikicitáty * Commons * Spolupracuj na Wikiquote Wikicitáty ponúka citáty od alebo o Ružová * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Tento článok je zatiaľ tzv. "výhonok". Text môžeš doplniť alebo zmeniť, keď hore klikneš na záložku "upraviť". Ruženec_(modlitba).html Ruženec (modlitba) Na tomto článku sa práve pracuje. Pokiaľ je tu zobrazená táto správa, prosím neupravujte tento článok. Vyhnete sa tak prípadným konfliktom pri upravovaní článku. Redaktor, ktorý sem pridal tento oznam, je uvedený v histórii, ak by ste ho chceli kontaktovať. Ruženec (z lat. rosarium - ružová záhrada) je jedným z tradičných znakov katolíckej viery. Je to sada opakujúcich sa modlitieb prerušovaných rozjímaním. Modlitby pozostávajú zo sa sekvencí Otčenáša, nasledovaných desiatimi modlitbami Zdravas Mária a ukončených Sláva Otcu. Takáto sekvencia sa nazýva desiatok. Ruženec je modlitbou používanou v Katolíckej cirkvi. Rozjíma sa v nej nad niektorými tajomstvami (udalosťami) zo života Ježiša Krista a Panny Márie. Pozostáva najmä z opakovania modlitby Zdravas Mária (v gréckokatolíckej forme: Raduj sa, Bohorodička). Pôvod ruženca je spájaný so sv. Dominikom. Ružienka.html Ružienka Ružienka alebo rubeola je vírusové ochorenie, ktoré sa prejavuje zvýšenou teplotou (subfebrilitami), bolesťou hlavy a malátnosťou. Inkubačná doba je 14 až 21 dní. Tento medicínsky článok je zatiaľ príliš krátky (tzv. Červený kríž "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Ružín.html Ružín Ružín je umelá vodná nádrž na rieke Hornád pod obcou Margecany, ktorá tvorí zdroj úžitkovej vody pre priemysel a tepelnú energetiku, ďalej sa využíva jej vodná energia, je ochranou pred veľkými vodami a slúži aj na rekreáciu. Vodná nádrž má zásobný objem vody 45,3 miliónov kubických metrov a zatopená plocha je 3,9 štvorcových kilometrov. Použité zdroje * http://www.mpsr.sk/slovak/dok/zs/B11.htm * http://www.skonline.sk/nadrz.php?id=587 Iné projekty * Commons * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Tento geografický článok o mieste na Slovensku je zatiaľ Vlajka Slovenska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Ružomberský_hlas.html Ružomberský hlas Ružomberský hlas je najsilnejšie a najstaršie stále vychádzajúce médium v regióne. Začalo písať svoju históriu v roku 1968. Vtedy vychádzali tieto noviny ako časopis Komisie osláv 675. výročia udelenia mestských výsad. O rok neskôr boli vplyvom politickej moci zrušené. Obnovenie vydávania Ružomberského hlasu sa udialo v roku 1990, kedy začal vychádzať ako noviny mesta a regiónu. Od roku 2004 vychádza Ružomberský hlas s podtitulom noviny vášho domova. Od 1. apríla 2007 prešli vydavateľské práva z Mesta Ružomberok na Kultúrny dom A. Hlinku, a. s. (100%-ná akciová spoločnosť Mesta Ružomberok). Noviny Ružomberský hlas vychádzajú v náklade 4000 kusov, pokrývajú mesto Ružomberok, okres Ružomberok a časť okresu Liptovský Mikuláš, najmä samotné mesto. Šéfredaktorom novín je Michal Domenik (od 2001 redaktor, od 2004 šéfredaktor), redaktorom je Ján Sokolský (2004, 2006). Externé odkazy * Oficiálna stránka Ruža.html Ruža Ruža (lat. Rosa) - je rod dvojklíčnolistových rastlín z čeľade ružovitých. Je známych asi 100 druhov, v strednej európe asi 20. Pratypom všetkých vyšľachtených ruží je ruža šípková (Rosa canina) s plodmi bohatými na vitamín C. Je známych aj niekoľko ľudových názvov rastlín, ktoré však medzi ruže nepatria: Ruža alpská (Rododendrón), Ruža slezová (Prochurník), Ruža vodná (Lekná). Ruža ako kvet ,je symbolom ,odvodeným z antického mýtu o smrti Adonisa, milenca Afrodity. Z jeho krvi vyrástli prvé červené ruže. Stali sa symbolom znovuzrodenia a lásky, ktorá zvíťazila nad smrťou. Ruža je symbolom rosekruciánov. Iné projekty * Wikicitáty * Commons * Spolupracuj na Wikiquote Wikicitáty ponúka citáty od alebo o Ruža * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Ruja.html Ruja Ruja alebo rujnosť (u niektorých živočíchov aj honcovanie (sa), behanie sa [po česky hárání, slov. slangovo háranie]; u koní aj horovanie; u sliepok aj kvokanie; u kačíc aj pojímanie sa) je obdobie párenia živočíchov (najmä cicavcov), u cicavcov konkrétne: * a) súhrnné označenie pre všetky fázy estrálneho cyklu okrem fázy anestrus a obdobia prípadnej ťarchavosti, pozri estrálny cyklus * b) vlastná ruja (=estrus; jedna z fáz estrálneho cyklu) Ruud_van_Nistelrooy_dfb2.html Ruud van Nistelrooy Osobné údaje Celé meno Rutgerus Johannes Martinius van Nistelrooy Dátum narodenia 1. júl 1976 Miesto narodenia Oss, Severné Brabantsko, Holandsko Výška 1.88 m Van the Man, Ruud Boy, Prezývka RVN, Ruudi, El Gofy, Vantastic, Van Gol Pozícia Útočník Klubové informácie Súčasný klub Real Madrid Číslo 17 Mládežnícke kluby 1993 –1997 FC Den Bosch Seniorské kluby^1 Roky Kluby Zps (Gly)* 1993–1997 FC Den Bosch 69 (17) 1997–1998 SC Heerenveen 31 (13) 1998–2001 PSV Eindhoven 67 (62) 2001–2006 Manchester United 130 (95) 2006- Real Madrid 47 (31) Národné mužstvo^2 1998– Holandsko 54 (28) ^1 Zápasy a góly za profesionálny klub k 10. marcu 2007. ^2 Zápasy a góly v reprezentácii k 26. júnu 2006. * Zápasy (Góly) Rutgerus Johannes Martinius van Nistelrooy (pôvodne hláskované Van Nistelrooij) (* 1. júl, 1976, Oss, Severné Brabantsko, Holandsko) je holandský futbalista hrajúci na pozícii útočníka za Real Madrid. Na medzinárodnej úrovni reprezentoval Holandsko, za ktoré hral okrem iného aj na Majstrovstvách sveta v Nemecku, kým sa ho tréner Holandska Marco van Basten v dôsledku nevýrazných výkonov nerozhodol vyradiť z kádra. Po niekoľkých rozhovoroch sa ale Van Nistelrooy s Van Bastenom dohodli na návrate Nistelrooya do reprezentácie. Úspechy Najlepším útočníkom za rok 2002 na medzinárodnej úrovni sa podľa Medzinárodnej federácie pre futbalovú históriu a štatistiku (IFFHS) stal práve Ruud van Nistelrooy. Strelec Realu Madrid dal v reprezentačnom drese 14 gólov a predstihol tak v ankete nemeckého útočníka v službách 1. FC Kaiserslautern Miroslava Kloseho, ktorý má na konte o gól menej. Trinásť presných zásahov dosiahol aj tretí Holanďan Jon Dahl Tomasson v drese Feyenoordu, ten však dal menej gólov na ihriskách súpera. Za trojicou nasleduje hviezdne 12-gólové trio Ronaldo (Brazília/Real Madrid), Michael Owen (Anglicko/Liverpool FC) a Filippo Inzaghi (Taliansko/AC Miláno). Poradie v ankete, ktorú IFFHS vyhlasuje od roku 1991, sa určuje podľa gólov strelených v reprezentačnom drese a na medzinárodnej klubovej úrovni. Ruud_Gullit_f96e.html Ruud Gullit Osobné údaje Celé meno Ruud Dil Gullit Dátum narodenia 1. september 1962 Miesto narodenia Amsterdam, Holandsko Výška 1.86m Pozícia Obranca/Stredopoliar/Útočník Seniorské kluby^1 Roky Kluby Zps (Gly)* 1979-1982 HFC Haarlem 091 0(32) 1982-1985 Feyenoord 085 0(30) 1985-1987 PSV 068 0(46) 1987-1993 A.C. Miláno 117 0(35) 1993-1994 Sampdoria 031 0(16) 1994-1995 A.C. Miláno 008 00(3) Nov.94-95 Sampdoria 022 00(9) 1995-1998 Chelsea 032 00(4) Spolu 1979-1998 465 (175) Národné mužstvo 1981-1994 Holandsko 066 0(17) Tréner mužstiev 1996–1998 Chelsea 1998–1999 Newcastle United 2004–2005 Feyenoord 2007– Los Angeles Galaxy ^1 Zápasy a góly za profesionálny klub . * Zápasy (Góly) Ruud Gullit (* 1. september 1962, Amsterdam) je holandský futbalový tréner a bývalý hráč, ktorý hrával na profesionálnej úrovni v 80. a 90. rokoch minulého storočia. Bol súčasťou víťazného holandského mužstva, ktoré vyhralo Euro 88 a bol tiež členom mužstva na Majstrovstvách sveta v 1990. Získal ocenenie Európsky futbalista roku v 1987 a ocenenie Hráč roka World Soccer v rokoch 1987 a 1989. Bol veľmi univerzálny futbalista, schopný hrať na rôznych pozíciach. V súčasnosti je trénerom klubu Los Angeles Galaxy v Major League Soccer. Rudolf_Slánský_1f40.html Rudolf Slánský český komunistický politik Narodenie 31. júl 1901 Nezvěstice Úmrtie 3. december 1952 Praha Pozri aj Biografický portál Rudolf Slánský (* 31. júl 1901, Nezvěstice – † 3. december 1952, Praha) bol český komunistický politik, dlhoročný člen Ústredného výboru Komunistickej strany Československa (ÚV KSČ) a generálny tajomník ÚV KSČ v rokoch 1945–1951. Rudolf Slánský odišiel v roku 1938 po okupácii Sudet kvôli svojmu židovskému pôvodu do Moskvy, kde pracoval vo vysielaní Moskovského rozhlasu pre Česko-Slovensko. Počas Slovenského národného povstania pôsobil v štábe povstalcov ako komunistický delegát. Bol jedným z hlavných tvorcov a organizátorov komunistického teroru panujúceho v Česko-Slovensku koncom 40. a začiatkom 50. rokov 20. storočia. Nakoniec sa sám stal jeho obeťou – v roku 1951 ho zbavili funkcií, zatkli, obvinili z organizácie protištátneho sprisahania vo vykonštruovanom procese odsúdili a v roku 1952 popravili. Súd ho rehabilitoval v roku 1963 a komunistická strana v roku 1968. S manželkou Josefou mal Slánský tri deti, Nadeždu, Rudolfa a Martu. Nadeždu uniesli roku 1943 v Moskve neznámi páchatelia, keď sa hrala so svojím bratom a nikdy sa nenašla. Rudolf_I._Habsburský_1ece.html Rudolf I. Habsburský Rudolf I. rímsko-nemecký cisár Narodenie 1. máj, 1218 Limburg an der Lahn Úmrtie 15. júl, 1291 Speyer Pozri aj Biografický portál Rudolf I. Habsburský na skle v kaplnke sv. Jeronýma na radnici v Olomouci. Rudolf I, tiež známy ako Rudolf Habsburský, nem. Rudolf von Habsburg, lat. Rudolfus (* 1. máj 1218, Limburg an der Lahn – † 15. júl 1291, Speyer) bol rímsko-nemecký cisár v rokoch 1273–1291. Hral dôležitú úlohu vo vzostupe habsburskej dynastie na vedúcu pozíciu medzi nemeckými feudálnymi dynastiami. Pôvod Rudolf bol synom Albrechta IV., grófa habsburského a Hedvigy Kyburskej, dcéry Ulricha, grófa kyburského. Narodil sa v Limburgu nad Lahnom. Po otcovej smrti v roku 1239 zdedil Rudolf rodinné majetky v Alsasku a v Aargau. V roku 1245 sa oženil s Gertrúdou Hohenberskou, dcérou hohenberského vojvodu Burkharda III., čím sa stal dôležitým vazalom v Švábsku. Pravidelne platil návštevy na kráľovskom dvore svojho kmotra, Fridricha II., a jeho vernosť k Fridrichovi a jeho synovi, Konrádovi IV. Nemeckému, bola bohato odmenená prevodmi pozemku. V roku 1254 bol exkomunikovaný pápežom Inocentom IV. ako podporovateľ kráľa Konráda, ktorý zapríčinil pokračujúce politické konflikty medzi pápežstvom a sväto-rímskym cisárskym úradom. Vzostup k moci Zmätok v Nemecku po páde Hohenstaufovcov poskytoval šancu pre Rudolfa na zväčšenie majetku. Jeho žena bola dedičkou a v prípade smrti jeho bezdetného strýka, kyburského vojvodu Hartmanna VI. v roku 1264, zabral Hartmannove majetné pozemky. Úspešné spory s biskupmi zo Štrasburgu a z Bazileji ďaleko rozšírili jeho bohatstvo a reputáciu, zahŕňajúce práva nad rôznymi oblasťami krajiny, ktorú získal od opátov a iných. Tiež vlastnil obrovské pozemky, zdedené po jeho otcovi v oblastiach teraz známych ako Švajčiarsko a Alsasko. Tieto rôzne druhy bohatstva a vplyvu poskytli Rudolfovi, najmocnejšiemu princovi a šľachticovi v juhovýchodnom Nemecku (kde sa rozpadlo Švábske vojvodstvo a jeho vazali sa stali úplne nezávislými), aby sa na jeseň roku 1273 zúčastnil na stretnutí princov, ktorí volili kráľa po smrti Richarda Cornwallského. Jeho voľba 29. september 1273 vo Frankfurte, kedy mal 55 rokov, bola obrovskou odmenou za snahy jeho švagra Fridricha III. Hohenzollernského. Podpora savojského vojvodu Albrechta II. a Ľudovíta II., hornobavorského vojvodu, bola kúpená ich zasnúbením s dvoma Rudolfovými dcérami. V dôsledku toho český kráľ Přemysl Otakar II. (1230-78), kandidát na trón a vnuk nemeckého kráľa Filipa Švábskeho, bol skoro sám v nepriateľstve s Fridrichom. Iným kandidátom bol Fridrich I. z Drážďan (1257-1323), mladý vnuk exkomunikovaného cisára Fridricha II. Rímsko-nemecký cisár Rudolf bol korunovaný v Aachene 24. október 1273. Na získanie schválenia pápežom sa Rudolf vzdal všetkých ríšskych práv na Rím, Pápežský štát a Sicíliu, a prisľúbil viesť novú križiacku výpravu. Pápež Juraj X., nehľadiac na protesty Otakara, nielen uznal Rudolfa za cisára, ale aj presvedčil Alfonza X., kráľa Kastílie (ďalšieho vnuka Filipa Švábskeho, ktorý bol v roku 1257 vybratý za rímsko-nemeckého cisára ako nástupca Viliama II. Holandského, aby urobil to isté. Takto Rudolf prevýšil dvoch dedičov Hohenštaufskej dynastie. V novembri roku 1274 bolo rozhodnuté ríšskym snemom v Nurembergu, že všetky korunné pozemky od smrti Fridricha II. musia byť vrátené, a že sa Přemysl Otakar II. musí zodpovedať snemu pre neschválenie nového cisára. Otakar odmietol vrátiť provincie Rakúska, Štajerska, Korutánska a Krajiny, ktorých sa domáhal cez svoju manželku, babenberskú dedičku, a ktoré vyhral v boji s iným babenberským dedičom, Hermannom VI., markgrófom bádenským. Rudolf vyvrátil Otakarove následníctvo na babenberské dedičstvo, vyhlasujúc, že provincie znovu pripadli korune po vymretí mužských dedičov (čo sa nezhodovalo s opatreniami Privelegia Minus). Na kráľa Otakara bola uvrhnutá štátna kliatba a v júni 1276 bola proti nemu vyhlásená vojna. Tým Otakarov spojenec Henrich XIII., vojvoda bavorský, zmenil stranu a Rudolf prinútil českého kráľa odstúpiť štyri provincie pod kontrolu kráľovskej správy v novembri 1276. Rudolf potom udelil Otakarovi Česko tak, že zasnúbil jednu zo svojich dcér s Otakarovým synom Václavom II., a triumfálne vstúpil do Viedne. Hoci sa Otakar zaoberal otázkami o uskutočnení dohody, spájal sa s niekoľkými poľskými veliteľmi a získal podporu niektorých nemeckých kniežat, zahŕňajúc jeho bývalého spojenca, Henricha XIII. Na stretnutí tejto koalície tvoril Rudolf alianciu s Ladislavom IV., kráľom uhorským a udelil ďalšie privilégiá občanom Viedne. 26. augusta 1278 sa nepriateľské vojská stretli na brehoch rieky Morava a na Moravskom poli, kde Otakar bol porazený a zabitý. Morava bola podrobená a jej vládu zverili pod Rudolfovu vládu, zanechajúc Kunigundu regentskou kráľovnou českou, kým mladý Václav bol opäť zasnúbený s jednou z Rudolfových dcér. Rudolfova pozornosť sa najbližšie obrátila na majetky v Rakúsku a susedné provincie, ktoré boli zverené do kráľovskej dŕžavy. Niekoľko rokov tam strávil dokázaním jeho autority, ale našiel niekoľké ťažkosti v dokázaní jeho rodiny ako následníkov na zákony týchto provincií. Konečne nepriateľstvo princov bolo prekonané. V decembri roku 1282 v Augsburgu Rudolf udelil svojim synom, Albrechtovi a Rudolfovi, vojvodstvá Rakúska a Štajerska, a tak položil základ dynastie Habsburgovcov. Dodatočne bol dvadsaťročný Rudolf vojvodom Švábska, ktoré bolo bez vládcu od Konrádovej popravy. Dvadsaťročný vojvoda Albrecht (od roku 1274 ženatý s dcérou grófa Meinharda II. (1238-95)) bol dosť talentovaný, aby udržal moc v novom dedičstve. V roku 1286 kráľ Rudolf úplne udelil Korutánsko, jednému z provincií podrobených od Otakara, Albrechtovmu svokrovi Meinhardovi II.. Kurfisti nedovolili Rudolfovi rozdať všetko, čo bolo znovuzískané do kráľovskej dŕžavy pre jeho vlastných synov, a jeho spojenci tiež potrebovali ich odmeny. Otočením na západ, v roku 1281, Rudolf prinútil Filipa I. Savojského odstúpiť mu niektoré územia, potom prinútil obyvateľov Bernu platiť daň, ktorú odmietali, a v roku 1289 pochodoval proti Filipovmu nástupcovi, Ottovi IV., donútiac ho vzdať mu úctu. V roku 1281 Rudolfova prvá manželka zomrela. 2. februára 1284 sa oženil s Izabelou, dcérou Huga IV., vojvodu burgundského, jeho západného suseda. Rudolf nebol veľmi úspešný v obnovovaní vnútorného mieru v Nemecku. Poriadky boli skutočne ukončené pre zavedenie krajového mieru v Bavorsku a Švábsku, a potom pre celé Nemecko. Ale kráľ postrádal silu, prostriedky alebo rozhodnosť nanútiť ich, hoci v decembri roku 1289 viedol výpravu do Durínska, kde zničil veľa zbojníckych hradov. V roku 1291 sa pokúsil zabezpečiť voľbu svojho syna Albrechta na nemeckého kráľa. Hoci, kurfisti odmietli nárok, aby podporili dvoch kráľov, ale v skutočnosti sa, azda, zlostne pozerali na rastúcu silu Habsburgovcov. Smrť Rudolf zomrel v Speyeri 15. júla 1291 a bol pochovaný v tunajšej katedrále. Akokoľvek, mal veľkú rodinu, prežil ho len jeden syn, Albrecht, neskorší rímsko-nemecký cisár Albrecht I.. Rudolf bol vysoký muž s bledou tvárou a nápadným nosom. Bol známy pre jeho odvahu, nábožnosť a šľachetnosť. Jeho vláda je pamätná, hoci, predovšetkým pre jeho upevnenie Habsburgovcov, ktorí v budúcnosti vládli nad juhovýchodnými a juhozápadnými časťami ríše. Rodina a deti Rudolf bol dvakrát ženatý. Prvý krát, v roku 1245, s Gertrúdou Hohenberskou a druhý krát, v roku 1284, s Izabelou Burgundskou, dcérou Huga IV. a Beatrice zo Champagne. Všetky deti pochádzali z prvého manželstva. 1. Matilda (1251 - 23. december 1304), vydatá v roku 1273 v Aachene za Ľudovít II., vojvoda bavorský a stala sa matkou Rudolfa I. Bavorského a Ľudovíta IV., rímsko-nemeckého cisára 2. Albrecht I. (júl 1255 - 1. máj 1308), vojvoda rakúsky a tiež štajerský. 3. Katarína (1256 - 4. apríl 1282), vydatá v roku 1279 vo Viedni za Otta III., vojvodu bavorského a nezanechali potomstvo 4. Agnesa (1257 - 11. október 1322), vydatá v roku 1273 za Albrechta II., vojvodu saského a stala sa matkou Rudolfa I., kurfistu saského 5. Hedviga ( - 1285/86), vydatá v roku 1270 za Otta VI., markgrófa brandenburgského a nezanechali potomstvo 6. Klemencia (cca. 1262 - 7. február 1293), vydatá v roku 1281 vo Viedni za Karol Martell z Anjou, pápežský uchádzač o uhorský trón, stala sa matkou uhorského kráľa Karola I. 7. Hartmann (1263 - 21. december 1281), utopený 8. Rudolf II., vojvoda rakúsky a štajerský (1270 - 10. máj 1290), titulárny vojvoda švábsky, otec Jána Parricidu Rakúskeho 9. Guta/Jutta (13. marec 1271 - 18. jún 1297), vydatá v roku 1285 za českého kráľa Václava II a stala sa matkou českého, poľského a uhorského kráľa Václava III., kráľovnej Anny I. Českej a kráľovnej Alžbety I. Českej 10. Karol (1276) Kráľ Rudolf mal tiež nelegitímneho syna, Albrechta I. Schenkenbergského, vojvodu z Löwenstein. Iné projekty * Commons * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Zdroje Tento článok je sčasti alebo úplne založený na preklade článku Rudolph I of Germany zverejneného na anglickej Wikipédii. Rudno.html Rudno Rudno Erb | Vlajka | Mapa Rudno Základné údaje Kraj: |Žilinský Okres: |Turčianske Teplice Región: |Turiec Poloha: |00° 00' 00" s. š. |00° 00' 00" v. d. Nadmorská výška: |510 m n.m. Rozloha: |7,278 km² Počet obyvateľov: |227 (31.12.2004) Hustota obyvateľstva:|31 obyvateľ(ov)/km^2 Prvá písomná zmienka:|1343 Nacionále Štatistická územná |512575 jednotka: | EČV: |TR PSČ: |038 22 (pošta Slovenské |Pravno) Telefónna predvoľba: |0 43 Oficiálne adresy Adresa obecného |Rudno 94 úradu: | E-mail: | Telefón: | Fax: | Politika Starosta: |Dušan Menich (SNS) Zdroje údajov Mestská a obecná štatistika SR (SŠÚ), http://obce.info Rudno je obec na Slovensku v okrese Turčianske Teplice. Tento geografický článok o mieste na Slovensku je zatiaľ Vlajka Slovenska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Mestá a obce okresu Turčianske Teplice (1+25) 31.12.2003 Abramová | Blažovce | Bodorová | Borcová | Brieštie | Budiš | Čremošné Dubové | Háj | Horná Štubňa | Ivančiná | Jasenovo | Jazernica | Kaľamenová Liešno | Malý Čepčín | Moškovec | Mošovce | Ondrašová | Rakša | Rudno Sklené | Slovenské Pravno | Turček | Turčianske Teplice | Veľký Čepčín Rudník_(okres_Košice-okolie)_d689.html Rudník (okres Košice-okolie) Rudník (okres Košice-okolie) Erb | Vlajka | Mapa Rudník (okres Košice-okolie) Základné údaje Kraj: |Košický Okres: |Košice-okolie Región: |Abov (Košice a okolie) Poloha: |48° 41' 00" s. š. |21° 00' 00" v. d. Nadmorská výška: |m n.m. Rozloha: |km² Počet obyvateľov: |607 (31.12.2004) Hustota obyvateľstva: |obyvateľ(ov)/km^2 Nacionále Štatistická územná |521949 jednotka: | EČV: |KS PSČ: |044 22 Telefónna predvoľba: |0 55 Oficiálne adresy Adresa obecného úradu: | E-mail: | Telefón: | Fax: | Politika Starosta: |Vladimír Kiždučák Zdroje údajov Mestská a obecná štatistika SR (SŠÚ), http://obce.info Rudník je obec na Slovensku v okrese Košice-okolie. Externé odkazy * http://www.obce.info/index.php?make=mapa&id=8&obec=732 Tento geografický článok o mieste na Slovensku je zatiaľ Vlajka Slovenska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Mestá a obce okresu Košice-okolie (2+112) 31.12.2003 Bačkovík | Baška | Belža | Beniakovce | Bidovce | Blažice | Bočiar Bohdanovce | Boliarov | Budimír | Bukovec | Bunetice | Buzica | Cestice Čakanovce | Čaňa | Čečejovce | Čižatice | Debraď | Drienovec | Družstevná pri Hornáde | Ďurďošík | Ďurkov | Dvorníky-Včeláre | Geča | Gyňov | Hačava Háj | Haniska | Herľany | Hodkovce | Hosťovce | Hrašovík | Hýľov Chorváty | Chrastné | Janík | Jasov | Kalša | Kecerovce | Kecerovský Lipovec | Kechnec | Kokšov-Bakša | Komárovce | Kostoľany nad Hornádom Košická Belá | Košická Polianka | Košické Oľšany | Košický Klečenov Kráľovce | Kysak | Malá Ida | Malá Lodina | Medzev | Milhosť | Mokrance Moldava nad Bodvou | Mudrovce | Nižná Hutka | Nižná Kamenica | Nižná Myšľa Nižný Čaj | Nižný Klátov | Nižný Lánec | Nová Polhora | Nováčany | Nový Salaš | Obišovce | Olšovany | Opátka | Opiná | Paňovce | Peder Perín-Chym | Ploské | Poproč | Rákoš | Rankovce | Rešica | Rozhanovce Rudník | Ruskov | Sady nad Torysou | Seňa | Skároš | Slančík | Slanec Slanská Huta | Slanské Nové Mesto | Sokoľ | Sokoľany | Svinica | Šemša Štós | Trebejov | Trsťany | Trstené pri Hornáde | Turňa nad Bodvou Turnianska Nová Ves | Vajkovce | Valaliky | Veľká Ida | Veľká Lodina Vtáčkovce | Vyšná Hutka | Vyšná Kamenica | Vyšná Myšľa | Vyšný Čaj | Vyšný Klátov | Vyšný Medzev | Zádiel | Zlatá Idka | Žarnov | Ždaňa Ruda.html Ruda Symbol rozcestia O iných významoch výrazu Ruda pozri Ruda (rozlišovacia stránka). Siderit - ruda železa. Ruda je geologický pojem označujúci minerál alebo horninu, obsahujúcu ekonomicky významný podiel chemických prvkov, väčšinou kovov, získateľných hlavne priemyselnou ťažbou. Ruda sa ťaží (doluje) a ďalej upravuje tak, aby sa z nej získala žiadaná surovina. Výsledkom procesu úprav je kov a jalovina (alebo hlušina, hornina ochudobnená o žiadaný kov, prípadne aj ďalšie substancie). Väčšina rúd sa vyznačuje zvýšenou hmotnosťou a kovovým vzhľadom, preto sa za ne niekedy označujú aj suroviny podobných vlastností, z ktorých sa nezískavajú kovy, ale niektoré nekovové prvky (napr. pyrit - FeS, ktorý síce obsahuje železo ale používa skôr na získavanie síry). V inej terminológii sú za rudy považované všetky prírodné suroviny, ktoré sa nevyužívajú v prírodnom stave a je potrebná ich technologická úprava. Ruda môže obsahovať chemicky rozpustenú látku (vo forme solí; napr. železná ruda, hliníková ruda (bauxit)) alebo už pevnú formu žiadanej látky - nerast (napr. zlato vo forme nuggetov, diamanty). Rozlišujú sa rudy čiernych, farebných a drahých kovov. Rudné minerály pochádzajú väčšinou zo skupín oxidov, sulfidov, silikátov, halogenidov, hydroxidov, uhličitanov, fosforečnanov, alebo sa vyskytujú v rýdzej forme. Pojmom ruda sa teda označujú horniny (minerály) s určitým množstvom žiadanej suroviny. Ložisko rudy môže obsahovať taký rozsah mineralizácie, ktorý dnes nemusí byť využiteľný (ekonomicky, technologicky). Táto situácia sa však v závislosti na cene suroviny, jej dostupnosti, potrebe a pod. môže zmeniť, a už vyťažené ložiská sa môžu znovu otvoriť, resp. ochudobnená hornina (hlušina) znovu prepracovať. Najznámejšie rudy * Argentit: AgS strieborná ruda * Baryt: BaSO * Bauxit AlO hliníková ruda * Beryl: BeAl (SiO) * Bornit: CuFeS * Kasiterit: SnO cínová ruda * Chalkopyrit: CuFeS (meď, síra) * Chromit: (Fe, Mg)CrO chróm, železo * Cinabarit: HgS ruda ortuťová ruda * Kobaltit: (Co, Fe)AsS * Columbit-Tantalit: (Fe, Mn)(Nb, Ta)O * Galenit: PbS olovo * Zlato: Au, obvykle asociované s kremeňom * Hematit: FeO železo * Ilmenit: FeTiO * Magnetit: FeO železo * Molybdenit: MoS * Pentlandit:(Fe, Ni)S * Pyroluzit:MnO * Scheelit: CaWO * Siderit: ocieľok FeCO * Sfalerit: ZnS * Uraninit: UO surovina kovového uránu * Wolframit: (Fe, Mn)WO volfrám Súvisiace články * Nerastné suroviny Iné projekty * Commons * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému ruda. Tento článok s geologickou problematikou je zatiaľ príliš Stavba Zeme krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Rudolf_Jendek_b481.html Rudolf Jendek slovenský hokejista Narodenie 8. apríl 1972 Bratislava Aktívna činnosť 1995 - súčasnosť Pozícia ľavý obranca Streľba ľavou rukou Výška a váha 184 cm, 87 kg Prezývka Čendo Rudolf Jendek (* 8. apríl 1972, Bratislava, ČSSR, dnes Slovensko) je slovenský hokejový obranca. Klubový hokej Je známy predovšetkým z dlhoročného pôsobenia v Slovane Bratislava, s ktorým získal štyri majstrovské tituly (1997/98, 1999/00, 2002/03 a 2004/05). Pred sezónou 2006/07 podpísal kontrakt s klubom HK Dynamax Oil Nitra, no už 25. októbra 2006 prestúpil do HC Košice. Nosí dres s číslom 47. Štatistiky Základná časť Playoff Sezóna Klub Liga Z G A Body TM +/- Z G A Body TM +/- 1995/96 Slovan SE 28 2 3 5 48 -9 1995/96 HK 36 Skalica 1. SHL 20 0 3 3 10 0 1996/97 Slovan SE 40 4 3 7 32 +2 1996/97 Slovan EHL 6 0 0 0 6 -3 2 0 0 0 2 1997/98 Slovan SE 46 1 11 12 68 +36 1997/98 Slovan EHL 6 0 0 0 4 2 0 1 1 2 1998/99 Slovan SE 40 0 6 6 26 +14 1998/99 Slovan EHL 6 0 2 2 10 1998/99 HC Trnava 1. SHL 1 0 0 0 0 +4 1999/00 Slovan SE   50 3 2 5 50 +7   8 0 2 2 33 +6 1999/00 HC Trnava 1. SHL 3 0 1 1 8 +5 2000/01 Slovan SE 56 1 11 12 70 +20 6 0 1 1 8 -1 2001/02 Tiroler RHL 19 2 1 3 24 -6 4 0 0 0 6 -2 Innsbruck 2002/03 Slovan SE 54 3 5 8 64 +15 13 0 0 0 8 +1 2003/04 Slovan SE 45 1 4 5 30 +9 12 0 1 1 21 -5 2004/05 Slovan SE 54 5 5 10 110 +32 18 2 2 4 50 +4 2005/06 Slovan SE 50 4 11 15 101 +9 3 0 0 0 6 -3 2005/06 Slovan EPM 2 0 0 0 8 2006/07 HK Nitra SE 16 1 4 5 39 0 2006/07 HC Košice SE 37 1 11 12 54 +12 Reprezentácia V slovenskej reprezentácii odohral 6 zápasov, neskóroval. (štatistické údaje v článku sú z 24. februára 2007) Externé odkazy * Rudolf Jendek štatistiky na eurohockey.net Rudolf_Höß_dea7.html Rudolf Höß Nemýliť s nacistickým činiteľom Rudolfom Hessom. Rudolf Franz Ferdinand Höß veliteľ koncentačného tábora Auschwitz I Narodenie 25. november 1900 Baden-Baden, Bádensko-Württembersko Úmrtie 16. apríl 1947 Varšava, Poľsko Pozri aj Biografický portál Rudolf Franz Ferdinand Höß (tiež Höss) (*25. november 1900 - † 16. apríl 1947) bol SS-Obersturmbannführer (podplukovník) a od 4. mája 1940 do novembra 1943 veliteľ časti najväčšieho koncentačného tábora Auschwitz I. Život Narodil sa 25. novembra 1900 v nemeckom meste Baden-Baden. Napriek tomu, že jeho otec chcel aby šiel mladý Höß študovať za katolíckeho kňaza ako 15 ročný ušiel z domu k bavorskému 21. dragúnskemu pluku a bol odvelený na blízky východ. Počas 1. svetovej vojny bojoval v Mezopotámii, bol ranený a povýšený do hodnosti Feldwebel (seržant), ku konci vojny bojoval v Palestíne. Tam bol svedkom tureckých odvetných výprav Turkov proti Arabom. Po vojne vstúpil do Freikorpsu bojoval v Pobaltí a Sliezsku. Po rozpustení Freikorpsu pracoval ako pomocný robotník na stavbách, tu vstúpil roku 1922 do NSDAP. Bol odsúdený za vraždu učiteľa Kadowa na 10 rokov, za jeho spoluprácu s francúzskymi orgánmi. Po 5 rokoch bol na základe amnestie prepustený. Pracoval ako nájomca malého statku u baróna von Jeritz. Po nástupe Hitlera k moci vstúpil roku 1934 do SS a bol odvelený ako poddôstojník SS-Totenkopfverbände do KL Dachau. Spočiatku slúžil ako radový strážca tábora, no neskôr bol povýšený na veliteľa bloku, kvôli vlastným skúsenostiam z väzenia bol odporučený na povýšenie. V roku 1938 bol povýšený na dôstojníka SS-Hauptsturmführer (čo zodpovedalo hodnosti kapitán). Následne sa stal pobočníkom Hermanna Baranowskiho v koncentračnom tábore Sachsenhausen. O rok neskôr vstúpil do Waffen-SS a v roku 1940 sa stal veliteľom koncentračného tábora Auschwitz I 60 km od Krakova v okupovanom Poľsku. Auschwitz I bol pôvodne koncentračný tábor pre poľských politických väzňov. Až neskôr tu boli väznení Židia a sovietski vojnoví zajatci a uskutočňované nehumánne lekárske experimenty. Höß neskôr začal na vraždenie väzňov používať insekticíd Cyklón B, po tom čo ho Karl Fritzsch v roku 1940 vyskúšal na skupine 200 väzňov. 1. decembra 1943 ho vo funkcii nahradil Arthur Liebehenschel. Höß bol prevelený na Liebehenschelove predošlé miesto riaditeľa Amt D I v Amtsgruppe D SS-Wirtschafts-Verwaltungshauptamt (WVHA), stal sa tiež zástupcom veliteľa WVHA Richarda Glücksa. Höß bol z velenia tábora odstránený kvôli korupcii. 8. mája 1944 sa Höß vrátil do koncentračného tábora v Osvienčime aby participoval na Akcii Höß, ktorá sa v prebehu 3 mesiacov skončila likvidáciou asi 430 000 maďarských Židov. Höß na Norimberskom procese podpísal priznanie, v ktorom prijal zodpovednosť za smrť 2,5 milióna ľudí v plynových komorách a ďalšieho pol milióna v dôsledku podvýživy a zlého zaobchádzania^. Hößova výpoveď a Wetzlerova a Vrbova správa sú však v rozpore so súčasným stavom poznatkov. V komplexe táborov okolo Osvienčimu, podľa dnešných poznatkov ale zahynulo v dôsledku podvýživy, alebo bolo rôznymi spôsobmi zavraždených celkovo asi 1,1 až 1,6 milióna ľudí. Po skončení druhej svetovej vojny jeho manželka Hedwiga, ktorú väznili Briti, nakoniec prezradila miesto jeho úkrytu. Spojencom sa Hößa podarilo dolapiť 11. marca 1946, keď sa vydával za farmára menom Franz Langer. Höß krátko pred popravou vo Varšave 16. apríla 1947 Počas Norimberského procesu ako svedok svedčil v procese s Ernstom Kaltenbrunnerom, Oswaldom Pohlom a firmou I.G. Farben. Následne bol 25. mája 1946 vydaný do Poľska, kde bol súdený za vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti. Svoje činy neoľutoval. 2. apríla 1947 bol odsúdený k trestu smrti obesením, rozsudok bol vykonaný 16. apríla v KL Auschwitz I na na bývalom nádvorí budovy Osvienčimského gestapa. Jeho telo bolo spálené v krematóriu bývalého koncentračného tábora Auschwitz, ktorému kedysi velil. Referencie 1. ↑ "Affidavit, 5 April 1946," in Trial of the Major War Criminals Before the International Tribunal, Nuremberg, Doc. 3868PS, vol. 33, 27579 (v anglickom jazyku) Rudolf_Boehm_e7b3.html Rudolf Boehm Rudolf Boehm (* 24. december 1927, Berlín) je fenomenológ, vydavateľ Husserlových textov. Pokúsil sa o vypracovanie femomenologickej filozofie v podobe kritiky základov našej doby, pričom nadväzuje okrem Husserla aj na Nietzscheho a Heideggera. Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Rudolfov.html Rudolfov Rudolfov Rudolfov – znak Rudolfov – vlajka znak vlajka Základné informácie Postavenie: |mesto NUTS 5 (obec): |CZ0311 544981 Kraj (NUTS 3): |Juhočeský (CZ031) Okres (NUTS 4): |České Budějovice (CZ0311) Obec s rozšírenou pôsobnosťou:| Poverená obec: | Historická krajina: |Čechy Katastrálna výmera: | ? km² Počet obyvateľov: |2417 Zemepisná šírka: | Zemepisná dĺžka: | Nadmorská výška: | ? m PSČ: | Základné sídelné | jednotky: | Miestnych častí: | Katastrálne územie: | Adresa | mestského úradu: | Starosta / starostka: | Rudolfov je mesto v Česku v okrese České Budějovice v Juhočeskom kraji. 1. januára 2006 tu žilo 2417 obyvateľov, z toho 1206 mužov a 1211 žien, pričom priemerný vek v obci je 40,5 rokov (muži 39,4 rokov, ženy 41,6 rokov). Tento geografický článok o mieste v Česku je zatiaľ príliš Vlajka Česka krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Pozri aj * Zoznam obcí v Česku Mestá a obce okresu České Budějovice (9+98) Adamov | Bečice | Borek | Borovany | Borovnice | Boršov nad Vltavou  Bošilec | Branišov | Břehov | Čakov | Čejkovice | České Budějovice  Čížkrajice | Dasný | Dívčice | Dobrá Voda u Českých Budějovic | Dobšice  Dolní Bukovsko | Doubravice | Doudleby | Drahotěšice | Dříteň | Dubičné  Dubné | Dynín | Habří | Hartmanice | Heřmaň | Hlavatce | Hlincová Hora  Hluboká nad Vltavou | Homole | Horní Kněžeklady | Horní Stropnice  Hosín | Hosty | Hradce | Hranice | Hrdějovice | Hůry | Hvozdec  Chotýčany | Chrášťany | Jankov | Jílovice | Jivno | Kamenná  Kamenný Újezd | Komařice | Kvítkovice | Ledenice | Libín | Libníč | Lipí  Lišov | Litvínovice | Ločenice | Mazelov | Mladošovice | Modrá Hůrka  Mokrý Lom | Mydlovary | Nákří | Nedabyle | Neplachov | Nová Ves  Nové Hrady | Olešnice | Olešník | Ostrolovský Újezd | Petříkov | Pištín  Planá | Plav | Radošovice | Roudné | Rudolfov | Římov | Sedlec | Slavče  Srubec | Staré Hodějovice | Strážkovice | Strýčice | Střížov  Svatý Jan nad Malší | Ševětín | Štěpánovice | Temelín | Trhové Sviny  Týn nad Vltavou | Úsilné | Včelná | Vidov | Vitín | Vlkov | Vrábče  Vráto | Všemyslice | Záboří | Zahájí | Závraty | Zliv | Zvíkov  Žabovřesky | Žár | Žimutice Rudolf_Viest_555d.html Rudolf Viest slovenský divízny generál, veliteľ povstaleckej armády počas SNP Narodenie 24. september 1890 Revúca, Slovensko Úmrtie 1945 Flossenburg, Nemecko Pozri aj Biografický portál Rudolf Viest (* 24. september 1890, Revúca – † 1945, Flossenburg, Nemecko) bol slovenský divízny generál, veliteľ povstaleckej armády na Slovensku počas Slovenského národného povstania a jediný slovenský generál počas predvojnovej ČSR. Život Medzivojnové obdobie V období rokov 1920–1939 pôsobil ako dôstojník česko-slovenskej armády v diplomatických a veliteľských službách až po veliteľa 6. a 7. armádneho zboru. Roku 1933 dosiahol hodnosť brigádneho generála, v roku 1938 divízny generál. Bol členom delegácie na česko-slovensko - maďarských medzivládnych rokovaniach 9. až 13. októbra 1938, na ktorých sa v zmysle Mníchovskej dohody mala vyriešiť otázka maďarskej menšiny v Česko-Slovensku. Druhá svetová vojna Od roku 1939 príslušník slovenskej armády. Patril k skupine protifašisticky orientovaných dôstojníkov, udržiaval styk s domácim občianskym odbojom aj česko-slovenskou exilovou vládou v Londýne. Dňa 14. marca 1939 ako prvý podpísal vyhlásenie, v ktorom vystúpil proti činnosti, ktorá viedla k odtrhnutiu Slovenska od ČSR. 29. augusta 1939 emigroval cez Maďarsko do Francúzska. Od 17. októbra 1939 bol členom Československého národného výboru v Paríži a veliteľ vytvárajúceho sa exilového česko-slovenského vojska. Od januára 1940 veliteľ 1. čs. divízie vo Francúzsku. Účastník bojov proti hitlerovským vojskám. Po okupácii Francúzska v júni 1940 odišiel do Anglicka. Následne sa stal členom Štátnej rady československej a ministrom česko-slovenskej exilovej vlády v Londýne. Bol stúpencom E. Beneša. Od 20. júna 1944 bol zástupcom česko-slovenského vládneho delegáta pre oslobodené územie. 22. augusta 1944 odletel s česko-slovenskou vládnou delegáciou z Anglicka do ZSSR. Odtiaľ 6. októbra 1944 cez Moskvu s časťou 2. československej paradesantnej brigády odletel do Banskej Bystrice na pomoc SNP. Po príchode sa stal veliteľom 1. československej armády na Slovensku po Jánovi Golianovi a taktiež predsedom Rady na obranu Slovenska. Prostredníctvom Viesta sa česko-slovenská exilová vláda pokúšala získať väčší vplyv vo vedení SNP a armáde. V tomto období sa však vojenská situácia povstaleckej armády začala zhoršovať. V noci z 27. na 28. októbra 1944 vydal na Donovaloch posledný rozkaz 1. československej armády na Slovensku: „Boj za slobodu Česko-Slovenska sa nekončí, bude pokračovať v horách“, v zložitých podmienkach však nebol schopný zabezpečiť, aby sa rozkaz dostal do všetkých povstaleckých vojenských jednotiek, čím prispel k rozkladu povstaleckej armády. Dňa 3. novembra 1944 bol Viest s Golianom v Pohronskom Bukovci zajatý. Bol vyšetrovaný v Banskej Bystrici a Bratislave, potom odtransportovaný do Berlína, nemeckým súdom odsúdený na trest smrti a v nemeckom koncentračnom tábore Flossenburg pravdepodobne popravený spoločne s Golianom. Vyznamenania In memoriam bol Rudolf Viest vyznamenaný Radom SNP I. triedy (roku 1945), Česko-slovenským vojnovým krížom 1939 (roku 1945), Radom červenej zástavy (roku 1969) ako aj viacerými ďalšími česko-slovenskými a zahraničnými medailami. Roku 1945 bol in memoriam povýšený do hodnosti armádneho generála. Rudolf_Vanko_eb6f.html Rudolf Vanko hutnícky inžinier, banský konštruktér Narodenie 31. máj 1882 Banská Bystrica Úmrtie 22. január 1959 Budapešť Pozri aj Biografický portál Rudolf Vanko (* 31. máj 1882, Banská Bystrica - † 22. január 1959, Budapešť) bol hutnícky inžinier, banský konštruktér. Rodina * otec Samuel Vanko * matka Zuzana rod. Kusá Životopis Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, 1900 maturoval na evanjelický lýceu v Banskej Štiavnici, 1900-1904 študoval hutníctvo na baníckej a lesnícke akadémii v Banskej Štiavnici. Konštruktér banských strojov a zariadení vo firme Karol Kachelmann a syn vo Vyhniach, vo firme Lipták a spoločník v Pestszentl2rinci. Technický riaditeľ podniku na výrobu banských strojov a mechanických dopravných zariadení v Budapešti, vedúci kancelárie konštrukcie banských strojov, vedúci oddelenia v Ústave banskej projekcie v Budapešti. Publikoval odborné články v časopise Bányászati és Kohászti Lapok. Literatúra * Slovenský biografický slovník Externé odkazy * OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok. Tento článok zo systému OSUD potrebuje upraviť, pridať interwiki a kategórie. Po jeho úprave prosím odstráňte šablónu {{Osud na úpravu}}. Rudná_(okres_Svitavy)_0a65.html Rudná (okres Svitavy) Rudná (okres Svitavy) Základné informácie Postavenie: |obec NUTS 5 (obec): |CZ0533 578703 Kraj (NUTS 3): |Pardubický (CZ053) Okres (NUTS 4): |Svitavy (CZ0533) Obec s rozšírenou pôsobnosťou:|Svitavy Poverená obec: |Svitavy Historická krajina: |Morava Katastrálna výmera: | ? km² Počet obyvateľov: |188 Zemepisná šírka: | Zemepisná dĺžka: | Nadmorská výška: | ? m PSČ: | Základné sídelné | jednotky: | Miestnych častí: | Katastrálne územie: | Adresa | obecného úradu: | Starosta / starostka: | Rudná (okres Svitavy) je obec v Česku v okrese Svitavy v Pardubickom kraji. 1. januára 2006 tu žilo 188 obyvateľov, z toho 92 mužov a 96 žien, pričom priemerný vek v obci je 38,4 rokov (muži 36,8 rokov, ženy 39,9 rokov). Tento geografický článok o mieste v Česku je zatiaľ príliš Vlajka Česka krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Pozri aj * Zoznam obcí v Česku Mestá a obce okresu Svitavy (?+??) Banín | Bělá nad Svitavou | Bělá u Jevíčka | Benátky | Bezděčí u Trnávky  Biskupice | Bohuňov | Bohuňovice | Borová | Borušov | Brněnec | Březina  Březinky | Březiny | Březová nad Svitavou | Budislav | Bystré | Cerekvice nad Loučnou | Čistá | Desná | Dětřichov | Dětřichov u Moravské Třebové  Dlouhá Loučka | Dolní Újezd | Gruna | Hartinkov | Hartmanice | Horky  Horní Újezd | Hradec nad Svitavou | Chmelík | Chornice | Chotěnov  Chotovice | Chrastavec | Janov | Janůvky | Jaroměřice | Jarošov  Javorník | Jedlová | Jevíčko | Kamenec u Poličky | Kamenná Horka | Karle  Koclířov | Korouhev | Koruna | Křenov | Kukle | Kunčina | Květná  Lavičné | Linhartice | Litomyšl | Lubná | Makov | Malíkov | Městečko Trnávka | Mikuleč | Mladějov na Moravě | Morašice | Moravská Třebová  Nedvězí | Nová Sídla | Nová Ves u Jarošova | Oldřiš | Opatov | Opatovec  Osík | Pohledy | Polička | Pomezí | Poříčí u Litomyšle | Příluka | Pustá Kamenice | Pustá Rybná | Radiměř | Radkov | Rohozná | Rozhraní  Rozstání | Rudná | Rychnov na Moravě | Řídký | Sádek | Sebranice  Sedliště | Sklené | Slatina | Staré Město | Stašov | Strakov | Suchá Lhota | Svitavy | Svojanov | Široký Důl | Študlov | Telecí | Trpín  Trstěnice | Tržek | Třebařov | Újezdec | Útěchov | Vendolí | Vidlatá Seč  Víska u Jevíčka | Vítějeves | Vranová Lhota | Vrážné | Vysoká | Želivsko Rudolf_(korunný_princ).html Rudolf (korunný princ) Rudolf Habsburský Narodenie 21. august 1858 Laxenburg pri Viedni, Rakúsko Úmrtie 30. január 1889 Mayerling Pozri aj Biografický portál Rudolf Habsburský (* 21.8.1858, Laxenburg pri Viedni, † 30.1.1889, Mayerling) bol rakúsky arcivojvoda, korunný princ a následník trónu, jediný syn cisára Františka Jozefa I. a Alžbety Bavorskej. Jeho starými rodičmi z otcovej strany boli arcivojvoda František Karol Habsburský a arcivojvodkyňa Žofia Bavorská a z matkinej bavorský vojvoda Maximilián Jozef Bavorský a vojvodkyňa Ludovika Wilhelmina Bavorská. Mladosť Už pri narodení dostal dlhé meno s množstvom titulov: Rudolf František Karol Jozef, korunný princ a následník trónu Rakúskeho cisárstva, kráľovský princ v Čechách a Uhorsku, Lombardii a Benátkach, Dalmácii, Chorvátsku, Slavónii, Haliči, Vladimirsku a Ilýrsku, rakúsky arcivojvoda, Rytier Zlatého rúna. Od útleho detstva na Rudolfovu výchovu mala rozhodujúci vplyv jeho babička arcivojvodkyňa Žofia. Tá sa už predtým podieľala na výchove i oboch starších Rudolfových sestier, Žofie a Gizely. Jeho matka do výchovy svojho syna nezasahovala a tak Rudolfova osobnosť bola po celý život zmietaná medzi babičkou, matkou, otcom a služobníctvom, čo sa prejavilo na jeho citovom živote. S príbuzných si najviac obľúbil svoju sestru Gizelu, s matkou sa vídaval zriedka, i otec v dôsledku vladárskych a štátnických povinností mal naň málo času. Chcel mať zo syna po svojom vzore vojaka o čom svedčí okrem iného i fakt, že už druhý deň po narodení ho menoval plukovníkom a majiteľom 19. pešieho pluku. Od detstva mu vštepoval vojenskú ctižiadostivosť a lásku k armáde. Na malom princovi bol nápadný jeho bystrý duch, predčasná zrelosť až premúdrelosť, nadmieru vyspelý verbálny prejav a neustála túžba po vzdelaní. Vzdelávanie Na vzdelávaní korunného princa sa podieľalo množstvo učiteľov a vychovávateľov pochádzajúcich z rôznych krajín monarchie. Ich častokrát liberálne názory mali zásadný vplyv na Rudolfov ďalší život. Tým sa dostával do ostrých konfliktov s konzervatívnymi tradíciami viedenského dvora. Tajne spolupracoval s viacerými liberálnymi novinami. V duchu liberalizmu odmietal výsadné a neochvejné postavenie šľachty a duchovenstva v politike a spoločenskom živote a za „základ moderného štátu“ považoval meštianstvo. Otec, poznajúc jeho názory a politické zmýšľanie, nepoveroval ho politickými úlohami a zámerne ho držal stranou od vysokej politiky. V r. 1877 zavŕšil štúdiá a vydal sa na jednoročnú cestu po Európe. Počas nej navštívil viacero krajín – Švajčiarsko, Nemecko, Škótsko, Anglicko (prijala ho i kráľovná Viktória), Bavorsko. Zaujímal sa o prírodné vedy, najmä o ornitológiu. Prispieval do odborných časopisov o vtákoch. Na svetovej výstave vo Viedni v r. 1873 sa osobne stretol so známym prírodovedcom Alfredom Brehmom, s ktorým sa čoskoro spriatelil. Viackrát spolu podnikli prírodovedecké výpravy. V roku 1880 podnikol cestu do Egypta a Palestíny, v rámci ktorej navštívil i Jeruzalem. Manželstvo Rudolf so svojou manželkou, belgickou princeznou Štefániou Pred dovŕšením 20-teho roku života sa aktuálnou javila otázka princovej ženby. Za manželku mu bola vybraná pätnásťročná dcéra belgického kráľa Leopolda II. a rakúskej arcivojvodkyne Márie Henrietty, princezná Štefánia. V marci r. 1880 Rudolf odcestoval do Bruselu, aby sa s nastávajúcou manželkou stretol. Stretnutie prebiehalo v chladnej atmosfére. Napriek ich vlažnému vzťahu a nie príliš veľkému nadšeniu bol dohodnutý sobáš. Konal sa 10.5.1881. Rakúsky ľud privítal Štefániu s nadšením. Od počiatku sa Rudolf snažil vyhovieť prianiu dvora a správal sa ako milujúci manžel. No zdanie harmonickej rodiny bolo iba naoko. Rudolf sa manželke stále viac odcudzoval a keď sa od Štefánie postupne odvrátila celá rodina začala sa mladá princezná na viedenskom dvore cítiť opustená. Nový impulz vzájomnému zblíženiu malo priniesť narodenie potomka. 2.9.1883 prišla na svet jediná dcéra Alžbeta Mária, nazývaná Erži. Rudolf si však so Štefániou prestal rozumieť úplne a začal otvorene vyhľadávať mimomanželské vzťahy. Ich následkom bolo, že nakazil seba i svoju manželku venerickou pohlavnou chorobou čím sa Štefánia stala neplodnou. Samovražda Rudolfova choroba, depresie a na druhej strane vybičovaná túžba po živote, nenaplnený život, alkohol a drogy sa rozhodnou mierou podpísali pod jeho celkový telesný a duševný stav. V jeho dôsledku spáchal 30. januára 1889 samovraždu zastrelením spolu so svojou milenkou, barónkou Mary Vetserovou, na cisárskom loveckom zámočku Mayerling pri meste Heiligenkreuz v Dolnom Rakúsku. Prvotne prezentovanou príčinou skonu bolo otrávenie milenkou, oficiálnou verziou príčiny Rudolfovej smrti bolo zlyhanie srdca. k nejasnosti prípadu prispeli nespočetné verzie o príčine smrti: v deň nešťastia sa hovorilo o mozgovej mŕtvici, druhý deň sa vravelo o infarkte, pitevný nález však potrdil smrť spôsobenú guľkou z revolveru. Mŕtve telo korunného princa mohlo byť vystavené v kaplnke viedenského Hofburgu. Rodokmeň princa Rudolfa Rodokmeň korunného princa Rudolfa do tretieho pokolenia Starý otec: Prastarý otec: František Karol František II. Habsburský Habsburský Prastará mama: Otec: Mária Terézia Neapolsko-Sicílska František Jozef Prastarý otec: I. Stará mama: Maximilián Jozef I. Žofia Bavorská Prastará mama: Rudolf Karolína Frederika Wilhelmina (korunný Badenská princ) Starý otec: Prastarý otec: Maximilián Jozef Pius Bavorský Bavorský Prastará mama: Matka: Amália Arenberská Alžbeta Stará mama: Prastarý otec: Bavorská Ludovika Maximilián Jozef I. Wilhelmina Prastará mama: Bavorská Karolína Frederika Wilhelmina Badenská Existencia mŕtvoly Rudolfovej milenky bola dlho utajená. Do súčasnosti je pozadie tejto udalosti neobjasnené. Viedenský dvor od počiatku nemal záujem na zverejnení skutočnej príčiny incidentu. Lekári ako dôvod samovraždy uviedli pretrvávajúcu duševnú chorobu a z nej vyplývajúce skratové jednanie. Vďaka tomuto konštatovaniu mohol byť Rudolf 5.2.1889 pochovaný v rodovej Kapucínskej krypte vo Viedni. Mlčanie o Maryinej mŕtvole bolo zachovávané až do zániku monarchie v r. 1918. Literatúra Brigitte Hamannová: RUDOLF HABSBURSKÝ, princ rebel, Ikar, Praha 2006, ISBN 80-249-0792-5 Rudniansky_potok_(prítok_Jasenice)_13ba.html Rudniansky potok (prítok Jasenice) Rudniansky potok Dĺžka toku 4 km Plocha povodia  ? km² Rád toku V. Povodie Turiec Prameň Žiar Ústie Jasenica Hydrologické poradie 4-21-05-043 Číslo recipienta 4-21-05-7564 Rudniansky potok je potok v hornom Turci, v západnej časti okresu Turčianske Teplice. Je to ľavostranný prítok Jasenice, meria 4 km a je tokom V. rádu. Pramení v pohorí Žiar, v podcelku Vyšehrad, na juhojuhozápadnom svahu Vlčej (752,6 m n. m.) v lokalite Podskalie, v nadmorskej výške cca 580 m n. m. Na hornom toku tečie juhovýchodným smerom a následne vstupuje do Turčianskej kotliny, kde najprv preteká intravilánom obce Rudno. V obci sa ďalej stáča severojužným smerom a pod obcou potom pokračuje k ústiu viac juhojuhovýchodným smerom. Bez pribratia stálych prítokov ústi severozápadne od obce Budiš v nadmorskej výške približne 474 m n. m. do Jasenice. Ruda_(okres_Rakovník)_bfc1.html Ruda (okres Rakovník) Ruda Ruda – znak Ruda – vlajka znak vlajka Základné informácie Postavenie: |obec NUTS 5 (obec): |CZ020C 542326 Kraj (NUTS 3): |Stredočeský (CZ020) Okres (NUTS 4): |Rakovník (CZ020C) Obec s rozšírenou pôsobnosťou:| Poverená obec: | Historická krajina: |Čechy Katastrálna výmera: | ? km² Počet obyvateľov: |707 Zemepisná šírka: | Zemepisná dĺžka: | Nadmorská výška: | ? m PSČ: | Základné sídelné | jednotky: | Miestnych častí: | Katastrálne územie: | Adresa | obecného úradu: | Starosta / starostka: | Ruda je obec v Česku v okrese Rakovník v Stredočeskom kraji. 1. januára 2006 tu žilo 707 obyvateľov, z toho 362 mužov a 345 žien, pričom priemerný vek v obci je 39,8 rokov (muži 38,6 rokov, ženy 41,0 rokov). Tento geografický článok o mieste v Česku je zatiaľ príliš Vlajka Česka krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Pozri aj * Zoznam obcí v Česku Iné projekty * Commons * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Rudolf_Kloska_d4d8.html Rudolf Kloska maliar Narodenie 27. august 1877 Horné Hámre Úmrtie 22. jún 1964 Banská Bystrica Pozri aj Biografický portál Rudolf Kloska (* 27. august 1877, Horné Hámre - † 22. jún 1964, Banská Bystrica) bol maliar. Rodina * otec Adolf Kloska * matka Kornélia rod. Gurská Životopis Študoval na gymnáziu v Banskej Štiavnici, od 1901 na umelecko-priemyselnej škole v Budapešti. Pracovník stavebnej kancelárie v Hronci. Maľoval najmä krajiny a zátišia: v krajinárstve sa inšpiroval prírodou okolia Brezna, vyznačoval sa realistickým až naturalistickým podaním námetov a detailným vypracovaním motívov. Jeho obrazy sú iba v súkromnom majetku, predovšetkým v okolí Brezna. Literatúra * Slovenský biografický slovník Externé odkazy * OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok. Tento článok zo systému OSUD potrebuje upraviť, pridať interwiki a kategórie. Po jeho úprave prosím odstráňte šablónu {{Osud na úpravu}}. Rudolf_Likavčan_c87c.html Rudolf Likavčan Rudolf Likavčan (* 15. február 1960, Ružomberok) je slovenský maliar. Narodil sa 15. februára 1960 v Ružomberku. Detstvo prežil v obci Liptovské Sliače, kde navštevoval základnú školu. O výtvarné umenie sa zaujímal od útleho veku, ale aktívne sa mu venuje až od osemnástich rokov. Prihlášku si podal aj na Strednú školu do Brna, odpoveď však bola negatívna nakoľko prijímali len záujemcov z Brnenského kraja. Začal teda navštevovať Strednú priemyselnú školu v Ružomberku. Táto škola bola vlastne pôvodcom jeho terajšieho štýlu v maľovaní. Štúdiu maliarstva a kresby sa ďalej venoval ako samouk. Začal navštevovať Liptovské osvetové stredisko, kde sa stretával s ľuďmi podobných záujmov aj podobných názorov na výtvarné umenie. Svoje práce konfrontoval na okresných aj krajských výstavách, kde získal diplomy a čestné uznania. V roku 1985 začal navštevovať krajské štúdio výtvarníkov v Banskej Bystrici ktoré viedli akademickí maliari ako Fero Kráľ a Pavol Muška. Cieľom práce v štúdiu bola hlavne nutnosť rozvinúť a obohatiť poznanie autora do najväčšej šírky a hĺbky ako bezpodmienečný základ tvorby. Skultivovať jeho myslenie a naučiť ho hľadať a nájsť vlastnú cestu realizácie. Autor sa od roku 1980 aktívne prikláňa k maľbe a kresbe. Čerpá z kubistického slohu. Ide vlastne o konštruktivistický kubizmus, kde maľba alebo kresba vzniká dôsledným plánovaním či konštruovaním na plátno či papier. Počas tvorby však nieje vylúčená zmena nákresu či celého obrazu. Tak ako človek rastie, dospeje a zomrie až vtedy vieme že jeho život bol dobrý alebo zlý, tak aj dielo maliara musí dospieť a čas ukáže či bolo dobré alebo nie. Z tém ktoré maliar používa vo svojej tvorbe je najviac preferovaná téma ženy a ženy- matky. Obľúbené sú tiež motívy zátišia a figurálnej kompozície. Hlavným zdrojom jeho inšpirácie je samotný život a situácie v ktorých sa nachádza. Rudiment.html Rudiment Rudiment alebo zákrpok je zakrpatená štruktúra, ktorá kedysi u predkov plnila nejakú funkciu, ale v súčasnosti nijakú funkciu neplní. Rudimenty napríklad sú: panvy pytónov, nefunkčné nohy niektorých plazov, zbytky očí jaskynných rýb, slepé črevo u človeka, bradavky samcov cicavcov. Rudimenty sú nepriamym dôkazom správnosti evolučnej teórie. Pozri aj * atavizmus Rudniansky_potok_(prítok_Hrona)_d1ab.html Rudniansky potok (prítok Hrona) Rudniansky potok je potok na Strednom Pohroní, na území okresov Levice a Žarnovica. Je to ľavostranný prítok Hrona, meria 9 km a je tokom III. rádu. Pramení v Štiavnických vrchoch, v podcelku Hodrušská hornatina, pod sedlom Lachtriská (698 m n. m.) v nadmorskej výške cca 655 m n. m. Na krátkom úseku tečie na juhozápad cez obec Uhliská, sprava priberá krátky prítok z východného svahu Drieňova (766,9 m n. m.), stáča sa na západ a preteká Rudnianskou dolinou. Z ľavej strany priberá dva prítoky z oblasti Jakubovho uhliska, stáča sa na severozápad, pričom koryto vytvára dva výrazné oblúky. Zľava priberá prítok zo severozápadného svahu Veľkého Veterníka (756,9 m n. m.), sprava prítok spod Drieňova a spod Veľkého Žiaru (855,8 m n. m.), ďalej zľava spod Humenice (506,8 m n. m.) a sprava spod Drastavice (834,2 m n. m.). Potom sa stáča na západ, vytvára ďalší oblúk a preteká horným koncom obce Rudno nad Hronom, pričom vstupuje do Breznického podolia a zľava priberá ešte prítok zo severného svahu Gruntov (656,4 m n. m.). Napokon sa stáča na sever, preteká celou obcou a na severnom okraji jej intravilánu ústi v nadmorskej výške okolo 200,5 m n. m. do Hrona. Rudná.html Rudná Rudná môže byť: * obec na Slovensku v okrese Rožňava, pozri Rudná (okres Rožňava) * mesto v Česku v okrese Praha-západ, pozri Rudná (okres Praha-západ) * obec v Česku v okrese Svitavy, pozri Rudná (okres Svitavy) Symbol rozcestia Toto je rozlišovacia stránka — navigačná pomôcka obsahujúca zoznam iných článkov, ktoré by mohli mať rovnaký názov. Ak vás na túto stránku odkázal článok, prosíme Vás, aby ste sa k článku vrátili a opravili v ňom odkaz tak, aby odkazoval priamo na konkrétnu stránku z hore uvedeného zoznamu, ktorú autor článku myslel. Rudolf_Verčík_253f.html Rudolf Verčík Rudolf Verčík (* 19. marec 1976) je slovenský hokejový útočník, momentálne pôsobiaci v klube TKH Toruń. Reprezentácia V slovenskom drese odohral 7 zápasov, zatiaľ neskóroval. Externé odkazy * Rudolf Verčík klubová štatistika na hockeyDB.com Rudniansky_potok.html Rudniansky potok Rudniansky potok môže byť: * potok na Strednom Pohroní, pozri Rudniansky potok (prítok Hrona) * potok na strednom Spiši, pozri Rudniansky potok (prítok Hornádu) * potok v Turci, pozri Rudniansky potok (prítok Jasenice) Symbol rozcestia Toto je rozlišovacia stránka — navigačná pomôcka obsahujúca zoznam iných článkov, ktoré by mohli mať rovnaký názov. Ak vás na túto stránku odkázal článok, prosíme Vás, aby ste sa k článku vrátili a opravili v ňom odkaz tak, aby odkazoval priamo na konkrétnu stránku z hore uvedeného zoznamu, ktorú autor článku myslel. Rudolf_Stockar_5f77.html Rudolf Stockar Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality. Pozri aj stránky Ako upravovať stránku a Návody a štýl alebo diskusiu k článku. Rudolf Stockat český architekt Narodenie 25. máj 1886 Doplazy na Morave Úmrtie 19. december 1957 Praha Pozri aj Biografický portál Dr Rudolf Stockar (*25. máj 1886 Doplazy na Morave, okr. Prostějov – †19. december 1957 Praha *)český architekt, urbanista, návrhár nábytku. Jeho tvorba sa spája s viacerými architektonickými štýlmi od kubizmu cez rondokubizmus až po funkcionalizmus. Štúdium Stockar vyštudoval Vysoké Učení Technické v Prahe pod vedením profesora Jana Koulu. Popri štúdiu architektúry je aktívnym členom umeleckoremeselného družstva ARTĚL . Životopis Profesionálny život R. Stockara bol silno spätý s umelecko-remeselným spolkom Artěl. Artěl bolo významným družstvom výtvarných umelcov a zaisťovalo výrobu a predaj návrhov svojich členov. Stockar tu pôsobil v spolupráci s významnými architektmi akými sú Vlastislav Hofman, Jan Kotěr, Otakar Novotný, Josef Dosípal a tiež s maliarom Václavom Špálom či sochárom Stanislavom Suchardom, Jaroslavom Horejcom a ďalšími, čím bola ovplyvnená jeho tvorba. Od roku 1915 je predsedom tohoto spolku. Získava uznanie ako návrhár keramiky, šperkov a nábytku v štýle art deco. Stáva sa renomovaným pražským architektom a od roku 1920 pracuje ako samostatný projektant. Jeho prax je široko rozvetvená od urbanistických smerovaní k záhradnému mestu až po tvorbu interiéru. Začiatky svojho pôsobenia zasvätil rondokubizmu a kubizmu, neskôr je tvorcom funkcionalistických stavieb. Nech však tvoril v priebehu svojej kariéry v akomkoľvek štýle všetky jeho návrhy nesú pečať sebaistého originálneho tvorcu, ktorý má materiál úplne pod kontrolou. Rudolf Stockar umiera vo veku 74 rokov v Prahe. Významné architektonické diela Medzi významné diela R. Stockara patrí vila pre F. Lipčíkovú v Olomouci. Jeho najprogresívnejším dielom je však Kúpeľný komplex na Sliači. Vila F. Lipčíkovej pochádza z roku 1918. Ide o rozľahlý objekt, ktorý vznikol spojením a prestavbou dvoch domov. Základná kompozícia priečelia má formu zámočku. Celá stavba je symetrická, rizalit vrcholí trojuholníkovým štítom. Priečelia oboch bočných krídel sú naopak jednoduchšie. Architekt tu zreteľne odlíšil to, čo zo starých domov ponechal od toho, čo k nim nové pripojil. I keď bola stavba oproti pôvodnému návrhu postavená úspornejšie, stala sa prvou radikálnou moravskou kubistickou architektúrou. V roku 1924 sa Rudolf Stockar stáva víťazom súťaže na projekt Kúpeľného komplexu na Sliači . Práve tento projekt ho privádza k oceneniu funkcie, ktorá sa stáva základným faktorom ovplyvňujúcim vzhľad stavby. Stavba nie je len samostatnou jednotkou neuvážene vloženou do priestoru, ale naopak, svojou kompozíciou elegantne komunikuje s okolím, architektúrou aj prírodou. Stockar je i autorom regulačného plánu kúpeľov na Sliači z rokov 1928-1929. Vybrané diela architektúra: 1918-Vila F. Lipčíkovej , Kubizmus 1919-20-Sokolovňa a Divadlo v Jabloném n. O., Kubizmus 1922-Obchodný dom Praha- prestavba, Rondokubizmus 1923-Škola v Prachaticiach, Kubizmus 1924-Škola v Hrádku n. N., Kubizmus 1925-Školav Hodějovicích, Kubizmus 1925-Škola vo Vimperku, Kubizmus 1925-Škola v Skalici, Rondokubizmus 1925-Kúpeľná budova Palace Sliač , Funkcionalizmus 1926-38-Palác Politika Praha-prestavba 1926-Nemocnica v Trenčíne 1927 -Nemocnica v Levoči 1928-1929-Regulačný plán kúpeľov Sliač 1935-obyt. domy vo Vinohradoch 1937-obyt. domy v Dejvicích umeleckopriemyselné predmety: 1920-Kávový servis (ručne dekorovaný, glazovaný), art deco 1921-Brošňa (striebro, perleť, karneol), art deco Literatúra * Dulla,M. ; Moravčíková, H.: Architektúra Slovenska v 20. Storočí, Slovart 2002, Bratislava * Foltyn, Ladislav: Slovenská architektúra a česká avantgarda 1918 – 1939, Bratislava 1993 * Karasová, D. : Osobnosti nábytkové tvorby, Rudolf Stockar, [Architekt, návrhář interiérů, nábytku a předmětů užitého umění.],Domov,1996, č. 1, s. 30-31 * Kubičková, K.: Architekt Stockar a Kúpele Sliač, Projekt: revue slovenskej architektúry, 1996 číslo 2 str. 30-33, * Švácha, Rostislav: Od Moderny k Funkcionalizmu, Victoria Publishing As. 1995, Praha Rudolf_Cigánik_880b.html Rudolf Cigánik Rudolf Cigánik (* 10. január 1961, Handlová) je slovenský akademický maliar, grafik, svetovo uznávaný tvorca poštových známok. Dielo Vydal už svoj druhý samizdat o vytvorení najväčšej poštovej známky na svete klasickou technológiou oceľorytiny vo veľkosti 7,3×8,3 cm v máji 2004, tentoraz do ocele vyryl v podobe známok portréty svojej netere Martiny Cigánikovej a jej snúbenca Petra Chromčáka. Známky sú súčasťou originálnej pozvánky na ich svadbu. Namiesto nominálnej hodnoty je na nej vytlačená hodina sobáša. Samizdaty sa Cigánik rozhodol vydávať, pretože Slovenská pošta už prestala vydávať známky vytvorené kvalitnou oceľorytinou a tlačí ich výlučne lacnejším ofsetom. Vyhlásenie známky roka 2002 v Kostoľanoch pod Tríbečom v Zlatomoravskom okrese bolo vyvrcholením medzinárodnej filatelistickej výstavy Nitrafila. Víťazom 10. ročníka ankety o najkrajšiu známku Slovenska za rok 2002 sa už po tretí raz za sebou stal akademický maliar Rudolf Cigánik. V tomto prípade ide o výnimočnú dvojznámku, na ktorej je zobrazený Bojnický zámok v nominálnej hodnote 12 Sk a terasy v čínskom Handan (8 Sk). Obe známky sa používajú aj v Číne, kde je ich nominálna hodnota 80 jüanov. Autora prišiel oceniť aj veľvyslanec Čínskej ľudovej republiky na Slovensku Juan Guisen, ktorý zdôraznil, že známková tvorba prináša aj Číňanom veľkú radosť. Svedčí o tom i skutočnosť, že pri uvedení známky vlani na jeseň odhalili pri terasách Handan Cigánikovi pamätnú tabuľu. Za výnimočný možno považovať i fakt, že na realizáciu známky bol vyhlásený konkurz, do ktorého sa prihlásili traja slovenskí a štyria čínski výtvarníci. Handlovský výtvarník Rudolf Cigánik sa doteraz autorsky podieľal na 64 slovenských známkach, najbližšie vyjde jeho divá mačka. Súčasťou výstavy Nitrafila bola tiež anketa o najkrajšiu slovenskú známku desaťročia. Aj v nej zvíťazil Cigánik spolu s výtvarníkom Dušanom Kállayom. Ide o dejiny poštového práva v nominálnej hodnote 20 Sk vydané v roku 2000. V súčasnosti (rok 2006) bolo na záchranu krásneho handlovského kostolika U dobrého pastiera vytvorené dielo, ktoré je v podobe grafického listu a je na ňom zobrazený kostolík U dobrého pastiera a pastier. Tento grafický list je v predaji a ten kto si toto dielo zakúpi prispieva na rekonštrukciu zvonice, ktorá stojí pri kostolíku U dobrého pastiera. Rudolf_Macášek_df59.html Rudolf Macášek dopravný odborník Narodenie 7. apríl 1901 Kysucké Nové Mesto Úmrtie 7. september 1974 Bratislava Pozri aj Biografický portál Rudolf Macášek (* 7. apríl 1901, Kysucké Nové Mesto - † 7. september 1974, Bratislava) bol dopravný odborník. Rodina * otec Andrej Macášek * matka Terézia rod. Deánková * manželka Gertrúda rod. Vnuková Životopis Do roku 1947 štud. na gymnáziu v Žiline, neskôr na VŠE v Bratislave. Účastník protifašist. odboja, zapojil sa do príprav SNP, príslušník 1. čs. partizánskej brigády M.R. Štefánika, zúčastnil sa bojov pri Hričove, Žiline, Strečne, v okolí Martina, Čremošného a Banskej Bystrice. Po oslobodení organizoval rekonštrukciu železničkej dopravy. Vedeckovýskumný pracovník, riaditeľ Výskumného ústavu dopravného v Bratislave. V roku 1953-1961 sa venoval výskumu bezpečnosti dopravy a kultúrne cestovanie. Článkami prispieval do Technických novín. Ocenenie * Rad SNR Za hrdinstvo v práci I.tr., roku1945, Rad SNP II.tr., 1948, Rad práce, roku 1971 Literatúra * Slovenský biografický slovník Externé odkazy * OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok. Tento článok zo systému OSUD potrebuje upraviť, pridať interwiki a kategórie. Po jeho úprave prosím odstráňte šablónu {{Osud na úpravu}}. Rudná_pod_Pradědem_7e49.html Rudná pod Pradědem Rudná pod Pradědem Základné informácie Postavenie: |obec NUTS 5 (obec): |CZ0801 551945 Kraj (NUTS 3): |Moravskosliezsky (CZ080) Okres (NUTS 4): |Bruntál (CZ0801) Obec s rozšírenou pôsobnosťou:| Poverená obec: | Historická krajina: |Morava Katastrálna výmera: | ? km² Počet obyvateľov: |364 Zemepisná šírka: | Zemepisná dĺžka: | Nadmorská výška: | ? m PSČ: | Základné sídelné | jednotky: | Miestnych častí: | Katastrálne územie: | Adresa | obecného úradu: | Starosta / starostka: | Rudná pod Pradědem je obec v Česku v okrese Bruntál v Moravskosliezskom kraji. 1. januára 2006 tu žilo 364 obyvateľov, z toho 192 mužov a 172 žien, pričom priemerný vek v obci je 38,6 rokov (muži 38,3 rokov, ženy 39,0 rokov). Pozri aj * Zoznam obcí v Česku Mestá a obce okresu Bruntál Andělská Hora • Bílčice • Bohušov • Brantice • Bruntál • Břidličná • Býkov-Láryšov • Čaková • Dětřichov nad Bystřicí • Dívčí Hrad • Dlouhá Stráň • Dolní Moravice • Dvorce • Heřmanovice • Hlinka • Holčovice • Horní Benešov • Horní Město • Horní Životice • Hošťálkovy • Janov • Jindřichov • Jiříkov • Karlova Studánka • Karlovice • Krasov • Krnov • Křišťanovice • Leskovec nad Moravicí • Lichnov • Liptaň • Lomnice • Ludvíkov • Malá Morávka • Malá Štáhle • Město Albrechtice • Mezina • Milotice nad Opavou • Moravskoslezský Kočov • Nová Pláň • Nové Heřminovy • Oborná • Osoblaha • Petrovice • Razová • Roudno • Rudná pod Pradědem • Rusín • Rýmařov • Ryžoviště • Slezské Pavlovice • Slezské Rudoltice • Stará Ves • Staré Heřminovy • Staré Město • Světlá Hora • Svobodné Heřmanice • Široká Niva • Třemešná • Tvrdkov • Úvalno • Václavov u Bruntálu • Valšov • Velká Štáhle • Vrbno pod Pradědem • Vysoká • Zátor Rudolf_Eisler_4145.html Rudolf Eisler Rudolf Eisler (* 7. január 1873, Viedeň – † 13. december 1926, Viedeň) bol rakúsky filozof. Autor známej príručky/slovníka filozofie. Externé odkazy FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Rudolf_Eucken_aa68.html Rudolf Eucken nemecký filozof Narodenie 5. január 1846 Aurich Ostfriesland Úmrtie 15. september 1926 Jena, Nemecko Pozri aj Biografický portál Nositeľ Nobelovej ceny Rudolf Christoph Eucken (* 5. január 1846, Aurich (Ostfriesland) – † 15. september 1926, Jena) bol nemecký filozof a univerzitný profesor, významný predstaviteľ hnutia za obnovu idealistickej metafyziky, nositeľ Nobelovej ceny za literatúru za rok 1908. Život a filozofické názory Rudolf Christoph Eucken študoval na univerzitách v Berlíne a Göttingene klasickú filológiu, históriu a filozofiu a hlboko sa zaoberal Aristotelovými postupmi a výrazovými prostriedkami. V rokoch 1871 až 1874 pôsobil ako univerzitný profesor filozofiu v Bazileji a od roku 1874 až do roku 1920 v Jene. V 80. rokoch 19. storočia vystúpil ako vedúci činiteľ hnutia kritizujúceho prevládajúci naturalisticko-pozitivistický svetový názor. Vo svojom diele sa snažil na základe tradícií nemeckého klasického idealizmu vytvoriť vlastnú koncepciu metafyziky ducha, ktorá spája filozofický aktivizmus s kresťanským náboženstvom a s niektorými prvkami neskoršej filozofie života. Východiskom jeho prác, v ktorých sa usiloval o obnovu idealistického myslenia a tvorivých síl ľudstva, bolo poňatie duchovného sveta ako autonomného, večného, ktoré má absolútny zmysel a hodnotu. Ako zástanca neoidealizmu žiadal a zdôvodňoval zjednotenie tvorby a života do mravno-duchovného činu, ktorý by prekonal úpadok modernej civilizácie spočívajúcej v tom, že sa kultúrna práca stala neosobnou, čím by sa opätovne vytvoril ozajstný duchovný život. Rudolf Christoph Eucken (uprostred) roku 1865 na univerzite v Göttingene Svoj myšlienkový postup Eucken označoval ako noologickú metodu, ktorá spočívala v tom, že duchovný svet nechápal len psychologicky, ale aj ako objektívnu hodnotu. Zmysel bytia videl v aktívnom naplňovaní duchovných hodnôt. Euckenove spisy sa vyznačujú obrovským kazateľským pátosom, ktorý pôsobil najmä proti odľudšteniu ľudskej kultúry. Hlavne preto bola roku 1908 Euckenovi udelená Nobelova cena za literatúru „... za závažné hľadanie pravdy, prenikavú silu myslenia a široký rozhľad, za vrelosť a mohutnosť štylistického stvárnenia, s ktorými v početných prácach hájil a rozvíjal idealistickú životnú filozofiu“ (citácia zo zdôvodnenia Švédskej akadémie). Druhý raz v histórii udeľovania Nobelovej ceny ju neudelili za krásnu literatúru, ale za iné spisy, ktoré svojou formou a poňatím majú literárnu hodnotu, ako je uvedené v príslušných stanovách k Nobelovej cene (prvým takýmto nositeľom bol roku 1902 nemecký historik Theodor Mommsen). Spisy * Die Methode der aristotelischen Forschung (1872, Metóda Aristotelových bádaní), * Grundbegriffe der Gegenwart (1878, Základné pojmy moderného filozofického myslenia), * Geschichte der philosophischen Terminologie (1879, Dejiny filozofického názvoslovia), * Die Einheit des Geistesleben (1888, Jednota duchovného života), * Die Lebensanschauungen der grosser Denker (1890, Veľkí myslitelia a ich pohľady na život), * Der Kampf um einen geistigen Lebensinhalt (1896 Zápas za duchovný obsah života), * Der Wahrheitsgehalt der Religion (1901, Pravda náboženstva), * Grundlinien einer neuen Lebensanschauung (1907, Podstata života a životné názory), * Philosophie der Geschichte 1907, Filozofia dejín) * Geistige Stromungen der Gegenwart (1908, Hlavné prúdy moderného myslenia), * Der Sinn und Wert des Lebens (1908, Zmysel a hodnota života), * Können wir noch Christen sein? (1911, Môžeme ešte byť kresťanmi?), * Der Sozialismus und seine Lebensgestaltung (1921, Socializmus a jeho utváranie). Externé odkazy * Nobel Prize bio * http://nobelprize.org/nobel_prizes/literature/laureates/1908/eucken-bio.html * http://www.dhm.de/lemo/html/biografien/EuckenRudolf/ - po nemecky * http://www.kirjasto.sci.fi/eucken.htm - po anglicky Iné projekty * Commons * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému v • d • e Nositelia Nobelovej ceny za literatúru 1901 - Sully Prudhomme 1902 - Theodor Mommsen 1903 - Bjørnstjerne Bjørnson 1904 - José Echegaray y Eizaguirre/Frédéric Mistral 1905 - Henryk Sienkiewicz 1906 - Giosuè Carducci 1907 - Rudyard Kipling 1908 - Rudolf Eucken 1909 - Selma Lagerlöfová 1910 - Paul Johann Ludwig Heyse 1911 - Maurice Maeterlinck 1912 - Gerhart Hauptmann 1913 - Rabíndranáth Thákur 1914 - nebola udelená 1915 - Romain Rolland 1916 - Verner von Heidenstam 1917 - Karl Gjellerup/Henrik Pontoppidan 1918 - nebola udelená 1919 - Carl Spitteler 1920 - Knut Hamsun 1921 - Anatole France 1922 - Jacinto Benavente y Martínez 1923 - William Butler Yeats 1924 - Władyslaw Reymont 1925 - George Bernard Shaw 1926 - Grazia Deleddová 1927 - Henri Bergson 1928 - Sigrid Undsetová 1929 - Thomas Mann 1930 - Sinclair Lewis 1931 - Erik Axel Karlfeldt 1932 - John Galsworthy 1933 - Ivan Alexejevič Bunin 1934 - Luigi Pirandello 1935 - nebola udelená 1936 - Eugene O'Neill 1937 - Roger Martin du Gard 1938 - Pearl S. Bucková 1939 - Frans Eemil Sillanpää 1940–1943 - nebola udelená 1944 - Johannes Vilhelm Jensen 1945 - Gabriela Mistralová 1946 - Hermann Hesse 1947 - André Gide 1948 - Thomas Stearns Eliot 1949 - William Faulkner 1950 - Bertrand Russell 1951 - Pär Lagerkvist 1952 - François Mauriac 1953 - Winston Churchill 1954 - Ernest Nobelova cena Hemingway 1955 - Halldór Laxness 1956 - Juan Ramón Jiménez 1957 - Albert Camus 1958 - Boris Pasternak 1959 - Salvatore Quasimodo 1960 - Saint-John Perse 1961 - Ivo Andrić 1962 - John Steinbeck 1963 - Giorgos Seferis 1964 - Jean-Paul Sartre 1965 - Michail Alexandrovič Šolochov 1966 - Šmuel Josef Agnon/Nelly Sachsová 1967 - Miguel Ángel Asturias 1968 - Jasunari Kawabata 1969 - Samuel Beckett 1970 - Alexandr Isajevič Solženicyn 1971 - Pablo Neruda 1972 - Heinrich Böll 1973 - Patrick White 1974 - Eyvind Johnson/Harry Martinson 1975 - Eugenio Montale 1976 - Saul Bellow 1977 - Vicente Aleixandre 1978 - Isaac Bashevis Singer 1979 - Odysseas Elytis 1980 - Czesław Miłosz 1981 - Elias Canetti 1982 - Gabriel García Márquez 1983 - William Golding 1984 - Jaroslav Seifert 1985 - Claude Simon 1986 - Wole Soyinka 1987 - Joseph Brodsky 1988 - Nadžíb Mahfúd 1989 - Camilo José Cela 1990 - Octavio Paz 1991 - Nadine Gordimerová 1992 - Derek Walcott 1993 - Toni Morrisonová 1994 - Kenzaburó Óe 1995 - Seamus Heaney 1996 - Wisława Szymborská 1997 - Dario Fo 1998 - José Saramago 1999 - Günter Grass 2000 - Gao Xingjian 2001 - V. S. Naipaul 2002 - Imre Kertész 2003 - J. M. Coetzee 2004 - Elfriede Jelineková 2005 - Harold Pinter 2006 - Orhan Pamuk 2007 - Doris Lessingová Rudolph_Arthur_Marcus_f4e0.html Rudolph Arthur Marcus Nositeľ Nobelovej ceny kanadský chemik Narodenie 21. júl 1923 Montreal, Kanada Pozri aj Biografický portál Rudolph Arthur Marcus (* 21. júl 1923) je kanadský chemik. V roku 1992 získal Nobelovu cenu za chémiu za svoje príspevky k teórii reakcií s presunom elektrónov v chemických systémoch. Život Marcus sa narodil v Montreale, štát Quebec, Kanada. Titul B.Sc. získal v roku 1943 a Ph.D. v roku 1946 na Univerzite McGilla. V roku 1958 sa stal občanom Spojených štátov. V súčasnosti je profesorom v Caltechu. Pozri aj * Marcusova teória Externé odkazy * Marcusov životopis na stránke Nobelovej ceny Rudava.html Rudava Fotka rieky Rudava Dĺžka toku 45 km Dĺžka toku na Slovensku 45 km Plocha povodia 438,7 km² Plocha povodia na Slovensku 438,7 km² Vznik prameň v Lakšárskej pahorkatine Ústie do Moravy Priemerný prietok 2,10 m³/s Minimálny prietok  ? m³/s Maximálny prietok  ? m³/s Rudava je rieka na Záhorí, ľavostranný prítok Moravy, má dĺžku 45 km a zaberá povodie s plochou 438,7 km². Je tokom III. rádu, priemerná lesnatosť povodia dosahuje až 60% (borovicové lesy na viatych pieskoch). Pramení v Lakšárskej pahorkatine (podcelok Borskej nížiny) pod vrchom Dubník (289 m n. m.), západne od obce Bílkove Humence v nadmorskej výške cca 238 m n. m. Najprv obteká obec z juhu a tečie na severovýchod, potom na východ, priberá zľava menšie potoky a ďalej preteká územím vojenského výcvikového priestoru (VVP) Záhorie. Oblúkom sa stáča na juhozápad, opúšťa VVP Záhorie a tečie po jeho východnej hranici, na pravom brehu sa oddeľuje koryto Starej Rudavy, ktoré ďalej tečie viac-menej rovnobežne. Zľava potom priberá Prievalský potok, Mäsiarsky potok, Hrudky, Smrekovec, Hraničný potok, Trstienku, výraznejším oblúkom sa stáča na západ a priberá zľava Kráľov potok, sprava Starú Rudavu pri hájovni Stará píla. Opäť preteká územím VVP, zľava priberá Rudavku (179,8 m n.m.), sprava Žliabok, pri obci Studienka na krátkom úseku opúšťa územie VVP a vytvára meandre a po tretí raz vstupuje na územie VVP. Tu sa od hlavného koryta oddeľuje pravobrežný Nový kanál (162,9 m n.m.), pričom Rudava ďalej pokračuje veľkým oblúkom na juhozápad, definitívne opúšťa územie VVP, podteká diaľnicu D2, železničnú trať a následne aj štátnu cestu I/2 (pri obci Veľké Leváre), spája sa s Novým kanálom a tečie ďalej na severozápad. Pri obci Malé Leváre sa koryto obracia na západ, priberá pravostranný Lakšársky potok, križuje Zohorský kanál a v oblasti Rudavného jazera sa v nadmorskej výške 147 m n. m. vlieva do Moravy (katastrálne územie obce Malé Leváre). Rudolf_Žiak_2088.html Rudolf Žiak Rudolf Žiak (* 27. máj 1955) je poslancom Národnej rady Slovenskej republiky a podpredsedom Hnutia za demokraciu. Rudolf Žiak bol do roku 1998 šéfom rozviedky SIS. Bolo to v čase, keď bol riaditeľom SIS Ivan Lexa. V rokoch 1998 až 2002 vykonával funkciu podpredsedu HZDS pre zahraničnú politiku. Rudolf Žiak bol zvolený za poslanca NR SR za HZDS vo volebnom období 2002-2006. Začiatkom roku 2003 bol v skupine 11 poslancov pod vedením Vojtecha Tkáča, ktorí vystúpili z HZDS a založili novú politickú stranu Ľudová únia.V období 2002 až 2004 bol ako poslanec NR SR pozorovateľom v EP Bol členom politickej frakcie UEN, kde vykonával funkciu podpredsedu. Bol lídrom koalície ĽÚ a HZD vo voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2004. Po neúspechu strany v týchto voľbách Rudolf Žiak z ĽÚ vystúpil a stal sa členom strany Hnutie za demokraciu, neskôr bol zvolený za podpredsedu. Kongres strany ho 18. februára 2006 potvrdil vo funkcii podpredsedu pre zahraničie, kultúru a šport. Rudolf Žiak je v členom Zahraničného výboru NR SR. E-mail na nrsr.sk: mailto:rudolf_ziak@nrsr.sk Web na nrsr.sk: Rudolf Žiak Rudolf_Brdička_a2d0.html Rudolf Brdička Rudolf Brdička (* 25. február 1906 – † 25. jún 1970) bol český fyzikálny chemik. Profesor Karlovej univerzity. Venoval sa najmä aplikácii polarografie v lekárskej biochémii a kinetike rýchlych reakcií v roztokoch. Založil českú fyzikálnochemickú školu. Rudolf_II._(Rakúsko)_b034.html Rudolf II. (Rakúsko) Rudolf II. vojvoda rakúsky a štajerský Narodenie 1270 Úmrtie 10. máj 1290 Praha Pozri aj Biografický portál Rudolf II. (nem. Rudolf II. von Habsburg, lat. Rudolfus II.) bol rakúsky a štajerský vojvoda a titulárny švábsky vojvoda, syn rímsko-nemeckého cisára Rudolfa I. a Gertrúdy Hohenberskej. Život V decembri roku 1282 sa stal rakúskym a štajerským vojvodom spolu so svojim bratom Albrechtom. Dodatočne bol dvadsaťročný Rudolf vyhlásený za vojvodu Švábska, ktoré bolo bez vládcu od popravy Konrádina, syna Konráda IV., v roku 1268. Zomrel nečakane ako dvadsaťsaťročný. Rodina a deti V roku 1289 sa oženil s Anežkou (1269 - 1297), dcérou českého kráľa Přemysla Otakara II. Syn sa narodil ako pohrobok, po otcovej smrti. 1. Ján Parricida (10. máj 1290 - 13. december 1313) Rudabánya.html Rudabánya Župa Boršodsko-abovsko-zemplínska župa Obvod Kazincbarcika Rozloha 16 km² Počet obyvateľov 2781 PSČ Kód oblasti Rudabánya je veľká obec v Maďarsku v Boršodsko-abovsko-zemplínskej župe v obvode Kazincbarcika. Má rozlohu 1646 ha a žije tu 2781 obyvateľov (2007). Tento geografický článok o mieste v Maďarsku je zatiaľ Vlajka Maďarska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Rudimov.html Rudimov Rudimov Základné informácie Postavenie: |obec NUTS 5 (obec): |CZ0724 586919 Kraj (NUTS 3): |Zlínsky (CZ072) Okres (NUTS 4): |Zlín (CZ0724) Obec s rozšírenou pôsobnosťou:| Poverená obec: | Historická krajina: |Morava Katastrálna výmera: | ? km² Počet obyvateľov: |248 Zemepisná šírka: | Zemepisná dĺžka: | Nadmorská výška: | ? m PSČ: | Základné sídelné | jednotky: | Miestnych častí: | Katastrálne územie: | Adresa | obecného úradu: | Starosta / starostka: | Rudimov je obec v Česku v okrese Zlín v Zlínskom kraji. 1. januára 2006 tu žilo 248 obyvateľov, z toho 124 mužov a 124 žien, pričom priemerný vek v obci je 40,2 rokov (muži 38,0 rokov, ženy 42,5 rokov). Pozri aj * Zoznam obcí v Česku Mestá a obce okresu Zlín Bělov • Biskupice • Bohuslavice nad Vláří • Bohuslavice u Zlína • Bratřejov • Brumov-Bylnice • Březnice • Březová • Březůvky • Dešná • Dobrkovice • Dolní Lhota • Doubravy • Drnovice • Držková • Fryšták • Halenkovice • Haluzice • Horní Lhota • Hostišová • Hrobice • Hřivínův Újezd • Hvozdná • Jasenná • Jestřabí • Kaňovice • Karlovice • Kašava • Kelníky • Komárov • Křekov • Lhota • Lhotsko • Lípa • Lipová • Loučka • Ludkovice • Luhačovice • Lukov • Lukoveček • Lutonina • Machová • Mysločovice • Napajedla • Návojná • Nedašov • Nedašova Lhota • Neubuz • Oldřichovice • Ostrata • Otrokovice • Petrůvka • Podhradí • Podkopná Lhota • Pohořelice • Poteč • Pozlovice • Provodov • Racková • Rokytnice • Rudimov • Sazovice • Sehradice • Slavičín • Slopné • Slušovice • Spytihněv • Šanov • Šarovy • Štítná nad Vláří-Popov • Tečovice • Tichov • Tlumačov • Trnava • Ublo • Újezd • Valašské Klobouky • Velký Ořechov • Veselá • Vizovice • Vlachova Lhota • Vlachovice • Vlčková • Všemina • Vysoké Pole • Zádveřice-Raková • Zlín • Žlutava Rudolf_Diesel_3377.html Rudolf Diesel nemecký vynálezca Narodenie 18. marec, 1858 Paríž, Francúzsko Úmrtie 29. september, 1913 Lamanšský kanál, [] Pozri aj Biografický portál Rudolf (Christian Karl) Diesel (* 18. marec 1858, Paríž; † 29. september 1913, Lamanšský prieliv) bol nemecký inžinier a vynálezca. Rudolf_Biermann_bb3a.html Rudolf Biermann Rudolf Biermann (* 20. apríl 1958) je slovenský filmový producent, pôsobiaci na Slovensku i v Českej republike. Je majiteľom filmových spoločností Charlie’s a In Film Praha. Pôsobil ako generálny manažér MFF v Karlových Varoch. Ako nezávislý producent sa podieľal napr. na filmoch režiséra Martina Šulíka (Všetko čo mám rád, Záhrada, Orbis Pictus), Dušana Rapoša (Fontána pre Zuzanu 2), Miroslava Balajku (...ani smrt nebere), Z. Tyca (UŽ), Mateja Mináča (Všichni moji blizcí). Rudlov.html Rudlov Rudlov Erb | Vlajka | Mapa Rudlov Základné údaje Kraj: |Prešovský Okres: |Vranov nad Topľou Región: |Horný Zemplín Poloha: |00° 00' 00" s. š. |00° 00' 00" v. d. Nadmorská výška: |201 m n.m. Rozloha: |16,042 km² Počet obyvateľov: |638 (31.12.2004) Hustota obyvateľstva: |40 obyvateľ(ov)/km^2 Prvá písomná zmienka: |1402 Nacionále Štatistická územná |529079 jednotka: | EČV: |VT PSČ: |094 35 (pošta Soľ) Telefónna predvoľba: |0 57 Oficiálne adresy Adresa obecného úradu: |Obecný úrad |Rudlov 146 Web: |www.rudlov.sk E-mail: | Telefón: | Fax: | Politika Starosta: |Milan Dobranský Zdroje údajov Mestská a obecná štatistika SR (SŠÚ), http://obce.info Rudlov je obec na Slovensku v okrese Vranov nad Topľou. Tento geografický článok o mieste na Slovensku je zatiaľ Vlajka Slovenska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Mestá a obce okresu Vranov nad Topľou (2+66) 31.12.2003 Babie | Banské | Benkovce | Bystré | Cabov | Čaklov | Čičava | Čierne nad Topľou | Ďapalovce | Davidov | Detrík | Dlhé Klčovo | Ďurďoš | Giglovce Girovce | Hanušovce nad Topľou | Hencovce | Hermanovce nad Topľou | Hlinné Holčíkovce | Jasenovce | Jastrabie nad Topľou | Juskova Voľa | Kamenná Poruba | Kladzany | Komárany | Kučín | Kvakovce | Majerovce | Malá Domaša Matiaška | Medzianky | Merník | Michalok | Nižný Hrabovec | Nižný Hrušov Nižný Kručov | Nová Kelča | Ondavské Matiašovce | Pavlovce | Petkovce Petrovce | Piskorovce | Poša | Prosačov | Radvanovce | Rafajovce Remeniny | Rudlov | Ruská Voľa | Sačurov | Sečovská Polianka | Sedliská Skrabské | Slovenská Kajňa | Soľ | Štefanovce | Tovarné | Tovarnianska Polianka | Vavrinec | Vechec | Vlača | Vranov nad Topľou | Vyšný Kazimír Vyšný Žipov | Zámutov | Zlatník | Žalobín Rudka.html Rudka Rudka Základné informácie Postavenie: |obec NUTS 5 (obec): |CZ0623 583804 Kraj (NUTS 3): |Juhomoravský (CZ062) Okres (NUTS 4): |Brno-venkov (CZ0623) Obec s rozšírenou pôsobnosťou:| Poverená obec: | Historická krajina: |Morava Katastrálna výmera: | ? km² Počet obyvateľov: |342 Zemepisná šírka: | Zemepisná dĺžka: | Nadmorská výška: | ? m PSČ: | Základné sídelné | jednotky: | Miestnych častí: | Katastrálne územie: | Adresa | obecného úradu: | Starosta / starostka: | Rudka je obec v Česku v okrese Brno-venkov v Juhomoravskom kraji. 1. januára 2006 tu žilo 342 obyvateľov, z toho 166 mužov a 176 žien, pričom priemerný vek v obci je 40,4 rokov (muži 38,2 rokov, ženy 42,5 rokov). Tento geografický článok o mieste v Česku je zatiaľ príliš Vlajka Česka krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Pozri aj * Zoznam obcí v Česku Mestá a obce okresu Brno-venkov Babice nad Svitavou • Babice u Rosic • Běleč • Bílovice nad Svitavou • Biskoupky • Blažovice • Blučina • Borač • Borovník • Braníškov • Branišovice • Bratčice • Brumov • Březina (predtým okres Blansko) • Březina (predtým okres Brno-venkov) • Bukovice • Cvrčovice • Čebín • Černvír • Česká • Čučice • Deblín • Dolní Kounice • Dolní Loučky • Domašov • Doubravník • Drahonín • Drásov • Hajany • Heroltice • Hlína • Hluboké Dvory • Holasice • Horní Loučky • Hostěnice • Hradčany • Hrušovany u Brna • Hvozdec • Chudčice • Ivaň • Ivančice • Javůrek • Jinačovice • Jiříkovice • Kaly • Kanice • Katov • Ketkovice • Kobylnice • Kovalovice • Kratochvilka • Křižínkov • Kupařovice • Kuřim • Kuřimská Nová Ves • Kuřimské Jestřabí • Lažánky • Ledce • Lelekovice • Lesní Hluboké • Litostrov • Loděnice • Lomnice • Lomnička • Lubné • Lukovany • Malešovice • Malhostovice • Maršov • Medlov • Mělčany • Měnín • Modřice • Mokrá-Horákov • Moravany • Moravské Bránice • Moravské Knínice • Moutnice • Nebovidy • Nedvědice • Nelepeč-Žernůvka • Němčičky • Neslovice • Nesvačilka • Níhov • Nosislav • Nová Ves • Nové Bránice • Odrovice • Ochoz u Brna • Ochoz u Tišnova • Olší • Omice • Opatovice • Ořechov • Osiky • Oslavany • Ostopovice • Ostrovačice • Otmarov • Pasohlávky • Pernštejnské Jestřabí • Podolí • Pohořelice • Ponětovice • Popovice • Popůvky • Pozořice • Prace • Pravlov • Prštice • Předklášteří • Přibice • Příbram na Moravě • Přibyslavice • Přísnotice • Radostice • Rajhrad • Rajhradice • Rašov • Rebešovice • Rohozec • Rojetín • Rosice • Rozdrojovice • Rudka • Řícmanice • Říčany • Říčky • Řikonín • Senorady • Sentice • Silůvky • Sivice • Skalička • Skryje • Sobotovice • Sokolnice • Stanoviště • Strhaře • Střelice • Svatoslav • Synalov • Syrovice • Šerkovice • Šlapanice • Štěpánovice • Šumice • Telnice • Těšany • Tetčice • Tišnov • Tišnovská Nová Ves • Trboušany • Troskotovice • Troubsko • Tvarožná • Újezd u Brna • Újezd u Rosic • Újezd u Tišnova • Unín • Unkovice • Úsuší • Velatice • Veverská Bítýška • Veverské Knínice • Viničné Šumice • Vlasatice • Vohančice • Vojkovice • Vranov • Vranovice • Vratislávka • Všechovice • Vysoké Popovice • Zakřany • Zálesná Zhoř • Zastávka • Zbraslav • Zbýšov • Zhoř • Žabčice • Žatčany • Žďárec • Želešice • Železné • Židlochovice Ruden.html Ruden Spolková krajina Korutánsko Okres Völkermarkt Rozloha  ? km² Počet obyvateľov 1546 PSČ Kód oblasti Ruden je obec v Rakúsku v spolkovej krajine Korutánsko v okrese Völkermarkt. Žije tu 1546 obyvateľov (1.1.2007). Tento geografický článok o mieste v Rakúsku je zatiaľ Vlajka Rakúska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Obce okresu Völkermarkt Poloha okresu v KorutánskuS Bleiburg | Diex | Eberndorf | Eisenkappel-Vellach | Feistritz ob Bleiburg | Gallizien | Globasnitz | Griffen | Neuhaus | Ruden | Sankt Kanzian am Klopeiner See | Sittersdorf | Völkermarkt Rudňany.html Rudňany Rudňany sú obec na Slovensku v okrese Spišská Nová Ves, v Košickom kraji. Rudňany Erb | Vlajka | Mapa Rudňany Základné údaje Kraj: |Košický Okres: |Spišská Nová Ves Región: |Spiš Poloha: |° ' s. š. |° ' v. d. Nadmorská výška: |490 m n.m. Rozloha: |13,4 km² Počet obyvateľov: |3432 (31.12.2004) Hustota obyvateľstva: |256 obyvateľ(ov)/km^2 Prvá písomná zmienka: |1360 Nacionále Štatistická územná |543519 jednotka: | EČV: |SN PSČ: |053 23 Telefónna predvoľba: |0 53 Oficiálne adresy |Obecný úrad Rudňany Adresa obecného úradu: |Zápalenica 234 |053 23 Rudňany Web: |www.rudnany.ocu.sk E-mail: | Telefón: |449 91 02 Fax: | Politika Starosta: |Miroslav Blišťan |(* 1936) (nezávislý) Zdroje údajov Mestská a obecná štatistika SR (SŠÚ), http://obce.info Polohopis Obec sa nachádza v západnej časti Galmusu v Slovenskom rudohorí. Susedné obce Markušovce, Matejovce nad Hornádom, Nálepkovo, Poráč, Švedlár, Závadka Ulice Vodné toky Vodné plochy Symboly obce http://www.crwflags.com/fotw/flags/sk-sn-ru.html História Staré a cudzie názvy obce * 1250 * 1280 * 1299 * 1307 * 1319 * 1773 * 1786 Nemecký názov: Maďarský názov: História obce Politika Starostovia obce 1990 - 1994 Miroslav Blišťan (KSS) 1994 - 1998 Miroslav Blišťan (HZDS) 1998 - 2002 Miroslav Blišťan (SOP + KSS + ROI) 2002 - 2010 Miroslav Blišťan (NEKA) Obecné zastupiteľstvo 1990 - 1994 - 24 poslancov 1994 - 1998 - 16 poslancov (8 HZDS, 4 SDĽ, 3 KDH, 1 KSS) 1998 - 2002 - 16 poslancov (7 SDĽ, 4 HZDS, 3 KSS, 1 DÚ, 1 SNS) 2002 - 2006 - 11 poslancov (4 KSS, 3 HZDS, 3 KDH, 1 SDKÚ) 2006 - 2010 - 11 poslancov (4 ĽS-HZDS, 2 KDH, 2 SMER-SD, 2 NEKA, 1 KSS) Obyvateľstvo Vývoj obyvateľstva od roku 1869: Rok sčítania | Počet obyvateľov | Počet domov 1869 | | - 1880 | 876 | 108 1890 | 807 | 124 1900 | 1 201 | 151 1910 | 1 596 | 152 1921 | 1 610 | 158 1930 | 1 712 | 205 1950 | 2 089 | 233 1961 | 3 620 | 248 1970 | 3 513 | 256 1980 | 3 113 | 315 1991 | 2 824 | 280 2001 | 3 196 | 262 Zloženie obyvateľstva podľa náboženského vyznania (2001): | Počet obyvateľov |  % Rímskokatolícka cirkev | 2 865 | 89,6 Gréckokatolícka cirkev | 68 | 2,1 Pravoslávna cirkev | 4 | 0,1 Evanjelická cirkev a. v. | 18 | 0,6 Bez vyznania | 161 | 5,0 Ostatné a nezistené | 80 | 2,5 Zloženie obyvateľstva podľa národnosti (2001): | Počet obyvateľov |  % slovenská | 2 768 | 86,6 maďarská | 3 | 0,1 rómska | 395 | 12,4 rusinská | 1 | 0,0 ukrajinská | 3 | 0,1 česká | 6 | 0,2 ostatná a nezistená | 20 | 0,6 Kultúra a zaujímavosti Pomníky Šport Pravidelné podujatia Hospodárstvo a infraštruktúra Doprava Dôležité firmy Verejné ustanovizne Farský úrad Rímskokatolický - Huta 48 Duchovný správca: Mgr. Matuš Perignáth Školstvo Materská škola - č. d. 234 Materská škola - Zimná 89 Základná škola - Zimná 96 Špeciálna škola - Zimná 83 Osobnosti Čestné občianstvo Cena obce Významné osobnosti * Michal Kumorovitz, S.J., rímskokatolícky kňaz, jezuita, fyzik, teológ a filozof * Augustín Scholtz slovenský matematik Médiá (foto, audio, dokumenty) Zdroje * Mineraly.sk, história obce Rudňany Externé odkazy Mestá a obce okresu Spišská Nová Ves (3+33) 31.12.2003 Arnutovce | Betlanovce | Bystrany | Danišovce | Harichovce | Hincovce Hnilčík | Hnilec | Hrabušice | Chrasť nad Hornádom | Iliašovce | Jamník Kaľava | Kolinovce | Krompachy | Letanovce | Lieskovany | Markušovce Matejovce nad Hornádom | Mlynky | Odorín | Olcnava | Oľšavka | Poráč Rudňany | Slatvina | Slovinky | Smižany | Spišská Nová Ves | Spišské Tomášovce | Spišské Vlachy | Spišský Hrušov | Teplička | Vítkovce Vojkovce | Žehra Rudolf_Clausius_cca7.html Rudolf Clausius Obrázok:Rudolf Clausius.jpg Rudolf Julius Emanuel Clausius (* 2. január 1822, Koszalin – † 24. august 1888, Bonn) bol nemecký fyzik. Roku 1865 použil termín entropia. Dielo * Anhandlungen ber die mechanische Wärmetheorie, I-II, 1864-1867 * Der zweite Hauptsatz der Wärmetheorie, 1867 * Die mechanische Behandlung der Electricität, 1879 * Die mechanische Wärmetheorie, I-III, 1876-1891 / 2. vyd. Abhandlungen z r. 1864-1867 Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Rudolf_Schenker_e754.html Rudolf Schenker gitarista nemeckej hard rockovej skupiny Scorpions Narodenie 31. august 1948 Hannover, Nemecko Pozri aj Biografický portál Rudolf Schenker (* 31. august 1948, Hannover, Nemecko) je sprievodný gitarista a zakladateľ nemeckej hard rockovej skupiny Scorpions. Rudolf Schenker bol ako malý veľmi ovplyvnený hudbou a gitarami, ako vtedy takmer každé dieťa narodené v povojnovom období. Keď mal 17. rokov, založil skupinu Scorpions. Okrem toho, že hral na gitaru, tiež spieval. Od roku 1970 je ale iba gitaristom, keďže Scorpions našli profesionálneho sólového speváka. Práve so spevákom Klausom Meinom je Rudy Schenker považovaný za "tvoriteľské" jadro skupiny, keďže väčšinu skladieb zložili práve oni dvaja. Aj keď je sólovým gitaristom skupiny Matthias Jabs, niektoré sóla ale hráva Rudolf. Jeho sóla môžete počuť napríklad v piesňach Wind Of Change, Still Loving You, Big City Nights, Through My Eyes či As Soon As The Good Times Roll. Rudolf Schenker je známy tiež používaním iba gitár v tvare véčka (V-Flying), najmä značiek Gibson, Dommenget a Dean. Na DVD Acoustica môžme dokonca vidieť Rudyho hrať na akustickej gitare v tvare "véčka". Túto gitaru mu špeciálne vyrobila firma Dommenget, ktorej používateľom je aj sólový gitarista Scorpionsákov Matthias Jabs. Rudolf používa najmä gitary : elektrické : Gibson Flying V, Dean Vs, Dommenget Flying V... akustické : Dommenget, Dean... Externé odkazy * Oficiálna webstránka skupiny Scorpions Rudolf_Božík_101f.html Rudolf Božík Letecké eso Rudolf Božík Štát: Prvá Slovenská republika Dátum narodenia: 10. júl 1920 Miesto narodenia: Hrnčiarovce, Dátum úmrtia: 27. jún 2000 Miesto úmrtia: Piešťany Dosiahnuté zostrely Potvrdené: 12 (6x Il-2, 2x FW-189A2, 1x R-5, 1x P-39 Airacobra, 1x Bf-110G, 1x Ju-88A) Pravdepodobné: 1 (1x Il-2) Poškodené: - Vyznamenania *2x Čs. vojnový kríž, * Za hrdinstvo 3.stupňa, * Rad Slovenského národného povstania 2.triedy, * Železný kríž I a II stupňa Rudolf Božík (* 10. júl 1920, Hrnčiarovce- † 11. júl 1944, Piešťany) bol pilotom Slovenských vzdušných zbraní v druhej svetovej vojne a leteckým esom. Život Bojoval na východnom fronte. Po vypuknutí SNP preletel spolu s celou letkou na sovietsku stranu. Po prelete na povstalecké územie dosiahol dva zostrely. Ako jedinému slovenskému pilotovi sa podarili tri zostrely počas jedného dňa. Pozri aj Zoznam slovenských leteckých es Externé odkazy * Zostrely priznané pilotom Slovenských vzdušných zbraní v rokoch 1939-1945 Rudi_Dutschke_b344.html Rudi Dutschke osobnosť študentského hnutia Narodenie 7. marec 1940 Schönefeld Okres Jüterbog-Luckenwalde, Brandenbursko Úmrtie 24. december, 1979 Århus, Dánsko Pozri aj Biografický portál Rudi Dutschke, celým menom Alfred Willi Rudolf Dutschke (* 7. marec 1940 – † 24. december 1979), promovaný sociológ, bol jednou z najznámejších osobností študentského hnutia neskorých šesťdesiatych rokov 20. storočia v Spolkovej republike Nemecko. Mladosť v NDR Dutschke sa narodil v Schönefelde pri Luckenwalde (blízko Berlína), na území, ktoré sa po vojne stalo súčasťou NDR, ako syn poštového úradníka. V blízkom Luckenwalde navštevoval gymnázium a stal sa členom evanjelickej mládeže a mládežníckej organizácie FDJ. Po povstaní v Maďarsku roku 1956 začal zastávať pozície demokratického socializmu s odstupom od USA ako aj od ZSSR. O rok neskôr sa verejne prihlásil k pacifizmu a odmietol nastúpiť na výkon vojenskej služby (verejne k tomu vyzýval aj iných). Týmto postojom sa dostal do rozporu s platnou ideológiou NDR a po maturite v roku 1958 ho neprijali na štúdium športu. Dutschke sa vyučil za obchodníka a stále častejšie navštevoval Západný Berlín, kam sa krátko pred stavbou berlínskeho múra v roku 1961 presťahoval. V Západnom Berlíne študoval Dutschke na Slobodnej univerzite (1961-1968) sociológiu, etnológiu, filozofiu a dejiny, roku 1973 promoval (témou jeho záverečnej práce bol maďarský marxista György Lukács). Študentské hnutie Počas štúdia Dutschkeho ovplyvnil Heideggerov existencializmus, najmä marxistickí filozofi ako György Lukács a Ernst Bloch, veľmi sa zaujímal o takzvanú kritickú teóriu Frankfurtskej školy (Theodor W. Adorno, Max Horkheimer, Herbert Marcuse), aj o práce rôznych teológov (jeho neskoršia manželka, Gretchen Klotz-Dutschke, študovala teológiu). Roku 1962 založil v Berlíne radikálnu skupinu Subverzívna akcia (Subversive Aktion), s ktorou roku 1964 vstúpil do Socialistického nemeckého študentského zväzu (SDS, Sozialistischer Deutscher Studentenbund), o rok neskôr sa stal jeho funcionárom. Dutschke organizoval mnoho zhromaždení a demonštrácií proti vojne vo Vietname a proti vytvoreniu veľkej koalície medzi SPD a CDU. Patril k hlavným iniciátorom mimoparlamentnej opozície APO. V máji 1966 organizoval spolu s SDS kongres o Vietname, ktorý dočasne zjednotil mnoho prúdov vtedajšej západonemeckej ľavice a vyústil v tom čase v najväčšiu demonštráciu proti vojne vo Vietname. Napätá situácia sa vystupňovala v júni 1967, keď bol v Západnom Berlíne na návšteve perzský šach Réza Páhlaví. Počas študentskej demonštrácie zameranej proti tejto návšteve zastrelil jeden západoberlínsky policajt študenta Benno Ohnesorga. Atentát Pamätná tabuľa venovaná Dutschkemu v Berlíne Po týchto udalostiach sa v bulvárnej tlači, najmä v novinách Springerovho koncernu zosilnila kampaň proti študentskému hnutiu. Na tomto pozadí spáchal pomocný robotník Josef Bachmann 11. apríla 1968 atentát na Dutschkeho. Bachmann bol známy ako pravicový radikál; atentát vyvolal mnoho medzinárodných protestov a búrlivých demonštrácií. Rudi Dutschke atentát prežil s ťažkým poranením mozgu, musel sa dokonca znovu učiť rozprávať. Rekonvalescenciu prežil vo Švajčiarsku, Taliansku a Veľkej Británii, kde sa chcel usadiť a začal študovať v Cambridgi, bol však britskými úradmi kvôli údajnej subverzívnej činnosti vypovedaný. Dutschke sa neskôr usadil v dánskom Århuse, kde pôsobil ako docent na tamojšej univerzite. Pri svojich cestách do Nemecka nadviazal v NDR kontakt s disidentami Wolfom Biermannom a Robertom Havemannom; roku 1978 sa angažoval pri založení západonemeckej strany Zelených. Dutschke zomrel 24. decembra 1979 na následky atentátu (mal epilepsiu). Svoje nekonvenčné názory manifestoval aj pri narodení svojho prvého syna (mal tri deti), ktorý dostal meno "Hosea-Che" – po biblickom prorokovi Hosea a kubánskom revolucionárovi Che Guevarovi. Dutschkeho pozícia a názory Názory Rudi Dutschkeho sú veľmi kontroverzné. Mnohí hovoria o nábožensky fundovanom socializme, niektorí (aj zastáncovia západonemeckej ľavice) ich označovali ako ľavicový fašizmus a teoretický základ neskoršej teroristickej organizácie RAF. V každom prípade boli silno provokujúce, pričom ústredným pojmom tu bola otázka násilia. Dutschke, sám veľký kritik nielen monopolného kapitalizmu, ale i diktatúry sovietskeho razenia, síce zastával stanovisko, že v prípade neriešiteľnosti konfliktov (nereformovateľnosť buržoáznej spoločnosti, vykorisťovanie) je použitie násilia legitímne, toto násilie sa však dá použiť len proti veciam (a represívnemu systému), nie proti jednotlivým ľuďom. Vychádzal tiež z toho, že rôzne provokačné akcie môžu vychádzať i z malých skupín (najprv bez podpory obyvateľstva); takéto akcie potom motivujú iné, zatiaľ len potenciálne revolučné skupiny a ústia do revolučného procesu, ktorý je podporovaný väčšinou; cieľom spoločenskej premeny je potom socialistická republika rád. Tým sa odsadil nielen od neskorších akcií teroristických skupín (ako RAF), chápajúcich revolučný proces ako atentáty (nielen) na predstaviteľov kapitalistického politického a hospodárskeho systému, ale i od niekoľkých tuctov skupín a takzvaných strán prevažne dogmaticky-maoistického razenia, ktoré mali v sedmdesiatych rokoch v Spolkovej republike konjunktúru. Počas roku 1968 sa tiež živo – aj keď kriticky – zaujímal o proces Pražskej jari v Česko-Slovensku, kde sa zúčastnil na rôznych diskusiách na pražských fakultách. Pozri aj Dielo ( po nemecky) * Rudi Dutschke: Jeder hat sein Leben ganz zu leben - Die Tagebücher 1963-1979 (Hrsg. v. Gretchen Dutschke), Kiepenheuer & Witsch, Köln 2003 * Rudi Dutschke: Mein langer Marsch. Reden, Schriften und Tagebücher aus zwanzig Jahren (Hrsg. von Gretchen Dutschke-Klotz, Helmut Gollwitzer und Jürgen Miermeister), Rowohlt 1980 * Rudi Dutschke: Aufrecht gehen - Eine fragmentarische Autobiographie, Olle und Wolter, Berlin 1981 * Rudi Dutschke: Lieber Genosse Bloch… - Briefe Rudi Dutschkes an Karola und Ernst Bloch (Hrsg. v. Karola Bloch und Welf Schröter), Talheimer Verlag 1988 * Rudi Dutschke: Versuch, Lenin auf die Füße zu stellen. Über den halbasiatischen und den westeuropäischen Weg zum Sozialismus, Wagenbach, Berlin 1984 * Uwe Bergmann/Rudi Dutschke/Wolfgang Lefèvre/Bernd Rabehl: Rebellion der Studenten oder die neue Opposition. Eine Analyse, Rowohlt, Reinbek b. Hamburg, 1968. * Frank Böckelmann/Herbert Nagel (Hrsg.): Subversive Aktion. Der Sinn der Organisation ist ihr Scheitern, Verlag Neue Kritik, Frankfurt/Main 1976. Iné projekty * Commons * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Rudolf_Cortés_-_Gold_a21e.html Rudolf Cortés - Gold Obrázok albumu môže byť použitý iba so súhlasom držiteľa autorských práv Štúdiový album - Rudolf Cortés Dátum vydania 2004 Vydavateľstvo Popron Music Rudolf Cortés - Chronológia Váš dům šel spát (album) Rudolf Cortés - Gold Čert ví proč (2000) (2005) Rudolf Cortés - Gold je štúdiový album Rudolfa Cortésa, ktorý vyšiel v roku 2004 ako CD v edícii Popronu - Gold. Album vyšiel pod nesprávne napísaným menom interpreta - Cortéz - (Rudolf Cortéz - Gold). Zoznam skladieb 1. „Nejmíň stárne klaun“ (h: Karel Svoboda / t: Zdeněk Borovec) 2. „Duben, první duben (Cheek To Cheek)“ (h: Irving Berlin / t: Josef Keinar) 3. „Kdybych já uměl psát básně“ (h: Václav Trojan / t: Jan Werich) 4. „Kalná řeka (Old My River)“ (h: Jerome Kern / Hammerstein Oscar II, č.t. Jan Werich a Pavel Kopta) 5. „Divotvorný hrnec - směs“ (h: Burt Lane / t: Jiří Voskovec a Jan Werich) 6. „Pohádka o lásce“ (h: Evžen Klen / t: Miroslav Zikán) - 7. „Prodám srdce“ (h: Jaroslav Ježek / t: Jiří Voskovec a Jan Werich) 8. „Ezop a brabenec“ (h: Jaroslav Ježek / t: Jiří Voskovec a Jan Werich) 9. „O Španělsku si zpívám“ (h: Jaroslav Ježek / t: Jiří Voskovec a Jan 10. „Jdou stáda jdou“ (h: Ladislav Pikart / t: Jiří Aplt) 11. „Takový sníh už nepadá“ (h: Alois Palouček / t: Bedřich Bobek) 12. „Praho, já tě mám rád“ (h: R. A. Dvorský / t: Jiřina Fikejzová) 13. „Tak nevím“ (h: Miloslav Ducháč / t: Vladimír Dvořák) 14. „Mám ji rád (Friendly Persuasion)“ (Dimitri Tiomkin / Paul Francis Webster, č.t. Zdeněk Borovec) 15. „Do starých známých míst“ (h: Vlastimil Hála / t: Zdeněk Borovec) 16. „Velký a malá“ (h: Václav Pokorný / t: Jaromír Hořec) 17. „Co má být (Whatever Will Be Will Be-Que sera, sera)“ (Jay Livingston / Ray Evans, č.t. Zdeněk Borovec) 18. „Láska bez hádky“ (h: Miloslav Ducháč / t: Vladimír Dvořák) 19. „Už bude šest“ (h: Miloslav Ducháč / t: Vladimír Dvořák) 20. „Ďáblovo stádo (Rider In The Sky)“ (h: Stan Jones / t: Jiří Brdečka) 21. „Nelly Gray (Darling Nelly Gray)“ (h: B.R. Hansy / t: Vladimír Dvořák) 22. „Váš dům šel spát“ (h: Alfons Jindra / t: Vladimír Dvořák) 23. „Čím víc tě mám rád (The Song From Moulin Rouge)“ (Georges Auric / Wiliam Engvick, č.t. Vladimír Dvořák) Rudno_nad_Hronom_1875.html Rudno nad Hronom Rudno nad Hronom Erb | Vlajka | Mapa Rudno nad Hronom Základné údaje Kraj: |Banskobystrický Okres: |Žarnovica Región: |Štiavnické Vrchy Poloha: |48° 25' 12" s. š. |18° 41' 09,6" v. d. Nadmorská výška: |okolo 220 m n.m. Rozloha: |19,284399 km² Počet obyvateľov: |535 (31.12.2004) Hustota obyvateľstva: |27 obyvateľ(ov)/km^2 Prvá písomná zmienka: |1147 Nacionále Štatistická územná |517232 jednotka: | EČV: |ZC PSČ: |966 51 Telefónna predvoľba: |045 Oficiálne adresy Adresa obecného úradu: | Web: |www.region.novabana.sk E-mail: | |Obecný úrad Rudno nad Telefón: |Hronom | |Tel.: 045/6856 253 Fax: | Politika Starosta: |Ľubomír Kršjak Zdroje údajov Mestská a obecná štatistika SR (SŠÚ), http://obce.info Rudno nad Hronom je obec na Slovensku v okrese Žarnovica. Rudno nad Hronom 1. Kostol Rudno nad Hronom Farský kostol zasvätený sv. Imrichovi stojí na vŕšku nad Hronom. Postavený bol r.1802-1803.Rozmery: dĺžka 21 m, šírka 9.30 m, výška 9 m. Štýl doby empírovej. Svätyňa je obdĺžniková, zaklenutá zrkadlovou klenbou. Víťazný oblúk je elipsovitý. Loď má drevenú povalu, opatrenú štukatérovou omietkou. Hlavný oltár l m empírové línie. Hlavný oltárny obraz je umiestnený na stene. Pod chórom je obraz Sedembolestnej. Vežu postavili neskoršie,r.1887 a dali jej s priečelnou fasádou novogotickú formu. Pri stavbe terajšieho kostola sa vo fundamentoch našla listina, v ktorej bolo napísané, že na tomto mieste stál drevený kostol, ktorý Turci r.1664 zrovnali zo zemou. Keď odtiahli, veriaci z milodarov vlastných i pozbieraných po šírom kraji vystavali murovaný kostol r.1675. 2. Kostol Voznica Rímskokatolícky kostol sv. Kataríny Alexandrijskej bol pôvodne postavený, podľa miestnej tradície r. 1562, z dreva. Pri ňom stála drevená zvonica s malým zvonom. Kostol stál severne od obce, v blízkosti štôlne Jozefa II. Dnešný neskoro klasicistický kostol bol postavený v r. 1842. Je to malá jednoloďová stavba s polygonálnym uzáverom presbytéria, plechovou strešnou vežičkou nad priečelím a pristavanou novou sakristiou. Nad vstupom do objektu je polkruhová supraporta a v ňom letopočet opravy kostola 1990. Loď má rovný strop, presbytérium je zaklenuté českou plackou dosadajúcou na rímsové hlavice vtiahnutých pilierov. 3. Kaplnka srdca Panny Márie Kaplnka srdca Panny Márie stojí na Kalvárii, na vršku nad obcou Rudno nad Hronom a najlepšie je viditeľná smerom od Novej Bane. Bola postavená ako jubilejná na prelome storočí 1899-1900. Poslednou rekonštrukciou prešla v roku 2005 a v letných mesiacoch tam bývajú sv. omše každú prvú sobotu v mesiaci. 4. Kaplnka – Sv. Joachima a Anny Kaplnku sv. Joachina a Anny v hornej časti obce, postavili baníci r.1809. Roku 1936 ju renovovali. Kaplnka bola obnovená viackrát, naposledy v roku 2007, keď sa nanovo vymaľovala, urobila sa na nej nová vežička a umiestnil sa v nej nový kamenný oltár. Pôvodne bola kaplnka zasvätená Sv. Filipovi, apoštolovi a Sv. Anne, matke preblahoslavenej Panny Márie. Každoročne sa na sviatok jej patrónov koná hodová púť. Tento geografický článok o mieste na Slovensku je zatiaľ Vlajka Slovenska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Mestá a obce okresu Žarnovica (2+16) 31.12.2003 Brehy | Hodruša-Hámre | Horné Hámre | Hrabičov | Hronský Beňadik | Kľak Malá Lehota | Nová Baňa | Orovnica | Ostrý Grúň | Píla | Rudno nad Hronom Tekovská Breznica | Veľká Lehota | Veľké Pole | Voznica | Žarnovica Župkov Rudavka.html Rudavka Rudavka je potok na Záhorí, vo východnej časti okresu Malacky. Je to ľavostranný prítok Rudavy, meria 11,6 km a je tokom IV. rádu. Pramení v Borskej nížine, pod kopcom Nad krúžkom (232,1 m n. m.), severne od obce Kuchyňa. Preteká podcelkom Podmalokarpatská zníženina najprv severozápadným smerom, sprava priberá upravený vodný tok (202,3 m n. m.) a stáča sa na severovýchod. Koryto križujú ďalšie vodné kanály, sprava priberá Vývrat, na ľavom brehu obteká sústavu siedmich rybníkov a preteká obcou Rohožník. Tu priberá Rohožnícky potok sprava a pokračuje po hranici VVP Záhorie viac severoseverovýchodným smerom. Následne priberá niekoľko pravostranných prítokov, bezmenný (187,6 m n. m.), Vajar, prítok z oblasti Huštákov a po vstupe do oblasti Boru aj Sološnický potok. Ďalej sa stáča na severozápad, preteká cez borovicové lesy, zľava ešte priberá dva krátke prítoky a juhovýchodne od obce Studienka, na území VVP Záhorie, ústi v nadmorskej výške 179,8 m n. m. do Rudavy. Rudolf_Gireth_bbae.html Rudolf Gireth Rudolf Gireth neznámy slovenský amatérsky entomológ a jeden z členov prvej Slovenskej entomologickej spoločnosti v Žiline. Bol jedným z jej zakladajúcich členov. V záznamoch Slovenskej entomologickej spoločnosti je uvedený v zápisniciach, ako zakladajúci člen v roku 1941. Pochádzal zo Žiliny. V rokoch svojho členstva v entomologickej spoločnosti býval v Žiline na ul. A. Hitlera č. 31 (počas Slovenského štátu). V záznamoch a zápisniciach spoločnosti sa udáva, že bol vylúčený zo spoločnosti, bez bližšieho a presnejšieho udania dôvodu: spomína sa iba poškodzovanie záujmov entomologickej spoločnosti. Jeho zbierka hmyzu sa nezachovala. Zdroje informácií o autorovi * Smutný, A. E.: 1941 – 1943, Zápisnice z činnosti Slovenskej entomologickej spoločnosti v Žiline. Rudolf_Rabatin_01f2.html Rudolf Rabatin PaeDr. Rudolf Rabatin (* 9. december 1954, Krompachy) je slovenský maliar, pedagóg. Detstvo, školské a gymnaziálne roky strávil v Poprade. Absolvent Pedagogickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Prešove v odbore matematika – výtvarná výchova (1974–1978). Riaditeľ Tatranskej galérie v Poprade (1989–1996), pedagóg na Základnej umeleckej škole v Poprade (od 1999). Aktívne sa zúčastňuje na maliarskych plenéroch, kolektívnych výstavách a výtvarných súťažiach, vystavoval aj samostatne. V jeho tvorbe prevládajú krajinárske motívy a abstraktné kompozície. Rudolf Rabatin neúspešne kandidoval vo voľbách do národnej rady v roku 2006 za Občiansku konzervatívnu stranu. Rudolf_Veliký_7670.html Rudolf Veliký Rudolf Veliký - bol slovenský amatérsky entomológ a jeden zo zakladajúcich členov prvej Slovenskej entomologickej spoločnosti v Žiline. Bol v skupine zakladajúcich členov tejto spoločnosti na mimoriadnom valnom zhromaždení dňa 12.marca 1941, kedy boli prijaté i stanovy tejto spoločnosti. Tu bol určený do funkcie kustóda spoločnosti a člena výboru bez funkcie. V čase jej vzniku býval v Žiline, ul. A. Hitlera č. 31, neskôr na Štefánikovej ulici č.7. Počas svojich entomologických aktivít sa venoval hlavne motýľom a to prevažne vretienôčkam (Zygaenidae). Dňa 15.8.1942 na šiestej riadnej členskej schôdzi Slovenskej entomologickej spoločnosti referoval o vretienôčkach. Spomenul, ktoré druhy a kedy sa vyskytujú v prírode a ktoré nové druhy boli zistené na území Slovenska. Dňa 3.3.1943 v hoteli Astória na dvanástej riadnej členskej schôdzi prvej Slovenskej entomologickej spoločnosti v Žiline mu bolo určené vykonať entomologický výskum okolia Žiliny. Počas viacerých schôdzi spoločnosti vykonával tiež funkciu zapisovateľa spoločnosti, kedy zastupoval vo funkcii tajomníka spoločnosti Antona Emila Smutného. Dňa 10.10.1943 na štvrtej výborovej schôdzi SES v hoteli Astória mu bolo určené, aby dňa 20.12.1943 referoval o svojich výsledkoch prieskumu Malej Fatry. Toto bolo aj zrealizované v stanovenom termíne, kedy referoval o svojich výsledkoch zberov za roky 1942 a 1943 na území Malej Fatry. Počas svojho života pracovne pôsobil v Žiline. Rudolf Veliký zomrel v Žiline, ešte počas Slovenského štátu, v čase trvania významných aktivít tejto entomologickej spoločnosti. Jeho zbierka hmyzu sa pravdepodobne nezachovala. Zdroje informácií o autorovi * Smutný, A. E.: 1941 – 1945, Zápisnice z činnosti Slovenskej entomologickej spoločnosti v Žiline. Rudolf_Antonín_Dvorský_0e2d.html Rudolf Antonín Dvorský Rudolf Antonín Dvorský, vlastným menom Rudolf Antonín, (umeleckým menom R. A. Dvorský) (*24. marec 1899, Dvůr Králové nad Labem – † 2. august 1966) bol český skladateľ, kapelník, klavirista, spevák, herec a vydavateľ. Mladosť V Dvoře Králové nad Labem R. A. Dvorský absolvoval obchodnú školu. V šestnástich rokoch napísal prvé skladby. V roku 1919 odišiel do Prahy, kde pracoval ako redaktor v hudobnom vydavateľstve Josef Springer. Zároveň vystupoval v kabarete Červená sedma. Od roku 1924 mal vlastný hudobný program v rádii, kde hral na klavír a spieval. Na husle ho v programe sprevádzal František Cink, na bendžo hral D. Alexa. Melody Boys V rokoch 1925-1929 pôsobil v súbore Františka Cinka - Melody Makers. V roku 1929 potom založil vlastný orchester Melody Boys, ktorý existoval do roku 1945. Orchester mal velmi široký záber, väčšina jeho členov ovládala niekoľko nástrojov. Počas okamihu sa tak saxofónová sekcia premenila na sláčikové nástroje. V repertoári boli ľudové piesne, tangá, swing aj džez. R. A. Dvorský dokázal dobre vycítiť vkus publika. S orchestrom spolupracovali napr. speváci Inka Zemánková, Míla Spazierová-Hezká, Jiřina Salačová alebo Arnošt Kavka. Vystúpenie orchestra na barrandovských terasách bolo pravidelne vysielané rozhlasom. Orchester tiež nahrával filmovú hudbu. V roku 1945 dostal R. A. Dvorský ťažký zápal pľúc a s orchestrom nevystupoval. Vydavateľ V roku 1936 R. A. Dvorský založil vlastné vydavateľstvo. Sústredil sa na vydávanie modernej tanečnej hudby. Po vojne a dlhej chorobe sa znovu venoval nakladateľstvu a dostal ho na špičkovú úroveň. Ťažkou ranou bola pre neho nečakaná smrť jeho syna Miroslava v roku 1947, ktorý mal nakladateľstvo prevziať. V roku 1949 bolo nakladateľstvo znárodnené a prevzalo ho nakladateľstvo Orbis. Väzenie S priateľom Pavlom Johnom, rádiotelegrafistom Československých Aerolinií, začal krátko po komunistickom prevrate v roku 1948 zvažovať odchod do zahraničia. Plán úteku počítal s únosom dopravného lietadla pri skúšobnom lete, pristátím na lúke pri obci Dřevčice, kde sa k pilotom mal pripojiť zbytok skupiny. Prvý pokus v lete 1950 sa pre poruchu lietadla nepodaril, pri druhom pokuse o týždeň neskôr odletelo lietadlo priamo na schôdzku, ale k stretnutiu sa s druhou časťou skupiny nedošlo.^ Podľa spomienok spoluväzňa, R. A. Dvorský uvádzal, že od zámeru opustiť republiku upustil, ale bol zatknutý na základe udania.^. Je ale pravdepodobné, že zatknutie prebehlo na základe informácií získaných konfidentom nasadeným do cely iného člena skupiny, generála Viléma Stanovského, zatknutého pri inom pokuse o prekročenie štátnej hranice.^. R. A. Dvorský bol zatknutý 16. septembra 1953, na jar v roku 1954 obvinený z vlastizrady a odsúdený na päť rokov odňatia slobody. Dvorský sa odvolal k Najvyššiemu súdu, ktorý odvolanie zamietol, ale s prihliadnutím k zdravotnému stavu mu znížil trest na tri a pol roka odňatia slobody. Vo väzbe a väzniciach (Bartolomejská, Pankrác, ÚNZ Dolní Ročov, Bory) si odpykal približne polovicu trestu. Na slobodu bol prepustený 10. mája 1956. Šesťdesiate roky Po prepustení z väzenia sa opäť venoval komponovaniu. V roku 1959 se jeho pieseň „Ráno a večer“ umiestnila na treťom mieste vtedy populárnej súťaži Hledáme písničku pro všední den. Pieseň „Jipi-jou“ sa neskôr umiestnila v súťaži Písničky na zítra. Pieseň „Pohádka o konvalinkách“ sa stala najpredávanejším gramohitom roku 1967. V roku 1965 mohol R. A. Dvorský znovu verejne vystupovať. Spoločne s Hanou Vítovou, Jaroslavom Vojtom, Janom Pixom a Ottom Kinským vystupovali v pásme Utíká to, utíká.^ Herec R. A. Dvorský sa podieľal na sedemdesiatich filmoch. Skladal hudbu a vo veľa filmoch aj hral. * 1964 Půjčovna talentů, úloha neurčená * 1942 Za tichých nocí, dirigent * 1941 Těžký život dobrodruha, spevák * 1940 Madla zpívá Evropě, don Manuel * 1939 Srdce v celofánu, spevák v operete * 1939 Kristián, dirigent a spevák * 1939 U pokladny stál, spevák * 1939 Lízino štěstí, MUDr. Pařík * 1939 Umlčené rty, nakladateľ * 1938 Malí velcí podvodníci, dr. Pařík * 1937 Krb bez ohně, Vilém Kristen * 1936 Manželství na úvěr, dirigent * 1936 Tři muži ve sněhu, dirigent * 1936 Světlo jeho očí, dirigent * 1935 Pan otec Karafiát, so svojím orchestrom Melody-boys * 1935 Cácorka, spevák v bare * 1935 Barbora řádí, spervák - spieva pieseň Má krásná seňorito * 1935 Jedna z milionu, hudobník * 1934 V cizím revíru, dirigent v hotelu Richmond * 1933 Revisor, seba * 1932 Kantor Ideál, kapelník * 1931 Dobrý vojak Švejk, dôstojník pri kartách * 1931 Muži v offsidu, spevák * 1931 Ze soboty na neděli, Pavel, Ervínov priateľ * 1931 On a jeho sestra, spievajúci poštár Diskografia (výber z diskografie) * 1957 Vzpomínka na Miláno - R. A. Dvorský/A housle hrály - Rudolf Cortés - Supraphon, SP * 1986 Jen se s písničkou smát - Supraphon (písně z let 1938-1944) * 1996 20x R. A. Dvorský & Melody Boys - Supraphon (SU 5127-2 301) * 2003 Vzpomínky - FR centrum * 2004 Vzpomínky 2 - FR centrum * 2005 Vzpomínky 3 - FR centrum * 2006 Vzpomínky 4 - FR centrum * 2006 Rio Rita - FR centrum (2CD) Kompilácie * 1981 Perličky stříbrného plátna - Panton * 1986 Jen se s písničkou smát - Supraphon * 1999 Český hit století 2 - Radioservis -07. Hezká vzpomínka/12.Cikánka * 2000 Cikánka - To nejlepší z Karla Vacka - Supraphon * 2002 Písničky českých filmů - originální nahrávky z českých filmů 30/40 let - Fermata * 2004 Mé srdce je jazzband - Dol Daubner - ŽMP - Ukolébavka -R. A. Dvorský a Hana Vítová * 2005 Půlnoční swing 1939 - 1945 - FR centrum - R. A. Dvorský a Sestry Allanovy- Peter, Peter.../Von Mir Aus Kann´s Regnen/Wer Verliebt Ist, Braucht Musik * 2006 Bugatti step - Jaroslav Ježek - Radioservis - 9.Slovník lásky/22.Pra, Pra Prabába mé prabáby Pozri aj * Zoznam piesní R. A. Dvorského Referencie 1. ↑ http://www.lidovky.cz/r-a-dvorsky-odsouzen-za-pokus-o-utek-d7m-/ln_bezpravi.asp?c=A071105_105546_ln_bezpravi_hrn 2. ↑ Dvůr Králové nad Labem - Vlastivědné čtení, II. rada, číslo 1, str. 26., Pan Miloslav Suchomel - Spoluvezeň R. A. Dvorského 3. ↑ Koura, Pavel: Kola osudu nezastavím... Paměť a dějiny, roč. 1, č. 1, (december 2007), str. 2 4. ↑ Dvůr Králové nad Labem - Vlastivědné čtení, II. rada, číslo 1, str. 19., Dvorského odsúdenie a jeho návrat do hudebného života Externé odkazy * Cfn.cz * Imdb.com * Video Zdroj Tento článok je sčasti alebo úplne založený na preklade článku Rudolf Antonín Dvorský zverejneného na českej Wikipédii. Rudník.html Rudník Rudník môže byť: * obec: * v okrese Košice - okolie, pozri Rudník (okres Košice - okolie) * v okrese Myjava, pozri Rudník (okres Myjava) * v Krkonošiach v Česku, pozri Rudník (okres Trutnov) * potok: * prítok Hnilca, pozri Rudník (prítok Hnilca) * prítok Jablonky v povodí Dudváhu, pozri Rudník (prítok Jablonky) * prítok Maškovej v povodí Ipľa, pozri Rudník (prítok Maškovej) Symbol rozcestia Toto je rozlišovacia stránka — navigačná pomôcka obsahujúca zoznam iných článkov, ktoré by mohli mať rovnaký názov. Ak vás na túto stránku odkázal článok, prosíme Vás, aby ste sa k článku vrátili a opravili v ňom odkaz tak, aby odkazoval priamo na konkrétnu stránku z hore uvedeného zoznamu, ktorú autor článku myslel. Rudolf_Friml_6bcd.html Rudolf Friml Rudolf Friml (* 2. december 1879, Praha; † 12. november 1972, Los Angeles) - bol americký pianista a hudobný skladateľ českého pôvodu, jeden zo zakladateľov amerického hudobného divadla. Život Pochádzal z chudobnej rodiny, jeho otec bol pekárom. V detstve preukázal mimoriadne hudobné nadanie. Už ako 10-ročnému mu vyšla prvá hudobná skladba tlačou (Barkarola pre klavír). Po získaní štipendia začal študovať na pražskom konzervatóriu kompozíciu u Antonína Dvořáka. Po absolvovaní sprevádzal na klavíri huslistu Jána Kubelíka na turné po celej Európe a v roku 1901 vystúpili aj v USA. V roku 1906 podnikli turné do USA po druhý krát. Friml sa vtedy v Amerike usadil a začal sa venovať komponovaniu. Po prvých neúspechoch a ťažkostiach získal v roku 1912 prvý veľký úspech vďaka svojej operete The Firefly (Svätojánska muška). Potom však nasledovalo obdobie iba priemerných operiet. Až dvadsiate roky znamenali vrcholné obdobie jeho kariéry, keď skomponoval svoje tri najvýznamnejšie a dodnes nestarnúce operety. V roku 1924 v spolupráci s básnikmi Oscarom Hammersteinom a Ottom Harbachom napísal svoju najslávnejšiu operetu Rose Marie. O rok neskôr dosiahol veľký úspech jeho The Vagabond King (Kráľ tulákov) a v roku 1928 tretia opereta Traja mušketieri. V roku 1937 sfilmovali The Firefly a Friml skomponoval do filmu známu The Donkey Serenade (Osliu serenádu). Okrem operetnej a piesňovej tvorby skladal aj inštrumentálne diela pre symfonický orchester. Tvorba * The Firefly (Svätojánska muška),(1912) * High Jinks (1913) * Katinka (1915) * The Peasant Girl (1915) - ako spoluautor. * Kitty Darlin (1917) * Sometime (1918) * Glorianna (1918) * Tumble In (1919) * June Love (1921) * Ziegfeld Follies of 1921 - ako spoluautor. * Cinders (1923) * Ziegfeld Follies of 1923 - ako spoluautor. * Rose-Marie (1924) * The Vagabond King, Kráľ tulákov(1925) * Ziegfeld's Revue "No Foolin'" (1926) * The Wild Rose, Divoká ruža (1926) * White Eagle, Biely orol (1927) * The Three Musketeers (1928) * Luana (1930) * Music Hath Charms (1934) Inštrumentálne diela: * České tance op.29 * Bohemian Suite op.60 * Russian Suite op.83 * Round the World Symphony a iné. Odkazy * Brodwayská databáza Rudolf_Horváth_a798.html Rudolf Horváth Prof. PhDr. Rudolf Horváth, PhD. (* 28. jún 1947) je vedeckým a pedagogickým pracovníkom, športovým funkcionárom a bývalým reprezentantom Česko-Slovenska v hádzanej a komunálnym politikom. Rudolf Horváth je ženatý a má dve deti. Profesionálna kariéra * 1974 - absolvoval Fakultu telesnej výchovy a športu na Univerzite Komenského v Bratislave * 1974 - 1975 - Stredisko vrcholového športu Košice, vedúci mládeže * 1975 - získal titul PhDr. na Fakulte telesnej výchovy a športu UK v Bratislave * 1975 - 1986 - ČSTV - Vsl. okresný výbor Prešov, tajomník * 1986 - získal titul CSc. na Fakulte telesnej výchovy a športu UK v * 1986 - 1990 - ČSTV - Vsl. krajský výbor Košice, tajomník * 1989 - získal titul docent na Fakulte telesnej výchovy a športu UK v * 1990 - 1997 - Katedra Telesnej výchovy a športu na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, docent * 1997 - 2000 - Pedagogická fakulta Prešovskej univerzity v Prešove, prodekan * 1997 - 2000 – člen Rady vysokých škôl SR * 2000 - 2002 - Katedra Telesnej výchovy a športu na Prešovskej univerzite v Prešove, docent * 2004 - bol vymenovaný za profesora na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici Športová činnosť * 1965 - 1975 - prvoligový hráč hádzanej v Tatrane Prešov a Dukle Praha * 1967 - 1975 - reprezentant Česko-Slovenska v hádzanej * 1967 - titul majstra sveta na MS mužov vo Švédsku v hádzanej * 1988 - 1992 – predseda ČSFH Praha * 1990 - 1992 – člen výkonného výboru ČSOV Praha * 1992 - člen česko-slovenskej olympijskej misie na LOH v Barcelone * 1992 - 1993 – ročný pobyt v Katare ako športový expert a tréner hádzanej * 1994 - 1995 – tréner prvoligového družstva žien ZVL Prešov * 1990 - doteraz - člen Slovenskej olympijskej akadémie pri SOV Bratislava Komunálna politika * 2001 - 2005 - pôsobil ako poslanec zastupiteľstva Prešovského samosprávneho kraja. Bol zvolený ako člen SMERu - sociálnej demokracie za koalíciu HZDS, SMER v okrese Humenné. V roku 2002 ho krajské zastupiteľstvo zvolilo do funkcie podpredsedu samosprávneho kraja. V tejto funkcii pôsobil až do roku 2005. Vo voľbách do krajského zastupiteľstva v roku 2005 nekandidoval. Rudolf_Firkušný_7f5e.html Rudolf Firkušný český klavirista Narodenie 11. február 1912 Napajedla Úmrtie 19. júl 1994 Staatsbourg, USA Pozri aj Biografický portál Rudolf Firkušný (* 11. február 1912, Napajedla – † 19. júl 1994, Staatsbourg, štát New York, USA) bol jeden z popredných českých klaviristov 20. storočia. Jeho hudobný prejav bol expresívny a repertoár siahal od raného klasicizmu až po modernu prvej polovice 20. storočia. Od roku 1948 žil v Spojených štátoch. Po páde komunistického režimu sa chcel vrátiť do Česka a usadiť sa v Prahe, zomrel však náhle v júli 1994. Životopis Narodil sa ako najmladší z troch detí v rodine notárskeho koncipienta Rudolfa Firkušného. Rodina bola chudobná a otec predčasne zomrel, preto sa matka s deťmi presťahovala do Brna, kde mala väčšiu možnosť zabezpečiť rodine obživu. Jeho hudobný talent sa veľmi skoro prejavil - už ako trojročný vedel zahrať na klavíri ľudovú pesničku. Detstvo Absolvoval základné hudobné štúdium, hoci to nebolo štúdium v pravom zmysle slova. V roku 1917 sa stretol malý Rudolf s velikánom českej hudby Leošom Janáčkom. Ten rozoznal hudobné nadanie päťročného chlapca a zveril dieťa do starostlivosti profesionálnych učiteľov. Janáčkova organová škola bola v roku 1919 povýšená na samostatné konzervatórium. Hudobnú teóriu učil žiaka sám Janáček, výchovu klavírnej hry zas Růžena Kurzová, manželka vtedajšieho významného českého klavírneho pedagóga Viléma Kurza. 14. júla 1920 mal prvý raz Firkušný ako osemročný sólista verejné vystúpenie. Hral diela Griega, Mozarta, Dvořáka aj Chopina. Kritiky na jeho vystúpenie boli priaznivé a koncerty pribúdali. Najvýznamnejší sa uskutočnil 14. januára 1923, vtedy jedenásťročný Rudolf vystúpil v Prahe prvý raz ako sólista Českej filharmónie s Mozartovým Koncertom D-dur s veľkým úspechom. Prvý zahraničný koncert mal v októbri 1926 vo Viedni, kde ho publikum aj hudobná kritika prijali veľmi priaznivo. Nasledovali ďalšie cesty do Berlína (1927) a Paríža (1928). Ako pätnásťročný zahral aj prezidentovi Masarykovi, ktorý ho ocenil vysokým honorárom a poskytol mu štipendium na ďalšie štúdium. Na jar 1927 Rudolf Firkušný absolvoval konzervatórium a v roku 1928 maturoval na bučovickom Českom gymnáziu. Mladosť Masarykove štipendium umožnilo Firkušnému študovať v Paríži u profesora Cortota, kde sa zoznámil s francúzskou klavírnou školou. Nemeckú klavírnu školu si osvojil v Berlíne u profesora Artura Schnabela. Súčasne rozširoval aj svoju koncertnú činnosť. Meno osemnásťročného klaviristu poznala celá hudobná Európa. Koncertoval v Rakúsku, Francúzsku, Taliansku, Nemecku a vo Veľkej Británii. V roku 1931 ukončil záverečným koncertom na Žofíne majstrovskú školu pražského konzervatória. V roku 1933 uviedol dovtedy zabudnutý Dvořákov Koncert g-moll, ktorý sa okamžite stal pevnou súčasťou repertoáru svetových klaviristov. Do vypuknutia 2. svetovej vojny koncertoval Firkušný vo všetkých krajinách Európy, pričom kládol dôraz na prezentáciu českej hudby (Smetana, Dvořák, Janáček, Suk, Martinů), ktorá sa stala osou jeho širokého repertoáru, v ktorom okrem klasiky nechýbali ani súdobé diela. V USA koncertoval prvý raz v roku 1938. S českým publikom sa rozlúčil koncertom s Českou filharmóniou pod taktovkou Rafaela Kubelíka 3. marca 1939. Koncert venoval utečencom z oblastí obsadených Nemcami. Nasledujúce zahraničné turné bolo už vlastne emigráciou. Vrcholné obdobie Po odchode z Česka žil najprv v Paríži v komunite českých umelcov a exilová vláda ho vysielala na propagačné koncerty českej hudby. Po okupácii Francúzska sa v roku 1940 dostal cez Španielsko do Lisabonu, odkiaľ už jeho cesta viedla na dlhý čas do New Yorku. V Spojených štátoch začal koncertovať v roku 1941. Postupne hral so všetkými veľkými americkými hudobnými telesami (Newyorská filharmónia, Philadelphia, Boston, Chicago, Cleveland, Pittsburgh) a dirigentmi (Stokowski, Charles Munch, a ďalší). Do vlasti sa vrátil po vojne ako uznávaný svetový a najväčší český pianista všetkých čias.^[chýba citácia] S Rafaelom Kubelíkom triumfoval Dvořákovým klavírnym koncertom na 1. ročníku Pražskej jari 1946. Po komunistickom puči v roku 1948 však znova zvolil emigráciu do USA. Na dlhé roky sa vzdialil domácemu hudobnému životu. Hral postupne nielen v USA, ale znova aj v západnej Európe (vrátane veľkých festivalov vo Viedni, Salzburgu atď.), Austrálii, Japonsku, Singapuru, Hongkongu a Izraeli. O jeho koncerty bol záujem aj v Sovietskom zväze. Počas politického uvoľňovania v šesťdesiatych rokoch prichádzal za matkou do Česka a v roku 1965 s ním z Brna odcestovala aj manželka Taťána, s ktorou mal neskôr dva deti. Záver života Dlhoročné odlúčenie od vlasti skončilo až pádom totality v roku 1989. V tom čase mal Rudolf Firkušný však už 77 rokov. Hneď v roku 1990 sa zúčastnil na Pražskej jari. S Rafaelom Kubelíkom a Českou filharmóniou na nej uviedli 2. klavírny koncert Bohuslava Martinů. Koncertoval v Prahe, Brne aj rodných Napajedlách. V tom istom roku získal čestný doktorát Univerzity Karlovej, neskôr aj Masarykovej univerzity v Brne (1993), a Rád T.G.M. Rudolf Firkušný sa pri svojich zájazdoch do Česka snažil všestranne pomáhať - venoval svoje honoráre umeleckým školám a inštitúciám a pri Janáčkovej akadémii múzických umení v Brne vytvoril Nadáciu Rudolfa Firkušného, ktorá podporuje najlepších študentov školy. Vo svojom letnom sídle blízko New Yorku podľahol 19. júla 1994 ťažkej chorobe. Je pochovaný spolu so svojou ženou Taťánou v Brne. Výber z diskografie * Ludwig van Beethoven: Sonatas No. 8 in C minor, op. 13 „Pathetique“; No. 14 in C sharp minor, op. 27 „Moonlight“. Capitol * Ludwig van Beethoven: Concerto No. 3 in C minor, op. 37. New York Philharmonic, Guido Cantelli. AS Disc * Ludwig van Beethoven: Concerto No. 5 in E flat major, op.73. Pittsburgh Symphony Orchestra, William Steinberg. Capitol, Decca * Ludwig van Beethoven: Sonata No. 3 in E flat major, op. 12, for violino and piano; Mozart: Sonata in C major K 296 for violino and piano. Erica Morini (violino), Rudolf Firkušný (piano). Decca * Ludwig van Beethoven: Sonata No. 8 in G major, op. 30, for violino and piano; * Jiří Antonín Benda: Sonata No. 9 (Dusík, Voříšek, Tomášek). VOX Candide * Johannes Brahms: Sonatas No. 1 in F minor, op. 120, for viola and piano; No. 2 in E flat, op. 120, for viola and piano. William Primrose (viola), Rudolf Firkušný (piano). Capitol * Johannes Brahms: Firkušný plays Brahms. Capitol * Johannes Brahms: Sonata No. 3 in D minor, op. 108, for violino and * Claude Debussy by Firkušný. Capitol * Claude Debussy: Estampes. Sugano Disc 2002. * Antonín Dvořák: Koncert pro klavír a orchestr g-moll, op. 33. Česká filharmonie, Rafael Kubelík. Multisonic. * Antonín Dvořák: Piano Quartets, op. 23 31, and 87, Bagatelles, op. 47. Juilliard Quartet, CBS * Fryderyk Chopin: Sonata No. 3 in B minor, op. 58., Nocturno in E flat, Polonaise in C minor, Scherzo in B flat minor, Barcarolle, Waltz in C sharp minor, Nocturno in D flat, Grande valse brillante. Capitol * Leoš Janáček: Concertino pro klavír, 2 housle, klarinet, fagot a lesní roh; Capriccio pro klavír a dechový ansámbl. Česká filharmonie, Václav Neumann. Supraphon, (CD). * Leoš Janáček: Complete Works for Piano. Bayerische Rundfunk Symphony Orchestra, Rafael Kubelík * Bohuslav Martinů: Klavírní koncert č. 2. Česká filharmonie, Jiří Bělohlávek. Supraphon 1990). * Bohuslav Martinů: Piano Works. BMG R32C-1176. * Wolfgang Amadeus Mozart: Fantasia in C minor K. 475; Sonata in C minor K. 396. Columbia ML 4356. * Modest Petrovič Musorgskij: Pictures at an exhibition; Deutsche Gramophon Gesellschaft * Maurice Ravel: 3 piano pieces. Deutsche Gramophon Gesellschaft * Franz Schubert: Impromptus, op. 90, 142. Columbia * Bedřich Smetana: České tance. Capitol P 8372. * Bedřich Smetana: Fantasie in C major, op. 17, Trio G moll. Firkušný - Kaufmann Van den Burg. Columbia * Jan Václav Tomášek: Eclogue. VOX Candide * Jan Voříšek: Impromtu No. 4, op. 7. VOX Candide Biografická a odborná literatura * Mach, E.: Great Pianist Speak for Themselves (New York 1980) * Dubal, D.: Reflections from the Keyboard: The World of the Concert Pianist (New York 1984) * Svobodová, M.: Rudolf Firkušný (1988) * Kozderka, Richard: Život Rudolfa Firkušného v datech * Šafařík, Jiří: Rudolf Firkušný (Brno 1994) * Laurence, A.: My Studies with Firkušný (1998) Externé odkazy * Životopis Rudolf_Steiner_8c51.html Rudolf Steiner Rudolf Steiner, 1900 Rudolf Steiner (* 27. február 1861, Kraljevič Chorvátsko, vtedy Rakúsko-Uhorsko – † 30. marec 1925, Dornach, Švajčiarsko) bol rakúsky filozof (uvádza sa aj ako nemecký filozof), zakladateľ antropozofie. Život Rudolf Jozef Lorenz Steiner sa narodil 27.2.1861 v Kraljevci (vo vtedajšom Rakúsko-Uhorsku, teraz Chorvátsko) ako prvý syn manželov Francisky a Johanna Steinerových. Na základe povolania otca (najskôr telegrafista, neskôr prednosta stanice rakúskych železníc) sa rodina sťahovala v roku 1862 do Mödlingu, 1863 do Pottschachu a v roku 1869 do Neudörflu. V roku 1864 sa narodila sestra Leopodine, v roku 1866 brat Gustav. V rokoch 1872-1879 navštevuje reálnu školu vo Viedenskom Novom Meste. Štúdium končí maturitou s vyznamenaním. V rokoch 1979-1883 študuje na Vysokej škole technickej (matematické a prírodné vedy) so zameraním na učiteľstvo. V 90. rokoch 19. storočia pôsobil ako vydavateľ Goetheho vedeckých diel vo Weimare. Po prelome storočia sa obrátil k teozofii H. P. Blavatskej a od roku 1902 bol generálnym tajomníkom nemeckej sekcie Teozofickej spoločnosti). V rokoch 1912-13 sa oddeľuje od Teozofickej spoločnosti, pretože táto sa silno prikláňa k hinduzimu (uctievanie Krišnamurtiho) a zakladá Antropozofickú spoločnosť. V roku 1919 zakladá prvú waldorfskú školu v Stuttgarte a Hnutie za sociálne trojčlenenie. V roku 1920 zakladá Slobodnú školu pre duchovné vedy (Goetheanum) v Dorndachu (Švajčiarsko), školu spirituálnej vedy. Goetheanum, druhá škola od roku 1928 do súčasnosti Dielo * Einleitungen zu Goethes Naturwissenschaftlichen Schriften, 1883-1897 (GA 1), Úvody ku Goethovým prírodovedeckým spisom * Grundlinien einer Erkenntnistheorie der Goetheschen Weltanschauung, mit besonderer Rücksicht auf Schiller, 1886 (GA 2), Základné rysy teórie poznania Goetheho svetového názoru * Wahrheit und Wissenschaft. Vorspiel einer "Philosophie der Freiheit", 1892 (GA 3), Pravda a veda. Predohra ku filozofii slobody * Die Philosophie der Freiheit. Grundzüge einer modernen Weltanschauung - Seelische Beobachtungsresultate nach naturwissenschaftlicher Methode, 1894 (GA 4), po česky vyšlo ako: Filosofie svobody. Základní rysy moderního světového názoru , 1991, 1999 * Fridrich Nietzsche, ein Kämpfer gegen seine Zeit, 1895 * Goethes Weltanschauung, 1897, Goetheho svetový názor * Die Mystik im Aufgange des neuzeitlichen Geisteslebens und ihr Verhältnis zur modernen Weltanschauung, 1901 * Das Christentum als mystische Tatsache und die Mysteien des Altertums, 1902 (GA 8), česky vyšlo ako: Křesťanství jako mystická skutečnost a mysteria starověku, 1998 * Theosophie. Einführung in übersinnliche Welterkenntnis und Menschenbestimmung, 1904 (GA 9), po česky vyšlo ako: Theosophie. Úvod do nadsmyslového poznání světa a poslání člověka, 1992 * Wie erlangt man Erkenntnisse der höheren Welten?, 1904 (GA 10), po česky vyšlo ako: O poznávání vyšších světů, 1993 * Aus der Akasha-Chronik, 1904-1908, Kronika Akaša * Die Stufen der höheren Erkenntnis, 1905-1908 * Die Theosophie des Rosenkreuzers (Vortragszyklus), 1907 * Die Geheimwwissenschaft im Umriss, 1910 (GA 13), po česky vyško ako: Tajná věda v nástinu, 1997 * Vier Mysteriendramen, 1910-1913, Štyri mystériá * Die geistige Führung des Menschen und der Menschheit, 1911, Duchovné vedenie človeka a ľudstva * Ein Weg zur Selbsterkenntnis des Menschen, 1912 * Das Markus-Evangelium, 1912 (GA139), po česky vyšlo ako: Markovo evangelium, 1999 * Die Schwelle der geistigen Welt, 1913 (GA 17), po česky vyšlo ako: Práh duchovního světa, 1993 * Die Rätsel der Philosophie, 1914 (GA 18), Záhady filozofie * Vom Menschenrätsel, 1916 (GA 20), O záhade človeka * Von Seelenrätseln, 1917 (GA 21), O záhadách duše * Goethes Geistesart, 1918 * Die Kernpunkte der sozialen Frage in den Lebensnotwendigkeiten der Gegenwart und Zukunft, 1894 (GA 23), po česky vyšlo ako: Hlavní body sociální otázky, 1993 * Aufsätze über die Dreigliederung des sozialen Organismus und zur Zeitlage 1915-1921, 1919 (GA 24), časť vyšla po česky ako: Idea sociální trojčlennosti, 2000 * Mein Lebensgang, 1925 (GA 28), po česky vyšlo ako: Má cesta životem, 2000 * Eine okkulte Physiologie, (GA 128), po česky vyšlo ako: Okultní fyziologie, 1997 * Von Jesus zu Christus, (GA 131), po česky vyšlo ako: Od Ježíše ke Kristu, 1997 * Erdensteben und Weltenleben. Anthroposophische Lebensgaben. Bewusstseins-Notwendigkeiten für Gegenwart und Zukunft, (GA 181), po česky vyšlo ako: Pozemské umírání a světové žití. O souvislostech fyzického světa se světem zemřelých, 1999 * Geisteswissenschaft und Medizin, (GA 312), po česky vyšlo ako: Duchovní věda a zdraví člověka, 2002 * Mensch und Welt. Das Wirken des Geistes in der Natur. Das Wesen der Bienen, (GA 351), časť vyšla po česky ako: Podstata včel. Kosmická chemie, 2001 * Gesamtausgabe, 1954-1960 Iné projekty * Commons * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Externé odkazy * Anthros.net - directory for anthroposophy in english * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Rudolf_Jašík_585a.html Rudolf Jašík slovenský prozaik, básnik a publicista Narodenie 2. december 1919 Turzovka, Slovensko Úmrtie 30. júl 1960 Bratislava, Slovensko Pozri aj Biografický portál Rudolf Jašík (* 2. december 1919, Turzovka – † 30. júl 1960, Bratislava) bol slovenský prozaik, básnik a publicista. Životopis Narodil sa v rodine kysuckého mäsiara, ktorý sa v roku 1924 vybral do Kanady za prácou. Vychovávala ho stará mama. Vzdelanie začal získavať na gymnáziu v Kláštore pod Znievom. Nakoľko doma nebolo dosť peňazí, odišiel v roku 1935 vyučiť sa do Baťových závodov v Zlíne. Po štúdiu pokračoval vo vzdelávaní popri zamestnaní na obchodnej škole. Po nezhodách ho v roku 1938 prepustili zo zamestnania a tiež vylúčili zo školy. Vrátil sa na Kysuce a žil v Turzovke. Za ilegálne šírenie letákov ho v roku 1939 uväznili na 5 mesiacov. Po prepustení narukoval k delostreleckému pluku v Ružomberku a aktívne bojoval na ukrajinskom fronte, kde ho odsúdili za sabotáž, dostal však amnestiu. Pokúsil sa o prechod k sovietskemu vojsku (do sovietskeho zajatia), no napokon sa chorý vrátil a čoskoro na to ho odvelili na Kaukaz. Za protivojnové a protifašistické názory ho degradovali a odsúdili do vojenského väzenia, až bol v roku 1944 prepustený z armády a pridal sa k partizánom. Po vojne pracoval v Baťovanoch (dnešné Partizánske) v závodnom časopise Slobodná práca. Angažoval sa tiež politicky, stal sa členom KSČ, neskôr bol členom národného výboru a tajomníkom výboru Národnej fronty v Partizánskom. Spolupracoval tiež s denníkom Pravda a redigoval Hlas nitrianskeho kraja. V rokoch 1949 – 1952 bol v Baťových závodoch vedúcim kultúrno-propagačného oddelenia a v rokoch 1952 – 1955 pracoval na krajskom národnom výbore v Nitre ako inšpektor pre múzeá a pamiatky, od roku 1955 bol predsedom Krajského výboru zväzu zamestnancov štátnych orgánov v Nitre. Zomrel veľmi nečakane vo veku 41 rokov po operácii žalúdka. Pochovaný je v Partizánskom. Tvorba Svoju literárnu kariéru začal v roku 1940, najskôr ako básnik radiaci sa medzi nadrealistov, neskôr začal písať poviedky. Prvé literárne pokusy ostávali často len v rukopisnej podobe a neskôr ich veľa sám zničil. Jeho diela odrážali politické a umelecké názory, ale tiež jeho cit pre vzťah človeka k prírode a emocionálne vnímanie mladosti. Prvé uverejnil v Slobodnej práci v roku 1945. V baladických príbehoch zachytil život kysuckého ľudu (Na brehu priezračnej rieky) i protifašistický odboj (Námestie svätej Alžbety, nedokončená trilogia Mŕtvi nespievajú). Rozvíjal umelecké postupy lyrizovanej prózy, ktoré podtrhujú baladické ladenie a osudovosť príbehov (novely Povesť o bielych kameňoch, Čierne a biele kruhy). Dielo * 1956 – Na brehu priezračnej rieky, baladický, sociálny román o osude proletárov a biede kysuckých dedín * 1958 – Námestie svätej Alžbety, román z vojnového obdobia * 1961 – Mŕtvi nespievajú, trilógia, ktorú však už nestihol dokončiť, zavŕšenie jeho tvorby s témou protifašistického odboja * 1961 – Čierne a biele kruhy, zbierka noviel o sociálnych a ľudských problémoch Kysučanov (vyšlo posmrtne) * 1961 – Povesť o bielych kameňoch, torzo básnickej novely, štúdia človeka, ktorý sa búri proti sociálnej nespravodlivosti a utiahne sa do samoty (vyšlo posmrtne) * 1966 – Ponurý most, výber z jeho rannej tvorby publikovanej väčšinou časopisecky (vyšlo posmrtne) * Ypsilon, rukopisná básnická zbierka * Dve rieky, rukopisná básnická zbierka * Moje mesto, rukopisná básnická zbierka * Laktibrada, román z vojnového obdobia, z ktorého za zachovalo len desať kapitol * Biely chlieb (pôvodný názov Kamenný dom), román z dedinského prostredia, z ktorého sa zachovala len časť, ktorá bola uverejnená v časopise Rudolf_Králik_f0d7.html Rudolf Králik funkcionár KSČ, robotník, protifašistický bojovník Narodenie 18. apríl 1893 Hronec Úmrtie 14. november 1944 Lomnistá dolina-Jasenské hole Pozri aj Biografický portál Rudolf Králik (* 18. apríl 1893, Hronec - † 14. november 1944, Lomnistá dolina-Jasenské hole) bol funkcionár KSČ, robotník, protifašistický bojovník. Rodina * otec Ján Králik * matka Mária rod. Róthová Životopis Pomocný, potom odborný robotník v št. železiarňach v Podbrezovej. Člen Česko-slovenskej sociálne demokratickej strany robotníkov a jej odborov, 1920 spoluzakladateľ organizácie Robotníckej telovýchovnej jednoty v Podbrezovej, zakladajúci člen organizácie KSČ v Podbrezovej, člen jej OV v Brezne. Organizátor triednych bojov pracujúcich, 1932-1933 org. zjazdy horehronského ľudu, protiexekučné vzbury v Bacúchu a v Polomke. Účastník ilegálneho protifašistického hnutia, 1944 člen RNV, účastník podbrezovskej konferencie závodných výborov a dôverníckych zborov v októbri 1944. Zahynul pri ústupe SNP do hôr. Literatúra * Slovenský biografický slovník Externé odkazy * OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok. Rudolf_Agricola_79cf.html Rudolf Agricola Rudolf Agricola alebo Roelof Huysman alebo Huusman (* 23. august 1443/17. február 1444, Baflo pri Groningene – † 27. október 1485, Heidelberg) bol holandský humanista, významný svojou ostrou kritikou scholastiky a vzorný predvedením nového duchovného štýlu humanizmu, čím silno ovplyvnil ďalších humanistov a najmä Melanchtona. Jeho spisy vyšli 1539 v Kolíne. Vytvoril pedagogický systém vyučovania latinčiny, na univerzite v Heidelbergu prednášal o gréckej a latinskej literatúre a hebrejské jazyky. Dielo * De inventione dialectica libri III (Tri knihy o dialektickej metóde myslenia), 1523 / hlavné filozofické dielo * De formando studio (O usporiadaní štúdia), 1539 Pozri aj * filozofia 15. storočia * nemecká filozofia * humanizmus Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Rudíkov.html Rudíkov Rudíkov Základné informácie Postavenie: |obec NUTS 5 (obec): |CZ0614 591637 Kraj (NUTS 3): |Vysočina (CZ061) Okres (NUTS 4): |Třebíč (CZ0614) Obec s rozšírenou pôsobnosťou:| Poverená obec: | Historická krajina: |Morava Katastrálna výmera: | ? km² Počet obyvateľov: |650 Zemepisná šírka: | Zemepisná dĺžka: | Nadmorská výška: | ? m PSČ: | Základné sídelné | jednotky: | Miestnych častí: | Katastrálne územie: | Adresa | obecného úradu: | Starosta / starostka: | Rudíkov je obec v Česku v okrese Třebíč v kraji Vysočina. 1. januára 2006 tu žilo 650 obyvateľov, z toho 331 mužov a 319 žien, pričom priemerný vek v obci je 37,3 rokov (muži 36,2 rokov, ženy 38,4 rokov). Tento geografický článok o mieste v Česku je zatiaľ príliš Vlajka Česka krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Pozri aj * Zoznam obcí v Česku Mestá a obce okresu Třebíč Babice • Bačice • Bačkovice • Benetice • Biskupice-Pulkov • Blatnice • Bohušice • Bochovice • Bransouze • Březník • Budišov • Budkov • Cidlina • Čáslavice • Častohostice • Čechočovice • Čechtín • Červená Lhota • Číhalín • Číchov • Čikov • Číměř • Dalešice • Dědice • Dešov • Dolní Lažany • Dolní Vilémovice • Domamil • Dukovany • Hartvíkovice • Heraltice • Hluboké • Hodov • Horní Heřmanice • Horní Smrčné • Horní Újezd • Horní Vilémovice • Hornice • Hrotovice • Hroznatín • Hvězdoňovice • Chlístov • Chlum • Chotěbudice • Jakubov u Moravských Budějovic • Jaroměřice nad Rokytnou • Jasenice • Jemnice • Jinošov • Jiratice • Kamenná • Kdousov • Kladeruby nad Oslavou • Klučov • Kojatice • Kojatín • Kojetice • Komárovice • Koněšín • Kostníky • Kouty • Kozlany • Kožichovice • Krahulov • Kralice nad Oslavou • Kramolín • Krhov • Krokočín • Kuroslepy • Láz • Lesná • Lesní Jakubov • Lesonice • Lesůňky • Lhánice • Lhotice • Lipník • Litohoř • Litovany • Lomy • Loukovice • Lovčovice • Lukov • Markvartice • Martínkov • Mastník • Menhartice • Meziříčko • Mikulovice • Mladoňovice • Mohelno • Moravské Budějovice • Myslibořice • Naloučany • Náměšť nad Oslavou • Nárameč • Nimpšov • Nová Ves • Nové Syrovice • Nový Telečkov • Ocmanice • Odunec • Okarec • Okřešice • Okříšky • Opatov • Oponešice • Ostašov • Pálovice • Petrovice • Petrůvky • Pokojovice • Police • Popůvky • Pozďatín • Přeckov • Předín • Přešovice • Přibyslavice • Příštpo • Pucov • Pyšel • Rácovice • Račice • Radkovice u Budče • Radkovice u Hrotovic • Radonín • Radošov • Radotice • Rapotice • Rohy • Rokytnice nad Rokytnou • Rouchovany • Rudíkov • Římov • Sedlec • Slavětice • Slavičky • Slavíkovice • Smrk • Stařeč • Stropešín • Střítež • Studenec • Studnice • Sudice • Svatoslav • Šebkovice • Štěměchy • Štěpkov • Trnava • Třebelovice • Třebenice • Třebíč • Třesov • Valdíkov • Valeč • Vícenice • Vícenice u Náměště nad Oslavou • Vladislav • Vlčatín • Výčapy • Zahrádka • Zárubice • Zašovice • Zvěrkovice • Želetava Rudnayovo_námestie.html Rudnayovo námestie Rudnayovo námestie je námestie v centre Bratislavy. Nachádza sa pri Dóme sv. Martina. Námestie je pomenované podľa slovenského kardinála Alexandra Rudnaya. Rudolf_Masný_c3a8.html Rudolf Masný dôstojník, protifašistický bojovník Narodenie 21. marec 1907 Banská Štiavnica Úmrtie 17. júl 1985 Bratislava Pozri aj Biografický portál Rudolf Masný (* 21. marec 1907, Banská Štiavnica - † 17. júl 1985, Bratislava) bol dôstojník, protifašistický bojovník. Rodina * otec Pavol Masný * matka Anna rod. Moravčíková * manželka Božena rod. Vejdová Životopis Pôvodne pedagóg, riad. meštianskej školy v Ľubietovej, neskôr absolvoval tylový odbor Vysokej školy vojenskej v Prahe. V roku 1940-1944 v hodnost kpt. veliteľ automobilovej roty a práporu v Banskej Bystrici. Od roku 1942 aktívny účastník ilegálneho protifašistického odboja v armáde, 1944 spolupracovník Vojenského ústredia SNR. Po prechode SNP do hôr príslušník partizánskej skupiny. Po oslobodení pracovník hosp. organizácií. Ocenenie * Roku 1945 Za zásluhy II.st., 1946 Čs. vojnovým krížom 1939, Radom SNP I.tr., 1977 Zaslúžilý bojovník proti fašizmu Literatúra * Slovenský biografický slovník Externé odkazy * OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok. Tento článok zo systému OSUD potrebuje upraviť, pridať interwiki a kategórie. Po jeho úprave prosím odstráňte šablónu {{Osud na úpravu}}. Rudolf_Šíma_5e3f.html Rudolf Šíma Rudolf Šíma (* 1930) je slovenský filozof, v rokoch 1975-1990 predseda Slovenskej filozofickej spoločnosti. Zaoberá sa problémami vzťahu jednotlivca a spoločnosti, problémom vedecko-technickej revolúcie a kritike nemarxistického myslenia. Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Rudník_(okres_Myjava)_87a1.html Rudník (okres Myjava) Rudník (okres Myjava) Erb | Vlajka | Mapa Rudník (okres Myjava) Základné údaje Kraj: |Trenčiansky Okres: |Myjava Región: | Poloha: |48° 45' 00" s. š. |17° 34' 00" v. d. Nadmorská výška: |325 m n.m. Rozloha: |km² Počet obyvateľov: |728 (31.12.2004) Hustota obyvateľstva: |obyvateľ(ov)/km^2 Nacionále Štatistická územná |504793 jednotka: | EČV: |MY PSČ: |906 23 Telefónna predvoľba: |034 Oficiálne adresy Adresa obecného úradu: | E-mail: | Telefón: | Fax: | Politika Starosta: |Ing. Ferianec Zdroje údajov Mestská a obecná štatistika SR (SŠÚ), http://obce.info Rudník je obec na Slovensku v okrese Myjava. Založený v roku 1955. Tento geografický článok o mieste na Slovensku je zatiaľ Vlajka Slovenska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Externé odkazy * http://www.obce.info/index.php?make=mapa&id=3&obec=2172 Mestá a obce okresu Myjava (2+15) 31.12.2003 Brestovec | Brezová pod Bradlom | Bukovec | Chvojnica | Hrašné | Jablonka Kostolné | Košariská | Krajné | Myjava | Podkylava | Polianka | Poriadie Priepasné | Rudník | Stará Myjava | Vrbovce Rudolf_Viktorin_b6fe.html Rudolf Viktorin dôstojník, protifašistický bojovník Narodenie 13. júl 1898 Mikulčice-Tešice Úmrtie 3. jún 1986 Bratislava Pozri aj Biografický portál Rudolf Viktorin (* 13. júl 1898, Mikulčice-Tešice - † 3. jún 1986, Bratislava) bol dôstojník, protifašistický bojovník. Rodina * otec Martin Viktorin * matka Mariana Mazáčová Životopis Študoval na reálnom gymnáziu v Hodoníne, na lesníckej škole v Písku. V roku 1919-1918 vojak rah.-uh. armády, potom úradník na rôznych miestach, 1945-1950 dôstojník ZNB. Po rozbití republiky organizátor ilegálneho protifaštistického hnutia na Severozáp. Slov., udržiaval kontakty so skupinou Flóra, signatár jej Memoranda (1943). Spolupracovník partizánskych skupín, ilegálnej SNR. Člen povstaleckého ÚV KSS a Vojenského ústredia SNR v Banskej Bystrici. Účastník zjednocovacieho zjazdu KSS a soc. dem. V Banskej Bystrici (17. september 1944). Bezpečnostný veliteľ v Banskej Bystrici (máj 1945)).V povojnových rokoch sa zúčastnil na budovaní novej Verejnej a Štátnej bezpečnosti na Slovensku. Politicky prenasledovaný, väznený, 1963 rehabilitovaný. Ocenenie * Roku 1945 vyznamenaný Čs. vojnovým krížom 1939; 1945 a 1946 Radom SNP I.tr; 1946 Za zásluhy I0.st.; 1973 Radom Víťazneho * februára Literatúra * Slovenský biografický slovník Externé odkazy * OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok. Tento článok zo systému OSUD potrebuje upraviť, pridať interwiki a kategórie. Po jeho úprave prosím odstráňte šablónu {{Osud na úpravu}}. Rudolf_Baláž_9323.html Rudolf Baláž slovenský rímskokatolícky biskup Narodenie 20. november 1940 Nevoľné Pozri aj Biografický portál Rudolf Baláž (* 20. novembra 1940, Nevoľné) je diecéznym biskupom banskobystrickej rímskokatolíckej diecézy. Biskup Rudolf Baláž študoval v rokoch 1958 až 1963 na Rímskokatolíckej Cyrilometodejskej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Za kňaza bol vysvätený 23. júna 1963. Od roku 1963 do roku 1970 pôsobil ako kaplán v rôznych farnostiach. V roku 1970 bol vymenovaný za správcu farnosti v Pitelovej, ale už nasledujúci rok mu štátny režim odobral súhlas vykonávať kňazské povolanie a až do roku 1982 pracoval ako robotník. V tomto období zorganizoval vo svojej rodnej obci stavbu nového kostola. V roku 1982 sa vrátil do pastorácie ako správca farnosti Turčiansky Peter, kde pôsobil až do roku 1990, kedy bol 14. februára menovaný za diecézneho biskupa Iné projekty * Wikicitáty * Spolupracuj na Wikiquote Wikicitáty ponúka citáty od alebo o Rudolf Baláž Ruda_(okres_Žďár_nad_Sázavou)_c889.html Ruda (okres Žďár nad Sázavou) Ruda (okres Žďár nad Sázavou) Základné informácie Postavenie: |obec NUTS 5 (obec): |CZ0615 596663 Kraj (NUTS 3): |Vysočina (CZ061) Okres (NUTS 4): |Žďár nad Sázavou (CZ0615) Obec s rozšírenou pôsobnosťou:| Poverená obec: | Historická krajina: |Morava Katastrálna výmera: | ? km² Počet obyvateľov: |331 Zemepisná šírka: | Zemepisná dĺžka: | Nadmorská výška: | ? m PSČ: | Základné sídelné | jednotky: | Miestnych častí: | Katastrálne územie: | Adresa | obecného úradu: | Starosta / starostka: | Ruda (okres Žďár nad Sázavou) je obec v Česku v okrese Žďár nad Sázavou v kraji Vysočina. 1. januára 2006 tu žilo 331 obyvateľov, z toho 173 mužov a 158 žien, pričom priemerný vek v obci je 39,1 rokov (muži 38,2 rokov, ženy 40,2 rokov). Tento geografický článok o mieste v Česku je zatiaľ príliš Vlajka Česka krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Pozri aj * Zoznam obcí v Česku Mestá a obce okresu Žďár nad Sázavou Baliny • Blažkov • Blízkov • Bobrová • Bobrůvka • Bohdalec • Bohdalov • Bohuňov • Borovnice • Bory • Březejc • Březí • Březí nad Oslavou • Březské • Budeč • Bukov • Bystřice nad Pernštejnem • Býšovec • Cikháj • Černá • Dalečín • Daňkovice • Dlouhé • Dobrá Voda • Dolní Heřmanice • Dolní Libochová • Dolní Rožínka • Fryšava pod Žákovou horou • Hamry nad Sázavou • Herálec • Heřmanov • Hodíškov • Horní Libochová • Horní Radslavice • Horní Rožínka • Chlumek • Chlumětín • Chlum-Korouhvice • Jabloňov • Jámy • Javorek • Jimramov • Jívoví • Kadolec • Kadov • Karlov • Kněževes • Koroužné • Kotlasy • Kozlov • Krásné • Krásněves • Křídla • Křižánky • Křižanov • Křoví • Kuklík • Kundratice • Kyjov • Lavičky • Lhotka • Lísek • Líšná • Malá Losenice • Martinice • Matějov • Měřín • Meziříčko • Milasín • Milešín • Mirošov • Moravec • Moravecké Pavlovice • Netín • Nížkov • Nová Ves • Nová Ves u Nového Města na Moravě • Nové Dvory • Nové Město na Moravě • Nové Sady • Nové Veselí • Nový Jimramov • Nyklovice • Obyčtov • Ořechov • Oslavice • Oslavička • Osová Bítýška • Osové • Ostrov nad Oslavou • Otín • Pavlínov • Pavlov • Petráveč • Pikárec • Písečné • Počítky • Poděšín • Podolí • Pokojov • Polnička • Prosetín • Račice • Račín • Radenice • Radešín • Radešínská Svratka • Radkov • Radňoves • Radňovice • Radostín • Radostín nad Oslavou • Rodkov • Rosička • Rousměrov • Rovečné • Rozseč • Rozsochy • Rožná • Ruda • Rudolec • Řečice • Sázava • Sazomín • Sejřek • Sirákov • Sklené • Sklené nad Oslavou • Skorotice • Skřinářov • Sněžné • Spělkov • Strachujov • Stránecká Zhoř • Strážek • Střítež • Sulkovec • Světnov • Sviny • Svratka • Škrdlovice • Štěpánov nad Svratkou • Tasov • Tři Studně • Ubušínek • Uhřínov • Ujčov • Újezd • Unčín • Vatín • Věcov • Věchnov • Velká Bíteš • Velká Losenice • Velké Janovice • Velké Meziříčí • Velké Tresné • Vepřová • Věstín • Věžná • Vídeň • Vidonín • Vír • Vlachovice • Vlkov • Vojnův Městec • Vysoké • Záblatí • Zadní Zhořec • Znětínek • Zubří • Zvole • Ždánice • Žďár nad Sázavou Rudinka.html Rudinka Rudinka Erb | Vlajka | Mapa Rudinka Základné údaje Kraj: |Žilinský Okres: |Kysucké Nové Mesto Región: |Kysuce Poloha: |49° 16' 19" s. š. |18° 45' 4" v. d. Nadmorská |343 m n.m. výška: | Rozloha: |318 ha km² Počet |391 (31.12.2004) obyvateľov: | Hustota |obyvateľ(ov)/km^2 obyvateľstva:| Prvá písomná |1506 zmienka: | Nacionále Štatistická | územná |509434 jednotka: | EČV: |KM PSČ: |023 31 (pošta Rudina) Telefónna |041 predvoľba: | Oficiálne adresy Adresa | obecného |Rudinka 118 úradu: | Web: |http://dhzrudinka.wz.cz/index.php/obec_rudinka E-mail: |rudinka@naex.sk Telefón: |421 45 31 Fax: | Politika Starosta: |Oľga Štefánková Zdroje údajov Mestská a obecná štatistika SR (SŠÚ), http://obce.info Rudinka je obec na Slovensku v okrese Kysucké Nové Mesto. Na rozhraní katastrov Rudinky a Vrania boli nájdené zvyšky opevneného hrádku na vrchu Rochovica z obdobia púchovskej kultúry. Mestá a obce okresu Kysucké Nové Mesto (1+13) 31.12.2003 Dolný Vadičov | Horný Vadičov | Kysucké Nové Mesto | Kysucký Lieskovec Lodno | Lopušné Pažite | Nesluša | Ochodnica | Povina | Radoľa | Rudina Rudinka | Rudinská | Snežnica Rudlová.html Rudlová Rudlová je mestská časť Banskej Bystrice. Kedysi to bola samostatná obec, k Banskej Bystrici bola pripojená v r. ???? Tento geografický článok je zatiaľ príliš krátky (tzv. Mapa sveta "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Mestské časti Banskej Bystrice (15) Iliaš | Jakub | Kostiviarska | Kráľová | Kremnička | Majer | Podlavice Radvaň | Rakytovce | Rudlová | Sásová | Senica | Skubín | Šalková | Uľanka Rudolf_Čavojký_451f.html Rudolf Čavojký Rudolf Čavojský odborársky funkcionár, redaktor, robotník Narodenie 13. december 1901 Čachtice Úmrtie 28. august 1983 Bratislava Pozri aj Biografický portál Rudolf Čavojský (* 13. december 1901 Čachtice - † 28. august 1983 Bratislava) bol odborársky funkcionár, redaktor, robotník. Jeho otec Ján Čavojský, jeho matka Mária rod. Zvončeková Životopis Po skončení základnej školy robotník, oblastný tajomník kresťanských odborov v Banskej Bystrici, ich hlavný tajomník a redaktor ich tlačového orgánu Slovenský kresťanský socialista. Roku 1935-1939 poslanec NZ, 1938-1939 autonómneho snemu, od 1939 snemu Slovenského štátu, predseda jeho zdravotného a soc. a podpredseda národnohospodárskeho vyboru. od 1939 člen širšieho predsedníctva HSĽS. Od 1940 odmietol nacistické metódy, po vypuknutí SNP poskytol cenné informácie pracovníkom odboja. Literatúra * Slovenský biografický slovník Externé odkazy * OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok. Tento článok zo systému OSUD potrebuje upraviť, pridať interwiki a kategórie. Po jeho úprave prosím odstráňte šablónu {{Osud na úpravu}}. Rudolf_Mock_75e7.html Rudolf Mock slovenský geológ Narodenie 28. december 1943 Bratislava Úmrtie 22. august 1996 Modrý Kameň Pozri aj Biografický portál Rudolf Mock (* 28. december 1943, Bratislava - † 22. august 1996, Modrý Kameň) bol slovenský geológ. Životopis Študoval na gymnáziu v Bratislave, ktoré ukončil maturitou v roku 1961. Následne pokračoval v štúdiu na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského. Už ako univerzitný študent bol členom československého horolezeckého reprezentačného družstva^. Po skončení vysokoškolského štúdia v roku 1966 nastúpil na Katedru geológie a paleontológie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského ako asistent a od roku 1969 ako odborný asistent. V roku 1971 získal titul RNDr. Na radu profesora Andrusova sa venoval na Slovensku dovtedy nie veľmi známemu výskumu fauny konodontov, čo využil pri zónovaní triasu a riešení paleogeografických problémov. V roku 1973 spolu s Heinrichom Kozurom publikoval nové stratigrafické informácie o meliatskej jednotke, vtedy radenej ku gemeriku a preukázal tiež existenciu silického príkrovu^. Pokračovanie výskumov viedlo k zisteniu, že meliatska jednotka je subdukčnou melanžou po uzavretí triasového oceánu, ktorý subdukoval v jure pri kimérskej kolízií. Objav tzv. Meliatskeho oceánu podstatne zmenil chápanie vzniku Vonkajších Západných Karpát. Tento fakt bol o to významnejší, že predchádzal jeho objaveniu v podstatne lepšie prebádaných Východných Alpách. Mock sa tiež podieľal aj na vymedzovaní pokračovania meliatskej jednotky v alpskej oblasti. Charizmatickým spôsobom prednášania, otvorenosťou a komunikatívnosťou vzbudzoval veľké sympatie študentov. Vychoval viac ako 20 diplomantov, z ktorých viacerí sa stali elitou jednej generácie slovenskej geológie^. V rokoch 1990 - 1994 vykonával funkciu vedúceho Katedry geológie a paleontológie na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského. Účastnil sa viac než 13 expedícií do krajín Ázie, Severnej Afriky, ale aj na Sicíliu či Island. Aktívne spolupracoval na výrobe filmov z týchto ciest. Ako predseda komisie na ochranu geologických javov SZOPK sa podieľal na zlepšení ochrany viacerých geologických objektov na Slovensku. V roku 1994, kvôli dezilúzií z pomerov v školstve odišiel z Prírodovedeckej fakulty, kde až do roku 1996 pôsobil iba ako externý pracovník. Dva semestere externe prednášal na univerzite v rakúskom Innsbrucku^. Bol autorom alebo spoluautorom vyše 60 vedeckých publikácií, z ktorých bolo 25 uverejnených v zahraničných odborných časopisoch^. Tragicky zahynul pri výškových prácach na kostole v Modrom Kameni 22. augusta 1996. Referencie 1. ↑ ^1,0 ^1,1 ^1,2 Mineralia Slovaca, 6, 28, (1996), Geo vestník, s. 15. 2. ↑ ^2,0 ^2,1 http://www.infovek.sk Rudolf_Adámy_46dc.html Rudolf Adámy Rudolf (Adámi) Adámy hudobný skladateľ, dirigent, pedagóg Narodenie 13. december 1843 Šintava Úmrtie 14. apríl 1917 Banská Bystrica Pozri aj Biografický portál Rudolf (Adámi) Adámy (* 13. december 1843 Šintava - † 14. apríl 1917 Banská Bystrica) bol hudobný skladateľ, dirigent, pedagóg. Jeho otec Ján Adámy, jeho matka Rozália rod. Klottonová Životopis Študoval na preparandii v Trnave a v Soprone, hudbu na Hudobnej akadémii v Lipsku. Operný dirigent vo Viedni, od 1896 gymnaziálny prof. a regenschori v Ban. Bystrici. Člen predsedn. Uh. kraj. hudobn. rady. Autor cirk. skladieb, operiet. Literatúra * Slovenský biografický slovník Externé odkazy * OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok. Tento článok zo systému OSUD potrebuje upraviť, pridať interwiki a kategórie. Po jeho úprave prosím odstráňte šablónu {{Osud na úpravu}}. Rudolf_Cisarík_464a.html Rudolf Cisarík protifašistický bojovník, úradník Narodenie 6. jún 1912 Turzovka Úmrtie 25. september 1944 Čremošné Pozri aj Biografický portál Rudolf Cisarík (* 6. jún 1912, Turzovka - † 25. september 1944, Čremošné) bol Pochov.: [[Banská Bystrica protifašistický bojovník, úradník. Rodina * otec Jozef Cisarík * matka Mária rod. Kudláčová Životopis Absolvoval jednoročný náukobeh v Čadci, pracovník okr. súdu v Užhorode, v Sobranciach, vo Vranove nad Topľou. Roku 1944 vstúpil do ilegálneho protifaštického odboja, po vypuknutí SNP príslušnik žandárskeho odd. v Nižnej Šebastovej, potom bojovej skupiny Veliteľstva čs. četníctva na Slov. Padol v boji pri Čremošnom. Pochovaný v Banskej Bystrici. Ocenenie * Roku 1946 in memoriam vyznamenaný Radom SNP I.tr.; Za chrabrosť pre nepriateľom Literatúra * Slovenský biografický slovník Externé odkazy * OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok. Tento článok zo systému OSUD potrebuje upraviť, pridať interwiki a kategórie. Po jeho úprave prosím odstráňte šablónu {{Osud na úpravu}}. Rudolf_Dilong_ea15.html Rudolf Dilong slovenský básnik katolíckej moderny Narodenie 1. august 1905 Trstená Úmrtie 7. apríl 1986 Pittsburgh Pozri aj Biografický portál Rudolf Dilong (* 1. august 1905, Trstená na Orave – † 7. apríl 1986, Pittsburgh, USA) bol slovenský básnik katolíckej moderny, katolícky kňaz, člen františkánskeho rádu. Životopis Po maturite sa Rudolf Dilong stal mníchom františkánskej rehole. Po absolvovaní štúdia katolíckej teológie ho v roku 1929 vysvätili za kňaza. Niekoľko rokov pôsobil ako stredoškolský profesor náboženstva. Po vypuknutí 2. svetovej vojny narukoval ako vojenský kňaz do armády. V roku 1945 odišiel do emigrácie. Najskôr sa usadil v Ríme, v roku 1947 odišiel do Argentíny, kde najskôr pôsobil ako kňaz slovenských vysťahovalcov v Buenos Aires. Redigoval periodikum Slovenské zvesti. Od roku 1965 žil v kláštore v Pittsburghu v USA. Tu pracoval ako redaktor Listov sv. Františka. Pracoval aj ako funkcionár Svetového kongresu Slovákov. V roku 1969 navštívil Slovensko a mal v pláne zostať tu. Existuje niekoľko verzií prečo tak neurobil. Podľa prof. J. Rydla to má na svedomí Ladislav Novomeský. Dilong dostal od literárnych kritikov mnoho prívlastkov – utajený mních, knieža básnikov, básnik uštipnutý slobodou, básnik stratenej slovenskej slobody. Bol považovaný za básnika – búrliváka. Tvorba Dilong sa svojou tvorbou radí medzi najvýznamnejších a najplodnejších autorov katolíckej moderny. Venoval sa najmä písaniu poézie, no i dráme. Bol tiež zakladateľom časopisu Postup. Svoje diela umiestňoval do vidieckeho prostredia, venoval sa témam detstva a často opisoval svoju rodnú Oravu, čo mu poskytovalo vítané útočište a stabilitu najmä v období 2. svetovej vojny. Napísal viac než 100 diel, pričom mnohé z nich zhoreli počas požiaru kláštora v Argentíne. Dielo Poézia * 1931 - Budúci ľudia * 1932 - Slávne na holiach * 1933 - Dýchajte, lazy!, charakteristické mladosťou, vitalizmom * 1934 - Hviezdy a smútok * 1933 - Roky pod slnkom, venované 1100. výročiu vysvätenia Pribinovho chrámu v Nitre * 1935 - Mladý svadobník, po Uťatých rukách od Rudolfa Fabryho to je druhá surrealistická zbierka básní * 1935 - Helena nosí ľaliu * 1936 - Mladý svadobník * 1938 - Ja, svätý František * 1939 - Gardisti, na stráž! * 1939 – Mesto s ružou, venuje Parížu * 1939 - Honolulu, pieseň labute * 1941 - Konvália * 1941 - Nevolaj, nevolaj * 1941 - Somnambul * 1942 - Hanička intímnna charakteristika, venoval ju mŕtvej sestre (18) * 1942 - Vojna * 1944 - Plač * 1945 - Moja krv * 1948 - Vlasť volá * 1967 - Pod krížom * 1971 - Ponúkam chlieb so soľou * 1971 - Pokora vína * 1984 - Sväté rozjímanie * 2000 - Ruža menom Dagmar (Antiromán) * Budúci ľudia * Stretnutie s Františkom * Stretol som Boha * Stretnutie s človekom * Prekliati za humnami Divadelné hry * 1940 - Valin * 1941 - Padajúce svetlo Ostatné diela * 1992 - Ja, Rudolf Dilong, trubadúr, výber z exilovej tvorby * 1941 - Zakliata mladosť, spomienková próza Rudolf_II._Habsburský_3ba9.html Rudolf II. Habsburský J. Heintz, Portrét cisára Rudolfa II., 1594, Umeleckohistorické múzeum, Viedeň Narodenie 18. júl 1552 Viedeň, Rakúsko Úmrtie 20. január 1612 Praha, Česko Pozri aj Biografický portál Rudolf II. Habsburský (* 18. júl 1552, Viedeň, † 20. január 1612, Praha) bol rakúsky arcivojvoda (ako Rudolf V.), uhorský (v r. 1572 - 1608), český a nemecký kráľ (v r. 1575 - 1611) a rímskonemecký cisár (ako Rudolf II., v r. 1576 - 1611), syn cisára Maximiliána II. Habsburského a Márie Španielskej. Mladosť a španielska výchova Rudolfov otec bol známy ako duchovne umiernený panovník s veľmi blízkymi vzťahmi s príslušníkmi nekatolíckych náboženstiev. Rudolfovu matku, presvedčenú katolíčku, prejavy náboženskej tolerancie jej muža znepokojovali a v snahe ochrániť syna pred nevhodnými vplyvmi viedenského dvora poslala ho v r. 1564 spolu s mladším bratom Arnoštom na výchovu do katolíckeho Španielska na dvor svojho brata Filipa II., kde strávil sedem rokov. Zaumienila si vychovať zo synov vzorných zástancov katolíckej viery. Rudolf ako budúci následník trónu si v Španielsku mal osvojiť všetko, čo vladár potrebuje. Nechýbalo mu sebavedomie, rozsiahle vzdelanie a bohaté jazykové znalosti. Čo ho v Španielsku však ohromilo najväčšmi bola veľkoleposť a nádhera kráľovského dvora, podpora vedy a umenia zo strany panovníka a dôkladne vypracovaný a dodržiavaný ceremoniál, ktorý formálne potvrdzoval nielen spoločenské, ale predovšetkým mocenské postavenie kráľa voči poddaným. Tieto podnety v mladom Rudolfovi zanechali trvalé stopy. Rok po návrate zo Španielska sa konala jeho prvá korunovácia. 25.9.1572 bol v Prešporku korunovaný na uhorského kráľa. Jeho pražskej korunovácii však predchádzali nekonečné jednania jeho otca so zemským snemom o slobode vierovyznania a uznanie tzv. Českej konfesie, ktorá mala zaručiť náboženskú slobodu nekatolíckym cirkvám. Maximilián ju napokon v r. 1575 ústne potvrdil, čím bola podmienka stavov splnená. Rudolf mohol byť 22.9.1575 korunovaný svätováclavskou korunou českých kráľov. Ešte v auguste toho istého roka bol v Regensburgu zvolený za rímskeho kráľa. Rudolf a jeho duševná choroba V roku 1580 sa objavili prvé príznaky jeho duševnej choroby (maniodepresívna psychóza). Choroba sa u Rudolfa prejavovala striedaním nálad. Panovníkovu priazeň neraz striedali útoky a podozrenia, ktoré sa zhoršovali s pribúdajúcimi prejavmi šialenstva. Pri nich sa jeho nevôľa, záchvaty chorobnej podozrievavosti či výbuchy hnevu obracali proti najbližším služobníkom. S veľkou obľubou sa dodnes tradujú aj historicky potvrdené príbehy troch komorných služobníkov - Jeronýma Makovského, Filipa Langa a Kašpara Ruckého. Tí si jeden po druhom získali cisárovu bezvýhradnú dôveru a neskrývane z nej ťažili. Ich príjmy rástli vďaka úplatkom, pretože bez ich súhlasu sa takmer nikomu nepodarilo dosiahnuť audienciu u cisára. Aj oni sa však stali obeťami intríg a postupne sa z výhodných postov navzájom vytlačili. Prví dvaja skončili vo väzení, kde Makovský pobudol až do roku 1624, Lang zomrel v roku 1610. Rucký spáchal pred uväznením samovraždu. Praha ako cisárske sídlo V roku 1583 sa Rudolf rozhodol pre Prahu ako pre svoje stále sídlo. Učinil tak radikálne opatrenie, ktoré sa vymykalo dovtedajšej tradícii. Jeho predchodcovia na cisárskom tróne využívali Prahu iba sporadicky pri vybavovaní štátnických záležitostí. Rudolf sa rozhodol inak a Prahu povýšil na sídelné mesto čím súčasne splnil sľub daný zemskému snemu pred svojou korunováciou. Prahu pozdvihol na významné centrum politiky, kultúry a vzdelanosti. Toliar Rudolfa II., 1610, 40mm, 28.56 g Na Pražskom hrade bolo preto potrebné vybudovať tak rezidenciu, ktorá by zabezpečovala osobné pohodlie panovníka a umožňovala chod kráľovského dvora, ako aj zodpovedajúce technické zázemie pre centrálne dvorské úrady, ktoré sa sem presťahovali spolu s cisárom. V obmedzenom priestore bolo nutné počítať aj s bytovými priestormi pre tých dvoranov, ktorých musel mať panovník stále poruke. Súčasne sa pri prestavbe Pražského hradu myslelo i na umiestnenie bohatých umeleckých a vedeckých panovníkových zbierok. Na tento účel bolo vybudované severné krídlo hradného paláca s dnešnou Španielskou sálou. Mená staviteľov a iných umelcov, ktorí sa na prestavbe hradu podieľali, poznáme z hojne dochovanej úradnej korešpondencie a účtov. Pre cisára pracovali najmä severotalianski architekti G. Gargiolli, neskôr O. Fontana a G. M. Filippi. Významné zmeny však nepostihli iba vlastnú panovníkovu rezidenciu, ale i celé mesto. Dlhoročná prítomnosť cisárskeho dvora pomohla Prahe k hospodárskemu a sociálnemu rozvoju a súčasne jej zaručila významné medzinárodné postavenie. V Prahe nastal stavebný rozvoj, sprevádzaný prílevom remeselníkov, umelcov a obchodníkov z rôznych končín Európy. I šľachta sa hromadne sťahovala do mesta. Mecenáš poznania a umenia Rudolfova koruna, neskôr koruna rakúskeho cisárstva, ktorú vyrobil antverpský zlatník Jan Vermeyen, výška 28,3 cm, priemer 22,4 cm, 1602, Umeleckohistorické múzeum, Viedeň Rudolf II. bol známy ako "cisár ezoterikov, alchymistov a astrológov". Tento prívlastok spolu s prezývkou "rakúsky Hermes Trismegistos" ho plne vystihoval. Na svojom dvore sústredil učencov a mágov z celého sveta, dokonca vstúpil do rozenkruciánskeho rádu. Panovník posadnutý alchýmiou dúfal, že s pomocou učencov odhalí najskrytejšie tajomstvá ľudského poznania. K najvýznamnejším učencom tej doby, ktorí žili na cisárskom dvore patrili mág a astrológ John Dee, alchymista a astrológ Edward Kelley ako i vedci svetového mena matematici a astronómovia Tycho de Brahe a Johannes Kepler. V rudolfínskej Prahe našiel na krátky čas útočisko aj významný renesančný vzdelanec Giordano Bruno, ktorý počas svojho pobytu dokonca prednášal na Karlovej univerzite. Čo okrem vedeckého bádania Rudolfa fascinovalo, bol židovský mysticizmus. Najmä poznatky pražského rabína Jehudu Löwa ben Becalela v ňom vyvolávali neskrývaný záujem a túžbu stretnúť sa s ním. K stretnutiu prišlo 23. februára 1592 a rabín na cisára urobil nesmierny dojem. O obsahu ich rozhovoru nie je nič známe, ale historici predpokladajú, že šlo o rozpravy o kabale. Z tých čias pochádza i slávna legenda o Golemovi. Rudolfa preslávila i jeho veľkolepá zbierka obrazov a iných umeleckých artefaktov. O jeho slávnej galérii, ktorú však mal česť vidieť iba málokto, sa hovorilo po celej Európe. K jej skvostom patrili diela takých umelcov akými boli Tizian, Leonardo da Vinci či Albrecht Dürer. Po Rudolfovej smrti sa však umelecké diela roztratili. Časť zbierok sa dostala do Viedne, či iných miest v Rakúsku a Nemecku, množstvo umeleckých skvostov však zmizlo vo Švédsku ako vojnová korisť po tridsaťročnej vojne. Rodokmeň Rudolfa II. Rodokmeň Rudolfa II. Habsburského do tretieho pokolenia Starý otec: Prastarý otec: Ferdinand I. Filip I. Otec: Habsburský Prastará mama: Maximilián II. Johanna Kastílska a Aragónska Habsburský Prastarý otec: Stará mama: Vladislav II. Jagellonský Anna Jagellonská Prastará mama: Rudolf II. Anna de Foix Habsburský Starý otec: Prastarý otec: Karol V. Filip I. Habsburský Prastará mama: Matka: Johanna Kastílska a Aragónska Mária Španielska Stará mama: Prastarý otec: Izabela Manuel I. Portugalský Portugalská Prastará mama: Mária Aragónska Rodinné pomery Po celý svoj život ostal starým mládencom. Plánovaný sobáš s infantkou Izabelou, dcérou španielského kráľa Filipa II., dohodnutý v r. 1568 sa neuskutočnil (Izabela sa v r. 1597 vydala za Rudolfovho mladšieho brata Albrechta) a Rudolf ani nemal o manželstvo záujem. Známy je jeho vzťah k početným konkubínam, z ktorých najznámejšou a najstálejšou bola grófka Katarína Stradová. Z jeho početných mileneckých vzťahov pochádzalo asi šesť potomkov, ktorých však nikdy oficiálne neuznal. Najznámejší bol jeho duševne chorý syn Julius Cesar d´Austria (* 1585, † 1609), pravdepodobne tiež syn Kataríny Stradovej. Rudolfov koniec K Rudolfovmu koncu prispel i jeho nezáujem o politické dianie. Keď v r. 1593 vypukla vojna s Turkami a v r. 1604 vypuklo v Uhorsku povstanie Štefana Bočkaja, monarchia sa rútila do zániku, pretože povstalci s pomocou Turkov obsadili celé Slovensko a vpadli dokonca i na Moravu a do rakúskych krajín. Rudolfova pasivita vyvolala inicitívu jeho brata Mateja, ktorý uzavrel so Štefanom Bočkajom a s Turkami mier. To bol začiatok konca Rudolfovho panovania. Ten sa niesol v znamení trvalého ohrozenia cisárovej autority a síliacej duševnej choroby, v dôsledku ktorej bol postupne zbavovaný vlády nad jednotlivými krajinami v prospech svojho brata, ktorý získal podporu uhorských, rakúskych a moravských stavov. Rudolf si udržal vládu iba v Čechách a v Sliezsku (vďaka udeleniu známeho Majestátu Rudolfa II. protestantským stavom 9.6.1609). Hlavnou zásadou v ňom bola klauzula, že nikto nesmie byť nútený ku katolíctvu či k inému náboženstvu. Majestát vlastne potvrdzoval Českú konfesiu z r. 1575 a vzťahoval sa na šľachtu, kráľovské mestá i poddaných. Zaručoval slobodu vierovyznania bez ohľadu na postavenie jednotlivca. Aby boli dodržané ustanovenie Majestátu, bolo zvolených tridsať ochrancov viery (po desiatich z každého stavu). V snahe zvrátiť stav aby sa prípadným nástupcom na českom tróne stal jeho brat Matej sa Rudolf odhodlal podniknúť ešte jeden pokus. Využil pomoc svojho bratranca, passauského biskupa Leopolda a v januári 1611 nechal vtrhnúť pasovské vojská do Čiech. Tým však vyvolal v krajine vlnu odporu čo 11.4.1611 vyústilo do Rudolfovej vynútenej abdikácie a jeho nahradenie na českom tróne mladším bratom Matejom. Na sklonku života sa Rudolfovi k duševnej chorobe pridalo i ochorenie pľúc, pečene, trombóza ale i sprievodné znaky syfilidy. Neriadil sa radami lekárov, aby sa liečil, pretože veril proroctvu, že zomrie na mŕtvicu. Skonal ráno 20. januára 1612. Po smrti boli jeho ostatky uložené do podzemnej hrobky svätovítskeho chrámu v Prahe. Hodnotenie Rudolfovej osobnosti Historici charakterizujú Rudolfa II. ako veľmi vzdelaného človeka, vášnivého, ale systematického zberateľa a mecenáša ezoterických vied a umenia. Na druhej strane však cisára predstavujú ako ambiciózneho no nedôsledného štátnika, známeho aférami, samoľúbeho, od mladosti chorého a predovšetkým v posledných rokoch vlády veľmi nerozhodného. Obdobie jeho panovania sa označuje príznačným prívlastkom "rudolfínska doba". Zaujímavosti * Rudolf v čase, keď musel abdikovať na cisársku korunu údajne vyriekol v roku 1610 na adresu Prahy kliatbu: „Praha, nevďačná Praha, ja som ťa slávnou učinil, ty teraz vyháňaš ma, dobrodinca svojho. Pomsta Božia nech na teba príde a prekliatie padne na teba a na celú českú zem.“ * Postava Rudolfa II. našla stvárnenie i na filmovom plátne. Cisára Rudolfa v komédii režiséra Martina Friča Císařův pekař a pekařův císař z roku 1951 nezabudnuteľne stvárnil český herec Jan Werich. Panovnícke pomery Predchodca Cisár Svätej rímskej ríše Nástupca Maximilián II. Habsburský Habsburgovci Matej II. Habsburský 1576 – 1611 Predchodca Český kráľ Nástupca 1575 – 1611 Predchodca Uhorský kráľ Nástupca 1572 – 1608 Externé odkazy * Rudolf II. a jeho umelci * text Majestátu Rudolfa II. Rudolf_Strechaj_f5cc.html Rudolf Strechaj Rudolf Strechaj (* 25. júl 1914, Čachtice – † 28. júl 1962, Bratislava) bol slovenský komunistický politik. Strechaj pochádzal z robotníckej rodiny. Vyučil sa za tlačiara. Vo veku osemnástich rokov vstúpil do sociálno-demokratickej strany a v roku 1935 do Komunistickej strany Československa. V roku 1935 navštívil Sovietsky zväz. V auguste 1941 bol zatknutý a odsúdený na tri a pol roka za ilegálne aktivity. Vo väzení strávil dva a pol roka. V auguste 1944 sa pripojil k Slovenskému národnému povstaniu. Pracoval ako politický pracovník partizánskej jednotky. Po oslobodení zastával viaceré funkcie, najprv na regionálnej a po prevrate s "buržuáznymi nacionalistami", Rudolfom Slánskym a ďalšími aj celoštátnej úrovni. V rokoch 1953-1960 bol predsedom Zboru povereníkov. V roku 1960 sa stal podpredsedom vo vláde Viliama Širokého. Zomrel po krátkej chorobe v roku 1962 vo veku 48 rokov. Referencie * Open Society Archives v • d • e Predsedovia vlády Slovenska Dočasná vláda pre Slovensko (časť Vavro Šrobár (1918) Česko-Slovenska) Slovenská republika rád Antonín Janoušek (1919) Autonómne Slovensko (časť Jozef Tiso (1938-1939) • Jozef Sivák Česko-Slovenska) (1939) • Karol Sidor (1939) Prvá slovenská republika Jozef Tiso (1939) • Vojtech Tuka (1939-1944) • Štefan Tiso (1944-1945) Karol Šmidke (1945-1946) • Gustáv Husák Predsedovia Zboru povereníkov (1946-1950) • Karol Bacílek (1950-1951) (časť Česko-Slovenska) • Július Ďuriš (1951-1953) • Rudolf Strechaj (1953-1960) Štefan Sádovský (1969) • Peter Colotka Slovenská socialistická republika (1969-1988) • Ivan Knotek (1988-1989) • / Slovenská republika (časť Pavel Hrivnák (1989) • Milan Čič Česko-Slovenska) (1989-1990) • Vladimír Mečiar (1990-1991) • Ján Čarnogurský (1991-1992) • Vladimír Mečiar (1992) Vladimír Mečiar (1993-1994) • Jozef Slovenská republika Moravčík (1994) • Vladimír Mečiar (1994-1998) • Mikuláš Dzurinda (1998-2006) • Robert Fico (2006-) Rudina.html Rudina Rudina Erb | Vlajka | Mapa Rudina Základné údaje Kraj: |Žilinský Okres: |Kysucké Nové Mesto Región: |Kysuce Poloha: |00° 00' 00" s. š. |00° 00' 00" v. d. Nadmorská výška: |m n.m. Rozloha: |627 ha km² Počet obyvateľov: |1645 (31.12.2004) Hustota obyvateľstva: |obyvateľ(ov)/km^2 Nacionále Štatistická územná |509426 jednotka: | EČV: |KM PSČ: |023 31 Telefónna predvoľba: |0 41 Oficiálne adresy Adresa obecného úradu: | E-mail: | Telefón: |421 45 13 Fax: | Politika Starosta: |Lukáš Guzma Zdroje údajov Mestská a obecná štatistika SR (SŠÚ), http://obce.info Rudina je obec na Slovensku v okrese Kysucké Nové Mesto. Tento geografický článok o mieste na Slovensku je zatiaľ Vlajka Slovenska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Mestá a obce okresu Kysucké Nové Mesto (1+13) 31.12.2003 Dolný Vadičov | Horný Vadičov | Kysucké Nové Mesto | Kysucký Lieskovec Lodno | Lopušné Pažite | Nesluša | Ochodnica | Povina | Radoľa | Rudina Rudinka | Rudinská | Snežnica [[hu:Nagyrudas je tu futbalovy klub Ošk Rudina muzi , dorastenci , ziaci za dorastencou hravaju:dugel lukas,kuljovsky matej,kohut dusan,marcel martinec,ondrus andrej,čičala andrej,marcis martin,maslak radoslav,hustava dominikpecala jakub,chovanec martin, ale aj zo ziakou hrava kotrc roland Rudinský_potok.html Rudinský potok Rudinský potok je potok na dolných Kysuciach, na území okresu Kysucké Nové Mesto. Je to pravostranný prítok Neslušanky a má dĺžku 11 km. Prameň: v Javorníkoch, v podcelku Vysoké Javorníky, na južných svahoch Jakubovského vrchu v nadmorskej výške okolo 710 m n. m. Smer toku: prevažne na juhovýchod, cez obec Rudina skôr na západojuhozápad Geomorfologické celky: Javorníky, podcelky Vysoké Javorníky a Nízke Javorníky Prítoky: sprava spod Starej lúky (716,4 m n. m.), spod Závršia (608,8 m n. m.), zľava len krátke prítoky Ústie: do Neslušanky na okraji obce Rudina v nadmorskej výške okolo 342 m n. m. Obce: Rudinská a Rudina Rudolf_Soják_3da9.html Rudolf Soják redaktor, publicista, pedagóg Narodenie 23. august 1885 Predajná Úmrtie 2. apríl 1956 Bratislava Pozri aj Biografický portál Rudolf Soják (* 23. august 1885, Predajná - † 2. apríl 1956, Bratislava) bol redaktor, publicista, pedagóg. Pseudonym: Stop, Stojak Rodina * otec Jozef Soják * matka Mária rod. Kvietková Životopis V roku 1896-1901 študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, 1901-1904 v Ostrihome, 1904-1909 na univerzite v Budapešti. Redaktor a šéfredaktor Ľud. politiky a súčasne Ľud. chýrnika (1925-1927). Stredoškolský profesor v Bratislave (1927-1945 ), súčasne šéfredaktor časopisu Gazdiná (1933-1935). Popredný činiteľ Čs. strany lidovej (Mičurovej), jej tlačový referent pre Slovensko. Autor učebníc maď. jazyka pre Slovákov a slov. jazyka pre maď. stredné školy, divadelných a literárnych kritík a štúdií. Literatúra * Slovenský biografický slovník Externé odkazy * OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok. Tento článok zo systému OSUD potrebuje upraviť, pridať interwiki a kategórie. Po jeho úprave prosím odstráňte šablónu {{Osud na úpravu}}. Rudolf_Bauer_a3bb.html Rudolf Bauer slovenský politik Narodenie 28. september 1957 Ostrava RNDr. Rudolf Bauer (* 28. september 1957, Ostrava) je slovenský politik a poslanec Národnej rady Slovenskej republiky. Profesionálna kariéra * 1981 – absolvoval Prírodovedeckú fakultu UPJŠ v Košiciach * 1981–1986 – Inžinierske stavby Košice, asistent, vedúci asistent a vedúci * 1983 – získal titul doktor prírodných vied (RNDr.) * 1986–1990 – INORGA Košice, vedúci projektant a vedúci analytik spoločnosti Stranícka kariéra * 1990 – člen Kresťanskodemokratického hnutia (KDH) * 22. október 2005 - 8. júl 2006 – podpredseda KDH pre regióny, zvolený na 15. sneme KDH v Ružomberku. Vzdal sa funkcie spoločne s Danielom Lipšicom na znak nesúhlasu s postojom väčšiny vedenia KDH vo veci možnej koalície so SMERom. Politická kariéra Komunálna úroveň * 1990 – kooptovaný poslanec pléna Národného výboru mesta Košice za KDH * 1990 – člen Slovenskej volebnej komisie * 1990 – poslanec Mestského zastupiteľstva Košice (KDH) * 1990–1992 – námestník primátora Košíc Jána Kopnického * 1993–1994 – primátor Košíc zvolený za koalíciu KDH, MOS, ODÚ, ODS * 1994–1998 – viceprimátor mesta Košice a poslanec mestského zastupiteľstva (KDH) Regionálna úroveň * 2001–2005 – predseda Košického samosprávneho kraja zvolený za koalíciu KDH, DS, po zložení sľubu 19. decembra 2001 sa sa vzdal miesta poslanca NR SR, aby sa mohol naplno venovať svojej novej funkcii * 2005 – zvolený za poslanca Košického samosprávneho kraja v okrese Košice II za koalíciu KDH, OKS. Kandidoval opätovne aj na funkciu predsedu kraja za tú istú koalíciu, v druhom kole ho však porazil Zdenko Trebuľa. Celoštátna úroveň * 1998–2001 – poslanec Národnej rady Slovenskej republiky za Slovenskú demokratickú koalíciu ako náhradník za poslanca Jána Figeľa, ktorý si svoj mandát neuplatnil, pretože sa stal štátnym tajomníkom ministerstva zahraničných vecí SR, člen Výboru pre ľudské práva a národnosti a Výboru pre európsku integráciu. * od 2006 - poslanec NR SR zvolený za KDH, člen Výboru NR SR pre európske záležitosti, Výboru NR SR pre verejnú správu a regionálny rozvoj a náhradník Stálej delegácie NR SR v Parlamentnom zhromaždení OBSE * 21. februára 2008 oznámil Bauer, spoločne s Františkom Mikloškom, Vladimírom Palkom a Pavlom Minárikom odchod z KDH.^ Súkromný život Rudolf Bauer je ženatý a má tri deti. Externé odkazy E-mail na nrsr.sk: mailto:rudolf_bauer@nrsr.sk Web na nrsr.sk: Rudolf Bauer v • d • e Súčasní poslanci NR SR Edita Angyalová • Ján Babič • Branislav Bačík • Anton Bobrík • Jozef Burian • Ján Čech • Miroslav Číž • Vladimír Faič • Darina Gabániová • Dušan Galis • Tibor Glenda • Pavol Goga • Lea Grečková • Juraj Horváth • Miroslav Chovanec • Dušan Jarjabek • Viliam Jasaň • Vladimír Jánoš • Maroš Kondrót • Magda Košútová • Marián Kovačócy • Mikuláš Krajčovič • Stanislav Kubánek • Ján SMER-SD Kvorka • Jana Laššáková • Tibor Lebocký • Michal Lukša • Róbert Madej • Mojmír Mamojka • Ľuboš Martinák • Vladimír Matejička • Viera Mazúrová • Emília Müllerová • Oľga Nachtmannová • Peter Obrimčák • Pavol Paška • Pavol Pavlis • Peter Pelegrini • Ľubomír Petrák • Ján Podmanický • Ján Richter • Ľubica Rošková • Ján Senko • Monika Smolková • Jozef Valocký • Jana Vaľová • Ivan Varga • Boris Zala • Renáta Zmajkovičová • Ján Zvonár Katarína Cibulková • Ferdinand Devínsky • Mikuláš Dzurinda • Martin Fedor • Pavol Frešo • Tomáš Galbavý • Milan Hort • Zoltán Horváth • Jaroslav Ivančo • Stanislav Janiš • Pavol Kubovič • Eduard Kukan • Martin Kuruc • Štefan Kužma • Juraj Liška • Peter SDKÚ Markovič • Ľuboš Micheľ • Ivan Mikloš • Jozef Mikuš • Peter Miššík • Viliam Novotný • Martin Pado • Ján Pataky • Pavol Prokopovič • Iveta Radičová • Tatiana Rosová • Alexander Slafkovský • Ivan Štefanec • Jarmila Tkáčová • Magdaléna Vášáryová • Lucia Žitňanská Milada Belásová • Anna Belousovová • Marta Damborská • Peter Dubravay • Jozef Ďuračka • Sergej Chelemendik • Anton Korba • SNS Miroslav Kotian • Jozef Líška • Jaroslav Paška • Rudolf Pučík • Rafael Rafaj • Jozef Rydlo • Ján Slabý • Ján Slota • Ivan Šaško • Dušan Švantner • Valentín Švidroň • Emil Vestenický • Štefan Zelník Imre Andruskó • Tibor Bastrnák • Gyula Bárdos • József Berényi • Ágnes Biró • Béla Bugár • Pál Csáky • Miklós Duray • Iván Farkas SMK • Gábor Gál • László Gyurovszky • László Köteles • László Miklós • László Nagy • István Pásztor • Klára Sárközy • Zsolt Simon • János Szigeti • László Szigeti • Anna Szögedi Tibor Cabaj • Pavol Džurina • Jozef Halecký • Marián Haľko • ĽS-HZDS Miroslav Jureňa • Ján Kovarčík • Vladimír Mečiar • Tibor Mikuš • Ľudmila Mušková • Milan Rehák • Beata Sániová • Jozef Tarčák • Katarína Tóthová • Milan Urbáni • Viliam Veteška Pavol Abrhan • Július Brocka • Martin Fronc • Peter Gabura • KDH Monika Gibalová • Pavol Hrušovský • Stanislav Kahanec • Daniel Lipšic • Mária Sabolová • Jozef Šimko nezávislí Rudolf Bauer • František Mikloško • Pavol Minárik • Vladimír Palko Rudnik_nad_Sanem_4927.html Rudnik nad Sanem Rudnik nad Sanem Erb | Mapa | Základné údaje Vojvodstvo: |Podkarpatské Powiat: |Powiat niżański Gmina: |Rudnik nad Sanem |(mestsko-vidiecka) Poloha: |s. š. v. d. Nadmorská výška: |  m n.m. Rozloha: |km² Počet obyvateľov:|6727 (30.6.2007) Hustota |obyvateľ(ov)/km^2 obyvateľstva: | Nacionále TERC10: | EČV: | PSČ: | Telefónna | predvoľba: | Oficiálne adresy Adresa: | E-mail: | Telefón: | Fax: | Politika Primátor: | Rudnik nad Sanem je mesto v Poľsku v Podkarpatskom vojvodstve v okrese Powiat niżański v rovnomennej gmine. Žije tu 6727 obyvateľov (30.6.2007). Rudolf_Schuster_89da.html Rudolf Schuster štandarda prezidenta SR Bývalý prezident Slovenskej republiky Narodenie 4. január 1934 Košice, Slovensko Politická strana KSS » SOP Dr. h. c. Ing. Rudolf Schuster, PhD. (* 4. január 1934, Košice) je slovenský politik, prozaik, dramatik, scenárista a bývalý prezident Slovenskej republiky. Životopis Vzdelanie získaval v Košiciach, kde vyštudoval Strednú priemyselnú školu stavebnú, v rokoch 1954–1959 pokračoval v štúdiu na Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave, kde študoval odbor inžinierske staviteľstvo. Neskôr pokračoval vo vzdelávaní vedeckou ašpirantúrou z odboru ekológie na Baníckej fakulte Vysokej školy technickej v Košiciach, kde získal v roku 1984 titul CSc.. Od roku 1960 pracoval ako projektant v Krajskom poľnohospodárskom projektovom ústave v Bratislave, v rokoch 1960–1962 bol asistentom v Slovenskej akadémii vied, v rokoch 1962–1970 pracoval vo Východoslovenských železiarniach v Košiciach ako referent, v rokoch 1971–1974 bol vedúcim sekretariátu a technickým asistentom podnikového riaditeľa vo Východoslovenských železiarniach. V rokoch 1974–1979 pracoval na národnom výbore mesta Košice ako podpredseda pre služby, v rokoch 1979–1983 ako prvý podpredseda pre ekonomiku a v rokoch 1983–1986 sa stal prvý raz primátorom mesta Košice. V rokoch 1986–1989 bol predsedom Východoslovenského krajského národného výboru v Košiciach, od 30. novembra 1989 do 30. júna 1990 bol predsedom Slovenskej národnej rady, v rokoch 1990–1992 pôsobil ako veľvyslanec ČSFR v Kanade a v rokoch 1993–1994 pracoval na Ministerstve zahraničných vecí v Bratislave. V rokoch 1994–1999 pôsobil po druhý raz vo funkcii primátora mesta Košice, v rokoch 1998–1999 bol zvolený za poslanca Národnej rady Slovenskej republiky (od októbra 1998), pôsobil tiež ako člen Výboru pre kultúru a médiá (6. november 1998–16. marec 1999), člen Výboru pre ľudské práva a národnosti (od 16. marca 1999 do 29. mája 1999) a člen Osobitného kontrolného výboru NR SR na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby. V priamych voľbách v dňoch 15. a 29. mája 1999 bol zvolený za prezidenta Slovenskej republiky, inaugurácia prebehla 15. júna 1999 a zvolený bol na funkčné obdobie v rokoch 1999–2004. Politická príslušnosť * 1964–1990 – KSS * 1990–1997 – bez politickej príslušnosti * 1998–1999 – Strana občianskeho porozumenia, zakladajúci člen a predseda SOP (od 5. apríla * 1998) jún 1999 pozastavenie členstva v SOP, vzdanie sa funkcie predsedu SOP a primátora mesta Košice v súvislosti s nástupom do funkcie prezidenta SR Členstvo v profesijných organizáciách * člen Asociácie organizácii spisovateľov Slovenska * člen Klubu spisovateľov literatúry faktu * člen Spolku slovenských spisovateľov * čestný člen Slovenskej komory stavebných inžinierov Rodina * manželka Irena Schusterová, rodená Trojáková (1937-2008), zosobášili sa v roku 1961 * syn Peter * dcéra Ingrid Záľuby * história, * zberateľstvo (obrazy, starožitnosti, historická fotografická a kinematografická technika) zriaďovateľ muzeálnej expozície v Medzeve (Múzeum počiatkov slovenskej dokumentaristickej kinematografie) * filmovanie Tvorba Začiatky jeho literárnej činnosti sa spájajú s jeho spoluprácou so Slovenským rozhlasom v Košiciach, knižne debutoval v roku 1987 cestopisnou knihou Necestami Brazílie. Okrem prózy, cestopisov a publicistických diel sa venoval najmä písaniu scenárov pre rozhlas a televíziu, ako aj rozhlasových pásiem a literárnych predlôh k dokumentárnym filmom. Dielo Próza * 1987 - Necestami Brazílie, cestopis (spoluautor Ján Štiavnický) * 1987 - Prípad „Puntičkár“, románová novela * 1988 - Nežiaduci dôkaz * 1989 - Čierny notes, novela * 1989 - Bol som pri tom, spomienková próza * 1994 - Rodné putá, životopisné dielo o maliarovi Jánovi Fabinim * 1994 - So skalpelom a bez neho, životopisné dielo o nestorovi slovenskej chirurgie Jánovi Kňazovickom (spoluautor Ján Štiavnický) * 1995 - Stopy viedli k Indiánom, reportážna výprava po stopách svojho otca v Brazílii * 1995 - Strieborný mercedes, detektívny príbeh na základe skutočnosti * 1996 - Ultimátum, zachytáva politické a spoločenské dianie v rokoch 1989 - 1992 a čiastočne i svoje pôsobenie v Kanade * 1997 - Hlavná, o problémoch výstavby v Košiciach * 1998 - Návrat do veľkej politiky, komentuje politiku po roku 1993 na Slovensku * 1999 - Explózia, literatúra faktu - o výbuchu plynu v košickom paneláku * 2000 - Ako to bolo, o predvolebných a koaličných rokovaniach * 2001 - Rozhovory s Milanom Čičom Televízne scenáre * 1974 - Kolaudácia, zábavná relácia * 1980 - Košice, Košice, zábavná relácia * 1986 - Prvý deň, televízna inscenácia * 1989 - Umývanie hláv Rozhlasové scenáre * 1983 - Prémie budú... , rozhlasová hra * 1985 - Vynález, rozhlasová hra * 1985 - Ani jedna kvapka, rozhlasová hra * 1985 - Príležitosť, rozhlasová hra * 1985 - Prvý deň podpredsedu, rozhlasová hra * 1985 - Referent, rozhlasová hra * 1986 - Havária, rozhlasová hra * 1986 - Bezzubý lev, rozhlasová hra * 1986 - Generálka, rozhlasová hra * 1992 - Bocatius, dvojdielna rozhlasová hra Literatúra o Rudolfovi Schusterovi * 1998 - Rudolf Schuster : Výberová bibliografia / zost. Zuzana Ílešová * 2000 - Schuster story : Medzi životom a smrťou / Juraj Mravec, Denis Skalka * 2000 - “Maléry“ pána prezidenta : Nelichotivá kniha o hlave štátu / Robert Čulen * 2001 - Mama, neplač, otec žije / Ingrid Schusterová * 2001 - Literárna tvorba Rudolfa Schustera : Zborník z odborného seminára v Nitre 25. apríla 2001 - Nitra * 2001 - Druhý rok prezidenta Slovenskej republiky Rudolfa Schustera * 2002 - Tretí rok prezidenta Slovenskej republiky Rudolfa Schustera * 2003 - Štvrtý rok prezidenta Slovenskej republiky Rudolfa Schustera Iné projekty * Wikicitáty * Commons * Spolupracuj na Wikiquote Wikicitáty ponúka citáty od alebo o Rudolf Schuster * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému v • d • e Prezidenti Slovenska Prvá slovenská republika: Jozef Tiso* (1939) | Jozef Tiso (1939-1945) Slovenská republika: Vladimír Mečiar*(1993) | Michal Štandarda prezidenta Kováč (1993-1998) | Vladimír Mečiar* a Ivan Slovenskej republiky Gašparovič* (1998) | Mikuláš Dzurinda* a Jozef Migaš* (1998-1999) | Rudolf Schuster (1999-2004) | Ivan Gašparovič (2004-) * vykonávali prezidentské právomoci Predsedovia slovenských parlamentov Snem Slovenskej krajiny: Martin Sokol (1939) Slovenský snem/Snem Slovenskej republiky: Martin Sokol (1939–1945) Slovenská národná rada: Karol Šmidke a Vavro Šrobár (1944) | Jozef Lettrich (1945) | Karol Šmidke a Jozef Lettrich (1945-1948) | Karol Šmidke (1948*-1950) | František Kubač (1950-1958) | Ľudovít Benada (1958-1960) | Rudolf Strechaj (1960-1962) | Jozef Lenárt (1962-1963) | Michal Chudík (1963-1968) | Ondrej Klokoč (1968*-1975) | Viliam Šalgovič (1975-1989) | Rudolf Schuster (1989-1990) | František Mikloško (1990-1992) | Ivan Gašparovič (1992) Národná rada Slovenskej republiky: Ivan Gašparovič (1992-1998)  Jozef Migaš (1998-2002) | Pavol Hrušovský (2002-2006) | Béla Bugár* (2006) | Pavol Paška (2006-) * úradujúci Rudolf_Jarušek_ff2f.html Rudolf Jarušek Rudolf (pôv. Jaroušek) Jarušek bibliograf, literárny historik, pedagóg Narodenie 31. január 1904 Pečeňady Úmrtie 8. december 1979 Bánovce nad Bebravou Pozri aj Biografický portál Rudolf Jarušek (pôv. Jaroušek) (* 31. január 1904, Pečeňady - † 8. december 1979, Bánovce nad Bebravou) bol bibliograf, literárny historik, pedagóg. Rodina * otec Ignác Jarušek * matka Mária rod. Fašková Životopis Vyštudoval na Učiteľskom ústave v Lučenci. Učil na rôznych miestach Slovenska. Od roku 1931 učiteľ v Banskej Bystrici. Recenzent umeleckej, náučnej a pedagogickej tvorby, najmä literatúru pre deti a mládež. Zostavovateľ zoznamov kníh pre žiacke knižnice ľudových a meštianskych škôl. Uverejňoval biografické profily a štúdie, pedagogické a metodické články, príspevky o otázkach pravopisu. Redaktor a neskôr hlavný redaktor pedagogického časopisu Nová škola. Literatúra * Slovenský biografický slovník Externé odkazy * OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok. Tento článok zo systému OSUD potrebuje upraviť, pridať interwiki a kategórie. Po jeho úprave prosím odstráňte šablónu {{Osud na úpravu}}. Rudnianska_Lehota_db9d.html Rudnianska Lehota Rudnianska Lehota Erb | Vlajka | Mapa Rudnianska Lehota Základné údaje Kraj: |Trenčiansky Okres: |Prievidza Región: | Poloha: |s. š. |00° 00' 00" v. d. Nadmorská výška: |od 340 do 375 m n.m. Rozloha: |12,232 309 km² Počet obyvateľov: |722 (31.12.2004) Hustota |59 obyvateľ(ov)/km^2 obyvateľstva: | Prvá písomná |1477 zmienka: | Nacionále Štatistická územná|514365 jednotka: | EČV: |PD PSČ: |972 26 Telefónna |046 predvoľba: | Oficiálne adresy Adresa obecného |Obecný úrad Rudnianska úradu: |Lehota 225, 972 26 |Nitrianske Rudno E-mail: | Telefón: | Fax: | Politika Starosta: |Ivan Javorček Zdroje údajov Mestská a obecná štatistika SR (SŠÚ), http://obce.info Rudnianska Lehota je obec na Slovensku v okrese Prievidza. Tento geografický článok o mieste na Slovensku je zatiaľ Vlajka Slovenska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Mestá a obce okresu Prievidza (4+49) 31.12.2003 Bojnice | Bystričany | Cigeľ | Čavoj | Čereňany | Diviacka Nová Ves Diviaky nad Nitricou | Dlžín | Dolné Vestenice | Handlová | Horná Ves Horné Vestenice | Chrenovec-Brusno | Chvojnica | Jalovec | Kamenec pod Vtáčnikom | Kanianka | Kľačno | Kocurany | Kostolná Ves | Koš | Lazany Lehota pod Vtáčnikom | Liešťany | Lipník | Malá Čausa | Malinová Nedožery-Brezany | Nevidzany | Nitrianske Pravno | Nitrianske Rudno Nitrianske Sučany | Nitrica | Nováky | Opatovce nad Nitrou | Oslany Podhradie | Poluvsie | Poruba | Pravenec | Prievidza | Radobica | Ráztočno Rudnianska Lehota | Sebedražie | Seč | Šutovce | Temeš | Tužina Valaská Belá | Veľká Čausa | Zemianske Kostoľany Rudolf_Dvořák_3170.html Rudolf Dvořák Rudolf Dvořák (* 12. november 1860, Dříteň pri Českých Budejoviciach – † 1. február 1920, Praha) bol český filológ, orientalista, zakladateľ orientalistických štúdií na Karlovej univerzite. Zaoberal sa arabčinou, perštinou, turečtinou, hebrejčinou a čínštinou. Pôsobil ako univerzitný profesor. Bibliografia * Ein Beitrag zur Frage über die Fremdwörter im Korán, Münster 1884 * Über die Fremdwörter im Korán, 1885 * Číňana Konfucia život a nauka I–II, 1887, 1889 * Chinas Religionen I. Confucius und seine Lehre, Münster 1895 * Lao-tsi und seine Lehre, Münster 1903 * Dějiny mravouky v Orientě I. Konfucius, 1904 * Čína. Popis říše, národa, jeho mravů a obyčejů, 1910 * Žalmy. Podle zásad hebrejské metriky, 1911 Externé odkazy * Rudolf Dvořák - životopis * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Rudolec_(okres_Žďár_nad_Sázavou)_f24e.html Rudolec (okres Žďár nad Sázavou) Rudolec Základné informácie Postavenie: |obec NUTS 5 (obec): |CZ0615 596671 Kraj (NUTS 3): |Vysočina (CZ061) Okres (NUTS 4): |Žďár nad Sázavou (CZ0615) Obec s rozšírenou pôsobnosťou:| Poverená obec: | Historická krajina: |Morava Katastrálna výmera: | ? km² Počet obyvateľov: |209 Zemepisná šírka: | Zemepisná dĺžka: | Nadmorská výška: | ? m PSČ: | Základné sídelné | jednotky: | Miestnych častí: | Katastrálne územie: | Adresa | obecného úradu: | Starosta / starostka: | Rudolec je obec v Česku v okrese Žďár nad Sázavou v kraji Vysočina. 1. januára 2006 tu žilo 209 obyvateľov, z toho 102 mužov a 107 žien, pričom priemerný vek v obci je 39,0 rokov (muži 36,7 rokov, ženy 41,2 rokov). Tento geografický článok o mieste v Česku je zatiaľ príliš Vlajka Česka krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Pozri aj * Zoznam obcí v Česku Mestá a obce okresu Žďár nad Sázavou Baliny • Blažkov • Blízkov • Bobrová • Bobrůvka • Bohdalec • Bohdalov • Bohuňov • Borovnice • Bory • Březejc • Březí • Březí nad Oslavou • Březské • Budeč • Bukov • Bystřice nad Pernštejnem • Býšovec • Cikháj • Černá • Dalečín • Daňkovice • Dlouhé • Dobrá Voda • Dolní Heřmanice • Dolní Libochová • Dolní Rožínka • Fryšava pod Žákovou horou • Hamry nad Sázavou • Herálec • Heřmanov • Hodíškov • Horní Libochová • Horní Radslavice • Horní Rožínka • Chlumek • Chlumětín • Chlum-Korouhvice • Jabloňov • Jámy • Javorek • Jimramov • Jívoví • Kadolec • Kadov • Karlov • Kněževes • Koroužné • Kotlasy • Kozlov • Krásné • Krásněves • Křídla • Křižánky • Křižanov • Křoví • Kuklík • Kundratice • Kyjov • Lavičky • Lhotka • Lísek • Líšná • Malá Losenice • Martinice • Matějov • Měřín • Meziříčko • Milasín • Milešín • Mirošov • Moravec • Moravecké Pavlovice • Netín • Nížkov • Nová Ves • Nová Ves u Nového Města na Moravě • Nové Dvory • Nové Město na Moravě • Nové Sady • Nové Veselí • Nový Jimramov • Nyklovice • Obyčtov • Ořechov • Oslavice • Oslavička • Osová Bítýška • Osové • Ostrov nad Oslavou • Otín • Pavlínov • Pavlov • Petráveč • Pikárec • Písečné • Počítky • Poděšín • Podolí • Pokojov • Polnička • Prosetín • Račice • Račín • Radenice • Radešín • Radešínská Svratka • Radkov • Radňoves • Radňovice • Radostín • Radostín nad Oslavou • Rodkov • Rosička • Rousměrov • Rovečné • Rozseč • Rozsochy • Rožná • Ruda • Rudolec • Řečice • Sázava • Sazomín • Sejřek • Sirákov • Sklené • Sklené nad Oslavou • Skorotice • Skřinářov • Sněžné • Spělkov • Strachujov • Stránecká Zhoř • Strážek • Střítež • Sulkovec • Světnov • Sviny • Svratka • Škrdlovice • Štěpánov nad Svratkou • Tasov • Tři Studně • Ubušínek • Uhřínov • Ujčov • Újezd • Unčín • Vatín • Věcov • Věchnov • Velká Bíteš • Velká Losenice • Velké Janovice • Velké Meziříčí • Velké Tresné • Vepřová • Věstín • Věžná • Vídeň • Vidonín • Vír • Vlachovice • Vlkov • Vojnův Městec • Vysoké • Záblatí • Zadní Zhořec • Znětínek • Zubří • Zvole • Ždánice • Žďár nad Sázavou Rudolf_Bizoň_dd1d.html Rudolf Bizoň architekt Narodenie 29. december 1941 Zemianske Lieskové Pozri aj Biografický portál Rudolf Bizoň (* 29. december 1941 Zemianske Lieskové) je architekt. Životopis V roku 1960-1966 absolvoval štúdium na Fakulte architektúry SVŠT v Bratislave. Pracovne navštívil Grécko, Taliansko (1980, 1992), Francúzsko (1982), Berlín (1988). Pracoval v Stavoprojekte Banská Bystrica ako projektant (1966-1982), v Pamiatkovom ústave Banská Bystrica ako odborný pracovník (1982-1985) a v Projektovom ústave kultúry v Banskej Bystrici ako hlavný inžinier (1985-1996). Od roku 1996 pôsobí v slobodnom povolaní. Je členom Spolku architektov Slovenska (od 1970). Medzi jeho realizácie patrí Krajská polická škola v Banskej Bystrici (dnes Právnická fak. UMB, 1980), Kňazský seminár Františka Xaverského v Badíne (1993), Úrad priemyselného vlastníctva v Banskej Bystrici (spoluaut., 1996), obytný dom Belveder, Banská Bystrica (2000) a i. prevádzkové budovy a rodinné domy. Literatúra * Kto bol kto v Banskej Bystrici v roku 2001 Externé odkazy * OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok. Tento článok zo systému OSUD potrebuje upraviť, pridať interwiki a kategórie. Po jeho úprave prosím odstráňte šablónu {{Osud na úpravu}}. Rudolf_Manderla_9281.html Rudolf Manderla Rudolf Manderla (* 10. júl 1884, Blumentál, Bratislava – † 1968, Viedeň) bol bratislavský nemecký mäsiarsky podnikateľ. V rokoch 1933 – 1935 nechal postaviť prvú výškovú budovu v Bratislave - Obchodný a obytný dom Manderla. Rudolf Manderla bol vnuk brata zakladateľa rodinnej mäsiarskej firmy, Andreasa Manderlu, ktorý založil firmu v roku 1866. Rodinu spolu s ostatným nemeckým obyvateľstvom po druhej svetovej vojne deportovali z Česko-Slovenska a majetok bol znárodnený. Usadili sa v Rakúsku. Rodinný podnik, Rudolf Manderla, úč. sp. veľkomäsiarstvo a veľkoúdenárstvo, továreň na konzervy bol ako konfiškát včlenený do národného podniku Západoslovenský mäsový priemysel Bratislava. Rodina * syn Rudolf Manderla * syn Fritz Manderla (* 1919) Literatúra * Fritz Manderla Autobiographie. Chronik der Pressburger Fleischwarenfabrikanten - Familie Manderla (Životopis Fritza Manderlu, Kronika bratislavskej rodiny výrobcov mäsových výrobkov Manderlovcov). Múzeum kultúry karpatských Nemcov, Bratislava, 1998 * Roman Holec Manderla Rudolf (Sága rodu mäsiarov). In: Do pamäti národa. Osobnosti slovenských dejín prvej polovice 20.storočia. Bratislava, Veda 2003, s. 375-378 Externé odkazy * Konfiškáty včlenené do n. p. Západoslovenský mäsový priemysel Bratislava Rudolf_Kárpáty_0381.html Rudolf Kárpáty slovenský maliar Narodenie 1. november 1857, Úmrtie 1917, Pozri aj Biografický portál Rudolf Kárpáty (* 1. november 1857 – † 1917), slovenský maliar, istý čas žiak Benczúrovej tzv. Majstrovskej školy, kde sa pestovala historická kompozícia. Neskôr sa venoval výlučne maľovaniu krajín. Rudolftelep.html Rudolftelep Župa Boršodsko-abovsko-zemplínska župa Obvod Kazincbarcika Rozloha 4 km² Počet obyvateľov 758 PSČ Kód oblasti Rudolftelep je obec v Maďarsku v Boršodsko-abovsko-zemplínskej župe v obvode Kazincbarcika. Má rozlohu 439 ha a žije tu 758 obyvateľov (2007). Tento geografický článok o mieste v Maďarsku je zatiaľ Vlajka Maďarska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Rudolf_Charousek_b62d.html Rudolf Charousek maďarský šachista Narodenie 19. september 1873 Praha Úmrtie 18. apríl 1900 Maďarsko Pozri aj Biografický portál Rudolf (Rezsö) Charousek (* 19. september 1873, Praha – † 18. apríl 1900, Maďarsko) bol maďarský šachista, veľký talent konca 19. storočia. Už v detstve sa jeho rodina presťahovala do Košíc. Študoval právo v Košiciach a v Budapešti. Bol prívržencom priamočiarej, ostrej a kombinačnej hry, akou sa prezentoval aj Michail Čigorin. Na svojom prvom veľkom turnaji v Norimbergu 1896 skončil sice až 12., ale porazil víťaza turnaja, majstra sveta Emanuela Laskera. V tom istom roku v Budapešti bol už 1.-2.(užší zápas o 1. miesto s Čigorinom prehral 1:3). V Berlíne 1897 skončil 2., v tom istom roku na ďalšom turnaji v Berlíne zvíťazil, v Kolíne nad Rýnom 1898 bol 2.-4. Emanuel Lasker ho považoval za jedného z vážnych kandidátov na titul majstra sveta. Charouskovu sľubne sa rozbiehajúcu kariéru však ukončila predčasná smrť na tuberkulózu 18. 4. 1900. * Charousek - Lasker * Norimberg 1896 * Kráľovský gambit, C33 * 1. e4 e5 * 2. f4 exf4 * 3. Sc4 d5 * 4. Sxd5 Dh4+ * 5. Kf1 g5 * 6. Jf3 Dh5 * 7. h4 Sg7 * 8. Jc3 c6 * 9. Sc4 Sg4 * 10. d4 Jd7 * 11. Kf2 Sxf3 * 12. gxf3 O-O-O * 13. hxg5 Dxg5 * 14. Je2 De7 * 15. c3 Je5 * 16. Da4 Jxc4 * 17. Dxc4 Jf6 * 18. Sxf4 Jd7 * 19. Da4 a6 * 20. Da5 Jf8 * 21. Jg3 Je6 * 22. Jf5 Df8 * 23. Sg3 Vd7 * 24. Jxg7 Dxg7 * 25. De5 Dxe5 * 26. Sxe5 f6 * 27. Sxf6 Vf8 * 28. Vh6 Jf4 * 29. Ke3 Jg2+ * 30. Kd2 Vdf7 * 31. e5 Jf4 * 32. Vah1 Vg8 * 33. c4 Je6 * 34. Ke3 Jf8 * 35. d5 Vd7 * 36. e6 Čierny sa vzdal. Rudolf_Thrun_7c0e.html Rudolf Thrun herec, režisér Narodenie 8. január 1927 Hrušovo Úmrtie 27. august 1985 Mlynky Pozri aj Biografický portál Rudolf Thrun (* 8. január 1927, Hrušovo - † 27. august 1985, Mlynky) bol Pochov.: [[Bratislava herec, režisér. Rodina * otec Ján Thrun * matka Gizela rod. Filipovičová Životopis Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici (1938-1946). Počas štúdií bol činný v Mestskom divadelnom združení v Banskej Bystrici. V roku 1952 absolvoval štúdium filozofie a estetiky na Filozofickej fak. Slovenskej univerzity. Pôsobil na Novej scéne v Bratislave, DJGT vo Zvolene, pracovník Osvetového ústavu v Bratislave. S ochotníkmi spolupracoval ako inštruktor, vypracúval dramaticko-režijné rozbory hierr a metodické príručky. Člen odborných a hodnotiacich porôt. Literatúra * Slovenský biografický slovník Externé odkazy * OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok. Tento článok zo systému OSUD potrebuje upraviť, pridať interwiki a kategórie. Po jeho úprave prosím odstráňte šablónu {{Osud na úpravu}}. Rudyard_Kipling_8a10.html Rudyard Kipling britský spisovateľ Narodenie 30. december 1865 Bombaj, India Úmrtie 18. január 1936 Londýn, Spojené kráľovstvo Pozri aj Biografický portál Nositeľ Nobelovej ceny Joseph Rudyard Kipling (* 30. december 1865, Bombaj – † 18. január 1936, Londýn) bol britský spisovateľ, novinár a básnik, prvý britský nositeľ Nobelovej ceny za literatúru (1907). Narodil sa v Bombaji ako syn maliara pracujúceho pre britskú koloniálnu správu. Jeho otec vyučoval na umeleckej škole, neskôr pôsobil ako správca múzea v Pandžábe. Detstvo prežil v Indii, a už od malička bol oboznámený s hindustánskym jazykom prostredníctvom domorodých sluhov, ktorí ho obklopovali. Ako šesťročného ho poslali so sestrou Beatrice k príbuzným do Anglicka za výchovou a vzdelaním. Vojenskú kariéru mu prekazila jeho krátkozrakosť a štúdium na univerzite vyžadovalo príliš vysoké finančné zabezpečenie, takže sa Kipling v roku 1881 vrátil k rodičom do Indie.Začal pracovať ako redaktor novín v Lahore a zároveň publikovať svoje prvé básne. V 80. rokoch 19. storočia sa definitívne presadil ako básnik, neskôr i ako prozaik, a podnikol cesty do Číny, Japonska a Spojených štátov. Po sobáši s Američankou Caroline Balestierovou (v roku 1892) žil štyri roky vo Vermonte, USA. Do tohto obdobia spadá aj začiatok jeho tvorby pre mládež – slávnej „Knihy džunglí“. Často sa cítil osamelý a ani manželka ho nedokázala zbaviť tohto samotárstva. V Londýne, kam sa presťahoval, vydal svoje ďalšie romány a stále písal i poéziu. Vo vlasti bol oceňovaný hlavne ako básnik ospevujúci mužnosť a vlastenectvo, jeho príbehy pre mládež neboli tak vyzdvihované. Prelom storočia potom znamenal vrchol jeho literárnych úspechov, ktoré vyvrcholili udelením Nobelovej ceny v roku 1907. Napriek tomu, že písal až do začiatku 30. rokov 20. storočia, nedosiahol už predošlé úspechy. Naviac ťažko niesol smrť svojho syna Johna na bojisku 1. svetovej vojny. Po spisovateľovej smrti (zomrel na mozgovú mŕtvicu) vyšla v roku 1937 jeho autobiografia „Something of Myself“ (Niečo o mne). Kipling ukazuje britské impérium ešte v plnej sile a veľkosti, ako presvedčený vlastenec a humanista zobrazuje Britov vo vzťahu k Indom ako veľkých bielych bratov s povinnosťou viesť ich a učiť – tzv. „Bremeno bieleho muža“. Neskôr bol preto často označovaný za imperialistu a ohnivého zástancu kolonializmu, ale nikto mu nemohol uprieť talent veľkého rozprávača. Preslávená je najmä jeho báseň „If“ (Keď). Dielo (neúplné) Projekt Gutenberg Projekt Gutenberg obsahuje plné texty diel autora: * Básnicke zbierky: * 1886 Oddielove popevky – (Departmental Ditties) * 1892 Balady z kasární – (Barrack Room Ballads), naviazal ako na ľudové balady, tak na nábožné piesne; svoje básne zámerne skladal pre hromadné publikum * 1896 Sedem morí – (The Seven Seas) * Próza: * 1888 Prosté poviedky z hôr - (Plain Tales From the Hills) – jeho prvotina, súbor 40 poviedok z Indie * 1888 Traja vojaci – (Soldiers Three) * 1888 Čierne na bielom – (In Black and White) * 1890 Svetlo, ktoré zhaslo – (The Light that Failed) * 1892 Naulahka – (The Naulahka) * 1894 Kniha džunglí - (The Jungle Book, 1895 The Second Jungle Book) * 1896 Odvážni kapitáni - (Captains Courageous) * 1899 Od mora k moru - (From Sea to Sea), cestopis * 1899 Stopka a spol. - (Stalky & Co) – detský román zo školského prostredia * 1901 Kim - špionážny román * 1902 Bájky i nebájky - (Just So Stories for Little Children) – zbierka príbehov pre najmenšie deti * 1906 Škriatkove kúzla - (Puck of Pook´s Hill), rozprávka pre deti * 1910 Nové škriatkove kúzla - (Rewards and Fairies) * 1917 Rozličné bytosti – (A Diversity of Creatures) * 1919 Hroby padlých – (The Graves of the Fallen) * 1920 Listy z ciest – (Letters of Travel) * 1926 Poviedky slobodomurárskej lóže * 1926 Dlžoby a úvery – (Debits and Credits) * 1930 Tvoj sluha pes - (Thy Servant Dog) - prozaická zbierka Iné projekty * Commons * Wikicitáty * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému * Spolupracuj na Wikiquote Wikicitáty ponúka citáty od alebo o Rudyard Kipling Externé zdroje * R. Kipling anglicky * Život a dielo Kiplinga česky v • d • e Nositelia Nobelovej ceny za literatúru 1901 - Sully Prudhomme 1902 - Theodor Mommsen 1903 - Bjørnstjerne Bjørnson 1904 - José Echegaray y Eizaguirre/Frédéric Mistral 1905 - Henryk Sienkiewicz 1906 - Giosuè Carducci 1907 - Rudyard Kipling 1908 - Rudolf Eucken 1909 - Selma Lagerlöfová 1910 - Paul Johann Ludwig Heyse 1911 - Maurice Maeterlinck 1912 - Gerhart Hauptmann 1913 - Rabíndranáth Thákur 1914 - nebola udelená 1915 - Romain Rolland 1916 - Verner von Heidenstam 1917 - Karl Gjellerup/Henrik Pontoppidan 1918 - nebola udelená 1919 - Carl Spitteler 1920 - Knut Hamsun 1921 - Anatole France 1922 - Jacinto Benavente y Martínez 1923 - William Butler Yeats 1924 - Władyslaw Reymont 1925 - George Bernard Shaw 1926 - Grazia Deleddová 1927 - Henri Bergson 1928 - Sigrid Undsetová 1929 - Thomas Mann 1930 - Sinclair Lewis 1931 - Erik Axel Karlfeldt 1932 - John Galsworthy 1933 - Ivan Alexejevič Bunin 1934 - Luigi Pirandello 1935 - nebola udelená 1936 - Eugene O'Neill 1937 - Roger Martin du Gard 1938 - Pearl S. Bucková 1939 - Frans Eemil Sillanpää 1940–1943 - nebola udelená 1944 - Johannes Vilhelm Jensen 1945 - Gabriela Mistralová 1946 - Hermann Hesse 1947 - André Gide 1948 - Thomas Stearns Eliot 1949 - William Faulkner 1950 - Bertrand Russell 1951 - Pär Lagerkvist 1952 - François Mauriac 1953 - Winston Churchill 1954 - Ernest Nobelova cena Hemingway 1955 - Halldór Laxness 1956 - Juan Ramón Jiménez 1957 - Albert Camus 1958 - Boris Pasternak 1959 - Salvatore Quasimodo 1960 - Saint-John Perse 1961 - Ivo Andrić 1962 - John Steinbeck 1963 - Giorgos Seferis 1964 - Jean-Paul Sartre 1965 - Michail Alexandrovič Šolochov 1966 - Šmuel Josef Agnon/Nelly Sachsová 1967 - Miguel Ángel Asturias 1968 - Jasunari Kawabata 1969 - Samuel Beckett 1970 - Alexandr Isajevič Solženicyn 1971 - Pablo Neruda 1972 - Heinrich Böll 1973 - Patrick White 1974 - Eyvind Johnson/Harry Martinson 1975 - Eugenio Montale 1976 - Saul Bellow 1977 - Vicente Aleixandre 1978 - Isaac Bashevis Singer 1979 - Odysseas Elytis 1980 - Czesław Miłosz 1981 - Elias Canetti 1982 - Gabriel García Márquez 1983 - William Golding 1984 - Jaroslav Seifert 1985 - Claude Simon 1986 - Wole Soyinka 1987 - Joseph Brodsky 1988 - Nadžíb Mahfúd 1989 - Camilo José Cela 1990 - Octavio Paz 1991 - Nadine Gordimerová 1992 - Derek Walcott 1993 - Toni Morrisonová 1994 - Kenzaburó Óe 1995 - Seamus Heaney 1996 - Wisława Szymborská 1997 - Dario Fo 1998 - José Saramago 1999 - Günter Grass 2000 - Gao Xingjian 2001 - V. S. Naipaul 2002 - Imre Kertész 2003 - J. M. Coetzee 2004 - Elfriede Jelineková 2005 - Harold Pinter 2006 - Orhan Pamuk 2007 - Doris Lessingová Rudolf_Berlinger_d2f0.html Rudolf Berlinger Rudolph Berlinger (* 26. február 1907, Mannheim) bol nemecký filozof, profesor vo Würzburgu, spočiatku bol blízky fenomenológii; postupne smeroval k vytvoreniu metafyzického systému (Metaphysik als Weltwissenschaft). Dielo * 1954 – Das Nichts und der Tod * 1959 – Das Werk der freiheit, Zur Philosophie von Geschichte, Kunst, Technik * 1962 – Augustins dialogische Metaphysik * 1964 – Das Problem des höchsten Gedankens * 1965 – Vom Anfang des Philosophierens, Traktate * 1968 – Hölderlins philosophische Denkart * 1969 – Subversion und revolution * 1975/1980 – Philosophie als Weltwissenschaft * 1975 – Perspektiven der Philosophie,^ an. * 1975 – Elementa,^ 16 zv., an. Poznámky 1. ↑ vydané spolu s E. Finkom, F. Kaulbachom, W. Schraderom 2. ↑ spolu s W. Schraderom Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Rudolf_Hermann_Lotze_874a.html Rudolf Hermann Lotze nemecký filozof Narodenie 21. máj 1817 Bautzen, Nemecko Úmrtie 1. júl 1881 Berlín, Nemecko Pozri aj Biografický portál Rudolf Hermann Lotze (* 21. máj 1817, Bautzen – † 1. júl 1881, Berlín) bol nemecký filozof. V jeho filozofii sa spája exaktná prírodoveda, medicína a idealizmus nadväzujúci na Leibnizovu filozofiu: empiricky daná príroda je špecifickým prejavom ideálneho sveta, o formách a zákonoch ktorého možno usudzovať ananlogicky podľa foriem a zákonov subjektívnych duchovných procesov. Mechanické, príčinné zákony súcna treba chápať ako symbolický výraz toho, čo má byť, úcelového a pod. Lotze zaviedol pojem hodnoty ako toho, čo má význam, platnosť iba pre subjekt, pričom však hodnota nie je produktom ľubovôle subjektu: hodnota je objektívna ako všeobecne platná forma chcenia a správania sa. Dielo * Metaphysik, 1841 * Leben und Lebenskraft, 1843 * Logik, 1843 * Medizinische Psychologie oder Physiologie der Seele, 1852 * Mikrokosmos, 1-3, 1856-1864 * Geschichte der Ásthetik, 1868 * System der Philosophie, I-II, 1912 Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Rudná_(okres_Praha-západ)_3a96.html Rudná (okres Praha-západ) Rudná Rudná – znak Rudná – vlajka znak vlajka Základné informácie Postavenie: |mesto NUTS 5 (obec): |CZ020A 531723 Kraj (NUTS 3): |Stredočeský (CZ020) Okres (NUTS 4): |Praha-západ (CZ020A) Obec s rozšírenou pôsobnosťou:| Poverená obec: | Historická krajina: |Čechy Katastrálna výmera: | ? km² Počet obyvateľov: |3738 Zemepisná šírka: | Zemepisná dĺžka: | Nadmorská výška: | ? m PSČ: | Základné sídelné | jednotky: | Miestnych častí: | Katastrálne územie: | Adresa | mestského úradu: | Starosta / starostka: | Rudná je mesto v Česku v okrese Praha-západ v Stredočeskom kraji. 1. januára 2006 tu žilo 3738 obyvateľov, z toho 1845 mužov a 1893 žien, pričom priemerný vek v obci je 39,1 rokov (muži 37,4 rokov, ženy 40,7 rokov). Tento geografický článok o mieste v Česku je zatiaľ príliš Vlajka Česka krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Pozri aj * Zoznam obcí v Česku Iné projekty * Commons * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Mestá a obce okresu Praha-západ Bojanovice • Bratřínov • Březová-Oleško • Buš • Černolice • Černošice • Červený Újezd • Číčovice • Čisovice • Davle • Dobrovíz • Dobříč • Dobřichovice • Dolní Břežany • Drahelčice • Holubice • Horoměřice • Hostivice • Hradištko • Hvozdnice • Choteč • Chrášťany • Chýně • Chýnice • Jeneč • Jesenice • Jílové u Prahy • Jíloviště • Jinočany • Kamenný Přívoz • Karlík • Klínec • Kněževes • Kosoř • Kytín • Lety • Libčice nad Vltavou • Libeř • Lichoceves • Líšnice • Měchenice • Mníšek pod Brdy • Nučice • Ohrobec • Okoř • Okrouhlo • Ořech • Petrov • Pohoří • Průhonice • Psáry • Ptice • Roblín • Roztoky • Rudná • Řevnice • Řitka • Slapy • Statenice • Středokluky • Svrkyně • Štěchovice • Tachlovice • Trnová • Třebotov • Tuchoměřice • Tursko • Úholičky • Úhonice • Únětice • Velké Přílepy • Vestec • Vonoklasy • Vrané nad Vltavou • Všenory • Zahořany • Zbuzany • Zlatníky-Hodkovice • Zvole Rudinská.html Rudinská Rudinská Erb | Vlajka | Mapa Rudinská Základné údaje Kraj: |Žilinský Okres: |Kysucké Nové Mesto Región: |Kysuce Poloha: |00° 00' 00" s. š. |00° 00' 00" v. d. Nadmorská výška: |m n.m. Rozloha: |km² Počet obyvateľov: |969 (31.12.2004) Hustota obyvateľstva: |obyvateľ(ov)/km^2 Nacionále Štatistická územná |509442 jednotka: | EČV: |KM PSČ: |023 31 (pošta Rudina) Telefónna predvoľba: | Oficiálne adresy Adresa obecného úradu: | E-mail: | Telefón: |428 11 28 Fax: | Politika Starosta: | Zdroje údajov Mestská a obecná štatistika SR (SŠÚ), http://obce.info Rudinská je obec na Slovensku v okrese Kysucké Nové Mesto. Tento geografický článok o mieste na Slovensku je zatiaľ Vlajka Slovenska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Mestá a obce okresu Kysucké Nové Mesto (1+13) 31.12.2003 Dolný Vadičov | Horný Vadičov | Kysucké Nové Mesto | Kysucký Lieskovec Lodno | Lopušné Pažite | Nesluša | Ochodnica | Povina | Radoľa | Rudina Rudinka | Rudinská | Snežnica Rudník_(okres_Trutnov)_de77.html Rudník (okres Trutnov) Rudník je obec v Krkonošiach v Česku. Externé odkazy * http://www.rudnik.cz/ oficiálna stránka Tento geografický článok o mieste v Česku je zatiaľ príliš Vlajka Česka krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Mestá a obce okresu Trutnov Batňovice • Bernartice • Bílá Třemešná • Bílé Poličany • Borovnice • Borovnička • Čermná • Černý Důl • Dolní Branná • Dolní Brusnice • Dolní Dvůr • Dolní Kalná • Dolní Lánov • Dolní Olešnice • Doubravice • Dubenec • Dvůr Králové nad Labem • Hajnice • Havlovice • Horní Brusnice • Horní Kalná • Horní Maršov • Horní Olešnice • Hostinné • Hřibojedy • Chotěvice • Choustníkovo Hradiště • Chvaleč • Janské Lázně • Jívka • Klášterská Lhota • Kocbeře • Kohoutov • Královec • Kuks • Kunčice nad Labem • Lampertice • Lánov • Lanžov • Libňatov • Libotov • Litíč • Malá Úpa • Malé Svatoňovice • Maršov u Úpice • Mladé Buky • Mostek • Nemojov • Pec pod Sněžkou • Pilníkov • Prosečné • Radvanice • Rtyně v Podkrkonoší • Rudník • Stanovice • Staré Buky • Strážné • Suchovršice • Svoboda nad Úpou • Špindlerův Mlýn • Trotina • Trutnov • Třebihošť • Úpice • Velké Svatoňovice • Velký Vřešťov • Vilantice • Vítězná • Vlčice • Vlčkovice v Podkrkonoší • Vrchlabí • Zábřezí-Řečice • Zdobín • Zlatá Olešnice • Žacléř Rudolf_Hažlinský_d71a.html Rudolf Hažlinský Rudolf (Hazslinszky) Hažlinský pedagóg, historik Narodenie 4. december 1869 Prešov Úmrtie 19. september 1914 Rožňava Pozri aj Biografický portál Rudolf Hažlinský (Hazslinszky) (* 4. december 1869, Prešov - † 19. september 1914, Rožňava) bol pedagóg, historik. Rodina * otec Tomáš Hažlinský * matka Frederika rod. Jermyová Životopis Študoval na gymnáziu v Prešove, históriu a archívnictvo na univerzite v Budapešti, 1894 PhDr. Prof. gymnázia v Prešove, v Békescsabe, Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote, Rožňave. Venoval sa najmä starším uh. dejinám, prispieval do odborných časopisov a miestnej tlače. Literatúra * Kto bol kto v histórii Banskej Bystrice 1255-2000 * Slovenský biografický slovník Externé odkazy * OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok. Tento článok zo systému OSUD potrebuje upraviť, pridať interwiki a kategórie. Po jeho úprave prosím odstráňte šablónu {{Osud na úpravu}}. Rudolf_Sloboda_e23d.html Rudolf Sloboda slovenský básnik, prozaik, dramatik a scenárista Narodenie 16. apríl 1938 Devínska Nová Ves, Slovensko Úmrtie 6. október 1995 Pozri aj Biografický portál Rudolf Sloboda (* 16. apríl 1938, Devínska Nová Ves – † 6. október 1995, Devínska Nová Ves), bol slovenský prozaik, básnik, dramatik, scenárista a autor literatúry pre deti a mládež. Životopis Pochádzal z rodiny chorvátskeho starousadlíka a úradníka. Detstvo prežil v Devínskej Novej Vsi počas Slovenského štátu a budovania komunizmu. V nie práve dokonalej rodine, rodičia sa rozviedli a matka okrem otca Ruda prežila aj druhého manžela a neskôr druha Vinca Besedu. Tento fakt je v diele viac krát diskutovaný z najrôznejších pohľadov. Vzdelanie získaval v Devínskej Novej Vsi a neskôr študoval filozofiu na Univerzite Komenského v Bratislave, no po roku štúdium ukončil a odišiel pracovať do bane v Ostrave. Vrátil sa do Bratislavy, kde pracoval ako stavebný robotník, potom nasledovala v rokoch 1959 - 1962 vojenčina v južných Čechách, po nej opäť Ostrava, kde v rokoch 1962 - 1964 pracoval vo Vítkovických železiarňach, a nakoniec definitívny návrat do rodnej obce. Tu sa oženil a mal jednu dcéru. V rokoch 1965 - 1969 pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Smena, v rokoch 1972 - 1984 pracoval ako dramaturg v Slovenskej filmovej tvorbe, v roku 1984 pracoval krátky čas vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ. Popri príležitostných zamestnaniach (napr. vo filme) sa živil predovšetkým ako spisovateľ na voľnej nohe. Žil so svojou psychicky chorou manželkou v skromných pomeroch vo svojom rodisku, až v roku 1995 vo svojej „chate“ na Slovinci v Devínskej Novej Vsi spáchal samovraždu. Busta Rudolfa Slobodu v Devínskej Novej Vsi Tvorba Je jedným z najzaujímavejších a najvýznamnejších majstrov slovenského písaného slova druhej polovice 20. storočia. Publikovať začal v roku 1958 v časopisoch Mladá tvorba (tu mu vyšla prvá poviedka Do tohto domu sa vchádzalo širokou bránou) a Slovenské pohľady. Každé z jeho diel je vo svojej podstate postavené na jeho vlastných zážitkoch a životných skúsenostiach. Výraznou črtou jeho prozaickej tvorby je výrazný rozprávačský štýl, ktorý presne reprodukuje myšlienky a udalosti, a pocitová a myšlienková úprimnosť. Vo viacerých dielach stavia základný motív na láske a príbuzných veciach - žiarlivosť, erotika, sexuálne vzťahy, ale i osamelosť a hľadanie zmyslu života. Dielo Próza pre dospelých * 1965 - Narcis, román s autobiografickými prvkami - prvotina popisujúca pocity vysťahovalca (odchod do Ostravy) * 1967 - Britva, román s autobiografickými prvkami - nadväzuje na Narcis (presun hlavného hrdinu do Bratislavy) * 1968 - Uhorský rok, poviedky * 1969 - Šedé ruže, román * 1971 - Romaneto Don Juan, zážitky z detstva * 1976 - Hlboký mier, poviedky * 1977 - Hudba, román o hudbe * 1979 - Vernosť, román o súčasnej žene a jej viere * 1981 - Druhý človek, román o súčasnom mužovi * 1982 - Rozum, významný román, autorom najviac cenená próza. Popis pocitov po smrti otca * 1982 - Dni radosti, poviedky * 1983 - Stratený raj, román z protialkoholickej liečebne * 1986 - Pánsky flám, poviedky * 1987 - Uršula, román o žene - vrahyni * 1988 - Pokus o autoportrét, autobiografická próza * 1990 - Rubato, román, pokračovanie románu Uršula * 1991 - Krv, najlepší slovenský román 20. storočia, kríza prechodu z totality do demokracie * 1992 - Útek z rodnej obce, poviedky * 1994 - Jeseň, román, pokračovanie románu Krv * 1995 - Herečky, poviedky * 1996 - Pamäti, nedokončený román * 2001 - Láska * 2004 - Listy a eseje Poézia * 1977 - Večerná otázka vtákovi Dráma * 1965 - Vojna s malým Holandskom, nikdy nerealizovaná mysteriózna dramatická hra * 1993 - Armagedon na Grbe, dramatická hra * 1995 - Macocha, dramatická hra na motívy matky Scenáre * 1971 - Orestea, nerealizovaný filmový scenár (spoluautor Albert Marenčin) * 1973 - Milosrdný čas, scenár k filmu (réžia Otakar Krivánek) * 1979 - Prerušená hra, scenár k filmu (réžia Jozef Režucha) * 1980 - Karline manželstvá, scenár k filmu (réžia Vladimír Kavčiak) Próza pre deti * 1973 - Ilias, prerozprávanie eposu od Homéra * 1987 - Ako som sa stal mudrcom * 1989 - Hraničný kameň Rudolf_Vrba_9ac8.html Rudolf Vrba profesor Narodenie 11. september 1924 Topoľčany, Česko-Slovensko (dnes Slovensko) Úmrtie 27. marec 2006 Vancouver, Kanada Pozri aj Biografický portál Rudolf Vrba, vlastným menom Walter Rosenberg (* 11. september 1924, Topoľčany – † 27. marec 2006, Vancouver) bol slovenský profesor farmakológie a terapeutiky na University of British Columbia špecializujúci sa na neurológiu, ktorý sa medzinárodne preslávil viac ako 50 prácami o chemických procesoch v mozgu a jeho práci na cukrovke a rakovine. Predovšetkým je však známy tým, že bol iba druhým z piatich židov^ , ktorí úspešne utiekli z koncentračného tábora Auschwitz a poskytol spojencom informácie o masových vraždách, ktoré sa tam vykonávali počas holokaustu.^ 32 strán informácií, ktoré spolu s spoluutečencom Alfrédom Wetzlerom nadiktoval v apríli 1944 zdeseným židovským predstaviteľom na Slovensku, sa stalo známych ako Vrbova a Wetzlerova správa.^^ Je považovaná za jeden z najdôležitejších dokumentov 20. storočia^^ lebo bola prvou detailnou informáciou o tábore, ktorá sa dostala k spojencom a bola označená za vierohodnú.^ Hoci bolo uvoľnenie správy pre verejnosť kontroverzne pozdržané^ napriek masovému transportu 437 000 maďarských židov do Auschwitzu, ktoré začalo 15. mája 1944, jej bolo pripísané zachránenie mnohých životov.^^ Informácie publikované prostredníctvom British Broadcasting Corporation zo správy 15. júna 1944^ a 20. júna v The New York Times. ^ Pápež Pius XII., americký prezident Franklin D. Roosevelt a švédsky kráľ Gustav V. následne žiadali maďarského vodcu, admirála Miklósa Horthyho, zastaviť masové deportácie. Deportácie sa zastavili 9. júla 1944, čim sa zachránilo asi 200 000 židov.^ Načasovanie šírenia správy zostáva zdrojom významného sporu. Správa bola k dispozícii okrem iných aj maďarským štátnym činiteľom už pred začiatkom deportácií do Auschwitzu,^ ale niekoľko ďalších týždňov nebola ďalej šírená. Vrba veril, že skoršie uverejnenie správy mohlo zachrániť viac ľudí. Tvrdil, že ak by maďarskí židia vedeli, že nebudú presídlení ale zabití, mohli by sa rozhodnúť namiesto nastúpenia do vlakov smerujúcich do Auschwitzu pre útek alebo boj. Prehlásil, že správa bola zámerne pozdržaná židovsko-maďarským Výborom na pomoc a záchranu (ועדת העזרה וההצלה בבודפשט) aby neohrozila zložité, ale nakoniec neplodné vyjednávanie medzi výborom a Adolfom Eichmannom, dôstojníkom SS zodpovedným za deportácie, na výmenu životov za peniaze, nákladné automobily a iný tovar — takzvaný „krv za nákladiaky“ návrh. Medzi historikmi nepanuje konsenzus k odôvodnenosti Vrbových obvinení, ktoré odhalili trhlinu v historiografii holokaustu medzi interpretáciou „expertov“ a "tých, ktorí prežili."^ Jehuda Bauer, profesor odboru holokaustu na Hebrejskej univerzite v Jeruzaleme, nazval Vrbu "jedným z hrdinov holokaustu,"^ ale aj " zatrpknutým auschwitzkým zachránencom,"^ píšuc "[jeho] trauma holokaustu mala za následok ťažký vnútorný medzižidovský prejav vo forme bezdôvodných obvinení, ktorých pôvod tkvie v zúfalstve a hneve nad stratou mnohých ... Je takmer zbytočné sporiť sa s týmto hnevom, keďže ho fakty a logické argumenty nemôžu zmierniť."^ Mladosť a uväznenie Vrbova fotografia z gymnázia, 1935-36, štvrtý sprava, spodný rad. Ako 15-ročný bol z nej vylúčený lebo bol žid. Vrba sa narodil ako Walter Rosenberg v Topoľčanoch, Eliasovi a Helene Rosenbergovým, ktorí vlastnili parnú pílu v Jaklovciach pri Margecanoch. Pretože bol židom, bol ako 15-ročný podľa slovenskej verzie nacistických Norimberských zákonov^, ktoré tvrdo obmedzili ľudské práva židov, vylúčený z bratislavského gymnázia a odišiel pracovať ako robotník do Trnavy. Doma pokračoval v štúdiu, kde sa učil angličtinu a študoval ruštinu. Podľa The Daily Telegraph pokladala jeho matka jeho záujem o angličtinu za výstredný, ale jeho záujem o ruštinu bol pre ňu taký znepokojivý, že s ním kvôli tomu navštívila doktora.^ V marci 1942, ako 17-ročný, sa rozhodol na protest proti antisemitizmu vo vlasnej krajine pre útek do Anglicka, kde sa chcel pripojiť k česko-slovenskej armáde v Británii.^ Odtrhol žltú židovskú Dávidovu hviezdu, ktorú bol ako žid prinútený nosiť a iba s ekvivalentom 10 £, všetko čo si jeho matka mohla dovoliť mu dať, sa odviezol taxíkom z Topoľčian do Maďarska. Hoci sa dostal až do Maďarska, uvedomil si, že ako slovenský žid bez právneho statusu je táto krajina príliš nepriateľská a pokračovať do Británie by bolo príliš nebezpečné.^ Rozhodol sa pre návrat na Slovensko, ale na ceste späť bol prichytený maďarskou pohraničnou strážou pri prechádzaní Maďarsko-Slovenskej hranice. Tie ho odovzdali slovenským úradom, ktoré ho poslali do Nováckeho zberného tábora.^ Z tábora utiekol spolu s ďalším väzňom Josefom Knappom, bol ale o niekoľko dní prichytený slovenským žandárom, ktorému bol Vrba podozrivý, lebo mal oblečené 2 páry ponožiek.^ Vrba bol odvedený do späť tábora, kde bol strážami ako odplatu za útek brutálne zbitý.^ 14. júna 1942 bol Vrba deportovaný do poľského koncentračného tábora Majdanek,^ kde posledný krát stretol svojho brata. Vrba sa dobrovoľne prihlásil na prácu na farme.^ Krátko na to, 30. júna,^^ bol poslaný do Auschwitzu I, hlavného tábora a administratívneho centra táborového komplexu Auschwitz. Namiesto prisľúbenej práce na farme, malo byť Vrbovou povinnosťou vykopávanie tiel viac ako 100 000 tiel židov, ktorí zomreli alebo boli zabití, aby mohli byť spálení. Pracoval však asi 6 týždňov v Hauptwirtschaftslager der SS, čo bol sklad potravín a materiálu, potom asi 4-6 týdžňov v Bune. Tam sa spriatelil s viedenským väzňom, ktorému SS dôverovala a ktorý mu vďaka jeho znalosti nemčiny dohodol prácu v Aufräumungskommande, nazývanom v táborovom slangu aj "Canada" kommando. ^ Bola to jednotka zložená asi z 2000 mužov a žien,^ ktorí pracovali na Judenrampe ("židovskej rampe"),^ nachádajúcej sa medzi Auschwitzom I a II. Na rampu boli z nákladných vlakov vykladaní noví väzni, ktorým táto jednotka triedila skonfiškované veci a odstraňovala mŕtve telá.^ Nemci zabezpečovali, že všetky cennosti patriace väzňom boli prebalené a poslané do Nemecka a zlato bolo roztavené do ingotov pre Ríšsku banku.^ Kommando zaberalo spolu s jeho skladmi v sektore BIIg tábora Auschwitz II -Birkenau niekoľko desiatok barakov, prezývaných "Canada I" a "Canada II", oficiálne Effektenlager I a II.^ Poľskí väzni sa ho rozhodli pre túto prezývku lebo tam skladovali šatstvo, obuv, lieky, deky a iný proviant a Kanadu videli ako krajinu hojnosti.^ Vrba sa udržoval vďaka prístupu k jedlu, mydlu a teplému šatstvu uskladnenom v "Canade" v dobrom zdravý. Časom sa rozpoznal náznaky ľudskosti u niektorých stráží a stal súčasťou ich hierarchie, ktorá kradla pre ostatných väzňov. Za pašovanie tovaru ku priateľom bol raz dokonca kruto zbitý.^ 15. januára 1943 bol spolu s ostatnými z Aufräumungskommanda prevezený do Birkenau, tábora smrti vzdialeného štyri kilometre od hlavného tábora,^ kde naďalej pracoval ako člen kommanda "Canada". Auschwitz-Birkenau Po príchode do Osvienčimu mu vytetovali väzenské číslo 44070.^ Tí, ktorí Vrbu poznali, tvrdili, že Vrba mal fotografickú pamäť.^ Počas jeho väzenia v Auschwitzi I a II sa pokúšal zapamätať si počty prichádzajúcich židov a miesto pôvodu každého transportu. Keďže bol vďaka jeho práci prítomný pri príchode väčšiny židovských transportov a triedení majetku tých, ktorí boli splynení, podarilo sa mu odhadnúť koľkí boli poslaní do Auschwitzu a koľkých z nich zabili. Neskôr napísal, že vedel posúdiť, či väzni vedeli, prečo sú posielaní do Auschwitzu, a vyvodil záver, že pri príchode ignorovali ich osud. Pri triedení ich vecí videl, že mnohí sa nabalili na dlhú dobu. Videl šatstvo pre rôzne ročné obdobia a rozličné náradie čo ho utvrdzovalo v domnienke, že židia verili nacistickým výmyslom o presídlení na východ.^ Tým sa iba posilnilo jeho presvedčenie o potrebe úteku. O úteku rozmýšľal hlavne zo sebeckých dôvodov (túžba po slobode) už dva roky, ale až teraz mal dôležitý dôvod – už nešlo iba o správu o zločine, ale o zabránení tohto zločinu; o varovaní Maďarov, o ich vyburcovaní, o povstaní miliónovej armády, ktorá bude radšej vzdorovať svojmu údelu, než aby zomrela bez odporu."^ V lete 1943 začal pracovať ako zapisovateľ (Blockschreiber) na mužskom karanténnom oddelení Birkenau v sektore BIIa. Z jeho barakov mohol sledovať nákladné automobily smerujúce ku plynovým komorám, prevážajúce židov vytriedených doľava.^ Umožnilo mu to odhadnúť počty privezených židov a podiel tých, ktorí boli usmrtení plynom. Odhadoval, že asi iba 10 % bolo vytriedených doprava, teda určených na vykonávanie otrockej roboty. Zvyšných väzňov zabili.^ Vypočítal, že do roku 1944 zabili v táboroch 1 750 000 židov, čo je podstatne vyšší údaj ako ten, udávaný v dnešnej dobe hlavným prúdom historikov.^ Aj napriek tomu trval Vrba aj po desiatkach rokov na tom, že jeho odhad je presnejší.^ "Maďarská saláma" Začiatkom roku 1944 pozoroval Vrba prípravy výstavby novej železničnej trate, ktorá by umožňovala priamu prepravu väzňov z ich miesta pôvodu až do plynových komôr. Napísal, že mu to potvrdil 15. januára 1944 nemecký kápo, ktorý pracoval na jej stavbe. ^ Vrba tiež oznámil, že prepočul ako SS stráže rozprávajú, že budú mať čoskoro "maďarskú salámu ... na tony," ^ údajne narážka na zvyk utečencov, ktorí sa balili na dlhé cesty a ako si toto jedlo stále našlo cestu do dôstojníckej jedálne SS. Vrba napísal: "Keď dorazili židovské transporty z Holandska, prídely boli obohatené syrmi. Po príchode francúzskych transportov to boli sardinky. Halvah a olivy zasa po príchode transportov z Grécka a teraz hovorili SS o "maďarskej saláme," známej maďarskej potravine vhodnej na dlhé cesty." ^^ Nová časť tábora, nazývaná Mexico, bola údajne stavaná na ubytovanie nových väzňov. ^ Hoci je Vrba vo svojej autobiografii jednoznačný a aj v následných opisoch svojho príbehu historikom povedal, že prepočul konverzácie o "maďarskej saláme", vo Vrbovej-Wetzlerovej správe nespomenul hroziaci masový príchod maďarských židov. ^ To viedlo českého historika Miroslava Kárného k polemike, či Vrba počul niekoho hovoriť o "maďarskej saláme" a či Vrbov opis nemohol utrpieť zveličovaním po desiatkach rokov od Vrbovho úteku. (Pozri Čo Vrba vedel nižšie) Útek Vrba po príchode do Birkenau zistil, že v tábore je o šesť rokov starší Alfréd Wetzler registrovaný ako väzeň č. 29162, ktorého už predtým spoznal. Wetzler pracoval v Birkenauskej márnici, kde zaznamenával počty väzňov, ktorí nezomreli v plynových komorách a množstvo zlata získaného z ich zubov. ^ Obaja si bezvýhradne dôverovali a rozhodli sa, že sa spolu pokúsia o útek. S pomocou táborového hnutia odporu vyliezli v piatok, 7. apríla 1944 okolo 14:00 — v podvečer Pésachu ^ — do vyhĺbeného miesta v hromade dreva, ktorá bola určená na stavbu sekcie "Mexico" pre nových väzňov. Bola za vnútornou hranicou ostnatým drôtom obohnaného Birkenauského vnútorného okruhu, ale vnútri vonkajšieho okruhu, ktorý bol počas dňa nacistami udržovaný. Väzni, ktorí im pomáhali pri úteku ich zakryli vo vyhĺbenom otvore doskami a na oklamanie strážnych psov roztrúsili po okolí skrýše prenikavo páchnuci ruský tabak nasiaknutý benzínom – trik, ktorý sa naučili od ruských vojnových zajatcov, ^^ speciálne od Dmitrija Volkova, ktorý utiekol z Auschwitz ale bol znovu zajatý. Volkov im tiež poradil cestovať naľahko, bez peňazí a iba v noci.^ O 20:33 toho istého večera bol o úteku dvoch židov ďalekopisom informovaný veliteľ Auschwitzu II, SS-Sturmbanführer Friedrich Hartjenstein.