Sociálna práca s migrantmi a migrantkami Lucia Čemová 26.3. 2020 Zopakovanie pojmov Migrant/ka - všeobecné pomenovanie človeka, ktorý sa presťahoval do inej krajiny za účelom dlhodobejšieho pobytu (nie turista/ka) Uprchlík/čka - človek, ktorý utiekol pred ohrozením (dôvody politické, humanitárne, materiálne, klimatické atď.) Medzinárodná ochrana - súborný názov pre azyl a doplnkovú ochranu Žiadateľ/ka o azyl (medzinárodnú ochranu) - človek, ktorý už v konkrétnej krajine požiadal o udelenie medzinárodnej ochrany Azylant/ka - človek, ktorý získal medzinárodnú ochranu azyl (neobmedzené trvanie) Doplnková ochrana - časovo obmedzená medzinárodná ochrana - vydáva sa väčšinou na 2 roky s možnosťou predĺženia Cudzinec - zaužitý pojem označujúci migrantov v ČR, v zahraničí je považovaný za pejoratívne a nekorektné označenie, pretože má v sebe zabudovaný význam cudzosti, “nepatrenia”. Nereflektovanie tohot významu pojmu je paradoxné najmä pri integračných politikách, ktoré majú podporiť “patrenie” do spoločnosti (angl. belonging) Migrácia v České republike Počet žiadostí o MO (Ministerstvo vnútra, 2020) -Počet udelených prípadov medzinárodnej ochrany (MO) je mizivý -Drvivá väčšina je pracovná migrácia - najmä Česká republika potrebujúca pracovnú silu -Silný vplyv ekonomického boomu od cca 2016 - akútny nedostatok pracovnej sily, príchod mnohých migrantov do ČR, tvorba rozličných programov, ako dostať dostatok pracovnej sily do ČR (najznámejší a naväčši program Ukrajina) Česk republika a intergace Česká republika nakladá s 3 kategóriami migrantov v rámci integrácie: -Občania/ky EU -Cudzinci z tzv. tretích zemí (Mimo EU) -Držitelia/ky medzinárodnej ochrany - Pre každú skupinu platia iné programy a služby Špecifiká skupín Žiadatela a držitelia medzinárodnej ochrany -Môžu byť traumatizovaní/é ( strata blízkych, svedectvo smrti, znásilnenie) a mať vážne psychické problémy, prejavujúce sa širokou škálou prejavov (môžu byť pre soc.prac. nezrozumitelné) -Prichádzajú kultúrne, sociálne a materiálne nepripravení na nové prostredie -Nedobrovoľnosť (nechceli opustiť svoju krajinu a často nechceli prísť do nehostinnej krajiny ako je ČR) Pracovná migrácia, zlúčenie s rodinou a iné dôvody dobrovoľnej migrácie -Pripravené zázemie (rodina, práca) -Psychická príprava v dostatočnom predstihu -Dobrovoľnosť, zámerný výber krajiny Spoločné problémy -Administratívne kategórie pre integráciu sú pomerne nezmyslné -Vplyvom kategorizácie napr. EU občania (na rozdiel od občanov 3.zemí a utečencov) nemajú nárok na kurz češtiny zadarma a pod., pri tom migrant/ka z Nemecka češtinu k životu potrebuje rovnako ako migrant/ka z Indie -Rasizmus a xenofóbia -Inštitucionálny rasizmus a xenofóbia (pozrite si obe videá prosím!) https://www.youtube.com/watch?v=gSddUPkVD24 -https://www.youtube.com/watch?v=kDtrlwaQyW4 -Nepripravenosť inštitúcií na diverzitu Nepripravenosť inštitúcií na diverzitu -Integračné opatrenia v ČR sa obmedzujú väčšinou na špeciálne organizácie poskytujúce rôzne typy asistencie, poradenstvo a kurzy češtiny (v Brne napríklad poradňa Celzus- Charita, Organizace pro pomoc uprchlíkům, JMK integračné centrum, Brno Expat centrum) -kritická situácia je v