Excessive Appetites Theory Nika Šablatúrová Fakulta sociálnych štúdií Masarykova univerzita Katedra psychológie 2017 464830@mail.muni.cz Excessive Appetites Theory (Orford, 1985) uKomplexný model pokrývajúci vznik, udržiavanie a liečbu závislosti uModel zahŕňa množstvo činností a objektov, ku ktorým si ľudia môžu vytvoriť silnú väzbu uZávislosť vysvetľuje prostredníctvom "apetítu"/chute/ potreby pre určité zážitky, pri ktorých je prežitá počiatočná radosť, ktorá sa môže zmeniť na nedostatočnú kontrolu svojho správania uPotvrdzuje existenciu behaviorálnych závislostí uZávislosť popisuje ako psychologický proces nie ako fyziologickú poruchu uDáva dôraz na sociálny kontext v ktorom závislosť vzniká Teoretický základ uTeória obsahuje mechanizmy klasickej teórie (operačného) učenia, aby vysvetlila vývin najsilnejších väzieb k objektom závislosti uV nadväznosti na Multiple Regulation Model (Leventhal & Cleary, 1980) sa predpokladá, že nadmerná potreba vzniká zo silnej emocionálnej pamäte a že pamäťová schéma je zodpovedná za vytváranie potreby a cravingu uChoice theory – naše správanie (voľby) sú riadené piatimi základnými potrebami: prežitie, láska, sloboda, zábava a moc Jadrové (Core) závislosti uVšetko sú to aktivity, ktoré sú bežné a nie sú problematické, ale môžu ľuďom spôsobiť konflikt kvôli silnej väzbe, ktorú k nim pociťujú uOrford k nim radí pitie, gambling, jedlo, cvičenie a sex u Vznik závislosti uBežná konzumácia eskaluje do nekontrolovateľných stupňov konzumácie dvomi spôsobmi: §Jednotlivec vníma potenciálne zisky ako vyššie než potenciálne straty §Vznik závislosti prostredníctvom vytvorenia silnej väzby na objekt §Vytvorenie silnej potreby tak vytvára sekundárnu motiváciu – druhotný emočný cyklus oHlavným komponentom druhetného motivačného cyklu je silný negatívny pocit spojený s nárastom potreby kompenzovať straty (gambling) - ekvivalent k neuroadaptácií a udržanie tajomstva (väčšina aktivít) oĎalší sekundárny process - Abstinence Violation Effect Striedmosť a „odstrašenie“ u uRozvoj nadmerného užívania je limitovaný rôznymi prirodzenými sprievodnými javmi intoxikácie (napríklad alkoholom), sú to prirodzené fyziologické obmedzenia, ktoré bránia tejto potrebe eskalovať u uNormy v spoločnosti sú protektívnym faktorom Liečba závislosti uKonflikt – ústredný bod liečby §Dôsledky konfliktu sú dôležitou súčasťou závislosti. Môžu byť vnímané ako terciárne procesy. §Spontánne relapsy uKognitívne štádium – rozhodnutie urobiť zmenu uBehaviorálne štádium uSociálne prostredie uPsychologická liečba uFarmakologická liečba u Intervenčné programy uPrevencia §Osvojenie si adekvátnych copingových stratégií §Stress management §Posilnenie sociálnych väzieb Intervenčné programy uLiečba §Začlenenie závislého do spoločnosti §Zameranie liečby na zmenu procesov §Edukácia závislého §Edukácia rodiny závislého Ako by ste teóriu využili v rámci intervencie? u Zhrnutie uPoskytuje koherentný model popisujúci procesy závislosti uPopisuje tzv. jadrové závislosti – bežné činnosti, ktoré tradične nie sú problematické, kým si ku nim jednotlivec nevytvorí väzbu uJe jedným z najjasnejších argumentov potvrdzujúcich existenciu behaviorálnych závislostí uVysvetľuje závislosť na základe operačného učenia uÚstredným bodom liečby je konflikt u Social Development Model Teória antisociálneho správania Social Development Model (Catalano & Hawkins, 1986) uIdentifikuje všeobecné konštrukty antisociálneho správania uPopisuje rizikové a protektívne faktory vplývajúce na takéto správanie uDiferencuje procesy vedúce k prosociálnemu a antisociálnemu vývinu uŠtrukturalizuje tieto procesy na základe štyroch vývinových periód Teoretický základ uControl theory je použitá pri identifikácií kauzálnych vplyvov v etiológií užívania drog a delikvencii (Hirschi, 1969) uSocial learning theory identifikuje procesy ktorými vzorce konformity a antisociálneho správania zanikajú alebo zostávajú zachované (Bandura, 1973) §Deti sa