Autokracie a pád demokracií
Komparatistika
FSS MU 2017/18
Doc. Marek Rybář, PhD.

Autokratické režimy
lnedemokratický (autokratický) režim je označenie, ktorá zahŕňa všetky nedemokratické režimy
lokrem cenzúry a represií majú len málo spoločných znakov, predstavujú veľmi heterogénnu kategóriu

Dimenzie nedemokratických režimov
l1. kto v nich vládne
l2. aké oprávnenie na vládnutie prezentujú
l3. akými prostriedkami kontrolujú moc
l

A. Kto vládne?
l1. personálna moc
lvládnuci monarcha
llíder diktátorskej organizácie,
lautokrat "prezlečený" za demokrata
l2. organizačná moc
larmáda,
lstrana
l
l

1. Vládnuci monarcha
lmá reálnu moc, ktorá sa približuje dnešným diktátorom lv arabskom svete, konkrétne v Saudskej
Arábii, Spojených arabských emirátoch a Ománe, čiastočne aj Jordánsko (kde je monarchova moc viac
obmedzovaná) lnejde o tradičnú legitimizáciu a pokračovanie historických monrchických línií, ale o
moderné politické režimy
l
l

1. Vládnuci monarcha
lNerastné suroviny
lHerb (1999): dynastická kráľovská rodina môže odstrániť nekompetentného vládcu a nie je viazaná
primagenitúrou ldynastické kráľovské rodiny tak dokážu prísť k zhode a nedávajú tak šancu
"outsiderom", napr. armáde
l
l

2. Personálny líder
(diktátorskej organizácie)
lnespochybniteľní diktátori, aj keď ich moc vznikla a opiera sa o politickú organizáciu
lMao vs. dnešní vysokí čínski predstavitelia
lMao kontroloval stranu ako vlastný nástroj moci, personálni lídri dosiahli obrovský stupeň
autonómie od vlastnej strany lZnakom autonómie je často rodinné následníctvo (Severná Kórea, Sýria)

3. Diktátor v demokratickom prezlečení
lPo Tretej vlne diktátori málokedy tvrdia, že nezavedú demokratické procedury llatinskoamerickí
populistickí prezidenti, po prevzatí moci uskutočnili "autogolpe"/self-coup - prevzatie skoro
absolútnej moci lvoľbách získanú moc a legitimitu transformujú na osobnú moc, snažia sa manipulovať
polosúťaživé voľby (Peru, Venezuela)
l

4. Vláda armády (vojenská diktatúra)
lod 50.-tych do 70.-tych rokov sa uskutočnilo vyše tridsaťvojenských prevratov v krajinách
vtedajšieho tretieho světa – „štandardná forma“ lFiner (1970): rozlišoval medzi priamou vládou
armády, kde rozhoduje vojenská junta (rada), a skrytou vojenská diktatúra, kedy armáda vládne
nepriamo prostredníctvom zákulisného vplyvu na civilnú moc
l

5. Vláda jednej strany
lmenej časté ako vojenské diktatúry, ale trvajú dlhšie lkomunistické a fašistické režimy, ale aj
ideologicky ťažšie klasifikovateľné režimy v Treťom svete (typicky Afrika) liracký režim strany
Baas Saddáma Huseina, v Latinskej Amerike vláda PRI v Mexiku (1940-1990) alebo Sandinisti v
Nikarague

B. Aké majú oprávnenie vládnuť
lDnes odvodzujú svoje oprávnenie od nejakej formy náboženskej alebo ideologickej legitimity,
prípadne tvrdia, že disponujú demokratickou legitimitou lnáboženská legitimizácia sa v moderných
časoch objavila po iránskej islamskej revolúcii - nová ústava obsahovala religiózne elementy,úrad
pre duchovného vodcu revolúcie Chomejního, po jeho smrti prešiel na Chameneího

B. Aké majú oprávnenie vládnuť
lv súčasnosti je v zárodkoch legitimizácia Islamského štátu ISIS, ktorý kontroluje vlastné územie
(Irak, Sýria) a plánuje vydávať už aj vlastnú menu, na čele stojí politický a náboženský vodca –
kalif lideologická legitimizácia v 20. storočí takmer úplne nahradila náboženskú
lkomunistické a fašistické režimy
l

