Ukáib^atele ty^iía d tet i l ,'déta môže znamenať fyzic- ;p vanie, sexuálne zneužíva-loskytovanie náležitej stasu alebo odopteranie lásky ä neakceptovanie dieťaťa, ýranie detí zahŕňa: zaned-> psychické týranie, fyzické á sexuálne zneužívanie. dbá vani e dospelých nezanedbáva yselne. Zanedbávanie zvy-"plýva z nevedomosti i ib je primeraná starosuivosť alebo z neschopnosti plá-u K zanedbávaniu dochá-i dospelý nedokáže posky t-äťu dostatočnú potravu, bezpečnosť, dohľad, oble-abo lekársku starostlivosť, i/clc správania zanedbanýdi dosť, apatia, neupravenosť, isencie v Škole, oblečenie, e je primerané počasiu, Spitý, delikvenda, požívanie u a drog, nedostatočná a delná strava. ukazovatele: nedostatočná i, zanedbané zdravotné ly a pomôcky (prehliadky a, okuliare), neustály ne-k dohľadu nad dieťaťom. hi c k é nie I ké tyranie zahŕňa akékoľ- laníe, ktoré bráni vytvore-TUlľfpnaznivých životných podmie-!nalf|ťe dieťa- Ide o prípady, ked'je [vzrarf .dospelého k dieťaťu taký ne-igamäiy, že sa vážne narúša osob-itoť dieťaťa. Takýmto správaním [dospelých je napr. kričanie, poní-ižuruce poznámky, odmietanie, ig-ŕanie, izolovanie alebo terori-Tiedieťaťa. Psychické týranie 3Í ťažké identifikovať a doká- uFeíe správania psydúcky týra- „....hťaťa: ťažké depresie, extrém- utiahnutosť alebo agresivita, prí- poodájnosť, poslušnosť, po- ir^afístotnosť, extrÉmné'.vy- ^á^ipozomostilb-kpiiiii.^ ■ M^^^SSĽIili-ii__dJIIt__LLLL__ Fyzické ukazovatele: nočné pomočovanie neorganického pôvodu. Časté psychosomatické ťažkosti, nevolnost', bolesti hlavy, bolesti žalúdka, nechutenstvo, neprospievame dieťaťa bez organických príčin. Fyzické tyranie Fyzickým týraním je akékoľvek úmyselné ublíženie na zdraví dieťaťa. Často ho zapríčiňuje konanie -dospelého, ktorý sa má o dieťa postarať, alebo naopak, nedostatkom jeho konania. Môže ísť o zranenia ako modriny, podliatiny, rezné rany, zlomeniny, popáleniny alebo vnútorné zranenia. Fyzické týranie sa může vyskytovať ako jeden alebo dva ojedinelé incidenty, alebo pretrváva dlhší čas. Ukazovatele správania: Dieťa si nevie vybaviť, ako k zraneniam došlo, alebo uvádza rozporuplné vysvet- . lenia, dieťa je obozretné voči dospelým, dieťa sa pri nečakaných dotykoch krčí alebo myká, malé deti nenadväzujú očný kontakt, dieťa je extrémne agresívne alebo utiahnuté, bez výberu vyhľadáva náklonnosť, je extrémne poddajné a/alebo sa usiluje zapáčiťsa. Fyzické ukazovatele: zranenia odporujúce vysvetleniam, prítomnosť vážnych zranení v rôznych štádiách hojenia, prítomnosť rôznych zranení v priebehu určitého časového obdobia, zranenia na tvári u dojčiat a detí predškolského veku, zranenia neúmerné veku a vývojovej fáze dieťaťa. Sexuá lne zneužívanie Sexuálne zneužívanie je akýkoľvek vzťah medzí dieťaťom a staršou osobou, ktorého zámerom je zneužiť dieťa za sexuálnym účelom. Zrejme je to najzložitejšia forma násilia, ktoré sú si ľudia schopní uvedomiť, že existuje. Otvorene sa o tomto probléme začalo hovoriť len nedávno. Kanadské trestné právo určuje množstvo typov sexuálneho zneužívania, napr. zasahovanie do sexuality iného človeka, vyzývanie k dotykom, sexuálne zneužívanie mladistwých, prinucova-nie k sexuálnym aktivitám zo strany rodiča alebo osoby, ktorá má dieťa na starosti, vystavovanie genitálií v prítomnosti dieťaťa, incest. Ukazovatele správania: veku neprimerané sexuálne hry s Iiračkami, prejavy jednoznačného sexuálneho správania neprimeraného veku, kresby alebo opisy, ktoré jednoznačne vyjadrujú sexuálne správanie, alebo veku neprimerané sexuálne vedomostí, prostitúcia, zvádzanie, utiahnutosť, fantazírovanie alebo infantilná správanie, málo intenzívne vzťahy so seberovnými, kriminalita altíbo úteky, nepriame narážky na problémy doma ako „chcel/aby som bývaťs vami", strach z ľudí alebo výrazný odpor, ak majú s niekým zostať samy, nezvyčajný záujem alebo vedomosti o sexuálnej oblasti, vyjadrovanie náklonností nezvyčajnými spôsobmi. Fyzické ukazovatele: nezvyčajné alebo nadmerné svrbenie v genitálnej alebo análnej oblasti, roztrhaná, fľakatá alebo zakrvavená bielizeň, tehotenstvo, zranenia vo vaginálnej