aiľGofflacDra Aj keď v priebehu minulého desaťročia výskumy problematiky rodiny veľmi významnou mierou prispeli k pochopeniu diverzity rodinných štruktúr a vzťahov rodinných jednotiek k rozličným iným aspektom sociálneho života, zdá sa mi, že vo všeobecností sa im nepodarilo identifikovať a určiť zdroje konfliktu v rámci rodinného života. Preto aj užitočnosť týchto výskumov pre pochopenie situácie žien bola len veľmi obmedzená. Pretrvávanie a pružnosť rodinných foriem v samom strede všeobecnej sociálnej zmeny, ktoré boli často v týchto výskumoch veľmi energicky a pôsobivo dokumentované, určite prispeli k tomu, Že nás feministky lákalo zvažovať, aké môžu byť záujmy žien na udržiavaní takého typu rodinného života, ktorý sme Často chápali ako primárny zdroj útlaku žien. Historické, antropologické a sociologické štúdie typov rodín poukazovali na mnohé spôsoby, ktorými ženy a muži obraňovali rodinnú jednotku, aj napriek nerovnakej zodpovednosti a odmene oboch pohlaví v rámci rodinného života. Pretože tieto štúdie nedokázali dostatočne jasne osvetliť rozdiely medzi skúsenosťou žien a skúsenosťou mužov a medzi ich záujmami v rámci rodiny, nedocenili dostatočne niektoré dôležité aspekty sociálnej skutočnosti a potenciálne rozhodujúce zdroje zmeny v rodinách a v spoločnosti, a prehliadli aj to, ako ľudia zápasia tak v rámci rodín, ako aj mimo nich, aby dosiahli svoje vlastné záuj- my. Myslím si, že mnoho z tých, čo pracovali na týchto štúdiách, zo samého zaujatia o vec, ktoré im bolo spoločné, jednoducho prehliadli veľmi podstatné veci, a to viedlo k pohľadu na rodinu ako na unifikovanú záujmovú skupinu a ako na agensa zmeny, ktorý pôsobí zo svojho samotného vnútra. Historici a historičky rodiny napríklad preskúmavali úlohu rodiny v akumulácii bohatstva, v raste alebo úbytku populácie, v tom, do akej miery vytvára, rozširuje možnosti, alebo nie je schopná zabezpečiť prácu pre nový industriálny systém, ako sprostredkúva sociálne hodnoty novým generáciám a ako vytvára, alebo sa jej nedarí vytvárať enklávy z nových a ešte nevžitých sociálnych poriadkov. Ustavične si kládli za cieľ umiestňovať rodinu do Širšieho sociálneho dejiska. Rozmanitosť uzáverov, ako aj rozpätie interpretácií je obrovské: veľkosť domácnosti sa ustálila pred industrializáciou, počas nej a po nej (Peter Laslett); domácnosť sa zmenšila potom, ako kapitalizmus obmedzil domácu produkciu (Eli Zaretsky); veľkosť domácnosti bola flexibilná, v závislosti od procesov rurálno-urbán-nej migrácie a v závislosti od výšky zárobkov v nových industriálnych zamestnaniach, a v skutočnosti sa často zväčšovala (Michael Anderson); industrializácia spôsobila oslobodenie sexuality a oslobodenie žien (Edward Shorter); kapitalizmus zničil velké rodiny a vytvoril nukleárnu rodinu (Eli Zaretsky); kapitalistická industrializácia zničila nukleárnu rodinu (Friedrich Engels); nukleárna rodina uľahčila industrializáciu (William Go-ode); rodina a industrializácia spolupracovali na modernizácii (Tamara Hareven).1 No aj napriek tejto rozmanitosti spoločné zaostrenie na nové dejiny rodiny na základe vzájomného prepojenia rodiny a spoločnosti predpokladá nejakú spoločnú definíciu rodiny. Rodina sa vo všeobecnosti chápe ako sociálna entita, ktorá je zdrojom dynamickej zmeny, je činiteľom, agensom tejto zmeny spolu s ostatnými „sociálnymi silami", akými sú napríklad ekonomické zmeny, modernizácia alebo individualizmus.2 Takýto názor predpokladá jednotu záujmov medzi Členmi rodiny; zdôrazňuje úlohu rodiny ako harmonického celku a má tendenciu nepripúšťať konflikty alebo rozdielne záujmy jednotlivých členov rodiny.3 V tejto štúdii ponúkam názor, že tento fundamentálny koncept rodiny ako aktívneho agensa, v rámci ktorého pôsobia zjednotené názory, je klamlivý, a ponúkam alternatívny koncept rodiny ako miesta boja. Podľa môjho názoru rodinu nemožno chápať výlučne alebo predovšetkým ako jednotku, ktorá vznikla na podklade ľúbostného citu alebo pokrvnej príbuznosti, ale ju treba vidieť ako miesto, kde sa uskutočňuje produkcia a pre-rozdeľovanie. Takto chápaná rodina je miestom, kde sa ľudia, vykonávajúci v rámci týchto procesov rozličné Činnosti a majúci rôzne záujmy, Často navzájom dostávajú do konfliktu. Nemienim popierať, že rodiny obsahujú silné emocionálne putá a že rodina je mimoriadne dôležitá pre náš psychický život, ani to, že vytvára ideologické normy, ale v rámci ponímania marxisticko--feministických analýz rodiny chcem identifikovať a preskúmať materiálne aspekty rodových vzťahov v rámci rodinných jednotiek.4 Preto sa sústredím na charakter práce, ktorú ľudia vykonávajú v rodine, a na ASPEKT 2/2000 - 1/2001 PATRIARCHÁT 10 to, do akej miery ovládajú rozdeľovanie produktov svojej práce. Z marxisticko-feministického pohľadu organizáciu výroby tak v rámci rodiny, ako aj mimo nej formuje patriarchát a kapitalizmus. Súčasná štruktúra spoločnosti je založená na nerovnom rozdelení práce z hľadiska triedy a rodu, čo je zdrojom napätí, konfliktov a zmien. Zdrojom dynamiky našej spoločnosti nie sú ani tak rodinné vzťahy, ale tieto fundamentálne patriarchálne a kapitalistické vzťahy medzi ľuďmi. Jednotlivé podoby rodinných vzťahov sú vlastne do veľkej miery odrazom týchto základných sociálnych síl. Napríklad prerozdeľova-nie, ku ktorému dochádza v rámci rodiny medzi tými, ktorí majú svoje zárobky, a tými, čo ich nemajú, je podmienené dělbou práce, ktorá vyplýva z patriarchálnej a kapitalistickej organizácie výroby. Aby som vytvorila schému pre porozumenie fundamentálnej ekonomickej štruktúry tej rodiny, aká je bežná v súčasnej západnej spoločnosti -— heterosexuálna nukleárna rodina, ktorá žije v spoločnej domácnosti —, nezaoberám sa v tejto štúdii mnohými reálnymi, veľmi odlišnými spôsobmi, akými v rôznych obdobiach a oblastiach rôzne rasy a etnické skupiny štruktúrujú a žijú svoj rodinný život. Svoj pohľad som takto obmedzila preto, aby som mohla zdôrazniť ani nie tak harmonické vzťahy medzi jednotlivými členmi rodiny, ako skôr potenciál konfliktu, a to predovšetkým medzi Ženami a mužmi. V prvej časti tejto štúdie sa zaoberám úlohou rodiny ako miesta pre výrobu a prerozdeľovanie a uvažujem o interakcii medzi rodinou a štátom a o zmenách vo vzťahoch medzi rodinou a štátom. V druhej časti používam príklad domácich prác na ilustráciu rozdielov medzi materiálnymi záujmami jednotlivých členov rodiny, ktoré sú zapríčinené ich rozdielnymi vzťahmi k patriarchátu a kapitalizmu. Pretože podľa môjho tvrdenia jednotliví členovia rodiny majú veľmi často rozdielne záujmy, môže byť zavádzajúcim tvrdenie mnohých historikov rodiny, že „rodina" ako jednotka presahuje alebo zahŕňa kapitalizmus, industiializmus alebo štát samotný. Skôr je to tak, že ľudia — muži a/alebo ženy, dospelí a/alebo deti — rozličnými spôsobmi využívajú rôzne podoby rodiny. Môžu používať svoje „rodinné" väzby alebo pokrvné vzťahy a svoje miesto v rodine pri rozličných projektoch — pri hľadaní práce, pri budovaní odborových organizácií, pri zápase o vyššie mzdy, pri kúpe domu, pri požičiavaní auta alebo pri spoločnej starostlivosti o deti —, no ani tak nekonajú iba ako členovia rodiny, ale aj ako príslušníci a príslušníčky rodových kategórií, ktorí a ktoré majú špecifické vzťahy k deľbe práce, ako je organizovaná v rámci kapitalizmu a v rámci patriarchátu. Viacerí historici a historičky rodiny a iní odborníci a odborníčky zdokumentovali napätia medzi domácnosťami a svetom mimo nich, Čo naznačuje, že domácnosti sa správajú ako entity s unifikovanými záujmami, ktoré sú postavené do opozície voči iným entitám. Tento paradox je však iba zdanlivý, pretože aj keď jednotliví členovia rodiny majú rozdielne záujmy, ktoré vyplývajú z ich vzťahov k produkcii a prerozdeľovaniu, tieto isté vzťahy zároveň zaisťujú ich vzájomnú závislosť. Napríklad tak manželka, ktorá nepracuje za mzdu, ako aj manžel, kto- rý pracuje za mzdu, majú spoločný záujem na výške mzdy, na efektívnosti materiálneho vybavenia potrebného na varenie a na kvalite vzdelania ich detí. Avšak tie isté historické procesy, prostredníctvom ktorých sa domácnosti dostali do opozície voči štátu (ale aj do partnerstva s ním), zároveň rozšírili moc mužov v domácnostiach, takže sa stali hlavami rodín, a zvýšili napätie v rámci domácností. Príklady napätí a konfliktov, ktoré zaťahujú rodinu do zápasu, sú prezentované v tabulke č. 1. Rodina môže byť miestom vnútorného boja o záležitosti, ktoré sa týkajú produkcie a prerozdeľovania (domáce práce, mzda). Rodina môže byť zároveň základňou pre boj niektorých jej členov proti väčším inštitúciám ako napríklad štátnym spoločnostiam. Bude sa naďalej variť doma, alebo tento spôsob do veľkej miery prekonajú zariadenia rýchleho občerstvenia („fast food")? Bude starostlivosť o deti naďalej záležitosťou rodičov, alebo ju bude zabezpečovať štát mimo domu? Takéto otázky sú signálmi napätí okolo toho, čo bude v budúcnosti miestom produkcie. Na protesty proti daniam, ktoré sa krútia okolo toho, kto má rozhodovať o tom, ako sa budú přerozdělovat' zdroje rodiny, sa môžeme dívať ako na príklad boja o prerozdeľovanie medzi rodinami a štátom. V tejto štúdii mám v úmysle zamerať sa hlbšie iba na jeden zdroj konfliktu — na domáce práce — a problémov okolo napätí v ostatných oblastiach sa dotknem len letmo. Ako je tomu pri všetkých typológiách, kategórie, ktoré tu ponúkam, nie sú v skutočnosti tak striktne ohraničené a nemožno ich celkom oddeliť. Skôr predstavujú rozdielne aspekty toho istého javu; výroba a prerozdeľovanie sú vo vzájomnom vzťahu podobne ako boje, ktoré sa odohrávajú vo vnútri rodiny i mimo nej.5 Tľa^ooGrEtes §0 í Konflikty, ktoré sa týkajú rodiny Zdroje Konflikty v rámci Konflikty medzi do- konfliktu domácnosti mácnosťami a väčšími inštitúciami Otázky Domáca práca: Kto ju Produkcia domácnosti výroby vykonáva? Ako? verzus produkcia or- Podľa akých štan- ganizovaná kapitálom dardov? Majú ženy a štátom: Zariadenia pracovať za mzdu týchleho občerstve- mimo domu, alebo nia, alebo doma va- pre mužov doma? rené jedlá? Spoločná starostlivosť rodičov o deti, alebo štátom regulované centrá starostlivosti o deti? Otázky Mzda: Ako sa penia- Dane: Kto rozhodne prerozdeľo- ze majú minúť? Kto o tom, ako používať vania o tom rozhoduje? zdroje, ktoré vypro- Má sa manželova dukovala rodina? mzda míňať na jeho Členovia rodiny, luxus, alebo na pot- alebo predstavitelia reby rodiny? štátneho aparátu? ASPEKT 2/2000 - 1/2001 PATRIARCHÁT 11 a domácnosť Dovoľte mi začať citátom z Engelsa, ktorý sa zaslúžene stal notoricky známym: „Podľa materialistického ponímania posledným rozhodujúcim činiteľom v dejinách je produkcia a reprodukcia bezprostredného života. Ale táto produkcia a reprodukcia je zasa dvojakého druhu. Je to jednak produkcia existenčných prostriedkov, potravy, Šatstva, bývania a nástrojov potrebných pre túto výrobu; jednak produkcia samých ľudí, zachovanie rodu. Spoločenské zriadenia, v ktorých ľudia určitého historického obdobia a určitej krajiny žijú, sú podmienené obidvoma druhmi produkcie. "6 Engelsovi a neskôr Marxovi sa nepodarilo premyslieť tento duálny projekt do dôsledkov. Koncept výroby musí zahrnovať tak produkciu „vecí" alebo materiálnych potrieb, ako aj „produkciu" ľudí, alebo presnejšie produkciu ľudí, ktorí majú určité atribúty, ako napríklad rod. Marxistický vývoj konceptu produkcie sa však zameral predovšetkým na výrobu vecí. Gayle Rubin mimoriadnym spôsobom rozšírila naše chápanie toho, akým spôsobom sú ľudia produkovaní cez