Demokratická súťaž a politická reprezentácia Komparatistika Doc. Marek Rybář, PhD. Prehľad tém prednášky lCharakter politickej reprezentácie a typy prepojení medzi stranami a voličmi lMeniace sa väzby medzi stranami a voličmi: dealignment a slabnúca stranícka identifikácia lStranícka súťaž a jej systémovosť: ako analyzovať interakcie medzi stranami l l Väzba volič-strana/kandidát lProgramové lKlientelistické lCharizmatické 1. Programové väzby lNormatívny predpoklad dobre fungujúcej demokracie lVäzba medzi stranou a voličom je podmienečná a závislá od výkonu, ktorý strany dopredu stanovia v podobe programových cieľov lZároveň je neustále prehodnocovaná vo volebním cykle: program—voľby—výkon moci–zhodnotenie vo voľbách—atď. l Programové väzby lVzťahy strany/politika a voličov nie sú nikdy plne programové, zmes motivácií: lLídri: program (policy) a funkcie (office) lAktivisti: kolektívne a selektívne motivácie (prečo byť členom strany) lVoliči: racionálna aj afektívna zložka volebného rozhodnutia (často chýba programová motivácia) Programové väzby lMôžeme analyzovať pomocou tzv. delegačného reťazca: „Principal-agent“ lVolič—poslanec—vláda—minister—úradník lstrany zasahujú do všetkých týchto väzieb, s rôznou mierou legitímnosti týchto zásahov lVždy hrozí agency drift (agent sa odkláňa od mandátu od principal) – možné riešenia? Dôvody existencie strán lredukujú transakčné náklady a prekonávajú problém kolektívnej akcie lvo volebnej, parlamentnej a vládnej aréne ltransakčné náklady v strane sú oveľa menšie ako je alternatíva - formovanie ad hoc podpory pre každý návrh lprekonávajú kolektívne dilemy monitorovaním konania členov strany l l Party Government (Katz 1987) l1. Rozhodujú volení stranícki predstavitelia, príp. tí, ktorých oni kontrolujú l2a. O politikách (policy) sa rozhoduje v stranách, l2b. tie následne jednotne konajú s cieľom presadiť ich l3a. Vládni predstavitelia sa regrutujú z prostredia politických strán a l3b. zodpovedajú sa prostredníctvom svojej strany 2. Klientelistické väzby lForma personalizovanej dvojstrannej výmeny, nerovnovážne postavenie strán, pocit povinnosti l„Starý“ klientelizmus: hierarchický vzťah patróna a klienta v tradičných komunitách lPatrón poskytuje základné zdroje klientovi, klient sa odvďačí službami alebo ekonomickými statkami (renta, práca, úroda) Klientelizmus lSilný pocit zodpovednosti patróna a povinnosti klienta lTáto tradičná interakcia pretrvala aj v moderných podmienkach: lpatrón alebo jeho spoločník kandiduje vo voľbách, lklient dodáva hlasy (za prisľúbené alebo poskytnuté protislužby alebo z pocitu zaviazanosti) Klientelizmus lNový klientelizmus: menej založený na osobných väzbách, významnú úlohu zohrávajú siete a sprostredkovatelia: lNa vrchole patróni (politik, strana), na spodku sú klienti-voliči, medzi nimi sieť (úradníci miestnej vlády, vlastníci pozemkov, miestni podnikatelia alebo iné vplyvné osoby) lDvojstranný vzťah zostáva (patrón-vysoký sprostredkovateľ-nižší sprostredkovateľ-klient) Problematickosť klientelizmu 1/2 lVoliči opomínajú širší dosah voličského rozhodnutia, lpolitici nemajú mandát (ani snahu) presadzovať program a verejný záujem lKlientský vzťah je rigídny, v rozpore s hlavnou funkciou volieb ako spätnej väzby l Problematickosť klientelizmu 2/2 lNie voliči kontrolujú politikov, ale naopak politici kontrolujú voličov lVýmena väčšinou nepriebieha simultánne, ale dôvera vo funkčnosť klientelistickej výmeny narastá s množstvom opakovaní l Klientelizmus a iné formy výmeny lhlavnou črtou NIE JE proces výmeny, lnie je to jeho distributívna a cielená povaha, ale KRITÉRIUM, na základe ktorého k výmene dochádza lStrany formulujú aj programové ciele so zámerom osloviť špecifické voličské skupiny, resp. prinášajú výhody pre svoj volebný obvod (pork) lAle iba klientelizmus PODMIEŇUJE výhody hlasom pre patróna