^ Zo skúsenosti pri útekoch iných väzňov vedeli, že po tom ako ich neprítomnosť bude zistená pri nástupe, bude sa po nich pátrať 3 dni. Preto zostali v skrýši až do štvrtej noci. 10. apríla ^ v oblečení, ktoré vzali z "Canady", ^ sa vybrali paralelne s riekou Soła smerom na juh k poľsko-slovenským hraniciam vzdialených 133 km. ^ Orientovali sa pomocou strany z detského atlasu, ktorú si Vrba zapamätal keď pracoval v "Canade." "V momente nášho úteku boli prerušené všetky naše kontakty s ľuďmi v Auschwitze, nemali sme absolútne žiadne spojenie čakajúce na nás mimo vyhladzovacieho tábora ... boli sme svetom de facto odpísaní v momente, keď sme na jar 1942 nastúpili do deportačného vlaku ... Jediným administratívnym dôkazom našej existencie bol na nás telegraficky vydaný medzinárodný zatykač, rozposlaný do všetkých staníc Gestapa." ^ Zatykač bol tiež odtelegrafovaný na Kripo (kriminálnu políciu), Sicherheitsdienst (tajnú službu) a Grenzpolizei (pohraničnú stráž). Vrbova a Wetzlerova správa Bližšie informácie v hlavnom článku: Vrbova a Wetzlerova správa Vrba a Wetzler prekročili poľsko-slovenskú hranicu jedenásť dní^ po úteku. Podobne ako na poľskej strane, kde im pomohol jeden vrchár z Milówky, im na slovenskej strane pomohol sedliak Ondrej Čanecký. Poskytol im jedlo a šatstvo a priviedol ich k židovskému doktorovi Pollackovi.^ Pollack mal kontakt na Adre Steinera z ústredia Židovskej rady v Žiline, ktorá sa vtedy považovala za hnutie odporu a nazývala seba Pracovná rada.^ Aby nevznikli pochybnosti tak Vrba opustil ordináciu doktora Pollacka s obviazanou nohou. Doktor ale zostal po jeho návšteve emocionálne zranený ako sa mu rozplynula nádej, že jeho rodina, o ktorej si myslel, že bola "presídlená" je ešte na žive.^ Vrba a Wetzler prespali v Čadci v dome príbuznej známeho rabína Lea Baecka u pani Beckovej,^ a nasledujúci deň, 24. apríla 1944, mali stretnutie s Pracovnou skupinou.^ Predseda pracovnej skupiny, nemecky hovoriaci právnik Oskar Neumann, ich poslal do dvoch rôznych miestností bývalého židovského domova dôchodcov (keďže starí ľudia boli "presídlení" tak bol využívaný Židovskou radou), kde ich tri dni oddelene vypočúval. Jedna z máp z Vrbovej a Wetzlerovej správy Vrba neskôr v jeho knihe napísal, že začal kreslením vnútorného plánu Auschwitzu I a II spolu s polohou rampy vzhľadom k týmto dvom táborom. Opísal vnútornú organizáciu táborov; ako boli židia využívaní na otrockú prácu pre Krupp, Siemens, I.G. Farben a D.A.W.; a masové vraždy v plynových komorách tých, ktorí boli vybraní pre Sonderbehandlung ("špeciálne zaobchádzanie").^ Wetzler napísal prvú časť správy a Vrba tretiu. Na písaní druhej časti správy pracovali obaja. Napokon celú správu spolu prepracovali ešte šesť krát. ^ Správu prekladal už počas jej písania zo slovenčiny do nemčiny s pomocou Gisely Steinerovej Neumannov poradca Oscar Krasniansky, inžinier a stenograf, ktorý si neskôr zmenil meno na Oskar Isaiah Karmiel.^ ^ Výsledkom bola 32-stranová správa v nemčine, ktorá bola dokončená 27. apríla 1944.^ Vrba napísal, že správa bola narýchlo preložená aj do maďarčiny. Referencie 1. ↑ Dromi, Uri. "Deaf ears, blind eyes", Haaretz, 1. január 2005. 2. ↑ Podľa Ruth Linnovej utieklo spolu až 76 židov, ale iba piatim sa podarilo spojencom predať informácie o tábore. (Linn, Ruth. (2004) Escaping Auschwitz. A culture of forgetting, Cornell University Press, p. 15.) Z Auschwitzu utiekli stovky poľských väzňov ale pre židovských väzňov bol útek ťažší, lebo podľa poľského historika Henryka Świebockého, mnohí z nich nemali v Poľsku priateľov alebo príbuzných na ktorých sa mohli spoľahnúť, nerozprávali po poľsky a mali obmedzený kontakt s poľským odporom v tábore. (Świebocki, Henryk. „Prisoner Escapes“ v Anatomy of the Auschwitz Death Camp, p. 511, Gutman, Yisrael & Berenbaum, Michael (eds), Indiana University Press and the United States Holocaust Memorial Museum, 1994.) Miroslav Kárný, citujúc poľského historika Tadeusza Iwaszka píše o 667 známych väžňoch, ktorí sa pokúsili o útek, z ktorých bolo 270 chytených a zabitých. O zvyšných 397 existuje iba málo dokumentácie. (Kárný, Miroslav. „The Vrba and Wetzler report,“ in Berenbaum, Michael & Gutman, Yisrael (eds). Anatomy of the Auschwitz Death Camp, p. 553, Indiana University Press a United States Holocaust Memorial Museum, 1994.) 3. ↑ Gutman, Yisrael. Encyclopedia of the Holocaust. Macmillan Publishing Company. ISBN 0-02-896090-4 4. ↑ "Zpráva Vrby a Wetzlera o německých vyhlazovacích táborech Osvětim a Brzezinka" z októbra 2006. 5. ↑ "Vrba, Rudolf", bez mena autora, BC Bookworld author bank, z 1. apríla 2006. 6. ↑ Katz, Leslie. "Auschwitz escapee to help mark Yom HaShoah here", j., 25. apríl, 1997. 7. ↑ Poľský odboj pripravil správu založenú na informáciách Witolda Pileckého, skladajúcu sa z dvoch častí napísaných 10. a 12. august 1943, ktorá bola zaslaná do Office of Strategic Services (OSS) v Londýne. Správa obsahovala informácie o plynových komorách, o „výbere“ a o sterilizačných pokusoch. Uvádzala, že v Birkenau boli 3 krematória schopné spáliť 10 000 ľudí denne a že jeden deň bolo 30 000 ľudí otrávených plynom. Autor napísal: „Dejiny nepoznajú žiadnu paralelu takejto deštrukcie ľudského života.“ Raul Hilberg napísal, že správa bola odložená s poznámkou o chýbajúcich znakoch spoľahlivosti zdroja. (Hilberg, Raul. The Destruction of the European Jews, Yale University Press, 2003, p. 1212.) 8. ↑ Kárný, Miroslav. „The Vrba and Wetzler Report,“ in Berenbaum, Michael & Gutman, Yisrael (eds). Anatomy of the Auschwitz Death Camp, Indiana University Press, 1994, p. 556. 9. ↑ Linn, Ruth. (2003) „Genocide and the Politics of Remembering: The Nameless, the Celebrated and the Would-Be Holocaust Heroes,“ Journal of Genocide Research, 5, 4 (December 2003), pp. 565-586. 10. ↑ ^10,0 ^10,1 ^10,2 Hume, Mark. „Auschwitz escapee who told the world dies in B.C.“, The Globe and Mail, 31. marec 2006. 11. ↑ Podľa Ruth Linn v Escaping Auschwitz: A Culture of Forgetting, p. 28., odvysielala prvý krát BBC informácie zo správy až 18. júna 12. ↑ Hoci boli informácie zo správy publikované už v júni 1944, celá správa bola prvý krát uverejnená Americkým výborom pre vojenských utečencov (U.S. War Refugee Board) až 25. novembra 1944 13. ↑ ^13,0 ^13,1 ^13,2 ^13,3 Linn, Ruth. "Rudolf Vrba", nekrológ v The Guardian, 13. apríl 2006. 14. ↑ Kárný, Miroslav. „The Vrba and Wetzler report,“ in Berenbaum, Indiana University Press and the United States Holocaust Memorial Museum, 1994, p. 556. 15. ↑ Linn, Ruth. (2004) Escaping Auschwitz. A culture of forgetting, Cornell University Press, p. 108. 16. ↑ Yehuda Bauer v liste pre Bena Amiho, hebrejského prekladateľa Vrbových memoárov, cited in Linn, Ruth. (2004) Escaping Auschwitz. A culture of forgetting, Cornell University Press, p. 111. 17. ↑ Bauer, Yehuda. Rethinking the Holocaust. Yale University Press; New Ed edition, 2002, p. 230. 18. ↑ Conway, John. "Escaping Auschwitz: Sixty years later", Vierteljahreshefte fuer Zeitgeschichte, Vol. 53, no. 3, 2005, pp. 461-472. 19. ↑ "Rudolf Vrba: Curriculum Vitae", UBC Pharmacology & Therapeutics. 20. ↑ ^20,0 ^20,1 ^20,2 ^20,3 ^20,4 ^20,5 Rudolf Vrba, The Daily Telegraph, 12. apríl 2006. 21. ↑ ^21,0 ^21,1 ^21,2 ^21,3 Vrba, Rudolf. I Escaped from Auschwitz, Barricade Books, 2002, p. 207. 22. ↑ ^22,0 ^22,1 ^22,2 Kárný, Miroslav. „The Vrba and Wetzler report,“ in Berenbaum, Michael & Gutman, Yisrael (eds). Anatomy of the Auschwitz Death Camp, p. 553, Indiana University Press and the United States Holocaust Memorial Museum, 1994. 23. ↑ ^23,0 ^23,1 ^23,2 ^23,3 ^23,4 Lungen, Paul. "Auschwitz escapee hoped to warn Hungarian Jews", Canadian Jewish News, 27. január 2005. 24. ↑ ^24,0 ^24,1 Strzelecki, Andrzej. "The Plunder of Victims and Their Corpses," in Berenbaum, Michael & Gutman, Yisrael (eds). Anatomy of the Auschwitz Death Camp. Indiana University Press and the United States Holocaust Memorial Museum, 1998, p. 251. 25. ↑ Strzelecki, Andrzej. "The Plunder of Victims and Their Corpses," in Death Camp. Indiana University Press and the United States Holocaust Memorial Museum, 1998, p. 250. 26. ↑ ^26,0 ^26,1 ^26,2 Linn, Ruth. (2004) Escaping Auschwitz. A culture of forgetting, Cornell University Press, p. 17. 27. ↑ Vrba, Rudolf. I Escaped from Auschwitz, Barricade Books, 2002, p. 377. 28. ↑ V jeho výpovedi v procese s Ernstom Zündelom v roku 1985 udal Vrba dátum 15. januára 1943. Paul Lungen však uvádza jún 1943. 29. ↑ Linn, Ruth. (2004) Escaping Auschwitz. A culture of forgetting, Cornell University Press, p. 19. 30. ↑ ^30,0 ^30,1 Vrba, Rudolf. "The one that got away" (Výňatok z knihy "I Escaped From Auschwitz"), The Guardian, 14. apríl 2006. 31. ↑ ^31,0 ^31,1 ^31,2 Linn, Ruth. (2004) Escaping Auschwitz. A culture of forgetting, Cornell University Press, p. 18. 32. ↑ V marci 1990 Vrba vyhlásil: "Hilbergov odhad, 1 milión zabitých, je hrubý omyl hraničiaci s ignoranciou... Podľa mojich pozorovaní tam bolo 1 765 000 obetí, ktoré som spočítal." (Nueman, Elena. "New List of Holocaust Victims Reignites Dispute over Figures", Jewish Telegraphic Agency, 5. marec, 1990). 33. ↑ Linn, Ruth. "Rudolf Vrba", nekrológ v The Guardian, 13. apríl 2006. 34. ↑ Gilbert, Martin. "What Was Known and When," v Berenbaum, Michael & Gutman, Yisrael (eds). Anatomy of the Auschwitz Death Camp, Indiana University Press, 1994, p. 551. 35. ↑ "April 7", Jad Vašem. 36. ↑ ^36,0 ^36,1 Levine, Alan J. Captivity, Flight, and Survival in World War II, Praeger Publishers, August 30 2000, p. 220. 37. ↑ Linn, Ruth. (2004) Escaping Auschwitz. A culture of forgetting, Cornell University Press, p. 20. 38. ↑ "Čo Dante nevidel - ako Slováci ušli z tlamy Osvienčimu" rozhovor s Etou Wetzlerovou, z 20. januára, 2007. 39. ↑ Kárný, Miroslav. "The Vrba and Wetzler report," v Berenbaume, Indiana University Press a the United States Holocaust Memorial Museum, 1994, p. 554. 40. ↑ ^40,0 ^40,1 Linn, Ruth. (2004) Escaping Auschwitz. A culture of forgetting, Cornell University Press, p. 21. 41. ↑ Vrba, Rudolf. I Escaped from Auschwitz, Barricade Books, 2002, p. 399. 42. ↑ Vrba, Rudolf. I Escaped from Auschwitz, Barricade Books, 2002, s. 400. 43. ↑ ^43,0 ^43,1 Tento opis písania správy bol napísaný v prvom povojnovom vydaní z roku 1946, Oswiecim, hrobka štyroch miliónov ľudí, Bratislava, p. 74. Wetzler to takisto potvrdil v liste zo 14. apríla 1982 poslaným Miroslavovi Kárnému. Uvedené v Kárný, Miroslav. "The Vrba and Wetzler report," v Berenbaume, Michael & Gutman, Yisrael (eds). Anatomy of the Auschwitz Death Camp, Indiana University Press, 1994, s. 564, poznámka 5. 44. ↑ Vrba, Rudolf. I Escaped from Auschwitz, Barricade Books, 2002, s. 402. 45. ↑ Vrba, Rudolf. I Escaped from Auschwitz, Barricade Books, 2002, s. 403. Iné projekty * Commons * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Rudolf_Machovič_47e6.html Rudolf Machovič redaktor, básnik, publicista Narodenie 16. apríl 1940 Banská Bystrica Úmrtie 10. máj 1994 Pozri aj Biografický portál Rudolf Machovič (* 16. apríl 1940, Banská Bystrica - † 10. máj 1994, Banská Bystrica) bol redaktor, básnik, publicista. Životopis Základnú a strednú školu navštevoval v Banskej Bystrici. Ako redaktor literárno dramatického odd. Čs.rozhlasu štúdio Banská Bystrica (2. pol. 60 rokov-1972), spoluzakladateľ relácie Rádiovíkend a Sobotník. Venoval sa aj výtvar. umeniu a ochotníckemu divadlu. Člen a predseda porôt prehliadok ochotníckych divadiel, speváckych súťaží v Banskej Bystrici Sládkovičova Radvaň, Bystrické zvony, festivaly džezovej hudby a i. Podieľal sa na org. Slovenských gagov v Kremnici Člen literárno-umeleckej skupiny Bója a Zväzu slov. výtvarných umelcov. Autor poézie, krátkych próz, scenárov,literárno- umeleckých pásiem, krátkych humoristických a satirických žánrov, textov piesní. Prispeival do almanachov, zborníkov, odbornej tlače a denníkov. Fragmenty jeho tvorby vydala Bója pod názvom Báseň a slza, kompletná zbierka básní Letokruhy vyšla posmrtne. Počas normalizácie stratil pôvodné zamestnanie (od roku 1972). Literatúra * Kto bol kto v histórii Banskej Bystrice 1255-2000 Externé odkazy * OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok. Tento článok zo systému OSUD potrebuje upraviť, pridať interwiki a kategórie. Po jeho úprave prosím odstráňte šablónu {{Osud na úpravu}}. Rudolf_Kremlička_b0f7.html Rudolf Kremlička český maliar Narodenie 19. jún 1886 Kolín Úmrtie 3. jún 1932 Praha Pozri aj Biografický portál Rudolf Kremlička (* 19. jún 1886, Kolín – † 3. jún 1932, Praha) bol významný český maliar. Patrí k veľkým osobnostiam českého moderného maliarstva a krajinomaľby 20. storočia. Kremlička študoval na Akadémii výtvarných umení v Prahe. Na akadémii ho ovplyvnili diela maliarov Slavíčka a Schwaigera. Navštívil Paríž, kde mal možnosť vidieť diela významných impresionistov (jeho vzorom bol Édouard Manet). V roku 1924 vydal Maliarske konfesie v ktorých formou denníka vysvetľoval svoj prístup k modernému umeniu, aktom a krajinomaľbe. Zomrel vo veku 46 rokov. Galéria Kliknite na obrázok pre jeho zväčšenie. Myčky - olej na plátne z roku 1919 Weekend - olej na plátne z roku 1931 Rudlice.html Rudlice Rudlice Základné informácie Postavenie: |obec NUTS 5 (obec): |CZ0627 594741 Kraj (NUTS 3): |Juhomoravský (CZ062) Okres (NUTS 4): |Znojmo (CZ0627) Obec s rozšírenou pôsobnosťou:| Poverená obec: | Historická krajina: |Morava Katastrálna výmera: | ? km² Počet obyvateľov: |112 Zemepisná šírka: | Zemepisná dĺžka: | Nadmorská výška: | ? m PSČ: | Základné sídelné | jednotky: | Miestnych častí: | Katastrálne územie: | Adresa | obecného úradu: | Starosta / starostka: | Rudlice je obec v Česku v okrese Znojmo v Juhomoravskom kraji. 1. januára 2006 tu žilo 112 obyvateľov, z toho 57 mužov a 55 žien, pričom priemerný vek v obci je 46,3 rokov (muži 40,4 rokov, ženy 52,4 rokov). Tento geografický článok o mieste v Česku je zatiaľ príliš Vlajka Česka krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Pozri aj * Zoznam obcí v Česku Mestá a obce okresu Znojmo Bantice • Běhařovice • Bezkov • Bítov • Blanné • Blížkovice • Bohutice • Bojanovice • Borotice • Boskovštejn • Božice • Břežany • Citonice • Ctidružice • Čejkovice • Čermákovice • Černín • Damnice • Dobelice • Dobřínsko • Dobšice • Dolenice • Dolní Dubňany • Dyjákovice • Dyjákovičky • Dyje • Džbánice • Grešlové Mýto • Havraníky • Hevlín • Hluboké Mašůvky • Hnanice • Hodonice • Horní Břečkov • Horní Dubňany • Horní Dunajovice • Horní Kounice • Hostěradice • Hostim • Hrabětice • Hrádek • Hrušovany nad Jevišovkou • Chvalatice • Chvalovice • Jamolice • Jaroslavice • Jevišovice • Jezeřany-Maršovice • Jiřice u Miroslavi • Jiřice u Moravských Budějovic • Kadov • Korolupy • Kravsko • Krhovice • Křepice • Křídlůvky • Kubšice • Kuchařovice • Kyjovice • Lančov • Lechovice • Lesná • Lesonice • Litobratřice • Lubnice • Lukov • Mackovice • Mašovice • Medlice • Mikulovice • Milíčovice • Miroslav • Miroslavské Knínice • Morašice • Moravský Krumlov • Našiměřice • Němčičky • Nový Šaldorf-Sedlešovice • Olbramkostel • Olbramovice • Oleksovice • Onšov • Oslnovice • Pavlice • Petrovice • Plaveč • Plenkovice • Podhradí nad Dyjí • Podmolí • Podmyče • Práče • Pravice • Prokopov • Prosiměřice • Přeskače • Rešice • Rozkoš • Rudlice • Rybníky • Skalice • Slatina • Slup • Stálky • Starý Petřín • Stošíkovice na Louce • Strachotice • Střelice • Suchohrdly u Miroslavi • Suchohrdly • Šafov • Šanov • Šatov • Štítary • Šumná • Tasovice • Tavíkovice • Těšetice • Trnové Pole • Trstěnice • Tulešice • Tvořihráz • Uherčice • Újezd • Únanov • Valtrovice • Vedrovice • Velký Karlov • Vémyslice • Vevčice • Višňové • Vítonice • Vracovice • Vranov nad Dyjí • Vranovská Ves • Vratěnín • Vrbovec • Výrovice • Vysočany • Zálesí • Zblovice • Znojmo • Želetice • Žerotice • Žerůtky Rudolf_Carnap_028b.html Rudolf Carnap nemecko-americký filozof a logik Narodenie 18. máj 1891 Ronsdorf, Nemecko Úmrtie 14. september 1970 Santa Monica, Kalifornia, USA Pozri aj Biografický portál Rudolf Carnap (* 18. máj 1891, Ronsdorf pri Wuppertale – † 14. september 1970, Santa Monica, Kalifornia) bol nemecko-americký filozof a logik, predstaviteľ neopozitivizmu a filozofie vedy, kde zastáva induktivistické stanovisko, ktoré pri overovaní vedeckých teórií považuje za základ induktivnu metódu. Rudolf Carnap si získal meno tým, že hľadal nové cesty skúmania základov vedy a usiloval sa nanovo a čisto vedecko-logickým spôsobom sformulovať kánon celého vedenia a poznania vo filozofii. Za hlavnú úlohu filozofie pokladal filozoficky exaktne pochopiť tie problémy, ktoré sa vyskytujú v špeciálnych vedách, a to pomocou prisne formalizovaného jazyka. Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok v • d • e Významní západní filozofi Presokratici · Sokrates · Platón · Aristoteles · Plotinos · Augustín · Boethius · Al-Fárábí · Anselm · Pierre Abélard · Averroës · Maimonides · Tomáš Akvinský · Albert Veľký · Duns Scotus · Ramón Llull · Occam · Giovanni Pico della Mirandola · Marsilio Ficino · Michel de Montaigne · René Descartes · Thomas Hobbes · Blaise Pascal · Baruch Spinoza · John Locke · Nicolas Malebranche · Gottfried Leibniz · Giovanni Battista Vico · Julien Offray de La Mettrie · George Berkeley · Baron de Montesquieu · David Hume · Voltaire · Jean-Jacques Rousseau · Denis Diderot · Johann Herder · Immanuel Kant · Jeremy Bentham · Friedrich Schleiermacher · Johann Gottlieb Fichte · G. W. F. Hegel · Friedrich von Schelling · Friedrich von Schlegel · Arthur Schopenhauer · Søren Kierkegaard · Henry David Thoreau · Ralph Waldo Emerson · John Stuart Mill · Karl Marx · Michail Bakunin · Friedrich Nietzsche · Vladimír Solovjov · William James · Wilhelm Dilthey · C. S. Peirce · Gottlob Frege · Edmund Husserl · Henri Bergson · Ernst Cassirer · John Dewey · Benedetto Croce · José Ortega y Gasset · Alfred North Whitehead · Bertrand Russell · Ludwig Wittgenstein · Ernst Bloch · György Lukács · Martin Heidegger · Rudolf Carnap · Simone Weilová · Maurice Merleau-Ponty · Jean-Paul Sartre · Simone de Beauvoir · Georges Bataille · Theodor Adorno · Max Horkheimer · Hannah Arendtová Rudolf_Scholz_609f.html Rudolf Scholz lesný inžinier Narodenie 29. august 1832 Ľubica Úmrtie 17. júl 1896 Innsbruck Pozri aj Biografický portál Rudolf Scholz (* 29. august 1832, Ľubica - † 17. júl 1896, Innsbruck) bol pochovaný v Budapešti, lesný inžinier. Životopis Študoval na gymnáziu v Kežmarku, v roku 1853-1856 na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Správca št. lesov a majetkov v Banskej Bystrici (1871-1880). Správca novozriadeného Riaditeľstva Št.lesov v Banskej Bystrici (1880-1890). Ministerský radca na správe št.lesov min. poľnohospodárstva v Budapešti. Zaslúžil sa o vyčlenenie tzv. rezervovaných lesov z majetku banských miest a ich pripojeniu k št.lesom; pričinil sa aj o lepšiu organizáciu a vyššiu kvalitu lesných prác. Autor odborných článkov. Povýšený do šľachtického stavu. Nositeľ viacerých vyznamenaní. Literatúra * Kto bol kto v histórii Banskej Bystrice 1255-2000 * Slovenský biografický slovník Externé odkazy * OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok. Tento článok zo systému OSUD potrebuje upraviť, pridať interwiki a kategórie. Po jeho úprave prosím odstráňte šablónu {{Osud na úpravu}}. Rudolf_Cortéz_(album)_9c04.html Rudolf Cortéz (album) Rudolf Cortéz Obrázok albumu môže byť použitý iba so súhlasom držiteľa autorských práv Štúdiový album - Rudolf Cortés Dátum vydania 2000 Vydavateľstvo Music Multimedia Rudolf Cortés - Chronológia Vzpomínky mi zůstanou Rudolf Cortéz Váš dům šel spát (1988) (2000) Rudolf Cortéz je štúdiový CD album Rudolfa Cortésa, ktorý vyšiel v roku 2000 v edícii Portréty českých hvězd. Meno interpreta je v názve albumu nesprávne uvedené ako Cortéz. Zoznam skladieb Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality. Pozri aj stránky Ako upravovať stránku a Návody a štýl alebo diskusiu k článku. 1. "Co ti dám k svátku" (h: Vlastimil Hála / t: ) - 2:27 2. "Vystavím zeď kolem tebe" (h: Leopold Korbař / t:) - 2:32 3. "Kdybych tě neměl rád" (h: Jiří Baur / t: ) - 3:14 4. "Pokouším se zapomenout" (h: Alfons Langer / t: ) - 2:50 5. "Setkání po létech" (h: Vlastimil Hála / t: K. Hynek ) - 2:55 6. "Prostý lék" (h: Vlastimil Hála / t: ) - 2:39 7. "Starý mlýn" (h: Karel Valdauf / t: ) - 2:49 8. "S tebou (Near You)" (Francis Craig/Kermit. Goell č.t: Jiří Traxler) - 2:41 9. "Na té svatbě tvojí (I'll Dance At Your Wedding)" (h: / t: ) - 3:13 10. "Co ti mám říct" (h: Miloslav Ducháč / t: ) - 3:07 11. "Vzpomínky mi zůstanou (They Can't Take That Away From Me)" (h: G. Gershwin / I. Gershwin č.t: Vladimír Dvořák) - 3:32 12. "Kouzelná píšťala" (h: Eduard Parma / t: ) - 3:23 13. "Na shledanou" (h: Leopold Korbař / t: ) - 3:07 14. "Až budeš má" (h: Miloslav Ducháč / t: ) - 2:18 15. "Vím, že bývá malý člověk sám" (h: William Bukový / t: ) - 2:44 16. "Přání" (h: / t: ) - 3:20 17. "Cesta domů" (h: Jiří Sternwald / t: ) - 2:45 18. "Bez tebe" (h: Švehla / t: ) - 2:30 19. "Půlnoční synkopy" (h: Bohuslav Sedláček / t: ) - 2:17 20. "Jesse James" (h: Traditional / t: ) - 1:27 21. "Táborák už zhas" (h: Zdeněk Petr / t: I. Fischer) - 3:16 22. "Dobrou noc" (h: Miloslav Ducháč / t: ) - 3:06 23. "Ó Donno Kláro" (h: / t: ) - 2:24 24. "Já jsem viděl hezkou holku" (h: J. Koutek / t: ) - 2:46 25. "Něco za cibuli" (h: lidová / t: ) - 2:27 26. "Hájek" (h: lidová / t: ) - 1:14 27. "Za jeden krásný pohled" (h: lidová / t: ) - 1:37 28. "Kde je moje máma" (h: / t: ) - 2:04 29. "Zpívej" (h: J. Gollwell / t: ) - 2:16 Daľšie informáciee * Vydavateľ: Music Multimedia (na prvej ľavej dolnej strane je uvedené „Areca Multimedia“) * Ilustrácie: Ondřej Zahradníček * Dizajnér obalu: Dan Vlachynský Ruda_Śląska_e4c6.html Ruda Śląska Ruda Śląska Erb | Mapa | Základné údaje Vojvodstvo: |Sliezske Powiat: |Powiat Ruda Śląska Gmina: |Ruda Śląska (mesto s právami |okresu) Poloha: |s. š. v. d. Nadmorská výška: |  m n.m. Rozloha: |km² Počet obyvateľov:|144914 (30.6.2007) Hustota |obyvateľ(ov)/km^2 obyvateľstva: | Nacionále TERC10: | EČV: | PSČ: | Telefónna | predvoľba: | Oficiálne adresy Adresa: | E-mail: | Telefón: | Fax: | Politika Primátor: | Ruda Śląska je mesto v Poľsku v Sliezskom vojvodstve v okrese Powiat Ruda Śląska v rovnomennej gmine. Žije tu 144914 obyvateľov (30.6.2007). Rudolf_Mičieta_efe5.html Rudolf Mičieta Rudolf Mičieta (* ?. ??? 1909, Veľké Rovné, Slovensko, vtedy Rakúsko-Uhorsko - † ??. ??? 1991, ???, Slovensko, vtedy ČSFR) - významný včelársky odborník a historik včelárstva na Slovensku. Biografia Rudolf Mičieta sa narodil roku 1909 v obci Veľké Rovné v okrese Žilina. Po skončení základnej a strednej školy pracoval ako náčelník železničnej stanice a od roku 1951 bol náčelníkom na stanici Bratislava-Nivy. Zomrel v roku 1991. Včelárske aktivity Svoje prvé skúsenosti so včelárstvom získal od svojho otca, ktorý bol pekár a zasvätil ho do tajov tohto ušľachtilého koníčka. V roku 1949 sa začal samostatne zaoberať včelárstvom. Od tohto obdobia až do svojej smrti bol aktívnym včelárom, čomu zasvätil celý svoj ďalší život. Do slovenskej včelárskej organizácie vstúpil v Devínskej Novej Vsi (pri Bratislave), kde vtedy pôsobil ako náčelník železničnej stanice. Počas svojho života prešiel mnohými funkciami v miestnych, celoslovenských i federálnych orgánoch včelárskych organizácií. Od začiatku svojich včelárskych aktvít mal neobyčajný záujem o históriu včelárstva. Aktívne vyhľadával základné písomné pramene o jednotlivých etapách vývoja včelárstva, tieto triedil a interpretoval ich v kontexte doby, kedy vznikali. Na základe nim zozbieraného a analyzovaného historického materiálu popísal vývoj slovenského včelárstva od jeho začiatku, až asi do roku 1919. Tým vzniklo jeho najvýznamnejšie dielo: "Z dejín včelárstva na Slovensku", ktorým sa Slovensko zapísalo medzi národy, ktoré majú spracované svoje dejiny včelárstva. Týmto významných dielom nadviazal na dielo JUDr. Jána Gašperíka. V roku 1971 sa Rudolf Mičieta stáva jedným z členov Komisie pre výstavbu včelárskeho skanzenu v Kráľovej pri Senci. Aktívne zhromažďuje, konzervuje a rozmiestňuje rôzne exponáty do múzea, podľa svojich predstáv. Sám v roku 1978 napísal Sprievodcu po včelárskom skanzene vo Včelárskom učilišti v Kráľovej pri Senci. V roku 1975 pôsobil ako odborný poradca pri nakrúcani dokumentárneho filmu o tomto skanzene. V ďalšom období napísal "Kroniku Slovenského zväzu včelárov" od roku 1869 až do cca roku 1938. Následne začal spracovávať aj históriu ďalšieho obdobia. Napísal aj Kroniku bratislavskej včelárskej organizácie, ktorá bola aj podkladom knihy: "Kapitoly z dejín včelárstva v Bratislave". Plánoval spracovať aj dejiny slovenského včelárstva po roku 1919, ale túto prácu už nestihol dokončiť. Za svoju celoživotnú prácu získal viacero ocenení a vyznamenaní. Zvolili ho za Čestného člena SZV a v Kráľovej pri Senci zasadili lipu, ktorá nesie jeho meno. Zdroje informácií o autorovi * Čizmárik, J.: 2003, Osobnosti apidológie I. Nakl. Alexandra Bratislava, p. 141. Bibliografia * Mičieta, R.: 1958, Je včelia matka vysielačkou? Včelár, 32, p. 180 - 181. * Mičieta, R.: 1959, Je včelia matka vysielačkou? Včelár, 33, p. 256 - 257. * Mičieta, R.: 1960, Zaujímavosti zo života včely. Včelár, 34, p. 8 - 9, 35 - 36, 55 - 56, 80 - 81. * Mičieta, R.: 1960, Telesná teplota včely. Včelár, 34, p. 32 - 33. * Mičieta, R.: 1960, Včely v starom Egypte. Včelár, 34, p. 106 - 107 + 3 obr. * Mičieta, R.: 1960, Cedidlo-čistenie medu. Včelár, 34, p. 152. * Mičieta, R.: 1960, Naše včely a ich dejiny. Včelár, 34, p. 205 + 1 * Mičieta, R.: 1960, Nepodceňujme podmetovú podložku. Včelár, 34, p. 219 - 220 + 1 obr. * Mičieta, R.: 1960, Včely v starej Indii. Včelár, 34, p. 256. * Mičieta, R.: 1969, Z dejín včelárstva na Slovensku. Bratislava, Príroda, 424 pp. Rudolf_Dupkala_df36.html Rudolf Dupkala Prof. PhDr. Rudolf Dupkala, CSc. (* 27. august 1956) je slovenský filozof, špecialista na dejiny slovenskej filozofie a vedecký ateizmus. Je absolventom Gymnázia, Horný Val v Žiline. Filozofiu a vedecký ateizmus študoval na Filozofickej fakulte UPJŠ v Prešove. Realizoval študijné pobyty na Lomonosovovej univerzite v Moskve (r. 1984) a L` Université d´été v Paríži (r. 1993), Masarykovej univerzite v Brne (r.1998) a Uniwersytete Rzeszowskim v Rzeszowe (2005). Pôsobí na Inštitúte filozofie a etiky FF PU v Prešove a Uniwersytete Rzeszowskim v Rzeszowe. Pedagogicky a výskumne sa orientuje na problematiku dejín slovenskej a slovanskej filozofie v ich európskom ideovom kontexte. Publikuje v odborných filozofických, teologických a literárnohistorických časopisoch doma i v zahraničí. (Filozofia, Theologos, Ateizmus, Slavica Slovaca, Tvorba-T, Slovenské pohľady, Romboid, Slavie, Lelkilpasztor, Colloquia Communia, Dialogue and Universalism, Parerga, Doctrina atď.). Dielo Je autorom štyroch učebných textov : * Česká a slovenská filozofia (Metodické centrum, Prešov 1992) * Filozofia dejín ((Metodické centrum, Prešov 1993) * Kultúra a náboženstvá najstarších civilizácií (Metodické centrum, Prešov 1994) * Slovenská mytológia (Metodické centrum, Prešov 1995) viacerých odborných štúdií, napr.: * Náboženské východiská "disidentskej filozofie" (Ateizmus 3/1984, s. 299-30) * Poľsko v plánoch katolíckeho klerikalizmu (K otázke cirkevnopolitického vývoja v Poľsku) (Ateizmus, 4/1984, s. 378-406) * Fenomén duševnej krízy v Patočkovom spise "Přirozený svet jako filosofický problém" (In: Pojem krízy - genealógia, distribúcia, reflexia. Prešov 1997, s. 108-116) * Reflexie Európskej filozofie na "prešovskej škole" v 17. storočí (Filozofia 54/1999 č. 7, s. 428-441) * Reflexie humanity v Herderovej filozofii dejín (In: Gluchman, V.: Reflexie o humánnosti a etike, 1999) a siedmych vedeckých monografií : * Cyrilometodovská tradícia v plánoch klerikalizmu (Bratislava 1985; v spoluautorstve s M. Sidorom) * Klerikalizmus a mariánsky kult (Bratislava 1989) * Štúrovci a Hegel (Prešov 1996, druhé vydanie 2000) * Úvod do filozofie dejín (Bardejov 1998, druhé vydanie 2005) * Prešovská škola /Filozofia na ev. kolégiu v Prešove/ (Prešov 1999) * Reflexie európskej filozofie na Slovensku (Michalovce 2001, druhé vydanie 2006) * O mesianizme. Filozofické reflexie (Prešov 2003) * The Prešov School. Philosophy at the Evangelical College in Prešov (Prešov 2004) * O mesjanizmie. Refleksje filozoficzne (Katowice 2005) Ako spoluautor participoval na publikáciách: Dejiny filozofie (1993, 1994, 1996, 1999) a Metamorfózy poklasickej filozofie (1994, 1999). Je spolueditorom prvého zväzku Antológie z diel profesorov prešovského evanjelického kolégia (1999) a editorom zborníkov Prešovské ev. kolégium v kontextoch európskeho, historického a filozofického vývinu (1999), Fenomén mesianizmu I. a II. /Filozofické, teologické a literárno-historické reflexie/ (2000, 2001) a Fenomén slovanstva I. (2004 a 2005). Rudolf_Zajac_4b71.html Rudolf Zajac MUDr. Rudolf Zajac (* 9. február 1951, Bratislava) je slovenský lekár, bývalý minister zdravotníctva Slovenska. Rudolf Zajac je ženatý a má dve deti. Profesionálna kariéra * 1975 - absolvoval Lekársku fakultu Univerzity Komenského v Bratislave, * 1975 - 1990 - Fakultná nemocnica v Bratislave, * 1979 - atestácia I. stupňa z odboru urológia, * 1984 - atestácia II. stupňa z odboru urológia, * 1990 - 2002 - riaditeľ TATRA – ALPINE a. s. Politická kariéra * 2001 - doteraz - expert Aliancie nového občana pre zdravotníctvo, * 2002 - bol zvolený za poslanca Národnej rady Slovenskej republiky za ANO ako nestraník. Svoj poslanecký mandát si neuplatnil, pretože sa stal členom vlády SR, * 16. október 2002 - 2006 - minister zdravotníctva SR. * Od 2006 - člen OKS Externé odkazy * životopis na stránke MZ SR * životopis na stránke ANO Rudolf_Bultmann_4f81.html Rudolf Bultmann Rudolf Bultmann (* 20. august 1884, Wiefelstede/Oldenburg – † 30. júl 1976, tamže) bol nemecký protestantský teológ, biblista. Od roku 1921 bol profesorom v Marburgu/L. Známym sa stal svojou metódou demytologizácie, ktorá prostredníctvom existencialistickej interpretácie Biblie vyvolala živú diskusiu v evanjelickej a katolíckej teológii. Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Rudolf_Ritter_von_Feistmantel_7120.html Rudolf Ritter von Feistmantel Rudolf Ritter von Feistmantel (* 22. júl 1805, Viedeň - Ottakring - † 7. február 1871, Viedeň, Rakúsko) - významný rakúský lesník, který se podieľal na slovenskom lesníckom školstve. Feistmantel bol aj známy ochranár, lesný hospodár a entomológ. Biografia Rudolf von Feistmantel študoval na Viedenskej univerzite a v rokoch 1825 - 1827 navštevoval k. k. Forstakademie v rakúskom Mariabrunne. Po absolvovaní štúdií tam pôsobil ako privátny docent. V roku 1835 odchádza pracovať ako profesor lesníctva do Banskej Štiavnice, kde pôsobí ako vedúci Lesníckeho ústavu. Profesora Rudolfa Feistmantela pokladáme za skutočného zakladateľa botanickej záhrady v Banskej Štiavnici, lebo zabezpečil pre potreby Lesníckeho ústavu pri Banskej akadémii v Banskej Štiavnici kúpu budovy bývalej reštaurácie Fortuny aj s priľahlou záhradou, v ktorej v rokoch 1838 - 1839 boli urobené terénne úpravy, vybudovali sa zavlažovacie zriadenia, jazierka a položili sa základy botanickej záhrady. V roku 1847 sa vracia nazad do Viedne, kde pôsobil ako ministerský radca novozriadeného Ministerstva poľnohospodárstva a baníctva. Od roku 1848 pôsobil v štátnej správe. Zaslúžil se o reorganizáciu štátnej lesníckej služby, podíeľal se na príprave Lesného zákona č. 250/1852, ako i zavádzaní štátnych lesníckych skúšok. Zostavil rastové tabuľky podľa podkladov rakúskych a nemeckých lesníkov. Od roku 1853 bol pridelený na ministerstvo financií, kde pôsobil až do roku 1868, kedy odišiel do výslužby. V roku 1865 bol vyzmanenaný Leopoldovým rádom (nem. Leopoldsorden), ktorý dostávali významní rakúski občania za civilné, ale i vojenské zásluhy. Zomrel roku 1871 vo Viedni vo veku 66 rokov. Entomologické aktivity V rámci svojho pôsobenia v lesníckej profesii sa venoval i entomológii. Najvýznamnejšou jeho prácou bola štvordielna encyklopédia lesníctva: "Die Forstwissenschaft nach ihrem ganzen Umfange mit besonderer Rücksicht auf die österreichischen Staaten", ktorá sa na dlhé roky stala hlavnou učebnicou pre poslucháčov lesníckej akadémie v tej dobe. V tejto práci uviedol v dosť rozsiahlych kapitolách významný hmyz pre lesníctvo z radov chrobákov, motýľov a blanokrídlovcov. Bibliografia * Die Forstwissenschaft nach ihrem ganzen Umfang. Wien, 1835 - 37, 4 diely. * Allgemeine Waldbestandstafeln. Wien, 1854. * Die politische Ökonomie mit Rücksicht auf das forstliche Bedürfnisse. Wien, 1856. * Der Streit über die Bewirtschaftung des Wienerwaldes. Wien, 1870. Zdroje informácií o autorovi * Ratzeburg, J. T. C.: 1874, Forstwissenschaftliches Schriftsteller-Lexikon. Berlin, Nicolai'sche Buchhandlung: X + 1 - 516, p. 175 - 178. * Neue Deutsche Biographie, 5, p. 64. Rudolf_Cortés_fdec.html Rudolf Cortés česká spevák a herec 16. marec 1921 Narodenie Česko Plzeň 12. december 1986 Úmrtie Česko Krásná Lípa Pozri aj Biografický portál Rudolf Cortés (nesprávne uvádzaný ako Cortéz) rodným menom Rudolf Kraisinger, (* 16. marec 1921, Plzeň - † 12. december 1986, Krásná Lípa) bol český herec a spevák populárnych piesní. Mal hlas barytónového rozsahu. Okrem spievania bol aj hercom, zahral si niekoľko epizódnych rolí v českých filmoch. Bol pôvodným divadelným predstaviteľom ústrednej postavy v hre Limonádový Joe, aneb koňská opera. Vo filme Limonádový Joe úlohu hral aj spieval Karel Fiala, Rudolf Cortés si zahral v tomto filme iba epizódnu rolu. Meno Otec Rudolfa Cortésa - sa volal Rudolf Kraisinger a bol debnár, syn Víta Kraisingera a Marie rod. Kreismannové z Plzne. Matka Rudolfa Cortésa - sa volala Mercedes rod. Cortés, narodila sa v Sao Paolo v Brazílii, bola dcéra Manuela Cortésa reštauratéra v Sao Pablo a Marie rod. Rodrigézovej narodenej v Španielsku. V roku 1955 sa Rudolf Kraisinger oficiálne premenoval na Rudolfa Cortésa: - 12. septembra 1955 Odbor pro vnitřní věci rady Obvodního národního výboru v Prahe 3 povolil oficiálne prijať a pužívať meno Cortés namiesto Kraisinger. Toto meno dovolil používať tiež manželke Dagmar, dcére Dagmar a synovi Rudolfovi. Životopis Jeho otec Rudolf sa v čase keď pracoval v Južnej Amerike ako debnár, zoznámil s Mercedes Cortésovou s ktorou sa potom oženil a spolu žili v Čechách. Narodili sa im dvaja synovia. Od 15.8.1935 do 25.11.1942 sa Rudolf najprv vyučil a potom pracoval ako samostatný kožušník vo Velkozávodě s kožešinami v Prahe. Od roku 1940 začal spievať v speváckom spolku Smetana, kde spieval I.bas a potom chodil aj do Komornej spevohry. Rodina, koníčky Prvý krát sa oženil 22. decembra 1945 a za manželku si vzal Dagmar. V roku 1947 sa im narodilo prvé dieťa, dcéra Dagmar, v roku 1951 druhé dieťa, syn Rudolf ml. V roku 1965 sa manželia rozviedli. Neskôr sa znova oženil, jeho druhá manželka sa volá Alena. Narodil sa im syn David Cortés. Rudolf Cortés bol vášnivým rybárom, na každú cestu autom si brával so sebou tašku s rybárskymi prútmi a udicami. Najznámejšie piesne * Čím víc tě mám rád * Nejmíň stárne klaun * Nelly Gray * Váš dům šel spát Diskografia (výber z diskografie) Gramofónové albumy * Přísahám, že tě mám rád (With All My Heart) - Rudolf Cortés / M.Chladil , SP * Bella Maria - Rudolf Cortés/Vratký prám - J.Veselá a Š.Mátl - Supraphon, SP * Naše první Vánoce - Rudolf Cortés/Bílé Vánoce - Rudolf Cortés - , SP * Cesta domů - Rudolf Cortés /Trilobit se diví - Ljuba Hermanová - * 1952 Dobrou noc - Rudolf Cortés/Jozue - Rudolf Cortés - Supraphon, SP * 1955 Bílé vánoce - Rudolf Cortés/ Irská ukolébavka - Rudolf Cortés - SP * 1955 Už bude šest - Supraphon * 1957 Vzpomínka na Miláno - R. A. Dvorský/A housle hrály - Rudolf Cortés - Supraphon, SP * 1962 Rudolf Cortés - Kouzelná píšťala/ Vlasta Průchová, Karel Gott - * 1963 Cesta domů - Rudolf Cortés/Karel Hála ,SP * 1964 Táborák už zhas - Rudolf Cortés/Milan Chladil ,SP * 1971 Setkání po letech - Supraphon * 1979 Poslouchej - Supraphon (na obale LP - text M. Horníčka) * 1988 Vzpomínky mi zůstanou - Supraphon CD * (2000) Rudolf Cortéz - Music Multimedia (Edícia - Portréty českých hvězd) * (2000) Váš dům šel spát - FR centrum (František Rychtařík) (Edícia - Muzeum populární hudby) * (2004) Rudolf Cortés - Gold - Popron Music * (2005) Čert ví proč - FR centrum (František Rychtařík) Kompilácie * (1976) 30 let n.p. Supraphon - Supraphon -04. Váš dům šel spát * (1988) Divotvorný hrnec : Podle hudební komedie Finians Rainbow Yip'' - Supraphon * (1992) Hity 50. let - Supraphon -03. Čím víc tě mám rád * (1992) Hity 50. let 2 - Supraphon -04. Váš dům šel spát/15. Nelly Gray/22. Ďáblovo stádo * (1995) divadlo V+W Pěst na oko, Divotvorný hrnec - Supraphon -06. Tam za tou duhou - Jiřina Salačová a Rudolf Cortés/07. S čertem si hrát - Soňa Červená a Rudolf Cortés/10. Ten kdo nemá rád - Rudolf Cortés a Soňa Červená/ * (1996) Hity 50. let 3 - Supraphon -01. Už bude šest/07. Láska bez hádky/12. Co má být má být/21. Mám ji rád/24. Pyšný tulipán * (1997) HITY vánoční 1 - 04. Bílé Vánoce (White Christmas)/13. Naše první Vánoce - Bonton * (1999) Hity 1964 Vol. 2 - Sony Music/Bonton -06. Táborák už zhas * (2000) To nejlepší z 50. let - Saturn -12. Váš dům šel spát/18. Do starých známých míst/20. Nelly Gray * (2000) Praha je zlatá loď - písničky o Praze - Supraphon * (2000) Písničkové panoráma - Jan Werich - Sony Music Bonton * (2003) S.E.Nováček se svým orchestrem 2 - FR centrum (Edice - Fonogram) * (2003) Harlem volá - Emil Ludvík - FR centrum (Edice - Fonogram) * (2003) Píseň pro Kristýnku - Melodie Zdeňka Petra - Radioservis -05. Dobrou noc * (2004) Jak ten čas letí - písničky Zdeňka Petra - Radioservis -22. Táborák už zhas/23. Písnička o Číňánkovi- R.Cortés a Sestry Allanovy * (2006) Písničky plné vzpomínek 2 - FR centrum * (2006) Antológia slovenskej populárnej hudby 7 – Marína -01. Je máj - Hudobný fond * (2007) 40 největších hitů z filmu a televize - Karel Svoboda - Universal Music -12. Nejmíň stárne klaun-cd2 * (2008) Tam za tím mořem piva... - zpívá Jan Werich a další - Supraphon Filmografia * Pyšná princezna, 1952 * Z mého života, 1955 * Hvězda jede na jih, 1958 * Hlavní výhra, 1958 * Transport z ráje, 1962 * Limonádový Joe aneb Koňská opera (réžia Oldřich Lipský), ČSSR, 1964 (len epizódna rola) * Romance za korunu, 1975 Literatúra a zdroje * Janek Skalička: Hvězdy české populární hudby, Fragment (1999) ISBN 80-7200-347-X, ilustroval: Libor Balák * Ondřej Suchý, Dáša Cortésová: Rudolf Cortés, milovaný i zatracovaný, Brána (2004) ISBN 80-7243-209-5 * Ondřej Suchý, Dáša Cortésová: Werich, Cortés a Vlachovci, Brána (2006) ISBN 80-7243-299-0, Pozri aj * Zoznam piesní Rudolfa Cortésa Externé odkazy * Rudolf Cortés v Internet Movie Database * Rudolf Cortés v Česko-slovenskej filmovej databáze * Životopis R. Cortésa na stránkach Musicologica * Životopis R. Cortésa Zdroj Tento článok je sčasti alebo úplne založený na preklade článku Rudolf Cortés zverejneného na českej Wikipédii. Rudolf_Kriška_13ed.html Rudolf Kriška lesnícky odborník, ochranca prírody Narodenie 13. marec 1908 Tisovec Úmrtie 14. marec 1981 Banská Bystrica Pozri aj Biografický portál Rudolf Kriška (* 13. marec 1908, Tisovec - † 14. marec 1981, Banská Bystrica) bol lesnícky odborník, ochranca prírody. Životopis Účastník protifašistického odboja a SNP. Počas SNP člen Revolučného národného výboru v Banskej Bystrici, zúčstnil sa na obrane Slobodného slov. vysielača. Po oslobodení pracovník lesnej správy na ONV, potom na KNV v Banskej Bystrici. Prvý profesionálny ochranca prírody, vedúci Krajského strediska štátnej pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody v Banskej Bystrici (1960-1970). Organizátor ochranárskych podujatí, inštruktáží a školení ochrancov prírodyv Banskej Bystrici a v kraji. Stál pri zrode Zboru ochrancov prírody V Banskej Bystrici. Spoluautor projektov a štúdií ochrany prírody na strednom Slovensku. Autor odborných a popularizačných článko. Nositeľ viacerých vyznamenaní. Literatúra * Kto bol kto v histórii Banskej Bystrice 1255-2000 Externé odkazy * OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok. Tento článok zo systému OSUD potrebuje upraviť, pridať interwiki a kategórie. Po jeho úprave prosím odstráňte šablónu {{Osud na úpravu}}. Rudolf_Fabry_745d.html Rudolf Fabry slovenský básnik, prozaik, publicista a grafik Narodenie 8. február 1915 Budmerice, Slovensko Úmrtie 11. február 1982 Bratislava, Slovensko Pozri aj Biografický portál Rudolf Fabry (* 8. február 1915, Budmerice – † 11. február 1982, Bratislava) bol slovenský avantgardný básnik, prozaik, publicista a surrealistický grafik. Životopis Narodil sa v rodine strojníka a vzdelanie získaval v Trnave a Prahe. V roku 1938 sa natrvalo usadil v Bratislave. V rokoch 1939 - 1945 pracoval ako úradník, v rokoch 1945 - 1946 v Československom štátnom filme, neskôr v roku 1946 na Povereníctve informácií. V nasledujúcich rokoch striedal povolania takmer každý rok alebo dva. V rokoch 1947 - 1948 bol redaktorom denníka Práca, v rokoch 1948 - 1950 bol šéfredaktorom časopisu Nedeľa, v rokoch 1950 - 1956 šéfredaktorom časopisu Život, v rokoch 1956 - 1957 týždenníka Svet socializmu, v rokoch 1957 - 1958 časopisu Film a divadlo a napokon v rokoch 1958 - 1960 týždenníka Kultúrny život. V rokoch 1960 - 1965 sa venoval výhradne literatúre, no v rokoch 1966 - 1968 pôsobil na Slovenskom ústredí knižnej kultúry. V rokoch 1969 - 1971 sa stal šéfredaktorom časopisu Expres, v rokoch 1973 - 1975 revue Výtvarný život. V roku 1975 sa napokon rozhodol odísť do dôchodku. Tvorba Začiatky jeho básnickej tvorby siahajú do obdobia jeho stredoškolských štúdií, kedy v roku 1933 uverejnil prvú báseň v študentskom časopise Svojeť, no prispieval i do časopisu Postup. Prvá básnická zbierka mu vyšla knižne len o dva roky neskôr, v roku 1935, a niesla silné znaky nadrealizmu. Okrem poézie písal prózy s vojnovou tematikou, reportáže a cestopisy (Salaim aleikum - Rozprávanie o starom a novom Egypte). Okrem poézie a prózy písal tiež libretá, scenáre a komentáre k filmom a spolupracoval pri zostavovaní výtvarných a reprezentačných obrazových publikácií a príležitostne sa venoval i prekladom. Mimo literatúry sa venoval tiež výtvarnému umeniu - vytváral koláže a venoval sa knižnej grafike. Ako grafik ilustroval obálky ku knihám svojich súčasníkov, ako boli Valentín Beniak, Rudolf Dilong, Vladimír Reisel, Janko Silan a ďalší. Dielo Poézia * 1935 - Uťaté ruky, básnická zbierka * 1938 - Vodné hodiny hodiny piesočné, básnická zbierka * 1946 - Ja je niekto iný, cyklická skladba * 1953 - Kytice tomuto životu, básnická zbierka * 1964 - Každý sa raz vráti, básnická zbierka * 1969 - Nad hniezdami smrti vánok, básnická zbierka * 1972 - Pozvanie nebies. Poéma o kozmonautoch, poéma * 1973 - Skala nekamená bralo neskalnaté, básnická zbierka * 1976 - Pieseň revolúcie, lyrická poéma * 1977 - Na štít ruža krváca * 1978 - Metamorfózy metafor, básnická zbierka Próza * 1956 - Perom chváľ, perom páľ, knižka fejtónov a reportáží * 1958 - Salaim aleikum - Rozprávanie o starom a novom Egypte, cestopisno-reportážna kniha * 1962 - Stará dobrá loď, cestopisno-reportážna kniha * 1971 - Stretnutie pod sakurami. Reportáže z EXPO ’70 a z Japonska, reportáže * 1978 - Tak chutí svet, výber starších reportáží * 1978 - Takým zvony nezvonia, súbor poviedok Diela pre deti a mládež * 1950 - Kresby z malej dlane a veršíky na ne, zbierka básní Obrazové publikácie * 1950 - Národný umelec Ferdiš Kostka * 1962 - Ignác Bizmayer * 1964 - SNP prameň hrdinstva a sily * 1966 - Bratislava mesto naše * 1968 - Myjava našej jari * 1969 - Dunaj Vybrané spisy * 1972 - Odvíjanie času * 1973 - V štyroch krajinách ticha * 1980 - Piesne po sne Výber z diela * 1974 - Slnovraty Rozhlasové hry * 1972 - Ranní učitelia * 1973 - Deň bryndzových halušiek * 1974 - Po svoju mŕtvolu do Indie * 1974 - Nezábudky v noci nehovoria, rozhlasová hra pre maďarský rozhlas (hrala sa pod názvom Balada o láske a vojne) Rudolf_Schwarz_e855.html Rudolf Schwarz RNDr. Rudolf Schwarz (* 29. marec 1903, Praha – † 17. máj 1980, Praha) bol český prírodovedec, geológ, úradník Štátneho geologického ústavu v Prahe. Patril k najznámejších a najnadanejším entomológom – lepidopterológom v Česko-Slovensku. Od roku 1922 bol členom Českej spoločnosti entomologickej. V rokoch 1926 – 1930 bol za ČSR uvedený v Entomologen-Adressbuch A. Hoffmanna vo Viedni. Dr. Rudolf Schwarz bol českej národnosti. Základnú školu navštevoval v Prahe u sv. Petra. Následne navštevoval v Prahe gymnázium v Truhlářské ulici. Po maturitách sa zapísal na Prírodovedeckú fakultu Karlovej univerzity v Prahe. Už ako poslucháč fakulty sa zameral na geológiu a tiež po jej skončení pracoval hneď od začiatku ako geológ vo vtedajšom pražskom Štátnom geologickom úrade. V odbore geológia pôsobil po celý svoj život a do dôchodku odišiel až ako sedemdesiatročný v roku 1973 z podniku Geologický průzkum. To, že bol vynikajúcim geológom dosvedčujú jeho mnohé práce z tohto odboru, ktoré publikoval počas svojho života. Podstatne známejším ako geológom bol však na území Česko-Slovenska, ale aj v zahraničí ako amatérsky entomológ – lepidopterológ. Rudolf Schwarz sa zaoberal entomológiou ako svojim koníčkom už od svojej mladosti. V tejto jeho snahe našiel dostatočnú podporu u rodičov, hlavne u svojho otca, ktorý ho v tomto všestranne podporoval. Orientoval sa hlavne na zber a výskum motýľov, ktoré sa stali jeho celoživotnou láskou. Vo výskume motýľov dosiahol významných úspechov a uznania. RNDr. Rudolf Schwarz patril medzi tých odborníkov, ktorí sa so svojimi vedomosťami podelili i s mladšou generáciou entomológov. Veľmi ochotne pomáhal a dával rady každému záujemcovi, ktorý ho o to požiadal. Mnohokrát určoval druhy, ktorých určenie bolo pre začiatočníka obtiažne a požičiaval literatúru zo svojej knižnice, ktorá patrila titulmi medzi veľmi dobre vybavené v rámci vtedajšieho Česko-Slovenska. Jeho najvýznamnejšie práce, ktoré sú všeobecne známe a slúžili ako príručka pre určovanie našich druhov motýľov po mnoho rokov, sú hlavne nasledujúce: "Motýli denní 1, 2" a "Motýli 3". RNDr. Rudolf Schwarz bol skromný, nadaný, pracovitý a veľmi srdečný človek, ktorý neustále sršal humorom. Zomrel vo veku 77 rokov v Prahe, čím stratila česko-slovenská entomológia vynikajúceho odborníka v odbore lepidopterológia. Jeho zbierka motýľov je z väčšej časti uložená v Slezskému muzeu v Opave v Česku. Zbierka palearktických motýľov z čeľade Geometridae je uložená v Entomologickom oddelení Národného múzea v Prahe. Zdroje informácií o autorovi * Šmelhaus, J.: 1950, Dr. Rudolf Schwarz: Motýli denní 1. (červen 1948) a Motýli denní 2. (září 1949). Recenze knih. Čas. Čs. spol. ent., 47, 77. * Starý, B.: 1953, Rudolf Schwarz: Motýli 3. Recenze knihy. Zoolog. a entomolog. listy, 2, 303. * Anonym: 1961, Naučny geologicky slovník, II. díl N – Ž, Vyd. ČSAV, Praha: 774 – 775. * Moucha, J.: 1963, RNDr. Rudolf Schwarz – 60 let. Čas. Čs. spol. ent., 60: 270 – 271. * Urbánek, L.: 1963, Kronika – Rudolf Schwarz šedesátnikem. Věst. Ustř. úst. geolog., 38: 137 – 138. * Smetana, O.: 1969, Entomologická bibliografie Československa 1951 – 1960. Academia, Praha: 27, 56, 130, 179, 252, 288. * Koleška, Z.: 1974, Seventieth birhday of RNDr. Rudolf Schwarz. Acta ent. bohemoslov., Praha, 71: 141 – 143. * Poláček, V. B.: 1974, Šedesátiny dr. Rudolfa Schwarze. Živa, 12: 103. * Kaděra, M.: 1981, Za RNDr. Rudolfem Schwarzem. Živa, 29: 60. * Novák, I.: 1983, In memoriam RNDr. Rudolf Schwarz. Acta ent. bohemoslov., Praha, 80: 151 – 152. * Koleška, Z.: 1993, Klapalekiana Praha, Suppl., 29: 493 – 564 + portrét. * Okali, I. et al.: 1996, Slovník slov. Zool., 107. * Gaedike, R. & Groll, E. K. eds. 2001, Entomologen der Welt (Biografien, Sammlungsverbleib). Datenbank, DEI Eberswalde im ZALF e. V.: „Schwarz Rudolf“. Bibliografia * Schwarz, R.: 1934, Erastria venustula Hb. (Lepidoptera) v Čechách. Časop. Čs. spol. entom., 31, 26 – 27, Praha. * Schwarz, R.: 1934, K rozšíření některých Geometrid. Časop. Čs. spol. entom., 31, 121 – 123, Praha. * Schwarz, R.: 1939, Některé zajímavé nálezy Mikrolepidopter. Časop. Čs. spol. entom., 36, 32 – 33, Praha. * Schwarz, R.: 1947, Příspěvek k lepidopterológii Československa. Časop. Čs. spol. entom., 44, 67 – 70, Praha. * Schwarz, R.: 1948, Motýli denní 1, Praha. * Schwarz, R.: 1949, Motýli denní 2, Praha. * Schwarz, R.: 1952, Sú húsenice Hyphantria cunea (Insecta, Lepidoptera) schopné stráviť celulózu ?. Biol. sbor., 7, 143 – 149, (spolu s J. Pacltom). * Schwarz, R.: 1953, Motýli 3, Praha. * Schwarz, R. & Hylský, R.: 1959, O kudlance nábožné. Živa, 7(45): 23 – 24, 4 obr.: (spoločne s R. Hylským). Rudolf.html Rudolf Rudolf je mužské krstné meno. Má nemecký pôvod, zo staronemeckých slov hrod, hroud+wolf s významom „slávny vlk“. Meniny na Slovensku má 17. apríla. Nositelia mena * Rudolf Baláž - slovenský rímskokatolícky banskobystrický diecézny biskup * Rudolf Žiak - poslanec NR SR * Rudolf (korunný princ) - rakúsky následník trónu Rudolf_Stammler_de65.html Rudolf Stammler Rudolf Stammler (* 19. február 1856, Alsfeld – † 25. apríl 1938, Wernigerode) bol nemecký filozof práva, profesor v Berlíne, predstaviteľ marburskej školy. Zastával novokantovskú filozofiu práva; jeho sociálnym ideálom je spoločenstvo slobodoprajných ľudí. Externé odkazy FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Rudolf_Briška_0598.html Rudolf Briška Rudolf Briška (* 1908 – † 10. jún 1971) bol slovenský ekonóm, vysokoškolský profesor, predstaviteľ slovenskej politickej ekonómie trhového hospodárstva. Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Rudolf_Pock_094d.html Rudolf Pock kníhtlačiar, podnikateľ Narodenie Slovensko Pozri aj Biografický portál Rudolf Pock (* Slovensko) bol kníhtlačiar, podnikateľ. Životopis Majiteľ tlačiarne v Banskej Bystrici (1866-1867), technikou kameňotlače vyhotovili prílohy Národného kalendára na roku 1867. Literatúra * Kto bol kto v histórii Banskej Bystrice 1255-2000 Externé odkazy * OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok. Tento článok zo systému OSUD potrebuje upraviť, pridať interwiki a kategórie. Po jeho úprave prosím odstráňte šablónu {{Osud na úpravu}}. Rudoltice.html Rudoltice Rudoltice Základné informácie Postavenie: |obec NUTS 5 (obec): |CZ0534 580848 Kraj (NUTS 3): |Pardubický (CZ053) Okres (NUTS 4): |Ústí nad Orlicí (CZ0534) Obec s rozšírenou pôsobnosťou:| Poverená obec: | Historická krajina: |Čechy Katastrálna výmera: | ? km² Počet obyvateľov: |1033 Zemepisná šírka: | Zemepisná dĺžka: | Nadmorská výška: | ? m PSČ: | Základné sídelné | jednotky: | Miestnych častí: | Katastrálne územie: | Adresa | obecného úradu: | Starosta / starostka: | Rudoltice je obec v Česku v okrese Ústí nad Orlicí v Pardubickom kraji. 1. januára 2006 tu žilo 1033 obyvateľov, z toho 545 mužov a 488 žien, pričom priemerný vek v obci je 36,3 rokov (muži 34,4 rokov, ženy 38,3 rokov). Tento geografický článok o mieste v Česku je zatiaľ príliš Vlajka Česka krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Pozri aj * Zoznam obcí v Česku Mestá a obce okresu Ústí nad Orlicí Albrechtice • Anenská Studánka • Běstovice • Bošín • Brandýs nad Orlicí • Bučina • Bystřec • Cotkytle • Čenkovice • Červená Voda • Česká Rybná • Česká Třebová • České Heřmanice • České Libchavy • České Petrovice • Damníkov • Dlouhá Třebová • Dlouhoňovice • Dobříkov • Dolní Čermná • Dolní Dobrouč • Dolní Morava • Džbánov • Hejnice • Helvíkovice • Hnátnice • Horní Čermná • Horní Heřmanice • Horní Třešňovec • Hrádek • Hrušová • Choceň • Jablonné nad Orlicí • Jamné nad Orlicí • Javorník • Jehnědí • Kameničná • Klášterec nad Orlicí • Koldín • Kosořín • Králíky • Krasíkov • Kunvald • Lanškroun • Leština • Letohrad • Libecina • Libchavy • Lichkov • Líšnice • Lubník • Lukavice • Luková • Mistrovice • Mladkov • Mostek • Nasavrky • Nekoř • Nové Hrady • Orlické Podhůří • Orličky • Ostrov • Oucmanice • Pastviny • Petrovice • Písečná • Plchovice • Podlesí • Přívrat • Pustina • Radhošť • Rudoltice • Rybník • Řepníky • Řetová • Řetůvka • Sázava • Seč • Semanín • Skořenice • Slatina • Sobkovice • Sopotnice • Sruby • Stradouň • Strážná • Studené • Sudislav nad Orlicí • Sudslava • Svatý Jiří • Šedivec • Tatenice • Těchonín • Tisová • Trpík • Třebovice • Týnišťko • Újezd u Chocně • Ústí nad Orlicí • Velká Skrovnice • Verměřovice • Vinary • Voděrady • Vraclav • Vračovice-Orlov • Výprachtice • Vysoké Mýto • Zádolí • Záchlumí • Zálší • Zámrsk • Zářecká Lhota • Žamberk • Žampach • Žichlínek Rudo_Moric_cc30.html Rudo Moric slovenský prozaik a publicista Narodenie 27. marec 1921 Veľké Sučany, Slovensko Úmrtie 26. november 1985 Bratislava, Slovensko Pozri aj Biografický portál Rudo Moric (pseudonymy Rudo Mor, R. M. Sučiansky a i.) (* 27. marec 1921, Sučany - † 26. november 1985, Bratislava) bol slovenský prozaik a publicista. Životopis Narodil sa v rodine železničiara a vzdelanie získaval v Sučanoch, Martine a v učiteľskom ústave v Bánovciach nad Bebravou. Neskôr pokračoval vo vzdelávaní popri zamestnaní na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského v Trnave, kde získal doktorát z filozofie. Po ukončení štúdia pôsobil v rokoch 1941 - 1943 ako učiteľ v Belej a v roku 1944 sa aktívne zúčastnil Slovenského národného povstania a tiež pobudol v nemeckom zajatí. V rokoch 1946 - 1948 pokračoval v učiteľskej dráhe v Stupave, kde taktiež vydával detský časopis Okienko Záhoria, bol dramatikom Školfilmu, neskôr pracovníkom Výskumného ústavu pedagogického a tajomníkom Zväzu slovenských spisovateľov. V roku 1959 sa stal riaditeľom vydavateľstva Mladé letá a od roku 1964 bol predsedom výboru Slovenského literárneho fondu, ktorého úlohou bolo podporovať tvorivú činnosť v oblasti pôvodnej umeleckej a vedeckej literatúry. V roku 1975 bol vyznamenaný titulom zaslúžilý umelec, v roku 1984 titulom národný umelec. Tvorba Svoje prvé literárne diela začal publikovať až po 2. svetovej vojne. Prispieval do časopisov Priateľ dietok, Okienko Záhoria, Slniečko, Naše rozprávky, Ohník, Zornička či Pionierske noviny, ale taktiež do časopisov Život, Kultúrny život či Slovenské pohľady, ale tiež viacero pedagogických časopisov. Už od začiatku sa venoval takmer výhradne tvorbe pre deti a mládež. Dielo Diela pre deti * 1947 - Lyžiar Martin, výchovno-zábavná literatúra, knižný debut * 1948 - Žofka, výchovno-zábavná literatúra * 1949 - Družina z Dlhej ulice, výchovno-zábavná literatúra * 1949 - Miško hrdina, príbeh z obdobia SNP * 1950 - Pozor, filmujeme! , beletrizovaná náučná kniha * 1951 - Explózia, príbeh z obdobia SNP * 1951 - Tri roky, román z učňovského prostredia * 1952 - Ako sme sa hrali * 1953 - Prvý z Dvorov, román z učňovského prostredia * 1954 - Majster pästiarskych rukavíc, publicisticko-umelecký životopis olympijského víťaza Jána Zachara * 1955 - Z poľovníckej kapsy, zbierka poviedok, ktoré sú koncipované ako spomienky starého horára z Kysúc * 1956 - Cez šesťdesiatjeden končiarov, reportážny román o horolezcoch vo Vysokých Tatrách * 1957 - Prípad „Tubercilín“, špionážny a vedecko-fantastický román * 1958 - Pri zakliatej rieke, cestopisné dielo pre deti z pobytu vo Vietname * 1960 - Našiel som vám kamarátov, zbierka krátkych próz * 1961 - Trikrát som ušiel, detský román o cigánskom chlapcovi z detského domova * 1962 - Smutný Suarez, zbierka športových poviedok * 1962 - O divej kačičke, rozprávka * 1962 - Čo je rýchlejšie, leporelo * 1964 - Oktávia ide stovkou * 1965 - Kukučia rozprávka, rozprávka * 1966 - Srnček Parožtek, rozprávka * 1967 - Srnka s červenými hviezdičkami, rozprávka * 1969 - Ako vretenica Kľukatá o chvost prišla, rozprávka * 1972 - O muške Svetluške, rozprávka * 1973 - O Haríkovi a Billovi, dvoch kamarátoch, rozprávka * 1970 - Ako sa princezná Ňurka stratila a ako sa našla, rozprávka * 1971 - Rozprávky z lesa, zbierka próz * 1975 - O Blažejovi, čo sa nebál, zbierka povestí prevažne z Turca * 1975 - Svetlo náčelníka Hatueya, kniha inšpirovaná jeho návštevou Kuby * 1976 - Ako som krstil medveďa, cyklus krátkych próz * 1976 - O Pichuľkovi, Svetluške a mravcoch Pobehajcoch, rozprávka * 1976 - Rozprávky z ostrova orchideí, kniha inšpirovaná jeho návštevou Kuby * 1977 - Po lesných chodníkoch, zbierka próz * 1977 - Koník majstra Machuľku, rozprávky * 1977 - O dvoch mravcoch Pobehajcoch, rozprávka * 1978 - Môj veľký malý kamarát, kniha krátkych próz o súčasných deťoch * 1979 - Zvon lumpov, zbierka bratislavských povestí * 1980 - Podivuhodné príbehy Adama Brezuľu, kniha autorských rozprávok inšpirovaných ľudovým rozprávačom Adamom Brezuľom * 1980 - Žalobaba, kniha krátkych próz o súčasných deťoch Diela pre dospelých * 1964 - Taký je svet, zbierka poviedok * 1967 - Teraz ho súdia nepriatelia, životopisno-historický román o Ďurkovi Langsfeldovi * 1969 - Sen o chlebe, autobiografické krátke prózy z obdobia jeho zajatia po SNP * 1977 - Smrť tridsaťsedmičky, cyklus poviedok o osudoch mužov obsluhujúcich počas SNP kanón kalibru 37 * 1986 - Detstvo tohto času, výber z publicistiky Rudersdorf.html Rudersdorf Spolková krajina Burgenland Okres Jennersdorf Rozloha  ? km² Počet obyvateľov 2154 PSČ Kód oblasti Rudersdorf je obec v Rakúsku v spolkovej krajine Burgenland v okrese Jennersdorf. Žije tu 2154 obyvateľov (1.1.2007). Tento geografický článok o mieste v Rakúsku je zatiaľ Vlajka Rakúska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Obce okresu Jennersdorf Okres Jennersdorf Deutsch Kaltenbrunn | Eltendorf | Heiligenkreuz im Lafnitztal  Jennersdorf | Königsdorf | Minihof-Liebau | Mogersdorf | Mühlgraben  Neuhaus am Klausenbach | Rudersdorf | Sankt Martin an der Raab  Weichselbaum Rudolf_Pannwitz_4412.html Rudolf Pannwitz Rudolf Pannwitz (* 1881 – † 23. marec 1969) bol nemecký filozof a básnik, humanista a antropológ. Nadväzujúc na F. Nietzscheho a využívajúc fenomenologickú terminológiu sa venoval analýze modernej európskej kultúry s cieľom humanistickej obrody a zduchovnenia človeka. V jeho práci Kríza európskej kultúry (1917) sa pravdepodobne prvý raz vo filozofickom kontexte objavuje termín postmoderný. Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Rudolf_Bunček_0b51.html Rudolf Bunček sochár, maliar Narodenie 20. jún 1881 Jastrabá Úmrtie 24. september 1968 Choceň Pozri aj Biografický portál Rudolf Bunček (* 20. jún 1881 Jastrabá - † 24. september 1968 Choceň) bol sochár, maliar. Jeho otec Augustín Bunček, jeho matka Irena rod. Retzbachová Životopis Študoval na gymnáziu v Ružomberku a v Prievidzi, 1896-1901 na Umeleckopriemyselnej škole v Budapešti medirytectvo, potom sochárstvo. Pracoval vo fajansovej dielni Zsolnayovcov v Pécsi, 1902 realizoval menšie sochárske štúdie v Jastrabej. Stredoškolský profesor kreslenia v Leviciach a v Krupine, potom školský inšpektor v Banskej Bystrici. Časť jeho maliarskych prác sa nachádza v Stredoslovenskom múzeu v Banskej Bystrici. Jeho práce majú realistické zameranie. Roku 1901 odmenený I. cenou za návrh na dekoratívnu výzdobu brány obytného domu. Literatúra * Slovenský biografický slovník Externé odkazy * OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok. Tento článok zo systému OSUD potrebuje upraviť, pridať interwiki a kategórie. Po jeho úprave prosím odstráňte šablónu {{Osud na úpravu}}. Rudolf_Würsching_89b8.html Rudolf Würsching fotograf Narodenie Slovensko Pozri aj Biografický portál Rudolf Würsching (* Slovensko) je fotograf. Životopis Spoluzakladateľ a priekopník fotografie v Banskej Bystrici, kde s -> K. Strakom otvoril koncom 50. rokov 19. stor. portrétny ateliér, ktorý pracoval pod firmou Straka a Würsching a vyhotovoval aj fotografie krajiny. Z ateliéru pochádza dvojica pozoruhodných panoramatických vedút Banskej Bystrice, vytvorených kolážou dvoch snímok (1860). Roku 1870 si založil v Banskej Bystrici výrobňu pohľadníc s motívmi mesta a krajiny. Dielo * Námestie v Banskej Bystrici, Pohľad na Banskú Bystricu (1860) Literatúra * Slovenský biografický slovník Externé odkazy * OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok. Tento článok zo systému OSUD potrebuje upraviť, pridať interwiki a kategórie. Po jeho úprave prosím odstráňte šablónu {{Osud na úpravu}}. Rudná_(okres_Rožňava)_d017.html Rudná (okres Rožňava) Rudná (okres Rožňava) Erb | Vlajka | Mapa Rudná (okres Rožňava) Základné údaje Kraj: |Košický Okres: |Rožňava Región: |Gemer Poloha: |48° 39' 00" s. š. |20° 30' 00" v. d. Nadmorská výška: |320 m n.m. Rozloha: |km² Počet obyvateľov: |728 (31.12.2004) Hustota |obyvateľ(ov)/km^2 obyvateľstva: | Nacionále Štatistická územná |526215 jednotka: | EČV: |RV PSČ: |048 01 (pošta Rožňava 1) Telefónna predvoľba:|0 58 Oficiálne adresy Adresa obecného | úradu: | E-mail: | Telefón: | Fax: | Politika Starosta: |Július Kerekeš (Strana |maďarskej koalície) Zdroje údajov Mestská a obecná štatistika SR (SŠÚ), http://obce.info Rudná je obec na Slovensku v okrese Rožňava. Je to prvá dedinka smerom z Rožňavy na Revúcu, za Rudňanským kopcom, z ktorého je nádherný výhľad na okolitú krajinu v Rožňavskej kotline. Obec bola založená niekedy okolo roku 1291, z tohto obdobia pochádza prvá písomná zmienka ako o baníckej obci. Po roku 1989 banícky priemysel v obci zanikol a väčšina obyvateľov sa zamestnáva v blízkej Rožňave, prípadne v poľnohospodárstve a službách v obci. Externé odkazy * Rudná Tento geografický článok o mieste na Slovensku je zatiaľ Vlajka Slovenska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Mestá a obce okresu Rožňava (2+60) 31.12.2003 Ardovo | Betliar | Bohúňovo | Bôrka | Brdárka | Bretka | Brzotín | Čierna Lehota | Čoltovo | Čučma | Dedinky | Dlhá Ves | Dobšiná | Drnava Gemerská Hôrka | Gemerská Panica | Gemerská Poloma | Gočaltovo | Gočovo Hanková | Henckovce | Honce | Hrhov | Hrušov | Jablonov nad Turňou Jovice | Kečovo | Kobeliarovo | Koceľovce | Kováčová | Krásnohorská Dlhá Lúka | Krásnohorské Podhradie | Kružná | Kunova Teplica | Lipovník | Lúčka Markuška | Meliata | Nižná Slaná | Ochtiná | Pača | Pašková | Petrovo Plešivec | Rakovnica | Rejdová | Rochovce | Roštár | Rozložná | Rožňava Rožňavské Bystré | Rudná | Silica | Silická Brezová | Silická Jablonica Slavec | Slavoška | Slavošovce | Stratená | Štítnik | Vlachovo | Vyšná Slaná Rudolph_Goclenius_e4bc.html Rudolph Goclenius Rudolph Goclenius (z diela Jeana-Jacquesa Boissardsa Bibliotheca chalcographica, 1652-1669) Rudolph Goclenius (* 1. marec 1547 – † 8. jún 1628, Marburg) bol nemecký filozof, predstaviteľ semiramizmu, autor Filozofického lexikónu z r. 1613. Dielo * Psychologia: hoc est, De hominis perfectione, animo et in primus ortu hujus, commentationes ac disputationes quorundam theologorum & philosophorum nostra aeatis, Marburg 1590 * Oratio de natura sagarum in purgatione examinatione per Frigidam aquis innatantium, Marburg 1590. * Problematum logicorum, 1590 * Partitio dialectica, Frankfurt 1595 * Isagoge in peripateticorum et scholasticorum primam philosopiam, quae dici consuevit metaphysica, 1598 * Institutionum logicarum de inventione liber unus, Marburg 1598 * Isagoge in Organum Aristotelis, 1598 * Physicae completae speculum, Frankfurt 1604 * Dilucidationes canonum philosophicorum, Lich 1604 * Controversia logicae et philosophiae, ad praxin logicam directae, quibus praemissa sunt theoremata seu praecepta logica, Marburg 1604 * Conciliator philosophicus, 1609 * Lexicon philosophicum, quo tantam clave philosophiae fores aperiuntur, 1613 * Lexicon philosophicum Graecum, Marburg 1615 Iné projekty * Commons * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Rudice_(okres_Blansko)_9f5d.html Rudice (okres Blansko) Rudice Základné informácie Postavenie: |obec NUTS 5 (obec): |CZ0621 582298 Kraj (NUTS 3): |Juhomoravský (CZ062) Okres (NUTS 4): |Blansko (CZ0621) Obec s rozšírenou pôsobnosťou:| Poverená obec: | Historická krajina: |Morava Katastrálna výmera: | ? km² Počet obyvateľov: |861 Zemepisná šírka: | Zemepisná dĺžka: | Nadmorská výška: | ? m PSČ: | Základné sídelné | jednotky: | Miestnych častí: | Katastrálne územie: | Adresa | obecného úradu: | Starosta / starostka: | Rudice je obec v Česku v okrese Blansko v Juhomoravskom kraji. 1. januára 2006 tu žilo 861 obyvateľov, z toho 432 mužov a 429 žien, pričom priemerný vek v obci je 40,1 rokov (muži 38,8 rokov, ženy 41,3 rokov). Tento geografický článok o mieste v Česku je zatiaľ príliš Vlajka Česka krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Pozri aj * Zoznam obcí v Česku Mestá a obce okresu Blansko Adamov • Bedřichov • Benešov • Blansko • Borotín • Bořitov • Boskovice • Brťov-Jeneč • Bukovina • Bukovinka • Býkovice • Cetkovice • Crhov • Černá Hora • Černovice • Deštná • Dlouhá Lhota • Doubravice nad Svitavou • Drnovice • Habrůvka • Hodonín • Holštejn • Horní Poříčí • Horní Smržov • Chrudichromy • Jabloňany • Jedovnice • Kněževes • Knínice u Boskovic • Kořenec • Kotvrdovice • Kozárov • Krasová • Krhov • Křetín • Křtěnov • Křtiny • Kulířov • Kunčina Ves • Kunice • Kuničky • Kunštát • Lazinov • Lažany • Letovice • Lhota Rapotina • Lhota u Lysic • Lhota u Olešnice • Lipovec • Lipůvka • Louka • Lubě • Ludíkov • Lysice • Makov • Malá Lhota • Malá Roudka • Míchov • Milonice • Němčice • Nýrov • Obora • Okrouhlá • Olešnice • Olomučany • Ostrov u Macochy • Pamětice • Petrov • Petrovice • Prostřední Poříčí • Rájec-Jestřebí • Ráječko • Roubanina • Rozseč nad Kunštátem • Rozsíčka • Rudice • Sebranice • Senetářov • Skalice nad Svitavou • Skrchov • Sloup • Spešov • Stvolová • Sudice • Suchý • Sulíkov • Světlá • Svinošice • Svitávka • Šebetov • Šebrov-Kateřina • Šošůvka • Štěchov • Tasovice • Uhřice • Újezd u Boskovic • Újezd u Černé Hory • Úsobrno • Ústup • Valchov • Vanovice • Vavřinec • Vážany • Velenov • Velké Opatovice • Vilémovice • Vísky • Voděrady • Vranová • Vysočany • Závist • Zbraslavec • Žďár • Žďárná • Žernovník • Žerůtky Rudice_(okres_Uherské_Hradiště)_79d0.html Rudice (okres Uherské Hradiště) Rudice Základné informácie Postavenie: |obec NUTS 5 (obec): |CZ0722 592552 Kraj (NUTS 3): |Zlínsky (CZ072) Okres (NUTS 4): |Uherské Hradiště (CZ0722) Obec s rozšírenou pôsobnosťou:| Poverená obec: | Historická krajina: |Morava Katastrálna výmera: | ? km² Počet obyvateľov: |462 Zemepisná šírka: | Zemepisná dĺžka: | Nadmorská výška: | ? m PSČ: | Základné sídelné | jednotky: | Miestnych častí: | Katastrálne územie: | Adresa | obecného úradu: | Starosta / starostka: | Rudice je obec v Česku v okrese Uherské Hradiště v Zlínskom kraji. 1. januára 2006 tu žilo 462 obyvateľov, z toho 214 mužov a 248 žien, pričom priemerný vek v obci je 41,8 rokov (muži 38,2 rokov, ženy 44,9 rokov). Tento geografický článok o mieste v Česku je zatiaľ príliš Vlajka Česka krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Pozri aj * Zoznam obcí v Česku Mestá a obce okresu Uherské Hradiště Babice | Bánov | Bílovice | Bojkovice | Boršice | Boršice u Blatnice  Břestek | Březolupy | Březová | Buchlovice | Bystřice pod Lopeníkem  Částkov | Dolní Němčí | Drslavice | Hluk | Horní Němčí | Hostějov  Hostětín | Hradčovice | Huštěnovice | Jalubí | Jankovice | Kněžpole  Komňa | Korytná | Kostelany nad Moravou | Košíky | Kudlovice | Kunovice  Lopeník | Medlovice | Mistřice | Modrá | Nedachlebice | Nedakonice  Nezdenice | Nivnice | Ořechov | Ostrožská Lhota | Ostrožská Nová Ves  Osvětimany | Pašovice | Pitín | Podolí | Polešovice | Popovice  Prakšice | Rudice | Salaš | Slavkov | Staré Hutě | Staré Město | Starý Hrozenkov | Strání | Stříbrnice | Stupava | Suchá Loz | Sušice | Svárov  Šumice | Topolná | Traplice | Tučapy | Tupesy | Uherské Hradiště | Uherský Brod | Uherský Ostroh | Újezdec | Vápenice | Vážany | Velehrad  Veletiny | Vlčnov | Vyškovec | Záhorovice | Zlámanec | Zlechov | Žítková Rudolf_Čižmárik_f566.html Rudolf Čižmárik slovenský básnik, prozaik, publicista a prekladateľ Narodenie 18. júl 1949 Šoporňa, Slovensko Úmrtie 10. marec 2008 Bratislava, Slovensko Pozri aj Biografický portál Rudolf Čižmárik (* 18. júl 1949, Šoporňa, † 10. marec 2008, Bratislava) ) bol slovenský básnik, prozaik, publicista a prekladateľ. Životopis Narodil sa v rodine pekára a vzdelanie získaval v Šoporni a Bratislave, kde vyštudoval odbor estetika a slovenčina na filozofickej fakulte Univerzity Komenského. V rokoch 1971 - 1979 pracoval v bratislavskom rozhlase, od roku 1979 pracoval ako redaktor v denníku Pravda, v roku 1989 niekoľko dní viedol oddelenie kultúry ÚV KSS. Žil v Bratislave a pracoval na ministerstve kultúry. Tvorba Prvé básne publikoval v časopisoch Mladá tvorba, Slovenské pohľady, Nové slovo, Smena a ďalšie, knižne debutoval v roku 1970 zbierkou básní Kamenné úžasy. Vo svojich dielach sa snaží o vykreslenie rodného kraja, spomienok na detstvo, ale i ľúbostných vzťahov. V básniach sa venuje ľúbostným a spoločenským témam, intímnym vzťahom k žene, veciam, prírode i hudbe. V próze sa pokúša o vykreslenie etických vzťahov človeka k práci, prostrediu, no jednotlivé obrazy zo života človeka podáva zjednodušene, nepreniká do hĺbky, ale sa približuje až k reportážnej opisnosti a konštatovaniam. Okrem vlastnej tvorby sa venoval sporadicky i prekladom z rumunskej poézie. Dielo Básnické zbierky * 1970 - Kamenné úžasy * 1973 - Krehká * 1974 - Hrdličky * 1977 - Stvorenie slnka * 1980 - Variácie * 1985 - Umývanie vody * 1986 - Obyčajný život * 1988 - Obojstranný zápal sŕdc * 1995 - Horiaca ruža - Die Brennende Rose * 1999 - Vôňa tela, vôňa slov Próza * 1976 - Rozhovor so Svetlanou * 1982 - Portrét pekára * 1997 - Press a stres Poézia pre deti Výber z poézie * 1990 - Akordy krvných strún Rozhlasové hry * 1979 - Tato Ruda_(rozlišovacia_stránka).html Ruda (rozlišovacia stránka) Ruda môže byť: * prírodný materiál s podstatným obsahom kovu, pozri ruda * obec v Česku: * Ruda (okres Rakovník) * Ruda (okres Žďár nad Sázavou) * časť obce v Česku: * Ruda (Tvrdkov) * Ruda (Krouna) * Ruda (Udine) * prítok Odry, pozri Ruda (rieka) * chránené územie v Česku, pozri Ruda (národná prírodná rezervácia) * sídlo vo Švédsku, pozri Ruda (Švédsko) * sídlo v Taliansku, pozri Ruda (Taliansko) * názov vyše 75 sídiel v Poľsku * ostrov v Chorvátsku, pozri Ruda (ostrov) * slovinský názov rakúskej obce Ruden v Korutánsku, pozri Ruden * sídlo v Rumunsku: * Ruda (Hunedoara) * Ruda (Vâlcea) * v budhizme: rupa Pozri aj * Ruda nad Moravou * Železná Ruda * Ruda Śląska * Ruda Maleniecka * Ruda-Huta * Nowa Ruda Symbol rozcestia Toto je rozlišovacia stránka — navigačná pomôcka obsahujúca zoznam iných článkov, ktoré by mohli mať rovnaký názov. Ak vás na túto stránku odkázal článok, prosíme Vás, aby ste sa k článku vrátili a opravili v ňom odkaz tak, aby odkazoval priamo na konkrétnu stránku z hore uvedeného zoznamu, ktorú autor článku myslel. Rudolf_Schréder_5a75.html Rudolf Schréder Rudolf (Schretter) Schréder hutnícky inžinier, metalurg, pedagóg Narodenie 16. apríl 1826 Banská Bystrica Úmrtie 14. apríl 1888 Banská Štiavnica Pozri aj Biografický portál Rudolf Schréder (Schretter) (* 16. apríl 1826, Banská Bystrica - † 14. apríl 1888, Banská Štiavnica) bol hutnícky inžinier, metalurg, pedagóg. Rodina * otec Jakub Schréder * matka Katarína Štedlerová Životopis Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a vo Vacove, 1846-1850 na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej štiavnici, 1870 vysokoškolský prof. Od roku 1851-1853 banský praktikant v Banskej Bystrici a v Banskej Štiavnici, 1856-1858 hutný kontrolór v Banskej Bystrici. V roku 1870-1888 prednášal na Katedre hutníctva Baníckej a lesníckej akadémie v Banskej Štiavnici. Spoluautor hutníckeho terminologického slovníka, ator odborných článkov v nem. a maď. časopisoch. Literatúra * Kto bol kto v histórii Banskej Bystrice 1255-2000 Externé odkazy * OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok. Tento článok zo systému OSUD potrebuje upraviť, pridať interwiki a kategórie. Po jeho úprave prosím odstráňte šablónu {{Osud na úpravu}}. Rudnica.html Rudnica Rudnica (alebo tiež Kremnický potok) je pravostranným prítokom Hrona, má dĺžku 21 km. Pramení v Kremnických vrchoch, v intraviláne obce Kremnické Bane v nadmorskej výške 784 m n. m. v blízkosti rozvodia medzi Váhom (pramenná oblasť rieky Turiec) a Hronom. Po opustení obce tečie na juh, zľava priberá potok Peklo a vteká na územie mesta Kremnica. Tu priberá najprv významnejší prítok sprava a následne aj Bystricu zľava, napája malú vodnú nádrž a opúšťa Kremnicu. Ďalej preteká obcou Horná Ves, priberá Lúčanský potok z pravej strany a v obci Dolná Ves zľava Švábsky potok. Potom preteká obcou Bartošova Lehôtka, sprava priberá Jelšový potok a tečie obcou Stará Kremnička. Do Hrona ústi pri osade Píla, neďaleko Šášovského Podhradia. Tok rieky sleduje cesta I. triedy č. 65. Rudolfsheim-Fünfhaus_27b3.html Rudolfsheim-Fünfhaus Poloha Rudolfsheim-Fünfhaus je pätnásty viedenský obvod. Má rozlohu 3,92 km² a žije tu 70 490 obyvateľov (1.1.2007). Tento geografický článok je zatiaľ príliš krátky (tzv. Mapa sveta "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Rudolf_Fila_3741.html Rudolf Fila Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality. Pozri aj stránky Ako upravovať stránku a Návody a štýl alebo diskusiu k článku. Narodil sa v roku 1932 v Příbrame na Morave. V rokoch 1952 - 1958 študoval na VŠVU v Bratislave u prof. J. Mudrocha. V roku 1991 sa stal vedúcim ateliéru maľby na VŠVU v Bratislave a bol habilitovaný na docenta. Žije a tvorí v Bratislave. Oblasti tvorby - maľba, grafika, kresba, objekt Zastúpenie v zbierkach ŠG BB - grafika 70 a 1. polovice 80-tych rokov, maľba - začiatok 70-tych a 80. roky Výstavy poriadané galériou v Banskej Bystrici - 1988 Rudolf Fila. Maľba premien, premeny maľby. Koncepcia výstavy - autor. Z bibliografie - Matuštík, R, - Zykmund, V.: Rudolf Fila. Bratislava, Slovenský fond výtvarných umení l966 Bakoš, J.: Tajomstvo sveta a diela Rudolfa Filu. (Hypotéza). In: Slovenské pohľady. Rob. 84. č. 1 (1968) Valoch. J.: Rudolf Fila. Dva cykly. Brno, (v. n.) 1988 Čepan, 0. - Cornevin, E.: Rudolf Fila. Bratislava, Mestská organizácia Zväzu slovenských výtvarných umelcov 1988 Vaškovičová, H.: Fila devant ou derriére le mirroir. In: Výtvarný život. Roč. 38. č. 1 (1993) Mojžiš, J.: Fila Rudolf (personálne heslo). In: Profil. Roč. 4. č 4.(1994) Bartošová, Z.: Rudolf Fila. Bratislava, SNG 1993 (katalóg výstavy) Rudolf_Chmel_8eba.html Rudolf Chmel Doc. PhDr. Rudolf Chmel, DrSc. (* 11. február 1939, Plzeň) je slovenský politik. V minulosti pôsobil ako literárny vedec, slovenský veľvyslanec v Maďarsku, minister kultúry a poslanec Národnej rady Slovenskej republiky. Rudolf Chmel je ženatý a má štyri deti. Profesionálna kariéra * V roku 1941 sa s rodičmi vrátil na Slovensko z Plzne. * 1956 - maturoval v Poprade. * štúdium slovenskej literatúry a jazyka na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, školu absolvoval v roku 1961. * 1961 - súčasnosť - Slovenská akadémia vied Bratislava, vedecký pracovník so zameraním na literárnu činnosť, * od roku 1982 bol tajomníkom Zväzu československých spisovateľov, * 1988 - 1989 - šéfredaktorom časopisu Slovenské pohľady, * 1990 - 1992 - velvyslanec ČSFR v Maďarsku, * 1993 - získal akademický titul doc., * 1992 (?) - získal akademický titul DrSc. * 1993 - 2000 - Nadácia Otvorenej spoločnosti Bratislava, prezident nadácie a šéfredaktor spoločensko-politického mesačníka OS, * publikačná činnosť v oblasti dejín slovenskej literatúry a slovensko - maďarských literárnych vzťahov, * politologické monografie, súbory a štúdie, Karlova univerzita v Prahe, * Filozofická fakulta UK Bratislava, vysokoškolský pedagóg. * 1. marec 2006 - riaditeľ Ústavu slavistických a východoevropských studií Filozofickej fakulty Karlovej univerzity v Prahe. Polická kariéra * 2002 - zvolený za poslanca NR SR za ANO, poslanecký mandát si neuplatnil, pretože sa stal členom vlády, * 16. október 2002 - 24. máj 2005 - minister kultúry SR, * 24. máj 2005 - 5. apríl 2006 - po odstúpení z funkcie ministra si začal uplatňovať svoj poslanecký mandát. Stal sa členom výboru NR SR pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. * 5. apríl 2006 - júl 2006 - minister kultúry SR Externé odkazy E-mail na nrsr.sk: mailto:rudolf_chmel@nrsr.sk Web na nrsr.sk: Rudolf Chmel Ústav slavistických a východoevropských studií FF UK Ruda_nad_Moravou_f43b.html Ruda nad Moravou Ruda nad Moravou Základné informácie Postavenie: |obec NUTS 5 (obec): |CZ0715 540978 Kraj (NUTS 3): |Olomoucký (CZ071) Okres (NUTS 4): |Šumperk (CZ0715) Obec s rozšírenou pôsobnosťou:| Poverená obec: | Historická krajina: |Morava Katastrálna výmera: | ? km² Počet obyvateľov: |2529 Zemepisná šírka: | Zemepisná dĺžka: | Nadmorská výška: | ? m PSČ: | Základné sídelné | jednotky: | Miestnych častí: | Katastrálne územie: | Adresa | obecného úradu: | Starosta / starostka: | Ruda nad Moravou je obec v Česku v okrese Šumperk v Olomouckom kraji. 1. januára 2006 tu žilo 2529 obyvateľov, z toho 1278 mužov a 1251 žien, pričom priemerný vek v obci je 39,2 rokov (muži 37,6 rokov, ženy 40,8 rokov). Tento geografický článok o mieste v Česku je zatiaľ príliš Vlajka Česka krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Pozri aj * Zoznam obcí v Česku Mestá a obce okresu Šumperk Bludov • Bohdíkov • Bohuslavice • Bohutín • Branná • Bratrušov • Brníčko • Bušín • Dlouhomilov • Dolní Studénky • Drozdov • Dubicko • Hanušovice • Horní Studénky • Hoštejn • Hraběšice • Hrabišín • Hrabová • Hynčina • Chromeč • Jakubovice • Janoušov • Jedlí • Jestřebí • Jindřichov • Kamenná • Klopina • Kolšov • Kopřivná • Kosov • Krchleby • Lesnice • Leština • Libina • Líšnice • Loštice • Loučná nad Desnou • Lukavice • Malá Morava • Maletín • Mírov • Mohelnice • Moravičany • Nemile • Nový Malín • Olšany • Oskava • Palonín • Pavlov • Písařov • Police • Postřelmov • Postřelmůvek • Rájec • Rapotín • Rejchartice • Rohle • Rovensko • Ruda nad Moravou • Sobotín • Staré Město • Stavenice • Sudkov • Svébohov • Šléglov • Štíty • Šumperk • Třeština • Úsov • Velké Losiny • Vernířovice • Vikantice • Vikýřovice • Vyšehoří • Zábřeh • Zborov • Zvole Rudolf_IV._(Rakúsko)_0e10.html Rudolf IV. (Rakúsko) Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality. Pozri aj stránky Ako upravovať stránku a Návody a štýl alebo diskusiu k článku. Rudolf IV. Zakladateľ Najstarší syn vojvodu Albrechta II. a Jany Pfirtovej, narodený 1339, zomrel 1365. Narodenie Rudolfa bolo veľkým sviatkom, pretože sa polochromému vojvodovi narodilo prvé dieťa až po 15 rokoch manželstva. Také dlhé časové obdobie vyvolávalo klebety, že Albrecht nie je otcom, ale neskôr sa manželom narodilo ešte päť detí. Ako chlapec bol veľmi učenlivý a vymyslel si vlastné tajné písmo. Deväťročný sa stretol s významným vedcom Konradom von Megenbergom, ktorý mu dal svoju knihu Monastica o etike indivídua. Táto doba, prelom rokov 1348/49 je známa ako rok katastrôf. K epidémii moru sa pridalo silné zemetrasenie, a len pri Kärntnertor pochovali 14 tisíc ľudí do masových hrobov. Po krajine začali chodiť kajúcnici, ktorí sa navzájom bičovali, aby upokojili Boží hnev. Následné nepokoje vyvolali krvavé prenasledovanie židov . Rudolf zasiahnutý týmito hrôzami správne pochopil, že úspech a sláva kniežat závisí od spokojnosti a blaha poddaných. Veľmi skoro sa ale u neho začala prejavovať pýcha a prehnaná sebadôvera. Ako desaťročnému mu zemepáni otcovho vojvodstva zložili sľub vernosti. Roku 1353 sa stal zaťom Karola, moravského markgrófa, neskoršie cisára Karola IV., keď sa oženil s jeho dcérou Katarínou. V osemnástich rokoch spravoval Horné zeme a aj jeho tesť cisár posilňoval jeho postavenie. Po smrti otca prvorodený Rudolf získal pokojnú, bohatú a pevnú krajinu. Prvá tvrdá rana prišla od Karola IV. v roku 1356. Zlatá bula, ktorá určovala ako má byť rímsko-nemecký kráľ volený, uzákonila výsady kurfistov a ich zemí. Avšak krajiny Habsburgovcov boli väčšie a vplyvnejšie. Vládli štyrom vojvodstvám a Rudolf cisárovi nikdy nezabudol, že ho týmto spôsobom degradoval pod úroveň kurfistov. Karol IV. mal už oddávna na Habsburgovcov ťažké srdce, keď jeho brata pripravil Rudolfovov otec Albrecht spolu s jeho bratom Ottom o Korutánsko . Zrada Otta bola o to závažnejšia, že mal za manželku Annu Luxemburskú, sestru Karola IV. Ale pretože spravodlivý cisár nikdy nemal sklony k malicherným odplatám, nemožno jeho odmietnutie Habsburského rodu brať ako trest. Skôr múdre rozhodnutie načas pozastaviť rýchly vzostup habsburskej moci. Urazený Rudolf reagoval svojsky. Jeho činnosť sa horúčkovito zvýšila. Rázne upäl svoje sily na vytvorenie komplexnej uzavretej ríše, ktorá by siahala od Horného Rýna až po Uhorsko a Itáliu. Svoje postavenie chcel pozdvihnúť riadnym titulom, ale už na úrovni kráľa. Krajinu pozdvihoval činmi cisárov : založil univerzitu, dal postaviť katedrálu, vytvoril impozantnú zbierku relikvií... Cisára začal prehovárať, aby ho vyhlásil za kráľa Lombardie, ale kurfisti odmietli. Sám sa teda vyhlásil za generálneho miestodržiteľa vo Švábsku. Roku 1358 dal podpísať cisárovi Privilegium maius, ktorým si vynucoval prehnané pocty. Karol IV. listinu samozrejme odmietol. Po ďalších Rudolfových pokusoch musel cisár zasiahnuť. Donútil Rudolfa vzdať sa titulu vojvoda švábsky a falcký a zakázal mu užívať cisárske insígnie. Najväčší problém bol v titule palatinus archidux. Palatium je hodnosť cisárskych úradníkov a možnosť nároku na zaradenie ku kurfistom. Rudolf si preto vďaka jednej starej korutánskej tradície nárokoval na titul archimagister venatorum , ktorý v tej dobe zastával markgróf meißenský. Po ďalšom odmietnutí sa Rudolf zameral na prestavbu viedenského farského kostola svätého Štefana. To on prestaval Stepfansdom na gotickú katedrálu. Z dómu je aj jeho prímeno Fundator – Zakladateľ, ktorý je napísaný tajným písmom z jeho detstva vedľa biskupského portálu. Jeho najväčším a trúfalým dielom bolo založenie Viedenskej univerzity, pretože dovtedy bol takýto čin hodný len monarchu. Tirolsko získal Rudolf dedičskou dohodou so svokrou jeho sestry, tirolskou vládkyňou Markétou "Pyskatou" . Zisk tejto bohatej a habsburgovcami už dlhú dobu žiadanej zeme sa otvorila možnosť zasahovať do pomerov v Hornej Itálii. Takisto aj svadba jeho brata Leopolda III. s dcérou milánskeho vládcu naskytla možnosť presadzovať tu rodové záujmy. Roku 1364 potvrdil cisár právoplatný zisk tejto krajiny, keď ju schválil Rudolfovi ako léno. Vtedy sa obaja muži uzmierili a podpísala sa habsbursko-luxemburská dedičská zmluva. Pred troma rokmi získali Habsburgovci zmluvné dedičské právo aj na Uhorsko a tak položili základy budúceho mocného habsburského súštátia. Iba 26 ročný, avšak cítiaci svoju blížiacu sa smrť, uzavrel so svojimi bratmi zmluvu o nedeliteľnosti zemí, v ktorých majú vládnuť muži spoločne, ale pod rukou najstaršieho. Rudolf, pozoruhodný panovník, nie je známy len svojou tvrdohlavosťou, ale aj pokrokovou sociálnou politikou, podporou obchodu, remesiel a vôbec celého krajinného hospodárstva. Jeho snaha dať rodu nielen moc skrze nové zeme, ale aj titulárnu vážnosť si nemala vyslúžiť Petrarcov posmech. Lebo niektoré jeho činy presadiť sa voči kurfistom možno pokladať za zúfalé, alebo naopak, za neopakovateľne smelé. Rudolf_Otto_6413.html Rudolf Otto nemecký protestantský teológ a religionista Narodenie 25. september 1869 Peine, Nemecko Úmrtie 6. marec 1937 Marburg, Nemecko Pozri aj Biografický portál Rudolf Otto (* 25. september 1869, Peine – † 6. marec 1937, Marburg) bol nemecký protestantský teológ a religionista. Život Narodil sa v dolnosaskom meste Peine, kde prežil svoje detstvo. Gymnázium navštevoval v Hildesheime. Študoval teológiu na konzervatívnej luterskej univerzite v Erlangene a neskôr v Göttingene, kde prevládala liberálna teológia a historicko-kritická biblistika. Pôvodne uvažoval o dráhe duchovného, ale konzervatívci v radoch vtedajšej protestantskej cirkvi ho nepokladali za vhodného pre pastoráciu. Rozhodol sa preto pre kariéru akademika. V roku 1898 získal doktorát prácou o Duchu Svätom v učení Martina Luthera. Pôsobil ako súkromný docent a neskôr ako mimoriadny profesor v Göttingene, v roku 1915 sa stal profesorom systematickej teológie vo Vroclave a od roku 1917 prakticky až do svojej smrti pôsobil na protestantskej univerzite v Marburgu. V rokoch 1911–1912 podnikol Otto veľkú cestu z Kanárskych ostrovov do Číny a Japonska, počas ktorej mal pripraviť úvod k pojednaniu o dejinách náboženstva (to nakoniec nikdy nevzniklo). Táto cesta v ňom prebudila záujem o východné náboženstvá, hlavne o hinduizmus. V marockej synagóge mal pri liturgickom speve Trisagion (Svätý, svätý, svätý… – Iz 6,3) silný zážitok, ktorý neskôr popísal ako svoje prvé stretnutie s posvätnom. Po svojom návrate sa intenzívne zaoberal dejinami náboženstva a stál pri zrode edície nemeckých prekladov posvätných kníh Východu Quellen der Religionsgeschichte. Počas prvej svetovej vojny napísal svoje najdôležitejšie a najznámejšie dielo Posvätno, ktoré vyšlo v roku 1917. V 20. rokoch vydal dve veľké komparatívne štúdie západných a východných náboženstiev: Mystika Západu a Východu a Indické náboženstvá milosti a kresťanstvo. V prvom diele porovnával myslenie východného učiteľa advaity Šankaru a nemeckého stredovekého mystika Majstra Eckharta, v druhom zase hinduistické bhaktistické hnutia a pietistické kresťanstvo. V tejto dobe tiež pracoval v komisii, ktorá mala za úlohu vypracovať novú nemeckú ústavu. V roku 1927 založil v Marburgu múzeum svetových náboženstiev Religionskundliche Sammlung. V roku 1929 kvôli zlému zdravotnému stavu odišiel do dôchodku, ďalej však písal a učil na čiastočný úväzok. Okrem indických náboženstiev sa zaujímal aj o perzské náboženstvo, v ktorom hľadal korene kresťanskej eschatológie (v diele Kráľovstvo Božie a Syn človeka). Vo svojom poslednom veľkom diele, ktoré malo vzniknúť z jeho pripravovaných Giffordových prednášok, chcel predstaviť etický systém; nikdy ho však nedokončil. Otto bol po celý život horlivým vlastencom. Na sklonku svojho života údajne prejavil záujem o protestantské fašistické hnutie Deutsche Christen, vystupovanie jeho vodcov však neschvaľoval. Nacistickému režimu aktívne neodporoval. V roku 1936 spadol Otto z výšky asi 20 metrov z veže, čo viedlo k špekuláciám o možnom pokuse o samovraždu. Pri páde utrpel ťažké zranenia a zomrel na jar roku 1937 na zápal pľúc. Posvätno Vo svojom najdôležitejšom diele sa Otto vyrovnáva so skúsenosťou posvätna. Tento pojem Otto prebral od skorších religionistov, hlavne od Nathana Söderbloma. Pretože sa zaoberá ľudskou skúsenosťou; s posvätnom tak ako sa nám javí, býva zaradzovaný medzi fenomenológov náboženstva. Podtitul Ottovej knihy znie „O iracionálnom v idei božského a jeho vzťahu k tomu, čo je racionálne“ a je vyjadrením istej polarity v idei božského. Podľa Otta nie sú scholastické teologické systémy využívajúce racionálny pojmový aparát jediným a úplným vyjadrením tejto idey. Tá má podľa neho aj svoju racionálne neuchopiteľnú stránku, ktorú nie je možné pojmovo zachytiť, je možné na ňu iba odkázať tzv. poukazmi (nem. Deut-Begriffe). Tento iracionálny moment posvätna Otto nazval numinózno (z lat. numen – božstvo konkrétneho miesta alebo objektu v rímskom náboženstve; presnejšie neurčená nadprirodzená bytosť). Numinózno podľa Otta na človeka pôsobí odlišnými momentmi, ktoré nazýva mysterium tremendum a mysterium fascinans. Božstvo sa zjavuje ako tajomstvo, ako čosi absolútne odlišné (Ganz Andere, lat. totaliter aliter), čo v človeku vyvoláva obavu a bázeň, zároveň ho však priťahuje. Posvätno sa človeku javí ako energicum (plné sily), majestas (vznešenosť), vzbudzuje v ňom údiv (mirum). Otto sa snaží posvätno zapracovať do Kantovho filozofického systému. Tvrdí, že v každom človeku je akýsi „zmysel pre numinózno“ (sensus numinis), že posvätno je apriórnou kategóriou sui generis. Inými slovami, zmysel pre posvätno je nám daný predskúsenostne, je súčasťou našej vnútornej výbavy, pomocou ktorej vnímame svet okolo seba. Musí však byť „aktualizovaný“ nejakým vonkajším podnetom. Posvätno nie je výlučne iracionálnou kategóriou, ale zahŕňa aj racionálne symbolické a etické prvky, ktoré jeho iracionálnu časť (numinózno) schematizujú a takto produkujú rozličné kultúrne podmienené náboženské formy. Diela * 1917 – Das Heilige. Über das Irrationale in der Idee des Göttlichen und sein Verhältnis zum Rationalen (doslova: Posvätno. O iracionálnom v idei božského a jeho vzťahu k tomu, čo je racionálne; čes. preklad: Posvátno, Praha: Vyšehrad, 1998) * 1926 – West-östliche Mystik. * 1930 – Die Gnadenreligion Indiens und das Christentum. Zdroje * Lidsay Jones (ed. in chief). Encyclopedia of Religion (Second Edition), vol. 10, Detroit: Macmillan Reference USA, 2005. ISBN 0028657438. Externé odkazy * Religionskundliche Sammlung der Philipps-Universität Marburg Rudolf_Huna_f57b.html Rudolf Huna slovenský hokejista Narodenie 27. máj 1980 Liptovský Mikuláš Aktívna činnosť 1997 - súčasnosť Pozícia ľavé krídlo Streľba ľavou rukou Výška a váha 178 cm, 81 kg Rudolf Huna (* 27. máj 1980, Liptovský Mikuláš, ČSSR, dnes Slovensko) je slovenský hokejový útočník, starší brat Róberta a Richarda Hunovcov. Klubový hokej Je odchovancom Liptovského Mikuláša, kde strávil svoje prvé hokejové roky. V sezóne 2005/06 pôsobil v klube HC Oceláři Třinec v českej hokejovej extralige. Pred nasledujúcou uzavrel kontrakt s tímom Füchse Duisburg v nemeckej najvyššej súťaži DEL, kde sa stretol s krajanmi Martinom Bartekom a Stanislavom Gronom. Koncom januára 2007 prestúpil (rovnako ako dva mesiace predtým Gron) do HC Košice. S klubom podpísal zmluvu do konca sezóny^. Nosí dres s číslom 22. Štatistiky Základná časť Playoff Sezóna Klub Liga Z G A Body TM +/- Z G A Body TM +/- 1997/98 Liptovský SE 1 0 0 0 0 -2 Mikuláš 1998/99 Liptovský SE 2 0 0 0 0 0 1999/00 Liptovský SE 12 2 2 4 12 -3 2000/01 Liptovský SE 51 7 7 14 18 -25 3 0 3 3 0 -3 2001/02 Liptovský SE 42 9 1 10 6 -7 2002/03 Liptovský SE 46 11 12 23 24 -19 2003/04 Liptovský SE 33 18 11 29 8 +13 2003/04 Nižnekamsk RS 20 2 2 4 4 -5 1 0 0 0 0 0 2004/05 Liptovský SE 44 18 19 37 16 +3 2004/05 Leksands IF 2. 6 3 3 6 2 +7 10 2 1 3 0 +2 švéd. 2005/06 HC Třinec ČE 45 8 10 18 28 -3 3 2 0 2 0 0 2006/07 Füchse Duisburg DEL 44 11 8 19 34 2006/07 HC Košice SE 5 4 1 5 10 +1 11 3 4 7 8 +7 Reprezentácia V slovenskej reprezentácii odohral 2 zápasy, zatiaľ neskóroval. (štatistické údaje v článku sú z 25. júla 2007) Externé odkazy * Rudolf Huna štatistiky na eurohockey.net * rozhovor s bratmi Hunovcami v denníku Šport * Rudolf Huna klubová štatistika na hockeyDB.com Rudolf_Beran_ee7a.html Rudolf Beran český politik Narodenie 28. december 1887 Pracejovice, okres Strakonice Úmrtie 28. február 1954 Leopoldov Pozri aj Biografický portál Rudolf Beran (28. december 1887, Pracejovice, okres Strakonice - 28. február 1954, Leopoldov) bol český politik, predseda vlády 2. česko-slovenskej republiky, predseda vlády Protektorátu Čechy a Morava. Životopis Po ukončeni odbornej hospodárskej školy v Strakoniciach sa zapojil do politiky. V roku 1905 bol pracovníkom Ústrednej jednoty českých hospodárskych spoločenstiev. Od roku 1906 pracoval na sekretaráte Českoslovanskej agrárnej strany. Úzko spolupracoval s Antonínom Švehlom, z ktorého poverenia sa v roku 1909 stal organizačným vedúcim a tajomníkom Združenia agrárneho dorastu, kde pôsobil až do prvej svetovej vojny. Roku 1918 sa stal ústredným politickým tajomníkom agrárnej strany. V tejto funkcii vybudoval rozsiahlu sieť straníckeho aparátu po celej krajine. Počas celej I. ČSR bol poslancom Národného zhromaždenia. Po Švehlovej smrti v decembri 1933 riadil stranu ako miestopredseda a ústredný tajomník. Predsedom agrárnej strany sa stal oficiálne v roku 1935. V agrárnej strane bol predstaviteľom pravého krídla, bol ochotný uvažovať o vytvorení vlády silnej ruky. V roku 1938 sa už otvorene hlásil k spolupráci so Sudetonemeckou stranou a HSĽS. Od decembra 1938 do marca 1939 bol predsedom vlády II. ČSR, ktorá zanikla vznikom Protektorátu Čechy a Morava, v ktorom sa stal jeho predsedom vlády. V roku 1941 ho zatkla nemecká polícia pre podozrenie z finančnej podpory protifašistického odboja, čo Beran popieral. Po oslobodení bola jeho činnosť od roku 1938 kvalifikované ako kolaborácia a Národný súd ho odsúdil na 20 rokov väzenia, v ktorom aj v roku 1954 zomrel. Zdroj * Eduard Nižňanský: Kto bol kto za I. ČSR * Politická elita meziválečného Československa 1918-1938. Kdo byl kdo. (edit. F. Kolář a kol.) (Praha, Pražská edice, 1998) ISBN 8090150985 Rudolf_Herritz_ea2f.html Rudolf Herritz Rudolf (pôv. Hric) Herritz pivovarník Narodenie 18. apríl 1836 Slovensko Úmrtie 1901 Pozri aj Biografický portál Rudolf Herritz (pôv. Hric) (* 18. apríl 1836, Slovensko - † 1901, ) bol pivovarník. Rodina * otec Alojz Herritz * brat Július Herritz (1837-1869) Životopis Pivovarník v Banskej Bystrici, po smrti otca spoločne s bratom zvelaďovali rodinný pivovar, po smrti brata Júliusa, jeho majiteľ. Neďaleko Kaplnky sv. Jána pod Urpínom vubudovali pivnice vhodné na uskladnenie piva (1867). Oženil sa s Vilmou , dcérou banskobystrického richtára -> Kazimíra Wachtlera (26. júna 1869). Člen bankového spolku v Banskej Bystrici (1876). Literatúra * Kto bol kto v histórii Banskej Bystrice 1255-2000 Externé odkazy * OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok. Tento článok zo systému OSUD potrebuje upraviť, pridať interwiki a kategórie. Po jeho úprave prosím odstráňte šablónu {{Osud na úpravu}}. Rudolf_Markovič_3842.html Rudolf Markovič JUDr. Rudolf Markovič (* 20. apríl 1868, Hrachovo – † 21. november 1934, Nové Mesto nad Váhom) bol slovenský politik a advokát. Rudolf Markovič bol jedným zo signatárov Martinskej deklarácie z 30. októbra 1918. Ruwenzori.html Ruwenzori Ruwenzori alebo Rwenzori (-u- bolo odstránené v roku 1980, aby bol názov viac v súlade s menom miestneho kmeňa) je malé sopečné pohorie vo Východoafrickej priekope na hraniciach Ugandy a Konga (býv. Zair). Je tu zriadený národný park. Pohorie sa často zvykne považovať za totožné s pohorím Montes Lunae (Mesačné vrchy, Vrchy Mesiaca) spomínaným Ptolemaiom, ale nie je to isté. Najvyšší vrch je Ngaliema (predtým nazývaný Margherita) vysoký 5109 m. Jeho výška sa udáva aj ako 5110 m, 5119 m či 5120 m a vrchol leží presne na štátnej hranici. Ruwenzori tvorí 120km dlhý hrebeň, ktorý sa ťahá pozdĺž konžsko-ugandskej hranice od severovýchodu na juhozápad. Ruwenzori je len jedno z troch afrických pohorí, ktorých vrcholy sú trvalo zasnežené. Neprístupné pohorie zahaľujú mraky, takže ich takmer 300 dní v roku nevidno. Keď sa oblaky konečne zdvihnú, objavia sa impozantné zasnežené štíty. Delenie (zoradené podľa výšky): * Stanley (iný názov: Náhorná plošina Stanley): * Ngaliema (5.109 m) * Alexandra (5.091 m) - Kongo * Albert (5.087 m) - Kongo * Möbius (4.918 m) - Uganda * Savoia (4.977 m) - Uganda * Wasuwamesu (4.462 m) - Kongo * Speke (iný názov: Náhorná plošina Speke): * Vittoria-Emanuele (4.890 m) - Uganda * Johnston (4.834 m) - Uganda * Baker (iný názov: Náhorná plošina Baker): * Edward (4.842 m) - Uganda * Semper (4.794 m) - Uganda * Wollaston (4.626 m) - Uganda * Moore (4.623 m) - Uganda * Luigi di Savoia (iné názvy: Náhorná plošina Luigi di Savoia): * Sella (4.627 m) - Uganda * Weismann (4.620 m) - Uganda * Stairs (4.545 m) - Uganda * Portal Peaks (iný názov: Náhorná plošina Portal Peaks): * Kihuma (4.391 m) - Uganda * Middle Portal (4.545 m) - Uganda * Rutara (4.280 m) - Uganda Rubikova_kocka.html Rubikova kocka Rozhádzaná Rubikova kocka Rubikova kocka v štádiu riešenia Vyriešená Rubikova kocka Rôzne verzie Rubikovej kocky Rubikova kocka je mechanický hlavolam, ktorý roku 1974 vynašiel maďarský sochár a architekt Ernő Rubik. Bol výnimočne obľúbený v 70. a 80. rokoch, kedy sa vyrábal v miliónových sériách. Má podobu plastovej kocky, ktorá sa skladá z menších rôznofarebných kociek, štandardne ich má 3×3×3. Existujú však aj ďalšie varianty: 2×2×2 ("vrecková"), 4×4×4 (tzv."Rubikova pomsta"), 5×5×5 a iné. Malé kocky sú prepojené pohyblivým mechanizmom, ktorý umožňuje ľubovoľnú vrstvu 9 kociek otočiť o násobok 90°. V zloženom stave má každá stena veľkej kocky jednu farbu. Úlohou je poskladať po rozhádzaní jednotlivých farieb kocku do pôvodného stavu. Pre kocku s rozmermi 3×3×3 pritom existuje (8! × 38−1) × (12! × 212−1)/2 = 43 252 003 274 489 856 000 možných polôh. Existuje niekoľko možných spôsobov skladania Rubikovej kocky. Kocka nikdy nemôže byť premiešaná tak, aby sa nedala vyriešiť. Iné projekty * Commons * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Externé odkazy * Rubikova kocka - Animation Rubik.html Rubik Rubik môže byť: * priezvisko, pozri Rubik (priezvisko) * Anja Rubik (* 1985), poľská modelka * Ernő Rubik (* 1944), maďarský vynálezca * Piotr Rubik (* 1968), poľský hudobný skladateľ * banské mesto v Albánsku, pozri Rubik (Albánsko) * fínska hudobná skupina, pozri Rubik (hudobná skupina) Symbol rozcestia Toto je rozlišovacia stránka — navigačná pomôcka obsahujúca zoznam iných článkov, ktoré by mohli mať rovnaký názov. Ak vás na túto stránku odkázal článok, prosíme Vás, aby ste sa k článku vrátili a opravili v ňom odkaz tak, aby odkazoval priamo na konkrétnu stránku z hore uvedeného zoznamu, ktorú autor článku myslel. Rubín.html Rubín Brúsený rubín. Rubín (lat. rubens, rubinus= červený) je drahokam, chemicky oxid hlinitý - AlO, mineralogicky korund. Iná drahokamová odroda korundu je modro sfarbený zafír. Červené sfarbenie spôsobuje zvýšený obsah obsah chrómu. Rubín je veľmi obľúbený drahý kameň. Pozri aj * Korund * Zafír Iné projekty * Commons * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Tento článok o neraste alebo hornine je zatiaľ príliš krátky (tzv. Topás "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Ruby_(sopka).html Ruby (sopka) Vlajka USA Ruby Obrázok Ruby (sopka) Batymtrická snímka vulkánu Ruby. Typ: |podmorský vulkán Posledná erupcia: |1995 Výška: |- 230 m n.m. Zemepisná dĺžka: |145°34'00'' E Zemepisná šírka: |15°37'00'' N Poloha: |Tichý oceán Pohorie: |--- Ruby je podmorský vulkán prevažne bazaltového zloženia, ktorý sa nachádza v tichomorskom vulkanickom ostrovnom oblúku Severné Mariány, severozápadne od ostrova Saipan a jeho vrchol je len 230 m pod hladinou mora. Jediná erupcia bola zaznamenaná v roku 1995. Externé odkazy * www.volcano.si.edu - Ruby na Global Volcanism Program (po anglicky) Rubídium.html Rubídium 37 kryptón ← rubídium → stroncium K ↑ Rb Periodická tabuľka - Rozšírená periodická tabuľka ↓ Cs Všeobecne Názov, Značka, Číslo |rubídium, Rb, 37 Séria |alkalické kovy Skupina, Perióda, Blok |1, 5, s Vzhľad |sivobiely | Atómová hmotnosť |85,4678(37)  g·mol^−1 Elektrónová konfigurácia |[Kr] 5s^1 Elektrónov na hladinu |2, 8, 18, 8, 1 Fyzikálne vlastnosti Skupenstvo |pevné Hustota (pri i.t.) |1,532  g·cm^−3 Hustota tekutiny v b.t. |1,46  g·cm^−3 Teplota topenia (tavenia)|312,46 K |(39,31 °C, 102,76 °F) Teplota varu |961 K |(688 °C, 1270 °F) Kritický bod |(odhad) |2093 K, 16 MPa Teplo vyparovania |2,19  kJ·mol^−1 Teplo tavenia |75,77  kJ·mol^−1 Tepelná kapacita |(25 °C) 31,060  J·mol^−1·K^−1 Tlak pary | P(Pa) | 1 | 10 | 100 | 1 k | 10 k | 100 k | | pri T(K) | 434 | 486 | 552 | 641 | 769 | 958 | Atómové vlastnosti Kryštálová štruktúra |kocková stredo centrovaná Oxidačné stupne |1 |(strongly zásaditý oxide) Elektronegativita |0,82 (Paulingova stupnica) Ionizačné energie |1.:  403,0  kJ·mol^−1 (viac) |----------------------------- |2.:  2633  kJ·mol^−1 |----------------------------- |3.:  3860  kJ·mol^−1 Atómový polomer |235  pm Atómový polomer (vyp.) |265  pm Kovalentný polomer |211  pm Van der Waalsov polomer |244 pm Rôzne Elektrický odpor |(20 °C) 128 n Ω·m Tepelná vodivosť |(300 K) 58,2  W·m^−1·K^−1 Rýchlosť zvuku (úzka tyč)|(20 °C) 1300 m/s Youngov modul |2,4  GPa Objemová pružnosť |2,5  GPa Mohsova tvrdosť |0,3 Brinellova tvrdosť |0,216  MPa Registračné číslo CAS |7440-17-7 Vybrané izotopy Hlavný článok: Izotopy rubídia |izotop | NA | t[1/2] | ZM | ER (MeV) | PR | | | | |ε |- |^83Kr| |^83Rb |syn |86,2 d |----+-----------+-----| | | | |γ |0,52, 0,53,|- | | | | | |0,55 | | | | | |ε |- |^84Kr| | | | |----+-----------+-----| | | | |β^+ |1,66, 0,78 |^84Kr| |^84Rb |syn |32,9 d |----+-----------+-----| | | | |γ |0,881 |- | | | | |β^- |0,892 |^84Sr| |^85Rb |72,168% |Rb je stabilný s 48 neutrónmi | | | | |β^- |1,775 |^86Sr| |^86Rb |syn |18,65 d |----+-----------+-----| | | | |γ |1,0767 |- | |^87Rb |27,835% |4,88×10^10 y |β^- |0,283 |^87Sr| Referencie Žieravina Veľmi horľavá látka Rubídium (rubidium) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Rb a protónové číslo 37. Rubídium patrí medzi alkalické kovy, vyznačuje sa veľkou reaktivitou a mimoriadne nízkym redox-potenciálom. Je to mäkký, ľahký a striebrolesklý kov, ktorý mimoriadne rýchlo, až eplozívne, reaguje s kyslíkom i vodou a v prírode sa s ním preto stretávame iba vo forme zlúčenín. Elementárne kovové rubídium je možné dlhodobo uchovávať pod vrstvou alifatických uhľovodíkov ako petrolej alebo nafta, s ktorými nereaguje. Soli rubídia farbia plameň na svetlofialovo. Rubídium bolo objavené v roku 1861 nemeckým chemikom Robertom W. Bunsenom a nemeckým fyzikom Gustavom R. Kirchhoffom použitím nimi objavenej spektrálnej analýzy. Výskyt v prírode, výroba a využitie Vďaka svojej veľkej reaktivite sa v prírode stretávame iba so zlúčeninami rubídia a to len s mocenstvom Rb^+. Obsah rubídia v zemskej kôre je pomerne vysoký, predpokladá sa, že zemská kôra obsahuje 100–300 mg Rb/kg. Priemerný obsah v morskej vode je približne 0,12 mg Rb/l. Vo vesmíre sa predpokladá výskyt jedného atómu rubídia na približne 6 miliárd atómov vodíka. V mineráloch zvyčajne sprevádza rubídium ostatné alkalické kovy. Pravdepodobne najvýznamnejší výskyt je v minerále lepidolit, čo je pomerne značne komplikovaný hlinito-kremičitan lítio-draselný. V tomto minerále sa obsah rubídia pohybuje okolo hodnoty 1,5% Elementárne rubídium sa vyrába elektrolýzou roztaveného chloridu rubidného na železnej katóde. Na grafitovej anóde pritom vzniká plynný chlór. Vzhľadom k svojej mimoriadnej nestálosti a reaktivite má kovové rubídium len minimálne praktické využitie. * Jeho nízky ionizačný potenciál dáva možnosť jeho uplatneniu vo fotočlánkoch, sloúžiacich na priamu premenu svetelnej energie na elektrickú. Zároveň je preto perspektívnym médiom pre iónové motory, ako pohonné jednotky kozmických plavidiel. * Pri výrobe katódových trubíc pracujúcich s nízkotlakovou náplňou inertného plynu sa rubídium používa ako filter na zachytenie a odstránenie posledných zbytkov reaktivných primiešaných plynov. * Soli rubídia sa pridávajú do zmesí zábavnej pyrotechniky a farbia vzniknuté svetelné efekty do fialova. V chemických zlúčeninách sa rubídium vyskytuje zásadne a iba ako kladne jednomocné Rb^+. Medzi známejšie zlúčeniny patria tieto chemické látky: * Reakciou rubídia s kyslíkom vzniká superoxid rubídny RbO. Rb + O → RbO * Reakcia rubídia s vodou vedie k vzniku silne zásaditej zlúčeniny, hydroxidu rubídneho RbOH, ktorý je na rozdiel od analogických zlúčenín sodíka a draslíka málo hygroskopický a je len veľmi obmedzene rozpustný vo vode. Iné projekty * Commons * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Periodická tabuľka chemických prvkov H   He Li Be   B C N O F Ne Na Mg   Al Si P S Cl Ar K Ca Sc   Ti V Cr Mn Fe Co Ni Cu Zn Ga Ge As Se Br Kr Rb Sr Y   Zr Nb Mo Tc Ru Rh Pd Ag Cd In Sn Sb Te I Xe Cs Ba La Ce Pr Nd Pm Sm Eu Gd Tb Dy Ho Er Tm Yb Lu Hf Ta W Re Os Ir Pt Au Hg Tl Pb Bi Po At Rn Fr Ra Ac Th Pa U Np Pu Am Cm Bk Cf Es Fm Md No Lr Rf Db Sg Bh Hs Mt Ds Rg Uub Uut Uuq Uup Uuh Uus Uuo Alkalické Kovy Prechodné Vzácne kovy alk. Lantanoidy Aktinoidy prvky Kovy Polokovy Nekovy Halogény plyny zemín Rubén_Ramírez_Hidalgo_f9c5.html Rubén Ramírez Hidalgo Rubén Ramírez Hidalgo (* 6. január 1978, Alicante, Španielsko) je súčasný španielsky profesionálny tenista. Finálové účasti na turnajoch ATP (3) Grand Slam Tennis Masters Cup ATP Masters Series ATP International Series Gold ATP International Series Štvorhra - prehry (3) Č. Dátum Turnaj Povrch Partner Súperi vo Skóre finále Vlajka Čile 4. február Viña del Mar, Vlajka Paul Capdeville 6-4 4-6 1. 2007 Čile antuka Španielska Vlajka 6-10 Álbert Montañés Španielska Oscar Hernandez 18. Costa Do Vlajka Vlajka Česka 2. február Sauipe, antuka Španielska Lukáš Dlouhý 2-6 2007 Brazília Álbert Montañés Vlajka Česka 6-7^4 Pavel Vízner Vlajka Argentíny 25. Buenos Aires, Vlajka Martín García 3. február Argentína antuka Španielska Vlajka 4-6 2-6 2007 Álbert Montañés Argentíny Sebastian Prieto Externé odkazy * Rubén Ramírez Hidalgo na stránkach ATP (po anglicky) Rubik_(priezvisko).html Rubik (priezvisko) Rubik Priezvisko muža Počet v SR: |2 Poradie podľa početnosti: |. Rubiková Priezvisko ženy Počet v SR: |1 Pôvod: | Podľa údajov z roku: |1995 Rozšírenie priezviska podľa www.slovnik.juls.savba.sk Rubik je priezvisko. Známi nositelia * Anja Rubik (* 1985), poľská modelka * Ernő Rubik (* 1944), maďarský vynálezca * Piotr Rubik (* 1968), poľský hudobný skladateľ Symbol rozcestia Toto je rozlišovacia stránka — navigačná pomôcka obsahujúca zoznam iných článkov, ktoré by mohli mať rovnaký názov. Ak vás na túto stránku odkázal článok, prosíme Vás, aby ste sa k článku vrátili a opravili v ňom odkaz tak, aby odkazoval priamo na konkrétnu stránku z hore uvedeného zoznamu, ktorú autor článku myslel. Rula.html Rula Rula Obrázok Rula Ortorula Zaradenie |premenené horniny |kremeň, sľudy, živce Hlavné minerály|(ortoklas, |plagioklasy) Akcesórie |grafit, granáty Textúra |pásková Farba/farby |sivá, hnedá Hustota | Rula je hornina zo skupiny premenených hornín. Obsahuje (podobne ako granit) kremeň, sľudy a živce. Od granitu sa líši zbridličnatením (plošným usporiadaním minerálov kolmo na smer tlaku). Podobne ako v svore sa v nej nachádza niekedy v menšom množstve aj granát. Má rovnobežne prúžkovitý vzhľad, v ktorom sa striedajú svetlé prúžky kremeňov a živcov s tmavšími prúžkami sľudy - najmä biotitu. Používa sa ako stavebný a dlažbový kameň a štrk. Pomerne rýchlo zvetráva. Klasifikácia Podľa pôvodu sa ruly delia na: * pararuly, ktoré vznikli premenou usadených hornín * ortoruly, ktoré vznikli premenou vyvrelých alebo premenených hornín, oproti pararulám majú vyšší podiel svetlých minerálov.^ Výskyt Ruly sa na Slovensku nachádzajú veporiku a všetkých jadrových pohoriach. V Čechách sa nachádzajú napr. na Šumave, v Orlických horách, Českomoravskej vrchovine a inde. Ruly súboru Acasta v Kandaskom Severozápadnom teritóriu asi 350 km severne od Yellowknife sú najstaršie známe horniny známe zo zemského povrchu. Ich vek je približne 4,03 miliardy rokov, čo zodpovedá hadaiku^. Referencie 1. ↑ http://www.mineraly.sk 2. ↑ http://homepage.mac.com Iné projekty * Commons * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Tento článok o neraste alebo hornine je zatiaľ príliš krátky (tzv. Topás "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Rumšiškės.html Rumšiškės V meste Rumšiškės sa nachádza múzeum tradičnej architektúry Litvy. Mesto je tiež súčasťou Kaunasského zátokového parku (litovsky: Kauno marių regioninis parkas). Zaujímavé linky * Oficiálna stránka Kaunasského zátokového parku Tento geografický článok je zatiaľ príliš krátky (tzv. Mapa sveta "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Rumunský.html Rumunský Rumunský je prídavné meno k slovu: * Rumunsko * Rumun * rumunčina Symbol rozcestia Toto je rozlišovacia stránka — navigačná pomôcka obsahujúca zoznam iných článkov, ktoré by mohli mať rovnaký názov. Ak vás na túto stránku odkázal článok, prosíme Vás, aby ste sa k článku vrátili a opravili v ňom odkaz tak, aby odkazoval priamo na konkrétnu stránku z hore uvedeného zoznamu, ktorú autor článku myslel. Rumanček_pravý.html Rumanček pravý Vedecká klasifikácia Doména Eukaryoty Ríša (regnum) Rastliny Vegetabilia Podríša (subregnum) Zelené Viridiplantae, Chlorobionta Vývojová línia Cievnaté Tracheophyta Vývojová vetva Semenné Spermatophyta Skupina Krytosemenné Angiospermae Rad (ordo) [] Asterales Druh (species) Rumanček pravý Matricaria recutita Vedecký názov Matricaria recutita Carl Linné, 1753 Synonymá Matricaria chamomilla Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku Rumanček pravý (Matricaria recutita) alebo rumanček kamilkový (Chamomilla recutita) ľudovo harmanček je liečivá rastlina z čeľade astrovité (Asteraceae). * Matricaria chamomilla * Chamomilla recutita Opis * Rumanček pravý je jednoročná bylina vysoká 15 až 50 cm. Celá rastlina charakteristicky vonia. * Stonka je priama, vetvená a lysá, málo olistená. * Listy sú jemné, striedavo prisedavé, 2x alebo 3x sperené, s úzko čiarkovitými špicatými úkrojkami. * Kvetné úbory tvoria zlatožlté trúbkovité a biele jazykovité kvety na predĺžených stopkách a sú usporiadané do laty. * Kvetný úbor má žltý terč a kužeľovité, duté lôžko, priemerne 4 - 5 mm vysoké. Dôležitým poznávacím znakom oproti podobným kmeňom je skutočnosť, že kvetné lôžko je duté. * Kvitne od júna do septembra. * Plodom je nažka sotva 1 mm dlhá. Stanovište Rastie ako poľná burina a na rumoviskách. V poslednej dobe sa pestuje i v poľných kultúrach. Nie je náročný na pôdu, preferuje ale hlinité pôdy s vyšším obsahom živín. Areál rozšírenia Pôvodný areál rozšírenia zahŕňal južnú Európu a oblasť Stredomoria. V priebehu doby sa pestovaním postupne rozšíril i do iných teplejších oblastí Európy i do Ameriky a Ázie. V južných oblastiach sa pestuje v poľných kultúrach. Na Slovensku a v Česku rastie celkom hojne na celom území od nížin až do podhoria. Použitie V liečiteľstve sa používa sušený kvet. Odvar či čaj z rumančeka pôsobí proti zápalovým chorobám, pri chorobách tráviaceho traktu, znižuje bolesť, hojí rany a bráni tvorbe jaziev. Hojne sa využíva i v kozmetickom priemysle. Niektorí ľudia sú však na rumanček alergickí. Obsahové látky Obsahuje silice s hlavnou zložkou chamazulénom, bisabol, farnesen, matricín, kumaríny , flavonoidy a polyacetylénové zlúčeniny. Galéria detail kvetu Iné projekty * Commons * Wikidruhy * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému * Spolupracuj na Wikispecies Wikidruhy ponúka informácie na tému Externé odkazy * http://botanika.wendys.cz/kytky/K38.php * http://sk2.goo.cz/zdravi_na_dlani/lecive_rostliny/hermanek.htm Rumunčina.html Rumunčina (limba română) Štáty Rumunsko a iné Región Juhovýchodná Európa Počet hovoriacich 24 miliónov Poradie ? indoeurópske jazyky Klasifikácia   románske jazyky balkánske románske jazyky rumunčina Písmo latinka Postavenie Úradný jazyk Rumunsko, Moldavsko (pod názvom moldavčina), Vojvodina (Srbsko) Regulátor Academia Română Jazykové kódy ISO 639-1 ro ISO 639-2 rum (B), ron (T) ISO 639-3 ron SIL Wikipédia Adresa ro.wikipedia.org Pomenovanie Wikipedia, enciclopedia liberă Pozri aj: Jazyk - Zoznam jazykov Rumunčina je románsky jazyk, hovorí ním asi 24 miliónov ľudí, z ktorých väčšina žije v Rumunsku (ale aj Maďarsko, Bulharsko, Vojvodina, Ukrajina). Vyvíjala sa v úzkom kontakte so slovanskými jazykmi. Písomná podoba používa latinku (mierne modifikovanú). Iné projekty * Commons * Wikislovník * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému * Spolupracuj na Wikislovníku Wikislovník ponúka heslo slovníka Tento článok je zatiaľ tzv. "výhonok". Text môžeš doplniť alebo zmeniť, keď hore klikneš na záložku "upraviť". Rum.html Rum Rum je druh alkoholického nápoja, ktorý sa vyrába z cukrovej trstiny. Poznáme biely rum a tmavý rum. Na Slovensku sa často predáva jeho napodobenina s názvom Um, pretože nie je vyrábaný z cukrovej trstiny. Obsah alkoholu v nápoji sa pohybuje od 36 do 40%. Iné projekty * Wikicitáty * Commons * Spolupracuj na Wikiquote Wikicitáty ponúka citáty od alebo o Rum * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Rum Rumince.html Rumince obec Štát Vlajka Slovenska Slovensko Kraj/oblasť/provincia/región ap. Banskobystrický Historický región Gemer Okres Rimavská Sobota Nadmorská výška 168 m n. m. Súradnice 48°22′12″S 20°17′14″V / 48.37, 20.28722 Rozloha 12,054161 km² (1 205 ha) Obyvateľstvo 401 (31. 12. 2005) Hustota 33 /km² Prvá písomná zmienka 1266 Starosta Marta Kleinová Časové pásmo SEČ (UTC+1) - letný čas SELČ (UTC+2) PSČ 980 50 (pošta Včelince) Telefónna predvoľba +421-47 Kód 515493 EČV RS Poloha v obce v rámci Slovenska Poloha v rámci Banskobystrického kraja Štatistika: MOŠ/MIS Rumince sú obec na Slovensku v okrese Rimavská Sobota. Obec so 416 obyvateľmi sa prvýkrát spomína ako Runya v roku 1323. Leží v Rimavskej kotline v širšom údolí rieky Slaná. Po roku 1427 ju vlastnili Soldosovci, ktorí tu postavili štyri zemianske kúrie. Dodnes sa zachovala iba jedna z 18. storočia vo veľmi zlom stave. Nachádza sa tu tiež reformovaný kostol so zaujímavou historizujúcou fasádou Tento geografický článok o mieste na Slovensku je zatiaľ Vlajka Slovenska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Externé odkazy * Mapy a letecké fotografie Súradnice: 48° 22' 12" s.š. 20° 17' 14" v.d. * Google maps * MSN World Atlas * Družicové fotografie z WikiMapia alebo Google * Mapa z Multimap alebo GlobalGuide * Letecké fotografie z TerraServer Mestá a obce okresu Rimavská Sobota (3+104) 31.12.2003 Abovce | Babinec | Barca | Belín | Blhovce | Bottovo | Budikovany | Bátka Cakov | Čerenčany | Čierny Potok | Číž | Dolné Zahorany | Dražice Drienčany | Drňa | Dubno | Dubovec | Dulovo | Figa | Gemerské Dechtáre Gemerské Michalovce | Gemerský Jablonec | Gemerček | Gortva | Hajnáčka Hnúšťa | Hodejov | Hodejovec | Horné Zahorany | Hostice | Hostišovce Hrachovo | Hrušovo | Hubovo | Husiná | Chanava | Chrámec | Ivanice Janice | Jesenské | Jestice | Kaloša | Kesovce | Klenovec | Kociha Konrádovce | Kraskovo | Krokava | Kružno | Kráľ | Kyjatice | Lehota nad Rimavicou | Lenartovce | Lenka | Lipovec | Lukovištia | Martinová Neporadza | Nižný Skálnik | Nová Bašta | Orávka | Ožďany | Padarovce Pavlovce | Petrovce | Poproč | Potok | Radnovce | Rakytník | Ratkovská Lehota | Ratkovská Suchá | Riečka | Rimavská Baňa | Rimavská Seč Rimavská Sobota | Rimavské Brezovo | Rimavské Janovce | Rimavské Zalužany Rovné | Rumince | Slizké | Stará Bašta | Stránska | Studená | Sútor Šimonovce | Širkovce | Španie Pole | Štrkovec | Tachty | Teplý Vrch Tisovec | Tomášovce | Uzovská Panica | Valice | Veľké Teriakovce | Veľký Blh | Večelkov | Vieska nad Blhom | Vlkyňa | Vyšné Valice | Vyšný Skálnik Včelince | Zacharovce | Zádor | Žíp Rumunský_lei.html Rumunský lei Minca s nominálnou hodnotou 1 ban Rumunský lei alebo leu (ISO 4217 RON; po rumunsky j.č. leu, mn. č. lei) je menová jednotka Rumunska, ktorá sa delí na 100 bani (singulár ban). 1. júna 2005 urobilo Rumunsko menovú reformu, čím sa zmenil ISO kód meny z ROL na RON a výmenný kurz bol stanovený na 1:10 000. v • d • e Meny používané v Európskej únii dnes a pred zavedením eura belgický frank · cyperská libra · holandský gulden · fínska marka · francúzsky frank · grécka drachma · írska libra · luxemburský Eurozóna frank · maltská líra · nemecká marka · (neexistujúce meny) portugalské escudo · rakúsky šiling · sanmarínska líra · slovinský toliar · španielska peseta · talianska líra · EU Flag vatikánska líra ERM II dánska koruna · estónska koruna · lotyšský lats · litovský litas · slovenská koruna britská libra · bulharský lev · česká koruna · Iné štáty EÚ gibraltárska libra · maďarský forint · poľský zlotý · rumunský lei · švédska koruna Rumburk.html Rumburk Rumburk Základné informácie Postavenie: |mesto NUTS 5 (obec): |CZ0421 562777 Kraj (NUTS 3): |Ústecký (CZ042) Okres (NUTS 4): |Děčín (CZ0421) Obec s rozšírenou pôsobnosťou:| Poverená obec: | Historická krajina: |Čechy Katastrálna výmera: | ? km² Počet obyvateľov: |11181 Zemepisná šírka: | Zemepisná dĺžka: | Nadmorská výška: | ? m PSČ: | Základné sídelné | jednotky: | Miestnych častí: | Katastrálne územie: | Adresa | mestského úradu: | Starosta / starostka: | Rumburk je mesto v Česku v okrese Děčín v Ústeckom kraji. 1. januára 2006 tu žilo 11181 obyvateľov, z toho 5472 mužov a 5709 žien, pričom priemerný vek v obci je 38,1 rokov (muži 36,8 rokov, ženy 39,3 rokov). Tento geografický článok o mieste v Česku je zatiaľ príliš Vlajka Česka krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Pozri aj * Zoznam obcí v Česku Mestá a obce okresu Děčín Arnoltice • Benešov nad Ploučnicí • Bynovec • Česká Kamenice • Děčín • Dobkovice • Dobrná • Dolní Habartice • Dolní Podluží • Dolní Poustevna • Doubice • Františkov nad Ploučnicí • Heřmanov • Horní Habartice • Horní Podluží • Hřensko • Huntířov • Chřibská • Janov • Janská • Jetřichovice • Jílové • Jiřetín pod Jedlovou • Jiříkov • Kámen • Krásná Lípa • Kunratice • Kytlice • Labská Stráň • Lipová • Lobendava • Ludvíkovice • Malá Veleň • Malšovice • Markvartice • Merboltice • Mikulášovice • Rumburk • Růžová • Rybniště • Srbská Kamenice • Staré Křečany • Starý Šachov • Šluknov • Těchlovice • Valkeřice • Varnsdorf • Velká Bukovina • Velký Šenov • Verneřice • Veselé • Vilémov Rumia.html Rumia Rumia Erb | Mapa | Základné údaje Vojvodstvo: |Pomoranské Powiat: |Powiat wejherowski Gmina: |Rumia (mestská) Poloha: |s. š. v. d. Nadmorská výška: |  m n.m. Rozloha: |km² Počet obyvateľov: |44663 (30.6.2007) Hustota obyvateľstva: |obyvateľ(ov)/km^2 Nacionále TERC10: | EČV: | PSČ: | Telefónna predvoľba: | Oficiálne adresy Adresa: | E-mail: | Telefón: | Fax: | Politika Primátor: | Rumia je mesto v Poľsku v Pomoranskom vojvodstve v okrese Powiat wejherowski v rovnomennej gmine. Žije tu 44663 obyvateľov (30.6.2007). Rumanová.html Rumanová Rumanová Erb | Vlajka | Mapa Rumanová Základné údaje Kraj: |Nitriansky Okres: |Nitra Región: |Západné Slovensko Poloha: |48° 20' 40" s. š. |17° 52' 20" v. d. Nadmorská výška: |224 až 148 m n.m. Rozloha: |1165 ha km² Počet obyvateľov: |786 (31.12.2007) Hustota obyvateľstva: |6,8 obyvateľ(ov)/km^2 Prvá písomná zmienka: |1156 Nacionále Štatistická územná |500712 jednotka: | EČV: |NR PSČ: |951 37 Telefónna predvoľba: |+421 (0)37 Oficiálne adresy Adresa obecného úradu: |Rumanová 1 Web: |www.rumanova.sk E-mail: |rumanova@rumanova.sk Telefón: |+421 (0)37 6588 126 Fax: |+421 (0)37 6588 126 Politika Starosta: |Dušan Dolinský Zdroje údajov Mestská a obecná štatistika SR (SŠÚ), http://obce.info Rumanová je obec na Slovensku v okrese Nitra. V obci je rímskokatolícky kostol Ružencovej Panny Márie z roku 1724, doplnený vežou v roku 1900. Externé odkazy * Stránka o meteorite nájdenom v katastri obce * Oficialna stranka obce * * [ ] Tento geografický článok o mieste na Slovensku je zatiaľ Vlajka Slovenska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Mestá a obce okresu Nitra (2+60) 31.12.2003 Alekšince | Báb | Babindol | Bádice | Branč | Cabaj-Čápor | Čab Čakajovce | Čechynce | Čeľadice | Čifáre | Dolné Lefantovce | Dolné Obdokovce | Golianovo | Horné Lefantovce | Hosťová | Hruboňovo | Ivanka pri Nitre | Jarok | Jelenec | Jelšovce | Kapince | Klasov | Kolíňany Lehota | Lúčnica nad Žitavou | Ľudovítová | Lukáčovce | Lužianky | Malé Chyndice | Malé Zálužie | Malý Cetín | Malý Lapáš | Melek | Mojmírovce Nitra | Nitrianske Hrnčiarovce | Nová Ves nad Žitavou | Nové Sady | Paňa Podhorany | Pohranice | Poľný Kesov | Rišňovce | Rumanová | Svätoplukovo Štefanovičová | Štitáre | Šurianky | Tajná | Telince | Veľká Dolina Veľké Chyndice | Veľké Zálužie | Veľký Cetín | Veľký Lapáš | Vinodol Vráble | Výčapy-Opatovce | Zbehy | Žirany | Žitavce Rumunsko.html Rumunsko Vlajka Rumunska Znak Rumunska Vlajka Znak Národné motto: nie je Štátna hymna: Deșteaptă-te, române! Miestny názov • dlhý Republica România • krátky România Hlavné mesto Bukurešť °′ .š. °′ .d. Najväčšie mesto Bukurešť rumunčina Úradné jazyky na rôznych miestnych úrovniach sú úradnými jazykmi tiež maďarčina, nemčina, rómčina, ukrajinčina a srbčina Štátne zriadenie demokratická republika hlava štátu Traian Băsescu predseda vlády Călin Popescu-Tăriceanu Vznik 10. máj 1877 Susedia Bulharsko, Srbsko, Maďarsko, Ukrajina, Moldavsko Rozloha • celková 238 391 km² (80.) • voda (%) 7 160 km² (3,1 %) Počet obyvateľov • odhad (2005) 22 329 977 (49.) • sčítanie (2005) 22 329 977 • hustota (2005) 93 /km² (104.) Mena lei (=100 bani) () Časové pásmo (UTC+2) • Letný čas (UTC+3) Medzinárodný kód ROU / RO Medzinárodná poznávacia RO značka Internetová doména .ro Smerové telefónne číslo +40 Gramotnosť: 97 % Rumunsko je štát v juhovýchodnej Európe. Nachádza sa na severe od Balkánskeho polostrova. Susedí s Ukrajinou a Moldavskom na severovýchode, s Maďarskom na severozápade, so Srbskom na západe a s Bulharskom na juhu. Východné brehy obmýva Čierne more. Od 1. januára 2007 je Rumunsko členom Európskej Únie. Najväčšia rieka v Rumunsku, Dunaj, vytvára celú južnú hranicu s Bulharskom. Hranicu s Moldavskom tvorí tiež rieka, Prut, ktorá sa vlieva do Dunaja. Stred krajiny je hornatý, dominujú Karpaty. Najvyššia hora Moldoveanu, dosahuje výšku 2544 metrov. Pohraničné oblasti tvoria nížiny, Veľká dunajská kotlina na západe, Valašská nížina na juhu a rovina okolo rieky Prut na východe. Na západe sa rozkladá pohorie Munţii Apuseni. Najdôležitejšie mestá sú Bukurešť, Brašov, Temešvár, Kluž, Konstanca, Krajova a Jasy. Obyvateľstvo Jazyky rumunčina (91 %), maďarčina (6,7 %), rómčina (1,1 %) Vierovyznanie pravoslávni 86,7 %, rímski katolíci 4,7 %, reformovaní(kalvíni) 3,2 %, grécki katolíci 0,9 %, moslimovia 0,3 % Etnické zloženie Rumuni 89,5 %, Maďari 6,6 %, Rómovia 2,5 %, Ukrajinci 0,8 % Nemci 0,3 % Rusi 0,2 % Turci a Tatári 0,3 % Slováci 0,1 % Administratívne členenie Bližšie informácie v hlavnom článku: Administratívne členenie Rumunska Iné projekty * Commons * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Rumunské župy Tento geografický článok je zatiaľ príliš krátky (tzv. Mapa sveta "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. v • d • e Hlavné mesto Bukurešť | Alba | Arad | Argeş | Bacău | Bihor Bistriţa-Năsăud | Botoşani | Braşov | Brăila | Buzău | Caraş-Severin Călăraşi | Cluj | Constanţa | Covasna | Dâmboviţa | Dolj | Galaţi Gorj | Giurgiu | Harghita | Hunedoara | Ialomiţa | Iaşi | Ilfov Maramureş | Mehedinţi | Mureş | Neamț | Olt | Prahova | Satu Mare Sălaj | Sibiu | Suceava | Teleorman | Timiş | Tulcea | Vaslui Vâlcea | Vrancea Organizácia Severoatlantickej zmluvy (NATO) Belgicko | Bulharsko | Česko | Dánsko  Estónsko | Francúzsko | Grécko | Holandsko  Island | Kanada | Litva | Lotyšsko  Členské štáty Luxembursko | Maďarsko | Nemecko | Nórsko  Poľsko | Portugalsko | Rumunsko | Vlajka NATO Slovensko | Slovinsko | Spojené kráľovstvo  Spojené štáty americké | Španielsko  Taliansko | Turecko Kandidátske štáty Albánsko | Chorvátsko | Macedónsko Štáty Európskej únie Belgicko | Bulharsko | Cyprus | Česko  Dánsko | Estónsko | Fínsko  Francúzsko | Grécko | Holandsko  Írsko | Litva | Lotyšsko  Členské štáty Luxembursko | Maďarsko | Malta | Zástava Nemecko | Poľsko | Portugalsko | Európskej únie Rakúsko | Rumunsko | Slovensko  Slovinsko | Spojené kráľovstvo  Španielsko | Švédsko | Taliansko Kandidátske krajiny Chorvátsko | Macedónsko | Turecko Krajiny v Európe Albánsko | Andorra | Belgicko | Bielorusko | Bosna a Hercegovina  Bulharsko | Cyprus | Česko | Čierna Hora | Dánsko | Estónsko  Fínsko | Francúzsko | Grécko | Holandsko | Chorvátsko | Island  Írsko | Lichtenštajnsko | Litva | Lotyšsko | Luxembursko  Maďarsko | Malta | Moldavsko | Monako | Nemecko | Nórsko | Poľsko  Portugalsko | Rakúsko | Macedónsko | Rumunsko | Rusko | San Maríno  Slovensko | Slovinsko | Španielsko | Spojené kráľovstvo | Srbsko  Švajčiarsko | Švédsko | Taliansko | Turecko | Ukrajina | Vatikán Ostatné územia: Faerské ostrovy | Gibraltár | Guernsey | Jan Mayen  Jersey | Man | Svalbard Členovia Svetovej obchodnej organizácie (WTO) Albánsko · Angola · Antigua a Barbuda · Argentína · Arménsko · Austrália · Bahrajn · Bangladéš · Barbados · Belize · Benin · Bolívia · Botswana · Brazília · Brunej · Burkina Faso · Barma · Burundi · Kambodža · Kamerun · Kanada · Stredoafrická republika · Čad · Čile · Čína · Kolumbia · Kongo · Zair · Kostarika · Pobrežie Slonoviny · Chorvátsko · Kuba · Džibutsko · Dominika · Dominikánska republika · Ekvádor · Egypt · Salvádor · Európska únia · Macedónsko · Fidži · Gabon · Gambia · Gruzínsko · Ghana · Grenada · Guatemala · Guinea · Guinea-Bissau · Guyana · Haiti · Honduras · Hong Kong · Island · India · Indonézia · Izrael · Jamajka · Japonsko · Jordánsko · Keňa · Južná Kórea · Kuvajt · Kirgizsko · Lesotho · Lichtenštajnsko · Macao · Madagaskar · Malawi · Malajzia · Maldivy · Mali · Mauritánia · Maurícius · Mexiko · Moldavsko · Mongolsko · Maroko · Mozambik · Namíbia · Nepál · Nový Zéland · Nikaragua · Niger · Nigéria · Nórsko · Omán · Pakistan · Panama · Papua-Nová Guinea · Paraguaj · Peru · Filipíny · Katar · Rwanda · Svätý Krištof a Nevis · Svätá Lucia · Svätý Vincent a Grenadíny · Saudská Arábia · Senegal · Sierra Leone · Singapur · Šalamúnove ostrovy · Juhoafrická republika · Srí Lanka · Surinam · Svazijsko · Švajčiarsko · Taiwan · Tanzánia · Thajsko · Togo · Tonga · Trinidad a Tobago · Tunisko · Turecko · Uganda · Ukrajina · Spojené arabské emiráty · Spojené štáty · Uruguaj · Venezuela · Vietnam · Zambia · Zimbabwe Všetkých 27 štátov Európskej únie je členom WTO: Rakúsko · Belgicko · Bulharsko · Cyprus · Česko · Dánsko · Estónsko · Fínsko · Francúzsko · Nemecko · Grécko · Maďarsko · Írsko · Taliansko · Lotyšsko · Litva · Luxembursko · Malta · Holandsko a Holandské Antily · Poľsko · Portugalsko · Rumunsko · Slovensko · Slovinsko · Španielsko · Švédsko · Spojené kráľovstvo Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe Albánsko · Andorra · Arménsko · Rakúsko · Azerbajdžan · Bielorusko · Belgicko · Bosna a Hercegovina · Bulharsko · Kanada · Chorvátsko · Cyprus · Česko · Dánsko · Estónsko · Fínsko · Francúzsko · Gruzínsko · Nemecko · Grécko · Svätá stolica · Maďarsko · Island · Írsko · Taliansko · Kazachstan Členovia · Kirgizsko · Lotyšsko · Lichtenštajnsko · Litva · Luxembursko · Macedónsko · Malta · Moldavsko · Monako · Čierna Hora · Holandsko · Nórsko · Poľsko · Portugalsko · Rumunsko · Rusko · San Maríno · Srbsko · Slovensko · Slovinsko · Španielsko · Švédsko · Švajčiarsko · Tadžikistan · Turecko · Turkménsko · Ukrajina · Spojené kráľovstvo · Spojené štáty · Uzbekistan Partneri pre Afganistan · Alžírsko · Egypt · Izrael · Japonsko · Jordánsko spoluprácu · Mongolsko · Maroko · Južná Kórea · Thajsko Rumba.html Rumba Latinskoamerické tance čačača CC jive JI mambo M pasodoble PD rumba RU samba SA Rumba je druh latinskoamerického tanca. Súčasná rumba vznikla vzájomným ovplyvňovaním ľudového tanca s názvom „danza habanera“ a rumby-bolera, ktorú tancovala na Kube kreolská aristokracia. V roku 1930 sa rumba dostáva cez New York do Európy, kde sa rýchlo rozšírila. U nás sa tancovala upravená do štvorcovej formy (square system) a priniesla uvoľnené držanie v páre. Do roku 1960 sa tancovala štvorcová rumba (so základom v prvom kroku na prvú dobu taktu), neskôr sa rozširuje rumba kubánska (cuban system), kde sa prvý krok tancuje vpred na druhú dobu taktu. Rumba má 4/4 rytmus a 25-28 taktov za minútu. História Rumba (alebo tiež rhumba) je jedným z najstarších latinskoamerických tancov, keďže jej začiatky sú niekde v 16. storočí – v čase, keď boli z Afriky na Kubu privážaní čierni otroci. Tance otrokov využívali menej pohybu nôh a viac pohybu zvyšku tela. Ich rumba bola pôvodne pantomímou, znázorňujúcou pytačky zvierat a vtáctva pred párením. To, že pri tanci zostávajú plecia stále v rovnakej výške, môže byť odvodené od držania tela otrokov nesúcich ťažké bremená. Od života otrokov sa podobne dajú odvodiť aj niektoré ďalšie figúry rumby. Rumba ako ju poznáme dnes vznikla niekedy v 19. storočí vzájomným ovplyvňovaním černošských tancov, ľudového tanca danza habanera a tanca kubánskej aristrokracie rumba-bolero. Ďalšie tance, ktoré rumbu ovplyvňovali, sú Son, Guagira, Guaracha a Naningo. Od roku 1913 sa Kubánci pokúšali priblížiť rumbu Severoameričanom, čo sa im podarilo až v roku 1935 filmom „Rumba“ s Georgom Raftom v hlavnej úlohe. Do Európy rumba preniká okolo obdobia pred druhou svetovou vojnou a rýchlo sa rozširuje jej štvorcová forma (square system), kde sa krok začína na prvú dobu. Neskôr nadšenec latinskoamerických tancov Pierre Margolie zaviedol na prvú dobu taktu pauzu, počas ktorej sa hýbu len boky, čo sa označuje za kubánsku rumbu (cuban system). Kubánska rumba sa tancuje v podobe akú zaviedol Margolie až dodnes. Charakter tanca Rumba je pomalá, romantická, nežná, plná citov. Je to najzmyselnejší latinskoamerický tanec, a pre mnohých tanečníkov aj najobľúbenejší. Právom je prezývaná „tanec lásky“, pretože partneri si hľadia hlboko do očí. Pohyb vychádza z prenášania váhy z jednej nohy na druhú, čo spôsobuje príťažlivé pohyby bokov. Rumba rozpráva príbeh zvodnej ženy, ktorá sa pokúša privábiť vyvoleného muža. Zvyknú sa objavovať ženské prvky ľahkého výsmechu a unikanie partnerovi. Muž je najprv objektom túžby, aby ho neskôr partnerka odmietla. Na zmyselné a erotické lákanie ženy odpovedá muž vyjadrením a predvedením svojej mužne sily, usilujúc sa získať jej priazeň. Rumanček_diskovitý.html Rumanček diskovitý Rumanček diskovitý (Matricaria discoidea) Rumanček diskovitý (lat. Matricaria discoidea) je rastlina z čeľade astrovité (Asteraceae). Rumanček diskovitý je jednoročná bylina s priamou, bohato rozkonárenou a husto olistenou stonkou. Perovito strihané listy sú striedavé, sediace. Úbory rastú jednotlivo na koncoch rozkonárených stoniek; sú žltozelené, kvetné lôžko je duté, jazykovité listy na okraji chýbajú. Plody sú nažky. Rastlina príjemne vonia. Pochádza zo Severnej Ameriky a východnej Ázie a v minulom storočí sa dostala z botanických záhrad do Európy, kde sa veľmi rýchlo rozšírila. Možno ju nájsť pri okrajoch ciest, na dvoroch a na smetiskách. Tento druh rumančeka v chladnejších oblastiach úplne nahrádza rumanček pravý, ktorý v nich už nerastie. Synonymá * Chamomilla suaveolens * Matricaria matricarioides * Matricaria suaveolens Zdroj * J. Volák, J. Stodola, F. Severa - Veľká kniha liečivých rastlín Iné projekty * Commons * Wikidruhy * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému * Spolupracuj na Wikispecies Wikidruhy ponúka informácie na tému Rumuni.html Rumuni Rumuni (po rumunsky: români) sú románsky národ, žijúci najmä v Rumunsku, ako menšina v Srbsku, Maďarsku a zámorí. Ich odhadovaný počet vo svete je 26 miliónov. Ako jazyk používajú rumunčinu, ako písmo latinku. Náboženstvo je pravoslávne, sčasti sú protestanti. Rumuni sú potomkovia romanizovaných Dákov, ktorí sa zmiešali s Gótmi, Slovanmi a Maďarmi. Pozri aj článok Valasi. Tento geografický článok je zatiaľ príliš krátky (tzv. Mapa sveta "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Rutil.html Rutil Rutil Obrázok Rutil TiO Trieda |Oxidy a hydroxidy Zaradenie |IV/D.02-10 Rok objavenia |1803 Pôvod názvu |z lat. rutilus - |červenkastý IMA status |prijatý  (1959) Kryštalografia Kryšt. sústava |tetragonálna Bodová grupa |4/mmm Priestorová grupa|P 4/mmm |a=4,594 Å Mriežkové param. |c=2,958 Å |V=62,43 |Z=2 Morfológia |masívny, zrnitý, |prizmatické |kryštály, predĺžené Habitus |pozdĺž osi Z |ukončené tvarmi |{101}, {111}, |vzácnejšie sú |pyramidálne kryštály |bežné dvojčatné |zrasty podľa {011}, Zrasty |{031}, menej sa |vyskytujú aj |šestorčatá, |osmorčatá Optické vlastnosti Farba(y) |červený, |červenohnedý, hnedý Farba vrypu |šedočierny Lesk |diamantový Priesvitnosť |priehľadný až opakný Indexy lomu |n[ε]=2,621 |n[ω]=2,908 Dvojlom |δ=0,287 Fyzikálne vlastnosti Tvrdosť (Mohs) |6-6,5 Hustota |4,21-4,25 kg.dm^-3 Štiepateľnosť |dobrá podľa {110}, |zlá podľa {100} Lom |nepravidelný Ostatné Rádioaktivita |nerádioaktívny Odrody a variety iserit, lusterit, nigrit, sagenit Rutil je minerál kryštalizujúci v tetragonálnej sústave, chemicky oxid titaničitý - TiO. Vlastnosti Rutil sa vyskytuje vo forme dlhostĺpcovitých, prizmatických alebo ihličkovitých kryštáloch, vertikálne ryhovaných. Niekedy vytvára ihličky v kryštáloch kremeňa. Býva červeno, žlto, hnedo alebo čierno sfarbený. Väčšinou je nepriehľadný alebo priesvitný. Lesk rutilu je diamantový. Nepôsobia naň kyseliny a má vysoký bod tavenia. Vznik Vzniká predovšetkým ako akcesorický minerál v magmatitoch, žulách syenitoch, dioritoch, prípadne v metamorfitoch ako rula, svor. Pekne kryštalizovaný býva v žilách alpského typu. U nás je veľmi vzácny, aj keď bol prvýkrát opísaný (pod názvom bazaltový rubín) v roku 1772 z lokality Veľká Revúca (dnes Revúca). Pozri aj * Zoznam minerálov Iné projekty * Commons * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Externé odkazy * Rutil na www.mindat.org Rutland_(Anglicko)_6d3e.html Rutland (Anglicko) Rutland Obrázok:EnglandRutland.png Geografia |ceremoniálne |grófstvo, Postavenie: |jednostupňový |celok, |tradičné |grófstvo Región: |East Midlands Rozloha: |45. miesto - Celkovo |382 km² - District |118. miesto Administratívne stredisko:|Oakham ISO 3166-2: |GB-RUT Kód ONS: |00FP NUTS 3: |UKF22 Demografia Počet obyvateľov: |47. miesto - Celkovo (2003 odh.) |35 651 - Hustota obyvateľstva |91 / km² - District |348. miesto Etnicita: |98,1% belochov Politika Rutland Rada grófstva http://www.rutland.gov.uk/ Exekutíva: |Konzervatívci Poslanci v parlamente UK: |Alan Duncan Rutland je ceremoniálne grófstvo, tradičné grófstvo (vôbec najmenšie) a jednostupňový celok (formálne typu grófstvo) v Anglicku. Tento geografický článok o mieste v Spojenom kráľovstve je Vlajka UK zatiaľ príliš krátky (tzv. "Výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Ruténium.html Ruténium 44 technécium ← ruténium → ródium Fe ↑ Ru Periodická tabuľka - Rozšírená periodická tabuľka ↓ Os Všeobecne Názov, Značka, Číslo |ruténium, Ru, 44 Séria |prechodné prvky Skupina, Perióda, Blok |8, 5, d Vzhľad |striebrobiely kov | Atómová hmotnosť |101,07(44)  g·mol^−1 Elektrónová konfigurácia |[Kr] 4d^7 5s^1 Elektrónov na hladinu |2, 8, 18, 15, 1 Fyzikálne vlastnosti Hustota (pri i.t.) |12,45  g·cm^−3 Hustota tekutiny v b.t. |10,65  g·cm^−3 Teplota topenia (tavenia)|2607 K |(2334 °C, 4233 °F) Teplota varu |4423 K |(4150 °C, 7502 °F) Teplo vyparovania |38,59  kJ·mol^−1 Teplo tavenia |591,6  kJ·mol^−1 Tepelná kapacita |(25 °C) 24,06  J·mol^−1·K^−1 Tlak pary | P(Pa) | 1 | 10 | 100 | 1 k | 10 k |100 k | | pri T(K) | 2588 | 2811 | 3087 | 3424 | 3845 | 4388 | Atómové vlastnosti Kryštálová štruktúra |hexagonálna Oxidačné stupne |2, 3, 4, 6, 8 |(stredne kyslý) Elektronegativita |2,2 (Paulingova stupnica) Ionizačné energie |1.: 710,2 kJ/mol |---------------------------- |2.: 1620 kJ/mol |3.: 2747 kJ/mol Atómový polomer |130  pm Atómový polomer (vyp.) |178  pm Kovalentný polomer |126  pm Rôzne Elektrický odpor |(0 °C) 71 nΩ·m Tepelná vodivosť |(300 K) 117  W·m^−1·K^−1 Tepelná roztiažnosť |(25 °C) 6,4  µm·m^−1·K^−1 Rýchlosť zvuku (úzka tyč)|(20 °C) 5970 m/s Youngov modul |447  GPa Pružnosť v šmyku |173  GPa Objemová pružnosť |220  GPa Poissonova konštanta |0,30 Mohsova tvrdosť |6,5 Brinellova tvrdosť |2160  MPa Registračné číslo CAS |7440-18-8 Vybrané izotopy Hlavný článok: Izotopy ruténia | izotop | NA | t[1/2] | ZM | ER (MeV) | PR | |^96Ru |5,52% |Ru je stabilný s 52 neutrónmi | | | | |ε |- |^97Tc | |^97Ru |syn |2,9 d |----+-------------+-------| | | | |γ |0,215, 0,324 |- | |^98Ru |1,88% |Ru je stabilný s 54 neutrónmi | |^99Ru |12,7% |Ru je stabilný s 55 neutrónmi | |^100Ru |12,6% |Ru je stabilný s 56 neutrónmi | |^101Ru |17,0% |Ru je stabilný s 57 neutrónmi | |^102Ru |31,6% |Ru je stabilný s 58 neutrónmi | | | | |β^- |0,226 |^103Rh | |^103Ru |syn |39,26 d |----+-------------+-------| | | | |γ |0,497 |- | |^104Ru |18,7% |Ru je stabilný s 60 neutrónmi | |^106Ru |syn |373,59 d |β^- |0,039 |^106Rh | Referencie Ruténium (lat. Ruthenia = Rus(ko)) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Ru a protónové číslo 44. Ruténium bolo objavené roku 1844. Je to ušľachtilý, pomerne tvrdý aj keď krehký kov, elektricky aj tepelne stredne dobre vodivý. Spoločne s ródiom a paládiom patrí do tzv. triády ľahkých platinových kovov. V prírode sprevádza platinové kovy, hlavné náleziská sú na Urale a v Amerike. Chemicky je veľmi odolný a najlepšie ho prevedieme do roztoku po oxidačnom alkalickom tavení s hydroxidom a peroxidom sodným. Využitie Menšie množstvá ruténia sa niekedy legujú do zliatin s platinou a paládiom pre zvýšenie ich tvrdosti a mechanickej odolnosti. Pridanie malého množstva ruténia do titánových zliatin podstatným spôsobom zvyšuje ich odolnosť voči korózii. Zliatina platiny s 5% prímesou ruténia sa používa na výrobu luxusných náramkových hodiniek s maximálnou odolnosťou voči mechanickému alebo chemickému poškodeniu. Katalyzátory na báze oxidu ruténia úspešne odstraňujú sirovodík z ropy a ropných produktov. V poslednej dobe sa vo farmaceutickom priemysle intenzívne skúmajú komplexné zlúčeniny ruténia, ktoré sa môžu stať základom veľmi účinných cytostatík. Iné projekty * Commons * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Periodická tabuľka chemických prvkov H   He Li Be   B C N O F Ne Na Mg   Al Si P S Cl Ar K Ca Sc   Ti V Cr Mn Fe Co Ni Cu Zn Ga Ge As Se Br Kr Rb Sr Y   Zr Nb Mo Tc Ru Rh Pd Ag Cd In Sn Sb Te I Xe Cs Ba La Ce Pr Nd Pm Sm Eu Gd Tb Dy Ho Er Tm Yb Lu Hf Ta W Re Os Ir Pt Au Hg Tl Pb Bi Po At Rn Fr Ra Ac Th Pa U Np Pu Am Cm Bk Cf Es Fm Md No Lr Rf Db Sg Bh Hs Mt Ds Rg Uub Uut Uuq Uup Uuh Uus Uuo Alkalické Kovy Prechodné Vzácne kovy alk. Lantanoidy Aktinoidy prvky Kovy Polokovy Nekovy Halogény plyny zemín Ruth_Fultonová_Benedictová_ac0f.html Ruth Fultonová Benedictová Ruth Fultonová Benedictová (* 6. jún 1887, New York – 19. september 1948) bola americká antropologička. V rokoch 1919-1921 navštevovala prednášky na New School for Social Research (NY) (vrátane prednášok A. Goldenweisera). Na Columbijskej univerzite sa stala asistentkou F. Boasa, žiačkou a blízkou spolupracovníčkou jej bola Margaret Meadová. V priebehu 20. a 30. rokov 20. storočia viedla terénne výskumy niektorých kmeňov pôvodného obyvateľstva Ameriky a na Novej Guiney. Výsledkami skúmaní podoprela teórie kultúrneho determinizmu a kultúrneho relativizmu. Vo svojich prácach operuje s pojmami ako sú zvyk, kultúrna konfigurácia, kultúrne vzorce. Bibliografia * The Concept of the Guardian Spirit in North America (1923) * Patterns of Culture (1934) * Zuni Mythology (1935) * Race, Science and Politics (1940) * The Chrysanthemum and the Sword (1946) Referencie * Kanovský, M.: Kultúrna a sociálna antropológia. Osobnosti a teórie. Bratislava: Chronos, 2004 Rutherfordium.html Rutherfordium 104 lawrencium ← rutherfordium → dubnium Hf ↑ Rf Periodická tabuľka - Rozšírená periodická tabuľka ↓ (Upq) Všeobecne Názov, Značka, Číslo |rutherfordium, Rf, 104 Séria |predchodné prvky Skupina, Perióda, Blok |4, 7, d Atómová hmotnosť |(265)  g·mol^−1 Elektrónová konfigurácia |asi [Rn] 5f^14 6d^2 7s^2 Elektrónov na hladinu |2, 8, 18, 32, 32, 10, 2 Fyzikálne vlastnosti Skupenstvo |asi pevné Hustota (pri i.t.) |23 (odhad)  g·cm^−3 Atómové vlastnosti Kryštálová štruktúra |kocková stredo centrovaná Oxidačné stupne |3, 4 Ionizačné energie |1.: 580 kJ/mol Atómový polomer (vyp.) |150  pm Kovalentný polomer |74 (vyp.)  pm Rôzne Registračné číslo CAS |53850-36-5 Vybrané izotopy Hlavný článok: Izotopy rutherfordia | izotop | NA | t[1/2] | ZM | ER (MeV) | PR | |^265Rf |syn |13 h | | | | Referencie Rutherfordium (lat. rutherfordium) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Rf a protónové číslo 104. Je 12. transuránom, silne rádioaktívny kovový prvok, pripravovaný umelo v jadrovom reaktore alebo urýchľovači častíc. * Atómové číslo: 104 * Relatívna atómová hmotnosť: 261 amu Elektrónová konfigurácia rutherfordia Je to rádioaktívny kovový prvok, ktorý doposiaľ nebol izolovaný v dostatočne veľkom množstve, aby bolo možné určiť všetky jeho fyzikálne konštanty. Pri svojej polohe v periodickej tabuľke by svojimi vlastnosťami mal pripomínať hafnium. Periodická tabuľka chemických prvkov H   He Li Be   B C N O F Ne Na Mg   Al Si P S Cl Ar K Ca Sc   Ti V Cr Mn Fe Co Ni Cu Zn Ga Ge As Se Br Kr Rb Sr Y   Zr Nb Mo Tc Ru Rh Pd Ag Cd In Sn Sb Te I Xe Cs Ba La Ce Pr Nd Pm Sm Eu Gd Tb Dy Ho Er Tm Yb Lu Hf Ta W Re Os Ir Pt Au Hg Tl Pb Bi Po At Rn Fr Ra Ac Th Pa U Np Pu Am Cm Bk Cf Es Fm Md No Lr Rf Db Sg Bh Hs Mt Ds Rg Uub Uut Uuq Uup Uuh Uus Uuo Alkalické Kovy Prechodné Vzácne kovy alk. Lantanoidy Aktinoidy prvky Kovy Polokovy Nekovy Halogény plyny zemín Rutín.html Rutín Rutín je flavonoid rastlinného pôvodu, pomáha k zníženiu nadmernej priepustnosti krvných kapilár pri vysokom krvnom tlaku a má antioxidačný účinnok. Prejav nedostatku Praskanie ciev, drobné krvácania pod kožu, krvácanie z nosa. Účinky Priaznivo ovplyvňuje priepustnosť stien kapilár a tým zmenšuje možnosť tvorby opuchov, má antioxidačné vlastnosti - chráni vitamín C pred oxidáciou a zvyšuje jeho efektivitu. Je vhodný pri častých krvácaniach z ďasien a nosa. Prírodne zdroje Pohánka Rutland.html Rutland Rutland môže byť: * grófstvo v Anglicku, pozri Rutland (Anglicko) * ostrov v Andamanoch a Nikobaroch, pozri Rutland (ostrov) * v USA: * Rutland (Illinois) * Rutland (Iowa) * Rutland (Massachusetts) * Rutland Township (Minnesota) * Rutland (New York) * Rutland (Severná Dakota) * Rutland (Ohio) * Rutland Township (Pensylvánia) * Rutland (Južná Dakota) * Rutland (Vermont) * Rutland County (Vermont) * Rutland (Wisconsin) Pozri aj: * Rutland City (Vermont) * Rutland Charter Township (Michigan) * Rutland Railroad (železnica v Novom Anglicku v USA). Symbol rozcestia Toto je rozlišovacia stránka — navigačná pomôcka obsahujúca zoznam iných článkov, ktoré by mohli mať rovnaký názov. Ak vás na túto stránku odkázal článok, prosíme Vás, aby ste sa k článku vrátili a opravili v ňom odkaz tak, aby odkazoval priamo na konkrétnu stránku z hore uvedeného zoznamu, ktorú autor článku myslel. Rutzenham.html Rutzenham Spolková krajina Horné Rakúsko Okres Vöcklabruck Rozloha  ? km² Počet obyvateľov 242 PSČ Kód oblasti Rutzenham je obec v Rakúsku v spolkovej krajine Horné Rakúsko v okrese Vöcklabruck. Žije tu 242 obyvateľov (1.1.2007). Tento geografický článok o mieste v Rakúsku je zatiaľ Vlajka Rakúska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Obce okresu Vöcklabruck Poloha okresu v Hornom Rakúsku Ampflwang im Hausruckwald | Attersee | Attnang-Puchheim | Atzbach | Aurach am Hongar | Berg im Attergau | Desselbrunn | Fornach | Frankenburg  Frankenmarkt | Gampern | Innerschwand | Lenzing | Manning | Mondsee  Neukirchen an der Vöckla | Niederthalheim | Nußdorf am Attersee  Oberhofen am Irrsee | Oberndorf bei Schwanenstadt | Oberwang | Ottnang am Hausruck | Pfaffing | Pilsbach | Pitzenberg | Pöndorf | Puchkirchen  Pühret | Redleiten | Redlham | Regau | Rüstorf | Rutzenham | Schlatt  Schörfling am Attersee | Schwanenstadt | Seewalchen am Attersee | Sankt Georgen im Attergau | Sankt Lorenz | Steinbach am Attersee | Straß im Attergau | Tiefgraben | Timelkam | Ungenach | Unterach am Attersee  Vöcklabruck | Vöcklamarkt | Weißenkirchen im Attergau | Weyregg am Attersee | Wolfsegg am Hausruck | Zell am Moos | Zell am Pettenfirst RU_Sagittarii_ab24.html RU Sagittarii RU Sagittarii je premenná hviezda v súhvezdí Strelec. RU_Lupi_7c80.html RU Lupi RU Lupi je premenná hviezda v súhvezdí Vlk. Ruapehu.html Ruapehu Ruapehu Obrázok Ruapehu Typ: |stratovulkán Posledná erupcia: |1997 Výška: |2 797 m n.m. Zemepisná dĺžka: |175°34'00'' E Zemepisná šírka: |39°17'00'' S Poloha: |Severný ostrov, Nový Zéland Pohorie: |--- Ruapehu (maor. hlučná diera) je aktívny stratovulkán, nachádzajúci sa 40 km juhozápadne od južného brehu jazera Taupo. Je to zároveň najvyššia hora Severného ostrova a najväčšia aktívna sopka na Novom Zélande. Je súčasťou národného parku Tongariro a obľúbenou destináciou lyžiarov, turistov a horolezcov. Vek hornín je datovaný na 200 000 rokov. Masív je tvorený prevažne andezitovými horninami. Posledná erupcia sa odohrala v októbri 1997, sopka eruptovala s malými prestávkami od roku 1950 (prevažne malé explozívne erupcie s občasným výskytom lahárov a lávových prúdov. Väčšie erupcie (spojené aj s devastáciou okolia) nastali 11. januára 1995 a 16. júna 1996. Hora je známa aj vrtochmi počasia, všetci návštevníci sú upozorňovaní na nutnosť vybavenia základnými prostriedkami na prežitie. Časté zmeny počasia využívajú aj vojaci pri tréningoch prežitia. Externé odkazy * www.volcano.si.edu - Ruapehu na Global Volcanism Program (anglicky) Rue_barbare.html Rue barbare Názov Rue barbare Žáner Dráma Krajina Francúzsko Rok 1984 Dĺžka 107 minút Pôvodný jazyk francúzština Rozpočet Zárobok Spoločnosť Réžia Gilles Béhat Scenár Produkcia Hudba Kamera {{{Kamera}}} Obsadenie Bernard Giraudeau Harry Cleven Jean-Claude Dreyfus Jean-Claude Van Damme IMDb CSFD Rue barbare je francúzska dráma režiséra Gillesa Béhata z roku 1984. v • d • e Jean Claude Van Damme - Filmografia 1983-1989 Rue barbare · Monaco Forever · Karate Tiger I. - Neustúpiť, nevzdať sa · Čierny orol · Krvavý šport · Kickboxer · Kyborg Príkaz na popravu · Levie srdce · Dvojitý zásah · Univerzálny vojak · Živý terč · Posledný akčný hrdina · Niet úniku · Street 1990-1999 Fighter · Timecop · Náhla smrť · Maximálne riziko · Súboj cti · Zdvojený úder · Legionár · Kontraband · Inferno · Univerzálny vojak 2: Späť v akcii Poslanie · Replikant · Teror vo vlaku · In Hell · Prebudená smrť 2000-2009 · Narko · Sınav · The Hard Cops · Second in Command · Until Death · The Shepherd · J.C.V.D. · King of the Iron Fist Tournament Rußbach_am_Paß_Gschütt_1655.html Rußbach am Paß Gschütt Spolková krajina Salzbursko Okres Hallein Rozloha  ? km² Počet obyvateľov 796 PSČ Kód oblasti Rußbach am Paß Gschütt je obec v Rakúsku v spolkovej krajine Salzbursko v okrese Hallein. Žije tu 796 obyvateľov (1.1.2007). Tento geografický článok o mieste v Rakúsku je zatiaľ Vlajka Rakúska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Obce okresu Hallein Poloha okresu v Salzbursku Abtenau | Adnet | Annaberg-Lungötz | Bad Vigaun | Golling | Hallein  Krispl | Kuchl | Puch | Oberalm | Rußbach | Sankt Koloman | Scheffau Rußbach.html Rußbach Spolková krajina Dolné Rakúsko Okres Korneuburg Rozloha  ? km² Počet obyvateľov 1366 PSČ Kód oblasti Rußbach je obec v Rakúsku v spolkovej krajine Dolné Rakúsko v okrese Korneuburg. Žije tu 1366 obyvateľov (1.1.2007). Tento geografický článok o mieste v Rakúsku je zatiaľ Vlajka Rakúska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Obce okresu Korneuburg Bisamberg | Enzersfeld | Ernstbrunn | Großmugl | Großrußbach  Hagenbrunn | Harmannsdorf | Hausleiten | Korneuburg | Langenzersdorf  Leitzersdorf | Leobendorf | Niederhollabrunn | Rußbach | Sierndorf  Spillern | Stetteldorf am Wagram | Stetten | Stockerau Ruka.html Ruka Symbol rozcestia O iných významoch výrazu Ruka pozri Ruka (rozlišovacia stránka). ľudská ruka Ruka (lat. manus) je koncová časť hornej končatiny opíc a človeka. Časti: * zápästie * záprstný úsek s dlaňou a chrbátom ruky * prsty Kostru ruky tvorí: * 8 zápästných kostí (ossa carpi, carpalia) * 5 záprstných kostí (ossa metacarpi. metacarpalia) * články prstov (phalanges) Iné projekty * Commons * Wikicitáty * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému * Spolupracuj na Wikiquote Wikicitáty ponúka citáty od alebo o Rukask:Články prstov Rukopis_(starý_dokument).html Rukopis (starý dokument) Rukopis alebo manuskript je stará, rukou písaná pamiatka, najmä z obdobia pred vynájdením tlače. Z obdobia pred vynálezom kníhtlače sa dochovalo v oblasti európskej kultúry niekoľko sto tisíc rukopisov (z pôvodného počtu niekoľkých miliónov). Každý z týchto rukopisov je unikátom, i keď niektoré obsahujú zhodné texty, pretože aj v tomto prípade sa od seba odlišujú formou a tým, čím sa na nich prejavila doba, rôzne predlohy a prostredie ich vzniku. Hodnota každého z nich sa dá preto ťažko finančne vyjadriť (rukopisy sa na aukciách vydražujú za astronomické čiastky). Špičkové výtvory tejto knižnej kultúry považuje každý národ za svoje kultúrne dedičstvo, hoci často vznikali inde a boli získané len ako vojnová korisť alebo inými cestami. Tým viac sa potom cenia výtvory domácej kultúry, či už svojou hodnotou umeleckou alebo obsahovou. Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Rukbat.html Rukbat Rukbat, Al Rami (arab. rukbat al-rāmi – koleno lukostrelca) alebo Alfa Sagittarii (α Sgr / α Sagittarii) je hviezda v súhvezdí Strelec. Je to spektroskopická dvojhviezda zdanlivej jasnosti jasnosti 3,96^m, spektrálneho typu B9, triedy svietivosti II. Vzdialenosť od Zeme 170 ly. Pozri aj * Zoznamy hviezd Encyklopédia astronómie Tento článok alebo jeho časť obsahuje heslo z Encyklopédie astronómie s láskavým dovolením autorov a podporou SZAA. Rukavice.html Rukavice Pletené rukavice Rukavice rakúskeho kráľa Františka I. Lotrinského (1763/1764) Rukavice sú ochranný odev na ruky, vyrobený z rôznych materiálov (koža, kožušina, hodváb, bavlna, ľan, vlna a pod.), ktorý mal významný symbolický význam a stal sa tiež dekoratívnou súčasťou šatníka. Prvé rukavice boli známe už v staroveku (Perzia, Staroveké Grécko, Staroveký Rím, severské národy). Prvé rukavice mali oddelený len palec a ostatné prsty boli chránené spoločne; neskôr zmenili tvar a poskytovali každému s prstov samostatnú ochranu, čím sa podstatne zvýšila citlivosť rúk a neobmedzovali tak v pohybe prstov. V stredoveku sa stali nenahraditeľnou súčasťou rytierskeho odevu (slúžili ako čestný odznak alebo symbol povýšenia), boli tiež odznakom cirkevných (prelátske) a svetských hodnostárov (kniežacie), ale aj vlády (kráľovské) a práva (prepožičaného trhového alebo mincovníckeho práva). Ako súčasť šľachtického šatníka sa stali predmetom bohatého zdobenia, ktoré viedlo až k tomu, že cirkev vystúpila proti prepychu tejto časti odevu. Ich význam a obľuba sa však ani po tomto zásahu nijako nezmenšila, a zostali súčasťou bežného odievania (najmä u vyšších vrstiev) až do 20. storočia. V druhej polovici 20. storočia však stratili svoju dekoratívnu funkciu a v súčasnosti sa až na pár výnimiek využívajú najmä ako ochranný prostriedok (proti nepriazni počasia, ako pracovné rukavice alebo súčasť športového oblečenia). U žien sa objavili v šatníku okolo 13. storočia, kedy ženy začali nosiť rukavice z plátna, ktoré siahali až po lakte. Skutočne ozdobnou časťou šatníka sa stali až za vlády anglickej kráľovnej Alžbety I., kedy sa zdobili bohatou výšivkou. V 16. storočí sa stali najobľúbenejšími tzv. španielske rukavice , ktoré boli vypracované z kozľaciny alebo teľaciny až dobiela. Veľký rozmach zaznamenali v 17. storočí, neskôr sa ich tvar, dĺžka, materiál i zdobenie často menili až do začiatku 20. storočia, kedy sa takmer vytratili spomedzi dekoratívnych doplnkov dámskych šatníkov. Iné projekty * Commons * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Tento článok je zatiaľ tzv. "výhonok". Text môžeš doplniť alebo zmeniť, keď hore klikneš na záložku "upraviť". Rukopis_(paleografia_kodikológia)_444e.html Rukopis (paleografia/kodikológia) rukopis (paleografia/kodikológia) je rukou písaná kniha súkromnej povahy (kroniky, pamätné knihy). Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Tento článok z Filitu potrebuje upraviť, pridať interwiki a kategórie. Po jeho úprave prosím odstráňte šablónu {{filit na úpravu}}. Rukopis_(veda_o_výtvarnom_umení).html Rukopis (veda o výtvarnom umení) rukopis (veda o výtvarnom umení) je pisaná kniha alebo listina, ktorej maliarska výzdoba bola najmä pred uplatnením kníhtlače významným umeleckým odvetvím (knižná maľba, iluminácia, miniatúra). Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Tento článok z Filitu potrebuje upraviť, pridať interwiki a kategórie. Po jeho úprave prosím odstráňte šablónu {{filit na úpravu}}. Rukopis - názory naň rukopis rukopis (paleografia/kodikológia) rukopis (veda o výtvarnom umení) Pozri aj incipit písanie Rukopis.html Rukopis Rukopis alebo manuskript môže byť: * písmo písané rukou * charakteristické črty písma určitej osoby * spôsob maliarskej techniky * dielo pripravené do tlače * stará, rukou písaná pamiatka, najmä z obdobia pred vynájdením tlače, pozri rukopis (starý dokument) Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Symbol rozcestia Toto je rozlišovacia stránka — navigačná pomôcka obsahujúca zoznam iných článkov, ktoré by mohli mať rovnaký názov. Ak vás na túto stránku odkázal článok, prosíme Vás, aby ste sa k článku vrátili a opravili v ňom odkaz tak, aby odkazoval priamo na konkrétnu stránku z hore uvedeného zoznamu, ktorú autor článku myslel. RDF_07ad.html RDF RDF môže byť: * Reserve Defence Forces, írske obranné vojsko * Radical Dance Faction, britská hudobná skupina * "radio direction finder" - rádiový zamerovač * "rapid deployment force(s)" - rýchla pohotovostná jednotka/rýchle pohotovostné jednotky * Fínska rýchla pohotovostná jednotka * Rapid Deployment Forces, americké vojsko 1977-81; predchodca CENTCOM-u * RDF Media, televízna produkčná spoločnosť s divíziou v USA * reality distortion field, efekt okolo charizmatických ľudí (pôvodne Steve Jobs) * "refuse derived fuel" - palivo vyrobené z odpadu * Resource Description Framework - špecifikácia W3C pre metadátový model * Robotech Defense Force, vojenská frakcia vo fiktívnom svete "Robotech" * The Richard Dawkins Foundation Symbol rozcestia Toto je rozlišovacia stránka — navigačná pomôcka obsahujúca zoznam iných článkov, ktoré by mohli mať rovnaký názov. Ak vás na túto stránku odkázal článok, prosíme Vás, aby ste sa k článku vrátili a opravili v ňom odkaz tak, aby odkazoval priamo na konkrétnu stránku z hore uvedeného zoznamu, ktorú autor článku myslel. Rwanda.html Rwanda Rwandská republika Vlajka Rwandy Znak Rwandy Vlajka Znak Národné motto: Ubumwe, Umurimo, Gukunda Igihugu (Jednota, práca, patriotizmus) Štátna hymna: Rwanda nziza (Naša Rwanda) Miestny názov • dlhý Republika y’u Rwanda (rw.), République rwandaise (fr.), Rwandese Republic (angl.) • krátky Rwanda Hlavné mesto Kigali 1°57′ j.š. 30°4′ v.d. Najväčšie mesto Kigali Úradné jazyky rwandčina, francúzština, angličtina Štátne zriadenie parlamentná republika Prezident Paul Kagame Predseda vlády Bernard Makuza Vznik 1. júl 1962 Susedia Burundi, Kongo (býv. Zair), Tanzánia, Uganda Rozloha • celková 26 338 km² (144.) • voda (%) 1 390 km² (5,3 %) Počet obyvateľov • odhad (júl 2005) 9 038 000 (86.) • sčítanie (2002) 8 128 553 • hustota (júl 2005) 343,2 /km² (18.) HDP 2005 • celkový 12 171 mil. $ (129.) • na hlavu (PKS) 1 380 $ (158.) Index ľudského rozvoja (2003) 0,450 (159.) – nízky Mena rwandský frank (RWF) Časové pásmo EET (UTC+2) • Letný čas bez zmeny (UTC+2) Medzinárodný kód RWA / RW Medzinárodná poznávacia RWA značka Internetová doména .rw Smerové telefónne číslo +250 Rwanda je malý vnútrozemský štát z okolia Veľkých jazier v strednej Afrike, ktorý hraničí s Ugandou, Burundi, Kongom (býv. Zairom) a Tanzániou. Vďaka jej hornatému ale úrodnému terénu sa zvykne nazývať „Kraj tisícich vrchov“ (francúzsky: Pays des Mille Collines). Okolitému svetu sa táto najhustejšie obývaná krajina kontinentálnej Afriky stala známa genocídou z roku 1994. Predtým ju svet poznal ako domov horských goríl. Dejiny Prvými známymi obyvateľmi tejto oblasti boli Twaovia (Batwa) a Pygmejovia. Migrácia bantuských kmeňov však spôsobila ich presun alebo splynutie s nastupujúcim obyvateľstvom. Pred obdobím európskej kolonizácie Afriky sa na území dnešnej Rwandy nachádzal jeden z najrozvinutejších monarchiálnych systémov oblasti vytvorená kmeňom Tutsiov. V roku 1895 sa Rwanda stala nemeckou kolóniou. Nemci tu uplatnili podobný spôsob nepriamej vlády ako Briti v Ugandskom kráľovstve. Po porážke Nemecka v prvej svetovej vojne sa správcom stalo pod mandátom Spoločnosti národov Belgicko. Počas ich nadvlády sa k moci dostali menšinoví Tutsiovia, ktorých považovali za vyššiu triedu ako majoritných Hutuov. Pomocou takejto vlády viedli Belgičania prísnu politiku, čím dochádzalo k polarizácii týchto dvoch kmeňov. Mnoho mladých roľníkov sa pre vysoké dane a hlad presťahovalo do susedných krajín. Po druhej svetovej vojne zverilo OSN správu krajiny znova Belgicku. Po sérii zmien, vrátane niekoľkých reforiem, zavraždenia kráľa Mutara III. v roku 1959, úteku posledného kráľa z rodu Nyiginyaovcov Kigeriho V. do Ugandy, začali získavať Hutuovia viac z moci a v čase získania nezávislosti v roku 1962 ju prakticky prevzali celú. V roku 1990 vpadol z Ugandy tutsijský Rwandský vlastenecký front (RPF) s cieľom získať moc. Reakciou vlády Juvénala Habyarimana boli pogromy na tutsijské obyvateľstvo. V priebehu bojov boli Rwandskou vládou tajne trénovaní mladí muži v ozbrojených skupinách nazývaných interahamwe („bojujúci spoločne“). Na propagandu namierenú proti Tutsiom bolo zriadené vysielanie rozhlasovej stanice Radio Télévision Libre des Mille Collines (RTLM). V auguste 1993 podpísala vláda a RPF zmluvu o ukončení bojov známu podľa miesta podpisu ako Arushská dohoda. Boje aj napriek tomu pokračovali. OSN vyslala do oblasti mierové jednotky United Nations Assistance Mission for Rwanda (UNAMIR) pod vedením kanadského generála Roméa Dallairea, ktorý vo svojej knihe Shake Hands With The Devil z roku 2003 ostro kritizuje finačné ako aj ľudské poddimenzovanie tejto misie. Počas konfiktu bolo RPF obviňované z bombardovania hlavného mesta. Predpokladá sa však, že tieto útoky boli realizované hutuskou armádou s cieľom odôvodnenia etnického násilia. 6. apríla 1994 bolo nad Kigali pri pristávaní zostrelené lietadlo s prezidentom Habyarimanaom. Zostáva nejasné, kto bol skutočným organizátorom atentátu, no hutuskí nacionalisti ho využili ako zámienku na uskutočnenie genocídy. Odhaduje sa, že v priebehu približne 100 dní bolo jednotkami interahamwe zabitých 500 000 až 1 000 0000 Tutsiov a umiernených Hutuov. Pomoc pre jednotky UNAMIR bola odmietnutá. Francúzske jednotky vyslané s cieľom stabilizovať situáciu pod Opération Turquoise nakoniec evakuovali iba nerwandských štátnych príslušníkov, nakoľko ich prítomnosť viedla k vyostreniu situácie. Vstupom RPF do hlavného mesta Kigali sa dňa 4. júla 1994 oficiálne skončili boje. Z obavy pred odplatou Tutsiov ušli 2 milióny Hutuov do susedných krajín. Väčšina z nich sa už vrátila, no niekoľko militantných členov zostalo v Konžskej demokratickej republike a malo zásluhy na vzniku prvej a druhej Konžskej vojny. V roku 1996 napadla Rwanda a Uganda východnú časť Konžskej demokratickej republiky s cieľom získať vplyv a eliminovať jednotky interahamwe operujúce v tejto oblasti, čo viedlo k prvej Konžskej vojne. Súčasná Rwanda stále zápasí s dôsledkami genocídy a vojny. Vodcovia rwandskej genocídy sú stíhaní Medzinárodným tribunálom pre vojnové zločiny v Rwande a neformálnym vidieckym právnym programom Gacaca. Súčasná vláda vedená Paulom Kagamem stráca podporu, čo vedie k ďalšiemu napätiu. Politika Po vojenskom víťazstve v júli 1994 zostavil Rwandský vlastenecký front koaličnú vládu podobnú za vlády prezidenta Junévala Habyarimana v roku 1992 a dostala názov Širokospektrálna vláda národnej jednoty (Broad Based Government of National Unity). Jej práva boli založené na ústave, Arrushskej dohody z roku 1993 a politických deklarácií zúčastnených politických strán. Národné hnutie pre demokraciu a rozvoj, ktoré bolo hlavným strojcom Rwandskej genocídy, bolo zakázané. Prvé povojnové prezidentské a parlamentné voľby sa konali v auguste a septembri 2003. Súčasný rwandský parlament má najvyššie zastúpenie žien na svete (48,8 %). Geografia Nyungwejský les Táto malá krajina sa nachádza približne v strede Afriky, pár stupňov južne od rovníka. Západnú hranicu s Konžskou demokratickou republikou tvorí jazero Kivu a údolie rieky Ruzizi; východnú s Tanzániou rieka Kagera; na severe susedí s Ugandou a na juhu s Burundi. Hlavné mesto Kigali sa nachádza v centrálnej časti krajiny. Úrodná trávnatá savana pohorí rwandského vidieka je posiata malými farmami. Na severozápade sa nachádza vulkanické pohorie Virunga s najvyšším bodom krajiny, sopkou Karisimbi (4 519 m), ktoré sa smerom na juh rozširuje. Prevýšenie smerom z juhu na západ, od povodia Nílu k povodiu Konga, je vyše 2 000 metrov. Svahy západných vrchov sa prudko zvažujú k jazeru Kivu a údoliu rieky Ruzizi, ktoré sú súčasťou Východoafrickej priekopovej prepadliny. Smerom k východu sa pohorie zvažuje miernejšie a prechádza do rovín, močiarov a jazier. Vďaka svojej hornatej povahe sa Rwanda zvykne obrazne nazývať „Kraj tisícich vrchov“ (francúzsky: Pays des Mille Collines). Administratívne členenie Rwanda sa v súčasnosti delí na 5 provincií: * Severná provincia * Východná provincia * Južná provincia * Západná provincia * Provincia Kigali Členenie pred rokom 2006 Pred 1. januárom 2006 sa Rwanda skladala z 12 provincií, ktoré boli v rámci reorganizácie a decentralizácie úplne zrušené a nahradené súčasnými: * Butare * Byumba * Cyangugu * Gikongoro * Gisenyi * Gitarama * Kibungo * Kibuye * Kigali-vidiek * Kigali * Ruhengeri * Umutara Klimatické podmienky Rwanda je tropická krajina, no vďaka vysokej nadmorskej výške sú teploty miernejšie. V horách môže dokonca mrznúť a snežiť. Priemerná teplota pri jazere Kivu v nadmorskej výške 1 463 m je 23°C. Počas dvoch období dažďov (február-máj a september-december) tu dochádza k častým búrkam. Priemerný ročný úhr zrážok je 830 milimetrov, no v západnej a severozápadnej hornatej časti krajiny je vo všeobecnosti väčší ako vo východnej, kde prevažujú savany. Hospodárstvo Väčšina obyvateľstva Rwandy žije na dedinách, pričom pre 90 % z nich je zdrojom obživy poľnohospodárstvo. Krajina neoplýva prírodnými zdrojmi a priemysel je slabo rozvinutý. Hlavnými vývoznými artiklami sú káva a čaj. Nízky rast HDP vedie k neustálemu zadlžovaniu. Obyvateľstvo Obyvateľstvo Rwandy sa skladá z troch etnických skupín, o ktorých pôvode sa dodnes diskutuje. Niektorí veria, že tieto etnické skupiny vznikali na území dnešnej Rwandy, zatiaľ čo ostatní predpokladajú, že sú výsledkom migrácie. Hutuovia, kmeň zo skupiny Bantu (Západní Afričania), sa v minulosti živili prevažne roľníctvom a dnes tvoria asi 84% väčšinu. Tutsiovia, kmeň zo skupiny Hamite (Východní Afričania), reprezentujú asi 15 % obyvateľstva, pričom až do roku 1959 boli vládnucim etnikom v krajine. Živili sa prevažne chovom dobytka. Twaovia (pygmejovia) sú potomkovia pôvodných obyvateľov a tvoria len 1 % zo súčasného obyvateľstva. Boli to lovci a hrnčiari. Pre všetkých je charakteristická bantuská kultúra. Údaje o etnickom zložení môžu byť skreslené z dôvodu etnických čistiek a sťahovania utečencov do susedných krajín. Rwanda je aj napriek genocíde najhustejšie obývanou krajinou kontinentálnej Afriky. Živobytie takmer každej vidieckej rodiny zabezpečuje farma na úbočí hôr. Mestá vznikajú v okolí administratívnych centier. Iné projekty * Commons * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému v • d • e Africká únia Alžírsko • Angola • Benin • Botswana • Burkina Faso • Burundi • Čad • Demokratická republika Kongo • Džibutsko • Egypt • Eritrea • Etiópia • Gabon • Gambia • Ghana • Guinea • Guinea-Bissau • Juhoafrická republika • Kamerun • Kapverdy • Keňa • Komory • Kongo • Lesotho • Libéria • Líbya • Madagaskar • Malawi • Mali • Maurícius • Mauritánia • Mozambik • Vlajka Africkej únie Namíbia • Niger • Nigéria • Pobrežie slonoviny • Rovníková Guinea • Rwanda • Senegal • Seychely • Sierra Leone • Somálsko • Stredoafrická republika • Sudán • Svätý Tomáš a Princov ostrov • Svazijsko • Tanzánia • Togo • Tunisko • Uganda • Zambia • Západná Sahara • Zimbabwe Krajiny Afriky Severná Afrika Alžírsko · Egypt^1 · Líbya · Maroko · Sudán · Tunisko · Západná Sahara Južná Afrika Botswana · Južná Afrika · Lesotho · Namíbia · Svazijsko Benin · Burkina · Gambia · Ghana · Guinea · Západná Afrika Guinea-Bissau · Kapverdy · Libéria · Mali · Mauritánia · Niger · Nigéria · Pobrežie Slonoviny · Senegal · Sierra Leone · Togo Burundi · Džibutsko · Eritrea · Etiópia · Keňa · Východná Afrika Komory · Madagaskar · Malawi · Maurícius · Mozambik · Rwanda · Seychely · Somálsko · Tanzánia · Uganda · Zambia · Zimbabwe Angola · Čad · Gabon · Kamerun · Kongo · Kongo (býv. Stredná Afrika Zair) · Rovníková Guinea · Stredoafrická republika · Svätý Tomáš a Princov ostrov Francúzsko: Mayotte · Îles Éparses · Réunion Portugalsko: Madeira | Španielsko: Ceuta  · Melilla Závislé územia  · Chafarinas  · Peñón de Vélez de la Gomera  · Peñón de Alhucemas  · Perejil  · Kanárske ostrovy Spojené kráľovstvo: Svätá Helena^2  · Britské indickooceánske územie ^1 Sčasti v Ázii. ^2 Zahŕňa závislé územia Ascension a Tristan da Cunha. Členovia Svetovej obchodnej organizácie (WTO) Albánsko · Angola · Antigua a Barbuda · Argentína · Arménsko · Austrália · Bahrajn · Bangladéš · Barbados · Belize · Benin · Bolívia · Botswana · Brazília · Brunej · Burkina Faso · Barma · Burundi · Kambodža · Kamerun · Kanada · Stredoafrická republika · Čad · Čile · Čína · Kolumbia · Kongo · Zair · Kostarika · Pobrežie Slonoviny · Chorvátsko · Kuba · Džibutsko · Dominika · Dominikánska republika · Ekvádor · Egypt · Salvádor · Európska únia · Macedónsko · Fidži · Gabon · Gambia · Gruzínsko · Ghana · Grenada · Guatemala · Guinea · Guinea-Bissau · Guyana · Haiti · Honduras · Hong Kong · Island · India · Indonézia · Izrael · Jamajka · Japonsko · Jordánsko · Keňa · Južná Kórea · Kuvajt · Kirgizsko · Lesotho · Lichtenštajnsko · Macao · Madagaskar · Malawi · Malajzia · Maldivy · Mali · Mauritánia · Maurícius · Mexiko · Moldavsko · Mongolsko · Maroko · Mozambik · Namíbia · Nepál · Nový Zéland · Nikaragua · Niger · Nigéria · Nórsko · Omán · Pakistan · Panama · Papua-Nová Guinea · Paraguaj · Peru · Filipíny · Katar · Rwanda · Svätý Krištof a Nevis · Svätá Lucia · Svätý Vincent a Grenadíny · Saudská Arábia · Senegal · Sierra Leone · Singapur · Šalamúnove ostrovy · Juhoafrická republika · Srí Lanka · Surinam · Svazijsko · Švajčiarsko · Taiwan · Tanzánia · Thajsko · Togo · Tonga · Trinidad a Tobago · Tunisko · Turecko · Uganda · Ukrajina · Spojené arabské emiráty · Spojené štáty · Uruguaj · Venezuela · Vietnam · Zambia · Zimbabwe Všetkých 27 štátov Európskej únie je členom WTO: Rakúsko · Belgicko · Bulharsko · Cyprus · Česko · Dánsko · Estónsko · Fínsko · Francúzsko · Nemecko · Grécko · Maďarsko · Írsko · Taliansko · Lotyšsko · Litva · Luxembursko · Malta · Holandsko a Holandské Antily · Poľsko · Portugalsko · Rumunsko · Slovensko · Slovinsko · Španielsko · Švédsko · Spojené kráľovstvo Rwandská_genocída.html Rwandská genocída Rwandská genocída je popri nacistickom holokauste, arménskej genocíde a genocíde Červených Kmérov zaraďovaná k najväčším genocídam 20. storočia. Odhaduje sa, že v období od 6. apríla do 4. júla roku 1994 došlo k vyvraždeniu vyše 800 000 Tutsiov a umiernených Hutuov militantnými skupinami Interahamwe a Impuzamugambi. Okrem toho bol tento konflikt zárodkom utečeneckej krízy v bývalom Zaire, prvej a druhej Konžskej vojny a občianskej vojny v Burundi. Pre mnohých je táto udalosť historickým mementom nielen z dôvodu obrovského množstva zavraždených za tak krátke obdobie, ale tiež kvôli prístupu rozvinutých krajín a OSN ku konfliktu. Napriek spravodajským informáciám pred začiatkom vraždenia a vyobrazeniu ukrutností medzinárodnými médiami v celej ich šírke, všetky krajiny prvého sveta odmietli intervenovať. Historické pozadie Prvými známymi obyvateľmi územia dnešnej Rwandy boli pygmejský Twaovia. Časom splynuli s bantuskými kmeňmi, predkami Hutuov, a v súčasnosti tvoria len približne jedno percento miestnej populácie. Posledná skupina, ktorá pravdepodobne migrovala na toto územie sú Tutsiovia, ktorí sú historicky zaraďovaný do hamitickej skupiny pochádzajúcej z východnej Afriky z oblasti Afrického rohu. Táto teória bola akceptovaná začiatkom 20. storočia, pretože potvrdzovala lokálne rasové teórie. Keďže Hutuovia aj Tutsiovia hovoria rovnakým jazykom a zmiešané manželstvá sú bežné, mnoho vedcov sa dnes prikláňa k názoru, že rozdiely boli do veľkej miery zveličené a odzrkadľujú skôr kultúrne rozdiely. Etnické a politické korene V 15. storočí sa zjednotilo niekoľko Tutsijských skupín a vytvorilo Rwandské kráľovstvo, ktoré vládlo v regióne až do XX. storočia. Hoci aj niektorí Hutuovia patrili medzi šľachtu, väčšina z nich boli chudobní roľníci. Tvorili pritom 82 - 85 % z celej populácie. Vo všeobecnosti, kráľovia nazývaní Mwami, boli Tutsiovia a ako boží synovia mali neobmedzenú moc. Do 19. storočia sa tradovalo, že Tutsiovia ovládajú vojenské sily a Hutuovia nadprirodzené. Z toho dôvodu tvorili Mwamiho radu poradcov (abiiru) výhradne Hutuovia. Od polovice 18. storočia abiiru začala strácať vplyv a moc vládcu sa centralizovala. Pôda, ktorá bola dovtedy vlastníctvom rodových skupín, na čele ktorých stáli prevažne Hutuovia, sa rozdelila jednotlivcom, Tutsiom. Tento článok je zatiaľ tzv. "výhonok". Text môžeš doplniť alebo zmeniť, keď hore klikneš na záložku "upraviť". R1_(cesta).html R1 (cesta) Trnava - Nitra - Žarnovica - Žiar nad Hronom - Zvolen - Banská Bystrica Plánovaná dĺžka: 166 km. Externé odkazy * http://www.highways.sk/ R6_(cesta).html R6 (cesta) štátna hranica ČR/SR Lysá pod Makytou - Púchov - Beluša Plánovaná dĺžka: 26 km. Externé odkazy * http://www.highways.sk/ Rózsafa.html Rózsafa Župa Baranská župa Obvod Szigetvár Rozloha 16 km² Počet obyvateľov 393 PSČ Kód oblasti Rózsafa je obec v Maďarsku v Baranskej župe v obvode Szigetvár. Má rozlohu 1664 ha a žije tu 393 obyvateľov (2007). Tento geografický článok o mieste v Maďarsku je zatiaľ Vlajka Maďarska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Rózsaszentmárton.html Rózsaszentmárton Župa Hevešská župa Obvod Hatvan Rozloha 16 km² Počet obyvateľov 2059 PSČ Kód oblasti Rózsaszentmárton je obec v Maďarsku v Hevešskej župe v obvode Hatvan. Má rozlohu 1631 ha a žije tu 2059 obyvateľov (2007). Tento geografický článok o mieste v Maďarsku je zatiaľ Vlajka Maďarska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Różan.html Różan Różan Erb | Mapa | Základné údaje Vojvodstvo: |Mazovské Powiat: |Powiat makowski Gmina: |Różan (mestsko-vidiecka) Poloha: |s. š. v. d. Nadmorská výška: |  m n.m. Rozloha: |km² Počet obyvateľov: |2669 (30.6.2007) Hustota obyvateľstva:|obyvateľ(ov)/km^2 Nacionále TERC10: | EČV: | PSČ: | Telefónna predvoľba: | Oficiálne adresy Adresa: | E-mail: | Telefón: | Fax: | Politika Primátor: | Różan je mesto v Poľsku v Mazovskom vojvodstve v okrese Powiat makowski v rovnomennej gmine. Žije tu 2669 obyvateľov (30.6.2007). Ródeo.html Ródeo Ródeo je samostatné odvetvie jazdeckého športu. Vzniklo z kovbojských súťaží, ktorými si kovboji krátili voľné chvíle. Ródeo vzniklo v Severnej Amerike, v upravenej podobe sa rozšírilo do mnohých krajín sveta. Ródeo sa za socializmu v Česko-Slovensku nemohlo pestovať z ideologických dôvodov. Náznaky ródea sa ale už aj vtedy vyskytovali na Muránskej planine. V ródeu sú dva základné druhy disciplín: * rýchlostné * pracovné Rýchlostné disciplíny V rýchlostných disciplínach ide o absolvovanie predpísanej trasy v čo najkratšom čase. Barrel racing Barrel racing je beh okolo sudov. Sudy sú rozmiestnené do rovnoramenného trojuholníka - základňa má 21 m a ramená majú 27 metrov. Základňa je na strane štartu vo vzdialenosti 11 m od štartu. Za zvalenie suda je 5 sekundová penalizácia. Súťaží sa na dve kolá, pričom sa jazdcovi ráta lepšie kolo. Jazdec môže štartovať na viacerých koňoch, kôň v danej súťaži môže štartovať iba raz. Jazdec sa môže dotknúť suda rukou. Pole bending Pole beding je slalom okolo šiestich tyčí. Tyče sú od seba vzdialené 6,4 m, prvá tyč je vo vzdialenosti 6,4 metra od štartu. Trať priamo od štartu po poslednú tyč, späť sa beží pomedzi tyče, pri prvej tyči sa kôň s jazdcom otoči o 360 stupňov, bežia zase pomedzi tyče a od poslednej tyče bežia priamo k priestoru štartu a cieľa. Za zvalenie tyče je 5 sekundová penalizácia, pomýlenie trate je trestané diskvalifikáciou. Beží sa na dve kolá, dvojici sa ráta lepší dosiahnutý čas. Jazdec sa môže dotknúť tyče rukou. Pracovné disciplíny Praovné disciplíny sú simuláciou skutočnej práce kovbojov na ranči. Okrem koňa sa pracuje s dobytkom. Team penning Oddeľovaie dobytka trojčlenným tímom jazdcov. V aréne je 21 až 45 teliat označených farebnými obojkami alebo obojkami s číslami. Každú farbu alebo číslo majú tri teľatá. Teľatá sú sústredené na opačnom konci arény, v pravom rohu arény je klietka. Tesne pred štartom rozhodca oznámi tímu farbu a jazdci sa snažia oddeliť stanovené teľatá do klietky. Tím môže oddeliť jedno, dve alebo tri teľatá. Tím ktorí oddelí viac teliat vyhráva, aj keby mal horší čas, v prípade rovnakého počtu teliat rozhoduje čas. Časový limit je 60, 75 alebo 90 sekúnd, 30 sekúnd pred uplynutím časového limitu rozhodca jazdcov upozorní, že už majú iba 30 sekúnd do ukončenia disciplíny. Väčšinou sa štartuje na dve kolá a tímu sa počíta lepší čas. Z veterinárnych dôvodov sa môže súťažiť len na jedno kolo. Cattle pennig Oddeľovanie dobytka jedným jazdcom. Pravidlá sú také isté ako v team penningu, ale štartuje len jeden jazdec a oddeľuje iba jedno teľa. Rozhodca pred štarom jazdcovi oznámi farbu alebo číslo teľaťa a jazdec do klietky musí oddeliť stanovené teľa. Časový limit je 60 sekúnd. Obvykle sa súťaží dvojkolovo, jazdcovi sa počíta lepší čas. Breakaway roping Lasovanie. V tejto disciplíne jazdec chytá teľa do lasa. Jazdec má povolené dva hody. Časový limit je 60 sekúnd. Platný hod je chytenie teľaťa za hlavu alebo rohy, chytenie teľaťa za nohy sa neklasifikuje. Kvôli bezpečnosti teliat sa v našich podmienkach teľa síce chytí, ale jazdec laso pustí, alebo na konci lana je špeciálna karabína, ktorá teľa automaticky uvolní. Tu uvedené pravidlá sú skrátené pravidlá ARŠ. V originálnom americkom ródeu sa vyskytujú aj iné disciplíny, ktoré sa u nás z dôvodu ochrany zvierat nepestujú. Ródeové súťaže na Slovensku organizujú dve organizácie ARŠ a SAWR. SAWR organizuje iba rýchlostné disciplíny. Najznámejším ródeo podujatím na Slovensku je Ródeo Muráň, na ktorom sa každoročne zúčastňuje viac než 5000 platiacich divákov a viac než 30 koní a jazdcov. Ródium.html Ródium 45 ruténium ← ródium → paládium Co ↑ Rh Periodická tabuľka - Rozšírená periodická tabuľka ↓ Ir Všeobecne Názov, Značka, Číslo |ródium, Rh, 45 Séria |prechodné prvky Skupina, Perióda, Blok |9, 5, d Vzhľad |striebrobiely kov | Atómová hmotnosť |102,90550(45)  g·mol^−1 Elektrónová konfigurácia |[Kr] 4d^8 5s^1 Elektrónov na hladinu |2, 8, 18, 16, 1 Fyzikálne vlastnosti Skupenstvo |pevné Hustota (pri i.t.) |12,41  g·cm^−3 Hustota tekutiny v b.t. |10,7  g·cm^−3 Teplota topenia (tavenia)|2237 K |(1964 °C, 3567 °F) Teplota varu |3968 K |(3695 °C, 6683 °F) Teplo vyparovania |26,59  kJ·mol^−1 Teplo tavenia |494  kJ·mol^−1 Tepelná kapacita |(25 °C) 24,98  J·mol^−1·K^−1 Tlak pary | P(Pa) | 1 | 10 | 100 | 1 k | 10 k |100 k | | pri T(K) | 2288 | 2496 | 2749 | 3063 | 3405 | 3997 | Atómové vlastnosti Kryštálová štruktúra |kocková stenovo centrovaná Oxidačné stupne |2, 3, 4 |(amfoterický) Elektronegativita |2,28 (Paulingova stupnica) Ionizačné energie |1.: 719,7 kJ/mol |---------------------------- |2.: 1740 kJ/mol |3.: 2997 kJ/mol Atómový polomer |135  pm Atómový polomer (vyp.) |173  pm Kovalentný polomer |135  pm Rôzne Elektrický odpor |(0 °C) 43,3 nΩ·m Tepelná vodivosť |(300 K) 150  W·m^−1·K^−1 Tepelná roztiažnosť |(25 °C) 8,2  µm·m^−1·K^−1 Rýchlosť zvuku (úzka tyč)|(20 °C) 4700 m/s Youngov modul |275  GPa Pružnosť v šmyku |150  GPa Objemová pružnosť |380  GPa Poissonova konštanta |0,26 Mohsova tvrdosť |6,0 Vickersova tvrdosť |1246  MPa Brinellova tvrdosť |1100  MPa Registračné číslo CAS |7440-16-6 Vybrané izotopy Hlavný článok: Izotopy ródia | izotop | NA | t[1/2] | ZM | ER (MeV) | PR | | | | |ε |- |^99Ru | |^99Rh |syn |16,1 d |----+--------------+-------| | | | |γ |0,089, 0,353, |- | | | | | |0,528 | | | | | |ε |- |^101Ru | | | | |----+--------------+-------| |^101mRh |syn |4,34 d |IT |0,157 |^101Rh | | | | |γ |0,306, 0,545 |- | |^101Rh |syn |3,3 y |----+--------------+-------| | | | |γ |0,127, 0,198, |- | | | | | |0,325 | | | | | |ε |- |^102Ru | |^102mRh |syn |2,9 r |----+--------------+-------| | | | |γ |0,475, 0,631, |- | | | | | |0,697, 1,046 | | | | | |β^+ |0,826, 1,301 |^102Ru | |^102Rh |syn |207 d |----+--------------+-------| | | | |β^- |1,151 |^102Pd | | | | |γ |0,475, 0,628 |- | |^103Rh |100% |Rh je stabilný s 58 neutrónmi | | | | |β^- |0,247, 0,260, |^105Pd | |^105Rh |syn |35,36 h | |0,566 | | | | | |γ |0,306, 0,318 |- | Referencie Ródium je chemický prvok v periodickej tabuľke, ktorý má symbol Rh a protónové číslo 45. Vzácny striebro-biely tvrdý prechodný kov, ródium je člen platinovej skupiny, nachádza sa v platinových rudách a používa sa v zliatinách s platinou a ako katalyzátor. Je to najdrahší drahý kov. Výstraha Ródiový kov je ako vzácny kov, inertný. Ale ak je ródium chemicky viazané, je reaktívne. Ľudia sa s ródiovými zlúčeninami často nestretávajú - treba ich považovať za vysoko toxické a karcinogénne. Ródiová fólia a drôt Iné projekty * Commons * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Periodická tabuľka chemických prvkov H   He Li Be   B C N O F Ne Na Mg   Al Si P S Cl Ar K Ca Sc   Ti V Cr Mn Fe Co Ni Cu Zn Ga Ge As Se Br Kr Rb Sr Y   Zr Nb Mo Tc Ru Rh Pd Ag Cd In Sn Sb Te I Xe Cs Ba La Ce Pr Nd Pm Sm Eu Gd Tb Dy Ho Er Tm Yb Lu Hf Ta W Re Os Ir Pt Au Hg Tl Pb Bi Po At Rn Fr Ra Ac Th Pa U Np Pu Am Cm Bk Cf Es Fm Md No Lr Rf Db Sg Bh Hs Mt Ds Rg Uub Uut Uuq Uup Uuh Uus Uuo Alkalické Kovy Prechodné Vzácne kovy alk. Lantanoidy Aktinoidy prvky Kovy Polokovy Nekovy Halogény plyny zemín Róbert_Filc_2417.html Róbert Filc Róbert Filc (* 30. september 1978) je slovenský hokejový brankár. Je synom bývalého slovenského reprezentačného trénera Jána Filca. Po piatich rokoch na University of British Columbia chytal v Česku za Vítkovice a HC Sareza Ostrava. Reprezentácia Za Slovensko odohral 1 zápas. Externé odkazy * Róbert Filc klubová štatistika na hockeyDB.com Róbert_Švehla_4ff4.html Róbert Švehla Róbert Švehla (* 2. január 1969, Martin) je bývalým hokejovým reprezentantom Slovenska hrajúcim na poste obrancu. Klubový hokej Bol hráčom Dukly Trenčín (1989-1992, 132 zápasov, 43 gólov), Malmö (1992-95), Florida Panthers (1995-2002) a Toronto Maple Leafs (2002-03). Patril k tzv. železným hráčom v NHL a je najproduktívnejším obrancom v histórií Floridy Panthers. Reprezentácia Držiteľ bronzových medailí z MS 1992 a 2003 a zo ZOH 1992. Reprezentoval Československo i Slovensko. V NHL odohral 693 zápasov, vsietil 69 gólov. Po ukončení aktívnej kariéty sa stal asistentom trénera slovenského reprezentačného družstva v ľadovom hokeji. Pôsobil v tejto funkcii na Majstrovstvách sveta v roku 2005. v • d • e Slovenské národné hokejové mužstvo na Majstrovstvách sveta v hokeji 2005 Brankári 25 Ján Lašák, HC Moeller Pardubice - 31 Rastislav Staňa, SK Södertälje - 60 Karol Križan, HKm Zvolen 3 Zdeno Chára, Färjestad BK - 6 Radoslav Suchý, HK Tatravagónka Poprad - 7 Martin Štrbák , CSKA Moskva - 17 Ľubomír Višňovský, Obrancovia HC Slovan Bratislava - 19 René Vydarený, HC Slovan Bratislava - 29 Ivan Majeský, HC Sparta Praha - 39 Dominik Graňák, HC Slavia Praha - 41 Richard Lintner, Fribourg-Gotteron (Jaroslav Obšut, Lulea HF) 10 Marián Gáborík, Dukla Trenčín - 13 Marcel Hossa, Mora IK - 15 Jozef Stümpel, HC Slavia Praha - 16 Vladimír Országh, HKm Zvolen - 18 Miroslav Šatan, HC Slovan Bratislava - 20 Richard Útočníci Zedník, HKm Zvolen - 21 Juraj Štefanka, HC Vítkovice Steel - 23 Ľuboš Bartečko, Dinamo Moskva - 24 Žigmund Pálffy, HC Slavia Praha - 26 Michal Handzuš, HKm Zvolen - 38 Pavol Demitra, Dukla Trenčín - 30 Peter Pucher, HC Znojemští Orli - 81 Marián Hossa, Dukla Trenčín Tréneri František Hossa, Ľubomír Pokovič , Róbert Švehla Róbert_Vittek_bc2f.html Róbert Vittek Osobné údaje Celé meno Róbert Vittek Dátum narodenia 1. apríl 1982 Miesto narodenia Bratislava, Vlajka Slovenska Slovensko Výška 187 cm Pozícia útočník Klubové informácie Súčasný klub Vlajka Nemecka 1. FC Norimberg Číslo 33 Mládežnícke kluby Vlajka Slovenska ŠK Slovan Bratislava Seniorské kluby^1 Roky Kluby Zps (Gly)* 1999-2003 Vlajka Slovenska Slovan Bratislava 101 (47) 2003- Vlajka Nemecka 1. FC Norimberg 109 (35) Národné mužstvo^2 1991- Vlajka Slovenska Slovensko 31 (14) ^1 Zápasy a góly za profesionálny klub k 28. novembru 2007. ^2 Zápasy a góly v reprezentácii k 16. decembru 2006. * Zápasy (Góly) Róbert Vittek (* 1. apríl 1982, Bratislava, Slovensko) je slovenský futbalista, odchovanec Slovana Bratislava, momentálne hrajúci za 1. FC Norimberg v nemeckej Bundeslige. Vittek začal profesionálne hrať futbal v roku 1999 v Slovane Bratislava. V roku 2003 prestúpil do klubu FC Norimberg, ktorý v tom čase hrával v druhej lige. Pomohol klubu prebojovať sa do Bundesligy v sezóne 2004-05. V sezóne 2005-06 strelil v 30 zápasoch 16 gólov a obsadil piate miesto medzi kanoniermi v Bundeslige. Externé odkazy * http://www.fussballdaten.de/spieler/vittekrobert/ v • d • e Súčasní slovenskí futbaloví reprezentanti (2008) Brankári Kamil Čontofalský | Dušan Kuciak | Štefan Senecký | Ján Mucha ml. Miloš Brezinský | Marek Čech | Marián Čišovský | Ján Ďurica Obrancovia | Marián Had | Maroš Klimpl | Matej Krajčík | Ľubomír Michalík | Peter Petráš | Martin Škrtel | Otto Szabó | Peter Šinglár | Radoslav Zábavník | Tomáš Hubočan Balázs Borbély | Marek Hamšík | Dušan Švento | Ján Kozák Stredopoliari Branislav Obžera | Igor Zofčák | Marek Sapara | Marek Mintál Ivan Hodúr | Samuel Slovák | Zdeno Štrba | Jaroslav Kolbas Martin Petráš Útočníci Filip Hološko | Martin Jakubko | Róbert Vittek | Stanislav Šesták | Filip Šebo | Ján Novák Pozri aj zoznam futbalových reprezentantov Slovenska Róbert_Tibenský_1e68.html Róbert Tibenský Róbert Tibenský (* 16. august 1960, Bratislava) je slovenský šachový majster. Najvyššie ELO dosiahol v roku 2002, bolo to 2467. Teraz (január 2007) má ELO 2422. Tibensky hral trikrát na šachovej olympiáde, za ČSSR v Manile 1992, za Slovensko v Moskve 1994 a v Jerevane 1996. Tibensky je najúspešnejši hráč majstrovstiev Slovenska, vyhral ich šesťkrát, z toho trikrát za sebou. Pracuje úspešne ako tréner. Externé odkazy * partie Tibenského s bielymi figurkami na chessbase.de * ratingová stranka Tibenského na fide.com Róbert_Pukalovič_(1960)_b042.html Róbert Pukalovič (1960) Róbert Pukalovič (* 28. október 1960, Bratislava) je bývalý slovenský hokejový obranca. Jeho syn Róbert (*1985) sa tiež venuje ľadovému hokeju. Reprezentácia V slovenskej reprezentácii odohral 24 zápasov, strelil 1 gól. Klubový hokej Hrával v Slovane Bratislava, niekoľko rokov vo Fínsku, po návrate na Slovensko v Dukle Trenčín, znovu v Slovane, klubu HKm Zvolen pomohol v sezóne 2000/01 k zisku titulu a aktívnu kariéru ukončil ako kapitán HKm Nitra v sezóne 2003/04 Súčasné pôsobenie V súčasnosti pôsobí ako manažér Slovana Bratislava a zároveň je asistentom trénera Zdena Cígera. Externé odkazy * Róbert Pukalovič klubová štatistika na hockeyDB.com Róbert_Madej_caac.html Róbert Madej Mgr. Róbert Madej (* 3. január 1981, Zvolen) je poslancom Národnej rady Slovenskej republiky. Róbert Madej vyhral v roku 2002 súťaž strany SMER o poslanca, ktorú vyhlásila táto strana pre študentov vysokých škôl. Dostal sa tak na kandidátku strany a bol aj zvolený za poslanca NR SR vo volebnom období 2002-2006 za SMER, ktorý od 1. januára 2005 pôsobí pod názvom SMER - sociálna demokracia. V rokoch 2002 - 2006 bol členom členom Ústavnoprávneho výboru NR SR. V súčasnosti je členom výborov NR SR: Mandátový a imunitný výbor NR SR,Výbor NR SR pre sociálne veci a bývanie, Výbor NR SR na preskúmavanie rozhodnutí NBÚ. V roku 2004 ukončil štúdium na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Od júna 2006 je členom predsedníctva strany SMER - sociálana demokracia. E-mail na nrsr.sk: mailto:robert_madej@nrsr.sk Web na nrsr.sk: Róbert Madej Externé odkazy * životopis na stránke SMERu * vlastná stránka v • d • e Súčasní poslanci NR SR Edita Angyalová • Ján Babič • Branislav Bačík • Anton Bobrík • Jozef Burian • Ján Čech • Miroslav Číž • Vladimír Faič • Darina Gabániová • Dušan Galis • Tibor Glenda • Pavol Goga • Lea Grečková • Juraj Horváth • Miroslav Chovanec • Dušan Jarjabek • Viliam Jasaň • Vladimír Jánoš • Maroš Kondrót • Magda Košútová • Marián Kovačócy • Mikuláš Krajčovič • Stanislav Kubánek • Ján SMER-SD Kvorka • Jana Laššáková • Tibor Lebocký • Michal Lukša • Róbert Madej • Mojmír Mamojka • Ľuboš Martinák • Vladimír Matejička • Viera Mazúrová • Emília Müllerová • Oľga Nachtmannová • Peter Obrimčák • Pavol Paška • Pavol Pavlis • Peter Pelegrini • Ľubomír Petrák • Ján Podmanický • Ján Richter • Ľubica Rošková • Ján Senko • Monika Smolková • Jozef Valocký • Jana Vaľová • Ivan Varga • Boris Zala • Renáta Zmajkovičová • Ján Zvonár Katarína Cibulková • Ferdinand Devínsky • Mikuláš Dzurinda • Martin Fedor • Pavol Frešo • Tomáš Galbavý • Milan Hort • Zoltán Horváth • Jaroslav Ivančo • Stanislav Janiš • Pavol Kubovič • Eduard Kukan • Martin Kuruc • Štefan Kužma • Juraj Liška • Peter SDKÚ Markovič • Ľuboš Micheľ • Ivan Mikloš • Jozef Mikuš • Peter Miššík • Viliam Novotný • Martin Pado • Ján Pataky • Pavol Prokopovič • Iveta Radičová • Tatiana Rosová • Alexander Slafkovský • Ivan Štefanec • Jarmila Tkáčová • Magdaléna Vášáryová • Lucia Žitňanská Milada Belásová • Anna Belousovová • Marta Damborská • Peter Dubravay • Jozef Ďuračka • Sergej Chelemendik • Anton Korba • SNS Miroslav Kotian • Jozef Líška • Jaroslav Paška • Rudolf Pučík • Rafael Rafaj • Jozef Rydlo • Ján Slabý • Ján Slota • Ivan Šaško • Dušan Švantner • Valentín Švidroň • Emil Vestenický • Štefan Zelník Imre Andruskó • Tibor Bastrnák • Gyula Bárdos • József Berényi • Ágnes Biró • Béla Bugár • Pál Csáky • Miklós Duray • Iván Farkas SMK • Gábor Gál • László Gyurovszky • László Köteles • László Miklós • László Nagy • István Pásztor • Klára Sárközy • Zsolt Simon • János Szigeti • László Szigeti • Anna Szögedi Tibor Cabaj • Pavol Džurina • Jozef Halecký • Marián Haľko • ĽS-HZDS Miroslav Jureňa • Ján Kovarčík • Vladimír Mečiar • Tibor Mikuš • Ľudmila Mušková • Milan Rehák • Beata Sániová • Jozef Tarčák • Katarína Tóthová • Milan Urbáni • Viliam Veteška Pavol Abrhan • Július Brocka • Martin Fronc • Peter Gabura • KDH Monika Gibalová • Pavol Hrušovský • Stanislav Kahanec • Daniel Lipšic • Mária Sabolová • Jozef Šimko nezávislí Rudolf Bauer • František Mikloško • Pavol Minárik • Vladimír Palko Róbert_Albert_Gottier_2c09.html Róbert Albert Gottier funkcionár KSČ, verejný činiteľ, robotník Narodenie 29. apríl 1897 Čierny Balog Úmrtie 26. júl 1968 Brezno Pozri aj Biografický portál Róbert Albert Gottier (* 29. apríl 1897, Čierny Balog - † 26. júl 1968, Brezno) bol funkcionár KSČ, verejný činiteľ, robotník. Rodina * otec František Gottier * matka Lucia rod. Podkonická Životopis Pracoval ako robotník na viacerých miestach, v roku 1938-1944 pracovník nemocenskej poisťovne v Banskej Bystrici, v roku 1954-1957 pracovník píly v Podbrezovej-Štiavničke a Smrečiny v Banskej Bystrici. Organizátor triednych bojov, protifašistického hnutia a SNP na Horehroní. Podpredseda Národného zhromaždenia (1945-1954). Nositeľ viacerých vyznamenaní. Literatúra * Slovenský biografický slovník Externé odkazy * OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok. Tento článok zo systému OSUD potrebuje upraviť, pridať interwiki a kategórie. Po jeho úprave prosím odstráňte šablónu {{Osud na úpravu}}. Róbert_I._(Francúzsko)_024a.html Róbert I. (Francúzsko) Róbert I. francúzsky kráľ Narodenie okolo roku 865 Úmrtie 15. jún 923 Soissons, Francúzsko Pozri aj Biografický portál Róbert I. (* okolo roku 865 - †15. jún 923) bol francúzsky kráľ, ktorý vládol medzi rokmi 922 a 923. Život Narodil sa okolo roku 865. Bol mladším synom Róberta z Anjou a bratom kráľa Oda. V čase bratovho panovania získal hodnosť vojvodu. Keď Odo roku 898 zomrel, rešpektoval nárok Karola III. na trón za čo mu on potvrdil všetky jeho majetky. Róbert sa potom naďalej venoval obrane severu krajiny pred Normami. Roku 921 však Róbert porušil vazalský sľub voči Karolovi. Podporovaný mnohými duchovnými a silnými šľachticmi bol korunovaný ako protikráľ. Obaja králi zberali vojsko, ktoré sa stretlo v krvavej bitke pri Soissons. Podľa tradície Róberta v priamom súboji zabil jeho súper. Jeho potomkovia sa však presadili. Vnuk Hugo sa stal zakladateľom novej francúzskej dynastie Kapetovcov. Róbert_II._(Francúzsko)_178f.html Róbert II. (Francúzsko) Róbert II. Pobožný (* 27. marec 972 – † 20. júl 1031) bol v rokoch 996 - 1031 kráľ Francúzska. Bol z rodu Kapetovcov. Bol synom Huga Kapeta a Adelaidy z Poitiers, mal štyroch súrodencov. Bol vzdelaným panovníkom, presláveným dobročinnosťou. Jeho učiteľom bol remešský biskup Gerbert, ktorý sa stal neskôr aj dobrým priateľom nemeckého cisára Otta III. a pápeža. Charakteristika Historik Michelet ho opisuje ako panovníka zbožného, dobrého ale tiež slabého. Isté je, že bol na svoju dobu neobyčajne vzdelaný, lebo jeho učiteľom bol slávny Gerbert, remešský arcibiskup. Róbert skladal duchovné piesne a rád spieval s mníchmi na chóre. Proslávil sa aj až naivnou štedrosťou k žobrákom a vôbec láskavosťou k ľuďom. Je zaznamenaná historka, ako mu zlodej odrezal polovicu zlatých strapcov na plášti a kráľ pristihnuvší ho pri čine mu pokojne poradil, aby utiekol a uspokojil sa s tým, čo má, nech pre iného zostane tiež. Inokedy zase, keď išiel za chladnej noci do kostola a videl v kúte spať dvoch milencov prikryl ich vraj vlastným plášťom, aby neprechladli. Život Bol trikrát ženatý: * Prvou jeho manželkou bola Rosalia, vdova po grófovi Arnulfovi II. z Flanderska. Bola od neho oveľa staršia, sobáš dohodol otec. O niekoľko rokov sa s ňou Róbert rozviedol. * Druhá manželka Bertha, vdova po grófovi Theobaldovi II. z Blois, bola jeho sesternicou. Z tohto dôvodu bolo manželstvo anulované. * Treťou manželkou bola Constance, dcéra grófa Wilama z Arles, márnivá a zlá žena. Iba s ňou mal deti. S kráľovnou Constance zavítalo vtedy do Paríža mnoho gavalierov z južného Francúzska, ktorí svojimi spôsobmi a oblečením vzbudzovali veľké pohoršenie, protože nosili nakrátko pristrihnuté vlasy a mali oholené tváre. Nosili farebné nohavice a topánky smiešne zakončené zahnutým zobákom a prechádzali se skákavou chôdzou. Aj v tomto malom detaile vidno rozdiel medzi vtedajšími pomermi na francúzskom severe a juhu. Na severe bol charakter obyvateľstva vážnejší, pretože to bol kraj plný ponurých lesov a ľudia sídlili v malých dedinkách alebo dvorcoch. Na juhu ľudia bývali v starých rímskych mestských osadách, bol to kraj vína a olív, obyvateľstvo prichádzalo do styku s arabsko - španielskou vzdelanosťou a bolo pod vplyvom obchodných stykov s východom. Constance so svojou družinou priniesla na sever kus južného ovzdušia a juhofrancúzske spôsoby zdomácneli čoskoro aj na severe. Rozpor medzi severom a juhom však trval a v neskorších storočiach pokračoval vášnivým bojom proti albigéncom. Do obdobia kraľovania Róberta Kapeta spadá aj rok 1000, o ktorom sa myslelo, že bude koncom sveta. V knihe zjavenie sv. Jána sa totiž píše, že anjel uväzní Satana na 1000 rokov, potom bude Satan prepustený, aby zvádzal národy, a potom príde boží súd a koniec sveta. Rok 1000 se blížil a ľudia s úzkosťou pozorovali nebo, či neprichádzajú anjeli ohlasujúci koniec sveta. Nikto už nechcel pracovať, ľudia len plnili kostoly a obetovali v mene cirkvi, aby sa Boh zľutoval. Ale Satan ani anjeli neprichádzali a ľudia si vydýchli a plní vďačnosti stavali chrámy a zakladali kláštory. V tomto období vzniklo v burgundskom kláštore v Cluny hnutie, ktoré žiadalo od kňazstva vyšší život. Tisíce pútnikov každoročne putovalo do Jeruzalema a do Ríma, najmä od doby, keď uhorský kráľ Štefan povolil prechod pútnikov do Palestíny cez svoje územie. Kráľ Róbert mal nepríjemnosti nielen s manželkou, ale aj so synmi. Boli štyria, prvý z nich už ako korunovaný kráľ nežil s otcom v mieri a čoskoro zomrel. Druhý bol slabomyseľný a z nástupníctva vylúčený, tretí Henrich bol slaboch, a štvrtý Róbert, bol násilník a spustlík. Po ocovej smrti vznikli medzi synmi boje. Predchodca kráľ Nástupca Hugo Kapet Kapetovci Henrich I. 996 – 1031 Róbert_Kresťanko_db68.html Róbert Kresťanko Róbert Kresťanko (* 26. jún 1972, Bojnice) je slovenský bobista. Róbert Kresťanko reprezentuje Slovensko na Zimných olympijských hrách 2006 v Turíne. Je ženatý a má jedno dieťa. Je vysoký 182 cm a váži 99 kg (údaj z roku 2006). Je členom klubu ŠBK Baret Security Bratislava, trénuje ho Peter Horn. Róbert_Cilchert_a30f.html Róbert Cilchert Róbert (Czilchert) Cilchert poľnohospodársky odborník, lekár, publicista Narodenie 9. marec 1809 Banská Bystrica Úmrtie 4. február 1884 Bratislava Pozri aj Biografický portál Róbert Cilchert (Czilchert) (* 9. marec 1809, Banská Bystrica - † 4. február 1884, Bratislava) bol poľnohospodársky odborník, lekár, publicista. Rodina * otec Ondrej Cilchert Životopis Stredoškolské štúdia absolvoval v Banskej Bystrici a v Miskolci, filozofiu študoval v Banskej Štiavnici a v Bratislave, 1826-1832 medicínu na Lekárskej fak. vo Viedni. Praktický lekár v Budapešti, 1839 založil hospodársku školu v Rechnitzi (Rakúsko), kde vyučoval liečenie zvierat. Špecializoval sa na chov jemnovlnných oviec, najmä kmeňový. Poľnohospodárske články uverejňoval v maďarských a v nemeckých poľnohospodárskych časopisoch; lekárske články v periodikách a v publikáciách uh. lekárov a prírodovedcov. Člen Francúzskej akadémie a zahraničných vedeckých spoločností, od 1847 člen výboru a 1861 podpredseda Hospodárskeho spolku Bratislavskej stolice. Literatúra * Slovenský biografický slovník Externé odkazy * OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok. Tento článok zo systému OSUD potrebuje upraviť, pridať interwiki a kategórie. Po jeho úprave prosím odstráňte šablónu {{Osud na úpravu}}. Róbert_Döme_52fc.html Róbert Döme Vlajka Slovenska slovenský hokejista Narodenie 29. január 1979 Senica, ČSSR Aktívna činnosť 1995 - súčasnosť Pozícia ľavé krídlo Streľba ľavou rukou Výška a váha 180 cm, 93 kg Róbert Döme (* 29. január 1979, Senica, ČSSR, dnes Slovensko) je slovenský hokejový útočník. Klubový hokej S hokejom začínal v rodnom meste, neskôr pôsobil v rámci mládežníckych družstiev v Skalici a Trenčíne. Už v mladom veku odišiel do zámoria, v ročníku (1995/96) debutoval v IHL. Ako výrazný talent bol v roku 1997 draftovou jednotkou Pittsburghu Penguins (v 1. kole zo 17. miesta). Stále miesto v NHL si však nevybojoval, za Pittsburgh spolu odohral 52 zápasov, strelil 7 gólov a zaznamenal rovnaký počet asistencií. V sezóne 2000/01 hrával v českej extralige (Třinec a Kladno), potom opäť v zámorskej AHL, jedno stretnutie odohral aj za Calgary Flames. V priebehu ročníka 2003/04 sa vrátil do Európy a podpísal kontrakt s mužstvom švédskej Elitserien Södertälje SK. V sezóne 2005/06 bol hráčom Nürnberg Ice Tigers (nemecká DEL), pred nasledujúcim ročníkom ho angažoval ďalší švédsky klub MoDo Hockey, kde vybojoval majstrovský titul. Následne sa po 12 rokoch vrátil na Slovensko (ako príčinu uviedol rodinné dôvody) a 8. októbra 2007 podpísal trojročný kontrakt s HC Slovan Bratislava, pričom sa stal jedným z najlepšie platených hráčov extraligy.^ Slovan porazil vo finále HC Košice 4:3 na zápasy a získal majstrovský titul. Nosí dres s číslom 59. Klubové štatistiky | | | Základná časť | Play-off Sezóna | Klub | Liga |--------------------+------------------ | | |Z |G |A |Body|TM|+/-|Z |G|A|Body|TM|+/- 1995/96| Utah Grizzlies | IHL |56|10|9 | 19 |28| | | | | | | 1996/97| Long Beach Ice Dogs | IHL |13|4 |5 | 10 |14| | | | | | | | Las Vegas Thunder | IHL |43|10|7 | 17 |22| | | | | | | 1997/98| Pittsburgh Penguins | NHL |30|5 |2 | 7 |12| | | | | | | | Syracuse Crunch | AHL |36|21|25| 46 |77| | | | | | | 1998/99| Syracuse Crunch | AHL |48|18|17| 35 |70| | | | | | | | Houston Aeros | AHL |20|2 |4 | 6 |24| | | | | | | 1999/00| Pittsburgh Penguins | NHL |22|2 |5 | 7 |0 | | | | | | | |Wilkes-Barre/Scranton| AHL |51|12|26| 38 |83| | | | | | | 2000/01| HC Třinec | ČE |5 |0 |3 | 3 |4 | | | | | | | | HC Kladno | ČE |29|9 |12| 21 |57| | | | | | | 2001/02|Wilkes-Barre/Scranton| AHL |39|9 |8 | 17 |53| | | | | | | 2002/03| Calgary Flames | NHL |1 |0 |0 | 0 |0 | | | | | | | | Saint John Flames | AHL |56|27|29| 56 |41| | | | | | | 2003/04|Lowell Lock Monsters | AHL |13|5 |7 | 12 |19| | | | | | | | Södertälje SK |Elitserien|28|10|19| 29 |8 | | | | | | | 2004/05| Södertälje SK |Elitserien|50|12|10| 22 |92| |10|0|1| 1 |8 | 2005/06| Nürnberg Ice Tigers | DEL |48|12|23| 35 |80| |4 |2|2| 4 |8 | 2006/07| MoDo Hockey |Elitserien|50|13|10| 23 |66| | | | | | | 2007/08|HC Slovan Bratislava | SE |37|14|21| 35 |28|+13|16|4|7| 11 |31|+8 Reprezentácia Reprezentoval Slovensko v juniorských kategóriach, bol najlepším strelcom Majstrovstiev Európy do 18 rokov v roku 1995. Za seniorskú reprezentáciu odohral 6 zápasov, strelil 2 góly. (štatistické údaje v článku sú z 10. mája 2008) Referencie 1. ↑ Döme sa na tri roky upísal Slovanu, Pravda, 8.10.2007 Externé odkazy * Róbert Döme klubová štatistika na hockeyDB.com Róbert_Letz_c810.html Róbert Letz Prof. PhDr. Róbert Letz, PhD. (* 29. august 1967, Bratislava) je slovenský historik. V súčasnosti je vedúci Katedry histórie na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Venuje sa politickým, cirkevným a kultúrnym dejinám Slovenska v 20. storočí. Dielo Monografie * Slovensko v rokoch 1945-1948. Na ceste ku komunistickej totalite. Bratislava : ÚSKI, 1994, 245 s. * Dejiny Slovenskej Ligy na Slovensku (1920-1948). Martin : Vydavateľstvo MS, 2000, 285 s. * Prenasledovanie kresťanov na Slovensku v rokoch 1948-1989. In: Zločiny komunizmu na Slovensku I. Prešov : Vydavateľstvo M. Vaška, 2001, s. 67-335. * Justícia - slúžka moci. In: Pešek, J., Letz, R.: Štruktúry moci na Slovensku 1948-1989. Prešov : Vydavateľstvo Michala Vaška, 2004, s. 254-441. * Letz, J., Letz, R.: Bratia Letzovci. Život a dielo Štefana Letza a Bela Letza. Bratislava : Vydavateľstvo Spolku slovenskych spisovatelov, 2004, 176 s. * Hlinkova slovenská ľudová strana (Pokus o syntetický pohľad). In: Letz, R., Bartlová, A,. Mulík, P. (Ed.): Slovenská ľudová strana v dejinách. Martin : Matica slovenská, 2006, s. 12-108. Odborné práce Zborníky * Vojenský vikár slovenskej armády biskup Michal Buzalka a jeho vzťah k Sovietskemu zväzu a boľševizmu (1940 - 1945). Zborník "V tieni červenej hviezdy. Prenikanie sovietizácie do slovenskej (československej) armády v rokoch 1944 - 1948." SKAS Istropolitan, 2007 Knižné práce * Rozdelenie Česko-Slovenska v roku 1992. Bratislava : Polygrafia vedeckej literatúry a časopisov SAV, 1997, 47 s. * Škvarna, D. - Bartl, J. - Čičaj, V. Kohútová, M. - Letz, R. - Segeš, V.: Lexikón slovenských dejín. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1997, 357 s. (kalendárium r. 1918-1995, 51 s. slovník 51 hesiel cca 40 s., spolu 91 s.)(Toto dielo vyšlo v nemeckom, anglickom a maďarskom preklade.) * Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska (LÚČ Bratislava 2000). (Vypracoval 112 hesiel.) * Chcel som byť na pomoci Cirkvi svojej a národu svojmu. Život biskupa Michala Buzalku (1885-1961). In: Hanakovič, Š. (Ed.): Boli soľou a svetlom. Trnava : Spolok sv. Vojtecha, 2001, s. 9-52. * Dokumenty k procesu s katolíckymi biskupmi Jánom Vojtaššákom, Michalom Buzalkom a Pavlom Gojdičom. ÚPN, 2007 Učebnice * Slovensko v 20. storočí. Dejepis pre 8. ročník základných škôl. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1998, 94 s. * Bartlová, A., Letz, R.: Dejepis pre 3. ročník gymnázií. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 2005, 191 s. Edičná činnosť * Boli traja. Proces s katolíckymi biskupmi J. Vojtaššákom, M. Buzalkom a P. Gojdičom. Bratislava : ZPKO, 2001, 229 s. * Letz, R., Petranský, I. A.: Biskup Michal Buzalka. Bratislava : LÚČ, 2002, 173 s. * Zápisky Alexandra Macha. In: Historický zborník, č. 1-2/2002. * Rokovania nemeckých a slovenských politikov v rokoch 1939-1945. In: Historický zborník č. 1-2/2003. * Letz, R., Mulík, P., Bartlová, A. (Ed.): Slovenská ľudová strana v dejinách. Martin : Matica slovenská, 2006, 389 s. * Korešpondencia Jozefa Vicena s Karolom Sidorom (1947 – 1949). In: Historický zborník, roč. 17, 2007, č. 2, s. 124 – 151. Buzalkom a Pavlom Gojdičom. Bratislava : Ústav pamäti národa, 2007, 373 s. Je členom redakčnej rady časopisov Historický zborník, Viera a život, Impulz, Proglas. Kritika Svoje kritické stanovisko k R. Letzovi vyjadril riaditeľ Múzea židovskej kultúry v Bratislave prof. Pavol Mešťan (v r. 1968-89 prof. Vysokej straníckej školy ÚV KSS v Bratislave): "Po stopách F. Vnuka sa vybral i jeden z najmladších historikov na Slovesnku, docent pedagogickej fakulty univerzity Komenského v Bratislave Róbert Letz. Moje prvé stretnutie s týmto autorom sa uskutočnilo v Banskej Bystrici v roku 1992 na medzinárodnom seminári Tragédia slovenských židov... Letz obvinil sionistov z boja proti asimilácii a vyjadril presvedčenie, že nebyť sionistov, uskutočnila by sa asimilácia, na základe ktorej by sa slovenskí židia zachránili. Na Letzovu poznámku reagovala Dr. Gila Fatranová... upozornila na historický fakt, že rozsiahla asimilácia Židov v Nemecku nezabránila ich vyvraždeniu, a v súvislosti so Slovenskom uviedla, že tu boli aj iné menšiny, ktoré neasimilovali a nestihol ich krutý osud židov, a že pri deportáciách nerobili rozdiely medzi sionistami a asimilovanými, pobožnými a nepobožnými, ba deportovali aj takých, čo sa prekrstili. O dva roky neskôr, v roku 1994, vydal Róbert Letz publikáciu Slovensko v rokoch 1945-1948 na ceste ku komunistickej totalite. ... Prekonávanie pozostatkov fašizmu preňho znamená porušovanie ľudských a občianskych práv..."^ * R. Letz v skutočnosti nikdy neobviňoval sionistov z boja proti asimilácii, ani netvrdil, že asimilácia by v konečnom dôsledku znamenala pre Židov záchranu pred hromadným vraždením, ale na vedeckej konferencii Tragédia slovenských Židov 25.-27. 3. 1992 sa zaoberal asimilačným prúdom medzi Židmi, ktorý reprezentoval MUDr. Hugo Roth. Tento prúd sa staval proti politickému sionizmu, čo dokumentujú archívne pramene a články v periodiku Svornosť. R. Letz sa vyjadril o asimilácii Židov vo vzťahu k holokaustu: Ako sa neskôr ukázalo, ani asimilácia nezachránila väčšinu európskych Židov pred uskutočnením nacistického plánu na ich vyhubenie. Pomoc prenasledovaným Židom na Slovensku v rokoch 1939 až 1945. In: Viera a život, č. 3/1999. * Podľa historika Vendelína Jankoviča: "Letz si svoju revíziu udalostí 1945-1948 ani trochu nezjednodušil, napr. tým, že by sa jednostranne priklonil na protikomunistickú stranu. Aj keď sú jeho sympatie pre protivníkov komunistického usilovania o totalitu zcela jasné, nevzdal sa povinného úsilia každého historika usilovať o pravdu, byť podľa možnosti objektívny a nestranný..."^ * Svoje kritické stanovisku k pracovnej metóde R. Letza z komunistickej^[chýba citácia] pozicie vyslovil Vladislav Šmihula ^ Zdroje 1. ↑ Pavol Mešťan, Antisemitizmus v politickom vývoji Slovenska 1989-1999 (Slov. národné múzeum - Múzeum židovskej kultúry Bratislava 2000) 2. ↑ Verbum, č. 2/1994 3. ↑ Vladislav Šmihula, Keď historik smeruje k vopred vytýčenému cieľu (Bojovník, č. 14/1996) Róbert.html Róbert Róbert je mužské krstné meno. Pochádza zo starého nemeckého mena Rodebert, ktoré má pôvod v slovách hrod,hroud+beraht s významom „ožiarený slávou“. Variantami sú mená Ruprecht a Rupert. Meniny na Slovensku má 7. júna. Róbert_Tomaschek_a0c0.html Róbert Tomaschek Osobné údaje Dátum narodenia 25. august 1972 Miesto narodenia Nitra, Slovensko Pozícia stredopoliar Mládežnícke kluby FC Nitra Seniorské kluby^1 Roky Kluby Zps (Gly)* 1990-93 FC Nitra 53 (3) 1993-00 Slovan Bratislava 134 (9) 2000-02 Hearts 49 (4) Národné mužstvo 1994-2001 Slovensko 52 (4) ^1 Zápasy a góly za profesionálny klub . * Zápasy (Góly) Róbert Tomaschek (* 25. august 1972, Nitra) je bývalý slovenský futbalista. Tomaschek hrával za Nitru a Slovan, jeho posledným klubom bol škótsky Heart of Midlothian FC, do ktorého prestúpil za 500 000 libier. V roku 2002 vo veku 30 rokov ohlásil koniec aktívnej činnosti v dôsledku zranenia. V súčasnosti pôsobí ako technický vedúci národného mužstva. Pozri aj * Zoznam futbalových reprezentantov Slovenska Róbert_I._335a.html Róbert I. Róbert I. môže byť: * Róbert I. (Francúzsko) Tento článok je zatiaľ tzv. "výhonok". Text môžeš doplniť alebo zmeniť, keď hore klikneš na záložku "upraviť". Róbert_Tomík_a8fd.html Róbert Tomík Róbert Tomík (* 12. december 1976) je slovenský hokejový útočník. Reprezentácia V slovenskom drese odohral 40 zápasov, strelil 11 gólov. Získal zlatú medailu na Majstrovstvách sveta 2002. Externé odkazy * Róbert Tomík klubová štatistika na hockeyDB.com Róbert_Wünsch_ab52.html Róbert Wünsch podnikateľ Narodenie Slovensko Pozri aj Biografický portál Róbert Wünsch (* Slovensko) je podnikateľ. Životopis V Banskej Bystrici zriadil továreň na cementový tovar (1894), parnú tehelňu (1894); zamestnávala tehliarov z Rakúska a Talianska. Literatúra * Kto bol kto v histórii Banskej Bystrice 1255-2000 * Banská Bystrica v premenách času Externé odkazy * OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok. Tento článok zo systému OSUD potrebuje upraviť, pridať interwiki a kategórie. Po jeho úprave prosím odstráňte šablónu {{Osud na úpravu}}. Róbert_Rozim_fe82.html Róbert Rozim pedagóg, športovec, tréner Narodenie 3. marec 1936 Zámostie Úmrtie 26. december 1992 Banská Bystrica Pozri aj Biografický portál Róbert Rozim (* 3. marec 1936, Zámostie - † 26. december 1992, Banská Bystrica) bol pedagóg, športovec, tréner. Životopis Od roku 1961 pôsobil ako asistent Pedagogického inštitútu v Banskej Bystrici, neskôr dekan Pedagogickej fakulty UMB v Banskej Bystrici. Funkcionár atletických klubov a zväzov, organizátor športového života v Banskej Bystrici, o.i. atletických Horehronských hier. Tréner behov na stredné a dlhé trate ASVŠ Banská Bystrica a TJ Slávia Banská Bystrica. Zaslúžil sa o vybudovanie atletického štadiónu UMB v Banskej Bystrici. Iniciátor vzniku Internátnej športovej školy v Banskej Bystrici. Člen výboru Miestneho odboru MS v Banskej Bystrici (1990). Na jeho počesť sa koná v Banskej Bystrici Rozimov memoriál. Ocenenie * Nositeľ čs. Ceny fair play 1990; Literatúra * Kto bol kto v histórii Banskej Bystrice 1255-2000 Externé odkazy * OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok. Tento článok zo systému OSUD potrebuje upraviť, pridať interwiki a kategórie. Po jeho úprave prosím odstráňte šablónu {{Osud na úpravu}}. Róbert_Binder_2db4.html Róbert Binder lesnícky odborník Narodenie 27. marec 1897 Modra Úmrtie 2. december 1980 Stupava Pozri aj Biografický portál Ing. Róbert Binder (* 27. marec 1897 Modra - † 2. december 1980 Stupava) bol lesnícky odborník. Jeho otec Karol Binder, jeho matka Františka rod. Ščepánová, jeho manželka Hilda rod. Kittlerová Životopis Vyštudoval na Vysokej škole baníckej a lesníckej v Banskej Štiavnici, absolvoval ČVUT v Prahe-odbor lesné inžinierstvo. Organizátor lesného hospodárstva, najmä na Horehroní. Prednosta stavebného odd. Riaditeľstva št.lesov v Banskej Bystrici (1931-1932 a 1938-1942). Budovateľ lesníckeho vysokého školstva na Slovensku. Uznávaný odborník v lesníckom stavebníctve. Prednášal na vysokých školách v Bratislave, Košiciach a vo Zvolene. Autor publikácií, skrípt a štúdií. Dielo * Lanovka, Bratislava roku 1945 * Lesné železnice, Bratislava roku 1946 * Lesné cesty, Bratislava roku 1955 * Lesnícke stavby (spolu A. Knappom), Bratislava roku 1956 * Osadníci na Horehroní, Zvolen roku 1962 Literatúra * Slovenský biografický slovník Externé odkazy * OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok. Tento článok zo systému OSUD potrebuje upraviť, pridať interwiki a kategórie. Po jeho úprave prosím odstráňte šablónu {{Osud na úpravu}}. Róbert_Petrovický_c628.html Róbert Petrovický Vlajka Slovenska slovenský hokejista Narodenie 26. október 1973 Košice, Slovensko Aktívna činnosť 1990 - súčasnosť Pozícia center Streľba ľavou rukou Výška a váha 180 cm, 81 kg Róbert Petrovický (* 26. október 1973, Košice, ČSSR, dnes Slovensko) je slovenský hokejový útočník, starší brat Ronalda Petrovického. Klubový hokej Vo federálnej lige debutoval v Dukle Trenčín. V sezóne 1991/92 hrával v produktívnom útoku s Branislavom Jánošom a Žigmundom Pálffym (obranu tvorili Róbert Švehla a Miloš Holaň).^ Klub získal majstrovský titul a Petrovický bol zaradený do All-Stars súťaže. Draftoval ho Hartford Whalers v 1. kole z 9. miesta v roku 1992. V zámorí pôsobil osem rokov, vystriedal až päť klubov NHL, okrem Hartfordu aj Dallas Stars, St. Louis Blues, Tampa Bay Lightning a New York Islanders, mnoho odohral aj v ich farmárskych tímoch. Od sezóny 2001/02 pôsobil vo švajčiarskej najvyššej súťaži - prvé dva roky v HC Ambri Piotta. Pred ďalším ročníkom podpísal kontrakt s SC Langnau, počas letnej prípravy utrpel pri futbale zranenie členka a časť sezóny vynechal.^ Od ročníka 2004/05 bol hráčom Zürich SC, v prvom roku jeho pôsobenia klub dosiahol finálovú účasť.^ Pred začiatkom ročníka 2007/08 podpísal kontrakt s českým mužstvom HC Vítkovice, dohral ju vo švédskej druhej najvyššej súťaži v tíme Leksands IF. Klubová štatistika | | | Základná časť | Play-off Sezóna | Klub | Liga |-----------------------+------------------------ | | | Z | G | A | B |TM |+/-| Z | G | A | B | TM |+/- 1990/91| Dukla | ČSHL |33 | 9 |14 |23 |12 | | | | | | | | Trenčín | | | | | | | | | | | | | 1991/92| Dukla | ČSHL |33 |17 |21 |38 | | |13 | 8 |11 |19 | | 1992/93| Hartford | NHL |42 | 3 | 6 | 9 |45 |-10| | | | | | | Whalers | | | | | | | | | | | | | |Springfield| AHL |16 | 5 | 3 | 8 |39 | |15 | 5 | 6 |11 | 14 | | Indians | | | | | | | | | | | | | 1993/94| Dukla | SE | 1 | 0 | 0 | 0 | 0 | | | | | | | | Hartford | NHL |33 | 6 | 5 |11 |39 |-1 | | | | | | |Springfield| AHL |30 |16 | 8 |24 |39 | | 4 | 0 | 2 | 2 | 4 | 1994/95| Hartford | NHL | 2 | 0 | 0 | 0 | 0 | | | | | | | |Springfield| AHL |74 |30 |52 |82 |121| | | | | | | 1995/96|Springfield| AHL | 9 | 4 | 8 |12 |18 | | | | | | | | Falcons | | | | | | | | | | | | | | Detroit | IHL |12 | 5 | 3 | 8 |16 | | | | | | | | Vipers | | | | | | | | | | | | | | Dallas | NHL | 5 | 1 | 1 | 2 | 0 |+1 | | | | | | | Stars | | | | | | | | | | | | | | Kalamazoo | IHL |50 |23 |23 |46 |63 | | 7 | 3 | 1 | 4 | 16 | | Wings | | | | | | | | | | | | | 1996/97| St. Louis | NHL |44 | 7 |12 |19 |10 |+2 | 2 | 0 | 0 | 0 | 0 |+1 | Blues | | | | | | | | | | | | | | Worcester | AHL |12 | 5 | 4 | 9 |19 | 0 | | | | | | | IceCats | | | | | | | | | | | | | 1997/98| Worcester | AHL |65 |27 |34 |61 |97 |-5 |10 | 3 | 4 | 7 | 12 | 1998/99| Tampa Bay | NHL |28 | 3 | 4 | 7 | 6 |-8 | | | | | | | Lightning | | | | | | | | | | | | | | Grand | | | | | | | | | | | | | | Rapids | IHL |49 |26 |32 |58 |97 |+15| | | | | | | Griffins | | | | | | | | | | | | | 1999/00| Tampa Bay | NHL |43 | 7 |10 |17 |14 |+2 | | | | | | | Rapids | IHL | 7 | 5 | 3 | 8 | 4 | | | | | | | 2000/01| New York | NHL |11 | 0 | 0 | 0 | 4 | | | | | | | | Islanders | | | | | | | | | | | | | | Chicago | IHL |23 |13 |10 |23 |22 | | | | | | | | Wolves | | | | | | | | | | | | | |MoDo Hockey|Elitserien| 7 | 3 | 2 | 5 |10 |+2 | | | | | | 2001/02| HC Ambri | NL A |38 |23 |23 |46 |34 | | 6 | 2 | 2 | 4 | 22 | | Piotta | | | | | | | | | | | | | 2002/03| HC Ambri | NL A |42 |15 |20 |35 |40 | | 4 | 1 | 2 | 3 | 4 | 2003/04|SC Langnau | NL A |24 | 7 |12 |19 |12 | | | | | | | | | baráž | 7 | 1 | 7 | 8 | 2 | | | | | | | 2004/05| Zürich | NL A |44 |21 |29 |50 |48 | |15 | 6 | 9 |15 | 39 | | Lions | | | | | | | | | | | | | 2005/06| Zürich | NL A |19 | 5 | 8 |13 |14 | | | | | | | | | baráž | 2 | 4 | 1 | 5 | 0 | | | | | | | 2006/07| Zürich | NL A |39 |14 |17 |31 |50 | | 7 | 3 | 2 | 5 | 2 | 2007/08| HC | ČE |11 | 5 | 4 | 9 | 8 |+5 | | | | | | | Vítkovice | | | | | | | | | | | | | |Leksands IF| 2. ŠHL |33 |10 |17 |27 |36 |+18|10 | 5 | 4 | 9 | 10 |-3 Reprezentácia Na MS B 1995 v Bratislave hral v prvom útoku s Miroslavom Šatanom a Petrom Šťastným, slovenská reprezentácia postúpila do najvyššej kategórie, keď vyhrala všetky zápasy, Petrovický dosiahol v 6 zápasoch 11 bodov a bol zaradený medzi All-Stars turnaja. Ďalší rok pri premiére v A-kategórii posilnil slovenský tím napriek tomu, že mu chýbal súhlas vedenia jeho vtedajšieho klubu Dallas Stars, po zistení tejto skutočnosti musel predčasne opustiť šampionát a nastúpiť za Kalamazoo Wings vo farmárskej IHL. Zúčastnil sa aj MS 2001 v Nemecku, mužstvo dosiahlo 7. miesto, keď vypadlo s Českom vo štvrťfinále. O rok neskôr na MS 2002 bol súčasťou tímu, ktorý zaznamenal najväčší úspech v histórii slovenského hokeja - zlatú medailu. Reprezentoval aj na slovenskej olympijskej premiére v Lillehammeri 1994 (6. miesto), neúspešných olympiádach 1998 v Nagane (10. miesto) a 2002 v Salt Lake City (13. miesto - bol kapitánom mužstva a vlajkonosičom slovenskej výpravy). V slovenskej reprezentácii odohral 100 zápasov, strelil 28 gólov. MS 2008 Po šesťročnej prestávke bol opäť nominovaný na svetový šampionát (Kanada). Vo výbere trénera Júliusa Šuplera je najstarším hráčom a bol zvolený za kapitána. Slovensko po prehrách s Nemeckom a Fínskom v základnej skupine zostúpilo do boja o záchranu v najvyššej kategórii. V prvom stretnutí o udržanie so Slovinskom (5:1) strelil úvodný gól, krátko nato opustil ľadovú plochu kvôli črevnej viróze. Skóroval aj v druhom zápase, Slovensko zvíťazilo 4:3 po samostatných nájazdoch a udržalo sa v najvyššej kategórii. Spolu zaznamenal 4 góly a dve asistencie, bol najlepším strelcom Slovenska. Po šampionáte vyhlásil, že končí reprezentačnú kariéru.^ v • d • e Slovenské národné hokejové mužstvo na Majstrovstvách sveta v ľadovom hokeji 2008 Brankári 60 Peter Budaj (Colorado Avalanche) - 25 Ján Lašák (HC Moeller Pardubice) - 60 Karol Križan (MoDo Hockey) 17 Ľubomír Višňovský (Los Angeles Kings) - 37 Peter Podhradský (Metallurg Novokuzneck) - 7 Martin Štrbák (CSKA Moskva) - 19 Obrancovia Tomáš Starosta (Neftechimik Nižnekamsk) - 23 Ivan Majeský (Linköpings HC) - 19 Dominik Graňák (Färjestads BK Karlstad) - 44 Andrej Sekera (Buffalo Sabres) - 24 Branislav Mezei (Florida Panthers) - 8 René Vydarený (HC České Budějovice) 13 Juraj Kolník (HC Servette Ženeva) - 39 Róbert Petrovický (Leksands IF) - 81 Marcel Hossa (Phoenix Coyotes) - 27 Ivan Čiernik (Kölner Haie) - 72 Andrej Kollár (Dukla Trenčín) - 47 Útočníci Miroslav Kováčik (Skellefteå AIK) - 26 Tibor Melichárek (HC Sparta Praha) - 41 Andrej Podkonický (Bílí Tygři Liberec) - 20 František Skladaný (HC Karlovy Vary) - 79 Peter Fabuš (HC Plzeň) - 9 Peter Húževka (Dukla Trenčín) - 21 Radovan Somík (HC Moeller Pardubice) - 71 Juraj Mikúš (HK 36 Skalica) Tréneri Július Šupler - Peter Oremus - Miroslav Miklošovič Reprezentačná štatistika ---------+------------------------------ Podujatie| Z | G | A |Body|TM|+/-|Miesto ZOH 1994 | 8 | 1 | 6 | 7 |17| | 6. MS B 1995| 6 | 4 | 7 | 11 |8 |+17| 1. MS 1996 | 2 | 0 | 1 | 1 | | | 10. ZOH 1998 | 4 | 2 | 1 | 3 |0 | | 10. MS 2001 | 7 | 4 | 2 | 6 |0 |+5 | 7. ZOH 2002 | 4 | 1 | 1 | 2 |2 |-1 | 13. MS 2002 | 9 | 1 | 1 | 2 |4 |+1 | 1. MS 2008 | 5 | 4 | 2 | 6 |2 |+1 | 13. (štatistické údaje v článku sú z 3. júna 2008) Rodina Otec bol zubný lekár, matka zahynula pri dopravnej nehode ako 39-ročná, keď mal 16 rokov, na jej počesť nosí dres s číslom 39.^ Je ženatý, manželka Šárka je dcérou českého hokejového trénera Vladimíra Vůjteka. Spolu majú syna Ryana a dcéru Kiaru Jane ^ Referencie 1. ↑ www.hokejportal.cz, 9.1.2008 2. ↑ Po strastiplnej sezóne chce Róbert Petrovický zabojovať o účasť na MS Korzár, 1.4.2004 3. ↑ Róbert Petrovický: Hokej je krutá hra, www.pravda.sk, 8.4.2005 4. ↑ Petrovický sa lúči s reprezentačnou kariérou, www.hokej.sk, 11.5.2008 5. ↑ Pravda, 28.4.2008 6. ↑ , www.webnoviny.sk, 29.4.2008 Externé odkazy * Róbert Petrovický štatistiky na eurohockey.net * Róbert Petrovický klubová štatistika na hockeyDB.com Róbert_Róm_0cbf.html Róbert Róm rímskokatolícky kňaz Narodenie 29. október 1906 Žiar nad Hronom Úmrtie 12. december 1966 Slovensko Pozri aj Biografický portál Róbert Róm (* 29. október 1906, Žiar nad Hronom - † 12. december 1966, Slovensko) bol rímskokatolícky kňaz. Životopis Stredoškolské vzdelanie nadobudol pravdepodobne v Banskej Bystrici, kde študoval aj teológiu, vysvätený za kňaza (3. marca 1929). Po roku 1950 politicky prenasledovaný. Správca Charitného domu v Slovenskej Ľupči (1959). Autor článkov, najmä v náboženskej tlači. Do slov. preložil Deviatnik k Božskému srdcu. Literatúra * Kto bol kto v histórii Banskej Bystrice 1255-2000 Externé odkazy * OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok. Tento článok zo systému OSUD potrebuje upraviť, pridať interwiki a kategórie. Po jeho úprave prosím odstráňte šablónu {{Osud na úpravu}}. Róbert_Pukalovič_b3aa.html Róbert Pukalovič Róbert Pukalovič môže byť: * slovenský hokejista (* 1960), pozri Róbert Pukalovič (1960) * slovenský hokejista (* 1985), syn vyššie uvedeného, pozri Róbert Pukalovič (1985) Symbol rozcestia Toto je rozlišovacia stránka — navigačná pomôcka obsahujúca zoznam iných článkov, ktoré by mohli mať rovnaký názov. Ak vás na túto stránku odkázal článok, prosíme Vás, aby ste sa k článku vrátili a opravili v ňom odkaz tak, aby odkazoval priamo na konkrétnu stránku z hore uvedeného zoznamu, ktorú autor článku myslel. Róbert_Dúbravec_1733.html Róbert Dúbravec maliar, grafik, ilustrátor, výtvarný pedagóg Narodenie 19. január 1924 Ružomberok Úmrtie 8. november 1976 Bratislava Pozri aj Biografický portál Róbert Dúbravec (* 19. január 1924, Ružomberok - † 8. november 1976, Bratislava) bol maliar, grafik, ilustrátor, výtvarný pedagóg. Rodina * otec Róbert Dúbravec * syn Marcel Dúbravec * manželka Mária rod. Šimková Životopis Študoval na gymnáziu v Ružomberku, roku 1943-1947 na oddelení kreslenia a maľovania SVŠT, roku 1947-1948 na Prírodovedeckej a Pedagogickej fakulte v Bratislave. Prednášal na VŠVU v Bratislave. Vysokoškolský pedagóg PF v Banskej Bystrici (1968), vedúci Katedry výtvarnej výchovy PF (1970). Predseda Krajskej organizácie ZSVU v Banskej Bystrici (1957-1960). Autor monunentálno-dekoratívnych výzdob architektúr. Ako monumentalista sa usiloval o jednoduchosť a dekoratívny účinok. Jeho ilustrátorská práca prebiehala v technike čiernobieleho, alebo kolorovaného drevorezu, neskôr linorezu. Triptychy a tetraptychy sa stali častou formou v jeho umeleckej tvorbe. V oblasti monumentálno-dekoratívnej realizácie je autorom jednofarebnej vitráže v Národnom dome v Banskej Bystrici (1956) a kovaných mreží v zasadačke SÚPSOP-u v Banskej Bystrici (1962). Vystavoval doma i v zahraničí. Samostatná výstava v Banskej Bystrici (1974). Zaslúžilý umelec, nositeľ viacerých vyznamenaní. Ocenenie * Odmenený cenou Medzinárodného bienále drevorezu a drevorytu v Banskej Bystrici (1972) Literatúra * Kto bol kto v histórii Banskej Bystrice 1255-2000 * Slovenský biografický slovník Externé odkazy * OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok. Tento článok zo systému OSUD potrebuje upraviť, pridať interwiki a kategórie. Po jeho úprave prosím odstráňte šablónu {{Osud na úpravu}}. Rómadži.html Rómadži Romadži (jap. ローマ字) je japonský výraz pre rímske písmo. Je to jedno z japonských „písiem“, ktoré má podobu latinského prepisu hociktorého iného japonského písma (tj. hiragany, katakany alebo kandži). Existuje viac spôsobov prepisu japončiny do latinky (a teda podôb rómadži). Z nich tri najpopulárnejšie sú Hepburnov prepis, Kunrei-šiki (ISO 3602) a Nihon-šiki (ISO 3602 Strict). Všetci Japonci, ktorí navštevovali školu po druhej svetovej vojne, sa učili latinku a mali by vedieť čítať a písať v rómadži. Konverzia cez rómadži je aj najpopulárnejší spôsob písania japončiny na počítači. Prepis funguje veľmi jednoducho, keď človek klikne na „a“, na obrazovke sa zobrazí あ　alebo ア podľa toho, či je práve zapnutý prepis do hiragany alebo katakany. Pre linux existuje konvertor SKIM, ktorý podporuje viaceré jazyky a vo Windows XP sa dá písať v japončine cez IME, ktorý sa dá aktivovať cez jazykové menu. Čítanie rómadži nie je úplne jednoduché kvôli niekoľkým pravidlám. Napríklad v slove učiteľ „せんせい“　„sensei“ a vo veľa iných, kde po „e“ následuje „i“, sa táto kombinácia „ei“ číta „é“. Takže slovo sensei sa v skutočnosti vyslovuje „sensé“. Iná výnimka je kombinácia „ou“ napríklad slovo „さとう“ „satou“ znamenajúce cukor sa vyslovuje sató. Takže kombinácia „ou“ sa číta „ó“. Zdvojenie spoluhások: ako napríklad v slove znamenajúcom škola „がっこう“ „gakkou“ sa kombinácia dvoch spoluhlások číta viacmenej ako pauza (malé „tsu“ „っ“ slovensky „cu“ pred spoluhláskou ju zdvojuje), čiže „gakkou“ sa číta približne takto „ga“ pauza „kó“ možno niečo ako slovo makký, keď sa pokúsime prečítať obidve k. Aj k týmto pravidlám existujú výnimky. Napríklad slovo ľad sa píše „koori“ „こおり“. Rómčina.html Rómčina Rómčina (alebo cigánčina, cigánsky jazyk) alebo presnejšie rómske nárečia je indoárijský jazyk resp. skupina indoárijských nárečí. Hovoria ním Rómovia roztrúsení po celom svete, ale najmä v Európe, v Rusku a v Ázii. Obyčajne sa zaraďuje medzi novoindoárijské jazyky, ale v skutočnosti je blízka aj stredným indoárijským jazykom. Rómsky jazyk nie je jednotný a nikdy nebol spisovným jazykom. Rómovia zväčša hovoria rodným nárečím, ale ovládajú aj jazyk krajiny, v ktorej žijú. Rómčinu študuje romistika. Rómska_inteligencia_za_spolunažívanie_v_Slovenskej_republike_4b99.html Rómska inteligencia za spolunažívanie v Slovenskej republike Rómska inteligencia za spolunažívanie v Slovenskej republike môže byť slovenská politická strana: * Rómska iniciatíva Slovenska, ktorá pod týmto názvom vystupovala od 25. októbra 1996 do 7. marca 2000 * Strana rómskej koalície v Slovenskej republike, ktorá pod týmto názvom vystupovala od 16. augusta 2000 do 11. októbra 2001 Symbol rozcestia Toto je rozlišovacia stránka — navigačná pomôcka obsahujúca zoznam iných článkov, ktoré by mohli mať rovnaký názov. Ak vás na túto stránku odkázal článok, prosíme Vás, aby ste sa k článku vrátili a opravili v ňom odkaz tak, aby odkazoval priamo na konkrétnu stránku z hore uvedeného zoznamu, ktorú autor článku myslel. Rómovia.html Rómovia Rómovia (po rómsky: rom – „muž“, „človek“, v Rumunsku sa používa písomné označenie Rroma) je súhrnné označenie etnických skupín pochádzajúcich zo severnej Indie, odkiaľ sa začali sťahovať okolo 3. storočia. Členovia hovoria po rómsky a majú spoločné kultúrne rysy. Dnešní príslušníci tohto národa žijú ako menšiny vo väčšine štátov Európy. Rómovia hovoria spoločným jazykom - rómčinou, ktorá je rozdelená do niekoľkých dialektov. Pojem Róm Rómska svadba v Macedónsku Rómske obydlie na Východnom Slovensku Rómska vlajka V rómčine je pojem Róm len označenie pre Rómov v strednej a východnej Európe. Sami seba nazývajú uspomenutým slovom Rom alebo Manush čo znamená Človek, ale sú známi aj ako Atzigan alebo Atsigan, teda kočovník, z čoho pochádza slovenské Cigán, nemecké Zigeuner, maďarské Cigány, či talianske Zingaro. Na kongrese v Göttingene, v roku 1983, sa účastníci Medzinárodnej rómskej únie dohodli, že na označovanie tejto etnickej skupiny sa má používať termín Rómovia. Súvisí to taktiež s koncepciou ekológie jazyka označovať etnické skupiny takými názvami, akými sa označujú sami a nie takými, ktoré majú zároveň negatívny podtón a sú nositeľmi sociálnych šablón a stereotypov, teda nie Cigán, ale Róm (iné príklady: nie Indián, ale pôvodný Američan, Native American, nie americký černoch, ale Afroameričan, nie Eskimák, ale Inuit). Dlho pretrvával mylný názor, že Rómovia pochádzajú z Egypta a tento názov sa používa od 15. do 18. storočia. Dodnes sa tento termín zachoval v modifikovanej podobe vynechaním začiatočného „e“ (v španielčine Gitano, v angličtine Gypsy v chorvátčine Jedupak - Jedupta = Egypťan). Zvláštnosťou je francúzština, kde okrem Tsigane existuje výraz Bohémien, čo zodpovedá historickému faktu, že Rómovia do Francúzska prišli z Čiech v prvej polovici 15. storočia. ROZŠÍRENIE V EURÓPE A NÁBOŽENSTVO Rómovia žijú v Európe (najmä v Česku (asi 2%), na Slovensku (asi 4%), v Maďarsku (asi 4%), v Rumunsku (asi 4%) a Inde), v Ázii (najmä v Iráne, Turecku, Afganistane, Sýrii), menšie skupiny v severnej Afrike, v Amerike a Austrálii. Celkový počet Rómov v Európe je asi 1,5 až 6 miliónov, vo svete 2,5 - 12 miliónov. Problémom pri určovaní ich počtu je, že sa pri sčítaní sami hlásia k iným národnostiam. Na Slovensku podľa posledného prieskumu (2004) žije asi 320 000 Rómov, pričom definícia Róma nebola nevyhnutne etnická, ale len „Róm, tak ako ho definuje väčšinová populácia“. Rómovia v Indii patrili k tamojšej najnižšej kaste (domovia či čandalovia). Odišli odtiaľ asi pred 1000 rokmi. NÁBOŽENSTVO Rómovia sa prispôbili náboženstvu okolitých národov, medzi ktorými žili. V krajinách strednej a západnej Európy sú prevažne rímski katolíci. Menej patria k prívržencom rôznych protestantských cirkví( hl. v protestantských krajinách). Vo východnej Európe a čiastočne na Balkáne sú pravoslávni. Na území Turecka a v mnohých balkánskych krajinách ( Bosna, Kosovo, Bulharsko, Albánsko, Macedónsko ) patria k vyznavačom islamu. Kultúra Divadlo Divadlo Romathan je jediné profesionálne rómske divadlo na Slovensku. Zriadilo ho Ministerstvo kultúry SR v máji 1992 v Košiciach. Jeho vedením poverilo Annu Koptovú. Od sezóny 1998/1999 je riaditeľom divadla Karel Adam. Divadlo vzniklo vďaka iniciatíve rómskych a nerómskych intelektuálov. Na poslednej decembrovej schôdzi národnej rady v roku 2001 predniesla návrh na vznik profesionálneho rómskeho divadla poslankyňa Anna Koptová. Jej návrh podporilo 53 zo 102 prítomných poslancov. Prvou premiérou Romathanu bola 20. decembra 1992 inscenácia Daniely Hivešovej-Šilanovej Than perdal o Roma (Miesto pre Rómov). Hudobne sa na jej príprave podieľal prvý dirigent divadla Eugen Brindzák st. * Webové stránky Divadla Romathan * Viac o rómskych profesionálnych divadlách Ďalšie rómske divadlá * Theatre Pralipe, Skopje (Macedónsko) * Romen, Moskva (Rusko) Diskriminácia a genocída Počas vlády nacizmu boli Rómovia obeťou genocídy. Plánovaným hromadným vyvraždením vo vyhladzovacích táboroch sa mal tento národ vyhubiť. Z prvej Slovenskej republiky Rómovia deportovaní neboli. Rómovia sú čiastočne aj dnes v Európe diskriminovaní, najmä v krajinách južnej a východnej Európy. Obyvatelia týchto krajín majú k Rómom prevažne kritický postoj. Iné projekty * Commons * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Externé odkazy * Rómovia na Slovensku * Vzťah štátu k rómskej menšine v minulosti a dnes * Zaujímavosti zo života menšín * Romafotografien Fotografie zo života Rómov vo východnej Európe od Helge Lindau * O španielskych gitanos * Muzeum romské kultury v Brne, Čechy (po česky) * Dokumentations- und Kulturzentrum Deutscher Sinti und Roma v Heidelbergu, Nemecko (po nemecky a po anglicky) * RomNews Society (po nemecky, po anglicky a po romsky) * Europako Romano thaj Travelerengo Forumo (po francúzsky, po anglicky a po rómsky) * Wikipédia v rómčine * Specalized Library with Archive "Studii Romani" (English) Rómska_občianska_iniciatíva.html Rómska občianska iniciatíva Rómska občianska iniciatíva je hnutie na Slovensku usilujúce sa o riešenie problematiky rómskeho etnika a jeho presadenia sa v spoločnosti. Vzniklo v novembri 1989. Predseda E. Ščuka. Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Rómska_hudba.html Rómska hudba Niektorý z redaktorov požiadal o revíziu tohoto článku. Redaktor si napríklad nie je istý, či neobsahuje pravopisné alebo iné chyby. Prosím opravte a vylepšite tento článok. Po úprave článku môžete odstrániť túto poznámku. Viac informácií.... Rómska hudba je jednou zo zložiek tradičnej rómskej kultúry. Význam a funkcie folklórnej tvorby v rómskom spoločenstve Rómske etnikum predstavuje osobité kultúrne spoločenstvo, ktoré sa svojimi špecifickými prejavmi existencie odlišuje od iných, v našom prípade od väčšinovej spoločnosti Slovenska. V tomto smere vystupuje do popredia etnická funkcia kultúry ako súhrn etnodiferenciačných a etnointegračných vlastností. Popri asimilačných procesoch, ktoré dané špecifiká viac alebo menej úspešne eliminovali, prebieha v posledných rokoch proces etnického sebauvedomovania a začínajúceho zhodnocovania spontánne vytvorených kultúrnych hodnôt. Tento proces sa výrazne zvýraznil po roku 1989, kedy sa odštartoval proces etnickej integrácie a sebaidentifikácie rómskej kultúry. Hudobné hľadisko rómskych piesní Halgató Podskupinu piesní halgató – čorikaňi tvoria ťahavé, pomalé, melódie a piesne – loke giľa. Určené sú na počúvanie, nie na tancovanie. Interpret sa v nich zdôveruje so svojím osudom, svojimi osobnými pocitmi, túžbami, smútkom. Vzhľadom k tomu faktu, existujú v mnohých variantoch textových i hudobných, tak ako existuje mnoho ľudských osudov. Pri halgató sa silne uplatňuje improvizácia po textovej i hudobnej stránke. Halgató je charakterizované nepravidelným rytmom, preto sa obvykle členia do jednotlivých taktov alebo fráz. Väčšinou nová fráza znamená novú melodickú jednotku. Halgató majú pomerne široký melodický rozsah, ktorý sa pohybuje v rozmedzí od veľkej sexty až po interval č. 14. Melódie sa rozbiehajú z nízkych tónov, postupne stúpajú krokmi až k výškovému vrcholu. Z hľadiska charakteru tónin sa rómske halgatá najčastejšie vyskytujú v harmonickej tónine, prirodzenej mol a v tzv. cigánskej mol i dur tónine. Pre halgató sú najcharakteristickejšie melodické ozdoby, dlhé ťahavé tóny sa ozdobujú nátrylmi, prírazmi, nárazmi alebo obalmi. Pre rómsku pomalú pieseň je typické kĺzanie smerom zdola nahor, používa sa pri tom technika glissando. Rómske halgatá sa spievajú vo väčšine prípadov bez hudobného sprievodu, prípadne len so sprievodom jedného hudobného nástroja najčastejšie huslí alebo gitary. O halgate možno povedať že je to vlastne hudobná sólová skladba. Len výnimočne pri mimoriadnych udalostiach ho skupina ľudí a často sa pridávajú len k refrénu v prípade že ho skladba obsahuje. Dynamika piesní je výrazná. Čardáš Čardáše, piesne do tanca, khelibnaskere giľa. V rómskom piesňovom repertoári sú rovnako zastúpené tanečné piesne, respektíve piesne do tanca, pre ktoré je najpoužívanejší názov čardáš. Čardáše sú rýchle piesne s pravidelne členeným rytmom. Najčastejšie sa vyskytujú v 2/4 takte. Pravidelne sa opakujú, pričom sa tempo zrýchľuje. Piesne čardášového typu sú krátke, majú ľahko zapamätateľné melodické motívy a texty. Výskyt cigánskych tónin je sporadickejší ako u predchádzajúcich halgató. Intervalové rozsahy melódií čardášov sú veľké, ale melodickejšie ozdoby sa menej využívajú ako pri halgató. Určuje to najmä tanečný charakter piesní, pravidelný rytmus a spomínané zrýchľujúce tempo. Melódia je jednoduchá, opakujúca sa. Často sa objavujú glissandá. Spev čardášov je sprevádzaný hrou na hudobné nástroje. Texty sú prevažne jednoslohové. Časté je vsúvanie medzihry s popevkami ako lalala nanana a pod. Dynamika skladieb sa udržiava na jednom stupni. Rom-pop Týmto termínom sa označujú rómske piesne, ktoré vznikali za ostatné roky vplyvom populárnej hudby. Súčasné výskumy dokazujú, že ide o živý proces neustáleho vznikania a zanikania piesní rôznej kvality. V plnej miere sa v nich uplatňuje tvorivosť, fantázia a improvizácia. Zdrojom inšpirácie sú pesničkové repertoáre, ktoré vysielajú masmédiá. Piesne tohto typu vznikali niekoľkými spôsobmi. Populárna melódia je buď v rovine inšpiratívneho zdroja, častejšie sú však prípady, keď sa preberá celá melódia, prípadne sa celá melodická línia prispôsobí vkusu a možnostiam interpreta, zásadne sa však mení tempo takejto skladby. Rytmus rom- popu je pravidelný, tempo mierne až pomalé. Spieva sa väčšinou dvojhlasne v paralelnej tercii. Pre tento druh rómskej piesňovej tvorby je charakteristické používanie rómskeho, slovenského, maďarského alebo českého jazyka v niektorej nárečovej podobe. Na Slovensku medzi priekopníkov rom- popu patrí najmä skupina Kmeťoband. V susednom Česku zase Věra Bílá so skupinou. Ešte známa je tam dievčenská trojhlasná skupina Triny. Flamenco Flamenco sa definuje ako osobitý piesňový, hudobný a tanečný žáner s melodickými ozdobami, živým rytmom umocňovaným podupávaním, vytlieskavaním, často s erotickým nábojom. Flamenco je synkretickým spojením troch prúdov, troch hudobno-tanečných tradícií, španielskej, arabskej a rómskej. V 19. storočí bol práve rómsky element dominantný. Typickým nástrojom v tejto hudbe je akustická gitara. Najznámejšími umelcami v tejto oblasti sú francúzsky veteráni Gypsy Kings, španielsky payo (necigán) Paco de Lucia a Pedro Bacan. V tanečnej forme flamenca dominuje tanečník a vedúci tanečnej školy António Gades. Rom-jazz a vážna hudba Do tejto kategórie patria okrem rómskeho prevedenia džezu, ktorý je obohatený o typické rómske prvky aj sláčikové, dychové a zmiešané hudobné súbory, orchestre v neposlednom rade zbory. Na Slovensku v súčasnosti dominuje hudba Jána Berkyho Mrenicu a jeho orchestra zvaného Diabolské Husle. Je to zoskupenie siedmich mladých inštrumentalistov, ktorí interpretujú hudbu všetkých žánrov (klasika, opereta, jazz, pop, folklór rôznych národov). Vystupujú po celom svete. Hrali v USA, Kanade, Austrálii, Japonsku, Číne a celej Európe. Na ich koncertoch spoluúčinkuje množstvo sólistov opery, ale aj veľa jazzových interpretov. Orchester má bohatú diskografiu, 8 štúdiových albumov. Každý je žánrovo inak orientovaný. V Čechách je to Ida Kelarová a Romano Rat band - Speváčka a pianistka a jej skupina Romano Rat kombinujú prvky viacerých žánrov ale prevažne hrajú rom-jazz. Nahrali dva radové albumy. V minulosti v zahraničí patril medzi elitu Django Reinhardt. Bol priekopníkom viacerých žánrov, ale preslávil ho hlavne manuš-swing. Vystupoval aj ako sólista v orchestri Duka Ellingtona v roku 1946. V Nemecku sa v tomto čase zvýraznil rómsky gitarista Matelot Ferret. Manuš Swing ovplyvnil aj cimbalové kapely Jožka Németha a Nitza Codolbana. Najväčšími legendami preslávenými široko ďaleko po svete sú maďarské kapely Kályi Jág a Andro Drom. Z Balkánu je známa kapela Muzica Lautareasca, kde olašskí rómski muzikanti zvaní Tarafuri, sprevádzali na turné speváčky Romica Puceanu a Gabi Lunca. Reprezentantom synkretického spojenia v rómskej a tureckej hudobnej tradície je Istambulský orientálny súbor. Využíva tradičné hudobné nástroje ako klarinet, husle, lutny, cimbal a tamburína. Referencie * Vlasta Fabiánová: Folklórna tvorba Rómov, UKF Nitro Pozri aj * Rómski primáši Rómska_iniciatíva_Slovenska_2349.html Rómska iniciatíva Slovenska Politický portál Politika na Slovensku Ústava Slovenskej republiky Ústavní činitelia Prezident: Ivan Gašparovič Predseda vlády: Robert Fico Predseda NR SR: Pavol Paška Vláda Slovenskej republiky Voľby na Slovensku Parlamentné voľby: 1990 · 1992 · 1994 · 1998 · 2002 · 2006 Prezidentské voľby: 1999 · 2004 Ďalšie voľby na Slovensku: EP 2004 · VÚC 2001 · VÚC 2005 Politické strany a hnutia KDH · ĽS-HZDS · SDKÚ-DS SMER · SMK-MKP · SNS · ďalšie... Zahraničná politika Európska únia · NATO · OSN · WTO OECD · OBSE · Vyšehradská štvorka uprav box Rómska iniciatíva Slovenska, skratka RIS, je slovenská mimoparlamentná politická strana. Vedenie strany * Alexander Patkoló - predseda * Václav Kappel - prvý podpredseda História Rómska iniciatíva Slovenska bola na ministerstve vnútra zaregistrovaná 25. októbra 1996 pod pôvodným názvom Rómska inteligencia za spolunažívanie v Slovenskej republike. Súčasný názov strana používa od roku 2000. Volebné výsledky * 1998 (parlamentné voľby) - nezúčastnila sa. * 2002 (parlamentné voľby) - nezúčastnila sa. * 2004 (voľby do Európskeho parlamentu) – nezúčastnila sa. * 2006 (parlamentné voľby) - politici strany sa zúčastňujú volieb na kandidátke Hnutia za demokraciu. Volebné preferencie Volebné preferencie strany sú také nízke, že ich Štatistický úrad Slovenska nezaznamenáva. Politici Rómskej iniciatívy Slovenska Články o politikoch Rómskej iniciatívy Slovenska v kategórii Politici RIS. Predsedovia RIS * Alexander Patkoló Externé odkazy * RIS v registri strán MV SR v • d • e Politické strany a hnutia na Slovensku* Parlamentné strany vládne (koalícia) SMER · SNS · ĽS-HZDS opozícia SDKÚ-DS · SMK-MKP · KDH ANO · ASV · DSS · DÚ · HZD · JS · KĽS · KSS · LS · ĽB · ĽS · Misia 21 · NÁDEJ · NF · NOSNP · OKS · OL Mimoparlamentné strany · PS · RIS · SDĽ · SF · SLNKO · SĽS · SNJ · S.O.S. · SP · SPV-G3000 · SRS · SZ · SZS · ÚSVIT · VPRED · ZRS · Z-SNP · ZSNS · ŽS SR * k 26. 10. 2006 Ró_Indi_bebf.html Ró Indi Ró Indi (ρ Ind / ρ Indi) je hviezda v súhvezdí Indián, pri ktorej bola objavená extrasolárna planéta. Ró_Ophiuchi_74dc.html Ró Ophiuchi Ró Ophiuchi (Rho Ophiuchi / Rho Oph) je hviezda v súhvezdí Hadonos. Nachádza sa na západnom okraji súhvezdia pod Antarom zo Škorpióna a je známa najmä vďaka masívnemu plynoprachovému komplexu v jej okolí s názvom komplex Ró Ophiuchi. Ró Ophiuchi je to štvorhviezda vzdialená od Zeme približne 750 ly, ktorá je vhodným objektom aj pre malé ďalekohľady. Tesne pri najjasnejšej zložke (5,2 mag.) je o málo slabší sprievodca (5,9 mag.) a po oboch stranách tohoto tesného páru sú slabšie zložky 7,1 a 6,6 magnitúd. Komplex Ró Ophiuchi Zároveň sa ako Ró Ophiuchi označuje aj mohutný komplex medzihviezdnej hmoty rozprestierajúci sa od hviezdy Ró Ophiuchi až k hviezde Antares. Tento prachoplynový komplex označovaný aj ako IC 4604, prípadne ako komplex hmlovín IC 4603-4604, je jedna z najfarebnejších oblastí na oblohe a zároveň obľúbený objekt pre astrofotografov. Je to najbližšia oblasť búrlivého zrodu hviezd. Jeho vzdialenosť je iba 500 ly, čiže leží bližšie ako hviezda Ró Ophiuchi. Pre porovnanie, najznámejšia takáto hmlovina, Veľká hmlovina v Orióne viditeľná aj voľným okom je vzdialená až 1 500 ly. Sýtočervená farba hmloviny pochádza z bombardovania plynu ultrafialovým žiarením mladých hviezd, zatiaľ čo modrú farbu spôsobuje rozptyl svetelných lúčov na prachových časticiach. Komplex Ró Ophiuchi je teda zároveň emisnou aj reflexnou hmlovinou. Mohutná tvorba hviezd je skrytá za tmavým molekulárnym mrakom. Niektoré časti komplexu sú preto tmavé, akoby bez hviezd. Avšak na infračervenej snímke z družice IRAS sa takéto oblasti javia ako negatív, lebo intenzívne žiaria. Prach oblaku síce zatieňuje svetlo, ale sám vyžaruje infračervené žiarenie. Zatiaľčo svetlo je prachom pohlcované, infračervené a rádiové vlny ním prechádzajú a dovoľujú tak nahliadnuť dovnútra rozsiahleho mraku. Medzi infračervenými prahviezdami zahalenými v prachových oblakoch sa podarilo objaviť najmladšiu hviezdu vôbec, ktorej vek je „iba“ 10 000 rokov. Okolo Ró Ophiuchi sa taktiež zistilo v infračervenom žiarení 12 mikrometrov difúzne halo. Externé odkazy * článok o hviezde Ró Ophiuchi v angličtine Ró_Cassiopeiae_5e16.html Ró Cassiopeiae Ró Cassiopeiae (ρ Cas / ρ Cassiopeiae) je žltý nadobor v súhvezdí Kasiopeja. Je to premenná hviezda neznámenho typu. Jeho jasnosť klesá zo zvyčajných 4,9 mag. až pod 6 magnitúd. Je to nepravidelne premenná hviezda podobne ako R Coronae Borealis a vzdialená je asi 200 ly. Zoznamy hviezd uprav * Hviezdy * Tradičné názvy * Najjasnejšie hviezdy * Najbližšie hviezdy * Najbližšie jasné hviezdy * Najväčšie hviezdy * Najmenšie hviezdy * Najťažšie hviezdy * Najľahšie hviezdy * Hviezdy podľa súhvezdia * Premenné hviezdy * Polopravidelné premenné * Hviezdy s planétami * Pulzary Externé odkazy (v angličtine) Rho Cassiopeiae fact sheet Ró_Aquilae_269f.html Ró Aquilae Ró Aquilae (ρ Aql / ρ Aquilae) je hviezda v súhvezdí Delfín. Okrem tohto pomenovania má tiež tradičné čínske pomenovanie Tso Ke. Je to hviezda hlavnej postupnosti spektrálneho typu A. Jej zdanlivá hviezdna veľkosť na oblohe je 4,94 magnitúdy a leží vo vzdialenosti približne 154 svetelných rokov od Slnka. V roku 1992 prešla zo súhvezdia Orol do súhvezdia Delfín. Ró_Coronae_Borealis_b81c.html Ró Coronae Borealis Ró Coronae Borealis (ρ CrB / ρ Coronae Borealis) je hviezda šiestej hviezdnej veľkosti v súhvezdí Severná koruna. Ró.html Ró Grécka abeceda Α α alfa Β β beta Γ γ gama Δ δ delta Ε ε epsilon Ζ ζ zéta Η η éta Θ θ théta Ι ι ióta Κ κ kapa Λ λ lambda Μ μ mí Ν ν ní Ξ ξ ksí Ο ο omikrón Π π pí Ρ ρ ró Σ σ sigma Τ τ tau Υ υ ypsilon Φ φ fí Χ χ chí Ψ ψ psí Ω ω ómega Staré písmená Ϝ ϝ digama Ϛ ϛ stigma Ͱ ͱ heta J ȷ jot Ϻ ϻ san Ϸ ϸ šó Ϙ ϙ koppa Ϡ ϡ sampi Ró (veľké Ρ, malé ρ) je sedemnáste písmeno gréckej abecedy. V systéme gréckych čísel má hodnotu 100. Jeho ekvivalent v latinke je písmeno R. Tento článok s lingvistickou témou je zatiaľ príliš krátky Xsampa-N2.png (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "upraviť" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. RBD_(skupina)_9922.html RBD (skupina) RBD Základné informácie Pôvod Vlajka Mexika Mexiko Žáner(-re) Pop latino Pôsobenie 2004 – súčasnosť EMI Vydavateľstvá Virgin Capitol Webstránka Oficiálna stránka Členovia skupiny: Anahí Dulce María Maite Alfonso Christopher Christian RBD je mexická hudobná skupina. Je populárna medzi tínedžermi obľúbujúcimi telenovelu Rebelde, v ktorej členovia kapely vystupovali. Hlavný komerčný úspech zaznamenala najmä v Brazílii. Za tri roky účinkovania predala kapela viac než 9,3 milióna kópií svojich nosičov po celom svete. Členovia skupiny * Anahí Giovanna Puente Portillo * Dulce María Espinoza Saviñón * Maite Perroni Beorlegui * Alfonso Herrera Rodríguez * Christopher Alexander Luis Casillas Von Uckermann * José Christian Chávez Garza Diskografia * 2004: Rebelde * 2005: Tour Generación RBD En Vivo * 2005: Nuestro Amor * 2006: Live In Hollywood * 2006: Celestial * 2006: Rebels * 2007: Live in Rio de Janeiro * 2007: Tour Celestial 2007: Hecho En España * 2007: Empezar Desde Cero Iné projekty * Commons * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému RBD (skupina) Externé odkazy * Oficial Website(po anglicky)/(po portugalsky)/(po španielsky) RBD_fae2.html RBD RBD môže byť: * Reichsbahndirektion * mexická skupina, pozri RBD (skupina) Symbol rozcestia Toto je rozlišovacia stránka — navigačná pomôcka obsahujúca zoznam iných článkov, ktoré by mohli mať rovnaký názov. Ak vás na túto stránku odkázal článok, prosíme Vás, aby ste sa k článku vrátili a opravili v ňom odkaz tak, aby odkazoval priamo na konkrétnu stránku z hore uvedeného zoznamu, ktorú autor článku myslel. Réseau_express_régional_(Île-de-France)_e7f0.html Réseau express régional (Île-de-France) RER {{{veľkosť obrázku}}} Parížska verejná doprava Linky metra 1 Linka 1 7bis Linka 7bis 2 Linka 2 8 Linka 8 3 Linka 3 9 Linka 9 3bis Linka 3bis 10 Linka 10 4 Linka 4 11 Linka 11 5 Linka 5 12 Linka 12 6 Linka 6 13 Linka 13 7 Linka 7 14 Linka 14 linky RER A Linka A D Linka D B Linka B E Linka E C Linka C Predmestská železnica (Transilien) Saint-Lazare Nord La Défense Est Montparnasse Lyon Letisková preprava CDGVAL Orlyval Autobusy Autobus (RATP) Noctilien Autobus (Optile) Električka Električka T1 Električka T2 Električka T3 Električka T4 RER (fr.: Réseau Express Régional, IPA [ɛʀøɛʀ], "Regionálna expresná sieť") je sieť rýchlodráhy regiónu Île-de-France, presnejšie Paríža a jeho aglomerácie. RER je hybridný systém: spojenie moderného stredomestského metra a predchádzajúcej regionálnej železnice. V Paríži slúži RER ako expresná sieť ponúkajúca viacnásobné spojenia s parížskym metrom. Základná centrálna časť RER/u bola dokončená silným stavebným inžinierskym úsilím medzi rokmi 1962 a 1977, a rysujú sa nejaké priestranné hlboké stanice. Od roku 2007 sieť zahŕňa päť liniek: A, B, C, D a E. RER sa dnes stále rozrastá - Linka E bola otvorená v roku 1999 a je pravdepodobne kandidátom na ďalšie rozširovanie. RER má momentálne 256 zastávok a jazdí po dráhach s celkovou veľkosťou 587 km, vrátane 76,5 km pod zemou. 33 zastávok sa nachádza vo vnútri samotného Paríža. Každá linka križuje mesto skoro výhradne pod zemou a na vybraných trasách. Pre svoj hybridný charakter niektoré časti liniek RER prevádzkuje mestský dopravný úrad riadiaci metro (RATP) a ostatné národná železničná spoločnosť (SNCF). V roku 2004 bolo vykonaných 782,9 miliónov jázd na piatich linkách RER.^potrebná citácia Mapy Centrálna sieť RER-u na geograficky presnej mape Vektorová mapa siete. Linky Parížske RER linky Meno Posledné Obsluhované Priemerná Vykonaných linky Otvorená rozšírenie stanice Dĺžka medzizastávka jázd (ročne) A Linka 1977 1994 46 108,5 km 2 411 m 272 800 000 A B Linka 1977 1981 47 80,0 km 1 739 m 165 100 000 B C Linka 1979 2000 86 185,6 km 2 184 m 140 000 000 C D Linka 1987 1995 58 160,0 km 2 807 m 145 000 000 D E Linka 1999 2003 21 52,3 km 2 615 m 60 000 000 E Iné projekty * Commons * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Externé odkazy (po francúzsky) RATP.fr (po francúzsky) Interaktívna mapa RER-u (po francúzsky) Interaktívna mapa parížskeho metra Réseau_express_régional.html Réseau express régional Réseau express régional, skrátene RER, je francúzsky názov rýchlodráhy, konkrétne: * Réseau express régional (Île-de-France) (v Paríži) * podobné siete v ďalších veľkých francúzskych mestách * Réseau express régional (Brusel) * S-Bahn vo Švajčiarsku Symbol rozcestia Toto je rozlišovacia stránka — navigačná pomôcka obsahujúca zoznam iných článkov, ktoré by mohli mať rovnaký názov. Ak vás na túto stránku odkázal článok, prosíme Vás, aby ste sa k článku vrátili a opravili v ňom odkaz tak, aby odkazoval priamo na konkrétnu stránku z hore uvedeného zoznamu, ktorú autor článku myslel. Rénium.html Rénium 75 volfrám ← rénium → osmium Tc ↑ Re Periodická tabuľka - Rozšírená periodická tabuľka ↓ Bh Všeobecne Názov, Značka, Číslo |rénium, Re, 75 Séria |prechodné prvky Skupina, Perióda, Blok |7, 6, d Vzhľad |sivobiely | Atómová hmotnosť |186,207(75)  g·mol^−1 Elektrónová konfigurácia |[Xe] 4f^14 5d^5 6s^2 Elektrónov na hladinu |2, 8, 18, 32, 13, 2 Fyzikálne vlastnosti Skupenstvo |pevné Hustota (pri i.t.) |21,02  g·cm^−3 Hustota tekutiny v b.t. |18,9  g·cm^−3 Teplota topenia (tavenia)|3459 K |(3186 °C, 5767 °F) Teplota varu |5869 K |(5596 °C, 10105 °F) Teplo vyparovania |60,43  kJ·mol^−1 Teplo tavenia |704  kJ·mol^−1 Tepelná kapacita |(25 °C) 25,48  J·mol^−1·K^−1 Tlak pary | P(Pa) | 1 | 10 | 100 | 1 k | 10 k | 100 k | | pri T(K) | 3303 | 3614 | 4009 | 4500 | 5127 | 5954 | Atómové vlastnosti Kryštálová štruktúra |hexagonálna Oxidačné stupne |7, 6, 5, 4, 3, 2, 1, −1, −2, −3 |(stredne kyslý) Elektronegativita |1,9 (Paulingova stupnica) Ionizačné energie |1.:  760  kJ·mol^−1 (viac) |------------------------------- |2.:  1260  kJ·mol^−1 |------------------------------- |3.:  2510  kJ·mol^−1 Atómový polomer |135  pm Atómový polomer (vyp.) |188  pm Kovalentný polomer |159  pm Rôzne Elektrický odpor |(20 °C) 193 n Ω·m Tepelná vodivosť |(300 K) 48,0  W·m^−1·K^−1 Tepelná roztiažnosť |(25 °C) 6,2  µm·m^−1·K^−1 Rýchlosť zvuku (úzka tyč)|(20 °C) 4700 m/s Youngov modul |463  GPa Pružnosť v šmyku |178  GPa Objemová pružnosť |370  GPa Poissonova konštanta |0,30 Mohsova tvrdosť |7,0 Vickersova tvrdosť |2450  MPa Brinellova tvrdosť |1320  MPa Registračné číslo CAS |7440-15-5 Vybrané izotopy Hlavný článok: Izotopy rénia | izotop | NA | t[1/2] | ZM |ER (MeV) | PR | |^185Re |37,4% |Re je stabilný s 110 neutrónmi | | | | |α |1,653 |^183Ta | |^187Re |62,6% |4,35×10^10 r |-----+---------+-------| | | | |β^- |0,003 |^187Os | Referencie Rénium je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Re, protónové číslo 75 a ktorý sa vyznačuje mimoriadne nízkym výskytom na Zemi aj vo vesmíre. V zemskej kôre je priemerný obsah rénia okolo 1 – 5 ng (nanogramov)/kg. V morskej vode je jeho koncentrácia nemerateľne nízka aj najcitlivejšími technikami. Predpokladá sa, že vo vesmíre pripadá na jeden atóm rénia okolo 1 bilión atómov vodíka. V prírode sa nevyskytujú minerály alebo rudy z čistého rénia. Získava sa obyčajne rafináciou prachov, vznikajúcich pri úprave molybdénových koncentrátov, získavaných z pôvodných sulfidických medených rúd. Veľké zásoby rénia sú na ostrove Iturup. Vysoko čisté rénium sa pripravuje termickým rozkladom renistanu amónneho (NH)ReO. Periodická tabuľka chemických prvkov H   He Li Be   B C N O F Ne Na Mg   Al Si P S Cl Ar K Ca Sc   Ti V Cr Mn Fe Co Ni Cu Zn Ga Ge As Se Br Kr Rb Sr Y   Zr Nb Mo Tc Ru Rh Pd Ag Cd In Sn Sb Te I Xe Cs Ba La Ce Pr Nd Pm Sm Eu Gd Tb Dy Ho Er Tm Yb Lu Hf Ta W Re Os Ir Pt Au Hg Tl Pb Bi Po At Rn Fr Ra Ac Th Pa U Np Pu Am Cm Bk Cf Es Fm Md No Lr Rf Db Sg Bh Hs Mt Ds Rg Uub Uut Uuq Uup Uuh Uus Uuo Alkalické Kovy Prechodné Vzácne kovy alk. Lantanoidy Aktinoidy prvky Kovy Polokovy Nekovy Halogény plyny zemín Répceszentgyörgy.html Répceszentgyörgy Župa Vašská župa Obvod Csepreg Rozloha 5 km² Počet obyvateľov 118 PSČ Kód oblasti Répceszentgyörgy je obec v Maďarsku vo Vašskej župe v obvode Csepreg. Má rozlohu 575 ha a žije tu 118 obyvateľov (2007). Tento geografický článok o mieste v Maďarsku je zatiaľ Vlajka Maďarska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Répcevis.html Répcevis Župa Rábsko-mošonsko-šopronská župa Obvod Sopron–Fertőd Rozloha 6 km² Počet obyvateľov 381 PSČ Kód oblasti Répcevis je obec v Maďarsku v Rábsko-mošonsko-šopronskej župe v obvode Sopron–Fertőd. Má rozlohu 609 ha a žije tu 381 obyvateľov (2007). Tento geografický článok o mieste v Maďarsku je zatiaľ Vlajka Maďarska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Répcelak.html Répcelak Župa Vašská župa Obvod Sárvár Rozloha 13 km² Počet obyvateľov 2506 PSČ Kód oblasti Répcelak je mesto v Maďarsku vo Vašskej župe v obvode Sárvár. Má rozlohu 1382 ha a žije tu 2506 obyvateľov (2007). Tento geografický článok o mieste v Maďarsku je zatiaľ Vlajka Maďarska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Répáshuta.html Répáshuta Župa Boršodsko-abovsko-zemplínska župa Obvod Miskolc Rozloha 16 km² Počet obyvateľov 500 PSČ Kód oblasti Répáshuta je obec v Maďarsku v Boršodsko-abovsko-zemplínskej župe v obvode Miskolc. Má rozlohu 1679 ha a žije tu 500 obyvateľov (2007). Tento geografický článok o mieste v Maďarsku je zatiaľ Vlajka Maďarska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Répceszemere.html Répceszemere Župa Rábsko-mošonsko-šopronská župa Obvod Sopron–Fertőd Rozloha 9 km² Počet obyvateľov 304 PSČ Kód oblasti Répceszemere je obec v Maďarsku v Rábsko-mošonsko-šopronskej župe v obvode Sopron–Fertőd. Má rozlohu 942 ha a žije tu 304 obyvateľov (2007). Tento geografický článok o mieste v Maďarsku je zatiaľ Vlajka Maďarska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Réžia.html Réžia réžia je tvorivá umelecká činnosť zameraná na koordináciu a intergráciu jednotlivých zložiek a prvkov dramatickej štruktúry a na ich pretváranie do ideovo a štýlovo jednotného, celistvého diela (divadelného, filmového, televizneho, rozhlasového). Je samostatnou umeleckou disciplínou vo všetkých dramatických umeniach: v divadle divadelná réžia, vo filme filmová réžia, v televízii televízna réžia, v rozhlase rozhlasová réžia, pričom každé z dramatických umení má vlastné špecifiká režijnej tvorby. Konečným cieľom réžie je realizácia divadelnej, filmovej, rozhlasovej a televíznej predlohy (dramatického textu, scenára, libreta) podľa vopred stanovenej režijnej koncepcie. Hlavným tvorcom tejto realizácie je režisér. Réžia ako uvedomelá a cieľavedomá tvorivá činnosť vznikla začiatkom 19. storočia v najstaršom z dramatických umení v divadle. Z divadelnej réžie sa ako samostatné varianty vyvinuli ostatné druhy réžie. Po 1945 sa réžia v Česko-Slovensku stala samostatným predmetom teoretického a praktického štúdia na vysokých školách múzických umení (AMU v Prahe, JAMU v Brne, VŠMU v Bratislave a AKU v Banskej Bystrici). Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Tento článok z Filitu potrebuje upraviť, pridať interwiki a kategórie. Po jeho úprave prosím odstráňte šablónu {{filit na úpravu}}. Réunion.html Réunion Umiestnenie Správa Hlavné mesto Saint-Denis Regionálny prezident Paul Vergès (od 1998) Departement Réunion Obvody 4 Kantóny 49 Obce 24 Štatistika Rozloha^1 2,512 km² Počet obyvateľov 21. miesto 8. marec 1999 - sčítanie 706 300 1. január 2006 - odhad 784 000 Hustota obyvateľov (2006) 312 obyv./km² ^1podľa fracúzskeho katastra nehnuteľností, ktorý berie do úvahy aj jazerá, rybníky, ľadovce > 1 km² a ústia riek. Réunion je ostrov a zároveň zámorský departement a zámorský región Francúzska a EÚ. La réunion znamená „zjednotenie“ alebo „schôdza“. Iné projekty * Commons * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Mapa ostrova Satelitná snímka Tento geografický článok je zatiaľ príliš krátky (tzv. Mapa sveta "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. v • d • e Krajiny Afriky Severná Afrika Alžírsko · Egypt^1 · Líbya · Maroko · Sudán · Tunisko · Západná Sahara Južná Afrika Botswana · Južná Afrika · Lesotho · Namíbia · Svazijsko Benin · Burkina · Gambia · Ghana · Guinea · Západná Afrika Guinea-Bissau · Kapverdy · Libéria · Mali · Mauritánia · Niger · Nigéria · Pobrežie Slonoviny · Senegal · Sierra Leone · Togo Burundi · Džibutsko · Eritrea · Etiópia · Keňa · Východná Afrika Komory · Madagaskar · Malawi · Maurícius · Mozambik · Rwanda · Seychely · Somálsko · Tanzánia · Uganda · Zambia · Zimbabwe Angola · Čad · Gabon · Kamerun · Kongo · Kongo (býv. Stredná Afrika Zair) · Rovníková Guinea · Stredoafrická republika · Svätý Tomáš a Princov ostrov Francúzsko: Mayotte · Îles Éparses · Réunion Portugalsko: Madeira | Španielsko: Ceuta  · Melilla Závislé územia  · Chafarinas  · Peñón de Vélez de la Gomera  · Peñón de Alhucemas  · Perejil  · Kanárske ostrovy Spojené kráľovstvo: Svätá Helena^2  · Britské indickooceánske územie ^1 Sčasti v Ázii. ^2 Zahŕňa závislé územia Ascension a Tristan da Cunha. Administratívne členenie Francúzska Vlajka Francúzska Metropolitné Francúzsko:^1 Regióny Alsasko | Akvitánsko | Auvergne | Burgundsko | Bretónsko | Centre Champagne-Ardenne | Dolná Normandia | Franche-Comté | Horná Normandia Île-de-France | Korzika | Languedoc-Roussillon | Limuzínsko | Lotrinsko Midi-Pyrénées | Nord-Pas-de-Calais | Pays-de-la-Loire | Pikardia Poitou-Charentes | Provence-Alpes-Côte d'Azur | Rhône-Alpes Departementy Ain 01 | Aisne 02 | Allier 03 | Alpes-de-Haute-Provence 04 | Hautes-Alpes 05 | Alpes-Maritimes 06 | Ardèche 07 | Ardennes 08 | Ariège 09 | Aube 10 Aude 11 | Aveyron 12 | Bouches-du-Rhône 13 | Calvados 14 | Cantal 15 Charente 16 | Charente-Maritime 17 | Cher 18 | Corrèze 19 | Corse-du-Sud 2A | Haute-Corse 2B | Côte-d'Or 21 | Côtes-d'Armor 22 | Creuse 23 Dordogne 24 | Doubs 25 | Drôme 26 | Eure 27 | Eure-et-Loir 28 | Finistère 29 | Gard 30 | Haute-Garonne 31 | Gers 32 | Gironde 33 | Hérault 34 Ille-et-Vilaine 35 | Indre 36 | Indre-et-Loire 37 | Isère 38 | Jura 39 Landes 40 | Loir-et-Cher 41 | Loire 42 | Haute-Loire 43 | Loire-Atlantique 44 | Loiret 45 | Lot 46 | Lot-et-Garonne 47 | Lozère 48 | Maine-et-Loire 49 | Manche 50 | Marne 51 | Haute-Marne 52 | Mayenne 53 Meurthe-et-Moselle 54 | Meuse 55 | Morbihan 56 | Moselle 57 | Nièvre 58 Nord 59 | Oise 60 | Orne 61 | Pas-de-Calais 62 | Puy-de-Dôme 63 Pyrénées-Atlantiques 64 | Hautes-Pyrénées 65 | Pyrénées-Orientales 66 Bas-Rhin 67 | Haut-Rhin 68 | Rhône 69 | Haute-Saône 70 | Saône-et-Loire 71 Sarthe 72 | Savoie 73 | Haute-Savoie 74 | Paríž (Paris) 75 Seine-Maritime 76 | Seine-et-Marne 77 | Yvelines 78 | Deux-Sèvres 79 Somme 80 | Tarn 81 | Tarn-et-Garonne 82 | Var 83 | Vaucluse 84 | Vendée 85 Vienne 86 | Haute-Vienne 87 | Vosges 88 | Yonne 89 | Territoire de Belfort 90 | Essonne 91 | Hauts-de-Seine 92 | Seine-Saint-Denis 93 Val-de-Marne 94 | Val-d'Oise 95 Zámorské Francúzsko Zámorské departementy a regióny: Guadeloupe 971 | Martinik 972 Francúzska Guyana 973 | Réunion 974 Zámorské správne korporácie: Francúzska Polynézia ^3 | Saint Pierre a Miquelon | Mayotte^4 | Saint Barthélemy | Saint Martin | Wallis a Futuna (pseudo) Zámorské územie: Francúzske južné a antarktické územia Správna korporácia sui generis: Nová Kaledónia Súkromné vlastníctvo štátu: Clipperton Menšie jednotky * obvod – kantón – obec – mestský obvod * spoločenstvo miest – spoločenstvo aglomerácie – spoločenstvo obcí – syndikát novej aglomerácie – syndikát obcí – zmiešaný syndikát ^1 vrátane Korziky | ^2 presnejšie nie región ale Korzická územná správna korporácia | ^3 je aj zámorská krajina v rámci Republiky | ^4 je aj zámorská departementálna správna korporácia Štáty Európskej únie Belgicko | Bulharsko | Cyprus | Česko  Dánsko | Estónsko | Fínsko  Francúzsko | Grécko | Holandsko  Írsko | Litva | Lotyšsko  Členské štáty Luxembursko | Maďarsko | Malta | Zástava Nemecko | Poľsko | Portugalsko | Európskej únie Rakúsko | Rumunsko | Slovensko  Slovinsko | Spojené kráľovstvo  Španielsko | Švédsko | Taliansko Kandidátske krajiny Chorvátsko | Macedónsko | Turecko Réde.html Réde Župa Komárňansko-ostrihomská župa Obvod Kisbér Rozloha 45 km² Počet obyvateľov 1478 PSČ Kód oblasti Réde je obec v Maďarsku v Komárňansko-ostrihomskej župe v obvode Kisbér. Má rozlohu 4589 ha a žije tu 1478 obyvateľov (2007). Tento geografický článok o mieste v Maďarsku je zatiaľ Vlajka Maďarska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Rédics.html Rédics Župa Zalianska župa Obvod Lenti Rozloha 25 km² Počet obyvateľov 997 PSČ Kód oblasti Rédics je obec v Maďarsku v Zalianskej župe v obvode Lenti. Má rozlohu 2532 ha a žije tu 997 obyvateľov (2007). Tento geografický článok o mieste v Maďarsku je zatiaľ Vlajka Maďarska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Réov_syn.html Réov syn G39 N5 Meno Réov syn je posledné z postupnosti piatich oficiálnych titulov egyptských faraónov. Panovník ho dostal už pri svojom narodení. Predchádzalo mu označenie "Réov syn" zapísané kombináciou hieroglyfov za ("kačka" a zároveň homonymum pre "syn") a slnečného kotúča boha Ré. Toto meno malo odrážať faraónovu osobu ako obraz slnečného boha. Meno Réov syn sa začalo používať s nástupom kultu boha Ré počas 4. dynastie. Bežne sa používa pre označovanie faraónov v modernej dobe (napr. Amenhotep, Ramesse, Thutmose). Rém.html Rém Župa Báčsko-malokumánska župa Obvod Baja Rozloha 39 km² Počet obyvateľov 1430 PSČ Kód oblasti Rém je obec v Maďarsku v Báčsko-malokumánskej župe v obvode Baja. Má rozlohu 3993 ha a žije tu 1430 obyvateľov (2007). Tento geografický článok o mieste v Maďarsku je zatiaľ Vlajka Maďarska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Rémus.html Rémus Rémus bol brat - dvojča prvého rímskeho kráľa Romula, s ktorým súperil o to, kto z nich bude vládnuť Rímu. Jeho matkou bola Rhea Silvia, dcéra kráľa Numitora z Alby Longy, otcom boh Mars (boh). Keď Rhea Silvia otehotnela, strýko ju dal utopiť v rieke Tiber, narodené deti prikázal utopiť v rieke. Deti sa zachránili, odkojila ich vlčica a vychoval pastier Faustulus. Keď deti dospeli, dozvedeli sa o zločine voči ich matke, preto sa pomstili a rozhodli sa založiť nové mesto na mieste, kde ich zachránila vlčica a kde vyrastali. Romulus a Remus súperili o to, kto z nich bude vládnuť novozaloženému mestu, rozhodnutie ponechali na vôli bohov - mali sledovať nebeské znamenia. Remus sa usadil na pahorku Aventíne, Romulus na Palatíne. Removi ako prvému priletelo šesť orlov, ale Romulovi o niečo neskôr až dvanásť, preto si robil nároky na vládu. Romulus motykou naznačil pôdorys základov nového mesta. Keď vyhĺbil priekopu, ktorá mala symbolizovať obrannú priekopu, Remus mu s pomechom preskakoval cez ňu, preto sa Romulus nahneval a motykou ho zabil so slovami: "Tak nech zhynie každý nepriateľ, ktorý prekročí hradby Ríma". Neskôr Réma uctievali s bratom ako ochranných bohov mesta Ríma. Rétorománčina.html Rétorománčina Rétorománčina môže byť: * rétorománske jazyky * romanši Symbol rozcestia Toto je rozlišovacia stránka — navigačná pomôcka obsahujúca zoznam iných článkov, ktoré by mohli mať rovnaký názov. Ak vás na túto stránku odkázal článok, prosíme Vás, aby ste sa k článku vrátili a opravili v ňom odkaz tak, aby odkazoval priamo na konkrétnu stránku z hore uvedeného zoznamu, ktorú autor článku myslel. Rétorika.html Rétorika Rétorika (z starogréc. ῥητορική ) je učenie o rečníckom umení. Rétorika bola (v stredoveku) tretie zo siedmych slobodných umení. Vznikla v starovekom Grécku. V tomto čase to bola súčasť stredného vyššieho vzdelania a často od svojho prejavu závisel ich úspech. Rétoriku vyučovali rétori-učitelia rétoriky. Najvýznamnejší rétori boli grécky filozofi-sofisti, ako napriklad Demostenes, Gorgias z Leontín, Sokrates a jeho žiak Platón. Aristoteles ako najvýznamnejší rečník napísal diela Rétorika a Poetika. Tézy z týchto diel tvoria základ i pre súčasnú rétoriku. Podľa Aristotela rétorika chce presvedčovať bez toho, aby si robila starosti o pravdivosť či len zdanlivosť toho, o čom sa hovorí. Iné projekty * Commons * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Rétság.html Rétság Župa Novohradská župa Obvod Rétság Rozloha 19 km² Počet obyvateľov 3013 PSČ Kód oblasti Rétság je mesto v Maďarsku v Novohradskej župe v obvode Rétság. Má rozlohu 1978 ha a žije tu 3013 obyvateľov (2007). Tento geografický článok o mieste v Maďarsku je zatiaľ Vlajka Maďarska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Rétalap.html Rétalap Župa Rábsko-mošonsko-šopronská župa Obvod Győr Rozloha 13 km² Počet obyvateľov 562 PSČ Kód oblasti Rétalap je obec v Maďarsku v Rábsko-mošonsko-šopronskej župe v obvode Győr. Má rozlohu 1320 ha a žije tu 562 obyvateľov (2007). Tento geografický článok o mieste v Maďarsku je zatiaľ Vlajka Maďarska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Rétközberencs.html Rétközberencs Župa Sabolčsko-satmársko-berežská župa Obvod Kisvárdai Rozloha 15 km² Počet obyvateľov 1198 PSČ Kód oblasti Rétközberencs je obec v Maďarsku v Sabolčsko-satmársko-berežskej župe v obvode Kisvárdai. Má rozlohu 1580 ha a žije tu 1198 obyvateľov (2007). Tento geografický článok o mieste v Maďarsku je zatiaľ Vlajka Maďarska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Rétorománske_jazyky.html Rétorománske jazyky Rétorománske jazyky alebo rétorománčina (v širšom zmysle) je zoskupenie týchto (západo)románskych jazykov: * romanši (=rétorománčina v užšom zmysle, švajčiarska rétorománčina): používa sa v kantóne Graubünden (Švajčiarsko); je to jeden u úradných jazykov vo Švajčiarsku; patria sem nárečia: (horná a dolná) engadinčina, surselvánčina, subselvánčina a surmirančina * ladinčina (=tirolská rétorománčina): používa sa v regióne Tridentsko-Horná Adiža v Taliansku * friulčina : používa sa v regióne Furlansko-Julské Benátky v Taliansku Niekdy, najmä v minulosti, sa tieto tri jazyky považujú za nárečia jedného jazyka nazývaného "rétorománčina". Rétorománske jazyky tvoria samostatnú skupinu románskych jazykov, ale niekedy sú považované za súčasť skupiny galsko-románske jazyky. Ré.html Ré O francúzskom ostrove pozri Ré (ostrov). Ré alebo Re alebo Ra alebo Rá (podľa rekonštruovanej výslovnosti Rí-u-u), neskôr známy ako Amon-Ré, bol jedným z najvýznamnejších bohov starovekého Egypta. Ré bol stotožňovaný s poludňajším slnkom. Neskôr, po splynutí s bohom Horom, bol ako Ré-Harachtej, vládca neba, zeme a podsvetia, uctievaný v podobe sokola. Hlavné stredisko Réovho uctievania bolo mesto On (Jun), po grécky Heliopolis, čiže „Mesto slnka“. Podľa E.A. Wallisa Budga, popredného britského egyptológa, bol Ré egyptským monoteistickým Bohom , v ktorom boli všetci ostatní bohovia a bohyne iba jeho prejavmi, tvarmi alebo podobami^. Hymnus na Ré (cca. 1370 pred Kr.) bol napísaný so zreteľom na panteistickú povahu Ré, aby potlačil silnejúci polyteizmus. V tomto literárnom diele je niekoľko bohov a bohýň zobrazených nie samostatne, ale iba ako určité prejavy Ré. Presný význam mena Ré nie je známy, ale predpokladá sa, že to mohol byť variant slova „tvoriaci“ alebo možno pôvodné označenie pre „slnko“. Ré často nahradzoval Atuma v úlohe otca božstiev Enneady a stvoriteľa sveta. Ré bol aj otcom Sechmet, ktorá v podobe pomstivého Oka Ré trestala ľudí za ich krivdy a neskôr sa stala láskavou Hathor. Ľudstvo bolo údajne stvorené zo sĺz Ré alebo potu. Preto sa Egypťania sami nazývali „dobytok boha Ré“. Podoba V staroegyptskom umení bol Ra zobrazovaný prevažne ako muž nosiaci na hlave kráľovskú korunu (znak vlády nad bohmi) a slnečný disk. Často má hlavu sokola, podobne ako Hor. Niekedy je Ré zobrazovaný v závislosti na polohe slnka na oblohe – ako malé dieťa pri jeho východe, muž v plnej sile na poludnie a ako starec pri jeho západe. Egypťanovia považovali toto neustále stárnutie boha Ré za dôvod, prečo opustil svet ľudí a nechal Usireho a Hora, aby zaujali jeho miesto. Táto predstava je často spojená s mýtom, v ktorom Eset oklame staručkého Réa, ktorý vládne na zemi ako faraón v ľudskej podobe, aby jej prezradil svoje tajné meno, zdroj sily, ako jedinej z bohov a bohýň. Rovnaké symboly ako Ré používa aj rada ďalších solárnych božstiev, obzvlášť Hor. Ďalšími odznakmi boha Ré sú: * vták Bennu, ktorý predstavuje Réovo ba, jeho energiu a symbol znovuzrodenia. * slnečný disk označovaný hieroglyfom ⊙ * Anch symbolizujúci životodárnu moc slnka * obelisk, ktorého lúčovité hrany predstavujú lúče slnka, považovaný tiež za prototyp prvotného pahorku benben, na ktorý usadol vták Benu * pyramídy, ktoré sú orientované vo východo-západnom smere a mali snáď slúžiť ako schodisko pre dušu k Réovej nebeskej bárke * sokol * býk * Ureus, kobra obkrútená okolo slnečného disku, jeho ochrankyňa, ktorá pľuje jed na toho, kto by sa k nemu chcel priblížiť Ré ako slnko Ré v slnečnej bárke Pre Egypťanov bolo slnko prinášajúce svetlo, teplo a teda aj rast nesmierne dôležité. Niet preto divu, že i Ré bol považovaný za jedno z najdôležitejších božstiev Egypta a ako vládca bohov. Slnečný kotúč bol považovaný buď za Réovo oko alebo za Réovo telo. Egypťania tiež verili, že Ré vidí všetko, čo sa deje na zemi. Egypťania ďalej verili, že Ré-slnečný disk putuje po oblohe v člne, ktorý chránil jeho oheň pred prvotnými vodami – Nun -, ktorými prechádzala slnečná bárka v noci. Ré putoval v slnečnej bárke s ďalšími bohmi vrátane Maat, ktorá loď viedla, Sutecha a Mehena, ktorí ju chránili pred príšerami podsvetia. Medzi tieto príšery patril Apop, had, ktorý sa každú noc pokúšal zhltnúť slnko. V egyptských predstavách bol východ slnka znovuzrodením slnka z lona Nut, bohyne-nebies, a preto pripisovali bohu Ré moc obnovenia života, čo z neho robilo mocné stvoriteľské božstvo. Podľa vzostupu a zostupu iných solárnych božstiev sa menila aj pozícia boha Ré v egyptskom panteóne. V úlohe boha-slnka sa postupne vystriedal Ré s Horom, Atonom a Amonom (ako Amon-Ra), pričom žiaden z týchto bohov nikdy nestratil svoje spojenie so slnečným diskom. Ré a niekedy aj Hor boli rozložení na niekoľko menších bohov, ktorý dohliadali na slnko pri jeho východe, na poludnie a pri západe. Réov kult boh Ré-Harachtej Počas Starej ríše dosiahol kult boha Ré jeden zo svojich vrcholov. Už za 2. dynastie bol Ré uctievaný ako solárne božstvo a jeho moc bola stále viac rozšírovaná na ďalšie oblasti života. V dobách 4. dynastie tak bol faraón vnímaný ako Réovo vtelenie na zemi a bol oslovovaný „Réov syn“ a za 5. dynastie dosiahol jeho kult skutočne gigantických rozmerov – Ré sa stal štátnym božstvom, s jeho kultom bola spojená výstavba pyramíd i obeliskov a boli mu zasvätené aj početné chrámy. V tej istej dobe sa objavili tzv. Texty pyramíd, ktoré pripisovali Réovi čoraz väčší význam pri posmrtnej ceste faraóna podsvetím. Réov kult sa ďalej vzmáhal aj po odznení výstavby najväčších pyramíd počas Prvého prechodného obdobia, a to tak, že v čase 11. dynastie bol Ré považovaný až za akéhosi teistického Boha, ktorý stvoril svet i ľudí. Zlo bolo dôsledkom ľudského konania. V tejto pozícii bol Ré spájaný s bohyňou Maat symbolizujúcou pravdu a poriadok. Dokonca sa verilo, že Ré bude trestať ľudské zločiny po smrti. Počas Strednej ríše bol Ré stále častejšie spoájaný s inými božstvami, hlavne Amonom a Usirevom. Počas Novej ríše dosiahlo uctievanie Réa ďalší zo svojich vrcholov. Na stenách hrobiek sa objavujú komplikované texty, ktoré opisujú Réovu cestu podsvetím. Tvrdilo sa tiež, že Ré nesie modlitby a požehnanie na svojej slnečnej bárke spolu s dušami mŕtvych. Myšlienka na Réovo starnutie spolu so slnkom sa objavuje práve v tomto období. Hoci kult boha Ré bol rozšírený po celom Egypte, jeho strediskom zostalo mesto On (Heliopolis), domov Enneady na čele s bohom Atumom, s ktorým bol Ré stotožňovaný. Sviatok Prijímania boha Ré bol oslavovaný 26. mája podľa Gregoriánskeho kalendára. Ré stotožňovaný s inými božstvami Tak ako v prípade iných egyptských bohov, Ré bol často stotožňovaný alebo zlučovaný s inými bohmi v snahe zladiť viaceré lokálne kulty do jedného štátneho panteónu. Tak bol Ré v rôznych obdobiach vnímaný ako: * Amon alebo Amon-Ra Amon bol pôvodne členom Ogdoady, spolu so svojou ženskou polovicou Amaunet zosobnenie tvorivej energie, a bol od veľmi starých čias považovaný za patróna Téb. V svojej tvoriteľskej funkcii bol stotožňovaný skôr s vetrom a vzduchom ako so slnkom, ale v dobe, kedy sa kult Amona a Réa stále vo väčšej miere presadzovali v Egypte, boli spojený do jedného božstva, Amon-Ra, slnečného tvorivého boha. Je ťažké určiť, kedy presne došlo k syntéze. Amon-Ra sa spomína už v Textoch pyramíd z 5. dynastie. Dnes je najčastejšie prijímaná hypotéza, podľa ktorej stvorili boha Amon-Ra tébski faraóni 18. dynastie, aby tak spojili starší kult boha Ré s Amonovým kultom. Postupom času sa stal Amon-Ra praktický jediným bohom Egypta a jeho kňazi získali taký veľký vplyv, že ohrozovali absolútnu moc faraóna. * Atum alebo Atum-Ra Podobne ako Amon-Ra, i Atum-Ra (či zriedkavejšie Ra-Atum) vznikol z dvoch starších, osve uctievaných božstiev, avšak Ré zdieľal viac podobnosti s Atumom než s Amonom. Atum bol spájaný so slnkom a navyše to bol stvoriteľ Enneady. Obaja, Ré aj Atum, boli považovaní za otcov bohov a faraónov. Bolo takmer nevyhnutné spojiť tieto dva kulty, čím sa, mimo iné, Ré stal otcom bohov Enneady. * Ré-Harachtej Počas staroegyptských dejín bol Ré-Harachtej viac len titulom alebo prejavom boha než jeho zloženou formou. Toto pomenovanie by sa dalo preložiť ako „Ré, ktorý je Horom obzorov“. Označenie malo spájať Harachteja (Hora-výchádzajúce slnko) s Réom. Je možné, že toto pomenovanie jednoducho odkazuje na Réa ako slnko putujúce od horizontu k horizontu či možno ako toho, ktorý prináša nádej a znovuzrodenie. Spojenie medzi Horom a Réom vzniklo z ich spoločných atribútov a ich spojitosťou s osobou faraóna. * Cheprér a Chnum Ré ako Cheprér Cheprér bol chrobákom skarabeom, ktorý kotúľal slnko po oblohe pri jeho východe, a bol niekedy považovaný za rannú podobu Réa. Podobne bol boh Chnum vnímaný ako večerná podoba slnečného boha. Myšlienka, že rozliční bohovia (alebo aspoň rozličné aspekty Réa) vládnu jednotlivým častiam dňa, bola v Egypte pomerne rozšírená, ale často boli ako tieto odlišné podoby slnka uvádzaní iné božstvá. Tak napríklad v telemickej knihe Reš vel Helios Ré predstavoval vychádzajúce slnko, Hathor slnko na poludnie a Atum zapadajúce slnko. * Ptah Zriedkavo bol Ré spájaný s Ptahom, stvoriteľským bohom podľa Memfidskej kozmogónie. Častejšie bol však považovaný za toho, ktorý dal Ptahovi život prostrednictvom svojej božskej vôle ako svojmu prvému stvoreniu, obzvlášť pokiaľ bol stotožňovaný s Atumom alebo Amonom. Referencie 1. ↑ Révaiovci.html Révaiovci Rokokovo-klasicistický kaštieľ Révayovcov v Mošovciach Révaiovci (staršie Révayovci) boli šľachtická rodina, ktorá až do začiatku 20. storočia vlastnila majetky v Turci. Do ich panstva patril napr. mošovský rokokovo-klasicistický kaštieľ, tzv. Starý kaštieľ asanovaný v polovici 20. storočia, ďalej panská kúria, mošovský park, Blatnický hrad, pozemky a zámok v Sklabini, ako aj kaštieľ s parkom v Turčianskej Štiavničke. Rod Révaiovcov je známy od 13. storočia. Pochádza zo Sriemskej stolice. V roku 1556 a 1635 boli povýšení na barónov a 17. 6. 1723 na grófov. Erb pánov de Reva, ktorý môžeme vidieť na čelnej strane kaštieľa, tvorí zo zlatej koruny vyrastajúci vlk, ktorý drží pred sebou tri ruže. Mošovce sa do definitívneho vlastníctva Révaiovcov dostali v roku 1534, šesť rokov po tom, ako im ich daroval Ferdinand I. Habsburský. Posledným mošovským členom rodiny bol gróf František Révai. Potomkovia rodiny žijú dnes okrem iného v Maďarsku. Pozri aj * Peter Révai * Mošovce * Kaštieľ v Mošovciach * Kostol najsvätejšej trojice v Mošovciach * Neogotická kaplnka v Mošovciach * Mošovský park * Mošovské aleje Galéria Gróf František Révay, Hrob grófa Iniciálky posledný člen rodiny Františka Révaya Erb rodiny Františka Révaya Révayovcov žijúci v v Mošovských Révayovcov na bráne kaštieľa Mošovciach. Fotografia cca. lesoch v Mošovciach z roku 1910. Zdroje * BEŇOVSKÝ, J. a kol.: Mošovce v premenách času. Martin: Osveta, 1984. 304 s. * LIPPAN, M. a kol.: Mošovce. Banská Bystrica: Stredoslovenské vydavateľstvo, 1971. 405 s. * REŤKOVSKÝ, P.: Turistický sprievodca po mošovských pamätihodnostiach. Mošovce: Obecný úrad Mošovce, 2004. 36 s., ISBN 80-969156-0-6 * TATÁR, J.: Mošovce v historickej, kultúrnej a prírodnej mozaike. Mošovce: Obecný úrad Mošovce, 2003. 124 s., ISBN 80-968976-0-8 * TATÁR, J.: Živý poklad (Povesti z Mošoviec). Mošovce: Obecný úrad Mošovce, 1994. 64 s. ISBN 80-967232-0-0 Externé odkazy * Domáca stránka Mošoviec * Turistický sprievodca * Informácie o Mošovciach Révleányvár.html Révleányvár Župa Boršodsko-abovsko-zemplínska župa Obvod Bodrogköz Rozloha 16 km² Počet obyvateľov 552 PSČ Kód oblasti Révleányvár je obec v Maďarsku v Boršodsko-abovsko-zemplínskej župe v obvode Bodrogköz. Má rozlohu 1649 ha a žije tu 552 obyvateľov (2007). Tento geografický článok o mieste v Maďarsku je zatiaľ Vlajka Maďarska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Révfülöp.html Révfülöp Župa Vesprémska župa Obvod Tapolca Rozloha 10 km² Počet obyvateľov 1157 PSČ Kód oblasti Révfülöp je veľká obec v Maďarsku vo Vesprémskej župe v obvode Tapolca. Má rozlohu 1036 ha a žije tu 1157 obyvateľov (2007). Tento geografický článok o mieste v Maďarsku je zatiaľ Vlajka Maďarska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Roseau.html Roseau Roseau je hlavné mesto Dominiky. Jeho populácia je 14 847 (stav 2001). Mapy: 15° 18' s.š. 61° 23' z.d. Iné projekty * Commons * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Tento geografický článok je zatiaľ príliš krátky (tzv. Mapa sveta "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Ross_128.html Ross 128 Ross 128 je červený trpaslík vzdialený od Slnka asi 3,3 pc alebo 10,83 ly. Nachádza sa v súhvezdí Panna blízko ekliptiky a jeho najbližší vesmírny sused je Wolf 359, vzdialený 1,16 pc alebo 3,79 ly. Ross_Hutchins_bbda.html Ross Hutchins Ross Hutchins (* 22. február 1985, Londýn, Anglicko) je súčasný britský profesionálny tenista. Finálové účasti na turnajoch ATP (1) Grand Slam Tennis Masters Cup ATP Masters Series ATP International Series Gold ATP International Series Štvorhra - prehry (1) Č. Dátum Turnaj Povrch Partner Súperi vo Skóre finále Vlajka Spojeného Vlajka Spojeného kráľovstva 1. 23. jún Nottingham, tráva kráľovstva Joshua James Murray 6-4 3-6 2007 Anglicko Goodall Vlajka 5-10 Spojených štátov Eric Butorac Externé odkazy * Ross Hutchins na stránkach ATP (po anglicky) Rosalinda.html Rosalinda krajina Mexiko rok 1999 televízia Televisa hlavné úlohy Thalía Fernando Carrillo jazyk španielčina réžia Beatriz Sheridan Karina Duprez podľa predlohy Delia Fiallo Liliana Abud scenár Kari Fajer Carlos Romero produkcia Salvador Mejía Nathalie Lartilleux kamera Manuel Barajas hudba José Antonio "Potro" Farías pieseň Ay Amor - Rosalinda interpret Thalía častí 80 Rosalinda je mexická telenovela, ktorá bola vyrobená a vysielaná televíznou spoločnosťou Televisa v roku 1999. Hlavné úlohy * Thalía ako Rosalinda Pérez Romero, Rosalinda del Castillo de Altamirano a Paloma Dorantes * Fernando Carrillo ako Fernando José Altamirano * Lupita Ferrer ako Valeria del Castillo viuda de Altamirano * Angélica María ako Soledad Romero * Adriana Fonseca ako Lucy Pérez Romero * Nora Salinas ako Fedra Pérez Romero, Fedra Altamirano * Manuel Saval ako Alfredo del Castillo * Miguel Ángel Rodríguez ako Xavier Pérez * René Muñoz ako Grandpa Florentino * Jorge De Silva ako Beto Pérez Romero Vedľajšie úlohy * Paty Díaz * Emiliano * Ninón Sevilla Lizárraga * Raúl Padilla * Tere López-Tarín * Renata * Sara Luz * Víctor Noriega * Julio Monterde * Elvira Monsell * Ivonne Montero * Anastasia Acosta * Sara Montes * Eduardo Luna * Sabine Moussier * Roberto Guzmán * Juan José Origel * Meche Barba * Héctor del Puerto * María Teresa * Libia Regalado * Laura Zapata * Esther Rinaldi * Sergio Reynoso * Tina Romero * Ana María Aguirre * Javier Ruán * Rafael Amador * Jorge Pascual * Alejandro Ávila Rubio * Eugenio Bartilotti * Milagros Rueda * Guadalupe Bolaños * Jessica Salazar * Eva Calvo * Carlos Samperio * Guillermo García * Juan Carlos Cantú Serrán * César Castro * Yamil Sesin * Aida Cuevas * Irma Torres * Susana González * Julio Urreta * Alberto Inzúa * Gabriela del * Queta Lavat Valle * Eduardo Liñán * Maricarmen Vela * Liza Willert * Luz María Zetina Dej Upozornenie. Článok alebo jeho časť prezrádza zápletku, pointu alebo rozuzlenie diela! Rosalinda je pekné 20-ročné dievča, ktoré predáva kvety a vyzdobuje luxusnú reštauráciu. Jedného dňa stretne Fernanda Joseho, muža s vyšším sociálnym postavením. Hrá na piáne v reštaurácii. Nakoniec sa zaľúbia, zosobášia a narodí sa im dieťa, ktorému dajú meno Erika. Avšak Joseho macocha Valeria chce šťastnú dvojicu rozdeliť. Až raz nájde perfektný spôsob ako to vykonať. Rosalindina skutočná matka Soledad si odpykáva 20-ročný trest vo väzení za vraždu otca Fernanda Joseho. Bola nevinná, avšak zobrala na seba vinu. Po zistení tejto príšernej novinky Fernando Jose opúšťa Rosalindu a jej dcéru. Valeria unesie Eriku. Rosalinda upadá do depresie až napokon príde o rozum a zatvoria ju na psychiatriu. Jednej noci klinika vzbĺkne a zhorí do tla. Rosalinde sa našťastie podarí uniknúť. Avšak jej milovaný je presvedčený o jej smrti. Rosalinda stratila pamäť, berie na seba identitu Palomy Dorantes a stáva sa speváčkou. Zaľúbi sa do muža menom Alex, talentovaného agenta, ktorý ju urobí slávnou. Fernando Jose sa ožení s Rosalindinou sesternicou Fedrou. Rosalinda žije s Alexom a všetko vyzerá byť dokonalé. Avšak všetko nie je úplne v poriadku. Raz v noci Rosalinda a Alex navštívia jeden z koncertov Fernanda Joseho. Hrá skladbu, ktorú hral, keď sa prvýkrát s Rosalidou stretli. Toto sa stáva impulzom pre Rosalindinu pamäť a všetko sa jej začne vybavovať. Zdrvená týmito spomienkami zuteká von z konternej haly a na ceste ju zrazí auto. Alex ju rýchlo odvezie do nemocnice. Je to potom, čo si Rosalinda uvedomila, že nie je Paloma, ale Rosalinda. Teraz keď Rosalinda získala späť svoju pamäť, musí sa vrátiť a bojovať o získanie svojho dieťaťa, jej rodiny a postupne možno aj Fernanda Joseho. Naráža na mnoho udalostí, ktoré jej zmenia život. Musí čeliť problémom s Valeriou a jej starými priateľmi a zisťuje kto je biologická matka Fernanda Joseho. Telenovela končí odchodom Rosalindy a Fernanda Joseho z kostola, kde sa Rosalinda plánovala vydať z iného muža z vďaky za jeho ponuku pomoci pre ňu a jej dcéru. Doplňujúce informácie Rosalida bola vydaná aj na 2 dvojvrstvových diskoch ako upravená verzia pôvodnej telenovely. Externé odkazy * Rosalinda v Telenovela database * {{{názov}}} v Internetovej databáze filmov Rosa_Parksová_39d9.html Rosa Parksová Táto stránka je zamknutá pre neregistrovaných a nových používateľov Stránku opakovane napádali vandali alebo spammeri alebo o jej obsahu prebieha spor a čaká sa na jeho vyriešenie. Prosíme Vás, aby ste o prípadných zmenách diskutovali na diskusnej stránke. americká aktivistka za občianske práva Narodenie 4. február 1913 Tuskegee, Alabama Úmrtie 24. október 2005 Detroit, Michigan Pozri aj Biografický portál Rosa Parksová, celým menom Rosa Lee Parksová niekedy aj Rosa Louise Parksová (* 4. február 1913, Tuskegee, Alabama, USA – † 24. október 2005, Detroit, Michigan, USA), patrí k najznámejším aktivistkám za občianske práva v USA. V decembri 1955 bola v meste Montgomery na juhu USA zatknutá, pretože odmietla v autobuse uvoľniť miesto belochovi. Tento prípad viedol k veľkým protirasistickým protestom a vzniku hnutí za zrovnoprávnenie čiernych obyvateľov USA. Rosa Parksová sa stala symbolom boja amerických černochov za svoje práva. Segregácia a rasová diskriminácia v USA v päťdesiatych rokoch 20. storočia bola najmä v južných štátoch normálnym a bežným javom. Týkali sa možnosti návštev reštaurácií, kín, škôl, ako aj používania prostriedkov hromadnej dopravy. V meste Montgomery (štát Alabama) platil zákon, že v prednej časti autobusu môžu sedieť len bieli; v prostrednej časti si smeli sadnúť aj čierni respektíve farební občania, ale museli uvoľniť celý rad, ak si tam chcel sadnúť hoci len jeden beloch. V tejto situácii sa stalo, že Rosa Parksová 1. decembra 1955 počas jazdy v autobuse odmietla vstať. Privolaná polícia jej udelila pokutu 14 dolárov. Reakcia bola na vtedajšie pomery prekvapujúca. Došlo k bojkotu mestskej autobusovej dopravy, ktorý trval viac ako rok, a na ktorom sa zúčastnila väčšina čierneho obyvateľstva mesta (vtedy necelých 50 000 obyvateľov). Solidaritu s protestami preukázali aj čierni taxikári, ktorí po celý čas vozili čiernych pracujúcich do práce za symbolickú cenu niekoľkých centov. 4. júna 1956 rozhodol Federálny súd, že politika rasovej segregácie nie je konformná s ústavou USA. Zástupcovia mesta Montgomery podali okamžite odvolanie proti tomuto rozsudku, rasová diskriminácia bola v meste samotnom zosilnená. 13. novembra 1956 však Najvyšší súd prehlásil segregáciu v autobusoch mesta Montgomery za ilegálnu a protiústavnú. Jedným z iniciátorov tohto bojkotu, známeho ako Montgomery Bus Boycott, bol vtedy ešte pomerne neznámy Martin Luther King, baptistický farár. Tento protest viedol k zrušeniu segregácie v mestských autobusoch, najmä je však považovaný za zrod hnutia za občianske práva (civil rights movement) v USA. Rosa Parksová aj jej manžel po tomto proteste stratili zamestnanie a po mnohých hrozbách sa jej muž nervovo zrútil. Parksovci sa roku 1957 odsťahovali do Detroitu, zostali však aj tam aktívni v hnutí za občianske práva. Iné projekty * Commons * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Externé odkazy Po slovensky * Encyklopédia Sme Po anglicky * Montgomery Bus Boycott * Rosa Parks (Legacy.com) Rosnička_zelená.html Rosnička zelená Rosnička zelená (Hyla arborea) Rosnička zelená (lat. Hyla arborea) je druh z čeľade rosničkovité. Poznávacie znaky Jediný druh z našich obojživelníkov, ktorého konce prstov sú diskovito rozšírené. Tieto prísavky jej umožňujú bezpečný pohyb po stromoch a kolmých plochách. Štíhle telo zriedka presahuje 50 mm. Hlava je široká so zaokrúhleným pyskom. Koža chrbta je hladká, na brušnej strane bradavičnatá. Samce majú hrdelnú časť zriasnenú (zvukový mechúrik). Zafarbenie je prevažne trávovozelené. Na rozhraní chrbta a brušká sa tiahne tmavý pás, ktorý sa začína už pri nosných otvoroch a končí na stehne. Ekológia a biotop Obýva listnaté lesy, lesostepi, parky. Mimo párenia a v jeseni alebo za silných búrok sa vždy zdržuje na stromoch. Pári sa od apríla do júna. Samce sa ozývajú zborovým škrekotom "rek, rek, rek". Vajíčka v počte do 1 000 kusov znáša v menších hromádkach. Zimuje na suchej zemi. Živí sa pavúkmi, muchami, mravcami, chrobákmi, larvami motýľov. Za korisťou aj vyskakuje. Výskyt a stav na Slovensku Rozšírená je po celom území približne do nadmorskej výšky 1 000 m. Na ihličnatých stromoch sa nezdržuje. Ochrana Užitočný druh, ktorý patrí medzi našich najpôvabnejších obojživelníkov. Iné projekty * Commons * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Rosental_an_der_Kainach_a67d.html Rosental an der Kainach Spolková krajina Štajersko Okres Voitsberg Rozloha  ? km² Počet obyvateľov 1760 PSČ Kód oblasti Rosental an der Kainach je obec v Rakúsku v spolkovej krajine Štajersko v okrese Voitsberg. Žije tu 1760 obyvateľov (1.1.2007). Tento geografický článok o mieste v Rakúsku je zatiaľ Vlajka Rakúska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Obce okresu Voitsberg Poloha okresu v Štajersku Bärnbach | Edelschrott | Gallmannsegg | Geistthal | Gößnitz | Graden  Hirschegg | Kainach bei Voitsberg | Köflach | Kohlschwarz  Krottendorf-Gaisfeld | Ligist | Maria Lankowitz | Modriach | Mooskirchen  Pack | Piberegg | Rosental an der Kainach | Salla | Sankt Johann-Köppling | Sankt Martin am Wöllmißberg | Söding | Södingberg  Stallhofen | Voitsberg Roskilde_Festival_f359.html Roskilde Festival Roskilde Festival 2003 Roskilde Festival je hudobný festival, ktorý sa koná každoročne južne od mesta Roskilde v Dánsku. Patrí k dvom najväčším rockovým festivalom v Európe (druhým je Glastonbury Festival). Prvýkrát sa tu hralo v roku 1971, festival založili dvaja študenti Mogens Sandfær a Jesper Switzer Møller a podporovateľ Carl Fischer. Od roku 1973 koncerty usporadúva Roskilde Foundation, nezisková organizácia. Festival sa obvykle otvára poslednú nedeľu v mesiaci jún a oficiálne začína nasledujúci štvrtok v tzv. Festival Site. Do polovice 90. rokov na festival chodili hlavne diváci zo Škandinávie, od tejto doby sem začalo chodiť množstvo zahraničných fanúšikov hlavne z Nemecka, Rakúska, či Anglicka. Jednotlivé tribúny boli do roku 2003 pomenované podľa farieb, okrem Orange stage (oranžová tribúna). Najväčšou je Arena stage (pôvodne zelená tribúna), ktorá má kapacitu 17 000 divákov. Festival podľa rokov # Rok Dátum Návštevníci Umelci Cena lístkov 01 1971 28.–29. 10,000 Strawbs, Gasolin', Mick 30 kr. August Softley & Sebastian 02 1972 30. Jún–2. 15,000 The Kinks, Sha Na Na & 40 kr. Júl Family 03 1973 29. Jún–1. 15,000 Canned Heat, Gasolin' & Júl Fairport Convention Status Quo, Incredible 04 1974 28.–30. Jún 21,500 String Band, Savage Rose & 55 kr. Camel 05 1975 27.–29. Jún 26,000 Ravi Shankar, Focus, Mickey Baker & Procol Harum 06 1976 2.–4. Júl 32,500 Weather Report, Steeleye 60 kr. Span & Dr. Hook The Chieftains, John Miles, 07 1977 1.–3. Júl 31,000 Ian Gillan Band & Dr. Feelgood 30. Jún–2. Bob Marley and The Wailers, 100 kr/120 08 1978 Júl 36,500 Dave Swarbrick & Elvis kr. Costello 09 1979 29. Jún–1. 40,000 Jeff Beck & Stanley Clarke, 110 kr/130 Júl Talking Heads & Taj Mahal kr. 10 1980 27.–29. Jún 50,100 Santana, Joan Armatrading, Dan Ar Bras & Steel Pulse Ian Dury, Robert Palmer, 11 1981 26.–28. Jún 51,500 UB40, Toots & the Maytals & Saga 12 1982 2.–4. Júl 57,500 U2, Mike Oldfield, Osibisa & 170 kr./190 Jackson Browne kr. Simple Minds, 10cc, 200 kr./225 13 1983 1.–3. Júl 60,600 Southside Johnny & King kr. Sunny Adé 29. Jún–1. Lou Reed, Paul Young, The 14 1984 Júl 64,800 Band, The Smiths & Björn Afzelius Leonard Cohen, Paul Young, 15 1985 28.–30. Jún 53,500 The Ramones, The Clash & The Cure Eric Clapton, Metallica, 16 1986 4.–6. Júl 56,900 Phil Collins, Madness & Elvis Costello Iggy Pop, Europe, The 17 1987 3.–5. Júl 58,700 Pretenders, Van Morrison & Sonic Youth 18 1988 30. Jún–3. 62,100 Sting, INXS, Bryan Adams, Júl Leonard Cohen & Toto 19 1989 30. Jún–2. 56,300 Elvis Costello, Joe Cocker & Júl Katrina & The Waves 28. Jún–1. Bob Dylan, The Cure, 20 1990 Júl 70,600 Midnight Oil & Sinéad O'Connor Iron Maiden, Billy Idol, 21 1991 27.–30. Jún 60,500 Iggy Pop, Allman Brothers Band & Paul Simon 22 1992 25.–28. Jún 64,500 Nirvana, Megadeth, Texas, Pearl Jam & David Byrne 23 1993 1.–4. Júl 76,500 Ray Charles & Velvet Underground 30. Jún–3. Aerosmith, Rage Against the 24 1994 Júl 90,000 Machine, ZZ Top & Peter Gabriel 29. Jún–2. R.E.M., Elvis Costello, The 25 1995 Júl 111,000 Cure, Suede, Van Halen & Oasis Sex Pistols, David Bowie, No 26 1996 27.–30. Jún 115,000 Doubt & Rage Against the 700 kr. Machine Smashing Pumpkins, Radiohead 27 1997 26.–29. Jún 115,000 & Nick Cave and the Bad Seeds 28 1998 25.–28. Jún 100,000 Beastie Boys, Bob Dylan, Iggy Pop & Kraftwerk 29 1999 1.–4. Júl 96,000 REM, Metallica, Robbie Williams & Marilyn Manson 30 2000 25. Jún–2. 102,000 Lou Reed, Pearl Jam, Iron 860 kr. Júl Maiden & Pet Shop Boys 31 2001 24. Jún–1. 92,000 Robbie Williams, Bob Dylan & Júl Nick Cave and the Bad Seeds 32 2002 23.–30. Jún 100,000 Red Hot Chili Peppers, Rammstein & Pet Shop Boys Björk, Metallica, Coldplay, 1050 kr./1150 33 2003 22.–29. Jún 107,000 Massive Attack, Blur & Iron kr. Maiden 27. Jún–4. Santana, Korn, Avril 1050 kr./1150 34 2004 Júl 106,000 Lavigne, Muse, N*E*R*D, kr. Wu-Tang Clan & Iggy Pop 26. Jún–3. Black Sabbath, Green Day, 35 2005 Júl 97,000 Duran Duran, Audioslave, 1250 kr. Brian Wilson & Interpol 25. Jún–2. Bob Dylan, Guns N' Roses, 36 2006 Júl 110,000 Tool, Kanye West & Roger 1350 kr. Waters The Who, Beastie Boys, Red Hot Chili Peppers, The 37 2007 1.–8. Júl Killers, Muse, Queens of the 1475 kr. Stone Age, Björk & Arctic Monkeys 38 2008 29. Jún–6. Radiohead 1650 kr. Júl Iné projekty * Commons * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Externé odkazy * Oficiálna webstránka festivalu Rostislav_Olesz_178a.html Rostislav Olesz Rostislav Olesz (* 10. október 1985, Bílovec) je český reprezentant v ľadovom hokeji. Klubový hokej Rostislav Olesz je stredný útočník. Je 184 cm vysoký a váži 87 kg (údaj z roku 2006). S vrcholovým hokejom začínal v sezóne 2000/01 v klube HC Vítkovice Steel v českej hokejovej extralige. Už ako 15-ročný odohral v najvyššej českej súťaži 3 zápasy a stal sa tak najmladším hráčom v histórii českej extraligy. V nasledujúcich sezónach sa dostával na extraligový ľad čoraz častejšie. V roku 2004 ho v úvodnom drafte NHL vybral klub Florida Panthers už v 1. kole ako 7. v celkovom poradí. Nasledujúcu sezónu 2004/05 odohral za HC Sparta Praha a už v ďalšej sezóne sa v drese Floridy dostal prvýkrát na ľad NHL. Na sezónu 2005/06 mal s Floridou uzavretú zmluvu s ročným príjmom 984 200 dolárov ročne. Míľniky * 26. január 2001 - 1. zápas v českej extralige (mal vtedy 15 rokov a 3 mesiace) * 5. november 2005 - 1. zápas v NHL: Florida Panthers - Atlanta Thrashers * 10. november 2005 - 1. gól v NHL: v zápase Florida Panthers - New York Islanders Klubová štatistika | | | Riadna sezóna | Play-off Sezóna | Klub | Súťaž |----------------------------------------------+---------------------------------------------- | | | Počet | Góly | Asistencie | Body | Trestné | Počet | Góly | Asistencie | Body | Trestné | | | zápasov | | | | minúty | zápasov | | | | minúty | HC | | | | | | | | | | | 2000/01 | Vítkovice | ČHE | 3 | 0 | 1 | 1 | 0 | - | - | - | - | - | Steel | | | | | | | | | | | 2001/02 | Vítkovice | ČHE | 11 | 1 | 2 | 3 | 0 | - | - | - | - | - 2002/03 | Vítkovice | ČHE | 40 | 6 | 3 | 9 | 41 | 5 | 0 | 0 | 0 | 2 2003/04 | Vítkovice | ČHE | 35 | 1 | 11 | 12 | 10 | 6 | 2 | 1 | 3 | 4 2004/05 | HC Sparta | ČHE | 47 | 6 | 7 | 13 | 12 | 5 | 0 | 2 | 2 | 0 | Praha | | | | | | | | | | | 2005/06 | Florida | NHL | 30 | 5 | 6 | 11 | 8 | - | - | - | - | - | Panthers | | | | | | | | | | | Reprezentácia Rostislav Olesz získal s reprezentáciou Česka bronzovú olympijskú medailu na Zimných olympijských hrách 2006 v Turíne. Oblieka reprezentačný dres s číslom 85. Zimné olympijské hry 2006 Česko získalo na Zimných olympijských hrách 2006 bronzové medaily. Úvod olympiády českej reprezentácii nevyšiel, keď v základnej skupine skončila až na štvrtom, poslednom postupovom mieste, po prehrách so Švajčiarskom 2:3, Fínskom 2:4 a Kanadou 2:3. Vo štvrťfinále Česko vyradilo Slovensko. V semifinále ich vyradili neskorší zlatí medailisti Švédi a v boji o bronzové medaily porazili Rusko 3:0. Štatistika na ZOH Rok | Počet | Góly | Asistencie | Body | Trestné | +/- | Strely | Umiestnenie | zápasov | | | | minúty | | | 2006 | 8 | 0 | 0 | 0 | 2 | 1 | 7 | 3. MS 2007 Tréner Alois Hadamczik ho nominoval na Majstrovstvá sveta 2007 v Rusku. České národné hokejové mužstvo na Majstrovstvách sveta v ľadovom hokeji 2007 Brankári 32 Roman Čechmánek (HC Třinec) - 79 Marek Pinc (EHC Biel) - 31 Adam Svoboda (Slavia Praha) Obrancovia 3 Marek Židlický (Nashville Predators) - 36 Petr Čáslava (HC Pardubice) - 4 Zbyněk Michálek (Phoenix Coyotes) - 5 Michal Barinka (SC Bern) - 6 Ladislav Šmíd (Edmonton Oilers) - 25 Jaroslav Bednář (Slavia Praha) - 83 Jan Platil (CSKA Moskva) - 97 Rostislav Klesla (Columbus Blue Jackets) Útočníci 37 Petr Sýkora (HC Pardubice) - 9 David Výborný (Columbus Blue Jackets) - 17 Jaroslav Hlinka (Sparta Praha) - 24 Zbyněk Irgl (HC Davos) - 14 Tomáš Plekanec (Montreal Canadiens) - 85 Rostislav Olesz (Florida Panthers) - 40 Jaroslav Balaštík (HV 71 Jönköping) - 15 Jan Marek (Metallurg Magnitogorsk) - 16 Petr Čajánek (St. Louis Blues) - 62 Petr Tenkrát (Boston Bruins) - 13 Jiří Novotný (Washington Capitals) - 10 Petr Hubáček (SC Bern) - 60 Tomáš Rolinek (HC Pardubice) Tréneri Alois Hadamczik - Josef Paleček - František Musil Externé odkazy * Rostislav Olesz klubová štatistika na hockeyDB.com * Rostislav Olesz na nhl.com * Rostislav Olesz na stránke Florida Panthers Ross_248.html Ross 248 Ross 248 je červený trpaslík vzdialený od Slnka 3,2 pc alebo 10,33 ly. Je to vzplanujúca hviezda, ktorá občas zvyšuje svoju jasnosť. Jej najbližšia hviezda je Gl 15 (GX and GQ Andromedae), vzdialená 0,47 pc alebo 1,54 ly. Roswell.html Roswell Roswell môže označovať: * mesto v Novom Mexiku, pozri Roswell (Nové Mexiko) * predmestie Atlanty, pozri Roswell (Georgia) * sídlo v Ohiu, pozri Roswell (Ohio) * sídlo v Južnej Dakote, pozri Roswell (Južná Dakota) * televízny seriál, pozri Roswell (TV seriál) * hraný film, pozri Roswell (film z roku 1994) Pozri aj * Roswellský prípad, zrútenie UFO * Roswell Park Cancer Institute * Roswell, Little Green Man, komiksová séria Symbol rozcestia Toto je rozlišovacia stránka — navigačná pomôcka obsahujúca zoznam iných článkov, ktoré by mohli mať rovnaký názov. Ak vás na túto stránku odkázal článok, prosíme Vás, aby ste sa k článku vrátili a opravili v ňom odkaz tak, aby odkazoval priamo na konkrétnu stránku z hore uvedeného zoznamu, ktorú autor článku myslel. Roseč.html Roseč Roseč Základné informácie Postavenie: |obec NUTS 5 (obec): |CZ0313 508004 Kraj (NUTS 3): |Juhočeský (CZ031) Okres (NUTS 4): |Jindřichův Hradec (CZ0313) Obec s rozšírenou pôsobnosťou:| Poverená obec: | Historická krajina: |Čechy Katastrálna výmera: | ? km² Počet obyvateľov: |207 Zemepisná šírka: | Zemepisná dĺžka: | Nadmorská výška: | ? m PSČ: | Základné sídelné | jednotky: | Miestnych častí: | Katastrálne územie: | Adresa | obecného úradu: | Starosta / starostka: | Roseč je obec v Česku v okrese Jindřichův Hradec v Juhočeskom kraji. 1. januára 2006 tu žilo 207 obyvateľov, z toho 99 mužov a 108 žien, pričom priemerný vek v obci je 38,7 rokov (muži 38,2 rokov, ženy 39,2 rokov). Tento geografický článok o mieste v Česku je zatiaľ príliš Vlajka Česka krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Pozri aj * Zoznam obcí v Česku Mestá a obce okresu Jindřichův Hradec Báňovice • Bednárec • Bednáreček • Blažejov • Bořetín • Březina • Budeč • Budíškovice • Cep • Cizkrajov • Červený Hrádek • České Velenice • Český Rudolec • Číměř • Člunek • Dačice • Dešná • Deštná • Dívčí Kopy • Dobrohošť • Dolní Pěna • Dolní Žďár • Domanín • Doňov • Drunče • Dunajovice • Dvory nad Lužnicí • Frahelž • Hadravova Rosička • Halámky • Hamr • Hatín • Heřmaneč • Horní Meziříčko • Horní Němčice • Horní Pěna • Horní Radouň • Horní Skrýchov • Horní Slatina • Hospříz • Hrachoviště • Hříšice • Chlum u Třeboně • Jarošov nad Nežárkou • Jilem • Jindřichův Hradec • Kačlehy • Kamenný Malíkov • Kardašova Řečice • Klec • Kostelní Radouň • Kostelní Vydří • Kunžak • Lásenice • Lodhéřov • Lomnice nad Lužnicí • Lužnice • Majdalena • Nová Bystřice • Nová Olešná • Nová Včelnice • Nová Ves nad Lužnicí • Novosedly nad Nežárkou • Okrouhlá Radouň • Peč • Písečné • Pístina • Plavsko • Pleše • Pluhův Žďár • Polště • Ponědraž • Ponědrážka • Popelín • Příbraz • Rapšach • Ratiboř • Rodvínov • Roseč • Rosička • Slavonice • Smržov • Staňkov • Staré Hobzí • Staré Město pod Landštejnem • Stráž nad Nežárkou • Strmilov • Stříbřec • Střížovice • Studená • Suchdol nad Lužnicí • Světce • Třebětice • Třeboň • Újezdec • Velký Ratmírov • Vícemil • Višňová • Vlčetínec • Volfířov • Vydří • Záblatí • Záhoří • Zahrádky • Žďár • Županovice Rosalind_(mesiac).html Rosalind (mesiac) Rosalind Mesiačik Rosalind na snímke sondy Voyager 2. Priemer (v km): | 72 Jasnosť: | Veľká polos (v km): | Obeh (v dňoch): | 0,55846 Excentricita: | 0,00009 Inklin. (stupne): | 0,28 Rosalind je mesiac planéty Uránu, ktorý obieha materskú planétu vo vzdialenosti 69 927 km. Objavený bol 13. januára 1986 americkou sondou Voyager 2. Hmotnosť telesa nieje známa. Jeden obeh okolo planéty zaberie 0,558549 dňa. Doba rotácie okolo vlastnej osi nieje známa. Prirodzené satelity Uránu (27) uprav Vnútorné: (13) Cordelia | Ophelia | Bianca | Cressida | Desdemona | Juliet Portia | Rosalind | Cupid | Belinda | Perdita | Puck | Mab Hlavné (sféroidné): (5) Miranda | Ariel | Umbriel | Titania | Oberon Vonkajšie (nepravidelné): (9) Francisco | Caliban | Stephano | Trinculo Sycorax | Margaret | Prospero | Setebos | Ferdinand Rossatz-Arnsdorf_cf03.html Rossatz-Arnsdorf Spolková krajina Dolné Rakúsko Okres Krems-vidiek Rozloha  ? km² Počet obyvateľov 1172 PSČ Kód oblasti Rossatz-Arnsdorf je obec v Rakúsku v spolkovej krajine Dolné Rakúsko v okrese Krems-vidiek. Žije tu 1172 obyvateľov (1.1.2007). Tento geografický článok o mieste v Rakúsku je zatiaľ Vlajka Rakúska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Obce okresu Krems-vidiek Aggsbach | Albrechtsberg an der Großen Krems | Bergern im Dunkelsteinerwald | Droß | Dürnstein | Furth bei Göttweig | Gedersdorf  Gföhl | Grafenegg | Hadersdorf-Kammern | Jaidhof | Krumau am Kamp  Langenlois | Lengenfeld | Lichtenau im Waldviertel | Maria Laach am Jauerling | Mautern an der Donau | Mühldorf | Paudorf | Rastenfeld  Rohrendorf bei Krems | Rossatz-Arnsdorf | Schönberg am Kamp  Senftenberg | Spitz | St. Leonhard am Hornerwald | Straß im Straßertale  Stratzing | Weinzierl am Walde | Weißenkirchen in der Wachau Roswell_(Nové_Mexiko)_31fe.html Roswell (Nové Mexiko) Roswell je mesto v štáte Nové Mexiko v USA. Počet obyvateľov je 45 199 (k roku 2005). V roku 1947 sa tu údajne zrútilo UFO, pozri roswellský prípad. Slávne osobnosti * Demi Moore * John Denver * Mike E. Smith * Nancy Lopez * Edgar Mitchell Tento geografický článok je zatiaľ príliš krátky (tzv. Mapa sveta "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Nové Mexiko Regióny Central New Mexico · Colorado Plateau · Eastern New Mexico · Llano Estacado · Northern New Mexico · Permian Basin · Sangre de Cristo Mountains · San Luis Valley · Southwestern New Mexico Mestá Alamogordo · Albuquerque · Artesia · Carlsbad · Clovis · Corrales · Deming · Española · Farmington · Gallup · Grants · Hobbs · Las Cruces · Las Vegas · Los Alamos · Los Lunas · Lovington · Portales · Rio Rancho · Roswell · Ruidoso · Santa Fe · Silver City · Socorro · Sunland Park Counties Bernalillo County · Catron County · Chaves County · Cibola County · Colfax County · Curry County · De Baca County · Doña Ana County · Eddy County · Grant County · Guadalupe County · Harding County · Hidalgo County · Lea County · Lincoln County · Los Alamos County · Luna County · McKinley County · Mora County · Otero County · Quay County · Rio Arriba County · Roosevelt County · Sandoval County · San Juan County · San Miguel County · Santa Fe County · Sierra County · Socorro County · Taos County · Torrance County · Union County · Valencia County Rosabeth_Mossová_Kanterová_c227.html Rosabeth Mossová Kanterová Rosabeth Mossová Kanterová je americká pracovná psychologička. Zaoberá sa oblasťou obchodných stratégií a vzdelávania. Venuje sa manažmentu, organizačnej zmene a inovácii. Patrí medzi 50 najsilnejších žien sveta a 50 najvplyvnejších mysliteliek v oblasti obchodu.^[chýba citácia] Je autorkou alebo spoluautorkou 16 publikácií. Vybrané publikácie * Confidence: How Winning and Losing Streaks Begin and End. New York: Crown; London: Random House, 2004. Kanter, R. M. Men and Women of the Corporation.N.Y.: Basic Books, 1993. Rosička_(okres_Žďár_nad_Sázavou)_030f.html Rosička (okres Žďár nad Sázavou) Rosička (okres Žďár nad Sázavou) Základné informácie Postavenie: |obec NUTS 5 (obec): |CZ0615 549941 Kraj (NUTS 3): |Vysočina (CZ061) Okres (NUTS 4): |Žďár nad Sázavou (CZ0615) Obec s rozšírenou pôsobnosťou:| Poverená obec: | Historická krajina: |Morava Katastrálna výmera: | ? km² Počet obyvateľov: |48 Zemepisná šírka: | Zemepisná dĺžka: | Nadmorská výška: | ? m PSČ: | Základné sídelné | jednotky: | Miestnych častí: | Katastrálne územie: | Adresa | obecného úradu: | Starosta / starostka: | Rosička (okres Žďár nad Sázavou) je obec v Česku v okrese Žďár nad Sázavou v kraji Vysočina. 1. januára 2006 tu žilo 48 obyvateľov, z toho 27 mužov a 21 žien, pričom priemerný vek v obci je 44,1 rokov (muži 44,3 rokov, ženy 43,8 rokov). Tento geografický článok o mieste v Česku je zatiaľ príliš Vlajka Česka krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Pozri aj * Zoznam obcí v Česku Mestá a obce okresu Žďár nad Sázavou Baliny • Blažkov • Blízkov • Bobrová • Bobrůvka • Bohdalec • Bohdalov • Bohuňov • Borovnice • Bory • Březejc • Březí • Březí nad Oslavou • Březské • Budeč • Bukov • Bystřice nad Pernštejnem • Býšovec • Cikháj • Černá • Dalečín • Daňkovice • Dlouhé • Dobrá Voda • Dolní Heřmanice • Dolní Libochová • Dolní Rožínka • Fryšava pod Žákovou horou • Hamry nad Sázavou • Herálec • Heřmanov • Hodíškov • Horní Libochová • Horní Radslavice • Horní Rožínka • Chlumek • Chlumětín • Chlum-Korouhvice • Jabloňov • Jámy • Javorek • Jimramov • Jívoví • Kadolec • Kadov • Karlov • Kněževes • Koroužné • Kotlasy • Kozlov • Krásné • Krásněves • Křídla • Křižánky • Křižanov • Křoví • Kuklík • Kundratice • Kyjov • Lavičky • Lhotka • Lísek • Líšná • Malá Losenice • Martinice • Matějov • Měřín • Meziříčko • Milasín • Milešín • Mirošov • Moravec • Moravecké Pavlovice • Netín • Nížkov • Nová Ves • Nová Ves u Nového Města na Moravě • Nové Dvory • Nové Město na Moravě • Nové Sady • Nové Veselí • Nový Jimramov • Nyklovice • Obyčtov • Ořechov • Oslavice • Oslavička • Osová Bítýška • Osové • Ostrov nad Oslavou • Otín • Pavlínov • Pavlov • Petráveč • Pikárec • Písečné • Počítky • Poděšín • Podolí • Pokojov • Polnička • Prosetín • Račice • Račín • Radenice • Radešín • Radešínská Svratka • Radkov • Radňoves • Radňovice • Radostín • Radostín nad Oslavou • Rodkov • Rosička • Rousměrov • Rovečné • Rozseč • Rozsochy • Rožná • Ruda • Rudolec • Řečice • Sázava • Sazomín • Sejřek • Sirákov • Sklené • Sklené nad Oslavou • Skorotice • Skřinářov • Sněžné • Spělkov • Strachujov • Stránecká Zhoř • Strážek • Střítež • Sulkovec • Světnov • Sviny • Svratka • Škrdlovice • Štěpánov nad Svratkou • Tasov • Tři Studně • Ubušínek • Uhřínov • Ujčov • Újezd • Unčín • Vatín • Věcov • Věchnov • Velká Bíteš • Velká Losenice • Velké Janovice • Velké Meziříčí • Velké Tresné • Vepřová • Věstín • Věžná • Vídeň • Vidonín • Vír • Vlachovice • Vlkov • Vojnův Městec • Vysoké • Záblatí • Zadní Zhořec • Znětínek • Zubří • Zvole • Ždánice • Žďár nad Sázavou Rosa_Maria_Andresová_Rodriguezová_767c.html Rosa Maria Andresová Rodriguezová Rosa Maria Andresová Rodriguezová (* 29. máj 1977) je bývalá španielska profesionálna tenistka. Počas svojej kariéry vyhrala 1 turnaj WTA vo štvorhre. Finálové účasti na turnajoch WTA (2) Grand Slam WTA Championships Tier I Tier II Tier III Tier IV Štvorhra - výhry (1) Č. Dátum Turnaj Povrch Partner Súperi vo finále Skóre Vlajka Nemecka Vlajka Rumunska Marlene 1. 21. máj Štrasburg, antuka Andreea Weingartnerová 6-3 2005 Francúzsko Ehrittová-Vancová Vlajka Poľska 6-1 Marta Domachowská Štvorhra - prehry (1) Č. Dátum Turnaj Povrch Partner Súperi vo finále Skóre Vlajka Ukrajiny 27. Acapulco, Vlajka Španielska Tatiana 7-5 1. február Mexiko antuka Conchita Martínezová Perebijnisová 6-3 2005 Granadosová Vlajka Ruska Alina Židkovová Externé odkazy * Rosa Maria Andresová Rodriguezová na stránkach WTA (po anglicky) Rosice_(okres_Brno-venkov)_32b6.html Rosice (okres Brno-venkov) Rosice Základné informácie Postavenie: |mesto NUTS 5 (obec): |CZ0623 583782 Kraj (NUTS 3): |Juhomoravský (CZ062) Okres (NUTS 4): |Brno-venkov (CZ0623) Obec s rozšírenou pôsobnosťou:|Rosice Poverená obec: | Historická krajina: |Morava Katastrálna výmera: | ? km² Počet obyvateľov: |5344 Zemepisná šírka: | Zemepisná dĺžka: | Nadmorská výška: |320 m PSČ: |665 01 Základné sídelné | jednotky: | Miestnych častí: | Katastrálne územie: | Adresa | mestského úradu: | Starosta / starostka: | Rosice sú mesto v Česku v okrese Brno-venkov v Juhomoravskom kraji. 1. januára 2006 tu žilo 5344 obyvateľov, z toho 2601 mužov a 2743 žien, pričom priemerný vek v obci je 39,2 rokov (muži 37,5 rokov, ženy 40,9 rokov). Tento geografický článok o mieste v Česku je zatiaľ príliš Vlajka Česka krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Pozri aj * Zoznam obcí v Česku Mestá a obce okresu Brno-venkov Babice nad Svitavou • Babice u Rosic • Běleč • Bílovice nad Svitavou • Biskoupky • Blažovice • Blučina • Borač • Borovník • Braníškov • Branišovice • Bratčice • Brumov • Březina (predtým okres Blansko) • Březina (predtým okres Brno-venkov) • Bukovice • Cvrčovice • Čebín • Černvír • Česká • Čučice • Deblín • Dolní Kounice • Dolní Loučky • Domašov • Doubravník • Drahonín • Drásov • Hajany • Heroltice • Hlína • Hluboké Dvory • Holasice • Horní Loučky • Hostěnice • Hradčany • Hrušovany u Brna • Hvozdec • Chudčice • Ivaň • Ivančice • Javůrek • Jinačovice • Jiříkovice • Kaly • Kanice • Katov • Ketkovice • Kobylnice • Kovalovice • Kratochvilka • Křižínkov • Kupařovice • Kuřim • Kuřimská Nová Ves • Kuřimské Jestřabí • Lažánky • Ledce • Lelekovice • Lesní Hluboké • Litostrov • Loděnice • Lomnice • Lomnička • Lubné • Lukovany • Malešovice • Malhostovice • Maršov • Medlov • Mělčany • Měnín • Modřice • Mokrá-Horákov • Moravany • Moravské Bránice • Moravské Knínice • Moutnice • Nebovidy • Nedvědice • Nelepeč-Žernůvka • Němčičky • Neslovice • Nesvačilka • Níhov • Nosislav • Nová Ves • Nové Bránice • Odrovice • Ochoz u Brna • Ochoz u Tišnova • Olší • Omice • Opatovice • Ořechov • Osiky • Oslavany • Ostopovice • Ostrovačice • Otmarov • Pasohlávky • Pernštejnské Jestřabí • Podolí • Pohořelice • Ponětovice • Popovice • Popůvky • Pozořice • Prace • Pravlov • Prštice • Předklášteří • Přibice • Příbram na Moravě • Přibyslavice • Přísnotice • Radostice • Rajhrad • Rajhradice • Rašov • Rebešovice • Rohozec • Rojetín • Rosice • Rozdrojovice • Rudka • Řícmanice • Říčany • Říčky • Řikonín • Senorady • Sentice • Silůvky • Sivice • Skalička • Skryje • Sobotovice • Sokolnice • Stanoviště • Strhaře • Střelice • Svatoslav • Synalov • Syrovice • Šerkovice • Šlapanice • Štěpánovice • Šumice • Telnice • Těšany • Tetčice • Tišnov • Tišnovská Nová Ves • Trboušany • Troskotovice • Troubsko • Tvarožná • Újezd u Brna • Újezd u Rosic • Újezd u Tišnova • Unín • Unkovice • Úsuší • Velatice • Veverská Bítýška • Veverské Knínice • Viničné Šumice • Vlasatice • Vohančice • Vojkovice • Vranov • Vranovice • Vratislávka • Všechovice • Vysoké Popovice • Zakřany • Zálesná Zhoř • Zastávka • Zbraslav • Zbýšov • Zhoř • Žabčice • Žatčany • Žďárec • Želešice • Železné • Židlochovice Rosička_(okres_Jindřichův_Hradec)_3cf8.html Rosička (okres Jindřichův Hradec) Rosička Základné informácie Postavenie: |obec NUTS 5 (obec): |CZ0313 560995 Kraj (NUTS 3): |Juhočeský (CZ031) Okres (NUTS 4): |Jindřichův Hradec (CZ0313) Obec s rozšírenou pôsobnosťou:| Poverená obec: | Historická krajina: |Čechy Katastrálna výmera: | ? km² Počet obyvateľov: |60 Zemepisná šírka: | Zemepisná dĺžka: | Nadmorská výška: | ? m PSČ: | Základné sídelné | jednotky: | Miestnych častí: | Katastrálne územie: | Adresa | obecného úradu: | Starosta / starostka: | Rosička je obec v Česku v okrese Jindřichův Hradec v Juhočeskom kraji. 1. januára 2006 tu žilo 60 obyvateľov, z toho 31 mužov a 29 žien, pričom priemerný vek v obci je 48,5 rokov (muži 47,1 rokov, ženy 49,8 rokov). Tento geografický článok o mieste v Česku je zatiaľ príliš Vlajka Česka krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Pozri aj * Zoznam obcí v Česku Mestá a obce okresu Jindřichův Hradec Báňovice • Bednárec • Bednáreček • Blažejov • Bořetín • Březina • Budeč • Budíškovice • Cep • Cizkrajov • Červený Hrádek • České Velenice • Český Rudolec • Číměř • Člunek • Dačice • Dešná • Deštná • Dívčí Kopy • Dobrohošť • Dolní Pěna • Dolní Žďár • Domanín • Doňov • Drunče • Dunajovice • Dvory nad Lužnicí • Frahelž • Hadravova Rosička • Halámky • Hamr • Hatín • Heřmaneč • Horní Meziříčko • Horní Němčice • Horní Pěna • Horní Radouň • Horní Skrýchov • Horní Slatina • Hospříz • Hrachoviště • Hříšice • Chlum u Třeboně • Jarošov nad Nežárkou • Jilem • Jindřichův Hradec • Kačlehy • Kamenný Malíkov • Kardašova Řečice • Klec • Kostelní Radouň • Kostelní Vydří • Kunžak • Lásenice • Lodhéřov • Lomnice nad Lužnicí • Lužnice • Majdalena • Nová Bystřice • Nová Olešná • Nová Včelnice • Nová Ves nad Lužnicí • Novosedly nad Nežárkou • Okrouhlá Radouň • Peč • Písečné • Pístina • Plavsko • Pleše • Pluhův Žďár • Polště • Ponědraž • Ponědrážka • Popelín • Příbraz • Rapšach • Ratiboř • Rodvínov • Roseč • Rosička • Slavonice • Smržov • Staňkov • Staré Hobzí • Staré Město pod Landštejnem • Stráž nad Nežárkou • Strmilov • Stříbřec • Střížovice • Studená • Suchdol nad Lužnicí • Světce • Třebětice • Třeboň • Újezdec • Velký Ratmírov • Vícemil • Višňová • Vlčetínec • Volfířov • Vydří • Záblatí • Záhoří • Zahrádky • Žďár • Županovice Rostovsko-suzdaľské_kniežatstvo.html Rostovsko-suzdaľské kniežatstvo Rostovsko-suzdaľské kniežatstvo, od roku 1157 Vladimírsko-suzdaľské kniežatstvo či Vladimírske veľkokniežatstvo, bolo staroruské kniežatstvo, ktoré vzniklo v 10. storočí v medziriečí Volgy a Kľazmy. Hlavným mestom kniežatstva bol od začiatku Rostov a od druhej štvrtiny 12. storočia Suzdaľ. V roku 1157 Andrej I. Bogoľubskij preniesol sídlo kniežatstva do mesta Vladimír a odvtedy sa kniežatstvo nazývalo Vladimírsko-suzdaľským kniežatstvom. Staroruské kniežatstvá Kyjevské kniežatstvo Polacké kniežatstvo Černigovské kniežatstvo Tmutarkanské kniežatstvo Pinské kniežatstvo Smolenské kniežatstvo Pereslavské kniežatstvo Vladimírsko-volynské kniežatstvo Novgorodská republika Územný rozmach kniežatstva v 12. - 14. storočí a jeho hranice V období 12. - 14. storočia sa kniežatstvo smerom na východ a severovýchod rozšírilo. Na západe hraničilo so Smolenským kniežatstvom, na juhu s Černigovským a Murmansko-riazanským kniežatstvom. Severozápadnú hranicu tvorila Novgorodská republika a Viatská republika a tiež územia niektorých ugrofínskych kmeňov. Obyvateľstvo kniežatstva, ktoré sa pre vynikajúce poľnohospodárske podmienky v tejto oblasti zaoberalo poväčšine poľnohospodárstvom (na černozemiach ľudia pestovali raž, jačmeň, ovos a zeleninu) a lovom rýb z okolitých riek, bolo zmiešané. Tvorili ho ugrofínske a slovanské kmene národov Európy. Dejiny V 1. storočí horný tok rieky Volga obývali ugrofínske kmene. Vo 8. - 9. storočí sem z oblastí Novgorodu a Podnepria (zo západu a z juhu krajiny) prišli slovanskí kolonizátori. V 9. storočí tu založili Rostov a Suzdaľ. Začiatkom 10. sotorčia sa oblasť Rostova stala závislou od kyjevského kniežaťa Olegovi a stala sa súčasťou Kyjevskej Rusi. V roku 989 knieža Jaroslav I. Múdry ju zdedil po svojom otcovi Vladimírovi I., a ten ju v roku 1010 dal synovi Borisovi. Po jeho zavraždení Sviatopolkom I. v roku 1015 bola na území Kyjevskej Rusi stanovená priama vláda kyjevských kniežat. Podľa závetu Jaroslava I. Múdreho, ktorý zanechal synovi v roku 1054 územie Rostovskej oblasti zdedil Vsevolod I. Jaroslavič. Ten sem poslal vládnuť svojho syna Vladimíra II. Monomacha. Za jeho vlády vzniklo na rieke Kľazma ruské mesto Vladimír. Vďaka horlivej činnosti biskupa Leontija sa do tejto oblasti začalo šíriť kresťanstvo. Sv. Abrahám v týchto miestach založil prvý ruský kláštor (Kláštor zjavenia Boha, po rusky: Богоявленский монастырь). V roku 1095 Vladimír II. urobil z Rostovského kniežatstva samostatné kniežatstvo a dal ho svojmu druhému synovi Jurajovi Dlhorukému (1095 - 1157). Ten preniesol rezidenciu kniežaťa z Rostova do Suzdaľa. Upevnil náboženstvo prijaté Vladimírom II. Monomachom v roku 988 a na svoje územie pozýval kolonizátorov zo zahraničia, ktorí sa usadili v novozaložených mestách Kyjevskej Rusi - Moskve, Dimitrove, Ugliči, Kostrome a iných. Počas jeho vlády Rostovsko-suzdaľské kniežatstvo ekonomicky a politicky rozkvitlo. Zosilnela vrstva šľachty a nastal rozvoj remeselníckej výroby. Veľké zásoby nerastných surovín dovolili Jurajovi Dlhorukému rozširovať svoj vplyv na susedné územia a miešať sa do osobných sporov ich kniežat. V rokoch 1132 - 1135 sa neúspešne pokúšal prevziať kontrolu nad niekoľkými mestami. V roku 1147 uskutočnil vojenské ťaženie na Novgorod a o dva roky neskôr (1149) rozpútal bitku proti Izjaslavovi II. Mstislavičovi (1146 - 1149). V roku 1155 sa mu podarilo ovládnuť trón kyjevského veľkokniežatstva, kde vládol až do svojej smrti v roku 1157. V roku 1157 - po smrti Juraja Dlhorukého - sa Rostovsko-suzdaľské kniežatstvo rozdrobilo na niekoľko menších kniežatstiev. Už v roku 1161 však syn Juraja Dlhorukého - Andrej I. Bogoľubský - ho znova zjednotil. Zvrhol vládu svojich troch bratov (Mstislava, Vasilka a Vsevoloda) a dvoch príbuzných (Mstislava a Jaropolka Rostislaviča). Aby sa zbavil vplyvu šľachty, preniesol hlavné mesto zo Suzdaľa do toho času už veľkého obchodného centra Vladimíra. Tu s podporou miestneho obyvateľstva a svojej družiny začal viesť absolutistickú (samodŕžavnú) politiku. Vzdal sa kyjevského trónu a prijal titul Veľké knieža Vladimíra. V roku 1169 - 1170 si podriadil Kyjev a Novgorod a dal ich svojmu bratovi Glebovi a spojencovi Rurikovi Rostislavičovi. Začiatkom 70. rokov 12. storočia uznali podriadenosť Roskovsko-suzdaľského kniežatstva aj Polacké, Turovské, Černigovské, Pereslavské, Riazanské a Smolenské kniežatstvo. Avšak invázia kniežaťa Smolenského kniežatstva do Kyjeva v roku 1173, ktorý nesúhlasil s podriadením kniežatstva Rostovsko-suzdaľskému sa skončila neúspechom. Knieža bolo zavraždené v roku 1174 šľachticmi Andreja I. Bogoľubského pri meste Vladimír. Po smrti kniežaťa Andreja I. Bogoľubského si šľachta vybrala na rostovsko-suzdaľský trón jeho príbuzného Mstislava Rostislaviča. Suzdaľ a Vladimír dostal Mstislavov brat Jaropolk. V roku 1175 však boli vyhnaní Andrejom Michalkom (1174 - 1176) a Vsevolodom III. (1176 - 1212). Andrej Michalko sa stal kniežaťom rostovsko-suzdaľského kniežatstva a Vsevolod III. rostovským kniežaťom. V roku 1176 Andrej Michalko umrel a Vsevolod III. sa tak stal jediným panovníkom tzv. Vladimírskeho veľkokniežatstva. V roku 1177 definitívne zastavil hrozbu zo strany Mstislava a Jaropolka, keď ich porazil v bitke pri rieke Kolokša. Obaja padli do zajatia, kde boli oslepení. V zahraníčnej politike Vsevolod III. pokračoval v kurze, ktorý nastolili jeho otec a brat. Avšak už počas jeho vlády sa začalo územie Rostovsko-suzdaľského kniežatstva rozpadať. V roku 1208 dal územie Rostova do opatery svojim synom Konštantínovi I. (1216 - 1218) a Jaroslavovi II. (1238 - 1246). Po smrti ich otca v roku 1212 sa medzi troma bratmi v roku 1214 rozpútala vojna, ktorú ukončilo víťazstvo Konštantína I. v roku 1216 a hoci sa stal kniežaťom, dosiahnuť jednotu kniežatstva sa mu nepodarilo. V rokoch 1216 - 1217 rozdelil svoje územie medzi svojich štyroch bratov. Juraj II. (1212 - 1216 a 1218 - 1238) získal oblasť Suzdaľa, Jaroslav II. (1238 - 1246) Pereslavskú oblasť a svojím mladším bratom Sviatoslavovi a Vladimírovi územia okolo mesta Juriev-Poľský a Starodub. Po smrti Konštantína I. na trón nastúpil Juraj II. (1218 - 1238). Ten rozdelil územia svojho kniežatstva svojim dvom synom. Vasilko dostal Rostov, Kostromu a Halič a Vsevolod Jaroslavľ a Uglič. Po rozpade Vladimírsko-suzdaľského kniežatstva na jeho území vzniklo 10 osobitných kniežactiev - Rostovské, Suzdaľské, Pereslavské, Jurievské, Starodubské, Gorodecké, Jaroslavské, Ugličské, Kostromské a Galické kniežatstvo, nad ktorými vladimírske knieža už malo len formálnu nadvládu. Na prelome februára a marca 1238 do severovýchodnej časti bývalej Kyjevskej Rusi vpadli Tatári. Vojská Vladimírsko-suzdaľského kniežatstva vrátane kniežaťa Juraja II. v boji padli. Mnoho miest bolo Tatármi vyplienených vrátane Vladimíra, Rostova, Suzdaľa a iných. Po prechode tatárskeho frontu sa na kniežacom tróne objavil Jaroslav II. Vsevolodič (1238 - 1246), ktorý rozdelené územia Rostovsko-suzdaľského kniežatstva dal svojim bratom. Sviatoslavovi a Ivanovi (Suzdaľské a Starodubské kniežatstvo), staršiemu Alexandrovi (Pereslavské kniežatstvo) a príbuznému Borisovi Vasilkovi (Rostovské kniežatstvo). V roku 1243 Jaroslav II. Vsevolodič dostal zákupné právo na Vladimírske veľkokniežatstvo avšak počas vlády jeho nasledovníkov - brata Sviatoslava III. (1246 - 1247), synov Andreja II. (1247 - 1252), Alexandra (1252 - 1263), Jaroslava III. (1263 - 1272), Vasilija I. (1272 - 1276) a vnukov Dmitrija (1277 - 1293) a Andreja III. (1293 - 1304) proces drobenia kniežatstva silnel. V roku 1247 vznikli Tverské (zakladateľ Jaroslav III. Jaroslavič 1263 - 1271) a v roku 1283 Moskovské kniežatstvo (Daniel Alexandrovič 1263 - 1303). Hoci sa v roku 1299 z Kyjeva do Vladimíra presťahoval metropolita ruskej pravoslávnej cirkvi, jeho úloha ako hlavného mesta postupne klesala. Od konca 13. storočia kniežatá prestali používať svoju stálu rezidenciu v tomto meste. V prvej tretine 14. storočia hlavnú úlohu na území bývalej severovýchodnej časti Kyjevskej Rusi začína hrať Moskva a Tver, ktoré medzi sebou bojovali o zisk trónu Vladimírskeho veľkokniežatstva. V rokoch 1304 - 1317 ho získal Michal Jaroslavič Tverský, po ňom Juraj III. Daniilovič Moskovský (1317 - 1322), Dmitrij Michajlovič Tverský (1326 - 1327), Alexander Michajlovič Tverský (1327 - 1340) a nakoniec Ivan I. Danipovič Kalita, ktorý spolu s Alexandrom Vasilievičom Suzdaľským vládol na jeho území v rokoch 1327 - 1331. Po Ivanovi I. začali vo Vladimírsko-suzdaľskom kniežatstve vládnuť iba moskovské kniežatá, okrem obdobia rokov 1359 - 1362. V tom čase titul veľkoknieža celej Rusi mali aj súperi z tverského a suzdaľsko-nižnonovgorodského kniežatstva. Boj o kontrolu severovýchodnej časti bývalého územia Kyjevskej Rusi počas 14. - 15. storočia sa skončil víťazstvom moskovských kniežat, ktoré toto územie postupne včleňovali do Moskovského štátu - Pereslavské kniežatstvo (1302), Možajsk (1303), Uglič (1329), Vladimírske, Starodubské, Galické Kostromské a Dimitrovské kniežatstvo (1362 - 1364), oblasť Bieleho jazera (1389), Nižného Novgorodu (1393), Suzdaľa (1451), Jaroslavľa (1463), Rostova (1474) a Tveru (1485). Pozri aj * Mapa Staroruských kniežatstiev po rozpade Kyjevskej Rusi * Staroruské kniežatstvá * Kyjevské kniežatstvo * Polacké kniežatstvo * Černigovské kniežatstvo * Tmutarkanské kniežatstvo * Pinské kniežatstvo * Smolenské kniežatstvo * Pereslavské kniežatstvo * Vladimírsko-volynské kniežatstvo * Novgorodská republika Mapy * Rostovsko-suzdaľské kniežatstvo v polovici 12. storočia Zdroj * Limonov, J. A. : Vladimírsko-suzdaľská Rus: Úryvky zo sociálno-politických dejín, Londýn, 1987. Ross_Macdonald_ab5c.html Ross Macdonald Ross Macdonald (* 13. december 1915 – † 11. júl 1983) bol americký spisovateľ detektívnych románov. Dielo Ross Macdonald je autor s výrazným zmyslom pre realitu a s prenikavým sociálnym citom. Ústredná postava jeho románov, súkromný detektív Lew Archer, pri prenasledovaní zločinu objavuje aká úzka je čiara medzi zločincami a „statočnými ľuďmi“. Neraz sa zdá, že vrah je lepším človekom ako obeť a preto odhalenie zločinu nie je víťazstvo, ale iba poznanie ľudskej slabosti. Všetky Macdonaldove romány sa odohrávajú v Kalifornii, presnejšie v Hollywoode a jeho predmestiach až po Los Angeles. Bibliografia * 1949 - The Moving Target * 1954 - Find the Victim * 1956 - The Barbarous Coast * 1958 - The Doomsters * 1962 - The Zebra-stripped Hearse * 1963 - The Chill * 1966 - Black Money * 1968 - The Instant Enemy * 1971 - The Underground Man * 1976 - The Blue Hammer Po slovensky * 1973 - Barbarské pobrežie (The Barbarous Coast) * 1973 - Bielopruhované pohrebné auto (The Zebra-stripped Hearse) * 1973 - Nestaň sa hneď nepriateľom (The Instant Enemy) * 1973 - Sudičky (The Doomsters) * 1973 - Chlad (The Chill) * 1978 - Muž spod zeme (The Underground Man) * 1981 - Čierne peniaze (Black Money) * 1983 - Belasé kladivko (The Blue Hammer) Rosemary_má_dieťa.html Rosemary má dieťa Názov Rosemary's Baby Žáner triler, dráma, horor Krajina USA Rok 1968 Dĺžka 136 minút Pôvodný jazyk anglický Rozpočet Zárobok Spoločnosť Réžia Roman Polanski Scenár Roman Polanski, Ira Levin novela Produkcia William Castle Hudba Christopher Komeda Kamera {{{Kamera}}} Obsadenie Mia Farrow ako Rosemary Woodhouse John Cassavetes ako Guy Woodhouse Ruth Gordon ako Minnie Castevet Sidney Blackmer ako Roman Castevet Rosemary má dieťa je film režiséra Romana Polanskeho z roku 1968 o diabolskom sprisahaní v novom dome mladých manželov čakajúcich prvé dieťa. Externé odkazy * Rosemary's Baby v Internetovej databáze filmov * Rosemary má dieťa v Česko-Slovenskej filmovej databáze Rosenkruciáni.html Rosenkruciáni Ruža na kríži, výšivka na oltárnej prikrývke Rosenkruciáni boli príslušníci kresťanského ezoterického renesančného združenia, ktoré sa nazývalo aj Kolégium múdrych. Ich symbolom bola ruža s piatimi okvetnými lístkami, podobná osobnej pečati Martina Luthera, na ktorej je znázornený kríž s ružou vyrastajúcou zo srdca. Johann Valentin Andreae, ktorého spisy uviedli do sveta myšlienky tohto legendárneho združenia, mal v erbe andrejský kríž so štyrmi ružami na koncoch. Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Tento článok je zatiaľ tzv. "výhonok". Text môžeš doplniť alebo zmeniť, keď hore klikneš na záložku "upraviť". Rosomák.html Rosomák Rosomák severský (Gulo Gulo) Rosomák (Gulo) je rod z čeľade lasicovité s jediným recentným druhom rosomák severský (alebo rosomák tajgový, lat. Gulo gulo). Z fosílneho záznamu z pleistocénu v Euroázii a Severnej Amerike je známy ešte druh Gulo schlosseri. Rosomáci majú pravdepodobne vývojovo najbližšie kunám rodu Martes a hyrare, ale už v miocéne sa od nich oddelili. Táto skutočnosť vedcov niekedy zvádza priraďovať rosomákov spolu s ich predkami do osobitnej podčeľade Guloninae. Predkami rosomákov pravdepodobne sú Iberictis, z miocénu Proputorius a z pliocénu Plesiogulo (Perunium). Iné projekty * Commons * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Rosice_(okres_Chrudim)_299f.html Rosice (okres Chrudim) Rosice Základné informácie Postavenie: |obec NUTS 5 (obec): |CZ0531 572179 Kraj (NUTS 3): |Pardubický (CZ053) Okres (NUTS 4): |Chrudim (CZ0531) Obec s rozšírenou pôsobnosťou:| Poverená obec: | Historická krajina: |Čechy Katastrálna výmera: | ? km² Počet obyvateľov: |1345 Zemepisná šírka: | Zemepisná dĺžka: | Nadmorská výška: | ? m PSČ: | Základné sídelné | jednotky: | Miestnych častí: | Katastrálne územie: | Adresa | obecného úradu: | Starosta / starostka: | Rosice sú obec v Česku v okrese Chrudim v Pardubickom kraji. 1. januára 2006 tu žilo 1345 obyvateľov, z toho 659 mužov a 686 žien, pričom priemerný vek v obci je 37,7 rokov (muži 35,8 rokov, ženy 39,6 rokov). Tento geografický článok o mieste v Česku je zatiaľ príliš Vlajka Česka krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Pozri aj * Zoznam obcí v Česku Mestá a obce okresu Chrudim Běstvina • Biskupice • Bítovany • Bojanov • Bor u Skutče • Bořice • Bousov • Bylany • Ctětín • Čankovice • České Lhotice • Dědová • Dolní Bezděkov • Dřenice • Dvakačovice • Hamry • Heřmanův Městec • Hlinsko • Hluboká • Hodonín • Holetín • Honbice • Horka • Horní Bradlo • Hošťalovice • Hrochův Týnec • Hroubovice • Chrast • Chroustovice • Chrudim • Jeníkov • Jenišovice • Kameničky • Kladno • Klešice • Kněžice • Kočí • Kostelec u Heřmanova Městce • Krásné • Krouna • Křižanovice • Lány • Leštinka • Libkov • Liboměřice • Licibořice • Lipovec • Lozice • Lukavice • Luže • Míčov-Sušice • Miřetice • Mladoňovice • Morašice • Mrákotín • Nabočany • Načešice • Nasavrky • Orel • Ostrov • Otradov • Perálec • Podhořany u Ronova • Pokřikov • Prachovice • Proseč • Prosetín • Předhradí • Přestavlky • Rabštejnská Lhota • Raná • Ronov nad Doubravou • Rosice • Rozhovice • Řestoky • Seč • Skuteč • Slatiňany • Smrček • Sobětuchy • Stolany • Střemošice • Studnice • Svídnice • Svratouch • Tisovec • Trhová Kamenice • Trojovice • Třemošnice • Třibřichy • Tuněchody • Úherčice • Úhřetice • Vápenný Podol • Včelákov • Vejvanovice • Vítanov • Vojtěchov • Vortová • Vrbatův Kostelec • Všeradov • Vysočina • Vyžice • Zaječice • Zájezdec • Zderaz • Žlebské Chvalovice • Žumberk Rosenau_am_Hengstpaß_35a5.html Rosenau am Hengstpaß Spolková krajina Horné Rakúsko Okres Kirchdorf an der Krems Rozloha  ? km² Počet obyvateľov 727 PSČ Kód oblasti Rosenau am Hengstpaß je obec v Rakúsku v spolkovej krajine Horné Rakúsko v okrese Kirchdorf an der Krems. Žije tu 727 obyvateľov (1.1.2007). Tento geografický článok o mieste v Rakúsku je zatiaľ Vlajka Rakúska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Obce okresu Kirchdorf an der Krems Poloha okresu v Hornom Rakúsku Edlbach | Grünburg | Hinterstoder | Inzersdorf im Kremstal | Kirchdorf an der Krems | Klaus an der Pyhrnbahn | Kremsmünster | Micheldorf in Oberösterreich | Molln | Nußbach | Oberschlierbach | Pettenbach | Ried im Traunkreis | Roßleithen | Rosenau am Hengstpaß | Schlierbach | Spital am Pyhrn | Sankt Pankraz | Steinbach am Ziehberg | Steinbach an der Steyr  Vorderstoder | Wartberg an der Krems | Windischgarsten Ross_Leckie_2ea8.html Ross Leckie Ross Leckie (* 1953, Lachin, provincia Quebec) je kanadský spisovateľ. Študoval na univerzite v Toronte, učí literatúru a kreatívne písanie na University of Northern British Columbia. Je autorom viacerých kníh s tématikou staroveku. Diela * Kartágo (Carthage, 2001) * Scipio (Scipio: A Novel, 1999) * Aristoteles (Aristotle, 2004) Rosucká_voda.html Rosucká voda Rosucká voda je potok v hornom Šariši, v severnej časti okresu Bardejov. Je to pravostranný prítok Kamenca a má dĺžku 11,5 km. Prameň: v pohorí Busov na západnom svahu vrchu Karkuláž (788,1 m n. m.) v nadmorskej výške približne 700 m n. m., pri slovensko-poľskej štátnej hranici Smer toku: na hornom toku krátko na juhovýchod, potom prevažne severojužným smerom, od obce Stebník na východojuhovýchod, na dolnom toku pri obci Zborov tečie k ústiu na juh Geomorfologické celky: 1.Busov, 2.Ondavská vrchovina, podcelok Zborovská kotlina Prítoky: sprava spod Polinského vrchu, prítok (428,3 m n. m.) spod Stavísk (806,0 m n. m.), Stebnícky potok a prítok z oblasti Ždiaru, zľava prítok z oblasti Karkovho lazu a spod Zajačí (622,2 m n. m.) Ústie: do Kamenca južne od obce Zborov v nadmorskej výške okolo 315 m n. m. Obce: Stebnícka Huta, osada Hutisko, Stebník a Zborov Rosnička.html Rosnička Rosnička môže byť: * rod žiab, pozri rosnička (rod) * kúpalisko v Bratislave, pozri Rosnička (kúpalisko) Symbol rozcestia Toto je rozlišovacia stránka — navigačná pomôcka obsahujúca zoznam iných článkov, ktoré by mohli mať rovnaký názov. Ak vás na túto stránku odkázal článok, prosíme Vás, aby ste sa k článku vrátili a opravili v ňom odkaz tak, aby odkazoval priamo na konkrétnu stránku z hore uvedeného zoznamu, ktorú autor článku myslel. Roskovec.html Roskovec Roskovec alebo Roskoveci je malé mesto na juhu stredného Albánska. Nachádza sa medzi mestami Fier a Berat v okrese Fier a má približne 15 000 obyvateľov. Leží v nadmorskej výške 23 m n. m. Roskovec bol založený počas komunistickej vlády. Názov Roskovec pochádza z južnej slovančiny. Väčšina obyvateľov sa tu živí poľnohospodárstvom. Žijú tu moslimovia a ortodoxný kresťania. v • d • e Mestá v Albánsku Apollonia · Bajram Curri · Ballsh · Berat · Bilisht · Bulqizë · Burrel · Butrint · Cërrik · Çorovodë · Delvinë · Drač · Elbasan · Ersekë · Fier · Fushë-Krujë · Gjirokastër · Gramsh · Has · Himarë · Kamzë · Kavajë · Këlcyrë · Klos · Konispol · Koplik · Korçë · Krujë · Krumë · Kuçovë · Kukës · Laç · Lezhë · Libohova · Librazhd · Lushnjë · Vlajka Albánska Maliq · Mamurras · Mavrovë · Memaliaj · Patos · Peqin · Peshkopi · Përmet · Pogradec · Poliçan · Pukë · Rrëshen · Rrogozhinë · Roskovec · Sarandë · Selenicë · Shëngjin · Shijak · Shkodër · Tepelenë · Tirana · Tropojë · Valbonë · Vlorë Rostov_nad_Donom_4715.html Rostov nad Donom Ростов-на-Дону Rostov nad Donom Erb Erb mesta Rostov nad Donom Základné údaje Región: |Rostovská oblasť Poloha: |47°14′ s. š. |39°43′ v. d. Nadmorská výška: | Rozloha: | Počet obyvateľov: |1 058 000 (2005) Hustota obyvateľstva:| Nacionále Kód OKATO: | Kód ISO: | Telefónna predvoľba: | Oficiálne adresy Web: |Oficiálna stránka |mesta Na mape Ruska Mapa: | Rostov nad Donom (po rusky: Ростов-на-Дону - Rostov-na-Donu) je mesto na juhu európskej časti Ruska. Leží na rieke Don, neďaleko hraníc s Ukrajinou, 46 km od pobrežia Azovského mora. Má 1 012 000 obyvateľov a je správnym centrom Rostovskej oblasti a celého Južného federálneho okruhu. Dejiny Mesto bolo založené v roku 1749, onedlho po jeho založení tu vznikla pevnosť. Pomenované bolo podľa biskupa - Svätého Dimitrija Rostovského, pochádzajúceho z Rostova v Jaroslavľskej oblasti. Vďaka vhodnej polohe neďaleko mora sa malé mesto okolo svojej pevnosti postupne rozširovalo. Názov Rostov-na-Donu vo svojej dnešnej podobe vznikol v roku 1796, keď sa vtedajšie mestečko rýchlo vzmáhalo a čoskoro získalo mestské privilégiá. Vďaka silnému dopravnému ruchu na rieke Don sa rozrastalo tak rýchlo, že už roku 1928 sa sem presťahovali úrady regionálnej správy z Novočerkasska. V rámci boja komunistov proti náboženstvu, po ruskej občianskej vojne a ustanovení komunistickej vlády tu boli zborené dve kedysi dominantné katedrály - Katedrála sv. Alexandra Nevského a Katedrála sv. Juraja v Nachičevane. V rokoch 1941 a 1942 mesto dvakrát obsadil Wehrmacht. Začiatkom 90. rokov sa tu po páde ZSSR rozrastala bieda a kriminalita, situácia sa dnes lepší. Vznikajú nové podniky a iné sa sem usadzujú z okolitých oblastí. Iné projekty * Commons * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Tento geografický článok je zatiaľ príliš krátky (tzv. Mapa sveta "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Ross_614.html Ross 614 Ross 614 je tesná dvojhviezda pozostávajúca z dvoch ľahkých červených trpaslíkov. Orbitálna perióda je 16,6 rokov, vzdialenosť zložiek je 0,932" a vzdialenosť systému od Slnka je 13,3 ly. Rostěnice-Zvonovice_ab6f.html Rostěnice-Zvonovice Rostěnice-Zvonovice Rostěnice-Zvonovice – znak Rostěnice-Zvonovice – vlajka znak vlajka Základné informácie Postavenie: |obec NUTS 5 (obec): |CZ0626 554898 Kraj (NUTS 3): |Juhomoravský (CZ062) Okres (NUTS 4): |Vyškov (CZ0626) Obec s rozšírenou pôsobnosťou: | Poverená obec: | Historická krajina: |Morava Katastrálna výmera: | ? km² Počet obyvateľov: |473 Zemepisná šírka: | Zemepisná dĺžka: | Nadmorská výška: | ? m PSČ: | Základné sídelné | jednotky: | Miestnych častí: | Katastrálne územie: | Adresa | obecného úradu: | Starosta / starostka: | Rostěnice-Zvonovice je obec v Česku v okrese Vyškov v Juhomoravskom kraji. 1. januára 2006 tu žilo 473 obyvateľov, z toho 239 mužov a 234 žien, pričom priemerný vek v obci je 36,3 rokov (muži 35,6 rokov, ženy 36,9 rokov). Tento geografický článok o mieste v Česku je zatiaľ príliš Vlajka Česka krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Pozri aj * Zoznam obcí v Česku Mestá a obce okresu Vyškov Bohaté Málkovice • Bohdalice-Pavlovice • Bošovice • Brankovice • Bučovice • Dětkovice • Dobročkovice • Dražovice • Drnovice • Drysice • Habrovany • Heršpice • Hlubočany • Hodějice • Holubice • Hostěrádky-Rešov • Hoštice-Heroltice • Hrušky • Hvězdlice • Chvalkovice • Ivanovice na Hané • Ježkovice • Kobeřice u Brna • Kojátky • Komořany • Kozlany • Kožušice • Krásensko • Křenovice • Křižanovice • Křižanovice u Vyškova • Kučerov • Letonice • Lovčičky • Luleč • Lysovice • Malínky • Medlovice • Milešovice • Milonice • Moravské Málkovice • Mouřínov • Němčany • Nemochovice • Nemojany • Nemotice • Nesovice • Nevojice • Nížkovice • Nové Sady • Olšany • Orlovice • Otnice • Podbřežice • Podivice • Podomí • Prusy-Boškůvky • Pustiměř • Račice-Pístovice • Radslavice • Rašovice • Rostěnice-Zvonovice • Rousínov • Ruprechtov • Rybníček • Slavkov u Brna • Snovídky • Studnice • Šaratice • Švábenice • Topolany • Tučapy • Uhřice • Vážany • Vážany nad Litavou • Velešovice • Vyškov • Zbýšov • Zelená Hora • Vojenský újezd Březina Rossova_ľadová_bariéra.html Rossova ľadová bariéra Rossova ľadová bariéra je 200 - 300 metrov hrubá (z toho 35 - 50 metrov nad hladinou) zrázna okrajová stena na konci Rossovho pobrežného ľadu pri Antarktíde (pozri Rossovo more). Táto asi 800 (iné pramene 950) km dlhá bariéra tvorí v antarktickom lete (januári až marci) hranicu, po ktorú sa môžu plaviť lode. Poloha bariéry sa od jej objavenia sústavne postupne posúva (napr. 1841-1902 asi 0,75 km za rok na juh, 1902-1950 asi 0,75 km za rok na sever, 1950-1980 asi 4 km za rok na juh). Od bariéry sa tiež sústavne oddeľujú ľadové kryhy a vznikajú tak o. i. dočasné zátoky (napr. Veľrybia zátoka, z ktorej Roald Amundsen začal svoju expedíciu k južnému pólu). Rosario.html Rosario Rosario Základné údaje Provincia: |Santa Fe Department: |Rosario Poloha: |32°57´ j.š. |60°39´ z.d. Nadmorská |23 m n. m. výška: | Rozloha: |179 km² Počet |908 163 INDEC (2001) obyvateľov: | v aglomerácii:|1 295 100 (2004) Hustota |5073,53 obyvateľ(ov)/km^2 obyvateľstva: | Nacionále Poštové |S2000 smerovacie č.:| Kód ISO: |AR-S Telefónna |0341 predvoľba: | Oficiálne adresy Web: |http://www.rosario.gov.ar/ Na mape Argentíny Mapa: | Rosario je s 1 295 100 obyvateľmi (stav k 1. januáru 2004) po Buenos Aires a Córdobe, tretie najväčšie mesto Argentíny a významné priemyselné centrum. Geografia Mesto leží na rieke Paraná na juhu provincie Santa Fe. Viaceré predmestia sú roztiahnuté pozdĺž rieky v dĺžke takmer 50 kilometrov. Napriek svojej veľkosti je mesto iba hlavným mestom departmentu, hlavné mesto provincie je 170 km severne od Rosaria ležiace Santa Fe. 14. júna 1928 sa v meste narodil revolucionár Ernesto Guevara de la Serna, neskôr známy ako Che Guevara a pobočník Fidela Castra. Tento geografický článok je zatiaľ príliš krátky (tzv. Mapa sveta "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Rosegg.html Rosegg Spolková krajina Korutánsko Okres Villach-vidiek Rozloha  ? km² Počet obyvateľov 1832 PSČ Kód oblasti Rosegg je obec v Rakúsku v spolkovej krajine Korutánsko v okrese Villach-vidiek. Žije tu 1832 obyvateľov (1.1.2007). Tento geografický článok o mieste v Rakúsku je zatiaľ Vlajka Rakúska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Obce okresu Villach-vidiek Poloha okresu v Korutánsku Afritz am See | Arnoldstein | Arriach | Bad Bleiberg | Feistritz an der Gail | Feld am See | Ferndorf | Finkenstein am Faaker See | Fresach  Hohenthurn | Nötsch im Gailtal | Paternion | Rosegg | Sankt Jakob im Rosental | Stockenboi | Treffen | Velden am Wörther See | Weißenstein  Wernberg Rostovská_oblasť.html Rostovská oblasť Poloha Rostovská oblasť je oblasť a federálny subjekt Ruskej federácie. Nachádza sa v Južnom federálnom okruhu. Má rozlohu 100 800 km² a žije tu 4,4 milióna obyvateľov (podľa sčítania z roku 2002). Hlavným mestom oblasti je Rostov nad Donom. Iné projekty * Commons * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Tento geografický článok je zatiaľ príliš krátky (tzv. Mapa sveta "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. v • d • e Subjekty Ruskej federácie Adygejsko · Altajsko · Baškirsko · Buriatsko · Čečensko · Čuvašsko · Dagestan · Chakasko · Ingušsko · Jakutsko · Republiky Kabardsko-Balkarsko · Kalmycko · Karačajsko-Čerkesko · Karelsko · Komi · Marijsko · Mordviansko · Severné Osetsko · Tatársko · Tuviansko · Udmurtsko Altajský · Chabarovský · Kamčatský · Kraje Krasnodarský · Krasnojarský · Permský · Prímorský · Stavropoľský · Zabajkalský Amurská · Archangeľská · Astrachánska · Belgorodská · Brianska · Čeľabinská · Irkutská · Ivanovská · Jaroslavlianska · Kaliningradská · Kalužská · Kemerovská · Kirovská · Kostromská · Kurganská · Kurská Ruská zástava · Leningradská · Lipecká · Magadanská · Moskovská · Murmanská · Nižnonovgorodská · Oblasti Novgorodská · Novosibirská · Omská · Orenburská · Oriolská · Penzianska · Pskovská · Riazanská · Rostovská · Sachalinská · Samarská · Saratovská · Smolenská · Sverdlovská · Tambovská · Tomská · Tulská · Tverská · Ťumenská · Ulianovská · Vladimírska · Volgogradská · Vologdská · Voronežská Federálne mestá Moskva · Petrohrad Autonómne oblasti Židovská Autonómne okruhy Čukotka · Chantyjsko-Mansijsko · Jamalsko · Nenecko Rosalind_Elsie_Franklin_b8a8.html Rosalind Elsie Franklin Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality. Pozri aj stránky Ako upravovať stránku a Návody a štýl alebo diskusiu k článku. Anglická chemička, vďaka jej röntgenovým snímkom neskôr trojica Wilkins, Watson a Crick objavila štrukúru DNA. Narodenie 25. júl 1920 Londýn, Veľká Británia Úmrtie 16. apríl 1958 USA Pozri aj Biografický portál Rosalind Elsie Franklin (* 25. júl 1920, Londýn – † 16. apríl 1958, USA) bola anglická chemička, ktorá mala veľkú zásluhu na objavení reťazca DNA, vďaka jej röntgenovým snímkom DNA. Trojica Wilkins, Watson a Crick neskor prevzali jej poznatky o DNA a uverejnili ich pod svojimi menami. Životopis Mladosť a štúdium Narodila sa roku 1920 v Londýne, v Anglicku. Jej rodina bola zámožná. Absolvovala jednu z mála londýnskych základných dievčenských škôl, na ktorých sa vyučovala fyzika a chémia. Keď mala pätnásť, bola rozhodnutá stať sa vedkyňou. V rodine ju nepodporovali, Rosalindin otec plánoval pre svoju dcéru povolanie sociálnej pracovníčky. Taktiež v tej dobe bolo veľmi ťažké pre ženu vykonávať profesiu vedkyne. Rosalind odišla do Cambridge, kde študovala chémiu a fyziku. Po obhájení doktorátu sa venovala výskumu röntgenového žiarenia a začala pracovať v laboratóriu Johna Randalla, čo bolo prestížne vedecké pracovisko na londýnskom King’s College. Vedenie ústavu je poverilo výskumom DNA. Výskum DNA V čase, keď Franklinovú poverili výskumom DNA, jej bezprostredný nadriadený Mauric Wilkins nebol v Londýne. Keď sa vrátil a uvidel v laboratóriu mladú príťažlivú ženu, nazdával sa, že patrí k pomocnému personálu a tak sa k nej aj nejaký čas správal. I tu sa objavili známky predsudkov proti ženám, ktoré túto dobu doprevádzali. Franklinová pokračovala vo výskume aj napriek neprajnosti šéfa. A blížila sa k prvým výsledkom. Známy írsky fyzik jej röntgenové snímky DNA nazval ,,najkrajšími röntgenovými snímkami, aké kedy boli urobené“. V rokoch 1951-1953 ju od odhalenia štruktúry DNA delilo iba niekoľko krokov. Koncom februára 1953 si Franklinová zapísala, že molekulu DNA tvoria dva reťazce. Objavenie tajomstva života, Frenklinovej smrť Krátko nato dovolil jej šéf Maurice Wilkins svojmu kolegovi Jamesovi Watsonovi v londýnskom laboratóriu, aby si prezrel snímky mladej kolegyne a neskôr spolu s ďalším vedcom Francisom Crickom svoje závery o modeli DNA publikovali. Podľa mnohých k nemu nedospeli iba brilantnou intuíciou a hlbokými teoretickými úvahami, ale aj vďaka cudzím laboratórnym výsledkom. Prelomový článok predstavujúci slávny dvojzávitový model molekuly DNA sa objavil v apríli 1953 časopise Nature. Franklinovej práca sa javila iba ako pomocná. za objav bola v roku 1962 trojica Wilkins, Watson a Crick odmenená Nobelovou cenou za fyziológiu a medicínu. Rosalind Franklinová bola už vtedy štyri roky mŕtva. Zomrela v roku 1958 ako 37-ročná na rakovinu. Aj napriek zásluhám, ktoré mala pri objave ,,tajomstva života“, sa jej nedostalo také uznanie, ako by si zaslúžila. Rosina.html Rosina Rosina Rosina Erb | Vlajka | Mapa Základné údaje Kraj: |Žilinský Okres: |Žilina Región: |Horné Považie Poloha: |49° 10' 46" s. š. |18° 46' 09" v. d. Nadmorská výška: |403 m n.m. Rozloha: |7.32 km² Počet obyvateľov: |2922 (18. 3. 2008) Hustota obyvateľstva: |399 obyvateľ(ov)/km^2 Prvá písomná zmienka: |1341 Nacionále Štatistická územná |517941 jednotka: | EČV: |ZA PSČ: |013 22 Telefónna predvoľba: |041 Oficiálne adresy Adresa obecného úradu: |Rosina 167 Web: |www.rosina.sk E-mail: |obec.rosina@inmail.sk Telefón: |598 34 85 Fax: |50 00 006 Politika Starosta: |Pavol Cíba (nezávislý) Zdroje údajov Mestská a obecná štatistika SR (SŠÚ), http://obce.info Rosina je obec na Slovensku v okrese Žilina. Externé odkazy * Oficiálna stránka obce * Základná škola Tento geografický článok o mieste na Slovensku je zatiaľ Vlajka Slovenska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Mestá a obce okresu Žilina (3+49) 31.12.2003 Belá | Bitarová | Brezany | Čičmany | Divina | Divinka | Dlhé Pole | Dolná Tižina | Dolný Hričov | Ďurčiná | Fačkov | Gbeľany | Horný Hričov | Hôrky Hričovské Podhradie | Jasenové | Kamenná Poruba | Kľače | Konská Kotrčiná Lúčka | Krasňany | Kunerad | Lietava | Lietavská Lúčka Lietavská Svinná-Babkov | Lutiše | Lysica | Malá Čierna | Mojš | Nededza Nezbudská Lúčka | Ovčiarsko | Paština Závada | Podhorie | Porúbka | Rajec Rajecká Lesná | Rajecké Teplice | Rosina | Stráňavy | Stránske | Stráža Strečno | Svederník | Šuja | Teplička nad Váhom | Terchová | Turie Varín | Veľká Čierna | Višňové | Zbyňov | Žilina Rosička_okrúhlolistá.html Rosička okrúhlolistá Rosička okrúhlolistá (Drosera rotundifolia) Rosička okrúhlolistá (lat. Drosera rotundifolia) je rastlina z čeľade rosičkovité (Droseraceae). Rosička okrúhlolistá je trváca, mäsožravá bylina, ktorá rastie na kyslých, močaristých stanovištiach a na rašelinových pôdach a na zabezpečenie dusíkatej výživy lapá hmyz. Dlhostopkaté listy majú žliazkovité emergencie - tentákuly, ktoré majú na konci kvapku tráviacej tekutiny. Na bezlistej byli rastie závinok malých, bielych kvetov. Plod je tobolka. Rosička sa vo voľnej prírode vyskytuje len veľmi zriedkavo, preto je v mnohých krajinách, aj u nás, zákonom chránená. V obmedzenej miere ju však možno pestovať aj v umelých podmienkach. Rodový názov rastliny je odvodený z gréckeho slova „drosos“ = rosa, pre kvapky tráviacej tekutiny, ktoré vyzerajú ako rosa. Zdroj * J. Volák, J. Stodola, F. Severa - Veľká kniha liečivých rastlín Iné projekty * Commons * Wikidruhy * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému * Spolupracuj na Wikispecies Wikidruhy ponúka informácie na tému Rosička okrúhlolistá Rosný_bod.html Rosný bod Rosný bod alebo teplota rosného bodu je teplota, pri ktorej je vzduch maximálne nasýtený vodnými parami (relevantná vlhkosť vzduchu dosiahne 100%). Ak teplota klesne pod tento bod, nastáva kondenzácia. Vzduch za určitej teploty môže obsahovať iba určité množstvo vodných pár. Čím je teplota vzduchu vyššia, tým viac vlhkosti dokáže prijať. Ak sa vzduch začne ochladzovať, vodné pary začnú kondenzovať. Podmienkou je ale prítomnosť kondenzačných jadier. Rosný bod sa dá považovať za iné vyjadrenie absolútnej vlhkosti vzduchu. Príklad Keď sa sprchujete, v kúpeľni stúpa teplota a vzdušná vlhkosť. Ak vlhkosť vzduchu dosiahne rosný bod, začne voda kondenzovať na zrkadle, ktorého teplota je nižšia ako teplota vzduchu (teplota zrkadla je nižšia ako hodnota rosného bodu). Ak sa po chvíli zrkadlo zahreje na teplotu okolia, zrazenie vodnej pary sa stratí. Rostoklaty.html Rostoklaty Rostoklaty Základné informácie Postavenie: |obec NUTS 5 (obec): |CZ0204 533661 Kraj (NUTS 3): |Stredočeský (CZ020) Okres (NUTS 4): |Kolín (CZ0204) Obec s rozšírenou pôsobnosťou:| Poverená obec: | Historická krajina: |Čechy Katastrálna výmera: | ? km² Počet obyvateľov: |432 Zemepisná šírka: | Zemepisná dĺžka: | Nadmorská výška: | ? m PSČ: | Základné sídelné | jednotky: | Miestnych častí: | Katastrálne územie: | Adresa | obecného úradu: | Starosta / starostka: | Rostoklaty je obec v Česku v okrese Kolín v Stredočeskom kraji. 1. januára 2006 tu žilo 432 obyvateľov, z toho 210 mužov a 222 žien, pričom priemerný vek v obci je 40,1 rokov (muži 38,1 rokov, ženy 41,9 rokov). Tento geografický článok o mieste v Česku je zatiaľ príliš Vlajka Česka krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Pozri aj * Zoznam obcí v Česku Mestá a obce okresu Kolín Barchovice • Bečváry • Bělušice • Břežany I • Břežany II • Býchory • Cerhenice • Církvice • Červené Pečky • Český Brod • Dobřichov • Dolní Chvatliny • Dománovice • Doubravčice • Drahobudice • Grunta • Horní Kruty • Hradešín • Choťovice • Chotutice • Chrášťany • Jestřabí Lhota • Kbel • Klášterní Skalice • Klučov • Kolín • Konárovice • Kořenice • Kouřim • Krakovany • Krupá • Krychnov • Křečhoř • Kšely • Libenice • Libodřice • Lipec • Lošany • Malotice • Masojedy • Mrzky • Nebovidy • Němčice • Nová Ves I • Ohaře • Ovčáry • Pašinka • Pečky • Plaňany • Pňov-Předhradí • Polepy • Polní Chrčice • Polní Voděrady • Poříčany • Přehvozdí • Přistoupim • Přišimasy • Radim • Radovesnice I • Radovesnice II • Ratboř • Ratenice • Rostoklaty • Skvrňov • Starý Kolín • Svojšice • Tatce • Tismice • Toušice • Třebovle • Tři Dvory • Tuchoraz • Tuklaty • Týnec nad Labem • Uhlířská Lhota • Veletov • Velim • Velký Osek • Veltruby • Vitice • Volárna • Vrátkov • Vrbčany • Zalešany • Zásmuky • Žabonosy • Ždánice • Žehuň • Žiželice Ross_154.html Ross 154 Ross 154 je červený trpaslík vzdialený od Slnka 3,0 pc alebo 9,68 ly. Jeho najbližšia hviezda je Barnardova hviezda vzdialená 1.66 pc or 5.41 ly. Rosenburg-Mold_709d.html Rosenburg-Mold Spolková krajina Dolné Rakúsko Okres Horn Rozloha  ? km² Počet obyvateľov 909 PSČ Kód oblasti Rosenburg-Mold je obec v Rakúsku v spolkovej krajine Dolné Rakúsko v okrese Horn. Žije tu 909 obyvateľov (1.1.2007). Tento geografický článok o mieste v Rakúsku je zatiaľ Vlajka Rakúska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Obce okresu Horn Altenburg | Brunn an der Wild | Burgschleinitz-Kühnring  Drosendorf-Zissersdorf | Eggenburg | Gars am Kamp | Geras | Horn  Irnfritz-Messern | Japons | Langau | Meiseldorf | Pernegg | Röhrenbach  Röschitz | Rosenburg-Mold | Sigmundsherberg | Sankt Bernhard-Frauenhofen  Straning-Grafenberg | Weitersfeld Rosenrot.html Rosenrot Rosenrot je piaty album nemeckej metalovej skupiny Rammstein. Vyšiel v roku 2005. Rosovice.html Rosovice Rosovice Základné informácie Postavenie: |obec NUTS 5 (obec): |CZ020B 541206 Kraj (NUTS 3): |Stredočeský (CZ020) Okres (NUTS 4): |Příbram (CZ020B) Obec s rozšírenou pôsobnosťou:| Poverená obec: | Historická krajina: |Čechy Katastrálna výmera: | ? km² Počet obyvateľov: |735 Zemepisná šírka: | Zemepisná dĺžka: | Nadmorská výška: | ? m PSČ: | Základné sídelné | jednotky: | Miestnych častí: | Katastrálne územie: | Adresa | obecného úradu: | Starosta / starostka: | Rosovice je obec v Česku v okrese Příbram v Stredočeskom kraji. 1. januára 2006 tu žilo 735 obyvateľov, z toho 380 mužov a 355 žien, pričom priemerný vek v obci je 39,3 rokov (muži 37,0 rokov, ženy 41,7 rokov). Tento geografický článok o mieste v Česku je zatiaľ príliš Vlajka Česka krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Pozri aj * Zoznam obcí v Česku Mestá a obce okresu Příbram Bezděkov pod Třemšínem • Bohostice • Bohutín • Borotice • Bratkovice • Březnice • Buková u Příbramě • Bukovany • Cetyně • Čenkov • Čím • Daleké Dušníky • Dlouhá Lhota • Dobříš • Dolní Hbity • Drahenice • Drahlín • Drásov • Drevníky • Drhovy • Dubenec • Dublovice • Dubno • Háje • Hluboš • Hlubyně • Horčápsko • Hřiměždice • Hudčice • Hvožďany • Chotilsko • Chrást • Chraštice • Jablonná • Jesenice • Jince • Kamýk nad Vltavou • Klučenice • Kňovice • Korkyně • Kosova Hora • Kotenčice • Koupě • Kozárovice • Krásná Hora nad Vltavou • Křepenice • Křešín • Láz • Lazsko • Lešetice • Lhota u Příbramě • Malá Hraštice • Milešov • Milín • Modřovice • Mokrovraty • Nalžovice • Narysov • Nečín • Nedrahovice • Nechvalice • Nepomuk • Nestrašovice • Nová Ves pod Pleší • Nové Dvory • Nový Knín • Občov • Obecnice • Obory • Obořiště • Ohrazenice • Osečany • Ostrov • Ouběnice • Pečice • Petrovice • Pičín • Počaply • Počepice • Podlesí • Prosenická Lhota • Příbram • Příčovy • Radětice • Radíč • Rosovice • Rožmitál pod Třemšínem • Rybníky • Sádek • Sedlčany • Sedlec-Prčice • Sedlice • Smolotely • Solenice • Stará Huť • Starosedlský Hrádek • Suchodol • Svaté Pole • Svatý Jan • Svojšice • Štětkovice • Těchařovice • Tochovice • Trhové Dušníky • Třebsko • Tušovice • Velká Lečice • Věšín • Višňová • Volenice • Voznice • Vrančice • Vranovice • Vševily • Vysoká u Příbramě • Vysoký Chlumec • Zalužany • Zbenice • Zduchovice • Županovice • Vojenský újezd Brdy Rosničkovité.html Rosničkovité Rosnička zelená z čeľade rosničkovité Rosničkovité (lat. Hylidae) je čeľaď žiab. Rozšírenie Rosničkovité sú rozšírené v Euroázii, severnej Afrike, Severnej a Južnej Amerike, Austrálii a na Novej Guinei. Vzhľad Dosahujú dĺžku 1,6 - 9 cm. Majú ploché štíhle telo a dlhé končatiny, často s plávacou blanou medzi prstami. Väčšina druhov má na koncoch prstov disky. Sfarbenie tela je často zelené alebo hnedé, niektoré druhy sú intenzívne škvrnité. Žijú zväčša na stromoch a kroch. Väčšina druhov znáša vajcia do vody, niektoré ležia nad vodou. Iné druhy majú priamy vývoj. Pri určitých druhoch sa zaznamenala rodičovská starostlivosť. Poznámka Rody Litoria a Nyctimystes sa niekedy zaraďujú do samostatnej čeľade Pelodryadidae. Iné projekty * Commons * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Rossovo_more.html Rossovo more Mapa Antarktídy (kliki pre zväčšenie) Ľad v Rossovom mori, Antarktída Rossovo more je najjužnejšia časť (more) Tichého oceánu (resp. podľa Medzinárodnej hydrografickej organizácie more Južného oceánu), veľký záliv pri pobreží Antarktídy, medzi 170 stupňov východnej dĺžky a 158 stupňov západnej dĺžky, a 85 stupňov a 71 stupňov južnej šírky. Rozloha asi 981 tisíc km², hĺbka 200 - 100 metrov, maximálna hĺbka 3 365 metrov. Nachádza sa medzi Viktóriinou zemou na západe a zemou Márie Byrdovej na východe. Hranice mora sú neisté, lebo do jeho južnej časti z pevniny zostupujú ľadovce. Lovia sa tu veľryby. V západnej časti sa nachádza Rossov ostrov, vo východnej časti Roosveltov ostrov. Prúdenia v mori sa pohybujú v smere hodinových ručičiek v rozľahlom víri, a to pri Rossovej bariére (pozri ďalej) v oblasti Východného príhonu smerom na západ a pozdĺž Viktóriinej zeme smerom na sever do Západného príhonu. Teplota vody na povrchu je okolo -1,8 °C a v 300 metrovej hĺbke asi -2,1 °C (v anatrktickom lete mimo ľadu prípadne viac). V januári až marci (antarktické leto) je more z veľkej časti otvorené, od novembra do decembra čiastočne pokryté ľadom a od apríla do októbra skoro úplne pokryté ľadom. Južnú časť pokrýva veľký Rossov pobrežný ľad (šelfový ľad) s rozlohou takmer 530 000 km² (v antarktickom lete asi o 15% menej), ktorý sa vytvára postupným posunom ľadu z pohorí vo vnútrozemí Antarktídy, a ktorý je najväčším šelfovým ľadom Antarktídy. Táto ľadová masa tvorí na konci tzv. (Veľkú) Rossovu ľadovú bariéru. Dno je v zásade pokryté kalovými a jemnopiesčitými sedimentami, pri pobreží a pozdĺž Rossovej ľadovej bariéry však prevažuje hrubší piesok a štrk a pri južnom pobreží Viktóriinej zeme je dno skalnaté. Jedinou činnou sopkou je Mt. Erebus (na hranici pobrežia Rossovho ostrova a Rossovho pobrežného ľadu), ostatné sopky (ako Mt. Terror) sú neaktívne. More je pomenované podľa anglického cestovateľa Jamesa Rossa, ktorý ho preskúmal v roku 1841 na lodiach Erebus a Terror. V dôsledku pomerne slabej ľadovej pokrývky bolo more východiskom viacerých expedícií. USA vykonávajú dlhoročný najmä meteorologický a oceánografický výskum na Roosveltovom ostrove (stanica Little America). Rosettská_doska.html Rosettská doska Rosettská doska v Britskom múzeu Démotické písmo na doske Rosettská doska (po fr.: la pierre de Rosette; podľa mesta Rosetta, po arab. ar-Rašíd pri ústí Nílu) je čierna dvojjazyčne popísaná žulová doska, ktorá umožnila dešifrovať egyptské hieroglyfy. Je vysoká 114 cm, široká 71 cm, obsahuje dovedna 166 rozličných znakov. 15. júla 1799 ju našiel v rámci napoleonskej výpravy do Egypta pri opevňovacích prácach pri pevnosti St. Julian francúzsky dôstojník delostrelectva Pierre François Xavier Boussard. Do dosky je vytesaný dekrét kňaza ďakujúceho roku 196 pred Kr. faraónovi Ptolemaiovi V. Epifanovi v troch zhodných nápisoch - dvoch egyptských (v hieroglyfickom a démotickom písme) a jednom gréckom preklade. Ide vlastne o „kópiu“ dekrétu, ktorým synoda zahrnula panovníka poctami v 9. roku jeho panovania. V tom čase bola úradným jazykom v Egypte gréčtina. Pomocou dosky Jean-François Champollion rozlúštil hieroglyfické písmo, napriek tomu že doska je poškodená práve v časti s hieroglyfmi. Champollion nepracoval s originálom dosky, študoval len kópiu, ktorú zhotovili kresliči. Doska je od roku 1802 uložená v Britskom múzeu v Londýne, pretože po prehranej námornej bitke pri Abukíre ju museli Francúzi odovzdať Angličanom. Egypťania dosku považujú za súčasť národného bohatstva a chceli by ju získať späť, medzinárodné právo však vtedajšie nálezy už klasifikuje ako vlastníctvo ich dnešných majiteľov. Externé odkazy * Databáza Britského múzea obrázky, informácie (po anglicky) Roseanne.html Roseanne Tento článok si vyžaduje rozšírenie, aby zodpovedal základnému štandardu kvality. Pozri aj stránky Ako upravovať stránku a Návody a štýl alebo diskusiu k článku. Články ktoré nesplnia ani štandard minimálneho článku môžu byť v budúcnosti bez varovania zmazané. Roseanne je americký televízny seriál natočený v rokoch 1988 až 1997. Externé odkazy Roseanne v Internetovej databáze filmov Roswellský_prípad.html Roswellský prípad Roswellský prípad alebo roswellská udalosť alebo roswellská katastrofa bolo pozorovanie UFO a vyprostenie údajných trosiek UFO pri meste Roswell v Novom Mexiku v júli 1947. Udialo sa iba niekoľko dní po príbehu Kennetha Arnolda. Je to jeden z najlepšie zdokumentovaných prípadov UFO. V podvečer 2. júla 1947 bolo pozorované UFO diskovitého tvaru letiace pri Roswelli smerom na severozápad. Na druhý deň ráno 127 km odtiaľ v smere letu našiel rančer William Brazel so synom a dcérou na svojej farme rozptýlené trosky a upozornil na to úrad miestneho šerifa. Šerif Wilcox sa spojil s majorom Jessom A. Marcelom z leteckej základne pozemných síl v Roswelli. Následne bol Brazel oficiálne na niekoľko dní uväznený a bolo mu oznámené, že vzhľadom na bezpečnosť štátu nemá o veci s nikým hovoriť. Major Marcel zatiaľ so svojimi ľuďmi na ranči zbieral trosky. Sám Marcel tvrdil, že sa našli malé trosky, neskôr sa rozšírilo (možno špekulácia), že sa našli aj disky a mimozemské telá. Trosky boli dopravené na vojenskú základňu v Roswelli a na príkaz plukovníka Blancharda prevezené na leteckú základňu Wright Patterson. Majorovi Marcelovi jeho nadriadení znemožnili, aby letel spolu s troskami na Wright Patterson. 8. júla 1947 letecká základňa Roswell uverejnila správu:"Letisko pozemných síl v Roswelli s potešením oznamuje, že v spolupráci s jedným miestnym rančerom a šerifovým úradom v Chaves County získalo istý disk." Neskôr v ten istý deň bola vydaná "opravná" správa, že nešlo o lietajúci tanier, ale meteorologický balón. Vysielanie stanice Roswell o prípade mala prebrať sieť ABC, ale tá tesne predtým dostala ďiaľkopisnú depešu s nariadením: "Nevysielajte. Opakujem: Nevysielajte túto správu. Okamžite prerušte spojenie." Celkovo od vládnych miest v júli prichádzali početné veľmi rozporuplné informácie. O troskách sa rozšírili rôzne tvrdenia (možno špekulácie), že obsahovali záhadné hieroglyfy, že išlo o veľmi tenkú fóliu, ktorá však bola nezničiteľná a podobne. Existencia trosiek je však nesporná v tom zmysle, že nejaké trosky boli vojakmi oficiálne predvedené novinárom s vysvetlením, že išlo o trosky Rawinovho meteorologického balóna, ktorý sa tam údajne v skutočnosti zrútil. Zaujímavý zvrat prinieslo tvrdenie svedka G. L. Barnetta, ktorý tvrdil, že videl iné miesto havárie pri Soccorre v Novom Mexiku, kde bol nájdený úplný lietajúci disk s mŕtvymi cudzími telami. K tomu bola vyslovená domnienka, (a) že letiaci objekt vybuchol nad farmou pri Roswelli, kde z neho odpadli časti, ale letel ďalej až do Soccorra, kde definitívne spadol, (b) že roswellský prípad bol vymyslený oficiálnymi kruhmi na zastrenie skutočného prípadu v Soccorre. Podľa oficiálnej podrobnej správy Air Force z roku 1994 išlo pravdepodobne o skúšobný balón, ktorý niesol skúšobné figuríny ("dummies"). Okrem možnosti, že išlo o meteorologický balón či dopravný prostriedok mimozemšťanov prichádza do úvahy aj možnosť, že išlo o oficiálnymi kruhmi zamlčovanú haváriu testovaného vojenského dopravného prostriedku americkej armády, keďže v tej oblasti v tom čase pôsobilo stredisko White Sands (kde boli počas vojny sústredení nemeckí vedci, ktorí stvorili americký kozmický program), ako aj základňa Los Alamos, kde bola krátko predtým vyvinutá atómová bomba. Rosa_Luxemburgová_47d1.html Rosa Luxemburgová Rosa Luxemburgová; správne Rosalia Luxenburg(ová) - svoje priezvisko zmenila na „Luxemburg(ová)“ počas pobytu vo Švajčiarsku; (* podľa rodného listu 5. marec 1870, podľa vlastných údajov roku 1871 v Zamośći, okres Lublin v Poľsku; † 15. január 1919 v Berlíne) bola významná predstaviteľka európskeho robotníckeho hnutia a rozhodná proletárska internacionalistka. Narodila sa ako najmladšie dieťa v rodine poľského židovského obchodníka s drevom. Vyrastala vo Varšave, kde sa veľmi skoro dostala do revolučného podzemia. Dostalo sa jej nezvyčajne dobrého gymnaziálneho vzdelania, a neskôr pokračuje štúdiom vo Švajčiarsku, kde bola v tom čase jediná univerzita prístupná ženám. Po nútenom odchode z Poľska v roku 1898 po ukončení skúšok na univerzite uzatvorila formálne manželstvo s Gustávom Lübeckom, aby získala nemecké občianstvo. Jej skutočnou láskou sa však stal ruský revolucionár Leo Jogiches (1867 – 1919), s ktorým sa spoznala vo Švajčiarsku. Bol jej spolupútnikom a spolubojovníkom, rovnako zapálený pre robotnícke hnutie. Rosa napísala Leovi takmer 1000 listov a ich vzťah trval celých 16 rokov. I po rozchode ostávajú v spojení a spolupracujú. Leo zomiera 10. marca 1919 rovnakým spôsobom ako Rosa. V roku 1887 vstúpila do poľského revolučného robotníckeho hnutia, no v roku 1889 musela z politických dôvodov emigrovať do Švajčiarska. V roku 1893 spolu zakladala Socialistickú stranu Poľska a Litvy (SDKPiL). Od roku 1896 prispievala do teoretického listu nemeckej sociálnej demokracie „Neue Zeit“ (Nový čas). V roku 1897 získala nemecké štátne občianstvo, presídlila sa do Berlína a vstúpila do Sociálno demokratickej strany Nemecka (SPD), kde pôsobila ako žurnalistka, agitátorka, marxistická teoretička a antimilitaristka. V roku 1905, počas Ruskej revolúcie, sa prechodne vrátila do Poľska, no po krátkom väzení sa v roku 1906 vrátila do Nemecka. Od 1907 vyučovala na politickej škole SPD politickú ekonómiu. 1904 - 1914 zastupovala SDKPiL v Medzinárodnom socialistickom politbyru. V roku 1913 vydala svoje hlavné dielo „Akumulácia kapitálu“, kde interpretovala imperializmus ako zákonitý dôsledok kapitalistického systému. Bola proti účasti SPD vo vojne, stala sa vedúcou osobnosťou vnútrostraníckej ľavej opozície a založila v roku 1914 "Skupinu Internationale", a viedla spolu s Karlom Liebknechtom Spartakov zväz, ktorý z nej vznikol. Vo februári 1914 bola odsúdená za protivojenskú agitáciu na jeden rok väzenia. V rokoch 1916 - 1918 bola znova uväznená. Ako politická autorka napísala početné kritické články a ekonomické analýzy: pred rokom 1914 medzi iným v „Leipziger Volkszeitung“, do roku 1918 tiež vo väzbe a ako vydavateľka a zakladateľka novín „Die Rote Fahne“. Koncom roka 1918 bola jednou zo zakladateliek Komunistickej strany Nemecka (KPD), ktorej stranícky program vyšiel hlavne z jej pera. Po neúspešnom Spartakovom povstaní, s ktorým nesúhlasila, bola spolu s Karlom Liebknechtom najprv ilegálne zatknutá a potom i zavraždená za nejasných okolností protirepublikánskými vojakmi - skupinou dôstojníkov Freikorpsu. Použité zdroje * Sichtermannová, Barbara: Slávne páry. Bratislava, Slovart 2004. S. 146 - 151 * Budinský, Libor: Vraždy slávnych. Bratislava, Ikar 2005. S. 119 - 120 * Stručný životopis * Rosa Luxemburgová Roskilde.html Roskilde Roskilde je mesto v Dánsku. Patrí k historickým mestám v Dánsku, jeho história začína už v období Vikingov. Nachádza sa tu dôležitá železničná stanica, ktorá je dôležitou zastávkou medzi Kodaňou a zvyškom Dánska. Od roku 1971 sa tu každoročne koná hudobný festival, v súčasnosti jeden z najväčších rockových festivalov v Európe, Roskilde Festival. Tento geografický článok je zatiaľ príliš krátky (tzv. Mapa sveta "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Rossova_dependencia.html Rossova dependencia Poloha Rossova dependencia je oblasť Antarktídy, spolu s priľahlými územiami v Južnom oceáne, ktorú si nárokuje Nový Zéland. Súčasť Novozélandského kráľovstva. Podľa Antarktického zmluvného systému je to, podobne ako ostatné územia Antarktídy, územie nikoho. Pozri aj * Rossovo more * Rossova ľadová bariéra v • d • e Novozélandské kráľovstvo (Realm of New Zealand) Cookove ostrovy · Nový Zéland · Niue · Rossova Vlajka Nového Zélandu dependencia (sporné) · Tokelau Krajiny Austrálie a Oceánie Australázia Austrália · Kokosové ostrovy · Norfolk · Nový Zéland^1 · Vianočný ostrov Fidži · Indonézia (Moluky) · Nová Kaledónia · Melanézia Papua Nová Guinea^2 · Šalamúnove ostrovy · Vanuatu · Východný Timor^3 Guam · Kiribati · Marshallove ostrovy · Oceánia Mikronézia Mikronézske federatívne štáty · Nauru · Palau · Severné Mariány Americká Samoa · Cookove ostrovy · Francúzska Polynézia Polynézia · Niue · Pitcairnove ostrovy · Samoa · Tokelau · Tonga · Tuvalu · Wallis a Futuna ^1 Nový Zéland býva často započítavaný do Polynézie. ^2 Papua Nová Guinea býva často započítavaná ako časť Australázie. ^3 Východný Timor býva často započítavaný ako časť Ázie. Rostock.html Rostock Erb Mapa Erb mesta Rostock Nemecko, Rostock zvýraznený Základné údaje Spolková krajina: Mecklenbursko-Predpomoransko Vládny obvod: Okres: Žiadny Poloha: 54° 05' s. š. 12° 08' v. d. Nadmorská výška: 13 m n. m. Rozloha: 181,44 km² Počet obyvateľov: 197 218 (31.12.2005) Hustota obyvateľstva: 1 087 obyvateľ(ov)/km^2 Nacionále UN/LOCODE: DE RSK NUTS región: Rostock (DE803) EČV: HRO PSČ: 18001 - 18147 Telefónna predvoľba: 0381 Oficiálne adresy Web: www.rostock.de Politika Starosta/Primátor: Roland Methling (nezávislý) Rostock je severonemecké mesto, ktoré leží na rieke Warnow pri jej ústí do Baltského mora. Má 197 218 obyvateľov (stav v 31.12.2006) a je významným centrom Mecklenburska-Predpomoranska. Zároveň dôležitým námorným prístavom - s názvom Warnemünde (12 km severne). Pred asi 1 400 rokmi bolo územie severovýchodného Nemecka osídlené slovanskými kmeňmi a z tých čias pochádza aj názov mesta (rozdelenie rieky) ako aj názvy ďalších miest či riek na priľahlom území akými sú napr. Bützov, Güstrow, Krakow am See a iné. Mesto v minulosti patrilo medzi významné hanzovné mestá Nemecka, má jednu z najstarších univerzít v Európe a staré historické jadro, ktoré však počas 2. sv. vojny zažilo silné bombardovanie. Známou a pravdepodobne najväčšou prehliadkou námorných lodí na svete je tzv. rostocký Hanse Sail, ktorý sa tu organizuje každý rok v lete. Roquepertuse.html Roquepertuse Roquepertuse je keltsko-ligúrske oppidum a jedno z najvýznamnejších nálezísk keltskej kultúry pre mestečku Velaux pre Marseille vo Francúzsku. Známe je objavom svätyne a sošiek (napr. Hermes (Roquepertuse)). Zvyšky sú dnes vystavené v Marseille v múzeu Borély. Svätyňa, ktorú skúmali v rokoch 1919-1927, bola v polkruhu obklopená skalami. Bola zasvätená kultu predkov a konali sa tu politické a náboženské stretnutia kmeňa Salluviov. Išlo asi o čisto náboženské stredisko, známky obývania chýbajú. Koncom 3. stor. pred Kr. kultové miesto nahradila architektonická konštrukcia so zaujímavými plastikami (dravý vták (vysoký 62 cm ), muži pripomínajúci Budhu, dvojhlavý boh) a so stavebnými článkami s vyrytými hlavami koní a s výklenkami na ukladanie trofejí (useknutých hláv). Svätyňu asi zničili Rimania v čase zničenia Entremontu (123 až 122 pred Kr.). Rozjímanie_o_božskej_liturgii.html Rozjímanie o božskej liturgii Autor Nikolaj Vasilievič Gogoľ Originál Размышления о Божественной Литургии Prekladateľ Zdeňka Vychodilová Krajina Česká republika Jazyk český Vydavateľ Refugium Česká republika Vydaná 1996 Väzba brožúra Počet strán 62 Formát a hmotnosť 130 x 190 mm ISBN 80-901957-7-6 Rozjímanie o božskej liturgii je esej Nikolaja Vasilieviča Gogoľa napísaná v roku 1845 počas jeho pobytu v Paríži. Autorovým cieľom bolo prístupnou formou prezentovať svoje vedomosti a svoje prežitie liturgie. Autor postupne komentuje liturgiu sv. Jána Zlatoústeho od príchodu kňaza a diakonov cez samotnú liturgiu až po ich odchod z chrámu. Prvýkrát toto dielo vyšlo v roku 1857. Vydavateľstvo Refugium o nej napísalo: Málo známe dielo veľkého ruského klasika vzniklo počas jeho pobytu v Paríži v roku 1845. Autor osobitou formou sprístupňuje mystérium východnej liturgie.^ Vydania v bývalom Česko-Slovensku^ * 1921:Quido Hodura: Rozjímaní o Božské liturgii, Ottova ruská knihovna, Praha * 1936:Josef Vašica: Rozjímaní o mši svaté, Jozef Florian, Svatá říše na Moravě * 1996:Zdeňka Vychodilová: Rozjímání o božské liturgii, Zdeňka Vychodilová , Refugium, Velehrad Referencie 1. ↑ opis knihy na stránkach vydavateľstva Refugium(po česky) 2. ↑ N. V. Gogol v českých překladech (pdf s veľkosťou 64,0 kB)(po česky) Externé odkazy * rezenzia na stránkach orthodoxia.cz(po česky) Rozseč_(okres_Jihlava)_0af8.html Rozseč (okres Jihlava) Rozseč Základné informácie Postavenie: |obec NUTS 5 (obec): |CZ0612 587800 Kraj (NUTS 3): |Vysočina (CZ061) Okres (NUTS 4): |Jihlava (CZ0612) Obec s rozšírenou pôsobnosťou:|Telč Poverená obec: |Telč Historická krajina: |Morava Katastrálna výmera: | ? km² Počet obyvateľov: |193 Zemepisná šírka: | Zemepisná dĺžka: | Nadmorská výška: | ? m PSČ: | Základné sídelné | jednotky: | Miestnych častí: | Katastrálne územie: | Adresa | obecného úradu: | Starosta / starostka: | Rozseč je obec v Česku v okrese Jihlava v kraji Vysočina. 1. januára 2006 tu žilo 193 obyvateľov, z toho 99 mužov a 94 žien, pričom priemerný vek v obci je 37,4 rokov (muži 37,1 rokov, ženy 37,8 rokov). Tento geografický článok o mieste v Česku je zatiaľ príliš Vlajka Česka krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Pozri aj * Zoznam obcí v Česku Mestá a obce okresu Jihlava Arnolec • Batelov • Bílý Kámen • Bítovčice • Bohuslavice • Borovná • Boršov • Brtnice • Brtnička • Brzkov • Cejle • Cerekvička-Rosice • Černíč • Čížov • Dlouhá Brtnice • Dobronín • Dobroutov • Dolní Cerekev • Dolní Vilímeč • Doupě • Dudín • Dušejov • Dvorce • Dyjice • Hladov • Hodice • Hojkov • Horní Dubenky • Horní Myslová • Hostětice • Hrutov • Hubenov • Hybrálec • Jamné • Jersín • Jezdovice • Ježená • Jihlava • Jihlávka • Jindřichovice • Kalhov • Kaliště • Kamenice • Kamenná • Klatovec • Kněžice • Knínice • Kostelec • Kostelní Myslová • Kozlov • Krahulčí • Krasonice • Lhotka • Luka nad Jihlavou • Malý Beranov • Markvartice • Měšín • Milíčov • Mirošov • Mrákotín • Mysletice • Mysliboř • Nadějov • Nevcehle • Nová Říše • Olšany • Olší • Opatov • Ořechov • Otín • Panenská Rozsíčka • Panské Dubenky • Pavlov • Plandry • Polná • Puklice • Radkov • Rančířov • Rantířov • Rohozná • Rozseč • Růžená • Rybné • Řásná • Řídelov • Sedlatice • Sedlejov • Smrčná • Stáj • Stará Říše • Stonařov • Strachoňovice • Střítež • Suchá • Svojkovice • Šimanov • Švábov • Telč • Třešť • Třeštice • Urbanov • Ústí • Vanov • Vanůvek • Vápovice • Velký Beranov • Větrný Jeníkov • Věžnice • Věžnička • Vílanec • Volevčice • Vyskytná nad Jihlavou • Vysoké Studnice • Vystrčenovice • Záborná • Zadní Vydří • Zbilidy • Zbinohy • Zdeňkov • Zhoř • Zvolenovice • Žatec • Ždírec Rozprávač.html Rozprávač Rozprávač je autor, ktorý pútavo a nepriamo podáva nejaký príbeh, alebo osoba, ktorá príbeh rozpráva a zaujímavo či vzrušujúco rozpovedá. Rozprávač v svojom rozprávaní využíva rečové zvraty a väzby tak, aby jeho vyrozprávanie deja bolo príťažlivé. Rozstání_(okres_Prostějov)_1ecf.html Rozstání (okres Prostějov) Rozstání (okres Prostějov) Základné informácie Postavenie: |obec NUTS 5 (obec): |CZ0713 589977 Kraj (NUTS 3): |Olomoucký (CZ071) Okres (NUTS 4): |Prostějov (CZ0713) Obec s rozšírenou pôsobnosťou:| Poverená obec: | Historická krajina: |Morava Katastrálna výmera: | ? km² Počet obyvateľov: |666 Zemepisná šírka: | Zemepisná dĺžka: | Nadmorská výška: | ? m PSČ: | Základné sídelné | jednotky: | Miestnych častí: | Katastrálne územie: | Adresa | obecného úradu: | Starosta / starostka: | Rozstání (okres Prostějov) je obec v Česku v okrese Prostějov v Olomouckom kraji. 1. januára 2006 tu žilo 666 obyvateľov, z toho 333 mužov a 333 žien, pričom priemerný vek v obci je 42,3 rokov (muži 40,3 rokov, ženy 44,3 rokov). Tento geografický článok o mieste v Česku je zatiaľ príliš Vlajka Česka krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Pozri aj * Zoznam obcí v Česku Mestá a obce okresu Prostějov Alojzov • Bedihošť • Bílovice-Lutotín • Biskupice • Bohuslavice • Bousín • Brodek u Konice • Brodek u Prostějova • Březsko • Budětsko • Buková • Čehovice • Čechy pod Kosířem • Čelčice • Čelechovice na Hané • Dětkovice • Dobrochov • Dobromilice • Doloplazy • Drahany • Držovice • Dřevnovice • Dzbel • Hačky • Hluchov • Horní Štěpánov • Hradčany-Kobeřice • Hrdibořice • Hrubčice • Hruška • Hvozd • Ivaň • Jesenec • Kladky • Klenovice na Hané • Klopotovice • Konice • Kostelec na Hané • Koválovice-Osíčany • Kralice na Hané • Krumsín • Laškov • Lešany • Lipová • Ludmírov • Malé Hradisko • Mořice • Mostkovice • Myslejovice • Němčice nad Hanou • Nezamyslice • Niva • Obědkovice • Ohrozim • Ochoz • Olšany u Prostějova • Ondratice • Otaslavice • Otinoves • Pavlovice u Kojetína • Pěnčín • Pivín • Plumlov • Polomí • Prostějov • Prostějovičky • Protivanov • Přemyslovice • Ptení • Raková u Konice • Rakůvka • Rozstání • Seloutky • Skalka • Skřípov • Slatinky • Smržice • Srbce • Stařechovice • Stínava • Stražisko • Suchdol • Šubířov • Tištín • Tvorovice • Určice • Víceměřice • Vícov • Vincencov • Vitčice • Vranovice-Kelčice • Vrbátky • Vrchoslavice • Vřesovice • Výšovice • Zdětín • Želeč Rozpor.html Rozpor Rozpor je protirečenie. Pozri aj * antinómia * contradictio * contradictio in adiecto * protirečenie * spor Iné projekty * Wikicitáty * Spolupracuj na Wikiquote Wikicitáty ponúka citáty od alebo o Rozpor Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Tento článok z Filitu potrebuje upraviť, pridať interwiki a kategórie. Po jeho úprave prosím odstráňte šablónu {{filit na úpravu}}. Rozum_a_cit_(román).html Rozum a cit (román) Rozum a cit (pôvodne sa dielo volalo "Elinor and Marianna" - Elinor a Marianna) je román Jane Austenovej z roku 1811. Po manželovej smrti sa musí pani Dashwoodová so svojimi tromi dcérami (Elinor, Marianne a Margaret) v dôsledku nedostatku financií vysťahovať. Útočisko nájdu u vzdialeného príbuzného. Rodina sa snaží dať dokopy Marianne a zámožného Colonela Brandona a tak vyriešiť zlú finančnú situáciu. Ale Marianne ho odmieta a radšej sa zabáva s mladým Willoughbym. Dej ešte zamotáva Edward Ferras, ktorý má záujem o Elinor, ale jeho rodina s týmto vzťahom nesúhlasí. Do filmovej podoby bol tento príbeh spracovaný v roku 1995 režisérom Angom Leeom (Tiger a Drak, Skrotená hora) v hlavných úlohách s Emmou Thompsonovou (Elinor), Kate Winsletovou (Marianne), Hughom Grantom (Edward Ferras) a Alanom Rickmanom (Colonel Brandon) - pozri Rozum a cit (film). Rozkaz.html Rozkaz Rozkaz alebo nariadenie alebo príkaz je ústny alebo písomný prejav, ktorým sa niekomu (obyčajne podriadenému) záväzne ukladá určitá povinnosť (úloha). Iné projekty * Wikicitáty * Spolupracuj na Wikiquote Wikicitáty ponúka citáty od alebo o Rozkaz Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Rozptýlený_disk.html Rozptýlený disk Objekty rozptýleného disku a Kuiperovho pásu Porovnanie objektov rozptýleného disku a Kuiperovho pásu Rozdelenie objektov rozptýleného disku Rozptýlený disk je vzdialená oblasť slnečnej sústavy riedko zaplnená ľadovými planetoidmi známymi ako objekty rozptýleného disku (SDO), čo je podmnožina širšej rodiny transneptúnskych objektov. (TNO). Najvnútornejšia časť rozptýleného disku sa prekrýva s Kuiperovým pásom, ale jeho vonkajšie hranice sú omnoho vzdialenejšie od Slnka, ako aj nad a pod ekliptikou, ako samotný Kupierov pás. Významné objekty rozptýleného disku Rovníkový Veľká Metóda Trvalé Provizórne Absolútna Albedo priemer polos Dátum Objaviteľ merania označenie označenie magnitúda (km) dráhy objavu priemeru (AU) M. Brown, 2003 2400 ± C. Eris UB −1,12 0,86 ± 0,07 100 67,7 2003 Trujillo & priama D. Rabinowitz 84522 2002 3,9 > 0,03 < 1211 55,1 2002 NEAT termálna TC 2004 4,5 500-1000 57,5 2004 L. Allen XR 1996 D. Jewitt, 15874 TL 5,4 0,10? ~630 82,9 1996 J. Luu & termálna J. Chen 5,28 & 0,09 ~350 & Spacewatch predpokladané 48639 1995 TL 7,0 predpokladané ~160 52,2 1995 (A. albedo (binárna) Gleason) Rozprávka_na_jantárovej_niti.html Rozprávka na jantárovej niti Rozprávka na jantárovej niti je literárne dielo Pavla Dvořáka. Rozprávka je z knihy Lovci mamutov a tí druhí. Kapitola Rozprávka na jantárovej niti zavedie čitateľa o niekoľko tisícročí naspäť. Jej názov rozprávka je viac symbolický ako skutočný. Rozhodcovský_súd.html Rozhodcovský súd Právo Odvetvia práva Verejné právo: Ústavné právo · Trestné právo Správne právo · Finančné právo Európske právo · Medzinárodné právo Kánonické právo · Konfesné právo Súkromné právo: Občianske právo · Pracovné právo Rodinné právo · Obchodné právo Medzinárodné právo súkromné Deľba moci Výkonná moc: Hlava štátu · Panovník · Prezident (SR) Vláda (SR) · Ministerstvo Zákonodarná moc: Parlament · Senát · Národná rada SR Súdna moc: Súd · Ústavný súd (SR) · Najvyšší súd Krajský súd · Okresný súd · Súdna rada Prokuratúra · Ombudsman · NKÚ Právne predpisy Ústava (SR) · Ústavný zákon Zákon · Nariadenie vlády Vyhláška · Opatrenie · Výnos Ďalšie pojmy Právna skutočnosť · Právny akt Právny predpis · Právna norma Štát · Forma štátu · Občan Politická strana · Voľby · Referendum Medzinárodná zmluva Medzinárodná organizácia Upozornenie: Wikipédia nie je právnik ani Zbierka zákonov! Rozhodcovský súd alebo arbitrážny súd je stály neštátny orgán, ktorého poslaním je najmä rozhodovať spory o majetkové nároky rozhodcami podľa predpisov o rozhodcovskom konaní. Nie je to súd v klasickom ponímaní, iba v širšom zmysle. Rozhoduje jednoinštančne, čiže nie je možné sa proti jeho rozhodnutiu odvolať.. Na konkrétnom rozhodcovskom súde sa strany právneho vzťahu spravidla dohodnú pri vzniku právneho vzťahu (napr. zmluvy) tzv. rozhodcovskou zmluvou. Rozhodnutie.html Rozhodnutie Rozhodnutie môže byť: * vyústenie rozhodovania, pozri rozhodnutie (voľba) * v práve: pozri rozhodnutie (právo) Symbol rozcestia Toto je rozlišovacia stránka — navigačná pomôcka obsahujúca zoznam iných článkov, ktoré by mohli mať rovnaký názov. Ak vás na túto stránku odkázal článok, prosíme Vás, aby ste sa k článku vrátili a opravili v ňom odkaz tak, aby odkazoval priamo na konkrétnu stránku z hore uvedeného zoznamu, ktorú autor článku myslel. Rozprávanie_(kompozičný_postup).html Rozprávanie (kompozičný postup) Rozprávanie alebo (najmä prozaické a epické aj) narácia je makrokompozičný postup (aj slohový) pri výstavbe deja žánrov, ktorého základným prostriedkom je fabula. Genette odlišuje tri základné významy výrazu 'rozprávanie' (récit): * naratívny obsah, t. j. 'označované' (signifié), pokrýva termínom 'príbeh'(histoire) * 'rozprávaním' (récit) v užšom zmysle slova rozumie naopak zložku 'označujúcu' (signifiant), t. j. naratívny prehovor, naratívny text * termínom 'narácia' (narration) označuje rozprávací, naratívny akt (acte narratif producteur) Iné projekty * Wikicitáty * Spolupracuj na Wikiquote Wikicitáty ponúka citáty od alebo o Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Rozšírená_periodická_tabuľka.html Rozšírená periodická tabuľka Rozšírená periodická tabuľka je zvláštna periodická tabuľka chemických prvkov, ktorú navrhol Glenn T. Seaborg v roku 1969. Je to logické rozšírenie princípov základnej periodickej tabuľky, aby zahrnula aj zatiaľ neobjavené chemické prvky. Všetky neobjavené chemické prvky sú pomenované podľa Medzinárodnej únie čistej a aplikovanej chémie (IUPAC). Perióda s^1 s^2 1 2 1 p^1 p^2 p^3 p^4 p^5 p^6 H He 3 4 5 6 7 8 9 10 2 Li Be B C N O F Ne 11 12 13 14 15 16 17 18 3 d^1 d^2 d^3 d^4 d^5 d^6 d^7 d^8 d^9 d^10 Na Mg Al Si P S Cl Ar 19 20 21 22 23 24 25 26 27 28 29 30 31 32 33 34 35 36 4 K Ca Sc Ti V Cr Mn Fe Co Ni Cu Zn Ga Ge As Se Br Kr 37 38 39 40 41 42 43 44 45 46 47 48 49 50 51 52 53 54 5 f^1 f^2 f^3 f^4 f^5 f^6 f^7 f^8 f^9 f^10 f^11 f^12 f^13 f^14 Rb Sr Y Zr Nb Mo Tc Ru Rh Pd Ag Cd In Sn Sb Te I Xe 55 56 57 58 59 60 61 62 63 64 65 66 67 68 69 70 71 72 73 74 75 76 77 78 79 80 81 82 83 84 85 86 6 Cs Ba La Ce Pr Nd Pm Sm Eu Gd Tb Dy Ho Er Tm Yb Lu Hf Ta W Re Os Ir Pt Au Hg Tl Pb Bi Po At Rn 87 88 89 90 91 92 93 94 95 96 97 98 99 100 101 102 103 104 105 106 107 108 109 110 111 112 113 114 115 116 117 118 7 g^1 g^2 g^3 g^4 g^5 g^6 g^7 g^8 g^9 g^10 g^11 g^12 g^13 g^14 g^15 g^16 g^17 g^18 Fr Ra Ac Th Pa U Np Pu Am Cm Bk Cf Es Fm Md No Lr Rf Db Sg Bh Hs Mt Ds Rg Uub Uut Uuq Uup Uuh Uus Uuo 119 120 121 122 123 124 125 126 127 128 129 130 131 132 133 134 135 136 137 138 139 140 141 142 143 144 145 146 147 148 149 150 151 152 153 154 155 156 157 158 159 160 161 162 163 164 165 166 167 168 8 Uue Ubn Ubu Ubb Ubt Ubq Ubp Ubh Ubs Ubo Ube Utn Utu Utb Utt Utq Utp Uth Uts Uto Ute Uqn Uqu Uqb Uqt Uqq Uqp Uqh Uqs Uqo Uqe Upn Upu Upb Upt Upq Upp Uph Ups Upo Upe Uhn Uhu Uhb Uht Uhq Uhp Uhh Uhs Uho 169 170 171 172 173 174 175 176 177 178 179 180 181 182 183 184 185 186 187 188 189 190 191 192 193 194 195 196 197 198 199 200 201 202 203 204 205 206 207 208 209 210 211 212 213 214 215 216 217 218 9 Uhe Usn Usu Usb Ust Usq Usp Ush Uss Uso Use Uon Uou Uob Uot Uoq Uop Uoh Uos Uoo Uoe Uen Ueu Ueb Uet Ueq Uep Ueh Ues Ueo Uee Bnn Bnu Bnb Bnt Bnq Bnp Bnh Bns Bno Bne Bun Buu Bub But Buq Bup Buh Bus Buo Bloky blok s blok p blok d blok f blok g Pozri aj * Periodická tabuľka * Systematický názov chemického prvku Periodická tabuľka chemických prvkov H   He Li Be   B C N O F Ne Na Mg   Al Si P S Cl Ar K Ca Sc   Ti V Cr Mn Fe Co Ni Cu Zn Ga Ge As Se Br Kr Rb Sr Y   Zr Nb Mo Tc Ru Rh Pd Ag Cd In Sn Sb Te I Xe Cs Ba La Ce Pr Nd Pm Sm Eu Gd Tb Dy Ho Er Tm Yb Lu Hf Ta W Re Os Ir Pt Au Hg Tl Pb Bi Po At Rn Fr Ra Ac Th Pa U Np Pu Am Cm Bk Cf Es Fm Md No Lr Rf Db Sg Bh Hs Mt Ds Rg Uub Uut Uuq Uup Uuh Uus Uuo Alkalické Kovy Prechodné Vzácne kovy alk. Lantanoidy Aktinoidy prvky Kovy Polokovy Nekovy Halogény plyny zemín Rozkaz_č._227.html Rozkaz č. 227 Text na propagandistickom letáku: „...nedať nepriateľovi už ani piaď našej zeme“ J.Stalin Rozkaz Národného komisariátu obrany ZSSR z 28. júla 1942 č. 227 z (v ruštine: Приказ НКО СССР от 28 июля 1942 г № 227) bol vojenský rozkaz vydaný Josifom Stalinom, ktorý bol vtedy Národným komisárom obrany. Rozkaz sa stal viac známy pod označením „Ani krok späť!“ (v ruštine: Ни шагу назад!), čo bola jedna z fráz, ktoré Stalin v rozkaze použil. Rozkaz zakazoval dôstojníkom i vojakom ustupovať v boji bez rozkazov vyššieho velenia. Každý dôstojník, ktorý ho porušil mal byť následne súdený vojenským súdom. Rozkaz ďalej nariaďoval každému frontu, aby vytvoril 1 až 3 trestné pluky (takzvané štrafbaty) vytvorené z dôstojníkov, ktorí sa previnili voči vlasti, alebo boli trestaní za iné zločiny či priestupky. Armády mali vytvoriť podobným spôsobom 5 až 10 rôt z vojakov a poddôstojníkov a tieto jednotky vysielať na najnebezpečnejšie úlohy. Rozkaz ďalej nariadil vytvoriť 3 - 5 dobre vyzbrojených uzáverových jednotiek po 200 mužov, ktoré mali strieľať bez rozkazu ustupujúce jednotky, či z boja utekajúcich jednotlivcov. Okrem týchto známych faktov, rozkaz obsahoval výstižný opis zlej situácie, v ktorej sa vtedy Sovietsky zväz nachádzal. Stalin v rozkaze apeloval aj na vojakov, aby neprepadali mylnej predstave, že môžu ustupovať hlboko do vnútra rozsiahleho územia krajiny. Ako argumenty pritom použil ohromné územné, materiálne aj ľudské straty, ktoré dovtedy krajina utrpela. Poukazoval pri tom na fakt, že nacistické vojská obsadili práve najbohatšie a najvyspelejšie oblasti krajiny. Pozri aj * Rozkaz č. 270 Iné projekty * Wikizdroj * Spolupracuj na Wikisource Wikizdroj ponúka pôvodné diela od alebo o Rozvádzač.html Rozvádzač Rozvádzač môže byť: * mechanizmus, ktorým sa rozvádza * v elektrotechnike: rozvodné zariadenie elektrického prúdu, pri ktorom (ochranné, spínacie, meracie, návestné a ovládacie) prístroje a nosné konštrukcie tvoria celok, pozri rozvádzač (elektrotechnika) * v strojárstve: zariadenie alebo orgán na rozvod energie či média do strojov či iných zariadení, pozri rozvádzač (strojárstvo) * v telekomunikáciách: skrátene káblový rozvádzač Symbol rozcestia Toto je rozlišovacia stránka — navigačná pomôcka obsahujúca zoznam iných článkov, ktoré by mohli mať rovnaký názov. Ak vás na túto stránku odkázal článok, prosíme Vás, aby ste sa k článku vrátili a opravili v ňom odkaz tak, aby odkazoval priamo na konkrétnu stránku z hore uvedeného zoznamu, ktorú autor článku myslel. Rozptyl_(štatistika).html Rozptyl (štatistika) Rozptyl (iné názvy: variancia, disperzia, stredná kvadratická odchýlka, stredná kvadratická fluktuácia) je najčastejšie používaná miera variability. Rozptyl je definovaný ako priemer druhých mocnín odchýlok jednotlivých hodnôt štatistického súboru od aritmetického priemeru. r=\frac{1}{n}\sum_{i=1}^n (x_i-\bar {x})^2 Nezáporná druhá odmocnina rozptylu sa nazýva smerodajná odchýlka. Rozhlas.html Rozhlas Budova Slovenského rozhlasu v Bratislave Rozhlas je audiálny masovokomunikačný prostriedok alebo inštitúcia zaoberajúca sa spracovaním spoločenských informácií pre audiálne hromadné šírenie, prípadne budova, v ktorej sídli táto inštitúcia. Rozhlas je telekomunikačné zariadenie pre jednosmerný prenos zvuku na diaľku. V slovenčine sa tiež udomácnil cudzí výraz rádio. Obvykle ako prenosové médium slúžia vysokofrekvenčné, elektromagnetické (rádiové) vlny, ale používajú sa aj metalické linky (rozhlas po drôte). V poslednej dobe sa rozhlas šíri aj pomocou internetu a z vysielaní z družíc. Dejiny Rozhlasové vysielanie * 1919 - Začiatky prác na koncepcii rozhlasového vysielania v Spojenom kráľovstve * 1920 - Prvá rozhlasová stanica uvedená do prevádzky * 1922 - Začína vysielať BBC * 1922 - Uvedená prvá reklama v rozhlase (USA) * 1923 - Česko-slovenský rozhlas začína 18. mája vysielanie (Praha) * 1926 - Česko-slovenský rozhlas začína vysielanie na Slovensku * 1926 - Vytvorená prvá sieť komerčných rádií (USA) * 1928 - Rok považovaný za začiatok zlatej éry rozhlasu * 1930 - Prvé výskumy sledovanosti programov * 1938 - Rozšírenie priestoru pre rozhlasové spravodajstvo * 50. roky - Príchod televízie – koniec zlatej éry rozhlasu Princíp Prenášaný zvuk sa mení na elektrické kmitočty nízkych frekvencií. Tento signál pre svoje nízke frekvencie nie je schopný šírenia sa na diaľku elektromagnetickými vlnami, preto sa moduluje na kmitočty vyšších frekvencií, ktoré sa potom menia na elektromagnetické vlny pomocou vysielačov. Používajú sa dva základné druhy modulácie: frekvenčná (FM) kde sa v malom rozsahu mení kmitočet nosnej vlny podľa nízkofrekvenčného signálu. Amplitúdová (AM) v ktorej sa podľa prenášaného nízkofrekvenčného signálu mení amplitúda (veľkosť a tým aj intenzita nosnej vlny). V dnešnej dobe sú rádiá dostupné taktiež pomocou družicového vysielania. A to klasickým analógovým spôsobom alebo digitálnym. Územie má na ktorom je možné prijímať vysielanie je pokryté rozhlasovými vysielačmi. Na tomto území súčasne vysiela viac rozhlasových staníc, preto im treba prideliť rôzne frekvencie. Pridelená frekvencia sa nazýva kmitočet alebo kanál. Kanály sú prideľované centrálnou autoritou (Slovenský telekomunikačný úrad), aby nedochádzalo k ich vzájomnému rušeniu. Slovenský rozhlas je národná nezávislá, verejnoprávna, informačná, kultúrna a vzdelávacia inštitúcia, ktorá poskytuje službu verejnosti v oblasti rozhlasového vysielania. Špecifiká rozhlasu Rozhlasové vysielanie ako jeden z typov masovej komunikácie má svoje špecifiká a obmedzenia: * Maximálna operatívnosť, vyplývajúca z vysokej frekvencie spravodajských relácií. Prináša rozhlasu konkurenčnú výhodu, napríklad v porovnaní s tlačou. Vďaka priamym prenosom dochádza k splynutiu času. * Nepretržitosť, rozhlasu umožňuje nepretržitý kontakt s poslucháčmi. * Prakticky stopercentné pokrytie územia rozhlasovým vysielaním a od objavenia tranzistorového rádia i možnosť počúvať rozhlasové vysielanie prakticky kdekoľvek. * Anonymita poslucháčov, rozhlasové vysielanie počúva široké spektrum poslucháčov rôzneho veku, vzdelania, svetonázoru, atď. V žiadnom prípade nejde o nejakú homogénnu masu, ale treba vychádzať z toho, že rozhlas počúva určitý počet jednotlivcov, ktorí počúvajú rozhlas individuálne, alebo v malých skupinách (napr. rodina) * Minimálna priama spätná väzba, v tzv. zlatej ére rozhlasu priama spätná väzba prakticky neexistovala. Jedinou príležitosťou vyjadriť svoj názor na vysielané programy boli prieskumy počúvanosti, prípadne vyjadrenie svojho názoru v liste redakcii. Neskôr sa vytvoril priestor pre limitovanú priamu spätnú väzbu tým, že poslucháči sa mohli prostredníctvom telefónu zapojiť do vysielaného programu. Počet tých, ktorým sa ušla takáto príležitosť bol však zanedbatelný v porovnaní s celkovým počtom poslucháčov. V ostatných rokoch sa k telefónu pripojili dve nové možnosti: SMS správy a emaily. Na jednej strane sa tým značne rozšírila kapacita kanála spätnej väzby, na druhej strane sa stratila interaktívnosť komunikácie a vytvorila sa možnosť „filtrovať“ v redakcii ohlasy poslucháčov. * Používanie zvukov ako jediných výrazových prostriedkov, prostredníctvom ktorého komunikuje s poslucháčmi. V dôsledku toho poslucháči môžu vysielaný rozhlasový program vnímať len sluchom. Prostredníctvom rozhlasového vysielania možno šíriť len tie informačné obsahy, ktoré sa dajú vyjadriť v zvukovej podobe. Týmto obmedzením sú určené i výrazové prostriedky, ktoré má rozhlas k dispozícii: reč (slovo), hudbu, špeciálne zvuky a šumy. Spôsob vnímania rozhlasového vysielania Medzi špecifiká rozhlasového vysielania môžeme zaradiť aj spôsob jeho vnímania. Vnímanie rozhlasového programu je založené výlučne na sluchovom vneme. Prakticky rozlišujeme nasledovné typy vnímania rozhlasového vysielania: 1. sústredený posluch, počúvanie rádia ako jediná činnosťou. Takýmto spôsobom sa kedysi počúvali rozhlasové hry, prípadne novoročný prejav prezidenta. 2. súvislá pozornosť, počúvanie rádia len doplnkovou činnosťou k inej, hlavnej činnosti. 3. okrajová pozornosť, je typ vnímania, kedy popri počúvaní vykonávame i hlavnú činnosť, ktorá však plne nezamestná naše zmysly. 4. ako kulisu, je dnes najčastejším typom vnímania rozhlasového vysielania. Pozri aj * Slovenský rozhlas * amplitúdová modulácia * frekvenčná modulácia Rozum_(román).html Rozum (román) Rozum je jeden z najznámejších románov Rudolfa Slobodu. Vyšiel v roku 1982. Vyrovnáva sa v ňom so svojím blízkym vzťahom k otcovi. Zároveň detailne opisuje svoj jednoduchý život scenáristu a dobový kontext. Charakteristika diela * Zachytáva život muža v najlepších rokoch, scenáristu, ktorý je zároveň chorý na rakovinu. Podobne ako jeho otec, ktorý rakovine podľahol. S jeho smrťou, vzťahom k nemu sa vyrovnáva racionálnymi myšlienkami. Často chvíle ktoré prežíva porovnáva s chvíľami života svojho otca. * Cez leto, po kúpeľnej liečbe, píše námet pre ďalší slovenský film, ktorý nemá byť náročný, ale ani jednoduchý, nákladný, ani lacný. Pracovný názov mu dáva Don Juan zo Žabokrkiek. Jeho hlavný hrdina Jano Hrsc počas kúpeľnej liečby zvedie tri ženy, z toho jedna z nich - Hanka Tlstá, sa mu stane osudnou. Osudnou v zmysle, že sa jej nemôže zbaviť… * Ako väčšina Slobodových postáv, aj táto javí sklony k alkoholizmu, nadvládou muža nad ženou s vlastnou filozofiou podporenou živočíšnou náturou. Tento článok je zatiaľ tzv. "výhonok". Text môžeš doplniť alebo zmeniť, keď hore klikneš na záložku "upraviť". Rozstání.html Rozstání Rozstání Základné informácie Postavenie: |obec NUTS 5 (obec): |CZ0533 578690 Kraj (NUTS 3): |Pardubický (CZ053) Okres (NUTS 4): |Svitavy (CZ0533) Obec s rozšírenou pôsobnosťou:|Moravská Třebová Poverená obec: |Moravská Třebová Historická krajina: |Morava Katastrálna výmera: | ? km² Počet obyvateľov: |240 Zemepisná šírka: | Zemepisná dĺžka: | Nadmorská výška: | ? m PSČ: | Základné sídelné | jednotky: | Miestnych častí: | Katastrálne územie: | Adresa | obecného úradu: | Starosta / starostka: | Rozstání je obec v Česku v okrese Svitavy v Pardubickom kraji. 1. januára 2006 tu žilo 240 obyvateľov, z toho 114 mužov a 126 žien, pričom priemerný vek v obci je 39,5 rokov (muži 41,3 rokov, ženy 37,8 rokov). Tento geografický článok o mieste v Česku je zatiaľ príliš Vlajka Česka krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Pozri aj * Zoznam obcí v Česku Mestá a obce okresu Svitavy (?+??) Banín | Bělá nad Svitavou | Bělá u Jevíčka | Benátky | Bezděčí u Trnávky  Biskupice | Bohuňov | Bohuňovice | Borová | Borušov | Brněnec | Březina  Březinky | Březiny | Březová nad Svitavou | Budislav | Bystré | Cerekvice nad Loučnou | Čistá | Desná | Dětřichov | Dětřichov u Moravské Třebové  Dlouhá Loučka | Dolní Újezd | Gruna | Hartinkov | Hartmanice | Horky  Horní Újezd | Hradec nad Svitavou | Chmelík | Chornice | Chotěnov  Chotovice | Chrastavec | Janov | Janůvky | Jaroměřice | Jarošov  Javorník | Jedlová | Jevíčko | Kamenec u Poličky | Kamenná Horka | Karle  Koclířov | Korouhev | Koruna | Křenov | Kukle | Kunčina | Květná  Lavičné | Linhartice | Litomyšl | Lubná | Makov | Malíkov | Městečko Trnávka | Mikuleč | Mladějov na Moravě | Morašice | Moravská Třebová  Nedvězí | Nová Sídla | Nová Ves u Jarošova | Oldřiš | Opatov | Opatovec  Osík | Pohledy | Polička | Pomezí | Poříčí u Litomyšle | Příluka | Pustá Kamenice | Pustá Rybná | Radiměř | Radkov | Rohozná | Rozhraní  Rozstání | Rudná | Rychnov na Moravě | Řídký | Sádek | Sebranice  Sedliště | Sklené | Slatina | Staré Město | Stašov | Strakov | Suchá Lhota | Svitavy | Svojanov | Široký Důl | Študlov | Telecí | Trpín  Trstěnice | Tržek | Třebařov | Újezdec | Útěchov | Vendolí | Vidlatá Seč  Víska u Jevíčka | Vítějeves | Vranová Lhota | Vrážné | Vysoká | Želivsko Rozšírenie_názvu_súboru.html Rozšírenie názvu súboru Rozšírenie, prípona alebo verzia názvu súboru sú pojmy označujúce množinu (zvyčajne) alfanumerických znakov pridávaných na koniec názvu súboru, aby mohli používatelia (ako aj softvér) rýchlo určiť typ údajov uložených v súbore. Je to jedna z populárnych metód označenia súborového formátu. Príklady .c .exe .temp ~ .tar.gz Externé odkazy * Databáza prípon - částečně česky * File-extensions.org - Veľký archív prípon súborov * Databáza prípon súborov - Veľká databáza prípon a typov súborov * FileInfo.net - Zdroj prípon súborov * Prípony súborov a formáty súborov zoradené abecedne Rozdeľovanie.html Rozdeľovanie Rozdeľovanie môže byť: * rozčleňovanie nejakého celku na dve alebo viaceré čiastky * rozvrhnutie * rozdávanie * odlúčenie * v ekonómii: pozri rozdeľovanie (ekonómia) Symbol rozcestia Toto je rozlišovacia stránka — navigačná pomôcka obsahujúca zoznam iných článkov, ktoré by mohli mať rovnaký názov. Ak vás na túto stránku odkázal článok, prosíme Vás, aby ste sa k článku vrátili a opravili v ňom odkaz tak, aby odkazoval priamo na konkrétnu stránku z hore uvedeného zoznamu, ktorú autor článku myslel. Rozklad_systému.html Rozklad systému rozklad systému je pozri: zánik systému. Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Tento článok z Filitu potrebuje upraviť, pridať interwiki a kategórie. Po jeho úprave prosím odstráňte šablónu {{filit na úpravu}}. Pozri aj rozklad rozklad množiny Rozličnosť.html Rozličnosť rozličnosť je rozmanitosť, rôznosť, rozdielnosť. Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Tento článok z Filitu potrebuje upraviť, pridať interwiki a kategórie. Po jeho úprave prosím odstráňte šablónu {{filit na úpravu}}. Rozsíčka.html Rozsíčka Rozsíčka Základné informácie Postavenie: |obec NUTS 5 (obec): |CZ0621 582280 Kraj (NUTS 3): |Juhomoravský (CZ062) Okres (NUTS 4): |Blansko (CZ0621) Obec s rozšírenou pôsobnosťou:| Poverená obec: | Historická krajina: |Morava Katastrálna výmera: | ? km² Počet obyvateľov: |163 Zemepisná šírka: | Zemepisná dĺžka: | Nadmorská výška: | ? m PSČ: | Základné sídelné | jednotky: | Miestnych častí: | Katastrálne územie: | Adresa | obecného úradu: | Starosta / starostka: | Rozsíčka je obec v Česku v okrese Blansko v Juhomoravskom kraji. 1. januára 2006 tu žilo 163 obyvateľov, z toho 89 mužov a 74 žien, pričom priemerný vek v obci je 39,6 rokov (muži 37,9 rokov, ženy 41,6 rokov). Tento geografický článok o mieste v Česku je zatiaľ príliš Vlajka Česka krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Pozri aj * Zoznam obcí v Česku Mestá a obce okresu Blansko Adamov • Bedřichov • Benešov • Blansko • Borotín • Bořitov • Boskovice • Brťov-Jeneč • Bukovina • Bukovinka • Býkovice • Cetkovice • Crhov • Černá Hora • Černovice • Deštná • Dlouhá Lhota • Doubravice nad Svitavou • Drnovice • Habrůvka • Hodonín • Holštejn • Horní Poříčí • Horní Smržov • Chrudichromy • Jabloňany • Jedovnice • Kněževes • Knínice u Boskovic • Kořenec • Kotvrdovice • Kozárov • Krasová • Krhov • Křetín • Křtěnov • Křtiny • Kulířov • Kunčina Ves • Kunice • Kuničky • Kunštát • Lazinov • Lažany • Letovice • Lhota Rapotina • Lhota u Lysic • Lhota u Olešnice • Lipovec • Lipůvka • Louka • Lubě • Ludíkov • Lysice • Makov • Malá Lhota • Malá Roudka • Míchov • Milonice • Němčice • Nýrov • Obora • Okrouhlá • Olešnice • Olomučany • Ostrov u Macochy • Pamětice • Petrov • Petrovice • Prostřední Poříčí • Rájec-Jestřebí • Ráječko • Roubanina • Rozseč nad Kunštátem • Rozsíčka • Rudice • Sebranice • Senetářov • Skalice nad Svitavou • Skrchov • Sloup • Spešov • Stvolová • Sudice • Suchý • Sulíkov • Světlá • Svinošice • Svitávka • Šebetov • Šebrov-Kateřina • Šošůvka • Štěchov • Tasovice • Uhřice • Újezd u Boskovic • Újezd u Černé Hory • Úsobrno • Ústup • Valchov • Vanovice • Vavřinec • Vážany • Velenov • Velké Opatovice • Vilémovice • Vísky • Voděrady • Vranová • Vysočany • Závist • Zbraslavec • Žďár • Žďárná • Žernovník • Žerůtky Rozšírenie_Európskych_spoločenstiev_v_roku_1973_edb9.html Rozšírenie Európskych spoločenstiev v roku 1973 Rozšírenie Európskych spoločenstiev v roku 1973 bol vstup Spojeného kráľovstva, Dánska (s Grónskom, ale bez Faerských ostrovov) a Írska do EHS (a ES) v roku 1973. Grónsko vystúpilo z ES v roku 1985. Predohra V januári 1960 Británia a ďalší členovia Organizácie pre európsku ekonomickú spoluprácu (neskôr OECD), ktorí neboli členovia EHS, vytvorili alternatívne Európske združenie voľného obchodu (EZVO). Británia čoskoro spozorovala, že EHS bolo úspešnejšie ako EZVO a rozhodla sa uchádzať o členstvo v ňom. Írsko a Dánsko, obidve krajiny silno závislé na obchode s Britániou, sa rozhodli, že urobia tak, ako Británia a taktiež požiadali o členstvo. Rovnako Nórsko sa rozhodlo v tomto čase uchádzať o členstvo. Prvá prihláška bola podaná v auguste 1961 za konzervatívnej vlády Harolda Macmillana, ktorý bol viac naklonený vstupu Británie do EHS ako jeho predchodcovia. Rozhovory sa začali v novembri 1961 a provizórna dohoda bola dosiahnutá v júli 1962. Britské členstvo bolo však vetované francúzskym prezidentom Charlesom de Gaulleom v januári 1963 (všetci zakladajúci členovia EHS mali toto právo). Oficiálne de Gaulle uviedol, že Británia nie je dostatočne proeurópsky orientovaná na to, aby sa oddelila od Britského spoločenstva národov a akceptovala spoločnú poľnohospodársku politiku. Ale ďalšími príčinami boli úzke vzťahy Británie so Spojenými štátmi v obrannej oblasti a de Gaulleov strach, že členstvo Británie by viedlo k vstupu veľa ďalších krajín do EHS a spoločenstvo by stratilo svoju kohéziu (súdržnosť). De Gaulle odmietol „atlantickú“ Európu. Výsledkom bolo prerušenie rokovaní so všetkými štyrmi krajinami. Druhá prihláška bola podaná za labouristickej vlády Harolda Wilsona. Wilson povedal v apríli 1966, že Británia je pripravená uchádzať sa o členstvo v EHS za podmienky, že jej dôležité záujmy budú ochránené. Rokovania začali v máji 1967 zo štyrmi krajinami, ale de Gaulle opäť využil právo veta v septembri 1967. Oficiálne de Gaulle povedal, že britské hospodárstvo sa musí zlepšiť, ale v skutočnosti mal stále strach z toho, že Británia pôsobiť ako trójsky kôň USA. Rokovania boli opäť prerušené a vyzeralo to tak, že Británia nebude môcť vstúpiť do EHS, kým bude de Gaulle prezidentom. Tretia a posledná prihláška bola podaná potom ako De Gaulle rezignoval v roku 1969 a bol nahradený Georgesom Pompidoumom. V októbri 1969 požiadal Európsku komisiu o nové rokovania ohľadom prihlášok týchto štyroch krajín. V novembri 1969 počas stretnutia ministrov zahraničných vecí ES (EHS, ESUO a Euroatom sa čiastočne zlúčili do Európskych spoločenstiev v roku 1967), francúzsky minister Maurice Schumann deklaroval, že Francúzsko bude súhlasiť s členstvom Británie, ak budú najprv vyriešené otázky týkajúce sa financovania poľnohospodárstva. Rokovania začali v júni 1970 za konzervatívnej vlády Edwarda Heatha, ktorý bol jedným z najviac proeurópskych politikov v Británii. Británia súhlasila s týmito podmienkami ES: musela akceptovať Zmluvu o jednotných orgánoch a všetky rozhodnutia urobené od jej druhej prihlášky a vyriešiť si svoj problém adaptácie, t.j. konflikt medzi členstvom v ES a Britskom spoločenstve národov. Nakoniec Británia úspešne vstúpila 1. januára 1973. V roku 1972 sa uskutočnili referendá o vstupe v Írsku, Dánsku a Nórsku. Výsledky boli nasledovné: * Írsko – 83,1 % za * Nórsko – 46,5 % za * Dánsko – 63,3 % za Po zamietavom verdikte nórskych voličov Nórsko nevstúpilo do EHS. Táto udalosť sa opakovala o 20 rokov neskôr, keď Nórska vláda navrhovala vstup po boku s Rakúskom, Švédskom a Fínskom. Referencie * Tento článok je prekladom časti článku en:History of the European Union Rozklad.html Rozklad Rozklad je rozloženie, rozkladanie, rozpadnutie na jednotlivé časti, rozpad. V práve: opravný prostriedok proti rozhodnutiu orgánu štátnej správy. Iné projekty * Wikicitáty * Spolupracuj na Wikiquote Wikicitáty ponúka citáty od alebo o Rozklad Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Tento článok z Filitu potrebuje upraviť, pridať interwiki a kategórie. Po jeho úprave prosím odstráňte šablónu {{filit na úpravu}}. Rozdružovanie.html Rozdružovanie Rozdružovanie je proces pri úprave nerastných surovín, pri ktorom sa rozdeľuje vyťažená ruda - rubanina na koncentrát, bohatý na úžitkovú zložku a na odpad, ktorý obsahuje prevažne neužitočné horniny. Niekdy vzniká pri rozdružovaní aj medziprodukt, v ktorom oddelenie nie je dostatočné vplyvom vlastností suroviny. Predpokladom pre úspešné rozdružovanie je vzájomná odlišnosť jednotlivých zložiek z pohľadu ich fyzikálnych alebo chemických vlastností. Metódy rozdružovania Podľa toho, aký fyzikálny princíp sa v procese využije sa rozdružovanie rozdeľuje na: * preplachovanie * gravitačné metódy rozdružovania * rozdružovanie v ťažkých suspenziách * rozdružovanie na sadzačkách * rozdružovanie na splavoch * pneumatické rozdružovanie * rozdružovanie v hydrocyklónoch * magnetické rozdružovanie * optické rozdružovanie * rádiometrické rozdružovanie * elektrostatické rozdružovanie Externé zdroje Hutnícka fakulta TU Košice Rozdelenie_Česko-Slovenska_c9a9.html Rozdelenie Česko-Slovenska Rozdelenie Česko-Slovenska bol proces rozdelenia federácie Česko-Slovensko na nástupnícke štáty Česko a Slovensko, ktorý prebehol 1. januára 1993. Tento dejepisný článok je zatiaľ príliš krátky (tzv. výhonok). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. v • d • e Dejiny Slovenska * do 8300 pred Kr. paleolit: najstarší paleolit - starý paleolit - stredný paleolit - mladý paleolit - neskorý paleolit * 8300 pred Kr. – 5700 pred Kr. mezolit * 5700 pred Kr. – 4400 pred Kr. neolit * 4400 pred Kr. – 2300 pred Kr. eneolit * 2300 pred Kr. – 750 pred Kr. bronzová doba: stará bronzová doba - stredná bronzová doba - mladá a neskorá bronzová doba * 750 pred Kr. – 450 pred Kr. halštatská doba (stará železná doba) * 450 pred Kr. – 6 laténska doba (mladá železná doba) * 6 - 375 rímska doba * 375 - 500 sťahovanie národov * 500 - 675 včasnoslovanské obdobie | 623 - 658 Samova ríša * 675 - 791 Avarský kaganát * 791 - 1108 Nitrianske kniežatstvo | 833 - 907 Veľká Morava * 10. stor. - 1918 Uhorsko | 1526 - 1918 Habsburská monarchia | 1867 - 1918 Rakúsko-Uhorsko * 1918 - 1992 Česko-Slovensko | 1939 - 1945 Prvá Slovenská republika * od 1993 Druhá Slovenská republika Ďalšie články: Politický vývoj Slovenska od roku 1989 | Politický vývoj Česko-Slovenska od roku 1989 Rozsály.html Rozsály Župa Sabolčsko-satmársko-berežská župa Obvod Fehérgyarmati Rozloha 14 km² Počet obyvateľov 792 PSČ Kód oblasti Rozsály je obec v Maďarsku v Sabolčsko-satmársko-berežskej župe v obvode Fehérgyarmati. Má rozlohu 1487 ha a žije tu 792 obyvateľov (2007). Tento geografický článok o mieste v Maďarsku je zatiaľ Vlajka Maďarska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Rozália_Danková_bd8b.html Rozália Danková rehoľná sestra Narodenie 26. apríl 1920 Žiar nad Hronom Pozri aj Biografický portál Rozália Danková * 26. apríl 1920, Žiar nad Hronom - rehoľná sestra, spoluautorka dokumentárnych kníh o prenasledovaní rehoľných komunít počas komunizmu, pôsobila na Generálnom sekretariáte medzinárodnej Spoločnosti dcér kresťanskej lásky v Paríži. Rodina * otec Ján Danko, nar. 24. august 1880 * matka Rozália Danková rod. Bugárová, nar. 1. marec 1885 Životopis Dielo Externé odkazy Zdroje * Jozef Minka, Významné osobnosti Žiaru nad Hronom a okolia (MÚ Žiar nad Hronom, 2005) Rozela.html Rozela Rozela je slovenský názov latinských rodov Platycercus a Barnardius. Symbol rozcestia Toto je rozlišovacia stránka — navigačná pomôcka obsahujúca zoznam iných článkov, ktoré by mohli mať rovnaký názov. Ak vás na túto stránku odkázal článok, prosíme Vás, aby ste sa k článku vrátili a opravili v ňom odkaz tak, aby odkazoval priamo na konkrétnu stránku z hore uvedeného zoznamu, ktorú autor článku myslel. Rozchádzanie_oceánskeho_dna.html Rozchádzanie oceánskeho dna Vek oceánskej kôry.██  - najmladšia kôra (cca 2 mil. rokov)██  - najstaršia kôra (cca 200 mil. rokov) Vek oceánskej kôry. ██  - najmladšia kôra (cca 2 mil. rokov) ██  - najstaršia kôra (cca 200 mil. rokov) Rozchádzanie oceánskeho dna (známe aj pod angl. termínom Seafloor spreading) je súčasťou teórie platňovej tektoniky. Je to proces zapríčiňujúci pohyb kontinentov. Tento mechanizmus, ktorý je omnoho presnejší ako pôvodná Wegenerova teória pohybu kontinentov posunom po morskom dne, bol navrhnutý Henrym Hessom v 60-tych rokoch 20. storočia. Je zapríčinený konvekčným prúdením tepla vo vrchnej, plastickej časti zemského plášťa - astenosfére. Začiatok Vo všeobecnosti, rozchádzanie oceánskeho dna sa začína v riftových zónach na kontinentálnych platniach, napr. Východoafrický riftový systém. Proces sa začína zahrievaním pevninskej kôry výstupom tepla zo zemského vnútra, čo zapríčiní zníženie hustoty a čiatočnú plastickosť platne. Pretože ľahšie materiály majú tendenciu vystupovať nad ťažšie, časom sa nad miestom zahrievania vytvorí vydutie. Ako vzrastá, jednotlivé bloky sa lámu a poklesávajú, vytvára sa systém zlomov (rift). Typický riftový systém pozostáva z troch ramien zvierajúcich približne 120° uhol. Rozširovanie Ak proces pokračuje, dve ramená sa otvoria, zatiaľ čo tretie prestane byť aktívne (nazýva sa aj „failed rift“). Dve otvorené ramená sa od seba začnú vzdaľovať, pričom medzeru medzi nimi vypĺňa bazaltová magma. Toto je miesto vzniku novej oceánskej kôry medzi dvoma odďaľujúcimi sa fragmentami kontinentov. Pokiaľ sa jedno z ramien riftu otvorí do oceánu, vyplní sa vodou a vzniká nové more. Dobrým príkladom je Červené more. Východoafrický rift je zasa príkladom „mŕtveho“ ramena, ktoré sa začalo otvárať omnoho neskôr ako zvyšné dve. Ak sa rozširovanie nezastaví, postupom času sa more zmení na oceán. Podobný príklad sa dá nájť opäť v Afrike. Odtrhnutím Južnej Ameriky vznikol Atlantický oceán a delta Nigeru je považovaná za mŕtve riftové rameno. Ukončenie rozpínania a subdukcia Pretože nová oceánska kôra je teplejšia ako stará, ukladá sa nad ňou. Navzdory ukladaniu sa novej kôry zostáva priemer Zeme konštantný, čo znamená, že tak ako kôra vzniká, musí aj zanikať. Deje sa to v subdukčných zónach, kde je platňa s oceánskou kôrou zatláčaná pod inú platňu (pevninskú, alebo oceánsku). Rozchádzanie v Atlantickom oceáne je aktívne v Stredoatlantickom chrbáte. Len malá časť tu produkovanej oceánskej kôry je subdukovaná. Naproti tomu, litosférické dosky tvoriace Tichý oceán, sú subdukované v mnohých miestach, čo zapríčiňuje vulkanizmus, nazývaný aj Ohnivý kruh (The Ring of Fire). Tichý oceán sa rozpína najrýchlejšie (13 cm/rok). Rozdiel v rozpínaní ovplyvňuje aj chemické zloženie bazaltov novovytvorenej oceánskej kôry. Rozprava o rozchádzaní sa oceánskeho dna V Stredoatlantickom chrbáte (aj na iných miestach) je materiál z plášťa vynášaný na povrch cez systém zlomov a vytvára novú oceánsku kôru. Tým, ako sa platne pohybujú od seba, nastáva nový fenomén: pohyb kontinentov. Keď Alfred Wegener prvýkrát prezentoval teóriu pohybu kontinentov, mnoho geológov ju odmietlo, pretože neposkytovala vysvetlenie mechanizmu tohto pohybu. Až objav oceánskych chrbátov poskytol riešenie tohto problému. Rozštiepenie_frazémy.html Rozštiepenie frazémy Rozštiepenie frazémy je jeden z druhov aktualizačných zásahov (p.), ktorý spočíva v tom, že sa do pevne ustáleného zloženia frazémy i do pevného poradia jej zložiek zasiahne tak, že sa medzi zložky frazémy vloží slovo z aktuálneho kontextu. Takýmto zásahom sa zvyčajne význam jednotky defrazeologizuje, konkretizuje sa a aktualizujú sa významy jednotlivých slov, ktoré boli zložkami pôvodnej frazémy. Zámerné rozštiepenie frazémy býva prostriedkom na rozvíjanie druhého významového plánu v texte, mimovoľné rozštiepenie môže eliminovať kvalitu frazémy a stáva sa chybou. Článok pôvodne čerpal z diela Frazeologická terminológia (J. Mlacek, P. Ďurčo a kol.) uverejneného na stránkach Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra. Rozhanovce.html Rozhanovce Rozhanovce Erb | Vlajka | Mapa Rozhanovce Základné údaje Kraj: |Košický Okres: |Košice-okolie Región: |Abov (Košice a okolie) Poloha: |48° 45' 00" s. š. |21° 21' 00" v. d. Nadmorská výška: |215 m n.m. Rozloha: |22,207 km² Počet obyvateľov: |2160 (31.12.2004) Hustota |97 obyvateľ(ov)/km^2 obyvateľstva: | Prvá písomná |1270 zmienka: | Nacionále Štatistická územná|521931 jednotka: | EČV: |KS PSČ: |044 42 Telefónna |0 55 predvoľba: | Oficiálne adresy Adresa obecného |Obecný úrad Rozhanovce úradu: |044 42 Rozhanovce Web: |rozhanovce.sk E-mail: |rozhanovce@zoznam.sk Telefón: |695 01 02 Fax: |695 01 02 Politika Starosta: |Viktor Gazdačko (DS, SDKÚ, |SZS) Zdroje údajov Mestská a obecná štatistika SR (SŠÚ), http://obce.info Rozhanovce sú obec na Slovensku v okrese Košice-okolie. Charakteristika Rozhanovce sa nachádzajú približne 10 km od Košíc. Sú azda jednou z najväčších obcí v celom okolí. Nechýba jej škola, rad obchodov, hostincov, pošta, vlastná knižnica aj s kultúrnym domom, či zdravotné stredisko. Každoročne sa tu konajú folklórne abovské slávnosti, ktorými sa táto obec preslávila. Momentálne sa plánuje stavba spoločného kostola cirkvi evanjelickej a reformovanej a kostola grécko-katolíckej cirkvi. Rodáci * Leopold Horowitz - slovenský maliar a portrétista židovského pôvodu. Geografia Rozhanovce sa rozprestierajú z menšej časti na rovinke a z väčšej časti na svahoch stúpajúcich od západu na východ. Najlepšia panoráma na obec je od západu. Stavby v obci * Infraštruktúra: Plynofikácia: áno, Vodovod obecný: áno, Kanalizácia a ČOV: áno * Futbalové ihrisko * Základná škola * Počet druhov obydlia: 513 domov, 4 bytové domy, 28 chatiek * Dva kostoly (Rímskokatolický kostol ku cti Povýšenia sv. Kríža, Rímskokatolícky Kostol Panny Márie Sedembolestnej) * v obci sa nachádza aj drevený Amfiteáter * niekedy sa nachádzala aj banka (Slovenská sporiteľňa) Základná škola * Názov: Základná škola Rozhanovce * Riaditeľ školy: Mgr. Ľuboš Takács, Zástupca riaditeľa: Mgr. Jarmila Findoráková * Počet žiakov: 299 (151 chlapcov, 148 dievčat) (školský rok 2005/2006) * Poštová adresa: Základná škola, SNP 121, 044 42 Rozhanovce * Web: http://www.zsrozhanovce.sk/ * Škola má rozsiahly dvor, veľkú záhradu, školské telovýchovné ihriská a teraz aj modernú telocvičnu, dostavanú koncom augusta 2005. * Budova školy je veľký monoblok, ktorý má dve poschodia a suterén, vykurovanie je zaistené radiátormi. Je zo železobetónu a tehál, má sedlovú strechu pokrytú plechom. Dejiny školy: * Prvý Deň učiteľov rozhanovský učiteľský zbor oslávil 28. marca 1955 * Škola vznikla v mieste na bývalej Friedmanovej parcely po asanácií zchátralých budov. * Budova školy bola dostavaná v roku 1960. * Investor budovy bol odbor školstva ONV v Košiciach. * K roku 1970 mala škola 13 učební. Doprava Hlavná cesta, ktorá ide cez celú dedinu, je asfaltová. Tento asfaltový koberec bol natiahnutý v roku 1960 v smere Košické Oľšany - Rozhanovce - Budimír, položila ho Okresná správa ciest v Košiciach. V roku 1974 mali Rozhanovce na cestách a uliciach položeného viac ako 4 km asfaltového koberca . 6.12.2007 bola celá Rybárska ulica vyasfaltovaná. Dejiny Prvé osídlovanie bolo v neolite, bolo tu sídlisko bukovohorskej kultúry. Prvá písomná zmienka o obci Rozhanovce bola zachytená v donačnej listine kráľa Štefana V. roku 1270 pod názvon Rozgun. O skoršom osídlení tejto lokality svedčia aj nálezy z mladšej kamennej doby a opevnená osada z bronzovej doby. Pri prechádzke Rozhanovcami na nás dýcha história aj dnes. Nevidno už Rozhanovský zámok, ani 9 panských kúrií, ale niektoré sú zachované aj dnes. V najzachovanejšej sídli obecný úrad. Obec je známa najmä bitkou pri Rozhanovciach, ktorá sa odohrala 15. júna v roku 1312 V roku 1850 tu sídlil služnovský úrad pre slovenské obce Abovsko-turnianskej župy. Rozhanovce su rodiskom maliara-portrétistu Leopolda Horowitza Najstaršia známa zachovaná fotografia Rozhanoviec bola zverejnená v roku 1896 na Abovsko-turniaskej monografii. Na fotozábere je Soóvá kúria a v pozadí sa nachádza kostol aj zo starou vežou pred jej renováciou. Vývoj počtu domov Rok |1828 |1877 |1892 |1898 |1900 |1913 |1919 |1930 |1940 |1950 |1961 |1970 Počet | 83 | 163 | 151 | 154 | 158 | 172 | 166 | 196 | 216 | 232 | 274 | 313 domov | | | | | | | | | | | | Historická architektúra Sedliacke obydlia: Posledný sedliacky dom so slamenou strechou z 19. storočia bol zbúraný v roku 1970 Komenciášske obydlia: Do nedávna bolo v Rozhanovciach osem komenciášskych domov. Tieto domy boli roztrúsené po celom Vyšnom konci na parcelách zemepánov. V týchto domoch žili 4 rodiny poľnohospodárskych robotníkov. Rómske chatrče (Cigánske kuče): Rozhanovce mali aj tieto obydlia, žilo v nich rómske etnikum. Tieto „Cigánske kuče“, ako sa im zvyklo v Rozhanovciach hovoriť, sa nachádzali smerom ku Toryse na ceste do Hrašovíka. V roku 1972 boli tieto chatrče zrušené národným výborom. Národný výbor týmto obyvateľov vyplatil a umožnil im výstavku nových domov v dedine. Židovské obydlia: Židia začali od 2. polovice 19. storočia svoje opúšťať, predávať a sťahovali sa do Košíc. V roku 1942, keď boli Židia celoplošne vysťahovaní do lágrov, tak ich domy boli dané pod štátnu správu. V prítomnosti v obci už niesu žiadne židovské obydlia. Kostoly: Pri výskume patrocínií na Slovensku sa zistilo, že v Rozhanoviach už v roku 1332 stál Gotický kostol. Rímskokatolický kostol ku cti Povýšenia sv. Kríža * Dala ho postaviť šlachtičná Judita Soósy, rodená Kapy v roku 1770 * Odborná komisia zaradila kostol v roku 1963 do tretej kategórie pamiatkovo chránených objektov. * Kostol bol od vzniku viac ráz renovovaný (1860, 1882, 1904, 1971 až 1975) * Je to Barokový kostol Rímskokatolícky Kostol Panny Márie Sedembolestnej * Výstavba kostola začala v roku 1991, bol vysvätený v roku 1994, od vtedy sa tam konajú bohoslužby Jazyk a reč Nárečie Rozhanovčanov podľa dialektického členenia slovenského jazyka patrí do východoslovenského nárečia, juhozápadnej skupiny abovského nárečia. V dnešnej dobe už význam nárečia ustupuje pred znaloťou a uplatňovaním spisovného slovenského jazyka. Avšak v tomto náreči sa prejavuje aj kus dávnej histórie a nemalo by sa na neho zabúdať. Príklady nárečových slov: pľeban (kňaz, farár), kuršmid (zverolekár), hamovac (brzdiť), kalap (klobúk), funduš (pozemok), živan (zlodej), biglajz (žehlička), firhang (záves, záclona), paľem ni! (pozri sa, aha), podz hev (poď sem), hyža (izba, dom) ... Zaujímavé fotografie Externé odkazy * História obce a genéza názvu a niekoľko fotiek * Rozhanovce - Farnosť Sedembolestnej panny Márie * Letecké zábery z Rozhanoviec Mestá a obce okresu Košice-okolie (2+112) 31.12.2003 Bačkovík | Baška | Belža | Beniakovce | Bidovce | Blažice | Bočiar Bohdanovce | Boliarov | Budimír | Bukovec | Bunetice | Buzica | Cestice Čakanovce | Čaňa | Čečejovce | Čižatice | Debraď | Drienovec | Družstevná pri Hornáde | Ďurďošík | Ďurkov | Dvorníky-Včeláre | Geča | Gyňov | Hačava Háj | Haniska | Herľany | Hodkovce | Hosťovce | Hrašovík | Hýľov Chorváty | Chrastné | Janík | Jasov | Kalša | Kecerovce | Kecerovský Lipovec | Kechnec | Kokšov-Bakša | Komárovce | Kostoľany nad Hornádom Košická Belá | Košická Polianka | Košické Oľšany | Košický Klečenov Kráľovce | Kysak | Malá Ida | Malá Lodina | Medzev | Milhosť | Mokrance Moldava nad Bodvou | Mudrovce | Nižná Hutka | Nižná Kamenica | Nižná Myšľa Nižný Čaj | Nižný Klátov | Nižný Lánec | Nová Polhora | Nováčany | Nový Salaš | Obišovce | Olšovany | Opátka | Opiná | Paňovce | Peder Perín-Chym | Ploské | Poproč | Rákoš | Rankovce | Rešica | Rozhanovce Rudník | Ruskov | Sady nad Torysou | Seňa | Skároš | Slančík | Slanec Slanská Huta | Slanské Nové Mesto | Sokoľ | Sokoľany | Svinica | Šemša Štós | Trebejov | Trsťany | Trstené pri Hornáde | Turňa nad Bodvou Turnianska Nová Ves | Vajkovce | Valaliky | Veľká Ida | Veľká Lodina Vtáčkovce | Vyšná Hutka | Vyšná Kamenica | Vyšná Myšľa | Vyšný Čaj | Vyšný Klátov | Vyšný Medzev | Zádiel | Zlatá Idka | Žarnov | Ždaňa Rozširujúca_karta.html Rozširujúca karta Zasúvanie rozširujúcej karty do rozširujúceho slotu Rozširujúca karta (angl. expansion card; iné názvy: karta, počítačová karta, rozširujúca doska, adaptér, adaptérová karta, karta príslušenstva) je v počítačovej technike doska s plošnými spojmi, ktorú možno umiestniť do rozširujúceho slotu matičnej dosky počítača na zvýšenie funkcionality počítačového systému. Jedna strana rozširujúcej karty je vybavená lištou, ktorá kartu drží, a pomocou ktorej je možné jej umiestnenie a prichytenie do šasi počítačovej skrinky. Na spodnej strane karty sú umiestnené kontakty, ktoré umožňujú elektrický kontakt medzi rozširujúcou kartou a konektorom zbernice matičnej dosky. Matičná doska má obvykle viacero typov konektorov. Záleží od štandardu, pre ktorý je matičná doska určená, od jej typu (form factor), a celkového technického riešenia matičnej dosky. Umiestnenie karty je teda závislé od typu použitého konektoru – zbernice, od rozmerov karty – jej dĺžka a výška (je to dané skrinkou počítača) a tiež od prídavného priestoru, ktorý karta vyžaduje (prídavné chladenie, predpísaný priestor okolo karty, prídavné konektory pre pripojenie externých vodičov a pod.) Karty sa vyrábajú v rôznych profiloch. Profil určuje, aká je karta vysoká. Tomuto profilu – výške – sa prispôsobuje aj upevňovacia lišta. Plná výška karty je 120 / 18 mm, existujú karty polovičnej výšky a tzv. trištvrťkové karty. Dejiny rozširujúcich kariet Prvý počítač s koncepciou rozširujúcich kariet bol Altair, ktorý vzikol v roku 1975. Používali sa rôzne typy zberníc v závislosti od výrobcu počítača. Prvou skutočnos štandardizovanou zbernicou bola PC bus v počítači XT firmy IBM v roku 1981. Tým vznikom prvý počítač štandardu PC, ktorý poznáme až dodnes. Zbernica bola tvorená 8 bitovými ISA slotmi. Neskôr sa táto zbernica rozšírila o 16 bit ISA sloty, a tak vznikol PC typu AT (1984). Potom vznikli rôzne odrody ISA – napr. MCA, EISA, VESA Local BUS ..., ktoré však už nenašli širšie uplatnenie. Skutočným prielomom bol rok 1991, kedy prišla firma Intel so zbernicou PCI. Táto zbernica prišla s mikroprocesorom Pentium. Zbernica úplne vytlačila staršiu ISU, a aj dnes je základnou zbernicou počítača typu AT. S potrebou akcelerácie grafiky a potreby prenosu väčšieho objemu údajov sa z PCI odčlenil špecializovaný grafický port, ktorý však umožňuje pripojenie len jednej karty. Zo začiatku to bol AGP (1997), neskôr PCIE (2005). Tieto zbernice sa používajú v počítačoch štandardu IBM PC. Mnohý iný výrobcovia počítačov používajú vlastné typy zberníc, aby sa mohli používať len nimi vyrábané rozširujúce karty. Štandardy rozširujúcich slotov * PCI-Express * AGP * PCI * ISA * MCA * VLB * CardBus/PC, Card/PCMCIA (pre notebooky) * Compact flash (pre PDA) * sloty pre Flash karty (SD, MMC, SM ...) * USB nie PC sloty * SBus (SPARC Sun computers) * Zorro (Commodore Amiga) * NuBus (Apple Macintosh) Typy rozširujúcich kariet * grafické karty * zvukové karty * sieťové karty * TV karty * modemy * HOST adaptéry napr. SCSI a RAID radiče * testovacie POST karty * rozširujúce BIOS a ROM karty * fyzikálne karty * karty na spracovanie videa * radiče diskov pre pevné, alebo výmenné médiá * interfejsové karty (paralelný port, sériové porty, muti I/O, USB ...) * pamäťové karty * kalendárové / hodinové karty * bezpečnostné karty * pokladničné karty Rozjímanie.html Rozjímanie Rozjímanie je meditácia. Iné projekty * Wikicitáty * Spolupracuj na Wikiquote Wikicitáty ponúka citáty od alebo o Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Tento článok z Filitu potrebuje upraviť, pridať interwiki a kategórie. Po jeho úprave prosím odstráňte šablónu {{filit na úpravu}}. Rozprava.html Rozprava rozprava je vážny, dôkladný rozhovor, rokovanie, debata, diskusia; slohový útvar, v ktorom sa vedecky rozoberá nejaký problém. Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Tento článok z Filitu potrebuje upraviť, pridať interwiki a kategórie. Po jeho úprave prosím odstráňte šablónu {{filit na úpravu}}. Rozsudok.html Rozsudok Rozsudok je druh rozhodnutia súdu . V slovenskom občianskom práve je to druh rozhodnutia súdu vo veci samej popri uznesení; v slovenskom trestnom práve druh rozhodnutia súdu popri trestnom rozkaze, príkaze a uznesení. Rozsudok v občianskom práve Podľa Občianskeho súdneho poriadku (Zákon č. 99/1963 Zb.) platí toto: § 152 (1) Rozsudkom rozhoduje súd o veci samej. Zákon ustanovuje, kedy súd rozhoduje vo veci samej uznesením. (2) Rozsudkom má sa rozhodnúť o celej prejednávanej veci. Ak je to však účelné, môže súd rozsudkom rozhodnúť najskôr len o jej časti alebo len o jej základe. § 153 (1) Súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti. (2) Súd môže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú, iba vtedy, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu alebo ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi. § 153a (1) Ak počas konania žalovaný uzná pred súdom nárok uplatnený žalobou alebo jeho základ alebo ak sa žalobca vzdá pred súdom svojho nároku, súd rozhodne rozsudkom na základe uznania alebo vzdania sa nároku. (2) Rozhodnúť spor rozsudkom na základe čiastočného uznania nároku možno len na návrh žalobcu a na základe úplného alebo čiastočného vzdania sa nároku len so súhlasom žalovaného. (3) Rozsudkom na základe uznania alebo vzdania sa nároku nemožno rozhodnúť spor, ktorý účastníci nemôžu skončiť súdnym zmierom. (4) Rozsudkom na základe uznania alebo vzdania sa nároku rozhoduje súd bez nariadenia pojednávania. § 153b (1) Ak sú v rovnakom čase splnené súčasne všetky podmienky uvedené v odseku 2, súd môže rozhodnúť o žalobe rozsudkom pre zmeškanie. (2) Rozsudkom pre zmeškanie možno spor rozhodnúť, ak a) žalovaný sa nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný (§ 79 ods. 4 a § 115 ods.2 s poučením o následkoch nedostavenia sa vrátane možnosti rozhodnutia podľa odseku 1, b) žalovaný sa k žalobe a prílohám písomne nevyjadril do 15 dní odo dňa, keď mu boli doručené, hoci ho súd na to vyzval a poučil ho o následkoch nesplnenia tejto povinnosti (§ 114 ods. 2), c) žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami, d) zrušené od 1.9.2003. (3) Skutkovým základom rozsudku podľa odseku 1 je žalobcom tvrdený skutkový stav, ak ho súd považuje za nesporný. (4) Ak sú v jednej veci niekoľkí žalovaní, rozsudkom podľa odseku 1 možno rozhodnúť len vtedy, ak každý z nich spĺňa podmienky uvedené v odseku 2. (5) Rozsudkom pre zmeškanie nemožno rozhodnúť a) vtedy, ak by rozsudok spôsobil vznik, zmenu alebo zánik právneho vzťahu medzi účastníkmi, b) v spore vzniknutom z medzinárodného obchodného styku, c) v spore, ktorý účastníci nemôžu skončiť súdnym zmierom. § 153c (1) Ak žalovaný z ospravedlniteľného dôvodu nebol prítomný na pojednávaní, na ktorom súd rozhodol rozsudkom podľa § 153b ods. 1, môže do nadobudnutia právoplatnosti rozsudku podať návrh na jeho zrušenie. Ak súd návrhu vyhovie, zruší rozsudok uznesením a začne vo veci opäť konať. (2) Ak žalovaný zároveň s návrhom podľa odseku 1 podal proti rozsudku pre zmeškanie aj odvolanie a súd vyhovel návrhu podľa odseku 1, platí, že žalovaný odvolanie nepodal. § 154 (1) Pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. (2) Ak ide o opakujúce sa dávky, možno uložiť povinnosť i na plnenie dávok, ktoré sa stanú zročnými len v budúcnosti. § 155 (1) Obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku rozsudku. Vo výroku rozhodne tiež o povinnosti na náhradu trov konania, pokiaľ sa o nej nerozhoduje samostatne. (2) Výrok rozsudku o plnení v peniazoch sa môže vyjadriť v cudzej mene, ak to neodporuje okolnostiam prípadu a ak a) predmet konania je vyjadrený v cudzej mene a účastník, ktorý má plniť, je devízovým tuzemcom a má účet v cudzej mene, alebo b) niektorý z účastníkov je devízovým cudzozemcom. (3) Účastník konania má právo uverejniť právoplatné rozhodnutie súdu okrem rozhodnutí týkajúcich sa maloletých. Súd môže účastníkovi, ktorého návrhu sa vyhovelo, priznať v rozsudku právo uverejniť rozsudok na náklady účastníka, ktorý v spore neuspel, vo veciach ochrany práv porušených alebo ohrozených nekalým súťažným konaním vo veciach týkajúcich sa práva duševného vlastníctva, vo veciach ochrany práv spotrebiteľa, vo veciach ujmy na zdraví spôsobenej pri poskytovaní zdravotníckej starostlivosti a vo veciach ochrany osobnosti. Vo výroku rozsudku určí na základe návrhu rozsah, formu, spôsob uverejnenia a sumu nákladov na uverejnenie, prípadne výšku preddavku, ktorý je potrebné zložiť účastníkovi konania, ktorého návrhu sa vyhovelo. § 156 (1) Rozsudok sa vyhlasuje vždy verejne; vyhlasuje ho predseda senátu alebo samosudca v mene Slovenskej republiky. Uvedie pritom výrok rozsudku spolu s odôvodnením a poučením o odvolaní a o možnosti výkonu rozhodnutia. (2) Rozsudok sa vyhlasuje spravidla hneď po skončení konania, ktoré rozsudku predchádzalo; ak to nie je možné, súd na vyhlásenie rozsudku odročí konanie najdlhšie na päť dní. Ustanovenie § 119 ods. 2 sa v tomto prípade nepoužije. (3) Vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. (4) Len čo súd vyhlási rozsudok, je ním viazaný. § 157 (1) V písomnom vyhotovení rozsudku sa po slovách "V mene Slovenskej republiky" uvedie označenie súdu, mená a priezviská sudcov a prísediacich, presné označenie účastníkov a ich zástupcov, účasť prokurátora, označenie prejednávanej veci, znenie výroku, odôvodnenie, poučenie o lehote na podanie odvolania a náležitostiach odvolania podľa § 205 ods. 1 a 2, poučenie o možnosti výkonu rozhodnutia a deň a miesto vyhlásenia. (2) V odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. (3) Ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania, uvedie súd v odôvodnení rozsudku iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol. (4) zrušený od 1.9.2005. § 158 (1) Písomné vyhotovenie rozsudku podpisuje predseda senátu alebo samosudca. Ak ho nemôže podpísať predseda senátu, podpíše ho iný člen senátu, a ak rozhodol samosudca, iný poverený sudca; dôvod sa na písomnom vyhotovení poznamená. (2) Rovnopis písomného vyhotovenia rozsudku sa doručuje účastníkom, prípadne ich zástupcom do vlastných rúk. (3) Súd doručí Komisii a protimonopolnému úradu kópiu rozsudku, ktorým uplatňoval ustanovenia osobitného predpisu , bezodkladne po doručení rozsudku účastníkom konania. (4) Ak predseda súdu zo závažných dôvodov nerozhodne inak, rozsudok sa vyhotoví a odošle do 30 dní odo dňa jeho vyhlásenia; vo veciach týkajúcich sa maloletých detí sa rozsudok vyhotoví a odošle do desiatich dní odo dňa jeho vyhlásenia. § 159 (1) Doručený rozsudok, ktorý už nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný. (2) Výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány; ak je ním rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný pre každého. (3) Len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. § 160 (1) Ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť lehotu dlhšiu alebo určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí. (2) Ak súd odsúdil na opakujúce sa plnenie v budúcnosti zročných dávok, treba ich plniť, len čo sa podľa rozsudku stanú zročnými. (3) Ak súd uložil povinnosť vypratať byt, za ktorý treba zabezpečiť bytovú náhradu, nie je účastník povinný byt vypratať, dokiaľ sa preňho nezabezpečí náhradný byt, prípadne náhradné ubytovanie tam, kde podľa ustanovení Občianskeho zákonníka náhradné ubytovanie postačí. § 161 (1) Rozsudok je vykonateľný, len čo uplynie lehota na plnenie. (2) Ak nie je v rozsudku uložená povinnosť na plnenie, je rozsudok vykonateľný, len čo nadobudol právoplatnosť. (3) Právoplatné rozsudky ukladajúce vyhlásenie vôle nahradzujú toto vyhlásenie. § 162 (1) Pri rozsudkoch predbežne vykonateľných plynie lehota na plnenie od ich doručenia. (2) Predbežne vykonateľné sú rozsudky odsudzujúce na plnenie výživného alebo pracovnej odmeny za posledné tri mesiace pred vyhlásením rozsudku. (3) Na návrh môže súd predbežnú vykonateľnosť rozsudku vysloviť, a to vo výroku rozsudku, ak by inak účastníkovi hrozilo nebezpečenstvo ťažko nahraditeľnej alebo značnej ujmy. § 163 (1) Rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov. (2) Rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery. § 164 Súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a počítaní, ako aj iné zrejmé nesprávnosti. O oprave vydá opravné uznesenie, ktoré doručí účastníkom. Pritom môže odložiť vykonateľnosť rozsudku na čas, kým opravné uznesenie nenadobudne právoplatnosť. § 165 (1) Pokiaľ nemá odôvodnenie rozsudku podklad v zistení skutkového stavu, môže účastník pred tým, ako rozsudok nadobudne právoplatnosť, navrhnúť, aby odôvodnenie bolo opravené. (2) Ak súd prvého stupňa nevyhovie návrhu, predloží vec odvolaciemu súdu, ktorý o oprave rozhodne. (3) O oprave dôvodov rozhoduje súd uznesením. Pojednávanie netreba nariaďovať. § 166 (1) Ak nerozhodol súd v rozsudku o niektorej časti predmetu konania, o trovách konania alebo o predbežnej vykonateľnosti, môže účastník do pätnástich dní od doručenia rozsudku navrhnúť jeho doplnenie. Súd môže rozsudok, ktorý nenadobudol právoplatnosť, doplniť aj bez návrhu. (2) Doplnenie urobí súd dopĺňacím rozsudkom, pre ktorý platia obdobne ustanovenia o rozsudku. Ak súd nevyhovie návrhu účastníka na doplnenie rozsudku, uznesením návrh zamietne. (3) Návrh na doplnenie sa netýka právoplatnosti ani vykonateľnosti výrokov pôvodného rozsudku. Rozsudok v trestnom práve V trestnom práve je to individuálny právny akt, akt aplikácie práva súdom, ktorým sa v trestnom konaní rieši primárna otázka trestného konania, teda otázka viny obžalovaného, uloženie trestu, prípadne ochranného opatrenia. Podľa Trestného poriadku (Zákon 301/2005 Z.z.) platí nasledujúce. § 163 (1) Rozsudok po úvodných slovách V mene Slovenskej republiky musí obsahovať: a) označenie súdu, o ktorého rozsudok ide, mená a priezviská sudcov a prísediacich, ktorí sa na rozhodnutí zúčastnili, b) dátum a miesto vyhlásenia rozsudku, c) výrok rozsudku s uvedením zákonných ustanovení, ktoré sa použili, d) odôvodnenie, ak zákon neustanovuje niečo iné, e) poučenie o opravnom prostriedku. (2) Obžalovaný musí byť v rozsudku označený svojím menom a priezviskom, dátumom a miestom narodenia a bydliska, prípadne inými údajmi potrebnými na to, aby nemohol byť zamenený s inou osobou. Ak ide o osobu podliehajúcu pôsobnosti vojenských súdov, uvedie sa i hodnosť obžalovaného a útvar, ktorého je príslušníkom. (3) Výrok, ktorým sa obžalovaný uznáva za vinného alebo ktorým sa spod obžaloby oslobodzuje, musí presne označovať trestný čin, ktorého sa výrok týka, a to nielen zákonným pomenovaním a uvedením právnej kvalifikácie, ale aj uvedením miesta, času a spôsobu spáchania, prípadne aj s uvedením iných skutočností potrebných na to, aby skutok nemohol byť zamenený s iným, ako aj uvedením všetkých zákonných znakov vrátane tých, ktoré odôvodňujú určitú trestnú sadzbu. § 164 V rozsudku, ktorým sa rozhoduje o vine, uvedie súd aj výrok o a) náhrade škody, ak bol nárok na jej náhradu riadne a včas uplatnený, b) ochrannom opatrení, ak o ňom bolo na hlavnom pojednávaní alebo na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní rozhodnuté. § 165 (1) Odsudzujúci rozsudok musí obsahovať výrok o treste s uvedením zákonných ustanovení, podľa ktorých bol trest uložený alebo podľa ktorých bolo od potrestania upustené, a to prípadne s poukazom na prijatú záruku. Ak bol uložený trest odňatia slobody, ktorého výkon možno podmienečne odložiť alebo podmienečne odložiť s probačným dohľadom, musí rozsudok obsahovať aj výrok o tom, či bol podmienečný odklad povolený, a prípadne, na aké podmienky je viazaný. Ak bol uložený trest odňatia slobody na doživotie alebo iný nepodmienečný trest odňatia slobody, rozsudok musí obsahovať výrok o spôsobe výkonu tohto trestu. (2) Vo výroku oslobodzujúceho rozsudku sa musí uviesť, o ktorý z dôvodov uvedených v § 285 sa oslobodenie spod obžaloby opiera uvedením zákonného ustanovenia a slovným vyjadrením tohto dôvodu. § 166 Súd, ktorý rozhoduje znovu vo veci, v ktorej skorší rozsudok bol na základe odvolania, dovolania alebo návrhu na obnovu zrušený len čiastočne, uvedie v novom rozsudku iba tie výroky, pre ktoré o veci znovu rozhoduje. Na súvislosť týchto výrokov s výrokmi, v ktorých zostal skorší rozsudok nedotknutý, pritom poukáže. § 167 V rozsudku, ktorým sa ukladá súhrnný trest, musí súd označiť tie skoršie rozsudky, v ktorých nový rozsudok zrušuje výrok o treste a nahrádza ho výrokom o súhrnnom treste. § 168 (1) Ak rozsudok obsahuje odôvodnenie, súd v ňom stručne uvedie, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú. Z odôvodnenia musí byť zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Ak rozsudok obsahuje ďalšie výroky, treba odôvodniť aj tieto výroky. (2) V odôvodnení rozsudku, ktorým sa schválila dohoda o vine a treste, súd stručne uvedie najmä priebeh konania o dohode a jeho výsledok, odpovede obvineného na otázky uvedené v § 333 ods. 3; ak je obvinený mladistvý a v čase konania nedovŕšil osemnásty rok svojho veku, aj vyjadrenie jeho obhajcu a zákonného zástupcu. § 169 (1) Pri porade o rozsudku posúdi súd najmä, či a) sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný, b) tento skutok má všetky znaky niektorého trestného činu a aká je jeho právna kvalifikácia, c) tento skutok spáchal obžalovaný, d) je obžalovaný za tento skutok trestne zodpovedný, e) trestnosť skutku nezanikla, f) prijíma ponúknutú záruku záujmového združenia občanov alebo dôveryhodnej osoby, g) má byť obžalovanému uložený trest a aký, h) má byť obžalovanému uložená povinnosť nahradiť poškodenému škodu a v akom rozsahu, i) má byť uložené ochranné opatrenie a aké. (2) Ak sa rozhoduje o rozsudku, ku ktorému strany dospeli dohodou o vine a treste, okrem skutočností uvedených v odseku 1 posúdi tiež odpovede na otázky podľa § 333 ods. 3. § 170 (1) Na porade o hlasovaní nesmie byť okrem predsedu senátu, sudcov, prísediacich a zapisovateľa, ktorí sa zúčastnili na hlavnom pojednávaní alebo verejnom zasadnutí, ktoré rozsudku bezprostredne predchádzalo, prítomný nikto iný. So súhlasom predsedu senátu sa na porade o hlasovaní môže zúčastniť aj náhradný sudca, náhradný prísediaci a vyšší súdny úradník, ktorí však nehlasujú. (2) O obsahu porady sú účastníci povinní zachovať mlčanlivosť. (3) Pri hlasovaní rozhoduje väčšina hlasov. Ak nemožno väčšinu dosiahnuť, pripočítavajú sa hlasy obžalovanému najmenej priaznivé k hlasom po nich priaznivejším tak dlho, až sa dosiahne väčšina. Ak je sporné, ktorá mienka je pre obžalovaného priaznivejšia, rozhodne sa o tom hlasovaním. (4) Každý člen senátu musí hlasovať, aj keď bol v niektorej predchádzajúcej otázke prehlasovaný. Pri hlasovaní o treste alebo o ochrannom opatrení, alebo o náhrade škody sa však môžu hlasovania zdržať tí, ktorí hlasovali za oslobodenie spod obžaloby; ich hlasy sa pripočítajú k hlasu pre obžalovaného najpriaznivejšiemu. (5) Prísediaci a sudcovia hlasujú pred predsedom senátu. Prísediaci a služobne mladší sudcovia hlasujú pred služobne staršími a na vojenských súdoch prísediaci alebo sudcovia hodnosťou nižší pred prísediacimi alebo sudcami hodnosťou vyššími. Predseda senátu hlasuje posledný. (6) Odlišný názor sudcov a prísediacich, ktorí sa zúčastňujú na hlasovaní o vine alebo treste alebo o ochrannom opatrení, alebo o náhrade škody, sa zapíše do zápisnice o hlasovaní. (7) O hlasovaní sa spíše osobitná zápisnica, ktorá musí byť bezprostredne po jej podpísaní osobami, ktoré hlasovali, a zapisovateľom vložená do obálky, zalepená a opatrená odtlačkom pečiatky a podpisom zapisovateľa. § 171 (1) Rozsudok treba vždy vyhlásiť verejne; vyhlasuje ho predseda senátu. (2) Vyhlasujú sa úvodné slová V mene Slovenskej republiky , úplné znenie výroku tak, ako bol odhlasovaný, aspoň podstatná časť odôvodnenia a poučenie o opravnom prostriedku. Pri vyhlasovaní úvodných slov a výroku rozsudku prítomní povstanú. (3) V poučení sa uvedie, proti ktorým výrokom rozsudku môže podať odvolanie oprávnená osoba a v akej lehote. Zároveň sa v ňom uvedie, že rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať. (4) Rozsudok sa vyhlási spravidla ihneď po skončení pojednávania, ktoré rozsudku predchádzalo; ak to nie je možné, možno pre vyhlásenie rozsudku pojednávanie odročiť, najviac však o tri pracovné dni. § 172 (1) Každý rozsudok treba vyhotoviť písomne. Vyhotovenie rozsudku musí byť v zhode s obsahom rozsudku tak, ako bol vyhlásený. (2) Ak sa po vyhlásení rozsudku prokurátor aj obvinený vzdali odvolania alebo taký prejav urobili v lehote troch pracovných dní od vyhlásenia rozsudku, môže sa vyhotoviť zjednodušený písomný rozsudok, ktorý neobsahuje odôvodnenie. Ak ide o mladistvého obvineného, takéto vyhlásenie treba vyžiadať aj od zákonného zástupcu a zástupcu štátneho orgánu starostlivosti o mládež. (3) Rozsudok treba písomne vyhotoviť vo väzobných veciach najneskôr do 10 pracovných dní, v ostatných veciach do 30 pracovných dní odo dňa jeho vyhlásenia; ak ho zo závažných dôvodov nemožno v tejto lehote vyhotoviť, predseda súdu môže povoliť dlhšiu lehotu, najviac však dvojnásobok uvedených lehôt; o tomto súd upovedomí strany. (4) Ak nemôže predseda senátu alebo sudca vyhlásený rozsudok písomne vyhotoviť pre prekážku dlhšieho trvania, vyhotoví ho na príkaz predsedu súdu iný sudca. (5) Vyhotovený rozsudok podpíše predseda senátu a ten, kto ho vypracoval. Ak nemôže predseda senátu podpísať vyhotovenie rozsudku pre prekážku dlhšieho trvania, podpíše ho za neho iný člen senátu; dôvod treba na vyhotovení rozsudku poznamenať. § 173 (1) Rovnopis rozsudku sa doručí obžalovanému, prokurátorovi, poškodenému, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, zúčastnenej osobe, a to aj keď boli pri vyhlásení rozsudku prítomní. (2) Ak má obžalovaný obhajcu alebo zákonného zástupcu, doručí sa rovnopis rozsudku aj jemu. (3) U mladistvého obžalovaného sa rovnopis rozsudku doručí vždy aj štátnemu orgánu starostlivosti o mládež a zákonnému zástupcovi, s ktorým obžalovaný žije spoločne v domácnosti. (4) Ak má zúčastnená osoba alebo poškodený zákonného zástupcu, doručí sa rovnopis rozsudku len zákonnému zástupcovi; ak majú splnomocnenca, doručí sa len splnomocnencovi. (5) Ak bola prijatá ponúknutá záruka, doručí sa rovnopis rozsudku aj tomu, kto záruku ponúkol. § 174 (1) Predseda senátu môže osobitným uznesením kedykoľvek opraviť pisárske chyby a iné zrejmé nesprávnosti, ku ktorým došlo pri vyhotovení rozsudku a v jeho rovnopisoch, tak, aby vyhotovenie bolo v úplnej zhode s obsahom rozsudku, ako bol vyhlásený. Opravu môže nariadiť aj súd vyššieho stupňa. (2) Rovnopis uznesenia o oprave sa doručí všetkým osobám, ktorým bol doručený rovnopis rozsudku. (3) Proti rozhodnutiu o oprave podľa odseku 1 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok. (4) Po právoplatnosti uznesenia o oprave sa uznesenie o oprave stáva súčasťou pôvodného rozsudku, čo sa uvedie pri vyznačení právoplatnosti uznesenia. § 175 Ak sa oprava vyhotovenia rozsudku alebo oprava rovnopisu rozsudku podstatne dotkla obsahu niektorého z výrokov rozsudku, plynie prokurátorovi a osobe priamo dotknutej opraveným výrokom lehota na odvolanie od doručenia rovnopisu uznesenia o oprave a ak bola proti uzneseniu o oprave podaná sťažnosť, od doručenia rozhodnutia o sťažnosti. O tom treba osobu výrokom priamo dotknutú poučiť. Externé odkazy * Ďurčo, P. a kol.: Bezpečnostnoprávna terminológia. 2007 * Zákon 301/2005 Z.z. * Zákon č. 99/1963 Zb. Rozum_(stoicizmus).html Rozum (stoicizmus) Rozum (stoicizmus) je prirodzená podstata (= príroda) človeka. Treba žiť v zhode s rozumom, to je základ stoickej etiky. Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Tento článok z Filitu potrebuje upraviť, pridať interwiki a kategórie. Po jeho úprave prosím odstráňte šablónu {{filit na úpravu}}. Rozumná_interpretácia.html Rozumná interpretácia Interpretácia rozumná (castaneda, c.) interpretácia rozumná (Castaneda, C.) je sensible interpretation - blok vytvorený z významových jednotiek (333) ako zmesi senzorických údajov a ich interpretácií (napr. spôsobu chápania fyziologického účinku psychotropickej zmesi: otupelosť a strata motorického ovládania, ktorú táto zmes vyvoláva interpretovaná v systéme dona Juana ako čin, ktorým dym, v tomto prípade spojenec, berie fajčiacemu telo). Rozumná interpretácia je súcasťou systému rozumných interpretácií (333). Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Tento článok z Filitu potrebuje upraviť, pridať interwiki a kategórie. Po jeho úprave prosím odstráňte šablónu {{filit na úpravu}}. Rozmnožovacia_sústava.html Rozmnožovacia sústava Rozmnožovacia sústava alebo pohlavná sústava (lat. systema genitale) je súbor orgánov slúžiacich k rozmnožovaniu - plodeniu nových generácií (lek. reprodukcia). Rozmnožovacia sústava u človeka Je rozdielna u ženského a u mužského pohlavia. Tvoria ju párové pohlavné žľazy (lek. gonády), v ktorých vznikajú pohlavné bunky (biol. gaméty) a tvoria sa tu pohlavné hormóny. K rozmnožovaciej sústave patria aj odvodné pohlavné cesty (u muža semenovody; u ženy vajíčkovody, maternica a pošva) a vonkajšie pohlavné orgány (vonkajší genitál). Topograficky je pohlavná sústava delená na vonkajšie a vnútorné (uložené v panve) pohlavné orgány. Ženské pohlavné orgány Bližšie informácie v hlavnom článku: Ženské pohlavné orgány Vnútorný genitál Ženské gonády - vaječníky (lat. ovaria) sú uložené pri bočnej stene malej panvy. Na pravej strane má vaječník blízky vzťah k červovitému prívesku slepého čreva. Začiatky vajíčkovodov (lat. tubae uterinae) obopínajú vaječníky. Vajíčkovody sú dlhé približne 15 cm a vyúsťujú do rohov maternice (lat. uterus). Sliznica maternice (lat. endometrium) prekonáva cyklické zmeny (pozri menštruačný cyklus). Maternica má tvar hrušky, svojou užšou časťou vyúsťuje do pošvy (lat. vagina). Hranicu medzi vonkajšími a vnútornými pohlavnými orgánmi tvorí panenská blana (lat. hymen). Vonkajší genitál * veľké pysky ohanbia - lat. labia majora pupendi * malé pysky ohanbia - lat. labia minora pupendi * dráždec - lat. clitoris Mužské pohlavné orgány Bližšie informácie v hlavnom článku: Mužské pohlavné orgány * semenníky - lat. testes * nadsemenníky - lat. epididymides * semenovody - lat. ductus deferentes Prídatné pohlavné žľazy * semenné mechúriky - lat. vesiculae seminales * predstojnica - lat. prostata * hľuzovomočovorúrové žľazy - lat. glandulae bulbourethrales * miešok - lat. scrotum * pohlavný úd - lat. penis v • d • e Žena vaječník | vajíčkovod | maternica | pošva | ženské ohanbie | dráždec ženská močová rúra Muž semenník | nadsemenník | semenný povrazec | semenovod | semenný mechúrik | predstojnica | pohlavný úd | mužská močová rúra | miešok Anatómia človeka oporná sústava | pohybová sústava | obehová sústava | nervová sústava | dýchacia sústava | tráviaca sústava | vylučovacia Ľudská lebka sústava | rozmnožovacia sústava | endokrinná sústava | krycia sústava Rozpoznávanie_reči.html Rozpoznávanie reči Technológie rozpoznávania reči umožňujú počítačom vybaveným zdrojom zvukového vstupu, ako je mikrofón, interpretovať ľudskú reč, na príklad pre účel zaznamenávanie alebo pre alternatívnu metódu interakcie s počítačom. Informácie v tomto článku alebo jeho časti sú neoverené alebo nepodložené citáciou zdroja. Dôveryhodnosť alebo spoľahlivosť týchto informácií je sporná! Upravujte preto článok opatrne a predtým si prosím prečítajte diskusiu! Klasifikácia Takéto systémy sa dajú klasifikovať podľa toho či * Požadujú, aby používateľ „natrénoval“ systém pre rozpoznávanie jeho jedinečného hlasového vzoru, alebo nie. * Systém je natrénovaný iba pre jedného používateľa, alebo je nezávislý na rečníkovi * Systém dokáže rozpoznávať reč nepretržite, alebo požaduje od používateľ, aby svoju reč rozdelil do diskrétnych slov * Systém je určený pre čistý rečový materiál, alebo je navrhnutý pre prácu na zaručených prenosových kanáloch (t.j. mobilné telefóny) a s možným šumom na pozadí alebo ďalším rečníkom, ktorý súčasne hovorí. * Slovník, ktorý systém rozpoznáva je malý (rádovo desiatky až stovky slov najviac), alebo veľký (tisícky slov). * Aký je kontext jeho rozpoznávania - číslice, mená, voľne tvorené vety. Rozumové_poznanie.html Rozumové poznanie Rozumové poznanie je poznanie, ktoré sa opiera o rozum. Pozri aj * epistemológia * racionalizmus Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Rozsochy.html Rozsochy Rozsochy Základné informácie Postavenie: |obec NUTS 5 (obec): |CZ0615 596647 Kraj (NUTS 3): |Vysočina (CZ061) Okres (NUTS 4): |Žďár nad Sázavou (CZ0615) Obec s rozšírenou pôsobnosťou:| Poverená obec: | Historická krajina: |Morava Katastrálna výmera: | ? km² Počet obyvateľov: |701 Zemepisná šírka: | Zemepisná dĺžka: | Nadmorská výška: | ? m PSČ: | Základné sídelné | jednotky: | Miestnych častí: | Katastrálne územie: | Adresa | obecného úradu: | Starosta / starostka: | Rozsochy je obec v Česku v okrese Žďár nad Sázavou v kraji Vysočina. 1. januára 2006 tu žilo 701 obyvateľov, z toho 355 mužov a 346 žien, pričom priemerný vek v obci je 40,0 rokov (muži 38,8 rokov, ženy 41,2 rokov). Tento geografický článok o mieste v Česku je zatiaľ príliš Vlajka Česka krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Pozri aj * Zoznam obcí v Česku Mestá a obce okresu Žďár nad Sázavou Baliny • Blažkov • Blízkov • Bobrová • Bobrůvka • Bohdalec • Bohdalov • Bohuňov • Borovnice • Bory • Březejc • Březí • Březí nad Oslavou • Březské • Budeč • Bukov • Bystřice nad Pernštejnem • Býšovec • Cikháj • Černá • Dalečín • Daňkovice • Dlouhé • Dobrá Voda • Dolní Heřmanice • Dolní Libochová • Dolní Rožínka • Fryšava pod Žákovou horou • Hamry nad Sázavou • Herálec • Heřmanov • Hodíškov • Horní Libochová • Horní Radslavice • Horní Rožínka • Chlumek • Chlumětín • Chlum-Korouhvice • Jabloňov • Jámy • Javorek • Jimramov • Jívoví • Kadolec • Kadov • Karlov • Kněževes • Koroužné • Kotlasy • Kozlov • Krásné • Krásněves • Křídla • Křižánky • Křižanov • Křoví • Kuklík • Kundratice • Kyjov • Lavičky • Lhotka • Lísek • Líšná • Malá Losenice • Martinice • Matějov • Měřín • Meziříčko • Milasín • Milešín • Mirošov • Moravec • Moravecké Pavlovice • Netín • Nížkov • Nová Ves • Nová Ves u Nového Města na Moravě • Nové Dvory • Nové Město na Moravě • Nové Sady • Nové Veselí • Nový Jimramov • Nyklovice • Obyčtov • Ořechov • Oslavice • Oslavička • Osová Bítýška • Osové • Ostrov nad Oslavou • Otín • Pavlínov • Pavlov • Petráveč • Pikárec • Písečné • Počítky • Poděšín • Podolí • Pokojov • Polnička • Prosetín • Račice • Račín • Radenice • Radešín • Radešínská Svratka • Radkov • Radňoves • Radňovice • Radostín • Radostín nad Oslavou • Rodkov • Rosička • Rousměrov • Rovečné • Rozseč • Rozsochy • Rožná • Ruda • Rudolec • Řečice • Sázava • Sazomín • Sejřek • Sirákov • Sklené • Sklené nad Oslavou • Skorotice • Skřinářov • Sněžné • Spělkov • Strachujov • Stránecká Zhoř • Strážek • Střítež • Sulkovec • Světnov • Sviny • Svratka • Škrdlovice • Štěpánov nad Svratkou • Tasov • Tři Studně • Ubušínek • Uhřínov • Ujčov • Újezd • Unčín • Vatín • Věcov • Věchnov • Velká Bíteš • Velká Losenice • Velké Janovice • Velké Meziříčí • Velké Tresné • Vepřová • Věstín • Věžná • Vídeň • Vidonín • Vír • Vlachovice • Vlkov • Vojnův Městec • Vysoké • Záblatí • Zadní Zhořec • Znětínek • Zubří • Zvole • Ždánice • Žďár nad Sázavou Rozpuk_jedovatý.html Rozpuk jedovatý Rozpuk jedovatý (Cicuta virosa) Rozpuk jedovatý (lat. Cicuta virosa) je rastlina z čeľade zelerovité (Apiaceae). Rozpuk jedovatý je trváca rastlina s vysokou, ryhovanou stonkou, ktorá je v dolnej časti hľuznato zhrubnutá a vnútri rozdelená priehradkami. Dolné listy sú dlhostopkaté a perovito strihané, stonkové listy prisadajú pošvami. Malé, biele kvety vytvárajú zložené okolíky. Plod je dvojnažka. Celá rastlina je silne jedovatá. Rastie v celej severnej hemisfére a vyskytuje sa roztrúsene na brehoch potokov, riek a rybníkov a všade tam, kde je dostatok vlhkosti. Zdroj * J. Volák, J. Stodola, F. Severa - Veľká kniha liečivých rastlín Iné projekty * Commons * Wikidruhy * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému * Spolupracuj na Wikispecies Wikidruhy ponúka informácie na tému Rozpuk jedovatý Rozhodnutie_(voľba).html Rozhodnutie (voľba) Rozhodnutie je vyústenie rozhodovania; spočíva k priklonení sa k jednej alternatíve a odmietnutí druhej. Rozhodnutie môže byť definitívne alebo dočasné podľa toho, či konflikt medzi cieľmi alebo metódami, ktorými ich možno dosiahnuť, je rozriešený trvale, alebo jeho definitívne riešenie je odložené či obídené. Rozhodnutie prináša uvoľnenie napätia, ktorým sa vyznačovalo rozhodovanie. Po tejto stránke pripomína vhľad pri riešení intelektuálnych problémov. Od neho sa však odlišuje tým, že sa štrukturácia netýka vonkajšieho objektu, ale samotného jedinca, jeho hierarchie hodnôt a celej osobnosti. Iné projekty * Wikicitáty * Spolupracuj na Wikiquote Wikicitáty ponúka citáty od alebo o Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Roztoky.html Roztoky Roztoky Erb | Vlajka | Mapa Roztoky Základné údaje Kraj: |Prešovský Okres: |Svidník Región: | Poloha: |00° 00' 00" s. š. |00° 00' 00" v. d. Nadmorská výška: |m n.m. Rozloha: |km² Počet obyvateľov: |276 (31.12.2004) Hustota obyvateľstva: |obyvateľ(ov)/km^2 Nacionále Štatistická územná |527785 jednotka: | EČV: |SK PSČ: |090 11 (pošta Vyšný |Orlík) Telefónna predvoľba: | Oficiálne adresy Adresa obecného úradu: | E-mail: | Telefón: | Fax: | Politika Starosta: | Zdroje údajov Mestská a obecná štatistika SR (SŠÚ), http://obce.info Roztoky sú obec na Slovensku v okrese Svidník. Médiá (foto, audio, dokumenty) Pohľad na Roztoky Tento geografický článok o mieste na Slovensku je zatiaľ Vlajka Slovenska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Mestá a obce okresu Svidník (2+65) 31.12.2003 Belejovce | Beňadikovce | Bodružal | Cernina | Cigla | Dlhoňa | Dobroslava Dubová | Dukovce | Fijaš | Giraltovce | Havranec | Hrabovčík | Hunkovce Jurkova Voľa | Kalnište | Kapišová | Kečkovce | Kobylnice | Korejovce Kračúnovce | Krajná Bystrá | Krajná Poľana | Krajná Porúbka | Krajné Čierno | Kružlová | Kuková | Kurimka | Ladomirová | Lúčka | Lužany pri Topli | Matovce | Medvedie | Mestisko | Mičakovce | Miroľa | Mlynárovce Nižná Jedľová | Nižná Pisaná | Nižný Komárnik | Nižný Mirošov | Nižný Orlík | Nová Polianka | Okrúhle | Príkra | Pstriná | Radoma | Rakovčík Rovné | Roztoky | Soboš | Stročín | Svidnička | Svidník | Šarbov Šarišský Štiavnik | Šemetkovce | Štefurov | Vagrinec | Valkovce | Vápeník Vyšná Jedľová | Vyšná Pisaná | Vyšný Komárnik | Vyšný Mirošov | Vyšný Orlík | Železník | Želmanovce Rozdelenie.html Rozdelenie Rozdelenie je deľba, podelenie, rozčlenenie, roztriedenie, zatriedenie, zoskupenie podľa určitých znakov, kritérií a pod., klasifikácia, zadelenie, rozvrstvenie, rozloženie. Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Tento článok je zatiaľ tzv. "výhonok". Text môžeš doplniť alebo zmeniť, keď hore klikneš na záložku "upraviť". Rozvod_OHC_e979.html Rozvod OHC Rez hlavou valca s rozvodom 2xOHC. Rozvod OHC je typ ventilového rozvodu piestového spaľovacieho motora, pri ktorom je okrem ventilu v hlave valcov umiestnený aj vačkový hriadeľ. Označenie rozvodu pochádza z anglického názvu Overhead Camshaft. Medzi vačkou a ventilom je zvyčajne vložené iba zdvihátko valcovitého tvaru. Rozvod tak obsahuje malý počet súčiastok vhodného tvaru čo zabezpečuje jeho vysokú tuhosť. Zároveň v porovnaní s rozvodom OHV menší počet súčiastok a zároveň menšia hmota vykonáva nepriznivý vratný pohyb, ktorý sa prejavuje zotrvačnými silami. Nevýhodou rozvodu je komplikovanejšia konštrukcia hlavy valcov. Výhody OHC rozvodov však prevažujú a preto je v súčasnosti typický pre moderné spaľovacie motory určené pre pohon automobilov. Pohon rozvodu Pohon rozvodu môže byť riešený: * ozubeným remeňom * reťazou * zriedkavejšie ozubeným prevodom. * výnimočne kráľovským hriadeľom - s dvoma pármi kužeľových, alebo skrutkových súkolesí Pohon musí byť riešený tak, aby umožnil presné nastavenie vzájomnej pozície kľukového a vačkového hriadeľa a aby sa počas prevádzky motora toto nastavenie nezmenilo. Preto musí byť riešený prevodom s tvarovým stykom. V žiadnom prípade by nemohol byť na pohon použitý napr. klinový remeň! Pretože sa rozvod OHC používa najmä u štvortaktných motorov, prevodový pomer pohonu je 2:1. Vačkový hriadeľ sa otáča 2x pomalšie ako kľukový, pretože štvortaktný motor vykoná jeden pracovný cyklus za dve otáčky kľukového hriadeľa. Pohon ozubeným prevodom je zriedkavý, pretože pri uvedenom prevodovom pomere, a vzdialenosti osí oboch hriadeľov musí byť prevod riešený vloženými ozubenými kolesami, ktoré zvyšujú hmotnosť rozvodu. V súčasnosti je najčastejšie volená alternatíva s ozubeným rozvodovým remeňom, ktorý má nízku hmotnosť, pričom vývoj nových materiálov zabezpečuje jeho vysokú životnosť. OHC versus DOHC (2xOHC) Základný koncept rozvodu OHC je jeden vačkový hriadeľ na hlavu valcov (Pri vidlicových motoroch sú hlavy dve a teda aj dva vačkové hriadele). Ventily, ktoré sú minimálne dva na jeden valec sú umiestnené v rade, nad ktorý sa umiestni vačkový hriadeľ. V prípade iného umiestnenia ventilov je možné použiť vložené vahadlá, alebo umiestniť ventily do dvoch radov a použiť dva vačkové hriadele. V prípade väčšieho počtu ventilov na jeden valec (3, 4, 5) je použitie druhého vačkového hriadeľa nevyhnutné. Takéto riešenie sa potom označuje DOHC, alebo 2xOHC t.j. dva vačkové hriadele v hlave valca. Rozumenie_bytiu.html Rozumenie bytiu rozumenie bytiu je u Heideggera: jedna zo základných čřt tubytia (pobytu vo svete). Pobytu vo svete ide o jeho vlastné bytie, takže tomuto bytiu už vždy dajakým spôsobom rozumie, pričom horizontom tohto rozumenia je v základe čas a časovosť pobytu. Rozumenie bytiu sa preukazuje už v bežnej podobe pýtania sa (pri formulácii Čo je to…? Heideggerov dôraz na význam rozumenia bytiu sa stal podnetom pre vznik a rozvoj novodobej hermeneutiky. Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Tento článok z Filitu potrebuje upraviť, pridať interwiki a kategórie. Po jeho úprave prosím odstráňte šablónu {{filit na úpravu}}. Pozri aj rozumenie rozumenie bytiu Rozmery_diskov_a_pneumatík_áut_Škoda_ea59.html Rozmery diskov a pneumatík áut Škoda | Rok | Štandardný | Štandardný | Počet, obvod a | Model | výroby | rozmer | rozmer | dĺžka skrutiek | ET | | pneumatík | diskov | | 105, 120, | 1983 - | 165/70 R14 | 4,5J × 13" | 4 × 130 × 85 | 27,5 130 | 1991 | | | | Favorit | 1989 - | 165/70 R13 | 4,5J × 13" | 4 × 98 × 58,5 | 45 | 1993 | | | | | 1993 - | 165/70 R13 | 4,5J × 13" | 4 × 100 × 57 | 38 | 1994 | | | | Forman | 1989 - | 165/70 R13 | 4,5J × 13" | 4 × 98 × 58,5 | 45 Felicia | 1995 - | 165/70 R13 | 4,5J × 13" | 4 × 100 × 57 | 38 | 2000 | (175/60 R14) | | | Felicia | 1996 - | 165/70 R13 | 5,5J × 13" | 4 × 100 × 57 | 36 Pickup | 2000 | (175/60 R14) | | | Felicia | 1998 - | 165/80 R13 | 5,5J × 13" | 4 × 100 × 57 | 36 Fun | 2000 | (175/60 R14) | | | Fabia | 1999 - | 155/80 R13 | 5J × 13" | 5 × 100 × 57 | 35 | | 165/70 R14 | 5J × 14" | 5 × 100 × 57 | 35 | | (175/65 R14) | | | | | 185/60 R14 | 5J × 14" | 5 × 100 × 57 | 43 | | 185/55 R15 | 6J × 15" | 5 × 100 × 57 | 43 | | (195/50 R15) | | | Octavia | 1997 - | 175/80 R14 | 6J × 14" | 5 × 100 × 57 | 38 | | 195/65 R15 | 6J × 15" | 5 × 100 × 57 | 38 Octavia | 1997 - | 205/55 R16 | 6,5J × 16" | 5 × 100 × 57 | 42 RS | | | | | Superb | 2002 - | 205/55 R16 | 6J × 16" | 5 × 112 × 57 | 40 Rozdielnosť.html Rozdielnosť Rozdielnosť alebo rozdiel je odlišnosť, odchylnosť, nejednotnosť a/alebo bytie, trvanie v líšení sa. Pojem rozdielu umožňuje rozlišovanie. Podľa Jamesa Nemôže byť nejaký rozdiel niekde, ktorý by nezapríčinil nejaký rozdiel inde - niet rozdielu v abstraktnej pravde, ktorý by sa nevyjadril v rozdiele konkrétneho faktu a v správaní sa, vyplývajúceho pre niekoho niekde a niekedy z tohto faktu. Pojem rozdielu potrebujeme napríklad pri porovnávaní čísiel rozdielom. Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Rozptyl.html Rozptyl Rozptyl môže byť: * všeobecne: rozptýlenie, difúzia, rozšírovanie do okolia * vo fyzike: * zmena žiarenia (napr. elektromagnetické žiarenie (svetlo), časticové žiarenie) alebo mechanických vĺn (napr. zvuk) pri dopade na rozhraní dvoch prostredí alebo pri prechode prostredím na lúče/toky idúce v rozličných uhloch od pôvodného smeru (prípadne na žiarenie so zmenenou vlnovou dĺžkou), pozri napr. rozptyl (žiarenie), akustický rozptyl, rozptyl seizmických vĺn, rozptyl rádiových vĺn * časť toku žiarenia alebo mechanických vĺn, ktorú nemožno využiť na daný cieľ * v rádiotechnike: * rozličné šírenie elektromagnetických vĺn po dopade na troposféru * rozptyl rádiových vĺn (rozličné šírenie rádiových vĺn dopadajúcich na vodivé telesá, ktorých rozmery sú v porovnaní s vlnovou dĺžkou malé) * v elektrotechnike: skrátene rozptyl transformátora * v štatistike: druh miery variability, pozri rozptyl (štatistika) * vo vojenstve: rôznosť dráh striel v priestore pri jednotlivých streľbách pri zachovaní rovnakých podmienok streľby, pozri rozptyl (strela) Pozri aj * difúzia * disperzia Symbol rozcestia Toto je rozlišovacia stránka — navigačná pomôcka obsahujúca zoznam iných článkov, ktoré by mohli mať rovnaký názov. Ak vás na túto stránku odkázal článok, prosíme Vás, aby ste sa k článku vrátili a opravili v ňom odkaz tak, aby odkazoval priamo na konkrétnu stránku z hore uvedeného zoznamu, ktorú autor článku myslel. Rozhovice.html Rozhovice Rozhovice Základné informácie Postavenie: |obec NUTS 5 (obec): |CZ0531 547808 Kraj (NUTS 3): |Pardubický (CZ053) Okres (NUTS 4): |Chrudim (CZ0531) Obec s rozšírenou pôsobnosťou:| Poverená obec: | Historická krajina: |Čechy Katastrálna výmera: | ? km² Počet obyvateľov: |241 Zemepisná šírka: | Zemepisná dĺžka: | Nadmorská výška: | ? m PSČ: | Základné sídelné | jednotky: | Miestnych častí: | Katastrálne územie: | Adresa | obecného úradu: | Starosta / starostka: | Rozhovice je obec v Česku v okrese Chrudim v Pardubickom kraji. 1. januára 2006 tu žilo 241 obyvateľov, z toho 124 mužov a 117 žien, pričom priemerný vek v obci je 41,1 rokov (muži 39,6 rokov, ženy 42,7 rokov). Tento geografický článok o mieste v Česku je zatiaľ príliš Vlajka Česka krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Pozri aj * Zoznam obcí v Česku Mestá a obce okresu Chrudim Běstvina • Biskupice • Bítovany • Bojanov • Bor u Skutče • Bořice • Bousov • Bylany • Ctětín • Čankovice • České Lhotice • Dědová • Dolní Bezděkov • Dřenice • Dvakačovice • Hamry • Heřmanův Městec • Hlinsko • Hluboká • Hodonín • Holetín • Honbice • Horka • Horní Bradlo • Hošťalovice • Hrochův Týnec • Hroubovice • Chrast • Chroustovice • Chrudim • Jeníkov • Jenišovice • Kameničky • Kladno • Klešice • Kněžice • Kočí • Kostelec u Heřmanova Městce • Krásné • Krouna • Křižanovice • Lány • Leštinka • Libkov • Liboměřice • Licibořice • Lipovec • Lozice • Lukavice • Luže • Míčov-Sušice • Miřetice • Mladoňovice • Morašice • Mrákotín • Nabočany • Načešice • Nasavrky • Orel • Ostrov • Otradov • Perálec • Podhořany u Ronova • Pokřikov • Prachovice • Proseč • Prosetín • Předhradí • Přestavlky • Rabštejnská Lhota • Raná • Ronov nad Doubravou • Rosice • Rozhovice • Řestoky • Seč • Skuteč • Slatiňany • Smrček • Sobětuchy • Stolany • Střemošice • Studnice • Svídnice • Svratouch • Tisovec • Trhová Kamenice • Trojovice • Třemošnice • Třibřichy • Tuněchody • Úherčice • Úhřetice • Vápenný Podol • Včelákov • Vejvanovice • Vítanov • Vojtěchov • Vortová • Vrbatův Kostelec • Všeradov • Vysočina • Vyžice • Zaječice • Zájezdec • Zderaz • Žlebské Chvalovice • Žumberk Rozptýlená_výroba_elektrickej_energie.html Rozptýlená výroba elektrickej energie Rozptýlená výroba elektrickej energie alebo distribuovaná výroba elektrickej energie alebo decentralizovaná výroba elektrickej energie je výroba elektriny z veľkého množstva malých zdrojov energie. V súčasnosti vyrábajú priemyselné krajiny väčšinu svojej elektriny vo veľkých centrálnych výrobniach ako sú uhoľné elektrárne nukleárne reaktory, vodné elektrárne alebo elektrárne na zemný plyn. Tieto elektrárne produkujú veľmi ekonomicky vďaka veľkému objemu produkcie, ale obyčajne prenášajú elektrinu na veľké vzdialenosti. Väčšina elektrární sa takto buduje kvôli viacerým ekonomickým, zdravotným a bezpečnostným, logistickým, enviromentálnym, geografickým a geologickým faktorom. Napríklad uhoľné elektrárne sa stavajú ďaleko od miest, aby sa predišlo nepriaznivým účinkom znečistenia ovzdušia na populáciu. Niektoré uhoľné elektrárne sa budujú blízko uhoľných baní,aby sa minimalizovali náklady na dopravu uhlia. Vodné elektrárne majú svoju produkciu obmedzenú vodným prietokom. Väčšina elektrární je príliš ďaleko na to, aby ich stratové teplo mohlo byť použité na vykurovanie budov. Rozhodujúcou výhodou elektrární s kombinovaným cyklom, ktoré spaľujú zemný plyn, je nízke znečistenie. Nízke znečistenie dovoľuje, aby elektráreň mohla byť umiestnená dostatočne blízko k mestu a použitá na teplárenské vykurovanie a chladenie. Iný prístup prestavuje distribuovaná výroba. Redukuje množstvo energie, ktorá sa stráca pri prenose elektriny, pretože sa vyrába veľmi blízko miesta, kde sa spotrebúva, dokonca možno v tej istej budove. Toto tiež umožňuje redukovať veľkosť a počet vedení. Typické distribuované zdroje vo zvýhodnenom tarifnom pásme majú nízke nároky na údržbu, malú mieru znečistenia a vysokú účinnosť. V minulosti na dosiahnutie týchto vlastností boli potrební samostatní riadiaci inžinieri na zníženie znečistenia a veľké, komplexné elektrárne ich museli platiť. Moderné podružné systémy sú schopné zabezpečiť tieto vlastnosti automatizovaným chodom a čistými palivami ako sú slnečné svetlo, vietor a zemný plyn. Toto znižuje veľkosť elektrárne, ktorá je ešte schopná produkovať zisk. Zdroje rozptýlenej výroby Zdroje rozptýlenej výroby technológie na výrobu energie v malom (zvyčajne v rozsahu od 3 kW do 10,000 kW) používané ako alternatíva alebo podpora tradičných energetických systémov. Obvyklý problém rozptýlených generátorov je ich vysoká cena. Jedinou výnimkou je pravdepodobne malá vodná elektráreň. Dobre navrhnutá elektráreň má takmer nulové náklady na údržbu a produkuje užitočnú energiu mnoho rokov. Jeden z obľúbených zdrojov je solárny panel na strechách budov. Náklady na výrobu sú od € 0,63 do 1,28/W (2007|, pomocné zariadenia a inštalácia zvyšujú cenu na € 4,16 až € 4,80 (2007).