vlastnú identifikáciu so „systémom pohlavia/rodu" ako „sústavou systémov, prostredníctvom ktorých spoločnosť transformuje biologickú sexualitu do produktov ľudskej aktivity a v ktorých sú tieto transformované sexuálne potreby uspokojované"7. Táto sústava systémov, ktorá reprodukuje druhy — a rovnako aj rod —, je fundamentálne sociálna. Biologický fakt sexuálnych rozdielov sa v rozdielnych spoločenstvách interpretuje rozličnými spôsobmi; biológia je vždy sprostredkovávaná spoločnosťou.8 Z ekonomického hľadiska sa dá o utváraní rodu uvažovať ako o tvorbe deľby práce medzi pohlaviami, ako o tvorbe dvoch kategórií pracovných síl, pričom príslušníci oboch týchto kategórií sa navzájom potrebujú.9 V našej spoločnosti deľba práce medzi pohlaviami znamená, že muži sú angažovaní predovšetkým v platenej práci mimo domácnosti a ženy zasa predovšetkým v produkcii v domácnosti; muži a ženy, žijúci v spoločných domácnostiach, spoločne tvoria zdroje. Taká podoba rodiny, ako ju poznáme, kde sú muži v hierarchii rodových vzťahov oproti ženám vo výhodnejšej pozícii, je jednoducho jedným z možných štruktúrovaní tejto ľudskej aktivity, ktorá tvorí rod; preskúmali sa však aj mnohé ďalšie možnosti usporiadania tohto spoločenstva.10 Aj keď súčasná feministická psychoanalytička teória zdôrazňuje vzťahy medzi deťmi, matkami a otcami v typických nukleárnych rodinách a spôsoby, ktorými tieto vzťahy fundamentálne tvarujú osobnosť podľa rodových línií a zachovávajú hierarchiu rodových vzťahov, musíme si uvedomiť, že rodové vzťahy hlboko prenikajú do všetkých aspektov sociálneho života.11 Predovšetkým, tvorba a zachovávanie hierarchických rodových vzťahov nezávisí iba od rodinného života, ale rozhodnou mierou aj od organizácie ekonomickej produkcie, produkcie tých materiálnych potrieb, o ktorých hovoril Engels. Kým osobnosť dieťaťa je do istej miery for- ASPEKT 2/2000 - 1/2001 C^riá PATRIARCH 12 KM movaná tým, kto je jeho matkou, ako aj vzťahmi s ostatnými, vzťahy dieťaťa k ostatným sú produktmi všetkých sociálnych systémov, do ktorých sa dostáva, nie iba tých, ktoré sa dajú zjavne vypozorovať v rámci domácnosti. Tieto systémy a mechanizmy sú tvorené kolektívne a kolektívne sú aj udržiavané. „Závislosť" je psychickým, a zároveň aj poľiticko-ekonomickým vzťahom. Mužmi dominované odbory a profesionálne zoskupenia napríklad vylúčili ženy z kvalifikovaných zamestnaní a obmedzili ich príležitosti na to, aby mohli byť sebestačné. Podobne aj zákaz interrupcií znovu posilňuje závislosť žien od mužov. Takýmito a inými spôsobmi, z ktorých mnohé sú podobne inštitucionalizované, sú muži ako skupina schopní udržiavať nad ženskou pracovnou silou kontrolu, a tým si udržiavajú svoju nadvládu. Kontrola nad ženskou pracovnou silou je pákou, ktorá umožňuje mužom profitovať z toho, že ženy im poskytujú osobný servis a servis v domácnosti, k čomu patrí aj fakt, že muži sú oslobodení od starostlivosti o deti a od mnohých ďalších nepríjemných úloh tak v rámci domácnosti, ako aj mimo nej, pričom usporiadanie nukleárnej rodiny, ktorá je založená na mono-gamnom a heterosexuálnom manželstve, je inštitucionálnou formou, ktorá zjavne túto kontrolu nad ženami posilňuje.12 Materiálna základňa patriarchátu je mužská kontrola ženskej práce; tak v domácnosti, ako aj na trhu práce z deľby práce medzi rodmi profitujú skôr muži. V kapitalistickom systéme sa produkcia materiálnych potrieb odohráva do veľkej miery mimo domácnosti, v obrovských podnikoch, kde výrobné zdroje vlastnia kapitalisti. Väčšina ľudí, ktorá nemá nijaké vlastné výrobné zdroje, nemá inú možnosť, ako ponúknuť svoju pracovnú silu výmenou za mzdu. Kapitalisti si privlastňujú nadhodnotu, ktorú tvoria pracovníci nad a mimo hodnotu vyjadrenú v ich mzde. Jednou z hlavných hnacích síl v našej spoločnosti je tá, ktorá vyplýva z tohto výrobného procesu: tí, čo pracujú za mzdu, sa snažia podržať si toľko kontroly nad podmienkami svojej práce a nad produktmi svojej práce, ako je to len možné, a kapitalisti, hnaní súťaživosťou a potrebami procesu akumulácie, hľadajú spôsoby, ako odňať pracovníkom možnosť kontroly, a tak zvýšiť nadhodnotu.13 Ľudia si za mzdy kupujú tovary, ktoré potrebujú k svojmu životu. Keď sú tieto tovary v domácnosti, transformujú sa tak, aby sa dali použiť v produkovaní ľudí a ich reprodukcii. V našej spoločnosti, ktorá je organizovaná na základe patriarchátu, ako aj na základe kapitalizmu, sú v dôsledku deľby práce medzi pohlaviami na základe rodu muži primárne zodpovední za platenú prácu a ženy sú primárne zodpovedné za produkciu, ktorá sa odohráva v domácnosti. Tá časť produkcie odohrávajúcej sa v domácnosti, ktorá sa nazýva domáce práce, spočíva predovšetkým v zaobstarávaní tovarov a v ich premieňaní do potrebnej podoby. Napríklad obliečky sa musia kúpiť, navliecť na postele, po spaní vždy znovu upratať, musia sa prať, rovnako ako potravu treba nakúpiť, očistiť, uvariť a podávať v podobe jedla. Produkcia v domácnosti zahrnuje aj biologickú reprodukciu ľudí a tvorbu ich rodu, ako aj starostlivosť o nich prostredníctvom domácej práce. V pracovnom procese produkcie a CHÁT reprodukcie ľudí vzniká v rámci produkcie v domácnosti ďalšia veľmi základná hnacia sila našej spoločnosti. Systém výroby, v ktorom žijeme, nemožno pochopiť bez odvolania sa na produkciu a reprodukciu tak tovarov — či už v továrňach, strediskách služieb alebo na úradoch —, ako aj ľudí v domácnostiach. A hoci žiaden typ produkcie nemôže byť sebareprodukujúci, všetky sa spolu podieľajú na tvorbe a obnovovaní našej existencie.14 Toto patriarchálne a kapitalistické usporiadame produkcie si nutne vyžaduje prostriedky prerozdeľovania. V dôsledku triednej a rodovej deľby práce nemá každý priamy prístup k ekonomickým prostriedkom na prežitie. Schematický pohľad na rozvoj kapitalizmu v západných spoločnostiach naznačuje, že kapitalizmus si vo všeobecnosti našiel živnú pôdu v takých spoločnostiach, kde sa produkcia a prerozdeľovanie odohrávali do veľkej miery v domácnostiach a vo vidieckych sídlach; aj keď kapitalizmus väčšiu časť produkcie z domácností odsunul, nezničil všetky tradičné spôsoby, ktorými bola produkcia a prerozdeľovanie organizované. V predindustriálnych domácnostiach lúdia nielen vyrábali, ale produkty práce aj navzájom spolu zdieľali (okrem mimoriadnych povinností, ako napríklad odovzdávanie feudálnych čiastok), a to podľa ustanovených patriarchálnych vzťahov, založených na autorite. V období jednoduchej kapitalistickej akumulácie museli kapitalisti odcudziť výrobné zdroje, aby mohli ovládnuť a kontrolovať ľudí, ktorí boli pripútaní k pôde, a tak nastoliť kapitalistický spôsob produkcie, založenej na „slobode" platenej práce. Robotníci mohli „slobodne" pracovať pre kapitalistu, pretože nemali nijaké iné prostriedky na existenciu, a tak boli odkázaní na mzdu, aby si potom mohli od kapitalistov kúpiť to, čo predtým produkovali v domácnostiach a vo vidieckych sídlach a čo si medzi sebou vymieňali. S rozvojom kapitalistického spôsobu výroby došlo k tomu, že starí, mladí a ženy, ktoré mali deti v útlom veku, sa na ekonomickej produkcii zúčastňovali menej a stali sa závislými od tých, ktorí pracovali za mzdu, predovšetkým od dospelých mužov. Avšak ľudia naďalej žili v domácnostiach, aby tam reprodukovali svoj druh a aby přerozdělovali zdroje. Domácnosti sa stali predovšetkým jednotkami, kde sa vytvárala zásobáreň príjmu, a nie jednotkami, kde by sa príjem tvoril.15 Dovtedy ustanovená patriarchálna delba práce, v ktorej muži ťažili z práce žien, pokračovala v kapitalistickom usporiadaní vzťahov, kde sa muži stali predovšetkým pracujúcimi za mzdu, a naďalej si ponechali výhodu osobných služieb svojich manželiek, pretože ženy sa stali predovšetkým „ženami v domácnosti" .16 Uchovala sa aj vzájomná závislosť mužov a žien, ktorá vychádza z deľby práce ustanovenej na základe rodu. Kapitalizmus potrebuje, aby domácnosť bola zásobárňou príjmu, miestom, kde dochádza k prerozdeľovaniu medzi mužmi a ženami, a táto potreba vyrastá najmä z patriarchálnej deľby práce. Pritom je to práve táto funkcia zásobárne príjmu, ktorá umožňuje, aby sa domácnosť chápala ako jednotka s rovnakými záujmami, a to aj napriek tomu, že jednotliví Členovia rodiny majú k produkcii veľmi rozdielne vzťahy. Práve v dôsledku delby práce medzi členmi ASPEKT 2/2000 - 1/2001 ETä P A T R I A R rodiny je nejednotnosť zakomponovaná do rodiny a je neodmysliteľným základom „jednoty" rodiny. Nedávne, často špekulatívne, antropologické a historické výskumy tým, že sa zameriavali na vývoj domácností a ich úlohu, akú zohrávali v politických arénach, prispeli k môjmu chápaniu rodiny ako stelesneniu tak jednoty, ako aj nejednotnosti. Stručne povedané, tieto výskumy naznačujú, že status žien poklesol po tom, ako sa politické inštitúcie zdokonalili natoľko, že sa z nich stal štátny aparát, hoci súvislosť medzi oboma javmi nie je celkom jasná.17 Jednou možnou súvislosťou je, že proces formovania štátu zväčšil a upevnil moc mužov, ktorí sa takto stah hlavami „svojich" domácností. Záujem štátu povýšiť domácnosti na politické jednotky vychádzal z potreby štátu oslabiť predchádzajúci politický aparát, ktorý bol založený na pokrvnom príbuzenstve. V pred-štátnych spoločnostiach robili príbuzenské skupiny zásadné politické a ekonomické rozhodnutia — ako deliť zdroje, aby sa zabezpečil blahobyt pre všetkých, ako pravidelne přerozdělovat' pôdu, ako urovnávať spory, ako budovať nové osídlenia. Štát postupne tieto funkcie prevzal na seba. Viana Müller napríklad predpokladá, že v procese formovania sa štátu, ktorý sa v Anglicku a vo Walese odohrával približne medzi 8. a 15. storočím, sa vládcovia, ktorí sa vtedy začali objavovať, pokúšali upevniť svoju moc voči rodinným klanom tak, že sa snažili získať lojalitu mužov z konkrétneho klanu. Jedným zo spôsobov, akým to pravdepodobne mohli robiť, bolo, že dovoľovali mužom z klanu, aby si uzurpovali nejakú časť nadvlády nad klanom, najmä vlastníctvo pôdy a moc nad ženami a deťmi.18 Z tohto pohľadu je možné vnímať rodinu, ktorej hlavou je muž, ako „výtvor" Štátu. George Duby píše, že okolo roku 1250 bola domácnosť všade v západnej spoločnosti základom daňového systému.19 Lawrence Stone tvrdí, že záujmy štátu sa dosahovali prostredníctvom autoritárskej štruktúry domácností, pretože sa všeobecne verilo, že úcta a poddajnosť, ktorú členovia domácnosti preukazovali hlave rodiny, sa priamo prenášala na kráľa: „Moc kráľa a moc hlavy rodiny v 16. storočí rástla paralelne. Štát podporoval patriarchálnu nukleárnu rodinu a bol nepriateľský voči širokým príbuzenským rodinným klanom; tá prvá bola pilierom a tá druhá hrozbou pre jeho vlastnú vzmáhajúcu sa moc."20 Ako píše Elizabeth Fox-Genovese, autoritatívny systém nového národného štátu bol nezlučiteľný s rozmáhajúcim sa kapitalizmom a Lockov koncept autority odvodenej od jednotlivca pomohol vytvoriť novú legitimujúcu ideológiu štátu: táto teória predpokladá majetných jednotlivcov. Ak chcel Locke zachovať logickú koheren-ciu svojej teórie, musel presadzovať autoritu všetkých jednotlivcov, vrátane žien a detí. No odsunutím rodiny z politickej sféry, prinajmenšom v ideologickom slova zmysle, neskorší teoretici rozpor medzi povýšením statusu žien na status jednotlivca a zachovaním patriarchálnej autority vyriešili. Rodina sa stala súkromným miestom, ani na chvíľu sa nemala stať miestom pre politiku sociálnej výmeny, a záujmy rodiny vo svete reprezentovala výlučne hlava rodiny.21 Ideológia