ny? Bmtislava : v na Slovensku. Jmtislava : Kal. In Ethics and \4 85. y. due to unsafe ra : World Health and Guttmacher l, and The World JURÁŇOVÁ, J. Ilika medzinárody v New Yorku lož-nosťou voľby. 94 Káhira), angl.: 1994. 979, New York), lmination Against RZ), Ministerstvo :ávach, júl 2002. ~n Slovenska, Kuliliovania, Možnosť ke a ľudské práva. )()8_svk_final.pdf Kapitola 13 FEMINISTICKÉ JE POLITICKÉ: PROBLÉMY FEMINISTICKEJ POLITICKEJ TEÓRIE Ľubica Kobová 1. Úvod V nasledujúcom texte chcem vymedziť niekoľko problémových oblastí, ktorými sa zaoberá feministická politická teória, a chcem tiež predstaviť pojmy, pomocou ktorých sa k týmto oblastiam približuje. N~skôr sa venujem tomu, ako ženské hnutie problematiwvalo to, čo treba chápať ako politické. DefIníciu politiky odvíjam od chápania moci a mocenských vzťahov a rozdelenia priestoru na súkromný a verejný (pozri kap. 5). Krátko sumarizujem produktívnosť používania pojmu patriarchát vo feministickej teórii a vzťahujem ho ku koncepcii sexuálnej zmluvy, ktorú sformulovala Carole Paternan. Viaceré aspekty inštitucionálnej politiky, rodu a politiky v kontexte národného štátu a sociálneho štátu diskutujem prostredníctvom pojmu občianstva. Ďalej sa venujem problému rovnosti ako rovnakosti a inakosti, 1. j. problematickému postaveniu subjektu žien v politickej teórii. Napokon stručne sumarizujem pôsobenie feminizmu ako aktéra verejnej politiky. Feministická politologická alebo politicko-fIlowfIcká literatúra' sa venuje rôznorodým konkrétnym·politickým problémom (pozri napr. Butler Séott 1992, Cviková ~ Juráňová 2001, 2002a, Nagl-Docekal 2(07), skúma chápanie žien a rodu v historickom kánone sociálnej a politickej fIlowfIe (pozri napr. Elshtain 1999, Bryson 1992), zaoberá sa podmienkami participácie žien v inštitucionálnej politike na Slovensku (pozri napr. Cviková Juráňová 2002a, Kobová - Maďarová 2007) alebo v odlišnom politickom systéme USA (Renzetti curran 2(05). Opísanie poľa politiky a jeho skúmanie z feministického hľadiska tak, aby usúvzťažňovalo základné chápania a pojmy, je náročné a vždy neúplné. MonografIe venované feministickej politickej teórii často postupujú chronologicky a predstavujú jednotlivé ideologické prúdy feminizmu tak, ako sa stali súčasťou politického diskurzu v spoločnosti v konkrétnom čase a na kont V referenciách na literatúru zohl'adňujem dvojaký záujem. Čiastočne poukazujem na smerovania súčasných diskusií vo feministickej teórii najmä vang1oamerickom kontexte a literatúre písanej v anglickom jazyku vôbec. pre lepšiu orientáciu čitateľky a čitateľa, ktorí by chceli siahnuť po ďalších dostupných tituloch, odkazujem na knižnú a časopiseckú produkciu v oblasti feministickej sociálnej a politickej filozofie. politol6gie, sociológie, rodových štúdií v slovenskom a českom jazyku. 273 274 krétnom mieste. Vzhľadom na vzájomné prieniky rôznych feministických prístupov k politike, vysoké vklady feministickej politickej teórie do konkrétnych politických zápasovaz nich vyplývajúcu neustále prebiehajúcu politizáciu a depolitizáciu aspektov sociálnych vzťahov je jednoznačné vymedzenie a rozčlenenie feministickej politickej teórie možné len s ťažkosťami a výraznými obmedzeniami. Každé takéto podujatie je len čiastočné a dočasné, je ovplyvnené záujmom autorky ajej auditória. 