Prelom 19. a 20. storočia • – zlatý vek medzinárodného cestovania • odbúranie obmedzení pri cestovaní, pasy a víza nie sú potrebné (okrem napr. Ruska, Osmanskej ríše) • CR ako významný zdroj príjmov v niektorých krajinách, internacionalizácia CR (150 tisíc Američanov v Európe ročne) • vyššie vrstvy – Francúzska riviéra, nové formy turizmu – Alpy Prvá svetová vojna • zánik slobody individuálneho pohybu • pasová povinnosť • opatrenia obmedzujúce cezhraničný pohyb osôb Medzivojnové obdobie – nárast CR v Európe • zintenzívnenie demokratizácie cestovania zvyšovaním objemu VČ pracujúcich: • Skracovanie pracovného času PČ a rast VČ ako: • skracovanie denného PČ • skracovanie týždenného PČ • zavedenia a postupné predlžovanie platenej dovolenky • skracovanie počtu rokov strávených v pracovnom (vyššie vzdelávanie, dôchodkový vek) Medzivojnové obdobie – nárast CR v Európe • - rozvoj automobilovej dopravy (20. – 30. roky): • nebývalá mobilita stredných vrstiev, individuálna sloboda a nezávislosť, voľnosť pohybu, nové rekreačné možnosti (vidiek, príroda) Medzivojnové obdobie – nárast CR v Európe • cyklistika ako obľúbená rekr. aktivita (30. roky), príklon k zdraviu prospešným aktivitám • vznik Youth Hostel Association (1930) • Federation Internationale de Camping et de Caravaning – FICC (1932) • holiday camps (V. Británia). Medzivojnové obdobie – nárast CR v Európe • popularita opaľovania (20. roky) - trend odhaľovania tela, pláž ako priestor pôžitku a zábavy, dovolenka ako karneval, postupná strata atraktivity anglických a severoeurópskych letovísk (vrcholí v 70. rokoch), opálená pokožka ako hlavný cieľ dovolenky a faktor sociálnej diferenciácie. Medzivojnové obdobie – nárast CR v Európe • do 40. rokov – dovolenkový CR vo V. Británii ako masové hnutie, vysoký stupeň organizovanosti, dovolenka ako základ osobného uspokojenia, právo na oddych ako nevyhnutný doplnok občianstva. Turizmus v totalitných režimoch 20. storočia Fašizmus aj komunizmus – režimy založené na ovládaní más, ktoré využívajú na realizáciu svojich cieľov: nielen útlak a teror, ale i ponuka určitých výhod (reálnych i fiktívnych) pre pracujúce masy (napr. turizmus). Totalitné režimy - Nacistické Nemecko • dôraz na étos práce, estetiku práce a radosť z práce (organizácia Kraft durch Freude – Radosťou k sile, úrad Schönheit der Arbeit – Krása práce, zriadený v rámci KdF) • dovolenka ako opatrenie sociálnej politiky slúžiace na regeneráciu pracovnej sily, zvyšovanie výkonnosti a produktivity pracujúcich, na stabilizáciu režimu (úrad „Cestovanie, turistika a dovolenka“ v rámci KdF) Totalitné režimy - Nacistické Nemecko • polovica 30. rokov: špeciálne dovolenkové vlaky (pre cca 1000 pracujúcich) do Krkonoš, Schwarzwaldu, Horného Bavorska • krátkodobé výlety Bodamskému jazeru, na mníchovský Oktoberfest, do pohoria Harz, • lodné zájazdy na Madeiru a nórske fjordy • rekreácie na talianskej riviére a na Lago di Garda Totalitné režimy - Nacistické Nemecko • 8,5 mil. turistov v r. 1938 Z toho krátkodobé zájazdy - 6 mil. turistov Totalitné režimy - Nacistické Nemecko • budovanie morských kúpeľov na Rujane (Sassnitz) - od r. 1936 - kapacita 350 tis. turistov ročne • KdF ako symbol nacionálneho socializmu reprezentovaného NSDAP (Reichel – Svůdný klam třetí říše) • ďalšia fáza demokratizácie cestovania – „zglajchšaltovanie“ spoločnosti zavedením „ľudovej turistiky“ Totalitné režimy - komunistický režim • turizmus ako prostriedok politickej kontroly a nástroj ideológie • CR ako významný faktor socialistického „spôsobu života“ (reprodukcia fyzických aj duševných schopností „pracovnej sily“ a rozvoj jej osobnosti): „Cestovný ruch je jedna z bežných foriem zotavenia