individualizmu zvýraznila politickú dôležitosť mužov mimo domácností, a tým posilnila patriarchát v domácnosti. Do- H Á T končila tak legitimizáciu mužskej verejnej moci, ktorá sa začala v procese tvorby štátu. No aj keď sa domácnosť, a najmä muž v rámci tejto domácnosti, stala v tomto ohľade zástupcom Štátu proti kolektívnosti organizovanej pokrvnosťou, zároveň zostala aj poslednou baštou pokrvných pút. Dokonca aj nukleárna domácnosť púta navzájom svojich členov prostredníctvom manželstva, rodenia detí a ustanovovania pokrvného príbuzenstva. Tieto putá k ostatným mimo domácnosti (aj keď v oveľa obmedzenejšej miere než v minulosti), spojené so vzájomnou závislosťou členov domácnosti, ktoré vyplývajú z rozličných vzťahov k produkcii, stále ešte tvoria pre členov domácnosti základňu pre spoločné záujmy zoci-voči štátu a ostatným vonkajším silám. Členovia domácnosti naďalej robia rozhodnutia o tom, kam budú plynúť mzdy, spoločne sa starajú o závislých členov domácnosti, zapájajú sa do platenej práce, majú spolu deti, ale je dôležité uvedomiť si, že v rámci domácnosti, ako aj mimo nej disponujú muži väčšou mocou. Preto pozerať sa na domácnosť ako na jednotku, ktorá sa spoločne rozhoduje napríklad o tom, ako disponovať svojou dostupnou pracovnou silou tak, aby sa maximálne vychádzalo v ústrety záujmom všetkých jej členov (implicitne predpokladaný postup tých historikov a historičiek, ktorí a ktoré hovoria o stratégiách rodiny a o prispôsobeniach sa jednotlivých členov, a explicitný postup ostatných), zahmlieva realitu tak kapitalistických, ako aj patriarchálnych vzťahov produkcie, do ktorých je každá domácnosť zapletená.22 Vzájomná závislosť v nijakom prípade nevylučuje možnosť útlaku. Ženy a muži nie sú v domácnosti o nič menej vzájomne závislí, ako sú robotníci a kapitalisti, alebo otroci a otrokári. V prostrediach, ktoré sú už principiálne donucovacie (ako sú patriarchát a kapitalizmus), sú pojmy výber a prispôsobenie nevyhnutne chybné, tak ako aj viera, že robotníci a kapitalisti alebo muži a ženy majú rovnaké záujmy. To však neznamená, že nemôže dôjsť k súladu. Niektorí pozorovatelia tvrdia, že rodina už viac nie je miestom, v ktorom by muži uplatňovali svoju moc. Ak patriarchát podľa týchto teoretikov vôbec ešte existuje, tak iba na neosobnej, inštitucionálnej rovine. Pre niektorých analytikov, ktorí vychádzajú z marxistickej tradície, neúprosný pokrok kapitalizmu eliminoval patriarchát v rámci rodiny, a dokonca umožnil vznik ženského hnutia, pretože oslabil patriarchálnu moc natolko, aby sa ženy mohli s ňou priamo konfrontovať.23 Chcem však ukázať, že aj keď kapitalizmus do istej miery posunul centrum moci, rodina naďalej zostáva v prvom rade arénou, v ktorej muži uplatňujú svoju patriarchálnu moc nad ženskou prácou. V tejto časti skúmam niektoré empirické zistenia týkajúce sa času, ktorý strávia prácami v domácnosti manželia a manželky, aby som toto tvrdenie obhájila. Som presvedčená, že Čas strávený pri domácich prácach, ako aj ostatné ukazovatele práce v domácnosti možno velmi dobre využiť na to, aby sme zistili, kto má v domácnosti akú moc. Ö3Q® a afe® ^[}3®odIwd wiiiOoDoa (í]®gooé)©S©0o [pcrl©ľ V ostatných rokoch vzniklo množstvo štúdií, ktoré merali čas strávený domácimi prácami, ale aj inými aktivitami ako napríklad platená práca alebo odpočinok. Tieto štúdie vo všeobecnosti zahrňujú záznamy respon-dentiek a respondentov, ktoré a ktorí mali čas strávený rôznymi aktivitami vyjadriť konkrétnymi časovými intervalmi (napríklad pätnásť minút) za jeden alebo dva dni. Najpodrobnejšie a najobsiahlejšie analyzované údaje o čase strávenom domácimi prácami v Spojených štátoch amerických sú tie, ktoré v rokoch 1967 a 1968 zozbierali Kathryn Walker a Margaret Woods na vzorke 1296 manželských dvojíc v meste Syracuse v štáte New-York.24 Časové rozvrhy boli zhromaždené aj na reprezentatívnej vzorke rodín v piatich mestách Spojených štátov amerických v rokoch 1965 a 1966 ako súčasť Mnohonárodného porovnávacieho výskumu Časového rozvrhu.25 Výskumné centrum na Univerzite v Michigane zozbieralo údaje pre reprezentatívne celoštátne vzorky rodín a jednotlivcov za roky 1965 a 1966 a za rok 1975.26 Neskôr vznikli celé série menších výskumov.27 Štúdie sú síce veľmi rozdielne v takých procedúrach zberu dát ako vzorky (celoštátne verzus lokálne, manželské dvojice verzus jednotlivci) a v spôsobe vyhodnocovania výsledkov (rozhovory verzus príklady; súčasné vyhodnocovanie výsledkov verzus retrospektívne vyhodnocovanie), ich zistenia sú však nápadne zhodné a podporujú veľmi jasné závery o tom, kto a ako vykonáva väčšinu domácich prác.28 Pretože Walker a Woods analyzovali svoje údaje tak zoširoka, budeme sa tu opierať o ich zistenia. Ženy, ktoré nemajú platené zamestnanie mimo domu, strávia povinnosťami v domácnosti viac ako päťdesiat hodín týždenne; patrí sem príprava jedál, spratanie zo stola a umývanie riadu, pranie a žehlenie, upratovanie, starostlivosť o deti a ostatných členov rodiny, nakupovanie, vedenie záznamov o účtoch. Walker a Woods zistili, že 859 pracovníčok v domácnosti na plný úväzok (zvyčajne označovaných ako „domáca" alebo „žena v domácnosti") pracovalo v priemere päťdesiatsedem hodín za týždeň. Podľa údajov manželiek ich manželia strávili týždenne domácimi prácami okolo jedenásť hodín za týždeň a deti v priemere také isté množstvo.29 Výskum celoštátnej vzorky 700 žien v rokoch 1965 a 1966 zistil, že 357 pracovníčok v domácnosti na plný úväzok pracovalo v priemere 55,4 hodiny za týždeň.30 Podľa týchto výskumov objemu času stráveného domácimi prácami je produkcia v domácnosti zjavne väčšia než plný platený úväzok. Spôsob, akým sa mení čas strávený domácimi prácami podľa toho, ako vzrastajú požiadavky na čas jednotli- ňSPEKT 2/H000 - 1/2001 U PATRIARCHÁT vých členov rodiny, je dobrým indikátorom toho, ako patriarchát účinkuje v domácej sfére, prinajmenšom vo vzťahu k domácim prácam. Veľa sa hovorilo o tom, že vzrastajúca participácia.žien na zamestnanosti môže mať potenciálne vyrovnávajúce účinky: keď ženy majú svoj plat, môžu nadobudnúť viac moci tak v rámci rodiny, ako aj mimo nej. Lenže výskumy zaoberajúce sa podielom času venovaného domácim prácam ukazujú, že manželia tých žien, ktoré pracujú za mzdu, nestrávia viac času domácimi prácami než tí manželia, ktorých manželky za mzdu nepracujú. Údaje, ktoré Walker a Woods zozbierali v rodinách v Syracuse, ukazujú, že čím väčší počet hodín ženy pracujú za mzdu, tým menej hodín strávia domácimi prácami, ale tým dlhšie sú ich pracovné týždne. Pracovný týždeň žien, ktoré pracovali za mzdu tridsať alebo viac hodín týždenne, mal v konečnom dôsledku v priemere sedemdesiatšesť hodín, do ktorých patrilo aj v priemere tridsaťtri hodín strávených týždenne domácimi prácami. Zato muži, ktorých manželky mali najdlhšie pracovné týždne, mali najkratšie pracovné týždne (pozri graf č. 1). Nedostatok odozvy zo strany mužov — v zmysle ich podielu na domácich prácach — na zvýšený počet hodín platenej práce u žien ukázali aj údaje podielu času stráveného domácimi prácami z výskumu miest v dvanástich priemyselných krajín, ktoré boli zozbierané v rámci projektu mnohonárodného porovnávacieho výskumu podielu času venovaného domácim prácam v rokoch 1965 a 1966. Vo všetkých krajinách manželky pracujúce za mzdu pracovali denne podstatne viac hodín ako manželia alebo ženy v domácnosti na plný úväzok. Zamestnané manželky tiež strávili podstatne viac času zo svojho volného času v domácnosti (dvojnásobok času týždenne), kým ich manželia, a dokonca ženy v domácnosti na plný úväzok mali víkendy vyhradené na svoj voľný čas.31 Tieto výskumy potvrdzujú aj dve ďalšie štúdie, jedna na vzorke 300 dvojíc vo Vancouver! v roku 1971 a druhá na vzorke 3500 dvojíc v Spojených štátoch amerických v roku 1976.32 Pohľad na povinnosti vykonávané manželmi a manželkami, ako aj na čas strávený týmito povinnosťami, nám pomáha porozumieť bremenu domácich prác. Meisner spolu so svojimi spolupracovníkmi zisťovali podiel manželov a manželiek na rozličných povinnostiach v domácnosti na vzorke 340 dvojíc a prišli k záveru, že iba 26 % manželov uvádza, že trávi vôbec nejaký čas upratovaním (a to jeden z dvoch dní, či už jeden pracovný deň, alebo jeden deň víkendu), kým upratovaniu sa venuje 86 % ich manželiek, ako aj to, že 27 % manželov trávi 2,5 hodiny za týždeň varením, kým 93 % manželiek varí týždenne 8,5 hodiny. Iba sedem z 340 manželov uviedlo, že sa venuje praniu alebo žehleniu, ale takmer polovica manželiek sa týmto činnostiam venuje.33 Meisner a jeho spolupracovníci z toho vyvodzujú: „Tieto údaje poukazujú na to, že väčšina vydatých žien pravidelne a denne vykonáva nutnú a časovo mimoriadne náročnú prácu v domácnosti. Čo sa týka mizivého a veľmi úzko výberového prispievania ich manželov k týmto prácam, môžu tieto manželky predpokladať, že to tak zostane do konca ich života, "34 Walker a Woods skúmali percento dní, ktoré podľa vlastných výpovedí manželky a manželia, ako aj ostatní členovia domácnosti strávia rozličnými povinnosťami v rámci domu, a prišli napokon k záveru, že kým manželia zamestnaných žien participujú na domácich prácach častejšie než manželia žien, ktoré nepracujú za mzdu, a to v rámci všetkých povinností, ktoré sa v domácnosti vyskytujú, ich príspevok z hľadiska času stráveného týmito prácami je aj tak malý.35 Treba teda napokon priznať, že manželia žien, ktoré pracujú za mzdu, vykonávajú viac domácich prác a zúčastňujú sa na nich častejšie, ale aj tak je tento ich príspevok zanedbatelný.36 Ženy zjavne nie sú vo väčšine prípadov schopné premeniť svoje mzdy do podoby menšieho týždenného pracovného zaťaženia, ani pomôcť si tak, že by namiesto vykonávania úmornej práce nakupovali dostačujúce náhradné produkty alebo by zaplatili za to, aby prácu v domácnosti vykonal niekto iný, alebo si zabezpečili, aby ich manželia vykonávali výrazne väčší objem domácich prác. Ak by neexistoval patriarchát, mohli by sme predpokladať zistenie, že v domácnosti si jej členovia rovnomerne delia platenú prácu aj prácu v domácnosti, ale nič také sme nespozorovali. Bremeno domácej práce podstatne rastie, keď sú v rodine veľmi malé deti, alebo keď je v rodine viac detí. Zo štúdie Walker a Wood je jasné, že v oboch týchto prípadoch sa pracovný týždeň manželky rozširuje, aby mohla vyhovieť všetkým potrebám rodiny, kým pracovný týždeň manžela zostáva rovnaký. V rodinách s dieťaťom do jedného roka strávi typická žena v domácnosti na plný úväzok takmer sedemdesiat hodín za týždeň prácami v domácnosti, takmer tridsať z toho starostlivosťou o rodinu (predovšetkým o malé dieťa). Typický manžel strávi takouto starostlivosťou o rodinu, presnejšie o malé dieťa, päť hodín týždenne, ale o tento čas sa skráti jeho čas trávený ostatnými prácami v domácnosti, takže celkový čas, ktorý strávi prácami v domácnosti, nevzrastie. Keď bola manželka zamestnaná na pätnásť alebo viac hodín týždenne, priemerný manžel strávil o dve hodiny týždenne viac starostlivosťou o dieťa a jeho čas trávený domácimi prácami vzrástol na dvadsať hodín (v porovnaní s dvanástimi hodinami manžela, ktorého manželka pracovala za mzdu mimo domu menej hodín týždenne). Avšak zároveň jeho zamestnaná manželka strávila viac ako päťdesiat hodín domácimi prácami, pričom takmer dvadsať z toho starostlivosťou o deti. Ako vidno z grafu č. 2, celkový čas zamestnanej manželky, strávený v prítomnosti malých detí, sa podstatne zväčšuje, kým čas manžela strávený rovnako sa zväčšuje iba nepatrne. Údaje z výskumu z roku 1976, konanom na celoštátnej vzorke okolo 3500 amerických manželských dvojíc, potvrdil, že ženy, ktoré majú (vzhľadom na väčší počet detí) viac povinností, venujú domácim prácam viac času, pričom fakt väčšieho počtu detí nijako neovplyvnil množstvo času, ktorý týmto prácam venujú ich manželia (pozri graf č. 3)37. ASPEKT 2/2000 - 1/2001 )EľA PATRIARCHÁT 15 U Ěiraff lo íl Hodiny za týždeň (manželky s plateným zamestnaním) Celková práca, manželky Celková práca, manželia 30 20 10 Domáce práce, manželky Domáce práce, manželia (sír a Ír @Q % Vek najmladšieho dieťaťa Celková práca manželiek v domácnosti 20 10 / , ^Celková práca manželov v domácnosti ' Starostlivosť manželiek / o rodinu Starostlivosť manžela o rodinu / /' "~I bez detí menej než 1 2-5 6-11 12-17 bez detí Čas, ktorý strávili domácimi prácami a starostlivosťou o členov rodiny (najmä detí) manželia a zamestnané manželky, skúmaná na vzorke 1396 rodín v meste Syracuse, štát New York, v rokoch 1967-1968, podľa veku najmladšieho dieťaťa. Založené na údajoch Kathryn E. Walker a Margaret E. Woods: Využitie času: podiel domácej produkcie na tvorbe rodinných služieb a iných ziskoch, cit. dielo, s. 50,126. 