Financovanie obcí v SR doc. Ing. Viera Papcunová, PhD. Vymedzenie a charakter funkcií verejnej správy • Materiálne poňatie verejnej správy – súhrn všetkých činností, ktoré predmetne súvisia so zabezpečovaním verejných úloh • Formálne poňatie verejnej správy – organizačná štruktúra verejnej správy • Typy funkcií: Riadiace – organizátorské Regulatívne – mocensko - ochranné Vymedzenie a charakter funkcií verejnej správy - Riadiace – organizátorské funkcie Uskutočňujú všetky organizačné jednotky VS. Ich poslaním je ovplyvňovanie riadeného systému v záujme dosiahnutia vytýčených cieľov. - Regulatívne – mocensko – ochranné funkcie Sú výrazom mocenskej podstaty štátu a jeho podriadených organizačných jednotiek (štruktúra územnej ŠS), možnosť plnenia vynútiť si donucovacími metódami (pokuta, zákaz činnosti a pod.) Decentralizáciou sa váha regulatívnych funkcií znižuje. Štruktúra verejnej správy od 01.10.2013 Verejná správa Štátna správa Samospráva Vláda SR Ministerstvá (13) Verejno – právne korporácie Ostatné ústredné orgány ŠS Okresné úrady (72) Územná samospráva Záujmová samospráva Regionálna samospráva (8) Miestna samospráva (2890 z toho 140 miest)KAMO Technicko – organizačné princípy Technicko – organizačnými princípmi sa riadi formálna štruktúra VS 1) Územný a vecný princíp – územné členenie a obsahové vymedzenie VS 2) Princíp centralizácie a decentralizácie 3) Princíp koncentrácie a dekoncentrácie – vertikálna a horizontálna 4) Kolegiálny a monokratický princíp – spôsob rozhodovania orgánov VS 5) Volebný a menovací princíp – súvisí s kreovaním orgánov VS Modely verejnej správy • Integrovaný (spojitý) model- do r. 1990 v SR, prepojenie až integrácia štátnej správy a samosprávy • Existencia a ciele samosprávy sú odvodené od záujmov a cieľov štátu – dominancia štátu a jeho orgánov pri riešení úloh verejného záujmu Modely verejnej správy • Duálny model - po roku 1990 v SR – organizačne oddelenie štátnej správy a samosprávy • ŠS aj samospráva má vlastnú štruktúru a kompetencie, financie • Existuje vzájomná koordinácia pri napĺňaní záujmov v území Modely verejnej správy • Rozštiepený – zmiešaný model • Predstavuje určitý kompromis medzi spojitým a duálnym modelom. • Centrálna vláda výrazne ovplyvňuje pôsobenie verejnej správy na regionálnej úrovni. • Na miestnej úrovni sú vytvorené podmienky pre rozhodovanie o veciach verejných pre zastupiteľstvo. • Tento model je uplatňovaný najmä v škandinávskych krajinách. Reforma verejnej správy v SR • celková zmena filozofie vo vzťahu k verejnej správe, • permanentný proces prebiehajúci v čase, • komplex vzájomne pôsobiacich vecných zmien súvisiacich s reformným procesom (reforma kompetencií, reforma verejných financií, reforma riadenia a vzdelávania vo verejnej správe a pod.) • Etapy reformy: I. začiatok reformy v r. 1990-1991 II. – reforma územnej štátnej správy v r. 1995-1996 III. – systémová reforma verejnej správy po r. 1999 Decentralizácia kompetencií • Vychádzala z rozdelenia kompetencií do 3 základných kategórií: • kompetencie, ktoré sú nedeliteľné a môže ich zabezpečovať výlučne štátna správa- obrana štátu, zahraničná politika, zákonodarstvo, fiškálna politika, menová, daňová a mzdová politika a pod. • kompetencie územnej samosprávy, v rámci ktorých prechádzajú ďalšie kompetencie na miestnu samosprávu a novokonštituovanú regionálnu samosprávu v oblasti matrík, školstva, zdravotníctva, sociálnej pomoci a pod. • delené kompetencie, ktoré sa uplatňujú u tých