B. Aké majú oprávnenie vládnuť
laj niektoré vojenské či personálne diktatúry sa odvolávali na ideologické oprávnenie lEgypt 1952,
plukovník Násir tvrdil, že armáda konala ako dočasný "predvoj revolúcie",
lpodobne plukovník Kadáfí v r. 1969
lnedemokratické režimy často tvrdia, že používajú demokratické nástroje, prípadne že pripravujú ich
zavedenie alebo obnovenie

B. Aké majú oprávnenie vládnuť
lnapr. vojenský prevrat v Barme r. 1988 viedol k "zavedeniu" demokratických procedúr v roku 2011,
takže "dočasnosť" trala viac ako dve desaťročia
lnesúťaživé alebo polosúťaživé voľby
lČína je oficiálne multistranícky režim (osem strán okrem komunistickej) lv Kazachstane,
Azebajdžane a ďalších stredoázijských krajinách sú zase časté bábkové strany a kandidáti, zdanie
súťaže

C. Ako kontrolujú moc
lTotalitný: výraz používaný B. Mussolinim v 20.-tych a 30.-tych rokoch 20. storočia lSnaha o
totálnu transformáciu ľudskej prirodzenosti prostredníctvom kontroly všetkých aspektov života lbola
ideológia, ktorá nielen zdôvodňovala, ale aj ponúkala návod lSpočiatku vyzdvihovaná úloha lídra v
totalitních režimoch
l
l

C. Ako kontrolujú moc
lpo Stalinovej smrti sa väčšia pozornosť iným aspektom ich fungovania, s kritikou kultu osobnosti
Stalina výrazne zmiernila (relatívne) úloha teroru a tajnej policie lciele totalitnej ideológie
ostávali skôr v rovine ašpirácií než že by presne vykresľovali realitu komunistických a
fašistických režimov lSeverná Kórea lepší príklad než ZSSR a nacistické Nemecko

Totalitný vs autoritársky
lrozdiel medzi totalitnými a autoritárskymi režimami po prvý raz systematicky sformuloval Juan J.
Linz (1970)
lprítomnosť obmedzeného politického pluralizmu
labsencia rozpracovanej ideológie, prípadne jej chýbajúca relevantnosť pre aktivity režimu
labsencia politickej mobilizácie
lpredvídateľné (obmedzené, nie neobmedzené alebo ľubovoľné) vodcovstvo malej skupiny alebo
jednotlivca
l

Posttotalitný a sultánsky režim
lneskôr spolu so Stepanom (1996) identifikovali aj post-totalitný typ, t.j. oslabený totalitný
režim, ktorý viditeľne nenapĺňa ciele vlastnej organizácie ls rovnakým autorom aj razili pojem
"sultánske" režimy, ktorý charakterizoval absolutistické personálne diktatúry, lnielen chýbala
ideologická motivácia totalitných vládcov, ale v ktorých boli hlavnými motiváciami podporovateľov
ako strach, tak aj „chamtivosť“
l

Nástroje kontroly
lpoužívajú celú škálu nástrojov na kontrolu spoločnosti a štátu tam, kde "zlyháva" ideologická
legitimizácia
lPolitická polícia s cieľmi:
l1. zhromažďovanie informácií od informátorov, resp. počas výsluchov, l2. tresty, ktoré siahajú od
popráv a "zmiznutia" politických protivníkov po zmarenie ich kariérnych a životných cieľov
l

Vojenské diktatúry
lvojenské diktatúry používajú ako nástroje kontroly jednak juntu a jednak vyhlasovanie stanného
práva lpolicajné a súdne právomoci sú prenesené na armádu,  vojaci potom patrolujú v uliciach
lniektoré vojenské diktatúry priamo menovali svojich zástupcov do klúčových pozícií vo vláde,
štátnej správe
l

Systémy vlády jednej strany
lsystémy vlády jednej strany využívali stranícku štruktúru a členstvo na dodatočnú kontrolu
spoločnosti a na kontrolu implementovania politických rozhodnutí    lv tomto zmysle Politbyro je
ekvivalentom junty a členovia strany ekvivalentom vojakov v uliciach vo vojenských diktatúrach
l

Nové formy autokracií
laž 2/3 autokracií za posledných 20 rokov organizujú multistranícke voľby lmanipulované a
neslobodné, zvýhodňujú predstaviteľov režimu lvoľby a ďalšie inštitúcie nemajú za cieľ autonómny
výkon moci, ale sú ústupky, ktoré autoritársky režim poskytuje s cieľom zachovať svoju moc
l