1-14 15-29 30 a viac Čas strávený domácimi prácami a celkovou prácou u manželiek a u manželov na vzorke 1296 rodín v meste Syracuse, štát New York v rokoch 1967-1968. Podlá údajov Kathryn E. Walker a Margaret E. Woods, spracovaných do štúdie: Time Use: A Measure of Household Production of Family Goods and Services (Využitie času: podiel domácej produkcie na tvorbe rodinných služieb a iných ziskoch). American Home Economics Association Washington, D.C. 1976, s. 45; Kathryn E. Walker: Time-Use Patterns for Household Work Related to Homema-kers' Employment (Vzorce využitia času v domácnosti vo vzťahu k zamestnaniu tých, čo vedú domácnosť). Referát odznel na konferencii: National Agricultural Outlook Conference, Washington, D.C., 18. februára 1970, s. 5. ASPEKT 2/2000 - 1/2001 PATRIARCHÁT 16 dScraíľ ©o Počet det£a 0 1 2 3 4 5 6b 7 alebo viac Čas strávený domácimi prácami, do ktorého nie je zahrnutá starostlivosť o deti, podľa údajov získaných na celoštátnej vzorke 5863 rodín z roku 1976, podľa poctu detí. Podľa údajov Jamesa N. Morgana: A Potpourri of New Data Gathered from Interviews with Husbands and Wives (Zmes nových údajov získaných z rozhovorov s manželmi a manželkami) in: Five Thoundand American Families: Patterns of Economic Progress (Päťtisíc amerických rodín; Vzorec ekonomického pokroku, zväzok 6), Accounting for Race and Sex Differences in Earnings and Other Analyses of the Firs Nine Years of the Panel Study of Income Dynamics (Evidencia rasových a pohlavných rozdielov v zárobkoch a ďalšie analýzy v prvých deviatich rokoch panelovej štúdie o zmenách v príjmoch), ed.: Greg J. Duncan a James N. Morgan (Ann Arbor: University of Michigan, Institute for Social Research 1978), s. 370. a Počet ostatných osôb v domácnosti okrem manžela a manželky alebo okrem živiteľa Či živitelky rodiny, žijúceho/žijúcej jednotlivo. Šesť a viac na manžela a manželku. Meisner a kolektív vypracovali odstupňovaný súbor štyroch kombinácií požiadaviek na objem času stráveného v domácnosti a analyzovali tieto údaje podľa zmien objemu času, ktorý strávia pri domácich prácach manželia a manželky ako odpoveď na tieto zvýšené úrovne požiadaviek. Prvú úroveň požiadaviek predstavuje domácnosť s jedným zamestnaným členom a ani jedným dieťaťom vo veku do desať rokov, druhú jeden zamestnaný člen a deti pod desať rokov, tretiu dvaja zamestnaní členovia domácnosti a ani jedno dieťa vo veku do desať rokov a Štvrtú dvaja zamestnaní členovia a deti vo veku do desať rokov. Tento postup potvrdil nemennosť času, ktorý manžel trávi domácimi prácami. Na piatich činnostiach, ku ktorým patrí jedlo, spánok, práca v záhrade, návštevy a pozeranie televízie, sú ženy ukrátené o Štrnásť hodín týždenne, a to v situáciách od najjednoduchších po najnáročnejšie, kým muži na týchto činnostiach získavajú 1,4 hodiny týždenne.38 Výskum zo Spojených štátov amerických z rokov 1965-1966 ukázal, že „u pracujúcich manželských párov s deťmi majú otcovia v priemere každý deň v týždni o 1,3 hodiny volného času viac a o 1,4 hodiny volného času počas nedieľ viac než mat- Na základe malého, veľmi výberového a nezúčastneného prispievania manželov do domácich prác vzniká podozrenie, že manželia sú, čo sa týka objemu času stráveného pri domácich prácach, ako voda v koši, totiž, manželia pravdepodobne vyžadujú viac domácich prác, než ich vykonávajú. Túto hypotézu potvrdzuje aj materialistická definícia patriarchátu, podľa ktorej muži priamo profitujú zo ženskej pracovnej sily. Podľa mojich vedomostí žiadne priame odhady objemu domácej práce, ktorú si vyžaduje prítomnosť manžela v domácnosti, sa nerobili. Avšak michiganský výskum, ktorý poskytuje informácie o objeme Času strávenom domácimi prácami v prípade rodičov žijúcich osamote, do istej miery tento problém osvetľuje. Slobodné matky trávia podstatne menej času domácimi prácami než manželky, a to v prípade rovnako veľkých rodín (pozri graf č. 3). Trávia pri domácich prácach menej času dokonca aj vtedy, keď sú porovnávané iba s manželkami, ktoré vykonávajú aj platenú prácu mimo domu. Je teda zrejme možné, že rozdiel v čase strávenom domácimi prácami (približne osem hodín týždenne) možno interpretovať ako zvýšený objem domácej práce, spôsobený prítomnosťou manžela. ZiaX keďže len veľmi málo štúdií požadovalo takéto informácie od slobodných žien, tento odhad „starostlivosti o manžela" sa nedá potvrdiť. Z údajov Walker a Woods však možno robiť ďalšie odhady minimálneho času potrebného na vedenie domácnosti. U manželiek, ktoré pracovali v platenom zamestnaní menej než 14 hodín za týždeň, sa čas strávený „normálnymi" domácimi prácami (teda všetkými domácimi prácami s výnimkou starostlivosti o rodinných členov) pohyboval medzi štyridsiatimi a štyridsiatimi piatimi hodinami, a to vo všetkých obdobiach života (teda v rozličnom veku a pri rozličnom počte detí), kým u manželiek, ktoré za mzdu pracovali pätnásť a viac hodín týždenne, sa čas trávený bežnými domácimi prácami pohyboval medzi dvadsiatimi piatimi a tridsiatimi piatimi hodinami za týždeň (pozri graf Č. 2). ASPEKT 2/2000 - 1/2001 17 PATRIARCHÁT Tieto výskumy ukazujú, ako patriarchát profituje z domácich prác. Po prvé, absolútnu väčšinu času strávia domácimi prácami manželky, v priemere okolo 70 %, pričom manžel aj deti zabezpečia v priemere okolo 15 % domácich prác.40 Po druhé, manželka je v prevažnej miere zodpovedná za starostlivosť o dieťa/deti. Manželky si na seba berú mimoriadne ťažké bremeno domácich prác v tých rodinách, kde sú veľmi malé deti alebo veľa detí; príspevok manžela k domácim prácam v týchto prípadoch zostáva v tom istom rozsahu, bez ohľadu na velkost' rodiny a na vek najmladších detí v rodine. Je to práve manželka, ktorá, minimálne Čo sa týka domácich prác, vykonáva všetko, čo sa viaže k životnému cyklu rodiny. Po tretie, žena, ktorá pracuje aj za mzdu (a ako vieme, často je to ekonomickou nutnosťou), zistí, že jej manžel trávi domácimi prácami v priemere len o veľmi málo času viac ako manžel ženy, ktorá za mzdu nepracuje. Po štvrté, manželka trávi približne osem hodín týždenne domácimi prácami navyše, ktoré sú vytvorené potrebami manžela. A po piate, manželka trávi v priemere minimálne štyridsať hodín týždenne tým, že vedie domácnosť a stará sa o manžela, v prípade, že nepracuje za mzdu, a minimálne tridsať hodín za týždeň, ak pracujem za mzdu. Okrem toho, aj keď môžeme predpokladať, že tento vzorec patriarchálnych výhod sa mení v závislosti od triedy, rasy, etnicity, práve tie limitované údaje, ktoré spájame so sociálno-ekonomickým statusom alebo s rasou, naznačujú, že čas, ktorý strávia manželky pri domácich prácach, nie je týmito rozdielmi vôbec ovplyvnený.41 Napríklad celoštátny výskum nepreukázal žiadne rozdiely v čase strávenom domácimi prácami medzi jednotlivými rasovými skupinami.42 Pokiaľ ide o triedne rozdiely, na inom mieste som už vyjadrila názor, že vďaka širokému využitiu rozličných prístrojov a pomôcok (najmä tých, ktoré nie sú až také drahé), ako aj v dôsledku toho, že začiatkom 20. storočia prestalo byť zvykom mať doma slúžku, sa naprieč triedami stalo vykonávanie domácich prác veľmi podobným. Okrem toho, nenašiel sa žiadny dôkaz, ktorý by ukázal, že širšie využitie spotrebičov efektívne zredukovalo čas strávený domácimi prácami.43 Príjem má zrejme najvýznamnejší účinok na domáce práce — a to práve v dôsledku účinku, aký má príjem na podiel ženskej pracovnej sily. Manželky mužov s nižšími príjmami budú pravdepodobnejšie zaradené do plateného pracovného procesu, a preto aj pravdepodobnejšie zakúsia „dvojitý pracovný deň" platenej práce a práce v domácnosti.44 Platená práca, aj keď skráti počet hodín strávených pri domácich prácach (v porovnaní s tými ženami, ktoré sú pracovníčkami v domácnosti na plný úväzok), takmer vždy zvýši bremeno tých pracovných hodín, ktoré ešte zostávajú. Dokonca aj v prípade žien, ktoré sú plne zamestnané vo svojej domácnosti, má počet detí a ich vek oveľa väčší účinok na čas strávený domácimi prácami, ako ich príjem.45 Vzťah tých členov (a členiek) domácnosti ku kapitalistickej organizácii výroby, ktorí (a ktoré) pracujú za mzdu, stavia domácnosti navzájom do triednych vzťahov a určuje, aký prístup majú jednotlivé domácnosti k tovarom; pokiaľ ide o chápanie ženskej práce v do- mácnosti — výchova detí, starostlivosť o domácnosť, poskytovanie služieb mužom — je patriarchát aj tak Črtou, ktorá je oveľa nápadnejšou ako trieda.46 áO©io od g) ü®oöo? Naznačila som už, že ženy všetkých tried sú subjektom patriarchálnej moci v tom, že vykonávajú domácu prácu pre mužov. Niektorí budú protirečiť a tvrdiť, že prevažujúci podiel žien na domácich prácach v porovnaní s podielom mužov a ich celkový oveľa dlhší pracovný týždeň netreba chápať ako vykorisťovanie jednej skupiny pracujúcich inou skupinou a že patriarchálna delba práce nie je taká istá ako kapitalistická delba práce. Niektorí tvrdia, že najmä v rámci pracujúcej triedy nemá delba práce podľa pohlavia nijaký význam. Panuje názor, že manželia a manželky z pracujúcej triedy sú vystavení a vystavené základnému prinúteniu, ktorému sú vystavené tak ženy v domácnosti, ako aj živitelia rodín.47 Tvrdí sa tiež, že delba práce podľa pohlavia nemá nijaký význam v rámci strednej triedy, pretože týmto ženám sa nežije príliš ťažko. Tvrdenie o dôležitosti patriarchátu pre život žien sa však vznáša okolo nás bez ohľadu na to, Či si ženy uvedomujú patriarchát ako útlak, alebo nie. Dôvodom vzniku toho množstva literatúry, ktorá vyrástla zo ženského hnutia, bola najmä potreba zdokumentovať útlak žien tak, aby ženy mohli rozpoznať svoje vlastné vykorisťovanie, keď ho zažívajú na svojom každodennom živote.48 Deľba práce podľa pohlavia, taká stará, že jej nespravodlivosť sa často chápe ako úplne normálna vec, je príkladom takéhoto vykorisťovania. Pat Mainardi v texte Politika domácich prác (The Politic of Housework; vyšlo v Aspekte 1/1993 — pozn. red.) vystihla podstatu boja medzi rodmi o domáce práce. Vo svojej analýze odhaľuje patriarchálnu moc, ktorá leží v podhubí každej odpovede radikálneho muža na pokusy jeho manželky podeliť sa s ním o domáce práce. „Mierou tvojho útlaku je jeho odolnosť," varuje nás a potom poukazuje na typickú odpoveď manžela: „,Nemám nicproti