alebo análnej oblastí, Lj. modriny, opuchy alebo infekcia, pohlavné choroby, ťažkosti pri chôdzi a sedení. Sexuálne zneužívanie zahŕňa všetky aktivity, pri ktorých je dieťa zneužité na sexuálnu stimuláciu či ukájonie inej osoby ako (no nielen): odhaľovanie sa pred dieťaťom, odhaľovanie genitálií dieťaťa, hladkáme, sexuálne obťažovanie a donucovanie; sexuálnym zneužívaním je aj keď iná osoba dovolí dieťaťu sledovať pornografiu alebo sexuálne aktivity, alebo ho k sledovaniu priamo pobáda. Možnosť nabádať dieťa na sexuálny styk vyplýva z pozície sily páchateľa, čo je v ostrom kontraste k veku dieťaťa, závislostí alebo podriadenej pozícii. Častými donucovacími prostriedkami sú vyhrážky a uplácame dieťaťa, korupcia. Počas sexuálneho útoku bývajú detí len zriedka fyzicky zranené, preto treba venovať zvýšenú pozornosť prejavom v správaní. Nie vždy je sexuálne zneužitie zločinom dospelých na deťoch. Zhruba v 25 % prípadoch sexuálneho zneužitia detí sa vyskytujú vážne útoky mladistvých. ÍIPEET 1/1999 236 INFORMUJEME f Incest / sexuálne l zneužívanie detí í Patricia D. McCtendon : J :■ „Ak ste boli sexuálne zneužití, nieste f sami. Do osemnásticli rokov je sexuál-| nc zneužité každé tretie dievča a každý '' siedmy chlapec." (Bass a Davis 1988, s. 20.) Incest sa zvyčajne definuje ako sexuálny pomer medzi pokrvnými príbuznými. Uzatvárať takéto manželstvá je trestné. V súčasnej dobe sa vyvíja definícia incestu, ktorá zohľadňuje zneužitie dôvery a prevahu sily v takýchto jednostranných vzťahoch- Jedna z definícií znie: „ Vyvolávanie sexuálne nepri-meranSio správania, alebo správania so sexuálnym podtextom (...) osobou alebo viacerými osobami, ktorých autorita vyplýva z pretrvävajňcdio citového puta s dieťaťom." (Blume 1990, s. 4.) Takáto definícia sa rozširuje o sexuálne zneužívanie hocikým, kto má autoritu alebo mocnad dieťaťom. Zahŕňa teda páchateľov, medzi ktorých patria: priami aj vzdialení príbuzní, vychovávatelia, učitelia, vedúci skautských organizácií, kňazi/ duchovní a pod. „Incest medzi dospelým a dieťaťom, klorísú v príbuzenskom vzťahu, alebo adoles-centom sa p súčasnej dobe považuje za najrozšírenejšiu a pre dieťa najškodlivejšiu formu sexuálneiio zneužívania." (Courtois 1988, s. 12.) So stúpajúcou rozvodovosťou sa zvyšuje i počet ohrozených detí. Ženy v snahe nájsť si partnera nevedomky podstupujú riziko sexuálneho zneužitia svojich detí mužom, s ktorým žijú. Ak sa matky opäť vydajú, podľa prieskumu D. Russe! „nevlastné dcéry sú v osemnásobné väčšom nebezpečenstve sexuál-néio zneužívania atčimam, než dcéry vychovávané biologickým otcom" (Rüssel 19B6, s. 103). „Nickfarívý-skumníci začínajú mať podozrenie, že možno z tohto dôvodu vzrastá počet ot-ämov, ktorí sú v skutočnosti .šikovnými pedofilmi', a oženia sa s rozvedenými alebo slobodnými matkami, aby mali prístup k deťom." (Crewdson 1988, s. 31.) Vo Finkelharovej štúdii sa uvádza: „ adopci majú traclia iné skúsenosti ako dievčatá, ide prevažne o homosexuálne skúsenosti a v menšej miere sa tý- kajú členov rodiny. No i tak sú chlapci obeťami násilia a nátlaku rovnako často ako dievčatá. Dievčatá i chlapci uvádzajú, Že vo viac ako polovici prípadov bola použitá nejaká forma nátlaku." {Finkelhorl979,s.l43.) Podľa Diany Rüssel (Tlie Secret Trauma) a Davida Finkelhora (Oiild Sexual Abuse) sú v prípade dievčat páchateľmi v 95 K muži, v prípade chlapcov sú páchateľmi v 80 % muži (Bass a Davis 1988, s. 96). Zrejme to je liiavný dôvod, prečo je väčším tabu o inceste hovoriť ako incest samotný. Freud ako prvý v roku 1896 poukázal na súvislosť medzi psychickými problémami dospelých a ich zážitkami z detstva, keď boli sexuálne zneužívaní. Takto vysvetľoval problematiku hystérie. Z nej vychádzal pri svojej teórii zvádzania. Po značnom rozruchu zo strany jeho súčasníkov (mnohí z nich boli sami páchateľmi) Freud odvolal teóriu zvádzania a nahradil ju teóriou Oi-dipovho komplexu. Táto teória na-zerala na incestné úvahy obetí ako na číre sexuálne fantazírovanie. {Russell 1986, s. 4-6.) Najvyšší počet prípadov incestu u populácie ako celku vychádza z Kinseyho