Projekt vzdelávacieho podujatia. Projekt vzdelávacieho podujatia by mal obsahovať: 1. Názov 2. Stručná charakteristika vzdelávacieho podujatia. · Zdôvodnenie . Konkretizácia potrieb realizácie uvedeného vzdelávacieho podujatia /informácie z etapy analýzy vzdelávacích potrieb/ · Očakávaný prínos pre účastníkov a ich organizáciu. · Základné informácie o finančnom zabezpečení a administratívnych otázkach. (Kto hradí kurz, maximálny a minimálny počet účastníkov, dĺžka trvania kurzu). 3. Charakteristika cieľovej skupiny. Požiadavky na vstupnú úroveň účastníkov. 4. Ciele vzdelávacieho podujatia. Hlavný cieľ a čiastkové - etapovité ciele jednotlivých významových celkov. Ciele vymedziť jasne a konkrétne v podobe predpokladaného výkonu účastníkov vzdelávania. 5. Učebný plán Zoznam učebných predmetov resp. tematických celkov s určením foriem vzdelávania s časovým rozsahom, ako i spôsob ukončenia. 6. Učebné osnovy Rozpracovanie jednotlivých predmetov resp. tematických celkov / učebných jednotiek/ do podrobnejších obsahových zámerov. Metodické odporúčania. 7. Spôsob hodnotenia účastníkov Čiastkové skúšky, záverečné skúšky, test, ústne skúšky, písomná práca, praktická skúška . 8. Forma ukončenia z legislatívno-právneho hľadiska Osvedčenie, diplom, rozsah platnosti, doba trvania platnosti. 9. Materiálno-technické zabezpečenie Didaktická technika, názorové pomôcky, priestorová vybavenosť. 10. Lektorské zabezpečenie Odporúča sa priložiť zoznam lektorov s ich stručnou odbornou charakteristikou. 11. Finančné zabezpečenie 12. Organizačné zabezpečenie 13. Spôsob hodnotenia vzdelávacieho podujatia Príprava učebného plánu a učebných osnov. V tejto etape ide o výber, spracovanie, stanovenie poradia a určenie metodiky jednotlivých obsahových celkov tak, aby boli splnené stanovené programové ciele. Výber učiva a jeho členenie. Učebnú látku tvoria poznatky, ktoré vyberáme na základe učebných cieľov. Odkiaľ sa tieto poznatky vyberajú, a základe akých kritérií a na základe akých princípov sa prenášajú do vzdelávania? Poznatky môžu pochádzať z vedeckých disciplín, z populárno-vedeckej literatúry, z masmédií, dokumentov, praxe a pod. Všetko, čo je o danom probléme známe, však nemožno použiť ako učivo. Je teda nevyhnutné rozhodnúť sa, z ktorých oblastí budeme poznatky vyberať, čo z nich budeme vyberať, a ako sa tým vo výučbe budeme zaoberať. A nemožno zabudnúť na takú dôležitú vec, ako je spôsob transformácie týchto poznatkov do didaktickej podoby, t.j. do podoby, ktorá zodpovedá zámerom, učebným cieľom a adresátom, ktorým sú poznatky určené. Ak chceme, aby táto transformácia bola efektívna musíme si stanoviť určité princípy postupu, ktoré vychádzajú zo zákonitostí učenia sa dospelého človeka. 1. Obsah vzdelania má mať vzťah k situáciám. Človek koná v rámci konkrétnych situácií, teda učenie má slúžiť tomu, aby sa dali zvládnuť situácie. Pozor - neznamená to, že každý obsah musí mať zodpovedajúcu situáciu. Takýchto situácií je nespočetné množstvo. Je dôležité, aby sme vedeli nájsť na základe všeobecných znakov jednotlivé príklady ako reprezentanta aj pre iné podobné prípady. 2. Súčasťou obsahu vzdelávania majú byť modelové príklady. Obsah vzdelávania má byť exemplárny Pomáhajú mi pritom otázky: - Pre aké iné prípady môžem použiť daný príklad? - Ktoré základné poznatky ním objasňujem? - Kde má príklad hranice? - Ako nacvičiť schopnosť vnímať, interpretovať a riešiť podobné prípady? 3. Obsah vzdelávania má byť orientovaný aj na činnosť. Posledná otázka v predchádzajúcom princípe je vlastne zameraná na činnosť účastníkov vzdelávania. Učenie pomáha zvyknúť si na určité situácie v praxi. Poskytuje orientáciu na činnosť. Pomáha pri rozhodovaní ako konať. 4. Orientácia na vedu je zárukou kvality. Zvládnutie životných situácií vyžaduje zodpovedajúcu kompetenciu v konaní jednotlivca. Kompetencia má základ v poznaní. Poznanie je sústredené najmä vo vedeckých disciplínach, ktoré sú významným zdrojom obsahu vzdelávania. Veda je zárukou, že vieme, ako poznatky vznikli a že ich správnosť bola overená. Dôležité sú otázky - čo prevziať do obsahu vzdelávania z vednej disciplíny a ktoré interdisciplinárne súvislosti sú z hľadiska témy významné. 