služieb (úloh), kde na ich výkone participuje štát aj územná samospráva. Túto tvoria najproblémovejšie kategórie z hľadiska deľby kompetencií medzi štát a samosprávu. Decentralizácia kompetencií • Prijatím zákonov č. 302/2001 Z.z. o samospráve vyšších územných celkov a č. 416/2001 Z.z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky a ďalších zákonov sa proces decentralizácie kompetencií začal postupne realizovať. Dekoncentrácia kompetencií • Sa začala realizovať od 1.1.2004. S ňou je spojený: • zánik okresných úradov štátnej správy so všeobecnou pôsobnosťou, • posilnenie špecializovanej štátnej správy na úrovni krajov, • vznik obvodných úradov všeobecnej a špecializovanej štátnej správy a sietí pracovísk so všeobecnou štátnou správou ako i pobočiek špecializovanej štátnej správy. VEREJNÁ SPRÁVA Štátna správa Pracoviská špecializovanej štátnej správy Pracoviská všeobecnej štátnej správy Obecná samospráva Obvodné úrady špec. ŠS Národná rada SR Samospráva Vláda Rezortné ministerstvá Samosprávne kraje (VÚC) M. vnútra Úrad vlády Úrady špecializovanej štátnej správy Krajské úrady špec. ŠSKrajské úrady Obvodné úrady Miestna úroveň Regionálna úroveň Ústredná úroveň Organizačná štruktúra verejnej správy na Slovensku od 1.1.2004 Fiškálna decentralizácia Zmena v systéme financovania samospráv sa uskutočnila v dvoch etapách: • I. etapa – r. 2004 - Zvýšenie autonómností rozhodovania samospráv tým, že dotácie štátu na výkon vlastných kompetencií sa zmenili z účelových na neúčelové - Financovanie prenesených kompetencií sa naďalej zabezpečovalo účelovou dotáciou Fiškálna decentralizácia • II. etapa 1.1.2005 - vyčlenenie celkového objemu prostriedkov, ktoré prestanú byť prijímami štátneho rozpočtu a stanú sa prijímami samospráv - Určenie spôsobu rozdelenia týchto prostriedkov do rozpočtu samospráv • Základom nového systému financovania územnej samosprávy je určenie dane z príjmov fyzických osôb za jedinú podielovú daň • Výnos tejto dane je rozdeľovaný medzi: – miestnu samosprávu – 70,3 %(01.01.2005 – 31.12.2011), 65,4% (01.01.2012 – 31.12.2013), 67% (01.01.2014 – 31.12.2014), 68% (01.01.2015 – 31.12.2015), 70% (01.01.2016 – súčasnosť) – vyšší územný celok – 23,5 % (01.01.2005 – 31.12.2011), 21,9% (01.01.2012 – 31.12.2015), 30% (01.01.2016 – súčasnosť) – štát – 6,2 %(01.01.2005 – 31.12.2011), 12,7% (01.01.2012 – 31.12.2013), 11,1% (01.01.2014 – 31.12.2014), 10,1% (01.01.2015 – 31.12.2015), 0% (01.01.2016 – súčasnosť) • Zároveň sú určené aj pravidlá a jednotlivé kritériá (vrátane veľkostného koeficientu) a ich váha, na základe ktorých sa tieto zdroje rozdeľujú medzi jednotlivé konkrétne samosprávy. Delenie prostriedkov medzi obce podľa počtu obyvateľov s trvalým pobytom v obci 23 podľa počtu detí, ktoré v obci chodia do štátnych predškolských a školských zariadení 40 podľa počtu obyvateľov s trvalým pobytom v obci, upraveného veľkostným koeficientom 32 podľa počtu obyvateľov v dôchodkovom veku 5 Prínos fiškálnej decentralizácie pre rozpočty územnej samosprávy v mil.€ 2005 2006 2007 Starý systém (rozpočet) 1 123,8 1 154,1 1 184,1 Nový systém (skutočnosť) 1 249,1 1 277,5 1 436,7 Rozdiel + 125,3 + 123,4 + 252,6 Zdroj: MF SR Dopad fiškálnej decentralizácie na finančné hospodárenie obcí 2002 2004 2006 2009 mil.€ % mil.€ % mil.€ % mil.