štúdií z konca 40. rokov a začiatku 50. rokov tohto storočia. Hoci ženy v jeho štúdiách uvádzajú, že ich zážitky zo sexuálneho zneužívania v detstve bolí traumatické, „Kinscy tieto správy nevyberane bagatelizoval. Usiloval sa uistiť verejnosť, že deti by sn nemali znepokojovať týmito zážitkami. Ak k nim aj došlo, na vine nebol sexuálny agresor, ale prudériu rodičia a učitelia, ktorí zapríčinili, že sa dieťa stáva .Injsteríckým' (...) Oproti tomu, táto skupina (skupina okolo Kinseyho) preukazovala prílišnú citlivosť voči dospelému útočníkovi (...) Ignorovala otázky dominantne a sily, vycliádzala z pozície, že ide len o čosi viac, než presadzovanie väčšícli sexuálnycli výsad pre mužov (...) Verejnosť v posudzovaní týchto mužov nebola ocliotná uznať, že ide o incest." (Herman 1981, s. 16-18.) V 70. rokoch sa otázka incestu opäť dostala na verejnosť, tentoraz z iniciatívy samotných žien, a to v období, keďprudko vzrastalo hnutie za zrovnoprávnenie žien. Poukazovalo sa na znásilnenia, týranie žien a sexuálne zneužívanie detí. V ro- ku 1979 sa Diana Russell pýtala „ viac ako 900 nálwdne vybranýcli žien v San Franciscu na icli sexuálne zážitky z detstva (...) a zistila, že 38 % opýtaných (...) bolo sexuálne zneužitých dospelým príbuzným, známym alebo neznámym, pred dovŕšením osemnásteho roku života" {Crewdson 1988, s. 25). Jej štúdia mala isté metodologické nedostatky, ale nie také, aby sa považovala za bezcennú. Bud Lewis z Los Angeles Times viedol v júli roku 1985 prieskum verejnej mienky, aby zistil, do okej miery je sexuálne zneužívanie rozšírené. Jeho vzorku tvorilo 2627 mužov a žien zo všetkých štátov USA. Výsledky preukázali. Že „27 % žien a 16 % mužov bolo v detstve sexuálne zneužitýdi (...) vzliťadom k súčasnej populácii v US A je to takmcr3B miliónov daspelýdt, ktoríboli v detstve sexuálne zneužití" (Crewdson 1988, s. 27-28). „Približne 40 % všetkýcli obetí trpí pretrvávajúcimi následkami nalotko, že si vyžadujú liečbu aj v dospelosti." {Browne a Fínkelhor 1986, cit. in: Courtois 1988, s. 6.) Súčasťou niektorých následkov je nedôvera (čo ovplyvňuje vzťah medzi terapeutom a pacientom), strach z mtímíty, depresie, samovražedné sklony a iné sebazraňujúce správanie, nízke sebavedomie, pocity viny, hnevu, izolácie a odcudzenia od ostatných, závislosť na drogách a alkohole a poruchy príjmu potravy. „Briere spochybňuje užívanie psydúat-rických charakteristík (pri obetiacli sexuálneho zneužívania). Navrhoval, aby sa psydiicképorudiy u obetí sexuálneho zneužitia považovali za traumu po sexuálnom zneužití. Tento termín sa vzťahuje na symptómy v správaní, ktoré sa spočiatku upravili, ale po istom Čase sa v dospelosti v určitých sú-vislostladi stali neprimeranou siíůis-fou osobnosti obetí." (Gil 1988, a. 28.) Takýto poliľad sa odpútava od stíg-matízovania obete a hľadania víny u obete. Páchateľje osoba, ktorá nesie vinu za spôsobenú traumu. Detí nikdy nie sú vinné za sexuálne zneužitie. Zodpovední sú jedine dospelí. Na prelome storočia Freud označil obete sexuálneho zneužitia za „hysterické". Nasledujúcich sedemdesiat až osemdesiat rokov ich spoločnosť označovala za „psychicky narušené". V súčasností sa obete WA INFORMUJEME sexuálneho zneužitia chápu ako ľudia, ktorí trpia pretrvávajúcimi následkami z tejto traumy. Tradične sa sexuálne zneužívanie detí považovalo buď za incest, alebo za pedofüiu. V súčasnej dobe sa naň nazerá ako na spektrum javov, medzi ktorými je určitá súvislosť. Kým niektorí muži mali incestný vzťah len s vlastnými deťmi, podľa jednej štúdie (Abel 1983) „najmenej 4A % zneužíva aj deti mimo rodiny, hod majú sexuálne vzťahy aj s vlastnými deťmi", a ďalší muži majú se-"" xuälny styk s deťmi, s ktorými nie sú v príbuzenskom vzťahu. Vlastnosť, ktorú majú násilníci spoločnú, je, že „síl to nesamostatní, neschopni jedinci s minulosťou poznačenou konfliktmi, rozvratmi, opustenosťou, násilím a vykorisťovaním v detstve" (Encyklopédia sociálnej práce 19S7,5. 