Zamyslenie nad komunikovaním štatistiky v médiách
„Bábätká sa rodia ako tanečníci“
vs. „Rytmické pohyby kojencov na hudbu“
štatistická analýza dát, PSY 117
Lucia Ukropová
333215, PSY - SPP
Vyučujúci: Mgr. Stanislav Ježek, PhD. Datum
odovzdania: 1.5.2010
Fakulta sociálních studií MU, 2009/2010
Pre účely svojej seminárnej práce som si vybrala článok na servri denníka Sme, s názvom „Bábätká sa
rodia ako tanečníci“.[1][Ph1] Vychádza z pôvodného výskumu „Rytmické pohyby kojencov na
hudbu“.[2]
Výskum a jeho závery
Autori štúdie vychádzajú z toho, že jedným z efektov hudby je, že ľudí doslova pobáda k pohybu,
ktorý je synchronický s rytmom hudby[3]. Navyše, existujú materiály, ktoré dokumentujú rytmické
pohyby kojencov. Cieľom štúdie Zentnera & Eerola bolo skúmať, či sa u kojencov prejavuje rytmické
správanie počas počúvania hudby a pokiaľ áno, ako by sa dalo takéto správanie, čo najpresnejšie
charakterizovať. Autori urobili dva experimenty na vzorke 120 kojencov vo veku 5-24 mesiacov.
V experimentoch boli kojencom pustené nahrávky klasickej hudby, rytmické verzie klasickej hudby,
bubnovanie, skladby, v ktorých dochádza k rapídnym posunom v tempe a ľudskú alebo kojenecká reč ako
kontrolný stimul.
Výsledky ukázali, že u kojencov sa objavuje spontánny rytmický pohyb na hudbu, bubnovanie
a metricky pravidelné tempá vyvolávajú najvýraznejšie a najrytmickejšie reakcie. Naopak, ľudská
ako aj reč kojencov nespôsobovala signifikantné reakcie.
Ukázalo sa, že medzi vekovými skupinami kojencov neexistujú výrazné rozdiely v rytmickej
koordinácii. Správanie najmladších kojencov bolo menej konzistentné ako správanie starších, pretože
na nahovorenú kojeneckú reč reagovali rovnako ako na iné prehrávané stimuly.
Výskum tiež načrtol, že medzi synchronizáciou na hudbu a dĺžkou úsmevu na tvárach kojencov počas
ich rytmického pohybu existuje vzťah ( r= 0.42).
Štatistické metódy
V oboch experimentoch bola využitá analýza rozptylu ANOVA, ktorá ukázala výrazný účinok
experimentálnych stimulov na dĺžku rytmického pohybu, a zároveň vyvrátila vplyv pohlavia alebo
poradia prezentovaných skladieb na výsledky.
Nameraná hodnoty v oboch experimentoch boli v dôsledku jednoduchšej interpretácie prevedené na t-
skóry. Hladina štatistickej významnosti bola 1%. Najprv výskumníci testovali kontrast medzi dĺžkou
rytmického pohybu počas experimentálnych stimulov (t.j. hudobných alebo rytmických) a počas
kontrolného stimulu (t.j. ľudskej reči). Kontrasty boli vysoko signifikantné, čo je možné
interpretovať najmä vďaka ukazovateľovi eta (exp.1 - t(50) = 5.68, P < 0.01, η2 = 0.63, exp. 2 -
t(68) = 2.95, P < 0.01, η2 = 0.34).
Na analýzu dát dĺžky usmievania sa počas rytmického pohybu na hudbu bol použitý Kappa koeficient,
ktorý ukazoval významnú zhodu nezávislých pozorovateľov. Presnejšie, v exp. 1: κ = 0.77 a v exp. 2:
κ = 0.76. Dĺžka usmievania bola rozdelená ďalej na tri segmenty, ktoré boli hodnotené troma
pozorovateľmi. Bola dosiahnutá priemerná reliabilita (R^Cronbach = 0.84). [Ph2]
Článok, obsah zdelenia
Článok neprezentuje žiadne presné čísla[Ph3] , interpretuje iba zistenia a závery výskumu. Práve
tam ale dochádza k niekoľkým nepresnostiam. V článku sa dočítame, že predispozícia cítiť a reagovať
na rytmus je oveľa vyvinutejšia ako schopnosť hovoriť. V samotnom výskume ale nešlo o porovnávaniu
schopnosti rytmického pohybu so schopnosťou hovoriť. Tímu vedcov Zentnera šlo o porovnanie
predpokladu kojencov na cítenie rytmu verzus hovorenú reč. Možno iba predpokladať, z akého dôvodu
došlo k takejto zmene záveru. Pripadá mi, akoby autor článku mal problém s porozumením anglickej
verzie výskumu. A tiež, pri prezeraní si sekcií vedy na sme.sk , som si všimla, že na mnoho oblastí
ako napríklad vesmír, fyzika, matematika, psychológia, medicína, technológie atď., sú asi 2 až 3
novinári, ktorí spracovávajú vedecké výskumy a objavy. Domnievam sa, že aj tento fakt prezrádza
niečo o ich kompetencii.