€ % Bežné príjmy celkom 770 1 848 2 317 2 806 Z toho DPFO 242 31,4 278 15,1 1 001 43,2 1 206 42,9 DPPO 61 7,9 73 3,9 - Cestná daň 33 4,2 39 2,1 - Daň z nehnuteľnosti 123 15,9 141 7,6 223 9,6 254 9,05 Špecifické dane 134 17,4 162 8,7 129 5,5 158 5,6 Granty a transfery 458 59,4 939 50,8 676 29,1 871 31,1 Zdroj údajov: MF SR, vlastné spracovanie Dopad fiškálnej decentralizácie na finančné hospodárenie obcí 2013 2015 2019 2020 mil.€ % mil.€ % mil.€ % mil.€ % Bežné príjmy celkom 3 185 3 546 2 791 2 841 Z toho DPFO 1 226 38,5 1 467 41,4 2 215 79,4 2 187 76,9 Daň z nehnuteľnosti 316 9,9 324 9,1 364 13,0 427 15,0 Špecifické dane 177 5,6 181 5,1 209 7,5 225 7,9 Granty a transfery 921 28,9 1 005 28,3 1 357 48,6 1 591 56,0 Zdroj údajov: MF SR, vlastné spracovanie Fojtík, B. 2020. Ako koronakríza ovplyvnila cestovný ruch plán, ktorý zabezpečuje solventnosť obce stanovuje priority obce rozdeľuje zdroje medzi rôzne aktivity obce a určuje zameranie činností v rozpočtovom období poskytuje oprávnenie pre výdavky poskytuje súhrnnú informáciu o finančnej situácii Úlohy rozpočtu obce Pri zostavovaní rozpočtu hľadáme odpoveď na 3 otázky: aký typ rozpočtovania budeme používať? akú štruktúru bude mať rozpočet ? kto za tento proces nesie zodpovednosť? Organizácia – zostavenie rozpočtu Bežný rozpočet obce  Bežný rozpočet sa zostavuje ako bilancia bežných príjmov a bežných výdavkov vzťahujúcich sa k rozpočtovému roku.  Bežný rozpočet slúži obciam na zabezpečovania bežného (každodenného) chodu obce. Ide o príjmy a výdavky, ktoré sa pravidelne opakujú (napr. príjmy z podielových a miestnych daní, mzdy a odvody zamestnancov, nákup krátkodobého vybavenia, náklady spojené s bežnou údržbou a pod.). Bežný rozpočet obce Príjmy bežného rozpočtu:  100 – Daňové príjmy  200 – Nedaňové príjmy  300 – Granty a transfery  400 – Príjmy zo splácania úverov a pôžičiek a z predaja majetkových účastí  500 – Prijaté úvery 400 + 500 patria do príjmových finančných operácií • Daňové príjmy: - Podielová daň (výnos dane z príjmov poukázaný územnej samospráve) - Miestne dane  Nedaňové príjmy: - Príjmy z podnikania a z vlastníctva majetku - Administratívne poplatky - Úroky z úverov - Iné nedaňové príjmy  Granty a transfery: - Transfery v rámci verejnej správy Miestnymi daňami, ktoré môže obec vyrubiť sú: a) daň z nehnuteľností, b) daň za psa, (počet psov) c) daň za užívanie verejného priestranstva, (prístupné pozemky v obci) d) daň za ubytovanie, (počet prenocovaní) e) daň za predajné automaty, (automaty, ktoré vydávajú tovar za odplatu) f) daň za nevýherné hracie prístroje, (hracie prístroje nevydávajú peňažnú výhru) g) daň za vjazd a zotrvanie motorového vozidla v historickej časti mesta, h) daň za jadrové zariadenie i) poplatok za rozvoj  Obec povinne vyrubuje miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady. • Daňové příjmy obcí V ČR tvoří: • daň z přidané hodnoty (DPH), - stát • daň z příjmů právnických osob (DPPO), - stát • daň z příjmů fyzických osob (DPFO), - stát • daň z nemovitých věcí - stát • daň z hazardu, - stát • různé typy poplatků, zejména místní a správní poplatky - obce • Stát - Finanční správa ČR Výdavky bežného rozpočtu – 610 mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania – 620 poistné a príspevok do poisťovní – 630 tovary a služby – 640 bežné transfery – 650 splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom Kapitálový rozpočet obce  Kapitálový rozpočet sa týka tvorby dlhodobých aktív, čo znamená, že slúži na tvorbu majetku, má investičný charakter.  