2. Osobné je politické Vzťah medzi tým, čo predmetom politiky je a čo predmetom politiky nie je v kontexte liberálnych demokracií - na ktoré sa v nasledujúcom texte obmedzujem -, významne sproblernatizovalo ženské hnutie druhej vlny feminizmu v západnej Európe a Spojených štátoch amerických. Toto hnutie podrobilo to, čo bežne nazývame politikou, t. j. sieť inštitucionálnej politiky, ktorá sa uskutočňuje na medzinárodnej, štátnej, parlamentnej a straníckej úrovni, rozsiahlej kritike. Tá mierila do vnútra rodového usporiadania existujúcich politických inštitúcií a tiež vyjadrovala nesúhlas so stotožňovaním týchto inštitúcií s politikou vôbec. Rôzne formy feministického aktivizmu a feministickej kritiky totiž spájalo a spája presvedčenie, že skutočné zmeny, ktoré by ovplyvnili životy ľudí, žien a mužov, dievčat a chlapcov, nie je možné uskutočniť len na legislatívnej úrovni Ct. j. zmenou zákonov) alebo na úrovni štátnej či samosprávnej administratívy Ct. j. zmenou riadenia jednotlivých častí spoločnosti), ale sú nutné napr. zmeny v hospodárskom usporiadaní aj v tom, čo považujeme za zvyky, tradície, kultúru. Známe slovné spojenie "osobnéje politické" sa stalo heslom druhej vlny feminizmu predovšetkým v USA Zmazalo jasnú hranicu medzi verejnou a súkromnou sférou, ktorá do veľkej miery defInovala hranicu medzi politizovateľným a nepolitizovateľným, ako aj tým, čo sa opisovalo ako "mužské", a tým, čo sa opisovalo a považovalo za "ženské". Ženy v čase druhej vlny feminizmu či hnutia za oslobodenie žien (pozri kap. 2) svoju situáciu opisovali ako vylúčenie z verejnej sféry, ako vylúčenie z možnosti rozhodovať o všetkom tom, čo ovplyvňuje ich život. Feministické hnutie poukázalo na problémy, ktoré dlho neboli predmetom verejného záujmu, vnieslo ich do verejnej diskusie a napokon sa usilovalo o ich nastolenie ako predmetu inštitucionálnej politickej agendy. Zároveň rozširovalo chápanie politiky o aktivizmus aj na ,,neformálnej" či kultúrnej úrovni. Bez feministického aktivizmu by sa sotva stalo politickým problémom napr. násilie páchané na ženách, neplatená práca žien v domácnosti alebo sexualita žien. Pozrime sa bližšie na prvý prípad, na politizovanie násilia páchaného na ženách, tak, ako sa oň usilovali feministické a ženské ľudskoprávne mimovládne organizácie na Slovensku od konca 90-tych rokov. Viaceré z nich sa v rokoch 2001 - 2002 združili do Iniciatívy Piata žena, zorganizovali mediálnu kampaň a zabezpečili krízovú telefonickú linku pre obete násilia páchaného na ženách (pozri kap. 11). Keď sa násilie páchané na ženách vďaka zápasom aj súčinnosti aktivistiek, aktivistov, mimo­ vládnych predmeto! byť už ler svojho sp časťou pc páchajú n usporiada spoločens ľudí,jedn slobodnýc usporiadaJ uplatnenír jeme za VI medzi mu bude terna násilia. hl< ských inšt administra censká ner žien k peni či výchoV) a podstatn medzi žen: stup, a segJ FeminiSI najskôr s je ná moci a ( a všetko za - napr. prá uvedomení inštrumenta tizovanie p( nieje. MUSI tézu, že poL nia a že pol kými mohli 2 Násilím pách: a elimináciu a elimináciu s ich uplatňmi neného násili: -Bútorová 2 lesa v závislosti fch dokumentov Jvať za takú ich h skupín. Možrňovať štátnu či rôznych poradrplyvniť aktérov Jrávy, ktoré ich prizývajú.16 Ako vO ženskej loby, olitickej agendy, iteľky a predstaverejnosti v rôzlU establišmentu .