ZUR 559 Kvantitativní metody výzkumu médií Přednáška 5: Volba výzkumné strategie, metody a techniky sběru dat. Volba výzkumného souboru. Štruktúra prednášky 1.Kvantitatívny, kvalitatívny a zmiešaný výskum 2.Hlavné výskumné metódy 3.Hlavné techniky zberu dát 4.Techniky výberu výberového súboru - literatúra 5.Veľkosť výberového súboru 6.Kvalita merania: validita, reliabilita Návrh empirického výskumu 1.názov 2.úvod: formulácia témy výskumu a výskumného problému (vrátane popisu relevancie) 3.prehľad literatúry 4.formulácia cieľa výskumu 5.formulácia výskumných otázok a hypotéz 6.konceptualizácia a operacionalizácia premenných z výskumných otázok/hypotéz, tvorba indikátorov 7.výskumná stratégia, metóda a technika zberu dát 8.popis výskumného súboru (a jeho výberu) 9.konštrukcia výskumného nástroja a jeho pilotáž Štruktúra prednášky 1.Kvantitatívny, kvalitatívny a zmiešaný výskum 2.Hlavné výskumné metódy 3.Hlavné techniky zberu dát 4.Techniky výberu výberového súboru - literatúra 5.Veľkosť výberového súboru 6.Kvalita merania: validita, reliabilita 1.Kvantitatívny, kvalitatívny a zmiešaný výskum Kvantitatívny výskum Kvalitatívny výskum dedukcia indukcia deskriptívny/explanatívny exploratívny vysvetľujúci hľadajúci zmysel „tvrdé“ metódy „mäkké“ metódy meranie popis náhodný výber (reprezentativita) cielený výber atomistický, partikulárny holistický „objektívny“ „subjektívny“ Jan Hendl: Úvod do kvalitatívneho výskumu; Norman Blaikie: Designing Social Research Kvantitatívny vs. kvalitatívny výskum Zmiešaný výskum —kombinuje kvantitatívne a kvalitatívne prístupy —v príprave výskumu —v jeho realizácii —v analýze dát Triangulácia —umožňuje získať niekoľko rôznych perspektív na ten istý fenomén —širšie poňatie: kombinácia —rôznych metód —rôznych dát —rôznych výskumníkov —rôznych skúmaných skupín alebo osôb —rôznych lokálnych a časových okolností —rôznych teoretických perspektív, ktoré sa uplatňujú pri skúmaní určitého javu Podľa čoho sa rozhodnúť? —O voľbe prístupu (stratégie) rozhoduje cieľ a výskumné otázky —Musia byť dostatočne jasne formulované —Merať je užitočné, ak je to realizovateľné a pomôže to —V prípade potreby kombinovať prístupy 2.Hlavné výskumné metódy Základné metódy a techniky (kvant.) výskumu Klasický dizajn experimentu experimentálna skupina kontrolná skupina predtým intervencia potom X1 X2 X*1 X*2 bez intervencie Efekt intervencie: (X2 - X1) – (X*2 - X*1) 3.Hlavné techniky zberu dát Kvantitatívne techniky zberu dát —dotazník —štruktúrovaný (štandardizovaný) rozhovor —štruktúrované (štandardizované) pozorovanie —obsahová analýza Dotazník - OPAKOVANIE —(+) efektívna technika pre zber: —veľkého množstva dát —pri relatívne malých nákladoch —v relatívne krátkom čase —(-) nízka návratnosť (najmä pri posielaní poštou) —(-) nedostatočná kontrola nad získavanými dátami Štruktúrovaný (štandardizovaný) rozhovor —priamy kontakt s respondentom (face-to-face či telefonicky) —každý respondent odpovedá na rovnakú sadu otázok —prevažujú uzavreté otázky —výhoda: možnosť vysvetliť otázku Formy distribúcie/vypĺňania dotazníku SAQ (self-administered questionnaire) Pošta Online: CAWI (Computer Aided Web Interviewing) Group-administered questionnaire Household drop-off Face-to-face interview PAPI (pen and pencil interview) CAPI (computer assisted personal interview) Telefón: CATI (computer assisted telephone interview) Štruktúrované (štandardizované) pozorovanie —korene v experimentálnej psychológii —využívaný v marketingových výskumoch Obsahová analýza „Obsahová analýza je výskumná technika pre objektívny, systematický a kvantitatívny popis manifestného obsahu komunikácie.