učia správaniu zo štyroch základných jednotiek: rodičia, rovesníci/kamaráti, školy a komunita uDifferential association theory určuje paralelné, ale oddelené kauzálne línie pre prosociálne a antisociálne procesy (Sutherland, 1973) u u Rizikové faktory uBio-psycho-sociálne faktory §Komunitné normy naklonené takémuto správaniu, susedská nesúrodosť §Extrémna ekonomická deprivácia §Rodinná história užívania drog či kriminálneho správania §Rodinný konflikt, slabé vedenie rodiny, rodičovská liberálnosť u u u u u Rizikové faktory uBio-psycho-sociálne faktory §Ranné a pretrvávajúce problémové správanie §Delikventní priatelia §Akademický neúspech §Odmietnutie rovesníkmi pri prvotnej socializácií §Odcudzenie a rebelantstvo §Skoré prejavy antisociálneho správania §Vnímané nízke riziko vyplývajúce z užitia drog u u u u u Protektívne faktory uProtektívne faktory ovplyvňujú nepriamo prostredníctvom interakcie s rizikovými faktormi uPôsobia buď vyvolávaním pozitívnych účinkov alebo vyrovnávajú negatívne efekty rizikových faktorov uVýzvou/úlohou teórie je jasne špecifikovať mechanizmus protektívnych a rizikových faktorov u Protektívne faktory uPatria medzi ne: §Individuálne charakteristiky - odolný temperament, pozitívna sociálna orientácia (sociálne schopnosti) a inteligencia §Kohézia rodiny a pevné citové väzby počas detstva §Externá sociálna podpora, ktorá posilňuje kompetencie a záväzky jednotlivca, zároveň poskytuje hodnotový systém Vývin prosociálneho správania uPredpokladá sa, že socializácia prebieha rovnakým procesom sociálneho učenia či je výsledkom prosociálne alebo problémové správanie uDeti sa zapájajú do socializácie prostredníctvom štyroch konštruktov: u(1) vnímané možnosti pre zapojenie sa do aktivít a interakcií s inými u(2) stupeň zapojenia sa a interakcie u(3) schopnosti zúčastniť sa v týchto interakciách u(4) vnímané posilnenie takéhoto správania Vývin prosociálneho správania uAk sú tieto procesy/konštrukty konzistentné vytvorí sa sociálna väzba (bonding) medzi jednotlivcom a sociálnou jednotkou čo predstavuje neformálnu kontrolu budúceho správania uTakáto kontrola inhibuje deviantné správania cez zdieľané normy a hodnoty uSociálna väzba pozostáva z väzby (attachment) k ľudom v sociálnej jednotke, záväzku – (commitment) voči sociálnej jednotke a vytvoreniu hodnôt (values) zdieľaných so sociálnou jednotkou u u u u Vývin antisociálneho správania Priame línie k antisociálnemu správaniu u1. Keď sa prosociálna socializácia nepodarí: §Nedostatok príležitostí §Neadekvátne schopnosti pre vnímanie §Prostredie neposilňuje prosociálne správanie u2. Antisociálne správanie sa objavuje aj v prípadoch prosociálnych väzieb. V prípadoch kedy (potenciálne) zisky prevýšia (možné) straty u3. Tiež sa prejavuje ak má dieťa vytvorenú väzbu k sociálnej jednotke: rodina, škola, komunita, rovesníci ktorí majú antisociálne hodnoty (konzistentné s Differential association theory) Exogénne premenné u(1) pozícia v sociálnej štruktúre §Rasa §Vek §SES §Pohlavie u u Exogénne premenné u(2) konštitučné alebo fyziologické faktory §Nízke kognitívne schopnosti §Nízka úroveň rozrušenia §Nedostatočne vyvinutý nervový systém §ADHD u u Exogénne premenné u(3) externé obmedzenia §Formálne a neformálne reakcie na správanie §Rodinný „manažment“ §Škola §Trieda §Komunita §Legislatíva §Rovesníci § u Prosociálna/Antisociálna línia uVnímané možnosti pre prosociálnu interakciu a zapojenie sa ovplyvňujú stupeň zapojenia sa uRozvoj väzby a záväzku k prosociálnemu správaniu závisí na miere do akej sú prosociálne správanie a interakcia pozitívne posilnené uAttachment – Commitment - Internalizácia hodnôt u Vývinová perspektíva modelu u Kritéria pre vývinové teórie u uReciprocita §Minulé správanie ovplyvňuje budúce postoje a správanie prostredníctvom sociálnych interakcií uTransakčnosť §Teória by mala explanovať ako správanie ovplyvňuje viac ako jednu osobu – opakované sociálne interakcia (napr. väzba medzi matkou a