tomu, aby som to robil, ale budeš mi musieť ukázať, ako to mám robiť. Co známe* ná: Budem ti klásť množstvo otázok a ty mi budeš musieť zakaždým všetko znovu ukázať, lebo ja si to neviem tak dobre zapamätať. A neopováž sa sadnúť si a čítať knihu, kým ja tu pracujem, lebo urobím taký kravál, že bude pre teba jednoduchšie, keď si to všetko porobíš sama."A9 Ženské oslobodzovacie hnutie bezpochyby zmenilo chápanie významu patriarchátu u mnohých žien zo stredných vrstiev. Dá sa to isté povedať o ženách z robotníckej triedy? Dôkazov je menej ako u žien zo stredných vrstiev, ale aj ženy z robotníckej triedy už vyjadrujú svoje poznanie o nespravodlivosti mužskej moci v rámci pracujúcej triedy. Napríklad biele pracujúce ženy z Juhu nedávno napísali do novín Washington Post ako odpoveď na stíp-ček Williama Raspberryho toto: „Muži... žijú, hovoria a správajú sa presne podľa hesiel a poznatkov našich tradičných mužských zákonov a učiteľov. Ich krédo a ich litánie... znejú nasledovne: ASPEKT 2/2000 - 1/2001 lĚTm PATRIARC 18 EU H Á T Všetky peniaze a vôbec všetok majetok, vrátane sociálnej podpory a dôchodkov patria jemu. Všetky mzdy, bez ohľadu na to, kto ich zarobí, sú jeho. (...) Strava, nájomné, výdavky na lekársku starostlivosť a na oblečenie, to je jej míňanie peňazí. (...) Mnoho manželiek si musí ,ukradnúť na stravu zo svojej vlastnej mzdyl (...) Súhrn tohto všetkého je celý život vyplnený posmeškami, ponižovaním a degradáciou, ženy a ich neplnoleté deti sú vystavené na milosť a nemilosť manželov a otcov a absolútne sa im odopiera akákoľvek dôstojnosť, možnosť vážiť si seba. My, staré ženy, sme akceptovali a akceptujeme neprítomnosť mužov, lebo (1) sme si mysleli, že to tak má byť, (2) mysleli sme si, že starostlivosť o deti a udržanie našich rodín bolo dôležitejšie než samotný život. (...) Mladé ženy si teraz už môžu samostatne zarobiť na seba aj na živobytie svojich detí, alebo ak sú v núdzi, poskytne im prostriedky štát, bez toho, aby sa museli nechať zneužívať, zosmiešňovať a ponižovať."50 Prvým krokom v tomto zápase je uvedomenie a druhým krokom je poznanie, že situáciu možno zmeniť. M® 8(5 wyOoOOaiilttiy ooa s odo ©od oo ? Aká je pravdepodobnosť, že patriarchálna moc v rámci súkromnej sféry, meraná tým, kto robí domáce práce, bude na ústupe? Je možné množstvo času, ktoré si vyžadujú domáce práce, zredukovať? Kým sú vyhliadky na zmenu času stráveného domácimi prácami závislé od ekonomických a politických zmien v sociálnej sfére, závisia pravdepodobne celkom priamo od sily ženského hnutia, pretože množstvo a kvalita poskytovaných domácich prác, podobne ako objem platenej práce a mzda, ktorá je za túto prácu zaplatená, vyplýva z historických procesov boja. Takýto boj vytvára normy, ktoré sa potom premietajú do očakávanej životnej úrovne. Čas, ktorý v domácnosti strávia ženy zamestnané na plný úväzok len v domácnosti a ženy pracujúce za mzdu aj mimo domu, zostal v 20. storočí nápadne nezmenený. Kathryn Walker a Joann Vanek za Spojené štáty americké a Michael Paul Sacks za Sovietsky zväz uviedli, že celkový čas strávený domácimi prácami sa od 20. do 60. rokov nijako výrazne neznížil.51 Aj keď čas strávený niektorými činnosťami, ako napríklad prípravou jedál a umývaním riadu, sa znížil, čas strávený inými činnosťami, ako napríklad nákupmi, vedením účtov a starostlivosťou o deti sa zvýšil. Dokonca aj čas strávený starostlivosťou o bielizeň a šatstvo sa zvýšil, a to aj napriek novým prípravkom a bežnému využívaniu automatických práčok. Zatiaľ sa nepodarilo nájsť uspokojivú odpovede prečo sa objem času stráveného domácimi prácami napriek výrazným technologickým zmenám výrazne neznížil, ale čiastočnou odpoveďou môže byť to, že sa zvýšili nároky na čistotu, na starostlivosť o deti a na emocionálnu podporu, ako aj v tom, že pre malé decentralizované jednotky, teda typické domácnosti, neexistujú tak dobre fungujúce technológie ako pre väčšie celky.52 Konflikt medzi rodmi, ktorého témou sú domáce práce, možno už prináša svoje plody. Štandard sa zrejme bude meniť, a vznikne tak možnosť redukovať celkový čas venovaný domácim prácam. Nedávny výskum objemu času venovaného domácim prácam v období medzi rokom 1965 a 1975 ukazuje, že tento čas sa pravdepodobne znížil až o Šesť hodín týždenne pre ženy plne zamestnané domácnosťou a o Štyri hodiny pre tie, ktoré pracujú aj mimo domu.53 Takýto pokles času môže byť aj výsledkom posunu hraníc medzi domácnosťou a produkciou na trhu; výroba, ktorú predtým vykonávali ženy doma, sa pravdepodobne výrazne presunula do oblastí kapitalistickej produkcie. V takýchto prípadoch sa menia aj produkty; doma varené jedlá sa nahrádzajú stravou v zariadeniach rýchleho občerstvenia, tzv. fast food.54 V priebehu času boli hranice medzi domácou a trhovou produkciou skôr pružné než pevne dané a určovali ich požiadavky zachovania patriarchátu a kapitalizmu, ako aj triedny boj a rodový konflikt, ktoré oba vyrastali z týchto procesov. Kým zápas žien o zmenu, a zrejme aj záujmy kapitálu možno vcelku úspešne zmenili štandard domácich prác a presunuli istú časť produkcie mimo domu, vyhliadky na to, aby sa v rámci domu presunula časť domácich prác na mužov, už nie sú také dobré. Videli sme už v našich ukážkach výskumov venujúcich sa objemu času strávenému domácimi prácami, že muži, ktorých manželky pracujú za mzdu, nestrávia domácimi prácami viac času než ostatní ženatí muži. Tento fakt ukazuje, že aj keď sa dnes zvýšil podiel žien na platenej práci a ženy spolu s mužmi znášajú bremeno finančnej podpory rodiny, muži nezdieľajú so ženami bremeno domácich prác. V priebehu celého 20. storočia sa zamestnanosť žien zvyšovala. Porovnanie výskumu zo Syracuse z rokov 1967-1968 s výskumami z 20. rokov 20. storočia, ktoré urobila Walker, ukazujú, že pracovný týždeň manželov sa pravdepodobne predĺžil nanajvýš o štvrť hodiny za týždeň, kým pracovný čas manželiek, či už ide o ženy zamestnané mimo domu, alebo ženy, ktoré sa plne venujú domácnosti, pravdepodobne vzrástol až o päť hodín týždenne.55 Je zaujímavé, že k podobným záverom sa dopracoval Sacks vo svojom porovnaní výskumov zameraných na objem času stráveného domácimi prácami, ktorý sa konal v niektorých velkých mestách bývalého Sovietskeho zväzu v rokoch 1923 a 1966. Zistil, že Čas, ktorý ženy trávia domácimi prácami, o niečo poklesol, a že čas, ktorý trávia domácimi prácami muži, nevzrástol, že ženy stále ešte trávia dvakrát toľko času domácimi prácami ako muži a že celkový pracovný týždeň žien je stále o sedemnásť hodín dlhší ako pracovný týždeň mužov. V 70. rokoch bolo 90 % sovietskych žien vo veku od dvadsať do štyridsaťdeväť rokov zamestnaných.56 Musíme však konštatovať, že zväčšenie objemu ženskej platenej práce samo osebe vôbec nemá za následok, že by muži zdieľali domáce práce spolu so ženami. Bude nevyhnutný ďalší zápas. Co sa týka budúcnosti produkcie v rámci domácnosti, majú ľudia rozdielne záujmy, ktoré sa zakladajú na ich vzťahu k výrobným aktivitám mimo domu. Ich záujmy nie sú vždy jednoznačné alebo nemenné v čase. Niektoré ženy môžu vidieť svoj záujem vo väčšom prístupe k mzdám a môžu sa ho snažiť dosiahnuť prostredníc- ASPEKT 2/2000 - 1/2001 &íÁ PATRIARCHÁT 19 mm tvom kampaní zameraných proti diskriminácii žien v zamestnaní a vo výške miezd žien, iné môžu zasa svoj záujem vidieť v získaní maximálnej kontroly nad procesom domácej výroby aj cez odolávanie kapitalistickým zásahom do oblasti domácej produkcie a cez odolávanie tlaku zo strany mužov na Špecifikáciu a štandardy domácej výroby. Niektoré ženy môžu zredukovať domáce práce tým, že obmedzia počet detí. Niektorí kapitalisti sa môžu pokúšať rozšíriť trh aj produkciu prípravy jedál, ak sa táto oblasť ukáže ako potenciálne prinášajúca profit. Iní kapitalisti môžu jednoducho potrebovať ženskú pracovnú silu, aby rozšírili výrobu v nejakej oblasti, alebo aby pracovná sila zlacnela.57 Kapitalisti môžu mať prípadne záujem na tom, aby ženy zostali doma a vyprodukovali a vychovali ďalšiu generáciu robotníkov. Výsledok týchto protichodne pôsobiacich požiadaviek a cieľov je teoreticky neohraničený. Moja interpretácia dominantných síl a napätí pôsobiacich súčasne je nasledovná: Ženy kladú odpor, pokiaľ ide o vykonávanie domácich prác a starostlivosť o deti, prinajmenšom o starostlivosť o veľa deti; väčšina žien v čoraz väčšej miere nadobúda ekonomickú istotu, ktorá spočíva v tom, aby boli schopné zabezpečiť samy seba. Preto ženy bojujú s mužmi o to, aby sa mohli dostať z domu a získať slušné zamestnania na trhu práce. Ženy síce disponujú obmedzeným prístupom k slušným zamestnaniam a k slušným mzdám, no stále sa musia usi- lovať o to, aby aj muži prispievali k starostlivosti o rodinu. Muži sa v istom ohľade vzdávajú zodpovednosti za rodinu, no zároveň nechcú stratiť výhody, ktoré pre nich z rodinného života plynú. Dezercia z rodín, nefor-malizované vzťahy, zmluvné spolužitie bez uzatvorenia manželstva, to sú pravdepodobne prejavy takéhoto prístupu; prístup samotný môže byť odpoveďou na vpád kapitalistického systému do patriarchálnych výhod, pretože viac žien sa zapája do plateného pracovného procesu, a tým poskytujú menej individuálnych služieb v domácnosti. Muži si môžu uvedomovať, že čiastočný platený úväzok ich manželiek je užitočný, pretože prináša rodine finančnú podporu, a zároveň im zabezpečuje služby v domácnosti. Aby sa takéto opatrenia stali kompatibilné s ich naďalej neohrozenou patriarchálnou mocou, muži sa vo veľkom pustili do poriadne tvrdého boja s cieľom udržať si svoje lepšie miesta na trhu práce. Kapitalisti sa v prvom rade zaujímajú o prácu žien preto, aby pracovná sila zlacnela a aby mohli rozširovať výrobu za výhodných podmienok; ženy ako pracovníčky sú napríklad oveľa horšie organizované v odboroch ako muži. Kapitalisti sa usilujú presunúť čo najviac sociálnych výdavkov na Štát — napríklad starostlivosť o deti —, ale schopnosť štátu vysporiadať sa s tým je obmedzená celkovou fiskálnou krízou a súčasnými problémami v kapitalistickej akumulácii.58 Súčasné obdobie striedavého pomalého rastu a poklesu produkcie len U© fö 00 Iľ03@ L Ě Účasť ženskej pracovnej sily a čiastkový úväzok žien v ôsmich krajinách Podiel účasti ženskej pracovnej sily Ženy na čiastkový úväzok Krajina a rok % Podiel % všetkých Žien v celkovom pracovnom procese Podiel Švédsko 1977 55,2a 1 45,2b 1 USA 1975 47,3a 2 33,0b 3 Kanada 1977 45,9 3 23,0C 4 Velká Británia 1975 45,8a 4 40,9C 2 Francúzsko 1975 43,8a 5 14,lc 6 Rakúsko 1975 42,4 6 14,0b 7 Nemecká spolková republika* 1975 37,7a 7 22,8 5 Belgicko 1975 30,7 8 11,6C 8 Poznámky: * Názov štátu pred zjednotením a pred pádom železnej opony. Údaje sa týkajú len vtedajšieho Západného Nemecka. Podiel účasti žien na práci je pomerom všetkých žien v pracovnom veku (zvyčajne nad 15 rokov), ktoré sú pracovnou silou (zamestnané alebo také, ktoré si hľadajú prácu), aČísla z roku 1976. bČíastkový úväzok definovaný ako menej než tridsaťpäť hodín za týždeň. cČiastkový úväzok definovaný ako približne tridsať hodín týždenne. Zdroj: Ratner, Ronnie Steinberg: Labour Market Inequality and Equal Opportunity Policy for Women (Nerovnosť na trhu práce a politika rovnakých príležitostí pre ženy). Porovnanie viacerých štátov. Referát bol pripravený pre pracovnú skupinu č. 6, ktorá pracovala na téme Úloha žien v ekonomike. (Paríž: Organization for Economic Cooperation and Development. Jún 1979). Tabuľky 1,18. ASPEKT Z/2000 - 1/2001 PATRIARCHÁT 20 zintenzívňuje triedny boj, ktorý