školstve, kde deti migrantov nedostávajú adekvátnu jazykovú podporu, nestíhajú látku, dochádza k úpadku ich schopností, neexistuje systém na dobré naviazanie kontinuity vzdelávania po migrácii, deti migrantov často prakticky nemôžu odmaturovať (kvôli češtine) -zdravotníctvo sa okrem jazykovej a kultúrnej bariéry potýka s problémom prístupu cudzincov do verejného poistenia (pozrite si krátky dokument, prosím: https://www.youtube.com/watch?v=VVo8-syRtCA) -Úrady práce nemajú nástroje na prácu s migrantmi a často sa bránia spolupráci s aktívnymi neziskovými organizáciami -Takmer žiadne mesto nemá vypracovanú bytovú politiku tak, aby zabraňovala pristorovej segregácii a ghetoizácii (s výnimkou Kolína) Rola sociálnej práce -Sociálni pracovníci plnia zákazky inštitúcie, v ktorej pracujú, majú vymedzenú úlohu -Veľká časť integračného rámca v ČR sleduje asimiláciu -Sociálna práca je preto často nereflektovane nástrojom asimilácie -Snahy o asimiláciu často vedú k segregácii (neúspešná asmiliácia, neprijatie do spoločnosti, vytvorenie paralelných štruktúr sociálnych sietí) -Jedným zo sociálno-politických nástrojov, ako dosahovať integráciu s citlivosťou voči dodržiavaniu ľudských práv, reflektovaniu inštitucionálneho rasizmu a demokratickému zachádzaniu s migrantmi je mainstreaming integračných politík -Rola sociálnej práce v opatreniach ako je mainstreaming je odlišná než v asimilačných opatreniach Mainstreaming integračných politík -Mainstreaming = dostávanie nejakej témy sociálnej politiky do mainstreamu tak, aby sa ňou zaoberali všetky inštitúcie naprieč rôznym témam (školstvo, zdravotníctvo,z amestnanie...) -Známejší je napr. gendrový mainstreaming, environmentálny mainstreaming… Zahŕňa 2 procesy: 1.Vertikálna - riešenie problému na multi-level úrovni (mesto, kraj, národná vláda) 2.Horizontálna - rôzne sektory, ministerstvá, odbory (školstvo, zdravotníctvo, práca, sociálny..) Teoretické východiská: Superdiverzita Koncept superdiverzity (Vertovec, 2011) poukazuje na neužitočnosť jednoduchých kategórií migrantov (azylant, pracovný migrant, príp. migranti zo Sýrie, z Ukrajiny, Vietnamu.. a pod.), ale upozorňuje, že v rámci každej kategórie existuje veľká miera vnútornej diverzity, ktorá “znezmyselňuje” jednoduché delenia: Etnicita, jazyk/y, náboženská tradícia, regionálne a okálne identity, kultúrne hodnoty, spôsoby migrácie, pobytový status, vzdelanie, pracovná skúsenosť, prístup k zamestnaniu (ovplvynený skúsenosťami migranta alebo neprijímajúcou spoločnosťou) lokalita a prístup ku komunite, prístup k úradom a prístup úradov a lokálnych inštitúcií , lokálnych obyvateľov ... Teoretické východiská: Dilema rozpoznania -de Zwart (2005): -špecifické sociálne politiky vyžadujú identifikáciu určitej skupiny, jej označenie a špecifické zachádzanie a takýto postup zvýrazňuje triedne, etnické a rasové rozlišovanie. Opatrenia, ktoré boli pôvodné dizajnované na podporu rovnosti v spoločnosti tak v skutočnosti podporujú rozdiely medzi jednotlivými skupinami a reifikujú definované skupiny, čím v podstate bránia integrácii. Druhým problémom, je konflikt, ktorí tieto opatrenia môžu vyvolať – vedomie, že je podporovaná určitá skupina môže vyvolať nevôľu