^ Toto je, po zohľadnení inflácie, porovnateľné s nákladmi na uhoľnú elektráreň , ktoré sú € 0,372 až € 0,579/W (1979. ^^ Jadrová elektráreň má vyššie náklady - € 1,4 až € 3,83/W (2007). ^ Pri väčšine solárnych panelov sú ale problémy s ich vyradením, pretože solárne články obsahujú elektronické odpady s obsahom ťažkých kovov (CdTe a CIGS) a je nutné ich recyklovať. Plusom je, že na rozdiel od uhoľných a jadrových elektrární pri nich nie sú žiadne náklady na palivo, žiadne znečistenie, nebezpečenstvo pri ťažení ani žiadne problémy s prevádzkou. Solárne panely majú tiež malú využiteľnosť čo sa týka doby prevádzky počas dňa. Špičkový výkon produkujú počas poludnia. Priemerná doba využitia je potom 20%. Ďalší populárny zdroj sú malé veterné turbíny. Majú nízke nároky na údržbu a málo znečisťujú. Náklady na výstavbu na watt sú vyššie ako pri veľkých elektrárňach (€ 0,51/W, 2007), s výnimkou mimoriadne veterných oblastí. Veterné veže a generátory majú značné náklady na poistenie proti prudkým vetrom, ale na druhej strane dobrú bezpečnosť prevádzky. Vietor má tiež tendenciu dopĺňať sa so solárnou energiou; počas dní kedy nie je slnko býva vietor a naopak. Veľa rozptýlených výrobní kombinuje veternú a solárnu energiu ako napríklad Slippery Rock University, ktorá môže byť monitorovaná online. Kogenaračné zdroje rozptýlenej výroby používajú mikroturbíny spaľujúce zemný plyn alebo spaľovacie motory na pohon generátorov. Horúci vzduch sa potom používa na vykurovanie priestorov, ohrev vody alebo pohon absorbčného chladenia.^ pre klimatizáciu. Čisté palivo spôsobuje iba malé znečistenie. Jednotlivé koncepty v súčasnosti dosahujú rôznu spoľahlivosť, niektoré značky majú veľmi nízke náklady na údržbu, iné sú neakceptovateľné. Kogeneračné jednotky sú tiež drahšie po prepočte na watt ako centrálne generátory. Sú populárne najmä preto, že väčšina budov spaľuje palivá a kogeneračné jednotky sú schopné lepšie zužitkovať palivo. Niektoré väčšie inštalácie využívajú kombinovaný cyklus výroby. Tento obyčajne pozostáva zo vzduchovej turbíny, ktorej výfuk ohrieva vodu pre parnú turbínu v rankinovom cykle. Kondenzátor parného cyklu poskytuje teplo na vykurovanie priestorov alebo pre absorbčný chladič. Elektrárne s kombinovaným cyklom majú najvyššie tepelné účinnosti, často prekračujúce 85%. V krajinách s rozvodom stlačeného vzduchu môžu byť malé turbíny použité na privedenie stlačeného vzduchu na úroveň obytných oblastí. Vo Veľkej Británii, kde sa takýto systém inštaluje by malo pribudnúť 2-4 GW. (Treba poznamenať, že energia na vyrobenie stlačeného vzduchu je vyrábaná na inom mieste – táto metóda len jednoducho distribuuje energiu inou cestou) Spôsoby výroby energie Systémy rozptýlenej výroby energie zahŕňajú nasledujúce spôsoby výroby energie. * Kombinovaný tepelný cyklus (CHP) * Palivové články * Micro combined heat and power (MicroCHP) * Mikroturbíny * Fotovoltaické systémy * spaľovacie motory * Malé veterné elektrárne * Stirlinove motory Komunikácia pri systémoch rozptýlenej výroby * IEC 61850-420 je v príprave ako časť noriem IEC 61850, ktoré sa zaoberajú kompletným modelom objektov tak ako si to vyžadujú systémy rozptýlenej výroby. Používa komunikačné služby namapované na MMS tak ako pri norme IEC 61850-8-1. * OPC sa tak isto používa na komunikáciu medzi rôznymi entitami systémov rozptýlenej výroby. Pozri tiež Šablóna:Portal Šablóna:Portal * Automatické odpočty elektromerov * autonómne budovy * Základné pásmo denného diagramu spotreby * Kogenerácia (kombinovaná výroba tepla a elektriny ) * Demand response * Distribúcia elektrickej energie * Elektrická energia * Elektrický generátor * Distribúcia elektriny * Výroba elektriny * Trh s elektrinou * Obchodovanie s elektrinou * Riadenie dopytu po energii * Zvýhodnená tarifa * vodíková stanica * Budúci rozvoj energie * Mikrovýroba * Mikroturbína * Sieťové meranie * Automatizácia silnoprúdového systému * Obnoviteľná energia * Inteligentný merač * Solar Guerrilla * Systém energeticky sebestačnej komunity * Trigenerácia * Utility submeter * Vozidlo na sieťovú energiu * Virtuálna elektráreň Referencie 1. ↑ Solar panel production costs 2. ↑ Osti 1979 3. ↑ Coal power plants future 4. ↑ How much? 5. ↑ Cogeneration with absorptive chiller Externé odkazy * Decentralized Power as Part of Local and Regional Plans * IEEE P1547 Draft Standard for Interconnecting Distributed Resources with Electric Power Systems * Gas-Fired Distributed Energy Resource Technology Characterizations * World Alliance for Decentralized Energy * Biofuels and 2OC pressure energy recovery * DER Rozdielny.html Rozdielny Rozdielny je majúci odlišné, iné vlastnosti, odchylný, odlišný, odchodný, nerovnaký, inakší, iný. Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Tento článok je zatiaľ tzv. "výhonok". Text môžeš doplniť alebo zmeniť, keď hore klikneš na záložku "upraviť". Rozkoš_(okres_Znojmo)_4f65.html Rozkoš (okres Znojmo) Rozkoš (okres Znojmo) Základné informácie Postavenie: |obec NUTS 5 (obec): |CZ0627 594733 Kraj (NUTS 3): |Juhomoravský (CZ062) Okres (NUTS 4): |Znojmo (CZ0627) Obec s rozšírenou pôsobnosťou:| Poverená obec: | Historická krajina: |Morava Katastrálna výmera: | ? km² Počet obyvateľov: |173 Zemepisná šírka: | Zemepisná dĺžka: | Nadmorská výška: | ? m PSČ: | Základné sídelné | jednotky: | Miestnych častí: | Katastrálne územie: | Adresa | obecného úradu: | Starosta / starostka: | Rozkoš (okres Znojmo) je obec v Česku v okrese Znojmo v Juhomoravskom kraji. 1. januára 2006 tu žilo 173 obyvateľov, z toho 79 mužov a 94 žien, pričom priemerný vek v obci je 44,4 rokov (muži 42,2 rokov, ženy 46,2 rokov). Tento geografický článok o mieste v Česku je zatiaľ príliš Vlajka Česka krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Pozri aj * Zoznam obcí v Česku Mestá a obce okresu Znojmo Bantice • Běhařovice • Bezkov • Bítov • Blanné • Blížkovice • Bohutice • Bojanovice • Borotice • Boskovštejn • Božice • Břežany • Citonice • Ctidružice • Čejkovice • Čermákovice • Černín • Damnice • Dobelice • Dobřínsko • Dobšice • Dolenice • Dolní Dubňany • Dyjákovice • Dyjákovičky • Dyje • Džbánice • Grešlové Mýto • Havraníky • Hevlín • Hluboké Mašůvky • Hnanice • Hodonice • Horní Břečkov • Horní Dubňany • Horní Dunajovice • Horní Kounice • Hostěradice • Hostim • Hrabětice • Hrádek • Hrušovany nad Jevišovkou • Chvalatice • Chvalovice • Jamolice • Jaroslavice • Jevišovice • Jezeřany-Maršovice • Jiřice u Miroslavi • Jiřice u Moravských Budějovic • Kadov • Korolupy • Kravsko • Krhovice • Křepice • Křídlůvky • Kubšice • Kuchařovice • Kyjovice • Lančov • Lechovice • Lesná • Lesonice • Litobratřice • Lubnice • Lukov • Mackovice • Mašovice • Medlice • Mikulovice • Milíčovice • Miroslav • Miroslavské Knínice • Morašice • Moravský Krumlov • Našiměřice • Němčičky • Nový Šaldorf-Sedlešovice • Olbramkostel • Olbramovice • Oleksovice • Onšov • Oslnovice • Pavlice • Petrovice • Plaveč • Plenkovice • Podhradí nad Dyjí • Podmolí • Podmyče • Práče • Pravice • Prokopov • Prosiměřice • Přeskače • Rešice • Rozkoš • Rudlice • Rybníky • Skalice • Slatina • Slup • Stálky • Starý Petřín • Stošíkovice na Louce • Strachotice • Střelice • Suchohrdly u Miroslavi • Suchohrdly • Šafov • Šanov • Šatov • Štítary • Šumná • Tasovice • Tavíkovice • Těšetice • Trnové Pole • Trstěnice • Tulešice • Tvořihráz • Uherčice • Újezd • Únanov • Valtrovice • Vedrovice • Velký Karlov • Vémyslice • Vevčice • Višňové • Vítonice • Vracovice • Vranov nad Dyjí • Vranovská Ves • Vratěnín • Vrbovec • Výrovice • Vysočany • Zálesí • Zblovice • Znojmo • Želetice • Žerotice • Žerůtky Rozložná.html Rozložná Rozložná Erb | Vlajka | Mapa Rozložná Základné údaje Kraj: |Košický Okres: |Rožňava Región: | Poloha: |00° 00' 00" s. š. |00° 00' 00" v. d. Nadmorská výška: |m n.m. Rozloha: |km² Počet obyvateľov: |200 (31.12.2004) Hustota obyvateľstva: |obyvateľ(ov)/km^2 Nacionále Štatistická územná |526193 jednotka: | EČV: |RV PSČ: |049 32 (pošta Štítnik) Telefónna predvoľba: | Oficiálne adresy Adresa obecného úradu: | E-mail: | Telefón: | Fax: | Politika Starosta: | Zdroje údajov Mestská a obecná štatistika SR (SŠÚ), http://obce.info Rozložná je obec na Slovensku v okrese Rožňava. Externé odkazy * Rozložná Tento geografický článok o mieste na Slovensku je zatiaľ Vlajka Slovenska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Mestá a obce okresu Rožňava (2+60) 31.12.2003 Ardovo | Betliar | Bohúňovo | Bôrka | Brdárka | Bretka | Brzotín | Čierna Lehota | Čoltovo | Čučma | Dedinky | Dlhá Ves | Dobšiná | Drnava Gemerská Hôrka | Gemerská Panica | Gemerská Poloma | Gočaltovo | Gočovo Hanková | Henckovce | Honce | Hrhov | Hrušov | Jablonov nad Turňou Jovice | Kečovo | Kobeliarovo | Koceľovce | Kováčová | Krásnohorská Dlhá Lúka | Krásnohorské Podhradie | Kružná | Kunova Teplica | Lipovník | Lúčka Markuška | Meliata | Nižná Slaná | Ochtiná | Pača | Pašková | Petrovo Plešivec | Rakovnica | Rejdová | Rochovce | Roštár | Rozložná | Rožňava Rožňavské Bystré | Rudná | Silica | Silická Brezová | Silická Jablonica Slavec | Slavoška | Slavošovce | Stratená | Štítnik | Vlachovo | Vyšná Slaná Rozmarín_lekársky.html Rozmarín lekársky Vedecká klasifikácia Doména Eukaryoty Ríša (regnum) Rastliny Vegetabilia Podríša (subregnum) Zelené Viridiplantae, Chlorobionta Vývojová línia Cievnaté Tracheophyta Vývojová vetva Semenné Spermatophyta Oddelenie magnóliorasty Magnoliophyta Trieda (classis) mognólie Magnoliopsida Podtrieda (subclassis) astrové Asteridae Rad (ordo) hluchavkotvaré Lamiales Čeľaď (familia) hluchavkovité Lamiaceae Rod (genus) Rozmarín Rosmarinus Druh (species) Rozmarín lekársky Rosmarinus officinalis Vedecký názov ' Linné Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku Rozmarín lekársky (Rosmarinus officinalis) je vždyzelený poloker z čeľade hluchavkovité (Lamiaceae). Pôvod mena Pomenovanie Rozmarín pochádza z latinského ros marinus v preklade ros - rosa, marinus - morský, čiže morská rosa. Rozšírenie Rastie v južnej a strednej Európe, ako divorastúca bylina. Na Slovensku sa zvykne pestovať v záhradách a kvetináčoch. Zimu neznáša. Vzhľad Je to krík s čiarkovitými, kožovitými a na vrchnej strane bieloplstnatými listami. V pazuchách listov sú nakopené do vidlíc bledomodré, pyskovité kvety, ktoré majú iba dve tyčinky. Plody sú tvrdky. Kvitne od júna do augusta. Využitie Zbiera sa list (Folium rosmarine, Folium roris marini), ktorý sa strhá z odrezaných konárov a suší sa. Vo farmácii sa z nej pripravujú galenické prípravky (nálevy, liečivé čaje, masti, náplasti) a získava sa silica (Oleum rosmarini). Silica sa používa aj vo voňavkárskom a v kozmetickom priemysle (výroba kolínskej vody atď.) Čerstvé prúty bývajú odpradávna slávnostnou ozdobou svadobčanov. Vlastnosti Listy obsahujú až 2% silice, triesloviny, živicu, horčinu a iné. Má ostrú, gáforovú chuť a silnú aromatickú vôňu. Droga je účinná proti nadúvaní, podporuje trávenie a prudko dráždi pokožku. Neodporúča sa používať drogu na liečenie bez lekárskeho dozoru. Iné projekty * Commons * Wikidruhy * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému * Spolupracuj na Wikispecies Wikidruhy ponúka informácie na tému Rozvíjajúce_vyučovanie.html Rozvíjajúce vyučovanie Vyučovanie rozvíjajúce vyučovanie rozvíjajúce je vyučovanie zamerané na podporu rozvoja všetkých stránok osobnosti žiaka. Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Tento článok z Filitu potrebuje upraviť, pridať interwiki a kategórie. Po jeho úprave prosím odstráňte šablónu {{filit na úpravu}}. Pozri aj vyučovanie cvičenie vo vyučovaní didaktika formy vyučovania Rozbuška.html Rozbuška Rozbuška je pyrotechnický iniciátor určený na vytvorenie detonačnej vlny a iniciáciu trhavín. Môže byť, podľa určenia, rôznej konštrukcie a vzhľadu, ale takmer vždy obsahuje náplň traskavín. Podľa určenia sa rozbušky delia na priemyslové a špeciálne. Priemyslové rozbušky sa používajú pri trhacích a dobívacích prácach v baníctve, pri odstreloch v kameňolomoch a podobne. Špeciálne rozbušky sa používajú predovšetkým vo vojenskej munícii. Podľa spôsobu aktivácie sa rozbušky rozdeľujú na: * rozbušky zážihové - reagujú na teplo a plameň, iniciujú sa zápalnicou, roznetkou alebo elektrickým palníkom. Prevážna väčšina priemyslových rozbušiek sú rozbušky zážihové. * rozbušky nápichové - reagujú na nápich ostrým predmetom - ihlou * rozbušky nározové - reagujú na náraz, úder * rozbušky pneumatické - reagujú na teplo vznikajúce prudkým stlačením vzduchu Konštrukcia Konštrukcia priemyslovej rozbušky Vľavo rozbuška pre zápalnicu, uprostred elektrická, vpravo elektrická s oneskorením 1. - dutinka rozbušky 2. - poistka - zabraňuje uvoľneniu traskaviny a tvorí doraz pre zápalnicu 3. - fólia alebo mlynársky hodváb - zabraňuje vypadávaniu traskaviny 4. - traskavina (primárna náplň) 5. - trhavina, pentrit alebo tritol (sekundárna náplň) 6. - kumulatívna dutina - zvyšuje iniciačnú schopnosť rozbušky 7. - prívodné vodiče 8. - tesnenie a dutinka elektrickej pilule 9. - elektrická pilula 10. - teleso oneskorovača 11. - oneskorovacia zlož Elektrická pilula (9) môže byť nahradená odporovým mostíkom umiestneným priamo v primárnej náplni traskaviny (4). Primárnu náplň priemyslovej rozbušky tvorí typicky 0,15-0,25 gramu zmesy 94% traskavej ortuti a 6% azidu strieborného alebo rovnaké množstvo zmesy azidu olovnatého a tricinátu a sekundárnu náplň tvorí 0,75 gramu tritolu alebo pentritu, prípadne ich zmes. Rôzny výrobcovia používajú rôzne primárne a sekundárne náplne, ale celková hmotnosť výbušnín v jednej rozbuške len zriedka prekročí dva gramy. Trhavina i traskavina sa do rozbušky laboruje spravidla lisovaním. Prakticky každý výrobca má vytvorené vlastné, rokmi odskúšané a overené postupy, technológie a konštrukčné riešenia. Vývoj v tejto oblasti je veľmi pomalý, objavujú sa nové riešenia, ale mnohé osvedčené postupy a konštrukcie boli vypracované často ešte pred prvou svetovou vojnou a dodnes sa skoro nezmenili, hoci sa už robia na moderných zariadeniach. Existujú aj rozbušky bez obsahu traskavín, nazývané EWD - Exploding Wirebridge Detonator. Princíp je založený na veľmi rýchlom odparení tenkého kovového vodiča (obvykle platinového vlákna s priemerom okolo 0,05 mm a dĺžkou 1 mm) elektrickým impulzom veľkej intenzity (napätie rádu kV, prúd rádu kA). Expandujúce pary kovu vytvárajú dostatočný tepelný a mechanický impulz pre iniciáciu trhavín. Používajú sa napríklad v konštrukcii jadrových zbraní, pretože umožňujú veľmi presné časovanie okamihu iniciácie, typické oneskorenie detonácie EWD je menej ako 0,1 mikrosekundy, rozbušky klasickej konštrukcie majú oneskorenie detonácie až desiatky milisekúnd. Súčasne je tento spôsob iniciácie veľmi bezpečný, pretože v prípade, že sa na EWD rozbušku dostane menšie napätia, tepelné pôsobenie drobného vlákna je úplne nedostatočné, aby iniciovalo trhavinu teplom, a to aj v prípade, že sa roztaví. V niektorých prípadoch sa miesto vlákna používa tenká kovová fólia. Zdokonalením princípu EWD je rozbuška, ktorá využíva energiu explozívne odpareného vlákna alebo fólie na urýchlenie malého disku (priemer ~ 1mm) z tenkého izolačného materiálu (plastovej fólie, napríklad z Mylaru alebo Kaptonu). Vodivý materiál môže byť naparený aj priamo na disku. Efektivita premeny elektrickej energie na kinetickú energiu letiaceho disku je veľmi vysoká, údajne 20-40%. Disk je urýchlený na veľmi vysokú rýchlosť a iniciuje trhavinu nárazom. Účinnosť iniciácie trhaviny nárazom disku je vyššia, ako v prípade iniciácie expandujúcimi parami explozívne odpareného vlákna (je iniciovaný väčší objem trhaviny a vhodnejším spôsobom). Súčasne je rozbuška výrazne bezpečnejšia proti nežiadúcej iniciácii, pretože vlákno je mimo dotyk s trhavinou, takže nehrozí ani nebezpečenstvo iniciácie statickou elektrinou - preskokom iskry medzi prívodnými vodičmi. Rozdiel_množín.html Rozdiel množín Rozdiel množín A a B V matematike sa ako rozdiel dvoch množín označuje množina obsahujúce všetky prvky, ktoré sa nachádzajú v prvej z týchto množín a nenachádzajú sa v druhej v množín. Rozdiel množín A a B sa označuje symbolom A - B, prípadne A \ B. Formálny zápis: x \in A - B \Leftrightarrow (x \in A \and x \notin B) Rozdiel nie je komutatívny, ani asociatívny. Tento článok je zatiaľ tzv. "výhonok". Text môžeš doplniť alebo zmeniť, keď hore klikneš na záložku "upraviť". Roztoky_u_Semil_b0b9.html Roztoky u Semil Roztoky u Semil Základné informácie Postavenie: |obec NUTS 5 (obec): |CZ0514 577481 Kraj (NUTS 3): |Liberecký (CZ051) Okres (NUTS 4): |Semily (CZ0514) Obec s rozšírenou pôsobnosťou:| Poverená obec: | Historická krajina: |Čechy Katastrálna výmera: | ? km² Počet obyvateľov: |135 Zemepisná šírka: | Zemepisná dĺžka: | Nadmorská výška: | ? m PSČ: | Základné sídelné | jednotky: | Miestnych častí: | Katastrálne územie: | Adresa | obecného úradu: | Starosta / starostka: | Roztoky u Semil je obec v Česku v okrese Semily v Libereckom kraji. 1. januára 2006 tu žilo 135 obyvateľov, z toho 67 mužov a 68 žien, pričom priemerný vek v obci je 47,3 rokov (muži 44,7 rokov, ženy 50,0 rokov). Tento geografický článok o mieste v Česku je zatiaľ príliš Vlajka Česka krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Pozri aj * Zoznam obcí v Česku Mestá a obce okresu Semily Bělá • Benecko • Benešov u Semil • Bozkov • Bradlecká Lhota • Bukovina u Čisté • Bystrá nad Jizerou • Čistá u Horek • Háje nad Jizerou • Harrachov • Holenice • Horka u Staré Paky • Horní Branná • Hrubá Skála • Chuchelna • Jablonec nad Jizerou • Jesenný • Jestřabí v Krkonoších • Jilemnice • Kacanovy • Karlovice • Klokočí • Košťálov • Kruh • Ktová • Levínská Olešnice • Libštát • Lomnice nad Popelkou • Loučky • Martinice v Krkonoších • Mírová pod Kozákovem • Modřišice • Mříčná • Nová Ves nad Popelkou • Ohrazenice • Olešnice • Paseky nad Jizerou • Peřimov • Poniklá • Přepeře • Příkrý • Radostná pod Kozákovem • Rakousy • Rokytnice nad Jizerou • Roprachtice • Rovensko pod Troskami • Roztoky u Jilemnice • Roztoky u Semil • Semily • Slaná • Stružinec • Studenec • Svojek • Syřenov • Tatobity • Troskovice • Turnov • Veselá • Víchová nad Jizerou • Vítkovice • Všeň • Vyskeř • Vysoké nad Jizerou • Záhoří • Žernov Rozhodnuteľnosť.html Rozhodnuteľnosť Rozhodnuteľnosť je možnosť konečným počtom operácií zistiť, či je akákoľvek formula skúmanej teórie v danom systéme dokázateľná (pravdivá). Rozhodnuteľný je napríklad výrokový kalkul a formalizovaná aristotelova sylogistika. Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Rozpúšťadlo.html Rozpúšťadlo Rozpúšťadlo je tekutá fáza (kvapalina, plyn, alebo plazma), ktorá rozpúšťa pevnú, kvapalnú alebo plynnú látku za vzniku roztoku. Najbežnejšie rozpúšadlo v každodennom živote je voda. Z ostatných bežne užívaných rozpúsťadiel sú to najmä organické rozpúsťadlá. Zvyčajne majú rozpúšťadlá nízku teplotu varu a ľahko sa odparujú, alebo môžu byť oddestilované, pričom zanechajú rozpustenú látku. Rozpúšťadlá by nemali reagovať s rozpustenými zlúčeninami, maly by byť inertné. Rozpúšťadlá môžu byť tiež použité na extrakciu rozpustených zložiek zo zmesi. Najbežnejším príkladom je príprava kávy alebo čaju pomocou horúcej vody. Rozpúšťadlá sú zvyčajne číre a bezfarebné kvapaliny a väčšina má charakteristický zápach. Koncentrácia roztoku je množstvo rozpustenej látky v určitom množstve rozpúsťadla. Rozpustnosť je najväčšie množstvo určitej látky, ktoré je možné rozpustiť v určitom rozpúšťadle za danej teploty. Organické rozpúšťadlá sa využívajú najmä na chemické čistenie (napr. tetrachlóretylén), ako riedidlá do farieb (napr. toluén, terpentín), ako odlakovače na nehty, rozpúšťadlá na lepidlá (acetón, metylacetát, etylacetát), na odstraňovanie škvŕn (hexán, petroléter), v čistiacich prostriedkoch, parfémoch (etanol) a v chemickej syntéze. Polárnosť, rozpustnosť, miešateľnosť Rozpúšťadlá a rozpúšťan látky rozdeľujeme na polárne (hydrofilné) a nepolárne (lipofilné). Polarita je merateľná ako dielektrická konštanta alebo dipólový moment zlúčeniny. Polárnosť rozpúšťadla rozhoduje o tom aké typy chemických zlúčenín dokáže rozpustiť a s akými inými rozpúšťadlami alebo kvapalnými zlúčeninami je miešateľné. Zvyčajne polárne rozpúšťadlá najlepšie rozpúšťajú plárne zlúčeniny a nepolárne rozpúšťadlá najlepšie rozpúšťajú nepolárne zlúčeniny - "Rovnaké sa rozpúšťa v rovnakom". silne polárne zlúčeniny, napríklad anorganické soli (napr. kochynská soľ) alebo cukry (napr. sacharóza) sa rozpúšťajú iba v silne polárnych rozpúšťadlách ako je voda a naopak výrazne nepolárne zlúčeniny ako oleje a vosky len v nepolárnych rozpúšťadlách ako je hexán. Obdobne voda nieje miešateľná s hexánom a aj keď sú dobre premiešané, rýchlo sa rozdelia do samostatných vrstiev. Protické a aprotické rozpúšťadlá Polárne rozpúšťadlá je možné ďalej rozdeliť na polárne protické a polárne aprotické rozpúšťadlá. Voda, etanol a kyselina octová sú príklady protických rozpúšťadiel. Polárnym aprotickým rozpúšťadlom je napríklad acetón. V organickej chémii pri nukleofilnej substitúcii preferujú aprotické rozpúšťadlá mechanizmus SN a protické rozpúšťadlá SN reakčný mechanizmus. Teplota varu Ďalšou dôležitou vlastnosťou rozpúšťadiel je ich teplota varu. Táto určuje rýchlosť vyparovania. Malé množstvá nízko vrúcich rozpúšťadiel ako dietyléter, dichlórmetán alebo acetón sa vyparia za pár sekúnd už za izbovej teploty, kým vyššie vrúce rzpúšťadlá ako voda alebo dimetylsulfoxid vyžadujú vyššie teploty, prúd vzduchu alebo vákuum, aby sa rýchlo odparili. Voda je v tomto ohľade výnimočná, preotže väčšina zlúčenín o podobnej veľkosti molekuly sa vyparuje pri veľmi nízkych teplotách. Táto výnimka je spôsobená kohéznosťou, teda, pri vyšších teplotách sa viacero molekúl zoskupí a vyparí sa ako celok, ktorý sa správa ako väčšia molekula. Hustota Väčšina organických rozpúšťadiel má menšiu hustotu ako voda, čo znamená, že sú ľahšie a vytvárajú oddelenú fázu na hladine vody. Dôležitou výnimkou sú mnohé halogénované rozpúšťadlá ako dichlórmetán alebo chloroform, ktoré poklesnú na dno a voda ostane ako horná vrstva. Je dôležité na toto pamätať pri rozdeľovaní chemickej zlúčeniny medzi dvoma rozpúšťadlami v rozdeľovacom lieviku pri chemických syntézach. Molekulové interakcie Rozpúšťadlo interaguje rôznymi spôsobmi s rozpustenou látkou a tým stabilizuje roztok. Najbežnejšie z týchto interakcií sú pomerne slabé Van der Waalsove interakcie (indukované dipólové iterakcie, silnejšie interakcie dipól-dipól a ešte silnejšie vodíkové väzby. Tabuľka vlastností bežných rozpúšťadiel Rozpúšťadlá sú zoskupené do skupín nepolárne, polárne aprotické a plárne protické a zoradené podľa rastúcej polárnosti. Polárnosť je udaná dielektrickou konštantou. Hustota nepolárnych rozpúšťadiel ktoré majú väčšiu hustotu ako voda je vyznačená hrubo. | | | Dielektrická | | |Teplota|konštanta ?? (Použi| Rozpúšťadlo | Chemický vzorec | varu |tabuľky uvedené na | Hustota | | |konci článku, sú v | | | | angličtine) | Nepolárne rozpúšťadlá Hexán |CH-CH-CH-CH-CH-CH| 69 °C | 2.0 | 0.655 | | | | g/ml Benzén | CH | 80 °C | 2.3 | 0.879 Toluén | CH-CH |111 °C | 2.4 | 0.867 Dietyléter | CHCH-O-CH-CH | 35 °C | 4.3 | 0.713 Chloroform | CHCl | 61 °C | 4.8 | 1.498 Ethyl acetát | CH-C(=O)-O-CH-CH | 77 °C | 6.0 | 0.894 Dichlórmetán | CHCl | 40 °C | 9.1 | 1.326 Polárne aprotické rozpúšťadlá 1,4-Dioxán | /-CH-CH-O-CH-CH-O-\ |101 °C | 2.3 | 1.033 Tetrahydrofurán | /-CH-CH-O-CH-CH-\ | 66 °C | 7.5 | 0.886 (THF) | | | | g/ml Acetón | CH-C(=O)-CH | 56 °C | 21 | 0.786 Acetonitril | CH-C≡N | 82 °C | 37 | 0.786 (MeCN) | | | | g/ml Dimetylformamid | H-C(=O)N(CH) |153 °C | 38 | 0.944 (DMF) | | | | g/ml Dimetylsulfoxid | CH-S(=O)-CH |189 °C | 47 | 1.092 (DMSO) | | | | g/ml Polárne protické rozpúšťadlá Kyselina octová | CH-C(=O)OH |118 °C | 6.2 | 1.049 n-butanol | CH-CH-CH-CH-OH |118 °C | 18 | 0.810 Izopropanol | CH-CH(-OH)-CH | 82 °C | 18 | 0.785 Propán-1-nol | CH-CH-CH-OH | 97 °C | 20 | 0.803 Etanol | CH-CH-OH | 79 °C | 24 | 0.789 Metanol | CH-OH | 65 °C | 33 | 0.791 Kyselina mravčia| H-C(=O)OH |100 °C | 58 |1.21 g/ml Voda | H-O-H |100 °C | 80 | 1.000 Iné projekty * Commons * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Externé odkazy Odkazy na tabuľky rozpúšťadiel * Tabuľka Vlastnosti bežných organických rozpúšťadiel (en) * Tabuľka a text Prednáška z organickej chémie (en) * Tabuľky Vlastnosti a toxicita organických rozpúšťadiel (en) * Tabuľka miešateľnosti Phenomex tabľka miešateľnosti rozpúšťadiel (obsahuje aj údaje o polárnosti) * Tabuľka miešateľnosti GLS tabuľka miešateľnosti rozpúšťadiel (obsahuje dielektrické konštanty) Rozhraní.html Rozhraní Rozhraní Základné informácie Postavenie: |obec NUTS 5 (obec): |CZ0533 578681 Kraj (NUTS 3): |Pardubický (CZ053) Okres (NUTS 4): |Svitavy (CZ0533) Obec s rozšírenou pôsobnosťou:|Svitavy Poverená obec: |Svitavy Historická krajina: |Morava Katastrálna výmera: | ? km² Počet obyvateľov: |335 Zemepisná šírka: | Zemepisná dĺžka: | Nadmorská výška: | ? m PSČ: | Základné sídelné | jednotky: | Miestnych častí: | Katastrálne územie: | Adresa | obecného úradu: | Starosta / starostka: | Rozhraní je obec v Česku v okrese Svitavy v Pardubickom kraji. 1. januára 2006 tu žilo 335 obyvateľov, z toho 174 mužov a 161 žien, pričom priemerný vek v obci je 42,0 rokov (muži 39,9 rokov, ženy 44,3 rokov). Tento geografický článok o mieste v Česku je zatiaľ príliš Vlajka Česka krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Pozri aj * Zoznam obcí v Česku Mestá a obce okresu Svitavy (?+??) Banín | Bělá nad Svitavou | Bělá u Jevíčka | Benátky | Bezděčí u Trnávky  Biskupice | Bohuňov | Bohuňovice | Borová | Borušov | Brněnec | Březina  Březinky | Březiny | Březová nad Svitavou | Budislav | Bystré | Cerekvice nad Loučnou | Čistá | Desná | Dětřichov | Dětřichov u Moravské Třebové  Dlouhá Loučka | Dolní Újezd | Gruna | Hartinkov | Hartmanice | Horky  Horní Újezd | Hradec nad Svitavou | Chmelík | Chornice | Chotěnov  Chotovice | Chrastavec | Janov | Janůvky | Jaroměřice | Jarošov  Javorník | Jedlová | Jevíčko | Kamenec u Poličky | Kamenná Horka | Karle  Koclířov | Korouhev | Koruna | Křenov | Kukle | Kunčina | Květná  Lavičné | Linhartice | Litomyšl | Lubná | Makov | Malíkov | Městečko Trnávka | Mikuleč | Mladějov na Moravě | Morašice | Moravská Třebová  Nedvězí | Nová Sídla | Nová Ves u Jarošova | Oldřiš | Opatov | Opatovec  Osík | Pohledy | Polička | Pomezí | Poříčí u Litomyšle | Příluka | Pustá Kamenice | Pustá Rybná | Radiměř | Radkov | Rohozná | Rozhraní  Rozstání | Rudná | Rychnov na Moravě | Řídký | Sádek | Sebranice  Sedliště | Sklené | Slatina | Staré Město | Stašov | Strakov | Suchá Lhota | Svitavy | Svojanov | Široký Důl | Študlov | Telecí | Trpín  Trstěnice | Tržek | Třebařov | Újezdec | Útěchov | Vendolí | Vidlatá Seč  Víska u Jevíčka | Vítějeves | Vranová Lhota | Vrážné | Vysoká | Želivsko Rozklad_množiny_a.html Rozklad množiny a rozklad množiny A je neprázdny systém P podmnožín množiny A, o ktorom platí: Každý prvok xîA patrí práve do jednej množiny z P. Prvky rozkladu P sa nazývajú triedy rozkladu P. Ľubovoľný prvok triedy sa nazýva reprezentant tejto triedy . Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Tento článok z Filitu potrebuje upraviť, pridať interwiki a kategórie. Po jeho úprave prosím odstráňte šablónu {{filit na úpravu}}. Rozlišovanie_(filozofia).html Rozlišovanie (filozofia) Rozlišovanie alebo diferencovanie alebo diferenciácia alebo distingvovanie je poznávanie pri použití pojmu rozdielu; základ múdrosti; to, v čom sa už vždy nachádzame, keď existujeme, to, čomu sa ukazuje konkrétne apriori, a čo pozostáva z rozlišovania samého ako aktu, činu, ďalej z toho, čo je rozlišované alebo rozlíšené, a napokon z toho, čo je medzi. Rozlišovanie je jednou zo základných myšlienkových operácií. Iné projekty * Wikicitáty * Spolupracuj na Wikiquote Wikicitáty ponúka citáty od alebo o Rozlišovanie Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Rozsochatec.html Rozsochatec Rozsochatec Základné informácie Postavenie: |obec NUTS 5 (obec): |CZ0611 569399 Kraj (NUTS 3): |Vysočina (CZ061) Okres (NUTS 4): |Havlíčkův Brod (CZ0611) Obec s rozšírenou pôsobnosťou:| Poverená obec: | Historická krajina: |Čechy Katastrálna výmera: | ? km² Počet obyvateľov: |517 Zemepisná šírka: | Zemepisná dĺžka: | Nadmorská výška: | ? m PSČ: | Základné sídelné | jednotky: | Miestnych častí: | Katastrálne územie: | Adresa | obecného úradu: | Starosta / starostka: | Rozsochatec je obec v Česku v okrese Havlíčkův Brod v kraji Vysočina. 1. januára 2006 tu žilo 517 obyvateľov, z toho 280 mužov a 237 žien, pričom priemerný vek v obci je 36,3 rokov (muži 35,3 rokov, ženy 37,6 rokov). Tento geografický článok o mieste v Česku je zatiaľ príliš Vlajka Česka krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Pozri aj * Zoznam obcí v Česku Mestá a obce okresu Havlíčkův Brod Bačkov • Bartoušov • Bělá • Bezděkov • Bojiště • Boňkov • Borek • Břevnice • Čachotín • Čečkovice • Česká Bělá • Číhošť • Dlouhá Ves • Dolní Krupá • Dolní Město • Dolní Sokolovec • Druhanov • Golčův Jeníkov • Habry • Havlíčkova Borová • Havlíčkův Brod • Herálec • Heřmanice • Hněvkovice • Horní Krupá • Horní Paseka • Hradec • Hurtova Lhota • Chotěboř • Chrtníč • Chřenovice • Jedlá • Jeřišno • Jilem • Jitkov • Kámen • Kamenná Lhota • Klokočov • Knyk • Kochánov • Kojetín • Kouty • Kozlov • Kožlí • Kraborovice • Krásná Hora • Krátká Ves • Krucemburk • Kunemil • Květinov • Kyjov • Kynice • Lány • Ledeč nad Sázavou • Leškovice • Leština u Světlé • Libice nad Doubravou • Lípa • Lipnice nad Sázavou • Lučice • Malčín • Maleč • Michalovice • Modlíkov • Nejepín • Nová Ves u Chotěboře • Nová Ves u Leštiny • Nová Ves u Světlé • Okrouhlice • Okrouhlička • Olešenka • Olešná • Ostrov • Oudoleň • Ovesná Lhota • Pavlov • Podmoklany • Podmoky • Pohled • Pohleď • Prosíčka • Přibyslav • Příseka • Radostín • Rozsochatec • Rušinov • Rybníček • Sázavka • Sedletín • Skorkov • Skryje • Skuhrov • Slavětín • Slavíkov • Slavníč • Sloupno • Služátky • Sobíňov • Stříbrné Hory • Světlá nad Sázavou • Šlapanov • Štoky • Tis • Trpišovice • Uhelná Příbram • Úhořilka • Úsobí • Vepříkov • Veselý Žďár • Věž • Věžnice • Vilémov • Vilémovice • Víska • Vlkanov • Vysoká • Zvěstovice • Ždírec • Ždírec nad Doubravou • Žižkovo Pole Rozmarija_(folklórny_súbor).html Rozmarija (folklórny súbor) Folklórny súbor Rozmarija Logo FS Rozmarija folklórny súbor Založenie 1992 Vedúci Mgr. Dana Kovalčiková Kontakt Októbrová 30, 08001 Prešov WWW www.fs-rozmarija.tk Folklórny súbor vznikol v Prešove v roku 1992 z iniciatívy umeleckej vedúcej Mgr. Danky Kovalčíkovej a bývalých členov folklórnych súborov, ktorí mali skúsenosti s prácou vo folklóre. Toto zloženie predurčilo vznik detského folklórneho súboru, pričom dnešný folklórny súbor ako celok dospel do štádia folklórneho súboru so všetkými vekovými kategóriami. Vychovala sa vlastná mládežnícka skupina z detí ktoré v tomto súbore začínali pred 9 rokmi. Počas svojej existencie folklórny súbor Rozmarija usporiadal viaceré premiérové programy a zúčastnil sa aj na príprave charitatívnych programov. Okrem vlastného plagátu, bulletinu sa môže súbor pochváliť aj vlastnými pohľadnicami s folkórnymi motívmi Veľkej noci,Vianoc a iných. Súbor má vlastné audiokazety a CD. Od svojho vzniku až dodnes pôsobí súbor pri ABC Centre voľného času na Októbrovej ulici 30 v Prešove. Uchováva folklórne tradície východného Slovenska, prevažne regiónu Šariš. Prezentuje sa piesňami, tancami, hrami, šarišskou frazeológiou a zvykoslovím, ktoré sú spracované do dramatických pásiem s určitou mierou scénickej štylizácie. Rozum_(kant,_i.)_(gilbertová,_k._e._kuhn,_h.)-e_e37d.html Rozum (kant, i.) (gilbertová, k. e./kuhn, h.)-e rozum (Kant, I.) (Gilbertová, K. E./Kuhn, H.)-E E1. Génius, hovorí Kant, je príroda, ktorá pôsobí v človeku ako rozum. Je to nadanie vytvárať to, pre čo sa nedá stanoviť nijaké pravidlo. Dielo, ktoré génius vytvorí, sa v istom zmysle musí podobať prírodnému výtvoru. Nesmie v ňom byť vidno pracné tvorivé úsilie, nesmie ho zaťažovať akademická forma. Umelecký génius sa špecificky odlišuje od schopnosti, ktorú možno získať usilovnosťou, podporenou napodobením. Tým, že zdôrazňuje spontánnu stránku tvorby génia, zhoduje sa Kant so všetkými tvorivými umelcami, ktorí zistili,že nie sú schopní podať nejaký rozumový opis procesu, ktorým sa tvorí krása, a ani obrazne ho nedokázali opísať ináč, ako tak, že ho prirovnali k tehotenstvu. Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Tento článok z Filitu potrebuje upraviť, pridať interwiki a kategórie. Po jeho úprave prosím odstráňte šablónu {{filit na úpravu}}. Pozri aj rozum (Kant, I.) NESŠ entity rozum (Kant, I.) interpretácie entity rozum (Kant, I.) Rozdelenie_Berlína_9a2c.html Rozdelenie Berlína Rozdelený Berlín Povojnové rozdelenie Berlína do štyroch sektorov, z ktorých potom vznikol Západný Berlín a Východný Berlín, patrí k najznámejším prejavom studenej vojny medzi víťaznými mocnosťami druhej svetovej vojny. Poznámky k terminológii Sektory povojnového Berlína americký britský francúzsky sovietsky Pomenovanie pôvodného rozdeleného Berlína je rovnako rozporuplné ako pojmy pre obe časti rozdeleného Nemecka. Okrem skutočnosti, že pre obe časti rozdeleného mesta existovali tak úradné ako aj jednoduchšie vžité hovorové názvy, došlo z ideologických dôvodov k tomu, že úradné názvy jednej strany neboli druhou stranou uznávané (a tie hovorové už vôbec nie). Západná terminológia používala úradne pojem Berlin (West) pre západnú časť mesta, pojem Berlin (Ost) pre východnú časť mesta (niekedy s pomlčkou pred West alebo Ost). Východná terminológia potom vychádzala z trochu komplikovanejších, aj keď politicky celkom jednoznačných pojmov: Eigenständige politische Einheit Westberlin ("Samostatná politická jednotka Západný Berlín" – v nemčine písané dohromady) pre západnú časť mesta a Berlin, Hauptstadt der DDR ("Berlín, hlavné mesto NDR") pre východnú časť mesta; v zoznamoch literatúry ako sídlo vydavateľstiev potom často aj Berlin (DDR). V hovorovom označení, aj na západe a východe sa obe časti volali jednoducho West Berlin a Ost Berlin, teda po slovensky Západný Berlín a Východný Berlín. Toto označenie sa na západe používalo čiastočne aj v tlači, televízii atď. V tomto príspevku (ako aj v ďalších článkoch o Berlíne) sa používajú tieto vžité, aj keď nie úradné názvy. Rozdelenie mesta a politický status K politickému rozdeleniu Berlína došlo v roku 1948 v dôsledku Berlínskej blokády. Situácia sa vyhrotila najmä založením dvoch nemeckých štátov v roku 1949, z nich jeden, NDR, vyhlásil sovietsky sektor Berlína za svoje hlavné mesto. K územnému a tým faktickému rozdeleniu mesta došlo potom 13. augusta 1961 stavbou Berlínskeho múru (rozdelenie mesta sa skončilo až pádom Berlínskeho múru 9. novembra 1989). Takto vzniknutý politický status obidvoch častí mesta nebol opačnou stranou uznávaný. Zatiaľčo vyhlásenie Východného Berlína za hlavné mesto NDR bolo jasným porušením rôznych dohôd a najmä štvormocenského statusu, SRN (a takisto západné veľmoci) rešpektovala obzvlášť status Západného Berlína. To sa prejavovalo okrem iného pri vysielaní zástupcov mesta do spolkových orgánov a v ich postavení v nich. Mestské obvody podľa sektorov Z dvanástich mestských obvodov západných sektorov vznikol Západný Berlín, z pôvodne ôsmych obvodov sovietského sektoru vznikol Východný Berlín. K jednotlivým sektorom patrili tieto mestské obvody: americký britský franúzsky sovietsky Kreuzberg Tiergarten Reinickendorf Mitte Neukölln Charlottenburg Wedding Prenzlauer Berg Tempelhof Wilmersdorf   Friedrichshain Schöneberg Spandau   Pankow Steglitz     Weißensee Zehlendorf     Lichtenberg Treptow Köpenick Marzahn Hohenschönhausen Hellersdorf K pôvodným ôsmim obvodom sovietskeho sektora pribudli neskôr aj nasledujúce tri: Marzahn (1979), Hohenschönhausen (1985) a Hellersdorf (1986). K dnešnému rozdeleniu mesta do obvodov pozri heslo Berlín - administratívne delenie. Vývoj cestovného styku Od roku 1952 nemohli občania Západného Berlína navštevovať NDR, od roku 1961 bol pre nich uzatvorený aj Východný Berlín (a prerušené telefonické spojenie). Až začiatkom sedemdesiatych rokov 20. storočia došlo k rokovaniam o uľahčení ciest medzi obidvomi nemeckými štátmi a medzi Západným a Východným Berlínom (rokovanie štyroch veľmocí v Berlíne), ktoré prebiehali paralelne k rokovaniam medzi vládami SRN a Sovietskeho zväzu v Moskve. 17. decembra 1971 vlády SRN a NDR podpísali dohodu o tranzite, 20. decembra 1971 sa dohodol západoberlínsky senát s vládou NDR o cestovných modalitách pre obyvateľov Západného Berlína, 3. august 1972 bol potom v Berlíne podpísaný záverečný dokument dohody štyroch mocností. Dve strany jedného návestia Výsledkom týchto rokovaní a dohôd bolo – okrem iného – uľahčenie spojenia medzi Západným Berlínom a SRN a po dlhej dobe umožnenie návštev západoberlínskych občanov do Východného Berlína (a NDR) na 30 dní za rok. Aj pre len niekoľkohodinovú návštevu bolo nutné niekoľko dní vopred požiadať o takzvanú priepustku. Napriek tomu bolo ročne zaregistrovaných okolo troch miliónov návštev západoberlínskych občanov vo Východnom Berlíne a NDR. Okrem takzvaných tranzitných pohraničných prechodov pre cesty do SRN existovalo v Berlíne osem prechodov medzimestských, niektoré len pre chodcov, a často rozdelené na prechody len pre cudzincov, občanov SRN a občanov Západného Berlína. K najznámejším prechodom patrili Checkpoint Charlie (len pre cudzincov) a prechod len pre chodcov na stanici metra a mestskej dráhy Friedrichstraße (takzvaný Tränenpalast, po slovensky „Palác sĺz“). Návštevy občanov NDR do Západného Berlína (ako aj SRN) boli po celý čas obmedzované len na vysokých funkcionárov, diplomatov a dôchodcov. Berlínske kuriozity Jednou z kuriozít rozdeleného Berlína bola prevádzka západoberlínskeho metra. Trasa dvoch línií viedla cez územie Východného Berlína, bez toho aby tu platila zásada exteritoriality. Zastávky na východoberlínskom území boli síce uzatvorené (s výnimkou stanice Friedrichstraße), ich nástupištia však boli kontrolované ozbrojenou pohraničnou strážou NDR. Mestskú dráhu (S-Bahn), zabezpečujúcu dopravu na území Západného Berlína, až do roku 1984 spravovali východonemecké železnice (Deutsche Reichsbahn), čo viedlo počas dlhých rokov nielen k bojkotu tohoto dopravného prostriedku západoberlínskymi obyvateľmi, ale aj k bojkotu zo strany senátu: stanice novo stavaných línií metra v Západnom Berlíne boli plánované tak, že nebolo možné prestupovať na S-Bahn. Pozri aj * Berlín * Studená vojna Rozchod_koľaje.html Rozchod koľaje Rozchod koľají vo svete Rozchod koľaje je kolmá vzdialenosť medzi vnútornými hlavami koľajníc meraná 14 mm pod temenom koľajnice. Rozchod koľaje sa meria výlučne v priamom úseku trate v milimetroch. Druhy rozchodov Úzky rozchod Rozchod trate menší ako normálny rozchod, ale minimálne 600 mm široký (najčastejšie sa používajú rozchody v rozmedzí 600 mm - 1000 mm). Úzkorozchodné trate sa využívajú ako regionálne trate železníc, ale aj ako mestské dráhy metra, alebo električiek. Úzky rozchod využívajú krajiny južnej Afriky (1067 mm), či lesné, priemyselné alebo poľné železnice - napr. v Čiernom Balogu, regionálna železnica na trati Trenčianske Teplice - Trenčianska Teplá (760 mm), Tatranské elektrické železnice a električková sieť v Bratislave (1 000 mm). Normálny rozchod Normálny rozchod sa využíva asi na 60 % železníc celého sveta. Jeho šírka je 1435 mm, využíva sa prevažne v Európe, ale aj v iných častiach sveta. Okrem iného aj na tratiach železníc na Slovensku. Tento typ rozchodu sa často používa ako rozchod električkových koľají (všetky trate v Česku a na Slovensku v Košiciach). Široký rozchod Rozchod širší ako 1435 mm. Širokorozchodné trate sa nachádzajú napríklad v krajinách bývalého Sovietskeho zväzu (1 520 mm), vo Fínsku Európy (1524 mm) a tiež aj v Španielsku, Portugalsku (1 668 mm) Írsku (1 600 mm). Rozkaz_č._270.html Rozkaz č. 270 Rozkaz č. 270, vydaný 16. augusta 1941 bol vydaný J. Stalinom, ktorý bol v tej dobe zastával funkciu Ľudového komisára obrany. Rozkaz v podstate zakazoval vojakom vzdať sa do zajatia. Vyžadoval tiež aby bol každý, kto sa bez odporu vzdá nepriateľovi a nepokúsi sa o útek alebo prebitie sa z obkľúčenia, bol na mieste zastrelený ako narušiteľ vojenskej prísahy. Rodiny dôstojníkov, ktorí sa vzdali mali byť považované za rodinných príslušníkov „dezertérov, ktorí porušili prísahu a zapredali svoju Vlasť“. Význam rozkazu Rozkaz bol vydaný v období prebiehajúcich ťažkých bojov na západe ZSSR, po sérii ťažkých porážok, ktoré viedli k zajatiu niekoľkých stoviek tisíc sovietskych vojakov. Okrem nariadení v ňom Stalin rozoberal správanie sa dôstojníkov, jednak tých, ktorí po obkľúčení svojich jednotiek viedli úspešný boj s nepriateľom a prebili sa k vlastným jednotkám, ako aj prípady zbabelosti a neschopnosti dôstojníkov, ktorí opustili svoje jednotky a vzdali sa nepriateľovi bez boja. Zaoberal sa aj zbabelosťou a neshcopnosťou dôstojníkov, ktorá vedie k zbytočným ústupom alebo dezorganizácii jednotiek. Účinnosť rozkazu nebola spočiatku príliš veľká, v priebehu mesiaca nacisti obkľúčili a zajali niekoľko sto tisíc sovietskych vojakov v kotli pod Kyjevom. Ich najvyšší velitelia sa však nevzdali, ale padli v boji pri pokuse o prebitie sa k vlastným jednotkám. Rozkaz č. 270 mal ale spoločne s neskorším rozkazom č. 227 nezanedbateľný vplyv na zvýšenie urputnosti sovietskej obrany. Vojaci a najmä dôstojníci po čase zistili, že po tom čo sa vzdajú budú ich rodiny v zázemí prenasledované, ak sa zo zajatia dostanú živí budú vyšetrovaní a súdení zvláštnymi jednotkami NKVD, ktoré ich buď odsúdia na trest smrti, alebo pošlú do trestných oddielov - tzv. štrafbatov. Veľkou chybou rozkazu bolo, že nedefinoval podmienky za akých hrozia vojakom tresty smrti. Nerozlišoval medzi tými, ktorí sa vzdali rýchlo a dobrovoľne bez odporu, a medzi tými, ktorí už nemali inú možnosť ak nechceli prísť o život. Celkovo bolo počas druhej svetovej vojny odsúdených a následne zastrelených za dezerciu 376 300 sovietskych vojakov. Mnoho ďalších bolo pre podozrenie zo špionáže, po tom čo sa prebili z obkľúčenia, odoslaných do trestných jednotiek. Následky rozkazu postihli aj samotnú Stalinovu rodinu. Jeho syn Jakov Džhugašvili, poručík delostrelectva, sa dostal do zajatia počas bojov pri Vitebsku, v zajatí neskôr zomrel. Jeho manželka a deti boli zatknutí NKVD a až do konca vojny internovaní v tábore pre rodinných príslušníkov dôstojníkov, ktorí dezertovali. Iné projekty * Wikizdroj * Spolupracuj na Wikisource Wikisource ponúka pôvodné diela od alebo o Rozpočtové_financovanie.html Rozpočtové financovanie Rozpočtové financovanie alebo zriedkavejšie financovanie z vlastných zdrojov je financovanie z verejných rozpočtov o (štátnych rozpočtov a miestnych rozpočtov), spravidla nenávratným spôsobom. Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Rozlíšené.html Rozlíšené rozlíšené das Unterschiedene je to, čo je v rozlišovaní, rozlíšené. Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Tento článok z Filitu potrebuje upraviť, pridať interwiki a kategórie. Po jeho úprave prosím odstráňte šablónu {{filit na úpravu}}. Rozpad_Kyjevskej_Rusi_194e.html Rozpad Kyjevskej Rusi V 12. storočí sa Kyjevská Rus rozpadla na menšie 13 menších nezávislých kniežatstiev. V ruských dejinách sa toto obdobie zvykne označovať ako doba ruských kniežatstiev alebo doba feudálnej rozdrobenosti. Za hranicu rozpadu sa pokladá rok 1132, kedy umrelo posledné kyjevské knieža Mstislav Veľký. Výsledkom rozpadu Staroruského štátu bol vznik nových politických zoskupení na jeho území a formácia niektorých súčasných národov východnej Európy - Rusov, Ukrajincov a Bielorusov. Príčiny rozpadu Základné príčiny Ako vo väčšine európskych štátov v období raného stredoveku, tak aj v Kyjevskej Rusi príčinou rozpadu bol nárast nezhôd medzi mocou, ktorá smerovala k vojenskej demokracii a ekonomicko-sociálnym rozvojom samostatných kniežatstiev bývalej Kyjevskej Rusi. So vzrastom blahobytu štátu a posilnením miestnej ekonomiky výhoda Kyjeva, ktorý bol v tom čase rezidenciou veľkokniežaťa a tiež hlavným zdrojom príjmov štátu, stále klesala. Začala sa riešiť otázka federatívnych vzťahov, ktorá v niektorých prípadoch zasahovala až za hranice vnútorných záležitostí dynastie, a to ešte v časoch prvých kniežat, nakoľko v kniežatstvách Kyjevskej Rusi bola silná inteligencia, politicky a ekonomicky zainteresovaná do oddelenia Kyjeva od Staroruského kniežatstva. Jej spojenie s Rurikovcami si vyžadovalo rotáciu kniežat medzi mestami, proti tomuto však boli bojari. Po Ľubečskom zjazde nastala decentralizácia moci v Kyjevskej Rusi, ktorá sa stala dynastickou federáciou. Jej subjektami sa stali kniežatské mestá, ktorých rýchly rozvoj podnecovalo prírodné poľnohospodárstvo a miestny obchod a remeslá. Vonkajšie príčiny Okrem vnútorných príčin (ekonomické a politické oslabenie postavenia Kyjeva) existovali aj vonkajšie príčiny rozpadu Kyjevskej Rusi. Začiatkom vojny Byzantíncov so seldžukmi, obzvlášť po porážke v bitke pri Manazkerte úloha obchodnej cesty „zo Škandinávie do Grécka“ začala upadať na úkor rozvoja baltských obchodných ciest vedúcich cez strednú Európu. Úpadkom obchodnej cesty sa príjmy kievských kniežat z obchodu zmenšovali. Dôsledky rozdrobenosti 1. Feudálna rozdrobenosť spustila dynamický ekonomický rozvoj ruských zemí. Obyvateľstvo v mestách rástlo a rozvíjala sa aj kultúra. Na druhej strane však práve kultúra bola príčinou zníženia obranných možností novo vzniknutých kniežatstiev. 2. Začiatkom 13. storočia Kyjevskú Rus napádali nepriatelia z troch smerov - Polovci (z juhu), bojové výpravy nemeckých rádov (zo severozápadu, ktoré útočili na Novgorod, Pskov a Smolensk) a litovské kmene, ktoré boli nútené útočiť na Polacké kniežatstvo. Nešlo im však o veľkú expanziu hlbšie do východnej Európy. Väčšiu hrozbu pre ruské kniežatstvá predstavovali nájazdy Tatárov koncom prvej polovice 13. storočia. Pozri aj * Kyjevská Rus * Staroruské kniežatstvá Rozlišovacia_schopnosť.html Rozlišovacia schopnosť Rozlišovacia schopnosť alebo nepresne rozlíšenie môže byť: * vo fyzike: minimálny rozdiel hodnôt sledovanej veličiny, ktorý je určité zariadenie ešte schopné rozlíšiť, pozri rozlišovacia schopnosť (fyzika) * vo fotografii: * schopnosť fotografického objektívu alebo fotograficky citlivej vrstvy zaznamenávať podrobnosti v obraze, najčastejšie udávaná počtom čiar rozlíšiteľných na dĺžke 1 mm, pozri rozlišovacia schopnosť (objektív, film) * pri digitálnom fotoaparáte: maximálny počet pixelov zosnímateľných snímačom fotoaparátu, udáva sa v celkovom počte pixelov napr. 1280x1024 pixelov je 1.3 Mpix (megapixela), pozri rozlišovacia schopnosť (digitálny fotoaparát) * v informatike: * pri analógových zariadeniach: pomer veľkosti najmenšej rozlíšiteľnej či rozlišovanej hodnoty premennej k rozsahu premennej * pri digitálnych zariadeniach: obrátená hodnota rozsahu digitálnej informácie * pri monitoroch: maximálny počet pixelov zobraziteľných na monitore počítača, udáva sa v rastri (násobku) pixelov napr. 1024x768, 1280x1024 ..., pozri rozlišovacia schopnosť (monitor) * pri tlačiarni: * počet bodov (dots) na palec (inch), ktoré dokáže vytlačiť počítačová tlačiareň, udáva sa v rastri (násobku bodov - dots), jednotka dpi (dots per inch) napr. 600x1200 dpi, pozri dots per inch * pre staršie typy ihličkových tlačiarní: počet riadkov (lines), ktoré sa dajú vytlačiť na palec dĺžky, udáva sa v lpi (lines per inch) napr. 30 lpi, pozri lines per inch * pri skeneri: počet bodov (dots), ktoré dokáže zosnímať skener na palec dĺžky (inch), udáva sa v rastri (násobku bodov - dots), jednotka dpi (dots per inch) napr. 600x1200 dpi, pozri dots per inch Symbol rozcestia Toto je rozlišovacia stránka — navigačná pomôcka obsahujúca zoznam iných článkov, ktoré by mohli mať rovnaký názov. Ak vás na túto stránku odkázal článok, prosíme Vás, aby ste sa k článku vrátili a opravili v ňom odkaz tak, aby odkazoval priamo na konkrétnu stránku z hore uvedeného zoznamu, ktorú autor článku myslel. Rozzano.html Rozzano Rozzano je obec v regióne Lombardia na sever Talianska. Nachádza sa 9 km južne od Milána. K 31. decembru 2004 má Rozzano 38 493 obyvateľov a rozlohu 12,3km². Pôvod mena môže pochádzať z osoby Rutiusa alebo Eruciusa. Externé odkazy * http://www.comune.rozzano.mi.it/ Roztržitosť.html Roztržitosť roztržitosť je funkčná porucha alebo organická porucha schopnosti vykonávať sústredenú, cieľavedomú činnosť. Roztržitosť niekedy vzniká pri intenzívnej duševnej činnosti ako dôsledok jednostrannej koncentrácie. Ako defekt zámernej pozornosti môže byť roztržitosť podmienená rôznorodými faktormi: od únavy a nedostatočnej motivácie až po rozličné klinické poruchy, ktoré často súvisia s poruchami myslenia. Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Tento článok z Filitu potrebuje upraviť, pridať interwiki a kategórie. Po jeho úprave prosím odstráňte šablónu {{filit na úpravu}}. Rozporný.html Rozporný rozporný je prejavujúci rozpory, plný rozporov, protirečivý. Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Tento článok z Filitu potrebuje upraviť, pridať interwiki a kategórie. Po jeho úprave prosím odstráňte šablónu {{filit na úpravu}}. Rozvodový_mechanizmus.html Rozvodový mechanizmus Rez hlavou valca s mechanickým ventilovým rozvodom 2xOHC. Rozvodový mechanizmus je časť strojného zariadenia používaná najčastejšie pri piestových strojoch, ktorá zabezpečuje: 1. prívod čo najväčšieho množstva čerstvej náplne do pracovného valca vo vhodnom čase 2. čo najdokonalejší odvod pracovných plynov z valca vo vhodnom čase 3. v prípade spaľovacích motorov čo najdokonalejšiu prípravu zmesi, jej vhodné rozdelenie a pohyb vo valci. Rozdelenie Rozvody sa delia podľa princípu práce a konštrukčného riešenia: 1. mechanické rozvody — najčastejšie riešenie. Rozvod obsahuje len mechanické časti poháňané prevodom od kľukového hriadeľa, alebo je realizovaný len vlastným pohybom piesta. Tieto rozvody sa podľa konštrukcie delia na: * kanálové rozvody — väčšinou používané pri dvojtaktných motoroch * posúvačové rozvody (šúpatkové) — vyznačujú sa tichým chodom a väčším otvorením. Patria sem napríklad systémy Knight, Mustad et Fils, Burt-McCollum, Bristol, Baeer, Minerva, Cross, Aspin a iné. Posúvač môže vykonávať pohyb: priamočiary, rotačný, rotačný vratný, kombinovaný. * ventilové rozvody — najčastejší typ mechanických rozvodov. podľa umiestnenia ventilu sa ďalej delia na rozvody: * s vačkovým hriadeľom v bloku motora: * F — s jedným ventilom na boku valca s druhým v hlave (zastaraná konštrukcia) * SV (side valve) — s ventilom na boku valca (zastaraná konštrukcia) * OHV (over head valve) — s ventilmi v hlave valca * s vačkovým hriadeľom v hlave valcov: * OHC (over head camshaft) — s ventilmi a jedným vačkovým hriadeľom v hlave valca * DOHC alebo 2xOHC — s dvoma vačkovými hriadeľmi v hlave valca * zmiešané rozvody — vstup zmesi je väčšinou riešený kanálom, výstup ventilom. 2. hydraulické rozvody — používajú sa u pomalobežných lodných motorov, pretože kvapalina má v porovnaní s tuhým mechanickým rozvodom vysokú stlačiteľnosť, a tým má rozvod nízku vlastnú frekvenciu 3. pneumatické rozvody — sú reprezentované pneumatickými časťami v iných typoch rozvodov napr. pri dvojtaktných motoroch. 4. elektrické rozvody — otváranie ventilu zabezpečuje elektormagnetické zariadenie Funkcia Bez ohľadu na konštrukčné riešenie je hlavnou funkciou rozvodu cyklicky počas práce stroja vo vhodnom okamihu spojiť pracovný priestor valca s okolitým prostredím alebo priestorom iného spolupracujúceho zariadenia (napríklad turbodúchadlo) tak, aby bol umožnený prietok pracovnej látky. a vo vhodnom okamihu toto spojenie prerušiť a nepriepustne uzavrieť pracovnú látku vo valci stroja. Pri mechanických rozvodoch sú okamihy otvorenia a zatvorenia rozvodu zviazané s polohou kľukového hriadeľa. Najčastejšie ide o pevné spojenie a pravidlo práce rozvodu sa nazýva časovanie rozvodu. Pri stacionárnych motoroch, ktoré môžu pracovať v jednom optimálnom bode je možné navrhnúť prácu rozvodu optimálne. Pri mobilných motoroch, ktoré pracujú v širokom rozsahu prevádzkových podmienok je žiaduce prispôsobovať časovanie rozvodu týmto podmienkam. Takéto riešenie je konštrukčne možné, pri motoroch s ventilovým rozvodom sa nazýva variabilné časovanie ventilov. Zdroje Trnka J., Urban J.: Spaľovacie motory. Alfa Bratislava, 1992. Rozpamätávanie_sa.html Rozpamätávanie sa Rozpamätávanie sa (platon) rozpamätávanie sa (Platon) = anamnéza (Platon) je vybavovanie si v pamäti toho, čo duša (9) priamo nazerala vo svete ideí (9). Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Tento článok z Filitu potrebuje upraviť, pridať interwiki a kategórie. Po jeho úprave prosím odstráňte šablónu {{filit na úpravu}}. Rozália.html Rozália Rozália je ženské krstné meno. Meniny na Slovensku má 4. septembra. Roztok.html Roztok Roztok (solutio) je dvoj- alebo viaczložková tekutá homogénna zmes, alebo zložka heterogénnej zmesi. Zloženie roztoku * účinná látka – rozpúšťaná látka – solvendum * pomocná látka – rozpúšťadlo – solvens * ďalšie pomocné látky – látky sprostredkujúce rozpúšťanie, stabilizátory Pozri tiež * zmes Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Rozdiel.html Rozdiel Rozdiel môže byť: * rozdielnosť * výsledok odčítania, pozri rozdiel (matematika) * prenesene: rozlišovanie Symbol rozcestia Toto je rozlišovacia stránka — navigačná pomôcka obsahujúca zoznam iných článkov, ktoré by mohli mať rovnaký názov. Ak vás na túto stránku odkázal článok, prosíme Vás, aby ste sa k článku vrátili a opravili v ňom odkaz tak, aby odkazoval priamo na konkrétnu stránku z hore uvedeného zoznamu, ktorú autor článku myslel. Rozvojové_vzdelávanie.html Rozvojové vzdelávanie Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality. Pozri aj stránky Ako upravovať stránku a Návody a štýl alebo diskusiu k článku. Rozvojové vzdelávanie je vzdelávacím prístupom k dosiahnutiu výučby, ktorá vedie k hlbšiemu porozumeniu rôznorodosti a nerovností na svete, k príčinám ich existencie a možnostiam riešenia problémov s nimi spojených. Podnecuje všetkých zainteresovaných, bez ohľadu na vek, ku skúmaniu globálnych otázok, ako napríklad chudoba, a ich prepojeniu s ich každodenným životom. Narúšaním sterotypov a podporou nezávislého, samostatného myslenia sa snaží rozvojové vzdelávanie pomôcť rozvíjať praktické zručnosti a prispieť k pozitívnym zmenám v lokálnom i globálnom merítku. Rozvojové vzdelávanie: Umožňuje ľuďom chápať prepojenie medzi ich vlastným životom aživotmi ľudí ziných častí sveta, lepšie porozumieť týmto vzťahom, vlastnému životu iživotu na celom svete. Zvyšuje povedomie oglobálnych ekonomických, sociálnych, politických a environmentálnych aspektoch, ktoré ovplyvňujú náš život. Rozvíja schopnosti, postoje ahodnoty, ktoré umožňujú ľuďom spolupracovať a prispievať tak kzmene a uvedomelému rozhodovaniu nad vlastným životom. Usiluje o dosiahnutie väčšej spravodlivosti audržateľnosti vo svete, vktorom moc azdroje budú rozdelené rovnocennejšie Je aktívny celoživotný vzdelávací proces založený na princípoch solidarity, rovnosti, integrácie aspolupráce. Umožňuje ľuďom posunúť sa od základného povedomia omedzinárodných rozvojových prioritách audržateľnom ľudskom rozvoji cez pochopenie príčin adôsledkov globálnych otázok k osobnej zaangažovanosti aaktívnom prístupe viac na stránke rozvojové vzdelávanie.sk Roztoky_(okres_Praha-západ)_cd30.html Roztoky (okres Praha-západ) Roztoky Roztoky – znak znak Základné informácie Postavenie: |mesto NUTS 5 (obec): |CZ020A 539627 Kraj (NUTS 3): |Stredočeský (CZ020) Okres (NUTS 4): |Praha-západ (CZ020A) Obec s rozšírenou pôsobnosťou:|Černošice Poverená obec: | Historická krajina: |Čechy Katastrálna výmera: | ? km² Počet obyvateľov: |6286 Zemepisná šírka: | Zemepisná dĺžka: | Nadmorská výška: | ? m PSČ: |252 63 Základné sídelné |1 jednotky: | Miestnych častí: |2 Katastrálne územie: |8 Adresa |Městský úřad Roztoky mestského úradu: |Náměstí 5. května 2 |252 63 Roztoky Starosta / starostka: |Olga Vavřínová Oficiálny web E-mailová adresa Roztoky sú mesto v Česku v okrese Praha-západ v Stredočeskom kraji. 1. januára 2006 tu žilo 6286 obyvateľov, z toho 3050 mužov a 3236 žien, pričom priemerný vek v obci je 41,1 rokov (muži 39,6 rokov, ženy 42,5 rokov). Tento geografický článok o mieste v Česku je zatiaľ príliš Vlajka Česka krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Pozri aj * Zoznam obcí v Česku Iné projekty * Commons * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Mestá a obce okresu Praha-západ Bojanovice • Bratřínov • Březová-Oleško • Buš • Černolice • Černošice • Červený Újezd • Číčovice • Čisovice • Davle • Dobrovíz • Dobříč • Dobřichovice • Dolní Břežany • Drahelčice • Holubice • Horoměřice • Hostivice • Hradištko • Hvozdnice • Choteč • Chrášťany • Chýně • Chýnice • Jeneč • Jesenice • Jílové u Prahy • Jíloviště • Jinočany • Kamenný Přívoz • Karlík • Klínec • Kněževes • Kosoř • Kytín • Lety • Libčice nad Vltavou • Libeř • Lichoceves • Líšnice • Měchenice • Mníšek pod Brdy • Nučice • Ohrobec • Okoř • Okrouhlo • Ořech • Petrov • Pohoří • Průhonice • Psáry • Ptice • Roblín • Roztoky • Rudná • Řevnice • Řitka • Slapy • Statenice • Středokluky • Svrkyně • Štěchovice • Tachlovice • Trnová • Třebotov • Tuchoměřice • Tursko • Úholičky • Úhonice • Únětice • Velké Přílepy • Vestec • Vonoklasy • Vrané nad Vltavou • Všenory • Zahořany • Zbuzany • Zlatníky-Hodkovice • Zvole Rozhovor.html Rozhovor Rozhovor je vzájomný hovor, rozprávanie, hovorenie, zhováranie sa dvoch alebo viacerých ľudí, beseda, debata, výmena podkladov pre tvorbu mienok alebo poznatkov a ich tvorba partnermi. Pozri aj * dialóg Iné projekty * Wikicitáty * Spolupracuj na Wikiquote Wikicitáty ponúka citáty od alebo o Rozhovor Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Rozmer.html Rozmer Symbol rozcestia O iných významoch výrazu Rozmer pozri Rozmer (rozlišovacia stránka). Rozmer alebo dimenzia je jedna z hodnôt, ktorou sa udáva miera niečoho v ploche alebo v priestore. Rozmer je jedna zo základných vlastností priestoru. Pozri aj * dĺžka * proporcia * šírka * výška Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Rozsutec.html Rozsutec Rozsutec môže byť: * národná prírodná rezervácia v Národnom parku Malá Fatra, pozri Národná prírodná rezervácia Rozsutec * folklórny súbor na Slovensku, pozri Rozsutec (folklórny súbor) * jeden z vrchov v Malej Fatre: * Malý Rozsutec * Veľký Rozsutec Symbol rozcestia Toto je rozlišovacia stránka — navigačná pomôcka obsahujúca zoznam iných článkov, ktoré by mohli mať rovnaký názov. Ak vás na túto stránku odkázal článok, prosíme Vás, aby ste sa k článku vrátili a opravili v ňom odkaz tak, aby odkazoval priamo na konkrétnu stránku z hore uvedeného zoznamu, ktorú autor článku myslel. Rozdrojovice.html Rozdrojovice Rozdrojovice Rozdrojovice – znak Rozdrojovice – vlajka znak vlajka Základné informácie Postavenie: |obec NUTS 5 (obec): |CZ0623 583791 Kraj (NUTS 3): |Juhomoravský (CZ062) Okres (NUTS 4): |Brno-venkov (CZ0623) Obec s rozšírenou pôsobnosťou: | Poverená obec: | Historická krajina: |Morava Katastrálna výmera: | ? km² Počet obyvateľov: |713 Zemepisná šírka: | Zemepisná dĺžka: | Nadmorská výška: | ? m PSČ: | Základné sídelné | jednotky: | Miestnych častí: | Katastrálne územie: | Adresa | obecného úradu: | Starosta / starostka: | Rozdrojovice je obec v Česku v okrese Brno-venkov v Juhomoravskom kraji. 1. januára 2006 tu žilo 713 obyvateľov, z toho 351 mužov a 362 žien, pričom priemerný vek v obci je 39,4 rokov (muži 37,4 rokov, ženy 41,3 rokov). Tento geografický článok o mieste v Česku je zatiaľ príliš Vlajka Česka krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Pozri aj * Zoznam obcí v Česku Iné projekty * Commons * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Mestá a obce okresu Brno-venkov Babice nad Svitavou • Babice u Rosic • Běleč • Bílovice nad Svitavou • Biskoupky • Blažovice • Blučina • Borač • Borovník • Braníškov • Branišovice • Bratčice • Brumov • Březina (predtým okres Blansko) • Březina (predtým okres Brno-venkov) • Bukovice • Cvrčovice • Čebín • Černvír • Česká • Čučice • Deblín • Dolní Kounice • Dolní Loučky • Domašov • Doubravník • Drahonín • Drásov • Hajany • Heroltice • Hlína • Hluboké Dvory • Holasice • Horní Loučky • Hostěnice • Hradčany • Hrušovany u Brna • Hvozdec • Chudčice • Ivaň • Ivančice • Javůrek • Jinačovice • Jiříkovice • Kaly • Kanice • Katov • Ketkovice • Kobylnice • Kovalovice • Kratochvilka • Křižínkov • Kupařovice • Kuřim • Kuřimská Nová Ves • Kuřimské Jestřabí • Lažánky • Ledce • Lelekovice • Lesní Hluboké • Litostrov • Loděnice • Lomnice • Lomnička • Lubné • Lukovany • Malešovice • Malhostovice • Maršov • Medlov • Mělčany • Měnín • Modřice • Mokrá-Horákov • Moravany • Moravské Bránice • Moravské Knínice • Moutnice • Nebovidy • Nedvědice • Nelepeč-Žernůvka • Němčičky • Neslovice • Nesvačilka • Níhov • Nosislav • Nová Ves • Nové Bránice • Odrovice • Ochoz u Brna • Ochoz u Tišnova • Olší • Omice • Opatovice • Ořechov • Osiky • Oslavany • Ostopovice • Ostrovačice • Otmarov • Pasohlávky • Pernštejnské Jestřabí • Podolí • Pohořelice • Ponětovice • Popovice • Popůvky • Pozořice • Prace • Pravlov • Prštice • Předklášteří • Přibice • Příbram na Moravě • Přibyslavice • Přísnotice • Radostice • Rajhrad • Rajhradice • Rašov • Rebešovice • Rohozec • Rojetín • Rosice • Rozdrojovice • Rudka • Řícmanice • Říčany • Říčky • Řikonín • Senorady • Sentice • Silůvky • Sivice • Skalička • Skryje • Sobotovice • Sokolnice • Stanoviště • Strhaře • Střelice • Svatoslav • Synalov • Syrovice • Šerkovice • Šlapanice • Štěpánovice • Šumice • Telnice • Těšany • Tetčice • Tišnov • Tišnovská Nová Ves • Trboušany • Troskotovice • Troubsko • Tvarožná • Újezd u Brna • Újezd u Rosic • Újezd u Tišnova • Unín • Unkovice • Úsuší • Velatice • Veverská Bítýška • Veverské Knínice • Viničné Šumice • Vlasatice • Vohančice • Vojkovice • Vranov • Vranovice • Vratislávka • Všechovice • Vysoké Popovice • Zakřany • Zálesná Zhoř • Zastávka • Zbraslav • Zbýšov • Zhoř • Žabčice • Žatčany • Žďárec • Želešice • Železné • Židlochovice Rozvod_OHV_ba18.html Rozvod OHV Rozvod OHV je typ ventilového rozvodu piestového spaľovacieho motora, pri ktorom sú ventily umiestnené v hlave valcov a vačkový hriadeľ je umiestnený v bloku motora. Označenie rozvodu pochádza z anglického názvu Overhead Valve. Medzi vačkovým hriadeľom a ventilmi je relatívne veľká vzdialenosť (približne úmerná zdvihu motora). Prenos pohybu medzi vačkou a ventilom je preto realizovaný ďalšími prvkami mechanizmu: zdvihátko, zdvíhacia tyčka, vahadlo. Rozvod tak obsahuje veľký počet súčiastok, ktoré nepriaznivo vplývajú na jeho tuhosť. V porovnaní s rozvodom OHC väčší počet súčiastok a zároveň väčšia hmota vykonáva nepriznivý vratný pohyb, ktorý sa prejavuje zotrvačnými silami. Naopak výhodou rozvodu OHV je jednoduché riešenie pohonu vačkového hriadeľa. Nevýhody OHV rozvodov prevažujú najmä u vysokootáčkových motorov, preto sa u moderných spaľovacích motorov pre pohon automobilov takmer nevyskytuje. Pohon rozvodu Pohon rozvodu je vzhľadom na výhodné umiestnenie vačkového hriadeľa blízko pri kľukovom hriadeli možné realizovať jednoduchým ozubeným súkolesím. Pohon musí byť riešený tak, aby umožnil presné nastavenie vzájomnej pozície kľukového a vačkového hriadeľa a aby sa počas prevádzky motora toto nastavenie nezmenilo, čo ozubené súkolesie spĺňa. Pretože sa rozvod OHV používa najmä u štvortaktných motorov, prevodový pomer pohonu je 2:1. Vačkový hriadeľ sa otáča 2x pomalšie ako kľukový, pretože štvortaktný motor vykoná jeden pracovný cyklus za dve otáčky kľukového hriadeľa. Rozsievky.html Rozsievky Amphoraovalis sp. Vedecká klasifikácia Doména Eukaryoty Ríša Chromista Chromista Kmeň Rôznobičíkaté riasy Heterokontophyta Trieda Rozsievky Bacillariophyceae Binomické meno Bacillariophyceae Cavalier-Smith, 1995 Synonymá Diatomeae Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku Rozsievky (lat. Bacillariophyceae) sú veľká trieda rôznobičíkatých rias. Sú to jednobunkové mikroskopické riasy s kremičitanovými schránkami - frustulami žijúce v sladkých aj morských vodách, výnimočne aj v pôde. Schránka je inkrustovaná oxidom kremičitým a je rozdelená na dva časti: vrchnú epivalvu a spodnú hypovalvu. Ich odumieraním sa tvoria usadené horniny diatomity. Niektoré druhy sa pohybujú vďaka prúdeniu cytoplazmy v špeciálnej ryhe raphe. Podľa tvaru schránky sa delia na centrické a penátne. Rozsievky sú rozšírené na celom svete, patria medzi významných producentov biomasy. Doteraz bolo opísaných skoro tristo rodov a 10 až 12 tisíc druhov. Množstvo autorov sa však domnieva, že drvivá väčšina druhov rozsievok nebola dodnes opísaná, a že ich počet bude vyše milión, možno až 10 miliónov (NORTON et al. 1996), a sú pravdepodobne najrozšírenejšími vodnými eukaryotmi na svete. Stavba rozsievok Rozsievky sú autotrofné, čiže schopné fotosyntézy. Fotosyntetické farbivá sa nachádzajú v chloroplastoch. Majú chlorofyl a a c a medzi ich fotosyntetické farbivá patrí aj fukoxantín, ktorý spôsobuje hnedé sfarbenie chloroplastov. Zásobnými látkami sú chrysolaminarán, olej a volutín (polyfosfátový škrob). Schránka frustula je z polymerizovaného oxidu kremičitého, ktorý vychytávajú z vody za účasti adenozíntrifosfátu. Radiálne súmerná schránka sa nazýva centrická, dvojstranne súmerná je penátna. Rozmnožovanie Rozmnožovanie môže byť pohlavné a nepohlavné, pričom nepohlavný spôsob prevláda. Nepohlavne sa množia delením, pohlavne tvorbou pohlavných spór auxospór. U centrických rozsievok prebieha pohlavný proces oogamia, u penátnych izogamia alebo anizogamia. Systém Rozsievky sú jednou z tried oddelenia (kmeňa) rôznobičíkaté riasy (Heterokontophyta) a patria do podríše Chromobiotae ríše Chromista. Trieda rozsievky sa delí na tri podtriedy: * podtrieda: Coscinodiscophycidae * rad: Coscinodiscales * rad: Biddulphiales * rad: Rhizosoleniales * rad: Chaetocerales * podtrieda: Fragilariophycidae * rad: Fragilariales * podtrieda: Bacillariophycidae * rad: Eunotiales * rad: Naviculales * rad: Achnanthales * rad: Bacillariales Iné projekty * Commons * Wikidruhy * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému * Spolupracuj na Wikispecies Wikidruhy ponúka informácie na tému Externé odkazy * Rozsievky Třída Bacillariophyceae (po česky) Rozsah_pojmu.html Rozsah pojmu Rozsah pojmu alebo extenzia pojmu je významový konštituent pojmu, ktorý sa týka všetkých prvkov určitej množiny. Pozri aj * delenie pojmu Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Rozprávka.html Rozprávka Rozprávka je krátky prozaický, zriedkavo - veršovaný útvar, spravidla vymyslený príbeh, ktorý má za cieľ poučenie a pobavenie čitateľov alebo poslucháčov. Podľa autorstva ich delíme na ľudové a autorské (rozprávkar). Ľudové rozprávky sú žánrom ľudovej slovesnosti a patria k najstarším a najrozšírenejším formám ústnej slovesnosti. Majú najrozmanitejší obsah v závislosti na dobe a spôsobe života. Každý národ, ale aj menšie socioskupiny odrážali svoj spôsob života, vzťahy, dobro a zlo, lásku a nenávisť atď. vo fiktívnom či fantastickom príbehu, satiricky alebo humorne, kde hrdinovia prekonali útlak, biedu a chudobu a svojou dobrosrdečnosťou a mravnosťou víťazia nad zlom, úkladmi ľudí, drakov, šarkanov, ... . Rozprávka má za cieľ poučenie a pobavenie čitateľov alebo poslucháčov, preto sú spravidla nadčasové a mimo konkrétny priestor: Bola raz ... , kde bolo tam bolo ... , a pod. Rozdelenie Rozprávky delíme na: * démonologické * dobrodružné * fantastické * historické * humoristické * irealistické * legendárne * o mŕtvych * novelistické * realistické * satirické * o strašidlách a čertoch * o zvieratách Iné projekty * Wikicitáty * Commons * Spolupracuj na Wikiquote Wikicitáty ponúka citáty od alebo o Rozprávka * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Rozmanitosť.html Rozmanitosť Rozmanitosť je odlišovanie sa navzájom rozličnými znakmi, vlastnosťami; mnohotvárnosť, všelijakosť, rozličnosť. Iné projekty * Wikicitáty * Spolupracuj na Wikiquote Wikicitáty ponúka citáty od alebo o Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Tento článok z Filitu potrebuje upraviť, pridať interwiki a kategórie. Po jeho úprave prosím odstráňte šablónu {{filit na úpravu}}. Rozum_a_cit.html Rozum a cit Rozum a cit môže byť: * román, pozri Rozum a cit (román) * film, pozri Rozum a cit (film) Symbol rozcestia Toto je rozlišovacia stránka — navigačná pomôcka obsahujúca zoznam iných článkov, ktoré by mohli mať rovnaký názov. Ak vás na túto stránku odkázal článok, prosíme Vás, aby ste sa k článku vrátili a opravili v ňom odkaz tak, aby odkazoval priamo na konkrétnu stránku z hore uvedeného zoznamu, ktorú autor článku myslel. Rozhľad.html Rozhľad rozhľad je obzor, okruh znalostí. Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Tento článok z Filitu potrebuje upraviť, pridať interwiki a kategórie. Po jeho úprave prosím odstráňte šablónu {{filit na úpravu}}. Rozčlenenosť_formy.html Rozčlenenosť formy Rozčlenenosť formy je vlastnosť frazém kolokačného typu. Spočíva v tom, že frazéma pri svojej významovej celostnosti pozostáva najmenej z dvoch slov: mať ostrý jazyk, hra s ohňom, ani byľku, nič po nič, ešteže čo. Porov. viacslovnosť/nadslovnosť frazémy Článok pôvodne čerpal z diela Frazeologická terminológia (J. Mlacek, P. Ďurčo a kol.) uverejneného na stránkach Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra. Rozmarín.html Rozmarín Rozmarín je aromatická bylina s kopijovitými listami. Názov pochádza z latinčiny a v preklade znamená rosa mora. Pochádza so Stredomorskej oblasti. Veľmi obľúbenou koreninou je najmä v Taliansku. Použitie Rozmarín sa používa pri príprave jedál z bravčového, teľacieho alebo jahňacieho mäsa, najmä v kombinácií s vínom. Ak sa ako korenina používajú sušené listy rozmarínu, je dobré ich najprv rozdrviť, pretože majú pevnú štruktúru a vcelku môžu v hotových jedlách pôsobiť rušivo. Rozpúšťanie.html Rozpúšťanie Rozpúšťanie je proces, pri ktorom sa rozpúšťaná látka (solvendum) rozpúšťa v rozpúšťadle (solvens) a vplyvom ich interakcie prechádza do roztoku. (solutio) Rozpúšťanie je samovoľný dej, ktorý prebieha až do stavu nasýtenia. V nasýtenom roztoku je za danej teploty rozpustená látka v rovnováhe so svojou nerozpustnou časťou. Vo farmaceutickej praxi rozumieme pod pojmom rozpúšťanie predovšetkým rozpúšťanie tuhých látok v kvapalinách. Rozpúšťanie jednej kvapaliny v druhej nazývame miešanie. Delenie * fyzikálne (reverzibilné) – vrátne – rozpustenú látku môžeme z roztoku získať naspäť * chemické (ireverzibilné) – nevrátne – prebehne chemická reakcia a pôvodnú látku už získať späť nemôžeme Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Rozprávanie.html Rozprávanie Rozprávanie môže byť: * hovorenie * slovné vyjadrovanie dojmov, zážitkov, predstáv atď. * prenesene: nasvedčovanie * v literatúre: pozri rozprávanie (kompozičný postup) Symbol rozcestia Toto je rozlišovacia stránka — navigačná pomôcka obsahujúca zoznam iných článkov, ktoré by mohli mať rovnaký názov. Ak vás na túto stránku odkázal článok, prosíme Vás, aby ste sa k článku vrátili a opravili v ňom odkaz tak, aby odkazoval priamo na konkrétnu stránku z hore uvedeného zoznamu, ktorú autor článku myslel. Rozpínanie.html Rozpínanie Rozpínanie môže byť: * rozširovanie sa objemom, zväčšovanie sa, vzdúvanie sa, nadúvanie sa, expanzia * výbojné (alebo panovačné) správanie * rozopnutie (rozpájanie (sa) niečoho zapnutého či spojeného; uvoľnenie (sa) zapínadla; rozostretie (sa), roztiahnutie (sa) do šírky) * vo fyzike: zväčšenie objemu termodynamickej sústavy, pozri rozpínania (plyn) Pozri aj * expanzia * rozpínanie vesmíru * rozpínanie oceánskeho dna Symbol rozcestia Toto je rozlišovacia stránka — navigačná pomôcka obsahujúca zoznam iných článkov, ktoré by mohli mať rovnaký názov. Ak vás na túto stránku odkázal článok, prosíme Vás, aby ste sa k článku vrátili a opravili v ňom odkaz tak, aby odkazoval priamo na konkrétnu stránku z hore uvedeného zoznamu, ktorú autor článku myslel. Rozhodnosť.html Rozhodnosť rozhodnosť je schopnosť človeka samostatne a zodpovedne rozhodovať a rozhodnutia dôsledne realizovať v činnosti. Rozhodnosť sa osobitne výrazne prejavuje v zložitých situáciách, keď je konanie späté s rizikom a treba voliť jednu z niekoľkých alternatív. Rozhodnosť je aj schopnosť bez váhania prebrať na seba zodpovednosť za rozhodnutie, konať rychlo, v správny čas. Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Tento článok z Filitu potrebuje upraviť, pridať interwiki a kategórie. Po jeho úprave prosím odstráňte šablónu {{filit na úpravu}}. Rozmer_(rozlišovacia_stránka).html Rozmer (rozlišovacia stránka) Rozmer alebo dimenzia môže byť: * veľkosť v dĺžke, výške alebo hĺbke, pozri rozmer * rozsah, stupeň, intenzita, rozsiahlosť (javu) * osobitná stránka istého javu Rozmer môže byť: * rozsah, teda plošný obsah alebo zriedkavo objem (matematika) * metrum Symbol rozcestia Toto je rozlišovacia stránka — navigačná pomôcka obsahujúca zoznam iných článkov, ktoré by mohli mať rovnaký názov. Ak vás na túto stránku odkázal článok, prosíme Vás, aby ste sa k článku vrátili a opravili v ňom odkaz tak, aby odkazoval priamo na konkrétnu stránku z hore uvedeného zoznamu, ktorú autor článku myslel. Rozbočovač.html Rozbočovač Rozbočovač (po angl. hub) môže byť: * v informatike: * v počítačových sieťach ethernet: aktívny prvok, pozri rozbočovač (ethernet) * v počítačových sieťach Token Ring: aktívny prvok, pozri Media Access Unit * na sériovej zbernici USB: zariadenie umožňujúce pripojiť viacero zariadení, pozri Rozbočovač (USB) Tento článok je zatiaľ tzv. "výhonok". Text môžeš doplniť alebo zmeniť, keď hore klikneš na záložku "upraviť". Symbol rozcestia Toto je rozlišovacia stránka — navigačná pomôcka obsahujúca zoznam iných článkov, ktoré by mohli mať rovnaký názov. Ak vás na túto stránku odkázal článok, prosíme Vás, aby ste sa k článku vrátili a opravili v ňom odkaz tak, aby odkazoval priamo na konkrétnu stránku z hore uvedeného zoznamu, ktorú autor článku myslel. Rozseč_nad_Kunštátem_bf90.html Rozseč nad Kunštátem Rozseč nad Kunštátem Základné informácie Postavenie: |obec NUTS 5 (obec): |CZ0621 582271 Kraj (NUTS 3): |Juhomoravský (CZ062) Okres (NUTS 4): |Blansko (CZ0621) Obec s rozšírenou pôsobnosťou:| Poverená obec: | Historická krajina: |Morava Katastrálna výmera: |6,12 km² Počet obyvateľov: |512 Zemepisná šírka: |49° 31’ 3’’ Zemepisná dĺžka: |16° 27’ 40’’ Nadmorská výška: |628 m PSČ: |679 73 Základné sídelné |1 jednotky: | Miestnych častí: |1 Katastrálne územie: |1 Adresa |Rozseč nad Kunštátem 106 obecného úradu: |67973 Rozseč nad Kunštátem Starosta / starostka: |Miroslav Šikula Oficiálny web E-mailová adresa Rozseč nad Kunštátem je obec v Česku v okrese Blansko v Juhomoravskom kraji. 1. januára 2006 tu žilo 512 obyvateľov, z toho 257 mužov a 255 žien, pričom priemerný vek v obci je 37,1 rokov (muži 37,2 rokov, ženy 37,0 rokov). Tento geografický článok o mieste v Česku je zatiaľ príliš Vlajka Česka krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Pozri aj * Zoznam obcí v Česku Mestá a obce okresu Blansko Adamov • Bedřichov • Benešov • Blansko • Borotín • Bořitov • Boskovice • Brťov-Jeneč • Bukovina • Bukovinka • Býkovice • Cetkovice • Crhov • Černá Hora • Černovice • Deštná • Dlouhá Lhota • Doubravice nad Svitavou • Drnovice • Habrůvka • Hodonín • Holštejn • Horní Poříčí • Horní Smržov • Chrudichromy • Jabloňany • Jedovnice • Kněževes • Knínice u Boskovic • Kořenec • Kotvrdovice • Kozárov • Krasová • Krhov • Křetín • Křtěnov • Křtiny • Kulířov • Kunčina Ves • Kunice • Kuničky • Kunštát • Lazinov • Lažany • Letovice • Lhota Rapotina • Lhota u Lysic • Lhota u Olešnice • Lipovec • Lipůvka • Louka • Lubě • Ludíkov • Lysice • Makov • Malá Lhota • Malá Roudka • Míchov • Milonice • Němčice • Nýrov • Obora • Okrouhlá • Olešnice • Olomučany • Ostrov u Macochy • Pamětice • Petrov • Petrovice • Prostřední Poříčí • Rájec-Jestřebí • Ráječko • Roubanina • Rozseč nad Kunštátem • Rozsíčka • Rudice • Sebranice • Senetářov • Skalice nad Svitavou • Skrchov • Sloup • Spešov • Stvolová • Sudice • Suchý • Sulíkov • Světlá • Svinošice • Svitávka • Šebetov • Šebrov-Kateřina • Šošůvka • Štěchov • Tasovice • Uhřice • Újezd u Boskovic • Újezd u Černé Hory • Úsobrno • Ústup • Valchov • Vanovice • Vavřinec • Vážany • Velenov • Velké Opatovice • Vilémovice • Vísky • Voděrady • Vranová • Vysočany • Závist • Zbraslavec • Žďár • Žďárná • Žernovník • Žerůtky Rozlíšenie.html Rozlíšenie Rozlíšenie alebo rozlišovanie alebo diferencovanie alebo diferenciácia alebo dištinkcia alebo distingvovanie je poznávanie/poznanie pri použití pojmu rozdielu, vo filozofii pozri aj rozlišovanie (filozofia) Rozlíšenie alebo rozlišovanie alebo diferenciácia je urobenie odlišným, odlíšenie. Rozlíšenie je nepresne: rozlišovacia schopnosť Symbol rozcestia Toto je rozlišovacia stránka — navigačná pomôcka obsahujúca zoznam iných článkov, ktoré by mohli mať rovnaký názov. Ak vás na túto stránku odkázal článok, prosíme Vás, aby ste sa k článku vrátili a opravili v ňom odkaz tak, aby odkazoval priamo na konkrétnu stránku z hore uvedeného zoznamu, ktorú autor článku myslel. Rozklad_množiny.html Rozklad množiny rozklad množiny je pozri: rozklad množiny A. Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Tento článok z Filitu potrebuje upraviť, pridať interwiki a kategórie. Po jeho úprave prosím odstráňte šablónu {{filit na úpravu}}. Rozumová_výchova.html Rozumová výchova Rozumová výchova je vzdelávanie, základná zložka všestrannej a harmonickej vychovy človeka; vychovná činnosť zameraná na rozíjanie intelektu, poznávacích procesov (hlavne myslenia), reči a schopnosti racionálne a produktívne sa učiť, na osvojovanie základov vied a spolocenskych skúseností v sústave vedomostí, zručností a návykov. Externé zdroje Zdroj, z ktorého (pôvodne) čerpal tento článok Rozdeľovanie_(ekonómia).html Rozdeľovanie (ekonómia) Rozdeľovanie je moment spoločenského reprodukčného procesu, ktorý sprostredkúva spojenie medzi výrobou a spotrebou tým, že dochádza v ňom k vzniku podielov jednotlivých spoločenských tried, vrstiev, oblastí, odvetví, podnikov, skupín a jednotlivcov na živej a zhmotnenej práci v spoločenskej výrobe. Rozhranie.html Rozhranie Rozhranie (medzistyk) je bod, v ktorom je vytvorené spojenie medzi dvoma elementami tak, aby spolu mohli navzájom pracovať. Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Tento článok z Filitu potrebuje upraviť, pridať interwiki a kategórie. Po jeho úprave prosím odstráňte šablónu {{filit na úpravu}}. Rozhodovací_proces.html Rozhodovací proces Proces rozhodovací proces rozhodovací je súbor procesov, ktorych zmyslom je vyhladať optimálny cieľ a vhodný spôsob konania v určitej situácii. Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Tento článok z Filitu potrebuje upraviť, pridať interwiki a kategórie. Po jeho úprave prosím odstráňte šablónu {{filit na úpravu}}. Pozri aj rozhodovanie Rozvodovosť.html Rozvodovosť Rozvodovosť je demografický proces, ktorý sleduje rozvody ako hromadný jav. Medzi hlavné ukazovatele rozvodovosti patria: * Hrubá miera rozvodovosti je aktuálny počet rozvodov na 1000 obyvateľov. * Úhrnná rozvodovosť je priemerný počet rozvodov pripadajúcich na jeden sobáš. Výpočet Zoznam demografických ukazovateľov rozvodovosti a postup pre ich výpočet: * Hrubá miera rozvodovosti (vyjadruje sa v promile, teda na 1000 obyvateľov; R = počet rozvodov v danom roku; P = veľkosť populácie): r=\dfrac{R}{P} * Index rozvodovosti (S = počet sobášov v danom roku) je aktuálny pomer sobášov a rozvodov: ir=\dfrac{R}{S} * Miera rozvodovosti podľa veku (x = vek, pre ktorý sa ukazovateľ počíta; pohl = pohlavie, pre ktoré sa ukazovateľ počíta): r_x^{pohl}=\dfrac{R_x^{pohl}}{P_x^{pohl}} * Úhrnná rozvodovosť ([t]R^y = počet rozvodov manželstiev trvajúcich y rokov; [t − y]S = počet sobášov pred y rokmi): _tur=\sum_{y=0}^{\infty}\dfrac{_tR^y}{_{t-y}S} * Priemerný vek pri rozvode: xr^{pohl}=\dfrac{\sum_{x=16}^{\infty}x\times r_x^{pohl}}{\sum_{x=16}^{\infty}r_x^{pohl}} Externé odkazy * Vaňo, Boris; Danuša Jurčová, Ján Mészáros (2003). Základy demografie. Občianske združenie Sociálna práca. ISBN 80-968927-3-8. Rozvadov.html Rozvadov Rozvadov Základné informácie Postavenie: |obec NUTS 5 (obec): |CZ0327 561169 Kraj (NUTS 3): |Plzenský (CZ032) Okres (NUTS 4): |Tachov (CZ0327) Obec s rozšírenou pôsobnosťou:| Poverená obec: | Historická krajina: |Čechy Katastrálna výmera: | ? km² Počet obyvateľov: |722 Zemepisná šírka: | Zemepisná dĺžka: | Nadmorská výška: | ? m PSČ: | Základné sídelné | jednotky: | Miestnych častí: | Katastrálne územie: | Adresa | obecného úradu: | Starosta / starostka: | Rozvadov je obec v Česku v okrese Tachov v Plzenskom kraji. 1. januára 2006 tu žilo 722 obyvateľov, z toho 366 mužov a 356 žien, pričom priemerný vek v obci je 36,2 rokov (muži 35,9 rokov, ženy 36,6 rokov). Tento geografický článok o mieste v Česku je zatiaľ príliš Vlajka Česka krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Pozri aj * Zoznam obcí v Česku Mestá a obce okresu Tachov Benešovice • Bezdružice • Bor • Brod nad Tichou • Broumov • Cebiv • Ctiboř • Částkov • Černošín • Dlouhý Újezd • Erpužice • Halže • Horní Kozolupy • Hošťka • Chodová Planá • Chodský Újezd • Kladruby • Kočov • Kokašice • Konstantinovy Lázně • Kostelec • Kšice • Lesná • Lestkov • Lom u Tachova • Milíře • Obora • Olbramov • Ošelín • Planá • Prostiboř • Přimda • Rozvadov • Skapce • Staré Sedliště • Staré Sedlo • Stráž • Stříbro • Studánka • Sulislav • Svojšín • Sytno • Tachov • Tisová • Trpísty • Třemešné • Únehle • Vranov • Zadní Chodov • Záchlumí • Zhoř Rozadol.html Rozadol Rezidenčná výšková budova Rozadol Rozadol (Ružová dolina) je nová moderná štvrť v bratislavskej mestskej časti Ružinov, v miestnej časti Ružová dolina. Dominantou štvrte je obytná výšková budova s výškou 80 metrov. Projekt je výsledkom architektonickej súťaže. Projekt * Architekti: Peter Moravčík, Juraj Šujan * Súťaž: 2003 * Projekt: 2003 - 2004 * Realizácia: 06. 2003 - 12. 2006 * Zastavaná plocha: 18 157,58 m * Úžitková plocha: 73 378,85 m * Obostavaný priestor: 270 744,14 m * Byty: 260 spolu 36 000 m * Služby a kancelárie: 10 500 m * Náklady: 15 000 000 Sk Poloha Umiestňuje sa v Ružovej doline, ktorá patrí do širšieho centra Bratislavy. Tento areál sa v minulosti využíval ako priemyselný, bol to skladový areál bratislavských mliekární. Hmotovo – priestorové riešenie Architekti dbali na to, aby sa v pôdorysnej stavbe odzrkadlili tri základné nosné motívy urbanistickej štruktúry: riadková zástavba panelového sídliska, traktová uličná fronta socialisticko-realistického sídliska a motív výškovej budovy, ktorá je dominantou komplexu. Tieto základné znaky doplnili ďalšie charakteristické prvky, ako napr. menšie objekty vybavenosti, umiestnené voľne v rámci bloku. Takto sa im podarilo spojiť najvýraznejšie črty tejto časti a zároveň pretaviť do novej hodnoty. Najväčším pozitívom komplexu je usporiadanie budov tak, že vytvárajú vlastné nádvoria poloprivátneho charakteru. Tým docielili, že človek, ktorý býva v dotyku centra mesta má dostatok súkromia aj v exetriéry. Teda tato stavba vymedzuje relatívne komorný vnútroblok Plán sa skladá z 11 objektov, ktoré sa skladajú z bytov, kancelárií a občianskej vybavenosti. Dispozičné riešenie Objekt tvorí 5 šesťpodlažných budov, ktoré majú zelené strechy, 3 osempodlažné bytové domy a jedna dvadsaťštyryposchodová budova s polyfunkčným využitím a bazénom na streche. Táto budova je jednou z najvyšších obytných na Slovensku. Celá rozloha komplexu je 22 300 m2, kde vzniklo 260 vysoko štandardných bytov odzrkadlujúce najnovšie európske trendy bývania v nízkoenergetických domoch. V komplexe možno nájsť viac typov nadštandardných bytov: jednoúrovňové – 50-180 m2 , mezonetové s obytnou plochou 180m2, niektoré susedné byty sa dajú spojiť do jednoho veľkého, ktorý zaverie celé poschodie, s rozlohou 350m2. Dispozičné riešenie je navrhnuté ako voľný, otvorený priestor, vytvorený spojením kuchynskej, jedálenskej a pobytovej zóny, ktorý však možno prerobiť späť a vrátiť do klasickej podoby s oddelenými priestormi. Vo všetkých bytoch nájsť buď lodžie alebo terasy. Fasáda Charakteristický vzhľad komplexu určuje keramický obklad tehlovej farby. Je nielen módnym materiálom súčasnosti ale aj pripomienkou keramických obkladov slovenskej architektúry. Bohato diferencovanú textúru priečelí obytných domov vyvažuje pokojnejšie priečelie administratívy. Severná fasáda uličného traktu s presklenými pavlačami vracia v novom prevedení tradičný motív mesta. Konštrukcia Komplex vďačí za svoju vysokú dispozičnú variabilitu Železobetónovému stenovému a pilierovému nosnému systému s rozponom 7,5 m. Obytný komplex Rozadol je jedinečným komplexom v súčasnej architektúre. Nadväzuje na najlepšie tradície bytovej výstavby u nás. Je sebavedomým dielom, ktoré vzhľadom na svoju komplexnosť nemá v súčasnej slovenskej architektúre paralelu. Použitá literatúra * ASB, 1-2/2006 XIII. Ročník, Martina Jakušová, Bývanie v oblakoch 16.01.2007, str. 28- 32 * ARCH o architektúre a inej kultúre, ročník 11, číslo 11, oktober 2006, Henrieta Moravčíková, Konzistentná výpoveď na tému mestské bývanie, str. 14- 19 Externé odkazy * Oficiálna stránka projektu Rozsudok_(opera).html Rozsudok (opera) Rozsudok je slovenská opera Jána Cikkera. Svoju operu Rozsudok písal Ján Cikker ako v poradí siedmu. Za svoju predlohu si autor zvolill novelu Heinricha von Kleista Zemetrasenie v Chile. Opera vznikala v rokoch 1976-1978, premiéru mala v SND v Bratislave hneď nasledujúceho roku. Libreto spracoval skladateľ sám, okrem textu indiánskej piesne, ktorá pochádza od Milana Rúfusa. Dej Skladateľ rozčlenil operu do piatich obrazov. Jej dej sa odohráva v rokoch 1646-47 v Santiago da Chile. Jednotlivé obrazy sú silne diferencované: Prvý obraz otvára motív Dies irae, ktoré sa viackrát v priebehu opery opakuje. Predstavuje v ňom 4 ústredné postavy: Izabel (soprán), Lorenza, jej milého (tenor), Dona Henrica, jej otca (barytón) a Peppu, pestúnku (alt). Už v tomto obraze sa objavuje prvý vrchol – moment pristihnutia Izabely a Lorenza Donom Henricom, od ktorého sa odvíja ďalšie stupňovanie. Z celej opery sa iba v tomto obraze vyskytujú určité deklamačné nepresnosti, ktoré možno autor prehliadol pri krútňave myšlienok nad komponovaním novo vznikajúceho diela (str. 7 aby ju, bozkov tvojich, str.13 na veky, str.19 aby duše nesmútili, aby oči...str.24 na posteli atd.) . Premostenie do 2. obrazu tvorí subtílna predohra, navodzujúca atmosféru kláštora. Otvára ho ženský zbor vokalizáciou na hlásky „o, a“ a potom „zvukom hromadnej modlitby, akoby rytmizované mrmlanie bez slabík“, čo si pravdepodobne vyžadovalo politické ovzdušie doby, kedy opera vznikala. V tomto obraze sa objavujú nové postavy: Laetitia, vrátnička kláštora (alt), a Matka Predstavená (mezzosoprán). Oproti 1. obrazu nastal časový skok: (Lorenzo: „...Rok som ju nevidel...“) Izabel bola nútená vstúpiť do kláštora. (Predstavená: „Nie vlastná vôľa viedla kroky tvoje k nám!“). Tento obraz je skôr lyrickou výpoveďou milencov ako dramatickým posunom v opere – Lorenzo a Izabel sa opäť stretávajú, aby za pomoci Laetitie spočinuli pravdepodone v milostnostom splynutí – ich tajný odchod do kláštornej záhrady, zatiaľ čo Matka Predstavená vedie s Laetitou dialóg – ktorý bude mať neplánovane následok na ďalšom deji opery. 2. obrazom sa končí 1. dejstvo. 3. obraz, ktorý je zároveň celým 2. dejstvom je najdramatickejšie a najzaujímavejšie spracovaný. Scénu predstavuje „neurčitý, prázdny žalárový priestor. Niekde vysoko, skôr symbolicky, malý vežový oblok, cez ktorý preniká slabé svetlo.“ Už tento popis, udaný priamo v librete, naznačuje veľmi abstraktný charakter. Izabel leží vo väzenských šatoch a akoby blúznila, čím opisuje súčasnú situáciu aj stručne predchádzajúce okolnosti. Oproti 2. obrazu nastal opäť časový skok. (Izabel: „Mám dieťatko, chlapčeka, preto musím umrieť v rukách kata“) Volá, žiada imaginárnych sudcov o oslobodenie, odpustenie, pri čom stráca vedomie. Nasleduje zmena scény, ako ju opisuje režisérska poznámka: „Niekde vzadu sa vynoria postupne ostro osvetlené postavy sudcu i ďalších... pri tejto scéne... musí byť zachovaný dojem, že ide vždy o sen Izabely.“ Sudca (bas) a sudcovia (mužský zbor) vynášajú nad Izabel rozsudok, zaujímavé je ale autorovo spracovanie textu pre zbor, ktorým navodzuje irrealistickú atmosféru: zdvojuje všetky samohlásky a pridáva tým akcentované neprízvučné osminy. Takmer bezprostredne nasleduje ďalšia zmena: „Na inom mieste... sa objaví don Henrico – maska. Stojí pred vyvýšeným kreslom, na ktorom niekto sedí, komu vidieť iba nohy v lesklých topánkach, jeho postava je v tme.) Don Henrico prosí „Excelenciu“ o milosť pre svoju dcéru. Ozýva sa predošlý mužský zbor sudcov za scénou, zatiaľ čo Don Henrico mizne. Z diaľky, „nekonkrétne“ počuť hlas Lorenza, ktorý predpovedá ďalšiu zmenu: „Prudké svetlo ožiari Lorenza so vzadu zviazanými rukami, ako ho násilím sácajú dvaja ozbrojenci pred Carlosa, riaditeľa väznice (barytón)“. Poznámka však už nekonkretizuje, v ktorej časti javiska sa má táto scéna odohrávať – nakoľko Izabel zostáva na javisku viditeľná spiaca počas všetkých premien. Vrcholom tejto scény je zároveň jej najiracionálnejšia časť: skladateľ ju zveril dvom tanečníkom – alter egá Izabel a Lorenza, a zboru, ktorý spieva na text pripomínajúci bosorácke zaklínadlá (napríklad ženský hlas niekoľkokrát imituje krákanie vrany, zbor: haha, reke, vere, buku... okrem iného sa tu opäť ozýva zvolanie Dies irae). Tento sabat vystrieda okamžite scéna umierajúceho dona Henrica s Pepitou na notárom (tenor) spisujúci svoj závet. Úplným záverom je apoteóza Izabely so zborom za scénou, v prichádzajúce ráno jej popravy. Pozoruhodnosťou tohoto obrazu je skladateľova schopnosť spracovať literárnu predlohu do scénickej formy skoncentrovaním výstupov posúvajúcich dej do chronologických obrazov na minimálnom časovom aj javiskovom priestore. 3. dejstvo sa, tak ako prvé skladá z dvoch obrazov. 4. obraz predstavuje námestie s popraviskom, a podľa autorových poznámok, odvolávajúc sa priamo na Kleistovu novelu, je na scéne veľa štatistov – ľud, komedianti, diváci. Dej tohoto obrazu nasleduje bezprostredne po predošlom. V tomto obraze pristupujú ako sólisti 5 „malých osôb“ (ako uvedené v rozpise postáv): Pedrillo, uvádzač (barytón), 2 ženy (soprán, alt) a 2 muži (tenor, bas). Ich úlohou je komentár spoločnosti a odsúdenej Izabel. Prichádza Izabel aj so sprievodom ľudí, no v okamihu, keď má byť sťatá, nastane silné zemetrasenie. Scéna sa rúca, ľud uniká, na scéne ostávaju iba Pepa a Lorenzo, ktorí odvádzajú Izabel do bezpečia. Nasleduje medzihra prepájajúca do posledného 5. obrazu. Scéna 5. obrazu predstavuje lúku na okraji lesa a „vrchy, ktoré sme videli aj v 1. obraze. Je druhý deň poludnie po udalostiach predošlého obrazu.“ Lorenzo s Izabel sa chystajú na útek za more, k čomu im dopomáha Peppa, ale sú vyrušení dvoma ženami a dvoma mužmi z predošlého obrazu, ktorí rozpoznávajú Izabel. Opäť mužský zbor imituje kompletný chorál Dies irae, ženský zbor (pútnici) spieva invokáciu k svätému Jagovi. Prichádza aj Pedrillo a podnieti zástup k zmasakrovaniu Izabel, Lorenza aj ich dieťaťa. Na záver preklínajúc vraždenie nevinných umiera aj Peppa, vyslovujúc tým hlboké humaistické posolstvo. Citáty Igor Vajda k spracovaniu opery píše: „(Cikker) musel rekonštruovať a domyslieť dej spred zemetrasenia, ktorým sa Kleistova novela začína.“ Vytvoril tiež nové postavy: Peppu, Laetitiu, sudcov, notára, iné zas vynecháva, ako dona Ferdinanda a jeho príbuzných, s ktorými sa milenci zblížia po zemetrasení, čo im obom zachráni život. Cikker tiež v niektorých momemtoch pozmenil dej opery oproti deju v Kleistovej novele, napr. povolanie Pedrilla, miesto zavraždenia milencov, osud ich dieťaťa. Nazáver slová samotného Cikker k jeho dôvodom, prečo si zvolil daný námet pre svoju operu: „Kleist v novele...kritizuje neľudskosť písaných zákonov spoločnosti, a najmä tých nepísaných, ktoré človeka privádzajú do skazy. ...Kriticky poukazuje na skutočnosť, že ľudstvo do tých čias nenašlo iný spôsob riešenia konfliktov ako vraždami, násilím a vojnami.“ Rozpriestranenosť.html Rozpriestranenosť Rozpriestranenosť je matie dĺžky, šírky a hĺbky. Podľa Descarta je to základný atribút hmoty. Rozpriestranenosť je podľa neho vyplnenosť priestoru, bytostné určenie telies. Rozpriestranenosť obsahuje možnosť pohybu. Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Rozbor_hudobnej_skladby.html Rozbor hudobnej skladby Rozbor hudobnej skladby je opis, výklad obsahu hudobnej skladby, ktorý zdôvodňuje prostriedky a prvky, ktoré boli použité na jej interpretáciu. Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Tento článok z Filitu potrebuje upraviť, pridať interwiki a kategórie. Po jeho úprave prosím odstráňte šablónu {{filit na úpravu}}. Rozumenie.html Rozumenie rozumenie je postihovanie alebo rozpoznávanie významu, zmyslu; chápanie (veci, myšlienky, textu). Za umenie rozumenia sa pokladá filozofická hermeneutika. Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Tento článok z Filitu potrebuje upraviť, pridať interwiki a kategórie. Po jeho úprave prosím odstráňte šablónu {{filit na úpravu}}. Rozptyl_(žiarenie).html Rozptyl (žiarenie) Rozptyl alebo difúzia je prejav interakcie žiarenia (svetlo, pohybujúce sa častice) s optickými nehomogenitami prostredia, ktoré spôsobujú odklon žiarenia z pôvodného smeru. Všeobecne rozlišujeme dva typy rozptylu, elastický a kvázielastický. Elastický rozptyl je rozptyl, pri ktorom sa energia žiarenia nemení (alebo len veľmi málo) a kvázielastický rozptyl mení energiu žiarenia. Tieto termíny sú odvodené z kinetickej štúdie zrážok tuhých telies. Hlavné formy elastického elektromagnetického rozptylu sú Rayleighov rozptyl a Mieov rozptyl. Hlavné formy kvázielastického elektromagnetického rozptylu sú Ramanov rozptyl, Brillouinov rozptyl, rozptyl röntgenového žiarenia a Comptnov rozptyl. Pri prechode svetla (elektromagnetického žiarenia) látkou sú jej molekuly ovplyňované premenným (oscilujúcim) elektrickým poľom. Vonkajšie elektrické pole o intenzite \vec E indukuje v látke dipólový moment orientovaný proti vonkajšiemu elektrickému poľu. \vec p = \alpha . \vec E α je koeficient polarizovateľnosti danej častice látky. Indukované dipóly sa periodicky menia s rovnakou frekvenciou, ako vektor prechádzajúceho intenzity \vec E prechádzajúceho žiarenia. Po zrušení vplyvu vonkajšieho poľa zaniká aj indukovaný dipól \vec p. Podľa teórie elektromagnetického žiarenia je každý oscilujúci dipól zdrojom elektromagnetického žiarenia s frekvenciou zhodnou s frekvenciou oscilácie dipólu. Toto žiarenie dipól emituje do všetkých smerov priestoru. Preto sa molekuly, atómy či ióny látok interagujúcich so svetlom stávajú sekundárnym zdrojom svetelného žiarenia o rovnakej frekvencii (ak zanedbáme Ramanov efekt) ako má pôvodné prechádzajúce žiarenie. Tento teorém sa nazýva Huygensov princíp. V opticky homogénnom prostredí sa sekundárne svetelné žiarenie častíc látky interferenciou vzájomne vyruší, a to vo všetkých smeroch, okrem smeru šíriaceho sa žiarenia. Úplne opticky homogénne prostredie môže byť však len ideálny kryštáľ pri teplote 0 K. Reálne látky opticky homogénne nie sú, nehomogénne zložky prostredia majú polarizovateľnosť inú ako je polarizovateľnosť prostredia (svetlo v nich indukuje dipólové momenty iné ako v časticiach prostredia), a preto nie všetko sekundárne žiarenie sa v nich vyruší interferenciou. Sekundárne žiarenie, ktoré sa interferenciou nevyruší, pozorujeme ako žiarenie rozptýlené danou látkou. Rozmýšľanie.html Rozmýšľanie Rozmýšľanie je rozoberanie v mysli, preberanie v mysli z rozličných strán, uvažovanie, premýšľanie. Iné projekty * Wikicitáty * Spolupracuj na Wikiquote Wikicitáty ponúka citáty od alebo o Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Tento článok z Filitu potrebuje upraviť, pridať interwiki a kategórie. Po jeho úprave prosím odstráňte šablónu {{filit na úpravu}}. Rozhodnutie_(právo).html Rozhodnutie (právo) Rozhodnutie je spravidla formalizovaný procesný úkon ľubovoľného orgánu, prostrednictvom ktorého sa určujú vzájomné práva a povinnosti účastníkov konania v rôznych štádiách konania. Napríklad Občiansky súdny poriadok rozlišuje: * rozsudok (súdu) * uznesenie (súdu) * platobný rozkaz (súdu) ....a Trestný poriadok rozlišuje: * rozsudok * trestný rozkaz * príkaz * uznesenie Externé odkazy * Zákon 301/2005 Z.z. * Zákon č. 99/1963 Zb. * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Roztoky_(okres_Rakovník)_507c.html Roztoky (okres Rakovník) Roztoky Roztoky z mostu cez Berounku Roztoky – znak Roztoky – vlajka znak vlajka Základné informácie Postavenie: |obec NUTS 5 (obec): |CZ020C 598526 Kraj (NUTS 3): |Stredočeský (CZ020) Okres (NUTS 4): |Rakovník (CZ020C) Obec s rozšírenou pôsobnosťou:| Poverená obec: | Historická krajina: |Čechy Katastrálna výmera: | ? km² Počet obyvateľov: |1000 Zemepisná šírka: | Zemepisná dĺžka: | Nadmorská výška: | ? m PSČ: | Základné sídelné | jednotky: | Miestnych častí: | Katastrálne územie: | Adresa | obecného úradu: | Starosta / starostka: | Roztoky (okres Rakovník) je obec v Česku v okrese Rakovník v Stredočeskom kraji. 1. januára 2006 tu žilo 1000 obyvateľov, z toho 519 mužov a 481 žien, pričom priemerný vek v obci je 40,0 rokov (muži 39,0 rokov, ženy 41,1 rokov). Tento geografický článok o mieste v Česku je zatiaľ príliš Vlajka Česka krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Pozri aj * Zoznam obcí v Česku Iné projekty * Commons * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Rozšírenie_Európskej_únie_v_roku_2004_7fda.html Rozšírenie Európskej únie v roku 2004 Rozšírenie Európskej únie v roku 2004 je rozšírenie Európskej únie o štáty Estónsko, Lotyšsko, Litva, Poľsko, Česko, Maďarsko, Slovensko, Malta a Cyprus v máji 2004. Predohra Strategická správa Európskej komisie z 9. októbra 2002 odporučila 10 kandidátskych krajín pre začlenenie do EÚ v roku 2004: Estónsko, Lotyšsko, Litva, Poľsko, Česká republika, Maďarsko, Slovensko, Malta a Cyprus. Mali spolu približne 75 miliónov obyvateľov a ich hrubý domáci produkt bol 840 miliárd dolárov (podľa parity kúpnej sily, CIA World Factbook 2003), približne rovnaký ako HDP Španielska. Hoci sa EÚ rozšírila v minulosti už niekoľkokrát, nikdy predtým nezahŕňalo rozšírenie toľko krajín s takou výrazne odlišnou úrovňou ekonomického a politického rozvoja, nehovoriac o odlišnom historickom a kultúrnom pozadí. Veľa z kandidátov iba začalo budovať demokraciu a neukončilo ešte svoju premenu svojej ekonomiky na trhovú ekonomiku. Kultúrne a jazykovo toto rozšírenie zvýšilo počet jazykov, ktorými sa hovorí v EÚ. Toto odrážalo zvýšenú kultúrnu rôznorodosť a úroveň rozmanitosti v EÚ. A hoci viacero z predchádzajúcich rozšírení zahŕňalo vstup krajín, ktorých HDP na hlavu bol nižší ako priemer EÚ, nikdy nebol tento rozdiel taký veľký a ani rozšírenie nezahrňovalo tak veľa krajín. Preto možno nazvať toto rozšírenie Európskej únie jedným z najambicióznejších. Zo strany Európskej únie bolo z časti motivované túžbou o zjednotenie Európy po ukončení studenej vojny a snahou spojiť Východnú Európu pevne zo Západom, tak aby sa zabránilo jej opätovnému upadnutiu do komunizmu alebo diktatúry. Prvá fáza rokovaní sa uskutočnila medzi vtedajšími členskými krajinami, keď sa dohodli na spoločnej rokovacej pozícii ohľadom podmienok vstupu, ktoré budú oznamované kandidátskym krajinám. Druhá fáza rokovaní sa uskutočnila medzi EÚ a kandidátskymi krajinami, kedy boli tieto podmienky prerokované a upravené. Cyprus bol zaradený medzi kandidátske krajiny, pretože Grécko hrozilo vetovaním celého rozšírenia, ak by Cypru nebolo umožnené byť súčasťou rozšírenia. Vyhliadka členstva tohto ostrova tiež viedla k značnému (ale v konečnom dôsledku neúspešnému) tlaku na zjednotenie na základe Annanovho plánu pre Cyprus. Po rokovaniach medzi kandidátmi a členskými štátmi, výsledné rozhodnutie pozvať tieto krajiny na vstup bolo vyhlásené 13. decembra 2002 v Kodani a Európsky parlament hlasoval v prospech rozšírenia 9. apríla 2003. 16. apríla 2003 bola v Aténach podpísaná zmluva o pristúpení 10 novými a 15 starými členmi. Posledným zostávajúcim krokom bola ratifikácia tejto zmluvy starými členskými štátmi a každou z kandidátskych krajín. Táto bola uskutočnená v starých členských štátoch parlamentmi a v kandidátskych krajinách referendami, s výnimkou Cypru, kde bola ratifikovaná tiež parlamentom. Dátumy referend v roku 2003 a ich výsledky boli nasledovné: * Malta - 54% za (8. marec) * Slovinsko - 90% za (23. marec) * Maďarsko - 83% za (12. apríl) * Litva - 91% za (10. máj) * Slovensko - 92% za (16 – 17. máj) * Poľsko - 77% za (7 – 17. jún) * Česko - 77% za (13 – 14. jún) * Estónsko - 67% za (14. september) * Lotyšsko - 67% za (20. september) V prípade, že by niektoré z referend nebolo kladné, boli urobené opatrenia pre pokračovanie rozšírenia bez krajiny alebo krajín, kde bolo referendum neúspešné. Výsledky referend však boli kladné vo všetkých krajinách, ratifikácie pokračovali bez problémov a kandidátske krajiny sa stali plnoprávnymi členmi EÚ 1. mája 2004. Referencie Tento článok je prekladom časti článku en:History of the European Union Rozmnožovanie.html Rozmnožovanie Rozmnožovanie (tokogónia, reprodukcia) je vytváranie nových jedincov (potomkov) existujúcimi jedincami (rodičom alebo rodičmi) u všetkých živých organizmov. Rozmnožovanie je jedna zo základných vlastností živých organizmov (živej hmoty), umožňuje zachovanie druhu, a tým kontinuitu života. Rozmnožovanie nemusí byť nevyhnutne spojené s nárastom počtu jedincov. Rozlišujú sa dve základné formy rozmnožovania: * pohlavné rozmnožovanie (alebo sexuálne, generatívne, digénne rozmnožovanie, amfigónia), pri ktorom sa najprv musia zlúčiť dve zárodočné bunky rôzneho pohlavia (gaméty) v jednu bunku (zygotu), aby mohol vzniknúť nový organizmus * nepohlavné rozmnožovanie (alebo asexuálne, vegetatívne rozmnožovanie., monogónia), pri ktorom sa z rodičovského organizmu oddelí nejaká časť a stane sa z nej priamo nový organizmus (klon rodičovského organizmu) Z iného hľadiska sa rozlišuje monocytogénne a polycytogénne rozmnožovanie, pozri pod Nepohlavné rozmnožovanie Iné projekty * Wikicitáty * Spolupracuj na Wikiquote Wikicitáty ponúka citáty od alebo o Rozseč_(okres_Žďár_nad_Sázavou)_8993.html Rozseč (okres Žďár nad Sázavou) Rozseč (okres Žďár nad Sázavou) Základné informácie Postavenie: |obec NUTS 5 (obec): |CZ0615 596639 Kraj (NUTS 3): |Vysočina (CZ061) Okres (NUTS 4): |Žďár nad Sázavou (CZ0615) Obec s rozšírenou pôsobnosťou:| Poverená obec: | Historická krajina: |Morava Katastrálna výmera: | ? km² Počet obyvateľov: |106 Zemepisná šírka: | Zemepisná dĺžka: | Nadmorská výška: | ? m PSČ: | Základné sídelné | jednotky: | Miestnych častí: | Katastrálne územie: | Adresa | obecného úradu: | Starosta / starostka: | Rozseč (okres Žďár nad Sázavou) je obec v Česku v okrese Žďár nad Sázavou v kraji Vysočina. 1. januára 2006 tu žilo 106 obyvateľov, z toho 50 mužov a 56 žien, pričom priemerný vek v obci je 34,6 rokov (muži 34,6 rokov, ženy 34,7 rokov). Tento geografický článok o mieste v Česku je zatiaľ príliš Vlajka Česka krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Pozri aj * Zoznam obcí v Česku Mestá a obce okresu Žďár nad Sázavou Baliny • Blažkov • Blízkov • Bobrová • Bobrůvka • Bohdalec • Bohdalov • Bohuňov • Borovnice • Bory • Březejc • Březí • Březí nad Oslavou • Březské • Budeč • Bukov • Bystřice nad Pernštejnem • Býšovec • Cikháj • Černá • Dalečín • Daňkovice • Dlouhé • Dobrá Voda • Dolní Heřmanice • Dolní Libochová • Dolní Rožínka • Fryšava pod Žákovou horou • Hamry nad Sázavou • Herálec • Heřmanov • Hodíškov • Horní Libochová • Horní Radslavice • Horní Rožínka • Chlumek • Chlumětín • Chlum-Korouhvice • Jabloňov • Jámy • Javorek • Jimramov • Jívoví • Kadolec • Kadov • Karlov • Kněževes • Koroužné • Kotlasy • Kozlov • Krásné • Krásněves • Křídla • Křižánky • Křižanov • Křoví • Kuklík • Kundratice • Kyjov • Lavičky • Lhotka • Lísek • Líšná • Malá Losenice • Martinice • Matějov • Měřín • Meziříčko • Milasín • Milešín • Mirošov • Moravec • Moravecké Pavlovice • Netín • Nížkov • Nová Ves • Nová Ves u Nového Města na Moravě • Nové Dvory • Nové Město na Moravě • Nové Sady • Nové Veselí • Nový Jimramov • Nyklovice • Obyčtov • Ořechov • Oslavice • Oslavička • Osová Bítýška • Osové • Ostrov nad Oslavou • Otín • Pavlínov • Pavlov • Petráveč • Pikárec • Písečné • Počítky • Poděšín • Podolí • Pokojov • Polnička • Prosetín • Račice • Račín • Radenice • Radešín • Radešínská Svratka • Radkov • Radňoves • Radňovice • Radostín • Radostín nad Oslavou • Rodkov • Rosička • Rousměrov • Rovečné • Rozseč • Rozsochy • Rožná • Ruda • Rudolec • Řečice • Sázava • Sazomín • Sejřek • Sirákov • Sklené • Sklené nad Oslavou • Skorotice • Skřinářov • Sněžné • Spělkov • Strachujov • Stránecká Zhoř • Strážek • Střítež • Sulkovec • Světnov • Sviny • Svratka • Škrdlovice • Štěpánov nad Svratkou • Tasov • Tři Studně • Ubušínek • Uhřínov • Ujčov • Újezd • Unčín • Vatín • Věcov • Věchnov • Velká Bíteš • Velká Losenice • Velké Janovice • Velké Meziříčí • Velké Tresné • Vepřová • Věstín • Věžná • Vídeň • Vidonín • Vír • Vlachovice • Vlkov • Vojnův Městec • Vysoké • Záblatí • Zadní Zhořec • Znětínek • Zubří • Zvole • Ždánice • Žďár nad Sázavou Rozkoš.html Rozkoš O českej obci pozri Rozkoš (okres Znojmo). Rozkoš je veľmi príjemný pocit uspokojenia, potešenia, blaženosti, radosti, dosahujúci najvyšší stupeň; blaho, slasť. Rozkoš je veľmi intenzívny zážitok fyzický alebo duchovný (estetický pôžitok) spojený s hlbokou túžbou alebo aj s celou osobnosťou subjektu. Pozri aj * Eufória Iné projekty * Wikicitáty * Spolupracuj na Wikiquote Wikicitáty ponúka citáty od alebo o Rozkoš Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Rozopra.html Rozopra rozopra je roztržka, hádka, spor, svár, nesvár; rozpor, nezhoda; rozpoltenosť, rozorvanosť. Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Tento článok z Filitu potrebuje upraviť, pridať interwiki a kategórie. Po jeho úprave prosím odstráňte šablónu {{filit na úpravu}}. Roztoky_u_Jilemnice_4c80.html Roztoky u Jilemnice Roztoky u Jilemnice Základné informácie Postavenie: |obec NUTS 5 (obec): |CZ0514 577499 Kraj (NUTS 3): |Liberecký (CZ051) Okres (NUTS 4): |Semily (CZ0514) Obec s rozšírenou pôsobnosťou:| Poverená obec: | Historická krajina: |Čechy Katastrálna výmera: | ? km² Počet obyvateľov: |902 Zemepisná šírka: | Zemepisná dĺžka: | Nadmorská výška: | ? m PSČ: | Základné sídelné | jednotky: | Miestnych častí: | Katastrálne územie: | Adresa | obecného úradu: | Starosta / starostka: | Roztoky u Jilemnice je obec v Česku v okrese Semily v Libereckom kraji. 1. januára 2006 tu žilo 902 obyvateľov, z toho 440 mužov a 462 žien, pričom priemerný vek v obci je 38,7 rokov (muži 37,7 rokov, ženy 39,7 rokov). Tento geografický článok o mieste v Česku je zatiaľ príliš Vlajka Česka krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Pozri aj * Zoznam obcí v Česku Mestá a obce okresu Semily Bělá • Benecko • Benešov u Semil • Bozkov • Bradlecká Lhota • Bukovina u Čisté • Bystrá nad Jizerou • Čistá u Horek • Háje nad Jizerou • Harrachov • Holenice • Horka u Staré Paky • Horní Branná • Hrubá Skála • Chuchelna • Jablonec nad Jizerou • Jesenný • Jestřabí v Krkonoších • Jilemnice • Kacanovy • Karlovice • Klokočí • Košťálov • Kruh • Ktová • Levínská Olešnice • Libštát • Lomnice nad Popelkou • Loučky • Martinice v Krkonoších • Mírová pod Kozákovem • Modřišice • Mříčná • Nová Ves nad Popelkou • Ohrazenice • Olešnice • Paseky nad Jizerou • Peřimov • Poniklá • Přepeře • Příkrý • Radostná pod Kozákovem • Rakousy • Rokytnice nad Jizerou • Roprachtice • Rovensko pod Troskami • Roztoky u Jilemnice • Roztoky u Semil • Semily • Slaná • Stružinec • Studenec • Svojek • Syřenov • Tatobity • Troskovice • Turnov • Veselá • Víchová nad Jizerou • Vítkovice • Všeň • Vyskeř • Vysoké nad Jizerou • Záhoří • Žernov Rozumová_duša.html Rozumová duša Duša rozumová (platon) duša roumová (Platon) je najdôležitejšia zložka duše (9) sidliaca v hlave (9). Má za úlohu ovládnu dušu srdnatú (9) a dušu žiadostivú (9). Rozumová duša je nehmotná a pret nepodlieha zániku. Rozumová duša patrí k nezničiteľným ideám (9). Rozumová duša sa vo svojom pozemnom bytí rozumovým poznaním približuje k svetu ideí, z ktorého vyšla, oslobodzuje sa z pút tela (9) a zo zla jeho vášní. Oslobodzuje sa od chýb a približuje sa k idey dobra (9). Človek (9) by mal zavrhnú všetko, čo je zmyslové a nestále, a úplne sa sústrediť na myslenie (9) a filozofiu (9). Harmóniou rozumovej duše je múdrosť (9). Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Tento článok z Filitu potrebuje upraviť, pridať interwiki a kategórie. Po jeho úprave prosím odstráňte šablónu {{filit na úpravu}}. Rozloha.html Rozloha Slovo rozloha znamená aj veľká plocha. Rozloha (iné názvy: plošný rozmer, plošný rozsah) alebo v geometrii plošný obsah (iné názvy: obsah, obsah plochy) je miera určujúca veľkosť ohraničenej plochy. Udáva sa štandardne v štvorcových metroch. Rozloha nás zaujíma napríklad na určenie veľkosti štátov. Rozpínanie_vesmíru.html Rozpínanie vesmíru Rozpínanie vesmíru je vlastnosť vesmíru, ktorá sa prejavuje vzájomným vzďaľovaním galaxií aj bublín medzigalaktického plynu. Rozpínanie vesmíru je fyzikálna skutočnosť zmeraná hlavne pomocou červeného posunu. Pozorovaním vesmíru sa zistilo, že čím sú objekty vzdialenejšie, tým väčšou rýchlosťou sa od nás vzďaľujú. Podľa súčasných atronomických vedomostí vesmír vznikol z gravitačnej signularity pred cca. 13,7 milardami rokov (Veľký tresk) a odvtedy sa rozpína. Zatiaľ nie je známe, či sa bude rozpínať večne, alebo jedného dňa sa rozpínanie zastaví a nastane kontrakcia vesmíru končiaca opätovne v singularite. Predbežne sa predpokladá, že hustota hmoty vo vesmíre je taká, že rozpínanie sa nikdy nezastaví. Vo vesmíre však existuje veľé množstvo „neviditeľnej hmoty“ alebo tiež temnej hmoty, takže nie je presne známa jeho hustota. Ak je hustota vesmíru väčšia než kritická, začne sa zmršťovať, ak je väčšia bude večne expandovať a ak je rovná kritickej hustote, bude sa rozširovanie postupne spomaľovať, až sa v limite zastaví, ale nezačne kontrakcia. Podľa najnovších pozorovaní sa ale ukazuje, že rozpínanie vesmíru sa zrýchľuje – toto môže byť spôsobené dominanciou tmavej energie (napríklad Einsteinovej kozmologickej konštanty) nad hmotou. Ak táto teória zodpovedá skutočnosti, vesmír eventuálne skončí „roztrhnutím“ všetkych viazaných sústav až na úroveň elementárnych častíc (Big Rip). Pozri aj * Červený posun * Hubbleho konštanta * Kozmológia Rozhlasové_umenie.html Rozhlasové umenie Rozhlasové umenie je druh dramatického umenia realizovaný prostriedkami rozhlasu. Je predmetom vedy o rozhlasovom umení. Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Rozsah.html Rozsah Rozsah môže byť: * (maximálny) plošný obsah (rozloha) alebo objem (matematika) * veľkosť, miera, stupeň; množstvo, počet Symbol rozcestia Toto je rozlišovacia stránka — navigačná pomôcka obsahujúca zoznam iných článkov, ktoré by mohli mať rovnaký názov. Ak vás na túto stránku odkázal článok, prosíme Vás, aby ste sa k článku vrátili a opravili v ňom odkaz tak, aby odkazoval priamo na konkrétnu stránku z hore uvedeného zoznamu, ktorú autor článku myslel. Rozvojová_krajina.html Rozvojová krajina "Svety" počas studenej vojny : Prvý svet (modrá), Druhý svet (červená), Tretí svet (zelená) Rozvojová krajina alebo (pojem z čias studenej vojny) krajina tretieho sveta je krajina, ktorá má nízky HDP na obyvateľa, nízky index ľudského rozvoja, vysokú úmrtnosť a veľmi nízky celkový životný štandard. Neexistuje však žiadna objektívna definícia rozvojovej krajiny; vo všeobecnosti tieto štáty nie sú tak rozvinuté ako členské štáty OECD, sú to teda prevažne štáty mimo OECD, ktoré sa označujú ako rozvinuté krajiny či krajiny prvého sveta. Rozvojové krajiny sú zväčša bývalé kolónie. Pod nevýkonné hospodárstvo sa podpisujú orientácia na poľnohospodárstvo a ťažobný priemysel, ako aj občianske vojny (dôsledky kolonizácie), ale v neposlednom rade aj nízka vzdelanosť obyvateľstva, prírodné katastrofy a neschopnosť im čeliť a odstraňovať ich následky. Významným problémom rozvojových krajín sú aj rôzne epidémie, ktorých šírenie je uľahčené nedostatočnou zdravotníckou starostlivosťou, nezamestnanosť a nízke ohodnotenie pracujúcich a z toho vyplývajúca nesolventnosť obyvateľstva. Ako rozvojové krajiny sa obvykle označujú všetky africké krajiny (okrem Južnej Afriky), latinskoamerické krajiny, krajiny juhozápadnej, južnej a juhovýchodnej Ázie a všetky krajiny Oceánie s výnimkou Austrálie a Nového Zélandu. Termín krajina tretieho sveta Termín prvýkrát použil v roku 1952 francúzsky demograf Alfred Sauvy. Pomenoval ním krajiny, ktoré sa počas studenej vojny nepridali ani na stranu USA (Prvý svet) ani na stranu ZSSR (Druhý svet). Po rozpade ZSSR Druhý svet sa väčšinou prestal používať a ako Prvý svet sa často začali označovať všetky rozvinuté krajiny. Rozvod.html Rozvod Rozvod môže znamenať: * všeobecne: rozvádzanie, rozvedenie (najmä do rôznych smerov) * v práve: ukončenie manželstva, pozri rozvod (manželstvo) * v stavebníctve: súhrn potrubí, vedení a ďalších zariadení slúžiacich na rozvádzanie médií pozri rozvod (sieť) * v strojárstve: skrátené pomenovanie rozvodového mechanizmu * v genealógii: sledovanie potomstva osoby v mužskej aj ženskej línii s cieľom zistiť príbuzenský stupeň * v hudbe: uvoľnenie napätia dizonantného akordu postupom jedného alebo viacerých tónov do menej dizonantného alebo konzonantného akordu, pozri rozvod (hudba) * na píle: miera vyhnutia zubov na píle, pozri rozvod (píla) Symbol rozcestia Toto je rozlišovacia stránka — navigačná pomôcka obsahujúca zoznam iných článkov, ktoré by mohli mať rovnaký názov. Ak vás na túto stránku odkázal článok, prosíme Vás, aby ste sa k článku vrátili a opravili v ňom odkaz tak, aby odkazoval priamo na konkrétnu stránku z hore uvedeného zoznamu, ktorú autor článku myslel. Rozbočovač_(ethernet).html Rozbočovač (ethernet) Štvorportový ethernetový hub Ethernetový rozbočovač (z angl. ethernet hub) je aktívny prvok počítačovej siete, ktorý umožňuje jej vetvenie a je základom sietí s hviezdicovou topológiou. Chová sa ako viacportový opakovač. To znamená, že všetky dáta, ktoré prichádzajú na jeden z portov skopíruje na všetky ostatné porty, bez ohľadu na to, na ktorom porte sa nachádza zariadenie, ktorému sú dáta adresované. Rozbočovač zväčšuje kolíznu doménu. To má za následok, že všetky zariadenia na danom segmente siete „vidia“ všetky rámce, aj tie, ktoré sú adresované iným zariadeniam a u väčších sietí to znamená zbytočné preťažovanie tých zariadení, ktorým dáta v skutočnosti nepatria. Nástupcom sieťových rozbočovačov sú prepínače (switche), ktoré sieťovú prevádzku inteligentne prepínajú. Udržiavajú si prehľad o tom, ktoré zariadenie je pripojené ku ktorému portu a dáta potom odosielajú len na daný port (mikrosegmentáciou vytvárajú kolízne domény iba medzi pármi medzi sebou komunikujúcich zariadení). V súčasnej dobe sú rozbočovače skôr lacnejšou, ale menej efektívnou alternatívou ku prepínačom. Používajú sa väčšinou v menších domácich alebo podnikových sieťach. S tým, ako klesajú ceny prepínačov (rok 2007) sa rozbočovače pomaly prestávajú vyrábať a predávať. Rozum.html Rozum Článok o rovnomennom románe pozri pod Rozum (román). Rozum je ľudská schopnosť myslieť, rozmýšľať, uvažovať, usudzovať; schopnosť alebo súbor schopností tvoriť alebo pretvárať rôzne (najmä kognitívne a regulatívne) významové útvary a manipulovať či operovať nimi. Keďže sa rozum tematizoval a tematizuje pri intervencii najrozmanitejšich a často vzájomne sa nekontrolovateľne prestupujúcich pojmov a predstáv, aj jeho obraz v každodennom vedomí, vedách, filozofii, náboženstvách sa značne odlišuje a jeho obrysy bývajú značne neostré. S pojmom rozumu úzko súvisí (napr. ako synonymum, podpojem atď.) pojem umu. * Podľa Plotinosa je rozum nús - jeden z troch základných stupňov súcna. * Bachelard procesualizuje rozum, chápe ho ako činný, vyvíjajúci sa a pokúša sa pojmovo vyjadriť zákon vývoja rozumu. * Transcendentalizmus procesualizuje rozum, chápe ho ako činný, vyvíjajúci sa a pokúša sa pojmovo vyjadriť zákon vývoja rozumu. * Piaget procesualizuje rozum, chápe ho ako činný, vyvíjajúci sa a * Novokantovstvo procesualizuje rozum, chápe ho ako činný, vyvíjajúci sa a pokúša sa pojmovo vyjadriť zákon vývoja rozumu. * Neoracionalizmus procesualizuje rozum, chápe ho ako činný, vyvíjajúci sa a pokúša sa pojmovo vyjadriť zákon vývoja rozumu. * Natorp procesualizuje rozum, chápe ho ako činný, vyvíjajúci sa a * Podľa Kanta je rozum zložka vedomia, ktorá nemôže nič vypovedať o skutočnosti: Ak sa ľudský rozum pokúsi prekročiť sféru javov a zahĺbiť sa do sveta vecí osebe, čakajú ho na tejto ceste nevyhnutné sklamania. Lež aj napriek tomu sa rozum odhodláva na toto dobrodružstvo. Rozum možno poznať iba v jeho používaní. Rozum nie je nijaký možný predmet nášho poznania, ale je to predpoklad, podmienka poznania. * Gonseth procesualizuje rozum, chápe ho ako činný, vyvíjajúci sa a * Podľa Descartesa) môže existovať nezávisle od hmoty; vlastní vrodené pojmy, večné pravdy, ktoré majú nadčasovú platnosť. Rozum je zároveň tým, čo má robí tým, čím som. * Demokritos hovorí, že rozum je obsiahnutý v duši človeka, čo ju robí tým najušľachtilejším v človeku. Rozum v človeku ovláda jeho zmyslové impulzy - zložené z menej dokonalých atómov - a dáva mu vedomie dobra a šťastia, ktoré je v uspokojení ducha a ruzumu. Takýto pokoj dáva radosť a súčasne silu na primerané a správne postupovanie. Pokoj možno ziskať ovládnutím žiadstivosti a zharmonizovaním celého života. * Cassirer procesualizuje rozum, chápe ho ako činný, vyvíjajúci sa a Rozum v Slovenskom folklóre: * I v mladej hlave starý rozum sa nájde. * Mladý na roky, starý na rozum. * Rozum pred rokmi neprichádza. * Rozum prichodí s rokmi. * Rozum, starý! - Rozum si nadobývaj, starý! * Rozum s vekom rastie. * Starí ľudia rozum tratia. * Starí ľudia upadajú do detinského rozumu. * Starý a nemá rozum! * Starý cap a nemá za malé dieťa rozumu. * Starý pes a nemá za malé dieťa rozumu. * V starých rozum býva. Iné projekty * Wikicitáty * Spolupracuj na Wikiquote Wikicitáty ponúka citáty od alebo o Rozum Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Rozpustnosť.html Rozpustnosť Rozpustnosť označuje schopnosť danej látky rozpúšťať sa v rozpúšťadle. Je kvantifikovaná ako maximálne množstvo rozpustenej látky rozpustené v rozpúšťadle v rovnovážnom stave. Vzniknutý roztok je nazývaný nasýtený roztok. Za rôznych podmienok je možné prekročiť rovnovážnu rozpustnosť a dosiahnuť takzvaný presýtený roztok, ktorý je metastabilný. Rozpúšťadlo je zvyčajne kvapalina a môže ísť o chemické indivíduum alebo zmes. Rozpúšťaná látka môže byť plynná, kvapalná alebo tuhá. Rozpustnosti siahajú od hodnôt ako nekonečná rozpustnosť (miešateľnosť, napríklad etanolu vo vode) po veľmi málo rozpustné (napr. chlorid strieborný vo vode). U málo rozpustných látok sa často používa termín nerozpustný, v skutočnosti však existuje veľmi málo prípadov keď skutočne nedochádza k žiadnému rozpúšťaniu. Molekulárna úroveň Proces rozpúšťania je pomerne jednoduchý pre kovalentné zlúčeniny ako je etanol. Keď sa rozpúšťa etanol vo vode zostávajú jeho molekuly neporušené, ale tvoria nové vodíkové väzby s molekulami vody. Keď je však vo vode rozpúšťaná iónová zlúčenina ako je chlorid sodný (NaCl), kryštál chloridu sodného disociuje na samostatné ióny, ktoré sú solvatované (obalené) obalom molekúl vody. Napriek tomu sa hovorí, že sa chlorid sodný rozpúšťa vo vode, pretože odparenie rozpúšťadla zanechá opäť kryštalický chlorid sodný. Niekedy je pojem rozpúšťanie používaný pre nevratnú chemickú reakciu, ako napríklad rozpúšťanie železa v kyseline dusičnej, tu však neplatí termodynamický koncept rozpustnosti. Pri rozpúšťaní môže vzniknúť viacero foriem rozpustenej látky. Napríklad voda nad kryštálmi oxidu železnatého (Fe(OH), bude v rovnovážnom stave obsahovať ióny Fe^+, Fe(OH)^+, Fe(OH), Fe(OH)^-, prípadne aj iné komplexy. Preto rozpustnosť hydroxidu železnatého závisí od pH. Vo všeobecnosti je možné určiť rozpustnosť len pre látky, ktoré sú termodynamicky stabilné. Rozpustnosť potom závisí na každom faktore, ktorý ovplyvňuje polohu rovnovážneho stavu reakcie rozpúšťania látky, a všetky reakcie, ktoré sú na ňu napojené. Faktory ovplyvňujúce rozpustnosť Rozpustnosť niektorých látok v 100g vody pri 20^oC (100^oC) Chlorid sodný - 36g (39g) Jodid draselný - 28g (92g) Dusičnan sodný - 85g (163g) Dusičnan strieborný - 218g (9101g) Hydroxid vápenatý - 0,165g (0,077g) Kyslík - 0,0009g (?) Oxid uhličitý - 0,1688g (?) Zdroje Atkins' Physical Chemistry, 7th Ed. by Julio De Paula, P.W. Atkins ISBN 0198792859 Tento fyzikálny článok je zatiaľ príliš krátky (tzv. výhonok). "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Rozhodovanie.html Rozhodovanie rozhodovanie je súbor psychických procesov, ktorých zmyslom je vyhľadať optimálny cieľ a vhodný spôsob konania v určitej situáciíí ; druhá fáza vôľového konania, spočívajúca v riešení konfliktnej situácie; sekvencia krokov vedúca k vybratiu jedného variantu z možných riešení daného problému. Rozhodovanie môže vyústiť do rozhodnutia. K cieľovým objektom sa viažu rôzne city subjektu. Rozhodovanie sa preto prežíva ako nepríjemný citový stav napätia. Citové prežívanie konfliktu sa jedinec snaží verbalizovať, slovne vyjadruje a spredmetňuje svoje city, či už v 'tichej' reči pre seba, alebo nahlas v slovných prejavoch k druhým ľuďom . Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Tento článok z Filitu potrebuje upraviť, pridať interwiki a kategórie. Po jeho úprave prosím odstráňte šablónu {{filit na úpravu}}. Pozri aj rozhodovanie proces rozhodovací Roztoče.html Roztoče Roztoče (lat. Acarina) je rad drobných článkonožcov z triedy pavúkovcov, ktorých články tela splynuli do jediného celku. Ústne orgány sú bodavo cicavé. Mnohé roztoče sú parazitické, nebezpečné prenášače chorôb. Známych je asi 30 000 druhov, u nás vyše 3 000, napr. kliešťovce, roztočíky, svrabovce. Roztoče skúma akarológia. Iné projekty * Commons * Wikidruhy * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému * Spolupracuj na Wikispecies Wikidruhy ponúka informácie na tému Roztoče Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Ronnie_O'Sullivan_7e99.html Ronnie O'Sullivan Ronald Antonio O'Sullivan Narodený 5. december 1975 (Wordsley) Národnosť Vlajka Anglicka Anglicko The Rocket Prezývka The Essex Exocet The Magician Závodne hrá od 1992 Najvyšší ranking 1 Aktuálny ranking 5 Najvyšší break 147 (9x) Zvíťazil na turnajoch Bodované turnaje: 19 Nebodované turnaje: 20 Majstrovstvá sveta 2001, 2004, 2008 UK Championship 1993, 1997, 2001, 2007 Grand Prix 2004 Welsh Open 2004, 2005 China Open 1999, 2000 Ronnie O'Sullivan (* 5. december 1975, Anglicko) je profesionálny hráč snookeru. Pre svoju veľmi rýchlu hru si vyslúžil prezívku The Rocket (raketa). Mnohými hráčmi a fanúšikmi je O'Sullivan pre hru jedinenčnej úrovne považovaný za najtalentovanejšieho hráča v histórii snookeru. Mnohí odborníci hovoria, že ak má Ronnie svoj deň nikto na svete ho neporazí. Bohužiaľ Roonieho slabou stránko je psychika a to už veľakrát predviedol. O'Sullivan začal budovať svoju kariéru pomerne skoro. Prvý century break zahral v desiatich rokoch a maximálny break 147 už v pätnástich, na profesionálnu dráhu prešiel v 16 rokoch. Ronnie O'Sullivan je vôbec najmladší víťaz bodovaného turnaja, keď vyhral turnaj UK Championship v sedemnástich rokoch. Okrem svojho talentu je Ronnie O'Sullivan známy aj pre výrazný temperament. Život Narodil sa 5. decembra 1975 v Birminghame Ronniemu a Marii O'Sullivanovcom. Keď mal Ronnie O'Sullivan sedemnásť rokov, bol jeho otec odsúdený za vraždu, rok potom bola odsúdená aj jeho mama za daňové úniky. Pre tieto udalosti nebola kariéra Ronnieho O'Sullivana priamočiara, pričom prešiel kritickým obdobím, keď bol závislý od rôznych liekov, alkoholu a mäkkých drog. To sa prejavovilo aj na jeho vtedajšej hre, kedy sa striedali dni, keď podával výborné výkony a dni, keď veľmi slabé. V roku 1998 neprešiel antidopingovým testom a bol mu odobratý titul z turnaja Irish Masters. V roku 2004 sa po profesionálnej stránke ujal Ronnieho O'Sullivana šesťnásobný majster sveta Ray Reardon — pod jeho vedením získal v roku 2004 svoj druhý majstrovský titul. Ronnie O'Sullivan je držiteľom rekordu za najrýchlejší maximálny brejk v histórii snookeru — na svetovom šampionáte 21. apríla 1997 ho dosiahol za 5 minút a 20 sekúnd v roku 1998 proti Pricovi. Z jeho všetkých deviatich maximálnych brejkov patrí päť ku najrýchlejším v histórii snookeru. V súčasnosti drží rekord v počte maximálnych brejkov. Ten zatiaľ posledný zahral na Majstrovstvách sveta v roku 2008 v osemfinále. Ronnie_Walter_Cunningham_4bcd.html Ronnie Walter Cunningham americký astronaut Št. príslušnosť {{{Štpríslušnosť}}} Dátum narodenia 16. marec 1932 Creston, Iowa, USA Čas vo vesmíre 10 dní 20 hodín 8 minút Kozmonaut od 1963 Misie Apollo 7 Kozmonaut do 1971 Pozri aj Kozmonautický portál Ronnie Walter „Walt“ Cunningham (* 16. marec 1932, Creston, Iowa) je bývalý americký astronaut. Život Mladosť a výcvik Po absolvovaní Venice High School, kde teraz jedna budova nesie jeho meno, nastúpil roku 1951 do U. S. Navy. V aktívnej službe u amerického námorníctva bol od roku 1953 do roku 1956. Ďalej roku 1961 absolvoval University of California v Los Angeles a potom pracoval ako vedec v Rand Corporation. Zaoberal sa ochranou proti balistickým strelám vypúšťaných z ponoriek. A súbežne s tým pokračoval v príprave na obhajobu doktorskej práce na svojej univerzite. V rámci spolupráce univerzity s NASA vyvíjal trojosový magnetometer pre slnečné orbitálne observatórium OSO 1. A v roku 1963, rok po podaní prihlášky, bol do NASA medzi budúcich kozmonautov prijatý. Okrem praktického a teoretického výcviku k letu sa podieľal na riešení konštrukčných problémov lodí Gemini a Apollo. Je ženatý a má dve deti, používal prezývku Walt. Lety do vesmíru Posádka Apolla 7 – zľava Donn Eisele, Wally Schirra a Walter Cunningham V októbri 1963 sa stal členom tretej skupiny astronautov NASA, v dňoch 11. októbra až 22. októbra 1968 zaujal miesto pilota lunárneho modulu počas jedenásťdenného letu Apollo 7 (Apollo 7 bolo prvým pilotovaným letom programu Apollo, ale vlastný lunárny modul sa tohto letu ešte nezúčastnil). Po lete Roku 1971 opustil NASA, roku 1974 absolvoval manažérsky kurz pri Harvard Business School a pracoval ako obchodník a investor. Roku 1977 vydal knihu The All-American Boys o jeho rokoch v NASA. V súčasnosti je osobnosťou rozhlasu a verejný hovorca. Zdroje Literatúra * Sto hvězdných kapitánů, vydalo nakladateľstvo Práce r.1982, autor Milan Codr Externé odkazy * http://www.lib.cas.cz/space.40/ASTRON/USA/CUNN-RW.HTM Ronald_Koeman_f0dd.html Ronald Koeman Osobné údaje Celé meno Ronald Koeman Dátum narodenia 21. marec 1963 Miesto narodenia Zaandam, Holandsko Prezývka Tintin, Sneeuwvlokje (Snehová vločka) Pozícia Obranca Seniorské kluby^1 Roky Kluby Zps (Gly)* 1980-1983 FC Groningen 89(33) 1983-1986 Ajax Amsterdam 64(23) 1986-1989 PSV Eindhoven 98(51) 1989-1995 FC Barcelona 191(67) 1995-1997 Feyenoord Rotterdam 61(19) Národné mužstvo 1983-1994 Holandsko 78 (14) Tréner mužstiev 1997-1998 Holandsko (assistant) 1998-2000 FC Barcelona (assistant) 2000-2001 Vitesse Arnhem 2001-2005 Ajax Amsterdam 2005-2006 SL Benfica 2006-2007 PSV Eindhoven 2007- Valencia CF ^1 Zápasy a góly za profesionálny klub . * Zápasy (Góly) Ronald Koeman (* 21. marec 1963, Zaandam) je bývalý holandský futbalový obranca a v súčasnosti je trénerom klubu Valencia CF. Je bratom bývalého trénera Feyenoordu Erwina Koemana a synom bývalého holandského internacionála Martina Koemana. Rondokubizmus.html Rondokubizmus Josef Gočár, pražský rondokubizmus, Legiobanka z roku 1921 Rondokubizmus alebo oblúčkový dekorativizmus alebo oblúčkový kubizmus je architektonický smer príznačný pre česko-slovenskú architektúru v období po 1.svetovej vojne. Charakteristika Rondokubizmus je architektonický sloh vyznačujúci sa plastickosťou a farebnosťou, v ktorej prevláda červená a biela. Používa princíp plošnej kružnice, medzikružia a priestorovej gule, polgule, kruhovej výseče a valca ako výrazový prostriedok a snaží sa o zdôraznenie plasticity. O architektonickom výraze budovy rozhoduje priečelie. Konštrukcia je považovaná za prostriedok k budovaniu skladby racionálneho pôdorysu, no nie k tvorbe architektúry. Stavby pôsobia väčšinou dojmom hmotnosti a ťarchy. Architektonické hnutie nazvané rondokubizmus zdôrazňuje architektúru, ktorá plní predovšetkým duchovný obsah, bez toho, aby pri tom zabúdala na sociálne úlohy. Oproti predvojnovému kubizmu si uvedomuje novú zodpovednosť za poslanie architektúry, novú národnú a spoločenskú funkciu a nové koncepčné predpoklady. Pôvod a dejiny Tento architektonický smer vznikol a bol charakteristický pre česko-slovenskú architektúru v 20. rokoch 20. storočia. Inšpirátormi tohoto smeru sú Josef Gočár a Pavel Janák, predstavitelia ranného kubizmu. Rondokubizmus patrí do skupiny smerov, ktoré majú pôvod v architektonickom kubizme. Názov postihuje podstatu smeru aj historickú skutočnosť. Aj keď rondokubizmus nebol uvedený zvláštnou teóriou, napriek tomu dobové zdroje informujú o myšlienkach, ktoré sprevádzali úsilie o nový výraz, a o príčinách zmeny formových zostáv. Bolo treba zmeniť reč formy, ako nositeľky duchovného obsahu doby, v ktorej začal fungovať česko-slovenský štát. Hra kryštálových tvarov, ktorá tlmočila úsilie o hľadanie čistého výrazu bola nahradená abstraknou, ale významovo zrozumiteľnejšou sústavou foriem. Princíp tvorby , ktorý mal vyvolávať dynamický účinok, nahradila skladba plastických prvkov. Prvou stavbou tzv. rondokubizmu je stavba bývalej banky Čs. légií tzv. Legiobanky v Prahe v Novom Meste od architekta Gočára z roku 1921 - 1923 . Rondokubizmus taktiež reprezentuje stavba krematória v Pardubiciach od Pavla Janáka z roku 1921 - 1923, palác Adria v Prahe z roku 1922 - 1925, budova Škodových závodov v Prahe z roku 1923 - 1926, či bývalá budova poisťovne Riunione Adriatica di Sicurta v Prahe od rovnakého autora, z roku 1921 - 1923. Ďalšími predstaviteľmi tohoto smeru boli aj Josef Chochol, Bedřich Feuerstein, Vlastislav Hofman, Otakar Novotný atď. Použitá literatúra * Česká architektura v proměnách dvou století 1780-1980, SPN, Praha, 1984, Doc. PhDr. Marie Benešová, DrSc., str. 291-309 * Ilustrovaná encyklopédia ľudskej vzdelanosti, Reader’s Digest Výber, Bratislava, 2001, str. 177 Ronald_Reagan_9da1.html Ronald Reagan 40. prezident USA V úrade 20. január 1981 – 20. január 1989 Viceprezident/i George H. W. Bush Predchodca Jimmy Carter Nástupca George H. W. Bush Osobné informácie Narodenie 6. február 1911 Tampico, Illinois Úmrtie 5. jún 2004 Los Angeles, Kalifornia Politická strana republikán Manželka Nancy Reaganová Ronald Wilson Reagan (* 6. február 1911 – † 5. jún 2004) bol 40. prezident (od roku 1981 do 1989) Spojených štátov amerických a 33. guvernér (od 1967 do 1975) štátu Kalifornie. Predtým, ako vstúpil do politiky, bol Reagan rozhlasový moderátor, herec a vedúci Odborového zväzu hercov v USA. Jeho prezidentstvo je často vnímané ako počiatok politickej dominancie Republikánskej strany a amerického konzervativizmu v Spojených štátoch. Pre jeho prezidentstvo je charakteristická nová ekonomická politika, prezývaná Reaganomika a konfrontačná zahraničná politika voči Sovietskemu zväzu a komunistickému hnutiu po celom svete. Reagan porazil v prezidentských voľbách zdrvujúcim pomerom úradujúceho prezidenta Jimmyho Cartera. Reagan získal 489 hlasov voliteľov, zatiaľčo Carter len 49. Reagan sa stal vo veku 69 rokov najstarším prezidentom zvoleným do úradu. Bol prvým republikánom, ktorý od roku 1888 dokázal poraziť úradujúceho demokratického prezidenta a prvým kandidátom, ktorý dokázal od roku 1932 poraziť úradujúceho prezidenta, bez ohľadu na stranícku príslušnosť. V roku 1984 sa v prezidentských voľbách stretol s demokratickým kandidátom Walterom Mondalom, ktorého porazil vo všetkých štátoch okrem Minnesoty a získal cez 60 percent všetkých hlasov. V roku 2004 zomrel vo svojom dome v Bel-Air v Kalifornii vo veku 93 rokov na následky Alzheimerovej choroby, ktorou trpel niekoľko rokov. Mladosť Ronald Reagan sa narodil 6. februára 1911 v meste Tampico v Illinois. Bol druhým z troch synov Johna Edwarda Reagana (1883 - 1941), írsko-amerického katolíka a Nelle Clyde Wilson (1883 - 1962), ktorá mala predkov škótskeho, kanadského a anglického pôvodu a bola členkou "Disciples of Christ". Jeho starší brat bol Neil Reagan (1908 - 1996). Jeho prastarý otec z otcovej strany, Michael Reagan, prišiel do Spojených štátov z Ballyporeenu v Írsku v polovici 60. rokov 19. storočia a zvyšok jeho rodiny z otcovej strany z Írska emigroval takisto v priebehu 19. storočia. Pred príchodom do Spojených štátov sa ich priezvisko písalo Regan. Jeho prastarý otec z matkinej strany, John Wilson, imigroval do Spojených štátov z Paisley v Škótsku v 40. rokoch 19. storočia a vzal si Jane Blue, Kanaďanku z Queensu v New Brusnwicku. Reaganova babička z matkinej strany, Mary Anne Elsey, sa narodila Epsomu v Surrey v Anglicku. Hoci Reaganov otec bol katolík, Reaganova matka bola aktívna protestantka a Reagan bol vychovávaný podľa učenia „Disciples of Christ“ a navštevoval cirkevnú školu Eureka College. Jeho otec bol pravdepodobne závislý na liekoch a často bol nezamestnaný. Počas svetovej hospodárskej krízy bol zamestnaný vďaka pracovnému programu WPA, ktorý bol súčasťou New Dealu^. Rodina krátko žila v Chicagu a v malých mestách v severnom Illinois. Reagan chodil do škôl v školnom dištrikte Mount Lebanon a na Dixon High School v Dixone v Illinois. Tam začal rozvíjať svoj rozprávačský a herecký talent. Ten bol využitý po prvýkrát, keď bol vybraný ako jeden z nováčikov, ktorí mali mať prejav počas nočného stretnutia pred začatím študentského protestu na Eureka College. V roku 1926 začal Reagan pracovať ako plavčík v Lowell Parku blízko Dixonu. Je mu pripisovaná záchrana 77 ľudí počas sedem letných sezón, počas ktorých tam pracoval. V roku 1932, po promócii na Eureka College (B.A. z ekonómie a sociológie), začal Reagan pracovať v rádiách WOC v Davenporte v Iowe a potom vo WHO v Des Moines ako komentátor baseballových zápasov Chicago Cubs, pričom dostával len strohé informácie o hre cez telegraf a za použitia svojej fantázie sa snažil domyslieť zvyšok. Raz počas deviatej smeny došlo k poruche telegrafu a Reagan rýchlo improvizoval a vymyslel si fiktívny vývoj hry (v ktorom pálkari obidvoch týmov vyautovali niekoľko nadhadzovačov) dokiaľ sa spojenie neobnovilo^. Hollywoodska filmová hviezda V roku 1937, keď šiel do Kalifornie, aby podával správy o jarnom tréningu tímu Chicago Cubs, sa Reagan zúčastnil kamerovej skúšky, vďaka ktorej získal sedemročný kontrakt u Warner Brothers. Jeho zrozumiteľný hlas, príjemné vystupovanie a atletická postava ho urobili populárnym u divákov. Vo väčšine filmov hral vodcovské typy, začal s "béčkovými" filmami a postupne sa prepracoval až k "áčkovým". Svoju prvú rolu získal v roku 1937 vo filme Love Is On the Air. Do konca roku 1939 sa objavil v 19 filmoch. Pred filmom Sante Fe Trail z roku 1940 hral rolu George „The Gripper“ Gippa vo filme Knute Rockne, All American. Vďaka tejto roli získal prezývku „the Gripper“, ktorá ho sprevádzala už celý život. Reagan považoval za svoj najlepší výkon rolu vo filme Kings Row (1942), v ktorom hral mladíka, ktorému boli amputované nohy. Hlášku z filmu „Where's the rest of me?“ použil ako názov svojej autobiografie. Medzi ďalšie Reaganove filmy patrí International Squadron, Tennessee's Partner, Hellcats of the Navy, This Is the Army, The Hasty Heart, Hong Kong, The Winning Team, Bedtime for Bonzo, Cattle Queen of Montana, Storm Warning, The Killers a Prisoner of War. Medzi jeho herecké partnerky patrili Jane Wyman, Priscilla Lane, Ann Sheridan, Viveca Lindfors, Patricia Neal, Barbara Stanwyck, Rhonda Fleming, Ginger Rogers, Doris Day, Nancy Davis a Angie Dickinson. Reagan má svoju hviezdu na Hollywoodskom chodníku slávy. V roku 1935 sa stal armádnym dôstojníkom v zálohe. V roku 1941 bol povolaný do služby, ale kvôli astigmatizmu bol uznaný neschopným boja. Po útoku na Pearl Harbor bol Reagan pridelený k First Motion Picture Unit, ktorý bol súčasťou letectva a robil tréningové a vzdelávacie filmy, v ktorých mohol zúžitkovať svoje filmové skúsenosti. V Hollywoode zostal až do konca vojny. Ronald Reagan a jeho žena Nancy pri natáčaní jej filmu Donovan's Brain, 1953 Na konci 50. rokov hral Reagan v stále menej filmoch a presunul sa do televízie, kde moderoval General Electric Theater. Reagan sa objavil vo viac ako 50 televíznych drámach. V rokoch 1947 - 1952 a potom v rokoch 1959 - 1960 zastával funkciu prezidenta Screen Actors Guild (SAG, hereckých odborov). Z moderátora a umeleckého poradcu General Electric Theater sa stal jej producentom. Na konci 50. rokov zarábal Reagan asi $125 000 ročne (čo zodpovedá hodnote približne $800 000 v roku 2006). Jeho posledná rola ako profesionálneho herca bola v populárnej show Death Valley Days, ktorú moderoval a hral v nej. Posledný film, ktorý sa premietal v kinách, The Killers, natočil v roku 1964 a išlo o remake skôr natočeného filmu podľa poviedky Ernesta Hemmingwaya. Reagan vo filme hral vodcu gangu. Tento film, ktorý bol pôvodne plánovaný len pre televízne vysielanie, produkovala NBC, ale nakoniec ho scenzurovala pretože obsahoval násilie. Reaganovými hereckými kolegami vo filme boli John Cassavetes, Lee Marvin a Angie Dickinson. Osobný život Ronald Reagan si 24. januára 1940 vzal herečku Jane Wyman. V roku 1941 sa im narodila dcéra Maureen, v roku 1945 adoptovali syna Michaela. Ich druhá dcéra, Christine, zomrela hneď po narodení, 26. júna 1947. Rozviedli sa 28. júna 1948. Reagan je jediný americký prezident, ktorý sa rozviedol. Znovu sa oženil 4. marca 1952 s herečkou Nancy Davis. Ich dcéra Patti sa narodila 21. októbra rovnakého roku. V roku 1958 sa im narodil syn Ron. Začiatky v politike Reagan bol pôvodne demokrat, stúpenec Franklina D. Roosevelta a programu New Deal a celoživotný obdivovateľ Rooseveltových vodcovských schopností. Ešte na konci 40. rokov bol viditeľným stúpencom Harryho S. Trumana. Ale jeho politické sympatie sa zmenili, keď začal pociťovať, že sa jeho strana začala meniť. Ronald Reagan v reklame na Borax Jeho prvou veľkou politickou rolou bolo vedenie Screen Actors Guild, odborov reprezentujúcich hollywoodskych hercov, ktoré boli podľa jeho vyjadrenia infiltrované komunistami. V tejto pozícii svedčil pred Komisiou pre neamerické aktivity o údajnom vplyve komunistov na filmový priemysel. V roku 1947 sa on a jeho manželka tajne stretli s agentmi FBI, ktorým vymenovali „podozrivé živly“. Medzi hercami, ktorých údajne označili boli Larry Parks, Howard da Silva a Alexander Knox, ktorí boli neskôr predvolaní pred komisiu a zaradení na čiernu listinu. Táto informácia sa dostala na verejnosť až v dôsledku zákona o slobodnom prístupe k informáciám z roku 2002^. Neskôr už zarytý antikomunista Reagan podporoval kandidatúru Dwighta Eisenhowera (1952, 1956) a Richarda Nixona (1960), ale zostával registrovaným členom demokratickej strany. Počas týchto rokov študoval Reagan dôkladne americkú históriu, otcov zakladateľov Spojených štátov a ekonomiku voľného trhu. Po prečítaní Hayekovej knihy "Cesta do otroctva" nadobudol presvedčenie, že socializmus bol hrozbou pre americký štýl života. Po zvolení Johna F. Kennedyho - ktorého Reagan označil za socialistu - za prezidenta, sa stal republikánom a v roku 1964 podporoval nomináciu Barryho Goldwatera na prezidentského kandidáta Republikánskej strany. Reagan odhalil svoju ideologickú motiváciu, keď prehlásil: "Otcovia zakladatelia vedeli, že vláda nemôže kontrolovať ekonomiku bez kontroly ľudí. A vedeli, že keď sa pre to vláda rozhodne, musí pre dosiahnutie svojho cieľa použiť silu a donútenie. Došli sme k okamžiku rozhodnutia." ^ "Neopustil som Demokratickú stranu, strana opustila mňa," vyhlasoval^. Reagan neskôr vo svojej autobiografii "An American Life" vysvetľoval, že Franklin D. Roosevelt varoval, že sociálnej programy môžu zničiť pracovnú etiku ako narkotiká a že Roosevelt zrušil dočasné sociálnej programy, ktoré mali pomôcť krajine pri hospodárskej kríze potom, čo bola kríza zažehnaná. Ale programy boli po Rooseveltovej smrti obnovené. Guvernér V roku 1966 bol Reagan zvolený 33. guvernérom Kalifornia, keď porazil Edmunda G. "Pat" Browna, ktorý už predtým bol dvakrát zvolený. Reagan bol znovuzvolený v roku 1970, keď porazil Jesse Unruha, ale o zisk tretieho volebného obdobia sa už nepokúsil. Úradu sa ujal zložením prísahy 3. január 1967. Počas svojho prvého volebného obdobia zmrazil prijímanie nových úradníkov, ale takisto schválil zvýšenie daní, aby vyrovnal rozpočet. Reagan rýchlo umlčal vtedajšie protestné hnutia. Počas protestov v People's Parku v roku 1969 poslal 2200 členov Národnej gardy do kampusu University of California. V prejavu v apríli 1970 prehlásil: "Ak to má byť masaker, nech je to teraz. Appeasement nie je odpoveď."^ Prezidentské kampane 1976 V roku 1976 na nominačnom konvente republikánov tesne podĺahol vtedajšiemu prezidentovi Geraldovi Fordovi. Napriek tomu v New Hampshire, ktorého zákonodarstvo dovoľuje voličom dopisovať prezidentského kandidáta získal 388 hlasov. Udelenie čo len jedného write in hlasu v ľudovom hlasovaní, umožňuje kandidátovi byť volený zborom voliteľov. Mikke Padden - elektor prisluchajúci Fordovi udelil tak svoj hlas Reganovi. Víťazom volieb sa vtedy stal demokrat Jimmy Carter. 1980 V roku 1980 bol jeho protikandidátom za Demokratickú stranu dovtedajší prezident Jimmy Carter, pomerne významné množstvo hlasov získal aj John Anderson, ktorý neuspel v republikanských primárkach. John Anderson mal zo začiatku kampane vysokú podporu voličstva, až 30% tá však postupne klesala až klesla pod 7%. Napriek tomu že jeho voliči prešli hlavne na stranu demokratického kandidáta Reagan vo voľbách s prehľadom zvíťazil v 44 štátoch federácie. Výrazne víťazstvo zaznamenal hlavne u bielych voličov s vysokým a stredným príjmom. 1984 V roku 1984 sa Reagan uchádzal o znovuzvolenie za prezidenta. Jeho protikandidátom za demokratov bol Walter Mondale. Reagan zvíťazil v 49 štátoch. Tesne prehral iba v štáte Minnesota. Mondale taktiež vyhral v DC. Celkovo teda získal Reagan 525 voliteľov z 538 členného zboru. Z tohto pohľadu je to najvyššie víťastvo v histórií prezidentských volieb vôbec. Prezidentská funkcia Reaganova administratíva Úrad Meno Obdobie Prezident Ronald Reagan 1981–1989 Viceprezident George H. W. Bush 1981–1989 Zahraničie Alexander M. Haig 1981–1982 George P. Shultz 1982–1989 Financie Donald Regan 1981–1985 James A. Baker III 1985–1988 Nicholas F. Brady 1988–1989 Obrana Caspar Weinberger 1981–1987 Frank C. Carlucci 1987–1989 Spravdlivosť William F. Smith 1981–1985 Edwin A. Meese III 1985–1988 Richard L. Thornburgh 1988–1989 Vnútro James G. Watt 1981–1983 William P. Clark, Jr. 1983–1985 Donald P. Hodel 1985–1989 Obchod Malcolm Baldrige 1981–1987 C. William Verity, Jr. 1987–1989 Práca Raymond J. Donovan 1981–1985 William E. Brock 1985–1987 Ann Dore McLaughlin 1987–1989 Poľnohospodarstvo John Rusling Block 1981–1986 Richard E. Lyng 1986–1989 Zdravotníctvo Richard S. Schweiker 1981–1983 Margaret Heckler 1983–1985 Otis R. Bowen 1985–1989 Školstvo Terrell H. Bell 1981–1984 William J. Bennett 1985–1988 Lauro Cavazos 1988–1989 Bývanie Samuel R. Pierce, Jr. 1981–1989 Doprava Drew Lewis 1981–1982 Elizabeth Hanford Dole 1983–1987 James H. Burnley IV 1987–1989 Energetika James B. Edwards 1981–1982 Donald P. Hodel 1982–1985 John S. Herrington 1985–1989 Pokus o atentát Krátko po svojej inaugurácii čelil Reagan pokusu o zabitie. Dňa 30. marca 1981 sa ho pokusil zastreliť duševne chorý John Hinckley, ktorý bol súdom pre duševnú chorobu neskôr uznaný za nevinného. Hinckley vystrelil na prezidenta šesť rán z pištole Röhm RG-14 v momente keď prezident opúšťal hotel Hilton vo Washingtone. Domáca politika Zahraničná politika Veľký komunikátor Kabinet Presadená legislatíva Politický odkaz a život po opustení úradu Alzheimerova choroba Úmrtie Iné projekty * Wikicitáty * Commons * Spolupracuj na Wikiquote Wikicitáty ponúka citáty od alebo o Ronald Reagan * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Externé odkazy * Stránka venovaná Ronaldovi Reaganovi v • d • e Prezidenti Spojených štátov amerických Washington (1789-1797) | J. Adams (1797-1981)  Jefferson (1801-1809) | Madison (1809-1817) | Monroe (1817-1825) | J.Q. Adams (1825-1829) | Jackson (1829-1837) | Van Buren (1837-1841) | W.H. Harrison (1841) | Tyler (1841-1845) | Polk (1845-1849)  Taylor (1849-1850) | Fillmore (1850-1853) | Pierce (1853-1857) | Buchanan (1857-1861) | Lincoln (1861-1865) | A. Johnson (1865-1869) | Grant (1869-1877) | Hayes (1877-1881) | Garfield (1881)  Arthur (1881-1885) | Cleveland (1885-1889) | Pečať prezidenta USA B. Harrison (1889-1893) | Cleveland (1893-1897)  McKinley (1897-1901) | T. Roosevelt (1901-1909)  Taft (1909-1913) | Wilson (1913-1921) | Harding (1921-1923) | Coolidge (1923-1929) | Hoover (1929-1933) | F.D. Roosevelt (1933-1945) | Truman (1945-1953) | Eisenhower (1953-1961) | Kennedy (1961-1963) | L.B. Johnson (1963-1969) | Nixon (1969-1974) | Ford (1974-1977) | Carter (1977-1981)  Reagan (1981-1989) | G.H.W. Bush (1989-1993)  Clinton (1993-2001) | G.W. Bush (2001-) Studená vojna Ďalšie dôležité osoby Politickí lídri: * Európa * Winston Churchill Hlavné udalosti Clement (1945–1961) Attlee Všeobecná Hlavní účastníci Margaret chronológia: Thatcherová Hlavné udalosti *  Organizácia * * Chronológia (1962–1991) Severoatlantickej Charles de udalostí zmluvy Gaulle studenej 60. roky * Varšavská zmluva *  Josip vojny (pokračovanie): Broz Tito Politickí lídri: * 40. roky: * Kubánska kríza Konrad * Berlínsky múr *  Spojené Adenauer * Jaltská * Johnsonova štáty *  Willy konferencia doktrína Brandt * Postupimská * Pražská jar * Franklin D. * konferencia * Nixonova doktrína Roosevelt Helmut Kohl * Iránska kríza * SALT I Špecifické články * Harry S. * * Guzenkova * Détente Truman Walter aféra * Železná opona * Dwight D. Ulbricht * Čínska 70. roky: * Východný blok Eisenhower *  Erich občianska * Hnutie * John F. Honecker vojna * SALT II nezúčastnených Kennedy *  Todor * Trumanova * Nixonova návšteva krajín * Lyndon Baines Živkov doktrína Číny v roku 1972 * Containment Johnson *  Imre * Grécka * Angolská občianska * Rollback * Richard Nixon Nagy občianska vojna * Preteky v * Gerald Ford * vojna * Ogadenská vojna zbrojení * Jimmy Carter Nicolae * Marshallov * Sovietsko-afganská * Preteky v * Ronald Reagan Ceauşescu plán vojna jadrovom * George H. W. * * Berlínska zbrojení Bush Alexander blokáda 80. roky: * Preteky v * Henry Dubček dobývaní Kissinger *  Pápež 50. roky: * Carterova doktrína vesmíru * Jeane Ján Pavol * Solidarita * Red Scare Kirkpatrick II. * Kórejská * Reaganova doktrína * Ríša zla * Zbigniew * vojna * Glasnosť * Mccarthizmus Brzezinski Francisco * Povstanie v * Černobyľská * Brickerov Franco NDR v roku havária doplnok Ústavy *  Sovietsky *  Lech 1953 * Protesty na USA zväz Wałęsa * Maďarská námestí * Operácia revolúcia v Tchie-an-men v Condor * Josif * Ázia: roku 1956 roku 1989 * Sovietska Vissarionovič * Suezská kríza * Perestrojka špionáž v USA Stalin *  Mao * Vietnamská * Revolúcie v roku * Ostpolitik * Georgij Ce-tung vojna 1989 * CIA Malenkov *  Čou * Kríza so * Berlínsky múr * KGB * Nikita En-lai Sputnikom * Nežná revolúcia * Stasi Sergejevič * * Eisenhowerova * Rumunská revolúcia Chruščov Čankajšek doktrína v roku 1989 * Leonid Iľjič * Brežnev Ir-sen Kim 60. roky: 90. roky: * Jurij *  Ho Či Andropov Min * Rozkol medzi * Rozpad ZSSR * Konstantin *  Tôn Čínou a Černenko Đức Thắng Sovietskym Súčasné konflikty: * Michail *  Pol zväzom Gorbačov Pot * Aféra U-2 * Arabsko-izraelský * Viačeslav * * Guatemalská konflikt Michajlovič Džáváharlál občianska * Nikaragua Molotov Néhrú vojna * Eduard * Kennedyho Ševarnadze * Latinská doktrína Amerika: * Invázia v Zátoke svíň *  Fidel Castro *  Che Guevara Salvador Allende Augusto Pinochet Daniel Ortega Ron_Paul_339f.html Ron Paul Ronald Ernest Paul Člen snemovne reprezentatov za 14. Texaský okres Narodenie 20. august 1935 Green Tree, Pensylvánia, USA Politická strana Republikánska strana Ronald Ernest „Ron“ Paul (* 20. augusta 1935 v Pittsburghu, Pensylvánia) je americký lekár a republikánsky politik. V rokoch 1976–1977 a 1979–1985 bol členom Kongresu za Texas. V roku 1988 sa za Libertariansku stranu uchádzal o prezidentský úrad. V roku 1997 sa do Kongresu vrátil, keď znovu kandidoval za republikánov. 11. januára 2007 ohlásil, že zvažuje svoju kandidatúru na prezidenta USA v roku 2008, neskôr túto kandidatúru potvrdil. Paul reprezentuje libertarianske krídlo Republikánskej strany. Pravidelne hlasuje proti programom všetkých štátnych výdajov, čím občas dráždi svojich spolustraníkov. V zahraničnej politike patrí k izolacionistom. Hlasoval proti vojne v Iraku a kritizuje americkú prítomnosť v tejto krajine. So svojou stranou sa názorovo rozchádza i v otázke týkajúcej sa Patriot Act, nakoľko ju považuje za ohrozenie občianskych slobôd. Je zástancom vystúpenia USA z OSN. V ekonomickej oblasti podporuje zrušenie dane z príjmov, väčšiny vládnych úradov a Federálneho rezervného systému. Je zástancom opätovného zavedenia zlatého štandardu. Je odporcom ilegálnej imigrácie a podporuje zvýšenie ochrany hraníc, s čím mnoho libertariánov nesúhlasí. Je za legalizáciu marihuany. Na rozdiel od väčšiny libertariánov sa vyslovuje za zákaz potratov, ale je presvedčený, že aktivita federálnych úradov v tejto oblasti je neústavná a že táto otázka by mala byť ponechaná v kompetencii jednotlivých štátov. Rovnako sa stavia k homosexuálnemu manželstvu. Keby získal republikánsku nomináciu a kandidoval proti Hillary Clintonovej, mohol by získať na svoju stranu veľkú časť libertariánsky orientovaných demokratických voličov, pre ktorých by veľmi ľavicová kandidátka bola ťažko prijateľná. Iné projekty * Commons * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ron Paul Externé odkazy * Ron Paul 2008 — Hope for America * Ron Paul - web kongresmena * Ján Dinga: Ron Paul Revolution (po slovensky) RONDEL_0859.html RONDEL Názov Základné údaje Sídlo Zvolen Vznik 24. máj 2000 IČO RONDEL je slovenské občianske združenie zamerané na záchranu hradov a príjemné trávenie voľného času, gotický šerm. Externé odkazy * RONDEL v registri občianskych združení MV SR * oficiálne stránky združenia Tento článok je zatiaľ tzv. "výhonok". Text môžeš doplniť alebo zmeniť, keď hore klikneš na záložku "upraviť". Rondo_1.html Rondo 1 Rondo 1 je mrakodrap vo Varšave na adrese Rondo ONZ 1 v obvode Śródmieście. Jeho výška po strechu je 159 m, po vrchol 192 m a má 40 poschodí. Jeho výstavba sa začala v roku 2003 a ukončená bola 7. marca 2006. Je to tretia najvyššia budova vo Varšave (v roku 2008). Projekt budovy vytvorila kancelária Skidmore, Owings and Merrill. Ronald_Erwin_McNair_afd4.html Ronald Erwin McNair Astronaut NASA Št. príslušnosť USA Dátum narodenia 21. október 1950 Lake City, Južná Karolína, USA Dátum úmrtia 28. január 1986 nad Floridou, USA Predchádzajúce fyzik zamestnanie Čas vo vesmíre 7 dní 23 hodín 15 minút Kozmonaut od 1978 NASA Misie STS-41-B, STS-51-L Znaky misií Kozmonaut do 1986 Pozri aj Kozmonautický portál Ronald Erwin McNair (* 21. október 1950, Lake City, Južná Karolína, USA - † 28. január 1986, nad Floridou, USA) bol americký kozmonaut z tragického letu s raketoplánom Challenger. Život Mladosť a výcvik Po základnej a strednej škole absolvoval vysokú školu (North Carolina A&T State College) v roku 1971 a získal titul inžiniera fyziky. Na škole bol okrem iného aj vedúcim miestneho futbalového klubu a bol nositeľom čierneho pásu v karate. Na technologickom inštitúte v Massachusetts (Massachusetts Institute of Technology) v roku 1977 obhájil doktorát fyzikálnych vied. Stal sa členom technického personálu Optical Physics Department, výskumného laboratória Houghes Research v Malibu v Kalifornii. Oženil sa s Cheryl B. Mooreovou z Brooklynu v New Yorku a mali spolu dve deti. Do tímu kozmonautov bol prijatý v januári 1978 ako astronaut špecialista, druhý černoch mezi astronautami NASA. Lety do vesmíru Po prvýkrát letel vo februári 1984 v misii STS-41-B. Na palube Challengeru bola táto posádka: Vance Brand, Robert Gibson, Bruce McCandless, Ronald McNair a Robert Stewart. Po dosiahnutí stanovenej obežnej dráhy vypustili družice Westar 6 a Palapa B-2, obe však nedosiahli stanovené dráhy, nepodarilo sa ani spojazdniť cvičnú balónovú družicu. Úspešne vyskúšali let nepripútaného kozmonauta mimo raketoplán na manévrovacej jednotke MMU. Po sedemdennom lete pristáli tam, odkiaľ odštartovali, na myse Canaveral. Doktor Ronald Mc Nair sa týmto nie príliš vydareným letom stal 134 kozmonautom Zeme. Druhý let skončil 73 sekúnd po štarte z Floridy výbuchom raketoplánu Challenger. Celá posádka v zložení Francis Scobee, Michael Smith, Judith Resniková, Ellison Onizuka, Ronald McNair, Gregory Jarvis a Sharon McAuliffeová zahynula. Bola to tragická misia STS-51-L. * STS-41-B Challenger (3. február 1984 – 11. február 1984) * STS-51-L Challenger (28. január 1986) Zdroje Literatúra * Milan Codr (1982). Sto hvězdných kapitánů. Práce. Externí odkazy * (po česky) McNair,R.E. v Malej encyklopédii kozmonautiky * (po česky) Ronald McNair v encyklopédii SPACE-40 Ron_Weasley_a2e9.html Ron Weasley Ronald Billius Weasley (* 3. marec 1980) je literárna postava 7-dielnej ságy o mladom čarodejníkovi Harrym Potterovi. Ron je jeden z hlavných hrdinov. Pochádza z čarodejníckej rodiny nazývanej zradcami krvi, pretože sa "bratríčkujú" s muklami. Jeho rodičia sú Molly a Artur. Na škole sa zoznámil s priateľmi Harrym Potterom a Hermionou Grangerovou. Na skúškach v 5. triede získal 7 VČU a stal sa prefektom. Vlastnil Prašivca (animágusa Petra Petigruwa), potom Kvíka - maličkú sovičku. V 7. roku nenastúpil na Rokfort, ale išiel s Harrym a Hermionou hľadať horcruxy. Ron plne prejavil svoje city voči Hermione až v siedmej knihe, keď ju pobozkal. Skončilo sa to svadbou a majú nádherné 2 deti - Huga a Rose, ktorá zdedila talent po mame. Charakteristika Ron je štíhlej vysokej postavy, má hrdzavé vlasy a po tvári pehy. Je dosť prchký, ľahko sa nahnevá a v zlosti povie a urobí veci, ktoré by ani nechcel. Je však dobrý priateľ. V 5. a 6. ročníku bol strážcom za chrabromilský metlobalový tým. Bol prefektom. Jeho prízrak má tvar pavúka. Najviac sa bojí Hagridových acromantúl. Ron mal prútik po Billovi, no keď mu ho zlomila zúrivá vŕba a Weasleyovci vyhrali v súťaži Denného Proroka, tak mu kúpili nový. Pri premiestňovaní sa takmer vždy rozštiepi. Pri skúškach mu na pôvodnom mieste ostala polka obočia, no škoda. V rozhodujúcej chvíli však zničí jeden z horkruxov. v • d • e Harry Potter Harry Potter a Kameň mudrcov · Harry Potter a tajomná komnata · Knihy Harry Potter a väzeň z Azkabanu · Harry Potter a Ohnivá čaša · Harry Potter a Fénixov rád · Harry Potter a polovičný princ · Harry Potter a Dary smrti Filmy Harry Potter a väzeň z Azkabanu · Harry Potter a Ohnivá čaša · Harry Potter a Fénixov rád Harry Potter · Ron Weasley · Hermiona Grangerová · Albus Dumbledore · Sirius Black · Regulus Arcturus Black · Remus Lupin · Postavy Draco Malfoy · Nymphadora Tonksová · Lord Voldemort · James Potter · Lily Potterová · Bill Weasley · Dursleyovci · Gauntovci · Smrťožrúti · Weasleyovci Daniel Radcliffe · Rupert Grint · Emma Watsonová · Gary Oldman · Herci Robbie Coltrane · Tom Felton · Dawn Roma Frenchová · Harry Melling · Devon Murray · Margaret Natalie Smithová Ronald_Petrovický_78ea.html Ronald Petrovický Slovenský hokejista Narodenie 15. február 1977 Žilina Aktívna činnosť 1993 - súčasnosť Pozícia pravé krídlo Výška a váha 182 cm, 88 kg Ronald Petrovický (* 15. február 1977, Žilina) je slovenský reprezentant v ľadovom hokeji. Ronald Petrovický je ženatý. S manželkou Ashley majú syna Reifa a dcéru Riannon. Jeho brat Róbert Petrovický je takisto reprezentantom Slovenska v Klubový hokej Ronald Petrovický je útočník hrajúci na pravom krídle. Je 182 cm vysoký a váži 88 kg (údaj z roku 2006). Je odchovancom Dukly Trenčín. Z juniorky sa dostal do extraligového mužstva už ako 17-ročný v sezóne 1993/94 na jediný zápas. Už v nasledujúcej sezóne zamieril za more. Na svoju príležitosť v NHL však musel veľmi trpezlivo čakať. Calgary Flames ho síce draftovali v úvodnom drafte NHL v roku 1996 v 9. kole ako 228. hráča v poradí, ale kým vykorčuľoval na ľad NHL, musel najskôr stráviť 7 dlhých sezón v nižších súťažiach. Konečne v sezóne 2000/01 sa dočkal svojich prvých zápasov v NHL v drese Calgary Flames. Ďalšiu sezónu odohral tak isto v Calgary a sezónu 2002/03 na opačnej strane kontinentu - v New Yorku za tím New York Rangers. Nasledujúcu sezónu 2003/04 opäť menil klub. Odohral ju v životnej forme za Atlantu Thrashers. Za jedinú sezónu dal viac gólov ako za predchádzajúce tri dohromady. Počas lockoutu v NHL v sezóne 2004/05 odohral 34 zápasov za MsHK Žilina v slovenskej hokejovej extralige a 10 zápasov za Brynäs IF Gävle vo švédskej Elitserien. Na sezónu 2005/06 mal podpísanú zmluvu s Atlantou, ktorá mu zaručovala príjem 589 tisíc USD za rok. Pred nasledujúcou sezónou podpísal ročný kontrakt s Pittsburghom Penguins. Míľniky * 5. október 2000 - 1. zápas v NHL: Calgary Flames - Detroit Red Wings. Utrpel vážne zranenie zápästia a vynechal ďalších 49 zápasov. * 26. február 2001 - 1. gól a zároveň bod v NHL: Calgary Flames : Dallas Stars * 1. marec 2001 - 1. prihrávka na gól v NHL: Columbus Blue Jackets : Calgary Flames * 25. marec 2002 - 100. zápas v NHL: Calgary Flames : Columbus Blue Jackets * 9. december 2005 - 1. hetrik v NHL: Atlanta Thrashers - Columbus Blue Jackets 5:2 Klubová štatistika | | | Riadna sezóna | Play-off Sezóna | Klub | Súťaž |----------------------------------------------+---------------------------------------------- | | | Počet | Góly | Asistencie | Body | Trestné | Počet | Góly | Asistencie | Body | Trestné | | | zápasov | | | | minúty | zápasov | | | | minúty 1993/94 | Dukla | SHE | 1 | 0 | 0 | 0 | 0 | - | - | - | - | - | Trenčín | | | | | | | | | | | 1994/95 | Tri-City | WHL | 39 | 4 | 11 | 15 | 86 | - | - | - | - | - | Americans | | | | | | | | | | | | Prince | | | | | | | | | | | 1994/95 | George | WHL | 21 | 4 | 6 | 10 | 37 | - | - | - | - | - | Cougars | | | | | | | | | | | 1995/96 | George | WHL | 39 | 19 | 21 | 40 | 61 | - | - | - | - | - 1996/97 | George | WHL | 72 | 32 | 37 | 69 | 119 | 15 | 4 | 9 | 13 | 31 1997/98 |Regina Pats| WHL | 71 | 64 | 49 | 113 | 168 | 9 | 2 | 4 | 6 | 11 1998/99 |Saint John | AHL | 78 | 12 | 21 | 33 | 114 | 7 | 1 | 2 | 3 | 19 | Flames | | | | | | | | | | | 1999/00 |Saint John | AHL | 67 | 23 | 33 | 56 | 131 | 3 | 1 | 1 | 2 | 6 2000/01 | Calgary | NHL | 30 | 4 | 5 | 9 | 54 | - | - | - | - | - 2001/02 | Calgary | NHL | 77 | 5 | 7 | 12 | 85 | - | - | - | - | - 2002/03 | New York | NHL | 66 | 5 | 9 | 14 | 77 | - | - | - | - | - | Rangers | | | | | | | | | | | 2003/04 | Atlanta | NHL | 78 | 16 | 15 | 31 | 123 | - | - | - | - | - | Thrashers | | | | | | | | | | | 2004/05 |MsHK Žilina| SHE | 34 | 10 | 9 | 19 | 34 | - | - | - | - | - 2004/05 | Brynas IF | SEL | 10 | 0 | 5 | 5 | 27 | - | - | - | - | - | Gavle | | | | | | | | | | | 2005/06 | Atlanta | NHL | 46 | 7 | 10 | 17 | 50 | . | . | . | . | . Reprezentácia Ronald Petrovický reprezentoval Slovensko na Majstrovstvách sveta v rokoch 2000 (striebro) a 2004 a na Zimných olympijských hrách 2006 v Turíne. Nosí reprezentačný dres číslo 28. Štatistika na MS Rok | Počet | Góly | Asistencie | Body | Trestné | +/- | Strely | Umiestnenie | zápasov | | | | minúty | | | 2000 | 2 | 0 | 0 | 0 | 0 | 0 | 2 | 2. 2004 | 9 | 1 | 0 | 1 | 10 | 1 | 13 | 4. Zimné olympijské hry 2006 Slovensko skončilo na Zimných olympijských hrách 2006 na piatom mieste. Po výborných výkonoch v základnej skupine, ktorú vyhralo bez straty bodu, bolo vyradené v štvrťfinále Českom. Ronald Petrovický bol pôvodne nominovaný na olympiádu ako náhradník, po zranení Jozefa Stümpela ho tréner Hossa dopísal na súpisku. Nastupoval vo štvrtom útoku a dobrými výkonmi mu pomohol udržať čisté konto. Mal stopercentnú účinnosť streľby, keď z jedinej strely na bránu dal gól. Štatistika na ZOH 2006 | 6 | 1 | 0 | 1 | 2 | 0 | 1 | 5. Externé odkazy * Ronald Petrovický klubová štatistika na hockeyDB.com * Ronald Petrovický na nhl.com * Ronald Petrovický na stránke Atlanta Thrashers Slovenské národné hokejové mužstvo na Zimných olympijských hrách 2006 Brankári 37 Peter Budaj, Colorado Avalanche - 60 Karol Križan, MoDo Hockey - 25 Ján Lašák, HC Moeller Pardubice Obrancovia 3 Zdeno Chára, Ottawa Senators - 68 Milan Jurčina, Boston Bruins - 29 Ivan Majeský, Washington Capitals - 14 Andrej Meszároš, Ottawa Senators - 6 Radoslav Suchý, Columbus Blue Jackets - 7 Martin Štrbák , CSKA Moskva - 17 Ľubomír Višňovský, Los Angeles Kings Útočníci 23 Ľuboš Bartečko, Lulea HF - 12 Peter Bondra, Atlanta Thrashers - 38 Pavol Demitra, Los Angeles Kings - 10 Marián Gáborík, Minnesota Wild - 91 Marcel Hossa, New York Rangers - 81 Marián Hossa, Atlanta Thrashers - 22 Richard Kapuš, Metallurg Novokuzneck, 28 Ronald Petrovický, Atlanta Thrashers - 15 Jozef Stümpel, Florida Panthers - 43 Tomáš Surový, Pittsburgh Penguins - 40 Marek Svatoš, Colorado Avalanche - 18 Miroslav Šatan, New York Islanders - 20 Richard Zedník, Montreal Canadiens Náhradníci Dominik Graňák, HC Slavia Praha - Róbert Petrovický, Zürich SC - Miroslav Zálešák, Södertälje SK Tréneri František Hossa - Ján Jaško, Jerguš Bača Ronald_Ellwin_Evans_84d1.html Ronald Ellwin Evans astronaut NASA Št. príslušnosť Spojené štáty Dátum narodenia 10. november 1933 St.Francis, Kansas, USA Dátum úmrtia 6. apríl 1990 Scottsdale, Arizona, USA Iné zamestnanie pilot Hodnosť plukovník, USAF Čas vo vesmíre 12 dní 13 hodín 52 minút Kozmonaut od 1966 Misie Apollo 17 Znaky misií Kozmonaut do 1977 Pozri aj Kozmonautický portál Ronald Ellwin Evans (* 10. november 1933, St.Francis, Kansas, USA – † 6. apríl 1990, Scottsdale, Arizona, USA) bol americký kozmonaut, ktorý sa zúčastnil poslednej mesačnej misie Apollo 17 Život Mladosť a výcvik Detstvo strávil v Topece, hlavnom meste Kansasu. Po základnej a strednej škole tu absolvoval aj elektrotechnickú fakultu. A tiež sa tu zoznámil a oženil s Janet Pollmovou. Ešte na fakulte v Kansase prešiel dobrovoľným vojenským výcvikom a potom, s diplomom inžiniera, nastúpil k vojenskému námorníctvu. Tiež začal s lietaním na cvičných strojoch. Potom bol prevelený na tri roky k bojovému útvaru ako stíhací letec v Tichomorí. Po návrate do USA bol dva roky leteckým inštruktorom a študoval na postgraduálnej škole vojenského námorníctva. Skončil ju úspešne v roku 1964 a nastúpil k letke VF-51 na lietadlovú loď Ticonderoga. V roku 1966 ho prijali do piatej skupiny pripravujúcich sa kozmonautov v NASA. To znamenalo ďalšie štúdium a ďalšie cvičné lety, aj keď už mal na reaktívnych lietadlách nalietaných viac ako 4000 hodín. Bol zaradený do podporných posádok Apollo 7, Apollo 11 a do záložnej posádky Apolla 14. Až na konci programu Apolla sa konečne do vesmíru dostal. Let do vesmíru K svojmu jedinému letu do vesmíru odštartoval z mysu Canaveral v lodi Apollo 17. Bola to šiesta expedícia. Na palube s ním leteli Eugene Cernan a Harrison Schmitt, ktorí na Mesiaci pristáli. Mesiac obletel 75 krát, nalodil oboch svojich druhov a po 12 dňoch vo vesmíre všetci traja pristáli na hladine Tichého oceánu. * Apollo 17 (7. december 1972 – 19. december 1972) Po lete V januári 1973 bol námorný kapitán Evans zaradený do záložnej posádky letu Sojuz–Apollo (ASTP/EPAS). O tri roky neskôr z armády definitívne odišiel a v roku 1977 aj z NASA. Stal sa viceprezidentom spoločnosti Western America Energy Corporation v Scottsdale, štát Arizona. Tri roky potom tu zomrel na infarkt myokardu. Zdroje Literatúra * Sto hvězdných kapitánů, vydalo nakladateľstvo Práce r.1982, autor Milan Codr Externé odkazy * http://www.lib.cas.cz/space.40/ASTRON/USA/EVAN-RE2.HTM Ronaldo_(futbalista).html Ronaldo (futbalista) Ronaldo Osobné údaje Celé meno Ronaldo Luiz Nazário de Lima Dátum narodenia 22. september 1976 Miesto narodenia Rio de Janeiro, Brazília Výška 1.83m Pozícia Útočník Klubové informácie Súčasný klub AC Miláno Číslo 99 Mládežnícke kluby 1990-1991 Social Ramos Club 1991-1993 São Cristóvão Seniorské kluby^1 Roky Kluby Zps (Gly)* 1993-1994 Cruzeiro 013 (12) 1994-1996 PSV Eindhoven 046 (42) 1996-1997 FC Barcelona 037 (34) 1997-2002 Inter Miláno 069 (49) 2002-2007 Real Madrid 127 (83) 2007- AC Miláno 020 0(9) Národné mužstvo 1994-2006 Vlajka Brazílie Brazília 112 (74) ^1 Zápasy a góly za profesionálny klub k aprílu 2008. * Zápasy (Góly) Ronaldo Luis Nazário de Lima, známy ako Ronaldo, (* 22. september 1976, Rio de Janeiro) je brazílsky profesionálny futbalista, 2x majster sveta (1994, 2002), 3x najlepší hráč sveta (1996, 1997, 2002), 2x víťaz Zlatej lopty (1997, 2002) a raz víťaz Zlatej kopačky (96/97). Ako väčšina brazílskych futbalistov, aj Ronaldo začinal pri sálovom futbale. Ako malý pôsobil vo futsalovom týme Tennis Club Valqueire. Ronaldo zakrátko prestúpil do lepšieho týmu s názvom Social Ramos. Vtedy ale začal túžiť po špičkovom futbale. Onedlho zaujal funkcionárov Flamenga. Tí ho však v celku nechceli kvôli jeho slabej kondícii. Ronaldo sa však nechcel vzdať svojho sna a začal na sebe pracovať. Časom sa dostal do výberu reprezentácie do 17 rokov, to už bol hráčom Sao Cristovao. V roku 1993 dostal pozvánku aj do seniorského reprezentačného týmu kde síce sedel iba na lavičke to už bol hráčom Cruzeiro. Po návrate do klubu ho čakal prestup do Európy, konkrétne putoval do PSV Eindhoven. Vtedy sa začína Ronaldov rozlet a hviezdna budúcnosť v týmoch ako sú Barcelona, Inter Miláno či Real Madrid. V súčastnosti je Ronaldo hráčom AC Miláno. Kluby * Sao Cristovao * Cruzeiro * PSV Einhoven * FC Barcelona * Inter Miláno * Real Madrid * AC Miláno v • d • e Brazílske mužstvo - MS 2002 (1. miesto) 1 Marcos • 2 Cafu • 3 Lúcio • 4 Roque Júnior • 5 Edmílson • 6 Roberto Carlos • 7 Ricardinho • 8 Gilberto Silva • 9 Ronaldo • 10 Rivaldo • 11 Ronaldinho • 12 Dida • 13 Belletti • Vlajka Brazílie 14 Anderson Polga • 15 Kléberson • 16 Júnior • 17 Denílson • 18 Vampeta • 19 Juninho • 20 Edílson • 21 Luizão • 22 Rogério Ceni • 23 Kaká • Tréner: Scolari Ronaldinho.html Ronaldinho Osobné údaje Celé meno Ronaldo de Assis Moreira Dátum narodenia 21. marec 1980 Miesto narodenia Porto Alegre, Brazília Výška 181 cm Prezývka Ronaldinho Gaúcho Ronnie Pozícia útočník stredopoliar Klubové informácie Súčasný klub FC Barcelona Číslo 10 Mládežnícke kluby 1997-1998 Grêmio Seniorské kluby^1 Roky Kluby Zps (Gly)* 1998–2001 Grêmio 35 (14) 2001–2003 Paris St. Germain 55 (17) 2003- FC Barcelona 140 (64) Národné mužstvo^2 1999 – Brazília 80 (32) ^1 Zápasy a góly za profesionálny klub k 18. júnu 2007. ^2 Zápasy a góly v reprezentácii k 28. marcu 2007. * Zápasy (Góly) Ronaldo de Assis Moreira (* 21. marec 1980, Porto Alegre, Brazília), známejší pod prezývkou Ronaldinho Gaúcho alebo skrátene Ronaldinho je brazílsky futbalista, ktorý hrá za španielsku FC Barcelonu. Patrí k najlepším futbalistom súčasnosti. Kariéra Ronaldinho začal svoju profesionálnu kariéru v brazílskom mužstve Grêmio, kde hral od roku 1998 do roku 2001. V júni 1999 debutoval v národnom mužstve a hneď strelil gól. V roku 2001 Ronaldinho podpísal päťročný kontrakt s francúzskym Paris Saint-Germain, po ktorom nasledovali dlhé ťahanice medzi klubmi o odstupnom. Grêmio nakoniec dostalo 4,5 miliónov USD. V roku 2002 pomohol Ronaldinho Brazílii k zisku titulu majstrov sveta. Medzi jeho najznámejšie okamihy na záverečnom turnaji patrí 35 metrov dlhý lob, ktorým vo štvrťfinále prekonal anglického brankára Davida Seamana. V lete roku 2003 dal Ronaldinho najavo, že chce Paris Saint-Germain opustiť, pretože sa nekvalifikovalo do európskych pohárov. Tak začala medzi elitnými klubmi bitka o budúcu hviezdu, ktorú nakoniec ponukou 27 miliónov euro vyhrala FC Barcelona a vyfúkla Ronaldinha favorizovanému Manchestru United. Ronaldinho splnil očakávania a priviedlo Barcelonu k druhému miestu v La Lige v sezóne 2003-04. V ďalšej sezóne už Barcelona najvyššiu španielsku ligu vyhrala a úspešne bojovala aj v Lige majstrov. V decembri 2004 bol Ronaldinho asociáciou FIFA vyhlásený za najlepšieho futbalistu uplynulého roka. Ako kapitán priviedol brazílsku reprezentáciu k zisku Pohára konfederácie. Pelé ho zaradil medzi 125 najlepších žijúcich futbalistov sveta a za sezónu 2004-05 bol vyhlásený za najlepšieho útočníka Ligy majstrov. V decembri 2005 bol v ankete športových novinárov Zlatá lopta vyhlásený za najlepšieho európskeho futbalistu uplynulého roka. Okrem zisku ocenení pre najlepšieho hráča Európy spôsobilo rozruch natočené video, v ktorom veľmi presne a opakovane zasahuje bránkovú konštrukciu. Chelsea FC mu ponúkala 55 miliónov libier a neprestúpil. V roku 2006 vyhral spolu s FC Barcelonou Ligu majstrov. Momentálne je slovne dohodnutý s Chelsea FC. Iné projekty * Commons * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Externé odkazy * Oficiálne stránky * Ronaldinho * Photos and Videos Ronaldinho v • d • e Brazílske mužstvo - MS 2002 (1. miesto) 1 Marcos • 2 Cafu • 3 Lúcio • 4 Roque Júnior • 5 Edmílson • 6 Roberto Carlos • 7 Ricardinho • 8 Gilberto Silva • 9 Ronaldo • 10 Rivaldo • 11 Ronaldinho • 12 Dida • 13 Belletti • Vlajka Brazílie 14 Anderson Polga • 15 Kléberson • 16 Júnior • 17 Denílson • 18 Vampeta • 19 Juninho • 20 Edílson • 21 Luizão • 22 Rogério Ceni • 23 Kaká • Tréner: Scolari Ronnie_Sundin_b0e0.html Ronnie Sundin Ronnie Sundin (* 3. október 1970, Ludvika) je švédsky reprezentant v ľadovom hokeji. Klubový hokej Ronnie Sundin je obranca. Je 186 cm vysoký a váži 98 kg (údaj z roku 2006). Vrcholový hokej hrá od sezóny 1993/94, keď začal hrať za klub Frölunda HC Göteborg vo švédskej Elitserien. V roku 1996 bol draftovaný v úvodnom drafte NHL klubom New York Rangers v 9. kole z 237. miesta. Sezónu 1997/98 strávil v zámorí. Nastúpil však za New York Rangers iba na jeden zápas NHL. Zvyšok sezóny odohral vo farmárskom tíme Hartford Wolf Pack v AHL. Už v nasledujúcej sezóne sa vrátil do klubu Frölunda HC Göteborg. Hrá tam s číslom 23. Reprezentácia Ronnie Sundin reprezentoval Švédsko na majstrovstvách sveta v roku 2005, kde sa jeho mužstvo umiestnilo na štvrtom mieste. V roku 2006 získal so švédskou reprezentáciou zlatú medailu na Zimných olympijských hrách 2006 v Turíne. Nosí reprezentačný dres číslo 23. Štatistika na MS Rok | Počet | Góly | Asistencie | Body | Trestné | +/- | Strely | Umiestnenie | zápasov | | | | minúty | | | 2005 | 9 | 2 | 2 | 4 | 6 | 1 | 12 | 4 Zimné olympijské hry 2006 Švédsko získalo na Zimných olympijských hrách 2006 v Turíne zlaté olympijské medaily. Po rozpačitom úvode, keď v základnej skupine skončilo až na treťom mieste po prehrách s Ruskom 0:5 a Slovenskom 0:3, už nezaváhalo. V štvrťfinále zdolalo Švajčiarsko 6:2, v semifinále Česko 7:3 a vo finále severského rivala Fínsko tesne 3:2. Štatistika na ZOH 2006 | 7 | 0 | 0 | 0 | 6 | -2 | 0 | 1. Švédske národné hokejové mužstvo na Majstrovstvách sveta v hokeji 2006 Brankári 30 Johan Holmqvist (Brynäs IF Gävle) - 1 Stefan Liv (HV 71 Jönköping) - 34 Daniel Henriksson (Färjestads BK) Obrancovia 23 Ronnie Sundin (Frölunda HC Göteborg) - 6 Magnus Johansson (Linköpings HC) - 18 Per Hållberg (Färjestads BK) - 3 Mattias Timander (MoDo Hockey) - 29 Kenny Jönsson (Rögle BK Ängelholm) - 7 Niklas Kronwall (Detroit Red Wings) - 25 Andreas Holmqvist (Linköpings HC) Útočníci 37 Mikael Samuelsson (Detroit Red Wings) - 39 Johan Franzén (Detroit Red Wings) - 40 Henrik Zetterberg (Detroit Red Wings) - 31 Björn Melin (HV 71 Jönköping) - 9 Tony Mårtensson (Linköpings HC) - 92 Michael Nylander (New York Rangers) - 11 Jesper Mattsson (Färjestads BK) - 24 Andreas Karlsson (HV 71 Jönköping) - 33 Fredrik Emvall (Linköpings HC) - 17 Mathias Johansson (Färjestads BK) - 51 Mika Hannula (HV 71 Jönköping) - 72 Jörgen Jönsson (Färjestads BK) - 16 Jonas Nordquist (Luleå HF) - 20 Joel Lundqvist (Frölunda HC Göteborg) - 19 Nicklas Bäckström (Brynäs IF Gävle) Tréneri Bengt-Åke Gustafsson - Jan Karlsson, Tommy Samuelsson, Tommy Boustedt Externé odkazy * Ronnie Sundin klubová štatistika na hockeyDB.com * Ronnie Sundin na stránke Frölunda HC Göteborg (choď na A-LAGET/Ronnie Sundin) Ronava.html Ronava O rieke na Zemplíne pozri Roňava. Ronava je potok v Podunajskej nížine, v juhozápadnej časti okresu Trnava. Je to ľavostranný prítok Gidry a má dĺžku 17 km. Na hornom toku sa nazýva aj Stredná dolina, nakoľko preteká rovnomennou dolinou a napája vodnú nádrž Ronava. Prameň: ako Stredná dolina pri obci Borová v nadmorskej výške okolo 210 m n. m. Smer toku: na juhovýchod Geomorfologické celky: Podunajská pahorkatina, podcelok Trnavská pahorkatina, časť Trnavská tabuľa Prítoky: pravostranný Zadný potok Ústie: do Gidry východne od obce Pavlice v nadmorskej výške 122,1 m n. m. Obce: okrajom obce Voderady v • d • e Vodné toky v povodí Gidry Gidra · Hlboký jarok · Kamenný potok · Kobylí jarok · Ronava · Štefanovský potok · Zadný potok · Zajačí jarok Ronaldo.html Ronaldo Ronaldo môže byť: * španielske a portugalské meno, pozri Ronaldo (meno) * prezývka futbalistu menom Ronaldo Luis Nazário de Lima * ... Tento článok je zatiaľ tzv. "výhonok". Text môžeš doplniť alebo zmeniť, keď hore klikneš na záložku "upraviť". Symbol rozcestia Toto je rozlišovacia stránka — navigačná pomôcka obsahujúca zoznam iných článkov, ktoré by mohli mať rovnaký názov. Ak vás na túto stránku odkázal článok, prosíme Vás, aby ste sa k článku vrátili a opravili v ňom odkaz tak, aby odkazoval priamo na konkrétnu stránku z hore uvedeného zoznamu, ktorú autor článku myslel. Ronald_David_Laing_6863.html Ronald David Laing Ronald David Laing (* 7. október 1927, Govanhill pri Glasgowe, Škótsko – † 23. august 1989, Saint-Tropez, Francúzsko) bol škótsky iniciátor a predstaviteľ antipsychiatrie, spočiatku bol pod Sartrovým vplyvom. Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Rondo_Business_Park_e8cc.html Rondo Business Park Rondo Business Park je 14-poschodová administratívna výšková budova v Krakove s výškou 59 m. Nachádza sa na adrese Lublańska a Aleja Bora-Komorowskiego. Jej výstavba sa začala v roku 2005 a ukončená bola v roku 2007. Ronov_nad_Doubravou_ccc3.html Ronov nad Doubravou Ronov nad Doubravou Ronov nad Doubravou – znak Ronov nad Doubravou – vlajka znak vlajka Základné informácie Postavenie: |mesto NUTS 5 (obec): |CZ0531 572161 Kraj (NUTS 3): |Pardubický (CZ053) Okres (NUTS 4): |Chrudim (CZ0531) Obec s rozšírenou pôsobnosťou: | Poverená obec: | Historická krajina: |Čechy Katastrálna výmera: | ? km² Počet obyvateľov: |1710 Zemepisná šírka: | Zemepisná dĺžka: | Nadmorská výška: | ? m PSČ: | Základné sídelné | jednotky: | Miestnych častí: | Katastrálne územie: | Adresa | mestského úradu: | Starosta / starostka: | Ronov nad Doubravou je mesto v Česku v okrese Chrudim v Pardubickom kraji. 1. januára 2006 tu žilo 1710 obyvateľov, z toho 845 mužov a 865 žien, pričom priemerný vek v obci je 40,0 rokov (muži 38,7 rokov, ženy 41,3 rokov). Tento geografický článok o mieste v Česku je zatiaľ príliš Vlajka Česka krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Pozri aj * Zoznam obcí v Česku Mestá a obce okresu Chrudim Běstvina • Biskupice • Bítovany • Bojanov • Bor u Skutče • Bořice • Bousov • Bylany • Ctětín • Čankovice • České Lhotice • Dědová • Dolní Bezděkov • Dřenice • Dvakačovice • Hamry • Heřmanův Městec • Hlinsko • Hluboká • Hodonín • Holetín • Honbice • Horka • Horní Bradlo • Hošťalovice • Hrochův Týnec • Hroubovice • Chrast • Chroustovice • Chrudim • Jeníkov • Jenišovice • Kameničky • Kladno • Klešice • Kněžice • Kočí • Kostelec u Heřmanova Městce • Krásné • Krouna • Křižanovice • Lány • Leštinka • Libkov • Liboměřice • Licibořice • Lipovec • Lozice • Lukavice • Luže • Míčov-Sušice • Miřetice • Mladoňovice • Morašice • Mrákotín • Nabočany • Načešice • Nasavrky • Orel • Ostrov • Otradov • Perálec • Podhořany u Ronova • Pokřikov • Prachovice • Proseč • Prosetín • Předhradí • Přestavlky • Rabštejnská Lhota • Raná • Ronov nad Doubravou • Rosice • Rozhovice • Řestoky • Seč • Skuteč • Slatiňany • Smrček • Sobětuchy • Stolany • Střemošice • Studnice • Svídnice • Svratouch • Tisovec • Trhová Kamenice • Trojovice • Třemošnice • Třibřichy • Tuněchody • Úherčice • Úhřetice • Vápenný Podol • Včelákov • Vejvanovice • Vítanov • Vojtěchov • Vortová • Vrbatův Kostelec • Všeradov • Vysočina • Vyžice • Zaječice • Zájezdec • Zderaz • Žlebské Chvalovice • Žumberk Ronald_Agenor_5ddb.html Ronald Agenor Ronald Agenor (* 13. november 1964, Rabat, Maroko) je bývalý haitský profesionálny tenista. Počas svojej kariéry vyhral 3 turnaje ATP v dvojhre. Finálové účasti na turnajoch ATP (10) Grand Slam Tennis Masters Cup ATP Masters Series ATP International Series Gold ATP International Series Dvojhra - výhry (3) Č. Dátum Turnaj Povrch Súper vo finále Skóre 1. 16. apríl 1989 Atény, Grécko antuka Vlajka Švédska Kent 6-3 6-4 Carlsson 2. 24. jún 1990 Janov, Taliansko antuka Vlajka Francúzska Tarik 3-6 6-4 Benhabiles 6-3 3. 14. október Berlín, Nemecko koberec Vlajka Ruska Alexander 4-6 6-4 1990 Volkov 7-6 Dvojhra - prehry (5) Č. Dátum Turnaj Povrch Súper vo finále Skóre 1. 12. júl 1987 Gstaad, antuka Vlajka Španielska Emilio 2-6 3-6 Švajčiarsko Sanchez 6-7 2. 19. júl 1987 Bordeaux, antuka Vlajka Španielska Emilio 7-5 4-6 Francúzsko Sanchez 4-6 3. 11. október Bazilej, tvrdý Vlajka Francúzska Yannick 6-7 4-6 1987 Švajčiarsko Noah 4-6 4. 31. júl 1988 Bordeaux, antuka Vlajka Rakúska Thomas 3-6 3-6 Francúzsko Muster 5. 11. júl 1993 Båstad, Švédsko antuka Vlajka Rakúska Horst Skoff 5-7 6-1 0-6 Štvorhra - prehry (2) Č. Dátum Turnaj Povrch Partner Súperi vo finále Skóre Vlajka Iránu Vlajka Španielska 1. 13. júl Bordeaux, antuka Mansour Jordi Arrese 5-7 4-6 1986 Francúzsko Bahrami Vlajka Španielska David De Miguel Vlajka Vlajka Južnej Afriky 2. 15. január Jakarta, tvrdý Japonska Šuzo David Adams 5-7 3-6 1995 Indonézia Matsuoka Vlajka Ruska Andrej Oľchovskij Externé odkazy * Ronald Agenor na stránkach ATP (po anglicky) Rondo.html Rondo Rondo je hudobná forma, založená na niekoľkonásobnom návrate výraznej témy, pričom jej jednotlivé nástupy sú vystriedané iným hudobným materiálom - medzivetami alebo novými, samostatnými témami. S najstaršou formou ronda sa stretávame v stredovekých tanečných piesňach v 13. storočí, v ktorých sa striedal sólový spev (couplet) so zborovým refrénom (refrain). Tento princíp sa neskôr preniesol aj do inštrumentálnej hudby. Najstaršou formou ronda v inštrumentálnej hudbe je couperinovské rondo (Francois Couperin) v 17.-18. storočí. Neskôr sa rozvinuli aj dalšie formy ronda. Podľa počtu striedavých tém a spôsobu ich striedania rozoznávame rondá piatich typov: * Nižšie typy ronda: * couperinovské (rondo I. typu) * rondo II. typu - malé rondo * rondo III. typu - veľké rondo * Vyššie typy ronda: * rondo IV. typu * rondo V. typu Obidve rondá IV. a V. typu sa nazývajú tiež sonátové rondá. Téma ronda Téma ronda , ktorá sa v každom type ronda viacnásobne vracia, býva melodicky aj rytmicky výrazná, ľahko zapamätateľná. Z hľadiska formy je rondo v niektorom type stavby krátkej piesne, t.j. väčšinou je periodické. Charakter témy ronda závisí od toho, v akom tempe je skladba. Pokiaľ nie sú samostatnou skladbou, rondá prvých dvoch typov sú zvyčajne pomalou časťou sonátového cyklu, rondá III. až V. typu rýchlou, väčšinou poslednou časťou cyklu, vtedy mávajú spravidla humorný charakter. Nižšie typy ronda * Rondo I. typu (Couperinovské) je monotématickým typom ronda, pretože má len jednu výraznú tému. Medzi jej návratmi znie stále nová medziveta. Téma ronda sa vracia vždy v hlavnej tónine. Medzivety vychádzajú z materiálu témy alebo prinášajú vlastný materiál, ale je menej závažný. Môžu vybočiť do blízkych tónin. Väčšinou sú krátke, majú úlohu pripraviť návrat témy ronda. Téma ronda znie stále v pôvodnej podobe, alebo je čiastočne variovaná. Rondo môže uzatvárať kóda. * Rondo II. typu - malé rondo je bitematickým typom ronda, pretože obsahuje dve samostatné témy, ktoré sú voči sebe kontrastné charakterom, tempom, stavbou i tóninou. Ide teda o striedanie dvoch tém. Tento typ ronda je rozvinutím piesňovej formy reprízového typu. Téma ronda sa vracia často variovane, alebo aspoň s obohateným sprievodom a to v hlavnej, prípadne rovnomennej tónine. Kontrastná téma máva oproti téme ronda neperiodickú stavbu, rýchlejšie tempo, býva uvádzaná v niektorej z príbuzných tónin - dominantnej alebo paralelnej. Posledný text tejto témy spravidla pripravuje nástup témy ronda, preto zvyčajne už nenastupuje medziveta. Rondo ukončuje buď téma, alebo ešte pripojená krátka kóda. * Rondo III. typu - veľké rondo je polytématickým typom ronda, pretože obsahuje najmenej tri samostatné témy, ktoré sú navzájom kontrastné charakterom, tempom, stavbou aj tóninou. Téma ronda sa vracia aj v tomto type vždy v hlavnej prípadne v rovnomennej tónine, často vo variovanej podobe. Každá nová témy prináša novú tóninu. Opäť platí, že téma ronda je stavaná periodicky, ostatné témy neperiodicky. Medzi nimi sa môžu vyskytovať medzivety. Rondo končí buď návratom témy ronda alebo kódou. Vyššie typy ronda Vyššie typy ronda sú kombináciou rondovej a sonátovej formy, preto sa nazývajú tiež sonátové rondá. So sonátovou formou majú spoločný predovšetkým tonálny plán najmä rondo V. typu, ktoré obsahuje úplnú sonátovú expozíciu a reprízu. Spoločným znakom môže byť aj čiastočné rozvedenie témy ronda alebo inej témy, ktoré sa niekedy nachádza v strednej časti vyšších typov ronda. Z hľadiska témy (najmä rondo V. typu) je tu opäť podobnosť so sonátovou formou, v tématickom kontraste a krajných dieloch ronda (rondo IV. typu obsahuje dve kontrastné témy, rondo V. typu tri čo je vlastne obdoba hlavnej témy, vedľajšej témy a záverečnej témy v expozícii sonátovej formy). Od sonátovej formy sa tieto typy ronda líšia predovšetkým strednou časťou v ktorej uvádzajú novú, s krajnými dielmi kontrastujúcu tému. Ak sa v rozvedení sonátovej formy objaví nová téma, má epizodický charakter, dôraz je na rozvedení tém expozície. V sonátovom ronde je nová téma v strednom dieli širšie koncipovaná na väčšej ploche a ak sa tu nachádza aj rozvedenie niektorej témy, nie je na ňom taky dôraz, ako v sonátovej forme. * Rondo IV. typu obsahuje 3 kontrastné témy v trojdielnom usporiadaní. 1. diel: Téma ronda je v periodicky stavanej piesňovej forme v hlavnej tónine, rýchlom tempe. Po medzivete, ktorámoduluje do dominantnej alebo paralelnej tóniny nastupuje v tejto novej tónine vedľajšia veta (zvyčajne menej výrazna ako v sonátovej forme). Nasleduje opäť téma ronda v halvnej tónine. 2. diel: Prináša novú tému, ktorá je tiež v piesňovej forme, ale je v pomalšom tempe a v tónine, ktorá ešte nebola uvedená(paralelnej, subdominantnej a pod.). V tomto dieli môžu byť aj prvky rozvedenia. 3. diel: Je reprízou 1. dielu, ale s tonálnym vyrovnaním. Uzatvárať ho môže kóda. Podobne ako v 1. dieli aj medzi jednotlivými dielmi sa môžu nachádzať medzivety, ktoré prekonávajú tonálny rozdiel. * Rondo V. typu obsahuje 4 témy, opäť v trojdielnom usporiadaní: expozícia, stredný diel, repríza. Na rozdiel od IV. typu ronda má v expozícii 3 kontrastné zémy, čím sa zhoduje so sonátovou formou. 1. diel: Po téme ronda v hlavnej tónine a po medzivete nastupuje vedľajšia téma v dominantnej alebo paralelnej tónine, v tej istej tónine zostáva aj záverečná téma. 2: diel: Nastupuje široko koncipovaná nová téma, pričom sa často v tomto dieli vyskytnú tiež prvky rozvedenia. 3. diel: Prináša reprízu expozície, opäť s tonálnym vyrovnaním. Väčšinou nasleduje malý alebo veľký typ kódy (niekedy má tvar druhého rozvedenia). Vyššie typy ronda, ak nie sú samostatnou skladbou, vyskytujú sa v rámci sonátového cyklu ako posledná finálna časť. Majú vždy rýchle tempo a často aj dramatický charakter. Ron_Wood_a652.html Ron Wood anglický gitarista Narodenie 1. jún 1947 Londýn, Anglicko Pozri aj Biografický portál Ron Wood(*1. jún 1947) je britský rockový gitarista a maliar. Je známy vďaka účinkovaniu v kapelách The Jeff Beck Group, The Faces a hlavne The Rolling Stones. Členom The Rolling Stones je od roku 1974. Sólová diskografia * I've Got My Own Album to Do (1974) * Now Look (1975) * Mahoney's Last Stand (1976) s Ronnie Lane * Gimme Some Neck (1979) * 1234 (1981) * Live at the Ritz (1988) s Bo Diddley * Slide on This (1992) * Slide on Live: Plugged in and Standing (1993) * Live and Eclectic (2000) * Not for Beginners (2002) * Ronnie Wood Anthology: The Essential Crossexion (2006) * The First Barbarians: Live from Kilburn (2007) Iné projekty * Commons * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ron Wood Externé odkazy * Ronnie Wood.com Tento biografický článok je príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš Roger_David_Kornberg_0e28.html Roger David Kornberg americký vedec a profesor Narodenie 24. apríl 1947 St. Louis, Missouri Pozri aj Biografický portál Nositeľ Nobelovej ceny Roger David Kornberg (* 24. apríl 1947) je americký vedec a profesor štrukturálnej biológie na Standfordskej Univerzite. V roku 2006 získal Nobelovu cenu za chémiu "za jeho štúdie molekulovej stavby eukaryotickej transkripcie" ktoré vysvetľujú proces ktorým sa genetická informácia kopíruje z DNA na RNA. Jeho otec, Arthur Kornberg, ktorý je taktiež profesorom na Standfordskej Univerzite bol ocenený Nobelovou cenou za medicínu v roku 1959. Roger_Federer_203b.html Roger Federer Roger Federer (* 8. august 1981, Bazilej, Švajčiarsko) je švajčiarsky profesionálny tenisový hráč, ktorý sa v roku 2004 stal najlepším tenistom na svete a prvý hráč po Matsovi Wilanderovi v roku 1988, ktorý vyhral tri (zo štyroch možných) Grand Slamov v jednej sezóne. Jeho dominanciu v súčasnom tenise dokumentujú wimbledonské víťazstvá v rokoch 2003, 2004, 2005, 2006 a 2007, ako aj na U.S. Open (2004, 2005, 2006 a 2007). Tenisová kariéra Federer vstúpil na ATP okruh v júli 1998 ako šestnásťročný. Rok 1998 bol jeho posledný rok v juniorskom okruhu a skončil ho ako juniorský majster sveta. V roku 1999 debutoval v švajčiarskom Davis Cupovom družstve. Tento rok sa mu podarilo skončiť v prvej stovke ATP rebríčku ako najmladšiemu v histórii. V nasledujúcom roku 2000 dosiahol semifinále na Olympiáde v Sydney, kde prehral zápas o bronzovú medailu. Dostal sa do finále v Bazileji a v Marseille. Vo februári 2001 Federer vyhral prvý ATP turnaj v Miláne. V rovnakom mesiaci sa vyznamenal, keď povestne vyhral 3 zápasy Davis Cupu, čo rozhodlo o víťazstve 3-2 a vyradení USA v prvom kole prvýkrát od roku 1993. Dosiahol štvrťfinále na French Open i vo Wimbledone. Na ceste do štvrťfinále vo Wimbledone porazil Petea Samprasa vo štvrtom kole, čím ukončil Samprasov rekord 31 neprerušených výhier vo Wimbledone. Toto stretnutie ukázalo nebezpečenstvo Federera ako výnimočného hráča na okruhu. Rok 2002 bol pre Federera miernym sklamaním, keďže sa nedostal cez štvrté kolo v žiadnom z Grand Slamov. Vo februári porazil v dvojhrách Davisovho pohára dve bývalé svetové jednotky Rusov Marata Safina a Jevgenija Kafeľnikova, avšak Švajčiarsko aj tak vypadlo v prvom kole. V auguste stratil svojho dlhodobého trénera Petra Cartera, ktorý zahynul po automobilovej nehode. Na ATP okruhu získal dosť bodov, aby sa prvýkrát dostal na prestížny koncoročný Tennis Masters Cup, kde v semifinále prehral s Lleytonom Hewittom. V roku 2003 vyhral štyri Davis Cupové zápasy za Švajčiarsko bez straty setu, čo znamenalo postup do semifinále. Dňa 6. júla 2003 sa zapísal do dejín ako prvý Švajčiar, ktorý vyhral Wimbledon, keď porazil Austrálčana Marka Philippoussisa 7-6(5), 6-2, 7-6(3). Na konci roka 2003 po výhre na Tennis Masters Cup bez straty zápasu skončil na druhom mieste v rebríčku ATP. Rok 2004 bol pre Federera veľmi úspešný - zrejme najúspešnejší rok tenisového hráča v open-ére. Vyhral Australian Open keď prvýkrát porazil Marata Safina (na okruhu ATP). V máji 2004 vyhral Hamburg Masters, kde porazil Guillerma Coriu, najlepšieho hráča na antuke na okruhu (Coria vyhral za sebou 31 zápasov na antuke pred týmto finále). Potom si ubránil svoju wimbledonskú korunu, prekonajúc Andy Roddicka, jeho silovú hru v daždivom finále. Výhrou v Gestaade na antuke, v Toronte na tvrdom povrchu krátko po výhre vo Wimbledone na tráve, dokázal vzácne triple následných výhier na troch rôznych povrchoch. V septembri rozdrvil Hewitta (6-0, 7-6(3), 6-0), dvakrát v setoch na nulu, čo sa stalo prvýkrát v jednom finále za 120 rokov, čím vyhral U.S. Open. Rok skončil výhrou v Tennis Masters Cup v Houstone druhýkrát za sebou, pričom vyhral všetkých 5 zápasov, za súperov mal najlepších 8 hráčov sveta. S bilanciou výhry - prehry 74-6 (18-0 proti prvej 10-ke; 23-0 od jesene 2003) a 11 vyhraných turnajov (vrátane rôznych turnajových výhier na tvrdom povrchu, na tráve a antuke) - rok 2004 patril Federerovi. A čo je vskutku najzaujímavejšie pre rok 2004, že to všetko stihol Federer bez trénera (v decembri 2003 sa rozišiel so svojim švédskym mentorom Petrom Lundgrenom). Počas roka 2004 Federera podporovali fitnessový tréner Pierre Paganini, fyzioterapeut Pavel Kovac, management team zložený z jeho rodičov, priateľky Mirky, a pár kamarátov. V roku 2005 Federer presvedčil Tonyho Roche trénovať ho počas Grand Slamov. Federera pokladajú mnohí (vrátane Roda Lavera, Johna McEnroa, a jeho detského idolu Borisa Beckera) za pravdepodobne najlepšieho tenisového hráča všetkých čias na svete, a hráča ktorý je schopný zlomiť Samprasov rekord 14 Grand Slamových titulov. Tréneri * 1989-1994: Seppli Kacovsky (Švajčiarsko) * 1994-2002: Peter Carter (Austrália) * 2002-2003: Peter Lundgren (Švédsko) * 2005-2007: Tony Roche (Austrália) * 2008-2008: José Higueras (Španielsko) Jeho osoba Federer vyrástol 10 minút cesty od samotného Bazileja, na predmestí Münchenstein. Jeho otec Robert stretol jeho matku narodenú v Južnej Afrike - Lynettu, počas služobnej cesty pre Ciba-Geigy, v Južnej Afrike (obaja stále pracujú pre farmaceutický gigant). Roger má staršiu sestru, Dianu, ktorá sa učí za zdravotnú sestru. Ovláda plynulo tri reči - (nemčinu, francúzštinu a angličtinu) a máva tlačové konferencie vo všetkých týchto jazykoch. V súčasnosti býva v Oberwile vo Švajčiarsku. Jeho priateľkou je bývalá švajčiarska tenistka slovenského pôvodu Miroslava (Mirka) Vavrinec, ktorá po zranení nohy v roku 2002 skončila kariéru. Zoznámili sa v roku 2000 na Olympiáde v Sydney. Roger hráva karty, kriket, stolný tenis a ďalšie športy, rád chodieva na pláž. V decembri 2003 založil Roger Federer Foundation, ktorá má za cieľ pomáhať postihnutým deťom hlavne v Južnej Afrike. V januári 2005 vyzval tenistov na podporu ľudí postihnutých cunami, keď vyhlásil, že bude hrať maximálne možný počet zápasov na ich pomoc a venoval podpísanú raketu pre UNICEF. Rekordy * V roku 1999, Federer sa stal najmladším hráčom (18 rokov, 4 mesiace), ktorý skončil v ATP listine v prvej stovke. Španiel Rafael Nadal mu toto prvenstvo zobral v roku 2003. * Federerovo víťazstvo v roku 2004 na US Open bolo prvýkrát v open-ére (od roku 1968), že niekto vyhral svoje prvé štyri finále Grand Slamov. * Víťazstvo v Dauhe (Katar) začiatkom roka 2005 znamenalo, že Federer vyhral v šnúre svoje 14-te finále od Viedne v októbri 2003. Táto séria víťazstiev vo finále je nový rekord open-ére. * 18. júna 2006 víťazstvom vo finále v Halle nad Tomášom Berdychom vyrovnal rekord Björna Borga v počte vyhraných zápasov na tráve - 41, ktorý prvým zápasom vo Wimbledone prekonal, keď zdolal Richarda Gasqueta). V druhom kole porazil Tima Henmana, v treťom Nicolasa Mahuta, v osemfinále znovu Berdycha, v štvrťfinále Maria Ančića, v semifinále Jonasa Björkmana (povolil mu len 4 gemy) a vo finále Rafaela Nadala, s ktorým stratil jediný set na turnaji a dosiahol famóznu sériu už 48 zápasov neporaziteľnosti na tráve. Ceny 2003 * Európsky hráč roka v ATP * Švajčiarsky športovec roka * Švajčiar roka 2004 * Hráč roka v AT * Európsky hráč roka v ATP. * ITF majster sveta. * Tenista roka v Sports Illustrated * Európsky športovec roka * Reuters International športovec roka. Hlasovalo tridsaťtri športových novinárov z 20 krajín * BBC Overseas Sports Personality of the Year - osobnosť roka. * International Tennis Writers Association (ITWA) - hráč roka. Záskal tiež ITWA titul "Ambassador for Tennis" za jeho úsilie pri podpore tenisu. * Federer ako prvý získal „Golden Bagel Award“ – nie celkom vážne ocenenie, udeľované mužskému profesionálnemu hráčovi, ktorý udelí najviac „kanárov“ (sety vyhrané 6-0) v kalendárnom roku. Federer rozdal 12 „kanárov“ v roku 2004. 23 setov vyhral 6-1. 2005 * Ambassador of United Nations' Year of Sport and Physical Education. Finálové účasti na turnajoch ATP (86) Grand Slam Tennis Masters Cup ATP Masters Series ATP International Series Gold ATP International Series Dvojhra - výhry (55) Č. Dátum Turnaj Povrch Súper vo finále Skóre 1. 4. február Miláno, Taliansko koberec Vlajka Francúzska 6-4 6-7^7 2001 Julien Boutter 6-4 2. 13. január Sydney, Austrália tvrdý Vlajka Argentíny 6-3 6-3 2002 Juan Ignacio Chela 3. 19. máj 2002 Hamburg, Nemecko antuka Vlajka Ruska Marat 6-1 6-3 Safin 6-4 4. 13. október Viedeň, Rakúsko tvrdý Vlajka Česka Jiří 6-4 6-1 2002 Novák 3-6 6-4 5. 16. február Marseille, tvrdý Vlajka Švédska 6-2 7-6^6 2003 Francúzsko Jonas Björkman 6. 2. marec 2003 Dubaj, Spojené tvrdý Vlajka Česka Jiří 6-1 7-6^2 arabské emiráty Novák 7. 4. máj 2003 Mníchov, Nemecko antuka Vlajka Fínska 6-1 6-4 Jarkko Nieminen 8. 15. jún 2003 Halle, Nemecko tráva Vlajka Nemecka 6-1 6-3 Nicolas Kiefer 9. 6. júl 2003 Wimbledon, tráva Vlajka Austrálie 7-6^5 6-2 Anglicko Mark Philippoussis 7-6^3 10. 12. október Viedeň, Rakúsko tvrdý Vlajka Španielska 6-3 6-3 2003 Carlos Moyà 6-3 11. 16. november Šanghaj, Čína tvrdý Vlajka Spojených 6-3 6-0 2003 štátov Andre Agassi 6-4 12. 1. február Australian Open, tvrdý Vlajka Ruska Marat 7-6^3 6-4 2004 Austrália Safin 6-2 13. 7. marec 2004 Dubaj, Spojené tvrdý Vlajka Španielska 4-6 6-1 arabské emiráty Feliciano López 6-2 Indian Wells, Vlajka Spojeného 14. 21. marec 2004 Spojené štáty tvrdý kráľovstva Tim 6-3 6-3 Henman 15. 16. máj 2004 Hamburg, Nemecko antuka Vlajka Argentíny 4-6 6-4 Guillermo Coria 6-2 6-3 16. 13. jún 2004 Halle, Nemecko tráva Vlajka Spojených 6-0 6-3 štátov Mardy Fish 17. 4. júl 2004 Wimbledon, tráva Vlajka Spojených 4-6 7-5 Anglicko štátov Andy Roddick 7-6^3 6-4 18. 11. júl 2004 Gstaad, antuka Vlajka Ruska Igor 6-2 6-3 Švajčiarsko Andrejev 5-7 6-3 19. 1. august 2004 Montreal, Kanada tvrdý Vlajka Spojených 7-5 6-3 štátov Andy Roddick 20. 12. september US Open, Spojené tvrdý Vlajka Austrálie 6-0 7-6^3 2004 štáty Lleyton Hewitt 6-0 21. 3. október Bangkok, Thajsko tvrdý Vlajka Spojených 6-4 6-0 2004 štátov Andy Roddick 22. 21. november Šanghaj, Čína tvrdý Vlajka Austrálie 6-3 6-2 2004 Lleyton Hewitt 23. 9. január 2005 Doha, Katar tvrdý Vlajka Chorvátska 6-3 6-1 Ivan Ljubičić 24. 20. február Rotterdam, tvrdý Vlajka Chorvátska 5-7 7-5 2005 Holandsko Ivan Ljubičić 7-6^5 25. 27. február Dubaj, Spojené tvrdý Vlajka Chorvátska 6-1 6-7^6 2005 arabské emiráty Ivan Ljubičić 6-3 26. 20. marec 2005 Indian Wells, tvrdý Vlajka Austrálie 6-2 6-4 Spojené štáty Lleyton Hewitt 6-4 Miami, Spojené Vlajka Španielska 2-6 6-7^4 27. 3. apríl 2005 štáty tvrdý Rafael Nadal 7-6^5 6-3 6-1 28. 15. máj 2005 Hamburg, Nemecko antuka Vlajka Francúzska 6-3 7-5 Richard Gasquet 7-6^4 29. 12. jún 2005 Halle, Nemecko tráva Vlajka Ruska Marat 6-4 6-7^6 30. 3. júl 2005 Wimbledon, tráva Vlajka Spojených 6-2 7-6^2 Anglicko štátov Andy Roddick 6-4 31. 21. august Cincinnati, tvrdý Vlajka Spojených 6-3 7-5 2005 Spojené štáty štátov Andy Roddick 32. 11. september US Open, Spojené tvrdý Vlajka Spojených 6-3 2-6 2005 štáty štátov Andre Agassi 7-6^1 6-1 2. október Vlajka Spojeného 33. 2005 Bangkok, Thajsko tvrdý kráľovstva Andy 6-3 7-5 Murray 34. 8. január 2006 Doha, Katar tvrdý Vlajka Francúzska 6-3 7-6^5 Gaël Monfils 35. 29. január Australian Open, tvrdý Vlajka Cypru Marcos 5-7 7-5 2006 Austrália Baghdatis 6-0 6-2 36. 19. marec 2006 Indian Wells, tvrdý Vlajka Spojených 7-5 6-3 Spojené štáty štátov James Blake 6-0 Miami, Spojené Vlajka Chorvátska 7-6^5 37. 2. apríl 2006 štáty tvrdý Ivan Ljubičić 7-6^4 7-6^6 38. 18. jún 2006 Halle, Nemecko tráva Vlajka Česka Tomáš 6-0 6-7^4 Berdych 6-2 39. 9. júl 2006 Wimbledon, tráva Vlajka Španielska 6-0 7-6^5 Anglicko Rafael Nadal 6-7^2 6-3 40. 13. august Montreal, Kanada tvrdý Vlajka Francúzska 2-6 6-3 2006 Richard Gasquet 6-2 41. 10. september US Open, Spojené tvrdý Vlajka Spojených 6-2 4-6 2006 štáty štátov Andy Roddick 7-5 6-1 8. október Vlajka Spojeného 42. 2006 Tokio, Japonsko tvrdý kráľovstva Tim 6-3 6-3 43. 22. október Madrid, tvrdý Vlajka Čile 7-5 6-1 2006 Španielsko Fernando González 6-0 44. 29. október Bazilej, koberec Vlajka Čile 6-3 6-2 2006 Švajčiarsko Fernando González 7-6^3 45. 19. november Šanghaj, Čína tvrdý Vlajka Spojených 6-0 6-3 2006 štátov James Blake 6-4 46. 28. január Australian Open, tvrdý Vlajka Čile 7-6^2 6-4 2007 Austrália Fernando González 6-4 47. 4. marec 2007 Dubaj, Spojené tvrdý Vlajka Ruska 6-4 6-3 arabské emiráty Michail Južnyj 48. 20. máj 2007 Hamburg, Nemecko antuka Vlajka Španielska 2-6 6-2 Rafael Nadal 6-0 Wimbledon, Vlajka Španielska 7-6^7 4-6 49. 8. júl 2007 Anglicko tráva Rafael Nadal 7-6^3 2-6 6-2 50. 19. august Cincinnati, USA tvrdý Vlajka USA James 6-1 6-4 2007 Blake 51. 9. september US Open, Spojené tvrdý Vlajka Srbska Novak 7-6^4 2007 štáty Đoković 7-6^2 6-4 52. 28. október Bazilej, koberec Vlajka Fínska 6-3 6-4 2007 Švajčiarsko Jarkko Nieminen 53. 18. november Šanghaj, Čína tvrdý Vlajka Španielska 6-2 6-3 2007 David Ferrer 6-2 54. 20. apríl 2008 Estoril, antuka Vlajka Ruska 7-6^5 1-2 Portugalsko Nikolaj Davydenko skreč Vlajka Nemecka 55. 15. jún 2008 Halle, Nemecko tráva Philipp 6-3 6-4 Kohlschreiber Dvojhra - prehry (20) Č. Dátum Turnaj Povrch Súper vo finále Skóre 1. 13. február Marseille, tvrdý Vlajka Švajčiarska 6-2 3-6 2000 Francúzsko Marc Rosset 6-7^5 29. október Bazilej, Vlajka Švédska 2-6 6-4 2. 2000 Švajčiarsko koberec Thomas Enqvist 6-7^4 6-1 1-6 3. 25. február Rotterdam, tvrdý Vlajka Francúzska 5-7 6-3 2001 Holandsko Nicolas Escudé 6-7^5 28. október Bazilej, Vlajka Spojeného 4. 2001 Švajčiarsko koberec kráľovstva Tim 3-6 4-6 2-6 5. 3. február Miláno, Taliansko koberec Vlajka Talianska 6-7^2 6-4 2002 Davide Sanguinetti 1-6 31. marec Miami, Spojené Vlajka Spojených 3-6 3-6 6-3 6. 2002 štáty tvrdý štátov Andre 4-6 Agassi 7. 11. máj 2003 Rím, Taliansko antuka Vlajka Španielska 5-7 2-6 Félix Mantilla 6-7^10 8. 13. júl 2003 Gstaad, antuka Vlajka Česka Jiří 7-5 3-6 3-6 Švajčiarsko Novák 6-1 3-6 20. november Vlajka Argentíny 7-6^4 9. 2005 Šanghaj, Čína koberec David Nalbandian 7-6^11 2-6 1-6 6-7^3 10. 5. marec 2006 Dubaj, Spojené tvrdý Vlajka Španielska 6-2 4-6 4-6 arabské emiráty Rafael Nadal 11. 23. apríl Monte Carlo, antuka Vlajka Španielska 2-6 7-6^2 2006 Monako Rafael Nadal 3-6 6-7^5 Vlajka Španielska 7-6 6-7^5 12. 14. máj 2006 Rím, Taliansko antuka Rafael Nadal 4-6 6-2 6-7^5 13. 11. jún 2006 French Open, antuka Vlajka Španielska 6-1 1-6 4-6 Francúzsko Rafael Nadal 6-7^4 14. 22. apríl Monte Carlo, antuka Vlajka Španielska 4-6 4-6 2007 Monako Rafael Nadal 15. 10. jún 2007 French Open, antuka Vlajka Španielska 3-6 6-4 3-6 Francúzsko Rafael Nadal 4-6 16. 12. august Montreal, Kanada tvrdý Vlajka Srbska 6-7^2 6-2 2007 Novak Đoković 6-7^2 17. 21. október Madrid, tvrdý Vlajka Argentíny 6-1 3-6 3-6 2007 Španielsko David Nalbandian 18. 27. apríl Monte Carlo, antuka Vlajka Španielska 5-7 5-7 2008 Monako Rafael Nadal 19. 18. máj 2008 Hamburg, Nemecko antuka Vlajka Španielska 5-7 7-6^3 Rafael Nadal 3-6 20. 8. jún 2008 French Open, antuka Vlajka Španielska 1-6 3-6 0-6 Francúzsko Rafael Nadal Štvorhra - výhry (7) Č. Dátum Turnaj Povrch Partner Súperi vo Skóre finále 25. Vlajka Česka 1. február Rotterdam, tvrdý Vlajka Švédska Petr Pála 6-3 6-0 2001 Holandsko Jonas Björkman Vlajka Česka Pavel Vízner Vlajka Austrálie 15. júl Gstaad, Vlajka Ruska Michael Hill 0-1 2. 2001 Švajčiarsko antuka Marat Safin Vlajka skreč Spojených štátov Jeff Tarango 24. Vlajka Vlajka Bahám 3. február Rotterdam, tvrdý Bieloruska Max Mark Knowles 4-6 6-3 2002 Holandsko Mirnyj Vlajka Kanady 10-4 Daniel Nestor Vlajka Austrálie 4. 6. október Moskva, Rusko koberec Bieloruska Max Joshua Eagle 6-4 7-6 2002 Mirnyj Vlajka Sandon Stolle Vlajka Vlajka Indie 5. 30. marec Miami, Spojené tvrdý Bieloruska Max Leander Paes 7-5 6-3 2003 štáty Mirnyj Vlajka Česka David Rikl Vlajka Indie 12. Vlajka Mahesh 6. október Viedeň, tvrdý Švajčiarska Bhupathi 7-6^7 2003 Rakúsko Yves Allegro Vlajka 7-5 Bieloruska Max Mirnyj Vlajka Švédska 12. jún Vlajka Joachim 7-5 7. 2005 Halle, Nemecko tráva Švajčiarska Johansson 6-7^6 Yves Allegro Vlajka Ruska 6-3 Marat Safin Štvorhra - prehry (4) Č. Dátum Turnaj Povrch Partner Súperi vo Skóre 29. Bazilej, Vlajka štátov Donald 6-7^11 1. október Švajčiarsko koberec Slovenska Johnson 6-4 2000 Dominik Hrbatý Vlajka Južnej 6-7^4 Afriky Piet Norval Vlajka Vlajka Bahám 2. 17. marec Indian Wells, tvrdý Bieloruska Max Mark Knowles 4-6 4-6 2002 Spojené štáty Mirnyj Vlajka Kanady 23. Vlajka Austrálie Wayne 3. február Rotterdam, tvrdý Bieloruska Max Arthurs 6-7^4 2003 Holandsko Mirnyj Vlajka 2-6 Austrálie Paul Hanley Vlajka štátov Justin 4. 3. október Bangkok, tvrdý Švajčiarska Gimelstob 7-5 4-6 2004 Thajsko Yves Allegro Vlajka 4-6 štátov Graydon Oliver Výkonnostná krivka Turnaj 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 Kariéra Kariéra SR výhry-prehry Australian A A 3K 3K 4K 4K V SF V V SF 3 / 9 41-6 Open French Open A 1K 4K ŠF 1K 1K 3K SF F F F 0 / 10 32-10 Wimbledon A 1K 1K ŠF 1K V V V V V 5 / 9 38-4^1 U.S. Open A A 3K 4K 4K 4K V V V V 4 / 8 38-4 Grand Slam SR 0 / 0 / 2 0 / 4 0 / 4 0 / 4 1 / 4 3 / 2 / 3 / 3 / 4 0 / 12 / 36 N/A 0 4 4 4 2 Grand Slam 0-0 0-2 7-4 13-4 6-4 13-3 22-1 24-2 27-1 26-1^1 11-2 N/A 149-24 výhry-prehry^1 Indian Wells A A A 1K 3K 2K V V V 2K SF 3 / 8 24-5 Masters Miami Masters A 1K 2K ŠF F ŠF 3K V V 4K ŠF 2 / 10 30-8 Monte Carlo A 1K 1K ŠF 2K A A ŠF F F F 0 / 8 20-8 Rome Masters A A 1K 3K 1K F 2K A F 3K 0 / 7 14-7 Hamburg A A 1K 1K V 3K V V A V 4 / 7 25-3 Canada Masters A A 1K A 1K SF V A V F 2 / 6 20-4 Cincinnati A A 1K A 1K 2K 1K V 2K V 2 / 7 13-5 Madrid Masters A A 2K 2K ŠF SF A A V F 1 / 6 15-5 (Stuttgart) Paris Masters A A 1K 2K ŠF ŠF A A A 3K 0 / 5 5-5 Tennis Masters A A A A SF V V F V V 4 / 6 26-3 Cup Titulov celkom 0 0 0 1 3 7 11 11 12 8 1 54 N/A Tvrdý povrch 2-2 4-5 21-15 21-9 30-11 46-11 46-4 50-1 59-2 44-6 11-4 N/A 324-69 výhry-prehry Tráva 0-0 0-2 2-3 9-3 5-3 12-0 12-0 12-0 12-0 7-0 N/A 71-11 Koberec 0-0 9-5 10-5 10-4 11-4 5-2 0-0 4-1 5-0 2-0 N/A 56-21 Antuka 0-1 0-5 3-7 9-5 12-4 15-4 16-2 15-2 16-3 16-3 9-1 N/A 111-37 Celkovo 2-3 13-17 36-30 49-21 58-22 78-17 74-6 81-4 92-5 68-9 20-5 N/A 566-138 Koncoročná 301 64 29 13 6 2 1 1 1 1 N/A N/A pozícia * V - vyhral * SF - semifinále * ŠF - štvrťfinále * 4k - 4. kolo * 3k - 3. kolo * 2k - 2. kolo * 1k - 1. kolo * A - chýbal * ^1Do počtu víťazstiev sa nezarátavajú víťazstva bez boja. Slávne zápasy * Wimbledon 2001 4. kolo: porazil Peta Samprasa, 7-6 (7), 5-7, 6-4, 6-7 (2), 7-5. Federer skončil jeho sériu 31 víťazných zápasov v All England Club dramatickou 5-setovou výhrou na Centre Court. * U.S. Open 2004 finále: porazil Lleyton Hewitt, 6-0 7-6 (7/3) 6-0. Federer rozdrvil Hewitta, ktorý bol do toho momentu hráč sezóny na tvrdom povrchu, v najjednostrannejšom finále v open-ére, keď vyhral dva sety na nulu. Žiaden hráč neprehral finále v dvoch setoch na nulu vo finále openov za 120 rokov. * Tennis Masters Cup 2004 semifinále: porazil Marata Safina, 6-3, 7-6 (18). Federer rozhodol 26-minútový tiebreak v druhom sete pre seba 20-18. Tento historicky najvyšší tiebreak bol dosiahnutý ešte v dvoch iných zápasoch (Björn Borg - Premjit Lal vo Wimbledone 1973 a Goran Ivanišević - Daniel Nestor v US Open 2003). Iné projekty * Commons * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Externé odkazy * Roger Federer na stránkach ATP (po anglicky) * Roger Federer Online * RogerFederer.com - oficiálna stránka Roger_Louis_Schütz-Marsauche_ad22.html Roger Louis Schütz-Marsauche Brat Roger, 1991 Brat Roger Louis Schütz-Marsauche (* 12. máj 1915, Provence, Švajčiarsko – † 16. august 2005) známy aj pod menom Frère Roger (franc. Frère znamená brat) bol zakladateľ a predstavený ekumenickej Komunity z Taizé. Narodil sa v protestantskej rodine Charlesovi Schützovi a Amélie Marsauchovej ako deviate dieťa. V roku 1931 prekonal ťažkú tuberkulózu a v 1936 začína študovať teológiu v Lausanne, neskôr v Štrasburgu. V 1939 sa stáva predstavený miestneho študenského spolku kde zaviedol pravidelné stretávanie, rozhovory a rozjímania v ústraní. 20. augusta 1940 prichádza po prvý krát do dedinky Taizé v Burgundsku, kde neskôr založí komunitu Taizé. Tu si kúpil starý dom a pomáhal politický m utečencom, najmä židom. O dva roky pre svoju prácu nútene opúšťa Taizé a dva roky žije v Ženeve, kde sa pripojili k nemu prví traja bratia. V roku 1944 sa Roger a spoločníci vracajú do Taizé. V roku 1949 zložilo sľuby prvých sedem bratov, v tom istom roku na odporúčanie kardináýla Gerliera cestuje na audienciu k pápežovi Piovi XII. Od roku 1951 brat Roger so svojími spoločníkmi odchádzajú na rôzne miesta mimo Taizé na miesta veľkej chudoby alebo rozkolov: po prevrate v Čile, počas a po páde komunizmu v Prahe, počas vojny v Libanone, v Kalkate, Afrike, Bulharsku, Poľsku, vo Východnom Nemecku. V roku 1953 predstavuje knihu pravidlá Taizé v ktorej predkladá základy komunity. V roku 1958 sa stretáva s pápežom Jánom XXIII., po tomto stretnutí sa brat Roger stretával s pápežmi minimálne raz ročne. V roku 1960 po prvý krát pozýva na trojdňové stretnutie katolíckych biskupov a protestantských pastorov. Je to prvé stretnutie tohto druhu od 16 storočia. V roku 1962 je pozvaný ako pozorovateľ na Druhý vatikánsky koncil. V roku 1976 prichádza do Taize Matka Tereza z Kalkaty a stretáva sa so spoločenstvom mladých s bratom Rogerom. V roku 1981 je brat Roger v Prahe. Má zakázané verejne hovoriť. Stretol sa s kardinálom Františkom Tomáškom a s pastorom Alfredom Kocábom a tajne sa stretáva s biskupom Karlom Otčenáškom. V roku 1988 tajne vstupuje na komunistickú pôdu ČSSR. V roku 1985 prednáša Generálnemu tajomníkovi OSN Javierovi Pérezovi de Cuellar návrhy mladých ako OSN môže stavať dôveru medzi národmi. V roku 1986 pápež Ján Pavol II. prichádza do komunity v Taizé. Posledný krát na verejnosti hovorí v roku 2004 v Lisabone na XXV. Európskom stretnutí mladých. 16. augusta 2005 bol počas večernej modlitby v Taizé, v prítomnosti tisícov mladých ľudí (približne 2500), dobodaný na smrť. Zavraždila ho Luminiţa Roxandra Solcan, 36-ročná duševne narušená Rumunka. V súčasnej dobe má spoločenstvo asi 100 bratov, tak katolíckej cirkvi, ako aj rôznych evanjelických cirkví z viac ako 25-tich národov. Brat Roger bol celosvetovo uznávanou autoritou v ekumenickom hnutí. Komunita z Taizé sa venuje praktickému ekumenizmu hlavne medzi mladými kresťanmi. V Taizé vznikol nový spôsob spolužitia ľudí rôznych vyznaní. Každoročne putujú do Taizé státisíce mladých ľudí z celej Európy. Za svoje „dielo zmierenia“ dostal Schütz okrem iného Templetonovu cenu (1974), medzinárodnú Cenu Karla Veľkého (1989), Cenu UNESCO za výchovu k mieru (1988), mierovú Cenu „Friedenspreis des Deutschen Buchhandels“, Cenu Roberta Schumana za prínos k budovaniu Európy (1992). Iné projekty * Commons * Wikicitáty * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému * Spolupracuj na Wikiquote Wikicitáty ponúka citáty od alebo o Roger Louis Schütz-Marsauche Externé odkazy * Oficiálny životopis brata Rogera Schütza * Stránka Komunity z Taizé Rogers_Sportsnet_27e1.html Rogers Sportsnet Príjem satelit, káblové vysielanie Krajina Kanada Typ televízie súkromná Začiatok vysielania 9. október 1998 Typ programu športová stanica Rogers Sportsnet je kanadský športový kanál, vysielajúci v anglickom jazyku. Vysiela v štyroch regionálnych okruhoch a na jednom High-Definition národnom okruhu. Jeho vlastníkom je Rogers Sportsnet Inc., sesterská spoločnosť Rogers Media. Sportsnet spustil svoje vysielanie 9. októbra 1998 pod menom CTV Sportsnet. Toto meno bolo zvolené, aby pripomínalo Fox Sports Net, ktorý vysiela športové prenosy v Spojených štátoch. CTV vlastnila 40 % a bola hlavným partnerom v novej stanici, Rogers, Molson a Fox vlastnili každý 20 %. Keď v roku 1999 CTV kúpila NetStar, rodičovskú spoločnosť TSN, bola kanadským úradom pre rádiové a televízne vysielanie a telekomunikácie prinútená predať buď Sportsnet alebo TSN. CTV sa rozhodla predať Sportsnet, ktorý zmenil svoje meno na Rogers Sportsnet. Regionálne okruhy Medzi štyri regionálne okruhy, ktoré vysielajú odlišné regionálne športové udalosti, patrí: Regionálne okruhy Rogers Sportsnet * Sportsnet East, ktorý zahŕňa východné Ontário, Quebec, New Brunswick, Nové Škótsko, Ostrov princa Eduarda a Newfoundland a Labrador * Sportsnet Ontario, ktorý zahŕňa celé Ontário s výnimkou Ottawy * Sportsnet West, ktorý zahŕňa Manitobu, Saskatchewan, Albertu, Nunavut a Severozápadné teritóriá * Sportsnet Pacific, ktorý zahŕňa Britskú Kolumbiu a Yukon Externý odkaz * Domovská stránka Rogers Sportsnet (po anglicky) Roger_de_Bussy-Rabutin_67cf.html Roger de Bussy-Rabutin gróf Roger de Bussy-Rabutin Narodenie 13. apríl 1618 zámok Épiry, Saint-Émiland, Francúzsko Úmrtie 9. apríl 1693 Autun, Francúzsko Manželka Gabrielle de Toulongeon, Louise de Rouville Rodičia Léonor de Rabutin, Pozri aj Biografický portál Roger de Rabutin, gróf z Bussy, zvaný Bussy-Rabutin (* 13. apríl 1618, zámok Épiry, Saint-Émiland, Francúzsko - † 9. apríl 1693, Autun, Francúzsko) bol spisovateľ, známy pre svoj zmysel pre humor a iróniu. Životopis Bussy-Rabutin sa narodil ako tretí syn Léonora de Rabutin, avšak smrť jeho dvoch starších bratov spôsobila, že sa práve on stal dedičom rodinného majetku. Po ukončení štúdií u jezuitov v Autun a štúdiach v Paríži, vstúpil mladý Bussy-Rabutin vo svojich šestnástich rokoch do armády, zúčastnil sa viacerých výprav a neskôr pokračoval vo vojenskej kariére svojho otca, ktorá mu dopomohla až k miestu kráľovského poručíka. Sám tvrdil, že jeho dve ambície je stať sa "cestným mužom" a zasvätiť svoj život kariére vojaka. V roku 1643 sa oženil so sesternicou Gabrielle de Toulongeon a na niekoľko rokov opusti armádu. Jeho manželka však v roku 1646 pri pôrode umiera, a tak sa Bussy-Rabutin vrhá do dobrodružstva ohľadom únosu bohatej vdovy Madame de Miramion, ktorý nedopadne podľa očakávania, a tak sa gróf hneď ožení s Louise de Rouville. V roku 1659 sa Bussy zúčastnil škandalóznych orgií počas svätého týždňa a dostal sa tak do nemilosti kráľa. Uchýlil sa na rodnú zem, na zámok v Bussy-le-Grand, v Burgundsku a začal sa venovať ďalšej záľube, k napísaniu Milostných poviedok Galov, milostných historiek bohatých dám kráľovského dvora: chcel tak pobaviť svoju milenku, markízu de Montglas. Táto veselá zbierka poviedok slobodne kolovala obsahujúc veľké množstvo apokryfov. Avšak zbierka sa dostane do rúk istej grófky, ktorá ju doplní o ďalšie historky a zbierku oficiálne vydá, avšak pod menom Roger de Bussy-Rabutin. Prirodzene, výtlačok sa dostal do rúk Ľudovíta XIV. a spôsobil veľký škandál, ktorý uvrhol grófa Bussy-Rabutin na niekoľko mesiacov do Bastilly. Po prepustení sa uchýlil do exilu na svoj zámok v Burgundsku. Počas sedemnástich rokov exilu sa neustále pokúšal získať späť kráľovu milosť, avšak neúspešne, až neskôr dostal pozvánku na kráľovský dvor pri príležitosti inaugurácie zámku vo Versailles, avšak Bussy-Rabutin vidiac kráľov nezáujem o jeho osobu sa nakoniec sklamaný vrátil na zámok v Burgundsku, kde sa obklopil mnohými maľbami pripomínajúcimi život na kráľovskom dvore a v armáde. Bussy-Rabutin je taktiež autorom Genealógie rodu Rabutin, ktorá bola vydaná až v roku 1867, naopak jeho Úvahy o vojne boli vydané prvýkrát už v roku 1746. Jediný syn grófa sa stal biskupom v Luçon. Diela * Milostné poviedky Galov (Histoire amoureuse des Gaules, 1666) * Zemepisná mapa kráľovského dvora a iné galantnosti * Pamäti * Listy pána Roger de Rabutin, grof z Bussy * Prejav k rodine Iné projekty * Commons * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Externé odkazy * bussy-rabutin.monuments-nationaux.fr Predchodca Kreslo 20 Nástupca Nicolas Perrot d'Ablancourt Francúzska akadémia Jean-Paul Bignon 1665–1693 Rogoźno.html Rogoźno Rogoźno Erb | Mapa | Základné údaje Vojvodstvo: |Veľkopoľské Powiat: |Powiat obornicki Gmina: |Rogoźno |(mestsko-vidiecka) Poloha: |s. š. v. d. Nadmorská výška: |  m n.m. Rozloha: |km² Počet obyvateľov: |10974 (30.6.2007) Hustota |obyvateľ(ov)/km^2 obyvateľstva: | Nacionále TERC10: | EČV: | PSČ: | Telefónna predvoľba:| Oficiálne adresy Adresa: | E-mail: | Telefón: | Fax: | Politika Primátor: | Rogoźno je mesto v Poľsku v Veľkopoľskom vojvodstve v okrese Powiat obornicki v rovnomennej gmine. Žije tu 10974 obyvateľov (30.6.2007). Rogah.html Rogah Turman Rogah Baskirk je fiktívna postava v svete Neuter, z knihy Kobka. Narodil sa 12-02-488 v Dumdune do rybárskej rodiny. Už v ranom veku medzi rovesníkmi vynikal vzrastom a fyzickou silou. Otca mal tyranského pijana, ktorého asi vo veku 15 rokov vlastnými rukami vyhodil z domu. More ho vždy fascinovalo, preto pokračoval v otcovom remesle, chcel sa však vydať na veľkú plavbu a objaviť nové zeme severu. Už ako mladý muž mal zásadný vplyv na chod mesta. Zriadil polovojenskú jednotku, zosadil starú gardu rybárov, ktorí dovtedy riadili obchod a udalosti, a ovládol Dumdun a okolitú oblasť. Spočiatku pracoval v záujme mesta, no neskôr, čím sa nikdy sám netajil, začal sledovať výlučne vlastné ciele. V týchto časoch na každú opozíciu odpovedal silou, prudkou a nemilosrdnou (Ronská masakra na rieke Ron). Vytvoril si tak povesť, ktorá ho už sprevádzala celý život. Rogah časom ovládol územie od Dumdunu až po Daldehoz. Z daldehozského obchodu veľmi zbohatol a vytvoril si tak zázemie pre neskoršie smelé plány. S povesťou krutovládcu a charizmou anjela sa stal dôležitým mužom Mosu, ktorý postupne šplhal na najvyššie miesta, až bol napokon na jar roku 534 korunovaný za kráľa, respektíve vládcu Mosského kráľovstva. V histórii Neuteru je to prvýkrát, keď sa muž z ľudu stal najvyšším vladárom. Roger_Smith_8c7f.html Roger Smith Roger Smith (* 20. január 1964, Freeport, Bahamy) je býval bahamský profesionálny tenista. Počas svojej kariéry vyhral 3 turnaje ATP vo štvorhre. Finálové účasti na turnajoch ATP (4) Grand Slam Tennis Masters Cup ATP Masters Series ATP International Series Gold ATP International Series Štvorhra - výhry (3) Č. Dátum Turnaj Povrch Partner Súperi vo Skóre finále Vlajka Nemecka 16. október Tel Aviv, Vlajka Kene Patrick Baur 1. 1988 Izrael tvrdý Paul Wekesa Vlajka 6-3 6-3 Alexander Mronz Vlajka Brazílie 15. september Brasilia, Spojených Ricardo 2. 1991 Brazília koberec štátov Kent Acioly 6-4 6-3 Kinnear Vlajka Brazílie Mauro Menezes Spojených štátov Jim 3. 4. február Šanghaj, Čína koberec Vlajka Bahám Grabb 4-6 6-2 1996 Mark Knowles Vlajka 7-6 Austrálie Michael Tebbutt Štvorhra - prehry (1) Č. Dátum Turnaj Povrch Partner Súperi vo Skóre Vlajka Iránu 15. Toulouse, Vlajka Spojených Mansour Bahrami 1. október Francúzsko tvrdý štátov Todd Nelson Vlajka 2-6 6-7 1989 Francúzska Eric Winogradsky Externé odkazy * Roger Smith na stránkach ATP (po anglicky) Roger_Waters_9cbf.html Roger Waters Základné informácie Popis umelca anglický spevák a bývalý basgitarista skupiny Pink Floyd Rodné meno George Roger Waters Dátum narodenia 6. september 1943 Miesto narodenia Vlajka Spojeného kráľovstva Vlajka Anglicka Great Bookham, Anglicko Žáner(-re) progresívny rock, psychedelický rock, art rock, folk rock, opera Hrá na nástroje basová gitara, gitara, syntetizátor Pôsobenie 1964–súčasnosť Vydavateľstvá Capitol, Columbia, Sony, EMI, Harvest Súvisiace Pink Floyd články Jeff Beck Webstránka Roger-Waters.net George Roger Waters (* 6. september 1943, Great Bookham, Spojené kráľovstvo) je britský progresívny rockový hudobník a skladateľ. Zakladateľ a bývalý hráč na basovú gitaru skupiny Pink Floyd. (1943-1965) Detstvo a mladosť Narodil sa v Great Bookham, Surrey, ktorý je blízko mesta nazvaného Dorking okolo 20 míl južne od Londýna a vyrastal v Cambridge. Veľa jeho piesní je o druhej svetovej vojne, v ktorej počas invázie v talianskom Anziu päť mesiacov po Rogerovom narodení zahynul jeho otec Eric Fletcher Waters. Jemu je venovaný album The Final Cut z r. 1983 a pieseň When the Tigers Broke Free, ktorá bola použitá vo filmovej verzii The Wall. Roger tvrdí, že postava matky z albumu The Wall je fiktívna. Nedôvera k autoritám, hlavne k vláde, školskému systému a armáde sa neustále objavuje vo Watersových dielach. Najjasnejšie to opisuje v zmienenej piesni When the Tigers Broke Free, kde sú vyjadrené autorove pocity prázdnoty nad vlastenectvom pri otcovom náhrobnom kríži v Anzii: "And kind old King George sent Mother a note when he heard that Father was gone. It was, as I recall, in a form of a scroll, with gold leaf and all. And I found it one day in a drawer of old photographs, hidden away. And my eyes still grow damp to remember, His Majesty signed with his own rubber stamp." Roger a Syd Barrett chodili spolu na Morley Memorial Junior School na Hill Road v Cambridge a neskôr obidvaja navštevovali Cambridge County School for Boys (teraz Hills Road Sixth Form College), kde navštevoval David Gilmour školu The Perse School na tej istej ulici. Roger bol horlivý športovec. Súťažne plával v River Cam v Grantchester Meadows. Ako 15 ročný bol v predsedníctve združenia za nukleárne odzbrojenie (YCND) v Cambridge. (1965 - 1985) Roger Waters a Pink Floyd Počas štúdia na Regent Street Polytechnic v Londýne spolu so spolužiakmi Richardom Wrightom, Nickom Masonom, Clive Metcalfom a s manažérom Kenom Chapmanom založili skupinu Sigma 6. Roger bol v tom období fanúšikom skupiny Rolling Stones a skúšal napodobňovať ich gitarový zvuk. Postupne táto skupina prešla personálnymi zmenami a zmenami názvu skupiny na T-Set (Tea Set), potom na Megadeath, Architectural Abdabs , Screaming Abdabs a zjednodušene na The Abdabs. V jej zostave vtedy boli Roger Waters, Clive Metcalf, Richard Wright, Nick Mason, Juliette Gale a Keith Noble. Táto skupina hrala hudbu v štýle Rhytm & Blues. Juliette sa neskôr vydala za Ricka Wrighta, potom ona, Noble a Metcalf odišli zo skupiny. Po ich odchode Waters do skupiny priviedol gitaristov Boba Kloseho, Syda Barretta a sólového speváka Chrisa Dennisa. Po odchode Metcalfa Roger Waters začal hrať v skupine na basovú gitaru. V londýnskom priváte mal Roger domáceho Mikea Leonarda, ktorý sa veľmi zaujímal o smerovanie kultúry mladých. Bol lektorom v blízkosti Hornsey Art College, a veľmi sa zaujímal o umelecké prepojenie medzi svetlami a hudbou. Čoskoro bol Dennis povolaný do vojenskej služby v Royal Air Force. Niekoľko mesiacov potom opustil skupinu aj Bob Klose. Zo Syda sa stal prirodzený líder skupiny. Syd postupne prepadal ľahkým drogám a v spojení s obdivom ku východným vieram sa táto kombinácia prepájala do jeho predstavivosti a komponovaných diel. Koncom roku 1965 sa skupina premenovala na The Pink Floyd Sound, potom na The Pink Floyd. Meno Pink Floyd pochádza z mien dvoch Sydových obľúbených bluesových umelcov z Carolíny, Pinka Andersona a Floyda Councila. V polovici roku 1966 sa skupina prezentovala v undegroundových kluboch ako UFO a Marquee Clubs štýlom spontánneho undergroundu. Bolo to v období keď ich hudobný štýl prechádzal od hrania psychedelickej hudby R&B coververzií po ich vlastnú tvorbu, takmer výlučne tvorenú Sydom Barretom. Toto obdobie je charakterizované slovami: „Floydi boli tá najhlučnejšia skupina, akú mohli ľudia v tom období počuť. Boli tiež najpodivnejší. Bola to pravá undergroundová kapela." V marci 1967 vydali singel Arnold Layne. Týmto singlom prešli z undergroundu do rebríčkov popularity. Pieseň dosiahla v britských hitparádach 20. miesto a stala sa hranou v národných rádiách. Potom nasledoval singel See Emily Play, ktorý v rebríčkoch zostal na 6. mieste počas 7. týždňov. Prvý album skupiny Pink Floyd The Piper at the Gates of Dawn sa tiež udržal na 6. mieste rebríčkov popularity počas 7. týždňov. Úspech týchto dvoch singlov a albumu bol už asi priveľkým sústom pre Barreta. Naplno podľahol drogám, hlavne LSD. Tlak z neúspechu jeho tretieho pokusu o hit (Apples and Oranges) a zároveň slepé zbožňovanie od fanúšikov, drogy a iné faktory spôsobili jeho neschopnosť hrania na vystúpeniach a v štúdiu. Ostatní členovia skupiny sa preto rozhodli priviesť ďalšieho sólového gitaristu ako náhradu Sydových výpadkov. Oslovili Davida Gilmoura. Rozhodovalo sa aj o Jeffovi Beckovi, ale skupina sa (vraj) obávala, že Beck by si mohol zapýtať priveľké peniaze. Gilmour bol známy a mal dobrú povesť ako gitarista a spevák skupiny The Jokers Wild. Po vstupe Gilmoura a po Sydovom úpadku sa veľmi rýchlo skupina rozhodla, že dokáže existovať aj bez neho a tak ho jednu noc jednoducho nezobrali so sebou na vystúpenie. Barret ešte nahral dva sólové albumy (na ktorých spolupracovali aj členovia skupiny) no nedosiahol s nimi nikdy taký úspech a popularitu ako so skladbami skupiny The Pink Floyd. Pink Floyd (už bez The) začali nahrávať albumy A Saucerful of Secrets, Ummagumma, Atom Heart Mother, k barretovskej ére sa vrátili výberovkou Relics, a zopár soundtrackov ku filmom (More, Obscured by Clouds, Zabriskie Point...). Roger Waters sa stal umeleckým šéfom skupiny. Väčšina skladieb a koncepcia vydaných albumov vznikala podľa jeho nápadov. V roku 1970 Waters spolupracoval s britským skladateľom Ronom Geesinom (ktorý sa podieľal na komponovaní skladby Atom Heart Mother Suite z albumu Atom Heart Mother) na soundtracku Music From The Body, ktorý bol viac inštrumentálny s piesňami zloženými Rogerom Watersom. Album Meddle bol priamym predchodcom albumu Dark Side of the Moon. Na celej jednej strane platne bola jedna skladba nazvaná Echoes. Z tohoto albumu je známa skladba One of These Days s hlasom Nicka Masona, ktorá sa na koncertoch skupiny Pink Floyd hrá dodnes. V januári 1972 mal v The Dome v Brightone, Pink Floyd premiéru nový plánovaný album Eclipse. Na tomto projekte pracoval Roger Waters tri mesiace. Postupne ho spolu s členmi skupiny na koncertoch zdokonaľovali. Album bol na prelome rokov 1972/ 73 nahraný v EMI Abbey Road štúdiu. Počas nahrávania zmenili názov albumu z Eclipse na Dark Side of the Moon. Album Dark Side of the Moon bol prvým, ktorý sa dostal na prvé miesta rebríčkov v USA. V U. S. Billboard sa držal v top 200 počas 15 rokov, t.j. spolu 724 týždňov, kým z neho nevypadol 23. júla 1988. Tento výsledok nebol tomuto albumu uznaný. Oficiálne je uvádzaná jeho pozícia v tomto rebríčku od 18. decembra 1976 do 23. apríla 1988, čo znamená 591 týždňov. 