Vysvetlenia klientelizmu: Normatívno-kultúrne lPutnam (1993): rozdiely vo fungovaní regiónov v ITA vysvetľoval historicky vzniknutými tradíciami na severe: reprezentatívne inštitúce v stredoveku—vzory sebaorganizácie a pociťovanie verejného záujmu—konanie s ohľadom na verejný záujem lIch absencia: nedôvera v strany—problém s kolektívnou akciou—vyhľadávanie selektívneho a súkromného prospechu = klientelizmus, nepotizmus Vysvetlenia klientelizmu: Strategické interakcie lShefter (1994): načasovanie procesu demokratizácie lAk strany a ich súťaž vznikla pred vytvorením autonómneho št. aparátu = štátne zdroje využívané na distribúciu súkromných benefitov lvznik nezávislej byrokracie pred straníckou mobilizáciou = silná prekážka pre klientelizmus 3. Charizmtické väzby lV politickej teórii bežne považovaná za predmodernú formu politickej autority (M. Weber) lTradične predmet sociálnopsychologickej analýzy lPappas (2009): charizma ako primárne politický fenomén, špecifický typ politického vodcovstva Charizmatický personalizmus (Pappas) l1. takmer absolútna a centralizovaná kontrola lídra nad stranou/organizáciou l(právomoci a deľba práce podmienné výlučne rozhodnutím lídra, absencia formálnych pravidiel) l2. silný a nesprostredkovaný emocionálny náboj vo vzťahu líder-nasledovníci (je priamy, nesprostredkovaný inštitúciami) Charizmatický personalizmus (Pappas) l3. delegatívny a misionársky charakter vzťahu lídra s nasledovníkmi l(delegácia v procedurálnom zmysle, absencia horizontálnej zúčtovateľnosti) lDemokratické prostredie, plán radikálnej (ale nie autoritárskej) transformácie inštitucionálneho uporiadnia l Môže byť charizma inštitucionalizovaná? lPanebianco (1988): nie, vodca ľubovoľne interpretuje a kontroluje vnútorné pravidlá lAlternatíva: možno, lebo charizma vytvára silné mocenské centrum, ak po odchode lídra dôjde k rutinizácii formálnych pravidiel lčastejšie ale vidíme úpadok strany po odchode charizmatického lídra Štát, spoločnosť a strany ako ich „premostenie“ lVäčšina organizačných modelov strán vystavaná na ich vzťahu so spoločnosťou lMasová strana: veľký počet členov, rozvinutá organizačná štruktúra, vzťahy s pridruženými organizáciami lŠtát poskytne verejné funkcie (poslanci a ministri) na ovplyvňovanie vládnej politiky, ale tiež ako prostriedok na „jobs for the boys“ Štát ako základ zdrojov a legitimity strán ? lMasová strana založená na predpoklade trvalých väzieb so spoločnosťou a dočasných väzieb so štátom (van Biezen a Kopecký) lDnes sú ale strany vo veľkej miere závislé od štátu - v zdrojoch aj vlastnej legitimizácii lKatz a Mair (1995) – politika ako job, nie sociálna zmena, ale udržiavanie a manažovanie štátu a ekonomiky Prerušenie väzieb medzi stranami a voličmi? lZásadné zmeny straníckych alternatív v etablovaných demokraciách sú zriedkavé (ITA 90. roky) lVoličská nestabilita je obmedzená na skupiny príbuzných politických strán (stredopravý a stredoľavý blok) lPresuny voličov medzi blokmi sú menšie než vo vnútri blokov Sú/Boli stranícke systémy zmrazené? lLipsetova/Rokkanova hypotéza o zmrazení štiepení v 20. rokoch 20. storočia nie je prijímaná univerzálne lTáto predpokladá, že sú stabilné nielen stranícke alternatívy (politické strany a stranícky systém), ALE aj stabilné vazby medzi sociálnymi skupinami (štiepeniami) a „ich“ stranami Téza zmrazenia - kritika lKritici formulujú dealignment thesis (prerušenie stabilných väzieb medzi stranami a tradičnými voličmi) lLane a Ersson (1996): vplyv štruktúrnych faktorov na volebné zisky strán vysvetľuje cca 40% výsledkov/variácie v západnej Európe Vplyv sociálnej štruktúry v ZE lBEL, IRE, HOL, UK/GB, GER, POR, AUT, FIN, SWE, SUI, DEN, ITA, NOR, FRA, SPA, GRE lHOL, FRA, SWE: konfesionálna príslušnosť lFIN: Etnicita lITA: Konfesionalita, bohatstvo, poľnohospodárstvo lIRE: jazyk, konfesionalita, priemysel Zmenené