Kapitálový rozpočet môže byť plánovaný ako prebytkový (príjmy prevyšujú výdavky), ako vyrovnaný (príjmy = výdavky), ale môže byť aj schodkový (príjmy sú nižšie ako výdavky), ale len za podmienok stanovených zákonom č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy v znení neskorších noviel. Kapitálový rozpočet obce • Kapitálové príjmy - Príjem z predaja pozemkov - Príjem z predaja nehmotných aktív  Kapitálové výdavky – obstarávanie kapitálových aktív – kapitálové transfery METÓDY ROZPOČTOVANIA A NÁSTROJE MANAŽMENTU ROZPOČTOVÉHO PROCESU • Metódy rozpočtovania predstavujú premyslené postupy súvisiace s procesom zostavovania, plnenia a vyhodnocovania plnenia rozpočtu obce. • Nástroje manažmentu rozpočtového procesu predstavujú prostriedky na uskutočňovanie systematických analýz a plánovania finančného hospodárenia obce. Metódy rozpočtovania, ktoré môžu obce v rôznych kombináciách používať sú: • položkové rozpočtovanie, • tvorba rozpočtu pri stanovených finančných limitoch, • tvorba rozpočtu pri stanovených vecných limitoch, • tvorba približného rozpočtu, • rozpočtovanie založené na nulovej báze, • programové rozpočtovanie, • výkonové rozpočtovanie. Inkrementálne, historické, nákladové rozpočtovanie - prírastkové Moderné, dopytovo, výsledkovo a výdavkovo orientované rozpočtovanie - racionálne • Položkové rozpočtovanie.... • Programové rozpočtovanie • Rozpočtovanie od nuly (ZBB) • Výkonové rozpočtovanie položkové rozpočtovanie - založené na rozpočte minulého roka, jeho reálne dosiahnutých (rozpočtovaných) položkách, znížených/zvýšených napr. o mieru inflácie Položky sa pripočítavajú alebo odpočítavajú k položkám z predchádzajúceho rozpočtu prírastkový princíp najstarší model a najviac používaný. • Položkové rozpočtovanie je najčastejšie používaným spôsobom zostavovania rozpočtu obcí. • Jednotlivé položky výdavkov a príjmov sa klasifikujú podľa hlavných kategórií na bežné príjmy a výdavky, kapitálové príjmy a výdavky a finančné operácie • Pri položkovom rozpočtovaní je problematické posúdenie efektívnosti vynaložených prostriedkov. Príklad položkového rozpočtu  Pri metóde tvorby rozpočtu pri stanovených finančných limitoch je stanovený celkový objem výdavkov. Po určení položiek, ktoré nie je možné ovplyvniť (mandatórne výdavky), sa prispôsobujú ostatné položky tak, aby bol celkový rozpočet vyrovnaný.  Pri metóde tvorby rozpočtu pri stanovených vecných limitoch sa definujú niektoré limity pre vecné vstupy, napríklad počet pracovníkov.  Tvorba približného rozpočtu je charakteristická tým, že zostavovateľ sa nesnaží definovať presne každú položku, ale zostavuje približný rozpočet, schopný reagovať na zmeny v dopyte, zdrojoch a pod. • Rozpočtovanie založené na nule berie za základ vyhodnocovania činností najmä výstupy a každoročné prehodnocovanie rozpočtovaných činností z hľadiska vynaložených prostriedkov. • Zostavenie rozpočtu sa realizuje zoradením aktivít podľa stanovených priorít až do výšky krytia príjmami rozpočtu. • Táto metóda sa používa najmä v prípadoch, ak sa zostavujú rozpočty nepravidelných aktivít. Výhodou je reálny a presný rozpočet kopírujúci plán aktivít obce, nevýhodou je časová náročnosť. • Výkonové rozpočtovanie je zamerané na zvýšenie efektívnosti vynakladania prostriedkov rozpočtu, najmä v oblasti poskytovania služieb, prostredníctvom ukazovateľov výkonnosti. • Zostavovanie rozpočtu by malo prebiehať v štruktúre podľa jednotlivých aktivít samosprávy a nie podľa rozpočtových položiek. Tieto aktivity sa rozdeľujú do skupín podľa jednotlivých samosprávnych funkcií. • Funkcie sa realizujú prostredníctvom