256). Teória systému a incest/sexuálne zneužívanie deti Rodina a väčšie spoločenstvá Patricia D. McCLendon Dva určujúce faktory incestu/sexu-álneho zneužívania v rodinách sú: Struktura rodiny a pravidlá a normy rodiny. Dva určujúce faktory íncestu/sexuälneho zneužívania v širších spoločenstvách sú: štatút žien a detí a súdny systém. Samozrejme, existuje množstva určujúcich faktorov incestu/sexuálneho zneužívania detí, ktorými sa nebudem zaoberať. Podľa Diane Russell (Skrytá trauma) a Davida Finkelhora (Sexuálne zneužívanie detí} „95 % násilných anov hučí dievčatám pádiajú muži aB0% násilnýcli činov voči clúapcom páchajú muži" (Bass a Davis 1988, s. 95). Preto bude táto práca zameraná na otcov ako sexuálnych útočníkov. Hoci sú chlapci sexuálne zneužívaní rovnako oko dievčatá, doterajšie výskumy sa väčšinou zaoberajú dievčatami. Zneužívanie chlapcov je takisto závažné ako zneužívanie ASPEKT W1ÍÍÍ 23 B dievčat, no i napriek tomu táto práca spracúva výskum u dievčat. Zhruba šestina amerických žien bola v detstve sexuálne zneužívaná, väčšinou niekým, koho poznali. „Novšie výskumy uvádzajú, že až 38 % žien bolo v detstve obťažovaných. Existuje množstva problémov aj v tomto prieskume, ale najväčším je: Na čo sa nepamätáme, nemôžeme uviesť. Podľa mojich skúseností menej ako polovica žien, ktoré zažili túto traumu, si ju neskôr dokáže vybaviť a identifikovať ako zneužívanie. Preto je pravdepodobné, že viac ako polovica všelkýcli žien zažila v detstve sexuálne zneužívanie." (Blume 1990, xiv.) Rodina „Zo systémovélio prístupu k ľudskému správaniu (...) vyvstávajú dva všeobecné, podstatné predpoklady: (1) Stav a podmienky systému, v ktoromkoľvek ohľade a čase, sú výsledkom interakcie medzi ním a prostredím, v ktorom fim-§uje. (2) V systéme sa odrážajú zmeny a konflikty. Jedinci ovplyvňujú prostredie a sami sú ním ovplyvňovaní. Procesom interakcie vznikajú zmeny a docliádza k vývoju." (Longres 1990, s. 19.) „Každý člen rodiny je súčasťou systému. Celok ako taký je vždy viac akasúčetjeha Častí. Podpojmam rodina si môžeme predstaviť Jiolôn', celok aj súčasť väčšieho systému zároveň." (Longres 1990, s. 266.) Interakcia medzi jeho časťami udržiava tento systém pri živote. Skúmanie rodiny sa musí začať vzťahmi a interakciou medzi jednotlivými jej členmi. V teórii systému vyššie roviny můžu riadiť nižäie roviny. Jednotliví členovia rodiny sú jedinečnými individualitami aj časťami rodiny zároveň. „ Rodina je previazaný systém v interakcií so svojim prostredím. V rámci hranie rodiny sú jej Členovia a icli roly, normy, hodnoty, tradície a dele prvkami, ktoré ju odlišujú od ostatných rodín a sociálneho prostredia (...) Rodiny, ktorýdi hranice sú otvorené a pružné, sú najzdravšie." (Longres 1990, s. 274.) V systéme rodiny existujú tri subsystémy: rodičia, rodičia — deti a súrodenci. V zdravej rodine si rodičia spravodlivo delia moc a detí na nej majú demokraticky tiež svoj podiel. Samozrejme, rodičia sú rodičia a deti sú deti. Kým status sa vzťahuje na pozíciu a obsahuje postavenie v spoločenskej hierarchii, „rola sa vzťaluije na dynamickejšie aspekty pozície, má viac do činenia s tým, čo ľudia v rôznyái pazíciaclt robia, alebo čo sa od nicli očakáva (...) V rodine jednotlivci existujú len v kontexte svojich rolí a Štatútov, ktoré zastávajú." (Longres 1990, s. 322.) Hranice v nezdravých rodinných systémoch sú (takmer) uzavreté, s fixnými a prísnymi vzťahmi, alebo bez akýchkoľvek vzťahov. Takmer všetko je presne dané a na-komponovoné: ciele, roly a vzťahy, pravidlá a normy. V nezdravých rodinných systémoch sa neuplatňuje spravodlivé delenie mod, subsystém vyššej roviny (otec) zvyčajne vládne a subsystémy nižšej roviny (matka/deti) sa podriaďujú. Otec smie vládnuť rodine a obmedzovať jej správanie. Efektívne môže zablokovať ozdravujúce vplyvy limitovaním správania/rolí členov rodiny a izolovaním rodiny od spoločnosti. „Rodina si, podobne ako iné systémy, vytvára vzťahy pomocou procesu nazývančlm,spätná väzba', je to práve spätná väzba, ktorá zabezpeátje chod systému. Vuzavretýcli radinnýdi syslémocli spätná väzba nefitnguje, vdôsledku čoho je systém zmrazený a nehybný. Toto sa nazýva dynamická homeostáza. Spätná väzba sa v rodine udržiava tiež pomocou (zjavnýcli a skrytýcli) pravidiel, ktorými sa systém riadi (...) Pozitívna spätná väzba láme zmrazené status quo systému. Pozitívna spätná väzba odbúrava deštruktívne a nepísané pravidlá, zjavné aj skryté." (Bradshawl9S,s.29-30.) John Bradshaw prezentoval princíp dynamickej homeostázy pomocou rodinného mobilu. Po spustení sa mobil dostane vždy do tej istej polohy a zastane. „ V otvorenom rodinnom systéme sa mobil stále udržiava v miernom pohybe." (Bradshaw 1988, s. 30.) Aj Virginia Satír použila obdobu mobilu na znázornenie previaza-ností jednotlivých Členov rodiny. Ráta pritom so všetkými členmi rodiny, ktorí sa musia dohodnúť, aby udržali mobil v rovnováhe, (Satír 19B8, s. 137.) „ Všetky rodiny sú v rovnováSie. Otázkou je len, za akú cenu každý člen túto ravnováliu udržiava." (Satír 1988, s. 139.) Aby bola rodina zdravá, musia ot- 1 f. covia a matky dobre vedieť, kto sú, \ a to na základe dobrých komuni-š. kačných schopností, zdravých hra-\ nlc vlastného ega a flexibilných rolĹ : Každý rodič musí byť zdravý, aby mohol mať zdraye vzťahy s ostatnými. Intimita si vyžaduje delenie moci vo vzťahoch. Kedze detí nie sú rovné rodičom, vzťahy medzi rodičmi a deťmi nie sú mtírnne (a ani by nemali byť). „Ak funguje manželstva, aj detí majú reálnu šancu plnohodnotne fungovať. Ak je manželstvo nefunkčné, členovia rodiny sá stresovaní a nevedia sa fitnkčne prispôsobiť." (Bradshaw 1988, s. 31.) Krugman (1987) skúmal princíp triangulácie v rámci generácie ako základný vzor pre organizáciu a prenášanie násilia v rodine. Zaznamenal: „Ide o ta, Že rodičia ho použijú na deťodt vtedy, keď samí nezvládajú tlaky a konflikty (...)", „ (...) vzor, ktorý je bežne spojený so sexuálnym zneužívaním. Dieťa sa vyzdvilmje na úroveň rodičov a stabilizuje systém záměnou roly... Dieťa tiež môže nalirádzať ostatným deťom rodiča, alebo v prípade in-cestu otec— dcéra nahrádza rolu manželky." (Krugman 1987, s. 139.) Z toho vyplývajúca zámena rolí, incest otec — dcéra, je istým spôsobom funkčným prispôsobením sa rodiny pomocou vážnej deformácie rolí. (Henderson 1972, Lustig a kol. 1966, Machotaka a kol. 1966) (...) David L. Calof identifikoval niekoľko rodinných zákazov, príkazov a scenárov správania obetí v incesťu-óznych rodinách. Vymenované sú v skrátenej podobe: V takýchto rodinných systémoch sa potláčanie vytvára určitými podvedomými pravidlami, rodinnými posolstvami, zvnútornením alebo scenármi správania obetí, ktoré sú prakticky univerzálne. Dospelí zvyknú konať podľa rovnakých pravidiel aj v dospelostí, bez toho, aby sa ich pokúsili změnit Tu sú uvedené niektoré myšlienky, ktoré tvoria základ nefunkčnej rodiny s násilnými sklonmi a ktoré pretrvávajú u obetí aj v dospelostí: potláčaj, zapieraj, nemysli, neviď, nepočuj, necíť, neuvažuj a neskúmaj svoj zážitok, never očividnému, akceptuj nemožné, never sebe ani ostatným, buďlojálna/y, musB chrániť rodinu, zatajuj, poslúchaj, nesmieš odporovať, nesúhlasiť ä sa rozčuľovať, nemaj žiadne požiadavky, maj rada /rád spôsoby ubližovania a zneužívania, nežiadaj pomoc, neukazuj bolesť. V takýchto rodinách pravidlá logicky fungujú na základe nespochybniteľnej lojálností a schopností jej členov spŕávaťsa „oko keby". Preto sa všetky javy prísne „utuUävajú" a ponechávajú bez kritického zhodnotenia. Zapieranie a separovanie sú základné princípy organizácie takéhoto rodinného života. (Colof 1988, s. 3-4.) Rodina si udržiava „homeostázu" pomocou prísnych pravidiel/noriem a členovia rodiny prijímajú náhradné, ale nefunkčné roly. Spoločnosť Súdny systém Súdny systém je súčasťou väčšieho patriarchálneho systému, ktorý sympatizuje s páchateľmi — mužmi a viní obeť alebo matku obete. Kedze väčšina páchateľov sexuálneho zneužívania detí sú muži, ženy a deti nemôžu očakávať veľkú pomoc zo strany súdneho systému. Podľa nedávneho prieskumu verejnej mienky Lexington Herald-Leader „len jedno percento zneuživateľov bolo odsúdených" (Vie Courier Journal 2.1Z1991, s. A2). Mužom sa vo všeobecností viac verí než ženám a určite viac než deťom. Nestačí len dokázať, že dieťa bálo zneužité. Kedže sa zriedkavo vyskytujú