dieťaťom) uTransformačnosť §Vplyv jednej fázy na ďalšiu Vývinové fázy uPredškolská fáza uElementary school uMiddle school uStredoškolská fáza u Predškolská fáza uPozícia v sociálnej štruktúre je určená vzdelaním a socioekonomickým statusom rodičov, rasou dieťaťa a jeho rodiny a jeho pohlavím uNízke interpersonálne, edukačné a finančné zdroje rodičov predstavujú riziko pre neskorý vývin kognitívnych schopností, zlyhanie v škole a riziko vzniku detskej patológie uNajvplyvnejšia sociálna jednotka: rodina (eventuálne škôlka a komunita) uAntisociálne hodnoty nie sú zahrnuté v tejto perióde, nakoľko je len malá pravdepodobnosť ich vzniku u u Predškolská fáza uKonštitučné biologické faktory ako predčasné narodenie, nízka pôrodná váha, prenatálne vystavenie alkoholu alebo drogám negatívne ovplyvňuje rozvoj kognitívnych schopností uKonštitučné psychologické faktory ako pozitívny temperament a pozitívna sociálna orientácia majú najväčší vplyv počas tejto fázy u Elementary school period uRodina (rodinný „manažment“, starostlivosť o súrodenca) a učitelia (posilnenie správania) majú najsignifikantnejší vplyv na správanie dieťaťa v tomto veku uKomunita zohráva tiež dôležitú rolu v tomto období (Cleveland, Feinberg, Bontempo & Greenberg, 2008) uŠkola – triedny „manažment“, mimoškolské aktivity uSpolužiaci – objavuje sa vplyv kolektívu u Middle school period uNormy rovesníkov – výrazný vplyv - proces individualizácie uŠkolský poriadok uTriedny „manažment“ uRodinný „manažment“ uPolícia – legislatíva – objavuje sa po prvýkrát u u Stredoškolská fáza uMnoho protektívnych a rizikových faktorov bolo získaných už do začatia tejto fázy uExternými premennými sú rovesníci, škola, legislatíva a do menšej miery rodina uAj keď narastá vplyv sociálnej skupiny, rodičia zostávajú dôležitým činiteľom špeciálne vo veciach drog, sexu a antikoncepcie uU niektorých delikvencia dosahuje pokles uZlé známky, nízky sociálny status, nedostatok prosociálnych vzorov sú charakteristické pre zotrvávajúcich delikventov u Transakčné obdobia uProsociálne a antisociálne vplyvy z jednej periódy ovplyvňujú premenné na začiatku ďalšej uTransakčné obdobie predstavuje priestor na zmenu uNeštandardné transakčné obdobie – zmena školy, presťahovanie, odlúčenie od rodičov u u § Transakčné obdobia uVplyv troch faktorov: §Stupeň prosociálnych/antisociálnych väzieb k sociálnym jednotkám vytvorený počas predošlej fázy §Odmeny za prosociálne/antisociálne správanie, ktoré dieťa vníma ako výsledok aktivity §Stupeň manifestovaného antisociálneho správania v predošlej fáze u u § Aplikovateľnosť teórie u Intervencia uDôležitosť identifikovať intervenčné body pre narušenie kauzálneho procesu uTáto koncepcia intervencie má niekoľko implikácií: 1.Každý kauzálny prvok social development modelu je potenciálnym priestorom pre intervenciu 2.Môžeme požadovať/vykonať viac intervencií pretože existuje viac priamych aj nepriamych ciest k antisociálnemu správaniu 3.Intervencie prerušujúce kauzálne procesy rozvoja antisociálneho správania by mali obsahovať aj komponenty podporujúce prosociálne správanie 4.Vplyv primárnej väzby na budúce správanie naznačuje dôležitosť včasného zásahu 5.Intervencie by mali byť vývinovo adekvátne 6.Transakčné obdobia predstavujú potenciálnu možnosť prerušenia príčinných procesov Intervenčné programy – predškolská fáza uPodpora fyzickej blízkosti (matka a dieťa) a vytvorenia bezpečnej väzby uVysoko kvalitná ranná edukácia detí – posilnenie kognitívnych a sociálnych zručností uEdukácia rodičov – pochopenie externých premenných a adekvátne posilňovanie správania uhttps://www.youtube.com/watch?v=ClyUp6CE03s Aké prvky modelu ste vo videu postrehli? u Intervenčné programy – element. school uEdukácia učiteľov - trieda sa stáva dôležitým faktorom §Vytvorenie otvorenej atmosféry v triede §Kooperatívne učenie §Efektívne stratégie učenia §Systém odmien §Vysvetlenie povinností a očakávaní študentom na začiatku roka §Krízový manažment