programov. Teda, každý program sa skladá zo skupiny aktivít, ku ktorým sú priradené ukazovatele výkonnosti, za účelom zabezpečenia niektorej zo samosprávnych funkcií. Programové rozpočtovanie stanovuje výdavky podľa výstupov alebo ich prínosu k plneniu cieľov, ktoré sú dosahované prostredníctvom jednotlivých programov. Programové rozpočtovanie obsahuje: • prideľovanie finančných prostriedkov na účel, ktorý je definovaný v určitej oblasti činnosti; • spájanie prideľovania prostriedkov s dosiahnutím vopred stanovených cieľov. • Programový rozpočet rozdeľuje výdavky obce (rozpočtové zdroje) medzi jednotlivé programy a ich individuálne aktivity. • upustenie od kontroly výdavkov • rušenie platnej štruktúry a obsahu rozpočtov územnej samosprávy podľa zákona č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov Programový rozpočet nie je Prehodnotenie číselnej časti rozpočtu Doplnenie textovej časti Programový rozpočet prakticky  Kto získa zavedením programového rozpočtovania?  Odborné útvary Argumentačný nástroj pre presadzovanie priorít, hľadanie spôsobov pre skvalitnenie činnosti  Pracovníci na úseku ekonomiky Kvalitnejšie podklady pre prípravu rozpočtu a správ o jeho plnení  Zastupiteľstvo Oveľa viac a kvalitatívne lepších informácií  Samospráva Deklarovanie svojej činnosti a úspechov  Verejnosť Informácie o aktivitách samosprávy  Kontrolné orgány Posudzovanie efektívnosti pri výkone určitých druhov činností  PROGRAMOVÝ ROZPOČET  Rozpočet, ktorý alokuje (rozdeľuje) výdavky rozpočtu do jednotlivých programov a jeho častí a kladie dôraz na prezentáciu plánovaných a dosahovaných výstupov a výsledkov  Dopĺňa mozaiku údajov o rozpočte, obsahuje 1. ZÁMER vyjadruje očakávaný pozitívny dopad dlhodobého plnenia príslušných cieľov = budúci stav, ktorý chceme dosiahnuť Program: Vzdelávanie Moderné a úspešné školy rešpektujúce potreby a záujmy žiakov Školy a školské zariadenia pre 21. storočie Program: Sociálne služby Účinná sociálna sieť pre všetky handicapované skupiny obyvateľstva Obec bez sociálneho vylúčenia Program: Komunikácie Bezpečné a kvalitné miestne komunikácie Vybudované a upravené chodníky pre peších aj cyklistov Program: Doprava Dopravný systém orientovaný na zákazníkov Zabezpečená dostupnosť MHD pre všetky časti mesta 24 hodín denne 2. CIEĽ = forma na vyjadrenie výstupu alebo výsledku, prostredníctvom ktorého sa dosahuje plnenie zámeru  výstupové, krátkodobé výsledkové, strednodobé výsledkové Výstupové ciele Zabezpečiť propagáciu mesta na veľtrhoch a výstavách Konkrétne výstupy – tovary a služby Zabezpečiť flexibilné vydávanie stavebných povolení Krátkodobé výsledkové ciele Zvýšiť návštevnosť kultúrnych zariadení mesta Okamžité výsledky - do 1 roka Zvýšiť počet účastníkov verejných športových aktivít Strednodobé výsledkové ciele Výsledky za obdobie viac ako 1 rok Zvýšiť podiel prijatých žiakov ZŠ na stredné školy Zvýšiť dopravnú obslužnosť mesta 3. MERATEĽNÝ UKAZOVATEĽ = nástroj na monitorovanie a hodnotenie plnenia cieľa, resp. pokroku pri plnení cieľa Ukazovateľ výstupu Počet žiakov ZŠ Počet Dĺžka udržiavaných ciest Ukazovateľ nákladov / efektívnosti Náklady na žiaka základnej školy Jednotkové náklady Náklady (priemerné) na 1 km vybudovanej cesty Ukazovateľ kvality % žiakov spokojných s CVČ Výstup z hľadiska spoľahlivosti, presnosti, spokojnosti % vodičov spokojných so zimnou údržbou komunikácií Ukazovateľ výsledku % zvýšenie prepravených osôb MHD Účinnosť riešenia problému % zvýšenia kapacity v domovoch dôchodcov pre seniorov 4. ZODPOVEDNOSŤ = zodpovednosť za prípravu rozpočtu, jeho finančné a programové plnenie vrátane plnenia cieľov Súčasť programového rozpočtovania 5. ALOKÁCIA VÝDAVKOV = zatriedenie rozpočtových výdavkov k relevantným prvkom/projektom, podprogramom a programom 6. POPIS VÝDAVKOV = slovný popis zmyslu a obsahu realizovaných výdavkov voči stanoveným cieľom Ako zostaviť programový rozpočet?  = logická, hierarchicky usporiadaná konštrukcia, účelne vytváraná vo vzťahu k zámerom a cieľom subjektu samosprávy  Programovú štruktúru tvoria:  programy   podprogramy    prvky a/alebo projekty PROGRAMOVÁ ŠTRUKTÚRA  PROGRAM = skupina navzájom súvisiacich aktivít vykonávaných na splnenie definovaných cieľov a zámerov. = „mini rozpočet“ istej kompetenčnej oblasti  Obsahuje zámery, ciele, merateľné ukazovatele  Delí sa na podprogramy, prvky a/alebo projekty  Stručný, výstižný názov Odporúčaný zoznam hlavných programov pre ÚS podľa MF SR 1. Plánovanie, manažment a kontrola 6. Komunikácie 11. Sociálne služby 2. Propagácia a marketing 7. Doprava 12. Prostredie pre život 3. Interné služby 8. Vzdelávanie 13. Zdravotníctvo 4. Služby občanom 9. Šport 14. Administratíva 5. Bezpečnosť 10. Kultúra  PODPROGRAM = ucelená časť programu, obsahuje vzájomne súvisiace aktivity = zvyšuje transparentnosť programu  Môže obsahovať zámer, obsahuje ciele, merateľné ukazovatele  Delí sa na prvky a/alebo projekty  Stručný, výstižný názov Príklady programov a podprogramov: Program Podprogram Podprogram Podprogram Vzdelávanie 1. Základné školy 2. Zariadenia školského stravovania 3. Školský klub Kultúra 1. Mestské kultúrne stredisko 2. Kino 3. Divadlo Komunikácie 1. Správa a údržba komunikácií 2. Výstavba a rekonštrukcia komunikácií  PRVOK = časovo neohraničená bežná aktivita obsahuje ciele, merateľné ukazovatele Stručný, výstižný názov  PROJEKT = časovo ohraničená bežná aktivita, produkuje špecifický tovar alebo službu obsahuje ciele, merateľné ukazovatele Stručný, výstižný názov Program 8: VZDELÁVANIE Zámer: Školy a školské zariadenia pre 21. storočie Komentár k programu: .... vytvára podmienky na výchovu a vzdelávanie a na plnenie povinnej školskej dochádzky v základných školách, podmienky na zabezpečenie výchovy a vzdelávania detí a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, detí a žiakov s mimoriadnym nadaním a talentom v školách a v školských zariadeniach a materských školách, ktorých je zriaďovateľom. 2018 2019 2020 Rozpočet programu v tis. EUR 54 720 64 050 64 965 Vzor programového rozpočtu podľa metodiky MF SR Program Vzdelávanie predstavuje činnosti a aktivity realizované v rámci podprogramov Základné školy, Materské školy, Zariadenia školského stravovania, Školské kluby a Centrum voľného času Podprogram 8.1: Základné školy Zámer: Vzdelávací systém rešpektujúci požiadavky obyvateľov mesta 2018 2019 2020 Rozpočet podprogramu v tis. EUR 41 120 46 830 48 065 Minulý rok Bežný rok Budúci rok Príprava a tvorba rozpočtu Prerokovanie a schválenie do 31.12. Realizácia Kontrola a hodnotenie plnenia rozpočtu Prerokovanie a schválenie záverečného účtu Príprava a tvorba rozpočtu Zahrňuje spravidla nasledovné kroky: – definovanie východísk rozpočtu (predpokladaná miera inflácie, reálny rast alebo pokles príjmov obecného rozpočtu a pod.), – vypracovanie a predloženie prvého návrhu odhadovaných príjmov a výdavkov, – analýza predloženého návrhu z hľadiska presnosti odhadu výšky a oprávnenosti výdavkov, na