- je nepomerne riaceré zmeny aj ntraproduktívnu 5leňovania sa do atívu a politicky vá Očenášová vôle v každom vnosti' je nielen vnosti - celkom Mad'arsku, Čese, ktorá by brala och, ktoré v kodzi nimi, potom litiky. lÍe. Politika tzv. sa presadzovala :lňovať pri všct: 2002, Na ceste únistické spoluy politiky zosúrokoch predStaiIo väčšiu účasť itostí žien a mužov 6. Od januára 2008 stupkyne ženských žien na trhu práce. Napokon ich podobu určila iná politická priorita - vytváranie zamestnanosti: ,,zosúlad'ovanie (...) sa v 90-tych rokoch stalo integrálnou súčasťou európskej politiky zamestnanosti. Zosúlad'ovanie však odvtedy začalo slúžiť na legitimizáciu flexibilných pracovných podmienok a nie na zmenu rodových vzťahov v rodine." (Stratigaki 2004: 32.) Toto je jeden príklad kooptácie pôvodne feministického pojmu a politickej vízie. Čo je podstatou a nebezpečenstvom kooptácie? "V kooptačnom procese sa koncept samotný neodmietne, ale v politickom diskurze sa zmení jeho pôvodný význam a ten sa používa ďalej pre účel iný, než bol pôvodný. (...) Kooptácia pracuje proti mobilizácii a vytváraniu tlaku zúčastnených strán a jednotlivcov tým, že používa pôvodný aj transformovaný koncept ako alibi." (Stratigaki 2004: 36.) Práve poznanie východísk dnešných rodových politík vo feministickej teórii a aktimme môže byť nápomocné pri vzdorovaní procesu kooptácie. Ten treba zastaviť, ak má byť predstava rodovej rovnosti skutočne napÍňaná. Cieľom tohto predstavenia feminizmu a politiky bolo vysvetliť niektoré zo základných analytických kategórií feministickej politickej a sociálnej fIlozofie a rodových štúdií a poukázať tak na spôsoby premýšľania o možnostiach zmeny rodových vzťahov v spoločnosti. Obsah príspevku nepokrýva stav súčasných diskusií vo feministickej politickej teórii, verím však, že tento výklad objasnil aspoň niekoľko dôvodov, prečo feministky a feministi protestujú proti súčasnému usporiadaniu rodových vzťahov, a že podnieti premýšľanie o ďalších dôvodoch artikulovanej nespokojnosti s tým, čo je. Literatúra AGAMBEN, G. 2003. Za hranicemi lidských práv. In AGAMBEN, G. Prostfedky bez účelu. Praha: Sociologické nakladatelství. ARIST01ELFB. 2006. Politika. Bratislava: Kalligram. Aspekt, č. 1, 1994. BARŠA, P. 2002. Panství c10veka a touha ženy: feminismus mezipsychoanalýzou a poststrukturalismem. Praha: SLON.:- Sciologic!:cé nakladatelství. BENHABIB, S. ·1992. Models of public space : Hmmah Arendt, the libera1 tradition, and Jurgen Habermas. In CALHOUN, C. (ed.). Habermas and the public sphere. Cambridge & London: The MIT Press. BROWN, W. 1995. States ofinjury: powerandfreedom in late modemity. Princeton: Princeton University Press. BRYSON, V. 1992. Feminist political theory: an introduction. London: Macmilan. BUTLER, J. 2003. Trampoty s rodom: feminizmus a subverzia identity. Bratislava: Aspekt. BUTlER, J. - SCOTT, J. W. (ed.). 1992. Feminists theorize the political. New York, London: Routledge. CODE,L. 2003. Patriarchy. In CODE, L. (ed.). Encyclopedia offeminist theories. London, New York: Routledge. CVIKOVÁ, J. - JURÁŇOVÁ, J. (ed.). 2001. Možnosť voľby: aspekty práv a zodpovednosti. Bratislava: Aspekt. CVIKOVÁ, J. JURÁŇovÁ, J. (ed.). 