15. septembra, 1975 skupina vydala ďalší album Wish You Were Here. Členovia skupiny v tom čase radi prenechávali Rogerovi písanie textov a a udržanie ucelených konceptov pre albumy pokiaľ oni participovali na hudobných nápadoch. Gilmour opisuje Watersa ako výborného motivátora a skvelého básnika aj v období ich najväčších sporov. Niektoré z najpopulárnejších skladieb skupiny Pink Floyd (Echoes, Time, Us and Them, Wish You Were Here, Shine on You Crazy Diamond...) predstavujú obrovskú silu Watersovho inštinktu textára kombinovaného s Gilmourovým melodickým talentom, citlivo predsíznym bubeníckym umením Nicka Masona na atmosférickom podklade klávesov Ricka Wrighta. Skladba Us and Them napríklad začína sladko melodickými Wrightovými klávesmi a spája sa do ostrého kontrastu s Watersovým protivojnovým textom. Počas koncertnej prestávky v roku 1976 Roger prepracoval dva songy, ktoré boli naživo hrané roku 1975 na Wish You Were Here tour. Tieto dve pesničky sa objavili v jeho ďalšom projekte: Animals pod názvom Dogs a Pigs. Tento album bol vydaný 23. januára 1977. Rok 1979 sa stal rokom vzniku jedného z najslávnejších Rogerových projektov. Roger mal v tom období rozpracované dva albumy The Pros And Cons Of Hitch Hiking a The Wall. Priniesol ich ostatným členom skupiny na posúdenie. Jeden z nich chcel použiť pre vlastný sólový album a druhý nahrať so skupinou. Skupina považovala tému albumu The Pros And Cons Of Hitch Hiking za príliš osobný, tak ho vylúčila a vybrala projekt The Wall. Album The Wall bol skupinou nahrávaný skoro rok. V spolupráci s Bobom Ezrinom členovia skupiny hľadali najvhodnejší interpretačný postup pre vyjadrenie Rogerovej témy. Koncertná šnúra, ktorá nasledovala bola príliš drahá na to, aby mohli byť koncerty na veľa miestach a tak ich bolo vybraných iba niekoľko. V USA to bol New York a Los Angeles, v Európe Londýn a Dortmund. Tieto koncerty sú mnohými fanúšikmi skupiny považované za najlepšie, aké Pink Floyd kedykoľvek predtým a potom mal. Neskôr sa stalo zdrojom najväčších sporov aj autorstvo skladieb. Napríklad Gilmour upozorňoval, že jeho spoluautorstvo na skladbe Another Brick in the Wall pt. II. s jeho gitarovým sólom nebýva na obaloch vydaných albumov uvedené. Nick Mason v životopisnej knihe Inside Out: A personal History of Pink Floyd charakterizuje Watersa v ére The Wall ako egomaniaka. Bolo to v čase, keď sa rozhodol vyhodiť zo skupiny Wrighta po jeho osobných problémoch, ktoré začali narušovať výrobu albumu. Wright zostal so skupinou ako externe platený hudobník, kým Waters viedol kompletnú zostavu skupiny v činnosti počas celej koncertnej šnúry, ktorá nasledovala. Gilmour mal postavenie hudobného dramaturga. V roku 1983 bola posledná spolupráca medzi Gilmourom, Watersom a Masonom na albume The Final Cut. Hlavným podnetom, témou pre komponovanie tohto albumu bol Rogerov hnev nad nezmyselnou smrťou jeho otca. Zvyšok skupiny nebol v skutočnosti zainteresovaný do tvorby na jeho výrobe. Skupina považovala album za akési pokračovanie Rogerovej osobnej spovede k albumu The Wall. Nestretávali sa na nahrávaní tak, ako to bolo bežné predtým. David Gilmour na The Final Cut naspieval iba jeden song Not Now John. Averzia skupiny k tejto platni sa značne prejavila na jej zvuku natoľko, že sa nedá porovnať so zvukom predchádzajúcich diel. Tento album je opisovaný skôr ako Rogerov Watersov sólový projekt nahraný skupinou Pink Floyd (viac ako skutočné dielo tejto skupiny). Triesky Situácia počas a po nahratí a vydaní albumu The Final Cut vyústila do rozhodnutia členov kapely skončiť jej fungovanie a skúsiť to so sólovou kariérou. Roku 1983 Roger Waters neoficiálne opustil Pink Floyd. V tom čase sa pokúsil o sólovú kariéru aj David Gilmour. V polovici 85-teho roku sa rozhodol zrušiť spoluprácu so Stevem O’Rourkem, ktorý na neho naliehal aby vydal ďalší Floydovský album. Týmto oficiálne ukončil spoluprácu so skupinou a bol presvedčený o tom, že ukončil jej existenciu, ktorá podľa jeho názoru nedokázala bez neho produkovať hudbu. Celkovo boli osemdesiate a deväťdesiate roky v histórii skupiny poznačené spormi o značku. Waters obhajoval stanovisko, že právo používať názov Pink Floyd majú iba pôvodní členovia: Syd Barrett, Roger Waters, Nick Mason a Richard Wright. Gilmour nemal na meno skupiny nárok bez súhlasu ostatných troch členov skupiny. Ďalším z Watersových argumentov bolo, že drvivá väčšina textov piesní od Barretovho odchodu z Pink Floyd je jeho. Keď Gilmour a Mason vyhrali práva na názov skupiny a väčšinu piesní, myslel že si udrží autorstvo albumu The Wall a troch skladieb napísaných pre tento album spolu s Gilmourom. Hádky boli aj o nafukovacie prasa používané na koncertoch. Niekedy až nechutné spory a vzájomné invektívy na dlhý čas uzavreli cestu na ďalšiu spoluprácu medzi členmi skupiny. V podstate sa dá povedať, že Gilmour, Mason a neskôr aj Wright vojnu o značku Pink Floyd vyhrali. (1984 - doteraz) sólové projekty Sólová produkcia Rogera Watersa po jeho odchode zo skupiny Pink Floyd je zatiaľ zahrnutá do troch koncepčných albumov, jedného soundtracku k filmu a jednej opery. Albumy, ktoré vydal pod svojim menom nemali nikdy komerčný úspech porovnateľný s úspechom diel komponovaných so skupinou Pink Floyd. Kritiky sa nikdy nevyhli porovnávaniu s tým čo vo floydovskej ére Waters vytvoril. Pre alebo proti autostopu Bližšie informácie v hlavnom článku: The Pros And Cons Of Hitch Hiking Po odchode zo skupiny Waters najprv zrealizoval nahrávku už pripraveného projektu The Pros And Cons Of Hitch Hiking v máji 1984. Jeho témou sú sny muža nad ránom (medzi 04:30 a 05:15). O tomto napovedajú aj názvy jednotlivých skladieb, kde sa časovým údajom označuje doba, keď opisovaný „snívaný dej“ začal prebiehať. Je to jeden z mála albumov, kde nejde tomuto autorovi o vyjadrenie politického názoru. Veľmi zaujímavé je aj obsadenie inštrumentalistov, ktorí sa na diele podieľali. Medzi nimi aj legendárny Eric Clapton, Michael Kamen a iní. Jedná sa o hudobne aj poeticky vydarené dielko. Kritika prijala tento album v celku pozitívne. V rebríčkoch predaja sa v Anglicku umiestnil najvyššie na 13. pozícii a v USA na 31. pozícii. Po vydaní albumu nasledovala koncertná šnúra. Šnúra neprebiehala podľa Watersových predstáv a niektoré termíny koncertov boli zrušené. V roku 1986 Roger Waters skomponoval skladby k soundtracku pre film When The Wind Blows. Jeho sprievodná skupina vytvorená Paulom Carrackom bola nazvaná The Bleeding Hearts Band. Chaotické rádiové vlny Bližšie informácie v hlavnom článku: Radio K. A. O. S. So skupinou The Bleeding Hearts Band vydal Roger Waters 15. júla 1987 ďalší koncepčný album Radio K. A. O. S.. Téma bola o mužovi menom Billy, ktorý dokáže počúvať rádiové vlny vo svojej hlave. Tento album obsahoval pre neho bežný štýl hudby s využitím množstva syntetizátorov a samplovaných slučiek. Okrem iného môžete v skladbe Four Minutes začuť aj hlas vtedajšej britskej premiérky Margaret Tchatcherovej. Medzi najhranejšie skladby z tohto albumu patrí záverečná skladba The Tide is Tiurning, ktorú Roger o tri roky neskôr „nenápadne“ doplnil do jeho pokusu o comeback počas The Wall - Live in Berlin. Po vydaní albumu Radio K. A. O. S. znovu nasledovala koncertná šnúra. Použitý zvukový systém zahrňoval obrovské množstvo reproduktorov, ktoré mali zabezpečiť tzv. surround sound efekt. Spätne Roger tento album nehodnotí pozitívne, nedosiahol pri jeho výrobe to, čo očakával. V tom období bol vydaný album A Momentary Lapse of Reason Pink Floydu „powatersovskej éry“ a Waters sa tak stal (podľa vlastných slov) „neúspešným konkurentom seba samého“. Pobavený smrťou Bližšie informácie v hlavnom článku: Amused to Death Watersovi fanúšikovia mali po "The Wall - Live in Berlin" dosť krátky čas na to, aby sa dočkali jeho ďalšieho sólového projektu, albumu Amused to Death. Tento album bol vydaný 1. septembra 1992. Hlavnou témou albumu je vplyv masmédií a hlavne televízie na vedomie ľudí. Jednými z podnetov pre jej vznik bola vtedy prebiehajúca vojna v priamom prenose - „Púštna búrka“, prvá vojna po napadnutí Kuvajtu Irakom(a slová G. Busha st. o tom, že v tejto vojne bol Boh na jeho strane), udalosti na „Námestí nebeského pokoja“ počas študentskej demonštrácie v Číne. Hlavnou linkou, spájajúcou začiatok a koniec platne je výpoveď Alfa Razzela, veterána obidvoch svetových vojen (aj Watersov útec bol účastníkom obidvoch svetových vojen), ktorý rozpráva príbeh o tom ako našiel na bojisku raneného vojaka Billa Hubbarda, ktorý mu povedal nech ho nechá umrieť, Alf mu nepomohol a po rokoch objavil meno Billa Hubbarda na pomníku padlých v Aras. Tento album je zvukovo a tematicky veľmi kvalitne prepracovaný. Medzi muzikantami, ktorí sa podieľali na nahrávaní tohto albumu je aj gitarový virtuóz Jeff Beck. Roger kvality albumu prirovnával k The Wall a Dark Side of the Moon. Hoci sa album nepredával podľa predpokladov, je nesporné, že pre firmu Sony Roger vyprodukoval dielo zlatého formátu. Nanešťastie boli single z tohto albumu v rádiách málo hrané. Tak či tak je to po hudobnej a textovej stránke to najlepšie, čo Roger Waters vo svojej sólovej kariére vyprodukoval. Ça Ira (v revolúcii je nádej) 1. mája 2004 bola pri oslavách privítania nových štátov do Európskej Únie (aj Slovenska) na Malte premiéra overtúry z opery Rogera Watersa „Ça Ira“. Vo februári, 2005 bolo oznámené na Rogerovej Watersovej webstránke, že je po 16. rokoch práce táto opera dokončená. Bola vydaná na CD/ DVD sete vydavateľstvom Sony Classical 27. septembra 2005 v spolupráci s barytónistom Brynom Terfelom, sopránistkou Ying Huang a s tenoristom Paulom Grovesom. Originálne libreto bolo napísané vo Francúzštine Étienne Roda-Gilom, ktorý zasadil dej opery do obdobia optimistickej éry na začiatku Francúzskej revolúcie. Od roku 1997 Roger Waters prepísal libreto do Angličtiny. Koncertné návraty Breakdown the Wall!!! Bližšie informácie v hlavnom článku: The Wall - Live in Berlin Potsdamerské námestie v súčasnosti Aj keď hlásal v tom čase Roger názor, že nemá záujem o obrovské štadiónové koncerty, zmenil svoj ho v čase rúcania berlínskeho múru. Koncert The Wall - Live in Berlin mal byť oslavou slobody a istý druh pokusu o Watersov návrat. Koncert bol uskutočnený na Potsdamer Platzi, ktoré bolo do tej doby územím nikoho v hraničnej zóne medzi Východným a Západným Berlínom. Na tomto projekte sa rozhodlo spolupracovať s Watersom nnožstvo vtedy veľmi dobre známych umelcov (Scorpions, Cindy Lauper, Sinéad O'Connor, Joni Mitchell, Bryan Adams, Van Morrison, Snowy White, Andy Fairweather-Low, Michael Kamen a Jerry Hall...). Živý prenos bol 21. júla 1990. Bol to jeden z najväčších koncertov vzhľadom na návštevnosť. Priamo na koncerte bolo viac ako 300 000 divákov a priamy prenos malo možnosť vidieť viac ako 5 000 000 ľudí. Pre tých, ktorí mali (nemali) to šťastie ho vidieť bol koncert spleťou chýb. Slabé svetlo, hluché miesta, otrasný prednes piesne „Mother“ v podaní Sinead O’Connor... výber účinkujúcich hviezd a príprava zďaleka nesplnila očakávania. Výťažok z albumu a z videa bol venovaný pre „The Memorial Fund for Disaster Relief“. Koncertné úspechy * Roku 1999 Roger rozbehol In the Flesh Tour, na ktorej predviedol niektoré z jeho najlepších skladieb zo sólovej ale aj z éry Pink Floyd. Koncerty boli úspešné a obleteli celý svet. Lístky mali skvelú predajnosť a koncertná šnúra bola predĺžená na tri roky. Záznam z koncertov bol vydaný na CD a DVD pod názvom „In the Flesh: Live“. V závere vystúpení Roger prezentoval aj dve nové skladby „Flickering Flame“ a „Each Small Candles“, ktoré pripravuje pre jeho nový album. Bližšie informácie v hlavnom článku: In the Flesh: Live * V roku 2002 Waters vystúpil na koncerte organizovanom združením Countryside Aliance, zameraným na boj proti tradičnej anglickej zábave - hone na líšku. V júni 2002 Roger vystúpil na Glastoburskom festivale s množstvom klasických floydovských skladieb. Na tomto festivale bol prvýkrát použitý špeciálny reproduktorový systém, rozmiestnený medzi publikom pre umožnenie efektu medzi ľuďmi pohybujúceho sa zvuku. Múr na Brodwayi Spoločnosť Miramax Films oznámila, v polovici roku 2004, že sa Waters objaví na Brodwayi ako prominentný hráč v časti jeho vlastnej produkcie. Nebude hrať len originálne skladby z albumu „The Wall“, ale aj skladby z „Dark Side of the Moon“, „Wish You Were Here“ a iných skladieb z albumov Pink Floyd, alebo nových vlastných diel. Pomoc obetiam katastrofy * Po katastrofe tsunami v Indickom Oceáne 26. decembra, 2004 Waters vystúpil s Ericom Claptonom so skladbou „Wish You Were Here“ na benefičnom koncerte NBC. The Dark Side of the Moon Live V lete 2006 Roger Waters urobil koncertnú šnúru po Európe a na jeseň prešiel Severnú Ameriku so svojím „The Dark Side of the Moon Live“ programom. V prvej časti jeho vystúpenia hral mix skladieb z jeho sólovej tvorby s klasickými skladbami Pink Floyd a v druhej časti hral kompletný album „Dark Side of the Moon“. Riešenie scény a vystúpenia mal na starosti Mark Fisher. Bolo využité stavané lešenie, projekcia a 360° kvadrofonické ozvučenie. Táto koncertná šnúra je považovaná za rovnako úspešnú ako predošlá „In the Flesh: Live“. Na niektorých vystúpeniach sa zúčastnil aj Nick Mason. Aj Rick Wright bol na koncerty pozvaný, ale neprišiel, lebo v tomto čase pracoval na novom sólovom projekte. Pre rok 2007 je naplánovaná nová etapa týchto koncertov. V januári bol v Austrálii, pokračoval na Novom Zélande, Ázii, v Európe, Južnej Amerike a končil v júni v Severnej Amerike. Nová tvorba Zase tá nešťastná vojna V septembri 2004 Waters vydal dve nové skladby To Kill the Child a Leaving Bejrut. Boli vydané iba na internete. Inšpiráciou bola americko - britská invázia v Iraku. Waters, ktorý teraz žije v USA vraví, že piesne boli skomponované hneď na začiatku vojny, ale s vydaním sa zdržal, lebo počas prezidentských volieb roku 2004 sa obával, aby texty neboli použité protikandidátmi. V textoch boli trochu drsné narážky (Leaving Bejrut): "Oh George! Oh George! That Texas education must have fucked you up when you were very small" A kritika v piesni bola mierená skôr na americkú vládu ako na samotného prezidenta. Aj Tony Blair bol v piesni spomenutý: "Not in my name, Tony, you great war leader" Tieto dve skladby boli v limitovanom náklade vydané na CD v Japonsku. * 20. mája 2006 Roger Waters spolu s Rogerom Taylorom, Ericom Claptonom a Nickom Masonom nahrali dve skladby: Wish You Were Here a Comfortably Numb. Filmová hudba V súčasnosti Waters nahral novú skladbu pre film The Last Mimzy so slávnym skladateľom Howardom Shorem. Skladba Hello (I love You) je hraná počas záverečných titulkov filmu a trvá 6 minút. „Dúfam, že sa nám podarí skomponovať skladbu, ktorá vystihne tému filmu - konflikt medzi najlepšími a najhoršími ľudskými inštinktami a ako dokáže vyhrať detská nevinnosť.“ Film bude premietaný túto jar. Pripravované albumy O Watersovi je známe, že momentálne pracuje na dvoch nových sólových albumoch (podľa vyjadrenia Jimma Ladda, s ktorým spolupracoval na albume Radio K. A. O. S.). Jeden má pracovný názov Heartland. Na ňom by sa mali objaviť skladby Each Small Candle a Flickering Flame. Druhý album by mal byť o téme lásky, podobného ladenia ako The Pros And Cons Of Hitch Hiking. "Zub času" 2. júla 2005 Waters súhlasil so spoločným vystúpením skupiny Pink Floyd na akcii Live 8, organizovanej sirom Bobom Geldofom, ktorý účinkoval ako hlavná postava filmu The Wall. Toto vystúpenie bolo prvé od júna 1981, kedy sa uskutočnili koncerty The Wall v Earl’s Court v Londýne. Hrali šesť skladieb: Speak to Me/ Breathe/ Breathe (reprise), Money, Wish you were Here a Comfortably Numb. Pred začiatkom piesne Wish You Were Here Waters povedal: „V tejto chvíli je celkom dojímavý pocit stáť tu s týmito tromi mládencami po všetkých tých rokoch. Stojac tu myslím aj na ostatných. V každom prípade toto robíme pre každého aj pre tých, čo tu nie sú a hlavne, samozrejme pre Syda.“ Ich vystúpenie trvalo 23 minút. Waters poznamenal krátko po Live 8 pre Associated Press, že vnímal veľmi pozitívne, že vystupoval znovu ako člen skupiny Pink Floyd, ale šance, že sa skupina dá znovu dokopy je vzhľadom na pretrvávajúce rozdiely v názoroch a hudobnom cítení medzi ním a Gilmourom veľmi slabá. Počas interwiev pre časopis Rolling Stone znovu zamietol pravdepodobnosť budúcej koncertnej šnúry kompletnej zostavy Pink Floyd slovami: „Dokázal som sa zmeniť na jeden deň, ale nedokážem sa zmeniť na celú jednu f***ing koncertnú šnúru.“ V jednom z interview pre rádiá sa zas Roger vyjadril, že má záujem so zvyškom skupiny Pink Floyd nahrať album ak by bol pod jeho kreatívnou kontrolou. Nick Mason začal s Watersom nadväzovať vzťahy roku 2002. Po diskusii medzi nimi a Bobom Geldofom o možnosti vystúpenia na Live 8 kontaktoval Waters Gilmoura telefonicky a mailom. Zistil, že je možnosť sa sním stretnúť. S Wrightom sa Watersovi tiež podarilo dohodnúť. Hudobné nástroje Aj keď je Waters vo všeobecnosti označovaný za basgitaristu a speváka skupiny, hráva aj na elektrickej gitare (hral na rytmickú gitaru na platni Animals v skladbách Pigs (Three Different Ones) a Sheep) takisto na syntetizátoroch, vytváral samplovacie efekty zvukových slučiek. Tiež hrá na vystúpeniach na akustickú gitaru najviac v skladbách z albumu The Final Cut. Hity a ocenenia Watersove sólové projekty boli viditeľné v rebríčkoch popularity. Najúspešnejšia bola pieseň What God Wants pt. 1 z´albumu Amused to Death, ktorá dosiahla 4. miesto v Británii. Jeho tri hlavné sólové albumy dostali od RIAA zlato a jeho opera Ça Ira dosiahla prvú pozíciu v rebríčku albumov klasickej hudby v Británii a v USA. Roger bol ako člen skupiny Pink Floyd uvedený do Rock'n'rollovej siene slávy. Získal aj ocenenie za udalosť roka za koncert The Wall - Live in Berlin. Rodina Roger Waters je trikrát ženatý a má tri deti. Dcéra India je modelka. Syn Harry v súčasnosti vystupuje na „Dark Side of the Moon Live Tour“ ako hudobník na klávesových nástrojoch.. Jeden syn sa narodil v roku 1997. Indiu a Harryho môžete počuť hovoriť aj na platni „The Pros and Cons of Hitch Hiking“. Waters sa prvýkrát oženil roku 1969 s Judy Trim. Rozviedol sa roku 1975 a znovu sa oženil roku 1976 s Lady Carolyn Christie, ktorá mu porodila jeho dve teraz dospelé deti. Znovu sa rozviedol roku 1992 a 28. júla 1993 sa oženil s herečkou Priscillou Philips. S ňou má syna, ktorý sa narodil r. 1997 (môžete ho zazrieť na DVD „In the Flesh - Live“). Ďalší rozvod mal roku 2001. Od roku 2005 je Waters zasnúbený s čašníčkou Laurie Durning. Diskografia * 1970 - Music From The Body * 1984 - The Pros And Cons Of Hitch Hiking * 1986 - When The Wind Blows * 1987 - Radio K.A.O.S. * 1990 - The Wall - Live in Berlin‎ * 1992 - Amused to Death * 2000 - In the Flesh: Live * 2002 - Flickering Flame - The Solo Years Volume 1 * 2005 - Ça Ira (There Is Hope) Iné projekty * Commons * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Externé odkazy * Informácie o koncertých šnúrach * REG - Oficiálny web fanklubu Rogera Watersa * Fotografie Rogera Watersa z The Dark Side of the Moon Tour Štúdiové albumy: The Pros and Cons of Hitch Hiking (1984) | Radio K.A.O.S. (1987) | Amused to Death (1992) | Ça Ira (2005) Soundtracky Music from "The Body" | When the Wind Blows | The Last Mimzy Koncertné albumy: The Wall - Live in Berlin (1990) | In the Flesh: Live (2000) Video, DVD: Pink Floyd: The Wall | The Wall - Live in Berlin | In the Flesh: Live | The Making of The Dark Side of the Moon Pink Floyd Syd Barrett | David Gilmour | Nick Mason | Roger Waters | Richard Wright Štúdiové albumy: The Piper at the Gates of Dawn | A Saucerful of Secrets Ummagumma | Atom Heart Mother | Meddle | Dark Side of the Moon | Wish You Were Here | Animals | The Wall | The Final Cut | A Momentary Lapse of Reason | The Division Bell Soundtracky: Tonite Let's All Make Love in London | More | Zabriskie Point Obscured by Clouds Koncertné albumy: Ummagumma | Delicate Sound of Thunder | P*U*L*S*E | Is There Anybody Out There? (The Wall Live 1980–81) Kompilácie: Relics | A Nice Pair | Masters of Rock | A Collection of Great Dance Songs | Works Shine On (The Early Singles) | Echoes: The Best of Pink Floyd Video a DVD Live at Pompeii | The Wall | Delicate Sound of Thunder | La Carrera Panamericana | London '66-'67 | P*U*L*S*E Knihy Inside Out: A personal History of Pink Floyd Roger_Zelazny_9262.html Roger Zelazny Roger Joseph Christopher Zelazny (* 13. máj 1937 – † 14. jún 1995) bol americký spisovateľ sci-fi a fantasy. Životopis Roger Zelazny sa narodil 13. mája 1937 v Euclide v štáte Ohio v Spojených štátoch. V rokoch 1955-59 študoval na Western Reverse University v Clevelande a na Columbia University v New Yorku. Štúdium ukončil ako magister (Mgr. - M.A.). V rokoch 1962-69 pracoval ako zamestnanec zdravotnej a sociálnej poisťovne v Clevelande a v Baltimore. V roku 1969 sa dal na literárnu dráhu a stal se spisovateľom na voľnej nohe. Jeho najväčšie umelecké obdobie spadá do 60 a 70 rokov. Prvú poviedku - Vášnivá hra (Passion Play - Amazing, 8/62) publikoval v roku 1962 a do konca svôjho života napísal viac ako 150 poviedok a cez 50 románov. Zelazny je považovaný za predstaviteľa smeru New Wave. Zomrel v Ohiu 14. júna 1995 na zlyhanie ľadvín úzko spojených s rakovinou. Bibliografia * Životopis na scifiworld.cz Amber * 1970 - Nine Princes of Amber * 1972 - The Guns of Avalon * 1975 - Sign of the Unicorn * 1976 - The Hand of Oberon * 1978 - The Courts of Chaos * 1985 - Trumps of Doom * 1986 - The Blood of Amber * 1987 - The Sign of Chaos * 1989 - The Knight of Shadows * 1991 - Prince of Chaos Millennium Contest Spoluautor Robert Sheckley * Bring Me the Head of Prince Charming, 1991 * If at Faust You Don't Succeed, 1993 * A Farce to be Reckoned With, 1995 Iné romány * …And Call Me Conrad, 1965 * The Dream Master, 1966 * This Immortal, 1966 * Lord of Light, 1967 * Isle of the Dead, 1969 * Damnation Alley, 1969 * Creatures of Light and Darkness, 1969 * Jack of Shadows, 1971 * To Die in Italbar, 1973 * Today We Choose Faces, 1973 * Bridge of Ashes, 1976 * Doorways in the Sand, 1976 * Deus Irae, 1976 * Roadmarks, 1979 * Changeling, 1980 * Madwand, 1981 * Coils, 1982 * The Changing Land, 1981 * Eye of Cat, 1982 * A Dark Traveling, 1987 * The Black Throne, 1990 * The Mask of Loki, 1990 * Way Up High, 1992 * Here There Be Dragons, 1992 * Flare, 1992 * A Night in the Lonesome October, 1993 * Wilderness, 1994 * Donnerjack, 1997 * Psychoshop, 1998 * Lord Demon, 1999 Zbierky * Four for Tomorrow, 1967 * My Name is Legion, 1976 * The Last Defender of Camelot, 1980 * Dilvish, the Damned, 1982 * Unicorn Variations, 1983 * Frost & Fire, 1989 * Manna From Heaven, 2004 Roger_Milla_15e7.html Roger Milla Osobné údaje Celé meno Albert Roger Miller Dátum narodenia 20. máj 1952 Miesto narodenia Yaoundé, Kamerun Výška 1.85 m Pozícia Útočník Seniorské kluby^1 Roky Kluby Zps (Gly)* 1965-1970 Eclair de Douala 1971-1974 Léopard de Douala 1974-1977 Tonnerre Yaoundé 61 (6) 1977-1979 Valenciennes 117 (89) 1979-1980 AS Monaco 87 (69) 1980-1984 Bastia 28 (6) 1984-1986 Saint-Étienne 17 (2) 1986-1989 Montpellier 113 (35) JS Saint-Pierroise 59 (31) 1989-1990 Tonnerre Yaoundé 95 (37) 1990-1994 Pelita Jaya 1994-1996 Národné mužstvo 1978-1994 Vlajka Kamerunu Kamerun 102 (28) ^1 Zápasy a góly za profesionálny klub . * Zápasy (Góly) Roger Milla (* 20. máj 1952) je bývalý futbalový útočník Kamerunu. Bol jedným z prvých afrických hráčov, ktorý boli hviezdami na reprezentačnej úrovni. Reprezentoval Kamerun na troch Majstrovstvách sveta. Na Majstrovstvách sveta 1990 hral ako 38 ročný a strelil tu 4 góly. Na klubovej úrovni odohral väčšinu kariéry vo Francúzsku. V súčasnosti pôsobí ako veľvyslanec UNESCO v Afrike, podiela sa hlavne na rozvoji v športovej oblasti v krajinách Afriky. Rogue_Entertainment_9d05.html Rogue Entertainment Právna forma Private company Založená 1994 Sídlo Vlajka USA Dallas, Texas, USA Priemysel Vývoj počítačových hier Zánik 2001 Rogue Entertainment bola americká softvérová spoločnosť zaoberajúca vývojom počítačových hier sídliaca v Dallase, štáte Texas. Firma sídlila v rovnakej budove ako id Software. Všetky hry vyvinuté touto firmou používali herné enginy práve od id Software, pričom firma vydala dva datadisky pre hry zo série Quake. Po rozpade firmy prešlo množstvo jej bývalých zamestancov do Nerve Software. Tituly * Strife (1996) (PC) * Quake Mission Pack 2: Dissolution of Eternity (1997) (PC) * Quake II: Ground Zero (1998) (Windows) * American McGee's Alice (2000) (Windows) * Counter-Strike: Condition Zero (titul nebol firmou dokončený, vývoj prebrala Gearbox Software) Pozri aj * id Software Externé odkazy * Oficiálna stránka na archive.org (po anglicky) Roger_Garaudy_e5ed.html Roger Garaudy Roger Garaudy ( * 17. júl 1913, Marseille) je francúzsky filozof, predchodca eurokomunizmu a popierač holokaustu. V 60. rokoch bol členom Komunistickej strany Francúzska, od ktorej sa po invázii sovietskych vojsk do Česko-Slovenska oddelil. V 70. rokoch snažil sa vytvoriť syntézu marxizmu a katolicizmu. V roku 1982 konvertoval k sunnitskému islámu. V súčasnosti žije v Španielsku. Francúzsky súd ho v roku 1998 uznal vinným z popierania holokaustu a hanobenia rasy, ktorého sa dopustil vo svojej knihe Les Mythes fondateurs de la politique israélienne (Zakladajúce mýty izraelskej politiky) a odsúdil ho k pokute 120 tisíc frankov (asi 40 tisíc dolárov). Garaudy v knihe tvrdil, že počas holokaustu Židia neboli vraždení v plynových komorách. Kniha bola preložená do arabčiny a perzštiny. Časť na Garaudyho uvalenej pokuty zaplatila iránska vláda. V roku 2002 v Líbyii obdržal Kaddáfího cenu za ľudské práva. Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Roger_Bacon_645b.html Roger Bacon Socha Rogera Bacona Roger Bacon, lat. Rogerus Bacon (* asi 1214 – † 1294) bol anglický filozof. Bol jeden z najoriginálnejších mysliteľov stredoveku; propagátor experimentálnej vedy, ideológ mestských remeselníckych vrstiev. Člen františkánskeho rádu. Ovládal gréčtinu, hebrejčinu i arabčinu. 1277 mu bolo zakázané prednášať na Oxfordskej univerzite a bol uväznený v kláštornom väzení. Podľa R. Bacona je cieľom vied zvýšenie vlády človeka nad prírodou. Jediným zdrojom ľudského poznania je skúsenosť, a to jednak vnútorná (chápaná v súlade s učením sv. Augustina), jednak vonkajšia, ktorá vzniká na základe zmyslového vnímania. Zdôvodňovaním nevyhnutnosti priameho empirického skúmania skutočnosti a vysokým hodnotením významu experimentu sa stáva predchodcom anglického senzualizmu a empirizmu. Dielo * Opus maius (Väčšie dielo; vyd. 1897) * Opus minus (Menšie dielo) * Opus tertium (Tretie dielo) * Opus principale (Hlavné dielo; zostalo nedokončené; malo podať súhrnný výklad ľudského vedenia) Pozri aj * filozofia 13. storočia * vrcholná scholastika Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Roger_Scruton_a9c5.html Roger Scruton Roger Scruton (* 27. február 1944) je anglický filozof a politológ. Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Roger_Martin_du_Gard_1040.html Roger Martin du Gard Nositeľ Nobelovej ceny francúzsky spisovateľ Narodenie 23. marec 1881 Neuilly-sur-Seine, Paríž, Francúzsko Úmrtie 23. august 1958 Bellême, Francúzsko Pozri aj Biografický portál Roger Martin du Gard (* 23. marec 1881 – † 23. august 1958) bol francúzsky prozaik a dramatik, nositeľ Nobelovej ceny za literatúru z roku 1937. v • d • e Nositelia Nobelovej ceny za literatúru 1901 - Sully Prudhomme 1902 - Theodor Mommsen 1903 - Bjørnstjerne Bjørnson 1904 - José Echegaray y Eizaguirre/Frédéric Mistral 1905 - Henryk Sienkiewicz 1906 - Giosuè Carducci 1907 - Rudyard Kipling 1908 - Rudolf Eucken 1909 - Selma Lagerlöfová 1910 - Paul Johann Ludwig Heyse 1911 - Maurice Maeterlinck 1912 - Gerhart Hauptmann 1913 - Rabíndranáth Thákur 1914 - nebola udelená 1915 - Romain Rolland 1916 - Verner von Heidenstam 1917 - Karl Gjellerup/Henrik Pontoppidan 1918 - nebola udelená 1919 - Carl Spitteler 1920 - Knut Hamsun 1921 - Anatole France 1922 - Jacinto Benavente y Martínez 1923 - William Butler Yeats 1924 - Władyslaw Reymont 1925 - George Bernard Shaw 1926 - Grazia Deleddová 1927 - Henri Bergson 1928 - Sigrid Undsetová 1929 - Thomas Mann 1930 - Sinclair Lewis 1931 - Erik Axel Karlfeldt 1932 - John Galsworthy 1933 - Ivan Alexejevič Bunin 1934 - Luigi Pirandello 1935 - nebola udelená 1936 - Eugene O'Neill 1937 - Roger Martin du Gard 1938 - Pearl S. Bucková 1939 - Frans Eemil Sillanpää 1940–1943 - nebola udelená 1944 - Johannes Vilhelm Jensen 1945 - Gabriela Mistralová 1946 - Hermann Hesse 1947 - André Gide 1948 - Thomas Stearns Eliot 1949 - William Faulkner 1950 - Bertrand Russell 1951 - Pär Lagerkvist 1952 - François Mauriac 1953 - Winston Churchill 1954 - Ernest Nobelova cena Hemingway 1955 - Halldór Laxness 1956 - Juan Ramón Jiménez 1957 - Albert Camus 1958 - Boris Pasternak 1959 - Salvatore Quasimodo 1960 - Saint-John Perse 1961 - Ivo Andrić 1962 - John Steinbeck 1963 - Giorgos Seferis 1964 - Jean-Paul Sartre 1965 - Michail Alexandrovič Šolochov 1966 - Šmuel Josef Agnon/Nelly Sachsová 1967 - Miguel Ángel Asturias 1968 - Jasunari Kawabata 1969 - Samuel Beckett 1970 - Alexandr Isajevič Solženicyn 1971 - Pablo Neruda 1972 - Heinrich Böll 1973 - Patrick White 1974 - Eyvind Johnson/Harry Martinson 1975 - Eugenio Montale 1976 - Saul Bellow 1977 - Vicente Aleixandre 1978 - Isaac Bashevis Singer 1979 - Odysseas Elytis 1980 - Czesław Miłosz 1981 - Elias Canetti 1982 - Gabriel García Márquez 1983 - William Golding 1984 - Jaroslav Seifert 1985 - Claude Simon 1986 - Wole Soyinka 1987 - Joseph Brodsky 1988 - Nadžíb Mahfúd 1989 - Camilo José Cela 1990 - Octavio Paz 1991 - Nadine Gordimerová 1992 - Derek Walcott 1993 - Toni Morrisonová 1994 - Kenzaburó Óe 1995 - Seamus Heaney 1996 - Wisława Szymborská 1997 - Dario Fo 1998 - José Saramago 1999 - Günter Grass 2000 - Gao Xingjian 2001 - V. S. Naipaul 2002 - Imre Kertész 2003 - J. M. Coetzee 2004 - Elfriede Jelineková 2005 - Harold Pinter 2006 - Orhan Pamuk 2007 - Doris Lessingová Rogier_Wassen_4f6e.html Rogier Wassen Rogier Wassen (* 9. august 1976, Roermond, Holandsko) je súčasný holandský profesionálny tenista. Počas svojej kariéry vyhral 3 turnaje ATP vo štvorhre. Finálové účasti na turnajoch ATP (5) Grand Slam Tennis Masters Cup ATP Masters Series ATP International Series Gold ATP International Series Štvorhra - výhry (3) Č. Dátum Turnaj Povrch Partner Súperi vo finále Skóre 15. Vlajka Vlajka Švédska 1. január Auckland, Nový tvrdý Rumunska Simon Aspelin 6-3 5-7 2006 Zéland Andrei Vlajka Austrálie 10-4 Pavel Todd Perry Vlajka Vlajka Švédska 14. Auckland, Nový Južnej Simon Aspelin 6-7^11 2. január Zéland tvrdý Afriky Jeff Vlajka Južnej 6-3 10-2 2007 Coetzee Afriky Chris Haggard Vlajka Vlajka Indie 3-6 3. 22. jún 's-Hertogenbosch, tráva Južnej Leander Paes 7-6^5 2007 Holandsko Afriky Jeff Vlajka Česka 12-10 Coetzee Martin Damm Štvorhra - prehry (2) Č. Dátum Turnaj Povrch Partner Súperi vo finále Skóre 30. Vlajka Južnej Vlajka Francúzska 1. október Lyon, koberec Afriky Jeff Michaël Llodra 3-6 2005 Francúzsko Coetzee Vlajka Francúzska 1-6 Fabrice Santoro Vlajka Vlajka Argentíny Juan 2. 22. júl Amersfoort, antuka Holandska Pablo Brzezicki 2-6 2007 Holandsko Robin Haase Vlajka Argentíny 0-6 Juan-Pablo Guzmán Externé odkazy * Rogier Wassen na stránkach ATP (po anglicky) Rogan.html Rogan Rogan Čierny je hrdina z trilógie Černokňažník. Životopis Začiatok Začínal ako žoldnier v armáde Karola Veľkého ktorá bojovala proti Avarom. Chcel sa tak pomstiť Avarom, ktorí mu vyvraždili rodinu a uniesli syna. Po zničení ich ríše sa vrátil do Nitrianskeho kniežactva, kde stretol čarodejnicu Mirenu. Tam sa dozvedel, že blízko sa pravdepodobne nachádza dlho hľadaná posledná pevnosť avarov, z ktorej avari podnikali nájazdy na okolité obce. Ale bola schovaná čarami a tak ju nevedeli nájsť. Spolu s Mirenou vyhľadali pomoc miestneho hradiska a po zmanipulovaní veštby získali vojenskú pomoc. Rogan ale ešte pred bitkou vnikol do pevnosti. Tam ho ale zajal Jugur, prevtelený do jeho malého syna. Rogan bol Avarmi ukrižovaný. Ale vyslobodil ho hmlovec, upír ktorý sa vedel meniť na hmlu. Jugur to ale vycítil, vrátil sa aj s bojovníkmi a bez problémov premohol hmlovca. Rogan ale spadol počas tohto boja do priepasti a zabil sa. V záhrobí sa od Moreny, bohyne smrti dozvedel, že jeho mŕtva žena sa ocitla v inom záhrobnom svete, a síce u avarského boha smrti Kelgara. Ale Černoboh ho vrátil na svet a dal mu za úlohu nájsť meč Krutomor a aktivovať ho. Za sprievodcu mu dal mocného vládcu vlkov Goryvlada. Znovu sa so svojimi priateľmi prebojoval do Jugurovej pevnosti. Strhla sa bitka v ktorej padli skoro všetci Avari. Mali ale veľké straty a Jugur bol okrem toho veľmi mocný a premohol aj ich čarodeja a pozabíjal skoro všetkých slovanských bojovníkov. Aj Goryvlad sa ukázal byť slabší ako Jugur. Nakoniec sa ale Roganovi podarilo v sebe aktivovať černokňažnícke sily, ktoré zdedil a Jugura poslal ku Kelgarovi. Tam ho prenasledoval a zabil ho aj tam a slobodil všetky duše ktoré Kelgar veznil. Jeho syn umieral lebo bol zranený počas boja, ale už v ňom nebola Jugurova duša. Rogan sa s ním rozlúčil. Radhostov meč Rogan s Mirenou a Goryvladom putuje ďalej na západ do zeme Přemyslovcov, aby našiel meč Krutomor a následne bojoval proti Belbohovi. Ale najprv sa zastaví zemi Lučanov kniežaťa Vlastislava, ktorý tiež slúži Černobohovi. Vlastislav ja ale krutý vládca čo utláča ľud a ešte robí vyvražďovacie nájazdy k susedom, hlavne k Čechom, ktorým vládne Neklan, pomerne šikovný vládca v mierových časoch, ale vo vojne zbabelý a nerozhodný, ktorý mlčky toleruje Vlastislavove výčiny vo vlastnej zemi. Aj keď stretnutie Rogana s Vlastislavom bolo spočiatku priateľské, začal Rogan Vlastislava neznášať, hlavne potom čo ho tento chcel prinútiť vstúpiť do jeho vojska. Proti tomu bol aj sám Černoboh, ale ani on nevedel presvedčiť tvrdohlavého Vlastislava a okrem toho sa Černoboh ani nechcel zrieknuť krvavých obetí ktoré mu Vlastislav každý večer obetoval. Pomohol ale Roganovi a Mirene utiecť z Vlastislavoveho hradu. Keď to Vlastislav zistil tak sa rozzúril a poslal za nimi elitnú jednotku ktorú viedol osobne premenený na vlkodlaka. Ignoroval aj to že Goryvlad bol jeho vládca a napadol ho. Bol ale Goryvladom porazený a jeho jednotka zdecimovaná. Ale neumrel, len spadol do ľadovej rieky, kde ho nasledujúceho rána našla hliadka jeho vojska. Roganovci zatiaľ doputovali do čarodejného lesa, kde im trpaslík prezradil, kde sa skrýva Krutomor. Na poslednú chvílu ich ale prepadlo Vlatislavove komando. Odrazili ho, ale trpaslíkovi zhorel dom. Potom sa vybrali s trpaslíkom ku Krutomoru. Najprv ale Rogan zviedol tuhý boj s démonom Krutanom, ktorého kedysi Radhost premohol zaklial do meča Krutomora. Potom sa Rogan vybral k Přemyslovcom ku kniežaťu Neklanovi. Cestou bola ale Mirena napadnutá a ťažko zranená belbohovým démonom. Perto ju Rogan zaniesol k Libušiným kňažkám. Nakoniec to dopadlo tak, že Mirena bola vyliečená a Vlastislav, ktorému pomáhal aj Belbohov démon a Frankovia bol porazený a keďže sa spojil s Belbohom, pociťoval Černoboh morálne právo odobrať jemu aj jeho čarodejovi všetko kúzelnú moc. Rogan tiež porazil v bitke v tuhom súboji belbohoveho démona a pobil značné množstvo Lučanov. Roger_Verity_1c60.html Roger Verity Roger (= Ruggero) Verity (* 20. máj 1883, Florencia, Taliansko – † 4. marec 1959, Fiesole, Florencia) – bol jeden z najvýznamnejších a najväčších entomológov – expertov na systematiku motýľov Európy a palearktickej zoogeografickej oblasti. Pôvodom bol Talian, ale jeho otec bol Angličan. Dr. Roger Verity sa narodil v Taliansku vo Florencii. Vyštudoval medicínu a pracoval ako lekár. Dlho sa nevenoval medicíne, veľmi skoro odišiel na penziu a potom sa venoval už iba štúdiu motýľov. Zaoberal sa prevažne dennými motýľmi palearktickej zoogeografickej oblasti a to hlavne čeľaďami Papilionidae a Pieridae. Dr. Roger Verity mal veľmi dobré kontakty s entomologickou firmou Staudinger & Bang – Haas v Drážďanoch, ako i s talianskou rodinnou entomologickou firmou Querci. Entomologickej verejnosti je známy hlavne ako autor gigantickej systematickej práce: Rhopalocera Palaearctica a Le farfalle diurne d´Italia. Počas svojho plodného entomologického života publikoval niečo vyše 140 entomologických prác (celkove 148), ktoré sa zaoberali hlavne dennými motýľmi a popísal niečo okolo 2000 nových taxónov, z čoho bolo asi 1500 z holarktickej zoogeografickej oblasti. Pre naše územie má význam hlavne jeho gigantická práca Rhopalocera palaearctica, kde publikuje opis nového poddruhu jasoňa červenookého z územia Belanských Tatier: Parnassius apollo ssp. candidus. Práca vyšla v roku 1911. Zdroje informácií o autorovi * Cesare Conci et Roberto Poggi (1996), Iconography of Italian Entomologists, with essential biographical data. Memorie della Società entomologica Italiana, 75: p. 159 – 382. Roger_Wolcott_Sperry_8af7.html Roger Wolcott Sperry Nositeľ Nobelovej ceny americký zoológ, neurobiológ, neurofyziológ Narodenie 20. august 1913 Hartford, USA Úmrtie 18. apríl 1994 Pasadena, USA Pozri aj Biografický portál Roger Wolcott Sperry (* 20. august 1913, Hartford, Connecticut, USA – † 18. apríl 1994, Pasadena, Kalifornia, USA) bol americký zoológ, neurobiológ, neurofyziológ. V roku 1981 mu bola udelená Nobelova cena za odhalenie špecifickej úlohy jednotlivých hemisfér u človeka. Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Roger_Meddows-Taylor_8d69.html Roger Meddows-Taylor Roger Taylor spevák a bubeník Narodenie 26. júl 1949 King’s Lynn, Norfolk, Spojené kráľovstvo Pozri aj Biografický portál Roger Meddows-Taylor, známy ako Roger Taylor (* 26. júl 1949 King’s Lynn, Norfolk, Spojené kráľovstvo) je britský hudobník, preslávený hrou na bicie v skupine Queen. Okrem hry na bicie hrá na mnoho ďalších nástrojov, spieva a skladá pesničky. Osobný život Narodil sa v Norfolku, na východe Anglicka, neskôr sa s rodinou presťahovali do Cornwallu. Roger bol inšpirovaný hrou na gitaru jeho bratranca, vo veku 8 rokov začal trénovať hru na hudobných nástrojoch. Ako školák na krátky čas založil skupinu "The Bubblingover Boys". Neskôr pôsobil v speváckom zbore, čo sa mu osobne moc nepáčilo. Okolo roku 1961 sa naučil hrať na gitare, ale svoj záujem upriamoval na bicie. V roku 1965 prišla veľká zmena, keď sa stal členom skupiny "Johnny Quale and the Reaction", skupina hrala známe cover verzie a Roger hral na bicie. O pár mesiacov došlo k zmene v skupine a Roger po odchode Johnyho Quala začal spievať v skupine. Okrem hudby Roger študoval na univerzite London Polytechnic. V roku 1968 stretol Briana Maya a Tima Staffela a založili skupinu Smile. Smile podpísali zmluvu s vydavateľstvom a vydali singel v USA. V roku 1970 sa skupina odchoda Staffela rozpadla a ich dobrý priateľ Farrokh 'Freddie' Bulsara (neskôr známy ako Freddie Mercury zaskočil na miesto speváka. Skupina hľadala bassgitaristu, stal sa ním John Deacon a to znamenalo začiatok skupiny Queen Vystupovanie s Queen Roger Taylor za bubnami Ako bubeník mal inpozantný štýl hrania, dokázal hrať rôznym spôsobom; speed (ako v pesničke Stone Cold Crazy), alebo rock-n-roll (v Crazy Little Thing Called Love). Je považovaný za jedného z najlepších "aréna" bubeníkov vôbec. Roger okrem bubnovania pomáhal v skupine s podprnými vokálmi ku Freddieho, jeho hlas mnohý prirovnávajú k hlasu Roda Stewarta. Dokáže dosiahnuť veľmi vysoké stupnice, napríklad v Bohemian Rhapsody. Je autorom úspešných titulov ako napríklad I'm In Love With My Car, Sheer Heart Attack, Radio Ga Ga, A Kind Of Magic a Heaven For Everyone. Sólo kariéra Už v roku 1977 sa snažil nahrávať svoje vlastné pesničky. Jeho prvý album vyšiel v roku 1981 a volá sa Fun In Space. Album obsahuje 10 pesničiek a Roger na ňom hral na všetky inštrumenty. V roku 1984 nahral album Strange Frontier (veľká časť pesničiek mala byť na albume Queen- The works). Po turné Queen v roku 1986 sa rozhodol založiť novú skupinu, aby s ňou mohol koncertovať. Nahrali tri albumy. V roku 1994 vydal album Happiness?, ktorého pesničky majú silný politický zmysel, Roger odkazuje na boj za slobodu a prvej pesničke spieva o zverstvách nacizmu. Posledný album Rogera vyšiel v roku 1998 a volá sa Electric Fire. V svojej sólo kariére nedosiahol výraznejšie úspechy v chartoch, nakoniec, nebolo to jeho úmyslom. Diskografia Albumy: * Fun in Space (1981) * Strange Frontier (1984) * Happiness? (1994) * Electric Fire (1998) Zaujímavosti Roger hral na mnoho rôznych hudobných akciách. Z najvýznamnejších: * The Freddie Mercury Tribute Concert vo Wembley v roku 1992 bol koncert pre zosnulého Freddieho Mercuryho a výťažok z neho šiel pre výskum AIDS. * Koncert 46664, charitatívny koncert pre Nelsona Mandelu. Vystupoval spolu so Zuccehom a The Corrs, predviedli pieseň Everybody's gotta learn sometimes * Vh1 Rock Honours, hral spolu s Brianom Mayom A Foo Fighters * Jubileum kráľovny Alžbetyv roku 2002, hral spolu s Philom Collinsom * V roku 1998 zaspieval svoju obľúbenú pesničku Rock n roll od Led Zeppelin * Spolu s Paulom Rodgersom a Brianom Mayom sa v 2005 vydali na európske turné ako skupina Queen + Paul Rodgers, následne vydali i CD a DVD sa názvom The Return Of The Champions Iné projekty * Commons * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Externé odkazy * Oficiálna stránka * Český web a fan club Queen Queen John Deacon • Brian May • Freddie Mercury • Roger Taylor Diskografia skupiny Queen Štúdiové albumy: Queen • Queen II • Sheer Heart Attack • A Night at the Opera • A Day at the Races • News of the World • Jazz • The Game | Flash Gordon • Hot Space • The Works • A Kind of Magic • The Miracle • Innuendo • Made In Heaven Koncertné albumy: Live Killers • Live Magic | Live at Wembley '86 • Queen On Fire - Live at the Bowl • Return of the Champions Kompilácie: Greatest Hits • At the Beeb • Greatest Hits II • Classic Queen • Queen Rocks | Greatest Hits III • Stone Cold Classics Single: „Bohemian Rhapsody“ • „We Are the Champions“ • „We Will Rock You“ • „Heaven for Everyone“ DVD: We Will Rock You • The Freddie Mercury Tribute Concert • Greatest Video Hits 1 • Live at Wembley Stadium • Greatest Video Hits 2 • Queen On Fire - Live at the Bowl • Return of the Champions • Super Live in Japan Roger_Glover_f105.html Roger Glover Základné informácie Popis umelca britský hudobný producent, skladateľ a hráč na basovú gitaru Rodné meno Roger David Glover Dátum narodenia 30. november 1945 Miesto narodenia Vlajka Spojeného kráľovstva Vlajka Walesu Brecon, Wales heavy metal Žáner(-re) hard rock psychedelický rock Hrá na nástroje basová gitara klávesové nástroje Webstránka www.rogerglover.com Roger David Glover (* 30. november 1945, Brecon, Wales) je waleský hudobník a hudobný producent, známy ako skladateľ a hráč na basovú gitaru v skupine Deep Purple. K Deep Purple sa pripojil roku 1969. Po štyroch rokoch, kedy skupina nahrala najznámejšie albumy ako napr. In Rock alebo Machine Head, opustil Deep Purple a stal sa hudobným producentom skupín ako Judas Priest, Nazareth a Elf. Vydal aj dva sólové albumy, Butterfly Ball v roku 1974 a Elements v roku 1978. Podieľal sa na piatich albumoch skupiny Rainbow. V roku 1984 nahral ďalší sólový album Mask a ešte toho roku sa pripojil k obnoveným Deep Purple, kde pôsobí dodnes. Diskografia Sólové projekty * Butterfly Ball (1974) * Elements (1978) * The Mask (1984) * Snapshot (2002) * Close-Up (2008) So skupinou Deep Purple * Concerto for Group and Orchestra (1969) * Deep Purple in Rock (1970) * Fireball (1971) * Machine Head (1972) * Made in Japan (1972) * Who Do We Think We Are (1973) * Perfect Strangers (1984) * The House of Blue Light (1987) * Slaves & Masters (1990) * The Battle Rages On (1993) * Purpendicular (1996) * Abandon (1998) * Bananas (2003) * Rapture of the Deep (2005) So skupinou Rainbow * Down To Earth (1979) * Difficult to Cure (1981) * Jealous Lover EP (1981) * Straight Between the Eyes (1982) * Bent Out of Shape (1983) * Finyl Vinyl (1986) Ako zoskupenie Gillan & Glover * Accidentally on Purpose (1988) S Episode Six * Episode Six – The Complete Episode Six (1994) * Episode Six – Cornflakes and Crazyfoam (2001) Ako hosťujúci hudobník * Dan McCafferty – Dan McCafferty (1975) * Jon Lord – Gemini Suite (1970) * Ian Gillan Band – Child In Time (1976) * Ian Gillan – Naked Thunder (1997) * Ian Gillan – Cherkazoo and Other Stories (1999) * Gov't Mule – The Deep End, Volume 1 (2001) * Gov't Mule – The Deepest End, Live In Concert (2003) Ako producent * Nazareth – Razamanaz (1973), Loud 'n' Proud (1974), Rampant (1974) * Strapps – Strapps (1976) * Rory Gallagher – Calling Card (1976) * Judas Priest – Sin After Sin (1977) * Michael Schenker Group – The Michael Schenker Group (1980) * Pretty Maids – Jump The Gun (1990) * Dream Theater - Made In Japan (live cover of the Deep Purple album)(2006) Iné projekty * Commons * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Deep Purple Ian Gillan | Steve Morse | Roger Glover | Don Airey | Ian Paice Ritchie Blackmore | Jon Lord | David Coverdale | Joe Lynn Turner | Tommy Bolin | Glenn Hughes | Rod Evans | Nick Simper | Joe Satriani Albumy: Shades of Deep Purple (1968) | The Book of Taliesyn (1968) | Deep Purple (1969) Deep Purple in Rock (1970) | Fireball (1971) | Machine Head (1972) | Who Do We Think We Are (1973) | Burn (1974) | Stormbringer (1974) Come Taste the Band (1975) | Perfect Strangers (1984) | The House of Blue Light (1987) | Slaves & Masters (1990) | The Battle Rages On (1993) Purpendicular (1996) | Abandon (1998) | Bananas (2003) | Rapture of the Deep (2005) Koncertné albumy: Concerto for Group and Orchestra | Made in Japan | Made in Europe | Last Concert in Japan | Deep Purple in Concert | Live in London | Scandinavian Nights | Nobody's Perfect | In the Absence of Pink: Knebworth '85 | Live in Japan | Come Hell or High Water | King Biscuit Flower Hour Presents: Deep Purple in Concert | California Jamming | Mk III: The Final Concerts | Live at the Olympia '96 | Gemini Suite Live | In Concert with the London Symphony Orchestra | Total Abandon: Live in Australia | Deep Purple: Extended Versions | Live at the Rotterdam Ahoy This Time Around: Live in Tokyo | The Soundboard Series | Live in Paris 1975 | Inglewood - Live in California | Space Vol 1 & 2 | Perks and Tit / Live in San Diego 1974 | Just Might Take Your Life | Live in Stockholm Live in Europe 1993 | Live at Montreux 1996 | Live in Montreux 69 | Live in Denmark 1972 | They All Came Down to Montreux Video a DVD: Concerto for Group and Orchestra | Live in Concert 72/73 California Jam / Live in California 74 | Rises Over Japan | Special Edition EP | Come Hell or High Water | Bombay Calling | Live at Montreux 1996 | In Concert with the London Symphony Orchestra | Total Abandon Australia '99 | New, Live & Rare | Perihelion | Live EncountersŠablóna:·wrapClassic Albums: Deep Purple - Machine Head | They All Came Down to Montreux Kompilácie: Purple Passages | 24 Carat Purple | Powerhouse | When We Rock, We Rock, and When We Roll, We Roll | The Mark II Purple Singles | Deepest Purple: The Very Best of Deep Purple | The Anthology | The Deep Purple Singles A's and B's | 30: Very Best of Deep Purple | Shades 1968-1998 Days May Come and Days May Go | Listen, Learn, Read On | Winning Combinations: Deep Purple and Rainbow | The Early Years | The Platinum Collection Súvisiace články Rainbow | Blackmore's Night | Ian Gillan Band | Gillan | Trapeze | Black Sabbath | Garth Rockett & the Moonshiners | The Javelins | Edel Records Roger_Bruce_Chaffee_1ad0.html Roger Bruce Chaffee Roger Bruce Chaffee (* 15. február 1935 Grand Rapids, Michigan – 27. január 1967 Mys Canaveral, Florida) bol americký astronaut. Jeho prvým letom do vesmíru mal byť let AS 204, dnes známy pod označením Apollo 1. Mal v ňom zastávať funkciu pilota lunárneho modulu. Posádku okrem neho tvorili Virgil Grissom a Edward Higgins White. Počas simulovaného odpočítavania vypukol 27. januára 1967 v Apolla 1 požiar, pri ktorom všetci traja zahynuli. Iné projekty * Commons * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ropucha_bradavičnatá.html Ropucha bradavičnatá Ropucha bradavičnatá (Bufo bufo) Ropucha bradavičnatá alebo staršie ropucha obyčajná (lat. Bufo bufo) je druh z čeľade ropuchovité. Poznávacie znaky Zo všetkých našich obojživelníkov má najnemotornejší vzhľad. Telo je zavalité, hlava a pysk široko zaokrúhlené. Dĺžka tela samičiek v ojedinelých prípadoch dosahuje 120 mm, samcov maximálne 90 mm. Koža je hrubá, bradavičnatá, bubienok zväčša nezreteľný. Subartikulárne hrbolčeky na spodnej strane prstov sú párové. Na vonkajšej strane chodidla nie je pozdĺžny záhyb. Samce sú bez zvukových rezonátorov. Zafarbenie je prevažne tmavohnedé alebo sivohnedé. Ekológia a biotop Obýva lesy, záhrady, polia, lúky a rada sa zdržuje aj v osadách. Je nočným živočíchom, iba v čase párenia, ktoré prebieha od marca do mája, je aktívna cez deň. Samce v čase párenia vydávajú kvíkavý zvuk. Vajíčka (do 7 000 kusov) znáša samica v šnúrach dlhých 5-10 metrov. Žubrienky metamorfujú po 2-3 mesiacoch. Tie sú spomedzi ostatných žubrienok najmenšie a výrazne sa odlišujú sfarbením. Sú nápadné tmavočierne. Výskyt a stav na Slovensku Hojná po celom území. Miestami vystupuje do nadmorskej výšky 2 000 m. Ochrana Pretože sa živí rozličným hmyzom a larvami, ktoré loví v noci, v poľnohospodárstve a v sadovníctve je veľmi užitočná a zasluhuje si ochranu. Iné projekty * Commons * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ropušník_tŕnistohlavý.html Ropušník tŕnistohlavý Ropušník tŕnistohlavý (Phrynosoma coronatum) je jašter žijúci v Kalifornii. Latinský názov Phrynosoma je odvodený z gr. phrynos (ropucha) a soma (telo), coronatus je latinský názov pre "korunovaný". Anatómia Výrazný druh s oválnym a plochým telom. Na hlave jaštera sa nachádzajú výrazné rohy. Charakteristické sú dva rady šupín na spodnej strane tela, dva až tri rady zväčšených zahrotených šupín na okraji spodnej čeľuste, hnedá alebo šedá chrbtová časť tela s kontrastnými vlnitými škvrnami tmavšej farby, zahrotené šupiny na chrbtovej časti tela. Mláďatá sú veľmi podobné dospelým jedincom, lebečné rohy sú kratšie a menej zreteľné. Dospelé jaštery dorastajú do veľkosti 10-16 cm. Rozšírenie Tento jašter žije v oblasti stredozápadnej a juhozápadnej Kalifornie. Vyskytuje sa v rozličných prostrediach, žije napr. na trávnatých územiach, v savanách, v ihličnatých i zmiešaných lesoch. Zvyčajne sa vyskytuje v oblastiach s pieskovou zeminou a v krovinatých oblastiach. V južnej Kalifornii žije ropušník v oblastiach s výskytom mravcov, v oblastiach s prirodzenou s hustým krovinatým porastom a na miestach s pórovitou pôdou, pretože pre týchto jašterov je typické zahrabávanie sa do zeminy, prípadne do dier v zemi. V období extrémneho tepla alebo zimy sa ukrýva v podzemí a je nečinný. Rozmnožovanie Samičky ropušníka kladú vajcia ku koncu apríla až v júni. Hniezdo môže byť od 6-21 cm veľké, ako priemer sa uvádza približne 11-13 cm. Niektoré samice môžu naklásť vajíčka až dva krát za rok. Potrava Mravce tvoria veľkú časť z potravy ropušníka, no takisto loví i ďalšie druhy hmyzu, ako napr. osy, chrobáky, lúčne koníky, muchy a húsenice. Správanie Keď je ropušník vystrašený, jeho telo sa nafúkne vzduchom, čo z neho robí neľahkú korisť (na prehltnutie). V prípade ohrozenia otvára ústa a vydáva syčivé zvuky. V sebaobrane hryzie a ak to nestačí, dokáže s kútikov očí na nepriateľa vystreknúť krv. Externé odkazy * WERC San Diego Field Station - Phrynosoma coronatum - (po anglicky) * NatureServe Explorer - Phrynosoma coronatum - (po anglicky) Ropný_vrchol.html Ropný vrchol Hubbertova krivka Ropný vrchol tiež zlom (po anglicky peak oil) alebo Hubbertova teória ropného vrcholu je kontroverzná teória, zaoberajúca sa dlhodobými predpoveďami spotreby a vyčerpania ropy a ďalších fosílnych palív. Predpokladá, že zdroje ropy nie sú obnoviteľné a hovorí, že jej ťažba v momente, keď bude vyťažená približne polovica svetových zásob, musí z geologických dôvodov nevyhnutne dosiahnuť svoj vrchol a potom začne klesať. Ťažba ropy podľa nej v podstate sleduje zvonovitú tzv. Hubbertovu krivku, ktorá je deriváciou logistickej krivky, podľa ktorej ubúda svetových zásob. Táto teória neznamená, že po ropnom vrchole ropa náhle dôjde, ale že sa jej ťažba bude postupne znižovať a následne bude razantne stúpať jej cena. Ropnému vrcholu sa preto tiež niekedy hovorí Koniec lacnej ropy. Pozadie Táto teória je pomenovaná po americkom geológovi M. Kingovi Hubbertovi. Spozoroval, že najviac amerických ropných nálezísk bolo objavených začiatkom 30. rokov 20. storočia a v roku 1956 predpovedal, že ťažba ropy v USA dosiahne vrchol okolo roku 1970. V roku 1971 dosiahla skutočne ťažba ropy v USA svoj vrchol a od tej doby neustále klesá. Do dnešnej doby dosiahlo vrchol ťažby mnoho ďalších oblastí, napr. Severné more v roku 1999 (teraz v ňom klesá produkcia tempom 10-12 % ročne). Ťažba ropy klesá v 33 zo 48 krajín, ktoré sú najväčšími producentmi ropy. Vzhľadom k tomu, že ropa je neobnoviteľný zdroj energie, je pravdepodobné, že podobný vrchol ťažby sa odohrá aj v celosvetovom meradle. Najviac kontroverzný na tejto teórii je dátum, kedy má tento vrchol nastať. Sám Hubbert predpovedal moment svetového vrcholu ťažby na rok 2000. Tento odhad však pochádza z doby pred ropnými šokmi zo 70. a začiatku 80. rokov, v ktorých dôsledku sa dopyt po rope znížil a tým oddialil vrchol jej ťažby. Ak Hubbertova teória naozaj platí, bude to mať pre ľudstvo závažné dôsledky vzhľadom k dôležitosti ropy pre svetovou ekonomiku. Názory na možný nasledujúci vývoj sú rôzne, od optimistickej viery, že trh vždy na všetko nájde riešenie, až po katastrofické scenáre kolapsu civilizácie. Vzhľadom k obrovskému počtu neznámych a veľkému množstvu nejasností, ktoré zahaľujú prakticky celú ropnú problematiku, sú názory dané často skôr politickou a ideovou orientáciou autorov ako skutočnou analýzou problému. Koľko ropy zostáva? Za predpokladu súčasného objemu ťažby vystačia známe zásoby ropy na ďalších 43 rokov. Prvý problém je práve v predpoklade stálej úrovne ťažby. Ďalší problém je v nie celkom vierohodnej povahe oficiálnych údajov o ropných rezervách. Medzi rokmi 1980 a 2004 sa oficiálne udávané rezervy zvýšili z 667 na 1 189 gigabarelov, bez toho, aby to sprevádzal zodpovedajúci trend v objavoch nových ropných nálezísk. Krivka nových objavov dosiahla vrchol v šesťdesiatych rokoch a od tej doby neustále klesá a od roku 1980 spotrebováva ľudstvo každý rok viac ropy, ako predstavujú nové objavy. Ropné rezervy sú všeobecne iba odhady. Najčastejšie sa pre jednotlivé ropná polia udávajú hodnoty P90, P50 a P10 (množstvo ropy, ktoré nálezisko obsahuje s 90%, 50% a 10% pravdepodobnosťou. Napr. určité pole obsahuje s 90% pravdepodobnosťou 500 mil. barelov, ale je tu 10 % možnosť, že obsahuje o 1500 mil. barelov viac). Veľké rozpätie hodnôt a zložitosť problematiky poskytujú veľký priestor pre manipulácie. Jednotlivé krajiny majú celý rad pohnútok pre nadsadzovanie svojich údajov, napr. kvôli výhodnejším podmienkam pri čerpaní úverov od Svetovej banky. Produkčné kvóty členských krajín združenia OPEC sú navyše vypočítavané podľa nimi udávaných rezerv. Vzhľadom k symetrii Hubbertovej krivky a skutočnosti, že sa ropa vo väčšom meradle začala ťažiť asi pred 150 rokmi, sa podľa Hubbertovej teórie dá očakávať, že ťažba ropy bude po svojom vrchole pokračovať ešte ďalších 150 rokov, ale na stále klesajúcej úrovni produkcie. Prečo má Hubbertova krivka práve tento tvar? Podľa Hubbertovho modelu je na začiatku produkcie na novom ropnom poli malá, pretože ešte nie je vybudovaná potrebná infraštruktúra. Ako sú dané do prevádzky stále účinnejšie ťažobné zariadenia, produkcia stúpa. V určitom bode je dosiahnuté maximum, ktoré nie je možné prekonať ani lepšou technológiou ani ďalšími vrtmi. Po tomto vrchole ťažba najskôr pomaly, potom stále viac klesá. Ešte predtým ako je nálezisko celkom vyčerpané, sa dosiahne bod, kedy je ďalšia ťažba neekonomická a pole je opustené. Užitočné pre pochopenie môže byť prirovnanie k tesárovi, ktorý má za domom les, a vždy, keď potrebuje drevo pre svoju prácu, musí ísť a zoťať nejaký strom. Na začiatku si bude vyberať veľké stromy s kvalitným drevom blízko k domovu, čo je relatívne ľahké. Postupne bude musieť vytínať stále viac menších stromov, bude musieť cestovať ďalej od svojho domu a používať drevo horšej kvality. Táto práca navyše bude trvať dlhšie a tesár bude musieť zvýšiť svoje predajné ceny, aby zostal nad vodou. Keď sa uprostred 19. storočia začalo s produkciou ropy, na najväčších náleziskách sa darilo vyťažiť 100 barelov na každý jednotlivý barel ropy využitej pri ťažbe, doprave a spracovaní. Tento pomer je často označovaný ako EROEI (podiel energie získanej k energii vloženej). Tento pomer sa s postupom času stále znižuje. Teraz sa pohybuje medzi 3:1 (USA) až 10:1 (Saudská Arábia). Dôvodom je zvyšujúca sa obtiažnosť ťažby, ako sa ložisko postupne vyčerpáva. Hneď ako tento pomer klesne na 1:1, nemá ďalej zmysel ťažiť ropu ako energetický zdroj a energia sa musí získavať z alternatívnych zdrojov. Rôzne zdroje energie nie sú celkom zameniteľné, niektoré môžu byť hodnotnejšie ako iné. Kvôli svojej vysokej koncentrácii energie a relatívnej bezpečnosti za izbovej teploty sú benzín a nafta unikátne vhodné pre použitie v doprave. Ropa je navyše surovinou pre chemický priemysel. Preto je možné, že ťažba ropy bude pokračovať aj potom, keď už bude čisto z energetického hľadiska nevýhodná. Kedy má tento vrchol nastať? ASPO (Asociácia pre štúdium ropného vrcholu), ktorú založil geológ Collin Campbell, predpovedá globálny vrchol pre ropu v roku 2007, pre zemný plyn potom niekedy medzi rokmi 2010 a 2020. IEA (Medzinárodná agentúra pre energiu) očakáva vrchol ťažby konvenčnej ropy v krajinách mimo združenie OPEC krátko po roku 2010, čo bude mať za následok zvýšenú závislosť na krajinách Blízkeho východu. Súčasná ropná kríza je zrejme spôsobená na jednej strane stále rastúcim dopytom, najviac v juhovýchodnej Ázii (najmä v Číne), a na druhej strane nedostatočnou kapacitou rafinérií hlavne v USA. Zástancovia Hubbertovej teórie v tejto súvislosti tvrdia, že ako sa približujeme k dátumu konečného vrcholu ťažby, neustále sa zmenšuje tzv. rezervná ťažobná kapacita, t.j. množstvo ropy, o ktoré môžu ťažobné firmy krátkodobo zvýšiť svoju produkciu v prípade previsu dopytu. Táto rezervná ťažobná kapacita je dnes skutočne na historickom minime a tvorí iba 2 percentá celosvetovej produkcie (ešte pred niekoľkými rokmi sa pohybovala v rozmedzí 8-10 percent). Relatívne lokálne výpadky ťažby, ako bol hurikán Katrina, potom vyvolávajú veľké výkyvy v cene ropy a trh je tiež výrazne citlivejší na manipulácie špekulantov. Podľa niektorých zdrojov vyplýva z oficiálnych štatistík kartelu OPEC, že tzv. ľahká sladká ropa (light sweet) sa v súčasnosti nachádza za vrcholom ťažby a jej produkcia klesá. Tento typ ropy je najžiadanejší, pretože sa najľahšie spracováva, a zrejme bude tiež najskôr vyčerpaný. Súčasný nedostatok rafinérskych kapacít je podľa týchto zdrojov daný práve tým, že rafinérie nie sú pripravené na spracovávanie väčšieho množstva ťažšej ropy s väčším obsahom síry, napr. z Blízkeho východu. Odporcovia Hubbertovej teórie pokles rezervnej ťažobnej a rafinérskej kapacity pripisujú chronicky nedostatočným investíciam vinou dlhodobo nízkej ceny ropy. Dá sa ropný vrchol odvrátiť? Vzhľadom k tomu, že príčinou ropného vrcholu sú podľa zástancov tejto teórie geologické fakty, možno jeho príchod iba posunúť. Nové ropné ložiská Či sa podarí nájsť nové veľká ropné ložiská, je sporné. Podľa niektorých odborníkov by dlhodobo zvýšená cena ropy mohla podporiť prieskumy zatiaľ nedostatočne zmapovaných oblastí, ako je Sibír. Rozbeh ťažby nekonvenčnej ropy si v každom prípade vyžiada mnoho rokov a masívne investície. Lepšie využitie súčasných ložísk Súčasnými technikami nie je možné ropné nálezisko celkom vyčerpať, väčšina ropy (asi 65 %) zostane v zemi. Pri stúpajúcej cene ropy by sa mohlo vyplatiť používať nákladnejšie spôsoby ťažby a dosiahnuť tak dokonalejšie využitie nálezísk. Podľa niektorých expertov je nadmerné, zo strany vyspelých krajín často požadované, zvyšovanie ťažby (napr. pomocou vodnej injektáže) škodlivé, lebo môže výrazne skrátiť životnosť ropných polí. Možné dôsledky ropného vrcholu Vrchol ropnej ťažby by zrejme spôsobil globálny nedostatok ropy a razantný nárast jej ceny. Tento ropný šok by sa zásadne líšil od minulých, pretože by bol trvalý. Dôsledky tohto nedostatku by záviseli na tempe poklesu ťažby a na dostupnosti alternatívnych zdrojov. Ak by lacné alternatívy neboli k dispozícii, vyústila by situácia do nedostatku mnohých tovarov a služieb, závislých na rope, čo by viedlo k zníženiu životnej úrovne najskôr v chudobnejších krajinách a nakoniec na celom svete. Nasledujú rôzne scenáre ďalšieho vývoja. Katastrofa Hospodársky rast a prosperita od priemyselnej revolúcie záviseli veľkou mierou na používaní ropy a ďalších fosílnych palív. Niektorí si preto myslia, že eventuálny pokles ťažby ropy by mal drastický dopad na ľudskú kultúru a modernú technologickú civilizáciu, ktorá je teraz značne závislá na rope ako zdroji paliva a suroviny pre chemický priemysel. Na rope je vysoko závislé aj moderné poľnohospodárstvo, ktoré od 40. rokov 20. storočia dramaticky zvýšilo svoju produktivitu, hlavne vďaka používaniu mechanizácie, priemyselných hnojív a pesticídov. Táto „Zelená revolúcia“ umožnila výrazný nárast svetovej populácie. Pesticídy sa vyrábajú z ropy, hnojivá z ropy a zemného plynu a poľnohospodárske stroje vyžadujú na svoj pohon palivo, zatiaľ tiež väčšinou ropného pôvodu. Na každú kalóriu, ktorú človek zje, pripadá 5-15 kalórii, nutných na produkciu a dopravu potravín. Preto niektorí predpovedajú, že nedostatok ropy povedie ku kolapsu moderného priemyselného poľnohospodárstva a k nedostatku potravín. Podľa niektorých názorov bol nedostatok ropy v Kórejskej ľudovodemokratickej republike, daný rozpadom sovietskeho bloku, popri ekonomickej neschopnosti komunistickej vlády a opakovanom suchu, hlavnou príčinou miestnych hladomorov v deväťdesiatych rokoch. Zásadne, aj keď s nie tak katastrofálnymi následkami postihol nedostatok ropy aj kubánske hospodárstvo. Nedostatok ropy by mohol spôsobiť návrat k ekologickému poľnohospodárstvu, ktoré by zrejme vyžadovalo viac pracovných síl a ktoré by si vynútilo presuny obyvateľstva z miest na vidiek. Tento vývoj môže mať negatívny dopad aj na životné prostredie, ako bude ľudstvo nútené stále viac využívať menej ekologické zdroje energie ako napríklad uhlie. Ekonomická recesia Miernejší scenár, predpokladajúci miernejší pokles ťažby ropy a hladký presun k alternatívnym zdrojom energie, zahŕňa ekonomickú recesiu, vyvolanú vysokými cenami energií. V minulosti zdraženie ropy úzko súviselo s obdobím inflácie a hospodárskej stagnácie. S týmto nesúhlasia mnohí ekonómovia, podľa ktorých je teraz svetové hospodárstvo menej závislé na rope, ako bolo počas predchádzajúcich ropných kríz. Na druhú stranu, ropné šoky v minulosti boli vždy relatívne krátkodobé záležitosti. Možný budúci nedostatok ropy by bol trvalý. Trhové riešenie Podľa mnohých ekonómov nárast ceny ropy bude stimulovať investície do alternatívnych zdrojov energie a/alebo rast efektivity súčasných technológií ťažby a spotreby ropy a/alebo pokles dopytu po rope, a tým plynule sám odstráni všetky vzniknuté problémy. Kritici tohto scenára poukazujú na nedostatok času, ktorý nám asi zostáva a považujú za lepšie začať predbežné opatrenia hneď, dokiaľ je ešte priestor pre manévrovanie, ako čakať na pôsobenie trhu. Alternatívy ropy Hubbertova teória je znepokojivá hlavne preto, že v súčasnosti neexistuje dostatok iných lacných zdrojov energie, ktoré by mohli ropu plne nahradiť. Vývoj alternatív a vybudovanie potrebnej infraštruktúry si pravdepodobne vyžiada veľké investície a minimálne 10 rokov. Počas tohto prechodného obdobia bude nutné znížiť spotrebu ropy pomocou úspor, napr. presmerovaním diaľkovej nákladnej dopravy na železnicu a decentralizáciou výroby potravín, tj. väčším využívaním miestnej poľnohospodárskej produkcie. Kvapalné uhľovodíky môžu byť vyrobené z oxidu uhličitého, oxidu uhoľnatého a metánu pomocou Fischer-Tropschovho procesu. Zdrojom metánu môže byť zemný plyn, zdrojom CO a CO je uhlie alebo biomasa. Termálnou depolymerizáciou je možné naopak na uhľovodíky s kratším reťazcom štepiť komplexné organické materiály, najčastejšie biomasu, ale aj plastový odpad alebo čistiarenské odpadné kaly. Suroviny pre výrobu plastov je možné získať z rastlinných olejov alebo (cez etylén) z bioetanolu. Ako náhradné riešenie pre pohon automobilov môžu byť použité zemný plyn, bionafta, bioetanol, drevoplyn, vodík, hybridný pohon, elektromobily. Hromadné využívanie vodíkového a elektrického pohonu by si vyžiadalo výrazný nárast výroby elektriny. Rast ceny ropy by samozrejme zvýšil aj ceny iných palív. Ceny zemného plynu sú do veľkej miery závislé na cenách ropy, ropné produkty sa používajú na pohon ťažobných zariadení pri ťažbe uhlia a tiež v poľnohospodárstve. To všetko sťaží prechod na alternatívne palivá a zvýrazňuje to úlohu, ktorú bude hrať úspora energií. Kritika Hubbertovej teórie Kritici ako napr. Leonardo Maugeri poukazujú na fakt, že táto teória prakticky neberie do úvahy nekonvenčnú ropu, aj keď jej zdroje sú veľké a náklady na jej ťažbu, aj keď stále vysoké, sa znižujú vďaka novým technológiám (jej ťažba aj tak pravdepodobne nikdy nebude tak výnosná ako ťažba súčasnej „ľahkej“ ropy). Ďalej uvádzajú, že od roku 1980 sa vyťažiteľnosť ropných ložísk opäť vďaka novým technológiám zvýšila z 22 % na dnešných 35 %, a predpokladá sa, že tento trend bude ďalej pokračovať. Ďalší kritici, ako je ekonóm Michael Lynch, spochybňujú ohlasované dátumy ropného vrcholu. Stúpenci Hubbertovej teórie na to odpovedajú, že konkrétny dátum nie je zásadne dôležitý a je omnoho lepšie začať investovať do alternatívnych zdrojov skôr ako neskôr, vzhľadom k tomu, že ich vývoj zaberie 10 až 20 rokov. Externé odkazy * Články o raste cien ropy a ropnom vrchole na Britských listoch, najmä Jindřich Kalous (po česky) * Ropa za 70 dolarů - kam až podraží benzín? - Hospodářské noviny 30. augusta 2005 (po česky) * Študentský referát na tému ropa (po česky) * Úvaha o vyčerpaní zásob ropy (po česky) * Alternatívne motorové palivá (po česky) * http://hubbertpeak.com – Hubbert Peak of Oil Production (po anglicky) * http://www.lifeaftertheoilcrash.net - Život po ropnom krachu (po anglicky) * Život po ropnom krachu (preklad po cesko-slovensky) * Wolf at the Door (po anglicky) * Štatistiky združenia OPEC, august 2005(po anglicky) Ropný_šok.html Ropný šok Ropný šok je prudké zvýšenie cien ropy. Ropa.html Ropa Portugalský ropovod Ropa (zastarane aj (surová) nafta či zemný olej, pričom ale oba pojmy majú dnes aj iný význam a „ropa“ je jediný názov podľa STN) je hnedá až nazelenalá horľavá kvapalina tvorená zmesou uhľovodíkov, najmä alkánov. Pravdepodobne vznikla rozkladom zvyškov pravekých rastlín a živočíchov. Nachádza sa vo vrchných vrstvách zemskej kôry – najčastejšie v oblasti kontinentálnych šelfov. Je základnou surovinou petrochemického priemyslu. Náleziská ropy sú pod nepriepustnými vrstvami, v hĺbkach až 8 km pod zemským povrchom. Ropa pri ťažbe alebo vyviera pod tlakom - ťažba samotokom, alebo sa čerpá - mechanizovaná ťažba. Vyskytuje sa spoločne so zemným plynom a vodou. Názov ropa pochádza z poľštiny, v preklade znamená „hnis“, ide o pôvodné staré označenie miestnych soľných prameňov. Základné fyzikálno-chemické vlastnosti Hustota ropy sa podľa druhu pohybuje v rozmedzí 0,730 až 1 g/cm³. Pre meranie objemu ropy sa používa miera 1 barel = 42 amerických galónov = 35 britských galónov = 158,97 litrov. Množstvo ropy sa tiež niekedy udáva v tonách, jednej tone zodpovedá približne 7,33 barelov. Približnú predstavu o zložení ropy dávajú nasledujúce hmotnostné podiely: * uhlík 84–87 % * vodík 11–14 % * kyslík 1 % * síra 4 % * dusík 1 % Vznik ropy Vznik ropy vysvetľujú dve navzájom si odporujúce teórie – anorganická a organická. Anorganický pôvod ropy Anorganický pôvod ropy predpokladal Mendelejev. Podľa tejto teórie ropa vznikla pôsobením prehriatej pary na karbidy ťažkých kovov v časoch, keď sa vyskytovali blízko zemského povrchu. V prospech tejto teórie svedčí jednak laboratórna príprava pevných, kvapalných a plynných uhľovodíkov z karbidov uránu, lantánu aj céru, a jednak neustály únik metánu z vnútra Zeme v niektorých oblastiach. Organický pôvod ropy Organická teória je uznávaná väčšinou vedcov, predpokladá, že ropa vznikla z prehistorických živočíšnych a rastlinných zvyškov, ktoré podľahli rozkladu. Tie sa vplyvom tepla a tlaku premenili najskôr na kerogén, potom na živicu a nakoniec na ropu a zemný plyn. Tie potom migrovali pozdĺž nerastných vrstiev, až boli zachytené v poréznych horninách, čím vznikli ich súčasné náleziská. V prospech tejto teórie svedčia zistenia, že mladšia ropa sa veľkou relatívnou molárnou hmotnosťou, zvýšeným obsahom kyslíka, síry a dusíka a veľkým obsahom asfaltu približuje pôvodnému organickému materiálu. Čím je ropa staršia, tým je ľahšia, obsahuje menej asfaltu a viac uhľovodíkov. Ťažba ropy Ťažobná veža Kedysi existovali lokality, kde ropa prirodzene vyvierala na zemský povrch. Teraz sa ropa získava pomocou vrtov. Väčšinou sa v nálezisku spoločne s ropou nachádza zemný plyn, ktorý zabezpečuje potrebný tlak, a tak môže ropa samovoľne vytekať. To sa nazýva primárny spôsob ťažby. Zvyčajne je možné takto získať okolo 20 % ropy obsiahnutej v nálezisku. S postupom času tlak klesá až k bodu, keď musia nastúpiť sekundárne metódy, ako je čerpanie ropy pomocou čerpadiel alebo udržiavanie ložiskového tlaku vhodnou injektážou, a to buď spätným pumpovaním zemného plynu, vzduchu, príp. CO. Primárnymi a sekundárnymi metódami sa celkovo darí vyťažiť 25–35 % celkového množstva ropy. Čerpanie ropy pomocou pumpy Terciárne metódy nastupujú v okamžiku, keď už ani sekundárne metódy nestačia na udržanie produkcie a ťažba je ešte stále ekonomická, čo závisí od aktuálnej ceny ropy, kvality ropy a výšky ťažobných nákladov. Ich princípom je zníženie viskozity zostávajúcej ropy, väčšinou injektážou horúcej vodnej pary získavanej často kogeneráciou, pričom sa spaľovaním zemného plynu vyrába elektrina a odpadové teplo sa využije na tvorbu vodnej pary. Niekedy sa tiež ropa zohrieva zapálením časti ropného ložiska. Príležitostne sa tiež používa injektáž detergentov. Terciárne metódy dovoľujú vyťažiť ďalších 5–15 % ropy v nálezisku. Využitie a spracovanie ropy Ropná elektráreň v Iraku Ropa a výrobky z nej sú základným palivom pre dopravu a surovinou pre výrobu plastov. Vyrábajú sa z nej aj niektoré lieky, hnojivá a pesticídy. Predovšetkým chudobnejšie krajiny používajú ropné produkty aj na výrobu elektriny (asi 7 % celkovej svetovej produkcie). Základom spracovania ropy je jej frakčná destilácia, pri ktorej sa oddeľujú pri atmosférickom tlaku jednotlivé skupiny uhľovodíkov podľa ich bodu varu. Najľahšie plynné uhľovodíky sú metán, etán, propán, bután. Posledné dva sú hlavnou súčasťou automobilového paliva LPG. Petroléter tvoria uhľovodíky s dĺžkou reťazca C[5–7] (t[v] asi 30–70 °C). Používajú sa ako rozpúšťadlá, napr. pri chemickom čistení odevov. Ďalšie frakcie sú benzín (C[6–12], 40–200 °C), petrolej (C[10–15], 150–300 °C), z ktorého sa vyrába letecký benzín, plynový olej (C[10–20], 200–300 °C), z ktorého sa získava motorová nafta a ľahký vykurovací olej. Zvyšok (tzv. mazut) sa podrobuje vákuovej destilácii za zníženého tlaku, čím sa oddeľujú ťažké vykurovacie oleje od asfaltu. Uhľovodíky s dlhými reťazcami (C a viac) môžu byť hydrokrakovaním rozštiepené, čím vzniknú mazacie oleje. Získané produkty sú ďalej rafinované, aby sa z nich odstránili nežiaduce prímesi, ako napr. parafíny. Druhy ropy Ropný priemysel rozdeľuje ropu podľa jej pôvodu (napr. West Texas Intermediate, WTI alebo Brent) a často aj podľa jej hustoty (ľahká, light, stredne ťažká, intermediate a ťažká, heavy); rafinérie ju tiež môžu označovať ako „sladkú“ (sweet), čo znamená, že obsahuje relatívne málo síry, alebo ako „kyslú“ (sour), čo znamená, že táto ropa obsahuje viac ako 0,5 % síry a vyžaduje náročnejšie spracovanie, aby vyhovovala súčasným normám. Hlavné svetové typy ropy sú: * zmiešaná ropa Brent, zahrňujúca 15 druhov ropy z nálezísk v Severnom mori. Za cenu tohto typu ropy sa väčšinou predáva ropa z Európy, Afriky a Blízkeho východu určená pre spotrebu na Západe. * West Texas Intermediate (WTI), za ktorej cenu sa predáva severoamerická ropa. * Dubai, za ktorej cenu sa predáva blízkovýchodná ropa určená pre ázijsko-pacifickú oblasť. * Tapis (z Malajzie), za ktorej cenu sa predáva ľahká ropa z Ďalekého východu. * Minas (z Indonézie), za ktorej cenu sa predáva ťažká ropa z Ďalekého * Kôš OPECu zahŕňajúci druhy: * Arab Light (Saudská Arábia), * Bonny Light (Nigéria), * Fateh (Spojené arabské emiráty), * Isthmus (Mexiko, nepatrí do OPECu), * Minas (Indonézia), * Saharan Blend (Alžírsko), * Tia Juana Light (Venezuela). OPEC sa snaží udržať cenu koša OPEC vo vopred danom rozmedzí pomocou zvyšovania a znižovania produkcie. Ropa typu kôš OPECu, pozostávajúca tak z ľahkých, ako aj z ťažkých druhov ropy, je v priemere ťažšia ako Brent aj WTI a má väčší obsah síry. Všetky vyššie uvedené druhy sa zaraďujú medzi klasickú, „konvenčnú“ ropu. Okrem nej existujú aj veľké ložiská nekonvenčnej ropy, ktorú tvorí živica v asfaltových pieskoch a kerogén v asfaltových bridliciach. Nachádzajú sa hlavne v Kanade a Venezuele. Jej podiel zatiaľ tvorí len 5 % celkovej svetovej produkcie, z dôvodu vysokej energetickej náročnosti ťažby. Budúcnosť ropy Hlavný článok: Ropný vrchol Hubbertova teória ropného vrcholu, tzv. peak oil, je kontroverzná teória zaoberajúca sa dlhodobými predpoveďami spotreby a vyčerpania ropy. Tvrdí: keďže zdroje ropy nie sú obnoviteľné, úroveň ťažby ropy musí nevyhnutne dosiahnuť svoj vrchol a potom začne klesať. Ťažba ropy podľa tejto teórie sleduje tzv. Hubbertovu krivku (podobnú Gaussovej krivke). Najviac kontroverzný na tejto teórii je dátum, kedy má tento vrchol nastať. Hubbertova krivka Geológ M. King Hubbert, otec tejto teórie, sledoval ťažbu ropy v Spojených štátoch. Spozoroval, že najviac amerických ropných nálezísk bolo nájdených začiatkom 30. rokov 20. storočia a predpovedal, že ťažba ropy v USA dosiahne vrchol okolo roku 1970. V roku 1971 skutočne dosiahla ťažba ropy v USA svoj vrchol a od tej doby v súlade s touto teóriou klesá. Potom ako ťažba ropy v USA začala upadať, začal ceny ropy diktovať ropný kartel OPEC, čo viedlo k prvej ropnej kríze v roku 1973. Do dnešnej doby dosiahlo vrchol ťažby mnoho oblastí, napr. Severné more v roku 1999 (teraz klesá produkcia tempom 10–12 % za rok). Nedávno potvrdila aj Čína, že dve z jej najväčších ropných polí začínajú byť vyčerpané a mexická ropná spoločnosť Pemex oznámila, že Cantarellské pole, jedno z najväčších pobrežných ropných polí na svete, dosiahne svoj vrchol v roku 2006 a potom začne ťažba klesať o 14 % za rok. Vo svetovom meradle pravdepodobne nebude pokles ťažby taký prudký. Táto teória neznamená, že sa po ropnom vrchole ropa náhle minie, ale že sa jej ťažba bude postupne znižovať. Vzhľadom na skutočnosť, že sa ropa vo väčšom meradle začala ťažiť asi pred 150 rokmi, sa dá očakávať, že zhruba rovnaký čas by mohla ťažba ropy pokračovať aj po dosiahnutí vrcholu. Problém je práve v postupne sa zmenšujúcich objemoch ťaženej ropy, ktoré znamenajú budúci razantný nárast jej ceny. Ropný vrchol sa preto tiež niekedy nazýva „koniec lacnej ropy“. Z najrôznejších dôvodov (najviac asi z dôvodu nedostatočného zmapovania svetových ropných rezerv) je ťažké predpovedať, kedy nastane vrchol ťažby v jednotlivých regiónoch. Vychádzajúc z dostupných údajov o produkcii ropy, stúpenci tejto teórie predpovedali (nesprávne), že vrchol svetovej ťažby bude v roku 1989, 1995 alebo v rokoch 1995–2000. Tieto predpovede sú však z obdobia, keď sa ešte nevedelo, že ropné šoky povedú k veľkému zvýšeniu efektivity zariadení používajúcich ropné produkty, v dôsledku ktorého sa rast dopytu po rope znížil, a tým oddialil vrchol jej ťažby. Nová predpoveď od spoločnosti Goldman Sachs hovorí, že vrchol ťažby ropy nastane v roku 2007 a o niečo neskôr pri zemnom plyne. Tak ako bola Hubbertova lokálna teória vzatá na vedomie až po vrchole ťažby v USA roku 1971, zrejme aj teória útlmu svetovej ťažby bude uznaná až sa tak skutočne stane aj vo svetovom meradle. Túto teóriu podporuje fakt, že krivka objavov nových ropných nálezísk dosiahla vrchol v šesťdesiatych rokoch a od tej doby neustále klesá. Od roku 1980 ľudstvo spotrebováva každý rok viac ropy, ako prinesú nové objavy. Ďalším argumentom je, že v roku 2005 začala dramaticky klesať príprava projektov, ktoré by mali začať ťažbu ropy od roku 2008 a náklady na ťažbu ropy sa stále zvyšujú, pretože ropa je ťažiteľná už iba na stále menej dostupných miestach. Podľa niektorých zdrojov z oficiálnych štatistík kartelu OPEC vyplýva, že tzv. ľahká sladká ropa (light sweet) sa v súčasnosti nachádza za vrcholom ťažby a jej produkcia klesá. Tento typ ropy je najžiadanejší, pretože sa najľahšie spracováva, a zrejme bude tiež najskôr vyčerpaný. Súčasný nedostatok rafinérskych kapacít je podľa týchto zdrojov daný práve tým, že rafinérie nie sú pripravené na spracovávanie väčšieho množstva ťažšej ropy s väčším obsahom síry, napr. z Blízkeho východu. Odporcovia tejto teórie podotýkajú, že úspešná predpoveď ropného vrcholu v USA nemusí mať žiadnu spojitosť s vyčerpaním miestnych ropných zásob, iba odráža ekonomickú nevýhodnosť ťažby v porovnaní s importom ropy zo zahraničia. Tiež poukazujú na opakovane nesprávne predpovede celosvetového ropného vrcholu. Podľa niektorých je aplikácia teórie na svet ako celok neuskutočniteľná kvôli zložitým obchodným a politickým vzťahom, ktoré majú na ťažbu ropy zásadný vplyv. Ekonomika Cenou ropy sa väčšinou rozumie cena WTI/Light Crude ropy obchodovanej na newyorskej komoditnej burze (NYMEX), alebo cena ropy typu Brent obchodovanej na Medzinárodnej ropnej burze (International Petroleum Exchange, IPE) v Londýne. Cena ropy veľmi závisí na jej druhu (ktorý je určený napríklad jej hustotou a obsahom síry) a tiež na jej pôvode. Veľká väčšina ropy sa nepredáva na burzách, ale pomocou priamych transakcií, ktoré sa však cenami na burze riadia. IPE tvrdí, že 65 % všetkých obchodov s ropou vychádza z burzovej ceny ropy typu Brent. Iné dôležité referenčné burzové ceny sú Dubai, Tapis a kôš OPEC. Často sa hovorí, že cenu ropy určuje kartel OPEC a jej skutočná cena je okolo 2 dolárov za barel, čo sú náklady na ťažbu na Blízkom východe. Tieto názory však nezohľadňujú náklady na hľadanie nových ropných nálezísk a investície potrebné k započatiu ťažby. Dopyt po rope veľmi závisí na globálnej makroekonomickej situácii, takže tiež tá je dôležitým činiteľom v cene ropy. Celý rad ekonómov tvrdí, že vysoké ceny ropy majú spätne veľký negatívny vplyv na hospodársky rast. S týmto nesúhlasia iní ekonomickí odborníci, podľa ktorých je teraz svetové hospodárstvo menej závislé na rope, ako bolo počas ropných šokov v sedemdesiatych rokoch. Cena ropy v roku 1980, počas druhého ropného šoku (pri nepokojoch v Iráne a na Blízkom východe), keď bola v dnešných cenách (tj. očistená od inflácie 3.1.2008) až na úrovni 101,7 dolárov za barel (podľa agentúry Reuters) až 102,8 dolárov za barel (podľa denníka Wall Street Journal).^ Potom dlhodobo klesala v dôsledku otvorenia nových ropných polí mimo Blízky východ, ako napr. v Severnom mori. Nedávne minimum bolo v januári 1999 (12 dolárov za barel), keď ázijská ekonomická kríza znížila dopyt. Potom cena ropy začala stúpať až na 70,85 dolárov za barel 29. augusta 2005 v dôsledku hurikánu Katrina. 5. mája 2008 sa cena americkej ropy vyšplhala až na 126,20 dolára kvôli správam o poklese ropných rezerv v USA, klesaniu dolára, a vysokému dopytu. Na historický rekord dostala aj severomorská ropa Brent, stála 125,90 dolára za barel. Analytici spoločnosti Goldman Sachs očakávajú, že cena ropy sa v budúcich dvoch rokoch zvýši na 150 až 200 dolárov za barel.^. Neustále vzrastajúca cena ropy je spôsobená kombináciou viacerých faktorov - končiacimi zásobami ropy, vzrastajúcim dopytom (hlavne Čína), špekuláciami na burzách, ale hlavne prehlbujúcou sa ekonomickou krízou v USA (2007-2008) spojenou s oslabovaním dolára. Nezanedbateľný je aj zlý stav rafinérií a ich nedostatočnou kapacitou hlavne v USA. Zástancovia Hubbertovej teórie v tejto súvislosti tvrdia, že ako sa približujeme dátumu konečného vrcholu ťažby, neustále sa zmenšuje tzv. rezervná ťažobná kapacita, tj. množstvo ropy, o ktoré môžu ťažobné firmy krátkodobo zvýšiť svoju produkciu v prípade previsu dopytu. Táto rezervná ťažobná kapacita je dnes skutočne na svojom historickom minime a tvorí iba dve percentá celosvetovej produkcie (ešte pred niekoľkými rokmi sa pohybovala v rozmedzí 8–10 percent). Relatívne lokálne výpadky ťažby, ako bol hurikán Katrina, potom vyvolávajú veľké výkyvy v cene ropy. Odporcovia Hubbertovej teórie pokles rezervnej ťažobnej a rafinérskej kapacity pripisujú chronicky nedostatočným investíciám kvôli dlhodobo nízkej cene ropy. Produkcia a spotreba v číslach Od začiatku dejín ľudstva do dneška bolo vyťažených približne 900 miliárd barelov ropy. Za predpokladu súčasného objemu ťažby vystačí známe zásoby ropy na ďalších 43 rokov. Problém je práve v predpoklade stálej úrovne ťažby. V roku 2004 tvorila celková ťažba 3 888 mil. ton, z toho ropné krajiny mimo združenia OPEC vyprodukovali 60 %. Ľahká ropa tvorila približne 33 %, stredne ťažká 53 % a ťažká ropa 14 %. Kyslá ropa (sour) s vysokým obsahom síry tvorila 59 % celkovej svetovej produkcie. Najväčší spotrebitelia ropy boli v roku 2004 USA (927,3 mil. t), Čína (308,6 mil. t), Japonsko (250,5 mil. t), Rusko (131,8 mil. t) a Nemecko (123,2 mil. t). Dopyt po rope stúpa v súčasnosti asi o 2 % ročne. Ťažba ropy (v mil. ton) Územie | 1990 | 2004 svet (celkom ) | 3 150,4 | 3 888 ZSSR, Rusko | 569,3 | 456 USA | 409,6 | 337 Saudská Arábia | 320,7 | 492 Irán | 156,1 | 203 Mexiko | 146,7 | 192 Čína | 137,7 | 174 Venezuela | 110,5 | 153 Nórsko | | 151 Spojené arabské emiráty | 101,7 | -------------------------+---------| Irak | 99,5 | Spojené kráľovstvo | 93,5 | Kanada | 91,0 | 146 Nigéria | 90,8 | 129 Zdroj: * Encyklopedický slovník, Odeon a Encyklopedický dům, 1993 * International Energy Agency Svetové zásoby ropy Preukázané svetové zásoby ropy podľa správy British Petrol r.2005 (v mld. barelov) Referencie 1. ↑ Pravda 2. ↑ Pravda Iné projekty * Commons * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Externé odkazy * Bez ropy to zatiaľ nejde (slovensky) * Koniec doby ropnej sa blíži, sme pripravení? (slovensky) * Študentský referát na tému ropa (po česky) * Seminárna práca na tému fosílne palivá (po česky) * Úvaha o vyčerpaní zásob ropy (po česky) * Svetová spotreba ropy v číselnom vyjadrení (po anglicky) * Život po ropnej skaze (po anglicky) * Najväčší svetoví producenti ropy (po anglicky) * mapka svetových zásob ropy podľa výročnej správy British Petroleum r. 2005 formát ppt 465KB Ropice.html Ropice Ropice Základné informácie Postavenie: |obec NUTS 5 (obec): |CZ0802 556971 Kraj (NUTS 3): |Moravskosliezsky (CZ080) Okres (NUTS 4): |Frýdek-Místek (CZ0802) Obec s rozšírenou pôsobnosťou:| Poverená obec: | Historická krajina: |Sliezsko Katastrálna výmera: | ? km² Počet obyvateľov: |1388 Zemepisná šírka: | Zemepisná dĺžka: | Nadmorská výška: | ? m PSČ: | Základné sídelné | jednotky: | Miestnych častí: | Katastrálne územie: | Adresa | obecného úradu: | Starosta / starostka: | Ropice je obec v Česku v okrese Frýdek-Místek v Moravskosliezskom kraji. 1. januára 2006 tu žilo 1388 obyvateľov, z toho 666 mužov a 722 žien, pričom priemerný vek v obci je 38,8 rokov (muži 37,6 rokov, ženy 40,0 rokov). Tento geografický článok o mieste v Česku je zatiaľ príliš Vlajka Česka krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Pozri aj * Zoznam obcí v Česku Mestá a obce okresu Frýdek-Místek Baška • Bílá • Bocanovice • Brušperk • Bruzovice • Bukovec • Bystřice • Čeladná • Dobrá • Dobratice • Dolní Domaslavice • Dolní Lomná • Dolní Tošanovice • Fryčovice • Frýdek-Místek • Frýdlant nad Ostravicí • Hnojník • Horní Domaslavice • Horní Lomná • Horní Tošanovice • Hrádek • Hrčava • Hukvaldy • Jablunkov • Janovice • Kaňovice • Komorní Lhotka • Košařiska • Kozlovice • Krásná • Krmelín • Kunčice pod Ondřejníkem • Lhotka • Lučina • Malenovice • Metylovice • Milíkov • Morávka • Mosty u Jablunkova • Návsí • Nižní Lhoty • Nošovice • Nýdek • Ostravice • Palkovice • Paskov • Pazderna • Písečná • Písek • Pražmo • Pržno • Pstruží • Raškovice • Ropice • Řeka • Řepiště • Sedliště • Smilovice • Soběšovice • Staré Hamry • Staré Město • Staříč • Střítež • Sviadnov • Třanovice • Třinec • Vělopolí • Vendryně • Vojkovice • Vyšní Lhoty • Žabeň • Žermanice Roppen.html Roppen Spolková krajina Tirolsko Okres Imst Rozloha  ? km² Počet obyvateľov 1621 PSČ Kód oblasti Roppen je obec v Rakúsku v spolkovej krajine Tirolsko v okrese Imst. Žije tu 1621 obyvateľov (1.1.2007). Tento geografický článok o mieste v Rakúsku je zatiaľ Vlajka Rakúska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Obce okresu Imst Poloha okresu v Tirolsku Arzl im Pitztal | Haiming | Imst | Imsterberg | Jerzens | Karres  Karrösten | Längenfeld | Mieming | Mils bei Imst | Mötz | Nassereith  Obsteig | Oetz | Rietz | Roppen | St. Leonhard im Pitztal | Sautens  Silz | Sölden | Stams | Tarrenz | Umhausen | Wenns Ropczyce.html Ropczyce Ropczyce Erb | Mapa | Základné údaje Vojvodstvo: |Podkarpatské Powiat: |Powiat |ropczycko-sędziszowski Gmina: |Ropczyce (mestsko-vidiecka) Poloha: |s. š. v. d. Nadmorská výška: |  m n.m. Rozloha: |km² Počet obyvateľov:|15071 (30.6.2007) Hustota |obyvateľ(ov)/km^2 obyvateľstva: | Nacionále TERC10: | EČV: | PSČ: | Telefónna | predvoľba: | Oficiálne adresy Adresa: | E-mail: | Telefón: | Fax: | Politika Primátor: | Ropczyce je mesto v Poľsku v Podkarpatskom vojvodstve v okrese Powiat ropczycko-sędziszowski v rovnomennej gmine. Žije tu 15071 obyvateľov (30.6.2007). Ropuchovité.html Ropuchovité Ropucha bradavičnatá z čeľade ropuchovité Ropuchovité (lat. Bufonidae) je čeľaď žiab. Rozšírenie Ropuchovité sú rozšírené takmer na všetkých miestach zeme okrem Antarktídy, Grónska, Novej Guiney, Madagaskaru, Austrálie a Nového Zélandu. Vzhľad Dosahujú dĺžku 2-23 cm. Telo je zavalité, hlava široká, končatiny sú krátke. Drsná koža je často pokrytá bradavicami. Za hlavou sa nachádzajú výrazné príušné žľazy. Niektoré druhy rodu Atelopus sú štíhlejšie s dlhšími končatinami. Sfarbenie tela je hnedé, zelené, čierne a žlté; žaby rodu Atelopus sú niekedy veľmi pestrofarebné. Dospelé jedince žijú na súši. Samice väčšiny druhov znášajú vajcia do vody. Pri niektorých druhoch je priamy vývoj. Poznámka Rody Allophryne a Atelopus sa prv zaraďovali do čeľadí Allophrynidae a Atelopodidae. Iné projekty * Commons * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ropucha_zelená.html Ropucha zelená Ropucha zelená (Bufo viridis) Ropucha zelená (Bufo viridis) je druh z čeľade ropuchovité. Poznávacie znaky Je štíhlejšia a menšia ako príbuzná ropucha obyčajná. Samce dorastajú najviac 80 mm, samice 90 mm. Bubienok je zreteľný. Zospodu na miestach spojenia prstových článkov je iba po jednom subartikulárnom hrbolčeku. Na vnútornej strane chodidla sa nachádza pozdĺžny kožnatý záhyb. Samce majú na hrdle vnútorný zvukový rezonátor. Horná strana tela je charakteristická veľkými tmavozelenými, niekedy hnedastými škvrnami na zelenošedom podklade. Ekológia a biotop Obýva stepi a lesostepi. S obľubou sa koncentruje okolo sídlisk aj na intenzívne vypásaných pastvinách. Do súvislejších lesov preniká iba pozdĺž ciest. Mimo času párenia je aktívna iba v noci. Vo vodách sa objavuje v apríli. Vajíčka v počte 10 000-12 000 kusov odkladá v dlhých šnúrach, ktoré obmotáva na vodné rastliny. Metamorfóza žubrienok nastáva po 2-3 mesiacoch. Po premene juvenilné exempláre (dĺžka tela 10-20 mm) odliezajú ďaleko od vody. Živí sa nočným hmyzom. Výskyt a stav na Slovensku Najhojnejšia je v krasových oblastiach. Vystupuje do nadmorskej výšky asi 1 000 m. Ochrana Keďže sa zdržuje zväčša na poľnohospodársky exploatovaných biotopoch, patrí požieraním škodlivého hmyzu k užitočným živočíchom zasluhujúcim úplnú ochranu. Iné projekty * Commons * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Roprachtice.html Roprachtice Roprachtice Základné informácie Postavenie: |obec NUTS 5 (obec): |CZ0514 577464 Kraj (NUTS 3): |Liberecký (CZ051) Okres (NUTS 4): |Semily (CZ0514) Obec s rozšírenou pôsobnosťou:| Poverená obec: | Historická krajina: |Čechy Katastrálna výmera: | ? km² Počet obyvateľov: |268 Zemepisná šírka: | Zemepisná dĺžka: | Nadmorská výška: | ? m PSČ: | Základné sídelné | jednotky: | Miestnych častí: | Katastrálne územie: | Adresa | obecného úradu: | Starosta / starostka: | Roprachtice je obec v Česku v okrese Semily v Libereckom kraji. 1. januára 2006 tu žilo 268 obyvateľov, z toho 127 mužov a 141 žien, pričom priemerný vek v obci je 41,5 rokov (muži 40,3 rokov, ženy 42,6 rokov). Tento geografický článok o mieste v Česku je zatiaľ príliš Vlajka Česka krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Pozri aj * Zoznam obcí v Česku Mestá a obce okresu Semily Bělá • Benecko • Benešov u Semil • Bozkov • Bradlecká Lhota • Bukovina u Čisté • Bystrá nad Jizerou • Čistá u Horek • Háje nad Jizerou • Harrachov • Holenice • Horka u Staré Paky • Horní Branná • Hrubá Skála • Chuchelna • Jablonec nad Jizerou • Jesenný • Jestřabí v Krkonoších • Jilemnice • Kacanovy • Karlovice • Klokočí • Košťálov • Kruh • Ktová • Levínská Olešnice • Libštát • Lomnice nad Popelkou • Loučky • Martinice v Krkonoších • Mírová pod Kozákovem • Modřišice • Mříčná • Nová Ves nad Popelkou • Ohrazenice • Olešnice • Paseky nad Jizerou • Peřimov • Poniklá • Přepeře • Příkrý • Radostná pod Kozákovem • Rakousy • Rokytnice nad Jizerou • Roprachtice • Rovensko pod Troskami • Roztoky u Jilemnice • Roztoky u Semil • Semily • Slaná • Stružinec • Studenec • Svojek • Syřenov • Tatobity • Troskovice • Turnov • Veselá • Víchová nad Jizerou • Vítkovice • Všeň • Vyskeř • Vysoké nad Jizerou • Záhoří • Žernov Rory_Fitzpatrick_ee1b.html Rory Fitzpatrick Rory Fitzpatrick hokejista USA Narodenie 11. január 1975 Vlajka USA Rochester, štát New York Aktívna činnosť 1992 - súčasnosť Pozícia obranca Streľba pravou rukou Výška a váha 189 cm, 93 kg Rory Fitzpatrick (* 11. január 1975, Rochester, New York) je americký hokejový obranca. Klubový hokej Svoju juniorskú kariéru strávil v súťaži OHL v tíme Sandbury Wolves. Fitzpatrick bol draftovaný v úvodnom drafte NHL roku 1993, v druhom kole ako 47. v celkovom poradí tímom Montreal Canadiens. V sezóne 1998/99 nastúpil na ľad už v drese St. Louis Blues po vymenení za Pierrea Turgeona. Fitzpatrick bol znovu vymenený v sezóne 2000/2001 do tímu Nashville Predators, odkiaľ sa po dvoch hrách dostal do tímu Edmonton Oilers, kde však neodohral ani jeden zápas. Po sezóne 2000/2001 sa stal hráčom na voľnej nohe a 14. augusta 2001 podpísal zmluvu s tímom Buffalo Sabres. Pred ročníkom 2006/2007 prestúpil do klubu Vancouver Canucks a na ročník 2007/2008 podpísal jednoročnú zmluvu s klubom Philadelphia Flyers. Štatistiky Základná časť Playoff Sezóna Klub Liga   Z G A Body TM +/-   Z G A Body TM +/- 2006/07 Vancouver Canucks NHL 28 0 1 1 22 Externý odkaz * Rory Fitzpatrick klubová štatistika na hockeyDB.com Roitham.html Roitham Spolková krajina Horné Rakúsko Okres Gmunden Rozloha  ? km² Počet obyvateľov 2022 PSČ Kód oblasti Roitham je obec v Rakúsku v spolkovej krajine Horné Rakúsko v okrese Gmunden. Žije tu 2022 obyvateľov (1.1.2007). Tento geografický článok o mieste v Rakúsku je zatiaľ Vlajka Rakúska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Obce okresu Gmunden Poloha okresu v Hornom Rakúsku Altmünster | Bad Goisern | Bad Ischl | Ebensee | Gmunden | Gosau | Grünau im Almtal | Gschwandt | Hallstatt | Kirchham | Laakirchen | Obertraun  Ohlsdorf | Pinsdorf | Roitham | Sankt Konrad | Sankt Wolfgang im Salzkammergut | Scharnstein | Traunkirchen | Vorchdorf Ročná_nerovnosť.html Ročná nerovnosť Ročná nerovnosť alebo rovnica Mesiaca je porucha pohybu Mesiaca v dôsledku rôznych vplyvov Slnka na Mesiac v priebehu roka. Ročná nerovnosť môže predĺžiť alebo skrátiť obeh Mesiaca okolo Zeme až o 10 minút voči priemernej dobe obehu a zmeniť polohu Mesiaca až o ± 11´ 10". Ročov.html Ročov Ročov Základné informácie Postavenie: |mestečko NUTS 5 (obec): |CZ0424 566667 Kraj (NUTS 3): |Ústecký (CZ042) Okres (NUTS 4): |Louny (CZ0424) Obec s rozšírenou pôsobnosťou:| Poverená obec: | Historická krajina: |Čechy Katastrálna výmera: | ? km² Počet obyvateľov: |544 Zemepisná šírka: | Zemepisná dĺžka: | Nadmorská výška: | ? m PSČ: | Základné sídelné | jednotky: | Miestnych častí: | Katastrálne územie: | Adresa | obecného úradu: | Starosta / starostka: | Ročov je mestečko v Česku v okrese Louny v Ústeckom kraji. 1. januára 2006 tu žilo 544 obyvateľov, z toho 272 mužov a 272 žien, pričom priemerný vek v obci je 40,7 rokov (muži 39,5 rokov, ženy 42,0 rokov). Tento geografický článok o mieste v Česku je zatiaľ príliš Vlajka Česka krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Pozri aj * Zoznam obcí v Česku Mestá a obce okresu Louny Bitozeves • Blatno • Blažim • Blšany u Loun • Blšany • Brodec • Břvany • Cítoliby • Čeradice • Černčice • Deštnice • Dobroměřice • Domoušice • Holedeč • Hříškov • Hřivice • Chlumčany • Chožov • Chraberce • Jimlín • Koštice • Kozly • Krásný Dvůr • Kryry • Lenešice • Libčeves • Liběšice • Libočany • Libořice • Lipno • Lišany • Líšťany • Louny • Lubenec • Měcholupy • Nepomyšl • Nová Ves • Nové Sedlo • Obora • Očihov • Opočno • Panenský Týnec • Peruc • Petrohrad • Pnětluky • Počedělice • Podbořanský Rohozec • Podbořany • Postoloprty • Raná • Ročov • Slavětín • Smolnice • Staňkovice • Toužetín • Tuchořice • Úherce • Velemyšleves • Veltěže • Vinařice • Vrbno nad Lesy • Vroutek • Vršovice • Výškov • Zálužice • Zbrašín • Žatec • Želkovice • Žerotín • Žiželice Ročné_obdobie.html Ročné obdobie Príčina striedania ročných období je fakt, že zemská os nie je kolmá na Slnko, ale vzhľadom na obežnú dráhu je vychýlená o 23,5°. Na pologuli, ktorá je naklonená smerom k Slnku je leto – dlhšie a teplejšie dni, na odklonenej pologuli je zima – kratšie a chladnejšie dni. V miernom a polárnom pásme sa obvykle rozlišujú štyri ročné obdobia podľa teploty: jar, leto, jeseň a zima. V tropickom a subtropickom pásme sú zmeny teplôt zanedbateľné a omnoho výraznejšie sú zmeny množstva zrážok, preto sa hovorí o období dažďov (monzúnové obdobie) a období sucha. V niektorých oblastiach sa rozlišuje aj podľa teploty aj podľa zrážok. Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Ročný_kruh.html Ročný kruh Ročné kruhy sú prírastky dreva, ktoré sa u drevín mierneho pásma vytvárajú na priečnom reze vrstvy obklopujúce [[stržeň]. Ročné kruhy sú teda prírastky za vegetačné obdobie(1 rok), u tropických stromov aj za 3 mesiace. Ročné kruhy tvoria rôzne hrubé prírastkové vrstvy. Na radiálnom reze vidíme ročné kruhy ako zvislé rovnobežné pásy, na tangenciálnom reze ako polovičné elipsy pretiahnutého tvaru ako hyperboly, ktoré bývajú rôzne zvlnené. Čím bližšie je ročný kruh k stržňu, tým je starší, ku kambium, tým je mladší. Ročné kruhy pribúdajú na obvode. Množstvo ročných kruhov sa u našich drevín nezhoduje s vekom stromu. Za určitých podmienok dôjsť k tvorbe 2 ročných kruhov za 1 vegetačné obdobie a niekedy sa ročné kruhy vôbec nevytvoria alebo sa vytvoria len v určitej časti. Šírka ročného kruhu Šírka ročného kruhu sa mení s vekom, u väčšiny drevín sa spočiatku vytvárajú úzke ročné kruhy, ich šírka sa postupne zväčšuje, dosahuje maximum a postupne klesá. Šírka ročného kruhu závisí aj od druhu drevín, ako aj od miesta rastu a zásahov. napr.: Tis: 1-2mm, väčšina drevín : 1-5mm, Tp,Vr: 5-15mm, kultivary topoľov: 20-35mm. Roštín.html Roštín Roštín Základné informácie Postavenie: |obec NUTS 5 (obec): |CZ0721 588954 Kraj (NUTS 3): |Zlínsky (CZ072) Okres (NUTS 4): |Kroměříž (CZ0721) Obec s rozšírenou pôsobnosťou:| Poverená obec: | Historická krajina: |Morava Katastrálna výmera: | ? km² Počet obyvateľov: |685 Zemepisná šírka: |49°11'25.67"N Zemepisná dĺžka: |17°17'27.61"E Nadmorská výška: |272 m PSČ: | Základné sídelné | jednotky: | Miestnych častí: | Katastrálne územie: | Adresa | obecného úradu: | Starosta / starostka: | Roštín je obec v Česku v okrese Kroměříž v Zlínskom kraji. 1. januára 2006 tu žilo 685 obyvateľov, z toho 331 mužov a 354 žien, pričom priemerný vek v obci je 40,6 rokov (muži 39,1 rokov, ženy 42,0 rokov). Tento geografický článok o mieste v Česku je zatiaľ príliš Vlajka Česka krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Pozri aj * Zoznam obcí v Česku Mestá a obce okresu Kroměříž Bařice-Velké Těšany • Bezměrov • Blazice • Bořenovice • Brusné • Břest • Bystřice pod Hostýnem • Cetechovice • Dřínov • Holešov • Honětice • Horní Lapač • Hoštice • Hulín • Chomýž • Chropyně • Chvalčov • Chvalnov-Lísky • Jankovice • Jarohněvice • Karolín • Komárno • Koryčany • Kostelany • Kostelec u Holešova • Kroměříž • Kunkovice • Kurovice • Kvasice • Kyselovice • Lechotice • Litenčice • Loukov • Lubná • Ludslavice • Lutopecny • Martinice • Míškovice • Morkovice-Slížany • Mrlínek • Němčice • Nítkovice • Nová Dědina • Osíčko • Pacetluky • Pačlavice • Počenice-Tetětice • Podhradní Lhota • Prasklice • Pravčice • Prusinovice • Přílepy • Rajnochovice • Rataje • Roštění • Roštín • Rusava • Rymice • Skaštice • Slavkov pod Hostýnem • Soběsuky • Střílky • Střížovice • Sulimov • Šelešovice • Troubky-Zdislavice • Třebětice • Uhřice • Věžky • Vítonice • Vrbka • Zahnašovice • Záříčí • Zástřizly • Zborovice • Zdounky • Zlobice • Žalkovice • Žeranovice Roškovce.html Roškovce Roškovce Erb | Vlajka | Mapa Roškovce Základné údaje Kraj: |Prešovský Okres: |Medzilaborce Región: | Poloha: |00° 00' 00" s. š. |00° 00' 00" v. d. Nadmorská výška: |m n.m. Rozloha: |km² Počet obyvateľov: |217 (31.12.2004) Hustota obyvateľstva: |obyvateľ(ov)/km^2 Nacionále Štatistická územná |520713 jednotka: | EČV: |ML PSČ: |067 02 (pošta Čabiny) Telefónna predvoľba: | Oficiálne adresy Adresa obecného úradu: | E-mail: | Telefón: | Fax: | Politika Starosta: | Zdroje údajov Mestská a obecná štatistika SR (SŠÚ), http://obce.info Roškovce sú obec na Slovensku v okrese Medzilaborce. Tento geografický článok o mieste na Slovensku je zatiaľ Vlajka Slovenska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Mestá a obce okresu Medzilaborce (1+22) 31.12.2003 Brestov nad Laborcom | Čabalovce | Čabiny | Čertižné | Habura | Kalinov Krásny Brod | Medzilaborce | Ňagov | Oľka | Oľšinkov | Palota | Radvaň nad Laborcom | Repejov | Rokytovce | Roškovce | Sukov | Svetlice | Valentovce Volica | Výrava | Zbojné | Zbudská Belá Rošáda_(film).html Rošáda (film) Rošáda Názov Rošáda Rochade Žáner psychologický kriminálny Krajina Československo, Rakúsko Rok 1991 Dĺžka 104 minút Pôvodný jazyk slovenský Rozpočet Zárobok Spoločnosť Réžia Peter Patzak Scenár Peter Patzak Studio Tri Bratislava Produkcia Fernsehenfilmproduktion dr. H. Schneiderbauer Wien Slovenská televízia Bratislava Hudba Christian Kolonovits Kamera Martin Stingl Obsadenie Michael York ako Paul Grumbach Iris Berben ako Zdenka Vacková Ernst Schröder ako Melkovič Marián Zednikovič ako Max Zdeněk Podhůrský ako Karel Karim Alloui Dušan Lenci ako Hegerer Juraj Deák Jaroslav Filip Josef Nedorost Ladislav Konrád Katarína Kolajová Michal Monček Tomáš Žilinčík Zuzana Jezerská Ľudovít Moravčík Teodor Piovarčí Ivo Gogál Peter Staník Peter Aczel IMDb CSFD Rošáda (angl. Rochade) je koprodukčný slovensko-rakúsky politický thriller natočený podľa poviedky Ladislava Mňačka Hmla. Príbeh z prostredia ilegálnej organizácie obchodujúcej so zbraňami. * Architekt: Gerald Damovsky, Viera Dekišová * Návrhy kostýmov: Heidi Melinc * Strih: Michou Hutter * Vedúci výroby: Zuzana Ricottiová, Sigi Borutta * Exteriéry: Bratislava, Viedeň * Premiéra: 8. január 1992 * Televízna premiéra: 21. december 1992 Externé odkazy Rošáda_(šach).html Rošáda (šach) Rošáda je jediný ťah v šachu, keď hráč ťahá súčasne dvoma figúrkami. Ide o ťah kráľom a zároveň vežou. Rozlišuje sa malá rošáda, ak sa rošáda vykoná na strane kráľovskej veže alebo veľká rošáda na strane dámskej veže. Účelom rošády je premiestniť kráľa do bezpečnejšej oblasti a zároveň vyvinúť vežu. Kráľ sa posúva o dve polia smerom k veži a veža sa premiestni na pole vedľa kráľa, na opačnú stranu, než na ktorej bola. Rošádu nemožno vykonať, ak je kráľ v šachu, ak by prechádzal cez ohrozené pole alebo, ak kráľom alebo vežou už bolo hýbané. Pri rošáde hráč musí najprv ťahať kráľom a potom vežou, ak by to spravil naopak, protivník môže reklamovať a musel by ťahať iba vežou. Malá rošáda má notačnú značku O-O, veľká O-O-O. Image:chess_zhor_26.png a8 b8 c8 d8 e8 f8 g8 h8 a7 b7 c7 d7 e7 f7 g7 h7 a6 b6 c6 d6 e6 f6 g6 h6 Image:chess_zver_26.png a5 b5 c5 d5 e5 f5 g5 h5 Image:chess_zver_26.png a4 b4 c4 d4 e4 f4 g4 h4 a3 b3 c3 d3 e3 f3 g3 h3 a2 b2 c2 d2 e2 f2 g2 h2 a1 b1 c1 d1 e1 f1 g1 h1 Postavenie pred veľkou rošádou Postavenie po veľkej rošáde Postavenie pred malou rošádou Postavenie po malej rošáde Roštění.html Roštění Roštění Základné informácie Postavenie: |obec NUTS 5 (obec): |CZ0721 588946 Kraj (NUTS 3): |Zlínsky (CZ072) Okres (NUTS 4): |Kroměříž (CZ0721) Obec s rozšírenou pôsobnosťou:| Poverená obec: | Historická krajina: |Morava Katastrálna výmera: | ? km² Počet obyvateľov: |716 Zemepisná šírka: | Zemepisná dĺžka: | Nadmorská výška: | ? m PSČ: | Základné sídelné | jednotky: | Miestnych častí: | Katastrálne územie: | Adresa | obecného úradu: | Starosta / starostka: | Roštění je obec v Česku v okrese Kroměříž v Zlínskom kraji. 1. januára 2006 tu žilo 716 obyvateľov, z toho 345 mužov a 371 žien, pričom priemerný vek v obci je 40,7 rokov (muži 38,5 rokov, ženy 42,7 rokov). Tento geografický článok o mieste v Česku je zatiaľ príliš Vlajka Česka krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Pozri aj * Zoznam obcí v Česku Mestá a obce okresu Kroměříž Bařice-Velké Těšany • Bezměrov • Blazice • Bořenovice • Brusné • Břest • Bystřice pod Hostýnem • Cetechovice • Dřínov • Holešov • Honětice • Horní Lapač • Hoštice • Hulín • Chomýž • Chropyně • Chvalčov • Chvalnov-Lísky • Jankovice • Jarohněvice • Karolín • Komárno • Koryčany • Kostelany • Kostelec u Holešova • Kroměříž • Kunkovice • Kurovice • Kvasice • Kyselovice • Lechotice • Litenčice • Loukov • Lubná • Ludslavice • Lutopecny • Martinice • Míškovice • Morkovice-Slížany • Mrlínek • Němčice • Nítkovice • Nová Dědina • Osíčko • Pacetluky • Pačlavice • Počenice-Tetětice • Podhradní Lhota • Prasklice • Pravčice • Prusinovice • Přílepy • Rajnochovice • Rataje • Roštění • Roštín • Rusava • Rymice • Skaštice • Slavkov pod Hostýnem • Soběsuky • Střílky • Střížovice • Sulimov • Šelešovice • Troubky-Zdislavice • Třebětice • Uhřice • Věžky • Vítonice • Vrbka • Zahnašovice • Záříčí • Zástřizly • Zborovice • Zdounky • Zlobice • Žalkovice • Žeranovice Roš_ha-šana.html Roš ha-šana Roš ha-šana (hebr. ראש השנה, „hlava roku“) je židovský novoročný sviatok. Slávi sa 1. a 2. dňa židovského mesiaca tišri. Roš ha-šana v najbližších rokoch Poznámka: Sviatok sa začína prvý deň pred západom slnka. Končí sa posledný deň po západe slnka. * 5767: 22. – 24. september 2006 * 5768: 12. – 14. september 2007 * 5769: 29. september – 1. október 2008 Rošáda.html Rošáda Rošáda môže označovať: * dvojťah spočívajúci v istom súčasnom premiestnení kráľa a veže v šachu, pozri rošáda (šach) * v športe: výmena pozícií na ihrisku, najmä zo strany vonkajších hráčov, pozri rošáda (šport) * prenesene: nové rozmiestnenie osôb (ministrov, funkcionárov a pod.) * slovenský film, pozri Rošáda (film) Symbol rozcestia Toto je rozlišovacia stránka — navigačná pomôcka obsahujúca zoznam iných článkov, ktoré by mohli mať rovnaký názov. Ak vás na túto stránku odkázal článok, prosíme Vás, aby ste sa k článku vrátili a opravili v ňom odkaz tak, aby odkazoval priamo na konkrétnu stránku z hore uvedeného zoznamu, ktorú autor článku myslel. Roštár.html Roštár Roštár Erb | Vlajka | Mapa Roštár Základné údaje Kraj: |Košický Okres: |Rožňava Región: |Horný Gemer Poloha: |00° 00' 00" s. š. |00° 00' 00" v. d. Nadmorská výška: |349 m n.m. Rozloha: |km² Počet obyvateľov: |538 (31.12.2004) Hustota obyvateľstva: |obyvateľ(ov)/km^2 Nacionále Štatistická územná |526185 jednotka: | EČV: |RV PSČ: |049 35 (pošta Ochtiná) Telefónna predvoľba: |0 58 Oficiálne adresy Adresa obecného úradu: | E-mail: | Telefón: | Fax: | Politika Starosta: |Ján Timár Zdroje údajov Mestská a obecná štatistika SR (SŠÚ), http://obce.info Roštár je obec na Slovensku v okrese Rožňava. Externé odkazy * Roštár Tento geografický článok o mieste na Slovensku je zatiaľ Vlajka Slovenska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Mestá a obce okresu Rožňava (2+60) 31.12.2003 Ardovo | Betliar | Bohúňovo | Bôrka | Brdárka | Bretka | Brzotín | Čierna Lehota | Čoltovo | Čučma | Dedinky | Dlhá Ves | Dobšiná | Drnava Gemerská Hôrka | Gemerská Panica | Gemerská Poloma | Gočaltovo | Gočovo Hanková | Henckovce | Honce | Hrhov | Hrušov | Jablonov nad Turňou Jovice | Kečovo | Kobeliarovo | Koceľovce | Kováčová | Krásnohorská Dlhá Lúka | Krásnohorské Podhradie | Kružná | Kunova Teplica | Lipovník | Lúčka Markuška | Meliata | Nižná Slaná | Ochtiná | Pača | Pašková | Petrovo Plešivec | Rakovnica | Rejdová | Rochovce | Roštár | Rozložná | Rožňava Rožňavské Bystré | Rudná | Silica | Silická Brezová | Silická Jablonica Slavec | Slavoška | Slavošovce | Stratená | Štítnik | Vlachovo | Vyšná Slaná Rochov.html Rochov Rochov Základné informácie Postavenie: |obec NUTS 5 (obec): |CZ0423 565547 Kraj (NUTS 3): |Ústecký (CZ042) Okres (NUTS 4): |Litoměřice (CZ0423) Obec s rozšírenou pôsobnosťou:| Poverená obec: | Historická krajina: |Čechy Katastrálna výmera: | ? km² Počet obyvateľov: |105 Zemepisná šírka: | Zemepisná dĺžka: | Nadmorská výška: | ? m PSČ: | Základné sídelné | jednotky: | Miestnych častí: | Katastrálne územie: | Adresa | obecného úradu: | Starosta / starostka: | Rochov je obec v Česku v okrese Litoměřice v Ústeckom kraji. 1. januára 2006 tu žilo 105 obyvateľov, z toho 54 mužov a 51 žien, pričom priemerný vek v obci je 43,4 rokov (muži 41,9 rokov, ženy 45,0 rokov). Tento geografický článok o mieste v Česku je zatiaľ príliš Vlajka Česka krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Pozri aj * Zoznam obcí v Česku Mestá a obce okresu Litoměřice Bechlín • Bohušovice nad Ohří • Brňany • Brozany nad Ohří • Brzánky • Bříza • Budyně nad Ohří • Býčkovice • Ctiněves • Černěves • Černiv • Černouček • Čížkovice • Děčany • Dlažkovice • Dobříň • Doksany • Dolánky nad Ohří • Drahobuz • Dušníky • Evaň • Hlinná • Horní Beřkovice • Horní Řepčice • Hoštka • Hrobce • Chodouny • Chodovlice • Chotěšov • Chotiměř • Chotiněves • Chudoslavice • Jenčice • Kamýk • Keblice • Klapý • Kleneč • Kostomlaty pod Řípem • Krabčice • Křesín • Křešice • Kyškovice • Levín • Lhotka nad Labem • Liběšice • Libkovice pod Řípem • Libochovany • Libochovice • Libotenice • Litoměřice • Lkáň • Lovečkovice • Lovosice • Lukavec • Malé Žernoseky • Malíč • Martiněves • Michalovice • Miřejovice • Mlékojedy • Mnetěš • Mšené-lázně • Nové Dvory • Oleško • Píšťany • Ploskovice • Podsedice • Polepy • Prackovice nad Labem • Přestavlky • Račice • Račiněves • Radovesice • Rochov • Roudnice nad Labem • Sedlec • Siřejovice • Slatina • Snědovice • Staňkovice • Straškov-Vodochody • Sulejovice • Štětí • Terezín • Travčice • Trnovany • Třebenice • Třebívlice • Třebušín • Úpohlavy • Úštěk • Vědomice • Velemín • Velké Žernoseky • Vchynice • Vlastislav • Vražkov • Vrbice • Vrbičany • Vrutice • Záluží • Žabovřesky nad Ohří • Žalhostice • Židovice • Žitenice Rock_in_Rio_(album)_8c3d.html Rock in Rio (album) Rock in Rio Obrázok albumu môže byť použitý iba so súhlasom držiteľa autorských práv Záznam koncertu - Iron Maiden Dátum vydania 26. marec 2002 Nahrané Rio de Janeiro, Brazília Žáner/Žánre Heavy metal Dĺžka CD1 - 56:26, CD2 - 59:44 Producent Kevin Shirley a Steve Harris Odborné recenzie * All Music Guide linka Iron Maiden - Chronológia Brave New World Rock in Rio Edward The Great (2000) (2002) (2003) Rock in Rio je v piaty album s nahrávkou z koncertu britskej heavy metalovej skupiny Iron Maiden, ktorý bol nahratý počas Brave New World Tour '00 - '01. Záznam koncertu bol tiež vydaný ako DVD s rovnomenným názvom Rock in Rio. Zoznam skladieb CD1 CD 2 1. Intro (Arthur's Farrewell) - 1:55  1. Dream of Mirrors (Gers, 2. The Wicker Man (Smith, Harris, Dickinson) - 9:38 Dickinson) - 4:41  2. The Clansman (Harris) - 9:19 3. The Ghost of the Navigator (Gers,  3. The Evil That Men Do (Smith, Dickinson, Harris) - 6:48 Dickinson, Harris) - 4:40 4. Brave New World (Murray, Harris,  4. Fear of the Dark (Harris) - Dickinson) - 6:06 7:40 5. Wrathchild (Harris) - 3:05  5. Iron Maiden (Harris) - 5:51 6. 2 Minutes To Midnight (Smith,  6. The Number of the Beast Dickinson) - 6:26 (Harris) - 5:00 7. Blood Brothers (Harris) - 7:15  7. Hallowed Be Thy Name (Harris) 8. Sign of the Cross (Harris) - - 7:23 10:49  8. Sanctuary (Harris, Di'Anno, 9. The Mercenary (Gers, Harris) - Murray) - 5:17 4:42  9. Run To the Hills (Harris) - 10. The Trooper (Harris) - 7:05 7:24 Zostava * Steve Harris (basgitara) * Dave Murray (gitara) * Bruce Dickinson (spev) * Nicko McBrain (bicie) * Adrian Smith (gitara) * Janick Gers (gitara) Zaujímavosti * Na kapelu sa na tento festival prišlo pozrieť cez 250 000 ľudí * Intro bolo pôvodne skomponované pre film Prvý Rytier (First Knight) z roku 1995. Iron Maiden Bruce Dickinson | Dave Murray | Adrian Smith | Janick Gers | Steve Harris Nicko McBrain Zoznam bývalých a súčasných členov Iron Maiden Diskografia Štúdiové albumy: Iron Maiden | Killers | The Number of the Beast | Piece of Mind | Powerslave | Somewhere in Time | Seventh Son of a Seventh Son No Prayer for the Dying | Fear of the Dark | The X Factor | Virtual XI Brave New World | Dance of Death | A Matter of Life and Death Koncertné albumy: Live After Death | A Real Live One | A Real Dead One Live at Donington | A Real Live Dead One | Rock in Rio | Beast Over Hammersmith | The BBC Archives | Death on the Road Kompilácie a sady: Best of the Beast | Ed Hunter | Edward the Great Eddie's Archive | The Essential Iron Maiden Videá a DVD: Live at the Rainbow | Video Pieces | Behind the Iron Curtain Live After Death | 12 Wasted Years | Maiden England | The First Ten Years: The Videos | From There to Eternity | Donington Live 1992 Raising Hell | Classic Albums: The Number of the Beast | Rock in Rio Visions of the Beast | The Early Days | Death on the Road EP: The Soundhouse Tapes | Live!! +one | Maiden Japan Rock_Planet_be9c.html Rock Planet Rock Planet je slovenský hudobný časopis, ktorého cieľovou skupinou sú fanúšikovia rockovej a hlavne metalovej hudobnej scény. Externé odkazy * www.rockplanet.sk * recenzia časopisu Rock Planet Rochovce.html Rochovce Rochovce Erb | Vlajka | Mapa Rochovce Základné údaje Kraj: |Košický Okres: |Rožňava Región: | Poloha: |00° 00' 00" s. š. |00° 00' 00" v. d. Nadmorská výška: |m n.m. Rozloha: |km² Počet obyvateľov: |322 (31.12.2004) Hustota obyvateľstva: |obyvateľ(ov)/km^2 Nacionále Štatistická územná |526177 jednotka: | EČV: |RV PSČ: |049 36 (pošta |Slavošovce) Telefónna predvoľba: |0 58 Oficiálne adresy Adresa obecného úradu: | E-mail: | Telefón: | Fax: | Politika Starosta: | Zdroje údajov Mestská a obecná štatistika SR (SŠÚ), http://obce.info Rochovce sú obec na Slovensku v okrese Rožňava. Externé odkazy * Rochovce Tento geografický článok o mieste na Slovensku je zatiaľ Vlajka Slovenska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Mestá a obce okresu Rožňava (2+60) 31.12.2003 Ardovo | Betliar | Bohúňovo | Bôrka | Brdárka | Bretka | Brzotín | Čierna Lehota | Čoltovo | Čučma | Dedinky | Dlhá Ves | Dobšiná | Drnava Gemerská Hôrka | Gemerská Panica | Gemerská Poloma | Gočaltovo | Gočovo Hanková | Henckovce | Honce | Hrhov | Hrušov | Jablonov nad Turňou Jovice | Kečovo | Kobeliarovo | Koceľovce | Kováčová | Krásnohorská Dlhá Lúka | Krásnohorské Podhradie | Kružná | Kunova Teplica | Lipovník | Lúčka Markuška | Meliata | Nižná Slaná | Ochtiná | Pača | Pašková | Petrovo Plešivec | Rakovnica | Rejdová | Rochovce | Roštár | Rozložná | Rožňava Rožňavské Bystré | Rudná | Silica | Silická Brezová | Silická Jablonica Slavec | Slavoška | Slavošovce | Stratená | Štítnik | Vlachovo | Vyšná Slaná Rock_and_Roll_Hall_of_Fame_d7e8.html Rock and Roll Hall of Fame Rock and Roll Hall of Fame je múzeum v Clevelande, v Ohiu pre významných hudobníkov, producentov a ostatných ľudí, dôležitých pre rokenrol. Nová budova Rock and Roll Hall of Fame bola otvorená 2. septembra 1995. Známy architekt Ieoh Ming Pei pripravil projekt stavby pre múzeum. „Koncepcia tejto budovy má odrážať energiu Rock 'n' Rollu“, takto opísal ideu na začiatku stavebných prác. Budova má takmer 14.000 qm a stála 84 miliónov dolárov. Z Clevelandu pochádza diskdžokej Alan Freed ktorý výraz „Rock 'n' Roll“ presadzoval v roku 1951. Moderoval nočnú rozhlasovú reláciu „The Moondog Rock & Roll House Partys“ v ktorej sa venoval výlučne iba „rock 'n' rollu“. Od roku 1986 sa každý rok prijíma určené množstvo nových členov do Rock and Roll Hall of Fame. * Vykonávatelia - sóloví umelci alebo skupiny, ktorých prvý album bol vydaný najmenej 25 rokov pred uvedením a zároveň predstavujú značný prínos pre rozvoj svojho štýlu. * Priekopníci - osoby, ktoré dali základy pre rozvoj štýlu * Štúdioví hudobníci - slávni štúdioví hudobníci, často neznámi pre širší okruh ľudí, ktorí znamenajú značný prínos pre rozvoj rocku. * Iné osoby - skladatelia, producenti, prezentátori, novinári, organizátori hudobného života, ktorí sa pričinili o rozvoj a popularizáciu rockovej hudby. Členovia Rock and Roll Hall of Fame "Performers"/Umelec 1986 * Chuck Berry * James Brown * Ray Charles * Sam Cooke * Fats Domino * The Everly Brothers * Buddy Holly * Jerry Lee Lewis * Elvis Presley * Little Richard 1987 * The Coasters * Eddie Cochran * Bo Diddley * Aretha Franklin * Marvin Gaye * Bill Haley * B. B. King * Clyde McPhatter * Ricky Nelson * Roy Orbison * Carl Perkins * Smokey Robinson * Big Joe Turner * Muddy Waters * Jackie Wilson 1988 * The Beach Boys * The Beatles * The Drifters * Bob Dylan * The Supremes 1989 * Dion * Otis Redding * The Rolling Stones * The Temptations * Stevie Wonder 1990 * Hank Ballard * Bobby Darin * The Four Seasons * The Four Tops * The Kinks * The Platters * Simon & Garfunkel * The Who 1991 * LaVern Baker * The Byrds * John Lee Hooker * The Impressions * Wilson Pickett * Jimmy Reed * Ike a Tina Turner 1992 * Bobby Blue Bland * Booker T. & the M.G.'s * Johnny Cash * The Isley Brothers * Jimi Hendrix Experience * Sam & Dave * The Yardbirds 1993 * Ruth Brown * Cream * Creedence Clearwater Revival * The Doors * Frankie Lymon & the Teenagers * Etta James * Van Morrison * Sly & the Family Stone 1994 * The Animals * The Band * Duane Eddy * The Grateful Dead * Elton John * John Lennon * Bob Marley * Rod Stewart 1995 * The Allman Brothers Band * Al Green * Janis Joplin * Led Zeppelin * Martha & the Vandellas * Neil Young * Frank Zappa 1996 * David Bowie * Gladys Knight & the Pips * Jefferson Airplane * Little Willie John * Pink Floyd * The Shirelles * The Velvet Underground 1997 * The (Young) Rascals * The Bee Gees * Buffalo Springfield * Crosby, Stills & Nash * The Jackson Five * Joni Mitchell * Parliament-Funkadelic 1998 * The Eagles * Fleetwood Mac * The Mamas and the Papas * Lloyd Price * Santana * Gene Vincent 1999 * Billy Joel * Curtis Mayfield * Paul McCartney * Del Shannon * Dusty Springfield * Bruce Springsteen * The Staple Singers 2000 * Eric Clapton * Earth, Wind and Fire * The Lovin' Spoonful * The Moonglows * Bonnie Raitt * James Taylor 2001 * Aerosmith * Solomon Burke * The Flamingos * Michael Jackson * Queen * Paul Simon * Steely Dan * Ritchie Valens 2002 * Isaac Hayes * Brenda Lee * Tom Petty & the Heartbreakers * Gene Pitney * The Ramones * Talking Heads 2003 * AC/DC * The Clash * Elvis Costello & the Attractions * The Police * The Righteous Brothers 2004 * Jackson Browne * The Dells * George Harrison * Prince * Bob Seger * Traffic * ZZ Top 2005 * Buddy Guy * The O'Jays * The Pretenders * Percy Sledge * U2 2006 * Black Sabbath * Blondie * Miles Davis * Lynyrd Skynyrd * Sex Pistols 2007 * Grandmaster Flash & the Furious Five * R.E.M. * The Ronettes * Patti Smithová * Van Halen 2008 * Leonard Cohen * The Dave Clark Five * Madonna * John Mellencamp * The Ventures "Early Influences" * Robert Johnson * Jimmie Rodgers * Jimmy Yancey * Louis Jordan * T-Bone Walker * Hank Williams * Woody Guthrie * Leadbelly * Les Paul * The Ink Spots * Bessie Smith * The Soul Stirrers * Louis Armstrong * Charlie Christian * Ma Rainey * Howlin' Wolf * Elmore James * Professor Longhair * Dinah Washington * Willie Dixon * The Orioles * Pete Seeger * Mahalia Jackson * Bill Monroe * Jelly Roll Morton * Bob Wills & His Texas Playboys * Charles Brown * Nat King Cole * Billie Holiday "Lifetime Achievement"/Životné dielo * John Hammond * Nesuhi Ertegun * Jann S. Wenner * Frank Barsalona * Seymour Stein "Non-Performers" (Hlavne textári, producenti ) * Alan Freed * Sam Phillips * Leonard Chess * Ahmet Ertegun * Jerry Leiber a Mike Stoller * Jerry Wexler * Berry Gordy, Jr * Phil Spector * Gerry Goffin a Carole King * Holland, Dozier a Holland * Dave Bartholomew * Ralph Bass * Leo Fender * Bill Graham * Doc Pomus * Dick Clark * Milt Gabler * Johnny Otis * Paul Ackerman * Tom Donahue * Syd Nathan * Allen Toussaint * George Martin * Clive Davis * Chris Blackwell * Jim Stewart * Mo Ostin "Sidemen" * Hal Blaine - bicie * King Curtis - saxofón * James Jamerson - bass * Scotty Moore - gitara * Earl Palmer - bicie * James Burton - gitara * Johnnie Johnson - piano * Chet Atkins - gitara * Benny Benjamin - bicie * Floyd Cramer - piano * Steve Douglas - saxofón Iné projekty * Commons * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Rochovica.html Rochovica Rochovica môže byť: * vrch (639,6 m n. m.) v Javorníkoch, pozri Rochovica (vrch) * prírodná rezervácia v Javorníkoch, pozri Rochovica (prírodná rezervácia) Symbol rozcestia Toto je rozlišovacia stránka — navigačná pomôcka obsahujúca zoznam iných článkov, ktoré by mohli mať rovnaký názov. Ak vás na túto stránku odkázal článok, prosíme Vás, aby ste sa k článku vrátili a opravili v ňom odkaz tak, aby odkazoval priamo na konkrétnu stránku z hore uvedeného zoznamu, ktorú autor článku myslel. Rock.html Rock Pôvod v štýloch: Rock and roll, hlavne blues, country music and R&B Kultúrne pozadie: koncom 40. rokov - USA Typické nástroje: Gitara - Basová gitara- Bicie - Spev - Gitara - niekedy aj Klávesové nástroje Všeobecná od 50. rokov na popularita: celom svete. Odvodené štýly: Alternatívny rock - Heavy metal - Punk rock Podštýly Art rock - Britský rock - Christian rock - Classic Rock - Desert rock - Detroit rock - Experimentálny rock - Garage - Dievčenské skupiny - Glam rock - Hard rock - Heartland rock - Inštrumentálny rock - Jam band - Jangle pop - Krautrock - Post-rock - Power pop - Protopunk - Psychedelický rock - Pub rock - Soft rock - Surf Rock alebo rok je jedným z hudobných žánrov populárnej hudby. Rock ako žáner je veľmi rozsiahly, diferencovaný a jeho hranice sú voľne definované s vzdialene príbuznými žánrami napríklad ako soul. V širšom zmysle rock zahŕňa aj rock-and-roll, ktorý je jeho najstaršou fázou. Označenie rock (namiesto rock and roll) sa začalo používať od 2. polovice 60. rokov. Charakteristický je najmä svojou rytmikou, ktorá je založená predovšetkým na troch hudobných nástrojoch: bicích, basgitare a elektrickej gitare. Môžu byť však zahrnuté ďalšie nástroje ako klávesové nástroje (organ, klávesové syntenzátory) a aj dychové hudobné nástroje (trúbka, trombón), ktoré sa bežne používajú v niektorých jeho podžánroch. Hlavný formujúci vplyv na rock v užšom zmysle mal rock-and-roll. Na začiatku 60. rokov rock 'n' roll vybočoval z ostatných žánrov a na počiatku Britského rocku sa naliehalo na používanie termínu rocková hudba. S „britskou inváziou“ to znova vzpružilo tento hudobný štýl v USA, kde sa znova navrátil a stal sa posledným medzinárodným kultúrnym fenoménom so značným spoločenský dopadom na svet. Konkurenčné nároky sa pripisovali skončeným vojnám, šíreniu mieru a tolerancii rovnako tiež mravného úpadku, dokonca sexuálnej promiskuity. Rock sa stal populárnym naprieč celou planétou a rozvinul sa do početných veľmi odlišných štýlov s obrovským zázemím v mnohých krajinách, kde pretrváva dodnes. Rockové žánre Bližšie informácie v hlavnom článku: Zoznam rockových žánrov Rock_against_communism.html Rock against communism Rock against communism (R.A.C., RAC) - v preklade „Rock proti komunizmu“ je neonacistická hudobná platforma. Skupiny hrajúce pod touto hlavičkou majú spravidla buď otvorene neonacistické texty - námety ako rasové násilie, antisemitizmus, ódy na pohlavárov nacistickej tretej ríše a pod., alebo vystupujú s istou dávkou kamufláže a v textoch sa stavajú hlavne proti prisťahovalcom, ľavicovej politike, drogám a vyjadrujú podporu nacionalizmu. História Kampaň s týmto názvom vznikla roku 1978 v Spojenom kráľovstve ako odpoveď ultrapravice na antirasistické podujatia hudobných skupín konajúce sa pod hlavičkou R.A.R. (Rock against racism - Rock proti rasizmu). Keďže neonacisti nemohli otvorene propagovať fašizmus a rasistické myšlienky napríklad ako „Rock za rasizmus“ alebo „Rock proti prisťahovalcom“ stavili na antikomunizmus, ultrapravici vlastný. Takto sa názov stal prijateľnejším a pre nezainteresovaného nijako nesúvisel s neonacizmom. „Rock proti komunizmu“ podporovala aj britská krajne pravicová strana National Front - NF (Národný front). Prvý koncert pod značkou R.A.C. sa konal v anglickom Leeds v roku 1978, vystúpili na ňom kapely The Dentists a The Ventz. Ďalší koncert sa uskutočnil v roku 1979 a na jar 1983, kde vystúpila ako hlavná hviezda večera neonacistická skupina Skrewdriver. Potom sa už koncerty konali častejšie a vystúpili na nich skupiny ako: Brutal Attack, Skullhead, Squadron, Sudden Impact, Ovaltinees, Lionheart, No Remorse, Violent Storm, Battlezone a iné. Onedlho začali R.A.C. koncerty napádať členovia antifašistických organizácií ako Anti-Fascist action (Antifašistická akcia) a Anti-Nazi League (Antinacistická liga). Táto skutočnosť prinútila organizátorov konať podobné akcie utajene, čím samozrejme sama obmedzila svoj vplyv na verejnosť. K dôvodom utajenia sa neskôr pridal aj strach z policajnej perzekúcie, hlavne kvôli textom progagujúcim neznášanlivosť. Hudobné štýly Keďže príslušnosť k platforme Rock against communism vyjadrujú hlavne texty a politická príslušnosť členov skupiny, stretávame sa s viacerými hudobnými štýlmi. Spoločným rysom je rýchla a energická hudba ako napr.: metal (najčastejšie NSBM-národne socialistický black-metal), punk (Nazi-punk), Oi!, hard-core (Hate-core). Iróniou je, že ide o štýly, ktorých vznik nemá nič spoločné s rasizmom a fašizmom, ale boli jednoducho prebraté neonacistami. Najznámejšie R.A.C. kapely * Blue Eyed Devils * Gestapo SS * Landser * Macht und Ehre * RaHoWa * No remorse * Skrewdriver * Brutall Attack * Skullhead * H8Machine Externé odkazy * Zmienka o R.A.C. na stránkach MV SR * Leták vo forme PDF vysvetľujúci pozadie R.A.C. Rock_jam_radio.html Rock jam radio Rock Jam Radio, projekt internetového rockového rádia by sa mohlo v najbližších dňoch objaviť na slovenskom, českom a maďarskom trhu. Spoločnosť Intersonic pripravuje spustenie Rock Jam radia na 21. marca 2007 ktoré by malo vysielať v 3och jazykových mutáciách s jednotným formátom , modernú rockovú hudbu ale aj rockovú klasiku určenú hlavne pre mladšiu generáciu. Externé odkazy * Rock Jam Radio Rocket_to_Russia_d051.html Rocket to Russia Rocket to Russia je názov tretieho albumu kapely Ramones. Skladby albumu 1. "Cretin Hop" – 1:56 2. "Rockaway Beach" – 2:06 3. "Here Today, Gone Tomorrow" – 2:49 4. "Locket Love" – 2:11 5. "I Don't Care" – 1:39 6. "Sheena is a Punk Rocker" – 2:49 7. "We're a Happy Family" – 2:31 8. "Teenage Lobotomy" – 2:01 9. "Do You Wanna Dance?" – 1:55 10. "I Wanna Be Well" – 2:28 11. "I Can't Give You Anything" – 2:01 12. "Ramona" – 2:37 13. "Surfin' Bird" – 2:37 14. "Why Is It Always This Way?" – 2:15 Rocková_opera.html Rocková opera Rocková opera alebo roková opera je žánrovo vyprofilovaná hudobná kompozícia v populárnej hudbe v druhej polovici 60 rokov. Charakteristické znaky Kompozične je niekde uprostred opery a operety. S operou ju spájajú zložité a dlhšie skladby, delenie na dejstvá. S operetou zas skladby kratšie, zapamätateľné a spevavé melódie, tzv. hitovky, krátke textové predely. Od muzikálu ju odlišuje absencia dlhších textových predelov, slovných vstupov, komentárov. Do rockovej opery radíme všetky opery vznikajúce v gitarovom spracovaní. Typickým žánrovým odnožom je metalová opera. Príklady Rockové albumy považované za rockové opery * The Who - Tommy, 1969 * The Who - Quadrophenia (1973) * Genesis - The Lamb Lies Down On Broadway (1974) * Pink Floyd - The Wall (1979) * Green Day - American Idiot (2004) Najznámejšie hudobné projekty * James Rado, Gerome Ragni a Galt MacDermot, Hair (1967) * Tim Rice a Andrew Lloyd Webber, Jesus Christ Superstar (1970) * Tim Rice a Andrew Lloyd Webber, Evita (1976) * Jonathan Larson, Rent (1996) (zmodernizovaná interpretácia opery La Bohème od Giacoma Pucciniho) Príklady z ďalších krajín Maďarsko * Evanjelium o Márii * Istvány a király Česko * Flamengo - Kuře v hodinkách * The Plastic People of the Universe - Pašijové hry velikonoční, 1978 * Progres 2 - Dialog s vesmírem, 1981 Slovenská rocková opera * Cyrano z predmestia Externé odkazy Rochlov.html Rochlov Rochlov Základné informácie Postavenie: |obec NUTS 5 (obec): |CZ0325 559423 Kraj (NUTS 3): |Plzenský (CZ032) Okres (NUTS 4): |Plzeň-sever (CZ0325) Obec s rozšírenou pôsobnosťou:| Poverená obec: | Historická krajina: |Čechy Katastrálna výmera: | ? km² Počet obyvateľov: |238 Zemepisná šírka: | Zemepisná dĺžka: | Nadmorská výška: | ? m PSČ: | Základné sídelné | jednotky: | Miestnych častí: | Katastrálne územie: | Adresa | obecného úradu: | Starosta / starostka: | Rochlov je obec v Česku v okrese Plzeň-sever v Plzenskom kraji. 1. januára 2006 tu žilo 238 obyvateľov, z toho 114 mužov a 124 žien, pričom priemerný vek v obci je 37,6 rokov (muži 37,7 rokov, ženy 37,5 rokov). Tento geografický článok o mieste v Česku je zatiaľ príliš Vlajka Česka krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Pozri aj * Zoznam obcí v Česku Mestá a obce okresu Plzeň-sever Bdeněves • Bezvěrov • Bílov • Blatnice • Blažim • Bohy • Brodeslavy • Bučí • Čeminy • Černíkovice • Čerňovice • Česká Bříza • Dobříč • Dolany • Dolní Bělá • Dolní Hradiště • Dražeň • Druztová • Heřmanova Huť • Hlince • Hněvnice • Holovousy • Horní Bělá • Horní Bříza • Hromnice • Hvozd • Chotíkov • Chříč • Jarov • Kaceřov • Kaznějov • Kbelany • Kočín • Kopidlo • Koryta • Kozojedy • Kozolupy • Kožlany • Kralovice • Krašovice • Krsy • Křelovice • Kunějovice • Ledce • Líně • Líšťany • Líté • Lochousice • Loza • Manětín • Město Touškov • Mladotice • Mrtník • Myslinka • Nadryby • Nečtiny • Nekmíř • Nevřeň • Nýřany • Obora • Ostrov u Bezdružic • Pastuchovice • Pernarec • Pláně • Plasy • Plešnice • Pňovany • Potvorov • Přehýšov • Příšov • Rochlov • Rybnice • Sedlec • Slatina • Studená • Štichovice • Tatiná • Tis u Blatna • Tlučná • Trnová • Třemošná • Úherce • Újezd nade Mží • Úlice • Úněšov • Úterý • Vejprnice • Velečín • Vochov • Všehrdy • Všeruby • Výrov • Vysoká Libyně • Zahrádka • Zbůch • Zruč-Senec • Žihle • Žilov RockChart_a743.html RockChart RockChart je internetová hitparáda najväčších rockových singlov. Prvé kolo hitparády RockChart bolo odvysielané 17.novembra 2006 na internetovom rádiu BestMusic. Hlasovať je možné na http://www.freewebs.com/faeron15/rockchart.htm Víťazi Kolo Pieseň Interprét 1 "Knights of Cydonia" Muse 2 "Knights of Cydonia" Muse 3 "Snow (Hey Oh)" Red Hot Chili Peppers 4 "Snow (Hey Oh)" Red Hot Chili Peppers 5 "Snow (Hey Oh)" Red Hot Chili Peppers 6 "Snow (Hey Oh)" Red Hot Chili Peppers 7 "Modern Way" Kaiser Chiefs 8 "You Know My Name" Chris Cornell 9 "Modern Way" Kaiser Chiefs 10 "Modern Way" Kaiser Chiefs 11 "Can't Catch Tomorrow" Lostprophets 12 "Can't Catch Tomorrow" Lostprophets 13 "Open Your Eyes" Snow Patrol 14 "Open Your Eyes" Snow Patrol 15 "Open Your Eyes" Snow Patrol 16 "4:Am Forever" Lostprophets 17 "A Bad Dream" Keane Rock_against_racism.html Rock against racism Rock against racism (R.A.R., RAR) - v preklade „Rock proti rasizmu“ je hudobná kampaň proti prejavom rasizmu a fašizmu. História Kampaň vznikla v zime roku 1976 v Spojenom kráľovstve, v Londýne. Hlavnými organizátormi boli Red Saunders, Roger Huddle a ďalší. Podnetom pre vznik projektu boli rasistické poznámky a gestá Davida Bowieho a Erica Claptona, ktorými sa prezentovali v médiách. R.A.R. prvýkrát zvažovala myšlienku zorganizovania koncertu proti narastajúcim prejavom rasizmu v spoločnosti už začiatkom roku 1970. Celá kampaň sa však odštartovala až v roku 1976, keď opitý Eric Clapton vyjadril verejne podporu Enochovi Powellovi (toho času tieňový minister obrany Konzervatívnej strany stavajúci sa proti imigrácii a proti antidiskirminačnej legislatíve) na svojom koncerte v Birminghame. Rockefellerovo_centrum.html Rockefellerovo centrum Záhrady na strechách Rockefeller Plaza Rockefellerovo centrum (angl. Rockefeller Center) je komplex 19-tich komerčných budov medzi 48. a 51. ulicou v New Yorku. Postavila ich rodina Rockefellerovcov a nachádzajú sa v centre Midtown Manhattanu medzi Piatou Avenue a Siedmou Avenue. V roku 1988 bolo centrum vyhlásené za národnú historickú pamiatku. Je to najväčší komplex v súkromných rukách svojho druhu na svete a medzinárodný symbol modernistického architektonického štýlu zmiešaného s kapitalizmom. Tento geografický článok o mieste v USA je zatiaľ príliš Vlajka USA krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Rochester_Americans_b3fc.html Rochester Americans Rochester Americans je profesionálny hokejový klub hrajúci v AHL. Je to farma klubov NHL Buffalo Sabres a Florida Panthers. Patria k najstarším klubom AHL, založený boli v roku 1956. Získali šesťkrát Calder Cup. V poslednej sezóne 2005/06 sa nedostali do Playoff. V tejto sezóne bol najproduktívnejším hráčom český útočník Jiří Novotný. V tíme hrá aj slovený obranca Andrej Sekera. Rock_Me_Amadeus_c53f.html Rock Me Amadeus Obrázok albumu môže byť použitý iba so súhlasom držiteľa autorských práv Singel - Falco Dátum vydania 1985 Žáner/Žánre Rock Dĺžka 3:22 Vydavateľstvo GIG Records Austria Producent Bolland & Bolland Rock Me Amadeus bol prvý singel z albumu Falco 3 od rakúskeho speváka Falca. Pieseň dosiahla v roku 1986 ako prvá a dosiaľ jediná nemecky spievaná vrchol americkej hitparády. Umiestnenia v hitparádach Krajina Pozícia Rakúsko 1 Nemecko 1 Spojené kráľovstvo 1 Španielsko 1 Grécko 1 Švédsko 1 Fínsko 1 USA 1 Japonsko 1 Nový Zéland 1 Kanada 1 Juhoafrická republika 1 US Billboard Hip Hop Tracks 6 Holandsko 3 Belgicko 2 Hot 100 Europa 1 Švajčiarsko 2 Popkrone-Europacharts 1 Externé odkazy * Text piesne Rock Me Amadeus Roxette.html Roxette Základné informácie Pôvod Vlajka Švédska Švédsko Žáner(-re) Pop, Rock Pôsobenie 1986 – súčasnosť Vydavateľstvá EMI Music, Edel Music Webstránka www.roxette.se Členovia skupiny: Per Gessle Marie Fredriksson Roxette je švédska dvojčlenná hudobná skupina spievajúca po anglicky, zložená z hudobníka menom Per Gessle a speváčky Marie Fredriksson. Po skupine ABBA je to druhá najúspešnejšia švédska hudobná skupina. Názov Roxette pochádza z názvu jednej pesničky skupiny Dr. Feelgood. Diskografia * Pearls of Passion (1986, a znovu vydané v roku 1997) * Dance Passion (1987) * Look Sharp! (1988) * Joyride (1991) * Tourism (1992) * Crash! Boom! Bang! (1994) * Rarities (1995) * Don't Bore Us - Get to The Chorus! - Roxette's Greatest Hits (1995) * Baladas En Español (1996) * Have A Nice Day (1999) * Room Service (2001) * The Ballad Hits (2002) * The Pop Hits (2003) Externé odkazy * http://www.roxette.se - oficiálna stránka (anglicky) * http://www.roxette.cz - česky Roľníctvo.html Roľníctvo roľnictvo je spoločenská trieda, ktorá sa zaoberá poľnohospodárskou výrobou a ktorá má za určitých podmienok v držbe alebo pužíva nevyhnutné výrobné prostriedky. Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Tento článok z Filitu potrebuje upraviť, pridať interwiki a kategórie. Po jeho úprave prosím odstráňte šablónu {{filit na úpravu}}. Pozri aj roľníctvo poľnohospodárstvo trieda spoločenská výroba poľnohospodárska Roľnícka_vzájomná_pokladnica.html Roľnícka vzájomná pokladnica Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality. Pozri aj stránky Ako upravovať stránku a Návody a štýl alebo diskusiu k článku. Roľnícka vzájomná pokladnica, Námestie Ľ. Štúra 65, Modra (1936) – funkcionalistický dvojposchodový objekt s oblým nárožím situovaný v radovej zástavbe, hlavná fasáda je zložená z dvoch vrstiev – z pozadia s drobným keramickým obkladom mierne vystupuje omietnutá plocha so štvoricou okien, plochá strecha slúži ako terasa, na prízemí je pobočka banky, ostatné podlažia sú obytné Roľník.html Roľník Roľník je priamy výrobca v poľnohospodárstve. Pozri aj * farmár Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Tento článok je zatiaľ tzv. "výhonok". Text môžeš doplniť alebo zmeniť, keď hore klikneš na záložku "upraviť". Roľnícka_občina.html Roľnícka občina Občina roľnícka občina roľnícka je sociálne spoločenstvo, ktoré patrí k typu prvotnopospolných občín. Raná roľnícka občina je územne jednotná pospolitosť veľkych rodinných (domových) občín, medzi ktorými boli hierarchické vzťahy nadvlády a podriadenosti, najcastejšie podľa zásad genealogickej príbuznosti s historicky vierohdoným zakladateľom občiny. Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Tento článok z Filitu potrebuje upraviť, pridať interwiki a kategórie. Po jeho úprave prosím odstráňte šablónu {{filit na úpravu}}. Občina - druhy/príklady občina občina roľnícka Pozri aj druhy/príklady občín Roľnícka_strana_Slovenska_5516.html Roľnícka strana Slovenska Roľnícka strana Slovenska bola jednou z množstva politických strán, ktoré vznikli na Slovensku po nežnej revolúcii a pôsobili na slovenskej politickej scéne v 90. roky 20. storočia. Roľnícka strana Slovenska sa zásluhou utvorenia predvolebnej koalície s Hnutím za demokratické Slovensko (HZDS) v parlamentných voľbách v roku 1994 dostala do NR SR. Bola súčasťou víťaznej koalície, ktorá zvíťazila so ziskom 34,93% hlasov a získala 61 poslaneckých kresiel v Národnej rade SR, aj keď v koalícii nebola HZDS rovnocenným partnerom. Po víťazných voľbách utvorila spolu s HZDS, Združením robotníkov Slovenska a Slovenskou národnou stranou koaličnú vládu. Predsedom RSS bol Pavel Delinga, podpredsedom Miroslav Maxon. V roku 1997 sa preferencie RSS pohybovali medzi 1 až 2 %. V novembri 1997 strana zanikla zlúčením s Hnutím poľnohospodárov SR (HP SR) a vytvorím novej politickej strany pod názvom Nová agrárna strana (NAS). Predsedom tohto nového politického subjektu sa stal predseda RSS Pavel Delinga. Politici Roľníckej strany Slovenska Články o politikoch Roľníckej strany Slovenska sú uvedené v kategórii Politici RSS. Rožnovská_Bečva_aebb.html Rožnovská Bečva Rožnovská Bečva je rieka na strednej Morave. Je pravostrannou zdrojnicou Bečvy (spolu so Vsetínskou Bečvou), meria 34,5 km. Niekedy sa označuje aj ako Dolní Bečva. Pramení v Moravskosliezskych Beskydách na severnom svahu vrchu Vysoká (1 024,2 m n. m.) v nadmorskej výške približne 870 m n. m. Od prameňa tečie sprvu na sever, oblúkom sa však vzápätí stáča na západ, pričom napája vodnú nádrž Horní Bečva. Potom pokračuje severozápadným smerom až za obec Dolní Bečva, kde sa výrazným ohybom stáča na západ a preteká mestom Rožnov pod Radhoštěm. Napokon preteká cez Valašské Meziříčí a na okraji mesta sa v nadmorskej výške 288 m n. m. spája s ľavostrannou Vsetínskou Bečvou, pričom ďalej pokračujú pod spoločným názvom Bečva. Významnejšie prítoky z ľavej strany sú Soláň, Hážovický potok, Marétka; z pravej strany Mečůvka, Kněhyně, Veřmiřovský potok, Starozuberský potok a Zuberský potok. Rieka preteká cez tieto obce: Horní Bečva, Prostřední Bečva, Dolní Bečva, Rožnov pod Radhoštěm, Zubří, Střítež nad Bečvou, Zašová, Veselá a napokon mestom Valašské Meziříčí. Pozri tiež * Bečva * Vsetínská Bečva Rožňavské_Bystré_af8d.html Rožňavské Bystré Rožňavské Bystré Erb | Vlajka | Mapa Rožňavské Bystré Základné údaje Kraj: |Košický Okres: |Rožňava Región: | Poloha: |00° 00' 00" s. š. |00° 00' 00" v. d. Nadmorská výška: |402 m n.m. Rozloha: |7,94 km² Počet obyvateľov: |582 (31.12.2004) Hustota obyvateľstva: |73 obyvateľ(ov)/km^2 Prvá písomná zmienka: |1318 Nacionále Štatistická územná |526207 jednotka: | EČV: |RV PSČ: |049 31 Telefónna predvoľba: |0 58 Oficiálne adresy Adresa obecného úradu: | E-mail: | Telefón: | Fax: | Politika Starosta: |Ján Babič Zdroje údajov Mestská a obecná štatistika SR (SŠÚ), http://obce.info Rožňavské Bystré je obec na Slovensku v okrese Rožňava. Obec sa nachádza v susedstve národného parku Slovenský kras. Externé odkazy * Rožňavské Bystré Tento geografický článok o mieste na Slovensku je zatiaľ Vlajka Slovenska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Mestá a obce okresu Rožňava (2+60) 31.12.2003 Ardovo | Betliar | Bohúňovo | Bôrka | Brdárka | Bretka | Brzotín | Čierna Lehota | Čoltovo | Čučma | Dedinky | Dlhá Ves | Dobšiná | Drnava Gemerská Hôrka | Gemerská Panica | Gemerská Poloma | Gočaltovo | Gočovo Hanková | Henckovce | Honce | Hrhov | Hrušov | Jablonov nad Turňou Jovice | Kečovo | Kobeliarovo | Koceľovce | Kováčová | Krásnohorská Dlhá Lúka | Krásnohorské Podhradie | Kružná | Kunova Teplica | Lipovník | Lúčka Markuška | Meliata | Nižná Slaná | Ochtiná | Pača | Pašková | Petrovo Plešivec | Rakovnica | Rejdová | Rochovce | Roštár | Rozložná | Rožňava Rožňavské Bystré | Rudná | Silica | Silická Brezová | Silická Jablonica Slavec | Slavoška | Slavošovce | Stratená | Štítnik | Vlachovo | Vyšná Slaná Rožkoviansky_potok.html Rožkoviansky potok Dĺžka toku 2,4 km Plocha povodia  ? km² Rád toku VI. Povodie Torysa Prameň Bachureň Ústie Torysa Hydrologické poradie 4-32-04-044 Číslo recipienta 4-32-04-988 Rožkoviansky potok je potok v dolnom Šariši, na území okresu Sabinov. Je to pravostranný prítok Torysy, meria 2,4 km a je tokom VI. rádu. Pramení v pohorí Bachureň na severnom úpätí vrchu Marduňa (873,8 m n. m.) v nadmorskej výške približne 495 m n. m. Od prameňa tečie najprv na sever, potom sa stáča na severovýchod a sprava priberá krátky prítok prameniaci západne od kóty 528,5 m. Ďalej už pokračuje výhradne severoseverovýchodným smerom, na dolnom toku preteká obcou Rožkovany a zároveň vstupuje do Spišsko-šarišského medzihoria, do podcelku Šarišské podolie. Na severnom okraji obce sa v nadmorskej výške cca 361 m n. m. vlieva do Torysy. Rožmitál_na_Šumavě_8ae2.html Rožmitál na Šumavě Rožmitál na Šumavě Základné informácie Postavenie: |obec NUTS 5 (obec): |CZ0312 545775 Kraj (NUTS 3): |Juhočeský (CZ031) Okres (NUTS 4): |Český Krumlov (CZ0312) Obec s rozšírenou pôsobnosťou:| Poverená obec: | Historická krajina: |Čechy Katastrálna výmera: | ? km² Počet obyvateľov: |410 Zemepisná šírka: | Zemepisná dĺžka: | Nadmorská výška: | ? m PSČ: | Základné sídelné | jednotky: | Miestnych častí: | Katastrálne územie: | Adresa | obecného úradu: | Starosta / starostka: | Rožmitál na Šumavě je obec v Česku v okrese Český Krumlov v Juhočeskom kraji. 1. januára 2006 tu žilo 410 obyvateľov, z toho 227 mužov a 183 žien, pričom priemerný vek v obci je 36,8 rokov (muži 35,8 rokov, ženy 38,1 rokov). Tento geografický článok o mieste v Česku je zatiaľ príliš Vlajka Česka krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Pozri aj * Zoznam obcí v Česku Mestá a obce okresu Český Krumlov Benešov nad Černou • Besednice • Bohdalovice • Brloh • Bujanov • Černá v Pošumaví • Český Krumlov • Dolní Dvořiště • Dolní Třebonín • Frymburk • Holubov • Horní Dvořiště • Horní Planá • Hořice na Šumavě • Chlumec • Chvalšiny • Kájov • Kaplice • Křemže • Lipno nad Vltavou • Loučovice • Malonty • Malšín • Mirkovice • Mojné • Netřebice • Nová Ves • Omlenice • Pohorská Ves • Přední Výtoň • Přídolí • Přísečná • Rožmberk nad Vltavou • Rožmitál na Šumavě • Soběnov • Srnín • Střítež • Světlík • Velešín • Větřní • Věžovatá Pláně • Vyšší Brod • Zlatá Koruna • Zubčice • Zvíkov • Vojenský újezd Boletice Rožňavské_kúpele.html Rožňavské kúpele Rožňavské kúpele je rekreačná osada pri Rožňave, na rozmedzí Rožňavskej kotliny, Revúckej vrchoviny a Volovských vrchov, na sútoku Rožňavského potoka a potoka Laz, v Rožňavskej doline, 2 km severne od centra mesta. V minulosti tu stáli kúpele miestneho významu, zriadené v 19. storočí a zanikli po 2. svetovej vojne. Od 13. do 17. storočia prebiehala v okolí intenzívna ťažba zlata a železných rúd. Dnes sú rekreačným zázemím mesta Rožňava s lesoparkom, jazierkom, minerálnym prameňom a hotelom. Osada leží pri ceste z Rožňavy do Čučmy (1 km na sever), prechádza tadiaľto modro-značkovaný turistický chodník vedúci z Námestia baníkov v Rožňave Rožňavskou dolinou na vrch Zlatý stôl (1 322,4 m n. m.). Rožok.html Rožok Rožok môže byť: * malý roh * výčnelok * pečivo v tvare (zahnutého) rohu, pozri rožok (druh pečiva) * podlhovastý zahnutý zemiak * názov národnej prírodnej rezervácie, pozri Národná prírodná rezervácia Symbol rozcestia Toto je rozlišovacia stránka — navigačná pomôcka obsahujúca zoznam iných článkov, ktoré by mohli mať rovnaký názov. Ak vás na túto stránku odkázal článok, prosíme Vás, aby ste sa k článku vrátili a opravili v ňom odkaz tak, aby odkazoval priamo na konkrétnu stránku z hore uvedeného zoznamu, ktorú autor článku myslel. Rožkovany.html Rožkovany Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality. Pozri aj stránky Ako upravovať stránku a Návody a štýl alebo diskusiu k článku. Rožkovany Erb | Vlajka | Mapa Rožkovany Základné údaje Kraj: |Prešovský Okres: |Sabinov Región: |Šariš Poloha: |00° 00' 00" s. š. |00° 00' 00" v. d. Nadmorská výška:|370 m n.m. Rozloha: |1450 km² Počet |1284 (31.12.2004) obyvateľov: | Hustota |1 obyvateľ(ov)/km^2 obyvateľstva: | Nacionále Štatistická |525120 územná jednotka:| EČV: |SB PSČ: |082 71 (pošta Lipany) Telefónna |0 51 predvoľba: | Oficiálne adresy Adresa obecného |Obec Rožkovany č. 106, 082 71 úradu: |pošta Lipany Web: |www.rozkovany.ocu.sk E-mail: |obecrozkovany@stonline.sk Telefón: |+421 51 457 23 21 Fax: | Politika Starosta: |Ing. Miroslav POKLEMBA Zdroje údajov Mestská a obecná štatistika SR (SŠÚ), http://obce.info Rožkovany sú obec na Slovensku v okrese Sabinov. Polohopis V tesnej blízkosti obce sa nachádza hlavná cesta Sabinov - Lipany - Stará Ľubovňa a tiež železnica, spojujúca Prešov s Poľskou republikou. Súčasťou obce je aj autobusová a železničná zastávka. Obe sú umiestnené pri týchto komunikáciách. Stred obce je od nich vzdialený cca 700m, do samotnej obce vedie asfaltová cesta, ktorá sa rozvetvuje do štyroch ulíc. Obyvateľstvo V roku 2000 žilo v obci 1223 obyvateľov, ktorí obývali 274 domov s popisným číslom. Pri poslednom sčítaní ľudu, v roku 1991, sa v obci nachádzalo celkom 1155 obyvateľov. Prevažná väčšina obyvateľov hovorí šarišským dialektom. Konfesne je obec jednotná, v roku 1998 sa 1005 obyvateľov hlásilo k rímskokatolíckej cirkvi, 5 ku gréckokatolíckej, 1 k evanjelickej a 143 k inej alebo ku žiadnej. V obci sa nachádza rímskokatolícka fara a kostol svätého Antona Opáta. História Médiá (foto, audio, dokumenty) Externé odkazy Tento geografický článok o mieste na Slovensku je zatiaľ Vlajka Slovenska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Mestá a obce okresu Sabinov (2+41) 31.12.2003 Bajerovce | Bodovce | Brezovica | Brezovička | Červená Voda | Červenica pri Sabinove | Daletice | Drienica | Dubovica | Ďačov | Hanigovce Hubošovce | Jakovany | Jakubova Voľa | Jakubovany | Jarovnice | Kamenica Krásna Lúka | Krivany | Lipany | Lúčka | Ľutina | Milpoš | Nižný Slavkov Olejníkov | Oľšov | Ostrovany | Pečovská Nová Ves | Poloma | Ratvaj Ražňany | Renčišov | Rožkovany | Sabinov | Šarišské Dravce | Šarišské Michaľany | Šarišské Sokolovce | Tichý Potok | Torysa | Uzovce | Uzovské Pekľany | Uzovský Šalgov | Vysoká Rožňavská_kotlina.html Rožňavská kotlina Rožňavská kotlina je geomorfologický celok na juhu východného Slovenska, súčasť oblasti Slovenské rudohorie. Zo severu ju obklopujú Volovské vrchy a Revúcka vrchovina, z juhu Slovenský kras. Stredom kotliny preteká rieka Slaná. Najvyšším bodom územia je vrch Mních (654, 6 m), najnižšie miesto leží v mieste, kde rieka Slaná opúšťa územie kotliny (cca 245 m n. m.). Jediným mestom ležiacim v kotline je Rožňava ležiaca v severnej časti kotliny. Rožňava.html Rožňava mesto Štát Vlajka Slovenska Slovensko Kraj/oblasť/provincia/región ap. Košický Historický región Gemer Okres Rožňava Nadmorská výška 313 m n. m. Súradnice 48°39′30″S 20°31′51″V / 48.65833, 20.53083 Rozloha 45,614088 km² (4 561 ha) Obyvateľstvo 19 231 (31. 12. 2006) Hustota 422 /km² Prvá písomná zmienka 1230 Primátor MUDr. Vladislav Laciak (Smer-SD) Časové pásmo SEČ (UTC+1) - letný čas SELČ (UTC+2) PSČ 048 01 Telefónna predvoľba +421-58 Kód 525529 EČV RV Poloha v obce v rámci Slovenska Poloha v rámci Košického kraja Štatistika: MOŠ/MIS Webová stránka: http://www.roznava.sk Rožňava (maď. Rozsnyó, nem. Rosenau) je okresné mesto na Slovensku ležiace v Košickom kraji. Časti obce * Mestské časti: Nadabula, Rožňavská Baňa * Sídliská: Vargove Pole, P.J. Šafárika, Stred, Juh Vodné toky Cez mesto preteká rieka Drázus, Slaná. Politika Vedenie mesta a zastupiteľstvo Vedenie mesta: Primátor mesta: MUDr. Vladislav Laciak Zástupca primátora mesta: Ing. František Kardoš Prednosta MsÚ v Rožňave: Ing. Ján Štefan Hlavná kontrolórka mesta: JUDr. Katarína Balážová Poslanci mestského zastupiteľstva: Volebný obvod 1: PaedDr. Viktor Baláž, Mgr. Alexander Turek, František Focko, Ing. Ondrej Bolaček, Ing. František Kardoš, Ladislav Dávid, Volebný obvod 2: Ing. Dušan Pavlík, Mgr. Dionýz Kemény, Peter Soldos, Terézia Váradiová, Volebný obvod 3: Mgr. Árpád Laco, Ing. Arpád Kavečanky, Peter Džačár, MUDr. Katarína Kopecká, PhD., JUDr. Juraj Dubovský, MUDr. Dezider Bánes, Mgr. Dušan Pollák, Erika Szabadosová, Volebný obvod 4: Ľudovít Kossuth Obyvateľstvo Počet obyvateľov: 19 092 (ku 31. 12. 2006) Národnostné zloženie (2001): Slováci 69,3% Maďari 26,8% Rómovia 1,6% Česi 0,7% Vierovyznanie: Rímskokatolícke 41,1% Bez vyznania 32,3% Evanjelické 12,0% Gréckokatolícke 1,3% nezistené 3,8% Partnerské obce 1. Szerencs /Maďarsko/ (zmluva bola podpísaná 18. 12. 1991) 2. Budapešť V. okres Belváros-Lipotváros /Maďarsko/ (zmluva bola podpísaná 27. 3. 1997) 3. Glarus /Švajčiarsko/ (zmluva bola podpísaná 22. 5. 1998) 4. Český Těšín /Česká republika/ (zmluva bola podpísaná 2. 2. 2001) 5. Cieszyn /Poľská republika/ (zmluva bola podpísaná 7. 6. 2001) 6. Bačka Topola /Srbsko/ (zmluva bola podpísaná 3.2.2006) Kultúra a zaujímavosti Divadlo Mestské divadlo ACTORES Múzeá * banícke múzeum * Mestská galéria Stavby * Historická strážna veža v strede námestia * Katedrála nanebovzatia Panny Márie * Evanjelický kostol * Biskupský Úrad * Kláštor Vincentiek * Gymnázium P. J. Šafárika * Starý špitál Pamiatky Historické jadro v Rožňave pozostáva z priestranného štvorcového námestia, najväčšieho svojho druhu na Slovensku a niekoľkých priľahlých ulíc. Pomníky * Pomník partizána Tótha, ktorého popravili príslušníci nemeckej armády, na Námestí baníkov. * Socha Františky Andrássyovej, patrónky všetkých chudobných, na Námestí baníkov. * Socha Lajosa Kossútha, uhorského politika, pri Baníckom múzeu. * Pomník pre všetkých padlých v boji za oslobodenie Rožňavy počas 2. svetovej vojny, na Mestskom cintoríne. * Morový stĺp na Námestí baníkov. * Veniec Slovenskej Pospolitosti na buste Stefana Moyzesa - strhnuty a nemilosrdne zapaleny (R.I.P.) Parky * Póschova záhrada, sídlisko Stred * Park pri Obchodnej Akadémii * Mestský park pri Gemerskej knižnici Šport * AT GemTex Rožňava - basketbal ženy (Extraliga) * TJ Geológ Rožňava - stolný tenis (Extraliga) * Thor Hatecore Podrakos - klasicky box (coskoro amaterska liga SR) * HKM 98 Rožňava - hokej (2. liga) * BK Rožňava - basketbal muži * Auto Moto Klub Rožňava - automobilové športy * Herkules Rožňava - silový trojboj * Asahi Dojo Rožňava - karate * TJ Elán Rožňava - lyžovanie a turistika * JUDO CLUB pri TJ Elán Rožňava http://www.judo.roznava.sk - džudo * Taekwondo Hakimi Rožňava - taekwondo WTF * MFK Rožňava - futbal (coskoro 5. liga)- najviac penazi, najmenej muziky;-) vela stastia!! Pravidelné podujatia * Rožňavský jarmok (2. septembrový týždeň) - výročie vzniku Rožňavy * Dni mesta Rožňava 14. - 21. február - výročie udelenia mestských privilégií * Vianočné trhy (3. decembrový týždeň) * Tempus Art - Medzinárodný festival alternatívnych divadiel (september) * Novoročný výstup na vrch Volovec (1293 m.n.m.) (prvá sobota v roku) Hospodárstvo a infraštruktúra Doprava Cestná doprava Regiónom horného Gemera prechádzajú dva významné cestné ťahy. Cesta I. triedy č. 50 (E 571) východo-západným smerom a cesta I. triedy č. 67 severo-južným smerom. Cestné vzdialenosti z Rožňavy Bratislava - 329 km, Nitra - 238 km, Zvolen - 143 km, Banská Bystrica - 143 km, Poprad - 74 km, Košice - 70 km Autobusová doprava Z Bratislavy (cez Nitru, Zvolen, Lučenec) do Rožňavy premávajú spoje denne približne každú druhú hodinu. Z Košíc do Rožňavy premávajú spoje denne približne každú hodinu. Železničná doprava Z Bratislavy do Rožňavy (cez Zvolen) premávajú denne dva rýchliky. Z Košíc do Rožňavy premávajú denne štyri rýchliky a niekoľko osobných vlakov. Letecká doprava Najbližšie letisko je v Košiciach vo vzdialenosti 65 km od Rožňavy. Významné osobnosti * Samuel Tomášik * Pavel Jozef Šafárik * Jur Hronec * Štefan Moyzes Rodáci * Peter Cmorik * Róbert Šimko Médiá (foto, audio, dokumenty) TV: - Rožňavská TELEVÍZIA - pravidelné vysielanie informácií z regiónu v slovenskom a maďarskom jazyku Internet: - GEMERinfo - publicistika a spravodajstvo z regiónu (www.gemerinfo.sk) * Mediálny portál o Rožňave a živote v Rožňave - Informátor - informácie (fotogaléria, ubytovanie, jedálny lístok atď.), správy, inzercia a reklama z mesta Rožňava a okolia (www.inforeklama.sk) Knižnica: - Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave Iné projekty * Commons * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Externé odkazy * Mapy a letecké fotografie Súradnice: 48° 39′ 30′′ s.š. 20° 31′ 51′′ v.d. * Google maps * MSN World Atlas * Družicové fotografie z WikiMapia alebo Google * Mapa z Multimap alebo GlobalGuide * Letecké fotografie z TerraServer * oficiálna web stránka Rožňavy * web stránka projektu Rožňava a okolie * neoficiálna stránka o meste Rožňava Mestá a obce okresu Rožňava (2+60) 31.12.2003 Ardovo | Betliar | Bohúňovo | Bôrka | Brdárka | Bretka | Brzotín | Čierna Lehota | Čoltovo | Čučma | Dedinky | Dlhá Ves | Dobšiná | Drnava Gemerská Hôrka | Gemerská Panica | Gemerská Poloma | Gočaltovo | Gočovo Hanková | Henckovce | Honce | Hrhov | Hrušov | Jablonov nad Turňou Jovice | Kečovo | Kobeliarovo | Koceľovce | Kováčová | Krásnohorská Dlhá Lúka | Krásnohorské Podhradie | Kružná | Kunova Teplica | Lipovník | Lúčka Markuška | Meliata | Nižná Slaná | Ochtiná | Pača | Pašková | Petrovo Plešivec | Rakovnica | Rejdová | Rochovce | Roštár | Rozložná | Rožňava Rožňavské Bystré | Rudná | Silica | Silická Brezová | Silická Jablonica Slavec | Slavoška | Slavošovce | Stratená | Štítnik | Vlachovo | Vyšná Slaná Rožmberk_nad_Vltavou_394d.html Rožmberk nad Vltavou Rožmberk nad Vltavou Základné informácie Postavenie: |mesto NUTS 5 (obec): |CZ0312 545767 Kraj (NUTS 3): |Juhočeský (CZ031) Okres (NUTS 4): |Český Krumlov (CZ0312) Obec s rozšírenou pôsobnosťou:| Poverená obec: | Historická krajina: |Čechy Katastrálna výmera: | ? km² Počet obyvateľov: |346 Zemepisná šírka: | Zemepisná dĺžka: | Nadmorská výška: | ? m PSČ: | Základné sídelné | jednotky: | Miestnych častí: | Katastrálne územie: | Adresa | mestského úradu: | Starosta / starostka: | Rožmberk nad Vltavou je mesto v Česku v okrese Český Krumlov v Juhočeskom kraji. 1. januára 2006 tu žilo 346 obyvateľov, z toho 174 mužov a 172 žien, pričom priemerný vek v obci je 38,1 rokov (muži 37,8 rokov, ženy 38,4 rokov). Tento geografický článok o mieste v Česku je zatiaľ príliš Vlajka Česka krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Pozri aj * Zoznam obcí v Česku Iné projekty * Commons * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Mestá a obce okresu Český Krumlov Benešov nad Černou • Besednice • Bohdalovice • Brloh • Bujanov • Černá v Pošumaví • Český Krumlov • Dolní Dvořiště • Dolní Třebonín • Frymburk • Holubov • Horní Dvořiště • Horní Planá • Hořice na Šumavě • Chlumec • Chvalšiny • Kájov • Kaplice • Křemže • Lipno nad Vltavou • Loučovice • Malonty • Malšín • Mirkovice • Mojné • Netřebice • Nová Ves • Omlenice • Pohorská Ves • Přední Výtoň • Přídolí • Přísečná • Rožmberk nad Vltavou • Rožmitál na Šumavě • Soběnov • Srnín • Střítež • Světlík • Velešín • Větřní • Věžovatá Pláně • Vyšší Brod • Zlatá Koruna • Zubčice • Zvíkov • Vojenský újezd Boletice Rožmitál_pod_Třemšínem_899f.html Rožmitál pod Třemšínem Rožmitál pod Třemšínem Základné informácie Postavenie: |mesto NUTS 5 (obec): |CZ020B 541231 Kraj (NUTS 3): |Stredočeský (CZ020) Okres (NUTS 4): |Příbram (CZ020B) Obec s rozšírenou pôsobnosťou:| Poverená obec: | Historická krajina: |Čechy Katastrálna výmera: | ? km² Počet obyvateľov: |4279 Zemepisná šírka: | Zemepisná dĺžka: | Nadmorská výška: | ? m PSČ: | Základné sídelné | jednotky: | Miestnych častí: | Katastrálne územie: | Adresa | mestského úradu: | Starosta / starostka: | Rožmitál pod Třemšínem je mesto v Česku v okrese Příbram v Stredočeskom kraji. 1. januára 2006 tu žilo 4279 obyvateľov, z toho 2091 mužov a 2188 žien, pričom priemerný vek v obci je 41,7 rokov (muži 39,6 rokov, ženy 43,8 rokov). Tento geografický článok o mieste v Česku je zatiaľ príliš Vlajka Česka krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Pozri aj * Zoznam obcí v Česku Iné projekty * Commons * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Mestá a obce okresu Příbram Bezděkov pod Třemšínem • Bohostice • Bohutín • Borotice • Bratkovice • Březnice • Buková u Příbramě • Bukovany • Cetyně • Čenkov • Čím • Daleké Dušníky • Dlouhá Lhota • Dobříš • Dolní Hbity • Drahenice • Drahlín • Drásov • Drevníky • Drhovy • Dubenec • Dublovice • Dubno • Háje • Hluboš • Hlubyně • Horčápsko • Hřiměždice • Hudčice • Hvožďany • Chotilsko • Chrást • Chraštice • Jablonná • Jesenice • Jince • Kamýk nad Vltavou • Klučenice • Kňovice • Korkyně • Kosova Hora • Kotenčice • Koupě • Kozárovice • Krásná Hora nad Vltavou • Křepenice • Křešín • Láz • Lazsko • Lešetice • Lhota u Příbramě • Malá Hraštice • Milešov • Milín • Modřovice • Mokrovraty • Nalžovice • Narysov • Nečín • Nedrahovice • Nechvalice • Nepomuk • Nestrašovice • Nová Ves pod Pleší • Nové Dvory • Nový Knín • Občov • Obecnice • Obory • Obořiště • Ohrazenice • Osečany • Ostrov • Ouběnice • Pečice • Petrovice • Pičín • Počaply • Počepice • Podlesí • Prosenická Lhota • Příbram • Příčovy • Radětice • Radíč • Rosovice • Rožmitál pod Třemšínem • Rybníky • Sádek • Sedlčany • Sedlec-Prčice • Sedlice • Smolotely • Solenice • Stará Huť • Starosedlský Hrádek • Suchodol • Svaté Pole • Svatý Jan • Svojšice • Štětkovice • Těchařovice • Tochovice • Trhové Dušníky • Třebsko • Tušovice • Velká Lečice • Věšín • Višňová • Volenice • Voznice • Vrančice • Vranovice • Vševily • Vysoká u Příbramě • Vysoký Chlumec • Zalužany • Zbenice • Zduchovice • Županovice • Vojenský újezd Brdy Rožnov_pod_Radhoštěm_7f03.html Rožnov pod Radhoštěm Rožnov pod Radhoštěm Rožnov pod Radhoštěm – znak Rožnov pod Radhoštěm – vlajka znak vlajka Základné informácie Postavenie: |mesto NUTS 5 (obec): |CZ0723 544841 Kraj (NUTS 3): |Zlínsky (CZ072) Okres (NUTS 4): |Vsetín (CZ0723) Obec s rozšírenou pôsobnosťou: |Rožnov pod Radhoštěm Poverená obec: |Rožnov pod Radhoštěm Historická krajina: |Morava Katastrálna výmera: |39,47 km² Počet obyvateľov: |17129 Zemepisná šírka: |49° 27' 35" s. š. Zemepisná dĺžka: |18° 8' 17" v. d. Nadmorská výška: |378 m PSČ: |756 61 Základné sídelné |21 jednotky: | Miestnych častí: |1 Katastrálne územie: |3 Adresa |Městský úřad Rožnov pod Radhoštěm mestského úradu: |Masarykovo náměstí 128 |756 61 Rožnov pod Radhoštěm Starosta / starostka: |Kubín Jaroslav, JUDr. Oficiálny web mestského úradu E-mailová adresa Rožnov pod Radhoštěm na mape Rožnov pod Radhoštěm je mesto v Česku v okrese Vsetín v Zlínskom kraji. 1. januára 2006 tu žilo 17129 obyvateľov, z toho 8178 mužov a 8951 žien, pričom priemerný vek v obci je 39,9 rokov (muži 38,3 rokov, ženy 41,4 rokov). Prvá zmienka o meste pochádza z roku 1267 v listine svojho zakladateľa Bruna z Schauenburku. Pozri aj * Zoznam obcí v Česku Mestá a obce okresu Vsetín Branky • Bystřička • Dolní Bečva • Francova Lhota • Halenkov • Horní Bečva • Horní Lideč • Hošťálková • Hovězí • Huslenky • Hutisko-Solanec • Choryně • Jablůnka • Janová • Jarcová • Karolinka • Kateřinice • Kelč • Kladeruby • Kunovice • Lačnov • Leskovec • Lešná • Lhota u Vsetína • Lidečko • Liptál • Loučka • Lužná • Malá Bystřice • Mikulůvka • Nový Hrozenkov • Oznice • Podolí • Police • Pozděchov • Prlov • Prostřední Bečva • Pržno • Ratiboř • Rožnov pod Radhoštěm • Růžďka • Seninka • Střelná • Střítež nad Bečvou • Študlov • Ústí • Valašská Bystřice • Valašská Polanka • Valašská Senice • Valašské Meziříčí • Valašské Příkazy • Velká Lhota • Velké Karlovice • Vidče • Vigantice • Vsetín • Zašová • Zděchov • Zubří Rožnov.html Rožnov Rožnov Základné informácie Postavenie: |obec NUTS 5 (obec): |CZ0523 574384 Kraj (NUTS 3): |Královohradecký (CZ052) Okres (NUTS 4): |Náchod (CZ0523) Obec s rozšírenou pôsobnosťou:| Poverená obec: | Historická krajina: |Čechy Katastrálna výmera: | ? km² Počet obyvateľov: |388 Zemepisná šírka: | Zemepisná dĺžka: | Nadmorská výška: | ? m PSČ: | Základné sídelné | jednotky: | Miestnych častí: | Katastrálne územie: | Adresa | obecného úradu: | Starosta / starostka: | Rožnov je obec v Česku v okrese Náchod v Královohradeckom kraji. 1. januára 2006 tu žilo 388 obyvateľov, z toho 192 mužov a 196 žien, pričom priemerný vek v obci je 41,5 rokov (muži 39,7 rokov, ženy 43,2 rokov). Tento geografický článok o mieste v Česku je zatiaľ príliš Vlajka Česka krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Pozri aj * Zoznam obcí v Česku Mestá a obce okresu Náchod Adršpach • Bezděkov nad Metují • Bohuslavice • Borová • Božanov • Broumov • Brzice • Bukovice • Černčice • Červená Hora • Červený Kostelec • Česká Čermná • Česká Metuje • Česká Skalice • Dolany • Dolní Radechová • Hejtmánkovice • Heřmanice • Heřmánkovice • Horní Radechová • Hořenice • Hořičky • Hronov • Hynčice • Chvalkovice • Jaroměř • Jasenná • Jestřebí • Jetřichov • Kramolna • Křinice • Lhota pod Hořičkami • Libchyně • Litoboř • Machov • Martínkovice • Mezilečí • Mezilesí • Meziměstí • Nahořany • Náchod • Nové Město nad Metují • Nový Hrádek • Nový Ples • Otovice • Police nad Metují • Provodov-Šonov • Přibyslav • Rasošky • Rožnov • Rychnovek • Říkov • Sendraž • Slatina nad Úpou • Slavětín nad Metují • Slavoňov • Stárkov • Studnice • Suchý Důl • Šestajovice • Šonov • Teplice nad Metují • Velichovky • Velká Jesenice • Velké Petrovice • Velké Poříčí • Velký Třebešov • Vernéřovice • Vestec • Vlkov • Vršovka • Vysoká Srbská • Vysokov • Zábrodí • Zaloňov • Žďár nad Metují • Žďárky • Žernov Rožňavský_potok.html Rožňavský potok Rožňavský potok je potok v Gemeri, na katastrálnom území mesta Rožňava. Je to významný ľavostranný prítok Slanej a meria 13,3 km. Na hornom toku preteká Rožňavskou dolinou, ktorá bola v minulosti známa rozsiahlou ťažbou železných rúd i zlata. Pozostatky banskej činnosti sú evidentné dodnes na oboch brehoch potoka (haldy, lomy a opustené štôlne). Prameň: vo Volovských vrchoch priamo pod sedlom Krivé (1 109 m n. m.), v hlavnom hrebeni pohoria, v nadmorskej výške cca 1 080 m n. m. Smer toku: po sútok s potokom Laz na juhozápad, potom najprv na krátkom úseku na juh, vzápätí sa stáča a tečie k ústiu na juhojuhozápad Geomorfologické celky: 1.Volovské vrchy, podcelok Zlatý stôl, 2.Rožňavská kotlina Prítoky: sprava Zlatý potok, Laz, zľava prítok spod Ostrého vrchu (882,0 m n. m.) Ústie: do Slanej v juhozápadnej časti mesta Rožňava v nadmorskej výške pribli6ne 275 m n. m. Obce: osada Rožňavské kúpele a mesto Rožňava Rožďalovice.html Rožďalovice Rožďalovice Základné informácie Postavenie: |obec NUTS 5 (obec): |CZ0208 537756 Kraj (NUTS 3): |Stredočeský (CZ020) Okres (NUTS 4): |Nymburk (CZ0208) Obec s rozšírenou pôsobnosťou:| Poverená obec: | Historická krajina: |Čechy Katastrálna výmera: | ? km² Počet obyvateľov: |1610 Zemepisná šírka: | Zemepisná dĺžka: | Nadmorská výška: | ? m PSČ: | Základné sídelné | jednotky: | Miestnych častí: | Katastrálne územie: | Adresa | obecného úradu: | Starosta / starostka: | Rožďalovice je obec v Česku v okrese Nymburk v Stredočeskom kraji. 1. januára 2006 tu žilo 1610 obyvateľov, z toho 768 mužov a 842 žien, pričom priemerný vek v obci je 42,7 rokov (muži 39,7 rokov, ženy 45,4 rokov). Tento geografický článok o mieste v Česku je zatiaľ príliš Vlajka Česka krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Pozri aj * Zoznam obcí v Česku Iné projekty * Commons * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Mestá a obce okresu Nymburk Běrunice • Bobnice • Bříství • Budiměřice • Černíky • Čilec • Činěves • Dlouhopolsko • Dobšice • Dvory • Dymokury • Hořany • Hořátev • Hradčany • Hradištko • Hrubý Jeseník • Chleby • Choťánky • Chotěšice • Chrást • Chroustov • Jíkev • Jiřice • Jizbice • Kamenné Zboží • Kněžice • Kněžičky • Kolaje • Kostelní Lhota • Kostomlátky • Kostomlaty nad Labem • Košík • Kounice • Kouty • Kovanice • Krchleby • Křečkov • Křinec • Libice nad Cidlinou • Loučeň • Lysá nad Labem • Mcely • Městec Králové • Milčice • Milovice • Netřebice • Nový Dvůr • Nymburk • Odřepsy • Okřínek • Opočnice • Opolany • Oseček • Oskořínek • Ostrá • Pátek • Písková Lhota • Písty • Poděbrady • Podmoky • Přerov nad Labem • Rožďalovice • Sadská • Sány • Seletice • Semice • Senice • Sloveč • Sokoleč • Stará Lysá • Starý Vestec • Straky • Stratov • Třebestovice • Úmyslovice • Velenice • Velenka • Vestec • Vlkov pod Oškobrhem • Vrbice • Vrbová Lhota • Všechlapy • Vykáň • Záhornice • Zbožíčko • Zvěřínek • Žitovlice Rožná.html Rožná Rožná Základné informácie Postavenie: |obec NUTS 5 (obec): |CZ0615 596655 Kraj (NUTS 3): |Vysočina (CZ061) Okres (NUTS 4): |Žďár nad Sázavou (CZ0615) Obec s rozšírenou pôsobnosťou:| Poverená obec: | Historická krajina: |Morava Katastrálna výmera: | ? km² Počet obyvateľov: |758 Zemepisná šírka: | Zemepisná dĺžka: | Nadmorská výška: | ? m PSČ: | Základné sídelné | jednotky: | Miestnych častí: | Katastrálne územie: | Adresa | obecného úradu: | Starosta / starostka: | Rožná je obec v Česku v okrese Žďár nad Sázavou v kraji Vysočina. 1. januára 2006 tu žilo 758 obyvateľov, z toho 392 mužov a 366 žien, pričom priemerný vek v obci je 37,9 rokov (muži 36,0 rokov, ženy 39,9 rokov). Tento geografický článok o mieste v Česku je zatiaľ príliš Vlajka Česka krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Pozri aj * Zoznam obcí v Česku Mestá a obce okresu Žďár nad Sázavou Baliny • Blažkov • Blízkov • Bobrová • Bobrůvka • Bohdalec • Bohdalov • Bohuňov • Borovnice • Bory • Březejc • Březí • Březí nad Oslavou • Březské • Budeč • Bukov • Bystřice nad Pernštejnem • Býšovec • Cikháj • Černá • Dalečín • Daňkovice • Dlouhé • Dobrá Voda • Dolní Heřmanice • Dolní Libochová • Dolní Rožínka • Fryšava pod Žákovou horou • Hamry nad Sázavou • Herálec • Heřmanov • Hodíškov • Horní Libochová • Horní Radslavice • Horní Rožínka • Chlumek • Chlumětín • Chlum-Korouhvice • Jabloňov • Jámy • Javorek • Jimramov • Jívoví • Kadolec • Kadov • Karlov • Kněževes • Koroužné • Kotlasy • Kozlov • Krásné • Krásněves • Křídla • Křižánky • Křižanov • Křoví • Kuklík • Kundratice • Kyjov • Lavičky • Lhotka • Lísek • Líšná • Malá Losenice • Martinice • Matějov • Měřín • Meziříčko • Milasín • Milešín • Mirošov • Moravec • Moravecké Pavlovice • Netín • Nížkov • Nová Ves • Nová Ves u Nového Města na Moravě • Nové Dvory • Nové Město na Moravě • Nové Sady • Nové Veselí • Nový Jimramov • Nyklovice • Obyčtov • Ořechov • Oslavice • Oslavička • Osová Bítýška • Osové • Ostrov nad Oslavou • Otín • Pavlínov • Pavlov • Petráveč • Pikárec • Písečné • Počítky • Poděšín • Podolí • Pokojov • Polnička • Prosetín • Račice • Račín • Radenice • Radešín • Radešínská Svratka • Radkov • Radňoves • Radňovice • Radostín • Radostín nad Oslavou • Rodkov • Rosička • Rousměrov • Rovečné • Rozseč • Rozsochy • Rožná • Ruda • Rudolec • Řečice • Sázava • Sazomín • Sejřek • Sirákov • Sklené • Sklené nad Oslavou • Skorotice • Skřinářov • Sněžné • Spělkov • Strachujov • Stránecká Zhoř • Strážek • Střítež • Sulkovec • Světnov • Sviny • Svratka • Škrdlovice • Štěpánov nad Svratkou • Tasov • Tři Studně • Ubušínek • Uhřínov • Ujčov • Újezd • Unčín • Vatín • Věcov • Věchnov • Velká Bíteš • Velká Losenice • Velké Janovice • Velké Meziříčí • Velké Tresné • Vepřová • Věstín • Věžná • Vídeň • Vidonín • Vír • Vlachovice • Vlkov • Vojnův Městec • Vysoké • Záblatí • Zadní Zhořec • Znětínek • Zubří • Zvole • Ždánice • Žďár nad Sázavou Rožňavská_rímskokatolícka_diecéza.html Rožňavská rímskokatolícka diecéza Znak diecézy Rožňavská rímskokatolícka diecéza bola zriadená 13. marca 1776. Jej rozloha je 7 000 km². Podlieha pod metropolu Košická arcidiecéza. Biskupi * Eduard Kojnok, diecézny biskup (menovaný 14. februára 1990) * Vladimír Filo, pomocný biskup koadjútor (menovaný 23. novembra 2002) Doterajší diecézni biskupi Meno Menovanie Ukončenie funkcie Poznámka Anton Révay 19. apríl 1776 1780 menovaný za biskupa v Nitre Anton Andrássy 17. december †12. november1799 1780 František Szányi 1801 †1810 Ladislav 1810 †11. september 1824 Eszterházy menovaný za František Lajčák 1825 1827 biskupa vo Varadíne Ján Krstiteľ 21. január 1828 18. február 1839 vymenovaný za Scitovszky biskupa v Pécsi Dominik Zichy 1840 1842 biskupa vo Vespréme Vojtech Bartakovič 1844 1850 arcibiskupa v Jágri Štefan Kollárčik 1850 †18. júl 1869 Juraj Schopper 17. január 1872 †10. apríl 1895 Ján Ivánkovič 1896 15. október 1904 uvoľnený z funkcie Lajos Balás 17. október 1905 † 18. september - 1920 Jozef Čársky 1925 1925 Michal Bubnič 1925 † 22. február 1945 - Róbert Pobožný 25. júl 1949 † 9. jún 1972 - Eduard Kojnok 14. február 1990   - Dekanáty * Brezno, * Hronský, * Jasov, * Lučenec, * Muráň, * Rimavská Sobota, * Rožňava, * Spišský, * Turniansky. Štatistika Rok Obyvatelia Katolíci Percent Farnosti Diecézni Rehoľní Kňazi Rehoľníci Rehoľníčky katolíkov kňazi kňazi spolu 1949 313 695 167 338 53.3% 88 115 21 136 28 192 1969 331 174 206 924 62.5% 81 81 8 89 8 173 1980 356 905 205 744 57.6% 87 74 12 86 12 138 1990 328 144 183 533 55.9% 87 79 10 89 10 80 2000 341 100 172 950 50.7% 93 94 37 131 56 138 2002 350 981 197 737 56.3% 94 82 40 122 64 121 Externé odkazy * Zdroj 1 * Zdroj 2 * www.roznava.rcc.sk Oficiálna stránka Rožňavskej diecézy * Schematiznus Rožňavskej diecézy v • d • e Dekanáty Rožňavskej diecézy Brezno · Hronský dekanát · Jasov · Lučenec · Muráň · Rimavská Sobota · Rožňava · Spišský dekanát · Turniansky dekanát Katolícka cirkev na Slovensku Bratislavská Banskobystrická diecéza · rímskokatolícka provincia Bratislavská arcidiecéza* · (Západná provincia) Nitrianska diecéza · Trnavská arcidiecéza · Žilinská diecéza Košická rímskokatolícka Košická arcidiecéza* · Rožňavská provincia diecéza · Spišská diecéza (Východná provincia) Prešovská gréckokatolícka Bratislavská eparchia · Košická metropolia eparchia · Prešovská archieparchia* Vojenský ordinariát Vojenský ordinariát * metropolitné arcidiecézy Rojetín.html Rojetín Rojetín Základné informácie Postavenie: |obec NUTS 5 (obec): |CZ0623 596582 Kraj (NUTS 3): |Juhomoravský (CZ062) Okres (NUTS 4): |Brno-venkov (CZ0623) Obec s rozšírenou pôsobnosťou:| Poverená obec: | Historická krajina: |Morava Katastrálna výmera: | ? km² Počet obyvateľov: |71 Zemepisná šírka: | Zemepisná dĺžka: | Nadmorská výška: | ? m PSČ: | Základné sídelné | jednotky: | Miestnych častí: | Katastrálne územie: | Adresa | obecného úradu: | Starosta / starostka: | Rojetín je obec v Česku v okrese Brno-venkov v Juhomoravskom kraji. 1. januára 2006 tu žilo 71 obyvateľov, z toho 37 mužov a 34 žien, pričom priemerný vek v obci je 39,7 rokov (muži 39,9 rokov, ženy 39,5 rokov). Tento geografický článok o mieste v Česku je zatiaľ príliš Vlajka Česka krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Pozri aj * Zoznam obcí v Česku Mestá a obce okresu Brno-venkov Babice nad Svitavou • Babice u Rosic • Běleč • Bílovice nad Svitavou • Biskoupky • Blažovice • Blučina • Borač • Borovník • Braníškov • Branišovice • Bratčice • Brumov • Březina (predtým okres Blansko) • Březina (predtým okres Brno-venkov) • Bukovice • Cvrčovice • Čebín • Černvír • Česká • Čučice • Deblín • Dolní Kounice • Dolní Loučky • Domašov • Doubravník • Drahonín • Drásov • Hajany • Heroltice • Hlína • Hluboké Dvory • Holasice • Horní Loučky • Hostěnice • Hradčany • Hrušovany u Brna • Hvozdec • Chudčice • Ivaň • Ivančice • Javůrek • Jinačovice • Jiříkovice • Kaly • Kanice • Katov • Ketkovice • Kobylnice • Kovalovice • Kratochvilka • Křižínkov • Kupařovice • Kuřim • Kuřimská Nová Ves • Kuřimské Jestřabí • Lažánky • Ledce • Lelekovice • Lesní Hluboké • Litostrov • Loděnice • Lomnice • Lomnička • Lubné • Lukovany • Malešovice • Malhostovice • Maršov • Medlov • Mělčany • Měnín • Modřice • Mokrá-Horákov • Moravany • Moravské Bránice • Moravské Knínice • Moutnice • Nebovidy • Nedvědice • Nelepeč-Žernůvka • Němčičky • Neslovice • Nesvačilka • Níhov • Nosislav • Nová Ves • Nové Bránice • Odrovice • Ochoz u Brna • Ochoz u Tišnova • Olší • Omice • Opatovice • Ořechov • Osiky • Oslavany • Ostopovice • Ostrovačice • Otmarov • Pasohlávky • Pernštejnské Jestřabí • Podolí • Pohořelice • Ponětovice • Popovice • Popůvky • Pozořice • Prace • Pravlov • Prštice • Předklášteří • Přibice • Příbram na Moravě • Přibyslavice • Přísnotice • Radostice • Rajhrad • Rajhradice • Rašov • Rebešovice • Rohozec • Rojetín • Rosice • Rozdrojovice • Rudka • Řícmanice • Říčany • Říčky • Řikonín • Senorady • Sentice • Silůvky • Sivice • Skalička • Skryje • Sobotovice • Sokolnice • Stanoviště • Strhaře • Střelice • Svatoslav • Synalov • Syrovice • Šerkovice • Šlapanice • Štěpánovice • Šumice • Telnice • Těšany • Tetčice • Tišnov • Tišnovská Nová Ves • Trboušany • Troskotovice • Troubsko • Tvarožná • Újezd u Brna • Újezd u Rosic • Újezd u Tišnova • Unín • Unkovice • Úsuší • Velatice • Veverská Bítýška • Veverské Knínice • Viničné Šumice • Vlasatice • Vohančice • Vojkovice • Vranov • Vranovice • Vratislávka • Všechovice • Vysoké Popovice • Zakřany • Zálesná Zhoř • Zastávka • Zbraslav • Zbýšov • Zhoř • Žabčice • Žatčany • Žďárec • Želešice • Železné • Židlochovice Routre.html Routre routre je úzol, ktorým sú navzájom prepojené jednotlivé siete Internetu; tieto uzly vedia smerovať dátové pakety, pretože poznajú všetky adresy sietí, ktoré sú im pristupné. Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Tento článok z Filitu potrebuje upraviť, pridať interwiki a kategórie. Po jeho úprave prosím odstráňte šablónu {{filit na úpravu}}. Rousínov.html Rousínov Rousínov Základné informácie Postavenie: |mesto NUTS 5 (obec): |CZ0626 593559 Kraj (NUTS 3): |Juhomoravský (CZ062) Okres (NUTS 4): |Vyškov (CZ0626) Obec s rozšírenou pôsobnosťou:| Poverená obec: | Historická krajina: |Morava Katastrálna výmera: | ? km² Počet obyvateľov: |4963 Zemepisná šírka: | Zemepisná dĺžka: | Nadmorská výška: | ? m PSČ: | Základné sídelné | jednotky: | Miestnych častí: | Katastrálne územie: | Adresa | mestského úradu: | Starosta / starostka: | Rousínov je mesto v Česku v okrese Vyškov v Juhomoravskom kraji. 1. januára 2006 tu žilo 4963 obyvateľov, z toho 2431 mužov a 2532 žien, pričom priemerný vek v obci je 39,9 rokov (muži 39,0 rokov, ženy 40,8 rokov). Tento geografický článok o mieste v Česku je zatiaľ príliš Vlajka Česka krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Pozri aj * Zoznam obcí v Česku Mestá a obce okresu Vyškov Bohaté Málkovice • Bohdalice-Pavlovice • Bošovice • Brankovice • Bučovice • Dětkovice • Dobročkovice • Dražovice • Drnovice • Drysice • Habrovany • Heršpice • Hlubočany • Hodějice • Holubice • Hostěrádky-Rešov • Hoštice-Heroltice • Hrušky • Hvězdlice • Chvalkovice • Ivanovice na Hané • Ježkovice • Kobeřice u Brna • Kojátky • Komořany • Kozlany • Kožušice • Krásensko • Křenovice • Křižanovice • Křižanovice u Vyškova • Kučerov • Letonice • Lovčičky • Luleč • Lysovice • Malínky • Medlovice • Milešovice • Milonice • Moravské Málkovice • Mouřínov • Němčany • Nemochovice • Nemojany • Nemotice • Nesovice • Nevojice • Nížkovice • Nové Sady • Olšany • Orlovice • Otnice • Podbřežice • Podivice • Podomí • Prusy-Boškůvky • Pustiměř • Račice-Pístovice • Radslavice • Rašovice • Rostěnice-Zvonovice • Rousínov • Ruprechtov • Rybníček • Slavkov u Brna • Snovídky • Studnice • Šaratice • Švábenice • Topolany • Tučapy • Uhřice • Vážany • Vážany nad Litavou • Velešovice • Vyškov • Zbýšov • Zelená Hora • Vojenský újezd Březina Roudnice.html Roudnice Roudnice Základné informácie Postavenie: |obec NUTS 5 (obec): |CZ0521 570745 Kraj (NUTS 3): |Královohradecký (CZ052) Okres (NUTS 4): |Hradec Králové (CZ0521) Obec s rozšírenou pôsobnosťou:| Poverená obec: | Historická krajina: |Čechy Katastrálna výmera: | ? km² Počet obyvateľov: |564 Zemepisná šírka: | Zemepisná dĺžka: | Nadmorská výška: | ? m PSČ: | Základné sídelné | jednotky: | Miestnych častí: | Katastrálne územie: | Adresa | obecného úradu: | Starosta / starostka: | Roudnice je obec v Česku v okrese Hradec Králové v Královohradeckom kraji. 1. januára 2006 tu žilo 564 obyvateľov, z toho 282 mužov a 282 žien, pričom priemerný vek v obci je 37,6 rokov (muži 36,4 rokov, ženy 38,7 rokov). Tento geografický článok o mieste v Česku je zatiaľ príliš Vlajka Česka krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Pozri aj * Zoznam obcí v Česku Mestá a obce okresu Hradec Králové Babice • Barchov • Běleč nad Orlicí • Benátky • Blešno • Boharyně • Černilov • Černožice • Čistěves • Divec • Dobřenice • Dohalice • Dolní Přím • Habřina • Hlušice • Hněvčeves • Holohlavy • Hořiněves • Hradec Králové • Hrádek • Humburky • Hvozdnice • Chlumec nad Cidlinou • Chudeřice • Jeníkovice • Jílovice • Káranice • Klamoš • Kobylice • Kosice • Kosičky • Králíky • Kratonohy • Kunčice • Ledce • Lejšovka • Lhota pod Libčany • Libčany • Libníkovice • Librantice • Libřice • Lišice • Lodín • Lochenice • Lovčice • Lužany • Lužec nad Cidlinou • Máslojedy • Měník • Mlékosrby • Mokrovousy • Myštěves • Mžany • Neděliště • Nechanice • Nepolisy • Nové Město • Nový Bydžov • Obědovice • Ohnišťany • Olešnice • Osice • Osičky • Petrovice • Písek • Prasek • Praskačka • Předměřice nad Labem • Převýšov • Pšánky • Puchlovice • Račice nad Trotinou • Radíkovice • Radostov • Roudnice • Sadová • Sendražice • Skalice • Skřivany • Sloupno • Smidary • Smiřice • Smržov • Sovětice • Stará Voda • Starý Bydžov • Stěžery • Stračov • Střezetice • Světí • Syrovátka • Šaplava • Těchlovice • Třebechovice pod Orebem • Třesovice • Urbanice • Vinary • Vrchovnice • Všestary • Výrava • Vysoká nad Labem • Vysoký Újezd • Zachrašťany • Zdechovice Roudno.html Roudno Roudno Základné informácie Postavenie: |obec NUTS 5 (obec): |CZ0801 597741 Kraj (NUTS 3): |Moravskosliezsky (CZ080) Okres (NUTS 4): |Bruntál (CZ0801) Obec s rozšírenou pôsobnosťou:| Poverená obec: | Historická krajina: |Morava Katastrálna výmera: | ? km² Počet obyvateľov: |182 Zemepisná šírka: | Zemepisná dĺžka: | Nadmorská výška: | ? m PSČ: | Základné sídelné | jednotky: | Miestnych častí: | Katastrálne územie: | Adresa | obecného úradu: | Starosta / starostka: | Roudno je obec v Česku v okrese Bruntál v Moravskosliezskom kraji. 1. januára 2006 tu žilo 182 obyvateľov, z toho 97 mužov a 85 žien, pričom priemerný vek v obci je 46,1 rokov (muži 44,3 rokov, ženy 48,1 rokov). Pozri aj * Zoznam obcí v Česku Mestá a obce okresu Bruntál Andělská Hora • Bílčice • Bohušov • Brantice • Bruntál • Břidličná • Býkov-Láryšov • Čaková • Dětřichov nad Bystřicí • Dívčí Hrad • Dlouhá Stráň • Dolní Moravice • Dvorce • Heřmanovice • Hlinka • Holčovice • Horní Benešov • Horní Město • Horní Životice • Hošťálkovy • Janov • Jindřichov • Jiříkov • Karlova Studánka • Karlovice • Krasov • Krnov • Křišťanovice • Leskovec nad Moravicí • Lichnov • Liptaň • Lomnice • Ludvíkov • Malá Morávka • Malá Štáhle • Město Albrechtice • Mezina • Milotice nad Opavou • Moravskoslezský Kočov • Nová Pláň • Nové Heřminovy • Oborná • Osoblaha • Petrovice • Razová • Roudno • Rudná pod Pradědem • Rusín • Rýmařov • Ryžoviště • Slezské Pavlovice • Slezské Rudoltice • Stará Ves • Staré Heřminovy • Staré Město • Světlá Hora • Svobodné Heřmanice • Široká Niva • Třemešná • Tvrdkov • Úvalno • Václavov u Bruntálu • Valšov • Velká Štáhle • Vrbno pod Pradědem • Vysoká • Zátor Rouchovany.html Rouchovany Rouchovany Základné informácie Postavenie: |obec NUTS 5 (obec): |CZ0614 591629 Kraj (NUTS 3): |Vysočina (CZ061) Okres (NUTS 4): |Třebíč (CZ0614) Obec s rozšírenou pôsobnosťou:| Poverená obec: | Historická krajina: |Morava Katastrálna výmera: | ? km² Počet obyvateľov: |1098 Zemepisná šírka: | Zemepisná dĺžka: | Nadmorská výška: | ? m PSČ: |675 57 Základné sídelné | jednotky: | Miestnych častí: | Katastrálne územie: | Adresa | obecného úradu: | Starosta / starostka: | Rouchovany je obec v Česku v okrese Třebíč v kraji Vysočina. 1. januára 2006 tu žilo 1098 obyvateľov, z toho 548 mužov a 550 žien, pričom priemerný vek v obci je 39,0 rokov (muži 37,3 rokov, ženy 40,8 rokov). Tento geografický článok o mieste v Česku je zatiaľ príliš Vlajka Česka krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Pozri aj * Zoznam obcí v Česku Mestá a obce okresu Třebíč Babice • Bačice • Bačkovice • Benetice • Biskupice-Pulkov • Blatnice • Bohušice • Bochovice • Bransouze • Březník • Budišov • Budkov • Cidlina • Čáslavice • Častohostice • Čechočovice • Čechtín • Červená Lhota • Číhalín • Číchov • Čikov • Číměř • Dalešice • Dědice • Dešov • Dolní Lažany • Dolní Vilémovice • Domamil • Dukovany • Hartvíkovice • Heraltice • Hluboké • Hodov • Horní Heřmanice • Horní Smrčné • Horní Újezd • Horní Vilémovice • Hornice • Hrotovice • Hroznatín • Hvězdoňovice • Chlístov • Chlum • Chotěbudice • Jakubov u Moravských Budějovic • Jaroměřice nad Rokytnou • Jasenice • Jemnice • Jinošov • Jiratice • Kamenná • Kdousov • Kladeruby nad Oslavou • Klučov • Kojatice • Kojatín • Kojetice • Komárovice • Koněšín • Kostníky • Kouty • Kozlany • Kožichovice • Krahulov • Kralice nad Oslavou • Kramolín • Krhov • Krokočín • Kuroslepy • Láz • Lesná • Lesní Jakubov • Lesonice • Lesůňky • Lhánice • Lhotice • Lipník • Litohoř • Litovany • Lomy • Loukovice • Lovčovice • Lukov • Markvartice • Martínkov • Mastník • Menhartice • Meziříčko • Mikulovice • Mladoňovice • Mohelno • Moravské Budějovice • Myslibořice • Naloučany • Náměšť nad Oslavou • Nárameč • Nimpšov • Nová Ves • Nové Syrovice • Nový Telečkov • Ocmanice • Odunec • Okarec • Okřešice • Okříšky • Opatov • Oponešice • Ostašov • Pálovice • Petrovice • Petrůvky • Pokojovice • Police • Popůvky • Pozďatín • Přeckov • Předín • Přešovice • Přibyslavice • Příštpo • Pucov • Pyšel • Rácovice • Račice • Radkovice u Budče • Radkovice u Hrotovic • Radonín • Radošov • Radotice • Rapotice • Rohy • Rokytnice nad Rokytnou • Rouchovany • Rudíkov • Římov • Sedlec • Slavětice • Slavičky • Slavíkovice • Smrk • Stařeč • Stropešín • Střítež • Studenec • Studnice • Sudice • Svatoslav • Šebkovice • Štěměchy • Štěpkov • Trnava • Třebelovice • Třebenice • Třebíč • Třesov • Valdíkov • Valeč • Vícenice • Vícenice u Náměště nad Oslavou • Vladislav • Vlčatín • Výčapy • Zahrádka • Zárubice • Zašovice • Zvěrkovice • Želetava Roupov.html Roupov Roupov Základné informácie Postavenie: |obec NUTS 5 (obec): |CZ0324 558290 Kraj (NUTS 3): |Plzenský (CZ032) Okres (NUTS 4): |Plzeň-juh (CZ0324) Obec s rozšírenou pôsobnosťou:| Poverená obec: | Historická krajina: |Čechy Katastrálna výmera: | ? km² Počet obyvateľov: |248 Zemepisná šírka: | Zemepisná dĺžka: | Nadmorská výška: | ? m PSČ: | Základné sídelné | jednotky: | Miestnych častí: | Katastrálne územie: | Adresa | obecného úradu: | Starosta / starostka: | Roupov je obec v Česku v okrese Plzeň-juh v Plzenskom kraji. 1. januára 2006 tu žilo 248 obyvateľov, z toho 126 mužov a 122 žien, pričom priemerný vek v obci je 44,4 rokov (muži 42,8 rokov, ženy 46,1 rokov). Tento geografický článok o mieste v Česku je zatiaľ príliš Vlajka Česka krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Pozri aj * Zoznam obcí v Česku Mestá a obce okresu Plzeň-juh Blovice • Bolkov • Borovno • Borovy • Buková • Čižice • Čížkov • Čmelíny • Dnešice • Dobřany • Dolce • Dolní Lukavice • Drahkov • Honezovice • Horní Lukavice • Horšice • Hradec • Hradiště • Chlum • Chlumčany • Chlumy • Chocenice • Chotěšov • Jarov • Kasejovice • Kbel • Klášter • Kotovice • Kozlovice • Kramolín • Letiny • Lisov • Líšina • Louňová • Lužany • Měcholupy • Merklín • Mileč • Milínov • Míšov • Mladý Smolivec • Mohelnice • Nebílovy • Nekvasovy • Nepomuk • Netunice • Neurazy • Nezdice • Nezdřev • Nová Ves • Nové Mitrovice • Oplot • Oselce • Otěšice • Polánka • Prádlo • Předenice • Přestavlky • Přeštice • Příchovice • Ptenín • Radkovice • Roupov • Řenče • Seč • Sedliště • Skašov • Soběkury • Spálené Poříčí • Srby • Stod • Střelice • Střížovice • Štěnovice • Tojice • Třebčice • Týniště • Únětice • Útušice • Ves Touškov • Vlčí • Vlčtejn • Vrčeň • Vstiš • Zdemyslice • Zemětice • Žákava • Ždírec • Žinkovy • Životice Roubanina.html Roubanina Roubanina Základné informácie Postavenie: |obec NUTS 5 (obec): |CZ0621 513709 Kraj (NUTS 3): |Juhomoravský (CZ062) Okres (NUTS 4): |Blansko (CZ0621) Obec s rozšírenou pôsobnosťou:| Poverená obec: | Historická krajina: |Morava Katastrálna výmera: | ? km² Počet obyvateľov: |142 Zemepisná šírka: | Zemepisná dĺžka: | Nadmorská výška: | ? m PSČ: | Základné sídelné | jednotky: | Miestnych častí: | Katastrálne územie: | Adresa | obecného úradu: | Starosta / starostka: | Roubanina je obec v Česku v okrese Blansko v Juhomoravskom kraji. 1. januára 2006 tu žilo 142 obyvateľov, z toho 60 mužov a 82 žien, pričom priemerný vek v obci je 35,7 rokov (muži 36,8 rokov, ženy 34,8 rokov). Tento geografický článok o mieste v Česku je zatiaľ príliš Vlajka Česka krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Pozri aj * Zoznam obcí v Česku Mestá a obce okresu Blansko Adamov • Bedřichov • Benešov • Blansko • Borotín • Bořitov • Boskovice • Brťov-Jeneč • Bukovina • Bukovinka • Býkovice • Cetkovice • Crhov • Černá Hora • Černovice • Deštná • Dlouhá Lhota • Doubravice nad Svitavou • Drnovice • Habrůvka • Hodonín • Holštejn • Horní Poříčí • Horní Smržov • Chrudichromy • Jabloňany • Jedovnice • Kněževes • Knínice u Boskovic • Kořenec • Kotvrdovice • Kozárov • Krasová • Krhov • Křetín • Křtěnov • Křtiny • Kulířov • Kunčina Ves • Kunice • Kuničky • Kunštát • Lazinov • Lažany • Letovice • Lhota Rapotina • Lhota u Lysic • Lhota u Olešnice • Lipovec • Lipůvka • Louka • Lubě • Ludíkov • Lysice • Makov • Malá Lhota • Malá Roudka • Míchov • Milonice • Němčice • Nýrov • Obora • Okrouhlá • Olešnice • Olomučany • Ostrov u Macochy • Pamětice • Petrov • Petrovice • Prostřední Poříčí • Rájec-Jestřebí • Ráječko • Roubanina • Rozseč nad Kunštátem • Rozsíčka • Rudice • Sebranice • Senetářov • Skalice nad Svitavou • Skrchov • Sloup • Spešov • Stvolová • Sudice • Suchý • Sulíkov • Světlá • Svinošice • Svitávka • Šebetov • Šebrov-Kateřina • Šošůvka • Štěchov • Tasovice • Uhřice • Újezd u Boskovic • Újezd u Černé Hory • Úsobrno • Ústup • Valchov • Vanovice • Vavřinec • Vážany • Velenov • Velké Opatovice • Vilémovice • Vísky • Voděrady • Vranová • Vysočany • Závist • Zbraslavec • Žďár • Žďárná • Žernovník • Žerůtky Rough_And_Tough_And_Dangerous_(album)_a912.html Rough And Tough And Dangerous (album) Rough And Tough And Dangerous Obrázok albumu môže byť použitý iba so súhlasom držiteľa autorských práv Kompilácia - Scooter Dátum vydania 1. januára 1998 Žáner/Žánre Rave, Trance, Happy hardcore Dĺžka CD1: 1° 08' 34" CD2: 1° 18' 58" Vydavateľstvo Edel records Scooter - Chronológia Age Of Love Rough And Tough And Dangerous No Time To Chill (1997) (1998) (1998) Rough And Tough And Dangerous je album nemeckej skupiny Scooter vydaný 1. januára 1998 v Nemecku vydavateľstvom Edel records. Album pozostáva z dvoch CD nosičov a obsahuje výber skladieb od založenia skupiny. Zoznam skladieb CD1 1. Hyper Hyper (00:03:57) 2. Move Your Ass (00:03:55) 3. Friends (00:04:40) 4. Endless Summer (00:05:14) 5. Back In The UK (00:03:25) 6. Let Me Be Your Valentine (00:03:47) 7. Rebell Yell (00:05:10) 8. I'm Raving (00:03:36) 9. Break It Up (00:03:17) 10. Fire (00:05:18) 11. The Age Of Love (00:03:50) 12. No Fate (00:03:38) 13. Fire (live) (00:05:02) 14. Rebel Yell (live) (00:05:10) 15. Brea It Up (live) (00:03:17) 16. The Age Of Love (live) (00:05:18) CD2 1. Vallée De Larmes (Re-Incarnation By The Loop! Version) (00:04:37) 2. Rhapsody In E (00:06:08) 3. Move Your Ass (Ultra-Sonic Remix) (00:07:15) 4. Friends (Ramon Zenker Club Mix) (00:05:32) 5. Across The Sky (00:05:44) 6. Endless Summer (Datura Remix) (00:04:54) 7. Back In Time (00:07:04) 8. Unity Without Words Part II (00:05:28) 9. Euphoria (00:03:58) 10. Let Me Be Your Valentine (00:08:04) 11. B-Site (00:05:35) 12. I'm Raving (Taucher Remix) (00:08:09) 13. Fire (D.O.N.S. Burn Rubber Remix) (00:06:30) Scooter Členovia Hans-Peter Geerdes • Hendrik Stedler • Hendrik Stedler • Jens Thele Bývalí členovia Sören Bühler • Axel Broszeit • Jürgen Frosch Diskografia Štúdiové albumy: ...and the Beat Goes On! • Our Happy Hardcore • Wicked! • Age Of Love • No Time To Chill • Back to the Heavyweight Jam • Sheffield We Bring The Noise! • The Stadium Techno Experience • Mind The Gap • Who's Got The Last Laugh Now? • The Ultimate Aural Orgasm Jumping All Over the World Koncertné albumy: Encore - Live And Direct Výberové albumy:: Rough And Tough And Dangerous • Push The Beat For This Jam • 24 Carat Gold Roudné.html Roudné Roudné Základné informácie Postavenie: |obec NUTS 5 (obec): |CZ0311 544973 Kraj (NUTS 3): |Juhočeský (CZ031) Okres (NUTS 4): |České Budějovice (CZ0311) Obec s rozšírenou pôsobnosťou:| Poverená obec: | Historická krajina: |Čechy Katastrálna výmera: | ? km² Počet obyvateľov: |649 Zemepisná šírka: | Zemepisná dĺžka: | Nadmorská výška: | ? m PSČ: | Základné sídelné | jednotky: | Miestnych častí: | Katastrálne územie: | Adresa | obecného úradu: | Starosta / starostka: | Roudné je obec v Česku v okrese České Budějovice v Juhočeskom kraji. 1. januára 2006 tu žilo 649 obyvateľov, z toho 324 mužov a 325 žien, pričom priemerný vek v obci je 37,2 rokov (muži 37,0 rokov, ženy 37,5 rokov). Tento geografický článok o mieste v Česku je zatiaľ príliš Vlajka Česka krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Pozri aj * Zoznam obcí v Česku Mestá a obce okresu České Budějovice (9+98) Adamov | Bečice | Borek | Borovany | Borovnice | Boršov nad Vltavou  Bošilec | Branišov | Břehov | Čakov | Čejkovice | České Budějovice  Čížkrajice | Dasný | Dívčice | Dobrá Voda u Českých Budějovic | Dobšice  Dolní Bukovsko | Doubravice | Doudleby | Drahotěšice | Dříteň | Dubičné  Dubné | Dynín | Habří | Hartmanice | Heřmaň | Hlavatce | Hlincová Hora  Hluboká nad Vltavou | Homole | Horní Kněžeklady | Horní Stropnice  Hosín | Hosty | Hradce | Hranice | Hrdějovice | Hůry | Hvozdec  Chotýčany | Chrášťany | Jankov | Jílovice | Jivno | Kamenná  Kamenný Újezd | Komařice | Kvítkovice | Ledenice | Libín | Libníč | Lipí  Lišov | Litvínovice | Ločenice | Mazelov | Mladošovice | Modrá Hůrka  Mokrý Lom | Mydlovary | Nákří | Nedabyle | Neplachov | Nová Ves  Nové Hrady | Olešnice | Olešník | Ostrolovský Újezd | Petříkov | Pištín  Planá | Plav | Radošovice | Roudné | Rudolfov | Římov | Sedlec | Slavče  Srubec | Staré Hodějovice | Strážkovice | Strýčice | Střížov  Svatý Jan nad Malší | Ševětín | Štěpánovice | Temelín | Trhové Sviny  Týn nad Vltavou | Úsilné | Včelná | Vidov | Vitín | Vlkov | Vrábče  Vráto | Všemyslice | Záboří | Zahájí | Závraty | Zliv | Zvíkov  Žabovřesky | Žár | Žimutice Rouské.html Rouské Rouské je obec ležiaca v okrese Přerov. Má 242 obyvateľov a jej katastrálne územie má rozlohu 530 ha. Tento geografický článok je zatiaľ príliš krátky (tzv. Mapa sveta "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Mestá a obce okresu Přerov (5+99) Bělotín | Beňov | Bezuchov | Bohuslávky | Bochoř | Brodek u Přerova  Buk | Býškovice | Císařov | Citov | Čechy | Čelechovice | Černotín  Dobrčice | Dolní Nětčice | Dolní Těšice | Dolní Újezd | Domaželice  Dřevohostice | Grymov | Hlinsko | Horní Moštěnice | Horní Nětčice  Horní Těšice | Horní Újezd | Hrabůvka | Hradčany | Hranice  Hustopeče nad Bečvou | Jezernice | Jindřichov | Kladníky | Klokočí  Kojetín | Kokory | Křenovice | Křtomil | Lazníčky | Lazníky | Lhota  Lhotka | Lipník nad Bečvou | Lipová | Líšná | Lobodice | Malhotice  Měrovice nad Hanou | Milenov | Milotice nad Bečvou | Nahošovice  Nelešovice | Oldřichov | Olšovec (okres Přerov) | Opatovice | Oplocany  Oprostovice | Osek nad Bečvou | Paršovice | Partutovice  Pavlovice u Přerova | Podolí | Polkovice | Polom | Potštát | Prosenice  Provodovice | Přerov | Přestavlky | Radíkov | Radkova Lhota | Radkovy  Radotín | Radslavice | Radvanice | Rakov | Rokytnice | Rouské | Říkovice  Skalička | Soběchleby | Sobíšky | Stará Ves | Stříbrnice | Střítež nad Ludinou | Sušice | Šišma | Špičky | Teplice nad Bečvou | Tovačov  Troubky | Tučín | Turovice | Týn nad Bečvou | Uhřičice | Ústí  Veselíčko | Věžky | Vlkoš | Všechovice | Výkleky | Zábeštní Lhota  Zámrsky | Žákovice | Želatovice Roudnice_nad_Labem_083c.html Roudnice nad Labem Roudnice nad Labem Základné informácie Postavenie: |mesto NUTS 5 (obec): |CZ0423 565555 Kraj (NUTS 3): |Ústecký (CZ042) Okres (NUTS 4): |Litoměřice (CZ0423) Obec s rozšírenou pôsobnosťou:| Poverená obec: | Historická krajina: |Čechy Katastrálna výmera: | ? km² Počet obyvateľov: |12923 Zemepisná šírka: | Zemepisná dĺžka: | Nadmorská výška: | ? m PSČ: | Základné sídelné | jednotky: | Miestnych častí: | Katastrálne územie: | Adresa | mestského úradu: | Starosta / starostka: | Roudnice nad Labem je mesto v Česku v okrese Litoměřice v Ústeckom kraji. 1. januára 2006 tu žilo 12923 obyvateľov, z toho 6266 mužov a 6657 žien, pričom priemerný vek v obci je 41,0 rokov (muži 39,2 rokov, ženy 42,7 rokov). Tento geografický článok o mieste v Česku je zatiaľ príliš Vlajka Česka krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Pozri aj * Zoznam obcí v Česku Mestá a obce okresu Litoměřice Bechlín • Bohušovice nad Ohří • Brňany • Brozany nad Ohří • Brzánky • Bříza • Budyně nad Ohří • Býčkovice • Ctiněves • Černěves • Černiv • Černouček • Čížkovice • Děčany • Dlažkovice • Dobříň • Doksany • Dolánky nad Ohří • Drahobuz • Dušníky • Evaň • Hlinná • Horní Beřkovice • Horní Řepčice • Hoštka • Hrobce • Chodouny • Chodovlice • Chotěšov • Chotiměř • Chotiněves • Chudoslavice • Jenčice • Kamýk • Keblice • Klapý • Kleneč • Kostomlaty pod Řípem • Krabčice • Křesín • Křešice • Kyškovice • Levín • Lhotka nad Labem • Liběšice • Libkovice pod Řípem • Libochovany • Libochovice • Libotenice • Litoměřice • Lkáň • Lovečkovice • Lovosice • Lukavec • Malé Žernoseky • Malíč • Martiněves • Michalovice • Miřejovice • Mlékojedy • Mnetěš • Mšené-lázně • Nové Dvory • Oleško • Píšťany • Ploskovice • Podsedice • Polepy • Prackovice nad Labem • Přestavlky • Račice • Račiněves • Radovesice • Rochov • Roudnice nad Labem • Sedlec • Siřejovice • Slatina • Snědovice • Staňkovice • Straškov-Vodochody • Sulejovice • Štětí • Terezín • Travčice • Trnovany • Třebenice • Třebívlice • Třebušín • Úpohlavy • Úštěk • Vědomice • Velemín • Velké Žernoseky • Vchynice • Vlastislav • Vražkov • Vrbice • Vrbičany • Vrutice • Záluží • Žabovřesky nad Ohří • Žalhostice • Židovice • Žitenice Roudná.html Roudná Roudná Základné informácie Postavenie: |obec NUTS 5 (obec): |CZ0317 553018 Kraj (NUTS 3): |Juhočeský (CZ031) Okres (NUTS 4): |Tábor (CZ0317) Obec s rozšírenou pôsobnosťou:| Poverená obec: | Historická krajina: |Čechy Katastrálna výmera: | ? km² Počet obyvateľov: |511 Zemepisná šírka: | Zemepisná dĺžka: | Nadmorská výška: | ? m PSČ: | Základné sídelné | jednotky: | Miestnych častí: | Katastrálne územie: | Adresa | obecného úradu: | Starosta / starostka: | Roudná je obec v Česku v okrese Tábor v Juhočeskom kraji. 1. januára 2006 tu žilo 511 obyvateľov, z toho 272 mužov a 239 žien, pričom priemerný vek v obci je 42,1 rokov (muži 40,0 rokov, ženy 44,6 rokov). Tento geografický článok o mieste v Česku je zatiaľ príliš Vlajka Česka krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Pozri aj * Zoznam obcí v Česku Mesta a obce okresu Tábor Balkova Lhota • Bečice • Bechyně • Běleč • Borkovice • Borotín • Bradáčov • Březnice • Budislav • Černýšovice • Dírná • Dlouhá Lhota • Dobronice u Bechyně • Dolní Hořice • Dolní Hrachovice • Drahov • Dráchov • Dražice • Dražičky • Drhovice • Haškovcova Lhota • Hlasivo • Hlavatce • Hodětín • Hodonice • Chotěmice • Chotoviny • Choustník • Chrbonín • Chýnov • Jedlany • Jistebnice • Katov • Klenovice • Komárov • Košice • Košín • Krátošice • Krtov • Libějice • Lom • Malšice • Mažice • Meziříčí • Mezná • Mladá Vožice • Mlýny • Myslkovice • Nadějkov • Nasavrky • Nemyšl • Nová Ves u Chýnova • Nová Ves u Mladé Vožice • Oldřichov • Opařany • Planá nad Lužnicí • Pohnánec • Pohnání • Pojbuky • Přehořov • Psárov • Radenín • Radětice • Radimovice u Tábora • Radimovice u Želče • Radkov • Rataje • Ratibořské Hory • Rodná • Roudná • Řemíčov • Řepeč • Řípec • Sedlečko u Soběslavě • Sezimovo Ústí • Skalice • Skopytce • Skrýchov u Malšic • Slapsko • Slapy • Smilovy Hory • Soběslav • Stádlec • Sudoměřice u Bechyně • Sudoměřice u Tábora • Sviny • Svrabov • Šebířov • Tábor • Třebějice • Tučapy • Turovec • Ústrašice • Val • Vesce • Veselí nad Lužnicí • Vilice • Vlastiboř • Vlčeves • Vlkov • Vodice • Zadní Střítež • Záhoří • Zálší • Zhoř u Mladé Vožice • Zhoř u Tábora • Zlukov • Zvěrotice • Želeč • Žíšov Rousměrov.html Rousměrov Rousměrov Základné informácie Postavenie: |obec NUTS 5 (obec): |CZ0615 596604 Kraj (NUTS 3): |Vysočina (CZ061) Okres (NUTS 4): |Žďár nad Sázavou (CZ0615) Obec s rozšírenou pôsobnosťou:| Poverená obec: | Historická krajina: |Morava Katastrálna výmera: | ? km² Počet obyvateľov: |113 Zemepisná šírka: | Zemepisná dĺžka: | Nadmorská výška: | ? m PSČ: | Základné sídelné | jednotky: | Miestnych častí: | Katastrálne územie: | Adresa | obecného úradu: | Starosta / starostka: | Rousměrov je obec v Česku v okrese Žďár nad Sázavou v kraji Vysočina. 1. januára 2006 tu žilo 113 obyvateľov, z toho 60 mužov a 53 žien, pričom priemerný vek v obci je 41,8 rokov (muži 39,1 rokov, ženy 44,9 rokov). Tento geografický článok o mieste v Česku je zatiaľ príliš Vlajka Česka krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Pozri aj * Zoznam obcí v Česku Mestá a obce okresu Žďár nad Sázavou Baliny • Blažkov • Blízkov • Bobrová • Bobrůvka • Bohdalec • Bohdalov • Bohuňov • Borovnice • Bory • Březejc • Březí • Březí nad Oslavou • Březské • Budeč • Bukov • Bystřice nad Pernštejnem • Býšovec • Cikháj • Černá • Dalečín • Daňkovice • Dlouhé • Dobrá Voda • Dolní Heřmanice • Dolní Libochová • Dolní Rožínka • Fryšava pod Žákovou horou • Hamry nad Sázavou • Herálec • Heřmanov • Hodíškov • Horní Libochová • Horní Radslavice • Horní Rožínka • Chlumek • Chlumětín • Chlum-Korouhvice • Jabloňov • Jámy • Javorek • Jimramov • Jívoví • Kadolec • Kadov • Karlov • Kněževes • Koroužné • Kotlasy • Kozlov • Krásné • Krásněves • Křídla • Křižánky • Křižanov • Křoví • Kuklík • Kundratice • Kyjov • Lavičky • Lhotka • Lísek • Líšná • Malá Losenice • Martinice • Matějov • Měřín • Meziříčko • Milasín • Milešín • Mirošov • Moravec • Moravecké Pavlovice • Netín • Nížkov • Nová Ves • Nová Ves u Nového Města na Moravě • Nové Dvory • Nové Město na Moravě • Nové Sady • Nové Veselí • Nový Jimramov • Nyklovice • Obyčtov • Ořechov • Oslavice • Oslavička • Osová Bítýška • Osové • Ostrov nad Oslavou • Otín • Pavlínov • Pavlov • Petráveč • Pikárec • Písečné • Počítky • Poděšín • Podolí • Pokojov • Polnička • Prosetín • Račice • Račín • Radenice • Radešín • Radešínská Svratka • Radkov • Radňoves • Radňovice • Radostín • Radostín nad Oslavou • Rodkov • Rosička • Rousměrov • Rovečné • Rozseč • Rozsochy • Rožná • Ruda • Rudolec • Řečice • Sázava • Sazomín • Sejřek • Sirákov • Sklené • Sklené nad Oslavou • Skorotice • Skřinářov • Sněžné • Spělkov • Strachujov • Stránecká Zhoř • Strážek • Střítež • Sulkovec • Světnov • Sviny • Svratka • Škrdlovice • Štěpánov nad Svratkou • Tasov • Tři Studně • Ubušínek • Uhřínov • Ujčov • Újezd • Unčín • Vatín • Věcov • Věchnov • Velká Bíteš • Velká Losenice • Velké Janovice • Velké Meziříčí • Velké Tresné • Vepřová • Věstín • Věžná • Vídeň • Vidonín • Vír • Vlachovice • Vlkov • Vojnův Městec • Vysoké • Záblatí • Zadní Zhořec • Znětínek • Zubří • Zvole • Ždánice • Žďár nad Sázavou Rod_Laver_74d3.html Rod Laver Rod Laver (* 19. august 1938) je bývalý vynikajúci austrálsky tenista. Je považovaný za jedného z najlepších tenistov všetkých dôb. Laver je tenista, ktorý získal väčšinu svojich ocenení a turnajových víťazstiev ako amatér pred začiatkom otvorenej éry. Svoje kvality však dokázal obhájiť aj na turnajoch s profesionálmi po roku 1968. Povestným sa stal jeho výsledok z roku 1969, keď dokázal v jednej sezóne vyhrať všetky štyri grandslamové turnaje - Wimbledon, French Open, Australian Open i US Open. Rod Laver Arena Rod Laver hral pred začiatkom zostavovania rebríčku ATP, takže jeho hodnotenia sú iba "subjektívne" - bol vyhodnotený ako najlepší svetový tenista ako amatér v rokoch 1961 a 1962 a potom znova na začiatku otvorenej éry už ako profesionál v rokoch 1968 a 1969. Za svoj život vyhral celkom 180 turnajov, z toho 39 v otvorenej ére. Z tohto počtu bolo 11 grandslamových víťazstiev (5 v otvorenej ére). Po Rodovi Laverovi je dnes pomenovaný hlavný štadión, na ktorom sa hrá grandslamový turnaj Australian Open - Rod Laver Arena. Externé odkazy * ATP Profil Rodvínov.html Rodvínov Rodvínov Základné informácie Postavenie: |obec NUTS 5 (obec): |CZ0313 547085 Kraj (NUTS 3): |Juhočeský (CZ031) Okres (NUTS 4): |Jindřichův Hradec (CZ0313) Obec s rozšírenou pôsobnosťou:| Poverená obec: | Historická krajina: |Čechy Katastrálna výmera: | ? km² Počet obyvateľov: |445 Zemepisná šírka: | Zemepisná dĺžka: | Nadmorská výška: | ? m PSČ: | Základné sídelné | jednotky: | Miestnych častí: | Katastrálne územie: | Adresa | obecného úradu: | Starosta / starostka: | Rodvínov je obec v Česku v okrese Jindřichův Hradec v Juhočeskom kraji. 1. januára 2006 tu žilo 445 obyvateľov, z toho 232 mužov a 213 žien, pričom priemerný vek v obci je 37,1 rokov (muži 36,7 rokov, ženy 37,5 rokov). Tento geografický článok o mieste v Česku je zatiaľ príliš Vlajka Česka krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Pozri aj * Zoznam obcí v Česku Mestá a obce okresu Jindřichův Hradec Báňovice • Bednárec • Bednáreček • Blažejov • Bořetín • Březina • Budeč • Budíškovice • Cep • Cizkrajov • Červený Hrádek • České Velenice • Český Rudolec • Číměř • Člunek • Dačice • Dešná • Deštná • Dívčí Kopy • Dobrohošť • Dolní Pěna • Dolní Žďár • Domanín • Doňov • Drunče • Dunajovice • Dvory nad Lužnicí • Frahelž • Hadravova Rosička • Halámky • Hamr • Hatín • Heřmaneč • Horní Meziříčko • Horní Němčice • Horní Pěna • Horní Radouň • Horní Skrýchov • Horní Slatina • Hospříz • Hrachoviště • Hříšice • Chlum u Třeboně • Jarošov nad Nežárkou • Jilem • Jindřichův Hradec • Kačlehy • Kamenný Malíkov • Kardašova Řečice • Klec • Kostelní Radouň • Kostelní Vydří • Kunžak • Lásenice • Lodhéřov • Lomnice nad Lužnicí • Lužnice • Majdalena • Nová Bystřice • Nová Olešná • Nová Včelnice • Nová Ves nad Lužnicí • Novosedly nad Nežárkou • Okrouhlá Radouň • Peč • Písečné • Pístina • Plavsko • Pleše • Pluhův Žďár • Polště • Ponědraž • Ponědrážka • Popelín • Příbraz • Rapšach • Ratiboř • Rodvínov • Roseč • Rosička • Slavonice • Smržov • Staňkov • Staré Hobzí • Staré Město pod Landštejnem • Stráž nad Nežárkou • Strmilov • Stříbřec • Střížovice • Studená • Suchdol nad Lužnicí • Světce • Třebětice • Třeboň • Újezdec • Velký Ratmírov • Vícemil • Višňová • Vlčetínec • Volfířov • Vydří • Záblatí • Záhoří • Zahrádky • Žďár • Županovice Rod.html Rod Rod môže byť: * všeobecne: * súhrn potomkov jedných prarodičov, pokolenie; dynastia, klan; pozri napr. šľachtický rod * prenesene: pôvod alebo narodenie * v etnografii: v rodových spoločnostiach viacgeneračná skupina pokrvných príbuzných, ktorí odvodzujú svoj pôvod od spoločného, im známeho (skutočného či mýtického) predka a dodržujú pravidlo zákazu sobášov medzi sebou, pozri rod (príbuzní) * v jazykovede: * gramatický rod a kategória menného rodu, napr. mužský rod, ženský rod, stredný rod * slovesný rod a kategória slovesného rodu, napr. trpný rod, činný rod * v biológii: taxonomická kategória, pozri rod (taxonómia) * stará anglická a americká jednotka dĺžky (5,029 m), prút, pozri rod (dĺžková miera) * v sociológii: gender (rod) Pozri aj: * druh a rod (kategórie tradičnej logiky) * Edouard Rod, franc. spisovateľ Symbol rozcestia Toto je rozlišovacia stránka — navigačná pomôcka obsahujúca zoznam iných článkov, ktoré by mohli mať rovnaký názov. Ak vás na túto stránku odkázal článok, prosíme Vás, aby ste sa k článku vrátili a opravili v ňom odkaz tak, aby odkazoval priamo na konkrétnu stránku z hore uvedeného zoznamu, ktorú autor článku myslel. Rodinné_právo.html Rodinné právo Právo Odvetvia práva Verejné právo: Ústavné právo · Trestné právo Správne právo · Finančné právo Európske právo · Medzinárodné právo Kánonické právo · Konfesné právo Súkromné právo: Občianske právo · Pracovné právo Rodinné právo · Obchodné právo Medzinárodné právo súkromné Deľba moci Výkonná moc: Hlava štátu · Panovník · Prezident (SR) Vláda (SR) · Ministerstvo Zákonodarná moc: Parlament · Senát · Národná rada SR Súdna moc: Súd · Ústavný súd (SR) · Najvyšší súd Krajský súd · Okresný súd · Súdna rada Prokuratúra · Ombudsman · NKÚ Právne predpisy Ústava (SR) · Ústavný zákon Zákon · Nariadenie vlády Vyhláška · Opatrenie · Výnos Ďalšie pojmy Právna skutočnosť · Právny akt Právny predpis · Právna norma Štát · Forma štátu · Občan Politická strana · Voľby · Referendum Medzinárodná zmluva Medzinárodná organizácia Upozornenie: Wikipédia nie je právnik ani Zbierka zákonov! Rodinné právo je súhrn súkromnoprávnych noriem, ktoré upravujú najmä vzťahy medzi manželmi (vznik a zánik manželstva), vzťahy medzi rodičmi a deťmi, náhradnú rodinnú starostlivosť. Pozri aj * Rodina * Manželstvo * Náhradná starostlivosť Rodinný_dom_na_svahu.html Rodinný dom na svahu Rodinný dom na svahu Ing. Eugena Weisza (Bratislava, Bartoňova 7) je osobitným príkladom spojenia moderny s tradicionalizmom. Objavujú sa tu výrazné rohové okná a súčasne plná základná hmota s jej monumentalitou i symetriou. Integrácia symetrie a asymetrie je v modernej architektúre ojedinelým riešením, ktoré nie je náhodným úkazom ale charakteristickým výrazom architektovho spojovania avantgardnosti a tradície. Dom patrí medzi vyspelé a dôkladne zrealizované základné konštrukcie i doplnkové kovové súćasti sa navzájom dopĺňajú v kombinácii masívneho a subtílneho. História vily Dom bol postavený v rokoch 1933-1934 pre zámožnejšieho stavebníka Ing. Eugena Weisza podľa projektu architekta Artúra Szalatnaia- Slatinského. Dodnes tvorí doklad primeranej luxusnej stavby, ktorej pôsobenie sa zakladá na modernej jednoduchosti. Dom bol postavený na úzkej parcele, ktorá stúpa od ulice smerom na juh v dĺžke 62 m s výškovým rozdielom 15 m. Dispozícia vily Osemizbový trojposchodový dom stojí na úzkom pozemku v ktorom je záhrada upravená do piatich terás. Dom tvorí kompaktný kubus so strechou bez presahujúcej rímsy o výmere 198,16 m^2 mobytných plôch a 259,26 m^2 ostatných. Dispozícia je prostá a veľmi logická, vyplynula z modernej funkcionality a úspornosti. Dom má klasickú tehlovú trojtraktovú konštrukciu s hrúbkou múru 45 cm a priečok 10 cm, so železobetónovými stropmi a dreveným krovom. V strede dispozície je schodisko. Autor rád používa priehľady zo schodiska, či cez schodisko tým že robieva širšie schodiskové zrkadlo. Aj tu je z polkruhového segmentu schodiska priehľad do haly a jeho horné rameno ústi do otvoreného priestoru. Vstup je na dlhšej západnej bočnej strane. Na úrovni vstupu je suterén s kuchyňou, hospodárskymi miestnosťami a garážou. Prízemie tvorí hala, obývacia izba so zimnou záhradou. Má veľké rohové okno až po zem, otočené na juh s priamym vstupom do zadnej záhrady. Smerom do ulice je jedáleň. Na prvom poschodí sa nachádza denná izba, tri spálne, kúpelňa a predsieň. Na druhom poschodí iba izba pre slúžku. Na každom poschodí je WC. Architektúra Pre architektúru domu je charakteristické spojenie moderny s tradicionalizmom. Má tradičnú polvalbovú strechu ale fasáda je už stroho moderná, so širokými oknami vrátane rohových, ktoré architekt rád používal. Dom je obrátený užšími fasádami do ulice a do záhrady. Uličné(severné) priečelie je veľmi jednoduché, s dvoma oknami umiestnenými stredovo symetricky. Záhradné (južné) priečelie je o niečo zložitejšie. Jeho základom je mierne porušená osová symetria. Balkón na poschodí vyvažuje posunutie zasklenenej steny z obývačky do záhrady. Povrchová úprava je hladká omietka. Použitá literatúra * Architektúra Slovenska v 20.stor. – Matúš Dulla a Henrieta Moravčíková, vyd. Slovart, 2002 * Sprievodca po architektúre Bratislavy 1918 – 1950, vyd. Meritum, 1996 * Majstri architektúry – Dulla , Stachová, Noravčíková, Pohaničová, Vodrážka, Krivošová, Lukáčová, vyd. Perfekt, 2005 * Architektúra na Slovensku, stručné dejiny – Henrieta Moravčíková, vyd. Slovart, 2005 * Slovenská architektúra a česká avantgarda 1918 – 1939 – Ladislav Foltyn, vyd. Spolku architektov Slovenska, 1993 Rodina_(rozlišovacia_stránka).html Rodina (rozlišovacia stránka) Rodina môže byť: * sociologická jednotka, pozri rodina * príbuzenstvo * prenesene: * potomstvo, deti * spoločenstvo jednotlivcov s rovnakými záujmami * vo fyzike: skupina elementárnych častíc, synonymum: generácia, pozri rodina (častice) * zastarane: * vlasť * rod (šľachtický a podobne) * Jevgenija Rodina, ruská tenistka Symbol rozcestia Toto je rozlišovacia stránka — navigačná pomôcka obsahujúca zoznam iných článkov, ktoré by mohli mať rovnaký názov. Ak vás na túto stránku odkázal článok, prosíme Vás, aby ste sa k článku vrátili a opravili v ňom odkaz tak, aby odkazoval priamo na konkrétnu stránku z hore uvedeného zoznamu, ktorú autor článku myslel. Rod_Stewart_ba9d.html Rod Stewart anglický spevák Narodenie 10. január 1945 Londýn, Anglicko Pozri aj Biografický portál Rod Stewart, vl. meno Roderick David Stewart (* 10. január 1945, Londýn) je anglický spevák. Kariéru začal v skupine Jeffa Becka (The Jeff Beck Group) (1967). Od roku 1971 spieval v skupine The Faces. Od jej rozpadu v roku 1975 sa venuje sólovej dráhe. Diskografia * An Old Raincoat Won't Ever let You Down (1969) * The Rod Stewart Album (1969) * Gasoline Alley (1970) * Every Picture Tells A Story (1971) * Never a Dull Moment (1972) * Smiler (1974) * Atlantic Crossing (1975) * A Night On The Town (1976) * Foot Loose & Fancy Free (1977) * Blondes Have More Fun (1978) * Musical Biography with Alison Steel (1979) * Foolish Behavior (1980) * Tonight I'm Your (1981) * Absolutely Life (1982) * Body Wishes (1983) * Camouflage (1984) * Rod Stewart (1986) * Out of Order (1988) * Vagabond Heart (1991) * Spanner in the Work (1995) * If We Fall In Love Tonight (1996) * When We Were the New Boy (1998) * Human (2000) * It Had To Be You: The Great American Songbook (2002) * As Time Goes By: the Great American Songbook 2 (2003) * Stardust: The Great American Songbook 3 (2004) * Thanks For The Memory: The Great American Songbook 4 (2005) * Still the Same... Great Rock Classics of Our Time (2006) Iné projekty * Commons * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Rod Stewart Rodinia.html Rodinia Rodinia (z ruského: родина - vlasť) je jeden z prvých známych superkontinentov, ktorý obsahoval väčšinu vtedajšej pevniny Zeme. Paleomagnetické výskumy ukázali zemepisnú šírku jednotlivých formácií, ale nie ich zemepisnú dĺžku, ktorá bola zistená rôznymi inými spôsobmi. Kontinent vznikol kolíziou kontinentu Nena, Ur a Atlantika v rozmedzí pre asi 1,3 miliardou rokov až 800 miliónom rokov, najmä v Neoproteroziku. Začal sa formovať už počas Grenvillského vrásnenia. Počas periódy Kryogenium bola veľká časť kontinentu pokrytá ľadovcami. Čo platilo najmä pre vnútorné oblasti superkontinentu, kde sa prejavovalo sezónne kontinentálne podnebie. Kontinent sa začal rozpadávať pred asi 750 miliónmi rokov. Baltika a Amazonia sa oddelili od Laurentie pred asi 600 až 550 miliónmi rokov, čím vytvorili oceán Iapetus. V tomto období začal vznikať v riftovej zóne aj Paleoacifik. 8 kontinentov, na ktoré sa Rodinia rozpadla neskôr pri zrážke vytvorili ďalší superkontinent zvaný Pannotia. Tento článok s geologickou problematikou je zatiaľ príliš Stavba Zeme krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Rodný_dom_Jána_Hollého_a46c.html Rodný dom Jána Hollého Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality. Pozri aj stránky Ako upravovať stránku a Návody a štýl alebo diskusiu k článku. Tento domček sa nachádza v strede obce Borský Mikuláš, ktorá je na západe Slovenska. Tento jednoduchý dom vznikol v 18. storočí. Je historickou pamiatkou. Má iba dve miestnosti: tmavú kuchyňu a jednu izbu, ktorá slúžila aj ako jedáleň, spálňa aj ako obývačka. V kuchyni sa nachádza ohnisko s otvoreným komínom (strecha bola slamená a dym stúpal na povalu) a v izbe je postel, stôl, pec a niekoľko málo kusov nábytku. Okná neboli zasklené, zatvoriť ich je možné len vďaka okeniciam. Tento článok je zatiaľ tzv. "výhonok". Text môžeš doplniť alebo zmeniť, keď hore klikneš na záložku "upraviť". Rodový_pojem.html Rodový pojem Rodový pojem je pojem, ktorý je výsledkom poznania rodu; je nadradený druhovému pojmu. V tradičnej logike: subordinujúci pojem. Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Tento článok z Filitu potrebuje upraviť, pridať interwiki a kategórie. Po jeho úprave prosím odstráňte šablónu {{filit na úpravu}}. Rodové_zriadenie.html Rodové zriadenie Zriadenie rodové zriadenie rodové je najstarší a najnižší stupeň organizácie ľudskej spoločnosti. Základnou hospodárskou a sociálnou jednotkou rodového zriadnia bol rod. Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Tento článok z Filitu potrebuje upraviť, pridať interwiki a kategórie. Po jeho úprave prosím odstráňte šablónu {{filit na úpravu}}. Pozri aj zriadenie zriadenie otrokárske zriadenie rodové Rodokmeň.html Rodokmeň Rodokmeň, alebo rozrod, je genealogická tabuľka uvádzajúca všetkých potomkom určitej osoby, rodičovského páru. Niekedy len v mužskej línii, tj. bez potomstva vydatých dcér. Slová Rodokmeň a rozrod vyjadrujú aj súbor šľachtických rodov, ktoré majú spoločného predka alebo sa k nemu hlásia. Externé odkazy * Slovenský projekt mapujúci rodokmeň Slovákov a Čechov s možnosťou tvorby svojich rodokmeňov * Slovenská stránka venujúca sa šľachtickým rodom * WikiTree, otvorený projekt s cieľom mapovať rodokmeň ľudstva Rodné_meno.html Rodné meno Rodné meno môže byť: * meno (prvé meno) * otcovské priezvisko u osoby, ktorá si zmenila meno Symbol rozcestia Toto je rozlišovacia stránka — navigačná pomôcka obsahujúca zoznam iných článkov, ktoré by mohli mať rovnaký názov. Ak vás na túto stránku odkázal článok, prosíme Vás, aby ste sa k článku vrátili a opravili v ňom odkaz tak, aby odkazoval priamo na konkrétnu stránku z hore uvedeného zoznamu, ktorú autor článku myslel. Rodinný_dom_na_Červenom_kopci_a5e2.html Rodinný dom na Červenom kopci Autorom rodinného domu na Červenom kopci (Rodinný dům na Červeném kopci) je brniansky architekt Zdeněk Fránek (Fránek Architects). popis Všeobecné informácie * Autor: Zdeněk Fránek (Fránek Architects) * Adresa: Kamenná 13, Štýřice, Brno, Česká republika * Náklady: 7 000 000 CZK * Realizácia: 1996-2005 * Zastavaná plocha: 191 m² Rodinný dom bol navrhnutý pre sestru Z. Fránka. Poloha pozemku Rodinný dom stojí v hornej časti pozdĺžnej parcely na Kamennej ulici, a šplhá až na samotný vrchol Červeného kopca, z ktorého je nádherný výhľad na panorámu Brna. V dolnej časti parcely si postavil dom, brat architekt. Zaujímavou vlastnosťou oboch domov je absolútna nadmorská výška ich atík, ktorá je u oboch domov rovnaká. Ani jeden z domov takto neprevyšuje druhý. Pôdorysná stopa domu sestry sa premieta do časti dispozície domu brata. Pozemok sa nachádza na severnej strane dosť svažitého kopca, čo znamená, že sa architekt musel vysporiadať s dosť zložitým terénom. O architektúre Hmotu domu ovplyvnila skutočnosť, že interiér bolo potrebné presvetliť dostatočným množstvom denného svetla. Hlavná spoločenská časť je priebežne zasklená a má tvar kužela. Vila je trojpodlažná. Hlavný vstup v suteréne susedí s garážou, ktorá ďalej pokračuje cez technologickú miestnosť do fitness. Vstupné priestoru nie sú nijak priestorovo luxusné. Dom sa skladá z dvoch hlavných častí, spoločenskej a súkromnej, v nadväzujúcom dvojtrakte. Hlavný obytný priestor obsahuje rôzne zákutia s rôznymi funkciami, čo vytvára zaujímavý celkový dojem. Kuchyňa je od obývacej časti predelená len jemnou nerezovou sieťou, kvôli zachovaniu výhľadu na mesto. Jedálenský stôl sa nachádza pri veľkorysom presklení, čo umožňuje priamy kontakt s terasou na južnej strane. Obývacia časť sa nachádza okolo krbu v strede kužela. Južná stena obytnej izby sa ťahá cez celé dve podlažia domu. Vila má v exteriéri plastické tvary. Južná terasa je sčasti zakrytá presahom strechy, ktorá svojou kompozíciou napomáha k uceleniu hmoty. Rodos_(ostrov).html Rodos (ostrov) Ostrov Rodos Rodos (po grécky.: Ρόδος - Rodos; po taliansky.: Rodi; ladino.: Rodi alebo Rodes; po turecky.: Rodos) je grécky ostrov v Egejskom mori, najväčší z Južných Sporád (Dodekanéz). Leží pri pobreží pobreží Malej Ázie, od ktorého ho delí 10 km široký prieliv. Pre svoju bohatú históriu a prírodné krásy patrí k najvyhľadáanejším turistickým cieľom v Európe. Geografia Rozloha ostrova je 1398 km² (4. najväčší grécky ostrov: po Kréte, Euboji a Lesbose), dĺžka pobrežia 220 km, dĺžka ostrova 78 km, šírka takmer 30 km, najvyššia nadmorská výška 1215 m nad hladinou mora (Ataviros). Patrí k ostrovnému mostu, spájajúcemu Peloponéz s Malou Áziou. Počet obyvateľov je približne 110 000. Hlavné mesto je Rodos (~ 60 000 obyvateľov). Doprava Letecká doprava Najväčšie letisko, ktoré slúži najmä pre chartrové lety, sa nachádza 16 km juhozápadne od hlavného mesta Rhodos. Rodos, ktorý je štvrtým najväčším gréckym ostrovom, má však aj pravidelné vnútroštátne (Atény, Karpathos, Kasos, Kos, Kréta, Mykonos, Santorin, Solún a ďalšie) i medzinárodné letecké spojenie. Lodná doprava Z ekonomického hľadiska a pre miestne obyvateľstvo je hlavným spôsobom dopravy a spojenia s okolitými ostrovmi, pevninským Gréckom, Talianskom, Tureckom a severnou Afrikou. Rodos má pravidelné lodné spojenie s Benátkami, Aténami, všetkými ostrovmi Dodekanéz, trajektové spojenie má i s Tureckom (Marmaris). Dejiny Osídlenie ostrova je doložené už v neolite. Kultúrny rozmach zaznamenal v období kolonizácie dórskymi Grékmi. Lindos, Ialysos a Kameiros partili k Hexapolisu (dórsky zväz šiestich miest), podriadenému Peržanom. V 5. stor. pred Kr. sa Rodos stal členom Aténskeho námorného spolku. Hlavné mesto Rodos bolo založené v roku 408 pred Kr. podľa stavebného plánu Hippodama z Milétu. Symbolom bohatstva ostrovného štátu sa stal Rodský kolos, jeden zo siedmych divov sveta. Stál však len 67 rokov - v roku 225 pred Kr. ho zničilo zemetrasenie. V období rozmachu Rímskej ríše Rodos čiastočne stratil svoj obchodný význam. Ako kultúrne centrum však ovplyvňoval stáročia celú stredomorskú oblasť. Známy bol napríklad svojou rečníckou školou, ktorej "absolventami" boli aj Gaius Julius Caesar a Cicero. Rodský pôvod má aj súsošie Laokoonta, dnes vystavené vo Vatikánskych múzeách v Ríme. V stredoveku o vládu nad ostrovom bojovali Arabi, Gréci, Byzantínci a Janovčania. Nakoniec sa dostal do rúk rádu johanitov, ktorí z hlavného mesta vybudovali veľkú pevnosť a ostrov bránili proti Egypťanom a Turkom. V roku 1523 však museli Rodos prenechať tureckému sultánovi Sulejmanovi I.. Turecká nadvláda trvala takmer 400 rokov. V roku 1912 je ostrov obsadený počas Tripoliskej vojny Talianmi. V roku 1947 sa stáva súčasťou vtedajšieho gréckeho kráľovstva a dodnes je súčasťou Gréckej republiky. Externé odkazy Fotogaléria Rodosu Informácie o gréckom ostrove Rodos Official web site of the Municipality of Rhodes Rodney_McKay_ea26.html Rodney McKay Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality. Pozri aj stránky Ako upravovať stránku a Návody a štýl alebo diskusiu k článku. Tento článok sa týka televizného seriálu Stargate Atlantis. Dr. Rodney McKay. * Stargate Atlantis: * Séria 1: Dr. Rodney McKay (David Hewlett) Tento článok o seriáli Hviezdna brána je výhonok. Môžeš pomôct Wikipédii jeho rozšírením. Rodézsky_front.html Rodézsky front Rodézsky front bola politická strana v Južnej Rodézii (neskôr známej ako Rodézia a napokon ako Zimbabwe) v čase, keď krajine vládla belošská menšina(, ktorú strana zastupovala). Dnes sa nazýva Konzervatívna aliancia Zimbabwe Jej predsedom bol najprv Winston Field, od roku 1964 Ian Smith. Sformovala sa v roku 1962 a stala sa najsilnejšou politickou stranou v krajine, keď napr. v rokoch 1964-1979 disponovala väčšinou v parlamente. Dôsledne presadzovala rasizmus a segregáciu. Po vzniku Zimbabwe strana získala všetkých 20 kresiel určených pre belošských poslancov v parlamente. V roku 1981 sa strana premenovala na Republikánsky front a v nasledujúcich voľbách získala 15 kresiel. Keď bol roku 1987 systém oddeleného hlasovania zrušený, mnoho jej predstaviteľov prešlo k strane ZANU alebo k nezávislým. V roku 1986 opäť zmenila názov na Konzervatívna aliancia Zimbabwe a otvorila sa pre všetkých občanov bez rozdielu rasy. Napriek tejto inciatíve strana v súčasnosti disponuje minimálnou podporou. Rodion_Jakovlevič_Malinovskij_a889.html Rodion Jakovlevič Malinovskij Radion Jakovlevovič Malinovskij sovietsky maršal a minister obrany Narodenie 23. november 1898 Odesa, Rusko Úmrtie 31. marec 1967 Moskva, ZSSR Pozri aj Biografický portál Rodion Jakovlevič Malinovskij, rus. Родио́н Я́ковлевич Малино́вский (* 23. november 1898, Odesa – † 31. marec 1967, Moskva) bol sovietsky vojvodca, maršal (1944), hrdina ZSSR. V rokoch 1957 až 1967 minister obrany ZSSR. Mnohými považovaný za najlepšieho ministra obrany Sovietskeho zväzu. Život Detstvo a počiatočná kariéria v armáde Narodil sa v Odese, ako nemanželské dieťa ho vychovávala matka. Po tom čo sa jeho matka vydala, ho nevlastný otec odmietol prijať za svojho a tak sa Malinovskij od 13 rokov pretĺkal životom sám ako námedzný robotník až kým sa o neho nezačala starať teta v Odese. Po začiatku 1. svetovej vojny v júli 1914 ešte nebol dosť starý na to, aby mohol vstúpiť do armády. Napriek tomu nastúpil v meste do vojenského transportu a dostal sa na front, tam ho síce objavili, no zodpovedných dôstojníkov nakoniec presvedčil nech ho zapíšu ako dobrovoľníka. Malinovskij následne slúžil ako guľometčík na fronte a bol vyznamenaný Krížom sv. Juraja IV. triedy. Onedlho však bol v bojoch ťažko zranený a v dôsledku toho i dlho hospitalizovaný. Po doliečení bol ako súčasť Ruského expedičného zboru vyslaný na západný front do Francúzska. Jeho jednotka bojovala v oblasti pevnosti Brion. Na fronte bol opäť ranený a vyznamenaný. Po začiatku boľševickej revolúcie francúzska vláda umožnila ruským vojskám návrat domov. Niektorým vojakom však umožnila zostať vo Francúzsku a pokračovať v boji proti Nemecku v radách cudzineckej légie. Malinovskij pre to zotrval na fronte až do konečnej porážky Nemecka, kedy sa vrátil do vlasti. Následne vstúpil do Červenej armády a bojoval proti bielogvardejcom na Sibíri. Po skončení Ruskej občianskej vojny zotrval v armáde, vstúpil do komunistickej strany a študoval na Frunzeho vojenskej akadémii. Do marca 1941 na tejto škole pôsobil ako vyučujúci. Medzitým sa ešte zúčastnil na bojových operáciach v Španielskej občianskej vojne. Vďaka svojej činnosti v zahraničí tak dobre ovládal Francúžštinu i Španielčinu. Druhá svetová vojna Po napadnutí Nemeckom velil 48. armáde odeského vojenského okruhu, rozmiestnenej na rieke Prut v oblasti Moldavska. Ako jeden z mála vtedajších generálov viedol Malinovskij svojich mužov z prvej línie, vlievajúc do nich svojou prítomnosťou nové sily a odvahu. V dôsledku nemeckej prevahy však museli jeho vojská ustupovať po čiernomorskom pobreží až k mestu Nikolajev, kde sa ich Nemcom najprv podarilo obkľúčiť. No Malinovského vojská sa z obkľúčenia prebojovali k vlastným líniám a ustúpili k Dnepropetrovsku. Potom bol prevelený do štábu ťažko skúšanej 6. armády, v ktorej onedlho nahradil jej veliteľa. V pridelenom úseku frontu sa mu podarilo zastaviť nemecký postup, za čo bol povýšený na generál-poručíka. Neskôr velil obrane Donbasu a zúčastnil sa na vedení operácii počas druhej bitky o Charkov, kedy sovietske vojská zahnali Nemcov o 100 km na západ, no sami sa dostali do obkľúčenia, z ktorého sa napokon dostala len časť z nich. Počas „čierneho leta“ 1942 velil operačnej skupine Don, ktorej úlohou bolo zastaviť nemecký postup na Rostov-na-Donu, čo sa mu však v dôsledku mnohonásobnej nepriateľskej presily nepodarilo. V septembri bola Donská operačná skupina zrušená a Malinovskij bol poverený vedením 66. armády juhovýchodne od Stalingradu. Vzhľadom na to, že bol Malinovskij v očiach Stalina „nespoľahlivým živlom nakazeným západnými myšlienkami“, poveril Nikitu Chruščova, ktorý v tej dobe zastával funkciu politického komisára 66. armády, aby tajne kontroloval jeho činnosť. Napriek tomu, že 66. armáda nebola nijak zvlášť bojmi ostrieľaná, bola počas vojny prvá Malinovského jednotka, ktorá mala takmer plný operačný stav. Jeho činnosť v októbri 1942 prispela nakoniec k tomu, že Nemci neboli schopní preniknúť ďalej za Volgu, čím by obkľúčili Stalingrad. Následne sa podieľal na udržaní obkľúčenia nemeckých vojsk v Stalingrade, keď jeho 2. gardová armáda v spolupráci s ďalšími sovietskymi jednotkami vybojovala sériu krvavých ozbrojených stretov s nemeckými tankovými zväzkami pod vedením Ericha von Mansteina. Následne podnikol protiútok, prenikol nemeckými postaveniami a obsadil Koteľnikovo, ktoré bolo nemeckou dôležitou zásobovacou základňou. Začiatkom roku 1943 pokračoval v aktívnom prenasledovaní nemeckých vojsk, ktorých línia frontu sa v dôsledku sovietskej protiofenzívy pri Stalingrade prakticky zrútila. Vyhnal okupantov z Donbasu a znovu oslobodil Záporožie. 20. októbra 1943 bol jeho južný front premenovaný na 3. ukrajinský front. Malinovskij zatiaľ pokračoval v oslobodzovaní Ukrajiny. Od decembra 1943 do apríla 1944 porazil nemeckú skupinu armád Juh a oslobodil Cherson i rodnú Odesu. Od mája 1944 velil 2. ukrajinskému frontu a spoločne s 3. ukrajinským frontom Fjodora Tolbuchina sa prebojoval do Rumunska, kde realizoval Jassko-kišiňovskú operáciu, ktorá mala za následok prechod Rumunska (24. augusta) a čoskoro i Bulharska na stranu Spojencov. Vďaka tomu ho Stalin 10. septembra 1944 povýšil do hodnosti maršala ZSSR. Malinovskij však pokračoval v prenasledovaní nepriateľa južnými Karpatami a Transilvániou až do Maďarska. 20. októbra 1944 obsadili jeho jednotky po ťažkých bojoch Debrecín a pokračovali ďalej na západ s úlohou obsadiť Budapešť a Viedeň. V nepriaznivom počasí čelil v oblasti Budapešti nemeckým protiútokom, ktoré odčerpali početné nemecké vojská nielen z oblasti Poľska, ale i západného frontu. Po dlhotrvajúcich krvavých bojoch obsadili jeho muži s konečnou platnosťou Budapešť 13. februára 1945. Neskôr viedol bratislavsko-brnenskú operáciu, počas ktorej jeho vojská oslobodili 4. apríla Bratislavu. 2. ukrajinský front pod jeho velením ukončil druhú svetovú vojnu v Európe na území Česko-Slovenska, po tom, čo oslobodil Brno a ďalej západne sa stretol s americkými vojskami. Neskôr v auguste 1945 velil Transbajkalskému frontu v bojoch na Ďalekom východe. Viedol operáciu Augustová búrka, ktorá v priebehu 10 dní rozbila miliónovu japonskú Kvangtunskú armádu v Mandžusku. Povojnová činnosť Po skončení druhej svetovej vojny zostal veliaci sovietskych vojsk na Ďalekom východe. Účastnil sa na prípravách severkórejských a čínskych vojsk pred Kórejskou vojnou. Po Stalinovej smrti v roku 1953 ho Nikita Sergejevič Chruščov ako spoľahlivého odborníka poveril velením sovietskej armády a rovnako i funkciou zástupcu ministra obrany, ktorým bol v tej dobe Georgij Žukov. Od októbra 1957 nahradil vo Žukova v tejto funkcii a viedol ministerstvo až do svojej smrti. Počas tohto obdobia súhlasil s rozvojom strategického raketového vojska, ktorého hlavnú výzbroj tvorili nukleárne zbrane, no považoval ich iba za opatrenie, ktoré zabráni ďalším veľkým konfliktom a ďalej preto presadzoval rozvoj konvenčných zbraní a armády. Tá podľa jeho mienky musela byť nielen dobre vyzbrojená, ale i kvalitne vycvičená a pripravená viesť bojové operácie. Dokázal tak udržať krok s USA nielen vo vývoji atómových zbraní, ale i kvalite pozemného vojska. Po odstránení Nikitu Chruščova z vedenia strany v októbri 1964 zostal Malinovskij na svojom poste. Nové vedenie komunistickej strany uznalo väčšiu nezávislosť rezortu obrany, ako aj vyváženie vývoja konvenčných aj raketových vojsk, ktoré presadzoval. Osobný život Radion Jakovlevič bol vášnivý hráč šachu. Účastnil sa viacerých šachových súťaží a partiami často prispieval aj do časopisov. Zomrel v Moskve 31. marca 1967, je pochovaný pod Kremeľskou stenou. Bola po ňom pomenovaná Sovietska tanková akadémia v Moskve, ktorá sa neskôr roku 1998 zlúčila s Frunzeho vojenskou akadémiou. Je po ňom tiež pomenovaná jedna z Gardových tankových divízií ruskej armády. v • d • e Maršali Sovietskeho zväzu Kliment Jefremovič Vorošilov · Michail Nikolajevič Tuchačevskij · Alexandr Iľjič Jegorov · Semjon Michailovič Buďonnyj · Vasilij Blűcher · Semjon Timošenko · Grigorij Kulik · Boris Šapošnikov · Georgij Konstantinovič Žukov · Alexandr Michajlovič Vasilevskij · Josif Vissarionovič Stalin · Ivan Stepanovič Konev · Leonid Govorov · Konstantin Konstantinovič Rokossovskij · Rodion Jakovlevič Malinovskij · Fjodor Tolbuchin · Kirill Mereckov · Lavrentij Berija · Vasilij Sokolovskij · Nikolaj Bulganin · Ivan Bagramjan · Sergej Biriuzov · Andrej Grečko · Andrej Jeriomenko · Kirill Moskalenko · Vasilij Ivanovič Čujkov · Matvěj Zacharov · Filipp Golikov · Nikolaj Krylov · Ivan Jakubovskij · Pavel Batitskij · Petr Koševoj · Leonid Iľjič Brežnev · Dmitrij Ustinov · Viktor Kulikov · Nikolaj Ogarkov · Sergej Sokolov · Sergej Achromeev · Semjon Kurkotkin · Vasilij Petrov · Dmitrij Jazov Rodina.html Rodina Symbol rozcestia O iných významoch výrazu Rodina pozri Rodina (rozlišovacia stránka). Rodina je biosociálna skupina (primárna skupina) tvorená aspoň jedným rodičom a dieťaťom. Je malou sociálnou skupinou, tvorenou jednotlivcami spätými manželstvom, pokrvným príbuzenstvom alebo adopciou. Členovia rodiny sa riadia ustálenými vzormi správania sa, každý člen rodiny plní určitú sociálnu úlohu. Rodina má reprodukčnú, výchovnú (je to výchovná inštitúcia), ekonomickú prípadne výrobnú (je ekonomickou inštitúciou), ochrannú, emocionálnu funckiu. Rodina ako prostredie, s ktorým sme najviac spätí, nás výrazne ovplyvňuje a my ovplyvňujeme ju. Vytvára vlastné kultúrne prostredie, ktoré formuje osobnosť detí. Ale je aj obrazom doby a jej politických, sociálnych, ekonomických, kultúrnych, ekologických a iných podmienok a zásad. Rodina je prvá skupina, ktorej členom sa človek stáva hneď po svojom narodení. Rodine záleží na tom, aby správne plnila úlohy v oblasti socializácie svojich členov. Rodina odovzdáva kultúrne dedičstvo nasledujúcim pokoleniam. Rodina realizuje spoločenskú kontrolu nad svojimi príslušníkmi. Rodina zaisťuje rovnováhu medzi emocionálnymi potrebami svojich členov. Funkcie rodiny * Emocionálna funkcia: poskytuje starostlivosť, istotu, citovú oporu, bezpečnosť, ochranu * Ekonomická funkcia: závisí od výšky príjmov, veľkosti rodiny, bytovej otázky, uskutočňuje sa tu deľba práce, hospodárska spolupráca atď. * Výchovná funkcia: utvára charakterové a citové vlastnosti, zahŕňa aj vzdelávací proces, prípravu na povolanie * Sociálno-reprodukčná funkcia: zabezpečuje reprodukciu spoločnosti * Regulačno-kontrolná funkcia: dôležitá na udržiavanie fungovania vzťahov. /literatúra/ * Rodina je inštitúcia, ktorá vzniká spolužitím ľudí spravidla rozdielneho pohlavia, ktorá vychováva potomstvo. * Funkcie: biologická, ekonomická, výchovná, citová, náboženská, funkcia ochrany, funkcia trestu. Iné projekty * Wikicitáty * Commons * Spolupracuj na Wikiquote Wikicitáty ponúka citáty od alebo o Rodina * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Rodonit.html Rodonit Rodonit Obrázok Rodonit (Mn^+2,Fe^+2,Mg,Ca)SiO Trieda |Silikáty Zaradenie |VIII/F.27-10 Rok objavenia |1819 Pôvod názvu |z gr. rhodos - |ružový IMA status |prijatý  (1959) Kryštalografia Kryšt. sústava |triklinická Bodová grupa |1 Priestorová grupa|P1 |a=6,68 Å |b=7,66 Å |c=12,22 Å Mriežkové param. |α=111,1 ° |β=86,016 ° |γ=93,203 ° |V=581,04 |Z=10 Morfológia Habitus |masívny, tabulárne |kryštály Zrasty |lamelárne zrasty Optické vlastnosti Farba(y) |ružový, červený, |hnedý, žltý, čierny Farba vrypu |biely Lesk |sklený |trichroizmus Pleochroizmus |X=bezfarebný |Y=bezfarebný |Z=bezfarebný Priesvitnosť |priehľadný až |priesvitný |n[α]=1,711-1,738 Indexy lomu |n[β]=1,714-1,741 |n[γ]=1,724-1,751 2V |58-73 ° (vypočítaný |58 °) Dvojlom |δ=0,0130 Fyzikálne vlastnosti Tvrdosť (Mohs) |6 Hustota |3,5-3,7 kg.dm^-3 Štiepateľnosť |dokonalá podľa {110} Lom |nepravidelný Ostatné Rádioaktivita |nerádioaktívny Odrody a variety fowlerit, keatingit Rodonit je minerál kryštalizujúci v triklinickej sústave, chemicky kremičitan mangánatý s prímesami Fe, Ca a Mg - (Mn^+2,Fe^+2,Mg,Ca)SiO. Charakteristika Rodonit vytvára tabuľkovité kryštály, často so zaoblenými hranami. Vyskytuje sa aj v celistvej alebo zrnitej podobe. Býva ružový až ružovočervený, ale aj hnedasto červený, vryp má biely. V rodonite sa často nachádzajú čierne žilky mangánových minerálov, ktoré vznikli pri hydrotermálnych premenách. Je to priehľadný až priesvitný minerál. Na kryštálových plochách má sklený lesk, ktorý prechádza na štiepnom povrchu do lesku perleťového. Vznik Vzniká v premenených horninách s obsahom mangánu a v metasomaticky premenených sedimentoch. Ide najmä o skarny a mramory. Poznávanie Rodonit sa pomerne ľahko taví, pričom vzniká sklovitá hmota, niekedy aj sfarbená. Výskyty na Slovensku Banská Štiavnica, Heľpa, Rožňava, Smolník, Žakarovce. Iné projekty * Commons * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Externé odkazy * Mineraly.sk Zdroj, z ktorého (pôvodne) čerpal tento článok * Rodonit na www.mindat.org Rodney_Brooks_4c18.html Rodney Brooks Rodney A. Brooks (* 30. december 1954, Adelaide) je v súčasnosti (2004) riaditeľom MIT Computer Science and Artificial Intelligence Laboratory a Fujitsu Professor of Computer Science. Je aj vo vedení známej spoločnosti iRobot Corp. V súčasnosti sa venuje výskumu v oblasti inteligentných robotov, ktoré operujú v neštruktúrovanom prostredí a pochopeniu ľudskej inteligencie prostredníctvom stavby humanoidných robotov. Externé odkazy * Home page * Projects Rodézsky_ridžbek.html Rodézsky ridžbek Rodézsky Ridžbek Krajina pôvodu Južná Afrika, Zimbabwe FCI kód 6/3/146 Štandardy AKC, ANKC, CKC, FCI, KC (UK), NZKC, UKC Výška 61 - 66 cm (suky) 63 - 69 cm (psy) Hmotnosť 32-36 kg Pôvodné určenie durič Terajšie určenie spoločenský a rodinný pes Názov v krajine pôvodu {{{Názov}}} Synonymá Rhodesian Ridgeback, leví pes Zaužívaná skratka RR Zoznam psích plemien Psí portál Pás srsti na chrbte rastúci opačným smerom - ridž R. ridžbek je stále poľovne upotrebiteľný Rodézsky ridžbek je psie plemeno uznané v FCI v skupine 6 (Duriči, farbiari a príbuzné plemená), sekcii 3 (príbuzné plemená bez pracovnej skúšky) pod číslom 146. Plemeno pochádza z Afriky, za krajinu pôvodu sa považuje Juhoafrická republika. Jedná sa o veľké krátkosrsté plemeno s charakteristickým ridžom - pásom opačne rastúcej srsti na chrbte. Ridžbek má teda meno podľa pásu srsti, ktorá sa tiahne v protichodnom smere pozdĺž celého chrbta. „Ridge“ znamená „horský hrebeň“ a „back“ znamená „chrbát“. Tento ridž je veľmi výnimočný znak, ktorý sa vyskytuje už jedine u plemena thajský ridžbek. Je hlavným plemenným znakom rodézskeho ridžbeka. Pôvod a história Predkovia tohoto plemena sa dajú vystopovať do Kapskej kolónie v južnej Afrike, kde boli krížení so psami prvých usadlíkov a polodomestikovanými poľovnými psami Hotentotov. Po týchto psoch zdedili tzv. „ridže“. Pôvodným poslaním týchto afrických psov bolo vystopovať korisť a zabrániť jej úteku, až do príchodu lovca. Boli využívaní na lov divej zveri, špeciálne levov. Odvtedy sa používa pre rodézskych ridžbekov pomenovanie „leví pes“. Často si ľudia myslia že títo psi levy zabíjali. Nie je to pravda - rodézsky ridžbek nie je schopný zabiť leva - a to ani vo svorke. Psy vždy len nahnali zviera smerom k lovcovi. Počas 16. a 17. storočia holandskí Búri, Nemci a Hugenoti si priniesli so sebou z Európy vlastné pracovné a poľovné psy. No tieto psy neboli schopné prekonať nástrahy afrického buša. Ako vhodné riešenie sa zdalo skrížiť ich s domorodými psami. Európania sa prvý krát začali intenzívnejšie venovať aj exteriéru psov. Pre zlepšenie vlastností plemena ho skrížili s osvedčenými európskymi plemenami, ako napr. mastif, nemecká doga, airedalský teriér, anglický chrt, svätohubertský pes). Typický plemenný znak - ridž - však nevymizol. Pred zostavením štandardu plemena sa v Afrike používalo mnoho typov „levích psov“. Až začiatkom 20-teho storočia sa chovatelia rozhodli ujednotiť plemeno. Prvý štandard zostavil v roku 1922 F. R. Barnes z Bulawaye v Rodézii, vychádzal pritom zo štandardu ich najbližšieho príbuzného dalmatínca. Štandard uznala Juhoafrická kynologická únia v roku 1926. Vzhľad Rodézsky ridžbek je vyvážený, silný, svalnatý a aktívny pes. Jeho telesná stavba je kompaktná, ale bez ťažkopádnosti. Má atletickú postavu, avšak nie je vysokonohý ani chrtovitý. Hlava je typická duričská. Farba môže byť od svetlej pšeničnej po červenkastú. Malé biele znaky na hrudi a prstoch sú prípustné, ale nie je žiadúce veľa bielej srsti. Papuľa a uši môžu byť tmavé. Na chrbte má ridž, jeho tvar je presne opísaný v štandarde plemena. Povaha a pracovné upotrebenie Voči neznámym je rezervovaný. Je účinný strážca a obetavý obranár. Svoju rodinu však miluje. Je to energický a dynamický pes, vyžaduje pravidelný pohyb a aktivitu. Je vhodné dopriať mu aj pracovnú aktivitu, minimálne výcvik poslušnosti. U nás sa používa iba ako spoločenský a rodinný pes. V zahraničí je bežné jeho využitie v love. Rodézsky ridžbekovia robia duričské i farbiarske skúšky. Vďaka svojej energickej a nebojácnej povahe je vhodný aj na služobnú kynológiu - obranárske a pachové práce. Starostlivosť Rodézsky ridžbek je krátkosrsté plemeno, preto odporúčame chovať ho predovšetkým v zime v interiéri. Z chorôb je náchylný na bežné choroby veľkých plemien, obzvlášť dyspláziu bedrových kĺbov alebo torziu žalúdka. Rodézsky ridžbek potrebuje každodennú dávku pohybu. Všeobecne sa neodporúča pre ľudí s negatívnym vzťahom k pohybu a športu, starým a telesne postihnutým ľuďom. Má náročnejšiu povahu, preto vyžaduje výcvik. Nezaškodí mať pri jeho výchove už skúsenosti s inými psami. Výstavy Rodézsky ridžbek sa vystavuje rovnakým spôsobom, ako ostatné poľovné plemená z FCI skupín 6 a 7. Vystavuje sa na výstavnom vodítku poľovných plemien. Pri predvádzaní psa stojí handler po boku psa (z pohľadu rozhodcu za psom), prípadne pred psom. Vodítko má vyzdvihnuté tak, aby pes držal hlavu vzpriamenú. Nie je vhodné motivovať dospelého psa v kruhu pamlskom. Výhody plemena Rodézsky ridžbek - Vhodný ako rodinný pes a spoločník, avšak zároveň ako obetavý obranca a strážca - Je vhodný aj na pohybové aktivity a psie športy - V prípade skúsenejšieho chovateľa je vhodný aj na výcvik obrany alebo poľovný výcvik Zdroje * Webstránka Slovenského klubu chovateľov ridžbekov Iné projekty * Commons * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Externé odkazy * Slovenský klub chovateľov ridžbekov Rodos.html Rodos Rodos môže byť: * grécky ostrov, pozri Rodos (ostrov) * hlavné mesto tohto ostrova, pozri Rodos (mesto) * v gréckej mytológii syn Herma (Poseidona?) a Afrodity, pozri Rodos (mytologická postava) Symbol rozcestia Toto je rozlišovacia stránka — navigačná pomôcka obsahujúca zoznam iných článkov, ktoré by mohli mať rovnaký názov. Ak vás na túto stránku odkázal článok, prosíme Vás, aby ste sa k článku vrátili a opravili v ňom odkaz tak, aby odkazoval priamo na konkrétnu stránku z hore uvedeného zoznamu, ktorú autor článku myslel. Rodrigo_Laviņš_6843.html Rodrigo Laviņš Rodrigo Laviņš (* 3. august 1974, Riga, Lotyšsko) je lotyšský hokejista. Hráva na poste obrancu. Meria 180 cm a váži 84 kg (2006). Reprezentácia Bol účastníkom zimnej olympiády v Turíne, kde jeho tím obsadil posledné dvanáste miesto. MS 2007 Tréner Olegs Znaroks ho nominoval na Majstrovstvá sveta 2007 v Rusku. Lotyšské národné hokejové mužstvo na Majstrovstvách sveta v ľadovom hokeji 2007 Brankári 30 Sergejs Naumovs (Torpedo Nižnyj Novgorod) - 31 Edgars Masaļskis (Neftechimik Nižnekamsk) - 1 Mārtiņš Raitums (HK Riga 2000) Obrancovia 18 Georgijs Pujacs - 7 Guntis Galviņš (HK Riga 2000) - 4 Agris Saviels (MsHK Žilina) - 3 Arvīds Reķis (Augsburger Panther) - 2 Rodrigo Laviņš (Brynäs IF Gävle) - 22 Oļegs Sorokins (Södertälje SK) - 23 Atvars Tribuncovs (Färjestads BK Karlstad) - 15 Aleksandrs Jerofejevs (HK Poprad) Útočníci 20 Kaspars Daugaviņš (Toronto St. Michael) - 12 Herberts Vasiļjevs (Krefeld Penguine) - 47 Mārtiņš Cipulis (HK Poprad) - 10 Lauris Dārziņš (Vsetínská hokejová) - 21 Armands Bērziņš (HK Riga 2000) - 24 Miķelis Rēdlihs (Junosť Minsk) - 5 Jānis Sprukts (Rochester Americans) - 14 Leonīds Tambijevs (HC Merano) - 17 Aleksandrs Niživijs (Torpedo Nižnyj Novgorod) - 13 Grigorijs Panteļejevs (HC Ponteba) - 16 Aleksejs Širokovs (Chimik Moskovská oblasť) - 26 Aleksandrs Macijevskis (Odense Bulldogs) - 27 Aleksandrs Semjonovs (Traktor Čeľabinsk) - 28 Guntis Dzerins (HK Riga 2000) - Tréneri Oļegs Znaroks - Harijs Vitolinš - Vitalijs Samoilovs Externé odkazy * Rodrigo Lavinš klubová štatistika na hockeyDB.com Rodinný_dom_Ivana_Matušíka_e096.html Rodinný dom Ivana Matušíka Rodinný dom architekta Ivana Matušíka je postavený na trojuholníkovej parcele v nároží ulíc Bukovej a Nad lomom, pod bratislavským Bôrikom. V súčasnosti je aj architektovým pracovisko. Z ulice ho zakrývajú popínavé rastliny, ktoré sa tiahnu pozdĺž oplotenia pozemku. Dispozičné riešenie Architekt tento rodinný dom založil na pravidelnom štvorcovom pôdoryse s vonkajšími rozmermi 10, 80 x 10, 80 m. Dispozičné riešenie vychádza z klasického delenia štvorca na deväť rovnakých častí s modulom 1, 2 m. Takisto ako sa Le Corbusier odvolával na svoje „traces regulateurs“ (usmerňujúce čiary), sa aj Ivan Matušík drží svojej geometrickej osnovy. A rovnako ako u Le Corbusiera je aj u Matušíka výtvarná výpoveď „ ... racionalizovaná sieťou ... čiar, ktoré sa stávajú formálnym vodidlom, prenikajúcim celým ... dielom“. Matušíkov dom môžeme považovať za koncentrát skúseností moderny. Dom je trojpodlažný (suterén, prízemie, poschodie). Jednotlivé podlažia sú robené ako autonómne dispozičné jednotky. V strede je pevné jadro, po obvode voľná dispozícia o svetlosti 3, 30 m. Dom v sebe nesie priestorovú dualitu. Zatiaľ čo dispozícia je prísne sústredená okolo pevného jadra, jeho funkcie majú odstredivú tendenciu. Hlavne horné poschodie má všetky znaky corbusierovského voľného pôdorysu. Priestor po obvode jadra členia len jednotlivé funkcie. Tento dom nemá žiadne dvere a priečky okrem hygienického zariadenia a špajze. Strecha Strecha domu napĺňa jeden z piatich Le Corbusierovských bodov novej architektúry. Je konkávna a dažďovú vodu odvádza smerom dovnútra – nad domom vytvára akýsi opačne obrátený „roztvorený dáždnik“(tak ju nazval sám autor). Od obvodových múrov je odsadená priebežným pásovým oknom, to má úlohu tradičnej rímsy. Architekt tu naplno využil holé tehlové murivo, ktoré je charakteristické pre jeho začiatky tvorby a v zlomku sa objavuje aj v niekoľkých neskorších dielach. Uplatňuje sa rovnako v exteriéri ako aj v interiéri. Umiestnenie ateliéru Ateliér I. Matušíka v rámci domu nemal svoje stále miesto. Sídlil v suteréne, v miestnosti s veľkorysým strešným svetlíkom. Neskôr zaberal časť voľnej dispozície na druhom podlaží, mal tam podobnú atmosféru ako jeho pracovisko na ŠPÚO v Apponiho paláci. V súčasnosti je zase v suteréne. Pohyb jeho pracoviska sa stáva úžasnou ilustráciou fungovania voľného pôdorysu. Materiál Popri priestorovom koncepte je najpodstatnejším znakom domu jeho monomateriálovosť. Architekt tu naplno využil materiál, ktorý je charakteristický pre jeho rané práce a v zlomku sa objavuje aj v niekoľkých neskorších dielach – režné tehlové murivo. Materiál bezprostredne zviazaný s európskou modernou. Dôvod prečo sa priklonil k režnému murivu uvádza svoju cestu do severnej Európy, nepopiera vplyv Karfíkovej moderny, bratislavskej architektúry Balána a Grossmanna atď. U Matušíka nie je tehla prítomná len na vonkajšej fasáde, ale rovnako je prítomná aj v interiéri. Na stenách, podlahách v podobe keramickej dlažby rovnakého rozmeru aj na keramickom obklade hygienických zariaďovacích prvkov. Pred pocitom štýlovo dokonalého umeleckého diela, chráni dom slobodné vrstvenie historických a umeleckých artefaktov ako aj bežných predmetov dennej potreby. Toto bráni domu, aby sa stal dokonalým architektonickým manifestom, ktorý je vždy trochu ťažko obývateľný. Literatúra * Arch, 6-7/1999, s. 18-21 Rodinné_domy_v_žilinskej_kolónii_Svojdomov_(1928–1932)_3afe.html Rodinné domy v žilinskej kolónii Svojdomov (1928–1932) Kolónia Svojdomov je obytná lokalita v Žiline. Bytové stavebné družstvo (1928 – 1932) Žilina - ulice na Šefranici, D. Krmana a Stárkova Súťaž na kolóniu Svojdomov bola uskutočnená v roku 1927. 