môže následne aktivizovať aj rodový konflikt. V ďalšom dvadsaťročí, aj keď dôjde k niektorým zmenám v deľbe práce medzi pohlaviami, ktorá vyplynie z rôznych konfliktov a bojov, patriarchát určite nebude vykorenený. Napriek minimálne jednému storočiu plnému tvrdení a presvedčení, že kapitalizmus bude triumfovať nad patriarchátom — teda, že dôjde k situácii, v ktorej sa celá výroba bude uskutočňovať v rámci kapitalistických vzťahov a všetci ludia budú zarábať svoju mzdu na základe rovnakých podmienok —, patriarchát stále žije. Z iného hľadiska prežil aj kataklizmatické revolúcie v Sovietskom zväze a v Číne.59 To znamená, že podstatná časť produkcie zostane v domácnosti. Nere-dukovateľným minimom, ktoré požaduje patriarchát, je to, že ženy sa naďalej budú starať o malé deti a budú mužom zabezpečovať obnovu ich pracovnej sily, nevyhnutnú na to, aby sa udržala životná úroveň, najmä v rámci decentralizovaného systému domácností. Hodnotím túto situáciu tak, že v súčasnosti dosahujeme novú rovnováhu, alebo novú formu starého partnerstva, a to je názor, ku ktorému sme dospeli vďaka údajom o zamestnanosti žien v ôsmich krajinách; tieto čísla ukazujú, že pokiaľ ide o participáciu žien na platenej pracovnej sile, môže existovať istý druh štrukturálneho obmedzenia. Ako ukazuje tabuľka č. 2, tie krajiny, kde je podiel žien na pracovnej sile najväčší, majú aj najväčší podiel žien pracujúcich na čiastkový úväzok. Tieto zistenia naznačujú, že ak sa má naplniť požiadavka patriarchátu, aby ženy ďalej vykonávali domáce práce a zabezpečovali starostlivosť o deti, podstatná časť práce vykonávanej ženami — počítaná na hodiny — sa musí udržať v rámci domácnosti. Vo Švédsku je najčastejším prípadom, že vydaté matky malých detí pracujú na čiastočný úväzok. V Spojených štátoch amerických vykazujú vydaté matky detí predškolského veku viac než dvakrát vyššiu nezamestnanosť než bezdetné vydaté ženy.60 Musíme len dúfať, že táto nová rovnováha sa ukáže ako nestabilná, pretože zjavne vytvára takú situáciu, v ktorej je pracovný deň žien dlhší, ako bol, keď žena slúžila v domácnosti na plný úväzok a muž bol živiteľom rodiny. Ako sme už v tejto štúdii ukázali, keď má platená práca ženy najväčší objem, celkový pracovný týždeň (teda platená práca plus domáca práca) je u žien najdlhší a u mužov najkratší (pozri graf č. 1). Zeny vo veľkých počtoch vstúpili na pracovný trh, a tak viac manželov má manželky, ktoré pracujú za mzdu a prispievajú do rodinného rozpočtu; kolektívne pracovné úsilie mužov ako skupiny pokleslo, pretože muži v prípade, že ich manželky pracujú za mzdu, zredukovali svoj celkový pracovný týždeň. Zároveň sa kolektívny prínos žien ako skupiny zvýšil. Táto situácia bude bezpochyby naďalej produkovať boj medzi rodmi. Súčasne s tým, ako sa viac a viac žien stáva subjektom „dvojitého zaťaženia", čoraz väčšie množstvo z nich začína protestovať. Pritom stojí za zmienku, že manželia nemusia byť tým, kto žne najviac plodov z toho, že sa v súčasnosti zvyšuje objem pracovného času žien. Aj keď mzdy manželiek prispievajú do spoločného rodinného rozpočtu, ich pracovná sila sa používa na to, aby sa vytvorila nadhodnota pre kapitalistov, a nie na to, aby sa dosiahla predchá- dzajúca úroveň služieb v domácnosti. A tak nakoniec môže byť decentralizovaný domáci systém samotný pohromou pre triedny boj a konflikt rodov. ÍW©(ľ Decentralizovaný systém domácností, ktorý chápem ako podstatný výsledok patriarchátu, zároveň čelí zásadným požiadavkám na reprodukciu kapitalistického systému.61 Rodiny môžu zabezpečiť základné služby oveľa lacnejšie ako platobný vzťah či už štátu, alebo kapitálu, najmä keď sa zastavil ekonomický rast. Z pohľadu kapitálu však tento vzťah nie je celkom prehľadný; kapitál a štát využíva domácnosti, ale nemá nad nimi úplnú kontrolu. Napriek tomu, že kapitalizmus sa rozšíril do všetkých oblastí a napriek centralizovaným byrokratickým štátom, ktoré čoraz väčšmi prenikajú do jednotlivých oblastí sociálneho života, ľudia v domácnostiach si stále vedia zabezpečiť kontrolu nad základnými zdrojmi a istými oblasťami rozhodovania. Historici rodiny nám pomohli porozumieť sile a odolnosti rodinných jednotiek, ako aj tomu, že v mnohých oblastiach si rodiny zachovali predchádzajúcu silu. Historici rodiny často nie sú dosť citliví na mocenské vzťahy v rodine, ale zamerali sa na iný aspekt tohto javu — na vzájomnú závislosť medzi ľuďmi v rámci domácnosti a na ich spoločný postoj ako skupiny ľudí voči vpádu takých síl, ktoré im chcú odcudziť ich zdroje alebo ich chcú obrať o kontrolu nad rozhodovaním o svojich veciach. Aj keď som sa sústredila na potenciál konfliktu medzi členmi rodiny, predovšetkým na konflikt medzi mužmi a ženami ohľadne domácich prác, chcem tiež ukázať, že ten istý problém delby práce, ktorý vytvára predpoklad pre tento konflikt, vytvára aj vzájomné závislosti —ako základ pre jednotu rodiny. Je to práve táto duálna povaha rodiny, v dôsledku ktorej je správanie rodín také nepředvídatelné a problematické tak pre kapitál, ako aj pre štát. V Spojených štátoch amerických napríklad nikto nepredpokladal obrovský nárast pôrodnosti po 2. svetovej vojne, následný vzrast účasti žien na platenej práci, veľmi rýchly pokles pôrodnosti koncom 60. a začiatkom 70. rokov, alebo, keď hovoríme o súčasnosti, vzrast rozvodovosti a nárast počtu osamelo žijúcich rodičov. Ak sa na tieto javy pozrieme z perspektívy, ktorú sme si tu vypracovali, tieto zmeny ľudského správania v rámci domácností možno chápať ako odpovede na konflikty tak v rámci domácností, ako aj mimo nich. Ako napísala Wendy Lutrell, ktorá pracovala na znovuvytvorení pojmu rodiny ako miesta napätia a konfliktu: „Ľudí môžeme vnímať ako historických činiteľov, ktorí sú činní nezávisle ako jedinci, a závisle ako členovia rodiny. Tento duálny proces je palivom pre napätia a konflikty v rámci rodinného priestoru a tvorí aj potenciál sociálnej zmeny... Keď sa Štát, pracovné miesto, komunita, náboženstvo alebo rodina chápu ako aréna, boja, sme nútení opustiť tento fungujúci základ, ktorý jediný nám umožňuje vidieť kapitalistické inštitúcie ako inštitúcie vytvárajúce status quo."bl aspekt 2/2000 - 1/2001 K« PATRIARCHÁT V niektorých prípadoch sa všetci členovia rodiny spoja a postavia sa kapitálu alebo Štátu zoči-voči spoločne. Keď baníci v Brookside štrajkovali, ich manželky sa pridali k svojim manželom a podporovali ich požiadavky, ba ešte ich rozšírili na záujmy celej komunity. Boj o veci týkajúce sa komunity je často iniciovaný ženami, a to v dôsledku ich pút k susedom a susedkám, ako aj širšiemu príbuzenstvu, a niekedy sa k nim pridajú aj muži, ktorí sú nespokojní so svojím osudom v patriarcháte a v kapitalizme. V New Yorku protestovali proti kráteniu štátnych príspevkov na predškolské zariadenia a na nemocnice muži aj ženy. V iných prípadoch muži a ženy, napriek konfliktnému postaveniu v rámci rodiny, môžu hľadať riešenia v rámci kapitalistického alebo Štátneho sektoru. Súčasný velký rozmach zariadení s rýchlym občerstvením možno vidieť aj v tomto svetle, podobne ako aj boj anglických žien za prídely mlieka od štátu, aby sa tým odčinili nerovností v príjmoch v rámci rodiny. V našej spoločnosti trieda aj rod určujú vedomie ľudí o vlastnej situácii, ako aj ich boj za zmeny tejto situácie. Niekedy môže byť primeranejšie hovoriť o rodine alebo domácnosti ako o jednotke, ktorá má spoločné záujmy, ale treba veľmi jasne formulovať podmienky, za akých je to možné. Konflikty vlastné triednej a patriarchálnej spoločnosti trhajú ľudí od seba, ale závislosti, ktoré sú tejto spoločnosti vlastné, môžu zasa ľudí držať spolu. Poznámky Prvú verziu tejto štúdie som prezentovala na konferencii Rockefellerovej nadácie o ženách, práci a rodine (New York 21.-22. septembra 1978), ktorú organizovali Catharine Stimpson a Tamara Hareven. Na tejto štúdii pracovalo okrem mňa veľa ďalších ľudí. Medzi nimi Rayna Rapp a Joan Burstyn, Jack Wells, Judy Stacey, Shelly Rosaldo, Evelyn Glenn, ako aj moja Študijná skupina, všetci títo mimoriadne pozorne Čítali túto štúdiu. Sam Bowles, Mead Cain, Steven Dubnoff, Andrew Kohlstad, Ann Mar-kusen, Katie Steward a skupina ľudí z National Academy of Sciences (Akadémie vied) mi v mnohom pomohli a poskytli mi veľmi potrebné pripomienky. Všetkým im ďakujem. Názory, ktoré tu prezentujem, sú moje vlastné a neodrážajú názory National Academy od Sciences aní National Research Council. ^aslett, P. — Wall, R. (ed.): Household and Family in Past Time. Cambridge University Press, Cambridge 1972.; Anderson, Michael: Family Structure in Nineteenth-Century Lancashire. Cambridge University Press, Cambridge 1971; Zaretsky, Eli: Capitalism, the Family and Personal Life. In: Socialist Revolution 13-14,1973, s. 66-125; Engels, Friedrich: The Condition of the Working Class in England. Stanford University Press, Standford, California 1958 (samozrejme, Engels bol len prvým a zároveň najvýznamnejším z tých, ktorí vyslovili práve tento názor); Lasch, Christopher: Haven in a Heartless World: The Family Besieged. Basic Books, New York 1977; Go-ode, William: World Revolution and Family Patterns. Free Press 1963; Hareven Tamara: Family Time and Industrial Time: The Interaction between Family and Work in a Planned Corporation Town, 1900-1924. In: Journal of Urban History 1, máj 1975, s. 364 — 389; Shorter, Edward: The Making of the Modern Family. Basic Books, New York 1975; Gordon, Michael (ed.): The American Famih/ in Social-Historical Perspective. 2. vydanie. St. Martin's Press, New York 1978. (Táto kniha je dobrým úvodom do histórie rodiny.) 2Príklady na túto definíciu, ktorá sa chápe ako samozrejmosť, možno nájsť vo zvláštnom vydaní časopisu Daedalus, jar 1977, ktorý neskôr vyšiel pod názvom The Family, (ed.: Rossi, Alice S. — Kagan, Jerome — Hareven, Tamara K.) W. W. Norton and Co, New York 1978. 3Po2ľi Scott, Joan — Tilly, Louise: Women's Work and the Family in Nineteenth-Century Europe. In: Comparative Studies and History 17, č. 1, január 1975, s. 36-64; ako aj Hareven: Family Time. 4Prí rozlišovaní medzi domácnosťou, teda bunkou, v ktorej ľudia naozaj žijú, a rodinou, teda chápaním tejto bunky, v ktorej si myslia, že by mali žiť, Rayana Rapp poukazuje na rozpor, ktorý vzniká kvôli porovnávaniu ekonomických a ideologických noriem rodiny/domácnosti. (Family and Class in Contemporary America: Notes toward an Understanding of Ideology. In: Science and Society 42, jeseň 1978, s. 257-277.) K tomu pozri tiež Leibo- witz, Lila: Females, Males, Families, a Biosocial Approach. Duxbury Press, North Scituate 1978, najmä s. 6-11. (Diskusia o tom, ako sa v rámci rodiny definujú putá medzi jednotlivými členmi a ako sa definuje širšie príbuzenstvo.) 5ínú typológiu konfliktov nájdeme u: Esping-Anderson, Gosta — Frie-Iand, Roger — Wright, Erik Olín: Modes of Class Struggle and the Capitalist State. In: Kapitalistate 4/5, leto 1976, s. 186-220; Ku kritike tohto prístupu pozri: Capitol Kapitaliste Collective. In: Typology and Class Struggle: Critical Notes on Modes of Class Struggle and the Capitalist State. In: Kapitalistate 6, jeseň 1977, s. 209-215. 6Engels, Frederick: The Origin of the Family, Private Property and the State. Citované podľa slov. vydania: Marx, K. — F. Engels: Vybrané spisy. Pravda, Bratislava 1971, s. 146. 7Rubin, Gayle: The Traffic in Women: Notes on the political Economy' of Sex. In: Toward and Anthropology of Women. (Ed.: Reiter, Kayna Rapp.) Monthly Review Press, New York 1975, s. 159. 