5. Štruktúrovanosť obsahu vzdelávania uľahčuje jeho zvládnutie. Pri tvorbe obsahu vzdelávania je veľmi dôležité usporiadanie jednotlivých častí do zmysluplného celku. Prečo je to dôležité? - ľahko zabúdame jednotlivosti, ak nie sú v systéme, ale naopak, ak sú v systéme, ľahšie ich chápeme a dlhšie si ich pamätáme - ak pochopíme systém, vieme základné myšlienky aplikovať v podobných situáciách - vytvorením systému vytvárame základ pre jeho naplnenie ďalšími špecifickými poznatkami. Pri výbere sa zaoberáme voľbou tematických okruhov a prioritami obsahu vzdelania podľa nasledujúcich kritérií: Čo musí účastník poznať – všetko nevyhnutné na dosiahnutie programových cieľov Čo by mal účastník vedieť – všetko, čo dopĺňa základné okruhy a čo môže byť zaradené, ak je dostatok času. Čo by účastník mohol vedieť – to, čo je zaujímavé a vhodné, ale nie nevyhnutné. Konkretizácia obsahu vzdelávania je v základných vzdelávacích dokumentoch, ktoré sú nasledovné: · Učebný plán · Učebné osnovy · Plán učebnej jednotky. Najvšeobecnejším dokumentom sú učebné plány. Učebné plány obsahujú: q konkretizáciu tematických okruhov resp. predmetov, q určenie časového rozvrhu a foriem vzdelávania q spôsob ukončenia jednotlivých predmetov, tematických celkov q spôsob ukončenia vzdelávacieho podujatia . Učebné osnovy sú rozpracovaním jednotlivých tematických okruhov, resp. predmetov. Najčastejšie sa postupuje od jednoduchšieho k zložitému. Jednoduchšie je vždy to, čo má oporu v skúsenostiach účastníkov. Vo vzdelávaní dospelých si zvyčajne učebné osnovy lektor tvorí sám na základe cieľov vzdelávacieho podujatia a systému koncepcie učebného plánu. Treba dbať na to, aby poznatky, ktoré vyberáme do učebnej osnovy, boli: - funkčné vo vzťahu k cieľu vzdelávania - úplné a ucelené, usporiadané v systéme, kde sú jasné jednotlivé obsahové celky, základné pojmy a praktické činnosti - vecne správne, overené v súlade s vedeckým poznaním - primerané účastníkom vzdelávania. Ako rozvíjať obsah vzdelávania? Ø Nájsť ústrednú otázku. Ø Zvoliť štruktúru, ktorá ju umožňuje rozvíjať. Ø Vymedziť základné pojmy. Ø Stanoviť poradie – čo najskôr, čo potom a čo na záver. Ø Každá časť nášho vzdelávania má tvoriť zmysluplný celok. Ø Zaradiť príklady a cvičenia. Učebné plány a učebné osnovy tvoria základ pre tvorbu tematického plánu resp. plánu učebnej jednotky. Tematický plán má zvyčajne nasledovné prvky: Téma, ktorou sa budeme zaoberať Cieľ, ktorý chceme dosiahnuť, prípadne ak nie je stanovený konkrétny čiastkový cieľ odvolávka na programový cieľ. Hlavné body učebnej jednotky a ich postupnosť. Prehľad učebných úloh, ktorý naznačuje postup preberania témy a jej jednotlivých častí. Metódy vzdelávania. Učebné pomôcky a audiovizuálne prostriedky. Dĺžka učebnej jednotky s časovým vymedzením jednotlivých obsahových celkov a úloh. Prehľad hodnotenia učebnej jednotky. Dokumentácia potrebná pre učebnú jednotku, napr. študijné materiály, písomné úlohy apod. Využívanie štandardu architektúry učebnej jednotky umožňuje zachovávať homogénnosť prístupu rozličných lektorov v jednotlivých častiach vzdelávacieho programu. Tematický plán - plán učebnej jednotky - vytvára dôležité spojenie medzi programovými cieľmi stanovenými na základe analýzy potrieb a skutočným procesom vzdelávania. - dáva tvorcovi programu spätnú väzbu o tom, že neboli zabudnuté žiadne prvky ani témy vzdelávania, - lektorovi pomáha pokračovať vo vzdelávaní bez akýchkoľvek odchýliek, - tiež pomáha novým alebo zastupujúcim lektorom pokračovať v duchu stanovených cieľov. Tematické celky sú menšie obsahové celky, ktoré treba postupne zvládnuť aby sa dosiahol komplexný cieľ. Zdrojom pre ich určenie býva zvyčajne analýza úloh, na základe ktorej sa identifikujú požiadavky na vedomosti a zručnosti, potrebné na úspešné zvládnutie pracovnej úlohy. Tematické celky by mali byť zoradené logicky, aby sa zachovala systémovosť vzdelávania aj v obsahovej následnosti. Systematický obsah uľahčuje účastníkom vzdelávania jeho osvojovanie. Príklad: Téma č. 4 Názov: Vzdelávací cieľ č.1 Výkon: Čiastkový cieľ č.1.2 Výkon: Hodnotenie Trvanie Obsahové celky Metódy Čas v minútach