zvyšku populácia a znížiť tým podporu verejnosti pre redistribučné politiky. -de Zwart navrhuje integračné politiky, ktoré cielia na všeobecnejšiu úroveň a nezahŕňajú pomenovanie skupiny tam, kde to nie je naozaj nevyhnutné (napr. Pri kurzoch češtiny sa vymedzeniu cielovej skupiny ťažko vyhneme ) Teoretické východiská: Interkulturalizmus Asimilaconizmus - rovné zachádzanie, cieľ: naturalizácia migrantov Diferencializmus - špecifické zachádzanie, cieľ: naturalizácia migrantov Multikulturalizmus - rovné ale odlišné zachádzanie, zdôrazňovanie inakosti a ľudských práv Interkulturalizmus - rovné zachádzanie, prispôsobenie identity spoločnosti na “diverzitu”, inklúzia, sústredenie sa na spoločné aspekty, “etnická diverzita, občianska jednota” Teoretické východiská: Interkulturalizmus Rola sociálnej práce v mainstremingu? Mainstreaming ako politika podpory stávania sa migrantov právoplatnými členmi spoločnosti -Terapeutický - vytváranie bezpečného prostredia pochopenia a dôvery medzi pracovníkom/čkou a klientom/kou, pochopenie inštitucionálneho rasizmu a xenofóbie a ich psychických a sociálnych dôsledkov -Poradenský - poskytnutie poradenstva v oblasti fungovania inštitúcií a systému -Aktivistický (reformný) - komunikovanie potrieb migrantov s inštitúciami a úradmi, zber podnetov, kolektívne riešenie systémovej diskriminácie, vyjednávanie, strategická litigácia Viac v článku The Mainstreaming of Integration Governance and Social Work in the Local Integration of Immigrants (Baláž, Čemová, 2019) Ďakujem za pozornosť Ak Vás táto téma zaujíma viac a radi by ste o tom diskutovali, dajte to, prosím, vedieť dr. Petre Horovej alebo mi napíšte na email cemoval@gmail.com. V prípade záujmu som otvorená online diskusii. Prajem znesitelný a užitočne strávený čas karantény, Lucia Čemová Literatúra https://www.mvcr.cz/migrace/docDetail.aspx?docid=22238074&doctype=ART Baláž, R., Čemová, L..(2019). The Mainstreaming of Integration Governance and Social Work in the Local Integration of Immigrants. Sociální práce - Sociálna práca, Brno: Asociace vzdělavatelů v sociální práci, 2019, roč. 19, č. 1, s. 94-109. ISSN 1213-6204. de Zwart, F. (2005). The Dilemma of Recognition : Administrative Categories and Cultural Diversity Author ( s ): Frank de Zwart Published by : Springer Stable URL : http://www.jstor.org/stable/4501719 The dilemma of recognition : Administrative categ and cultural diversity. Theory and Society, 34(2), 137–169. Scholten, P., Collett, E., & Petrovic, M. (2017). Mainstreaming migrant integration? A critical analysis of a new trend in integration governance. International Review of Administrative Sciences, 83(2), 283–302. https://doi.org/10.1177/0020852315612902 Scholten, P., & van Breugel, I. (2018). Introduction: Conceptualizing Mainstreaming in Integration Governance. In P. Scholten & I. van Breugel (Eds.), MAINSTREAMING INTEGRATION GOVERNANCE: NEW TRENDS IN MIGRANT INTEGRATION POLICIES IN EUROPE (pp. 3–22). Palgrave Macmillan. Vertovec, S. (2010). Towards post-multiculturalism? Changing communities, conditions and contexts of diversity. International Social Science Journal, 61(199), 83–95. https://doi.org/10.1111/j.1468-2451.2010.01749.x