“ B. Berelson Kvalitatívne techniky zberu dát —(neštruktúrované) pozorovanie —hĺbkový/neštruktúrovaný rozhovor —etnografický výskum —focus groups/skupinové interview —orálna história/biografia —textuálne analýzy: —sémiotická/štrukturalistická analýza —(kritická) diskurzívna analýza —naratívna analýza 4.Techniky výberu výskumného súboru —základný súbor (populácia) —výberový súbor (vzorka/výber) —výberová jednotka (sampling unit) —parameter = empirická charakteristika základného súboru —štatistika = naše výsledky vo výberovom súbore Základné pojmy Reprezentativita: do akej miery sa vzorka (resp. jej vlastnosti) líši od populácie (jej vlastnosti) POPULÁCIA (základný súbor) VZORKA (výberový súbor) SELEKCIA GENERALIZÁCIA vyberáme z usudzujeme na Výbery usilujúce sa o reprezentativitu Výbery neusilujúce sa o reprezentativitu pravdepodobnostné nezaložené na pravdepodobnosti prostý náhodný výber kvótny výber technika snehovej gule systematický výber teoretický výber náhodný stratifikovaný výber typické prípady viacstupňový náhodný výber extrémne/deviantné prípady potvrdenie/vyvrátenie prípadom maximálna variácia homogénny kritický prípad politicky dôležité prípady účelový výber Pravdepodobnostný (náhodný) výber —každá jednotka základného súboru má rovnakú (a nenulovú) pravdepodobnosť, že bude vybraná do výberového súboru —môžeme určiť, ako sa líši výberový súbor od základného súboru —opora výberu (sampling frame) —non response Prostý náhodný výber —simple random sampling —každej jednotke základného súboru pridelíme číslo a generujeme náhodné čísla —vyžaduje dobrú oporu výberu —napr. http://www.randomizer.org Systematický výber —systematic sampling —do vzorky je zahrnutá každá N-tá jednotka zo zoznamu —výpočet: N = veľkosť populácie/veľkosť vzorky —prvá jednotka je vybraná náhodne —zoznam by nemal byť radený podľa nejakej systematickej schémy Stratifikovaný náhodný výber —stratified random sampling —vyberieme si kritérium, u ktorého chceme dosiahnuť korektnú reprezentáciu vo vzorke (napr. vek, príjmy...) —populácia je rozdelená do skupín homogénnych vzhľadom k tomuto kritériu a jedinci sú vyberaní do vzorky náhodne z týchto skupín —týmto spôsobom znižujeme smerodatnú chybu, ktorá závisí na homogenite populácie Viacstupňový náhodný výber a skupinkový výber —vyberáme v dvoch a viacerých krokoch —najskôr sú vybrané určité prirodzené zoskupenia (skupinky), o ktorých predpokladáme, že sú vzájomne zastupiteľné —skupinkový výber (cluster sampling): vybrané skupinky potom skúmame vyčerpávajúcim spôsobom —viacstupňový náhodný výber: zo skupiniek náhodne vyberáme jednotky Nenáhodný výber —často sa používa v kvalitatívnom výskume —keď nemáme oporu výberu, nepoznáme populáciu —výskumník si jednotky vedome vyberie - využíva sa logický úsudok —zanedbáva reprezentativitu (s výnimkou kvótneho výberu) —rovnosť šancí na výber jednotlivých jednotiek nie je garantovaná —šanca vybratia jednotky je neznáma Kvótny výber —quota sampling —napodobňuje v štruktúre vzorky známe vlastnosti populácie —vo vzorke dbáme o rovnaké percentuálne zastúpenie jednotlivých zložiek podstatných z hľadiska výskumu —je nutné mať presné znalosti o populácii —Technika snehovej gule (snowball sampling) —výber jedincov, pri ktorom nás pôvodní informátori vedú k ďalším členom našej cieľovej skupiny —Teoretický výber —zameriava sa len na vybrané skupiny, ktoré sa týkajú výskumu —hľadá príklady teoretických konštruktov pre hlbšiu analýzu a porozumenie —je založený na úsudku výskumníka o tom, čo by malo byť pozorované a čo sa dá pozorovať —Výber typických prípadov —vyberieme prípady, ktoré obsahujú kľúčovú črtu fenoménu, ktorý študujeme, tj. normálne, priemerné (treba vyargumentovať) — Ďalšie nenáhodné výbery —Výber extrémnych/deviantných prípadov —vysoko neobvyklé prejavy skúmaného fenoménu; dramatické vlastnosti; vyberám exemplárne prípady —Výber kritických prípadov —výber obzvlášť dôležitých