8Rozličné spôsoby, akými sa pohlavné rozdiely interpretujú sociálne, sú dobre ilustrované tak v Rubin, ako aj v Leibowitz. 5Lévi-Strauss, Claude: The Family. In: Man, Culture and Society. Ed.: Shapiro, Harry I. Oxford University Press, New York 1971. 10Leibowitz uvádza príklady rôznych štruktúr domácnosti a rodiny, najmä v kapitolách 4 a 5. "Okrem Rubin pozri aj Chodorow, Nancy: Tlie Reproduction of Mothering: Psychoanalysis and the Sociology of Gender. University of California Press, Berkeley a Los Angeles 1978; Dinnerstein, Dorothy: Tlie Mermaid and the Minotaur: Sexual Arrangements and Human Malaise. Harper Colophon Books, New York 1977; Flax, Jane: The Conflict between Nurturance and Autonomy in Mother-Daughter Relationships and within Feminism. In: Feminist Studies 4, jún 1978, s. 171-189. 12Hartmann, Heidi, I.: The Unhappy Marriage of Marxism and Feminism: Towards a More Progressive Union. In: Capital and Class 8 (leto 1979), s. 1-33. Pozri tiež kritiku v diele: Sargent, Lydia (ed.): Women and Revolution. South End Press, Boston 1981. l3Pozri aj Braverman, Harry: Labor and Monopoly Capital: Tiie Degradation of Work in the Twentieth Century. In: Monthly Review Press, New York 1974; ako aj: Marx, Karl: Capital. I. zväzok. International Publishers, New York 1967. 14Pozri Himmelweit, Susan — Mohun, Simon: Domestic Labour and Capital. In: Cambridge Journal of Economics 1, Č. 1, marec 1977, s, 15-31. 15Pozri Hartmann, Heidi — Ross, Ellen: The Origins of Modern Marriage. Referát prednesený na Vedeckej feministickej konferencii v Barnard College 10. apríla 1976; Weinbaum, Batya: Women in Transition to Socialism: Perspectives on the Chinese Case. In: Review of Radical Political Economics 8, č. 1, jar 1976, s. 34-58. (Prináša dôkazy, že aj v Číne za Čias socializmu bola rodina jednotkou, v ktorej sa zhromažďoval príjem.) 16Pozri Hartmann, Heidi: Capitalism, Patriarchy, and Job Segregation by Sex. in: Journal of Women in Culture and Society 1, č. 3, s. 2, jar 1976. 17Pozri Rapp, Rayna: Gender and Class: An Archaeology of Knowledge. (Hovorí sa tu o Pôvode štátu.) In: Dialectical Anthropology 2, december 1977, s. 309-316; Gailey, Christine: Gender Hierarchy and Class Formation: TSie Origins of the State in Tonga. (Nepublikovaný referát: New School for Social Research, New York 1979); Rohrlich, Ruby: Women in Transition: Crete and Sumer. In: Bridenthal, Renate — Koonz, Claudia (eds.): Becoming Visible: Women in European History. Houghton Mifflin Co., Boston 1977; Rohrlich, Ruby: State Formation in Sumer and the Subjugation of Women. In: Feminist Studies 6, jar 1980, s. 76-102; Sympózium, publikované in: Feminist Studies, zv. 4, október 1978, vrátane príspevku Barstow, Anne: Tfie Uses of Archaeology for Women's History: James Mellart's Work on the Neolithic Goddess at Catal Hüyük. s. 7-18; Orther, Sherry B.: The Virgin and the State, s. 19-36; Silverblatt, Irene: Andean Women in the Inca Empire, s. 37-61. 18Muller, Viana: Tlie Formation of the State and the Oppression of Women: Some Tiieoretical Considerations and a Case Study in England and Wales. In: Re-view of Radical Political Economics 9, jeseň 1977, s. 7-21. Muller vychádza z prác takých autorov ako Tacitus, Bede, Seebohm, Phillpotts, Stenton, Whitelock, Homas, McNamara, Wemple. 19Duby, Georges: Peasants and the Agricultural Revolution. In: The Other Side of Western Civilization, s. 90. (Ed.: Chodorow, Stanley — Jovanovich, Harcourt Brace) New York 1979. 20Stone, Lawrence: The Rise of the Nuclear Family in Early Modern England: The Patriarchal Stage, in: Rosenberg, Charles, E. (ed.): Tlie Family in History. University of Pennsylvania Press, Filadelfia 1975, s. 55. Pozri tiež: Ross, Ellen: Women and Family: Examining Family History. In: Feminist Studies 5, č. 1, jar 1979, s. 174-200. (Hovorí sa tu o prechode od rodiny založenej na širokom pokrvnom príbuzenstve k nukleárnej rodine, a to oveľa podrobnejšie, než sa tomu venujem v tejto štúdii, pričom autorka ponúka množstvo užitočného kriticizmu histórie rodiny.) 21Fox-Genovese, Elizabeth: Property and Patriarchy in Classical Bourgeois Political Theory. In: Radical History Review 4, leto-jeseň 1977, s. 36-59. Pozri aj: Nisbet, Robert, A.: The Sociological Tradition. Basic Books, New York 1966. ASPEKT 2/2000 - 1/2001 22 PATRIARCHÁT 22Scott a Tilly (poznámka č. 3) a Hareven (poznámka č. 1) pracujú s pojmami výberu a adaptácie. Louise Tilly v diele Individual Lives and Family Strategies in the French Proletariat. In: Journal of Family History 4, č. 2, leto 1979, s. 137-152 pracuje s pojmom rodinných stratégií, ale nájdeme u nej aj chápanie potenciálneho vnútrorodirmého konfliktu. Jane Humphries v diele: The Working Class Family^ Women's Liberation, and Class Struggle: The Case ofNmeteenth Century British History, In: Review of Radical Political Economics 9, č. 3, jeseň 1977, s. 25-41 výslovne používa pojem rodinnej jednoty. ^Steward Ewen v diele Captains of Consciousness. (McGraw-Hill Book Co., New York 1976) a Barbara Ehrenreich a Deirdre English v diele: For Her Own Good: 150 Years of the Experts' Advise to Women. (Anchor Press, New York 1978) tvrdia, že patriarchálna moc v súčasnosti podlieha skúške velkých spoločností alebo expertov, a nie tých bezvýznamných chlapov tam kdesi v domácnosti. Prenikavý a břitký prehľad slabých stránok v histórii rodiny od takých autorov ako Wini Breines, Margaret Cerullo, Judith Stacey pod názvom: Socio/ Biology, Family Studies and Anti-feminist Backlash. In: Feminist Studies 4, č. 1, február 1978, s. 43-67, tiež naznačuje, že mužská moc nad ženami v rámci rodiny sa oslabuje. Barbara Easton v štúdii: Feminism and the Contemporary Family, hi: Socialist Revolution, č. 39, máj-jún 1978, s. 11-36 používa podobné argumenty ako Linda Gordon a Allen Hunter v texte: Sex, Family and the New Right: Anti-Feminism as a Political Force. In: Radical America 11, č. 6 a 12, č. 1, november 1977-februárl978,s.9-25. 34Walker, Kathryn, E. — Woods, Margaret, W.: Time Use: A Measure of Household Production of Family Goods and Services. American Home Economics Association, Washington, D.C. 1976. ^Szalai, Alexander (ed.): The Use of Time. Mouton, Haag 1972. 26Morgan, James, N.: A Potpourri of New Data Gathered from Interviews with Husbands and Wises. In: Duncan, Greg J. — Morgan, James N. (eds.): Five Tliousand American Families: Patterns of Economic Progress. Zväzok 6: Accounting for Race and Sex Differences in Earnings and Other Analyses of the First Nine Years of the Panel Study of Income Dynamics. University of Michigan, Institute for Social Research 1978, s. 367-401; Stafford, Frank — Duncan, Greg: The Use of Time and Technology by Households in the United States. University of Michigan, Institute for Social Research 1977; Robinson, John, P.: Qxanges in American's Use of Time: 1965-1975: A Progress Report. Cleveland State University, Cleveland 1977. 27Ku kratším štúdiám patria práce autorov: Meissner, Martin a kol.: No Exit for Wives: Sexual Division of Labour and the Cumulation of Household Demands. In: Canadian Review of Sociology and Anthropology 12, november 1975, s. 424-439; Berk, Richard, A. — Fenstermaker Berk, Sarah,: Labor and Leisure at Home: Content and Organization of the ITousehold Day. Saga Publications, Beverly Hills, Kalifornia 1979; Pleck, Joseph H.: Men's Family Work: Three Perspectives and Some New Data. Pracovný materiál, Welles-ley College Center for Research on Women, Wellesley 1979. 28K diskusii o spoľahlivosti časových rozvrhov a ich zlučiteľnosti pozri: Robinson, John: Methodological Studies into the Reliability and Validity of the Time Diary. In: Juster, Thomas (ed.): Studies in the Measurement of Time Allocation. University of Michigan. V Čase, keď vyšla táto štúdia, bolo zadané do tlače; Vanek, Joann: Keeping Busy: Time Spent in Housework, United States, 1920-1970. Dizertácia, University of Michigan 1973. Bol by tiež veľmi užitočný výskum, ktorý by sa zaoberal rozložením extrémnych rodín (napríklad takých, v ktorých si muži a ženy delia domáce práce rovnakou mierou). 29Walker, Kathryn E.: Time-Use Patterns for Household Work Related to Ho-memakers' Employment. National Agricultural Outlook Conference, Washington, D.C. 18. februára 1970, s. 5. 30Robinson, John — Converse, Philip: United States Time Use Survey. Survey Research Center, Michigan 1965-1966; Vanek, Joann: Household Technology and Social Status: Rising Living Standards and Status and Residence Differences in Housework. In: Technology and Culture 19, júl 1978, s. 374. 31Robinson, John, P. — Converse, Philip, F. — Szalai, A.: Even/day Life in Twelve Countries. In: Szalai, A. (ed.), s. 119,121. 32Meissner a kol.; Morgan. Jeden súčasný výskum, konkrétne Výskum kvality zamestnanosti z roku 1977 (Quality of Employment Survey) však naznačuje, že manželia zamestnaných žien vykonávajú viac domácich prác ako manželia žien, ktoré naplno pracujú v domácnosti, a to asi o 1,8 hodiny viac za týždeň, pokiaľ ide o domáce práce, a o 2,7 hodiny viac sa venujú starostlivosti o detí. Tieto zistenia sú založené na údajoch, zhromaždených retrospektívnym skúmaním vlastného života na vzorke mužov z 757 manželských dvojíc, a nie podľa časových rozvrhov, ktoré si robili počas dňa. Respondenti boli požiadaní, aby „odhadli", koľko Času venovali „domácim povinnostiam — teda napríklad nejakej práci, upratovaniu, opravárskym činnostiam, nákupom, starostlivosti o záhradu alebo dvor a sledovaniu účtov a toku peňazí", ako aj „starostlivosti o dieťa/deti alebo práci spolu s nimi". Odhady časového objemu venovaného starostlivosti o deti sú tu relatívne vyššie oproti tým, ktoré vychádzajú zo štúdií menovaných časovým rozvrhom pravdepodobne preto, že tie ostatné štúdie sa zameriavajú len na aktívnu starostlivosť o deti: „robiť nejaké veci s deťmi" by sa v týchto štúdiách často klasifikovali ako voľný čas. 33Meissner a kol., s. 430. 34Tamže,s.431. ASPEKT 2/2000 - 1/2001 Kf^l P A T R I A R 35Manželia zamestnaných žien uvádzali, že sa podieľajú na príprave jedál štyridsiatimi dvoma percentami z dní, v ktorých si robili záznamy, kým zamestnané manželky sa na tejto činnosti podieľali deväťdesiatimi šiestimi percentami. Avšak manželia k týmto činnostiam prispeli iba desiatimi percentami, kým manželky prispeli sedemdesiatimi piatimi percentami. Podobne 17 % manželov zamestnaných manželiek sa podieľalo na spratávaní a umývaní riadu, pričom prispeli siedmimi percentami Času. Iba v dvoch zo siedmich činností, ktoré patria k bežným domácim prácam, a síce nákupy a nefyzická starostlivosť o rodinu, prispievali manželia na tieto povinnosti až dvadsiatimi piatimi percentami zo svojho celkového času (povinnosti definované ako nefyzická starostlivosť o rodinu, to sú aktivity, ktoré sa vzťahujú k sociálnemu a vzdelávaciemu rozvoju iných členov domácnosti, Čiže napríklad čítanie deťom alebo pomáhanie deťom s učením a úlohami; do týchto činností je zahrnutá aj starostlivosť o miláčikov — domáce zvieratá). V prípade týchto dvoch povinností sa ani podiel objemu týchto prác, ani objem času, ktorý im venovali, podstatne nelíšili u tých manželov, ktorých ženy pracovali za mzdu, a tých, ktorých manželky za mzdu nepracovali. Treba poznamenať, že percento dní, o ktorých manželia uvádzali, že sa počas nich venujú konkrétnym domácim prácam a povinnostiam, nie je rovnaké ako priamy podiel tejto ich účasti. Napríklad údaj, že manželia sa venujú týmto povinnostiam polovicu všetkých dní, môže znamenať, buď že všetci manžela sa týmto povinnostiam venujú každý druhý deň, alebo že polovica z manželov sa týmto povinnostiam venuje oba dni (Walker a Woods [poznámka č. 24], s. 58, 59). 