2002a. Hlasy žien: aspekty ženskej politiky. Bratislava: Aspekt. CVIKOVÁ, J. JURÁŇovÁ, J. (ed.). 2002b. Piata žena: aspekty násilia páchaného na ženách. Bratislava: Aspekt. 291 292 DEBRECÉNIOVÁ, J. OČENÁŠOVÁ, Z. 2005. Rovnosť pn1ežitostí žien a mužov na Slo­ LEWIS,G vensku: správa o dodržiavaní smerníc EÚ týkajúcich sa rodovej rovnosti. Bratislava : InLEW Nadácia otvorenej spoločnosti - Open Society Foundation. TheOp( ELSHTAIN, J. B. 1999. Verejný muž, soukromá želUl: ženy v společenském a politickém myš­ LISTER,R lení. Praha : Institut pro sti'edoevropskou kulturu a politiku. LOCKE,J. MAHER,lFILADELFIOVÁ, J. 2002. O ženách, moci a politike: úvahy, fakty, súvislosti. In CVIKOVÁ, J. gap. In]- JURÁŇovÁ, J. (ed.). Hlasy žien: aspekty ženskej politiky. Bratislava: Aspekt. and the,FILADELFIOVÁ, 1. - BÚTOROVÁ, Z. 2005. Násilie páchané lUl ženách alw problém verejnej MARTIN,]politiky. Bratislava: Inštitút pre verejné otázky. PEAKE, FILADELFIOVÁ - KOBOVÁ, Ľ. 2006. Patriarchát Glosár rodovej tenninológie. Bratislava: New Yo Aspekt MESOCHC .FODOR, E. 2006. Gender mainstreaming and its consequences in the Europen Union. In The Aspekt. AlUllyst, č. l, s. 1- 16. MllLS,C. FOUCAULT, M. 1994. Nietzsche, genealogie, historie. In FOUCAULT, M. Diskurs, autor, Na ceste do genealogie. Praha : Nakladatelství Svoboda. NAGL-DOI FOUCAULT, M. 1999. Dejiny sexuality l.: VUle k vedení. Praha: Herrmann a synové. Sociololl FOUCAULT, M. 2000. Etika starostlivosti o seba samého ako prax slobody. In FOUCAULT, NARAYM M. Moc, subjekt a sexualita: výber Z článlwva rozhovorov publikovaných v rokoch 1980­ of dignit 1988. Bratislava: Kalligram. (ed.). Re FRASER, N. 1995. Whaťs critical about critical theory? In MEEHAN, J. (ed.). Feminists Press. read Habermas: gendering the subject ofdiscourse. New York & London: Routledge. PATEMAN FRASER, N. 2007. Reformulování spravedlnosti v g1obalizovaném svete. In FRASER, N. Stanford Rozvíjení radikální imagilUlce: globální prerozdelování, uznání a reprezentace. Praha: PATEMAN FILOSOFIA - nakladatelství Filosofického ústavu AV ČR. RAWLS,J. FRAZER, E. 1998. Feminist political theory. In JACKSON, S. - JONES, J. (ed.). Contem­ RENZETTl, poraryfeminist theories. Edinburgh : Edinburgh University Press. lova-Nl GREEN, J. 200212000. Public/private. In CODE, L. (ed.). Encyclopedia offeminist theories. SCOIT,J. V London, New York: Routledge. London: HABERMAS, J. 2000. Strukturální premelUl verejnosti: zkoumáníjedné kategorie občanské SQUIRES,J společnosti. Praha: Filosofia nakladatelství Filosofického ústavu AV ČR. STANKIE\\ HARTMANN, H. I. 200012001. Rodina ako miesto pre rod, triedu a politický boj: príklad tivismu. I domácich prác. In Aspekt Č. 2 - 1. STIEGLER, JACKSON, S. 1998. Feminist social theory. In JACKSON, S. - JONES, J. (ed.). Contemporary tislava : j feminist theories. Edinburgh : Edinburgh University Press. . SmATIGA KOBOVÁ, Ľ. MAĎAROVÁ, Z. 2007. Kradmá rukafeministky rozvažuje za plentou: aspekty ciliation ( parlamentných volieb. Bratislava: Aspekt. TAYLOR,C KOLÁROVÁ, M. 2009. Protest proti globalizaci. Gender afeministická kritika. Praha : Socio- WALZER,~ logické nakladatelství. . innovatio, KRÁLOVÁ, S. - OLEÁRNIKovÁ, J. MAGUROVÁ, Z. - MESOCHORITISOVÁ, A. 2008. YOUNG, l. . Preambula. Články 1, 2 a 5. Všeobecné odporúčanie č. 19: násilie