nejakí svedkovia, je veľmi ťažké páchateľa usvedčiť. „Aj keď existujú nezvratné lekárske dôkazy, prípady sexuálneho zneužívania končia svedectvom detí, klarých sa týka. Keďsú deti príliš malé na to, aby svedali, pravdepodobne z toho nebude ani prípad (...) Veľa násilníkov si uvedomuje, ča už prokurátori vedia, že veľmi mdlé deti sú vhodnou korisťou." (Crewdson 1988, s. 16Z) Sud covia/sudkyne Často odmietajú povoliť svedectvá odborníkov — sociálnych pracovníkov/Čok, psychológov/ iäek a psychiatrov/ičiek, ktorí/é môžu objasniť dosah a důsledky sexuálneho zneužívania detí. Odmietanie podstatných svedectiev prispieva k „zdieľanej odmietavej halucinácii", že sexuálne zneužívanie detí je zriedkavé. (Goodman 1985/5; 14.) Súdny systém operuje s mylnou domnienkou, že íncestuózny otec pácha zlo len na svojej vlastnej rodine, nie na deťoch niekoho iného. Kým niektorí incestuózni muži majú pohlavný styk len s vlastnými deťmi, podľa istej štúdie (Abel 1983) „najmenej 44 % zneužíva aj deti mimo rodiny" (Conte 1987, s. 256). Ak aj je páchateľ odsúdený za incest/sexuálne zneužitie, tresty nie sú veľmi prísne. Po krátkej a neefektívnej terapii pre sexuálnych násilníkov sa vydá páchateľovi čistý zdravotný posudok typicky od psychiatra — muža, ktorý páchateľovu manželku ubezpečí, že sa to už nebude opakovať. Rodina je podsystémom spoločenstva Relevancí a základných systémových premenných Spojte všetky existujúce rodiny a dostanete spoločnosť. Je to presne také jednoduché. Hocijaká výchova v každej jednej rodine sa odrazí na spoločnosti, ktorú tieto rodiny tvoria. Inštitúcie ako školy, cirkev, úrady a vláda sú rozšírením formy rodiny do nerodinných foriem. (Satír 1988, s. 360.) Členovia rodiny na seba berú rodinné roly ako manželka a matka, otec a manžel, dcéra a sestra a syn a brat Keď rodina vstúpi do spoločností, rodičia preberajú roly pracovníkov, občanov, dobrovoľníkov atď-, kým deti roly študentov, kamarátov atď. Na každého Člena rodiny sa kladú určité rolové očakávania a tiež na roly, ktoré preberajú v spoločnosti. Tieto očakávania sú formou kontroly spoločností. „Najdôležitejším atribútom spalačenskäio systému sú spoločenské normy, ktorého držia pohromade. Normy sa skladajú za vsctkýclifor-málnycli a nejbrmálnycJi, explícitnýcli a implicitnýcli dohôd, ktoré regulujú systém a vnášajú doň poriadok a účel, necli je to primárna alebo sekundárna skupina (...) Normy stabiliztijú a zjednocujú spoločenský systém, ale sú aj zdrojom konfliktov v spoločenskom systéme." (Longres 1990, s. 35.) INFORMUJ EME ASPEtn 1/1995 INFORMUJEME 239 Rodiny majú pravidlá a normy, ktoré regulujú správanie jej členov. Stabilizujú rodinu, no na úkor práv jednotlivých členov. V incestuóz-nych rodinách na úkor žien a detí. Rodinný systém, ako všetky systémy, potrebuje interakciu medzi jednotlivými jej Členmi a Členmi vyšších systémov, aby dynamicky rástol a zostal zdravý. Energia výmeny medzi hranicami poskytuje puto medzi systémami Otvorené systémy dovoľujú množstvo energie, uzavreté systémy sa málo ovplyvňujú s ostatnými systémami. Po Čase si systémy vybudujú vzory interakcie s inými systémami, založené na úsilí výmeny a na spätnej väzbe. Tieto vzory sú pružné, ak je systém otvorený, a nepružné, ak je uzatvorený. Hodnoty a/a Lebo úloha sociálnej práce Sociálna práca ako profesia sa venuje hodnotám ľudskej důstojnosti, osobnej autonómie, sebarealizácie a práva na sebaurčenie. A to sú práve hodnoty, ktoré obetiam najviac chýbajú. V snahe úspešne identifikovať a liečiť obete sexuálneho zneužívania deti sa sociálni/e pracovnici/ čky zaoberajú charakteristikami, následkami a liečebnými postupmi, vzťahujúcimi sa na túto problematiku. Mnoho sociálnych pracovníkov/čok neuznáva závažnosť in-ceshi. Ideálne by sa na liečebnom procese malo pracovať s obeťou, „tichým spoločníkom" a páchateľom. „ Vposlednýdi rokoch sa mnoho združenísoáálnydi služieb snažila neporušiť rodinu, najmä ak všetci zainteresovaní (manžel, manželka a obcí) prejavili záujem udržať rodinu. Typický nápravný proces ráta s odňatím otca z rodiny na Šesť až dvanásť mesiacov, počas