VOLEBNÉ SYSTÉMY POL104 Úvod do politologie Mgr. Martina Slivková Volebné systémy • Pravidlá prevodu hlasov voličov na mandáty • Výber/zmena VS najdôležitejším inštitucionálnym rozhodnutím v každej demokracii • Všeobecnosť/rovnosť/tajnosť/priamosť volebného práva Klasifikácia volebných systémov • väčšinové • pomerné • zmiešané • semiproporčné volebné systémy na svete, marec 2016 1. Väčšinové volebné systémy • Všetky mandáty v obvode získa jeden kandidát/(menej často) jedna kandidátna listina • Relatívna/absolútna väčšina a jedno/viac kôl hlasovania – Jednokolové väčšinové systémy (FPTP, AV) – Dvojkolové väčšinové systémy (prezidentský, parlamentný) Jednokolové väčšinové systémy J. Smith J. Doe X M. Hill A. Jones C. Carter J. Smith J. Doe 1 M. Hill A. Jones 2 C. Carter 3 • Volič príde voliť len raz • Relatívna/absolútna väčšina • FPTP: parlamenty Veľká Británia, Kanada, India AV: dolná komora Austrália, prezident Írsko hlasovanie vo FPTP hlasovanie v AV kandidát počet hlasov J. Smith 1 174 J. Doe 6 604 M. Hill 5 737 A. Jones 895 C. Carter 10 630 zvolený kandidát 1. preferencia 2. prepočet 3. prepočet 4. prepočet J. Smith 1 174 1 286 vyradený J. Doe 6 604 6 814 7 418 14 096 zvolený M. Hill 5 737 6 208 6 885 vyradený A. Jones 895 vyradený - C. Carter 10 630 10 732 10 767 • jednoduchá vs. mnohonásobná voľba • relatívna vs. absolútna väčšina víťaza • zložitosť hlasovania/sčítavania hlasov • wasted votes/málo strategické preferencie FPTP vs. alternatívne hlasovanie (1.) príklad mechaniky FPTP príklad mechaniky alternatívneho hlasovania • FPTP: – napomáha vzniku bipartizmu – jednofarebná vláda a jednofarebná opozícia – sťažuje vstup nových strán a podrepezentuje tretie strany – náchylnosť volebným manipuláciám • AV: – preferenčná výmena – prostriedok vyjednávania FPTP vs. alternatívne hlasovanie (2.) Dvojkolové väčšinové systémy • jednomandátové obvody/všetky mandáty získa jedna kandidátna listina • varianty podľa: – podmienky pre víťazstvo v oboch kolách – obmedzenia počtu postupujúcich kandidátov • strategický efekt v druhom kole • eliminácia antisystémových kandidátov/strán • prezidentský: český Senát • parlamentný: francúzske Národné zhromaždenie kandidát 1. kolo 2. kolo J. Smith 10 % J. Doe 30 % 70 % M. Hill 40 % 30 % A. Jones 15 % C. Carter 5 % kandidát 1. kolo 2. kolo J. Smith 10 % J. Doe 30 % 40 % M. Hill 40 % 45 % A. Jones 15 % 15 % C. Carter 5 % príklad mechaniky prezidentského DVS príklad mechaniky parlamentného DVS 2. Pomerné volebné systémy • Ako reprezentovať minority pomocou väčšinových volebných systémov? • Mandáty (vždy viac) sa na úrovni volebného obvodu delia (približne) podľa pomeru hlasov medzi kandidátnymi listinami • Výber medzi listinami/kandidátmi: – Listinné pomerné systémy (delenie podľa kritérií) – Systém jedného prenosného hlasu (STV) Listinné pomerné systémy kritériá – 1. veľkosť VO, 2. klauzule, 3. volebná formula, 4. počet a charakter úrovní distribúcie mandátov • Veľkosť VO (koľko mandátov sa delí v danom obvode): – najvýznamnejšia premenná – čím väčší VO, tým vyššia proporcionalita výsledkov – výraznejšie skreslenie, ak M<4 (alebo 5) • Klauzule (zákonom stanovené percento hlasov nutné pre zaradenie do procesu prerozdeľovania mandátov): – celoštátne/na úrovni VO – rast klauzule pre koalície podľa počtu strán v koalícii ako celku/pre každú stranu v koalícii zvlášť Volebná formula - kvóta/deliteľ M=5, H=100, Hareova kvóta 100/5=20 Strana A Strana B Strana C Strana D spolu hlasov 40 20 20 20 100 mandátov 2 1 1 1 5 rozdelenie mandátov pomocou Hareovej kvóty (Chytilek et. al 2009: 190) M=5, d´Hondtov deliteľ (1,2,3,4,...) Strana A Strana B Strana C Strana D Strana E Spolu hlasov 485 290 140 75 10 1000 delenie 1 485,0 1. 