Nové formy autokracií
lmanipulácia namiesto potláčania inštitúcií:
lparlamentom obmedzujú právomoci, manipulujú ich zloženie, alebo ich udržiavajú rozdrobené lvo
voľbách obmedzujú politickú súťaž tým, že neumožňujú kandidovať všetkým záujemcom, manipulujú
výsledky, ovplyvňujú možnosti na prezentáciu kanidátov

Nové formy autokracií
lmédiám napr. uplatňujú štátny monopol na tlač (tisk), kritické médiá obmedzujú ovplyvňovaním
zadávateľov reklamy alebo zneužívaním daňových kontrol a pod. lcieľom je uľahčiť autoritárskym
vládcom komplexné procesy vládnutia (governance), a zároveň zabezpečiť zachovanie/kontinuitu
politickej moci (survival)
l

Nové formy autokracií
ldilema pre oponentov: účasťou na pol. inštitúciách režimu stávajú spolutvorcami režimu, na strane
druhej je to príležitosť na pokus o transformáciu režimu lriziko pre režim: nie je možné povoliť
autonómne inštitúcie a zároveň úplne vylúčiť, že sa nestanú nástrojom opozície na zmenu režimu
l
l

Prečo trvajú autokratické režimy?
lad modernizačná debata:
lspoločnosť zostáva chudobná, negramotnosť vysoká, nerovnosti medzi ľuďmi sú obrovské lobčianska
spoločnosť je nevyvinutá, čo podkopáva rozvoj systémovej alternatívy lchýbajúca autonómna
ekonomická báza (štát/režim kontroluje produkciu)

Prečo trvajú autokratické režimy?
lvo vzťahu špecificky k blízkovýchodným autoritárskym demokraciám sa často spomína nepriaznivá
(Islamská) politická kultúra lnavyše tieto krajiny sú aj geograficky izolované od centier
demokracie (veľmi málo z nich má za susedov štáty s úspešnou demokratickou tranzíciou
l

Prečo trvajú autokratické režimy?
lBellin: odhodlanie a sila donucovacieho štátneho aparátu brániť režim
ldobré finančné zabezpečenie,
lmedzinárodná/zahraničná podpora
ljeho nízka miera inštitucionalizácie a
lrelatívne malá miera mobilizácie obyvateľstva opozíciou

Aké dôsledky majú autokracie?
l"bad policy makes good politics, good policy makes bad politics“ lde Mesquita a kol (2001): režimy
sa odlišujú aj tým, na akej širokej báze („koalícii“) stoja lmalé koalície – autokracie (armáda,
strana apod.)
lveľké koalície – demokracie (voliči)
l

Aké dôsledky majú autokracie?
lA. režimy, ktoré zabezpečujú širokú prosperitu (hospodársky rast) sú zároveň režimy, ktorých
vládcovia vládnu veľmi krátko lB. naopak v režimoch, ktoré majú katastrofálne hospodárske výsledky,
vládnu vládcovia najdlhšie lA = režimy veľkej koalície, B = režimy malej koalície

Aké dôsledky majú autokracie?
lv autokraciách stačí, ak vládcovia zabezpečia úzku koalíciu podporovateľov, v demokraciách musia
uspokojiť široké masy voličov univerzálnym hospodárskym rastom lzároveň platí, že autokracie s
multistraníckymi voľbami sú výkonnejšie než autokracie bez volieb (Miller 2015)

Aké dôsledky majú autokracie?
lvolebné autokracie majú v porovnaní s autokraciami bez volieb pozitívny vplyv na celý rad
ukazovateľov ľudského rozvoja, napr. detskú mortalitu, gramotnosť a "genderovú rovnováhu" vo
vzdelávaní lvolebné autokracie dosahujú porovnateľné výsledky s demokratickými režimami pokiaľ ide
o ukazovateľe v zdravotnej starostlivosti a vzdelávaní
l

Aké dôsledky majú autokracie?
lv porovnaní s demokraciami ale nedosahujú podobné výsledky v oblastiach ako sú občianske práva a
represívnosť zežimu lvoľby sú dôležité aj v autokratických režimoch a democracy promotion má zmysel
aj vtedy, keď nevedie k vzniku plnohodnotnej demokracie
l