hodnotové orientácie lZmena hodnotových orientácií ako vysvetlenie nových postmateriálnych štiepení lInglehart: volatalita –> dealignment –> realignment lPostmateriálne hodnoty prítomné vo vekových kohortách voličov l„Otázny nie je výskyt postmateriálnych orientácií, ale ich stabilita a trvácnosť ako štiepení“ Stranícka identifikácia lStotožnenie sa voliča s politickou stranou (nad rámec volebnej podpory) lPsychologická väzba medzi voličom a jeho/jej stranou lMá predvídateľný vzťah s vnímaním, hodnotením a politickými aktivitami voliča lNástroj na hodnotenie politických javov Stranícka identifikácia - oslabenie lŠirší explanačný potenciál než iné sociodemografické „kľúče“ (religiozita, triedna príslušnosť) lAd hoc jednorazové vysvetlenia úpadku týchto väzieb nepostačujú lVoliči bez identifikácie – nadpriemerne vzdelaní (zmena oproti minulosti) Pokles doležitosti strán pre verejnosť lPokračujúca sociálna a politická modernizácia = pokles dôležitosti strán pre verejnosť lNárast vzdelanostnej úrovne lMenšia sprostredkujúca funkcia strán (informácie, benefity, ...) lNezávislé masové médiá lAlternatívne kanály politickej mobilizácie (soc. hnutia, organizované záujmy) Dôsledky erózie straníckych väzieb 1/2 lVolebná účasť klesá (stranícky identifikovaní voliči sa častejšie zúčastňujú na voľbách) lPokles o cca 10 percentných bodov za pol storočia lNajväčší pokles v štátoch so slabými stranami lNárast volatality – vstup nových strán, nárast počtu relevantných strán lIndividuálna úroveň: split ticket voting vedie k rozdelenej vláde Dôsledky erózie straníckych väzieb 2/2 lMení sa časovanie rozhodnutia voličov vo voľbách lTrend identifikácie s konkrétnym politikom (identifikácia s osobou a nie so stranou) lKlesá aktívna účasť na kampaniach lMenej voličov so „straníckymi predispozíciami“ Od čoho sa odvíja podoba straníckej scény? l1. od štruktúry spoločnosti: “sociologická interpretácia” Lipseta a Rokkana l2. od strategických rozhodnutí politických elít, ktoré témy súťaže zdôrazniť l3. od formálnych inštitúcií, hlavne volebných pravidiel a celoštátnych inštitúcií (exe-leg) Od čoho sa odvíja podoba straníckej scény? lDuvergerov zákona hypotéza, Coxovo pravidlo M+1 lsúťaž o hlavnú exekutívnu funkciu (premiér, prezident) štrukúruje aj počet legislatívnych “zmyslupných” (viable) kandidátov (Cox) Čo je to stranícky systém? lPravidelné, ustálené a dlhodobo existujúce interakcie medzi jeho komponentmi lDefinujú ho špecifické interakcie medzi charakteristikami, ktoré idú nad rámec izolovaného skúmania strany (Duverger): počet, veľkosť, geograf. distribúcia podpory lStrany tvoria systém iba ak je každá z nich súčasťou celku interakcií, ktoré sú výsledkom súťaže medzi stranami l Systémové charakteristiky lSú výsledkom súťaže medzi pol. stranami lPočet strán (ako ich počítať?) lRelatívna veľkosť a sila (ako ju posúdiť?) lPočet dimenzií, na ktorých súťažia lVzdialenosť medzi stranami v kľúčových témach lNe/ochota spolu vládnuť l Počet strán (ako ich počítať?) lTakmer všetky klasifikácie str. systémov berú do úvahy počet strán lVšetky, ktoré sa zúčastňujú volieb lVšetky, ktoré získavajú parlamentné kreslá lVšetky, ktoré vplývajú na vládnutie Británia 2005 lV parlamentných voľbách súťažilo 14 strán lParlamentné zastúpenie získalo 12 z nich lTri z nich získali drvivú väčšinu hlasov aj kresiel (Lab 35,2%=356, Con 32,3=197, LibDem 22%=62 mandátov) lOstatné (s jednou výnimkou) sú strany s podporou koncentrovanou v regiónoch lHlavnou otázkou je, či ide o systém dvoch alebo troch strán l l Duverger (1954) lNumerické kritérium pre rozlišovanie dynamiky vzťahov medzi stranami lSystém jednej strany, systém dvoch strán, systém viacerých strán lPrirodzený stav vecí vedie k opozícii dvoch hlavných alternatív – systém dvoch strán najprirodzenejší a najfunkčnejší Relatívna veľkosť a sila (ako ju posúdiť?) lBlondel (1968): empirická klasifikácia lpodiel hlasov, ktoré získali dve najväčšie strany a lpomer podielu najväčšej strany voči druhej, resp. tretej strane l1945-1966: UK, USA, NZE, AUS, AUT (dve strany berú >89% lCAN, GER, IRE: (dve strany 75-80%, rozdiel medzi nimi : 10% l l l Blondel (1968) lNumerické kritérium zachovať, ale lTreba brať do úvahy aj relatívnu veľkosť strán lSystém dvoch strán lSystém dva a pol strany lSystém viacerých strán s jednou dominantnou stranou (prvá >40% a 2x viac než druhá) lSystém viacerých strán bez dominantnej strany l Blondelova klasifikácia lLepšie vystihuje skupinu viacstraníckych systémov lNa druhej strane rovnako kategorizuje stranícke systémy so zásadne inou logikou fungovania: lViacstranícky s dominantnou stranou (SWE, NOR aj výrazne polarizovaný pre-1994 ITA) lViacstranícky bez dominantnej (konsociačné HOL a SWI aj polarizované FRA a FIN) l Vzdialenosť medzi stranami Sartori (1976) lTaktika straníckej súťaže a opozícií súvisí s počtom strán v systéme lPočet strán = formát straníckej súťaže lKoaličný potenciál lVydieračský potenciál lTieto kritériá nemajú prediktívnu, ale postdiktívnu hodnotu Sartori (1976) lMechanika straníckej súťaže = dynamika vzťahov medzi stranami lFormát ovplyvňuje mechaniku (čím viac strán, tým väčšia ideologická vzdialenosť krajných pólov lVýnimkou je segmentovaný systém, ktorý je fragmentovaný, ale nie polarizovaný Sartori (1976) lSystém jednej strany lSystém hegemónnej strany (existencia satelitov) lSystém dominantnej strany (keď jedna strana počas dlhšieho časového obdobia kontroluje absolútnu väčšinu kresiel) Systém dvoch strán lDve strany súťažia o absolútnu väčšinu kresiel lJedna z nich uspeje lJe pripravená vládnuť sama lAlternácia vo vláde stále zostáva nespochybniteľnou možnosťou Umiernený pluralizmus l3-5 relevantných strán lKoaličné vlády lAlternatívne koalície lMalá ideologická vzdialenosť strán lBipolárne konfigurácie vládno-opozičnej súťaže lDostredivá stranícka súťaž Polarizovaný pluralizmus lViac ako 5-6 strán lAntisystémové strany lBilaterálne opozície lCentrálna pozícia jednej strany (skupiny) lVeľká polarizácia lOdstredivá stranícka súťaž lOpozícia princípov lNezodpovedná opozícia – predháňanie sa v sľuboch Sartori – zhrnutie a kritika lNeexistuje teória straníckeho systému, t.j. aké sú definičné znaky systému strán, kedy už je a kedy ešte nie je systém, čo ovplyvňuje jeho rýchlejšie resp. pomalšie konštituovanie atď. lPo roku 1989 nemáme v Európe príklady polarizovaného pluralizmu lPotrebné sú typológie, ktoré nie sú postavené na ideologickej vzdialenosti Ne/ochota spolu vládnuť lVládnutie a súťaž o vládne kreslá – dnes kľúčová funkcia politických strán lTypológie a klasifikácie, ktoré berú do úvahy túto črtu, sú aktuálnejšie než v minulosti lVzorce medzistraníckej súťaže a kooperácie pri vytváraní exekutívy l“Klasické” aj nové pokusy l Mair (1998, 2002) lUzavretá a otvorená stranícka súťaž lZákladom klasifikácie je prístup strán k moci (k vládnym kreslám) lStriedanie sa strán tvoriacich vládu (kompletná, žiadna a čiastočná výmena) lStabilita vládnych alternatív (do vlády vždy s rovnakými partnermi alebo ich striedanie) lPrístup strán do vlády (časom všetky strany alebo vylúčenie niektorých strán) Mair (1998, 2002) lUzavretá štruktúra straníckej súťaže: UK, JAP, pre-1994 NZE, IRE 1948-1989 lOtvorená štruktúra: HOL, DEN, … lHOL: nové strany vo vládnych koalíciách lDEN: inovatívne koalície a nové formy menšinových vlád lNástroj na skúmanie zmeny straníckej súťaže Inštitucionalizácia systému strán (PSI) lodlišná od inštitucionalizácie jednotlivých strán (PI) lkľúčová pre konsolidáciu a prežitie demokracie lCasal-Bertoa: PSI ako dostatočná (nie nevyhnutná) podmienka prežitia demokracie lžiadny vzťah medzi PI a pádom demokracie l PSI a KOLAPS demokracií (FCB, 2016) PI a KOLAPS demokracií (FCB, 2016)