Etnicita, národ, nacionalizmus Komparatistika 2017/2018 Marek Rybář Od štátu k národnému štátu •legitimizácia dnešných štátov je založená na spoločenstve rovnoprávnych občanov •rozdiel oproti impériám, kráľovstvám, mestským štátom a teokraciám minulosti •impériá neexistujú, teokracie boli zvrhnuté, na Blízkom východe pár monarchií •koncept národného štátu: revolučný projekt vo FRA a USA, dnes je normou •ako a prečo sa moderné štáty transformovali na národné štáty? Nacionalizmus ako legitimizácia •existuje množstvo teórií vysvetľujúcich vznik národov a štátov a nacionalizmu •Gellner: doktrína, ktorá hlása, že národná a štátna jednotka by mali byť zhodné (kongruentné) •otázna je ich explanačná sila, keď pozeráme na vznik štátov a národov v globálnom merítku a nie len cez skúsenosť Európy E.Gellner (1983) •nacionalizmus ako dôsledok prechodu od agrárnej k industriálnej spoločnosti •vyžaduje mobilnú a flexibilnú pracovnú silu •tá potrebuje štandardizované vzdelanie v jednotnom médiu/jazyku •štátna administratíva produkuje jednotnú a homogenizovanú jazyku s jednotným jazykom E.Gellner (1983) •modernizácia nezasahuje všetky geografické oblasti krajiny v rovnakom čase •rurálne obyvateľstvo, ktoré prichádzalo do industriálnych centier, narážalo na rozvinutú kultúru a ľudí hovoriacich iným jazykom •výsledkom bola nevôľa, rozhorčenie a často alternatívny projekt národa/štátu •podobným procesom prešli aj kolónie: industrializácia delegitimizovala tradičnú hierarchiu, rasa ako indikátor nerovnosti M. Hechter (2000) •rozdiel medzi nacionalizmom budujúcim štát (state-building) a nacionalizmom periférie (secesionistický, resp. periférny) •prvý asimiluje/integruje rozličné kultúry do jednej, výsledok úsilia aktuálnych vládcov o homogenitu •druhý zdôrazňuje kultúrnu odlišnosť periférneho obyvateľstva, smeruje k novému štátnemu útvaru, často reakcia na prvý B. Anderson (1991) •kľúčová je úloha tlačového kapitalizmu (print capitalism) •vznik tlače/denníkov a rozšírenie gramotnosti, schopnosť čítať v domácom jazyku, vedú k imagined community •ľudia začínajú sami seba chápať ako spoločenstvá, ktoré zdieľajú pôvod a spoločné politické smerovanie B. Anderson (1991) •národ je spoločenstvo vzniknuté z predstavivosti, ktorú podnecujú moderné masovokomunikačné technológie: •kníhtlač produkujúca masovú dennú tlač •masová románová literatúra a pod. •analýza juhových. Ázie: kolonisti rozšírili vzdelávací systém v administratívnych jednotkách, ktoré nemali etnický základ •administratíva + kultúra =nadetnické národy L. Greenfeld (1992) •nie hlboko zakorenené socioekonomické faktory, ale “dynamické premenné” hrajú úlohu pri šírení nacionalizmu •mocenská konfigurácia domácich aktérov •nacionalisti v rôznych častiach sveta “imitovali” nacionalizujúce procesy v krajinách, s ktorými mali dlhodobé väzby •TUR a JAP (NEM), AFR (FRA a BRIT), Kurdi a Arabi (TUR) Empirické testovanie nacionalizmu •Wimmer a Feinstein (2010): väčšina teórií má len obmedzenú platnosť •nie Gellner: množstvo nár. štátov vzniklo pred modernizáciou a množstvo modernizovaných spoločenstiev nemalo štáty •nie Anderson: gramotnosť a nezávislosť spolu empiricky súvisia inak než tvrdil •územia s provinčnou správou neviedli častejšie k nár. štátu než územia bez nej Wimmer a Feinstein (2010) •kľúčová je relatívna mocenská pozícia nacionalistických aktérov a predstaviteľov etablovaného štátu, plus jeho medzinárodná pozícia •nár. štát vzniká, ak nacionalisti dokážu prevziať/pohltiť existujúci režim, bez ohľadu na socioekonomické okolnosti •úspech pravdepodobnejší ak je štát vojensky oslabený alebo ak majú nacionalisti dlhý čas na pôsobenie (mobilizácia a delegitimizácia) • Wimmer a Feinstein (2010) •tento proces mobilizácie a delegitimizácie je úspešnejší, ak v okolí už vznikajú nové národné štáty: geografická blízkosť alebo vznik štátov v rovnakom impériu •to ukazuje na dôležitosť interakcií aktérov aj na silu imitačných procesov (Greenfeld) Etnicita a jej pôvod •primordializmus (etnicita je dejinne prítomná, rigídna) vs. konštruktivizmus (etnicita je náhodná a podmienená – F. Barth) •Hale (2004): skupinové správanie je automatickou súčasťou ľudských aktivít, identita je “sociálny radar”, ktorý ľuďom pomáha orientovať sa (redukcia neistoty) •keď je ľudský osud zviazaný s príslušnosťou k nejakej skupine, identita zosilnieva Etnicita a jej pôvod 2 •etnicita je významná identita, pretože: •(1) zahŕňa komunikačné bariéry (jazyk) •(2) (niekedy) zahŕňa fyzické rozdiely •(3) 1. a 2. sú často teritoriálne koncentrované •(4) symboly etnickej identity sú zdieľané celou komunitou •(5) identita sa mení, identifikácie a významy sú “manipulovateľné” elitami aj samotnými jednotlivcami • • • Etnicita a jej pôvod 3 •etnicita je jeden z najčastejšie