páchané na ženách. In Press. LAMAČKOVÁ, A. (ed.). Tieňová správa pre Výbor pre odstránenie diskriminácie žien: YOUNG,l.l 41. zasadnutie: 30. jún -18. júl 2008. Bratislava: Možnosť voľby. InPHlLII KYMLICKA, W. - NORMAN, W. 2000. Citizenship in culturally diverse societies: issues, Zákon z 19. j contexts, concepts. In KYMLICKA, W. NORMAN, W. (ed.). Citizenship in diverse ZAVACKÁ, societies. Oxford: Oxford University Press. CVIKOV LACLAU, E. - MOUFFE, C. 2001. Hegemony and socialist strategy. London, New York: a čítania. Verso. LANDES, J. B. 1998. The public and the private sphere: afeminist reconsideration. In LANDES, J. B. (ed.). Feminism, the public and the private. Oxford: Oxford University Press. LERNER, G. 2003. Vznik feministického vedomia: sebavY.iadrenie tvorivosťou. In Aspekt, č. 1. ~ mužov na Slo.ti. Bratislava : politickém myšII CVIKOVÁ, 1. spekt. ,roblém verejnej :gie. Bratislava : II Union. In The Diskurs, autor, ,synové. ri FOUCAULT, v rokoch 1980 (ed.). Feminists : Routledge. ÍD FRASER, N. ~entace. Praha : . (ed.). Contem~minist theories. egorie občanské ::k:ý boj: príklad ). .contemporary olentou : aspekty a. Praha : SocioSOVÁ, A. 2008. ié na ženách. In Timinácie žien : :ocieties: issues, 'lship in diverse Ion, New York: on. In LANDES, ty Press. I. InAspekt, č. 1. LEWIS, G. 2004. Do not go gently...: terrains of citizenship and landscapes of the personal. In LEWIS, G. (ed.). Citizenship: personallives and social policy. Milton Keynes, Bristol: The Open University - The Policy Press. USTER, R. 1997. Citizenship : feminist perspectives. New York: New York University Press. LOCKE, J. 1992. Druhé pojednání o vláde. Praha: Svoboda. MAHER, K. H. 2004. Globalized social reproduction: women migrants and the citizenship gap. In BRYSK, A. - SHAFIR, G. (ed.). People out ofplace: globalization, human rights and the citizenship gap. New York - London: Routledge. MARTIN, P. M. 2004. Contextualizing political theory. In STAEHELI, L. A. - KOFMAN, E. PEAKE, L. J. (ed.). Mapping women, mapping politics: feminism and political geography. New York, London: Routledge. MESOCHORITISOVÁ, A. 2006. Ľudské práva žien. Glosár rodovej tenninol6gie. Bratislava: Aspekt. MllLS, C. W. 1997. The racial contract. Ithac, London: Cornell University Press. Na ceste do Eur6pskej lÍnie: sprievodkyňa nielen pre ženy. 2002. Bratislava: Aspekt. NAGL-DOCEKAL, H. 2007. Feministickáfilozofie: výsledky, problémy, perspektívy. Praha: Sociologické nakladatelstvi. NARAYAN, U. 1997. Towards a feminist vision of citizenship: rethinking the implications of dignity, political participation, and nationality. In SHANLEY, M. L. - NARAYAN, U. (ed.). Recontructing political theory: feminist perspectives. Cambridge, London: Polity Press. PATEMAN, C. 1989. The disorder of women: democracy, feminism and political theory. Stanford : Stanford University Press. PATEMAN, C. 2000. Sexuálna zmluva. Bratislava: Aspekt. RAWLS, J. 1995. Teorie spravedlnosti. Praha: Victoria Publishing. RENZEm, C. M. - CURRAN, D. 1. 