a predstavuje účelnú formu využívania voľného času, preto sa stal súčasťou spôsobu života členov socialistickej spoločnosti“ (Kopšo 1985, s. 73). Komunistický režim - funkcie CR v rozvinutej socialistickej spoločnosti Ekonomická • reprodukcia a rozšírenie práceschopnosti ekonomicky aktívnej populácie, ktorá má pozitívny dopad na produktivitu práce • pôsobenie turizmu ako rozvojového faktora oblasti a aktivizovania ďalších hospodárskych odvetví • realizáciu kúpnej sily obyvateľstva, vrátane devízových rezerv Komunistický režim - funkcie CR v rozvinutej socialistickej spoločnosti Rekreačno-zdravotná • faktor „udržiavania národného zdravia a zvyšovania produktívnych síl človeka“ Kultúrno-poznávacia • všeobecné poznanie navštívených oblastí, s dôrazom na získanie vedomostí o ich histórií, revolučných tradíciách a režimom presadzovanej interpretácii umenia a kultúry Komunistický režim - funkcie CR v rozvinutej socialistickej spoločnosti Vedecko-informačná • výmena skúseností, poznatkov a informácií z oblasti vedy, techniky, umenia s cieľom ich uplatnenia v „spoločenskej praxi“ Politicko-formatívna (ideologická) • prehlbovanie tzv. socialistického vlastenectva a proletárskeho internacionalizmu, s cieľom mierovej kooperácie socialistických krajín pod vedením Sovietskeho zväzu. Totalitné režimy - komunistický režim • 70. – 80. roky 20. storočia: CR ako súčasť politickej stratégie legitimizácie režimu prostredníctvom zlepšeného prístupu obyvateľstva k spotrebným statkom • dovolenka prostredníctvom štátnych kolektívnych zariadení za štátom dotované ceny • cenovo prístupný turizmus ako ideologický nástroj legitimizácie komunistického režimu Totalitné režimy - komunistický režim • cestovanie do zahraničia – obmedzené • 1948-1953: nemožnosť cestovania, vrátane - komunistických krajín • po 1. 7. 1956 – povolené organizované zájazdy do komunistických krajín • občan nemá právny nárok na vydanie pasu • 1968-69: uvoľnenie cestovania • po októbri 1969 – praktické zatvorenie západných hraníc pre čs. občanov • od r. 1988 – „perestrojka“- uvoľnenie režimu cestovania do zahraničia • Fenomén tzv. druhých domov - chatárenie, chalupárenie - prostriedok sebarealizácie, uplatnenia tvorivosti, priestor relatívnej slobody, zmysluplnej aktivity a privátnosti. Povojnové obdobie Turizmus sa stáva masovým javom zahŕňajúcim prakticky všetky spoločenské vrstvy v industrializovaných západných spoločnostiach: Povojnové obdobie • nárast životnej úrovne obyvateľstva, • predlžovanie platenej dovolenky (skracovanie priemerného ročného pracovného času všeobecne) • rapídny rozvoj dopravných technológií prinášajúci neustále zlepšovanie kvality dopravy – jej rýchlosti, pohodlnosti i dostupnosti • nové spoločenské dispozície, sociálne ašpirácie, meniaca sa mentalita konzumnej spoločnosti, ktorú turizmus ovplyvňoval a v mnohom i pomáhal vytvárať Povojnové obdobie Dovolenka ako samozrejmá súčasť života v 50. a 60. rokoch napomáha prenikaniu nových vzorcov spotreby, charakterizovaných väčšou bezstarostnosťou a hedonizmom, aj do každodenného života. Turista sa stáva konzumentom par excellence. Syndróm turistu (Bauman) – voľnosť väzieb a život pre danú chvíľu sa stávajú všeobecnými charakteristikami každodennnosti. Povojnové obdobie • dediferenciácia medzi turizmom a ostatnými sférami (Urry) – miešanie tutrizmu s inými spol. aktivitami (nakupovanie, sledovanie médií, športové a kult. aktivity) • Cookizmus (ako kľúčový prvok organizovanosti modernity) alebo fordizmus? • Mobilita ako ústredná téma sociologickej analýzy? (Urry) Lit.: URRY, J., 2000: Sociology beyond Societies: Mobilities for the twenty-first century. Routledge: London and New York.