36Nezvyčajné zistenie, ktoré zaznamenal Pleck, že manželia zamestnaných žien uvádzajú, že strávia viac Času domácimi prácami, možno vysvetliť týmto javom: Muži sa častejšie zúčastňujú na týchto prácach a myslia si, že vykonávajú viac domácich prác. Boli by veľmi užitočné nové výskumy časového rozvrhu, ktoré by túto zmenu potvrdili, alebo vyvrátili. 37Morgan. Z týchto údajov vychádza, že manželia sa venujú domácim prácam oveľa menší počet hodín, ako to vychádza z údajov Walker a Woods, pretože tu sa z domácich prác vylúčili hodiny venované starostlivosti o deti, a možno aj preto, že tento výskum je založený na spomienkach, a nie na aktuálnych časových rozvrhoch. 38Meissner a koľ, s. 433. 39Robinson, John — Converse, Philip: United States Time Use Survey. Survey Research Center, Michigan 1965-1966; Uvádzané podľa: Hedges, Janice N. —- Barnett, Jeanne K.: Working Women and the Division of Household Tasks. In: Monthly Labor Review, apríl 1971, s. 11. 40WaIker a Woods, s. 64. 41 Hartmann: Unhappy Marriage. 42Morgan, s. 369. 43ITartmann, Heidi I.: Capitalism and Women's Work in the Home, 1900-1930. Dizertačná práca, Yale University 1974. Zo štúdie autorov Robinson — Converse vyplynulo, že čas, ktorý manželky strávia domácimi prácami, sa pohybuje okolo 42 hodín týždenne, ak celkový príjem domácnosti presiahol 4000 amerických dolárov za rok (v rokoch 1965-1966 a pri vtedajšej cene dolára), ale tento objem času bol o niečo nižší, 33 hodín, ked'bol príjem domácnosti pod 4000 dolárov (údaje podľa: Vanek: Household Technology and Social Status, s. 371). 44V štúdii Meissnera až 36 % manželiek tých mužov, ktorí zarobili pod 10 000 dolárov, bolo zamestnaných (v roku 1971 pri vtedajšej cene dolára), kým nie viac ako 10 % tých, ktorých manželia zarábali viac ako 14 000 dolárov, bolo zamestnaných (Meissner a kol., s. 429). 45Bude potrebný ďalší výskum, a to tak za základe už dostupných údajov, ako aj nových údajov, aby sme sa dozvedeli viac o potenciálnych variáciách času stráveného domácimi prácami. 46To, ako patriarchát zatieňuje triedne rozdelenie spoločnosti, možno ukázať v mnohých spoločnostiach: Jedným z príkladov môže byť Bangladéš. V roku 1977 Mead Cain a jeho kolegovia zozbierali údaje o využití času od všetkých členov sto Štrnástich domácností v ruräľnej oblasti Bangladéšu, kde vlastníctvo úrodnej pôdy je kľúčom k ekonomickému prežitiu aj k spoločenskej pozícii. Triedne postavenie ľudí je tu dichotomizo-vané podľa množstva úrodnej pôdy, ktorú domácnosti vlastnia. Cain zistil, že pracovné dni mužov, ktorí vlastnia viac ako 2000 m2, boli podstatne kratšie ako pracovné dni mužov, ktorí vlastnili menej ako 2000 m2, kým ženy v domácnostiach s väčším množstvom pôdy pracovali viac hodín. Muži, ktorí na tom boli lepšie, pracovali asi o jedenásť hodín menej za týždeň ako tí chudobnejší. Majetnejšie ženy pracovali asi o tri hodiny viac týždenne ako tie chudobnejšie. V tejto rurálnej oblasti Bangladéšu ženy na rozdiel od mužov neprofitovali — prinajmenej čo sa týka pracovného zaťaženia — z vyššieho triedneho postavenia, ktoré majú v spoločnosti ich rodiny. Podľa: Cain, Mead — Rokeya, Syeda Khanam — Naher, Shamsun: Crass, Patriarchy, and Women's Work in Bagladesh. In: Population and Development Review 5, č. 3, september 1979, s. 405-438. 47Humphries si osvojil tento pohľad (pozri poznámku č. 22). V skutočnosti ani tak nejde o to, či patriarchát znamená útlak pre pracujúce ženy alebo nie, ale skôr o to, aké sú pakty medzi útlakom, spôsobovaným patriarchátom, a útlakom, ktorý vyplýva z triedneho rozdelenia spoločnosti. 48Jones, Beverly: Tlie Dynamics of Marriage and Motherhood. In: Morgan, CHÁT Robin (ed.): Sisterhood is Powerful. Vintage Books, New York 1970, s. 46-61; Fax, Meredith: Woman and Her Mind: The Story of Daily Life. New England Free Press, Boston 1970; Limpus, Laurel: Liberation of Women: Sexual Repression and the Family. New England Free Press, Boston 1970; Friedan, Betty: Tile Feminine Mystique. Dell Publishing Co., New York 1963. 49Mainardi, Pat: The Politics of Housework. In: Morgan (ed.), s. 449, 451. (Citované podľa: Aspekt 1/1993, s. 51, preklad: Jana Juráňová.) Mainardi začína svoj Článok citátom z Johna Stuarta Milla: On the Subjection of Women: „Hoci ženy sa nesťažujú na moc manželov, každá sa sťažuje na svojho manžela alebo na manželov svojich priateliek. Je to rovnaké aj vo všetkých ostatných prípadoch nevoľníctva, prinajmenšom vždy v začiatkoch každého emancipačného hnutia. Nevoľníci sa spočiatku nesťažujú na moc svojich pánov, ale iba na ich tyranstvo". S. 447. S0Rapsberry, William: Family Breakdowns: A Voice from ,Little Dixie. Washington Post, 23. júna 1978; Rubin, Lillian: Worlds of Pain. Basic Books, New York 1976. Autorka opisuje bežné napätia medzi ženami a mužmi v rodinách z pracujúcej triedy, s ktorými robila rozhovory. 51 Walker, Kathryn E.: Homemaking Still Takes Time. In: Journal of Home Economics 31, č. 8, október 1969, s. 621-624; Vanek, Joan: Time Spent in Housework. In: Scientific American 231, november 1974, s. 116-120; Sacks, Michael Paul: Unchanging Times: A Comparison of the Everyday Life of Soviet Working Men and Women between 1923 and 1966. In: Journal of Marriage and the Family 39, november 1977, s. 793-805. 52Technologické inovácie v domácnostiach — napríklad automatické práčky, vysávače, umývačky riadu — nezredukovali čas strávený domácimi prácami. Komplikované roboty, mikrovlnky alebo počítačom ovládané zariadenia môžu síce znížiť čas potrebný na vykonávanie domácich prác, avšak dôsledkom týchto technických vymožeností sú aj také historické procesy, ktorých výsledkom je relatívna sila určitých tried a rodov. Pozri k tomu Hartman: Capitalism and Women's Work. 53Robinson, tabulka č. 4, pozri poznámku č. 28; Vickry, Clair: Women's Economic Contribution to the Family. In: Smith, Ralph E. (Ed.): The Subtle Revolution. Urban Institute, Washington, D.C. 1979, s. 194. Jedno zo štyroch jedál sa v súčasnosti konzumuje mimo domu. Podľa: Vaugh, Charles: Growth and Future of the Fast Food Industry. In: Cornell Motel and Restaurant Administration Quaterly, november 1976, citované podia Bose, Christine: Technology and Changes in the Division of Labour in the American Home. Referát odznel na výročnom stretnutí Americkej sociologickej asociácie, San Francisco, september 1978. Domnievam sa, že najefektívnejším spôsobom, ako znížiť objem času stráveného domácimi prácami, je presunúť miesto produkcie z domácnosti do väčších ekonomických celkov, avšak muži, ktorí konajú v zmysle patriarchálnych záujmov, sa budú brániť tomuto presunu produkcie z domácej sféry, pretože by to pre nich znamenalo hrozbu, že prídu o personalizované služby. ^Walker: Homemaking Still Takes Time. 5ňSaks: Unchanging Times, s. 801. Z marxistického hľadiska je mzda, vyplácaná robotníkovi alebo robotníčke, vo velkej miere závislá od jej alebo jeho nákladov na obnovu jeho alebo jej pracovnej sily, ktorú sprostredkúva zvyk, tradícia a triedny boj. Keď sú v rodine dvaja robotníci, rodinné náklady na obnovu sa dajú rozdeliť na mzdy oboch robotníkov; kapitalista môže platiť obom robotníkom tú istú mzdu, akú predtým dostával jeden z nich, a tak získa dvojnásobný objem času práce, takže zlacnie hodinová práca. Pozri; Vogel, Lise: The Earthy Family. In: Radical America 7, s. 4-5, júl-október 1973, s. 9-50; Gardiner, Jean: Women's Domestic Labor. In: New Left Review, č. 89, január-február 1975, s. 17-58. (Rozoberá konfliktné tendencie v rámci kapitalizmu.) 580'Connor, James: The Fiscal Crisis of the State. St. Martin's Press, New York 1973. 59Wainbaum (poznámka č. 15). ^Hedges — Barnett, s. 11 (poznámka č. 39). 61 Anna R. Marcusen rozšírila pojem decentralizovaných domácností ako charakteristickú črtu patriarchátu, a vysvetľuje tým vznik segregova-ných oblastí vo velkých mestách. K tomu pozri: Marcusen, Anna R.: City Special Structure, Women's Household Work, and National Urban Policy. Irt: Signs: Journal of Women in Culture and Society 5, č. 3, dodatok, jar 1980, s. S23-S44. 62Lutrell, Wendy: The Family as an Area of Struggle: New Directions and Startegies for Studying Contemporary Family Life. Referát bol prednesený na sociologickom kolokviu, na Kalifornskej Univerzite, Santa Cruz, 30. mája 1979, s. 18,19. Z angličtiny preložila Jana Juráňová Hartmann, Heidi L: The Family as the Locus of Gender, Class and Political Struggle: The Example of Housework. In: Tuana, Nancy-Tong, Rosemarie (eds): Feminism and Philosophy. Westview Press 1995, s. 104 — 128. a wacranfijowg) zase je sobota čas upratovania pán Jonáš behá po byte ako fúria durí manželku čo ak niekto príde a uvidí nezastlaté postele príde aj dcéra stavila sa cestou na tréning nájde hlivejúcu matku v starých trenírkach popíjať smrťáka v ústach večnú fajku čítať noviny od posledných strán tá tvoja matka vrieska pán Jonáš hystericky vyzbrojený prachovkou je taká šľampa darebná len sa pozri v umývadle samý vlas hajzeľobsratý kto to má po nej večne upratovať už mám toho plné zuby raz ju asi zabijem včera mi dala výplatu potom chcela so mnou spať chápeš ako ma tým uráža ja predsa nie som gigolo ale tatko smeje sa dcéra ber to športovo veď ti rastie bruško potrebuješ pohyb navyše máš jednoducho smolu že si sa narodil ako muž s tým nič nenarobíš... projekčná kancelária samá rysovacia tabuľa za každou z nich utajený muž jeden zašíva pančušky druhý si lakuje nechty ďalší číta Steelovú ASPEKT 2/HOQD - 1/2001 PATRIARCHÁT 24 poletujú repliky Katke vyšiel prvý zúbok Peťko už kakal do nočníka zavaril som vedro jahôd schudol som tri kilá žena prišla večer zase opitá... do miestnosti rázne vošla šéfka pančušky laky knižky pinzety zmizli v momente pod hŕbami rysov sústredenosť zhustla na betón. prezidentka poverila premiérku zostavovaním novej vlády v pozadí sa chúli jediný minister lásky novinári blesky kamery mikrofóny životopisy krištáľové lustre červený koberec na spoločnej fotografii si nová vláda miesto vtákov decentne držala kabelky v zákulisí už koluje šuškanda overené správy ktorú mocnú pretiahol minister lásky že bol ako muž jediný menovaný ako inak môže nejaký muž pochybných kvalít navyše blondín dosiahnuť v roku 2000 taký významný post áknie cez posteľ... Tho ait marftet won't beslow mago-buck piic&s on Ihe work, of a few white males forever. For the 17.7 million you (ust spent on a stngie Jasper Johns painting, you tx*M huvis bought ol atmsiomworkbyall of these women and arttsfs of color. Simko AiibsH Mota Wir«« řiA»- SuronMí £rcijíy CciTr 3íawj!£ia tarifo Můr? CntiůfB Owsaíons« Maria- cht^nĚor Annu äŕíun&rtiľlian ■topf Howraitfl iot&SQjt Ft«» Kablo ', mmmsnfí >ůi 5tci.NV,Myitö?fi Sunito TaůtbesAip SAaňatía tabtrsSt firiíoratlo E[iiůtltf[l V|g£s U iE>ufl Itmm Wliqflřaig Waring COJSOENÖ OF ÍHĚ Aíff S Guerrilla Girls Umelecký trh nebude donekonečna prehnane veľkými sumami oceňovať práce niekoľkých bielych mužov. Za 17,7 milióna, ktoré ste práve minuli na jednu maľbu od Jaspera Johnsa, ste si mohli kúpiť prinajmenšom jednu prácu od každej z týchto umelkýň alebo umelcov farebnej pleti: Pošlite láskavo $ a námety na adresu. Guerrilla Girls, svedomie sveta umenia, Box 1056 Cooper Sta. NY, NY 1Q276 ASPEKT 2/2000 - 1/2001 PATRIARCHÁT 25