2005. ženy, muži a spoleénost. Praha: Univerzita Karlova - Nakladatelství Karolinum. SCOIT, 1. W. 1996. Only paradoxes to offer: Frenchfeminists and the rights ofman. Cambridge, London: Harvard University Press. SQUIRES, J. 1999. Gender in political theory. Cambridge, Oxford: Polity Press. STANKIEWICZ, W. J. 2003. Politická teorie a současný svet: klasické koncepty ve veku relativismu. Brno: Centrum pro studium demokracie a kultury. STIEGLER, B. 2002. Ako uplatňovať rodové hľadisko: aspekty stratégie Európskej únie. Bratislava: Aspekt. SmATIGAKI, M 2004. The cooptation of gender concepts in EU policies: the case of reconciliation of work and family. In Social Politics, roč. ll, č. 1. TAYLOR, C. 2002. Modern social imaginaries. In Public Culture, roč. 14, č.l. WALZER, M. 1989. Citizenship. In BALL, T. - FARR, J. HNASON, R. L. (ed.). Political innovation and conceptual change. Cambridge: Cambridge University Press. YOUNG, I. M. 1990. Justice and the politics of difference. Princeton: Princeton University Press. YOUNG, I. M. 1998. Polity and group difference: a critique of the idea! of universal citizenship. In PHILlPS, A. (ed.). Feminism and politics. Oxford, New York: Oxford University Press. Zákon z 19. januára 2005 o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 2005. ZAVACKÁ, K. 2006. "Vladárstvo v rodine": politika Slovenského štátu voči ženám. In CVIKOVÁ, J. - JURÁŇOVÁ, J. - KOBOVÁ, Ľ. (ed.). Hist6rie žien: aspekty písania a čítania. Bratislava: Aspekt. 293 Centrum rodových štúdií na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave vydalo novú knihu Rodové štúdiá: Súčasné diskusie, problémy a perspektívy Editorky: Zuzana Kiczková – Mariana Szapuová Čo je a čo nie je v poriadku s „rodovým poriadkom“ podľa autoriek tejto publikácie? Aký postoj zaujímajú ku kľúčovým, niekedy aj kontroverzným témam, ktoré sú v centre pozornosti rodových štúdií? Aké teoretické a metodologické prístupy, aktualizované a transformované v domácom feministickom diskurze, vo svojich textoch uplatňujú? Aké diskusie, problémy a perspektívy otvára táto publikácia v oblasti rodových štúdií (aj) na Slovensku? Vydanie učebnice rodových štúdií je výsledkom dvoch desaťročí pôsobenia Centra rodových štúdií v Bratislave, ktorého hlavným cieľom bolo etablovať túto oblasť ako samostatnú akademickú disciplínu. Vznik publikácie predstavuje významný míľnik na ceste k sprístupneniu rodových štúdií nielen akademickej, ale aj širšej verejnosti. Okrem toho, že je dosiaľ prvým „úvodom do problematiky“, zachytáva aj aktuálne problémy a transformácie vnútri feministických teórií. Práca má interdisciplinárny charakter: popri témach, ktoré tvoria „tvrdé jadro“ odboru rodových štúdií, reflektuje aj rodové aspekty domáceho spoločenského kontextu. Zámerom autoriek bolo prepojiť teoretické reflexie a analýzy s praktickými otázkami každodenného života. Autorský tím tvoria súčasné a bývalé členky Centra rodových štúdií na Filozofickej fakulte UK, ktoré svoje odborné a pedagogické skúsenosti získavali na celouniverzitnom kurze Úvod do rodových štúdií, ktorý sa na pôde Univerzity Komenského v Bratislave realizuje nepretržite od školského roku 1991/1992. Obsah • isbn 978-80-223-2934-7 • 512 strán • 18,70 € • Publikáciu si môžete kúpiť v kníhkupectve Academia, v sieti kamenných kníhkupectiev Artforum alebo objednať v internetovom kníhkupectve Artforum. Centrum rodových štúdií Filozofická fakulta Univerzity Komenského Gondova 2, 814 99 Bratislava Tel./fax: +421 2 5924 4146 http://crs.fphil.uniba.sk • genderstudies@fphil.uniba.sk