klarýcli prebieluijú individuálne liečenia všctkýclt členov rodiny." (Zastrow 1986, s. 202.) Zámer zachovať rodinu neporušenú by nikdy nemal mať prednosť pred snahou ochrániť dieťa. Jednou z výstrah je, že na deti sa vyvíja nátlak, aby súhlasili s udržaním rodiny, hoci ta nie je pre ich dobro. „Ťažisko problému incestu leží výhradne v rámci rodiny. Pokiaľ budú ot- covia vládnuť h nebudú sa štaratoro-diňu, a pokiaľ sa matky budú len starať a nebudú vládnuť, podmienky ilávzník. incestit otec — dcéra sa neodstránia." '! {Herman 1981, s. 206.) „KeďMúŽV_ ■" prestanú vládnuť rodinám, možno po : prvý raz zistia, čo to znamená, patriť do rodiny." (Herman 1981, s. 218.) ' . Pred 150 rokmi „ženy dospievali okolo 17. roku Života" (Bra dshaw 1988, "\ s. 14). Muži si zrejme mysleli,.že'ak'.: raz žena dospeje, je sexuálne prfc. " stupná a emocionálne dosť zrelá'iia'-sexuálne vzťahy. Problém je v lom,': že dnešné dievčatá dospievajú oko-, lo 12. roku svojho života. Nie sú -ešte zrelé na sexuálne vzťahy a mužíci si stále myslia, Že tým medzriíkonv: je práve puberta. Tradične sa páchatelia sexuálneho " zneužívania detí delia na fixovaných a regresívnych a zneužívanie". je buďincestuózne, alebo pedofilné: a tieto delenia sa naďalej podporu- ; jú. Veľa páchateľov preukazuje vlastnosti fixovaných, ako aj regre— si vnych násilníkov. Presvedčenie, že incest je klinický problém odlišný od ostatných foriem sexuálneho zneužívania, sa zakladá na troch základných názoroch: Incestuózni otcovia nezneuži-, vajú deti mimo rodiny, incest je se-' xuálnym vyjadrením nesexuálnych potrieb a každý člen rodiny má psychický podiel na vzniku a udržiavaní sexuálneho zneužívania. Takéto presvedčenie so sebou prináša množstvo problémov. Veľa in-cestuóznych otcov napríklad zneužíva aj deti mimo rodiny. Úloha potláčania, útlaku a separovania sa jedinca, rodiny či spoločenstva sa nesmie podceňovať. Tieto procesy si jednotlivci „nacvičia" veľmi zavčasu, sú hlboko zakorenené, chránia a uchovávajú nezdravý systém. Poskytujú síce okamžitú : úľavu, ale zároveň aj blokujú zdravé schopnosti vyrovnávania sa s problémami a zabraňujú zmenám. Sociálni/e pracovníci/čky, ktorým ide o zlepšenie fungovania' systému rodiny, by sa mali zamerať práve na takéto procesy. Z ínternetových materiálov preložila Zuzana Chvostíkov! Podrobné údaje k odkazovej litera túre "nájdete na stránkach inturnclu. centrum nádej B e z p.e. č o o s ť Povedzte svojim susedom o násilí a požiadajte ich, aby zavolali políciu, keďpočujú hluk z vášho bytu. Nájdite si bezpečné miesto, kam půjdete, ák budete musieť opustiť svoj domov. Plán úniku Bezpečnosť znamená, že musíte mať plán rýchleho úniku. Takýto plán znamená, že si odkladáte nejaké peniaze, drobné na telefon, založíte si vlastnú vkladnú knižku a odkladáte si kópie finančných záznamov, dôležitých dokumentov, kreditných kariet a bankových dokladov na bezpečnom mieste. Zabaľte si kufor s kľúčmi od bytu a od.auta, náhradnými šatami pre vás a vaše deti, fotografie, lieky alebo recepty a telefónne čísla polície, tiesňovej linky, priateľov, rodiny a poradní. VAROVNÉ SIGNÁLY POTENCIÁLNEHO NÁSILNÉHO SPRÁVANIA ELovek, ktorý: - trvá na príliš rýchlom zbližovaní sa vo vzťahu - nerespektuje vaše hranice - je nadmerne vLastm'cky alebo žiarlivý - kritizuje váš vzhĽad aLebo vás potupuje - hovorí jedno a robí druhé - nepreberá zodpovednosť za svoje konanie - obviňuje druhých za svoje zLyhanie alebo ťažkosti »SPÉCT 171999 g INFORMUJEME -, už; v minulosti i 'niekoho zbi L - obviňuje pdrtnerku z predchádzajúceho vzťahu za' zLyhame tohto vzťahu - vyrástoL v iodme, kde sa vyskytovalo t nasi lie "-;-'-;f - má veĽmi stereotypnel názory na rodové ---*§§ roLy jjJM - trvá na tom, abyisťef sa vzdali svojicH^ŽII aktivít vo volnofö^l čase ŕ^Spj - trvá na tom, že -;rt'í£Í nemáte tráviť čas\''\fl so svojou rodinou-iýíSj alebo priateľmi \".';^ - zdá sa „pn'Lil 7;'ii;§j dobrý na to, abyí.bpll reáLny" :i~z~-B - robí tvrdé hanLiyé ^ poznámky o druhých.