používaných konceptov v modernej analýze, čo presne ale znamená? •Chandra a Wilkinson (2008): kategória, v ktorej atribúty spoločného pôvodu sú nevyhnutnou podmienkou príslušnosti k etniku •Nominálna identita: kategórie etnicity, ktoré jednotlivcovi prislúchajú •Aktivovaná identita: kategórie nom. Identity, ktoré jednotlivec aktivuje • Etnicita a jej pôvod 4 •Etn. štruktúra – statické atributy (napr. jazyková odlišnosť) •Je v krátkodobom horizonte statická, nemenná, ale je možné, že sa zmení aj etnickou praxou •Etn. prax – použitie štruktúrnych znakov pri konkrétnych aktivitách •V odlišných kontextech aktivované odlišné charakteristiky: armáda/byrokracia vs. voľby •vzťah medzi štruktúrou a praxou je nejasný • Shayo: etnicita, trieda a redistribúcia •národná hrdosť súvisí s nižšou mierou redistribúcie a naopak, demokracie s menšou mierou národnej hrdosti redistribuujú vo väčšej miere •signifikantné nielen na agregovanej, ale aj na individuálnej úrovni •členovia (identitných) skupín majú sklon rozhodovať sa v súlade s očakávaním vlastnej sociálnej skupiny •zároveň sú ochotní obetovať niektoré materiálne zisky v záujme zvýšenia statusu celej skupiny • Shayo: etnicita, trieda a redistribúcia •aplikuje tento rámec na jednu konkrétnu tému: redistribúciu (príjmov) v demokraciách •na to, ako sa ľudia politicky rozhodujú, pôsobí aj ich skupinová identifikácia (národná a triedna identita), nielen ich úzke ekonomické záujmy • • Identifikácia jednotlivca so skupinou •status skupiny, t.j. relatívna pozícia skupiny na tej dimenzii, ktorá je pre jednotlivca dôležitá •napr. ak je pre mňa dôležitá "spotreba", tak skupina, pre ktorú je charateristická vysoká miera spotreby, má pre mňa vyšší status než iné skupiny •vnímanie blízkosti, resp. vzdialenosti medzi jednotlivcom a ostatnými členmi skupiny: •ak vnímam, že moja blízkosť k “priemernému" členovi skupiny je väčšia než vzdialenosť od neho, budem sa považovať za príslušníka takejto skupiny Proces identifikácie so skupinou •je dynamický, a závisí od dvoch faktorov: •kognitívneho, t.j.ľudia sa tým viac identifikujú so skupinou, čím podobnejší sú jej členom; a •afektívneho, t.j. ľudia sa identifikujú skôr so skupinou, ktorá má vysoký status než so skupinou, ktorej status je nízky •že vo vzťahu triednej a národnej identity a postojom k redistribúcii (prerozdeľovaniu prostredníctvom daní) sú možné dva stavy (ekvilibriá): • • Identita a redistribúcia •v prvom prípade sa členovia nižšej vrstvy identifikujú so svojou triedou, •uprednostňujú zvýšené zdaňovanie/prerozdeľovanie a v jeho dôsledku sa zvyšuje status skupiny, čo zase posilňuje triednu identifikáciu •v druhom prípade sa členovia nižšej triedy identifikujú viac so svojím národom než s nižšou sociálnou triedou, ktorá je jeho súčasťou, •menej preferujú prerozdeľovanie (zdaňovanie) a v dôsledku toho je aj identifikácia s nízkopríjmovou sociálnou skupinou naďalej menej atraktívna • Identita a redistribúcia •nie je možné apriori predvídať, ktorá z týchto situácií nastane, možné sú obe a závisia od toho, ako jednotlivec vníma vzdialenosť od národnej, resp. sociálnej skupiny, •to je zase podmienené rozsahom a pálčivosťou spoločných národných charakteristíkv porovnaní s atribútmi, ktoré sú špecifické pre príjmem a triednu identitu •negatívny vzťah medzi národnou identifikáciou a mierou prerozdeľovania a pre tento predpoklad má aj veľmi silné štatistické empirické dôkazy •akonáhle sa dosiahne jedno z týchto ekvilibrií, jeho zmena je, v súlade s racionalistickou paradigmou, možná len zmenou vonkajších (exogénnych) faktorov, faktorov v prostredí jednotlivca • • Identita a redistribúcia •napríklad pálčivé nebezpečenstvo pre národnú bezpečnosť (ohrozenie zvonka) vedie k pocitu, že "sme všetci na jednej lodi" - bohatí aj chudobní •to znamená, že menej pozornosti sa venuje triednej identite a podpore pre zdaňovanie a prerozdeľovanie •naopak v situácii strádania alebo nejakých katastrof, v dôsledku ktorých nadmerne trpia príslušníci nižších vrstiev, povedie k vyššej miere identifikácie týchto ľudí s príslušníkmi svojej sociálnej skupiny a k ich zvýšeným požiadavkam na prerozdeľovanie a zdaňovanie) • Aplikácia •dobre vysvetľuje napr. situáciu v USA, kde sa nízkopríjmové skupiny nadštandardne vysoko identifikujú s národom a len v malej miere preferujú prerozdeľovanie prostredníctvom daní •tiež vysvetľuje, prečo v západnej Európe veľká časť voličov sociálnodemokratických strán prešla k podpore (radikálnej) protiimigrantskej pravice: •prisťahovalci, väčšina z nich príslušníci nízkopríjmových skupín, "exogénne" prispeli k nižšej sociálnej triede s charakteristikami, ktoré zvýšili dištanc iných príslušníkov nižšej triedy od tejto skupiny a posilnili ich identifikáciu s inou (národnou) skupinou •