priority ale aj možnosti úspor, – formulácia alternatív rozpočtu. Prerokovanie a schválenie rozpočtu Návrh rozpočtu obce zvyčajne: • sa prerokuje v komisiách obecného zastupiteľstva, ktoré k nemu dávajú stanovisko, • sa prerokuje v obecnej rade, ktorá predkladá svoje stanovisko obecnému zastupiteľstvu, • hlavný kontrolór obce predkladá pred schválením rozpočtu obecným zastupiteľstvom stanovisko k návrhu, • predkladá na schválenie obecnému zastupiteľstvu spolu so stanoviskom obecnej rady starosta, • sa schvaľuje nadpolovičnou väčšinou všetkých poslancov. • Realizácia rozpočtu znamená hospodárenie podľa schváleného rozpočtu behom rozpočtového obdobia. • Kontrola a hodnotenie plnenia rozpočtu. Neoddeliteľnou súčasťou riadenia obce je právne účinná a cieľavedomá kontrola, ktorá by mala prispievať k zvyšovaniu efektívneho využitia majetku a financií obce, ako aj ku skvalitneniu poskytovania služieb občanom. • Prerokovanie a schválenie záverečného účtu. Po skončení kalendárneho roka obce údaje o rozpočtovom hospodárení súhrnne spracujú do záverečného účtu obce. Rozpočtové provizórium obce  V prípade, že nie je rozpočet obce na nasledujúci rozpočtový rok schválený obecným zastupiteľstvom do 31. decembra bežného roka, spravuje sa rozpočtové hospodárenie obce v dobe od 1. januára rozpočtového roka do schválenia rozpočtu obce rozpočtovým provizóriom.  Výdavky nesmú v každom mesiaci rozpočtového roka prekročiť 1/12 celkových výdavkov rozpočtu obce schváleného na predchádzajúci rozpočtový rok. Ozdravný režim • Ak následkom nedodržiavania pravidiel rozpočtového hospodárenia dôjde k platobnej neschopnosti obce a bude tým ohrozené poskytovanie základných služieb občanom, obec je zo zákona povinná uplatniť inštitút ozdravného režimu. Ozdravný režim predchádza zavedeniu nútenej správy. • Obec je povinná zaviesť ozdravný režim ak: • celková výška záväzkov po lehote splatnosti presiahne 15% skutočných, bežných príjmov obce predchádzajúceho rozpočtového roka a ak • neuhradila niektorý uznaný záväzok do 60 dní odo dňa jeho splatnosti. Nútená správa • Ministerstvo financií SR je oprávnené rozhodnúť o zavedení nútenej správy nad obcou. • V prípade, ak obec: - nesplní povinnosť a nezavedie ozdravný režim, alebo - ak ozdravný režim zavedený obcou po skončení hospodárenia v ozdravnom režime nenastala náprava • Núteného správcu určí ministerstvo financií SR. Nútená správa • Počas nútenej správy všetky príjmy obce plynú na osobitný účet nútenej správy. Obec môže použiť finančné prostriedky z účtu len s predchádzajúcim písomným súhlasom núteného správcu. • Na základe zistených skutočností je nútený správca oprávnený požadovať od orgánov obce prijatie programu na konsolidáciu hospodárenia obce vrátane organizačných a personálnych opatrení. Nútená správa  Obec je povinná do 30 dní od doručenia rozhodnutia o zavedení nútenej správy zostaviť a schváliť krízový rozpočet na obdobie do konca rozpočtového roka, podľa ktorého bude obec hospodáriť.  Ak sa nútená správa neskončí v príslušnom rozpočtovom roku, obec je povinná do 31. decembra bežného roka zostaviť a schváliť krízový rozpočet aj na nasledujúci rozpočtový rok.  Ak obec neschváli krízový rozpočet, hospodári podľa krízového rozpočtu zostaveného núteným správcom. Ministerstvo financií o zrušení nútenej správy rozhoduje na základe návrhu núteného správcu alebo žiadosti obce alebo ak zistí, že pominuli dôvody na jej trvanie. Ďakujem za pozornosť Viera.Papcunova@econ.muni.cz