^!] - stráca sebakontrolu^ a je impulzívny . ;'--:#f Ktorýkoľvek z týchto signálov säm/vj osebe ešte nemusí byť znakom-po^l tenciálneho násilného správaríiáljej väak dôležité neignorovať „vaŕovräj né signály". Nechajte si čas na'ätiSf kladné spoznanie partnera. Slédúj^j te, ako sa správa v rôznych situä-'n ciach. Najväčší rizikový rsüctaipina^g uviaznutie v násilníckom vzťahu,jen zraniteľnosť. Starajte sa o seba;taÍíM aby ste znížili riziko uviaznufiáV^ v násilníckom vzťahu. '^-ßM Vadia malěríáluj Centrum Nádej: NÍQ'ste~ááíijn! Centrum Nadej poskytuje podpôrr služby pre zneužívané ženy a ich"''' í Poradňa je otvorená v pnesjproeru občianskeho združenia Pomoc ohrozeným defom na Vavilovovej ; ulici Č. 22 v utorok od 9 do 12, hodj Tel: 62 24 78 77 ' ; Anonymná telefónna linka j 62 24 99,14 funguje vždy VStredu od 16. do 18. hod Právna, situácia ' v•Slovenskej republi ke v oblasti domáceho ásilia há programu Phare/Democracy Wjtizujů Nadácia ProFem — Pralia, lASgMfjSfy for Warnen — Hamburg a ^M/jci« žien Slovenska — Bratislava fĚněljikQÍenie právničiek na tému ná-[šm^mcjtanélio na ženádi. Ide o prí-pßthj&Specialistiek pre oblasť ľudských pMtiŽicn. [ŠjMfégie prebieha fannou páťdcnnýdi BgMjnrDV (celkom sa budú konať tri) a řWjíJP sa študijný týždenný pobyt vJNejnecku, V rámci školenia sa veľká pffitgnasťveituje porovnávaniu práv-ijjäjygravy vSRaEU,ČRa EU, ako lijírůzboront legislattvnycli návrhov na zjiklaile znalosti situácie v Nemecku, tBjAvHolamisku, Rakúsku a ďalšídi xnfäpetíudi demakratickýdi krajinách. SJfôfjgDraktické skúsenosti sprostredku-ji^oýprané mimovládne orgniiíznrie. !^Í&)ednotlivýdi seminárov stí: nnsf-liijaffijdine a v blízkom okolí, obdiod 'Wjšefjami a násilie na prostitúlkadi, njedzp^áradná stratégia íobbingu a iné !áfeM|c vedú právničky z hamburskej " ''"t&átíe Amnesty jbr Women wvráci s odborníčkami zo Slovenskej republiky z oblasti legisla-zameraním na právne úpravy 'Problematiky. nateríál pripravila účastníčka ■ja Henrieta Kollárova ako pod-:ü uvažovanie o problematike ná-sfjl&g rodine vSRz prävndio hľadis- ného dňa sme sa naučili 'Vého, prípadne sme si po-■rozäíriíi už získané vedo-'okúsim sa vám priblížiť rávnu úpravu v SR, ako aj é zmeny a očakávania, som z oficiálnych do- lubUkovan^ehlíJánkovi istúdia. .m} l;\\ j ;Í 1. Východisková sprava SR k Dohovoru o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien a jej aktualizácia 2. Stanovisko MV SR k rezolúcii č. 52/86 Prevencia kriminality a opatrenia trestnej justície na elimináciu násilia voči ženám 3. Eva Sopková: Násilie pádmné na žcnádi v rodine — mlčať, alebo konať (Sociálna práca — ľudské práva — vzdelávanie dospelých. Zborník referátov z vedeckej konferencie s medzinárodnou účasťou) 4. Modelové stratégie a praktické opatrenia na elimináciu násilia voči ženám v oblasti prevencie kriminality a trestnej justície 5. Trestný zákon (140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov) a Trestný poriadok (141/1961 Zb. v znení neskorších predpisov) 6. Občiansky zákonník {40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov) a Občiansky súdny poriadok (99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov) 7. Zákon NR SR č. 314/1996 Zb. o prokuratúre 8. Katarína Fuschová: Násilie — biele miesto na mape súčasnej rodiny. FF Prešovskej univerzity, katedra vzdelávania dospelých a sociálnej práce 9. Zákon NR SR č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotrop-ných látkach a prípravkoch 10. Zákon NR SR č. 219/1996 Z. z. o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a o zriaďovaní a prevádzke protialkoholických záchytných izieb 11. Zákon NR SR 6 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov Dovolím si začať Statistikou Evy Sopkovej z roku 1980, že v 45 % prípadoch vedených v manželskej a predmanželskej poradni sa vyskytovalo fyzické násilie manžela voči manželke. V roku 1997 v prieskume Bité ženy na Slovensku (Santalová, Sopková) vyskočili alarmujúce čísla, z ktorých vyberám nasledujúce: 46,5 % Žien fyzicky napadol ich manžel už v prvom roku manželstva a 6,9 % žien už pred sobášom. Až v 70 % prípadoch po-rozvodového spolužitia manželov násilie bývalého manžela pretrváva «SPÉCT 1/1999 241 INFORMUJEME