u u Intervenčné programy – element. school uEdukácia rodičov §Zapojenie detí do domácich prác §Zapojenie detí do diania/rozhodovania v rodine §Jasné pravidlá §Reakcie na nežiadané správanie §Asertivita §Copingové stratégie § u u Intervenčné programy – middle school uObdobie zvýšeného vplyvu rovesníkov uHlavným cieľom preventívnych programov by malo byť zvýšenie interakcií jednotlivca s prosociálnymi skupinami spolužiakov a zapojenie ho do prosociálnych aktivít uThe School Transitional Environment Program (Feiner & Adan, 1988) §Transakčné obdobie medzi prvým a druhým stupňom §Udržiavanie študentov v triedach s limitovaným počtom študentov – posilnenie väzieb § Je podporovaná komunikácia medzi učiteľom a rodičom Intervenčné programy – middle school uThe Midwestern Prevention Project §Tréning identifikácie a odolania negatívnemu vplyvu a sociálnemu tlaku §Edukácia v rámci sociálnych, zdravotných a iných dôsledkov užívania drog §Rozvoj schopností študentov §Informovanie rodičov o užití drog a školskom dianí §Podpora médií Stretli ste sa už s intervenčnými programmi? S akými? u Intervenčné programy – stredná škola uIntervenčné programy zamerané na jednotlivca: §Získavanie schopností pre úspešné rozhodnutia §Posilnenie sebavedomia §Rozpoznávanie dôsledkov rizikového správania §Plánovanie kariéry §Vytvárania a posilňovanie priateľstiev s opačným pohlavím §Romantické vzťahy §Vytváranie realistických plánov §Zodpovedné správanie §Pochopenie dôležitosti služby v komunite § § Ø u Ø Intervenčné programy – stredná škola uIntervenčné programy zamerané na školu: §Signifikantný vplyv školy v tomto období (Cleveland, Feinberg, Bontempo & Greenberg, 2008) §Voľnočasové aktivity v rámci školy §Adekvátna úprava školského poriadku § § Ø u Ø Ako by ste model využili v rámci intervencie? u Zhrnutie u uZahŕňa a predikuje konštrukt delikvencie ako aj užívania drog uVývinová perspektíva uTeória identifikuje charakteristické socializačné jednotky pre každú zo štyroch fáz uFázy sú rozdelené hlavnou tranakčnou fázou – zmenou prostredia v ktorom sú deti socializované uObsahuje rizikové a protektívne faktory uPoskytuje základy pre vytvorenie preventívnych programov antisociálneho správania u Použitá literatúra uBandura, A. (1973). Aggression: A social learning analysis. Englewood Cliffs, NJ: Prentice-Hall uCatalano, R.F. & Hawkins, J.D. (1996). The social development model: A theory of antisocial behavior. Chapter 4 In Hawkins J.D. Delinquency and Crime: Current Theories. Cambridge: Cambridge University Press. (pp 149-197) uCleveland, M. J., Feinberg, M. E., Bontempo, D. E., & Greenberg, M. T. (2008). The Role of Risk and Protective Factors in Substance Use Across Adolescence. Journal of Adolescent Health, 43(2), 157–164. doi:10.1016/j.jadohealth.2008.01.015 uFelner, R. D., & Adan, A. M. (n.d.). The School Transitional Environment Project: An Ecological Intervention and Evaluation. Fourteen Ounces of Prevention: A Casebook for Practitioners., 111– 122. doi:10.1037/10064-009 uFestinger, L. (1964). Behavioral Support for Opinion Change. Public Opinion Quarterly, 28(3), 404. doi:10.1086/267263 uHirschi, T. (1969). Causes of delinquency. Berkeley, CA: University of California Press uLeventhal, H., & Cleary, P. D. (1980). The smoking problem: A review of the research and theory in behavioral risk modification. Psychological Bulletin, 88(2), 370–405. doi:10.1037/0033- 2909.88.2.370 uOrford, J. (2001). Addiction as excessive appetite. Addiction, 96(1), 15–31. doi:10.1046/j.1360- 0443.2001.961152.x uPentz, M. A. (1989). A Multicommunity Trial for Primary Prevention of Adolescent Drug Abuse. JAMA, 261(22), 3259. doi:10.1001/jama.1989.03420220073030 uSutherland, Edwin H.: Differential Association Theory and Differential Social Organization. Encyclopedia of Criminological Theory. doi:10.4135/9781412959193.n250 uWest, R., & Brown, J. (2013). Theory of Addiction. doi:10.1002/9781118484890 u Ďakujem za pozornosť