Vyzdvihla by som, že autor článku ďalej stručne a relatívne správne zhrnul fakt, že vedci prišli na
to, že čím sú kojenci schopnejší synchronizovať pohyby s hudbou, tým viac sa smejú. Dodáva, že nie
je dôležitá melódia, ale údery bicích. Ale treba k tomu ešte dodať to, že výskum priniesol
zistenie, že kojenci reagujú na metricky pravidelné tempá. Aj v tomto autorovom zhrnutí, ale chýba
zmienka o reakciách kojencov na ľudskú reč.
Je zaujímavé si prečítať už len úvod autorovho článku, kde výsledky výskumu podáva vo veľmi
zjednodušenej a zveličenej podobe. Zrejme si je vedomý laického čitateľa, ktorý prahne po čo
najfantastickejších zisteniach, i keď nie pravdivých. Prihovára sa ľuďom s tým, že všetci isto
poznáme videá na internete, kde bábätká tancujú na nejakú hudbu a že konečne to tím anglických
vedcov potvrdil. Áno, z výskumu sa dozvedáme, že je možné konštatovať, že kojenci majú v sebe,
pravdepodobne predprogramovanú, schopnosť reagovať na rytmickú hudbu. Rytmické správanie, ktoré
vedci v experimentoch vypozorovali je ale len počiatočnou a elementárnou formou, nemožno hovoriť
o tanci či zložitých pohyboch. A rovnako, vedci vo výskume nenašli žiadny dôkaz na pohyb, ktorý by
bol priamo synchrónny s hudbou. Domnievajú sa, že to už si vyžaduje pokročilejšiu motorickú
kontrolu, ktorá sa spája až neskorším predškolským vekom.
Zdroje
Veda.sme.sk. (2010). Bábätká sa rodia ako tanečníci. Stiahnuté 27.4 2010 z
http://veda.sme.sk/c/5288132/babatka-sa-rodia-ako-tanecnici.html
Zentner, M. & Eerola,T. (2010). Rhytmic engagement with music in infancy. Proceedings of the
National Academy of Science, 13, 5768 – 5773. Stiahnuté 27.4 2010 z
http://www.pnas.org/content/107/13/5768.full.pdf+html?sid=d3ee5bda-102a-444e-bc58-c554b9ab2829
________________________________
[1] veda.sme.sk. (2010). Bábätká sa rodia ako tanečníci. Stiahnuté 27.4 2010 z
http://veda.sme.sk/c/5288132/babatka-sa-rodia-ako-tanecnici.html
[2] Zentner, M. & Eerola,T. (2010). Rhytmic engagement with music in infancy. Proceedings of the
National Academy of Science, 13, 5768 – 5773. Stiahnuté 27.4 2010 z
http://www.pnas.org/content/107/13/5768.full.pdf+html?sid=d3ee5bda-102a-444e-bc58-c554b9ab2829
[3] Hovoria napríklad o spontánnom a nezámernom pokyvkávaní nohou, hlavou alebo prstami na ruke.
________________________________
[Ph1]Je dobré si zvyknúť na APA-style citácie, forma poznámok pod čiarou nie je dosť prehľadná.
[Ph2]Reliabilitu netreba určite v eseji spomíať. Výsledky iba do tej miery, do ktorej s nimi
budeme v eseji pracovať.
[Ph3]To je škoda, lebo to bolo vlastne cieľom práce. Nájsť článok s nejakou interpretáciou
konkrétnych štatistík (čísel) a zistiť, či oproti pôvodnej výskumnej štúdií existuje nejaký
interpretačný posun. Ak v článku nie je žiadne číslo, nie je to celkom šťastne zvolený článok.