290,0 2. 140,0 75,0 10,0 delenie 2 242,5 3. 145,0 5. 70,0 37,5 5,0 delenie 3 161,7 4. 96,7 46,7 25,5 3,3 delenie 4 121,3 72,5 35,0 18,8 2,5 mandátov 3 2 0 0 0 5 rozdelenie mandátov pomocou d´Hondtovho deliteľa (Chytilek et. al. 2009: 195) Úrovne distribúcie mandátov • Viac úrovní volebného systému (najčastejšie 2): – zbytkové mandáty zo zbytkových hlasov- kvóta na úrovni VO nepridelí všetky mandáty delia sa na vyššej úrovni zo zbytkových hlasov – kompenzačné mandáty – deliteľ na úrovni VO pridelí všetky mandáty  zo všetkých hlasov sa vypočíta ideálne rozdelenie všetkých mandátov  rozdiely sa dorovnajú pomocou KM M=5, H=1000, Hareova kvóta 1000/5=200 Strana A Strana B Strana C Strana D Strana E spolu hlasov 485 290 140 75 100 1000 mandátov 2 1 0 0 0 3 Hareova kvóta nerozdelí všetky mandáty Systém jedného prenosného hlasu (STV) (1.) • podobný AV, ale vo viacmandátových VO • Droopova kvóta Q=H/(M+1)+1 • prenos zhora (zvyšné hlasy od zvoleného kandidáta)/zdola (všetky hlasy od vyradeného najslabšieho kandidáta) • veľmi komplikovaný, zdĺhavé sčítavanie hlasov • parlament Malta H= 400 M=3, Droopova kvóta = 101 hlasov kandidát 1. krok: mandát pre A 2. krok: prenos zhora od A a vyradenie F 3. krok: prenos zdola od F a vyradenie H A 136 -35=101 101 B 63 +18=81 81 C 31 +5=36 36 D 62 62 +10=72 E 30 30 +6=36 F 18 18 G 47 +5=52 +2=54 H 13 +7=20 20 neprenosné 0 0 0 spolu hlasov 400 400 400 ... príklad mechaniky STV (autorkin výpočet) Systém jedného prenosného hlasu (STV) (2.) Seminárna časť 1. Účelová manipulácia s hranicami volebných obvodov 2. Ktoré voľby sú pre vás najdôležitejšie a ktoré najmenej? 3. Výzvy pre voľby v súčasnosti a návrhy ako ich vyriešiť 1. Manipulácia s hranicami volebných obvodov • gerrymandering účelové rozptýlenie alebo koncentrácia skupiny voličov • pozrite si doma: https://www.washingtonpost.com/news/wonk/wp/2015/03/01/this-is- the-best-explanation-of-gerrymandering-you-will-ever-see/?utm_term=.86fa824aabda „gerrymander“ Illinois USA 2. Najviac a najmenej dôležité voľby • V ktorých voľbách ide „o najviac“? Podľa čoho ste to určovali? • Ktorým voľbám je venovaná najväčšia pozornosť zo strany voličov/médií/strán? • Hlasujú voliči vo všetkých voľbách rovnako? Teória druhoradých volieb (Reif&Schmidt) • v najdôležitejších voľbách sa rozhoduje o podobe exekutívnej moci na celoštátnej úrovni • všetky ostatné voľby sú druhoradé • v druhoradých voľbách je oproti prvoradým voľbám: 1. nižšia volebná účasť 2. strata podpory vládnych/veľkých strán 3. rast podpory opozičných/malých/nových/extrémistických strán 4. vplyv volebného cyklu na výsledky Ako by dopadli EV, keby sa konali dnes? 3. Výzvy pre voľby v súčasnosti • Akým výzvam čelia voľby v súčasnosti: – organizačné a procedurálne hľadisko – pohľad voličov – pohľad (tradičných) politických strán • Ako by ste tieto problémy vyriešili?