prípadov, ktoré umožnia získanie zásadných potrebných informácií a následne umožnia logické zovšeobecnenie aj na iné prípady —Potvrdenie/vyvrátenie prípadom —na základe predchádzajúcej analýzy; hľadáme výnimky, variácie — — — Ďalšie nenáhodné výbery —Maximálna variácia —Dokumentuje rôzne variácie a identifikuje dôležité spoločné konfigurácie —Homogénny —Zaostruje, redukuje, zjednodušuje —Politicky dôležité prípady —Dôležité prípady priťahujúce pozornosť/unikajúce pozornosti —Účelový (convenience sampling) —slabá forma: beriem tých, čo sú po ruke —silná forma: využijem prístup k zaujímavej skupine — — — — — — Ďalšie nenáhodné výbery Focus group sampling —akých ľudí mám vybrať? —silné kontrastné názorové skupiny —široko stratifikované skupiny podľa sociálnych, kultúrnych a ekonomických charakteristík —koľko skupín? podľa témy, cieľa výskumu —koľko členov? zvyčajne 5-10 Cvičenie Ako by ste postupovali, keby ste chceli zorganizovať reprezentatívny výskum českých novinárov? 5.Veľkosť výberového súboru Chyby výberu —náhodné (random errors) –dôsledok pôsobenia náhody —systematické (constant errors) –výber je skreslený systematicky Veľkosť vzorky —stanovuje sa arbitrárne —čo zvažujeme: 1.stupeň presnosti, ktorý požadujeme 2.aká je v populácii variácia hlavnej charakteristiky, ktorú skúmame 3.rozsah dôležitých podskupín vo vzorke, ktoré chceme analyzovať Veľkosť vzorky —treba dosiahnuť bod, kedy má nárast veľkosti vzorky na vypočítanú presnosť už len malý vplyv —kvalitatívny výskum – treba dosiahnuť bod nasýtenia —survey: minimálne 500 respondentov; obvyklá veľkosť 1000 —so zvyšovaním veľkosti vzorky klesá veľkosť výberovej chyby (Demers 2005) http://www.richardjung.cz/Statisticka_chyba.pdf Tri faktory, ktoré ovplyvňujú veľkosť výberovej (štatistickej) chyby: —veľkosť vzorky —variabilita jednotlivých hodnôt (čím vyššia variabilita – rozptyl – tým väčšia chyba) —proporcia populácie vo vzorke (čím vyššia, tým menšia chyba; ale začína to ovplyvňovať výsledky až od 20%) Vyskúšajte si: •Kalkulačku na výpočet výberovej chyby: napr. https://www.dssresearch.com/resources/calculators/sample-error-calculator/ •Fungovanie náhodného výberu: http://rocknpoll.graphics/ 6.Kvalita merania (validita, reliabilita) Reliabilita (spoľahlivosť) —reliabilita = stupeň konzistencie merania vykonaného opakovane za rovnakých podmienok —stabilita —replikabilita —presnosť —príčiny nezhody: —subjektívna chyba —pozorovacia chyba (zlyhanie hodnotiteľa) —prístrojová chyba (resp. chyba meracieho nástroja) Reliabilita (spoľahlivosť) —prostriedky k určeniu spoľahlivosti merania: —opakované meranie (test-retest) —prepolenie testu (split-half reliabilita); konzistencia jednotlivých častí meracieho nástroja —meranie paralelných testov (zhoda merania s iným ekvivalentným meraním rovnakého konštruktu) —konzistencia medzi pozorovateľmi Validita (platnosť) —validné je také meranie, ktoré meria to, čo sme zamýšľali merať —interná validita —dizajn výskumu je bez teoretických a metodologických chýb —externá validita —výsledky by mali byť vztiahnuteľné a generalizovateľné aj na iné situácie/skupiny Validita (platnosť) —zjavná validita (face validity) —intuitívny odhad platnosti nástroja (merania) —súbežná validita (concurrent validity) —meranie tej istej vlastnosti je vykonané dvoma alebo viacerými rôznymi postupmi —prediktívna validita (predictive validity) —porovnáva predpoveď založenú na testovanom meraní so skutočnými výsledkami —konštruktová validita (construct validity) —meranie preukazuje vzťah k premenným, ktoré podľa teórie očakávame —nízka reliabilita = > nízka validita —nevalidné meranie môže byť (za istých okolností) reliabilné (opakovane dáva chybné výsledky) Reliabilita vs. validita Reliabilita vs. validita 560px-Reliability_and_validity.svg.png