1.cena – Michal Maximilián Scheer, spolupráca J. Stein. Bola tu vyprojektovaná štvrť pre 140 rodinných domov. V rokoch 1928 – 1932 sa z plánovaných 68 domov postavilo 41 rodinných domov, ktoré stáli samostatne alebo ako dvojdomy a boli navrhnuté ako jednoposchodové objekty s uplatnenými obytnými prvkami funkcionalizmu (rovná strecha, strešné terasy, obytné balkóny, vystupujúce schodištia). Členom družstva boli ponúkané projekty na rôzne typy domov: 1-izbový, 2-izbový s manzardou, dva 2-izbové byty v jednom dome, 3 izby s manzardou, 4-izbový dom. Po druhej svetovej vojne sa už pokračovalo vo výstavbe viacpodlažných budov, čím sa narušila urbanistická koncepcia rodinných domov. Priestorové riešenie domov družstva Svojdomov dodnes predstavuje vysoký štandard bývania a výrazne ovplyvnilo vývoj bývania v meste aj v ďalších rokoch. Literatúra * Kubičková, K.: Michal Maximilián Scheer. Architektonické dielo. (Katalóg výstavy.) Bratislava, SNG a SAS 1993. 35. * zodp.redaktor: prom.hist. Alexander Richter: Michal Scheer – architektonická tvorba 1925-1975. PRR OZ Nitra, január – február 1984 * Dulla, M.: Slovenská architektúra od Jurkoviča po dnešok. Perfekt, Bratislava 2007 Rodné_číslo.html Rodné číslo Rodné číslo je číselný identifikátor prideľovaný obyvateľom Slovenska a Česka. Rodné číslo patrí medzi osobné údaje, dá sa z neho určiť dátum a miesto (resp. oblasť) narodenia a pohlavie osoby. V iných štátoch takisto existujú identifikátory osôb, majú však odlišné tvary. Formát Prvých šesť číslic určuje dátum narodenia a pohlavie vo formáte rrmmdd (napr. 701020 označuje dátum narodenia 20. októbra 1970), keď ženy majú k mesiacu narodenia prirátané číslo 50 (tzn. 706020 označuje ženu narodenú 20. októbra 1970). Zvyšok rodného čísla sa spravidla oddeľuje lomítkom, každý človek narodený v príslušný deň by ho mal mať iný. Na Slovensku však napriek tomu existuje ešte viac ako 20 000 duplicitných rodných čísel, čo spôsobuje problémy v informačných systémoch inštitúcií spracúvajúcich tieto údaje (napríklad zdravotné poisťovne). Do 1. januára 1954 za lomítkom nasledovali tri cifry, potom pribudla štvrtá cifra, ktorá umožnila jednoduchú kontrolu preklepov pri zadávaní čísla: prideľujú sa len také rodné čísla, ktoré sú (všetkých 10 číslic zapísaných ako jedno číslo) bezo zvyšku deliteľné jedenástimi - § 2 ods. 5 zákona č. 301/1995 Z. z. o rodnom čísle hovorí: (5) Rodné číslo pridelené osobe narodenej po 1. januári 1954 je desaťmiestne so štvormiestnou koncovkou; pritom celé desaťmiestne rodné číslo musí byť bezo zvyšku deliteľné číslom 11. Koncovka rodného čísla je prideľovaná systematicky, takže sa z nej dá vyčítať oblasť, kde sa človek narodil. Rodná_víra.html Rodná víra Rodná víra je novopohanské náboženské združenie v Českej republike, ktoré má za cieľ obnovovať a zachovávať pôvodné náboženstvo Slovanov. Medzi jeho hlavné aktivity patrí najmä usporadúvanie výročných sviatkov a slávností. Pozri tiež * Slovianstvo Externé odkazy * Rodná víra (cz) Rodkov.html Rodkov Rodkov Základné informácie Postavenie: |obec NUTS 5 (obec): |CZ0615 587737 Kraj (NUTS 3): |Vysočina (CZ061) Okres (NUTS 4): |Žďár nad Sázavou (CZ0615) Obec s rozšírenou pôsobnosťou:| Poverená obec: | Historická krajina: |Morava Katastrálna výmera: | ? km² Počet obyvateľov: |95 Zemepisná šírka: | Zemepisná dĺžka: | Nadmorská výška: | ? m PSČ: | Základné sídelné | jednotky: | Miestnych častí: | Katastrálne územie: | Adresa | obecného úradu: | Starosta / starostka: | Rodkov je obec v Česku v okrese Žďár nad Sázavou v kraji Vysočina. 1. januára 2006 tu žilo 95 obyvateľov, z toho 45 mužov a 50 žien, pričom priemerný vek v obci je 39,1 rokov (muži 40,3 rokov, ženy 38,0 rokov). Tento geografický článok o mieste v Česku je zatiaľ príliš Vlajka Česka krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Pozri aj * Zoznam obcí v Česku Mestá a obce okresu Žďár nad Sázavou Baliny • Blažkov • Blízkov • Bobrová • Bobrůvka • Bohdalec • Bohdalov • Bohuňov • Borovnice • Bory • Březejc • Březí • Březí nad Oslavou • Březské • Budeč • Bukov • Bystřice nad Pernštejnem • Býšovec • Cikháj • Černá • Dalečín • Daňkovice • Dlouhé • Dobrá Voda • Dolní Heřmanice • Dolní Libochová • Dolní Rožínka • Fryšava pod Žákovou horou • Hamry nad Sázavou • Herálec • Heřmanov • Hodíškov • Horní Libochová • Horní Radslavice • Horní Rožínka • Chlumek • Chlumětín • Chlum-Korouhvice • Jabloňov • Jámy • Javorek • Jimramov • Jívoví • Kadolec • Kadov • Karlov • Kněževes • Koroužné • Kotlasy • Kozlov • Krásné • Krásněves • Křídla • Křižánky • Křižanov • Křoví • Kuklík • Kundratice • Kyjov • Lavičky • Lhotka • Lísek • Líšná • Malá Losenice • Martinice • Matějov • Měřín • Meziříčko • Milasín • Milešín • Mirošov • Moravec • Moravecké Pavlovice • Netín • Nížkov • Nová Ves • Nová Ves u Nového Města na Moravě • Nové Dvory • Nové Město na Moravě • Nové Sady • Nové Veselí • Nový Jimramov • Nyklovice • Obyčtov • Ořechov • Oslavice • Oslavička • Osová Bítýška • Osové • Ostrov nad Oslavou • Otín • Pavlínov • Pavlov • Petráveč • Pikárec • Písečné • Počítky • Poděšín • Podolí • Pokojov • Polnička • Prosetín • Račice • Račín • Radenice • Radešín • Radešínská Svratka • Radkov • Radňoves • Radňovice • Radostín • Radostín nad Oslavou • Rodkov • Rosička • Rousměrov • Rovečné • Rozseč • Rozsochy • Rožná • Ruda • Rudolec • Řečice • Sázava • Sazomín • Sejřek • Sirákov • Sklené • Sklené nad Oslavou • Skorotice • Skřinářov • Sněžné • Spělkov • Strachujov • Stránecká Zhoř • Strážek • Střítež • Sulkovec • Světnov • Sviny • Svratka • Škrdlovice • Štěpánov nad Svratkou • Tasov • Tři Studně • Ubušínek • Uhřínov • Ujčov • Újezd • Unčín • Vatín • Věcov • Věchnov • Velká Bíteš • Velká Losenice • Velké Janovice • Velké Meziříčí • Velké Tresné • Vepřová • Věstín • Věžná • Vídeň • Vidonín • Vír • Vlachovice • Vlkov • Vojnův Městec • Vysoké • Záblatí • Zadní Zhořec • Znětínek • Zubří • Zvole • Ždánice • Žďár nad Sázavou Roderich_Menzel_235d.html Roderich Menzel Roderich Menzel (* 13. apríl 1907, Liberec - † 18. október 1987, Mníchov) bol český a nemecký tenisový hráč. V Davisovom pohári reprezentoval Česko-Slovensko aj Nemecko. Medzi jeho najväčšie úspechy patrí účasť vo finále zmiešanej štvorhry na majstrovstvách USA (predchodca US Open) spolu s Kay Stammersovou a účasť vo finále dvojhry majstrovstiev Francúzska (predchodca French Open) v roku 1938. Pochádzal z rodiny sudetských Nemcov. Tenisom sa začal zaoberať ako dorastenec. V roku 1928 debutoval v daviscupovej reprezentácii Česko-Slovenska, ktoré reprezentoval až do roku 1938 (spolu zaznamenal 53 výhier a 22 prehier a bilanciou 40 výhier, 12 prehier v dvojhre sa stal najúspešnejším singlovým hráčom česko-slovenským i českým), odvtedy reprezentoval Nemecko, spolu zaznamenal 8 výhier a jednu prehru. Celkovo vyhral v Davisovom pohári 61 zápasov a 23 prehier, z toho v dvojhre 47 výhier a 13 prehier. V rokoch 1933, 1934, 1935, 1937 získal tituly majstra Česko-Slovenska v dvojhre a v rokoch 1932, 1933, 1935, 1936 v štvorhre. V roku 1934 bol umiestnený na piatom mieste svetového rebríčka. Účasti vo finále dvojhry na Grand-Slamoch (1) Finalista (1) Č. Dátum Turnaj Povrch Súper vo finále Skóre 1. 1938 French Championships, antuka Vlajka USA Donald 3-6 2-6 4-6 Francúzsko Budge Rodič.html Rodič Rodič je otec alebo matka, teda: * samec, napr. muž, a/alebo samica, napr. žena, ktorý/-rá splodil/-la potomka, napr. dieťa, (tzv. biologický rodič) a často aj príslušná sociálna rola * v sociológii a práve aj: samec a/alebo samica, ktorý/-rá prijal úlohu, ktorú obyčajne zastáva biologický rodič, alebo ktorému bola takáto úloha pridelená Pozri aj * rodina Iné projekty * Wikicitáty * Spolupracuj na Wikiquote Wikicitáty ponúka citáty od alebo o Rodič Rod_(taxonómia).html Rod (taxonómia) Rod (genus) je taxonomická kategória pozostávajúca z jedného alebo viacerých príbuzných druhov. Napríklad moderný človek (Homo sapiens) a človek vzpriamený (Homo erectus) tvoria spolu s niekoľkými ďalšími druhmi rod človek (lat. Homo). V tlači sa začiatočné písmeno latinského rodového názvu píše s veľkým začiatočným písmenom. Hlavnou odvodenou nižšou jednotkou je podrod (subgenus). Pozri aj * Vedecká klasifikácia * Pomenovanie druhov Tento článok je zatiaľ tzv. "výhonok". Text môžeš doplniť alebo zmeniť, keď hore klikneš na záložku "upraviť". Rodová_spoločnosť.html Rodová spoločnosť Spoločnosť rodová spoločnosť rodová = rodové zriadenie je spoločenské zriadenie 2. až 4. etapy vývinu prvotnopospolnej spoločnosti, kedy bol rod základnou hospodárskou a spoločenskou jednotkou. Vyznačovala sa občinovým vlastníctvom výrobných prostriedkov. Za hlavné štádia vývoja rodovej spoločnosti sa pokladá matriarchát a patriarchát. Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Tento článok z Filitu potrebuje upraviť, pridať interwiki a kategórie. Po jeho úprave prosím odstráňte šablónu {{filit na úpravu}}. Rodinov.html Rodinov Rodinov Základné informácie Postavenie: |obec NUTS 5 (obec): |CZ0613 561789 Kraj (NUTS 3): |Vysočina (CZ061) Okres (NUTS 4): |Pelhřimov (CZ0613) Obec s rozšírenou pôsobnosťou:| Poverená obec: | Historická krajina: |Čechy Katastrálna výmera: | ? km² Počet obyvateľov: |213 Zemepisná šírka: | Zemepisná dĺžka: | Nadmorská výška: | ? m PSČ: | Základné sídelné | jednotky: | Miestnych častí: | Katastrálne územie: | Adresa | obecného úradu: | Starosta / starostka: | Rodinov je obec v Česku v okrese Pelhřimov v kraji Vysočina. 1. januára 2006 tu žilo 213 obyvateľov, z toho 109 mužov a 104 žien, pričom priemerný vek v obci je 38,1 rokov (muži 34,1 rokov, ženy 42,2 rokov). Tento geografický článok o mieste v Česku je zatiaľ príliš Vlajka Česka krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Pozri aj * Zoznam obcí v Česku Mestá a obce okresu Pelhřimov Arneštovice • Bácovice • Bělá • Bohdalín • Bořetice • Bořetín • Božejov • Bratřice • Budíkov • Buřenice • Bystrá • Cetoraz • Čáslavsko • Častrov • Čejov • Čelistná • Černov • Černovice • Červená Řečice • Čížkov • Dehtáře • Dobrá Voda • Dobrá Voda u Pacova • Dubovice • Důl • Eš • Hojanovice • Hojovice • Horní Cerekev • Horní Rápotice • Horní Ves • Hořepník • Hořice • Humpolec • Chýstovice • Chyšná • Jankov • Ježov • Jiřice • Kaliště • Kámen • Kamenice nad Lipou • Kejžlice • Koberovice • Kojčice • Komorovice • Košetice • Krasíkovice • Křeč • Křelovice • Křešín • Leskovice • Lesná • Lhota-Vlasenice • Libkova Voda • Lidmaň • Litohošť • Lukavec • Martinice u Onšova • Mezilesí • Mezná • Mladé Bříště • Mnich • Moraveč • Mysletín • Nová Buková • Nová Cerekev • Nový Rychnov • Obrataň • Olešná • Ondřejov • Onšov • Pacov • Pavlov • Pelhřimov • Píšť • Počátky • Polesí • Pošná • Proseč • Proseč pod Křemešníkem • Putimov • Rodinov • Rovná • Rynárec • Řečice • Salačova Lhota • Samšín • Sedlice • Senožaty • Staré Bříště • Stojčín • Střítež • Střítež pod Křemešníkem • Svépravice • Syrov • Těchobuz • Těmice • Ústrašín • Útěchovice pod Stražištěm • Útěchovice • Útěchovičky • Včelnička • Velká Chyška • Velký Rybník • Veselá • Věžná • Vojslavice • Vokov • Vyklantice • Vyskytná • Vysoká Lhota • Vystrkov • Zachotín • Zajíčkov • Zhořec • Zlátenka • Želiv • Žirov • Žirovnice Rodézia_a_Ňasko_3a99.html Rodézia a Ňasko Vlajka Federácie Rodézie a Ňaska Poloha Rodézia a Ňasko (starší slov. názov Rodézie a Njasko), dlhý tvar Federácia Rodézie a Ňaska (neoficiálne aj Stredoafrická federácia; starší slov. názov Federácia Rodézií a Njaska) bolo dočasné spojenie britských území Severná Rodézia (dnes Zambia), Južná Rodézia (dnes Zimbabwe) a Ňaska (dnes Malawi) v rokoch 1953-1963. Federácia bola zároveň členom Spoločenstva národov. Po jej rozpade sa Zambia a Malawi v roku 1963 osamostatnili. Južná Rodézia zostala samosprávnym britským územím a od roku 1964 sa nazývala Rodézia. Na základe referenda bielych kolonistov a po neúspešnom rokovaní s Britániou potom v roku 1965 vyhlásila jednostranne svoju nezávislosť a roku 1970 sa vyhlásila za republiku. Nezávislosť bola už v roku 1965 odmietnutá OSN a po dlhoročnej občianskej vojne bola roku 1979 formálne zrušená. Potom sa Rodézia roku 1980 stala republikou Zimbabwe. Rodinný_krb.html Rodinný krb Rodinný krb (Domicile conjugal) je francúzsky film z roku 1970. Režíroval ho François Truffaut, ide o pokračovanie filmu Ukradnuté bozky. Dráma/Romantický/Komédia Francúzsko, 1970, 100 minút Réžia: François Truffaut Hrajú: * Claude Jade (Christine Doinel) * Jean-Pierre Léaud (Antoine Doinel) * Hiroko Berghauer (Kyoko Yamato) * Daniel Ceccaldi * Claire Duhamel Rodinný krb je veľmi podobný predchádzajúcemu snímku doinelovského cyklu, totiž Ukradnuté bozky. Antoine Doinel má 26 rokov. S manželkou Christine, učiteľkou hudby, čakajú dieťa. V novej práci sa však Antoine stretáva so šarmantnou Japonkou Kyoto, ktorá ho nielen okúzli, ale v prvom rade oslobodí od manželského stereotypu. Antoine podlieha svojej túžbe a skĺzne s Kyoto do milostnej aférky. V momente keď Christine odhalí neveru svojho manžela, sa Antoine rozhodne opustiť spoločný domov… Rodézia.html Rodézia Rodézia môže byť: * geografický resp. v rokoch 1890 (oficiálne 1895) - 1898 (1901) resp. 1911 historický (polo)oficiálny názov pre územie dnešných štátov Zimbabwe a Zambia a časti Malawi; synonymum: Rodézie, synonymum do roku 1895: Zambezia, Charterland; pozri Rodézia (19. storočie) * oficiálny názov Zimbabwe v rokoch 1964 - 1979, pozri Zimbabwe Symbol rozcestia Toto je rozlišovacia stránka — navigačná pomôcka obsahujúca zoznam iných článkov, ktoré by mohli mať rovnaký názov. Ak vás na túto stránku odkázal článok, prosíme Vás, aby ste sa k článku vrátili a opravili v ňom odkaz tak, aby odkazoval priamo na konkrétnu stránku z hore uvedeného zoznamu, ktorú autor článku myslel. Rododendron.html Rododendron Rhododendron ponticum Rododendron (Rhododendron) (z gréčtiny rhodos "ruža" a dendron "strom") je rod kvitnúcich rastlín z čeľade vresovcovité (Ericaceae). Je to veľký rod, ktorý má viac ako 1 000 druhov, medzi ktoré patria aj azalky. Druhy rodu rododendron dorastajú do podoby kríkov a malých (zriedkavo aj veľkých) stromov. Najmenšie druhy majú len 10 až 20 cm, najväčší, Rhododendron arboreum dosahuje výšku 12 m. Listy sú špirálovito usporiadané, ich veľkosť sa pohybuje v rozmedzí 1 - 2 cm až po vyše 50 cm, výnimočne aj 100 cm u Rhododenron sinogrande. Môžu byť vždyzelené alebo opadavé. Rododendron je veľmi rozšírený, vyskytuje sa na väčšine severnej hemisféry, okrem suchých oblastí a zasahuje aj do južnej hemisféry v juhovýchodnej Ázii a v severnej Australázii. Najviac je rozšírený v Himalájach, v oblasti centrálneho Nepálu, indického štátu Sikkim a čínskych provincií Yunnan a Sichuan, s ďalším výskytom v horách v Indočíne, Kórei, Japonsku a Taiwane. Okrem nich sa značný počet tropických rododendronov nachádza v oblasti od juhovýchodnej Ázie po severnú Austráliu, s 55 druhmi na Borneu a 164 v Novej Guinei. O niečo menej druhov rastie v Severnej Amerike a v Európe. Rododendrony nerastú v Južnej Amerike a v Afrike. Iné projekty * Commons * Wikidruhy * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému * Spolupracuj na Wikispecies Wikidruhy ponúka informácie na tému Rododendrony v parku Parco della Burcina v regióne Piemonte v Taliansku Rodová_rovnosť.html Rodová rovnosť Rodová rovnosť je spravodlivé zaobchádzanie so ženami a mužmi, čo môže znamenať tak rovnaké zaobchádzanie, ako aj zaobchádzanie, ktoré je rozdielne, ale je ekvivalentné z hľadiska práv, výhod, povinností a možností. Vychádza z princípu, že všetky ľudské bytosti majú právo slobodne rozvíjať svoje schopnosti a vyberať si z možností bez obmedzení rodovými rolami. Rozdielne správanie, ašpirácie a potreby žien a mužov sú uznávané, hodnotené, zohľadňované a podporované v rovnakej miere a nediskriminujúco. Podľa Rady Európy „rovnosť žien a mužov znamená rovnaké zviditeľnenie, rovnakú právomoc a rovnakú účasť mužov i žien vo všetkých oblastiach verejného a súkromného života.“^ Rodové rozdiely Rodové rozdiely sú rozdiely medzi ženami a mužmi v miere participácie, možnostiach prístupu, právach, ako aj výsledkoch v ktorejkoľvek oblasti verejnej a súkromnej sféry; je to napr. nerovnosť medzi ženami a mužmi i v prístupe k moci, zdrojom, sociálnym výhodám, vzdelaniu, ochrane zdravia a pod. Rodové rozdiely v pracovnom a verejnom živote ostávajú i v súčasnosti najviditeľnejším dôkazom nerovnosti medzi mužmi a ženami v našej spoločnosti. Napriek zákonom, ktoré majú zabezpečovať rovnaké zaobchádzanie, analýzy a štatistiky ukazujú, že ženy sú naďalej znevýhodňované v prístupe k pracovným pozíciám a k verejným zdrojom. Diskriminácia žien sa najmar-kantnejšie prejavuje v nasledujúcich oblastiach: • Vyššia dlhodobá nezamestnanosť žien oproti mužom • Vyššia koncentrácia žien v horšie platených oblastiach, respektíve nižšie ohodnotenie v povolaniach tradične pripisovaných ženám • Nízke zastúpenie žien na pozíciách vyššieho a vrcholového manažmentu • Rozdiely v odmeňovaní v neprospech žien aj v rámci rovnakých alebo porovnateľných pracovných pozícií^ Rodové pomery Rodové rozdiely sú určované vo svojej podstate pomermi spoločenskými, ktoré rozhodujú o prerozdeľovaní práce, peňazí a moci. Diskriminácia žien je zrejmá, keď sa pozrieme na štatistiky a analýzy rodových rozdielov, a to vo všetkých oblastiach. Analýzy týchto rozdielov ukazujú, že vo väčšine prípadov sú rozdiely usporiadané hierarchicky, teda ženám pridelené pozície sú menejcenné, menej atraktívne, menej perspektíve a sú spojené s menšími šancami a profitom ako pozície mužov. Práca a aktivita žien je v tejto spoločnosti vnímaná druhoradá, je jej venovaná menšia pozornosť a nehrá na verejnosti významnú úlohu. Predovšetkým rozdelenie spoločensky potrebnej práce na platenú a neplatenú, na verejnú a súkromnú (príkladom neverejnej a neplatenej práce je starostlivosť o deti a domácnosť) je jedným zo zásadných mechanizmov, ktorými sa tvoria dnes existujúce rodové pomery. Formálna rovnosť („de jure“) je iba prvým krokom k skutočnej rovnosti („de facto“). Muži a ženy totiž majú rôzne životné podmienky a sú konfrontované s rôznymi problémami a očakávaniami. K vyrovnávaniu minulej i súčasnej diskriminácie je niekedy potrebné využiť rozdielne zaobchádzanie a vyrovnávacie opatrenia. Tieto sú obsahom rodovej politiky. Rodová politika Rodová politika je politika, ktorej základom je pojem rod ako výsledok socializácie a nie biologická kategória ženy. Rodová politika sa zaoberá pomermi medzi rodmi, ktoré nie sú nemenné, naopak. Sociálne a kultúrne rodové stereotypy medzi mužmi a ženami vznikli historickým vývojom a sú spätne politicky formovateľné. Biologické rozdiely v pohlaví nie sú akceptovateľné ako oprávnenie na vytváranie spoločenských rodových rozdielov. Rodová politika vychádza z faktu, že aj muži majú svoj rod a netvoria univerzálnu ľudskú normu.^ Rodová politika má viac stupňov, ktoré sa navzájom ovplyvňujú a doplňujú^: 1. Politika rovnosti príležitostí, ktorá vytvára legislatívne základy pre odstraňovanie nerovností „ex ante“ (na počiatku) ako je antidiskriminačná legislatíva. Jedná sa o vytváranie najzákladnejších podmienok na odstránenie bariér pre rovnakú východiskovú situáciu, teda rovnosť šancí. Cieľom je zabezpečiť, aby každý člen a členka spoločnosti mali možnosť slobodne sa realizovať podľa svojich schopností a možností. Takýto druh politiky však nevyrovnáva rozdiely, ktoré vznikajú bez pričinenia aktérov samotných (napr. dieťa narodené ako piate dieťa v chudobnej rómskej rodine v segregovanej osade nemá rovnaké šance na uplatnenie ako dieťa v dobre situovanej rodine v Bratislave). 2. Vyrovnávacie opatrenia ako proces, ktorý vyrovnáva nepriaznivé dopady diskriminácie a eliminuje vylučovanie. Vyrovnávacie opatrenia (nesprávne nazývané aj „pozitívna diskriminácia“) pomáhajú vyrovnávať najmä pozície „na štartovacej čiare“. Príkladom môžu byť rôzne formy podpory pre sociálne slabších členov a členky spoločnosti, štipendiá a kvóty ako dočasné opatrenia pre vyrovnávanie rodových (ale i etnických, sociálnych a zdravotných a iných) znevýhodnení. 3. Princíp Gender Mainstreaming (uplatňovanie rodového hľadiska) ako aktívna stratégia, ktorej cieľom je vyrovnávanie rodových pomerov vo všetkých sférach organizácie. V počiatočnom štádiu ide o rovnocenné ohodnotenie príspevkov a výkonov mužov a žien. Cieľom by však malo byť vytvoriť nový štandard, kde zmenené rodové pomery nahradia segregované inštitúcie a štandardy, asociované s maskulinitou a femininitou. V prípade širšieho ponímania rôznosti (z hľadiska veku etnického, náboženského, zdravotného, sexuálnej orientácie atď.) hovoríme o uplatňovanie princípu rôznorodosti (diverzity management). 4. Autonómne štruktúry a autonómnu prax ženských organizácií, uplatňujúcich ľudsko-právne a rodovo-citlivé prístupy. Samostatné ženské organizácie aj napr. v rámci politických strán sú potrebné tak dlho, kým sa odstránia diskriminujúce podmienky v spoločnosti. Referencie 1. ↑ Rada Európy : Gender Mainstreaming: Conceptual Framework, Methodology and Presentation of Good Practices, 1998 2. ↑ Rodová rovnosť v organizácii - stručná sprievodkyňa. Pietruchová, Mesochoritisová 3. ↑ Barbara STIEGLER: Ako uplatňovať rodové hľadisko, Aspekt, 2002 4. ↑ Rodová rovnosť v organizácii - stručná sprievodkyňa. Pietruchová, Externé odkazy * Stránka o rodovej rovnosti * Glosár pojmov Aspektu Rod_Brind'Amour_290d.html Rod Brind'Amour Šablóna:Meno kanadský hokejista Narodenie 9. august 1970 Ottawa, Ontário Aktívna činnosť 1989 - súčasnosť Pozícia center Výška a váha 185 cm, 93 kg Prezývka Rod the Bod Rod Brind'Amour (* 9. august 1970) je kanadský hokejový útočník, v súčasnosti hráč a kapitán klubu Carolina Hurricanes v NHL. V drese Caroliny získal v roku 2005 Stanley Cup. Väčšinu svojej profesionálnej kariéry pôsobil práve v Caroline ale aj Philadelphie. Zíksla trofej Trofej Franka J. Selkeho v roku 2005. Klubový hokej Brind'Amour sa narodil v Ottawe, ale hokejovo vyrastal v Britskej Kolumbii v mestách Prince Rupert a Campbell River. Neskôr hrával za univerzitný klub v Michigane - Michigan State University. Tu hrával, až kým si ho nevybral v drafte klub NHL. Z 9. miesta ho draftoval v prvom kole St. Louis Blues. Tu pôsobil v rokoch 1988 až do roku 1991, kedy ho vymenili do Philadelphie. Vo Philadelphii odohral 9 sezón a patril k najpopulárnejším hráčom klubu. Pôsobil tu aj ako alternatívny kapitán, dvakrát sa mu podarilo prekonať hranicu 100 bodov. V roku 2000 nasledoval prestup do Caroliny, kde hráva dodnes. Tu získal svoj prvý a zatiaľ jediný Stanley Cup, keď Hurricanes zdolali Edmonton Oilers v lete 2006. V decembri 2006 dosiahol svoj 1000. bod v NHL. Externé odkazy * Rod Brind'Amour klubová štatistika na hockeyDB.com Rodná.html Rodná Rodná Základné informácie Postavenie: |obec NUTS 5 (obec): |CZ0317 560626 Kraj (NUTS 3): |Juhočeský (CZ031) Okres (NUTS 4): |Tábor (CZ0317) Obec s rozšírenou pôsobnosťou:| Poverená obec: | Historická krajina: |Čechy Katastrálna výmera: | ? km² Počet obyvateľov: |100 Zemepisná šírka: | Zemepisná dĺžka: | Nadmorská výška: | ? m PSČ: | Základné sídelné | jednotky: | Miestnych častí: | Katastrálne územie: | Adresa | obecného úradu: | Starosta / starostka: | Rodná je obec v Česku v okrese Tábor v Juhočeskom kraji. 1. januára 2006 tu žilo 100 obyvateľov, z toho 52 mužov a 48 žien, pričom priemerný vek v obci je 43,8 rokov (muži 42,1 rokov, ženy 45,6 rokov). Tento geografický článok o mieste v Česku je zatiaľ príliš Vlajka Česka krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Pozri aj * Zoznam obcí v Česku Mesta a obce okresu Tábor Balkova Lhota • Bečice • Bechyně • Běleč • Borkovice • Borotín • Bradáčov • Březnice • Budislav • Černýšovice • Dírná • Dlouhá Lhota • Dobronice u Bechyně • Dolní Hořice • Dolní Hrachovice • Drahov • Dráchov • Dražice • Dražičky • Drhovice • Haškovcova Lhota • Hlasivo • Hlavatce • Hodětín • Hodonice • Chotěmice • Chotoviny • Choustník • Chrbonín • Chýnov • Jedlany • Jistebnice • Katov • Klenovice • Komárov • Košice • Košín • Krátošice • Krtov • Libějice • Lom • Malšice • Mažice • Meziříčí • Mezná • Mladá Vožice • Mlýny • Myslkovice • Nadějkov • Nasavrky • Nemyšl • Nová Ves u Chýnova • Nová Ves u Mladé Vožice • Oldřichov • Opařany • Planá nad Lužnicí • Pohnánec • Pohnání • Pojbuky • Přehořov • Psárov • Radenín • Radětice • Radimovice u Tábora • Radimovice u Želče • Radkov • Rataje • Ratibořské Hory • Rodná • Roudná • Řemíčov • Řepeč • Řípec • Sedlečko u Soběslavě • Sezimovo Ústí • Skalice • Skopytce • Skrýchov u Malšic • Slapsko • Slapy • Smilovy Hory • Soběslav • Stádlec • Sudoměřice u Bechyně • Sudoměřice u Tábora • Sviny • Svrabov • Šebířov • Tábor • Třebějice • Tučapy • Turovec • Ústrašice • Val • Vesce • Veselí nad Lužnicí • Vilice • Vlastiboř • Vlčeves • Vlkov • Vodice • Zadní Střítež • Záhoří • Zálší • Zhoř u Mladé Vožice • Zhoř u Tábora • Zlukov • Zvěrotice • Želeč • Žíšov Rodochrozit.html Rodochrozit Rodochrozit Obrázok Rodochrozit MnCO Trieda |Nitráty, karbonáty a |boráty Zaradenie |V/B.02-50 Rok objavenia |1800 |z gr. rhodon - Pôvod názvu |ružový + chroma - |farba IMA status |prijatý  (1959) Kryštalografia Kryšt. sústava |trigonálna Bodová grupa |32/m Priestorová grupa|R3c |a=4,777 Å Mriežkové param. |c=15,67 Å |V=309,68 |Z=6 Morfológia |masívny, zrnitý, |kryštalické |agregáty, samostatné |romboédrické Habitus |kryštály s plochami |{1011}, skalenoédre |s plochami {2131}, |ďalšie plochy |{0001}, {1010} a |{1120} Zrasty |podľa {1012} Optické vlastnosti Farba(y) |ružový, červený, |žltý, hnedý Farba vrypu |biely Lesk |sklený Priesvitnosť |priehľadný až |priesvitný Indexy lomu |n[ε]=1,596-1,598 |n[ω]=1,814-1,816 Dvojlom |δ=0,2180 Fyzikálne vlastnosti Tvrdosť (Mohs) |3 Hustota |3,69 kg.dm^-3 Štiepateľnosť |dokonalá podľa |{1011} Lom |lastúrový Ostatné Rozpustnosť |v kyselinách Rádioaktivita |nerádioaktívny Odrody a variety ponit, sférodialogit, kapillit, rodochrozit so zvýšeným obsahom Co, Zn Rodochrozit je minerál kryštalizujúci v trigonálnej sústave, chemicky uhličitan mangánatý - MnCO. Charakteristika Tento minerál vytvára zriedkavo klencové, skalenoédrické, prizmatické alebo tabuľkovité kryštály. Väčšinou sa však vyskytuje v celistvej, zrnitej alebo hroznovitej forme a vytvára aj konkrécie. Má typickú ružovú až červenkastú farbu. Vryp je biely. Patrí k priehľadným až priesvitným minerálom so skleným až perleťovým leskom. Vznik Vzniká na hydrotermálnych žilách a v premenených či sedimentárnych mangánových ložiskách. Poznávanie Rodochrozit sa so šumením rozpúšťa v teplej kyseline chlorovodíkovej. Výskyty na Slovensku Banská Štiavnica, Boliarov, Hodruša - Hámre, Hôrka, Krásnohorské Podhradie, Kremnica, Michalová, Poniky (Drienok ložisko), Prakovce, Rákoš, Rožňava, Smolník. Iné projekty * Commons * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Externé odkazy * Mineraly.sk Zdroj, z ktorého (pôvodne) čerpal tento článok * Rodochrozit na www.mindat.org Rodová_aristokracia.html Rodová aristokracia Rodová aristokracia alebo rodová šľachta je šľachta daná pôvodom. Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Rodský_kolos.html Rodský kolos Rodoský kolos, obraz zo 16. storočia. Niektorí veria, že socha mala nohy rozkročené a lode plávajúce do prístavu, plávali pod ňou, pravdepodobnejšie však je, že socha mala nohy pri sebe a stála na podstavci umiestnenom pri prístave. Rodský kolos alebo ródsky kolos alebo Rodoský kolos bola Héliova socha na Rodose, v prístave Lindos (Mandraki), ktorú dal v rokoch 304 pred Kr.–-292 pred Kr. odliať Cháres z Lindu, žiak slávneho gréckeho sochára Lysippa, potom, ako sa ostrovania ubránili invázii Demetria Poliorketa, ako výraz vďaky Héliovi za jeho pomoc. Socha bola vyrobená z bronzu a bola vysoká asi 37 m. Pravdepodobne slúžila ako maják. Kolos zničilo zemetrasenie roku 226 pred Kr., kedy sa zlomila v kolenách. Kolos sa tak stal najkratšie stojacim divom sveta, z ktorého sa nám navyše zachovalo len niekoľko opisov. Podľa niektorých verzií bola socha rozkročená nad prístavom a lode priplávajúce do prístavu ju vraj podplávali medzi jej nohami, čo však nie je pravdepodobné, lebo nemala takú výšku, aby medzi jej nohami mohli plávať lode do prístavu. Pravdepodobnejšia však je verzia, že socha mala nohy pri sebe a stála na 10 metrov vysokom podstavci pri vjazde do prístavu alebo na kraji mesta, obrátená tvárou k prístavu. Podľa záznamov vieme, že sochu postavil Cháres so svojimi pomocníkmi na počesť boha Hélia. Stavba sochy trvala 12 rokov, čiže za jeden rok postavili asi dva a trištvrte metra sochy. Podľa týchto záznamov socha merala 33 metrov. Socha bola postavená po víťaznej vojne proti Demetriovi Poliorcetovi v roku 304 pred Kr., ktorá bola tretia za posledných tridsať rokov. Rodčania vraj napustili pred hradbu vodu, takže ťažké obliehacie stroje dobyvateľov zapadli do blata a bolo po vojne. Vďačnosť rodského ľudu bola taká veľká, že sa rozhodli postaviť na počesť svojho ochrancu – boha Hélia – kolosálne dielo. Peniaze na stavbu sochy získali predajom zbraní, ktoré zanechala na bojisku 40-tisícová armáda porazeného vojvodcu Demetra Poliorceta. Návrh na postavenie Kolosa sa nestretol na rodskom ľudovom sneme s jednohlasným súhlasom. Mnohí poukazovali na to, že taká veľká a drahá socha je zbytočná, iní zasa, že Hélios sa urazí, keď proti slnku vztýčia nové slnko. Nechýbali ani proroctvá, že táto obrovská socha sa raz určite zrúti a že jej pád bude znamenať pád celého Rodu. Strabón tvrdí, že na stavbu Kolosa spotrebovali 500 talentov medi a 300 talentov železa, čo je asi 13 ton medi a sedem a pol tony železa. Sochári postavili najprv nohy z vápenca a potom vyhotovili železnú konštrukciu, ktorú obložili bronzovými platňami. K stavbe celej sochy museli najprv postaviť rampu, pomocou ktorej mohli vyhotoviť železnú konštrukcie celej sochy, ktorú potom obložili medenými platňami. Po dostavbe sochy rampu zbúrali. Historici sú presvedčení, že Cháres použil ako model na stavbu kolosa Alexandra Veľkého, macedónskeho vojvodcu, ktorý pre Grékov stelesňoval vzor božského a mocného hrdinu. Na hlave mal Hélios pravdepodobne ohnivú korunu slnečných lúčov. Pravú ruku mal Kolos vztýčenú a držal v nej pochodeň, ktorá mala navádzať lode do bezpečného prístavu. Kolos býva niekedy zobrazený ako holý, niekedy so zahalenými bedrami a inokedy je celý oblečený. Socha bola vyobrazená tak, že zobrazovala realisticky silu a pohyb, čo bolo učenie Cháresovho učiteľa sochára Lysipposa. Za slnečného svitu podľa dobových záznamov vraj socha žiarila ako slnko samé. Podľa legendy po dokončení sochy vraj Cháres spáchal samovraždu, lebo na soche sa objavil malý kaz. Kolos však nestál dlho. Jednu októbrovú noc roku 226 pred Kr. počas zemetrasenia sa socha zlomila v kolenách a spadla na zem. Rodčania ho pre nejakú veštbu už znovu nepostavili a dlho ležal na zemi. Po dobytí ostrova Arabmi v roku 653/654 po Kr. predali cenný kov zo sochy sýrskemu obchodníkovi. Ten na ostrove nezanechal z monumentu ani kúsok a ako dopravný prostriedok mu slúžil vraj 900 tiav. Podľa iných zdrojov sochu predali akémusi Židovi z Edessy ako odpad. V roku 1330 byzanský historik Nikeforos Gregoras nenašiel po Kolose asi stopu. Ostrov Rodos leží v šírom mori. Kedysi, keď bol ešte ponorený na dne, vyniesol ho Hélios na svetlo a vyžiadal si ho od bohov do vlastníctva. Tu stojí Kolos, vysoký sedemdesiat lakťov, vytvorený na podobu Hélia, žiarivého boha slnka, ktorý svieti smrteľným ľuďom i bohom. Umelec vynaložil na svoje dielo toľko medi, že na jeho odliatie nestačili všetky bane sveta. Zahrnul Zeus Rodčanov takým bohatstvom len preto, aby ho vynaložili na počesť Hélia a postavili sochu, ktorá siaha od zeme až po nebo, takto opísal ostrov antický učenec Filón. Sedem divov sveta Egyptské pyramídy | Visuté záhrady | Artemidin chrám v Efeze | Diova socha v Olympii | Mauzóleum v Halikarnasse | Rodský kolos | Alexandrijský maják Rodinný_dom.html Rodinný dom Rodinný dom je (podľa Stavebného zákona) bytová budova určená predovšetkým na rodinné bývanie so samostatným vstupom z verejnej komunikácie, ktorá má najviac tri byty, dve nadzemné podlažia a podkrovie. Rowena_Morrillová_4c85.html Rowena Morrillová Maľba Roweny Morrill, zobrazuje Isaaca Asimova sediaceho na tróne so symbolmi jeho celoživotnej práce Rowena Morrillová (*1945) je americká ilustrátorka sci-fi a fantasy . Počas jej kariéry sa jej maľby objavili na stovkách obaloch kníh, na kalendároch, hracích kartách a časopisoch, ako je Playboy. Známe sú jej portréty Isaaca Asimova. Jej dielo bolo vydané v knihách The Fanastic Art of Rowena, Imagine (vo Francúzsku), Imagination (v Nemecku) a The Art of Rowena. Životopis V roku 1975 sa usadila v New Yorku, kde začala tvoriť fantasy obrazy. Momentálne žije v severnej časti štátu New York. Externé odkazy * Domovské stránky ilustrátorky (po anglicky) * Životopis (po česky) Rowan_Atkinson_581a.html Rowan Atkinson britský komik Narodenie 6. január 1955 Newcastle, Spojené kráľovstvo Pozri aj Biografický portál Rowan Sebastian Atkinson (6. január 1955, Newcastle, Spojené kráľovstvo) je britský komik, známy hlavne ako Mr. Bean. Životopis Narodil sa do farmárskej rodiny a už odmala prejavoval nadanie rozosmievať ľudí, napriek tomu sa nechcel stať komikom. Chcel povolanie so stálym a istým platom. Po štúdiach na univerzitách v Newcastle a Oxforde sa však komikom stal. Začal písať pre divadlo v Oxforde Playhouse a uplatnil sa aj ako divadelný komik. V roku 1979 prenikol do televízie ako herec a scénarista v seriáli BBC Nesprávy o deviatej (Not the Nine O'Clock News). Seriál bol veľmi úspešný a Atkinson vďaka nemu dostal ocenenie British Academy Award a stal sa osobnosťou BBC pre rok 1980. Jeho úspechy pokračovali a zaisťovali mu rast popularity. Od roku 1990 je ženatý so Sunetrou Sastry, s ktorou má dva deti, Lily a Benjamina. Vlastný dva filmové spoločnosti, Tiger Television a Tiger Aspect Films. Filmografia * The Secret Policeman's Other Ball (1982) * Rainbow in the Dark - Dio Music Video (1983) * Dead on Time (1983) * Never Say Never Again (1983) * The Appointments of Dennis Jennings (1989) * The Tall Guy (1989) * The Witches (1990) * Hot Shots! Part Deux (1993) * Four Weddings and a Funeral (1994) * The Lion King (1994) * Bean (1997) * Maybe Baby (2000) * Rat Race (2001) * Scooby-Doo (2002) * Johnny English (2003) * Love Actually (2003) * Keeping Mum (2005) * Mr. Bean's Holiday (2007) Iné projekty * Commons * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Roňava.html Roňava O potoku pri Trnave pozri Ronava. Dĺžka toku 51 km Dĺžka toku na Slovensku 40,5 km Plocha povodia  ? km² Plocha povodia na Slovensku 499 km² Vznik prameň v Slanských vrchoch Ústie do Bodrogu v Maďarsku Priemerný prietok 0,74 m³/s Roňava je rieka na východe Slovenska, preteká územím okresov Košice-okolie a Trebišov. Je to pravostranný prítok Bodrogu, má celkovú dĺžku 51 km, z toho na území Slovenska 40,5 km (13,5 km úsek je slovensko-maďarská štátna hranica) a je tokom IV. rádu. Pramení v Slanských vrchoch, v podcelku Bogota, na juhozápadnom svahu Bogoty (856,4 m) v nadmorskej výške okolo 465 m n. m. Spočiatku tečie na juh, najprv priberá ľavostranný prítok z oblasti Malého Okrúhleho vrchu, potom pravostranný prítok z lokality Vyšné košariská a opúšťa územie Slanských vrchov, východne od obce Slančík vstupuje do Podslanskej pahorkatiny (256,9 m n. m.). Sprava priberá prítok vznikajúci pri kóte 357,8 m, zľava z oblasti NPR Krčmárky a stáča sa na juhojuhovýchod. Preteká okrajom Slanského Nového Mesta, sprava priberá potok Slančík a stáča sa viac juhovýchodným smerom. Ďalej intenzívne meandruje, zľava priberá Jozefovský potok a tečie severne od obce Slivník. Výrazne esovito sa stáča, pričom sprava priberá svoj najvýznamnejší prítok Terebľu, následne z tej istej strany aj Kuzmický potok a stáča sa na juh. Preteká okrajom obce Kuzmice, z pravej strany priberá Parnovku a na krátkom úseku pokračuje na juhovýchod. Zľava priberá Koltajský kanál a Dringáčsky potok, opäť sa stáča severojužným smerom a preteká územím medzi obcami Lastovce a Kazimír. Pri obci Michaľany priberá z ľavej strany Lastovický kanál a z pravej strany významný prítok Izru. Potom priberá ľavostranný prítok vznikajúci juhozápadne od obce Veľaty a od hraničného kameňa XVIII 1 vytvára Roňava slovensko-maďarskú štátnu hranicu. Rieka zároveň vytvára širokú Roňavskú bránu, ktorá oddeľuje Zemplínske vrchy na Slovensku od maďarskej časti. Pri Čerhove sa od napriameného koryta odpájajú dve meandrujúce ramená, najprv z pravej strany, (sem ústi prítok Hečka zľava), potom priberá tiež zľava Čerhovský potok a sprava sa oddeľuje druhé meandrujúce rameno (tvorí štátnu hranicu). Po spojení s vedľajším ramenom priberá ľavostranný Veľkotŕňanský potok, potom maďarskú Bózsvu sprava a opäť ľavostranný Malotŕňanský potok. Ďalej na cca 1 km úseku preteká územím Maďarska, vzápätí opäť tvorí štátnu hranicu a oddeľuje Slovenské Nové Mesto na ľavom brehu od maďarského mesta Sátoraljaújhely na pravom brehu a opúšťa územie Slovenska. Južne od Slovenského Nového Mesta sa rieka rozvetvuje, pričom ľavé rameno tečie na východ a do Bodrogu ústi južne od obce Borša v nadmorskej výške 94,3 m n. m. (najnižší bod Slovenska). Hlavné koryto Roňavy pokračuje na juhozápad, následne na juh a do Bodrogu sa vlieva na území Maďarska severovýchodne od mesta Sárospatak. Povodie Roňavy podľa prítokov (v smere toku) Roňava (P - pravostranný prítok, Ľ - ľavostranný prítok) * Slančík P * Bradla P * Jozefovský potok Ľ * Terebľa P * Starý potok P * Ostrý potok P * Markov potok P * Kuzmický potok P * Parnovka P * Koltajský kanál Ľ * Dringáčsky potok Ľ * Lastovský kanál Ľ * Izra P * Malá Izra Ľ * Brezinský potok P * Hečkovský potok P * Byšta P * Hečka Ľ * Čerhovský potok Ľ * Veľkotŕňanský potok Ľ * Bózsva P (v Maďarsku) * Körös-viz-patak Ľ (v Maďarsku) * Nyíri-patak Ľ (v Maďarsku) * Kréta-patak P (v Maďarsku) * Bisó Ľ (v Maďarsku) * Nagy-patak P (v Maďarsku) * Falu-patak Ľ (v Maďarsku) * Malotŕňanský potok Ľ * Fehér-patak P (v Maďarsku) * Magas-patak Ľ (v Maďarsku) Robotnícky_kultúrny_dom_(Nitra)_2a84.html Robotnícky kultúrny dom (Nitra) Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality. Pozri aj stránky Ako upravovať stránku a Návody a štýl alebo diskusiu k článku. Autor: Oskar Singer, 1899 - ? Adresa: Fraňa Mojtu 1, Nitra Realizácia: 1935 Architektonický štýl: funkcionalizmus Architektonické riešenie Sociálnodemokratický robotnícky kultúrny dom patrí k významným, avšak málo známym funkcionalistickým stavbám na Slovensku, má jednoduchú kubickú podobu so zasunutým bočným vstupom, ktorý sa nachádza za troma stĺpmi nesúcimi plnú stenu západnej fasády. Tá je oživená iba balkónom nad vstupom. Pôvodne sa na fasáde nachádzala nástenná maľba, ktorej autorom bol Mihály Biró. Na prízemí budovy sa nachádzali kancelárie, čitáreň a byt domovníka. Na podlaží bola umiestnená prednášková sála s javiskom. V súčasnosti sa v bývalom kultúrnom dome nachádza internetová kaviareň, maľba už neexistuje a je k nemu pristavaný ďalší objekt. Oba patria odborovému zväzu. Použitá literatúra • Foltýn, L. : Slovenská architektúra a Česká avantgarda 1918-1939, Bratislava, SAS 1933 • Dulla, M. – Moravčíková, H. a i.: Architektonické diela 20. storočia na Slovensku. Architektúra & Urbanizmus, 30-36, 1998 • Dulla, M. – Moravčíková, H. : Architektúra Slovenska v 20. storočí, Bratislava, 2003 • Dulla, M.: Slovenska architektúra od Jurkoviča po dnešok, Bratislava, 2007 Robert_Townson_0f93.html Robert Townson Robert Townson (* I - III, 1762 Spring Grove, Marshgate, Richmond, Surrey, Anglia - † 27. jún 1827, Varro Ville, Nový Južný Wales, Austrália) bol významný, pôvodom anglický (škótsky) lekár, prírodovedec, cestovateľ, bádateľ a entomológ. Pre územie Slovenska má význam hlavne v tom, že v júli roku 1793 prišiel do Vysokých Tatier, kde pôsobil niekoľko týždňov (hlavne v oblasti Kriváňa), kde sa aj kriticky vyjadril o banských pokusoch. Svoje tatranské poznatky opísal v XV. až XVII. kapitole obsiahleho diela Cesta po Uhorsku (Travels in Hungary), ktoré vyšlo v Londýne roku 1879 a malo i francúzsky preklad. V spomenutých kapitolách je zhrnuté poznanie nielen charakteru prírodovedného, ale aj o živote ľudu pod Tatrami. Uskutočnil barometrické merania, vďaka ktorým potvrdil, že Kriváň je nižší ako Lomnický štít. V Tatrách ho sprevádzali viacerí vodcovia a prírodovedci, najmä však Tobias Mauksch. Omylom Townsona bolo, že za najvyšší vrchol považoval Lomnický štít. Veľmi cenné sú v jeho diele aj zobrazenia tatranských scenérií. Spomínaná práca Travels in Hungary obsahuje i entomologickú časť. Sú tu spomenuté viaceré druhy hmyzu, ktoré na území Tatier zistil. Tiež je tu aj jednoduché vyobrazenie niektorých významnejších druhov hmyzu, hlavne z radu chrobákov. Práca obsahuje i prehľadnú mapu s vyobrazením a zaznamenaním významnejších informácií na území Slovenska (vtedy v rámci ešte Rakúsko - Uhorska). Zdroje informácií o autorovi: * Gaedike, R. & Groll, E. K. eds. 2001, Entomologen der Welt (Biografien, Sammlungsverbleib). Datenbank, DEI Eberswalde im ZALF e. V.: „Townson Robert“: (internet). * Parry, W. E.: 2003, Journal of a voyage for the discovery of the North-West Passage from the Atlantic to the Pacific, performed in the years 1819 - 20 in HMS Hecla and Griper. London, J. Murray: XXIX + 310 + CLXXIX, 24 - 26. * Groll, E. K. [ed.]: 2006, Entomologen der Welt (Biographien, Sammlungsverbleib). Datenbank 2. Version, DEI im ZALF e.V.: „Townson Robert“: (internet). Robert_Huber_be7f.html Robert Huber Nositeľ Nobelovej ceny Robert Huber (*20. február 1937) je nemecký biochemik. V roku 1988 získal spolu s Johannom Deisenhoferom a Hartmutom Michelom Nobelovu cenu za chémiu za ich práce o trojrozmernej štruktúre centier fotosyntézy. Život Hubert sa narodil 20. februára v Mníchove, kde jeho otec Sebastia, bol bankový úradník. Od 1947 do 1956 navštevoval gymnázium Humanistische Karls a potom študoval na Technickej vysokej škole, kde v roku 1960 získal aj diplom. Na univerzite zostal a venoval sa štúdiu kryštálografie aby objasnil štruktúru organických zlúčenín. V súčasnosti je ženatý a má štyri deti. V roku 1971 sa stal riaditeľom Biochemického inštitútu Maxa Plancka, kde jeho tím pracoval na metóde kryštálografie proteínov. Roberto_Luongo_958b.html Roberto Luongo Kanadský hokejista Narodenie 4. apríl 1979 Vlajka Kanady Montreal, Quebec Aktívna činnosť 1998 - súčasnosť Pozícia brankár Výška a váha 191 cm, 94 kg Roberto Luongo (* 4. apríl 1979, Montreal, Quebec) je kanadský reprezentant v ľadovom hokeji. Klubový hokej Roberto Luongo je kanadský hokejový brankár. Je 191 cm vysoký a váži 94 kg (údaj z roku 2005). V NHL sa objavil prvýkrát v sezóne 1999/2000 v drese New York Islanders. Od nasledujúcej sezóny chytal s číslom 1 za klub Florida Panthers. Na sezónu 2005/2006 mal s Floridou uzavretú zmluvu na 3,2 mil. dolárov ročne. Od sezóny 2006/2007 chytá za Vancouver Canucks. So svojím tímom postúpil do play-off z 3 miesta. Reprezentácia Reprezentoval Kanadu na majstrovstvách sveta v roku 2005. Externé odkazy * Roberto Luongo klubová štatistika na hockeyDB.com * Roberto Luongo na nhl.com Kanadské národné hokejové mužstvo na Zimných olympijských hrách v hokeji 2006 Brankári: 30 Martin Brodeur, New Jersey Devils - 1 Roberto Luongo, Florida Panthers - 35 Marty Turco, Dallas Stars 4 Rob Blake, Colorado Avalanche - 3 Jay Bouwmeester, Florida Panthers - 52 Adam Foote, Columbus Blue Jackets - 24 Bryan Obrancovia: McCabe, Toronto Maple Leafs - 44 Chris Pronger, Edmonton Oilers - 6 Wade Redden, Ottawa Senators - 28 Robyn Regehr, Calgary Flames 14 Todd Bertuzzi, Vancouver Canucks - 9 Shane Doan, Phoenix Coyotes - 33 Kris Draper, Detroit Red Wings - 21 Simon Gagné, Philadelphia Flyers - 15 Dany Heatley, Ottawa Senators - 12 Útočníci: Jarome Iginla, Calgary Flames - 40 Vincent Lecavalier, Tampa Bay Lightning - 61 Rick Nash, Columbus Blue Jackets - 39 Brad Richards, Tampa Bay Lightning - 91 Joe Sakic, Colorado Avalanche - 94 Ryan Smyth, Edmonton Oilers - 26 Martin St. Louis, Tampa Bay Lightning - 97 Joe Thornton, San José Sharks Tréneri: Pat Quinn Robert_C._Tucker_c439.html Robert C. Tucker Robert C. Tucker (* 29. máj 1918, Kansas City (Missouri) – ) je významným americkým expertom na dejiny a politiku Sovietskeho zväzu a Ruska. V rokoch 1949-1953 pracoval ako atašé na americkom veľvyslanectve v Moskve. Medzi jeho najvýznamnejšie diela patria: Politická kultúra a vodcovstvo v sovietskom Rusku, Stalin ako revolúcionár: 1879-1929 (1973) a pokračovanie, Stalin v moci: Revolúcia zhora, 1928-1941 (1992), Politika ako vodcovstvo (1995) a Filozofia a mýtus Karla Marxa (1961). Jeho biografie Stalina sú považované za najlepšie práce o tomto diktátorovi vôbec. Robert Tucker je tiež zodpovedný za razenie teórie "vojenského komunizmu" o vplyve vojenských funkcionárov na jednotu a pôsobnosť strany. V súčasnosti je Tucker emeritným profesorom politiky a medzinárodných štúdií na univerzite v Princetone. Tucker je ženatý s Eugeniou (Jevgenijou) Tucker, narodenou v Moskve, ktorá s nim v roku 1953 emigrovala do USA, kde neskôr vyučovala ruštinu na Princetonskej univerzite. Robert_Oppenheimer_36b7.html Robert Oppenheimer Tento článok nie je úplný. Pomôžte Wikipédii vylepšiť ho. Jeho obsah má byť prekladom en:Robert Oppenheimer. J. Robert Oppenheimer, "otec atómovej bomby", pracoval na prvých atómových zbraniach, neskôr sa stal vládnym poradcom. Narodenie 22. apríl, 1904 New York, New York, USA Úmrtie 18. február 1967 Princeton, New Jersey, USA Pozri aj Biografický portál J. Robert Oppenheimer (* 22. apríl 1904 – † 18. február 1967) bol americký teoretický fyzik, známy hlavne ako riaditeľ Projektu Manhattan - snahy o vývoj prvej Jadrovej zbrane počas druhej svetovej vojny v utajenom laboratóriu v Los Alamos v Novom Mexiku. Hoci známy ako "otec atómovej bomby," Oppenheimerom otriasla smrtonosnosť tejto zbrane po jej zhodení na japonské mestá Hiroshima a Nagasaki. Po vojne sa stal hlavným poradcom v novovytvorenej Komisii pre atómovú energiu (United States Atomic Energy Commission, AEC) a využíval túto pozíciu pre lobby za medzinárodnú kontrolu atómovej energie a na zastavenie jadrových pretekov v zbrojení so Sovietskym zväzom. Po vyvolaní hnevu viacerých politikov a vedcov svojimi priamočiarými politickými názormi počas obdobia "Červeného strachu" (en:Red Scare), mu bola vo verejnom a spolitizovanom vypočúvaní v r. 1954 odobratá úroveň "bezpečnostnej previerky". Hoci bez priameho politického vplyvu, Oppenheimer pokračoval v písaní, vyučovaní a práci vo fyzike. O desaťročie neskôr mu prezident John F. Kennedy ako gesto politickej rehabilitácie udelil cenu Enrica Fermiho. Ako vedec je Oppenheimer najznámejší ako hlavný zakladateľ Americkej školy teoretickej fyziky počas jeho pôsobenia na Kalifornskej univerzite v Berkeley. Iné projekty * Commons * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Externé odkazy * en:United States Atomic Energy Commission Robert_Lang_15c7.html Robert Lang Šablóna:Meno Český hokejista Narodenie 19. december 1970 Vlajka Česka Teplice Aktívna činnosť 1992 - súčasnosť Pozícia center Streľba pravou rukou Výška a váha 191 cm, 99 kg Robert Lang (* 19. december 1970, Teplice) je český reprezentant v ľadovom hokeji, v súčasnosti hráč klubu NHL Chicago Blackhawks. Klubový hokej Robert Lang je stredný útočník. Je 189 cm vysoký a váži 93 kg (údaj z roku 2006). S vrcholovým hokejom začínal v sezóne 1988/89 v klube HC Chemopetrol vo vtedy ešte federálnej prvej hokejovej lige. V roku 1990 ho v úvodnom drafte NHL vybral klub Los Angeles Kings v 7. kole ako 133. v celkovom poradí. Už v sezóne 1992/93 sa v drese Los Angeles dostal prvýkrát na ľad NHL. Odvtedy vystriedal viacero klubov v NHL - Boston Bruins, Pittsburgh Penguins, Washington Capitals a v českej hokejovej extralige hral za HC Spartu Praha. Od sezóny 2003/04 hrá s číslom 20 za Detroit Red Wings. Na sezónu 2005/06 mal s Detroitom uzavretú zmluvu s ročným príjmom 3,8 milióna dolárov ročne. Po sezóne 2006-07 sa stal voľným agentom a v júli 2007 podpísal dvojročnú zmluvu s klubom Chicago Blackhawks. Reprezentácia Robert Lang získal v drese Česko-Slovenska bronzovú medailu na zimných olympijských hrách 1992 a zlatú medailu v českom drese na zimných olympijských hrách 1998 v Nagane a bronzovú na Zimných olympijských hrách 2006 v Turíne. Oblieka reprezentačný dres s číslom 20. Zimné olympijské hry 2006 Česko získalo na Zimných olympijských hrách 2006 bronzové medaily. Úvod olympiády českej reprezentácii nevyšiel, keď v základnej skupine skončila až na štvrtom, poslednom postupovom mieste, po prehrách so Švajčiarskom 2:3, Fínskom 2:4 a Kanadou 2:3. Vo štvrťfinále Česko vyradilo Slovensko. V semifinále ich vyradili neskorší zlatí medailisti Švédi a v boji o bronzové medaily porazili Rusko 3:0. Štatistika na ZOH Rok | Počet | Góly | Asistencie | Body | Trestné | +/- | Strely | Umiestnenie | zápasov | | | | minúty | | | 2006 | 8 | 0 | 4 | 4 | 4 | 0 | 9 | 3. Externé odkazy * Robert Lang klubová štatistika na hockeyDB.com * Robert Lang na nhl.com České národné hokejové mužstvo na Zimných olympijských hrách v hokeji 2006 Brankári 39 Dominik Hašek, Ottawa Senators - 33 Milan Hnilička, Bílí Tygři Liberec - 72 Dušan Salfický, Chimik Mytiši - 29 Tomáš Vokoun, Nashville Predators Obrancovia 12 František Kaberle, Carolina Hurricanes - 15 Tomáš Kaberle, Toronto Maple Leafs - 17 Filip Kuba, Minnesota Wild - 13 Pavel Kubina, Tampa Bay Lightning - 8 Marek Malík, New York Rangers - 6 Jaroslav Špaček, Chicago Blackhawks - 3 Marek Židlický, Nashville Predators Útočníci 38 Jan Bulis, Montreal Canadiens - 16 Petr Čajánek, St. Louis Blues - 62 Patrik Eliáš, New Jersey Devils - 91 Martin Erat, Nashville Predators - 23 Milan Hejduk, Colorado Avalanche - 83 Aleš Hemský, Edmonton Oilers - 68 Jaromír Jágr, New York Rangers - 22 Aleš Kotalík, Buffalo Sabres - 20 Robert Lang, Detroit Red Wings - 85 Rostislav Olesz, Florida Panthers - 40 Václav Prospal, Tampa Bay Lightning - 26 Martin Ručínský, New York Rangers - 28 Martin Straka, New York Rangers - 9 David Výborný, Columbus Blue Jackets Tréneri Alois Hadamczik Robin_Gibb_31ec.html Robin Gibb Robin Gibb, celým menom Robin Hugh Gibb, (* 22. december 1949, Douglas, ostrov Man, Spojené kráľovstvo) je britský spevák, skladateľ, producent, člen skupiny Bee Gees. Tento článok o hudbe je príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš Robert_Alan_Krieger_d82e.html Robert Alan Krieger Robert Alan Krieger, gitarista skupiny The Doors Robert Alan Krieger známy aj ako Robby Krieger (* 8. január 1946, Los Angeles) je americký hudobník. Preslávil sa ako člen skupiny The Doors v rokoch 1965–1973. Je na 91. mieste v rebríčku 100 najlepších gitaristov všetkých čias časopisu Rolling Stone. The Doors Jim Morrison | Ray Manzarek | Robby Krieger | John Densmore Diskografia Albumy: The Doors | Strange Days | Waiting for the Sun | The Soft Parade Morrison Hotel | L.A. Woman | Other Voices | Full Circle | An American Prayer: Jim Morrison Koncertné albumy: Absolutely Live | Alive, She Cried | Live at the Hollywood Bowl | In Concert | Live in Hollywood Kompilácie: Weird Scenes Inside The Gold Mine | 13 | The Best of the Doors The Doors Greatest Hits | Legacy: The Absolute Best Robert_Więckiewicz_c6ff.html Robert Więckiewicz poľský herec Narodenie 30. jún 1967 Nowa Ruda, Poľsko Pozri aj Biografický portál Robert Więckiewicz (* 30. jún 1967, Nowa Ruda, Poľsko) je poľský filmový herec. Filmografia * 1991: Ferdydurke, ako Poppy * 1999: Ogniem i mieczem, ako Kozak * 2000: M jak miłość, ako Kosmala * 2001: Pieniądze to nie wszystko, ako kominár na streche * 2002: Superprodukcja, ako Bandzior * 2002: Samo Życie, ako Karol * 2003: Fala zbrodni, ako Adam Kruczowski * 2003: Ciało, ako Julek * 2004: Vinci, ako Cuma * 2004: Kryminalni, ako Lesław "Profesor" Gradoń * 2005: Oficer, ako Cypa * 2006: Francuski numer, ako Leon * 2007: Grom * 2007: Południe-Północ, ako Zakonnik * 2007: Świadek koronny, ako Jan "Blacha" Blachowski * 2007: Odwróceni, ako Jan "Blacha" Blachowski Robert_Ayres_4bce.html Robert Ayres Robert Underwood Ayres je americký ekonóm, prognostik, futurológ a systémový analytik. Profil Zaoberá sa problémami budúcnosti, technologickými trendami a ich socio-ekonomickými dopadmi. Pôsobil na Hudson Institute, kde sa zaoberal technologickým prognózovaním. Pôsobí ako profesor inžinierstva a verejnej politiky na Carnegie-Mellon University. Pôsobí tiež ako zastupujúci vedúci na Technology-Economy-Society Program na International Institute for Applied Systems Analysis (IASA) v Laxenburgu v Rakúsku. Je členom Americkej ekonomickej asociácie - American Economic Association. Dielo Napísal knihy * Technological Forecasting and Long Range Planning (1969) * Uncertain Futures. Challenges for Decision Makers (1979) * Robotics: Applications and Social Implications (spoluautor) (1982) * The Next Industrial Revolution (1984) * Information, Entropy and Progress (1994) * Turning Point. The End of the Growth Paradigm (1998) Bibliografia Knihy * Ayres, Robert U.: On Technology Forecasting. Hudson Institute, Hormon-on-Hudson, New York 1966 * Ayres, Robert U.: Technological Forecasting and Long-Range Planning. McGraw-Hill, New York 1969 Robenie.html Robenie Robenie je konanie, vykonávanie práce, činnosti, uskutočňovanie, tvorenie, menenie. Iné projekty * Wikicitáty * Spolupracuj na Wikiquote Wikicitáty ponúka citáty od alebo o Robenie Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Tento článok z Filitu potrebuje upraviť, pridať interwiki a kategórie. Po jeho úprave prosím odstráňte šablónu {{filit na úpravu}}. Roberto_Carretero_7ab1.html Roberto Carretero Roberto Carretero (* 30. august 1975, Madrid, Španielsko) je bývalý španielsky profesionálny tenista. Počas svojej kariéry vyhral 1 turnaj ATP v dvojhre. Finálové účasti na turnajoch ATP (1) Grand Slam Tennis Masters Cup ATP Masters Series ATP International Series Gold ATP International Series Dvojhra - výhry (1) Č. Dátum Turnaj Povrch Súper vo finále Skóre 1. 12. máj 1996 Hamburg, Nemecko antuka Vlajka Španielska Àlex 2-6 6-4 6-4 Corretja 6-4 Externé odkazy * Roberto Carretero na stránkach ATP (po anglicky) Robert_Altman_89d1.html Robert Altman Robert Altman (* 20. február 1925 - † 20. november 2006) bol americký režisér. Filmografia * 1957 The James Dean story * 1957 The Deliquents * 1959 Bonanza * 1969 The cold day in the park * 1970 M.A.S.H. * 1970 Brewster McCloud * 1971 McCabe a pani Millerová * 1973 Dlhé lúčenie * 1974 Zlodeji ako my * 1974 California Split * 1975 Nashville * 1976 Buffalo Bill a Indiáni * 1977 Tri ženy * 1978 Svadba * 1979 Kvintet * 1980 Pepek námorník * 1982 Health * 1983 Streamers * 1985 Láskou posadnutí * 1987 Toho doktora chcem za ženu * 1987 Árie * 1990 Vincent a Theo * 1992 Hráč * 1993 Prestrihy * 1994 Pret-a-porter * 1996 Kansas City * 1998 Perníkový dedko * 1999 Vitajte v Holly Springs * 2000 Dr.T a jeho ženy * 2001 Gosford park * 2003 Company * 2006 Zajtra nehráme Robert_S._Woodworth_dfc9.html Robert S. Woodworth Robert Sessions Woodworth (* 1869 - † 1962) bol americký psychológ, zakladateľ neobehaviorizmu, S-O-R; funkcionalizmus; učenie, myslenie, motivácia; učebnice. Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Roboking.html Roboking Roboking je robotický vysávač spoločnosti LG. Inteligentné roboty patria dnes k prioritám Južnej Kórey, a preto sa veľa domácich firiem snaží uviesť na trh svoju verziu domáceho robotického vysávača. Roboking je výrobok spoločnosti LG. Tá predstavila robotický vysávač už v roku 1992, no až od roku 2000 sa vývojom začala zaoberať intenzívne. Do výskumu v tejto oblasti vložila už 5 mil. USD. Na jeho vývoji sa podieľalo 30 výskumníkov a bolo podaných 65 patentov. Ďalších 35 patentov bude prihlásených a to zaokrúhli ich počet na rovných 100. Robot možno riadiť aj pomocou diaľkového ovládača. Dá sa nastaviť tichý chod, keď sa snaží čo najmenej vyrušovať ľudí svojou činnosťou. Na zisťovanie prekážok je robot vybavený 14 ultrazvukovými senzormi. Ďalšie infračervené senzory sú určené na obchádzanie prekážok. Cena robota je stanovená zhruba na 70 000 Sk. LG sa chystá na serióznejší nástup tohto robota v roku 2005. V príprave je aj Roboking, ktorý bude mať zlepšené funkcie, ako je napríklad mapovanie miestnosti s tým, že si bude zaznamenávať všetky zmeny, ktoré nastali v rozložení nábytku a ďalších predmetov. Bude mať takisto nové bezpečnostné a sieťové funkcie. Robin_Cook_(spisovateľ)_94f4.html Robin Cook (spisovateľ) Robin Cook (* 4. máj 1940) je americký spisovateľ trilerov väčšinou z lekárskeho prostredia. Dielo Prvý román Robina Cooka The Year of the Intern vyšiel v USA v roku 1972. Niektoré jeho romány boli aj sfilmované. Bibliografia * 1972 - The Year of the Intern * 1977 - Coma * 1979 - Sphinx * 1981 - Brain * 1982 - Fever * 1983 - Godplayer * 1985 - Mindbend * 1987 - Outbreak * 1988 - Mortal Fear * 1989 - Mutation * 1990 - Harmful Intent * 1991 - Vital Sings * 1992 - Blindsight * 1993 - Fatal Cure * 1995 - Contagion * 1996 - Acceptable Risk * 1997 - Chromosome 6 * 1997 - Invasion * 1998 - Toxin * 1998 - Vector * 2000 - Abduction * 2001 - Shock * 2003 - Seizure * 2005 - Marker * 2006 - Crisis * 2007 - Critical Po slovensky * 1992 - Známky života * 1992 - Muž, ktorý sa hral na Boha * 1993 - Slepota * 1993 - Horúčka * 1993 - Blízky koniec * 1994 - Sfinga * 1994 - Zlý úmysel * 1994 - Smrteľný strach * 1994 - Deformácia * 1995 - Osudná liečba * 1993 - Kóma * 1995 - Mozog * 1995 - Únosné riziko * 1991 - Mutácia * 1995 - Nákaza * 1995 - Zelenáč v bielom * 1996 - Epidémia * 1996 - Chromozóm 6 * 1998 - Invázia z Galaxie * 1998 - Toxín * 1999 - Infekcia * 2001 - Únos * 2001 - Šok * 2004 - Záchvat * 2006 - Osudný gén * 2007 - Kríza * 2008 - Kritický stav Robomow_RL-500_76a4.html Robomow RL-500 Robomow RL500 je robotická kosačka trávy, je produktom spoločnosti Friendly Robotics. Kosačka na jedno nabitie akumulátorov pokosí plochu až 250 štvorcových metrov v čase maximálne dve hodiny, čo sa dá porovnať s plochou tenisového kurtu. Nabíjanie trvá 24 hodín. Má vlastný systém rozoznávania trávy, takže nepokosí nič iné. Môže fungovať úplne autonómne, pričom môže kosiť aj v noci. Poseká pokosenú trávu na maličké kúsky, ktoré zapracuje opäť do trávnika, kde sa táto posekaná tráva prirodzeným spôsobom rozloží. Nemá teda vak na odkladanie pokosenej trávy a nie je nutné špecifikovať miesto, kam sa má pokosená tráva odnášať. Celková hmostnosť kosačky je 19 kg na samotné zariadenie a 13kg na batérie, ktoré kosačku napájajú. Hlučnosť je 82dB priamo pri prístroji, vo vzdialenosti 1,5 metra je hlučnosť iba 60dB, čo je skutočne nízka hodnota. Rozmery kosačky sú 89*65*31cm. Robert_Trujillo_7f02.html Robert Trujillo americký basgitarista skupiny Metallica Narodenie 23. október 1964 Santa Monica (Kalifornia) Pozri aj Biografický portál Rodné meno: Roberto Augustín Miguel Santiago Samuel Trujillo Veracruz Dátum narodenia: 23. október, 1964 Miesto narodenia: Santa Monica, Kalifornia Rodina: ženatý, dve deti Oči: hnedé Vlasy: čierne Výška: 175 cm Žáner: Heavy metal Skupina: Metallica Aktívna tvorba: 1989 - po súčasnosť Robert Trujillo, narodený 23. októbra 1964, vyrastal vo Venice, v Kalifornii. Predtým ako sa pridal v roku 1989 ku skupine Siucidal Tendencies, hral v niekoľkých lokálnych kapelách. Trujillo priniesol do skupiny funkové tóny, viditeľné najmä na albumoch Lights... Camera... Revolution! a Art of Rebelion. Trujillo sa naozaj zviditeľnil až spoluprácou s Metallicou, keď sa 24. februára 2003 stal riadnym členom – basgitaristom. Členovia Metallici mu pri zmluve zabezpečili jednorazový príjem 1 milión dolárov. Záznam o tom sa objavil aj vo filme Some Kind a Monster. Robert Trujillo pri hre na basgitaru používa prevažne prsty, ako jeho dávnejší predchodca Cliff Burton, na rozdiel od Jasona Newsteda, ktorý používal skoro výhradne trsátko. Diskografia Black Label Society 1919 Eternal – 2002 Boozed, Broozed and Broken – Boned ( Live DVD ) - 2002 Infectious Grooves The Plague That Makes Your Booty Move... It´s Infectious Grooves - 1991 Sarsippius´Ark – 1993 Groove Family Cyco – 1994 Mas Borracho – 2000' Suicidal Tendencies Lights...Camera...Revolution! - 1990 Art Of Rebelion – 1992 Still Cyco After all These Years – 1993 Suicidal For Life – 1994 Prime Cuts: The Best of Suicidal Tendencies – 1997 Glenn Tipton Baptizm of Fire – 1997 Metallica Členovia James Hetfield | Kirk Hammett | Robert Trujillo | Lars Ulrich Bývalí členovia: Cliff Burton | Dave Mustaine | Ron McGovney | Jason Newsted Štúdiové albumy Kill 'Em All | Ride the Lightning | Master of Puppets ...And Justice for All | Metallica | Load | ReLoad | Garage Inc. | S&M St. Anger EPs Garage Days Re-Revisited | Some Kind of Monster DVD a VHS: Cliff 'em All | 2 of One | A Year and a Half in the Life of Metallica | Live Shit: Binge & Purge | Cunning Stunts | S&M | Classic Albums: Metallica | The Black Album | Some Kind of Monster Robert_C._W._Ettinger_0cd2.html Robert C. W. Ettinger Robert Chester Wilson Ettinger (1918) je považovaný za jedného zo zakladateľov a priekopníkov transhumanizmu. Zakladateľ kryonického hnutia Inicioval a podnietil vznik kryonického hnutia, ktorého podstatou je kryonická suspenzia čiže zmrazenie človeka a jeho znovuoživenie v čase pokročilejších znalostí. Robert Ch. W. Ettinger pôsobil ako profesor fyziky. Dielo Vydal knihy The Prospect of Immortality (1964) a Man into Superman (1972) . Tieto sa stali základnou literatúrou kryonického hnutia a transhumanizmu. Kniha Roberta Ettingera The Prospect of Immortality (1964) odštartovala myšlienku kryonickej suspenzie. Filozofia kryoniky Robert Ettinger v knihe The Prospect of Immortality (1964) tvrdí, že medicínska technológia sa zdá neustále napredovať a odkedy veda objavila, že chemické aktivity sa úplne zastavia pri dostatočne nízkych teplotách, bude možné zmraziť dnes osobu v tekutom dusíku a uchovať telo až do času, keď technológia bude dostatočne pokročilá, aby mohla opraviť poškodenia zmrazením a navrátiť pôvodnú podobu oživením. Podľa Ettingera kryonika ponúka lístok do budúcnosti. Ettinger tvrdí, že sa musíme postarať iba o to, aby naše telá boli po smrti uložené vo vhodných mraziacich rakvách, pokiaľ nenastane doba, v ktorej nám veda bude schopná pomôcť. Čokoľvek nás dnes zabíja, či už staroba alebo choroba, a tiež aj keď sú zmrazovacie techniky v dobe našej smrti ešte veľmi primitívne, skôr alebo neskoršie v budúcnosti vyrastú naši priatelia, ktorí nás znovu oživia a uzdravia. Funkcie v inštitúciach Robert C. W. Ettinger vykonáva v súčasnosti funkcie prezidenta The Cryonics Institute a The Immortalist Society. Odkazy Ettinger, Robert, C. W.: The Prospect of Immortality. Doubleday and Company, Inc., Garden City, NY, 1964, http://www.cryonics.org/book1.html Ettinger, Robert, C. W.: Man into a Superman. ST. Martin´s Press, New York, 1972, http://www.cryonics.org/book2.html Robert_C._Solomon_a925.html Robert C. Solomon Robert C. Solomon (* 1942) je americký filozof, profesor Texaskej univerzity v Austine. Akcentuje problémy etiky a psychológie. Dielo * Passions (O vášňach), 1976 * Continental Philosophy since 1750, 1988 /pozri: Vzostup…, 1996 * Passions for Justice (Zaujatie pre spravodlivosť), 1990 * Ethics (Etika), 1992 * Ethics and Excellence (Etika a dokonalosť), 1993 * Vzostup a pád subjektu alebo od Rousseaua po Derridu. Európska filozofia od r. 1750, 1996 /preklad Continetal Philosophy z r. 1988 Externé odkazy FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Robert_F._Engle_42a0.html Robert F. Engle Robert F. Engle (* november 1942) je americký ekonóm, ktorý dostal Nobelovu cenu za ekonómiu v roku 2003 spolu s Cliveom Grangerom. Vybrané práce * Autoregressive Conditional Heteroskedasticity With Estimates of the Variance of U.K. Inflation Econometrica 50 (1982): 987-1008. * Estimation of Time Varying Risk Premia in the Term Structure: the ARCH-M Model (with David Lilien and Russell Robins), Econometrica 55 (1987): 391-407. * Co-integration and Error Correction: Representation, Estimation and Testing (with Clive Granger), Econometrica 55 (1987): 251-276. * Semi-parametric estimates of the relation between weather and electricity demand (with C. Granger, J. Rice and A. Weiss), Journal of American Statistical Association 81 (1986): 310-320. * Exogeneity (with David F. Hendry and Jean-Francois Richard), Econometrica 51 (1983): 277-304. * Asset Pricing with a Factor ARCH Covariance Structure: Empirical Estimates for Treasury Bills (with V. Ng, and M. Rothschild) Journal of Econometrics 45 (1990): 213-237. * Dynamic Conditional Correlation - A Simple Class of Multivariate GARCH Models Journal of Business and Economic Statistics (júl 2002) Robot_Sumo_5b93.html Robot Sumo Robot Sumo alebo tiež Robo Sumo je analógiou klasického Sumo zápasu, v ktorom proti sebe stoja roboty. Robot zápasí so svojím protivníkom v kruhovej aréne, ktorej ohraničenie dokáže detekovať, spravidla využitím infračervených senzorov. Rovnakú technológiu využívajú roboty aj na identifikovanie svojho protivníka. Cieľom robota je vytlačiť protivníka za hranicu kruhu, pričom sám nesmie tento kruh opustiť. Zápasiace roboty sú zvyčajne rozdeľované do dvoch veľkých kategórií: * Autonómne roboty * Diaľkovo ovládané roboty Ďalej sú delené do hmotnostných a rozmerových kategórií, s ktorými súvisí aj veľkosti arény, v ktorej bojujú: * Hmotnosť do 3kg, musia sa zmestiť do škatule s rozmermi 20 x 20 cm, pri akejkoľvek výške * Mini-Sumo, max. 500g, 10 x 10 cm, akákoľvek výška * Mikro-Sumo, robot sa musí zmestiť do kocky s hranou 5cm Existujú aj ďalšie kategórie líšiace sa parametrami robotov a veľkosti arény. Robert_Bosch_1110.html Robert Bosch nemecký podnikateľ, zakladateľ firmy Bosch GmbH a vynálezca Narodenie 23. september 1861 Albeck (dnes časť Langenau, pri Ulme), Nemecko Úmrtie 12. marec 1942 Stuttgart, Nemecko Pozri aj Biografický portál Robert Bosch (* 23. september 1861, Albeck (dnes časť Langenau, pri Ulme) – † 12. marec 1942, Stuttgart), strýko Carla Boscha, bol nemecký podnikateľ, zakladateľ firmy Bosch GmbH a vynálezca. V roku 1886 v Stuttgarte založil dielňu, z ktorej neskôr vznikla eseročka Bosch GmbH. Táto aj v sociálnej sfére pokroková firma (v roku 1906 zaviedla osemhodinový pracovný čas) vyrábala pre spaľovacie motory nízkonapäťové magnetické zapaľovače, ktoré Bosch vyvinul. Neskôr, v roku 1902, Bosch vymyslel vysokonapäťové magnetické zapaľovanie (Boschove zapaľovacie sviečky), ktoré boli veľmi dôležité pre moderné motory. Potom vymyslel aj iné elektrické časti motorových vozidiel, napríklad spúšťač. Jeho vozidlá mali ako prvé jednotne elektrickú výbavu. Robin_Haase_3632.html Robin Haase Robin Haase (* 6. apríl 1987, Haag, Holandsko) je súčasný holandský profesionálny tenista. Finálové účasti na turnajoch ATP (1) Grand Slam Tennis Masters Cup ATP Masters Series ATP International Series Gold ATP International Series Štvorhra - prehry (1) Č. Dátum Turnaj Povrch Partner Súperi vo finále Skóre Vlajka Vlajka Argentíny Juan 1. 22. júl Amersfoort, antuka Holandska Pablo Brzezicki 2-6 0-6 2007 Holandsko Rogier Wassen Vlajka Argentíny Juan-Pablo Guzmán Externé odkazy * Robin Haase na stránkach ATP (po anglicky) Robot.html Robot Humanoidný robot Priemyselný robot na zváranie alebo podávanie Robot je automatické zariadenie schopné reagovať na podnety okolia a na toto okolie spätne pôsobiť. Existuje viacero definícii robota, jednou z nich je napríklad: Robot je automat, alebo počítačom riadený integrovaný systém, schopný autonómnej, cieľovo orientovanej interakcie s prirodzeným prostredím, podľa inštrukcií človeka. Interakcia spočíva vo vnímaní prostredia, jeho rozpoznávaní, v manipulácii s predmetmi alebo v pohybe v prostredí. Slovo robot údajne po prvýkrát použil český spisovateľ Karel Čapek vo svojom diele R.U.R.. Pôvodne chcel použiť slovo Labor ale na radu svojho brata sa nakoniec priklonil k slovu robot, ktorým chcel zdôrazniť, že roboty sú určené pre vykonávanie ťažkej a úmornej práce (čiže roboty). V skutočnosti bolo slovo robot používané už v sedemnástom storočí, v rakúskej nemčine, vo význame "otrocká práca poddaných". Kategórie robotov, ktoré majú podobné kvalitatívne parametre nazývame generácia robotov. Jednotlivé generácie sa značne odlišujú svojimi pracovnými schopnosťami. Roboty možno považovať za kybernetické systémy, zložené z troch základných subsystémov * Senzorický subsystém zodpovedný za získavanie informácií * z okolia * z vnútra robota * Riadiaci a rozhodovací subsystém * Motorický subsystém zodpovedný za pohyb v priestore alebo jeho modifikovanie Prvé dva subsystémy tvoria spolu kognitívny systém robota, ktorého štúdiom sa zaoberá teoretická robotika. Typy robotov Podľa mobility Stacionárne Buď: * Sú jedným bodom napevno pripojené ku konštrukcii. * Pohybujú sa po koľajniciach Mobilné Typy * Kolesové - najvyššia úspornosť, pomerne zlá priechodnosť terénu * Stabilné - môžu stáť a nespadnúť, t.j. aspoň tri kolesá; najčastejšie * Dynamické - musia jazdiť aby nespadli, napr. dvojkolesové (diferenciálové) * Pásové - vysoká priechodnosť terénu, vysoká nosnosť, relatívne vysoká spotreba * Chodiace - schopnosť prekonávať prekážky, malá merná nosnosť * 2-nohé - obratné, malá nosnosť - v priemysle nepoužiteľné, perspektívne pre vojnové účely * 6-nohé - najčastejšie, vysoká nosnosť, vysoká stabilita (3 nohy vždy na zemi) * viacnohé - málo používané, každý pár nôh potrebuje extra motorické zabezpečenie, vyššia poruchovosť, nárast nosnosti len podproporciálny atď. * Kombinované - napríklad na schodoch chodiace, na rovine prepnú na kolesá * Zvláštne * Skákajúce * Vlk Použitie * V priemysle * Doprava materiálu a medziproduktov - vo vysokoflexibilných výrobných prevádzkach * Robotizovaná údržba (napr. Systém APLAM), robotizovaná mobilná diagnostika atď. * Vo vojenstve * Dopravné * Útočné * Odmínovacie Navigácia Pri mobilných robotoch životne dôležitá. Technicky sa realizuje: * V interiéri * Vodiacimi čiarami (najčastejšie) alebo hrbolmi (ak je udržiavanie základnej čistoty VPP problém). * Ultrazvukom alebo laserom * RPDL - niekoľko zdrojov rádiového signálu, každý s dvoma málo rozdielnymi frekvenciami, ktoré fungujú ako rádiový nónius. * Umelým zrakom, s rozpoznávaním prostredia * V exteriéri * GPS * Radarová triangulácia * Družica Lietajúce Tzv. dróny (drón) V súčasnosti (2006) vo vojenskej výzbroji USA ako prieskumné, začínajú aj bojové útočné varianty. Podľa použitia Príklad robotickej zostavy Priemyselné roboty a manipulátory (PRaM) V podstate 2 kategórie: * Náhradové - náhrada živých pracovníkov (cenové dôvody, extrémne nebezpečné prostredia) * podávače * nástrekové roboty * roboty na bežnú montáž * zváracie roboty * Technologické - pre operácie, ktoré živý človek prakticky nezvládne (v danej presnosti a čase) * mikromontáž * superpresné nanášanie tmelov a lepidiel a inej hmoty * obrábanie - extrémne zriedkavo, kvoli menšej presnosti PRaM oproti CNC, ale používa sa pri výrobe prototypov a malosériách; problém s presnosťou sa rieši extrémne masívnou konštrukciou, kvapalinovým tlmením a lepšou senzorikou; výhoda oproti kartézskym CNC je ale že PRaM majú viac stupňov volnosti (>6) a tak može na jednom obrobku bez problémov pracovať aj niekoľko robotov bez toho aby si zavadzali --> rýchlejšie obrábanie. * zváracie roboty (pre rýchle a presné zváranie) * nástrojárske - komplexnosť výbrusu niektorých špecializovaných nástrojov je taká, že brúsenie robotmi je lacnejšie Pohony PRaM možno rozdeliť na niekoľko základných skupín: * Mechanické * Pneumatické - hlavne pre ľahké montážne operácie - hmotnosť montážnych dielov do 100 kg, príkon max 10 kW. Ultravysoká pohybová pohotovosť (krátke rozbehové časy) za rovnakú cenu. Najlacnejšia údržba. Nevýhodou je extrémne malá účinnosť a vysoká spotreba. Preto len na ľahké operácie. Inherentná vlastnosť (t.j. je už v cene): samotlmiaci, šetrí pohybovú konštrukciu. Spolu s elektrickým najpoužívnejší druh pohonu. Tiež prakticky nenahraditeľné pre výbušné prostredia. * Hydraulické - kde je potrebná veľká sila a výkon. Pre ťažké montážne operácie a manipuláciu. V porovnaní s pneumatickým a elektrickým sa skoro nepoužíva * Elektrické - kde je treba vysokú presnosť. Výhoda je to, že nijaký iný z ostatných pohonov nemá za tú istú cenu takú presnosť. Nevýhodou sú pomalé rozbehové časy. * Kombinované - napríklad pri zváracích robotoch - spodok (pre rýchly presun) je pneumatický a koncový s elektródou (pre presnosť) je elektrický. * Hybridné - podobne ako kombinované, len zamontované sú v jednom puzdre, skrini alebo entite. Tak napr. pneumatický valec s elektronickým dokorigovaním pomocou elektromotoru. Pomerne zriedkavé ale v niektorých špeciálnych aplikáciách nenahraditeľné. Priemyselné testovacie roboty * test opotrebovania výrobkov * automatizovaná výstupná kontrola Výskumné roboty * laboratórne - väčšina technických objavov vzniká preskúšaním obrovského množstva pokusov - buď trvá dlho alebo treba veľa ľudí, roboty sú riešenie. * sondy - pre extrémne nebezpečné prostredia a operácie Hračkárske roboty * hračky, chodiaci psíkovia atď. Príklad bojového mobilného robota Vojenské roboty Z hladiska mobility je preferencia pre lietajúce, ale veľmi užitočné sú aj pozemné. * Bojové - pre priame bojové operácie, mobilné pre útok, pre obranu spravidla automatizované gulometné polia, je tendencia robotizovať mobilné delostrelectvo * Prieskumné * Prepravné - napr. lietajúce dróny na prepravu malých množstiev munície (sú nenápadnejšie). * Odmínovacie - používané aj pri polícii * Samovražedné - jazdiace alebo lietajúce inteligentné bojové hlavice - autonómne alebo poloautonómne strely. Podľa návrhu Univerzálne robotické systémy (URS) Roboty sú vyrábané sériovo, na daný výrobný postup sa prispôsobia preprogramovaním. Napríklad URSUS. Nevýhodou je extrémne vysoká redundancia, keďže sa dopredu nevie čo budú robiť, často sa stane že veľa robotov ostane počas zákazky nevyužitých (alebo presnejšie nevyužiteľných). Na vykrývanie nábehu výroby alebo prípadne výrobných špičiek. Zákazkové Sú prispôsobované konštrukčne na daný výrobný postup, keď pri univerzálnych: * nevyhovuje rozmer * nevyhovuje spotreba * je vysoká rýchlosť opotrebovania Teda väčšinou pri veľkosériovej produkcii alebo zriedkavejšie pri masovej. V takých prípadoch môžeme obetovať flexibilitu a preto univerzálne nepotrebujeme. Paradoxne bývajú pri rovnakej kvalite aj lacnejšie, pretože sa dajú niektoré vlastnosti obetovať. Navrhujú sa v jednoduchších prípadoch zo sériových dielcov („legoboty“) alebo v zložitejších z dielcov na mieru. Technické vybavenie robotov Konštrukcia Navrhuje sa podľa požadovanej: * Nosnosti * Presnosti - najväčším problémom bývajú napr. pri vysokej presnosti vibrácie - tie sa dajú eliminovať napr. prehnane masívnou konštrukciou. * Rýchlosti - konštrukcia sa navrhuje ľahšia, to ide ale na úkor presnosti Senzorika Úvod Senzorika robotov dokáže dnes emulovať všetky zmysly človeka plus niektoré naviac. Senzory možeme rozdeliť do týchto skupín: * Interné * Kognitívne Interné Pre: * Meranie polohy * Uhol natočenia, najčastešie, nepoužitelné ale pri presných aplikáciách * Selsyny - na meranie uhla natočenia kĺbu - na princípe magnetickej indukcie * * Optické senzory * Lineárny posun - pri kartézskych robotoch * Polohu koncového bodu - napr. optrix alebo radfix, * Kontrolu integrity - presnejšie celé senzorické systémy (DIC, Maintegrity) Kognitívne Pre vnímanie informácií z okolitého prostredia, ako ludské zmysly: * Zrak - kamery * Sluch - mikrofóny * Hmat - tenzometre * čuch - napr. plynové chromatografy, otvorené výbojky, špeciálne tranzistory s organickou tenkou vrstvou * chuť - napr. kvapalinový chromatograf Plus zmysly ktoré človek nemá ako napr. proximitné snímače, radar, merač vzdialenosti Riadiaci a rozhodovací subsystém Prakticky výlučne počítače (najčastejšie ale v špeciálnom vyhotovení ako PLC alebo SLC) plus vhodný softver. Ekonomika Výhody * dobrá škálovatelnosť výroby (smerom dole). Keď nie sú zákazky, tak sa nevyužité roboty sa jednoducho spomalia alebo vypnú. * dokážu pracovať all-round, 24 hodín denne, 7 dní v týždni, v nevykúrenej hale. Nevýhody Keďže roboty sú investičný náklad, bývajú aj dosť drahé. Neoplatí sa ich vyrábať hromadne. V cene musia byť ako pri všetkých TZV aj náklady na povinný záručný servis, poistku ŠSVZ atď. Taktiež výrobcovia potrebujú len to najlepšie (aby boli lepší ako konkurencia), tu bude preto cena vždy vysoká. Pre slovenské pomery * Jeden podávač stojí toľko, čo dobre zaplatený univerzálne nasaditeľný pracovník (napr. strojný zámočník) na rok. Príklad: Na výrobu pomerne primitívneho výrobku (napr. emailovaná vaňa) treba robotov viac (teoreticky): * podávač do prvého lisu * prenášač na pás * podávač do 2.lisu * privarovač nožičiek * zavesovač na pás do emailovača * paletovač Ľahko sa vypočíta, z predajnej ceny vane, že pre malé série sa roboty nevyplatia. Pre veľké série sa používajú metódy, ako roboty, prípadne oveľa primitívnejšie robotické konštrukcie (pozri výroba). 99% a viac robotov vyrobených na Slovensku (alebo outsourcom pre Slovenské firmy) sa na Slovensku nikdy nenasadí, ale vyvezie do zahraničia. Iné projekty * Commons * Wikislovník * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému * Spolupracuj na Wikislovníku Wikislovník ponúka heslo slovníka Robot Robert_Bárány_d4fd.html Robert Bárány Robert Barany škótsky fyziológ Narodenie 22. apríl 1876 Viedeň, Rakúsko Úmrtie 8. apríl 1936 Uppsala, Švédsko Pozri aj Biografický portál Nositeľ Nobelovej ceny Robert Bárány (* 22. apríl 1876 – † 8. apríl 1936) bol rakúsky fyziológ maďarského pôvodu. V roku 1914 získal Nobelovu cenu za fyziológiu alebo medicínu za výskum vestibulárneho aparátu vnútorného ucha. Robert_Ponger_8ed7.html Robert Ponger Robert Ponger je rakúsky hudobný producent z Viedne. Objavil rakúsku hudobnú hviezdu Falca a rozbehol jeho sólovú kariéru. Produkoval okrem iného hit "Der Kommissar" na jeho prvom albume "Einzelhaft" i Falcov druhý album "Junge Römer" (1984). Tiež produkoval v roku 1983 pre Uda Jürgensa singel "Lust am Leben", nemal síce veľký úspech ale dnes je vyhľadávaným zberateľským kúskom. V roku 1990 uzavrel spoločnú spoluprácu s Falcom na albume "Data de Groove", ktorý opäť produkoval, avšak album bol komerčný neúspech. Fanúšikovia si tento album dnes vysoko vážia, lebo na tomto albume sa Falco opäť nebál experimentovať. Robert_Zemeckis_65e4.html Robert Zemeckis Robert Lee Zemeckis (*14. máj 1952 v Chicagu, Illinois) je americký filmový režisér, producent a spisovateľ. Zemeckis ukončil štúdium na Univerzite Južná Kalifornia na škole kinematografie. Poháňaný dopredu po víťazstve svojho filmu „A Field of Honor“ v súťaži študentskej filmovej akadémie pokračoval v písaní a režírovaní viacerých filmov, ktoré sa dočkali mnohých ocenení. Po svojich prvých filmoch, ktoré sa ukázali finančne neúspešné, Zemeckis režíroval Romancing the Stone s Michaelom Douglasom. Film mal veľký úspech a Zemeckis pokračoval réžiou trilógie filmov Návrat do budúcnosti. Tieto filmy mu dopomohli k postaveniu vodcovského režiséra Hollywoodu. Zemeckis je známy svojim novátorským použitím trikov, ako hlavne vo filme „Who Framed Roger Rabbit“, ktorý hladko kombinuje živú akciu s tradičnými animáciami a film Forrest Gump, v ktorom umiestnil Toma Hanksa v scénach so známymi historickými osobnosťami, ako je John F. Kennedy. V jednom z jeho posledných projektov z roku 2004 Polárny expres, založenom na detskej knihe Chrisa Van Allsburga využil techniku počítačovej animácie známej ako performance capture, ktorou sú pohyby hercov zachytené digitálne a použité ako základ pre animované postavy. Zemeckis často pracuje so skladateľom Alanom Silvestrim a spisovateľom Bobom Galom. Bol ženatý s herečkou Mary Ellen Trainor, s ktorou má syna Alexandera Zemeckisa. V súčasnosti je ženatý s herečkou Leslie Harter Zemeckis. Vybraná filmografia * The Lift (1972) * A Field of Honor (1973) * I Wanna Hold Your Hand (1978) * Used Cars (1980) * Romancing the Stone (1984) * Back to the Future (1985) * Who Framed Roger Rabbit (1988) * Back to the Future Part II (1989) * Back to the Future Part III (1990) * Death Becomes Her (1992) * Forrest Gump (1994) * Contact (1997) * What Lies Beneath (2000) * Cast Away (2000) * The Polar Express (2004) * Monster House (film) (2006) * Beowulf (2007) * The Corrections (2007) Externé odkazy * Robert Zemeckis v Česko-Slovenskej filmovej databáze * Academy of Achievement Biography http://www.achievement.org/autodoc/page/zem0bio-1 Zdroj Tento článok je sčasti alebo úplne založený na preklade článku Robert Zemeckis zverejneného na českej Wikipédii. Robert_A._Heinlein_4b75.html Robert A. Heinlein Tento článok spĺňa podľa redaktorov slovenskej wiki kritériá na perfektný článok. americký spisovateľ vedeckej fantastiky Narodenie 7. júl, 1907 Butler, USA Úmrtie 8. máj, 1988 Carmel, USA Pozri aj Biografický portál Robert Anson Heinlein (* 7. júl 1907, Butler – † 8. máj 1988, Carmel) bol jedným zo spisovateľov, ktorí najviac ovplyvnili vedeckú fantastiku. Objavil nové témy, nové techniky a prístupy. Bol to prvý spisovateľ sci-fi, ktorému na konci 40-tych rokov vyšli pravé vedecko-fantastické príbehy vo všeobecných časopisoch, a bol autorom prvého vedecko-fantastického románového bestselleru v 60-tych rokoch. Hlavné témy jeho diel boli spoločenské: radikálny individualizmus, slobodná vôľa, náboženstvo, vzťah medzi fyzickou a emocionálnou láskou a špekulácie o vzťahu rodiny a neortodoxnej spoločnosti. Život Heinlein sa narodil v mestečku Butler v štáte Missouri, ale detstvo strávil v Kansas City v štáte Missouri. Jeho zážitky a zázemie z tohto obdobia ovplyvnili jeho neskoršie diela, hoci mnohokrát opustil tieto hodnoty a porušil spoločenské správanie v tvorbe aj v osobnom živote. Robert A. Heinlein počas štúdií na Námornej akadémii v roku 1929 Po skončení strednej školy navštevoval Námornú akadémiu v Annapolise štát Maryland, ktorú absolvoval v roku 1929. Slúžil ako dôstojník v americkom námorníctve až do roku 1934, keď bol zo zdravotných dôvodov prepustený z armády (tuberkulóza). Počas dlhej hospitalizácie prehodnotil svoj život, čo neskôr zakomponoval do románu Stranger In a Strange Land (v češtine „Cizinec v cizí zemi“). Vojenská služba mala druhý najväčší vplyv na jeho tvorbu. Po celý život si ctil lojálnosť, vodcovstvo a iné hodnoty spojené s armádou. Po svojom prepustení z armády niekoľko týždňov navštevoval kurzy matematiky a fyziky na Kalifornskej univerzite v Los Angeles, ktoré prerušil kvôli chorobe alebo kvôli ambíciám vstúpiť do politiky. Pracoval v rôznych zamestnaniach vrátane obchodu s nehnuteľnosťami a bane na striebro. Začiatkom 30-tych rokov bol Heinlein aktívny v socialistickom hnutí Uptona Sinclaira EPIC. Keď v roku 1934 Sinclaira nominovala Demokratická strana na miesto guvernéra Kalifornie, Heinlein aktívne pracoval v kampani za zvolenie (ktorá bola neuspešná). Heinlein sám kandidoval do kalifornského snemu a takisto neuspel (nanešťastie presne v tom období boli noviny plné aktivít Konrada Henleina v Sudetách). Po neúspechu v kampani Heinleinovi ostala iba malá penzia z armády, a tak sa vrhol na písanie, aby splatil svoje dlhy. V roku 1939 mu v Astounding Magazine vydali prvú poviedku „Life-Line“. Plánoval prestať s písaním hneď ako splatí hypotéku, ale chcel aj nové auto, výlet do New Yorku a niekoľko ďalších vecí. Povedal vtedy Johnovi Campbellovi, vydavateľovi Astounding, že plánuje skončiť. Uzavrel dohodu, že pošle pár poviedok, ktoré mal a skončí, keď ich Campbell odmietne. Po odmietnutí poviedok Heinlein skončil a začal sa zle cítiť. Začal byť nervózny, stratil chuť do jedla, schudol a trpel nespavosťou. Myslel si, že sa po tretíkrát prejavila tuberkulóza. Campbell sa čiastočne zaujímal o Heinleina, a keď sa dozvedel o jeho problémoch, povedal, že sa ešte raz pozrie na tie príbehy. Urobil tak a požiadal o malé úpravy. Keď Heinlein vykonal tie úpravy, hneď sa cítil lepšie. Heinlein sa rýchlo stal známym ako hlavný predstaviteľ nového smeru v „spoločenskej“ vedeckej fantastike. Ako vôbec prvý začal vzájomne prepájať svoje poviedky a romány do konzistentného celku a vytvoril tak „históriu budúcnosti“ (tabuľku ktorej Campbell vydal v máji 1941). Neskôr tento spôsob použili mnohí ďalší autori. Počas Druhej svetovej vojny slúžil v námorníctve ako letecký inžinier, kde naverboval mladého Isaaca Asimova a L. Sprague de Campa pre leteckú továreň námorníctva. Po skončení vojny začal prehodnocovať svoju kariéru. Bombardovanie miest Hirošima a Nagasaki a začiatok studenej vojny spôsobili, že začal písať na politické témy a chcel sa dostať na lepšie platený trh. Publikoval štyri významé články pre Saturday Evening Post, počnúc s „The Green Hills of Earth“ vo februári 1947, čo z neho urobilo prvého vedecko-fantastického spisovateľa, ktorému vydali články v prestížnom časopise. Bol autorom Destination Moon, filmu, pre ktorý napísal príbeh, scenár a vymyslel množstvo efektov, a ktorý získal Oskara za špeciálne efekty.. Heinleinove romány pre mládež boli možno to najdôležitejšie, čo kedy urobil. Vychovali vedecky a sociálne uvedomelých dospelých. Vo týchto románoch písal o aktuálnych problémoch, ale jeho Starship Troopers (v češtine „Hvězdná pěchota“) z roku 1959 bola označená Scribnerom ako príliš kontroverzná a celkom odmietnutá. Heinlein sa cítil oslobodený od obmedzení písania pre dospievajúcich, začal písať „svoje vlastné veci a po svojom“ a prišiel so sériou kníh, ktoré posúvali hranice vedeckej fantastiky vrátane Stranger In a Strange Land (1961) (v češtine „Cizinec v cizí zemi“), čo je jeho najznámejšie dielo a The Moon Is a Harsh Mistress (1966) (v češtine „Měsíc je drsná milenka“), ktoré mnohí označujú za jeho najlepší román. Začiatkom 70-tych rokov sa Heinlein stal obeťou série chorôb spôsobených vyčerpávajúcou prácou. Desaťročie začal so životu nebezpečným zápalom podbrušnice, z ktorého sa dostal po viac ako dvoch rokoch. Ale len čo bol schopný písať, začal svoj technicky najnáročnejší román Time Enough for Love (1973). V polovici 70-tych rokov napísal dva dobre hodnotené články pre Encyclopédiu Britannicu (o Paulovi Diracovi a antihmote a o chemických procesoch v krvi). On a jeho žena Virginia prechodili celú krajinu aby zreorganizovali krvné banky v USA. V roku 1976 sa po tretíkrát zúčastnil ako čestný hosť na svetovom kongrese vedeckej fantastiky v Kansas City. Jeho zdravie sa však znova ozvalo a v roku 1978 mu ako jednému z prvých voperovali bypass. Bol pozvaný pred výbor amerického Senátu, aby predstavil svoje presvedčenie, že výdobytky kozmického výskumu možno využiť pre chorých a starých ľudí. V 80-tych rokoch Heinlein ešte napísal päť románov, až napokon zomrel v spánku 8. mája 1988, keď triedil poznámky k šiestemu románu World As Myth. Heinleinov obchodný život pokračoval aj v nasledujúcom desaťročí po jeho smrti: Niekoľko jeho diel bolo vydaných až po jeho smrti vrátene výberu listov, ktoré vydala jeho žena, Virginia, jeho kniha o praktickej politike napísaná v roku 1946, cestopis o jeho prvej ceste okolo sveta z roku 1954 a dva prepracované romány. V roku 2004 bol vydaný jeho prvý román For Us, The Living, ktorý odhalil, koľko svojej sociálnej a životnej filozofie mal počas dní svojej politickej kariéry. Jeho zápisky z roku 1958 sa do románovej podoby pokúša zostaviť Spider Robinson. Práca Obdobie 1939–1960 (začiatky) Heinleinov prvý román bol For Us, The Living: A Comedy of Customs, napísaný v roku 1939, ale ďalších 64 rokov nevydaný, až kým sa kópia rukopisu neobjavila v garáži Michaela Huntera, ktorý bol ako študent poverený niečo napísať o Heinleinovi. Tento román je čosi viac ako prehliadka Heinleinových teórií o spoločnosti, je zaujímavý ako okno do jeho radikálnych myšlienok o človekovi ako spoločenskom zvierati, vrátene úvah o voľnej láske. Zdá sa, že Heinlein mal prinajmenšom v úmysle žiť podľa týchto ideálov, hoci aj v 30-tych rokoch, a mal mimomanželský vzťah so svojou neskoršou druhou manželkou Leslyn. (Bol aj prívržencom nudizmu; nudizmus a tajomstvá tela veľmi často rozoberá vo svojich dielach. Keď vrcholila studená vojna, vybudoval si atómový kryt pod svojim domom, taký aký je spomenutý v Farnham's Freehold.) Po románe For Us, The Living, začal písať romány a poviedky zasadené do konzistentného celku histórie budúcnosti, doplnenú časovou osou s významnými politickými, kultúrnymi a technologickými zmenami. Veľká časť jeho práce v období od 1939 to 1961 bola zameraná na mládež. Niektoré z románov tohto typu sú Have Space Suit—Will Travel, Farmer in the Sky, a The Rolling Stones. Mnohé z nich boli vydané ako seriál pod inými názvami, napr., Farmer in the Sky bol vydaný ako seriál „Satellite Scout“ v skautskom Boy's Life. Existujú špekulácie, že jeho posadnutosť svojím súkromím bola aspoň sčasti dôsledkom zjavného rozporu medzi jeho nekonvenčným súkromným životom a jeho kariérou ako autora kníh pre mládež, ale v románe For Us, The Living explicitne vysvetľuje politickú dôležitosť, ktorú Henlein zásadne prikladal súkromiu. Heinlein pôvodne napísal svoju prvú knihu pre mládež, Rocket Ship Galileo pre jedného veľkého vydavateľa, ktorý ho požiadal o knihu pre chlapcov. Vydavetľ ju však potom odmietol so slovami, že 'cesta na Mesiac je nezmysel'. Vzal rukopis k Scribnerovi, ktorý ho kúpil - a tým odštartoval každoročné predvianočné vydávanie Heinleinovej knihy. Táto dohoda trvala dvanásť rokov, kým vydavateľ (ktorý nenávidel sci-fi) neodmietol jeden rukopis, ktorý Heinlein potom zobral oproti cez ulicu a neskôr s ním získal Huga. Veľa čitateľov asi nechápe, že niektoré z Heinleinových čiastočne klišé nápadov, ako cesta na mesiac v Rocket Ship Galileo, boli v tom čase prekvapujúce a v podstate spoluvytvárali samotné klišé. Iný dobrý príklad z tohto obdobia je román The Puppet Masters (v češtine „Vládci loutek“), ktorý zavádza myšlienku mimozemšťanov, ktorý prevezmú kontrolu nad ľudským telom, ako v románe Invasion of the Body Snatchers. Romány, ktoré napísal pre mladé publikum boli fascinujúcou zmesou mládežníckych tém a tém pre dospelých. Veľa problémov, ktoré podchytil vo svojich knihách, malo niečo spoločné s problémami dospievania. Jeho hlavný hrdinovia sú zväčša mimoriadne inteligentní teenageri, ktorí si hľadajú cestu do sveta dospelých, ktorý vidia okolo seba. Na povrchu sú to jednoduché príbehy plné dobrodružstva, hrdinských činov a vysporadúvania sa s hlúpimi učiteľmi a žiarlivými rovesníkmi. Heinlein sa však voči svojim vydavateľom (a iným spisovateľom) otvorene vyjadroval, že mladí čitatelia sú oveľa sofistikovanejší a schopní zvládnuť komplexné a zložité témy ako si veľa ľudí uvedomovalo. Preto aj jeho mládežnícke príbehy mali taký stupeň zrelosti, ktorý ich robil čitateľnými aj pre dospelých. Napríklad jeho posledným „mládežníckym“ románom bol Starship Troopers (v češtine „Hvězdná pechota“), ktorý je pokladaný za jedno z jeho najkontroverznejších diel. Tento román bol napísaný ako odozva na jednostranné zastavenie nukleárnych skúšok. Aj v takej na prvý pohľad nevinnej knihe, akou je Red Planet, zobrazuje zopár veľmi podvratných tém, vrátane revolúcie mladých študentov, ktorej predlohou je americká revolúcia; jeho vydavateľ žiadal podstatné zmeny tém tejto knihy, najmä použitia zbraní dospievajúcimi či zmätenej sexuality postavy Marťana. Obdobie 1961–1973 (vrchol tvorby) Robert A. Heinlein s perom v ruke počas autogramiády na World Science Fiction Convention v Kansas City v roku 1976 Od roku 1961 (Stranger in a Strange Land) do roku 1973 (Time Enough for Love) Heinlein napísal svoje najcharakteristickejšie a dokonale vyvinuté romány. Jeho tvorba z tohto obdobia rozvinula pre neho najdôležitejšie témy ako individualizmus, boj za slobodu jednotlivca, fyzická a emocionálna láska. Jasný nesúlad medzi týmito románmi a predchádzajúcou tvorbou možno do určitej miery pripísať jeho vlastnému presvedčeniu, ktoré bolo pravdepodobne správne, že čitatelia a vydavatelia 50-tych rokov neboli ešte pripravení na niektoré jeho radikálnejšie myšlienky. Román Stranger in a Strange Land (v čestine „Cizinec v cizí zemi“) poslal vydavateľovi dlho potom, ako ho napísal, a témy voľnej lásky a radikálneho individualizmu sú nápadne zstúpené v jeho dlho nevydanom prvom románe For Us, the Living. Tvrdenie, že sa Charles Manson inšpiroval románom Stranger in a Strange Land, sa zdá byť mestkou rozprávkou: Hoci niektorí z Mansonových nasledovateľov knihu čítali, samotný Manson neskôr povedal, že on ju nečítal. Pravdou ale je, že iné osoby vytvorili kvázi-náboženskú organizáciu nazvanú Church Of All Worlds podľa náboženstva založeného hlavnými postavami z tohto románu, ale Heinlein, pokiaľ je známe, s tým nemal nič spoločné. Obdobie 1980–1987 (posledné diela) Po sedemročnom boji s rôznymi chorobami napísal Heinlein niekoľko románov v období od roku 1980 (The Number of the Beast) do roku 1987 (To Sail Beyond the Sunset). Tieto romány boli čitateľmi prijaté rozporuplne. Mnoho z nich tvrdí, že nedosahujú kvalitu skorších diel. Knihy sa ale predávali dobre a získali množstvo ocenení. Čitatelia tvrdia, že tí, ktorí ich kritizujú, nerozumenjú ich irónii a sebavedomej parodizácii vedeckej fantastiky či literatúry vôbec. Niektoré s týchto kníh, ako napríklad The Number of the Beast (v češtine „Číslo Bestie“) a The Cat Who Walks Through Walls (v češtine „Kočka, která prochází zdí“), začínajú ako pevne stavané dobrodružné príbehy, ale ku koncu sa vyvinú do filozofických fantázií. Je vecou názoru, či to demonštruje nedostatok zručnosti alebo či vedomú snahu rozšíriť hranice vedeckej fantastiky do akéhosi magického realizmu, pokračujúc pritom v procese literárneho objavovania, ktorý Henlein započal v Stranger in a Strange Land. Tendencia uberať sa smerom k autorovej sebareflexii, ktorá začala v Stranger in a Strange Land a pokračovala v Time Enough For Love, je ešte zrejmejšia v románoch ako The Cat Who Walks Through Walls, v ktorej hlavný hrdina, vojenský veterán-invalid, ktorý sa stal spisovateľom, objavuje lásku k žene, ktorá sa, ako všetky Heinleinove silné postavy, až nápadne podobá na jeho ženu Giny. Sebaparodujúci prvok týchto kníh bráni brať ich až príliš vážne, ale nemusí vyvolať želaný efekt u čitateľov, ktorí nepoznajú Heinleinove predchádzajúce romány. Myšlienky a témy Heinleinova filozofia Tak ako u iných autorov aj u Heinleina je len málo zreteľný rozdiel medzi témami prezentovanými v dielach a filozofickými názormi, ktoré presadzoval. V jeho knihe To Sail Beyond the Sunset, Henlein necháva hlavnú postavu, Maureen, tvrdiť, že hlavnou úlohou metafyzikov je klásť otázky: Prečo sme tu ? Kam pôjdeme po smrti ? ..., a že človek nesmie na tie otázky odpovedať. Klásť otázky je vecou metafyzikov, hľadať odpovede však nie, pretože v okamihu, keď človek na ne odpovie, presúva sa do oblasti viery. Maureen neuvádza na to dôvod; jednoducho poznamenáva, že takéto otázky sú „krásne“, ale niet k nim odpovedí. Z toho, zdá sa, vyplýva toto: Pretože (podľa Henleina) deduktívne myslenie je striktne tautologické (čiže nikdy nevedie k záverom, ktoré sme nepredpokladali už vo východiskových tézach) a pretože induktívne myslenie vždy podlieha pochybnostiam, jediný spoľahlivý zdroj „odpovedí“ na takéto otázky je priama skúsenosť—ktorú však nemáme. Maureenin syn/milenec Lazarus Long uviedol v diele Time Enough For Love (v češtine „Dost času na lásku“) súvisiacu poznámku . Aby sme mohli odpovedať na „veľké otázky“ o univerze, Lazarus na jednom mieste tvrdí, že by bolo nevyhnutné stáť mimo univerza. (Nie je celkom jasné prečo, ale Lazarus to tak každopádne tvrdí. Platí tu síce zvyčajné varovanie, že sa nemajú omylom považovať názory postavy za názory autora, ale tento názor, zdá sa, zapadá do Heinleinových vlastných názorov, tak ako ich vyjadril v literatúre faktu a v rôznych interview.) V 30-tych a 40-tych rokoch sa Heinlein podrobne zaujímal o Všeobecnú sémantiku Alfreda Korzybskiho a navštevoval množstvo seminárov na túto tému. Zdá sa, že jeho názory na epistemológiu pramenia z tohto záujmu.Jeho fiktívne postavy (prinajmenšom niektoré z nich) naďalej vyjadrujú Korzybského názory až do úplného konca jeho spisovateľskej kariéry. Heinleinova politika Môže sa zdať, že Heinleinove písanie divoko osciluje naprieč celým politickým spektrom. Jeho prvý román, For Us, The Living, z väčšej časti pozostáva z obhajovania systému spoločenského úveru (social credit) a raná poviedka „Misfit“ je o podobnej organizácií ako Rooseveltove Civilian Conservation Corps prenesenej do vesmíru. Stranger in a Strange Land (v češtine „Cizinec v cizí zemi“) bol pojatý do kultúry hippies, Glory Road môžeme čítať ako protivojnové dielo, kým na druhej strane román Starship Troopers (v češtine „Hvězdná pechota“) je považovaný za propagáciu armády, To Sail Beyond the Sunset, vydaný za Reagana, je pravicový s napríklad sympaticky vykreslenou hlavnou postavou, ktorá hovorí o ilegálnych prisťahovalcoch ako o „wetbacks“ (čo je americký výraz pre ilegálnych mexických robotníkov, ktorý preplávali Rio Grande). V inom príklade iná sympatická postava hovorí o homosexuáloch ako o „the poor in-betweeners“ (doslova „chudáci stojaci medzi (pohlaviami)“), povrchná poznámka, ktorá dokázala rozohniť aj Heinleinovho známeho obdivovateľa Spidera Robinsona. Existujú však aj smery Heinleinových politických názorov, ktoré ostávajú pozoruhodne nemenné. Bol silne oddaný liberálnej myšlienke o slobode jednotlivca, čo najjasnejšie vyjadril v románe The Moon Is a Harsh Mistress (v češtine „Měsíc je drsná milenka“), ktorý mnohí považujú za jeho najlepší. Jeho prvé romány pre mládež obsahujú prekvapujúco silné protiautoritárske posolstvo, ako napríklad v jeho prvom vydanom románe Rocket Ship Galileo, kde sa skupina chlapcov na protest proti rozsudku odpáli v rakete. V románe The Moon Is a Harsh Mistress je nespravodlivá vláda na Mesiaci označovaná jednoducho ako „Authority“ (čiže autorita, úrad, poverený orgán), čo vedie k jasnej interpretácii knihy ako parabola na zlo „autorít“ vo všeobecnosti a nie iba v tomto konkrétnom prípade. V rozpore s kresťanským právom je Heinlein proti akémukoľvek zásahu náboženstva do štátu a patrične sa obul do organizovaného náboženstva v románoch Job, A Comedy of Justice (v češtine „Job: komedie spravedlnosti“) a s troškou jemnosti a rozporuplnosti v Stranger in a Strange Land (v češtine „Cizinec v cizí zemi“). Jeho „história budúcnosti“ zahŕňa obdobie nazvané Medzivládie, v ktorom sa náboženský fanatik stáva prezidentom Spojených štátov. Pozitívne zoobrazovanie armády (Between Planets, Red Planet) väčšinou zdôrazňuje individuálne činy dobrovoľníkov v duchu Minutemanov (dobrovoľníkov v americkej vojne o nezávislosť), kým armáda ako predlžená ruka vlády je zobrazená s dávkou skepsy (Time Enough for Love (v češtine „Dost času na lásku“) a Glory Road). Heinlein vyrastal v období rasovej segregácie a písal v čase najväčšieho rozmachu hnutia za občianske práva (civil rights movement). V jeho niektorých prácach hrali rasy dôležitú úlohu. Najnápadnejší príklad je román Farnham's Freehold, kde poslal bielu rodinu do budúcnosti, v ktorej sú bieli otrokmi afrických pánov. Heinlein si vychutnal útok na možné rasové predsudky svojich čitateľov vykreslením silných, sympatických hrdinov, aby neskôr odhalil, že mali africký pôvod, napr. v románoch The Cat Who Walks Through Walls (v češtine „Kočka, která prochází zdí“), Tunnel in the Sky (v češtine „Tunel do nebes“), a prekvapujúco aj v niektorých častiach románu Friday. (Odkaz na Tunnel in the Sky je trochu rozporuplný, ale aspoň jeden asistent, ktorý má prednášky o tejto knihe spomínal, že niektorí študenti sa stále pýtajú: "Je čierny ?";The Cat Who Walks Through Walls bola vydaná s ilustráciou na prvej strane, ktorá zobrazuje hlavného hrdinu ako „bieleho“ hoci je v knihe jasne napísané, že je afrického pôvodu a to isté platí aj o paperbackovom vydaní v Friday). The Moon is a Harsh Mistress (v češtine „Měsíc je drsná milenka“) obsahuje incident, v ktorom hlavný hrdina navštívi juh Spojených štátov a je okamžite zatknutý za „zlý rasový pôvod“, a v Podkayne of Mars sú spomenuté rasové predsudky proti postave pre jej tmavú kožu. V kontexte vedeckej fantastiky pred rokom 1960 je zastúpenie „čiernych“ postáv pozoruhodne novátorské, vo vedeckej fantastike tohto obdobia sa zelená vyskytovala častejšie ako hnedá. Ázijske civilizácie sú v jeho dielach občas zobrazované v negatívnom svetle, ako napríklad v románe z roku 1949 Sixth Column, ktorom sa Američania bránia invázii pomocou žiarenia, ktoré zabíja iba ľudí s "ázijskou krvou"; tento prvok Heinleinovi nanútil vydavateľ a Heinlein bol neskoršie trochu na rozpakoch ohľadne príbehu. Tunnel in the Sky (v češtine „Tunel do nebes“) a Farmer in the Sky obsahujú negatívne zobrazenie preľudnenia v Ázii. Double Star (v češtine „Dvojník“), Red Planet a Stranger in a Strange Land (v čestine „Cizinec v cizí zemi“) sa zaoberajú témami tolerancie a pochopenia medzi ľudmi a marťanmi. Napriek tomu, že sa predpokladalo, že pavúči nepriatelia z románu Starship Troopers (v češtine „Hvězdná pěchota“) mali predstavovať Čínu, Heinlein napísal knihu ako odpoveď na jednostranné zastavenie jadrových skúšok zo strany Spojených štátov, takže je pravdepodobnejšie, že reprezentovali komunizmus. Niekoľko príbehov ako „Jerry Was a Man,“ "The Star Beast" a „Red Planet“ sa zaoberá myšlienkou nehumanoidných bytostí, ktoré sú neprávom pokladané za podradnejšie ako ľudia, čo možno chápať ako narážku na rasizmus vovnútri ľudskej spoločnosti. Problémom pri chápaní mimozemšťanov ako umeleckých predstaviteľov rás moderného človeka je u Heinlein skutočnosť, že mimozemšťania vo všeobecnosti zaberajú úplné iný mentálny svet než ľudia. Napríklad v románe Methuselah's Children (v češtine „Metuzalemovy děti“) máme dve mimozemské rasy: Jockairovia sú vnímajúce domáce zvieratá slúžiace druhej, božskej rase. V jeho prvých románoch pre mládež, sú Marťania a Venušania zobrazení ako staré a múdre rasy, ktoré sa len zriedka „uráčia“ zamiešať do záležitostí ľudí. Napriek Heinleinovej práci pre hnutia End Poverty in California a Social Credit (Spoločenský úver) v mladosti, bol po celý život presvedčeným antikomunistom. Aj keď je ťažké pre čitateľov, ktorí prežili studenú vojnu, zmieriť sa s tým, v politickom živote 30-tych rokov nebol rozpor, keď bol niekto socialistom a fanatickým antikomunistom. George Orwell mal podobný názor, čoho dôkazom je Animal Farm. Jeho náučné texty zahŕňajú aj úžasnú antikomunistickú polemiku vydanú pod názvom „Who are the heirs of Patrick Henry?“, a články ako „'Pravda' Means 'Truth'“, „Inside Intourist“ a cestopisný článok zo svojej cesty po ZSSR spolu s radami pre západných čitateľov ako sa vyhnúť dohľadu úradmi pri takomto výlete. Mnoho z Heinleinových príbehov explicitne podáva pohľad na históriu porovnateľný z Marxom: spoločenské štruktúry sú určované materialistickým prostredím. Heinleina ale azda možno lepšie porovnať s Turnerovou „frontier thesis“ (tézou pohraničnej oblasti). V Red Planet sa Doktor MacRae vvtvára súvis medzi pokusmi o obmedzenie práva nosiť zbraň a zvýšením hustoty osídlenia Marsu. (Táto diskusia bola na žiadosť vydavateľa „vystrihnutá“ z originálnej verzie .) V románe Farmer in the Sky preľudnenie na Zemi zapríčinilo hlad, ale emigrácia na Ganymedes zabezpečila prežitie druhu - Heinlein na konci knihy vložil do úst jednej zo svojich postáv poučenie, v ktorom vysvetľuje, že matematická logika malthuzianizmu môže viesť jedine k pohrome pre domovskú planétu. V poddeji románu Time Enough for Love (v češtine „Dost času na lásku“) sa vykytujú požiadavky farmárov na banku Lazarusa Longa, ktoré Henlein vykresľuje ako neodvratný sklon pionierskej spoločnosti vyvinúť sa v ľudnatejšiu (a teda aj dekadentnejšiu a menej slobodnú) spoločnosť. Táto epizóda je zaujímavým príkladom Henleinovho sklonu vidieť dejiny (na rozdiel od Marxa) ako cyklické a nie progresívne. Iným dobrým príkladom je The Moon is a Harsh Mistress (v češtine „Měsíc je drsná milenka“), v ktorom revolúcia zosadila vládu, ale nová vláda hneď skĺzla do nevyhnutnej snahy vydať zákony obmedzujúce osobný život. Zápas o sebaurčenie Téma vzbury proti skorumpovaným, podlým utlačovateľom je obsiahnutá vo viacerých Heinleinových románoch: * Obyvatelia trestaneckej kolónie na Mesiaci sa s pomocou počítača obdareného vedomím vzbúria proti Správcovi kolónie v diele The Moon is a Harsh Mistress (v češtine "Měsíc je drsná milenka") * Kolonisti na Venuši sa odtrhnú od Zeme v diele Between Planets * Študentská rebélia na Marse v diele Red Planet * Tajný spolok zvrhne náboženskú diktatúru v diele If This Goes On * Vedci prekonajú ázijskú inváziu v diele Sixth Column * Mládež a mutanti sa vzbúria proti a uniknú pred zakoreneným systémom v Orphans of the Sky Vypracovanie sa z vlastných síl ("self-making") Touto témou sa zaoberajú knihy Time Enough for Love (v češtine „Dost času na lásku“), The Number of the Beast (v češtine „Číslo Bestie“) a To Sail Beyond the Sunset. Autor nás privedie k zamysleniu sa nad tým, aké by bolo ľudstvo, keby by sme formovali naše zvyky podľa našich potrieb (a nie naopak)?, ako by sa naša ľudskosť prejavila, keby sme sa nevyvíjali pod vplyvom kultúry, zväzujúcej ľudskú dušu? Boli by sme individuality. Mali by sme „selfmade“ (čiže „z vlastných síl vypracované“) duše. Iné opakujúce témy, ktoré spájajú jednitlivé Heinleinové diela, sú dôstojnosť jednotlivca, hodnota osobnej slobody a zároveň zodpovednosti, pozitívna sila nezávislosti, veda ako oslobodzujúci faktor, zhubnosť byrokracie, brutalita podnikového sveta, pokrytectvo organizovaného náboženstva, objektívna hodnota Korzybského všeobecnej sémantiky a subjektívna hodnota mysticizmu. Ocenenia Popri mnohých iných oceneniach bol prvým, kto získal cenu Grand Master Nebula od Science Fiction Writers of America (spoločnosti amerických spisovateľov sci-fi). Je aj jediným spisovateľom, ktorý získal sedem cien Hugo: štyri počas svojho života -- Double Star (v češtine "Dvojník") (1956), Starship Troopers (v češtine "Hvězdná pechota") (1959), Stranger In a Strange Land (v češtine "Cizinec v cizí zemi")(1961) a The Moon is a Harsh Mistress (v češtine "Měsíc je drsná milenka") (1966) -- a tri po smrti v roku 2001 za diela publikované v roku 1950: Najlepší román, Farmer in the Sky, Najlepšia novela, The Man Who Sold the Moon, a Najlepší film, Destination Moon. Bibliografia Prvé Heinleinove romány * (1939) For Us, The Living: A Comedy of Customs * (1941) Methuselah's Children (v češtine "Metuzalemovy děti") * (1942) Beyond This Horizon (v češtine "Za tímto horizontem") * (1949) Sixth Column tiež známy ako The Day After Tomorrow * (1951) The Puppet Masters (v češtine "Vládci loutek") * (1956) Double Star (v češtine „Dvojník“) - získal cenu Hugo * (1957) The Door into Summer (v češtine "Dveře do léta") * (1961) Stranger in a Strange Land (v češtine „Cizinec v cizí zemi“) - získal cenu Hugo * (1963) Glory Road * (1965) Farnham's Freehold * (1966) The Moon is a Harsh Mistress (v češtine „Měsíc je drsná milenka“) - získal cenu Hugo Romány pre mládež * (1947) Rocket Ship Galileo (v češtine "Hvězdná loď Galileo") * (1948) Space Cadet (v češtine "Hvězdný kadet") * (1949) Red Planet * (1950) Farmer in the Sky - získal cenu Hugo * (1951) Between Planets (v češtine "Mezi planetami") * (1952) The Rolling Stones * (1953) Starman Jones (v češtine "Starman Jones") * (1954) The Star Beast (v češtine "Hvězdný lumox") * (1955) Tunnel in the Sky (v češtine "Tunel do nebes") * (1956) Time for the Stars (v češtine "Čas pro hvezdy") * (1957) Citizen of the Galaxy (v češtine "Občan galaxie") * (1958) Have Space Suit—Will Travel * (1959) Starship Troopers (v češtine „Hvězdná pěchota“) - získal cenu Hugo * (1963) Podkayne of Mars Neskoršie Heinleinove romány * (1970) I Will Fear No Evil (v češtine "Vůně strachu") * (1973) Time Enough For Love (v češtine "Dost času na lásku") * (1980) The Number of the Beast (v češtine "Číslo Bestie") * (1982) Friday (v češtine "Friday") * (1984) Job: A Comedy of Justice (v češtine "Job: Komedie spravedlnosti") * (1985) The Cat Who Walks Through Walls (v češtine "Kočka, která prochází zdí") * (1987) To Sail Beyond the Sunset Poviedky zahrnuté do "histórie budúcnosti" * (1939) Life-Line * (1939) Misfit * (1940) The Roads Must Roll * (1940) Requiem * (1940) If This Goes On… * (1940) Coventry * (1940) Blowups Happen * (1941) Universe * (1941) Methuselah's Children * (1941) Logic of Empire * (1947) Space Jockey * (1947) It's Great to Be Back! * (1947) The Green Hills of Earth * (1948) Ordeal in Space * (1948) The Long Watch * (1948) Gentlemen, Be Seated * (1948) The Black Pits of Luna * (1949) Delilah and the Space Rigger * (1951) The Man Who Sold the Moon - zíslala cenu Hugo Iné poviedky * (1940) Waldo * (1941) They * (1941) —And He Built a Crooked House— * (1941) By His Bootstraps * (1941) We Also Walk Dogs * (1941) Lost Legacy * (1941) Elsewhen * (1942) The Unpleasant Profession of Jonathan Hoag * (1942) Magic, Inc. * (1947) Jerry Was a Man * (1948) Our Fair City * (1949) Gulf * (1957) The Menace From Earth * (1957) The Man Who Traveled in Elephants * (1959) —All You Zombies— * (1962) Searchlight Zbierky poviedok * (1950) The Man Who Sold the Moon * (1950) Waldo & Magic, Inc. * (1951) The Green Hills of Earth * (1953) Assignment in Eternity * (1953) Revolt in 2100 * (1958) The Robert Heinlein Omnibus * (1959) The Menace from Earth * (1959) The Unpleasant Profession of Jonathan Hoag * (1963) Orphans of the Sky * (1965) Three by Heinlein * (1966) A Robert Heinlein Omnibus * (1967) The Past Through Tomorrow * (1973) The Best of Robert A. Heinlein * (1980) Expanded Universe * (1980) A Heinlein Trio * (1999) The Fantasies of Robert A. Heinlein Náučné * (1989) Grumbles from the Grave * (1992) Take Back Your Government: A Practical Handbook for the Private Citizen * (1992) Tramp Royale Spinoffs * (1978) The Notebooks of Lazarus Long osvetlené D.F Vassallom * (1988) Fate's Trick podľa Matta Costella * (1992) Requiem: New Collected Works by Robert A. Heinlein and Tributes to the Grand Master Filmografia * (1950) Destination Moon (podľa knihy Rocket Ship Galileo) (scenár) (technický poradca) IMDb - získal cenu Hugo za najlepšie dramatické spracovanie * (1950) Tom Corbett, Space Cadet (podľa knihy Space Cadet) IMDb * (1953) Project Moon Base IMDb * (1959) The Brain Eaters (podľa knihy The Puppet Masters) (neautorizovaná) IMDb * (1994) Red Planet TV seriál (podľa knihy Red Planet) IMDb * (1994) Robert A. Heinlein's The Puppet Masters (podľa knihy The Puppet Masters) IMDb * (1997) Starship Troopers (podľa knihy Starship Troopers) IMDb * (1999) Roughnecks: The Starship Troopers Chronicles - TV seriál IMDb Externé odkazy * Heinleinova Spoločnosť (Heinlein Society) * Robert A. Heinlein, veľmajster vedeckej fantastiky * Internetová knižná databáza * Životopis, eseje, novinky, linky, atď. Rob_Janoff_ec11.html Rob Janoff Rob Janoff je grafický dizajnér, známy ako tvorca prvej verzie loga Apple Inc. V roku 1977 pracoval pre Regisa McKEnna ako výtvarný riaditeľ. Okrem toho pracoval aj na reklamnných materiáloch Apple. Neskôr tiež aj pre spoločnosti IBM alebo Intel. Robert_Capa_4e23.html Robert Capa Endre Friedmann Narodenie 22. október 1913 Budapešť, Rakúsko-Uhorsko Úmrtie 25. máj 1954 Thai Binh, Vietnam Pozri aj Biografický portál Robert Capa (22. októbra 1913, Budapešť – 25. mája 1954, Thai Binh, Vietnam) bol vojnový fotograf. Preslávil sa fotografiami zo španielskej občianskej vojny v rokoch 1936 – 1939. Život Robert Capa, vlastným menom Endre Friedmann sa narodil v Budapešti, z politických dôvodov skoro svoje vlasť opustil. Prezývku Capa si vymyslel, aby lepšie predal svoje fotografie, kedy sa vydával za slávneho amerického fotografa. Rovnakú fintu využil i v Spojených štátoch, kde predstieral slávneho francúzskeho fotografa. 5. septembra 1936 vznikla jeho najznámejšia fotografia zasiahnutého vojaka, ktorý padá k zemi. Tato fotografia, bola označovaná za naaranžovanú, ale sám Capa podotkol, že: „Nič sa nemusí aranžovať, fotografie už sú proste tam a človek len stlačí spúšť.“ alebo „pravda je najlepší obraz, najlepšia propaganda“. Capa sa preslávil ďalšími vojnovými fotografiami, veľmi známe sú jeho fotografie z vylodenia v Normandii, ktoré sa uskutočnilo 6. júna 1944 (Deň-D). V roku 1947 založil agentúru Magnum Photos spolu s Henri Cartier-Bressonom, Davidom Seymourom, Billom Vandivertom a George Rodgerom. V roku 1951 sa stáva jej prezidentom. 25. mája 1954 sa vydal fotiť začínajúcu francúzsko-vietnamskú vojnu. Kde žiaľ jeho život končí, keď šliapne na jednu z mín. Robert Capa bol vždy v prvej línii, jeho fotky neboli nikdy plné krvi, skôr veľmi emotívne. Citát: „Niesu vaše fotografie dobré, neboli ste dosť blízko.“ Pocta Rakúsky spevák Falco naspieval v roku 1986 pieseň "Kamikaze Cappa" kde sa napríklad spieva že Capa si popisuje so smrťou. Knihy * Death in the Making, 1938 * The Battle of Waterloo Road, 1941 * Invasion!, 1944 * Slightly Out of Focus, Henry Holt and Co., New York, 1947 * Robert Capa: Photographs, 1996 * Heart of Spain, 1999 * Robert Capa: The Definitive Collection, 2001 * Blood and Champagne: The Life and Times of Robert Capa, 2002 Iné projekty * Commons * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Externé odkazy * Robert Capa - Tváře dějin * B. listy * www.magnumphotos.com Robert_Baden-Powell_a8fa.html Robert Baden-Powell Lord Baden-Powell, zakladateľ skautingu Robert Baden-Powell celým menom Lord Robert Stephenson Smyth Baden-Powell lord of Gilwell nositeľ radov a vyznamenaní OM, GCMG, GCVO, KCB (* 22. február 1857, Paddington, Londýn, Anglicko – † 8. január 1941, Nyeri neďaleko hory Mount Kenya, Keňa) bol vojak, ale predovšetkým zakladateľ skautského hnutia. Detstvo Narodil sa ako šiesty syn (celkovo mal 7 bratov) v rodine profesora geometrie na Oxfordskej univerzite Harry Baden-Powellovi. (Otec mu zomrel v troch rokoch, potom si ho na starosť vzala matka, Henrietta Grace) Po absolvovaní Rose Hill School v Tunbridge Wells bolo B.-P. udelené štipendium na súkromnej strednej škole Charterhouse school v Godalmingu, grófstvo Surrey. Tam v neďalekých lesoch získaval svoje prvé skúsenosti so stopovaním, lovom a kuchynskou úpravou úlovkov. Ale aj prvé skúsenosti vyzvedača, pretože išlo o činnosť zakázanú a neskôr stíhanú vychovávateľmi. Hral na piáno a violu a aj kreslil (čo možno vidieť na niektorych neskorších ilustráciach z knihy Scouting for Boys, ktoré sa svojou kresliaskou skratkou dajú porovnávať s kresbami Setonovými). Prázdniny trávil väčšinou na lodiach, plachtením a veslovaním so svojimi bratmi. Vojenská kariéra Do aktívnej služby sa zapojil ako podporučík (2.-th lieutenant) v roku 1876 v 13. Husárskom regimente v Indii. V roku 1895 plnil zvláštne úlohy v Afrike a do Indie sa vrátil roku 1897 ako veliteľ 5. jazdnej hliadky. V čase, keď začali búrske vojny, bol už plukovníkom (najmladším v Britskej armáde). Baden-Powell dostal na starosť organizovanie jednotiek hraničiarov na pomoc pravidelnej armáde. S takmer nevycvičenými mužmi sa Baden-Powell rozhodol proti mnohonásobnej početnej presile radšej brániť, a ako miesto obrany zvolil regionálne centrum Mafeking. Cieľom bolo zdržať Búrov v bojoch vo vnútrozemí, kým sa nevylodí armáda. V Mafekingu bolo asi 800 mužov pravidelnej armády a polície, a ďalších 300 mužov z radov obyvateľov. Ako spojky a poslíčkovia pracovali chlapci vo veku 12-15 rokov, organizovaní v jednotkách kadetov. Celkovo sa na vojenských operáciách zúčastnilo asi 2000 ľudí. Opevňovacie práce začali 19. septembra 1899. Búrovia vyhlásili vojnu 12. októbra a očakávaný útok nastal onedlho - prvé strely dopadli na Mafeking 16. októbra. Proti presile 8000 búrskych vojakov obrancovia vydržali 217 dní. Veľký podiel na tomto úspechu mal Baden-Powell a jeho neobyčajne prefíkaná taktika. Napríklad boli vytvorené falošné mínové polia (tak, aby Búrovia a ich špehovia v meste mali všetko dobre na očiach). Jednotky obrancov sa pri pohybe dôkladne vyhýbali neexistujúcim prekážkam z ostnatého drôtu, pre zdanlivé zvýšenie ich počtu obrancovia rôzne presúvali zbrane a svetlomety (improvizované z acetylénovej lampy a plechovky od kompótu). Takto sa Baden-Powellovi podarilo Búrov presvedčiť, že mesto je príliš dobre strážené na priamy útok a vydržať až do oslobodenia vylodenými posilami 17. mája 1900. Týždeň pred oslobodením, vedomí si blížiacich sa posíl, Búrovia útok podnikli, ale obrncom sa ho podarilo odraziť. Úspešná obrana Mafekingu bola dlho jediným pre Britov priaznivým vývojom vo vojne, a tak pútala značnú pozornosť domácej verejnosti. Po oslobodení vypukli v Británii ohromné oslavy. Baden-Powell sa stal národným hrdinom a najmladším brigádnym generálom. Po práci na založení juhoafrickej polície sa Baden-Powell roku 1903 vrátil do Anglicka, aby nastúpil vo funkcii generálneho inšpektora jazdy. Skautské hnutie V roku 1907 zorganizoval tábor na ostrove Brownsea, čo je dnes považované za počiatok skautského hnutia. Baden-Powell bol do šľachtického stavu vymenovaný v roku 1922. Pozri aj * Ernest Thompson Seton Iné projekty * Commons * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Externé odkazy * http://www.knowledgerush.com/kr/biography/1620/Sir_Robert_Baden-Powell/ (po anglicky) * http://www.pinetreeweb.com/ (po anglicky) Robert_Kaliňák_5cf6.html Robert Kaliňák Politický portál Vláda SR od 4. júla 2006 Predseda vlády Robert Fico, SMER Podpredsedovia vlády Dušan Čaplovič, SMER Robert Kaliňák (MV), SMER Ján Mikolaj (MŠ), SNS Štefan Harabin (MS), ĽS-HZDS Ministri vlády Ján Počiatek (MF), SMER Ján Kubiš (MZV), SMER Ľubomír Jahnátek (MH), SMER František Kašický (MO), SMER (do 30.1.2008) Jaroslav Baška (MO), SMER (od 30.1.2008) Marek Maďarič (MK), SMER Ivan Valentovič (MZ), SMER (do 3.6.2008) Richard Raši (MZ), SMER (od 3.6.2008) Miroslav Jureňa (MP), ĽS-HZDS (do 23.11.2007) Zdenka Kramplová (MP), ĽS-HZDS (od 27.11.2007) Ľubomír Vážny (MD), SMER Marián Janušek (MVRR), SNS Viera Tomanová (MPSV), SMER Jaroslav Izák (MŽP), SNS JUDr. Robert Kaliňák (* 11. máj 1971) je slovenský politik, podpredseda vlády SR, minister vnútra (od 4. júla 2006) a podpredseda strany SMER - sociálna demokracia. Profesionálna kariéra V rokoch 1992 až 1995 pracoval Kaliňák ako asistent v komerčno-právnej kancelárii. V roku 1995 absolvoval Právnickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave. Od skončenia školy do roku 1999 pôsobil v advokátskej kancelárii Majeríkova and Partners ako konšpicient. Následne až do roku 2002 pracoval v advokátskej kancelárii Majeríková-Kaliňák-Koštial-Turčan v Bratislave. Stranícka kariéra Robert Kaliňák je jedným zo zakladajúcich členov strany SMER - sociálna demokracia. Od jej vzniku stojí na jej čele. Dnes je podpredsedom strany a členom jej predsedníctva. Národná rada Robert Kaliňák bol zvolený za poslanca NR SR vo volebnom období 2006-2010 za stranu SMER, ktorá od 1. januára 2005 pôsobí pod názvom SMER - sociálna demokracia. Vo volebnom období 2002-2006 bol predsedom Výboru NR SR pre obranu a bezpečnosť, predsedom Osobitného kontrolného výboru NR SR na kontrolu činnosti NBÚ, členom Výboru NR SR na kontrolu použitia informačno-technických prostriedkov a Stálej delegácie NR SR do Parlamentného zhromaždenia NATO. Regionálna politika Robert Kaliňák bol zvolený za koalíciu HZD, SF, SMER za poslanca zastupiteľstva Bratislavského samosprávneho kraja vo voľbách v roku 2005 v okrese Bratislava V. V roku 2006 sa mandátu vzdal. Podnikateľské aktivity V polovici 90. rokov získala v privatizácii 70% akcií firmy Kovošrot firma „TRIANGEL CAPITAL, s.r.o.“. Jedným z konateľov firmy bol aj Elemír Tichý^. Kovošrot pre svoju zadĺženosť (len FNM dlhoval 58 miliónov korún) dali majitelia do konkurzu. Jej investičný majetok bol správcom vyčíslený na 158 miliónov korún a hodnota spoločnosti na 51 miliónov. V prvom kole za Kovošrot piešťanská firma ponúkala 51 miliónov korún, napriek tomu však bol predaný v druhom kole firme KRUPP, s.r.o. za 25 miliónov korún, ktorej konateľom bol v tom čase aj Robert Kaliňák. V druhom kole však existovala aj vyššia ponuka: na 30 miliónov. Súd zhodnotil, že počas konkurzu prišlo k pochybeniam a konkurzný správca predával majetok bez predchádzajúceho súdneho rozhodnutia: vyčiarkol teda správcu Petra Szivósa zo zoznamu správcov, k žiadnej inej náprave však nedošlo. Kaliňáková firma tak získala majetok Kovošrotu za 25 miliónov korún, medzi ktorý patrili: * pozemky v Bratislave (22 000 m^2, cena sa v tom období pohybovala v tejto oblasti okolo 5 000 Sk za m^2) * pozemky v Trenčíne (27 000 m^2) * chata v Tatranskej Štrbe Firma Krupp krátko po tranzakcii previedla pozemky na ďalšie firmy: Bussines Park Bratislava a.s.^ - dnes už vystupuje pod názvom Jarabiny a.s. - a firma Bratislava trade center a.s. V oboch firmách figuroval aj Ján Počiatek. V druhej polovici roku 2004 do nových firiem vstúpil Elemír Tichý, ktorý na začiatku vlastnil Kovošrot - tým sa majetok očistil od dlhov a vrátil sa do rúk pôvodných majiteľov. Robert Kaliňák je aj spolumajiteľom siete reštaurácií Steam & Coffee. Zdroje * ^  Obchodný register Okresného súdu Bratislava I: TRIANGEL CAPITAL, s.r.o. * ^  Obchodný register Okresného súdu Bratislava I: Bussines Park Bratislava a.s. Iné projekty * Wikicitáty * Spolupracuj na Wikiquote Wikicitáty ponúka citáty od alebo o Robert Kaliňák Externé odkazy E-mail na nrsr.sk: mailto:robert_kalinak@nrsr.sk Web na nrsr.sk: Robert Kaliňák * životopis na stránke SMERu Robert_Schuman_4418.html Robert Schuman francúzsky politik Narodenie 29. jún 1886 Clausen Luxembursko Úmrtie 4. september 1963 Chazelles pri Metz Pozri aj Biografický portál Dr. jur. Robert Schuman (* 29. jún 1886, Clausen Luxembursko – † 4. september 1963, Chazelles pri Metz) bol francúzsky politik luxembursko-lotrinského pôvodu. V rokoch 1947–48 zastával post ministerského predsedu a v rokoch 1958–60 pôsobil ako prezident Európskeho parlamentu; ako minister zahraničných vecí (1948–52) sa význačnou mierou podieľal na vytvorení Montánnej únie (tiež Schumanov plán), spolu s Jeanom Monnetom sú považovaní za zakladateľov Európskej únie. Schumanove európske aktivity Schumanove meno sa spája s Európou oveľa viac, ako meno ktoréhokoľvek iného politika. Je pevne spojené s jej povojnovým usporiadaním a s vytvorením dnešnej Európskej únie. Svoju dráhu európskeho politika začal Schuman roku 1948, kedy sa stal ministrom zahraničných vecí v celkom ôsmich vládach (až do roku 1952). Už v tom čase začal koncipovať budúci vzhľad Európy, neskôr sa jeho snahy začali nazývať Schumanov plán. Z 9. mája 1950 pochádza jeho historické Vyhlásenie o novom usporiadaní Európy (tzv. Schumanova deklarácia), počnúc vznikom Montánnej únie, ktorá vyústila do vzniku Európskej federácie. Samotná Montánna únia bola založená v Paríži 18. apríla 1951, Schumanove plány na európske spoločenstvo však vo Francúzsku nemali podporu, a tak sa Schuman v roku 1952 vzdal svojho úradu. Roku 1953 vstúpil do platnosti európsky Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd (aj Strassburská konvencia^), na ktorého tvorbe sa významnou mierou podieľal. Schuman potom podnikol mnoho ciest po Európe a presadzoval uskutočnenie svojej myšlienky zjednotenej Európy. Zadosťučinenie prišlo roku 1957, kedy boli prijaté Rímske zmluvy; o rok neskôr bol zvolený za prvého prezidenta Európskeho parlamentu, v tom istom roku mu udelili Karlovu cenu mesta Aachen. Robert Schuman bol aj horlivým zástancom porozumenia medzi Nemeckom a Francúzskom. Referencie 1. ↑ k stiahnutiu po česky na adrese Iné projekty * Wikicitáty * Commons * Spolupracuj na Wikiquote Wikicitáty ponúka citáty od alebo o Robert Schuman * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Externé odkazy * Schumanova Deklarácia z roku 1950 (na stránkach EU) Robert_Gregory_Bourdon_6814.html Robert Gregory Bourdon americký bubeník Narodenie 20. január 1979 Calabasas, Kalifornia, USA Pozri aj Biografický portál Robert Gregory Bourdon (*20. január, 1979, Calabasas, Kalifornia, USA) je americký bubeník, člen a zároveň zakladateľ americkej nu metalovej skupiny Linkin Park. Narodil sa 20. januára 1979, pochádza z Calabasas, ale teraz žije v Los Angeles. Je americký žid. Na bicie sa učil už vo štvrtej triede základnej školy. Rovnako ako Mike a Brad študoval na Agoura High School, pôvodne pracoval ako čašník. Jeho najsilnejším zážitkom bolo, keď jeho matka poprosila svojho známeho - bubeníka zo skupiny Aerosmith, aby Roba vzal do zákulisia koncertu. Na pozvanie Brada sa pridal k skupine Linkin Park. Linkin Park je prvou skupinou, v ktorej pôsobí. V kapele hrá na bicie. Jeho najobľúbenejšou pesničkou je "In the End". Nemá žiadne tetovania ani piercingy, v súkromí si rád zahrá na klavír, miluje taliansku kuchyňu a má priateľku. Výrok: "Je zázrak, že som mal možnosť vytvoriť album so svojimi piatimi najlepšími kamošmi. Je to úžasná možnosť cestovať a stretávať sa s našimi fanúšikmi. Ďakujem všetkým, ktorí nás podporili svojou priazňou." Robotnícka.html Robotnícka Robotnícka je ulica: * v Piešťanoch. * v Považskej Bystrici. Robbie_Koenig_4d0e.html Robbie Koenig Robbie Koenig (* 5. júl 1971, Durban, Južná Afrika) je bývalý juhoafrický profesionálny tenista. Počas svojej kariéry vyhral 5 turnajov ATP vo štvorhre. Finálové účasti na turnajoch ATP (11) Grand Slam Tennis Masters Cup ATP Masters Series ATP International Series Gold ATP International Series Štvorhra - výhry (5) Č. Dátum Turnaj Povrch Partner Súperi vo Skóre finále Vlajka Vlajka Argentíny Lucas 1. 28. júl 2002 Kitzbühel, antuka Japonska Arnold Ker 7-6^3 Rakúsko Thomas Vlajka 6-4 Šimada Španielska Àlex Corretja 15. Vlajka Holandska 2. september Taškent, tvrdý Južnej Raemon Sluiter 6-2 7-5 2002 Uzbekistan Afriky David Vlajka Adams Holandska Martin Verkerk Vlajka Vlajka Česka 3. 12. január Auckland, Nový tvrdý Južnej Tomáš Cibulec 7-6^5 2003 Zéland Afriky David Vlajka Česka 3-6 6-3 Adams Leoš Friedl 4. 24. august Long Island, tvrdý Argentíny Martin Damm 6-3 2003 Spojené štáty Martin Vlajka Česka 7-6^4 Rodriguez Cyril Suk Vlajka Spojených 22. august Washington, Južnej štátov Travis 7-6^3 5. 2004 Spojené štáty tvrdý Afriky Chris Parrott 6-1 Haggard Vlajka Ruska Dmitrij Tursunov Štvorhra - prehry (6) Č. Dátum Turnaj Povrch Partner Súperi vo Skóre Austrálie St. Pölten, Vlajka Južnej Andrew 7-5 1. 23. máj 1999 Rakúsko antuka Afriky Brent Florent 4-6 Haygarth Vlajka Ruska 5-7 Andrej Oľchovskij Dubaj, Vlajka Česka 2. 13. február Spojené tvrdý Vlajka Austrálie Jiří Novák 2-6 2000 arabské Peter Tramacchi Vlajka Česka 5-7 emiráty David Rikl Spojených 17. Vlajka Južnej štátov Justin 3. september Taškent, tvrdý Afriky Marius Gimelstob 3-6 2000 Uzbekistan Barnard Vlajka 2-6 štátov Scott Humphries 23. Vlajka Južnej Zimbabwe 2-6 4. september Šanghaj, Čína tvrdý Afriky Byron Black 6-3 2001 John-Laffnie de Vlajka 5-7 Jager Japonska Thomas Šimada Vlajka Južnej Zimbabwe 3-6 5. 3. marec San Jose, tvrdý Afriky Wayne Black 6-4 2002 Spojené štáty John-Laffnie de Vlajka 5-10 Jager Zimbabwe Kevin Ullyett Vlajka Južnej štátov Bob 6. 27. apríl Barcelona, antuka Afriky Chris Bryan 4-6 2003 Španielsko Haggard Vlajka 3-6 štátov Mike Bryan Externé odkazy * Robbie Koenig na stránkach ATP (po anglicky) Robert_Michels_4836.html Robert Michels Robert Michels (* 9. január 1876, Kolín nad Rýnom – † 2. máj 1936, Rím) bol nemecký sociológ, bližšie špecifikoval myšlienky Gaetana Moscu a aplikoval ich na vývoj sociálnodemokratickej strany Nemecka. Na tomto základe sformuloval "železný zákon oligarchie". Pozoruhodná je aj jeho politická dráha, ktorá ho viedla sociálnej od demokracie cez syndikalizmus k fašizmu. Železný zákon oligarchie Tento zákon vyjadruje predstavu, že vo všetkých organizáciách pôsobia mechanizmy a tendencie, ktoré nutne vedú k vzniku oligarchie (vláde niekoľkých najbohatších osôb) ako mocenskej štruktúry. Michels sa snažil tento zákon demonštrovať na príklade politických strán a odborových zväzov. Vedenie veľkých komplexných organizácii sa vždy skôr či neskôr zvrtne k oligarchii, keď sa začne viac zaujímať o uchovanie si nadobudnutej moci ako o pôvodné ciele skupiny/organizácie. Každá organizácia sa delí na vedúcu menšinu a vedenú väčšinu, pričom o všetkých dôležitých otázkach rozhoduje menšina. Demokraciu znemožňujú tri tendencie spočívajúce v podstate ľudskej prirodzenosti, politického boja a organizácie. Aby organizácie predišli týmto tendenciám smerujúcim k oligarchii, autoritárstvu a byrokracii musia zabezpečiť pár krokov: 1. musí byť zachované postupníctvo vedenia, tak aby si nikto nestihol upevniť svoje postavenie natoľko, že by sa už nedal odstrániť 2. lídri nesmú získať absolútnu kontrolu nad centralizovanou administratívou Pokiaľ sa udržuje komunikácia a rozhodnutia sa robia spoločne medzi lídrami, pritom sa udržiava výmena vedenia, byrokracia vzniká ťažšie. Byrokratické odosobnenie a odobratie moci jednotlivca nad ním samým, spôsobuje, že ľudia poslúchajú moc až príliš, skôr rituálne ako vedome, ľudia rezignujú na svoje postavenie, lebo vedia, že aj tak nič nezmôžu. Robin_Cook_5cb0.html Robin Cook Robin Cook je: * Robin Cook (spisovateľ) * Robin Cook (politik) Symbol rozcestia Toto je rozlišovacia stránka — navigačná pomôcka obsahujúca zoznam iných článkov, ktoré by mohli mať rovnaký názov. Ak vás na túto stránku odkázal článok, prosíme Vás, aby ste sa k článku vrátili a opravili v ňom odkaz tak, aby odkazoval priamo na konkrétnu stránku z hore uvedeného zoznamu, ktorú autor článku myslel. Robert_Howard_Grubbs_a1ae.html Robert Howard Grubbs Nositeľ Nobelovej ceny Robert Howard Grubbs (* 27. február 1942) je americký chemik. V roku 2005 získal spolu s Richardom Schrockom a Yvesom Chauvinom Nobelovu cenu za chémiu za objav metódy výmennej reakcie a metódy organickej syntézy. Svoje skoré detstvo prežil v Kentucky kde aj navštevoval základnú verejnú školu McKinley, strednú školu Franklin Junior High a Vysokú školu Paducah Tilghman High School. Svoje štúdium ukončil na Univeryite na Floride pod vedením Merle Battiste, kde získal aj B.S. a M.S. tituly. V roku 1968 získal na Univerzite v Columbii v štáte New York pod vedením profesora Ronald Breslowa titul Ph.D.. Ďalší rok strávil spolu s Jamesom Collmanom na Stanfordskej univerzite. Neskôr bol povolaný na fakultu Michiganskej štátnej univerzity. V roku 1978 odišiel na Kalifornský technologický inštitút, kde v súčasnosti pracuje v spolupráci s Viktorom a Elizabet Atkinsovými. Externé odkazy * Grubbs na stránke Nobelovej ceny za chémiu Roberto_Carlos_da_Silva_2921.html Roberto Carlos da Silva Roberto Carlos Osobné údaje Celé meno Roberto Carlos da Silva Rocha^ Dátum narodenia 10. apríl, 1973 Miesto narodenia Garça, São Paulo, Brazília Výška 1.66m (5ft 6in) Pozícia Obranca Klubové informácie Súčasný klub Fenerbahçe Číslo 3 Mládežnícke kluby 1990-1992 União São João Seniorské kluby^1 Roky Kluby Zps (Gly)* 1993-1995 Palmeiras 068 0(5) 1995-1996 Internazionale 030 0(5) 1996-2007 Real Madrid 370 (46) 2007- Fenerbahçe 0011 0(1) Národné mužstvo^2 1992-2006 Brazília 125 (19)^ ^1 Zápasy a góly za profesionálny klub k 6. október, 2007. ^2 Zápasy a góly v reprezentácii k 6. október, 2007. * Zápasy (Góly) Roberto Carlos da Silva Rocha (* 10. apríl, 1973, Garça, São Paulo), známejší pod menom Roberto Carlos, je brazílsky futbalista, ktorý v súčasnosti hrá za turecký klub Fenerbahçe^. Carlos bol členom Brazílskeho národného mužstva na troch Majstrovstvách sveta vo futbale, pomohol reprezentácií dostať sa do finále v roku 1998 a vyhrať turnaj v roku 2002. Roberto Carlos je krajný ľavý obranca, ktorý je známy svojou tvrdou strelou. Pred príchodom do klubu Fenerbahçe hrával 11 rokov za Real Madrid. V drese Realu dosiahol viaceré úspechy; štyrikrát vyhral ligu, trikrát Ligu majstrov a dvakrát Interkontinentálny pohár. Je tiež jedným z piatich hráčov, ktorí odohrali v Lige majstrov vyše 100 zápasov. Referencie 1. ↑ "Roberto Carlos Turkish Football Federation info" 2. ↑ Player Page Profile - Roberto Carlos. fifaworldcup.yahoo.com. 3. ↑ "Fenerbahce seal Carlos deal" v • d • e Brazílske mužstvo - MS 2002 (1. miesto) 1 Marcos • 2 Cafu • 3 Lúcio • 4 Roque Júnior • 5 Edmílson • 6 Roberto Carlos • 7 Ricardinho • 8 Gilberto Silva • 9 Ronaldo • 10 Rivaldo • 11 Ronaldinho • 12 Dida • 13 Belletti • Vlajka Brazílie 14 Anderson Polga • 15 Kléberson • 16 Júnior • 17 Denílson • 18 Vampeta • 19 Juninho • 20 Edílson • 21 Luizão • 22 Rogério Ceni • 23 Kaká • Tréner: Scolari Rob_Gardner_8db8.html Rob Gardner Rob Gardner je rockový bubeník, ktroý hral v hard rockových skupinách Guns N' Roses a L.A. Guns v čase ich začiatkov. Hral v oboch kapelách spolu s Axlom Rosom a Tracii Gunsom. Tiež hral v L.A. Guns s Michaelom Jagoszom, ktorý Rosa neskôr nahradil. Objavil sa na EP Collector's Edition No. 1.. V roku 1985 ho v Guns N' Roses nahradil Steven Adler. Guns N' Roses Axl Rose | Dizzy Reed | Robin Finck | Tommy Stinson | Chris Pitman | Brian Mantia | Richard Fortus | Bumblefoot Bývalí členovia: Ole Beich | Rob Gardner | Tracii Guns | Steven Adler Izzy Stradlin | Gilby Clarke | Slash | Matt Sorum | Duff McKagan | Josh Freese | Paul Tobias | Buckethead Diskografia Albumy: Live ?!*@ Like a Suicide | Appetite for Destruction | G N' R Lies Use Your Illusion I | Use Your Illusion II | The Spaghetti Incident? Use Your Illusion | Live Era: '87-'93 | Greatest Hits | Chinese Democracy Súvisiace články Velvet Revolver | Neurotic Outsiders | Adler's Appetite | Slash's Snakepit Nine Inch Nails | LA Guns | Primus | The Replacements Robert_Kazarka_8eb4.html Robert Kazarka MVDr. Robert Kazarka je poslancom zastupiteľstva Bratislavského samosprávneho kraja od roku 2005. Robert Kazarka, povolaním veterinárny lekár, bol zvolený za koalíciu ANO, DS, SDKÚ, SMK, SZS za poslanca krajského zastupiteľstva vo voľbách v roku 2005 v okrese Malacky. V čase volieb v roku 2005 mal 40 rokov. Robin_Hood_a190.html Robin Hood Symbol rozcestia O iných významoch výrazu Robin Hood pozri Robin Hood (rozlišovacia stránka). Socha Robina Hooda v Nottinghame Robin Hood bol anglický bájny ľudový hrdina, šľachetný zbojník, pomstiteľ bezprávia a ochranca chudobných, ktorý údajne žil v Sherwoodskom lese v Nottighamshire v strednom Anglicku v čase vlády kráľa Richarda I. Levie srdce. Ospevovali ho anglické ľudové povesti (balady) zo 14. a 15. storočia, a bol hrdinom mnohých filmov, kníh, komiksov a hier, napríklad aj Scottovho románu Ivanhoe. V mnohých príbehoch je Robinovým úhlavným nepriateľom šerif z Nottinghamu. V najstarších legendách je to len z toho dôvodu, že šerif je prirodzeným nepriateľom zbojníkov, ale v neskorších verziách tento despotický šerif vážne zneužíva svoje postavenie, privlastňuje si pôdu, vymáha neúnosné dane a nespravodlivo prenasleduje chudobných. V iných príbehoch je jeho protivníkom princ Ján, teda Ján Bezzemok, ktorý sa údajne neoprávnene zmocnil trónu svojho zbožného brata Richarda. V najstarších variantoch ktoré sa dochovali je Robin Hood sedliak, no podľa iných to zase bol šľachtic, knieža z Loxley, ktorému neprávom odobrali jeho pozemky. Niekedy sa zúčastnil na križiackych výpravách a po návrate do Anglicka našiel svoje zeme vydrancované podlým šerifom. V niektorých príbehoch je zástancom ľudu, ktorý bojuje proti skazeným hodnostárom a bráni utláčaný ľud proti tyranským nariadeniam, zatiaľ čo v iných je to arogantný a vzdorovitý rebel, ktorý sa vyžíva v krviprelievaní, kruto zabíja a stína hlavy svojim obetiam. Príbehy o Robinovi Hoodovi sú rozličné v každom období svojej histórie. Postava Robina je sama o sebe neustále pretváraná, čím názorne vyjadruje, aké hodnoty sú dôležité pre rozprávača toho–ktorého obdobia. Táto viacznačnosť ukazuje, že je zbytočné zaoberať sa „pravosťou“ alebo „skutočnosťou“ Robina Hooda. Aj keby sme dokázali identifikovať historického Robina Hooda, zodpovedal by len z malej časti ohromnej legende, ktorá sa viaže k jeho menu. Táto postava nie je naozajstnou osobou, ale skôr zmesou rozličných ideí, ktoré mal svojím životom podporovať. Prvé zmienky Robin Hood strieľa z luku so sirom Guyom Od roku 1227 sa na anglických súdnych zvitkoch objavujú mená 'Robinhood', 'Robehod' alebo 'Hobbehod'. Väčšina týchto záznamov sa datuje od neskorého trinásteho storočia. Medzi rokmi 1261 a 1300 sa dochovalo minimálne osem zmienok o 'Rabunhodovi' v rozličných regiónoch Anglicka, od Berkshire na juhu, až po York na severe. Tento „termín“ sa pravdepodobne používal ako určitý druh pomenovania pre akéhokoľvek utečenca či človeka stojaceho mimo zákon. Toto použitie pretrvalo počas celého stredoveku. V žalobe podanej parlamentu v roku 1439 bolo znovu použité ako označenie túlavého zločinca. V roku 1605 nazýva Robert Cecil „Robinmi Hoodami“ Guya Fawkesa a jeho spoluúčastníkov pri ich pokuse vyhodiť do vzduchu budovu Westminsterského paláca, menom stále ešte symbolizujúcim vzburu a zradu. Robin Hood a Malý John Robin Hood a panna Mariana Robin Hood a páter Tuck Prvý odkaz na literárnu tradíciu príbehov o Robinovi Hoodovi sa nachádza v Petrovi Oráčovi Williama Langlanda, v ktorom sa Sloth, lenivý kňaz priznáva, že síce neovláda bezchybne Otčenáš, ale pozná verše o Robinovi Hoodovi. Prvú zmienku o kvázi–historickom Robinovi Hoodovi môžeme nájsť v kronike Orygynale Chronicle Andreja z Wyntounu, pochádzajúcej približne z roku 1420. V nej sa pod rokom 1283 objavuje pár riadkov o mužovi menom „Robyne Hude.“ V rokoch 1377-1384 vytvoril John Fordun Scotchcronicon, ktorú v roku 1440 upravil jeho žiak Walter Bower. Jednou z mnohých Bowlerových vsuviek bola aj pasáž, ktorá sa priamo týka Robina Hooda. Bowler ju vložil po Fordunovom opise porážky Simona de Montforta a potrestaní jeho prívržencov a Robina v nej popisuje ako bojovníka za de Montfortovu vec a jedného z jeho „vydedených“ nasledovníkov, ktorých ľud rád oslavuje v tragédiách, komédiách a baladách. Navzdory Bowerovmu pohŕdaniu a jeho degradácii Robina Hooda na divokého vraha po tomto opise nasleduje krátky príbeh, v ktorom sa Robin stáva symbolom piety. Ďalší zaujímavý odkaz, aj keď omnoho novšieho dáta dodáva o Robinovi Hoodovi Thomas Gale, dekan z Yorku (c. 1635–1702), podľa ktorého bol Robin Hood kniežaťom z Huntingtonu a zomrel 18. decembra 1247 vo veku asi osemdesiatich siedmich rokov. Nápis s rovnakými údajmi sa tiež objavil na hrobe nachádzajúcom sa na pozemkoch Kirkleeskeho Bratstva blízko Kierkleeskej sály. Avšak aj napriek zdaniu a autorovom uistení o starodávnosti nápisu, existujú presvedčivé dôvody neprikladať náhrobnému kameňu veľa hodnovernosti. Jednoznačne nemôže pochádzať z trinásteho storočia. Odhliadnuc od toho, že je vysoko nepravdepodobné, aby bol náhrobný monument v trinástom storočí napísaný v angličtine, jazyk použitý na nápise je sám osebe podozrivý. Jeho pravopis sa vôbec nezhoduje s písomnou formou strednej angličtiny. Epitaf skôr pripomína súčasnú angličtinu, ktorú niekto zámerne napísal v archaickom štýle. Keď ešte pridáme anachronickosť odkazu na titul Huntington, ktorého prvá písomná zmienka v kontexte Robina Hooda sa objavuje v hre Anthonyho Mundaya s názvom Pád Roberta, Kniežaťa z Huntingtonu z roku 1598, najpravdepodobnejšou možnosťou ostáva, že monument je podvrh zo sedemnásteho storočia. Preto je Robin už v prvých záznamoch z veľkej miery fiktívnou postavou. Galeove spisky sú doslova fikciou. Stredoveké texty sa o ňom nezmieňujú priamo, ale sprostredkúvajú svoje narážky skrze iné opisy a správy (pre Langlanda existuje Robin hlavne vo veršoch, pre Bowera v komédiách a tragédiách...) Dokonca aj v súdnych spisoch, kde by človek očakával, že nájde overiteľné poznámky o Robinovi, je viac symbolom, zovšeobecnením postavy vyhnanca ako konkrétnou osobou. Preto už v samotnom stredoveku Robin Hood patrí skôr k literatúre ako k histórii. Robert_Henry_Dicke_0862.html Robert Henry Dicke americký astrofyzik Narodenie 6. máj 1916 Úmrtie 4. máj 1997 Pozri aj Biografický portál Robert Henry Dicke (* 6. máj 1916 – † 4. máj 1997) bol americký astrofyzik, ktorý sa zaoberal výskumom reliktového žiarenia. Prispel k rozvoju laserov. Spolu s C. H. Bransom vytvoril kozmologickú teóriu s premennou gravitačnou konštantou. Robert_Franklyn_Overmyer_83b9.html Robert Franklyn Overmyer Astronaut NASA Št. príslušnosť USA Dátum narodenia 14. júl 1936 Lorain, Ohio, USA Dátum úmrtia 22. marec 1996 Duluth, Minnesota, USA Predchádzajúce testovací pilot zamestnanie Hodnosť plukovník US Navy Čas vo vesmíre 12 dní 2 hodiny 22 minút Kozmonaut od 1966 resp. 1969 Misie STS-5, STS-51-B Znaky misií Kozmonaut do 1986 Pozri aj Kozmonautický portál Robert Franklyn Overmyer (* 14. júl 1936, Lorain, Ohio, USA – † 22. marec 1996) byl americký kozmonaut z programov MOL, Sojuz-Apollo a letov s raketoplánmi STS. Život Mladosť a výcvik Po základnej a strednej škole v roku 1958 absolvoval fyzikálnu fakultu na Baldwin-Wallace College. Potom vyštudoval už s titulom leteckého inžiniera námornú postgraduálnu školu (U.S. Naval Postgraduate School), ukončil ju v roku 1964. Od 30. júna 1966 sa stal členom USAF pre program MOL-2. Od 14. augusta 1969 bol preradený do NASA k americkým kozmonautom. Bol členom podpornej posádky medzinárodného programu Sojuz-Apollo. Potom sa preškolil na lety s raketoplánom. V čase štartu sa stal 112. kozmonautom Zeme. Bol ženatý a mal tri deti. Lety do vesmíru Po prvýkrát letel na raketopláne Columbia na jeseň roku 1982. Išlo o päťdennú misiu STS-5, počas ktorej posádka vypustila družice SBS-3 a Anik C3. Veliteľom byl Vance Brand, v štvorčlennej posádke boli tiež dr. Joseph Allen a dr. William Lenoir. Štartovali z Kennedyho vesmírneho strediska na myse Canaveral, pristáli na základni Edwards Air Force Base v Kalifornii. O tri roky neskôr bol v posádke siedmeho letu raketoplánu Challenger, misie STS-51-B. Hlavným a splneným cieľom bola aktivácia európskeho laboratória Spacelab 3. Posádku Challengeru tvorili veliteľ plk. Robert Overmyer, ďalej potom plk. Frederick Gregory, dr. William Thornton , dr. Norman Thagard, dr. Don Lind, dr. Lodewijk van den Berg a dr. Taylor Wang. Na palube so sebou mali tiež niekoľko zvierat. Štart aj cieľ boli zhodné s predchádzajúcim letom. Počas svojich dvoch letov strávil vo vesmíre 12 dní. * STS-5 Columbia ( 11. november 1982 – 16. november 1982) * STS-51-B Challenger ( 29. apríl 1985 – 6. máj 1985) Po letoch Rok po svojom druhom lete od NASA vo svojich 50 rokoch odišiel. Prešiel do firmy McDonnell Douglas Corp., Space Station Div. Tragicky zahynul pri havárii experimentálneho lietadla Cirrus VK-30 v Duluth o desať rokov neskôr. Zdroje Literatúra * Milan Codr (1982). Sto hvězdných kapitánů. Práce. Externé odkazy * (po česky) Robert Overmyer v encyklopédii SPACE-40 Roberto_María_Ortiz_6001.html Roberto María Ortiz Jaime Gerardo Roberto Marcelino María Ortiz Lizardi (24. september 1886, Buenos Aires - 15. júl 1942) bol prezident Argentíny od 20. februára 1938 do 27. júna 1942. Robbie_Coltrane_09c5.html Robbie Coltrane škótsky herec Narodenie 30. marec 1950 Glasgow, Spojené kráľovstvo Pozri aj Biografický portál Robbie Coltrane (* 30. marec 1950, Glasgow, Spojené kráľovstvo; narodený ako Anthony Robert McMillan) je škótsky herec. Je synom klaviristky a súdneho chirurga. Na Glasgow School of Arts študoval maliarstvo, kresbu a film. Stvárnil hlavnú postavu dôvtipného policajného psychológa Eddieho „Fitza“ Fitzgeralda v populárnom televíznom seriáli Cracker. Seriál získal v rokoch 1996 a 1997 cenu BAFTA ako najlepší seriál, cenu Kráľovskej televíznej spoločnosti za najlepšiu drámu; cenu US Cable Ace za najlepší film a seriál a cenu 1993 Broadcasting Press Guilds za najlepší seriál. Coltrane bol za „Fitza“ ocenený cenou BAFTA za najlepší herecký mužský výkon v rokoch 1994, 1995 a 1996. V roku 1993 získal cenu Broadcasting Press Guilds a cenu Silver Nymph za najlepší herecký výkon v roku 1994 na Monte Carlo Television Festival. V roku 1994 bol ocenený kráľovskou televíznou spoločnosťou za najlepší mužský výkon a cenou FIPA a Cable Ace za najlepší herecký výkon. Filmografia * 1980 - Flash Gordon * 1993 - Cracker TV seriál * 2001 - Harry Potter a Kameň mudrcov (Harry Potter and the Sorcerer's Stone) * 2002 - Harry Potter a tajomná komnata (Harry Potter and the Chamber of Secrets) * 2004 - Harry Potter a väzeň z Azkabanu (Harry Potter and the Prisoner of Azkaban) * 2004 - Ocean's Twelve: Dannyho dvanástka (Ocean's Twelve) * 2005 - Harry Potter a Ohnivá čaša (Harry Potter and the Goblet of Fire) Externé odkazy * Robbie Coltrane v Internet Movie Database Robles,_o..html Robles, o. Robles, O. (1904 - 1969) je mexický fiozof. Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Tento článok z Filitu potrebuje upraviť, pridať interwiki a kategórie. Po jeho úprave prosím odstráňte šablónu {{filit na úpravu}}. Robert_Thorndike_d0e4.html Robert Thorndike Robert Ladd Thorndike (* 1910 – † 1990) bol americký psychológ; venoval sa psychometrii, personalistike. Jeho otec bol zakladateľ zoopsychológie Edward Lee Thorndike. Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Roberto_Benigni_f648.html Roberto Benigni Roberto Benigni pri udeľovaní ceny Celé meno Roberto Remigio Benigni Narodenie 27. október 1952 Vlajka Talianska Castiglion Fiorentino, Taliansko Manželka Nicoletta Braschi (1991-) Ocenenia Cena Akadémie Najlepší herec 1998 Život je krásny Australian Film Institute Awards Najlepší zahraničný film BAFTA Awards Cézar 1999 Život je krásny Zlatá malina Najhorší herec 2002 Pinocchio Laureát Oscara Roberto Benigni (* 27. október 1952, Castiglion Fiorentino, Taliansko) je taliansky filmový a televízny herec a filmový režisér, známy vďaka réžii a hlavnej roli vo filme Život je krásny Externé odkazy * Roberto Benigni v Internet Movie Database Robert_Lindstedt_e483.html Robert Lindstedt Robert Lindstedt (* 19. marec 1977, Sundbyberg, Švédsko) je súčasný švédsky profesionálny tenista. Počas svojej kariéry vyhral 2 turnaje ATP vo štvorhre. Finálové účasti na turnajoch ATP (4) Grand Slam Tennis Masters Cup ATP Masters Series ATP International Series Gold ATP International Series Štvorhra - výhry (1) Č. Dátum Turnaj Povrch Partner Súperi vo finále Skóre 30. Vlajka Fínska Vlajka Indie Rohan 1. september Mumbai, tvrdý Jarkko Bopanna 7-6^3 2007 India Nieminen Vlajka Pakistanu 7-6^5 Aisam-ul-Haq Qureshi Vlajka Vlajka Kanady Frank 2. 7. október Tokio, tvrdý Austrálie Dancevic 6-4 6-4 2007 Japonsko Jordan Kerr Vlajka Austrálie Stephen Huss Štvorhra - prehry (3) Č. Dátum Turnaj Povrch Partner Súperi vo finále Skóre Vlajka Nemecka 2. október Hočiminovo Vlajka Lars Burgsmüller 6-5^3 1. 2005 Mesto, koberec Austrálie Vlajka Nemecka 4-6 2-6 Vietnam Ashley Fisher Philipp Kohlschreiber Vlajka Spojených 5. marec Las Vegas, Vlajka Česka štátov Bob Bryan 2. 2006 Spojené štáty tvrdý Jaroslav Vlajka Spojených 3-6 2-6 Levinský štátov Mike Bryan Vlajka Argentíny 23. júl Stuttgart, Vlajka Gastón Gaudio 5-7 3. 2006 Nemecko antuka Švajčiarska Vlajka 7-6^4 Yves Allegro Bieloruska Max 10-12 Mirnyj Externé odkazy * Robert Lindstedt na stránkach ATP (po anglicky) Robert_de_Sorbonne_8128.html Robert de Sorbonne Robert de Sorbonne (* 9. október 1201 - † 15. august 1274) bol kaplán a spovedník Ľudovíta IX., zakladateľ Sorbonny (1253). Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Robert_Kraft_b07f.html Robert Kraft Robert Kraft (* 3. október 1869 Lipsko – † 1916) bol nemecký spisovateľ. Jeho detektívky, dobrodružné a fantastické romány sa odohrávajú v rôznych častiach zeme. Na rozdiel od Karla Maya, s ktorým ho často porovnávali, miesta, kde sa odohrával dej jeho románov, osobne poznal, lebo predtým, ako začal žať úspechy ako spisovateľ pracoval ako plavčík, námorník a kuchár na veľkej obchodnej lodi. Robert_Ludlum_652a.html Robert Ludlum americký spisovateľ Narodenie 25. máj 1927 New York, USA Úmrtie 12. marec 2001 Naples, Florida, USA Pozri aj Biografický portál Robert Ludlum (* 25. máj 1927, New York – † 12. marec 2001, Naples, Florida) bol americký spisovateľ špionážnych románov. Život Robert Ludlum, absolvent Wesleyan University, takmer dvadsať rokov pracoval v zábavnom priemysle ako herec, producent a taktiež ako „hlas“ v mnohých televíznych reklamách. Koncom šesťdesiatych rokov sa preorientoval na literatúru. Už jeho prvotina The Scarlatti Inheritance bola veľmi úspešná a to isté sa dá povedať aj o jeho ďalších románoch. So svojou ženou Mary býval na Floride. Dielo Robert Ludlum napísal trinásť románov, ktoré boli preložené do devätnástich jazykov a vydané v dvadsiatichtroch krajinách. Zápletky v jeho dielach bývajú komplikované, napätie vystupňované až do záverečného prekvapujúceho rozuzlenia. Jeho hrdinami sú obyčajní Američania, ktorí sú proti svojej vôli vtiahnutí do vysokej hry rozviedok, tajných organizácií a zločineckých skupín. Jediné na čo sa môžu spoľahnúť je ich vlastná odvaha, statočnosť a zmysel pre pravdu a spravodlivosť. Bibliografia * 1970 - The Scarlatti Inheritance (v češtine Dědictví Scarlattiů) * 1972 - The Osterman Weekend (v češtine Poslední úder Omegy) * 1973 - The Matlock Paper * 1973 - Trevayne, pod pseudonymom Jonathan Ryder * 1973 - The Cry of the Halidon, pod pseudonymom Jonathan Ryder * 1974 - Operácia Tortugas (The Rhinemann Exchange), pod pseudonymom Michael Shephard * 1976 - The Gemini Contenders * 1977 - Chancelerov rukopis (The Chancellor Manuscript) * 1978 - The Holcroft Covenant * 1979 - The Matarese Circle * 1980 - Agent bez mena (The Bourne Identity) * 1982 - The Road to Gandolfo (v češtine Cesta do Gandolfa) * 1982 - The Parsifal Mosaic (v češtine Mozaika Parsifal) * 1984 - The Aquitaine Progression * 1986 - The Bourne Supremacy * 1988 - The Icarus Agenda * 1990 - The Bourne Ultimatum * 1992 - The Road to Omaha * 1993 - The Scorpio Illusion * 1995 - The Apocalypse Watch * 1997 - The Matarese Countdown * 2000 - Projekt Prometeus (The Prometheus Deception) Po slovensky * 1983 - Chancelerov rukopis (The Chancellor Manuscript) * 1993 - Operácia Tortugas (The Rhinemann Exchange) * 1993 - Agent bez mena (The Bourne Identity) * 2002 - Operácia Hádes, spolu s Gayle Lyndsovou * 2003 - Projekt Prometeus (The Prometheus Deception) * 2003 - Dohoda Kasandra, spolu s Philipom Shelbym * 2003 - Parížska voľba, spolu s Gayle Lyndsovou * 2006 - Amblerova výstraha Po česky * 1992 - Poslední úder Omegy (The Osterman Weekend) * 1993 - Cesta do Gandolfa (The Road to Gandolfo) * 1993 - Mozaika Parsifal (The Parsifal Mosaic) * 2002 - Projekt Kassandra (The Cassandra Compact) * 2003 - Operace Akvitánie (The Aquitaine Progression) * 2004 - Altmanův zákon (The Altman code) * 2005 - Tristanova zrada (The Tristan Betrayal) * 2005 - Dědictví Scarlattiů (The Scarlatti Inheritance) * 2006 - Lazarova vendeta (The Lazarus Vendetta) Robin_Hood_(rozlišovacia_stránka)_6a5f.html Robin Hood (rozlišovacia stránka) Robin Hood môže byť: * historická postava, pozri Robin Hood * nemý film z roku 1912, pozri Robin Hood (1912) * nemý film z roku 1922, pozri Robin Hood (1922) * animovaný film od Disneyho z roku 1973, pozri Robin Hood (1973) * film z roku 1991 s Kevinom Costnerom, pozri Robin Hood (1991) * film z roku 1938 s Errolom Flynnom, pozri Dobrodružstvá Robina Hooda * výročný maratón, konajúci sa v Nottinghame, pozri The Robin Hood Marathon * záliv v Severnom Yorkshire vo Veľkej Británii, pozri Záliv Robina Hooda * medzinárodné letisko vo Finningley v Južnom Yorkshire vo Veľkej Británii, pozri Robin Hood Airport Doncaster Sheffield * footbalový klub v Paramaribo v Suriname, pozri SV Robin Hood * názov vlaku, pozri The Robin Hood Symbol rozcestia Toto je rozlišovacia stránka — navigačná pomôcka obsahujúca zoznam iných článkov, ktoré by mohli mať rovnaký názov. Ak vás na túto stránku odkázal článok, prosíme Vás, aby ste sa k článku vrátili a opravili v ňom odkaz tak, aby odkazoval priamo na konkrétnu stránku z hore uvedeného zoznamu, ktorú autor článku myslel. Robert_Hofstadter_1be5.html Robert Hofstadter Nositeľ Nobelovej ceny Robert Hofstadter (* 5. február 1915 – † 17. november 1990) bol americký fyzik, nositeľ Nobelovej ceny za fyziku (1961 s R. L. Mössbauerom) za štúdium štruktúry nukleónov pomocou rozptylu elektrónov na atómových jadrách. Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Robert_Brown_fd12.html Robert Brown škótsky botanik Narodenie 21. december 1773 Montrose Úmrtie 10. jún 1858 Londýn Pozri aj Biografický portál Robert Brown (* 21. december 1773 – † 10. jún 1858) bol škótsky botanik. V roku 1827 pozoroval mikroskopom náhodný pohyb peľových zŕn v kvapke vody (Brownov pohyb). A. Einstein tento pohyb interpretoval ako vplyv náhodných nárazov molekúl vody. V botanike objavil jadrá rastlinných buniek. Robert_Wilhelm_Bunsen_c92d.html Robert Wilhelm Bunsen nemecký chemik Narodenie 31. marec 1812 Göttingen, Nemecko Úmrtie 10. august 1899 Heidelberg, Nemecko Pozri aj Biografický portál Robert Wilhelm Bunsen (* 31. marec 1812, Göttingen – † 10. august 1899, Heidelberg) bol nemecký chemik. Bol profesor v Marburgu, Vroclave a Heidelbergu. Roku 1834 objavil, že sa dá hydroxid železa použiť proti otrave arzénom. Roku 1836 študoval kakodylové zlúčeniny. Potom sa stal zakladateľom analýzy plynov (jeho výsledky sa použili na vylepšenie vysokých pecí) a nemeckej fyzikálnej chémie. Roku 1841 objavil Bunsenov prvok (určitý elektrochemický primárny prvok), čo mu okrem iného umožnilo oddeliť väčšie množstvá hliníka a horčíka. Neskôr založil jódometriu, vyvinul Bunsenov kahan (1855), výskumom traskavého chlórového plynu založil vedeckú fotochémiu. Spolu s G. Kirchhoffom vyvinul spektrálnu analýzu, pomocou ktorej obaja potom objavili prvky cézium a rubídium. Robert_Sedraki_Kočarjan_9de7.html Robert Sedraki Kočarjan arménsky prezident Narodenie 31. august, 1954 Stepanakert, Azerbajdžan Pozri aj Biografický portál Robert Sedraki Kočarjan, armén. Ռոբերտ Սեդրակի Քոչարյան (* 31. august 1954) je od roku 1998 druhým prezidentom novodobého nezávislého Arménska. Kočarjan sa narodil v meste Stepanakert, Náhorný Karabach, ktorý bol v tých časoch územím Azerbajdžanskej SSR. Je ženatý, s manželkou Bellou ma tri deti. Hovorí plynule po rusky a anglicky. V rokoch 1992 - 1997 bol prezidentom samozvanej republiky Náhorný Karabach. Robert_Dokládal_8ed9.html Robert Dokládal železničiar Narodenie Slovensko? Pozri aj Biografický portál Robert Dokládal (* Slovensko?) je železničiar. Životopis Vrchný inšpektor, prednosta železničnej stanice v Banskej Bystrici (1931-1934). Literatúra * Kto bol kto v histórii Banskej Bystrice 1255-2000 Externé odkazy * OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok. Tento článok zo systému OSUD potrebuje upraviť, pridať interwiki a kategórie. Po jeho úprave prosím odstráňte šablónu {{Osud na úpravu}}. Robert_Rodriguez_a21f.html Robert Rodriguez americký filmový režisér, producent, scenárista a hudobný skladateľ Narodenie 20. jún 1968 San Antonio, Texas, USA Pozri aj Biografický portál Robert Rodriguez (* 20. jún 1968, San Antonio, Texas) je americký filmový režisér, producent, scenárista a hudobný skladateľ. Filmografia * 2005 - Sin City: Mesto hriechu (Sin City) * 2003 - Vtedy v Mexiku (Once Upon a Time in Mexico) * 2003 - Spy Kids 3-D: Game Over * 2002 - Spy Kids 2: Island of Lost Dreams * 2001 - Spy Kids * 1998 - Fakulta (The Faculty) * 1996 - Od súmraku do úsvitu (From Dusk Till Dawn) * 1995 - Štyri izby (Four Rooms)(segment "The Misbehavers") * 1995 - Desperado * 1992 - El Mariachi (Mariachi,El) * 1992 - Bedhead Iné projekty * Commons * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Externé odkazy * Robert Rodriguez v Internet Movie Database * Robert Rodriguez na filmklub.sk Robert_Allan_Monroe_da25.html Robert Allan Monroe Robert Allan Monroe (* 1915 – † 1995) bol výskumník psychiky. Bol synom lekárky a univerzitného profesora. Svoju školskú dochádzku začal už v štyroch rokoch svojho veku v meste Lexington, v štáte Kentucky. Štúdium ukončil na Štátnej univerzite v Ohiu v odbore zdravotnícka technika, umenie a veda. Do roku 1956 pôsobil v New Yorku v spoločnosti s názvom RAM Enterprises, ktorej bol zakladateľom a ktorá sa zameriavala na rozhlasovú produkciu. V rokoch 1956 až 1962 jeho spoločnosť odkúpila tri nezávislé rozhlasové stanice a premenovala sa na Monroe Industries, Inc. Robert Monroe je autorom kníh, ktoré popularizujú mimotelesné zážitky. Svoj prvý mimotelesný zážitok mal v roku 1956. Po rokoch experimentovania založil Monroeov inštitút, v ktorom vyvinul metódu mozgovej synchronizácie známej pod názvom Hemi-Sync na princípe použitia binaurálnych signálov. Bibliografia Robert Monroe je autorom týchto kníh: * Cesty mimo tělo, Triton, ISBN 978-80-7254-817-0 * Daleké cesty, Lott, s.r.o., Praha, ISBN 80-903193-3-5 * Návrat k pramenům, Lott, s.r.o., Praha, ISBN 80-903193-5-1 Pozri aj * Monroeov inštitút Externé odkazy: * The Monroe Institute * The Monroe Products - Hemi-Sync Robert_Zubrin_cd63.html Robert Zubrin Robert Zubrin je americký vizionár, aerokozmický inžinier, spisovateľ a publicista. Kariéra Robert Zubrin je zástancom osídľovania Marsu a migrácie do kozmu.V roku 1988 založil Mars Society. Je prezidentom International Mars Society. Dielo Napísal a publikoval knihy The Case for Mars. The Plan to Settle Red Planet and Why We Must (spoluautor) (1996) Islands in the Sky. Bold New Idea for Colonizing Space (spolueditor) (1996) Mars: Humanity´s Next Giant Leap (1999) Entering Space. Creating a Spacefaring Civilization (2000) First Landing (2002) On the Mars. Colonizing a New World (spolueditor) (2002) The Holy Land (2003) Mars on Earth. The Adventures of Space Pioneers in the High Arctic (2003) Odkazy * http://en.wikipedia.org/wiki/Robert_Zubrin * http://www.marssociety.org/about/contacts.asp * http://new.marsstuff.com/ Robert_Nozick_b761.html Robert Nozick Robert Nozick (* 16. november 1938 – † 23. január 2002) americký filozof, predstaviteľ zásadného individualizmu, ktorý sa dostáva do blízkosti anarchizmu. Je známy svojím dielom Anarchia, štát a utópia z r. 1974, vychádzajúcim z individualistických predpokladov a z kantovského chápania práv a považovaným za novú formuláciu lockovskej teórie štátu, spravodlivosti a súkromného vlastníctva. Externé odkazy FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Robles_(department).html Robles (department) Department Robles leží v centre provincie Santiago del Estero na severozápade Argentíny a je jeden z 27 departmentov provincie. Na severe hraničí s departmentmi Banda a Figueroa, na východe s departmentom Sarmiento, na juhu s departmentom San Martín a na západe s departmentom Hlavné mesto. Hlavné mesto departementu Robles je Fernández. Mestá a obce * Beltrán * Colonia El Simbolar * Fernández * Ingeniero Forres * Villa Robles * Vilmer Weblinks * Department Robles Departmenty argentínskej provincie Santiago del Estero Aguirre | Alberdi | Atamisqui | Avellaneda | Banda | Belgrano | Hlavné mesto | Choya | Copo | Figueroa | General Taboada | Guasayán | Jiménez Juan F. Ibarra | Loreto | Mitre | Moreno | Ojo de Agua | Pellegrini Quebrachos | Río Hondo | Rivadavia | Robles | Salavina | San Martín Sarmiento | Silípica RoboCup_2194.html RoboCup RoboCup je medzinárodná súťaž autonómnych robotov. Súťaž je určená na podporu výskum a výučby umelej inteligencie, robotiky a ďalších príbuzných oblastí. Cieľom je dosiahnuť do roku 2050 takú úroveň v oblasti humanoidných robotov, aby tieto boli schopné vyhrať zápas so skutočnými ľudskými futbalovými šampiónmi. Externé odkazy * RoboCup Robledo_(sopka).html Robledo (sopka) Vlajka Argentíny Robledo Volcano schema Typ: |kaldera Posledná erupcia: |??? Výška: |??? Zemepisná dĺžka: |67°46'00'' W Zemepisná šírka: |24°15'00'' S Poloha: |provincia Salta, Argentína Pohorie: |Andy Robledo je názov vulkanickej kaldery, nachádzajúcej sa v severozápadnej časti Argentíny. Na južnom okraji kaldery sa nachádza lávový dóm Cerro Blanco del Robledo holocénneho veku. Okolie dómu je pokryté hrubšou vrstvou pemzových uloženín. V 90. rokoch 20. storočia bol satelitom potvrdený pokles kalderového dna. Externé odkazy * www.volcano.si.edu - kaldera Robledo na Global Volcanism Program (po anglicky) Robert_Hardónyi_9f1b.html Robert Hardónyi filmový inžinier Narodenie 17. september 1930 Banská Bystrica Pozri aj Biografický portál Robert Hardónyi (* 17. september 1930, Banská Bystrica) je filmový inžinier. Životopis Roku 1954 absolvoval štúdium kamery na FAME v Prahe. Roku 1954-1958 techn. riaditeľ Filmových laboratórií v Bratislave, potom zastával viaceré funkcie pri technike a výstavbe filmových ateliérov. V 60. rokoch pôsobil ako inštruktor filmovej techniky v Havane a i. Podľa poviedky K. Čapka napísal scenár a režíroval krátky hraný film Muž, ktorý vedel lietať (1966). Autor odborných prác. Literatúra * Encyklopédia dramatických umení Slovenska Externé odkazy * OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok. Tento článok zo systému OSUD potrebuje upraviť, pridať interwiki a kategórie. Po jeho úprave prosím odstráňte šablónu {{Osud na úpravu}}. Robiť.html Robiť robiť je konať, vykonávať prácu, pracovať; zostrojovať, utvárať, pretvárať. Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Tento článok z Filitu potrebuje upraviť, pridať interwiki a kategórie. Po jeho úprave prosím odstráňte šablónu {{filit na úpravu}}. Robotika.html Robotika Robotika je veda zaoberajúca sa robotmi. Prvýkrát použil tento názov vo svojom diele R.U.R významný autor SCI-FI Karel Čapek. Issac Assimov definoval tri zákony robotiky. Robur_Dobyvateľ_b78a.html Robur Dobyvateľ Robur le Conquérant, frontispis francúzskeho vydania. Robur le Conquérant, pôvodná ilustrácia Léona Benetta. Robur Dobyvateľ (1886, Robur le Conquérant) je dobrodružný vedeckofantastický román francúzskeho spisovateľa Julesa Verna z jeho cyklu Podivuhodné cesty (Les Voyages extraordinaires). Po česky kniha vyšla tiež pod názvom "Vzducholodí kolem světa". Roku 1904 napísal Jules Verne pokračovanie Roburových príbehov pod názvom "Pán sveta" (Maître du monde). Robotnícka_trieda.html Robotnícka trieda Robotnícka trieda je v marxizme-leninizme jedna z dvoch základných spoločenských tried. Patria sem manuálne pracujúci okrem roľníkov. Ide o pojem v podstate identický s pojmom proletariát. Pojem sa niekedy používa aj v iných oblastiach a smeroch sociológie ako vrstva robotníkov, jeho presná definícia je potom ale sporná. Robert_Venturi_2db9.html Robert Venturi Robert Venturi (* 25. jún 1925, Filadelfia, USA) je významný predstaviteľ americkej postmoderny, držiteľ Pritzkerovej ceny za architektúru z roku 1991. Väčšina jeho realizácií pochádza práve z amerického kontinentu avšak známe sú aj realizácie v Európe, v Nemecku, Anglicku a Španielsku. Známy je jeho výrok "Menej je nuda", ktorým reagoval na výrok modernistu Mies van der Roheho "Menej je viac". Štúdium V rokoch 1944-1950 študoval architektúru na univerzite v Princetone, New Jersey. V štúdiách pokračoval na americkej akadémii v Ríme - Rome Prize Fellow v rokoch 1954-1956. Po návrate absolvoval kurz teórie architektúry na Pennsylvánskej univerzite. Ako profesor pôsobil na niekoľkých univerzitách v USA - Yale, Princeton, Harvard. Pôsobenie Po štúdiách v rokoch 1951-1953 pracoval v architektonickej kancelárií O. Stonorova vo Filadelfii a E. Saarinena v Detroite. Neskôr krátko pracoval pre Louisa I. Kahna. V roku 1958 otvoril vlastnú kanceláriu s Williamom Shortom „Venturi and Short“ a v roku 1964 začal spolupracovať s Johnom Rauchom. Po ôsmych rokoch manželstva s Denise Scott Brownovou založil v roku 1980 firmu Venturi, Rauch and Scott Brown. Tá sa v roku 1989 premenovala na Venturi, Scott Brown and Associates a funguje dodnes. Realizácie * 1966 – publikácia knihy Zložitosť a Protiklad v architektúre * 1972 – spolu so S. Izenourem a manželkou D.S. Brown publikuje Poučenie z Las Vegas * Vanna Venturi House, Chestnut Hill, Pennsylvánia, 1962 * Guild House - domov dôchodcov (spol. Cope a Lippincott), Filadelfia, 1960-63 * North Penn Visiting Nurses Association - Ambler, Pennsylvania, 1961 * Požiarna stanica č.4 - Columbus, 1965-68 * Lékařská praxe Varga-Brigio, Bridgeton, 1965-1968 * Požiarna zbrojnica Dixwell - New Haven, 1967-74 * Fakulta humanitných vied - State University of New York, 1968-73 * Dom Brant - Greenwich, Connecticut, 1970-73 * Centrum vedeckých informácií ISI - Filadelfia, 1970-78 * Dom Trubek a dom Wislocki - prázdninové domy, Nantucket Island, 1972 * Franklin Court - Filadelfia, 1972-76 * Nadstavba Allen Memorial Art Museum - Oberlin, 1973-76 * Dom Tucker III - Mount Kisco, Westchester County, 1974-75 * Dom v Tuckers Town - Tucker Town, Bermudy, 1975 * Showroom BEST Prod. Inc. - Filadelfia, 1977 * Showroom Basco - Filadelfia, 1978 * Dom a ateliér Coxe-Hayden - Black Island, 1980 * Prázdninový dom Brant-Johnson - Colorado, 1980 * Múzeum umeleckých remesiel - Frankfurt nad Mohanom, Nemecko, 1980 * Koncertná sála – Filadelfia, 1980 * Gordon Wu Hall - Butler College, Princeton University, New Jersey, 1980-83 * Lewis Thomas Molecular Biological Laboratories - Princeton University, 1983 * Veľké jablko - usporiadanie námestia na Times Square, New York City-Manhattan, 1984 * Sainsbury wing - rozšírenie národnej galérie, Londýn, 1988-91 * Múzeum Umenia - Seattle, 1990 * Pavilón svetovej výstavy - projekt, Sevilla, Španielsko, 1992 * Celebration - vzorové mesto Disney World, Orlando, 1995 Zdroje * Venturi, R.: Zložitosť a protiklad v architektúre, česká edícia Arbor vitae, 2001/2003 * Venturi, Rauch a Scott Brown: Bauten und Projekte 1959-1985, Krämer, Stuttgart 1986 * http://www.pritzkerprize.com/venturi/venturipg.htm * http://www.vsba.com/ Robert_Emden_9b61.html Robert Emden Robert Jacob Emden (* 1862 - † 1940) bol nemecký fyzik a astrofyzik, profesor na univerzite v Mníchove. Známy je najmä svojou termodynamickou teóriou polytropných gúľ, ktorá sa stala základom teórie vnútornej stavby hviezd (Gaskugeln, 1907). Encyklopédia astronómie Tento článok alebo jeho časť obsahuje heslo z Encyklopédie astronómie s láskavým dovolením autorov a podporou SZAA. Robert_J._Van_de_Graaff_9059.html Robert J. Van de Graaff Robert Jemison Van de Graaff, (20. december, 1901 – 16. január, 1967) bol americký fyzik a výrobca prístrojov, a profesor fyziky na Princentonskej univerzite. Pozri aj * Van de Graaffov generátor Roberto_Baggio_5c91.html Roberto Baggio Roberto Baggio (* 18. február 1967, Caldogno, Taliansko) je bývalý taliansky profesionálny futbalista. Hral za talianske národné futbalové mužstvo na troch majstrovstvách sveta a stal sa jediným talianskym hráčom, ktorý skóroval na troch majstrovstvách. V roku 1993 získal ocenenia Európsky futbalista roka a Svetový futbalista roka. Robert_Peary_2924.html Robert Peary Robert Peary z polárnej expedície Robert Edwin Peary (* 6. máj, 1856, Cresson, Pensylvánia – † 20. február, 1920, Washington) bol americký výskumník, pravdepodobne prvý človek, ktorý 6. apríla 1909 dosiahol geograficky Severný pól. Jeho prvenstvo spochybňoval americký polárnik Frederick Albert Cook (1865-1940), ktorý vraj severný pól dosiahol už 21. apríla 1908. Iné projekty * Commons * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Roblín.html Roblín Roblín Základné informácie Postavenie: |obec NUTS 5 (obec): |CZ020A 571318 Kraj (NUTS 3): |Stredočeský (CZ020) Okres (NUTS 4): |Praha-západ (CZ020A) Obec s rozšírenou pôsobnosťou:| Poverená obec: | Historická krajina: |Čechy Katastrálna výmera: | ? km² Počet obyvateľov: |195 Zemepisná šírka: | Zemepisná dĺžka: | Nadmorská výška: | ? m PSČ: | Základné sídelné | jednotky: | Miestnych častí: | Katastrálne územie: | Adresa | obecného úradu: | Starosta / starostka: | Roblín je obec v Česku v okrese Praha-západ v Stredočeskom kraji. 1. januára 2006 tu žilo 195 obyvateľov, z toho 86 mužov a 109 žien, pričom priemerný vek v obci je 40,6 rokov (muži 42,0 rokov, ženy 39,5 rokov). Tento geografický článok o mieste v Česku je zatiaľ príliš Vlajka Česka krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Pozri aj * Zoznam obcí v Česku Iné projekty * Commons * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Mestá a obce okresu Praha-západ Bojanovice • Bratřínov • Březová-Oleško • Buš • Černolice • Černošice • Červený Újezd • Číčovice • Čisovice • Davle • Dobrovíz • Dobříč • Dobřichovice • Dolní Břežany • Drahelčice • Holubice • Horoměřice • Hostivice • Hradištko • Hvozdnice • Choteč • Chrášťany • Chýně • Chýnice • Jeneč • Jesenice • Jílové u Prahy • Jíloviště • Jinočany • Kamenný Přívoz • Karlík • Klínec • Kněževes • Kosoř • Kytín • Lety • Libčice nad Vltavou • Libeř • Lichoceves • Líšnice • Měchenice • Mníšek pod Brdy • Nučice • Ohrobec • Okoř • Okrouhlo • Ořech • Petrov • Pohoří • Průhonice • Psáry • Ptice • Roblín • Roztoky • Rudná • Řevnice • Řitka • Slapy • Statenice • Středokluky • Svrkyně • Štěchovice • Tachlovice • Trnová • Třebotov • Tuchoměřice • Tursko • Úholičky • Úhonice • Únětice • Velké Přílepy • Vestec • Vonoklasy • Vrané nad Vltavou • Všenory • Zahořany • Zbuzany • Zlatníky-Hodkovice • Zvole Robert_Julius_Trumpler_694d.html Robert Julius Trumpler Robert Julius Trumpler (* 2. október 1886, Zürich – † 10. september 1956, Berkeley, Kalifornia) bol švajčiarsko-americký astronóm. Trumpler sa narodil v Zürichu. Študoval tu aj v Nemecku. Presťahoval sa do Ameriky v 1915. Bol profesorom astronómie na Univerzite v Kalifornii od 1930. Pôsobil na Lickovom observatóriu a v Berkeley. Venoval sa najmä výskumu hviezdokôp, vypracoval metódu na určovanie vzdialenosti hviezd. Roku 1930 dokázal existenciu medzihviezdnej absorpcie. Robert_Louis_Stevenson_1096.html Robert Louis Stevenson škótsky spisovateľ Narodenie 13. november 1850 Edinburgh, Škótsko Úmrtie 3. december 1894 Apia, Samoa Pozri aj Biografický portál Robert Louis (Balfour) Stevenson (* 13. november 1850, Edinburgh – † 3. december 1894, Apia/Samoa) bol škótsky spisovateľ, básnik a autor cestopisných kníh. Bol reprezentantom neoromantizmu v anglickej literatúre. Medzi obdivovateľov Stevensonovho diela patrili takí renomovaní spisovatelia ako Jorge Luis Borges, Ernest Hemingway, Rudyard Kipling a Vladimir Nabokov. ^ Bibliografia Novely * Ostrov pokladov (1883) dobrodružný román s pirátskou témou. Prvý veľký úspech, ktorý bol viackrát sfilmovaný. Pôvodne mal mať názov The Sea Cook, ale jeho vydavateľ ho zmenil. * The Black Arrow: A Tale of the Two Roses (1883) * Prince Otto (1885) * Strange Case of Dr Jekyll and Mr Hyde (1886) * Kidnapped (1886) * The Master of Ballantrae (1889) * The Wrong Box (1889); napísané spolu s Lloydom Osbournem * The Wrecker (1892); napísané spolu s Lloydom Osbournem * Catriona (1893), * The Ebb Tide (1894); napísané spolu s Lloydom Osbournem * Weir of Hermiston (1896). Nedokončený román. * St. Ives: being the Adventures of a French Prisoner in England (1897). Nedokončený román. Po Stevensonovej smrti román dokončil Arthur Quiller-Couch. Zbierky poviedok * New Arabian Nights (1882) * More New Arabian Nights:The Dynamiter (1885); napísané spolu s Fanny Van De Grift Stevenson * The Merry Men and Other Tales and Fables (1887) * Island Nights' Entertainments (známe aj ako South Sea Tales) (1893) Referencie 1. ↑ R.H.W. Dillard, Introduction to Treasure Island, by Signet Classics, 1998. ISBN 0-451-52704-6. See Page XIII Iné projekty * Wikicitáty * Commons * Spolupracuj na Wikiquote Wikicitáty ponúka citáty od alebo o Robert Louis Stevenson * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Externé odkazy * Detailný zoznam Stevensonových diel Robin_Finck_cec3.html Robin Finck americký gitarista Narodenie 7. november 1971 Marietta, Georgia, USA Pozri aj Biografický portál Robin Finck (* 7. november 1971) je americký gitarista, ktorý je členom skupín Nine Inch Nails a Guns N' Roses. Tiež je jeden z mála umelcov, ktorým sa podarilo umiestniť v programe VH1 100 Najlepších hard rockových umelcov s dvoma odlišnými skupinami. Nine Inch Nails sa umiestnili na 43. mieste a Guns N' Roses na deviatom. Finck vyrastal v Mariette, Georgia a hrával s niekoľkými skupinami, keď navštevoval strednú školu. S Nine Inch Nails vystupoval počas turné v rokoch 1994-1995. Po jeho skončení hrával pre cirkusový súbor Cirque du Soleil v pôvodnom turné Quidam. V roku 1997 sa stal členom kapely Guns N' Roses, aby pracoval na ich novom albume. Podpísal dvojročnú zmluvu. Po dvoch rokoch však práce na albume nefinišovali a tak sa znova pridal k Nine Inch Nails počas ich ďalšieho turné. Krátko po skončení turné v roku 2000 sa vrátil ku Guns N' Roses a vystupoval s nimi až do roku 2002. Dnes, známy za svoje vystupovanie na pódiu a oduševnené hranie, Finck zostáva solídnym členom súčasnej formácie. Od mája až do júla 2006 Finck a Guns N' Roses vystupovali po Európe. Na zvyšok roka plánujú turné po Amerike. Ich nový album Chinese Democracy by mal vyjsť koncom roka 2006. Finck sa v roku 2001 oženil s akrobatkou Biancou Sapetto, s ktorou sa spoznal počas pracovania v Cirque du Soliel a v súčasnej dobe nemajú žiadne deti. Externý odkaz * Oficiálna stránka Guns N' Roses Axl Rose | Dizzy Reed | Robin Finck | Tommy Stinson | Chris Pitman | Brian Mantia | Richard Fortus | Bumblefoot Bývalí členovia: Ole Beich | Rob Gardner | Tracii Guns | Steven Adler Izzy Stradlin | Gilby Clarke | Slash | Matt Sorum | Duff McKagan | Josh Freese | Paul Tobias | Buckethead Diskografia Albumy: Live ?!*@ Like a Suicide | Appetite for Destruction | G N' R Lies Use Your Illusion I | Use Your Illusion II | The Spaghetti Incident? Use Your Illusion | Live Era: '87-'93 | Greatest Hits | Chinese Democracy Súvisiace články Velvet Revolver | Neurotic Outsiders | Adler's Appetite | Slash's Snakepit Nine Inch Nails | LA Guns | Primus | The Replacements Robert_Redford_cfb9.html Robert Redford americký herec, režisér a producent Narodenie 18. august 1936 Santa Monica, Kalifornia, USA Pozri aj Biografický portál Laureát Oscara Robert Redford, plným menom Charles Robert Redford Jr. (* 18. august 1936, Santa Monica, Kalifornia) je významným americkým hercom, režisérom a producentom. Životopis Mladý Robert bol talentovaným športovcom. Po absolvovaní strednej školy získal v roku 1955 baseballové štipendium od University of Colorado a začal popri štúdiu hrať za školský baseballový tím. V tom istom roku však jeho matka náhle zomrela, čo ním veľmi otriaslo. Jeho výkon v škole aj v športe rapídne poklesol. Začal piť, vynechávať školu, aj tréningy a preto ho vyhodili z tímu a stratil aj štipendium. S ašpiráciou stať sa maliarom sa zamestnal v petrolejárskej spoločnosti, aby si zarobil peniaze na cestu do Paríža, kde chcel navštevovať umeleckú školu. Nakoniec ukončil cestu po Európe vo Florencii, kde študoval maliarstvo. Nebol však so svojimi pokrokmi spokojný a tak sa v roku 1958 vrátil do Los Angeles. Ten istý rok sa zoznámil a oženil s Lolou Van Wagenen, ktorá ho povzbudzovala v snahe zanechať alkohol a pokračovať v úsilí o umeleckú dráhu. Manželia sa presťahovali do New Yorku, kde Redford začal študovať divadelný dizajn v Pratt Institute a zároveň začal brať hodiny herectva na prestížnej Americkej akadémii dramatických umení (American Academy of Dramatic Arts). Prvú malú divadelnú úlohu dostal v roku 1959 na Broadway a bol to záskok za iného herca. Nasledujúcich niekoľko rokov sa Redford striedavo objavoval v menších úlohách na javisku na Broadway a zároveň v televízii. Jeho filmovým debutom bol Vojnová naháňačka (?) (1962). Kritika film ocenila, ale nemal kasový úspech. V roku 1963 dostal na javisku prvú hlavnú úlohu v hre Bosé nohy v parku. Hra sa stala veľkým hitom, ale Redforda unavovala každodenná drina na javisku a preto sa rozhodol zamerať sa na filmy. Nebolo to však jednoduché, pretože jeho prvých 5 filmov sa nestretlo s veľkým záujmom publika. Znechutený Redford dokonca odišiel na dva roky do Európy a vážne tam uvažoval o svojej ďalšej kariére. V roku 1967 sa vrátil do Hollywoodu, kde si zopakoval hlavnú úlohu vo filmovej verzii hry Bosé nohy v parku. Film sa stal hitom a Redfordovi sa ním konečne podarilo preraziť. Stal sa zaujímavým nielen pre divákov, ale aj pre filmových tvorcov. Prelomovou úlohou, ktorá ho urobila hviezdou, sa stala postava Sundance Kida vo filme Butch Cassidy a Sundance Kid (1969). Ďalšie dva veľké úspechy - filmy z roku 1973 Takí sme boli a Podraz z Redforda urobili jednu z najviac žiadaných filmových hviezd a film Podraz mu vyniesol nomináciu na Oscara. Časopis Empire Magazin (VB) v roku 1997 zaradil Roberta Redforda na 29. miesto v zozname 100 najväčších filmových hviezd všetkých čias. Robert Redford sa okrem herectva venuje aj réžii a produkcii. Hneď svojím režijným debutom Obyčajní ľudia získal Oscara za réžiu v roku 1981. Ďalším jeho filmom, ktorý bol nominovaný na Oscara za réžiu, bol Otázky a odpovede (1994). V roku 2002 získal Oscara za celoživotné dielo. Robert Redford nepatrí k typickým hollywoodským hercom. Je známy svojím tvrdohlavým postojom v oblasti ekológie a je veľkou oporou začínajúcich filmárov. V blízkosti Salt Lake City v štáte Utah, vybudoval vo Wasatch Mountains na úpätí Skalnatých vrchov, lyžiarske stredisko Sundance Resort. Taktiež tu založil filmový inštitút Sundance Institute, ktorý podporuje nezávislých filmárov a ktorý každoročne v neďalekom Park City usporadúva Sundance Film Festival - najvýznamnejší festival nezávislého filmu v USA, ktorý si získal svoje meno už aj v zahraničí. Robert Redford sa oženil v roku 1958 s Lolou Van Wagenen, s ktorou mal štyri deti. Rozviedol sa v roku 1985. Filmografia * 1962: War Hunt (Vojnový hon) * 1965: Situation Hopeless… But Not Serious (Situácia je zúfalá, nie však vážna) * 1965: Inside Daisy Clover (Súkromie Daisy Cloverovej) * 1966: Štvanica (The Chase) * 1966: This Property Is Condemned (Zakázaný majetok) * 1967: Bosé nohy v parku (Barefoot in the Park) * 1969: Butch Cassidy a Sundance Kid (Butch Cassidy and the Sundance Kid) * 1969: Downhill Racer (Zjazdár) * 1969: Willie Boy (Tell Them Willie Boy Is Here) * 1970: Little Fauss and Big Halsy (Malý Fauss a veľký Halsy) * 1972: The Hot Rock (Ukradnutý diamant - TV) * 1972: The Candidate (Kandidát - TV) * 1972: Jeremiah Johnson (- V) * 1973: Takí sme boli (The Way We Were) * 1973: Podraz (The Sting) * 1974: Veľký Gatsby (The Great Gatsby) * 1975: Veľký Waldo Pepper (The Great Waldo Pepper) * 1975: Tri dni Kondora (Three Days of the Condor) * 1976: Všetci prezidentovi muži (All the President's Men) * 1977: A Bridge Too Far (Vzdialený most - TV) * 1979: Elektrický jazdec (The Electric Horseman) * 1980: Brubaker * 1980: Obyčajní ľudia (Ordinary People) - réžia * 1984: Prirodzený talent (The Natural) * 1985: Spomienky z Afriky (Out of Africa) * 1986: Orli práva (Legal Eagles) * 1988: The Milagro Beanfield War (Fazuľová vojna v Milagre - V) - réžia * 1990: Havana (Havana - TV) * 1992: A rieka tečie / Kadiaľ tečie rieka - TV (River Runs Through It) - režisér a producent * 1992: Špehovia / Sliediči - TV (Sneakers) * 1993: Nemorálna ponuka / Neslušný návrh - TV (Indecent Proposal) * 1994: Quiz Show * 1996: Intímne detaily (Up Close & Personal) * 1998: Zaklínač koni (The Horse Whisperer), tiež režisér a producent * 2000: Legenda o slávnom návrate (The Legend of Bagger Vance) - réžia * 2001: The Last Castle (Posledná pevnosť - TV) * 2001: Spy Game * 2004: The Clearing (Únos) * 2005: Skutočný život (An Unfinished Life) Poznámka: Film zvýraznený tučným písmom bol uvedený v slovenských kinách, označenie - TV, resp. -V je pri filmoch uvedených v slovenských televíziach a na videu. Iné projekty * Commons * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Roberto_Rosetti_9120.html Roberto Rosetti Narodenie 18. september 1967 Pecetto Torinese, Vlajka Talianska Taliansko Pozri aj Biografický portál Portal Športový portál Roberto Rosetti (* 18. september 1967, Pecetto Torinese) je taliansky futbalový rozhodca. Medzinárodné zápasy rozhoduje od roku 2003 a bol aj na Majstrovstvách sveta 2006, kde sa dostal na poslednú chvíľu po odhalení korupčných škandálov rozhodcu Massima De Santisa. Dostal sa do nominácie aj pre EURO 2008 a rozhodoval otvárací zápas medzi Švajčiarskom a Českom. Robert_Fico_d8cf.html Robert Fico premiér Slovenskej republiky Narodenie 15. september 1964 Topoľčany Pozri aj Biografický portál Politický portál Vláda SR od 4. júla 2006 Predseda vlády Robert Fico, SMER Podpredsedovia vlády Dušan Čaplovič, SMER Robert Kaliňák (MV), SMER Ján Mikolaj (MŠ), SNS Štefan Harabin (MS), ĽS-HZDS Ministri vlády Ján Počiatek (MF), SMER Ján Kubiš (MZV), SMER Ľubomír Jahnátek (MH), SMER František Kašický (MO), SMER (do 30.1.2008) Jaroslav Baška (MO), SMER (od 30.1.2008) Marek Maďarič (MK), SMER Ivan Valentovič (MZ), SMER (do 3.6.2008) Richard Raši (MZ), SMER (od 3.6.2008) Miroslav Jureňa (MP), ĽS-HZDS (do 23.11.2007) Zdenka Kramplová (MP), ĽS-HZDS (od 27.11.2007) Ľubomír Vážny (MD), SMER Marián Janušek (MVRR), SNS Viera Tomanová (MPSV), SMER Jaroslav Izák (MŽP), SNS Doc. JUDr. Robert Fico, CSc. (* 15. september 1964, Topoľčany) je predseda vlády Slovenskej republiky a predseda strany SMER - sociálna demokracia. Detstvo a rodina Robert Fico sa narodil a vyrastal v robotníckej rodine v Topoľčanoch. Do šiestich rokov žil aj s rodinou v obci Hrušovany. Otec, Ľudovít Fico, pracoval ako robotník na vysokozdvižnom vozíku a matka, Emília Ficová, pracovala ako predavačka obuvi. Fico má brata Ladislava a sestru Luciu. S manželkou Svetlanou, ktorá je právnička a vysokoškolská pedagogička, sa stretol počas štúdií práva v Bratislave. Majú spolu jedného syna. Profesionálne začiatky Robert Fico absolvoval v roku 1986 Právnickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave a získal titul JUDr. V roku 1992 získal titul CSc. Od absolvovania školy až do roku 1995 pracoval na Právnickom inštitúte MS SR. V rokoch 1994-2000 pôsobil ako agent pre zastupovanie SR v konaní pred Európskou komisiou pre ľudské práva a Európskym súdom pre ľudské práva. Politické začiatky Robert Fico vstúpil v roku 1987 do Komunistickej strany Slovenska - KSS, ktorá mala spolu so sesterskou Komunistickou stranou Československa - KSČ ústavou garantované vedúce postavenie v spoločenskom a politickom živote vtedajšej Československej socialistickej republiky. Za poslanca bol prvýkrát zvolený v roku 1992 za Stranu demokratickej ľavice, ktorá vznikla po novembri 1989 premenovaním vtedajšej KSS. Odvtedy bol až do roku 2006 poslancom Národnej rady Slovenskej republiky. Postupne sa stal najpopulárnejším politikom SDĽ. Po voľbách, v ktorých SDĽ stratila veľkú časť podľa prieskumov očakávaných hlasov, z postu predsedu strany odstúpil Peter Weiss a za svojho nástupcu označil 31 ročného Roberta Fica. Avšak pár hodín pred začiatkom zjazdu Fico kandidatúru stiahol v prospech Ľubomíra Fogaša, bývalého kolegu z Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Prečo tak Fico urobil, nie je dodnes známe - časť kritikov hovorí, že Fico bol ľahko vydierateľný. ^[chýba citácia] Založenie strany SMER Po voľbách v roku 1998 vznikala široká koalícia strán SDK, SDĽ, SMK a SOP. Robert Fico však začal vystupovať proti koalícii s SMK, tvrdiac, že sa strana pokúša otvárať tzv. Benešove dekréty. Robert Fico bol v tom čase najpopulárnejším politikom strany a získal vo voľbách najviac preferenčných hlasov z politikov SDĽ. Podľa názoru politických analytikov Robert Fico očakával, že strana ocení jeho význam a rátal s menovaním za ministra vlády, alebo generálneho prokurátora (nespĺňal však vekovú hranicu, ktorá by mu umožnila tento post zastávať). Po tom, ako sa dostal do sporu s vlastnou stranou SDĽ, zo strany odišiel a v decembri 1999 založil novú politickú stranu s názvom SMER. Podľa oficiálneho stanoviska strany SMER, Robert Fico „vyvodil svoje rozhodnutie, opustiť rady vládnej koalície a koaličnej Strany demokratickej ľavice a založiť novú politickú stranu na základe osobného hlbokého nesúhlasu a sklamania z obsahu a štýlu politiky, ktorú po voľbách v roku 1998 realizovala tzv. vláda zmeny”. Strana SMER sa hneď po svojom založení snažila pôsobiť ako alternatíva tak voči vtedajšej vládnej koalícii, ako aj opozícii. Ešte v tom istom volebnom období (1998-2002) prijala do svojho názvu prívlastok „tretia cesta”. Podľa tvrdenia predstaviteľov strany sa tým zadefinovala ako „strana moderného progresívneho stredoľavého politického prúdu typu britskej Labour Party, alebo nemeckej SPD”. Sám Fico vyhlásil, že „Nie je dôležité, či je mačka biela alebo čierna, ale či chytá myši“. S odstupom času sa ukázal krok Roberta Fica ako veľmi dobrý a predvídavý. Preferencie SMERu postupne rástli, naopak preferencie SDĽ klesali. Nakoniec sa vládna strana SDĽ nedostala v najbližších voľbách do parlamentu a k 1. januáru 2005 zanikla, keď bola pohltená práve SMERom. Integrácia ľavicových strán V roku 2004 sa Robertovi Ficovi podarilo uskutočniť projekt zjednotenia ľavicových strán. Tri ľavicové strany s dlhodobo zanedbateľnými volebnými preferenciami a to SDĽ, Sociálnodemokratická alternatíva (vznikla roku 2002 odštiepením z SDĽ) a Sociálnodemokratická strana Slovenska (pôsobila už od čias tesne po Nežnej revolúcii, ale stále so zanedbateľným politickým vplyvom) uznali, že nemajú šancu na prežitie na slovenskej politickej scéne a súhlasili s integráciou so SMERom. Integráciu schválili snemy jednotlivých strán na jeseň roku 2004 a od 1. januára 2005 SDĽ, SDA a SDSS zanikli a SMER zmenil názov na SMER - sociálna demokracia. Najvýznamnejší politický zisk pre SMER z tejto integrácie nebol ani tak v zisku nových voličov, ale skôr v zisku značky sociálnej demokracie a medzinárodného uznania v podobe členstva v Strane európskych socialistov, ktoré však bolo v roku 2006 pozastavené z dôvodu utvorenia koalície s SNS. Volebné obdobie 2002-2006 Robert Fico bol v roku 2002 opätovne zvolený za poslanca NR SR. Stal sa členom Výboru NR SR pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Jeho strana SMER sa stala so ziskom 13,6 % voličských hlasov treťou najsilnejšou politickou stranou na Slovensku za HZDS a SDKÚ a obsadila 25 poslaneckých kresiel v NR SR. Pre SMER bol volebný výsledok sklamaním, pretože prieskumy verejnej mienky dlhodobo predpovedali pre stranu lepší výsledok. Strane sa po voľbách nepodarilo dostať do vlády a tak zostala v opozícii. Pred voľbami Fico vyhlásil, že „ak Smer nebude úspešný a nedosiahne svoj cieľ, to znamená byť pri zostavovaní vlády a dostať do kabinetu i celkovej politiky čo najviac ľudí, Robert Fico z politiky odíde.“. Napriek neúspechu však z politiky neodišiel. Počas celého volebného obdobia súperila s HZDS o vedúce postavenie v opozícii. V súperení o slovenského opozičného voliča však slávila úspech. V prieskumoch verejnej mienky predstihla dovtedy dlhodobo najpopulárnejšiu stranu HZDS a od roku 2004 si udržiava stabilne prvé miesto s preferenciami oscilujúcimi tesne pod 30 %. Robert Fico dlhodobo vedie v prieskumoch verejnej mienky rebríček popularity slovenských politikov s veľkým náskokom pred prezidentom Ivanom Gašparovičom, Jánom Slotom a Vladimírom Mečiarom. Vláda od roku 2006 SMER - sociálna demokracia pod Ficovým vedením zvíťazila v parlamentných voľbách roku 2006 a stala sa hlavným činiteľom pri zostavovaní novej vlády. Robert Fico sa stal novým predsedom vlády SR, v ktorej sú zastúpené tri strany: SMER-SD ako dominantná strana, SNS a ĽS-HZDS. Iné projekty * Wikicitáty * Spolupracuj na Wikiquote Wikicitáty ponúka citáty od alebo o Robert Fico Externé odkazy * Životopis na stránke strany SMER * Článok o jeho živote v • d • e Predsedovia vlády Slovenska Dočasná vláda pre Slovensko (časť Vavro Šrobár (1918) Česko-Slovenska) Slovenská republika rád Antonín Janoušek (1919) Autonómne Slovensko (časť Jozef Tiso (1938-1939) • Jozef Sivák Česko-Slovenska) (1939) • Karol Sidor (1939) Prvá slovenská republika Jozef Tiso (1939) • Vojtech Tuka (1939-1944) • Štefan Tiso (1944-1945) Karol Šmidke (1945-1946) • Gustáv Husák Predsedovia Zboru povereníkov (1946-1950) • Karol Bacílek (1950-1951) (časť Česko-Slovenska) • Július Ďuriš (1951-1953) • Rudolf Strechaj (1953-1960) Štefan Sádovský (1969) • Peter Colotka Slovenská socialistická republika (1969-1988) • Ivan Knotek (1988-1989) • / Slovenská republika (časť Pavel Hrivnák (1989) • Milan Čič Česko-Slovenska) (1989-1990) • Vladimír Mečiar (1990-1991) • Ján Čarnogurský (1991-1992) • Vladimír Mečiar (1992) Vladimír Mečiar (1993-1994) • Jozef Slovenská republika Moravčík (1994) • Vladimír Mečiar (1994-1998) • Mikuláš Dzurinda (1998-2006) • Robert Fico (2006-) Robin_Wade_Niedermayer_e3db.html Robin Wade Niedermayer Rob Niedermayer Šablóna:Meno Kanadský hokejista Narodenie 28. december 1974 Vlajka Kanady Cassiar, Britská Kolumbia Aktívna činnosť 1993 - súčasnosť Pozícia útočník Streľba ľavou rukou Výška a váha 188 cm, 93 kg Rob Niedermayer (* 28. december 1974, Cassiar) je kanadský hokejista, v súčasnosti hráč klubu NHL Anaheim Ducks. Bol draftovaný v roku 1993 v prvom kole klubom Florida Panthers. Je mladším bratom obrancu Scotta Niedermayera. V roku 2007 získal s klubom Anaheim Ducks Stanleyho pohár. Externé odkazy * Rob Niedermayer klubová štatistika na hockeyDB.com Robinson_Crusoe_f001.html Robinson Crusoe Robinson Crusoe môže byť: * román Daniela Defoe, pozri Robinson Crusoe (román) * názov viacerých filmov * Ostrov Robinsona Crusoa Tento článok je zatiaľ tzv. "výhonok". Text môžeš doplniť alebo zmeniť, keď hore klikneš na záložku "upraviť". Symbol rozcestia Toto je rozlišovacia stránka — navigačná pomôcka obsahujúca zoznam iných článkov, ktoré by mohli mať rovnaký názov. Ak vás na túto stránku odkázal článok, prosíme Vás, aby ste sa k článku vrátili a opravili v ňom odkaz tak, aby odkazoval priamo na konkrétnu stránku z hore uvedeného zoznamu, ktorú autor článku myslel. Robert_Grosseteste_400e.html Robert Grosseteste Robert Grosseteste alebo Robertus Lincolniensis alebo Robertus Grosseteste alebo Robert Greathead (Veľkohlavý) (1175 Stradbrook alebo Stradbroke – † 9. október 1253 Lincoln) bol anglický filozof, biskup, významný predstaviteľ scholastiky, autor komentárov k novoobjaveným Aristotelovým spisom (najmä Fyzika) a Etika Nikomachova. Mimoriadny význam má jeho pokus matematicky opísať prirodné javy. Robert Grosseteste bol silne ovplyvnený názormi Aurelia Augustina, Anselma z Canterbury a arabských novoplatonikov. Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Robert_Grant_Aitken_10c1.html Robert Grant Aitken americký astronóm Narodenie 31. december 1864 Jackson, Kalifornia Úmrtie 29. október 1951 Berkeley Pozri aj Biografický portál Robert Grant Aitken (* 31. december 1864, Jackson, Kalifornia – † 29. október 1951, Berkeley) bol americký astronóm, ktorý sa zaoberal štúdiom premenných hviezd. Uskutočnil prvé mikrometrické merania veľkého počtu komét a vypočítal dráhu mnohých dvojhviezd. Bol členom Národnej AV, riaditeľom Lickovho observatória (1930-1935). Roku 1932 uverejnil veľký katalóg 17 180 dvojhviezd, sám ich objavil vyše 3 000. Encyklopédia astronómie Tento článok alebo jeho časť obsahuje heslo z Encyklopédie astronómie s láskavým dovolením autorov a podporou SZAA. Robbie_Williams_6008.html Robbie Williams anglický spevák Narodenie 13. február 1974 Stoke-On-Trent, Anglicko Pozri aj Biografický portál Robert Peter Williams, známy ako Robbie Williams je britský spevák. Detstvo a mladosť Robert Wiliams sa narodil 13. februára 1974 v Bursleme, Staffordshire v Anglicku v rímskokatolíckej rodine írskeho pôvodu. Jeho otec Peter bol komediantom, ktorý vystupoval pod umeleckým menom Pete Conway, jeho mama pracovala ako kvetinárka. Rodičia sa rozviedli, keď mal štyri roky. Po rozvode Robbie vyrastal s mamou, Jan, a so staršou sestrou Sally. Robbie študoval Na St. Margaret Ward High School v Stoke-On-Trent, kde neskôr získal základy pre spievanie a herectvo. V tomto období spolu s mamou, začali navštevovať miestny divadelný krúžok, a často ich bolo vidieť v rozličných muzikáloch a hrách. Popri škole pracoval ako predavač kvetín a vo firme, ktorá zasklievala okná. Mnohým zákazníkom vravel ako sa mu práca v sklenárenstve nepáči, a upozorňoval ich na to, že túto prácu už dlho robiť nebude. Začiatok kariéry - Take That Robbieho umelecká kariéra začala, keď jeho mama zazrela v novinách inzerát, v ktorom manažér Nigel Martin Smith hľadal mladých spevákov do chlapčenskej skupiny. Vzhľadom na jeho spevácke schopnosti bol vtedy šestnásťročný Robbie Wiliams po konkurze prijatý do novovzniknutej speváckej formácie nazvanej Take That. Do skupiny nastúpil ako posledný. Skupina Take That mala počas svojej kariéry desať hitových singlov, z toho sedem z obdobia, keď v nej účinkoval Robbie Wiliams, jeden po jeho odchode a dva až po pokuse o návrat na hudobnú scénu v roku 2006. Po piatich rokoch účinkovania bol Williams na vystúpeniach známy ako zabávač. Rozprával vtipy, a stále chodil s úsmevom na tvári. Avšak počas jeho slávy, skupina mala veľmi presné pravidlá správania sa, ktoré sa Robbiemu akosi nepozdávali. Robbie často spomína toto obdobie ako na časy kedy sa cítil ako väzeň, a preto hľadal útočište v kokaíne a alkohole. Sólová kariéra Dňa 17. júla 1995 opustil Take That. Vo všetkých novinách sa začal rozoberať jeho odchod a vznikali mnohé diskusie na tému prečo a kam odišiel. Po niekoľkých týždňoch dohadov, Rob vyhlásil, že bol viacmenej vytlačený. Po čase sa Take That rozpadli, pretože mnohým fanúšikom sa nepáčil odchod Robbieho zo skupiny. Hovorí sa, že veľa horúcich liniek (Hot lines) bolo zriadených výhradne na pomoc fanúšičkám, ktoré sa nevedeli vyrovnať s odchodom Robbieho a rozpadom skupiny. Po dlhých sporoch, bolo oznámené svetu, že v jeho zmluve bola klauzula ktorá mu zakazovala vydať sólový album, Robbie zvolal tlačovku dňa 27. júna 1996 a ukončil zmluvu s BMG. Hneď nato však podpísal zmluvu s Chrysalis Records. Jeho prvá sólo nahrávka po touto značkou bola coververzia pesničky Georga Michaela – Freedom. Bola vydaná 29. júla 1996, rok po jeho odchode z Take That. Dosiahla 2. miesto v hudobných rebríčkoch a vystúpila tak v hitparáde o dvadsaťšesť priečok vyššie ako originálna skladba. V ďalšom roku mu vyšiel ďalší singel – Old before I die- ktorý bol vydaný 14. apríla 1997 a tiež sa dostal na 2. miesta. Začiatkom júna 1997 po mnohých zlých správach v médiach Robbie nastúpil na liečbu do Clouds house Drink and Drugs Rehab Clinic v Salisbury, Wiltshire, aby sa liečil so závislosti na alkohole a drogách. Po štyroch týždňoch plných liečení sa Robbie ukázal. Začal športovať a mal extrémne krátke vlasy. Ďalším singlom bol – Lazy Days, ktorý dosiahol 8. miesto v rebríčkoch, nasledovaný singlom South of Border. Jeho album Life Thru a Lens bol vydaný dňa 29. septembra 1997. December 1997 sa však jeho kariéra zmenila a vydal Angels. Nikto však nečakal aký dopad to bude mať na obchod. Angels bol stále v rebríčkoch aj v roku 1998 a Life Thru a Lens sa vrátil späť do hitparád a zotrval v nich neuveriteľných 117 týždňov. Robbie si týmto získal rešpekt od všetkých vrstiev hudobného priemyslu. Jeho nasledujúci album I´ve Been Expecting You vydaný v októbri 1998 obsahoval hity ako napr. Strong, She´s the One, Millenium, ktoré patrili k jeho prvým sólo „number one“ skladbám. Williams taktiež vyhral v roku 1998 cenu za najviac predaných albumov. V roku 1999 Robbie skúšal uspieť v USA s novým albumom – The Ego has Landed- bol to výber najlepších skladieb z oboch albumov. V auguste 2000 rozvíril ovzdušie s hitom Rock DJ, ktorý bol označený za kontroverzný, ale vyhral cenu za najlepší klip. V tejto piesni sa Robbie celý vyzlečie a na konci so seba stiahne kožu a mäso. Ďalším albumom bol Sing When You´re Winning. Tento album napriek všetkým pochybnostiam vyhrával mnoho anglických hitparád. Album s hitmi ako Supreme, Let Love Be Your Energy , The Road To Mandalay a Kids (duet s Kylie Minogue) sa stal druhým najpredávanejším v roku 2000. Swing When You´re Winning- bol ďalším albumom Robbieho Williamsa. Nachádzali sa na ňom piesne zo zlatej éry (z doby v ktorej Robbie vyrastal). Obsahoval hity mŕtveho Franka Sinatru, ktoré napísal pred smrťou – It Was a Very Good Year a taktiež zaujímavú spoluprácu s Nicole Kidman v piesni Somethin´ Stupid. Album sa stal ďalším najpredávanejším a opäť bol druhým najpredávanejším v roku 2001. Robbiemu sa však splnil celoživotný sen a vystupoval v London Royal Albert Hall. V októbri 2002, Robbie podpísal 80-miliónový kontrakt so značkou EMI Records. Zmluva ponúkala percento zo zisku, a tiež možnosť skúsiť šťastie v USA. EMI potvrdilo, že bude sponzorovať aj Robbieho obdobie kedy nebude nahrávať, jeho cesty po svete, publikáciu albumov ... Robbie sa čoskoro stal bohatším ako si kedy predstavoval. Jeho album Escapology dobil prvé miesta v Anglicku počas jedného mesiaca. Do novembra 2002 sa stal prvým najpredávanejším albumom roka. Prvý singel z tohto albumu – Feel, s perfektným videoklipom, bol natáčaný s americkou herečkou Daryl Hannah. Bol vydaný [2. december|2. decembra]] a okamžite sa stal číslom 1. Potom prišiel ďalší singel – Come Undone, ktorý sa vydal 31. marca v Európe a 14. apríla v Austrálii. Vo februári 2003 Robbie vyhral Brit Award za najlepší mužský sólo spevák (Best Male Solo Artist). To bol už deviaty Brit Award odkedy opustil Take That. Dodnes dostal 4 Best Male Solo Artist Award z rokov 1999, 2001, 2002 a 2003. DVD Robbieho Williamsa s hitom Come Undone, ktoré vyšlo 14. apríla v Európe a 21. apríla v Austrálii, obsahovalo aj klip k tejto piesni. Klip bol natáčať Jonas Akerlund, muž ktorý natočil aj klip Prodigy - Smack my bitch up. Vo videu a Robbie ráno prebúdza a spomína na kúsky noci pred tým, kde oddaní hostia vyčíňajú ako na správnej LA Party. Party však sa zlepšila sa ženy začali jest chrobáky a na zemi sa začali plaziť hady. Klip však bol cenzúrovaný a ukrátený o zábery: steny postriekané krvou, drogovanie hosti... V Anglicku bol označený ako „15+“. Singel sa dostal na 4. miesto v rebríčkoch. Something Beautiful nasledoval a bol vydaný v júli. Robbie sa rozhodol vytvoriť pre tento klip niečo iné, odlišné - a tak vyhlásil súťaž Best Robbie. Tisíce ľudí sa prihlásilo a nakoniec však vybrali iba troch, za ktorých ľudia mohli hlasovať na jeho web stránke. Klip je druhom výsmechu z relácie Pop idol a má názov Rob Idol. Víťaz bol vyhlásený na konci klipu. V Novembri vyšiel 4. singel z albumu Escapology. Tentokrát Robbie natočil video na pieseň Sexed Up, ktorú tiež režíroval Jonas Akerlund. V klipe vystúpila modelka a herečka z USA – James King. Koncom júna Robbie začal svoju svetové turné. Do decembra zahral 40 vystúpení v 22 krajinách viac ako 1,24 miliónom divákov. Najznámejšími boli 3 koncerty v Knebworthe. Bol to najväčší koncert pod holým nebom v dejinách Anglicka. Robbieho sledovalo viac ako 375 000 ľudí v trojdňovom koncertnom programe, najväčšom v Anglicku. Predané DVD a CD sa tiež zapísali do histórie. What We Did Last Summer - spolu 48 000 kópií z toho viac ako 46 000 DVD. CD – Live at Knebwoth vydané 29. septembra sa stalo najrýchlejšie predávaným albumom v Anglicku s počtom kópií 117 863 za prvý týždeň. Predajnosť v Anglicku je okolo 300 000 ks a stále rastie. V decembri Robbie odišiel do Austrálie na tri dni do Melbourne a Sydney. Lístky do Melbourne a Sydney sa predali v rekordnom čase. Po príchode do Melbourne sa zúčastnil tlačovej konferencie v strip klube nazývanom Spearmint Rhino. Uskutočňoval bláznivé „prechádzky mestom“ a novinári písali o tom ako sa Robbie vracia k starým časom. Robbie počas dvoch večerov v Sydney zničil svoju dôveru Austrálčanov, a preto mu zakázali vydávať albumy v ich štáte. Ale vyjadrenia novinárov boli fantastické – Austrália konečne skutočne spoznala „horúčku Robbieho Williamsa“ . Iné projekty * Commons * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Robert_Fulghum_df49.html Robert Fulghum americký spisovateľ, maliar Narodenie 4. júna 1937 Waco, Texas, USA Pozri aj Biografický portál Robert Fulghum (* 4. jún 1937, Waco, Texas), americký spisovateľ, filozof, spevák, unitársky pastor, učiteľ, maliar a sochár. Človek mnohých povolaní a schopností. Sám o sebe hovorí ako o samoukovi, ktorého najviac naučila škola života. Preslávil sa ako spisovateľ krátkych esejí o každodenných veciach. Jeho prvá kniha Všetko, čo naozaj potrebujem vedieť, som sa naučil v materskej škôlke s podtitulom neobyčajné premýšľanie o obyčajných veciach vydaná v roku 1988 sa stala klasikou a katapultovala ho na prvú priečku bestsellerov v New York Times na dobu dvoch rokov. Jeho ďalších šesť titulov sa radí takisto medzi bestsellery. Fulghum v nich pokračuje vo svojich krátkych úvahách. V 103 krajinách sveta bolo vydaných viac než 16 miliónov kópií jeho kníh v 27 jazykoch. Vydané diela 1. All I Really Need To Know I Learned In Kindergarten: Uncommon Thoughts On Common Things - 1988 * Všechno, co opravdu potřebuju znát, jsem se naučil v mateřské školce - Argo, ČR, 1996, 2006, okrem týchto dvoch vydaní vyšlo v roku 2003 rozšírené vydanie pri príležitosti 15. výročia vydania titulu * Všetko, čo naozaj potrebujem vedieť, som sa naučil v materskej škôlke - Príroda, SR, 2006 2. It Was On Fire When I Lay Down On It - 1989 * Už hořela, když jsem si do ní lehal - Argo, ČR, 1996 3. Maybe, Maybe Not: Second Thoughts From A Secret Life - 1993 * Možná, možná ne - Argo, ČR, 1996 4. Uh-Oh: Some Observations From Both Sides Of The Refrigerator Door - 1995 * Ach jo - Argo, ČR, 1996 5. From Beginning To End: The Rituals Of Our Lives - 1995 * Od začátku do konce - Argo, ČR, 1995, 2004 6. True Love - 1997 * Opravdová láska - Argo, ČR, 1997 7. Words I Wish I Wrote: A Collection Of Writing That Inspired My Ideas - 1997 * Slova, která jsem si přál napsat sám - Argo, ČR, 1998 * Čo by som bol rád napísal - Slovenský spisovaťeľ, SR, 1999 8. Third Wish - 2004 román, vyšiel najprv v ČR a až potom v USA * Třetí přání - Argo, ČR, 2004 * Tretie želanie: Svedok - Argo, ČR, 2005 slovenské vydanie 9. Third Wish II, The Rest of the Story, Almost - 2005 * Třetí přání 2, zbytek příběhu (skoro) - Argo, ČR 2005 10. Third Wish Granted - 2006 * Třetí přání 3 - (splněno) - ARGO, ČR 2006 Tento článok o literárnej téme je príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku Externé odkazy * Oficiálna webstránka * Edmonds Unitarian Universalist Church Robert_Musil_73c2.html Robert Musil Robert Musil ( * 6. november 1880, Klagenfurt – † 15. apríl 1942, Ženeva) bol rakúsky románopisec, dramatik a esejista. Jeho monumentálny nedokončený román Der Mann ohne Eigenschaften (Muž bez vlastností) je pre svoju intelektuálnu hĺbku a vysokú literárnu úroveň radený medzi diela Proustove alebo Joyceho. Narodil sa v korutánskom Klagenfurte, veľkú časť života strávil vo Viedni alebo v Berlíne. Zomrel v emigrácii vo švajčiarskej Ženeve. Život Detstvo a rané roky Narodil sa do rodiny inžiniera a profesora brnenskej Technickej univerzity Alfréda a Hermíny Musilových. Musil, ako dieťa bol veľmi samotársky až hanblivý, táto vlastnosť ho sprevádzala celý život. Jeho literárnu prvotinu ovplyvnil päťročný pobyt na Vojenskej kadetnej škole v Eisenstadte a v Hraniciach na Morave v rokoch 1892 až 1897. Tu sa tiež nadchol pre neskoršiu dráhu inžiniera. V roku 1897 nastúpil na Technische Militärakademie (Technická vojenská akadémia) vo Viedni, obor strojárenstvo. O rok neskôr prišiel na Technickú univerzitu v Brne, ktorú ukončil po dvoch rokoch inžinierskym titulom. Potom pracoval v technických laboratóriach pri univerzite v Stuttgarte. Od roku 1903, stále pracuje ako inžinier, študoval ešte filozofiu a psychológiu v Berlíne. Bol ovplyvnený dielom nemeckého filozofa Friedricha Nietzscheho rovnako ako ruského spisovateľa Fjodora Michajloviča Dostojevského. Roku 1906 bol publikovaný jeho prvý román Die Verwirrungen des Zöglings Törless (Zmätky chovanca Törlessa). Fakt, že román bol úspešne prijatý, rozhodol o jeho osude spisovateľa. V roku 1908 definitívne opustil sľubnú strojárenskú kariéru (patentoval chromatometer, tzv. „Musil'scher Farbkreisel“), napriek tomu, že mu kariéra inžiniera mohla priniesť značný úspech a hmotné zaistenie, a venoval sa iba písaniu, najmä žurnalistike. Pracoval napr. v redakcií berlínskeho kultúrneho magazínu Neue Rundschau či ako divadelný kritik. Roku 1907 sa zoznámil s o šesť rokov staršou vydatou ženou, Marthou Marcovaldi (rod. Heimennovou, 1874 - 1949), ktorá sa roku 1911 rozviedla a skoro sa za Musila vydala. Musil s ňou vyženil dve deti, Anninu a Gaetána. V rokoch 1914 až 1918 bojoval v rakúskej armáde na talianskom fronte. V porovnaní s inými spisovateľmi nezanechala na jeho diele prvá svetová vojna výraznejší vplyv. Počas vojny navštívil v roku 1916 Prahu a zoznámil sa s Franzom Kafkom. Ako jeden z prvých rozpoznal literárnu Kafkovu kvalitu diela. Obdivoval nemeckého básnika Rainera Maria Rilkeho. Obdobie zrelosti V rokoch 1919-1920 pracoval ako poradca rakúskeho ministerstva vojny, odvtedy sa definitívne venoval iba literatúre. Neskôr bol vyznamenaný Umeleckou cenou mesta Viedne (1924) a berlínskou Cenou Gerharta Hauptmanna (1929). Medzivojnové roky trávil striedavo vo Viedni a v Berlíne, kde sa stretával s osobnosťami ako Hermann Broch, Elias Canetti, Hugo von Hofmannsthal a Thomas Mann. Vo Viedni často navštevoval salón Eugénie Schwarzwaldovej, ktorá sa stala predobrazom Diotimy v románe Der Mann ohne Eigenschaften. V Musilovom charaktere sa snúbila povýšenosť a vojenský chlad so zdvorilosťou a eleganciou. Bol skôr uzatvorený a ku koncu života trpel pocitom osamelosti. V roku 1921 začal pracovať na románe Der Mann ohne Eigenschaften (Muž bez vlastností), ktorého prvé dva diely vyšli v roku 1930. Dielo však neprinieslo očakávaný finančný ani spoločenský úspech. Skutočnosť, že desaťročná intenzívna práca nepriniesla očakávané plody Musila značne rozladila. Intenzívna literárna práca bránila Musilovi dostatočne riešiť hospodársku situáciu rodiny, ktorá stála až do Musilovej smrti na pokraji existenčného krachu. V roku 1932 bola v Berlíne založená podporná spoločnosť, ktorá mala Musilovi finančne vypomôcť a umožniť mu ďalšiu tvorbu. Jedným z tých, ktorí sa výrazne zaujímal o Musilov osud, bol aj jeho veľký obdivovateľ, spisovateľ Thomas Mann. V roku 1936 bol postihnutý záchvatom mŕtvice. Roky v emigrácií Po pripojení Rakúska k Tretej ríši v roku 1938 utiekol Musil s rodinou do Zürichu a v tom istom roku boli jeho diela zakázané. O rok neskôr presídlili do Ženevy. Zatiaľ čo predchádzajúci život vo Viedni a Berlíne znamenal pre Musilovcov „iba“ existenčné obavy, švajčiarska emigrácia predstavovala vyslovenú chudobu a biedu. V Ženeve 15. apríla 1942 Musil pri poludňajšej kondičnej rozcvičke (veľké kruhy pažami, tzv. Armkreise) zomrel. Hovorí sa, že bol nájdený so sarkastickým úsmevom na tvári. Pri poslednej rozlúčke bolo prítomných iba osem osôb. Vdova potom rozprášila jeho popol do opustenej záhrady a urnu vhodila do rieky Aare. O rok neskôr vydala Musilova vdova Martha nedokončený tretí diel románu Der Mann ohne Eigenschaften. Zomrela v Ríme v roku 1949. Dielo Robert Musil patrí k popredným rakúskym a európskym spisovateľom 20. storočia. Je považovaný za jedného z čelných predstaviteľov modernizmu, nepripojil sa však umelecky k žiadnemu z veľkých estetických hnutí medzivojnovej Európy. Musil nevenoval prílišnú pozornosť presnému zachyteniu konkrétnych udalostí a osôb (preto je väčšina jeho románových postáv fiktívna a dej je jeho fabulačnou invenciou). Musilovým cieľom bolo vystihnúť atmosféru spoločnosti, v ktorej sa príbeh odohráva (napr. v oboch svojich románoch). Často ale využíval vlastné zážitky a spomienky na udalosti i osobnosti, s ktorými sa stretol. Svoju pamäť však pretváral podľa špecifickej literárnej potreby, takže sa v jeho tvorbe stretávame aj s takými javmi, ako sú napr. homosexuálne praktiky na chlapčenskom gymnáziu (Zmätky chovanca Törlessa) či incestná láska brata a sestry (Muž bez vlastností), ktoré nevychádzajú z jeho osobnej skúsenosti. Musilov beletristický štýl (najlepšie patrný práve na Mužovi bez vlastností) sa veľmi blíži eseji. Próza sa prelína s úvahou, román s traktátom. Musil bol perfekcionista, pasáže či celé kapitoly neustále znova prepisoval (väčšinou písal rukou, nie na stroji); napr. Muž bez vlastností má desať odlišných rukopisných verzií. Preto, napriek tomu, že sa písaniu venoval naplno niekoľko hodín denne, bolo jeho pracovné tempo veľmi pomalé. * Die Verwirrungen des Zöglings Törless, 1906 (po slovensky Zmätky chovanca Törlessa, Román. * Vereinigungen, 1911 (Die Vollendung der Liebe, po slovensky Naplnenie lásky; Die Versuchung der Stllen Veronika, po slovensky Pokušenie tichej Veroniky, vyšlo v cykle Poviedky. Pozostalosť zo života. Pozri Nachlass zu Lebzeiten). Poviedky. * Die Schwärmer, 1920 Komédia. * Drei Frauen, 1923 (po slovensky jednotlivé poviedky Grigia, Tonka, Portugalka, vyšlo v cykle Poviedky. Pozostalosť zo života. Viz Nachlass zu Lebzeiten). Poviedkový cyklus s čiastočne autobiografickými rysmi. * Vinzenz und die Freundin bedeutender Männer, 1923 Komédia. * Der Mann ohne Eigenschaften, 1930-1943 (po slovensky Muž bez vlastností, Musilovo životné dielo, nedokončená románová trilógia vykresľujúca posledné okamžiky rakúsko-uhorského cisárstva, na ktorej Musil pracoval viac ako dvadsať rokov. * Nachlass zu Lebzeiten, 1936 (po slovensky Poviedky. Pozostalosť zo života. Súvislosti Thomas Mann (1875), Hermann Hesse (1877), Robert Musil (1880), Franz Kafka (1883), Hermann Broch (1886) patrili k rovnakej literárnej generácií. Írsky spisovateľ James Joyce sa rovnako narodil v tejto dobe 1882 a zomrel rok pred Musilom, obaja vo Švajčiarsku. Román Muž bez vlastností priniesol svojmu autorovi po svojom vydaní iba primeranú slávu, čo Musil chápal ako nedocenenie a nepochopenie svojho diela. Závistivo pozeral na svojich úspešnejších kolegov Thomasa Manna a Hermanna Brocha, ktorí sa snažili uchrániť jeho a jeho rodinu od najhlbšej biedy a podporovali ho v ďalšej tvorbe. Po Musilovej smrti boli jeho diela takmer zabudnuté. Zvýšený záujem o Musilove dielo možno pozorovať od 50. (u nás od 60.) rokov, kedy kritika aj verejnosť docenili význam a dosah Musilovho Muža bez vlastností, ktorého Milan Kundera označuje za jeden z najlepších románov vôbec. Štúdie * Berghahn, Wilfried (1996): Robert Musil. Olomouc (Votobia). * Corino, Karl (2003): Robert Musil: eine Biographie. Reinbek: Rowohlt. * Fischer, Ernst (1965): Kafka, Musil, Kraus. Praha (Československý spisovatel). * Kosatík, Pavel (2001): Menší knížka o německých spisovatelích z Čech a Moravy. Praha (Nakladatelství Franze Kafky). * Magris, Claudio (2001): Habsburský mýtus v moderní rakouské literatuře. Brno (Barrister a Principal). Iné projekty * Wikicitáty * Spolupracuj na Wikiquote Wikicitáty ponúka citáty od alebo o Robert Musil Externé odkazy * stránka s detailnejšou biografiou a mnohými odkazmi(po anglicky)/(po holandsky) Robert_Bowlby_Blake_8b43.html Robert Bowlby Blake Rob Blake kanadský hokejista Narodenie 10. december 1969 Simcoe, Ontário, Kanada Aktívna činnosť 1989 - súčasnosť Pozícia obranca Streľba pravou rukou Výška a váha 193 cm, 102 kg Rob Blake, plným menom Robert Bowlby Blake, (* 10. december 1969, Simcoe, Ontário) je kanadský reprezentant v ľadovom hokeji. Klubový hokej Rob Blake je obranca. V roku 1988 ho v úvodnom drafte NHL vybral klub Los Angeles Kings v 4. kole ako 70. v poradí. Už v sezóne 1989/90 sa v drese Los Angeles dostal prvýkrát na ľad NHL a zostal verný tomuto klubu 12 sezón. Od sezóny 2000/01 hrá s číslom 4 za Colorado Avalanche. Na sezónu 2005/06 mal s Coloradom uzavretú zmluvu s ročným príjmom 6,364 milióna dolárov a bol po Joe Sakicovi druhým najdrahším hráčom tímu. V júli 2006 sa stal hráčom klubu Los Angeles Kings, 28. septemba 2007 sa stal kapitánom Kings. Reprezentácia Rob Blake získal v drese Kanady striebornú medailu na zimných olympijských hrách 1998 v Nagane a zlatú medailu na zimných olympijských hrách 2002 v Salt Lake City. Dostal sa aj do reprezentačného výberu Kanady na zimné olympijské hry 2006 v Turíne. Externé odkazy * Rob Blake klubová štatistika na hockeyDB.com * Rob Blake na nhl.com Kanadské národné hokejové mužstvo na Zimných olympijských hrách v hokeji 2006 Brankári: 30 Martin Brodeur, New Jersey Devils - 1 Roberto Luongo, Florida Panthers - 35 Marty Turco, Dallas Stars 4 Rob Blake, Colorado Avalanche - 3 Jay Bouwmeester, Florida Panthers - 52 Adam Foote, Columbus Blue Jackets - 24 Bryan Obrancovia: McCabe, Toronto Maple Leafs - 44 Chris Pronger, Edmonton Oilers - 6 Wade Redden, Ottawa Senators - 28 Robyn Regehr, Calgary Flames 14 Todd Bertuzzi, Vancouver Canucks - 9 Shane Doan, Phoenix Coyotes - 33 Kris Draper, Detroit Red Wings - 21 Simon Gagné, Philadelphia Flyers - 15 Dany Heatley, Ottawa Senators - 12 Útočníci: Jarome Iginla, Calgary Flames - 40 Vincent Lecavalier, Tampa Bay Lightning - 61 Rick Nash, Columbus Blue Jackets - 39 Brad Richards, Tampa Bay Lightning - 91 Joe Sakic, Colorado Avalanche - 94 Ryan Smyth, Edmonton Oilers - 26 Martin St. Louis, Tampa Bay Lightning - 97 Joe Thornton, San José Sharks Tréneri: Pat Quinn Robert_Roth_93f7.html Robert Roth Robert Roth (* 28. október 1972, Bratislava) je slovenský herec so zaujímavým hlasovým fondom. Začínal v Detskej rozhlasovej dramatickej družine. Vyštudoval konzervatórium v Bratislave. Hercom Činohry Slovenského národného divadla je od roku 2000. V tom istom roku bol nominovaný na Dosky 2000 za rolu Ariela v Shakespearovej Búrke. V SND hral aj v ďalších dvoch Shakespearových hrách - Antonius a Kleopatra, Trojkráľový večer alebo čo len chcete, na Bratislavskom hrade zase v Kupcovi benátskom. Stvárnil Jarryho Tatka Ubu, za ktorého získal v Česku cenu za herecký výkon, Arthura v Mrožkovom Tangu, za Šabrina v adaptácií Dostojevského próz získal nomináciu na Dosky 2006. Hráva aj v projektoch mimo domovského divadla- v Gogoľových Hráčoch či Shepardovej hre Posadnutí láskou (Bratislavské mestské divadlo, Divadlo a.h.a). Hral vo filme Vladimíra Morávka Hrubeš a Mareš sú kamaráti do dažďa. Spolupracuje s rozhlasom- hra Baudolino (Rádio Slovensko). Načítal knihu Michala Hvoreckého Eskorta. Obľubuje kapelu Rolling Stones. 26.marca mu vyšiel debutový album s názvom Klamanie telom. 11 piesní v šansónovom duchu nadväzuje na tradíciu Deža Ursíniho a Jara Filipa, avšak s osobitou poetikou Marcela Buntaja a Maroša Hečka, ktorí sú väčšinovými tvorcami piesní. Rothova nespútaná energia sa v skladbách nepresadzuje, naopak, na platni ho objavíte s kultivovaným prejavom. Aranžmány, postavené na akustických nástrojoch a nápadité vokály sa na chvíľu stali zázemím, v ktorom sa naplno rozvíja Rothove zatiaľ neobjavené muzikantské alter ego. Jeho hlas možno počuť v reklamách na denník SME či reklame na Citroen. Angažmán * Divadlo Jána Palárika v Trnave (1993) * Divadlo Nová scéna v Bratislave (1993–1996) * Bábkové divadlo v Žiline (1996–1997) * Činohra Slovenského národného divadla (od 3. mája 2000) Diskografia * 2008 - Klamanie telom, Azyl Music Dabing * Pánu učitelovi z lásky (Christopher Roberts) Robert_King_Merton_1b21.html Robert King Merton Robert King Merton narodený ako Meyer R. Schkolnick (* 5. júl 1910, Philadelphia, Pensylvánia – † 23. február 2003, New York) bol americký sociológ, systematizátor základných téz sociologického funkcionalizmu. Zaviedol rozdiel medzi funkciami (správanie ľudí a jeho bojektivne dôsledky priaznivé pre sociálny celok) a dysfunkciami (rozličné úchylky od všeobecne prijatých noriem, štandardov správania, konflikty a pod., ktoré narúšajú jednotu a celostnosť systému). Za dôležitú úlohu sociologickej analýzy pokladá Merton zisťovanie neúmyselných dôsledkov činností ľudí (latentné funkcie). Ignorovanie deviantného správania alebo jeho hodnotenie len ako nežiadúceho vedie k tomu, že zo zorného uhla sociológa vypadávajú zmeny, dynamika spolocenského života. Pozri aj * sociologický funkcionalizmus * sociológia 20. storočia * americká sociológia Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Robert_Ľudvigovič_Bartini_e513.html Robert Ľudvigovič Bartini taliansky letecký konštruktér a vedec Narodenie 14. máj 1897 Fiume, Taliansko (teraz Rijeka, Chorvátsko) Úmrtie 6. december 1974 Moskva, Rusko Pozri aj Biografický portál Bartini VVA-14 v leteckom múzeu v Monine Robert Ľudvigovič Bartini alebo Roberto Oros di Bartini (* 14. máj 1897, Fiume, Taliansko (teraz Rijeka, Chorvátsko) – † 6. december 1974, Moskva) bol letecký konštruktér a vedec. Biografia Bartini sa stal členom talianskej komunistickej strany v roku 1921. Dôstojnícku školu ukončil v roku 1916, pilotnú školu 1921 a milánsky polytechnický inštitút v roku 1922. Po fašistickom prevrate v Taliansku v roku 1923, emigroval do ZSSR. Pracoval na niekoľkých inžinierskych a veliteľských pozíciach v sovietskom letectve a Červenej armáde . V roku 1928 sa stal vedúcim vývoja experimentálneho obojživelného lietadla. V roku 1938 (niekde sa uvádza rok 1937), bol uväznený a v rámci čistiek prebiehajúcich v tridsiatych rokoch, prepustený bol až v roku 1946.V priebehu druhej svetovej vojny pracoval v konštrukčných kanceláriach TsKB 29 a OKB-86 (obe boli pod správou NKVD) tu vytvoril dva projekty raketových prepadových stíhacích lietadiel označené ako „R“ a „R-114“, pričom obe mali projektovanú rýchlosť cez 1 Mach, realizácia neprekročila štádium projektu. Bartini bol rehabilitovaný v roku 1956. Je tiež autorom viacerých prác z odborov ako: aerodynamika, dynamika letu, a teoretická fyzika. Letecký konštruktér * DAR - hydroplán s dlhým doletom (určený pre polárny prieskum ) * Stal-6 – držal svetový rýchlostný rekord (420 km/h v roku 1933) * Er-2 – rýchly dvojmotorový bombardér z roku 1940, existovalo viac verzií, jedna z mála Bartiniho konštrukcií, ktorá sa dostala do výroby (vyrobených okolo 320 kusov) * A-57 – revolučný projekt strategického bombardéra, neprekročil štádium projektu * VVA-14 – ultranekonvenčná amfíbia, založená na využití tzv. „prízemného efektu“, projektovaná ako protiponorkové lietadlo Vedec Venoval sa kozmológii, fyzike elementárnych častíc, filozofii vedy. Letectvo Sergej Pavlovič Koroľov nazval Bartiniho svojim učiteľom. Spolupracoval s viacerými významnými sovietskymi leteckými konštruktérmi ako Sergej Vladimirovič Iľjušin, Oleg Antonov, Vladimir Michajlovič Mjasiščev, Alexander Sergejevič Jakovlev a mnoho ďalších. Kľúčové fyzikálne vedecké Bartiniho práce: * A Parity Between Physical Sizes in the Reports of the Academy of Sciences. 1965., t.163, Nr.4 («Доклады Академии наук» (1965г., т. 163, №4)), and * Some Parities Between Physical Constants in the collection Problems of the Theory of Gravitation and Elementary Particles. Atomizdat, 1966., p. 249-266) (сборник «Проблемы теории гравитации и элементарных частиц» (М., Атомиздат, 1966г., стр. 249-266). Ďalšie čítanie * "Dejiny leteckého konštruktérstva v ZSSR" od Vadima Borisoviča Šavrova „История конструкций самолетов в СССР“ ISBN 5-217-00477-0 Externé odkazy *  (v ruštine) *  (po anglicky) Robert_z_Chesteru_920a.html Robert z Chesteru Robert z chesteru Robert z Chesteru je anglický učenec, ktorý r. 1145 preložil z arabčiny Chvárizmího Algebru. Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Tento článok z Filitu potrebuje upraviť, pridať interwiki a kategórie. Po jeho úprave prosím odstráňte šablónu {{filit na úpravu}}. Robin_George_Collingwood_77c7.html Robin George Collingwood Robin George Collingwood (* 22. február 1889 – † 9. január 1943) bol britský filozof, archeológ a historik. Nadväzoval na Hegela. Pri analýzach duchovného života rozlišuje pätoro duchovných činností: umenie, náboženstvo, vedu, históriu a filozofiu. Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Robert_Smeets_1ce5.html Robert Smeets Robert Smeets (* 10. november 1985, Sliedrecht, Holandsko) je súčasný austrálsky profesionálny tenista. Počas svojej kariéry nevyhral ani jeden turnaj ATP. Externé odkazy * Robert Smeets na stránkach ATP (po anglicky) Robert_Boyle_f1c3.html Robert Boyle briský prírodovedec Narodenie 25. január 1627 zámok Lismore, Írsko Úmrtie 30. december 1691 Londýn, Anglicko Pozri aj Biografický portál Robert Boyle (* 25. január 1627, zámok Lismore – † 30. december 1691, Londýn) bol britský prírodovedec. Ako boháč uskutočnil cestu po Európe a potom sa venoval pokusom v Anglicku. Jeden zo zakladateľov Kráľovskej spoločnosti. V roku 1662 objavil tzv. Boyleov-Mariottov zákon – vzťah medzi tlakom a objemom plynov. V knihe „Sceptical Chymist“ (1661) podal základnú definíciu pre chemické pojmy prvok, zlúčenina a zmes. V medicíne a biológii opísal veľa javov (reflexné pohyby, plávaciu blanu a pod.), zaviedol pojem farmakológia a štandardizoval farmaká. Počas vypuknutia anglickej buržoáznej revolúcie vystúpil v roku 1661 s kritikou proti alchymistom v spise Pochybovačný chemik, čiže rozpravy o pokusoch, ktoré sa obvykle konajú na dôkaz štyroch elementov a troch princípov v zmiešaných látkach. Táto kritika napomohla pádu alchýmie v Anglicku. Robotník.html Robotník Robotník je priamy výrobca najmä v priemysle. Prvý výskyt je po priemyselnej revolúcii v Anglicku. Iné projekty * Wikicitáty * Commons * Spolupracuj na Wikiquote Wikicitáty ponúka citáty od alebo o Robotník * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Robert_Sean_Leonard_f244.html Robert Sean Leonard Celé meno Robert Lawrence Leonard Narodenie 28. február 1969 Ridgewood, New Jersey, USA Ocenenia Tony Awards Najlepší herec v divadelnej hre 2001 Invention of Love Robert Sean Leonard (narodený Robert Lawrence Leonard 28. februára 1969, Ridgewood, New Jersey, USA) je americký herec, víťaz ocenenia Tony Awards. Známy je vďaka roli ctižiadostivého herca Neila Perryho vo filme z roku 1989 Spoločnosť mŕtvych básnikov. Leonard sa narodil vo Westwoode a vyrastal v Ridgewoode, kde aj vyštudoval vysokú školu Ridgewood High School. ^ Bol trikrát nominovaný na ocenenie Tony Awards (v rokoch 1993, 2001 a 2003), v roku 2001 získal toto ocenenie za najlepšieho herca v divadelnej hre za rolu A. E. Housemana v hre Invention of Love. Momentálne hrá Dr. Jamesa Wilsona, šéfa oddelenia onkológie, v nemocničnej dráme Dr. House. Referencie 1. ↑ Alvin Klein "FOR STAGE NOVICE , 'ACTING IS IT" The New York Times, 5. január 1986. Pridané: 30. decembra 2007. "He's not only having an awful day, he's having an awful time, as the actor, Robert Leonard of Ridgewood, puts it.... Robert was born in the Bergen County community of Westwood 16 years ago.... A junior at Ridgewood High School, Robert is enrolled in a work study program under which he gets credit for his theater experience." (po anglicky) Externé odkazy * Robert Sean Leonard v Internet Movie Database * Robert Sean Leonard na Internet Broadway Database Robotický_vysávač_Hitachi_c3b0.html Robotický vysávač Hitachi Robotický vysávač Hitachi je (roku 2004) pripravovaný robotický vysávač spoločnosti Hitachi. Spoločnosť Hitachi pripravuje svoj model robotického vysávača, ktorý by mal byť dostupný v priebehu budúcich dvoch až troch rokov / stav v roku 2004 /. Robot má v priemere 25 cm a výšku 13 cm pri hmotnosti približne 4 kg. Hitachi ho označuje ako doteraz najmenší robotický vysávač. Senzormi robota budú kamery, ultrazvukové a infračervené senzory, ale aj exotickejšie senzory svetla a teploty. Na jedno nabitie má mať schopnosť vysávať zhruba 50 minút. Za ten čas prejde 45 m². Predpokladaná cena je do 60 000 Sk. Robert_Nemcsics_1f4e.html Robert Nemcsics Robert Nemcsics (* 21. september 1961, Trenčianske Teplice) je slovenský politik. Robert Nemcsics bol zvolený za poslanca NR SR vo volebnom období 2002-2006 za ANO. Svoj poslanecký mandát na začiatku volebného obdobia neuplatnil, pretože bol menovaný za ministra hospodárstva. V priebehu roku 2003 bol kvôli vnútrostraníckym sporom v rámci ANO z postu ministra odvolaný a od 10. september 2003 začal uplatňovať poslanecký mandát. Vystúpil z ANO a do konca volebného obdobia pôsobil v NR SR ako nezávislý poslanec. Bol členom Výboru NR SR pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. V roku 2007 bol zvolený za predsedu Aliancie nového občana. Iné projekty * Wikicitáty * Spolupracuj na Wikiquote Wikicitáty ponúka citáty od alebo o Robert Nemcsics Externé odkazy * Robert Nemcsics na stránke Úradu vlády Web na nrsr.sk: Robert Nemcsics Robert_Gordon_Orr_fe61.html Robert Gordon Orr Bobby Orr Kanadský hokejista Narodenie 20. marec 1948 Vlajka Kanady Parry Sound, Ontário Aktívna činnosť 1966 - 1978 Pozícia obranca Streľba ľavou rukou Výška a váha 183 cm, 91 kg Robert Gordon Orr prezývaný aj Bobby, (* 20. marec 1948, Parry Sound, Ontário) je bývalý kanadský hokejista, mnohými považovaný za jedného z najlepších hráčov v histórií ľadového hokeja. ^^ Je bývalý hokejový obranca, najviac známy z účinkovania v klube Boston Bruins. Ako 14 ročný nastúpil za tím Oshawa Generals v juniorskej lige Ontario Hockey Association. Pravidlá NHL nedovolovali, aby v NHL nastúpil hráč vo veku mladšom ako 18 rokov. Väčšinu svojej kariéry strávil v Bostone Bruins, posledné dve sezóny odohral v drese Chicago Blackhawks. Orr drží viaceré rekordy v NHL, v roku 1979 bol prijatý do Siene Slávy. Zo zisku Stanleyho pohára sa tešil dvakrát, v rokoch 1970 a 1972. Referencie 1. ↑ CBC News Archive (po anglicky) 2. ↑ Bio from Hockey Hall of Fame (po anglicky) Robert_Fischer_c8e3.html Robert Fischer Robert James "Bobby" Fischer (* 9. marec 1943 - † 17. január 2008, Reykjavik, Island) bol šachový veľmajster narodený v Spojených štátoch amerických, ktorý sa stal slávnym ešte ako tínedžer vďaka svojim šachovým schopnostiam a najmä keď sa v roku 1972 stal prvým americkým šachistom s titulom svetového šampióna. Roku 1975 odmietol obhájiť tento titul po tom, ako FIDE nesúhlasila s jeho podmienkami. Robledo.html Robledo Robledo môže byť: * mesto v Kolumbii, pozri Robledo (Kolumbia) * sopečná kaldera v Argentíne, pozri Robledo (sopka) * muncipality v provincii Albacente v Španielsku, pozri Robledo (Španielsko) * muncipality v Comunidad de Madrid v Španielsku, pozri Robledo de Chavela Symbol rozcestia Toto je rozlišovacia stránka — navigačná pomôcka obsahujúca zoznam iných článkov, ktoré by mohli mať rovnaký názov. Ak vás na túto stránku odkázal článok, prosíme Vás, aby ste sa k článku vrátili a opravili v ňom odkaz tak, aby odkazoval priamo na konkrétnu stránku z hore uvedeného zoznamu, ktorú autor článku myslel. Robert_Silverberg_780d.html Robert Silverberg americký spisovateľ Narodenie 15. január 1935 Brooklyn, New York, USA Pozri aj Biografický portál Robert Silverberg (* 15. január 1935 v Brooklyne) je americký spisovateľ známy predovšetkým vedecko-fantastickou tvorbou. Je to mnohonásobný držiteľ cien Hugo a Nebula. Život Silverberg, od malička dychtivý čitateľ, začal posielať poviedky do vedecko-fantastických časopisov už ako mladý tínedžer. Navštevoval Kolumbijsku Univerzitu, kde v roku 1956 získal titul A.B. z anglickej literatúry. Počas štúdia pokračoval v písaní vedeckej fantastiky. Jeho prvý vydaný román, kniha pre mládež Revolt on Alpha C sa objavila v roku 1955 a hneď nasledujúci rok získal svojho prvého Huga za najlepšieho nováčika. Počas nasledujúcich štyroch rokov, podľa jeho vlastných výpočtov, napísal milión slov ročne je rôzne časopisy a a Ace Doubles. V roku 1959, po kolapse trhu s vedeckou fantastikou, Silverberg preorientoval svoju tvorbu do iných oblastí: od starostlivo preskúmanej histórie až po ľahké porno pre Nightstand Books. V polovici 60-tych rokov, keď vedecko-fantastickí autori začali mať väčšie literárne ambície, Frederik Pohl, v tej dobe šéfredaktor troch vedecko-fantastických časopisov, ponúkol Silverbergovi voľnú ruku pri písaní pre jeho časopisy. To Silveberga inšpirovalo, aby sa vrátil k písaniu, kládol väčší dôraz na hĺbku postáv a ich sociálne zázemie a použil prvky modernej literatúry, ktorú študoval na univerzite. Knihy z tohto obdobia vysoko prevyšujú jeho prvé práce. Azda prvou prácou „nového“ Silverberga bol román postavený na poviedkach vydaných v časoopise Galaxy s názvom To Open the Sky, v ktorej nové náboženstvo pomôže ľuďom na ceste ku hviezdam. Nasledoval román Downward to the Earth, možno prvá postkoloniálna sci-fi kniha, kniha pod vplyvom Josepha Conrada, ktorej sa správca terraformovania (prispôsobenia prostredia zemským podmienkam) mimozemského sveta po skončení vracia späť. Iné, kritikmi aj čitateľmi dobré prijaté, práce z tohto obdobia sú romány To Live Again, v ktorom sa môže zachovať osobnosť mŕtveho človeka; The World Inside, pohľad na preľudnenú budúcnosť; a Dying Inside, príbeh telepata, ktorý stratí svoje schopnosti. Silverberg bol po vysoko produktívnych rokoch unavený, mal problémy so štítnou žľazou a navyše mu vyhorel dom. V roku 1972 sa presťahoval z rodného New Yorku na Západné pobrežie Spojených štátov a v roku 1975 ohlásil koniec spisovateľskej kariéry. Vrátil sa v roku 1980, ako inak, s Lord Valentine's Castle, s panoramatickým dobrodružstvom na cudzej planéte, ktoré sa stalo základom série, ktorú píše dodnes. Ocenenia V roku 1969 bola jeho Nightwings ocenená cenou Hugo ako najlepšia novela. V roku 1970 získal Nebulu za poviedku Passengers a ďalšie v nasledujúcom roku za román A Time of Changes a poviedku Good News from the Vatican a ďalšiu v roku 1975 za novelu Born with the Dead. V roku 1970 bol čestným hosťom na Svetovom kongrese vedeckej fantastiky. Bibliografia Série Nidorian (písaná ako Robert Randall) * (1957) The Shrouded Planet * (1959) The Dawning Light Lord Valentine * (1980) Lord Valentine's Castle * (1983) Lord of Darkness * (1983) Majipoor Chronicles * (1983) Valentine Pontifex New Springtime * (1988) At Winter's End * (1989) The Queen of Springtime Fire in Winter (spolu s Karen Haber) * (1989) The Mutant Season Lord Prestimion * (1996) Sorcerers of Majipoor * (1999) Lord Prestimion * (2001) The King of Dreams Romány * (1955) Revolt on Alpha C * (1957) Master of Life and Death * (1958) Aliens from Space - písal pod pseudonymom David Osborne * (1963) Time of the Great Freeze * (1967) To Open the Sky * (1967) Those Who Watch * (1967) The Time Hoppers * (1967) Thorns * (1968) The Man in the Maze * (1969) To Live Again * (1969) Across a Billion Years * (1969) Downward to the Earth * (1969) Nightwings * (1969) Three Survived * (1969) Up the Line (1969) * (1970) Tower of Glass * (1970) Hawksbill Station * (1971) A Time of Changes * (1971) The World Inside * (1972) The Book of Skulls * (1972) Dying Inside) * (1975) The Stochastic Man * (1984) Gilgamesh the King * (1985) Tom O'Bedlam * (1986) Star of Gypsies * (1991) To the Land of the Living * (1991) Thebes of the Hundred Gates * (1992) The Positronic Man (spolu s Isaacom Asimovom) * (1992) The Ugly Little Boy (spolu s Isaacom Asimovom) * (1997) The Alien Years * (2003) Roma Eterna Zbierky poviedok * (1987) The Pardoner's Tale Náučné * (1962) Lost Cities and Vanished Civilizations * (1968) Mound-Builders of Ancient America Externé odkazy * Zoznam kníh Roberta Silverberga Robin_Söderling_6b4b.html Robin Söderling Robin Söderling, celým menom Robin Bo Carl Söderling (* 14. august 1984, Tibro, Švédsko) je švédsky tenista. Jeho najvyššie umiestnenie v rebríčku ATP je 23. miesto, ktoré dosiahol 8. januára 2007. Je pravák, hráva obojručný backhand. Do profesionálneho tenisu vstúpil v roku 2001. Počas svojej kariéry vyhral dva turnaje ATP. Finálové účasti na turnajoch ATP (5) Grand Slam Tennis Masters Cup ATP Masters Series ATP International Series Gold ATP International Series Dvojhra - výhry (2) Č. Dátum Turnaj Povrch Súper vo finále Skóre 1. 10. október Lyon, Francúzsko koberec Vlajka Belgicka 6-2 3-6 6-4 2004 Xavier Malisse 2. 6. február Miláno, Taliansko koberec Vlajka Česka Radek 6-3 6-7^2 2005 Štěpánek 7-6^5 Dvojhra - prehry (3) Č. Dátum Turnaj Povrch Súper vo finále Skóre 1. 26. október Štokholm, Švédsko tvrdý Vlajka Spojených štátov 5-7 6-3 2003 Mardy Fish 6-7^4 2. 29. február Marseille, tvrdý Vlajka Slovenska Dominik 6-4 4-6 2004 Francúzsko Hrbatý 4-6 3. 26. február Memphis, Spojené tvrdý Vlajka Nemecka Tommy Haas 3-6 2-6 2006 štáty Externé odkazy * Robin Söderling na stránkach ATP (po anglicky) Robin_Cook_(politik)_c05e.html Robin Cook (politik) Robin Cook Robert Finlayson „Robin“ Cook (* 28. február 1946, Bellshill – † 6. august 2005, Inverness) bol britský politik. Robin Cook bol politikom Labouristickej strany. Bol ministrom zahraničných vecí Spojeného kráľovstva v rokoch 1997–2001. V roku 2001 bol vymenovaný za predsedu Snemovne poslancov a predsedu Štátnej rady (Leader of the House of Commons and Lord President of the Council). Z tohto postu rezignoval 17. marca 2003 na protest proti invázii do Iraku. Robert_William_Seton-Watson_bfb8.html Robert William Seton-Watson Robert William Seton-Watson (* 20. august 1879 – † 25. júl 1951) známy ako Scotus Viator, bol britský publicista, historik zaoberajúci sa ku koncu svojho života dejinami slovanských národov. V dobe prvej svetovej vojny zastával myšlienku zriadenia česko-slovenského štátu. Navštívil Maďarsko pôvodne ako obdivovateľ jeho histórie, ale skutočnosť, že Maďari prejavili prehnane negatívne postoje voči Rakúšanom, ako aj skutočnosť, že ho v Budapešti oklamali tvrdením, že Slováci vôbec neexistujú, ho motivovala k tomu, aby sa začal dôkladne venovať národnostnej otázke v Uhorsku. Stal sa najuznávanejším anglicky hovoriacim odborníkom na národnostné pomery v Uhorsku (priamo citovaný aj v Encyklopédii Britannice z roku 1911 a podobne). Svojimi prácami, najmä „Racial Problems in Hungary“, napokon výrazne napomohol vzniku Česko-Slovenska. Dielo * Racial Problems in Hungary (Londýn 1908) - Online; kniha vyšla aj po slovensky * Documents/Dokumenty 1906-1951 I., II. (Ústav T.G. Masaryka - Matica slovenská Praha 1996) Robotnícky_kultúrny_dom.html Robotnícky kultúrny dom Robotnícky kultúrny dom môže byť: * Robotnícky kultúrny dom (Nitra) Tento článok je zatiaľ tzv. "výhonok". Text môžeš doplniť alebo zmeniť, keď hore klikneš na záložku "upraviť". Symbol rozcestia Toto je rozlišovacia stránka — navigačná pomôcka obsahujúca zoznam iných článkov, ktoré by mohli mať rovnaký názov. Ak vás na túto stránku odkázal článok, prosíme Vás, aby ste sa k článku vrátili a opravili v ňom odkaz tak, aby odkazoval priamo na konkrétnu stránku z hore uvedeného zoznamu, ktorú autor článku myslel. Roberta_Vinciová_9561.html Roberta Vinciová Roberta Vinciová (* 18. február 1983, Taranto, Taliansko) je súčasná talianska profesionálna tenistka. Počas svojej profesionálnej kariéry vyhrala 1 turnaj WTA v dvojhre a 3 turnaje vo štvorhre. Finálové účasti na turnajoch WTA (10) Grand Slam WTA Championships Tier I Tier II Tier III Tier IV Dvojhra - výhry (1) Č. Dátum Turnaj Povrch Súper vo finále Skóre 1. 25. február Bogota, antuka Vlajka Talianska Tathiana 6-7^5 6-4 2007 Kolumbia Garbinová 0-3 skreč Štvorhra - výhry (3) Č. Dátum Turnaj Povrch Partner Súperi vo Skóre finále Vlajka Holandska Miriam 1. 18. február Doha, Katar tvrdý Vlajka Francúzska Oremansová 7-5 2001 Sandrine Testudová Vlajka 7-6^4 Kristie Boogertová Slovinska Katarina 25. Portoroz, Vlajka Španielska Srebotniková 6-4 2. september Slovinsko tvrdý Anabel Medinová Vlajka 5-7 2005 Garriguesová Chorvátska 6-2 Jelena Kostanićová Tošićová Vlajka Lotyšska Liga Vlajka Poľska Dekmeijereová 3. 13. január Canberra, tvrdý Marta Vlajka 7-6^5 2006 Austrália Domachowsková Spojeného 6-3 kráľovstva Claire Curranová Štvorhra - prehry (6) Č. Dátum Turnaj Povrch Partner Súperi vo finále Skóre 21. Vlajka Vlajka Spojených štátov 6-3 1. október Zürich, tvrdý Francúzska Lisa Raymondová 2-6 2001 Švajčiarsko Sandrine Vlajka Spojených štátov 6-2 Testudová Lindsay Davenportová 3. Vlajka Vlajka Austrálie Rennae 2. február Tokio, koberec Belgicka Els Stubbsová 6-1 2002 Japonsko Callensová Vlajka Spojených štátov 6-1 Lisa Raymondová 23. Dubaj, Vlajka Vlajka Venezuely Maria 3. február Spojené tvrdý Francúzska Ventová-Kabchiová 6-3 2002 arabské Sandrine Vlajka Nemecka Barbara 6-2 emiráty Testudová Rittnerová Vlajka Vlajka Argentíny Paola 25. Bogota, Talianska Suárezová 1-6 4. február Kolumbia antuka Flavia Vlajka Španielska 6-3 2007 Pennettová Lourdes Domínguezová 11-9 Linová Vlajka Vlajka Austrálie 5. 13. máj Berlín, antuka Talianska Samantha Stosurová 6-3 2007 Nemecko Tathiana Vlajka Spojených štátov 6-4 Garbinová Lisa Raymondová Vlajka Vlajka Talianska Mara 6. 20. máj Rím, antuka Talianska Santangelová 6-4 2007 Taliansko Tathiana Vlajka Francúzska 6-1 Garbinová Nathalie Dechyová Externé odkazy * Roberta Vinciová na stránkach WTA (po anglicky) Robert_Jungk_1595.html Robert Jungk Robert Jungk (* 11. máj 1913 - † 14. júl 1994) bol rakúsky futurológ a prognostik, sociológ a novinár, politik a publicista. Profil Narodil sa v Berlíne. Od roku 1932 študoval filozofiu a psychológiu na univerzite v Berlíne. V rokoch 1933 až 1935 študoval psychológiu a sociológiu na Sorbonne v Paríži. Získal titul doktora filozofie. V rokoch 1938 až 1945 študoval históriu v Zurichu. V rokoch 1965 až 1968 bol prezidentom Ústavu pre otázky budúcnosti - Institut fur Zukuntstfragen vo Viedni v Rakúsku. Pôsobil v Berlin Centre for Futures Research v Berlíne v Nemecku a v International Futures Library v Salzburgu v Rakúsku. Pôsobil tiež v USA a vo Švajčiarsku. V roku 1967 spoluzaložil v Londýne skupinu Mankind 2000 a spoluorganizoval prvú svetovú konferenciu pre výskum budúcnosti v Oslo spolu s Jamesom Wellesley-Wesleyom a Johanom Galtungom. Od roku 1974 pôsobil ako predseda skupiny Mankind 2000. V roku 1986 získal alternatívnu Nobelovú cenu. V roku 1991 kandidoval na Rakúskeho prezidenta. Angažoval sa tiež ako mierový a proekologický aktivista. Bibliografia Je autorom kníh a publikácií * Die Zukunft hat schon begonnen. Amerikas Allmacht uhn Ohnnacht (1952) * Tomorrow is Already Here. Scenes from a Man-Made World (1954) * Heller als tausend Sonnen (1956) * Strahlen aus der Asche (1958) * Die grose Maschine (1966) * Modell fur eine neue Welt (1967) * Mankind 2000 (spolueditor) (1969) * Der Jahrtausendmensch (1973) * Enzyklopedie der Zukunft (spolueditor) (1973) * Der Atomstaat. Vom Fortschritt in die Unmemnschlichkeit (1977) * The Everyman Project. Resources for a Human Future (1977) * The New Tyranny. How Nuclear Power Enslaves Us (1979) * Zukunftwerkstätten (1980) * Menschenleben (1983) * Futures Workshops. How To Create Desirable Futures (spoluautor) (1987) * Trotzdem. Mein Leben fur die Zukunft (1993) Knihy * Jungk, Robert: Die Zukunft hat schon begonnen. 1952 * Jungk, Robert: Heller als tausend Sonnen. Alfred Scherz Verlag, Bern, Stutgart 1956 * Jungk, Robert: Strahlen aus der Asche. Alfred Scherz Verlag, Bern, Stutgart 1959 * Jungk, Robert: Brighter than a Thousand Suns. Penguin Boooks, 1960 * Jungk, Robert: Die grosse Maschine. 1966 * Jungk, Robert, Galtung, Johann (editors): Mankind 2000. Universitetsvorlaget, Oslo 1969 * Jungk, Robert: Der Jahrtausendmensch. 1973 * Jungk, Robert: Der Atomstaat. Kindler Verlag GmbH, Munchen 1977 * Jungk, Robert: Trotzdem. Mein Leben fur die Zukunft. 1993 Knihy v českom jazyku * Jungk, Robert: Jasnejší než tisíc sluncí. Mladá fronta, Praha 1963 * Jungk, Robert: Paprsky z popela. Příběh města, které vstalo z mrtvých. Mladá fronta, Praha 1964 * Jungk, Robert: Atomový stat. Od pokroku k nelidskosti. Děti Země, Praha 1994 Robert_Lynn_Asprin_709f.html Robert Lynn Asprin Robert Lynn Asprin (*28. jún 1946 v St. Johns, Michigan) je americký spisovateľ a editor science fiction a fantasy, známy najmä svojimi humoristickými knižnými sériami. Biografia Robert Lynn Asprin sa narodil 28. júna 1946 Danielovi Asprinovi a Lorraine Cookovej. Jeho otec bol mechanik, matka pracovala ako učiteľka na základnej škole. V rokoch 1964-1965 Asprin navštevoval Michiganskú univerzitu v Ann Arbor. Od roku 1965 až do polovice roku 1966 slúžil v Armáde Spojených štátov. V roku 1967 začal pracovať ako účtovník a postupne sa vypracoval až na kalkulanta v malej filiálke spoločnosti Xerox Corporation (1976). V tomto období stretol a 28. decembra 1968 sa oženil so svojou spolupracovníčkou Anne Brettovou. Manželstvo prinieslo dve deti (Annette Maria a Daniel Mather) a skončilo v roku 1978 rozvodom. Robert Asprin sa krátko nato znovu oženil so spisovateľkou Lynn Abbeyovou, s ktorou neskôr spoluredigoval viaceré knihy. Toto druhé manželstvo skončilo v roku 1993. Robert Asprin je človekom mnohých záujmov, ktorým sa venuje či venoval - bojové umenia, šerm, lukostreľba, strelba z pušky, akvaristika, vyšívanie, amatérske divadlo, hranie na gitare a ďalšie. Niektoré z týchto koníčkov zašli tak ďaleko, že ich vykonával ako vedľajšie zamestnanie - bol napríklad rozhodcom šermu a bojových umení (s krátkym obdobím vo funkcii divízneho viceprezidenta Amatérskej ligy šermu (orig. názov: Amateur Fencing League of America), pouličným muzikantom a organizátorom v Spoločnosti kreatívneho anachronizmu (orig.názov: Society for Creative Anachronism). Zrod spisovateľa V roku 1975 začal Robert Asprin pracovať na svojom prvom sci-fi románe The Cold Cash War, ktorý vznikol ako následok rozhovoru s Gordnom Dicksonom. Román sa odohráva vo svete, kde sú vojny korporácií bežnou záležitosťou. Asprin ho predal vydavateľstvu St. Martin's Press a po jeho vydaní v roku 1977 sa náhle stáva populárnym spisovateľom s početnými pochvalnými komentármi na svoju prvotinu. Keď sa s ním vydavateľ spojil s ponukou na druhý román, Asprin vyrukoval s rukopisom komediálnej fantasy, ktorú pôvodne nazval "The Demon and I (Demon a ja)". Vydavateľstvo však nechcelo zbytočne riskovať a naznačilo mu, že by sa nemal veľmi odchýliť od charakteru svojho prvého románu. Tak začala práca na The Bug Wars (Vojny hmyzu), diele, kde sa nevyskytuje jediná ľudská bytosť a pojednáva o vojne dvoch inteligentných, no človeku úplne cudzích civilizácii. Počas práce na románe ho oslovila spoločnosť Donning Publishing, ktorá sa ho spýtala, či by nemal niečo pre ich nové vydavateľstvo Starblaze. Asprin im ponúkol prácu, ktorú odmietli v St.Martin´s Press, a vydavateľstvo sa chopilo príležitosti. Názov sa zmenil na poslednú chvíľu a dielko je dnes známe ako prvá z kníh Mythickej série: Another Fine Myth (Další prima mýtus). Hneď po vydaní sa stalo veľmi populárne a v roku 1978 preto Asprin odchádza zo svojho doterajšieho zamestnania a stáva sa spisovateľom na plný úväzok. Pracuje hlavne na svojej asi najúspešnejšej sérii humorných príbehov Aahza a Skeeva pod názvom "MythAdventures" (voľne preložené ako "Mythická séria"). Demon, ktorý stratil svoju magickú Silu a jeho ľudský učeň putujú po dimenziách a zažívajú rôzne dobrodružstvá pre slávu i (a hlavne) peniaze. V nasledujúcich rokoch vytvoril a editoval (so svojou vtedajšou manželkou Lynn Abbeyovou) sériu Thieves World, ktorá sa odohráva, podobne ako jeho ďalšie diela, v svete paralelných dimenzii. Ako sa však postupne projekt rozrastal, stratil Asprin kontrolu nad viacerými jej autormi a celý cyklus skončil v anarchii. V roku 2002 ho Lynn Abbeyová znovu oživila románom Sanctuary. V 90. rokoch 20. storočia vzniká nová Asprinova séria o "Phulovi" a jeho vojenskej rote skrachovancov a ich dobrodružstvách, ktoré sa do istej miery podobajú tým so Skeevom a Aahzom. Prerušená kariéra Koncom 90-tich rokov bola jeho spisovateľská kariéra z viacerých príčin náhle prerušená. Mali to na svedomí najmä vážne problémy s Americkým federálnym daňovým úradom (American federal tax agency) a Úradom pre daňové príjmy (IRS) pre údajné nezaplatenie daní z príjmov, konkrétne v súvislosti z jeho účinkovaním na viacerých sci-fi conoch. IRS dal vinkuláciu na jeho účty, čo znamenalo, že akýkoľvek jeho príjem bol presmerovaný priamo na účet úradu. Ak by za týchto okolností napísal a vydal knihu, všetky zisky z nej by boli automaticky zabavené. Očividným spôsobom, ako tento "problém" obísť bolo pre Asprina vyradenie svojho mena z kníh, kde bol dovtedy "oficiálnym" spoluautorom. To je pravdepodobne dôvod, prečo séria o Phulovej rote a séria Time Scout pokračovali pod menami práve týchto spoluautorov (napr. Peter J. Heck a Linda Evansová). Podobná taktika bola použitá aj pri románe License Invoked (s Jody Lynn Nyeovou). Tieto problémy sa podľa Asprinových vlastných slov vyriešili v apríli roku 2000. Ďalším dôvodom bol Asprinov úplný "spisovateľský blok". Ako sám pripustil, na písaní druhej časti série Time scout "Wagers of Sin" sa podieľal len minimálne. Pravdepodobne to tak bolo i pri ďalších dielach: "A Phule and His Money", "Ripping Time" a ďalších v tomto období, aj keď to Asprin nikdy oficiálne nepotvrdil. (Niektoré vedľajšie zápletky s daňovým úradom v "A Phule and His Money" a "Myth-Taken Identity" museli byť inšpirované jeho osobnými zážitkami z tejto oblasti.) Do tretice sa na tomto prerušení podieľala situácia okolo spoločnosti Donning. Jej vydavateľská pobočka Starblaze, ktorá s ním mala uzavretý kontrakt a ktorá vydávala diely jeho Mythickej série v tvrdej väzbe, bola zatvorená. Samotný Donning ako celok prakticky zanikol, kúpený inou vydavateľskou spoločnosťou. Spoločnosť bola obvinená z právnych a finančných machinácií, a tak niekoľko ďalších rokov bol Asprin viazaný zmluvou na tvorbu kníh Mythickej série so spoločnosťou, ktorá už bola len prázdnou škrupinou, bez chuti robiť akékoľvek obchodné aktivity v tejto oblasti. "Návrat kráľa" Problémy s daňovým úradom sa podľa Asprinových vlastných slov v úvode k Myth-Ion Improbable (česky Myšn impasybl aneb Svérázný mýtus) v apríli roku 2000 vyriešili. Krátko nato zmizol i ďalší problém: v lete 2001 spoločnosť Meisha Merlin Publishing oznámila, že získala Asprinov kontrakt na Mythickú sériu od toho, čo zostalo zo spoločnosti Donning, a že plánuje znovu vydať jej všetky doterajšie diely (2 diely v jednej knihe), s ilustrátorom Danielom L.Hornym, ktorý nahradil Phila Foglia. Ďalej ohlásila, že Robert Asprin bude odteraz pre ňu písať ako sólo autor diely nové. Nové vydania starších častí sa začali objavovať od júna 2001, v tvrdej i mäkkej väzbe; rovnako sa objavil i prvý nový diel: "Myth-ion Improbable". Paradoxne to nebolo časové pokračovanie posledného dielu série, ale dej sa vrátil do času medzi tretí a štvrtý diel. Skutočné pokračovanie, Something M.Y.T.H. Inc, sa objavilo na konci roku 2002, zatiaľčo plán na znovuvydanie starších dielov bol zrušený pre nízky záujem čitateľov. Meisha Merlin ale naďalej vydáva nové diely. Asprin sa tak znovu objavil na scéne s viacerými románmi, ktoré vytvoril v spolupráci s ďalšími spisovateľmi - Petrom Heckom, Jody Lynn Nyeovou a Lindou Evansovou. Niektoré sú pokračovaním Mythickej a Phulovej série, ale sú to i práce, ktoré začínajú série nové. Robert Lynn Asprin v súčasnosti žije a tvorí vo francúzskej štvrti New Orleans. Veľmi si cení svoje súkromie - doteraz nemá svoju oficiálnu webovú stránku, a nie je známa ani jeho kontaktná mailová adresa. Bibliografia Romány R.Asprin napísal a editoval viac ako 50 kníh. * (1979) Tambu * (1979) The Bug Wars - česky vyšlo v roku 1998 ako Války hmyzu * (1979) Mirror Friend, Mirror Foe (s Georgom Takeiom) * (1992) Catwoman: Tiger Hunt (s Lynn Abbeyovou) * (2001) License Invoked (s Jody Lynn Nyeovou) * (2002) For King and Country (s Jody Lynn Nyeovou) * (2003) E. Godz (s Esther Friesnerovou) * (2005) War Torn: Resurrection (s Ericom Del Carlom) * (2006) The Asprin Wars Komixové knihy/Obrazové knižky * (1976) The Capture Coloring Book (s Philom Fogliom) * (1986) Duncan and Mallory (s Mel Whiteovou) * (1987) Duncan and Mallory: The Bar-None Ranch (s Mel Whiteovou) * (1988) Duncan and Mallory: The Raiders (s Mel Whiteovou) * (1986 - 1987) Thieves' World Graphics (Robert Lynn Asprin, Lynn Abbeyová, kresba Tim Sale) Komixy na motívy Mythickej série: * (1984) Myth Adventures - 12. zväzkov (Phil Foglio, Jim Valentino) * (1985) Myth Adventures One - prvé 4. zväzky (Phil Foglio) * (1985) Myth Adventures Two - druhé 4.zväzky (Phil Foglio) * (1987 - 1989) Myth Conceptions - 8. zväzkov (Ken Mitchroney a Beth Mitchroneyová) Série * Mythická séria: 1. (1978) Another Fine Myth - česky vyšlo ako Další prima mýtus 2. (1980) Myth Conceptions - česky vyšlo ako Zrození mýtu aneb Další pěkná šlamastyka 3. (1982) Myth Directions - česky vyšlo ako Nástup mýtu aneb Prima dárek pro Aahze 4. (1983) Hit or Myth - česky vyšlo ako Mýtus pokračuje aneb Skeeve vrací úder 5. (1984) Myth-ing Persons - česky vyšlo ako Zrádný mýtus aneb Jak se to málem nevyplatilo 6. (1985) Little Myth Marker - česky vyšlo ako Mýtus v ohrožení aneb Zastavená Stázka 7. (1986) M.Y.T.H. inc. Link - česky vyšlo ako M.Y.T.H. Inc. nastupuje aneb Mýtus trochu jinak 8. (1987) Myth-Nomers and Im-Pervections - česky vyšlo ako Mýtus nebo mystifikace? aneb Mezi neperfektními Pervekty 9. (1990) M.Y.T.H. inc. in Action - česky vyšlo ako M.Y.T.H. Inc. v akci aneb Ztráty nepovoleny 10. (1993) Sweet Myth-tery of Life - česky vyšlo ako Sladké (místy) o životě mýty 11. (2001) Myth-Ion Improbable - česky vyšlo ako Myšn impasybl aneb Svérázný mýtus 12. (2002) Something M. Y. T. H. Inc. - česky vyšlo ako M.Y.T.H. Inc. má starosti aneb Ať žije Glíp 13. (2003) Myth-told Tales (s Jody Lynn Nyeovou) - česky vyšlo ako Mýtus je tu zas aneb Neuvěřitelné příběhy 14. (2003) Myth Alliances (s Jody Lynn Nyeovou) - česky vyšlo ako Pervekce nebo perferze aneb Mýtus při tom nesmí chybět 15. (2004) Myth-taken Identity (s Jody Lynn Nyeovou) 16. (2005) Class Dis-Mythed (s Jody Lynn Nyeovou) * Súborné vydania 1. (1984) MYTH Adventures 2. (1987) MYTH Alliances 3. (1992) The MYTH-ing Omnibus 4. (1992) The Second MYTH-ing Omnibus 5. (2001) Myth Adventures One 6. (2002) M.Y.T.H. Inc. in Action / Sweet Myth-Tery of Life 7. (2002) M.Y.T.H. Inc. Link / Myth-Nomers and Im-Pervections 8. (2002) Myth Adventures Three 9. (2002) Myth-ing Persons / Little Myth Marker * Phulova rota 1. (1990) Phule's Company 2. (1992) Phule's Paradise 3. (1999) A Phule and His Money (s Petr J. Heckom) 4. (2000) Phule Me Twice (s Petrom J. Heckom) 5. (2004) No Phule Like an Old Phule (s Petrom J. Heckom) * Time Scout (s Lindou Evansovou) 1. (1995) Time Scout 2. (1996) Wagers of Sin 3. (2000) Ripping Time 4. (2001) The House that Jack Built * Cold Cash 1. (1977) The Cold Cash War 2. (1989) Cold Cash Warrior (s Billom Fawcettom) * Wartorn (s Ericom Del Carlom) 1. (2004) Resurrection 2. (2006) Obliteration Krátka fikcia * (1987) "The Ex-Khan" v Angels in Hell (1987), časť série Heroes in Hell Editor * (1986) The Blood of Ten Chiefs (s Lynn Abbeyovou a Richardom Pinim) * (1988) Wolfsong: The Blood of Ten Chiefs (s Lynn Abbeyovou a Richardom Pinim) * Thieves' World 1. (1979) Thieves' World 2. (1980) Tales of the Vulgar Unicorn 3. (1981) Shadows of Sanctuary 4. (1982) Storm Season 5. (1983) The Face of Chaos (s Lynn Abbeyovou) 6. (1984) Wings of Omen (s Lynn Abbeyovou) 7. (1985) The Dead of Winter (s Lynn Abbeyovou) 8. (1986) Soul of the City (s Lynn Abbeyovou) 9. (1986) Blood Ties (s Lynn Abbeyovou) 10. (1987) Aftermath (s Lynn Abbeyovou) 11. (1988) Uneasy Alliances (s Lynn Abbeyovou) 12. (1989) Stealers' Sky (s Lynn Abbeyovou) * Thieves' World - zborníky (každý obsahuje 3 knihy) 1. (1982) Sanctuary 2. (1984) Cross-Currents 3. (1986) The Shattered Sphere 4. (1990) The Price of Victory Zbierky poviedok s jeho účasťou * (1987) Festival Moon (editor C. J. Cherryh) * (1987) Angels In Hell (editor Janet Morrisová) * (1988) Smugglers Gold (editor C. J. Cherryh) * (1995) Forever After (editor Roger Zelazny) * (1996) Don't Forget Your Spacesuit, Dear (editor Jodi Lynn Nyeová) Diskografia Hoci to nie je všeobecne známe, Robert Asprin je i autorom textov a tzv. filk hudby - folku s motívmi sci-fi a fantasy. Shai Dorsai! (CD DR-10022D, antológia - 19. skladieb) * 1. Paid Soldiers of Dorsai * 18. To Dorsai Pozri aj * Science fiction * Zoznam autorov science fiction * Zoznam románov science fiction * Zoznam poviedok science fiction * Zoznam filmov science fiction Externé odkazy * Bibliografia na SciFan * Alt.fan.asprin FAQ (angl.) Robert_Laurel_Crippen_de85.html Robert Laurel Crippen Astronaut NASA Št. príslušnosť USA Dátum narodenia 11. september 1937 Beaumont Texas Predchádzajúce Testovací pilot zamestnanie Hodnosť kapitán US Navy Čas vo vesmíre 23 dní 13 hodín 49 minút 26 sekúnd Kozmonaut od 14. augusta 1969 Misie STS-1, STS-7, STS-41C, STS-41G Znaky misií Kozmonaut do 21. januára 1995 Pozri aj Kozmonautický portál Robert Laurel Crippen, (* 11. september 1937) je bývalý americký kozmonaut a účastník prvého letu raketoplánu (Columbia) v roku 1981. Pri prvom lete STS-1 letel vo funkcii pilota, neskôr absolvoval ešte ďalšie 3 misie raketoplánu. Život Mladosť a výcvik Na texaskej univerzite ukončil v roku 1960 štúdium leteckého a kozmonautického inžinierstva. V roku 1966 bol vybraný pre program MOL 2, vtedy pod agentúrou USAF. Roku 1969 sa stal členom jednotky kozmonautov v NASA. Bol vymenovaný veliteľa Skylab Medical Experiments Altitute Test. Neskôr bol zaradený do podporných posádok Skylab 2, Skylab 3 a Skylab 4 a Apollo-Sojuz. Po ukončení programu Apollo sa zacvičil v hodnosti kapitána vojenského námorníctva pre lety na raketoplánoch. Je ženatý a má tri deti. Lety do vesmíru Štart misie STS-1 s Johnom Youngom a Robertom Crippenom na palube V rokoch 1981 – 1984 absolvoval štyri lety na raketoplánoch Columbia a Challenger. Bol 102 človek, ktorý sa dostal do vesmíru a strávil v ňom 23 dní. Po prvýkrát letel v apríli 1981, presne 20 rokov po štart Gagarina, na palube Columbie a bol to prvý americký let s raketoplánom vôbec, teda to bol let testovací, trval iba dva dni. Štart prebehol ako aj ppri nasledujúcich misiách z Kennedyho vesmírneho strediska. Pristáli na základni Edwards. Veliteľom mu bol skúsený astronaut John Young. O dva roky neskôr letel na raketopláne Challenger už ako kapitán, v posádke mal troch mužov ( Frederick Hauck, John Fabian, lekár Norman Thagard) a jednu ženu Sally Rideovú. Počas letu vypustili dve družice a jednu zase neskôr niekoľkokrát cvične zachytili a nakoniec sa s ňou vrátili na Zeme, na základňu Edwards. O rok neskôr odštartoval Crippen znovu ako veliteľ Challengeru, v posádke letu STS-41C bol jeho pilot Francis Scobee a traja letoví špecialisti George Nelson, Terry Hart a James van Hoften. Vypustili družicu LDEF 1, inú staršiu družicu z roku 1980 (veľmi drahú) SMM dokázali zachytiť, opraviť a opäť vypustiť na obežnú dráhu. Po štvrtýkrát letel veliteľ Crippen na Challengeri ešte v tom istom roku, teda v roku 1984. Bol to jeho posledný let. V posádke STS-41B mal šest ľudí, z ktorých boli dvaja cudzinci a dve ženy (Paul Scully-Power z Austrálie, Marc Garneau z Kanady, Američanky Kathryn Sullivanová a Sally Rideová, dvaja Američania David Leestma a Jon McBride). Počas letu vypustili družicu ERBS. Pristáli v poriadku na Floride. * STS-1 (12. apríl 1981 – 14. apríl 1981) * STS-7 (18. jún 1983 – 24. jún 1983) * STS-41C (6. apríl 1984 – 13. apríl 1984) * STS-41G (6. október 1984 – 13. október 1984) Po letoch V NASA zostal až do roku 1995 v rôznych riadiacich funkciách. Zdroje Literatúra * Milan Codr (1982). Sto hvězdných kapitánů. Práce. Externé odkazy * (po česky) Crippen, R.L. v Malé encyklopedii kosmonautiky * (po česky) Biografie v katalogu SPACE.40 Encyklopédia astronómie Tento článok alebo jeho časť obsahuje heslo z Encyklopédie astronómie s láskavým dovolením autorov a podporou SZAA. Robert_De_Niro_be83.html Robert De Niro Robert De Niro na Berlínskom medzinárodnom filmovom festivale, 1998 Laureát Oscara Robert De Niro ml. (* 17. augusta 1943) je významný americký herec, režisér a producent. Bol ocenený dvoma Oscarmi. Je považovaný za jedného z najlepších hercov svojej generácie. Preslávil sa najmä stvárňovaním gangstrov a konfliktných postáv. Začiatky kariéry De Niro sa narodil v New Yorku, do rodiny Roberta De Nira st., expresionistického maliara, sochára a básnika. Po otcovi je írskeho a talianskeho pôvodu, po matke holandského, francúzskeho a nemeckého. Filmografia * Greetings (1968) * Krvavá máma (Bloody Mama, 1970) * Hi, Mom! (1970) * Zrozen k vítězství (Born to Win, 1971) * Jennifer on My Mind (1971) * The Gang That Couldn't Shoot Straight (1971) * Bang the Drum Slowly (1973) * Špinavé ulice (Mean Streets, 1973) * Krstný otec II (The Godfather: Part II, 1974) * Taxikár (Taxi Driver, 1976) * Poslední magnát (The Last Tycoon, 1976) * XX. století (1900, 1976) * New York, New York (1977) * Lovec jeleňov (The Deer Hunter, 1978) * Zúriaci býk (Raging Bull, 1980) * Kráľ komédie (The King of Comedy, 1983) * Vtedy v Amerike (Once Upon a Time in America, 1984) * Zaľúbiť sa (Falling in Love, 1984) * Brazil (1985) * Misia (The Mission, 1986) * Nepodplatiteľní (The Untouchables, 1987) * Angel Heart (1987) * Dear America: Letters Home from Vietnam (1987) * Polnočný beh (Midnight Run, 1988) * Začiatok sezóny (Jacknife, 1989) * Nejsme žádní andělé (We're No Angels, 1989) * Mafiáni (Goodfellas, 1990) * Stanley a Iris (Stanley & Iris, 1990) * Čas prebudenia (Awakenings, 1990) * Mys hrôzy (Cape Fear, 1991) * Předem vinni (Guilty by Suspicion, 1991) * Oheň (Backdraft, 1991) * Hearts of Darkness: A Filmmaker's Apocalypse (1991) * Noc a město (Night and the City, 1992) * Kmotr 1, 2, 3 (The Godfather Trilogy: 1901-1980, 1992) * Milenky (Mistress, 1992) * Besný pes a Glória (Mad Dog and Glory, 1993) * Zo života chlapca (This Boy's Life, 1993) * Príbeh z Bronxu (A Bronx Tale, 1993) * Frankestein (Frankenstein, 1994) * Horlivosť / Neľútostný súboj (Heat, 1995) * Kasíno (Casino, 1995) * Cent et une nuits de Simon Cinéma, Les (1995) * Marvinova izba (Marvin's Room, 1996) * Spáči (Sleepers, 1996) * Fanatik (The Fan, 1996) * Krajina policajtov (Cop Land, 1997) * Pes lump / Vrtieť psom (Wag the Dog, 1997) * Jackie Brownová (Jackie Brown, 1997) * Ronin (1998) * Veľké nádeje (Great Expectations, 1998) * Analyzuj (Analyze This, 1999) * Bezva polda (Flawless, 1999) * Ten najlepší (Men of Honor, 2000) * Protivný svokor (Meet the Parents, 2000) * Dobrodružstvá Rockyho a Bullwinkla (The Adventures of Rocky & Bullwinkle, 2000) * 15 minút (15 Minutes, 2001) * Kto z koho (The Score, 2001) * Showtime (2002) * 11/9 (9/11, 2002) * Analyzuj znova (Analyze That, 2002) * Hodina pravdy (City by the Sea, 2002) * Bezstarostní jezdci, zuřící býci (Easy Riders, Raging Bulls: How the Sex, Drugs and Rock 'N' Roll2003) * Inštitút Godsend (Godsend, 2004) * Príbeh žraloka (Shark Tale, 2004) * Jeho foter, to je lotor! (Meet the Fockers, 2004) * Most Osudu (The Bridge of San Luis Rey, 2004) * Tsunami Aid: A Concert of Hope (2005) * Bullets Over Hollywood (2005) * Hra na schovávačku (Hide and Seek2005) * Chaos (2006) * Kauza CIA (The Good Shepherd, 2006) * Arthur a Minimojovia (Arthur et les Minimoys, 2006) * Hviezdny prach (Stardust, 2007) * First Man (2008) * What Just Happened? (2008) * Sugarland (2008) * Righteous Kill (2008) * Frankie Machine (2009) Iné projekty * Commons * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Robyn_Regehr_0c76.html Robyn Regehr Robyn Regehr (* 19. apríl 1980, Recife, Brazília) je kanadský reprezentant v ľadovom hokeji. Klubový hokej Robyn Regehr je obranca. Je 191 cm vysoký a váži 103 kg (údaj z roku 2005). Od sezóny 1999/00 hrá s číslom 28 NHL za klub Calgary Flames.Na sezónu 2005/06 má uzavretú zmluvu, ktorá mu zaručuje príjem 1,672 mil. dolárov. Reprezentácia Reprezentoval Kanadu s číslom 28 na majstrovstvách sveta v roku 2005. Externé odkazy * Robyn Regehr klubová štatistika na hockeyDB.com * Robyn Regehr na nhl.com * Robyn Regehr na stránke Calgary Flames Kanadské národné hokejové mužstvo na Zimných olympijských hrách v hokeji 2006 Brankári: 30 Martin Brodeur, New Jersey Devils - 1 Roberto Luongo, Florida Panthers - 35 Marty Turco, Dallas Stars 4 Rob Blake, Colorado Avalanche - 3 Jay Bouwmeester, Florida Panthers - 52 Adam Foote, Columbus Blue Jackets - 24 Bryan Obrancovia: McCabe, Toronto Maple Leafs - 44 Chris Pronger, Edmonton Oilers - 6 Wade Redden, Ottawa Senators - 28 Robyn Regehr, Calgary Flames 14 Todd Bertuzzi, Vancouver Canucks - 9 Shane Doan, Phoenix Coyotes - 33 Kris Draper, Detroit Red Wings - 21 Simon Gagné, Philadelphia Flyers - 15 Dany Heatley, Ottawa Senators - 12 Útočníci: Jarome Iginla, Calgary Flames - 40 Vincent Lecavalier, Tampa Bay Lightning - 61 Rick Nash, Columbus Blue Jackets - 39 Brad Richards, Tampa Bay Lightning - 91 Joe Sakic, Colorado Avalanche - 94 Ryan Smyth, Edmonton Oilers - 26 Martin St. Louis, Tampa Bay Lightning - 97 Joe Thornton, San José Sharks Tréneri: Pat Quinn Robert_Anthony_Salvatore_894c.html Robert Anthony Salvatore Robert Anthony Salvatore (* 20. január 1959, Leominster Massachusetts) je americký autor fantasy známy svojimi knihami z cyklu Forgotten Realms (Zabudnuté ríše) a ságe Demon Wars. Narodil sa ako najmladší zo siedmych detí, študoval na Fitchburg State College a o fantasy sa začal zaujímať po prečítaní knihy Pán prsteňov od J. R. R. Tolkiena, ktorú dostal ako vianočný darček. V roku 1982 napísal prvý román Echoes of the Fourth Magic (Ozveny štvrtej mágie), potom začal písať knihy pre svet Forgotten Realms, ságu DemonWars a Hviezdne vojny. Jednou z jeho najpopulárnejších postáv je temný elf Drizzt Do'Urden, ktorý bojuje za spravodlivosť napriek temnému odkazu jeho rasy. Napísal aj príbeh pre hernú adaptáciu jeho kníh. Bolo to k hre Forgotten Realms:Demon Stone (2004), ktorá vyšla na PS2, Xbox a PC. Bibliografia * 1982 - Echoes of the fourth magic (v češtine Kroniky Ynis Aielle. Kniha první, Ozvěny čtvrté magie) * Luthien’s gamble (v češtine Luthienova hra) * Sword of Bedwyr (v češtine Bedwyrův meč) Forgotten Realms * Legend of Drizzt (v češtine Legenda o Drizztovi) * Dark Elf trilogy (v češtine Temný elf) * Homeland (v češtine Domovina) * Exile (v češtine Exil) * Sojourn (v češtine Útočiště) * Icewind Dale trilogy (v češtine Planina ledového větru) * The Crystal Shard (v češtine Magický krystal) * Streams of Silver (v češtine Stříbrné prameny) * The Halfling's Gem (v češtine Rubínový klenot) * Legacy of Drow * The Legacy (doslova Odkaz) * Starless Night (doslova Bezhviezdna noc) * Siege of Darkness (doslova Obľahnutí temnotou) * Passage to Dawn (doslova Cesta k úsvitu) * Paths of Darkness * The Silent Blade (doslova Tichá čepel) * The Spine of the World (doslova Chrbtica sveta) * Sea of Swords (doslova More mečov) * Hunter's Blade trilogy * The Thousand Orcs (doslova Tisíc orkov) * The Lone Drow (doslova Osamelý drow) * The Two Swords (doslova Dva meče) * The Sellswords trilogy * 2000 - Servant of the Shard * 2005 - Promise of the Witch King * 2006 - Road of the Patriarch * The Cleric Quintet * 1991 - Canticle * 1992 - In Sylvan Shadows * 1992 - Night Masks * 1993 - The Fallen Fortress * 1994 - The Chaos Curse Sága DemonWars * * 1997 - The Demon Awekens (v češtine Démon se probouzí) * 1998 - The Demon Spirit * 1999 - The Demon Apostle * 2000 - Mortalis * 2001 - Ascendance * 2001 - Transcendence * 2003 - Immortalis Robert_Plant_39e6.html Robert Plant Základné informácie Popis umelca britský spevák Rodné meno Robert Anthony Plant Dátum narodenia 20. august 1948 Miesto narodenia Vlajka Spojeného kráľovstva Vlajka Anglicka West Bromwich, West Midlands, Anglicko Spojené kráľovstvo Žáner(-re) hard rock, heavy metal, blues-rock, folk rockprogresívny rock, world music Hrá na nástroje spev, harmonika, tamburína, gitara Pôsobenie 1966 - súčasnosť Vydavateľstvá Atlantic, Swan Song, Es Paranza Súvisiace Band of Joy, Led Zeppelin, Rockestra, The Honeydrippers, články Jeff Beck, Page and Plant, Strange Sensation, Alison Krauss Webstránka www.robertplant.com Robert Anthony Plant (* 20. august 1948, West Bromwich, West Midlands) je anglický rockový spevák (hrá aj na ústnej harmonike), ktorý sa preslávil účinkovaním v legendárnej hudobnej skupine Led Zeppelin. V osemdesiatych rokoch, po zániku Led Zeppelin, zahájil sólovú kariéru. Niektoré albumy nahral spolu s bývalým gitaristom skupiny Led Zeppelin, Jimmy Pageom. Sólová diskografia * 1982 - Pictures at Eleven * 1983 - The Principle of Moments * 1984 - The Honeydrippers: Volume One (w/ Jimmy Page) * 1985 - Shaken 'n' Stirred * 1988 - Now and Zen * 1990 - Manic Nirvana * 1993 - Fate of Nations * 1994 - No Quarter: Jimmy Page and Robert Plant Unledded (w/ Jimmy Page) * 1998 - Walking into Clarksdale (w/ Jimmy Page) * 2002 - Dreamland * 2003 - Sixty Six to Timbuktu * 2005 - Mighty ReArranger * 2006 - Nine Lives * 2007 - Raising Sand (w/ Alison Krauss) Externé odkazy * http://www.robertplant.com Oficiálna webstránka Led Zeppelin Členovia Jimmy Page | Robert Plant | John Paul Jones | John Bonham Diskografia Štúdiové albumy: Led Zeppelin | Led Zeppelin II | Led Zeppelin III | Led Zeppelin IV | Houses of the Holy | Physical Graffiti | In Through the Out Door Koncertné albumy: The Song Remains the Same | BBC Sessions | How the West Was Won Kompilácie: Box Set | Profiled | Remasters | Box Set 2 | Complete Studio Recordings | Early Days: Best of Led Zeppelin Volume One | Latter Days: Best of Led Zeppelin Volume Two | Coda Filmy: The Song Remains the Same | Led Zeppelin DVD Súvisiace články Peter Grant | Richard Cole | Swan Song Records | The Yardbirds | XYZ | The Firm | Page & Plant | Strange Sensation Robo_Kazík_744e.html Robo Kazík podnikateľ, spevák Narodenie 11. máj 1947 Topoľčianky Pozri aj Biografický portál Robo Kazík (* 11. máj 1947, Topoľčianky) je slovenský podnikateľ, spevák. Životopis Absolvoval Strednú ekonomickú školu a Inštitút pre národné výbory. Pracoval ako robotník v Calexe Zlaté Moravce a v Pozemných stavbách v Banskej Bystrici. Na Mestskom úrade v Banskej Bystrici robil šestnásť rokov. Najskôr robil vodiča, potom vedúceho Akcie Z a ešte neskôr vedúceho odboru výstavby. V roku 1983-1990 bol riaditeľom Slovkoncertu. Vydal albumy : Vráť sa mi, láska, Venované Vám, Toto sólo patrí nám, Srdce ti napovie, Vianoce, Jesenné lístie, Letná nálada. Niektoré z nich nahral s Orchestrom Pavla Zajáčka V Slovenskej televízii účinkoval v programe Repete. V súčastnosti pracuje ako viceprimátor v Banskej Bystrici. Jeho manželka sa volá Marienka a pochádza z Očovej. Spolu sa spoznali v hoteli Grand vo Zvolene. Keď ju uvidel a keď prehovorila, veľmi ho očarila a dodnes svojho manžela presviedča, že sa nezmýlil, keď si ju vybral ako celoživotnú partnerku. Majú spolu dvoch synov, mladší je Richard. Ako malý sa chcel stať filmovým režisérom. Jeho dvorná textárka je Mária Kodajová. V roku 2006 spolu s Karolom Konárikom na jeho albume To som ja naspieval duet Život je boj. Vo voľnom čase rád pracuje vo svojej záhrade. Vysadil v nej 99 stromov. Aj keď sám nevie variť rád si pochutná na jedlách, ktoré mu varí jeho manželka. V obľube má najmä pikantné jedlá. Rovnako ako Karol Konárik má rád krajiny bývalej Juhoslávie a Chorvátsko. Páčia sa mu najmä ich piesne pre ich melodiku. V sučasnosti vystupuje aj v programe Martina Jakubce REPETE Návraty po 10. rokoch. Žije v Banskej Bystrici. Diskografia * (2006) Slovensko naše - RK - Centrum Universa * (2005) Mojim najdrahším - RK - Centrum Universa (VENOVANÉ JUBILANTOM) * (2004) Megamixy - Robo KAZÍK & SALKO Band - RK - Centrum Universa * (2002) Ja keď spievam slzy tečú... -- RK - Centrum Universa * (2002) Na návrší taký dom... - RK - Centrum Universa * (2001) Galatéka Roba Kazíka - RK - Centrum Universa * (2000) Daj boh štastia tejto zemi... - RK - Centrum Universa * (2000) Jarná serenáda - RK - Centrum Universa * (1999) Letná nálada - RK - Centrum Universa * (1998) Jesenné lístie - RK - Centrum Universa * (1997) Vianoce - RK - Centrum Universa * (1997) Srdce Ti napovie - RK - reklamná a umelecká agentúra Roba Kazíka * (1995) Toto sólo patrí nám - RB – vydavateľstvo Slovenského rozhlasu * (1995) Venované Vám - RB – vydavateľstvo Slovenského rozhlasu * (1994) Vráť sa mi, láska - RB – vydavateľstvo Slovenského rozhlasu Kompilácie * (2006) To som ja - Karol Konárik - RK Centrum -11. Život je boj (duet s Karolom Konárikom) * (1997) Repete Gala 3 - Ena records -03. Robert Kazík - Žiari More * (1995) Repete Gala 2 - Ena records -03. Róbert Kazík - Marína * (1995) Repete Gala - Ena records -16. Robert Kazík - Vzdialená Literatúra * Výstrižkový fond Externé odkazy * OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok. * [] článok z Korzára - zdroj záľub * [zvolen.sk] článok v Zvolenských novinách - druhý zdroj záľub * [druhýkrát zvolen.sk] článok v Zvolenských novinách - zdroj info o manželke Tento článok zo systému OSUD potrebuje upraviť, pridať interwiki a kategórie. Po jeho úprave prosím odstráňte šablónu {{Osud na úpravu}}. Robert_Lee_Gibson_f40b.html Robert Lee Gibson Astronaut NASA Št. príslušnosť USA Dátum narodenia 30. október 1946 Cooperstown, New York, USA Predchádzajúce testovací pilot zamestnanie Hodnosť kapitán US Navy Čas vo vesmíre 36 dní 4 hodiny 15 minút Kozmonaut od 1978 NASA Misie STS-41-B, STS-61-C, STS-27, STS-47, STS-71 Znaky misií Pozri aj Kozmonautický portál Robert Lee Gibson (* 30. október 1946, Cooperstown, New York, USA) je bývalý mnohonásobný americký kozmonaut z letov s raketoplánmi. Život Mladosť a výcvik Po základnej a strednej škole pokračoval v štúdiách na univerzite, získal titul leteckého inžiniera a stal sa testovacím pilotom armády v stredisku Patuxent River. V čase výberu (rok 1978) do tímu kozmonautov NASA bol ženatý a s manželkou mal jedno dieťa. Jeho manželka je tiež astronautka Margaret Rhea Seddonová. Lety do vesmíru Po prvýkrát letel vo februári 1984 na palube raketoplánu Challenger pri osemdennej misii STS-41-B, desiatom lete raketoplánu vôbec. Mal 38 rokov. Posádku raketoplánu tvorili: Vance Brand, Robert Gibson, Bruce McCandless, Ronald McNair a Robert Stewart. Počas letu boli na obežnú dráhu vypustené družice Westar 6, Palapa B2, tie však nezačali fungovať. Štart aj pristátie sa uskutočnili na Floride v Kennedyho vesmírnom stredisku. Po dvoch rokoch druhý let na palube Columbie, kde bola sedemčlenná posádka, ktorej Robert Gibson velil. Sprevádzali ho pilot Charles Bolden, trojica letových špecialistov Franklin ChangDiaz, Steven Hawley a George Nelson a dvaja špecialisti pre náklad, inžinier Robert Cenker z firmy RCA a zástupca republikánskej strany za štát Florida v Snemovni reprezentantov Bill Nelson. Štart bol z mysu Canaveral. Počas letu vypustili družicu Satcom. Pristáli na základni Edwards Air Force Base v Kalifornii. Po tretíkrát letel v decembri 1988 na raketopláne Columbia a to už ako veliteľ s hodnosťou fregatný kapitán Robert L. Gibson. V posádce mal pplk. Gardnera, plk. Mullana, pplk. Rossa a fregatného kapitána Shepherda. Bol to utajovaný let, vojenský, iba štvordenný, počas ktorého bola vypustená špionážna družica Lacrosse v cene 500 mil. dolárov. Aj tentokrát pristáli v Kalifornii. Aj štvrtý let absolvoval ako veliteľ, kpt. Robert L. Gibson, prezývaný "Hoot". V posádce boli mjr. Curtis Brown Jr., pplk. Mark Lee, Jerome Apt a traja nováčikovia: Jane Davisová, prvá černošská astronautka, Mae Jemisonová a japonský astronaut dr. Mamoru Mohri. Počas letu vykonali desiatky rôznych experimentov. Pristáli na základni Edwards. Poslední piaty let absolvoval v roku 1995 na Atlantise. Spolu s ním leteli pplk. Charles Precourt, dr. Ellen Bakerová, Gregory Harbaugh, dr. Bonnie Dunbarová , Rusi Anatolij Soloviov a Nikolaj Budarin. So sebou mali laboratórium Spacelab, počas letu sa pripojili k stanici Mir (raketoplán po prvýkrát) a došlo k novému rekordu, keď sa tam naraz stretlo 10 kozmonautov. Naspäť na Zem (pristáli opäť na základni Edwards) so sebou priviezli tiež troch kozmonautov z Miru, Vladimíra Dežurova , Gennadija Strekalova a Normana Thagarda. Na Mire naopak zostali Soloviov a Budarin. Celkovo vo vesmíre strávil 36 dní, je zapísaný ako 132 kozmonaut Zeme. * STS-41-B Challenger (3. február 1984 – 11. február 1984) * STS-61-C Columbia (12. január 1986 – 18. január 1986) * STS-27 Atlantis (2. december 1988 – 6. december 1988) * STS-47 Endeavour (12. september 1992 – 20. september 1992) * STS-71 Atlantis (27. jún 1995 – 7. júl 1995) Po letoch V rokoch 1992-1994 bol zamestnaný v Johnsonovom kozmickom stredisku v Houstone. Zdroje Literatúra * Milan Codr (1982). Sto hvězdných kapitánů. Práce. Externé odkazy * (po česky) Gibson, R.L. v Malej encyklopédii kozmonautiky * (po česky) Robert Gibson v encyklopédii SPACE-40 Roberto_Donadoni_df03.html Roberto Donadoni Osobné údaje Celé meno Roberto Donadoni Dátum narodenia 9. september 1963 Miesto narodenia Cisano Bergamasco, Taliansko Výška 1.73m Pozícia Manažér (bývalý Stredopoliar/Krídlo) Klubové informácie Súčasný klub Taliansko Seniorské kluby^1 Roky Kluby Zps (Gly)* 1982-1986 Atalanta 52 (?) 1986-1996 A.C. Miláno 261 (18) 1996-1997 NY/NJ MetroStars 49 (6) 1997-1999 A.C. Miláno 24 (0) 1999-2000 Al-Ittihad 15 (0) Národné mužstvo^2 1986-1996 Taliansko 63 (5) Tréner mužstiev 2001-2002 Lecco 2002-2003 Livorno 2003 Genoa 2004-2006 Livorno 2006- Taliansko ^1 Zápasy a góly za profesionálny klub k 20. júl, 2006. ^2 Zápasy a góly v reprezentácii k 20. júl, 2006. * Zápasy (Góly) Roberto Donadoni (* 9. september 1963, Cisano Bergamasco) je taliansky futbalový manažér a bývalý hráč. Bol útočný stredopoliar alebo krídelník známy pre jeho nasadenie a techniku. Bol pilierom hviezdneho A.C. Milána na konci 80. rokoch a na začiatku 90. rokov a jedným z prvých hráčov v Major League Soccer, kde hral dve sezóny za NY/NJ MetroStars. V súčasnosti je trénerom Talianskeho národného futbalového mužstva, talianskou futbalovou federáciou angažovaný 13. júla 2006^. Nastúpil po Marcellom Lippim ktorý odstúpil po výhre na Majstrovstvách sveta 2006. Robby_Ginepri_fc52.html Robby Ginepri Robby Ginepri (* 7. október 1982, Fort Lauderdale, Florida, USA) je súčasný americký profesionálny tenista. Počas svojej kariéry vyhral dva turnaje ATP v dvojhre. Finálové účasti na turnajoch ATP (3) Grand Slam Tennis Masters Cup ATP Masters Series ATP International Series Gold ATP International Series Dvojhra - výhry (2) Č. Dátum Turnaj Povrch Súper vo finále Skóre 1. 13. júl Newport, Spojené tráva Vlajka Rakúska Jürgen 6-4 6-7^3 2003 štáty Melzer 6-1 2. 24. júl Indianapolis, Spojené tvrdý Vlajka Spojených štátov 4-6 6-0 2005 štáty Taylor Dent 3-0 skreč Štvorhra - prehry (1) Č. Dátum Turnaj Povrch Partner Súperi vo Skóre finále Vlajka 27. júl Indianapolis, Vlajka Spojených Chorvátska 6-2 1. 2003 Spojené štáty tvrdý štátov Diego Ayala Mario Ančić 6-7^3 Vlajka Izraela 5-7 Andy Ram Externé odkazy * Robby Ginepri na stránkach ATP (po anglicky) Robert_Doisneau_73ac.html Robert Doisneau Robert Doisneau (* 14. apríl 1912, Gentilly - † 1. apríl 1994 Montrouge, departement Hauts-de-Seine) bol francúzsky fotograf ktorý sa preslávil najmä svojim humorným zobrazením pouličného života v Paríži. Životopis Robert Doisneau (vľavo) a André Kertész roku 1975 Narodil sa roku 1912 v Gentilly v oblasti Champagne. Roku 1929 ukončil štúdium litografie v Chantilly a od roku 1930 bol zamestnaný ako fotograf - pomocník sochára André Vigneau. Svoj prvý fotografický seriál zverejnil roku 1932 v časopise L'Excelsior. Od roku 1934 pôsobil ako reklamný fotograf firmy Renault, roku 1939 ho však kvôli opakovaným neskorým príchodom do práce prepustili. V tom istom roku nastúpil do francúzskeho hnutia odporu kde bol počas 2. svetovej vojny činný ako vojak, fotograf a tlačiar. Po vojne nastúpil roku 1946 do fotografickej agentúry Rapho; v rokoch 1949 až 1952 bol fotografom módneho magazínu Vogue. Počas fotografovania s ním po Paríži často chodil básnik Jacques Prévert. Roku 1978 sa konala retrospektívna výstava jeho fotografií v Chalon-sur-Saône, ďalšia bola roku 1992 v Múzeu moderného umenia v Oxforde. Poslednú fotografiu urobil 25. septembra 1993. Zomrel roku 1994 v Montrouge na predmestí Paríža. Preslávil sa najmä snímkou Milenci pred radnicou, portrétmi Jacquesa Préverta a Pabla Picassa. Spolu s Henrim Cartier-Bressonom patrí k najznámejším francúzskym fotografom. 20. februára - 30. marca 2008 sa v Stredoeurópskom dome fotografie v Bratislave uskutočnila výstava „Robert Doisneau alebo Obraz určitého Francúzska“.^ Referencie 1. ↑ Robert Doisneau alebo Obrazy určitého Francúzska Externé odkazy * Robert Doisneau: Seconds Snatched from Eternity Životopis a výber z fotografií * Encyclopaedia Britannica, Robert Doisneau Robotnícke_hnutie.html Robotnícke hnutie Robotnícke hnutie je druh spoločenského hnutia; politické hnutie robotníckej triedy, vytvárajúce sa po vzniku kapitalizmu, ktoré zastupuje v triednom boji s buržoáziou politické, hospodárske a sociálne záujmy robotníckej triedy Pozri aj * buržoázia * spoločenské hnutie * kapitalizmus * proletariát * robotnícka trieda Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Robert_Schumann_9001.html Robert Schumann Nemecký hudobný skladateľ Narodenie 8. jún 1810 Zwickau Úmrtie 29. júl 1856 Endenich Pozri aj Biografický portál Robert Schumann (* 8. jún 1810 Zwickau – † 29. júl 1856) Endenich bol nemecký hudobný skladateľ, kritik, interpret, klavirista a dirigent. V roku 1834 založil časopis Neue Zeitschrift für Musik, do ktorého celé roky prispieval pod rôznymi pseudonymami. Ako hudobný kritik rozpoznal talent, aký mali Chopin, Berlioz, Brahms, ktorí boli jeho súčasníkmi, no zároveň uznával osobnosti minulosti, akými boli Bach, Beethoven, Mozart či Schubert. Mal dobrý prehľad o vtedajšej poézii, ktorú využíval ako texty pre svoje piesne. Od prehnaného cvičenia na klavíri sa mu presilila ruka, preto musel túto činnosť zanechať. Schumannove piesne predstavujú nový typ hudby, ktorý bol predtým ľuďom neznámy. Jeho cykly Kruh piesní, Básnikova láska, Myrty, Album piesní pre mládeža iné sú toho jasným dôkazom. Druhou vrcholnou oblasťou Schumannovej tvorby sú klavírne diela. Tak, ako aj Chopin, aj on našiel v klavíri najosobitejší nástroj na vyjadrenie svojich pocitov. Jeho cykly skladieb Karneval, Motýle, Detské scény, Lesné dcéry a Fantazijné skladby 3 klavírne sonáty a iné sú obľúbené po celom svete. Záujem o klavír bol u Schumanna spôsobený aj šťastným manželstvom s Klárou Wieckovou. Pre ňu autor skomponoval Klavírny koncert a-mol, Violončelový koncert a-mol, Fantázia pre husle a veľa komorných diel. Tie boli vzorom pre Smetanu a mnoho ďalších. Už v zrelom veku napísal 4 symfónie, z ktorých vyniká Symfónia B dur - Jarná, a štvrtá d - mol. Venoval pozornosť aj tvorbe symfonických básní napríklad Manfred k básny Lorda Byrona alebo Goetheho Faustovi. Existuje o ňom niekoľko portrétov, skutočný obraz sa však nezachoval. Schumann sa ako 45-ročný pokúsil o samovraždu skokom do Rýna a čoskoro zomrel v ústave pre duševne chorých. Iné projekty * Commons * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Robert_Spaemann_8840.html Robert Spaemann filozof Spaemann Robert Spaemann (* 1927 Berlín - ) nemecký filozof, predstaviteľ postmodernej filozofie; zaoberá sa hlavne praktickou a politickou filozofiou. Externé odkazy FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Robert_Koch_f50a.html Robert Koch Nositeľ Nobelovej ceny nemecký lekár Narodenie 11. december 1843 Clausthal, Nemecko Úmrtie 27. máj 1910 Baden-Baden, Nemecko Pozri aj Biografický portál Heinrich Hermann Robert Koch (* 11. december 1843 – † 27. máj 1910) bol nemecký lekár. Považuje sa za jedného zo zakladateľov bakteriológie. Stal slávnym vďaka svojim objavom pôvodcov antraxu - Bacillus anthracis (1877), tuberkulózy - Mycobacterium tuberculosis (1882) a cholery - Vibrio cholerae (1883. Je nositeľom Nobelovej ceny za objav pôvodcu tuberkulózy. Život Narodil sa v Nemecku v rodine baníckeho úradníka. Medicínu študoval pod vedením Jacoba Hentla na Univerzite v Göttingene. Počas Prusko-francúzskej vojny slúžil ako vojenský lekár vo Wolsteine. V roku 1885 sa stal profesorom hygieny na Berlínskej univerzite. V roku 1891 sa stal riaditeľom Ústavu pre štúdium infekčných chorôb a zostal nim až do roku 1904. Dielo Robert Koch sa stal slávnym vďaka svojim objavom pôvodcov viacerých infekčných ochorení (antrax, tuberkulóza, cholera), , aj keď Vibrio cholerae objavil v skutočnosti o 30 rokov skôr taliansky anatóm Filippo Pacini. Za objav pôvodcu tuberkulózy bol v roku 1905 ocenený Nobelovou cenou. Ako prvý dokázal, že Bacillus anthracis je pôvodcom antraxu (1876) a vypracoval tzv. Kochove postuláty, súbor pravidiel a postupov, ktoré sa dodnes používajú pri preukazovaní príčinnej súvislosti medzi predpokladaným pôvodcom choroby a chorobou samou. Objavil existenciu spór anthraxu a opísal ich stavbu, vysokú odolnosť voči nepriaznivým vplyvom a schopnosť spôsobiť nákazu aj po veľmi dlhom čase a stanovil nové bezpečnostné limity, ktoré by bránili rozvoju choroby. Vyvinul množstvo postupov na fixáciu, farbenie a fotografovanie mikroskopických preparátov, ako aj nové spôsoby pestovania čistých bakteriálnych kultúr. V roku 1882 zverejnil prácu, v ktorej ako prvý opísal Mycobacterium tuberculosis, ktorý sa občas prezýva Kochov bacil, a stanovil nové epidemiologické opatrenia, ktoré mali udržať túto chorobu pod kontrolou. V roku 1883 objavil Vibrio cholerae a preukázal jeho príčinnú súvislosť s cholerou. Tuberkulín V roku 1894 pripravil tuberkulín ako liek a vakcínu proti tuberkulóze (TBC). Ale tento objav sa nielenže sa ukázal byť neúčinný, ale jeho vedľajšie účinky viedli aj k úmrtiam pacientov. To v súvislosti so sfalšovaním výsledkov laboratórnych pokusov, ktoré malo urýchliť zavedenie lieku, viedlo k dočasnému poklesu Kochovej reputácie. Koch do publikovaných výsledkov zaradil aj pokusy, ktoré nestihol dokončiť, či ktoré ešte len plánoval. V skutočnosti realizoval len malú časť z nich a to na svoju veľkú smolu na objektoch, ktoré reagovali na liečbu tuberkulínom úplne inak ako človek. Najmä sa u nich neobjavovali prudké alergické reakcie, na ktoré niektorí pacienti umierali. Fakt, že sa tuberkulín potom ukázal ako výborný diagnostický prostriedok na prítomnosť protilátok proti TBC v tele pacienta, predstavoval iba malé zadosťučinenie. Koch pokračoval vo svojich výskumoch chorôb, cestoval do Afriky, Indie a všade tam, kde se objavovali epidémie nebezpečných chorôb. Jeho práce o etiológii spavej choroby, malárie, lepry a ďalších chorôb predstavujú vrchol lekárskeho výskumu na prelome storočí. Robert_Owen_a7c4.html Robert Owen anglický podnikateľ a utopický socialista Narodenie 14. máj, 1771 Newtown, Wales Úmrtie 17. november, 1858 Pozri aj Biografický portál Robert Owen (* 14. máj 1771, Newtown, Wales – † 17. november 1858, tamže) bol anglický podnikateľ a utopický socialista. Bol jedným z vôbec prvých známych socialistov. Vo svojej továrni v New Lanarcku vyvíjal filantropickú činnosť: výrazne zlepšil pracovné a životné podmienky robotníkov. Socialistickú spoločnosť si predstavoval ako federáciu družstevných osád chápaných ako výrobnospotrebné jednotky s počtom dvoch až troch tisíc členov usporiadaných na princípe rodiny. Jedinou formou vlastníctva v týchto osadách malo byť podľa Owena osobné vlastníctvo spotrebných predmetov. Ľudská bytosť je podľa Owena determinovaná vonkajšími podmienkami, zlo hľadá v inštitúciách a usporiadaní spoločnosti. Tvrdí, že ak zmeníme podmienky, automaticky zmeníme aj človeka a spoločnosť. Riešenie sociálnych ťažkostí vidí v rozume. Za iracionálny a antisociálny jav považuje bohatstvo v rukách menšiny, preto odmieta súkromné vlastníctvo výrobných prostriedkov. Zlo podľa neho vyplýva z individualizmu, ktorý rozdeľuje ľudí a vzbudzuje tie najhoršie sklony, biedu a kriminalitu. Jeho koncepcia nového sociálneho systém mala byť založená na princípe jednoty a spolupráce. Za najväčších nepriateľov ľudského rodu považoval súkromné vlastníctvo, manželstvo a náboženstvo. Kladie silný dôraz na vzdelanie, preto sa podľa jeho koncepcie deti vychovávajú do troch rokov rodičmi, odvtedy spoločne. Striktne odmieta všeobecné volebné právo, voliť by mali len tí, ktorí prejdú vedomostným cenzom. Iné projekty * Commons * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Robert_Kendrick_88bd.html Robert Kendrick Robert Kendrick (* 15. november 1979, Fresno, Kalifornia, USA) je súčasný americký profesionálny tenista. Počas svojej kariéry vyhral jeden turnaj ATP vo štvorhre. Externé odkazy * Robert Kendrick na stránkach ATP (po anglicky) Robert_Kubica_8657.html Robert Kubica Robert Kubica vo Varšave v roku 2006 Tento článok si vyžaduje rozšírenie, aby zodpovedal základnému štandardu kvality. Pozri aj stránky Ako upravovať stránku a Návody a štýl alebo diskusiu k článku. Články ktoré nesplnia ani štandard minimálneho článku môžu byť v budúcnosti bez varovania zmazané. Portal Športový portál Robert Kubica (* 7. december 1984, Krakov) je poľský pilot Formuly 1 (F1). Roosevelt_Island_249d.html Roosevelt Island Hlavná ulica na Rooseveltovom ostrove Roosevelt Island je úzky ostrov v East River v meste New York. Nachádza sa medzi ostrovom Manhattan na západe a mestskou časťou Queens na východe. Rozprestiera sa asi od 46. ulice na Manhattane po 85. ulicu, je dlhý asi 3 km a maximálna šírka je 240 metrov. Má rozlohu 0,6 km². Je súčasťou mestskej časti Manhattan a New York County. Tento geografický článok je zatiaľ príliš krátky (tzv. Mapa sveta "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Časti Manhattanu Alphabet City · Ansonia · Battery Park City · Bowery · Carnegie Hill · Chelsea · Chinatown · Civic Center · Columbus Circle · Cooperative Village · Diamond District · East Village · Ellis Island · Financial District · Five Points · Flatiron District · Garment District · Governors Island · Gramercy · Gramercy Park · Greenwich Village · Hamilton Heights · Harlem · Hell's Kitchen · Herald Square · Hudson Heights · Hudson Yards · Inwood · Kips Bay · Koreatown · Lenox Hill · Liberty Island · Lincoln Square · Little Germany · Little Italy · Loisaida · Lower East Side · Lower Manhattan · Madison Square · Manhattan Valley · Manhattanville · Marble Hill · Meatpacking District · Midtown Manhattan · Morningside Heights · Murray Hill · NoHo · NoLIta · Peter Cooper Village · Polo Grounds · Radio Row · Randall's Island · Roosevelt Island · Rose Hill · San Juan Hill · SoHo · South Street Seaport · Spanish Harlem · Stuyvesant Town · Sugar Hill · Sutton Place · Tenderloin · Theatre District · Times Square · TriBeCa · Tudor City · Turtle Bay · Two Bridges · Union Square · Upper East Side · Upper Manhattan · Upper West Side · Ward's Island · Washington Heights · West Village · Yorkville Komunitné rady: 1 · 2 · 3 · 4 · 5 · 6 · 7 · 8 · 9 · 10 · 11 · 12 Ostrovy New Yorku Barren Island · The Blauzes · Broad Channel Island · Chimney Sweeps · City Island · Coney Island · Ellis Island · Governors Island · Hart Island · High Island · Hoffman Island · Hunter Island · Isle of Meadow · Liberty Island · Long Island · Manhattan · Mill Rock · North Brother Island · Prall's Island · Randall's Island · Rat Island · Rikers Island · Roosevelt Island · Shooters Island · South Brother Island · Staten Island · Swinburne Island · Twin Island · U Thant Island · Ward's Island Rootsovo_dúchadlo.html Rootsovo dúchadlo Rootsovo dúchadlo. Rootsovo dúchadlo je dúchadlo s dvoma tvarovanými rotačnými piestami. Osi rotácií piestov sú rovnobežné a špeciálny cykloidný tvar ich prierezu ( tvar osmičky - 'piškóty', alebo aj s viacerými výstupkami) zabezpečuje, že sa vzájomne dotýkajú v každej polohe. Piesty sú navzájom spojené prevodom, ktorý umožňuje ich rotáciu v oválnom telese dúchadla v opačných smeroch. Počas rotácie sa cyklicky mení objem priestoru uzavretého medzi piestami. Zmena (zmenšenie) objemu sa využíva na stláčanie pracovného plynu. V časti, kde sa objem zväčšuje a klesá tlak je vyústenie nasávacieho otvoru, v časti kde sa objem zmenšuje a stúpa tlak je vyústenie výtlačného otvoru. Využitie Rootsove dúchadlá sa používajú na spracovanie vysokých prietokových množstiev pri potrebe malého tlakového rozdielu. Konkrétne sa používajú pre vytvorenie vákua, alebo pri preplňovaní spaľovacích motorov. Pretože boky piestov musia byť mazané, nemôžu sa použiť tam, kde nie je prípustná kontaminácia pracovného plynu. Roosevelt.html Roosevelt Roosevelt môže byť: * priezvisko holandského pôvodu, znamenajúce "pole ruží". Nositelia: * Franklin Delano Roosevelt – americký prezident * Theodore Roosevelt – americký prezident * Eleanor Roosevelt – manželka Franklina D. Roosevelta * Edith Rooseveltová – manželka Theodora Roosevelta * Theodore Roosevelt, Jr. – americký generál za 2. svetovej vojny * Roosevelt Skerrit, predseda vlády Dominiky * geografická lokalita: * mesto v štáte New Jersey, pozri: Roosevelt (New Jersey) * mesto v štáte New York, pozri: Roosevelt (New York) * mesto v štáte Minnesota, pozri: Roosevelt (Minnesota) * mesto v štáte Oklahoma , pozri: Roosevelt (Oklahoma) * mesto v štáte Utah , pozri: Roosevelt (Utah) * mesto v štáte Washington, pozri: Roosevelt (Washington) * mesto v štáte Wisconsin, pozri: Roosevelt (Wisconsin) * ostrov v New Yorku, pozri: Roosevelt Island * rieka v Brazílií, pozri Roosevelt (rieka) * iné: * Roosevelt Franklin, fiktívna postava zo seriálu Sesame Street * USS Roosevelt, názov pre 6 rôznyh lodí amerického námorníctva Symbol rozcestia Toto je rozlišovacia stránka — navigačná pomôcka obsahujúca zoznam iných článkov, ktoré by mohli mať rovnaký názov. Ak vás na túto stránku odkázal článok, prosíme Vás, aby ste sa k článku vrátili a opravili v ňom odkaz tak, aby odkazoval priamo na konkrétnu stránku z hore uvedeného zoznamu, ktorú autor článku myslel. Roomba.html Roomba Roomba je robotický vysávač spoločnosti iRobot. Robot sa pri vysávaní pohybuje po izbe v špirálach, pričom začína v strede miestnosti, kam ho treba položiť. Ak pri svojom špirálovom pohybe narazí na stenu, pohybuje sa pozdĺž nej, kým neobíde miestnosť dookola. Keby sa pri pohybe robot dlhší čas nedostal k stene, vyskúša ju nájsť priamočiarym pohybom. Robot potom povysáva miestnosť popri stenách a následne v priamočiarych líniách križuje miestnosť, až kým nevyprší nastavený čas vysávania. Zvolí si takú trajektóriu pohybu, aby povysával danú miestnosť v maximálnej možnej miere. Robot má špeciálny detektor, ktorý mu pomáha, aby nespadol zo schodov, a ďalší detektor sledujúci stenu, pozdĺž ktorej sa pohybuje. Miestnosť definuje ako priestor, ktorý je uzavretý stenami, zavretými dverami a schodmi. Tam, kde tieto prirodzené prekážky nestačia, existuje podobne ako v prípade Trilobitu zábrana, za ktorú sa robot pri vysávaní nepustí. Nazýva sa virtuálna stena a je to zariadenie, ktoré vysiela robotom detegovateľný lúč. Tento lúč mu zabráni, aby sa dostal na miesto za ním. Lúčom sa dá pokryť vzdialenosť zhruba štyri metre. Podľa výrobcu je robot koncipovaný tak, aby bol schopný vysávať všetky najčastejšie povrchy v domácnosti, to znamená stredne nízke a nízke koberce, drevené podlahy, linoleum a dlažbu. Výška hláv, ktoré vysávajú, sa automaticky nastavuje pri prechode z jedného typu povrchu na druhý. Podobne ako Trilobite ani Roomba sa nesmie používať na vlhké povrchy. Nevie sa vyrovnať ani s papierikmi rozhádzanými po zemi alebo prívodnými šnúrami elektrických prístrojov, takže ich musí používateľ pred vysávaním odstrániť. Nesmú sa vysávať ani koberce, ktoré majú strapce. Veľký pozor treba dávať, ak izba, ktorú robot vysáva, má balkón, aby naň nezostali náhodou otvorené dvere. Robot by mohol z balkónu vypadnúť, čím by sa, samozrejme, zničil a mohol by spôsobiť úraz aj náhodným okoloidúcim. Ak by sa robot zakliesnil do prekážky a nemohol by sa ďalej pohybovať, upozorní na to majiteľa pípaním. Na jedno nabitie dokáže Roomba vysávať od 90 minút na tvrdých povrchoch až do 60 minút na stredne vysokých kobercoch, čo znamená, že za tento čas dokáže povysávať dve až tri stredne veľké miestnosti. Ako zdroj energie sa používa NiMH akumulátor. Po úplnom vybití akumulátora trvá jeho nabitie 12 hodín pomocou štandardnej nabíjačky alebo 2 hodiny pomocou prídavnej rýchlonabíjačky. Pred vysávaním je potrebné umiestniť vysávač do stredu miestnosti a stlačiť jedno z troch tlačidiel, označených ako S (small – malá miestnosť do 3 × 3,5 metra), M (medium – stredne veľká miestnosť – 4,2 × 4,8 metra) alebo L ( large – veľká miestnosť, 4,5 × 6 metra ). Pri prvom vysávaní musí byť robot pod dozorom, aby sa predišlo jeho zakliesneniu alebo ustrnutiu na jednom mieste, po prvom vysávaní už nie je dozor potrebný. Keď robot skončí vysávanie, periodickým pípaním na to upozorní majiteľa. Roomba možno kúpiť za cenu 199,95 USD, čo predstavuje zhruba 7000 Sk. Roomba_Pro_Elite_cbba.html Roomba Pro Elite Romba Pro Elite je robotický vysávač spoločnosti iRobot. Pridáva k vlastnostiam predchádzajúceho modelu Roomba Pro možnosť vysávať naraz viacero miestností, čo predchádzajúce modely bez nutnosti nového mapovania priestoru nedokázali. Max cleaning, ako sa tento mód práce volá, vysáva až dovtedy, kým sa úplne nevybijú akumulátory. Tento model má bordovú farbu. Je to najdrahší model v ponuke spoločnosti iRobot s cenou 249 USD. Roomba_Pro_be01.html Roomba Pro Romba Pro je modifikácia robota Roomba spoločnosť iRobot vytvorená v roku 2004. Od predchádzajúcej striebornej verzie ho možno odlíšiť farbou, ktorá je modrá. Má rovnaké vlastnosti ako Roomba, pridáva možnosť vysávania na presne vymedzenom mieste s priemerom zhruba jeden meter, tzv. Spot cleaning. Pri ňom sa pohybuje robot v špirále a zabezpečí tak dokonalejšie vyčistenie tohto malého priestoru. Ďalšou novinkou je ovládanie pomocou diaľkového ovládača. Cena tohto modelu je 229 USD. Roland_Besztercey_f4cc.html Roland Besztercey Roland (pôv. Jacobi) Besztercey športovec, právnik Narodenie 9. marec 1893 Banská Bystrica Úmrtie 22. máj 1951 Budapešť Pozri aj Biografický portál Roland Besztercey (pôv. Jacobi) (* 9. marec 1893 Banská Bystrica - † 22. máj 1951 Budapešť) bol športovec, právnik. Jeho otec Karol Jacobi, jeho matka Lujza rod. Schiffbäumerová Životopis Právo študoval v Budapešti, JUDr. Pracovník Min. vnútra, od 1938 vedúci verejného práva, z tejto oblasti aj publikoval. Vynikol ako stolný tenista. Roku 1909-1910 majster Uhorska v dvojhre, 1909-1911 v mužskej štvorhre , 1925 majster Maďarska v zmiešanej štvorhre. Na 1.MS 1926 v Londýne majster sveta v dvojhre. Venoval sa i tenisu: 1924 majster Maďarska v mužskej štvorhre. Člen a fukcionár budapešianskeho klubu BBTE. Literatúra * Slovenský biografický slovník Externé odkazy * OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok. Tento článok zo systému OSUD potrebuje upraviť, pridať interwiki a kategórie. Po jeho úprave prosím odstráňte šablónu {{Osud na úpravu}}. Rollpulka.html Rollpulka Rollpulka je kynologický šport veľmi podobný pulke, až na to že pulku (sánky člnkovitého tvaru) nahradil dvojkolesový vozík. Pes v primeranom postroji ťahá vozík, pričom je prenasledovaný psovodom (beh, na bicykli, atď.). Psovod zo začiatku len psa nasleduje, no neskôr sa pomocou lana pripojí za vozík. Rollpulka je dnes už málo využívaná, len ako tréning, alebo pri turistike, no málokedy na súťažiach (nahradila ju pulka). Tento článok je zatiaľ tzv. "výhonok". Text môžeš doplniť alebo zmeniť, keď hore klikneš na záložku "upraviť". Rolba.html Rolba Rolba môže byť: * švajčiarska firma, pozri Rolba (podnik) * zariadenie na úpravu ľadovej plochy, pozri rolba (ľadová plocha) * zimné horské vozidlo na dopravu v snehu, pozri rolba (horské vozidlo) Symbol rozcestia Toto je rozlišovacia stránka — navigačná pomôcka obsahujúca zoznam iných článkov, ktoré by mohli mať rovnaký názov. Ak vás na túto stránku odkázal článok, prosíme Vás, aby ste sa k článku vrátili a opravili v ňom odkaz tak, aby odkazoval priamo na konkrétnu stránku z hore uvedeného zoznamu, ktorú autor článku myslel. Roland_Garros_6506.html Roland Garros Roland Garros môže označovať: * Francúzskeho letca, pozri Roland Garros (pilot) * po ňom pomenovaný tenisový turnaj, pozri French Open Symbol rozcestia Toto je rozlišovacia stránka — navigačná pomôcka obsahujúca zoznam iných článkov, ktoré by mohli mať rovnaký názov. Ak vás na túto stránku odkázal článok, prosíme Vás, aby ste sa k článku vrátili a opravili v ňom odkaz tak, aby odkazoval priamo na konkrétnu stránku z hore uvedeného zoznamu, ktorú autor článku myslel. Rola.html Rola Rola môže byť: * úloha, význam * herecká úloha * v sociológii: sociálne špecifikovaná inštitúcia; ustanovený spôsob konania očakávaný od držiteľov určitých pozícií; pozri rola (sociológia) * hovorovo: * bal, synonymum: rolňa * zvitok, kotúč, synonymum: roľňa Symbol rozcestia Toto je rozlišovacia stránka — navigačná pomôcka obsahujúca zoznam iných článkov, ktoré by mohli mať rovnaký názov. Ak vás na túto stránku odkázal článok, prosíme Vás, aby ste sa k článku vrátili a opravili v ňom odkaz tak, aby odkazoval priamo na konkrétnu stránku z hore uvedeného zoznamu, ktorú autor článku myslel. Roland_Barthes_2a12.html Roland Barthes Roland Barthes (* 12. november 1915, Cherbourg – † 25. marec 1980, Paríž) bol francúzsky literát, esejista, filozof a semiológ, jedna z ústredných postáv štrukturalizmu. Kontinuálnou témou jeho diela bola povaha znaku, najmä literárneho, pričom odmietal tak mimetickú teóriu znaku, ako aj teóriu, podľa ktorej je literatúra autonómna v zmysle slobodnej subjektívnej tvorby. Barthes sa domnieval, že spisovateľ netvorí imaginatívnou vôľou, ale iba reaguje na spoločenské štruktúry, z ktorých odvodzuje svoje impulzy v podobe symbolov, ktoré možno kodifikovať a klasifikovať novou vedou zvanou sémiológia. Estetický text je slobodným procesom produkcie významu, hrou signifikantov. Život Roland Barthes sa narodil v roku 1915 v Cherbourgu v Normandii. Študoval francúzsky jazyk a literatúru na univerzite v Paríži. Vyučoval na francúzskych univerzitách v Rumunsku a Egypte, neskôr pracoval v Centre National de Recherche Scientifique, kde sa sústredil na oblasť sociológie a lexikológie. Neskôr pôsobil na College de France. Od roku 1934 trpel na tuberkulózu, ktorá ho sužovala po celý zvyšok života. Umrel pri autonehode v roku 1981. Dielo Roland Barthes je autorom sedemnástich kníh a mnohých článkov. Vo svojich dielach sa venoval francúzskej kultúre, teórii literatúry a literárnej kritike, no predovšetkým „sociológii znakov“. Základným cieľom jeho práce tu bolo ukázať ľuďom spôsob, ako prehĺbiť svoje chápanie jazyka, literatúry a spoločnosti. Ako jeden z prvých lingvistov-semiotikov sa zaoberal špeciálne neverbálnymi znakmi. Zaoberal sa tiež kritikou západnej kultúry, čo vychádzalo z jeho ľavicového presvedčenia. Poukazoval na typický francúzskej buržoáznej vrstvy, ktorá podľa neho považovala svoju kultúru a zvyky za univerzálne a normatívne. Spoločnosť vnímal ako konštrukciu udržiavanú znakmi hodnôt dominujúcimi v tej-ktorej kultúre. U Barthesa je typické využívanie silných metafor, čo je zrejmé aj z niektorých názvov jeho diel. Niektoré jeho práce si vďaka nezvyčajnému námetu a spracovaniu získali popularitu širšej verejnosti. Obľube sa doteraz teší Camera Lucida (úvahy nad fotografiou, jej úzkym prepojením s denotátom a jej referenčnými aspektmi). Ďalšími známejšími dielami sú Rozkoš z textu, Cisárstvo znakov (napísané pod vplyvom dojmov z návštevy Japonska), Systém módy (analýza konotačného základu módy), či S/Z (o umieraní autora). Pre oblasť semiológie má veľký význam aj jeho skoršie dielo Nultý stupeň rukopisu a Základy semiológie. Mytológie Mytológie tvorí v podstate súbor novinových článkov zaoberajúci sa rôznymi mýtmi (napríklad masmédiá, súťaže krásy, striptíz, wrestling...). Tieto články, či skôr malé eseje boli uverejňované ako stĺpčeky v bežných masovo vydávaných novinách. Neskôr sa stali zásadnými odbornými podkladmi pre mnohé semiotické kurzy. Barthesovi sa tým akoby podarilo preraziť pomyselnú bariéru medzi „vysokou“ a „nízkou“ kultúrou. V Mytológiách prirovnal mýty k mimozemským bytostiam parazitujúcim na ľudských formách života. Mýty sa podľa neho snažia vyzerať nevinne a prirodzene. Avšak tak ako mimozemský parazitný votrelec potrebuje k prežitiu zmanipulovaného pozemšťana bez vlastnej vôle, tak mýtus potrebuje jednoduché a priame znaky prvého rádu. Využíva ich ako svoje „alibi“, aby sa mohol ďalej tváriť, že nie je dôležitý, že neslúži ideológii a za nič nemôže. Na tomto základe vypracoval Barthes teóriu znakov druhého rádu –parazitických znakových systémov. Následne sa snažil o istý proces demystifikácie a sústredil sa na vytváranie znakov v „prirodzených“ textoch sociálnej kultúry. Mýty sa podľa neho nachádzajú na úrovni znakov druhého rádu alebo na úrovni konotácie. Barthes jasne rozlišoval medzi denotáciou a konotáciou. Denotácia sa podľa neho vyhýba zjednodušovaniu, je doslovným významom. Konotácia je parazitický význam druhého rádu. Ríšu znakov prvého rádu predstavujú denotácie, zatiaľ čo ríšou znakov druhého rádu sú konotácie a z nich odvodené mýty. Jadrom tejto teórie je myšlienka, že veci a udalosti vždy značia viac, ako seba samé, vždy sú zasadené do nejakých systémov reprezentácie, ktoré im pridávajú dodatočné významy. Barthesov prínos Po celý život unikal snahám vtesnať jeho prácu a názory do nejakej úzkej kategórie alebo prúdu. Napriek tomu ho možno označiť za významnú postavu postmodernej tradície semiotiky. Ako povojnový intelektuál bol známy svojou evidentnou príslušnosťou k štrukturalizmu či post-štrukturalizmu, od ktorých sa však neskôr značne vzdialil. Bol spisovateľom, psychoanalytikom kultúry, literárnym vedcom a umeleckým kritikom fotografie zároveň, odhaľoval tajomstvá lásky a potešenia z jazyka. Možno ho považovať za Saussurovho nasledovníka, i keď posunul jeho teóriu o konceptuálnom jazyku na inú úroveň. Od lingvistického znaku sa Barthes posunul k neverbálnym a kultúrnym znakom každodenného života. Na Barthesa mali intelektuálny vplyv predovšetkým Marx, Brecht, Freud a Lacan, no neprijímal ich názory bezvýhradne, skôr si medzi nimi vyberal a prispôsoboval ich svojim zámerom a rozširoval ich rozsah a implikácie, ako to napokon vidieť aj na jeho ponímaní Saussurových koncepcií. Barthes nebral semiotiku ako vedeckú disciplínu alebo proces, ale ako vlastný životný postoj. Veril, že podstatou semiotiky má byť jej funkčnosť. Nezaujímalo ho ani tak to, čo veci znamenajú, ale skôr to, ako to znamenajú. Barthes udivuje práve tým, ako dokázal skôr ako ostatní vytvárať a objasňovať teórie a koncepty o tom, ako veci získavajú svoj význam. Zoznam diel * Le degré zéro de l'écriture, 1953 * Mythologies, 1957 * Éléments de sémiologie, 1964 * Le syste`me de la mode, 1967 * L'empire des signes, 1970 * Sade, Fourier, Loyola, 1971 * Roland Barthes par Roland Barthes, 1975 * Fragments d'un discours amoureux, 1977 Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok * Ron Wright: COMM 300 – Semiology – Roland Barthes - Theories * Art and Culture - Roland Barthes * Tony McNeill: Roland Barthes: Mythologies (1957) Rolandas_Pavilionis_babf.html Rolandas Pavilionis Rolandas Pavilionis (* 3. júl 1944 – † 10. máj 2006) bol litovský politik a filozof, poslanec Európskeho parlamentu. Roland_Emmerich_8b8b.html Roland Emmerich Roland Emmerich (* 10. november 1955, Stuttgart, Baden-Württemberg, Nemecko) je filmový tvorca. Z jeho tvorby: * Hviezdna brána (Stargate) (1994) * Deň nezávislosti (film) (Independence Day) (1996) * Godzilla (1998) RoLa_cc87.html RoLa RoLa je systém kombinovanej dopravy, ktorý spočíva v naložení kamiónu na špeciálne upravený železničný podvozok. Po príchode do cieľovej stanice je kamión vyložený a môže pokračovať vo svojej trase. Vodič sa vezie v sprievodnom vagóne, čo mu umožňuje po príchode do cieľovej stanice okamžite pokračovať v ceste. Tento systém kombinovanej dopravy šetrí životné prostredie (vlaková doprava je považovaná za jednu z najviac šetrných ku životnému prostrediu. Kamióny spôsobujú preťaženie dopravy, dopravné kolízie a zápchy. Každý kamión prepravený po železnici znamená menej exhalátov, menej dopravných kolízií. Vodiči kamiónovej dopravy musia po určitom čase za volantom absolvovať povinnú prestávku - pri kombinovanej doprave na železnici táto povinnosť odpadá, pretože pokiaľ je kamión prepravovaný po železnici, vodič oddychuje a môže pokračovať v ceste. Navyše sa týmto spôsobom znižujú prepravné náklady. Roland_Freisler_5c6b.html Roland Freisler Roland Freisler (* 30. október 1893 Celle - † 3. február 1945 Berlín) bol nemecký sudca, jeden z predstaviteľov nacistického Nemecka a účastník konferencie vo Wannsee. Život Freisler sa zúčastnil bojov 1. svetovej vojny v roku 1914 v hodnosti dôstojníckeho kadeta, v roku 1915 mal už hodnosť poručíka a krátko predtým, než ho v októbri 1915 zajala ruská armáda, bol vyznamenaný. V zajatí sa naučil po rusky a začal sa zaujímať o marxizmus. Do Nemecka sa vrátil v roku 1920 už ako presvedčený komunista. Po návrate do vlasti začal študovať právo na univerzite v Jene, kde v roku 1922 svoje štúdium úspešne ukončil. Od roku 1924 pôsobil ako právnik v Kassele a bol aj členom obecného zastupiteľstva za Ľudovo-sociálny blok. Členom NSDAP sa stal v júli 1925 a pôsobil ako obhajca členom strany, ktorí mali problémy so zákonom. V roku 1932 ho za NSDAP zvolili do pruského zemského snemu a neskôr do Reichstagu. V rokoch 1933 až 1934 zastával funkciu štátneho tajomníka na pruskom ministerstve spravodlivosti a v rokoch 1934 až 1942 tú istú funkciu na ríšskom ministerstve spravodlivosti. Od roku 1939, bol poverený vytvorením špeciálnych súdov pre „stanné súdy na domácom fronte“. Freisler sa ako zástupca ministra spravodlivosti Franza Schlegelbergera zúčastnil aj V auguste 1942 nahradil Otta Thieracka na poste predsedu Ľudového súdu. Predsedal 2600 súdom, ktoré skončili trestom smrti. K trestu smrti či k doživotiu bolo odsúdené vysoké percento obžalovaných, ktorých Freisler súdil. Súdil okrem iného aj členov odbojovej skupiny Biela ruža či atentátnikov na Hitlera. Kvôli svojmu vystupovaniu v súdnej sieni získal prezývku Zúrivý Roland. Roland Freisler zomrel 3. februára 1945 počas spojeneckého náletu na Berlín, keď sa na neho priamo v súdnej sieni, do ktorej sa počas náletu vrátil pre spis obžalovaného Fabiana von Schlabrendorffa, zrútil trám. Rolls_Royce_c918.html Rolls Royce Rolls-Royce je britská spoločnosť na výrobu automobilov, ktorú založili Charles Rolls a Henry Royce v roku 1906^. Bola spolu s ďalšími súčasťou rovnakonazývaného medzinárodného koncernu. Koncern Rolls-Royce plc, ktorého akcie sú indexované na FTSE na londýnskej burze, sa dnes venuje skôr výrobe pohonných jednotiek a komponentov pre civilné a vojenské letectvo, ale aj produkcii lodnej techniky a energetiky. Najslávnejšia je však výroba automobilov v súčasnosti s názvom Rolls-Royce Motor Cars Ltd., ktorá je od roku 2000 súčasťou nemeckého koncernu BMW. Historické modely * Corniche * Silver Cloud * Silver Ghost * Silver Shadow * Silver Spirit * Silver Wraith Súčasné modely * Phantom a Phantom DHC Poznámky 1. ↑ Poznámka:Spolupráca Ch. Rollsa a H. Royca začala v roku 1904, avšak firmu s názvom Rolls-Royce Limited založili až o dva roky neskôr, 15. marca 1906, aj keď ešte predtým už vyrobili svoje prvé autá. Rolba_(ľadová_plocha).html Rolba (ľadová plocha) Rolba Rolba je technické zariadenie, slúžiace na údržbu ľadovej plochy, ktoré vyvinul a prvýkrát použil Frank Joseph Zamboni, ktorý pracoval ako automechanik, neskôr vyrábal chladiarenské zariadenia pre vozidlá a v roku 1939 postavil v Južnej Kalifornii ľadovú plochu, ktorú nazval Iceland, neskôr ju zakryl. Štadión Iceland funguje dodnes. Základné úlohy rolby: * Obrúsenie ľadu - Túto činnosť zabezpečuje ostrý nôž, prostredníctvom ktorého sa doslova obrúsi tenučká vrstva ľadu. * Zber snehu - Rolba následne pozbiera sneh, ktorý sa na ľade nachádza a pozbiera ho do snehovej nádrže * Umytie ľadu - Ďalšou činnosťou je poumývanie ľadu, ktoré vytvorí predpoklady pre nanesenie novej vrstvy vody * Nanesenie vodnej vrstvy - Na ľadový povrch je za pomoci látkovej handry nanesená teplá voda, ktorá následne vytvorí novú vrstvu ľadu Tieto činnosti sa dejú v bezprostrednom slede a tak vodič rolby nemusí prechádzať rovnakú plochu viackrát. História Prvé zariadenie na úpravu ľadu vyrobil Frank Zamboni v marci 1942. Bol to upravený traktor, ktorý mal za sebou zariadenie, ktoré malo zahladzovať povrch, no sneh nezbierať. Toto zariadenie ale neprinášalo požadované výsledky. V roku 1947 vytvoril Zamboni stroj, ktorý by sneh zbieral, ľad zahladil a zároveň i polial vodou. Prvý prototyp vyskúšal na svojom štadióne Iceland v Paramounte. Toto vozidlo obsahovalo vodné nádrže v prednej časti auta a nádrž na pozbieraný sneh v zadnej časti. Vozidlo malo pohon len predných kolies a v rámci riadenia použil Frank riadenie z vyradeného vojenského auta. Táto rolba bola poháňaná motorom Jeep, no taktiež úspech nepriniesla. Snehová nádrž totiž nezbierala dostatok snehu a ani vodný systém nefungoval tak, ako by mal. Nasledoval tak kompletne nový dizajn. V rámci neho už použil Frank pohon pre všetky štyri kolesá a vymenené boli aj všetky ostatné časti, ktoré mali na starosť úpravu ľadu. V lete roku 1949 tak vznikol prvý Model A. Zamboni si dal tento stroj patentovať pod názvom Model A Zamboni Ice Resurfacer. Tento patent bol prijatý americkým patentovým úradom pod číslom 93478. Model A bol vyrobený, testovaný, modifikovaný a opätovne testovaný na štadióne Paramount Iceland. Disponoval pohonom všetkých štyroch kolies a pri jeho konštrukcii boli dokonca použité aj diely z vojenských strojov Douglas A-20 a bombardéru A-26. Do prednej časti bol pridaný kryt, ktorý zabraňoval padaniu snehu na čerstvo upravený ľad. Nový bol aj vodný systém. V rámci neho prúdila na ľad voda, ktorú reguloval distribučný systém. Táto prvá rolba nebola nikdy použitá na inom štadióne, než na klzisku Paramount Iceland. V roku 1953 ju nahradil novší model. Model B vyrobil Frank Zamboni v roku 1950 na objednávku olympijskej krasokorčuliarky Sonje Henieovej. Spolu boli vyrobené 4 rolby tohto typu, z ktorých jedna (vyrobená pre spoločnosť Ice Capades) bola neskôr umiestnená do hokejovej Siene slávy v Evelethe v Minesote. V súvislosti s výrobou modelu B zároveň Frank zriadil spoločnosť Frank J. Zamboni Company. Pôvodne ju chcel pomenovať The Paramount Engineering Company, ale to nebolo možné a tak ju pomenoval po sebe. Po skonštruovaní verzie Model C, s ktorým sa spája slávna nehoda, a Model D, bol v roku 1954 predstavený Model E. Bola to prvá rolba, ktorá sa začala vyrábať hromadne (vyrobilo sa 20 modelov). Model E sa vyrábal v rokoch 1954 a 1955. Rolba tohto typu bola po doslúžení v slávnej hale Boston Garden umiestnená do Siene slávy NHL, kde sa nachádza dodnes. Zamboni zakúpil priamo z továrne Jeepu nový podvozok a v roku 1956 pripravil nový Model F. Po tomto modele predstavil v roku 1964 Séru HD. Séria HD, obsahovala nový vertikálny zberací a zavlažovací systém, ktorý je používaný prakticky dodnes. V roku 1978 predstavil Zamboni nový model Série 500, ktorý obsahoval vodou chladený motor a Séria 552 priniesla ďalšiu novú technológiu. Práve táto generácia rolby je používaná aj v súčasnosti. Mnohí považujú nariadenie, podľa ktorého sa musela ľadová plocha počas zápasov NHL upravovať aj medzi tretinami za začiatok modernej éry hokeja. Práve rolba to umožnila, čo znamenalo koniec namáhavého a zdĺhavého ručného upravovania ľadovej plochy. Preto je začiatok používania rolby nepochybne jeden z najdôležitejších medzníkov hokeja a krasokorčuľovania. Rolandova_fontána.html Rolandova fontána Rolandova fontána je najstaršia a najznámejšia fontána v Bratislave, nachádza sa na Hlavnom námestí v Starom Meste. Bola postavený ako verejný zdroj vody v roku 1572. Postaviť ju dal cisár Maximilián II. po tom, ako po jeho korunovácii za kráľa Uhorska v roku 1563 zachvátil mesto veľký požiar. Fontána je renesančná, tvorená je okrúhlou nádržou s priemerom 9 metrov. V strede nádrže je stĺp, na ktorom je socha rytiera v renesančnom brnení. Socha zobrazuje kráľa. Autorom fontány bol kamenár Ondrej Luttringer. Fontána prešla viacerými úpravami, dnes sa len minimálne podobá na jej pôvodný vzhľad. Roland.html Roland Roland je mužské krstné meno. Meniny na Slovensku má 9. mája. Rolová_hra.html Rolová hra Rolová hra môže byť: * všeobecne: metóda alebo hra, pri ktorej viacerí účastníci po dohode na istý čas prevezmú fiktívne vzory myslenia a správania („role“) * v psychológii, pedagogike, sociológii: pozri rolová hra (pedagogika) * v personalistike: metóda výberu či vzdelávania personálu v podobe simulácie fiktívnej (extrémnej) situácie alebo rozhovoru, pozri rolová hra (personalistika) * ako hra: * stolová, naživo alebo elektronická o „klasických“ témach: pozri hra na hrdinov * erotická alebo sexuálna, pozri erotická rolová hra Symbol rozcestia Toto je rozlišovacia stránka — navigačná pomôcka obsahujúca zoznam iných článkov, ktoré by mohli mať rovnaký názov. Ak vás na túto stránku odkázal článok, prosíme Vás, aby ste sa k článku vrátili a opravili v ňom odkaz tak, aby odkazoval priamo na konkrétnu stránku z hore uvedeného zoznamu, ktorú autor článku myslel. Roy_Wood_Sellars_77f9.html Roy Wood Sellars Roy Wood Sellars (* 1880 – † 1974) bol americký filozof, stúpenec kritického realizmu. Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Royal_Natal_National_Park_4316.html Royal Natal National Park Royal Natal je národný park v Dračích vrchoch v Južnej Afrike. Tento geografický článok je zatiaľ príliš krátky (tzv. Mapa sveta "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Roy_Scheider_e806.html Roy Scheider Celé meno Roy Richard Scheider Narodenie 10. november 1932 Orange, New Jersey, USA Úmrtie 10. február 2008 Little Rock, Arkansas, USA Roky pôsobenia 1961–2008 Manželka Cynthia Bebout Scheider (1962–1989) Brenda Siemer Scheider (1989–2008) Roy Richard Scheider (* 10. november 1932, Orange, New Jersey – † 10. február 2008, Little Rock, Arkansas)^ bol americký herec, nominovaný na cenu Americkej filmovej akadémie (Oscara) a cenu Zlatý glóbus. Jeho najznámejšou filmovou hereckou rolou bola postava policajného vyšetrovateľa v prvých dvoch častiach série hororových trhákov Čeľuste. V roku 2004 diagnostikovali lekári Scheiderovi leukémiu, v júni 2005 podstúpil operáciu transplantácie kostnej drene, po ktorej bol čiastočne vyliečený. 10. februára 2008 Roy Scheider zomrel v arkansaskej univerzitnej nemocnici. Jeho manželka prisúdila za príčinu jeho smrti komplikácie, ktoré vznikli zo stafylokokovej infekcie.^ Filmografia * 1971 - Klute * 1971 - Francúzska spojka * 1975 - Čeľuste * 1976 - Maratónec * 1977 - Mzda strachu * 1978 - Čeľuste 2. * 1979 - All That Jazz * 1979 - Posledné objatie * 1982 - Pokoj noci * 1983 - Lietajúce oko * 1984 - 2010: Druhá vesmírna odysea * 1990 - Ruský dom * 1997 - Čarodejník * 1999 - RKO 281 * 2004 - Kat * 2005 - Drakula 3. - Odkaz * 2007 - Básnik vojny * 2007 - Dark Honeymoon Referencie 1. ↑ Post Chronicle (2008-02-11). "Jaws," "All That Jazz Actor Roy Scheider Passes Away at 75. prístup: 2008-02-11. 2. ↑ Kehr, David (2008-02-10). Roy Scheider, Actor in "Jaws", Dies at 75. New York Times. prístup: 2008-02-10. Iné projekty * Commons * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Roy Scheider Royal_National_Theatre_9aec.html Royal National Theatre Budova Kráľovského národného divadla je dielom architekta Sira Denysa Lasduna. Východná strana budovy Kráľovského národného divadla, smerom ku Cottesloe Theatre. Večerný pohľad na budova Kráľovského národného divadla. Royal National Theatre (doslova Kráľovské národné divadlo) je divadelná budova a zároveň aj divadelný súbor pôsobiaci v South Banku v Londýne. Budova sa nachádza v blízkosti južného konca mosta Waterloo Bridge. Autorom budovy Národneho divadla je britský architekt Denys Lasdun. Budova bola oficiálne otvorená 25. októbra 1976. Divadlo získalo prívlastok „kráľovské“ v roku 1988. Od roku 1963 až do dokončenia komplexu v roku 1976 pôsobil National Theatre Company ("Súbor národného divadla") v budove divadla Old Vic na Waterloo Road. V súčasnosti divadlo uvádza inscenácie klasických hier, nové hry súčasných domácich i zahraničných dramatikov. Každá zo sál má na repertoári tri inscenácie, ktoré sa počas divadelnej sezóny obmieňajú. Budova je počas dňa otvorená pre verejnosť. Nachádzajú sa tu výstavné priestory, reštaurácie, bar a kníhkupectvo. Dejiny Plány vzniku Národného divadla sa datujú až do roku 1848, no naplnili sa až o celé storočie neskôr, v roku 1949. V tomto roku obe komory parlamentu schválili Zákon o Národnom divadle. Základný kameň položila v roku 1951 Kráľovná Matka na mieste nedaľeko Royal Festival Hall. Práce na súčasnom mieste však začali až v novembri roku 1969. V roku 1963, keď bolo dokončenie novej budovy v nedohľadne, sa novozriadený Súbor Národného divadla presťahoval do budovy divadla Old Vic. Prvé predstavenie súboru sa uskutočnilo 22. októbra 1963. Otváracím predstavením bola inscenácia Shakespearovej tragédie Hamlet. Národné divadlo tu hralo celkom dvanásť rokov, z toho desať pod taktovkou Laurenca Oliviera. Keďže Rada Národného divadla chcela oživiť budovu, čo najskôr a to aj napriek zdržaniam, ktoré nastávali na stavbe, každá z divadelných sál bola otvorená hneď ako to bolo možné, a to aj napriek tomu, že celá budova nebola ešte dokončená. Ako prvá bola otvorená sála Lyttleton Theatre a to v marci roku 1976, nasledovala sála Olivier Theatre v októbri toho istého roku a ako posledné bolo otvorené štúdio Cottesloe Theatre v marci 1977. Kráľovná Alžbeta II. slávnostne otvorila budovu 25. októbra 1976. V sobotu, 1. marca 1977 bol prvý večer, v ktorý sa hralo vo všetkých troch sálach. Architekúra Architektúra budovy, jej štýl a výraz, rozdelila vtedajšiu verejnosť na dve skupiny: na jej obdivovateľov a zatracovateľov. Sir Nikolaus Pevsner (vtedajší zanietený zástanca moderného hnutia) kritizoval budovu za jej arogantnosť, ktorou považoval použitie betónu tak na fasádach ako aj v interiéri. Princ Charles budovu popísal v roku 1988 slovami: „šikovný spôsob ako postaviť jadrovú elektráreň v centre Londýna bez akýchkoľvek námietok“. Sir John Betjeman (vtedajší zástanca brutalistickej architektúry) bol absolútne očarený týmto Lasdunovým architektonickým počinom. Podľa neho je to vynikajúca práca s dokonalou formou a tvarom z každého uhla pohľadu, ktorá má tie správne atribúty, ktoré majú všetky významné diela. Hoci je budova divadla často označovaná za prototyp brutalistickej architektúry v Británii, po smrti Lasduna bola nanovo prehodnotená na základe čoho ju dávajú do bližšej spojitosti s dielami Le Corbusiera. Rovnováha medzi horizontálnymi a vertikálnymi prvkami objektu je v priaznivom kontraste so susednými budovami Hayward Gallery a Queen Elizabeth Hall. Zaujímavosťou je, že sa táto budova objavila v prvej desiatke najobľúbenejších, a zároveň aj v prvej desiatke najmenej obľúbených londýnskych stavieb. Na popularite jej bezpochýb pridal nedávny projekt osvetlenia a nasvietenia jej exteriéru najmä nárožných častí, ktoré v noci vytvárajú umeleckú až teatrálnu atmosféru. Divadelné sály Budova Kráľovského národného divadla má celkom tri sály, ktoré majú dovedna 2500 miest: * Olivier Theatre (nazvané podľa prvého umeleckého riaditeľa divadla, herca a režiséra Sira Lawrenca Oliviera) je najväčou a zároveň aj hlavnou sálou v budove. Navrhnutá bola podľa antického amfiteátru v gréckom Epidaure. Sála má otvorené javisko a vejárovité hľadisko s kapacitou 1160 sedadiel. Jedinečným technickým vybavením javiska je tzv. bubnovitá točňa s prepadliskom hlbokým až 8 metrov. Točňa má 2 otáčajúce sa okraje a 2 pódiá s celkovou nosnosťou 10 ton. Takáto konštrukcia javiska umožňuje dramatické a plynulé zmeny scény. * Lyttleton Theatre (nazvané podľa prvého riaditeľa divadla Olivera Lyttletona) je druhou najväčou sálou v divadle, zmestí sa do nej 890 divákov. Ide o klasické kukátkové javisko. * Cottesloe Theatre (nazvané podľa prvého predsedu rady South Bank Theatre Board Lorda Cottesloea) je malé štúdiové divadlo s variabilnou scénou a kapacitou do 300 ľudí, v závislosti od konfigurácie javiska. Umeleckí riaditelia * Laurence Olivier (1963-1973) * Peter Hall (1973-1988) * Richard Eyre (1988-1997) * Trevor Nunn (1997-2003) * Nicholas Hytner (od 2003) Externé odkazy * National Theatre; oficiálna stránka divadla (po anglicky) Royal_Crescent_3c24.html Royal Crescent Royal Crescent, videný z teplovzdušného balóna. Zaujímavy je kontrast medzi architektonickým štýlom verejnej prednej strany a súkromnej zadnej strany tejto terasy. Royal Crescent je pozoruhodná rezidenčná cesta 30 domov, rozprestierajúca sa do polmesiaca, v meste Bath v Anglicku. Navrhol ju architekt John Wood mladší a bola postavená medzi rokmi 1767 a 1774. Patrí medzi najlepšie príklady georgiánskej architektúry, ktoré sa dajú nájsť v Spojenom kráľovstve a je v zozname budov triedy I.^ Spolu so svojim otcom Johnom Woodom starším sa John Wood mladší zaujímal o okultný a murársky symbolizmus; pravdepodobne ich výtvor najväčšieho rozsahu bol ich spoločný návrh Royal Crescentu a blízkeho Cirkusu (pôvodne nazvaného "Kráľov cirkus"), ktoré môžu byť zo vzduchu pozorované ako veľký kruh a polmesiac, symbolizujúce soleil-lune, slnko a mesiac. A panoramic view of the Royal Crescent Referencie 1. ↑ Royal Crescent. Images of England. prístup: 2006-11-14. Externé odkazy * Bath Preservation Trust * Royal Crescent in Bath Independent article and photos about the crescent Royal_Air_Force_e156.html Royal Air Force Royal Air Force (RAF) alebo Kráľovské letectvo je kráľovské letectvo Spojeného kráľovstva, vzniklo spojením Royal Flying Corps a Royal Naval Air Service 1. apríla 1918, čím sa stalo prvým samostatným letectvom na svete. Počas druhej svetovej vojny zohralo rozhodujúcu úlohu v bitke o Britániu, významne sa podieľalo na postupe Spojeneckých vojsk na západnom fronte. Počas druhej svetovej vojny, pred vylodením v Normandii bola R.A.F. rozčlenená na 4 veliteľstvá, každému z nich velil Air Vice-Marshall (ktorého hodnosť zodpovedá približne divíznemu generálovi): * Fighter Command - veliteľstvo stíhacieho letectva * Bomber Command - veliteľstvo bombardovacieho letectva * Coastal Command - veliteľstvo poberežného letectva * Training Command - výcvikové veliteľstvo Neskôr bolo zriadené tzv. taktické letectvo (Tactical Air Forece). Jednotlivé veliteľstvá sa skladali zo skupín (group), každá skupina sa delila na krídla (wing). Krídlu velil Wing Commander (čo zodpovedalo približne hodnosti podplukovník). Až do roku 1943 bázovali krídla na určitých letiskách. Krídla sa skladali z troch alebo štyroch perutí (squadron). Stíhacia peruť mala približne 24 lietadiel a asi 30 - 32 letcov, ktorým velil Squadron Leader (major). Každá peruť mala svoje číslo napr. 313. stíhacia peruť. Lietadlá každej perute boli označené písmenami, 313. peruť mala konkrétne označené lietadlá písmenami „NN“. Perute sa skladali zo dvoch letiek (flight) po 12 lietadlách označených A a B. Každej letke velil Flight Lieutenant (kapitán). Letka sa skladala z troch rojov (modrý, červený a žltý) po 4 lietadlá. Referencie * Pierre Clostermann: Veľký cirkus. Naše Vosjko, Praha, 1990, s. 238 - 247 Externé odkazy * Oficiálna stránka Royal Air Force Royan.html Royan Royan je mesto na juhu Francúzska v departemente Charente-Maritime a regióne Poitou-Charentes. Nachádza sa asi 100 km severne od Bordeaux. Iné projekty * Commons * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kostol Notre-Dame Tento geografický článok je zatiaľ príliš krátky (tzv. Mapa sveta "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Roy_Jay_Glauber_be83.html Roy Jay Glauber Nositeľ Nobelovej ceny Roy Jay Glauber (1. september 1925) je americký fyzik, nositeľ Nobelovej ceny za fyziku z roku 2005 za výskum v oblasti kvantovej teórie a optickej koherencie. V rokoch 1944 až 1946 sa v USA podieľal na projekte Manhattan. Jeho životným dielom je výskum optickej koherencie, zaoberajúci sa rozdielom medzi tepelnými a netepelnými svetelnými zdrojmi. Napriek svojmu vysokému veku dodnes pôsobí ako profesor fyziky na Harvardskej univerzite. Roy_Makaay_8775.html Roy Makaay Osobné údaje Celé meno Roy Rudolphus Antonius Makaay Dátum narodenia 9. marec 1975 Miesto narodenia Vlajka Holandska Wijchen, Holandsko Výška 1.88m Prezývka Fantóm Pozícia Útočník Klubové informácie Súčasný klub Vlajka Holandska Feyenoord Seniorské kluby^1 Roky Kluby Zps (Gly)* 1995–1997 Vlajka Holandska Vitesse 109 0(42) 1997–1999 Vlajka Španielska CD Tenerife 072 0(21) 1999–2003 Vlajka Španielska Deportivo La Coruña 133 0(79) 2003–2007 Vlajka Nemecka Bayern Mníchov 129 0(78) 2007– Vlajka Holandska Feyenoord 0013 00(10) Národné mužstvo^2 1996-2005 Vlajka Holandska Holandsko 043 00(6) ^1 Zápasy a góly za profesionálny klub k 4 November 2007. ^2 Zápasy a góly v reprezentácii k 4 . júlu 2007. * Zápasy (Góly) Roy Rudolphus Antonius Makaay (* 9. marec 1975, Wijchen, Holandsko) je holandský futbalový útočník, člen holandskej reprezentácie a Feyenoordu. Poča pôsobenia v klube Bayern Mníchov dostal prezývku Das Phantom (Fantóm) pre jeho schopnosť zakončovať z každej pozície. Pred príchodom do Bayernu hrával v Španielsku za Deportivo La Coruna. Externé odkazy * Oficiálna webstránka Roy_Keane_2c22.html Roy Keane Osobné údaje Celé meno Roy Maurice Keane Dátum narodenia 10. august 1971 Miesto narodenia Mayfield, Írsko Výška 1.78m Pozícia Stredopoliar Klubové informácie Súčasný klub Sunderland (tréner) Mládežnícke kluby 1979-1989 Rockmount A.F.C. Seniorské kluby^1 Roky Kluby Zps (Gly)* 1989–1990 Cobh Ramblers 012 0(1) 1990–1993 Nottingham Forest 114 (22) 1993–2005 Manchester United 326 (33) 2005–2006 Celtic 010 0(1) Národné mužstvo 1991–2005 Írsko 066 0(9) Tréner mužstiev 2006– Sunderland ^1 Zápasy a góly za profesionálny klub . * Zápasy (Góly) Roy Maurice Keane (* 10. august 1971, Mayfield, Cork) je bývalý írsky profesionálny futbalista a v súčasnosti tréner anglického prvoligového klubu Sunderland. Keane hrával na pozícii stredného záložníka, kde dominoval a počas svojej úspešnej šesťnásťročnej kariéry hrával za kluby Cobh Ramblers, Nottingham Forest, Manchester United a Celtic F.C. Royal_Observatory,_Greenwich_8349.html Royal Observatory, Greenwich Kráľovské observatórium Greenwich Royal Observatory, Greenwich (doslova Kráľovské observatórium, Greenwich) je anglické národné observatórium, umiestené v londýnskom Greenwichi (0°0,0'; +51°28,6'; 47 m). Pôvodne bolo založené roku 1675 v Greenwichi pri Londýne a podľa medzinárodnej dohody z roku 1884 ním prechádzal nultý poludník; pre zlé pozorovacie podmienky observatórium r. 1957 preložili do zámku Herstmonceux pri Hailshame v Sussexe (+0°20,3'; +50°52,3'; 32 m), ale poloha nultého poludníka ostala nezmenená a zrušené observatórium sa premenilo na múzeum (Old Royal Greenwich Observatory). V roku 1990 sa observatórium presunulo do Cambridge, kde bolo v roku 1998 zavreté. Pôvodne miesto observatória v Greenwichi sa teda opäť stalo kráľovským observatóriom, tentokrát s názvom Royal Observatory, Greenwich a je časťou National Maritime Museum. Zameranie Pôvodne bolo zamerané na pozičnú astronómiu s osobitným zreteľom na presné merania polôh Mesiaca a hviezd na navigačné ciele, presné merania času. V súčasnosti je popri astrometrii zamerané na fotometriu, spektroskopiu, teoretickú astrofyziku a fyziku Slnka. Vybavenie Hlavné vybavenie: 250 cm Newtonov reflektor (1967-1979), 93 cm reflektor, dva 76 cm reflektory, 71 cm a 66 cm refraktor, 33 cm astrograf, spektroheliograf. Observatórium má od r. 1980 novú pozorovaciu stanicu Northern Hemisphere Observatory na Kanárskych ostrovoch (La Palma). Vybavenie: 250 cm reflektor z Herstmonceux s novým zrkadlom, nový 100 cm reflektor, 420 cm reflektor. Encyklopédia astronómie Tento článok alebo jeho časť obsahuje heslo z Encyklopédie astronómie s láskavým dovolením autorov a podporou SZAA. Roy_Amara_53fa.html Roy Amara Roy C. Amara (1925) je americký prognostik a futurológ. Profil Je prezidentom konzultačnej a výskumnej firmy Institute for the Future v Menlo Park v Kalifornii v USA. Je programovým riaditeľom Strategic Decision Group v Menlo Park v Kalifornii v USA. Zastával funkciu viceprezidenta Stanford Research Institute. Zaoberá sa metodológiou prognózovania a futurológie, problémami informačných systémov, technológie a komunikácie, kontrolnými systémami, komunikačnými sieťami, sociálnym prognózovaním a výskumom budúcnosti. Dielo Je autorom a spoluautorom kníh a publikácií * Applying the Forecast Criteria to the Next 500 Years (1972) * Forecasting: From Conjuctural Art Toward Science (1972) * The Futures Field: Functions, Forms and Critical Issues (1974) * Some Methods of Futures Research (1975) * The Futures Field: Searching for Definitions and Boundaries (1981) * The Futures Field: How to Tell Good Work from Bad (1981) * The Futures Field: Which Direction Now ? (1981) * Toward the Year 2000. National Priorities (1981) * Business Planning for an Uncertain Future (spoluautor) (1983) * Twelve Emerging Technologies for the 1990s (1986) * Looking Ahead at American Health Care Bibliografia Knihy Amara, Roy, Lipinski, Andrew J.: Business Planning for an Uncertain World. Pergamon, 1983 Kapitoly v knihách Amara, Roy: Probing the Future. In: Fowles, Jib (editor): Handbook of Futures Research. Greenwood Press, Westport, Connecticut, London, England 1978 Publikácie Amara, Roy: Some Methods of Futures Research. Working Paper WP-23. Institute for the Future. Menlo Park, California 1975 Amara, Roy: Toward the Year 2000. National Priorities. Institute for the Future. Menlo Park, California 1981 Amara, Roy: Twelve Emerging Technologies for the 1990s.Institute for the Future. Menlo Park, California 1986 Články Amara, Roy C.: The Futures Field: Searching for Definitions and Boundaries. Futurist, February 1981 Amara, Roy C.: The Futures Field: How to Tell Good Work from Bad. Futurist, April 1981 Amara, Roy C.: The Futures Field: Which Direction Now ? Futurist, June 1981 Odkazy * http://www.iftf.org/people/ramara.html Rohrendorf_bei_Krems_c2b2.html Rohrendorf bei Krems Spolková krajina Dolné Rakúsko Okres Krems-vidiek Rozloha  ? km² Počet obyvateľov 1776 PSČ Kód oblasti Rohrendorf bei Krems je obec v Rakúsku v spolkovej krajine Dolné Rakúsko v okrese Krems-vidiek. Žije tu 1776 obyvateľov (1.1.2007). Tento geografický článok o mieste v Rakúsku je zatiaľ Vlajka Rakúska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Obce okresu Krems-vidiek Aggsbach | Albrechtsberg an der Großen Krems | Bergern im Dunkelsteinerwald | Droß | Dürnstein | Furth bei Göttweig | Gedersdorf  Gföhl | Grafenegg | Hadersdorf-Kammern | Jaidhof | Krumau am Kamp  Langenlois | Lengenfeld | Lichtenau im Waldviertel | Maria Laach am Jauerling | Mautern an der Donau | Mühldorf | Paudorf | Rastenfeld  Rohrendorf bei Krems | Rossatz-Arnsdorf | Schönberg am Kamp  Senftenberg | Spitz | St. Leonhard am Hornerwald | Straß im Straßertale  Stratzing | Weinzierl am Walde | Weißenkirchen in der Wachau Rohatsko.html Rohatsko Rohatsko Základné informácie Postavenie: |obec NUTS 5 (obec): |CZ0207 565636 Kraj (NUTS 3): |Stredočeský (CZ020) Okres (NUTS 4): |Mladá Boleslav (CZ0207) Obec s rozšírenou pôsobnosťou:| Poverená obec: | Historická krajina: |Čechy Katastrálna výmera: | ? km² Počet obyvateľov: |156 Zemepisná šírka: | Zemepisná dĺžka: | Nadmorská výška: | ? m PSČ: | Základné sídelné | jednotky: | Miestnych častí: | Katastrálne územie: | Adresa | obecného úradu: | Starosta / starostka: | Rohatsko je obec v Česku v okrese Mladá Boleslav v Stredočeskom kraji. 1. januára 2006 tu žilo 156 obyvateľov, z toho 77 mužov a 79 žien, pričom priemerný vek v obci je 43,3 rokov (muži 43,3 rokov, ženy 43,3 rokov). Tento geografický článok o mieste v Česku je zatiaľ príliš Vlajka Česka krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Pozri aj * Zoznam obcí v Česku Mestá a obce okresu Mladá Boleslav (?+??) Bakov nad Jizerou | Bělá pod Bezdězem | Benátky nad Jizerou | Bezno  Bílá Hlína | Bítouchov | Boreč | Boseň | Bradlec | Branžež | Brodce  Březina | Březno | Březovice | Bukovno | Ctiměřice | Čachovice | Čistá  Dalovice | Dlouhá Lhota | Dobrovice | Dobšín | Dolní Bousov  Dolní Krupá | Dolní Slivno | Dolní Stakory | Domousnice | Doubravička  Hlavenec | Horky nad Jizerou | Horní Bukovina | Horní Slivno | Hrdlořezy  Hrušov | Husí Lhota | Charvatce | Chocnějovice | Chotětov | Chudíř  Jabkenice | Jivina | Jizerní Vtelno | Josefův Důl | Katusice  Klášter Hradiště nad Jizerou | Kluky | Kněžmost | Kobylnice | Kochánky  Kolomuty | Koryta | Kosmonosy | Kosořice | Kostelní Hlavno | Košátky  Kováň | Kovanec | Krásná Ves | Krnsko | Kropáčova Vrutice | Ledce  Lhotky | Lipník | Loukov | Loukovec | Luštěnice | Mečeříž  Mladá Boleslav | Mnichovo Hradiště | Mohelnice nad Jizerou | Mukařov  Němčice | Nemyslovice | Nepřevázka | Neveklovice | Niměřice | Nová Telib  Nová Ves u Bakova | Obrubce | Obruby | Pěčice | Pětikozly | Petkovy  Písková Lhota | Plazy | Plužná | Prodašice | Předměřice nad Jizerou  Přepeře | Ptýrov | Rabakov | Rohatsko | Rokytá | Rokytovec | Řepov  Řitonice | Sedlec | Semčice | Sezemice | Skalsko | Skorkov | Smilovice  Sojovice | Sovínky | Strašnov | Strážiště | Strenice | Sudoměř  Sudovo Hlavno | Sukorady | Tuřice | Ujkovice | Velké Všelisy | Veselice  Vinařice | Vinec | Vlkava | Vrátno | Všejany | Zdětín | Žďár | Žerčice  Židněves Rohovka.html Rohovka Prierez ľudského oka Rohovka alebo kornea (lat. cornea) je priehľadná predná časť očnej gule tvorená väzivom. Neobsahuje cievy. Rohovka dospelého človeka má v strede hrúbku cca. 0,6 mm, vo vonkajšej oblasti cca. 0,8 mm. Jej priemer je približne 11,5 mm. Pri dotyku rohovky sa reflexívne zatvárajú viečka oka. Rohrberg.html Rohrberg Spolková krajina Tirolsko Okres Schwaz Rozloha  ? km² Počet obyvateľov 477 PSČ Kód oblasti Rohrberg je obec v Rakúsku v spolkovej krajine Tirolsko v okrese Schwaz. Žije tu 477 obyvateľov (1.1.2007). Tento geografický článok o mieste v Rakúsku je zatiaľ Vlajka Rakúska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Obce okresu Schwaz Poloha okresu v Tirolsku Achenkirch | Aschau im Zillertal | Brandberg | Bruck im Zillertal | Buch bei Jenbach | Eben am Achensee | Finkenberg | Fügen | Fügenberg | Gallzein Gerlos | Gerlosberg | Hainzenberg | Hart im Zillertal | Hippach Jenbach | Kaltenbach | Mayrhofen | Pill | Ramsau im Zillertal | Ried im Zillertal | Rohrberg | Schlitters | Schwaz | Schwendau | Stans | Steinberg am Rofan | Strass im Zillertal | Stumm | Stummerberg | Terfens | Tux Uderns | Vomp | Weer | Weerberg | Wiesing | Zell am Ziller | Zellberg Rohovládova_Bělá_b6e3.html Rohovládova Bělá Rohovládova Bělá Základné informácie Postavenie: |obec NUTS 5 (obec): |CZ0532 575551 Kraj (NUTS 3): |Pardubický (CZ053) Okres (NUTS 4): |Pardubice (CZ0532) Obec s rozšírenou pôsobnosťou:| Poverená obec: | Historická krajina: |Čechy Katastrálna výmera: | ? km² Počet obyvateľov: |457 Zemepisná šírka: | Zemepisná dĺžka: | Nadmorská výška: | ? m PSČ: | Základné sídelné | jednotky: | Miestnych častí: | Katastrálne územie: | Adresa | obecného úradu: | Starosta / starostka: | Rohovládova Bělá je obec v Česku v okrese Pardubice v Pardubickom kraji. 1. januára 2006 tu žilo 457 obyvateľov, z toho 223 mužov a 234 žien, pričom priemerný vek v obci je 38,3 rokov (muži 36,7 rokov, ženy 40,0 rokov). Tento geografický článok o mieste v Česku je zatiaľ príliš Vlajka Česka krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Pozri aj * Zoznam obcí v Česku Mestá a obce okresu Pardubice Barchov • Bezděkov • Borek • Brloh • Břehy • Bukovina nad Labem • Bukovina u Přelouče • Bukovka • Býšť • Časy • Čeperka • Čepí • Černá u Bohdanče • Dašice • Dolany • Dolní Roveň • Dolní Ředice • Dříteč • Dubany • Hlavečník • Holice • Holotín • Horní Jelení • Horní Ředice • Hrobice • Choltice • Choteč • Chrtníky • Chvaletice • Chvojenec • Chýšť • Jankovice • Jaroslav • Jedousov • Jeníkovice • Jezbořice • Kasalice • Kladruby nad Labem • Kojice • Kostěnice • Křičeň • Kunětice • Labské Chrčice • Lány u Dašic • Lázně Bohdaneč • Libišany • Lipoltice • Litošice • Malé Výkleky • Mikulovice • Mokošín • Morašice • Moravany • Němčice • Neratov • Opatovice nad Labem • Ostřešany • Ostřetín • Pardubice • Plch • Poběžovice u Holic • Poběžovice u Přelouče • Podůlšany • Pravy • Přelouč • Přelovice • Přepychy • Ráby • Rohovládova Bělá • Rohoznice • Rokytno • Rybitví • Řečany nad Labem • Selmice • Semín • Sezemice • Slepotice • Sopřeč • Sovolusky • Spojil • Srch • Srnojedy • Staré Hradiště • Staré Jesenčany • Staré Ždánice • Starý Mateřov • Stéblová • Stojice • Strašov • Svinčany • Svojšice • Tetov • Trnávka • Trusnov • Třebosice • Turkovice • Uhersko • Úhřetická Lhota • Újezd u Přelouče • Újezd u Sezemic • Urbanice • Valy • Vápno • Veliny • Veselí • Vlčí Habřina • Voleč • Vysoké Chvojno • Vyšehněvice • Zdechovice • Žáravice • Živanice Rohozná_(okres_Svitavy)_eed8.html Rohozná (okres Svitavy) Rohozná (okres Svitavy) Základné informácie Postavenie: |obec NUTS 5 (obec): |CZ0533 578673 Kraj (NUTS 3): |Pardubický (CZ053) Okres (NUTS 4): |Svitavy (CZ0533) Obec s rozšírenou pôsobnosťou:| Poverená obec: | Historická krajina: |Čechy Katastrálna výmera: | ? km² Počet obyvateľov: |677 Zemepisná šírka: | Zemepisná dĺžka: | Nadmorská výška: | ? m PSČ: | Základné sídelné | jednotky: | Miestnych častí: | Katastrálne územie: | Adresa | obecného úradu: | Starosta / starostka: | Rohozná (okres Svitavy) je obec v Česku v okrese Svitavy v Pardubickom kraji. 1. januára 2006 tu žilo 677 obyvateľov, z toho 331 mužov a 346 žien, pričom priemerný vek v obci je 44,6 rokov (muži 41,5 rokov, ženy 47,6 rokov). Tento geografický článok o mieste v Česku je zatiaľ príliš Vlajka Česka krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Pozri aj * Zoznam obcí v Česku Mestá a obce okresu Svitavy (?+??) Banín | Bělá nad Svitavou | Bělá u Jevíčka | Benátky | Bezděčí u Trnávky  Biskupice | Bohuňov | Bohuňovice | Borová | Borušov | Brněnec | Březina  Březinky | Březiny | Březová nad Svitavou | Budislav | Bystré | Cerekvice nad Loučnou | Čistá | Desná | Dětřichov | Dětřichov u Moravské Třebové  Dlouhá Loučka | Dolní Újezd | Gruna | Hartinkov | Hartmanice | Horky  Horní Újezd | Hradec nad Svitavou | Chmelík | Chornice | Chotěnov  Chotovice | Chrastavec | Janov | Janůvky | Jaroměřice | Jarošov  Javorník | Jedlová | Jevíčko | Kamenec u Poličky | Kamenná Horka | Karle  Koclířov | Korouhev | Koruna | Křenov | Kukle | Kunčina | Květná  Lavičné | Linhartice | Litomyšl | Lubná | Makov | Malíkov | Městečko Trnávka | Mikuleč | Mladějov na Moravě | Morašice | Moravská Třebová  Nedvězí | Nová Sídla | Nová Ves u Jarošova | Oldřiš | Opatov | Opatovec  Osík | Pohledy | Polička | Pomezí | Poříčí u Litomyšle | Příluka | Pustá Kamenice | Pustá Rybná | Radiměř | Radkov | Rohozná | Rozhraní  Rozstání | Rudná | Rychnov na Moravě | Řídký | Sádek | Sebranice  Sedliště | Sklené | Slatina | Staré Město | Stašov | Strakov | Suchá Lhota | Svitavy | Svojanov | Široký Důl | Študlov | Telecí | Trpín  Trstěnice | Tržek | Třebařov | Újezdec | Útěchov | Vendolí | Vidlatá Seč  Víska u Jevíčka | Vítějeves | Vranová Lhota | Vrážné | Vysoká | Želivsko Rohožník_(okres_Malacky)_b0ce.html Rohožník (okres Malacky) Rohožník (okres Malacky) Rohožník (okres Malacky) Erb | Vlajka | Mapa Základné údaje Kraj: |Bratislavský Okres: |Malacky Región: |Záhorie Poloha: |00° 00' 00" s. š. |00° 00' 00" v. d. Nadmorská výška: |199 m n.m. Rozloha: |27,475605 km² Počet obyvateľov: |3480 (31.12.2004) Hustota obyvateľstva: |127 obyvateľ(ov)/km^2 Prvá písomná zmienka: |1532 Nacionále Štatistická územná |504769 jednotka: | EČV: |MA PSČ: |906 38 Telefónna predvoľba: |0 34 Oficiálne adresy |Ocú Rohožník Adresa obecného úradu: |Školské námestie 1 |Rohožník |906 38 Web: |www.rohoznik.sk/ E-mail: | Telefón: |034/658 81 01 Fax: |034/658 83 28 Politika Starosta: |Peter Švaral (SMER) Zdroje údajov Mestská a obecná štatistika SR (SŠÚ), http://obce.info Rohožník je obec na Slovensku v okrese Malacky. V obci je rímskokatolícky kostol Panny Márie Nanebovzatej z roku 1859. Mestá, obce a vojenské obvody okresu Malacky 31.12.2003 (2+24) Borinka | Gajary | Jablonové | Jakubov | Kostolište | Kuchyňa | Láb Lozorno | Malé Leváre | Marianka | Malacky | Pernek | Plavecké Podhradie Plavecký Mikuláš | Plavecký Štvrtok | Rohožník | Sološnica | Studienka Stupava | Suchohrad | Veľké Leváre | Vysoká pri Morave | Záhorie (vojenský obvod) | Záhorská Ves | Závod | Zohor Rohožník_(okres_Humenné)_60a6.html Rohožník (okres Humenné) Rohožník (okres Humenné) Erb | Vlajka | Mapa Rohožník (okres Humenné) Základné údaje Kraj: |Prešovský Okres: |Humenné Región: | Poloha: |00° 00' 00" s. š. |00° 00' 00" v. d. Nadmorská výška: |m n.m. Rozloha: |km² Počet obyvateľov: |31 (31.12.2004) Hustota obyvateľstva: |obyvateľ(ov)/km^2 Nacionále Štatistická územná |529061 jednotka: | EČV: |HE PSČ: |094 07 (pošta Nižná |Sitnica) Telefónna predvoľba: | Oficiálne adresy Adresa obecného úradu: | E-mail: | Telefón: | Fax: | Politika Starosta: | Zdroje údajov Mestská a obecná štatistika SR (SŠÚ), http://obce.info Rohožník je obec na Slovensku v okrese Humenné. Tento geografický článok o mieste na Slovensku je zatiaľ Vlajka Slovenska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Mestá, obce a vojenské obvody okresu Humenné 31.12.2003 (1+61) Adidovce | Baškovce | Brekov | Brestov | Černina | Dedačov | Gruzovce Hankovce | Hažín nad Cirochou | Humenné | Hrabovec nad Laborcom | Hrubov Hudcovce | Chlmec | Jabloň | Jankovce | Jasenov | Kamenica nad Cirochou Kamienka | Karná | Kochanovce | Košarovce | Koškovce | Lackovce Lieskovec | Ľubiša | Lukačovce | Maškovce | Modra nad Cirochou | Myslina Nechválova Polianka | Nižná Jablonka | Nižná Sitnica | Nižné Ladičkovce Ohradzany | Pakostov | Papín | Porúbka | Prituľany | Ptičie | Rohožník Rokytov pri Humennom | Rovné | Ruská Kajňa | Ruská Poruba | Slovenská Volová | Slovenské Krivé | Sopkovce | Topoľovka | Turcovce | Udavské Valaškovce (vojenský obvod) | Veľopolie | Víťazovce | Vyšná Jablonka Vyšná Sitnica | Vyšné Ladičkovce | Vyšný Hrušov | Závada | Závadka Zbudské Dlhé | Zubné Rohrbach-Steinberg_a517.html Rohrbach-Steinberg Spolková krajina Štajersko Okres Graz-okolie Rozloha  ? km² Počet obyvateľov 1320 PSČ Kód oblasti Rohrbach-Steinberg je obec v Rakúsku v spolkovej krajine Štajersko v okrese Graz-okolie. Žije tu 1320 obyvateľov (1.1.2007). Tento geografický článok o mieste v Rakúsku je zatiaľ Vlajka Rakúska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Obce okresu Graz-okolie Poloha okresu v Štajersku Attendorf | Brodingberg | Deutschfeistritz | Dobl | Edelsgrub | Eggersdorf bei Graz | Eisbach | Feldkirchen bei Graz | Fernitz | Frohnleiten  Gössendorf | Grambach | Gratkorn | Gratwein | Großstübing | Gschnaidt  Hart bei Graz | Hart-Purgstall | Haselsdorf-Tobelbad | Hausmannstätten  Hitzendorf | Höf-Präbach | Judendorf-Straßengel | Kainbach bei Graz  Kalsdorf bei Graz | Krumegg | Kumberg | Langegg bei Graz | Laßnitzhöhe  Lieboch | Mellach | Nestelbach bei Graz | Peggau | Pirka | Raaba  Röthelstein | Rohrbach-Steinberg | St. Bartholomä | Sankt Marein bei Graz | Sankt Oswald bei Plankenwarth | Sankt Radegund bei Graz | Schrems bei Frohnleiten | Seiersberg | Semriach | Stattegg | Stiwoll | Thal  Tulwitz | Tyrnau | Übelbach | Unterpremstätten | Vasoldsberg | Weinitzen  Werndorf | Wundschuh | Zettling | Zwaring-Pöls Rohrau_(Bruck_an_der_Leitha)_08c2.html Rohrau (Bruck an der Leitha) Rohrau Spolková krajina Dolné Rakúsko Okres Bruck an der Leitha Rozloha  ? km² Počet obyvateľov 1567 PSČ Kód oblasti Rohrau je obec v Rakúsku v spolkovej krajine Dolné Rakúsko v okrese Bruck an der Leitha. Žije tu 1567 obyvateľov (1.1.2007). Tento geografický článok o mieste v Rakúsku je zatiaľ Vlajka Rakúska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Obce okresu Bruck an der Leitha Au am Leithaberge | Bad Deutsch-Altenburg | Berg | Bruck an der Leitha  Enzersdorf an der Fischa | Göttlesbrunn-Arbesthal | Götzendorf an der Leitha | Hainburg an der Donau | Haslau-Maria Ellend | Hof am Leithaberge | Höflein | Hundsheim | Mannersdorf am Leithagebirge  Petronell-Carnuntum | Prellenkirchen | Rohrau | Scharndorf | Sommerein  Trautmannsdorf an der Leitha | Wolfsthal Rohrbach_in_Oberösterreich_28a5.html Rohrbach in Oberösterreich Spolková krajina Horné Rakúsko Okres Rohrbach Rozloha  ? km² Počet obyvateľov 2456 PSČ Kód oblasti Rohrbach in Oberösterreich je obec v Rakúsku v spolkovej krajine Horné Rakúsko v okrese Rohrbach. Žije tu 2456 obyvateľov (1.1.2007). Tento geografický článok o mieste v Rakúsku je zatiaľ Vlajka Rakúska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Obce okresu Rohrbach Poloha okresu v Hornom Rakúsku Afiesl | Ahorn im Mühlkreis | Aigen im Mühlkreis | Altenfelden | Arnreit  Atzesberg | Auberg | Berg bei Rohrbach | Haslach an der Mühl  Helfenberg | Hofkirchen im Mühlkreis | Hörbich | Julbach | Kirchberg ob der Donau | Klaffer am Hochficht | Kleinzell im Mühlkreis | Kollerschlag  Lembach im Mühlkreis | Lichtenau im Mühlkreis | Nebelberg | Neufelden  Neustift im Mühlkreis | Niederkappel | Niederwaldkirchen | Oberkappel  Oepping | Peilstein im Mühlviertel | Pfarrkirchen im Mühlkreis  Putzleinsdorf | Rohrbach in Oberösterreich | Sarleinsbach | Schlägl  Schönegg (Horné Rakúsko) | Schwarzenberg am Böhmerwald | Sankt Johann am Wimberg | Sankt Martin im Mühlkreis | Sankt Oswald bei Haslach | Sankt Peter am Wimberg | Sankt Stefan am Walde | Sankt Ulrich im Mühlkreis  Sankt Veit im Mühlkreis | Ulrichsberg Rohrbach_(okres).html Rohrbach (okres) Poloha okresu v Hornom Rakúsku Rohrbach je okres v rakúskej spolkovej krajine Horné Rakúsko. Má rozlohu 827,95 km², žije tu 57 909 obyvateľov (2001) a sídlom okresu je Rohrbach. Tento geografický článok o mieste v Rakúsku je zatiaľ Vlajka Rakúska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Obce okresu Rohrbach Afiesl | Ahorn im Mühlkreis | Aigen im Mühlkreis | Altenfelden | Arnreit  Atzesberg | Auberg | Berg bei Rohrbach | Haslach an der Mühl  Helfenberg | Hofkirchen im Mühlkreis | Hörbich | Julbach | Kirchberg ob der Donau | Klaffer am Hochficht | Kleinzell im Mühlkreis | Kollerschlag  Lembach im Mühlkreis | Lichtenau im Mühlkreis | Nebelberg | Neufelden  Neustift im Mühlkreis | Niederkappel | Niederwaldkirchen | Oberkappel  Oepping | Peilstein im Mühlviertel | Pfarrkirchen im Mühlkreis  Putzleinsdorf | Rohrbach in Oberösterreich | Sarleinsbach | Schlägl  Schönegg (Horné Rakúsko) | Schwarzenberg am Böhmerwald | Sankt Johann am Wimberg | Sankt Martin im Mühlkreis | Sankt Oswald bei Haslach | Sankt Peter am Wimberg | Sankt Stefan am Walde | Sankt Ulrich im Mühlkreis  Sankt Veit im Mühlkreis | Ulrichsberg Horné Rakúsko Braunau am Inn | Eferding | Freistadt | Gmunden | Grieskirchen  Kirchdorf an der Krems | Linec | Linec-vidiek | Perg | Ried im Innkreis  Rohrbach | Schärding | Steyr | Steyr-vidiek | Urfahr-okolie  Vöcklabruck | Wels | Wels-vidiek Rohod.html Rohod Župa Sabolčsko-satmársko-berežská župa Obvod Baktalórántházai Rozloha 19 km² Počet obyvateľov 1276 PSČ Kód oblasti Rohod je obec v Maďarsku v Sabolčsko-satmársko-berežskej župe v obvode Baktalórántházai. Má rozlohu 1956 ha a žije tu 1276 obyvateľov (2007). Tento geografický článok o mieste v Maďarsku je zatiaľ Vlajka Maďarska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Rohov_(okres_Senica)_1aa0.html Rohov (okres Senica) Rohov (okres Senica) Rohov (okres Senica) Erb | Vlajka | Mapa Základné údaje Kraj: |Trnavský Okres: |Senica Región: | Poloha: |00° 00' 00" s. š. |00° 00' 00" v. d. Nadmorská výška: |210 m n.m. Rozloha: |km² Počet obyvateľov: |386 (31.12.2004) Hustota obyvateľstva: |obyvateľ(ov)/km^2 Prvá písomná zmienka: |1394 Nacionále Štatistická územná |556122 jednotka: | EČV: |SE PSČ: |906 04 Telefónna predvoľba: |034 Oficiálne adresy Adresa obecného úradu: | E-mail: | Telefón: |0346511024 Fax: | Politika Starosta: |Juraj Králiček (smer) Zdroje údajov Mestská a obecná štatistika SR (SŠÚ), http://obce.info Rohov je obec na Slovensku v okrese Senica. Tento geografický článok o mieste na Slovensku je zatiaľ Vlajka Slovenska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Mestá a obce okresu Senica (2+29) 31.12.2003 Bílkove Humence | Borský Mikuláš | Borský Svätý Jur | Cerová | Čáry Častkov | Dojč | Hlboké | Hradište pod Vrátnom | Jablonica | Koválov Kuklov | Kúty | Lakšárska Nová Ves | Moravský Svätý Ján | Osuské Plavecký Peter | Podbranč | Prietrž | Prievaly | Rohov | Rovensko | Rybky Sekule | Senica | Smolinské | Smrdáky | Sobotište | Šajdíkove Humence Šaštín-Stráže | Štefanov Roháčka.html Roháčka Roháčka je so svojou nadmorskou výškou 1028,5 m n.m. najvyšším vrchom pohoria Čierna hora, ktoré sa nachádza v Prešovskom kraji juhozápadne od sídla kraja - mesta Prešov. Vrch sa nachádza na západnom konci tohto pohoria. Externé odkazy * Lokalizácia službou Google maps. Roháčska_dolina.html Roháčska dolina Roháčska dolina je západotatranská dolina. Preteká ňou Studený potok. Vedie ňou asfaltová cesta a červeno-značkovaný chodník zo Zuberca až ku Ťatliakovmu plesu. V jej dolnej časti sa nachádza známe rekreačné stredisko Zverovka, kde sa nachádza aj najnižšie položené pleso v Tatrách, pleso pod Zverovkou (983 m n. m.). V závere doliny leží päť Roháčskych plies. Iné projekty * Commons * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Tento geografický článok o mieste na Slovensku je zatiaľ Vlajka Slovenska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Roháčske_plesá.html Roháčske plesá Horné Roháčske pleso, v pozadí Volovec Roháčske plesá je sústava plies v uzávere Roháčskej doliny pod Ostrým Roháčom, Plačlivým a Kopami (Tri kopy, Hrubá kopa). Hlavné štyri plesá sa nachádzajú v „terasách“ nad sebou (druhé a tretie pri sebe), na zostupe cez Spálenú dolinu sa nachádza ďalšie, Opálové pliesko a nižšie Roháčsky vodopád. * Veľké Roháčske pleso (alebo Dolné Roháčske pleso) * nachádza sa v nadmorskej výške 1562,2 m n. m, rozloha 2,22 ha (najväčšie z Roháčskych plies), hĺbka 7 m * Druhé a tretie Roháčske pleso * nadmorská výška 1650 a 1653 m n. m * Horné Roháčske pleso * nadmorská výška 1719 m Prístup Druhé a tretie Roháčske pleso Z autobusovej zastávky Zverovka pešo asi 1 hod. Roháčskou dolinou k bývalej Ťatliakovej chate (po asfaltovej ceste; v letnej sezóne 2005 však začal po tejto trase premávať každú 3/4 hodinu elektro-vláčik). Od chaty vedie okolo plies značený náučný turistický chodník dlhý 5,4 km s prevýšením 525 m (čas 4 hodiny). Iné projekty * Commons * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Externé odkazy * Náučný chodník Roháčske plesá Plesá Západných Tatier {{{OBRÁZOK}}} Bystrá dolina: Dlhé Bystré pleso • Malé Bystré pleso • Veľké Bystré pleso • Anitino očko • Dolné Bystré pleso Račkova dolina: Nižné Račkové pleso • Vyšné Račkové pleso Jamnická dolina: Nižné Jamnické pleso • Plačlivé pliesko • Vyšné Jamnické pleso • Žiarske pleso v Jamnickej doline Žiarska dolina: Pliesko pod Žiarskym sedlom • Žiarske pleso Jalovecká dolina: Biele pliesko • Čierne pliesko • Malé pliesko • Suchá dolina: Babkové pliesko Roháčska dolina: Druhé Roháčske pleso • jazierko pod Zverovkou • pleso v Spálenej doline • Štvrté Roháčske pleso • Ťatliakovo pliesko • Tretie Roháčske pleso • Veľké Roháčske pleso • Zelené pliesko Rohr_im_Burgenland_61df.html Rohr im Burgenland Spolková krajina Burgenland Okres Güssing Rozloha  ? km² Počet obyvateľov 394 PSČ Kód oblasti Rohr im Burgenland je obec v Rakúsku v spolkovej krajine Burgenland v okrese Güssing. Žije tu 394 obyvateľov (1.1.2007). Tento geografický článok o mieste v Rakúsku je zatiaľ Vlajka Rakúska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Obce okresu Güssing Okres Güssing Bildein | Bocksdorf | Burgauberg-Neudauberg | Eberau | Gerersdorf-Sulz  Großmürbisch | Güssing | Güttenbach | Hackerberg | Heiligenbrunn  Heugraben | Inzenhof | Kleinmürbisch | Kukmirn | Moschendorf | Neuberg  Neustift bei Güssing | Olbendorf | Ollersdorf | Rauchwart | Rohj | Sankt Michael | Stegersbach | Stinatz | Strem | Tobaj | Tschanigraben  Wörterberg Rohožník.html Rohožník Rohožník môže byť: * obec v okrese Humenné, pozri Rohožník (okres Humenné) * obec v okrese Malacky, pozri Rohožník (okres Malacky) * prítok Oľky, pozri Rohožník (potok) Symbol rozcestia Toto je rozlišovacia stránka — navigačná pomôcka obsahujúca zoznam iných článkov, ktoré by mohli mať rovnaký názov. Ak vás na túto stránku odkázal článok, prosíme Vás, aby ste sa k článku vrátili a opravili v ňom odkaz tak, aby odkazoval priamo na konkrétnu stránku z hore uvedeného zoznamu, ktorú autor článku myslel. Rohozná.html Rohozná Rohozná môže byť: * na Slovensku: * ľavostranný prítok Hrona, pozri Rohozná (prítok Hrona) * časť Brezna, pozri Rohozná (Brezno) * v Česku: * obec v okrese Svitavy, pozri Rohozná (okres Svitavy) * obec v okrese Jihlava, pozri Rohozná (okres Jihlava) * ľavý prítok Jihlavy, pozri Rohozná (prítok Jihlavy) Symbol rozcestia Toto je rozlišovacia stránka — navigačná pomôcka obsahujúca zoznam iných článkov, ktoré by mohli mať rovnaký názov. Ak vás na túto stránku odkázal článok, prosíme Vás, aby ste sa k článku vrátili a opravili v ňom odkaz tak, aby odkazoval priamo na konkrétnu stránku z hore uvedeného zoznamu, ktorú autor článku myslel. Rohan_Bopanna_61a9.html Rohan Bopanna Rohan Bopanna (* 4. marec 1980, N/A) je súčasný indický profesionálny tenista. Finálové účasti na turnajoch ATP (3) Grand Slam Tennis Masters Cup ATP Masters Series ATP International Series Gold ATP International Series Štvorhra - prehry (3) Č. Dátum Turnaj Povrch Partner Súperi vo Skóre finále Vlajka Slovenska 1. 8. január Chennai, tvrdý Vlajka Indie Prakash Michal 2-6 5-7 2006 India Amritraj Mertiňák Vlajka Česka Petr Pála Chorvátska 4-6 2. 1. október Mumbai, tvrdý Vlajka Indie Mustafa Mario Ančić 7-6^6 2006 India Ghouse Vlajka Indie 8-10 Mahesh Bhupathi Švédska 30. Mumbai, Vlajka Pakistanu Robert 6-7^3 3. september India tvrdý Aisam-ul-Haq Qureshi Lindstedt 6-7^5 2007 Vlajka Fínska Jarkko Nieminen Externé odkazy * Rohan Bopanna na stránkach ATP (po anglicky) Roháčsky_vodopád.html Roháčsky vodopád Roháčsky vodopád. Roháčsky vodopád je vodopád na Slovensku v pohorí Tatry. Poloha Nachádza sa v Západných Tatrách - Roháčoch, asi 12 km východne od obce Zuberec, v okrese Tvrdošín, 1250 m n.m. Opis Glaciálny, čiastočne selektívny typ vodopádu na granodioritovom podloží, napájaný 2 metre širokým Studeným potokom, sa rúti do hĺbky 23 metrov. Prístup Je súčasťou okruhu okolo Roháčskych plies. Tento geografický článok o mieste na Slovensku je zatiaľ Vlajka Slovenska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Rohožnícky_potok.html Rohožnícky potok Rohožnícky potok je potok na Záhorí, vo východnej časti okresu Malacky. Je to pravostranný prítok Rudavky, meria 6,7 km a je tokom V. rádu. Pramení v Malých Karpatoch, v podcelku Pezinské Karpaty, v časti Biele hory, na severnom svahu Horného vrchu (643,1 m n. m.) v nadmorskej výške okolo 425 m n. m. Od prameňa sa najprv oblúkom stáča na severozápad, zľava priberá krátky prítok a stáča sa na západ. Z ľavej strany priberá prítok zo severného svahu Vysokej (754,3 m n. m.), potom sprava z juhozápadného úpätia Veľkého Petrklína (586,6 m n. m.) a ďalší krátky prítok ľavostranný prítok pri horárni Baďura. Ďalej pokračuje na severozápad, vstupuje do Borskej nížiny, do podcelku Podmalokarpatská zníženina, tečie popri samote Olšákov, zľava priberá prítok (217,4 m n. m.) spod Vinohradov (272,7 m n. m.) a preteká obcou Rohožník. Na jej okraji sa v nadmorskej výške približne 194 m n. m. vlieva do Rudavky. Rohozec_(okres_Brno-venkov)_dd6d.html Rohozec (okres Brno-venkov) Rohozec (okres Brno-venkov) Základné informácie Postavenie: |obec NUTS 5 (obec): |CZ0623 582263 Kraj (NUTS 3): |Juhomoravský (CZ062) Okres (NUTS 4): |Brno-venkov (CZ0623) Obec s rozšírenou pôsobnosťou:| Poverená obec: | Historická krajina: |Morava Katastrálna výmera: | ? km² Počet obyvateľov: |198 Zemepisná šírka: | Zemepisná dĺžka: | Nadmorská výška: | ? m PSČ: | Základné sídelné | jednotky: | Miestnych častí: | Katastrálne územie: | Adresa | obecného úradu: | Starosta / starostka: | Rohozec (okres Brno-venkov) je obec v Česku v okrese Brno-venkov v Juhomoravskom kraji. 1. januára 2006 tu žilo 198 obyvateľov, z toho 99 mužov a 99 žien, pričom priemerný vek v obci je 43,5 rokov (muži 40,7 rokov, ženy 46,3 rokov). Tento geografický článok o mieste v Česku je zatiaľ príliš Vlajka Česka krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Pozri aj * Zoznam obcí v Česku Mestá a obce okresu Brno-venkov Babice nad Svitavou • Babice u Rosic • Běleč • Bílovice nad Svitavou • Biskoupky • Blažovice • Blučina • Borač • Borovník • Braníškov • Branišovice • Bratčice • Brumov • Březina (predtým okres Blansko) • Březina (predtým okres Brno-venkov) • Bukovice • Cvrčovice • Čebín • Černvír • Česká • Čučice • Deblín • Dolní Kounice • Dolní Loučky • Domašov • Doubravník • Drahonín • Drásov • Hajany • Heroltice • Hlína • Hluboké Dvory • Holasice • Horní Loučky • Hostěnice • Hradčany • Hrušovany u Brna • Hvozdec • Chudčice • Ivaň • Ivančice • Javůrek • Jinačovice • Jiříkovice • Kaly • Kanice • Katov • Ketkovice • Kobylnice • Kovalovice • Kratochvilka • Křižínkov • Kupařovice • Kuřim • Kuřimská Nová Ves • Kuřimské Jestřabí • Lažánky • Ledce • Lelekovice • Lesní Hluboké • Litostrov • Loděnice • Lomnice • Lomnička • Lubné • Lukovany • Malešovice • Malhostovice • Maršov • Medlov • Mělčany • Měnín • Modřice • Mokrá-Horákov • Moravany • Moravské Bránice • Moravské Knínice • Moutnice • Nebovidy • Nedvědice • Nelepeč-Žernůvka • Němčičky • Neslovice • Nesvačilka • Níhov • Nosislav • Nová Ves • Nové Bránice • Odrovice • Ochoz u Brna • Ochoz u Tišnova • Olší • Omice • Opatovice • Ořechov • Osiky • Oslavany • Ostopovice • Ostrovačice • Otmarov • Pasohlávky • Pernštejnské Jestřabí • Podolí • Pohořelice • Ponětovice • Popovice • Popůvky • Pozořice • Prace • Pravlov • Prštice • Předklášteří • Přibice • Příbram na Moravě • Přibyslavice • Přísnotice • Radostice • Rajhrad • Rajhradice • Rašov • Rebešovice • Rohozec • Rojetín • Rosice • Rozdrojovice • Rudka • Řícmanice • Říčany • Říčky • Řikonín • Senorady • Sentice • Silůvky • Sivice • Skalička • Skryje • Sobotovice • Sokolnice • Stanoviště • Strhaře • Střelice • Svatoslav • Synalov • Syrovice • Šerkovice • Šlapanice • Štěpánovice • Šumice • Telnice • Těšany • Tetčice • Tišnov • Tišnovská Nová Ves • Trboušany • Troskotovice • Troubsko • Tvarožná • Újezd u Brna • Újezd u Rosic • Újezd u Tišnova • Unín • Unkovice • Úsuší • Velatice • Veverská Bítýška • Veverské Knínice • Viničné Šumice • Vlasatice • Vohančice • Vojkovice • Vranov • Vranovice • Vratislávka • Všechovice • Vysoké Popovice • Zakřany • Zálesná Zhoř • Zastávka • Zbraslav • Zbýšov • Zhoř • Žabčice • Žatčany • Žďárec • Želešice • Železné • Židlochovice Rohoznice_(okres_Jičín)_d8f1.html Rohoznice (okres Jičín) Rohoznice Základné informácie Postavenie: |obec NUTS 5 (obec): |CZ0522 573221 Kraj (NUTS 3): |Královohradecký (CZ052) Okres (NUTS 4): |Jičín (CZ0522) Obec s rozšírenou pôsobnosťou:| Poverená obec: | Historická krajina: |Čechy Katastrálna výmera: | ? km² Počet obyvateľov: |311 Zemepisná šírka: | Zemepisná dĺžka: | Nadmorská výška: | ? m PSČ: | Základné sídelné | jednotky: | Miestnych častí: | Katastrálne územie: | Adresa | obecného úradu: | Starosta / starostka: | Rohoznice je obec v Česku v okrese Jičín v Královohradeckom kraji. 1. januára 2006 tu žilo 311 obyvateľov, z toho 147 mužov a 164 žien, pričom priemerný vek v obci je 38,5 rokov (muži 40,6 rokov, ženy 36,5 rokov). Tento geografický článok o mieste v Česku je zatiaľ príliš Vlajka Česka krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Pozri aj * Zoznam obcí v Česku Mestá a obce okresu Jičín Bačalky • Bašnice • Běchary • Bílsko u Hořic • Boháňka • Borek • Brada-Rybníček • Březina • Bříšťany • Budčeves • Bukvice • Butoves • Bystřice • Cerekvice nad Bystřicí • Červená Třemešná • Češov • Dětenice • Dílce • Dobrá Voda u Hořic • Dolní Lochov • Dřevěnice • Holín • Holovousy • Hořice • Cholenice • Chomutice • Choteč • Chyjice • Jeřice • Jičín • Jičíněves • Jinolice • Kacákova Lhota • Kbelnice • Kněžnice • Konecchlumí • Kopidlno • Kostelec • Kovač • Kozojedy • Kyje • Lázně Bělohrad • Libáň • Libošovice • Libuň • Lískovice • Lukavec u Hořic • Lužany • Markvartice • Miletín • Milovice u Hořic • Mladějov • Mlázovice • Nemyčeves • Nevratice • Nová Paka • Ohařice • Ohaveč • Osek • Ostroměř • Ostružno • Pecka • Petrovičky • Podhorní Újezd a Vojice • Podhradí • Podůlší • Radim • Rašín • Rohoznice • Rokytňany • Samšina • Sběř • Sedliště • Sekeřice • Slatiny • Slavhostice • Sobčice • Soběraz • Sobotka • Stará Paka • Staré Hrady • Staré Místo • Staré Smrkovice • Střevač • Sukorady • Svatojanský Újezd • Šárovcova Lhota • Tetín • Třebnouševes • Třtěnice • Tuř • Úbislavice • Údrnice • Úhlejov • Újezd pod Troskami • Úlibice • Valdice • Veliš • Vidochov • Vitiněves • Volanice • Vrbice • Vršce • Vřesník • Vysoké Veselí • Zámostí-Blata • Zelenecká Lhota • Železnice • Žeretice • Židovice • Žlunice Rohrbach_bei_Mattersburg_c5d3.html Rohrbach bei Mattersburg Spolková krajina Burgenland Okres Mattersburg Rozloha  ? km² Počet obyvateľov 2688 PSČ Kód oblasti Rohrbach bei Mattersburg je obec v Rakúsku v spolkovej krajine Burgenland v okrese Mattersburg. Žije tu 2688 obyvateľov (1.1.2007). Tento geografický článok o mieste v Rakúsku je zatiaľ Vlajka Rakúska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Obce okresu Mattersburg Okres Mattersburg Antau | Bad Sauerbrunn | Baumgarten | Draßburg | Forchtenstein | Hirm  Krensdorf | Loipersbach | Marz | Mattersburg | (Walbersdorf) | Neudörfl  Pöttelsdorf | Pöttsching | Rohrbach bei Mattersburg | Schattendorf  Sieggraben | Sigleß | Wiesen | Zemendorf-Stöttera Rohy_(okres_Třebíč)_917e.html Rohy (okres Třebíč) Rohy Základné informácie Postavenie: |obec NUTS 5 (obec): |CZ0614 591602 Kraj (NUTS 3): |Vysočina (CZ061) Okres (NUTS 4): |Třebíč (CZ0614) Obec s rozšírenou pôsobnosťou:| Poverená obec: | Historická krajina: |Morava Katastrálna výmera: | ? km² Počet obyvateľov: |122 Zemepisná šírka: | Zemepisná dĺžka: | Nadmorská výška: | ? m PSČ: | Základné sídelné | jednotky: | Miestnych častí: | Katastrálne územie: | Adresa | obecného úradu: | Starosta / starostka: | Rohy je obec v Česku v okrese Třebíč v kraji Vysočina. 1. januára 2006 tu žilo 122 obyvateľov, z toho 62 mužov a 60 žien, pričom priemerný vek v obci je 46,1 rokov (muži 43,8 rokov, ženy 48,6 rokov). Tento geografický článok o mieste v Česku je zatiaľ príliš Vlajka Česka krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Pozri aj * Zoznam obcí v Česku Mestá a obce okresu Třebíč Babice • Bačice • Bačkovice • Benetice • Biskupice-Pulkov • Blatnice • Bohušice • Bochovice • Bransouze • Březník • Budišov • Budkov • Cidlina • Čáslavice • Častohostice • Čechočovice • Čechtín • Červená Lhota • Číhalín • Číchov • Čikov • Číměř • Dalešice • Dědice • Dešov • Dolní Lažany • Dolní Vilémovice • Domamil • Dukovany • Hartvíkovice • Heraltice • Hluboké • Hodov • Horní Heřmanice • Horní Smrčné • Horní Újezd • Horní Vilémovice • Hornice • Hrotovice • Hroznatín • Hvězdoňovice • Chlístov • Chlum • Chotěbudice • Jakubov u Moravských Budějovic • Jaroměřice nad Rokytnou • Jasenice • Jemnice • Jinošov • Jiratice • Kamenná • Kdousov • Kladeruby nad Oslavou • Klučov • Kojatice • Kojatín • Kojetice • Komárovice • Koněšín • Kostníky • Kouty • Kozlany • Kožichovice • Krahulov • Kralice nad Oslavou • Kramolín • Krhov • Krokočín • Kuroslepy • Láz • Lesná • Lesní Jakubov • Lesonice • Lesůňky • Lhánice • Lhotice • Lipník • Litohoř • Litovany • Lomy • Loukovice • Lovčovice • Lukov • Markvartice • Martínkov • Mastník • Menhartice • Meziříčko • Mikulovice • Mladoňovice • Mohelno • Moravské Budějovice • Myslibořice • Naloučany • Náměšť nad Oslavou • Nárameč • Nimpšov • Nová Ves • Nové Syrovice • Nový Telečkov • Ocmanice • Odunec • Okarec • Okřešice • Okříšky • Opatov • Oponešice • Ostašov • Pálovice • Petrovice • Petrůvky • Pokojovice • Police • Popůvky • Pozďatín • Přeckov • Předín • Přešovice • Přibyslavice • Příštpo • Pucov • Pyšel • Rácovice • Račice • Radkovice u Budče • Radkovice u Hrotovic • Radonín • Radošov • Radotice • Rapotice • Rohy • Rokytnice nad Rokytnou • Rouchovany • Rudíkov • Římov • Sedlec • Slavětice • Slavičky • Slavíkovice • Smrk • Stařeč • Stropešín • Střítež • Studenec • Studnice • Sudice • Svatoslav • Šebkovice • Štěměchy • Štěpkov • Trnava • Třebelovice • Třebenice • Třebíč • Třesov • Valdíkov • Valeč • Vícenice • Vícenice u Náměště nad Oslavou • Vladislav • Vlčatín • Výčapy • Zahrádka • Zárubice • Zašovice • Zvěrkovice • Želetava Roháč_veľký.html Roháč veľký Tomuto článku chýbajú odkazy na zdroje uvedených informácií. Pomôž Wikipédii a pridaj do článku referencie Roháč veľký Živočíchy Doména Eukaryoty Ríša (regnum) Živočíchy Animalia Vývojový stupeň Epitelovce Eumetazoa Skupina Dvojstranovce Bilateralia Vývojová vetva Prvoústovce Gastroneuralia (Protostomia) Skupina Špirálovce Spiralia Línia Zvliekavce Ecdysozoa Nadkmeň (superphylum) Panarthropoda Kmeň (phylum) Článkonožce Arthropoda Oddelenie Hryzadlovce Mandibulata Podkmeň (subphylum) Šesťnôžky Hexapoda Trieda (classis) Hmyz Insecta (Ectognatha) Podtrieda (subclassis) Dicondylia Infratrieda (infraclassis) Pterygota Divisio Neoptera Subdivisio Holometabolný hmyz Endopterygota (Holometabola) Nadrad (superordo) Neuropteridea Rad (ordo) Chrobáky Coleoptera Podrad (subordo) Všežravé Polyphaga Čeľaď (familia) Roháčovité Lucanidae Rod (genus) Roháč Lucanus Druh (species) R. veľký L. cervus Vedecký názov Lucanus cervus Linnaeus, 1758 Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku Roháč veľký alebo staršie roháč obyčajný (lat. Lucanus cervus) je druh z čeľade roháčovité. Poznávacie znaky Roháč veľký - samica Náš najväčší chrobák známy nápadným pohlavným dimorfizmom. Samček má typické parohovité hryzadlá a býva 35-75 mm dlhý. Tvar, veľkosť hlavy a hryzadiel sú veľmi premenlivé so všetkými prechodmi od veľkej (telodontnej) k malej (amfídontnej) forme. Hryzadlá majú iba ozdobnú funkciu. Hoci samček ich používa pri zápasoch o samičku, pre protivníka nie sú nijako nebezpečné. Samička je o niečo menšia: 33-45 mm, hryzadlá má krátke, jednoducho zakončené. Hlava a hruď sú tmavé, hryzadlá a krovky gaštanovohnedé. Larvy sa podobajú pandravám chrústov, ale sú mohutnejšie. Ekológia a biotop Roháč veľký - samec a samica Samčeky poletujú za teplých letných večerov a vyhľadávajú samičky, ale aj sladkú šťavu vytekajúcu z poranených stromov. Po oplodnení samička vyhľadáva staré práchnivé stromy (dub, výnimočne buk a i.) a znáša do nich vajíčka. Larvy sa vyvíjajú 2-3 roky a v nepriaznivých podmienkach aj dlhšie. Živia sa práchnivejúcim drevom a v ňom sa i zakuklujú. O dva mesiace sa liahnu imága (dospelé jedinec). Žije v starších, teplých, nížinných a podhorských dúbravách, zmiešaných lesoch a i. Výskyt a stav na Slovensku Na Slovensku je dosť hojný, najmä v oblasti dubových lesov južného a východného Slovenska. Známy je z týchto oblastí: Malé a Biele Karpaty, Tríbeč, Považský Inovec, Burda, Slovenské rudohorie, Slanské vrchy, Vihorlat a i. Celkove je rozšírený od Pyrenejí až po Ukrajinu, na severe až po Baltické more. Na juhu žije v Taliansku, na Balkáne a v Malej Ázii. Ochrana Roháč je u nás najväčším palearktickým zástupcom prevažne tropickej čeľade Lucanidae. V českých krajoch je vzácny, čo súvisí v minulých rokoch s premenou listnatých lesov na ihličnaté. Jeho výskyt ohrozuje výrub starých dubín, odstraňovanie práchnivejúcich stromov, pňov i náruživí zberatelia. Rozhrýzaním a trávením odumierajúceho dreva roháč urýchľuje kolobeh organických látok v prírode, a preto je užitočný. Chránime ho ako významného zástupcu karpatskej fauny. Iné projekty * Commons * Wikidruhy * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému * Spolupracuj na Wikispecies Wikidruhy ponúka informácie na tému Roháč veľký Rohozná_(prítok_Hrona)_631c.html Rohozná (prítok Hrona) Rohozná je riečka na strednom Slovensku, v okrese Brezno. Je ľavostranným prítokom Hrona, má dĺžku 20,6 km a je tokom III. rádu. Pramení vo Veporských vrchoch v masíve Fabovej hole (1 438,8 m) v nadmorskej výške cca 1 260 m n. m. Tečie juhozápadným smerom, vytvára dolinu Kopačno, na konci ktorej sa stáča na západ. Zľava priberá Svetlú a mení smer toku na severozápad. Preteká obcou Pohronská Polhora, tu priberá Podpoliansky potok sprava a vstupuje do Horehronského podolia, do podcelku Breznianska kotlina. Ďalej tečie cez Michalovú, v obci priberá z pravej strany Lieskový potok, následne Michalkovský potok sprava, Chmeľúsku a Zubákovú zľava a Zadný Hliník sprava. Preteká osadou Rohozná (súčasť mesta Brezno) a pri Zadných Halnách sa v nadmorskej výške cca 501,5 m n. m. vlieva do Hrona. v • d • e Vodné toky v povodí Rohoznej Haviarov potok · Chmeľúska · Koniarky · Krtičná · Kučalský potok · Lieskový potok · Lipianka · Michalovský potok · Osikový potok · Rohozná · Svetlá · Vargula · Zadný Hliník · Zavargula · Zubáková Rohr_im_Gebirge_d27a.html Rohr im Gebirge Spolková krajina Dolné Rakúsko Okres Viedenské Nové Mesto-vidiek Rozloha  ? km² Počet obyvateľov 493 PSČ Kód oblasti Rohr im Gebirge je obec v Rakúsku v spolkovej krajine Dolné Rakúsko v okrese Viedenské Nové Mesto-vidiek. Žije tu 493 obyvateľov (1.1.2007). Tento geografický článok o mieste v Rakúsku je zatiaľ Vlajka Rakúska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Obce okresu Viedenské Nové Mesto-vidiek Bad Fischau-Brunn | Bad Schönau | Bromberg | Ebenfurth | Eggendorf  Erlach an der Pitten | Felixdorf | Gutenstein | Hochneukirchen-Gschaidt  Hochwolkersdorf | Hohe Wand | Hollenthon | Katzelsdorf | Kirchschlag in der Buckligen Welt | Krumbach | Lanzenkirchen | Lichtenegg  Lichtenwörth | Markt Piesting | Matzendorf-Hölles | Miesenbach  Muggendorf | Pernitz | Rohr im Gebirge | Schwarzenbach | Sollenau  Theresienfeld | Waidmannsfeld | Waldegg | Walpersbach | Weikersdorf am Steinfelde | Wiesmath | Winzendorf-Muthmannsdorf  Wöllersdorf-Steinabrückl | Zillingdorf Rohatec.html Rohatec Rohatec Základné informácie Postavenie: |obec NUTS 5 (obec): |CZ0625 586528 Kraj (NUTS 3): |Juhomoravský (CZ062) Okres (NUTS 4): |Hodonín (CZ0625) Obec s rozšírenou pôsobnosťou:| Poverená obec: | Historická krajina: |Morava Katastrálna výmera: | ? km² Počet obyvateľov: |3338 Zemepisná šírka: | Zemepisná dĺžka: | Nadmorská výška: | ? m PSČ: | Základné sídelné | jednotky: | Miestnych častí: | Katastrálne územie: | Adresa | obecného úradu: | Starosta / starostka: | Rohatec je obec v Česku v okrese Hodonín v Juhomoravskom kraji. 1. januára 2006 tu žilo 3338 obyvateľov, z toho 1657 mužov a 1681 žien, pričom priemerný vek v obci je 40,9 rokov (muži 38,9 rokov, ženy 42,8 rokov). Tento geografický článok o mieste v Česku je zatiaľ príliš Vlajka Česka krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Pozri aj * Zoznam obcí v Česku Mestá a obce okresu Hodonín Archlebov • Blatnice pod Svatým Antonínkem • Blatnička • Bukovany • Bzenec • Čejč • Čejkovice • Čeložnice • Dambořice • Dolní Bojanovice • Domanín • Dražůvky • Dubňany • Hodonín • Hovorany • Hroznová Lhota • Hrubá Vrbka • Hýsly • Javorník • Ježov • Josefov • Karlín • Kelčany • Kněždub • Kostelec • Kozojídky • Kuželov • Kyjov • Labuty • Lipov • Louka • Lovčice • Lužice • Malá Vrbka • Mikulčice • Milotice • Moravany • Moravský Písek • Mouchnice • Mutěnice • Násedlovice • Nechvalín • Nenkovice • Nová Lhota • Nový Poddvorov • Ostrovánky • Petrov • Prušánky • Radějov • Ratíškovice • Rohatec • Skalka • Skoronice • Sobůlky • Starý Poddvorov • Stavěšice • Strážnice • Strážovice • Sudoměřice • Suchov • Svatobořice-Mistřín • Syrovín • Šardice • Tasov • Těmice • Terezín • Tvarožná Lhota • Uhřice • Vacenovice • Velká nad Veličkou • Veselí nad Moravou • Věteřov • Vlkoš • Vnorovy • Vracov • Vřesovice • Žádovice • Žarošice • Ždánice • Želetice • Žeravice • Žeraviny Rohozná_(Brezno)_8d40.html Rohozná (Brezno) Rohozná je miestna časť mesta Brezno. Leží v Breznianskej kotline, na pravom brehu riečky Rohozná, v nadmorskej výške 535 m n.m. Nachádza sa 7 km východne od centra mesta na ceste 2.triedy č.530 a pri železničnej trati č.173. Je tu železničná zastávka. Tento geografický článok o mieste na Slovensku je zatiaľ Vlajka Slovenska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Rohovník_obyčajný.html Rohovník obyčajný Vedecká klasifikácia Doména Eukaryoty Ríša (regnum) Rastliny Vegetabilia Podríša (subregnum) Zelené Viridiplantae, Chlorobionta Vývojová línia Cievnaté Tracheophyta Vývojová vetva Semenné Spermatophyta Skupina Krytosemenné Angiospermae Oddelenie Magnóliorasty Magnoliophyta Nadtrieda (superclassis) Dvojklíčkolistové Dicotyledonopsida Trieda (classis) Magnólie Magnoliopsida Podtrieda (subclassis) Ružové Rosidae Rad (ordo) Bôbotvaré Fabales Čeľaď (familia) Bôbovité Fabaceae Rod (genus) Rohovník Ceratonia Druh (species) Rohovník obyčajný Ceratonia siliqua Vedecký názov Ceratonia siliqua L., 1758 Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku Pohľad na strom Rohovník obyčajný (Ceratonia siliqua) je vždyzelený strom rastúci prevažne v oblasti Stredomoria a Prednej Ázie. Jeho plody sa nazývajú tiež svätojánsky chlieb alebo karob. Karob Zelené a sušené plody karobu. Plody (struky) rohovníka sa pod názvom karob používajú v potravinárstve a v Stredomorí aj na kŕmenie dobytka. Má sladkastú chuť, neobsahuje kofeín ani iné psychoaktívne látky a často sa používa ako hypoalergenická náhrada múky pri bezlepkovej diéte a na kojeneckú výživu. Slúži tiež ako náhrada kakaa v zákuskoch a zmrzlinách.Je sa struk bez zrniečok. V Chorvátsku (napr. na ostrove Mljet v Dalmácii) sa z plodov vyrába alkoholický nápoj rakija od rogača.^ Zo strukov sa tiež izoluje karobová guma, ktorá je povoleným prírodným potravinovým aditívom s číslom E 410. Referencie 1. ↑ Rakija od rogača (hr) Iné projekty * Commons * Wikidruhy * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému * Spolupracuj na Wikispecies Wikidruhy ponúka informácie na tému Rohr_im_Kremstal_3dea.html Rohr im Kremstal Spolková krajina Horné Rakúsko Okres Steyr-vidiek Rozloha  ? km² Počet obyvateľov 1240 PSČ Kód oblasti Rohr im Kremstal je obec v Rakúsku v spolkovej krajine Horné Rakúsko v okrese Steyr-vidiek. Žije tu 1240 obyvateľov (1.1.2007). Tento geografický článok o mieste v Rakúsku je zatiaľ Vlajka Rakúska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Obce okresu Steyr-vidiek Poloha okresu v Hornom Rakúsku Adlwang | Aschach an der Steyr | Bad Hall | Dietach | Gaflenz | Garsten  Großraming | Laussa | Losenstein | Maria Neustift | Pfarrkirchen bei Bad Hall | Reichraming | Rohr im Kremstal | Schiedlberg | Sierning | St. Ulrich bei Steyr | Ternberg | Waldneukirchen | Weyer | Wolfern Rohovce.html Rohovce Toto je článok o slovenskej obci. O hornine rohovec pozri Silicit. Rohovce Erb | Vlajka | Mapa Rohovce Základné údaje Kraj: |Trnavský Okres: |Dunajská Streda Región: | Poloha: |00° 00' 00" s. š. |00° 00' 00" v. d. Nadmorská výška: |m n.m. Rozloha: |km² Počet obyvateľov: |1074 (31.12.2004) Hustota obyvateľstva:|obyvateľ(ov)/km^2 Nacionále Štatistická územná |501891 jednotka: | EČV: |DS PSČ: |930 30 Telefónna predvoľba: | Oficiálne adresy Adresa obecného | úradu: | E-mail: | Telefón: | Fax: | Politika Starosta: |Bc. Eugen Horváth |(nezávislý) Zdroje údajov Mestská a obecná štatistika SR (SŠÚ), http://obce.info Rohovce sú obec na Slovensku v okrese Dunajská Streda. História obce Obec leží v Podunajskej nížine, v južnej časti Žitného ostrova. Prvá písomná správa o obci je z. r. 1250, keď sa spomína ako Zeroa. Dnes používaný slovenský úradný názov dostala obec po roku 1948. Obec pôvodne patrila kráľovským dvorníkom. V stredoveku tu nadobudli majetky rodiny Bazini a Szentgyörgyi. Neskôr patrila obec viacerým šľachtickým rodinám. Časť dnešnej obce, pôvodne pod názvom Nagyszarva, patrila Sárkányovcom, ktorí tu v 15. stor. postavili vodný hrad. Neskôr patrila Illésházyovcom, ktorí tu sídlo svojho panstva. V obci sa nachádza renesančný kaštieľ postavený v roku 1570. Na jeho priečelí je vyobrazený erb Illésházyovcov, ktorí kaštieľ prestavali. Dnešný vzhľad získal po barokovej prestavbe v r. 1730. Je dvojpodlažná budova so štvorcovým pôdorysom s uzavretým arkádovým dvorom. Kaštieľ obklopuje park, ktorý je chráneným areálom. K pamätihodnostiam obce patrí kostol sv. Andreja apoštola, ktorý pochádza z 13. storočia. Je pôvodne románsky. Bol viackrát upravený, goticky v 15. a barokovo v 18. storočí. Súčasnosť obce Počet obyvateľov k 1.1.2006 : 1084. Rozloha obce: 1614 ha. Symboly obce sú zapísané v Heraldickom registri SR. Erb je zapísaný v tejto podobe: v zelenom štíte na oblej čiernej, striebrom šikmo mrežovanej pažiti zlatý obrátený pluh so striebornými radlicami, sprevádzaný vľavo hore úzkym zlatostriebrone štvrteným zahroteným svätoondrejským krížom. Vlajka obce pozostáva z 5 pozdĺžnych pruhov vo farbách zelenej (3/9), žltej (1/9), bielej (1/9) a zelenej (3/9). Vlajka má pomer strán 2“3 a ukončená je tromi cípmi, t.j. dvomi zástrihmi, siahajúcimi do tretiny jej listu. Pamätihodnosti: Rímsko-katolícky kostol sv. Ondreja Románska kamenná krstiteľnica - umiestnená pri vstupe do areálu cintorína Socha sv. Jána Nepomuckého- umiestnená pri kaštieli, klasicistická zo začiatku 19. storočia. Prícestná socha sv. Anny z roku 1885 Socha Immaculaty z roku 1837, obnovená 1898 Štvorhranná kaplnka na rázcestí v obci, z roku 1944 Možnosti kultúrneho a športového využitia Kultúrny dom - bola daná do užívania v roku 1986. Kultúrne akcie: deň matiek, deň detí, deň obce, deň dôchodcov a vianočná slávnosť , tanečné zábavy, divadelné predstavenia Športový areál – futbalové ihrisko, tenisový kurt, volejbalové ihrisko, strelnica Rybník – športový rybolov Rekreačná oblasť Šulianské jazero – letná rekreácia, kúpanie, vodná turistika Tento geografický článok o mieste na Slovensku je zatiaľ Vlajka Slovenska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Mestá a obce okresu Dunajská Streda (3+64) 31.12.2003 Báč | Baka | Baloň | Bellova Ves | Blahová | Blatná na Ostrove | Bodíky Boheľov | Čakany | Čenkovce | Čiližská Radvaň | Dobrohošť | Dolný Bar Dolný Štál | Dunajská Streda | Dunajský Klátov | Gabčíkovo | Holice Horná Potôň | Horné Mýto | Horný Bar | Hubice | Hviezdoslavov | Jahodná Janíky | Jurová | Kľúčovec | Kostolné Kračany | Kráľovičove Kračany Kútniky | Kvetoslavov | Kyselica | Lehnice | Lúč na Ostrove | Macov | Mad Malé Dvorníky | Medveďov | Mierovo | Michal na Ostrove | Ňárad | Nový Život | Ohrady | Okoč | Oľdza | Orechová Potôň | Padáň | Pataš | Potônske Lúky | Povoda | Rohovce | Sap | Šamorín | Štvrtok na Ostrove | Topoľníky Trhová Hradská | Trnávka | Trstená na Ostrove | Veľká Paka | Veľké Blahovo Veľké Dvorníky | Veľký Meder | Vieska | Vojka nad Dunajom | Vrakúň Vydrany | Zlaté Klasy Rohrbach_an_der_Lafnitz_e2a3.html Rohrbach an der Lafnitz Spolková krajina Štajersko Okres Hartberg Rozloha  ? km² Počet obyvateľov 1052 PSČ Kód oblasti Rohrbach an der Lafnitz je obec v Rakúsku v spolkovej krajine Štajersko v okrese Hartberg. Žije tu 1052 obyvateľov (1.1.2007). Tento geografický článok o mieste v Rakúsku je zatiaľ Vlajka Rakúska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Obce okresu Hartberg Poloha okresu v Štajersku Bad Waltersdorf | Blaindorf | Buch-Geiseldorf | Dechantskirchen  Dienersdorf | Ebersdorf | Eichberg | Friedberg | Grafendorf bei Hartberg  Greinbach | Großhart | Hartberg | Hartberg Umgebung | Hartl | Hofkirchen bei Hartberg | Kaibing | Kaindorf | Lafnitz | Limbach bei Neudau  Mönichwald | Neudau | Pinggau | Pöllau | Pöllauberg | Puchegg  Rabenwald | Riegersberg | Rohr bei Hartberg | Rohrbach an der Lafnitz  Saifen-Boden | Sankt Jakob im Walde | Sankt Johann bei Herberstein | Sankt Johann in der Haide | Sankt Lorenzen am Wechsel | Sankt Magdalena am Lemberg | Schachen bei Vorau | Schäffern | Schlag bei Thalberg | Schönegg bei Pöllau | Sebersdorf | Siegersdorf bei Herberstein | Sonnhofen  Stambach | Stubenberg | Tiefenbach bei Kaindorf | Vorau | Vornholz  Waldbach | Wenigzell | Wörth an der Lafnitz  Rohr_bei_Hartberg_bd7d.html Rohr bei Hartberg Spolková krajina Štajersko Okres Hartberg Rozloha  ? km² Počet obyvateľov 1097 PSČ Kód oblasti Rohr bei Hartberg je obec v Rakúsku v spolkovej krajine Štajersko v okrese Hartberg. Žije tu 1097 obyvateľov (1.1.2007). Tento geografický článok o mieste v Rakúsku je zatiaľ Vlajka Rakúska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Obce okresu Hartberg Poloha okresu v Štajersku Bad Waltersdorf | Blaindorf | Buch-Geiseldorf | Dechantskirchen  Dienersdorf | Ebersdorf | Eichberg | Friedberg | Grafendorf bei Hartberg  Greinbach | Großhart | Hartberg | Hartberg Umgebung | Hartl | Hofkirchen bei Hartberg | Kaibing | Kaindorf | Lafnitz | Limbach bei Neudau  Mönichwald | Neudau | Pinggau | Pöllau | Pöllauberg | Puchegg  Rabenwald | Riegersberg | Rohr bei Hartberg | Rohrbach an der Lafnitz  Saifen-Boden | Sankt Jakob im Walde | Sankt Johann bei Herberstein | Sankt Johann in der Haide | Sankt Lorenzen am Wechsel | Sankt Magdalena am Lemberg | Schachen bei Vorau | Schäffern | Schlag bei Thalberg | Schönegg bei Pöllau | Sebersdorf | Siegersdorf bei Herberstein | Sonnhofen  Stambach | Stubenberg | Tiefenbach bei Kaindorf | Vorau | Vornholz  Waldbach | Wenigzell | Wörth an der Lafnitz  Rohovský_potok.html Rohovský potok Dĺžka toku 1,8 km Plocha povodia  ? km² Rád toku VI. Povodie Myjava Prameň Zámčisko Ústie Pasecký potok Hydrologické poradie 4-13-03-045 Číslo recipienta 4-13-03-1083 Rohovský potok je krátky potok na Záhorí, v severovýchodnej časti okresu Senica. Je to pravostranný prítok Paseckého potoka, meria 1,8 km a je tokom VI. rádu. Pramení v Chvojnickej pahorkatine, v podcelku Zámčisko, na južnom svahu vrchu Za bôrom (351,8 m n. m.) v lokalite Priečna, v nadmorskej výške približne 330 m n. m. Od prameňa tečie na krátkom úseku najprv severojužným smerom, potom sa stáča a ďalej pokračuje juhovýchodným smerom. Preteká územím so zachovalými brehovými porastmi a napokon tečie intravilánom obce Rohov. Na okraji obce sa v nadmorskej výške cca 230 m n. m. vlieva do Paseckého potoka. Nepriberá žiadny trvalý prítok. Roháče.html Roháče Roháče je pomenovanie horského masívu Západných Tatier. Roháčom kraľujú mohutné končiare Ostrého Roháča a Plačlivého, Volovca, Rákoňa, Troch kôp, Baníkova, Skriniarok, Salatína, Brestovej, ktoré tvoria typickú vysokohorskú skupinu s dokonale vyvinutými glaciálnymi formami. Ich najvyššie štíty vytvárajú nerozlučnú dvojicu štíhlych skalnatých vrchov, ktoré sa podobajú dvom čertovým rohom a azda aj preto dostali toto výstižné pomenovanie. Galéria Ostrý Roháč, 2087 m n.m. Roháče Roháče Roháče Roháče Roháče Baníkov Roháčske pleso Iné projekty * Commons * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Tento geografický článok o mieste na Slovensku je zatiaľ Vlajka Slovenska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Tatry Západné Tatry: Červené vrchy | Liptovské Tatry | Liptovské Kopy | Osobitá Roháče | Sivý vrch Východné Tatry: Vysoké Tatry | Belianske Tatry Rohoznice_(okres_Pardubice)_55a4.html Rohoznice (okres Pardubice) Rohoznice (okres Pardubice) Základné informácie Postavenie: |obec NUTS 5 (obec): |CZ0532 575569 Kraj (NUTS 3): |Pardubický (CZ053) Okres (NUTS 4): |Pardubice (CZ0532) Obec s rozšírenou pôsobnosťou:| Poverená obec: | Historická krajina: |Čechy Katastrálna výmera: | ? km² Počet obyvateľov: |246 Zemepisná šírka: | Zemepisná dĺžka: | Nadmorská výška: | ? m PSČ: | Základné sídelné | jednotky: | Miestnych častí: | Katastrálne územie: | Adresa | obecného úradu: | Starosta / starostka: | Rohoznice (okres Pardubice) je obec v Česku v okrese Pardubice v Pardubickom kraji. 1. januára 2006 tu žilo 246 obyvateľov, z toho 123 mužov a 123 žien, pričom priemerný vek v obci je 45,7 rokov (muži 44,6 rokov, ženy 46,8 rokov). Tento geografický článok o mieste v Česku je zatiaľ príliš Vlajka Česka krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Pozri aj * Zoznam obcí v Česku Mestá a obce okresu Pardubice Barchov • Bezděkov • Borek • Brloh • Břehy • Bukovina nad Labem • Bukovina u Přelouče • Bukovka • Býšť • Časy • Čeperka • Čepí • Černá u Bohdanče • Dašice • Dolany • Dolní Roveň • Dolní Ředice • Dříteč • Dubany • Hlavečník • Holice • Holotín • Horní Jelení • Horní Ředice • Hrobice • Choltice • Choteč • Chrtníky • Chvaletice • Chvojenec • Chýšť • Jankovice • Jaroslav • Jedousov • Jeníkovice • Jezbořice • Kasalice • Kladruby nad Labem • Kojice • Kostěnice • Křičeň • Kunětice • Labské Chrčice • Lány u Dašic • Lázně Bohdaneč • Libišany • Lipoltice • Litošice • Malé Výkleky • Mikulovice • Mokošín • Morašice • Moravany • Němčice • Neratov • Opatovice nad Labem • Ostřešany • Ostřetín • Pardubice • Plch • Poběžovice u Holic • Poběžovice u Přelouče • Podůlšany • Pravy • Přelouč • Přelovice • Přepychy • Ráby • Rohovládova Bělá • Rohoznice • Rokytno • Rybitví • Řečany nad Labem • Selmice • Semín • Sezemice • Slepotice • Sopřeč • Sovolusky • Spojil • Srch • Srnojedy • Staré Hradiště • Staré Jesenčany • Staré Ždánice • Starý Mateřov • Stéblová • Stojice • Strašov • Svinčany • Svojšice • Tetov • Trnávka • Trusnov • Třebosice • Turkovice • Uhersko • Úhřetická Lhota • Újezd u Přelouče • Újezd u Sezemic • Urbanice • Valy • Vápno • Veliny • Veselí • Vlčí Habřina • Voleč • Vysoké Chvojno • Vyšehněvice • Zdechovice • Žáravice • Živanice Rohov.html Rohov Rohov je: * obec v okrese Senica, pozri Rohov (okres Senica) * obec v okrese Opava (Česko), pozri Rohov_(okres_Opava) Symbol rozcestia Toto je rozlišovacia stránka — navigačná pomôcka obsahujúca zoznam iných článkov, ktoré by mohli mať rovnaký názov. Ak vás na túto stránku odkázal článok, prosíme Vás, aby ste sa k článku vrátili a opravili v ňom odkaz tak, aby odkazoval priamo na konkrétnu stránku z hore uvedeného zoznamu, ktorú autor článku myslel. Rohrbach_an_der_Gölsen_5583.html Rohrbach an der Gölsen Spolková krajina Dolné Rakúsko Okres Lilienfeld Rozloha  ? km² Počet obyvateľov 1591 PSČ Kód oblasti Rohrbach an der Gölsen je obec v Rakúsku v spolkovej krajine Dolné Rakúsko v okrese Lilienfeld. Žije tu 1591 obyvateľov (1.1.2007). Tento geografický článok o mieste v Rakúsku je zatiaľ Vlajka Rakúska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Obce okresu Lilienfeld Annaberg | Eschenau | Hainfeld | Hohenberg | Kaumberg | Kleinzell  Lilienfeld | Mitterbach am Erlaufsee | Ramsau | Rohrbach an der Gölsen  St. Aegyd am Neuwalde | St. Veit an der Gölsen | Traisen | Türnitz Rohozná_(okres_Jihlava)_5da8.html Rohozná (okres Jihlava) Rohozná (okres Jihlava) Základné informácie Postavenie: |obec NUTS 5 (obec): |CZ0612 587796 Kraj (NUTS 3): |Vysočina (CZ061) Okres (NUTS 4): |Jihlava (CZ0612) Obec s rozšírenou pôsobnosťou:| Poverená obec: | Historická krajina: |Čechy Katastrálna výmera: | ? km² Počet obyvateľov: |350 Zemepisná šírka: | Zemepisná dĺžka: | Nadmorská výška: | ? m PSČ: | Základné sídelné | jednotky: | Miestnych častí: | Katastrálne územie: | Adresa | obecného úradu: | Starosta / starostka: | Rohozná (okres Jihlava) je obec v Česku v okrese Jihlava v kraji Vysočina. 1. januára 2006 tu žilo 350 obyvateľov, z toho 172 mužov a 178 žien, pričom priemerný vek v obci je 41,8 rokov (muži 40,3 rokov, ženy 43,2 rokov). Tento geografický článok o mieste v Česku je zatiaľ príliš Vlajka Česka krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Pozri aj * Zoznam obcí v Česku Mestá a obce okresu Jihlava Arnolec • Batelov • Bílý Kámen • Bítovčice • Bohuslavice • Borovná • Boršov • Brtnice • Brtnička • Brzkov • Cejle • Cerekvička-Rosice • Černíč • Čížov • Dlouhá Brtnice • Dobronín • Dobroutov • Dolní Cerekev • Dolní Vilímeč • Doupě • Dudín • Dušejov • Dvorce • Dyjice • Hladov • Hodice • Hojkov • Horní Dubenky • Horní Myslová • Hostětice • Hrutov • Hubenov • Hybrálec • Jamné • Jersín • Jezdovice • Ježená • Jihlava • Jihlávka • Jindřichovice • Kalhov • Kaliště • Kamenice • Kamenná • Klatovec • Kněžice • Knínice • Kostelec • Kostelní Myslová • Kozlov • Krahulčí • Krasonice • Lhotka • Luka nad Jihlavou • Malý Beranov • Markvartice • Měšín • Milíčov • Mirošov • Mrákotín • Mysletice • Mysliboř • Nadějov • Nevcehle • Nová Říše • Olšany • Olší • Opatov • Ořechov • Otín • Panenská Rozsíčka • Panské Dubenky • Pavlov • Plandry • Polná • Puklice • Radkov • Rančířov • Rantířov • Rohozná • Rozseč • Růžená • Rybné • Řásná • Řídelov • Sedlatice • Sedlejov • Smrčná • Stáj • Stará Říše • Stonařov • Strachoňovice • Střítež • Suchá • Svojkovice • Šimanov • Švábov • Telč • Třešť • Třeštice • Urbanov • Ústí • Vanov • Vanůvek • Vápovice • Velký Beranov • Větrný Jeníkov • Věžnice • Věžnička • Vílanec • Volevčice • Vyskytná nad Jihlavou • Vysoké Studnice • Vystrčenovice • Záborná • Zadní Vydří • Zbilidy • Zbinohy • Zdeňkov • Zhoř • Zvolenovice • Žatec • Ždírec Rohy.html Rohy Rohy môže byť: * množné číslo od roh * podcelok Zvolenskej kotliny, pozri Rohy (Zvolenská kotlina) * obec v Česku, pozri Rohy (okres Třebíč) * hospodársky dvor v obci Bohy v Česku, pozri Rohy (Bohy) Symbol rozcestia Toto je rozlišovacia stránka — navigačná pomôcka obsahujúca zoznam iných článkov, ktoré by mohli mať rovnaký názov. Ak vás na túto stránku odkázal článok, prosíme Vás, aby ste sa k článku vrátili a opravili v ňom odkaz tak, aby odkazoval priamo na konkrétnu stránku z hore uvedeného zoznamu, ktorú autor článku myslel. Rohenice.html Rohenice Rohenice Základné informácie Postavenie: |obec NUTS 5 (obec): |CZ0524 548669 Kraj (NUTS 3): |Královohradecký (CZ052) Okres (NUTS 4): |Rychnov nad Kněžnou (CZ0524) Obec s rozšírenou pôsobnosťou:| Poverená obec: | Historická krajina: |Čechy Katastrálna výmera: | ? km² Počet obyvateľov: |205 Zemepisná šírka: | Zemepisná dĺžka: | Nadmorská výška: | ? m PSČ: | Základné sídelné | jednotky: | Miestnych častí: | Katastrálne územie: | Adresa | obecného úradu: | Starosta / starostka: | Rohenice je obec v Česku v okrese Rychnov nad Kněžnou v Královohradeckom kraji. 1. januára 2006 tu žilo 205 obyvateľov, z toho 103 mužov a 102 žien, pričom priemerný vek v obci je 40,6 rokov (muži 40,6 rokov, ženy 40,7 rokov). Tento geografický článok o mieste v Česku je zatiaľ príliš Vlajka Česka krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Pozri aj * Zoznam obcí v Česku Mestá a obce okresu Rychnov nad Kněžnou Albrechtice nad Orlicí • Bačetín • Bartošovice v Orlických horách • Bílý Újezd • Bohdašín • Bolehošť • Borohrádek • Borovnice • Bystré • Byzhradec • Častolovice • Čermná nad Orlicí • Černíkovice • České Meziříčí • Čestice • Deštné v Orlických horách • Dobré • Dobruška • Dobřany • Doudleby nad Orlicí • Hřibiny-Ledská • Chleny • Chlístov • Jahodov • Janov • Javornice • Kostelec nad Orlicí • Kostelecké Horky • Kounov • Králova Lhota • Krchleby • Kvasiny • Lhoty u Potštejna • Libel • Liberk • Lično • Lípa nad Orlicí • Lukavice • Lupenice • Mokré • Nová Ves • Očelice • Ohnišov • Olešnice • Olešnice v Orlických horách • Opočno • Orlické Záhoří • Osečnice • Pěčín • Podbřezí • Pohoří • Polom • Potštejn • Proruby • Přepychy • Rohenice • Rokytnice v Orlických horách • Rybná nad Zdobnicí • Rychnov nad Kněžnou • Říčky v Orlických horách • Sedloňov • Semechnice • Skuhrov nad Bělou • Slatina nad Zdobnicí • Sněžné • Solnice • Svídnice • Synkov-Slemeno • Trnov • Třebešov • Tutleky • Týniště nad Orlicí • Val • Vamberk • Voděrady • Vrbice • Záměl • Zdelov • Zdobnice • Žďár nad Orlicí Rohozec_(okres_Kutná_Hora)_498c.html Rohozec (okres Kutná Hora) Rohozec Základné informácie Postavenie: |obec NUTS 5 (obec): |CZ0205 526622 Kraj (NUTS 3): |Stredočeský (CZ020) Okres (NUTS 4): |Kutná Hora (CZ0205) Obec s rozšírenou pôsobnosťou:| Poverená obec: | Historická krajina: |Čechy Katastrálna výmera: | ? km² Počet obyvateľov: |257 Zemepisná šírka: | Zemepisná dĺžka: | Nadmorská výška: | ? m PSČ: | Základné sídelné | jednotky: | Miestnych častí: | Katastrálne územie: | Adresa | obecného úradu: | Starosta / starostka: | Rohozec je obec v Česku v okrese Kutná Hora v Stredočeskom kraji. 1. januára 2006 tu žilo 257 obyvateľov, z toho 133 mužov a 124 žien, pričom priemerný vek v obci je 42,0 rokov (muži 39,9 rokov, ženy 44,2 rokov). Tento geografický článok o mieste v Česku je zatiaľ príliš Vlajka Česka krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Pozri aj * Zoznam obcí v Česku Mestá a obce okresu Kutná Hora Adamov • Bernardov • Bílé Podolí • Bludov • Bohdaneč • Brambory • Bratčice • Církvice • Čáslav • Čejkovice • Černíny • Červené Janovice • Čestín • Dobrovítov • Dolní Pohleď • Drobovice • Hlízov • Horka I • Horka II • Horky • Horušice • Hostovlice • Hraběšín • Chabeřice • Chlístovice • Chotusice • Kácov • Kluky • Kobylnice • Košice • Krchleby • Křesetice • Kutná Hora • Ledečko • Malešov • Miskovice • Močovice • Nepoměřice • Nové Dvory • Okřesaneč • Onomyšl • Opatovice I • Paběnice • Pertoltice • Petrovice I • Petrovice II • Podveky • Potěhy • Rašovice • Rataje nad Sázavou • Rohozec • Řendějov • Samopše • Semtěš • Schořov • Slavošov • Soběšín • Souňov • Staňkovice • Starkoč • Sudějov • Suchdol • Svatý Mikuláš • Šebestěnice • Štipoklasy • Třebešice • Třebětín • Třebonín • Tupadly • Uhlířské Janovice • Úmonín • Úžice • Vavřinec • Vidice • Vinaře • Vlačice • Vlastějovice • Vlkaneč • Vodranty • Vrdy • Záboří nad Labem • Zbizuby • Zbraslavice • Zbýšov • Zruč nad Sázavou • Žáky • Žehušice • Žleby Rohrmoos-Untertal_3964.html Rohrmoos-Untertal Spolková krajina Štajersko Okres Liezen Rozloha  ? km² Počet obyvateľov 1410 PSČ Kód oblasti Rohrmoos-Untertal je obec v Rakúsku v spolkovej krajine Štajersko v okrese Liezen. Žije tu 1410 obyvateľov (1.1.2007). Tento geografický článok o mieste v Rakúsku je zatiaľ Vlajka Rakúska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Obce okresu Liezen Poloha okresu v Štajersku Admont | Aigen im Ennstal | Altenmarkt bei Sankt Gallen | Ardning  Donnersbach | Donnersbachwald | Gaishorn am See | Gams bei Hieflau | Hall bei Admont | Irdning | Johnsbach | Landl | Lassing | Liezen | Oppenberg  Palfau | Pürgg-Trautenfels | Rottenmann | Sankt Gallen | Selzthal  Stainach | Tauplitz | Treglwang | Trieben | Weißenbach an der Enns  Weißenbach bei Liezen | Weng im Gesäuse | Wildalpen | Wörschach Politické expozitúry: Bad Aussee | Gröbming Rohle.html Rohle Rohle Základné informácie Postavenie: |obec NUTS 5 (obec): |CZ0715 540871 Kraj (NUTS 3): |Olomoucký (CZ071) Okres (NUTS 4): |Šumperk (CZ0715) Obec s rozšírenou pôsobnosťou:| Poverená obec: | Historická krajina: |Morava Katastrálna výmera: | ? km² Počet obyvateľov: |685 Zemepisná šírka: | Zemepisná dĺžka: | Nadmorská výška: | ? m PSČ: | Základné sídelné | jednotky: | Miestnych častí: | Katastrálne územie: | Adresa | obecného úradu: | Starosta / starostka: | Rohle je obec v Česku v okrese Šumperk v Olomouckom kraji. 1. januára 2006 tu žilo 685 obyvateľov, z toho 341 mužov a 344 žien, pričom priemerný vek v obci je 39,6 rokov (muži 37,3 rokov, ženy 42,0 rokov). Tento geografický článok o mieste v Česku je zatiaľ príliš Vlajka Česka krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Pozri aj * Zoznam obcí v Česku Mestá a obce okresu Šumperk Bludov • Bohdíkov • Bohuslavice • Bohutín • Branná • Bratrušov • Brníčko • Bušín • Dlouhomilov • Dolní Studénky • Drozdov • Dubicko • Hanušovice • Horní Studénky • Hoštejn • Hraběšice • Hrabišín • Hrabová • Hynčina • Chromeč • Jakubovice • Janoušov • Jedlí • Jestřebí • Jindřichov • Kamenná • Klopina • Kolšov • Kopřivná • Kosov • Krchleby • Lesnice • Leština • Libina • Líšnice • Loštice • Loučná nad Desnou • Lukavice • Malá Morava • Maletín • Mírov • Mohelnice • Moravičany • Nemile • Nový Malín • Olšany • Oskava • Palonín • Pavlov • Písařov • Police • Postřelmov • Postřelmůvek • Rájec • Rapotín • Rejchartice • Rohle • Rovensko • Ruda nad Moravou • Sobotín • Staré Město • Stavenice • Sudkov • Svébohov • Šléglov • Štíty • Šumperk • Třeština • Úsov • Velké Losiny • Vernířovice • Vikantice • Vikýřovice • Vyšehoří • Zábřeh • Zborov • Zvole Romano_Lemm_b397.html Romano Lemm Romano Lemm (* 25. január 1984) je švajčiarsky hokejový útočník. Meria 182 cm a váži 86 kg (2006). Klubový hokej V sezóne 2005/06 bol hráčom klubu švajčiarskej najvyššej súťaže Kloten Flyers. Reprezentácia Tréner Ralph Krueger ho nominoval na Majstrovstvá sveta v hokeji 2006 v lotyšskej Rige. Na drese nosil číslo 67. Štatistika na MS Rok | Počet | Góly | Asistencie | Body | Trestné | +/- | Strely | Umiestnenie | zápasov | | | | minúty | | | 2006 | 6 | 0 | 2 | 2 | 2 | -2 | 12 | 9. Švajčiarske národné hokejové mužstvo na Majstrovstvách sveta v hokeji 2006 Brankári 40 David Aebischer (Montreal Canadiens) - 44 Marco Bührer (SC Bern) - 20 Jonas Hiller (HC Davos) Obrancovia 5 Severin Blindenbacher (Zürich Lions) - 57 Goran Bezina (Servette Ženeva) - 2 Beat Gerber (SC Bern) - 31 Mathias Seger (Zürich Lions) - 11 Martin Steinegger (SC Bern) - 3 Julien Vauclair (HC Lugano) - 29 Beat Forster (Zürich Lions) - 7 Mark Streit (Montreal Canadiens) Útočníci 12 Patric Della Rossa (EV Zug) - 28 Martin Plüss (Frölunda Göteborg) - 23 Ivo Rüthemann (SC Bern) - 23 Thierry Paterlini (Zürich Lions) - 10 Andres Ambühl (HC Davos) - 36 Marc Reichert (SC Bern) - 37 Raffaele Sannitz (HC Lugano) - 35 Sandy Jeannin (HC Lugano) - 67 Romano Lemm (Kloten Flyers) - 18 Thomas Deruns (Servette Ženeva) - 88 Kevin Romy (HC Lugano) - 27 Valentin Wirz (HC Lugano) - 14 Alain Demuth (HC Ambri-Piotta) Tréneri Ralph Krueger - Jakob Kolliker, Peter Lee Externé odkazy * Romano Lemm klubová štatistika na hockeyDB.com Roman_Stantien_d34e.html Roman Stantien slovenský hokejista Narodenie 16. október 1964 Dubnica nad Váhom Aktívna činnosť ? - súčasnosť Pozícia center Streľba ľavou rukou Výška a váha 183 cm, 83 kg Prezývka Bobo Roman Stantien (* 16. október 1964, Dubnica nad Váhom, ČSSR, dnes Slovensko) je slovenský hokejový útočník. Klubový hokej Je odchovancom hokeja v Dubnici. V rámci československej súťaže odohral sezóny 1991/92 a 1992/93 za Poprad. V ročníku 1993/94 pôsobil v Dukle Trenčín, a s mužstvom vybojoval svoj prvý titul. Následne prestúpil do českého Vsetína, kde získal 5 titulov za sebou, čím sa zaradil medzi legendy európskeho ligového hokeja. Úspech si zopakoval ešte v ročníku 2000/01. Po ňom podpísal kontrakt s ruským Amurom Chabarovsk, ale sezónu skončil vo Vítkoviciach. Ďalšie roky hrával znovu vo Vsetíne, v úvode ročníka 2004/05 po nezhodách s vedením posilnil Slovan Bratislava, kde vybojoval už svoj siedmy titul. Pred začiatkom ďalšej sezóny opäť podpísal zmluvu so svojím „životným klubom“ Vsetínom. Pôsobil v ňom aj v ročníku 2006/07, v zmluve mal však klauzulu, ktorá mu umožňovala prestúpiť, pokiaľ Vsetín stratí šancu na play-off. Túto klauzulu využil - v januári ho angažovali České Budějovice. ^, pričom s vekom 42 rokov bol najstarším hráčom českej hokejovej extraligy. Pred ďalším ročníkom prestúpil do slovenského mužstva MsHK Žilina a takisto mu patrí vekový primát v celej súťaži. Štatistiky Základná časť Playoff Sezóna Klub Liga Z G A Body TM +/- Z G A Body TM +/- 1986/87 Dukla Trenčín ČSHL 3 0 0 0 0 1991/92 HK Poprad ČSHL 36 11 16 27 5 2 4 6 1992/93 HK Poprad ČSHL 44 14 12 26 57 1993/94 Dukla Trenčín SE 43 12 18 30 1994/95 Vsetín ČE 55 12 16 28 1995/96 Vsetín ČE 40 7 9 16 20 13 2 5 7 8 1996/97 Vsetín ČE 51 9 15 24 26 10 2 1 3 10 1997/98 Vsetín ČE 32 9 11 20 64 10 1 2 3 34 1998/99 Vsetín ČE 46 14 13 27 92 2 0 0 0 0 1999/00 Vsetín ČE   51 10 16 26 57 +1   9 2 1 3 2 +2 2000/01 Vsetín ČE 50 17 15 32 69 +13 12 2 1 3 20 +3 2001/02 Chabarovsk RHS 25 3 1 4 5 16 -4 2001/02 HC Vítkovice ČE 13 3 2 5 6 0 5 0 2 2 2 +3 2002/03 Vsetín ČE 51 12 16 28 56 -1 4 0 0 0 6 -2 2003/04 Vsetín ČE 49 8 20 28 60 -4 2004/05 Vsetín ČE 9 0 5 5 0 +2 2004/05 Slovan Bratislava SE 44 3 10 13 54 +5 13 2 1 3 12 +4 2005/06 Vsetín ČE 45 8 9 17 75 -6 2006/07 Vsetín ČE 39 8 7 15 28 2006/07 České Budějovice ČE 8 1 1 2 6 +3 11 0 1 1 10 0 2007/08 MsHK Žilina SE 4 1 1 2 6 -1 Reprezentácia V slovenskej reprezentácii odohral 35 zápasov, strelil 7 gólov. Zúčastnil sa zimných olympijských hier 1998 v japonskom Nagane. Štatistika Podujatie | Rok | Z | G | A | B | TM | +/- MS | 1997 | 8 | 2 | 0 | 2 | 2 | (štatistické údaje v článku sú z 15. septembra 2007) Externé odkazy * Roman Stantien štatistiky na eurohockey.net * Roman Stantien klubová štatistika na hockeyDB.com * profil na oficiálnej stránke Vsetína Romain_Rolland_25cc.html Romain Rolland Nositeľ Nobelovej ceny francúzsky spisovateľ Narodenie 29. január 1866 Clamecy, Nièvre Úmrtie 30. december 1944 Vézelay Pozri aj Biografický portál Romain Rolland (* 29. január 1866, Clamecy, Nièvre – † 30. december 1944, Vézelay) bol francúzsky prozaik, dramatik, hudobný a literárny kritik. Život Romain Rolland sa narodil v roku 1866 v burgundskom mestečku Clamecy v rodine notára. Keďže už v útlom veku prejavoval veľké nadanie, rozhodla sa v roku 1880 jeho rodina presťahovať sa do Paríža, aby mohol získať čo najlepšie vzdelanie. Tu vyštudoval v rokoch 1886-1889 históriu na elitnej škole Ecole Normale Supérieure a potom pokračoval v štúdiu dva roky v Ríme, kde zahájil svoju literárnu činnosť. V rokoch 1893-1912 bol profesorom dejín na Ecole Normale a prednášal dejiny hudby na Sorbone. Súčasne bol hudobným kritikom a písal hudobné kompozície. Od roku 1912 sa venoval výhradne umeleckej činnosti. V roku 1904 začal Rolland pracovať na svojom kľúčovom diele, románe Ján Krištof, ktorý vyšiel v roku 1914 a za ktorý bol v roku 1915 ocenený Nobelovou cenou. Finančnú čiastku spojenú s cenou však Rolland z väčšej časti venoval na zmiernenie útrap ľudí postihnutých prvou svetovou vojnou. Svoje humanistické a pacifistické názory Rolland prejavoval prácou v novovzniknutom Červenom kríži a ovplyvňovaním verejnej mienky početnými esejami z oblasti politiky, filozofie, divadla a hudby. Veľmi rýchlo sa tak dostal do kultúrneho povedomia Európy. Dlhoročná práca na Jánovi Krištofovi Rollanda natoľko zväzovala, že po dokončení diela túžil napísať niečo menej rozsiahlejšie. Sám o tom píše „Je to reakcia proti desaťročiam nevoľnosti v brnení Jána Krištofa, ktoré síce bolo robené ma moju mieru, ale nakoniec mi bolo príliš tesné. Cítil som neprekonateľnú túžbu po voľnej galskej veselosti, až bezohľadnosti.“ Výsledkom tejto túžby bol román Colas Bruegnon z roku 1919, ktorý u nás zdomácnel pod názvom Dobrý človek ešte žije. Román sa odohráva v Rollandovom rodnom Burgundsku a ide zrejme o jeho najčítanejšie a najobľúbenejšie dielo. Okrem toho v tej dobe napísal ešte dve menej rozsiahle práce - novelu Peter a Lucia (1920) a román Clerambault (1920). Od roku 1922 do roku 1933 Rolland pracoval na svojom druhom rozsiahlom románe s názvom Očarená duša a stal sa tak známou postavou svetovej kultúry a to až do takej miery, že po okupácii Francúzska hitlerovnským Nemeckom sa nacisti neodvážili Rollanda zatknúť, aby nespôsobili svetovú vlnu nevôle. A to aj napriek tomu, že Rolland propagoval Sovietsky zväz a jeho socialistickú formu vlády (tu možno predpokladať, že nemal dostatok informácii o hrôzach sovietskeho režimu), kritizoval fašizmus a jeho predstaviteľov ako aj Mníchovskú dohodu z roku 1938. Po uzatvorení Molotovho-Ribbentropovho paktu v roku 1939 zaujal kritický postoj aj ku Stalinovi. Romain Rolland a Gándhí, stretnutie vo Villeneuve, Švajčiarsko, december 1931 Okrem prozaických prác je Rolland autorom celej rady životopisov významných svetových osobností ako Beethovena, Michelangela, alebo Nikolajeviča Tolstého a je taktiež autorom divadelných hier určených pre tzv. ľudové divadlo. V tvorbe divadla pre najširšie ľudové vrstvy, ktoré by im sprostredkovalo hlboké mravné ideály, videl Rolland možnosť povznesenia ľudstva. Romain Rolland zomrel v roku 1944 v Burgundsku, v mestečku Vézelay blízko svojho rodiska. Diela Upozornenie. Článok alebo jeho časť prezrádza zápletku, pointu alebo rozuzlenie diela! Projekt Gutenberg Projekt Gutenberg obsahuje plné texty diel autora: Romány a novely * Ján Krištof (1904-1912, Jean-Christoph) * V tomto diele využil svoje vlastné hudobné vedomosti. V pozadí je poznanie Beethovenovho života a jeho tvorby, jako aj vlastná životná skúsenosť autora. Vytvoril príbeh geniálneho nemeckého hudobníka žijúceho v Paríži. Hrdina Rollandovho románu Jean Christopf Kraft, svojím humánnym založením vysoko vyrastá nad nežičlivú dobu. Rolland majstrovsky vykresľuje ľudí, ktorí prekonávali malosť epochy mohutným romantickým vzopätím individuálnych síl. V Jánovi Krištofovi vytvoril román – rieku. Mohutný tok života je v ňom zviazaný so životom hrdinu od jeho útlej mladosti na brehu Rýnu cez stretnutia s ľudovými piesňami, tvorivé problémy a nadväzovanie priateľských stykov až po dozretie jeho vlastných revolučných myšlienok a postojov. Vrodená a vypestovaná hodnota jeho osobnosti sa prejavuje aj v internacionálnom cítení a v mravnom presvedčení o možnosti dorozumenia medzi ľuďmi. * Dobrý človek ešte žije (1919, Colas Breugnon) * V historickom románe z obdobia panovania Ľudovíta XIII. Colas Breugnon (Dobrý človek ešte žije) vystupuje jednoduchý človek, ktorý dokáže prekonávať prekážky, miluje život, slobodu, pomáha ľuďom v období moru a riadi sa myšlienkou, že človek si musí urobiť život na zemi príjemným, ak je to len trochu možné. * Peter a Lucia (1920, Pierre et Luce) * Svetoznáma psychologická novela Peter a Lucia (1920) je prejavom Rollandovho bytostného odporu k vojne. Rozvíjajúci ľúbostný vzťah dvoch mladých ľudí, ktorý končí smrťou v ruinách zbombardovaného kostola. Postavil v nej do protikladu úpadok morálnych a spoločenských hodnôt, ktoré zapríčinila vojna a humanistický ideál krásnej lásky. Dej novely sa odohráva v krátkom časovom úseku (od 30. januára do Veľkého piatku 29. marca 1918). Osemnásťročný Peter, syn meštianskej rodiny, ktorá si potrpela na svoju stavovskú príslušnosť, sa uprostred náletov nepriateľských lietadiel na Paríž náhodne stretáva v mestre s Luciou, ktorá z finančných dôvodou nedokončila štúdium maliarstva a živí sa maľovaním gýčovitých obrázkov pre malomeštianskych zákazníkov. Obaja sa do seba zaľúbia a ich vzájomný cit im vracia vieru do života. Pretože Peter má ísť o pol roka na front, zámerne sa izolujú od sveta a chcú žiť len jeden pre druhého. Peter si pod vplyvom Lucie uvedomuje korene spoločenskej nespravodlivosti a odmieta bojovať za republikánske ideály. Ich nežná láska neunikne ničivému vplyvu vonkajšieho sveta. Na Veľký piatok, uprostred prebúdzajúcej sa jari, sa ich láska tragicky napĺňa. Zomierajú pri bombardovaní Paríža v ruinách chrámu. Autor vyjadruje túžbu po ideáloch čistého vnútorného sveta. * Clerambault, história slobodného svedomia počas vojny (1920, Clerambault, histoire d'une conscience libre pendant la guerre) * Román, v ktorom Rolland vyjadril myšlienku, že vina na vojnovom konflikte prvej svetovej vojny nebola len na nepriateľovi (na Nemecku), ale i na francúzskej strane. * Očarená duša (1922-1933, L'ame enchantée) * Heroickú úlohu tu autor zveril žene, Anete Rivierovej, ktorá sa vymaňuje z meštianskych predsudkov a bojuje za svoju predstavu života pre seba a pre svojho syna. Počas jedenásť ročnej práce na románe autor reagoval aj na aktuálnu politickú situáciu v duchu pozitívneho spoločenského ideálu. V Anete vytvoril typ priameho, otvoreného človeka, ktorý s hrdosťou nesie bremeno slobodnej matky v meštianskej spoločnosti. Jej samostatnosť i demokratizmus, schopnosť preniknúť k životnej pravde sa prehlbujú. Neprechádza životom jednoducho, bez omylov, ale má v sebe odhodlanie a silu porozumieť veciam, meniť seba i svet. Pozoruhodný je Rollandov prienik do psychológie postáv. Vonkajší svet je tu často iba pozadím, na ktorom sa rozvíja bohatý citový a myšlienkový svet hrdinky. Spolu so zosilňovaním sociálneho dôrazu v románe Očarená duša silnie tendencia k publicizmu, k priamym prejavom autora. Divadelné hry * Orsino (1890), * Les baglioni (1891), * Caligula (1893), * Le Siège de Mantoue (1894, Obliehanie Mantovy), * Jeanne de Piennes (1896), * Les tragédies de la foi (1903, Tragédia viery), dramatická trilógia, v ktorej Rolland ukázal na troch príkladoch ohrozujúci silu viery (na viere náboženskej, vlasteneckej a revolucionárskej). Trilógia se skladá z týchto častí: * Saint Luis (1897, Svätý Ludvik), * Aërt (1898, Aertes), * Le Triomphe de la raison (1899, Víťazstvo rozumu). * Le Théâtre de la Révolution (1903, Divadlo revolúcie), cyklus divadelných hier, týkajúcich sa Veľkej francúzskej revolúcie * Le temps viendra (1903, Príde čas), * La Montespan (1904, Montespanová), * Les Trois amoureuses (1906, Traja zamilovaní), * Empédocle (1918, Empedokles) * Liluli (1919), dramatická protivojnová groteska. Životopisy, eseje a ostatné * Empédocle d'Agrigente (1890, Empedokles z Akragantu) * Histoire de l'opéra avant Lully et Scarlatti (1895, Dejiny opery v Európy pred Lullym a Scarlattim) * François-Millet (1902), monografia francúzskeho maliara Jeana Françoise Milleta, * Le Théâtre du peuple (1903, Divadlo ľudu) * La Vie de Beethoven (1903, Život Beethovenov) * La Vie de Michel-Ange (1906, Život Michelangelov) * Musiciens d'autrefois (1908, Hudobníci minulosti) * Musiciens d'aujourd'hui (1908, Hudobníci nedávnej doby) * Haendel (1910, Händel), monografia nemeckého hudobného skladateľa Georga Friedricha Händela). * La Vie de Tolstoï (1911, Život Tolstého) * Inde (1915-1943, India) * Voyage musical aux pays du passé (1919, Hudobníkova cesta do minulosti), * Mahatma Gandhi (1924, monografia Mahátmy Gándhího, * Les Aimés du Beethoven (1927, Beethoven a ženy), * Beethoven. Les grandes époques créatrices (1928-1945), * Essai sur la mystique et l'action de l'Inde vivante (1929-1930, Mystický a činný život dnešnej Indie), * Goethe et Beethoven (1930, Goethe a Beethoven), * Quinze ans de combat (1935, Pätnásť rokov bojov), * Comment empécher la guerre (1936, Zabráňte vojne), * Compagnos de route (1936, Cesta k pravde), * Le Voyage intérieur (1942, Cesta do hlbín vnútra), * Charles Péguy (1945), posmrtne vydaná monografia francúzskeho básnika a eseistu, * Mémoires (1956, Pamäti a spomienky), * Journal 1915-1943 (1960, Denník 1915-1943). Externé odkazy * Rolland, Romain: Petr a Lucie česká online kniha Iné projekty * Commons * Wikicitáty * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému * Spolupracuj na Wikiquote Wikicitáty ponúka citáty od alebo o Romain Rolland Literatúra Harold March, Romain Rolland (1971), predstavuje život a dielo R. Rollanda v • d • e Nositelia Nobelovej ceny za literatúru 1901 - Sully Prudhomme 1902 - Theodor Mommsen 1903 - Bjørnstjerne Bjørnson 1904 - José Echegaray y Eizaguirre/Frédéric Mistral 1905 - Henryk Sienkiewicz 1906 - Giosuè Carducci 1907 - Rudyard Kipling 1908 - Rudolf Eucken 1909 - Selma Lagerlöfová 1910 - Paul Johann Ludwig Heyse 1911 - Maurice Maeterlinck 1912 - Gerhart Hauptmann 1913 - Rabíndranáth Thákur 1914 - nebola udelená 1915 - Romain Rolland 1916 - Verner von Heidenstam 1917 - Karl Gjellerup/Henrik Pontoppidan 1918 - nebola udelená 1919 - Carl Spitteler 1920 - Knut Hamsun 1921 - Anatole France 1922 - Jacinto Benavente y Martínez 1923 - William Butler Yeats 1924 - Władyslaw Reymont 1925 - George Bernard Shaw 1926 - Grazia Deleddová 1927 - Henri Bergson 1928 - Sigrid Undsetová 1929 - Thomas Mann 1930 - Sinclair Lewis 1931 - Erik Axel Karlfeldt 1932 - John Galsworthy 1933 - Ivan Alexejevič Bunin 1934 - Luigi Pirandello 1935 - nebola udelená 1936 - Eugene O'Neill 1937 - Roger Martin du Gard 1938 - Pearl S. Bucková 1939 - Frans Eemil Sillanpää 1940–1943 - nebola udelená 1944 - Johannes Vilhelm Jensen 1945 - Gabriela Mistralová 1946 - Hermann Hesse 1947 - André Gide 1948 - Thomas Stearns Eliot 1949 - William Faulkner 1950 - Bertrand Russell 1951 - Pär Lagerkvist 1952 - François Mauriac 1953 - Winston Churchill 1954 - Ernest Nobelova cena Hemingway 1955 - Halldór Laxness 1956 - Juan Ramón Jiménez 1957 - Albert Camus 1958 - Boris Pasternak 1959 - Salvatore Quasimodo 1960 - Saint-John Perse 1961 - Ivo Andrić 1962 - John Steinbeck 1963 - Giorgos Seferis 1964 - Jean-Paul Sartre 1965 - Michail Alexandrovič Šolochov 1966 - Šmuel Josef Agnon/Nelly Sachsová 1967 - Miguel Ángel Asturias 1968 - Jasunari Kawabata 1969 - Samuel Beckett 1970 - Alexandr Isajevič Solženicyn 1971 - Pablo Neruda 1972 - Heinrich Böll 1973 - Patrick White 1974 - Eyvind Johnson/Harry Martinson 1975 - Eugenio Montale 1976 - Saul Bellow 1977 - Vicente Aleixandre 1978 - Isaac Bashevis Singer 1979 - Odysseas Elytis 1980 - Czesław Miłosz 1981 - Elias Canetti 1982 - Gabriel García Márquez 1983 - William Golding 1984 - Jaroslav Seifert 1985 - Claude Simon 1986 - Wole Soyinka 1987 - Joseph Brodsky 1988 - Nadžíb Mahfúd 1989 - Camilo José Cela 1990 - Octavio Paz 1991 - Nadine Gordimerová 1992 - Derek Walcott 1993 - Toni Morrisonová 1994 - Kenzaburó Óe 1995 - Seamus Heaney 1996 - Wisława Szymborská 1997 - Dario Fo 1998 - José Saramago 1999 - Günter Grass 2000 - Gao Xingjian 2001 - V. S. Naipaul 2002 - Imre Kertész 2003 - J. M. Coetzee 2004 - Elfriede Jelineková 2005 - Harold Pinter 2006 - Orhan Pamuk 2007 - Doris Lessingová Roman_Turčáni_4258.html Roman Turčáni Narodenie 28. marec 1990 Bratislava, Vlajka Slovenska Slovensko Disciplína beh na 100 m, beh na 200 m Osobný rekord Stav k: {{{Stav k}}}. Portal Športový portál Roman Turčáni (* 28. marec 1990) je slovenský atlét, bežec na 100 a 200 metrov. Je členom AO Slávia STU Bratislava. Je halovým majstrom Slovenska z roku 2008 v behu na 200 metrov. Jeho trénerkou je Martina Horská. Život Vyrastal v Karlovej Vsi, ale neskôr sa presťahoval do Ružinova, kde od 11 rokov navštevoval športové gymnázium. Úspechy * halový majster Slovenska v behu na 200 metrov - 21.63 * 2. miesto na Európskom olympijskom festivale mládeže (skratka EYOF) v lete roku 2007 Zdroje * KARLOVESKÉ NOVINY (02/2008), strana 11, "Objav roka je z Karlovky" Roman_Dmowski_af6f.html Roman Dmowski poľský politik Narodenie 9. august 1864 Varšava Úmrtie 2. január 1939 Drozdowo Pozri aj Biografický portál Roman Dmowski (* 9. august 1864, Varšava – † 2. január 1939, Drozdowo) bol poľský politik a štátnik, spoluzakladateľ a ideológ poľskej Národnej demokracie. Po prvej svetovej vojne zastupoval Poľsko na Parížskej mierovej konferencii a za Poľsko podpísal Versaillskú zmluvu. V roku 1922 sa stal čestným predsedom Všepoľskej mládeže a od októbra do decembra 1923 bol ministrom zahraničných vecí vo vláde W. Witosa. V novembri 2006 Romanovi Dmowskému vo Varšave odhalili sochu, jej odhalenie vyvolalo určité protesty zo strany poľskej ľavice. Iné projekty * Commons * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Roman_Hofbauer_cf2f.html Roman Hofbauer slovenský publicista a bývalý verejný činiteľ Narodenie 21. február 1940 Bratislava, Slovensko Pozri aj Biografický portál Ing. Roman Hofbauer, CSc. (* 21. február 1940, Bratislava, Slovensko) je slovenský publicista a bývalý verejný činiteľ. Životopis Bol poslancom Národnej rady Slovenskej republiky za Hnutie za demokratické Slovensko vo volebných obdobiach 1994-1998 a 1998-2002 a prvým porevolučným primátorom Bratislavy. V auguste 2002 po tom, ako ho nezaradili na kandidátku do volieb, vystúpil z HZDS. Dielo * 1998 - Slovensko na križovatke : články a prejavy 1997-1998 (vyd. Juga, Bratislava) * 2000 - Cesta Slovenska späť: články a prejavy, 1998-1999 (vyd. Juga, Bratislava) Romanova.html Romanova Obytný dom na Romanovej ulici Romanova je ulica v Petržalke, Bratislave. * PSČ: 851 02 Pôvod názvu Je pomenovaná na počesť Štefana B. Romana (1921-1988], prvého predsedu Svetového kongresu Slovákov. Počas obdobia ČSSR niesla názov Togliattiho, podľa vodcu talianskej Komunistickej strany Palmira Togliattiho (1893-1964). Doprava Autobusová zastávka Romanova: * Linky: 68, 92, 95, 96, 506, 507 Blízke ulice a objekty * Dom kultúry Zrkadlový háj * Rovniankova * Osuského * Bradáčova * Kutlíkova Externé odkazy * Romanova na mape Bratislavy Tento geografický článok je zatiaľ príliš krátky (tzv. Mapa sveta "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Romana.html Romana Romana je ženské krstné meno. Meniny na Slovensku má 23. februára. Romistika.html Romistika Romistika je odbor skúmajúci rómske etnikum, rómsky jazyk, sociálne a kultúrne špecifiká Rómov a vytvára podklady pre praktické opatrenia suvisiace s nekonfliktným súžitím rómskej minority s majoritnou populáciou. Romistika má praktickú dôležitosť pre prípravu učiteľov, vychovávateľov, sociálnych a i. pracovníkov v oblasti vzdelávania rómskej mládeže, prevencie kriminality atď.. Na Slovensku je štúdium romistiky ombedzené na niektoré univerzity a Bratislavské Gymnázium Jura Hronca Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Roman_Holec_fbf1.html Roman Holec prof. PhDr. Roman Holec, CSc. (* 9. november 1959) je slovenský historik, pôsobiaci na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Dielo * Poľnohospodárstvo na Slovensku v poslednej tretine 19. storočia. (Veda Brat. 1991) * Ekonomický nacionalizmus v strednej Európe v 19.storočí. (UK Brat.1995) * Tragédia v Černovej a slovenská spoločnosť (Matica Slovenská Martin 1997) * Poslední Habsburgovci a Slovensko. (Ikar Brat. 2001) * Zabudnuté osudy. (Matica slovenská Martin 2001) Roman_Mega_9bb8.html Roman Mega Roman Mega (* 27. október 1970, Bratislava) je slovenský hokejový brankár. Klubový hokej Známy je najmä z pôsobenia v Slovane Bratislava. Okrem toho chytal za MHk 32 Liptovský Mikuláš, v poľských kluboch Podhale Nowy Targ, Stoczniowiec Gdansk, maďarskom Alba Volán Székesféhervár, v srbskom mužstve Vojvodina Novi Sad a slovinskom Olimpija Hertz Ljubljana, odkiaľ sa vrátil na Slovensko do HK Trnava v 1. hokejovej lige. Klubu pomohol k historickému štvrtému miestu v sezóne 2004/05. V zahraničných mužstvách patril medzi najlepších brankárov v danej lige. Reprezentácia V slovenskej reprezentácii odchytal 4 zápasy. Preslávil sa najmä zápasom proti hviezdnej Kanade na Svetovom pohári v roku 1996, kde predviedol životný výkon (napriek tomu favorit napokon zvíťazil 3:2). Bol vyhlásený za jednu z troch hviezd zápasu. Roman_Berger_e0e6.html Roman Berger Roman Berger (* 9. august 1930 Cieszyn, Poľsko) je slovenský hudobný skladateľ filozoficko-meditatívneho typu, muzikológ a filozof hudby, ktorý sa snaží vytvoriť systém hudobnej teórie adekvátny súčasnému vedeckému mysleniu a ktorý by bol maximálne všeobecný. Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Roman_Leontyč_1f51.html Roman Leontyč lesný inžinier Narodenie 19. február 1930 Horní Černošice Úmrtie 7. apríl 1994 Banská Bystrica Pozri aj Biografický portál Roman Leontyč (* 19. február 1930, Horní Černošice - † 7. apríl 1994, Banská Bystrica) bol Pochov.: [[Banská Štiavnica lesný inžinier. Životopis Odborník na lesnícku fytopatológiu, koordinátor výskumných úloh, medzinárodný expert, pôsobil v zahraničí. Vedúci výskum nej stanice v Banskej Štiavnici. Autor kníh, vedeckých prác, odborných štúdií a článkov. Literatúra * Kto bol kto v histórii Banskej Bystrice 1255-2000 Externé odkazy * OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok. Tento článok zo systému OSUD potrebuje upraviť, pridať interwiki a kategórie. Po jeho úprave prosím odstráňte šablónu {{Osud na úpravu}}. Romantizmus.html Romantizmus Romantický obraz nemeckého maliara Caspara Davida Friedricha Romantizmus bolo ideové a umelecké hnutie v prvej polovici 19. storočia v Európe a v Amerike, ktoré našlo výraz vo všetkých oblastiach duchovnej kultúry - v literatúre, hudbe, výtvarných umeniach, filozofii (romantizmus filozofický), estetike, filológii, historických vedách, sociológii, v mnohých odvetviach prírodovedy. Romantizmus bol odmietavou reakciou na osvietenstvo v dôsledku sklamania z historických výsledkov francúzskej revolúcie 18. storočia a vývinu meštiackej spoločnosti vôbec. Romantický intelektuál pohŕdal dobre vychovanými ľuďmi, nazýval ich filistrami a meštiakmi, vystavoval na obdiv svoju výnimočnosť a čudáctvo, pohŕdal empíriou a matematikou, dôveroval len inštinktom, intuícii, fantázii, veril nie vedeckému výskumu, lež básnikovmu citu, stotožňoval génia s Bohom (Kantova formulácia „génius tvorí ako príroda“ sa stala jednou zo základných dogiem celého romantizmu. Z tohto potom romantizmus odvodzoval právo génia na to, aby sa striasol všetkých tiesnivých a všedných právd.) Romantizmus dával prednosť nemennému, stálemu pred pokračujúcim, vyvíjajúcim sa, uprednostňoval organické pred mechanickým, prapôvodné pred súcnom: nijaký romantik sa nezaobišiel bez nejakého „pra-“ (po nemecky „ur-“), bez nejakej prasily alebo prahmoty alebo prabytosti. Prírode dával prednosť pred umelo vytvoreným, skonštruovaným. Romantici dychtivo čerpali zo stredovekých mystikov, najmä z Majstra Eckharta. Proti osvietenskému individualizmu kládol osudové spoločenstvo, pokrvnú spriaznenosť národa a mystické chápanie dejín (napríklad Schelling chápal dejiny ako neustále zjavovanie sa absolútna). Stadiaľto pramení záujem romantických vedcov o básnické prejavy minulých dôb, o ľudovú poéziu a folklór, snaha očistiť národný jazyk od cudzích slov. Romantizmus v hudbe Bližšie informácie v hlavnom článku: Romantizmus (hudba) Hudobný romantizmus predstavoval hudobný sloh, ktorého korene siahajú do 18. storočia, typický však až pre 19. storočie. Veľká francúzska revolúcia vytvorila podmienky pre nový hudobný život, v ktorom sa skladateľ odpútal od feudálnych chlebodarcov a stal sa slobodným umelcom (už L. v. Beethoven), komponujúcim často pre imaginárne obecenstvo alebo pre seba. Konkurencia medzi umelcami viedla k stupňovaniu virtuozity a umeleckej náročnosti, toto zase k zvyšovaniu všeobecného a umeleckého vzdelávania sa skladateľov, ktorí sa začali pokladať za vodcov a prorokov spoločnosti; do popredia sa dostal obdiv geniality. Romantizmus v literatúre Bližšie informácie v hlavnom článku: Romantizmus (literatúra) Romantizmus v literatúre sa začína objavovať v 2. polovici 18. storočia a týka sa všetkých európskych literatúr, no taktiež americkej literatúry. Jeho hlavnou myšlienkou bola túžba po slobode a nádej, že sa zmení spoločenské usporiadanie. V zmysle francúzskej revolúcie sa hlavným heslom stali tri najznámejšie slová vo vtedajšom Francúzsku: rovnosť, bratstvo, sloboda (aj keď v skutočnosti jakobínska (jakobíni robili revolúciu) diktatúra a napoleónske vojny toto vznešené heslo nijako nenapĺňali). Je jedným z tých období, ktoré sa v literatúre nevyskytujú ako čisté, ale autori preberajú veľa prvkov z klasicizmu, preromantizmu, sentimentalizmu (ktoré obdobiu predchádzali) alebo realizmu (ktorý nasledoval po ukončení obdobia romantizmu). Filozofický romantizmus Bližšie informácie v hlavnom článku: Romantizmus (filozofia) Filozofický romantizmus predstavovalo filozofické učenie, ktoré sa šírilo v Európe od poslednej tretiny 18. storočia do polovice 19. storočia a ktoré v reakcii proti osvietenskej filozofii znevažovalo racionálne hodnoty (podobne ako neskôr Nietzsche) a obhajovalo obrazotvornosť, intuíciu, spontánnosť a vášeň. Romantizmus a architektúra Národné divadlo v Prahe postavené v novorenesančnom štýle Obdobie romantizmu nevytvorilo vlastnú svojráznu architektúru, ktorú by bolo možné jednoznačne odlíšiť od etapy predchádzajúcej a nasledujúcej. S romantizmom začala doba neštýlovosti, napodobovania starých architektonických tvarov, ktorá je charakteristická pre celé 19. storočie. Pokiaľ to zmenšujúce sa finančné možnosti pre reprezentatívne stavby dovoľovali, imitovali architekti epochy romantizmu viac menej verne najmä gotiku a antické stavby, alebo sa pridržiavali línie klasicizmu. Veľká monumentálna architektúra ustupovala však v epoche priemyselnej revolúcie rozsiahlym architektonickým celkom úžitkovým, predovšetkým priemyselným stavbám. I keď sa úžitková architektúra aj predtým vždy odlišovala od monumentálnych cirkevných a svetských stavieb značnou prostotou, ich cesty sa radikálne rozišli najmenej na jedno celé storočie práve v období romantizmu. Romantizmus v jednotlivých krajinách Zatiaľ čo osvietenstvo bolo univerzálnym celoeurópskym hnutím, romantizmus získal v každej krajine svoje špecifické naplnenie a podobu. Smer vychádzajúci z minulosti v každom prostredí využil dejiny konkrétneho štátu, kde sa rozvíjal. V nemeckom prostredí apeloval na meštiansku humanistickú kultúru, v Anglicku na krížové výpravy a v Rusku na nedávne napoleonské vojny. Romantickí autori zobrazovali bájnych hrdinov (v českom umení napríklad kňažná Libuša, v nemeckom Parsifal, v anglickom kráľ Artuš). Práve rozdielnosť jednotlivých smerov posilňovala iný ideologický smer, ktorý sa v tom čase rozvíjal - nacionalizmus - podporovaný aj na teoretickej rovine, napríklad v diele nemeckého filozofa Johanna Gottfrieda von Herdera. Nemecký romantizmus Nemecké hnutie od konca 18. storočia do polovice 19. storočia vystupovalo proti osvietenstvu s jeho preceňovaním rozumu a všeobecného pojmu. Romantici na miesto rozumu a pojmu stavali život v celej jeho plnosti, ako všerozpohybujúci prostriedok. V romantickom hnutí sa prebúdzal zmysel pre svojráznu zákonitosť života. Skutočnosť, podľa predstaviteľov nemeckého romantizmu, obsahovala organickú jednotu, v ktorej pramení aj protiklad medzi prírodou a duchom. Pri pohľade na človeka a jeho miesto vo svete si romantici všímali jeho organickú väzbu s národnosťou a za ňou stojacim ľudstvom: tematizovali národného ducha a jazyk. Taliansky romantizmus TR Do Talianska začal romantizmus prenikať z Nemecka, ale nepadol hneď na úrodnú pôdu, nakoľko v Taliansku bol stále prítomný duch antického Ríma a silné klasicistické tradície. Práve preto mal v porovnaní s inými európskymi literatúrami oveľa menej mystický a individualistický charakter. Dominantný bol jeho politický, a preto výrazne národný a revolučný charakter. Veď jeho cieľom bolo prispieť k zjednoteniu krajiny. Diela talianskeho romantizmu od reštaurácie roku 1815 až po revolučný rok 1848 oslavujú hrdinstvo, šlachetné činy a vznešené ideály. Literárne žánre, ktoré najlepšie vyhovovali tomuto účelu, sú romanca, novela vo veršoch a hymny, čo sa týka poézie, a historické romány a autobiografické memoáre, čo sa týka prózy. „Oficiálnym“ začiatkom romantizmu v Taliansku je rok 1816, keď bol uverejnený článok Madame de Stael - Sull`utilita delle traduzioni (O užitočnosti prekladov). Stúpenci klasicizmu (Giacomo Leopardi, Vincenzo Monti) v ňom videl urážku slávnej talianskej literárnej trdície. Madame de Stael oponovala, že poznať kultúru iných národov neznamená popierať svoju vlastnú: „Len ostaňte Talianmi, ale učte sa!“ Manifestom TR je „Lettera semiseria di Crisostomo al suo figlio“ od Gianni Berchet, k nemu sa pripojil Alessandro Manzoni satirickou básňou „L`ira di Apollo“. Strediskom TR bolo Miláno a ich orgánom dvojtýždenník „Il Conciliatore“. Princípy TR definoval A. Manzoni v liste Cesare d`Azeglio "Lettera sul romanticismo" Predstavitelia romantizmu * William Blake ´- anglický básnik * Lord Byron - anglický básnik * Thomas Carlyle - anglický filozof a historik * Mary Shelley - anglická spisovatelka (autorka poviedky Frankenstein) * Samuel Taylor Coleridge - anglický filozof a básnik * Johann Christian Friedrich Hölderlin - nemecký básnik * Victor Hugo - francúzsky spisovateľ, básnik, dramatik a esejista * Karel Hynek Mácha - český básnik * Novalis - nemecký filozof a básnik * Friedrich Wilhelm Joseph Schelling - nemecký filozof * Friedrich Schlegel - nemecký filozof a básnik * William Wordsworth - anglický básnik * Alexander Sergejevič Puškin - ruský básnik * Michail Jurievič Lermontov - ruský básnik * Alessandro Manzoni - taliansky spisovateľ, otec moderného talianského jazyka * Giuseppe Mazzini - bojovník za slobodu a zjednotenie Talianska * Giacomo Leopardi - taliansky básnik, prozaik * Ugo Foscolo- taliansky básnik, kritik * Giosuè Carducci - taliansky básnik, literárny kritik Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok v • d • e Západné umelecké smery Románske umenie · Gotika · Renesancia · Manierizmus · Barok · Rokoko · Klasicizmus · Romantizmus · Realizmus · Preraffaelisti · Akademizmus · Impresionizmus · Postimpresionizmus 20. storočie Moderné umenie · Kubizmus · Expresionizmus · Abstraktný expresionizmus · Abstrakt · Neue Künstlervereinigung München · Der Blaue Reiter · Die Brücke · Dadaizmus · Fauvizmus · Secesia · Bauhaus · De Stijl · Art deco · Popart · Futurizmus · Suprematizmus · Surrealizmus · Color Field · Minimalizmus · Lyrická abstrakcia · Postmoderna · Konceptuálne umenie · Young British Artists Romeral_(sopka).html Romeral (sopka) Vlajka Kolumbie Romeral Volcano schema Typ: |stratovulkán Posledná erupcia: |5950 pred Kr. Výška: |3 858 m n.m. Zemepisná dĺžka: |75°21'51'' W Zemepisná šírka: |5°12'21'' N Poloha: |Kolumbia Pohorie: |Andy Romeral je najsevernejšie položený vulkán v Kolumbii. Nachádza sa na konci sopečnej reťaze Nevado del Ruiz - Nevado del Tolima, východne od miest Aranzau a Neira a severozápadne od vulkánu Cerro Bravo. Jeho stavba je tvorená, tak ako stavba väčšiny sopiek v Kolumbii andezitmi a dacitmi. Na severozápadnom svahu sa nachádzajú dve vrstvy pemzových uloženín, oddelených vrstvôu pôdy. Vek týchto vrstiev bol určený na 8 460, resp. 7 340 rokov. Externé odkazy * www.volcano.si.edu - stratovulkán Romeral na Global Volcanism Program (po anglicky) Roman_Vavrík_9f72.html Roman Vavrík Roman Vavrík (* 7. január 1959) je poslancom Národnej rady Slovenskej republiky. Roman Vavrík bol zvolený za poslanca NR SR vo volebnom období 2002-2006 za SDKÚ. Je predsedom Výbor NR SR na kontrolu použitia informačno-technických prostriedkov, podpredsedom Výboru NR SR pre obranu a bezpečnosť a členom Výboru NR SR pre nezlučiteľnosť funkcií a Osobitného kontrolného výboru NR SR na kontrolu činnosti NBÚ. E-mail na nrsr.sk: mailto:roman_vavrik@nrsr.sk Web na nrsr.sk: Roman Vavrík Roman_Bednár_dfcb.html Roman Bednár Obrázok:Roman Bednár.jpg spisovateľ literatúry faktu, básnik Narodenie 19. marec 1942 Čadca Pozri aj Biografický portál Roman Bednár (* 19. marec 1942 Čadca) (vl. m. Roman Podolský) je slovenský spisovateľ literatúry faktu a básnik. Životopis Študoval na Strednej priemyselnej škole spojovacej techniky v Banskej Bystrici, na VŠ elektrotechnickej v Bratislave. V roku 1969 emigroval do Nemecka. Od roku 1975 spisovateľ v slobodnom povolaní. Známy je ako autor literatúry faktu z oblasti astronómie, fantastiky, histórie. Od roku 1991 žije striedavo na Slovensku a v Nemecku. Príležitostne sa venuje aj poézii, o čom svedčí filozofická básnická zbierka s tematikou vesmíru. Dielo * Proroctvá a tajomstvá kozmu (1993) * Extáza erotiky (1993) * Najväčší géniovia západnej civilizácie (1995) * Nofretete a Echnaton (1996) * Cesty životom (1997) * Tajuplný a záhadný kozmos (1997) * Za prahom 3. tisícročia (1998) * Slovensko v Európe 21. storočia (1999) * Pravda o večných zákonoch samozvanej "bohyne" Natálie Makedonovej (1999) * Byzantínec-mudrc kráľa Svätopluka * Kozmické melódie (1999) * Magický svet zajtrajška (2001) Literatúra * Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia Externé odkazy * OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok. Romeo,_Júlia_a_tma_(novela)_ec02.html Romeo, Júlia a tma (novela) Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality. Pozri aj stránky Ako upravovať stránku a Návody a štýl alebo diskusiu k článku. Romeo, Júlia a tma je novela českého spisovateľa Jana Otčenáška z roku 1958. Ide o novelu o tragickom príbehu Pavla a židovského dievčaťa Ester v období heydrichiády. Doba Protektorátu priniesla do literatúry mnoho diel. Poviedky Jána Drdu, z ktorej najsilnejšia je Vyšší princíp, diela Bohumila Hrabala a mnoho iných. Dielo, ktoré je o láske. Dielo, v ktorom cítiť napätie od začiatku do konca. Presne také je dielo, ktoré napísal Otčenášek. Hlavnými postavami sú Pavel a Ester. Obaja sú do seba zamilovaní a neskutočne sa boja gestapa. Hlavný hrdina Pavel 18 ročný Pavel, ktorý je ešte vo veku dospievania, ani netuší, že si sadne k svojej láske. Chlapec nenávidiaci dobu heydrichiády si sadne k dievčaťu, ktoré plače. „Ach, zrejme ju niekto nechal a teraz chce skočiť pod vlak.“ Pomyslí si. Pavlov názor na prísediacu sa zmení hneď potom ako na nej uvidí žltú hviezdu. Chytí ju za ruku a mysľou mu čosi preblysne. Skryje ju. Spomínaný čin možno hodnotiť ako prvkom existencializmu. Ester Ester je hanblivé dievča, v jej srdci sa však skrýva žiarivé teplo, ktoré zo začiatku nepatrí nikomu s výnimkou rodiny. Hovorí o svojej rodine, ktorá sa má „dobre“ v Terezíne. Neskôr do svojho srdca pustí Pavla a ani netuší, koľko problémov mu urobí. Charakteristika diela Upozornenie. Článok alebo jeho časť prezrádza zápletku, pointu alebo rozuzlenie diela! Pavel sa začne o Ester starať a obaja sa do seba nežne zamilujú. Začnú sa o seba báť. Pavel nepovie doma o Ester, bojí sa reakcie rodičov. Rodičom často klame. Vymyslí si, že šiel za kamarátom. Nevie svoje tajomstvo vyzradiť nikomu, ani sebe v zrkadle. Autor si všíma aj náladu miestneho, pražského obyvateľstva. Píše o ľuďoch, ktorý si v čase biedy vedeli pomôcť. Píše však aj o kolaborantoch a odsudzuje ich. Podľa neho ľudia, ktorí pomáhajú gestapu, udávajú iných, nemajú v slušnej spoločnosti, čo robiť. Komentuje svoj názor aj výrokom jedného obyvateľa domu, kde Pavel spolu s rodinou žije. „Já taky nejsem žádny Jánošík, to mi hergot věř, ale jsou chvíle, kdy člověk musí ukázat, že je vůbec člověkem, má-li se ještě vůbec kdy podívat slušným lidem do očí.“ Otčenášek je autorom, ktorý píše o reakcii obyvateľstva voči Lidiciam. Keď sa Pavel o Lidiciach dozvie, nevie čo má robiť. Autor píše realisticky, ba až naturalisticky aké gestapo bolo. Názor Jana Otčenáška voči nacizmu cítiť aj vo výroku „Po tých Lidicích ma už nepřekvapí ničím.“ Dielo bolo sfilmované. Pavla si zahral legendárny Ivan Mistrík a Ester Daniela Smutná. Romantická_škola.html Romantická škola Romantická škola môže byť: * romantizmus (najmä ako myšlienkové hnutie) * dielo H. Heineho, pozri Romantická škola (Heine) Symbol rozcestia Toto je rozlišovacia stránka — navigačná pomôcka obsahujúca zoznam iných článkov, ktoré by mohli mať rovnaký názov. Ak vás na túto stránku odkázal článok, prosíme Vás, aby ste sa k článku vrátili a opravili v ňom odkaz tak, aby odkazoval priamo na konkrétnu stránku z hore uvedeného zoznamu, ktorú autor článku myslel. Románi.html Románi Románi sú skupina národov hovoriaca románskymi jazykmi. Tento článok je zatiaľ tzv. "výhonok". Text môžeš doplniť alebo zmeniť, keď hore klikneš na záložku "upraviť". Románske_jazyky.html Románske jazyky Románske jazyky sú vetva indoeurópskych jazykov, tvorená jazykmi, ktoré sa vyvinuli z latinčiny (presnejšie ľudovej latinčiny). Hovorí sa nimi najmä v juhozápadnej a južnej Európe (vrátane Rumunska) a v Latinskej Amerike. Ide o analytické jazyky. Samotná latinčina k nim nepatrí, ale patrí medzi italické jazyky. Delenie Delenie románskych jazykov je sčasti veľmi sporné, často ani nie je isté, čo je jazyk a čo nárečie. Niektorí bádatelia tvrdia, že možno hovoriť iba o tzv. Romania continua (reťazová príbuznosť románskych jazykov), čiže každý románsky jazyk sa viac podobá susedným ako vzdialenejším románskym jazykom. Najbežnejšie delenie Najbežnejšie je takéto delenie: * pevninové románske jazyky: * iberorománske (= iberská podskupina): * galícijsko-portugalské jazyky: * portugalčina (vrátane portuñol riverense v Uruguaji) * galícijčina * fala- považovaný aj za súčasť galícijčiny * židovská portugalčina† * galícijsko-portugalský jazyk† * španielčina (vrátane ladino, extremadurčiny a španielskej rómčiny „caló“) - kastílčina spravidla označuje európsku štandardnú španielčinu * katalánčina (vrátane valencijčiny) – tvorí prechod ku galorománskym jazykom, často je zaraďovaná medzi ne a tvorí s okcitánčinou skupinu okcitánsko-katalánsku * astúrčina (vrátane leónčiny a mirandčiny, ktorú roku 1998 uznali za jazyk) * aragónčina * mozarabčina† * taliansko-románske (=italorománske): * taliančina (severné aj južné nárečia, z toho niektoré niekedy považované za samostatný jazyk, najmä emilia-romagnačina, benátčina, piemontčina, lombardčina, ligúrčina [vrátane monačtiny], sicílčina, židovská taliančina, neapolčina-kalábrijčina a predovšetkým korzičtina) * galsko-románske (=galorománske = galská podskupina): * langues d'oïl (= galsko-románske v užšom zmysle = francúzština vrátane niekedy za samostatné jazyky považovaných gallo, picardčina, valónčina, normančina [vrátane vyhynutej anglonormančiny ], mayennčina, poitou-saintongčina, franche-comtéčina, champagnčina, lotrinčina, burgundčina a "cajun"-u v USA) * frankoprovensalčina * okcitánčina (= langues d'oc = okcitánčina pozostávajúca z niekedy za samostatné jazyky považovaných auvergnčina, gaskónčina [vrátane arančiny ], nicečina, provensalčina, limousinčina, languedocčina a vymretej židovskej provensalčiny "chouadite") * rétoromanske (niekedy považované za súčasť skupiny galsko-románskych jazykov; dolu uvedené tri jazyky sú občas považované za jeden jazyk : rétoromančinu v širšom zmysle): * rétorománčina v užšom zmysle (=romanši ("rumantsch"/"romancio"/"Romanisch"/"romanche"), čiže (horná a dolná)engadinčina, surselvánčina, subselvánčina a surmirančina) * friulčina * ladinčina * balkánske románske (=balkanorománske): * rumunské (= východorománske v užšom zmysle): * dákorumunčina [ rumunčina a moldavčina ] * arumunčina * meglenorumunčina * istrorumunčina * ilýrsko-románske (dalmátske): * dalmatínčina † (používala sa na Krku a v Dubrovníku) * istrijčina (ohrozený jazyk) * sardínčina (pozostáva z niekedy za samostatné jazyky považovenej campidanskej, logudorskej, gallurskej a sassariskej sardínčiny) * severoafrické románske jazyky † (slabo prekúmané) Pevninové románske jazyky sa často delia na východnú a západnú skupinu, pričom hranica medzi nimi prebieha pozdĺž čiary La Spezia-Rimini v Taliansku: * východná skupina (=východorománske v širšom zmysle): * balkánske románske * spisovná taliančina (spolu so strednými a južnými tal. nárečiami, čiže najmä toskánčinou, neapolčinou-kalábrijčinou a sicílčinou) * západná skupina (=západorománske): ostatné (vrátane severných tal. nárečí, čiže najmä emilia-romagnančiny, lombardčiny, piemontčiny, benátčiny, ligúrčiny) Ojedinele sa taliančina zaraďuje do západnej skupiny. Delenie podľa Ethnologue Na web-stránke Ethnologue, charakteristickej extrémnou snahou definovať nárečia ako jazyky, nájdeme podobné delenie s tým hlavným rozdielom, že korzičtina je úplne oddelená od taliančiny a celá taliančina ako aj dalmatínčina a istrijčina sú spolu so západnou skupinou v „taliansko-západnej skupine“: Taliansko-západná skupina A) Západná podskupina A1)Galsko-iberské oddelenie A1.1) Iberorománske pododdelenie a) Západoiberská sekcia * astúrčina-leónčina * astúrčina - (SIL kód, AUB; ISO 639-2 kód, ast) * mirandčina (SIL kód, MWL; ISO 639-2 kód, roa) * kastílčina: * španielčina - (SIL kód, SPN; ISO 639-1 kód, es; ISO 639-2 kód, spa) * španielčina, Loreto-Ucayali - (SIL kód, SPQ; ISO 639-2 kód, roa) * ladino - (SIL kód, SPJ; ISO 639-2 kód, lad) * extremadurčina - (SIL kód, EXT; ISO 639-2 kód, roa) * caló - (SIL kód, RMR; ISO 639-2 kód, roa) * portugalčina-galícijčina * portugalčina - (SIL kód, POR; ISO 639-1 kód, pt; ISO 639-2 kód, por) * galícijčina - (SIL kód, GLN; ISO 639-1 kód, gl; ISO 639-2 kód, glg) * fala - (SIL kód, FAX; ISO 639-2 kód, roa) b) Východoiberská sekcia * * katalánčina-valencijčina-baleárčina - (SIL kód, CLN; ISO 639-1 kód, ca; ISO 639-2 kód, cat) c) Okcitánska sekcia * okcitánčina (langue d'oc) – uznaných je 6 verzií, všetky majú kód ISO 639-1 kód, oc; ISO 639-2 kód, oci) * auvergnčina - (SIL kód, AUV) * gaskónčina - (SIL kód, GSC) * limousinčina - (SIL kód, LMS) * languedocčina - (SIL kód, LNC) * provensalčina - (SIL kód, PRV) * chouadite - (SIL kód, SDT) A1.2) Galsko-románske pododdelenie a) Galsko-rétorománska sekcia * rétorománčina * friulčina - (SIL kód, FRL; ISO 639-2 kód, fur) * ladinčina - (SIL kód, LLD; ISO 639-2 kód, roa) * romanši - (SIL kód, RHE; ISO 639-1 kód, rm; ISO 639-2 kód, roh) * langues d'oïl * francúzština (langue d'oïl) * štandardná francúzština - (SIL kód, FRN; ISO 639-1 kód, fr; ISO 639-2(B) kód, fre; ISO 639-2(T) kód, fra) * cajun - (SIL kód, FRC; ISO 639-2 kód, roa) * picardčina - (SIL kód, PCD; ISO 639-2 kód, roa) * židovská francúzština - (SIL kód, ZRP; ISO 639-2 kód, roa) - extinct * frankoprovensálčina - (SIL kód, FRA; ISO 639-2 kód, roa) b) Galsko-talianska sekcia * emilia-romagnačina - (SIL kód, EML; ISO 639-2 kód, roa) * ligúrčina - (SIL kód, LIJ; ISO 639-2 kód, roa) * lombardčina - (SIL kód, LMO; ISO 639-2 kód, roa) * piemontčina - (SIL kód, PMS; ISO 639-2 kód, roa) * benátčina - (SIL kód, VEC; ISO 639-2 kód, roa) A2) Pyrenejsko-mozarabské oddelenie * Pyrenejčina * aragónčina - (SIL kód, AXX; ISO 639-1 kód, an;ISO 639-2 kód, arg) * Mozarabčina * mozarabčina - (SIL kód, MXI; ISO 639-2 kód, roa) B) Taliansko-dalmatínska podskupina * taliančina - (SIL kód, ITN; ISO 639-1 kód, it; ISO 639-2 kód, ita) * neapolčina-kalábrijčina - (SIL kód, NPL; ISO 639-2 kód, roa) * sicílčina - (SIL kód, SCN; ISO 639-2 kód, scn) * židovská taliančina - (SIL kód, ITK; ISO 639-2 kód, roa) * dalmatínčina - (SIL kód, DLM; ISO 639-2 kód, roa) * istrijčina - (SIL kód, IST; ISO 639-2 kód, roa) Východná skupina * rumunčina - (SIL kód, RUM; ISO 639-1 kód, ro; ISO 639-2(B) kód, rum; ISO 639-2(T) kód, ron) – vrátane dákorumunčiny. známa aj ako moldavčina - (ISO 639-1 kód, mo; ISO 639-2 kód, mol) * macedónska rumunčina - (SIL kód, RUP; ISO 639-2 kód, roa) – rodní hovoriaci ju označujú ako arumunčina * meglenorumunčina - (SIL kód, RUQ; ISO 639-2 kód, roa) * istrorumunčina - (SIL kód, RUO; ISO 639-2 kód, roa) Južná skupina * sardínčina - uznané sú štyri verzie; všetky sú ISO 639-1 kód, sc; ISO 639-2 kód, srd) * sardínčina, sassariská sardínčina - (SIL kód, SDC) * sardínčina, gallurská sardínčina - (SIL kód, SDN) * sardínčina, logudorská sardínčina - (SIL kód, SRD) * sardínčina, campidanská sardínčina - (SIL kód, SRO) * korzičtina - (SIL kód, COI; ISO 639-1 kód, co; ISO 639-2 kód, cos) Kreolské a umelé jazyky Ďalej existuje veľmi veľa pidžinov a kreolských jazykov založených na románskych jazykoch. Niekedy sa považujú za ďalšie románske jazyky (tzv. Romania nova). Základné delenie: * lingua franca † * kreolské jazyky založené na francúzštine * kreolské jazyky založené na španielčine alebo portugalčine Existuje aj veľa umelých jazykov založených na románskych jazykoch (interlingua, latino sine flexione, lingua franca nova...). Externé odkazy * Niečo o románskych jazykoch a o rétorománčine (po anglicky) Romulus_Augustus_befc.html Romulus Augustus Podobizeň Romula Agusta na rímskej minci Flavius Romulus Augustus, často nazývaný Romulus Augustus, (* asi 460-480 – † po 511) bol posledným cisárom Západorímskej ríše. V roku 475 rímsky patricij Orestes dosadil na trón svojho syna. Chlapec bol neplnoletý, preto vládol namiesto neho sám. Necelý rok po uchopení moci predstúpila pred Oresta delegácia germánskych žoldnierov s požiadavkou o pridelenie pozemkov v Itálii. Po vzájomnej škriepke ho zavraždili a vyhlásili za cisára svojho veliteľa Odoakera. Odoaker poslal Romula Augusta na nútený odpočinok na vidiek. Proti germánskej nadvláde už nikto nepovstal, a tým sa v roku 476 po Kr., čiže ako sa vtedy počítalo, roku 1229 od založenia Ríma skončili dejiny Západorímskej ríše. Posledný cisár sa iróniou osudu volal Flavius Romulus Augustus ako legendárny zakladateľ Ríma. Roman_Luknár_c786.html Roman Luknár Roman Luknár (* 1. jún 1965, Bratislava) je slovenský herec. Prvé herecké skúsenosti získal v divadelno súbore. V roku 1987 absolvoval štúdium herectva na VŠMU v Bratislave. Bol členom Divadla pre deti a mládež v Trnave a Divadla Astorka Korzo ‘90. Od roku 1991 žije a hrá v Španielsku. S manželkou Lolou má dvoch synov - Lajka a Janka. Hral v mnohých slovenských, českých, španielskych a maďarských inscenáciách, televíznych a hraných filmoch. Za postavu Jakuba vo filme Záhrada bol nominovaný na Českého leva 1996 za hlavnú mužskú úlohu. Filmografia * 1985: Kára plná bolesti (vojak) * 1987: Pravidlá kruhu (Vašek Hadraba) * 1988: Štek (Švárny) * 1989: Chodník cez Dunaj (Viktor Lesa) * 1990: Let asfaltového holuba (Zdeno) * 1994: Vášnivý bozk (Lajko) * 1995: Záhrada (Jakub) * 1996: A tiro limpio, r. Jesús Mora, Španielsko (Picas) * 1996: Malena es un nombre de tango, r. Gerardo Herrero, Španielsko (Hristo) * 1996: Menos que cero, r. Ernesto Tellería, Španielsko (Zarko) * 1998: Un Buen novio, r. Jesús R. Delgado, Španielsko * 2000: Jadvigin vankúšik (Jadviga párnája), r. Krisztina Deák, Maďarsko (Franci) * 2002: Guerreros / Warriors, r. Daniel Calparsoro, Španielsko * 2002: Rencor / Rancour (Zloba), r. Miguel Albadejo, Španielsko (Román) * 2003: Los Novios búlgaros / Bulgarian Lovers, r. Eloy de la Iglesia, Španielsko (Simeon) * 2003: Pokrvné vzťahy (Vlado) * 2004: Duše jako kaviár (Petr) * 2004: O dve slabiky pozadu * 2006: Kráska v nesnázích * 2007: Medvídek (Roman) Romanši.html Romanši Romanši alebo švajčiarska rétorománčina (v jaz. romanši rumantsch, po tal. romancio, po nem. Romanisch alebo Bündnerromanisch, po franc. romanche) je románsky jazyk (podskupina rétorománske jazyky), ktorým sa hovorí vo švajčiarskom kantóne Graubünden. Na Slovensku sa často označuje jednoducho ako „rétorománsky jazyk kantónu Graubünden“. Pozri aj rétorománčina. Delí sa na tieto nárečia: * (horná a dolná)engadinčina * surselvánčina * subselvánčina * surmirančina Tento článok je zatiaľ tzv. "výhonok". Text môžeš doplniť alebo zmeniť, keď hore klikneš na záložku "upraviť". Rome_Masters_d416.html Rome Masters Rome Masters je každoročný tenisový turnaj, ktorý sa hrá talianskom Ríme. Súťaž mužov je súčasťou ATP Masters Series programu turnajov ATP. Súťaž žien je turnaj typu Tier 1 na okruhu WTA. Tieto dva oddelené turnaje sa v súčasnosti hrajú v máji na antuke. Podujatie bolo v minulosti známe aj pod menom Italian Open. Jeho súčasný sponzorský názov je Internazionali BNL d'Italia. Tenisové majstrovstvá Talianska sa po prvýkrát hrali v roku 1930 v Miláne, kde zotrvali do roku 1934. V roku 1935 boli presunuté na Foro Italico v Ríme. V rokoch 1936 až 1949 sa turnaj nehral. Znovu sa začal hrať v roku 1950. V roku 1969 sa zaradil medzi "Open" turnaje. Veľká časť tenisových fanúšikov pokladá turnaj Rome Masters za druhý najvýznamnejší antukový tenisový turnaj na svete, hneď za French Open. Výsledky Mužská dvojhra Rok | Víťaz | Finalista |Skóre vo finále 2007 |Vlajka Španielska Rafael|Vlajka Čile Fernando |6-2, 6-2 |Nadal |González | 2006 |Vlajka Španielska Rafael|Vlajka Švajčiarska |6-7, 7-6, 6-4, |Nadal |Roger Federer |2-6, 7-6 2005 |Vlajka Španielska Rafael|Vlajka Argentíny |6-4, 3-6, 6-3, |Nadal |Guillermo Coria |4-6, 7-6 2004 |Vlajka Španielska Carlos|Vlajka Argentíny David |6-3, 6-3, 6-1 |Moyà |Nalbandian | 2003 |Vlajka Španielska Félix |Vlajka Švajčiarska |7-5, 6-2, 7-6 |Mantilla |Roger Federer | 2002 |Vlajka Spojených štátov |Vlajka Nemecka Tommy |6-3, 6-3, 6-0 |Andre Agassi |Haas | 2001 |Vlajka Španielska Juan |Vlajka Brazílie Gustavo|3-6, 6-1, 2-6, |Carlos Ferrero |Kuerten |6-4, 6-2 2000 |Vlajka Švédska Magnus |Vlajka Brazílie Gustavo|6-3, 4-6, 6-4, |Norman |Kuerten |6-4 1999 |Vlajka Brazílie Gustavo |Vlajka Austrálie |6-4, 7-5, 7-6 |Kuerten |Patrick Rafter | 1998 |Vlajka Čile Marcelo Ríos|Vlajka Španielska |w/o (injury) | |Albert Costa | 1997 |Vlajka Španielska Àlex |Vlajka Čile Marcelo |7-5, 7-5, 6-3 |Corretja |Ríos | 1996 |Vlajka Rakúska Thomas |Vlajka Holandska |6-2, 6-4, 3-6, |Muster |Richard Krajicek |6-3 1995 |Vlajka Rakúska Thomas |Vlajka Španielska Sergi|3-6, 7-6, 6-2, |Muster |Bruguera |6-3 1994 |Vlajka Spojených štátov |Vlajka Nemecka Boris |6-1, 6-2, 6-2 |Pete Sampras |Becker | 1993 |Vlajka Spojených štátov |Vlajka Chorvátska Goran|6-1, 6-2, 6-2 |Jim Courier |Ivanišević | 1992 |Vlajka Spojených štátov |Vlajka Španielska |7-6, 6-0, 6-4 |Jim Courier |Carlos Costa | 1991 |Vlajka Španielska Emilio|Vlajka Argentíny |6-3, 6-1, 3-0 |Sánchez |Alberto Mancini |(retired) 1990 |Vlajka Rakúska Thomas |Vlajka Sovietskeho |6-1, 6-3, 6-1 |Muster |zväzu Andrej Česnokov | 1989 |Vlajka Argentíny Alberto|Vlajka Spojených štátov|6-3, 4-6, 2-6, |Mancini |Andre Agassi |7-6, 6-1 1988 |Vlajka Česko-Slovenska |Vlajka Argentíny |2-6, 6-4, 6-2, |Ivan Lendl |Guillermo Perez-Roldan |4-6, 6-4 1987 |Vlajka Švédska Mats |Vlajka Argentíny Martin|6-3, 6-4, 6-4 |Wilander |Jaite | 1986 |Vlajka Česko-Slovenska |Vlajka Španielska |7-5, 4-6, 6-1, |Ivan Lendl |Emilio Sánchez |6-1 1985 |Vlajka Francúzska |Vlajka Česko-Slovenska |6-3, 3-6, 6-2, |Yannick Noah |Miloslav Mečíř |7-6 1984 |Vlajka Ekvádoru Andres |Vlajka Spojených štátov|2-6, 6-1, 6-2, |Gomez |Aaron Krickstein |6-2 1983 |Vlajka Spojených štátov |Vlajka Španielska Jose |6-2, 6-7, 6-1, |Jimmy Arias |Higueras |6-4 1982 |Vlajka Ekvádoru Andrés |Vlajka Spojených štátov|6-2, 6-3, 6-2 |Gómez |Eliot Teltscher | 1981 |Vlajka Argentíny |Vlajka Paraguaja Victor|6-3, 6-4, 6-0 |Jose-Luis Clerc |Pecci | 1980 |Vlajka Argentíny |Vlajka Francúzska |6-0, 6-4, 6-4 |Guillermo Vilas |Yannick Noah | 1979 |Vlajka Spojených štátov |Vlajka Argentíny |6-7, 7-6, 6-7, |Vitas Gerulaitis |Guillermo Vilas |6-4, 6-2 1978 |Vlajka Švédska Björn |Vlajka Talianska |1-6, 6-3, 6-1, |Borg |Adriano Panatta |4-6, 6-3 1977 |Vlajka Spojených štátov |Vlajka Talianska |6-2, 7-6, 3-6, |Vitas Gerulaitis |Antonio Zugarelli |7-6 1976 |Vlajka Talianska Adriano|Vlajka Argentíny |2-6, 7-6, 6-2, |Panatta |Guillermo Vilas |7-6 1975 |Vlajka Mexika Raul |Vlajka Španielska |7-6, 7-5, 7-5 |Ramirez |Manuel Orantes | 1974 |Vlajka Švédska Björn |Vlajka Rumunska Ilie |6-3, 6-4, 6-2 |Borg |Năstase | 1973 |Vlajka Rumunska Ilie |Vlajka Španielska |6-1, 6-1, 6-1 |Năstase |Manuel Orantes | 1972 |Vlajka Španielska Manuel|Vlajka Česko-Slovenska |4-6, 6-1, 7-5, |Orantes |Jan Kodeš |6-2 1971 |Vlajka Austrálie Rod |Vlajka Česko-Slovenska |7-5, 6-3, 6-3 |Laver |Jan Kodeš | 1969 |Vlajka Austrálie John |Vlajka Austrálie Tony |6-3, 4-6, 6-2, |Newcombe |Roche |5-7, 6-3 1968 |Vlajka Holandska Tom |Vlajka Južnej Afriky |10-8, 6-8, 6-1, |Okker |Bob Hewitt |1-6, 6-0 1967 |Vlajka Austrálie Marty |Vlajka Austrálie Tony |6-3, 0-6, 6-4, |Mulligan |Roche |6-1 1966 |Vlajka Austrálie Tony |Vlajka Talianska Nicola|11-9, 6-1, 6-3 |Roche |Pietrangeli | 1965 |Vlajka Austrálie Marty |Vlajka Španielska |1-6, 6-4, 6-3, |Mulligan |Manuel Santana |6-1 1964 |Vlajka Švédska Jan-Erik |Vlajka Austrálie Fred |1-6, 7-5, 6-3, |Lundquist |Stolle |6-1 1963 |Vlajka Austrálie Marty |Vlajka Juhoslávie Boro |6-2, 4-6, 6-3, |Mulligan |Jovanovic |8-6 1962 |Vlajka Austrálie Rod |Vlajka Austrálie Roy |6-2, 1-6, 3-6, |Laver |Emerson |6-3, 6-1 1961 |Vlajka Talianska Nicola |Vlajka Austrálie Rod |6-8, 6-1, 6-1, |Pietrangeli |Laver |6-2 1960 |Vlajka Spojených štátov |Vlajka Čile Luis Ayala |7-5, 7-5, 0-6, |Barry MacKay | |0-6, 6-1 1959 |Vlajka Čile Luis Ayala |Vlajka Austrálie Neale |6-3, 3-6, 6-3, | |Fraser |6-3 1958 |Vlajka Austrálie Mervyn |Vlajka Talianska Nicola|5-7, 8-6, 6-4, |Rose |Pietrangeli |1-6, 6-2 1957 |Vlajka Talianska Nicola |Vlajka Talianska |8-6, 6-2, 6-4 |Pietrangeli |Giuseppe Merlo | 1956 |Vlajka Austrálie Lew |Vlajka Švédska Sven |7-5, 6-2, 6-0 |Hoad |Davidson | 1955 |Vlajka Talianska Fausto |Vlajka Talianska |1-6, 6-1, 3-6, |Gardini |Giuseppe Merlo |6-6 (retired) 1954 |Vlajka Spojených štátov |Vlajka Argentíny |11-9, 6-4, 6-4 |Budge Patty |Enrique Morea | 1953 |Vlajka Egypta Jaroslav |Vlajka Austrálie Lew |6-2, 6-1, 6-2 |Drobný |Hoad | 1952 |Vlajka Austrálie Frank |Vlajka Česko-Slovenska |7-5, 6-3, 1-6, |Sedgman |Jaroslav Drobný |6-4 1951 |Vlajka Egypta Jaroslav |Vlajka Talianska Gianni|6-1, 10-8, 6-0 |Drobný |Cucelli | 1950 |Vlajka Egypta Jaroslav |Vlajka Spojených štátov|6-4, 6-3, 7-9, |Drobný |William Talbert |6-2 1936-49|nehralo sa 1935 |Vlajka Spojených štátov |Vlajka Talianska |6-3, 10-8, 9-7 |Wilmer Hines |Giovanni Palmieri | 1934 |Vlajka Talianska |Vlajka Talianska |6-3, 6-0, 7-5 |Giovanni Palmieri |Giorgio de' Stefani | 1933 |Vlajka Talianska |Vlajka Francúzska |6-3, 6-1, 6-3 |Emanuele Sartorio |Martin Legeay | |Vlajka Francúzska André |Vlajka Spojeného |6-1, 5-7, 6-0, 1932 |Merlin |kráľovstva George |8-6 | |Hughes | 1931 |Vlajka Spojeného |Vlajka Francúzska Henri|6-4, 6-3, 6-2 |kráľovstva George Hughes|Cochet | 1930 |Vlajka Spojených štátov |Vlajka Talianska Uberto|6-1, 6-1, 6-2 |Bill Tilden |de Morpurgo | Ženská dvojhra Rok | Víťaz | Finalista |Výsledok 2007 |Vlajka Srbska Jelena |Vlajka Ruska Svetlana |7-5, 6-1 |Jankovićová |Kuznecovová | 2006 |Vlajka Švajčiarska Martina |Vlajka Ruska Dinara |6-2, 7-5 |Hingisová |Safinová | 2005 |Vlajka Francúzska Amélie |Vlajka Švajčiarska Patty |2-6, 6-3, |Mauresmová |Schnyderová |6-4 2004 |Vlajka Francúzska Amélie |Vlajka Spojených štátov |3-6, 6-3, |Mauresmová |Jennifer Capriatiová |7-6 2003 |Vlajka Belgicka Kim |Vlajka Francúzska Amélie |3-6, 7-6, |Clijstersová |Mauresmová |6-0 2002 |Vlajka Spojených štátov |Vlajka Belgicka Justine |7-6, 6-4 |Serena Williamsová |Heninová | 2001 |Vlajka Juhoslávie Jelena |Vlajka Francúzska Amélie |7-6, 6-1 |Dokićová |Mauresmová | 2000 |Vlajka Spojených štátov |Vlajka Francúzska Amélie |6-2, 7-6 |Monika Selešová |Mauresmová | 1999 |Vlajka Spojených štátov |Vlajka Francúzska Mary |6-4, 6-2 |Venus Williamsová |Pierceová | 1998 |Vlajka Švajčiarska Martina |Vlajka Spojených štátov |6-3, 2-6, |Hingisová |Venus Williamsová |6-3 1997 |Vlajka Francúzska Mary |Vlajka Španielska Conchita|6-4, 6-0 |Pierceová |Martínezová | 1996 |Vlajka Španielska Conchita |Vlajka Švajčiarska Martina|6-2, 6-3 |Martínezová |Hingisová | 1995 |Vlajka Španielska Conchita |Vlajka Španielska Arantxa |6-3, 6-1 |Martínezová |Sánchezová Vicariová | 1994 |Vlajka Španielska Conchita |Vlajka Spojených štátov |7-6, 6-4 |Martínezová |Martina Navrátilová | 1993 |Vlajka Španielska Conchita |Vlajka Argentíny Gabriela |7-5, 6-1 |Martínezová |Sabatiniová | 1992 |Vlajka Argentíny Gabriela |Vlajka Juhoslávie Monika |7-5, 6-4 |Sabatiniová |Selešová | 1991 |Vlajka Argentíny Gabriela |Vlajka Juhoslávie Monika |6-3, 6-2 1990 |Vlajka Juhoslávie Monika |Vlajka Spojených štátov |6-1, 6-1 |Selešová |Martina Navrátilová | 1989 |Vlajka Argentíny Gabriela |Vlajka Španielska Arantxa |6-2, 5-7, |Sabatiniová |Sánchezová Vicariová |6-4 1988 |Vlajka Argentíny Gabriela |Vlajka Kanady Helen |6-1, 6-7, |Sabatiniová |Kelesiová |6-1 1987 |Vlajka Nemecka Steffi |Vlajka Argentíny Gabriela |7-5, 4-6, |Grafová |Sabatiniová |6-0 1986 |nehralo sa 1985 |Vlajka Talianska Raffaella |Vlajka Spojených štátov |6-4, 6-4 |Reggiová |Vicki Nelsonová-Dunbarová | 1984 |Vlajka Bulharska Manuela |Vlajka Spojených štátov |6-3, 6-3 |Malejevová |Chris Evertová | 1983 |Vlajka Maďarska Andrea |Vlajka Spojených štátov |6-1, 6-0 |Temesvariová |Bonnie Gaduseková | 1982 |Vlajka Spojených štátov |Vlajka Česko-Slovenska |6-0, 6-2 |Chris Evertová |Hana Mandlíková | 1981 |Vlajka Spojených štátov |Vlajka Rumunska Virginia |6-1, 6-2 |Chris Evertová |Ruziciová | 1980 |Vlajka Spojených štátov |Vlajka Rumunska Virginia |5-7, 6-2, |Chris Evertová |Ruziciová |6-2 1979 |Vlajka Spojených štátov |Šablóna:FRG Sylvia |6-4, 1-6, |Tracy Austinová |Haniková |6-3 1978 |Vlajka Česko-Slovenska |Vlajka Rumunska Virginia |7-5, 7-5 |Regina Maršíková |Ruziciová | 1977 |Vlajka Spojených štátov |Vlajka Česko-Slovenska |6-3, 7-6 |Janet Newberryová |Renáta Tomanová | 1976 |Vlajka Juhoslávie Mima |Vlajka Austrálie Lesley |6-1, 6-3 |Jaušovecová |Huntová | 1975 |Vlajka Spojených štátov |Vlajka Česko-Slovenska |6-1, 6-0 |Chris Evertová |Martina Navrátilová | 1974 |Vlajka Spojených štátov |Vlajka Česko-Slovenska |6-3, 6-3 1973 |Vlajka Austrálie Evonne |Vlajka Spojených štátov |7-6, 6-0 |Goolagongová |Chris Evertová | 1972 |Vlajka Spojených štátov |Vlajka Sovietskeho zväzu |6-4, 6-3 |Linda Tuerová |Oľga Morozovová | 1971 |Vlajka Spojeného kráľovstva|Vlajka Nemecka Helga |6-4, 6-4 |Virginia Wadeová |Masthoffová | 1970 |Vlajka Spojených štátov |Vlajka Spojených štátov |6-1, 6-3 |Billie Jean Kingová |Julie Heldmanová | 1969 |Vlajka Spojených štátov |Vlajka Austrálie Kerry |7-5, 6-3 |Julie Heldmanová |Melvilleová-Reidová | 1968 |Vlajka Spojených štátov |Vlajka Austrálie Margaret |2-6, 6-2, |Lesley Turnerová |Smithová Courtová |6-3 1967 |Vlajka Spojených štátov |Vlajka Brazílie Maria |6-3, 6-3 |Lesley Turnerová |Buenová | 1966 |Vlajka Spojeného kráľovstva|Vlajka Južnej Afriky |8-6, 6-1 |Ann Haydonová-Jonesová |Annette Van Zylová | 1965 |Vlajka Brazílie Maria |Vlajka Spojených štátov |6-1, 1-6, |Buenová |Nancy Richeyová |6-3 1964 |Vlajka Austrálie Margaret |Vlajka Austrálie Lesley |6-1, 6-1 |Smithová Courtová |Turnerová | 1963 |Vlajka Austrálie Margaret |Vlajka Austrálie Lesley |6-3, 6-4 1962 |Vlajka Austrálie Margaret |Vlajka Brazílie Maria |8-6, 5-7, |Smithová Courtová |Buenová |6-4 1961 |Vlajka Brazílie Maria |Vlajka Austrálie Lesley |6-4, 6-4 |Buenová |Turnerová | |Vlajka Maďarska Zsuzsi |Vlajka Spojeného |6-4, 4-6, 1960 |Körmöczyová |kráľovstva Ann |6-1 | |Haydonová-Jonesová | 1959 |Vlajka Spojeného kráľovstva|Vlajka Južnej Afriky |6-0, 6-1 |Christine Trumanová |Sandra Reynoldsová | 1958 |Vlajka Brazílie Maria Bueno|Vlajka Austrálie Lorraine |3-6, 6-3, | |Coghlanová |6-3 1957 |Vlajka Spojeného kráľovstva|Vlajka Spojených štátov |1-6, 9-7, |Shirley Bloomerová |Dorothy Knodeová |6-2 1956 |Vlajka Spojených štátov |Vlajka Maďarska Zsuzsi |6-3, 7-5 |Althea Gibsonová |Kormoczyová | 1955 |Vlajka Spojeného kráľovstva|Vlajka Nemecka Erika |6-4, 6-3 |Patricia Wardová |Vollmerová | |Vlajka Spojených štátov |Vlajka Spojeného | 1954 |Maureen Connollyová |kráľovstva Patricia |6-3, 6-0 | |Wardová | 1953 |Vlajka Spojených štátov |Vlajka Spojených štátov |4-6, 9-7, |Doris Hartová |Maureen Connollyová |6-3 |Vlajka Spojeného kráľovstva|Vlajka Spojeného | 1952 |Susan Partridgeová |kráľovstva M.P. |6-3, 7-5 | |Harrisonová | 1951 |Vlajka Spojených štátov |Vlajka Spojených štátov |6-3, 8-6 |Doris Hartová |Shirley Fryová | 1950 |Vlajka Talianska Annelies |Vlajka Spojeného |6-4, 6-4 |Bossiová |kráľovstva Joan Curryová | 1935 | Hilde Sperlingová |Vlajka Talianska Lucia |6-4, 6-1 | |Valeriová | 1934 |Vlajka Spojených štátov |Vlajka Talianska Lucia |6-3, 6-0 |Helen Jacobsová |Valeriová | 1933 |Vlajka Spojených štátov |Vlajka Spojených štátov |6-1, 6-1 |Elizabeth Ryanová |Ida Adamoffová | 1932 |Vlajka Francúzska Ida |Vlajka Talianska Lucia |6-4, 7-5 |Adamoffová |Valeriová | 1931 |Vlajka Talianska Lucia |Vlajka Spojených štátov |2-6, 6-2, |Valeriová |Dorothy Andrusová |6-2 1930 |Vlajka Španielska Lili de |Vlajka Talianska Lucia |3-6, 8-6, |Alvarezová |Valeriová |6-0 Štvorhra Od roku 1980: Year| Víťazi mužskej štvorhry | Víťazky ženskej štvorhry 2007|Fabrice Santoro / Nenad |Nathalie Dechyová / Mara |Zimonjić |Santangelová 2006|Mark Knowles / Daniel Nestor |Daniela Hantuchová / Ai Sugiyamová 2005|Michael Llodra / Fabrice |Cara Blacková / Liezel Huberová |Santoro | 2004|Mahesh Bhupathi / Max Mirnyj |Nadia Petrovová / Meghann | |Shaughnessyová 2003|Wayne Arthurs / Paul Hanley |Svetlana Kuznetsovová / Martina | |Navrátilová 2002|Martin Damm / Cyril Suk |Virginia Ruanová Pascualová / Paola | |Suárezová 2001|Wayne Ferreira / Jevgenij |Cara Blacková / Jelena Lichovcevová |Kafeľnikov | 2000|Martin Damm / Dominik Hrbatý |Lisa Raymondová / Rennae Stubbsová 1999|Ellis Ferreira / Rick Leach |Martina Hingisová / Anna | |Kournikovová 1998|Mahesh Bhupathi / Leander Paes|Virginia Ruanová / Paola Suárezová 1997|Mark Knowles / Daniel Nestor |Nicole Arendtová / Manon | |Bollegrafová 1996|Byron Black / Grant Connell |Arantxa Sanchezová Vicariová / Irina | |Spirleaová 1995|Cyril Suk / Daniel Vacek |Mary Joe Fernandezová / Nataša | |Zverevová 1994|Jevgenij Kafeľnikov / David |Mary Joe Fernandezová / Nataša |Rikl |Zverevová 1993|Jacco Eltingh / Paul Haarhuis |Jana Novotná / Arantxa Sanchezová | |Vicariová 1992|Jakob Hlasek / Marc Rosset |Monika Selešová / Helena Suková 1991|Omar Camporese / Goran |Jennifer Capriatiová / Monika |Ivanišević |Selešová 1990|Sergio Casal / Emilio Sánchez |Helen Kelesiová / Monika Selešová 1989|Jim Courier / Pete Sampras |Elizabeth Smylieová / Janine | |Thompsonová 1988|Jorge Lozano / Todd Witsken |Jana Novotná / Catherine Suireová 1987|Guy Forget / Yannick Noah |Martina Navratilová / Gabriela | |Sabatiniová 1986|Guy Forget / Yannick Noah |nehralo sa 1985|Anders Järryd / Mats Wilander |Sandra Cecchiniová / Raffaella | |Reggiová 1984|Ken Flach / Robert Seguso |Iva Budarová / Helena Suková 1983|Francisco Gonzalez / Victor |Virginia Ruziciová / Virginia |Pecci |Wadeová 1982|Heinz Günthardt / Balazs |Kathy Horvathová / Yvonne Vermaaková |Taroczy | 1981|Hans Gildemeister / Andrés |Candy Reynoldsová / Paula Smithová |Gómez | 1980|Mark Edmondson / Kim Warwick |Hana Mandliková / Renáta Tomanová Externé odkazy * Oficiálna stránka turnaja * Stránka na tenniscorner.net pre súťaž mužov * Stránka na tenniscorner.net pre súťaž žien ATP Masters Series Vlajka USA Indian Wells | Vlajka USA Miami | Vlajka Monaka Monte Carlo Vlajka Talianska Rím | Vlajka Nemecka Hamburg | Vlajka Kanady Montreal/Toronto | Vlajka USA Cincinnati | Vlajka Španielska Madrid Vlajka Francúzska Paríž Romuald.html Romuald sv. Romuald z Ravenny Svätý Romuald (* 951, Ravenna – † 19. jún 1027, Val di Castro) je zakladateľ prísnej eremitskej (pustovníckej) kongregácie v Camaldoli (odtiaľ kamalduli) v Apeninách. Na Slovensku pôsobil kamaldulský rád založený Romualdom. Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Romantická_filozofia.html Romantická filozofia Romantická filozofia je súhrn filozofických názorov predstaviteľov romantizmu, pri ktorých tvorbe dominovala intuicia a umelecké postupy. Romantická filozofia sa vyznačovala chápaním sveta ako organizmu alebo ako umeleckého diela. Išlo jej o uchopenie plnosti a konkrétnosti života, životného sveta. Predstavitelia * Thomas Carlyle * Samuel Taylor Coleridge * Novalis * Friedrich Wilhelm Joseph Schelling * Friedrich Schlegel * William Wordsworth Pozri aj * romantizmus * filozofický romantizmus Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Roman_Kontšek_d703.html Roman Kontšek slovenský hokejista Narodenie 11. jún 1970 Žilina Aktívna činnosť 1989 - súčasnosť Pozícia ľavé krídlo Výška a váha 182 cm, 84 kg Roman Kontšek (* 11. jún 1970, Žilina) je slovenský hokejový útočník. Klubový hokej V roku 1990 bol draftovaný Washingtonom Capitals (v 7. kole z 135. miesta), zámorský hokej však nikdy neokúsil. Hrával v Dukle Trenčín v čase jej najväčšej slávy. Od polovice sezóny 1995/96 pôsobil dva roky v českom Třinci, následne sa vrátil sa do Dukly. Sezóny 1999/00 a 2000/01 odohral opäť v českej najvyšej súťaži, tentoraz v Havířove. Ďalší rok odohral v MsHK Žilina, nasledujúci strávil v Taliansku. Od ročníka 2003/04 bol znovu hráčom Žiliny, pričom v sezóne v 2005/06 s ňou získal majstrovský titul. V úvode ročníka 2006/07 prestúpil do HC Košice. S klubom sa dostal do semifinále play-off, kde bol vyradený Duklou Trenčín. Po skončení sezóny sa vrátil do Žiliny, kde podpísal dvojročnú zmluvu. ^ Štatistiky Základná časť Playoff Sezóna Klub Liga Z G A Body TM +/- Z G A Body TM +/- 1989/90 Dukla Trenčín ČSHL 21 8 7 15 1990/91 Dukla Trenčín ČSHL 54 15 23 38 1991/92 Dukla Trenčín ČSHL 23 5 6 11 1992/93 Dukla Trenčín ČSHL 49 12 23 35 1993/94 Dukla Trenčín SE 38 28 31 59 1994/95 Dukla Trenčín SE 31 7 24 31 24 6 1 1 2 8 1995/96 Dukla Trenčín SE 24 12 12 24 18 +8 1995/96 HC Třinec ČE 12 4 1 5 4 2 1 1 2 0 1996/97 HC Třinec ČE 50 17 21 38 18 4 0 0 0 0 1997/98 HC Třinec ČE   27 3 4 7 10 1997/98 Dukla Trenčín SE 24 6 23 29 24 +4 1998/99 Dukla Trenčín SE 44 14 24 38 18 +6 1999/00 Havířov Panthers ČE 34 9 8 17 49 -12 2000/01 Havířov Panthers ČE 43 7 13 20 24 -4 2001/02 MsHK Žilina SE 16 1 6 7 33 0 2002/03 SV Rennon Tal. 41 33 51 84 2003/04 MsHK Žilina SE 37 11 18 29 53 +9 4 2 1 3 6 -1 2004/05 MsHK Žilina SE 49 9 28 37 36 +20 5 0 2 2 4 -4 2005/06 MsHK Žilina SE 51 14 22 36 74 +9 17 2 4 6 12 -7 2006/07 MsHK Žilina SE 13 2 3 5 10 -1 2006/07 HC Košice SE 36 7 21 28 34 +9 11 2 4 6 8 -4 Reprezentácia Roman Kontšek sa zúčastnil Zimných olympijských hier 1994 v Lillehammeri, ako aj ZOH 1998 v Nagane. Celkovo v slovenskej reprezentácii odohral 66 zápasov, strelil 23 gólov. Štatistika na významných podujatiach Podujatie | Rok | Z | G | A | B | TM | +/- ZOH | 1994 | 8 | 4 | 0 | 4 | 10 | MS C | 1994 | 6 | 3 | 3 | 6 | 6 | MS | 1997 | 8 | 4 | 2 | 6 | 4 | -1 (štatistické údaje v článku sú zo 16. apríla 2007) Externé odkazy * Roman Kontšek štatistiky na eurohockey.net Roman_Ingarden_ef42.html Roman Ingarden Roman Ingarden (* 5. február 1893, Krakov – † 14. jún 1970) bol poľský filozof, Husserlov žiak. Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Romonya.html Romonya Župa Baranská župa Obvod Pécs Rozloha 7 km² Počet obyvateľov 424 PSČ Kód oblasti Romonya je obec v Maďarsku v Baranskej župe v obvode Pécs. Má rozlohu 707 ha a žije tu 424 obyvateľov (2007). Tento geografický článok o mieste v Maďarsku je zatiaľ Vlajka Maďarska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Roman_IV._ae3b.html Roman IV. Roman IV. Diogenes († leto 1072) bol byzantským vojvodcom a neskôr v rokoch 1067–1071 cisárom. Na byzantský trón sa dostal svadbou s cisárskou vdovou Eudokiou, ktorej prvým manželom bol Konštantín X.. Ríša bola v to čase vážne ohrozená útokmi taliaskych Normanov zo západu a seldžuckých Turkov z východu. Okrem toho prejavovali odstredivé tendencie podmanené slovanské národy na Balkáne (Bulhari, Srbi). Vojna so Seldžukmi sa stala pre Romana osudnou. Po dvoch víťazných bitkách jeho vojská v auguste 1071 utrpeli ťažkú porážku pri Mantzikerte a cisár bol zajatý. Čoskoro sa mu však podarilo uzavrieť s tureckým náčelníkom Alp Arslanom celkom výhodný mier, ktorým sa zaviazal zachovať dovtedajší stav, to znamená potvrdil Seldžukom zisky z ich výbojov, a zaplatiť vyššie peňažné čiastky. Potom bol zo zajatia prepustený. V Konštantínopoli proti nemu hneď potom, ako prišli správy o výsledkoch bitky vystúpila opozícia a za cisára vyhlásila Michala VII., syna Konštantína X. Medzi novým panovníkom a Romanom IV. došlo k občianskej vojne, počas ktorej bol Roman zajatý a oslepený. Krátko na to zomrel. Iné projekty * Commons * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Predchodca cisár Nástupca Konštantín X. Dynastia Dukasovcov Michal VII. 1067 – 1071 Roman_Čunderlík_9ef0.html Roman Čunderlík Roman Čunderlík (* 22. november 1958), je niekdajší slovenský hokejový brankár. Klubový hokej Pôsobil v tíme Spartak Dubnica. Reprezentácia Roman Čunderlík obliekol slovenský reprezentačný dres v 2 zápasoch. Romanticizmus.html Romanticizmus Romanticizmus je znovuoživovanie romantizmu, napodobňovanie romantického duchovného postoja. Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Romanizácia.html Romanizácia Romanizácia môže byť: * v histórii: šírenie kultúrneho a najmä jazykového vplyvu starovekého Ríma, pozri romanizácia (dejiny) * v teológii: presadzovanie rímskej liturgie, pozri romanizácia (liturgia) Symbol rozcestia Toto je rozlišovacia stránka — navigačná pomôcka obsahujúca zoznam iných článkov, ktoré by mohli mať rovnaký názov. Ak vás na túto stránku odkázal článok, prosíme Vás, aby ste sa k článku vrátili a opravili v ňom odkaz tak, aby odkazoval priamo na konkrétnu stránku z hore uvedeného zoznamu, ktorú autor článku myslel. Romantizmus_(filozofia).html Romantizmus (filozofia) Filozofický romantizmus bolo filozofické učenie, ktoré sa šírilo v Európe od poslednej tretiny 18. storočia do polovice 19. storočia a ktoré v reakcii proti osvietenskej filozofii znevažuje racionálne hodnoty (podobne ako neskôr Friedrich Nietzsche) a obhajuje obrazotvornosť, intuíciu, spontánnosť a vášeň. Romantizmus nachádza potešenie v analógiách spájajúcich človeka s vesmírom zvlaštnymi zhodami, ktorým je cudzí princíp sporu: ľudská bytosť sa tu chápe ako odlesk Boha alebo vesmírnej duše (C. Pichois), a ak existuje romantické vedenie (ktoré treba odlišovať od vedy), je pramálo zlučiteľné s hľadaním prísnej účelovosti a zákonitosti. Filozofický romantizmus, ktorý udeľuje významné miesto citu pre prírodu (Jean-Jacques Rousseau) a určitej forme zbožnosti, sa vyvíjal predovšetkým v Nemecku, najmä pôsobením Schlegelovým, Fichteho a Schellingovým. Pozri aj * Romantizmus Externé odkazy FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Roman_Gavalier_ab2a.html Roman Gavalier slovenský hokejista Narodenie 30. máj 1971 Aktívna činnosť 1993 - súčasnosť Pozícia obranca Výška a váha 184 cm, 88 kg Roman Gavalier (* 30. máj 1971) je slovenský hokejový obranca. Klubový hokej Je známy predovšetkým z pôsobenia v extraligovom Poprade, kde strávil deväť rokov. V sezóne 2006/07 hráva v severoírskom klube Belfast Giants v rámci britskej súťaže. Štatistiky Základná časť Playoff Sezóna Klub Liga Z G A Body TM +/- Z G A Body TM +/- 1993/94 Spišská Nová SE 28 0 1 1 2 Ves 1994/95 Spišská Nová SE 36 4 4 8 55 -21 1995/96 HK Poprad SE 38 3 3 6 59 -2 1995/96 Spišská Nová 1. SHL 14 5 3 8 10 +5 1996/97 HK Poprad SE 47 8 14 22 32 +20 1997/98 HK Poprad SE   43 10 13 23 93 +27 1998/99 HK Poprad SE 46 6 11 17 54 +15 3 0 0 0 1999/00 HK Poprad SE 38 1 8 9 22 -5 7 0 0 0 4 0 2000/01 HK Poprad SE 50 6 14 20 79 -10 6 1 1 2 6 -1 2001/02 HK Poprad SE 62 4 12 16 53 -4 ^ 2002/03 HK Poprad SE 51 2 10 12 30 4 0 0 0 2 2003/04 HK Poprad SE 42 1 8 9 32 -22 2 0 0 0 2 -4 2004/05 Belfast Giants CL 14 2 5 7 0 2004/05 Belfast Giants CC 5 0 0 0 2 2004/05 Belfast Giants Elite 28 1 1 2 38 8 0 2 2 2005/06 Unia Oswienčim PHL 44 6 8 14 50 +13 Reprezentácia V slovenskej reprezentácii odohral 22 zápasov, strelil 1 gól. Externé odkazy * Roman Gavalier štatistiky na eurohockey.net Poznámky 1. ↑ štatistiky vrátane playoff Roman_I._e8a9.html Roman I. Roman I. Lakapenos (* 870 - † 15. jún 948) (pôvodom vojvodca) oženil Konštantína so svojou dcérou, dal sa vyhlásiť za spoluvládcu a od roku 921 aj oficiálne za cisára, bojoval so Simeonom a roku 920 na synode ukončil spor o tetragamiu. Roku 927 zomrel bulharský vládca Simeon a jeho nástupca Peter uzavrel s Carihradom mier. Roku 941 po tretíkrát v dejinách zaútočili Rusi na Carihrad a dohodli si opäť výhodný mier. Roku 944 Romana zvrhli jeho synovia, ktorí však o rok neskôr museli ustúpiť legitímnemu vládcovi Konštantínovi. Konštantín v podstate zveril faktickú moc svojej manželke a jej milencovi Basileiovi. Sám sa venoval písaniu dejepisných a politických traktátov a (obrovských) encyklopédií (napr. „O spravovaní ríše“), čo ho dodnes preslávilo. Konštantín rozvíjal diplomatické styky so západnými krajinami. Iné projekty * Commons * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Predchodca cisár Nástupca Konštantín VII. Macedónska dynastia Roman II. 920 – 944 Román_pro_ženy.html Román pro ženy Názov Román pro ženy Žáner romantická komédia Krajina Česko Rok 2005 Dĺžka 95 minút Pôvodný jazyk český Rozpočet Zárobok Spoločnosť Réžia Filip Renč Scenár Michal Viewegh Produkcia In Film Praha s. r. o. Česká produkční 2000 Hudba Jerôme Degey, Eric Capone, Michel Eli, Arno Elias Kamera Petr Hojda Obsadenie Zuzana Kanócz ako Laura Marek Vašut ako Oliver Simona Stašová ako matka Jana Miroslav Dinutil ako Žemla Ladislava Něrgešová ako Ingrid Stella Zázvorková ako babička Jaromír Nosek ako Rickie Klára Sedláčková ako kaderníčka Sandra Jaromír Dulava ako Laurin otec Peter Smith ako Jeff David Švehlík ako Hubert Saša Rašilov ako paraglajdista Juraj Ďurdiak ako Hans Viera Kučerová ako kaderníčka Alena Vitáčková ako kaderníčka Jiří Bábek ako redaktor Milan Radana Bártová-Herrmanová ako šéfredaktorka Hana Seidlová ako redaktorka Zita Morávková ako redaktorka Klára Cibulková ako redaktorka Lenka Velická ako redaktorka Michal Slaný ako Ingridin chlapec Olga Lounová ako Bludička Jan Svěrák ako čašník Patrik Stoklasa ako messenger IMDb CSFD Román pro ženy je český film natočený podľa rovnomenného románu Michala Viewegha. * Architekt: Petr Fořt * Návrhy kostýmov: Jitka Matiášková * Strih: Jan Mattlach * Vedúci výroby: Petr Chajda, Tomáš Hoffman, Petr Zempliner, Ondřej Zach * Premiéra v SR: 16. jún 2005 Externé odkazy * ČSFD.cz - Román pro ženy (česky) Roman_Šebrle_dbe1.html Roman Šebrle Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality. Pozri aj stránky Ako upravovať stránku a Návody a štýl alebo diskusiu k článku. Roman Šebrle (* 26. november 1974, Lanškroun) je český viacbojár a olympijský víťaz z roku 2004. Portal Športový portál Skúšal viacero športov. V ich rodine mal šport dlhú tradíciu, jeho otec sa venoval lyžovaniu a skoku do výšky, preto sa aj Roman uberal týmto smerom. 14 rokov hrával súťažne futbal a popri tom sa začal venovať atletike. Najskôr trénoval v Týništi nad Orlicí a v Pardubiciach. Najlepšie mu išiel skok do výšky, v ňom aj teraz stabilne skáče okolo 210 cm. Doma na dvore mu vyrobili doskočisko a začal trénovať. Vyštudoval gymnázium a nadstavbu v odbore informatika. Po úspechu Roberta Změlíka na Barcelonskej olympiáde sa začal výraznejšie zaujímať o desaťboj. Bez špeciálneho tréningu v ňom dosiahol skvelých 7135 bodov. Od roku 1995 vrcholovo trénuje v armádnom klube Dukla Praha. Spočiatku bol v Čechách v tieni slávnejších atlétov Jana Železného, ktorého si veľmi váži a nachádza uňho cenné rady do oštepárskeho tréningu a Tomáša Dvořáka ktorý na olympiáde v Atlante obsadil skvelé tretie miesto. Šebrle sa prvého výraznejšieho úspechu dočkal v roku 1997, keď vyhral univerziádu a na majstrovstvách sveta v Aténach obsadil 9. miesto. Na olympiádu v Sydney cestoval ako jeden z favoritov. Zlato mu uniklo naozaj len o vlások, potom ako bola zrušená diskvalifikácia Estónca Noola v hode diskom. Obsadil "len" 2. miesto za Noolom. V roku 2001 sa stal halovým majstrom sveta v sedemboji a na mítingu v rakúskom Götsize utvoril svetový rekord keď sa mu ako prvému v histórii podarilo prekonať 9000 bodovú hranicu. Získal 9026 bodov. O svetovom rekorde sa rozhodlo až v záverečnom behu na 1500 m kde zlepšil svoje doterajšie maximum o 7 sekúnd. Ako hovorí, dosiahol to najmä vďaka svojej pevnej vôli. Aj rok 2002 bol mimoriadne úspešný, okrem toho že sa mu narodil syn získal prvé miesto na otvorených aj halových ME a na mítingu Grand prix. Je logické , že bol vyhlásený za atléta roka. Prvé miesto obhájil aj o rok a roku 2004 sa dokonca stal športovcom roka v ČR, keď na olympiáde v Aténach získal zlato výkonom 8893 b. Prezident mu udelil medailu za zásluhy a bola mu prepožičaná hodnosť majora. Roman Šebrle žije v Prahe so svojou manželkou Evou, bývalou reprezentantkou v behu na 400 a 800 metrov. Ona jej zároveň aj jeho poradcom v bežeckom tréningu. V skoku do výšky spolupracuje s bratmi Janků a v skoku o žrdi, jednej z jeho slabších disciplín ho trénuje Pavel Beran. Vo voľnom čase sa najradšej venuje golfu a rôznym športom, ku ktorým si vypestoval vzťah už k detstve. Okrem športu kladie na popredné miesta v svojom rebríčku hodnôt rodinu. V ďalších rokoch pokračoval v zbieraní úspechov, roku 2005 obsadil 2. miesto na MS a 1 na halových MS. V roku 2006 zase získal zlato na ME a bronz na halových MS. Dva razy za sebou získal ocenenie atlét roka(2005,2006). Roku získal prvenstvo na otvorených aj halových MS a rád by v kariére pokračoval až do olympiády v Pekingu. Externé odkazy * Sport bez bariér - Roman Šebrle (česky) * Roman Šebrle získal ocenění Americké sportovní akademie (česky) * Osobnosti.cz - Roman Šebrle (česky) Iné projekty * Commons * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Roman.html Roman Roman je mužské krstné meno. Pochádza z latinského Romanus „Riman“, „rímsky občan“. Meniny na Slovensku má 23. februára. Významné osobnosti Na Slovensku * Roman Bednár (slovenský spisovateľ žijúci v Nemecku) * Roman Piffl (slovenský astronóm) V zahraničí * Romain Rolland - francúzsky spisovateľ * Roman Šebrle - český viacbojár Roman_Čech_d818.html Roman Čech Roman Čech (* 19. september 1971) je slovenský hokejový obranca. Reprezentácia V slovenskom drese odohral 2 zápasy, neskóroval. Externé odkazy * Roman Čech klubová štatistika na hockeyDB.com Romy_Schneiderová_7db1.html Romy Schneiderová francúzsko-rakúska herečka Narodenie 23. september 1938 Viedeň, Rakúsko Úmrtie 29. máj 1982 Paríž, Francúzsko Pozri aj Biografický portál Romy Schneiderová (celým menom Rosemarie Magdalena Schneiderová-Albachová) (* 23. september 1938, Viedeň, Rakúsko – † 29. máj 1982, Paríž, Francúzsko) bola francúzsko-rakúska herečka. Životopis Romy Schneiderová pochádzala z hereckej rodiny - bola dcérou rakúsko-nemeckého hereckého páru, Magdy Schneiderovej a Wolfa Albach-Rettyho. Nakoľko bolo vtedy Rakúsko súčasťou nacistickej Tretej ríše, získala nemecké štátne občianstvo. Už o tri týždne neskôr, v októbri 1938, sa však rodina presťahovala z Viedne do Schönau am Königssee, kde Romy vyrastala u svojich prarodičov Márie a Franza Xaviera Schneiderových vo vidieckej vile Mariengrund. V septembri roku 1949 sa jej rodičia rozviedli. Ako sedemročná odišla Romy do internátu v Goldensteinu neďaleko Salzburgu, odkiaľ odišla v roku 1953. Romy mala jedného brata - Wolfdietera (* 1941). Druhý manžel jej matky prišiel do manželstva s troma ďalšími deťmi, takže mala celkom štyroch súrodencov. Magda Schneiderová sa po rozvode vydala za Hansa Herberta Blatzheima. Jej dcéra ho najskôr označovala ako "Daddy", neskôr ako „druhého muža mojej matky“. Vzťah medzi Romy a Blatzheimom nebol veľmi dobrý. Romy sa po rozchode s Alainom Delonom (ktorý ju opustil) pokúsila o samovraždu. V roku 1981 jej zomrel syn, keď sa pri preliezaní plotu nabodol na oceľový hrot. Jeho smrť ju veľmi ranila. Romy zomrela 29. mája 1982 na infarkt. Filmografia * 1953 - Wenn der weiße Flieder wieder blüht (Evchen Forster) * 1954 - Feuerwerk (Anna Oberholzer) * 1954 - Mädchenjahre einer Königin (Viktoria) * 1955 - Die Deutschmeister (Christine Hübner) * 1955 - Der letzte Mann ( Niddy Hövelmann) * 1955 - Sissi (Elisabeth von Österreich) * 1956 - Sissi – Die junge Kaiserin (Elisabeth von Österreich) * 1956 - Kitty und die große Welt (Kitty Dupont) * 1956 - Robinson soll nicht sterben (Maud Cantley) * 1957 - Monpti (Anne-Claire) * 1957 - Scampolo (Scampolo) * 1957 - Sissi - Schicksalsjahre einer Kaiserin (Elisabeth von Österreich) * 1958 - Mädchen in Uniform (Manuela von Meinhardis) * 1958 - Christine (Christine Weiring) * 1958 - Die Halbzarte (Nicole Dassau a Eva) * 1959 - Ein Engel auf Erden (Engel und Stewardess) * 1959 - Die schöne Lügnerin (Fanny) * 1959 - Katja - Die ungekrönte Kaiserin (Katja Dolgoruke) * 1961 - Boccaccio 70 (Pupé) * 1961 - Der Kampf auf der Insel (Anne) * 1962 - Der Prozess (Leni) * 1962 - Die Sieger (Regine) * 1963 - Der Kardinal (Anne-Marie Ledebur) * 1963 - Leih mir deinen Mann (Janet Lagerlof) * 1964 - Die Hölle * 1964 - Was gibt's Neues, Pussy? (Carole Werner) * 1965 - Halb elf in einer Sommernacht (Claire) * 1966 - Schornstein Nr. 4 (Julia Kreuz) * 1967 - Spion zwischen zwei Fronten * 1968 - Ein Pechvogel namens Otley (Imogen) * 1968 - Der Swimmingpool (Marianne) * 1969 - Inzest (Francesca Anderson) * 1969/70 - Die Dinge des Lebens (Helene) * 1970 - Die Geliebte des Anderen (Marina) * 1970 - Bloomfield (Nira) * 1970 - La Califfa (La Califfa) * 1971 - Das Mädchen und der Kommissar (Lily) * 1971 - Das Mädchen und der Mörder - Die Ermordung Trotzkis (Gita Samuels) * 1972 - Ludwig II. (Elisabeth von Österreich) * 1972 - Cesar und Rosalie (Rosalie) * 1973 - Le Train – Ein Hauch von Glück (Anna Küpfer) * 1973 - Sommerliebelei (Elisabeth) * 1973 - Das wilde Schaf (Roberte Groult) * 1973/74 - Trio Infernal (Philomena Schmidt) * 1974 - Nachtblende (Nadine Chevalier) * 1974 - Die Unschuldigen mit den schmutzigen Händen (Julie Wormser) * 1975 - Das alte Gewehr (Abschied in der Nacht) (Clara) * 1976 - Die Frau am Fenster (Margot Santorini) * 1976 - Mado (Hélène) * 1976/77 - Gruppenbild mit Dame (Leni Gruyten) * 1978 - Ein einfache Geschichte (Marie) * 1979 - Blutspur (Helene Martin) * 1979 - Die Liebe einer Frau (Lydia) * 1979 - Der gekaufte Tod (Katherine Mortenhoe) * 1980 - Die Bankiersfrau (Emma Eckhert) * 1981 - Das Verhör (Chantal Martinaud) * 1981 - Die zwei Gesichter einer Frau (Anna) * 1981 - Die Spaziergängerin von Sans-Souci (Elsa Wiener/Lina Baumstein) Poznámka: názvy filmov sú z nemeckej encyklopédie Iné projekty * Wikicitáty * Commons * Spolupracuj na Wikiquote Wikicitáty ponúka citáty od alebo o Romy Schneiderová * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Roman_Gál_20b2.html Roman Gál Roman Gál (* 10. január 1967, Bratislava) je bubeník a basista, člen Bezmocnej hŕsky S kapelou Bezmocná hŕstka je spojený od jej začiatkov, na tretej platni ho vystriedal Marcel Buntaj. Diskografia * Bezmocná hŕstka: Usual Songs (Silberman, 1996) * Bezmocná hŕstka: Closed Society (Silberman, 1997) Romano_Prodi_32bc.html Romano Prodi Romano Prodi (* 9. august 1939, Scandiano, Taliansko) je taliansky stredoľavicový politik, vodca politickej koalície L'Unione (Únia), od septembra 1999 do 18. novembra 2004 predseda Európskej komisie a od 17. mája 2006 taliansky premiér. Prvýkrát zasadol na premiérske kreslo 17. mája 1996 po víťazstve nad Silviom Berlusconi a v úrade zotrval do 21. októbra 1998. V parlamentných voľbách roku 2006 tesne porazil opozičného kandidáta Silvia Berlusconiho a opäť sa stal premiérom. Prodi, známy svojou podporou Európskej únii, bol v septemberi 1999 vymenovaný za predsedu Európskej komisie. Počas jeho predsedníckeho obdobia roku 2002 jedenásť krajín EÚ prijalo euro ako svoju menu a roku 2004 bola EÚ rozšírená o niekoľko východoeurópskych krajín, väčšinou z komunistického bloku. Jeho predsedníctvo skončilo 18. novembra 2004. Roman_Alberty_00a1.html Roman Alberty vysokoškolský pedagóg, biológ Narodenie 23. október 1956 Banská Bystrica Pozri aj Biografický portál Roman Alberty (* 23. október 1956 Banská Bystrica) je vysokoškolský pedagóg, biológ. Jeho otec Július Alberty Životopis V r. 1972-1976 študoval na gymnáziu s prírodovedným zameraním v Banskej Bystrici, 1976-1981 na Prírodovedeckej fak. UPJŠ v Košiciach, 1981 RNDr., 1982 interný ašpirant na Katedre všeobecnej biológie PF UPJŠ v Košiciach, 1986 špecializácia Vyšetrovacie metódy v klinickej biochémii na ILF v Bratislave, 1989 kandidát biologických vied Lekárska fak. UK Bratislava. V r. 1984-1996 pôsobil ako odborný pracovník na odd. klinickej biochémie NsP F.D.Roosevelta v Banskej Bystrici, 1994-1996 odborný garant a koordinátor kontroly kvality biochemických vyšetrení, 1996-1998 vysokoškolský pedagóg na Fakulte prírodných vied, Katedra biológie UMB Banská Bystrica, od 1998 vedúci Katedry biológie. Je autorom Výkladového slovníka genetiky a 22 vedeckých prác uverejnených v domácich a zahraničných časopisoch, prednášal na domácich medzinárodných vedeckých konferenciách a zjazdoch. Je členom redakčných rád a zakladateľ vedeckého časopisu Matthias Belius University Proccedongs-Biological series. Ocenenie * R. 1994 pozvanie za riadneho člena Newyorskej akadémie vied, 1997 cena rektora UMB za súbor pôvodných vedeckých prác * v kategórii prírodných a technických vied Literatúra * Who is Who v Slovenskej republike Externé odkazy * OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok. Tento článok zo systému OSUD potrebuje upraviť, pridať interwiki a kategórie. Po jeho úprave prosím odstráňte šablónu {{Osud na úpravu}}. Romantizmus_(literatúra).html Romantizmus (literatúra) Romantizmus bolo obdobie v svetovej aj slovenskej literatúre zhruba od 90. rokov 18. storočia do 50. rokov 19. storočia. Romantizmus v literatúre sa začína objavovať v 2. polovici 18. storočia a týka sa všetkých európskych literatúr, no taktiež americkej literatúry. Jeho hlavnou myšlienkou bola túžba po slobode a nádej, že sa zmení spoločenské usporiadanie. V zmysle francúzskej revolúcie sa hlavným heslom stali tri najznámejšie slová vo vtedajšom Francúzsku: rovnosť, bratstvo, sloboda (aj keď v skutočnosti jakobínska (jakobíni robili revolúciu) diktatúra a napoleónske vojny toto vznešené heslo nijako nenapĺňali). Je jedným z tých období, ktoré sa v literatúre nevyskytujú ako čisté, ale autori preberajú veľa prvkov z klasicizmu, preromantizmu, sentimentalizmu (ktoré obdobiu predchádzali) alebo realizmu (ktorý nasledoval po ukončení obdobia romantizmu). Vznik romantizmu v literatúre Romantizmus sa vyvíja z krátkeho obdobia predromantizmu, ktoré vzniklo ako protiklad k pomerne dlhému obdobiu klasicizmu, pričom potláča všetko presné, dokonalé, vznešené, usporiadané. Miesto toho odmieta deliť literatúru na vyššiu a nízku, rovnako ako odmieta i spoločenské vrstvy, a prestáva vidieť krásu v klasickej antickej literatúre, tak typickej pre klasicizmus. Tento nový smer vychádza z dvoch koreňov: sentimentalizmu (autori sa začínajú venovať citovému životu hrdinov a ich vnútornej analýze, hoci sú to hrdinovia často precitlivelí a naivní – tento štýl existoval najmä vo Francúzsku, Anglicku a Nemecku) a z hnutia Sturm und Drang (Búrka a vzdor), ktoré vzniklo v Nemecku a snažilo sa o zrušenie feudálnej závislosti. Prejavy romantizmu Diela romantických autorov spoznáme vďaka tomu, že vo svojich dielach kládli dôraz na city, fantáziu, či osamelosť, ktorá vyplývala z rozporu medzi snom a skutočnosťou či z nepochopenia spoločnosťou. Hrdinom diela sa často stáva výnimočná osoba (tulák, zločinec, vyvrheľ spoločnosti, burič, revolucionár), ktorým je autor sám, čím sa búri proti spoločnosti. Ak aj nachádza útechu a pochopenie v láske, tá je vždy tragická a nenaplnená. Hrdina sa nechce prispôsobiť svetu a realite, v ktorej žije, preto sa často obracia do vlastného vnútra, ktoré analyzuje a nakoniec sa do neho často celkom uzatvára, obracia sa k prírode, ktorú obdivuje a velebí, jeho kroky vedú k ľuďom a vrstvám vytlačených na okraj spoločnosti. Romantický hrdina – muž – je aktívny, často zamilovaný a je schopný vraždy i samovraždy, len aby získal svoju lásku, ale romantická žena je naopak pasívna, nerobí nič, aby zmenila chod sveta, len zostáva verná svojmu manželovi alebo milencovi. Autori často svoje námety čerpajú zo stredovekej minulosti alebo z ľudovej tvorby, pričom často tvoria diela, ktoré majú vyzdvihovať utláčané národy a pripomínať im ich korene (vznik nacionalizmu). No napriek tomu, že je to obdobie ovplyvňujúce všetky európske literatúry, nevyvíja sa v každej krajine rovnakým smerom, ale má svoje zásadné odlišnosti. Francúzska literatúra Predchodcom francúzskych romantikov sa stal spisovateľ a filozof Jean-Jacques Rousseau. Sám vyrastá v chudobe, takže sa musí živiť sám, nemá šťastie v láske a hoci cestuje po Európe (Anglicko, Nemecko), napokon sa vracia späť do Francúzska, kde aj v biede zomiera. Jeho vlastný život ho pravdepodobne utvrdil v presvedčení, že príčinou všetkých problémov v spoločnosti je majetok. Jeho dielo sa stáva základom predromantizmu. Romantizmus samotný má vo Francúzsku dve formy – tzv. začiatočnícky romantizmus, ktorý je príznačný zameraním na minulosť a oslavu stredovekého kresťanstva a tzv. revolučný romantizmus, ktorý je prostestom prosti súčasnosti. Vznik romantizmu sa datuje do toho istého obdobia, ako vznik realizmu. Jean-Jacques Rousseau * Nová Heloise, príbeh nešťastnej lásky medzi učiteľom a mladou šľachtičnou. * Emil alebo O výchove, sleduje psychický vývoj chlapca od narodenia po dospelosť * Spoločenská zmluva, odborné filozofické dielo Victor Hugo * Chrám Matky Božej v Paríži, opisuje život stredovekej spoločnosti - osudový vzťah škaredého Quasimoda a krásnej Esmeraldy (kontrast krásy a škaredosti) * Bedári, román o zápase s predsudkami a nespravodlivosťou v dobe francúzskej revolúcie * Cromwell, dielo tvorí akýsi manifest francúzskeho romantizmu * Robotníci mora, báseň o hrdinstve obyčajného rybára, o jeho boji za lásku, proti nespravodlivosti a divokým prírodným živlom François-René de Chateaubriand * Atala, básnická poviedka, návrat ku kresťanstvu a mystike - príbeh nešťastnej lásky Indiána Šaktu a dievčaťa Ataly (začiatočnícky romantizmus) Alfred de Musset * S láskou nie sú žiadne žarty, lyrická komédia * Spoveď dieťaťa svojho veku, autobiografický román, v ktorom zachytil taktiež svoj vzťah k George Sandovej Stendhal (vl. menom Henri Beyle) * Červená a čierna /Červený a čierny/, psychologicky ladený román, v ktorom červená symbolizuje revolúciu, čierna despotizmus * Kartúza parmská(tiež ‘‘Väznica parmská’‘), román o mladom šľachticovi, ktorého ideál sa nenaplní * - jeho diela tvoria prechod medzi romantizmom a realizmom; jeho dielo nebolo dlho pochopené, záujem oň začali prejavovať až koncom 19. storočia Alexandre Dumas st. * Traja mušketieri, historicko-dobrodružný román * Gróf Monte Christo, dobrodružný román – prvky nenaplnenej lásky, pomsty, smrti, sebapoznávania Anglická literatúra Anglická romantická literatúra čerpala tak z ústnej ľudovej slovesnosti, ako aj z diel Williama Shakespeara, v ktorých nachádza to, čo ju tak fascinuje – lásku, nenávisť, majetok, smrť. Za zakladateľa romantickej literatúry tu je pokladaný George Gordon Byron, ktorý žil podobne ako jeho romantickí hrdinovia, čo len podporovalo záujem o romantizmus a rozmach tohto literárneho obdobia. Walter Scott sa najviac inšpiruje ľudovou tvorbou a historickým baladám, čím sa stal otcom historického románu a historickej poviedky. George Gordon Byron * Putovanie Childa Harolda, moderný epos - autobiografické dielo, kde sa hrdina rozchádza so svojou spoločenskou vrstvou a bojuje proti tyranstvu, no napokon predčasne zomiera * Manfréd, román o boji proti usporiadaniu sveta i proti bohu, no tento boj je neúspešný Percy Bysshe Shelley * Odpútaný Prometheus, námet čerpaný z antickej básne o hrdinovi, ktorý sa vzoprel bohom; je autorovým stelesnením víťazstva dobra nad zlom, i preto je dielo považované za symbol boja za slobodu Walter Scott * Jazerná panna, rozsiahly epos o Márii Stuartovne * Ivanhoe, historický román – prerozprávanie príbehu o anglickom kráľovi (Richard I. (Anglicko)|Richard Levie srdce) a dobe, kedy v jeho neprítomnosti vládol ľud Charlotte Brontëová * Búrlivé výšiny, román o anglickej viktoriánskej vyššej vrstve a jej živote – dielo má tak romantické, ako aj realistické prvky Emily Brontëová * Jana Eyrová, milostný vzťah ľudí z rôznych spoločenských vrstiev Nemecká literatúra Nemecká romantická literatúra vznikala na prelome 18. storočia a 19. storočia. Charakteristický je pre ňu záujem o minulosť a silné zobrazenie náboženstva až mystiky. Nemecko vtedy ešte tvorili jednotlivé štátiky, no romantizmus sa stal jednotiacim umeleckým a kultúrnym štýlom, ktorý združoval intelektuálov túžiacich po zmene spoločnosti a zlepšení pomerov. Novalis (vl. menom Fredech von Hardenberg) * Hymny noci, kniha básní s motívmi lásky a túžby po smrti * Heinrich von Ofterdingen, nedokončený román o stredovekom potulnom básnikovi, ktorý hľadá symbolický modrý kvet, ktorý je symbolom skutočnej poézie a života Ernst Theodor Amadeus Hoffmann * Diablov elixír * Životné názory kocúra Mura Heinrich Heine * Kniha piesní, zbierka reflexívnej lyriky, v ktorej zachytil svoje pocity z nešťastnej lásky. Najznámejšou skladbou je Lorelei- balada o krásnej panne Lorelei, ktorá vábi plavcov na pevninu, kde nakoniec zomrú Jacob Grimm a Wilhelm Grimm - takmer výlučne sa zaoberali zbieraním nemeckých ľudových rozprávok a venovali sa germánskej mytológii. Ich rozprávky sa stali svetoznámymi a inšpirovali alebo ovplyvňovali autorov v ďalších krajinách (napr. v Čechách to bol K. J. Erben) * Sedem kozliatok * Červená Čiapočka * Zlatovláska * Snehulienka * Princezná so zlatou hviezdou * Popoluška Johann Wolfgang Goethe * Utrpenie mladého Werthera, román písaný formou listov – hlavnou témou je nešťastná láska hlavného hrdinu, ktorá končí pre neho tragicky (dielo je považované za súhrn myšlienok Sturm und Drang) * Faust, dvojdielna veršovaná dráma, ktorú písal 30 rokov – zmodernizovaný príbeh nešťastnej lásky; podľa nemeckej povesti o doktorovi Faustovi, ktorý upísal svoju dušu diablovi Friedrich Schiller * Lúpežníci, dráma popisujúca úpadok nemeckej spoločnosti * Mária Stuartovna, historická dráma Ruská literatúra Romantizmus je v tejto krajine príznačný tým, že v sebe nesie tiež prvky realizmu. Najznámejším ruským spisovateľom tohto obdobia je jednoznačne Alexander Sergejevič Puškin. Nebol len spisovateľom romantickej literatúry, ale podobne ako Byron bol tiež typickým hrdinom tejto doby – bojuje proti politickému systému, nevoľníctvu, žije vo vyhnanstve a napokon zomiera na následky zranení, ktoré utrpí počas súboja o česť ženy. Podobný osud postretol i jeho priateľa, spisovateľa M. J. Lermontova, ktorý je posledným spisovateľom radeným medzi ruských romantikov. Alexander Sergejevič Puškin * Eugen Onegin, filozoficko-spoločenský veršovaný román o stave ruskej morálky – hlavným hrdinom je šľachtic plný predsavzatí, ktoré nedokáže uskutočniť, a tak stráca zmysel života; stáva sa tzv. zbytočným človekom * Boris Godunov, historická dráma z ruských dejín – boj medzi Godunovom a Lžidimitrijevom, pričom Godunov je tu vykreslovaný ako romantický hrdina, zástanca národa, ktorého smrť je stratou pre národ * Piková dáma, fantastický román o pomeroch v ruskej šľachte s prvkami nadprirodzena (neskôr zhudobnil P. I. Čajkovskij) * Kapitánova dcéra, historická próza * Kaukazský zajatec, lyricko-epická skladba inšpirovaná divokou prírodou a bojom za osobnú i národnú nezávislosť Michail Jurjevič Lermontov * Maškaráda, veršovaná hra z prostredia najvyššej ruskej šľachty * Démon, veršovaná filozofická poéma, boj dobra so zlom; biblická téma sa prelína s motívom gruzínskej povesti (vyšlo posmrtne) * Hrdina našej doby, prvý ruský psychologický román, zameriava sa na aktuálne spoločenské problémy a otázky – rozprávanie o živote šľachtica, ktorý má všetko a len tak premárni svoj život (zbytočný človek) Nikolaj Vasilievič Gogoľ * Taras Buľba * Revízor, satirická komédia * Mŕtve duše Poľská literatúra Hlavným predstaviteľom poľského romantizmu je najväčší poľský básnik Adam Mickiewicz, ktorý čerpal námety z poľských dejín. Adam Mickiewicz * Pán Tadeáš, rozsiahly epos s prvkami byronovskej poviedky, v ktorej sa odohráva boj 2 šľachtických rodov o majetok a ženu – uzmierenie nastáva až vďaka láske mladých príslušníkov znesvárených rodov; zachytáva tiež obdobie napoleónskych vojen vo vzťahu k Poľsku * Konrád Wallenrod, historická poviedka o živote šľachtica, ktorého unesú a vychovajú ako križiaka – keď sa dozvie pravdu, pomstí sa tým, že vedie križiakov do neúspešného boja, v ktorom sám zomiera Juliusz Slowacki * Balladyna, tragédie Maďarská literatúra Maďarský romantizmus je veľmi špecifický už len politickou situáciou a mnohonárodnostným Uhorskom. Jeho prejavy sa spájajú s otázkami národného osudu. Hlavným predstaviteľom romantizmu tu je básnik a prozaik Sándor Petöfi, ktorý neskôr inšpiroval aj zahraničných autorov, ako boli napr. Jan Neruda a Jaroslav Vrchlický. Sándor Petöfi * Pieseň národa, báseň, v ktorej vyjadruje svoju lásku k národu * Bohatier Ján, lyricko-epická báseň Talianska literatúra Giacomo Leopardi * Spevy, v jeho diele sa prelína romantizmus s klasicizmom Alessandro Manzoni * Snúbenci, taktiež ide o zmes, ale tentoraz romantizmu s realizmom Slovenská literatúra Bližšie informácie v hlavnom článku: Romantizmus v slovenskej literatúre V našej literatúre je romantizmus zároveň epochou Štúrovcov. V tomto období vzniká nová spisovná slovenčina, ktorá podnecuje boj za národnú slobodu, čomu napomáha i literárna tvorba, ktorá je určená nielen pre privilegované a vzdelané vrstvy, ale i pre obyčajných ľudí. Hlavným predstaviteľom tohto obdobia je Ľudovít Štúr, ktorý svojim dielom ovplyvnil celé odbojové i literárne hnutie. V tomto období začína Jozef Miloslav Hurban vydávať časopis Slovenské pohľady. Ľudovít Štúr * Náuka reči slovanskej, dielo, ktoré tvorí prvú novodobú gramatiku slovenského jazyka Michal Miloslav Hodža Jozef Miloslav Hurban * Olejkár Samo Chalupka Janko Kráľ Ján Botto Andrej Sládkovič Ján Kalinčiak Česká literatúra V tomto období vrcholí proces národného obrodenia (1830 – 1848), dochádza k rozmachu poézie, prózy, satiry, publicistiky a divadla. Hlavnou úlohou literatúry bolo vychovávanie k vlastenectvu, čo spomalilo rozvoj romantizmu v českej literatúre. Asi najdôslednejšie sa myšlienok romantizmu držal vo svojej tvorbe Karel Hynek Mácha, ktorý sa tiež považuje za najvýznamnejšieho básnika a prozaika tohto obdobia v tejto krajine. Významným autorom bol tiež Karel Jaromír Erben. Bol ovplyvnený bratmi Grimmovcami a svojim dielom položil základy modernej českej balady. Jeho dielo ovplyvnilo takých autorov, ako boli Jan Neruda, Jaroslav Vrchlický, Petr Bezruč, Jiří Wolker, Josef Mánes či Antonín Dvořák. Karel Hynek Mácha * Máj, lyricko-epická báseň, ktorá je vrcholným dielom jeho tvorby a základným dielom modernej českej poézie - sú to najmä filozofické úvahy o zmysle života a ostrej kritike vtedajšej spoločnosti, je vyznaním z vlastenectva; vykresľuje rozpor medzi životom a smrťou, nesmrteľnosťou a vedomím vlastnej smrteľnosti * Púť krakonošská, básnická próza, vykreslenie obrazu prírody * Křivoklát, pôvodne prvý diel historickej tetralógie, no ďalšie diela nestihol napísať – vracia sa k obdobiu panovania Karola IV. * Cigáni, román, v ktorom sa venuje opisu života na pokraji spoločnosti, rozporom medzi skutočnosťou a snami Karel Sabina * Máchov Epigon, dielo má byť pokračovaním Máchovej tvorby, no nedosahuje jeho kvality * Na púšti, román o pražskej inteligencii * Oživené hroby, čiastočne autobiografický román, v ktorom podáva obraz života a osudov niekoľkých politických väzňov Josef Kajetán Tyl * Rozorvanec, poviedka o Máchovi, v ktorej zosmiešňoval jeho osobu (vyšla po Máchovej smrti) * Posledný Čech, novela zo šľachtického prostredia, ktorú ostro kritizoval Karel Havlíček Borovský * Fidlovačka, divadelná hra kritizujúca pražských meštiakov – v zhudobnenej verzii zaznela prvý krát pieseň Kde domov můj, ktorá sa v roku 1918 stala národnou hymnou * Strakonický dudák, divadelná dráma, ktorej cieľom je výchova diváka a varovanie pred prílišnou túžbou po peniazoch a bohatstve * Ján Žižka, dielo, v ktorom sú síce historické nepresnosti, no zobrazuje ideály revolúcie a upozorňuje na silu národa Karel Jaromír Erben * Prostonárodné české piesne a riekanky, české piesne s komentármi * Sto prostonárodných rozprávok a povestí slovanských v nárečiach pôvodných, vďaka tomuto dielu niektoré jeho rozprávky zľudoveli (napr. Zlatovláska) * Kytice, zveršované české báje, zobrazujúce medziľudské vzťahy (napr. konflikt matky a dcéry), vinu a odpustenie, boj človeka s prírodou a nadprirodzenými silami, ale hlavne nič nezostane nepotrestané Americká literatúra Hlavným predstaviteľom americkej romantickej literatúry je nepochybne Edgar Allan Poe. Tento všestranný spisovateľ sa venoval tak poézii ako aj próze a je považovaný za zakladateľa vedecko-fantastickej literatúry, hororu, detektívky. V detektívnych príbehoch využíva postavy dvoch detektívov, z ktorých je jeden múdry a druhý nechápavý, čo sa neskôr objavuje u viacerých spisovateľov (napr. Arthur Conan Doyle). Edgar Allan Poe * Havran, básnická skladba, ktorej témou je smrť mladého dievčaťa – autor používa protiklad krásy a lásky proti úzkosti zo života a smrti * Jama a kyvadlo, hrôzostrašný príbeh o mužovi, ktorý je odsúdený toledskou inkvizíciou na trest smrti. * Zánik domu Usherovcov, ďalší z hororových príbehov, hlavnou témou je smrť, nadprirodzeno a zánik * Vraždy v ulici Morque, detektívna poviedka, je akýmsi návodom, ako písať detektívky * Maska červenej smrti - princ se vysmieva smrti namiesto toho, aby bojoval s morom, ktorý v jeho krajine vládne; osud ho potrestá tým, že nakoniec i on zomiera na mor, čo je istým druhom pomsty za chudobných ľudí, ktorí sa nemohli zachrániť Nathaniel Hawthorne * Šarlátové písmeno - nešťastný milostný príbeh mladej vydatej evanjeličky, ktorá sa v neprítomnosti manžela zamiluje do kňaza a je odsúdená za nemravnosť; napokon ostáva sama len s dieťaťom Henry Wadsworth Longfellow * Pieseň o Hiawathovi, ide o lyrický epos, ktorý sa inšpiruje životom Indiánov; čerpá námet zo starých indiánskych povestí – autor sa snažil nájsť spojenie medzi pôvodnými obyvateľmi Ameriky a dobyvateľmi Pozri aj * Romantizmus Roman_Veber_bd5d.html Roman Veber slovenský hokejista Narodenie 3. február 1969 Aktívna činnosť 1989 - súčasnosť Pozícia obranca Streľba pravou rukou Výška a váha 181 cm, 88 kg Roman Veber (* 3. február 1969) je slovenský hokejový obranca. Klubový hokej Odohral niekoľko rokov v Slovane Bratislava. Od sezóny 1999/00 hráva v nižších nemeckých súťažiach. Štatistiky Základná časť Playoff Sezóna Klub Liga Z G A Body TM +/- Z G A Body TM +/- 1994/95 Slovan SE 21 0 6 6 44 +20 Bratislava V súčastnosti 1995/96 Slovan SE 39 3 8 11 10 +1 hrá za Ev Bratislava Ravensburg v Nemecku 2.ligu. Reprezentácia V slovenskej reprezentácii odohral 4 zápasy, strelil 1 gól. Externé odkazy * Roman Veber štatistiky na eurohockey.net * Roman Veber klubová štatistika na hockeyDB.com Roman_Čechmánek_f0f3.html Roman Čechmánek český hokejista Narodenie 2. marec 1971 Gottwaldov Aktívna činnosť 1988 - súčasnosť Pozícia brankár Výška a váha 193 cm, 94 kg Roman Čechmánek (* 2. marec 1971) je český hokejový brankár. Ako brankár českého klubu HC Slovnaft Vsetin dosiahol v 90. tych rokoch viaceré úspechy, štyrikrát získal titul ligy a päťkrát získal ocenenie Najlepší brankár extraligy. V roku 2000 bol draftovaný klubom Philadelphia Flyers, kde odohral tri sezóny. Roku 1998 Čechmánek reprezentoval Českú republiku na Olympijských hrách v Nagane, kde český tým získal zlaté medaile. Čechmánek je považovaný za výborného brankára s výbušnou a neskrotnou povahou.^ V súčasnosti je hráčom HC Oceláři Třinec. Referencie 1. ↑ Slováci v Třinci sa môžu oprieť o Čechmánka. Sport.sk. Externé odkazy * Roman Čechmánek klubová štatistika na hockeyDB.com Romantizmus_v_slovenskej_literatúre.html Romantizmus v slovenskej literatúre Slovenská romantická literatúra je obsahom i formou národná, spätá s ľudom. Spisovatelia vo svojich dielach uplatňovali estetiku romantizmu. Ich vzorom už nebola antická literatúra, ale ľudová slovesnosť. Z ľudovej slovesnosti prevzali rým (združený a striedavý), prozódiu (sylabický verš), reč, štylistické prostriedky, tematiku, žánre. Postavy si vyberali z ľudu. Často ich idealizovali a využívali také témy, kde mohli vyjadriť svoje túžby a ideály. Takýmito témami boli: ľudový odboj, revolučné nálady, idea vlastenectva, boj za slobodu. Hlavným literárnym druhom bola lyrika a veršová epika, rozvíjala sa však próza zo súčasného života. Romantizmus uprednostňoval city, obrazotvornosť, idealizmus, intuíciu a fantáziu. Samo Chalupka (1812 – 1883) Chalupka je tvorcom historickej epiky, historického spevu. Upútala ho jánošíkovská tematika, téma protitureckých bojov a motívy dávnej minulosti Slovákov. Jánošíkovská tematika * Likavský väzeň – uväznený Jánošík uvažuje o svojom osude. Neupadá do beznádeje, verí, že sa mu podarí dostať sa na slobodu, aby mohol opäť zhromaždiť okolo seba junákov. Autor často využíva motív vatry ako symbol slobody ľudu. * Junák – Jánošík s hôrnymi chlapcami bojuje proti mocipánom, ale aj tak v boji zahynú. * Kráľohoľská – opisuje Jánošíkovu družinu, ktorá sa rozrastá za národnú slobodu. Téma protitureckých bojov * Boj pri Jelšave – hrdinský zápas ľudových bojovníkov proti Turkom * Branko – zvolenský bojovník bojuje za práva ľudu, ale zradou ho premohli: „Pravde žil som, krivdu bil som – Verne národ svoj ľúbil som.“ * Turčin Poničan – je to ľudská dráma jednoduchej slovenskej ženy,ktorú poturčenec, kedysi unesený zo Slovenska, odvlečie do otroctva. Matka v ňom spoznáva svojho syna. Poturčenec ju žiadal, aby zostal pri ňom a pri svojom 22vnúčati. Ona však odmieta žiť v prepychu a chce sa vrátiť domov (láska k rodnému kraju). Motív dávnej minulosti Slovákov * Mor ho! – dej lokalizuje na hranice vlasti k Dunaju. Sem prichádzajú hrdí slovenskí junáci k pyšnému cisárovi s mierovým posolstvom, v ktorom autor zdôrazňuje slovenskú slobodomyseľnosť a hrdosť. Cisár neuznáva ich slobodu a vyhlasuje ich za otrokov. Nasleduje hrdinská slovanská odveta, nebojácny útok junákov s výkrikom „Mor ho!“ na cisára a jeho vojsko. Hoci je nepriateľ v presile, junáci udatne bojujú, lebo chcú padnúť „ako víťazom „pristojí“. V závere zahanbený cisár prezerá hromadu mŕtvych vojakov a v ušiach mu znie výkrik: „A ty, mor ho! – hoj, mor ho! Detvo môjho rodu, Kto kradmou rukou siahne na tvoju slobodu. A čo i tam dušu dáš v tom boji divokom. Mor ty len, a voľ nebyť, ako byť otrokom.“ Janko Kráľ (1822 – 1876) Janko Kráľ je považovaný za najsubjektívnejšieho, najromantickejšieho a najrevolučnejšieho básnika. Položil základy slovenskej modernej reflexívnej a revolučnej lyriky. Subjektívna a reflexívna lyrika * Duma bratislavská – reakcia na zosadenie Ľudovíta Štúra z katedry * Orol – mládenec opúšťa matku, aby mohol bojovať, kým nezahynie * Orol vták – túžba po slobode a voľnosti Revolučná a politická lyrika * Duma dvoch bratov – pamiatka na dvoch študentov, ktorých popravili za účasť na povstaní * Šahy – najobšírnejšia revolučná báseň, kde zobrazil tragický príbeh revolúcie Piesne a balady * Pán v tŕní – bezbožný pán zabije na poľovačke človeka, za čo ho stihne trest – zošalie a hynie v strašných mukách * Bezbožné dievky – privolávanie diabolskej moci čarami, ktorými si dievky chceli získať ženíchov Zakliata panna vo Váhu a divný Janko – dedina i najbližší nechápu Janíka, ktorý je divný a ukrutný. Pre nepochopenie vyhľadáva samotu a prírodu. Janko sa raz v noci vybral z domu. Uvidel zakliatu pannu uprostred Váhu a išiel ju zachrániť. Ráno prináša pastierik novinu o Jankovej smrti – Janko sa utopil. Janko hynie pre rozpor medzi snom a skutočnosťou. Je typicky romantický hrdina. Túži po plnosti života, ale v zápase o uskutočnenie svojho sna hynie. Alegorické obrazy: * Janko = Janko Kráľ, štúrovci * Zakliata panna = Slovensko, ľud Ján Botto (1829 – 1881) Písal alegorické básne, revolučné piesne, balady, veršované rozprávky a povesti, rozsiahlejšie básnické skladby. Hlavným zdrojom jeho tvorby bola ľudová slovesnosť. Alegorický ráz má: * Báj na Dunaji – báseň predstavuje Slovensko ako „zakliatu krajinu“, čakajúcu na „víťaza“, ktorý ju oslobodí Najznámejšie balady Margita a Besná – mladá vdova sa chcela znova vydať, ale ženíchom sa viacej páčila jej nevlastná dcéra. Preto ju macocha sotila do vody z vysokej skaly. Neskôr sa však pomiatla a na druhej strane rieky skočila do Váhu. Žltá ľalia – rozpráva o Adamovi a Eve, ktorí si sľúbili lásku až za hrob. Eva sa chce rok po manželovej smrti znovu vydať. Mŕtvy Adam o polnoci prichádza po svoju nevernú ženu, ktorá od strachu zomiera. Na jej hrobe rastie žltá ľalia, ktorú páli, dusí tŕnie a chrastie. Preto stále počuť žalostný nárek ľalie – Evky. Lyricko-epická báseň Smrť Jánošíkova – námetom sú predsmrtné vízie, jeho uväznenie, smrť a žiaľ jeho družiny. Skladba je rozdelená do 9-tich spevov, ku ktorým je pripojený aj lyrický predspev. Úvod – použil alegóriu matky a detí, svoje verše posiela po Slovensku. Bojí sa, že je to zaklatia krajina a nenájdu ozvenu. Stretnú sa však s hôrnymi chlapcami, spoznajú sa a spolu „idú po zboji“, aby ukázali „cestu ku slnku slobody“. Úvod je obranou hôrnych chlapcov a oslavou slobodného života. 1. spev – opisuje slobodný život „dvanástich sokolov“, hôrnych chlapcov, na Kráľovej holi. V závere prvého spevu sa družina dozvedá o zlapaní Jánošíka a smutne sedí okolo dohárajúcej vatry. 2. spev – Botto zvýrazňuje žiaľ ľudu nad Jánošíkovým osudom a kreslí obraz jeho zlapania. Jánošíka nepremohla sila, ale iba zrada. 3. spev – Jánošík je vo väzení. Prichádza za ním v podobe milej duša ľudu a lúči sa s ním peknou ľudovou baladou. 4. spev – je najpochmúrnejší. Je to obraz väzenia v noci. Jánošíkovi sa sníva sen o mladosti. Diabol mu však pripomína blížiacu sa smrť. 5. spev – svitá nový deň a Jánošík vie, že jemu prinesie smrť. Pýta sa, kto viacej zbíjal, či on alebo jeho kati. Svoje činy ospravedlňuje tým, že už nemohol znášať útlak poddaného ľudu. Verí, že nadíde čas odplaty a spravodlivosti. 6. spev – vedú Jánošíka k šibenici. Jánošík káže kňazovi modliť sa nie za neho, ale za biedny nešťastný ľud. 7. spev – opisujú Jánošíkovu popravu. Smúti nebo i zem. Jánošík sa lúči s rodným krajom a spomína na svoj boj proti tyranom. 8. spev – predstavuje Slovensko po Jánošíkovej smrti. Všade je smutno ako v zakliatej krajine. Ľud si rozpráva o Jánošíkovi povesti. Jánošík sa stáva symbolom slobody a boja proti krivde. 9. spev – je celý alegorický, opisuje Jánošíkovu svadbu s kráľovnou víl. Kráľovná víl predstavuje symbol slobody. Touto alegóriou chcel Botto vyjadriť dôveru vo víťazstvo pravdy a spravodlivosti. Románd.html Románd Župa Rábsko-mošonsko-šopronská župa Obvod Pannonhalma Rozloha 9 km² Počet obyvateľov 319 PSČ Kód oblasti Románd je obec v Maďarsku v Rábsko-mošonsko-šopronskej župe v obvode Pannonhalma. Má rozlohu 985 ha a žije tu 319 obyvateľov (2007). Tento geografický článok o mieste v Maďarsku je zatiaľ Vlajka Maďarska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Romantická_sociológia.html Romantická sociológia Sociológia romantická sociológia romantická je sociologický smer, ktorý vznikol v polovici 19. stor. v Anglicku a Nemecku. Romantická sociológia sa spočiatku prelínala s feudálnym socializmom (Carlyle). Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Tento článok z Filitu potrebuje upraviť, pridať interwiki a kategórie. Po jeho úprave prosím odstráňte šablónu {{filit na úpravu}}. Rombická_sústava.html Rombická sústava Rombická sústava Obrázok Rombická sústava Metrika |a≠b≠c, α=β=γ=90° Bravaisove |P, C, I, F mriežky | Súmernosť |stred súmernosti, tri (maximálne možné|dvojnásobné osi hodnoty) |súmernosti,tri roviny |súmernosti Bodové grupy |holoédrická mmm, |hemiédrické mm2 a 222 |pedión, pinakoid, |rombická dipyramída, Kryštálové tvary|rombická pyramída, |rombická prizma, |rombický disfenoid Rombická (alebo aj ortorombická, v staršom názvosloví aj kosoštvorcová) kryštálová sústava je jedna zo siedmich kryštálových sústav. Možné prvky súmernosti sú: maximálne tri dvojnásobné osi súmernosti (symbol 2), maximálne tri roviny súmernosti (m), stred súmernosti (1) a ich kombinácie (tri dvojnásobné osi + stred súmernosti a jedna dvojnásobná os + dve roviny súmernosti). Bravaisove mriežky sú zastúpené všetky štyri: primitívna (P), bázicky centrovaná (C), priestorovo centrovaná (I) a plošne centrovaná (F). Typy mriežok Primitívna Bázicky centrovaná Priestorovo centrovaná Plošne centrovaná mriežka mriežka mriežka mriežka Výber súradnicovej sústavy Logický je výber súradnicových osí totožných s kryštalografickými, alebo ležiacich v rovinách súmernosti. Označovanie jednotlivých súradnicových osí sa robí na základe veľkosti jednotlivých vektorov na nich, podľa pravidla b > a > c. Kryštálové tvary V jednotlivých grupách sú možné nasledovné tvary: * mmm - pinakoid, rombická prizma a rombická dipyramída * mm2 - pedión, pinakoid, rombická prizma, rombická pyramída a dóma * 222 - pinakoid, rombická prizma a rombický disfenoid Kryštálové sústavy Triklinická | Monoklinická | Rombická (ortorombická) | Trigonálna Tetragonálna | Hexagonálna | Kubická Román.html Román O príslušníkovi národa pozri Románi. Román je veľký prozaický a epický žáner. V čase klasicizmu nahradil epos ako najvýraznejšieho reprezantanta epiky. Vyznačuje sa pružnou kompozíciou, ktorá umožňuje zachytiť rozsiahlu oblasť javov a udalostí, spoločenských vzťahov a psychologických situácií. Od novely a poviedky sa odlišuje tým, že sa dej zložito rozvetvuje a popri hlavnom motíve rozvíja veľa vedľajších motívov a podobne. Obyčajne zobrazuje dlhšie časové rozpätie a široký okruh životných javov a ide teda aj fyzicky o dlhú knihu. Spojením viacerých románov vznikajú dilógie, trilógie alebo románové cykly (napríklad Balzacov cyklus Ľudská komédia). Dejiny Začiatky románu sú v antických prozaických zábavných rozprávaniach o zložitých osudoch ľudí, ktoré však ešte nemali zvláštny názov. Termín román pochádza zo stredoveku, kedy sa pojmom „conte roman“ (románske rozprávanie) začali v románsky hovoriacich krajinách označovať literárne diela písané v národnom jazyku (namiesto vtedy bežnej latinčiny). V neskorom stredoveku sa ako román označovali rytierske romány, prípadne aj dvorské romány. Pôvod skutočného románu je však v poviedkach a novelách vznikajúcich od 14. storočia v Itálii. Tieto sa neskôr začali spájať do jednotného celku - románu. Dôležitým druhom románu bol v 16. a 17. storočí tzv. pikareskný román. Veľmi významnými, „vzorovými“ románmi v dejinách boli ďalej Don Quijote de la Mancha (1605) a Robinson Crusoe. V 18. stor. vznikajú prvé psychologické romány. V druhej polovici 18. storočia vznikol vývojový román, sentimentálny román, gotický román, filozofický román. Prvý román v slovenčine (René mládenca príhody a skúsenosti) vznikol koncom 18. storočia. V 19. storočí nastal rozvoj románovej tvorby. Počas romantizmu vznikol historický román a počnúc realizmom sa román stal dominantným žánrom (o.i. vznik žánrov dobrodružný román, fantastický román, vedeckofantastický román, humoristický román, satirický román, román v listoch, didaktický román, tendenčný román). V 20. storočí, najmä k jeho koncu, sa román ako žáner dostal do krízy (nové typy románu, napr. nový román, ale aj odklon od románu). Iné projekty * Wikicitáty * Commons * Spolupracuj na Wikiquote Wikicitáty ponúka citáty od alebo o Román * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Romhány.html Romhány Župa Novohradská župa Obvod Rétság Rozloha 25 km² Počet obyvateľov 2399 PSČ Kód oblasti Romhány je obec v Maďarsku v Novohradskej župe v obvode Rétság. Má rozlohu 2547 ha a žije tu 2399 obyvateľov (2007). Tento geografický článok o mieste v Maďarsku je zatiaľ Vlajka Maďarska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Románske_umenie.html Románske umenie Románska katedrála v Belgicku z 12. storočia Románska katedrála vo Francúzsku Románske umenie alebo (najmä v architektúre) románsky sloh je umelecká fáza vrcholného stredoveku, presnejšie obdobia od roku 1000 do 1. polovice 13. storočia. Vyznačuje sa vážnou monumentalitou a prísnou hierarchickosťou (odstupňovanie priestorov v chráme, rôzna veľkosť postáv podľa ich ideového významu). Románske umenie je prvý univerzálny sloh stredoveku. Označenie (vzniklo až v 19. storočí vo Francúzsku) súvisí so vznikom románskeho slohu na území, kde populácia hovorí románskymi jazykmi. V jeho vývine hrali najdôležitejšiu úlohu Francúzsko, Taliansko a Nemecko. V každej z týchto krajín vznikli tzv. školy románskeho umenia a tie sa ďalej delili na tzv. regionálne okruhy. Architektúra Vedúcim umením bola architektúra; vznikla ustálením a dotríbením architektúry predrománskej. Charakteristické slohové prvky (plný oblúk, stĺp, ornamentika) sú blízke rímskej antike. Nadväzuje na karolínsku renesanciu, v Nemecku a strednej Európe na otonské umenie. Architektúra rozvinula techniku klenby – valená klenba, rebrová klenba, krížová klenba, kupola. Štvorec tvorený krížením transeptu a lode symbolizuje zem s jej štyrmi živlami, ktorým dominuje kupola. Kupola so sférickou klenbou, ktorá je obrazom dokonalosti a úplnosti, teda obrazom Boha v jeho nebeskom sídle, sa stotožňuje s nebom. Románske stavby pôsobia dojmom pevnosti. Vstupný portál i celá fasáda sú priestorom pre plastiku – ornamentálnu alebo figurálnu (Posledný súd). Sochársky sú stvárnené aj hlavice stĺpov. Sochárska výzdoba zdôrazňuje predovšetkým veľkosť a krásu stavieb určených na uctenie Boha, najvyššieho staviteľa. V staviteľstve sa rozvíja: bazilika, hrady, mestské paláce, rotundy a jednoloďové kostoly s tribúnou. K najznámejším stavbám tohto obdobia patria: katedrála v Durnhame, v Arles, v Cluny, v Santiagu de Compostella, a u nás: rotunda v Skalici, v Bíni, kostolík v Dražovciach. Sochárstvo Sochárstvo (najmä reliéf) sa vyvíjalo v spojení s architektúrou, používalo štylizovaný rastlinný ornament a motívy fantastických zvierat, neskôr aj ľudských figúr. Od plošnosti a lineárnosti smerovalo k vytvoreniu trojrozmernej sochy. Najväčšiu pozornosť venovali sochári priečeliam chrámov a akcentom na tympanón. V Nemecku sa sochárske práce prenášali aj do interiéru (madony, náhrobné dosky, zábradlia) a rozvinula sa tu aj drevorezba. Maliarstvo Maliarstvo sa pod byzantským vplyvom sústreďovalo na nástennú a knižnú maľbu.V maliarstve (knižnom a nástennom) bola základom kresba kolorovaná farbami. Umelecké remeslo Zlatníctvo, kovolejárstvo, tapisérie, rezby v slonovine a podobne dosiahli vysokú úroveň. v • d • e Západné umelecké smery Románske umenie · Gotika · Renesancia · Manierizmus · Barok · Rokoko · Klasicizmus · Romantizmus · Realizmus · Preraffaelisti · Akademizmus · Impresionizmus · Postimpresionizmus 20. storočie Moderné umenie · Kubizmus · Expresionizmus · Abstraktný expresionizmus · Abstrakt · Neue Künstlervereinigung München · Der Blaue Reiter · Die Brücke · Dadaizmus · Fauvizmus · Secesia · Bauhaus · De Stijl · Art deco · Popart · Futurizmus · Suprematizmus · Surrealizmus · Color Field · Minimalizmus · Lyrická abstrakcia · Postmoderna · Konceptuálne umenie · Young British Artists Roman_Brat_c0cf.html Roman Brat Roman Brat (* 9. december 1957, Bratislava) je slovenský prozaik, publicista a prekladateľ. Životopis V rokoch 1977 - 1982 študoval odbor slovenčina-španielčina na FFUK v Bratislave. Po ukončení štúdia natúpil do Literárnej redakcie Slovenského rozhlasu, kde pracuje dodnes. Tvorba Popri redaktorskej práci sa začal venovať umeleckému prekladu a pôvodnej tvorbe. Preložil viacero románov, noviel, poviedok, divadelných a rozhlasových hier. Medzi jeho najvýznamnejšie práce patria preklady próz zo španielčiny (Mario Vargas Llosa, Juan Carlos Martini, Santiago Moncada a i). Vo vlastnej tvorbe sa venuje najmä písaniu diel pre deti a mládež, no tiež píše i pre dospelých. Jeho poviedky sú umiestnené do španielskeho prostredia a vyjadrujú snahu bojovať o vlastné miesto vo svete, o vlastnú dôstojnosť a lásku. Za svoju tvorbu získal významné ocenenia: Hlavnú cenu na Festivale filmovej tvorby pre deti v Chicagu The Kenneth F. and Harle G. Montgomery Prize a Cenu Bibiany a Slovenskej sekcie IBBY Dielo Pre deti a mládež * 2000 - Tvrdohlavý baran, rozprávky z televízneho rozprávkového seriálu Čo videli stromy * 2002 - Pochabý škriatok * 2004 - Čuvi v pralese, príbehy o zvieratkách * 2005 - O malom obrovi * 2007 - Môj anjel sa vie biť Televízne rozprávkové seriály * Čo videli stromy * Rozprávky starého Inku Pre dospelých * 2002 - Útek do raja, kniha poviedok * 2007 - Pasodoble s prízrakmi, román Roman_Kukumberg_794a.html Roman Kukumberg Šablóna:Meno slovenský hokejista Narodenie 8. apríl 1980 Bratislava Aktívna činnosť 1998 - súčasnosť Pozícia center Streľba pravou rukou Výška a váha 184 cm, 86 kg Roman Kukumberg (* 8. apríl 1980, Bratislava, ČSSR, dnes Slovensko) je slovenský hokejový útočník. Klubový hokej Roman Kukumberg je odchovancom bratislavského hokeja. Je známy z pôsobenia v Dukle Trenčín, za ktorú odohral štyri roky v slovenskej hokejovej extralige (sezóny 2000/01 až 2003/04), pričom v poslednej získal majstrovský titul. V roku 2004 ho draftoval v úvodnom drafte NHL klub Toronto Maple Leafs v 4.kole ako 113. v poradí. Počas ročníka 2004/05 pôsobil v ruskom klube Neftechimik Nižnekamsk. Pred sezónou 2005/06 podpísal pomerne prekvapujúco dvojcestnú zmluvu s klubom NHL Toronto Maple Leafs. Na ľad NHL sa však nedostal a hral na farme v AHL za Toronto Marlies, výraznejšie sa nepresadil. V októbri 2006 posilnil HC Slovan Bratislava. V priebehu play-off bol centrom mimoriadne ofenzívneho útoku, ktorý vytvoril spolu s Martinom Kuľhom a Marekom Uramom. Po zdolaní svojho bývalého klubu Dukly Trenčín vo finále získal svoj druhý majstrovský titul. Na drese nosí číslo 16. Štatistiky Základná časť Playoff Sezóna Klub Liga Z G A Body TM +/- Z G A Body TM +/- 1997/98 Danubia 1. SHL 1 0 0 0 0 1998/99 Danubia 1. SHL 24 5 5 10 8 +3 1999/00 HK Nitra 1. SHL 41 16 14 30 10 +17 2000/01 Dukla Trenčín SE 48 8 9 17 24 +8 3 1 1 2 12 -3 2001/02 Dukla Trenčín SE   46 12 9 21 20 +9 2002/03 Dukla Trenčín SE 53 18 18 36 60 +25 12 6 5 11 12 2003/04 Dukla Trenčín SE 51 16 12 36 93 +37 11 4 8 12 14 +6 2004/05 Nižnekamsk RHS 55 10 11 21 40 +10 3 0 0 0 4 -1 2005/06 Toronto Marlies AHL 54 2 6 8 30 -4 2006/07 Slovan SE 45 12 17 29 62 +13 14 6 9 15 10 +23 Reprezentácia Roman Kukumberg bol členom výberu Františka Hossu, ktorý dosiahol na Majstrovstvách sveta 2004 štvrté miesto. Tréner Július Šupler ho nominoval aj na svetový šampionát o tri roky neskôr. Spolu za slovenskú reprezentáciu odohral 68 zápasov, zaznamenal 16 gólov. Slovenské národné hokejové mužstvo na Majstrovstvách sveta v ľadovom hokeji 2007 Brankári 41 Jaroslav Halák (Montreal Canadiens) - 60 Karol Križan (MoDo Hockey) - 2 Branislav Konrád (HK Nitra) Obrancovia 68 Milan Jurčina (Washington Capitals) - 71 Tomáš Harant (Lowell Devils) - 3 Zdeno Chára (Boston Bruins) - 37 Peter Podhradský (Frankfurt Lions) - 55 Tomáš Starosta (Neftechimik Nižnekamsk) - 7 Martin Štrbák (CSKA Moskva) - 75 Richard Stehlík (Sparta Praha) - 15 Dominik Graňák (Slavia Praha) Útočníci 81 Marián Hossa (Atlanta Thrashers) - 38 Pavol Demitra (Minnesota Wild) - 10 Marián Gáborík (Minnesota Wild) - 18 Miroslav Šatan (New York Islanders) - 22 Richard Kapuš (Metallurg Novokuzneck) - 79 Marek Uram (Slovan Bratislava) - 19 Branko Radivojevič (Minnesota Wild) - 16 Roman Kukumberg (Slovan Bratislava) - 21 Radovan Somík (Severstaľ Čerepovec) - 28 Ivan Čiernik (Kölner Haie) - 47 Miroslav Kováčik (Sibir Novosibirsk) - 43 Tomáš Surový (Luleå HF) - 26 Tibor Melichárek (Dukla Trenčín) - 14 Andrej Podkonický (Bílí Tygři Liberec) Tréneri Július Šupler - Zdeno Cíger - Miroslav Miklošovič Štatistika na významných podujatiach Rok Podujatie   Z G A Body TM +/- Strely Miesto 2004 MS 9 0 0 0 2 +1 5 4. 2007 MS 7 1 1 2 8 0 10 6. (štatistické údaje v článku sú z 11. mája 2007) Externé odkazy * Roman Kukumberg štatistiky na eurohockey.net Romina_Oprandiová_9c24.html Romina Oprandiová Romina Sarina Oprandiová (* 29. marec 1986, Jegenstorf, Švajčiarsko) je talianska tenistka, ktorá sa však narodila i žije vo Švajčiarsku (Bern). Základné informácie Je praváčka, hráva obojručný backhand. Začala hrať ako šesťročná na popud brata Romea, ktorý ju trénuje dodnes. Najväčšmi obdivuje Kim Clijstersovú, Tathianu Garbinovú, Martinu Hingisovú a Rafaela Nadala. Meria 172 cm, váži 66 kg (2006). Tenisová kariéra Do profesionálneho tenisu vstúpila vo februári 2005. Počas kariéry stihla vyhrať 11 turnajov kategórie ITF. Ako tenisový cieľ si určila preniknutie do prvej päťdesiatky. 10. júna 2006 pred finálovým zápasom na turnaji v českom Prostějove pocítila silné žalúdočné bolesti (podozrenie zo zápalu slepého čreva), ktoré jej nedovolili nastúpiť a zápas i turnaj tak bez boja vyhrala Izraelčanka Anna Smašnovová. V tom istom mesiaci sa kvalifikovala do hlavnej wimbledonskej súťaže, v prvom kole však narazila na Svetlanu Kuznecovovú, s ktorou prehrala 3:6 2:6. Rebríček WTA Jej najvyššie umiestnenie v rebríčku WTA bolo 62 miesto, ktoré dosiahla 28. augusta 2006. Externé odkazy * oficiálny WTA profil Roman_Tomas_3c9d.html Roman Tomas slovenský hokejista Narodenie 9. september 1980 Poprad Aktívna činnosť 1998 - súčasnosť Pozícia ľavé krídlo Streľba pravou rukou Výška a váha 185 cm, 92 kg Roman Tomas (* 9. september 1980, Poprad) je slovenský hokejový útočník. Jeho brat Martin je takisto hokejistom. Klubový hokej Je odchovancom popradského hokeja. V materskom klube odohral 5 rokov v slovenskej najvyššej súťaži. Od sezóny 2005/06 hráva za HC Oceláři Třinec v českej hokejovej extralige. Štatistiky Základná časť Playoff Sezóna Klub Liga Z G A Body TM +/- Z G A Body TM +/- 1998/99 HK Poprad SE 5 0 0 0 0 0 1999/00 HK Poprad SE 18 3 6 9 4 +6 3 0 0 0 0 -2 2000/01 HK Poprad SE 53 8 11 19 12 -5 6 1 1 2 4 +2 2001/02 HK Poprad SE 50 17 15 32 12 +6 10 0 6 6 8 +7 2002/03 HK Poprad SE   40 15 13 28 34 2002/03 HC Košice SE 14 1 2 3 4 13 0 1 1 0 2003/04 HK Poprad SE 53 15 19 34 30 -2 4 0 0 0 0 -2 2004/05 Leninogorsk VL 21 7 3 10 +7 2004/05 HK Poprad SE 2 0 0 0 0 +1 2004/05 Cracovia Krakow PHL 11 5 1 6 6 9 4 2 6 8 2005/06 HC Třinec ČE 48 6 9 15 34 -1 4 0 1 1 4 -4 2006/07 HC Třinec ČE 48 13 11 24 84 (klubové štatistiky sú z 10. februára 2007) Reprezentácia V slovenskej reprezentácii odohral 9 zápasov, strelil 1 gól. Tréner Július Šupler ho nominoval na Škoda Cup 2007. (reprezentačné štatistiky sú zo 17. decembra 2006) Externé odkazy * Roman Tomas štatistiky na eurohockey.net * Roman Tomas klubová štatistika na hockeyDB.com * Roman Tomas na oficiálnej stránke HC Oceláři Třinec Romano_Guardini_2182.html Romano Guardini Romano Guardini (* 17. december 1885, Verona – † 1. október 1968, Mníchov) bol nemecký filozof talianskeho pôvodu, predstaviteľ náboženskej filozofie. Mal veľký vplyv na vedenie katolickej mládeže a liturgickom hnutí. Guardini vychádza z úvah o protikladne štruktúrovanom svete živo konkrétneho (Lebendig-Konkreten), keď pristupuje k človeku ako osobe (Person): človeku je podľa Guardiniho daný jedinečný, neopakovateľný život, ktorý sa napĺňa v stretnutí s transcedentnom. Dielo * Gottes Werkleute. Briefe ber Selbstbildung, 1921 * Der Gegensatz, 1925 * Grundlegung der Bildungslehre, 1928 * Das Gute, das Gewissen und die Sammlung, 1929 * Christliches Bewusstsein, 1935 * Das Wesen des Christentums, 1937 * Welt und Person, 1939 * Der Tod des Sokrates, 1943 * Die Lebensalter, 1944 * Freiheit, Gnade, Schicksal, 1948 * Das Ende der Neuzeit, 1950 * Sorge um den Menschen, 1962 * Begegnung und Bildung, (spolu s O. F. Bollnowom), 1956 Iné projekty * Wikicitáty * Commons * Spolupracuj na Wikiquote Wikicitáty ponúka citáty od alebo o Romano Guardini * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Romulus.html Romulus Symbol rozcestia O iných významoch výrazu Romulus pozri Romulus (rozlišovacia stránka). Romulus (771 pred Kr.(?), Alba Longa - cca. 717 pred Kr., Rím) bol podľa povestí spolu s bratom Remom zakladateľ Ríma v roku 753 pred Kr. a syn boha Marta a vestálky Rey Silvie. Romulus bol aj vraj prvý kráľ Ríma. Podľa povestí Romulus neskôr svojho brata Rema zabil. Po smrti sa Romulus vraj stal bohom a prijal meno Quirinus. Podľa Romula je pomenované mesto Rím (tal. Roma). Romantika_(anime).html Romantika (anime) Romantika (ang.: Romance) je v oblasti mangy a anime druh alebo žáner. V romantických anime sú prevažne dojemné scénky lásky. Takéto anime často tiež môžu byť aj komediálne, s vtipnými scénami, so školského prostredia, alebo dokonca etči. Najčastejšie sa tu vyskytuje láska medzi mužom a ženou. Zoznam romantika anime/mangy * Fruits Basket * Hanbun no Cuki ga Noboru Sora * Kare Kano * Love Hina * Óran Kókó Hósto Bu * The Vision of Escaflowne Podobné anime/manga žánre * Komédia * Škola * Šódžo * Šódžo-ai/Juri * Šónen-ai/Jaoi Romário.html Romário Osobné údaje Celé meno Romário de Souza Faria Dátum narodenia 29. január 1966 Miesto narodenia Rio de Janeiro, Brazília Výška 169 cm Prezývka Baixinho Pozícia útočník Mládežnícke kluby 1983-1985 Olaria AC Seniorské kluby^1 Roky Kluby Zps (Gly)* 1985-1988 Vasco da Gama 47 (17) 1988-1993 PSV 109 (98) 1993-1995 Barcelona 46 (34) 1995-1996 Flamengo 16 (8) 1996 Valencia 5 (4) 1996-1997 Flamengo 7 (3) 1997 Valencia 6 (1) 1998-1999 Flamengo 39 (26) 1999-2002 Vasco da Gama 46 (41) 2002-2003 Fluminense 26 (16) 2003 Al-Sadd 3 (0) 2003-2004 Fluminense 34 (18) 2005-2006 Vasco da Gama 32 (22) 2006 Miami FC 25 (19) 2006 Adelaide United 4 (1) 2007-2008 Vasco da Gama 6 (3) Spolu 451 (311) Národné mužstvo^2 1987-2005 Vlajka Brazílie Brazília 085 0(71) ^1 Zápasy a góly za profesionálny klub k 1. augustu 2006. ^2 Zápasy a góly v reprezentácii k 2005. * Zápasy (Góly) Romário de Souza Faria (* 29. január 1966, Rio de Janeiro, Brazília), známy ako Romário je bývalý brazílsky futbalista. Romário bol súčasťou tímu Brazílie na Majstrovstvách sveta 1994, ktorá získala zlato. V 90. rokoch patril k najlepším útočníkom, hrával v Európe za PSV Eindhoven a Barcelonu a v Brazílii za Flamengo, Fluminense a Vasco da Gama. Profesionálne hral až do roku 2008, koniec aktívnej kariéry ohlásil vo veku 42 rokov. Získal ocenenia Hráč roka 1994 a Zlatú loptu Majstrovstiev sveta 1994. Romuald_Hadbavný_2a13.html Romuald Hadbavný Romuald Hadbavný (* 10. november 1714 Machalovce – † 30. august 1780 Červený Kláštor) bol prekladateľ, člen kamaldulského rádu. V staršej literatúre sa mu - keďže bol v danom čase opátom kamaldulskej rehole - pripisuje autorstvo alebo podstatný podiel na zostavovaní diel bližsie neznámych kamaldulských mníchov: * Písma Swaté Biblie Slowenské aneb Písma Swatého částka I-II (tzv. Kamaldulská Biblia; pred 1756) - prvý preklad Biblie do kultúrnej slovenčiny * latinsko-slovenský slovník Syllabus dictionarij latino-slavonicus... (tzv. Hadbavného slovník alebo Kamaldulský slovník; 1763) Pozri aj * kamaldulská slovenčina Roman_Kaliský_7c1e.html Roman Kaliský slovenský prozaik, dramatik a publicista Narodenie 23. september 1922 Slovenská Ľupča, Slovensko Pozri aj Biografický portál Roman Kaliský (* 23. september 1922, Slovenská Ľupča) je slovenský prozaik, dramatik a publicista. Životopis Vzdelanie získaval v Banskej Bystrici, Liptovskom Mikuláši a po maturite v roku 1943 začal študovať na Vysokej škole technickej v Bratislave odbor chémia, avšak štúdium nedokončil. Po vypuknutí Slovenského národného povstania štúdium prerušil a odišiel do hôr. Bojoval v partizánskej brigáde Jánošík. Po skončení druhej svetovej vojny sa stal redaktorom - najprv pracoval v denníku Práca, po roku 1948 sa stal šéfredaktorom denníka Ľud. Redaktorskú prácu prerušil na tri roky, keď v roku 1953 nastúpil ako dramaturg v Slovenskom filme. V rokoch 1956 - 1967 bol redaktorom Kultúrneho života. Odtiaľ prešiel do Slovenskej televízie. Udalosti roku 1968 a následná normalizácia mali za následok, že bol politicky diskriminovaný a v rokoch 1970 - 1989 nesmel publikovať. Táto skutočnosť ho nezlomila, vyučil sa za murára a na stavbách pracoval až do novembra 1989. Po [[Nežná revolúcia|Nežnej revolúcii sa stal riaditeľom Slovenskej televízie, odtiaľ prešiel za redaktora a zástupcu šéfredaktora do Slovenských národných novín, potom do Literárneho týždenníka. V roku 1993 bol zástupcom šéfredaktora denníka Republika, v rokoch 1993 - 1994 pracoval v Kancelárii prezidenta Slovenskej republiky v Bratislave a od roku 1994 je na dôchodku. Tvorba Venoval sa najmä novinárskej a reportérskej činnosti. Viaceré jeho reportáže presiahli do literárneho žánru. Proces vývoja slovenskej spoločnosti po druhej svetovej vojne opísal v roku 1961 v zbierke reportáží Dlhá cesta. O dva roky neskôr vyšla jeho druhá kniha reportáží Obžalovaný, vstaňte!, v ktorej opisoval príbehy zo súdnych siení. Kniha vzbudila veľkú pozornosť. Vo svojej tvorbe kládol dôraz na etické a demokratické hodnoty. Okrem publicistiky sa venoval tiež dramatickým žánrom, scenáristike a dramaturgii. Dielo Próza a publicistika * 1961 - Dlhá cesta * 1963 - Obžalovaný, vstaňte! * 1969 - Konfrontácia, len spoluautor (esej Rok narodenia: 1944) * 1997 - Na poslednom úseku, výber z publicistického diela Dráma * 1968 - Koniec a začiatok, televízna hra Romi_Pakuová_d08f.html Romi Pakuová Romi Pakuová (jap.: パク ロミ), narodená 22. januára 1972 je populárna seijú, teda japonská anime dabérka kórejského pôvodu. O nej Romi Pakuová sa narodila v japonskom meste Tokio a potom úspešne ukončila Tóhó Gakuenské Kolégium Drámy a Hudby. Vie plávať, hrať na klavír a pochopiteľne hovoriť po kórejsky. Na jej prvých Seijú Oceneniach vyhrala cenu "Najlepšej Ženskej Hlavnej Postavy" za jej prepožičaný hlas pre Nanu Ósaki z anime Nana. Zvykne dabovať hlavne chlapčenské postavy (napríklad Edvard Elric, Tóširó Hicugaja, alebo Tao Ren). Všetci traja menovaní sú nízky a sú na to dosť citliví. Známe role Dôležité postavy sú zvýraznené hrubím písmom. * Alice Academy - Nacume Hjúga * Air Master - Maki Aikava * Bleach - Tóširó Hicugaja * Blood + - Kurara * Blue Dragon - Zola * Brain Powerd - Kanan * Digimon Adventure 02 - Ken Ichidžóži * Digimon Frontier - Mole, Trailmon * Fullmetal Alchemist - Edvard Elric * Gakuen Alice - Nacume Hjúga, Hotarina matka * Get Backers - Džubei Kakei (mladý) * He Is My Master - Séičiró Nakabajaši * Innocent Venus - Hidžin * Major - Taiga Šimizu * Mobile Suit Gundam SEED - Nicol Amarfi * Monkey Typhoon - Rarítomu * Murder Princess - Falis * Nana - Nana Ósaki * Naruto - Temari * Ninja Scroll: The Series - Cubute * Oh My Goddess! - Sentaró Kavaniši * Ojamajo Doremi Sharp - Majoran * Ojamajo Doremi Dokkán - Majoran, Baba * Pecola - Rabisan * Pokémon - Forest * Princess Princess - Šihódani Júdžiró * Samurai 7 - Kacuširo Okamoto * Šaman King - Tao Ren * Tenči Mujo! GXP - Kjo Komači * The Law of Ueki - Kósuke Ueki * Turn A Gundam - Loran Cehack * Zaion: I Wish You Were Here - Tao * Zegapain - Mao Lu-Shen Externé odkazy * Profil Romi Pakuovej na Anime NFO (anglicky) * Romi Pakuová na ANN Romboid.html Romboid Romboid môže byť * kosodĺžnik * literárny časopis, pozri Romboid (časopis) * básnická zbierka Laca Novomeského, pozri Romboid (zbierka) Symbol rozcestia Toto je rozlišovacia stránka — navigačná pomôcka obsahujúca zoznam iných článkov, ktoré by mohli mať rovnaký názov. Ak vás na túto stránku odkázal článok, prosíme Vás, aby ste sa k článku vrátili a opravili v ňom odkaz tak, aby odkazoval priamo na konkrétnu stránku z hore uvedeného zoznamu, ktorú autor článku myslel. Roman_Osipovič_Jakobson_b541.html Roman Osipovič Jakobson Roman Osipovič Jakobson (* 23. október 1896, Moskva – † 18. júl 1982, Boston) bol americký lingvista ruského pôvodu, najvýznamnejšia osobnosť jazykovedy 20. storočia, jeden zo zakladateľov pražskej školy, tvorca binaristickej fonologickej teórie dištinktívnych príznakov. Zakladateľ komunikačnej teórie jazyka. Jakobson ovplyvnil celú modernú jazykovedu, dal impulzy aj na rozvoj teórie informácie, ovplyvnil francúzsku štrukturalistickú antropológiu (C. Lévi-Strauss) Roku 1915 založil Lingvistický krúžok v Moskve, v rokoch 1920–1939 bol profesor na univerzite v Brne, potom pred fašizmom utiekol do USA, kde bol od roku 1941 profesor na Kolumbijskej univerzite, potom profesor slovanských jazykov a literatúry na Harvardskej univerzite a od roku 1957 profesor všeobecnej jazykovedy na Massachusettskom technologickom inštitúte (MIT). V USA založil Harvardský lingvistický krúžok. Výber z diela (názvy v jazyku vydania) * Remarques sur l' évolution phonologique du russe (1929) * Základy českého verše (1929) * Projet de terminologie phonologique standardisée (1931) * Z fonologie spisovné slovenštiny (1931) * Prinzipien der historischen Phonologie (1931) * K harakteristichke yevraziyskogo yazykovogo soyuza (1931) * Zur Struktur des russischen Verbums (1932) * Fonéma (1933) * Beitrag zur allegemeinen Kasuslehre (1936) * Kindersprache (1941) * Aphasie und allgemeine Lautgesetze (1941) * Preliminaries to Speech Analysis (s G. Fantom a M. Halleom, 1952) * Fundamentals of Language (s M. Halleom, 1956) * Phonology and Phonetics (s M. Hallom, 1956) * Linguistics and Poetics: Closing Statement (v Style in Language, Hg. Thomas Sebeok, 1960) * Linguistics and Communication Theory (1961) * Child Language Aphasia and Phonological Universals (1968) * Phonological Studies (1971) * Dialogues (s manželkou a kolegyňou Krystynou Pomorskou, 1983) Romboid_(časopis).html Romboid (časopis) Romboid je časopis pre literatúru a umeleckú komunikáciu. Vydáva ho Asociácia organizácií spisovateľov Slovenska s finančnou podporou Ministerstva kultúry SR. Časopis vznikol v roku 1967, pomenovaný je podľa prelomovej básnickej zbierky Romboid Laca Novomeského. Jeho súčasným šéfredaktorom je Ivan Štrpka. Externé odkazy * oficiálna stránka Romantizmus_(hudba).html Romantizmus (hudba) (Hudobný) Romantizmus je hudobný sloh, ktorého korene siahajú do 18. storočia, typický však až pre 19. storočie. Vznik Veľká francúzska revolúcia vytvorila podmienky pre nový hudobný život, v ktorom sa skladateľ odpútal od feudálnych chlebodarcov a stal sa slobodným umelcom (už Ludwig van Beethoven), komponujúcim často pre imaginárne obecenstvo alebo pre seba. Konkurencia medzi umelcami viedla k stupňovaniu virtuozity a umeleckej náročnosti, toto zase k zvyšovaniu všeobecného a umeleckého vzdelávania sa skladateľov, ktorí sa začali pokladať za vodcov a prorokov spoločnosti; do popredia sa dostal obdiv geniality. Špecifiká Hudba sa sťahuje do koncertných siení a divadiel, čím prichádza do rozdielneho akustického prostredia. To ovplyvňuje skladbu a použitie hudobných nástrojov (vo všeobecnosti sa častejšie začína používať klavír než čembalo), ale tiež to má vplyv na rozšírenie orchestra tak po stránke nástorojov, ako aj hudobníkov. Silnejú tiež vzťahy medzi literatúrou, hudbou a divadlom, čo napomáha novému rozmachu opery a vokálnych skladieb. Východiskom pre hudobné diela sú melodické, rytmické a harmonické prvky, ktoré sa bežne využívajú v ľudovej hudbe jednotlivých národov. Priemyselná revolúcia prináša nové a rýchlejšie možnosti zbližovania národov, vďaka čomu sa do hudobných skladieb dostávajú vplyvy z iných kultúr. Po roku 1870 dochádza k prenikaniu rozličných obsahových zložiek romantizmu na Západe. Francúzsku (po bitke pri Sedane v roku 1871 a po založení „Société Nacionale de Musique“) pristupujú nacionálne prvky protinemecky-protiwagnerovské, v Nemecku prvky filozoficko-svetonázorové (A. Bruckner, čiastočne R. Strauss, hlavne G. Mahler). Tieto ovplyvnili v Čechách J. Suka a v Rusku A. Skriabina. Rozdiely v jednotlivých krajinách V rôznych krajinách sa romantizmus prejavoval rozlične: Taliansky romantizmus sa v opere (Giuseppe Verdi) postavil do služieb nacionalizmu; vo Francúzsku sa do popredia dostali momenty fantastické, náboženské, sociálne (saintsimonizmus) a rousseauovský obdiv prirody (H. Berlioz, Ch. Gounod, C. Franck, V. d'Indy), v Nemecku momenty fantasticko-mytické, subjektívne a nacionálne (F. Schubert, C. M. Weber, F. Mendelssohn, R. Schumann, R. Wagner, J. Brahms). F. Chopin ako Poliak sa druží nacionálnym momentom k nemeckému romantizmu; F. Liszt patrí orientáciou do francúzskeho romantizmu. Český romantizmus je nacionálnym zameraním blízky nemeckému, ale s menšou mierou subjektivizmu a fantastickosti (B. Smetana, A. Dvořák, Z. Fibich). V Rusku sa k nacionálnemu momentu pripájala rozprávkovosť, exotizmus a historizmus (M. I. Glinka, A. Borodin, M. P. Musorgskij, N. Rimskij-Korsakov, P. I. Čajkovskij). Rozdelenie obdobia Hudobný romantizmus je omnoho rozsiahlejšie obdobie ako predchádzajúci klasicizmus. Môžeme ho rozdeliť na raný romantizmus, ktorého predstaviteľmi sa stávajú (Franz Schubert, Carl Maria Weber, Felix Mendelssohn-Bartholdy), čistý romantizmus (Robert Schumann, Frédéric Chopin), novoromantizmus (Hector Berlioz, Franz Liszt, Richard Wagner), klasicko - romantická syntéza (Bedřich Smetana, Antonín Dvořák, Pjotr Iľjič Čajkovskij, César Franck) a napokon neskorý romantizmus (Gustav Mahler, Richard Strauss, Hugo Wolf, Max Reger). Toto posledné obdobie sa však už vyvíja s novými smermi, ako sú impresionizmus alebo verizmus, napriek tomu však romantizmus v niektorých prípadoch prežíva ešte hlboko v 20. storočí. Výrazové prostriedky Raný romantizmus prebral formy bez tvorivého prístupu a dôraz sa preniesol na motivicko-invenčnú stránku. Tomu zodpovedajú malé skladby s poetickými námetmi (piesne bez slov, idealizované tance, celky charakteristických skladbičiek) alebo aj sonáty s tematikou piesňového charakteru. Zapojením hudby do všeumeleckého vývoja sa začala rozvíjať symfonická báseň (po 1830) a neskôr aj wagnerovská hudobná dráma (po 1850), ktorá mala byť syntézou všetkých umení (Gesamtkunstwerk). Výrazové požiadavky vyplývajúce zo spojenia umení viedli k stupňovaniu zmyslu pre zvukovú farbitosť, dynamický formu a harmonické napätia z chromatiky. Vyvrcholenie v neskorom romantizme malo ako vnútorný protiklad i zárodky reakcie protiromantickej (M. Reger, F. Busoni). Z oboch týchto tendencií sa zrodila kríza romantizmu v 20. storočí. Romantická opera Tento druh opery sa vyvíjal v Nemecku od začiatku 20. rokov 19. storočia. Vychádza z nemeckého romantizmu, ktorý tu nachádza svoje najtypickejšie stvárnenie. Používa výrazové prostriedky a námety typické pre celý hudobný romantizmus, jej forma však vyšla zo „singspielu“. Jej zakladateľom je Weber (Čarostrelec, Euryanta a Oberon), neskôr ju komponujú i Louis Spohr a Heinrich Marschner, no jej hlavným predstaviteľom je Richard Wagner (Bludný Holanďan, Tannhäuser, Lohengrin). Do obdobia hudobného romantizmu patrí aj rozvoj operety, ako ľahšiaeho komického žánru, ktorého vrcholné diela (hlavne od Johanna Straussa ml. a Franza Lehára) sa hudobne veľmi priblížili k opere. Hlavní predstavitelia hudobného romantizmu * Hector Berlioz * Alexander Borodin * Johannes Brahms * Anton Bruckner * Pjotr Iľjič Čajkovskij * Vincent d'Indry * Antonín Dvořák * Zdeněk Fibich * César Franck * Michail Ivanovič Glinka * Charles Gounod * Frédéric Chopin * Franz Liszt * Gustav Mahler * Heinrich Marschner * Felix Mendelssohn * Modest Petrovič Musorgskij * Nikolaj Rimskij-Korsakov * Franz Schubert * Robert Schumann * Alexander Skriabin * Bedřich Smetana * Louis Spohr * Richard Strauss * Josef Suk * Giuseppe Verdi * Richard Wagner * Carl Maria von Weber Pozri aj * Romantizmus Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok * [Malá encyklopédia hudby. Praha, Obzor 1983] Roman_Pomajbo_5c21.html Roman Pomajbo Vlajka Slovenska slovenský herec Narodenie 26. apríl 1969 Ilava, ČSSR Pozri aj Biografický portál Roman Pomajbo (* 26. apríl 1969, Ilava, ČSSR, dnes Slovensko) je slovenský herec. Narodil sa v Ilave, vyrastal v Bratislave. Herectvo vyštudoval na Štátnom konzervatóriu v Brne a na VŠMU v Bratislave. Po absolvovaní štúdia pôsobil v Vojenskom umeleckom súbore, v Divadle Andreja Bagara v Nitre (1991-92) a v Trnavskom divadle. V súčasnosti pôsobí v bratislavskom divadle GUnaGU a pražskom Divadle na prádle. V STV je populárny vďaka reláciam S.O.S a Niečo za niečo. Je ženatý (manželka Petra). Herecká filmografia * 1989: Obyčajný špás (Dušan) * 1995: Hazard (Milan) * 2007: Kvaska Roman_Petrenko_fe6f.html Roman Petrenko Roman Petrenko (* 2. január 1965, Nitra) je slovenský filmový a televízny režisér. Vyštudoval Strednú priemyselnú filmovú školu v Čimeliciach (1984) a odbor réžia na pražskej FAMU (1990). Venuje sa najmä televíznej tvorbe. Filmografia: * 1995: Hazard Roman_Fašang_d896.html Roman Fašang robotník, funkcionár KSČ Narodenie 15. jún 1894 Brezno Úmrtie 5. január 1971 Bratislava Pozri aj Biografický portál Roman Fašang (* 15. jún 1894, Brezno - † 5. január 1971, Bratislava) bol robotník, funkcionár KSČ. Rodina * otec Jozef Fašang * matka Anna Fašangová Životopis Po skončení základnej školy sa vyučil za zlievača, v roku 1948-1949 študoval na Ústrednej straníckej škole KSČ v Prahe. Člen a funkcionár KSČ, organizátor triednych bojov na Horehroní. Účastník protifašistického odboja, počas SNP predseda MO KSS a člen Rev. ONV v Brezne. Po oslobodení popredný verejný činiteľ v okr. Brezno. Nositeľ viacerých vyznamenaní. Literatúra * Kto bol kto v histórii Banskej Bystrice 1255-2000 Externé odkazy * OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok. Tento článok zo systému OSUD potrebuje upraviť, pridať interwiki a kategórie. Po jeho úprave prosím odstráňte šablónu {{Osud na úpravu}}. Romantická_architektúra.html Romantická architektúra V romantizme architektúra preberá vzory zo stredovekej architektúry, najmä z gotickej, ale aj z románskej, ktoré sa uplatnili tak pri stavbách chrámov, ako aj svetských budov. Najmä anglická neogotika, ktorá sa vyznačuje tupým zakončením stavieb i veží a nárožných vežičiek bez viditeľných striech, ovplyvnila formálnu stránku zámockej architektúry. Architekti napodobňovali diela vybudované na iných miestach, v iných časoch. Takúto architektúru nazývame historizmus. V romantickej architektúre sa odráža historizmus – návrat k stredovekým slohom, najmä ku gotike, zdôrazňuje sa teda minulosť a jej historické slohy sa pokladajú za trvalé vzory (architekt a maliar Karl Friedrich Schinkel – škica pre mauzóleum s gotickými prvkami, Berlínske múzeum, budova Novej stráže) Európa sa naplno stretáva s exotickou kultúrou. Svet sa stáva definitívne pluralitným spoločenstvom, otvoreným smerom k poznávaniu nového a pripájaniu známeho. Devätnáste storočie je silne ovplyvnené týmto pokrokom. S rozvojom hospodárstva sa objavujú nové materiály, ktoré sú využívané aj v stavebníctve. Toto sa stáva jedným z významných priemyslových odvetví. V architektúre samotnej sa kladie najväčší dôraz na funkčnosť, ale zároveň aj na estetický dojem. Preto sú postupne oživované všetky významné slohy minulosti a vytvára sa tak jedinečný štýl, ktorý nasleduje po krátkom období klasicizmu na samom počiatku 19.storočia (štýl charakteristický jednoduchosťou a priamočiarosťou, prísne vychádzajúci z antických vzorov). Moderným stavbám – železničným staniciam, továrňam, skleníkom – sa dáva podoba historických budov: v duchu novorománskom, neogotickom a novorenesančnom. Tento prístup spôsobuje napr. aj počiatok záujmu o pamiatky minulosti a o ich ochranu. Súčasne sa rozvíja túžba po poznaní minulosti, vyjadrená reštaurovaním romantických zrúcanín hradov. V 19. storočí sa konali aj pravidelné výstavy. Vďaka nim sa ľudia dozvedeli o nových výrobkoch či materiáloch a pracovných postupoch, čo spôsobovalo celkové zrýchlenie vývoja. Historizmus bol preto ešte pred koncom storočia prekonaný a na jeho miesto sa dostali moderní štýly, ponúkajúce lepšie uplatnenie pre nové materiály – železo, sklo, betón. Historizmus zanechal výraznou stopu predovšetkým na verejných budovách, kostoloch a divadlách (novorenesančná budova Národného Divadla v Prahe). Európa Každá architektonická forma odzrkadľuje kultúrne ovzdušie. Romantická architektúra chcela rojčiť o minulosti, čo bolo podnetom na drahé reštaurovanie monumentálnych budov. Typickými príkladmi z tohto obdobia sú reštaurované stavby: * Carcasson * Sacré-Coeur – Paríž (neobyzantský kostol Božského srdca) – Paul Abadie * Sainte Chapelle - Paríž - Eugen-Emmanuel Viollet de Duc * zámok v Pierrefonds - Eugen-Emmanuel Viollet de Duc * zámok vo Windsore (rekonštrukcia) * Londýnsky parlament (neogotická stavba) - Charles Barry * Kolínska katedrála - (dokončenie) - Karl Friedrich * Burgtheater - Viedeň (neorenesančné divadlo) - Gottfried Semper Slovensko V architektúre na Slovensku využíval romantizmus spočiatku formálne prvky neskorého klasicizmu (župný dom v Šahách, pravoslávny kostol v Gerlachove, kostol v Ťahanovciach, synagóga v Trnave, kúpeľné stavby v Sobranciach, Trenčianskych Tepliciach, Sliači, Herľanoch, kúrie v Jakubanoch, Rozhanovciach, Liptovskom Jáne a i., kaštieľ v Sennci) neskôr sa orientoval na historizmus, ktorého pôvodnou inšpiráciou bola gotika. Neogotika sa uplatnila pri výstavbe a prestavbe kaštieľov (Galanta, Rusovce, kaštieľ v Smoleniciach) a sakrálnych objektov (veža dómu sv. Martina v Bratislave, kostol Panny Márie v Rakovej, regotizácia kostola sv. Egídia v Bardejove a dómu sv. Alžbety v Košiciach, Kapucínsky a Blumeránsky kostol v Bratislave) a v inžiniersko-technickom staviteľstve (tunel na trati Bratislava – Machegg, prvá železničná stanica v Košiciach, vodná veža v Komárne). Česko V Česku reprezentujú romantickú architektúru pamiatky – zámok Hluboká nad Vltavou a Lednice na južnej Morave. Historizmus reprezentuje pseudorenesančné Národné divadlo v Prahe. Romantizmus sa veľmi prejavil pri cirkevných stavbách, napríklad chrám sv. Petra a Pavla v Prahe, chrám sv. Cyrila a Metoda v Prahe-Karlíne dostavba katedrály sv. Víta a Prašnej brány v Prahe (tu sa nezabúda na logickú dispozíciu a mnoho detailov - novorenesancia - 2.pol. 19.st.). Ďalším romantickou kompozíciou objektov bola aj Kolonáda v Karlových Varoch od Josefa Zítka. Občas sa architekt dal uniesť svojou fantáziou, ako John Nash pri neoindickom kráľovskom pavilóne v Brightone, kde kombinoval rozličné architektúry, čo nazývame eklektizmus. Takýmito stavbami sú aj parížska Opera alebo Rijksmuseum v Amsterdame. Romanistika.html Romanistika Romanistika je vedný odbor zaoberajúci sa jazykom, dejinami a kultúrou románskych národov. Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Romantika.html Romantika Romantika môže byť: * romantizmus * obdobie romantizmu * počínanie, predstavy plné fantázie, neobyčajnosti, dobrodružnosti * neobyčajná, tajomná, rozprávková krása, pôvab. Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Symbol rozcestia Toto je rozlišovacia stránka — navigačná pomôcka obsahujúca zoznam iných článkov, ktoré by mohli mať rovnaký názov. Ak vás na túto stránku odkázal článok, prosíme Vás, aby ste sa k článku vrátili a opravili v ňom odkaz tak, aby odkazoval priamo na konkrétnu stránku z hore uvedeného zoznamu, ktorú autor článku myslel. Roman_Giertych_e083.html Roman Giertych Roman Jacek Giertych Roman Jacek Giertych (* 27. február 1971, Śrem) je poľský politik, predseda krajne pravicovej Ligy poľských rodín, poslanec Sejmu a od máj 2006 zástupca predsedu poľskej vlády a minister školstva. Roman Giertych pochádza zo známej poľskej rodiny. Jeho otcom je Maciej Giertych a starým otcom bol Jędrzej Giertych. Vyštudoval právo a históriu na Uniwersytet im. Adama Mickiewicza v Poznani. V roku 1989 bol hlavným iniciátorom obnovy Všepoľskej mládeže a v roku 2001 jedným z iniciátorov zlúčenia poľských nacionalistických strán do Ligy poľských rodín, ktorej predsedom sa stal. Je známy aj svojím odmietaním Európskej únie a negatívnymi postojmi k homosexualite. V roku 2004 sa ako poslanec Sejmu stal členom vyšetrovacej komisie vo veci korupčného škandálu s podplácaním poľských politikov petrochemickou spoločnosťou PKN Orlen. Po vstupe LPR do vlády 5. mája 2006 bol Giertych vymenovaný za podpredsedu vlády a za ministra školstva, z ktorého však bolo vyňaté vysoké školstvo. Vymenovanie vyvolalo značnú kritiku najmä zo strany ľavice a liberálov. Giertych sám vyhlásil, že za protestami verejnosti, mládeže a učiteľských odborov proti nemu v skutočnosti stojí Zväz demokratickej ľavice, prípadne ďalšie „ľavičiacke“ kruhy, a homosexuálna/pedofilná lobby. Niektorí členovia LPR slová pedofília a homosexualita používajú ako synonymá. Je to preto, že v poľštine sa skvôr používalo najmä slovo "pederast", hovorovo pak zkrácene "pedał" (teplouš, buzík), a "pedał" sa opät asocioval s "pedofíliou". V marci 2007 navrhol zakázať potraty v celej Európskej únii. Homosexualitu označil za „úchylku od prírodných zákonov“ a varoval, že propagácia homosexuality zasahuje aj najmenšie deti. Ako príklad uviedol, že na oslavách gayov v Holandsku tancovali aj jedenásťročné deti. Školské reformy Giertych sa v školstve od počiatku snažil presadzovať konzervatívne hodnoty (katolicizmus, vlastenectvo, rodina, tradície). Snažil sa dokonca zaviesť predmet nazývaný vlastenecká výchova, po protestoch verejnosti potom vyčleniť dejiny Poľska z hodín dejepisu do zvláštneho predmetu, ktorý by získal jednu hodinu týždenne na úkor telesnej výchovy. Takisto spomenul plán zaviesť maturitu z náboženstva, ale bez podrobností, ako by maturita mala vyzerať – na školách sa zatiaľ náboženstvo vyučuje iba formou katechizmu. Okrem toho od školského roku 2006/2007 majú mať všetky školské počítačové pracovne povinne nainštalované program filtrujúci nevhodný obsah v Internete. Giertych chcel od začiatku presadiť omnoho komplexnejšie a radikálnejšie reformy, ale jeho šance boli pôvodne malé. Všetko sa však zmenilo v októbri 2006, keď prepukol najväčší škandál v histórii poľského postkomunistického školstva. 21. októbra 2006 spáchala samovraždu štrnásťročná študentka gdanského Gymnázia č. 2., ktorá si siahla na život potom, čo poďla tvrdení represívnych orgánov ju deň predtým pred celou triedou napadli a sexuálne obťažovali piati spolužiaci.^ Obvinení toto tvrdenie popierajú.^ Gdanský školský samovražedný incident otriasol verejnou mienkou v Poľsku, najmä keď sa zistilo, že násilie, kyberšikana a sexuálne napádanie študentiek spolužiakmi je na niektorých školách celkom bežný jav, ktorý nie je súčasná prax schopná a ochotná riešiť. Táto nová situácia otvorila Giertychovi priestor pre nádejný pokus o presadenie tzv. Programu nulovej tolerancie k násiliu, ktorý obsahuje možno aj viac, než si pôvodne predstavoval: povinné náboženstvo, kamery v triedach, školské uniformy, vyššie právomoci učiteľov, zákaz používania mobilných telefónov v školách atď. Giertych vedie ostrý spor o týchto zmenách s liberálmi, ktorí sa im vzpierajú, zatiaľ to ale vyzerá, že má väčšiu podporu verejnosti než oni. ^, ^ Reference 1. ↑ Samovražda školáčky 2. ↑ http://pomorze.naszemiasto.pl/wydarzenia/687519.html 3. ↑ http://mimochodem.info/cr2006/kybersikana.htm 4. ↑ http://www.ct24.cz/vysilani/?id=150922&porad=19695&dattum=&sidp=10095519229 Vedlejší efekty - Šikana, diskuzní pořad České televize Pozri aj * Všepoľská mládež * Radio Maryja Iné projekty * Commons * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Externé odkazy * SME/Poľsko: politika podľa Desatora * Poľské ministerstvo školstva sa vracia míľovými krokmi do čias cenzúry. Problémom sú nezhody na tému diskriminácie homosexuálnej menšiny * Marek Skřipský: Šok pro extrémní levici: polské školy budou vychovávat studenty k patriotismu – komentár od člena Mladej pravice; v reakciách čitateľov citácie rôznych správ a názorov zo zahraničných zdrojov * Václav Burian: Polští národovci a neklid v Unii – komentár na Aktuálně.cz, 21. júna 2006 * Ivan Štern: Samé dobré zprávy z kraje nad Vislou Rotterdam.html Rotterdam Názov v holandčine: Rotterdam Symboly mesta Erb mesta Rotterdam Vlajka mesta Rotterdam Poloha Zemepisná šírka: 51° 55' Zemepisná dĺžka: 04° 30' Základné údaje Rozloha: 319 km² Počet obyvateľov: 588 718 Administratívne členenie Provincia: Zuid-Holland Krajina: Holandsko Pošta a telekomunikácie Poštový obvod: Rotterdam PSČ: 3000-3099 Predvoľba: 10 Samospráva Starosta: Ivo Opstelten Web: www.rotterdam.nl Holandsko Rotterdam, Holandsko Rotterdam je druhé najväčšie mesto v Holandsku. Žije tu okolo 590-tisíc obyvateľov. Má najväčší prístav v Európe a donedávna to bol aj najvyťaženejší prístav na svete. Podľa rieky Nieuwe Maas, ktorá ním preteká je rozdelený severnú a na južnú časť. Časť mesta bola zničená počas druhej svetovej vojny, v máji 1940 bombardovali nemecké Luftwaffe mesto (Rotterdam Blitz). Vzdelanie V Rotterdame sa nachádza jedna z väčších európskych univerzít - Erazmova univerzita. Má viacero významných fakúlt, Rotterdam School of Management, ktorá patrí medzi najprestížnejšie vzdelávacie inštitúcie MBA. V oblasti lekárskeho výskumu má popredné miesto lekárska fakulta (Erasmus MC). Doprava Rotterdam patrí medzi významné dopravné uzly v krajine. Letecká doprava Rotterdamské letisko Zestienhoven sa nachádza na severe mesta. Aj keď je o mnoho menšie od letiska Schiphol je celkovo tretím najväčším letiskom Holandska. V posledných rokoch sa dochádza k prudkému rozvoju letiska v dôsledku rozvoja low-costových leteckých spoločností. Vlakové spojenie Systém železničnej dopravy pozostáva zo štyroch základných liniek: * Južnej, smerom na Dordrecht, neskôr na Belgicko a Francúzsko * Západnej, smerom na mesto Hoek van Holland * Severo-západnej, smerom na Haag a Amsterdam * Severo-východnej, smerom na Utrecht * Piaty, alternatívny vlakový systém bol založený v roku 2006 - Randstadrail (light rail) Hlavné vlakové spojenie s Belgickom a Francúzskom je zabezpečené prostredníctvom vysokorýchlostných vlakov Thalys. Existuje pravidelné spojenie s Antverpami a Bruselom, spojenie prostredníctvom vlakov InterCity do viacerých holandských miest. Šport V meste sídlia tri futbalové kluby, ktoré hrajú v najvyššej súťaži Eredivisie: Feyenoord, Sparta a Excelsior. Feynoord, založený v roku 1908 získal počas svojej histórie 14 titulov v lige. Svoje domáce zápasy hrá na štadióne Feijenoord v južnej časti mesta. Od roku 1972 sa tu každoročne usporiadava tenisový turnaj ABN AMRO World Tennis Tournament, ktorý je súčasťou série ATP. Sídli tu klub pozemného hokeja HC Rotterdam a tiež najúspešnejší európsky bejzbalový klub Neptunus Rotterdam. Slávne osobnosti Najslávnejšou osobnosťou, ktorá pochádza z Rotterdamu je mysliteľ Erazmus Rotterdamský. * Madelon Baans * André van Duijn * Rie Mastenbroek * Leo Beenhakker * Robert Doornbos * Fatima Moreira de * Thea Beckman * Pim Fortuyn Melo * Pascal Bosschaart * Leo Fuld * Robin van Persie * Mart Bras * Ida Gerhardt * Hillegonda Rietveld * Gerard Cox * Jacobus van 't Hoff * Reinier Rietveld * Finnola Marieke van * Marianne Heemskerk * Nida Senff Wonig * Betty Heukels * Raemon Sluiter * Winston Bogarde * Leen Jansen * Hendrik Martenszoon * Giovanni van * Bep van Klaveren Sorgh Bronckhorst * Piet van Klaveren * Brenda Starink * Willem Pieterszoon * Rem Koolhaas * Ron Steens Buytewech * Wim Jansen * Marten Toonder * Ferry Corsten * Willem de Kooning * Renate Verbaan * Louis Davids * Neelie Kroes * Berry Westra * Jules Deelder * Ruud Lubbers * Bob den Uyl * Julian "Bean" * Paul de Leeuw * Faas Wilkes Delphiki * Martin Lodewijk * Luigi Bruins * Edsger Dijkstra Rotačný_pohyb.html Rotačný pohyb Rotačný pohyb alebo rotácia alebo otáčanie alebo otáčavý pohyb je pohyb charakterizovaný tým, že body telesa, ktoré ležia na stálej osi otáčania, nepohybujú sa a všetky ostatné body telesa opisujú okolo osi sústredené kružnice v rovinách kolmých na os. Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Rotačná_perióda.html Rotačná perióda Rotačná perióda je doba, za ktorú teleso vykoná jednu rotáciu okolo osi rotácie. Rotačné periódy vybraných objektov Slnko | 24,66 dní (rovník), 35 dní (póly) Merkúr | 58,6462 d (58 d 15,5088 h) Venuša | −243,0185 d Zem | 0,997 268 d (23,9344 h) (86 164 s) Mesiac | 27,321 661 d (synchrónna rotácia) Mars | 1,025 957 d (24,622 962 h) Jupiter | 0,413 538 021 d (9 h 55 min 29,685 s) Saturn | 0,444 009 259 2 d (10 h 39 min 22,400 00 s) Urán | −0,718 333 333 d (17 h 14 min 24,000 00 s) Neptún | 0,671 250 00 d (16 h 6 min 36,000 00 s) Pluto | −6,387 d (6 d 9 h 17,6 min) Rotenturm_an_der_Pinka_49da.html Rotenturm an der Pinka Spolková krajina Burgenland Okres Oberwart Rozloha  ? km² Počet obyvateľov 1465 PSČ Kód oblasti Rotenturm an der Pinka je obec v Rakúsku v spolkovej krajine Burgenland v okrese Oberwart. Žije tu 1465 obyvateľov (1.1.2007). Tento geografický článok o mieste v Rakúsku je zatiaľ Vlajka Rakúska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Obce okresu Oberwart Okres Oberwart Bad Tatzmannsdorf | Badersdorf | Bernstein | Deutsch Schützen-Eisenberg  Grafenschachen | Großpetersdorf | Hannersdorf | Jabing | Kemeten  Kohfidisch | Litzelsdorf | Loipersdorf-Kitzladen | Mariasdorf | Markt Allhau | Markt Neuhodis | Mischendorf | Neustift an der Lafnitz  Oberdorf | Oberschützen | Oberwart | Pinkafeld | Rechnitz  Riedlingsdorf | Rotenturm an der Pinka | Schachendorf | Schandorf  Stadtschlaining | Unterkohlstätten | Unterwart | Weiden bei Rechnitz  Wiesfleck | Wolfau Rottenbach.html Rottenbach Spolková krajina Horné Rakúsko Okres Grieskirchen Rozloha  ? km² Počet obyvateľov 1090 PSČ Kód oblasti Rottenbach je obec v Rakúsku v spolkovej krajine Horné Rakúsko v okrese Grieskirchen. Žije tu 1090 obyvateľov (1.1.2007). Tento geografický článok o mieste v Rakúsku je zatiaľ Vlajka Rakúska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Obce okresu Grieskirchen Poloha okresu v Hornom Rakúsku Aistersheim | Bad Schallerbach | Bruck-Waasen | Eschenau im Hausruckkreis | Gallspach | Gaspoltshofen | Geboltskirchen  Grieskirchen | Haag am Hausruck | Heiligenberg | Hofkirchen an der Trattnach | Kallham | Kematen am Innbach | Meggenhofen | Michaelnbach  Natternbach | Neukirchen am Walde | Neumarkt im Hausruckkreis  Peuerbach | Pollham | Pötting | Pram | Rottenbach | Schlüßlberg | Sankt Agatha | Sankt Georgen bei Grieskirchen | Sankt Thomas | Steegen  Taufkirchen an der Trattnach | Tollet | Waizenkirchen | Wallern an der Trattnach | Weibern | Wendling Rotačné_teleso.html Rotačné teleso Teleso rotačné teleso rotačné je teleso vytvorené rotáciou rovinnej oblasti obmedzenej uzavretou krivkou okolo pevnej priamky. Príklady rotačného telesa: rotačný valec, rotačný kužeľ, guľa. Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Tento článok z Filitu potrebuje upraviť, pridať interwiki a kategórie. Po jeho úprave prosím odstráňte šablónu {{filit na úpravu}}. Rottenmann.html Rottenmann Spolková krajina Štajersko Okres Liezen Rozloha  ? km² Počet obyvateľov 5381 PSČ Kód oblasti Rottenmann je obec v Rakúsku v spolkovej krajine Štajersko v okrese Liezen. Žije tu 5381 obyvateľov (1.1.2007). Tento geografický článok o mieste v Rakúsku je zatiaľ Vlajka Rakúska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Obce okresu Liezen Poloha okresu v Štajersku Admont | Aigen im Ennstal | Altenmarkt bei Sankt Gallen | Ardning  Donnersbach | Donnersbachwald | Gaishorn am See | Gams bei Hieflau | Hall bei Admont | Irdning | Johnsbach | Landl | Lassing | Liezen | Oppenberg  Palfau | Pürgg-Trautenfels | Rottenmann | Sankt Gallen | Selzthal  Stainach | Tauplitz | Treglwang | Trieben | Weißenbach an der Enns  Weißenbach bei Liezen | Weng im Gesäuse | Wildalpen | Wörschach Politické expozitúry: Bad Aussee | Gröbming Rotanev.html Rotanev Rotanev alebo Beta Delphini (β Delphini / β Del) je najjasnejšia hviezda v súhvezdí Delfín. Jej meno vzniklo z priezviska astronóma Nicolausa Venatora, ktoré je písané odzadu. Zdanlivá jasnosť tejto hviezdy je 3,64 magnitúd a jej vzdialenosť od Zeme je 97 svetelných rokov. Pozri aj * Zoznamy hviezd Rotterdamské_metro.html Rotterdamské metro Mapa siete Rotterdamské metro je systém podzemnej rýchlodráhy v Rotterdame. Prevádzkuje ho spoločnosť RET. Prvá linka s názvom Noord - Zuidlijn (severo-južná linka) bola otvorená v roku 1968 a viedla od stanice Centraal na Zuidplein, cez rieku Nieuwe v tuneli. Bolo to prvé metro v Holandsku a svojho času aj jedno z najkratších na svete, s dĺžkou iba 5,9 km. V roku 1982 bola otvorená druhá linka, takzvaná Oost - Westlijn (východo-západná linka). Koncom 90. rokov boli linky pomenované po známych rotterdamských rodákoch, Desiderius Erasmus a Pieter Caland. Metrá v Európe a v okolitých štátoch Stredná Európa: Berlín • Budapešť • Praha • Serfaus • Varšava • Viedeň Západná Európa: Antverpy • Amsterdam • Bielefeld • Brusel • Charleroi • Frankfurt • Haag • Hamburg • Hannover • Kolín • Lausanne • Lille • Londýn • Lyon • Mníchov • Norimberg • Paríž • Rennes • Rotterdam • Rouen • Porýnie • Stuttgart Južná Európa: Alacant • Atény • Barcelona • Bilbao • Catania • Janov • Lisabon • Madrid • Marseille • Miláno • Neapol • Palma • Porto • Rím • Sevilla • Toulouse • Turín Severná Európa: Glasgow • Helsinki • Kodaň • Newcastle • Oslo • Petrohrad • Štokholm Východná Európa: Bukurešť • Dnepropetrovsk • Charkov • Kazaň • Kryvyj Rih • Kyjev • Minsk • Moskva • Nižnij Novgorod • Samara • Sofia • Volgograd Euroázia: Ankara • Baku • Bursa • Istanbul • Izmir • Jerevan • Afon Čyc • Tbilisi • Severná Afrika: Alexandria • Alžír • Káhira • Tunis Rotorový_spúšťač.html Rotorový spúšťač Rotorový spúšťač je externé zariadenie elektrických točivých strojov. Jeho funkciou je zlepšiť charakteristiky stroja pri nabiehaní z vypnutého do prevádzkového stavu, teda zvýšiť záberový moment stroja a znížiť záberový prúd odoberaný zo siete. Tvorí ho trojica regulovateľných rezistorov, zapojených do hviezdy. Počas nábehu sa hodnota prídavného odporu znižuje (vyraďovanie odporov spúšťača) až na minimálnu hodnotu, potom sa skratovačom zabezpečí dokonalejšie uzavretie (spojenie nakrátko) rotorového obvodu. Rotorový spúšťač sa pripája do rotorového obvodu asynchrónnych motorov. Z toho vyplýva, že rotorový spúšťač sa používa len u trojfázových asynchrónnych motorov s vinutým rotorom (ku klietkovým motorom sa nedá pripojiť, pretože obvod klietky je uzavretý a neprístupný). Tento článok je zatiaľ tzv. "výhonok". Text môžeš doplniť alebo zmeniť, keď hore klikneš na záložku "upraviť". Rotherham.html Rotherham Rotherham je mesto v South Yorkshire, v Anglicku. Leží pri rieke Don a v blízkosti rieky Rother, medzi mestami Sheffield a Doncaster. Mesto má 248,000 obyvateľov. Tento geografický článok o mieste v Spojenom kráľovstve je Vlajka UK zatiaľ príliš krátky (tzv. "Výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Rotácia.html Rotácia Rotácia môže byť: * všeobecne: * otáčanie, krútenie * obiehanie, obeh * pravidelná postupná výmena (ľudí) * vo fyzike: rotačný pohyb * v matematike: * v geometrii: v rovine zhodné zobrazenie, ktoré má práve jeden samodružný bod (stred rotácie); v priestore zhodné zobrazenie, ktoré má priamku samodružných bodov (os rotácie); synonymum otočenie, pozri rotácia (geometria) * v diferenciálnej geometrii: druh diferenciálneho operátora, pozri rotácia (operátor) * v ekonómii: job rotation * v astronómii: otáčanie nebeského telesa okolo vlastnej osi, pozri rotácia (astronómia) * v cytológii: rovnosmerný pohyb obsahu bunky pozdĺž stien bunky, pozri rotácia (bunka) * v poľnohospodárstve: časové obdobie, v ktorom sa zopakuje daný postup sejby na všetkých honoch, pozri rotácia (poľnohospodárstvo) * v športe: * pohyb tela v lyžiara v smere oblúka pri lyžovaní, pozri rotácia (lyžovanie) * výmena pozícií mužstva v smere hodinových ručičiek, napríklad vo volejbale * v lekárstve: otáčanie tela alebo jeho časti (hlavy, končatín) okolo pozdĺžnej osi, pozri rotácia (lekárstvo) Symbol rozcestia Toto je rozlišovacia stránka — navigačná pomôcka obsahujúca zoznam iných článkov, ktoré by mohli mať rovnaký názov. Ak vás na túto stránku odkázal článok, prosíme Vás, aby ste sa k článku vrátili a opravili v ňom odkaz tak, aby odkazoval priamo na konkrétnu stránku z hore uvedeného zoznamu, ktorú autor článku myslel. Rottweil_(okres).html Rottweil (okres) Rottweil Znak okresu Rottweil Spolková krajina Bádensko-Württembersko Vládny obvod Freiburg Región Schwarzwald-Baar-Heuberg Správne sídlo Rottweil Rozloha 769,42 km² Obyvateľov 143 480 (31. december 2006) Hustota obyv. 186 ob. na km² Poloha okresu Rottweil Poloha okresu Rottweil na mape Nemecka Rottweil (po nemecky: Landkreis Rottweil) je krajinský okres uprostred spolkovej krajiny Bádensko-Württembersko v Nemecku. Tento okres susedí (zo severu v smere hodinových ručičiek) s okresmi Freudenstadt, Zollernalb, Tuttlingen, Schwarzwald-Baar a Ortenau. Geografia Okres sčasti pokrývajú pohoria Čierny les (Schwarzwald) a Švábska Jura (Schwäbische Alb). Obyvateľstvo Vývoj počtu obyvateľstva okresu Rottweil od roku 1973: Rok Obyvateľov Rok Obyvateľov 31. december 1973 131 555 31. december 1990 133 059 31. december 1975 129 074 31. december 1995 138 944 31. december 1980 127 567 31. december 2000 140 873 31. december 1985 125 797 31. december 2005 142 148 27. máj 1987 126 796 30. jún 2006 141 970 Mestá a obce Poloha okresu Rottweil na mape Bádenska-Württemberska Mestá Obce 1. Dornhan  1. Aichhalden  9. Hardt 2. Oberndorf am Neckar  2. Bösingen 10. Lauterbach 3. Rottweil  3. Deißlingen 11. Schenkenzell 4. Schiltach  4. Dietingen 12. Villingendorf 5. Schramberg  5. Dunningen 13. Vöhringen 6. Sulz am Neckar  6. Epfendorf 14. Wellendingen 7. Eschbronn 15. Zimmern ob Rottweil 8. Fluorn-Winzeln Externé odkazy * Oficiálna stránka okresu Rottweil (po nemecky) v • d • e Okresy v spolkovej krajine Bádensko-Württembersko v Nemecku Mestské okresy Baden-Baden · Freiburg · Heidelberg · Heilbronn · Karlsruhe · Mannheim · Pforzheim · Stuttgart · Ulm Alb-Donau · Biberach · Bodensee · Böblingen · Breisgau-Hochschwarzwald · Calw · Emmendingen · Enz · Esslingen · Freudenstadt · Göppingen · Heidenheim · Heilbronn · Hohenlohe · Karlsruhe · Konstanz · Lörrach · Krajinské okresy Ludwigsburg · Main-Tauber · Neckar-Odenwald · Ortenau · Ostalb · Rastatt · Ravensburg · Rems-Murr · Reutlingen · Rhein-Neckar · Rottweil · Schwarzwald-Baar · Schwäbisch Hall · Sigmaringen · Tuttlingen · Tübingen · Waldshut · Zollernalb Rotava.html Rotava Rotava Základné informácie Postavenie: |mesto NUTS 5 (obec): |CZ0413 560600 Kraj (NUTS 3): |Karlovarský (CZ041) Okres (NUTS 4): |Sokolov (CZ0413) Obec s rozšírenou pôsobnosťou:| Poverená obec: | Historická krajina: |Čechy Katastrálna výmera: | ? km² Počet obyvateľov: |3437 Zemepisná šírka: | Zemepisná dĺžka: | Nadmorská výška: | ? m PSČ: | Základné sídelné | jednotky: | Miestnych častí: | Katastrálne územie: | Adresa | mestského úradu: | Starosta / starostka: | Rotava je mesto v Česku v okrese Sokolov v Karlovarskom kraji. 1. januára 2006 tu žilo 3437 obyvateľov, z toho 1708 mužov a 1729 žien, pričom priemerný vek v obci je 36,1 rokov (muži 34,8 rokov, ženy 37,5 rokov). Tento geografický článok o mieste v Česku je zatiaľ príliš Vlajka Česka krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Pozri aj * Zoznam obcí v Česku Mestá a obce okresu Sokolov Březová • Bublava • Bukovany • Citice • Dasnice • Dolní Nivy • Dolní Rychnov • Habartov • Horní Slavkov • Chlum Svaté Maří • Chodov • Jindřichovice • Josefov • Kaceřov • Krajková • Královské Poříčí • Kraslice • Krásno • Kynšperk nad Ohří • Libavské Údolí • Loket • Lomnice • Nová Ves • Nové Sedlo • Oloví • Přebuz • Rotava • Rovná • Sokolov • Staré Sedlo • Stříbrná • Svatava • Šabina • Šindelová • Tatrovice • Těšovice • Vintířov • Vřesová Rothenburg_ob_der_Tauber_9a6e.html Rothenburg ob der Tauber Erb Mapa Erb mesta Rothenburg ob der Tauber Nemecko, Rothenburg ob der Tauber zvýraznený Základné údaje Spolková krajina: Bavorsko Vládny obvod: Stredné Fransko Okres: Ansbach Poloha: 49° 24' s. š. 10° 11' v. d. Nadmorská výška: 425 m n. m. Rozloha: 41,45 km² Počet obyvateľov: 11 314 (30.06.2005) Hustota obyvateľstva: 273 obyvateľ(ov)/km^2 Nacionále UN/LOCODE: DE ROT NUTS región: Ansbach, Landkreis (DE256) EČV: AN PSČ: 91541 Telefónna predvoľba: 09861 Oficiálne adresy Web: www.rothenburg.de Politika Starosta/Primátor: Walter Hartl („Für Rothenburg“) Rothenburg ob der Tauber je nemecké mesto v krajinskom okrese Ansbach v Bavorsku. Rothenburg je známy vďaka jeho zo stredoveku zachovalému starému mestu s mnohými kľukatými uličkami a malými námestiami obkolesenými hrazdovými domami. Je príťažlivé pre turistov a slúži ako vzor „typického nemeckého mesta“ (často sa využíva predovšetkým vo filmoch ázijskej produkcie). Napriek striktným predpisom o ochrane pamiatok nie je historická časť mesta múzejným mestom alebo stredovekým parkom pre voľný čas. Jeho skutočný pôvab tkvie oveľa viac v hodnovernosti jeho historickej časti v kombinácii so živým moderným mestom spoza fasád. Geografia pohľad na Rothenburg von der Tauber Rothenburg ob der Tauber leží na rieke Tauber. Dejiny Rothenburg ob der Tauber niekedy medzi rokmi 1890 až 1900 Prvé osídlenie údolia rieky Tauber siaha až do roku 960. V roku 1142 postavil ríšsky kráľ Konrád III. hrad („Castum Imperiale“) a vládol z neho celej ríši. Okrem hradu vniklo na pahorku sídlo, neskorší Rothenburg. Keďže obaja synovia Konráda III. skoro zomreli a iní vládcovia ho už nepoužívali, stratil hrad rýchlo svoj vplyv. V roku 1274 bolo mesto povýšené Rudolf I. Habsburským na „slobodné ríšske mesto“. Zemetrasenie v roku 1356 zničilo časti mesta a hrad. Najväčší rozmach dosiahlo mesto pod vedením richtára Topplera okolo roku 1600, kedy Rothenburg s viac ako 6 000 obyvateľmi patril medzi 10 najväčších miest ríše. V tridsaťročnej vojne bolo mesto 1631 obsadené Tillym; pri tejto príležitosti sa každoročne koná slávnostné predstavenie Der Meistertrunk (v preklade Majstrovský nápoj???). Ak sa má veriť divadelnej hre Der Meistertrunk od Adama Hörbera, tak to prebehlo nasledovne (v skutočnosti ale neexistuje historický doklad, že Tilly vôbec vstúpil do podrobeného mesta): Tilly odsúdil prísažných pánov na smrť a chcel obsadené mesto vydrancovať. V núdzi ponúkli prísažní páni Tillymu na uvítanie víno v nádhernej pestrofarebnej 3 ¼ litrovej sklenenej čaši. Tilly sa tým zmiernil a povedal, že ak niekto túto čašu plnú vína vypije na jeden hlt, tak bude mesto ušetrené. Starý richtár Nusch sa prihlásil dobrovoľne a ku všeobecnému údivu sa mu podarilo pohár na jeden hlt vypiť. Na Tillyho to urobilo taký dojem, že mesto ušetril. V roku 1803 sa mesto po asi 500 rokoch samostatnosti cez Reichsdeputationshauptschluss stalo mesto nedobrovoľne časťou Bavorska. Vo Weimarskej republike sa mesto a volebný okrsok Rothenburg stal baštou NSDAP, kde ju v roku 1929 volilo až 83 %. Počas druhej svetovej vojny bolo bombardovaním spojencami zničených asi 40 % v pôvodnom stave udržovaného Rothenburgského jadra. Po vojne boli ale tieto budovy verne pôvodným znovuvybudované resp. zrekonštruované. Do roku 1972 si mesto udržalo štatút štatutárneho mesta a malo preto vlastnú štátnu poznávaciu značku: ROT (iba skupiny Ia, preto napr. ROT-H 123). Po bavorskej reforme bolo ale mesto priradené krajinskému okresu Ansbach. Hospodárstvo a infraštruktúra Rothenburg síce silne ovplyvnené turizmom, je tu však udomácnená strojársky podnik (AEG) a ďalšie stredne veľké strojárske podniky podobne ako aj druhý najväčší európsky výrobca kuchynských dosiek. Doprava Rothenburg ob der Taube leží na diaľnica A7 s diaľničnou prípojkou Rothenburg ob der Tauber v tesnej blízkosti mesta. Bývalá Bundesstraße 25 pretína Rothenburg zo severu na juh, západno-východne je mesto prekrížené cestou Burgenstraße. Mesto je konečnou stanicou linkou R82 regionálnej železnice a je súčasťou Verkehrsverbund Großraum Nürnberg (dopravné podniky aglomerácie Norimberg). Rothenburg je navyše krížený mnohými cyklistickými trasami. Turizmus Rothenburg ponúka okrem hotelov a hostincov aj miesto ku kempovaniu a dve parkoviská pre obytné vozidlá ako aj mládežnícka ubytovňa, ktorá je v najväčšej stredovekej mestskej budove. Miestne podniky * AEG-Electrolux (sporáky) * Ebalta (plastické hmoty, živice, lepidlá) * Erhard Sport International (športové prístroje) * Käthe Wohlfahrt (vianočné ozdoby) * Lechner (kuchynské pracovné platne) * ROTABENE Medienhaus (o.i.: miestne noviny Fränkischer Anzeiger) * Schaeff-Terex (bagre a stavebné stroje) Kultúra a pamätihodnosti námestie Marktplatz Rothenburg ob der Tauber Múzeá V meste sa nachádza niekoľko múzeí. Medzi najvýznamnejšie patria: * Reichsstadtmuseum (múzeum ríšskeho mesta) * Mittelalterliches Kriminalmuseum (stredoveké múzeum zločinu) * Puppen- und Spielzeugmuseum (múzeum bábik a hračiek) Stavby * kostol St.-Jakobskirche s oltárom od Tilmana Riemenschneidera, jeho ďalší oltár (Hl.-Kreuz-Altar) je v Detwangskom kostole * mestský múr * námestie Plönlein * bašta Spitalbastei * kostol Wolfgangskirche pri bráne Klingentor * zámok Topplerschlösschen * dvojitý most Doppelbrücke * historická radnica s zvonovou vežou a Meistertrunk-hodinami Pravidelné podujatia * Meistertrunk * Die Münzer von Rothenburg o.d. T. * Junge Schar * Reichsstadttage * Taubertalský festival * vianočný trh „Reiterlesmarkt“ Iné projekty * Commons * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Externé odkazy * fotky Rothenburgu ob der Tauber * Wikitravel: Rothenburg ob der Tauber * razenie mincí ako v stredoveku Rotácia_Zeme_2378.html Rotácia Zeme Rotácia Zeme je otáčanie sa Zeme okolo svojej osi pri súčasnom pohybe okolo Slnka. Rotácia Zeme okolo vlastnej osi vyvoláva odstredivé sily, ich pôsobením vzniká vydutie pri rovníku a sploštenie na póloch. Vplyvom odstredivej sily je na rovníku menšia tiaž než na póloch. Zem sa otočí okolo vlstnej osi raz za 24 hodín. Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Rotácia_(operátor).html Rotácia (operátor) Rotácia je diferenciálny operátor definovaný pre vektorové funkcie n premenných, ktorý v každom bode udáva lokálnu mieru rotácie (otáčania) definovaného týmto poľom. Značí se rot, prípadne (hlavne v anglickej literatúre) curl. Je definovaný ako \nabla \times \mathbf{F} (kombinácia operátoru nabla a vektorového súčinu), v troch rozmeroch (pre funkciu troch premenných) ho možno zapísať v tvare: \operatorname{rot}\,\mathbf{F} = \nabla \times \mathbf{F} = \left ( \frac{\partial F_z}{\partial y} - \frac{\partial F_y}{\partial z}, \frac{\partial F_x}{\partial z} - \frac{\partial F_z}{\partial x}, \frac{\partial F_y}{\partial x} - \frac{\partial F_x}{\partial y} \right ) Rotáciu využíva napr. Stokesova veta, ktorá prevádza krivkový integrál vektorového poľa po uzavretej krivke na plošný integrál rotácie tohto vektorového poľa cez ľubovolnú plochu ohraničenú touto krivkou. Ak je rotácia vektorového poľa nulová, potom sa toto pole dá vyjadriť ako gradient skalárnej funkcie (tzv. potenciálu) a nazývá sa potenciálnym poľom. Vlastnosti rotácie Ak označíme F, G vektorové polia, f skalárne pole, a,b reálne čísla, potom operátor rotácie spĺňa nasledujúce identity: Je lineárna voči reálnym číslam \nabla\times \left(a\mathbf{F}+b\mathbf{G}\right) = a\nabla\times \mathbf{F}+b\nabla\times\mathbf{G}. Rotácia gradientu je nulová \nabla\times \nabla f = \mathrm{rot} \, \mathrm{grad} \, f = \mathbf{0}. Rotácia z vektorového poľa násobeného skalárnym poľom (vektora funkcie) je \nabla\times \left(f \mathbf{F}\right) = \nabla f \times \mathbf{F}+f \nabla\times\mathbf{F}. Rotácia z vektorového súčinu dvoch vektorových polí je \nabla\times \left(\mathbf{F} \times \mathbf{G}\right) = \left(\mathbf{G}\cdot\nabla\right)\mathbf{F}-\left(\mathbf{F}\cdot\nabla\right)\mathbf{G} +\mathbf{F}\left(\nabla\cdot\mathbf{G}\right)-\mathbf{G}\left(\nabla\cdot\mathbf{F}\right), pre rotáciu z rotácie vektorového poľa F platí \nabla \times \left(\nabla\times \mathbf{F}\right) = \nabla\left(\nabla\cdot\mathbf{F}\right)-\Delta \mathbf{F}. Vyjadrenie v rôznych sústavách súradníc Následujúce vzťahy udávajú vyjádrenie rotácie v rôznych súradných sústavách v trojrozmernom priestore. Ak je F vektorové pole v daných súradniciach, potom platí Vo valcových súradniciach \nabla \times \mathbf{F} = \left({1 \over r}{\partial F_z \over \partial \varphi} - {\partial F_\varphi \over \partial z}\right) \boldsymbol{\hat r} + \left({\partial F_r \over \partial z} - {\partial F_z \over \partial r}\right) \boldsymbol{\hat \varphi} + {1 \over r}\left({\partial ( r F_\varphi ) \over \partial r} - {\partial F_r \over \partial \varphi}\right) \boldsymbol{\hat z} Vo sférických súradniciach \nabla \times \mathbf{F} = {1 \over r\sin\theta}\left({\partial \over \partial \theta} ( F_\varphi\sin\theta ) - {\partial F_\theta \over \partial \varphi}\right) \boldsymbol{\hat r} + {1 \over r}\left({1 \over \sin\theta}{\partial F_r \over \partial \varphi} - {\partial \over \partial r} ( r F_\varphi ) \right) \boldsymbol{\hat \theta} + {1 \over r}\left({\partial \over \partial r} ( r F_\theta ) - {\partial F_r \over \partial \theta}\right) \boldsymbol{\hat \varphi} Ak použijeme všeobecné ortogonálne súradnice x,x,x, ktorej Laméove koeficienty sú v tomto poradí h,h,h \nabla \times \mathbf{F} = \frac{1}{h_2 h_3} \left( \frac{\partial \left(h_3 F_3\right)}{\partial x_2}- \frac{\partial \left(h_2 F_2\right)}{\partial x_3} \right)\boldsymbol{\hat x}_1 +\ \ \ \ \ \frac{1}{h_1 h_3} \left( \frac{\partial \left(h_1 F_1\right)}{\partial x_3}- \frac{\partial \left(h_3 F_3\right)}{\partial x_1} \right)\boldsymbol{\hat x}_2 +\ \ \ \ \ \frac{1}{h_1 h_2} \left( \frac{\partial \left(h_2 F_2\right)}{\partial x_1}- \frac{\partial \left(h_1 F_1\right)}{\partial x_2} \right)\boldsymbol{\hat x}_3 V úplne všeobecných súradniciach pre zložky vektora divergencie platí \left(\nabla\times \mathbf{F}\right)^i \frac{\boldsymbol{\partial}^{\underline{m}}}{\boldsymbol{\partial} x^i} = \left(\varepsilon^{ijk} F_{k,j}\right) x^i}, kde \varepsilon^{ijk} je Levi-Civitov symbol. Dohoda: Kým v predchádzajúcom texte sme za bázu brali ortonormálnu bázu v daných súradniciach, vo vzorci pre všeobecné súradnice používame bázu vektorov alebo diferenciálnych foriem a explicitne uvedieme ktorú. Rovnako v predchádzajúcom texte nerozlišujeme polohu indexov a všetky indexy (ortonormálnej bázy aj súradníc) píšeme dole, no vo všeobecných súradniciach polohu indexov rozlišujeme. Rotvajler.html Rotvajler Krajina pôvodu Nemecko FCI kód 2/2/147 Štandardy AKC, ANKC, CKC, FCI, KC (UK), NZKC, UKC Výška 56 - 63 cm (suky) 61 - 68 cm (psy) Hmotnosť 42-50 kg Pôvodné určenie pastiersky a strážny pes Terajšie určenie spoločenský, služobný a pracovný pes Názov v krajine pôvodu Rottweiler Synonymá Rottweiler, Rotwailer, slangovo: Rotík, Rotvík Zaužívaná skratka RTW Zoznam psích plemien Psí portál Hlava rotvajlera Rotvajleri Rotvajler je silný a svalnatý pes Rotvajler je psie plemeno uznané v FCI v skupine 2 (Pinče, bradáče, molosoidné plemená a švajčiarske salašnícke psy), sekcii 2 (molosoidné plemená) pod číslom 147. Je to jedno z najstarších psích plemien. Plemeno pochádza z Nemecka, jeho predkovia sú však latinské molosy. Jedná sa o veľké a silné plemeno pevnej kostry, štandardne čierneho sfarbenia s pálením. Pôvod a história História rotvajlera siaha až na samý začiatok známej histórie šľachtenia psích plemien. Priami predkovia tohoto plemena, známe latinské molosoidné psy, slúžili ľuďom na Apeninskom poloostrove ako pastierske a strážne psy. Neskôr tiahli s rímskymi légiami cez Alpy do vnútrozemskej Európy ako vojnové psy. Na území dnešného Nemecka, v okolí mesta Rottweil (odtiaľ i jeho názov) sa títo robustní psi stretli s miestnymi pastierskymi plemenami a položili základ dnešného plemena rotvajler. Najskôr bolo toto plemená známe ako nemecký dobytkársky pes, resp. nemecký mäsiarsky pes. V roku 1910 bol rotvajler v Nemecku uznaný ako policajné plemeno. Vzhľad Rotvajler je veľké krátkosrsté plemeno, obvykle vo farbe čierna s pálením (jediný oficiálny farebný variant v štátoch FCI). Jedná sa o psa veľmi silnej a pevnej kostry, avšak bez hrubosti a ťažkopádnosti. Nesmie byť ľahký ani dlhonohý. Jeho vzhľad vzbudzuje rešpekt. Obzvlášť dominantná je silná hlava molosoidného typu. Postava je súmerná s dôrazom na silu a osvalenie. Kupírovanie Pôvodne sa týmto psom kupíroval chvost, dnes sa už od tohoto trendu v civilizovaných krajinách upúšťa. Na Slovensku, ako aj v iných európskych krajinách, je tento postup zakázaný zákonom. Pracovné upotrebenie V minulosti bol rotvajler využívaný predovšetkým ako pastiersky pes. Uplatnil sa hlavne pri strážení stád hovädzieho dobytka. Často bol využívaný aj ako strážny pes a vzhľadom na jeho obrovskú silu aj ako ťažný pes. Od začiatku 20. storočia sa však jednoznačne najlepšie uplatňuje ako služobný pes, v tradičných policajných disciplínach (stráženie, obrana, pachové práce a pod.). Je jedným z najobľúbenejších služobných plemien na svete. Rotvajler je veľmi inteligentný, dokáže sa naučiť takmer čokoľvek. V rebríčku pracovnej inteligencie (cvičiteľnosti) psích plemien, ktorý zostavil známy psí psychológ Stanley Coren (kniha The Intelligence of Dogs) zastáva rotvajler vynikajúce 9. miesto (zo 79). Je upotrebiteľný aj ako záchranársky alebo poľovný pes. Povaha Rotvajlera je súčasnými chovateľmi vyformovaná do vzoru rozvážneho a dobromyseľného psa, priateľského a jemného rodinného priateľa, avšak tvrdého a nekompromisného ochrancu pána, jeho rodiny a majetku, keď sa to ukáže potrebné. Starostlivosť Rotvajler je krátkosrsté plemeno, avšak jeho srsť je výrazne hrubšia a hustejšia ako napríklad u Dobermana. Preto je možné chovať ho i celoročne vonku. Z chorôb je Rotvajler náchylný na bežné choroby veľkých plemien, napr. na dyspláziu bedrových kĺbov. Vyžaduje pravideľný pohyb (aspoň pol hodinu denne), avšak mimo pohybových aktivít je kľudný a prispôsobivý Rotvajler vyžaduje výcvik. Na jeho výchove a výcviku by mal pracovať skúsený kynológ. Výstavy Rotvajler sa vystavuje v rámci skupiny FCI 2. Výstavná drezúra a predvedenie v kruhu je na Slovensku a v ostatných krajinách FCI rovnaké ako pri väčšine služobných plemien. Pes sa vystavuje na retiazke, ktorú má voľne spustenú na hrudi. Handler stojí za psom. Hodnotí sa pozitívne energickosť psa. Vhodné je, keď je pes na výstavnej retiazke zapretý smerom od handlera. Rotvajler musí byť v kruhu disciplinovaný, ako sa patrí na pracovného psa. Prejav agresivity voči rozhodcovi sa trestá vylúčením z posudzovania. Pri plemene rotvajler sa otvára i pracovná trieda. Pre zaradenie do triedy pracovnej sa uznávajú skúšky IPO (aspoň IPO1) alebo SVV (aspoň SVV1). Pozor: Podľa výstavného poriadku SKJ je zakázany tzv. doublehanding. Čiže upútavanie pozornosti psa druhou osobou mimo kruhu. Doublehandling je u vystavovateľov plemena rotvajler obľúbená pomôcka, avšak treba si uvedomiť ako negatívne vplýva na ostatných prítomných vystavovateľov a ich psov. Výhody plemena Rotvajler - Vynikajúci a účinný strážca - Priateľská a dobromyseľná povaha avšak pri zachovaní kvalít služobného plemena - Pohybovo prispôsobivý pes (má veľké pohybové nároky avšak v čase nedostatku pohybu je kľudný a trpezlivo čaká na prechádzku) - Je učenlivý a inteligentný. Vhodný na pracovné využitie a výcvik. Iné projekty * Commons * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Externé odkazy * Rottweiler klub SR Rota.html Rota Rota (z nem. rotte) je taktická vojenská jednotka o sile približne 75 až 200 mužov, skladajúca sa obyčajne z troch alebo štyroch čiat. Sila roty závisí od krajiny pôvodu ako aj typu vojska. Viacero rôt vytvára pluk, niektoré roty však môžu existovať ako samostatné jednotky. V armádach začiatkom novoveku rotám zodpovedali stotiny, ktoré zvykli mať okolo 100 mužov. V niektorých druhoch vojsk, však majú roty iný názov: * v delostrelectve rote zodpovedá štruktúrou batéria. * vo vojenskom letectve rote zodpovedá štruktúrou peruť * v jazdectve rote zodpovedá štruktúrou eskadróna. Road_to_Ruin_c32f.html Road to Ruin Road to Ruin je názov štvrtého albumu kapely Ramones. Skladby albumu 1. "I Just Want to Have Something to Do" – 2:42 2. "I Wanted Everything" – 3:18 3. "Don't Come Close" – 2:44 4. "I Don't Want You" – 2:26 5. "Needles and Pins " – 2:21 6. "I'm Against It" – 2:07 7. "I Wanna Be Sedated" ( – 2:29 8. "Go Mental" - 2:42 9. "Questioningly" – 3:22 10. "She's the One" – 2:13 11. "Bad Brain" – 2:25 12. "It's a Long Way Back" – 2:20 Road_Town_f883.html Road Town Road Town je hlavné mesto zámorského územia Spojeného kráľovstva Britské Panenské ostrovy. Nachádzajúce sa v okolí prístavu tvaru konskej podkovy v južnej časti ostrova Tortola. Štvrtina z 10 000 obyvateľov ostrova žije v Road Town. Tento geografický článok je zatiaľ príliš krátky (tzv. Mapa sveta "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Roaming.html Roaming Roaming je hlavný termín hovoriaci o dostupných telekomunikačných službách mimo domovskej krajiny, kde je účastník zaregistrovaný. V praxi to znamená, že ak ste účastníkom domovskej mobilnej siete a nachadzáte sa mimo územia krajiny kde daný mobilný operátor poskytuje svoje služby so svojim pokrytím, mobilný telefón začne vyhľadávať najsilnejší dostupný signál a zaregistruje sa v sieti. Je potrebné, aby domovský mobilný operátor mal s operátorom ktorého služby chcete využívať uzatvorenú platnú roamingovú zmluvu. Roaming pracuje na odovzdaní informácií od vášho domovského poskytovateľa služieb danému operátorovi o službách, ktoré Vám v plnom rozsahu dodá. Ak vo vašej domovskej sieti využívate služby ako SMS, MMS, GPRS, tieto služby budú prístupne taktiež aj u vybraného roamingového partnera v nezmenenom rozsahu. V tomto prípade sú rozdielne len ceny za ich poskytovanie, ktoré vám vyúčtuje váš domovský mobilný operátor. Roatán_(ostrov).html Roatán (ostrov) Roatán je najväčší z ostrovov departmentu Islas de la Bahía v Hondurase. Je približne 60 km dlhý a maximálna šírka je 8 km, pričom sa nachádza 45 km od honduraského pobrežia. Najväčšou obcou je Coxen Hole. Je tu medzinárodné letisko a námorný prístav. Prvými trvalými kolonizátormi ostrova boli okolo roku 1770 Garifunovia. Po nich prišli v roku 1830 Angličania z Kajmaních ostrovov a o niečo neskôr stadiaľ prišli aj oslobodení otroci. Starší obyvatelia dodnes hovoria iba anglicky, hoci úradným jazykom v Hondurase je španielčina. Dnes je jedinou obcou, kde majú Garifunovia väčšinu Punta Gorda. Je zároveň najstaršou obcou, kde žije toto etnikum. Asi 10% plochy ostrova je zastavaných, zvyšok tvoria tropické lesy. Pobrežie je piesčité, s nádhernými plážami. Roatán je súčasťou druhého najväčšieho komplexu koralových útesov na svete. Po väčšinu roka je tu príjemné tropické podnebie s oceánskym vplyvom a priemernou teplotou 27°C. Zrážky sú zriedkavé a relatívna vlhkosť 25%. Roatán.html Roatán Roatán môže byť: * ostrov, pozri Roatán (ostrov) * mesto na tomto ostrove, pozri Coxen Hole Symbol rozcestia Toto je rozlišovacia stránka — navigačná pomôcka obsahujúca zoznam iných článkov, ktoré by mohli mať rovnaký názov. Ak vás na túto stránku odkázal článok, prosíme Vás, aby ste sa k článku vrátili a opravili v ňom odkaz tak, aby odkazoval priamo na konkrétnu stránku z hore uvedeného zoznamu, ktorú autor článku myslel. Roald_Amundsen_2b60.html Roald Amundsen nórsky polárny bádateľ Narodenie 16. júl, 1872 Borge, Nórsko Úmrtie asi 18. jún, 1928 Severný ľadový oceán Pozri aj Biografický portál Roald Engelbregt Gravning Amundsen (* 16. júl 1872, Borge pri Sarpsborgu – † asi 18. jún 1928, pri záchrannej akcii v Severnom ľadovom oceáne) bol nórsky polárny bádateľ. V rokoch 1910 – 1912 viedol antarktickú výpravu, ktorá ako prvá dosiahla južný pól. Amundsen sa narodil v rodine nórskych lodiarov a námorných kapitánov. K životu polárneho bádateľa ho inšpiroval Nansenov prechod Grónskom v roku 1888. Prvé expedície V rokoch 1897–1899 sa zúčastnil ako prvý dôstojník belgickej antarktickej expedície vedenej Adrienom de Gerlache. Ich loď Belgica ako prvá prezimovala v antarktických vodách. Na palube bol tiež americký lekár Frederick Cook, ktorého prítomnosť pravdepodobne zachránila posádku pred skorbutom. Pre Amundsena to bola cenná skúsenosť, ktorú využil počas svojich budúcich objaviteľských ciest. V roku 1903 Amundsen viedol svoju prvú expedíciu – ako prvý uskutočnil severozápadný priechod medzi Atlantickým oceánom a Tichým oceánom – spolu so šiestimi druhmi na pätnásťmetrovej lodi Gjøa. Ich cesta viedla cez Baffinov záliv, Lancastrov prieliv, Peelov prieliv, Úžinu Jamesa Rossa a Úžinu Rae. Na mieste, ktoré sa dnes volá Gjoa Haven, Nunavut v Kanade strávili dve zimy výskumom krajiny a ľadovcov. Počas tejto výpravy Amundsen študoval spôsob života miestnych obyvateľov, hlavne čo sa týka schopnosti prežiť v arktických podmienkach a skoro začal používať ich spôsob obliekania. Tiež sa od nich naučil využívať ťažných psov. 17. augusta 1905 vyplávali z Arktického súostrovia smerom na juh, k Viktóriinmu ostrovu, ale plavba bola znemožnená príchodom zimy predtým ako dosiahli Nome na aljašskom pobreží Tichého oceánu. 800 km vzdialené Eagle City disponovalo telegrafickou stanicou. Amundsen sa tam vydal, aby dňa 5. decembra 1905 odoslal správu o úspechu výpravy. Nome bolo dosiahnuté roku 1906. Južný pól Po veľkom triumfe na Gjøe Amundsen plánoval dobyť severný pól. Keď sa však po svete rozletela správa, že najprv Robert Peary v roku 1909 dosiahol severný pól, zmenil svoje plány. Na legendárnej Nansenovej lodi Fram sa vydal roku 1910 na cestu do Antarktídy. 14. januára 1911 doplával k Rossovmu pobrežnému ľadu v mieste zvanom Veľrybia zátoka. Tu postavil svoju základňu a pomenoval ju Framheim – „Domov Framu”. Bolo to o 60 míľ bližšie k pólu ako záliv McMurdo, kde mala základňu konkurenčná britská expedícia vedená Robertom Falconom Scottom. Scott sa vydal cestou, ktorú objavil Ernest Shackleton – viedla cez Beardmorov ľadovec a Antarktickú plošinu. Amundsen musel objaviť vlastnú trasu cez Antarktické vrchy. Počas februára a marca Amundsen a jeho ľudia vybudovali podporné tábory na 80°, 81°a 82° južnej šírky. Takto si zároveň odskúšali antarktické podmienky a svoje vybavenie. Zimu vo Franheime trávili prípravou výstroja, hlavne saní. Amundsen začal svoju púť k pólu 20. októbra 1911. Ďalšími členmi výpravy boli Olav Bjaaland, Helmer Hanssen, Sverre Hassel, a Oscar Wisting. Južný pól dosiahli ako prví ľudia v histórii 14. decembra 1911, o 35 dní skôr ako Scott. Amundsen pomenoval svoj tábor na póle Polheim. Scottovým obrovským sklamaním bolo, že pri príchode na pól našiel Amundsenov stan a jeho list. Amundsenove bohaté skúsenosti získané výskumom polárnych oblastí, dôkladná príprava a používanie ťažných psov boli základným predpokladom úspechu jeho výpravy. Tá bola na rozdiel od Scottovej výpravy pomerne hladká a bez neočakávaných prekvapení. Dobytie Južného pólu mu trvalo 99 dní. Za ten čas prešiel okolo 3 000 kilometrov. Ako dovtedy žiadna výprava, viezli si so sebou rozmerný a ťažký bezdrôtový telegraf, ktorý by mohli použiť na priamu komunikáciu z pólu. Amundsenov úspech bol verejnosti oznámený až 7. marca 1912. Amundsen vyrozprával svoj príbeh v knihe The South Pole: An Account of the Norwegian Antarctic Expedition in the „Fram“, 1910-1912 (Južný pól: Príbeh nórskej antarktickej expedície na lodi Fram, 1910–1912). Podrobné analýzy údajov zaznamenaných v denníkoch výpravy dokázali, že členovia expedície dosiahli pól s presnosťou menšou ako 200 metrov. Napriek tomu, keď Scottova výprava dosiahla pól, neboli bližšie ako 450 metrov od skutočného južného pólu. Neskoršia činnosť V roku 1918 sa Amundsen vybral na expedíciu s novou loďou Maud aby preskúmal severovýchodný priechod. Výprava sa neskončila úspešne a je považovaná za omyl. V roku 1925 spolu s Lincolnom Ellsworthom a štyria ďalší dosiahli na dvoch lietadlách 87° 44' severnej šírky, čo bol v tých časoch rekord. V nasledujúcom roku Amundsen, Ellsworth a taliansky letecký inžinier Umberto Nobile uskutočnili prvý prelet Arktídy vzducholoďou Norge skonštruovanou Nobilem. Opustili Špicbergy 11. mája 1926 a pristáli na Aljaške o dva dni. Amundsen zahynul roku 1928 pri nehode lietadla v Severnom ľadovom oceáne počas záchrannej akcie, keď ďalšia Nobileho vzducholoď Italia havarovala. Amundsenovo telo sa nikdy nenašlo. Po Amundsenovi a jeho súperovi Scottovi je pomenovaná americká vedecká stanica Amundsen – Scott priamo na južnom póle. Je po ňom pomenované Amundsenovo more pri pobreží Antarktídy. Obrovský kráter na južnom póle Mesiaca sa po ňom volá Amundsenov kráter. Nórske vojenské námorníctvo po ňom pomenovalo jednu z bojových lodí - HNoMS Roald Amundsen. Bibliografia * Roald Amundsen's Belgica Diary. The first Scientific Expedition to the Antarctic by Hugo Decleir Bluntisham Books, Erskine Press. Iné projekty * Commons * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Externé odkazy * eTexts Amundsenove práce v projekte Gutenberg * preklad Arthura G. Chatera z roku 1912 The South Pole * krátka biografia z nórskeho ministerstva zahraničných vecí Roentgenium.html Roentgenium 111 darmstadtium ← roentgenium → ununbium Au ↑ Rg Periodická tabuľka - Rozšírená periodická tabuľka ↓ (Uhu) Všeobecne Názov, Značka, Číslo |roentgenium, Rg, 111 Séria |prechodné prvky Skupina, Perióda, Blok |11, 7, d Atómová hmotnosť |(284)  g·mol^−1 Elektrónová konfigurácia |asi [Rn] 5f^14 6d^10 7s^1 |(odhad na základe zlata) Elektrónov na hladinu |2, 8, 18, 32, 32, 18, 1 Skupenstvo |asi pevné Registračné číslo CAS |54386-24-2 Vybrané izotopy Hlavný článok: Izotopy roentgenia | izotop | NA | t[1/2] | ZM | ER (MeV) | PR | |^280Rg |syn |3,6 s | | | | Referencie Roentgenium (lat. roentgenium) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Rg a protónové číslo 111. Je 18. transurán, silne rádioaktívny kovový chemický prvok, pripravovaný umelo v cyklotróne alebo urýchľovači častíc. Elektrónová konfigurácia roentgenia Tento prvok zatiaľ nebol izolovaný v dostatočne veľkom množstve, aby bolo možné určiť všetky jeho fyzikálne vlastnosti. Pri svojej polohe v periodickej tabuľke by mohol pripomínať zlato. Periodická tabuľka chemických prvkov H   He Li Be   B C N O F Ne Na Mg   Al Si P S Cl Ar K Ca Sc   Ti V Cr Mn Fe Co Ni Cu Zn Ga Ge As Se Br Kr Rb Sr Y   Zr Nb Mo Tc Ru Rh Pd Ag Cd In Sn Sb Te I Xe Cs Ba La Ce Pr Nd Pm Sm Eu Gd Tb Dy Ho Er Tm Yb Lu Hf Ta W Re Os Ir Pt Au Hg Tl Pb Bi Po At Rn Fr Ra Ac Th Pa U Np Pu Am Cm Bk Cf Es Fm Md No Lr Rf Db Sg Bh Hs Mt Ds Rg Uub Uut Uuq Uup Uuh Uus Uuo Alkalické Kovy Prechodné Vzácne kovy alk. Lantanoidy Aktinoidy prvky Kovy Polokovy Nekovy Halogény plyny zemín Roßleithen.html Roßleithen Spolková krajina Horné Rakúsko Okres Kirchdorf an der Krems Rozloha  ? km² Počet obyvateľov 1862 PSČ Kód oblasti Roßleithen je obec v Rakúsku v spolkovej krajine Horné Rakúsko v okrese Kirchdorf an der Krems. Žije tu 1862 obyvateľov (1.1.2007). Tento geografický článok o mieste v Rakúsku je zatiaľ Vlajka Rakúska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Obce okresu Kirchdorf an der Krems Poloha okresu v Hornom Rakúsku Edlbach | Grünburg | Hinterstoder | Inzersdorf im Kremstal | Kirchdorf an der Krems | Klaus an der Pyhrnbahn | Kremsmünster | Micheldorf in Oberösterreich | Molln | Nußbach | Oberschlierbach | Pettenbach | Ried im Traunkreis | Roßleithen | Rosenau am Hengstpaß | Schlierbach | Spital am Pyhrn | Sankt Pankraz | Steinbach am Ziehberg | Steinbach an der Steyr  Vorderstoder | Wartberg an der Krems | Windischgarsten Roßbach.html Roßbach Spolková krajina Horné Rakúsko Okres Braunau am Inn Rozloha  ? km² Počet obyvateľov 950 PSČ Kód oblasti Roßbach je obec v Rakúsku v spolkovej krajine Horné Rakúsko v okrese Braunau am Inn. Žije tu 950 obyvateľov (1.1.2007). Tento geografický článok o mieste v Rakúsku je zatiaľ Vlajka Rakúska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Obce okresu Braunau am Inn Poloha okresu v Hornom Rakúsku Altheim | Aspach | Auerbach | Braunau am Inn | Burgkirchen | Eggelsberg  Feldkirchen | Franking | Geretsberg | Gilgenberg | Haigermoos  Handenberg | Helpfau-Uttendorf | Hochburg-Ach | Höhnhart | Jeging  Kirchberg | Lengau | Lochen | Maria Schmolln | Mattighofen  Mauerkirchen | Mining | Moosbach | Moosdorf | Munderfing | Neukirchen  Ostermiething | Palting | Perwang | Pfaffstätt | Pischelsdorf | Polling  Roßbach | St. Georgen | St. Johann | St. Pantaleon | St. Peter | St. Radegund | St. Veit | Schalchen | Schwand | Tarsdorf | Treubach  Überackern | Weng Rovné_(okres_Svidník)_0254.html Rovné (okres Svidník) Rovné (okres Svidník) Erb | Vlajka | Mapa Rovné (okres Svidník) Základné údaje Kraj: |Prešovský Okres: |Svidník Región: | Poloha: |00° 00' 00" s. š. |00° 00' 00" v. d. Nadmorská výška: |m n.m. Rozloha: |km² Počet obyvateľov: |506 (31.12.2004) Hustota obyvateľstva: |obyvateľ(ov)/km^2 Nacionále Štatistická územná |527777 jednotka: | EČV: |SK PSČ: |090 16 (pošta Cernina) Telefónna predvoľba: | Oficiálne adresy Adresa obecného úradu: | E-mail: | Telefón: | Fax: | Politika Starosta: | Zdroje údajov Mestská a obecná štatistika SR (SŠÚ), http://obce.info Rovné je obec na Slovensku v okrese Svidník. Médiá (foto, audio, dokumenty) Pohľad na Rovné Tento geografický článok o mieste na Slovensku je zatiaľ Vlajka Slovenska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Mestá a obce okresu Svidník (2+65) 31.12.2003 Belejovce | Beňadikovce | Bodružal | Cernina | Cigla | Dlhoňa | Dobroslava Dubová | Dukovce | Fijaš | Giraltovce | Havranec | Hrabovčík | Hunkovce Jurkova Voľa | Kalnište | Kapišová | Kečkovce | Kobylnice | Korejovce Kračúnovce | Krajná Bystrá | Krajná Poľana | Krajná Porúbka | Krajné Čierno | Kružlová | Kuková | Kurimka | Ladomirová | Lúčka | Lužany pri Topli | Matovce | Medvedie | Mestisko | Mičakovce | Miroľa | Mlynárovce Nižná Jedľová | Nižná Pisaná | Nižný Komárnik | Nižný Mirošov | Nižný Orlík | Nová Polianka | Okrúhle | Príkra | Pstriná | Radoma | Rakovčík Rovné | Roztoky | Soboš | Stročín | Svidnička | Svidník | Šarbov Šarišský Štiavnik | Šemetkovce | Štefurov | Vagrinec | Valkovce | Vápeník Vyšná Jedľová | Vyšná Pisaná | Vyšný Komárnik | Vyšný Mirošov | Vyšný Orlík | Železník | Želmanovce Rovnokrídlovce.html Rovnokrídlovce Rovnokrídlovce Archimantis latistyla Živočíchy Doména Eukaryoty Ríša (regnum) Živočíchy Animalia Vývojový stupeň Epitelovce Eumetazoa Skupina Dvojstranovce Bilateralia Vývojová vetva Prvoústovce Gastroneuralia (Protostomia) Skupina Špirálovce Spiralia Línia Zvliekavce Ecdysozoa Nadkmeň (superphylum) Panarthropoda Kmeň (phylum) Článkonožce Arthropoda Oddelenie Hryzadlovce Mandibulata Podkmeň (subphylum) Šesťnôžky Hexapoda Trieda (classis) Hmyz Insecta (Ectognatha) Infratrieda (infraclassis) Pterygota Divisio Neoptera Nadrad (superordo) Orthopteroidea Rad (ordo) Rovnokrídlovce Orthoptera Vedecký názov Orthoptera Latreille, 1793 Synonymá: Saltatoria Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku Rovnokrídlovce (lat. Orthoptera, Saltatoria) je rad ortopteroidného hmyzu. Opis Je to malý i veľký hmyz s valcovitým až mierne laterálne splošteným telom. Zadné nohy sú silné, skákavé, len u odvodených hrabavých foriem môže byť ich skákacia funkcia potlačená. Na výrazne hypognátnej hlave sú silné hryzavé ústne ústroje a nitkovité, alebo štíhle vretenovité tykadlá. Tykadlá sú tenké, až vlasovité, zložené z veľkého počtu kratučkých článkov. Samice majú znášadlo, ktoré je nápadné hlavne u kobyliek. Stridulačný aparát samcov je alárny, vzácne redukovaný. Krídla majú rozličnú stavbu i spôsob uloženia v k1ude (o čom sa zmienim u nižších taxónov), predné krídla sú však obyčajne viac chitinizované i pigmentované, častá je brachyptéria až aptéria. Veľká väčšina druhov má stridulačný aparát aj sluchové (tympanálne) orgány. Tympanálne orgány sú na predných holeniach. Vývin je paurometabolia s 5 – 6 instarmi. Na svete žije asi 15 200 druhov, u nás 120. Systematika Rovnokrídlovce: * podrad kobylky (Ensifera) * podrad koníky (Caelifera) V niektorých starších systémoch (spravidla ignorujúcich vymreté podtaxóny z tohto taxónu) tvoria podrady Ensifera a Caelifera samostatné rady namiesto Orthoptera. Iné projekty * Commons * Wikidruhy * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému * Spolupracuj na Wikispecies Wikidruhy ponúka informácie na tému Externé odkazy * PaedDr. Valerián Franc CSc.: Systém a fylogenéza živočíchov - bezchordáty - zdroj, z ktorého (pôvodne) úplne alebo čiastočne čerpal tento článok * *  (starší systém) Rovnosť.html Rovnosť Rovnosť môže byť: * všeobecne: * vlastnosť nevychyľovať sa zo smeru, priamosť * vlastnosť nevychyľovať sa z roviny, plochosť, manie priameho povrchu * rovnakosť * vlastnosť mať rovnakú hodnotu, cenu a podobne * v matematike: vlastnosť veličín, ktoré sú rovnaké svojou veľkosťou alebo hodnotou, pozri rovnosť (matematika) * v logike: skutočnosť, že dve tvrdenia vyplývajú navzájom jedno z druhého, že dve triedy obsahujú jedna druhú, alebo že dva pojmy majú rovnaký rozsah, pozri rovnosť (logika) * v politike a práve: rovnaké postavenie občanov, jedna zo základných spoločenských hodnôt, pozri rovnosť (politika a právo) Symbol rozcestia Toto je rozlišovacia stránka — navigačná pomôcka obsahujúca zoznam iných článkov, ktoré by mohli mať rovnaký názov. Ak vás na túto stránku odkázal článok, prosíme Vás, aby ste sa k článku vrátili a opravili v ňom odkaz tak, aby odkazoval priamo na konkrétnu stránku z hore uvedeného zoznamu, ktorú autor článku myslel. Rovnovážna_poloha.html Rovnovážna poloha Rovnovážna poloha je poloha tuhého telesa v pokojovom stave (nepohybujúceho sa), pri ktorej je výslednica všetkých síl pôsobiacich na teleso nulová a aj výsledný moment všetkých síl je nulový. \left\{ \begin{matrix} \mathbf{v} & = & 0 \\ \boldsymbol{\omega} & = & 0 \\ \sum \mathbf{F} & = & 0 \\ \sum \mathbf{M} & = & 0 \end{matrix} \right. Druhy rovnovážnych polôh Rozlišujeme tri druhy rovnovážnych polôh: Stála (stabilná) rovnovážna poloha Stabilná rovnovážna poloha Rovnovážná poloha je taká poloha tuhého telesa, pri ktorej je výslednica všetkých síl (a momentov) pôsobiacich na teleso nulová. Sily a momenty sú v rovnováhe. Potenciálna energia telesa v stálej rovnovážnej polohe je najmenšia, pri vychýlení z rovnovážnej polohy sa zvyšuje. Teleso zavesené v bode, ktorý sa nachádza nad ťažiskom sa ustáli v rovnovážnej polohe, pri ktorej predĺžená priamka závesu (ťažnica) prechádza ťažiskom. Pri vychýlení z tejto stabilnej polohy sa teleso pôsobením síl (a momentov) vráti späť do stabilnej polohy. Pri vychýlení stúpa potenciálna energia telesa (ťažiska telesa). Príkladom je gulička v jamke. Po vychýlení sa gulička vráti do najnižšej pozície. Vratká (labilná) rovnovážna poloha Labilná rovnovážna poloha Vratká rovnovážná poloha (labilná poloha) je poloha, pre ktorú platí, že vychýlením z tejto polohy sa teleso nevracia späť, ale výchylka se ďálej zväčšuje. Vychýlením z vratkej polohy sa potenciálna energie telesa zmenšuje. Vychýlením telesa z tejto polohy vzniknú sily, ktoré ďalej pôsobia na teleso. Teleso sa dostáva do nestabilnej (nerovnovážnej) polohy. Teleso, zavesené pod ťažiskom (predĺžený záves (ťažnica) prechádza ťažiskom). Aj pri najmenšom vychýlení telesa z rovnovážnej polohy dôjde ku vzniku momentu (od tiažovej gravitačnej sily), ktoré spôsobí zväčšovanie odchýlky. Potenciálna energia vzrastie, teleso sa ju snaží znížiť tým, že sa snaží dostať do rovnvážneho stavu. Príkladom je gulička na kopci. Existuje stabilná poloha guličky na úplnom vrchole, ale už pri najmenšom vychýlení sa gulička pohne nadol a sama sa do pôvodnej polohy už nevráti. Pri vychýlení sa zníži potenciálna energia guličky. Voľná (indiferentná) rovnovážna poloha Indiferentná rovnovážna poloha Je taká poloha, pre ktorú platí že „vychýlením“ telesa sa výslednica síl ani výsledný moment síl pôsobiacich na teleso nemení. Vychýlením telesa zostáva potenciálna energia konštantná. Teleso zavesené priamo v ťažisku. Pri vychýlení telesa z jeho rovnovážnej polohy zostane teleso vnaďalej v silovej rovnováhe (nová poloha je rovnako stabilná, ako predchádzajúca). Potenciálna energie telesa (ťažiska) sa nemení. Príkladom je gulička umiestnená v rovine (položená na hladkej rovinnej doske). Ak posunieme guličku na iné miesto zostane stáť. Potenciálna energia ostáva konštantná. Rovinný_útvar.html Rovinný útvar Útvar rovinný útvar rovinný je neprázdna množina bodov v rovine, napr. trojuholník. Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Tento článok z Filitu potrebuje upraviť, pridať interwiki a kategórie. Po jeho úprave prosím odstráňte šablónu {{filit na úpravu}}. Rovečné.html Rovečné Rovečné Základné informácie Postavenie: |obec NUTS 5 (obec): |CZ0615 596612 Kraj (NUTS 3): |Vysočina (CZ061) Okres (NUTS 4): |Žďár nad Sázavou (CZ0615) Obec s rozšírenou pôsobnosťou:| Poverená obec: | Historická krajina: |Morava Katastrálna výmera: | ? km² Počet obyvateľov: |653 Zemepisná šírka: | Zemepisná dĺžka: | Nadmorská výška: | ? m PSČ: | Základné sídelné | jednotky: | Miestnych častí: | Katastrálne územie: | Adresa | obecného úradu: | Starosta / starostka: | Rovečné je obec v Česku v okrese Žďár nad Sázavou v kraji Vysočina. 1. januára 2006 tu žilo 653 obyvateľov, z toho 325 mužov a 328 žien, pričom priemerný vek v obci je 42,1 rokov (muži 40,2 rokov, ženy 43,9 rokov). Tento geografický článok o mieste v Česku je zatiaľ príliš Vlajka Česka krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Pozri aj * Zoznam obcí v Česku Mestá a obce okresu Žďár nad Sázavou Baliny • Blažkov • Blízkov • Bobrová • Bobrůvka • Bohdalec • Bohdalov • Bohuňov • Borovnice • Bory • Březejc • Březí • Březí nad Oslavou • Březské • Budeč • Bukov • Bystřice nad Pernštejnem • Býšovec • Cikháj • Černá • Dalečín • Daňkovice • Dlouhé • Dobrá Voda • Dolní Heřmanice • Dolní Libochová • Dolní Rožínka • Fryšava pod Žákovou horou • Hamry nad Sázavou • Herálec • Heřmanov • Hodíškov • Horní Libochová • Horní Radslavice • Horní Rožínka • Chlumek • Chlumětín • Chlum-Korouhvice • Jabloňov • Jámy • Javorek • Jimramov • Jívoví • Kadolec • Kadov • Karlov • Kněževes • Koroužné • Kotlasy • Kozlov • Krásné • Krásněves • Křídla • Křižánky • Křižanov • Křoví • Kuklík • Kundratice • Kyjov • Lavičky • Lhotka • Lísek • Líšná • Malá Losenice • Martinice • Matějov • Měřín • Meziříčko • Milasín • Milešín • Mirošov • Moravec • Moravecké Pavlovice • Netín • Nížkov • Nová Ves • Nová Ves u Nového Města na Moravě • Nové Dvory • Nové Město na Moravě • Nové Sady • Nové Veselí • Nový Jimramov • Nyklovice • Obyčtov • Ořechov • Oslavice • Oslavička • Osová Bítýška • Osové • Ostrov nad Oslavou • Otín • Pavlínov • Pavlov • Petráveč • Pikárec • Písečné • Počítky • Poděšín • Podolí • Pokojov • Polnička • Prosetín • Račice • Račín • Radenice • Radešín • Radešínská Svratka • Radkov • Radňoves • Radňovice • Radostín • Radostín nad Oslavou • Rodkov • Rosička • Rousměrov • Rovečné • Rozseč • Rozsochy • Rožná • Ruda • Rudolec • Řečice • Sázava • Sazomín • Sejřek • Sirákov • Sklené • Sklené nad Oslavou • Skorotice • Skřinářov • Sněžné • Spělkov • Strachujov • Stránecká Zhoř • Strážek • Střítež • Sulkovec • Světnov • Sviny • Svratka • Škrdlovice • Štěpánov nad Svratkou • Tasov • Tři Studně • Ubušínek • Uhřínov • Ujčov • Újezd • Unčín • Vatín • Věcov • Věchnov • Velká Bíteš • Velká Losenice • Velké Janovice • Velké Meziříčí • Velké Tresné • Vepřová • Věstín • Věžná • Vídeň • Vidonín • Vír • Vlachovice • Vlkov • Vojnův Městec • Vysoké • Záblatí • Zadní Zhořec • Znětínek • Zubří • Zvole • Ždánice • Žďár nad Sázavou Rovina_Tortilla_635a.html Rovina Tortilla Rovina Tortilla (angl. Tortilla Flat) bol jeden z prvých románov Johna Steinbecka jej dej sa odhráva v Monterey v Kalifornii. Táto kniha priniesla Steinbeckovi prvý komerčný úspech. Vydal ju v roku 1935. Kniha je rozdelená na sedemnásť kapitol. John Steinbeck opísal príbehy paisanov z Roviny Tortilla. Sú to tuláci a bezdomovci, ktorí majú svoje vlastné, občas trochu čudné zásady. Príbehy sa odohrávajú v Monterey a každá kapitola predstavuje samostatný príbeh. Ústrednou postavou je Danny, ktorý zdedil dva domy po starom otcovi a prenajal jeden z nich svojim priateľom. Najdôležitejšie pre nich je mať víno a dobrých priateľov a občas nejakú ženu. Sú to milé a úsmevné príbehy, odhrávajúce sa po skončení prvej svetovej vojne, krátko pred obdobím prohibície. Rovnobežnosť.html Rovnobežnosť Dve priamky sú navzájom rovnobežné ak ležia v jednej rovine a nemajú spoločný bod. Priamka je s rovinou rovnobežná ak s ňou nemá spoločný žiaden bod. Dve roviny sú navzájom rovnobežné ak nemajú spoločný žiaden bod. Dve osové telesá v priestore sú navzájom rovnobežné, keď ich osi ležia v jednej rovine a nemajú žiaden spoločný bod (nemajú priesečník). Rovina_komplexných_čísiel.html Rovina komplexných čísiel Rovina komplexných čísiel alebo komplexná rovina alebo Gaussova rovina alebo číselná rovina je rovina s pravouhlou sústavou súradníc (x a y), v ktorej zobrazujeme komplexné čísla tak, že každému bodu roviny je priradené komplexné číslo a + bi a naopak, pričom a je konkrétna hodnota x, b je konkrétna hodnota y (a, b sú reálne čísla) a i je imaginárna jednotka. Os x Gaussovej roviny sa nazýva reálna os, os y imaginárna os. Znázorňovanie komplexných čísel do komplexnej roviny zaviedol nemecký matematik Carl Friedrich Gauss. Rovenský_potok.html Rovenský potok Dĺžka toku 5,3 km Plocha povodia  ? km² Rád toku V. Povodie Myjava Prameň Chvojnická pahorkatina Ústie Teplica Hydrologické poradie 4-13-03-041,-043 Číslo recipienta 4-13-03-1091 Rovenský potok je potok na Záhorí, vo východnej časti okresu Senica. Je to pravostranný prítok Teplice, meria 5,3 km a je tokom V. rádu. Pramení v Chvojnickej pahorkatine, v podcelku Senická pahorkatina, východne od kóty 291,8 m v lokalite Krížnice, v nadmorskej výške približne 275 m n. m. Od prameňa tečie sprvu severojužným smerom, pričom sa dvakrát esovito stáča a zľava priberá krátky prítok prameniaci taktiež východne od spomenutej kóty. Ďalej sa stáča juhojuhovýchodným smerom, sprava priberá krátky prítok vznikajúci severoseverozápadne od obce Rovensko a následne preteká intravilánom tejto obce. V obci priberá zľava najprv prítok z oblasti Teregovských záhonov, potom prítok (2 km) prameniaci juhozápadne od obce Sobotište a mení smer toku na juhojuhozápad. Sprava ďalej priberá Rybnický potok, opáť tečie severojužným smerom, pričom vytvára oblúk prehnutý na východ. Na dolnom toku sa potom stáča najprv na západ, potom znovu na juh a preteká intravilánom mesta Senica, kde zľava ešte priberá prítok tečúci cez Sotinu. V blízkosti centra mesta potom ústi v nadmorskej výške cca 198 m n. m. do Teplice. Rovnianka.html Rovnianka Dĺžka toku 16,5 km Plocha povodia  ? km² Rád toku III. Povodie Váh Prameň Javorníky Ústie Váh Hydrologické poradie 4-21-07-004 Číslo recipienta 4-21-07-4003 Rovnianka je potok na Hornom Považí, na území okresu Bytča. Je to pravostranný prítok Váhu s dĺžkou 16,5 km, je tokom III. rádu. Prameň Pramení v Javorníkoch na južnom svahu Galkova (850,8 m n. m.) v nadmorskej výške približne 700 m n. m. Smer toku Od prameňa steká južným smerom, pričom sa esovito stáča, najprv vytvára oblúk prehnutý na východ, potom väčší oblúk ohnutý na západ. Od sútoku s pravostranným prítokom z osady Ráztoky tečie severojužným smerom až k sútoku so Žarnovským potokom, potom tečie juhovýchodným smerom. Nad obcou Veľké Rovné sa stáča a obcou preteká severojužným smerom. Zhruba od sútoku s Mlynským potokom pokračuje ďalej juhojuhovýchodným smerom, od Bukovej už tečie k ústiu smerom na juh. Geomorfologické celky * Javorníky, podcelky: * Vysoké Javorníky, časť Javornícka hornatina * Nízke Javorníky, časti Javornícka brázda a Rovnianska vrchovina * Považské podolie, podcelok Bytčianska kotlina Prítoky * pravostranné: prítok od osady Vrchrieka, prítok z osady Ráztoky, prítok z osady Madzín, prítok z východoseverovýchodného svahu Kýčery (841,4 m n. m.), prítok z východného svahu Rakytia (776,2 m n. m.), prítok prameniaci južne od kóty 659,6 m, Mlynský potok, prítok prameniaci severne od kóty 516,0 m * ľavostranné: prítok z juhovýchodného svahu Soliska (761,2 m n. m.), prítok zo západného svahu Zarúbanej Kýčery (883,7 m n. m.), Žarnovský potok, prítok z osady Potoky, prítok z južného svahu Hlboče (816,0 m n. m.), prítok zo severného úpätia Kamenného vŕšku (699,4 m n. m.), prítok z južného svahu Kamenného vŕšku, prítok (337,5 m n. m.) prameniaci južne od kóty 620,4 m, Kotešovský potok Ústie Rovnianka ústi do Váhu južne od obce Kotešová v nadmorskej výške cca 307 m n. m. Obce * Veľké Rovné a jej časti: * Ráztoky * Madzín * Nižný Žarnov * Potoky * Buková * Kotešová Rovníková.html Rovníková Rovníková je ulica: * v Bratislave, pozri Rovníková (Bratislava) * v Košiciach, pozri Rovníková (Košice) Symbol rozcestia Toto je rozlišovacia stránka — navigačná pomôcka obsahujúca zoznam iných článkov, ktoré by mohli mať rovnaký názov. Ak vás na túto stránku odkázal článok, prosíme Vás, aby ste sa k článku vrátili a opravili v ňom odkaz tak, aby odkazoval priamo na konkrétnu stránku z hore uvedeného zoznamu, ktorú autor článku myslel. Rovnočrevovky.html Rovnočrevovky Rovnočrevovky Živočíchy Doména Eukaryoty Ríša (regnum) Živočíchy Animalia Vývojový stupeň Epitelovce Eumetazoa Skupina Dvojstranovce Bilateralia Vývojová vetva Prvoústovce Protostomia Skupina Špirálovce Spiralia Línia Atrochozoa Kmeň (phylum) Ploskavce Plathelminthes Podkmeň (subphylum) Ploskulicovce Turbellariomorpha Trieda (classis) Ploskule Turbellaria Rad (ordo) Rovnočrevovky Neorhabdocoela Vedecký názov Neorhabdocoela Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku Rovnočrevovky (Neorhabdocoela) sú rad ploskúľ. Majú rozšírený, bulbózny hltan a rúrkovité, niekedy i vakovito rozšírené črevo. Majú väčšinou len 1 pár nervových pásov, statocysta je zriedkavá. Rozmnožujú sa iba pohlavne. Sú to hlavne morské, zriedka sladkovodné druhy, ako napr. rovnočrevovka priehľadná (Mesostoma ehrenbergi), má 1,5 cm dlhé, skoro priehľadné telo. Externé odkazy * PaedDr. Valerián Franc CSc.: Systém a fylogenéza živočíchov - bezchordáty - zdroj, z ktorého (pôvodne) úplne alebo čiastočne čerpal tento článok Rovnakosť.html Rovnakosť Rovnakosť je úplná zhodnosť, totožnosť, jednakosť. Iné projekty * Wikicitáty * Spolupracuj na Wikiquote Wikicitáty ponúka citáty od alebo o Rovnakosť Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Tento článok z Filitu potrebuje upraviť, pridať interwiki a kategórie. Po jeho úprave prosím odstráňte šablónu {{filit na úpravu}}. Rovensko_pod_Troskami_1f9a.html Rovensko pod Troskami Rovensko pod Troskami Základné informácie Postavenie: |mesto NUTS 5 (obec): |CZ0514 577472 Kraj (NUTS 3): |Liberecký (CZ051) Okres (NUTS 4): |Semily (CZ0514) Obec s rozšírenou pôsobnosťou:| Poverená obec: | Historická krajina: |Čechy Katastrálna výmera: | ? km² Počet obyvateľov: |1225 Zemepisná šírka: | Zemepisná dĺžka: | Nadmorská výška: | ? m PSČ: | Základné sídelné | jednotky: | Miestnych častí: | Katastrálne územie: | Adresa | mestského úradu: | Starosta / starostka: | Rovensko pod Troskami je mesto v Česku v okrese Semily v Libereckom kraji. 1. januára 2006 tu žilo 1225 obyvateľov, z toho 609 mužov a 616 žien, pričom priemerný vek v obci je 39,7 rokov (muži 38,8 rokov, ženy 40,6 rokov). Tento geografický článok o mieste v Česku je zatiaľ príliš Vlajka Česka krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Pozri aj * Zoznam obcí v Česku Mestá a obce okresu Semily Bělá • Benecko • Benešov u Semil • Bozkov • Bradlecká Lhota • Bukovina u Čisté • Bystrá nad Jizerou • Čistá u Horek • Háje nad Jizerou • Harrachov • Holenice • Horka u Staré Paky • Horní Branná • Hrubá Skála • Chuchelna • Jablonec nad Jizerou • Jesenný • Jestřabí v Krkonoších • Jilemnice • Kacanovy • Karlovice • Klokočí • Košťálov • Kruh • Ktová • Levínská Olešnice • Libštát • Lomnice nad Popelkou • Loučky • Martinice v Krkonoších • Mírová pod Kozákovem • Modřišice • Mříčná • Nová Ves nad Popelkou • Ohrazenice • Olešnice • Paseky nad Jizerou • Peřimov • Poniklá • Přepeře • Příkrý • Radostná pod Kozákovem • Rakousy • Rokytnice nad Jizerou • Roprachtice • Rovensko pod Troskami • Roztoky u Jilemnice • Roztoky u Semil • Semily • Slaná • Stružinec • Studenec • Svojek • Syřenov • Tatobity • Troskovice • Turnov • Veselá • Víchová nad Jizerou • Vítkovice • Všeň • Vyskeř • Vysoké nad Jizerou • Záhoří • Žernov Rovnomerne_zrýchlený_pohyb.html Rovnomerne zrýchlený pohyb Rovnomerne zrýchlený pohyb je pohyb, ktorý teleso koná za pôsobenia sily stálej veľkosti a smeru. V rámci kinematiky je jeho definícia ešte jednoduchšia: je to taký pohyb, pri ktorom má zrýchlenie telesa konštantnú veľkosť i smer. Základné vzťahy * Pre skúmanie zmien polohy telesa je nutné zvoliť si vzťažnú sústavu, v ktorej budeme tento pohyb pozorovať a merať polohu telesa. Teraz budeme pre jednoduchosť predpokladať, že skúmaný rovnomerne zrýchlený pohyb sa odohráva po priamke (teda v jednom rozmere). Polohu telesa v čase t = 0 označíme x, jeho rýchlosť v tomto čase zase v. Ak je zrýchlenie telesa a, jeho poloha x(t) a rýchlosť v(t) v ľubovoľnom čase t sú x(t)=x_0+v_0t+\frac12at^2,\qquad v(t)=v_0+at. * Ak je začiatočná rýchlosť telesa nulová (v = 0 m/s) a v čase t = 0 sa teleso nachádza v počiatku súradnicovej sústavy (x = 0 m), potom sa predchádzajúce vzťahy zjednodušia do tvaru x(t)=\frac12at^2,\qquad v(t)=at. * Ak označíme hmotnosť telesa m a veľkosť sily naňho pôsobiacej F, zrýchlenie telesa má veľkosť a = F / m. Teda čím väčšia sila na teleso pôsobí, tým väčšie zrýchlenie mu udeľuje. A naopak: čím väčšia je hmotnosť telesa, tým menšie zrýchlenie mu udelí sila danej veľkosti. * Pri voľnom páde pôsobí na teleso tiažová sila veľkosti G = mg, pričom m je hmotnosť telesa a g je tzv. tiažové zrýchlenie. Zrýchlenie telesa je preto vždy rovné g. Limity Podobne ako mnoho iných jednoduchých úloh vo fyzike, aj rovnomerne zrýchlený pohyb je idealizovaná situácia. Ak by sme aj dokázali na nejaké teleso pôsobiť silou konštantnej veľkosti a smeru, po získaní rýchlosti by na teleso začali pôsobiť odporové sily (napríklad odpor vzduchu). Preto ani pri voľnom páde nie je zrýchlenie telesa konštantné, ale s narastajúcou rýchlosťou klesá (proti tiažovej sile danej hmotnosťou padajúceho objektu totiž pôsobí stále väčšia odporová sila vzduchu). Navyše, zo vzťahu pre rýchlosť rovnomerne zrýchleného pohybu v = at vyplýva, že po dostatočne dlhom čase rýchlosť v prekročí rýchlosť svetla, čo však samozrejme nie je možné. Tento Chybný výsledok sme získali kvôli použitiu Newtonovho zákona F = ma, pri rýchlostiach blízkych rýchlosti svetla ho však už nie je možné použiť a správny výsledok je potrebné získať pomocou teórie relativity. Rovník.html Rovník Rovník prechádzajúci vodorovne stredom obrázka Rovník je najdlhšou rovnobežkou na Zemi (zemepisná šírka 0°). Rozdeľuje Zem na severnú a južnú pologuľu. Meria približne 40075 km a jeho poloha na Zemi je stanovená na základe rotácie Zeme okolo svojej osy. Predĺžená rovina zemského rovníka vytvára kružnicu - svetový rovník. Slnko sa na svojej zdanlivej dráhe po oblohe nepohybuje rovnobežne s rovníkom, ale pod uhlom približne 23,5°. Počas roka tak Slnko nad rovníkom prejde dvakrát, a to v dňoch jarnej a jesennej rovnodennosti. Rovnobežky, nad ktorými sa Slnko po svojej zdanlivej dráhe po oblohe pohybuje od rovníka najďalej, sa nazývajú obratník Kozorožca a obratník Raka. Miesta na rovníku takmer nepociťujú striedanie ročných období a dostávajú najvyšší príjem slnečného svitu a tepla na Zemi. Patria taktiež medzi miesta na Zemi s najvyšším prídelom zrážok. Nachádzajú sa tu tropické daždové lesy. Pás okolo rovníka sa nazýva tropickým pásmom. Krajinou, ktorá bola pomenovaná podľa rovníka je Ekvádor. Rovina_(geomorfológia).html Rovina (geomorfológia) Rovina je územie (geomorfologický tvar) s rovným alebo len mierne zvlneným georeliéfom a s malou prevládajúcou výškovou (vertikálnou) členitosťou (na Slovensku a v Česku s výškovou členitosťou do 30 m). Rovina sa nemusí nachádzať v nízkych nadmorských výškach. Príkladom vyššie položenej roviny na Slovensku je Veľká lúka na Muránskej planine. Roviny tvoria 22,4 % povrchu Slovenska. Najviac sa vyskytujú na nivách riek (Dunaj, Morava, Váh, Nitra atď.) v nížinách. Rovina_(geometria).html Rovina (geometria) Rovina je základný geometrický útvar, plocha určená troma bodmi alebo priamkou a jedným bodom ležiacim mimo priamky. Pojem roviny ako geometrický pojem vznikol abstrakciou z napätých blán alebo koží, pokojnej vodnej hladiny, ľadovej vrstvy, rovných častí zemského povrchu. Euklides uviedol, že rovina má len dĺžku a šírku. Rovina je v matematike dvojrozmerný geometrický útvar, ktorý si môžeme predstaviť ako neobmedzenú dokonale rovnú plochu. Algebraicky povedané, ide o množinu bodov izomorfných s dvojrozmerným lineárnym priestorom. Rovina môže byť určená troma rôznymi bodmi, alebo priamkou a bodom, ktorý neleží na tejto priamke, alebo dvoma rovnobežnými netotožnými priamkami. Označovanie Rovina je buď plocha, na kterú sa kreslí (nárysňa), alebo sa znázorňuje niektorým rovinným útvarom pomocou niektorej z metód geometrického premietania. Rovina sa označuje malým písmenom z gréckej abecedy. Znázornenie: Obrázok:zobrazenie_roviny.jpg Vzájomná poloha dvoch rovín Dve rôzne roviny ρ,σ v trojrozmernom priestore, ktoré majú spoločnú priamku p, sa nazývajú rôznobežné a značíme \rho\nparallel\sigma. Priamka p pradstavuje priesečnicu oboch rovín ρ a σ. Dve rôzne roviny ρ a σ, ktoré nemajú v priestore žiaden spoločný bod, sa nazývajú rovnobežné a značíme \rho\|\sigma. Ak sú si roviny σ a σ rovné, označujeme ich (totožné). Vlastnosti Rovinným rezom geometrického útvaru U rovinou ρ sa nazývá prienik roviny ρ a útvaru U. Pozrite sa tiež na * Geometria * Základné geometrické útvary * Polrovina Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Rovníková_Guinea_38e2.html Rovníková Guinea Republika Rovníkovej Guiney Vlajka Rovníkovej Guiney Znak Rovníkovej Guiney Vlajka Znak Národné motto: Unidad, Paz, Justicia (Jednota, mier, spravodlivosť) Štátna hymna: Caminemos pisando la senda (Razme si cestu) Miestny názov • dlhý República de Guinea Ecuatorial • krátky Guinea Ecuatorial Hlavné mesto Malabo 3°21′ s.š. 8°40′ v.d. Najväčšie mesto Malabo Úradné jazyky španielčina Štátne zriadenie republika Prezident Teodoro O. Nguema Predseda vlády Ricardo M. O. Nfubea Vznik 12. október 1968 Susedia Kamerun, Gabon Rozloha • celková 28 051 km² (141.) • voda (%) 0 km² (0 %) Počet obyvateľov • odhad (júl 2005) 504 000 (162.) • hustota (júl 2005) 18,0 /km² (158.) HDP 2005 • celkový 18 785 $ (111.) • na hlavu (PKS) 16 507 $ (40.) Index ľudského rozvoja (2003) 0,655 (121.) – stredný Mena frank BEAC/CFA (XAF) Časové pásmo WAT (UTC+1) • Letný čas bez zmeny (UTC+1) Medzinárodný kód GNQ / GQ Medzinárodná poznávacia značka GQ Internetová doména .gq Smerové telefónne číslo +240 Rovníková Guinea, dlhý tvar Republika Rovníkovej Guiney, je štát v Afrike. Hlavné mesto je Malabo. Iné projekty * Commons * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Tento geografický článok je zatiaľ príliš krátky (tzv. Mapa sveta "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. v • d • e Africká únia Alžírsko • Angola • Benin • Botswana • Burkina Faso • Burundi • Čad • Demokratická republika Kongo • Džibutsko • Egypt • Eritrea • Etiópia • Gabon • Gambia • Ghana • Guinea • Guinea-Bissau • Juhoafrická republika • Kamerun • Kapverdy • Keňa • Komory • Kongo • Lesotho • Libéria • Líbya • Madagaskar • Malawi • Mali • Maurícius • Mauritánia • Mozambik • Vlajka Africkej únie Namíbia • Niger • Nigéria • Pobrežie slonoviny • Rovníková Guinea • Rwanda • Senegal • Seychely • Sierra Leone • Somálsko • Stredoafrická republika • Sudán • Svätý Tomáš a Princov ostrov • Svazijsko • Tanzánia • Togo • Tunisko • Uganda • Zambia • Západná Sahara • Zimbabwe Krajiny Afriky Severná Afrika Alžírsko · Egypt^1 · Líbya · Maroko · Sudán · Tunisko · Západná Sahara Južná Afrika Botswana · Južná Afrika · Lesotho · Namíbia · Svazijsko Benin · Burkina · Gambia · Ghana · Guinea · Západná Afrika Guinea-Bissau · Kapverdy · Libéria · Mali · Mauritánia · Niger · Nigéria · Pobrežie Slonoviny · Senegal · Sierra Leone · Togo Burundi · Džibutsko · Eritrea · Etiópia · Keňa · Východná Afrika Komory · Madagaskar · Malawi · Maurícius · Mozambik · Rwanda · Seychely · Somálsko · Tanzánia · Uganda · Zambia · Zimbabwe Angola · Čad · Gabon · Kamerun · Kongo · Kongo (býv. Stredná Afrika Zair) · Rovníková Guinea · Stredoafrická republika · Svätý Tomáš a Princov ostrov Francúzsko: Mayotte · Îles Éparses · Réunion Portugalsko: Madeira | Španielsko: Ceuta  · Melilla Závislé územia  · Chafarinas  · Peñón de Vélez de la Gomera  · Peñón de Alhucemas  · Perejil  · Kanárske ostrovy Spojené kráľovstvo: Svätá Helena^2  · Britské indickooceánske územie ^1 Sčasti v Ázii. ^2 Zahŕňa závislé územia Ascension a Tristan da Cunha. Rovňany.html Rovňany Rovňany Erb | Vlajka | Mapa Rovňany Základné údaje Kraj: |Banskobystrický Okres: |Poltár Región: | Poloha: |00° 00' 00" s. š. |00° 00' 00" v. d. Nadmorská výška: |m n.m. Rozloha: |km² Počet obyvateľov: |278 (31.12.2004) Hustota obyvateľstva: |obyvateľ(ov)/km^2 Prvá písomná zmienka: |1264 Nacionále Štatistická územná |511820 jednotka: | EČV: |PT PSČ: |985 24 Telefónna predvoľba: |047 Oficiálne adresy Adresa obecného úradu: |Rovňany 98 Web: |www.rovnany.ocu.sk E-mail: |ocurovnany@stonline.sk Telefón: |+421 47 422 34 59 Fax: | Politika Starosta: |Jana Cabanová Zdroje údajov Mestská a obecná štatistika SR (SŠÚ), http://obce.info Rovňany sú obec na Slovensku v okrese Poltár. Rovňany. Dedinka ležiaca na rovine pod kopcom Háj na pravej strane toku rieky Ipeľ. V neďalekom okolí sa nachádzajú povestné niekoľko storočné gaštany- Rovnianske gaštany. Pôvod dediny siaha až do 3.-2. storočia pred naším letopočtom. V 15. storočí tu bola postavená kúria na počesť zemepána Szentivániy-ho. Tento geografický článok o mieste na Slovensku je zatiaľ Vlajka Slovenska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Mestá a obce okresu Poltár (1+21) 31.12.2003 Breznička | Cinobaňa | České Brezovo | Ďubákovo | Hradište | Hrnčiarska Ves | Hrnčiarske Zalužany | Kalinovo | Kokava nad Rimavicou | Krná Mládzovo | Málinec | Ozdín | Poltár | Rovňany | Selce | Sušany | Šoltýska Uhorské | Utekáč | Veľká Ves | Zlatno Rovný_splav.html Rovný splav Rovný splav alebo priamy splav (lat. sinus rectus) je jeden z vnútrolebečných prítokov vnútornej hrdlovej žily. Prebieha v mieste, kde sa kosák mozgu (falx cerebri) upína na mozočkový šiator (tendorium cerebelli). Rovný splav je pokračovaním dolného šípového splavu (sinus sagittalis inferior) a veľkej mozgovej žily (vena magna cerebri). Vedie krv do sútoku splavov (confluens sinuum). Rovné.html Rovné Rovné môže byť: Na Slovensku: * obec v okrese Humenné, pozri Rovné (okres Humenné) * obec v okrese Rimavská Sobota, pozri Rovné (okres Rimavská Sobota) * obec v okrese Svidník, pozri Rovné (okres Svidník) * skrátene: Veľké Rovné, obec v okrese Bytča * časť obce Osčadnica, pozri Rovné (Osčadnica) * časť obce Horná Mariková, pozri Rovné (Horná Mariková) * časť obce Klenovec, pozri Rovné (Klenovec) V Česku: * časť obce Krabčice * časť obce Dobré * časť obce Starý Hrozenkov * časť obce Bystřice nad Pernštejnem Symbol rozcestia Toto je rozlišovacia stránka — navigačná pomôcka obsahujúca zoznam iných článkov, ktoré by mohli mať rovnaký názov. Ak vás na túto stránku odkázal článok, prosíme Vás, aby ste sa k článku vrátili a opravili v ňom odkaz tak, aby odkazoval priamo na konkrétnu stránku z hore uvedeného zoznamu, ktorú autor článku myslel. Rovné_(okres_Humenné)_2e72.html Rovné (okres Humenné) Rovné (okres Humenné) Erb | Vlajka | Mapa Rovné (okres Humenné) Základné údaje Kraj: |Prešovský Okres: |Humenné Región: | Poloha: |00° 00' 00" s. š. |00° 00' 00" v. d. Nadmorská výška: |190 m n.m. Rozloha: |68,13 km² Počet obyvateľov: |472 (31.12.2004) Hustota obyvateľstva: |7 obyvateľ(ov)/km^2 Nacionále Štatistická územná |520721 jednotka: | EČV: |HE PSČ: |067 32 (pošta Vyšný |Hrušov) Telefónna predvoľba: | Oficiálne adresy Adresa obecného úradu: | E-mail: | Telefón: | Fax: | Politika Starosta: |Jozef Treščák (KDH) Zdroje údajov Mestská a obecná štatistika SR (SŠÚ), http://obce.info Rovné je obec na Slovensku v okrese Humenné. Tento geografický článok o mieste na Slovensku je zatiaľ Vlajka Slovenska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Mestá, obce a vojenské obvody okresu Humenné 31.12.2003 (1+61) Adidovce | Baškovce | Brekov | Brestov | Černina | Dedačov | Gruzovce Hankovce | Hažín nad Cirochou | Humenné | Hrabovec nad Laborcom | Hrubov Hudcovce | Chlmec | Jabloň | Jankovce | Jasenov | Kamenica nad Cirochou Kamienka | Karná | Kochanovce | Košarovce | Koškovce | Lackovce Lieskovec | Ľubiša | Lukačovce | Maškovce | Modra nad Cirochou | Myslina Nechválova Polianka | Nižná Jablonka | Nižná Sitnica | Nižné Ladičkovce Ohradzany | Pakostov | Papín | Porúbka | Prituľany | Ptičie | Rohožník Rokytov pri Humennom | Rovné | Ruská Kajňa | Ruská Poruba | Slovenská Volová | Slovenské Krivé | Sopkovce | Topoľovka | Turcovce | Udavské Valaškovce (vojenský obvod) | Veľopolie | Víťazovce | Vyšná Jablonka Vyšná Sitnica | Vyšné Ladičkovce | Vyšný Hrušov | Závada | Závadka Zbudské Dlhé | Zubné Rovný_potok_(prítok_Mútnika)_0cbb.html Rovný potok (prítok Mútnika) Rovný potok Dĺžka toku 3 km Plocha povodia  ? km² Rád toku V. Povodie Turiec Prameň Turčianska kotlina Ústie Mútnik Hydrologické poradie 4-21-05-035 Číslo recipienta 4-21-05-7668 Rovný potok je potok v hornom Turci, v južnej časti okresu Turčianske Teplice. Je to ľavostranný prítok Mútnika, meria 3 km a je tokom V. rádu. Pramení v južnej časti Turčianskej kotliny v Rovnej hore, severne od osady Fínske Domky, v nadmorskej výške približne 580 m n. m. Najprv tečie severoseverovýchodným smerom, sprava priberá krátky prítok prameniaci tiež v Rovnej hore (K Rovnej hore; 0,4 km) a prechodne pokračuje severozápadným smerom. Z ľavej strany následne priberá prítok zvaný Z Rovnej hory (1,8 km) a opäť tečie severoseverozápadným smerom. Na území mesta Turčianske Teplice, juhojuhozápadne od mestskej časti Dolná Štubňa na severnom okraji Rovnej hory, sa v nadmorskej výške cca 516,5 m n. m. vlieva do Mútnika. Rover.html Rover Rover bola britská automobilka založená na značke Austin v Birminghamu. Firma Rover v posledných rokoch bola súčasťov BMW a MG Rover Group. V apríli 2005 bola kvôli krachu firmy zastavená výroba vozidiel. V júli 2005 firma Nanjing Automobile Group odkúpila majetok Roveru s plánmi obnovenia výroby roku 2007 v Číne a Longbridgi. 18. septembra 2006 firma Ford Motor Company kúpila od BMW práva na názov Rover za približne 6 miliónov dolárov. Iné projekty * Commons * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Rovná_(okres_Sokolov)_ed33.html Rovná (okres Sokolov) Rovná (okres Sokolov) Základné informácie Postavenie: |obec NUTS 5 (obec): |CZ0413 560618 Kraj (NUTS 3): |Karlovarský (CZ041) Okres (NUTS 4): |Sokolov (CZ0413) Obec s rozšírenou pôsobnosťou:| Poverená obec: | Historická krajina: |Čechy Katastrálna výmera: | ? km² Počet obyvateľov: |622 Zemepisná šírka: | Zemepisná dĺžka: | Nadmorská výška: | ? m PSČ: | Základné sídelné | jednotky: | Miestnych častí: | Katastrálne územie: | Adresa | obecného úradu: | Starosta / starostka: | Rovná (okres Sokolov) je obec v Česku v okrese Sokolov v Karlovarskom kraji. 1. januára 2006 tu žilo 622 obyvateľov, z toho 310 mužov a 312 žien, pričom priemerný vek v obci je 31,2 rokov (muži 29,3 rokov, ženy 33,2 rokov). Tento geografický článok o mieste v Česku je zatiaľ príliš Vlajka Česka krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Pozri aj * Zoznam obcí v Česku Mestá a obce okresu Sokolov Březová • Bublava • Bukovany • Citice • Dasnice • Dolní Nivy • Dolní Rychnov • Habartov • Horní Slavkov • Chlum Svaté Maří • Chodov • Jindřichovice • Josefov • Kaceřov • Krajková • Královské Poříčí • Kraslice • Krásno • Kynšperk nad Ohří • Libavské Údolí • Loket • Lomnice • Nová Ves • Nové Sedlo • Oloví • Přebuz • Rotava • Rovná • Sokolov • Staré Sedlo • Stříbrná • Svatava • Šabina • Šindelová • Tatrovice • Těšovice • Vintířov • Vřesová Rovensko_(okres_Šumperk)_dd3d.html Rovensko (okres Šumperk) Rovensko (okres Šumperk) Základné informácie Postavenie: |obec NUTS 5 (obec): |CZ0715 540919 Kraj (NUTS 3): |Olomoucký (CZ071) Okres (NUTS 4): |Šumperk (CZ0715) Obec s rozšírenou pôsobnosťou:| Poverená obec: | Historická krajina: |Morava Katastrálna výmera: | ? km² Počet obyvateľov: |730 Zemepisná šírka: | Zemepisná dĺžka: | Nadmorská výška: | ? m PSČ: | Základné sídelné | jednotky: | Miestnych častí: | Katastrálne územie: | Adresa | obecného úradu: | Starosta / starostka: | Rovensko (okres Šumperk) je obec v Česku v okrese Šumperk v Olomouckom kraji. 1. januára 2006 tu žilo 730 obyvateľov, z toho 366 mužov a 364 žien, pričom priemerný vek v obci je 38,4 rokov (muži 37,6 rokov, ženy 39,3 rokov). Tento geografický článok o mieste v Česku je zatiaľ príliš Vlajka Česka krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Pozri aj * Zoznam obcí v Česku Mestá a obce okresu Šumperk Bludov • Bohdíkov • Bohuslavice • Bohutín • Branná • Bratrušov • Brníčko • Bušín • Dlouhomilov • Dolní Studénky • Drozdov • Dubicko • Hanušovice • Horní Studénky • Hoštejn • Hraběšice • Hrabišín • Hrabová • Hynčina • Chromeč • Jakubovice • Janoušov • Jedlí • Jestřebí • Jindřichov • Kamenná • Klopina • Kolšov • Kopřivná • Kosov • Krchleby • Lesnice • Leština • Libina • Líšnice • Loštice • Loučná nad Desnou • Lukavice • Malá Morava • Maletín • Mírov • Mohelnice • Moravičany • Nemile • Nový Malín • Olšany • Oskava • Palonín • Pavlov • Písařov • Police • Postřelmov • Postřelmůvek • Rájec • Rapotín • Rejchartice • Rohle • Rovensko • Ruda nad Moravou • Sobotín • Staré Město • Stavenice • Sudkov • Svébohov • Šléglov • Štíty • Šumperk • Třeština • Úsov • Velké Losiny • Vernířovice • Vikantice • Vikýřovice • Vyšehoří • Zábřeh • Zborov • Zvole Rovnica.html Rovnica Rovnica môže byť: * v matematike: pozri rovnica (matematika) * v chémii: skrátene chemická rovnica Pozri aj * rovnica Mesiaca Symbol rozcestia Toto je rozlišovacia stránka — navigačná pomôcka obsahujúca zoznam iných článkov, ktoré by mohli mať rovnaký názov. Ak vás na túto stránku odkázal článok, prosíme Vás, aby ste sa k článku vrátili a opravili v ňom odkaz tak, aby odkazoval priamo na konkrétnu stránku z hore uvedeného zoznamu, ktorú autor článku myslel. Rovnomennosť.html Rovnomennosť rovnomennosť je mnohoznačnosť. Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Tento článok z Filitu potrebuje upraviť, pridať interwiki a kategórie. Po jeho úprave prosím odstráňte šablónu {{filit na úpravu}}. Rovnica_(matematika).html Rovnica (matematika) Rovnica je vzťah rovnosti medzi dvoma algebrickými výrazmi, ak sa na rozdiel od rovnosti (identity) dá dosadiť len niekoľko špecifických hodnôt. Napríklad vzťah rovnosti F(x) = f(x) medzi dvoma funkciami tej istej premennej sa označuje rovnica s jednou neznámou, ak je správny len pre určité hodnoty spomenutej premennej. Inak vyjadrené, ide o výrokovú funkciu, ktorá každému oboru definície pevne zvolených zobrazení F a f priraďuje výrok "hodnota zobrazenia F v bode x sa rovná hodnote zobrazenia f v bode x". Niektoré javy nemožno opísať iba pomocou jednej rovnice. Preto sa stretávame aj so sústavami rovníc. Znak rovná sa Graficky sa rovnica vyjadruje znakom = medzi dvoma algebraickými výrazmi. Rovnice sa často používajú aj na to, aby sme niečo definovali. V takom prípade sa to, čo definujeme píše spravidla vľavo a znak = sa často nahradí znakom :=, alebo sa nad rovná sa napíše "def"; napríklad definícia derivácie funkcie je: f'(x_0) := \lim_{h \to 0} \frac{f(x_0 + h) - f(x_0)}{h} Takisto sa niekedy rovnica používa na vyjadrenie, že sa niečo má niečomu rovnať (požiadavka), vtedy sa často nad rovná sa pripíše výkričník. Základné definície * Symbol x sa nazýva neznáma; ak má rovnica namiesto jednej neznámej x viacero neznámych x, x...x[n] (často označované ako x, y, z ...) , hovoríme, že je rovnicou o n neznámych * Symbol a sa spravidla nazýva koeficient neznámej; pri rovniciach o n neznámych máme zároveň n koeficientov neznámych a, a...a[n] (často označované ako a, b, c ...) * Koreň alebo riešenie rovnice je každý prvok oboru pravdivosti rovnice * Obor pravdivosti rovnice (zjednodušene povedané množina riešení) je množina všetkých tých x z definičného oboru oboch zobrazení F a f (čiže oboru definície rovnice), pre ktoré je výrok F(x) = f(x) pravdivým výrokom * Obor definície rovnice je množina, z ktorej možno dosadzovať prvky ako premenné, ktoré sú koreňmi rovnice. Premenná, neznáma, parameter Pojem premenná je v zásade identický s pojmom neznáma, no pri rovniciach s jednou neznámou sa premenné delia na: * neznáme = premenné, ktoré chceme z rovnice určiť * parametre = ostatné premenné Ak rovnica neobsahuje premenné, napr. 3 + 1 = 4, tak čisto formálne hovoríme o výroku, inak o výrokovej forme. Delenie podľa počtu neznámych * rovnica s jednou neznámou * rovnica s viacerými neznámymi Delenie podľa riešiteľnosti * všeobecne platná rovnica alebo identická rovnica je rovnica, ktorá je pravdivým výrokom po dosadení ktoréhokoľvek prvku oboru definície, teda má vždy riešenie (napr. x + y = y + x) * riešiteľná rovnica alebo splniteľná rovnica je rovnica, ktorá je pravdivým výrokom po dosadení niektorých prvkov oboru definície, ale nepravdivým výrokom pre ostatné prvky oboru definície (napr. 2x + 4 = 2, kde riešením je len číslo –1 z oboru definície všetkých čísiel ) * neriešiteľná rovnica alebo nesplniteľná rovnica je rovnica, ktorej obor pravdivosti je prázdna množina, teda nemá riešenie (napr. x + 1 = x ) Veľa rovníc je však neriešiteľných len pre obor definície z určitej množiny čísiel, napr. x^2 = 2 je neriešiteľná pre racionálne čísla, ale riešiteľná pre reálne čísla. Delenie podľa typu zobrazení F a f * algebrická rovnica * nealgebrická rovnica (transcendentná rovnica) Vektorový a maticový zápis pre lineárne rovnice Keďže množinu riešení (koreňov) každej algebraickej rovnice môžeme chápať ako aritmetický vektor - tzv. vektor neznámych x^T = (x, x...x[n]) a množinu koeficientov neznámych ako aritmetický vektor a^T = (a, a...a[n]), môžeme všeobecný vzorec pre lineárne rovnice s viacerými neznámymi ax + ax + ...+ a[n]x[n] = b, aby sme ušetrili miesto, alternatívne zapísať ako a^Tx = b. Podobne môžeme množinu koeficientov neznámych každej sústavy lineárnych rovníc chápať ako maticu - tzv. maticu sústavy: A = \begin{pmatrix} a_{0 prvej rovnice}& a_{1 prvej rovnice}& a_{2 prvej rovnice}... \\ a_{0 druhej rovnice}& a_{1 druhej rovnice}& a_{2 druhej rovnice}... \\ ... \\ a_{0 poslednej rovnice}& a_{1 poslednej rovnice}& a_{2 poslednej rovnice}... \end{pmatrix} a množinu riešení môžeme chápať tak ako hore, takže celkovo, aby sme ušetrili miesto, alternatívne môžeme sústavu lineárnych rovníc zapísať takto: Ax =b Vysvetlivky * tučné písmo znamená, že ide o vektor alebo maticu * T znamená transponovaný vektor, čiže vektor jednoducho píšeme do riadku (netransponovaný vektor teda píšeme do stĺpca) Riešenie rovnice Na nájdenie riešení (koreňov) rovnice spravidla potrebujeme úpravy: * Ekvivalentná úprava rovnice je taká úprava, ktorá nemení obor pravdivosti rovnice. Takýmito úpravami sú sčítanie a odčítanie algebraických výrazov, ako aj násobenie a delenie číslami nerovnými nule. * Neekvivalentná úprava rovnice je každá iná úprava. Takýmito úpravami sú napríklad umocnenie a odmocňovanie – pri umocňovaní môžu vzniknúť nové korene, pri odmocňovaní zas korene odpadnúť. Pri sústavách rovníc sa navyše rozlišujú viaceré spôsoby zohľadnenia skutočnosti, že je rovníc viac ako jedna, a že spolu súvisia, pozri Riešenie sústavy rovníc. Rovnomerné_rozdelenie_pravdepodobnosti.html Rovnomerné rozdelenie pravdepodobnosti Rovnomerné rozdelenie pravdepodobnosti je spojité rozdelenie pravdepodobnosti dané dvoma reálnymi parametrami a a b, v ktorom majú všetky čísla medzi číslami a a b rovnakú pravdepodobnosť výskytu. Funkcia hustoty pravdepodobnosti má teda tvar: f(x)=\left\{\begin{matrix} \frac{1}{b - a} & \ \ \ \mbox{ak }a < x < b, \\ \\ 0 & \mathrm{ak}\ xb, \\ \\ \mathrm{pozri}\ \mathrm{dole} & \ \ \ \mbox{ak }x=a \mbox{ alebo }x=b. \end{matrix}\right. v bodoch a a b treba definovať, či je funkcia rovná 0 alebo 1/(b - a). Rovniankova.html Rovniankova Vzadu za stromami a zelenou lúkou vyčnieva panelák Rovniankovej ulice Rovniankova je ulica v Petržalke, Bratislave; PSČ: 851 02 Nachádza sa tu materská škola, pobočka VÚB a Dom kultúry Zrkadlový Háj. Ulica bola prvýkrát pomenovaná roku 1976 ako Fosterova, podľa amerického odborára a komunistu Williama Zebulona Fostera. Od roku 1990 nesie meno Rovniankova, podľa slovenského podnikateľa a novinára pôsobiaceho v USA Petra Víťazoslava Rovnianka. Rovniankova 14 Rovniankova 14 od Chorvátskeho ramena Rovniankova 14 je bytový panelový dom v Bratislave v mestskej časti Petržalka na Rovniankovej ulici. Je význačný svojimi aktivitami, ktoré boli prvé svojho druhu a inšpirovali mnohé ďalšie domy po celom Slovensku a odštartoval projekty zvyšenia bezpečnosti domov a ich zveľadenia. Bol pilotným projektom "Bezpečného bývania", zabezpečenia domov DEK kľúčom a kamerovým systémom. Má vlastnú web stránku, počítačovú a televíznu sieť, posilovňu a mnohé ďalšie veci. Vybavenie domu * Dom je zabezpečený bezpečnostným systémom s elektronickým riadením vstupu a výstupu osôb z objektu. Priestory a okolie domu je monitorované kamerami. Dom je súčasťou projektu Bezpečné bývanie. * V dome je vybudovaná vlastná počítačová sieť s pripojením na internet. Každý byt má zriadenú prípojku do siete. Sieť sa využíva jednak na vlastné pripojenie na Internet ale je taktiež využitá na pripojenie elektronickej meracej a regulačnej techniky. * V dome je vybudovaná a prevádzkovaná vlastná televízna sieť. * V dome je vybudovaná plnohodnotná posilňovňa, v ktorej môžu cvičiť všetci obyvatelia domu. História Dom bol postavený v roku 1978. Nachádza sa v časti Zrkadlový háj, oblasť, v ktorej sa nachádza, bola súčasťou hájov využívaných pôvodnými obyvateľmi Petržalky. Bol vlastníctvom štátu a byty v ňom sa prideľovali štátnym zamestnancom, predovšetkým príslušníkom ZNB.^[chýba citácia] Údržbe stavby sa neprikladal patričný dôraz.^[chýba citácia] Dom začal pustnúť. Prítomnosť drogových dílerov bola každodennou skúsenosťou. Po roku 1990 sa vlastníkom stala mestká časť Bratislava - Petržalka. Rok 2000 Obec predala prvý byt v dome fyzickej osobe. To bol zároveň začiatok fungovania domovej samosprávy. Sformoval sa prvý výbor vlastníkov a ako svoju prioritnú úlohu si určil vyriešiť bezpečnosť v dome jeho uzamknutím stavbou vrátnice. Rok 2001 Výbor vlastníkov domu dostal ponuku od komerčnej firmy na inštaláciu elektronického zabezpečenia domu pomocou DEK klúčov, testovacia prevádzka začala 26. júna 2001. Jednalo sa zároveň o pilotný projekt programu "Bezpečného bývania", v ktorom dom od začiatku participuje. V priebehu niekoľkých mesiacov sa podarilo zbaviť drogových dílerov a neprispôsobyvých spoluobyvateľov. Od uzamknutia domu nebola evidovaná žiadna krádež v dome ani závažnejšie priestupky. Dom spolupracoval aj so susednými samosprávami, ktoré si obdobne zabezpečili domy. Rok 2004 Obyvatelia domu vybudovali a sprevádzkovali domovú počítačovú sieť s pripojením na internet a začali budovať domovú televíznu sieť. Rok 2005 V roku 2005 obyvatelia konečne nechali zrealizovať generálnu opravu povrchu terasy, nakoľko už zatekalo do pivníc ako i do garáží a elektrickej rozvodne. Rozhodli sa pristúpiť ku generálnej oprave strechy. Rok 2006 V roku 2006 obyvatelia opravili strechu domu a započali prípravné práce pre realizáciu zateplenia domu a odstránenia systémových závad na dome. Zároveň odsúhlasili zmenu správcu. Rok 2007 Rok 2007 bol pomerne ťažký a komplikovaný z dôvodu, že starý správca, BPP, p.o. odmietol uznať nového správcu a novému správcovi dom odovzdať, dokonca viedol s nami o tejto veci súdny spor. Väčšina roka s tak niesla v duchu zabezpečovania základných funkcií domu a hľadania spôsobu ako daný stav vyriešiť, čo sa nám ku koncu roka aj podarilo. BPP, p.o. uznal nového správcu od 1.6.2007 a odovzdal dom. Tento čas sme využili aj na to, že sme získavali nové informácie a celkovo sme sa pripravovali na odsúhlasené a pripravované investičné rozvojové projekty zateplenia a odstránenia systémvých závad, ktoré by mali započať v roku 2008. Webstránka www.rovniankova14.sk sa stala Webprojektom roka 2007, v súťaži o najlepší web denníka SME.sk. Externé odkazy * Rovniankova 14 * Rovniankova 14 na WikiMapii Rovnobežka.html Rovnobežka Rovnobežka alebo paralela je priamka majúca s inou priamkou stálu vzájomnú vzdialenosť. Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Rovensko.html Rovensko Rovensko Rovensko Erb | Vlajka | Mapa Základné údaje Kraj: |Trnavský Okres: |Senica Región: | Poloha: |00° 00' 00" s. š. |00° 00' 00" v. d. Nadmorská výška: |m n.m. Rozloha: |km² Počet obyvateľov: |369 (31.12.2004) Hustota obyvateľstva: |obyvateľ(ov)/km^2 Nacionále Štatistická územná |504777 jednotka: | EČV: |SE PSČ: |905 01 (pošta Senica 1) Telefónna predvoľba: | Oficiálne adresy Adresa obecného úradu:| E-mail: | Telefón: | Fax: | Politika Starosta: | Zdroje údajov Mestská a obecná štatistika SR (SŠÚ), http://obce.info Rovensko je obec na Slovensku v okrese Senica. Tento geografický článok o mieste na Slovensku je zatiaľ Vlajka Slovenska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Mestá a obce okresu Senica (2+29) 31.12.2003 Bílkove Humence | Borský Mikuláš | Borský Svätý Jur | Cerová | Čáry Častkov | Dojč | Hlboké | Hradište pod Vrátnom | Jablonica | Koválov Kuklov | Kúty | Lakšárska Nová Ves | Moravský Svätý Ján | Osuské Plavecký Peter | Podbranč | Prietrž | Prievaly | Rohov | Rovensko | Rybky Sekule | Senica | Smolinské | Smrdáky | Sobotište | Šajdíkove Humence Šaštín-Stráže | Štefanov Rovinka.html Rovinka Rovinka Erb | Vlajka | Mapa Rovinka Základné údaje Kraj: |Bratislavský Okres: |Senec Región: |Podunajský Poloha: |s. š. |v. d. Nadmorská |132 m n.m. výška: | Rozloha: |8,85 km² Počet |1368 (31.12.2004) obyvateľov: | Hustota |155 obyvateľ(ov)/km^2 obyvateľstva: | Nacionále Štatistická | územná |508209 jednotka: | EČV: |SC PSČ: |900 41 Telefónna |0 2 predvoľba: | Oficiálne adresy Adresa obecného|Obecný úrad Rovinka Hlavná 350 úradu: | Web: |www.mkregion.sk/Senec/rovinka/ E-mail: |rovinka@stonline.sk Telefón: |02/45985218, 45985318 Fax: |02/4598 50 80 Politika Starosta: |RSDr. Štefan Hajdúch Zdroje údajov Mestská a obecná štatistika SR (SŠÚ), http://obce.info Rovinka je obec na Slovensku v okrese Senec. Obec Rovinka leží 3 km juhovýchodne od Bratislavy a 10 km od Šamorína na úrodnej vnútrokarpatskej Podunajskej rovine, ktorá je súčasťou Podunajskej nížiny. Cez obec prechádza štátna cesta I. triedy č. 63, ktorá spája Bratislavu s Komárnom. Železničná stanica s názvom Nové Košariská je vzdialená od centra obce asi 4,5 km. Do roku 1996 bola obec súčasťou okresu Bratislava-vidiek. Uplatnením zákona NR SR č. 221/1996 Z. z. bola obec začlenená do okresu Senec a do Bratislavského kraja. Podunajská rovina, na ktorej leží obec, je najteplejšou a najsuchšou oblasťou Slovenska. Má najviac slnečného svitu a je aj najveternejšou rovinnou oblasťou u nás. Vyznačuje sa krátkymi zimami a priemerný počet dní so snehovou pokrývkou je okolo 35 dní. Celkové priemerné ročné zrážky za posledné desaťročie boli 350 až 500 mm. Letné teploty sú do 35 ºC. Nadmorská výška územia obce sa pohybuje od 120 do 131 m n. m. Rovinatý chotár a úrodné pôdy vytvárali a vytvárajú veľmi dobré podmienky pre rozvoj poľnohospodárstva. Do územia obce zasahuje Chránená krajinná oblasť Dunajské Luhy. V katastri obce sa nachádza prírodná rezervácia Topoľové hony, ktorej predmetom ochrany sú suchomilné panónske dúbravy a rastlinné spoločentsvá s klokočom perovitým. V obci sa nachádza chránený strom - Novolipnický platan (platan javorolistý) ktorého vek sa odhaduje cez dvesto rokov. V katastri obce sa nachádzajú štrkové jazerá - malé a veľké. Popri veľkom jazere vyrástli aj dve záhradkárske osady, ktorých majitelia, ale aj viacerí občania a návštevníci, využívajú vody jazera na kúpanie a člnkovanie. Popri obci vedie aj „stará“ protipovodňová „Hornožitnoostrovná hrádza“ patriaca Povodiu Dunaja. Po druhej svetovej vojne pôvodných obyvateľov Nemcov a Maďarov odsunuli a obec bola „kolonizovaná“ Kysučanmi. Momentálne v nej žije 1 309 obyvateľov. Vo vzdialenosti 5-6 km je vodná zdrž Čunovo, ktorá je súčasťou vodného diela Gabčíkovo. Najbližšie vodné plochy sú Malá voda a Piesková jama, ktoré sa využívajú na lov rýb a rekreáciu. Z voľne žijúcej zveri sú najviac zastúpené zajace, bažanty, srnčia zver, diviačia zver a vodné vtáctvo. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1235, jej názov bol Dolná Čela. Obec tvorilo prevažne maďarské obyvateľstvo. Od 1532 sa spomína aj Horná Čela. Po osídlení tohto územia Nemcami sa obec volala Waltesdorf (Unter a Ober). V roku 1913 sa obe časti zlúčili pod spoločný názov Csolle. Takto sa obec volala až do roku 1948, kedy ju premenovali na Štefánikovce. Od roku 1960 nesie dnešný názov Rovinka (na návrh miestneho občana). Medzi kultúrno-historické pozoruhodnosti obce Rovinka môžeme zahrnúť rímsko-katolícky kostol v románskom slohu z roku 1798 zasvätený Najsvätejšej Trojici, kultúrny dom – pozostatok panského sídla po maďarských zemepánoch a horný cintorín, kde sa nachádza stará hrobka bez viditeľných identifikačných znakov. Mestá a obce okresu Senec (1+28) 31.12.2003 Bernolákovo | Blatné | Boldog | Čataj | Dunajská Lužná | Hamuliakovo Hrubá Borša | Hrubý Šúr | Hurbanova Ves | Chorvátsky Grob | Igram | Ivanka pri Dunaji | Kalinkovo | Kaplna | Kostolná pri Dunaji | Kráľová pri Senci Malinovo | Miloslavov | Most pri Bratislave | Nová Dedinka | Nový Svet Reca | Rovinka | Senec | Tomášov | Tureň | Veľký Biel | Vlky | Zálesie Rovina_jazyka.html Rovina jazyka rovina jazyka je jazykový plán alebo oblasť, napr. tvarová rovina jazyka. Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Tento článok z Filitu potrebuje upraviť, pridať interwiki a kategórie. Po jeho úprave prosím odstráňte šablónu {{filit na úpravu}}. Rovná_(okres_Strakonice)_7fc0.html Rovná (okres Strakonice) Rovná Základné informácie Postavenie: |obec NUTS 5 (obec): |CZ0316 536865 Kraj (NUTS 3): |Juhočeský (CZ031) Okres (NUTS 4): |Strakonice (CZ0316) Obec s rozšírenou pôsobnosťou:| Poverená obec: | Historická krajina: |Čechy Katastrálna výmera: | ? km² Počet obyvateľov: |251 Zemepisná šírka: | Zemepisná dĺžka: | Nadmorská výška: | ? m PSČ: | Základné sídelné | jednotky: | Miestnych častí: | Katastrálne územie: | Adresa | obecného úradu: | Starosta / starostka: | Rovná je obec v Česku v okrese Strakonice v Juhočeskom kraji. 1. januára 2006 tu žilo 251 obyvateľov, z toho 116 mužov a 135 žien, pričom priemerný vek v obci je 41,8 rokov (muži 42,0 rokov, ženy 41,6 rokov). Tento geografický článok o mieste v Česku je zatiaľ príliš Vlajka Česka krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Pozri aj * Zoznam obcí v Česku Mestá a obce okresu Strakonice Bavorov • Bělčice • Bezdědovice • Bílsko • Blatná • Bratronice • Březí • Budyně • Buzice • Cehnice • Čečelovice • Čejetice • Čepřovice • Čestice • Číčenice • Doubravice • Drahonice • Drachkov • Drážov • Droužetice • Dřešín • Hajany • Hájek • Hlupín • Horní Poříčí • Hornosín • Hoslovice • Hoštice • Chelčice • Chlum • Chobot • Chrášťovice • Jinín • Kadov • Kalenice • Katovice • Kladruby • Kocelovice • Krajníčko • Kraselov • Krašlovice • Krejnice • Krty-Hradec • Kuřimany • Kváskovice • Lažánky • Lažany • Libějovice • Libětice • Litochovice • Lnáře • Lom • Mačkov • Malenice • Mečichov • Měkynec • Milejovice • Miloňovice • Mnichov • Mutěnice • Myštice • Nebřehovice • Němčice • Němětice • Nihošovice • Nišovice • Nová Ves • Novosedly • Osek • Paračov • Pivkovice • Pohorovice • Pracejovice • Předmíř • Přední Zborovice • Předslavice • Přechovice • Přešťovice • Radějovice • Radomyšl • Radošovice • Rovná • Řepice • Sedlice • Skály • Skočice • Slaník • Sousedovice • Stožice • Strakonice • Strašice • Strunkovice nad Volyňkou • Střelské Hoštice • Škvořetice • Štěchovice • Štěkeň • Tchořovice • Truskovice • Třebohostice • Třešovice • Úlehle • Únice • Uzenice • Uzeničky • Vacovice • Velká Turná • Vodňany • Volenice • Volyně • Záboří • Zahorčice • Zvotoky Rovnice.html Rovnice Rovnice sú miestna časť bratislavskej mestskej časti Karlova Ves v okrese Bratislava IV. Nachádzajú sa medzi ulicami a komunikáciami Staré Grunty a Líščie údolie. Prevažnú časť oblasti tvorí zeleň. V blízkosti je Karloveská ulica, kde je nákupné centrum, kino, základná škola a gymnázium. Tento geografický článok o mieste na Slovensku je zatiaľ Vlajka Slovenska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Karlova Ves Dlhé diely | Kútiky | Líščie údolie | Mlynská dolina | Rovnice | Sihoť Rovnica_matematickej_fyziky.html Rovnica matematickej fyziky Rovnice matematickej fyziky sú rovnice, ktoré opisujú matematické modely fyzikálnych javov. Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Tento článok z Filitu potrebuje upraviť, pridať interwiki a kategórie. Po jeho úprave prosím odstráňte šablónu {{filit na úpravu}}. Rovnomerný_pohyb.html Rovnomerný pohyb Rovnomerný pohyb je pohyb so stálou rýchlosťou. Celková dráha s pri stálej rychlosti v za čas t je: s = vt\,\!. Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Rovnováha.html Rovnováha rovnováha je stav vyrovnanosti, vyrovnania medzi rozlične pôsobiacimi silami. Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Tento článok z Filitu potrebuje upraviť, pridať interwiki a kategórie. Po jeho úprave prosím odstráňte šablónu {{filit na úpravu}}. Rovina.html Rovina Rovina môže byť: * všeobecne: * pôda, krajina s rovným povrchom * rovná plocha * hladina, úroveň * prenesene: hľadisko, úroveň (náhľadu) * v geometrii: jeden zo základných geometrických pojmov, pozri rovina (geometria) * v geomorfológii: geomorfologický tvar s mierne zvlneným povrchom s relatívnym výškovým rozpätím 0-30 m, pozri rovina (geomorfológia) * časť obce v Česku: * Rovina (Hlásná Třebáň) * Rovina (Počepice) Symbol rozcestia Toto je rozlišovacia stránka — navigačná pomôcka obsahujúca zoznam iných článkov, ktoré by mohli mať rovnaký názov. Ak vás na túto stránku odkázal článok, prosíme Vás, aby ste sa k článku vrátili a opravili v ňom odkaz tak, aby odkazoval priamo na konkrétnu stránku z hore uvedeného zoznamu, ktorú autor článku myslel. Rovartani_lapok.html Rovartani lapok Rovartani lapok (po slovensky "Entomologické listy") - významný maďarský entomologický časopis, ktorý vychádzal v rokoch 1884 - 1923 v Budapešti. Vydavateľom bol Magyar Entomologiai Társaság. Celkove vyšlo cca 25 ročníkov tohto časopisu. Jednotlivé čísla vychádzali mesačne, ale nevychádzali vždy celkom pravidelne. Písané boli v maďarčine, s nemeckým resumé. V časopise uverejňovali svoje práce mnohí významní entomológovia z územia celého Uhorska (vrátane Slovenska). V časopise boli uverejňované práce systematické, bionomické a faunistické. Tiež tu boli nekrológy niektorých znamejších uhorských entomológov, kde boli i ich portréty. Niekedy sú tieto práce jediné, kde sa zachoval portrét týchto entomológov. V časopise boli i recenzie niektorých významných entomologických kníh, ktoré písali uznávaní entomológovia Uhorska. Publikovali tu uhorskí entomológovia, ako napr.: Ernő Csiki, Lajos Abafi-Aigner, Lajos Biró, Eugen Pažický, Ferdinand Uhryk, János Pável, Géza von Horváth, Ján Frivaldský, Gyula Dahlström, Ede Agost Hudák a mnohí iní. Rovná_hora.html Rovná hora Rovná hora je široké sedlo (751,0 m n. m.) vystupujúce medzi Kysuckou vrchovinou, podcelkom Kysucké bradlá na severe a Malou Fatrou, podcelkom Krivánska Fatra na juhu. Znižuje sa medzi vrchmi Pupov (Pupov vrch; 1 095,6 m n. m.) a Malý Rozsutec (1 343,5 m n. m.). Prechádza ním cesta II/583 medzi obcami Terchová a Zázrivá. Zároveň ním vedie hranica medzi okresmi Žilina a Dolný Kubín. Rovnostranný_trojuholník.html Rovnostranný trojuholník Rovnostranný trojuholník je trojuholník, ktorého všetky tri strany sú rovnaké (a = b = c); extenzionálne je identický z rovnouhlým trojuholníkom. Vlastnosti Okrem vlastností spoločných pre každý trojuholník má rovnostranný trojuhelník naviac tieto vlastnosti: * Rovnostranný trojuholník je osovo súmerný s 3 osami súmernosti, ktoré prechádzajú vždy vrcholom a stredom protiľahlej strany. * Všetky vnútorné uhly sú zhodné a ich veľkosť je 60°. * Všetky výšky a ťažnice sú zhodné. * Ťažnica a výška prislúchajúce tej istej strane sú totožné. Image:VlastnostiRovnostrannehoTrojuhelnika.jpg Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Rovná_(okres_Pelhřimov)_04d8.html Rovná (okres Pelhřimov) Rovná (okres Pelhřimov) Základné informácie Postavenie: |obec NUTS 5 (obec): |CZ0613 561274 Kraj (NUTS 3): |Vysočina (CZ061) Okres (NUTS 4): |Pelhřimov (CZ0613) Obec s rozšírenou pôsobnosťou:| Poverená obec: | Historická krajina: |Čechy Katastrálna výmera: | ? km² Počet obyvateľov: |66 Zemepisná šírka: | Zemepisná dĺžka: | Nadmorská výška: | ? m PSČ: | Základné sídelné | jednotky: | Miestnych častí: | Katastrálne územie: | Adresa | obecného úradu: | Starosta / starostka: | Rovná (okres Pelhřimov) je obec v Česku v okrese Pelhřimov v kraji Vysočina. 1. januára 2006 tu žilo 66 obyvateľov, z toho 26 mužov a 40 žien, pričom priemerný vek v obci je 38,2 rokov (muži 33,0 rokov, ženy 41,6 rokov). Tento geografický článok o mieste v Česku je zatiaľ príliš Vlajka Česka krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Pozri aj * Zoznam obcí v Česku Mestá a obce okresu Pelhřimov Arneštovice • Bácovice • Bělá • Bohdalín • Bořetice • Bořetín • Božejov • Bratřice • Budíkov • Buřenice • Bystrá • Cetoraz • Čáslavsko • Častrov • Čejov • Čelistná • Černov • Černovice • Červená Řečice • Čížkov • Dehtáře • Dobrá Voda • Dobrá Voda u Pacova • Dubovice • Důl • Eš • Hojanovice • Hojovice • Horní Cerekev • Horní Rápotice • Horní Ves • Hořepník • Hořice • Humpolec • Chýstovice • Chyšná • Jankov • Ježov • Jiřice • Kaliště • Kámen • Kamenice nad Lipou • Kejžlice • Koberovice • Kojčice • Komorovice • Košetice • Krasíkovice • Křeč • Křelovice • Křešín • Leskovice • Lesná • Lhota-Vlasenice • Libkova Voda • Lidmaň • Litohošť • Lukavec • Martinice u Onšova • Mezilesí • Mezná • Mladé Bříště • Mnich • Moraveč • Mysletín • Nová Buková • Nová Cerekev • Nový Rychnov • Obrataň • Olešná • Ondřejov • Onšov • Pacov • Pavlov • Pelhřimov • Píšť • Počátky • Polesí • Pošná • Proseč • Proseč pod Křemešníkem • Putimov • Rodinov • Rovná • Rynárec • Řečice • Salačova Lhota • Samšín • Sedlice • Senožaty • Staré Bříště • Stojčín • Střítež • Střítež pod Křemešníkem • Svépravice • Syrov • Těchobuz • Těmice • Ústrašín • Útěchovice pod Stražištěm • Útěchovice • Útěchovičky • Včelnička • Velká Chyška • Velký Rybník • Veselá • Věžná • Vojslavice • Vokov • Vyklantice • Vyskytná • Vysoká Lhota • Vystrkov • Zachotín • Zajíčkov • Zhořec • Zlátenka • Želiv • Žirov • Žirovnice Rovnaké.html Rovnaké rovnaké je úplne sa zhodujúce, zhodné, také isté, jednaké; totožné; rovnako veľké; stale to isté, nemenné, nezmenené. Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Tento článok z Filitu potrebuje upraviť, pridať interwiki a kategórie. Po jeho úprave prosím odstráňte šablónu {{filit na úpravu}}. Pozri aj rovnaké iné zoznam literatúry o rovnakom Rovnaké - zoznam literatúry Descombes, V.: Stejné a jiné. Čtyŕicetpět let francouzské filosofie (1933-1978), 1995 Rovnosť_(matematika).html Rovnosť (matematika) Rovnosť v matematike znamená, že dve veličiny sú rovnaké, v prípade dvoch čísiel alebo počtových výrazov sa zapisuje: a = b čo čítame a sa rovná b, znak = sa nazýva znak rovnosti. 1+ 5 = 2 . 3 Počtový výraz naľavo od znaku rovnosti sa nazýva ľavá strana rovnosti a označujeme ju písmenom Ľ, počtový výraz napravo od znaku rovnosti sa nazýva pravá strana rovnosti a označujeme ju písmenom P. V rovnosti 1 + 5 = 2.3 tvorí výraz 1 + 5 ľavú stranu rovnosti, výraz 2.3 pravú stranu rovnosti. Stručne zapisujeme Ľ = 1 + 5, P = 2.3. Rovníková_sústava_súradníc.html Rovníková sústava súradníc Pod pojmom rovníková sústava súradníc rozumieme sústavu súradníc používaných v astronómii, kde základnou kružnicou je svetový rovník a základnou rovinou je preto rovina svetového rovníka. Každá kružnica na nebeskej sfére rovnobežná so svetovým rovníkom sa nazýva paralela (niekedy deklinačná rovnobežka). Každá hlavná kružnica prechádzajúca pólmi sa nazýva poludník alebo deklinačná kružnica. Podľa vzťažného bodu rozoznávame rovníkové súradnice prvého a druhého druhu, pričom pre hviezdne mapy sú dôležitejšie súradnice II. druhu. Rovníkové súradnice 1. druhu Základnými rovinami sú rovina svetového rovníka a rovina miestneho poludníka, meridiánu. Meridián je poludník prechádzajúci južným bodom horizontu, zenitom, severným svetovým pólom, severným bodom horizontu, nadirom a južným svetovým pólom. Je osobitný pre každého pozorovateľa. Súradnicami sú deklinácia a hodinový uhol. * Hodinový uhol s označením t je uhol meraný v stupňoch od 0 do 360° alebo v hodinách od 0 do 24. Nulové hodnoty dosahuje na meridiáne, stúpa smerom k západu. Keď objekt kulminuje, má hodinový uhol presne 0. Potom hodinový uhol objektu stúpa o 15° každú hodinu hviezdneho času. * deklinácia (označovaná ako DEC, alebo δ) sa meria v stupňoch od 0 do 90 kladne na sever, záporne na juh. Nulové hodnoty dosahuje na svetovom rovníku, na svetových póloch má 90°. Rovníkové súradnice 2. druhu Vzťažným bodom je jarný bod. Základnými rovinami sú rovina svetového rovníka a rovina poludníka prechádzajúceho jarným bodom. Keďže poloha jarného bodu sa s časom takmer nemení, aj súradnice sú nemenné v čase, bývajú najčastejšie používané v hviezdnych mapách. Súradnice sú rektascenzia a deklinácia. * Rektascenzia (označovaná ako RA, AR, α) sa meria v hodinách od 0 do 24, alebo zriedkavejšie v stupňoch od 0 do 360. Nulové hodnoty dosahuje na poludníku prechádzajúcom jarným bodom a stúpa smerom k východu. Deklinácia zostáva rovnaká ako pri súradniciach 1. druhu. Janrý bod však vďaka precesii zemskej osi vykonáva pomalý pohyb. Tým sa pohybuje aj celá sústava súradníc. Každá hviezdna mapa by preto mala obsahovať ekvinokcium, dátum, ku ktorému sa súradnice vzťahujú. V súčastnosti sa používajú hviezdne mapy s ekvinokciom 2000,0. Poznámka: V knihe Josip Kleczek: Velká encyklopedie vesmíru sa hodinový uhol a deklinácia udávajú ako súradnice 1. druhu a rektascenzia s deklináciou ako súradnice 2. druhu. V ostatných literatúrach sa tieto názvy udávajú opačne. Roveň.html Roveň Roveň môže byť: * časť obce Podtureň, pozri Roveň (Podtureň) * Sídlisko SNP v Ružomberku * osada pri obci: * Jabloň, pozri Roveň (Jabloň) * Devičie, pozri Roveň (Devičie) * Litava, pozri Roveň (Litava) * Tisovec, pozri Roveň (Tisovec) Symbol rozcestia Toto je rozlišovacia stránka — navigačná pomôcka obsahujúca zoznam iných článkov, ktoré by mohli mať rovnaký názov. Ak vás na túto stránku odkázal článok, prosíme Vás, aby ste sa k článku vrátili a opravili v ňom odkaz tak, aby odkazoval priamo na konkrétnu stránku z hore uvedeného zoznamu, ktorú autor článku myslel. Rovný_potok.html Rovný potok Rovný potok môže označovať: * prítok Besnej vody v Turci, pozri Rovný potok (prítok Besnej vody) * prítok Cirochy na Zemplíne, pozri Rovný potok (prítok Cirochy) * prítok Mútnika v Turci, pozri Rovný potok (prítok Mútnika) * prítok Stežnej na Zemplíne, pozri Rovný potok (prítok Stežnej) Symbol rozcestia Toto je rozlišovacia stránka — navigačná pomôcka obsahujúca zoznam iných článkov, ktoré by mohli mať rovnaký názov. Ak vás na túto stránku odkázal článok, prosíme Vás, aby ste sa k článku vrátili a opravili v ňom odkaz tak, aby odkazoval priamo na konkrétnu stránku z hore uvedeného zoznamu, ktorú autor článku myslel. Rovnosť_(politika_a_právo).html Rovnosť (politika a právo) Rovnosť má v politike a práve niekoľko významov. Možno rozlišovať medzi rovnosťou: * formálnou alebo právnou (de jure, kedy zákony platia rovnako pre všetkých občanov a všetci občania majú rovnaké práva), najmä: * rovnosť pred zákonom * politická rovnosť * rovnosť príležitostí * skutočnou čiže materiálnou (kde všetci majú mať rovnaký majetok, znalosti, moc atď.), najmä: * rovnosť v materiálnom postavení Právna rovnosť je obsiahnutá v Deklarácii ľudských práv, zatiaľ čo skutočná rovnosť je utopická a nebezpečná, lebo by viedla k spoločnosti zameniteľných jednotlivcov a každý pokus o ňu nevyhnutne vedie k obmedzeniu slobody. Preto sa dnes hľadá taká spoločenská rovnosť, ktorá prosto uznáva ako princíp, že výhody sa ľuďom majú dávať úmerne k ich zásluhám a práci. Rovnosť je jedna zo základných spoločenských hodnôt. Rovné_(okres_Rimavská_Sobota)_9a0a.html Rovné (okres Rimavská Sobota) Rovné (okres Rimavská Sobota) Erb | Vlajka | Mapa Rovné (okres Rimavská Sobota) Základné údaje Kraj: |Banskobystrický Okres: |Rimavská Sobota Región: |Malohont Poloha: |48° 34'57. 36"" s. š. |20° 03'05 15"" v. d. Nadmorská výška: |m n.m. Rozloha: |km² Počet obyvateľov: |165 (31.12.2004) Hustota obyvateľstva: |obyvateľ(ov)/km^2 Nacionále Štatistická územná |515485 jednotka: | EČV: |RS PSČ: |982 67 Telefónna predvoľba: | Oficiálne adresy Adresa obecného úradu: | E-mail: | Telefón: | Fax: | Politika Starosta: |Zuzana Palkovičová Zdroje údajov Mestská a obecná štatistika SR (SŠÚ), http://obce.info Rovné je obec na Slovensku v okrese Rimavská Sobota. Tento geografický článok o mieste na Slovensku je zatiaľ Vlajka Slovenska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Mestá a obce okresu Rimavská Sobota (3+104) 31.12.2003 Abovce | Babinec | Barca | Belín | Blhovce | Bottovo | Budikovany | Bátka Cakov | Čerenčany | Čierny Potok | Číž | Dolné Zahorany | Dražice Drienčany | Drňa | Dubno | Dubovec | Dulovo | Figa | Gemerské Dechtáre Gemerské Michalovce | Gemerský Jablonec | Gemerček | Gortva | Hajnáčka Hnúšťa | Hodejov | Hodejovec | Horné Zahorany | Hostice | Hostišovce Hrachovo | Hrušovo | Hubovo | Husiná | Chanava | Chrámec | Ivanice Janice | Jesenské | Jestice | Kaloša | Kesovce | Klenovec | Kociha Konrádovce | Kraskovo | Krokava | Kružno | Kráľ | Kyjatice | Lehota nad Rimavicou | Lenartovce | Lenka | Lipovec | Lukovištia | Martinová Neporadza | Nižný Skálnik | Nová Bašta | Orávka | Ožďany | Padarovce Pavlovce | Petrovce | Poproč | Potok | Radnovce | Rakytník | Ratkovská Lehota | Ratkovská Suchá | Riečka | Rimavská Baňa | Rimavská Seč Rimavská Sobota | Rimavské Brezovo | Rimavské Janovce | Rimavské Zalužany Rovné | Rumince | Slizké | Stará Bašta | Stránska | Studená | Sútor Šimonovce | Širkovce | Španie Pole | Štrkovec | Tachty | Teplý Vrch Tisovec | Tomášovce | Uzovská Panica | Valice | Veľké Teriakovce | Veľký Blh | Večelkov | Vieska nad Blhom | Vlkyňa | Vyšné Valice | Vyšný Skálnik Včelince | Zacharovce | Zádor | Žíp Rovaniemi.html Rovaniemi Rovanievi (po fínsky) alebo Roavenjárga (v severnej saamčine) a Ruä'vnjargg (v skoltskej saamčine) je mesto na severe Fínska. Je administratívnym a obchodným centrom fínskej najsevernejšej provincie Laponska. Leží neďaleko severného polárneho kruhu medzi vrchmi Ounas a Korkalo na sútoku riek Kemi a Ounas. Na začiatku roku 2006 sa mesto zlúčilo so svojim dedinským okolím do jedinej obce, čím sa stalo rozlohou jedným z najväčších miest na svete a najväčším v Európe, hoci v ňom žije asi len 60 000 ľudí. Iné projekty * Commons * Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Rovný_potok_(prítok_Stežnej)_a8af.html Rovný potok (prítok Stežnej) Rovný potok je potok v najvýchodnejšej časti Slovenska, preteká južnou časťou okresu Snina. Je to ľavostranný prítok Stežnej, meria 9,6 km a je tokom IX. rádu. Prameň: vo Vihorlatských vrchoch na juhovýchodnom svahu Jasenovského vrchu (819,5 m n. m.) v nadmorskej výške približne 780 m n. m. Smer toku: od prameňa tečie najprv oblúkom prehnutým na sever a postupne sa stáča najprv na severovýchod, potom na sever, po pribratí Kamenného potoka pokračuje sprvu na severovýchod a následne sa stáča a tečie juhovýchodným až východojuhovýchodným smerom Geomorfologické celky: 1. Vihorlatské vrchy, podcelok Vihorlat, 2. Beskydské predhorie, podcelok Ublianska pahorkatina Prítoky: sprava prítok prameniaci západne od obce Hrabová Roztoka, krátky prítok zo severného svahu Tokárne (463,8 m n. m.), Hrabový potok, dva krátke prítoky (druhý 290,3 m n. m.) z juhovýchodných svahov Úboče (422 m n. m.), dva prítoky spod Holiaka (456,5 m n. m.); zľava Kamenný potok, Strihovský potok (371,0 m n. m.), prítok spod kóty 437,6 m, krátky prítok z južného svahu Grúňa (390,5 m n. m.) a z juhovýchodného svahu Grúňa Ústie: do Stežnej v obci Dúbrava v nadmorskej výške približne 245 m n. m. Obce: Šmigovec a Dúbrava Rovnovážny_stav.html Rovnovážny stav Rovnovážny stav stav je taký, do ktorého spontánne prechádza fyzikálny systém za dostatočne dlhý čas pri jeho izolácii od vonkajšieho prostredia. Externé odkazy * FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok Tento článok z Filitu potrebuje upraviť, pridať interwiki a kategórie. Po jeho úprave prosím odstráňte šablónu {{filit na úpravu}}. Rovná_daň.html Rovná daň Rovná daň je druh dane, pri ktorej sa na jej výpočet používa jeden percentuálny koeficient bez ohľadu na výšku základu, z ktorého sa určuje. Pozri aj * Progresívna daň * Daň z hlavy Rovnodennosť.html Rovnodennosť Rovnodennosť je astronomický termín pre okamih, keď má Slnko voči svetovému rovníku nulovú deklináciu a slnečné lúče dopadajú v mieste rovníku kolmo na zemský povrch. Jarná rovnodennosť nastáva na severnej pologuli obyčajne okolo 20. marca a jesenná 23. septembra, pričom ich presný čas sa môže mierne meniť. V okamihu rovnodennosti sa Slnko nachádza v jarnom alebo jesennom bode. Tento jav je spôsobený sklonom zemskej osi a obehom zemského telesa okolo Slnka. V čase jarnej rovnodennosti je na severnej pologuli jar a na južnej pologuli jeseň. V čase jesennej rovnodennosti je na severnej pologuli jeseň a na južnej pologuli jar. Dôsledky V deň jarnej a jesennej rovnodennosti je na všetkých miestach na Zemi deň s rovnakou dĺžkou slnečného svitu - 15 hodín (výnimku tvorí južný a severný pól). V deň jarnej rovnodennosti na severnom póle po prvýkrát po šiestich mesiacoch vychádza Slnko - končí sa polárna noc a nastáva polárny deň. Na južnom póle nastáva presne opačný jav. Slnko zapadá a tým končí polárny deň a nastáva polárna noc. Pri jesennej rovnodennosti zase začína polárna noc na severnom póle a na južnom začína polárny deň. Výška Slnka nad horizontom sa rovná výške svetového rovníka v danej zemepisnej šírke. Vyplýva to z toho, že Slnko má nulovú deklináciu. Výpočet uhla dopadu slnečných lúčov Dopad slnečných lúčov na danú rovnobežku môžeme ľahko vypočítať aj v prípade rovnodennosti: x = rovnobežka, na ktorej chceme vypočítať dopad slnečných lúčov. y = uhol, ktorý zvierajú dopadajúce slnečné lúče so zemským povrchom. 90° - x = y Pre Bratislavu platí 90° - 48° = 42° = 20. marca a 23. septembra napoludnie dopadajú slnečné lúče pod uhlom 42°. Pozri aj * Slnovrat * Letný slnovrat * Zimný slnovrat * jarný bod * jesenný bod Rokytovce.html Rokytovce Rokytovce Erb | Vlajka | Mapa Rokytovce Základné údaje Kraj: |Prešovský Okres: |Medzilaborce Región: | Poloha: |00° 00' 00" s. š. |00° 00' 00" v. d. Nadmorská výška: |m n.m. Rozloha: |km² Počet obyvateľov: |186 (31.12.2004) Hustota obyvateľstva: |obyvateľ(ov)/km^2 Nacionále Štatistická územná |559610 jednotka: | EČV: |ML PSČ: |067 03 (pošta Krásny |Brod) Telefónna predvoľba: | Oficiálne adresy Adresa obecného úradu: | E-mail: | Telefón: | Fax: | Politika Starosta: | Zdroje údajov Mestská a obecná štatistika SR (SŠÚ), http://obce.info Rokytovce sú obec na Slovensku v okrese Medzilaborce. Tento geografický článok o mieste na Slovensku je zatiaľ Vlajka Slovenska príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Mestá a obce okresu Medzilaborce (1+22) 31.12.2003 Brestov nad Laborcom | Čabalovce | Čabiny | Čertižné | Habura | Kalinov Krásny Brod | Medzilaborce | Ňagov | Oľka | Oľšinkov | Palota | Radvaň nad Laborcom | Repejov | Rokytovce | Roškovce | Sukov | Svetlice | Valentovce Volica | Výrava | Zbojné | Zbudská Belá Rokytnice_(okres_Zlín)_e6fc.html Rokytnice (okres Zlín) Rokytnice Základné informácie Postavenie: |obec NUTS 5 (obec): |CZ0724 556980 Kraj (NUTS 3): |Zlínsky (CZ072) Okres (NUTS 4): |Zlín (CZ0724) Obec s rozšírenou pôsobnosťou:| Poverená obec: | Historická krajina: |Morava Katastrálna výmera: | ? km² Počet obyvateľov: |590 Zemepisná šírka: | Zemepisná dĺžka: | Nadmorská výška: | ? m PSČ: | Základné sídelné | jednotky: | Miestnych častí: | Katastrálne územie: | Adresa | obecného úradu: | Starosta / starostka: | Rokytnice je obec v Česku v okrese Zlín v Zlínskom kraji. 1. januára 2006 tu žilo 590 obyvateľov, z toho 299 mužov a 291 žien, pričom priemerný vek v obci je 41,5 rokov (muži 40,7 rokov, ženy 42,5 rokov). Pozri aj * Zoznam obcí v Česku Mestá a obce okresu Zlín Bělov • Biskupice • Bohuslavice nad Vláří • Bohuslavice u Zlína • Bratřejov • Brumov-Bylnice • Březnice • Březová • Březůvky • Dešná • Dobrkovice • Dolní Lhota • Doubravy • Drnovice • Držková • Fryšták • Halenkovice • Haluzice • Horní Lhota • Hostišová • Hrobice • Hřivínův Újezd • Hvozdná • Jasenná • Jestřabí • Kaňovice • Karlovice • Kašava • Kelníky • Komárov • Křekov • Lhota • Lhotsko • Lípa • Lipová • Loučka • Ludkovice • Luhačovice • Lukov • Lukoveček • Lutonina • Machová • Mysločovice • Napajedla • Návojná • Nedašov • Nedašova Lhota • Neubuz • Oldřichovice • Ostrata • Otrokovice • Petrůvka • Podhradí • Podkopná Lhota • Pohořelice • Poteč • Pozlovice • Provodov • Racková • Rokytnice • Rudimov • Sazovice • Sehradice • Slavičín • Slopné • Slušovice • Spytihněv • Šanov • Šarovy • Štítná nad Vláří-Popov • Tečovice • Tichov • Tlumačov • Trnava • Ublo • Újezd • Valašské Klobouky • Velký Ořechov • Veselá • Vizovice • Vlachova Lhota • Vlachovice • Vlčková • Všemina • Vysoké Pole • Zádveřice-Raková • Zlín • Žlutava Rok_na_dedine.html Rok na dedine Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality. Pozri aj stránky Ako upravovať stránku a Návody a štýl alebo diskusiu k článku. Ako už názov filmu uvádza, Rok na dedine je dielo, ktoré rozpráva o výročných obyčajoch jednotlivých ročných období na slovenskej dedine. Autori vychádzali zo starých tradičných zvykov, spevov, hudby a tancov. Ukázali tak, koľlko krásy a poézie má v sebe umenie národa a kultúra na Slovensku. Film mal svoju televíznu premiéru v roku 1967. Dielo režírovali Martin Ťapák a Karol L. Zachar. Vo filme hrali K.L. Zachar, A.Matejka, E. Vašáryová, H. Meličková, B. Poničanová a iní. Rokytnice_nad_Rokytnou_9728.html Rokytnice nad Rokytnou Rokytnice nad Rokytnou Základné informácie Postavenie: |obec NUTS 5 (obec): |CZ0614 591611 Kraj (NUTS 3): |Vysočina (CZ061) Okres (NUTS 4): |Třebíč (CZ0614) Obec s rozšírenou pôsobnosťou:| Poverená obec: | Historická krajina: |Morava Katastrálna výmera: | ? km² Počet obyvateľov: |851 Zemepisná šírka: | Zemepisná dĺžka: | Nadmorská výška: | ? m PSČ: | Základné sídelné | jednotky: | Miestnych častí: | Katastrálne územie: | Adresa | obecného úradu: | Starosta / starostka: | Rokytnice nad Rokytnou je obec v Česku v okrese Třebíč v kraji Vysočina. 1. januára 2006 tu žilo 851 obyvateľov, z toho 424 mužov a 427 žien, pričom priemerný vek v obci je 39,2 rokov (muži 38,3 rokov, ženy 40,1 rokov). Tento geografický článok o mieste v Česku je zatiaľ príliš Vlajka Česka krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Pozri aj * Zoznam obcí v Česku Mestá a obce okresu Třebíč Babice • Bačice • Bačkovice • Benetice • Biskupice-Pulkov • Blatnice • Bohušice • Bochovice • Bransouze • Březník • Budišov • Budkov • Cidlina • Čáslavice • Častohostice • Čechočovice • Čechtín • Červená Lhota • Číhalín • Číchov • Čikov • Číměř • Dalešice • Dědice • Dešov • Dolní Lažany • Dolní Vilémovice • Domamil • Dukovany • Hartvíkovice • Heraltice • Hluboké • Hodov • Horní Heřmanice • Horní Smrčné • Horní Újezd • Horní Vilémovice • Hornice • Hrotovice • Hroznatín • Hvězdoňovice • Chlístov • Chlum • Chotěbudice • Jakubov u Moravských Budějovic • Jaroměřice nad Rokytnou • Jasenice • Jemnice • Jinošov • Jiratice • Kamenná • Kdousov • Kladeruby nad Oslavou • Klučov • Kojatice • Kojatín • Kojetice • Komárovice • Koněšín • Kostníky • Kouty • Kozlany • Kožichovice • Krahulov • Kralice nad Oslavou • Kramolín • Krhov • Krokočín • Kuroslepy • Láz • Lesná • Lesní Jakubov • Lesonice • Lesůňky • Lhánice • Lhotice • Lipník • Litohoř • Litovany • Lomy • Loukovice • Lovčovice • Lukov • Markvartice • Martínkov • Mastník • Menhartice • Meziříčko • Mikulovice • Mladoňovice • Mohelno • Moravské Budějovice • Myslibořice • Naloučany • Náměšť nad Oslavou • Nárameč • Nimpšov • Nová Ves • Nové Syrovice • Nový Telečkov • Ocmanice • Odunec • Okarec • Okřešice • Okříšky • Opatov • Oponešice • Ostašov • Pálovice • Petrovice • Petrůvky • Pokojovice • Police • Popůvky • Pozďatín • Přeckov • Předín • Přešovice • Přibyslavice • Příštpo • Pucov • Pyšel • Rácovice • Račice • Radkovice u Budče • Radkovice u Hrotovic • Radonín • Radošov • Radotice • Rapotice • Rohy • Rokytnice nad Rokytnou • Rouchovany • Rudíkov • Římov • Sedlec • Slavětice • Slavičky • Slavíkovice • Smrk • Stařeč • Stropešín • Střítež • Studenec • Studnice • Sudice • Svatoslav • Šebkovice • Štěměchy • Štěpkov • Trnava • Třebelovice • Třebenice • Třebíč • Třesov • Valdíkov • Valeč • Vícenice • Vícenice u Náměště nad Oslavou • Vladislav • Vlčatín • Výčapy • Zahrádka • Zárubice • Zašovice • Zvěrkovice • Želetava Rokytnice_nad_Jizerou_9fd1.html Rokytnice nad Jizerou Rokytnice nad Jizerou Základné informácie Postavenie: |mesto NUTS 5 (obec): |CZ0514 577456 Kraj (NUTS 3): |Liberecký (CZ051) Okres (NUTS 4): |Semily (CZ0514) Obec s rozšírenou pôsobnosťou:| Poverená obec: | Historická krajina: |Čechy Katastrálna výmera: | ? km² Počet obyvateľov: |3250 Zemepisná šírka: | Zemepisná dĺžka: | Nadmorská výška: | ? m PSČ: | Základné sídelné | jednotky: | Miestnych častí: | Katastrálne územie: | Adresa | mestského úradu: | Starosta / starostka: | Rokytnice nad Jizerou je mesto v Česku v okrese Semily v Libereckom kraji. 1. januára 2006 tu žilo 3250 obyvateľov, z toho 1639 mužov a 1611 žien, pričom priemerný vek v obci je 41,0 rokov (muži 38,9 rokov, ženy 43,2 rokov). Tento geografický článok o mieste v Česku je zatiaľ príliš Vlajka Česka krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Pozri aj * Zoznam obcí v Česku Mestá a obce okresu Semily Bělá • Benecko • Benešov u Semil • Bozkov • Bradlecká Lhota • Bukovina u Čisté • Bystrá nad Jizerou • Čistá u Horek • Háje nad Jizerou • Harrachov • Holenice • Horka u Staré Paky • Horní Branná • Hrubá Skála • Chuchelna • Jablonec nad Jizerou • Jesenný • Jestřabí v Krkonoších • Jilemnice • Kacanovy • Karlovice • Klokočí • Košťálov • Kruh • Ktová • Levínská Olešnice • Libštát • Lomnice nad Popelkou • Loučky • Martinice v Krkonoších • Mírová pod Kozákovem • Modřišice • Mříčná • Nová Ves nad Popelkou • Ohrazenice • Olešnice • Paseky nad Jizerou • Peřimov • Poniklá • Přepeře • Příkrý • Radostná pod Kozákovem • Rakousy • Rokytnice nad Jizerou • Roprachtice • Rovensko pod Troskami • Roztoky u Jilemnice • Roztoky u Semil • Semily • Slaná • Stružinec • Studenec • Svojek • Syřenov • Tatobity • Troskovice • Turnov • Veselá • Víchová nad Jizerou • Vítkovice • Všeň • Vyskeř • Vysoké nad Jizerou • Záhoří • Žernov Rokoková_hudba.html Rokoková hudba Niektorý z redaktorov požiadal o revíziu tohoto článku. Redaktor si napríklad nie je istý, či neobsahuje pravopisné alebo iné chyby. Prosím opravte a vylepšite tento článok. Po úprave článku môžete odstrániť túto poznámku. Viac informácií.... Rokoková hudba je hudba tzv. galantného štýlu. Obdobie rokoka tvorí prechod medzi barokom a klasicizmom. Predstavitelia tohto obdobia kriticky reagovali na barokový pátos a veľkoleposť. Počiatky siahajú do 18. storočia vo Francúzsku. Hlavné črty: hravosť, ľahkosť, odklon od kontrapunktického vypracovania hlasov, groteskná inštrumentácia, tanečný rytmus, sklon ku krátkym, ľahko zapamätateľným melódiám, v hudbe dominujú rôzne ozdoby. Hlavní predstavitelia: F. Couperin, J. Ph. Raveau, G. Ph. Teleman. Rokycany.html Rokycany Rokycany môžu byť: * mesto v Česku, pozri Rokycany (Česko) * obec v okrese Prešov, pozri: Rokycany (okres Prešov) Symbol rozcestia Toto je rozlišovacia stránka — navigačná pomôcka obsahujúca zoznam iných článkov, ktoré by mohli mať rovnaký názov. Ak vás na túto stránku odkázal článok, prosíme Vás, aby ste sa k článku vrátili a opravili v ňom odkaz tak, aby odkazoval priamo na konkrétnu stránku z hore uvedeného zoznamu, ktorú autor článku myslel. Rokytnice_v_Orlických_horách_d991.html Rokytnice v Orlických horách Rokytnice v Orlických horách Základné informácie Postavenie: |mesto NUTS 5 (obec): |CZ0524 576701 Kraj (NUTS 3): |Královohradecký (CZ052) Okres (NUTS 4): |Rychnov nad Kněžnou (CZ0524) Obec s rozšírenou pôsobnosťou:| Poverená obec: | Historická krajina: |Čechy Katastrálna výmera: | ? km² Počet obyvateľov: |2429 Zemepisná šírka: | Zemepisná dĺžka: | Nadmorská výška: | ? m PSČ: | Základné sídelné | jednotky: | Miestnych častí: | Katastrálne územie: | Adresa | mestského úradu: | Starosta / starostka: | Rokytnice v Orlických horách je mesto v Česku v okrese Rychnov nad Kněžnou v Královohradeckom kraji. 1. januára 2006 tu žilo 2429 obyvateľov, z toho 1169 mužov a 1260 žien, pričom priemerný vek v obci je 36,9 rokov (muži 35,5 rokov, ženy 38,3 rokov). Tento geografický článok o mieste v Česku je zatiaľ príliš Vlajka Česka krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. Pozri aj * Zoznam obcí v Česku Mestá a obce okresu Rychnov nad Kněžnou Albrechtice nad Orlicí • Bačetín • Bartošovice v Orlických horách • Bílý Újezd • Bohdašín • Bolehošť • Borohrádek • Borovnice • Bystré • Byzhradec • Častolovice • Čermná nad Orlicí • Černíkovice • České Meziříčí • Čestice • Deštné v Orlických horách • Dobré • Dobruška • Dobřany • Doudleby nad Orlicí • Hřibiny-Ledská • Chleny • Chlístov • Jahodov • Janov • Javornice • Kostelec nad Orlicí • Kostelecké Horky • Kounov • Králova Lhota • Krchleby • Kvasiny • Lhoty u Potštejna • Libel • Liberk • Lično • Lípa nad Orlicí • Lukavice • Lupenice • Mokré • Nová Ves • Očelice • Ohnišov • Olešnice • Olešnice v Orlických horách • Opočno • Orlické Záhoří • Osečnice • Pěčín • Podbřezí • Pohoří • Polom • Potštejn • Proruby • Přepychy • Rohenice • Rokytnice v Orlických horách • Rybná nad Zdobnicí • Rychnov nad Kněžnou • Říčky v Orlických horách • Sedloňov • Semechnice • Skuhrov nad Bělou • Slatina nad Zdobnicí • Sněžné • Solnice • Svídnice • Synkov-Slemeno • Trnov • Třebešov • Tutleky • Týniště nad Orlicí • Val • Vamberk • Voděrady • Vrbice • Záměl • Zdelov • Zdobnice • Žďár nad Orlicí Rokenrol.html Rokenrol Rock and roll Pôvod v štýloch: R&B, Blues a Country Kultúrne neskoré štyridsiate pozadie: roky USA Typické Gitara - Basová nástroje: gitara- Bicie - niekedy Klávesy Všeobecná rozšírený od 50. popularita: rokov 20. storočia Odvodené štýly: základ pre vznik štýlov rocku Podštýly O rovnomennom tanci pozri rokenrol (tanec). Rokenrol alebo rock-and-roll alebo rock'nd roll je najstaršia štýlová fáza rocku. Vznikol v rokoch 1954- 55 predovšetkým ako belošská adaptácia rhythm’n’blues, ktorú šírili najmä vtedajší diskotékari. V 60. rokoch ho prevažne nahradil vlastný rock. Charakteristické pre rokenrol je zdôraznenie rytmickej zložky, jednoduchá melodika a stúpajúca intenzita zvuku. Externé odkazy Rokoš.html Rokoš Rokoš môže byť: * vrch (1 009,9 m n. m.) v Strážovských vrchoch, pozri Rokoš (vrch) * geomorfologická časť Strážovských vrchov, pozri Rokoš (geomorfologická časť) * národná prírodná rezervácia v Strážovských vrchoch, pozri Národná prírodná rezervácia Rokoš Symbol rozcestia Toto je rozlišovacia stránka — navigačná pomôcka obsahujúca zoznam iných článkov, ktoré by mohli mať rovnaký názov. Ak vás na túto stránku odkázal článok, prosíme Vás, aby ste sa k článku vrátili a opravili v ňom odkaz tak, aby odkazoval priamo na konkrétnu stránku z hore uvedeného zoznamu, ktorú autor článku myslel.